Základná otázka, ktorú bolo treba vyriešiť, bolo to, či sa predmetné ustanovenia majú včleniť do už existujúceho zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, alebo či sa vypracuje alebo schváli osobitný zákon, ktorým sa ustanoví ďalší miestny poplatok. Nakoniec sa miestny poplatok za rozvoj upravil novým právnym predpisom.

Poznámka

Zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, sú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie. Obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Dôvodov, prečo bol v roku 2016 predložený zákon, bolo niekoľko. V roku 2004, keď boli v NR SR schvaľované zákony spúšťajúce fiskálnu decentralizáciu a zakladajúce a upravujúce rámec financovania územnej samosprávy, boli tzv. miestne poplatky prevzaté do zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku a stali sa z nich miestne dane.

Potreba financovania odpadového hospodárstva v mestách a obciach však vygenerovala miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Toto sa premietlo aj do názvu zákona, čím sa predostiera, že miestnych daní je niekoľko a miestny poplatok je len jeden.

Podľa legislatívnych pravidiel novelou zákona nebolo možné meniť názov zákona. Existujú názory, podľa ktorých by včlenenie predmetných ustanovení do existujúceho zákona bolo lepšie ako osobitný zákon, pretože by predpisy upravujúce miestne dane a poplatky boli pohromade. Na druhej strane – ak sa v názve zákona vyskytuje len jeden druh poplatku – za komunálne odpady a drobné stavebné odpady – tak by nikto nehľadal v zákone ďalší poplatok. Práve preto došlo k schváleniu zákona o miestnom poplatku za rozvoj.

Druhým dôvodom pre existenciu osobitného predpisu bolo aj to, že poplatok za rozvoj má špecifickú povahu z hľadiska možnosti jeho ukladania, dobrovoľnosti obcí a miest pri jeho zavádzaní, flexibilitu obcí a miest pri konštrukcii a schvaľovaní všeobecne záväzných nariadení miest a obcí, ktoré upravujú konkrétne detaily tohto poplatku a tiež to, ako sa s výnosom z tohto poplatku nakladá. Špecifickosť poplatku sa teda odráža aj v osobitnej právnej úprave.

Ďalším dôvodom bola aj určitá, aj keď nie veľká odchýlka od bežného konania upraveného v zákone o správe daní, ktorý je všeobecným predpisom upravujúcim správu daní a miestneho poplatku. Ide o zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

Poznámka

Správou daní je postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Daňou je daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo zákona o účtovníctve, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a miestny poplatok za rozvoj podľa zákona o miestnom poplatku za rozvoj.

Z teórie daní a poplatkov vyplýva, že poplatkom sa spoplatňuje určitá činnosť; v tomto prípade je to teda rozvoj, resp. stavebné využívanie, developovanie určitých, územným plánom na to určených pozemkov na určitý účel. Rozvojom, developovaním takejto lokality vznikajú určité nároky a potreby, ktoré sú kladené na verejný sektor, v tomto prípade na jednotku územnej samosprávy (mesto, obec). Ide najmä o vybudovanie cestnej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, napr. materské školy, školy, občiansku vybavenosť a pod.

Predmetom spoplatnenia je teda určitý druh stavebnej činnosti, ktorý jednotkám územnej samosprávy vyvoláva ďalšie náklady.

Táto činnosť je veľmi variabilná a individuálna a preto bola jej osobitná právna úprava vhodná.

V konečnom dôsledku nie je prekážkou, keď niekoľko zákonov, existujúcich vedľa seba, spolu tvorí jeden systém.

Existencia osobitného zákona upravujúceho rozvojový spoluvytvára s ostatnými právnymi predpismi systém miestnych daní a poplatkov.

§ 2

Poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti¹⁾ alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením.²⁾

Komentár k § 2

Prvou a výraznou črtou miestneho poplatku za rozvoj je, že jeho zavedenie je dobrovoľné, t. j. záleží na konkrétnej obci či meste, či ho zavedie. Ak sa pre zavedenie tohto poplatku rozhodne, musí tak urobiť jedine schválením všeobecne záväzného nariadenia, ktoré ustanoví v zákone ďalej špecifikované náležitosti tohto poplatku.

Ďalšou črtou miestneho poplatku za rozvoj je to, že pokiaľ sa tento poplatok obec alebo mesto rozhodne zaviesť, musí to urobiť jedine formou všeobecne záväzného nariadenia – teda formou všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý schvaľuje len a výlučne orgán samosprávy obce a platí len na území obce.

Poznámka

Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Návrh nariadenia, o ktorom má rokovať obecné zastupiteľstvo, zverejní obec jeho vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia. Návrh nariadenia sa zverejní aj na webovom sídle obce v tej istej lehote.

Dňom vyvesenia návrhu nariadenia začína plynúť najmenej desaťdňová lehota, počas ktorej môžu fyzické osoby a právnické osoby uplatniť pripomienku k návrhu nariadenia v písomnej forme, elektronicky alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade. Pripomienkou možno v určenej lehote navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Z pripomienky musí byť zrejmé, kto ju predkladá. Na ostatné podnety nemusí navrhovateľ nariadenia prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené.

V prípade ohrozenia, mimoriadnej udalosti, odstraňovania následkov mimoriadnej udalosti, ak právny predpis, na základe ktorého sa nariadenie prijíma, nebol včas zverejnený v Zbierke zákonov alebo ak je potrebné zabrániť škodám na majetku, postup vyššie uvedený sa nepoužije.

Vyhodnotenie pripomienok uskutoční navrhovateľ nariadenia s príslušnou komisiou, ak je zriadená. Vyhodnotenie obsahuje stručný obsah pripomienky, údaje o tom, kto predložil pripomienku, ktorým pripomienkam sa vyhovelo alebo nevyhovelo a z akých dôvodov. Vyhodnotenie pripomienok sa musí predložiť poslancom v písomnej forme najneskôr tri dni pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia.

Nariadenie sa musí vyhlásiť. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní; účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým verejným záujmom, možno v nariadení výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia. Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti; okrem toho sa nariadenie zverejní aj na webovom sídle obce. Nariadenia musia byť každému prístupné na obecnom úrade obce, ktorá ich vydala.

Treťou osobitnou črtou miestneho poplatku za rozvoj je, že tento poplatok môže byť zavedený na celé územie obce, ale tiež len na jej jednotlivej časti alebo jednotlivom katastrálnom území.

Jednotlivou časťou obce je územne celistvá časť obce, v ktorej je najmenej 5 % daňovníkov dane z nehnuteľností danej obce a ktorá je ustanovená vo všeobecne záväznom nariadení. Ak má daňovník viac nehnuteľností v jednotlivej časti obce, na účely ustanoveného percenta sa považuje za daňovníka len raz. Jednotlivú časť obce môže tvoriť ulica, vzájomne susediace ulice alebo susediace parcely pozemkov.

§ 3

Predmet poplatku za rozvoj

(1) Predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce uvedená v

a) právoplatnom stavebnom povolení,³⁾ ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné povolenie“),

b) oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe,^3a)

c) právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,^3b)

d) právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby.^3c)

(2) Predmetom poplatku za rozvoj je stavba podľa odseku 1, ak jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby. Odstránením stavby sa podlahová plocha nadzemnej časti pôvodnej stavby odpočítava od novovzniknutej podlahovej plochy realizovanej stavby za predpokladu, že nadväzujúce stavebné povolenie nadobudne právoplatnosť najneskôr do štyroch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby.

(3) Predmetom poplatku za rozvoj nie je

a) údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia bytového domu,^3d) pri ktorej sa nemení úhrn podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,

b) údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia inej stavby, ako je bytový dom, pri ktorej sa nemení výmera podlahovej plochy stavby ani účel jej užívania,

c) stavba alebo časť stavby

    1. sociálneho bývania⁴⁾ alebo slúžiaca na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

    2. zdravotníckeho zariadenia,⁵⁾

    3. slúžiaca materským školám, na základné vzdelávanie,⁶⁾ na stredné vzdelávanie,⁷⁾ na vyššie odborné vzdelávanie,⁷⁾ na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne dielňam a pracoviskám praktického vyučovania^7a) alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy,

    4. slúžiaca zariadeniu sociálnych služieb,⁸⁾

    5. slúžiaca na vykonávanie náboženských obradov cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom,

    6. slúžiaca na obranu štátu,

    7. slúžiaca na účely múzea, knižnice, galérie a kultúrneho strediska.

    8. slúžiaca na športové účely,

    9. s osvedčením o významnej investícii podľa osobitného predpisu^8a) v deň vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1.

d) stavba skleníka na pozemku evidovanom v katastri nehnuteľností ako orná pôda alebo záhrady s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m²,

e) stavba skleníka určeného na hydroponické pestovanie rastlín s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m², ak je skleník vykurovaný geotermálnou energiou,

f) stavba na pôdohospodársku produkciu a stavba využívaná na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie s výmerou podlahovej plochy do 1 500 m².

(4) Odsek 3 písm. d) až f) sa nevzťahujú na stavbu, ktorej stavebníkom je zároveň vlastník ďalšej stavby s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území, a na stavbu, ktorej stavebník súčasne uskutočňuje ďalšiu stavbu s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území.

Komentár k § 3

Predmetom poplatku je stavba na území obce, ktorá poplatok za rozvoj zaviedla. Vplyv na poplatok, najmä na jeho výšku, majú predovšetkým údaje zo stavebného povolenia, ktoré bolo vydané stavebníkovi, ktorým sa povoľuje uskutočnenie stavby, ktorá je predmetom spoplatnenia a ktoré nadobudlo právoplatnosť.

Vyrubený poplatok sa platí jednorazovo.

 

Odsek 1

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa novým znením odseku 1 rozšíril a precizoval predmet poplatku za rozvoj, jednak z dôvodu lepšieho pokrytia situácii, kedy vzniká nová alebo ďalšia podlahová plocha pozemných stavieb a súčasne nie je vydané stavebné povolenie, ale došlo iba k ohláseniu stavby stavebnému úradu lebo je vydané rozhodnutie a povolení zmeny stavby pred jej dokončením, ktorou sa rozšíri podlahová plocha nadzemných častí stavby. Ustanovilo sa, aby predmetom poplatku za rozvoj boli aj dodatočne legalizované stavby, na ktoré predtým nebolo vydané stavebné povolenie.

V súvislosti s rozšírením a precizovaním predmetu poplatku sa pridali odkazy na jednotlivé ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v ktorých sú jednotlivé úkony a konania upravené.

Následne sa novelou zákona č. 379/2019 Z. z. zmenilo znenie odseku 1, pričom išlo o legislatívno-technickú úpravu za účelom zjednotenia definície predmetu poplatku v súlade so stavebným zákonom.

 

Predmet poplatku za rozvoj

Je ním pozemná stavba na území obce uvedená v

•    právoplatnom stavebnom povolení, ktorým sa povoľuje stavba (stavebné povolenie),

Stavebné povolenie upravuje zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Ak sa stavebné povolenie týka stavby, vo vzťahu ku ktorej sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. To neplatí, ak po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene v posudzovaní navrhovanej činnosti.

 

Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí

–   umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním,

–   ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,

–   dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,

–   lehota na dokončenie stavby,

–   plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete,

–   stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou,

–   použitie vhodných stavebných výrobkov,

–   povinnosť oznámiť začatie stavby.

 

V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí

–   predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby,

–   oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu,

–   predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov,

–   podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia,

–   vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska,

–   podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe,

–   spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby,

–   oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní,

–   úľavy na vytýčenie stavby,

–   požiadavky na označenie stavby na stavenisku.

Stavebný úrad po vydaní stavebného povolenia zašle projektovú dokumentáciu po jednom overenom vyhotovení stavebníkovi, obci, v ktorej územnom obvode sa stavba bude uskutočňovať, a vlastníkovi stavby, ak nie je stavebníkom; jedno vyhotovenie projektovej dokumentácie si stavebný úrad ponechá. Pri líniových stavbách môže zaslať obci len príslušnú časť dokumentácie.

Stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.

Stavebné povolenie pre reklamnú stavbu stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do jedného roka odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.

Ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.

Stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. V rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.

Stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní; tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie. Ak sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou, vyvesí sa na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.

Stavebné povolenie alebo rozhodnutie, ktorým sa zamietla žiadosť o udelenie stavebného povolenia týkajúceho sa stavby, vo vzťahu ku ktorej sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zverejní stavebný úrad bezodkladne na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle. Ak zverejnenie na webovom sídle nie je možné, zverejní ho stavebný úrad len na úradnej tabuli. Rozhodnutie musí byť zverejnené odo dňa jeho vydania až do nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania.

 

•    oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe,

Ohlásenie stavebnému úradu upravuje stavebný zákon. Stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu, pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

Stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky.

K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu, k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m², môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.

Za deň ohlásenia sa považuje deň, keď bolo ohlásenie podané stavebnému úradu alebo odovzdané na poštovú prepravu. Ak sa majú stavebné úpravy alebo udržiavacie práce uskutočniť na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, priloží stavebník k ich ohláseniu stavebnému úradu stanovisko orgánu pamiatkovej starostlivosti.

Oznámenie stavebného úradu nenahrádza rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých orgánov požadované podľa zákona č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny alebo zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon). Stavebný úrad na to v oznámení upozorní stavebníka vrátane povinnosti dodržať pri uskutočňovaní a užívaní stavby príslušné slovenské technické normy.

 

•    právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,

Zmenami stavieb pred ich dokončením sa podľa stavebného zákona rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.

 

Zmeny dokončených stavieb sú

–   nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú,

–   prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou,

–   stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.

 

•    právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby.

Konanie o dodatočnom povolení stavby tiež upravuje stavebný zákon. Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší. Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.

V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

 

Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote

–   nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby,

–   nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.

S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie.

 

Odsek 2

Z dôvodu odstránenia pochybností a upresnenia sa novelou zákona č. 375/2016 Z. z. jednoznačne určilo, že predmetom poplatku za rozvoj je tá stavba alebo časť stavby, uskutočnením ktorej vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha stavby. Predmetom poplatku by tak nebola rekonštrukcia, úprava, údržba a modernizácia už existujúcej podlahovej plochy v pozemnej stavbe. Ak rekonštrukciou, úpravou alebo modernizáciou vznikne ďalšia podlahová plocha, predmetom poplatku je len rozdiel medzi podlahovou plochou po rekonštrukcii, úprave, modernizácii a podlahovej plochy pred rekonštrukciou, úpravou a modernizáciou.

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa odsek 2 doplnil, pričom odstránením stavby sa podlahová plocha nadzemnej časti pôvodnej stavby odpočítava od novovzniknutej podlahovej plochy realizovanej stavby za predpokladu, že nadväzujúce stavebné povolenie nadobudne právoplatnosť najneskôr do štyroch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby.

Spresnilo sa, že ak sa na mieste existujúcej stavby, ktorá má vydané búracie povolenie, realizuje nová výstavba, pôvodná podlahová plocha zbúranej stavby sa započítava do rozdielu medzi podlahovou plochou realizovanej stavby a zbúranej stavby s podmienkou, že nadväzujúce stavebné povolenie nadobudne právoplatnosť najneskôr do štyroch rokov od nadobudnutia právoplatnosti búracieho povolenia.

Z časových dôvodov sa upravila lehota na započítanie podlahovej plochy odstránenej stavby do základu poplatku za rozvoj v prípade vydania stavebného povolenia najneskôr do štyroch rokov po vydaní rozhodnutia na odstránenie stavby.

 

Odsek 3

Podľa ustanovenia odseku 3 sa taxatívne vymedzujú stavby, ktoré nie sú (a v schválenom všeobecne záväznom nariadení nebudú môcť byť) predmetom poplatku za rozvoj. Ide najmä o stavby sociálnej infraštruktúry, drobné stavby, stavby (stavebné práce) v rámci odstraňovania porúch a havarijných stavov, technická infraštruktúra a pod.

 

Predmetom poplatku za rozvoj nie je

–   údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia bytového domu, pri ktorej sa nemení úhrn podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa v odseku 3 zmenilo znenie písmena a), pričom došlo k precizovaniu a zároveň rozšíreniu negatívneho vymedzenia predmetu poplatku za rozvoj v zmysle doplnenia dvoch skupín stavieb, ktorých realizácia, v zmysle rozsahu stavebných činností, ktoré zahŕňajú, podlieha stavebnému povoleniu a tým aj zaťaženiu poplatkom za rozvoj v zmysle platného znenia zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj.

Ich zakotvením sú stavebné úpravy existujúcej stavby bytového domu, ktorou sa vykonáva zásah do jeho obalovej konštrukcie, najmä zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní, ako aj údržba stavby od poplatku za rozvoj oslobodené, a to za podmienky, že uvedenými stavebnými činnosťami nedôjde k zmene úhrnu podlahových plôch jej bytov a nebytových priestorov.

Poznámka

Bytovým domom sa na účely zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Údržbou sa rozumejú činnosti, ktoré sú potrebné na zachovanie pôvodného štandardu a kvality spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj odstránenie nedostatkov zistených servisnou kontrolou.

Opravou sa rozumie odstránenie čiastočného fyzického opotrebovania alebo poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva z dôvodu ich uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu.

Rekonštrukciou sa rozumejú zásahy do spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ktoré znamenajú zmenu v ich kvalite alebo technických parametroch.

Modernizáciou sa rozumie obnova, zlepšenie alebo rozšírenie vybavenosti a použiteľnosti spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva.

–   údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia inej stavby, ako je bytový dom, pri ktorej sa nemení výmera podlahovej plochy stavby ani účel jej užívania,

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa za písmeno a) vložilo nové písmeno b), pričom týmto doplnením rovnako ako v písmene a) sa spresňuje a rozširuje skupina stavieb, iných ako bytových domov, ktoré napriek skutočnosti, že na ich realizáciu sa stavebné povolenie vyžaduje, nebudú podliehať poplatkovej povinnosti na základe predmetného zákona.

Rovnako aj pri tejto zmene sa bude jednať o prípady obnovy, údržby a modernizácie existujúcich budov, bez zmeny výmery ich podlahovej plochy.

V súvislosti so zmenou v § 7 odsek 5 z predmetu oslobodenia sa novelou zákona č. 375/2016 Z. z. vypustilo oslobodenie od poplatku za rozvoj stavbu rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m². Predmetné oslobodenie rodinných domov je diskriminačné a nedôvodné najmä vo vzťahu k stavebníkom bytov a zároveň sa tým naďalej podporuje neželaný stav suburbanizácie v niektorých obciach, ktorá má nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zakladá rozsiahle a neprimerané vysoké požiadavky na rozvoj územia, napríklad potreba nových škôl, škôlok, ihrísk, parkov a podobne, ktoré nie je možné realizovať ako tzv. vynútené financie.

 

–   stavba alebo časť stavby

–   sociálneho bývania alebo slúžiaca na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

Poznámka

Sociálne bývanie je podľa zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní bývanie obstarané s použitím verejných prostriedkov určené na primerané a ľudsky dôstojné bývanie fyzických osôb, ktoré si nemôžu obstarať bývanie vlastným pričinením a spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Sociálne bývanie je aj bývanie alebo ubytovanie financované s použitím verejných prostriedkov a poskytované v rámci starostlivosti podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.

–   stavba alebo časť stavby

–   zdravotníckeho zariadenia,

 

Podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve sú zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti

–   nemocnica

•    všeobecná,

•    špecializovaná,

–   liečebňa,

–   hospic,

–   dom ošetrovateľskej starostlivosti,

–   prírodné liečebné kúpele,

–   kúpeľná liečebňa,

–   zariadenie biomedicínskeho výskumu.

–   stavba alebo časť stavby

–   slúžiaca materským školám, na základné vzdelávanie, na stredné vzdelávanie, na vyššie odborné vzdelávanie, na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne dielňam a pracoviskám praktického vyučovania alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy,

 

Základné vzdelanie sa podľa školského zákona člení na

–   primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy alebo ktoré získa žiak s mentálnym postihnutím absolvovaním posledného ročníka základnej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou,

–   nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy alebo úspešným absolvovaním prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, alebo úspešným absolvovaním štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.

 

Stredné vzdelanie sa podľa školského zákona člení na

–   nižšie stredné odborné vzdelanie (nižšie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v odbornom učilišti, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou, alebo absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania a zároveň o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške; v učebných odboroch určených štátnym vzdelávacím programom môže byť dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list; dokladom o získanom stupni vzdelania v praktickej škole je záverečné vysvedčenie,

–   stredné odborné vzdelanie (sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania skráteného štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o záverečnej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je výučný list,

–   úplné stredné všeobecné vzdelanie (vyššie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v gymnáziu alebo štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške,

–   úplné stredné odborné vzdelanie (vyššie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, škole umeleckého priemyslu alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou, úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania nadstavbového štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pomaturitného kvalifikačného štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky; dokladom o získanom stupni vzdelania a o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o maturitnej skúške a v študijných odboroch, v ktorých sa praktické vyučovanie vykonáva formou odborného výcviku, je dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list.

 

Vyššie odborné vzdelanie (postsekundárne) podľa školského zákona získa žiak úspešným absolvovaním

–   najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS“; titul sa uvádza za priezviskom, pre zdravotnícke odbory vzdelania,

–   posledného ročníka súvislého šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou, alebo posledného ročníka súvislého osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v tanečnom konzervatóriu; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný špecialista umenia“ so skratkou „DiS.art“, titul sa uvádza za priezviskom,

–   najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v škole umeleckého priemyslu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať, ak ide o

–   dvojročný vzdelávací program, titul „diplomovaný špecialista umenia“ so skratkou „DiS.art“; titul sa uvádza za priezviskom, alebo

–   trojročný vzdelávací program, titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS.“; titul sa uvádza za priezviskom.

 

Odborný výcvik alebo odbornú prax podľa zákona o odbornom vzdelávaní vykonáva žiak

–   v dielni,

–   na pracovisku zamestnávateľa,

–   na pracovisku praktického vyučovania, ak sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania.

 

Praktické cvičenie vykonáva žiak v strednej odbornej škole. Ak to vyžaduje charakter cvičnej práce, praktické cvičenie sa môže vykonávať aj na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania. Ak to vyžaduje charakter povolania, skupiny povolaní alebo odborných činností, na ktoré sa žiak v príslušnom študijnom odbore alebo v príslušnom učebnom odbore pripravuje, môže sa odborný výcvik alebo odborná prax dočasne vykonávať aj na inom mieste výkonu produktívnej práce; povinnosť dodržiavať podmienky výkonu praktického vyučovania tým nie je dotknutá.

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa slová „strediskám praktického vyučovania“ nahradili slovami „dielňam a pracoviskám praktického vyučovania“. Strediská praktického vyučovania upravoval zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 3. 2015. Dňa 1. 4. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 54 prechodných ustanovení zákona č. 161/2015 Z. z. zriaďovateľ strediska praktického vyučovania zriadeného podľa predpisov účinných do 31. marca 2015 určil, či sa stredisko praktického vyučovania stane dielňou alebo pracoviskom praktického vyučovania podľa tohto zákona. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že strediská praktického vyučovania k 31. 8. 2018 zanikli, zmenil sa aj pojem „stredisko praktického vyučovania“ na pojem „dielňa a pracovisko praktického vyučovania“.

 

–   stavba alebo časť stavby

–   slúžiaca zariadeniu sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách,

 

–   stavba alebo časť stavby

–   slúžiaca na vykonávanie náboženských obradov cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom,

 

–   stavba alebo časť stavby

–   slúžiaca na obranu štátu,

 

–   stavba alebo časť stavby

–   slúžiaca na účely múzea, knižnice, galérie a kultúrneho strediska,

 

–   stavba alebo časť stavby

–   slúžiaca na športové účely,

 

–   stavba alebo časť stavby

–   s osvedčením o významnej investícii podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v deň vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1.

 

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa rozšírilo taxatívne vymedzenie stavieb nepodliehajúcich poplatku za rozvoj. Predmetom poplatku za rozvoj nemajú byť stavby slúžiace na športové účely (športové pozemné stavby), medzi ktoré patria najmä športové haly, zimné štadióny, športové štadióny futbalové (tribúny), telocvične a podobne, nakoľko vo väčšine prípadov tieto stavby obce nedokážu financovať zo svojich zdrojov a ich spoplatnenie by mohlo sťažiť alebo znemožniť rozvoj v oblasti športu.

Zároveň sa doplnením reagovalo na možné ohrozenie významných investícii – stavieb, ktoré sú v osobitnom režime podliehajúcom zákonu č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícii a o doplnení niektorých zákonov.

Znenie bodu 9. sa novelou zákona č. 379/2019 Z. z. pre jednoznačnosť spresnilo, pričom stavba významnej investície nie je predmetom poplatku za rozvoj, a to vzhľadom na podmienky, ktoré ukladá zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na tzv. odpočítateľnú položku zo základu poplatku vyjadrenú v § 8 zákona (60 m²) na každú stavbu, ktorá podlieha poplatku, sa z dôvodu praktickej nemožnosti využitia novelou zákona č. 379/2019 Z. z. vypustila z negatívneho vymedzenia predmetu dane drobná stavba, prístavba a nadstavba do 25 m². Zároveň sa vypustila aj vstavaná garáž v rámci existujúcej stavby, pretože v situácii, ak dôjde k prestavbe existujúcej stavby a zvýšeniu podlahovej plochy na vstavané garáže, predmetom poplatku je iba kladný rozdiel prestavanej a pôvodnej podlahovej plochy v existujúcej stavbe (§ 3 ods. 2), ktorá sa následne ešte ďalej znižuje o tzv. odpočítateľnú položku. V praxi však dochádzalo k mylnej interpretácii ustanovenia § 3 ods. 3 písm. d) bodu 2., ktorá spočívala v názore, že aj v novobudovanej stavbe nie sú vstavané garáže predmetom dane.

 

–   stavba skleníka na pozemku evidovanom v katastri nehnuteľností ako orná pôda alebo záhrady s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m²,

Kataster nehnuteľností je verejný register a zároveň informačný systém obsahujúci geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností a údaje o právach k nim (vlastnícke práva, záložné práva, predkupné práva, vecné bremená, nájomné práva, práva vyplývajúce zo správy majetku štátu, obcí a vyšších územných celkov).

Kataster nehnuteľností tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území. Katastrálny operát je súbor dokumentačných materiálov (listy vlastníctva, katastrálna mapa, zbierka listín a pod.) obsahujúci údaje z jedného katastrálneho územia.

Kataster nehnuteľností slúži najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, daňové a poplatkové účely, oceňovanie nehnuteľností, ochranu poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, ochranu nerastného bohatstva, ochranu národných a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov, ako aj na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach. Údaje zapísané v katastri sú platné, pokiaľ sa nepreukáže opak. 

 

–   stavba skleníka určeného na hydroponické pestovanie rastlín s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m², ak je skleník vykurovaný geotermálnou energiou,

Hydroponické pestovanie rastlín umožňuje umelo riadiť minerálnu výživu rastlín v ľahko prijateľnej forme a v správnom pomere i koncentrácii. Pracovné náklady sa pritom znižujú na minimum. Zároveň sa znižuje i nebezpečenstvo šírenia chorôb z pôdy, ktorá sa pri hydroponickom spôsobe pestovania nepoužíva. Pravda, s prípravou zariadení potrebných na takéto pestovanie sú spojené vyššie finančné náklady.

 

–   stavba na pôdohospodársku produkciu a stavba využívaná na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie s výmerou podlahovej plochy do 1 500 m².

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa znenie odseku 3 doplnilo, pričom účelom zmeny bolo rozšírenie negatívneho vymedzenia predmetu miestneho poplatku za rozvoj. S ohľadom na podporu pôdohospodárskej produkcie sa ustanovilo oslobodenie od miestneho poplatku za rozvoj špecifikovaných stavieb do stanovenej výmery zastavanej plochy a tým prispieť k podpore malých a stredných poľnohospodárov.

 

Odsek 4

Znenie odseku 3 písm. d) až f) sa nevzťahuje na stavbu, ktorej stavebníkom je zároveň vlastník ďalšej stavby s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území, a na stavbu, ktorej stavebník súčasne uskutočňuje ďalšiu stavbu s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území. Ustanovenie odseku 4 sa do zákona doplnilo novelou zákona č. 375/2016 Z. z., pričom účelom bolo rozšírenie negatívneho vymedzenia predmetu miestneho poplatku za rozvoj.

S ohľadom na podporu pôdohospodárskej produkcie sa ustanovilo oslobodenie od miestneho poplatku za rozvoj špecifikovaných stavieb do stanovenej výmery zastavanej plochy a tým prispieť k podpore malých a stredných poľnohospodárov.

Vzhľadom na tzv. odpočítateľnú položku zo základu poplatku vyjadrenú v § 8 zákona (60 m²) na každú stavbu, ktorá podlieha poplatku, sa novelou zákona č. 379/2019 Z. z. ustanovilo z dôvodu praktickej nemožnosti využitia vypustiť z negatívneho vymedzenia predmetu dane drobnú stavbu, prístavbu a nadstavbu do 25 m². Zároveň sa vypustila aj vstavaná garáž v rámci existujúcej stavby, pretože v situácii, ak dôjde k prestavbe existujúcej stavby a zvýšeniu podlahovej plochy na vstavané garáže, predmetom poplatku je iba kladný rozdiel prestavanej a pôvodnej podlahovej plochy v existujúcej stavbe (§ 3 ods. 2), ktorá sa následne ešte ďalej znižuje o tzv. odpočítateľnú položku.

V praxi však dochádzalo k mylnej interpretácii ustanovenia § 3 ods. 3 písm. d) bodu 2., ktorá spočívala v názore, že aj v novobudovanej stavbe nie sú vstavané garáže predmetom dane.

§ 4

Vznik, zánik poplatkovej povinnosti
a oznamovacia povinnosť

(1) Poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom doručenia oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe.

(2) Poplatková povinnosť zaniká dňom, ktorým stavebné povolenie stratilo platnosť, ak súčasne poplatník nezačal stavbu realizovať.

(3) Obec môže po vzniku poplatkovej povinnosti vyzvať poplatníka na podanie oznámenia o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v štruktúre podľa prílohy zákona, pričom výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti stavby potvrdí aj projektant stavby.

(4) Ak poplatník na základe výzvy obce nepredloží údaje o podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby podľa odseku 3, obec poplatníka písomne vyzve na jej splnenie v primeranej lehote. Ak poplatník ani na základe písomnej výzvy nepredloží údaje o podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby, obec zistí základ poplatku za rozvoj a určí poplatok za rozvoj podľa pomôcok. Na postup obce pri určovaní poplatku za rozvoj podľa pomôcok sa vzťahuje osobitný predpis.^8b)

Komentár k § 4

Poplatková povinnosť vzniká dňom, kedy stavebné povolenie alebo povolenie zmeny v užívaní stavby nadobudlo právoplatnosť. Od tohto dňa vznikajú stavebníkovi (viď ďalej) povinnosti súvisiace s poplatkom za rozvoj.

 

Odsek 1

Poplatková povinnosť vzniká

–   dňom právoplatnosti stavebného povolenia,

–   dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,

–   dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby,

–   dňom doručenia oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe.

V dôsledku rozšírenia predmetu poplatku sa novelou zákona č. 375/2016 Z. z. doplnil vznik poplatkovej povinnosti aj na ostatné situácie, kedy vzniká nová alebo ďalšia podlahová plocha stavby.

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. došlo v odseku 1 k úprave za účelom úpravy vzniku poplatkovej povinnosti pri ohlasovanej stavbe, ktorým je deň doručenia oznámenia stavebného úradu o ohlásenej stavbe tak, aby moment vzniku poplatkovej povinnosti bol jednotný s ostatnými prípadmi (viazané na právoplatné rozhodnutia stavebného úradu).

 

Odsek 2

Znenie odseku 2 vymedzuje, kedy zaniká poplatková povinnosť. Ide o deň, ktorým stavebné povolenie stratilo platnosť, ak súčasne poplatník nezačal stavbu realizovať.

 

Odsek 3

Obec má právo po vzniku poplatkovej povinnosti vyzvať poplatníka na podanie oznámenia o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v štruktúre podľa prílohy zákona. Výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti stavby musí potvrdiť aj projektant stavby.

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa precizovalo znenie odseku 3, a to konkrétne pojem vzťahujúci sa na stavbu na viaceré účely. Keďže sa jednalo o stavbu, ktorá je predmetom poplatku a nebola dokončená, bolo potrebné nahradiť pojem slúži pojmom má slúžiť. Povinnosť oznámenia pri viacúčelovej stavbe bol obmedzený len na prípady, keď obec ustanovila rôzne sadzby poplatku v členení podľa § 7 odsek 2.

Nadväzne sa znenie odseku 3 zmenilo novelou zákona č. 379/2019 Z. z., čím sa eliminovala plošná administratívna záťaž poplatníkov, ktorí zrušením pôvodného ustanovenia § 4 ods. 3 zákona a nahradením novým ustanovením už nemusia povinne splniť si oznamovaciu povinnosť pri vymedzených stavbách najneskôr v momente vzniku poplatkovej povinnosti. Naopak sa ustanovilo určenie presného postupu pri využití kompetencie vyplývajúcej z daňového poriadku pre obec ako správcu poplatku na zaslanie individuálnej výzvy poplatníkovi na oznámenie výmery podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v štruktúre podľa účelu jej využitia tak, ako je uvedené v prílohe tohto zákona. Predpokladalo sa, že tento inštitút bude voči poplatníkom využívaný sporadicky a individuálne, nakoľko obce v súčasnosti pri správe daní používajú aj informácie získané súčinnosťou orgánu preneseného výkonu štátnej správy v oblasti výstavby a stavebného konania. Projektová dokumentácia môže byť v praxi pre správcu poplatku komplikovaná najmä pri viacúčelových stavbách, a teda správca poplatku aj vzhľadom na nejednotnosť definície miestnosti a rôznych spôsoboch určenia podlahovej plochy v stavebnom sektore pri rôznych stavbách môže mať problém zistiť správny základ poplatku podľa § 6 zákona (aj preto aktuálna novela zaviedla vlastnú definíciu miestnosti a podlahovej plochy, ktorá je pre všetky druhy stavieb na účely miestneho poplatku za rozvoj jednotná). Pre deklaráciu správnosti oznamovaných údajov na základe výzvy správcu poplatku je vhodné údaje potvrdiť projektantom stavby.

Poznámka

V ustanovení § 45 ustanovuje Stavebný zákon vybrané činnosti vo výstavbe. Vybranou činnosťou je aj projektová činnosť. V § 46 Stavebného zákona sú uvedené požiadavky kladené na fyzické osoby, ktoré získali oprávnenie na vykonávanie tejto projektovej činnosti.

a)  vypracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,

b)  vypracovanie dokumentácie potrebnej na vydanie územného rozhodnutia,

c)  vypracovanie projektu stavieb potrebného na vydanie stavebného povolenia vrátane statických a dynamických výpočtov konštrukcií stavieb a projektového energetického hodnotenia.

Projektant je zodpovedný za správnosť a za úplnosť vypracovanej projektovej dokumentácie. Túto deklarovanú povinnosť projektanta rieši aj Obchodný zákonník v § 560. Na zhotovenie dokumentácie pre stavby sa spravidla uzaviera zmluva o dielo. Citovaný § 560 Obchodného zákonníka ustanovuje, že zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania.

Veľmi dôležité, nie však vždy dostatočne rešpektované, je ustanovenie Stavebného zákona, v zmysle ktorého zodpovedá projektant aj za realizovateľnosť ním vypracovaného projektu. Táto požiadavka Stavebného zákona musí byť detailne zdokumentovaná v projektovej dokumentácii, najmä v časti „Projekt organizácie výstavby“, ktorá je súčasťou projektu pre stavebné povolenie.

Odsek 4

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa do ustanovenia vložil nový odsek 4. Ak poplatník na základe výzvy obce nepredloží údaje o podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby, obec poplatníka písomne vyzve na jej splnenie v primeranej lehote. Ak poplatník ani na základe písomnej výzvy nepredloží údaje o podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby, obec zistí základ poplatku za rozvoj a určí poplatok za rozvoj podľa pomôcok. Na postup obce pri určovaní poplatku za rozvoj podľa pomôcok sa vzťahuje daňový poriadok.

Novelou zákona sa zaviedol ďalší postup obce voči poplatníkovi za predpokladu, že poplatník nereaguje na výzvu správcu poplatku podľa § 4 ods. 3 zákona tak, že správca poplatku zašle ďalšiu výzvu s primeranou lehotou, po ktorej nasleduje určenie poplatku podľa pomôcok.

V prílohe zákona sa ustanovuje štruktúra údajov o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby za účelom jednotnej aplikácie splnenia si oznamovacej povinnosti poplatníka na základe výzvy správcu poplatku.

Poznámka

Správca dane podľa daňového poriadku je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu alebo podobných daňových subjektov.

Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

§ 5

Poplatník

(1) Poplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ako stavebník⁹⁾ uvedená v stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo ktorej bolo doručené oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe. Postúpenie práv a povinností stavebníka a prevod vlastníckeho práva k stavbe a k projektovej dokumentácii nemá vplyv na zmenu osoby poplatníka; to neplatí, ak poplatník má právneho nástupcu.

(2) Poplatníkom nie je obec, alebo samosprávny kraj alebo štát, ktoré ako stavebník uskutočňujú stavbu na svojom území.

(3) Ak uskutočňuje stavbu viac stavebníkov uvedených v stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe, poplatníkom je každý stavebník v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak. Ak sa všetci poplatníci dohodnú, poplatníkov zastupuje jeden z nich (ďalej len „zástupca“) a ostatní poplatníci ručia za poplatok za rozvoj v rovnakom pomere, pričom túto skutočnosť zástupca písomne oznámi obci najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti.

(4) Ak uskutočňujú stavbu manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, poplatníkmi sú obaja manželia, ktorí ručia za poplatok za rozvoj spoločne a nerozdielne.

Komentár k § 5

Ustanovenie definuje poplatníka, ktorým môže byť buď fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie. Kto je to stavebník definuje stavebným zákon.

Negatívne vymedzenie vylučuje, aby bola poplatníkom obec, ktorá ako stavebník uskutočňuje stavbu na svojom území. Bolo by nezmyselné, aby obec samu seba administratívne zaťažovala pri tom, aby si peniaze z jednej položky svojho rozpočtu previedla do inej položky svojho rozpočtu.

Ďalšie odseky ustanovujú podrobnosti postupu v prípade, ak je stavebníkov k jednej stavbe viac, resp. ak sú stavebníkmi manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prvom prípade je poplatníkom každý stavebník označený v stavebnom povolení, pričom podiel na výške poplatku každého stavebníka je stanovený podielom na stavbe, resp. podľa dohody. Každý z nich ručí za poplatok do výšky svojho podielu. V prípade manželov ručia za poplatok spoločne a nerozdielne.

 

Odsek 1

V dôsledku rozšírenia predmetu poplatku sa novelou zákona č. 375/2016 Z. z. ustanovilo doplnenie definície poplatníka, ktorému vzniká poplatková povinnosť.

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa zmenilo znenie odseku 1 za účelom zjednotenia definície poplatníka v nadväznosti na ďalšie úpravy, podľa ktorého poplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ako stavebník uvedená

–   v stavebnom povolení,

–   právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,

–   právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo ktorej bolo doručené oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe.

Postúpenie práv a povinností stavebníka a prevod vlastníckeho práva k stavbe a k projektovej dokumentácii nemá vplyv na zmenu osoby poplatníka; to neplatí, ak poplatník má právneho nástupcu.

V súvislosti s definíciou poplatníka sa explicitne uviedlo, že táto osoba poplatníka sa nezmení ani v situácii, ak dôjde k zmene stavebníka (napr. predajom rozostavanej stavby, postúpením práv k povolenej stavbe, vydražením stavby a pod.) s výnimkou situácie, že pôvodný poplatník má právneho nástupcu (napr. prebratím spoločnosti inou spoločnosťou alebo ich zlúčením).

To znamená, že aj napriek zmene stavebníka je poplatok za rozvoj stále povinný uhradiť pôvodný stavebník (ktorému bolo vydané stavebné povolenie a pod.).

 

Odsek 2

Podľa znenia tohto odseku nie je poplatníkom

–   obec,

–   samosprávny kraj,

–   štát,

ktoré ako stavebník uskutočňujú stavbu na svojom území.

 

Odsek 3

Ak uskutočňuje stavbu viac stavebníkov uvedených v stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe, poplatníkom je každý stavebník v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak.

Ak sa všetci poplatníci dohodnú, poplatníkov zastupuje jeden z nich, čiže zástupca a ostatní poplatníci ručia za poplatok za rozvoj v rovnakom pomere, pričom túto skutočnosť zástupca písomne oznámi obci najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti.

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa vypustili nadbytočné slova z dôvodu zavedenia skratky v § 3 ods. 1. Taktiež sa precizovalo určenie zástupcu v súvislosti s rozšírením rozsahu vzniku poplatkovej povinnosti.

V súvislosti s definíciou poplatníka sa novelou zákona č. 379/2019 Z. z. explicitne uviedlo, že táto osoba poplatníka sa nezmení ani v situácii, ak dôjde k zmene stavebníka (napr. predajom rozostavanej stavby, postúpením práv k povolenej stavbe, vydražením stavby a pod.) s výnimkou situácie, že pôvodný poplatník má právneho nástupcu (napr. prebratím spoločnosti inou spoločnosťou alebo ich zlúčením). To znamená, že aj napriek zmene stavebníka je poplatok za rozvoj stále povinný uhradiť pôvodný stavebník (ktorému bolo vydané stavebné povolenie a pod.).

 

Odsek 4

V prípade, že uskutočňovali stavbu manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak sú v zásade poplatníkmi obaja manželia, ktorí ručia za poplatok za rozvoj spoločne a nerozdielne.

§ 6

Základ poplatku

(1) Základom poplatku za rozvoj je výmera podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v m², ktorá je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3, pričom na účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti realizovanej stavby považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach¹⁰⁾ stavby.

(2) Miestnosťou na účely tohto zákona je časť vnútorného priestoru stavby vymedzená podlahou, stenami, ktoré tvoria obvodové konštrukcie alebo vnútorné priečky stavby, a stropom alebo strešnou konštrukciou, pričom v časti obvodovej konštrukcie môže byť ponechaný dočasný alebo trvalý stavebný otvor slúžiaci na vstup a výstup osôb, strojov, zariadení alebo dopravných prostriedkov.

(3) Za podlahovú plochu nadzemnej časti realizovanej stavby sa na účely tohto zákona považuje vnútorný priestor stavby okrem zvislých konštrukcií, ktorého svetlá výška medzi úrovňou podlahy a stropom alebo strešnou konštrukciou dosahuje minimálne 1,3 metra. Do podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby sa započítava plocha arkierov a výklenkov, ak sú súčasne najmenej 1,2 metra široké, 0,3 metra hlboké a 2 metre vysoké od podlahy. Do podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby sa započítava plocha zabratá vykurovacími telesami, inštalačnými predmetmi, technickým zariadením, strojovým vybavením alebo kuchynskou linkou. Za podlahovú plochu nadzemnej časti realizovanej stavby sa po splnení parametrov uvedených v prvej až tretej vete považuje aj podlahová plocha podkrovia ako vnútorný priestor stavby prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený podlahou a konštrukciou krovu, prípadne ďalšími stavebnými konštrukciami.

(4) Na účely tohto zákona sa do základu poplatku za rozvoj nezapočítava podlahová plocha výťahovej šachty, schodiska vrátane plochy medziposchodia, balkónu, lodžie, terasy bez presklenia a šachty s rozvodmi.

(5) Pri stavbe, ktorá má slúžiť aj na účel využitia, ktorý nie je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3 ods. 3 písm. c), do výmery podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby sa započítavajú všetky podlahové plochy spoločných častí a spoločných zariadení tejto stavby okrem podlahových plôch spoločných častí a spoločných zariadení, ak tieto slúžia výlučne na účel, ktorý nie je predmetom poplatku za rozvoj.

(6) Pri stavbe, ktorá nie je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3 ods. 3 písm. c), predmetom poplatku za rozvoj nie sú ani podlahové plochy spoločných častí a spoločných zariadení tejto stavby.

(7) Ak sa predmet poplatku za rozvoj podľa § 3 ods. 1 realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam, poplatok za rozvoj vyrubí rozhodnutím každá obec. Základ poplatku za rozvoj v každej obci sa určí ako podiel zastavanej plochy stavby zasahujúcej do jej katastrálneho územia na úrovni prvého nadzemného podlažia k celkovej zastavanej ploche stavby vynásobený celkovou výmerou podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby.

Komentár k § 6

Zákon stanovuje, že sadzbu poplatku za rozvoj si určí obec, avšak zároveň sa zákonom stanovuje interval, v rámci ktorého sa obecné zastupiteľstvo pri stanovovaní výšky sadzby poplatku za rozvoj vo všeobecne záväznom nariadení môže pohybovať, a to na meter štvorcový nadzemnej časti stavby.

Zákon stanovuje jednotlivé kategórie stavieb, v rámci ktorých môže obec stanoviť rôzne sadzby poplatku za rozvoj na meter štvorcový; obec teda nie je viazaná stanovením jednotnej sadzby poplatku pri akejkoľvek stavbe, môže sa zariadiť flexibilne v závislosti od druhu stavby a podľa toho nastaviť výšky sadzieb poplatku vo svojom všeobecne záväznom nariadení. V tomto prípade však ide o dispozitívne ustanovenie, obec ho teda využiť pri tvorbe svojho všeobecne záväzného nariadenia môže, ale aj nemusí.

Obec môže stanoviť rôzne sadzby v závislosti od jednotlivých častí svojho územia, pričom tieto celistvé územia musia byť vo všeobecne záväznom nariadení jasne vymedzené. Opäť ide o dispozitívne ustanovenie, obec ho môže použiť (využiť), ale aj nemusí.

Sadzbu poplatku možno meniť len k 1. januáru kalendárneho roka – teda vždy len od začiatku rozpočtového obdobia, v priebehu rozpočtového obdobia sa sadzby poplatkov meniť nemôžu. Je to dôležité vzhľadom na právnu istotu poplatníkov, ktorí takto budú vedieť určiť výšku svojho nákladu na poplatok za rozvoj. Keďže sadzba poplatku sa určuje vo všeobecne záväznom nariadení, zmena tejto sadzby bude môcť byť vykonaná len zmenou všeobecne záväzného nariadenia.

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa zmenilo znenie celého ustanovenia. Vzhľadom na nejednotnosť definície miestnosti a rôzne spôsoby určenia podlahovej plochy v stavebnom sektore (napr. úžitková plocha, hrubá podlahová plocha, zastavaná plocha a pod.) pri rôznych stavbách mohol byť problém zistiť správny základ poplatku podľa § 6 zákona. Preto aktuálna novela zaviedla vlastnú definíciu miestnosti a podlahovej plochy, ktorá je pre všetky druhy stavieb na účely miestneho poplatku za rozvoj jednotná. Ustanovilo sa presne definovať čo je miestnosťou (v zmysle uvedenej definície napr. závetrie nie je miestnosťou, ale zádverie áno) a podlahovou plochou nadzemnej časti realizovanej stavby podľa tohto zákona.

Poznámka

Nadzemné podlažie je každé podlažie, ktoré nemá úroveň podlahy alebo jej časť nižšie než 0,80 m pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5,00 m po obvode stavby.

Zároveň sa určilo, ktoré časti podlahovej plochy sa nebudú započítavať do základu poplatku (v zmysle uvedenej definície balkón, lodžia alebo terasa bez trvalého presklenia nie je súčasťou základu poplatku, avšak ak je balkón, lodžia alebo terasa opatrená stavebnou konštrukciou s presklením, tak sa vnútorná podlahová plocha započítava do základu poplatku). Pre jednoznačnosť sa uvádza, že do základu poplatku sa zarátava aj vnútorný priestor s ponechaným stavebným otvorom (napr. vjazd do garáží bez garážovej brány, otvor na manipuláciu so zariadeniami, tovarom a pod. pri priemyselnej výrobe alebo ktorákoľvek iná kombinácia účelu využitia vnútorného priestoru, ktorý sa nedá funkčne uzatvoriť).

Spresnilo sa, že na podlahovú plochu v spoločných častiach a spoločných zariadeniach viacúčelovej stavby sa nahliada tak, že predmetom poplatku nie je len vtedy, ak slúži výlučne na účel, ktorý je oslobodený (napr. časť stavby, ktorá podlieha poplatku, slúži ako zdravotné stredisko – oslobodená je ambulancia, čakáreň, chodby); naopak, ak je využitie podlahovej plochy spoločných častí a spoločných zariadení spoločné, je predmetom poplatku (napr. vestibul, vstupné chodby k bytom a zdravotníckemu zariadeniu).

Súčasne sa definovalo oslobodenie celej stavby vrátane podlahovej plochy spoločných častí a spoločných zariadení, ak celá stavba slúži výlučne na jediný účel, ktorý je oslobodený od poplatku (napr. budova zdravotného strediska – to neplatí, ak v budove zdravotného strediska je napr. bufet, lekáreň a iné podnikateľské prevádzky).

Ďalej sa zaviedlo riešenie pri určení základu poplatku v prípade, že sa stavba realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach. Riešenie spočíva v tom, že sa určí podiel správcov poplatku na zastavanej ploche stavby a ten sa vynásobí celkovou výmerou podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby, ktorá je takto predmetom poplatku u toho – ktorého správcu poplatku. Súčasťou riešenia je aj určenie podielu na tzv. odpočítateľnej položke tak, aby súčet u jednotlivých správcov poplatku bol 60 m², teda za účelom dosiahnutia princípu, že jedna stavba má uplatniteľnú odpočítateľnú položku len raz.

§ 7

Sadzba poplatku za rozvoj

(1) Sadzba poplatku za rozvoj je od 3 eur do 35 eur za každý, aj začatý m² podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.

(2) Obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre stavby v členení

a) stavby na bývanie,¹¹⁾

b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

c) priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

d) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou,

e) ostatné stavby.

(3) Obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre jednotlivé katastrálne územia obce alebo jej jednotlivé časti.¹⁾

(4) Sadzbu poplatku za rozvoj podľa odsekov 1 až 3 obec môže ustanoviť alebo zmeniť všeobecne záväzným nariadením iba k 1. januáru kalendárneho roka, ak § 14 ods. 1 neustanovuje inak.

(5) Obec ustanoví sadzbu poplatku za rozvoj pre všetky stavby uvedené v odseku 2 písm. a) až e).

Komentár k § 7

Ustanovenie upravuje sadzbu poplatku za rozvoj. Výsledná výška poplatku za rozvoj sa určuje ako súčin výmery v m² podlahovej plochy nadzemnej časti stavby a sadzby poplatku, ktorá je platná ku dňu podania žiadosti o stavebné povolenie. Pre určenie výmery sú dôležité údaje z projektovej dokumentácie, na základe ktorej bolo stavebné povolenie vydané.

Do výmery podlahovej plochy nadzemnej časti stavby sa nezapočítavajú plochy garáží a parkovacích státí, okrem samostatne stojacich stavieb hromadných garáží, ktoré sú využívané za úhradu – tieto spoplatnené budú.

 

Sadzba poplatku za rozvoj

Je v rozmedzí od 3 eur do 35 eur za každý, aj začatý m² podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.

V pôvodnom znení zákona išlo o rozmedzie od 10 do 35 eur, ale novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa znížila spodná sadzba poplatku z dôvodu primeranejšieho spoplatnenia niektorých druhov stavieb a umožnenia stanovenia aj nižšej sadzby poplatku ako pôvodných 10 eur na m².

 

Sadzby poplatku pre rôzne stavby

Môže ich stanoviť obec, a to pre rôzne stavby v stanovenom členení

–   stavby na bývanie,

Poznámka

Podľa stavebného zákona sú bytové budovy stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria bytové domy a rodinné domy.

–   stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

–   priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

–   stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou,

–   ostatné stavby.

Zákon umožňuje stanoviť sadzby poplatku za rozvoj pre rôzne katastrálne územia alebo jednotlivé časti obce.

Poznámka

Katastrálne územie je na Slovensku územne uzavretý a v katastri nehnuteľností spoločne evidovaný súbor pozemkov. Podobný, ale nie identický, je pojem územno-technická jednotka. Jedno katastrálne územie môže tvoriť obec, no často sa stáva, že je obec zložená z viacerých katastrálnych území. Jedno katastrálne územie však nemôže byť súčasťou viacerých obcí. Katastrálne územia boli kedysi samostatnými obcami, no neskôr sa niektoré z nich spojili. Ďalšia existencia katastrálnych území je účelná z toho dôvodu, že evidencia pozemkov a vlastníckych práv k nim je na Slovensku evidovaná práve vzhľadom na katastrálne územia. Vlastníctvo k pozemkom je evidované na okresných úradoch.

Zmena sadzby poplatku

Sadzba poplatku môže byť aj zmenená. Zmeniť ju môže obec prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia, a to vždy len k 1. januára kalendárneho roka.

Obec ustanoví sadzbu poplatku za rozvoj pre všetky stavby, a to stavby na bývanie, stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou a ostatné stavby.

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. došlo k posilneniu rozvojovej a taktiež regulačnej funkcie poplatku, aby sa obec mohla rozhodnúť, ktoré stavby bude zaťažovať poplatkom (napríklad tie, ktoré jej prinášajú možný problém s budovaním infraštruktúry a pod.) a ktoré nie. Obce vo všeobecne záväznom nariadení má zákonnú možnosť neuplatniť sadzbu pri určitých stavbách (napríklad na rodinné domy) aj vzhľadom na priority obce, charakter a osobitosti územia a pod.

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z sa následne ustanovilo, aby obec ustanovila jednu sadzbu poplatku pre celé územie obce (prípadne rôzne sadzby v jednotlivých katastrálnych územiach, v jednotlivých častiach obce), alebo aby obec ustanovila sadzby poplatku pre všetky druhy stavieb uvedených v § 7 ods. 2 zákona rôzne.

§ 8

Výpočet poplatku za rozvoj

(1) Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčin základu poplatku podľa § 6 znížený o 60 m² a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1. Ak sa predmet poplatku za rozvoj podľa § 3 ods. 1 realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam, zníženie základu poplatku za rozvoj podľa prvej vety sa uplatní v každej obci v podiele vypočítanom podľa § 6 ods. 7.

(2) Ak sa stavba realizuje na viaceré účely a obec ustanovila rôzne sadzby poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 2, základ poplatku podľa § 6 sa zníži o 60 m² z výmery podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby. Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčet pomerných častí poplatku za rozvoj, pričom pomerná časť poplatku za rozvoj sa vypočíta ako súčin sadzby poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 2 a podlahovej plochy na príslušný účel využitia stavby.

(3) Ak je v stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe uvedených viacero stavebných objektov, ktoré sú predmetom poplatku za rozvoj, na účely výpočtu poplatku za rozvoj sa považujú za jednu stavbu.

(4) Ak vznikne poplatková povinnosť podľa tohto zákona v súvislosti s právoplatným rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,^3b) pri výpočte poplatku za rozvoj sa zníženie základu poplatku za rozvoj o 60 m² použije len raz voči podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby povolenej stavebným povolením alebo na ktorú je vydané oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe.

(5) Ak vznikne poplatková povinnosť podľa tohto zákona v súvislosti s právoplatným rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,^3b) ktorým sa rozširuje rozsah stavebného povolenia, základom poplatku za rozvoj je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m², vyplývajúci z právoplatného rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením^3b) a stavebného povolenia.

(6) Ak vznikne poplatková povinnosť podľa tohto zákona v súvislosti s právoplatným rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,^3b) ktorým sa znižuje základ poplatku za rozvoj, pri výpočte poplatku za rozvoj sa použije sadzba poplatku za rozvoj platná v deň povolenia stavby s podlahovou plochou zrealizovanou po zohľadnení všetkých zmien stavby pred dokončením alebo jej dodatočných povolení.

(7) Vypočítaný poplatok za rozvoj sa zaokrúhli na eurocenty nadol.

Komentár k § 8

Ustanovenie upravuje výpočet poplatku za rozvoj. Poplatok za rozvoj vyrubuje obec rozhodnutím. Rozhodnutiu predchádza poplatkové konanie, ktoré sa v zásade spravuje zákonom o správe daní (daňovým poriadkom). Ide teda o osobitný druh správneho konania.

Zákon v ustanovení stanovuje osobitný postup pri viacerých stavebníkoch jednej stavby, resp. pri stavebníkoch, ktorými sú manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podstatným je ustanovenie, podľa ktorého vyrubený poplatok je splatný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol poplatok za rozvoj vyrubený.

Aj keď iné ustanovenie zákona ustanovuje, že poplatok sa platí jednorázovo, spôsob jeho zaplatenia môže byť aj iný – na splátky. Na základe žiadosti poplatníka môže vydať rozhodnutie, na základe ktorého povolí platiť poplatok v splátkach; tieto splátky a lehoty ich splatnosti určí obec v rozhodnutí. Pre efektívnosť a hospodárnosť konania zákon stanovuje, že proti tomuto rozhodnutiu (ktorým vychádza obec poplatníkovi v ústrety) sa nemožno odvolať.

V prípade, že dôjde k zmene výmery podlahovej plochy stavby (napríklad v dôsledku povolenia zmeny stavby pred dokončením a pod.), obec vydá nové rozhodnutie, ktorým vyrubí rozdiel oproti pôvodne vyrubenému poplatku (jeho výške).

 

Odsek 1

Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčin základu poplatku podľa § 6 znížený o 60 m² a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti.

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa zaviedla odpočítateľná položka v rozlohe 60 m², ktorou sa zníži výmera podlahovej plochy jednoúčelovej stavby alebo v prípade viacúčelových stavieb výmera podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby z dôvodu univerzálnej spravodlivosti voči stavbám malého rozsahu.

Ak sa predmet poplatku za rozvoj realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam, zníženie základu poplatku za rozvoj sa uplatní v každej obci vo vypočítanom podiele, pričom základ poplatku za rozvoj v každej obci sa určí ako podiel zastavanej plochy stavby zasahujúcej do jej katastrálneho územia na úrovni prvého nadzemného podlažia k celkovej zastavanej ploche stavby vynásobený celkovou výmerou podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby.

Vzhľadom na nejednotnosť definície miestnosti a rôzne spôsoby určenia podlahovej plochy v stavebnom sektore (napr. úžitková plocha, hrubá podlahová plocha, zastavaná plocha a pod.) pri rôznych stavbách bol problém zistiť správny základ poplatku podľa § 6 zákona. Preto novela zákona č. 379/2019 Z. z. zaviedla vlastnú definíciu miestnosti a podlahovej plochy, ktorá je pre všetky druhy stavieb na účely miestneho poplatku za rozvoj jednotná. Presne sa zadefinovalo čo je miestnosťou (v zmysle uvedenej definície napr. závetrie nie je miestnosťou, ale zádverie áno) a podlahovou plochou nadzemnej časti realizovanej stavby podľa tohto zákona. Zároveň sa určilo, ktoré časti podlahovej plochy sa nezapočítavajú do základu poplatku (v zmysle uvedenej definície balkón, lodžia alebo terasa bez trvalého presklenia nie je súčasťou základu poplatku, avšak ak je balkón, lodžia alebo terasa opatrená stavebnou konštrukciou s presklením, tak sa vnútorná podlahová plocha započítava do základu poplatku). Pre jednoznačnosť sa uvádza, že do základu poplatku sa zarátava aj vnútorný priestor s ponechaným stavebným otvorom (napr. vjazd do garáží bez garážovej brány, otvor na manipuláciu so zariadeniami, tovarom a pod. pri priemyselnej výrobe alebo ktorákoľvek iná kombinácia účelu využitia vnútorného priestoru, ktorý sa nedá funkčne uzatvoriť).

Po novom sa spresnilo, že na podlahovú plochu v spoločných častiach a spoločných zariadeniach viacúčelovej stavby sa nahliada tak, že predmetom poplatku nie je len vtedy, ak slúži výlučne na účel, ktorý je oslobodený (napr. časť stavby, ktorá podlieha poplatku, slúži ako zdravotné stredisko – oslobodená je ambulancia, čakáreň, chodby); naopak, ak je využitie podlahovej plochy spoločných častí a spoločných zariadení spoločné, je predmetom poplatku (napr. vestibul, vstupné chodby k bytom a zdravotníckemu zariadeniu). Súčasne sa zadefinovalo oslobodenie celej stavby vrátane podlahovej plochy spoločných častí a spoločných zariadení, ak celá stavba slúži výlučne na jediný účel, ktorý je oslobodený od poplatku (napr. budova zdravotného strediska – to neplatí, ak v budove zdravotného strediska je napr. bufet, lekáreň a iné podnikateľské prevádzky).

Ďalej sa zaviedlo riešenie pri určení základu poplatku v prípade, že sa stavba realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach. Riešenie spočíva v tom, že sa určí podiel správcov poplatku na zastavanej ploche stavby a ten sa vynásobí celkovou výmerou podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby, ktorá je takto predmetom poplatku u toho-ktorého správcu poplatku. Súčasťou riešenia je aj určenie podielu na tzv. odpočítateľnej položke tak, aby súčet u jednotlivých správcov poplatku bol 60 m², teda za účelom dosiahnutia princípu, že jedna stavba má uplatniteľnú odpočítateľnú položku len raz.

 

Odsek 2

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa zaviedla odpočítateľná položka v rozlohe 60 m², ktorou sa zníži výmera podlahovej plochy jednoúčelovej stavby alebo v prípade viacúčelových stavieb výmera podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby z dôvodu univerzálnej spravodlivosti voči stavbám malého rozsahu. Primeranosť odpočítateľnej položky v rozlohe 60 m² nadväzuje na právny predpis, ktorý definuje podlahovú plochu bežného štandardu nájomných bytov pri poskytovaní dotácii na ich obstaranie.

V prípade, že sa stavba realizuje na viaceré účely a obec ustanovila rôzne sadzby poplatku za rozvoj, základ poplatku sa zníži o 60 m² z výmery podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby. Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčet pomerných častí poplatku za rozvoj, pričom pomerná časť poplatku za rozvoj sa vypočíta ako súčin sadzby poplatku za rozvoj a podlahovej plochy na príslušný účel využitia stavby.

 

Odsek 3

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa za odsek 2 vložil nový odsek 3, pričom sa zároveň na účely tohto zákona pre zamedzenie pochybností jednoznačne ustanovilo, že viacero stavebných objektov realizovaných súčasne sa pri výpočte poplatku považuje za jednu stavbu (odpočítateľná položka sa uplatní len raz na všetky stavebné objekty).

Ak je v stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe uvedených viacero stavebných objektov, ktoré sú predmetom poplatku za rozvoj, na účely výpočtu poplatku za rozvoj sa považujú za jednu stavbu.

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa sprecizovalo znenie odseku 3, pričom išlo o úpravu za účelom zjednotenia definície predmetu poplatku v nadväznosti na ostatné úpravy v tomto zákone.

 

Odsek 4

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa novým znením odseku 4 spresnilo, že každá realizovaná stavba po vydaní stavebného povolenia (oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe) v nadväznosti na všetky ďalšie zmeny stavby pred dokončením má nárok na tzv. odpočítateľnú položku (60 m²) len raz. Pri výpočte poplatku sa tzv. odpočítateľná položka použije voči podlahovej ploche, ktorá bola povolená ako prvá v poradí, a to z dôvodu, aby nedochádzalo k nepresným postupom výpočtu poplatku, ak sa stavba následne mení cez zmeny stavby pred dokončením a sadzba poplatku je medzitým tiež iná.

To znamená, že ak vznikne poplatková povinnosť v súvislosti s právoplatným rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, pri výpočte poplatku za rozvoj sa zníženie základu poplatku za rozvoj o 60 m² použije len raz voči podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby povolenej stavebným povolením alebo na ktorú je vydané oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe. Zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.

 

Odsek 5

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa doplnením tohto odseku reagovalo na situáciu, ktorá mohla nastať a pravdepodobne aj nastala, a to v prípade vydania rozhodnutia na zmenu stavby pred dokončením, ktoré bolo vydané pri prijatí všeobecne záväzného nariadenia, avšak ak pôvodné stavebné povolenie nepodliehalo poplatkovej povinnosti (napríklad bolo vydané pred účinnosťou tohto zákona alebo obec nemala všeobecne záväzné nariadenia). V takom prípade musel stavebník platiť poplatok za rozvoj len pri zväčšení stavby oproti pôvodnému stavebnému povoleniu, a to z kladného rozdielu výmery medzi rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred dokončením a stavebným povolením. V prípade, ak zmena stavby spočívala v zmenšení výmery oproti pôvodnej výmere, takéto rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred dokončením nepodliehalo poplatkovej povinnosti podľa tohto zákona.

Následne sa novelou zákona č. 379/2019 Z. z. zmenilo znenie odseku 5, pričom išlo o úpravu za účelom zjednotenia definície predmetu poplatku v nadväznosti na úpravy v bode 1. Ustanovilo sa tiež spresniť, že vždy pri každej stavbe sa pri vydanom rozhodnutí o zmene stavby pred dokončením bez ohľadu na skutočnosť, či ide o toho istého alebo nového poplatníka, spoplatňuje iba nová, resp. dodatočná podlahová plocha.

To znamená, že ak vznikne poplatková povinnosť v súvislosti s právoplatným rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, ktorým sa rozširuje rozsah stavebného povolenia, základom poplatku za rozvoj je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m², vyplývajúci z právoplatného rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením a stavebného povolenia.

Poznámka

Stavebné povolenie je potrebné na stavbu domu, ale aj prístavbu, nadstavbu, či inú zmenu. Na každom stavebnom úrade sa poskytujú presné informácie o tom, čo má žiadosť o vydanie stavebného povolenia obsahovať a aké prílohy je potrebné k nej priložiť. Stavebné povolenie spolu s kvalitnou projektovou dokumentáciou sú dva najdôležitejšie dokumenty pri zahájení stavby rodinného domu.

Odsek 6 a 7

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa do ustanovenia vložil odsek 6, čo znamená, že sa pre jednoznačnosť určil postup pri výpočte poplatku v prípade, že po vydaní stavebného povolenia došlo k ďalšej, prípadne viacerým ďalším zmenám stavby pred dokončením, ktorým môže dôjsť nielen k zvýšeniu ale aj k zníženiu základu poplatku. Keď sa zníži rozsah stavebného povolenia (napr. z výstavby štyroch bytových domov sa postavia len tri), na sadzbu poplatku platnú v deň povolenia zmeny stavby pred dokončením, prípadne jej dodatočným zlegalizovaním, ktorou sa znížila výmera podlahovej plochy, sa neprihliada (príkladom uvedené zostávajúce tri bytové domy boli povolené pôvodným stavebným povolením a v novom rozhodnutí sa použije taká sadzba, aká bola platná v deň vydania pôvodného stavebného povolenia). To znamená, že ak vznikne poplatková povinnosť v súvislosti s právoplatným rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, ktorým sa znižuje základ poplatku za rozvoj, pri výpočte poplatku za rozvoj sa použije sadzba poplatku za rozvoj platná v deň povolenia stavby s podlahovou plochou zrealizovanou po zohľadnení všetkých zmien stavby pred dokončením alebo jej dodatočných povolení. Vypočítaný poplatok za rozvoj sa zaokrúhli na eurocenty nadol.

§ 9

Vyrubenie, splatnosť
a platenie poplatku za rozvoj

(1) Poplatok za rozvoj vyrubí obec rozhodnutím v lehote podľa osobitného predpisu.¹⁴⁾

(2) Ak po vyrubení poplatku za rozvoj nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby alebo sa vydá nové oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe k už predtým ohlásenej stavbe, obec vyrubí poplatok za rozvoj novým rozhodnutím. Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie ruší, pričom už zaplatený poplatok za rozvoj vyrubený pôvodným rozhodnutím sa započítava na úhradu poplatku za rozvoj vyrubeného novým rozhodnutím; tento postup sa uplatní len za predpokladu, že sa osoba poplatníka nemení. Osobe, ktorá predtým nemala vo vzťahu k stavbe poplatkovú povinnosť a ktorá je uvedená v právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,^3b) ktorým sa znižuje základ poplatku za rozvoj, vzniká preplatok na poplatku za rozvoj uhradený inou osobou, ktorá mala poplatkovú povinnosť k stavbe.

(3) Ak zastupuje poplatníkov zástupca určený podľa § 5 ods. 3, obec vyrubí poplatok za rozvoj rozhodnutím v celkovej sume tomuto zástupcovi. Ak sú poplatníkmi manželia podľa § 5 ods. 4, obec vyrubí poplatok za rozvoj rozhodnutím v celkovej sume jednému z nich.

(4) Vyrubený poplatok za rozvoj je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 1.

(5) Poplatník môže obec požiadať o platenie poplatku za rozvoj v splátkach najneskôr do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol poplatok za rozvoj vyrubený. Obec môže určiť na základe žiadosti poplatníka platenie poplatku za rozvoj v splátkach. Splátky sú splatné v lehotách určených obcou v rozhodnutí, ktorým sa o platení v splátkach rozhoduje; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak obec nevyhovie žiadosti o platenie poplatku v splátkach, oznámi túto skutočnosť poplatníkovi.

Komentár k § 9

Ustanovenie upravuje vyrubenie, splatnosť a platenie poplatku za rozvoj. Zákon pamätá na prípad, kedy je stavebné povolenie síce vydané a stavebník je tým aj poplatníkom poplatku za rozvoj, avšak z rôznych dôvodov môže dôjsť k situácii, že stavbu nezačne realizovať. Ak na základe takejto skutočnosti dôjde k zániku stavebného povolenia, stavebník túto skutočnosť oznámi do 60 dní od zániku platnosti stavebného povolenia – vtedy zároveň zaniká aj poplatková povinnosť.

Ak stavebník (poplatník) oznámi obci zánik poplatkovej povinnosti v lehote, obec vydá rozhodnutie o vrátení poplatku. Následne je povinná vrátiť bývalému poplatníkovi zaplatený poplatok za rozvoj v lehote do 60 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

 

Odsek 1

Poplatok za rozvoj vyrubí obec rozhodnutím v lehote podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa spresnila lehota, do ktorej je povinný správca poplatku vyrubiť poplatok rozhodnutím.

 

Odsek 2 až 4

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa do ustanovenia vložil nový odsek 2, a to v dôsledku zmeny predmetu poplatku za rozvoj, pričom bolo potrebné stanoviť postup obce pri vydávaní nového rozhodnutia súvisiaceho so zmenou predmetu poplatku za rozvoj. Obec v tomto prípade vydávala nové rozhodnutie, ktorým sa pôvodné rušilo.

Následne sa novelou zákona č. 379/2019 Z. z. zmenilo celé znenie ustanovenia odseku 2. Išlo o úpravu za účelom zjednotenia definície predmetu poplatku v nadväznosti na predchádzajúce úpravy. Tým, že v praxi dochádzalo aj k zmene vlastníka realizovanej stavby, za predpokladu povolenia zmeny stavby pred dokončením novému stavebníkovi aplikácia § 9 ods. 2 spôsobovala problém, ako sa vysporiadať s už vyrubeným či zaplateným poplatkom predchádzajúcim poplatníkom. Novým odsekom na spresnenie pôvodného zámeru sa dosiahne, že ustanovenie § 9 ods. 2 zákona sa použije len vo vzťahu k tomu istému poplatníkovi. Ďalej sa ustanovením riešila situácia, kedy je novému poplatníkovi vydané rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením, ktorým sa znižuje výmera podlahovej plochy nadzemnej časti stavby, spôsobom, že tejto osobe poplatníka nevzniká poplatková povinnosť, ale naopak preplatok na poplatku uhradeným inou osobou, ktorá mala v minulosti poplatkový vzťah k stavbe.

To znamená, že ak po vyrubení poplatku za rozvoj nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby alebo sa vydá nové oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe k už predtým ohlásenej stavbe, obec vyrubí poplatok za rozvoj novým rozhodnutím. Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie ruší, pričom už zaplatený poplatok za rozvoj vyrubený pôvodným rozhodnutím sa započítava na úhradu poplatku za rozvoj vyrubeného novým rozhodnutím; tento postup sa uplatní len za predpokladu, že sa osoba poplatníka nemení. Osobe, ktorá predtým nemala vo vzťahu k stavbe poplatkovú povinnosť a ktorá je uvedená v právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, ktorým sa znižuje základ poplatku za rozvoj, vzniká preplatok na poplatku za rozvoj uhradený inou osobou, ktorá mala poplatkovú povinnosť k stavbe.

V prípade, že zastupuje poplatníkov zástupca, obec vyrubí poplatok za rozvoj rozhodnutím v celkovej sume tomuto zástupcovi. Ak sú poplatníkmi manželia, obec vyrubí poplatok za rozvoj rozhodnutím v celkovej sume jednému z nich. Vyrubený poplatok za rozvoj je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

 

Odsek 5

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa novým znením odseku 5 spresnila lehota, dokedy môže poplatník požiadať správcu poplatku o platenie poplatku v splátkach. Doplnilo sa, že v prípade nevyhovenia žiadosti o splátky zašle správca poplatku poplatníkovi len oznámenie.

Poplatník teda môže obec požiadať o platenie poplatku za rozvoj v splátkach, a to najneskôr do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol poplatok za rozvoj vyrubený.

Obec môže určiť na základe žiadosti poplatníka platenie poplatku za rozvoj v splátkach. Splátky sú splatné v lehotách určených obcou v rozhodnutí, ktorým sa o platení v splátkach rozhoduje; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

Ak obec nevyhovie žiadosti o platenie poplatku v splátkach, oznámi túto skutočnosť poplatníkovi.

§ 10

Vrátenie
poplatku za rozvoj

(1) Ak poplatník neoznámi zánik poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 2 obci do 60 dní odo dňa jej zániku, nárok na vrátenie poplatku za rozvoj zaniká.

(2) Obec vráti poplatok za rozvoj poplatníkovi na základe žiadosti do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vrátení poplatku za rozvoj.

(3) Ak došlo novým rozhodnutím podľa § 9 ods. 2 k zníženiu vyrubeného poplatku za rozvoj, obec do 60 dní odo dňa právoplatnosti nového rozhodnutia podľa § 9 ods. 2 vráti rozdiel medzi zaplateným poplatkom za rozvoj a novo vyrubeným poplatkom za rozvoj.

Komentár k § 10

Poplatok za rozvoj je príjmom rozpočtu obce. Obec si poplatok zavedie, určí výšku sadzby, spravuje ho a celý výnos patrí do rozpočtu obce.

Keďže ide o poplatok za rozvoj, zákon stanovuje aj obmedzenia, v rámci ktorých môže byť výnos z tohto poplatku použitý – a jeho použitie sa vzťahuje na rozvoj. Výnos z poplatku za rozvoj môže byť použitý na úhradu nákladov súvisiacich so stavbou technickej a sociálnej infraštruktúry podľa taxatívneho vymedzenia v znení odseku 2.

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa ustanovenie doplnilo odsekom 3. Z dôvodu vzniku situácii, kedy dôjde v súvislosti s vydaním nového rozhodnutia, ktorým sa zníži vyrubený poplatok za rozvoj, bolo potrebné upresniť postup, akým obec rozdiel medzi novo vyrubeným a pôvodným poplatkom za rozvoj vráti.

§ 11

Použitie výnosu

(1) Výnos z poplatku za rozvoj je príjmom rozpočtu obce, v Bratislave a Košiciach prerozdelenie výnosu z poplatku za rozvoj medzi mesto a mestské časti určí štatút mesta.

(2) Výnos z poplatku za rozvoj sa použije na úhradu kapitálových výdavkov¹²⁾ súvisiacich so stavebnými nákladmi na stavbu vrátane nákladov na vysporiadanie pozemku na tento účel:

a) zariadenia starostlivosti o deti,

b) slúžiacu na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb,

c) sociálneho bývania,

d) školského zariadenia a zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie,

e) zdravotníckeho zariadenia,

f) verejne prístupného parku, úpravy verejnej zelene,

g) miestnej komunikácie, parkovacích plôch, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry,

h) opatrenia na zadržanie vody v území a na zmierňovanie zmeny klímy a adaptácie na jej nepriaznivé dôsledky.

(3) Výnos z poplatku za rozvoj použije obec v katastrálnom území alebo v jej jednotlivej časti,¹⁾ v ktorej v súvislosti so stavbou, ktorá podlieha poplatkovej povinnosti, poplatok za rozvoj vybrala. Obec môže všeobecne záväzným nariadením²⁾ určiť, že výnos z poplatku alebo jeho presne určená percentuálna časť sa použije v inom katastrálnom území alebo v inej jednotlivej časti1) obce.

(4) Obec všeobecne záväzným nariadením určí spôsob zverejnenia informácií o výške výnosu z poplatku za rozvoj a jeho použití v členení použitia výnosov podľa realizovaných projektov tak, aby tieto informácie boli zverejnené najmenej raz ročne.

Komentár k § 11

Zákon v ustanovení upravuje použitie výnosu. Správu poplatku za rozvoj vykonáva výlučne obec, jeho správou nemôže byť poverená žiadna iná fyzická osoba ani právnická osoba. V prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice, kde samosprávne funkcie vykonávajú aj mestské časti, môžu tieto mestské časti vykonávať aj správu poplatku za rozvoj, avšak len v prípade, že tak ustanoví štatút mesta.

Keďže nebolo úmyslom zavádzať veľké odchýlky od bežnej správe daní a poplatkov, pravidlá pre správu poplatku za rozvoj sú určené v osobitnom zákone – zákone o správe daní (daňový poriadok).

 

Odsek 1

Podľa novely zákona č. 375/2016 Z. z. v súvislosti s právnou úpravou § 12 odsek 1, podľa ktorého správu poplatku v Bratislave prípadne v Košiciach vykonávajú mestské časti, ktoré na základe toho aj poplatok vyberú, sa nanovo definovalo, že mestské časti percentuálnu časť vybratého poplatku určenú v štatúte odvedú do rozpočtu mesta.

Výnos z poplatku za rozvoj je príjmom rozpočtu obce, v Bratislave a Košiciach prerozdelenie výnosu z poplatku za rozvoj medzi mesto a mestské časti určí štatút mesta.

 

Odsek 2

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa v odseku 2 spresnilo, že do účelového použitia poplatku obcou sa zahŕňajú len priame kapitálové náklady na stavebnú činnosť (dodanie stavebného diela vrátane inžinierskej činnosti súvisiacej so stavebným a autorským dozorom) a náklady na výkup pozemkov. Znenie tohto odseku upravuje, na aký účel sa použije výnos z poplatku za rozvoj.

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa spresnilo, že príjmy podľa tohto zákona je možné použiť len na kapitálové výdavky. Pôvodná formulácia nejednoznačne vystihovala legislatívny zámer použitia príjmov z miestneho poplatku na rozvoj na rozvojové zámery obce.

To znamená, že sa použije na úhradu kapitálových výdavkov podľa zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy súvisiacich so stavebnými nákladmi na stavbu vrátane nákladov na vysporiadanie pozemku na tento účel:

–   zariadenia starostlivosti o deti,

–   slúžiacu na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb,

–   sociálneho bývania,

–   školského zariadenia a zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie,

–   zdravotníckeho zariadenia,

–   verejne prístupného parku, úpravy verejnej zelene,

–   miestnej komunikácie, parkovacích plôch, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry,

–   opatrenia na zadržanie vody v území a na zmierňovanie zmeny klímy a adaptácie na jej nepriaznivé dôsledky.

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa explicitne uviedla možnosť financovania rozvoja verejného osvetlenia v obci z príjmov z miestneho poplatku za rozvoj, nakoľko pojem technická infraštruktúra nejednoznačne pomenúvala tento druh výdavkov obce.

Ustanovenie sa následne novelou zákona č. 379/2019 Z. z. doplnilo písmeno h), pričom uvedené znenie reflektuje na zodpovednejší prístup samosprávy k stavu životného prostredia a predstavuje pozitívne motivujúci nástroj na vytváranie podmienok pre opatrenia smerujúce k zlepšovaniu nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy formou konkrétnych projektov.

 

Odsek 3

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa novým znením odseku 3 precizovalo znenie zákona, nakoľko neexistovala úprava, kde má obec použiť vybratý poplatok za rozvoj. Ustanovilo sa, aby obec použila poplatok v tom území, v ktorom ho zaviedla a vybrala, vzhľadom aj na zaťaženie tohto územia výstavbou, ako aj budovaním potrebnej infraštruktúry v danom území.

Zároveň sa dala možnosť obci odchýlenia sa z uvedenej zásady, a to napríklad pri výstavbe priemyselného závodu budovaného väčšinou mimo obce a často v inom katastri, ktorú výstavba však zaťažuje obec nie priamo v mieste výstavby, ale v inej časti obce v súvislosti s potrebou budovania bytov, škôlky a pod.

Z toho dôvodu sa ponechalo na rozhodnutí obce prostredníctvom všeobecne záväzného naraidenia, kde poplatok použije.

To znamená, že výnos z poplatku za rozvoj použije obec v katastrálnom území alebo v jej jednotlivej časti, v ktorej v súvislosti so stavbou, ktorá podlieha poplatkovej povinnosti, poplatok za rozvoj vybrala. Obec teda môže všeobecne záväzným nariadením určiť, že výnos z poplatku alebo jeho presne určená percentuálna časť sa použije v inom katastrálnom území alebo v inej jednotlivej časti obce.

 

Odsek 4

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa ustanovenie doplnilo odsekom 4, a to z dôvodu potreby zvýšenia transparentnosti používaných verejných zdrojov z príjmov z poplatku. Ustanovilo sa, aby obec určila priamo vo všeobecne záväznom nariadení obce k miestnemu poplatku za rozvoj, akým spôsobom obec informuje verejnosť o príjmoch z poplatku a jeho použití na rozvoj obce v členení podľa realizovaných projektov (obec si môže do všeobecne záväzného nariadenia o poplatku za rozvoj uviesť, že informácie zverejní, napr. na svojom webovom sídle, v záverečnom účte obce, vo výročnej správe obce alebo iným zvoleným spôsobom).

To znamená, že sama obec všeobecne záväzným nariadením určí spôsob zverejnenia informácií o výške výnosu z poplatku za rozvoj a jeho použití v členení použitia výnosov podľa realizovaných projektov tak, aby tieto informácie boli zverejnené najmenej raz ročne.

§ 12

Správa poplatku za rozvoj

(1) Správu poplatku za rozvoj vykonáva obec, v Bratislave mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce. Správu poplatku za rozvoj vykonávajú v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta,¹³⁾ pričom v takom prípade bude mať na účely tohto zákona mestská časť postavenie obce.

(2) Správou poplatku za rozvoj nie je možné poveriť iné právnické osoby alebo fyzické osoby.

(3) Na správu poplatku za rozvoj sa vzťahuje osobitný predpis,¹⁴⁾ ak § 5, § 9 až 11 tohto zákona neustanovujú inak.

Komentár k § 12

Zákon stanovuje v tomto ustanovení možnosť pre obce prvýkrát určiť poplatok za rozvoj až po účinnosti tohto zákona.

Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa v ustanovení zmenilo znenie odseku 1, pričom sa upravila správa poplatku v hlavnom meste SR v Bratislave, podľa dohody mestských častí a Hlavného mesta SR ako aj z toho dôvodu, že do účinnosti zákona to štatút hlavného mesta nevyriešil. Pre Košice sa ponechala možnosť upraviť si to štatútom pre jednotlivé mestské časti. Zároveň sa upresnilo, že mestské časti majú pre účely tohto zákona, ak vykonávajú správu tohto poplatku, postavenie obce.

To znamená, že správu poplatku za rozvoj vykonáva obec, v Bratislave mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce. Správu poplatku za rozvoj vykonávajú v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta, pričom v takom prípade bude mať na účely tohto zákona mestská časť postavenie obce. Podrobnejšiu deľbu pôsobnosti medzi orgánmi miestnej samosprávy a mestskej samosprávy upraví štatút. Mestské zastupiteľstvo schváli štatút najneskoršie do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona. Štatútom nemožno preniesť na mestské časti výkon štátnej správy, ktorý bol zákonom prenesený na mesto.

§ 13

Obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj podľa tohto zákona prvýkrát na stavbu, uvedenú v stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby a uvedenú v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce.

Komentár k § 13

Zákon upravuje možnosť obce vyrubiť poplatok za rozvoj prvýkrát na stavbu, uvedenú

–   v stavebnom povolení,

–   právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,

–   právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby,

–   uvedenú v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe po účinnosti tohto zákona,

najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce.

§ 14

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 31. decembra 2016

(1) Ak obec prvýkrát zavedie poplatok za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce počas roku 2017, sadzbu poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 1 až 3 a ods. 5 môže obec ustanoviť najskôr ku dňu účinnosti takého všeobecne záväzného nariadenia obce.

(2) Predmetom poplatku za rozvoj nie je stavba, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby právoplatné pred 31. decembrom 2016, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 alebo v súvislosti so stavbou bol pred 31. decembrom 2016 uzatvorený iný právny úkon, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2.

Komentár k § 14

Novelou zákona č. 376/2016 Z. z. sa zaviedlo do zákona prechodné ustanovenie v súvislosti s legislatívnymi úpravami pozmeňujúceho návrhu tak, aby obce, ktoré nezaviedli poplatok za rozvoj k 1. januára 2017, mohli ustanoviť najskôr ku dňu účinnosti takého všeobecne záväzného nariadenia obce.

Odsek 2 reaguje na možné prípady zdvojených povinností, keď pred vydaním stavebného povolenia pred účinnosťou zákona o poplatku za rozvoj obce v súvislosti so stavbou už uložili podmienky. Takto by mohol vzniknúť nežiaduci stav, keď v súvislosti so stavbou by bola povinnosť plniť už dva krát (t. j. na základe doterajších podmienok a následne na základe všeobecne záväzného nariadenia obce podľa zákona o miestnom poplatku za rozvoj).

§ 15

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 30. novembra 2019

Ak poplatková povinnosť k poplatku vznikne do 29. novembra 2019, postupuje sa podľa predpisov účinných do 29. novembra 2019.

Komentár k § 15

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa upravilo prechodné ustanovenie z dôvodu jednoznačného vymedzenia rôzneho rozsahu a postupov podľa zákona po účinnosti novely.

Čl. II

Zmena zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Čl. III

Zmena zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2016.

 

Odkazy k textu:

 

      1)  § 17a zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 268/2014 Z. z.

      2)  § 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

      3)  § 66 až 70 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

     3a)  § 57 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

    3b)  § 139b ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

     3c)  § 88a zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

    3d)  § 2 ods. 2 a 9 až 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

      4)  § 21 ods. 1 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.

      5)  § 7 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 653/2007 Z. z.

      6)  § 16 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

      7)  § 16 ods. 4 a 5 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení zákona č. 324/2012 Z. z.

     7a)  § 6 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2018 Z. z.

      8)  Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

     8a)  Zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    8b)  § 48 ods. 3 až 5 a § 49 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

      9)  § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

    10)  § 12 ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z.

    11)  § 43b ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

    12)  Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    13)  § 25 zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov.

    14)  Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Príloha

k zákonu č. 447/2015 Z. z.

v znení zákona č. 379/2019 Z. z.

Komentár k prílohe

Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. sa zákon doplnil touto prílohou upravujúcou štruktúru údajov o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby.

Ustanovila sa eliminovať plošná administratívna záťaž poplatníkov, ktorí zrušením pôvodného ustanovenia § 4 ods. 3 zákona a nahradením novým ustanovením už nemusia povinne splniť si oznamovaciu povinnosť pri vymedzených stavbách najneskôr v momente vzniku poplatkovej povinnosti. Naopak, ustanovilo sa určenie presného postupu pri využití kompetencie vyplývajúcej z daňového poriadku pre obec ako správcu poplatku na zaslanie individuálnej výzvy poplatníkovi na oznámenie výmery podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v štruktúre podľa účelu jej využitia tak, ako je uvedené v prílohe tohto zákona. Predpokladá sa, že tento inštitút bude voči poplatníkom využívaný sporadicky a individuálne, nakoľko obce v súčasnosti pri správe daní používajú aj informácie získané súčinnosťou orgánu preneseného výkonu štátnej správy v oblasti výstavby a stavebného konania.

Projektová dokumentácia môže byť v praxi pre správcu poplatku komplikovaná najmä pri viacúčelových stavbách, a teda správca poplatku aj vzhľadom na nejednotnosť definície miestnosti a rôznych spôsoboch určenia podlahovej plochy v stavebnom sektore pri rôznych stavbách môže mať problém zistiť správny základ poplatku podľa § 6 zákona (aj preto aktuálna novela zaviedla vlastnú definíciu miestnosti a podlahovej plochy, ktorá je pre všetky druhy stavieb na účely miestneho poplatku za rozvoj jednotná). Pre deklaráciu správnosti oznamovaných údajov na základe výzvy správcu poplatku je vhodné údaje potvrdiť projektantom stavby. Zároveň sa zaviedol ďalší postup obce voči poplatníkovi za predpokladu, že poplatník nereaguje na výzvu správcu poplatku podľa § 4 ods. 3 zákona tak, že správca poplatku zašle ďalšiu výzvu s primeranou lehotou, po ktorej nasleduje určenie poplatku podľa pomôcok.

V prílohe zákona sa ustanovila štruktúra údajov o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby za účelom jednotnej aplikácie splnenia si oznamovacej povinnosti poplatníka na základe výzvy správcu poplatku.