Zákon o miestnom poplatku za rozvoj s komentárom

Zákon o miestnom
poplatku za rozvoj

Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj
s komentárom

Ing. Daniela Ivanáková

Narastajúca výstavba najmä vo väčších mestách vyvolala potreby budovania ďalšej infraštruktúry, čo predstavuje tlak na výdavky v rozpočtoch jednotlivých samospráv. Niekedy sa objavuje nátlak na rôzne subjekty, ktorý nie je vždy v súlade
s právnym poriadkom a zásadami výkonu verejnej správy. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj bol prijatý z dôvodu verejného záujmu, aby daná oblasť dostala aspoň rámcovú právnu úpravu, ktorá ustanovila základné pravidlá pre zavedenie finančného nástroja pre samosprávu, jeho správy, vyberania a platenia. Cieľom zákona bolo ustanovenie do samosprávnej pôsobnosti obcí finančný nástroj, ktorý si každá obec zavedie na základe dobrovoľnosti vlastným všeobecne záväzným nariadením, ktorý má príjmovú funkciu, rozvojovú funkciu a protikorupčnú funkciu.

Úvod

Zákonom o miestnom poplatku za bol zavedený finančný nástroj do samosprávnej pôsobnosti obcí, ktorý si každá obec zavádza sama na základe dobrovoľnosti vlastným všeobecne záväzným nariadením. Zákonom sa zaviedol aj nástroj má funkciu príjmovú. To znamená, že tam, kde sa predpokladá stavebný rozvoj, je na základe všeobecne záväzného nariadenia ustanovený a na základe takto stanovených pravidiel je tento poplatok vyberaný, pričom sa stáva príjmom obce. Poplatok za rozvoj je aj nástroj na funkciu rozvojovú. To znamená, že tam, kde vznikne na základe stavebného rozvoja územia potreba vybudovania sociálnej a technickej infraštruktúry, tento poplatok slúži ako zdroj (jeden zo zdrojov) na vybudovanie tejto infraštruktúry. Nakoniec sa poplatok za rozvoj zaviedol ako nástroj s funkciou protikorupčnou. Poplatok vylučuje alebo aspoň podstatne obmedzuje ochotu zúčastnených strán dohodnúť sa na rôznych plneniach, ktoré súvisia, alebo aj nesúvisia s výstavbou v obciach a stanovuje jasné pravidlá, z ktorých sa dajú predvídať náklady stavebníka.

Potreba mať takýto nástroj bola deklarovaná zástupcami územnej samosprávy, predovšetkým predstaviteľmi krajských miest, už pred niekoľkými rokmi. Narastajúca výstavba najmä vo väčších mestách Slovenska vyvolávala potreby budovania ďalšej infraštruktúry, čo predstavovalo tlak na výdavky v rozpočtoch jednotlivých samospráv.

Už v minulosti sa tento problém riešil, nejednalo sa však o oficiálne a už vôbec nie o transparentné formy riešenia. Navyše, niekedy sa objavoval nátlak na podnikateľov, ktorý nie vždy bol v súlade s právnym poriadkom, zásadami výkonu verejnej správy, či základnou slušnosťou. Takéto riešenie spôsobovalo podnikateľom výdavky, ktorých výška sa nie vždy dala vopred aspoň približne odhadnúť. Navyše, náklady boli často ešte vyššie, spočívajúce v umelom predlžovaní stavebného konania, kým príslušná obec alebo mesto, ako stavebný úrad, nedosiahli svoje.

Zmeny od decembra 2016

Pri predmete poplatku za rozvoj bola pred účinnosťou novely stanovená poplatková povinnosť za každé vydané právoplatné rozhodnutie o povolení stavby. V záujme zachovania právnej istoty stavebníkov, ako aj jednotnej aplikácie zákona v praxi miestnych a obecných úradov poverených správou poplatku bolo doplnené vymedzenie stavieb, ktoré napriek potrebe stavebného povolenia na ich realizáciu, nepodliehali poplatku za rozvoj. Jednalo sa najmä o stavebné úpravy, ktoré priamo súviseli s obnovou bytových domov ako aj iných stavieb, a pri ktorých zároveň nedochádzalo k zmene úhrnu ich podlahových plôch. Patria sem najmä dve skupiny stavebných činností, a to stavebné činnosti smerujúce k rekonštrukcii obvodového plášťa stavby (zateplenie bytových domov) a stavebné činnosti súvisiace s údržbou stavby.

Zateplenie existujúcej stavby

Táto činnosť podlieha stavebnému povoleniu z dôvodu, že sa vyžaduje rozhodnutie o povolení stavby pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie a navyše sa rozhodnutie o povolení stavby vyžaduje aj pri stavebných úpravách. Stavebné právo zároveň vymedzuje, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie o povolení stavby nevyžaduje a postačuje ohlásenie stavby stavebnému úradu. Ustálená prax stavebných úradov potvrdzuje, že zateplenie existujúcej stavby nespĺňa charakteristiku stavebnej činnosti, na ktorú stačí ohlásenie stavebnému úradu. Zateplením existujúcej stavby dochádza k podstatnej zmene vzhľadu stavby. Súčasne pri zatepľovaní existujúcich viacpodlažných bytových domov dochádza k postaveniu konštrukcie lešenia okolo celej zatepľovanej budovy a je potrebné schváliť stavebným úradom projekt organizácie výstavby z dôvodu, že pri zatepľovaní sa používa významný objem stavebných materiálov. Zateplenie existujúcej stavby podliehalo stavebnému povoleniu a tým aj poplatkovej povinnosti podľa tohto zákona.

Z pôsobnosti zákona č. 447/2015 Z. z. bola vylúčená stavebná aktivita spojenú so zateplením existujúcich budov (obvodový plášť a strechy) a výmena pôvodných otvorov (okná a dvere).

Údržba stavby

Každý vlastník stavby je povinný v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (rozhodnutie o povolení stavby, kolaudačné rozhodnutie) udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu, a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť. Údržba stavieb vykonávaná najmä prostredníctvom obnovy (bytových) domov zahŕňa obnovu a údržbu technického zariadenia budov, teda rekonštrukcie ležatých a zvislých rozvodov tak v inštalačných šachtách (bytové jadrá) ako aj v suteréne objektu. V prípade týchto činností sa rovnako jedná o stavebnú úpravu, ktorá v závislosti od svojho rozsahu môže podliehať stavebnému povoleniu a tým aj poplatkovej povinnosti.

Na základe bolo ustanovené, že pokiaľ sa na uvedené stavebné činnosti vyžiadané údržbou stavby vyžaduje rozhodnutie o povolení stavby, aj tieto činnosti sú zákonom vyňaté z predmetu poplatku za rozvoj.

Zmeny od novembra 2019

Spresnil sa predmet poplatku za rozvoj, a to aj vzhľadom na požívanie jednotných pojmov v iných právnych predpisoch. Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa odstránilo plnenie už existujúcej oznamovacej povinnosti poplatníkov. Došlo k transformácii takým spôsobom, že sa určil postup a náležitosti oznamovaných údajov využitím kompetencie obce vyplývajúcej z Daňového poriadku za účelom zaslania individuálnej výzvy poplatníkovi na oznámenie výmery podlahovej plochy. V prílohe zákona sa ustanovila štruktúra údajov o výmere podlahovej plochy v členení podľa účelu využitia stavby.

Z dôvodu jednoznačnosti sa rozšíril a spresnil základ poplatku za rozvoj a zároveň sa zaviedlo, čo sa do základu poplatku nezapočítava. Doplnili sa ustanovenia pri správe poplatku za rozvoj, vlastná definícia miestnosti a podlahovej plochy. Zmeny reagovali aj na nejasnosti pri výpočte poplatku za rozvoj najmä v prípadoch, že po vydaní stavebného povolenia došlo k ďalšej zmene stavby pred dokončením. Z dôvodu transparentnosti sa ustanovilo, aby správcovia poplatku za rozvoj určili všeobecne záväzným nariadením spôsob zverejňovania informácií jednak o výnose poplatku za rozvoj, ako aj o jeho použití.

Vydané právoplatné rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením

Zmeny sa dotýkali všetkých podnikateľských subjektov, ktorým je vydané právoplatné rozhodnutie o povolení stavby, ktorým sa povoľuje stavba, je im vydané oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe ktorá je ohlásená stavebnému úradu, majú vydané právoplatné rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením alebo im je vydané právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby na pozemnú stavbu, ktorá je predmetom poplatku a nachádza sa na území obce, kde je zavedený miestny poplatok za rozvoj. Netýkala sa plošne všetkých podnikateľov, ale iba tých, ktorí na území vybraných obcí realizujú pozemnú stavbu, ktorá je predmetom poplatku.

Predpokladalo sa zníženie administratívnych nákladov vďaka eliminácii plošnej administratívnej záťaže poplatníkov, ktorí už nemusia povinne splniť si oznamovaciu povinnosť pri vymedzených stavbách najneskôr v momente vzniku poplatkovej povinnosti.

Mohlo dôjsť k zvýšeniu administratívnych nákladov tým podnikateľským subjektom, ktorým obec zašle individuálnu výzvu na oznámenie výmery podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v štruktúre podľa účelu jej využitia tak, ako je uvedené v prílohe zákona.

Zvýšila sa motivácia na rekultiváciu predtým zabranej a zastavanej pôdy – napr. odstránenie starých nevyužiteľných rodinných domov na novú bytovú výstavbu, resp. nová výstavba v tzv. brownfieldoch a iných pozemkoch s konštrukčne nevhodnými, resp. nezrekonštruovateľnými stavbami.

Cieľom zmeny zákona od 1. 4. 2025 je zosúladiť osobitné právne predpisy so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby v osobitných predpisoch.

Schválenie zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe vytvorilo stav, kedy osobitné predpisy dotýkajúce sa činností územného plánovania a výstavby, obsahujú právnu úpravu zodpovedajúcu úprave dnes ešte účinného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá vo veľkej miere nie je kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy. Nejde pritom len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2024 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu.

V súvislosti so zmenou pojmov v právnych predpisoch upravujúcich výstavbu (zákon o výstavbe) je potrebné zmeniť predmet miestneho poplatku za rozvoj. „Právoplatné stavebné povolenie“ sa nahrádza pojmom „právoplatné rozhodnutie o povolení stavby“ (následne sú identické zmeny vo všetkých tvaroch aj ďalej v celom zákone), pojem „zmena stavby pred dokončením“ v novom zákone o výstavbe nie je, pretože aj k zmene nedokončenej stavby sa vždy vydáva nové „rozhodnutie o povolení stavby“. Adekvátna trvalá náhrada pojmu „dodatočné povolenie stavby“ v novom zákone o výstavbe nie je s výnimkou prechodného ustanovenia, ktorým je možné dodatočne legalizovať stavby pred účinnosťou zákona o výstavbe. Z tohto dôvodu je potrebné definovať v predmete poplatku aj stavby, na ktoré bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku. Ohlásené stavby zo zákona o výstavbe môžu byť len drobné stavby do 25 m², preto je vznik poplatkovej povinnosti po účinnosti zákona o výstavbe k týmto stavbám vzhľadom na „odpočítateľnú položku“ 60 m² zo základu poplatku irelevantný.

ZÁKON č. 447/2015 Z. z.

o miestnom poplatku
za rozvoj

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení

zákona č. 375/2016 Z. z., zákona č. 379/2019 Z. z.
a zákona č. 205/2023 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Zákon č. 447/2015 Z. z.

Čl. I

§ 1

Predmet úpravy

Týmto zákonom sa ustanovuje miestny poplatok za rozvoj (ďalej len „poplatok za rozvoj“).

Komentár k § 1

Zásadné bolo vyriešiť, či sa predmetné ustanovenia majú včleniť do už existujúceho zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, alebo sa vypracuje osobitný zákon, ktorým sa ustanovil ďalší miestny poplatok.

Miestne dane

Zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, sú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie.

Obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Miestny poplatok do tohto právneho predpisu nepatrí, lebo ho upravuje zákon o miestnom poplatku za rozvoj. V roku 2004 boli schválené zákony spúšťajúce fiskálnu decentralizáciu a zakladajúce a upravujúce rámec financovania územnej samosprávy. Miestne poplatky boli prevzaté do zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku a stali sa z nich miestne dane.

Potreba financovania odpadového hospodárstva v mestách a obciach však vygenerovala miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Uvedené sa premietlo aj do názvu zákona. Miestnych daní je niekoľko a miestny poplatok je len jeden a z hľadiska legislatívy nebolo možné meniť názov zákona.

Zásadným dôvodom existencie osobitného predpisu bolo, že poplatok za rozvoj má špecifickú povahu z hľadiska možnosti jeho ukladania, dobrovoľnosti obcí a miest pri jeho zavádzaní, flexibilitu obcí a miest pri konštrukcii a schvaľovaní všeobecne záväzných nariadení miest a obcí, ktoré upravujú konkrétne detaily tohto poplatku a tiež to, ako sa s výnosom z tohto poplatku nakladá. Špecifickosť poplatku sa teda odráža aj v osobitnej právnej úprave.

Daňový poriadok

Dôvodom zavedenia nového právneho predpisu bola aj určitá, aj keď nie veľká odchýlka od bežného konania upraveného v zákone o správe daní, ktorý je všeobecným predpisom upravujúcim správu daní a miestneho poplatku. Ide o zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

Správa daní je postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Daňou je daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo zákona o účtovníctve, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a miestny poplatok za rozvoj podľa zákona o miestnom poplatku za rozvoj.

Z teórie daní a poplatkov vyplýva, že poplatkom sa spoplatňuje určitá činnosť; v tomto prípade je to teda rozvoj, resp. stavebné využívanie, developovanie určitých, územným plánom na to určených pozemkov na určitý účel. Rozvojom, developovaním takejto lokality vznikajú určité nároky a potreby, ktoré sú kladené na verejný sektor, v tomto prípade na jednotku územnej samosprávy (mesto, obec). Ide najmä o vybudovanie cestnej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, napr. materské školy, školy, občiansku vybavenosť a pod.

Predmetom spoplatnenia je teda určitý druh stavebnej činnosti, ktorý jednotkám územnej samosprávy vyvoláva ďalšie náklady.

Táto činnosť je veľmi variabilná a individuálna a preto bola jej osobitná právna úprava vhodná.

V konečnom dôsledku nie je prekážkou, keď niekoľko zákonov, existujúcich vedľa seba, spolu tvorí jeden systém.

Existencia osobitného zákona upravujúceho rozvojový spoluvytvára s ostatnými právnymi predpismi systém miestnych daní a poplatkov.

§ 2

Poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti¹⁾ alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením.²⁾

Komentár k § 2

Prvou a výraznou črtou miestneho poplatku za rozvoj je, že jeho zavedenie je dobrovoľné, t. j. záleží na konkrétnej obci či meste, či ho zavedie. Ak sa pre zavedenie tohto poplatku rozhodne, musí tak urobiť jedine schválením všeobecne záväzného nariadenia, ktoré ustanoví v zákone ďalej špecifikované náležitosti tohto poplatku.

Ďalšou črtou miestneho poplatku za rozvoj je to, že pokiaľ sa tento poplatok obec alebo mesto rozhodne zaviesť, musí to urobiť jedine formou všeobecne záväzného nariadenia – teda formou všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý schvaľuje len a výlučne orgán samosprávy obce a platí len na území obce.

Úloha obce

Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Návrh nariadenia, o ktorom má rokovať obecné zastupiteľstvo, zverejní obec jeho vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia. Návrh nariadenia sa zverejní aj na webovom sídle obce v tej istej lehote.

Dňom vyvesenia návrhu nariadenia začína plynúť najmenej desaťdňová lehota, počas ktorej môžu fyzické osoby a právnické osoby uplatniť pripomienku k návrhu nariadenia v písomnej forme, elektronicky alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade. Pripomienkou možno v určenej lehote navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Z pripomienky musí byť zrejmé, kto ju predkladá. Na ostatné podnety nemusí navrhovateľ nariadenia prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené.

V prípade ohrozenia, mimoriadnej udalosti, odstraňovania následkov mimoriadnej udalosti, ak právny predpis, na základe ktorého sa nariadenie prijíma, nebol včas zverejnený v Zbierke zákonov alebo ak je potrebné zabrániť škodám na majetku, postup vyššie uvedený sa nepoužije. Vyhodnotenie pripomienok uskutoční navrhovateľ nariadenia s príslušnou komisiou, ak je zriadená. Vyhodnotenie obsahuje stručný obsah pripomienky, údaje o tom, kto predložil pripomienku, ktorým pripomienkam sa vyhovelo alebo nevyhovelo a z akých dôvodov. Vyhodnotenie pripomienok sa musí predložiť poslancom v písomnej forme najneskôr tri dni pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia.

Nariadenie sa musí vyhlásiť. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní; účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým verejným záujmom, možno v nariadení výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia. Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti; okrem toho sa nariadenie zverejní aj na webovom sídle obce. Nariadenia musia byť každému prístupné na obecnom úrade obce, ktorá ich vydala.

Zavedenie poplatku

Treťou osobitnou črtou miestneho poplatku za rozvoj je, že tento poplatok môže byť zavedený na celé územie obce, ale tiež len na jej jednotlivej časti alebo jednotlivom katastrálnom území.

Jednotlivou časťou obce je územne celistvá časť obce, v ktorej je najmenej 5 % daňovníkov dane z nehnuteľností danej obce a ktorá je ustanovená vo všeobecne záväznom nariadení. Ak má daňovník viac nehnuteľností v jednotlivej časti obce, na účely ustanoveného percenta sa považuje za daňovníka len raz. Jednotlivú časť obce môže tvoriť ulica, vzájomne susediace ulice alebo susediace parcely pozemkov.

§ 3

Predmet poplatku za rozvoj

(1) Predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce uvedená v

a) právoplatnom stavebnom povolení,³⁾ ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné povolenie“),

b) oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe,^3a)

c) právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,^3b)

d) právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby.^3c)

[Dňom 1. apríla 2025 v § 3 odsek 1 znie:

„(1) Predmetom poplatku za rozvoj je budova³⁾ na území obce, na ktorú

a) je vydané právoplatné rozhodnutie o povolení stavby,^3a) ktorým sa povoľuje stavba alebo zmena stavby,

b) bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku^3b) (ďalej len „osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“).“]

(2) Predmetom poplatku za rozvoj je stavba podľa odseku 1, ak jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby. Odstránením stavby sa podlahová plocha nadzemnej časti pôvodnej stavby odpočítava od novovzniknutej podlahovej plochy realizovanej stavby za predpokladu, že nadväzujúce stavebné povolenie nadobudne právoplatnosť najneskôr do štyroch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby.

[Dňom 1. apríla 2025 v § 3 ods. 2 sa v prvej vete na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak § 6 ods. 8 a § 16 ods. 4 neustanovujú inak.“ a v druhej vete sa slová „rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby“ nahrádzajú slovami „rozhodnutia o povolení stavby, ktorým sa odstraňuje stavba^3c)“.]

(3) Predmetom poplatku za rozvoj nie je

a) údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia bytového domu,^3d) pri ktorej sa nemení úhrn podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,

b) údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia inej stavby, ako je bytový dom, pri ktorej sa nemení výmera podlahovej plochy stavby ani účel jej užívania,

[Dňom 1. apríla 2025 v § 3 ods. 3 písm. a) a b) sa slová „bytový dom“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „bytová budova“ v príslušnom tvare.]

c) stavba alebo časť stavby

1. sociálneho bývania⁴⁾ alebo slúžiaca na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

2. zdravotníckeho zariadenia,⁵⁾

3. slúžiaca materským školám, na základné vzdelávanie,⁶⁾ na stredné vzdelávanie,⁷⁾ na vyššie odborné vzdelávanie,⁷⁾ na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne dielňam a pracoviskám praktického vyučovania^7a) alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy,

4. slúžiaca zariadeniu sociálnych služieb,⁸⁾

5. slúžiaca na vykonávanie náboženských obradov cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom,

6. slúžiaca na obranu štátu,

7. slúžiaca na účely múzea, knižnice, galérie a kultúrneho strediska.

8. slúžiaca na športové účely,

9. s osvedčením o významnej investícii podľa osobitného predpisu^8a) v deň vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1.

d) stavba skleníka na pozemku evidovanom v katastri nehnuteľností ako orná pôda alebo záhrady s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m²,

e) stavba skleníka určeného na hydroponické pestovanie rastlín s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m², ak je skleník vykurovaný geotermálnou energiou,

f) stavba na pôdohospodársku produkciu a stavba využívaná na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie s výmerou podlahovej plochy do 1 500 m².

(4) Odsek 3 písm. d) až f) sa nevzťahujú na stavbu, ktorej stavebníkom je zároveň vlastník ďalšej stavby s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území, a na stavbu, ktorej stavebník súčasne uskutočňuje ďalšiu stavbu s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území.

Komentár k § 3

Predmetom poplatku je stavba na území obce, ktorá poplatok za rozvoj zaviedla. Vplyv na poplatok, najmä na jeho výšku, majú predovšetkým údaje zo stavebného povolenia, ktoré bolo vydané stavebníkovi, ktorým sa povoľuje uskutočnenie stavby, ktorá je predmetom spoplatnenia a ktoré nadobudlo právoplatnosť.

Vyrubený poplatok sa platí jednorazovo.

Predmet poplatku

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa nanovo rozšíril a precizoval predmet poplatku za rozvoj, jednak z dôvodu lepšieho pokrytia situácii, kedy vzniká nová alebo ďalšia podlahová plocha pozemných stavieb a súčasne nie je vydané rozhodnutie o povolení stavby, ale došlo iba k ohláseniu stavby stavebnému úradu lebo je vydané rozhodnutie a povolení zmeny stavby pred jej dokončením, ktorou sa rozšíri podlahová plocha nadzemných častí stavby.

Ustanovilo sa, aby predmetom poplatku za rozvoj boli aj dodatočne legalizované stavby, na ktoré predtým nebolo vydané rozhodnutie o povolení stavby. V súvislosti s rozšírením a precizovaním predmetu poplatku sa pridali odkazy na jednotlivé ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v ktorých sú jednotlivé úkony a konania upravené.

Následne sa novelou zákona č. 379/2019 Z. z. opäť znenie zmenilo za účelom zjednotenia definície predmetu poplatku v súlade so stavebným právom.

! Upozornenie

Opätovne sa zmení znenie odseku 1 novelou zákona č. 205/2023 Z. z. s účinnosťou od 1. 4. 2025 (Zákon č. 50/1976 Zb. je platný do 1. 4. 2025). Predmetom poplatku za rozvoj je budova na území obce, na ktorú je vydané právoplatné rozhodnutie o povolení stavby, ktorým sa povoľuje stavba alebo zmena stavby, bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku, čiže osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby.

V súvislosti so zmenou pojmov v právnych predpisoch upravujúcich výstavbu (zákon o výstavbe) bolo potrebné zmeniť predmet miestneho poplatku za rozvoj. „Právoplatné stavebné povolenie“ sa nahradilo pojmom „právoplatné rozhodnutie o povolení stavby“ (následne sú identické zmeny vo všetkých tvaroch aj ďalej v celom zákone), pojem „zmena stavby pred dokončením“ v novom zákone o výstavbe nie je, pretože aj k zmene nedokončenej stavby sa vždy vydáva nové „rozhodnutie o povolení stavby“. Adekvátna trvalá náhrada pojmu „dodatočné povolenie stavby“ v novom zákone o výstavbe nie je s výnimkou prechodného ustanovenia, ktorým je možné dodatočne legalizovať stavby pred účinnosťou zákona o výstavbe. Z tohto dôvodu bolo potrebné definovať v predmete poplatku aj stavby, na ktoré bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku. Ohlásené stavby zo zákona o výstavbe môžu byť len drobné stavby do 25 m², preto je vznik poplatkovej povinnosti po účinnosti zákona o výstavbe k týmto stavbám vzhľadom na „odpočítateľnú položku“ 60 m² zo základu poplatku irelevantný.

Budova

Podľa zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe je stavba, ktorá je priestorovo sústredenou zastrešenou stavebnou konštrukciou spojenou so zemou pevným základom, alebo pevne spojená s inou stavbou, ktorá je určená a stavebnotechnicky vhodná na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí.

Právoplatné rozhodnutie o povolení stavby

Podľa zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe stavebný úrad rozhoduje o všetkých prerokovaných stavebných zámeroch. Rozhodnutie o povolení stavby vydáva stavebný úrad. Ak ide o stavbu, pri ktorej sa vyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie, alebo stavbu v režime integrovaného povoľovania a kontroly znečisťovania životného prostredia, v konaní o stavebnom zámere rozhoduje a rozhodnutie o povolení stavby vydáva príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie; to neplatí, ak tento zákon v § 6 ods. 3 ustanovuje inak.

Podkladom pre vydanie rozhodnutia o povolení stavby je

– návrh stavebného zámeru,

– správa o prerokovaní stavebného zámeru,

– záznam o výsledku prerokovania rozporu úradu o odstránení rozporov, ak sa vypracúva,

– záväzné stanoviská dotknutých orgánov, záväzné stanovisko obce alebo samosprávneho kraja, záväzné vyjadrenia dotknutých právnických osôb a vyjadrenia účastníkov konania,

– doklad o inom práve k pozemku alebo stavbe, ak navrhovateľ nie je vlastníkom, ak § 19 ods. 3 zákona o výstavbe neustanovuje inak, a doklad o usporiadaní druhu pozemku; ak možno práva k pozemkom vyvlastniť, stavebník preukazuje právo k pozemku alebo stavbe pri overení projektu stavby,

– rozhodnutie vydané v konaní o posúdení vplyvu na životné prostredie pri stavbách jadrového zariadenia, ktoré sú povoľované iným špeciálnym stavebným úradom.

Stavebný úrad je povinný vydať rozhodnutie o povolení stavby do 15 dní od doručenia úplnej žiadosti o vydanie rozhodnutia o povolení stavby a zo správy o prerokovaní nevyplývajú rozpory, inak stavebný úrad rozhodne do 15 dní od vyriešenie rozporov.

Stavebný úrad v rozhodnutí o povolení stavby určí

– požiadavky na spracovanie projektu stavby a požiadavky na zhotovenie stavby vrátane podmienok vyplývajúcich zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov,

– pozemky, ktoré budú tvoriť stavenisko,

– požiadavky na označenie staveniska a stavby, podrobnosti o opatreniach na susednom pozemku alebo na susednej stavbe podľa § 17 zákona o výstavbe, povinnosť a lehotu oznámiť obchodné meno zhotoviteľa stavby a meno a priezvisko stavbyvedúceho, ak zhotoviteľ stavby je určený až po overení projektu stavby,

– povinnosť vytýčiť priestorovú polohu stavby geodetom v súlade s projektom stavby a vypracovať geodetickú dokumentáciu,

– štádiá zhotovovania stavby, v ktorých je potrebné uskutočniť kontrolnú prehliadku stavby, a aké osoby alebo podklady je potrebné na jej uskutočnenie zabezpečiť,

– potrebu vykonania skúšobnej prevádzky, ak to vyplýva zo záväzného stanoviska dotknutého orgánu,

– požiadavky na uskutočnenie kolaudácie alebo na upustenie od kolaudácie,

– požiadavky na zabezpečenie vykonávacieho projektu,

– lehotu výstavby.

Ak ide o stavebné práce na zhotovenie vyhradenej stavby alebo na zmenu vyhradenej stavby, stavebný úrad v rozhodnutí o povolení stavby okrem uvedených podmienok ďalej určí

– povinnosť predložiť doklady, odborné expertízy a posudky, výsledky kontrolných meraní a statických posudkov,

– povinnosť zabezpečiť výkon stavebného dozoru nad zhotovovaním stavby,

– povinnosť zabezpečiť vypracovanie vykonávacieho projektu.

Stavebný úrad v rozhodnutí o povolení stavby ďalej určí podmienky pre spracovanie a overenie ďalších stupňov projektovej dokumentácie. Ak sa pre stavbu bude vyžadovať vypracovanie vykonávacieho projektu, stavebný úrad určí podmienky na jeho spracovanie a toto rozhodnutie je povinný odôvodniť.

Rozhodnutie o povolení stavby sa stavebníkovi, projektantovi, dotknutej právnickej osobe, dotknutým orgánom a účastníkovi konania o stavebnom zámere oznamuje doručením rozhodnutia.

Rozhodnutie o povolení stavby platí dva roky, pri líniových stavbách a pri vyhradených stavbách tri roky a pri zmontovanom výrobku, informačnej konštrukcii a vonkajšej úprave jeden rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, ak stavebný úrad neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.

Rozhodnutie o povolení stavby nestráca platnosť, ak sa v lehote jeho platnosti začalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby, a to v rozsahu všetkých alebo len niektorých stavieb podľa schváleného stavebného zámeru.

Rozhodnutie o povolení stavby stráca platnosť, ak stavebník prestane spĺňať podmienku podľa § 19 ods. 1 písm. a) a b) o výstavbe a nedôjde k prevodu alebo prechodu práv na nového stavebníka.

Rozhodnutie o povolení stavby je záväzné aj pre právnych nástupcov stavebníka.

Základné informácie z rozhodnutia o povolení stavby sú verejne prístupné a stavebný úrad ich zverení prostredníctvom informačného systému; základné informácie sú číslo rozhodnutia o povolení stavby, deň vydania rozhodnutia, deň právoplatnosti rozhodnutia, označenie stavebníka, miesto stavby a stručná charakteristika stavby vrátane povolených limitov zdrojov znečistenia ovzdušia.

Schváleným stavebným zámerom je stavebný zámer vo vyhotovení, ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutie o povolení stavby.

Osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku

Podľa zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe stavebný úrad na žiadosť vlastníka stavby osvedčí spôsobilosť stavby na prevádzku, ak ide o stavbu zhotovenú bez stavebného povolenia alebo bez ohlásenia, alebo stavbu užívanú bez kolaudačného rozhodnutia podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov od 1. januára 1990 do 31. marca 2025 a vlastník stavby preukáže, že

– stavba svojím stavebnotechnickým stavom a vybavením zodpovedá základným požiadavkám na stavby a účelu, na ktorý ju vlastník nepretržite bez nedostatkov užíva, a stavebný úrad v konaní zistí, že stavba neohrozuje život,

– je vlastníkom pozemku alebo má iné právo k pozemku a došlo k usporiadaniu pozemku podľa osobitných predpisov,

– stavba nebola postavená v rozpore so záujmami chránenými podľa zákonov účinných v čase zhotovenia alebo v čase preskúmania podľa toho, ktorá skutočnosť je pre vlastníka priaznivejšia; za takúto stavbu sa považuje aj stavba nachádzajúca sa v chránenom území,

– stavba sa nenachádza pod elektrickým vedením alebo v jeho ochrannom pásme, alebo v ochrannom pásme, alebo bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia, alebo že prevádzkovateľ dopravnej infraštruktúry alebo technickej infraštruktúry, v ktorej ochrannom pásme alebo bezpečnostnom pásme sa stavba nachádza, s jej umiestnením v ochrannom pásme alebo bezpečnostnom pásme súhlasí,

– ku stavbe je vypracovaná dokumentácia skutkového stavu existujúcej stavby na účely kolaudácie nepovolenej stavby, ak si vypracovanie takejto dokumentácie stavebný úrad vyžiada.

Ak sa stavba nachádza v priestorovo separovanej lokalite, ktorá vytvára koncentrovanú a generačne reprodukovanú chudobu, podmienky vyššie uvedené sa neuplatnia a stavebný úrad na žiadosť vlastníka stavby osvedčí stavbu zhotovenú bez stavebného povolenia alebo bez ohlásenia alebo stavbu užívanú bez kolaudačného rozhodnutia podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov od 1. januára 1990 do 31. marca 2025, ak vlastník

– preukáže, že je vlastníkom pozemku alebo má iné právo k pozemku a došlo k usporiadaniu pozemku podľa osobitných predpisov,

– preukáže, že stavbu používa na bývanie pre vlastnú potrebu a potrebu členov svojej rodiny,

– preukáže na základe obhliadky vykonanej stavebným úradom, že stavba neohrozuje život a stavba sa nenachádza pod elektrickým vedením alebo v jeho ochrannom pásme, alebo v ochrannom pásme, alebo bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia, alebo že prevádzkovateľ dopravnej infraštruktúry alebo technickej infraštruktúry, v ktorej ochrannom pásme alebo bezpečnostnom pásme sa stavba nachádza, s jej umiestnením v ochrannom pásme alebo bezpečnostnom pásme súhlasí, najmä ak stavba vznikla pred vznikom dopravnej infraštruktúry alebo technickej infraštruktúry.

Vlastník stavby je povinný podať žiadosť o preskúmanie spôsobilosti nepovolenej stavby na prevádzku.

Ak ide o preskúmanie spôsobilosti stavby na prevádzku, vlastník stavby je povinný podať žiadosť do 1. januára 2034. Prílohou žiadosti je dokumentácia potvrdzujúca vyššie uvedené skutočnosti vrátane záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Ak vlastník stavby preukáže spôsobilosť stavby na prevádzku, stavebný úrad vydá na stavbu osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku.

Osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku má účinky kolaudačného osvedčenia podľa tohto zákona.

Ak vlastník stavby nepreukáže splnenie podmienok podľa odseku 1 alebo podľa odseku 2, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Ak vlastník stavby nepreukáže užívanie stavby bez stavebnotechnických a prevádzkových nedostatkov, stavebný úrad nariadi neodkladné stavebné úpravy. Ak vlastník stavby neuskutoční nariadené neodkladné stavebné úpravy a neodstráni chybný stav, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Ak ide o nedokončenú stavbu počas preskúmavania podmienok spôsobilosti nepovolenej nedokončenej stavby na prevádzku, zostávajú stavebné práce prerušené, ak stavebný úrad neurčil inak. Stavebný úrad môže umožniť len dokončenie rozostavanej časti stavby, ktorej nedokončenie by ohrozilo mechanickú odolnosť a stabilitu stavby alebo jej protipožiarnu bezpečnosť, znemožnilo budúce dokončenie stavby alebo poškodilo životné prostredie alebo zdravie ľudí alebo zvierat v okolí stavby.

Ak vlastník stavby nepodá žiadosť o preskúmanie spôsobilosti nepovolenej stavby na prevádzku ani na výzvu stavebného úradu, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Lehota vo výzve na podanie žiadosti nesmie byť kratšia ako 60 dní.

Ustanovenia tohto paragrafu, ustanovenia týkajúce sa rozhodnutia o povolení stavby a o kolaudácii stavby sa primerane použijú aj na dokončenie rozostavanej stavby. Stavebný úrad vydá stavebníkovi rozhodnutie, ktorým určí podmienky pre zhotovenie rozostavanej stavby a požiadavky na uskutočnenie kolaudácie alebo na upustenie od kolaudácie.

Vznik novej stavby alebo ďalšia podlahová plocha stavby

Z dôvodu odstránenia pochybností a upresnenia sa novelou zákona č. 375/2016 Z. z. jednoznačne určilo, že predmetom poplatku za rozvoj je tá stavba alebo časť stavby, uskutočnením ktorej vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha stavby. Predmetom poplatku by tak nebola rekonštrukcia, úprava, údržba a modernizácia už existujúcej podlahovej plochy v pozemnej stavbe. Ak rekonštrukciou, úpravou alebo modernizáciou vznikne ďalšia podlahová plocha, predmetom poplatku je len rozdiel medzi podlahovou plochou po rekonštrukcii, úprave, modernizácii a podlahovej plochy pred rekonštrukciou, úpravou a modernizáciou.

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa odsek 2 doplnil, pričom odstránením stavby sa podlahová plocha nadzemnej časti pôvodnej stavby odpočítava od novovzniknutej podlahovej plochy realizovanej stavby za predpokladu, že nadväzujúce rozhodnutie o povolení stavby nadobudne právoplatnosť najneskôr do štyroch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby.

Spresnilo sa, že ak sa na mieste existujúcej stavby, ktorá má vydané búracie povolenie, realizuje nová výstavba, pôvodná podlahová plocha zbúranej stavby sa započítava do rozdielu medzi podlahovou plochou realizovanej stavby a zbúranej stavby s podmienkou, že nadväzujúce rozhodnutie o povolení stavby nadobudne právoplatnosť najneskôr do štyroch rokov od nadobudnutia právoplatnosti búracieho povolenia.

Z časových dôvodov sa upravila lehota na započítanie podlahovej plochy odstránenej stavby do základu poplatku za rozvoj v prípade vydania stavebného povolenia najneskôr do štyroch rokov po vydaní rozhodnutia na odstránenie stavby.

! Upozornenie

V znení odseku 2 sa v prvej vete na konci bodka nahradila čiarkou a pripojili sa slová: „ak § 6 ods. 8 a § 16 ods. 4 neustanovujú inak.“ a v druhej vete sa slová „rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby“ nahradili slovami „rozhodnutia o povolení stavby, ktorým sa odstraňuje stavba.

Naďalej platí, že predmetom poplatku za rozvoj je len stavba, ktorej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha. Preto pre vylúčenie pochybností existujúca skolaudovaná stavba, ktorá prechádza stavebnými úpravami, zmenou účelu využitia stavby, rekonštrukciou, údržbou, nadstavením alebo pristavením časti stavby je predmetom poplatku vždy len v takom rozsahu, kde sa posúdi rozdiel vo finálnej podlahovej ploche nadzemnej časti stavby po realizácii stavebnej činnosti a pred ňou. Predmetom poplatku je len kladný rozdiel v podlahovej ploche nadzemnej časti stavby, pokiaľ § 6 ods. 8 a § 16 ods. 4 neustanovujú inak (ide o špeciálny režim k zníženiu podlahovej plochy počas realizácie stavby, kde konečná výška poplatkovej povinnosti má po zohľadnení zmien na stavbe byť v sume zodpovedajúcej konečnej podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby).

Stavba, zmena stavby, stavebná úprava

Podľa zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe stavba, zmena stavby, stavebná úprava, odstránenie stavby, terénne úpravy, vonkajšie úpravy a konštrukcie sa môžu uskutočňovať na základe rozhodnutia o povolení stavby podľa overeného projektu stavby alebo ohlásenia stavebnému úradu. Ohlásenie alebo povolenie podľa zákona o výstavbe sa nevzťahuje na stavebné práce uvedené v prílohe č. 1 ods. 2 a 3 k zákonu o výstavbe.

Stavby, ktoré nie sú predmetom poplatku za orzvoj

Podľa ustanovenia odseku 3 sa taxatívne vymedzujú stavby, ktoré nie sú (a v schválenom všeobecne záväznom nariadení nebudú môcť byť) predmetom poplatku za rozvoj. Ide najmä o stavby sociálnej infraštruktúry, drobné stavby, stavby (stavebné práce) v rámci odstraňovania porúch a havarijných stavov, technická infraštruktúra a pod.

Predmetom poplatku za rozvoj nie je

– údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia bytovej budovy, pri ktorej sa nemení úhrn podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovej budove,

! Upozornenie

Novelou zákona č. 205/2023 Z. z. sa v znení § 3 ods. 3 písm. a) a b) slová „bytový dom“ vo všetkých tvaroch nahradia slovami „bytová budova“ v príslušnom tvare s odvolávkou na definíciu tohto pojmu v zákone o výstavbe.

Ide od 1. 4. 2025 o legislatívno-technickú zmenu v súvisiacu so zmenou pojmov v novom zákone o výstavbe. Pojem „bytový dom“ sa nahrádza pojmom „bytová budova“. Pojem „rozhodnutie o povolení stavby“ sa nahrádza pojmom „rozhodnutie o povolení stavby“ a pojem „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“ sa nahrádza pojmom „osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“. Adekvátna trvalá náhrada pojmu „dodatočné povolenie stavby“ v novom zákone o výstavbe nie je a pojem „ohlásenej stavby“ už nie je kvôli „odpočítateľnej položke“ potrebný. Ďalej sa pojem „realizácia stavby“ nahrádza pojmom „uskutočňovanie stavebných prác“.

Bytová budova

Podľa zákona o výstavbe je bytová budova budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie. Bytovou budovou je aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a jedno ustúpené podlažie. Bytovou budovou je aj bytový dom určený na trvalé bývanie pozostávajúci zo štyroch alebo viacerých bytov.

Ešte v roku 2016 sa v odseku 3 zmenilo znenie písmena a), pričom došlo k precizovaniu a zároveň rozšíreniu negatívneho vymedzenia predmetu poplatku za rozvoj v zmysle doplnenia dvoch skupín stavieb, ktorých realizácia, v zmysle rozsahu stavebných činností, ktoré zahŕňajú, podlieha stavebnému povoleniu a tým aj zaťaženiu poplatkom za rozvoj v zmysle platného znenia zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj.

Ich zakotvením sú stavebné úpravy existujúcej stavby bytového domu, ktorou sa vykonáva zásah do jeho obalovej konštrukcie, najmä zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní, ako aj údržba stavby od poplatku za rozvoj oslobodené, a to za podmienky, že uvedenými stavebnými činnosťami nedôjde k zmene úhrnu podlahových plôch jej bytov a nebytových priestorov.

Zákon o vlastníctve bytov

Údržbou sa rozumejú činnosti, ktoré sú potrebné na zachovanie pôvodného štandardu a kvality spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj odstránenie nedostatkov zistených servisnou kontrolou.

Opravou sa rozumie odstránenie čiastočného fyzického opotrebovania alebo poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva z dôvodu ich uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu.

Rekonštrukciou sa rozumejú zásahy do spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ktoré znamenajú zmenu v ich kvalite alebo technických parametroch.

Modernizáciou sa rozumie obnova, zlepšenie alebo rozšírenie vybavenosti a použiteľnosti spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva.

– údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia inej stavby, ako je bytová budova, pri ktorej sa nemení výmera podlahovej plochy stavby ani účel jej užívania,

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa spresnila a rozšírila skupina stavieb, iných ako bytových budov, ktoré napriek skutočnosti, že na ich realizáciu sa rozhodnutie o povolení stavby vyžaduje, nebudú podliehať poplatkovej povinnosti na základe predmetného zákona.

Rovnako aj pri tejto zmene sa bude jednať o prípady obnovy, údržby a modernizácie existujúcich budov, bez zmeny výmery ich podlahovej plochy.

V súvislosti so zmenou v § 7 odsek 5 z predmetu oslobodenia sa novelou zákona č. 375/2016 Z. z. vypustilo oslobodenie od poplatku za rozvoj stavbu rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m². Predmetné oslobodenie rodinných domov je diskriminačné a nedôvodné najmä vo vzťahu k stavebníkom bytov a zároveň sa tým naďalej podporuje neželaný stav suburbanizácie v niektorých obciach, ktorá má nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zakladá rozsiahle a neprimerané vysoké požiadavky na rozvoj územia, napríklad potreba nových škôl, škôlok, ihrísk, parkov a podobne, ktoré nie je možné realizovať ako tzv. vynútené financie.

– stavba alebo časť stavby,

– sociálneho bývania alebo slúžiaca na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

Sociálne bývanie

Podľa zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní je bývanie obstarané s použitím verejných prostriedkov určené na primerané a ľudsky dôstojné bývanie fyzických osôb, ktoré si nemôžu obstarať bývanie vlastným pričinením a spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Sociálne bývanie je aj bývanie alebo ubytovanie financované s použitím verejných prostriedkov a poskytované v rámci starostlivosti podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.

– stavba alebo časť stavby

– zdravotníckeho zariadenia,

Podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve sú zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti

– nemocnica

• všeobecná,

• špecializovaná,

– liečebňa,

– hospic,

– dom ošetrovateľskej starostlivosti,

– prírodné liečebné kúpele,

– kúpeľná liečebňa,

– zariadenie biomedicínskeho výskumu.

– stavba alebo časť stavby.

– stavba alebo časť stavby

– slúžiaca materským školám, na základné vzdelávanie, na stredné vzdelávanie, na vyššie odborné vzdelávanie, na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne dielňam a pracoviskám praktického vyučovania alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy,

Členenie základného vzdelania podľa školského zákona

– primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy alebo ktoré získa žiak s mentálnym postihnutím absolvovaním posledného ročníka základnej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou,

– nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy alebo úspešným absolvovaním prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, alebo úspešným absolvovaním štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.

Členenie stredného vzdelania

– nižšie stredné odborné vzdelanie (nižšie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v odbornom učilišti, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou, alebo absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania a zároveň o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške; v učebných odboroch určených štátnym vzdelávacím programom môže byť dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list; dokladom o získanom stupni vzdelania v praktickej škole je záverečné vysvedčenie,

– stredné odborné vzdelanie (sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania skráteného štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o záverečnej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je výučný list,

– úplné stredné všeobecné vzdelanie (vyššie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v gymnáziu alebo štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške,

– úplné stredné odborné vzdelanie (vyššie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, škole umeleckého priemyslu alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou, úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania nadstavbového štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pomaturitného kvalifikačného štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky; dokladom o získanom stupni vzdelania a o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o maturitnej skúške a v študijných odboroch, v ktorých sa praktické vyučovanie vykonáva formou odborného výcviku, je dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list.

Vyššie odborné vzdelanie (postsekundárne)

Získa ho žiak podľa školského zákona získa žiak úspešným absolvovaním

– najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS“; titul sa uvádza za priezviskom, pre zdravotnícke odbory vzdelania,

– posledného ročníka súvislého šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou, alebo posledného ročníka súvislého osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v tanečnom konzervatóriu; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný špecialista umenia“ so skratkou „DiS.art“, titul sa uvádza za priezviskom,

– najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v škole umeleckého priemyslu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať, ak ide o

– dvojročný vzdelávací program, titul „diplomovaný špecialista umenia“ so skratkou „DiS.art“; titul sa uvádza za priezviskom, alebo

– trojročný vzdelávací program, titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS.“; titul sa uvádza za priezviskom.

Odborný výcvik alebo odbornú prax

Podľa zákona o odbornom vzdelávaní ho vykonáva žiak

– v dielni,

– na pracovisku zamestnávateľa,

– na pracovisku praktického vyučovania, ak sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania.

Praktické cvičenie

Vykonáva žiak v strednej odbornej škole. Ak to vyžaduje charakter cvičnej práce, praktické cvičenie sa môže vykonávať aj na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania.

Ak to vyžaduje charakter povolania, skupiny povolaní alebo odborných činností, na ktoré sa žiak v príslušnom študijnom odbore alebo v príslušnom učebnom odbore pripravuje, môže sa odborný výcvik alebo odborná prax dočasne vykonávať aj na inom mieste výkonu produktívnej práce; povinnosť dodržiavať podmienky výkonu praktického vyučovania tým nie je dotknutá.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa slová „strediskám praktického vyučovania“ nahradili slovami „dielňam a pracoviskám praktického vyučovania“. Strediská praktického vyučovania upravoval zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 3. 2015. Dňa 1. 4. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 54 prechodných ustanovení zákona č. 161/2015 Z. z. zriaďovateľ strediska praktického vyučovania zriadeného podľa predpisov účinných do 31. marca 2015 určil, či sa stredisko praktického vyučovania stane dielňou alebo pracoviskom praktického vyučovania podľa tohto zákona. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že strediská praktického vyučovania k 31. 8. 2018 zanikli, zmenil sa aj pojem „stredisko praktického vyučovania“ na pojem „dielňa a pracovisko praktického vyučovania“.

– stavba alebo časť stavby

– slúžiaca zariadeniu sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách,

– stavba alebo časť stavby

– slúžiaca na vykonávanie náboženských obradov cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom,

– stavba alebo časť stavby

– slúžiaca na obranu štátu,

– stavba alebo časť stavby

– slúžiaca na účely múzea, knižnice, galérie a kultúrneho strediska,

– stavba alebo časť stavby

– slúžiaca na športové účely,

– stavba alebo časť stavby

– s osvedčením o významnej investícii podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v deň vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa rozšírilo taxatívne vymedzenie stavieb nepodliehajúcich poplatku za rozvoj. Predmetom poplatku za rozvoj nemajú byť stavby slúžiace na športové účely (športové pozemné stavby), medzi ktoré patria najmä športové haly, zimné štadióny, športové štadióny futbalové (tribúny), telocvične a podobne, nakoľko vo väčšine prípadov tieto stavby obce nedokážu financovať zo svojich zdrojov a ich spoplatnenie by mohlo sťažiť alebo znemožniť rozvoj v oblasti športu.

Zároveň sa doplnením reagovalo na možné ohrozenie významných investícii – stavieb, ktoré sú v osobitnom režime podliehajúcom zákonu č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícii a o doplnení niektorých zákonov.

Znenie bodu 9. sa novelou zákona č. 379/2019 Z. z. pre jednoznačnosť spresnilo, pričom stavba významnej investície nie je predmetom poplatku za rozvoj, a to vzhľadom na podmienky, ktoré ukladá zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na tzv. odpočítateľnú položku zo základu poplatku vyjadrenú v § 8 zákona (60 m²) na každú stavbu, ktorá podlieha poplatku, sa z dôvodu praktickej nemožnosti využitia novelou zákona č. 379/2019 Z. z. vypustila z negatívneho vymedzenia predmetu dane drobná stavba, prístavba a nadstavba do 25 m². Zároveň sa vypustila aj vstavaná garáž v rámci existujúcej stavby, pretože v situácii, ak dôjde k prestavbe existujúcej stavby a zvýšeniu podlahovej plochy na vstavané garáže, predmetom poplatku je iba kladný rozdiel prestavanej a pôvodnej podlahovej plochy v existujúcej stavbe (§ 3 ods. 2), ktorá sa následne ešte ďalej znižuje o tzv. odpočítateľnú položku. V praxi však dochádzalo k mylnej interpretácii ustanovenia § 3 ods. 3 písm. d) bodu 2., ktorá spočívala v názore, že aj v novobudovanej stavbe nie sú vstavané garáže predmetom dane.

– stavba skleníka na pozemku evidovanom v katastri nehnuteľností ako orná pôda alebo záhrady s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m²,

Kataster nehnuteľností

Ide o verejný register a zároveň informačný systém obsahujúci geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností a údaje o právach k nim (vlastnícke práva, záložné práva, predkupné práva, vecné bremená, nájomné práva, práva vyplývajúce zo správy majetku štátu, obcí a vyšších územných celkov).

Kataster nehnuteľností tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území. Katastrálny operát je súbor dokumentačných materiálov (listy vlastníctva, katastrálna mapa, zbierka listín a pod.) obsahujúci údaje z jedného katastrálneho územia.

Kataster nehnuteľností slúži najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, daňové a poplatkové účely, oceňovanie nehnuteľností, ochranu poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, ochranu nerastného bohatstva, ochranu národných a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov, ako aj na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach.

Údaje zapísané v katastri sú platné, pokiaľ sa nepreukáže opak.

– stavba skleníka určeného na hydroponické pestovanie rastlín s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m², ak je skleník vykurovaný geotermálnou energiou,

Hydroponické pestovanie rastlín

Uvedené pestovanie umožňuje umelo riadiť minerálnu výživu rastlín v ľahko prijateľnej forme a v správnom pomere i koncentrácii. Pracovné náklady sa pritom znižujú na minimum. Zároveň sa znižuje i nebezpečenstvo šírenia chorôb z pôdy, ktorá sa pri hydroponickom spôsobe pestovania nepoužíva. Pravda, s prípravou zariadení potrebných na takéto pestovanie sú spojené vyššie finančné náklady.

– stavba na pôdohospodársku produkciu a stavba využívaná na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie s výmerou podlahovej plochy do 1 500 m².

! Upozornenie

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. bolo účelom zmeny rozšírenie negatívneho vymedzenia predmetu miestneho poplatku za rozvoj. S ohľadom na podporu pôdohospodárskej produkcie sa ustanovilo oslobodenie od miestneho poplatku za rozvoj špecifikovaných stavieb do stanovenej výmery zastavanej plochy a tým prispieť k podpore malých a stredných poľnohospodárov.

Znenie odseku 3 písm. d) až f) sa nevzťahuje na stavbu, ktorej stavebníkom je zároveň vlastník ďalšej stavby s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území, a na stavbu, ktorej stavebník súčasne uskutočňuje ďalšiu stavbu s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území. Ustanovenie odseku 4 sa do zákona doplnilo novelou zákona č. 375/2016 Z. z., pričom účelom bolo rozšírenie negatívneho vymedzenia predmetu miestneho poplatku za rozvoj.

S ohľadom na podporu pôdohospodárskej produkcie sa ustanovilo oslobodenie od miestneho poplatku za rozvoj špecifikovaných stavieb do stanovenej výmery zastavanej plochy a tým prispieť k podpore malých a stredných poľnohospodárov.

Vzhľadom na tzv. odpočítateľnú položku zo základu poplatku vyjadrenú v § 8 zákona (60 m²) na každú stavbu, ktorá podlieha poplatku, sa novelou zákona č. 379/2019 Z. z. ustanovilo z dôvodu praktickej nemožnosti využitia vypustiť z negatívneho vymedzenia predmetu dane drobnú stavbu, prístavbu a nadstavbu do 25 m². Zároveň sa vypustila aj vstavaná garáž v rámci existujúcej stavby, pretože v situácii, ak dôjde k prestavbe existujúcej stavby a zvýšeniu podlahovej plochy na vstavané garáže, predmetom poplatku je iba kladný rozdiel prestavanej a pôvodnej podlahovej plochy v existujúcej stavbe (§ 3 ods. 2), ktorá sa následne ešte ďalej znižuje o tzv. odpočítateľnú položku.

V praxi však dochádzalo k mylnej interpretácii ustanovenia § 3 ods. 3 písm. d) bodu 2., ktorá spočívala v názore, že aj v novobudovanej stavbe nie sú vstavané garáže predmetom dane.

§ 4

Vznik, zánik poplatkovej povinnosti
a oznamovacia povinnosť

(1) Poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom doručenia oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe.

[Dňom 1. apríla 2025 v § 4 ods. 1 sa slová „rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom doručenia oznámenia stavebnému úradu k ohlásenej stavbe“ nahrádzajú slovami „osvedčenia o spôsobilosti nepovolenej stavby“.]

(2) Poplatková povinnosť zaniká dňom, ktorým stavebné povolenie stratilo platnosť, ak súčasne poplatník nezačal stavbu realizovať.

[Dňom 1. apríla 2025 V § 4 ods. 2 sa slová „stavbu realizovať“ nahrádzajú slovami „s uskutočňovaním stavebných prác“.]

[Dňom 1. apríla 2025 v § 4 odsek 3 znie:

(3) Obec môže po vzniku poplatkovej povinnosti vyzvať poplatníka na podanie oznámenia o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v štruktúre podľa prílohy, pričom výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti stavby potvrdí pre stavbu, ktorej projekt sa overuje, aj projektant stavby. Ak poplatník na základe výzvy obce nepredloží údaje o podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby, obec zistí základ poplatku za rozvoj a určí poplatok za rozvoj podľa pomôcok. Na postup obce pri určovaní poplatku za rozvoj podľa pomôcok sa vzťahuje osobitný predpis.^8b)]

(4) Ak poplatník na základe výzvy obce nepredloží údaje o podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby podľa odseku 3, obec poplatníka písomne vyzve na jej splnenie v primeranej lehote. Ak poplatník ani na základe písomnej výzvy nepredloží údaje o podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby, obec zistí základ poplatku za rozvoj a určí poplatok za rozvoj podľa pomôcok. Na postup obce pri určovaní poplatku za rozvoj podľa pomôcok sa vzťahuje osobitný predpis.^8b)

[Dňom 1. apríla 2025 v § 4 sa vypúšťa odsek 4.]

Komentár k § 4

Poplatková povinnosť vzniká dňom, kedy rozhodnutie o povolení stavby alebo povolenie zmeny v užívaní stavby nadobudlo právoplatnosť. Od tohto dňa vznikajú stavebníkovi (viď ďalej) povinnosti súvisiace s poplatkom za rozvoj.

Vznik poplatkovej povinnosti

– dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení stavby,

– dňom právoplatnosti osvedčenia o spôsobilosti nepovolenej stavby.

V dôsledku rozšírenia predmetu poplatku sa novelou zákona č. 375/2016 Z. z. doplnil vznik poplatkovej povinnosti aj na ostatné situácie, kedy vzniká nová alebo ďalšia podlahová plocha stavby.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 205/2023 Z. z. sa v znení ods. 1 slová „rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom doručenia oznámenia stavebnému úradu k ohlásenej stavbe“ nahradia slovami „osvedčenia o spôsobilosti nepovolenej stavby“.

Ide o zmenu súvisiacu so zmenou pojmov v novom zákone o výstavbe. Pojem „bytový dom“ sa nahrádza pojmom „bytová budova“. Pojem „stavebné povolenie“ sa nahrádzajú pojmom „rozhodnutie o povolení stavby“ a pojem „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“ sa nahrádza pojmom „osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“. Adekvátna trvalá náhrada pojmu „dodatočné povolenie stavby“ v novom zákone o výstavbe nie je a pojem „ohlásenej stavby“ už nie je kvôli „odpočítateľnej položke“ potrebný. Ďalej sa pojem „realizácia stavby“ nahrádza pojmom „uskutočňovanie stavebných prác“.

Zánik poplatkovej povinnosti

Znenie odseku 2 vymedzuje, kedy zaniká poplatková povinnosť. Ide o deň, ktorým rozhodnutie o povolení stavby stratilo platnosť, ak súčasne poplatník nezačal s uskutočňovaním stavebných prác.

Podanie oznámenia o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby

Obec môže po vzniku poplatkovej povinnosti vyzvať poplatníka na podanie oznámenia o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v štruktúre podľa prílohy, pričom výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti stavby potvrdí pre stavbu, ktorej projekt sa overuje, aj projektant stavby.

Ak poplatník na základe výzvy obce nepredloží údaje o podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby, obec zistí základ poplatku za rozvoj a určí poplatok za rozvoj podľa pomôcok. Na postup obce pri určovaní poplatku za rozvoj podľa pomôcok sa vzťahuje osobitný predpis Daňový poriadok.

Použitie pomôcok

Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7 daňového poriadku.

Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

! Upozornenie

V súvislosti s novou úpravou podľa zákona o výstavbe, ak ide o stavebné práce na jednoduchej stavbe, rozhodnutie o povolení stavby je zároveň overením projektu stavby. Z dôvodu zachovania princípu minimalizácie administratívnej náročnosti sa pri jednoduchej stavbe po novele zákona č. 205/2023 Z. z. od 1. 4. 2025 nebude vyžadovať potvrdenie výmery podlahovej plochy nadzemnej časti stavby projektantom stavby. Zároveň sa spojili ods. 3 a 4 z dôvodu nadbytočnosti a upresneniu, aby nedochádzalo opätovnej výzve zo strany obce. Po novom sa zavedie možnosť vyrubenia poplatku podľa pomôcok, ak poplatník nesplní výzvu správcu dane podľa § 4 ods. 3.

§ 5

Poplatník

(1) Poplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ako stavebník⁹⁾ uvedená v stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo ktorej bolo doručené oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe. Postúpenie práv a povinností stavebníka a prevod vlastníckeho práva k stavbe a k projektovej dokumentácii nemá vplyv na zmenu osoby poplatníka; to neplatí, ak poplatník má právneho nástupcu.

[Dňom 1. apríla 2025 v § 5 ods. 1 sa slová „právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo ktorej bolo doručené oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe“ nahrádzajú slovami „alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“.]

(2) Poplatníkom nie je obec, alebo samosprávny kraj alebo štát, ktoré ako stavebník uskutočňujú stavbu na svojom území.

(3) Ak uskutočňuje stavbu viac stavebníkov uvedených v stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe, poplatníkom je každý stavebník v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak. Ak sa všetci poplatníci dohodnú, poplatníkov zastupuje jeden z nich (ďalej len „zástupca“) a ostatní poplatníci ručia za poplatok za rozvoj v rovnakom pomere, pričom túto skutočnosť zástupca písomne oznámi obci najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti.

[Dňom 1. apríla 2025 v § 5 odsek 3 znie:

(3) Ak uskutočňuje stavbu viac stavebníkov uvedených v rozhodnutí o povolení stavby, poplatníkom je každý stavebník v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak. Poplatníkom je tiež každá fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v osvedčení o spôsobilosti nepovolenej stavby v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak. Ak sa všetci poplatníci dohodnú, poplatníkov zastupuje jeden z nich (ďalej len „zástupca“) a ostatní poplatníci ručia za poplatok za rozvoj v rovnakom pomere, pričom túto skutočnosť zástupca písomne oznámi obci najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti. Ak sa poplatníci dohodnú na inom ako rovnakom pomere, oznámia obci túto skutočnosť najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti.]

(4) Ak uskutočňujú stavbu manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, poplatníkmi sú obaja manželia, ktorí ručia za poplatok za rozvoj spoločne a nerozdielne.

Komentár k § 5

Ustanovenie definuje poplatníka, ktorým môže byť buď fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané rozhodnutie o povolení stavby. Kto je to stavebník definuje stavebný zákon.

Negatívne vymedzenie vylučuje, aby bola poplatníkom obec, ktorá ako stavebník uskutočňuje stavbu na svojom území. Bolo by nezmyselné, aby obec samu seba administratívne zaťažovala pri tom, aby si peniaze z jednej položky svojho rozpočtu previedla do inej položky svojho rozpočtu.

Ďalšie odseky ustanovujú podrobnosti postupu v prípade, ak je stavebníkov k jednej stavbe viac, resp. ak sú stavebníkmi manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prvom prípade je poplatníkom každý stavebník označený v stavebnom povolení, pričom podiel na výške poplatku každého stavebníka je stanovený podielom na stavbe, resp. podľa dohody. Každý z nich ručí za poplatok do výšky svojho podielu. V prípade manželov ručia za poplatok spoločne a nerozdielne.

Definícia poplatníka

V dôsledku rozšírenia predmetu poplatku sa novelou zákona č. 375/2016 Z. z. ustanovilo doplnenie definície poplatníka, ktorému vzniká poplatková povinnosť.

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. došlo k zmene za účelom zjednotenia definície poplatníka v nadväznosti na ďalšie úpravy, podľa ktorého poplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ako stavebník uvedená

– v stavebnom povolení,

– právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,

– právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo ktorej bolo doručené oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe.

Postúpenie práv a povinností stavebníka a prevod vlastníckeho práva k stavbe a k projektovej dokumentácii nemá vplyv na zmenu osoby poplatníka; to neplatí, ak poplatník má právneho nástupcu.

V súvislosti s definíciou poplatníka sa explicitne uviedlo, že táto osoba poplatníka sa nezmení ani v situácii, ak dôjde k zmene stavebníka (napr. predajom rozostavanej stavby, postúpením práv k povolenej stavbe, vydražením stavby a pod.) s výnimkou situácie, že pôvodný poplatník má právneho nástupcu (napr. prebratím spoločnosti inou spoločnosťou alebo ich zlúčením).

To znamená, že aj napriek zmene stavebníka je poplatok za rozvoj stále povinný uhradiť pôvodný stavebník (ktorému bolo vydané rozhodnutie o povolení stavby a pod.).

! Upozornenie

Novelou zákona č. 205/2023 Z. z. sa od 1. 4. 2025 slová „právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo ktorej bolo doručené oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe“ nahradia slovami „alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“.

Ide o zmenu v súvisiacu so zmenou pojmu „stavebnom povolení“ na pojem „rozhodnutie o povolení stavby“ a pojem „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“ sa nahrádza pojmom „osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“. Pre upresnenie sa doplní postup, ak sa poplatníci dohodnú na inom ako rovnakom pomere.

Stavebník

Podľa zákona o výstavbe je stavebníkom ten, kto má uskutočňovať stavebné práce podľa tohto zákona a

– je vlastníkom pozemku, na ktorom sa majú uskutočniť stavebné práce, alebo

– má iné práva k pozemku alebo k stavbe, na ktorých sa majú uskutočniť stavebné práce, a to:

– právo užívať pozemok alebo stavbu na základe nájomnej zmluvy, zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,

– právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo so stavbou,

– právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,

– užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.

Ak ide o stavbu na účel, pre ktorý je možné práva k pozemku alebo k stavbe vyvlastniť, nie je potrebné právo preukázať ako povinnú náležitosť stavebného zámeru, v takom prípade sa právo preukazuje pri podaní žiadosti o overenie projektu stavby.

Stavebník nemusí preukázať práva, ak ide o

– právo, ktoré je evidované v katastri nehnuteľností,

– uzatvorenie skládky odpadu, o ktorej rozhoduje stavebný úrad,

– stavbu prípojky na verejnú technickú infraštruktúru, ktorá sa nachádza na pozemku, na ktorom je postavená verejná inžinierska stavba,

– právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, pričom podmienky jeho vzniku je možné overiť na základe verejne dostupných informácií.

Za stavebníka sa považuje aj ten, kto svojpomocne uskutočňuje nepovolené stavebné práce a ten, pre koho nepovolené stavebné práce uskutočňuje zhotoviteľ. Stavebník postupuje podľa tohto zákona, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Kto nie je poplatníkom

Podľa znenia odseku 2 nie je poplatníkom

– obec,

– samosprávny kraj,

– štát,

ktoré ako stavebník uskutočňujú stavbu na svojom území.

Viacero stavebníkov

Ak uskutočňuje stavbu viac stavebníkov uvedených v stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe, poplatníkom je každý stavebník v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak.

Ak sa všetci poplatníci dohodnú, poplatníkov zastupuje jeden z nich, čiže zástupca a ostatní poplatníci ručia za poplatok za rozvoj v rovnakom pomere, pričom túto skutočnosť zástupca písomne oznámi obci najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti.

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa vypustili nadbytočné slova z dôvodu zavedenia skratky v § 3 ods. 1. Taktiež sa precizovalo určenie zástupcu v súvislosti s rozšírením rozsahu vzniku poplatkovej povinnosti.

V súvislosti s definíciou poplatníka sa novelou zákona č. 379/2019 Z. z. explicitne uviedlo, že táto osoba poplatníka sa nezmení ani v situácii, ak dôjde k zmene stavebníka (napr. predajom rozostavanej stavby, postúpením práv k povolenej stavbe, vydražením stavby a pod.) s výnimkou situácie, že pôvodný poplatník má právneho nástupcu (napr. prebratím spoločnosti inou spoločnosťou alebo ich zlúčením).

To znamená, že aj napriek zmene stavebníka je poplatok za rozvoj stále povinný uhradiť pôvodný stavebník (ktorému bolo vydané rozhodnutie o povolení stavby a pod.).

Stavba uskutočnená manželmi

V prípade, že uskutočňovali stavbu manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak sú v zásade poplatníkmi obaja manželia, ktorí ručia za poplatok za rozvoj spoločne a nerozdielne.

§ 6

Základ poplatku

(1) Základom poplatku za rozvoj je výmera podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v m², ktorá je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3, pričom na účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti realizovanej stavby považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach¹⁰⁾ stavby.

(2) Miestnosťou na účely tohto zákona je časť vnútorného priestoru stavby vymedzená podlahou, stenami, ktoré tvoria obvodové konštrukcie alebo vnútorné priečky stavby, a stropom alebo strešnou konštrukciou, pričom v časti obvodovej konštrukcie môže byť ponechaný dočasný alebo trvalý stavebný otvor slúžiaci na vstup a výstup osôb, strojov, zariadení alebo dopravných prostriedkov.

(3) Za podlahovú plochu nadzemnej časti realizovanej stavby sa na účely tohto zákona považuje vnútorný priestor stavby okrem zvislých konštrukcií, ktorého svetlá výška medzi úrovňou podlahy a stropom alebo strešnou konštrukciou dosahuje minimálne 1,3 metra. Do podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby sa započítava plocha arkierov a výklenkov, ak sú súčasne najmenej 1,2 metra široké, 0,3 metra hlboké a 2 metre vysoké od podlahy. Do podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby sa započítava plocha zabratá vykurovacími telesami, inštalačnými predmetmi, technickým zariadením, strojovým vybavením alebo kuchynskou linkou. Za podlahovú plochu nadzemnej časti realizovanej stavby sa po splnení parametrov uvedených v prvej až tretej vete považuje aj podlahová plocha podkrovia ako vnútorný priestor stavby prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený podlahou a konštrukciou krovu, prípadne ďalšími stavebnými konštrukciami.

(4) Na účely tohto zákona sa do základu poplatku za rozvoj nezapočítava podlahová plocha výťahovej šachty, schodiska vrátane plochy medziposchodia, balkónu, lodžie, terasy bez presklenia a šachty s rozvodmi.

(5) Pri stavbe, ktorá má slúžiť aj na účel využitia, ktorý nie je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3 ods. 3 písm. c), do výmery podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby sa započítavajú všetky podlahové plochy spoločných častí a spoločných zariadení tejto stavby okrem podlahových plôch spoločných častí a spoločných zariadení, ak tieto slúžia výlučne na účel, ktorý nie je predmetom poplatku za rozvoj.

(6) Pri stavbe, ktorá nie je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3 ods. 3 písm. c), predmetom poplatku za rozvoj nie sú ani podlahové plochy spoločných častí a spoločných zariadení tejto stavby.

(7) Ak sa predmet poplatku za rozvoj podľa § 3 ods. 1 realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam, poplatok za rozvoj vyrubí rozhodnutím každá obec. Základ poplatku za rozvoj v každej obci sa určí ako podiel zastavanej plochy stavby zasahujúcej do jej katastrálneho územia na úrovni prvého nadzemného podlažia k celkovej zastavanej ploche stavby vynásobený celkovou výmerou podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby.

[Dňom 1. apríla 2025 § 6 sa dopĺňa odsekmi 8 a 9, ktoré znejú:

(8) Ak sa právoplatným rozhodnutím o povolení stavby k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o povolení stavby, zvýši podlahová plocha nadzemnej časti realizovanej stavby, základom poplatku za rozvoj je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m² vyplývajúci z rozdielu medzi týmto a predchádzajúcim rozhodnutím o povolení stavby.

(9) Ak sa právoplatným rozhodnutím o povolení stavby k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o povolení stavby, zníži podlahová plocha nadzemnej časti realizovanej stavby, základom poplatku za rozvoj je záporný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m² vyplývajúci z rozdielu medzi týmto a predchádzajúcim rozhodnutím o povolení stavby.]

Komentár k § 6

Zákon stanovuje, že sadzbu poplatku za rozvoj si určí obec, avšak zároveň sa zákonom stanovuje interval, v rámci ktorého sa obecné zastupiteľstvo pri stanovovaní výšky sadzby poplatku za rozvoj vo všeobecne záväznom nariadení môže pohybovať, a to na meter štvorcový nadzemnej časti stavby.

Zákon stanovuje jednotlivé kategórie stavieb, v rámci ktorých môže obec stanoviť rôzne sadzby poplatku za rozvoj na meter štvorcový; obec teda nie je viazaná stanovením jednotnej sadzby poplatku pri akejkoľvek stavbe, môže sa zariadiť flexibilne v závislosti od druhu stavby a podľa toho nastaviť výšky sadzieb poplatku vo svojom všeobecne záväznom nariadení. V tomto prípade však ide o dispozitívne ustanovenie, obec ho teda využiť pri tvorbe svojho všeobecne záväzného nariadenia môže, ale aj nemusí.

Stanovenie rôznych sadzieb

Obec môže stanoviť rôzne sadzby v závislosti od jednotlivých častí svojho územia, pričom tieto celistvé územia musia byť vo všeobecne záväznom nariadení jasne vymedzené. Opäť ide o dispozitívne ustanovenie, obec ho môže použiť (využiť), ale aj nemusí.

Sadzbu poplatku možno meniť len k 1. januáru kalendárneho roka – teda vždy len od začiatku rozpočtového obdobia, v priebehu rozpočtového obdobia sa sadzby poplatkov meniť nemôžu. Je to dôležité vzhľadom na právnu istotu poplatníkov, ktorí takto budú vedieť určiť výšku svojho nákladu na poplatok za rozvoj. Keďže sadzba poplatku sa určuje vo všeobecne záväznom nariadení, zmena tejto sadzby bude môcť byť vykonaná len zmenou všeobecne záväzného nariadenia.

Vzhľadom na nejednotnosť definície miestnosti a rôzne spôsoby určenia podlahovej plochy v stavebnom sektore (napr. úžitková plocha, hrubá podlahová plocha, zastavaná plocha a pod.) pri rôznych stavbách mohol byť problém zistiť správny základ poplatku podľa § 6 zákona. Preto bola zavedená vlastná definícia miestnosti a podlahovej plochy, ktorá je pre všetky druhy stavieb na účely miestneho poplatku za rozvoj jednotná.

Ustanovilo sa presne definovať čo je miestnosťou (v zmysle uvedenej definície napr. závetrie nie je miestnosťou, ale zádverie áno) a podlahovou plochou nadzemnej časti realizovanej stavby podľa tohto zákona.

Nadzemné podlažie

Ide o každé podlažie, ktoré nemá úroveň podlahy alebo jej časť nižšie než 0,80 m pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5,00 m po obvode stavby.

Časti podlahovej plochy, ktoré sa započítavajú do základu poplatku

V zmysle uvedenej definície balkón, lodžua alebo terasa bez trvalého presklenia nie je súčasťou základu poplatku, avšak ak je balkón, lodžia alebo terasa opatrená stavebnou konštrukciou s presklením, tak sa vnútorná podlahová plocha započítava do základu poplatku.

Pre jednoznačnosť sa uvádza, že do základu poplatku sa zarátava aj vnútorný priestor s ponechaným stavebným otvorom (napr. vjazd do garáží bez garážovej brány, otvor na manipuláciu so zariadeniami, tovarom a pod. pri priemyselnej výrobe alebo ktorákoľvek iná kombinácia účelu využitia vnútorného priestoru, ktorý sa nedá funkčne uzatvoriť).

Spresnilo sa, že na podlahovú plochu v spoločných častiach a spoločných zariadeniach viacúčelovej stavby sa nahliada tak, že predmetom poplatku nie je len vtedy, ak slúži výlučne na účel, ktorý je oslobodený (napr. časť stavby, ktorá podlieha poplatku, slúži ako zdravotné stredisko – oslobodená je ambulancia, čakáreň, chodby); naopak, ak je využitie podlahovej plochy spoločných častí a spoločných zariadení spoločné, je predmetom poplatku (napr. vestibul, vstupné chodby k bytom a zdravotníckemu zariadeniu).

Súčasne sa definovalo oslobodenie celej stavby vrátane podlahovej plochy spoločných častí a spoločných zariadení, ak celá stavba slúži výlučne na jediný účel, ktorý je oslobodený od poplatku (napr. budova zdravotného strediska – to neplatí, ak v budove zdravotného strediska je napr. bufet, lekáreň a iné podnikateľské prevádzky).

Súčasťou riešenia je aj určenie podielu na tzv. odpočítateľnej položke tak, aby súčet u jednotlivých správcov poplatku bol 60 m², teda za účelom dosiahnutia princípu, že jedna stavba má uplatniteľnú odpočítateľnú položku len raz.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 205/2023 Z. z. sa ustanovenie doplní odsekmi 8 a 9 s účinnosťou od 1. 4. 2025. V súvislosti s výpočtom poplatku za rozvoj pri právoplatnom rozhodnutí o povolení stavby k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o povolení stavby, sa v ods. 8 ustanovuje postup stanovenia základu poplatku pri zvýšení podlahovej plochy nadzemného časti stavby a v ods. 9 postup stanovenia základu poplatku, ak sa zníži podlahová plocha a vznikne záporný rozdiel výmer nadzemnej časti podlahovej plochy. Pri znížení podlahovej plochy je základom poplatku záporný rozdiel podlahovej plochy. V oboch prípadoch sa zníženie základu poplatku o 60 m² nepoužije (viď § 8 ods. 4), pretože „odpočítateľná položka“ sa už použila na prvé rozhodnutie o povolení stavby. Slovným spojením „skorším rozhodnutím o povolení stavby“ sa myslí situácia, ak pred vydaním posudzovaného rozhodnutia o povolení stavby (z titulu ktorého vznikla poplatková povinnosť) bolo predtým na tú istú stavbu vydané jedno alebo viac skorších rozhodnutí o povolení stavby. V nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 2 sa vždy posudzuje čistá nová alebo ďalšia podlahová plocha, ktorá pribudla a v ponímaní ods. 9 podlahová plocha, ktorá ubudla. Ide o presun a úpravu pôvodného § 8 ods. 5 a 6, ktoré vecne súvisia s určením základu poplatku v § 6.

Ak sa zvýši podlahová plocha

V prípade, že sa právoplatným rozhodnutím o povolení stavby k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o povolení stavby, zvýši podlahová plocha nadzemnej časti realizovanej stavby, základom poplatku za rozvoj je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m² vyplývajúci z rozdielu medzi týmto a predchádzajúcim rozhodnutím o povolení stavby.

Ak sa zníži podlahová plocha

V prípade, že sa právoplatným rozhodnutím o povolení stavby k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o povolení stavby, zníži podlahová plocha nadzemnej časti realizovanej stavby, základom poplatku za rozvoj je záporný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m² vyplývajúci z rozdielu medzi týmto a predchádzajúcim rozhodnutím o povolení stavby.

§ 7

Sadzba poplatku za rozvoj

(1) Sadzba poplatku za rozvoj je od 3 eur do 35 eur za každý, aj začatý m² podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.

(2) Obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre stavby v členení

a) stavby na bývanie,¹¹⁾

[Dňom 1. apríla 2025 v § 7 ods. 2 písm. a) sa nad slovom „bývanie“ odkaz „11)“ nahrádza odkazom „3d)“.]

b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

c) priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

d) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou,

e) ostatné stavby.

(3) Obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre jednotlivé katastrálne územia obce alebo jej jednotlivé časti.¹⁾

(4) Sadzbu poplatku za rozvoj podľa odsekov 1 až 3 obec môže ustanoviť alebo zmeniť všeobecne záväzným nariadením iba k 1. januáru kalendárneho roka, ak § 14 ods. 1 neustanovuje inak.

(5) Obec ustanoví sadzbu poplatku za rozvoj pre všetky stavby uvedené v odseku 2 písm. a) až e).

Komentár k § 7

Ustanovenie upravuje sadzbu poplatku za rozvoj. Výsledná výška poplatku za rozvoj sa určuje ako súčin výmery v m² podlahovej plochy nadzemnej časti stavby a sadzby poplatku, ktorá je platná ku dňu podania žiadosti o rozhodnutie o povolení stavby. Pre určenie výmery sú dôležité údaje z projektovej dokumentácie, na základe ktorej bolo rozhodnutie o povolení stavby vydané.

Do výmery podlahovej plochy nadzemnej časti stavby sa nezapočítavajú plochy garáží a parkovacích státí, okrem samostatne stojacich stavieb hromadných garáží, ktoré sú využívané za úhradu – tieto spoplatnené budú.

Sadzba poplatku za rozvoj

Je v rozmedzí od 3 eur do 35 eur za každý, aj začatý m² podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.

V pôvodnom znení zákona išlo o rozmedzie od 10 do 35 eur, ale novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa znížila spodná sadzba poplatku z dôvodu primeranejšieho spoplatnenia niektorých druhov stavieb a umožnenia stanovenia aj nižšej sadzby poplatku ako pôvodných 10 eur na m².

Sadzby poplatku pre rôzne stavby

Môže ich stanoviť obec, a to pre rôzne stavby v stanovenom členení

– stavby na bývanie,

! Upozornenie

V § 7 ods. 2 písm. a) sa nad slovom „bývanie“ odkaz „11)“ nahradí odkazom „3d)“, keďže poznámka pod čiarou k odkazu 11 už nebude potrebná. Odkaz 3d) sa vzťahuje aj na pojem stavby na bývanie. K zmene dôjde od 1. 4. 2025 po novele zákona č. 205/2023 Z. z.

Podľa zákona o výstavbe stavby na bývanie patria pod definíciu bytová budova. Ide o budovu, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie. Bytovou budovou je aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a jedno ustúpené podlažie. Bytovou budovou je aj bytový dom určený na trvalé bývanie pozostávajúci zo štyroch alebo viacerých bytov.

– stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

– priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

– stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou,

– ostatné stavby.

Zákon umožňuje stanoviť sadzby poplatku za rozvoj pre rôzne katastrálne územia alebo jednotlivé časti obce.

Katastrálne územie

Na Slovensku ide o územne uzavretý a v katastri nehnuteľností spoločne evidovaný súbor pozemkov. Podobný, ale nie identický, je pojem územno-technická jednotka. Jedno katastrálne územie môže tvoriť obec, no často sa stáva, že je obec zložená z viacerých katastrálnych území. Jedno katastrálne územie však nemôže byť súčasťou viacerých obcí.

Katastrálne územia boli kedysi samostatnými obcami, no neskôr sa niektoré z nich spojili. Ďalšia existencia katastrálnych území je účelná z toho dôvodu, že evidencia pozemkov a vlastníckych práv k nim je na Slovensku evidovaná práve vzhľadom na katastrálne územia. Vlastníctvo k pozemkom je evidované na okresných úradoch.

Zmena sadzby poplatku

Sadzba poplatku môže byť aj zmenená. Zmeniť ju môže obec prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia, a to vždy len k 1. januára kalendárneho roka.

Obec ustanoví sadzbu poplatku za rozvoj pre všetky stavby, a to stavby na bývanie, stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou a ostatné stavby.

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. došlo k posilneniu rozvojovej a taktiež regulačnej funkcie poplatku, aby sa obec mohla rozhodnúť, ktoré stavby bude zaťažovať poplatkom (napríklad tie, ktoré jej prinášajú možný problém s budovaním infraštruktúry a pod.) a ktoré nie. Obec vo všeobecne záväznom nariadení má zákonnú možnosť neuplatniť sadzbu pri určitých stavbách (napríklad na rodinné domy) aj vzhľadom na priority obce, charakter a osobitosti územia a pod.

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z sa následne ustanovilo, aby obec ustanovila jednu sadzbu poplatku pre celé územie obce (prípadne rôzne sadzby v jednotlivých katastrálnych územiach, v jednotlivých častiach obce), alebo aby obec ustanovila sadzby poplatku pre všetky druhy stavieb uvedených v § 7 ods. 2 zákona rôzne.

§ 8

Výpočet poplatku za rozvoj

(1) Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčin základu poplatku podľa § 6 znížený o 60 m² a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1. Ak sa predmet poplatku za rozvoj podľa § 3 ods. 1 realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam, zníženie základu poplatku za rozvoj podľa prvej vety sa uplatní v každej obci v podiele vypočítanom podľa § 6 ods. 7.

(2) Ak sa stavba realizuje na viaceré účely a obec ustanovila rôzne sadzby poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 2, základ poplatku podľa § 6 sa zníži o 60 m² z výmery podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby. Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčet pomerných častí poplatku za rozvoj, pričom pomerná časť poplatku za rozvoj sa vypočíta ako súčin sadzby poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 2 a podlahovej plochy na príslušný účel využitia stavby.

(3) Ak je v stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe uvedených viacero stavebných objektov, ktoré sú predmetom poplatku za rozvoj, na účely výpočtu poplatku za rozvoj sa považujú za jednu stavbu.

[Dňom 1. apríla 2025 v § 8 ods. 3 sa slová „stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe“ nahrádzajú slovami „právoplatnom rozhodnutí o povolení stavby alebo osvedčení o spôsobilosti nepovolenej stavby“.]

(4) Ak vznikne poplatková povinnosť podľa tohto zákona v súvislosti s právoplatným rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,^3b) pri výpočte poplatku za rozvoj sa zníženie základu poplatku za rozvoj o 60 m² použije len raz voči podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby povolenej stavebným povolením alebo na ktorú je vydané oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe.

[Dňom 1. apríla 2025 v § 8 odsek 4 znie:

(4) Pri výpočte poplatku za rozvoj pre stavby, pri ktorých sa základ poplatku za rozvoj určuje podľa § 6 ods. 8 alebo ods. 9, sa zníženie základu poplatku za rozvoj o 60 m² podľa odseku 1 nepoužije.]

(5) Ak vznikne poplatková povinnosť podľa tohto zákona v súvislosti s právoplatným rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,^3b) ktorým sa rozširuje rozsah stavebného povolenia, základom poplatku za rozvoj je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m², vyplývajúci z právoplatného rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením^3b) a stavebného povolenia.

(6) Ak vznikne poplatková povinnosť podľa tohto zákona v súvislosti s právoplatným rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,^3b) ktorým sa znižuje základ poplatku za rozvoj, pri výpočte poplatku za rozvoj sa použije sadzba poplatku za rozvoj platná v deň povolenia stavby s podlahovou plochou zrealizovanou po zohľadnení všetkých zmien stavby pred dokončením alebo jej dodatočných povolení.

[Dňom 1. apríla 2025 v § 8 sa vypúšťajú odseky 5 a 6. Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 5.]

(7) Vypočítaný poplatok za rozvoj sa zaokrúhli na eurocenty nadol.

Komentár k § 8

Ustanovenie upravuje výpočet poplatku za rozvoj. Poplatok za rozvoj vyrubuje obec rozhodnutím. Rozhodnutiu predchádza poplatkové konanie, ktoré sa v zásade spravuje zákonom o správe daní (daňovým poriadkom). Ide teda o osobitný druh správneho konania. Vypočítaný poplatok za rozvoj sa zaokrúhli na eurocenty nadol.

Osobitný postup pri viacerých stavebníkoch jednej stavby

Zákon v ustanovení stanovuje osobitný postup pri viacerých stavebníkoch jednej stavby, resp. pri stavebníkoch, ktorými sú manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podstatným je ustanovenie, podľa ktorého vyrubený poplatok je splatný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol poplatok za rozvoj vyrubený.

Aj keď iné ustanovenie zákona ustanovuje, že poplatok sa platí jednorazovo, spôsob jeho zaplatenia môže byť aj iný – na splátky. Na základe žiadosti poplatníka môže vydať rozhodnutie, na základe ktorého povolí platiť poplatok v splátkach; tieto splátky a lehoty ich splatnosti určí obec v rozhodnutí. Pre efektívnosť a hospodárnosť konania zákon stanovuje, že proti tomuto rozhodnutiu (ktorým vychádza obec poplatníkovi v ústrety) sa nemožno odvolať.

V prípade, že dôjde k zmene výmery podlahovej plochy stavby (napríklad v dôsledku povolenia zmeny stavby pred dokončením a pod.), obec vydá nové rozhodnutie, ktorým vyrubí rozdiel oproti pôvodne vyrubenému poplatku (jeho výške).

Výpočet poplatku

Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčin základu poplatku podľa § 6 znížený o 60 m² a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti.

Ak sa predmet poplatku za rozvoj realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam, zníženie základu poplatku za rozvoj sa uplatní v každej obci vo vypočítanom podiele, pričom základ poplatku za rozvoj v každej obci sa určí ako podiel zastavanej plochy stavby zasahujúcej do jej katastrálneho územia na úrovni prvého nadzemného podlažia k celkovej zastavanej ploche stavby vynásobený celkovou výmerou podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby.

Vzhľadom na nejednotnosť definície miestnosti a rôzne spôsoby určenia podlahovej plochy v stavebnom sektore (napr. úžitková plocha, hrubá podlahová plocha, zastavaná plocha a pod.) pri rôznych stavbách bol problém zistiť správny základ poplatku podľa § 6 zákona. Preto novela zákona č. 379/2019 Z. z. zaviedla vlastnú definíciu miestnosti a podlahovej plochy, ktorá je pre všetky druhy stavieb na účely miestneho poplatku za rozvoj jednotná.

Presne sa zadefinovalo čo je miestnosťou (v zmysle uvedenej definície napr. závetrie nie je miestnosťou, ale zádverie áno) a podlahovou plochou nadzemnej časti realizovanej stavby podľa tohto zákona. Zároveň sa určilo, ktoré časti podlahovej plochy sa nezapočítavajú do základu poplatku (v zmysle uvedenej definície balkón, lodžia alebo terasa bez trvalého presklenia nie je súčasťou základu poplatku, avšak ak je balkón, lodžia alebo terasa opatrená stavebnou konštrukciou s presklením, tak sa vnútorná podlahová plocha započítava do základu poplatku). Pre jednoznačnosť sa uvádza, že do základu poplatku sa zarátava aj vnútorný priestor s ponechaným stavebným otvorom (napr. vjazd do garáží bez garážovej brány, otvor na manipuláciu so zariadeniami, tovarom a pod. pri priemyselnej výrobe alebo ktorákoľvek iná kombinácia účelu využitia vnútorného priestoru, ktorý sa nedá funkčne uzatvoriť).

Po novom sa spresnilo, že na podlahovú plochu v spoločných častiach a spoločných zariadeniach viacúčelovej stavby sa nahliada tak, že predmetom poplatku nie je len vtedy, ak slúži výlučne na účel, ktorý je oslobodený (napr. časť stavby, ktorá podlieha poplatku, slúži ako zdravotné stredisko – oslobodená je ambulancia, čakáreň, chodby); naopak, ak je využitie podlahovej plochy spoločných častí a spoločných zariadení spoločné, je predmetom poplatku (napr. vestibul, vstupné chodby k bytom a zdravotníckemu zariadeniu). Súčasne sa zadefinovalo oslobodenie celej stavby vrátane podlahovej plochy spoločných častí a spoločných zariadení, ak celá stavba slúži výlučne na jediný účel, ktorý je oslobodený od poplatku (napr. budova zdravotného strediska – to neplatí, ak v budove zdravotného strediska je napr. bufet, lekáreň a iné podnikateľské prevádzky).

Ďalej sa zaviedlo riešenie pri určení základu poplatku v prípade, že sa stavba realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach. Riešenie spočíva v tom, že sa určí podiel správcov poplatku na zastavanej ploche stavby a ten sa vynásobí celkovou výmerou podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby, ktorá je takto predmetom poplatku u toho-ktorého správcu poplatku. Súčasťou riešenia je aj určenie podielu na tzv. odpočítateľnej položke tak, aby súčet u jednotlivých správcov poplatku bol 60 m², teda za účelom dosiahnutia princípu, že jedna stavba má uplatniteľnú odpočítateľnú položku len raz.

Odpočítateľná položka

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa zaviedla odpočítateľná položka v rozlohe 60 m², ktorou sa zníži výmera podlahovej plochy jednoúčelovej stavby alebo v prípade viacúčelových stavieb výmera podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby z dôvodu univerzálnej spravodlivosti voči stavbám malého rozsahu. Primeranosť odpočítateľnej položky v rozlohe 60 m² nadväzuje na právny predpis, ktorý definuje podlahovú plochu bežného štandardu nájomných bytov pri poskytovaní dotácii na ich obstaranie.

V prípade, že sa stavba realizuje na viaceré účely a obec ustanovila rôzne sadzby poplatku za rozvoj, základ poplatku sa zníži o 60 m² z výmery podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby. Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčet pomerných častí poplatku za rozvoj, pričom pomerná časť poplatku za rozvoj sa vypočíta ako súčin sadzby poplatku za rozvoj a podlahovej plochy na príslušný účel využitia stavby.

Viaceré stavebné objekty ako jedna stavba

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa odsekom 3 pre zamedzenie pochybností jednoznačne ustanovilo, že viacero stavebných objektov realizovaných súčasne sa pri výpočte poplatku považuje za jednu stavbu (odpočítateľná položka sa uplatní len raz na všetky stavebné objekty).

Ak je právoplatnom rozhodnutí o povolení stavby alebo osvedčení o spôsobilosti nepovolenej stavby uvedených viacero stavebných objektov, ktoré sú predmetom poplatku za rozvoj, na účely výpočtu poplatku za rozvoj sa považujú za jednu stavbu.

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. došlo k úprave za účelom zjednotenia definície predmetu poplatku v nadväznosti na ostatné úpravy v tomto zákone.

! Upozornenie

Od 1. 4. 2025 po novele zákona č. 205/2023 Z. z. sa slová „stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe“ nahradia slovami „právoplatnom rozhodnutí o povolení stavby alebo osvedčení o spôsobilosti nepovolenej stavby“. Ide o zmenu v súvisiacu so zmenou pojmu „rozhodnutie o povolení stavby“ sa nahrádzajú pojmom „rozhodnutie o povolení stavby“ a pojem „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“ sa nahradí pojmom „osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“.

Odpočítateľná položka

Pri výpočte poplatku za rozvoj pre stavby, pri ktorých sa základ poplatku za rozvoj určuje podľa § 6 ods. 8 alebo ods. 9, sa zníženie základu poplatku za rozvoj o 60 m² podľa odseku 1 nepoužije.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 205/2023 Z. z. sa z ustanovenia okrem zmeny odseku 4 vypustia aj odseky 5 a 6. V súvislosti s presunom pôvodných ods. 5 a 6 do § 6 sa v § 8 ods. 4 určuje, že v oboch prípadoch podľa § 6 ods. 8 alebo 9 sa zníženie základu poplatku o 60 m² už nepoužije, pretože „odpočítateľná položka“ sa už použila na prvé rozhodnutie o povolení stavby.

§ 9

Vyrubenie, splatnosť
a platenie poplatku za rozvoj

(1) Poplatok za rozvoj vyrubí obec rozhodnutím v lehote podľa osobitného predpisu.¹⁴⁾

(2) Ak po vyrubení poplatku za rozvoj nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby alebo sa vydá nové oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe k už predtým ohlásenej stavbe, obec vyrubí poplatok za rozvoj novým rozhodnutím. Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie ruší, pričom už zaplatený poplatok za rozvoj vyrubený pôvodným rozhodnutím sa započítava na úhradu poplatku za rozvoj vyrubeného novým rozhodnutím; tento postup sa uplatní len za predpokladu, že sa osoba poplatníka nemení. Osobe, ktorá predtým nemala vo vzťahu k stavbe poplatkovú povinnosť a ktorá je uvedená v právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,^3b) ktorým sa znižuje základ poplatku za rozvoj, vzniká preplatok na poplatku za rozvoj uhradený inou osobou, ktorá mala poplatkovú povinnosť k stavbe.

[Dňom 1. apríla 2025 v § 9 odsek 2 znie:

(2) Rozhodnutie o vyrubení poplatku za rozvoj sa vydá ku každému rozhodnutiu o povolení stavby zvlášť.]

(3) Ak zastupuje poplatníkov zástupca určený podľa § 5 ods. 3, obec vyrubí poplatok za rozvoj rozhodnutím v celkovej sume tomuto zástupcovi. Ak sú poplatníkmi manželia podľa § 5 ods. 4, obec vyrubí poplatok za rozvoj rozhodnutím v celkovej sume jednému z nich.

(4) Vyrubený poplatok za rozvoj je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 1.

(5) Poplatník môže obec požiadať o platenie poplatku za rozvoj v splátkach najneskôr do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol poplatok za rozvoj vyrubený. Obec môže určiť na základe žiadosti poplatníka platenie poplatku za rozvoj v splátkach. Splátky sú splatné v lehotách určených obcou v rozhodnutí, ktorým sa o platení v splátkach rozhoduje; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak obec nevyhovie žiadosti o platenie poplatku v splátkach, oznámi túto skutočnosť poplatníkovi.

[Dňom 1. apríla 2025 § 9 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

(6) Obec poplatok za rozvoj nevyrubuje, ani nevyberá, ak nepresiahne sumu 5 eur.]

Komentár k § 9

Ustanovenie upravuje vyrubenie, splatnosť a platenie poplatku za rozvoj. Zákon pamätá na prípad, kedy je rozhodnutie o povolení stavby síce vydané a stavebník je tým aj poplatníkom poplatku za rozvoj, avšak z rôznych dôvodov môže dôjsť k situácii, že stavbu nezačne realizovať. Ak na základe takejto skutočnosti dôjde k zániku stavebného povolenia, stavebník túto skutočnosť oznámi do 60 dní od zániku platnosti stavebného povolenia – vtedy zároveň zaniká aj poplatková povinnosť.

Ak stavebník (poplatník) oznámi obci zánik poplatkovej povinnosti v lehote, obec vydá rozhodnutie o vrátení poplatku. Následne je povinná vrátiť bývalému poplatníkovi zaplatený poplatok za rozvoj v lehote do 60 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

Lehota na vyrubenie poplatku

Poplatok za rozvoj vyrubí obec rozhodnutím v lehote podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa spresnila lehota, do ktorej je povinný správca poplatku vyrubiť poplatok rozhodnutím.

Využitie zástupcu

V prípade, že zastupuje poplatníkov zástupca, obec vyrubí poplatok za rozvoj rozhodnutím v celkovej sume tomuto zástupcovi. Ak sú poplatníkmi manželia, obec vyrubí poplatok za rozvoj rozhodnutím v celkovej sume jednému z nich. Vyrubený poplatok za rozvoj je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

! Upozornenie

Rozhodnutie o vyrubení poplatku za rozvoj sa vydá ku každému rozhodnutiu o povolení stavby zvlášť. Uvedené znenie sa do ustanovenia zavádza od 1. 4. 2025 po novele zákona č. 205/2023 Z. z.

Ide o zmenu v súvislosti so zmenou postupu pri zmenách nedokončenej stavby, keďže k zmene nedokončenej stavby sa vždy vydáva nové „rozhodnutie o povolení stavby“. Už nebude potrebné novým rozhodnutím rušiť pôvodné rozhodnutie a nebude dochádzať k započítavaniu už vyrubeného poplatku. Rozhodnutie o vyrubení sa vydá samostatne a zvlášť ku každému rozhodnutiu o povolení stavby.

Lehota na splátky

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa znením odseku 5 spresnila lehota, dokedy môže poplatník požiadať správcu poplatku o platenie poplatku v splátkach. Doplnilo sa, že v prípade nevyhovenia žiadosti o splátky zašle správca poplatku poplatníkovi len oznámenie.

Poplatník teda môže obec požiadať o platenie poplatku za rozvoj v splátkach, a to najneskôr do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol poplatok za rozvoj vyrubený.

Obec môže určiť na základe žiadosti poplatníka platenie poplatku za rozvoj v splátkach.

Splátky sú splatné v lehotách určených obcou v rozhodnutí, ktorým sa o platení v splátkach rozhoduje; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

Ak obec nevyhovie žiadosti o platenie poplatku v splátkach, oznámi túto skutočnosť poplatníkovi.

! Upozornenie

Ustanovenie sa od 1. 4. 2025 dopĺňa odsekom 6, v zmysle ktorého obec poplatok za rozvoj nevyrubuje, ani nevyberá, ak nepresiahne sumu 5 eur. Ide o stanovenú hranicu. To znamená, z dôvodu zníženia administratívneho zaťaženia a neefektivity vyrubovania poplatku nižšieho ako sú jeho administratívne náklady na vyrubenie.

§ 10

Vrátenie poplatku za rozvoj

(1) Ak poplatník neoznámi zánik poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 2 obci do 60 dní odo dňa jej zániku, nárok na vrátenie poplatku za rozvoj zaniká.

(2) Obec vráti poplatok za rozvoj poplatníkovi na základe žiadosti do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vrátení poplatku za rozvoj.

(3) Ak došlo novým rozhodnutím podľa § 9 ods. 2 k zníženiu vyrubeného poplatku za rozvoj, obec do 60 dní odo dňa právoplatnosti nového rozhodnutia podľa § 9 ods. 2 vráti rozdiel medzi zaplateným poplatkom za rozvoj a novo vyrubeným poplatkom za rozvoj.

[Dňom 1. apríla 2025 za § 15 sa vkladá § 16, ktorý vrátane nadpisu znie:

(3) Ak podľa § 6 ods. 9 je základom poplatku za rozvoj záporný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby, obec vydá rozhodnutie o vrátení pomernej časti zaplateného poplatku za rozvoj, ktorý obec vráti do 60 dní odo dňa jeho právoplatnosti.]

Komentár k § 10

Poplatok za rozvoj je príjmom rozpočtu obce. Obec si poplatok zavedie, určí výšku sadzby, spravuje ho a celý výnos patrí do rozpočtu obce.

Keďže ide o poplatok za rozvoj, zákon stanovuje aj obmedzenia, v rámci ktorých môže byť výnos z tohto poplatku použitý – a jeho použitie sa vzťahuje na rozvoj.

Výnos z poplatku za rozvoj môže byť použitý na úhradu nákladov súvisiacich so stavbou technickej a sociálnej infraštruktúry podľa taxatívneho vymedzenia v znení odseku 2.

! Upozornenie

Po novele zákona č. 205/2023 Z. z. sa od 1. 4. 2025 mení znenie odseku 3, čo znamená, že už nebude dochádzať k novovyrubovaniu poplatku a ani k zníženiu vyrubeného poplatku za rozvoj. V prípade, že podľa § 6 ods. 9 je základom poplatku za rozvoj záporný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby, obec vydá rozhodnutie o vrátení pomernej časti zaplateného poplatku za rozvoj, ktorý obec vráti do 60 dní odo dňa jeho právoplatnosti.

§ 11

Použitie výnosu

(1) Výnos z poplatku za rozvoj je príjmom rozpočtu obce, v Bratislave a Košiciach prerozdelenie výnosu z poplatku za rozvoj medzi mesto a mestské časti určí štatút mesta.

(2) Výnos z poplatku za rozvoj sa použije na úhradu kapitálových výdavkov¹²⁾ súvisiacich so stavebnými nákladmi na stavbu vrátane nákladov na vysporiadanie pozemku na tento účel:

a) zariadenia starostlivosti o deti,

b) slúžiacu na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb,

c) sociálneho bývania,

d) školského zariadenia a zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie,

[Dňom 1. apríla 2025 v § 11 ods. 2 písm. d) sa slovo „školského“ nahrádza slovami „školy, školského“.]

e) zdravotníckeho zariadenia,

f) verejne prístupného parku, úpravy verejnej zelene,

g) miestnej komunikácie, parkovacích plôch, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry,

h) opatrenia na zadržanie vody v území a na zmierňovanie zmeny klímy a adaptácie na jej nepriaznivé dôsledky.

(3) Výnos z poplatku za rozvoj použije obec v katastrálnom území alebo v jej jednotlivej časti,¹⁾ v ktorej v súvislosti so stavbou, ktorá podlieha poplatkovej povinnosti, poplatok za rozvoj vybrala. Obec môže všeobecne záväzným nariadením²⁾ určiť, že výnos z poplatku alebo jeho presne určená percentuálna časť sa použije v inom katastrálnom území alebo v inej jednotlivej časti1) obce.

(4) Obec všeobecne záväzným nariadením určí spôsob zverejnenia informácií o výške výnosu z poplatku za rozvoj a jeho použití v členení použitia výnosov podľa realizovaných projektov tak, aby tieto informácie boli zverejnené najmenej raz ročne.

Komentár k § 11

Zákon v ustanovení upravuje použitie výnosu. Správu poplatku za rozvoj vykonáva výlučne obec, jeho správou nemôže byť poverená žiadna iná fyzická osoba ani právnická osoba.

V prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice, kde samosprávne funkcie vykonávajú aj mestské časti, môžu tieto mestské časti vykonávať aj správu poplatku za rozvoj, avšak len v prípade, že tak ustanoví štatút mesta.

Keďže nebolo úmyslom zavádzať veľké odchýlky od bežnej správe daní a poplatkov, pravidlá pre správu poplatku za rozvoj sú určené v osobitnom zákone – zákone o správe daní (daňový poriadok).

Výnos z poplatku

Podľa novely zákona č. 375/2016 Z. z. v súvislosti s právnou úpravou § 12 odsek 1, podľa ktorého správu poplatku v Bratislave prípadne v Košiciach vykonávajú mestské časti, ktoré na základe toho aj poplatok vyberú, sa nanovo definovalo, že mestské časti percentuálnu časť vybratého poplatku určenú v štatúte odvedú do rozpočtu mesta.

Výnos z poplatku za rozvoj je príjmom rozpočtu obce, v Bratislave a Košiciach prerozdelenie výnosu z poplatku za rozvoj medzi mesto a mestské časti určí štatút mesta.

Kapitálové výdavky

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa v odseku 2 spresnilo, že do účelového použitia poplatku obcou sa zahŕňajú len priame kapitálové náklady na stavebnú činnosť (dodanie stavebného diela vrátane inžinierskej činnosti súvisiacej so stavebným a autorským dozorom) a náklady na výkup pozemkov.

Znenie tohto odseku upravuje, na aký účel sa použije výnos z poplatku za rozvoj.

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa spresnilo, že príjmy podľa tohto zákona je možné použiť len na kapitálové výdavky. Pôvodná formulácia nejednoznačne vystihovala legislatívny zámer použitia príjmov z miestneho poplatku na rozvoj na rozvojové zámery obce.

To znamená, že sa použije na úhradu kapitálových výdavkov podľa zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy súvisiacich so stavebnými nákladmi na stavbu vrátane nákladov na vysporiadanie pozemku na tento účel:

– zariadenia starostlivosti o deti,

– slúžiacu na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb,

– sociálneho bývania,

– školy, školského a zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie,

! Upozornenie

Z dôvodu aplikačných nezrovnalostí v praxi sa od 1. 4. 2025 spresňuje pojem „školského“ a rozširuje sa aj o pojem „školy“ v širšom zmysle.

– zdravotníckeho zariadenia,

– verejne prístupného parku, úpravy verejnej zelene,

– miestnej komunikácie, parkovacích plôch, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry,

– opatrenia na zadržanie vody v území a na zmierňovanie zmeny klímy a adaptácie na jej nepriaznivé dôsledky.

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa explicitne uviedla možnosť financovania rozvoja verejného osvetlenia v obci z príjmov z miestneho poplatku za rozvoj, nakoľko pojem technická infraštruktúra nejednoznačne pomenúvala tento druh výdavkov obce.

Ustanovenie sa následne novelou zákona č. 379/2019 Z. z. doplnilo písmeno h), pričom uvedené znenie reflektuje na zodpovednejší prístup samosprávy k stavu životného prostredia a predstavuje pozitívne motivujúci nástroj na vytváranie podmienok pre opatrenia smerujúce k zlepšovaniu nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy formou konkrétnych projektov.

Kde sa poplatok použije

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa znením odseku 3 precizovalo znenie zákona, nakoľko neexistovala úprava, kde má obec použiť vybratý poplatok za rozvoj. Ustanovilo sa, aby obec použila poplatok v tom území, v ktorom ho zaviedla a vybrala, vzhľadom aj na zaťaženie tohto územia výstavbou, ako aj budovaním potrebnej infraštruktúry v danom území.

Zároveň sa dala možnosť obci odchýlenia sa z uvedenej zásady, a to napríklad pri výstavbe priemyselného závodu budovaného väčšinou mimo obce a často v inom katastri, ktorú výstavba však zaťažuje obec nie priamo v mieste výstavby, ale v inej časti obce v súvislosti s potrebou budovania bytov, škôlky a pod.

Z toho dôvodu sa ponechalo na rozhodnutí obce prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia, kde poplatok použije. To znamená, že výnos z poplatku za rozvoj použije obec v katastrálnom území alebo v jej jednotlivej časti, v ktorej v súvislosti so stavbou, ktorá podlieha poplatkovej povinnosti, poplatok za rozvoj vybrala.

Obec teda môže všeobecne záväzným nariadením určiť, že výnos z poplatku alebo jeho presne určená percentuálna časť sa použije v inom katastrálnom území alebo v inej jednotlivej časti obce.

Informovanie verejnosti

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa ustanovenie doplnilo odsekom 4, a to z dôvodu potreby zvýšenia transparentnosti používaných verejných zdrojov z príjmov z poplatku. Ustanovilo sa, aby obec určila priamo vo všeobecne záväznom nariadení obce k miestnemu poplatku za rozvoj, akým spôsobom obec informuje verejnosť o príjmoch z poplatku a jeho použití na rozvoj obce v členení podľa realizovaných projektov (obec si môže do všeobecne záväzného nariadenia o poplatku za rozvoj uviesť, že informácie zverejní, napr. na svojom webovom sídle, v záverečnom účte obce, vo výročnej správe obce alebo iným zvoleným spôsobom).

To znamená, že sama obec všeobecne záväzným nariadením určí spôsob zverejnenia informácií o výške výnosu z poplatku za rozvoj a jeho použití v členení použitia výnosov podľa realizovaných projektov tak, aby tieto informácie boli zverejnené najmenej raz ročne.

§ 12

Správa poplatku za rozvoj

(1) Správu poplatku za rozvoj vykonáva obec, v Bratislave mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce. Správu poplatku za rozvoj vykonávajú v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta,¹³⁾ pričom v takom prípade bude mať na účely tohto zákona mestská časť postavenie obce.

(2) Správou poplatku za rozvoj nie je možné poveriť iné právnické osoby alebo fyzické osoby.

(3) Na správu poplatku za rozvoj sa vzťahuje osobitný predpis,¹⁴⁾ ak § 5, § 9 až 11 tohto zákona neustanovujú inak.

Komentár k § 12

Zákon stanovuje v tomto ustanovení možnosť pre obce prvýkrát určiť poplatok za rozvoj až po účinnosti tohto zákona.

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa v ustanovení zmenilo znenie odseku 1, pričom sa upravila správa poplatku v hlavnom meste SR v Bratislave, podľa dohody mestských častí a Hlavného mesta SR ako aj z toho dôvodu, že do účinnosti zákona to štatút hlavného mesta nevyriešil. Pre Košice sa ponechala možnosť upraviť si to štatútom pre jednotlivé mestské časti. Zároveň sa upresnilo, že mestské časti majú pre účely tohto zákona, ak vykonávajú správu tohto poplatku, postavenie obce.

To znamená, že správu poplatku za rozvoj vykonáva obec, v Bratislave mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce.

Správu poplatku za rozvoj vykonávajú v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta, pričom v takom prípade bude mať na účely tohto zákona mestská časť postavenie obce. Podrobnejšiu deľbu pôsobnosti medzi orgánmi miestnej samosprávy a mestskej samosprávy upraví štatút.

Mestské zastupiteľstvo schváli štatút najneskoršie do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona. Štatútom nemožno preniesť na mestské časti výkon štátnej správy, ktorý bol zákonom prenesený na mesto.

§ 13

Obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj podľa tohto zákona prvýkrát na stavbu, uvedenú v rozhodnutí o povolení stavby, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby a uvedenú v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce.

Komentár k § 13

Zákon upravuje možnosť obce vyrubiť poplatok za rozvoj prvýkrát na stavbu uvedenú

– v stavebnom povolení,

– právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,

– právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby,

– uvedenú v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe po účinnosti tohto zákona,

najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce.

§ 14

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 31. decembra 2016

(1) Ak obec prvýkrát zavedie poplatok za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce počas roku 2017, sadzbu poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 1 až 3 a ods. 5 môže obec ustanoviť najskôr ku dňu účinnosti takého všeobecne záväzného nariadenia obce.

(2) Predmetom poplatku za rozvoj nie je stavba, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby právoplatné pred 31. decembrom 2016, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 alebo v súvislosti so stavbou bol pred 31. decembrom 2016 uzatvorený iný právny úkon, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2.

Komentár k § 14

Novelou zákona č. 376/2016 Z. z. sa zaviedlo do zákona prechodné ustanovenie v súvislosti s legislatívnymi úpravami pozmeňujúceho návrhu tak, aby obce, ktoré nezaviedli poplatok za rozvoj k 1. januára 2017, mohli ustanoviť najskôr ku dňu účinnosti takého všeobecne záväzného nariadenia obce.

Odsek 2 reaguje na možné prípady zdvojených povinností, keď pred vydaním stavebného povolenia pred účinnosťou zákona o poplatku za rozvoj obce v súvislosti so stavbou už uložili podmienky. Takto by mohol vzniknúť nežiaduci stav, keď v súvislosti so stavbou by bola povinnosť plniť už dva krát (t. j. na základe doterajších podmienok a následne na základe všeobecne záväzného nariadenia obce podľa zákona o miestnom poplatku za rozvoj).

§ 15

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 30. novembra 2019

Ak poplatková povinnosť k poplatku vznikne do 29. novembra 2019, postupuje sa podľa predpisov účinných do 29. novembra 2019.

Komentár k § 15

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa upravilo prechodné ustanovenie z dôvodu jednoznačného vymedzenia rôzneho rozsahu a postupov podľa zákona po účinnosti novely.

[Dňom 1. apríla 2025 za § 15 sa vkladá § 16, ktorý vrátane nadpisu znie:

§ 16

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. apríla 2025

(1) Ak poplatková povinnosť k poplatku za rozvoj a oznamovacia povinnosť vzniknú do 31. marca 2025, postupuje sa podľa predpisov účinných do 31. marca 2025.

(2) Na konania začaté a právoplatne neskončené do 31. maca 2025 podľa osobitného predpisu,¹⁵⁾ a ku ktorým vznikne poplatková povinnosť podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. marca 2025, sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. marca 2025.

(3) Ak sa právoplatným rozhodnutím o povolení stavby k nedokončenej stavbe, ktorá už bola predtým povolená právoplatným stavebným povolením, zmenou stavby pred dokončením alebo oznámením stavebného úradu k ohlásenej stavbe podľa doterajších stavebných predpisov,¹⁶⁾ zvýši podlahová plocha nadzemnej časti realizovanej stavby, základom poplatku za rozvoj je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m² medzi rozhodnutím o povolení stavby a všetkými predchádzajúcimi právoplatnými rozhodnutiami podľa doterajších stavebných predpisov.¹⁶⁾ Zníženie základu poplatku o 60 m² podľa § 8 ods. 1 sa nepoužije.

(4) Ak sa právoplatným rozhodnutím o povolení stavby k nedokončenej stavbe, ktorá už bola predtým povolená právoplatným stavebným povolením, zmenou stavby pred dokončením, rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby alebo oznámením stavebného úradu k ohlásenej stavbe podľa doterajších stavebných predpisov,¹⁶⁾ zníži podlahová plocha nadzemnej časti realizovanej stavby, základom poplatku za rozvoj je záporný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m² medzi rozhodnutím o povolení stavby a všetkými predchádzajúcimi právoplatnými rozhodnutiami podľa doterajších stavebných predpisov.¹⁶⁾ Zníženie základu poplatku za rozvoj o 60 m² podľa § 8 ods. 1 sa nepoužije. Ustanovenie § 10 ods. 3 sa použije primerane.]

[Dňom 1. apríla 2025 slová „stavebné povolenie“ sa vo všetkých tvaroch v celom texte zákona nahrádzajú slovami „rozhodnutie o povolení stavby“ v príslušnom tvare.]

Komentár k § 16

Ak poplatková povinnosť k poplatku za rozvoj a oznamovacia povinnosť vzniknú do 31. marca 2024, postupuje sa podľa predpisov účinných do 31. marca 2024.

Na konania začaté a právoplatne neskončené do 31. maca 2024 podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o výstavbe, a ku ktorým vznikne poplatková povinnosť podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. marca 2024, sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. marca 2024.

! Upozornenie

Uvedené ustanovenie bude do zákona doplnené novelou zákona č. 205/2023 Z. z. Cieľom prechodných ustanovení je stanovenie postupu pri určení poplatkovej povinnosti k stavbám, ktorým poplatková povinnosť:

– vznikla pred účinnosťou novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj,

– vznikla po účinnosti „nového“ zákona o výstavbe a novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ale povolená bola podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, čiže podľa „starého“ stavebného zákona,

– vznikla z dôvodu zmeny nedokončenej stavby na základe právoplatného rozhodnutia o povolení stavby podľa „nového“ zákona o výstavbe, avšak rozostavaná bola na základe „starého“ stavebného zákona.

Výstavba

Právne vzťahy a z nich vyplývajúce práva a povinnosti, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov v oblasti výstavby, zostávajú zachované, ak tento zákon neustanovuje inak.

Konania začaté na stavebných úradoch podľa doterajších predpisov, ktoré neboli právoplatne skončené rozhodnutím vo veci do 31. marca 2025, sa dokončia na stavebnom úrade podľa doterajších predpisov podľa predpisov účinných do 31. marca 2025.

Na konania začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2025 sa vzťahuje zákon č. 50/1976 Zb.o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Konania začaté na stavebných úradoch podľa doterajších predpisov, ktoré neboli právoplatne skončené rozhodnutím vo veci do 31. marca 2025 a týkajú sa nariaďovania opatrení na stavbách vo verejnom záujme, prejednávania priestupkov vo výstavbe, ukladania pokút za správne delikty vo výstavbe a výkonu rozhodnutí stavebných úradov vrátane odstraňovania stavieb, dokončí stavebný úrad podľa doterajších predpisov.

Zhotovené stavby, zmeny stavieb, ktoré boli povolené podľa doterajších predpisov, ale ktoré neboli skolaudované do 31. marca 2025, a žiadosti o kolaudáciu podané do 31. marca 2025, sa skolaudujú podľa doterajších predpisov.

Stavby a zmeny stavieb, na ktoré sa vzťahovalo ohlásenie, ktoré boli ohlásené do 31. marca 2025, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2025 dokončí stavebný úrad podľa doterajších predpisov podľa predpisov účinných do 31. marca 2025 najneskôr do 31. marca 2027. Obce delimitujú nevybavené spisy na úrad do 30. apríla 2027. Čas od 1. apríla 2027 do 30. apríla 2027 sa nezapočíta do plynutia lehôt na rozhodnutie podľa tohto zákona.

Konania začaté a právoplatne neskončené podľa doterajších predpisov 31. marca 2027, ktoré neskončil stavebný úrad podľa odseku 7, dokončí úrad podľa doterajších predpisov.

Účinnosťou tohto zákona strácajú platnosť územné rozhodnutia o umiestnení stavby vydané podľa doterajších predpisov, ak stavebník nemá vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku, ktoré mu zaniklo alebo ak stratilo platnosť stavebné povolenie vydané na ich základe; to sa nevzťahuje na líniové stavby a stavby technickej infraštruktúry. Pre stavby, na ktoré bolo vydané platné územné rozhodnutie a na ktoré sa zároveň podľa doterajších predpisov nevyžadovalo stavebné povolenie a ani ohlásenie stavebnému úradu, sa nevyžaduje rozhodnutie o povolení stavby, ohlásenie a ani overenie projektu stavby podľa tohto zákona.

Územné rozhodnutie o umiestnení stavby vydané podľa doterajších predpisov, ktoré nezaniklo podľa odseku 9, je rozhodnutím o povolení stavby podľa tohto zákona. Dokumentácia na územné rozhodnutie o umiestnení stavby podľa doterajších predpisov, na základe ktorej bolo vydané územné rozhodnutie podľa prvej vety, je schváleným stavebným zámerom podľa tohto zákona.

Ak bude územné rozhodnutie o umiestnení stavby podľa prvej vety a dokumentácia na územné rozhodnutie o umiestnení stavby podľa druhej vety podkladom na vypracovanie projektu podľa tohto zákona, k vypracovanému projektu sa môže vyjadriť dotknutý orgán a dotknutá právnická osoba, ktoré by sa inak mohli vyjadriť k žiadosti o stavebné povolenie podľa doterajších predpisov.

Konania vo vzťahu k stavbám jadrových zariadení a stavbám súvisiacich s jadrovým zariadením v areáli jadrového zariadenia začaté na Úrade jadrového dozoru Slovenskej republiky a právoplatne neskončené do 31. marca 2031 sa dokončia na Úrade jadrového dozoru podľa doterajších predpisov.

Na konania vo vzťahu k stavbám jadrových zariadení a stavbám súvisiacich s jadrovým zariadením v areáli jadrového zariadenia začaté na Úrade jadrového dozoru Slovenskej republiky a právoplatne neskončené do 31. marca 2031 sa vzťahuje zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinný do 31. marca 2025.

Ak platné záverečné stanovisko alebo platné rozhodnutie zo zisťovacieho konania vydané podľa doterajších predpisov neobsahuje náležitosti rozhodnutia o povolení stavby, rozhoduje v konaní o stavebnom zámere úrad alebo špeciálny stavebný úrad.

Ak osobitné predpisy neustanovujú inak, vlastník alebo prevádzkovateľ stavby technickej infraštruktúry doplní počiatočné údaje do informačného systému v lehote do 1. októbra 2025. Údaje o stavbách preukázateľne zrealizovaných pred 1. aprílom 2025, ktoré sú nepretržite užívané bez stavebnotechnických a prevádzkových nedostatkov, doplní v rozsahu, v akom nimi disponuje vo vlastnom informačnom systéme.

Fyzická osoba môže vykonať akýkoľvek procesný úkon podľa tohto zákona aj písomnou formou do 31. decembra 2029. Ohlásenie podľa tohto zákona možno vykonať aj písomne do 31. marca 2029. Stavebný úrad vydá osvedčenie o ohlásení podané podľa prvej vety do 15 dní od podania ohlásenia. Drobná stavba alebo drobné stavebné práce sa považujú za ohlásené doručením osvedčenia o ohlásení.

Do účinnosti zápisu do registra reprezentatívnych združení vlastníkov informačných konštrukcií sa reprezentatívnym združením vlastníkov informačných konštrukcií rozumie záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa § 129a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 294/2014 Z. z.

Ak stavebnotechnické riešenie stavby zhotovenej pred 1. aprílom 2025 podľa znaleckého posudku umožňuje priestorové vyčlenenie jednotlivých podlaží zhotovenej stavby ako stavby na stavbe, považuje sa takáto stavba za stavbu na stavbe podľa tohto zákona.

Stavby postavené pred 1. októbrom 1976 sa považujú za stavby postavené v súlade s platnými predpismi. Stavby postavené od 1. októbra 1976 do 31. decembra 1989 sa považujú za stavby postavené v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ak sa nepretržite využívajú na svoj účel a vlastník stavby je vlastníkom pozemku, na ktorom je takáto stavba postavená, alebo má iné právo k pozemku, alebo je v konaní o usporiadanie vzťahu k pozemku.

Na umiestnenie stavby jadrového zariadenia a stavby súvisiacej s jadrovým zariadením, pre ktorú bolo začaté konanie na Úrade jadrového dozoru do 31. marca 2025 podľa osobitného predpisu, sa vzťahuje zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. marca 2025. Návrh na vydanie územného rozhodnutia podľa predchádzajúcej vety možno podať do 31. marca 2027.

Čl. II

Zákon č. 447/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. novembra 2016.

Zákon č. 375/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 31. decembra 2016.

Zákon č. 379/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 30. novembra 2019.

Zákon č. 205/2023 Z. z. nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.

* Poznámka redakcie

Zmeny zákona po novele zákona č. 205/2023 Z. z., ktorá mala pôvodne nadobudnúť účinnosť od 1. 4. 2024, nadobudnú účinnosť až od 1. 4. 2025. K zmene dochádza novelou zákona
č. 46/2024 Z. z.

Odkazy k textu:

1) § 17a zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 268/2014 Z. z.

2) § 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

3) § 66 až 70 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

3a) § 57 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

3b) § 139b ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

3c) § 88a zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

3d) § 2 ods. 2 a 9 až 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

[Dňom 1. apríla 2025 poznámky pod čiarou k odkazom 3, 3a, 3b a 3c znejú:

3) § 2 ods. 6 zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe.

3a) § 38 zákona č. 201/2022 Z. z.

3b) § 63 zákona č. 201/2022 Z. z.

3c) § 31 ods. 1 zákona č. 201/2022 Z. z.

3d) § 2 ods. 7 zákona č. 201/2022 Z. z.]

4) § 21 ods. 1 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.

5) § 7 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 653/2007 Z. z.

6) § 16 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

7) § 16 ods. 4 a 5 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení zákona č. 324/2012 Z. z.

7a) § 6 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2018 Z. z.

8) Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

8a) Zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8b) § 48 ods. 3 až 5 a § 49 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

9) § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

[Dňom 1. apríla 2025 Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie:

9) § 19 zákona č. 201/2022 Z. z.]

10) § 12 ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z.

11) § 43b ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

[Dňom 1. apríla 2025 poznámka pod čiarou k odkazu 11 sa vypúšťa.]

12) Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13) § 25 zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov.

14) Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[Dňom 1. apríla 2025 poznámky pod čiarou k odkazom 15 a 16 znejú:

15) § 65 zákona č. 201/2022 Z. z.

16) Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.]

Príloha

k zákonu č. 447/2015 Z. z.

Štruktúra údajov o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby

VZOR – Príloha

Všeobecne záväzné nariadenie č. 3/VZN/2016 o stanovení výšky miestneho poplatku za rozvoj

Obecné zastupiteľstvo v Hornom Segíňove podľa § 6, § 11 ods. 4 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v spojení s § 2 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dňa 23. 6. 2016, v.z.p. uznieslo sa na tomto Všeobecne záväznom nariadení č. 2/VZN/2024 o výške miestneho poplatku za rozvoj (ďalej len ako „VZN“):

Úvodné ustanovenia

1. Týmto VZN sa ustanovuje miestny poplatok za rozvoj (ďalej len ako „poplatok za rozvoj“) a výška sadzieb poplatku za rozvoj v obci Horný Segíňov.

2. Predmetom poplatku je budova na území obce, na ktorú je vydané právoplatné rozhodnutie o povolení stavby, ktorým sa povoľuje stavba alebo zmena stavby, ako aj budova, na ktorú bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby.

Poplatok sa nevzťahuje na:

– odstránenie poruchy stavby alebo havarijného stavu stavby

– drobnú stavbu, nadstavbu a prístavbu s výmerou podlahovej plochy do 25 m²

– stavbu rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m²

– stavbu alebo časť stavby (sociálneho, zdravotníckeho, školského, náboženského, kultúrneho charakteru), garáže, parkovacieho státia v rámci existujúcej stavby a stavby slúžiacej na obranu štátu

3. Poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Zaniká dňom, ktorým rozhodnutie o povolení stavby stratilo platnosť, ak súčasne stavebník nezačal stavbu realizovať.

4. Poplatok za rozvoj sa vypočítava ako súčin základu poplatku a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti.

II.

Základ poplatku za rozvoj

Základom poplatku je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m², pričom na účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby. Základ poplatku upravený v § 6 zákona sa dopĺňa novými odsekmi 8 a 9, ktoré upravujú určenie základu poplatku pri zvýšení a znížení výmery podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby na základe právoplatného rozhodnutia o povolení stavby k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o povolení stavby. Základom poplatku je kladný (pri zvýšení) a záporný (pri znížení) rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m²vyplývajúci z rozdielu medzi týmto a predchádzajúcim rozhodnutím o povolení stavby.

III.

Sadza poplatku za rozvoj

Sadzba poplatku za rozvoj na území obce Horný Segíňov za každý, aj začatý m²podlahovej plochy nadzemnej časti stavby je:

1.1 pre bytové domy 15 €,

1.2 pre rodinné domy 10 €,

1.3 pre stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu 20 €,

1.4 pre priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu 35 €,

1.5 pre stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou 35 €,

1.6 pre ostatné stavby 15 €.

IV.

Záverečné ustanovenia

1. Návrh tohto VZN bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke www.ouhseginov.sk v lehote uvedenej v § 6 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

2. Po vyvesení na úradnej tabuli Obce Horný Segíňov po dobu 15 dní bude VZN prístupné na Obecnom úrade Horný Segíňov.

3. Toto VZN nadobúda účinnosť dňa 1. apríla 2024.

JUDr. Ján Almašský, starosta obce

Komentár k prílohe

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa zákon doplnil touto prílohou upravujúcou štruktúru údajov o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby.

Ustanovila sa eliminovať plošná administratívna záťaž poplatníkov, ktorí zrušením pôvodného ustanovenia § 4 ods. 3 zákona a nahradením novým ustanovením už nemusia povinne splniť si oznamovaciu povinnosť pri vymedzených stavbách najneskôr v momente vzniku poplatkovej povinnosti. Naopak, ustanovilo sa určenie presného postupu pri využití kompetencie vyplývajúcej z daňového poriadku pre obec ako správcu poplatku na zaslanie individuálnej výzvy poplatníkovi na oznámenie výmery podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v štruktúre podľa účelu jej využitia tak, ako je uvedené v prílohe tohto zákona. Predpokladá sa, že tento inštitút bude voči poplatníkom využívaný sporadicky a individuálne, nakoľko obce v súčasnosti pri správe daní používajú aj informácie získané súčinnosťou orgánu preneseného výkonu štátnej správy v oblasti výstavby a stavebného konania.

Projektová dokumentácia môže byť v praxi pre správcu poplatku komplikovaná najmä pri viacúčelových stavbách, a teda správca poplatku aj vzhľadom na nejednotnosť definície miestnosti a rôznych spôsoboch určenia podlahovej plochy v stavebnom sektore pri rôznych stavbách môže mať problém zistiť správny základ poplatku podľa § 6 zákona (aj preto aktuálna novela zaviedla vlastnú definíciu miestnosti a podlahovej plochy, ktorá je pre všetky druhy stavieb na účely miestneho poplatku za rozvoj jednotná).

Pre deklaráciu správnosti oznamovaných údajov na základe výzvy správcu poplatku je vhodné údaje potvrdiť projektantom stavby. Zároveň sa zaviedol ďalší postup obce voči poplatníkovi za predpokladu, že poplatník nereaguje na výzvu správcu poplatku podľa § 4 ods. 3 zákona tak, že správca poplatku zašle ďalšiu výzvu s primeranou lehotou, po ktorej nasleduje určenie poplatku podľa pomôcok.

V prílohe zákona sa ustanovila štruktúra údajov o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby za účelom jednotnej aplikácie splnenia si oznamovacej povinnosti poplatníka na základe výzvy správcu poplatku.

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

Vypredané

10,50 €