Zákon o miestnom poplatku za rozvoj s komentárom

Zákon o miestnom
poplatku za rozvoj

Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj
s komentárom

Ing. Daniela Ivanáková

Miestny poplatok za rozvoj je poplatok, ktorý sa platí obci alebo mestu pri stavebnej činnosti – teda ak niekto stavia novú budovu alebo podstatne mení existujúcu. Tento poplatok slúži na to, aby sa obec mohla podieľať na financovaní infraštruktúry, čiže cesty, chodníky, zeleň, škôlky, verejné osvetlenie a pod., ktorú stavby využívajú. Poplatok platí stavebník, t. j. osoba, v prospech ktorej sa vydáva stavebné povolenie a tiež sa platí za stavbu, ktorá podlieha stavebnému povoleniu, ale nie ohláseniu drobnej stavby. Poplatok sa platí len vtedy, ak obec alebo mesto vydalo vlastné všeobecne záväzné nariadenie, ktorým poplatok zaviedlo. Poplatok sa vyberá za novostavby alebo prístavby stavieb, medzi ktoré patria rodinné domy a bytové domy, administratívne a obchodné budovy, priemyselné haly, výrobné objekty, garáže, sklady, hotely, školy, nemocnice, atď.

Úvod

Miestny poplatok za rozvoj je poplatok, ktorý môže vyberať obec alebo mesto na území Slovenskej republiky v súvislosti s novou výstavbou alebo významnou investíciou, ktorá spôsobuje zvýšené nároky na infraštruktúru, služby a životné prostredie v danej lokalite. Miestny poplatok za rozvoj slúži na kompenzáciu nákladov obce spojených s výstavbou (napr. cesty, kanalizácia, verejné osvetlenie, školy, škôlky), podporu udržateľného rozvoja obce, zabezpečenie, aby noví developeri alebo investori prispeli k rozvoju infraštruktúry, ktorú využívajú. Ide o finančný nástroj, ktorý môže čiastočne nahradiť alebo doplniť investície obce do technickej a sociálnej infraštruktúry.

Potreba mať takýto nástroj bola deklarovaná zástupcami územnej samosprávy, predovšetkým predstaviteľmi krajských miest, už pred niekoľkými rokmi. Narastajúca výstavba najmä vo väčších mestách Slovenska vyvolávala potreby budovania ďalšej infraštruktúry, čo predstavovalo tlak na výdavky v rozpočtoch jednotlivých samospráv.

Najdôležitejšie zmeny

– vymedzenie stavieb, ktoré napriek potrebe stavebného povolenia na ich realizáciu, nepodliehali poplatku za rozvoj, čiže stavebné úpravy, ktoré priamo súviseli s obnovou bytových domov ako aj iných stavieb, a pri ktorých zároveň nedochádzalo k zmene úhrnu ich podlahových plôch,

– činnosť zateplenie existujúcej stavby podlieha stavebnému povoleniu z dôvodu, že sa vyžaduje rozhodnutie o povolení stavby pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie a navyše sa rozhodnutie o povolení stavby vyžaduje aj pri stavebných úpravách,

– vymedzenie, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie o povolení stavby nevyžaduje a postačuje ohlásenie stavby stavebnému úradu,

– zateplenie existujúcej stavby podlieha stavebnému povoleniu a tým aj poplatkovej povinnosti podľa tohto zákona,

– z pôsobnosti zákona bola vylúčená stavebná aktivita spojenú so zateplením existujúcich budov (obvodový plášť a strechy) a výmena pôvodných otvorov (okná a dvere).

– každý vlastník stavby je povinný v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (rozhodnutie o povolení stavby, kolaudačné rozhodnutie) udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu, a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť,

– údržba stavieb vykonávaná najmä prostredníctvom obnovy (bytových) domov zahŕňa obnovu a údržbu technického zariadenia budov, teda rekonštrukcie ležatých a zvislých rozvodov tak v inštalačných šachtách (bytové jadrá) ako aj v suteréne objektu. V prípade týchto činností sa rovnako jedná o stavebnú úpravu, ktorá v závislosti od svojho rozsahu môže podliehať stavebnému povoleniu a tým aj poplatkovej povinnosti,

– pokiaľ sa na stavebné činnosti vyžiadané údržbou stavby vyžaduje rozhodnutie o povolení stavby, aj tieto činnosti sú zákonom vyňaté z predmetu poplatku za rozvoj,

– spresnil sa predmet poplatku za rozvoj, a to aj vzhľadom na požívanie jednotných pojmov v iných právnych predpisoch,

– odstránilo sa plnenie už existujúcej oznamovacej povinnosti poplatníkov, pričom došlo k transformácii takým spôsobom, že sa určil postup a náležitosti oznamovaných údajov využitím kompetencie obce vyplývajúcej z Daňového poriadku za účelom zaslania individuálnej výzvy poplatníkovi na oznámenie výmery podlahovej plochy,

– rozšíril a spresnil sa základ poplatku za rozvoj a zároveň sa zaviedlo, čo sa do základu poplatku nezapočítava,

– ustanovilo sa, aby správcovia poplatku za rozvoj určili všeobecne záväzným nariadením spôsob zverejňovania informácií jednak o výnose poplatku za rozvoj, ako aj o jeho použití.

Novela zákona č. 26/2025 Z. z.

Novela zákona nadobudla účinnosť 1. 4. 2025. Ide o zmeny súvisiace s novou stavebnou legislatívou.

Novela zákona č. 144/2025 Z. z.

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení zákona č. 77/2025 Z. z., nadobudol účinnosť 1. 11. 2025.

Miestny poplatok za rozvoj patrí medzi príjmové časti rozpočtu samospráv a má medziročne rastúci trend. Z aplikačnej praxe však vyplýva oprávnená požiadavka samospráv, ktoré majú miestny poplatok za rozvoj zavedený, aby bola rozšírená možnosť jeho využitia nad rámec dnešnej právnej úpravy. Napríklad NKÚ SR poukazuje na potrebu umožnenia využitia výnosu na nákup budov, čo však automaticky znamená ďalšie zaťaženie územia. Preto je vhodnejšie preferovať také zmeny, ktoré rozšíria možnosti využitia poplatku aj na iné aktivity. Nakoľko tento typ poplatku sa od svojho zavedenia do praxe sústredil na finančné kompenzácie za zaťaženie územia investičnom výstavbou, vývoj a skúsenosti samospráv poukazujú na potrebu využitia časti výnosu na iné oblasti, ktoré korešpondujú so všestranným rozvojom územia.

Zavedenie poplatku za rozvoj má rastúci trend, ako sme už uviedli, a to tak z hľadiska rozširovania samosprávami (tak v mestách, ako aj v obciach), ale aj s prihliadnutím na celkový finančný príjem samospráv, ktoré miestny poplatok za rozvoj zaviedli do svojej územnej aplikačnej praxe.

Každoročne sa výška vybraného príspevku zvyšuje. Viac ako tretinu výnosu obce využili na investície do miestnych komunikácií, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry. Takmer tretina výnosu bola investovaná do športových, kultúrnych a sociálnych zariadení. Viac ako 20 % výnosu bolo investovaných do verejných parkov a zelene, zdravotníctva a sociálneho bývania. Problémom pri poplatku za rozvoj je však fakt, že stanovením sadzieb sa nereflektuje na infláciu.

Podľa Inštitútu urbánneho rozvoja je využívanie poplatku za rozvoj reakciou na chýbajúce financie v samosprávach, pričom podľa inštitútu malá časť poplatku sa využíva na financovanie novej infraštruktúry. Problémom podľa tohto inštitútu sú tzv. súvisiace investície, pretože naďalej pretrvávajú požiadavky na financovanie súvisiacich investícií, a pritom aj úhradu poplatku za rozvoj.

ZÁKON č. 447/2015 Z. z.

o miestnom poplatku
za rozvoj

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení

zákona č. 375/2016 Z. z., zákona č. 379/2019 Z. z., zákona 26/2025 Z. z.

a zákona č. 144/2025 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Predmet úpravy

Týmto zákonom sa ustanovuje miestny poplatok za rozvoj (ďalej len „poplatok za rozvoj“).

Komentár k § 1

Zásadné bolo vyriešiť, či sa predmetné ustanovenia majú včleniť do už existujúceho zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, alebo sa vypracuje osobitný zákon, ktorým sa ustanovil ďalší miestny poplatok.

Miestne dane

Zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, sú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie.

Obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Miestny poplatok do tohto právneho predpisu nepatrí, lebo ho upravuje zákon o miestnom poplatku za rozvoj. V roku 2004 boli schválené zákony spúšťajúce fiskálnu decentralizáciu a zakladajúce a upravujúce rámec financovania územnej samosprávy.

Miestne poplatky boli prevzaté do zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku a stali sa z nich miestne dane.

Potreba financovania odpadového hospodárstva v mestách a obciach však vygenerovala miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Uvedené sa premietlo aj do názvu zákona. Miestnych daní je niekoľko a miestny poplatok je len jeden a z hľadiska legislatívy nebolo možné meniť názov zákona.

Zásadným dôvodom existencie osobitného predpisu bolo, že poplatok za rozvoj má špecifickú povahu z hľadiska možnosti jeho ukladania, dobrovoľnosti obcí a miest pri jeho zavádzaní, flexibilitu obcí a miest pri konštrukcii a schvaľovaní všeobecne záväzných nariadení miest a obcí, ktoré upravujú konkrétne detaily tohto poplatku a tiež to, ako sa s výnosom z tohto poplatku nakladá. Špecifickosť poplatku sa teda odráža aj v osobitnej právnej úprave.

Daňový poriadok

Dôvodom zavedenia nového právneho predpisu bola aj určitá, aj keď nie veľká odchýlka od bežného konania upraveného v zákone o správe daní, ktorý je všeobecným predpisom upravujúcim správu daní a miestneho poplatku. Ide o zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

Správa daní je postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Daňou je daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo zákona o účtovníctve, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a miestny poplatok za rozvoj podľa zákona o miestnom poplatku za rozvoj.

Z teórie daní a poplatkov vyplýva, že poplatkom sa spoplatňuje určitá činnosť; v tomto prípade je to teda rozvoj, resp. stavebné využívanie, developovanie určitých, územným plánom na to určených pozemkov na určitý účel. Rozvojom, developovaním takejto lokality vznikajú určité nároky a potreby, ktoré sú kladené na verejný sektor, v tomto prípade na jednotku územnej samosprávy (mesto, obec). Ide najmä o vybudovanie cestnej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, napr. materské školy, školy, občiansku vybavenosť a pod.

Predmetom spoplatnenia je teda určitý druh stavebnej činnosti, ktorý jednotkám územnej samosprávy vyvoláva ďalšie náklady.

Táto činnosť je veľmi variabilná a individuálna a preto bola jej osobitná právna úprava vhodná. V konečnom dôsledku nie je prekážkou, keď niekoľko zákonov, existujúcich vedľa seba, spolu tvorí jeden systém. Existencia osobitného zákona upravujúceho rozvojový spoluvytvára s ostatnými právnymi predpismi systém miestnych daní a poplatkov.

§ 2

Poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti¹⁾ alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením.²⁾

Komentár k § 2

Prvou a výraznou črtou miestneho poplatku za rozvoj je, že jeho zavedenie je dobrovoľné, t. j. záleží na konkrétnej obci či meste, či ho zavedie. Ak sa pre zavedenie tohto poplatku rozhodne, musí tak urobiť jedine schválením všeobecne záväzného nariadenia, ktoré ustanoví v zákone ďalej špecifikované náležitosti tohto poplatku.

Ďalšou črtou miestneho poplatku za rozvoj je to, že pokiaľ sa tento poplatok obec alebo mesto rozhodne zaviesť, musí to urobiť jedine formou všeobecne záväzného nariadenia – teda formou všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý schvaľuje len a výlučne orgán samosprávy obce a platí len na území obce.

Úloha obce

Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Návrh nariadenia, o ktorom má rokovať obecné zastupiteľstvo, zverejní obec jeho vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia.

Návrh nariadenia sa zverejní aj na webovom sídle obce v tej istej lehote.

Dňom vyvesenia návrhu nariadenia začína plynúť najmenej desaťdňová lehota, počas ktorej môžu fyzické osoby a právnické osoby uplatniť pripomienku k návrhu nariadenia v písomnej forme, elektronicky alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade. Pripomienkou možno v určenej lehote navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Z pripomienky musí byť zrejmé, kto ju predkladá. Na ostatné podnety nemusí navrhovateľ nariadenia prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené.

V prípade ohrozenia, mimoriadnej udalosti, odstraňovania následkov mimoriadnej udalosti, ak právny predpis, na základe ktorého sa nariadenie prijíma, nebol včas zverejnený v Zbierke zákonov alebo ak je potrebné zabrániť škodám na majetku, postup vyššie uvedený sa nepoužije. Vyhodnotenie pripomienok uskutoční navrhovateľ nariadenia s príslušnou komisiou, ak je zriadená. Vyhodnotenie obsahuje stručný obsah pripomienky, údaje o tom, kto predložil pripomienku, ktorým pripomienkam sa vyhovelo alebo nevyhovelo a z akých dôvodov. Vyhodnotenie pripomienok sa musí predložiť poslancom v písomnej forme najneskôr tri dni pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia.

Nariadenie sa musí vyhlásiť. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní; účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým verejným záujmom, možno v nariadení výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia. Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti; okrem toho sa nariadenie zverejní aj na webovom sídle obce. Nariadenia musia byť každému prístupné na obecnom úrade obce, ktorá ich vydala.

Zavedenie poplatku

Treťou osobitnou črtou miestneho poplatku za rozvoj je, že tento poplatok môže byť zavedený na celé územie obce, ale tiež len na jej jednotlivej časti alebo jednotlivom katastrálnom území.

Jednotlivou časťou obce je územne celistvá časť obce, v ktorej je najmenej 5 % daňovníkov dane z nehnuteľností danej obce a ktorá je ustanovená vo všeobecne záväznom nariadení. Ak má daňovník viac nehnuteľností v jednotlivej časti obce, na účely ustanoveného percenta sa považuje za daňovníka len raz. Jednotlivú časť obce môže tvoriť ulica, vzájomne susediace ulice alebo susediace parcely pozemkov.

§ 3

Predmet poplatku za rozvoj

(1) Predmetom poplatku za rozvoj je budova³⁾ na území obce uvedená v

a) právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere,^3a)

b) právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby,^3aa)

c) overenom projekte stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou,^3ab)

d) právoplatnom rozhodnutí o spôsobilosti stavby na užívanie,^3b) alebo

e) právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby.^3c)

(2) Predmetom poplatku za rozvoj je stavba podľa odseku 1, ak jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby, ak § 6 ods. 8 a § 16 ods. 3 neustanovujú inak. Odstránením stavby sa podlahová plocha nadzemnej časti pôvodnej stavby odpočítava od novovzniknutej podlahovej plochy zhotovovanej stavby za predpokladu, že nadväzujúce rozhodnutie o stavebnom zámere nadobudne právoplatnosť najneskôr do štyroch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere na odstránenie stavby alebo nariadenia odstránenia stavby.^3ca)

(3) Predmetom poplatku za rozvoj nie je

a) údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia bytovej budovy,^3d) pri ktorej sa nemení úhrn podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovej budove,

b) údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia inej stavby, ako je bytová budova, pri ktorej sa nemení výmera podlahovej plochy stavby ani účel jej užívania,

c) stavba alebo časť stavby

1. sociálneho bývania⁴⁾ alebo slúžiaca na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

2. zdravotníckeho zariadenia,⁵⁾

3. slúžiaca materským školám, na základné vzdelávanie,⁶⁾ na stredné vzdelávanie,⁷⁾ na vyššie odborné vzdelávanie,⁷⁾ na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne dielňam a pracoviskám praktického vyučovania^7a) alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy,

4. slúžiaca zariadeniu sociálnych služieb,⁸⁾

5. slúžiaca na vykonávanie náboženských obradov cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom,

6. slúžiaca na obranu štátu,

7. slúžiaca na účely múzea, knižnice, galérie a kultúrneho strediska.

8. slúžiaca na športové účely,

9. s osvedčením o významnej investícii podľa osobitného predpisu8a) v deň vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1.

d) stavba skleníka na pozemku evidovanom v katastri nehnuteľností ako orná pôda alebo záhrady s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m² ,

e) stavba skleníka určeného na hydroponické pestovanie rastlín s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m², ak je skleník vykurovaný geotermálnou energiou,

f) stavba na pôdohospodársku produkciu a stavba využívaná na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie s výmerou podlahovej plochy do 1 500 m².

(4) Odsek 3 písm. d) až f) sa nevzťahujú na stavbu, ktorej stavebníkom je zároveň vlastník ďalšej stavby s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území, a na stavbu, ktorej stavebník súčasne uskutočňuje ďalšiu stavbu s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území.

Komentár k § 3

Predmetom poplatku je stavba na území obce, ktorá poplatok za rozvoj zaviedla. Vplyv na poplatok, najmä na jeho výšku, majú predovšetkým údaje zo stavebného povolenia, ktoré bolo vydané stavebníkovi, ktorým sa povoľuje uskutočnenie stavby, ktorá je predmetom spoplatnenia a ktoré nadobudlo právoplatnosť.

Vyrubený poplatok sa platí jednorazovo.

Predmet poplatku

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa nanovo rozšíril a precizoval predmet poplatku za rozvoj, jednak z dôvodu lepšieho pokrytia situácii, kedy vzniká nová alebo ďalšia podlahová plocha pozemných stavieb a súčasne nie je vydané rozhodnutie o povolení stavby, ale došlo iba k ohláseniu stavby stavebnému úradu lebo je vydané rozhodnutie a povolení zmeny stavby pred jej dokončením, ktorou sa rozšíri podlahová plocha nadzemných častí stavby.

Ustanovilo sa, aby predmetom poplatku za rozvoj boli aj dodatočne legalizované stavby, na ktoré predtým nebolo vydané rozhodnutie o povolení stavby. V súvislosti s rozšírením a precizovaním predmetu poplatku sa pridali odkazy na jednotlivé ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v ktorých sú jednotlivé úkony a konania upravené.

Následne sa novelou zákona č. 379/2019 Z. z. opäť znenie zmenilo za účelom zjednotenia definície predmetu poplatku v súlade so stavebným právom.

! Upozornenie

Opätovne sa zmenilo znenie odseku 1, a to zákonom č. 26/2025 Z. z. s účinnosťou od 1. 4. 2025, ktorý zaviedol zmeny v súvislosti s novým stavebným zákonom s odvolávkou na viaceré ustanovenia stavebného zákona. V súvislosti so zmenou pojmov v Stavebnom zákone bolo potrebné zmeniť predmet miestneho poplatku za rozvoj. Právoplatné stavebné povolenie sa nahradilo pojmom právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere. Adekvátna trvalá náhrada pojmu dodatočné povolenie stavby v novom Stavebnom zákone nie je s výnimkou prechodného ustanovenia, ktorým je možné dodatočne legalizovať stavby pred účinnosťou zákona o výstavbe a obdobne tak aj preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie. Z tohto dôvodu bolo potrebné definovať v predmete poplatku aj stavby, na ktoré bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku.

Znenie ods. 1 určuje, že predmetom poplatku za rozvoj je budova na území obce, ak táto budova je predmetom jedného z konkrétnych rozhodnutí alebo overení podľa stavebného práva – teda:

• právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere (nová výstavba),

• právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby (prístavba, nadstavba, zmena využitia),

• overený projekt stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou,

• právoplatné rozhodnutie o spôsobilosti stavby na užívanie,

• právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby.

Aj po účinnosti ostatnej novely, ktorá je účinná od 1. 11. 2025, tento princíp zostáva v jadre predmetu poplatku za rozvoj a poplatok sa vzťahuje len na legálne povolené alebo administratívne schválené stavby, nie na nelegálne výstavby bez rozhodnutia.

S účinnosťou od 1. 11. 2025 je potrebné zohľadniť doplnky vyplývajúce z novely:

– Zmeny sadzieb poplatku

Novela rozširuje rozpätie sadzieb poplatku za rozvoj z doterajšieho 3 až 35 €/m² podlahovej plochy na 5 až 50 €/m² (za každý začatý m²) budovy.

To znamená, že ak poplatková povinnosť vznikne pre budovu podľa § 3 ods. 1, pri vypočte poplatku sa bude uplatňovať toto nové rozpätie sadzby.

– Inflačný koeficient

Novela zavádza nový inštitút inflačného koeficientu (§ 7a zákona o poplatku za rozvoj), ktorý bude súčasťou výpočtu poplatku (t. j. základ poplatku × sadzba × inflačný koeficient).

V dôsledku toho sa poplatok za rozvoj stáva dynamickejším voči inflácii, čím sa predchádza výraznému prepadnutiu hodnoty výnosov časom.

– Zníženie sadzby v priemyselných parkoch

Novela umožňuje obci vo všeobecne záväznom nariadení nastaviť zníženie sadzby poplatku za rozvoj až o 75 % pre priemyselné stavby a stavby na skladovanie, ak sú umiestnené v priemyselnom parku (vrátane časti administratívnej).

To znamená, že ak budova, ktorá je predmetom poplatkovej povinnosti podľa § 3 ods. 1, bude zároveň v priemyselnom parku, môže byť poplatok výrazne zľavnený.

Ak poplatková povinnosť a oznamovacia povinnosť k poplatku za rozvoj vzniknú do 31. decembra 2025, použije sa režim podľa predpisov účinných do 31. októbra 2025. Výnosy poplatku za rozvoj získané do 31. decembra 2025 nemôžu byť použité podľa nového režimu pred 1. januárom 2026. To znamená, že ak stavebné povolenie alebo iné relevantné rozhodnutie nadobudne právoplatnosť ešte v roku 2025 pred novou účinnosťou, pri ich poplatkovej povinnosti sa bude vychádzať z doterajších pravidiel – nie z tých nových.

Poznámka

border-right:none;padding:2.0pt 0cm 0cm 0cm;margin-left:2.85pt;margin-right: 2.85pt'>

Budova

Budova je priestorovo sústredená zastrešená stavba, ktorá je určená a stavebno-technicky vhodná na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí. Podľa účelu sa budovy členia na bytové budovy a nebytové budovy.

Stavebný zámer

Rozhodnutím vo veci je rozhodnutie o stavebnom zámere. Správny orgán v rozhodnutí o stavebnom zámere odsúhlasí stavebný zámer, pričom

border-right:none;padding:2.0pt 0cm 0cm 0cm;margin-left:2.85pt;margin-right: 2.85pt'>

a) rozhodne o rozporných požiadavkách a stanoviskách zo správy o prerokovaní stavebného zámeru postupom podľa § 54 stavebného zákona,

b) rozhodne o námietkach účastníkov konania,

c) určí podľa záväzných údajov z katastra nehnuteľností pozemky, ktoré budú tvoriť stavenisko,

d) určí požiadavky na označenie staveniska a stavby,

e) určí podrobnosti o povolených opatreniach na stavbe alebo na pozemku mimo staveniska,

f) určí povinnosť plniť požiadavky dotknutých orgánov uplatnené v záväzných stanoviskách, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami a požiadavky uplatnené vo vyjadreniach dotknutých právnických osôb,

g) určí štádiá zhotovovania stavby, v ktorých je potrebné uskutočniť kontrolnú prehliadku stavby a aké osoby alebo podklady je potrebné na jej uskutočnenie zabezpečiť,

h) určí povinnosť oznámiť do 15 dní od uzatvorenia zmluvy obchodné meno zhotoviteľa stavby a meno a priezvisko stavbyvedúceho, ak zhotoviteľ stavby bude určený až po overení projektu stavby,

i) určí lehotu výstavby,

j) určí potrebu vykonania skúšobnej prevádzky, ak to vyplýva zo záväzného stanoviska dotknutého orgánu alebo z prevádzkových dôvodov,

k) môže upustiť od kolaudácie pre stavby, ktoré po ohlásení určil na konanie o stavebnom zámere.

border-right:none;padding:2.0pt 0cm 0cm 0cm;margin-left:2.85pt;margin-right: 2.85pt'>

Zmena dokončenej stavby

Zmenou dokončenej stavby je nadstavba, prístavba a vstavba.

Vydaná overovacia doložka

Overenie projektu stavby na ohlásenie sa vykoná overovacou doložkou. Overovacia doložka obsahuje spisové číslo, dátum overenia a podpis vedúceho správneho orgánu s uvedením jeho celého mena, priezviska a funkcie. Ak správny orgán neoverí projekt ohlásenej drobnej stavby alebo stavebnej úpravy v lehote podľa odseku 6, predpokladá sa, že overovaciu doložku vydal. Túto skutočnosť vyznačí v informačnom systéme.

Stavba na užívanie

Preskúmanie spôsobilosti stavieb na užívanie vrátane vydávania záväzných stanovísk pre tieto konania, ak stavba spĺňa podmienky na preskúmanie jej spôsobilosti na užívanie podľa predchádzajúcich predpisov a vlastník stavby podá žiadosť o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie do 31. marca 2029.

Dodatočné povolenie stavby

Konanie o dodatočnom povolení stavby vrátane vydávania záväzných stanovísk pre tieto konania, ak stavba nespĺňa podmienky, aby ju bolo možné považovať za stavbu postavenú v súlade s platnými predpismi podľa doterajších predpisov, ani podmienky na preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie podľa predchádzajúcich predpisov a vlastník tejto stavby podá žiadosť o dodatočné povolenie stavby od 1. apríla 2025 do 31. marca 2029.

Vznik novej stavby alebo ďalšia podlahová plocha stavby

Z dôvodu odstránenia pochybností a upresnenia sa novelou zákona č. 375/2016 Z. z. jednoznačne určilo, že predmetom poplatku za rozvoj je tá stavba alebo časť stavby, uskutočnením ktorej vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha stavby. Predmetom poplatku by tak nebola rekonštrukcia, úprava, údržba a modernizácia už existujúcej podlahovej plochy v pozemnej stavbe. Ak rekonštrukciou, úpravou alebo modernizáciou vznikla ďalšia podlahová plocha, predmetom poplatku bol len rozdiel medzi podlahovou plochou po rekonštrukcii, úprave, modernizácii a podlahovej plochy pred rekonštrukciou, úpravou a modernizáciou.

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa odsek 2 doplnil, pričom odstránením stavby sa podlahová plocha nadzemnej časti pôvodnej stavby odpočítava od novovzniknutej podlahovej plochy realizovanej stavby za predpokladu, že nadväzujúce rozhodnutie o povolení stavby nadobudne právoplatnosť najneskôr do štyroch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby.

Spresnilo sa, že ak sa na mieste existujúcej stavby, ktorá má vydané búracie povolenie, realizuje nová výstavba, pôvodná podlahová plocha zbúranej stavby sa započítava do rozdielu medzi podlahovou plochou realizovanej stavby a zbúranej stavby s podmienkou, že nadväzujúce rozhodnutie o povolení stavby nadobudne právoplatnosť najneskôr do štyroch rokov od nadobudnutia právoplatnosti búracieho povolenia.

Z časových dôvodov bola upravená lehota na započítanie podlahovej plochy odstránenej stavby do základu poplatku za rozvoj v prípade vydania stavebného povolenia najneskôr do štyroch rokov po vydaní rozhodnutia na odstránenie stavby.

! Upozornenie

S účinnosťou od 1. 4. 2025 sa zákonom č. 26/2005 v súvislosti so zmenami v stavebnej legislatíve v znení odseku 2 prvej vete na konci bodka nahradila čiarkou a pripojili sa slová: „ak § 6 ods. 8 a § 16 ods. 3 neustanovujú inak.“ a v druhej vete sa slová „rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby“ nahradili slovami „rozhodnutia o stavebnom zámere na odstránenie stavby alebo nariadenia odstránenia stavbys odvolávkou na ustanovenie § 78 Stavebného zákona. To znamená, že naďalej platí, že predmetom poplatku za rozvoj je len stavba, ktorej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha. Preto pre vylúčenie pochybností existujúca skolaudovaná stavba, ktorá prechádza stavebnými úpravami, zmenou účelu využitia stavby, rekonštrukciou, údržbou, nadstavením alebo pristavením časti stavby je predmetom poplatku vždy len v takom rozsahu, kde sa posúdi rozdiel vo finálnej podlahovej ploche nadzemnej časti stavby po realizácii stavebnej činnosti a pred ňou. Predmetom poplatku je len kladný rozdiel v podlahovej ploche nadzemnej časti stavby, pokiaľ § 6 ods. 8 a § 16 ods. 4 neustanovujú inak. Čiže ide o špeciálny režim k zníženiu podlahovej plochy počas realizácie stavby, kde konečná výška poplatkovej povinnosti má po zohľadnení zmien na stavbe byť v sume zodpovedajúcej konečnej podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby.

Znenie odseku 3 presne vymedzuje moment vzniku predmetu poplatku, teda situáciu, kedy vzniká povinnosť zaplatiť miestny poplatok za rozvoj.

Ide o spojenie dvoch základných podmienok, a to že musí ísť o stavbu podľa § 3 ods. 1, t. j. takú, ktorá je predmetom právoplatného rozhodnutia stavebného úradu (stavebný zámer, zmena dokončenej stavby, dodatočné povolenie atď.) a druhá podmienka je, že uskutočnením tejto stavby musí vzniknúť nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby.

Inými slovami sa poplatok platí len vtedy, ak výstavba zvyšuje celkovú nadzemnú podlahovú plochu na území obce. Neplatí sa teda za rekonštrukcie, opravy či zmeny, ktoré nemenia podlahovú plochu, alebo za podzemné časti stavieb (napr. garáže, pivnice).

Cieľom tohto ustanovenia je, aby poplatok bol viazaný na reálny rozvoj územia obce, teda na novú nadzemnú podlahovú plochu, aby obec získala prostriedky primerané rozsahu nových priestorov, ktoré budú využívať jej infraštruktúru (cesty, kanalizáciu, školy, MHD atď.) a zároveň, aby nebola neprimerane zaťažená obnova alebo náhrada existujúcich stavieb.

Druhá veta odseku upravuje možnosť odpočítať podlahovú plochu pôvodnej stavby, ak sa v jej mieste stavia nová. Podmienkami v tomto prípade je, že musí dôjsť k odstráneniu pôvodnej stavby na základe právoplatného rozhodnutia o odstránení stavby alebo jeho nariadenia, nadväzujúce stavebné povolenie na novú stavbu musí nadobudnúť právoplatnosť do 4 rokov od právoplatnosti rozhodnutia o odstránení pôvodnej a odpočítava sa podlahová plocha nadzemnej časti pôvodnej stavby (nie podzemná).

Ustanovenie obsahuje odkaz na výnimky:

– § 6 ods. 8 – umožňuje obci oslobodiť určité typy stavieb (napr. stavby občianskej vybavenosti, školy, zdravotnícke zariadenia alebo nájomné bývanie) od poplatku alebo uplatniť zníženú sadzbu.

– § 16 ods. 3 – upravuje prechodné a špecifické prípady, kedy sa poplatok nevyberá (napr. ak vznikol pred účinnosťou novely alebo ak obec vo VZN ustanoví inú úpravu).

Tieto výnimky majú zabezpečiť, že poplatok sa bude vyberať len v prípadoch, ktoré majú reálny vplyv na rozvoj územia a verejnú infraštruktúru.

Mení sa praktická aplikácia tohto ustanovenia v dôsledku nových pravidiel, ktorými sú zvýšenie sadzieb poplatku (až do 50 €/m²), zavedenie inflačného koeficientu, ktorý sa uplatní na výpočet poplatku (základ × sadzba × koeficient), rozšírenie možností zníženia poplatku pre priemyselné stavby či investície v zónach hospodárskeho významu. Preto ak vznikne nová podlahová plocha po 1. 11. 2025, bude poplatok pravdepodobne vyšší ako doteraz a bude sa prispôsobovať inflácii.

Poznámka

border-right:none;padding:2.0pt 0cm 0cm 0cm;margin-left:2.85pt;margin-right: 2.85pt'>

V nariadení odstránenia stavby stavebný inšpektorát vlastníkovi stavby určí

border-right:none;padding:2.0pt 0cm 0cm 0cm;margin-left:2.85pt;margin-right: 2.85pt'>

– lehotu na odstránenie stavby alebo zmeny stavby zhotovenej nepovolenými stavebnými prácami,

– podmienky, ktoré je potrebné dodržať pri odstraňovaní nepovolených stavebných prác, najmä vzhľadom na okolité stavby a verejný priestor, odvoz odpadu z odstraňovanej stavby a uvedenie miesta stavby do pôvodného stavu,

– výšku zábezpeky ako predbežné náklady potrebné na odstránenie stavby pre prípad náhradného plnenia v rámci výkonu rozhodnutia.

border-right:none;padding:2.0pt 0cm 0cm 0cm;margin-left:2.85pt;margin-right: 2.85pt'>

Vlastník stavby je povinný stavbu alebo zmenu stavby v rozsahu nariadenia podľa odseku 1 odstrániť na vlastné náklady v lehote určenej v nariadení odstránenia stavby. Ak stavebník v lehote určenej v nariadení odstránenia stavby neodstránil stavbu alebo zmenu stavby, stavebný inšpektorát uskutoční výkon rozhodnutia podľa správneho poriadku.

Ak je závadným stavom stavby bezprostredne ohrozený život ľudí a ak stavbu nemožno zachovať, môže stavebný inšpektorát výnimočne vydať ústny príkaz na odstránenie stavby a zabezpečiť odstránenie stavby bez prerokovania s vlastníkmi stavby. Stavebný inšpektorát najneskôr do troch dní písomne oznámi rozhodnutie vlastníkovi stavby a dôvody, pre ktoré bol príkaz vydaný, a rozhodne o úhrade nákladov na odstránenie stavby.

Ak je nariadenie odstránenia stavby, ktorej vlastník je neznámy, vykonateľné, stavebný inšpektorát zabezpečí odstránenie stavby náhradným výkonom podľa § 79 ods. 2 správneho poriadku na vlastné náklady. Ak sa dodatočne zistí vlastník odstránenej stavby, stavebný inšpektorát vymáha vynaložené náklady na odstránenie stavby od dodatočne zisteného vlastníka odstránenej stavby alebo jeho právneho nástupcu. Právo stavebného inšpektorátu vymáhať náklady odstránenia stavby zaniká uplynutím desiatich rokov odo dňa vykonateľnosti nariadenia odstránenia stavby.

Stavba, zmena stavby, stavebná úprava

Podľa zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe stavba, zmena stavby, stavebná úprava, odstránenie stavby, terénne úpravy, vonkajšie úpravy a konštrukcie sa môžu uskutočňovať na základe rozhodnutia o povolení stavby podľa overeného projektu stavby alebo ohlásenia stavebnému úradu. Ohlásenie alebo povolenie podľa zákona o výstavbe sa nevzťahuje na stavebné práce uvedené v prílohe č. 1 ods. 2 a 3 k zákonu o výstavbe.

Stavby, ktoré nie sú predmetom poplatku za rozvoj

Podľa ustanovenia odseku 3 sa taxatívne vymedzujú stavby, ktoré nie sú (a v schválenom všeobecne záväznom nariadení nebudú môcť byť) predmetom poplatku za rozvoj. Ide najmä o stavby sociálnej infraštruktúry, drobné stavby, stavby (stavebné práce) v rámci odstraňovania porúch a havarijných stavov, technická infraštruktúra a pod.

Predmetom poplatku za rozvoj nie je

– údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia bytovej budovy, pri ktorej sa nemení úhrn podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovej budove,

! Upozornenie

Novelou zákona č. 26/2025 Z. z. sa v znení § 3 ods. 3 písm. a) a b) slová „bytový dom“ vo všetkých tvaroch nahradili slovami „bytová budova“ v príslušnom tvare s odvolávkou na definíciu tohto pojmu v Stavebnom zákone. Bytovou budovou podľa stavebného zákona je budova, v ktorej je najmenej polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená na trvalé bývanie.

Ešte v roku 2016 sa v odseku 3 zmenilo znenie písmena a), pričom došlo k precizovaniu a zároveň rozšíreniu negatívneho vymedzenia predmetu poplatku za rozvoj v zmysle doplnenia dvoch skupín stavieb, ktorých realizácia, v zmysle rozsahu stavebných činností, ktoré zahŕňajú, podlieha stavebnému povoleniu a tým aj zaťaženiu poplatkom za rozvoj v zmysle platného znenia zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj.

Ich zakotvením sú stavebné úpravy existujúcej stavby bytového domu, ktorou sa vykonáva zásah do jeho obalovej konštrukcie, najmä zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní, ako aj údržba stavby od poplatku za rozvoj oslobodené, a to za podmienky, že uvedenými stavebnými činnosťami nedôjde k zmene úhrnu podlahových plôch jej bytov a nebytových priestorov.

Zákon o vlastníctve bytov

Údržbou sa rozumejú činnosti, ktoré sú potrebné na zachovanie pôvodného štandardu a kvality spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj odstránenie nedostatkov zistených servisnou kontrolou.

Opravou sa rozumie odstránenie čiastočného fyzického opotrebovania alebo poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva z dôvodu ich uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu.

Rekonštrukciou sa rozumejú zásahy do spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ktoré znamenajú zmenu v ich kvalite alebo technických parametroch.

Modernizáciou sa rozumie obnova, zlepšenie alebo rozšírenie vybavenosti a použiteľnosti spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva.

– údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia inej stavby, ako je bytová budova, pri ktorej sa nemení výmera podlahovej plochy stavby ani účel jej užívania,

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa spresnila a rozšírila skupina stavieb, iných ako bytových budov, ktoré napriek skutočnosti, že na ich realizáciu sa rozhodnutie o povolení stavby vyžaduje, nebudú podliehať poplatkovej povinnosti na základe predmetného zákona.

Rovnako aj pri tejto zmene sa bude jednať o prípady obnovy, údržby a modernizácie existujúcich budov, bez zmeny výmery ich podlahovej plochy.

V súvislosti so zmenou v § 7 odsek 5 z predmetu oslobodenia sa novelou zákona č. 375/2016 Z. z. vypustilo oslobodenie od poplatku za rozvoj stavbu rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m².

Predmetné oslobodenie rodinných domov je diskriminačné a nedôvodné najmä vo vzťahu k stavebníkom bytov a zároveň sa tým naďalej podporuje neželaný stav suburbanizácie v niektorých obciach, ktorá má nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zakladá rozsiahle a neprimerané vysoké požiadavky na rozvoj územia, napríklad potreba nových škôl, škôlok, ihrísk, parkov a podobne, ktoré nie je možné realizovať ako tzv. vynútené financie.

– stavba alebo časť stavby,

• sociálneho bývania alebo slúžiaca na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

Sociálne bývanie

Podľa zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní je bývanie obstarané s použitím verejných prostriedkov určené na primerané a ľudsky dôstojné bývanie fyzických osôb, ktoré si nemôžu obstarať bývanie vlastným pričinením a spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Sociálne bývanie je aj bývanie alebo ubytovanie financované s použitím verejných prostriedkov a poskytované v rámci starostlivosti podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.

– stavba alebo časť stavby

• zdravotníckeho zariadenia,

Podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve sú zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti

– nemocnica

• všeobecná,

• špecializovaná,

– liečebňa,

– hospic,

– dom ošetrovateľskej starostlivosti,

– prírodné liečebné kúpele,

– kúpeľná liečebňa,

– zariadenie biomedicínskeho výskumu.

– stavba alebo časť stavby.

– stavba alebo časť stavby

• slúžiaca materským školám, na základné vzdelávanie, na stredné vzdelávanie, na vyššie odborné vzdelávanie, na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne dielňam a pracoviskám praktického vyučovania alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy,

Členenie základného vzdelania podľa školského zákona

– primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy alebo ktoré získa žiak s mentálnym postihnutím absolvovaním posledného ročníka základnej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou,

– nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy alebo úspešným absolvovaním prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, alebo úspešným absolvovaním štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.

Členenie stredného vzdelania

– nižšie stredné odborné vzdelanie (nižšie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v odbornom učilišti, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou, alebo absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania a zároveň o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške; v učebných odboroch určených štátnym vzdelávacím programom môže byť dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list; dokladom o získanom stupni vzdelania v praktickej škole je záverečné vysvedčenie,

– stredné odborné vzdelanie (sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania skráteného štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o záverečnej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je výučný list,

– úplné stredné všeobecné vzdelanie (vyššie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v gymnáziu alebo štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške,

– úplné stredné odborné vzdelanie (vyššie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, škole umeleckého priemyslu alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou, úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania nadstavbového štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pomaturitného kvalifikačného štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky; dokladom o získanom stupni vzdelania a o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o maturitnej skúške a v študijných odboroch, v ktorých sa praktické vyučovanie vykonáva formou odborného výcviku, je dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list.

Vyššie odborné vzdelanie (postsekundárne)

Získa ho žiak podľa školského zákona získa žiak úspešným absolvovaním

– najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS“; titul sa uvádza za priezviskom, pre zdravotnícke odbory vzdelania,

– posledného ročníka súvislého šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou, alebo posledného ročníka súvislého osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v tanečnom konzervatóriu; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný špecialista umenia“ so skratkou „DiS.art“, titul sa uvádza za priezviskom,

– najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v škole umeleckého priemyslu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať, ak ide o

• dvojročný vzdelávací program, titul „diplomovaný špecialista umenia“ so skratkou „DiS.art“; titul sa uvádza za priezviskom, alebo

• trojročný vzdelávací program, titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS.“; titul sa uvádza za priezviskom.

Odborný výcvik alebo odbornú prax

Podľa zákona o odbornom vzdelávaní ho vykonáva žiak

– v dielni,

– na pracovisku zamestnávateľa,

– na pracovisku praktického vyučovania, ak sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania.

Praktické cvičenie

Vykonáva žiak v strednej odbornej škole. Ak to vyžaduje charakter cvičnej práce, praktické cvičenie sa môže vykonávať aj na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania.

Ak to vyžaduje charakter povolania, skupiny povolaní alebo odborných činností, na ktoré sa žiak v príslušnom študijnom odbore alebo v príslušnom učebnom odbore pripravuje, môže sa odborný výcvik alebo odborná prax dočasne vykonávať aj na inom mieste výkonu produktívnej práce; povinnosť dodržiavať podmienky výkonu praktického vyučovania tým nie je dotknutá.

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa slová „strediskám praktického vyučovania“ nahradili slovami „dielňam a pracoviskám praktického vyučovania“. Strediská praktického vyučovania upravoval zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 3. 2015. Dňa 1. 4. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 54 prechodných ustanovení zákona č. 161/2015 Z. z. zriaďovateľ strediska praktického vyučovania zriadeného podľa predpisov účinných do 31. marca 2015 určil, či sa stredisko praktického vyučovania stane dielňou alebo pracoviskom praktického vyučovania podľa tohto zákona. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že strediská praktického vyučovania k 31. 8. 2018 zanikli, zmenil sa aj pojem „stredisko praktického vyučovania“ na pojem „dielňa a pracovisko praktického vyučovania“.

– stavba alebo časť stavby

• slúžiaca zariadeniu sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách,

– stavba alebo časť stavby

• slúžiaca na vykonávanie náboženských obradov cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom,

– stavba alebo časť stavby

• slúžiaca na obranu štátu,

– stavba alebo časť stavby

• slúžiaca na účely múzea, knižnice, galérie a kultúrneho strediska,

– stavba alebo časť stavby

• slúžiaca na športové účely,

– stavba alebo časť stavby

• s osvedčením o významnej investícii podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v deň vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1.

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa rozšírilo taxatívne vymedzenie stavieb nepodliehajúcich poplatku za rozvoj. Predmetom poplatku za rozvoj nemajú byť stavby slúžiace na športové účely (športové pozemné stavby), medzi ktoré patria najmä športové haly, zimné štadióny, športové štadióny futbalové (tribúny), telocvične a podobne, nakoľko vo väčšine prípadov tieto stavby obce nedokážu financovať zo svojich zdrojov a ich spoplatnenie by mohlo sťažiť alebo znemožniť rozvoj v oblasti športu.

Zároveň sa doplnením reagovalo na možné ohrozenie významných investícii – stavieb, ktoré sú v osobitnom režime podliehajúcom zákonu č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícii a o doplnení niektorých zákonov.

Znenie bodu 9. sa novelou zákona č. 379/2019 Z. z. pre jednoznačnosť spresnilo, pričom stavba významnej investície nie je predmetom poplatku za rozvoj, a to vzhľadom na podmienky, ktoré ukladá zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na tzv. odpočítateľnú položku zo základu poplatku vyjadrenú v § 8 zákona (60 m²) na každú stavbu, ktorá podlieha poplatku, sa z dôvodu praktickej nemožnosti využitia novelou zákona č. 379/2019 Z. z. vypustila z negatívneho vymedzenia predmetu dane drobná stavba, prístavba a nadstavba do 25 m². Zároveň sa vypustila aj vstavaná garáž v rámci existujúcej stavby, pretože v situácii, ak dôjde k prestavbe existujúcej stavby a zvýšeniu podlahovej plochy na vstavané garáže, predmetom poplatku je iba kladný rozdiel prestavanej a pôvodnej podlahovej plochy v existujúcej stavbe (§ 3 ods. 2), ktorá sa následne ešte ďalej znižuje o tzv. odpočítateľnú položku. V praxi však dochádzalo k mylnej interpretácii ustanovenia § 3 ods. 3 písm. d) bodu 2., ktorá spočívala v názore, že aj v novobudovanej stavbe nie sú vstavané garáže predmetom dane.

– stavba skleníka na pozemku evidovanom v katastri nehnuteľností ako orná pôda alebo záhrady s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m²,

Kataster nehnuteľností

Ide o verejný register a zároveň informačný systém obsahujúci geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností a údaje o právach k nim (vlastnícke práva, záložné práva, predkupné práva, vecné bremená, nájomné práva, práva vyplývajúce zo správy majetku štátu, obcí a vyšších územných celkov).

Kataster nehnuteľností tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území. Katastrálny operát je súbor dokumentačných materiálov (listy vlastníctva, katastrálna mapa, zbierka listín a pod.) obsahujúci údaje z jedného katastrálneho územia.

Kataster nehnuteľností slúži najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, daňové a poplatkové účely, oceňovanie nehnuteľností, ochranu poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, ochranu nerastného bohatstva, ochranu národných a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov, ako aj na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach.

Údaje zapísané v katastri sú platné, pokiaľ sa nepreukáže opak.

– stavba skleníka určeného na hydroponické pestovanie rastlín s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m², ak je skleník vykurovaný geotermálnou energiou,

Hydroponické pestovanie rastlín

Uvedené pestovanie umožňuje umelo riadiť minerálnu výživu rastlín v ľahko prijateľnej forme a v správnom pomere i koncentrácii. Pracovné náklady sa pritom znižujú na minimum. Zároveň sa znižuje i nebezpečenstvo šírenia chorôb z pôdy, ktorá sa pri hydroponickom spôsobe pestovania nepoužíva. Pravda, s prípravou zariadení potrebných na takéto pestovanie sú spojené vyššie finančné náklady.

– stavba na pôdohospodársku produkciu a stavba využívaná na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie s výmerou podlahovej plochy do 1 500 m².

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. bolo účelom zmeny rozšírenie negatívneho vymedzenia predmetu miestneho poplatku za rozvoj. S ohľadom na podporu pôdohospodárskej produkcie sa ustanovilo oslobodenie od miestneho poplatku za rozvoj špecifikovaných stavieb do stanovenej výmery zastavanej plochy a tým prispieť k podpore malých a stredných poľnohospodárov.

Znenie odseku 3 písm. d) až f) sa nevzťahuje na stavbu, ktorej stavebníkom je zároveň vlastník ďalšej stavby s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území, a na stavbu, ktorej stavebník súčasne uskutočňuje ďalšiu stavbu s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území. Ustanovenie odseku 4 sa do zákona doplnilo novelou zákona č. 375/2016 Z. z., pričom účelom bolo rozšírenie negatívneho vymedzenia predmetu miestneho poplatku za rozvoj.

S ohľadom na podporu pôdohospodárskej produkcie sa ustanovilo oslobodenie od miestneho poplatku za rozvoj špecifikovaných stavieb do stanovenej výmery zastavanej plochy a tým prispieť k podpore malých a stredných poľnohospodárov.

Vzhľadom na tzv. odpočítateľnú položku zo základu poplatku vyjadrenú v § 8 zákona (60 m²) na každú stavbu, ktorá podlieha poplatku, sa novelou zákona č. 379/2019 Z. z. ustanovilo z dôvodu praktickej nemožnosti využitia vypustiť z negatívneho vymedzenia predmetu dane drobnú stavbu, prístavbu a nadstavbu do 25 m². Zároveň sa vypustila aj vstavaná garáž v rámci existujúcej stavby, pretože v situácii, ak dôjde k prestavbe existujúcej stavby a zvýšeniu podlahovej plochy na vstavané garáže, predmetom poplatku je iba kladný rozdiel prestavanej a pôvodnej podlahovej plochy v existujúcej stavbe (§ 3 ods. 2), ktorá sa následne ešte ďalej znižuje o tzv. odpočítateľnú položku.

V praxi však dochádzalo k mylnej interpretácii ustanovenia § 3 ods. 3 písm. d) bodu 2., ktorá spočívala v názore, že aj v novobudovanej stavbe nie sú vstavané garáže predmetom dane.

§ 4

Vznik, zánik poplatkovej povinnosti
a oznamovacia povinnosť

(1) Poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti rozhodnutia podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), d) alebo písm. e), alebo dňom overenia podľa § 3 ods. 1 písm. c).

(2) Poplatková povinnosť zaniká dňom, ktorým rozhodnutie o stavebnom zámere stratilo platnosť, ak súčasne poplatník nezačal s uskutočňovaním stavebných prác.

(3) Obec môže po vzniku poplatkovej povinnosti vyzvať poplatníka na podanie oznámenia o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby v štruktúre podľa prílohy, pričom výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti stavby potvrdí pre stavbu, ktorej projekt sa overuje, aj projektant stavby. Ak poplatník na základe výzvy obce nepredloží údaje o podlahovej ploche nadzemnej časti zhotovovanej stavby, obec zistí základ poplatku za rozvoj a určí poplatok za rozvoj podľa pomôcok; na postup obce pri určovaní poplatku za rozvoj podľa pomôcok sa vzťahuje osobitný predpis.^8b)

Komentár k § 4

Poplatková povinnosť vzniká dňom, kedy rozhodnutie o povolení stavby alebo povolenie zmeny v užívaní stavby nadobudlo právoplatnosť. Od tohto dňa vznikajú stavebníkovi povinnosti súvisiace s poplatkom za rozvoj.

Vznik poplatkovej povinnosti

! Upozornenie

Novelou zákona č. 26/2025 Z. z. sa zmenilo znenie odseku 1, v súlade s ktorým poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti rozhodnutia podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), d) alebo písm. e), alebo dňom overenia podľa § 3 ods. 1 písm. c). Ide o zmenu súvisiacu s pojmami Stavebného zákona, ako aj so zmenami v znení § 3.

Znenie ods. 1 jednoznačne určuje okamih vzniku poplatkovej povinnosti, teda moment, od ktorého je stavebník (fyzická alebo právnická osoba) povinný zaplatiť miestny poplatok za rozvoj. Ustanovenie stanovuje spúšťací moment poplatku, ktorý je právne významný pre určenie vzniku daňovo-poplatkového vzťahu medzi stavebníkom a obcou, určenie základu poplatku a sadzby platnej v čase jeho vzniku, posúdenie, či sa uplatní nové alebo staré znenie zákona, napr. v období účinnosti novely od 1. 11. 2025.

Ustanovenie rozlišuje dva základné prípady vzniku poplatkovej povinnosti podľa druhu správneho konania alebo stavebného úkonu:

• Pri stavbách povolených rozhodnutím stavebného úradu

Poplatková povinnosť vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa povoľuje výstavba.

To sa týka:

– písm. a) – rozhodnutie o stavebnom zámere (novostavba),

– písm. b) – rozhodnutie o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby (napr. prístavba, nadstavba),

– písm. d) – rozhodnutie o spôsobilosti stavby na užívanie,

– písm. e) – rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby.

• Pri stavbách realizovaných na základe ohlásenia stavby

Poplatková povinnosť vzniká dňom overenia projektu stavby stavebným úradom a vydaním overovacej doložky podľa § 3 ods. 1 písm. c).

V oboch prípadoch ide o moment, keď sa stavba stáva právne dovolenou, teda keď nadobudne účinky právoplatného správneho aktu.

Okamih vzniku poplatkovej povinnosti má niekoľko praktických a právnych dôsledkov:

– určuje, ktoré znenie zákona a VZN obce sa použije

Ak rozhodnutie nadobudne právoplatnosť pred 1. 11. 2025, použije sa ešte stará právna úprava a sadzby platné do 31. 10. 2025.

Ak právoplatnosť nastane 1. 11. 2025 alebo neskôr, uplatní sa už novela č. 144/2025 Z. z.

Rozhodujúci je dátum právoplatnosti alebo overenia, nie dátum vydania rozhodnutia!

– určuje moment, kedy vzniká povinnosť zaplatiť poplatok

Poplatok nie je splatný hneď, ale jeho vznik je viazaný na tento deň.

V praxi obec stanoví lehotu na zaplatenie (napr. 15 alebo 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia), ale tá sa počíta práve od tohto dátumu.

– Určuje účtovné obdobie (zdaňovacie obdobie)

Poplatok za rozvoj sa účtuje a odvádza obci v tom období, v ktorom vznikla poplatková povinnosť.

Príklad

Novostavba bytového domu

Rozhodnutie o stavebnom zámere vydané: 10. októbra 2025.

Právoplatnosť: 5. novembra 2025.

Poplatková povinnosť vzniká 5. novembra 2025 – uplatní sa nový režim (zákon účinný od 1. 11. 2025, nové sadzby a inflačný koeficient).

Príklad

Rodinný dom na ohlásenie

Overenie projektu stavby a vydanie overovacej doložky: 28. októbra 2025.

Poplatková povinnosť vzniká 28. októbra 2025, teda podľa starých pravidiel účinných do 31. 10. 2025.

Zákonodarca týmto spôsobom zjednocuje okamih vzniku poplatkovej povinnosti bez ohľadu na typ konania, zabezpečuje predvídateľnosť a právnu istotu pre stavebníkov aj pre obce, umožňuje obciam efektívne plánovať príjmy z poplatku za rozvoj (napr. do rozpočtu na konkrétny rok).

Zároveň tým odstraňuje možnosť špekulácií – napríklad spätne meniť dátum výpočtu poplatku podľa výhodnejšej sadzby.

Samotné znenie ods. 1 sa novelou č. 144/2025 Z. z. nemení, avšak jeho praktické dôsledky sa menia, pretože od tohto dátumu sa zvyšuje horná hranica sadzieb poplatku (z 35 € na 50 € za m² podlahovej plochy), zavádza sa inflačný koeficient, ktorý sa bude uplatňovať na výpočet poplatku, rozširuje sa okruh možností zníženia poplatku pre priemyselné alebo verejnoprospešné stavby. Preto bude presné určenie dňa právoplatnosti ešte dôležitejšie – rozhodne o tom, či sa uplatní starý alebo nový finančný režim.

Zánik poplatkovej povinnosti

Znenie odseku 2 vymedzuje, kedy zaniká poplatková povinnosť. Ide o deň, ktorým rozhodnutie o povolení stavby stratilo platnosť, ak súčasne poplatník nezačal s uskutočňovaním stavebných prác.

! Upozornenie

V znení odseku 2 sa slová stavbu realizovať nahradili slovami s uskutočňovaním stavebných prác. Aj táto zmena účinná od 1. 4. 2025 po zmene zákonom č. 26/2025 Z. z. súvisí so zmenami pojmov Stavebného zákona, ako aj so zmenami v § 3.

Podanie oznámenia o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby

Obec môže po vzniku poplatkovej povinnosti vyzvať poplatníka na podanie oznámenia o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby v štruktúre podľa prílohy, pričom výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti stavby potvrdí pre stavbu, ktorej projekt sa overuje, aj projektant stavby.

Ak poplatník na základe výzvy obce nepredloží údaje o podlahovej ploche nadzemnej časti zhotovovanej stavby, obec zistí základ poplatku za rozvoj a určí poplatok za rozvoj podľa pomôcok; na postup obce pri určovaní poplatku za rozvoj podľa pomôcok sa vzťahuje osobitný predpis.

Znenie odseku 3 upravuje procesné aspekty výberu poplatku za rozvoj, teda ako má obec získať podklady na výpočet poplatku a čo môže urobiť, ak poplatník tieto podklady neposkytne. Ide o kľúčové ustanovenie pre praktické uplatňovanie zákona, pretože práve výmera podlahovej plochy nadzemnej časti stavby je základom poplatku (§ 5 zákona).

Zákon vychádza z princípu, že obec musí mať presné a overené údaje o veľkosti stavby, aby mohla správne určiť poplatok, zodpovednosť za poskytnutie týchto údajov nesie poplatník (stavebník), a ak stavebník súčinnosť neposkytne, obec má zákonné oprávnenie konať sama – určiť základ a výšku poplatku podľa tzv. pomôcok.

Tým sa zabezpečuje efektívnosť výberu poplatku, zamedzenie obchádzania zákona (napr. zamlčaním časti podlahovej plochy) a procesná rovnováha medzi právami obce a povinnosťami stavebníka.

Povinnosť poplatníka poskytnúť údaje

Po vzniku poplatkovej povinnosti, t. j. po právoplatnosti rozhodnutia alebo overení projektu podľa § 4 ods. 1, môže obec vyzvať poplatníka, aby predložil oznámenie o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti stavby, a to v štruktúre podľa prílohy k zákonu, t. j. rozčlenene podľa účelu (napr. bývanie, obchod, služby, výroba). Tento krok slúži na to, aby obec mohla presne určiť základ poplatku (m² nadzemnej plochy × sadzba podľa VZN × inflačný koeficient).

Ak ide o stavbu, ktorej projekt bol overený stavebným úradom, zákon vyžaduje, aby výmeru podlahovej plochy potvrdil projektant stavby. Tým sa zabezpečí odborná a objektívna správnosť údajov – projektant totiž zodpovedá za technické parametre stavby.

Postup obce pri neposkytnutí údajov

Ak poplatník na výzvu nereaguje alebo neposkytne údaje, obec nie je bezmocná.

Zákon jej dáva oprávnenie zistiť základ poplatku „podľa pomôcok“ – t. j. na základe iných dostupných informácií (napr. projektovej dokumentácie, verejných registrov, údajov zo stavebného konania, ortofotomáp, odborného odhadu) a určiť poplatok rozhodnutím podľa pomôcok. Zákon výslovne uvádza, že sa postupuje podľa osobitného predpisu – tým je daňový poriadok (zákon č. 563/2009 Z. z.), konkrétne ustanovenia o určovaní dane podľa pomôcok (§ 48).

Podľa daňového poriadku obec je povinná oznámiť poplatníkovi, že bude určovať poplatok podľa pomôcok, musí zdokumentovať, z akých zdrojov vychádzala a poplatník má možnosť sa k týmto zisteniam vyjadriť. Takto sa zaručuje procesná spravodlivosť a zároveň vymožiteľnosť poplatku.

Príklad

Developer po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia nepredložil obci oznámenie o výmere nadzemnej podlahovej plochy. Obec mu zaslala výzvu, ale v stanovenej lehote neodpovedal.

Postup obce je taký, že obec použije údaje zo stavebného povolenia – napr. celkovú zastavanú plochu 1 500 m², zohľadní účel stavby (polyfunkčný objekt – bývanie + obchod), uplatní sadzbu podľa VZN (napr. 30 €/m²) a inflačný koeficient (napr. 1,05), vydá rozhodnutie o určení poplatku podľa pomôcok podľa daňového poriadku, pričom poplatník môže voči rozhodnutiu podať odvolanie, ale musí preukázať, že výpočet bol nesprávny. Tento mechanizmus chráni obec pred únikom príjmov a zneužitím nečinnosti poplatníka.

Význam pre obec

Obec nemusí čakať na aktivitu poplatníka – môže sama začať zisťovanie a vyrubiť poplatok. Ustanovenie poskytuje procesný rámec pre výzvu, oznámenie a následné rozhodnutie. Znižuje riziko, že stavebník bude poplatok obchádzať alebo oneskorovať jeho výpočet.

Po 1. 11. 2025, keď nadobudne účinnosť novela:

• bude táto kompetencia obcí ešte dôležitejšia, pretože nové sadzby (do 50 €/m²) a inflačný koeficient môžu mať významný dopad na rozpočty,

• každé oneskorenie či nepresnosť môže znamenať výpadok príjmov alebo nespravodlivé zaťaženie iných stavebníkov.

Vzťah k právam poplatníka

Hoci zákon dáva obci silné oprávnenia, proces musí rešpektovať zásady daňového poriadku, a to právo poplatníka byť vyzvaný a upovedomený, právo vyjadriť sa k zisteniam, právo podať opravný prostriedok. Takto sa zachováva rovnováha medzi verejným záujmom a právami stavebníka.

! Upozornenie

S účinnosťou od 1. 4. 2025 sa po novele zákonom č. 26/2025 Z. z. vypustilo znenie odseku 4. Okrem toho, že došlo k spresneniu spôsobu určovania skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, aj s ohľadom na zmeny v Stavebnom zákone, sa zároveň spojilo znenie ods. 3 a 4 z dôvodu nadbytočnosti a upresneniu, aby nedochádzalo opätovnej výzve zo strany obce. Po novom sa zaviedla možnosť vyrubenia poplatku podľa pomôcok, ak poplatník nesplní výzvu správcu dane podľa § 4 ods. 3.

§ 5

Poplatník

(1) Poplatníkom je osoba, ktorá je ako stavebník⁹⁾ uvedená v rozhodnutí podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), d) alebo písm. e), alebo osoba, ktorej sa na základe ohlásenia stavebnému úradu overil projekt stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou. Postúpenie práv a povinností stavebníka a prevod vlastníckeho práva k stavbe a k projektovej dokumentácii nemá vplyv na zmenu osoby poplatníka; to neplatí, ak poplatník má právneho nástupcu.

(2) Poplatníkom nie je obec, alebo samosprávny kraj alebo štát, ktoré ako stavebník uskutočňujú stavbu na svojom území.

(3) Ak je osôb podľa odseku 1 prvej vety viac, poplatníkom je každá z nich v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak. Ak sa všetci poplatníci dohodnú, poplatníkov zastupuje jeden z nich (ďalej len „zástupca“) a ostatní poplatníci ručia za poplatok za rozvoj v rovnakom pomere, pričom túto skutočnosť zástupca písomne oznámi obci najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti. Ak sa poplatníci dohodnú na inom ako rovnakom pomere, oznámia obci túto skutočnosť najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti.

(4) Ak uskutočňujú stavbu manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, poplatníkmi sú obaja manželia, ktorí ručia za poplatok za rozvoj spoločne a nerozdielne.

Komentár k § 5

Ustanovenie definuje poplatníka, ktorým môže byť buď fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané rozhodnutie o povolení stavby. Kto je to stavebník definuje stavebný zákon.

Negatívne vymedzenie vylučuje, aby bola poplatníkom obec, ktorá ako stavebník uskutočňuje stavbu na svojom území. Bolo by nezmyselné, aby obec samu seba administratívne zaťažovala pri tom, aby si peniaze z jednej položky svojho rozpočtu previedla do inej položky svojho rozpočtu.

Ďalšie odseky ustanovujú podrobnosti postupu v prípade, ak je stavebníkov k jednej stavbe viac, resp. ak sú stavebníkmi manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prvom prípade je poplatníkom každý stavebník označený v stavebnom povolení, pričom podiel na výške poplatku každého stavebníka je stanovený podielom na stavbe, resp. podľa dohody. Každý z nich ručí za poplatok do výšky svojho podielu. V prípade manželov ručia za poplatok spoločne a nerozdielne.

Definícia poplatníka

V dôsledku rozšírenia predmetu poplatku sa novelou zákona č. 375/2016 Z. z. ustanovilo doplnenie definície poplatníka, ktorému vzniká poplatková povinnosť.

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. došlo k zmene za účelom zjednotenia definície poplatníka v nadväznosti na ďalšie úpravy, podľa ktorého poplatníkom bola až do 1. 4. 2025 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ako stavebník uvedená v

– v stavebnom povolení,

– právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,

– právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo ktorej bolo doručené oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe.

Postúpenie práv a povinností stavebníka a prevod vlastníckeho práva k stavbe a k projektovej dokumentácii nemá vplyv na zmenu osoby poplatníka; to neplatí, ak poplatník má právneho nástupcu.

V súvislosti s definíciou poplatníka sa explicitne uviedlo, že táto osoba poplatníka sa nezmení ani v situácii, ak dôjde k zmene stavebníka (napr. predajom rozostavanej stavby, postúpením práv k povolenej stavbe, vydražením stavby a pod.) s výnimkou situácie, že pôvodný poplatník má právneho nástupcu (napr. prebratím spoločnosti inou spoločnosťou alebo ich zlúčením).

To znamená, že aj napriek zmene stavebníka je poplatok za rozvoj stále povinný uhradiť pôvodný stavebník (ktorému bolo vydané rozhodnutie o povolení stavby a pod.).

! Upozornenie

Novelou zákona č. 26/2025 Z. z sa zmenilo znenie odseku 1 prvej vety, v súlade s ktorou je poplatníkom osoba, ktorá je ako stavebník uvedená v rozhodnutí podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), d) alebo písm. e), alebo osoba, ktorej sa na základe ohlásenia stavebnému úradu overil projekt stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou. Znenie sa odvoláva na ustanovenie § 29 Stavebného zákona. V podstate išlo o zmenu spresňujúcu pojem poplatník vo väzbe na nové pojmy a postupy Stavebného zákona. Nové znenie § 5 ods. 1 posilňuje právnu istotu v oblasti miestnych poplatkov za rozvoj. Jednoznačne určuje, že poplatkovú povinnosť nesie stavebník – osoba, ktorá stavbu uskutočňuje alebo ju dá uskutočniť na svoj účet a riziko. Tým sa zamedzuje prenášaniu zodpovednosti na iné subjekty a zabezpečuje, že poplatok za rozvoj uhradí ten, kto priamo profituje z výstavby a súvisiaceho rozvoja územia.

Poznámka

border-right:none;padding:2.0pt 0cm 0cm 0cm;margin-left:2.85pt;margin-right: 2.85pt'>

Stavebníkom podľa Stavebného zákona je osoba, ktorá má v úmysle uskutočňovať stavebné práce, a to odo dňa začatia zabezpečovania podkladov na konanie až do dňa vydania kolaudačného osvedčenia a je vlastníkom stavby alebo vlastníkom pozemku, na ktorých sa majú uskutočniť stavebné práce alebo má iné práva k pozemkom a stavbám, na ktorých sa majú uskutočniť stavebné práce, a to právo na užívanie pozemku alebo stavby na základe zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, právo na užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.

Stavebník nemusí preukázať práva vyššie uvedené, ak ide o právo evidované v katastri nehnuteľností, právo vyplývajúce z osobitného predpisu; doklad nahradí čestným vyhlásením o splnení požiadaviek o vzniku práva z osobitného predpisu, uzatvorenie skládky odpadu, o ktorej rozhoduje stavebný úrad, a stavbu prípojky na verejné siete technického vybavenia územia alebo stavbu siete technického vybavenia územia, ktoré funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisia so stavbami na pozemku ani s prevádzkou na ňom a ktoré ani inak nemôžu ovplyvniť využitie pozemku na účel, ktorému je určený.

Ak ide o stavbu, na účely ktorej je možné práva k pozemku alebo k stavbe vyvlastniť, práva postačí preukázať pri podaní žiadosti o overenie projektu stavby. Za stavebníka sa považuje aj ten, kto svojpomocne uskutočňuje nepovolené stavebné práce, a ten, pre koho nepovolené stavebné práce uskutočňuje zhotoviteľ.

Znenie odseku 1 definuje subjekt poplatkovej povinnosti, teda kto je povinný zaplatiť miestny poplatok za rozvoj. Úprava prináša presnejšie a právne jednoznačné vymedzenie poplatníka v nadväznosti na nový stavebný zákon (zákon č. 200/2024 Z. z. o výstavbe), konkrétne na jeho § 29, ktorý zavádza novú právnu definíciu pojmu stavebník.

Cieľom bolo zosúladiť zákon o miestnom poplatku za rozvoj s novým stavebným právom a odstrániť aplikačné nejasnosti, ktoré vznikali po 1. 4. 2024, keď začala postupne platiť reforma stavebnej legislatívy.

Ustanovenie ods. 1 odkazuje na druhy rozhodnutí alebo úkonov, ktorými vzniká predmet poplatku podľa § 3 ods. 1, teda:

– rozhodnutie o stavebnom zámere [§ 3 ods. 1 písm. a)],

– rozhodnutie o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby [§ 3 ods. 1 písm. b)],

– rozhodnutie o spôsobilosti stavby na užívanie [§ 3 ods. 1 písm. d)],

– rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby [§ 3 ods. 1 písm. e)],

– overenie projektu stavby na ohlásenie [písm. c)].

Tým zákon jednoznačne určuje, že poplatková povinnosť sa viaže na osobu uvedenú ako stavebník v týchto rozhodnutiach alebo overeniach.

Ako sme už uviedli, nový § 29 stavebného zákona č. 200/2024 Z. z. o výstavbe definuje stavebníka ako osobu, ktorá uskutočňuje stavbu alebo ju dá uskutočniť na svoj účet a na svoje riziko, pričom zodpovedá za súlad stavebného zámere s verejným záujmom, technickými predpismi a rozhodnutiami orgánov verejnej správy.

Táto definícia je širšia a presnejšia ako v predchádzajúcej právnej úprave. V praxi teda poplatníkom poplatku za rozvoj je ten, kto reálne realizuje stavebný zámer (napr. developer, investor, vlastník, alebo iná fyzická či právnická osoba, ktorá vystupuje ako stavebník v konaní pred stavebným úradom).

Zákon tak odstraňuje nejasnosti, ktoré vznikali napríklad v prípadoch, keď investor nebol totožný s vlastníkom pozemku, došlo k prevodu vlastníctva počas výstavby alebo bola stavba uskutočňovaná na základe zmluvného zastúpenia.

Nová definícia jednoznačne stanovuje, že poplatníkom nie je automaticky vlastník pozemku, ale ten, kto je v rozhodnutí o stavebnom zámere označený ako stavebník.

To má významné praktické dôsledky medzi ktoré patrí, že obec vie presne určiť adresáta poplatku – ten je identifikovaný priamo v rozhodnutí alebo v overenom projekte, zároveň sa predchádza sporom o to, kto má poplatok zaplatiť, nakoniec sa zjednodušuje správa poplatku, pretože údaje sú dostupné z elektronického systému výstavby (od 2025 prepojeného na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR).

Príklad

Developer podá žiadosť o stavebný zámer na výstavbu bytového domu. V rozhodnutí o stavebnom zámere je uvedený ako stavebník.

Poplatníkom poplatku za rozvoj je developer, aj keď pozemok vlastní iná osoba (napr. fyzická osoba, ktorá pozemok prenajala). Poplatok za rozvoj je teda povinný zaplatiť developer – nie vlastník.

Ak sa stavba realizuje na ohlásenie, a nie na základe stavebného zámeru, poplatníkom je osoba, ktorej stavebný úrad overil projekt stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou. Tým sa zachováva jednotný princíp – poplatníkom je vždy ten, kto je oprávnený stavbu uskutočniť.

Úprava reaguje na zmenu právnej terminológie, ktorú priniesol nový stavebný zákon, pričom zanikol pojem „stavebné povolenie“, nahradilo ho „rozhodnutie o stavebnom zámere“, definícia stavebníka bola presnejšie určená (§ 29) a zaviedla sa elektronická evidencia stavebných zámerov. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj preto prebral tieto nové pojmy, aby sa zachovala právna kompatibilita a kontinuita pri výbere poplatkov.

Kto nie je poplatníkom

Podľa znenia odseku 2 nie je poplatníkom

– obec,

– samosprávny kraj,

– štát,

ktoré ako stavebník uskutočňujú stavbu na svojom území.

Viacero stavebníkov

! Upozornenie

Po novom s účinnosťou od 1. 4. 2025 došlo k zmene celého odseku 3 v súvislosti so zmenou spresňujúcou pojem poplatník vo väzbe na nové pojmy a postupy Stavebného zákona. Nový § 5 ods. 3 prináša jasnú, praktickú a právne bezpečnú úpravu situácií, keď má stavbu viac stavebníkov. Zavádza systém rovnakého pomeru, s možnosťou zmluvnej dohody, a inštitút zástupcu poplatníkov, čím znižuje administratívnu záťaž obcí aj investorov. Ustanovenie reflektuje moderné developerské prístupy a je dôležitým krokom k transparentnejšiemu a efektívnejšiemu výberu poplatku za rozvoj.

Ak je osôb teda viac, poplatníkom je každá z nich v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak. Ak sa všetci poplatníci dohodnú, poplatníkov zastupuje jeden z nich, nazývaný ako zástupca a ostatní poplatníci ručia za poplatok za rozvoj v rovnakom pomere, pričom túto skutočnosť zástupca písomne oznámi obci najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti. Ak sa poplatníci dohodnú na inom ako rovnakom pomere, oznámia obci túto skutočnosť najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti.

Ustanovenie znenia ods. 3 teda upravuje situácie, keď je stavebníkov (a teda poplatníkov) viac, napríklad pri spoločných projektoch, developerských združeniach alebo spoluvlastníckych stavbách. Zákon tým reaguje na častú prax, že stavebné zámery realizuje viac osôb spoločne (napr. viacerí investori alebo členovia družstva).

Cieľom úpravy je jasne určiť, kto a v akom rozsahu nesie poplatkovú povinnosť, umožniť dohodu medzi stavebníkmi, aby si sami upravili podiely a vytvoriť procesne jednoduchší mechanizmus vybavovania poplatku prostredníctvom jedného zástupcu.

Zákon zároveň zavádza povinnosť oznámiť tieto dohody obci včas, najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti, aby obec vedela, s kým a v akom rozsahu konať.

Spoločné poplatníctvo

Ak je v rozhodnutí o stavebnom zámere alebo v overenom projekte stavby uvedených viac stavebníkov, zákon predpokladá, že každý z nich je poplatníkom v rovnakom pomere, teda každý zodpovedá za rovnakú časť poplatku, napr. pri dvoch stavebníkoch po 50 %. Tento rovnaký pomer platí automaticky, ak sa poplatníci nedohodnú inak. Tým sa zabezpečuje predvídateľnosť a rovnosť medzi účastníkmi, ale zároveň sa ponecháva priestor na zmluvnú úpravu podľa reálneho podielu na projekte.

Ak sa stavebníci dohodnú na inom ako rovnakom pomere, napr. podľa vlastníckych podielov alebo podľa výšky investície, musia túto dohodu oznámiť obci písomne najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti, t. j. v deň právoplatnosti rozhodnutia alebo overenia projektu.

Týmto spôsobom obec vie, v akom rozsahu má vyrubiť poplatok jednotlivým stavebníkom, a predíde sa sporom pri výbere alebo ručení. Ak takáto dohoda nie je doručená, platí zákonná domnienka rovnakého podielu.

Zástupca poplatníkov

Zákon umožňuje, aby sa všetci poplatníci dohodli, že ich bude zastupovať jeden z nich – tzv. zástupca poplatníkov. Zástupca je oprávnený konať v mene všetkých poplatníkov vo veci poplatku za rozvoj, prijímať písomnosti a rozhodnutia od obce a zabezpečiť úhradu poplatku.

Ostatní poplatníci však nerozsiahnu svoje ručenie, naďalej ručia za poplatok spoločne, a to v rovnakom pomere, pokiaľ obec nebola upovedomená o inom rozdelení.

Táto úprava zjednodušuje proces pre obec aj stavebníkov, pretože obec komunikuje iba s jedným subjektom (zástupcom), no právna zodpovednosť ostatných poplatníkov zostáva zachovaná.

Oznámenie obci

Zástupca je povinný písomne oznámiť obci, že zastupuje ostatných poplatníkov, a to najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti.

Ak oznámenie nie je podané, obec považuje každého stavebníka za samostatného poplatníka, každý bude individuálne zodpovedný za svoj podiel, a nebude možné uplatniť procesné výhody zastupovania (napr. jedno spoločné rozhodnutie). Tento moment je preto kľúčový pre platnosť zastupovania.

Ručenie za poplatok

Zákon stanovuje, že ak je ustanovený zástupca, ostatní poplatníci ručia za poplatok v rovnakom pomere. Ide teda o solidárne ručenie v zákonom stanovenom rozsahu, ktoré má zabrániť tomu, aby sa jeden z poplatníkov vyhol plateniu prostredníctvom zástupcu. Obec tak môže vymáhať poplatok od zástupcu ako od poplatníka, alebo od ktoréhokoľvek ručiteľa v rozsahu ich pomeru.

Príklad

Trojica investorov (A, B, C) spoločne realizuje výstavbu obchodného centra. V rozhodnutí o stavebnom zámere sú všetci uvedení ako stavebníci. Dohodnú sa, že:

– A nesie 60 % nákladov,

– B 30 %,

– C 10 %.

Zároveň určia A ako zástupcu a túto dohodu písomne oznámia obci v deň právoplatnosti rozhodnutia.

Obec vyrubí poplatok podľa oznámených pomerov (napr. z celkovej sumy 200 000 €: A – 120 000 €, B – 60 000 €, C – 20 000 €). Ak by A nezaplatil, B a C ručia v rozsahu svojich pomerov – nie solidárne za celý dlh. Ak by však dohodu neoznámili, každý by automaticky zodpovedal rovnakým dielom (1/3) a nebolo by možné spätne meniť rozdelenie.

Ustanovením sa posilňuje právna istota obcí pri výbere poplatku, umožňuje stavebníkom flexibilne si rozdeliť finančnú záťaž a zabezpečuje administratívne jednoduchší kontakt medzi obcou a stavebníkmi. Zavedenie povinnosti písomne oznámiť dohodu v deň vzniku poplatkovej povinnosti bráni účelovým spätným zmenám pomerov – čo je dôležité z pohľadu rozpočtovej disciplíny obce.

Stavba uskutočnená manželmi

V prípade, že uskutočňovali stavbu manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak sú v zásade poplatníkmi obaja manželia, ktorí ručia za poplatok za rozvoj spoločne a nerozdielne.

§ 6

Základ poplatku

(1) Základom poplatku za rozvoj je výmera podlahovej plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby v m², ktorá je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3, pričom na účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti zhotovovanej stavby považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach¹⁰⁾ stavby.

(2) Miestnosťou na účely tohto zákona je časť vnútorného priestoru stavby vymedzená podlahou, stenami, ktoré tvoria obvodové konštrukcie alebo vnútorné priečky stavby, a stropom alebo strešnou konštrukciou, pričom v časti obvodovej konštrukcie môže byť ponechaný dočasný alebo trvalý stavebný otvor slúžiaci na vstup a výstup osôb, strojov, zariadení alebo dopravných prostriedkov.

(3) Za podlahovú plochu nadzemnej časti zhotovovanej stavby sa na účely tohto zákona považuje vnútorný priestor stavby okrem zvislých konštrukcií, ktorého svetlá výška medzi úrovňou podlahy a stropom alebo strešnou konštrukciou dosahuje minimálne 1,3 metra. Do podlahovej plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby sa započítava plocha arkierov a výklenkov, ak sú súčasne najmenej 1,2 metra široké, 0,3 metra hlboké a 2 metre vysoké od podlahy. Do podlahovej plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby sa započítava plocha zabratá vykurovacími telesami, inštalačnými predmetmi, technickým zariadením, strojovým vybavením alebo kuchynskou linkou. Za podlahovú plochu nadzemnej časti zhotovovanej stavby sa po splnení parametrov uvedených v prvej až tretej vete považuje aj podlahová plocha podkrovia ako vnútorný priestor stavby prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený podlahou a konštrukciou krovu, prípadne ďalšími stavebnými konštrukciami.

(4) Na účely tohto zákona sa do základu poplatku za rozvoj nezapočítava podlahová plocha výťahovej šachty, schodiska vrátane plochy medziposchodia, balkónu, lodžie, terasy bez presklenia a šachty s rozvodmi.

(5) Pri stavbe, ktorá má slúžiť aj na účel využitia, ktorý nie je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3 ods. 3 písm. c), do výmery podlahovej plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby sa započítavajú všetky podlahové plochy spoločných častí a spoločných zariadení tejto stavby okrem podlahových plôch spoločných častí a spoločných zariadení, ak tieto slúžia výlučne na účel, ktorý nie je predmetom poplatku za rozvoj.

(6) Pri stavbe, ktorá nie je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3 ods. 3 písm. c), predmetom poplatku za rozvoj nie sú ani podlahové plochy spoločných častí a spoločných zariadení tejto stavby.

(7) Ak sa predmet poplatku za rozvoj podľa § 3 ods. 1 realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam, poplatok za rozvoj vyrubí rozhodnutím každá obec. Základ poplatku za rozvoj v každej obci sa určí ako podiel zastavanej plochy stavby zasahujúcej do jej katastrálneho územia na úrovni prvého nadzemného podlažia k celkovej zastavanej ploche stavby vynásobený celkovou výmerou podlahovej plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby.

(8) Ak sa právoplatným rozhodnutím o stavebnom zámere k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o stavebnom zámere, zvýši podlahová plocha nadzemnej časti zhotovovanej stavby, základom poplatku za rozvoj je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy zhotovovanej stavby v m2 vyplývajúci z rozdielu medzi týmto a predchádzajúcim rozhodnutím o stavebnom zámere.

(9) Ak sa právoplatným rozhodnutím o stavebnom zámere k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o stavebnom zámere, zníži podlahová plocha nadzemnej časti zhotovovanej stavby, základom poplatku za rozvoj je záporný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy zhotovovanej stavby v m² vyplývajúci z rozdielu medzi týmto a predchádzajúcim rozhodnutím o stavebnom zámere.

Komentár k § 6

Zákon stanovuje, že sadzbu poplatku za rozvoj si určí obec, avšak zároveň sa zákonom stanovuje interval, v rámci ktorého sa obecné zastupiteľstvo pri stanovovaní výšky sadzby poplatku za rozvoj vo všeobecne záväznom nariadení môže pohybovať, a to na meter štvorcový nadzemnej časti stavby.

Zákon stanovuje jednotlivé kategórie stavieb, v rámci ktorých môže obec stanoviť rôzne sadzby poplatku za rozvoj na meter štvorcový; obec teda nie je viazaná stanovením jednotnej sadzby poplatku pri akejkoľvek stavbe, môže sa zariadiť flexibilne v závislosti od druhu stavby a podľa toho nastaviť výšky sadzieb poplatku vo svojom všeobecne záväznom nariadení. V tomto prípade však ide o dispozitívne ustanovenie, obec ho teda využiť pri tvorbe svojho všeobecne záväzného nariadenia môže, ale aj nemusí.

Stanovenie rôznych sadzieb

Obec môže stanoviť rôzne sadzby v závislosti od jednotlivých častí svojho územia, pričom tieto celistvé územia musia byť vo všeobecne záväznom nariadení jasne vymedzené. Opäť ide o dispozitívne ustanovenie, obec ho môže použiť (využiť), ale aj nemusí.

Sadzbu poplatku možno meniť len k 1. januáru kalendárneho roka – teda vždy len od začiatku rozpočtového obdobia, v priebehu rozpočtového obdobia sa sadzby poplatkov meniť nemôžu. Je to dôležité vzhľadom na právnu istotu poplatníkov, ktorí takto budú vedieť určiť výšku svojho nákladu na poplatok za rozvoj. Keďže sadzba poplatku sa určuje vo všeobecne záväznom nariadení, zmena tejto sadzby bude môcť byť vykonaná len zmenou všeobecne záväzného nariadenia.

Vzhľadom na nejednotnosť definície miestnosti a rôzne spôsoby určenia podlahovej plochy v stavebnom sektore (napr. úžitková plocha, hrubá podlahová plocha, zastavaná plocha a pod.) pri rôznych stavbách mohol byť problém zistiť správny základ poplatku podľa § 6 zákona. Preto bola zavedená vlastná definícia miestnosti a podlahovej plochy, ktorá je pre všetky druhy stavieb na účely miestneho poplatku za rozvoj jednotná.

Ustanovilo sa presne definovať čo je miestnosťou (v zmysle uvedenej definície napr. závetrie nie je miestnosťou, ale zádverie áno) a podlahovou plochou nadzemnej časti realizovanej stavby podľa tohto zákona.

Nadzemné podlažie

Ide o každé podlažie, ktoré nemá úroveň podlahy alebo jej časť nižšie než 0,80 m pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5,00 m po obvode stavby.

Časti podlahovej plochy, ktoré sa započítavajú do základu poplatku

V zmysle uvedenej definície balkón, lodžia alebo terasa bez trvalého presklenia nie je súčasťou základu poplatku, avšak ak je balkón, lodžia alebo terasa opatrená stavebnou konštrukciou s presklením, tak sa vnútorná podlahová plocha započítava do základu poplatku.

Pre jednoznačnosť sa uvádza, že do základu poplatku sa zarátava aj vnútorný priestor s ponechaným stavebným otvorom (napr. vjazd do garáží bez garážovej brány, otvor na manipuláciu so zariadeniami, tovarom a pod. pri priemyselnej výrobe alebo ktorákoľvek iná kombinácia účelu využitia vnútorného priestoru, ktorý sa nedá funkčne uzatvoriť).

Spresnilo sa, že na podlahovú plochu v spoločných častiach a spoločných zariadeniach viacúčelovej stavby sa nahliada tak, že predmetom poplatku nie je len vtedy, ak slúži výlučne na účel, ktorý je oslobodený (napr. časť stavby, ktorá podlieha poplatku, slúži ako zdravotné stredisko – oslobodená je ambulancia, čakáreň, chodby); naopak, ak je využitie podlahovej plochy spoločných častí a spoločných zariadení spoločné, je predmetom poplatku (napr. vestibul, vstupné chodby k bytom a zdravotníckemu zariadeniu).

Súčasne sa definovalo oslobodenie celej stavby vrátane podlahovej plochy spoločných častí a spoločných zariadení, ak celá stavba slúži výlučne na jediný účel, ktorý je oslobodený od poplatku (napr. budova zdravotného strediska – to neplatí, ak v budove zdravotného strediska je napr. bufet, lekáreň a iné podnikateľské prevádzky).

Ďalej sa zaviedlo riešenie pri určení základu poplatku v prípade, že sa stavba realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach. Riešenie spočíva v tom, že sa určí podiel správcov poplatku na zastavanej ploche stavby a ten sa vynásobí celkovou výmerou podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby, ktorá je takto predmetom poplatku u toho – ktorého správcu poplatku.

Súčasťou riešenia je aj určenie podielu na tzv. odpočítateľnej položke tak, aby súčet u jednotlivých správcov poplatku bol 60 m², teda za účelom dosiahnutia princípu, že jedna stavba má uplatniteľnú odpočítateľnú položku len raz.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 26/2025 Z. z. sa v súvislosti so zmenou stavebnej legislatívy ustanovenie doplnilo odsekmi 8 a 9, a to s účinnosťou od 1. 4. 2025. V súvislosti s výpočtom poplatku za rozvoj pri právoplatnom rozhodnutí o povolení stavby k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o stavebnom zámere sa v ods. 8 ustanovuje postup stanovenia základu poplatku pri zvýšení podlahovej plochy nadzemného časti stavby a v ods. 9 postup stanovenia základu poplatku ak sa zníži podlahová plocha a vznikne záporný rozdiel výmer nadzemnej časti podlahovej plochy. Pri znížení podlahovej plochy je základom poplatku záporný rozdiel podlahovej plochy. V nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 2 sa vždy posudzuje čistá nová alebo ďalšia podlahová plocha, ktorá pribudla a v ponímaní ods. 9 podlahová plocha, ktorá ubudla. Ide o presun a úpravu pôvodného § 8 ods. 5 a 6, ktoré vecne súvisia s určením základu poplatku v § 6.

Zvýšenie podlahovej plochy

Ak sa právoplatným rozhodnutím o stavebnom zámere k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o stavebnom zámere, zvýši podlahová plocha nadzemnej časti zhotovovanej stavby, základom poplatku za rozvoj je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy zhotovovanej stavby v m² vyplývajúci z rozdielu medzi týmto a predchádzajúcim rozhodnutím o stavebnom zámere.

Toto ustanovenie rieši špecifickú situáciu, keď stavebník mení už povolený stavebný zámer tak, že sa zväčší podlahová plocha nadzemnej časti stavby.

Zákon reaguje na potrebu spravodlivého zdanenia reálneho nárastu objemu stavby, nie jej pôvodne povolenej časti. Inými slovami – poplatok za rozvoj sa platí iba z prírastku, nie z celej (už raz zdanenej) stavby.

Účelom tejto úpravy je zabrániť dvojitému zdaneniu tej istej stavby, no zároveň zabezpečiť, aby obec dostala poplatok za dodatočné rozšírenie, ktoré tiež zvyšuje nároky na infraštruktúru a verejné služby. Ide o spravodlivé a proporcionálne riešenie, ktoré vyvažuje záujem obce na financovaní rozvoja územia a práva stavebníkov na férové zaťaženie.

Ustanovenie sa použije vtedy, keď existuje pôvodné právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, následne je vydané nové právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere na tú istú stavbu (napr. zmena projektu, nadstavba, prístavba), a týmto novým rozhodnutím sa zväčší podlahová plocha nadzemnej časti. Zákon teda pokrýva prípady tzv. zmeny stavebného zámeru podľa stavebného zákona (§ 82 zákona č. 200/2024 Z. z. o výstavbe).

Určenie základu poplatku

Základom poplatku v takomto prípade nie je celková nová výmera stavby, ale len rozdiel medzi novou a pôvodnou podlahovou plochou nadzemnej časti.

Zákon výslovne hovorí o kladnom rozdiele, t. j. ak sa plocha zväčší, tak vzniká nový základ poplatku, ak sa plocha zmenší, tak poplatková povinnosť nevzniká (kladný rozdiel je nulový alebo záporný).

Príklad

Pôvodná podlahová plocha nadzemnej časti je 800 m², nová podlahová plocha po zmene stavebného zámeru je 950 m, základ poplatku je = 950 – 800 = 150 m². Poplatok sa teda vyrubí iba zo 150 m² navyše povolenej plochy.

Zväčšenie nadzemnej podlahovej plochy znamená, že väčší počet bytov, kancelárií, prevádzok, parkovacích miest atď., a tým pádom vyšší tlak na obecné siete (voda, kanalizácia, doprava, parkovanie, verejné osvetlenie). Preto je opodstatnené, že obec získa dodatočný poplatok, ktorý zodpovedá skutočnému nárastu záťaže územia.

Podlahová plocha nadzemnej časti

Zákon hovorí výslovne o nadzemnej časti stavby, preto sa do výpočtu nezapočítavajú podzemné podlažia (napr. pivnice, garáže pod terénom), aj keď ich výstavba môže byť technicky náročná. Dôvodom je, že miestny poplatok za rozvoj má financovať predovšetkým rozvoj verejných priestranstiev a infraštruktúry nad terénom, nie podzemných častí.

Význam pre obec je, že predíde sa opakovanému výberu poplatku pri menších zmenách projektu, získava sa primeraný prírastok príjmu, len ak sa stavba skutočne rozšíri a uľahčuje sa výpočet, pričom rozdiel v m² je ľahko overiteľný z rozhodnutí a projektovej dokumentácie.

Význam pre stavebníka je, že jasne vie, kedy mu vznikne nová poplatková povinnosť, tiež môže plánovať finančné dopady pri zmene projektu a má istotu, že nebude znovu platiť poplatok za pôvodnú časť stavby.

Príklad

Developer získal v roku 2024 právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere na administratívnu budovu s podlahovou plochou 1 200 m². V roku 2026 podá žiadosť o zmenu projektu – pridáva dve nadzemné podlažia, čím sa plocha zväčší na 1 600 m².

Obec vyrubí poplatok iba z rozdielu 400 m², pretože pôvodná výmera už bola predmetom poplatku. Ak by naopak došlo k zníženiu plochy (napr. na 1 000 m²), nová poplatková povinnosť by nevznikla.

Rozdiel výmery sa preukazuje na základe údajov z oboch právoplatných rozhodnutí o stavebnom zámere a ich projektovej dokumentácie. Obec teda nemusí robiť technický prepočet sama – vychádza z údajov, ktoré sú súčasťou konania o stavebnom zámere a dostupné v Informačnom systéme výstavby (od 2025).

To znižuje administratívnu záťaž a riziko chýb.

Toto ustanovenie predstavuje dôležitý korekčný mechanizmus v systéme miestneho poplatku za rozvoj.

Zaisťuje, že poplatok odráža skutočný rozsah novej výstavby, nie historicky povolené časti stavby.

Prináša tak väčšiu presnosť, férovosť a transparentnosť voči stavebníkom, pričom chráni aj záujmy obcí na primeranom financovaní územného rozvoja.

Zníženie podlahovej plochy

Ak sa právoplatným rozhodnutím o stavebnom zámere k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o stavebnom zámere, zníži podlahová plocha nadzemnej časti zhotovovanej stavby, základom poplatku za rozvoj je záporný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy zhotovovanej stavby v m² vyplývajúci z rozdielu medzi týmto a predchádzajúcim rozhodnutím o stavebnom zámere.

Toto ustanovenie reaguje na praktické situácie, keď stavebník zmení pôvodne schválený projekt tak, že sa zmenší celková podlahová plocha nadzemnej časti stavby (napr. ubudne jedno podlažie alebo časť budovy).

Zákon tak po novom umožňuje zohľadniť aj zníženie rozsahu stavby a jeho dopad na poplatkovú povinnosť. Ide teda o zrkadlový princíp k situácii so zvýšením plochy – ak sa pri zväčšení platí za kladný rozdiel, pri zmenšení sa zohľadňuje záporný rozdiel.

Zníženie podlahovej plochy znamená, že stavba bude mať menší počet bytov alebo prevádzok, nižšie zaťaženie územia (menej obyvateľov, áut, odpadov), menšie nároky na infraštruktúru obce.

Z tohto dôvodu je spravodlivé, aby sa poplatok za rozvoj primerane upravil smerom nadol alebo aby sa predchádzajúca poplatková povinnosť znížila podľa zmeny reálneho rozsahu výstavby.

Pojem „záporný rozdiel výmery“ označuje situáciu, keď nová (zmenená) podlahová plocha stavby je menšia než pôvodná, a teda základ je nová výmera - pôvodná výmera základ = nová výmera - pôvodná výmera.

Ak je výsledok záporný, znamená to že sa stavba zmenšila, že poplatník neplatí žiadny nový poplatok a obec môže, podľa procesných pravidiel, upraviť alebo znížiť už vyrubený poplatok, ak ešte nebola stavba dokončená.

Príklad

Pôvodná podlahová plocha je 1 000 m², nová plocha po zmene stavebného zámeru je 850 m², rozdiel = –150 m². Základ poplatku za rozvoj = záporný rozdiel - nevzniká nová poplatková povinnosť. Ak ešte obec nevyrubila poplatok podľa pôvodného rozhodnutia, môže zohľadniť túto zmenu a vyrubiť poplatok len zo zníženej plochy.

Vplyv na vyrubený poplatok

Ak bola poplatková povinnosť už vyrubená podľa pôvodného rozhodnutia, obec by mala pri znížení podlahovej plochy prehodnotiť výšku poplatku, a podľa § 10 ods. 4 zákona (o oprave chýb a zmien rozhodnutí) upraviť rozhodnutie o vyrubení poplatku. Zákon tak umožňuje obci zohľadniť zmenu rozsahu stavby aj po vzniku poplatkovej povinnosti, čím sa posilňuje zásada proporcionality.

Táto úprava je dôležitým prejavom rovnosti poplatníkov, pričom poplatok má vždy odrážať reálny rozsah plánovanej výstavby, nie historicky väčšiu verziu projektu. Zavedenie záporného rozdielu zamedzuje preplatkom na strane stavebníkov, neoprávnenému obohateniu obce a zvyšuje transparentnosť v procese výberu poplatku za rozvoj.

Základ sa určuje na základe právoplatných rozhodnutí o stavebnom zámere, ktoré majú jasne uvedenú podlahovú plochu nadzemnej časti stavby. Rozdiel sa počíta v metroch štvorcových (m²). Započítavajú sa len nadzemné časti stavby, nie podzemné podlažia (garáže, pivnice).

Dôsledky pre obec a stavebníka

Význam pre obec je ten, že vzniká povinnosť administratívne prehodnotiť základ poplatku, zníženie príjmu z poplatku, ale vyššia legitímnosť jeho výberu, potreba viesť evidenciu zmien stavebných zámerov.

Pre stavebníka je význam ten, že môže dôjsť k zníženiu už vyrubeného poplatku, získava sa právna istota, že nebude platiť za neuskutočnenú časť stavby a v prípade preplatku možno žiadať vrátenie rozdielu podľa § 10 zákona o miestnych poplatkoch.

Väzba na správnu prax a IS výstavby

Od roku 2025 sa rozhodnutia o stavebných zámeroch evidujú v Informačnom systéme výstavby, čo umožní obciam jednoducho porovnať výmery plôch z jednotlivých rozhodnutí. Zníži sa tak riziko nesprávneho vyrubenia poplatku a zjednoduší kontrola správnosti výpočtu.

Toto ustanovenie predstavuje korekčný a spravodlivý mechanizmus zákona o miestnom poplatku za rozvoj.

Zavádza systém, ktorý zohľadňuje aj zmenšenie rozsahu stavby, čím chráni stavebníkov pred zbytočnou finančnou záťažou a podporuje transparentnosť a proporcionalitu v miestnej samospráve.

Zároveň posilňuje dôveru v právnu istotu poplatkového systému a zosúlaďuje ho s modernými princípmi stavebného práva a fiškálnej spravodlivosti.

§ 7

Sadzba poplatku za rozvoj

(1) Sadzba poplatku za rozvoj je od 5 eur do 50 eur za každý aj začatý m² podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.

(2) Obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre stavby v členení

a) stavby na bývanie,^3d)

b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

c) priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

d) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou,

e) ostatné stavby.

(3) Obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre jednotlivé katastrálne územia obce alebo jej jednotlivé časti.¹⁾

(4) Sadzbu poplatku za rozvoj podľa odsekov 1 až 3 a zníženie sadzby poplatku podľa odseku 6 obec môže ustanoviť alebo zmeniť všeobecne záväzným nariadením iba k 1. januáru kalendárneho roka, ak § 14 ods. 1 neustanovuje inak.

(5) Obec ustanoví sadzbu poplatku za rozvoj pre všetky stavby uvedené v odseku 2 písm. a) až e).

(6) Obec môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť zníženie sadzby poplatku za rozvoj pre stavby podľa odseku 2 písm. c), ktoré sú umiestnené v priemyselnom parku,¹¹⁾ najviac o 75 % ustanovenej sadzby poplatku za rozvoj.

Komentár k § 7

Ustanovenie upravuje sadzbu poplatku za rozvoj. Výsledná výška poplatku za rozvoj sa určuje ako súčin výmery v m² podlahovej plochy nadzemnej časti stavby a sadzby poplatku, ktorá je platná ku dňu podania žiadosti o rozhodnutie o povolení stavby. Pre určenie výmery sú dôležité údaje z projektovej dokumentácie, na základe ktorej bolo rozhodnutie o povolení stavby vydané.

Do výmery podlahovej plochy nadzemnej časti stavby sa nezapočítavajú plochy garáží a parkovacích státí, okrem samostatne stojacich stavieb hromadných garáží, ktoré sú využívané za úhradu – tieto spoplatnené budú.

Sadzba poplatku za rozvoj

Je v rozmedzí od 5 eur do 50 eur za každý, aj začatý m² podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. V pôvodnom znení zákona išlo o rozmedzie od 10 do 35 eur, ale novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa znížila spodná sadzba poplatku z dôvodu primeranejšieho spoplatnenia niektorých druhov stavieb a umožnenia stanovenia aj nižšej sadzby poplatku ako pôvodných 10 eur na m².

Sadzby poplatku pre rôzne stavby

Môže ich stanoviť obec, a to pre rôzne stavby v stanovenom členení

– stavby na bývanie,

! Upozornenie

V § 7 ods. 2 písm. a) sa nad slovom „bývanie“ odkaz „11)“ nahradil odkazom „3d)“, keďže poznámka pod čiarou k odkazu 11 už nie je potrebná. Odkaz 3d) sa vzťahuje aj na pojem stavby na bývanie. K zmene došlo od 1. 4. 2025. Poznámka pod čiarou k odkazu 11 už nie je potrebná, keďže odkaz sa vzťahuje aj na pojem stavby na bývanie.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 144/2025 sa od 1. 11. 2025 mení znenie odseku 1, čo znamená, že sadzba poplatku za rozvoj je od 5 eur do 50 eur za každý aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. To znamená, že sa zvyšuje horná hranica sadzby miestneho poplatku za rozvoj z dôvodu inflácie a tým súvisiaceho masívneho nárastu cien stavebných materiálov a stavebných prác.

Predmetnou zmenou sa má zohľadniť nárast spotrebiteľských cien od účinnosti zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ktorá bola 1. januára 2016. Za obdobie od 1/2016 – 1/2025 kumulovaná miera inflácie CPI predstavovala nárast o 47 %, čo skôr reflektuje k zvýšeniu sadzby na 50 eur/m² ako na pôvodne navrhovaných 60 eur/m². Súčasne sa v novom bode 4 navrhuje pre rok 2026 a nasledujúce zaviesť inflačný koeficient, ktorý zvyšuje vypočítaný poplatok (nie sadzbu) aj v ďalších rokoch o mieru spotrebiteľskej inflácie, čo dynamicky zohľadní nárast cien v budúcnosti bez potreby zvyšovania hornej sadzby poplatku.

– stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

– priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

– stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou,

– ostatné stavby.

Zákon umožňuje stanoviť sadzby poplatku za rozvoj pre rôzne katastrálne územia alebo jednotlivé časti obce.

Katastrálne územie

Na Slovensku ide o územne uzavretý a v katastri nehnuteľností spoločne evidovaný súbor pozemkov.

Podobný, ale nie identický, je pojem územno-technická jednotka. Jedno katastrálne územie môže tvoriť obec, no často sa stáva, že je obec zložená z viacerých katastrálnych území. Jedno katastrálne územie však nemôže byť súčasťou viacerých obcí.

Katastrálne územia boli kedysi samostatnými obcami, no neskôr sa niektoré z nich spojili.

Ďalšia existencia katastrálnych území je účelná z toho dôvodu, že evidencia pozemkov a vlastníckych práv k nim je na Slovensku evidovaná práve vzhľadom na katastrálne územia.

Vlastníctvo k pozemkom je evidované na okresných úradoch.

Zmena sadzby poplatku

Sadzba poplatku môže byť aj zmenená. Zmeniť ju môže obec prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia, a to vždy len k 1. januára kalendárneho roka.

Obec ustanoví sadzbu poplatku za rozvoj pre všetky stavby, a to stavby na bývanie, stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou a ostatné stavby.

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. došlo k posilneniu rozvojovej a taktiež regulačnej funkcie poplatku, aby sa obec mohla rozhodnúť, ktoré stavby bude zaťažovať poplatkom (napríklad tie, ktoré jej prinášajú možný problém s budovaním infraštruktúry a pod.) a ktoré nie. Obec vo všeobecne záväznom nariadení má zákonnú možnosť neuplatniť sadzbu pri určitých stavbách (napríklad na rodinné domy) aj vzhľadom na priority obce, charakter a osobitosti územia a pod.

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z sa následne ustanovilo, aby obec ustanovila jednu sadzbu poplatku pre celé územie obce (prípadne rôzne sadzby v jednotlivých katastrálnych územiach, v jednotlivých častiach obce), alebo aby obec ustanovila sadzby poplatku pre všetky druhy stavieb uvedených v § 7 ods. 2 zákona rôzne.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 144/2025 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 11. 2025 v odseku 4 s účinnosťou od 1. 11. 2025 precizuje znenie z dôvodu, že v novom znení odseku 6 je uvedené zníženie sadzby poplatku (úľava vyjadrená v percentách), nie samotná sadzba poplatku v eurách.

Zaviedla sa možnosť pre obce vyhodnocovať pozitívny dopad investície na rozvoj komunity formou zvýhodneného miestneho poplatku za rozvoj, napríklad pre malometrážne nájomné byty, pri ktorých je žiaduce zvýhodniť takúto investíciu pred inými, pre obyvateľov obce menej výhodnými, investíciami.

Všeobecne záväzné nariadenie

Obec môže prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia ustanoviť zníženie sadzby poplatku za rozvoj pre stavby podľa odseku 2 písm. c), ktoré sú umiestnené v priemyselnom parku, najviac o 75 % ustanovenej sadzby poplatku za rozvoj. Ustanovenie odseku 6 odkazuje na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 542/2004 Z. z.

! Upozornenie

Od 1. 11. 2025 sa precizuje pôvodný zámer predkladateľa tak, že obec si nemôže ustanovovať ľubovoľné úľavy bez konkrétne vymedzeného zákonného rámca na nešpecifikované druhy stavieb, ale len na konkrétne priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu umiestnené v priemyselných parkoch. Súčasne nie je potrebné samostatne uvádzať časové rozpätie ustanovenej úľavy (najmenej jeden rok), pretože podľa § 7 ods. 4 aj túto úľavu môže obec vo VZN ustanoviť alebo zmeniť len k 1. januáru kalendárneho roka, čo znamená že platnosť takto ustanovenej úľavy je z povahy ustanovenia najmenej jeden rok.

Uvedené ustanovenie dáva teda obciam možnosť uplatniť významný nástroj hospodárskej politiky, a to zníženie poplatku za rozvoj až o 75 % pre určité stavby v priemyselných parkoch. Cieľom je podporiť investičnú aktivitu a tvorbu pracovných miest v priemyselných zónach, a to prostredníctvom fiškálnej motivácie, čiže zníženej daňovo-poplatkovej záťaže.

Rozhodovacia právomoc obce

Ustanovenie nie je automatické, čo znamená, že obec môže, ale nemusí túto možnosť využiť. Musí tak urobiť formou všeobecne záväzného nariadenia, ktoré jasne stanoví pre ktoré typy stavieb sa zníženie uplatní, v akej výške (max. 75 %), na aké územie (konkrétny priemyselný park).

Maximálny rozsah zníženia

Zákon povoľuje zníženie až o 75 %, t. j. obec môže ponechať sadzbu nezmenenú, alebo ju znížiť napr. o 25 %, 50 %, či až o 75 %. Adresátmi zvýhodnenia sú podnikatelia, pričom ide o stavby podľa § 7 ods. 2 písm. c) zákona, teda stavby slúžiace na podnikateľské účely, teda najmä výrobné, skladové, technologické alebo logistické objekty.

Priemyselné parky

Poznámka

border-right:none;padding:2.0pt 0cm 0cm 0cm;margin-left:2.85pt;margin-right: 2.85pt'>

Priemyselným parkom je územie vymedzené územným plánom obce alebo územným plánom zóny, na ktorom sa vykonáva alebo má vykonávať priemyselná výroba alebo služby jedného podnikateľa alebo viacerých podnikateľov.

Predstavujú strategické územia pre rozvoj hospodárstva a zamestnanosti. Ich cieľom je sústrediť výrobu a logistiku do území s pripravenou infraštruktúrou, čím sa minimalizuje negatívny vplyv na životné prostredie a dopravu.

Zníženie sadzby poplatku

– znižuje vstupné náklady investorov,

– robí lokalitu atraktívnejšou v porovnaní s inými regiónmi,

– prispieva k rovnomernejšiemu regionálnemu rozvoju.

Príklad

Obec stanovila základnú sadzbu poplatku za rozvoj pre výrobné stavby vo výške 40 €/m². Ak obec využije oprávnenie podľa § 7 ods. 6 a schváli zníženie o 75 % pre stavby v priemyselnom parku:

Znížená sadzba = 40 € – (40 € × 0,75) = 10 €/m².

Investor, ktorý stavia výrobnú halu s podlahovou plochou 4 000 m², získa úsporu 120 000 € (4 000 × 30 €).

Aby mohla obec zníženie uplatniť, tak musí mať definovaný priemyselný park v súlade s osobitným právnym predpisom (§ 50 ods. 8 zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja alebo podľa uznesenia vlády SR o priemyselných parkoch), musí prijať VZN, ktoré presne vymedzí územie priemyselného parku, určí konkrétne kategórie stavieb, stanoví výšku zníženia (napr. o 50 % alebo 75 %). Zníženie nemožno uplatniť mimo týchto jasne určených podmienok.

Toto ustanovenie dáva obciam väčšiu flexibilitu v územnej a investičnej politike. Umožňuje im aktívne prilákať investorov, ovplyvniť charakter územného rozvoja, zosúladiť poplatkovú politiku s územným plánom a hospodárskymi cieľmi. Zároveň však zachováva zásadu rozpočtovej zodpovednosti, pretože zníženie je limitované, čo znamená, že obec si nemôže odpustiť viac ako 75 % sadzby.

Zníženie sadzby môže znížiť krátkodobé príjmy obce, no dlhodobo zvýšiť daňové príjmy (napr. z dane z nehnuteľností, dane z príjmov, miestnych daní a poplatkov), a podporiť zamestnanosť a dopyt po komunálnych službách. Preto sa odporúča, aby obce ekonomicky vyhodnocovali vplyv zníženia sadzby ešte pred prijatím VZN.

Toto ustanovenie sa dopĺňa s § 7 ods. 2 písm. c), ktorý hovorí o kategóriách stavieb, pre ktoré sa poplatok uplatňuje. Zníženie podľa ods. 6 teda predstavuje špecifickú výnimku len pre vybrané stavby v priemyselných parkoch. Nie je možné ho aplikovať na bytové alebo rodinné domy, na občiansku vybavenosť, ani na stavby mimo územia určeného ako priemyselný park.

Tiež ustanovenie predstavuje strategický nástroj samosprávnej hospodárskej politiky. Obciam dáva možnosť aktívne ovplyvniť rozvoj investičného prostredia vo svojom území – odmeňovať podnikateľskú aktivitu v priemyselných parkoch a zároveň zachovať spravodlivé rozpočtové pravidlá. Pri správnom využití dokáže táto právna úprava podporiť rozvoj regiónov, zvýšiť konkurencieschopnosť obcí pri lákaní investorov, a vytvoriť dlhodobý ekonomický prínos pre miestne komunity.

§ 7a

Inflačný koeficient

(1) Inflačný koeficient na kalendárny rok po kalendárnom roku 2026 sa vypočíta ako podiel indexu spotrebiteľských cien za júl toho kalendárneho roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa má tento inflačný koeficient použiť, a

a) indexu spotrebiteľských cien za júl 2024, ak účinnosť všeobecne záväzného nariadenia,²⁾ v ktorom bola upravená aspoň jedna sadzba poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 1 až 3, je najneskôr 1. januára 2026, alebo

b) indexu spotrebiteľských cien za júl toho kalendárneho roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa upravuje aspoň jedna sadzba poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 1 až 3 vo všeobecne záväznom nariadení²⁾ účinnom po 1. januári 2026.

(2) Inflačný koeficient sa nahradí hodnotou 1, ak podľa odseku 1 dosiahne hodnotu nižšiu ako 1.

(3) Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) vypočíta inflačný koeficient a zverejní informáciu o hodnote inflačného koeficientu na príslušné kalendárne roky najneskôr do 31. októbra predchádzajúceho kalendárneho roka oznámením v publikačnom orgáne ministerstva financií. Pri výpočte inflačného koeficientu sa použije údaj z indexu spotrebiteľských cien (december 2000 = 100) – mesačne, hodnota spotrebiteľské ceny úhrnom, zverejnený Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Ak Štatistický úrad Slovenskej republiky určí pre index spotrebiteľských cien iné bázické obdobie ako december 2000, použijú sa na účely výpočtu inflačného koeficientu údaje viazané k novému bázickému obdobiu.

Komentár k § 7a

S účinnosťou od 1. 11. 2025 sa do zákona doplnilo nové ustanovenie upravujúce inflačný koeficient.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 144/2025 Z. z. sa doplnila do zákona automatickú valorizácia poplatku za rozvoj, pričom sa neupravujú sadzby poplatku, a to v podobe implementácie inflačného koeficientu do výpočtu poplatku. Inflačný koeficient sa viaže na spotrebiteľskú mieru inflácie – CPI. Inflačný koeficient sa pre príslušné zdaňovacie obdobie vypočíta Ministerstvom financií SR a každoročne sa zverejní v oznámení Ministerstva financií SR vo Finančnom spravodajcovi na základe údajov Štatistického úradu SR. V prechodnom ustanovení sa ustanovil inflačný koeficient pre rok 2026 na základe indexu spotrebiteľských cien za júl 2025 voči júlu 2024. V ďalších kalendárnych rokoch sa v inflačnom koeficiente zohľadní kumulovaná miera inflácie od júla 2024, avšak ak obec zmení vo všeobecne záväznom nariadení aspoň jednu sadzbu poplatku, alebo prijme úplne nové VZN, pre najbližší rok od účinnosti tohto VZN sa použijú sadzby ustanovené vo VZN, pretože inflačný koeficient sa po účinnosti VZN matematicky „resetne“ na koeficient 1,0.

Príklad

Obec má ustanovené sadzby poplatku všeobecne záväzným nariadením s účinnosťou od roku 2022. Tieto sadzby platia aj pre rok 2028, t. z. žiadnou zmenou VZN nedošlo k úprave pôvodných sadzieb z VZN z roku 2022). Inflačný koeficient pre rok 2028 sa určí ako podiel indexu spotrebiteľských cien za júl 2027 a indexu spotrebiteľských cien za júl 2024 (začiatočné obdobie kumulácie „inflácie“ do poplatku). Pre ďalšie zdaňovacie obdobie roku 2029 obec prijme nové VZN s novými (zmenenými) sadzbami poplatku. Inflačný koeficient sa podľa odseku 1 písm. b) vyjadrí ako podiel indexu spotrebiteľských cien za júl 2028 a indexu spotrebiteľských cien za júl 2028 (matematicky bude 1,0). Pre rok 2030, pre ktorý platia sadzby ustanovené vo VZN od roku 2029 (t. j. bez zmeny), sa inflačný koeficient podľa odseku 1 písm. b) vyjadrí ako podiel indexu spotrebiteľských cien za júl 2029 a indexu spotrebiteľských cien za júl 2028.

Ustanovenie § 7a zavádza automatický inflačný mechanizmus pre sadzby miestneho poplatku za rozvoj. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby hodnota poplatku reálne odrážala infláciu – teda aby sa v čase neznižovala jeho kúpna sila a obec mala k dispozícii porovnateľné finančné zdroje aj pri rastúcich cenách stavebných prác a materiálov. Inflačný koeficient predstavuje matematický prepočtový index, ktorým sa každoročne upravujú sadzby poplatku za rozvoj podľa vývoja indexu spotrebiteľských cien (CPI). Mechanizmus je obdobný ako pri valorizácii daňových a poplatkových základov v iných oblastiach verejných financií (napr. v dani z motorových vozidiel alebo v sociálnych dávkach).

Výpočet inflačného koeficientu

Inflačný koeficient sa vypočítava každoročne po roku 2026 ako podiel indexov spotrebiteľských cien zverejňovaných Štatistickým úradom SR. Zákon rozlišuje dva režimy výpočtu – podľa časového momentu účinnosti všeobecne záväzného nariadenia (VZN), ktorým obec určila sadzby poplatku:

– Ak VZN nadobudlo účinnosť najneskôr 1. januára 2026

• základom výpočtu bude index CPI za júl 2024,

• teda inflačný koeficient sa bude porovnávať s úrovňou cien platnou v júli 2024,

• ide o referenčné obdobie pre prvú vlnu obcí, ktoré už poplatok mali zavedený pred účinnosťou inflačného mechanizmu.

– Ak VZN nadobudne účinnosť po 1. januári 2026

• základom výpočtu je index CPI za júl predchádzajúceho roka,

• čím sa zabezpečí kontinuita pre novozavedené alebo zmenené sadzby – každá nová sadzba sa valorizuje oproti stavu cien platnému v čase jej prijatia.

Tento dvojstupňový systém zaručuje, že obce, ktoré zaviedli poplatok skôr, nebudú ukrátené o valorizáciu, a zároveň sa zohľadňuje aktuálny vývoj cien pri nových VZN.

Ochranná klauzula

Inflačný koeficient sa nahradí hodnotou 1, ak podľa odseku 1 dosiahne hodnotu nižšiu ako 1. Týmto ustanovením zákon zabezpečuje, že v prípade deflácie alebo poklesu cien sa sadzba poplatku nezníži. Inými slovami je valorizácia jednosmerná (iba smerom nahor). Cieľom je stabilita príjmov obcí a predvídateľnosť rozpočtových tokov.

Zverejnenie inflačného koeficientu

Ministerstvo financií SR má zákonnú povinnosť vypočítať inflačný koeficient podľa vzorca uvedeného v odseku 1, a zverejniť jeho hodnotu najneskôr do 31. októbra predchádzajúceho kalendárneho roka, prostredníctvom oznámenia v publikačnom orgáne ministerstva financií (t. j. na webovom sídle MF SR alebo v jeho vestníku).

Index spotrebiteľských cien (december 2000 = 100) – mesačne, hodnota spotrebiteľské ceny úhrnom“, t. j. celkový CPI pre všetky tovary a služby.

Ak Štatistický úrad SR v budúcnosti zmení bázické obdobie indexu (napr. na december 2025 = 100), ministerstvo automaticky použije novú bázu, aby bola zabezpečená metodická kontinuita.

Dôsledky pre obce

Obce nemusia samostatne počítať inflačný koeficient, postačí sledovať oznámenie MF SR. Pri príprave rozpočtu na nasledujúci rok môžu automaticky upraviť sadzby podľa zverejneného koeficientu.

Ak napríklad MF SR zverejní inflačný koeficient 1,045, t. j. 4,5 % inflácia, obec môže v rozpočtových projekciách počítať s primeraným nárastom príjmov z poplatku.

Príklad

Sadzba poplatku za rozvoj pre stavby na bývanie = 35 €/m²,

Index CPI za júl 2024 = 108,5,

Index CPI za júl 2027 = 114,0.

Inflačný koeficient = 114,0 / 108,5 = 1,0507 ≈ 1,05

Valorizovaná sadzba = 35 € × 1,05 = 36,75 €/m²

Obec teda môže pre rok 2028 uplatniť upravenú sadzbu 36,75 €/m², bez potreby meniť samotné VZN.

Stabilizačný a racionalizačný efekt

Ustanovenie § 7a obmedzuje potrebu častých zmien VZN, zabezpečuje realistický vývoj sadzieb v čase inflácie, zjednocuje metodiku naprieč samosprávami a zároveň zachováva rozpočtovú neutralitu – sadzby neklesajú pri deflácii. Ide teda o technické, ale dôležité ustanovenie, ktoré dopĺňa ekonomický rámec fungovania poplatku za rozvoj.

Časová pôsobnosť

Inflačný koeficient sa začne uplatňovať od roku 2027, t. j. po prvýkrát na sadzby platné pre rok 2027. Základným referenčným obdobím je júl 2024 a jeho použitie je automatické, obce nemusia vydávať nové VZN na jeho aplikáciu.

Ustanovenie predstavuje moderný a transparentný nástroj automatickej indexácie miestneho poplatku za rozvoj.

Zabezpečuje, že finančné zdroje z poplatku budú zodpovedať reálnym nákladom na rozvoj infraštruktúry aj v období inflácie. Zároveň šetrí administratívne kapacity obcí, keďže valorizáciu realizuje centrálne Ministerstvo financií SR na základe údajov Štatistického úradu.

§ 8

Výpočet poplatku za rozvoj

(1) Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčin základu poplatku podľa § 6 znížený o 60 m², sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1 a inflačného koeficientu podľa § 7a alebo § 17 ods. 3 na príslušný kalendárny rok. Ak sa predmet poplatku za rozvoj podľa § 3 ods. 1 realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam, zníženie základu poplatku za rozvoj podľa prvej vety sa uplatní v každej obci v podiele vypočítanom podľa § 6 ods. 7.

(2) Ak sa stavba realizuje na viaceré účely a obec ustanovila rôzne sadzby poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 2, základ poplatku podľa § 6 sa zníži o 60 m² z výmery podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby. Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčet pomerných častí poplatku za rozvoj, pričom pomerná časť poplatku za rozvoj sa vypočíta ako súčin sadzby poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 2 platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1, podlahovej plochy na príslušný účel využitia stavby a inflačného koeficientu podľa § 7a alebo § 17 ods. 3 na príslušný kalendárny rok.

(3) Ak je v rozhodnutí podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), d) alebo písm. e), alebo v overení projektu stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou podľa § 3 ods. 1 písm. c) uvedených viacero stavebných objektov, ktoré sú predmetom poplatku za rozvoj, na účely výpočtu poplatku za rozvoj sa považujú za jednu stavbu.

(4) Pri výpočte poplatku za rozvoj pre stavby, pri ktorých sa základ poplatku za rozvoj určuje podľa § 6 ods. 8 alebo ods. 9, sa zníženie základu poplatku za rozvoj o 60 m² podľa odseku 1 nepoužije.

(5) Vypočítaný poplatok za rozvoj sa zaokrúhli na eurocenty nadol.

Komentár k § 8

Ustanovenie upravuje výpočet poplatku za rozvoj. Poplatok za rozvoj vyrubuje obec rozhodnutím. Rozhodnutiu predchádza poplatkové konanie, ktoré sa v zásade spravuje zákonom o správe daní (daňovým poriadkom). Ide teda o osobitný druh správneho konania. Vypočítaný poplatok za rozvoj sa zaokrúhli na eurocenty nadol.

Osobitný postup pri viacerých stavebníkoch jednej stavby

Zákon v ustanovení stanovuje osobitný postup pri viacerých stavebníkoch jednej stavby, resp. pri stavebníkoch, ktorými sú manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podstatným je ustanovenie, podľa ktorého vyrubený poplatok je splatný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol poplatok za rozvoj vyrubený.

Aj keď iné ustanovenie zákona ustanovuje, že poplatok sa platí jednorazovo, spôsob jeho zaplatenia môže byť aj iný – na splátky. Na základe žiadosti poplatníka môže vydať rozhodnutie, na základe ktorého povolí platiť poplatok v splátkach; tieto splátky a lehoty ich splatnosti určí obec v rozhodnutí. Pre efektívnosť a hospodárnosť konania zákon stanovuje, že proti tomuto rozhodnutiu (ktorým vychádza obec poplatníkovi v ústrety) sa nemožno odvolať.

V prípade, že dôjde k zmene výmery podlahovej plochy stavby (napríklad v dôsledku povolenia zmeny stavby pred dokončením a pod.), obec vydá nové rozhodnutie, ktorým vyrubí rozdiel oproti pôvodne vyrubenému poplatku (jeho výške).

Výpočet poplatku

Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčin základu poplatku podľa § 6 znížený o 60 m² a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti.

Ak sa predmet poplatku za rozvoj realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam, zníženie základu poplatku za rozvoj sa uplatní v každej obci vo vypočítanom podiele, pričom základ poplatku za rozvoj v každej obci sa určí ako podiel zastavanej plochy stavby zasahujúcej do jej katastrálneho územia na úrovni prvého nadzemného podlažia k celkovej zastavanej ploche stavby vynásobený celkovou výmerou podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby.

Vzhľadom na nejednotnosť definície miestnosti a rôzne spôsoby určenia podlahovej plochy v stavebnom sektore (napr. úžitková plocha, hrubá podlahová plocha, zastavaná plocha a pod.) pri rôznych stavbách bol problém zistiť správny základ poplatku podľa § 6 zákona. Preto novela zákona č. 379/2019 Z. z. zaviedla vlastnú definíciu miestnosti a podlahovej plochy, ktorá je pre všetky druhy stavieb na účely miestneho poplatku za rozvoj jednotná.

Presne sa zadefinovalo čo je miestnosťou (v zmysle uvedenej definície napr. závetrie nie je miestnosťou, ale zádverie áno) a podlahovou plochou nadzemnej časti realizovanej stavby podľa tohto zákona.

Zároveň sa určilo, ktoré časti podlahovej plochy sa nezapočítavajú do základu poplatku (v zmysle uvedenej definície balkón, lodžia alebo terasa bez trvalého presklenia nie je súčasťou základu poplatku, avšak ak je balkón, lodžia alebo terasa opatrená stavebnou konštrukciou s presklením, tak sa vnútorná podlahová plocha započítava do základu poplatku).

Pre jednoznačnosť sa uvádza, že do základu poplatku sa zarátava aj vnútorný priestor s ponechaným stavebným otvorom (napr. vjazd do garáží bez garážovej brány, otvor na manipuláciu so zariadeniami, tovarom a pod. pri priemyselnej výrobe alebo ktorákoľvek iná kombinácia účelu využitia vnútorného priestoru, ktorý sa nedá funkčne uzatvoriť).

Po novom sa spresnilo, že na podlahovú plochu v spoločných častiach a spoločných zariadeniach viacúčelovej stavby sa nahliada tak, že predmetom poplatku nie je len vtedy, ak slúži výlučne na účel, ktorý je oslobodený (napr. časť stavby, ktorá podlieha poplatku, slúži ako zdravotné stredisko – oslobodená je ambulancia, čakáreň, chodby); naopak, ak je využitie podlahovej plochy spoločných častí a spoločných zariadení spoločné, je predmetom poplatku (napr. vestibul, vstupné chodby k bytom a zdravotníckemu zariadeniu). Súčasne sa zadefinovalo oslobodenie celej stavby vrátane podlahovej plochy spoločných častí a spoločných zariadení, ak celá stavba slúži výlučne na jediný účel, ktorý je oslobodený od poplatku (napr. budova zdravotného strediska – to neplatí, ak v budove zdravotného strediska je napr. bufet, lekáreň a iné podnikateľské prevádzky).

Ďalej sa zaviedlo riešenie pri určení základu poplatku v prípade, že sa stavba realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach. Riešenie spočíva v tom, že sa určí podiel správcov poplatku na zastavanej ploche stavby a ten sa vynásobí celkovou výmerou podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby, ktorá je takto predmetom poplatku u toho-ktorého správcu poplatku.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 144/2025 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 11. 2025 v znení ods. 1 prvej vete slovo „a“ nahradilo čiarkou a na konci sa pripojili slová „a inflačného koeficientu podľa § 7a alebo § 17 ods. 3 na príslušný kalendárny rok.“ V znení ods. 2 druhej vete sa slovo „a“ nahradilo slovami „platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1,“ a na konci sa pripojili slová: „a inflačného koeficientu podľa § 7a alebo § 17 ods. 3 na príslušný kalendárny rok.“ Touto zmenou sa zakomponoval inflačný koeficient vymedzený v novom § 7a do výpočtu poplatku za rozvoj pre jednoúčelové aj viacúčelové stavby.

Odpočítateľná položka

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa zaviedla odpočítateľná položka v rozlohe 60 m², ktorou sa zníži výmera podlahovej plochy jednoúčelovej stavby alebo v prípade viacúčelových stavieb výmera podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby z dôvodu univerzálnej spravodlivosti voči stavbám malého rozsahu. Primeranosť odpočítateľnej položky v rozlohe 60 m² nadväzuje na právny predpis, ktorý definuje podlahovú plochu bežného štandardu nájomných bytov pri poskytovaní dotácii na ich obstaranie.

V prípade, že sa stavba realizuje na viaceré účely a obec ustanovila rôzne sadzby poplatku za rozvoj, základ poplatku sa zníži o 60 m² z výmery podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby. Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčet pomerných častí poplatku za rozvoj, pričom pomerná časť poplatku za rozvoj sa vypočíta ako súčin sadzby poplatku za rozvoj a podlahovej plochy na príslušný účel využitia stavby.

Viaceré stavebné objekty ako jedna stavba

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa odsekom 3 pre zamedzenie pochybností jednoznačne ustanovilo, že viacero stavebných objektov realizovaných súčasne sa pri výpočte poplatku považovalo za jednu stavbu (odpočítateľná položka sa uplatnila len raz na všetky stavebné objekty.

! Upozornenie

Po novele zákonom č. 26/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2025 v znení ods. 3 slová „stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe“ nahradili slovami „rozhodnutí podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), d) alebo písm. e), alebo v overení projektu stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou podľa § 3 ods. 1 písm. c)“. Ide o zmenu súvisiacu so zmenou pojmov v Stavebnom zákone.

Viacero stavebných objektov

Toto ustanovenie sa zaoberá situáciou, keď jedno stavebné povolenie alebo jedno rozhodnutie o stavebnom zámere zahŕňa viacero stavebných objektov, napr. viac budov alebo častí stavby. Zákon v takom prípade stanovuje, že na účely výpočtu poplatku za rozvoj sa tieto objekty považujú za jednu stavbu.

Ide o technické a metodické pravidlo, ktoré má zabrániť nejasnostiam alebo rozdielnym interpretáciám pri výpočte poplatku a pri uplatňovaní povinností stavebníka.

V praxi sa bežne stáva, že jedno stavebné konanie sa týka súboru viacerých stavebných objektov – napríklad viac rodinných domov na spoločnom pozemku, súbor bytových domov v rámci jednej developerskej etapy, areál priemyselného parku s viacerými halami, alebo komplex občianskej vybavenosti, a to napr. hlavná budova + garáže + technický objekt.

Bez tohto ustanovenia by mohla vzniknúť nejednotnosť v tom, či sa poplatok počíta samostatne za každý objekt alebo za všetky objekty spolu.

Cieľom je zjednodušiť administratívny proces pre obec aj stavebníka, zabezpečiť jednotný výpočet poplatku, zamedziť duplicitnému výberu poplatku pri jednej stavbe, ktorá má viac objektov a umožniť komplexný prístup pri posudzovaní výšky poplatku a jeho zaplatení. Inými slovami – ak stavebný úrad posudzuje viacero stavebných objektov v rámci jedného rozhodnutia o stavebnom zámere, zákon predpokladá, že ide o jeden stavebný celok z hľadiska poplatkovej povinnosti.

Základ poplatku sa určí súhrnne za všetky stavebné objekty, ktoré sú uvedené v rozhodnutí. Podlahová plocha nadzemnej časti stavby sa teda spočíta za všetky objekty spolu. Následne sa na tento celkový súčet uplatní príslušná sadzba poplatku za rozvoj (v €/m²), podľa kategórie stavby stanovená vo VZN obce. Týmto spôsobom sa vypočíta jeden poplatok pre celý súbor objektov, a nie viacero samostatných poplatkov.

Príklad

Bytový komplex

Developer získal jedno rozhodnutie o stavebnom zámere pre výstavbu troch bytových domov (A, B, C). Všetky tri objekty sú uvedené v jednom rozhodnutí. Celková podlahová plocha nadzemnej časti: dom A – 2 000 m², dom B – 1 800 m², dom C – 2 200 m², spolu = 6 000 m².

Základ poplatku = 6 000 m².

Sadzba poplatku podľa VZN = 35 €/m².

Celkový poplatok = 6 000 × 35 = 210 000 €.

Obec vydá rozhodnutie o poplatku za rozvoj za celú stavbu ako jeden celok.

Príklad

Priemyselný areál

Podnikateľ plánuje výstavbu výrobnej haly, administratívnej budovy a skladu v rámci jedného areálu, povolených jedným rozhodnutím. Napriek tomu, že ide o tri samostatné stavebné objekty, na účely poplatku sa spočítajú ako jedna stavba. Tým sa zabezpečí jednotný výpočet a jedna poplatková povinnosť.

Toto ustanovenie priamo nadväzuje na § 3 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., ktorý vymedzuje, kedy stavba podlieha poplatku za rozvoj – t. j. ak je uvedená v rozhodnutí o stavebnom zámere, rozhodnutí o zmene stavby, dodatočnom povolení alebo v overenom projekte stavby na ohlásenie.

Zákon týmto spôsobom zabezpečuje jednotný režim pre všetky druhy rozhodnutí, ktoré môžu byť podkladom na určenie poplatkovej povinnosti – bez ohľadu na počet stavebných objektov, ktoré sú ich predmetom.

Vplyv pre poplatníka

– znamená to jednoduchší proces platenia, čiže jeden výpočet, jedno rozhodnutie o vyrubení poplatku,

– zároveň však môže ísť o vyšší jednorazový výdavok, keďže sa počíta z celkovej plochy všetkých objektov.

Vplyv pre obec

– zabezpečuje prehľadnosť a právnu istotu pri vyrubovaní poplatku,

– uľahčuje administratívne konanie (len jedno rozhodnutie namiesto viacerých),

– znižuje riziko sporov o to, či poplatok patrí osobitne za každý objekt.

Obce by mali vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach (VZN) alebo interných metodikách:

• výslovne uviesť, že v prípade súboru stavebných objektov uvedených v jednom rozhodnutí sa poplatok určí spoločne,

• a definovať, ako sa má určiť podlahová plocha – či sa započítavajú len nadzemné časti, alebo aj spoločné priestory (napr. podzemné garáže, ak majú nadväznosť na nadzemnú časť).

Ustanovenie predstavuje procesnú a výkladovú istotu pre obce aj stavebníkov. Zabraňuje rozdielnej interpretácii, či sa má poplatok určovať pre každý objekt osobitne, a zároveň znižuje administratívnu náročnosť konania.

Zákonodarca tým sleduje praktickosť a právnu jednoduchosť – ak ide o jedno rozhodnutie o stavebnom zámere, ide aj o jednu poplatkovú povinnosť, bez ohľadu na počet objektov, ktoré sú jeho predmetom.

Odpočítateľná položka

Pri výpočte poplatku za rozvoj pre stavby, pri ktorých sa základ poplatku za rozvoj určuje podľa § 6 ods. 8 alebo ods. 9, sa zníženie základu poplatku za rozvoj o 60 m² podľa odseku 1 nepoužije.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 26/2025 Z. z. sa z ustanovenia okrem zmeny odseku 4 vypustili aj odseky 5 a 6. V súvislosti s presunom pôvodných ods. 5 a 6 do § 6, sa v § 8 ods. 4 určuje, že v oboch prípadoch podľa § 6 ods. 8 alebo 9 sa zníženie základu poplatku o 60 m² už nepoužije, pretože „odpočítateľná položka“ sa už použila na prvé rozhodnutie o povolení stavby.

§ 9

Vyrubenie, splatnosť
a platenie poplatku za rozvoj

(1) Poplatok za rozvoj vyrubí obec rozhodnutím v lehote podľa osobitného predpisu.¹⁴⁾

(2) Rozhodnutie o vyrubení poplatku za rozvoj sa vydá ku každému rozhodnutiu podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), d) alebo písm. e), alebo k overeniu projektu stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou podľa § 3 ods. 1 písm. c) zvlášť.

(3) Ak zastupuje poplatníkov zástupca určený podľa § 5 ods. 3, obec vyrubí poplatok za rozvoj rozhodnutím v celkovej sume tomuto zástupcovi. Ak sú poplatníkmi manželia podľa § 5 ods. 4, obec vyrubí poplatok za rozvoj rozhodnutím v celkovej sume jednému z nich.

(4) Vyrubený poplatok za rozvoj je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 1.

(5) Poplatník môže obec požiadať o platenie poplatku za rozvoj v splátkach najneskôr do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol poplatok za rozvoj vyrubený. Obec môže určiť na základe žiadosti poplatníka platenie poplatku za rozvoj v splátkach. Splátky sú splatné v lehotách určených obcou v rozhodnutí, ktorým sa o platení v splátkach rozhoduje; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak obec nevyhovie žiadosti o platenie poplatku v splátkach, oznámi túto skutočnosť poplatníkovi.

(6) Poplatok za rozvoj obec nevyrubuje ani nevyberá, ak nepresiahne sumu 5 eur.

Komentár k § 9

Ustanovenie upravuje vyrubenie, splatnosť a platenie poplatku za rozvoj. Zákon pamätá na prípad, kedy je rozhodnutie o povolení stavby síce vydané a stavebník je tým aj poplatníkom poplatku za rozvoj, avšak z rôznych dôvodov môže dôjsť k situácii, že stavbu nezačne realizovať. Ak na základe takejto skutočnosti dôjde k zániku stavebného povolenia, stavebník túto skutočnosť oznámi do 60 dní od zániku platnosti stavebného povolenia – vtedy zároveň zaniká aj poplatková povinnosť.

Ak stavebník (poplatník) oznámi obci zánik poplatkovej povinnosti v lehote, obec vydá rozhodnutie o vrátení poplatku. Následne je povinná vrátiť bývalému poplatníkovi zaplatený poplatok za rozvoj v lehote do 60 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

Lehota na vyrubenie poplatku

Poplatok za rozvoj vyrubí obec rozhodnutím v lehote podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa spresnila lehota, do ktorej je povinný správca poplatku vyrubiť poplatok rozhodnutím.

Využitie zástupcu

V prípade, že zastupuje poplatníkov zástupca, obec vyrubí poplatok za rozvoj rozhodnutím v celkovej sume tomuto zástupcovi. Ak sú poplatníkmi manželia, obec vyrubí poplatok za rozvoj rozhodnutím v celkovej sume jednému z nich. Vyrubený poplatok za rozvoj je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

! Upozornenie

Po novom od 1. 4. 2025 sa rozhodnutie o vyrubení poplatku za rozvoj vydá ku každému rozhodnutiu podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), d) alebo písm. e), alebo k overeniu projektu stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou podľa § 3 ods. 1 písm. c) zvlášť. V súvislosti so zmenou postupu pri zmenách nedokončenej stavby, keďže k zmene nedokončenej stavby sa vždy vydáva nové rozhodnutie, už nie je potrebné novým rozhodnutím rušiť pôvodné rozhodnutie a nedochádza k započítavaniu už vyrubeného poplatku. Rozhodnutie o vyrubení sa vydá samostatne a zvlášť ku každému rozhodnutiu o povolení stavby.

Lehota na splátky

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa znením odseku 5 spresnila lehota, dokedy môže poplatník požiadať správcu poplatku o platenie poplatku v splátkach. Doplnilo sa, že v prípade nevyhovenia žiadosti o splátky zašle správca poplatku poplatníkovi len oznámenie.

Poplatník teda môže obec požiadať o platenie poplatku za rozvoj v splátkach, a to najneskôr do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol poplatok za rozvoj vyrubený.

Obec môže určiť na základe žiadosti poplatníka platenie poplatku za rozvoj v splátkach.

Splátky sú splatné v lehotách určených obcou v rozhodnutí, ktorým sa o platení v splátkach rozhoduje; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

Ak obec nevyhovie žiadosti o platenie poplatku v splátkach, oznámi túto skutočnosť poplatníkovi.

! Upozornenie

Ustanovenie sa novelou zákona č. 26/2025 Z. z. od 1. 4. 2025 doplnilo odsekom 6, v súlade s ktorým poplatok za rozvoj obec nevyrubuje ani nevyberá, ak nepresiahne sumu 5 eur. K uvedenému doplneniu došlo z dôvodu zníženia administratívneho zaťaženia a neefektivity vyrubovania poplatku nižšieho ako sú jeho administratívne náklady na vyrubenie.

§ 10

Vrátenie poplatku za rozvoj

(1) Obec poplatok za rozvoj alebo jeho pomernú časť vráti, ak

a) zanikla poplatková povinnosť podľa § 4 ods. 2, alebo

b) poplatník vykonal investíciu na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 písm. a) a b), a to na základe zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi poplatníkom a obcou.

(2) Ak poplatník neoznámi zánik poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 2 obci do 60 dní odo dňa jej zániku, nárok na vrátenie poplatku za rozvoj zaniká. Obec vráti poplatok za rozvoj podľa odseku 1 písm. a) poplatníkovi na základe žiadosti do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vrátení poplatku za rozvoj.

(3) Ak podľa § 6 ods. 9 je základom poplatku za rozvoj záporný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy zhotovovanej stavby, obec vydá rozhodnutie o vrátení pomernej časti zaplateného poplatku za rozvoj, ktorý obec vráti do 60 dní odo dňa jeho právoplatnosti.

(4) Obec vydá rozhodnutie o vrátení poplatku za rozvoj alebo jeho pomernej časti podľa odseku 1 písm. b) do 60 dní odo dňa žiadosti poplatníka za podmienky, že

a) vykonanú investíciu poplatník bezodplatne previedol do majetku obce, jej rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie najneskôr do šiestich mesiacov od vydania kolaudačného osvedčenia alebo nadobudnutia vlastníckeho práva poplatníka k hmotnému majetku alebo nehnuteľnému majetku a

b) poplatník investíciu obstaral podľa osobitného zákona^11a) a pri pozemku, ktorý je predmetom bezodplatného prevodu podľa písmena a), určil hodnotu podľa predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.^11b)

(5) V hlavnom meste Bratislava a v meste Košice sa obcou podľa odseku 4 rozumie mesto alebo mestská časť.

(6) Obec vráti poplatok za rozvoj alebo jeho pomernú časť podľa odseku 4 najneskôr do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vrátení poplatku za rozvoj alebo jeho pomernej časti. Suma poplatku za rozvoj alebo jeho pomerná časť, ktorá sa má vrátiť, sa započíta najviac do výšky zaplateného poplatku za rozvoj. Suma na započítanie sa určí podľa výsledku verejného obstarávania investície a znaleckého posudku k pozemku podľa odseku 4 písm. b).

(7) K žiadosti poplatníka o vrátenie poplatku za rozvoj alebo jeho pomernej časti podľa odseku 4 poplatník priloží vyčíslenie nákladov spolu so znaleckým posudkom, ak bol predmetom prevodu pozemok, a doklady zo zrealizovaného verejného obstarávania preukazujúce skutočnú cenu za realizáciu stavby alebo kúpu hmotného majetku.

Komentár k § 10

Ustanovenie upravuje vrátenie poplatku za rozvoj.

! Upozornenie

Z dôvodu legislatívnej čistoty sa nanovo ustanovilo zaviesť nové celé znenie § 10, ktorý v odsekoch 2 a 3 obsahuje ustanovenia predchádzajúceho platného a účinného znenia § 10 ods. 1 až 3. Okrem pôvodných ustanovení sa doplnil legislatívny rámec započítania investície poplatníka do verejnej infraštruktúry, verejnoprospešnej stavby a zariadenia na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 písm. a) a b). Uvedená úprava dáva obciam možnosť získať potrebné investície do verejnoprospešných cieľov aj na základe ich uskutočnenia stavebníkom (poplatníkom) bez ďalšej záťaže obce s projektovou prípravou, obstarávaním, či samotnou realizáciou. Mechanizmus spočíva v časovom oddelení vzniku poplatkovej povinnosti, vyrubenia poplatku a jeho úhrady od samostatne ustanoveného procesu jeho vrátenia vydaním samostatného rozhodnutia obce, a to za účelom ochrany finančných záujmov obce tak, aby nedošlo ku komplikáciám pri vymáhaní nezaplatenej časti poplatku, ak by sa vecným plnením poplatníka vyrubenie samotného poplatku oddialilo až do odovzdania vecného plnenia. Zároveň musia byť splnené podmienky ustanovené týmto ustanovením.

Uzatvorenie dohody

Uzatvorila sa zmluva (dohoda) medzi obcou a poplatníkom, že poplatník vykoná investíciu do verejnej infraštruktúry, verejnoprospešnej stavby a zariadenia, poplatník bezodplatne prevedie túto vykonanú investíciu obci v určenej lehote, túto investíciu poplatník vykonal postupom verejného obstarávania, aby sa garantovala suma na započítanie, ktorú vygeneroval trh za daných podmienok v danom čase na dosiahnutie súvzťažnosti, že danú cenu investície by v rovnakej súťaži vygenerovalo aj verejné obstarávanie uskutočnené samotnou obcou (pozn. v prípade bezodplatného prevodu pozemku postačuje znalecký posudok).

Dohoda pred samotnou výstavbou

Obec a poplatník sa môžu na vecnom plnení dohodnúť kedykoľvek, t. z. aj pred samotnou výstavbou počas povoľovacích konaní alebo aj počas výstavby, prípadne aj po kolaudácii stavby, ktorá je predmetom poplatku za rozvoj.

Vecné plnenie, jeho prevod do majetku obce a podanie žiadosti o vrátenie poplatku za rozvoj alebo jeho pomernej časti však musí prebehnúť najneskôr do zániku práva vyrubiť daň alebo poplatok.

Forma vecného plnenia

Ustanovilo sa, že forma vecného plnenia môže byť do verejnej infraštruktúry (napr. obecná komunikácia, park), verejnoprospešná stavba (napr. materská škola, kultúrny dom), alebo zariadenie, pričom realizácia vecného plnenia bude prevedená bezodplatne do majetku obce alebo jej rozpočtovej organizácií alebo príspevkovej organizácie. Ocenenie prebehne vždy predložením skutočných nákladov podľa vysúťaženej ceny podľa postupov ustanovených zákonom o verejnom obstarávaní a pri prevode pozemkov bude povinnou náležitosťou žiadosti poplatníka aj znalecký posudok.

Znenie tohto ustanovenia odkazuje na

– zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.

§ 11

Použitie výnosu

(1) Výnos z poplatku za rozvoj je príjmom rozpočtu obce, v Bratislave a Košiciach prerozdelenie výnosu z poplatku za rozvoj medzi mesto a mestské časti určí štatút mesta.

(2) Výnos z poplatku za rozvoj sa použije na úhradu

a) kapitálových výdavkov¹²⁾ súvisiacich s nadobudnutím nehnuteľnosti, so zhotovením stavby alebo so stavebnými úpravami, vrátane potrebných nákladov na vysporiadanie pozemku alebo odstránenie stavby, ak ide o

1. školu, školské zariadenie alebo zariadenie slúžiace na praktické vyučovanie,

2. zariadenie starostlivosti o deti, detské ihrisko alebo športovisko,

3. zdravotnícke zariadenie,

4. nehnuteľnosť slúžiacu na sociálne bývanie alebo na poskytovanie sociálnych, športových, náboženských alebo kultúrnych služieb,

5. národnú kultúrnu pamiatku,

6. verejne prístupný park alebo záhradu, verejne prístupné miesto na oddych, verejne prístupnú turistickú atrakciu alebo verejnú zeleň,

7. dopravnú infraštruktúru,

8. technickú infraštruktúru,

9. opatrenia na zadržanie vody v území a na zmierňovanie zmeny klímy a adaptácie na jej nepriaznivé dôsledky alebo

10. verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu,

b) kapitálových výdavkov súvisiacich s

1. obstaraním zariadení slúžiacich na bezpečnosť, poriadok a údržbu obce a obecného majetku,

2. podporou verejnej dopravy alebo

3. pozemkovými úpravami, alebo

c) výdavkov súvisiacich s

1. obstaraním územnoplánovacej dokumentácie alebo územnoplánovacieho podkladu, alebo

2. vypracovaním programu rozvoja obce podľa osobitného predpisu.^12a)

(3) Výnos z poplatku za rozvoj použije obec v katastrálnom území alebo v jej jednotlivej časti,¹⁾ v ktorej v súvislosti so stavbou, ktorá podlieha poplatkovej povinnosti, poplatok za rozvoj vybrala. Obec môže všeobecne záväzným nariadením²⁾ určiť, že výnos z poplatku alebo jeho presne určená percentuálna časť sa použije v inom katastrálnom území alebo v inej jednotlivej časti¹⁾ obce.

(4) Výnos z poplatku za rozvoj môže obec použiť aj v prípade, že výdavky podľa odseku 2 hradí len čiastočne formou spolufinancovania.

(5) Obec zverejní informácie o výške výnosu z poplatku za rozvoj a jeho použití v členení použitia výnosov podľa realizovaných projektov za predchádzajúci kalendárny rok každoročne do 30. júna na úradnej tabuli a na webovom sídle obce alebo iným spôsobom v obci obvyklým, ak obec nemá zriadené webové sídlo.

Komentár k § 11

Zákon v ustanovení upravuje použitie výnosu. Správu poplatku za rozvoj vykonáva výlučne obec, jeho správou nemôže byť poverená žiadna iná fyzická osoba ani právnická osoba.

V prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice, kde samosprávne funkcie vykonávajú aj mestské časti, môžu tieto mestské časti vykonávať aj správu poplatku za rozvoj, avšak len v prípade, že tak ustanoví štatút mesta.

Keďže nebolo úmyslom zavádzať veľké odchýlky od bežnej správy daní a poplatkov, pravidlá pre správu poplatku za rozvoj sú určené v osobitnom zákone – zákone o správe daní (daňový poriadok).

Výnos z poplatku

Podľa novely zákona č. 375/2016 Z. z. v súvislosti s právnou úpravou § 12 odsek 1, podľa ktorého správu poplatku v Bratislave prípadne v Košiciach vykonávajú mestské časti, ktoré na základe toho aj poplatok vyberú, sa nanovo definovalo, že mestské časti percentuálnu časť vybratého poplatku určenú v štatúte odvedú do rozpočtu mesta.

Výnos z poplatku za rozvoj je príjmom rozpočtu obce, v Bratislave a Košiciach prerozdelenie výnosu z poplatku za rozvoj medzi mesto a mestské časti určí štatút mesta.

Kapitálové výdavky

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa v odseku 2 spresnilo, že do účelového použitia poplatku obcou sa zahŕňajú len priame kapitálové náklady na stavebnú činnosť (dodanie stavebného diela vrátane inžinierskej činnosti súvisiacej so stavebným a autorským dozorom) a náklady na výkup pozemkov.

Znenie tohto odseku upravuje, na aký účel sa použije výnos z poplatku za rozvoj.

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa spresnilo, že príjmy podľa tohto zákona je možné použiť len na kapitálové výdavky. Pôvodná formulácia nejednoznačne vystihovala legislatívny zámer použitia príjmov z miestneho poplatku na rozvoj na rozvojové zámery obce.

To znamená, že sa použije na úhradu kapitálových výdavkov podľa zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy súvisiacich so stavebnými nákladmi na stavbu vrátane nákladov na vysporiadanie pozemku alebo s kúpou nehnuteľnosti slúžiacej na tento účel:

– zariadenia starostlivosti o deti,

– slúžiacu na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb,

– sociálneho bývania,

– školy, školského a zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie,

! Upozornenie

Pre širšie možnosti využitia výnosu z poplatku sa ustanovilo jeho využitie na dané účely aj formou kúpy nehnuteľnosti, čo znamená, že v ods. 2 úvodnej vete sa za slovo „pozemku“ vložili slová „alebo s kúpou nehnuteľnosti slúžiacej“ od 1. 4. 2025.

V znení ods. 2 písm. d) sa slovo „školského“ nahradilo slovami „školy, školského“. To znamená, že z dôvodu aplikačných nezrovnalostí v praxi sa spresnil pojem „školského“ a rozširuje sa aj o pojem „školy“ v širšom zmysle.

Znenie je však platné len do konca októbra 2025.

– zdravotníckeho zariadenia,

– verejne prístupného parku, úpravy verejnej zelene,

– miestnej komunikácie, parkovacích plôch, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry,

– opatrenia na zadržanie vody v území a na zmierňovanie zmeny klímy a adaptácie na jej nepriaznivé dôsledky.

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa explicitne uviedla možnosť financovania rozvoja verejného osvetlenia v obci z príjmov z miestneho poplatku za rozvoj, nakoľko pojem technická infraštruktúra nejednoznačne pomenúvala tento druh výdavkov obce.

Ustanovenie sa následne novelou zákona č. 379/2019 Z. z. doplnilo písmeno h), pričom uvedené znenie reflektuje na zodpovednejší prístup samosprávy k stavu životného prostredia a predstavuje pozitívne motivujúci nástroj na vytváranie podmienok pre opatrenia smerujúce k zlepšovaniu nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy formou konkrétnych projektov.

! Upozornenie

Následne sa ostatnou novelou zákona č. 144/2025 Z. z. zmenilo celé znenie odseku 2 s odvolávkou na ustanovenie § 8 zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov.

Rozčlenenie použitia výnosu z poplatku za rozvoj

V porovnaní s navrhovaným znením § 11 ods. 2 v poslaneckom návrhu zákona sa v tejto úprave rozčleňuje použitie výnosu z poplatku za rozvoj do nových písmen tak, aby pri písmenách a) a b) bolo použitie výnosu viazané striktne na kapitálové výdavky obce (v súlade s doterajším účelom použitia výnosu), pričom sa zachováva rozšírenie použitia výnosu v súlade s poslaneckým návrhom zákona.

– Pri použití výnosu podľa písmena a) sa vynechal účel použitia na údržbu stavieb, nakoľko údržba nie je kapitálovým výdavkom. Zároveň dochádza k spresneniu použitia výnosu na národné kultúrne pamiatky, pretože pôvodná formulácia bola vágna a mohla spôsobovať aplikačné problémy.

– Oddelenie použitia výnosu do písmena b) voči písmenu a) je účelné z dôvodu jasného vymedzenia, že nejde o stavby a stavebné úpravy, ale charakterovo odlišné kapitálové výdavky aj do hnuteľných vecí a všeobecného vysporiadania pozemkov, ktoré majú byť vo vlastníctve obce.

– Použitie výnosu podľa písmena c) zahŕňa aj bežné aj kapitálové výdavky na územnoplánovaciu dokumentáciu alebo jej podklad súvisiaci s prípravou územného plánu obce alebo územného plánu zóny.

Pôvodný zámer použitia výnosu na štúdie a analýzy bol spresnený s odkazom na osobitný predpis, pričom z formulácie je zrejmé, že môže ísť iba o úhradu nákladov na Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce

Kde sa poplatok použije

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa znením odseku 3 precizovalo znenie zákona, nakoľko neexistovala úprava, kde má obec použiť vybratý poplatok za rozvoj. Ustanovilo sa, aby obec použila poplatok v tom území, v ktorom ho zaviedla a vybrala, vzhľadom aj na zaťaženie tohto územia výstavbou, ako aj budovaním potrebnej infraštruktúry v danom území.

Zároveň sa dala možnosť obci odchýlenia sa z uvedenej zásady, a to napríklad pri výstavbe priemyselného závodu budovaného väčšinou mimo obce a často v inom katastri, ktorú výstavba však zaťažuje obec nie priamo v mieste výstavby, ale v inej časti obce v súvislosti s potrebou budovania bytov, škôlky a pod.

Z toho dôvodu sa ponechalo na rozhodnutí obce prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia, kde poplatok použije.

To znamená, že výnos z poplatku za rozvoj použije obec v katastrálnom území alebo v jej jednotlivej časti, v ktorej v súvislosti so stavbou, ktorá podlieha poplatkovej povinnosti, poplatok za rozvoj vybrala.

Obec teda môže všeobecne záväzným nariadením určiť, že výnos z poplatku alebo jeho presne určená percentuálna časť sa použije v inom katastrálnom území alebo v inej jednotlivej časti obce.

! Upozornenie

Od 1. 11. 2025 sa za ustanovenie odseku 3 vložil nový odsek 4, a to novelou zákona č. 144/2025 Z. z., v súlade s ktorým výnos z poplatku za rozvoj môže obec použiť aj v prípade, že výdavky podľa odseku 2 hradí len čiastočne formou spolufinancovania. Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5. Toto ustanovenie umožňuje obci spolufinancovať investičné aktivity na zlepšovanie života obyvateľov obce z poskytnutých dotácií z dôvodu, že kumulácia zdrojov výhradne z poplatku za rozvoj predstavuje zdĺhavý niekoľkoročný proces na vytvorenie dostatočných finančných zdrojov na financovanie potrebných investícií.

Informovanie verejnosti

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa ustanovenie doplnilo odsekom 4 (momentálne už znenie odseku 5), a to z dôvodu potreby zvýšenia transparentnosti používaných verejných zdrojov z príjmov z poplatku. Ustanovilo sa, aby obec určila priamo vo všeobecne záväznom nariadení obce k miestnemu poplatku za rozvoj, akým spôsobom obec informuje verejnosť o príjmoch z poplatku a jeho použití na rozvoj obce v členení podľa realizovaných projektov (obec si mohla do všeobecne záväzného nariadenia o poplatku za rozvoj uviesť, že informácie zverejní, napr. na svojom webovom sídle, v záverečnom účte obce, vo výročnej správe obce alebo iným zvoleným spôsobom).

To znamenalo, že sama obec všeobecne záväzným nariadením uričila spôsob zverejnenia informácií o výške výnosu z poplatku za rozvoj a jeho použití v členení použitia výnosov podľa realizovaných projektov tak, aby tieto informácie boli zverejnené najmenej raz ročne.

! Upozornenie

Od 1. 11. 2025 sa v tomto ustanovení zmenilo znenie odseku 5 novelou zákona č. 144/2025 Z. z. Po novom to znamená, že obec zverejní informácie o výške výnosu z poplatku za rozvoj a jeho použití v členení použitia výnosov podľa realizovaných projektov za predchádzajúci kalendárny rok každoročne do 30. júna na úradnej tabuli a na webovom sídle obce alebo iným spôsobom v obci obvyklým, ak obec nemá zriadené webové sídlo. Pojem by mal reflektovať na procesné postupy informovania občanov v danej obci. Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov pri vyhlásení všeobecne záväzného nariadenia obce na úradnej tabuli používa formuláciu „vyhlási“ jeho „vyvesením na úradnej tabuli“. Zároveň slovo „zverejňuje“ používa pri jeho zverejnení na webovom sídle obce.

§ 12

Správa poplatku za rozvoj

(1) Správu poplatku za rozvoj vykonáva obec, v Bratislave mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce. Správu poplatku za rozvoj vykonávajú v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta,¹³⁾ pričom v takom prípade bude mať na účely tohto zákona mestská časť postavenie obce.

(2) Správou poplatku za rozvoj nie je možné poveriť iné právnické osoby alebo fyzické osoby.

(3) Na správu poplatku za rozvoj sa vzťahuje osobitný predpis,¹⁴⁾ ak § 5, § 9 až 11 tohto zákona neustanovujú inak.

Komentár k § 12

Zákon stanovuje v tomto ustanovení možnosť pre obce prvýkrát určiť poplatok za rozvoj až po účinnosti tohto zákona.

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa v ustanovení zmenilo znenie odseku 1, pričom sa upravila správa poplatku v hlavnom meste SR v Bratislave, podľa dohody mestských častí a Hlavného mesta SR ako aj z toho dôvodu, že do účinnosti zákona to štatút hlavného mesta nevyriešil. Pre Košice sa ponechala možnosť upraviť si to štatútom pre jednotlivé mestské časti. Zároveň sa upresnilo, že mestské časti majú pre účely tohto zákona, ak vykonávajú správu tohto poplatku, postavenie obce.

To znamená, že správu poplatku za rozvoj vykonáva obec, v Bratislave mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce.

Správu poplatku za rozvoj vykonávajú v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta, pričom v takom prípade bude mať na účely tohto zákona mestská časť postavenie obce. Podrobnejšiu deľbu pôsobnosti medzi orgánmi miestnej samosprávy a mestskej samosprávy upraví štatút.

Mestské zastupiteľstvo schváli štatút najneskoršie do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona. Štatútom nemožno preniesť na mestské časti výkon štátnej správy, ktorý bol zákonom prenesený na mesto.

§ 13

Obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj podľa tohto zákona prvýkrát na stavbu, uvedenú v stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby a uvedenú v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce.

Komentár k § 13

Zákon upravuje možnosť obce vyrubiť poplatok za rozvoj prvýkrát na stavbu uvedenú

– v stavebnom povolení,

– v právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,

– v právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby,

– v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe po účinnosti tohto zákona,

najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce.

§ 14

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 31. decembra 2016

(1) Ak obec prvýkrát zavedie poplatok za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce počas roku 2017, sadzbu poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 1 až 3 a ods. 5 môže obec ustanoviť najskôr ku dňu účinnosti takého všeobecne záväzného nariadenia obce.

(2) Predmetom poplatku za rozvoj nie je stavba, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby právoplatné pred 31. decembrom 2016, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 alebo v súvislosti so stavbou bol pred 31. decembrom 2016 uzatvorený iný právny úkon, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2.

Komentár k § 14

Novelou zákona č. 376/2016 Z. z. sa zaviedlo do zákona prechodné ustanovenie v súvislosti s legislatívnymi úpravami pozmeňujúceho návrhu tak, aby obce, ktoré nezaviedli poplatok za rozvoj k 1. januára 2017, mohli ustanoviť najskôr ku dňu účinnosti takého všeobecne záväzného nariadenia obce.

Odsek 2 reaguje na možné prípady zdvojených povinností, keď pred vydaním stavebného povolenia pred účinnosťou zákona o poplatku za rozvoj obce v súvislosti so stavbou už uložili podmienky. Takto by mohol vzniknúť nežiaduci stav, keď v súvislosti so stavbou by bola povinnosť plniť už dva krát (t. j. na základe doterajších podmienok a následne na základe všeobecne záväzného nariadenia obce podľa zákona o miestnom poplatku za rozvoj).

§ 15

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 30. novembra 2019

Ak poplatková povinnosť k poplatku vznikne do 29. novembra 2019, postupuje sa podľa predpisov účinných do 29. novembra 2019.

Komentár k § 15

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa upravilo prechodné ustanovenie z dôvodu jednoznačného vymedzenia rôzneho rozsahu a postupov podľa zákona po účinnosti novely.

§ 16

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. apríla 2025

(1) Ak poplatková povinnosť k poplatku za rozvoj a oznamovacia povinnosť vzniknú do 31. marca 2025, postupuje sa podľa predpisov účinných do 31. marca 2025.

(2) Na konania začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2025, v ktorých sa podľa Stavebného zákona¹⁵⁾ postupuje podľa doterajších stavebných predpisov,¹⁶⁾ a ku ktorým vznikne poplatková povinnosť po 31. marci 2025, sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. marca 2025.

(3) Ak sa právoplatným rozhodnutím o povolení stavby k nedokončenej stavbe, ktorá už bola predtým povolená právoplatným stavebným povolením, zmenou stavby pred dokončením alebo oznámením stavebného úradu k ohlásenej stavbe podľa doterajších stavebných predpisov,¹⁶⁾ zvýši podlahová plocha nadzemnej časti realizovanej stavby, základom poplatku za rozvoj je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2 medzi rozhodnutím o povolení stavby a všetkými predchádzajúcimi právoplatnými rozhodnutiami podľa doterajších stavebných predpisov;¹⁶⁾ zníženie základu poplatku o 60 m² podľa § 8 ods. 1 sa nepoužije.

(4) Ak sa právoplatným rozhodnutím o povolení stavby k nedokončenej stavbe, ktorá už bola predtým povolená právoplatným stavebným povolením, zmenou stavby pred dokončením, rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby alebo oznámením stavebného úradu k ohlásenej stavbe podľa doterajších stavebných predpisov,¹⁶⁾ zníži podlahová plocha nadzemnej časti realizovanej stavby, základom poplatku za rozvoj je záporný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m² medzi rozhodnutím o povolení stavby a všetkými predchádzajúcimi právoplatnými rozhodnutiami podľa doterajších stavebných predpisov;¹⁶⁾ zníženie základu poplatku za rozvoj o 60 m² podľa § 8 ods. 1 sa nepoužije a ustanovenie § 10 ods. 3 sa použije primerane.

Komentár k § 16

Zaviedlo sa znenie prechodných ustanovení, ktorých cieľom je stanovenie postupu pri určení poplatkovej povinnosti k stavbám, ktorým poplatková povinnosť:

– vznikla pred účinnosťou novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj,

– vznikla po účinnosti Stavebného zákona a novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ale povolená bola podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, čiže podľa „starého“ stavebného zákona,

– vznikla z dôvodu zmeny nedokončenej stavby na základe právoplatného rozhodnutia o povolení stavby podľa Stavebného zákona, avšak rozostavaná bola na základe „starého“ stavebného zákona.

Znenie ustanovenia sa odvoláva na ustanovenie § 84 ods. 4 až 7 Stavebného zákona.

Poznámka

border-right:none;padding:2.0pt 0cm 0cm 0cm;margin-left:2.85pt;margin-right: 2.85pt'>

Doterajšie predpisy v znení účinnom do 31. marca 2025 sa použijú na vybavenie

border-right:none;padding:2.0pt 0cm 0cm 0cm;margin-left:2.85pt;margin-right: 2.85pt'>

– podania doručeného príslušnému stavebnému úradu do 31. marca 2025, vrátane ohlásenia stavby,

– konania začatého na stavebnom úrade do 31. marca 2025 na žiadosť stavebníka,

– konania týkajúceho sa nariadenia opatrení na stavbách vo verejnom záujme, vrátane odstránenia stavby, prerokovania priestupkov vo výstavbe, ukladania pokút za správne delikty vo výstavbe a výkonu rozhodnutia, začatého na stavebnom úrade podľa doterajších predpisov do 31. marca 2025.

border-right:none;padding:2.0pt 0cm 0cm 0cm;margin-left:2.85pt;margin-right: 2.85pt'>

Ak ide o stavbu, pre ktorú je vydané územné rozhodnutie podľa doterajších predpisov, použijú sa doterajšie predpisy v znení účinnom do 31. marca 2025 aj pre vybavenie žiadosti o stavebné povolenie, povolenie na zmenu stavby pred dokončením, povolenie na predčasné užívanie stavby, povolenie na dočasné užívanie stavby na účel skúšobnej prevádzky, kolaudačné rozhodnutie alebo zmenu rozhodnutia, podanej po 31. marci 2025 vrátane vydania záväzných stanovísk pre tieto konania.

Ak ide o stavbu, pre ktorú je vydané stavebné povolenie podľa doterajších predpisov, ak sa územné rozhodnutie nevyžadovalo, použijú sa doterajšie predpisy v znení účinnom do 31. marca 2025 aj na vybavenie žiadosti o povolenie na zmenu stavby pred dokončením, povolenie na predčasné užívanie stavby, povolenie na dočasné užívanie stavby na účel skúšobnej prevádzky, kolaudačné rozhodnutie alebo zmenu rozhodnutia, podanej po 31. marci 2025 vrátane vydania záväzných stanovísk pre tieto konania.

Doterajšie predpisy v znení účinnom do 31. marca 2025 sa použijú na

border-right:none;padding:2.0pt 0cm 0cm 0cm;margin-left:2.85pt;margin-right: 2.85pt'>

a) preskúmanie spôsobilosti stavieb na užívanie vrátane vydávania záväzných stanovísk pre tieto konania, ak stavba spĺňa podmienky na preskúmanie jej spôsobilosti na užívanie podľa doterajších predpisov a vlastník stavby podá žiadosť o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie do 31. marca 2029,

b) konanie o dodatočnom povolení stavby vrátane vydávania záväzných stanovísk pre tieto konania, ak stavba nespĺňa podmienky, aby ju bolo možné považovať za stavbu postavenú v súlade s platnými predpismi podľa doterajších predpisov, ani podmienky na preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie podľa doterajších predpisov alebo podľa písmena a) a vlastník tejto stavby podá žiadosť o dodatočné povolenie stavby od 1. apríla 2025 do 31. marca 2029.

! Upozornenie

Slová „stavebné povolenie“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 13 a 16 nahradili slovami „rozhodnutie o stavebnom zámere“ v príslušnom tvare a slová „realizovaná stavba“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 16 nahradili slovami „zhotovovaná stavba“ v príslušnom tvare. Ide o úpravu vyvolanú zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

§ 17

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. novembra 2025

(1) Ak poplatková povinnosť k poplatku za rozvoj a oznamovacia povinnosť vzniknú do 31. decembra 2025, postupuje sa podľa predpisov účinných do 31. októbra 2025.

(2) Výnos z poplatku za rozvoj dosiahnutý do 31. decembra 2025 môže obec použiť podľa § 11 ods. 2 písm. a) v znení účinnom od 1. novembra 2025 najskôr 1. januára 2026.

(3) Inflačný koeficient na kalendárny rok 2026 sa vypočíta ako podiel indexu spotrebiteľských cien za júl 2025 a indexu spotrebiteľských cien za júl 2024. Ak inflačný koeficient podľa prvej vety dosiahne hodnotu nižšiu ako 1, nahradí sa hodnotou 1.

(4) Inflačný koeficient podľa odseku 3 zverejní ministerstvo financií oznámením v publikačnom orgáne ministerstva financií bezodkladne po 31. októbri 2025.

Komentár k § 17

V znení odseku 1 sa zaviedlo štandardné vymedzenie postupu podľa starej alebo novej právnej úpravy zákona o miestnom poplatku za rozvoj k jednotlivým prípadom vzniku poplatkovej povinnosti pred účinnosťou a po účinnosti navrhovaného znenia zákona.

V odseku 2 sa ustanovuje na aký účel môže obec použiť príjmy z poplatku za rozvoj, ak príjmy vznikli a nepoužili sa pred účinnosťou navrhovaného znenia zákona. Za účelom zamedzenia retroaktivity (použitie výnosu na iný účel ako bol ustanovený v čase vzniku poplatkovej povinnosti) sa použije výnos po 1. januári 2026 len podľa § 11 ods. 2 písm. a), ktorý obsahovo po ponechaní financovania len na kapitálové výdavky, najviac korešponduje s použitím výnosu z poplatku podľa doterajšieho právneho predpisu.

V odseku 3 sa ustanovuje spôsob výpočtu inflačného koeficientu pre rok 2026. Z dôvodu, že formulácia je použiteľná len pre jeden konkrétny kalendárny rok, zo svojej podstaty netvorí trvalú vecnú matériu zákona.

Z ustanovenia však vyplýva, že na kalendárny rok 2026 sa inflačný koeficient použije pri výpočte poplatku za rozvoj vždy, aj napriek situácii, že pre rok 2026 obec prijme nové VZN s novými sadzbami poplatku. Odsek 4 v nadväznosti na odsek 3 uvádza lehotu zverejnenia inflačného koeficientu pre rok 2026.

! Upozornenie

Vzhľadom na legislatívny proces schvaľovania a prijímania všeobecne záväzných nariadení k miestnemu poplatku za rozvoj sa zaviedla úprava účinnosti predmetnej novely od 1. 11. 2025 z dôvodu, že VZN je možné prijať a schváliť len na základe platného a účinného zákona.

Čl. II

Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Čl. III

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v znení neskorších predpisov.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2016.

Odkazy k textu:

1) § 17a zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 268/2014 Z. z.

2) § 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

3) § 3 Stavebného zákona.

3a) § 60 Stavebného zákona.

3aa) § 5 Stavebného zákona.

3ab) § 63 Stavebného zákona.

3b) § 140d zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a § 84 ods. 7 písm. a) Stavebného zákona.

3c) § 88a zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a § 84 ods. 7 písm. b) Stavebného zákona.

3ca) § 78 Stavebného zákona.

3d) § 3 ods. 2 Stavebného zákona.

4) § 21 ods. 1 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.

5) § 7 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 653/2007 Z. z.

6) § 16 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

7) § 16 ods. 4 a 5 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení zákona č. 324/2012 Z. z.

7a) § 6 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2018 Z. z.

8) Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

8a) Zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8b) § 48 ods. 3 až 5 a § 49 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

9) § 29 Stavebného zákona.

10) § 12 ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z.

11) § 2 ods. 1 zákona č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 542/2004 Z. z.

11a) Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11b) Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.“.

12) Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12a) § 8 zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov.

13) § 25 zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov.

14) Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

15) § 84 ods. 4 až 7 Stavebného zákona.

16) Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

Príloha
k zákonu č. 447/2015 Z. z.

Komentár k prílohe

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa zákon doplnil touto prílohou upravujúcou štruktúru údajov o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby.

Ustanovila sa eliminovať plošná administratívna záťaž poplatníkov, ktorí zrušením pôvodného ustanovenia § 4 ods. 3 zákona a nahradením novým ustanovením už nemusia povinne splniť si oznamovaciu povinnosť pri vymedzených stavbách najneskôr v momente vzniku poplatkovej povinnosti. Naopak, ustanovilo sa určenie presného postupu pri využití kompetencie vyplývajúcej z daňového poriadku pre obec ako správcu poplatku na zaslanie individuálnej výzvy poplatníkovi na oznámenie výmery podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v štruktúre podľa účelu jej využitia tak, ako je uvedené v prílohe tohto zákona. Predpokladá sa, že tento inštitút bude voči poplatníkom využívaný sporadicky a individuálne, nakoľko obce v súčasnosti pri správe daní používajú aj informácie získané súčinnosťou orgánu preneseného výkonu štátnej správy v oblasti výstavby a stavebného konania.

Projektová dokumentácia môže byť v praxi pre správcu poplatku komplikovaná najmä pri viacúčelových stavbách, a teda správca poplatku aj vzhľadom na nejednotnosť definície miestnosti a rôznych spôsoboch určenia podlahovej plochy v stavebnom sektore pri rôznych stavbách môže mať problém zistiť správny základ poplatku podľa § 6 zákona (aj preto aktuálna novela zaviedla vlastnú definíciu miestnosti a podlahovej plochy, ktorá je pre všetky druhy stavieb na účely miestneho poplatku za rozvoj jednotná).

Pre deklaráciu správnosti oznamovaných údajov na základe výzvy správcu poplatku je vhodné údaje potvrdiť projektantom stavby. Zároveň sa zaviedol ďalší postup obce voči poplatníkovi za predpokladu, že poplatník nereaguje na výzvu správcu poplatku podľa § 4 ods. 3 zákona tak, že správca poplatku zašle ďalšiu výzvu s primeranou lehotou, po ktorej nasleduje určenie poplatku podľa pomôcok.

V prílohe zákona sa ustanovila štruktúra údajov o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby za účelom jednotnej aplikácie splnenia si oznamovacej povinnosti poplatníka na základe výzvy správcu poplatku.

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

14,50 €

14,50 €