PRVÁ ČASŤ	PREDMET ZÁKONA A ZÁKLADNÉ ZÁSADY	§	1-10a
DRUHÁ ČASŤ	KONKURZ	§	11-107c
TRETIA ČASŤ	REŠTRUKTURALIZÁCIA	§	108-165
ŠTVRTÁ ČASŤ	ODDLŽENIE	§	166-171d
PIATA ČASŤ	CEZHRANIČNÉ KONKURZY	§	172-175
ŠIESTA ČASŤ	KONKURZ FINANČNÝCH INŠTITÚCIÍ
	A ZÁVEREČNÉ VYROVNANIE ZISKOV A STRÁT	§	176-195e
SIEDMA ČASŤ	PROCESNÉ USTANOVENIA	§	196-203a
ÔSMA ČASŤ	SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ  A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA	§	204-208
Príloha	ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

 

 

ZÁKON č. 7/2005 Z. z.

o konkurze
a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

v znení

zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 520/2005 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z.,
zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 270/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z.,
zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z.,
zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z.,
zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z.,
zákona č. 117/2015 Z. z., zákona č. 282/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z.,
zákona č. 390/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z.,
zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 291/2016 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z.,
zákona č. 377/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z.,
zákona č. 373/2018 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z.,
zákona č. 343/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 72/2021 Z. z.
a zákona č. 454/2021 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

PREDMET ZÁKONA
A ZÁKLADNÉ ZÁSADY

§ 1

Tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.

Komentár k § 1

Účelom zákona je usporiadať majetkové pomery dlžníka v prípade jeho úpadku, a to formou reštrukturalizácie jeho podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Spoločným znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je uspokojenie veriteľov dlžníka v čo najvyššej miere a podľa možností v čo najkratšom čase.

 

Základný účel a cieľ zákona

Dá sa povedať, že základným cieľom a účelom zákona je ekonomické a právne vyriešenie majetkových problémov podnikateľov bez ohľadu, či ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu, pričom hrozí úpadok. Rovnako však ide o riešenie situácie, ak je podnikateľ z pohľadu ekonomického už nefunkčný.

 

Rozdiel medzi dvoma formami

Rozdeľujúcim znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je hľadisko zachovania podniku dlžníka. V prípade reštrukturalizácie je zachovanie podniku dlžníka základným predpokladom úspechu reštrukturalizácie. Naproti tomu v konkurze ide spravidla o rýchle ukončenie prevádzkovania podniku dlžníka a následný rozpredaj majetku dlžníka za účelom kolektívneho uspokojenia veriteľov dlžníka. I keď konkurz – tak ako je upravený zákonom – predpokladá rýchlu likvidáciu podniku dlžníka, ponúka aj riešenie na zachovanie tohto podniku, avšak len v prípadoch, ak to prinesie pre veriteľov vyššiu mieru ich uspokojenia ako v prípade konkurzu s čisto likvidačným charakterom.

Konkurz je právom upravené riešenie úpadku dlžníka a reštrukturalizácia je právom upravené riešenie úpadku, ale aj hroziaceho úpadku dlžníka.

 

Zánik spoločnosti podľa Obchodného zákonníka

Ukončením konkurzného konania z dôvodu nedostatku majetku alebo ukončením konkurzu, okrem zrušenia konkurzu z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre konkurz, dochádza k zrušeniu spoločnosti. V prípade tohto spôsobu zrušenia spoločnosti súd bez zbytočného odkladu vymaže spoločnosť z obchodného registra.

 

Vykonávací predpis

Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 204 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje dôležité ustanovenia týkajúce sa konkurzu a reštrukturalizácie.

Táto vyhláška upravuje

–   podrobnosti o obsahových náležitostiach zoznamu dlžníkovho (úpadcovho) majetku (zoznam majetku) a zoznamu dlžníkových (úpadcových) záväzkov (zoznam záväzkov) a podrobnosti o iných zoznamoch, prehľadoch a prílohách,

–   výšku preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, výšku preddavku na úhradu nákladov konkurzu a výšku nákladov rozhodujúcu na posúdenie, či možno konkurzné konanie zastaviť pre nedostatok majetku,

–   podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny a úhrade výdavkov predbežného správcu vrátane paušálnych náhrad za výdavky predbežného správcu a podrobnosti o výške a spôsobe určenia odmeny správcu v konkurze, v reštrukturalizácii a v konaniach o oddlžení vrátane paušálnych náhrad za nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania,

–   vzory tlačív na podávanie prihlášok, vzory tlačív na popieranie pohľadávok, vzory tlačív na podávanie námietok poradia pohľadávok proti podstate, ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach a vedení zoznamu pohľadávok a ďalšie podrobnosti o oznamovaní údajov zapisovaných do zoznamu pohľadávok súdu,

–   ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach súpisu,

–   ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach evidencie o pohľadávkach proti podstate a ich priraďovaní a rozpočítavaní medzi súpisové zložky majetku,

–   ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach evidencie o pohľadávkach z prevádzkovania podniku a ich priraďovaní a rozpočítavaní medzi súpisové zložky majetku,

–   ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach rozvrhu výťažku,

–   čo sa rozumie majetkom väčšej hodnoty, nehnuteľnosťou väčšej hodnoty, nehnuteľnosťou menšej hodnoty a kto sa považuje za drobného veriteľa,

–   podrobnosti o procesoch speňažovania majetku počas konkurzu.

Elektronická podoba príloh tejto vyhlášky a elektronická podoba formulárov na podávanie návrhov podľa prvého oddielu desiatej hlavy druhej časti zákona a štvrtej časti zákona sa zverejní na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 1 sa slová „riešenie hroziaceho úpadku dlžníka“ nahrádzajú slovami „hroziaci úpadok, povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom dlžníka“.

Dochádza k zmene právnej úpravy týkajúcej sa hroziaceho úpadku v zmysle, že zákon definuje hroziaci úpadok. Riešenie hroziaceho úpadku v dôsledku hroziacej platobnej neschopnosti je predmetnom zákona o riešení hroziaceho úpadku.

Jedna z náročných úloh pre právnu teóriu je zadefinovanie hroziaceho úpadku. Náročnosť spočíva najmä v tom, že väčšina čiastkových predpokladov spočíva v ekonomických základoch, pričom niektoré z nich nemusia byť viditeľné ani tretími osobami a dokonca ani samotným podnikateľom. V právnej praxi sa ustálilo niekoľko modelov predikovania úpadku, pričom najznámejší z nich je zrejme „Altmanovo Z-score“. Poňatie niektorého z týchto modelov do právnej úpravy pevne však nie je adekvátne, keďže aj keď predikujú hroziaci úpadok s vysokou pravdepodobnosťou, nie sú použiteľné všeobecne t. j. pre všetky typy hospodárskej činnosti. Pojem hroziaceho úpadku teda nie je definovaný exaktne. Právna úprava sa upína k vymedzeniu hroziaceho úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti. Tým sa rozumie stav, kedy dlžníkovi s prihliadnutím na všetky okolnosti hrozí, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť. Ak dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, je oprávnený využiť na riešenie svojej situácie preventívne konanie upravené osobitným zákonom alebo využiť aj iné opatrenia na odvrátenie hroziaceho úpadku za súčasného splnenia všeobecných povinností, ktoré mu zákon v súvislosti s hroziacim úpadkom ukladá. Je potrebné uviesť, že zákon síce nadväzuje hroziacu platobnú neschopnosť na obdobie 12 kalendárnych mesiacov, čo však nevylučuje proaktívne konanie dlžníka aj pred týmto obdobím tak, aby svoju situáciu mohol riešiť včas za použitia dostupných nástrojov. V zásade sa predpokladá aktívna spolupráca medzi dlžníkom a veriteľmi na účely vyriešenia situácie, ktorá môže viesť či už k hroziacemu úpadku dlžníka alebo priamo k úpadku dlžníka.

Na zefektívnenie rámcov preventívnych pravidiel pri hroziacom úpadku sú potrebné cielenejšie pravidlá týkajúce sa povinností štatutárnych orgánov dlžníka vo vzťahu k hrozbe úpadku a jeho platobnej neschopnosti. Okrem povinností štatutárnych orgánov v zmysle Obchodného zákonníka, vrátane konania s odbornou starostlivosťou, sa zdôrazňujú aj ďalšie povinnosti späté s nielen s hroziacim úpadkom tak, aby ich plnenie prispelo k včasnému riešeniu situácie dlžníka spojenej s jeho hroziacim úpadkom, resp. k zisteniu, že dlžníkovi hroziaci úpadok hrozí.

Jednou zo skutočností signalizujúcich hroziaci úpadok dlžníka je evidovanie dlžníka v zozname dlžníkov zdravotnej poisťovne alebo v zozname fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávky, prípadne v zozname daňových dlžníkov. V prípade zistenia existencie takejto evidencie dlžníka je dlžník povinný posúdiť, či mu úpadok hrozí. Existencia iných skutočností, v dôsledku ktorých môže hroziť dlžníkovi úpadok, je samozrejme na posúdení samotného dlžníka v rámci plnenia jeho povinnosti sústavne sledovať svoju finančnú situáciu a povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Dlžník je povinný posudzovať, či mu úpadok hrozí, pričom ak nemá dostatok odborných vedomostí alebo skúseností na toto posúdenie, vrátane posúdenia prijatia vhodných opatrení na odstránenie hroziaceho úpadku, je štatutárny orgán dlžníka povinný vyhľadať pomoc odborníka. V tomto prípade sa odborníkom rozumie akákoľvek iná osoba, ktorá má dostatočné odborné vedomosti alebo skúsenosti na to, aby bola spôsobilá posúdiť, či dlžníkovi úpadok hrozí.

Explicitne sa upravuje povinnosť dlžníka sústavne sledovať svoju finančnú situáciu tak, aby mohol včas zistiť hroziaci úpadok a súčasne povinnosť využiť všetky potrebné, vhodné, efektívne a primerané opatrenia na odvrátenie hroziaceho úpadku, vrátane využitia možnosti verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácie podľa osobitného zákona, prípadne iného vhodného a účinného opatrenia, ktoré nevyžaduje účasť všetkých veriteľov. V každom prípade by riešenie situácie dlžníka malo vychádzať z dialógu so zainteresovanými stranami.

Osobitne sa upravuje povinnosť štatutárneho orgánu dlžníka v prípade hroziaceho úpadku konať v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti a počas riešenia hroziaceho úpadku zohľadňovať spoločné záujmy všetkých zúčastnených osôb, resp. osôb, ktoré môžu byť hroziacim úpadkom dlžníka dotknuté.

§ 2

Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií.

Komentár k § 2

Ustanovenie upravuje spôsob vylúčenia použitia tohto zákona.

Z pôsobnosti zákona je vylúčený štát ako aj štátne rozpočtové organizácie, štátne fondy, NBS, Garančný fond investícii a fond ochrany vkladov. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené tiež všetky tie právnické prípadne aj fyzické osoby, za ktorej všetky záväzky ručí alebo inak zodpovedá štát.

Ak štát poskytne generálnu záruku za všetky záväzky určitej osoby, nie je dôvod, aby sa jej majetkové pomery riešili konkurzom prípadne reštrukturalizáciou, nakoľko veritelia tejto osoby sa môžu – ak dlžník neplní riadne a včas – domáhať splnenia svojich záväzkov priamo od štátu a nie je potrebné ich uspokojovať kolektívne, resp. prostredníctvom plánu.

 

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku

S účinnosťou od 1. 1. 2012 sa po novele zákona č. 348/2011 Z. z. z pôsobnosti zákona vylúčila aj rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku.

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie obce a vyššieho územného celku ako samostatné právnické osoby sú subjekty plne alebo väčšinovo napojené na rozpočet zriaďovateľa.

Poznámka

Rozpočtové organizácie hospodária len s pros-triedkami obce a vyššieho územného celku a ich rozpočet je súčasťou rozpočtu obce a vyššieho územného celku; príspevkové organizácie hospodária s príspevkom poskytnutým z rozpočtu zriaďovateľa, ktorý musí pokrývať viac ako 50 % ich výrobných nákladov.

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie obce a vyššieho územného celku nie sú subjektmi vlastníckych práv, čo znamená, že nemajú vlastný majetok a spravujú len majetok vo vlastníctve obce a vyššieho územného celku. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto typy organizácií zabezpečujú plnenie samosprávnych, resp. verejnoprospešných funkcií samospráv (rovnako ako štátne rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie zabezpečujú plnenie základných verejných funkcií štátu alebo verejnoprospešné činnosti, teda sú v obdobnom postavení), sa rozšíril okruh subjektov, u ktorých sa vylučuje použitie zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

§ 3

(1)  Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

(2)  Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

(3)  Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu,¹⁾ má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti,^1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

(4)  Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Komentár k § 3

Ustanovenie sa zaoberá úpadkom, pričom zákon všeobecne definuje pojmy platobná neschopnosť a predĺženie. V prípade platobnej neschopnosti sa tento pojem zadefinoval v súlade s predchádzajúcou právnou úpravou. Čiastočná úprava nastala len v presnejšom vymedzení počtu veriteľov, ktorý je jedným z predpokladov preto, aby sa majetkové pomery dlžníka riešili inak ako bežnou exekúciou.

Čo sa týka predlženia, predchádzajúca právna úprava tento pojem používala, avšak bližšie tento pojem nedefinovala. Zákon zadefinoval predĺženie ako stav kedy splatné záväzky dlžníka presahujú majetok dlžníka. Aby nedochádzalo k pochybnostiam ako zistiť hodnotu záväzkov a majetku na účely posúdenia predĺženia, zákon presne vymedzil spôsob tohto zisťovania a to, čisto ich účtovnou hodnotou. Nakoľko predlženie a jeho účtovné vyjadrenie je možné zistiť len pri osobách, ktoré majú povinnosť viesť účtovníctvo, zákon obmedzuje posudzovanie úpadku dlžníka vo vzťahu k jeho predlženiu len na osoby, ktoré účtujú podľa zákona o účtovníctve.

 

Dlžník v úpadku

Do úpadku sa dostáva dlžník v prípade, ak sa stal platobne neschopným alebo predlženým. To znamená, že ide o dve formy úpadku dlžníka. Pre prípad úpadku musia byť splnené zásadné podmienky, a to existencia minimálne dvoch veriteľov, existencia pohľadávok u týchto veriteľov, pri ktorých dlžník mešká s ich úhradou viac ako 30 dní, a to po ich splatnosti. Zároveň je preukázané, že k úhrade pohľadávok nedošlo z dôvodu, že je dlžník platobne neschopným, čiže ich nebol schopný zaplatiť. Ide o insolventného dlžníka.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii predpokladá, že je dlžník v úpadku v prípade, že bol z jeho strany podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.

S účinnosťou od 1. 1. 2012 sa spresnilo znenie odseku 1, pretože nebolo správne, nakoľko návrh na povolenie reštrukturalizácie môže dlžník alebo veriteľ podať aj v prípade hroziaceho úpadku, t. j. v čase keď dlžník ešte v úpadku nie je.

Poznámka

V praxi nebolo jednotne nahliadané na to, či zákonodarca použitím slov „rozumie sa tým“ pri návrhu samotného dlžníka na vyhlásenie konkurzu mienil vyjadriť, že ide o vyvrátiteľnú alebo nevyvrátiteľnú domnienku. Novelou zákona č. 87/2015 sa tieto aplikačné problémy odstránili a predkladateľ mienil použitím slov „predpokladá sa“ vyjadriť, že ide o domnienku vyvrátiteľnú. Predkladateľ sa domnieval, že tú okolnosť, že ide o vyvrátiteľnú domnienku, je možné dovodiť aj v súčasnosti s poukazom na § 102 ods. 2, ktorý vyjadruje, že súd aj bez návrhu rozhodne o zrušení konkurzu, ak zistí, že tu nie sú predpoklady na konkurz. „A simili“, pokiaľ ide o dokazovanie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie, či sú, alebo nie sú dané predpoklady na vyhlásenie konkurzu (rovnako ako zrušenie), sa uplatní vyšetrovacia zásada, nie prejednacia zásada (a to aj v konaniach iniciovaných veriteľom). Tá okolnosť, že ide o vyvrátiteľnú domnienku, je dôležitá aj z toho aspektu, že pri návrhu na vyhlásenie konkurzu je potrebné skúmať naliehavý právny záujem na jeho vyhlásení (keďže návrh na vyhlásenie konkurzu je v podstate návrh na určenie stavu úpadku dlžníka). Naliehavý právny záujem nie je daný, ak sa vyhlásením konkurzu sledujú iné ciele napr. vyradenie konkurenta pri verejnom obstarávaní

Ako sme už uviedli, pre konštatovanie, že je dlžník v úpadku vo forme insolvencie, je podmienkou splnenie vyššie uvedených podmienok.

 

Platobná neschopnosť

Dňa 1. 1. 2017 sa novelou zákona č. 377/2016 Z. z. zmenilo znenie odseku 2, čo znamená, že sa nanovo upravila definícia úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti. Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Tu ide o rovnakú úpravu, ak bola v predchádzajúcom znení. Naproti tomu sa upravila definícia úpadku pre fyzické osoby, ktorá reflektuje osobitosti fyzických osôb ohľadom platobnej schopnosti, keďže lehota 30 dní, počas ktorej dlžník – fyzická osoba nie je schopný plniť peňažné záväzky je spravidla veľmi krátka a nútila by osoby, ktoré sa prechodne ocitli v stave platobnej neschopnosti riešiť svoju situáciu spôsobom podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Príčiny prechodnej platobnej neschopnosti môžu však spočívať napr. v tom, že fyzickej osobe vypadol očakávaný príjem v dôsledku prechodného zhoršenia zdravotného stavu, či z dôvodu, že jej odberateľ mešká s úhradou významnej pohľadávky, respektíve faktúry. Fyzická osoba je preto platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Nie je dôvod trvať na pluralite veriteľov, najmä s ohľadom na prepracovaný model možnosti jej oddlženia.

 

Jedna pohľadávka

V súvislosti s posudzovaním platobnej neschopnosti sa považujú za jednu pohľadávku všetky pohľadávky patriace jednému veriteľovi počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Za platobnú neschopnosť dlžníka sa považuje aj prípad, že sa nepodarilo pohľadávku dlžníka vymôcť ani exekúciou. Exekúciou sa rozumie nútený výkon rozhodnutia, ktorý nemôže vzniknúť bez rozhodnutia súdu, ktorým poverí súdneho exekútora na začatie exekúcie voči povinnému.

Za platobnú neschopnosť dlžníka sa považuje aj prípad, že dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a).

Poznámka

Ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa súd do 5 dní od začatia konkurzného konania

–   odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä

–  výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť; najmä aby predložil,

–  zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní,

–  zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania,

–  informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu,

–  zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania,

–  poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz,

–  poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze,

–   určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov označených v návrhu; predvolanie, ako aj upovedomenie súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku; dlžníkovi predvolanie doručí aj iným spôsobom; termín pojednávania súd určí tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania,

–   vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil,

Predlžený

Za predlženého zákon považuje toho, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Od 1. 1. 2021 sa spresnila definícia predĺženia spôsobom obvyklým v zahraničných právnych úpravách napr. v nemeckej právnej úprave, resp. v českej právnej úprave, to znamená ako stav, keď suma všetkých záväzkov dlžníka presiahne hodnotu jeho majetku.

Pri stanovení sumy záväzkov a hodnoty majetku sa vychádzať z účtovníctva, pričom sa prihliada aj na prípadnú ďalšiu správu majetku, prípadne na ďalšie prevádzkovanie podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku resp. prevádzkovaní podniku pokračovať.

Znamená to, že pri stanovení predĺženia sa nevychádza len zo samotnej hodnoty aktuálneho majetku dlžníka, avšak v prípade, že dlžník je objektívne schopný pokračovať v prevádzkovaní svojho podniku, t. j. možno odôvodnene predpokladať, že dlžník bude schopný v budúcnosti dosahovať kladné hospodárske výsledky, pri stanovení predĺženia sa prihliadne aj na budúce hospodárske výsledky dosiahnuté v súvislosti s budúcou prevádzkou podniku.

V záujme umožniť podnikateľom, aby sa financovali aj z finančných prostriedkov akcionára prípadne spriaznených osôb iným spôsobom ako len do základného imania, v rámci definície predĺženia sa ustanovilo, aby do sumy záväzkov na účely stanovenia predĺženia sa nezapočítavala suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, v zmysle Obchodného zákonníka, ani suma tzv. kvázi podriadených záväzkov.

Poznámka

Záväzok podriadenosti

Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že v prípade úpadku dlžníka alebo jeho zrušenia s likvidáciou sa pohľadávky veriteľa uspokoja až po uspokojení pohľadávok ostatných veriteľov dlžníka (záväzok podriadenosti). Zmluva, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, musí byť vyhotovená v písomnej forme. Zmluvu možno uzavrieť na určitý čas, najmenej však na tri roky, alebo na neurčitý čas. V zmluve, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno dohodnúť podmienky, ktoré vedú k jej zániku pred uplynutím dohodnutého času. Zmluvu, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno, ak ide o záväzok podriadenosti, meniť ani dopĺňať, odstúpiť od nej pred uplynutím lehoty na plnenie, meniť čas jej platnosti, ak bola uzavretá na určitý čas, ani meniť čas jej platnosti z určitého času na čas neurčitý. Pohľadávky veriteľa zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno započítať so záväzkami dlžníka alebo záväzky dlžníka z takejto zmluvy s pohľadávkami veriteľa. Plnenie pohľadávok nemožno nijakým spôsobom zabezpečiť. K záväzku dlžníka zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno pristúpiť ani ho prevziať. Záväzok podriadenosti však v celom rozsahu prechádza na postupníka pri postúpení pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti; rovnako záväzok podriadenosti v celom rozsahu prechádza na nadobúdateľa pohľadávky pri inom odplatnom alebo bezodplatnom prevode alebo prechode pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti.

Zmluva zaniká

–   uplynutím času, na ktorý bola uzavretá; ak je však pred jeho uplynutím na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknúť pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie,

–   uplynutím troch rokov od doručenia výpovede, ak bola uzavretá na neurčitý čas; ak je však pred uplynutím lehoty troch rokov na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknúť pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie,

–   zrušením dlžníka bez likvidácie, ak je ním banka.

 

Naproti tomu však veritelia z týchto záväzkov nemajú v konkurze ani v reštrukturalizácii možnosť ovplyvňovať priebeh týchto konaní hlasovaním vo veriteľských orgánoch a v prípadnom konkurze sú uspokojovaní až ako poslední v rámci skupiny podriadených pohľadávok. Miera uspokojenia týchto veriteľov v konkurze sa automaticky premieta aj do miery ich uspokojenia v prípadnej reštrukturalizácii.

Definícia predĺženia vychádza z osvedčených zahraničných insolvenčných úprav, kde týmto spôsobom je stav predĺženia upravený napr. v Nemecku prípadne Českej republike, ale aj v anglosaských a franko-hispánskych systémoch.

Systémy sú niekedy založené na princípe, že veriteľ má právo iniciovať insolvenčné konanie, resp. dlžník je povinný iniciovať takéto konanie, ak možno odôvodnene predpokladať, že dlžník nebude schopný v budúcnosti splniť niektorý zo svojich aktuálnych záväzkov, a to aj v prípade, že v danom čase takýto záväzok ešte nie je splatný, resp. jeho splatnosť nastane až v budúcnosti.

 

Negatíva predchádzajúcej definície predlženia

Predchádzajúca definícia predĺženia predstavovala len druhú formu platobnej neschopnosti, ktorá však nastávala omnoho neskôr ako samotná zákonom definovaná platobná neschopnosť. Právna úprava definovala predĺženie ako stav, keď hodnota splatných záväzkov presahovala hodnotu majetku, t. j. hodnotu majetku neporovnávala so sumou všetkých záväzkov, avšak iba so sumou splatných záväzkov.

Aké boli negatíva takejto právnej úpravy predĺženia:

–   právna úprava umožňovala podnikať aj tým podnikateľom, ktorí dlhodobo vykazovali stratu, v dôsledku ktorej hodnota ich majetku nekryla ich záväzky. Takýto stav právna úprava nielenže nesankcionuje, ale svojim spôsobom právne dovoľuje a podporuje,

–   právna úprava umožňovala zbavovať sa majetku dlžníkovi, ktorý bol účtovne v predĺžení, avšak právne predĺžený nebol, t. j. takéto chovanie dlžníka nie je možné postihovať ani prostredníctvom odporovateľných právnych úkonov v rámci konkurzu, ani trestnoprávne, nakoľko dlžník, ktorý je účtovne alebo fakticky v predlžení, nie je v predlžení v právnom slova zmysle,

–   právna úprava podporovala financovanie dlžníka zo strany akcionára, resp. spriaznených osôb, nie do equity, resp. základného imania, ale spôsobom ako bežní veritelia, v dôsledku čoho akcionári, resp. osoby spriaznené s dlžníkom neskôr v priebehu konkurzu prípadne reštrukturalizácii zásadne ovplyvňovali, resp. deformovali priebeh týchto konaní v postavení bežných veriteľov a nie v postavení akcionárov. Záujmy týchto „spriaznených veriteľov“ sú však zásadne iné ako základný záujem sledovaný konkurzom, resp. reštrukturalizáciou, a to dosiahnuť pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok.

 

Určenie platobnej neschopnosti

Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Ide o vyhlášku č. 643/2005, ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2006, v súlade s ktorou sa na účely určenia platobnej neschopnosti platobne neschopným rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom, ktorým sa rozumejú

–   peňažné prostriedky,

–   pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace,

–   peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie,

–   peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty ich splatnosti,

–   peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich splatenie požiadalo nasledujúci deň.

Za finančný majetok sa nepovažujú peňažné prostriedky, pohľadávky ani cenné papiere, ktoré sú vyjadrené v mene štátu, ktorý nie je členským štátom Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.

Na účely § 1 odseku 1 vyhlášky sa neprihliada na peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti, o ktorom vedie dlžník s veriteľom vzájomné rokovanie o zmene jeho splatnosti alebo o inej jeho reštrukturalizácii a veriteľ má záujem rokovanie viesť, čo dlžníkovi písomne v čase rokovania potvrdil.

Peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti a finančný majetok dlžníka vyjadrený v tej istej cudzej mene sa na účely odseku 1 v sume, v ktorej sa vzájomne kryjú, započítajú. Vo zvyšnej sume sa prepočítajú na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska referenčný výmenný kurz cudzej meny neurčuje a nevyhlasuje, prepočet na eurá sa urobí s odbornou starostlivosťou.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 3 ods. 2 prvej vete sa číslo „30“ nahrádza číslom „90“.

Upravuje sa definícia platobnej neschopnosti. Zaviedla sa úprava lehoty omeškania s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov dlžníka z pôvodných 30 dní na 90 dní po lehote splatnosti. Doterajšia lehota 30 dní sa javí ako veľmi prísna, avšak na druhej strane doteraz pre platobnú neschopnosť nemal dlžník povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Tiež je potrebné prihliadnuť na to, že definícia platobnej neschopnosti naprieč členskými štátmi EÚ je rozdielna. Niektoré štáty takúto lehotu ustanovenú nemajú a ponechávajú jej vymedzenie na súdnu prax, iné štáty (napr. Česká republika pracuje legislatívne s lehotou 3 mesiace). Ide prirodzene o problematiku veľmi komplexnú, keďže už samotné slovo „schopný“ si vyžaduje typicky významnú interpretáciu v súdnej praxi a v procesnej rovine rozkladanie dôkazného bremena medzi veriteľa a dlžníka.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 3 ods. 2 sa vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne.“

Upravuje sa domnienka platobnej schopnosti dlžníka – právnickej osoby vzhľadom na jej peňažný majetok a splatné peňažné záväzky. Dlžník teda môže preukázať schopnosť plniť svoje splatné peňažné záväzky tým, že preukáže dostatočnú výšku svojho peňažného majetku (v zmysle vykonávacieho predpisu ide v zásade o disponibilné peňažné prostriedky), alebo že v období 60 dní, od kedy nastal úpadok dlžníka, tento peňažný majetok získa a bude schopný uhradiť svoje splatné peňažné záväzky. Ide o tzv. medzeru krytia, ktorá vlastne predstavuje negatívnu podmienku platobnej neschopnosti. Podrobnosti o určení medzery krytia ustanoví vykonávací predpis.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 3 odsek 4 znie:

„(4) Dlžník, ktorý sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku, nesmie plniť splatnú peňažnú pohľadávku vo väčšom rozsahu, ako do výšky, aká by na veriteľa pripadala pri uspokojení veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu; to neplatí, ak

a)  úpadok dlžníka nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie,^1aa) a

b)  ide o plnenie pohľadávky nevyhnutne potrebnej na zachovanie prevádzky podniku dlžníka voči nespriaznenej osobe.“

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 1aa znie:

„1aa) § 7 až 49 zákona č. .../2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

U dlžníka vzniká hierarchická štruktúra vzájomných vzťahov medzi jednotlivými veriteľmi vo vzťahu k majetkovej podstate dlžníka v okamihu jeho úpadku. To znamená, že ešte pred tým, ako bol súdom zistený vyhlásením konkurzu (konkurzná podstata). Existencia takýchto kvázi zmluvných vzťahov veriteľov zamedzuje voľnej úvahe dlžníka o uspokojovaní pohľadávok veriteľov. Koniec koncov svojvôli sa zamedzuje formulovaním niektorých skutkových podstát trestných činov (napr. zvýhodňovanie veriteľa).

Insolvenčná úprava by však v ohľade možnosti plnenia niektorých nárokov samotným dlžníkom mala byť precízna a mala by reflektovať existenciu pravidiel (absolútnej) priority a pravidla pari passu ako dvoch pravidiel, ktoré ovládajú existenciu hierarchickej štruktúry dlžníka. Pravidlo pari passu (t. j. pomerného uspokojenia veriteľov; resp. horizontálne pravidlo) je pravidlom, ktoré sa presadzuje pri uspokojovaní nezabezpečeného dlhu. Pravidlo absolútnej priority (vertikálne pravidlo) ovláda uspokojenie veriteľov ohľadom zabezpečeného dlhu. Ak je dlžník v úpadku, je opodstatnené presadzovať, aby dlžník plnil svoj dlh tak, ako by bol úpadok dlžníka už zistený súdom a konkurz na jeho majetok vyhlásený, a to vrátane pravidiel pre uspokojenie spriazneného dlhu. Prirodzene, niektoré nároky z povahy veci ešte neexistujú. Napríklad náklady konkurzu (t. j. pohľadávky proti podstate ako náklady na správu a speňaženie podstaty). Riziko úpadku a teda straty hodnoty majetkovej podstaty na ich uspokojenie najviac nesú nezabezpečení a nespriaznení veritelia.

Z pravidla by však mali existovať výnimky dané napr. tým, že v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie (preventívne konanie) môže nastať úpadok, avšak toto konanie obsahuje na tento prípad osobitné pravidlá. Popri nich taktiež nespriaznené pohľadávky nevyhnutne potrebné na zachovanie prevádzky podniku.

Aj keď pomerné uspokojenie veriteľov (pari passu) je základným pravidlom, ktoré ovláda distribúciu hodnoty majetkovej podstaty dlžníka, nie je jediným pravidlom. Popri ňom sa presadzuje aj pravidlo absolútnej priority. Bolo preto vhodnejšie, aby sa výslovne v definícii neuvádzalo slovo pomernom. Takéto vypustenie poskytuje priestor pre adekvátny výklad aj v prípadoch, kedy sa použije pravidlo absolútnej priority.

§ 4

(1)  Dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Dlžníkovi hrozí úpadok najmä vtedy, ak je v kríze.^1b)

(2)  Ak je dlžník povinný účtovať podľa osobitného predpisu,¹⁾ je povinný sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas zistiť prípadnú hrozbu úpadku a prijať opatrenia, ktoré hroziaci úpadok odvrátia.

Komentár k § 4

Zákon ustanovením všeobecne upravuje povinnosť predchádzania úpadku, ktorú je povinný dodržiavať dlžník, pričom týmto ustanovením ide len o odporúčací charakter. Povinnosťou dlžníka je prijímať opatrenia, ktoré by mali zabrániť, prípadne odvrátiť hroziace ekonomické problémy, ktoré by ho mohli dostať do insolvencie. Všetky opatrenia musí prijímať bez zbytočného odkladu, a to už v čase jeho krízy, ktorá ho do úpadku môže doviesť.

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa od 29. 4. 2015 exemplifikatívne upravilo, že dôvodom hroziaceho úpadku dlžníka je kríza podľa predpisov obchodného práva, ktorým je zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

Poznámka

Spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Za spoločnosť v kríze sa považuje aj spoločnosť v čase od jej zrušenia do vstupu do likvidácie. Spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100.

Sledovanie finančnej situácie

V odseku 2 je presnejšie vymedzená povinnosť dlžníka účtujúceho podľa zákona č. 431/2001 Z. z. o účtovníctve – spravidla podnikateľa – starostlivo sledovať vývoj svojej finančnej situácie ako aj pohyb svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas prijať opatrenia, či už na predídenie úpadku, navrhnutia neformálnej reštrukturalizácie alebo včasného podania návrhu na formálnu reštrukturalizáciu – a ak nie sú dané možnosti ani na jedno z týchto riešení – aby mohol riadne a včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu to ukladá zákon.

Najúčinnejším spôsobom riešenia úpadku tak, aby podnik dlžníka zostal zachovaný, aby akcionári dlžníka neprišli o svoje vklady do imania dlžníka a aby veritelia boli uspokojení v čo najvyššej miere spravidla úplne, je neformálna reštrukturalizácia. Ide o riešenie, ktoré nestresuje podnik formálnym postupom ani negatívnou publicitou, ale naopak v prípade úspešnej neformálnej reštrukturalizácie prezentuje podnik ako podnik, ktorému veritelia dôverujú. Nakoľko neformálna reštrukturalizácia je neformálny spôsob riešenia problémov podniku, zákon ako taký nemôže upravovať neformálnu reštrukturalizáciu. Nakoľko však ide o najúčinnejší a najvhodnejší spôsob riešenia úpadku, resp. hroziaceho úpadku, zákon aspoň vo všeobecnosti tento spôsob riešenia úpadku, resp. hroziaceho úpadku, označuje.

Ako sme už uviedli, týmto ustanovením je dlžníkovi daná povinnosť predchádzania úpadku, pričom však zákon neupravuje žiadnu formu sankcii za nesplnenie tejto povinnosti.

Ak ide však o úmysel zo strany dlžníka, aby sa do úpadku dostal, v súlade so zákonom č. 300/2005 Z. z. Trestný poriadok ide o trestný čin.

Poznámka

Podvodný úpadok

Kto v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť pre seba alebo iného neoprávnený prospech spôsobí úpadok právnickej osoby, v ktorej je štatutárnym orgánom alebo prokuristom, tým, že majetok tejto právnickej osoby čo aj len sčasti použije na založenie inej právnickej osoby alebo na získanie jej majetkovej účasti v inej právnickej osobe, alebo kto tak koná v úmysle spôsobiť úpadok právnickej osoby, v ktorej je štatutárnym orgánom alebo prokuristom, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin a spôsobí ním väčšiu škodu alebo ním získa pre seba alebo pre iného väčší prospech. Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin a spôsobí ním značnú škodu alebo ním získa pre seba alebo pre iného značný prospech, alebo závažnejším spôsobom konania. Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu alebo ním získa pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu, alebo a spôsobí ním inému úpadok.

Zavinený úpadok

Kto spôsobí úpadok právnickej osoby a vo väčšom rozsahu zmarí uspokojenie jej veriteľa tým, že bez zodpovedajúceho finančného krytia investuje do stratového obchodu, prijme alebo poskytne z hľadiska majetkových možností právnickej osoby nevýhodný úver, na škodu veriteľa právnickej osoby zničí, poškodí, daruje, zatají alebo inak odstráni čo aj len sčasti majetok tejto právnickej osoby, väčšiu časť príjmu z podnikania právnickej osoby použije na vlastnú osobnú spotrebu, alebo príjem z podnikania právnickej osoby vloží čo aj len sčasti do lotérií, hier alebo stávok, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Rovnako sa potrestá, kto koná týmto spôsobom, a úpadok právnickej osoby bol odvrátený len poskytnutím príspevku alebo iným opatrením orgánu štátu, územnej samosprávy alebo verejnoprávnej inštitúcie, ku ktorým neboli tieto orgány povinné. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin a spôsobí ním značnú škodu. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo spôsobí ním inému úpadok.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

§ 4 vrátane nadpisu znie:

㤠4

Hroziaci úpadok

(1) Dlžník je v hroziacom úpadku, najmä ak mu hrozí platobná neschopnosť.

(2) Dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť.

(3) Dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Ak dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, môže riešiť hroziaci úpadok najmä preventívnym konaním podľa osobitného predpisu.^1b)“

Poznámka pod čiarou k odkazu 1b znie:

„1b) Zákon č. .../2022 Z. z.“.

Došlo k spresneniu textu, nakoľko dlžník, ktorému hrozí úpadok, nie je povinný využiť na riešenie svojho stavu len preventívne konanie podľa zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale môže využiť akékoľvek iné účinné a efektívne nástroje, ktoré má k dispozícii. Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania je možnosťou, ktorú má dlžník k dispozícii, avšak musí spĺňať podmienky ustanovené zákonom o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre vstup do tohto osobitného preventívneho konania.

Jedna z náročných úloh pre právnu teóriu je zadefinovanie hroziaceho úpadku. Náročnosť spočíva najmä v tom, že väčšina čiastkových predpokladov spočíva v ekonomických základoch, pričom niektoré z nich nemusia byť viditeľné ani tretími osobami a dokonca ani samotným podnikateľom. V právnej praxi sa ustálilo niekoľko modelov predikovania úpadku, pričom najznámejší z nich je zrejme „Altmanovo Z-score“. Poňatie niektorého z týchto modelov do právnej úpravy pevne však nie je adekvátne, keďže aj keď predikujú hroziaci úpadok s vysokou pravdepodobnosťou, nie sú použiteľné všeobecne t. j. pre všetky typy hospodárskej činnosti. Pojem hroziaceho úpadku teda nie je definovaný exaktne. Právna úprava sa upína k vymedzeniu hroziaceho úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti. Tým sa rozumie stav, kedy dlžníkovi s prihliadnutím na všetky okolnosti hrozí, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť. Ak dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, je oprávnený využiť na riešenie svojej situácie preventívne konanie upravené osobitným zákonom alebo využiť aj iné opatrenia na odvrátenie hroziaceho úpadku za súčasného splnenia všeobecných povinností, ktoré mu zákon v súvislosti s hroziacim úpadkom ukladá. Je potrebné uviesť, že zákon síce nadväzuje hroziacu platobnú neschopnosť na obdobie 12 kalendárnych mesiacov, čo však nevylučuje proaktívne konanie dlžníka aj pred týmto obdobím tak, aby svoju situáciu mohol riešiť včas za použitia dostupných nástrojov. V zásade sa predpokladá aktívna spolupráca medzi dlžníkom a veriteľmi na účely vyriešenia situácie, ktorá môže viesť či už k hroziacemu úpadku dlžníka alebo priamo k úpadku dlžníka.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

Za § 4 sa vkladá § 4a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠4a

Povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom dlžníka

(1) Dlžník je povinný sústavne sledovať svoju finančnú situáciu, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby sa mohol včas dozvedieť o hroziacom úpadku a bez zbytočného odkladu prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie; je tiež povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť životaschopnosť podniku dlžníka.

(2) Ak je dlžník vedený v zozname dlžníkov podľa osobitných predpisov,^1c) ide o okolnosť, ktorá signalizuje, že dlžníkovi môže hroziť úpadok a dlžník je povinný posúdiť, či mu úpadok hrozí.

(3) Ak štatutárny orgán dlžníka nemá dostatok odborných vedomostí alebo skúseností, je povinný vyhľadať pomoc odborníka na posúdenie, či dlžníkovi hrozí úpadok a aké opatrenia je potrebné uskutočniť na prekonanie hroziaceho úpadku.

(4) Štatutárny orgán dlžníka, ktorý sa dozvedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol dozvedieť, že dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný v súlade s požiadavkami potrebnej starostlivosti urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jeho prekonanie.

(5) Počas hroziaceho úpadku je štatutárny orgán dlžníka povinný zohľadňovať spoločné záujmy veriteľov, vrátane zamestnancov a ich zástupcov, spoločníkov a iných osôb, ktoré môžu byť hroziacim úpadkom dlžníka dotknuté.“

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 1c znie:

„1c) § 171 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

§ 25a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 52 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

Na zefektívnenie rámcov preventívnych pravidiel pri hroziacom úpadku sú potrebné cielenejšie pravidlá týkajúce sa povinností štatutárnych orgánov dlžníka vo vzťahu k hrozbe úpadku a jeho platobnej neschopnosti.

Okrem povinností štatutárnych orgánov v zmysle Obchodného zákonníka, vrátane konania s odbornou starostlivosťou, sa zdôrazňujú aj ďalšie povinnosti späté s nielen s hroziacim úpadkom tak, aby ich plnenie prispelo k včasnému riešeniu situácie dlžníka spojenej s jeho hroziacim úpadkom, resp. k zisteniu, že dlžníkovi hroziaci úpadok hrozí.

Jednou zo skutočností signalizujúcich hroziaci úpadok dlžníka je evidovanie dlžníka v zozname dlžníkov zdravotnej poisťovne alebo v zozname fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávky, prípadne v zozname daňových dlžníkov. V prípade zistenia existencie takejto evidencie dlžníka je dlžník povinný posúdiť, či mu úpadok hrozí. Existencia iných skutočností, v dôsledku ktorých môže hroziť dlžníkovi úpadok je samozrejme na posúdení samotného dlžníka v rámci plnenia jeho povinnosti sústavne sledovať svoju finančnú situáciu a povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Dlžník je povinný posudzovať, či mu úpadok hrozí, pričom ak nemá dostatok odborných vedomostí alebo skúseností na toto posúdenie, vrátane posúdenia prijatia vhodných opatrení na odstránenie hroziaceho úpadku, je štatutárny orgán dlžníka povinný vyhľadať pomoc odborníka. V tomto prípade sa odborníkom rozumie akákoľvek iná osoba, ktorá má dostatočné odborné vedomosti alebo skúsenosti na to, aby bola spôsobilá posúdiť, či dlžníkovi úpadok hrozí.

Explicitne sa upravuje povinnosť dlžníka sústavne sledovať svoju finančnú situáciu tak, aby mohol včas zistiť hroziaci úpadok a súčasne povinnosť využiť všetky potrebné, vhodné, efektívne a primerané opatrenia na odvrátenie hroziaceho úpadku, vrátane využitia možnosti verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácie podľa osobitného zákona, prípadne iného vhodného a účinného opatrenia, ktoré nevyžaduje účasť všetkých veriteľov. V každom prípade by riešenie situácie dlžníka malo vychádzať z dialógu so zainteresovanými stranami.

Osobitne sa upravuje povinnosť štatutárneho orgánu dlžníka v prípade hroziaceho úpadku konať v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti a počas riešenia hroziaceho úpadku zohľadňovať spoločné záujmy všetkých zúčastnených osôb, resp. osôb, ktoré môžu byť hroziacim úpadkom dlžníka dotknuté.

Zjednotila sa terminológia všeobecných povinností súvisiacich s úpadkom tak, aby povinnosť konať bola viazaná na okamih, kedy sa dlžník „dozvedel alebo mohol dozvedieť“ o skutočnosti, ktorá predpokladá jeho aktívne konanie.

§ 5

Ak sa úpadok dlžníka rieši spôsobom ustanoveným týmto zákonom, súd, správca a veriteľský výbor postupujú pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok; dlžník je pritom povinný poskytovať bez zbytočného odkladu všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.

Komentár k § 5

Týmto ustanovením sa všeobecne deklaruje povinnosť súdu, správcu, veriteľských orgánov postupovať pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru ich uspokojenia. Ide o jeden zo základných cieľov riešenia úpadku alebo hroziaceho úpadku dlžníka prostredníctvom súdneho konania.

Zároveň je všeobecne upravená povinnosť dlžníka poskytovať pri riešení svojho úpadku všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať. Od úpadcu nemožno žiadať takú súčinnosť, ktorú od neho nie je možné spravodlivo žiadať.

§ 6

Veritelia s rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka rovnaké postavenie; zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné.

Komentár k § 6

Ustanovením je vyslovená zásada rovnosti jednotlivých veriteľov, čiže veriteľov s rovnakými právami pri riešení úpadku dlžníka. Zákon za žiadnych okolností nepripúšťa zvýhodňovanie niektorého z veriteľov dlžníka v úpadku.

 

Skupiny veriteľov

Konkurz

–   veriteľ pohľadávok proti podstate,

–   zabezpečený veriteľ,

–   nezabezpečený veriteľ,

–   veriteľ podmienených pohľadávok,

–   veriteľov podriadených pohľadávok, resp. tých, ktoré sa v rozvrhu uspokojujú ako podriadené pohľadávky.

Reštrukturalizácia

–   veriteľ prednostných pohľadávok,

–   veriteľ zabezpečených pohľadávok,

–   veriteľ nezabezpečených pohľadávok,

–   veriteľ podriadených pohľadávok, čiže tých, ktoré by sa v prípade konkurzu uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

Vymedzenie
niektorých pojmov

§ 7

Konanie s odbornou starostlivosťou

Konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.

Komentár k § 7

V ustanoveniach § 7 až § 10a zákon definuje niektoré základné pojmy súvisiace s konkurzom a reštrukturalizáciou.

Týmto ustanovením je zadefinovaný pojem odborná starostlivosť, nakoľko je zákonom tento pojem používaný často. Cieľom vymedzenia tohto pojmu bolo ponúknuť základné pravidlo ako tento pojem v spojení s jednotlivými ustanoveniami zákona vykladať.

Pod konaním s odbornou starostlivosťou rozumieme určitú povinnosť, ktorá sa vyžaduje od veriteľa, od dlžníka, od jeho štatutárneho orgánu, zákonného zástupcu a tiež od správcu a likvidátora. V prípade porušenia uvedenej povinnosti môžu byť stanovené určité sankcie. Ich povinnosťou je vždy vyvinúť primerané úsilie pri postupe v rámci konkurzu a reštrukturalizácie, kedy ide o zložitý postup usporiadania majetkových pomerov dlžníka, ktorý musí byť realizovaný s najvyššou mierou odbornosti, za účelom, aby veritelia dosiahli najlepšie možné uspokojenie svojich pohľadávok v čo najkratšom čase.

Poznámka

Napríklad dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám, za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

§ 8

Zabezpečovacie právo

Zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.

Komentár k § 8

Ustanovením je vymedzený pojem zabezpečovacie právo. I keď ide o pojem bežný, aby v budúcnosti nedochádzalo k zamieňaniu tohto pojmu napr. s ručením, presne sa určuje, ktoré zabezpečovacie prostriedky sa zabezpečovacím právom rozumejú. Rovnako sa vymedzuje pojem zabezpečená pohľadávka z rovnakého dôvodu, t. j. aby napr. nedošlo k stotožneniu pohľadávky zabezpečenej ručením a pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

 

Zabezpečovacie právo

–   záložné právo,

–   zádržné právo,

–   zabezpečovací prevod práva,

–   zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky.

 

Zabezpečená pohľadávka

Ide o pohľadávky zabezpečené vyššie uvedenými právami.

 

Zabezpečený veriteľ

Ide o samostatné postavenie v rámci konkurzného alebo reštrukturalizačného konania. Ide o veriteľa úpadcu, ktorému patrí zabezpečená pohľadávka. Ide o pohľadávku zabezpečenú uvedeným zabezpečovacím právom.

Musia byť splnené tri zásadné podmienky súčasne, a to že veriteľovi patrí pohľadávka voči úpadcovi zabezpečená zabezpečovacím právom, veriteľ si túto pohľadávku riadne a včas prihlásil a v rámci prihlášky si uplatnil svoje zabezpečovacie právo.

Zákon upravuje aj postup zániku zabezpečovacieho práva.

§ 9

Spriaznená osoba

(1)  Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,²⁾ prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d) blízka osoba³⁾ fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

(2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.

(3) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

(4)  Ak je dlžníkom osoba zapísaná v registri partnerov verejného sektora alebo osoba, ktorá bola v tomto registri zapísaná v posledných piatich rokoch pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie, predpokladá sa, že veriteľ, ktorý nie je subjektom verejnej správy, bankou, inštitúciou elektronických peňazí, poisťovňou, zaisťovňou, zdravotnou poisťovňou, správcovskou spoločnosťou, obchodníkom s cennými papiermi, burzou cenných papierov alebo centrálnym depozitárom cenných papierov a ktorý si prihlasuje pohľadávky v celkovej sume nad 1 000 000 eur, je osobou spriaznenou s dlžníkom, a to až do času, kým správcovi neosvedčí svoj zápis do registra partnerov verejného sektora.

Komentár k § 9

Ustanovením je zadefinovaný pojem spriaznená osoba. Význam definovania tohto pojmu je v tom, aby pri posudzovaní určitých úkonov bolo možné rozlišovať úkony urobené s osobami, ktoré nemajú žiaden vzťah k veci, a osobami, pri ktorých z dôvodu definovaných väzieb, možno predpokladať – a teda i prezumovať – zainteresovanosť vo vzťahu k posudzovanej veci.

Ustanovenie špecifikuje spriaznenú osobu na účely konkurzného a reštrukturalizačného konania v dôsledku osobného alebo majetkového prepojenia.

Cieľom ustanovenia sú predovšetkým transparentné vzťahy v rámci konkurzného a reštrukturalizačného konania a zamedzenie špekulatívnym jednaniam v rámci týchto konaní. Povinnosťou dlžníka je uviesť všetky spriaznené osoby v rámci konania.

 

Spriaznená osoba PO

–   štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu,

–   vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

Poznámka

Vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.

–   fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

–   štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

–   blízka osoba fyzickej osoby vyššie uvedenej,

Poznámka

Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

–   iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z vyššie uvedených osôb kvalifikovanú účasť.

 

Spriaznená osoba FO

–   blízka osoba fyzickej osoby,

–   právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.

S účinnosťou od 1. 1. 2012 sa novelou zákona č. 348/2011 Z. z. ustanovenie doplnilo tak, aby za spriaznenú osobu fyzickej osoby bola považovaná aj právnická osoba, v ktorej má blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy pod spriaznenú osobu fyzickej osoby nepatrila napr. právnická osoba s účasťou manžela (manželky) dlžníka.

 

Vzťahy medzi osobami v rámci konania musia byť korektné a znalosť týchto vzťahov má viacero významov:

–   nemôže dochádzať k ovplyvňovaniu priebehu konania,

–   zákaz lepšieho uspokojovania pohľadávok, ak ide o spriaznené osoby,

–   odňatie hlasovacích práv v prípade spriaznených osôb,

–   obmedzenie úkonov v prospech osôb spriaznených s dlžníkom, veriteľom, správcom,

–   zahrnutie čo najväčšieho majetku do konkurzu stanovením dlhších lehôt odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré dlžník vykonal v prospech spriaznených osôb alebo so spriaznenými osobami,

–   zabezpečenie nestrannosti a nezávislosti správcu pri výkone jeho funkcie v rámci konania.

Ak by bol správca osobou spriaznenou s účastníkmi konania, alebo osobou spriaznenou s osobami spriaznenými s dlžníkom, ide o predpoklad na jeho vylúčenie z výkonu funkcie.

 

Kvalifikovaná účasť

Môže ísť buď o priamy alebo nepriamy podiel, ktorý predstavuje aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu.

Pod nepriamym podielom rozumieme podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

 

Rozšírenie definície spriaznenej osoby

Novelou zákona č. 315/2016 Z. z. od 1. 2. 2017 malo doplnenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii za cieľ využiť systém odkrývania konečných užívateľov výhod aj v rámci konkurzu a reštrukturalizácie. Na tento účel sa rozšírilo definičné vymedzenie spriaznenej osoby, ktorou je aj ten veriteľ, ktorý si prihlasuje pohľadávku vo výške nad 1 milión eur voči dlžníkovi, ktorý je partnerom verejného sektora alebo ním bol v posledných piatich rokoch pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie. Právna úprava sa nevzťahuje na orgány verejnej správy podľa rozpočtových predpisov. To znamená, že ak je dlžníkom osoba zapísaná v registri partnerov verejného sektora alebo osoba, ktorá bola v tomto registri zapísaná v posledných piatich rokoch pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie, predpokladá sa, že veriteľ, ktorý nie je subjektom verejnej správy, bankou, inštitúciou elektronických peňazí, poisťovňou, zaisťovňou, zdravotnou poisťovňou, správcovskou spoločnosťou, obchodníkom s cennými papiermi, burzou cenných papierov alebo centrálnym depozitárom cenných papierov, a ktorý si prihlasuje pohľadávky v celkovej sume nad 1 000 000 eur, je osobou spriaznenou s dlžníkom, a to až do času, kým správcovi neosvedčí svoj zápis do registra partnerov verejného sektora.

Za účelom presnejšieho vymedzenia veriteľov, na ktorých by sa nevzťahuje domnienka spriaznenosti pri neosvedčení zápisu do registra partnerov verejného sektora, sa doplnilo ustanovenie s účinnosťou od 1. 1. 2019 po novele zákona č. 373/2018 Z. z. Ide o subjekty, ktoré sú regulované osobitnými predpismi a ktoré v zmysle § 67i Obchodného zákonníka nemôžu byť spoločnosťou v kríze.

Poznámka

Spoločnosťou v kríze podľa Obchodného zákonníka môže byť len spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie a komanditná spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba. Banka, inštitúcia elektronických peňazí, poisťovňa, zaisťovňa, zdravotná poisťovňa, správcovská spoločnosť, obchodník s cennými papiermi, burza cenných papierov, centrálny depozitár cenných papierov, subjekt kolektívneho investovania, prevádzkovateľ platobného systému, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, platobná inštitúcia a veriteľ s povolením na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu nemôže byť spoločnosťou v kríze podľa tohto zákona.

§ 10

Bežné právne úkony

(1)  Bežné právne úkony podnikateľa alebo osoby vykonávajúcej inú činnosť ako podnikanie na účely tohto zákona sú právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich podnikania alebo inej činnosti.

(2) Bežné právne úkony fyzickej osoby na účely tohto zákona sú tiež tie právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie jej životných potrieb, ako aj životných potrieb tých, voči ktorým má fyzická osoba vyživovaciu povinnosť.

(3) Za bežný právny úkon na účely tohto zákona sa nepovažuje

a) založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby,

b) nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe,

c) prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, ktorého hodnota predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka, prípadne ich zaťaženie vecným bremenom,

d) uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov,

e) zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou,

f) urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu,

g) urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok.

Komentár k § 10

Ustanovenie definuje bežné právne úkony. Nakoľko prvé účinky spojené s reštrukturalizáciou ako aj konkurzom sú spojené už so začatím konania a jedným z týchto účinkov je povinnosť dlžníka obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony, zákon ma za cieľ ponúknuť základné posudzovanie tohto pojmu. Cieľom tohto ustanovenia je zvýšená ochrana veriteľov proti právnym úkonom dlžníka, v rámci ktorých by mohlo dochádzať k strate jeho majetku, z čoho vyplýva, že by nedochádzalo k takému uspokojeniu veriteľov v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní, ako by mohlo dôjsť v opačnom prípade. Cieľom je predovšetkým zamedzenie straty hodnoty majetku dlžníka. Ustanovením je upravené pozitívne aj negatívne vymedzenie bežných právnych úkonov.

V prvých dvoch odsekoch sa tieto pojmy definujú všeobecne.

 

Bežné právne úkony

U podnikateľa alebo osoby vykonávajúcej inú činnosť ako podnikanie ide o celý súbor právnych úkonov, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich podnikania alebo inej činnosti, čiže ide o úkony, ktoré dlžník vykonáva pre zabezpečenie svojich potrieb, pričom sa bezprostredne týkajú riadneho výkonu činnosti a zároveň musia byť pre tento riadny výkon činnosti nevyhnutne potrebné.

U fyzickej osoby ide o úkony, ktoré sú zároveň nevyhnutne potrebné na zabezpečenie jej životných potrieb, ako aj životných potrieb tých, voči ktorým má fyzická osoba vyživovaciu povinnosť.

 

Negatívne vymedzenie čo sa za bežný právny úkon nepovažuje

V znení odseku 3 sa negatívne vymedzuje čo sa za bežný právny úkon nepovažuje – ide však len o vymedzenie príkladmé a teda nie úplné:

–   založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby,

–   nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe,

–   prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, ktorého hodnota predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka, prípadne ich zaťaženie vecným bremenom,

–   uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov,

–   zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou,

–   urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu,

–   urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok.

§ 10a

Register úpadcov

(1)  Register úpadcov je informačný systém verejnej správy^3a) sprístupnený na webovom sídle ministerstva, ktorého správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo.

(2)  V registri úpadcov sa zverejňujú

a) údaje o konaniach podľa tohto zákona v rozsahu

    1. označenie súdu,

    2. spisová značka konania,

    3. meno a priezvisko sudcu konajúceho vo veci,

    4. označenie navrhovateľa a dlžníka, ak ide o

       4.1   fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko,

       4.2   fyzickú osobu podnikateľa, obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania,

       4.3   právnickú osobu, obchodné meno, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo,

    5. označenie ustanoveného správcu alebo povereného správcu,

    6. adresa kancelárie ustanoveného správcu alebo adresa kancelárie povereného správcu,

    7. dátum začatia konkurzného konania, dátum začatia reštrukturalizačného konania alebo dátum poskytnutia ochrany pred veriteľmi,

    8. dátum vyhlásenia konkurzu, dátum povolenia reštrukturalizácie alebo dátum určenia splátkového kalendára,

    9. dátum zrušenia konkurzu alebo dátum skončenia reštrukturalizácie,

  10. informácia o tom, či ide o malý konkurz,

  11. údaje o uplatnených pohľadávkach v rozsahu obsahových náležitostí zoznamu pohľadávok,

  12. údaje o uplatnených pohľadávkach proti podstate v rozsahu obsahových náležitostí evidencie pohľadávok proti podstate,

  13. informácia o zostavení návrhu splátkového kalendára správcom,

  14. údaje o majetku dlžníka v rozsahu obsahových náležitostí súpisu majetku podstát,

  15. údaje o schôdzi veriteľov a údaje o zasadnutí veriteľského výboru pri konkurze podľa druhej časti tohto zákona v rozsahu miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov, meno a priezvisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno veriteľa, ak ide o právnickú osobu, informácia o tom, či veriteľ je členom veriteľského výboru, informácia o rozsahu hlasovacích práv veriteľa a zápisnica zo zasadnutia veriteľského výboru,

  16. údaje o schôdzi veriteľov pri konkurze podľa štvrtej časti tohto zákona v rozsahu miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov,

  17. rozvrh výťažku,

  18. dátum rozhodnutia o oddlžení, ak bol vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár podľa štvrtej časti tohto zákona,

  19. informácia o zavedení dozornej správy,

  20. informácie o lehotách pre účastníkov konania na vykonanie úkonov v konaniach podľa tohto zákona,

  21. informácia o tom, či ide o hlavné insolvenčné konanie, vedľajšie insolvenčné konanie alebo o územné insolvenčné konanie podľa osobitného predpisu,^3b)

  22. informácia o možnosti podať opravný prostriedok podľa osobitného predpisu,^3c)

  23. miera uspokojenia zabezpečených veriteľov a nezabezpečených veriteľov v konaniach vedených podľa druhej a tretej časti tohto zákona,

  24. miera uspokojenia veriteľov v konaniach vedených podľa štvrtej časti tohto zákona,

b) zoznam úpadcov v konkurze a zoznam dlžníkov v reštrukturalizačnom konaní v rozsahu údajov podľa písmena a) štvrtého bodu,

c) zoznam dlžníkov v konaniach vedených podľa štvrtej časti tohto zákona v rozsahu údajov podľa písmena a) štvrtého bodu,

d) ďalšie informácie o konaniach podľa tohto zákona zverejnené v Obchodnom vestníku,

e) informácie o službách obstarávaných správcom.

(3)  Údaje zverejnené v registri úpadcov majú štruktúrovanú podobu, ktorá umožňuje ich vyhľadávanie a automatizované spracovanie.

(4)  Ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle štatistické údaje o konaniach podľa tohto zákona, a to najmä údaje o priemernej dĺžke týchto konaní, priemernej miere uspokojenia veriteľov a priemerných nákladoch týchto konaní.

Komentár k § 10a

Novelou zákona č. 390/2015 Z. z. sa od 1. 7. 2016 za účelom zvýšenia transparentnosti a informovania verejnosti zaviedol informačný systém „Register úpadcov“, kde je širokej verejnosti sprístupnený

–   taxatívny výpočet informácií o konkurzných konaniach a reštrukturalizačných konaniach,

–   výpočet informácií o osobách, ktoré sú v úpadku a iných dôležitých informáciách potrebných pre podporu a ochranu podnikateľského prostredia.

V nadväznosti na novelu zákona o e-Governmente sa tiež ustanovila možnosť využiť elektronickú komunikáciu so správcom a používanie dátových schránok správcami (týka sa najmä podávania prihlášok).

Za účelom zavedenia informačného systému „Register úpadcov“ sa zaviedli povinnosti správcu na tento účel používať programové a technické prostriedky určené ministerstvom a pri prijímaní elektronických podaní povinnosť používania elektronickej schránky správcu. Táto povinnosť správcu sa zaviedla pre konania, ktoré sa začali od 1. júla 2016, čím bol vytvorený priestor pre praktické zaškolenie správcov.

Zároveň sa ustanovila nová úloha Ministerstva spravodlivosti SR súvisiaca so zriadením a zrušením elektronickej schránky správcu. Podrobnosti o používaní programových a technických prostriedkov určených ministerstvom sa upravili v osobitnom predpise. Záväzok vytvoriť register, v ktorom sa zverejňujú určené informácie o insolvenčných konaniach, pre Slovenskú republiku vyplýva aj z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.

 

Register úpadcov ako informačný systém verejnej správy

Uvedený systém je sprístupnený na webovom sídle ministerstva, ktorého správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo. Zároveň platí, že všetky údaje, ktoré sú zverejnené v registri, majú štruktúrovanú podobu, vďaka ktorej je vyhľadávanie údajov jednoduché a k ich spracovaniu dochádza automatizovaným spôsobom.

Poznámka

informačným systémom verejnej správy informačný systém v pôsobnosti povinnej osoby ako správcu informačného systému verejnej správy podporujúci služby verejnej správy, služby vo verejnom záujme a verejné služby, respektíve je informačný systém verejnej správy informačný systém v pôsobnosti správcu podporujúci služby verejnej správy, služby vo verejnom záujme alebo verejné služby.

Informácie zverejňované v registri úpadcov

Údaje o konaniach:

–   označenie súdu,

–   spisová značka konania,

–   meno a priezvisko sudcu konajúceho vo veci,

–   označenie navrhovateľa a dlžníka, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania, ak ide o právnickú osobu, obchodné meno, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo,

–   označenie ustanoveného správcu alebo povereného správcu,

–   adresa kancelárie ustanoveného správcu alebo adresa kancelárie povereného správcu,

–   dátum začatia konkurzného konania, dátum začatia reštrukturalizačného konania alebo dátum poskytnutia ochrany pred veriteľmi,

–   dátum vyhlásenia konkurzu, dátum povolenia reštrukturalizácie alebo dátum určenia splátkového kalendára,

–   dátum zrušenia konkurzu alebo dátum skončenia reštrukturalizácie,

–   informácia o tom, či ide o malý konkurz,

–   údaje o uplatnených pohľadávkach v rozsahu obsahových náležitostí zoznamu pohľadávok,

–   údaje o uplatnených pohľadávkach proti podstate v rozsahu obsahových náležitostí evidencie pohľadávok proti podstate,

–   informácia o zostavení návrhu splátkového kalendára správcom,

–   údaje o majetku dlžníka v rozsahu obsahových náležitostí súpisu majetku podstát,

–   údaje o schôdzi veriteľov a údaje o zasadnutí veriteľského výboru pri konkurze podľa druhej časti tohto zákona v rozsahu miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov, meno a priezvisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno veriteľa, ak ide o právnickú osobu, informácia o tom, či veriteľ je členom veriteľského výboru, informácia o rozsahu hlasovacích práv veriteľa a zápisnica zo zasadnutia veriteľského výboru,

–   údaje o schôdzi veriteľov pri konkurze podľa štvrtej časti tohto zákona v rozsahu miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov,

–   rozvrh výťažku,

–   dátum rozhodnutia o oddlžení, ak bol vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár podľa štvrtej časti tohto zákona,

–   informácia o zavedení dozornej správy,

–   informácie o lehotách pre účastníkov konania na vykonanie úkonov v konaniach podľa tohto zákona,

–   informácia o tom, či ide o hlavné insolvenčné konanie, vedľajšie insolvenčné konanie alebo o územné insolvenčné konanie podľa Čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení,

Poznámka

Právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka. Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. V prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby sa za centrum hlavných záujmov považuje hlavné miesto jej podnikania, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa hlavné miesto podnikania fyzickej osoby neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. V prípade akejkoľvek inej fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Ak sa centrum hlavných záujmov dlžníka nachádza na území niektorého členského štátu, súdy iného členského štátu majú právomoc začať insolvenčné konanie proti tomuto dlžníkovi len vtedy, ak má na území tohto iného členského štátu nejaký podnik. Účinky takéhoto konania sú obmedzené na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území tohto členského štátu. Ak sa insolvenčné konanie začalo, akékoľvek následné konanie sa považuje za vedľajšie insolvenčné konanie. Územné insolvenčné konanie sa môže začať pred začatím hlavného insolvenčného konania, ak insolvenčné nemožno začať pre podmienky stanovené právom členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, alebo žiadosť o začatie územného insolvenčného konania podal veriteľ, ktorého pohľadávka vyplýva z činnosti podniku nachádzajúceho sa na území členského štátu, v ktorom sa podala žiadosť o začatie územného insolvenčného konania, alebo s takouto činnosťou súvisí, alebo orgán verejnej moci, ktorý má podľa práva členského štátu, na ktorého území sa podnik nachádza, právomoc podať žiadosť o začatie insolvenčného konania. Po začatí hlavného insolvenčného konania sa územné insolvenčné konanie stáva vedľajším insolvenčným konaním.

–   informácia o možnosti podať opravný prostriedok podľa čl. 5 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení,

Poznámka

Novelou zákona č. 264/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 sprecizoval právny text v súlade s čl. 5 nariadenia (EÚ) č. 2015/848, podľa ktorého dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci. Rozhodnutie o začatí hlavného insolvenčného konania môžu napadnúť aj iní účastníci konania, ako sú účastníci uvedení v odseku 1, alebo ho možno napadnúť aj z iného dôvodu, než je nedostatok medzinárodnej právomoci, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve.

–   miera uspokojenia zabezpečených veriteľov a nezabezpečených veriteľov v konaniach vedených podľa druhej a tretej časti tohto zákona,

Poznámka

Novelou zákona č. 377/2016 Z. z. sa od 1. 1. 2017 ustanovilo, aby súčasťou registra úpadcov boli informácie o priemernej miere uspokojenia veriteľov, ktorá informácia môže byť dôležitá nielen pre veriteľov, ale aj pre ministerstvo a iné inštitúcie, ktoré hodnotia efektivitu insolvenčných konaní.

–   miera uspokojenia veriteľov v konaniach podľa štvrtej časti tohto zákona.

 

Zoznam úpadcov v konkurze a zoznam dlžníkov v reštrukturalizačnom konaní

–   označenie navrhovateľa a dlžníka, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko,

–   označenie navrhovateľa a dlžníka, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania,

–   označenie navrhovateľa a dlžníka, ak ide o právnickú osobu, obchodné meno, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo.

 

Zoznam dlžníkov v konaniach vedených podľa štvrtej časti tohto zákona

–   označenie navrhovateľa a dlžníka, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko,

–   označenie navrhovateľa a dlžníka, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania,

–   označenie navrhovateľa a dlžníka, ak ide o právnickú osobu, obchodné meno, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo.

 

Ďalšie informácie o konaniach podľa tohto zákona zverejnené v Obchodnom vestníku,

Informácie o službách obstarávaných správcom.

Poznámka

Ustanovenia o údajoch zverejňovaných v registri úpadcoch sa upravili a doplnili s ohľadom na nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení, ktoré predpokladalo prepojenie insolvenčných registrov. Systém prepojenia insolvenčných registrov predpokladá výmenu informácií v širšom rozsahu ako v minulosti.

Zverejňovanie údajov ministerstvom

V záujme posilnenia transparentnosti vedenia je dôležité, aby ministerstvo aktívne pracovalo so štatistickými údajmi zistenými v takýchto konaniach, či už z pohľadu dohľadu, ale aj efektívneho zacielenia prípadných zmien do budúcna. Preto sa novelou zákona č. 377/2016 Z. z. od 1. 3. 2017 ustanovenie upravilo, čo znamená, že je povinnosťou ministerstva na svojom webovom sídle zverejňovať štatistické údaje o všetkých konaniach v rámci konkurzu a reštrukturalizácie. Medzi dôležité údaje patria najmä

–   údaje o priemernej dĺžke konkurzných a reštrukturalizačných konaní,

–   údaje o priemernej miere uspokojenia veriteľov,

–   údaje o priemerných nákladoch konkurzných a reštrukturalizačných konaní.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 10a ods. 1 sa slovo „ministerstva“ nahrádza slovami „Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu nevyhnutnú vzhľadom na zmeny zákona.

DRUHÁ ČASŤ

KONKURZ

PRVÁ HLAVA

VYHLÁSENIE KONKURZU

§ 11

Návrh na vyhlásenie konkurzu

(1)  Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len „súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom.

(2)  Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

(3)  Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

(4)  Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Komentár k § 11

Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je prvým krokom k zahájeniu prísne formálneho spôsobu likvidácie dlžníka, ktorý je v úpadku, s cieľom dosiahnuť pre jeho veriteľov čo najvyššiu možnú mieru ich uspokojenia. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii príkladmo upravuje, kedy je nepochybné predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, a to v prípade judikovaných pohľadávok.

Poznámka

Namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, na ktorom prebieha konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou týchto konaní, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu

Aktívne legitimovaný na podanie návrhu je dlžník, resp. osoba konajúca menom dlžníka, ako aj veriteľ, voči ktorému je dlžník 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku, za predpokladu že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. I keď aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj veriteľ, návrh na vyhlásenie konkurzu by mal v prvom rade podať dlžník. Dlžník má najlepšie informácie o svojej finančnej situácii, resp. o stave svojho majetku a záväzkov ako aj budúcom vývoji jeho postavenia na trhu – a preto by mal vedieť najlepšie zhodnotiť, kedy je potrebné začať formálne konkurzné konanie tak, aby veritelia mohli byť uspokojený v čo najvyššej miere.

 

Od 1. 1. 2012 sa novelou zákona č. 348/2011 Z. z. spresnilo, že návrh na vyhlásenie konkurzu likvidátor podáva v mene dlžníka nie vo svojom vlastnom mene.

Novelou zákona č. 377/2016 Z. z. sa od 1. 3. 2017 zasa upravila aktívna procesná legitimácia na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona (druhá časť). Dlžník – fyzická osoba môže sám na svoj majetok navrhnúť vyhlásiť konkurz len podľa štvrtej časti zákona. Veriteľ však vie podľa tejto časti zákona iniciovať konkurzné konanie aj na majetok fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom.

Zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas sa po novele zákona č. 389/2015 Z. z. uplatňuje popri spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti aj pri jednoduchá spoločnosť na akcie.

 

Podanie návrhu

Včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu garantuje zachovanie majetku dlžníka pre uspokojenie jeho veriteľov ako aj predídenie vzniku ďalších záväzkov, ktoré budú znižovať mieru uspokojenie všetkých veriteľov dlžníka. Z tohto dôvodu zákon upravuje povinnosť dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Včasnosť podania tohto návrhu zákon vymedzuje 30 dňovou lehotou, od kedy sa dlžník dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Význam tejto povinnosti je zdôraznený zodpovednosťou dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka za neskoré podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

S účinnosťou od 1. 1. 2012 sa novelou zákona č. 348/2011 Z. z. v nadväznosti na upravenú úpravu predĺženia ako aj otvorenie veriteľských návrhov zaviedla úprava aj v tomto ustanovení. Pôvodná právna úprava ukladala povinnosť dlžníkovi podať návrh na vyhlásenie konkurzu, tak z dôvodu predĺženia, ako aj z dôvodu platobnej neschopnosti.

Právna úprava pre prípad platobnej neschopnosti dlžníka ponechala moment iniciovania konkurzného konania z dôvodu platobnej neschopnosti iba výlučne na rozhodnutí zúčastnených strán, t. j. buď dlžníka alebo veriteľa, pričom dlžníka z dôvodu platobnej neschopnosti prechodného charakteru nenúti iniciovať konkurzné konanie, pokiaľ veritelia takýto stav akceptujú, t. j. sami sa nerozhodnú iniciovať konkurzné konanie.

 

Vzťahy medzi členmi štatutárnych orgánov

Podľa predpisov obchodného práva (§ 66 ods. 3 Obchodného zákonníka) sú vzťahy medzi členmi štatutárnych orgánov obchodnej spoločnosti a obchodnou spoločnosťou vzťahmi mandátnymi.

Poznámka

Ak jediný štatutárny orgán spoločnosti nie je zapísaný do obchodného registra do 60 dní od uplynutia lehoty troch mesiacov, je ten, kto funkciu jediného štatutárneho orgánu spoločnosti vykonával naposledy, povinný podať do 30 dní návrh na zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. a) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.

V mandátnych zmluvách (zmluvách o výkone funkcie) sú medzi stranami spravidla dojednávané, okrem podstatných, aj rôzne vedľajšie zložky zmluvy. Jednou z dôležitých zložiek takejto zmluvy by malo byť dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti podať návrh včas. Tejto povinnosti nemôže člena štatutárneho orgánu zbaviť ani uznesenie najvyššieho orgánu spoločnosti. Ak takáto zmluvná pokuta nebola dojednaná, zavádza sa právna fikcia jej dojednania v rovnakej výške ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť t. j. 12 500 euro. Povinnosť vznikne individuálne každej z osôb, ktorá má povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, bez ohľadu na to, či koná za dlžníka spoločne s inými osobami.

Zavedením právnej fikcie došlo k zasadeniu predchádzajúcej právnej úpravy, týkajúcej sa porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas do predvídateľného právneho rámca. Povinnosť osoby zaplatiť zmluvnú pokutu je viazaná na porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, bez ohľadu na skutočnosť, že dlžník, na ktorého majetok bol konkurz vyhlásený, je len právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Pre niektoré otázky s týmto inštitútom súvisiace (napr. premlčanie nároku na jej zaplatenie) sa uplatnia všeobecné predpisy obchodného práva.

Dohody, ktoré vylučujú alebo obmedzujú vznik zmluvnej pokuty sú absolútne neplatné. Vzdanie sa nároku na jej zaplatenie alebo uzavretie dohody o urovnaní nie je možné.

Na podklade druhej vety § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka bol novelou zákona č. 87/2015 Z. z. od 1. 1. 2016 upravený vzťah zmluvnej pokuty k ustanoveniam § 135a a 194 Obchodného zákonníka.

Poznámka

Podľa Občianskeho zákonníka je veriteľ oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa Obchodného zákonníka sú konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, alebo nadobudli majetok v rozpore s § 59a. Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila. Dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 % výšky základného imania. Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

Predpoklad platobnej neschopnosti dlžníka

Od 1. 1. 2013 sa novelou zákona č. 348/2011 Z. z. novým spôsobom zadefinovalo oprávnenie veriteľa iniciovať konkurzné konanie. Ustanovilo sa, aby veriteľ bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch nesporných peňažných záväzkov aspoň dvoch svojich veriteľov a bol aspoň jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Ako vyplýva z uvedeného, oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu môže veriteľovi založiť iba nesporný peňažný záväzok.

Zodpovednosť štatutárov za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu

Od 1. 1. 2012 bola upravená zodpovednosť štatutárov za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Zodpovednosť bola objektivizovaná výškou dlžníkovho zapísaného základného imania, t. j. v prípade, že dlžník sa stal predĺženým a štatutár nepodal včas návrh na vyhlásenie konkurzu, bol povinný doplatiť do konkurznej podstaty sumu rovnajúcu sa zapísanému základnému imaniu dlžníka. Uvedený model zodpovednosti štatutárov sledoval princíp zachovania základného kapitálu, kde už predpisy obchodného práva ako aj príslušné smernice EU boli budované na princípe, aby štatutári robili všetky opatrenia tak, aby dochádzalo k zachovaniu základného kapitálu, ktorý bol evidovaný v príslušných registroch, spravidla v obchodnom registri. V prípade, že zachovanie základného kapitálu nebolo objektívne možné, t. j. dlžník sa stal predĺžený, zákon automaticky nezakladal zodpovednosť štatutára, avšak len vyžadoval, aby v ustanovenej lehote urobil príslušné opatrenia, t. j. buď sa pokúsil o neformálnu reštrukturalizáciu alebo o formálnu reštrukturalizáciu, alebo aby podal návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že štatutár tieto opatrenia včas urobil, zodpovednosť mu nevznikla.

Pôvodná konštrukcia zodpovednosti napriek tomu, že obsahovala mechanizmy, aby ju bolo možné jednoduchším spôsobom vymedzovať, tieto mechanizmy v praktickom živote nefungovali. Zároveň sa riešil prípad, pokiaľ členovia štatutárneho orgánu boli oprávnení konať iba spoločne. V takomto prípade, sa ten člen štatutárneho orgánu, ktorý v lehote na podanie návrhu uložil do zbierky listín oznámenie, že spoločnosť bola predĺžená a že nedosiahol súhlas ostatných členov štatutárneho orgánu na podanie návrhu, sa zbavil zodpovednosti za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Dňa 1. 1. 2016 sa novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa uvedené znenie odseku 4 z ustanovenia vypustilo, a to vzhľadom na odlišnú konštrukciu následkov porušenia povinnosti včasného iniciovania konkurzného konania.

 

Zodpovednosť za škodu

V prípade, že konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu bude zastavené zo strany súdu z dôvodu osvedčenia, že je dlžník platobne neschopný, prikladá zákon veriteľovi zodpovednosť voči dlžníkovi a iným osobám za škodu, ktorá im v tejto súvislosti vznikla. Výnimkou je preukázanie, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou.

Zodpovednosť za škodu sa vzťahuje tiež na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 11 ods. 2 prvej vete sa slová „Dlžník v predlžení“ nahrádzajú slovami „Dlžník, ktorý je právnickou osobou,“ a slovo „predlžení“ sa nahrádza slovom „úpadku“.

Povinnosť dlžníka, ktorý je právnickou osobou, podať návrh na vyhlásenie konkurzu sa viaže na jeho platobnú neschopnosť. Uvedená zmena je vyvolaná aj novým ponímaním hroziaceho úpadku. Platobná neschopnosť je typickým dôvodom insolvencie a postihuje širšie spektrum dlžníkov ako predlženie. Túto právnu úpravu je potrebné vnímať spoločne s úpravou definície platobnej neschopnosti, v rámci ktorej sa predlžuje lehota omeškania s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov z 30 na 90 dní po lehote splatnosti. Táto právna úprava reálne kopíruje právny stav, kedy sa spoločnosť už nachádza v úpadku (insolvencii), a teda už v tomto stave je dlžník povinný riešiť svoju situáciu reálneho úpadku formou konkurzného konania. Z tohto dôvodu nie je vhodné ponechávať riešenie situácie úpadku dlžníka z dôvodu platobnej neschopnosti len na veriteľov, nakoľko už sám dlžník musí v takejto situácii niesť zodpovednosť za svoje „podnikanie“. Takáto úprava súčasne reflektuje na aktuálny stav, kedy v dôsledku práve platobnej neschopnosti dlžníkov, ktorí svoju situáciu neriešia, dochádza v neúmernom rozsahu k vzniku sekundárnej platobnej neschopnosti ďalších subjektov. Okrem uvedeného je potrebné zdôrazniť, že táto právna úprava reflektuje aj na potrebu zavedenia tzv. preventívnej reštrukturalizácie v zmysle smernice a jej absencia je reálne spôsobilá ohroziť dosiahnutie účelu smernice. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že vyvolávanie tlaku na preventívne riešenia hroziaceho úpadku bez súčasného vyvolávania tlaku na riešenie situácie dlžníka v úpadku nie je prínostné.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 11 ods. 3 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ak sa predpokladá úpadok dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu^3ca) v Obchodnom vestníku“.

Explicitne sa vyjadruje a dopĺňa vo všeobecnom predpise o konkurznom konaní aj osobitnými predpismi upravený predpokladaný úpadok dlžníka na účely zabezpečenia komplexnosti právnej úpravy insolvencie dlžníka a na účely zabezpečenia právnej istoty. Nie je dôvod trvať na transakčných prekážkach podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu veriteľom, ak sa z právnej úpravy ponúka domnienka úpadku.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 11 ods. 3 sa číslo „30“ nahrádza číslom „90“.

Upravuje sa definícia platobnej neschopnosti. Zaviedla sa úprava lehoty omeškania s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov dlžníka z pôvodných 30 dní na 90 dní po lehote splatnosti. Doterajšia lehota 30 dní sa javí ako veľmi prísna, avšak na druhej strane doteraz pre platobnú neschopnosť nemal dlžník povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Tiež je potrebné prihliadnuť na to, že definícia platobnej neschopnosti naprieč členskými štátmi EÚ je rozdielna. Niektoré štáty takúto lehotu ustanovenú nemajú a ponechávajú jej vymedzenie na súdnu prax, iné štáty (napr. Česká republika pracuje legislatívne s lehotou 3 mesiace). Ide prirodzene o problematiku veľmi komplexnú, keďže už samotné slovo „schopný“ si vyžaduje typicky významnú interpretáciu v súdnej praxi a v procesnej rovine rozkladanie dôkazného bremena medzi veriteľa a dlžníka.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3ca znie:

„3ca) Napríklad § 61n ods. 6 Exekučného poriadku, § 309f Civilného mimosporového poriadku.“

§ 11a

Zodpovednosť za škodu
spôsobenú nepodaním návrhu
na vyhlásenie konkurzu

(1)  Osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

(2)  Na účel uplatnenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa predpokladá, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas aj vtedy, ak konkurz na majetok dlžníka nebol pre nedostatok majetku vyhlásený, bol z takéhoto dôvodu zrušený, ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči dlžníkovi bolo z takéhoto dôvodu ukončené, alebo ak podnikateľ pod dočasnou ochranou poruší povinnosť uložiť do zbierky listín vyhlásenie podľa osobitného predpisu.^3d)

(3)  Ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.

(4)  Nároky veriteľa podľa odseku 1 sa premlčia najskôr uplynutím jedného roka od zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, od zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo od ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.

(5)  Osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že sú tu skutočnosti podľa § 74a ods. 5.

(6)  Právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa uložila povinnosť nahradiť škodu v dôsledku porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, je rozhodnutím o vylúčení.^14b)

Komentár k § 11a

Znenie ustanovenia upravujúce zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu sa do zákona doplnilo novelou zákona č. 264/2017 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2018.

Právna úprava sprecizovala predchádzajúci právny stav a zjednodušil sa možný postih protiprávneho konania štatutárnych orgánov obchodných spoločností, na majetok ktorých nie je vyhlásený konkurz, ale ktoré zaniknú napríklad na základe ex offo výmazov.

Znenie právnej úpravy nadväzovalo na právny stav ustanovenia § 11 ods. 2 posledná veta, ktorý potvrdzoval existenciu nároku na náhradu škody za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas. Právnou úpravou došlo k štyrom základným zmenám:

–   zjednotil sa režim zodpovednosti za škodu pre prípad nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu včas v prípade, ak bol návrh na konkurz podaný a v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný vôbec (napríklad v rámci ex offo výmazov),

–   ustanovili sa liberačné dôvody, ktoré dovtedy neboli upravené,

–   upravil sa vyvrátiteľný predpoklad rozsahu náhrady škody. Povinná osoba má najlepšie možnosti preukázať, že ani včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu by neviedlo k lepšiemu uspokojeniu veriteľa. Dôkazné bremeno rozsahu spôsobenej škody preto nemôže zaťažovať veriteľa,

–   ustanovila sa pomerne krátka premlčacia doba, ktorá zároveň umožnila uplatniť návrh až po ukončení formálnych procesov zániku spoločnosti.

Keďže ide o priamy nárok na náhradu škody voči veriteľom, nie je uplatňovaný správcom, ale priamo veriteľmi. Funkčne sa doplnila a formulačne zrkadlila právna úprava zodpovednosti ovládajúcej osoby za spôsobenie úpadku podľa Obchodného zákonníka.

Poznámka

Ovládajúca osoba zodpovedá veriteľom ovládanej osoby za škodu spôsobenú úpadkom ovládanej osoby, ak svojím konaním podstatne prispela k úpadku ovládanej osoby. Tejto zodpovednosti sa ovládajúca osoba zbaví, ak preukáže, že postupovala informovane a v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej osoby. Na účel uplatnenia zodpovednosti sa predpokladá, že ovládaná osoba je v úpadku aj vtedy, ak konkurz na majetok ovládanej osoby nemohol byť pre nedostatok majetku vyhlásený alebo bol z takého dôvodu zrušený alebo ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči ovládanej osobe bolo z takého dôvodu ukončené.

Nároky veriteľa voči ovládajúcej osobe sa premlčia najskôr uplynutím jedného roka od

–   zastavenia konkurzného konania vedeného voči ovládanej osobe pre nedostatok majetku,

–   zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok ovládanej osoby pre nedostatok majetku alebo

–   ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči ovládanej osobe pre nedostatok majetku.

Ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom jeho pohľadávka nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania vedeného voči ovládanej osobe pre nedostatok majetku, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok ovládanej osoby pre nedostatok majetku, ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči ovládanej osobe pre nedostatok majetku alebo zániku ovládanej osoby bez právneho nástupcu.

Dočasná ochrana

Novelou zákona č. 421/2020 Z. z. sa od 1. 1. 2021 zmenilo znenie odseku 2, čo znamená, že dočasná ochrana predstavuje pre dlžníka mimoinsolvenčný rámec, ktorý by mal napomôcť rokovaniu s (pre prevádzku podniku) dôležitými veriteľmi o prípadnom odpustení časti záväzkov, resp. o úverovom financovaní.

Iní veritelia by po skončení dočasnej ochrany mali dostať aspoň informáciu, či rokovania dospeli k nejakému riešeniu. Dlžník má povinnosť podľa zákona č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do určitého času po zániku dočasnej ochrany uložiť do svojej zbierky listín vyhlásenie, že nie je v úpadku. Ak sa tak nestane, na účel vyvodenia zodpovednosti sa predpokladá, že povinnosť podať návrh na konkurz nebola splnená včas.

Poznámka

Podnikateľ, ktorý bol v dočasnej ochrane a ktorý je právnickou osobou, je povinný do 30 dní od zániku dočasnej ochrany uložiť do zbierky listín vyhlásenie, že nie je v úpadku (ďalej len „vyhlásenie“); to neplatí, ak v tejto lehote podá návrh na vyhlásenie konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého sa neskôr začalo konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie.

Zbavenie sa zodpovednosti

Zbaviť sa zodpovednosti môže osoba, ktorá je povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v mene dlžníka, preukázaním určitej skutočnosti v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Ide o tieto skutočnosti:

–   osoba konala s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými konala spoločne, nemohla túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedela alebo mohla dozvedieť o predlžení, uložila do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení,

–   ako člen štatutárneho orgánu bola ustanovená počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podala bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistila, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu,

–   v lehote podľa § 11 ods. 2 poverila správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podala návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.

 

Rozhodnutie o vylúčení

Rozhodnutím o vylúčení je právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa uložila povinnosť nahradiť škodu v dôsledku porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

Poznámka

Rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu, ktoré je preskúmateľné súdom, ak tak ustanoví osobitný predpis, môže byť určené, že po dobu uvedenú v rozhodnutí, alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (rozhodnutie o vylúčení), fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve (vylúčený zástupca). To platí rovnako aj pre pôsobenie ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 11a ods. 2 sa slová „podnikateľ pod dočasnou ochranou poruší povinnosť uložiť do zbierky listín vyhlásenie podľa osobitného predpisu.^3d)“ nahrádzajú slovami „štatutárny orgán dlžníka poruší povinnosť zverejniť vyhlásenie podľa osobitného predpisu.^3d)“

Poznámka pod čiarou k odkazu 3d znie:

„3d) § 16 zákona č. .../2022 Z. z.“.

V nadväznosti na zrušenie dočasnej ochrany dlžníka podľa zákona č. 421/2020 Z. z. sa upravuje aj dotknuté ustanovenie, pričom sa ustanovilo, aby aj v prípade, ak štatutárny orgán nesplní svoju povinnosť do 15 dní od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie bez potvrdenia verejného plánu súdom zverejniť v Obchodnom vestníku vyhlásenie, že nie je v úpadku, sa na účely uplatnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu uplatnil predpoklad, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas.

§ 12

Náležitosti návrhu

(1)  Návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu.⁴⁾ Podpis navrhovateľa, ktorý nie je orgánom verejnej moci, musí byť v návrhu úradne osvedčený. Návrh musí byť podaný v dvoch rovnopisoch spolu s prílohami.

(2)  Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží

a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka,

b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu,

c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe,

d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie,^4a) schváleného a účtovaného certifikačným orgánom.^4b), alebo

e) písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom v tomto prípade môže byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom.

(3)  Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, v návrhu je povinný uviesť aj zástupcu na doručovanie písomností, ktorý ma bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky; k návrhu je povinný pripojiť aj listiny preukazujúce, že zástupca poverenie na doručovanie písomností prijal.

(4)  Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, k návrhu je povinný pripojiť zoznam svojho majetku, zoznam svojich záväzkov a zoznam svojich spriaznených osôb. Ak dlžník účtuje podľa osobitného predpisu,¹⁾ k návrhu je povinný pripojiť aj poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora.

(5)  Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva likvidátor ustanovený súdom zo zoznamu správcov, namiesto pripojenia zoznamu majetku, zoznamu záväzkov a poslednej riadnej individuálnej účtovnej závierky spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka, možno odkázať na písomnosti uložené v zbierke listín alebo v registri účtovných závierok podľa osobitného predpisu.

(6)  Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva likvidátor ustanovený súdom zo zoznamu správcov, k návrhu na vyhlásenie konkurzu pripojí správu o majetnosti spoločnosti alebo nemajetnosti spoločnosti tak, ako by išlo o záverečnú správu predbežného správcu podľa osobitného predpisu. Za podanie správy má likvidátor nárok na odmenu rovnako ako predbežný správca.

Komentár k § 12

Ustanovením sú upravené náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Okrem náležitosti podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok sa v návrhu musia vždy uviesť skutočnosti, ktoré oprávňujú navrhovateľa podať návrh, t. j. ktoré mu zakladajú aktívnu legitimáciu.

 

Všeobecné náležitosti podania podľa Civilného sporového poriadku

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

–   ktorému súdu je určené,

–   kto ho robí,

–   ktorej veci sa týka,

–   čo sa ním sleduje a

–   podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podpis navrhovateľa musí byť zásadne v návrhu úradne osvedčený. Výnimkou je len podpis navrhovateľa, ktorý nie je orgánom verejnej moci. Od 1. 1. 2012 sa zjednodušili formálne náležitosti pri návrhoch podávaných orgánmi verejnej moci. V týchto prípadoch sa ustanovilo, aby sa nevyžadovalo úradné osvedčenie podpisu navrhovateľa.

Návrh sa podáva v dvoch rovnopisoch, pričom jeho súčasťou musia byť všetky prílohy. Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa od 1. 1. 2012 spresnilo, že každý navrhovateľ je povinný podať návrh v dvoch rovnopisoch, bez ohľadu na to, či ide o dlžníka, veriteľa, likvidátora, prípadne inú oprávnenú osobu.

 

Návrh veriteľa

V prípade veriteľského návrhu podstatnou náležitosťou návrhu okrem označenia pohľadávky – ktorá mu zakladá aktívnu legitimáciu – je aj označenie skutočností, ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Všetky skutočnosti uvedené v návrhu musia byť doložené listinami, ktoré ich osvedčujú; pri pohľadávke veriteľa musia tieto listiny pohľadávku preukazovať. Za takéto listiny zákon označuje písomné uznanie pohľadávky alebo exekučný titul.

V návrhu musí veriteľ vyznačiť

–   všetky skutočnosti preukazujúce platobnú neschopnosť dlžníka,

–   vyznačenie pohľadávky, ktorá je 30 dní po lehote splatnosti,

–   vyznačenie ďalších veriteľov, ktorí majú pohľadávky 30 dní, respektíve minimálne jedného ďalšieho veriteľa.

V rámci návrhu musia byť doložené všetky potrebné listiny týkajúce sa pohľadávky vymedzenej v návrhu po splatnosti.

Novelou zákona č. 348/2011 sa od 1. 1. 2012 po novom upravili náležitosti veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť dlžníka a uvádza sa explicitný výpočet, akým spôsobom môže veriteľ svoju pohľadávku v návrhu doložiť.

Pohľadávka sa dokladá:

–   písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka,

–   vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu,

–   potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi (zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve), a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe,

–   potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie, pričom prostriedkami Európskej únie finančné sú prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom certifikačného orgánu alebo Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, schváleného a účtovaného certifikačným orgánom,

Poznámka

Certifikačný orgán je ministerstvo podľa osobitného predpisu.

Certifikačný orgán okrem úloh podľa Čl. 61 nariadenia (ES) č. 1083/2006 a Čl. 60 nariadenia (ES) č. 1198/2006

–   vykonáva certifikáciu a certifikačné overovanie,

–   koordinuje a usmerňuje subjekty v oblasti systému finančného riadenia,

–   usmerňuje platobnú jednotku v oblasti účtovania realizácie pomoci a podpory a vysporiadania finančných vzťahov,

–   prijíma prostriedky Európskej únie na osobitné účty zriadené v Štátnej pokladnici,

–   zabezpečuje prevod prostriedkov Európskej únie z príslušného osobitného účtu na príjmový účet platobnej jednotky podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na účet prijímateľa operačného programu spadajúceho do cieľa Európska územná spolupráca,

–   zabezpečuje vrátenie prostriedkov Európskej únie v prospech Európskej komisie,

–   plní ďalšie úlohy v oblasti systému finančného riadenia.

Certifikačný orgán je oprávnený pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre operačný program, projekt alebo ich časti, ak zistí nedostatky v postupe riadiaceho orgánu a platobnej jednotky pri realizácii pomoci a podpory.

–   písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti. V uvedenom prípade môže byť navrhovateľom len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom.

Ako uvádza dôvodová správa k novele zákona č. 87/2015 Z. z., v praxi boli zaznamenané prípady, keď zamestnanci neboli v stave úpadku zamestnávateľa v stave iniciovať konkurzné konanie. Napriek tomu, že najväčšou prekážkou pre takýto ich postup sa mohla javiť povinnosť zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, v skutočnosti bola najväčšou prekážkou potreba „judikovanej pohľadávky“.

Preto sa táto prekážka odstránila od 1. 1. 2016, pričom na doloženie pohľadávky postačuje vyhlásenie aspoň piatich zamestnancov dlžníka s úradne osvedčenými podpismi, ak zamestnancov zastupuje v konaní odborová organizácia. Zamestnanci nemusia byť jej členmi.

 

Zástupca na doručovanie písomností

Zástupcu musí mať uvedeného v návrhu veriteľa, ktorý nemá na území SR bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku. Podmienkou zástupcu je, že ten má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky. V rámci podaného návrhu musia byť veriteľom pripojené listiny, ktoré preukazujú prijatie poverenia na doručovanie písomností zástupcom.

Pripojené zoznamy

K návrhu dlžníka je tiež potrebné pripojiť aj zoznam záväzkov a zoznam majetku (podrobnosti týchto zoznamov bude upravovať vykonávací predpis, ktorý vydá MS SR) ako aj zoznam spriaznených osôb. Zmysel prikladania zoznamu spriaznených osôb je v tom, aby správca neskôr v prípade vyhlásenia konkurzu mal uľahčenú úlohu pri posudzovaní tých právny úkonov, ktoré dlžník urobil so svojimi spriaznenými osobami (t. j. aby im mohol odporovať). Ak čo i len jedna s uvedených náležitostí návrhu nebude splnená, súd návrh vždy odmietne.

Netreba zabudnúť, že k návrhu musí byť pripojená posledná riadna individuálna účtovná závierka spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, a to v tom prípade, že dlžník účtuje podľa zákona o účtovníctve. Pripojí sa zároveň správa audítora, ak bola účtová závierka predmetom overovania.

 

Návrh na vyhlásenie podaný likvidátorom

Cieľom novely zákona č. 390/2019 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2020, bolo nadviazať na ustanovenie § 75h Obchodného zákonníka a súčasne zjednodušiť predkladaciu povinnosť likvidátora ustanoveného zo zoznamu správcov pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Poznámka

Ak likvidátor zistí predlženie spoločnosti, je bez zbytočného odkladu povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ibaže konkurzné konanie alebo konkurz voči spoločnosti už boli ukončené pre nedostatok majetku.

Likvidátor ustanovený zo zoznamu správcov má možnosť pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu iba odkázať na písomnosti uložené v zbierke listín alebo v registri účtovných závierok. Za jednotlivé úkony, ktoré spočívajú vo vyhotovení správy o majetnosti alebo nemajetnosti spoločnosti, má likvidátor nárok na odmenu v rovnakej výške ako predbežný správca.

Precizuje sa aj lehota, v ktorej je súd povinný vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz alebo rozhodnúť o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Ak súd na základe návrhu likvidátora ustanoveného zo zoznamu správcov vyhlási konkurz, do funkcie správcu ustanoví tohto likvidátora.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 12 ods. 1 druhá veta znie: „Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada.“

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 12 ods. 1 sa vypúšťa tretia veta.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 12 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Ak ide o návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu dlžníka, ktorého úpadok sa predpokladá podľa § 11 ods. 3, navrhovateľ nie je povinný dokladať svoju pohľadávku spôsobom podľa odseku 2 písm. a) až e).“

Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 4 až 7.

Zavádza sa zmena formy podania návrhu na vyhlásenie konkurzu elektronickou formou tak, že návrh na vyhlásenie konkurzu sa bude môcť podať na súd elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky príslušného súdu, pričom obligatórnou náležitosťou tohto návrhu je jeho autorizácia podľa ustanovení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Iná forma podania návrhu na vyhlásenie konkurzu (osobne, poštou) sa nepripúšťa. Nesplnenie týchto formálnych náležitostí návrhu má za následok, že súd na nesprávne podaný alebo dlžníkom neautorizovaný návrh na vyhlásenie konkurzu nebude prihliadať. V súvislosti s uvedenou zmenou sa vypúšťa povinnosť podania návrhu v dvoch rovnopisoch spolu s prílohami.

Súčasne sa zjednodušujú náležitosti veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu v prípade, ak úpadok možno predpokladať na základe oznámenia zverejneného v Obchodnom vestníku.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 12 ods. 2 sa číslo „30“ nahrádza číslom „90“.

Upravuje sa definícia platobnej neschopnosti. Zaviedla sa úprava lehoty omeškania s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov dlžníka z pôvodných 30 dní na 90 dní po lehote splatnosti. Doterajšia lehota 30 dní sa javí ako veľmi prísna, avšak na druhej strane doteraz pre platobnú neschopnosť nemal dlžník povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Tiež je potrebné prihliadnuť na to, že definícia platobnej neschopnosti naprieč členskými štátmi EÚ je rozdielna. Niektoré štáty takúto lehotu ustanovenú nemajú a ponechávajú jej vymedzenie na súdnu prax, iné štáty (napr. Česká republika pracuje legislatívne s lehotou 3 mesiace). Ide prirodzene o problematiku veľmi komplexnú, keďže už samotné slovo „schopný“ si vyžaduje typicky významnú interpretáciu v súdnej praxi a v procesnej rovine rozkladanie dôkazného bremena medzi veriteľa a dlžníka.

§ 13

Preddavok

(1)  Navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len „preddavok“). Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie. Ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne alebo súd nezačne konkurzné konanie z iného dôvodu alebo navrhovateľ pred začatím konkurzného konania vezme návrh späť, preddavok sa vráti navrhovateľovi.

(2)  Povinnosť zaplatiť preddavok nemá likvidátor dlžníka, ktorý vykonal likvidačnú účtovnú súvahu a zistil, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu preddavku. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tom prípade platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka; ak tieto orgány nie sú ustanovené, odmenu a výdavky predbežného správcu platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, ktorý vykonával funkciu naposledy. O nároku predbežného správcu voči týmto osobám súd rozhodne v uznesení o určení odmeny a výdavkov predbežného správcu; proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie ten, kto má odmenu a výdavky predbežného správcu platiť.

(3)  Povinnosť zaplatiť preddavok nemá navrhovateľ, ktorý doložil pohľadávku podľa § 12 ods. 2 písm. e). Ak súd v tomto prípade po tom, čo dlžníkovi ustanovil predbežného správcu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastavil, odmenu a výdavky predbežného správcu platí Sociálna poisťovňa. O nároku predbežného správcu súd rozhodne v uznesení o určení odmeny a výdavkov predbežného správcu; proti tomuto uzneseniu je oprávnená podať odvolanie Sociálna poisťovňa.

Komentár k § 13

Ustanovením je upravená povinnosť navrhovateľa zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Túto povinnosť za určitých podmienok nemá likvidátor. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tom prípade hradia štatutárne orgány dlžníka.

 

Zaplatenie preddavku

Ako sme už uviedli, je potrebné zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Pri platení preddavku sa uplatňujú základné zásady:

–   preddavok platí navrhovateľ,

–   preddavok musí byť zaplatený pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu,

–   preddavok sa platí na účet súdu,

–   zaplatenie preddavku musí byť preukázané dokladom o úhrade.

 

Vrátenie preddavku

–   K vráteniu preddavku dochádza v prípade, ak došlo zo strany súdu k zamietnutiu návrh na vyhlásenie konkurzu.

–   K vráteniu preddavku dochádza aj v prípade, že nedošlo k začatiu konkurzného konania súdom z iného dôvodu.

–   K vráteniu preddavku dochádza aj v prípade, že navrhovateľ vzal svoj návrh späť.

 

Likvidátor a preddavky

Ako sme už uviedli vyššie, likvidátor v mene dlžníka nemá povinnosť platenia preddavku, a to v prípade zistenia, že majetok dlžníka nepostačuje ani na samotný preddavok. Túto povinnosť za neho preberá štatutárny orgán alebo člen štatutárneho dlžníka. V prípade, že dlžník takúto osobu vymenovanú nemá, tak povinnosť platenia odmeny a výdavkov predbežného správcu má štatutárny orgán dlžníka, ktorý vykonával funkciu naposledy.

Čo sa týka nároku a výšky na odmenu a výdavky predbežného správcu, tak sa určuje alebo rozhoduje na základe uznesenia vydaného súdom, pričom zákon stanovil možnosť podania odvolania voči tomuto uzneseniu toho, kto je povinným platiť.

 

Výnimka z povinnosti platiť preddavok

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa od 1. 1. 2016 zaviedla výnimka z povinnosti platiť preddavok na odmenu a výdavky predbežného správcu v prípade zamestnaneckých návrhov. Ide o pohľadávku, ktorá bola doložená písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti a navrhovateľom v tomto prípade môže byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom.

Odmena a výdavky predbežného správcu sú pohľadávkou proti podstate, alebo ich platí Sociálna poisťovňa. V iných prípadoch treba posudzovať výdavky a odmenu predbežného správcu obdobne ako trovy konania.

§ 14

Začatie konkurzného konania

(1)  Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov. Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí konkurzného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o začatí konkurzného konania alebo uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi a dlžníkovi; uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku.

(2)  Súd návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu pred začatím konkurzného konania dlžníkovi nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyjadril.

(3)  O začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie.

(4)  Začatie konkurzného konania bráni tomu, aby sa na majetok toho istého dlžníka začalo iné konkurzné konanie. Ak počas konkurzného konania dôjde súdu ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu týkajúci sa toho istého dlžníka, súd o ňom rozhodne, ako by šlo o návrh na pristúpenie do konkurzného konania.

(5) Začatie konkurzného konania má tieto účinky:

a) dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať,

b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,

c) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke⁵⁾ alebo v pobočke zahraničnej banky,⁶⁾ štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere⁷⁾ alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu,⁸⁾

d) konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje,

e) nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.

(6)  Ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia konkurzného konania zanikajú vyhlásením konkurzu alebo zverejnením uznesenia, ktorým sa konkurzné konanie končí, v Obchodnom vestníku.

Komentár k § 14

Ustanovením je upravené začatie konkurzného konania.

Nakoľko už zo samotným začatím konkurzného konania sú spojené prvé účinky, je potrebné viazať začatie konkurzného konania nie na podanie návrhu, ale na vydanie uznesenia súdu o začatí konkurzného konania potom, čo súd preskúmal formálne náležitosti návrhu a zistil, že sú všetky zákonom ustanovené predpoklady splnené. Význam formálneho začatia konkurzného konania je najmä v prípade veriteľského návrhu, kedy súd ma už z návrhu za preukázané, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a že listiny pripojené k návrhu veriteľa osvedčujú platobnú neschopnosť dlžníka.

 

Uznesenie o začatí konkurzného konania a zamietnutie návrhu

Po splnení všetkých formálnych náležitosti návrhu (ustanovených náležitostí) dochádza k začatiu konkurzného konania, o ktorom rozhoduje súd v zákonom ustanovenej lehote, ktorá nemôže byť dlhšia ako 15 dní odo dňa, kedy bol návrh doručený súdu. V opačnom prípade, ak súd zistí, že návrh má nedostatky a nespĺňa stanovené náležitosti, je povinnosťou súdu navrhovateľa o nedostatkoch informovať formou uznesenia, v rámci ktorého navrhovateľa poučí a zároveň ho vyzve na odstránenie nedostatkov návrhu. Uznesenie s poučením a výzvou doručí navrhovateľovi v rovnakej lehote 15 dni od doručenia návrhu. Všetky nedostatky musia byť navrhovateľom odstránené v stanovenej desaťdňovej lehote, ktorá mu je stanovená v rámci uznesenia súdom. S účinnosťou od 1. 1. 2012 sa po novele zákona č. 348/2011 Z. z. po novom upravila vyzývacia povinnosť pre súd v prípade, že návrh nespĺňa všetky podstatné náležitosti. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy súd navrhovateľa nevyzýval na odstránenie nedostatkov, ale návrh rovno odmietol. Podľa právnej úpravy súd obdobne navrhovateľa vyzýva na odstránenie nedostatkov.

Stanovenú 15 dňovú lehotu musí navrhovateľ dodržať a nedostatky odstrániť, inak bude v opačnom prípade znášať dôsledky, a to, že jeho návrh bude zo strany súdu odmietnutý v zákonom vymedzenej lehote. Lehota na odstránenie nedostatkov je v maximálnej dĺžke 10 a návrh je súdom zamietnutý najneskôr 15 dní po uplynutí 10 dňovej lehoty na odstránenie nedostatkov.

Ak si navrhovateľ svoju povinnosť splnil a všetky nedostatky návrhu na konkurzné konanie odstránil, respektíve doplnil chýbajúce náležitosti, tak zo strany súdu dochádza k rozhodnutiu o začatí konkurzného konania.

Ak bol pre nedostatky návrh odmietnutý a súd o tom vydal rozhodnutie, tak zákon neumožňuje, respektíve nepripúšťa podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu.

Od 1. 1. 2012 sa doplnila povinnosť súdu informovať dlžníka o veriteľovom návrhu. Uznesenie vydané súdom, či už o začatí konkurzného konania alebo o odmietnutí, musí byť v súlade so zákonom doručené aj navrhovateľovi aj dlžníkovi. Zásadne sa v Obchodnom vestníku nezverejňuje uznesenie o odmietnutí.

Poznámka

Obchodný vestník je informačný systém verejnej správy, ktorého vydavateľom a správcom je Ministerstvo Spravodlivosti SR. V súčasnosti sa Obchodný vestník vydáva už len v elektronickej podobe. Preto sa údaje zasielajú výlučne elektronicky. Poplatok pri zverejnení účtovnej uzávierky je 99,50 Eur. Povinnosť zverejniť údaje z účtovných závierok v obchodnom vestníku majú tie právnické osoby, ktoré musia mať riadnu a mimoriadnu účtovnú závierku overenú audítorom. Zverejňuje sa len neúplná účtovná závierka – poznámky sa nezverejňujú. Lehota na zverejnenie je 30 dní od schválenia účtovnej závierky valným zhromaždením. Medzi povinné subjekty patria obchodné spoločnosti s povinným základným imaním alebo družstvá, ktoré majú majetok v hodnote presahujúcej 1 milión eur alebo ich čistý obrat presiahol 2 milióny eur, alebo priemerný počet zamestnancov presiahol 30 počas účtovného obdobia. Obchodná spoločnosť alebo družstvo s cennými papiermi na regulovanom trhu majú takisto túto povinnosť. Po vykonaní registrácie ministerstvo pridelí účtovnej závierke registračné číslo, ktoré doručí do rúk podnikateľovi.

Po novele zákona č. 348/2011 Z. z. od 1. 1. 2012 vyzvať navrhovateľa na odstránenie nedostatkov má praktický význam, pričom samotný priebeh procesu to spravidla skôr urýchľuje ako skomplikuje. Zároveň platí, že súd návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu pred začatím konkurzného konania dlžníkovi nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyjadril.

 

Začatie konkurzného konania

Ako sme už uviedli vyššie, k začatiu konkurzného konania dochádza na základe vydaného uznesenia súdom po odsúhlasení a kontrole všetkých zákonných náležitosti návrhu na začatie konkurzného konania. Súdom vydané uznesenie musí byť následne zverejnené v Obchodnom vestníku, čo je aktom začatia konkurzného konania. K zverejneniu dochádza bez zbytočného odkladu.

Majetok dlžníka

Ako náhle dôjde na základe uznesenia k začatiu konkurzného konania, tak neprichádza do úvahy, aby sa začalo iné konkurzné konanie na majetok toho istého dlžníka. V prípade, že počas konkurzného konania súdu bude doručený ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu týkajúci sa toho istého dlžníka, súd o ňom rozhodne, ako by šlo o návrh na pristúpenie do konkurzného konania.

 

Účinky začatia konkurzného konania

Po začatí konkurzného konania je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. Ak dlžník túto povinnosť nedodrží, t. j. urobí právny úkony iný ako bežný právny úkon, správca môže takémuto právnemu úkonu bez ďalšieho v konkurze odporovať.

Sankcia prípadnej odporovateľnosti právnym úkonom prichádza do úvahy, len ak súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ak súd zastaví konkurzné konanie pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, právne úkony, ktoré dlžníka urobil počas konkurzného konania, i keď nešlo o bežné právne úkony, sú platné a nie je možné ich spochybňovať. Okrem obmedzenia činnosti dlžníka zákon viaže vznik prvých účinkov konkurzného konania zo samotným začatím konkurzného konania. Uvedené vychádza z konceptu zachovania rovnosti medzi jednotlivými veriteľmi a zo snahy zabrániť individuálnym výkonom práv veriteľom na poslednú chvíľu tesne pred vyhlásením konkurzu.

Účinky:

–   povinnosť obmedzenia výkonu činnosti pre dlžníka len na bežné právne úkony,

Poznámka

V prípade, že by bola uvedená povinnosť zo strany dlžníka porušená, tak nedochádza k porušeniu tohto právneho úkonu, ale je možné ho počas konkurzu odporovať.

–   na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie,

Poznámka

Ak by došlo k začatiu takého konania, tak by muselo byť prerušené, pretože sa uprednostňuje konanie konkurzné.

–   na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva,

Uvedený účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke podľa zákona o bankách alebo v pobočke zahraničnej banky podľa zákona o bankách, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Bankové činnosti môžu na území Slovenskej republiky v súlade s jej právnym poriadkom vykonávať prostredníctvom svojich pobočiek tiež zahraničné banky, ktoré majú na to bankové povolenie, alebo ktoré sú oprávnené na vykonávanie bankových činností podľa § 11 až 20 zákona o bankách. Pobočka zahraničnej banky je pobočka, ktorá je organizačnou zložkou zahraničnej banky umiestnenou na území Slovenskej republiky, ktorá priamo vykonáva najmä prijímanie vkladov a poskytovanie úverov; všetky pobočky zahraničnej banky zriadené v Slovenskej republike touto zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru sa považujú z hľadiska oprávnenia vykonávať bankové činnosti za jednu jej pobočku.

Podľa zákona o kolektívnom investovaní sú prevoditeľnými cennými papiermi akcie, dočasné listy a iné cenné papiere, s ktorými sú spojené obdobné práva ako s akciami vydanými tuzemskými obchodnými spoločnosťami alebo zahraničnými obchodnými spoločnosťami v Slovenskej republike alebo v zahraničí, dlhopisy a cenné papiere, ktoré vznikli transformáciou úverov a pôžičiek vydané v Slovenskej republike alebo v zahraničí, iné obchodovateľné cenné papiere vydané v Slovenskej republike alebo v zahraničí, s ktorými je spojené právo nadobudnúť cenné papiere podľa prvého bodu alebo druhého bodu upísaním alebo výmenou; prevoditeľnými cennými papiermi nie sú nástroje a postupy podľa § 100 ods. 2.

–   konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje,

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2012 zaviedla nová úprava v súvislosti s úpravou predpisov obchodného práva. Spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra. Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. Spoločnosť sa zrušuje bez likvidácie, ak celé jej imanie prešlo na právneho nástupcu, alebo po jej zrušení súdom nebol zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora vo výške ustanovenej osobitným predpisom.

–   nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.

Poznámka

Splynutie, zlúčenie a rozdelenie sú postupy, pri ktorých sa uskutočňujú zmeny súvisiace s imaním dlžníka. Imanie je pritom súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Obchodným majetkom sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním sa označuje ako obchodné imanie. Čistým obchodným imaním je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Vlastné imanie tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu. Keďže súčasťou obsahu pojmu „imanie“ je aj majetok dlžníka, aj v súčasnosti platí, že pre dlžníka v súvislosti so začatím konkurzného konania má platiť pravidlo „stand still“, a teda obmedzenie nakladania s majetkom dlžníka len na bežné právne úkony, medzi ktoré takéto dispozície nepatria. Za účelom odstránenia výkladových nejasností v týchto situáciách sa však ako opodstatnené javilo, aby sa výslovne ustanovil po novele zákona č. 87/2015 Z. z. zákaz rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a takéto rozhodnutie zapísať do obchodného registra.

Zánik účinkov začatia konkurzného konania

Čo sa týka vyššie uvedených všetkých účinkov, tak zanikajú vyhlásením konkurzu alebo zverejnením uznesenia, ktorým sa konkurzné konanie končí v Obchodnom vestníku.

§ 15

Späťvzatie návrhu

(1)  Navrhovateľ môže vziať svoj návrh na vyhlásenie konkurzu späť až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu. Po začatí konkurzného konania je na späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu potrebný súhlas všetkých účastníkov konkurzného konania.

(2) Ak je návrh na vyhlásenie konkurzu vzatý späť podľa odseku 1 po začatí konkurzného konania, súd konkurzné konanie bezodkladne uznesením zastaví.

Komentár k § 15

Ustanovenie upravuje späťvzatie návrhu. Právo disponovať konaním je jedným zo základných práv účastníka konania a umožňuje sa aj navrhovateľovi v konkurznom konaní, obmedzené je však časovo do vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na to, že navrhovateľov môže byť viac, napr. aj z dôvodu pristúpenia do konania, je potrebné získať pri späťvzatí návrhu aj ich súhlas.

Poznámka

Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívny procesný úkon navrhovateľa, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté.

§ 16

Prerušenie a zastavenie
konkurzného konania

(1)  Ak sa počas konkurzného konania začne konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu8a) alebo ak súd začne reštrukturalizačné konanie, ktoré sa týka toho istého dlžníka, prebiehajúce konkurzné konanie sa do zastavenia konania o riešení krízovej situácie na finančnom trhu alebo reštrukturalizačného konania alebo do povolenia reštrukturalizácie prerušuje; ak súd v reštrukturalizačnom konaní reštrukturalizáciu dlžníka povolí, prerušené konkurzné konanie bezodkladne uznesením zastaví. To isté platí, ak už prebieha reštrukturalizačné konanie a súd ohľadom toho istého dlžníka začne konkurzné konanie. Počas prerušenia konkurzného konania z dôvodu prebiehajúceho konania o riešení krízovej situácie na finančnom trhu alebo reštrukturalizačného konania účinky podľa § 14 ods. 5 nepôsobia.

(2)  Do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu súd preruší konkurzné konanie na návrh dlžníka, ak dlžník preukáže, že ním poverený správca pripravuje reštrukturalizačný posudok. Súd pokračuje v prerušenom konkurznom konaní po uplynutí 60 dní od prerušenia konkurzného konania. Na opakovaný návrh dlžníka súd neprihliada.

(3)  Do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu súd preruší konkurzné konanie na návrh dlžníka alebo Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu,^8a) ak sa preukáže, že vo vzťahu k dlžníkovi sa pripravuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu.^8a) Súd pokračuje v prerušenom konkurznom konaní po uplynutí 60 dní od prerušenia konkurzného konania. Dlžník alebo Rada pre riešenie krízových situácií je oprávnená počas prerušenia konania navrhnúť, aby súd o prerušení konania rozhodol opakovane, ak osvedčí, že dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené, trvajú.

(4) Ak počas konkurzného konania podľa tejto časti zákona začatého na návrh veriteľa voči fyzickej osobe – podnikateľovi, dlžník podá do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok alebo určenie splátkového kalendára podľa štvrtej časti tohto zákona, do rozhodnutia o takomto návrhu sa konkurzné konanie podľa tejto časti zákona prerušuje. Ak súd návrhu dlžníka podľa štvrtej časti zákona nevyhovie, súd v prerušenom konkurznom konaní podľa tejto časti pokračuje; inak sa konkurzné konanie podľa tejto časti zastavuje. Na opakovaný návrh dlžníka podľa štvrtej časti zákona súd neprihliada.

Komentár k § 16

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii umožňuje týmto ustanovením možnosť prerušenia konania.

Vzhľadom na to, že prioritou je zachovanie a reštrukturalizácia dlžníka, súd preruší konkurzné konanie, ak sú splnené podmienky na začatie reštrukturalizačného konania. V prípade, že reštrukturalizačné konanie súd nepovolí, odpadne prekážka, pre ktorú bolo konkurzné konanie prerušené. Účinky povolenia reštrukturalizácie sa prejavia v povinnosti súdu zastaviť konkurzné konanie.

Druhým prípadom prerušenia konkurzného konania je, ak dlžník preukáže, že poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Ak na základe tohto posudku a za splnenia ostatných podmienok reštrukturalizáciu dlžníka súd povolí, zároveň konkurzné konanie zastaví, inak v prerušenom konaní po 60 dňoch pokračuje. Na opätovný pokus dlžníka o prerušenie konkurzného konania z dôvodu poverenia správcu vypracovať reštrukturalizačný posudok súd už neprihliada.

 

Prerušenie konania

S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa po novele zákona č. 371/2014 Z. z. stanovila zodpovednosť Fondu ochrany vkladov za správu prostriedkov Národného fondu pre riešenie krízových situácií.

Ak sa počas konkurzného konania začne konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu podľa zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo ak súd začne reštrukturalizačné konanie, ktoré sa týka toho istého dlžníka, prebiehajúce konkurzné konanie sa do zastavenia konania o riešení krízovej situácie na finančnom trhu alebo reštrukturalizačného konania alebo do povolenia reštrukturalizácie prerušuje.

Poznámka

Zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje postup vybraných inštitúcií a iných osôb pri riešení krízových situácií na finančnom trhu v Slovenskej republike, tiež vypracúvanie a schvaľovanie plánov riešenia krízových situácií na finančnom trhu v Slovenskej republike Radou pre riešenie krízových situácií, ďalej zriadenie, pôsobnosť, činnosť a opatrenia rady pri riešení krízových situácií na finančnom trhu v Slovenskej republike, a nakoniec zriadenie a fungovanie Národného fondu pre riešenie krízových situácií a vytváranie zdrojov a správu a používanie prostriedkov národného fondu.

Zákon ustanovuje, že nedochádza k pôsobeniu účinkov v priebehu prerušenia konkurzného konania z dôvodu, že prebieha konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu alebo reštrukturalizačného konania. Ide o účinky, kedy povinnosť, platnosť právneho úkonu nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva, pričom sa tento účinok nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu, konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje a nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.

 

Prerušenie konania na návrh dlžníka

Zákon umožňuje prerušenie konkurzného konania po podaní návrhu zo strany dlžníka, a to v prípade, že tento preukáže, že správca, ktorý je dlžníkom poverený, pripravuje reštrukturalizačný posudok. Uvedené prerušenie je možné však len do samotného vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu. O prerušení rozhoduje súd.

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa v súvislosti s otvorením veriteľských návrhov ustanovilo poskytnúť dlžníkovi väčší časový priestor, aby sa pokúsil riešiť svoj úpadok reštrukturalizáciou, a to už v čase keď prebieha samotné konkurzné konanie, avšak ešte nedošlo k vyhláseniu konkurzu. V tomto smere sa ustanovilo, aby sa lehota, počas ktorej sa preruší konkurzné konanie z dôvodu, že dlžníkom poverený správca pripravuje reštrukturalizačný posudok, predĺžila z 30 dní na 60 dní.

To znamená, že súd pokračuje v prerušenom konkurznom konaní až po uplynutí 60 dní od prerušenia konkurzného konania. V prípade opakovaného návrhu dlžníka zákon neumožňuje súdu na tento návrh prihliadať.

 

Riešenie krízovej situácie

Doplnením ustanovenia od 1. 1. 2015 sa novelou zákona č. 371/2014 Z. z. riešil vzťah konania súdu pred vyhlásením konkurzu s prípravou konania o riešení krízovej situácie. Dlžníkovi a Rade pre riešenie krízových situácií sa umožnilo podať návrh na prerušenie konkurzného konania a zároveň sa riešila situácia, kedy počas lehoty 60 dní od prerušenia konania nebolo konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu začaté. Dlžníkovi a Rade pre riešenie krízových situácií sa poskytuje možnosť podať návrh na prerušenie aj opakovane za účelom vymedzenia dostatočného času pre riadnu prípravu konania o riešení krízových situácií.

Poznámka

Zákon o riešení krízových situácii na finančnom trhu upravuje

–   postup vybraných inštitúcií a iných osôb pri riešení krízových situácií na finančnom trhu v Slovenskej republike,

–   vypracúvanie a schvaľovanie plánov riešenia krízových situácií na finančnom trhu v Slovenskej republike Radou pre riešenie krízových situácií,

–   zriadenie, pôsobnosť, činnosť a opatrenia rady pri riešení krízových situácií na finančnom trhu v Slovenskej republike,

–   zriadenie a fungovanie Národného fondu pre riešenie krízových situácií a vytváranie zdrojov a správu a používanie prostriedkov národného fondu.

Zriaďuje sa rada ako právnická osoba, ktorá v oblasti verejnej správy ako rezolučný orgán rieši krízové situácie vybraných inštitúcií. Rada sa nezapisuje do obchodného registra a jej sídlom je Bratislava. Rada vykonáva svoju činnosť nestranne a nezávisle od štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších právnických osôb alebo fyzických osôb; štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie právnické osoby alebo fyzické osoby nesmú ovplyvňovať radu pri vykonávaní jej činnosti.

 

Následky konkurencie návrhov na vyhlásenie konkurzu

Novelou zákona č. 377/2016 Z. z. sa upravili následky konkurencie návrhov na vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej osoby – podnikateľa podľa druhej a štvrtej časti zákona.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 16 ods. 1 prvej vete sa za slová „toho istého dlžníka,“ vkladajú slová „alebo konanie o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie,“, za slová „povolenia reštrukturalizácie“ sa vkladá čiarka a slová „alebo do zastavenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie,“ a za slovo „povolí“ sa vkladajú slová „alebo v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu“.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 16 ods. 1 druhej vete sa za slová „reštrukturalizačné konanie“ vkladajú slová „alebo konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii“ a tretej vete sa za slová „reštrukturalizačného konania“ vkladá čiarka a slová „alebo konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii“.

Dopĺňajú sa pravidlá pre súbeh konkurzného konania a konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a upravujú sa podmienky prerušenia a zastavenia prebiehajúceho konkurzného konania v súvislosti so začatým konaním o verejnej preventívnej reštrukturalizácii.

Súčasne sa upravujú účinky konkurzného konania počas jeho prerušenia v dôsledku súbehu s prebiehajúcim konaním o verejnej preventívnej reštrukturalizácii tak, že tieto účinky počas prerušenia konkurzného konania nepôsobia.

§ 17

Zastavenie konkurzného konania

pre zaplatenie pohľadávky

(1)  Ak dlžník do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu preukáže, že zanikli všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, súd konkurzné konanie bezodkladne uznesením zastaví. Uznesenie súd doručí všetkým účastníkom konkurzného konania.

(2)  Konkurzné konanie podľa odseku 1 možno zastaviť len do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu.

Komentár k § 17

Ustanovením je upravené zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky, to znamená, ak zanikli dôvody vedenia konkurzného konania.

 

Zastavenie konkurzného konania

Súd teda zastaví konkurzné konanie, ak dlžník v čase do vyhlásenia konkurzu preukáže, že splatné pohľadávky svojich veriteľov zanikli, to znamená, že všetky pohľadávky dlžník zaplatil.

Týka sa to pohľadávok a veriteľov, ktorí boli účastníkmi konkurzného konania.

Týmto spôsobom sa teda dlžník priamo vyhne konkurzu pred samotným začatím konkurzného konania.

K zastaveniu konkurzného konania dochádza uznesením, ktoré vydá a doručí súd nielen dlžníkovi, ale aj všetkým účastníkom konkurzného konania.

§ 18

Vyhlásenie konkurzu
na základe návrhu dlžníka

(1)  Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu dlžníka, súd najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti.

(2)  Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu likvidátora ustanoveného súdom zo zoznamu správcov, súd najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo rozhodne o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Ak súd vyhlási konkurz, ustanoví ho za správcu.

Komentár k § 18

Zákon ustanovením upravuje vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka.

 

Návrh dlžníka

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku, čo podloží zoznamom svojho majetku a zoznamom svojich záväzkov, prípadne poslednou účtovnou závierkou a správou audítora podľa § 17.

Poznámka

Účtovná závierka je v súlade so zákonom o účtovníctve štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú. Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia finančnej situácie a finančnej výkonnosti účtovnej jednotky. Cieľom účtovnej závierky je poskytnúť informácie o finančnej situácii, finančnej výkonnosti a peňažných tokoch účtovnej jednotky, ktoré sú pre široký okruh používateľov užitočné pri prijímaní ekonomických rozhodnutí. V účtovnej závierke sa takisto zobrazujú výsledky dohľadu manažmentu nad zdrojmi, ktoré sú mu zverené. Na dosiahnutie tohto cieľa poskytuje účtovná závierka informácie o položkách účtovnej jednotky, medzi ktoré patrí majetok, záväzky, vlastné imanie, výnosy a náklady, vrátane ziskov a strát, vklady vlastníkov a rozdeľovania vlastníkom v rámci ich právomocí ako vlastníkov a peňažné toky.

Súd následne v lehote piatich dní vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V prípade, že súd má pochybnosti o majetnosti dlžníka, v dôsledku čoho by musel zastaviť konkurzné konanie, ustanoví mu predbežného správcu.

Poznámka

Úlohou predbežného správcu je zistiť, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu. Predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Ak dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie záverečnej správy o 15 dní predĺžiť.

Návrh likvidátora

Novelou zákona č. 390/2019 Z. z. sa od 1. 1. 2020 ustanovenie doplnilo odsekom 2, pričom cieľom právnej úpravy bolo nadviazať na ustanovenie § 75h Obchodného zákonníka a súčasne zjednodušiť predkladaciu povinnosť likvidátora ustanoveného zo zoznamu správcov pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Likvidátor ustanovený zo zoznamu správcov má možnosť pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu iba odkázať na písomnosti uložené v zbierke listín alebo v registri účtovných závierok.

Poznámka

Zoznam je vedený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v elektronickej forme a pre potreby verejnosti je zverejňovaný na webovom sídle ministerstva www.justice.gov.sk v časti Registre, položka Správcovia konkurznej podstaty, po zadaní ktorej sa zobrazí vyhľadávač Zoznamu správcov. Zo Zoznamu správcov si môže verejnosť vyhotoviť výpis zo zoznamu týkajúci sa konkrétneho správcu. Tento výpis však nie je použiteľný na právne úkony.

Na právne úkony slúži výpis zo zoznamu správcov ministerstvom, tento je však spoplatnený správnym poplatkom vo výške 1,50 € za každú stranu – položka 5 písm. n) sadzobníka správnych poplatkov zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Poplatok za výpis zo zoznamu správcov možno uhradiť v hotovosti alebo platobnou kartou prostredníctvom integrovaného obslužného miesta, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na základe platobného predpisu vydaného ministerstvom.

Za jednotlivé úkony, ktoré spočívajú vo vyhotovení správy o majetnosti alebo nemajetnosti spoločnosti, má likvidátor nárok na odmenu v rovnakej výške ako predbežný správca.

V prípade, že konkurzné konanie začalo na základe návrhu likvidátora, je povinnosťou súdu najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného konania vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz alebo rozhodnúť o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku.

Precizovala sa aj lehota, v ktorej je súd povinný vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz alebo rozhodnúť o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku.

Ak súd na základe návrhu likvidátora ustanoveného zo zoznamu správcov vyhlási konkurz, do funkcie správcu ustanoví tohto likvidátora.

§ 19

Vyhlásenie konkurzu
na návrh veriteľa

(1)  Ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa,

a) súd do 5 dní od začatia konkurzného konania

    1. odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä

       1a. výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť; najmä aby predložil

     1aa. zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní,

     1ab. zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania,

     1ac. informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu,

     1ad. zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania,

       1b. poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz,

       1c. poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze,

    2. určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov označených v návrhu; predvolanie, ako aj upovedomenie súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku; dlžníkovi predvolanie doručí aj iným spôsobom; termín pojednávania súd určí tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania,

    3. vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil,

b) súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania,

c) súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil,

d) a súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1.

(2)  Proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie iba dlžník.

(3)  Odvolací súd rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania do 45 dní od predloženia veci. Pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, súd prvého stupňa postupuje odo dňa vrátenia veci, ako by konkurzné konanie začalo.

(4)  Ak v konkurznom konaní, ktoré sa začalo na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu podľa tejto hlavy, súd zistí, že veriteľ doložil pohľadávku spôsobom podľa § 12 ods. 2 a okrem prípadných pochybností o dlžníkovej majetnosti sú splnené aj ostatné predpoklady na vyhlásenie konkurzu a zároveň, že sú splnené predpoklady podľa § 106c ods. 1 písm. b), c), f), g) a h) a nie je zložený preddavok na úhradu nákladov konkurzu podľa § 20 ods. 2, súd vyhlási na majetok dlžníka malý konkurz podľa desiatej hlavy prvého oddielu. Predbežného správcu v takom prípade neustanovuje. Zložený preddavok súd poukáže správcovi ustanovenému podľa § 106c a tento preddavok slúži ako záloha na činnosť správcu v malom konkurze.

Komentár k § 19

Ustanovenie upravuje možnosť vyhlásenia konkurzu na základe návrhu zo strany veriteľa, a to v novom znení od 1. 1. 2012. V nadväznosti na spriechodnenie veriteľských návrhov sa novým spôsobom upravil proces vyhlásenia konkurzu na základe veriteľského návrhu stanoveným spôsobom.

 

Návrh veriteľa

V znení písmena a) bod.1 je upravený okrem iného obsah výzvy, ktorú súd doručuje dlžníkovi do vlastných rúk, hneď v úvode konkurzného konania. Obsahom výzvy, je vyžiadanie si všetkých relevantných informácií, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie platobnej neschopnosti alebo platobnej schopnosti dlžníka, t. j. súd vyzve dlžníka, aby mu ku dňu začatia konkurzného konania predložil na jednej strane zoznam všetkých jeho splatných záväzkov 30 dní po lehote splatnosti a na druhej strane, prehľad finančného majetku dlžníka, t. j. stav bankových účtov, pokladne a kvázy peňazí na ceste, t. j. prehľad pohľadávok pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania.

 

–   súd do 5 dní od začatia konkurzného konania odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä

–   výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť; najmä aby predložil,

–   zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní,

–   zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania,

–   informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu,

Poznámka

Stav pokladne by sa mohol nahradiť údajom o hotovosti, aby sa to vzťahovalo aj na nepodnikateľov, ktorí nemajú povinnosť mať pokladňu. Zostatok by dlžník mal dávať aj k dátumu, kedy dáva potvrdenie.

–   zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania,

–   poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz,

–   poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze,

 

V znení písmena a) bod. 2 sa upravilo, že súd hneď v úvode konkurzného konania je povinný určiť termín pojednávania, ako aj okruh účastníkov, ktorých musí predvolať, a to dlžníka. Prípadných veriteľov o termíne pojednávania súd len upovedomí. Je výlučne na ich rozhodnutí, či sa pojednávania zúčastnia alebo nie.

 

–   súd určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov označených v návrhu. Predvolanie, ako aj upovedomenie súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku. Dlžníkovi predvolanie doručí aj iným spôsobom a termín pojednávania súd určí tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania,

 

V znení písmena a) bod. 3 sa upravilo, že výzva súdu a možnosť dlžníka súhlasiť, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania; t. j. ide z pravidla najmä o prípady, keď úpadok dlžníka je evidentný, t. j. pojednávať ohľadom úpadku dlžníka je zbytočné.

 

–   súd vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania. Ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania, pričom rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil,

 

V znení písmena b) sa upravili poriadkové lehoty, v ktorých sa ukladá súdu rozhodnúť vo veci vyhlásenia konkurzu, t. j. či vyhlásiť konkurz, alebo zastaviť konanie.

 

–   súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania,

 

V znení písmena c) sa upravilo rozhodovanie súdu vo veci vyhlásenia konkurzu. O vyhlásení konkurzu súd rozhodne vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, t. j. je úlohou a povinnosťou dlžníka osvedčiť svoju platobnú schopnosť, t. j. osvedčiť skutočnosť, že nie je v úpadku v podobe platobnej neschopnosti, tak ako ju zákon definuje v § 3 ods. 2. V tejto súvislosti postačuje, aby dlžník osvedčil svoju platobnú schopnosť, nevyžaduje sa preukázanie platobnej schopnosti. Pri osvedčovaní platobnej schopnosti dlžníka je ďalej významné uviesť, že z pohľadu záväzkov dlžníka sa neprihliada na tie dlžníkove záväzky, pri ktorých zo strany dlžníka bola osvedčená ich spornosť.

 

–   súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania. Pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť. Ak sa dlžník v stanovenej lehote nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil,

 

V znení písmena d) sa upravil postup v prípade, ak sú pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, kedy v danom prípade súd pred vyhlásením konkurzu ustanoví do funkcie predbežného správcu.

 

–   súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote 10 dní.

 

Podanie odvolania

Účastník konania má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí. Čo sa týka rozhodnutia o vyhlásení konkurzu, tak v tom prípade je oprávnený podať odvolanie iba dlžník.

 

Rozhodnutie o odvolaní

O odvolaní rozhoduje odvolací súd v stanovenej dĺžke 45 dní, ktorá sa datuje odo dňa predloženia veci. Zároveň zákon stanovil, že odvolací súd rozhoduje bez nariadenia pojednávania. Rozhodujúcim stavom je stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa. Uvedené je dôležité pre odvolací súd, ktorý ak rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a následne je vec vrátená na ďalšie konanie, tak súd prvého stupňa musí od toho dňa, kedy mu bola vec vrátená na ďalšie konanie, rozhodovať ako by konkurzné konanie začalo.

 

Vyhlásenie malého konkurzu

Novelou zákona č. 421/2020 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2012 ustanovenie doplnilo, čo znamená, že súd po tom, čo pri veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu zistí, že sú na vyhlásenie konkurzu predpoklady (okrem posúdenia dostatku majetku, na čo by inak ustanovil predbežného správcu), a sú tiež splnené predpoklady pre vyhlásenie malého konkurzu, súd rozhodne o vyhlásení malého konkurzu. Vyhláseniu malého konkurzu môže však veriteľ brániť tým, že zloží preddavok na náklady konkurzu, keďže by bolo nelogické najprv vyhlasovať malý konkurz, v ktorom do určenej lehoty má právo veriteľ o jeho konverziu (tzv. zmena malého konkurzu).

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 19 ods. 1 sa číslo „30“ nahrádza číslom „90“.

Upravuje sa definícia platobnej neschopnosti. Zaviedla sa úprava lehoty omeškania s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov dlžníka z pôvodných 30 dní na 90 dní po lehote splatnosti. Doterajšia lehota 30 dní sa javí ako veľmi prísna, avšak na druhej strane doteraz pre platobnú neschopnosť nemal dlžník povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Tiež je potrebné prihliadnuť na to, že definícia platobnej neschopnosti naprieč členskými štátmi EÚ je rozdielna. Niektoré štáty takúto lehotu ustanovenú nemajú a ponechávajú jej vymedzenie na súdnu prax, iné štáty (napr. Česká republika pracuje legislatívne s lehotou 3 mesiace). Ide prirodzene o problematiku veľmi komplexnú, keďže už samotné slovo „schopný“ si vyžaduje typicky významnú interpretáciu v súdnej praxi a v procesnej rovine rozkladanie dôkazného bremena medzi veriteľa a dlžníka.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 19 ods. 2 sa vypúšťa slovo „iba“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka.^3c) Ak bol konkurz vyhlásený ako vedľajšie insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať správca v hlavnom insolvenčnom konaní.^3e)“

Poznámka pod čiarou k odkazu 3e znie:

„3e) Čl. 39 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.“.

Dotknuté ustanovenie bolo potrebné zosúladiť s čl. 5 a s čl. 39 nariadenia (EÚ) č. 2015/848, týkajúce sa súdneho preskúmania rozhodnutia o začatí hlavného a vedľajšieho insolvenčného konania na základe medzinárodnej právomoci.

§ 20

Zastavenie konkurzného konania

pre nedostatok majetku

(1)  Ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania záverečnej správy predbežného správcu vyhlási konkurz.

(2)  Súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu aj vtedy, ak účastník konkurzného konania zloží na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa tejto hlavy. Z preddavku na úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa tejto hlavy sa platí odmena správcu ustanoveného v konkurze. Preddavok na úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa tejto hlavy môže veriteľ v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti podstate.

(3)  Uznesenie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku súd doručí účastníkom konkurzného konania. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý veriteľ dlžníka. Podanie odvolania veriteľom, ktorý nie je účastníkom konkurzného konania, sa považuje za pristúpenie do konkurzného konania.

(4)  Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd vyhlási konkurz na majetok dlžníka aj vtedy, ak veriteľ, ktorý podal odvolanie, zloží na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa tejto hlavy.

(5)  Ak súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku, účinky začatia konkurzného konania zanikajú až zverejnením oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku. Súd zverejní oznam o nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia v Obchodnom vestníku bezodkladne po tom, čo uznesenie nadobudne právoplatnosť. Ak je dlžník zapísaný do obchodného registra, súd právoplatné uznesenie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku doručí príslušnému registrovému súdu.

Komentár k § 20

Ustanovenie upravuje zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku.

 

Zastavenie konania

K samotnému zastaveniu dochádza v prípade, ak predbežný správca ustanovený súdom na zistenie majetnosti dlžníka informuje súd, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konania. Predbežného správcu, ako sme už uviedli, stanovuje dlžníkovi súd.

Ak sa preukáže, že majetok dlžníka je dostatočný, tak dochádza k vyhláseniu konkurzu. V tomto prípade musí byť dodržaná desať dňová lehota, kedy k vyhláseniu dochádza, a to od podania záverečnej správy predbežného správcu konkurznej podstaty.

Poznámka

Predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Ak dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie záverečnej správy o 15 dní predĺžiť.

Po novele zákona č. 348/2011 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2012, v súvislosti s otvorením veriteľských návrhov ako aj novým spôsobom úpravy zodpovednosti štatutárov za oneskorené podanie návrhov na vyhlásenie konkurzu, sa upravili lehoty, v ktorých je predbežný správca povinný zistiť majetnosť alebo nemajetnosť dlžníka, resp. hodnoty, z ktorých má predbežný správca vychádzať pri posúdení majetnosti, či nemajetnosti dlžníka.

Najmä v prípade veriteľských návrhov možno očakávať, že súčinnosť zo strany dlžníka je problematická, pričom objektívne zistenie majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka si v týchto prípadoch vyžaduje dlhší časový priestor. Pre tieto prípady sa ustanovilo, aby súd mohol predĺžiť lehotu predbežnému správcovi na podanie záverečnej správy o majetnosti a nemajetnosti dlžníka.

 

Preddavok na úhradu nákladov

Súd konanie uznesením zastaví pre nedostatok majetku. Uznesenie musí byť doručené všetkým účastníkom konania a zverejnené v Obchodnom vestníku. Na rozdiel od uznesenia o zastavení konkurzného konania z dôvodu osvedčenia dlžníkovej platobnej neschopnosti, odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania pre nedostatok majetku môže podať i veriteľ dlžníka, ktorý nemusí byť účastníkom konkurzného konania.

To znamená, že zo strany súdu bude vyhlásený konkurz na majetok dlžníka po ustanovení predbežného správcu dlžníkovi aj v prípade, že došlo k zloženiu preddavku na úhradu nákladov konkurzu, ktorý je povinný zložiť dlžník na účet vedený súdom. Č o sa týka účelu preddavku, tak sa z neho hradia náklady konkurzu, respektíve odmena správcu, ktorý bol ustanovený v konkurze. Preddavok sa môže veriteľ v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti podstate.

Preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo veci vyhlásenia konkurzu podľa prvej hlavy druhej časti zákona je 1 500 eur.

Ak ide o pristúpenie do konkurzného konania (§ 24 ods. 2 zákona), preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu sa nevyberá; už zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu sa pristupujúcemu účastníkovi konkurzného konania vráti.

Ak si predbežný správca uplatní namiesto nároku na náhradu preukázaných výdavkov (§ 21 ods. 3 zákona) nárok na paušálnu náhradu výdavkov a nie sú tu skutočnosti podľa § 11 ods. 4 alebo ods. 5, predbežný správca má nárok na paušálnu náhradu výdavkov, ktorá je 1 500 eur. V tejto paušálnej náhrade výdavkov je zahrnutý aj nárok na odmenu predbežného správcu a náhrada všetkých výdavkov predbežného správcu vynaložených na zisťovanie majetku dlžníka vrátane prípadnej dane z pridanej hodnoty. Ak si predbežný správca uplatní paušálnu náhradu výdavkov, postup podľa § 10 sa nepoužije.

Preddavok na úhradu paušálnej odmeny a náhrada nevyhnutných nákladov spojených s výkonom správcovskej činnosti správcu v konaniach o oddlžení je 500 eur. Preddavok na úhradu nákladov konkurzu vyhláseného podľa prvej hlavy druhej časti zákona je 6 500 eur. Preddavok na úhradu nákladov malého konkurzu je 500 eur.

Súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku vedené podľa prvej hlavy druhej časti zákona (§ 20 ods. 1 zákona) vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6 500 eur.

Hodnotu majetku súd posúdi najmä podľa zoznamu majetku predloženého dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. Pri posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť, podľa vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania.

 

Uznesenie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku

Všetkým účastníkom konania musí byť doručené uznesenie vydané súdom týkajúce sa zastavenia konkurzného konania. Zákon umožňuje voči takto vydanému uzneseniu súdom podať odvolanie. Oprávneným podať odvolanie je každý jeden veriteľ, ktorý je účastníkom konania a ktorého pohľadávky sú predmetom konkurzného konania. Zároveň je umožnené podať odvolanie aj pre veriteľa, ktorý priamo nie je účastníkom konania, pričom týmto svojim aktom sa stáva účastníkom konania, respektíve ide o pristúpenie do konkurzného konania.

Poznámka

Účastník konania v prípade, že nie je spokojný s vydaným rozhodnutím, môže toto rozhodnutie (rozsudok alebo uznesenie) napadnúť odvolaním. Odvolanie je podľa súčasnej právnej úpravy jediným riadnym opravným prostriedkom. Odvolanie je prípustné proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ak to zákon pripúšťa.

Dňa 1. 1. 2012 sa novelou zákona č. 348/2011 Z. z. z pohľadu novej úpravy zodpovednosti štatutárov za oneskorené podanie návrhu, ustanovilo, aby predbežný správca pri stanovení majetnosti dlžníka vychádzal aj z prípadnej pohľadávky voči štatutárom z titulu zodpovednosti, ktorú možno v prípadnom konkurze voči nim vymáhať v prospech všeobecnej podstaty.

 

Nesprávne rozhodnutie o zastavení konania pre nedostatok majetku

Od 1. 1. 2021 sa v súvislosti so zavedením preddavku na úhradu nákladov malého konkurzu zaviedla úprava novelou zákona č. 421/2020 Z. z.

O zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku rozhoduje súd prvého stupňa. V praxi sa stáva, že dochádza k rozhodnutiu nesprávnym spôsobom. Ako náhle odvolací súd zistí, že došlo k takému rozhodnutiu, ktoré je nesprávne, jeho oprávnením je zmeniť pôvodné rozhodnutie súdu prvého stupňa a následne dochádza z jeho strany k vyhláseniu konkurzu.

Poznámka

Čo sa týka príslušnosti súdov prvého stupňa a odvolacích súdov, je možné ich dohľadať na stránke Ministerstva spravodlivosti SR (https://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Sudy/SudPrislusnost.aspx).

Ak odvolací súd zistí, že vydané rozhodnutie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku, ktoré vydal súd prvého stupňa, bolo správne, tak jeho oprávnením je uvedené rozhodnutie potvrdiť, čo znamená, že dochádza k vyhláseniu konkurzu.

Ako sme už uviedli, k vyhláseniu konkurzu zo strany odvolacieho súdu dochádza aj v prípade zloženia preddavku na účet súdu, ktorý sa týka úhrady nákladov konkurzu (napríklad odmena správcu), zloženého veriteľom, ktorý podané odvolanie.

 

Právoplatnosť uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku

Obmedzenia vyplývajúce z účinkov začatia konkurzného konania zanikajú až právoplatnosťou uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku.

Dlžník, zapísaný v obchodnom registri, bude po oznámení zastavenia konania pre nedostatok majetku príslušnému súdu vymazaný z obchodného registra.

Poznámka

Výmaz z obchodného registra upravuje zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje zoznam údajov, ktoré sa zapisujú do obchodného registra (zapisované údaje), obsah zbierky listín, postup pri zápise údajov do obchodného registra, zápise zmeny zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov (registrácia), podmienky zápisu údajov do obchodného registra, zápisu zmeny zapísaných údajov a výmazu zapísaných údajov, ukladanie listín do zbierky listín, nahliadanie do obchodného registra, vyhotovovanie výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra, ako aj vyhotovovanie kópií listín a potvrdení zo zbierky listín. Súd aj bez návrhu vykoná výmaz spoločnosti, ktorá bola zrušená právoplatným rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku, zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku. Súd aj bez návrhu vykoná výmaz spoločnosti, ak tak ustanoví Obchodný zákonník alebo Civilný mimosporový poriadok. Potvrdenie o vykonaní výmazu a výpis z obchodného registra pri výmaze spoločnosti sa nevydáva.

Ak do tridsiatich dní súd nezistí nemajetnosť dlžníka, vyhlási konkurz.

 

Zverejnenie v Obchodnom vestníku

–   k zverejneniu oznamu dochádza, ak súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku,

–   zverejňuje sa oznam o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku,

–   zverejnením zanikajú účinky začatia konkurzného konania,

–   k zverejneniu dochádza zo strany súdu,

–   k zverejneniu dochádza po nadobudnutí právoplatnosti, ktorá predstavuje nemennosť a záväznosť rozhodnutia, t. j. nie je možné sa voči rozhodnutiu odvolať, pričom lehota na podanie opravného prostriedku uplynula alebo nie je vôbec prípustné.

Poznámka

Obchodný vestník je informačným systémom verejnej správy, ktorý je sprístupnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR, prostredníctvom ktorého povinné osoby (fyzické i právnické osoby) zverejňujú údaje o sebe, o svojej činnosti, o činnosti tretích osôb podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona o účtovníctve, o obchodnom registri a pod.). Povinne sa v ňom teda zverejňujú údaje, ktorých zverejnenie sa viaže na zákon. Bližšie podmienky, spôsob a podobu zverejňovania údajov v Obchodnom vestníku upravuje zákon č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku. Podmienkou zverejnenia údajov je registrácia povinnou osobou, ktorou sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorej zákon ustanovuje povinnosť zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku (napr. správca konkurznej podstaty). Obchodný vestník existuje výlučne len v elektronickej forme a vydáva sa spravidla každý pracovný deň s tým, že jeho jednotlivé vydania sú dostupné na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Každé vydanie sa uvádza s poradovým číslom a dňom vydania. Za obsahovú a jazykovú správnosť údajov, ktoré sú určené na zverejnenie, zodpovedá povinná osoba. Ministerstvo zodpovedá za súlad zverejnených údajov s obsahom žiadosti. Prístup k údajom zverejneným v Obchodnom vestníku majú všetky fyzické i právnické osoby, bez ohľadu na to, či sa ich daná vec týka, a tiež bez nutnosti registrácie alebo zaplatenia poplatku. Ide teda o informačný systém, ktorý podnikateľom bezplatne poskytuje dôležité informácie.

V prípade, že je dlžník zapísaný do obchodného registra, tak súdu vyplýva povinnosť právoplatné uznesenie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku doručiť príslušnému registrovému súdu, ktorý zabezpečuje, aby sa pri zapisovaní údajov do obchodného registra používali aktuálne hodnoty referenčných údajov.

§ 21

Predbežný správca

(1)  Predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Ak dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie záverečnej správy o 15 dní predĺžiť.

(2)  Ak zoznam záväzkov dlžníka, zoznam spriaznených osôb a zoznam majetku dlžníka nebol súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu, dlžník je povinný najneskôr do 15 dní od ustanovenia predbežného správcu zostaviť a odovzdať tieto zoznamy predbežnému správcovi. Zoznam majetku, zoznam spriaznených osôb a zoznam záväzkov je dlžník povinný podpísať a výslovne v nich uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné; podpis dlžníka musí byť úradne osvedčený.

(3)  Predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov. O odmene a výdavkoch predbežného správcu rozhodne súd uznesením do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu. Odmena a výdavky predbežného správcu sa uhrádzajú z preddavku zaplateného na účet súdu. Nevyplatená časť preddavku slúži ako záloha na činnosť správcu v konkurze; ak sa konkurzné konanie skončilo, nevyplatená časť preddavku sa vráti zložiteľovi preddavku. Ak preddavok nepostačuje na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, alebo ak bolo konkurzné konanie začaté bez zaplatenia preddavku podľa § 13 ods. 3, neuhradená časť odmeny a výdavkov sa v konkurze považuje za pohľadávku proti podstate. Rovnako zložiteľ preddavku môže preddavok zaplatený na účet súdu uplatniť v konkurze ako pohľadávku proti podstate. Uznesenie o výške odmeny a výdavkoch predbežného správcu súd doručí predbežnému správcovi a zložiteľovi preddavku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie predbežný správca, zložiteľ preddavku alebo ten, kto má odmenu a výdavky predbežného správcu platiť.

(4)  Predbežný správca vykonáva funkciu do zániku účinkov začatia konkurzného konania. Ak je konkurzné konanie z dôvodu prebiehajúceho reštrukturalizačného konania prerušené, predbežný správca nekoná.

(5)  Na odvolanie a ustanovenie predbežného správcu a dohľad súdu nad činnosťou predbežného správcu sa použijú ustanovenia o odvolaní a ustanovení správcu a dohľade súdu nad správcom počas konkurzu.

Komentár k § 21

Ustanovenie vymedzuje osobu predbežného správcu, ktorý mal v minulosti povinnosť aj podľa pokynov súdu zistiť majetnosť dlžníka pre účely ďalšieho postupu v konkurznom konaní. Vychádzal pritom nielen z hodnoty majetku dlžníka, ale aj z hodnoty majetku, o ktorý sa zmenšil majetok dlžníka takými právnymi úkonmi, ktoré boli s veľkou pravdepodobnosťou odporovateľnými právnymi úkonmi a ktoré ukracovali veriteľov dlžníka. Ustanovenia o oprávneniach správcu pri zisťovaní majetku v konkurze sa vzťahovali aj na činnosť predbežného správcu, pričom dlžník bol povinný poskytnúť mu potrebnú súčinnosť.

 

Pôsobnosť predbežného správcu

Po novele zákona č. 348/2011 Z. z. sa zmenilo ustanovenie upravujúce predbežného správcu a jeho úloh v rámci konkurzného konania, a to s účinnosťou od 1. 1. 2012. Z pohľadu právnej úpravy zodpovednosti štatutárov za oneskorené podanie návrhu sa ustanovilo, aby predbežný správca pri stanovení majetnosti dlžníka vychádzal aj z prípadnej pohľadávky voči štatutárom z titulu zodpovednosti, ktorú možno v prípadnom konkurze voči nim vymáhať v prospech všeobecnej podstaty. Predbežný správca vykonáva funkciu do zániku účinkov začatia konkurzného konania. Ak je konkurzné konanie z dôvodu prebiehajúceho reštrukturalizačného konania prerušené, predbežný správca nekoná. Na odvolanie a ustanovenie predbežného správcu a dohľad súdu nad činnosťou predbežného správcu sa použijú ustanovenia o odvolaní a ustanovení správcu a dohľade súdu nad správcom počas konkurzu.

 

Činnosť predbežného správcu:

–   zisťovať majetok dlžníka a jeho hodnotu, a to z dôvodu, či jeho hodnota bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu,

–   vychádza zároveň aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka,

–   má rovnaká oprávnenia ako správca v konkurze

Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze.

–   je viazaný a povinný dodržiavať všetky pokyny, ktoré mu súd nariadi v rámci zisťovania majetku dlžníka,

–   je povinný informovať o všetkých zistených skutočnostiach, ktoré zistil, súd,

–   pri informačnej povinnosti je viazaný vypracovaním záverečnej správy o majetnosti, respektíve nemajetnosti dlžníka,

–   je povinný záverečnú správu predkladať súdu,

–   musí pri predložení záverečnej správy dodržať lehotu 45 dní.

Povinnosťou dlžníka je počas zisťovania jeho majetnosti poskytovať za každých okolností súčinnosť predbežnému správcovi. V prípade, že by predbežnému správcovi súčinnosť poskytnutá dlžníkom nebola, zákon umožňuje predĺženie lehoty na predloženie záverečnej správy o majetnosti dlžníka, najviac však o ďalších 15 dní. lehoty zásadne predlžuje iba súd.

Najmä v prípade veriteľských návrhov sa dá očakávať, že súčinnosť zo strany dlžníka bude problematická, pričom objektívne zistenie majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka si v týchto prípadoch vyžaduje dlhší časový priestor. Pre tieto prípady sa preto ustanovila dlhšia lehota, respektíve aby súd mohol predĺžiť lehotu predbežnému správcovi na podanie záverečnej správy o majetnosti a nemajetnosti dlžníka.

Zoznamy

V prípade, že zoznam záväzkov dlžníka, zoznam spriaznených osôb a zoznam majetku dlžníka nebol súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu, vyplýva dlžníkovi povinnosť zostaviť a odovzdať tieto zoznamy predbežnému správcovi. Lehota na zostavenie zoznamov je najneskôr do 15 dní od ustanovenia predbežného správcu.

Zoznamy musia byť dlžníkom podpísané a potvrdené zo strany dlžníka, že všetky údaje sú správne a pravdivé. Čo sa týka podpisu dlžníka, zákon vyžaduje úradne overený podpis.

Aj v tomto znení došlo od 1. 1. 2012 k zmene, ktorá súvisela s doplnením zoznamu majetku a zoznamu spriaznených osôb.

 

Zoznam majetku

V zozname majetku sa uvádza všetok majetok patriaci dlžníkovi ku dňu predloženia zoznamu majetku alebo ku dňu jeho doplnenia vrátane sporného majetku, ku ktorému niekto iný uplatňuje vlastnícke právo alebo iné majetkové právo. Ak ide o konkurzné konanie, v zozname majetku sa uvádza aj majetok, ktorý bol prevedený z dlžníkovho majetku právnymi úkonmi, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť.

Zoznam majetku sa vyhotovuje v prehľadnej písomnej forme, v ktorej sa uvádzajú nasledujúce údaje:

–   pri pozemku číslo parcely, druh pozemku, výmera, číslo listu vlastníctva a katastrálne územie,

–   pri stavbe popis stavby, súpisné číslo, číslo listu vlastníctva a katastrálne územie vrátane adresy spolu s orientačným číslom, pri rozostavanej stavbe popis stavby, stavebné povolenie, číslo parcely, na ktorej rozostavaná stavba stojí, číslo listu vlastníctva a katastrálne územie, v prípade dokončených a skolaudovaných stavieb nezapísaných na liste vlastníctva aj kolaudačné rozhodnutie,

–   pri byte alebo nebytovom priestore súpisné číslo stavby, vchod, poschodie a číslo bytu alebo nebytového priestoru, číslo listu vlastníctva a katastrálne územie vrátane adresy spolu s orientačným číslom, pri rozostavanom byte alebo nebytovom priestore stavebné povolenie, poschodie, číslo parcely, na ktorej stavba s rozostavaným bytom alebo nebytovým priestorom stojí, číslo listu vlastníctva a katastrálne územie; v prípade dokončených a skolaudovaných stavieb s bytmi alebo nebytovými priestormi nezapísanými na liste vlastníctva aj kolaudačné rozhodnutie,

–   pri hnuteľnej veci popis hnuteľnej veci, výrobné číslo a evidenčné číslo, ak sú známe, ako aj adresa miesta, kde sa hnuteľná vec nachádza,

–   pri cennom papieri druh a forma cenného papiera, počet kusov, mena, na ktorú znie, menovitá hodnota, poradové číslo, ISIN, ak bol pridelený, označenie emitenta, ako aj označenie verejného registra, v ktorom je evidovaný, alebo adresa miesta, kde sa nachádza, ak ide o listinný cenný papier,

–   pri peňažnej pohľadávke označenie dlžníka, suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo a právny dôvod vzniku pohľadávky spolu s číslom faktúry, ak bola vystavená,

–   pri pohľadávke z účtu číslo účtu, mena, na ktorú znie, zostatok na účte a označenie banky, zahraničnej banky, pobočky zahraničnej banky alebo inej finančnej inštitúcie, ktorá ho vedie, názov a forma vkladu, ak ide o vklad,

–   pri inej majetkovej hodnote popis inej majetkovej hodnoty, prípadne verejný register, v ktorom je iná majetková hodnota evidovaná.

Pri každej položke sa v zozname majetku uvedie jej hodnota vyjadrená v eurách, za ktorú by položku bolo možné predať v danom mieste ku dňu predloženia zoznamu majetku alebo ku dňu jeho doplnenia. Ak sa k položke vzťahuje zabezpečovacie právo, v zozname majetku sa uvedie druh a poradie zabezpečovacieho práva, ako aj pohľadávka, ktorú zabezpečuje, s uvedením veriteľa, zabezpečenej sumy a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. Ak je položka predmetom súdneho alebo iného sporu, v zozname majetku sa uvedú skutočnosti súvisiace s týmto sporom. Ak je položka predmetom podielového spoluvlastníctva, v zozname majetku sa uvedú podieloví spoluvlastníci a podiely jednotlivých podielových spoluvlastníkov vyjadrené v zlomkoch. Pred prvý list zoznamu majetku sa vloží vyhlásenie dlžníka o pravdivosti a úplnosti údajov uvedených v zozname majetku, ktorého vzor a vysvetlivky k zápisom sú uvedené v prílohe č. 1 vykonávacej vyhlášky k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii.

 

Zoznam záväzkov

V zozname záväzkov sa uvádzajú peňažné záväzky dlžníka ku dňu predloženia zoznamu záväzkov alebo ku dňu jeho doplnenia vrátane sporných peňažných záväzkov, ktoré sú voči nemu uplatňované.

Zoznam záväzkov sa vyhotovuje v prehľadnej písomnej forme, v ktorej sa uvádzajú nasledujúce údaje:

–   označenie veriteľa názvom alebo menom a priezviskom, sídlom, miestom podnikania alebo bydliskom, ako aj identifikačným číslom (IČO), ak bolo pridelené,

–   suma peňažného záväzku vyjadrená v eurách s rozdelením na istinu a príslušenstvo,

–   právny dôvod vzniku peňažného záväzku vrátane čísel faktúr, ak bol peňažný záväzok uplatnený faktúrou,

–   druh, poradie a právny dôvod zriadenia a vzniku zabezpečovacieho práva vrátane predmetu zabezpečovacieho práva spolu so zabezpečenou sumou, ak je peňažný záväzok zabezpečený zabezpečovacím právom,

–   označenie súdneho alebo iného sporu, ak je peňažný záväzok predmetom takéhoto sporu.

Pred prvý list zoznamu majetku sa vloží vyhlásenie dlžníka o pravdivosti a úplnosti údajov uvedených v zozname majetku, ktorého vzor a vysvetlivky k zápisom sú uvedené v prílohe č. 2 vykonávacej vyhlášky k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii.

 

Zmluvný prehľad

Súčasť zoznamu majetku a zoznamu záväzkov tvorí zmluvný prehľad, v ktorom sa uvedú všetky zmluvy, ktoré ku dňu zostavenia zoznamu majetku a zoznamu záväzkov neboli ukončené, vrátane pracovných zmlúv. Pred prvý list prehľadu sa vloží vyhlásenie dlžníka o pravdivosti a úplnosti údajov, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3 vykonávacej vyhlášky k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii.

 

Náklady predbežného správcu

Ustanovenie upravuje nárok predbežného správcu na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov, ktoré sa uhrádzajú z preddavku, ktorý bol zložený na účet súdu pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zákon rieši aj prípady, keď nárok na odmenu a náhradu výdavkov správcu prevyšuje sumu preddavku a keď nepostačuje, môže byť uplatnená v konkurze ako pohľadávka proti podstate.

V súvislosti s otvorením veriteľských návrhov ako aj novým spôsobom úpravy zodpovednosti štatutárov za oneskorené podanie návrhov na vyhlásenie konkurzu sa od 1. 1. 2012 po novele zákona č. 348/2011 Z. z. upravili lehoty, v ktorých je predbežný správca povinný zistiť majetnosť alebo nemajetnosť dlžníka, resp. hodnoty, z ktorých má predbežný správca vychádzať pri posúdení majetnosti, či nemajetnosti dlžníka.

V súvislosti s možnosťou podávania zamestnaneckých návrhov aj bez zaplatenia preddavku na odmenu a výdavky predbežného správcu sa novelou zákona č. 87/2015 Z. z. upravila priorita tejto pohľadávky predbežného správcu.

 

Preddavok na náklady predbežného správcu

–   predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov, ktoré sa hradia zo zloženého preddavku od dlžníka,

–   preddavok je uhrádza na účet súdu,

–   o výške odmeny pre predbežného správcu rozhoduje súd prostredníctvom vydaného uznesenia,

–   o výdavkoch pre predbežného správcu rozhoduje súd prostredníctvom vydaného uznesenia,

–   súd pri vydaní uznesenia je povinný dodržať 30 dňovú lehotu, odo dňa, kedy došlo k zastaveniu konkurzného konania, prípadne od vyhlásenia konkurzu,

–   po úhrade odmeny a výdavkov predbežného správcu môže zostať nejaká časť z preddavku, ktorá slúži ako kvázi záloha pre správcu v konkurznom konaní, respektíve na činnosť tohto správcu,

–   ako náhle konkurzné konanie skončilo, tak zvyšok preddavku musí byť vrátený dlžníkovi, ktorý ho zložil na účet súdu,

–   v praxi dochádza aj k opačnej situácii, a to že výška zloženého preddavku nepostačuje na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, to znamená, že neuhradená časť je považovaná v rámci konkurzného konania za pohľadávku proti podstate,

–   v praxi dochádza aj k ďalšej situácii, a to že konkurzné konanie začalo bez toho, aby dlžník na účet súdu zložil preddavok, aj v tomto prípade ide o pohľadávku proti podstate,

–   zákon umožňuje zloženie preddavku dlžníkom na účet súdu uplatniť v rámci konkurzu ako pohľadávku proti podstate.

 

Výška odmeny a výdavkov predbežného správcu

O stanovenej výške musí byť vydané uznesenie súdom. Následne po vydaní uznesenia je súd povinný ho doručiť nielen zložiteľovi preddavku, teda dlžníkovi, ale aj predbežnému správcovi, aby vedel, aká suma mu prináleží za vypracovanie správy o majetnosti dlžníka.

Zákon o konkurze e reštrukturalizácii umožňuje možnosť podania odvolania voči uznesenie o stanovení výšky odmeny a výdavkov predbežného správcu. Odvolanie môže podať:

–   predbežný správca,

–   zložiteľ preddavku,

–   ten, kto má odmenu a výdavky predbežného správcu platiť.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 21 ods. 3 prvá a druhá veta znejú: „Predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov alebo paušálnu náhradu výdavkov. Ak predbežný správca doručil súdu návrh na určenie odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo paušálnej náhrady výdavkov v lehote na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu rozhodne súd v uznesení, ktorým zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo vyhlásil konkurz, inak rozhodne súd o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu samostatným uznesením do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu.“

Explicitne sa vyjadruje oprávnenie predbežného správcu na paušálnu náhradu výdavkov, pričom sa upravujú pravidlá pre rozhodovanie o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej odmene predbežného správcu tak, aby predbežný správca mal prístup k svojej odmene včas. Vzhľadom na uvedené sa upravujú pravidlá pre rozhodovanie súdu o odmene a výdavkoch predbežného správcu, prípadne o paušálnej náhrade výdavkov, pričom za zákonom ustanovených podmienok (ak predbežný správca doručí súdu návrh na určenie odmeny a jeho výdavkov alebo paušálnej náhrady výdavkov v lehote na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka) je súd o tejto odmene alebo výdavkoch, prípadne paušálnych výdavkoch predbežného správcu, povinný rozhodnúť v uznesení, ktorým zastavuje konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo vyhlasuje konkurz.

Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, súd rozhodne o odmene a výdavkoch alebo paušálnych výdavkoch predbežného správcu samostatným rozhodnutím, a to do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu. Táto právna úprava má zamedziť aktuálnej aplikačnej praxi, keď súdy o odmene a výdavkoch alebo paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu rozhodujú v neprimerane dlhých lehotách.

§ 22

Uznesenie o vyhlásení konkurzu

(1)  V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.

(2)  Uznesenie o vyhlásení konkurzu súd doručí účastníkom konkurzného konania, správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu, colnému riaditeľstvu a ďalším súdu známym orgánom, ktoré vedú s dlžníkom konanie, ktoré sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu prerušuje; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.

Komentár k § 22

Ustanovením je upravené uznesenie o vyhlásení konkurzu. Ide o rozhodnutie o tom, že začína konkurz. V rámci uznesenia je ustanovený správca konkurzu, ktorým môže byť aj predbežný správca konkurzného konania. Zákon to nevylučuje.

Súd teda, ak už bol ustanovený predbežný správca, ustanoví túto osobu za správcu. Veritelia môžu správcu na prvej schôdzi veriteľov vymeniť, na ďalšej schôdzi už len zo zákonom stanovených dôvodov. Súd v uznesení veriteľom určí lehotu, v rámci ktorej musia byť pohľadávky prihlásené.

V rámci uznesenia o vyhlásení konkurzu sú veritelia dlžníka vyzvaní, aby prihlásili do konkurzu svoje pohľadávky, a tiež upovedomení, akým spôsobom svoje pohľadávky majú prihlásiť. Zároveň sú poučení na jednej strane o následkoch nedodržania stanovenej lehoty a na druhej strane aj o následkoch, ak sa dopustili pochybenia pri prihlásení pohľadávok, respektíve, ak svoje pohľadávky prihlásili nesprávne.

Poznámka

Od 1. 1. 2012 sa skrátil rozsah poučenia v uznesení o vyhlásení konkurzu v tom smere, aby sa neuvádzali úplné citácie všetkých ustanovení odkazujúcich na nesprávne prihlásenie pohľadávok, ale aby postačovalo odkázať na príslušné ustanovenia zákonov.

Doručenie uznesenia

–   účastníci konkurzného konania,

–   správca konkurzu,

–   registrový súd,

–   príslušný daňový orgán,

–   colné riaditeľstvo,

–   ďalšie orgány, ktoré sú súdu známe a uznesenia sa ich priamo dotýka,

–   orgány, ktoré vedú s dlžníkom konanie, ktoré sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu prerušuje.

Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa teda doručuje všetkým známym účastníkom konkurzného konania a správcovi a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku.

Poznámka

Registrový súd je na Slovensku okresný súd, ktorý je príslušný viesť obchodný register. Upravený je v zákone 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a v zákone č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri. Podľa zákona č. 371/2004 Z. z. obchodný register vedie okresný súd v sídle kraja.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 22 ods. 1 prvej vete sa za slovami „prihlasovania pohľadávok“ vypúšťa čiarka a slová „následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok“.

V súvislosti so zmenou a zjednodušením prihlasovania pohľadávok sa vypúšťa povinnosť súdu poučiť veriteľov v uznesení o vyhlásení konkurzu o následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Uvedené poučenia zbytočne zahlcujú typové informácie o vyhlásení konkurzu.

§ 23

Začatie konkurzu

(1)  Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

(2)  Vyhlásenie konkurzu bráni tomu, aby na úpadcu začalo alebo prebiehalo reštrukturalizačné konanie. Ak počas konkurzu dôjde na súd návrh na povolenie reštrukturalizácie úpadcu, súd návrh na povolenie reštrukturalizácie uznesením odmietne.

Komentár k § 23

Ustanovenie upravuje samotné začatie konkurzu. Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka začína konkurz. Okamih začatia konkurzného konania je spojený so zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína v konkurznom konaní nová fáza označovaná v zákone tiež ako konkurz. Od tohto okamihu sa dlžník stáva úpadcom a v zákone je ďalej označovaný ako úpadca.

DRUHÁ HLAVA

ÚČASTNÍCI KONKURZNÉHO KONANIA

§ 24

Účastníci konkurzného konania

(1)  Účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

(2)  Až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu môže do konkurzného konania pristúpiť veriteľ, ktorý preukáže, že by inak bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. O pristúpení do konkurzného konania rozhodne súd do 15 dní od doručenia návrhu uznesením na návrh veriteľa, ktorý má do konkurzného konania pristúpiť.

(3)  Účastníkmi konkurzného konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má v konkurznom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi konkurzného konania pre tú časť konkurzného konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach.

(4)  Účastníkom konkurzného konania je aj poverená osoba podľa osobitného predpisu,^8aa) s ktorou účastník konkurzného konania uzavrel zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu;^8ab) ustanovenia § 25 a 26 sa nepoužijú.

Komentár k § 24

Ustanovením sa vymedzujú účastníci konkurzného konania.

 

Účastníci

Účastníkmi konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu je vždy

–   dlžník, čiže úpadca,

–   navrhovateľ,

–   veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, ak ho nepodal dlžník a veritelia, ktorí preukázali, že sú podľa tohto zákona oprávnení podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorí teda na základe rozhodnutia súdu pristúpili do konania.

Po vyhlásení konkurzu sa rozširuje okruh účastníkov konkurzného konania, na všetkých veriteľov, ktorí riadne podali prihlášku svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Osoby, ktorých práv a povinností sa konkurzné konanie dotýka ako napríklad záložca, ktorý nie je totožný s osobou úpadcu, majú obmedzené postavenie účastníka konkurzného konania.

 

Pristúpenie do konkurzného konania

Do konkurzného konania zákon umožňuje pristúpiť ďalšiemu veriteľov, a to až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu. O pristúpení zásadne rozhoduje súd v stanovenej lehote. Lehota je záväzná, a to v dĺžke 15 dní odo dňa doručenia návrhu uznesením na návrh veriteľa, ktorý má do konkurzného konania pristúpiť-

 

Poverená osoba

Novelou zákona č. 421/2020 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2021, sa ustanovenie doplnilo novým znením. So vstupom do konania a nadobudnutím pohľadávky počas konania sa spája významná časť administratívy na konkurznom súde. Je dôvodné nájsť také riešenie, ktoré aspoň v prípadoch nakladania s pohľadávkami štátu, čo je v skutočnosti materiálne viac prevodom ich správy ako zmenou ich veriteľa, administratívnu záťaž zo súdu odoberie. Práve preto sa ustanovilo, aby sa účastníkom konania stala poverená osoba podľa predpisu o pohľadávkach štátu priamo zo zákona, a to v nadväznosti na okolnosť, že uzavrie zmluvu podľa osobitného predpisu. Poverená osoba podľa zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov bude vykonávať v konaní práva súvisiace s prihlásenou pohľadávkou; postačí túto okolnosť oznámiť správcovi, ktorý vykoná príslušnú zmenu v zozname pohľadávok.

Poznámka

Konsolidáciu pohľadávok štátu vykonáva právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva financií, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora (poverená osoba). Poverená osoba môže vykonávať aj iné činnosti, ak tak rozhodne vláda Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.

Zmluvou o vymáhaní pohľadávky štátu správca

–   postupuje na poverenú osobu právo uplatňovať pohľadávku štátu,

–   sa zaväzuje zaplatiť poverenej osobe za vymoženie pohľadávky štátu alebo za vymoženie jej časti odmenu,

–   je povinný odovzdať poverenej osobe všetky doklady a poskytnúť informácie, ktoré sa týkajú vymáhanej pohľadávky štátu, ktorá je predmetom zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu.

Poverená osoba je na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu oprávnená

–   uplatňovať pohľadávku štátu, zabezpečiť k nej exekučný titul a vymáhať ju,

–   konať voči dlžníkom, pred príslušnými orgánmi a tretími osobami pri uplatňovaní pohľadávky štátu; písomné splnomocnenie sa nevyžaduje,

–   konať vo vlastnom mene, na vlastný účet a v prospech správcu,

–   prijať plnenie, ktorým sa plní dlh voči správcovi.

Zmluva o vymáhaní pohľadávky štátu musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Na uzavretie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu sa vzťahujú ustanovenia § 43 až 51 Občianskeho zákonníka.

Za splnenie dlhu sa považuje pripísanie dlžnej sumy na účet poverenej osoby alebo správcu alebo jej vyplatenie v hotovosti týmto osobám.

Poverená osoba zodpovedá za škodu spôsobenú správcovi svojou činnosťou, ibaže túto škodu nemohla odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti.

§ 25

Vstup do konania

(1)  Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, súd rozhodne na návrh nadobúdateľa pohľadávky o jeho vstupe do konkurzného konania, ak je v návrhu nadobudnutie pohľadávky preukázané. Inak návrh na vstup do konkurzného konania zamietne.

(2)  Návrh na vstup do konkurzného konania musí obsahovať odkaz na príslušné položky zoznamu pohľadávok a musí byť doložený listinami, ktoré prevod alebo prechod pohľadávky preukazujú. Ak ide o návrh na vstup do konkurzného konania z dôvodu prevodu pohľadávky, podpisy na listine preukazujúcej prevod pohľadávky musia byť úradne osvedčené.

(3)  Ak návrh na vstup do konkurzného konania podáva veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, v návrhu je povinný uviesť zástupcu na doručovanie písomností, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky; k návrhu je povinný pripojiť aj listiny preukazujúce, že zástupca poverenie na doručovanie písomností prijal. Ak si veriteľ zástupcu na doručovanie písomností nezvolí, budú sa mu písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.

(4)  O návrhu na vstup do konkurzného konania rozhodne súd do 10 dní od doručenia úplného návrhu uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie ten, koho sa prevod alebo prechod pohľadávky priamo týka. O odvolaní odvolací súd rozhodne do 30 dní od predloženia veci.

(5)  Len čo uznesenie o vstupe do konkurzného konania nadobudne právoplatnosť, súd bezodkladne zverejní oznam o nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia v Obchodnom vestníku. Od zverejnenia tejto skutočnosti v Obchodnom vestníku môže práva spojené s nadobudnutou pohľadávkou v konkurznom konaní vykonávať jej nadobúdateľ.

Komentár k § 25

Zákon znením tohto ustanovenia umožňuje vstup do konania.

Zákon rozlišuje vstup do konania osoby, ktorá nie je účastníkom konkurzného konania a na ktorú veriteľ dlžníka svoju pohľadávku alebo jej časť previedol alebo na ktorého pohľadávka, uplatňovaná v konkurze, prešla. Nejde o zámenu účastníkov, keď jedna osoba z konania vystupuje a na jeho miesto nastupuje iná osoba. Postavenie účastníka konkurzného konania zaniká, ak na nového nadobúdateľa alebo na viac nadobúdateľov prešli alebo boli prevedené všetky pohľadávky pôvodného účastníka konania.

 

Rozhodnutie o vstupe do konania

O vstupe rozhoduje súd na základe návrhu toho, kto nadobudol počas konania pohľadávku. V návrhu na vstup musí byť preukázané nadobudnutie pohľadávky. Nadobúdateľ pohľadávky môže návrh na vstup do konania podať v prípade, ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania.

 

Zamietnutie návrhu

Ako sme už uviedli, k rozhodnutiu o vstupe rozhodne na základe návrhu súdu, pričom musí byť z návrhu preukázané nadobudnutie pohľadávky. Ak nadobúdateľ uvedenú skutočnosť preukázať nevie, tak zo strany súdu dochádza k zamietnutiu návrhu na vstup do konkurzného konania.

 

Obsah návrhu na vstup do konania

Po novele zákona č. 348/2011 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2012, sa ustanovilo, aby obligatórnou náležitosťou návrhu na procesnú zmenu veriteľa v konaní, bol odkaz na príslušné položky zo zoznamu pohľadávok, pod ktorými je pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok, t. j. aby sa v návrhu na procesnú zámenu veriteľov vždy uviedlo aj číslo pohľadávky vedenej v zozname pohľadávok. Uvedené malo za cieľ zjednodušiť proces rozhodovania o procesnej zámene veriteľov.

 

Návrh obsahuje

–   odkaz na príslušné položky zoznamu pohľadávok,

–   musí byť doložený listinami preukazujúcimi prevod alebo prechod pohľadávky,

–   úradne osvedčené podpisy na listine preukazujúcej prevod pohľadávky – návrh z dôvodu prevodu pohľadávky,

–   uvedenie zástupcu na doručovanie písomností, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky – návrh podáva veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku,

–   listina preukazujúca prijatie poverenia zástupcu – návrh podáva veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku.

Poznámka

V praxi sa stáva, že veriteľ, ktorý nemá na území SR bydlisko ani sídlo, si nezvolí na doručovanie zástupcu s bydliskom na našom území. V tom prípade musia byť písomnosti doručované len zverejnením v Obchodnom vestníku.

Lehota na rozhodnutie o vstupe do konania

Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov. Jediným oprávneným k rozhodnutiu o vstupe je súd. Lehota je stanovená v pevnej dĺžke 10 dní. Súd rozhoduje prostredníctvom vydaného uznesenia.

 

Podanie odvolania

V súlade so zákonom sa umožňuje podať voči uzneseniu odvolanie. Podáva ho tá osoba, ktorej sa či už prevod alebo prechod pohľadávky týka. Aj v prípade podaného odvolania, respektíve rozhodnutia o odvolaní, platí zákonná lehota, ktorá je taktiež stanovená pevnou dĺžkou, ktorá je 30 dňová odo dňa, keď boli predložené všetky veci týkajúce sa odvolania. Oprávneným rozhodnúť o odvolaní ja zásadne odvolací súd.

 

Právoplatnosť rozhodnutia o vstupe

Po nadobudnutí právoplatnosti dochádza k zverejneniu oznamu o tomto nadobudnutí v Obchodnom vestníku. Od tohto momentu prechádzajú všetky práva na nadobúdateľa.

§ 26

Potvrdenie nadobudnutia pohľadávky

(1)  Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, na iného účastníka konkurzného konania, súd na návrh nadobúdateľa pohľadávky potvrdí prevod alebo prechod pohľadávky na nadobúdateľa pohľadávky, ak je v návrhu nadobudnutie pohľadávky preukázané. Inak návrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky zamietne.

(2)  Návrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky musí obsahovať odkaz na príslušné položky zoznamu pohľadávok a musí byť doložený listinami, ktoré prevod alebo prechod pohľadávky preukazujú. Ak ide o návrh na potvrdenie nadobudnutia pohľadávky z dôvodu prevodu pohľadávky, podpisy na listine preukazujúcej prevod pohľadávky musia byť úradne osvedčené.

(3)  O návrhu na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky rozhodne súd do 10 dní od doručenia úplného návrhu uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie ten, koho sa prevod alebo prechod pohľadávky priamo týka. O odvolaní odvolací súd rozhodne do 30 dní od predloženia veci.

(4)  Len čo uznesenie o potvrdení prevodu alebo prechodu pohľadávky nadobudne právoplatnosť, súd bezodkladne zverejní oznam o nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia v Obchodnom vestníku. Od zverejnenia tejto skutočnosti v Obchodnom vestníku môže práva spojené s nadobudnutou pohľadávkou v konkurznom konaní vykonávať jej nadobúdateľ.

Komentár k § 26

Ustanovenie upravuje potvrdenie nadobudnutia pohľadávky.

Ide o prípad prechodu alebo prevodu pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, ktorá už účastníkom konkurzného konania je. Nejde o zmenu účastníka konania, keď po začatí konania nastane skutočnosť prevodu alebo prechodu pohľadávky, keď nadobúdateľ vstupuje do konania na miesto doterajšieho účastníka konania. Aj v tomto prípade súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

Poznámka

Aj v tomto ustanovení došlo k zmene s účinnosťou od 1. 1. 2012. Rovnako ako v predchádzajúcom ustanovení sa ustanovilo, aby obligatórnou náležitosťou návrhu na procesnú zmenu veriteľa v konaní bol odkaz na príslušné položky zo zoznamu pohľadávok, pod ktorými je pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok. V návrhu na procesnú zámenu veriteľov musí byť vždy uvedené aj číslo pohľadávky vedenej v zozname pohľadávok. Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. došlo k zjednodušeniu procesu rozhodovania o procesnej zámene veriteľov.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

§ 25 a 26 vrátane nadpisov znejú:

㤠25

Vstup do konania

(1) Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, takýto veriteľ alebo nadobúdateľ pohľadávky oznámi správcovi túto skutočnosť. K oznámeniu je potrebné doložiť listiny, ktoré osvedčujú dôvod vstupu nadobúdateľa pohľadávky do konkurzného konania, a označiť pôvodne prihlásenú pohľadávku podľa údajov zo zoznamu pohľadávok v registri úpadcov.

(2) Ak nie sú splnené predpoklady pre vstup do konania, oznámenie podľa odseku 1 s prílohami a svojim stanoviskom predloží správca najneskôr do troch dní na rozhodnutie súdu. Súd rozhodne do desiatich dní o vstupe do konania uznesením.

(3) Ak sú splnené predpoklady pre vstup do konania, správca bez zbytočného odkladu vyznačí zmenu v zozname pohľadávok v registri úpadcov.

§ 26

Potvrdenie nadobudnutia pohľadávky

Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, na iného účastníka konkurzného konania, ustanovenie § 25 sa použije primerane.“.

Na účely zrýchlenia a zefektívnenia procesu sa zavádza zmena konceptu vstupu do konkurzného konania nadobúdateľom pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, ako aj potvrdenia nadobudnutia pohľadávky. Právna úprava reaguje na problémy, ktoré vznikli v aplikačnej praxi v súvislosti so zmenou účastníkov konkurzného konania v dôsledku prevodu alebo prechodu pohľadávky. Zavádza sa povinnosť oznámiť správcovi prevod alebo prechod pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania. Túto povinnosť má veriteľ pohľadávky, ktorá mu zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, ktorej sa prevod alebo prechod týka, pričom rovnakú povinnosť má aj nadobúdateľ takejto pohľadávky. Túto povinnosť môže splniť ktorýkoľvek z nich. Obligatórnou prílohou tohto oznámenia musia byť listiny osvedčujúce dôvod vstupu nadobúdateľa pohľadávky do konkurzného konania, ako aj označenie pôvodne prihlásenej pohľadávky podľa údajov zo zoznamu pohľadávok v registri úpadcov.

Ak nie sú splnené predpoklady pre vstup do konania nadobúdateľa na základe oznámenia nadobúdateľa alebo pôvodného veriteľa, správca nevyznačí zmenu v zozname pohľadávok, ale je povinný predložiť toto oznámenie spolu s prílohami a svojim stanoviskom k predmetnej otázke súdu, a to do troch dní, odkedy mu takéto oznámenie s prílohami bolo doručené. Súd o vstupe do konania rozhodne následne do desiatich dní.

Ak sú splnené predpoklady pre vstup nadobúdateľa do konania, či už na základe oznámenia alebo na základe rozhodnutia súdu, správca je povinný bez zbytočného odkladu vyznačiť túto zmenu v zozname pohľadávok v registri úpadcov. Všetky práva spojené s pohľadávkou vyznačením zmeny v zozname pohľadávok automaticky nadobúda nadobúdateľ pohľadávky. Ten, kto do konania vstupuje, prijíma stav konania v čase jeho vstupu, a to vrátane stavu zistenia pôvodne prihlásenej pohľadávky, vrátane jej prípadného zabezpečenia zabezpečovacím právom. Odbremeňuje sa tak súd od rozhodovania a jeho rozhodnutie prichádza do úvahy len v sporných (nejasných) situáciách.

§ 27

Zánik postavenia účastníka

(1)  Postavenie účastníka veriteľovi zanikne v rozsahu ním prihlásenej pohľadávky alebo jej dotknutej časti

a) dňom zverejnenia oznamu podľa § 25 ods. 5 alebo § 26 ods. 4,

b) dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o určení popretej pohľadávky v rozsahu, v akom účastník nebol úspešný,

c) dňom márneho uplynutia lehoty na podanie žaloby o určenie pohľadávky alebo dňom zastavenia konania o určení popretej pohľadávky z dôvodu, že veriteľ popretej pohľadávky nezaplatil preddavok na trovy konania, v rozsahu popretia pohľadávky,

d) dňom, keď sa vznik pohľadávky, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky alebo budúcej pohľadávky, stal nemožný,

e) dňom, keď v základnej prihlasovacej lehote podľa § 28 ods. 2 navrhovateľ neprihlási svoju pohľadávku,

f) dňom späťvzatia prihlášky; späťvzatie je účinné dňom doručenia správcovi,

g) dňom zániku pohľadávky, alebo

h) dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým súd určil neúčinnosť prihlásenej pohľadávky alebo jej časti z dôvodu, že prihlásená pohľadávka alebo jej časť vznikli na základe odporovateľného právneho úkonu, a to v rozsahu takejto neúčinnosti.

(2)  Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu písomne informovať správcu o každej skutočnosti, ktorá môže zakladať zánik jeho účastníctva.

(3)  V prípade pochybností súd na návrh správcu alebo bez návrhu určí uznesením, ktoré doručí správcovi a tomu, o koho právach sa rozhodlo, či veriteľ je účastníkom alebo nie je a v akom rozsahu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré je oprávnený podať správca alebo ten, o koho právach sa rozhodlo.

Komentár k § 27

Postavenie účastníka v konkurznom konaní zaniká zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sú vymedzené v tomto ustanovení.

K zániku postavenia dochádza napríklad zánikom celej ním uplatňovanej pohľadávky, prechodom takejto pohľadávky na inú osobu alebo prevodom pohľadávky.

Ak dôjde k zániku, prechodu alebo prevodu časti pohľadávky, zaniká jeho právo uplatňovať si práva spojené s touto pohľadávkou v pôvodnom rozsahu.

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa upravili konkrétne momenty, kedy veriteľovi zaniká postavenie účastníka konkurzného konania, ako aj procesný postup v prípade, že ohľadom zániku postavenia účastníka sú pochybnosti.

Upravila sa tiež povinnosť veriteľa, bezodkladne písomne informovať správcu o každej skutočnosti, ktorá môže zakladať zánik jeho účastníctva. Prípadné vážne úmyselné porušenie tejto povinnosti zo strany veriteľa môže založiť aj prípadnú trestnoprávnu povinnosť z pohľadu marenia konkurzného konania.

 

Zánik postavenia

–   ak dôjde k zverejneniu oznamu podľa § 25 ods. 5 alebo § 26 ods. 4,

Poznámka

Len čo uznesenie o vstupe do konkurzného konania nadobudne právoplatnosť, súd bezodkladne zverejní oznam o nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia v Obchodnom vestníku. Od zverejnenia tejto skutočnosti v Obchodnom vestníku môže práva spojené s nadobudnutou pohľadávkou v konkurznom konaní vykonávať jej nadobúdateľ. Len čo uznesenie o potvrdení prevodu alebo prechodu pohľadávky nadobudne právoplatnosť, súd bezodkladne zverejní oznam o nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia v Obchodnom vestníku. Od zverejnenia tejto skutočnosti v Obchodnom vestníku môže práva spojené s nadobudnutou pohľadávkou v konkurznom konaní vykonávať jej nadobúdateľ.

–   nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o určení popretej pohľadávky v rozsahu, v akom účastník nebol úspešný,

Poznámka

Prihláška pohľadávky je založená na tvrdení veriteľa, ktoré treba overiť a skontrolovať v rámci zákonného prieskumu. Uvedenú kontrolu vykonáva správca aj ostatní veritelia s tým rozdielom, že správca má nielen oprávnenie, ale aj povinnosť skontrolovať každú prihlásenú pohľadávku, pričom veriteľ povinnosť kontroly nemá, ide výlučne o jeho oprávnenie. Záverom tejto kontroly je popretie alebo nepopretie pohľadávky správcom, prípadne veriteľom.

–   márne uplynutie lehoty na podanie žaloby o určenie pohľadávky alebo dňom zastavenia konania o určení popretej pohľadávky z dôvodu, že veriteľ popretej pohľadávky nezaplatil preddavok na trovy konania, v rozsahu popretia pohľadávky,

–   vznik pohľadávky, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky alebo budúcej pohľadávky, sa stal nemožný,

–   v základnej prihlasovacej lehote navrhovateľ neprihlási svoju pohľadávku,

Poznámka

Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška považuje za doručenú aj na súde.

–   späťvzatie prihlášky, ktoré je účinné dňom doručenia správcovi,

–   zánik pohľadávky,

–   právoplatnosť rozhodnutia súdu, ktorým súd určil neúčinnosť prihlásenej pohľadávky alebo jej časti z dôvodu, že prihlásená pohľadávka alebo jej časť vznikli na základe odporovateľného právneho úkonu, a to v rozsahu takejto neúčinnosti.

Poznámka

Od 1. 1. 2012 bolo treba zabezpečiť, že veriteľ nebude mať vo vzťahu k časti pohľadávky, ktorá vznikla na základe úspešne odporovaného právneho úkonu dlžníka (napr. pristúpenie k záväzku), hlasovacie práva, ak sa dostal do výboru. Funkcia člena veriteľského výboru by mu mala zaniknúť právoplatnosťou rozhodnutia o neúčinnosti úkonu.

Povinnosť veriteľa

Zo znenia ustanovenia vyplýva veriteľovi povinnosť bezodkladne písomným spôsobom informovať správcu o každej skutočnosti, ktorá môže zakladať zánik jeho účastníctva. Uvedenú povinnosť musí veriteľ za zákona bezpodmienečne plniť.

 

Uznesenie o zániku postavenia

Uznesenie vydáva súd, ak má pochybnosti o postavení účastníka konania. Návrh na zánik postavenia môže podať:

–   správca,

–   rozhodovať môže súd aj bez podaného návrhu bez návrhu.

Uznesenie musí súd doručiť nielen správcovi ale hlavne účastníkovi konania, o právach ktorého súd rozhodoval. Rozhodovanie sa týka veriteľa, ktorý buď je alebo nie je účastníkom konania. Zároveň však môže byť rozhodnuté o rozsahu postavenia tohto veriteľa v konkurznom konaní.

 

Podanie odvolania

–   zákon umožňuje podanie odvolania voči vydanému uzneseniu zo strany súdu,

–   odvolanie má právo podať správca,

–   odvolanie má právo podať aj tá osoba, o ktorej právach sa rozhodovalo.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 27 ods. 1 písmeno a) znie:

„a) dňom zápisu nadobúdateľa pohľadávky v zozname pohľadávok v registri úpadcov podľa § 25,“.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 27 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Správca podľa takejto skutočnosti upraví zoznam pohľadávok v registri úpadcov.“

Z dôvodu novej úpravy týkajúcej sa zoznamu pohľadávok, kedy tento zoznam zostavuje správca v registri úpadcov, je na uvedenú skutočnosť naviazaný aj moment zániku pôvodného veriteľa pohľadávky a moment vzniku nového nadobúdateľa pohľadávky, a to zápisom do tohto registra. S tým je spojená aj povinnosť správcu upraviť v zmysle uvedených skutočností zoznam pohľadávok v registri úpadcov.

TRETIA HLAVA

PRIHLASOVANIE A POPIERANIE POHĽADÁVOK

§ 28

Prihlasovanie pohľadávok

(1)  Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

(2)  Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška považuje za doručenú aj na súde.

(3)  Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.

(4)  Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo neprihliada.

(5)  Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len „podmienená pohľadávka“); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky.

(6)  Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

(7)  V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená.

(8)  Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.

Komentár k § 28

Ustanovenie upravuje prihlasovanie pohľadávok. Vzory tlačív na podávanie prihlášok a vzory tlačív príloh a údaje zapisované do nich spolu s vysvetlivkami k týmto zápisom sú uvedené v prílohách č. 4 až 6 vykonávacej prihlášky k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii.

Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy sa upustilo od mechanizmu preskúmavania pohľadávok na prieskumnom pojednávaní. Aj z toho dôvodu zákon stanovil lehotu na prihlásenie pohľadávok veriteľov. Platí zásada, že pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa zásadne v konkurze uplatňuje prihláškou.

Veritelia si po vyhlásení konkurzu do 45 dní prihlasujú svoje pohľadávky. Predbežne si podávajú prihlášky aj veritelia, ktorí na základe zabezpečovacích inštitútov a garančných inštitúcií sú povinné plniť záväzky za úpadcu. Oddelene sa uspokojujú veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sa pohľadávky neprihlasujú len na súde, ale paralelne aj u správcu. Účelom je odbremenenie súdov od administratívnych úloh spojených s prihlasovaním pohľadávok na súde.

 

Podanie prihlášky

–   podaná musí byť v jednom rovnopise,

–   prihláška sa podáva u správcu,

–   prihlášku podáva veriteľ,

–   jeden rovnopis prihlášky musí byť doručený súdu,

–   doručená musí byť v zákonom stanovenej lehote – 45 dní od vyhlásenia konkurzu – ide o základnú prihlasovaciu lehotu,

–   k doručeniu môže dôjsť aj elektronickým spôsobom, a to do elektronickej schránky správcu – doručenie týmto spôsobom sa považuje za doručenie aj súdu.

Poznámka

Novelou zákona č. 390/2015 Z. z. sa od 1. 6. 2016 za účelom zvýšenia transparentnosti a informovania verejnosti zaviedol informačný systém „Register úpadcov“, kde sa širokej verejnosti sprístupnil taxatívny výpočet informácií o konkurzných konaniach a reštrukturalizačných konaniach, informácií o osobách, ktoré sú v úpadku a iných dôležitých informáciách potrebných pre podporu a ochranu podnikateľského prostredia.

V nadväznosti na schválenú novelu zákona o e-Governmente sa tiež zaviedla možnosť využiť elektronickú komunikáciu so správcom a používanie dátových schránok správcami, ktorá sa týka najmä podávania prihlášok. Za účelom zavedenia informačného systému „Register úpadcov“ sa zaviedli povinnosti správcu na tento účel používať programové a technické prostriedky určené ministerstvom a pri prijímaní elektronických podaní povinnosť používania elektronickej schránky správcu. Táto povinnosť správcu sa zaviedla pre konania, ktoré sa začali od 1. júla 2016, čím sa vytvoril priestor pre praktické zaškolenie správcov. Zároveň sa zaviedla nová úloha Ministerstva spravodlivosti SR súvisiaca so zriadením a zrušením elektronickej schránky správcu. Podrobnosti o používaní programových a technických prostriedkov určených ministerstvom sa upravili v osobitnom predpise. Záväzok vytvoriť register, v ktorom sa zverejňujú určené informácie o insolvenčných konaniach, pre Slovenskú republiku vyplýva aj z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.

 

Neskôr prihlásená pohľadávka

Zákon umožňuje veriteľovi si prihlásiť pohľadávku aj neskôr ako v stanovenej lehote. Na takúto pohľadávku sa tiež prihliada. S takýmto prihlásením sú však spojené isté obmedzenia:

–   veriteľ neskôr prihlásenej pohľadávky nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou,

–   právo na pomerné uspokojenie veriteľa neskôr prihlásenou pohľadávkou nie je dotknuté,

–   veriteľ môže byť uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi,

–   zapísanie pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku, pričom zároveň uvedie veriteľa tejto pohľadávky a prihlásenú sumu.

Poznámka

Do konkurzu sa uplatňujú prihláškou všetky pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate. Pohľadávkami proti podstate sú:

–   pohľadávky proti všeobecnej podstate a 

–   pohľadávky proti oddelenej podstate.

O všeobecnej podstate hovoríme pri nezabezpečených pohľadávkach a o oddelenej podstate pri zabezpečených pohľadávkach. Pohľadávky proti podstate sú len pohľadávky, ktoré sú vymenované v § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Sú to najmä odmena správcu, náklady speňaženia, náklady spojené vedením konkurzu, niektoré pracovnoprávne nároky, niektoré pohľadávky na daniach a odvodoch. Všetky ostatné pohľadávky sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

Základná prihlasovacia lehota je 45 dní od vyhlásenia konkurzu bez ohľadu na to, či ide o konkurz „veľký“ (podľa druhej časti prvej hlavy), alebo „malý“ (podľa druhej časti desiatej hlavy). V oboch prípadoch si možno pohľadávku prihlásiť aj po uplynutí 45 dňovej základnej prihlasovacej lehoty.

 

Zabezpečená pohľadávka

Riadne a včas musí byť v súlade so zákonom uplatnené zabezpečovacie právo. K uplatneniu dochádza priamo vo vyhláške, ktorá bola doručená správcovi konkurzu. Základná prihlasovacia lehota na prihlášku je pevne stanovená v dĺžke 45 dní od vyhlásenia konkurzu. V prípade nedodržania stanovenej lehoty sa na zabezpečovacie právo absolútne neprihliada.

Poznámka

S účinnosťou od 1. 7. 2017 je možné podávať písomnosti určené správcovi, teda aj prihlášku pohľadávky elektronicky do elektronickej schránky správcu. Samotné podanie a jeho prílohy musia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom, pričom podanie musí byť urobené prostredníctvom formulára na to určeného. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 197a zaviedol ochranu pre odosielateľa elektronického podania pre prípad, že podanie nie je možné podať z dôvodov, ktoré nie sú na strane odosielateľa elektronickej pošty. V takom prípade je lehota zachovaná, ak sa písomnosti doručia do troch pracovných dní po uplynutí lehoty.

Novelou zákona č. 390/2019 Z. z. sa sprecizovalo, že neuplatnením zabezpečovacieho práva v základnej prihlasovacej lehote nastávajú len procesné dôsledky spočívajúce v tom, že v priebehu konkurzu zabezpečený veriteľ prichádza o možnosť uplatňovať procesné oprávnenia vyplývajúce zo zákona nositeľom zabezpečovacieho práva. Z hľadiska hmotného práva však môže záložný veriteľ prísť o záložné právo až v súvislosti s účinkami pravidla podľa § 93 ods. 2. Z pohľadu evidencie majetkových práv je potom dôvodom na výmaz záložného práva zverejnený súpis a listina, ktorá preukazuje speňaženie zapísaného majetku.

 

Budúca pohľadávka a podmienená pohľadávka

Zákon umožňuje uplatniť prihláškou aj budúcu pohľadávku.

Zákon umožňuje uplatniť prihláškou pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky. Takúto pohľadávku nazývame podmienená pohľadávka.

V prípade, že veriteľ preukáže správcovi konkurzu vznik takejto pohľadávky, tak má právo si uplatňovať práva spojené s podmienenou pohľadávkou. Veriteľ podmienenej pohľadávky sa nazýva podmienený veriteľ.

Poznámka

Pre samotné plynutie premlčacej lehoty a zánik práva má doručenie prihlášky správcovi konkurzu rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

Pohľadávka voči inej osobe ako úpadca

Zákon umožňuje veriteľovi v konkurze uplatniť pohľadávku prihláškou aj pohľadávku voči inej osobe ako úpadca. Musí byť však splnená podmienka týkajúca sa pohľadávky, a to musí byť zabezpečená zabezpečovacím právom, ktorý sa vzťahuje k majetku úpadcu.

Veriteľ takejto pohľadávky však môže byť uspokojený iba z výťažku, ktorý bol získaný speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku. Veriteľ má možnosť vykonávať hlasovacie práva na schôdzi veriteľov iba v takom rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude s najväčšou pravdepodobnosťou uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená.

V praxi sa stáva, že si veriteľ takú pohľadávku neprihlási. Ak sa tak stane, tak sa na zabezpečovacie právo v rámci konkurzu neprihliada.

Veriteľovi však patrí proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila. Z uvedeného veriteľovi prislúcha právo uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 28 odsek 2 znie:

„(2) Prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schránky správcu a musí byť autorizovaná. Ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu,^8ac) prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára podľa osobitného predpisu.^8ad) Prihláška musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak návrh podáva zástupca dlžníka, k návrhu musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie dlžníka pri prihlasovaní pohľadávky v konkurze, ktoré musí byť autorizované dlžníkom, inak sa naň neprihliada.“

Poznámky pod čiarou k odkazom 8ac a 8ad znejú:

„8ac) Čl. 2 ods. 12 nariadenia (EÚ)
č. 2015/848 v platnom znení.

8ad) Čl. 55 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.“

Na účely zabezpečenia transparentného procesu a zrýchlenia a zefektívnenia prihlasovania pohľadávok sa zavádza nová forma a spôsob prihlásenia pohľadávky veriteľom v konkurze. Prihláška sa musí podať u správcu v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu (základná prihlasovacia lehota), avšak výlučne prostredníctvom na to určeného formulára elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky príslušného správcu, pričom obligatórnou náležitosťou tohto návrhu je jeho autorizácia podľa ustanovení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Iná forma podania návrhu (osobne, poštou) sa nepripúšťa.

V prípade zahraničného veriteľa sa prihláška podá podľa podmienok uvedených v čl. 55 nariadenia Rady 2015/848.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 28 ods. 3 prvej a druhej vete sa vypúšťa slovo „správcovi“ a v poslednej vete sa slová „v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy“ nahrádzajú slovami „v registri úpadcov s uvedením okolnosti, že prihláška bola podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty“.

Ustanovila sa zmena úpravy zverejnenia zápisu pohľadávok do zoznamu pohľadávok, ktoré boli doručené správcovi po základnej prihlasovacej pohľadávky, a to tak, že namiesto Obchodného vestníka budú správcom zverejnené v registri úpadcov, spolu s uvedením okolnosti, že prihláška bola podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 28 ods. 4 sa vypúšťajú slová „doručenej správcovi“.

Vzhľadom na zavedenie elektronického prihlasovania pohľadávok je potrebná úprava dotknutých ustanovení, keďže zoznam pohľadávok bude tvorený správcom v registri úpadcov a správca je súčasne povinný vykonať zápis zmien v zozname pohľadávok v registri úpadcov bezodkladne. Súčasne sa správca odbremeňuje od povinnosti doručovať súdu rovnopis zoznamu pohľadávok a stačí len oznámenie o tom, že pohľadávky boli zapísané v zozname pohľadávok v registri úpadcov.

§ 29

Náležitosti prihlášky

(1)  Prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:

a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,

b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu,

c) právny dôvod vzniku pohľadávky,

d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,

e) celková suma pohľadávky,

f) podpis.

(2)  Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva.

(3)  V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky.

(4)  Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku.

(5)  Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou.

(6)  K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.

(7)  K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada.

(8)  Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.

(9)  Ten, kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu, môže svoje práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ prihláškou poveruje správcu na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto veriteľa sa použijú primerane ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa.

(10) Odsek 9 sa použije rovnako aj pre uplatňovanie práv veriteľom, ktorý dlžníkovi prenajal vec za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva dlžníka.

Komentár k § 29

Náležitosti prihlášky sú v súlade so zákonom povinné, bez ktorých prihláška nie kompletná.

Veritelia si prihlasuje svoje pohľadávky vyplnením zákonom požadovaných údajov na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom spravodlivosti, čo by prispieva k rýchlejšiemu preskúmavaniu prihlásených pohľadávok a zamedzilo sa tým aj predlžovaniu konania upozorňovaním na doplnenie nedostatkov prihlášok. Správca ani súd už nie sú povinní upozorňovať na nedostatky prihlášky.

Ustanovenie vymedzuje podrobné obsahové náležitosti prihlášok.

 

Náležitosti prihlášky

Prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive, ktoré možno nájsť na webe Ministerstva spravodlivosti SR. Zákon pre prihlášku stanovuje náležitosti, ktorými sú:

•    meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,

•    meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu,

•    právny dôvod vzniku pohľadávky (dovolím si dať do pozornosti, že právnym dôvodom nie je faktúra č. ... a podobne. Právnym dôvodom je napríklad kúpna zmluva, na základe ktorej veriteľ dlžníkovi plnil a dlžník mu celkom alebo čiastočne nezaplatil kúpnu cenu),

•    poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,

•    celková suma pohľadávky,

•    podpis – tu treba mať na pamäti pri obchodných spoločnostiach úpravu konania v mene spoločnosti, tak ako je zapísaná v Obchodnom registri. Napríklad konanie aspoň dvoch konateľov alebo členov predstavenstva spoločne a podobne.

Pokiaľ prihláška nemá niektorú z vyššie uvedených náležitostí, na takúto prihlášku sa v konkurze neprihliada.

Poznámka

Novelou zákona č. 264/2017 Z. z. sa upresnili základné náležitosti prihlášky, a to pokiaľ ide o veriteľa, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba [písmeno a)], ako aj úpadcu, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba [písmeno b)]. Je nevyhnutné, aby takéto údaje boli povinné, keďže bez nich nie je ľahké identifikovať konkrétneho veriteľa (prípadne úpadcu) a poskytovať mu služby, ako sú napr. prihlásenie sa do registra úpadcov.

Informácie týkajúce sa náležitostí prihlášky

–   samostatná prihláška pre každú zabezpečenú pohľadávku,

–   prihláška k zabezpečenej pohľadávke musí obsahovať:

–   zabezpečená suma,

–   druh pohľadávky,

–   poradie pohľadávky,

–   predmet a právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva,

–   prihláška podmienenej pohľadávky musí obsahovať:

–   skutočnosť, na základe ktorej pohľadávka vznikla,

–   podmienka, od ktorej vznik pohľadávky závisí,

–   celková suma pohľadávky sa skladá z istiny a príslušenstva,

–   príslušenstvo je rozdelené na základe právneho dôvodu vzniku,

–   uplatnenie v mene euro, v inom prípade je použitý referenčný výmenný kurz, alebo je stanovená suma správcom na základe odbornej starostlivosti,

–   pripojenie listín, ktorých úlohou je preukázať všetky skutočnosti uvedené v prihláške,

–   ak ide o účtovanie v účtovníctve, musí byť uvedený rozsah v akom, sa účtuje,

–   ak sa neúčtuje – uvedenie dôvodov neúčtovania,

–   nepeňažná pohľadávka – súčasťou je znalecký posudok s vymedzením hodnoty nepeňažnej pohľadávky,

–   určenie zástupcu na zastupovanie – ak veriteľ nemá trvalý pobyt na SR.

Poznámka

Jednou z kľúčových otázok, ktoré bolo potrebné riešiť v pomeroch vedenia konkurzného konania, bolo presadenie princípu absolútnej priority (Rule of Absolute Priority). Vlastnícke právo je právnym inštitútom zakladajúcim v zásade vždy absolútnu prioritu. Z tohto dôvodu vznikli v hmotnom práve inštitúty, ktoré túto absolútnu prioritu vlastníckeho práva využívajú – výhrada vlastníctva, finančný lízing. Spoločnou črtou v postavení veriteľov uplatňujúcich výhradu vlastníctva, resp. lízingových prenajímateľov pri finančnom lízingu je to, že nejde o veriteľov, ktorým prináleží právo na oddelené uspokojenie (nejde o veriteľov zabezpečených), ale ide štandardne o veriteľov nezabezpečených, s právom vylučovacím.

Predkladateľ mal za to, že je dôvodné aj takýmto veriteľom poskytnúť možnosť prihlásiť sa do konkurzu rovnako, akoby si uplatňovali k veciam pod výhradou vlastníctva, resp. prenajatým veciam zabezpečovacie právo. Takáto úprava rozšírila ich možnosti najmä v prípadoch, ak by vylúčenie a vydanie vecí pod výhradou vlastníctva, resp. prenajatých bolo spojené s dodatočnými nákladmi.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 29 ods. 1 prvá veta znie: „Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada.“

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 29 ods. 1 sa vypúšťa písmeno f).

Vzhľadom na zavedenie elektronického prihlasovania pohľadávok je potrebná úprava dotknutých ustanovení, keďže zoznam pohľadávok bude tvorený správcom v registri úpadcov a správca je súčasne povinný vykonať zápis zmien v zozname pohľadávok v registri úpadcov bezodkladne. Súčasne sa správca odbremeňuje od povinnosti doručovať súdu rovnopis zoznamu pohľadávok a stačí len oznámenie o tom, že pohľadávky boli zapísané v zozname pohľadávok v registri úpadcov.

§ 30

Nedostatky prihlášky

(1)  Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. Uznesenie súd doručí správcovi, ktorý o ňom upovedomí dotknuté osoby.

(2)  Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.

Komentár k § 30

Ustanovením je upravená prihláška, ktorá má nedostatky.

 

Prihláška bez nedostatkov

V rámci konkurzu sa neprihliada na prihlášky,

–   ktoré neboli podané na predpísanom tlačive,

–   ktoré boli podané na predpísanom tlačive, ale neobsahujú základné náležitosti,

–   nepeňažných pohľadávok, ku ktorým nebol pripojený znalecký posudok.

Vzory tlačív na podávanie prihlášok a vzory tlačív príloh a údaje zapisované do nich spolu s vysvetlivkami k týmto zápisom sú uvedené v prílohách č. 4 až 6 vykonávacej vyhlášky k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii (vyhláška č. 655/2005 Z. z.).

Každá pohľadávka uplatnená prihláškou doručenou správcovi sa bezodkladne po doručení zapíše do zoznamu pohľadávok, ak vo vyhláške nie je ustanovené inak.

Do zoznamu pohľadávok sa nezapisujú pohľadávky, ktoré boli uplatnené prihláškou, na ktorú sa v konkurze alebo v reštrukturalizácii zo zákona neprihliada; do zoznamu pohľadávok sa nezapisuje pohľadávka uplatnená v prihláške, ktorá mala vady, ako sme uviedli vyššie.

K prihláške doručenej správcovi, z ktorej pohľadávka sa nezapisuje do zoznamu pohľadávok, sa pripojí datovaný záznam vyhotovený a podpísaný správcom, v ktorom sa uvedú zákonné dôvody, pre ktoré sa na prihlášku neprihliada.

 

Chybná prihláška

Ak bola podaná chybná prihláška, tak zo zákona platí, že sa na ňu neprihliada a tým pádom nie sú zapísané do zoznamu pohľadávok. Do zoznamu pohľadávok sa zapisujú pohľadávky, ktoré sú bez vady, tzv. bezvadné prihlásené pohľadávky. O bezvadnosti, respektíve o tom, či je pohľadávka bez nedostatkov rozhoduje súd, je na jeho rozhodnutí, či sa na prihlášku bude prihliadať alebo nie.

 

Stanovisko správcu

K rozhodnutiu súdu o tom, že sa na prihlášku nebude prihliadať je správca povinný dať aj svoje stanovisko, prečo riadne nezapísal pohľadávku do zoznamu. Stanovisko pripojú v podaniu veriteľ, podpíše a ďalej postupuje súdu. Zákon ukladá správcovi povinnosť predložiť všetky podania, ktoré nezapísal do zoznamu súdu, a to bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty.

Správca predkladá súdu do uplynutia základnej prihlasovacej lehoty podania spoločne, spolu so zoznamom týchto vadných podaní, to znamená, že ich nepredkladá jednotlivo.

Zákon nevylučuje prihlasovať pohľadávky aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, to znamená ani vadných.

Zákon priznáva teda správcovi možnosť buď pohľadávku do zoznamu zapísať, alebo nezapísať a vtedy podanie predloží na rozhodnutie súdu o tom, či sa naň prihliada ako na prihlášku.

Povinnosťou súdu je rozhodnúť o takýchto sporných podaniach bez zbytočného odkladu uznesením, ktoré doručuje len správcovi a je následne povinnosťou správcu oboznámiť s výsledkom rozhodnutia súdu dotknutého veriteľa. Proti rozhodnutiu súdu nie je odvolanie prípustné. Vzhľadom na to, že zákon neumožňuje opravu ani doplnenie prihlášky, jedinou možnosťou veriteľa odstrániť nedostatky podania je podať novú prihlášku bez nedostatkov.

§ 31

Zoznam pohľadávok

(1)  Prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok. Ak veriteľ o to požiada, správca mu bezodkladne vydá potvrdenie, či jeho pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok.

(2)  Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa v konkurze vychádza zo zoznamu pohľadávok.

(3)  Najneskôr päť dní pred konaním prvej schôdze veriteľov správca doručí jeden rovnopis zoznamu pohľadávok na súd; zmeny v doručenom zozname pohľadávok priebežne oznamuje súdu predložením jeho úplného znenia s uvedením dátumu jeho vyhotovenia.

Komentár k § 31

Zoznam pohľadávok je upravený týmto ustanovením, v ktorom sú správcom zapísané pohľadávky v rámci konkurzného konania. Nie všetky pohľadávky, ako sme už uviedli, sú vždy do zoznamu zapísané.

 

Zoznam pohľadávok

Správca je povinný tento zoznam priebežne zostavovať tak, aby vyhotovil konečný zoznam pohľadávok do 40 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom túto lehotu môže súd predĺžiť vo výnimočných prípadoch. Úpadca na výzvu správcu poskytne v určenej lehote vyjadrenie k zoznamu pohľadávok. Správca zároveň zabezpečí zverejnenie informácie, kde a kedy možno do zoznamu nahliadať.

Veriteľ má zo zákona právo na vydanie potvrdenia, či jeho pohľadávka, ktorú do konkurzu podal, bola do zoznamu zapísaná. Zásadne sa v konkurze vychádza iba zo zoznamu pohľadávok, ktorý správca zapísal. Jeho povinnosťou je vždy doručiť jeden rovnopisu tohto zoznamu na súd, a to pred konaním prvého stretnutia veriteľov, a to minimálne päť dní pred schôdzou.

 

Obsahové náležitosti zoznamu pohľadávok

Zoznam pohľadávok sa vedie v prehľadnej písomnej forme, v ktorej sa uvádzajú nasledujúce údaje:

–   názov alebo meno a priezvisko veriteľa, adresa jeho sídla, miesta podnikania alebo bydliska, identifikačné číslo (IČO), ak bolo pridelené, ako aj každá zmena veriteľa v dôsledku prevodu alebo prechodu prihlásenej pohľadávky alebo jej časti,

–   prihlásená celková suma pohľadávky vyjadrená v eurách s rozdelením na prihlásenú istinu, úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ako aj zistená suma prihlásenej pohľadávky s uvedením dňa jej zistenia,

–   prihlásené, uznané a zistené poradie uspokojovania prihlásenej pohľadávky zo všeobecnej podstaty s uvedením dňa jeho zistenia,

–   prihlásený právny dôvod vzniku pohľadávky s uvedením dňa jeho zistenia,

–   prihlásený druh zabezpečovacieho práva, prihlásená zabezpečená suma a poradie zabezpečovacieho práva, prihlásený právny dôvod zriadenia a vzniku zabezpečovacieho práva, ako aj prihlásený predmet zabezpečovacieho práva, ak ide o prihlásenú zabezpečenú pohľadávku, ako aj deň a rozsah zistenia zabezpečovacieho práva,

–   dôvod a deň popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky, ak je pohľadávka popretá čo do právneho dôvodu,

–   dôvod, popretá suma, popretá časť a deň popretia výšky prihlásenej pohľadávky, ak je pohľadávka popretá čo do výšky,

–   dôvod popretia poradia uspokojovania prihlásenej pohľadávky zo všeobecnej podstaty, ak je pohľadávka popretá čo do poradia,

–   dôvod, rozsah a deň popretia zabezpečovacieho práva, ak je pohľadávka popretá čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom,

–   dôvod, rozsah a deň popretia poradia zabezpečovacieho práva, ak je pohľadávka popretá čo do poradia zabezpečovacieho práva,

–   podmienka vzniku prihlásenej pohľadávky a preukázaný rozsah vzniku prihlásenej pohľadávky,

–   podnet veriteľa na popretie prihlásenej pohľadávky a spôsob jeho vybavenia,

–   námietky uplatnené dlžníkom (úpadcom) proti prihláseným pohľadávkam,

–   ďalšie skutočnosti uvedené správcom.

Zoznam pohľadávok sa zoradí podľa abecedného poradia prvého písmena priezviska alebo názvu veriteľa, pričom v takto zoradenom zozname pohľadávok sa každá pohľadávka očísluje.

Zoznam pohľadávok obsahuje aj označenie úpadcu (dlžníka), spisovú značku konkurzného alebo reštrukturalizačného konania, označenie správcu, dátum vyhotovenia a podpis správcu, ktorý ho zostavil.

Zoznam pohľadávok sa v kancelárii správcu zostaví v troch rovnopisoch alebo v štyroch rovnopisoch.

 

Zmeny zoznamu pohľadávok

Zmeny údajov zapisovaných do zoznamu pohľadávok sa začnú oznamovať súdu po tom, čo sa na súd doručil zoznam pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok.

 

Uloženie zoznamu pohľadávok na súde po zrušení konkurzu

Po tom, čo uznesenie o zrušení konkurzu nadobudne právoplatnosť, v kancelárii správcu sa bezodkladne doplnia do zoznamu pohľadávok všetky známe doň zapisované údaje, potom sa z neho urobí jeden rovnopis, ktorý sa založí do správcovského spisu, a druhý doplnený rovnopis zoznamu pohľadávok sa uloží na súde.

 

Elektronická verzia zoznamu

Zoznam pohľadávok má písomnú alebo elektronickú podobu. Ak sa zoznam pohľadávok vedie v elektronickej podobe, stačí ho predložiť súdu v súlade so štandardmi informačných systémov verejnej správy na štandardnom nosiči údajov, v ktorom nemožno prepisovať zápisy, spolu so sprievodným listom. V sprievodnom liste správca uvedie najmä dátum vyhotovenia zoznamu pohľadávok. Ministerstvo zverejní na svojom webovom sídle typy a charakteristiky nosičov údajov, na ktorých súdy prijímajú zoznam pohľadávok v elektronickej podobe.

V kancelárii správcu sa vedie evidenčná pomôcka ohľadom veriteľov prihlásených pohľadávok a ich hlasovacích práv tak, aby v každom čase zodpovedala zoznamu pohľadávok a poskytla prehľad o veriteľoch prihlásených pohľadávok a ich hlasovacích právach. Táto evidenčná pomôcka tvorí súčasť správcovského spisu; formu, v ktorej sa vedie, ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.

Poznámka

Spis sa vedie v písomnej forme. Písomnú formu spisu alebo časti spisu možno nahradiť aplikáciou. Ak sa spis alebo časť spisu vedie technickými a programovými prostriedkami neschválenými ministerstvom, vedie sa aj v písomnej forme. Evidenčné pomôcky, ktoré tvoria súčasť spisu, sa vedú v písomnej forme, ktorú možno nahradiť aplikáciou. Ak sa evidenčná pomôcka, ktorá tvorí súčasť spisu, vedie technickými a programovými prostriedkami neschválenými ministerstvom, aspoň raz za šesť mesiacov sa prevedie do písomnej formy. Ak sa spis alebo časť spisu vedie aplikáciou, v kancelárii správcu sa aspoň raz týždenne zabezpečí zálohovanie údajov. Ak sa spis alebo časť spisu, ktorý sa vedie aplikáciou, odovzdáva, predkladá alebo vypožičiava tomu, kto nemá aplikáciu spôsobilú spis alebo časť spisu ďalej viesť v elektronickej forme, prevedie sa do písomnej formy.

Ak o to požiada účastník, jeho zástupca alebo iná osoba oprávnená nahliadať do správcovského spisu, v príslušnej kancelárii správcu sa im vydá výpis z tejto evidenčnej pomôcky v rozsahu, v akom o to požiadali. Za každú stranu výpisu možno požadovať od účastníka alebo jeho zástupcu úhradu vecných nákladov v sume 66 eurocentov.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 31 ods. 1 a 2 sa za slová „zoznamu pohľadávok“ vkladajú slová „v registri úpadcov“.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 31 ods. 1 druhá veta znie: „To platí primerane aj o zmenách v zozname pohľadávok v registri úpadcov, ktoré je správca povinný v zozname pohľadávok v registri úpadcov uskutočniť bez zbytočného odkladu.“

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

§ 31 odsek 3 znie:

„(3) Najneskôr päť dní pred konaním prvej schôdze veriteľov správca oznámi súdu, že prihlásené pohľadávky boli zapísané do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov.“

Vzhľadom na zavedenie elektronického prihlasovania pohľadávok je potrebná úprava dotknutých ustanovení, keďže zoznam pohľadávok bude tvorený správcom v registri úpadcov a správca je súčasne povinný vykonať zápis zmien v zozname pohľadávok v registri úpadcov bezodkladne. Súčasne sa správca odbremeňuje od povinnosti doručovať súdu rovnopis zoznamu pohľadávok a stačí len oznámenie o tom, že pohľadávky boli zapísané v zozname pohľadávok v registri úpadcov.

§ 32

Popretie a zistenie pohľadávky

(1)  Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

(2)  Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

(3)  Pohľadávku možno poprieť

a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,

b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

(4)  Z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy najviac o 30 dní.

(5)  Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

(6)  Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

(7)  Popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak

a) bolo podané na predpísanom tlačive a 

b) na účet správcu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bol zložený preddavok na trovy konania vo výške podľa odseku 19 s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu.

(8)  Úpadca je oprávnený prihlásenú pohľadávku namietnuť v lehote určenej pre veriteľov na popieranie pohľadávok. Námietka sa zapíše do zoznamu pohľadávok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam.

(9)  Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

(10) Ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie.

(11) Podmienkou podania návrhu na určenie popretej pohľadávky, ak ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, je riadne a včasné zloženie preddavku na trovy konania vo výške podľa odseku 19. Ak navrhovateľ zloženie preddavku nepreukáže, súd konanie zastaví.

(12) Za právne zastupovanie v konaní podľa odseku 9 patrí úspešnej strane, ktorá je právne zastúpená, náhrada tarifnej odmeny podľa osobitného predpisu^8b) ako pri zastupovaní v exekúcii. Základom na určenie odmeny je suma prihlásenej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, suma, v akej je pohľadávka sporná. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o určení popretej pohľadávky, ak bolo konanie zastavené preto, že konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku.

(13) Ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydal.

(14) V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

(15) Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.

(16) Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.

(17) Pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú.

(18) Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

(19) Výška preddavku na trovy konania o určenie popretej pohľadávky sú dve percentá zo sumy spornej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, dve percentá zo sumy, v ktorej bola popretá, a to najmenej 350 eur a najviac 10 000 eur.

(20) Povinnosť zložiť preddavok podľa odseku 7 písm. b) a odseku 11 nemá subjekt verejnej správy podľa osobitného predpisu.^8c)

(21) Na účel zloženia preddavkov podľa odsekov 7 a 11 správca najneskôr do uplynutia základnej prihlasovacej lehoty zverejní v Obchodnom vestníku číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktorý možno zložiť preddavok. Preddavok podľa odseku 7 možno zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložený samostatný preddavok. Z preddavkov podľa odsekov 7 a 11 sa hradia trovy konania podľa rozhodnutia súdu; v rozhodnutí súd určí, ktoré trovy sa hradia z preddavku a nespotrebovanú časť preddavku správca vráti zložiteľovi.

Komentár k § 32

Ustanovenie upravuje popretie a zistenie pohľadávky. Po dôkladnom preskúmaní pohľadávok správcom, s prihliadnutím na vyjadrenie úpadcu, je správca povinný spornú pohľadávku poprieť do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok tak, že uvedie dôvod a rozsah popretia do zoznamu pohľadávok. Správca môže popretú pohľadávku písomne uznať v určenej lehote a takáto pohľadávka sa považuje za zistenú, čo taktiež zapíše do zoznamu pohľadávok.

Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy mohol popierať pohľadávky len správca. Každý veriteľ mal však prístup do správcovho spisu a mohol sa obracať na správcu s podnetmi na popretie aj správcom nepopretých pohľadávok. Ak však podal podnet na popretie pohľadávky oddelený veriteľ, aby poprel zabezpečenú pohľadávku iného oddeleného veriteľa, správca bol povinný zabezpečenú pohľadávku poprieť. Spôsob vybavenia podnetu zapíše správca do zoznamu pohľadávok a písomne o vybavení podnetu informoval veriteľa. Právo obracať sa na správcu s podnetmi na zapretie pohľadávky mal aj úpadca.

Veriteľ popretej pohľadávky sa mohol obrátiť v 90 dňovej lehote od vyhlásenia konkurzu na súd a domáhať sa určenia výšky, právneho dôvodu, poradia a ďalších zákonom ustanovených skutočností.

Zistenie pohľadávky bolo napríklad relevantné pre umožnenie účasti veriteľa zistenej pohľadávky na schôdzi veriteľov a výkonu hlasovacieho práva na takejto schôdzi.

 

Popieranie pohľadávok podľa vyhlášky

Vzor tlačiva na popieranie pohľadávok je uvedený v prílohe č. 7 vykonávacej vyhlášky k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii. Po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok sa v kancelárii správcu v nasledujúcich troch dňoch doplnia v zozname pohľadávok všetky ďalšie skutočnosti, ktoré sa považujú uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok za zistené. Takto doplnený zoznam pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok sa v zákonnej lehote doručí súdu.

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2012 zmenilo znenie ustanovení § 28 až 32, čím sa novým spôsobom upravil spôsob prihlasovania, preskúmania, popierania a zistenia prihlásených pohľadávok.

Ciele právnej úpravy od 1. 1. 2012

–   zjednodušenie spôsobu prihlasovania pohľadávok pre veriteľov,

–   umožnenie prihlásiť pohľadávku aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, t. j. v zásade počas celého konkurzného konania pre veriteľov,

–   umožnenie veriteľom popierať pohľadávky iných veriteľov.

Novela zákona č. 348/2011 Z. z. založila pravidlo, že každá pohľadávka, ktorá nie je výslovne definovaná ako pohľadávka proti podstate, musí byť v konkurze uplatnená prihláškou, a to bez ohľadu na moment, kedy takáto pohľadávka vznikla, t. j. či pred vyhlásením konkurzu alebo počas konkurzu.

•    Lehota na prihlásenie

Novela zákona ponechala v platnosti základnú lehotu na prihlásenie pohľadávok 45 dní od vyhlásenia konkurzu, avšak umožnila veriteľom prihlásiť svoje pohľadávky aj po uplynutí tejto lehoty. Veriteľ, ktorý však prihlási svoju pohľadávku po základnej prihlasovacej lehote, stráca akúkoľvek možnosť ovplyvňovať priebeh konkurzu, nakoľko s oneskorene prihlásenou pohľadávkou nebudú spojené hlasovacie práva. Po základnej prihlasovacej lehote už bude možné pohľadávku vždy prihlásiť iba ako nezabezpečenú pohľadávku. Možnosť prihlásiť pohľadávku po určitej krátkej lehote od vyhlásenia konkurzu bola v našej právnej úpravu novum, avšak v zahraničných právnych úpravách ide o bežnú procesnú možnosť veriteľov.

Možnosť veriteľov prihlásiť svoju pohľadávku aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty okrem toho, že poskytuje veriteľom komfort z pohľadu prihlasovania pohľadávok, rieši najmä tieto problémy:

–   Pri zahraničných veriteľoch je otázne odkedy im plynie lehota na prihlásenie ich pohľadávok. Pri zahraničných veriteľoch, ktorí majú svoj domicil v krajinách EU, sa vždy aplikuje nadriadená právna úprava Nariadenia EU v zmysle, ktorého je súd alebo správca vždy povinný informovať zahraničného veriteľa o vyhlásení konkurzu ako aj o lehotách, v ktorých je zahraničný veriteľ povinný prihlásiť svoje pohľadávky. V tomto smere je sporné odkedy zahraničnému veriteľovi vlastne plynie lehota na prihlásenie jeho pohľadávky, t. j. či od vyhlásenia konkurzu alebo od doručenia výzvy na prihlásenie pohľadávky. Uvedené v rámci predchádzajúcej právnej úpravy nebolo uspokojivo judikované, avšak z pohľadu sledovania judikatúry iných čl. štátov prípadne ESD bolo možné odôvodnene predpokladať, že pri zahraničnom veriteľovi by takáto lehota začala plynúť až doručením výzvy na prihlásenie pohľadávky.

–   Z pohľadu bežných, jednoduchých veriteľov, najmä niektorých živnostníkov prípadne menších firiem nie je reálne, aby títo veritelia sledovali Obchodný vestník a vždy sa včas dozvedeli o vyhlásení konkurzu. Pre týchto veriteľov následok zmeškania lehoty na prihlásenie pohľadávky znamená jednak účtovné problémy z pohľadu odpisu ich pohľadávky ako aj akákoľvek strata možnosti dosiahnuť aspoň čiastočné pomerné uspokojenie ich pohľadávok.

–   Procesný mechanizmus, ktorý vyžaduje, aby pohľadávky boli prihlásené v určitej zákonom stanovenej lehote od vyhlásenia konkurzu, automaticky tlačí na to, aby pohľadávky, ktoré právne vzniknú až po uplynutí tejto lehoty, avšak vecne spravidla súvisia s obdobím pred vyhlásením konkurzu boli kvalifikované ako pohľadávky proti podstate, t. j. ako náklady konkurzu. Takýto postup však deformuje pravidlá uspokojovania veriteľov v konkurze, absolútnym spôsobom demotivuje nezabezpečených veriteľov konať a vystupovať proaktívne a zásadným spôsobom zneisťuje zabezpečeného veriteľa v miere jeho uspokojenia. V prípade, že právna úprava umožňuje prihlásiť pohľadávku v zásade kedykoľvek, umožnilo tiež reštriktívnym spôsobom upraviť okruh pohľadávok proti podstate, t. j. nákladov konkurzu.

 

•    Miesto prihlasovania

Oproti predchádzajúcej platnej právnej úprave sa ďalej ustanovilo, aby sa pohľadávka obligatórne prihlasovala už výlučne u správcu, pričom poriadkovo sa prihláška môže doručiť aj na príslušný súd. V prípade, že veriteľ nedoručí svoju prihlášku na súd, nebude to mať pre veriteľa žiadne právne následky. Doručenie prihlášky na súd môže mať pre veriteľa už výlučne prevenčný charakter, pre prípady hrubého zlyhania správcu. Z pohľadu zachovania lehoty, t. j. či prihláška bola alebo nebola doručená v základnej prihlasovacej lehote, však bude vždy rozhodujúci okamih doručenia prihlášky správcovi.

 

•    Postavenie vecno-právneho zabezpečeného veriteľa

Novela zákona č. 348/2011 Z. z. v záujme komplexne riešiť majetkové pomery dlžníka, zvýšiť výťažok zo speňaženia majetku dlžníka, ako aj posilniť postavenie iba vecno-právneho zabezpečeného veriteľa v konkurze, upravila právo, ale aj povinnosť takéhoto zabezpečeného veriteľa, t. j. obligačného veriteľa inej osoby ako úpadcu prihlásiť si zabezpečenú pohľadávku do konkurzu. Takýto veriteľ má v konkurze plné procesné práva s tým rozdielom, že uspokojený môže byť iba do hodnoty zabezpečenia a hlasovacie práva môže v konkurze vykonávať tiež iba v hodnote zabezpečenia.

 

•    Náležitosti prihlášky

Zrozumiteľným spôsobom sa novelou zákona č. 34/2011 Z. z. zadefinovali základné náležitosti prihlášky, ktoré musí obsahovať každá prihláška, aby sa na ňu vôbec prihliadalo. V tomto smere sa v rámci nového znenia § 30 upravil aj procesný postup ako postupovať v prípade, že prihláška tieto základné náležitosti neobsahuje.

Predchádzajúca prax vyžadovala, aby pre každú pohľadávku bola vždy podaná samostatná prihláška. Uvedené však bolo v niektorých prípadoch vyslovene nepraktické, prípadne spôsobovalo aplikačné problémy v tom smere, čo sa rozumie jednou pohľadávkou. V tomto smere jasné pravidlá v našom právnom poriadku nemáme.

Vzhľadom na uvedené sa ustanovilo, aby samostatná prihláška musela byť vždy podaná pre zabezpečenú pohľadávku, avšak pri nezabezpečených pohľadávkach sa pripúšťa aby tieto boli uplatnené prípadne aj jednou prihláškou. Samozrejme zhrnutie viacerých pohľadávok do jednej prihlášky musí spĺňať požiadavku prehľadnosti, inak sa veriteľ bude vystavovať riziku, že jeho pohľadávka môže byť popretá z dôvodu nepreskúmateľnosti.

Pokiaľ ide o tlačivo prihlášky prihlasovanie formou tlačív sa ponechalo, pričom sa uvažovalo o zavedení zjednodušených tlačív práve pre prípad prihlasovania viacerých nezabezpečených pohľadávok.

 

•    Popieranie pohľadávok

Podľa predchádzajúcej právnej úpravy oprávnenie popierať pohľadávky veriteľov patrilo výlučne správcovi. Právna úprava po novele zákona č. 348/2011 Z. z. poskytuje právo popierať pohľadávky aj veriteľom. Aby popretie pohľadávky veriteľom bolo účinné, novela zákona vyžaduje splnenie niekoľkých podmienok a to zrozumiteľnosť (ods. 5), podanie na predpísanom tlačive (ods. 7) a zloženie preddavku na prípadné trovy konania (ods. 10). V súvislosti so zavedením práva veriteľov popierať pohľadávky iných veriteľov sa v ustanovení § 32 rieši tiež rozhodovanie súdu o priznaní hlasovacích práv veriteľovi popretému iným veriteľom.

 

Pravidlá pre popieranie pohľadávok

Poznámka

Novelou zákona č. 264/2017 Z. z. došlo novým znením odseku 1 k zosúladeniu „soft law“ pravidla pre popieranie pohľadávok správcom s pravidlom už zavedeným v reštrukturalizácii.

Pravidlá:

–   správca s odbornou starostlivosťou preskúma každú jednu prihlásenú pohľadávku a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka,

–   správca prihliadne na vyjadrenia dlžníka k prihlásenej pohľadávke,

–   správca prihliadne na vyjadrenia iných osôb k prihlásenej pohľadávke v stanovenom rozsahu (vecne preukázanie, právne odôvodnenie),

–   správca vykoná vlastné šetrenie prihlásenej pohľadávky, nakoľko je cieľom šetrenia nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky,

–   správca poprie v spornom rozsahu prihlásenú pohľadávku – došlo k zisteniu, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, a to v takej miere, že nebude úspešný.

Poznámka

Ako dôvod popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

Oprávnenie poprieť prihlásenú pohľadávku

–   oprávneným je správca,

–   oprávneným je veriteľ prihlásenej pohľadávky,

–   k popretiu dochádza písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive,

–   nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie – ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie.

 

Lehoty popretia

–   do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,

–   do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku – oneskorene prihlásená pohľadávka,

–   zákon umožňuje predĺženie lehoty o 30 dní (aj opakovane) – ako dôvod je napríklad veľký počet prihlásených pohľadávok, pričom lehota môže byť predĺžená len súdom alebo z iného vážneho dôvodu, návrh na predĺženie podáva správca, ale zákon umožňuje predĺženie aj bez návrhu.

 

Zodpovednosť sa škodu

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa doplnila zodpovednosť veriteľa za škodu spôsobenú veriteľovi popretej pohľadávky v prípade, že jeho popretie nebude úspešné, napr. ako tomu bolo v prípade prihlasovania pohľadávok veriteľmi podľa starého § 30 s možnosťou vyviniť sa, ak takýto veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou. Toto má slúžiť ako ochrana pred šikanóznym výkonom práva veriteľa popierať pohľadávky.

 

Povinnosti toho, kto popiera pohľadávku

–   popretie pohľadávky musí vždy zdôvodniť, ak nezdôvodni, tak je popretie neplatné a neúčinné,

–   pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera,

–   pri popretí poradia musí uviesť poradie, ktoré uznáva,

–   pri popretí zabezpečovacieho práva musí uviesť rozsah popretia.

Povinnosťou správcu je bez zbytočného odkladu zapísať pohľadávku do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

 

Účinnosť popretia pohľadávky

–   popretie bolo podané na predpísanom tlačive,

–   na účet správcu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bol zložený preddavok na trovy konania v stanovenej výške a uvedením čísla pohľadávky (ide o variabilný symbol).

Poznámka

Novelou zákona č. 264/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 ustanovilo, aby na účinnosť popretia veriteľom iného veriteľa bolo potrebné oproti predchádzajúcej relatívne nízkej kaucii (350 eur), zložiť reálny preddavok na trovy konania, ktorého výška sa odvíja od výšky popretej pohľadávky. Táto povinnosť zabezpečí, aby osoby, u ktorých je reálne riziko zneužitia (typicky zahraničné osoby s nejasným majetkovým substrátom alebo aj tuzemské právnické osoby bez reálneho majetkového krytia prípadných vyvolaných trov), právo popierať pohľadávky nezneužívali.

Namietanie pohľadávky

Oprávneným namietať je úpadca, pričom musí byť dodržaná lehota, ktorá je určená pre veriteľov. Každá námietka musí byť zapísaná do zoznamu pohľadávok.

 

Podanie žaloby

Zákon priznáva veriteľovi právo sa domáhať súdnou cestou určenia popretej pohľadávky, a to prostredníctvom žaloby. Žaloba sa veriteľom podáva zásadne proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli. Na podanie žaloby má veriteľ lehotu 30 dní, čo znamená, že v opačnom prípade dôjde k zániku. Zákon tiež nevylučuje možnosť podania žaloby na nepríslušnom súde, to znamená, že právo na popretie je uplatnené aj v tom prípade, ak bola dodržaná lehota.

V prípade nepodania žaloby proti popretej pohľadávke veriteľom čo do poradia platí najnižšie uznané poradie.

 

Zloženie preddavku

Riadne a včas musí byť zložený preddavok na trovy konania, čo je podmienkou podania návrhu na určenie popretej pohľadávky iba veriteľom. Zároveň musí byť dodržaná výška preddavku. Povinnosťou navrhovateľa je preukázať zloženie preddavku, čo znamená, že ak tak neurobí, dochádza k zastavenou konania zo strany súdu.

Poznámka

Novelou zákona č. 264/2017 Z. z. je od 1. 1. 2018 pre podanie incidenčnej žaloby potrebné zloženie preddavku na trovy konania rovnako ako pri popretí. Riziká neuhradenia trov sú aj na strane popretého veriteľa obdobné ako pri popierajúcom veriteľovi. Zároveň však v súlade s právnou úpravou platí, že preddavok je potrebné zložiť len v prípade, ak ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, t. j. ak pohľadávku poprel aj správca, preddavok potrebné zložiť nebude.

Tarifná odmena

Tarifná odmena je upravená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Z dôvodu napojenia Fondu ochrany vkladov na rámec financovania riešenia krízových situácií ustanovenie od 1. 1. 2015 vytvára možnosť jeho doplnenia na základe rozhodnutia Rady fondu o zvýšení príspevku tak, aby sa Fond v období šiestich rokov doplnil na potrebnú úroveň.

Poznámka

Trovy incidenčných konaní by sa mali určovať nie z „neurčitku“, ale z reálnej hodnoty sporu. Základom pre určenie výšky trov právneho zastúpenia je tarifná odmena advokáta podľa pravidiel pri zastupovaní v exekúcii.

Tarifná odmena ako pri zastupovaní v exekúcii, respektíve náhrada tarifnej odmeny, sa ukladá za právne zastupovanie v konaní. Odmena patrí úspešnej strane, ktorá je právne zastúpená.

Základom na určenie odmeny je suma prihlásenej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, suma, v akej je pohľadávka sporná. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o určení popretej pohľadávky, ak bolo konanie zastavené preto, že konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku.

Rozhodovanie v právomoci iného orgánu ako súdu

V prípade, že bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, tak právo patrí súdu príslušnému aj na konanie o určení tejto pohľadávky. Uvedené je však možné v prípade, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydal.

Poznámka

Novelou zákona č. 125/2016 Z. z. sa od 1. 7. 2016 ustanovenie upravilo, nakoľko Civilný sporový poriadok vylučuje vecnú príslušnosť krajského súdu s výnimkou konania o abstraktnej kontrole nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Je vylúčené, aby vecnú príslušnosť upravoval iný predpis ako Civilný sporový poriadok.

Čo sa možno domáhať v žalobe

–   v žalobe sa domáha veriteľ určitej skutočnosti,

–   môže sa domáhať určenia právneho dôvodu pohľadávky,

–   môže sa domáhať vymáhateľnosti pohľadávky,

–   môže sa domáhať poradia pohľadávky,

–   môže sa domáhať výšky pohľadávky,

–   môže sa domáhať zabezpečenia zabezpečovacím právom,

–   môže sa domáhať poradia zabezpečovacieho práva,

–   môže sa domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 sa doplnilo slovo „najviac“, a to pre prípad, aby si veriteľ mohol uplatňovať aj menej alebo horšie postavenie ako to, ktoré si uplatňoval v prihláške.

Čo sa týka účinnosti rozhodnutia o určení popretej pohľadávky, tak je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Ako náhle uplynie lehota na popretie pohľadávky, tak sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Pohľadávka, ktorá je určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci, sa považuje za zistenú v stanovenom rozsahu.

 

Uznanie pohľadávky

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa ustanovilo, že správca môže so súhlasom veriteľa, ktorý poprel pohľadávku, takúto pohľadávku písomne uznať. Hoci sa môže zdať málo pravdepodobné, že popierajúci veriteľ bude súhlasiť s uznaním, v praxi sa postavenie veriteľov môže meniť, napr. v dôsledku dohody medzi veriteľmi, a preto by mala byť ponechaná možnosť popretú pohľadávku dodatočne uznať.

 

Výška preddavku respektíve aukcie

Poznámka

Novelou zákona č. 264/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 upravili pravidlá pre určenie výšky „kaucie“ (preddavku) na trovy konania a taktiež sa jednoznačne vyjadrilo, že povinnosť skladať kauciu nemajú subjekty verejnej správy, a to z dôvodu, že iné osoby nemajú vo vzťahu k nim kreditné riziko, resp. riziko platobnej neschopnosti. Základné pravidlo teda je, že ak má prebehnúť incidenčný spor, obe strany sa sporia so zloženými preddavkami na budúce trovy konania, výnimočne, ak by jednou zo strán bol subjekt bez spomínaného kreditného rizika, povinnosť zložiť preddavok by zaťažovala len stranu s takýmto rizikom.

•    Výška preddavku na trovy konania o určenie popretej pohľadávky

–   dve percentá zo sumy spornej pohľadávky,

–   dve percentá zo sumy, v ktorej bola popretá, a to najmenej 350 eur a najviac 10 000 eur (ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky).

 

•    Kto nemá povinnosť zložiť preddavok

–   subjekt verejnej správy podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poznámka

Subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu, a to

–   v ústrednej správe,

–   v územnej samospráve,

–   vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia.

Pravidlá zloženia preddavku

–   správca je povinný najneskôr do uplynutia základnej prihlasovacej lehoty zverejniť v Obchodnom vestníku číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na zloženie preddavku,

–   môže byť zložený len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky,

–   pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložený samostatný preddavok,

–   z preddavkov sa hradia trovy konania podľa rozhodnutia súdu,

–   v rozhodnutí je určené, ktoré trovy sa hradia z preddavku,

–   nespotrebovaná časť preddavku je správcom vrátená zložiteľovi.

Poznámka

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. bol z ustanovenia vypustený odsek 20 vzhľadom na zavedenie samostatného ustanovenia o priznávaní hlasovacích práv. Následne novelou zákona č. 125/2016 Z. z. bol vypustený odsek 14, nakoľko v Civilnom sporovom poriadku a Civilnom mimosporovom poriadku je vecná príslušnosť nastavená tak, že príslušným na rozhodovanie v prvej inštancii je vždy okresný súd s výnimkou konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, kde je príslušný krajský súd.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 32 ods. 3 písm. b) sa slová „Obchodnom vestníku“ nahrádzajú slovami „registri úpadcov“.

Vzhľadom na zavedenie elektronického prihlasovania pohľadávok je potrebná úprava dotknutých ustanovení, keďže zoznam pohľadávok bude tvorený správcom v registri úpadcov a správca je súčasne povinný vykonať zápis zmien v zozname pohľadávok v registri úpadcov bezodkladne. Súčasne sa správca odbremeňuje od povinnosti doručovať súdu rovnopis zoznamu pohľadávok a stačí len oznámenie o tom, že pohľadávky boli zapísané v zozname pohľadávok v registri úpadcov.

§ 32a

Priznanie hlasovacích práv

(1)  Správca na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu predloží súdu prihlášku

a) pohľadávky, ktorá bola účinne popretá iným veriteľom, bez ohľadu na to, či bola zároveň popretá aj správcom,

b) pohľadávky priznanej rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia, alebo vykonať exekúciu,

c) pohľadávky, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri záložných práv, registrované v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľností.

(2)  Správca spolu s prihláškou pohľadávky predloží súdu listiny, ktoré predložil prihlasujúci veriteľ, prípadne popierajúci veriteľ a uvedie zároveň svoje stanovisko, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve úpadcu, či je a v akom rozsahu namietaná úpadcom a či ju uznáva alebo ju poprel a v akom rozsahu a z akého dôvodu.

(3)  Súd na základe predložených listín bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou.

(4)  Rozhodnutie podľa odseku 3 súd doručí správcovi a veriteľovi, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou rozhodoval; rozhodnutie sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti rozhodnutiu je oprávnený podať odvolanie veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd rozhodoval.

Komentár k § 32a

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa do zákona doplnilo ustanovenie upravujúce prihlasovanie hlasovacích práv.

Predkladateľ mal za to, že prehľadnosť právnej úpravy vyžaduje zavedenie samostatného ustanovenia o priznávaní hlasovací práv. Ako uvádza dôvodová správa, z vecného hľadiska predkladateľ reagoval na rozhodnutie vo veci III. ÚS 333/2012-22 z 1. augusta 2012. Rozhodovanie súdu o priznávaní hlasovacích práv je svojou povahou obdobné ako rozhodovanie o predbežnom opatrení v „štandardnom občianskom súdnom konaní“. Konkurzný súd v zásade bez nariadenia pojednávania najmä na základe predložených listín (prejudiciálne) ustálil, či existoval predpoklad existencie práv popretého veriteľa. Rozhodovanie o priznaní hlasovacích práv prichádza do úvahy v troch prípadoch:

–   ide o pohľadávku, ktorá bola účinne popretá iným veriteľom, bez ohľadu na to, či bola zároveň popretá aj správcom,

Poznámka

V tomto prípade sa odstraňuje doterajšia výkladová nejasnosť, či v prípade popretia pohľadávky aj veriteľom, aj správcom majú byť použité pravidlá o priznávaní hlasovacích práv.

–   prihlásená pohľadávka (už) bola priznaná rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu,

Poznámka

V starších konkurzných poriadkoch sa uplatňovalo pravidlo, že žalovať veriteľa s vykonateľnou pohľadávkou musel ten, kto takúto pohľadávku popieral (porovnaj napr. § 112 ods. 3 z č. 64 Sb. z. a n., kterým se vydávají řády konkursní, vyrovnací a odpůrčí). Predkladateľ nepovažoval za dôvodné žalobnú pozíciu v incidenčnom spore meniť, avšak okolnosť, že sa popiera inak vykonateľná pohľadávka, by mala byť zohľadnená v povinnosti správcu popretie takejto pohľadávky (bez ohľadu na to, či ju poprel on, alebo veriteľ) indikovať súdu a súd by mal v takýchto prípadoch rozhodovať o priznaní hlasovacích práv.

–   ide o prihlášku pohľadávky, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri záložných práv, registrované v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľnosti.

Poznámka

Vychádzalo sa z toho, že verejné registre ako kataster nehnuteľnosti by nemali plniť len funkciu informačnú, ale mali by byť s nimi spojené aj niektoré právne následky, súvisiace s ich formálnou a materiálnou publicitou. Ak sa popiera (bez ohľadu na to, či správca, alebo veriteľ) pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom zapísaným vo verejnom registri, mal by súd rozhodnúť o priznaní hlasovacích práv.

Povinnosti správcu a postup súdu

–   predloženie prihlášky pohľadávky a listín, ktoré predložil prihlasujúci veriteľ, prípadne popierajúci veriteľ,

–   predloženie svojho stanoviska o tom,

–   či je pohľadávka a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve úpadcu,

–   či je pohľadávka a v akom rozsahu namietaná úpadcom,

–   či pohľadávku uznáva,

–   či pohľadávku poprel – v akom rozsahu, z akého dôvodu.

Úlohou súdu je sa k tomu vyjadriť a bez zbytočného odkladu rozhodnúť o priznaní hlasovacích práv a iných práv, ktoré sú s touto pohľadávkou spojené. Rozhoduje na základe predložených podkladov od správcu. Rozhodnutie musí doručiť

–   správcovi,

–   veriteľovi.

Vydané rozhodnutie súdom sa v Obchodnom vestníku nezverejňuje. Zákon umožňuje podanie odvolania voči súdom vydanému rozhodnutiu veriteľovi.

ŠTVRTÁ HLAVA

VERITEĽSKÉ ORGÁNY
A SPRÁVCA

Prvý oddiel

Veriteľské orgány

§ 33

Na účely zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok, voľby a odvolávania členov veriteľského výboru a výmeny správcu sa počas konkurzu zvolávajú schôdze veriteľov. Na účely výkonu svojich práv v konkurze si veritelia zistených nezabezpečených pohľadávok (ďalej len „nezabezpečený veriteľ“) volia na schôdzi veriteľov veriteľský výbor.

Komentár k § 33

Konkurz je riešením úpadku dlžníka speňažením majetku a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov.

V konkurze sa spravidla stretne väčší počet veriteľov, ktorí sa účastníkmi konania stanú tým, že riadne uplatnia svoje práva podaním prihlášky u správcu. Bolo by nemožné, alebo prinajmenšom nepraktické, resp. v rozpore s účelom konania – dosiahnuť čo najvyššie uspokojenie veriteľov v čo najkratšom čase, aby všetky svoje procesné práva vykonával každý jeden veriteľ samostatne. Navyše, záujmy zúčastnených veriteľov nemusia byť vždy totožné a právne postavenie veriteľa v konkurznom konaní je rozdielne podľa výšky a druhu pohľadávky. Iné práva majú zabezpečení veritelia, nezabezpečení veritelia, podmienení veritelia, podriadení veritelia, veritelia oneskorene podaných prihlášok a veritelia pohľadávok proti podstate. Veritelia s rovnakými právami majú rovnaké postavenie a výslovne zakázal zvýhodňovanie niektorých veriteľov. Za účelom naplnenia tejto zásady konkurzného konania zákon zaviedol inštitút veriteľských orgánov.

Veriteľskými orgánmi sú schôdze veriteľov a veriteľský výbor, ktorý volia nezabezpečení veritelia.

 

Účel schôdze veriteľov

Schôdze veriteľov sa zvolávajú počas konkurzu. Ich účelom je

–   zistenie stanovísk veriteľov, ktorí do konkurzu prihlásili svoje pohľadávky,

–   voľba a odvolávanie členov veriteľského výboru,

–   výmena správcu.

 

Veriteľský výbor

Volia ho prítomní veritelia nezabezpečených pohľadávok na schôdzi veriteľov. Výbor slúži na účely výkonu svojich práv v konkurze.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 33 druhej vete sa vypúšťa slovo „nezabezpečených“ a slová „(ďalej len „nezabezpečený veriteľ“)“.

Úpravou sa umožňuje, aby veriteľský výbor bol na schôdzi veriteľov volený každým prítomným veriteľom zistenej pohľadávky bez ohľadu na to, či ide o zabezpečeného alebo nezabezpečeného veriteľa.

§ 34

Zvolanie schôdze veriteľov

(1)  Prvú schôdzu veriteľov zvoláva správca do 55 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala nie skôr ako pätnásty deň a nie neskôr ako dvadsiaty deň od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok podľa § 32 ods. 3 písm. a).

(2)  Ďalšiu schôdzu veriteľov zvoláva správca z vlastného podnetu alebo na žiadosť súdu, veriteľského výboru alebo jedného alebo viacerých veriteľov, ktorých hlasovacie práva predstavujú viac ako 10 % všetkých hlasovacích práv. V žiadosti o zvolanie schôdze veriteľov musí byť vymedzený predmet rokovania schôdze veriteľov, inak sa na žiadosť neprihliada. Ak správca zvoláva schôdzu veriteľov na žiadosť, schôdzu veriteľov zvolá tak, aby sa konala nie skôr ako 20 dní a nie neskôr ako 30 dní od doručenia žiadosti.

(3)  Ak správca napriek zákonnej povinnosti schôdzu veriteľov nezvolá alebo ak sa správca na riadne zvolanej schôdzi veriteľov nezúčastní, schôdzu veriteľov namiesto správcu zvolá súd. Porušenie povinnosti správcu zvolať schôdzu veriteľov je závažným porušením jeho povinností.

(4)  Schôdza veriteľov sa zvoláva uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku; lehota medzi zvolaním a konaním schôdze veriteľov nesmie byť kratšia ako 15 dní. Oznámenie o zvolaní schôdze veriteľov musí obsahovať miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov.

(5)  Trovy zvolania a konania schôdze veriteľov sú pohľadávkou proti podstate. Ak bola schôdza veriteľov zvolaná z podnetu veriteľa, trovy zvolania a konania schôdze veriteľov je povinný zaplatiť veriteľ, ktorý požiadal o jej zvolanie, ak schôdza veriteľov nerozhodne inak.

Komentár k § 34

Ustanovením je upravené zvolanie schôdze veriteľov. Pokiaľ ide o schôdzu veriteľov, zákon rozlišuje medzi tzv. prvou schôdzou a ďalšími schôdzami.

 

Prvý schôdza

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa od 1. 1. 2012 zmenilo znenie ustanovenia, podľa ktorej sa termín konania prvej schôdze veriteľov posunul tak, aby veritelia mali vhodný časový priestor oboznámiť sa s prípadným popretím ich pohľadávok, resp. ich zistením, najmä s ohľadom na skutočnosť či majú alebo nemajú hlasovacie práva.

To znamená, že prvá schôdza veriteľov je zvolaná do lehoty 55 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala nie skôr ako pätnásty deň a nie neskôr ako dvadsiaty deň od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Prvú schôdzu je oprávnený zvolať správca konkurzu.

Účelom prvej schôdze je voľba veriteľského výboru a na rozdiel od reštrukturalizácie je v konkurze predmetom prvej schôdze aj tzv. potvrdenie správcu v jeho funkcii zo strany veriteľov, prípadne jeho výmena.

Prvú schôdzu zvoláva správca uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku.

 

Ďalšia schôdza

Zákon upravuje, kto môže žiadať o zvolanie ďalšej schôdze a čo všetko musí byť v žiadosti vymedzené a ako sa uhrádzajú trovy zvolania a konania schôdze veriteľov.

Oprávneným zvolať ďalšiu schôdzu je správca, ktorý tak koná buď zo svojho vlastného podnetu alebo na základe žiadosti. Žiadosť o zvolanie schôdze podáva:

–   súd,

–   veriteľský výbor,

–   jeden alebo viacero veriteľov, za splnenia podmienky, že hlasovacie práva týchto veriteľov predstavujú viac ako 10 % všetkých hlasovacích práv.

 

Žiadosť o zvolanie schôdze veriteľov

Ako sme už uviedli, žiadosť podávajú veritelia priamo správcovi konkurzu. Obsahom žiadosti o schôdzu veriteľov musí byť predmet rokovania schôdze veriteľov, ktorý vymedzuje veriteľ alebo viacerí veritelia podávajúci žiadosť o zvolanie schôdze. Ak by žiadosť uvedenú obsahovú náplň neobsahovala, tak zo zákona sa na takú žiadosť neprihliada.

Ak bola podaná žiadosť o zvolanie schôdze, tak správca ju zvolá podľa stanovených pravidiel za splnenia lehoty, čo znamená, že schôdza sa musí konať nie skôr ako 20 dní a nie neskôr ako 30 dní od doručenia žiadosti.

 

Zvolanie schôdze súdom

Ustanovením sa rieši aj prípad, ak správca napriek svojej povinnosti nezvolal schôdzu veriteľov, v takomto prípade ju zvolá súd.

Súd zvoláva schôdzu veriteľov v týchto prípadoch:

–   správca schôdzu veriteľov nezvolal, a to naj napriek tomu, že mu uvedenú povinnosť ukladá zákon,

Poznámka

To, že správca konkurzu nezvolal schôdzu veriteľov aj napriek tomu, že mu uvedená povinnosť vyplýva zo zákona, dochádza k závažnému porušeniu jeho povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

–   správca sa nezúčastnil zvolanej schôdze, a to aj napriek svojej povinnosti sa jej zúčastniť.

 

Spôsob zvolania schôdze veriteľov

–   uverejnenie oznámenia o zvolaní schôdze v Obchodnom vestníku,

–   oznámenie musí obsahovať základné údaje:

–   miesto konania schôdze veriteľov,

–   čas konania schôdze veriteľov,

–   predmet rokovania, respektíve stretnutia schôdze veriteľov.

 

Lehota konania schôdze veriteľov

–   medzi zvolaním schôdze a konaním schôdze veriteľov nesmie byť kratšia lehota ako 15 dní,

–   lehota je rovnaká bez ohľadu, akým spôsobom, respektíve kým bola schôdza veriteľov zvolaná,

 

Trovy

V súvislosti s konaním veriteľskej schôdze vznikajú určité náklady, ktoré sú v zákone označované ako trovy. Tie tvoria celkové trovy

–   trovy zvolania schôdze veriteľov,

–   trovy konania schôdze veriteľov.

Trovy sa stávajú pohľadávkou proti podstate.

Trovy zvolania a konania schôdze znáša ten, kto schôdzu vyvolal. Ak k nej došlo zo strany veriteľa , tak ich musí znášať práve on. Zákon však umožňuje o trovách rozhodnúť aj inak.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 34 ods. 1 a § 126 ods. 1 sa slová „pätnásty deň“ nahrádzajú slovami „30 dní“ a slová „dvadsiaty deň“ sa nahrádzajú slovami „45 dní“.

Dochádza k posunu termínu konania prvej schôdze veriteľov tak, aby veritelia mali vhodný časový priestor oboznámiť sa s prípadným popretím ich pohľadávok a súd mal dostatočný priestor rozhodnúť prípadne o priznaní hlasovacích práv.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 34 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:

„(5) Správca môže požiadať súd alebo veriteľský výbor o súhlas s uskutočnením schôdze veriteľov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu; na tento účel správca zašle prístupové údaje súdu a prihláseným veriteľom. Oznámenie o zvolaní schôdze veriteľov musí v takomto prípade obsahovať čas, predmet rokovania a termín, dokedy majú veritelia, ktorí v prihláške pohľadávky neuviedli adresu elektronickej pošty, požiadať správcu o prístupové údaje potrebné pre účasť na schôdzi veriteľov.“

Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.

S rozvojom moderných informačných technológii sa správcovi so súhlasom súdu alebo veriteľského výboru umožňuje konanie a vedenie schôdze veriteľov aj prostredníctvom videokonferencie či inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu, ktorý sa následne stáva súčasťou správcovského spisu a ktorý je v tomto spise prístupný za úhradu vecných nákladov.

§ 35

Schôdza veriteľov

(1)  Ak schôdzu veriteľov zvolal správca, schôdzi veriteľov predsedá správca. Ak schôdzu veriteľov zvolal súd, schôdzi veriteľov predsedá sudca alebo ním poverený vyšší súdny úradník.

(2)  Právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov má každý veriteľ prihlásenej pohľadávky. Predseda schôdze môže povoliť účasť na schôdzi veriteľov aj úpadcovi, štatutárnemu orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu úpadcu alebo zákonnému zástupcovi úpadcu. Na požiadanie predsedu schôdze sú tieto osoby povinné sa na schôdzi veriteľov zúčastniť a odpovedať na otázky predsedu schôdze.

(3)  Schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať. Schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Ak ide o voľbu alebo odvolanie člena veriteľského výboru, schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov.

(4)  Ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas. Veriteľ pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti podľa osobitného zákona^1a) (ďalej len „podriadený veriteľ“), ani veriteľ, ktorý sa v konkurze uspokojuje v poradí ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov ani právo byť volený do veriteľského výboru. Podmienený veriteľ môže na schôdzi veriteľov hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za úpadcu a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schôdzi veriteľov v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v konkurze neprihlási. Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za úpadcu tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za úpadcu.

(5)  Predmetom hlasovania schôdze veriteľov môže byť len záležitosť uvedená v oznámení o jej zvolaní. O inej záležitosti môže schôdza veriteľov hlasovať len za prítomnosti a so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať.

(6)  O priebehu schôdze veriteľov predseda schôdze spíše zápisnicu. Zápisnica obsahuje zoznam prítomných veriteľov, opis priebehu schôdze veriteľov, znenia uznesení prijatých schôdzou veriteľov spolu s výsledkami hlasovania, námietky uplatnené proti týmto uzneseniam z dôvodu ich rozporu so zákonom a podpis predsedu schôdze veriteľov. Odpis zápisnice predseda schôdze veriteľov najneskôr nasledujúci pracovný deň po konaní schôdze veriteľov doručí súdu alebo správcovi; odpis zápisnice je predseda schôdze veriteľov povinný podpísať.

(7)  Správca je povinný zabezpečiť, aby veritelia prihlásených pohľadávok mohli do zápisnice alebo odpisu zápisnice zo schôdze veriteľov v jeho kancelárii nahliadať; za úhradu vecných nákladov je povinný im vydať aj podpísaný odpis zápisnice. Zápisnica alebo odpis zápisnice tvorí súčasť správcovského spisu.

(8)  Každý veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať sa môže do piatich dní od skončenia schôdze veriteľov domáhať, aby súd zrušil uznesenie schôdze veriteľov, ak uplatnil na schôdzi veriteľov do zápisnice odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom; uznesenie možno napadnúť len dôvodmi uvedenými v námietke. Ak je uznesenie schôdze veriteľov v rozpore so zákonom, súd uznesenie schôdze veriteľov do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh na jeho zrušenie v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia schôdze veriteľov pozastaviť.

Komentár k § 35

Ustanovením je upravená schôdza veriteľov, na ktorej majú právo hlasovať a zúčastniť sa veritelia, ktorých pohľadávky sú v čase konania schôdze zistené a veritelia s podmienenými pohľadávkami, ktorí si uplatňujú pohľadávku za veriteľov úpadcu, v rozsahu, v ktorej si takýto veritelia neuplatňujú svoje pohľadávky.

Na schôdzi veriteľov sa na základe povolenia prípadne žiadosti predsedajúceho zúčastňuje aj úpadca, prípadne jeho štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorí sú povinní odpovedať na položené otázky.

Predmet schôdze sa môže týkať len záležitosti uvedenej v oznámení o zvolaní schôdze veriteľov, prípadne aj o inej záležitosti, ale len so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi hlasovať.

Zápisnica obsahuje informácie o priebehu schôdze, ako aj znenia prijatých uznesení a zapisujú sa do nej aj odôvodnené námietky veriteľov o rozpore uznesenia so spoločným záujmom veriteľov. Zápisnica s takýmito odôvodnenými námietkami je dôležitá ako podklad pre prípadné zrušenie uznesenia schôdze, ak súd rozhodne, že uznesenie je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Súd rozhodujúci o spornej otázke môže do rozhodnutia vo veci pozastaviť účinnosť napadnutého uznesenia a tým zabrániť prípadnej škode hroziacej z vykonania napadnutého uznesenia.

 

Kto sa zúčastňuje schôdze veriteľov

–   veritelia prihlásených pohľadávok v konkurze,

–   správca,

–   súd, respektíve vyšší súdny úradník,

–   úpadca – aj je jeho prítomnosť povolená predsedom schôdze,

–   štatutárny orgán úpadcu– aj je jeho prítomnosť povolená predsedom schôdze,

–   člen štatutárneho orgánu úpadcu– aj je jeho prítomnosť povolená predsedom schôdze.

Predsedajúcim je správca konkurzu v prípade, ak bola schôdza zvolaná práve z jeho iniciatívy. Predsedajúcim je súd, teda vyšší súdny úradník, ak schôdzu veriteľov inicioval práve on.

V prípade, že predseda schôdze požiada úpadcu, jeho štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, zúčastní sa na schôdzi veriteľov, pričom jeho úlohou je odpovedať na všetky dôležité otázky týkajúce sa pohľadávok a konania konkurzného konania.

 

Uznášaniaschopnosť schôdze veriteľov

Podmienkou je, že je minimálne jeden veriteľ, ktorý je prítomný na schôdzi, oprávnený hlasovať.

Schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Pri voľbe alebo odvolaní člena veriteľského výboru sa schôdza veriteľov uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov.

 

Právo hlasovania

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa od 1. 1. 2012 zmenilo ustanovenie v odseku 4. Išlo o úpravu v nadväznosti na kompetenciu súdu rozhodovať o priznaní hlasovacieho práva v prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá iným veriteľom. Vo všeobecnosti právo hlasovať na schôdzi veriteľov majú iba veritelia pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Ak však pohľadávka veriteľa bola popretá iba iným veriteľom a nie správcom, v takom prípade súd rozhodne či tomuto veriteľovi prizná alebo neprizná hlasovacie právo. Ak mu hlasovacie právo prizná veriteľ napriek tomu, že jeho pohľadávka je popretá, čo do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti, má oprávnenie hlasovať na schôdzi veriteľov.

To znamená, že ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas.

Došlo aj k ďalšej právnej úprave oproti predchádzajúcej. Podľa predchádzajúceho právneho stavu, právo hlasovať na schôdzi veriteľov a tým ovplyvňovať priebeh konkurzu mali veritelia, ktorí boli spriaznení, resp. v minulosti boli spriaznení s úpadcom, vrátane akcionárov ako aj členov predstavenstva. Tieto osoby však z pravidla niesli zodpovednosť za úpadok dlžníka. Okrem toho v chovaní týchto veriteľov sa spravidla neprejavoval záujem na legitímnom cieli dosiahnuť pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok, ale záujem zachovať status quo v právnych vzťahoch tak ako boli založené tieto právne vzťahy pred vyhlásením konkurzu, vrátane nespochybňovania akýchkoľvek úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, z ktorých z pravidla profitovali. Vzhľadom na tieto skutočnosti, obdobne ako je tomu aj v zahraničných právnych úpravách, sa ustanovilo týmto veriteľom odňať hlasovacie právo.

To znamená, že veriteľ pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti podľa Obchodného zákonníka, čiže podriadený veriteľ, ani veriteľ, ktorý sa v konkurze uspokojuje v poradí ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov, ani právo byť volený do veriteľského výboru.

Poznámka

Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že v prípade úpadku dlžníka alebo jeho zrušenia s likvidáciou sa pohľadávky veriteľa uspokoja až po uspokojení pohľadávok ostatných veriteľov dlžníka (záväzok podriadenosti). Zmluva, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, musí byť vyhotovená v písomnej forme. Zmluvu možno uzavrieť na určitý čas, najmenej však na tri roky, alebo na neurčitý čas. V zmluve, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno dohodnúť podmienky, ktoré vedú k jej zániku pred uplynutím dohodnutého času. Zmluvu, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno, ak ide o záväzok podriadenosti, meniť ani dopĺňať, odstúpiť od nej pred uplynutím lehoty na plnenie, meniť čas jej platnosti, ak bola uzavretá na určitý čas, ani meniť čas jej platnosti z určitého času na čas neurčitý. Pohľadávky veriteľa zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno započítať so záväzkami dlžníka alebo záväzky dlžníka z takejto zmluvy s pohľadávkami veriteľa. Plnenie pohľadávok nemožno nijakým spôsobom zabezpečiť. K záväzku dlžníka zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno pristúpiť ani ho prevziať. Záväzok podriadenosti však v celom rozsahu prechádza na postupníka pri postúpení pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti; rovnako záväzok podriadenosti v celom rozsahu prechádza na nadobúdateľa pohľadávky pri inom odplatnom alebo bezodplatnom prevode alebo prechode pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti.

Zmluva zaniká

–   uplynutím času, na ktorý bola uzavretá; ak je však pred jeho uplynutím na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknúť pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie,

–   uplynutím troch rokov od doručenia výpovede, ak bola uzavretá na neurčitý čas; ak je však pred uplynutím lehoty troch rokov na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknúť pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie,

–   zrušením dlžníka bez likvidácie, ak je ním banka.

Hlasovanie podmieneného veriteľa

–   vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za úpadcu a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schôdzi veriteľov v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v konkurze neprihlási,

–   právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným,

–   podmienený veriteľ je povinný informovať správcu o zániku práva hlasovať, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla,

–   ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za úpadcu tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu,

–   prostredníctvom zástupcu môžu vykonávať hlasovacie práva len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za úpadcu.

 

Predmet hlasovania

–   ide o záležitosť, ktorá je uvedená v oznámení o jej zvolaní,

–   iné záležitosti môže schôdza veriteľov hlasovať len za prítomnosti a so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať.

 

Zápisnica

Ide o dokument spísaný o priebehu schôdze veriteľov. Povinným spísať zápisnicu je predseda schôdze, pričom platí, že musí obsahovať všetky zákonom stanovené obsahové náležitosti:

–   zoznam prítomných veriteľov,

–   opis priebehu schôdze veriteľov,

–   znenia uznesení prijatých schôdzou veriteľov,

–   výsledky hlasovania,

–   námietky uplatnené proti uzneseniam z dôvodu ich rozporu so zákonom,

–   podpis predsedu schôdze veriteľov.

 

Odpis zápisnice

Ako sme už uviedli, z konania schôdze sa vyhotovuje zápisnica. Odpis zápisnice musí byť doručený súdu alebo správcovi konkurzu. Odpis zápisnice je povinný doručiť týmto osobám predseda schôdze veriteľov. Lehota na doručenie odpisu zápisnice je krátka, to znamená, že musí tak urobiť najneskôr nasledujúci pracovný deň po konaní schôdze veriteľov. Rovnako ako zápisnica, tak aj odpis zápisnice z konania schôdze musí byť podpísaný predsedom schôdze veriteľov.

 

Nahliadnutie do zápisnice

Zákon umožňuje možnosť nahliadnutia do zápisnice. Oprávnenými nahliadať sú veritelia pohľadávok, ktoré boli prihlásené do konkurzu. Povinným sprístupniť k nahliadnutiu zápisnice je správca konkurzu, pričom uvedenú možnosť poskytuje vo svojej kancelárii.

Zákon tiež umožňuje za poplatok poskytovať odpis z tohto nahliadnutia, respektíve zo zápisnice. Aj tento odpis musí byť správcom podpísaný.

Obidve listiny, či už samotná zápisnica z konania schôdze, ako aj vyhotovený odpis tejto zápisnice tvoria správcovský spis, to znamená, že sú jeho súčasťou.

 

Zrušenie uznesenia z konania schôdze

Každý veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať sa môže domáhať, aby súd zrušil uznesenie schôdze veriteľov, ak uplatnil na schôdzi veriteľov do zápisnice odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom. V tomto prípade sa uplatňuje lehota piatich dní od skončenia schôdze veriteľov.

Čo sa týka napadnutia uznesenia, tak môže k nemu dôjsť len zo zákonných dôvodov, ktoré sú uvedené v námietke.

Uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, je súdom zrušené. K zrušeniu dochádza v lehote siedmich dní od doručenia návrhu na zrušenie uznesenia zo schôdze veriteľov. Ak k takému zrušeniu nedôjde, alebo nie je preukázaná existencia k zrušeniu uznesenia, dochádza k zamietnutiu tohto návrhu.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 35 ods. 6 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak sa schôdza veriteľov uskutočnila prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu, správca vyhotoví obrazovo-zvukový záznam, ktorý uchová na nosiči dát, a po skončení schôdze veriteľov ho pripojí k správcovskému spisu alebo v správcovskom spise urobí poznámku, kde je tento obrazovo-zvukový záznam uložený.“

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 35 ods. 7 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo kópiu obrazovo-zvukového záznamu schôdze veriteľov“.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 35 ods. 7 druhej vete sa za slová „odpis zápisnice“ vkladajú slová „a obrazovo-zvukový záznam schôdze veriteľov“.

S rozvojom moderných informačných technológii sa správcovi so súhlasom súdu alebo veriteľského výboru umožňuje konanie a vedenie schôdze veriteľov aj prostredníctvom videokonferencie či inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu, ktorý sa následne stáva súčasťou správcovského spisu, a ktorý je v tomto spise prístupný za úhradu vecných nákladov.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 35 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: „Ak sa schôdza veriteľov uskutočnila prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu, na ktorej bol prítomný súd, môže súd o námietke rozhodnúť bezprostredne; rozhodnutie o námietke sa nevyhotovuje písomne.“

Pre zrýchlenie a zefektívnenie procesu sa zavádza možnosť súdu rozhodnúť o námietke, ktorú veriteľ vzniesol pre rozpor prijatého uznesenia so zákonom priamo bezprostredne na schôdzi veriteľov uskutočnenej prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie. V tomto prípade sa rozhodnutie o námietke nevyhotovuje písomne.

§ 36

Hlasovanie schôdze veriteľov

o výmene správcu

(1)  Do pôsobnosti schôdze veriteľov patrí rozhodovanie o výmene správcu. O výmene správcu sa rozhoduje vždy na prvej schôdzi veriteľov. alšia schôdza veriteľov môže rozhodnúť o výmene správcu, len ak

a) správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom,

b) hlasovacie práva všetkých veriteľov sa od poslednej schôdze veriteľov zmenili tak, že počet hlasov všetkých veriteľov sa zvýšil aspoň o 30 % alebo znížil aspoň o 30 % alebo vznikli podmienené pohľadávky, pri ktorých nebolo možné uplatniť hlasovacie právo na poslednej schôdzi veriteľov a ktoré predstavujú aspoň 30 % všetkých hlasovacích práv alebo

c) výmenu správcu schváli trojštvrtinová väčšina hlasov všetkých veriteľov.

(2)  Na rokovaní schôdze veriteľov o výmene správcu má prítomný veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať právo navrhnúť do funkcie nového správcu jednu osobu zo zoznamu správcov, ktorý vedie ministerstvo podľa osobitného predpisu⁹⁾ (ďalej len „zoznam správcov“). O návrhoch na nového správcu schôdza veriteľov hlasuje postupne od návrhu veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým návrh na nového správcu nie je schválený.

(3)  Ak sa schôdza veriteľov uznesie na výmene správcu, súd bezodkladne po doručení zápisnice zo schôdze veriteľov jedným uznesením odvolá doterajšieho správcu a ustanoví do funkcie správcu schváleného schôdzou veriteľov.

(4)  Súd návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu uznesením odmietne, ak správcovi bráni vo výkone funkcie zákonná prekážka alebo neboli dôvody, aby schôdza veriteľov mohla o výmene správcu hlasovať. Uznesenie o odmietnutí hlasovania schôdze veriteľov súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie veriteľ, ktorý hlasoval za správcu schváleného schôdzou veriteľov.

(5)  Ak sa schôdza veriteľov uznesie na výmene správcu, doterajší správca môže do ustanovenia nového správcu alebo odmietnutia hlasovania schôdze veriteľov súdom vykonávať len úkony, ktoré nepripúšťajú odklad; schôdza veriteľov môže uznesením určiť presný rozsah týchto úkonov.

Komentár k § 36

Ustanovenie upravuje hlasovanie schôdze veriteľov o možnosti výmeny správcu konkurzu.

Účelom tohto ustanovenia je umožniť veriteľom rozhodnúť o tom, kto bude správcom. Uvedené je obzvlášť dôležité v prípadoch, ak veritelia nie sú spokojní so správcom ustanoveným súdom v uznesení o vyhlásení konkurzu. V takom prípade môžu hneď na prvej schôdzi odvolať súdom ustanoveného správcu a zvoliť vlastného správcu.

Ak nebude zvolený nový správca, neprihliada sa na ani na hlasovanie o odvolaní doterajšieho správcu. Okamih potvrdenia ustanoveného správcu alebo zvolenia nového správca veriteľmi je dôležitý najmä pre oprávnenie správcu speňažovať majetok patriaci do podstát, pretože speňažovať môže správca len po tom, ako mali veritelia na prvej schôdzi možnosť na jeho výmenu.

Vymeniť správcu na ďalšej schôdzi veriteľov je možné len v zákone uvedených dôvodov, pričom súd je oprávnený odmietnuť odvolanie správcu.

 

Výmena správcu

Zákon priznáva právo veriteľom vymeniť správcu na schôdzi veriteľov, čo patrí do jej pôsobnosti. K rozhodovaniu o výmene správcu musí dochádzať vždy na prvej schôdzi veriteľov. Zákon však umožňuje výmenu aj na ďalšej schôdzi, ale len za zákonom vymedzených dôvodov:

–   zo strany správcu došlo k opakovanému alebo závažnému porušeniu jeho povinnosti v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii,

–   došlo k zmene hlasovacích práv všetkých veriteľov od poslednej schôdze, a to došlo buď k zmene počtu hlasov všetkých veriteľov, to znamená k ich zvýšeniu o 30 % alebo k zníženiu o 30 %, prípadne došlo k vzniku podmienených pohľadávok, kedy nie je možné hlasovacie práva uplatniť a ich podiel zo všetkých je minimálne 30 % zo všetkých hlasov,

Poznámka

Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to znamená, že ide o podmienenú pohľadávku.

–   trojštvrtinová väčšina hlasov všetkých veriteľov schváli výmenu správcu.

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa doplnilo právo veriteľov rozhodnúť o výmene správcov, a to kedykoľvek počas konkurzu, ak sa na tom uznesie kvalifikovaná väčšina, a to ¾ väčšina hlasov všetkých veriteľov.

Zoznam správcov

Zoznam správcov je upravený zákonom č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje postavenie správcov, ktorí vykonávajú činnosť v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní alebo konaní o oddlžení podľa osobitného predpisu (správcovská činnosť), práva a povinnosti správcov, vzdelávanie správcov, pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo výkone správcovskej činnosti a dohľad ministerstva nad výkonom správcovskej činnosti.

Na funkciu správcu môže byť navrhnutá osoba zo zoznamu správcov. Právo takú osobu navrhnúť má na rokovaní schôdze veriteľov o výmene správcu prítomný veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať. Čo sa týka hlasovania, tak o návrhoch na nového správcu schôdza veriteľov sa hlasuje postupne od návrhu veriteľa s najvyšším počtom hlasov. Postupne sa pokračuje v hlasovaní dovtedy, až kým návrh nie je schválený, respektíve je schválený nový správca konkurzu.

Poznámka

Správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne a svedomito; správca je povinný dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť konania svojich zamestnancov, ako aj osôb, ktoré poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti. Správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Ak správca nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na riadne vykonanie niektorého úkonu správcovskej činnosti, je povinný požiadať o pomoc odborníka; ak vzhľadom na obtiažnosť prípadu by pomoc odborníka nebola účelná alebo hospodárna, je povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti alebo požiadať súd o odvolanie z funkcie v príslušnom konaní podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť bez zbytočných prieťahov. Ak správcovi bránia v riadnom výkone správcovskej činnosti zdravotné alebo iné závažné dôvody, je povinný požiadať súd o odvolanie z funkcie vo všetkých veciach, v ktorých vykonáva správcovskú činnosť. Správca nesmie ovplyvňovať výber správcov pri ich ustanovovaní do funkcie v príslušných konaniach ani poskytnúť alebo sľúbiť veriteľovi alebo inej osobe províziu ani žiadnu inú výhodu za vyvíjanie činnosti smerujúcej k jeho ustanoveniu do funkcie v príslušnom konaní. Správca nesmie od osoby zúčastnenej na veci, v ktorej vykonáva správcovskú činnosť, prijať dar ani inú výhodu. Správca je povinný odmietnuť dar alebo inú výhodu od každého, ak možno odôvodnene predpokladať, že dar alebo iná výhoda je poskytnutá s úmyslom ovplyvniť nestrannosť jeho rozhodovania alebo úsudku. Správca môže požiadať o odvolanie z funkcie v príslušnom konaní len z dôvodov uvedených v tomto zákone. Správca je povinný odmietnuť poverenie na vypracovanie reštrukturalizačného posudku alebo požiadať o odvolanie z funkcie v príslušnom konaní vždy, ak to ustanovuje tento zákon. Správca je povinný používať pri výkone správcovskej činnosti, najmä pri vedení správcovského spisu, programové a technické prostriedky schválené ministerstvom a pri prijímaní elektronických podaní elektronickú schránku správcu; elektronická schránka správcu sa na účely tohto zákona považuje za elektronickú schránku orgánu verejnej moci. Zápis a zmenu údajov a vkladanie príloh prihlášky do registra úpadcov vykonáva a za ich správnosť a úplnosť zodpovedá správca.

Uznesenie o výmene správcu

Na základe uzneseniu dochádza k odvolaniu jedného doterajšieho správcu a vymenovaniu nového zvoleného správcu. Na výmene, ako sme už uviedli, sa musí uzniesť schôdza veriteľov. Zo schôdze sa vyhotoví zápisnica, ktorá sa doručí vymedzeným osobám a následne dochádza k vymenovaniu nového správcu zo strany schôdze veriteľov. Doterajší správca môže vykonávať len úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, a to až do ustanovenia nového správcu. Presný rozsah takýchto úkonov je stanovený na schôdzi veriteľov.

 

Odmietnutie výmeny správcu

–   výmenu správcu môže odmietnuť súd,

–   k odmietnutiu dochádza na základe uznesenia, pričom uznesenie musí byť bez zbytočného odkladu zverejnené v Obchodnom vestníku,

–   k odmietnutiu zo strany súdu dochádza v prípade, že správcovi bráni vo výkone funkcie zákonná prekážka,

–   neexistencia dôvodov na hlasovanie o výmene správcu,

–   veriteľ má právo na odvolanie voči uzneseniu o odmietnutí výmeny správcu, pričom ide o veriteľa, ktorý hlasoval za správcu na schôdzi veriteľov.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

Za § 36 sa vkladá § 36a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠36a

Dočasný veriteľský výbor

(1) Ak to považuje súd za potrebné, môže pred konaním prvej schôdze veriteľov ustanoviť dočasný veriteľský výbor, ktorý bude vykonávať funkciu veriteľského výboru do konania prvej schôdze veriteľov. Dočasný veriteľský výbor má troch alebo piatich členov. Členov dočasného veriteľského výboru určí súd tak, aby v ňom boli zastúpení najmä relevantní veritelia9aa), a aby v ňom boli primerane zastúpení zabezpečení a nezabezpečení veritelia. Funkciu členov dočasného veriteľského výboru vykonávajú v prípade, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehala reštrukturalizácia, ktorá bola zastavená a v ktorej bol ustanovený veriteľský výbor, veritelia, ktorí boli členmi veriteľského výboru v reštrukturalizácii.

(2) Zánikom funkcie člena dočasného veriteľského výboru nezaniká pôsobnosť veriteľského výboru. Ak je to potrebné, súd môže člena dočasného veriteľského výboru kedykoľvek odvolať, vymeniť alebo doplniť.

(3) Ustanovenia § 37 ods. 2, 3, 5 a § 38 sa použijú primerane.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9aa znie:

„9aa) § 2 ods. 1 písm. f) zákona č. .../2022 Z. z.“

Na účely zefektívnenia konkurzného konania sa zavádza tzv. dočasný veriteľský výbor. Ide o dočasný orgán veriteľov, ktorý môže na základe vlastného uváženia zriadiť súd. Dočasný veriteľský výbor sa zriaďuje vždy pred konaním prvej schôdze veriteľov, pričom funkciu veriteľského výboru vykonáva až do konania prvej schôdze veriteľov. Veriteľský výbor sa môže skladať z troch alebo z piatich veriteľov určených súdom, pričom ho majú tvoriť najmä tzv. relevantní veritelia V záujme zachovania rovnosti, zabezpečení a nezabezpečení veritelia by mali mať primerané zastúpenie v dočasnom veriteľskom výbore. V prípade, že zanikne funkcia člena dočasného veriteľského výboru, pôsobnosť dočasného veriteľského výboru trvá naďalej a ak je to potrebné, môže súd člena dočasného veriteľského výboru kedykoľvek odvolať, vymeniť alebo doplniť.

Osobitne sa upravujú členovia dočasného veriteľského výboru v prípade, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehala reštrukturalizácia, kedy funkciu členov dočasného veriteľského výboru vykonávajú veritelia, ktorí boli členmi veriteľského výboru v reštrukturalizácii.

§ 37

Veriteľský výbor

(1)  Veriteľský výbor má troch členov alebo piatich členov. Prví členovia veriteľského výboru sa volia na prvej schôdzi veriteľov. Návrhy na prvých členov veriteľského výboru predkladá predseda schôdze spomedzi prítomných nezabezpečených veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať postupne od nezabezpečeného veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým nie sú zvolení piati členovia veriteľského výboru. Ak po skončení hlasovania sú zvolení len štyria členovia veriteľského výboru, štvrtý zvolený člen veriteľského výboru sa nepovažuje za zvoleného a veriteľský výbor je len trojčlenný. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani traja členovia veriteľského výboru, členmi veriteľského výboru sú tí traja veritelia, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani títo veritelia, pôsobnosť veriteľského výboru až do zvolenia veriteľského výboru vykonáva súd. O voľbe prvých členov veriteľského výboru sa v tom prípade hlasuje až na nasledujúcej schôdzi veriteľov; na ich voľbu sa toto ustanovenie použije rovnako.

(2)  Právo voliť a odvolávať členov veriteľského výboru vrátane práva byť zvolený do veriteľského výboru má aj zabezpečený veriteľ v rozsahu, v akom jeho zistená zabezpečená pohľadávka pravdepodobne nebude uspokojená z jeho oddelenej podstaty; rozsah hlasovacieho práva zabezpečeného veriteľa určí správca, pričom vychádza zo zistenej sumy zabezpečenej pohľadávky a hodnoty majetku uvedenej v súpise majetku podstát; ak je už majetok speňažený, vychádza z hodnoty výťažku zo speňaženia majetku.

(3)  Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zanikne zánikom jeho postavenia účastníka konkurzného konania. Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zanikne tiež jeho písomným odstúpením adresovaným predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi alebo jeho odvolaním schôdzou veriteľov; odstúpenie alebo odvolanie člena veriteľského výboru je účinné, až keď schôdza veriteľov zvolí na jeho miesto nového člena veriteľského výboru. Na voľbu nových členov veriteľského výboru sa ustanovenie odseku 1 použije primerane.

(4)  Člen veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme všetkých nezabezpečených veriteľov. Za výkon funkcie má člen veriteľského výboru nárok na úhradu trov, ktoré preukázateľne vynaložil pri výkone funkcie; tieto trovy sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate vo výške schválenej veriteľským výborom.

(5)  Správca je povinný každých 90 dní predložiť veriteľskému výboru písomnú správu o svojej činnosti. Na požiadanie je správca povinný bezodkladne informovať veriteľský výbor o každej záležitosti týkajúcej sa konkurzu. Správca môže odmietnuť poskytnúť vyžiadané informácie, len ak ide o zjavne neodôvodnenú žiadosť, poskytnutie informácií je spojené s vynaložením neprimerane vysokých nákladov alebo majetok všeobecnej podstaty nepostačuje na úhradu nákladov spojených s poskytnutím informácií.

(6)  Písomnosti určené veriteľskému výboru sa doručujú na adresu predsedu veriteľského výboru. Ak sa písomnosť nepodarí predsedovi veriteľského výboru doručiť, možno písomnosť doručiť na adresu ktoréhokoľvek člena veriteľského výboru.

Komentár k § 37

Veriteľský výbor je upravený týmto ustanovením.

Veriteľský výbor môže mať troch alebo piatich členov a je kreovaný voľbou na prvej schôdzi veriteľov alebo na následných schôdzach veriteľov.

 

Zloženie veriteľského výboru

–   traja členovia alebo piati členovia,

–   prví členovia sú volení na prvej schôdzi veriteľov z predložených kandidátov z prítomných nezabezpečených veriteľov, ktorí majú právo hlasovať na schôdzi veriteľov,

–   kandidátov navrhuje na prvej schôdzi predseda schôdze,

–   hlasuje sa postupne od nezabezpečeného veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým nie sú zvolení piati členovia veriteľského výboru,

–   v prípade, že sú zvolení len 4 členovia, tak posledný sa nepovažuje za člena a výbor sa stáva len trojčlenným,

–   v prípade, že sú zvolení menej ako traja členovia, tak výbor je trojčlenný a ide o členov, ktorí získali počas hlasovania najviac hlasov,

–   v prípade, že nie sú zvolení ani títo veritelia, pôsobnosť veriteľského výboru až do zvolenia veriteľského výboru vykonáva súd a v tomto prípade platí, že členovia výboru sa volia až na ďalšej schôdzi veriteľov s rovnakým postupom ako sme uviedli v prípade hlasovania na prvej schôdzi veriteľov.

Zákon teda upravuje postup pri odvolávaní a voľbe členov veriteľského výboru, pričom špecifické subjekty sú zo zákona členmi veriteľského výboru, ak je úpadcom banka alebo obchodník s cennými papiermi. Predsedajúci postupne navrhuje za kandidátov do veriteľského výboru veriteľov s najvyšším počtom hlasov, o ktorých veritelia hlasujú. Na schválenie kandidáta je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov. V prípade, ak už nemožno predložiť návrh na ďalšieho člena veriteľského výboru a neboli nadpolovičnou väčšinou schválení traja kandidáti, členmi sa stanú tí členovia, ktorí bez ohľadu na potrebné kvórum, získali pri hlasovaní najvyšší počet hlasov.

 

Úlohy veriteľského výboru

Veriteľský výbor predovšetkým vykonáva dohľad nad činnosťou správcu a spolupracuje s ním pri predaji majetku úpadcu. Naopak, správca by mal byť povinný aktívne plniť voči veriteľskému výboru informačné povinnosti a poskytovať mu vysvetlenia v otázkach špecifikovaných veriteľským výborom. S istými výnimkami však správca nebude pri výkone svojich právomocí viazaný pokynmi veriteľského výboru, za predpokladu, že dospeje k záveru, že tieto nie sú v záujme všetkých veriteľov. Jeho zodpovednosť voči veriteľom (obzvlášť voči zabezpečeným veriteľom) však vyplýva z prísne nastavených kritérií na výkon jeho právomocí uvedených v zákone. Niektoré špecifické úkony správcu však budú podliehať schváleniu veriteľským výborom (napríklad závažné transakcie týkajúce sa speňažovania podstaty, výdavky správcu mimo bežných výdavkov a podobne).

V prípade nefunkčnosti veriteľského výboru alebo ak veriteľský výbor nebol vytvorený, plní úlohu veriteľského výboru súd, ako sme už uviedli vyššie.

 

Zabezpečený veriteľ

–   prináleží mu právo voliť a odvolávať členov veriteľského výboru,

–   zo zákona mu prináleží právo byť zvolený do veriteľského výboru – rozsah v akom jeho zistená zabezpečená pohľadávka pravdepodobne nebude uspokojená z jeho oddelenej podstaty,

–   čo sa týka jeho hlasovacieho práva, tak toto právo mu určuje správca za zákonom stanovených podmienok.

Poznámka

Hlasovacie právo určuje správca konkurzu zabezpečenému veriteľovi na základe zistenej sumy zabezpečenej pohľadávky a hodnoty majetku uvedenej v súpise majetku podstát. V prípade, že už došlo k speňaženiu majetku, tak správca vychádza z hodnoty výťažku zo speňaženia majetku.

Zánik členstva vo výbore

K zániku členstva dochádza

–   v prípade zániku postavenia účastníka konkurzného konania veriteľa,

–   v prípade písomného odstúpenia, ktoré veriteľ doručil predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi,

–   v prípade odvolania veriteľa schôdzou veriteľov.

Účinnosť zániku členstva sa datuje až do vymenovania nového člena výboru na schôdzi veriteľov.

 

Nárok na trovy člena výboru

Úlohou člena veriteľského výboru je konať vo svojej funkcii tak, aby bol dodržaný spoločný záujem všetkých nezabezpečených veriteľov.

Zároveň má za výkon člena nárok na trovy, ktorý mu priznáva zákon. Ide o úhradu trov, ktoré boli členom vynaložené pri výkone tejto funkcie. Stávajú sa pohľadávkou proti všeobecnej podstate.

 

Písomná správa o činnosti správcu

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa z dôvodu zníženia administratívnej záťaže ustanovilo, aby správca pravidelne informoval veriteľský výbor v trojmesačných intervaloch prostredníctvom správy. V prípade, že veriteľský výbor má potrebu byť informovaný v kratších intervaloch, môže tým zaviazať správcu svojim uznesením. To znamená, že správcovi prináleží povinnosť predložiť výboru správu o činnosti, a to každých 90 dní.

Zo zákona vyplýva pre správcu povinnosť informovať výbor o všetkých dôležitých záležitostiach, ktoré sa týkajú konkurzu, ak správcu výbor o informácie požiada. Nie sú stanovené časové intervaly. V prípade, že by žiadosť o poskytnutie týchto informácii bola bez adekvátneho dôvodu, tak správcovi prináleží právo informácie poskytnúť.

Dôvody neposkytnutia informácii:

–   príliš vysoké náklady vynaložené na poskytnutie informácii,

–   majetok všeobecnej podstaty by za žiadnych okolnosti nepostačoval ani na úhradu nákladov, ktoré by sa vynaložili na poskytnutie týchto informácii.

 

Písomností určené výboru

–   všetky písomností sa musia doručovať na adresu výboru,

–   v prípade nedoručiteľnosti na adresu výboru, sa musia doručiť na adresu niektorého z členov veriteľského výboru.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 37 ods. 1 druhej vete sa slovo „Prví“ nahrádza slovami: „Ak § 131 ods. 3 neustanovuje inak, prví“.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 37 ods. 1 a 4 a § 38 ods. 7 sa vypúšťa slovo „nezabezpečený“ vo všetkých tvaroch.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 37 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 2 až 5.

Ustanovilo sa, aby zvolenie členov veriteľského výboru bolo umožnené zo všetkých veriteľov bez ohľadu na to, či ide o zabezpečeného alebo nezabezpečeného veriteľa.

§ 38

Zasadnutie veriteľského výboru

(1)  Prvé zasadnutie veriteľského výboru zvoláva správca tak, aby sa konalo do 15 dní od jeho zvolenia. Ďalšie zasadnutie veriteľského výboru zvoláva podľa potreby člen veriteľského výboru alebo správca. Činnosť veriteľského výboru riadi predseda, ktorého spomedzi seba volia členovia veriteľského výboru. Člen veriteľského výboru si môže písomným plnomocenstvom zvoliť zástupcu.

(2)  Veriteľský výbor je uznášaniaschopný za prítomnosti väčšiny jeho členov. Každý člen veriteľského výboru má jeden hlas. Na prijatie uznesenia veriteľského výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných členov veriteľského výboru. V prípade rovnosti hlasov sa hlasy členov veriteľského výboru prepočítajú podľa ich hlasovacích práv, ktoré sa počítajú na schôdzi veriteľov pri voľbe a odvolávaní členov veriteľského výboru.

(3)  Za uznesenie veriteľského výboru možno hlasovať aj písomne zaslaním svojho hlasovania predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi. Na účely uznášaniaschopnosti sa hlasujúci členovia veriteľského výboru považujú za prítomných.

(4)  Ak veriteľský výbor požiada správcu o účasť na zasadnutí veriteľského výboru, správca je povinný sa na zasadnutí veriteľského výboru zúčastniť. Správca je oprávnený zúčastniť sa na každom zasadnutí veriteľského výboru, ak si veriteľský výbor z dôležitých dôvodov nevyhradí zasadnutie bez jeho účasti; o dôvodoch tejto výhrady predseda veriteľského výboru bezodkladne informuje súd. Ak veriteľský výbor do 30 dní od zasadnutia bez účasti správcu z dôvodu výhrady nepožiada súd o odvolanie správcu alebo o zvolanie schôdze veriteľov na účel výmeny správcu, predseda veriteľského výboru oboznámi správcu o predmete rokovania veriteľského výboru a dôvodoch vyhradenia si zasadnutia bez jeho účasti.

(5)  Úpadca, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu alebo zákonný zástupca úpadcu je povinný sa na písomnú žiadosť veriteľského výboru alebo správcu zúčastniť na zasadnutí veriteľského výboru a odpovedať na otázky členov veriteľského výboru a správcu.

(6)  O priebehu zasadnutia veriteľského výboru sa spíše zápisnica. Zápisnica obsahuje zoznam prítomných členov veriteľského výboru, opis priebehu zasadnutia veriteľského výboru a znenia uznesení prijatých veriteľským výborom spolu s výsledkami hlasovania. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda veriteľského výboru. Odpis zápisnice predseda veriteľského výboru najneskôr do piatich dní od skončenia zasadnutia veriteľského výboru doručí súdu a správcovi. Ak si veriteľský výbor zo závažných dôvodov vyhradil zasadnutie bez prítomnosti správcu, odpis zápisnice sa správcovi doručuje až v prípade oboznámenia správcu s predmetom rokovania veriteľského výboru. Správca najneskôr nasledujúci pracovný deň po doručení zápisnice zabezpečí jej zverejnenie v Obchodnom vestníku. Zápisnica tvorí súčasť správcovského spisu.

(7)  Každý veriteľ zistenej nezabezpečenej pohľadávky sa môže do troch dní od zverejnenia uznesenia veriteľského výboru v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd zrušil uznesenie veriteľského výboru z dôvodu jeho rozporu so spoločným záujmom nezabezpečených veriteľov. Ak je napadnuté uznesenie veriteľského výboru v rozpore so spoločným záujmom nezabezpečených veriteľov, súd napadnuté uznesenie veriteľského výboru do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia veriteľského výboru pozastaviť.

Komentár k § 38

Ustanovenie upravuje zasadnutie veriteľského výboru. Zákon upravuje čas prvého zasadnutia veriteľského výboru, ďalšie zasadnutia zvoláva člen veriteľského výboru alebo správca podľa potreby. Člen veriteľského výboru môže byť zastúpený osobou, ktorej udelí písomne plnomocenstvo. Vo veriteľskom výbore má každý člen jeden hlas, len v prípade rovnosti hlasov sa prihliada na výšku ich nezabezpečených pohľadávok. Hlasovať možno aj bez účasti na zasadnutí veriteľského výboru, a to písomnou formou.

Správca je oprávnený zúčastňovať sa zasadnutí veriteľského výboru a na žiadosť výboru aj povinný. Povinnosť zúčastniť sa na zasadnutí na požiadanie veriteľského výboru majú okrem správcu aj úpadca, prípadne zákonný zástupca úpadcu, štatutárny orgán úpadcu alebo člen jeho štatutárneho orgánu.

Ustanovenie tiež upravuje obsah zápisnice o priebehu zasadnutia a spôsob jej zverejnenia.

 

Prvé zasadnutie veriteľského výboru

–   povinným zvolať prvé zasadnutie je správca,

–   musí sa konať zásadne do 15 dní od zvolania správcom.

 

Ďalšie zasadnutie veriteľského výboru

–   povinným zvolať ďalšie zasadnutie je člen veriteľského výboru alebo správca,

–   zvoláva sa, ak to vyžaduje existencia potreby.

 

Činnosť veriteľského výboru

Činnosť je riadená predsedom výboru veriteľov. Predseda je vždy volený zo všetkých členov veriteľského výboru. Čo sa týka členov, tak týmto zákon udeľuje možnosť zvoliť si svojho zástupcu, ktorý ho môže na výbore zastupovať, a to na základe plnomocestva. Plnomocenstvo musí spĺňať písomnú formu.

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa od 1. 1. 2012 zjednodušil proces pre veriteľov z pohľadu náležitostí, ktoré sa vyžadujú na prípadné plnomocenstvo pri zastupovaní veriteľa vo veriteľskom výbore. V prípade, že správca nemá pochybnosť o autenticite plnomocenstva, nie je dôvod vyžadovať, aby veriteľ osvedčil svoj podpis na plnomocenstve. V prípade, že správca má pochybnosti, vždy je oprávnený v zmysle kancelárskeho poriadku vyžadovať overenie podpisu veriteľa.

Hlasovanie veriteľského výboru

V prípade, že je prítomná na výbore väčšina členov tohto výboru, tak sa výbor stáva uznášaniaschopným. K tomu, aby bolo prijaté uznesenie z konania veriteľského výboru, tak zákon vyžaduje, aby pri hlasovaní bol nadpolovičný počet hlasov všetkých členov, ktorí sú prítomní na výbore. V praxi môže dôjsť k situácii, že pri hlasovaní sa dosiahne rovnosť hlasov, tak v tom prípade sa hlasy opäť prepočítajú, a to podľa hlasovacích práv, ktoré im prináležia v súlade s týmto zákonom ktoré sa počítajú na schôdzi veriteľov pri voľbe a odvolávaní členov veriteľského výboru.

Zákon umožňuje v rámci hlasovania aj možnosť písomného hlasovania, čo znamená, že člen, ktorý si zvolí tento spôsob hlasovania, musí zaslať písomným spôsobom svoje hlasovanie. Hlasovanie sa zasiela

–   predsedovi veriteľského výboru,

–   správcovi.

Aj v prípade takýchto členov, ktorí hlasujú písomným spôsobom a v podstate nie sú fyzicky prítomní na hlasovaní, sa však považujú za prítomných, a to na účely uznášaniaschopnosti veriteľského výboru.

 

Prítomnosť správcu na zasadnutí veriteľského výboru

–   ide o povinnosť správcu sa zúčastniť, a to v prípade, ak ho o to požiada veriteľský výbor,

–   ide o oprávnenie správcu zúčastniť sa na každom zasadnutí veriteľského výboru, a to však len v prípade, že veriteľský výbor nevyhradí zasadnutie bez jeho účasti na základe zásadných dôvodov.

Poznámka

Na účely tohto znenia však musia existovať zásadné dôvody, o ktorých musí predseda veriteľského výboru informovať súd, a to bez zbytočného odkladu.

Ak veriteľský výbor do 30 dní od zasadnutia bez účasti správcu z dôvodu výhrady nepožiada súd o odvolanie správcu alebo o zvolanie schôdze veriteľov na účel výmeny správcu, predseda veriteľského výboru oboznámi správcu o predmete rokovania veriteľského výboru a dôvodoch vyhradenia si zasadnutia bez jeho účasti.

 

Ďalšie osoby prítomné na zasadnutí veriteľského výboru

–   úpadca,

–   štatutárny orgán úpadcu,

–   člen štatutárneho orgánu úpadcu,

–   zákonný zástupca úpadcu.

Povinnosťou týchto osôb je zúčastniť sa veriteľského výboru. Vyžaduje sa však písomná žiadosť adresovaná od veriteľského výboru, prípadne od správcu.

Úlohou týchto osôb na zasadnutí veriteľského výboru je odpovedať na všetky položené otázky od jednotlivých členov výboru. Zároveň je oprávneným klásť otázky aj správca.

 

Spísanie zápisnice

Zápisnica sa spisuje z celého priebehu zasadnutia veriteľského výboru. Každá zápisnica musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti, aby bola v správnom znení. Medzi obsahové náležitosti zápisnice patrí:

–   zoznam prítomných členov veriteľského výboru,

–   opis priebehu zasadnutia veriteľského výboru,

–   znenia uznesení prijatých veriteľským výborom,

–   výsledky hlasovania,

–   podpis predsedu.

 

Kto zápisnicu spisuje

Povinným vyhotoviť zápisnicu je predseda veriteľského výboru. Zápisnica však bez jeho podpisu nie je úplná.

 

Odpis zápisnice

O originál vyhotovenej zápisnice sa vyhotovuje aj jej odpis. Oprávneným vyhotoviť odpis zápisnice je predseda veriteľského výboru. Musí byť však zároveň dodržaná lehota pri vyhotovení odpisu. Lehota je v dĺžke najneskôr do piatich dní odo dňa skončenia zasadnutia. Odpis sa doručuje (ide o povinnosť)

–   súdu,

–   správcovi.

Zákon však umožňuje, aby sa zasadnutie konalo bez prítomnosti správcu, ak existujú závažné dôvody, pričom o tejto možnosti rozhodol veriteľský výbor. V týchto prípadoch, nakoľko správca prítomný nebol, vyhotovuje odpis predseda a doručuje ho správcovi až vtedy, ako bol oboznámený s rokovaním predmetom tohto rokovania zasadnutia výboru.

Povinnosťou správcu je zabezpečiť zverejnenie zápisnice v Obchodnom vestníku. Aj v tomto prípade musí byť dodržaná lehota, a to najneskôr nasledujúci pracovný deň po doručení zápisnice.

Správca vedie správcovský spis, ktorého súčasťou sa stáva aj zápisnica z rokovania výboru.

 

Zrušenie uznesenia

–   zrušenia sa môže domáhať každý veriteľ zistenej nezabezpečenej pohľadávky,

–   domáhať sa zrušenia uznesenia je možné do troch dní od jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku,

–   k zrušeniu môže dôjsť na základe závažného dôvodu, ktorým je rozpor so spoločným záujmom nezabezpečených veriteľov,

–   k zrušenie dochádza zo strany súdu, ktorý preverí rozpor so spoločným záujmom nezabezpečených veriteľov,

–   uznesenie je zrušené súdom do siedmich dní od doručenia návrhu na zrušenie alebo návrh zamietne,

–   ak ešte súdom nie je rozhodnuté, tak sú účinky uznesenia až do rozhodnutia pozastavené.

§ 39

Súd ako veriteľský výbor

(1)  Ak prvá schôdza veriteľov nie je uznášaniaschopná alebo nezvolí veriteľský výbor, pôsobnosť veriteľského výboru až do riadneho zvolenia veriteľského výboru vykonáva súd.

(2)  Ak sa počas konkurzu zníži počet členov veriteľského výboru pod troch, pôsobnosť veriteľského výboru prechádza na súd až do zvolenia minimálneho počtu členov veriteľského výboru ustanoveného zákonom.

Komentár k § 39

Ustanovením je upravený súd ako veriteľský výbor.

 

Pôsobnosť veriteľského výboru súdom

Ako sme už uviedli, súd môže vykonávať dočasne pôsobnosť veriteľského výboru v troch situáciách:

–   prvá schôdza nie je uznášaniaschopná a preto ani nemohla zvoliť veriteľský výbor,

–   prvá schôdza veriteľov síce uznášaniaschopná je, ale nepodarilo sa zvoliť veriteľský výbor,

–   počas konkurzu sa znížil počet členov veriteľského výboru pod hranicu vyžadovanú zákonom.

 

Ukončenie pôsobnosti veriteľského orgánu súdom

Súd prestáva vykonávať v tomto prípade pôsobnosť veriteľského výboru, ak bude veriteľský výbor doplnený o taký počet členov veriteľského výboru, aby bol splnený minimálny počet členov veriteľského výboru, ktorý vyžaduje zákon.

Druhý oddiel

Správca

§ 40

Ustanovenie správcu

(1)  Správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. Uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi.

(2)  Správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom.

Komentár k § 40

Zákon upravuje ustanovenie správcu, pričom na túto osobu kladie samostatný zákon o správcoch osobitné požiadavky. Prioritnou zostáva vôľa veriteľov na správcovi, na ktorom sa spôsobom upraveným v tomto zákone dohodnú. Súd, ak mu zákon neukladá ustanovenie správcu na základe návrhu schôdze veriteľov, vyberá správcu pomocou technických prostriedkov umožňujúcich náhodný výber.

 

Zoznam správcov

Zoznam správcov je verejný zoznam zákonom ustanovených údajov o správcoch. Zoznam správcov vedie ministerstvo. Zoznam správcov sa člení na oddiel reštrukturalizačných správcov, oddiel konkurzných správcov pre právnické osoby a oddiel konkurzných správcov pre fyzické osoby; ministerstvo zapíše alebo vyčiarkne správcu z príslušného oddielu na základe písomnej žiadosti správcu.

Do zoznamu správcov, ak ide o fyzickú osobu, sa zapisuje meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia správcu, adresy jednotlivých kancelárií správcu, deň zápisu fyzickej osoby do zoznamu správcov, deň a dôvod pozastavenia výkonu správcovskej činnosti správcovi, deň vyčiarknutia správcu zo zoznamu správcov a uložené pokuty.

Do zoznamu správcov, ak ide o právnickú osobu, sa zapisuje obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo správcu, meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia spoločníkov správcu, meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia štatutárnych orgánov správcu s uvedením dňa vzniku, prípadne zániku ich funkcie, adresy jednotlivých kancelárií správcu, meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia zástupcu kancelárie správcu, deň zápisu právnickej osoby do zoznamu správcov, deň pozastavenia výkonu správcovskej činnosti správcovi, deň vyčiarknutia správcu zo zoznamu správcov, uložené pokuty.

Údaje zapísané do zoznamu správcov s výnimkou údajov o trvalom pobyte sú verejne prístupné; ministerstvo zabezpečuje ich zverejnenie na svojej internetovej stránke. Na požiadanie ministerstvo vydá žiadateľovi výpis zo zoznamu správcov.

Zápis právnickej osoby alebo fyzickej osoby do zoznamu správcov, pozastavenie výkonu správcovskej činnosti správcovi a vyčiarknutie správcu zo zoznamu správcov ministerstvo oznamuje konkurzným súdom, príslušnému daňovému orgánu, orgánu štátnej štatistiky, osobe, ktorej sa zápis týka, a príslušnej komore, ak osoba, ktorej sa zápis týka, vykonáva činnosť alebo poskytuje služby na základe členstva v komore.

Ministerstvo vydá správcovi pri jeho zápise do zoznamu správcov preukaz správcu. Správca sa preukazom správcu preukazuje na požiadanie osôb, ktoré správcovi poskytujú súčinnosť.

Vznik, zmenu alebo zánik skutočností zapisovaných do zoznamu správcov je správca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ministerstvu.

§ 41

Dohľad súdu

Súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

Komentár k § 41

Ustanovením je upravený dohľad súdu nad správcom. Zákon priznáva súdu právo žiadať od správcu vysvetlenia a správy o priebehu konkurzného konania. Povinnosťou správcu je súdu vyhovieť v jeho požiadavkách a v stanovenej lehote mu poskytnúť všetko o čo požiadal.

Poznámka

Správcovskú činnosť môže vykonávať len správca, pričom ide o činnosť podnikania, ktorým sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 41 sa na konci pripájajú tieto vety: „Ak dochádza k prieťahom alebo porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením povinnosti správcu.“

Posilňuje sa dohľad súdu nad činnosťou správcu tým, že súd bude môcť uložiť správcovi vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov (tzv. uznesením v rámci vedenia konania). V prípade nesplnenia povinnosti uloženej súdom vykonať potrebné opatrenia na odstránenie nedostatkov bude možný postup voči správcovi ako pri závažnom porušení povinností správcu.

§ 42

Odvolanie a výmena správcu

(1)  Súd aj bez návrhu odvolá správcu, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom⁹⁾ alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka; zákonnou prekážkou sa rozumie aj vylúčenie správcu podľa osobitného predpisu.⁹⁾ Pred odvolaním správcu počas konkurzu súd vypočuje členov veriteľského výboru a aspoň troch zabezpečených veriteľov s najvyšším počtom hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených zabezpečených pohľadávok.

(2)  Návrh na odvolanie správcu je oprávnený podať veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky. Z dôvodov ustanovených osobitným predpisom⁹⁾ je oprávnený podať návrh na svoje odvolanie aj správca; ak súd dôvody správcu uzná, bezodkladne správcu z funkcie odvolá.

(3)  V uznesení o odvolaní správcu súd môže odvolanému správcovi určiť rozsah činnosti a s tým súvisiace oprávnenia, ktoré bude odvolaný správca vykonávať až do ustanovenia nového správcu.

(4)  Uznesenie o odvolaní správcu súd doručí dlžníkovi (úpadcovi) a odvolanému správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.

(5)  Ak súd odvolá správcu počas konkurzu mimo schôdze veriteľov, bezodkladne zvolá schôdzu veriteľov na účely schválenia návrhu na nového správcu; ustanovenia § 36 ods. 2 a 3 sa použijú primerane. Ak schôdza veriteľov návrh na nového správcu neschváli, súd ustanoví správcu bez návrhu schôdze veriteľov.

(6)  Odvolaný správca je povinný do 30 dní od ustanovenia nového správcu predložiť veriteľskému výboru a novému správcovi podrobnú správu o svojej činnosti; novému správcovi je tiež povinný poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť tak, aby sa nový správca mohol riadne ujať výkonu svojej funkcie.

Komentár k § 42

Odvolanie a výmena správcu a predmetom úpravy tomto ustanovenia.

Súd môže aj bez návrhu odvolať správcu, ak sú na to závažné dôvody, pričom vždy vypočuje členov veriteľského výboru a minimálne troch najväčších oddelených veriteľov. Súd má povinnosť správcu odvolať, ak závažne porušuje svoje povinnosti, alebo výkonu funkcie bráni zákonná prekážka.

 

Vylúčenie správcu

Správca je vylúčený z výkonu správcovskej činnosti, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, v ktorej vykonáva správcovskú činnosť, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Svoj možný pomer k veci správca posudzuje sústavne a s odbornou starostlivosťou; ak sa pritom dozvie o skutočnostiach, pre ktoré možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, bez zbytočného odkladu o tom informuje súd.

Správca je vylúčený z výkonu správcovskej činnosti vždy, ak

–   je spriaznenou osobou veriteľa prihlásenej pohľadávky,

–   je spriaznenou osobou dlžníka alebo osoby, ktorá je spriaznenou osobou dlžníka,

–   s ním spriaznená osoba je spriaznenou osobou dlžníka alebo osoby, ktorá je spriaznenou osobou dlžníka,

–   je veriteľom alebo dlžníkom dlžníka alebo osoby spriaznenej s dlžníkom,

–   s ním spriaznená osoba je veriteľom alebo dlžníkom dlžníka alebo veriteľom alebo dlžníkom osoby spriaznenej s dlžníkom,

–   v posledných troch rokoch zabezpečil záväzky dlžníka,

–   v posledných troch rokoch s ním spriaznená osoba zabezpečovala záväzky dlžníka alebo záväzky s dlžníkom spriaznenej osoby,

–   je s dlžníkom v súdnom alebo inom konaní, v ktorom sa má rozhodnúť ich spor,

–   poskytol dlžníkovi vklad alebo sa podieľal na jeho podnikaní alebo zisku, alebo má akékoľvek práva alebo povinnosti k cennému papieru, s ktorým sú spojené práva alebo povinnosti dlžníka,

–   poskytol dlžníkovi audítorské služby alebo právne služby,

–   s ním spriaznená osoba v posledných troch rokoch poskytla dlžníkovi audítorské služby alebo právne služby,

–   v posledných troch rokoch prijal od dlžníka dar alebo inú výhodu,

–   v posledných dvoch rokoch bol zamestnancom dlžníka,

–   v posledných dvoch rokoch bola s ním spriaznená osoba vedúcim zamestnancom dlžníka.

Ak správca vykonáva správcovskú činnosť vo viacerých veciach, je vylúčený z výkonu správcovskej činnosti v tých veciach, v ktorých spoločné záujmy veriteľov v jednotlivých veciach môžu byť vo vzájomnom rozpore.

Ak ide o banku, inštitúciu elektronických peňazí, obchodníka s cennými papiermi, správcovskú spoločnosť, poisťovňu, zaisťovňu, dôchodkovú správcovskú spoločnosť, doplnkovú dôchodkovú spoločnosť alebo o pobočku obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie, správca je vylúčený z výkonu správcovskej činnosti aj vtedy, ak nespĺňa požiadavky na správcu pre výkon nútenej správy. Spriaznenou osobou na účely tohto zákona sa rozumie osoba podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

 

Výber nového správcu

Ak súd odvolá správcu mimo schôdze veriteľov, zvolá bezodkladne túto schôdzu, aby schválila nového správcu. Ak sa tak nestane, súd vyberie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov nového správcu a ustanoví ho do funkcie.

Povinnosťou odvolaného správcu je predložiť veriteľskému výboru a novému správcovi podrobnú správu o svojej činnosti. Uvedenú povinnosť musí splniť do 30 dní od ustanovenia nového správcu. Zároveň má povinnosť poskytovania súčinnosti novému správcovi s cieľom riadneho výkonu činnosti nového správcu.

Poznámka

Správca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ministerstvu každú skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom na pozastavenie výkonu správcovskej činnosti alebo vyčiarknutie zo zoznamu správcov.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

§ 42 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

„(7) Ak správca zomrie, súd správcu bez zbytočného odkladu odvolá a ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1; pri vykonávaní funkcie správcu vo viacerých konkurzných konaniach súd ustanoví totožného správcu do všetkých týchto konaní. Uznesenie o odvolaní a ustanovení správcu bez zbytočného odkladu zverení v Obchodnom vestníku. Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nepoužijú.“

V súvislosti s aplikačnými problémami sa ustanovilo riešenie vzniku objektívnej právnej skutočnosti tak, že v prípade, ak správca zomrie, súd bez zbytočného odkladu zomretého odvolá a ustanoví náhodným výberom nového správcu. Pokiaľ zomretý správca vykonával funkciu vo viacerých konkurzných konaniach, súd musí v tomto prípade postupovať koordinovane a v zásade vo všetkých takýchto konaniach má zabezpečiť ustanovenie toho istého správcu (t. j. správcu, ktorý bol náhodným výberom určený prvý krát).

§ 43

Odmena správcu

(1)  Správca má za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov nárok na paušálnu odmenu, ktorej výšku určí súd na jeho návrh po konaní prvej schôdze veriteľov. Za výkon funkcie po konaní prvej schôdze veriteľov má správca nárok na odmenu určenú ako percento z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určeného na uspokojenie veriteľov prihlásených pohľadávok.

(2)  Paušálna odmena správcu je splatná, ak zabezpečil, aby v registri úpadcov boli zapísané údaje, ktoré sa v registri úpadcov zverejňujú, vrátane príloh, nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o jej určení; paušálna odmena správcu sa uspokojuje prednostne pred inými pohľadávkami proti podstate. Odmena správcu z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu je splatná v deň rozvrhu výťažku zo speňaženia tohto majetku.

Komentár k § 43

Ustanovením sa upravuje odmena správcu, pričom sa všeobecne upravuje nárok správcu na túto odmenu. Podrobnosti o odmene správcu upravuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MS SR.

 

Odmena do konania prvej schôdze

–   ide o paušálnu odmenu za výkon funkcie správcu,

–   na odmenu má správca právny nárok,

–   výška paušálnej odmeny je určená súdom na základe návrhu správcu,

–   odmena sa určí po konaní prvej schôdze.

 

Odmena po konaní prvej schôdze

–   správca má nárok na odmenu aj po konaní prvej schôdze,

–   odmena je určená ako percento z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určeného na uspokojenie veriteľov prihlásených pohľadávok.

Poznámka

Od 1. 1. 2021 po novele zákona č. 421/2020 Z. z. došlo v ustanovení k zmene, nakoľko napriek povinnosti správcov používať pri výkone činnosti programové a technické prostriedky schválené ministerstvom, táto povinnosť nebola dodržiavaná a údaje, ktoré mali byť verejnosti prístupné prostredníctvom registra úpadcov často prístupné neboli. Ustanovilo sa teda zvýrazniť, že ide o dôležitú úlohu správcu a nárok na odmenu mu môže vzniknúť najskôr vtedy, keď zabezpečí zverejnenie údajov vedených v tomto registri.

Splatnosť odmeny správcu

–   k splatnosti dochádza v prípade, ak správca zabezpečil, aby v registri úpadcov boli zapísané údaje, ktoré sa v registri úpadcov zverejňujú spolu s prílohami,

–   splatnosť odmeny je nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o jej určení,

–   paušálna odmena je prednostne uspokojená pred inými pohľadávkami proti podstate.

 

Paušálna odmena správcu

Za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov patrí správcovi paušálna odmena v sume

–   2 300 eur, ak hodnota majetku uvedená v súpise majetku podstát (súpisová hodnota majetku) zapísaného do súpisu majetku podstát (súpis) bez poznámky v čase konania prvej schôdze veriteľov nepresahuje 33 000 eur,

–   4 600 eur, ak súpisová hodnota majetku zapísaného do súpisu bez poznámky v čase konania prvej schôdze veriteľov presahuje 33 000 eur, ale nepresahuje 100 000 eur,

–   6 600 eur v ostatných prípadoch.

Ak správca počas konkurzu do konania prvej schôdze veriteľov porušil svoje povinnosti, jeho paušálna odmena sa podľa závažnosti porušenia povinnosti primerane znižuje, prípadne mu vôbec nepatrí.

Ak súd odvolal správcu z funkcie pred konaním prvej schôdze veriteľov, nárok na paušálnu odmenu má správca vykonávajúci funkciu v čase konania prvej schôdze veriteľov; predchádzajúci správca nárok na paušálnu odmenu nemá.

Ak správca do 15 dní od ustanovenia do funkcie nepodá súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, najmä o stave súpisu a zoznamu pohľadávok, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu druhú podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 35 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 50 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu štvrtú podrobnú správu o týchto skutočnostiach najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak pred konaním prvej schôdze veriteľov došlo k výmene správcu alebo k skráteniu lehôt, pri znížení paušálnej odmeny správcu sa na to prihliadne tak, aby správcovi riadne vykonávajúcemu funkciu pred konaním prvej schôdze veriteľov nebola podľa tohto ustanovenia neodôvodnene znížená jeho paušálna odmena.

PIATA HLAVA

ÚČINKY VYHLÁSENIA KONKURZU A ODPOROVATEĽNÉ

PRÁVNE ÚKONY

Prvý oddiel

Účinky vyhlásenia konkurzu

§ 44

Nakladanie s majetkom úpadcu

(1)  Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

(2)  Právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť.

(3)  Pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka týmto splnením nezaniká, ibaže sa plnenie dostane správcovi.

(4)  Ak tento zákon neustanovuje inak, pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku.

(5)  Dar alebo dedičstvo môže úpadca počas konkurzu odmietnuť len so súhlasom správcu; inak je odmietnutie daru alebo dedičstva voči jeho veriteľom neúčinné.

(6)  Ak je konkurz vyhlásený na majetok právnickej osoby v likvidácii, vyhlásením konkurzu sa likvidácia právnickej osoby až do zrušenia konkurzu prerušuje. Likvidátor počas konkurzu vykonáva svoju pôsobnosť len v rozsahu, v akom neprešla na správcu; do pôsobnosti likvidátora patrí tiež súčinnosť so správcom. Za túto činnosť má likvidátor nárok na odmenu, ktorú určí súd na návrh likvidátora; odmena likvidátora je pohľadávkou proti podstate.

Komentár k § 44

Ustanovením je upravené nakladanie s majetkom úpadcu ako jedno z najdôležitejších účinkov vyhlásenia konkurzu, čo znamená, že právo disponovať s majetkom úpadcu prechádza v plnom rozsahu na správcu. Uvedený účinok je typickým pre konkurzné konanie, na rozdiel od reštrukturalizácie, kedy je úpadca aj naďalej oprávnený disponovať so svojím majetkom, ale pod dohľadom súdu.

 

Prechod majetku

K prechodu majetku na správcu dochádza po vyhlásení konkurzu, čo znamená, že úpadca stráca oprávnenie nakladať so svojim majetkom, ktorý podlieha konkurzu. Povinnosťou správcu je však s týmto majetkom nakladať zásadne v mene a na účet úpadcu.

 

Nakladanie s majetkom

–   každý jeden úkon správcu, ktorým by nejakým spôsobom majetok úpadcu ukracoval, sa stávajú neúčinné voči veriteľom úpadcu, pričom ich platnosť dotknutá nie je,

Poznámka

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy spájajú s týmto prejavom. Je to druh právneho konania.

–   pohľadávky, ktoré podliehajú konkurzu, sa musia plniť správcovi, v opačnom prípade nedochádza k zániku záväzku dlžníka, ale plnenie sa nedostane správcovi,

–   pohľadávka uplatňujúca sa prihláškou v konkurze, nemôže byť uspokojená z majetku, ktorý podlieha konkurzu, inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku,

–   dedičstvo, ak by ho chcel úpadca odmietnuť, si vyžaduje súhlas správcu, čo znamená, že v opačnom prípade je odmietnutie neúčinné voči veriteľom úpadcu,

–   dary môžu byť úpadcom odmietnuté iba so súhlasom správcu.

 

Likvidácia u PO

Aj u podnikateľov právnických osobách dochádza k vyhláseniu konkurzu. V prípade, ak je však právnická osoba v likvidácii a na jej majetok je vyhlásený konkurz, tak zo zákona dochádza k prerušeniu likvidácie, a to až do zrušenia konkurzu.

Poznámka

V súlade s Obchodným zákonníkom likvidácia smeruje k uspokojeniu nárokov veriteľov a iných osôb, ktorým prislúcha právo na likvidačný zostatok. Likvidáciu vykoná likvidátor. Spoločnosť vstupuje do likvidácie zápisom likvidátora do obchodného registra, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Po dobu likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v likvidácii“.

Počas konkurzu právnickej osoby je vykonávaná pôsobnosť likvidátora len vo vymedzenom rozsahu, a to len do takej miery, ktorá neprešla na správcu, pričom povinnosťou likvidátora v likvidácii je poskytovať súčinnosť správcovi konkurzu. Čo sa týka odmeňovania likvidátora počas konkurzu, tak výška odmeny mu je určená súdom, čomu však predchádza návrh z jeho strany.

§ 45

Vypovedanie
alebo odstúpenie od zmluvy

(1)  Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca už splnil, avšak druhá zmluvná strana zmluvu v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnila alebo zmluvu splnila len čiastočne, správca môže požadovať splnenie zmluvy alebo môže od zmluvy odstúpiť. Ak druhá zmluvná strana zmluvu o vzájomnom plnení už čiastočne splnila, správca môže od zmluvy odstúpiť len v rozsahu druhou stranou ešte nesplnených záväzkov.

(2)  Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú druhá zmluvná strana už splnila, avšak úpadca v čase vyhlásenia konkurzu zmluvu ešte nesplnil alebo zmluvu splnil len čiastočne, druhá zmluvná strana môže od zmluvy v rozsahu úpadcom nesplnených záväzkov odstúpiť; nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

(3)  Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca ani druhá zmluvná strana v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnili alebo ktorú si navzájom splnili len čiastočne, správca, ako aj druhá zmluvná strana môže od zmluvy v rozsahu ešte navzájom nesplnených záväzkov odstúpiť; nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

(4)  Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, správca môže zmluvu vypovedať v dvojmesačnej výpovednej lehote, ak mu zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva kratšia lehota na vypovedanie tejto zmluvy; zmluvu môže správca vypovedať aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas. Zmluvu o nájme bytu môže správca vypovedať len za podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom. Toto ustanovenie sa nepoužije na zmluvy uzatvorené podľa Zákonníka práce.

(5)  Ak je druhá zmluvná strana povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do času, keď sa jej poskytne alebo zabezpečí vzájomné plnenie.

(6)  Nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, ohľadom plnenia, ktoré poskytla správcovi po vyhlásení konkurzu, sú pohľadávkou proti podstate. Ak tento zákon neustanovuje inak, iné nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane po vyhlásení konkurzu zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

Komentár k § 45

Ustanovením je upravené vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy.

 

Režim odstupovania od vzájomných zmlúv

V odseku 1 až 3 zákon upravuje režim odstupovania od vzájomných zmlúv, ktoré ešte neboli splnené úpadcom alebo druhou zmluvnou stranou alebo boli splnené len čiastočne.

 

•    Zmluva splnená úpadcom – druhú zmluvná strana zmluvu ešte nesplnila

V tomto prípade správca môže požadovať splnenie zmluvy alebo môže od zmluvy odstúpiť.

•    Zmluva splnená úpadcom – druhú zmluvná strana zmluvu splnila len čiastočne

V tomto prípade správca môže požadovať splnenie zmluvy alebo môže od zmluvy odstúpiť, ale len v rozsahu druhou stranou ešte nesplnených záväzkov.

•    Zmluva nesplnená úpadcom – druhú zmluvná strana zmluvu splnila

Druhá zmluvná strana môže od zmluvy odstúpiť v plnom rozsahu alebo žiadať splnenie zmluvy. Nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

•    Zmluva nesplnená úpadcom – druhú zmluvná strana zmluvu splnila čiastočne

Druhá zmluvná strana môže od zmluvy v rozsahu úpadcom nesplnených záväzkov odstúpiť alebo žiadať splnenie zmluvy. Nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

•    Zmluva nesplnená úpadcom – druhú zmluvná strana zmluvu nesplnila

Správca, ako aj druhá zmluvná strana môže od zmluvy v plnom rozsahu odstúpiť. Nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

•    Zmluva splnená úpadcom čiastočne – druhú zmluvná strana zmluvu splnila čiastočne

Správca, ako aj druhá zmluvná strana môže od zmluvy v rozsahu ešte navzájom nesplnených záväzkov odstúpiť. Nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

 

Zmluvy dlhodobejšieho charakteru

V odseku 4 sa upravujú zmluvy dlhodobejšieho charakteru, ktoré môže správca vypovedať v zákonom určených lehotách, keďže rôzne zákony upravujú iba minimálnu dĺžku trvania výpovedných lehôt a umožňujú stranám, aby si ich zmluvne predĺžili. Keďže pracovnoprávne vzťahy úpadcu rieši v iných ustanoveniach, zákon ustanovuje, že sa nepoužije úprava tohto odseku.

Správca má právo zmluvu vypovedať v dvojmesačnej výpovednej lehote, ak mu zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva kratšia lehota na vypovedanie tejto zmluvy, pričom platí, že zmluvu môže správca vypovedať aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas.

Poznámka

Ak ide o zmluvu o nájme bytu, tak takáto zmluva môže byť vypovedaná v súlade s Občianskym zákonníkom. Nájomnou zmluvou na byt prenajímateľ prenecháva nájomcovi za odplatu byt na dočasné užívanie. Nájomná zmluva môže byť uzavretá buď na dobu určitú alebo dobu neurčitú. Ak v zmluve doba nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva sa uzavrela na dobu neurčitú. Podľa Občianskeho zákonníka môže prenajímateľ ukončiť zmluvný vzťah iba dôvodmi, ktoré sú presne v ňom presne stanovené.

Druhá zmluvná strana môže byť povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, vopred. V takomto prípade môže svoje plnenie odoprieť až do času, keď sa jej poskytne alebo zabezpečí vzájomné plnenie.

 

Nároky, ktoré vznikli poskytnutím plnenia počas konkurzu

Uvedené nároky si veritelia uplatňujú ako nároky proti podstate. Iné nároky si veritelia môžu v konkurze uplatniť len prihláškou.

§ 45a

Výhrada vlastníctva a finančný lízing

(1)  Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu predal vec s výhradou vlastníctva a kupujúcemu ju odovzdal, môže kupujúci vec vrátiť alebo trvať na plnení zmluvy.

(2)  Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu kúpil a prevzal vec s výhradou vlastníctva bez toho, aby k nej nadobudol vlastnícke právo, nemôže predávajúci uplatňovať vrátenie veci, ak správca splní povinnosti podľa zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, ako bol predávajúcim k plneniu vyzvaný.

(3)  Správca môže splniť povinnosti podľa odseku 2, ak sa vec u úpadcu nachádza pri konaní s odbornou starostlivosťou zistí, že ich splnenie je pre podstatu výhodnejšie.

(4)  Ak sa vec prevzatá podľa odseku 2 u úpadcu nenachádza, možno nároky v konkurze uplatňovať len prihláškou.

(5)  Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane aj na zmluvu, predmetom ktorej je prenájom veci za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva.

Komentár k § 45a

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa do zákona doplnilo ustanovenie upravujúce výhradu vlastníctva a finančný lízing.

Podrobnejšie sa upravujú pravidlá pre vyporiadanie vzťahov s osobami uplatňujúcimi výhradu vlastníctva a lízingovými prenajímateľmi. Správca sa oprávňuje, aby takýmto osobám mohol po vyhlásení konkurzu (mimo rozvrh) plniť, ak takéto plnenie prinesie konkurznej podstate prospech. Esenciálnym predpokladom pre splnenie povinností správcom v týchto prípadoch je však okolnosť, že vec, ktorá bola úpadcovi odovzdaná pred vyhlásením konkurzu sa v konkurznej podstate ešte nachádza. Ak sa odovzdaná vec v konkurznej podstate nenachádza, konkurzná podstata sa na úkor takejto osoby neobohatila a nárok súvisiaci s odovzdaním veci úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, ktorá sa u úpadcu nenachádza, možno zväčša uplatniť len ako nezabezpečenú pohľadávku (na náhradu škody).

§ 46

Splatnosť záväzkov

(1)  Nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky úpadcu spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu,^1a) ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu.

(2)  Pohľadávky úpadcu, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu^1a) voči inštitúcii podľa osobitného predpisu,^9a) sa na účely konkurzu považujú za hnuteľné veci. Ak je v zmluve obsahujúcej záväzok podriadenosti podľa osobitného predpisu^1a) dohodnutý zákaz postúpenia pohľadávky, tento zákaz sa nevzťahuje na postúpenie pohľadávky správcom pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu.

(3)  Nekapitálové cenné papiere podľa osobitného predpisu^9b) sa na účely konkurzu na majetok osôb, ktoré sú majiteľmi týchto cenných papierov, považujú za hnuteľné veci. Ak z obsahu nekapitálového cenného papiera vyplýva zákaz prevoditeľnosti, tento zákaz sa nevzťahuje na prevod tohto cenného papiera správcom pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu.

Komentár k § 46

Ustanovenie upravuje splatnosť záväzkov, v súlade s ktorým sa pohľadávky a záväzky úpadcu v konkurze považujú za splatné.

 

Splatnosť pohľadávok podliehajúcich konkurzu

Uvedená splatnosť umožňuje správcovi ihneď pristúpiť k ich vymáhaniu, čo má pozitívny účinok na rýchlosť konkurzného konania.

V súlade s týmto ustanovením platí, že pohľadávky úpadcu spojené so záväzkom podriadenosti, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu.

 

Splatnosť všetkých pohľadávok všetkých úpadcov

Cieľom po novele zákona č. 276/2009 Z. z. v § 46 ods. 1 (ktorý pôvodne tvoril jediný odsek v § 46) a doplnenia § 46 o nový odsek 2, bolo zmiernenie a preklenutie negatívnych dôsledkov predchádzajúcej právnej úpravy konkurzného, ktorá na rozdiel od niektorých výnimiek v predchádzajúcej právnej úprave podľa zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, nedomyslene a neopodstatnene zakotvovala splatnosť všetkých pohľadávok všetkých úpadcov už od vyhlásenia konkurzu, a to vrátane všetkých pohľadávok finančných inštitúcií a tiež vrátane osobitných pohľadávok spojených so záväzkom podriadenosti, tzv. podriadených pohľadávok. Napríklad pri pohľadávkach úpadcu spojených so záväzkom podriadenosti pohľadávky (podriadených pohľadávkach) išlo o neopodstatnenú anomáliu v porovnaní s inými krajinami, keďže tieto podriadené pohľadávky plnili funkciu vlastných zdrojov financovania, čo znamená, že mali porovnateľnú funkciu ako vklady do základného imania.

Zákon o bankách č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov a nadväzné opatrenie NBS č. 4/2007 vyhlásené pod č. 121/2007 Z. z. obsahovali právnu úpravu, podľa ktorej medzi regulatórne vlastné zdroje banky alebo obchodníka s cennými papiermi patrili aj finančné prostriedky nadobudnuté bankou alebo obchodníkom s cennými papiermi na základe zmluvy spĺňajúcej špecifické podmienky záväzku podriadenosti. Vzhľadom na funkciu vlastných zdrojov vyplývajúcu zo zákona o bankách, ktoré predstavujú určitú „rezervu“ pre prípad, ak by banka utrpela väčšiu stratu ako pôvodne očakávala, bolo nutné, aby výška vlastných zdrojov bola čo najstabilnejšia, respektíve čo najlepšie predvídateľná. Požadovaná „stabilita“ však bola v predchádzajúcej právnej úprave zabezpečená len v súkromnoprávnej rovine ustanoveniami § 408a ods. 3 až 9 Obchodného zákonníka, a to v rámci zmluvy obsahujúcej záväzok podriadenosti pohľadávky nebolo možné dohodnúť podmienky, ktoré by viedli k predčasnému zániku tejto pohľadávky, napríklad predčasnou splatnosťou a splatením tejto pohľadávky. Pokiaľ išlo o predchádzajúcu právnu úpravu konkurzného konania, tak zákon o konkurze a reštrukturalizácii neopodstatnene ustanovoval – ako jeden z účinkov vyhlásenia konkurzu – aj splatnosť všetkých pohľadávok všetkých úpadcov už od vyhlásenia konkurzu. To znamenalo, že pokiaľ by bol vyhlásený konkurz na majetok subjektu oprávneného zo zmluvy obsahujúcej záväzok podriadenosti, tak vyhlásením konkurzu na majetok tohto subjektu by sa stali (predčasne) splatné aj jeho pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy obsahujúcej záväzok podriadenosti. Uvedené mohlo mať za následok náhly pokles vlastných zdrojov banky ako prijímateľa finančných prostriedkov na základe zmluvy obsahujúcej záväzok podriadenosti, čo mohlo ohroziť aj jej samotnú existenciu. Uvedené mohlo viesť k zníženiu ratingu banky, čo okrem iného znamenalo zvýšenie nákladov na obstarávanie zdrojov banky – okrem iného aj na predčasné splatenie záväzku banky voči úpadcovi, a následne mohla hroziť banke strata likvidity, teda schopnosť vyplatiť klientom ich vklady.

Ak by sa na pohľadávky vyplývajúce zo zmlúv obsahujúcich záväzok podriadenosti vzťahoval režim hnuteľných vecí podľa doplnenia § 46 o nový odsek 2 a taktiež sa upravil § 46 odsek 1, smerovalo to k podstatnému zmierneniu a preklenutie negatívnych dôsledkov právnej úpravy konkurzného konania v zákone č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorá zakotvuje splatnosť všetkých pohľadávok všetkých úpadcov ako účinok vyhlásenia konkurzu.

Pohľadávky úpadcu, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti voči inštitúcii sa na účely konkurzu považujú za hnuteľné veci. Ak je v zmluve obsahujúcej záväzok podriadenosti dohodnutý zákaz postúpenia pohľadávky, tento zákaz sa nevzťahuje na postúpenie pohľadávky správcom pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu.

Poznámka

Podľa zákona o bankách je takou inštitúciou úverová inštitúcia, zahraničná úverová inštitúcia, obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi.

Režim hnuteľných vecí

V ustanovení odseku 3 sa zámerne ustanovilo uplatňovať režim hnuteľných vecí len na nekapitálové cenné papiere, ktoré sú súčasťou majetku, na ktorý je vyhlásený konkurz, keďže v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, ktorá je súčasne aj majiteľom nekapitálového cenného papiera, je nutné aj naďalej uplatňovať právny režim (bežného) záväzku splatného v okamihu vyhlásenia konkurzu. Cieľom právnej úpravy bolo preklenutie negatívnych účinkov ustanovenia § 46 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, respektíve vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, ktorá je súčasne aj majiteľom nekapitálového cenného papiera, a to negatívnych účinkov na emitenta (napríklad banku) nekapitálového cenného papiera. Uvedené navyše prispelo aj k objasneniu postavenia dlhových cenných papierov, a to napríklad zmeniek, dlhopisov a pokladničných poukážok v rámci súčasnej právnej úpravy konkurzného konanie, najmä pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 46 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a tým aj podpore predpokladov na rozvoj trhu s cennými papiermi na Slovensku.

Nekapitálové cenné papiere, čiže cenné papiere, ktoré nie sú kapitálovými cennými papiermi, sa na účely konkurzu na majetok osôb, ktoré sú majiteľmi týchto cenných papierov, považujú za hnuteľné veci. Ak z obsahu nekapitálového cenného papiera vyplýva zákaz prevoditeľnosti, tento zákaz sa nevzťahuje na prevod tohto cenného papiera správcom pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu.

§ 47

Súdne a iné konania

(1)  Ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

(2)  Vyhlásením konkurzu sa neprerušuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu,^8a) daňové konanie, colné konanie, vyvlastňovacie konanie konanie o výživnom pre deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov.

(3)  Na vyvlastňovaný pozemok alebo na vyvlastňovanú stavbu, ktorá je súčasťou konkurznej podstaty, vzniká zo zákona predkupné právo vyvlastniteľovi dňom začatia vyvlastňovacieho konania. Predkupné právo vyvlastniteľa sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh vyvlastniteľa; prílohou návrhu je autorizačne a úradne osvedčený geometrický plán.

(4)  V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

(5)  Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

Komentár k § 47

Ustanovenie upravuje súdne a iné konania.

 

Prerušenie konaní

V praxi je normálne, že dlžník alebo úpadca má vedené nejaké súdne konania. V prípade, že dôjde k vyhláseniu konkurzu na dlžníka (úpadcu), zo zákona dochádza k prerušeniu všetkých súdnych a iných konaní týkajúcich sa majetku, ktorý zo zákona podlieha konkurzu, pričom zákon hovorí o majetku úpadcu. Platí zásada týkajúca sa lehôt, a to že tieto neplynú počas celého obdobia prerušenia týchto konaní.

Ak ide o účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, tak uvedené prerušenie pôsobí, len v prípade, ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. Novelou zákona č. 125/2016 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 7. 2016, došlo k terminologickému zosúladeniu s pojmami použitými v Civilnom sporovom poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. CSP).

Poznámka

Intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania. Intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86 CSP písomným podaním. Vstup intervenienta je prípustný počas celého konania. V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania. Vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám. Súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný. Ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Ak intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, netvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP, vyžadujú prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany podľa § 149 až 154 CSP uplatnené intervenientom súhlas tejto strany; inak na ne súd neprihliada.

Konania, ktoré sa neprerušujú

–   konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu podľa zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Poznámka

Po novele zákona č. 371/2014 Z. z. ustanovenie upravuje možnosť náhrady nákladov Fondu ochrany vkladov spojených s financovaním riešenia krízových situácií v prípade, ak tieto prekročia úroveň, ktorú by Fond ochrany vkladov nahrádzal vkladateľom pri likvidácií alebo konkurznom konaní voči banke, ktorej krízová situácia sa riešila v rezolučnom konaní.

–   daňové konanie,

–   colné konanie,

–   vyvlastňovacie konanie,

Poznámka

Novelou zákona č. 282/2015 Z. z. sa vo väzbe na prijatie tohto zákona riešila situácia, kedy vyvlastňovaný pozemok alebo stavba je súčasťou konkurznej podstaty.

–   konanie o výživnom pre deti,

Poznámka

Novelou zákona č. 377/2016 Z. z. sa zo znenia vypustilo slovo maloleté. Podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, t. j. každé dieťa má právo na výživné až do času, kým nie je schopné živiť sa samé. Nie je opodstatnené vytvárať rozdielny prístup k výživnému, resp. konaniu o výživnom, vo vzťahu k vyživovanému dieťaťu vzhľadom na jeho vek; odkázanosť dieťaťa na výživné môže trvať aj keď už nie je maloletým.

–   konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2,

Poznámka

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa ustanovilo, aby sa neprerušovalo konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, voči ktorej sa zmluvná pokuta uplatňuje. Účastníkom konania v takomto prípade zostane dlžník.

Ide o zmluvnú pokutu vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

–   trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody.

Znením odseku 2 tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov.

Poznámka

V súvislosti s konaniami, ktoré sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu neprerušujú, sa novelou zákona č. 348//2011 Z. z. upravilo plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku tak, aby správca bol reálne schopný posúdiť všetky prípadné ešte neprávoplatné rozhodnutia a podať voči nim prípadný opravný prostriedok.

Vyvlastňovaný majetok

Novelou zákona č. 282/2015 Z. z. sa do ustanovenia vložil odsek 3, ktorý rieši situáciu, kedy vyvlastňovaný pozemok alebo stavba je súčasťou konkurznej podstaty.

To znamená, že na vyvlastňovaný pozemok alebo na vyvlastňovanú stavbu, vzniká predkupné právo vyvlastniteľovi dňom, kedy sa začalo vyvlastňovacie konanie, za splnenia, že ide o majetok, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty. Predkupné právo vyvlastniteľa je zapísané do katastra nehnuteľností v prípade, že vyvlastniteľ podal na zápis návrh. Súčasťou tohto návrhu však musí byť aj geoetrický plán, úradne osvedčený.

 

Pokračovanie v prerušených konaniach

Novelou zákona č. 390/2019 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2020, sa doplnilo znenie odseku 4. Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musel vysporiadať pri vyhlásení konkurzu, bola aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz mal na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť pasívne, čo znamená, že úpadca je žalovaný napr. na plnenie, alebo aktívne, to znamená, že úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie.

Predchádzajúca úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Terajšia právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie.

Správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej schôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené. Lehotu by mal súd určiť s ohľadom na počty aktívnych, príp. pasívnych sporov úpadcu. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.

Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie, na základe ktorého sa bude plniť, toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však môžu uplatňovať zodpovednosť správcu, ak mohol a mal pokračovať v konaní.

V prípade pasívnych sporov, kedy dlžník má plniť, je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné a je spravidla aj neefektívne, ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom, t. j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov, resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.

Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi

–   po vyhlásení konkurzu je tieto konania možné začať len na návrh správcu,

–   po vyhlásení konkurzu je tieto konania možné začať návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom,

–   po vyhlásení konkurzu je tieto konania možné začať z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

§ 48

Výkon rozhodnutia a exekúcia

Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

Komentár k § 48

Ustanovením je upravený výkon rozhodnutia a exekúcia.

Poznámka

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (napríklad nezaplatí sumu, ktorú má podľa rozsudku súdu zaplatiť), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.

V súlade s platnou právnou úpravou počas konkurzného konania nemožno viesť ani začať exekúciu na majetok úpadcu. Výťažok získaný v týchto konaniach, ktorý nebol vydaný oprávnenému, sa stáva súčasťou príslušnej podstaty, pričom oddelenému veriteľovi sa vyplatí suma zodpovedajúca jeho zabezpečenej pohľadávke už v tomto štádiu konkurzného konania.

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa spresnilo znenie ustanovenia, ktoré sa môže vzťahovať, napr. aj na prípady daňovej exekúcie.

§ 49

Exekúcia predajom nehnuteľností

(1)  Ak pri exekúcii predajom nehnuteľnosti bol udelený príklep pred vyhlásením konkurzu a udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom podľa osobitného predpisu,¹⁰⁾ súd rozhodne o príklepe na návrh správcu alebo vydražiteľa podľa tohto zákona.

(2)  Ak súd udelenie príklepu schváli, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu; súd príklep neschváli, ak najneskôr ku dňu schválenia príklepu vydražiteľ nezaplatil najvyššie podanie. Po schválení príklepu súdom sa vydá podstata¹¹⁾ správcovi.

(3)  Ak súd neschváli udelenie príklepu, vydražiteľ je povinný vrátiť nehnuteľnosť úpadcovi, vydať mu úžitky z držby nehnuteľnosti a nahradiť škodu, ktorú spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou; tento majetok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty. Súčasťou podstaty sú aj sumy, ktoré sa rovnajú záväzkom vydražiteľa, ktorý nezaplatil najvyššie podanie. Vydražiteľovi sa vráti suma rovnajúca sa najvyššiemu zaplatenému podaniu a úrokom z neho.

Komentár k § 49

Ustanovenie upravuje exekúciu predajom nehnuteľnosti.

Poznámka

Podľa exekučného poriadku možno exekúciu predajom nehnuteľnosti vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Exekúciu predajom nehnuteľnosti nemožno vykonať, ak je povinnému v konaní o určenie vlastníctva podľa osobitného predpisu vykonateľným neodkladným opatrením uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nej. Exekúcia predajom nehnuteľnosti sa vzťahuje na nehnuteľnosť aj s jej súčasťami a s príslušenstvom.

Zákon vstupuje do exekučného konania, ktoré je v štádiu pred schválením príklepu nehnuteľnosti vydražiteľovi a upravuje ďalší postup a následky schválenia, prípadne neschváleniu príklepu. Táto úprava je zhodná s predchádzajúcim znením.

 

Udelený príklep

V prípade, že bol udelený príklep pred vyhlásením konkurzu pri exekúcii predajom nehnuteľnosti a udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom, tak jedine súd môže rozhodnúť o príklepe, a to na návrh, ktorý bol podaný buď správcom alebo vydražiteľom.

Poznámka

V súlade s exekučným poriadkom príklep udelí exekútor tomu, u koho sú splnené podmienky ustanovené zákonom a kto urobil najvyššie podanie. Ak niekoľko dražiteľov urobí rovnaké podanie a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne exekútor žrebom o tom, komu sa má príklep udeliť. Ak však bol jedným z týchto dražiteľov spoluvlastník alebo ten, komu prospieva predkupné právo vecnej povahy, udelí sa príklep jemu. O udelení príklepu spíše exekútor zápisnicu.

Schválenie udelenia príklepu súdom

Ak k tomu dôjde, tak sa zo zákona vydražiteľ stáva vlastníkom nehnuteľnosti, a to ku dňu udelenia príklepu.

Zákon vymedzuje aj situáciu, že ku schváleniu príklepu nedôjde. Ide o situáciu, keď vydražiteľ nezaplatil najvyššie podanie v zákonom stanovenej lehote, to znamená najneskôr ku dňu schválenia príklepu.

Ako náhle je príklep súdom schválený, dochádza k vydaniu podstaty správcovi.

Poznámka

Rozdeľovanú podstatu podľa exekučného poriadku tvorí najvyššie podanie a úroky z neho, zábezpeka vydražiteľa uvedeného v § 143 ods. 1 exekučného poriadku, prípadne sumy zodpovedajúce záväzkom uvedeným v § 143 ods. 2 exekučného poriadku.

K udeleniu príklepu nedôjde

–   zákon umožňuje neschválenie udelenia príklepu súdom,

–   povinnosťou vydražiteľa je vrátiť nehnuteľnosť úpadcovi,

–   povinnosťou vydražiteľa je tiež vydať úpadcovi úžitky z držby nehnuteľnosti,

–   povinnosťou vydražiteľa je nahradiť škodu úpadcovi, a to v prípade, ak takáto škoda vznikla, pri hospodárení s nehnuteľnosťou, ktorú mal vydražiť, prípadne túto škodu spôsobil.

Poznámka

Vyššie uvedený majetok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty, ktorej súčasťou sú aj sumy, ktoré sa rovnajú záväzkom vydražiteľa, ktorý nezaplatil najvyššie podanie. Vydražiteľovi sa vráti suma rovnajúca sa najvyššiemu zaplatenému podaniu a úrokom z neho.

§ 50

Zabezpečovacie práva

(1)  Na majetku podliehajúcom konkurzu nemôže počas konkurzu vzniknúť zabezpečovacie právo okrem záložného práva, ktoré sa vzťahuje na budúci majetok, ak bolo zriadené a zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, katastri nehnuteľností alebo osobitnom registri pred vyhlásením konkurzu okrem záložného práva zriadeného správcom; na výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu nemôže vzniknúť zabezpečovacie právo ani ako na budúcom majetku.

(2)  Zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi sa vzťahuje na majetok, ktorý podliehal konkurzu v čase vyhlásenia konkurzu alebo v čase ukončenia prevádzky podniku, ak správca pokračuje v prevádzke, alebo v čase vzniku záložného práva, ak ide o záložné právo vzťahujúce sa na budúci majetok.

(3)  Zabezpečovací prevod práva na zabezpečeného veriteľa sa v konkurze považuje za neúčinný a zabezpečený veriteľ, ak zabezpečovací prevod práva spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásil, má v konkurze postavenie zabezpečeného veriteľa so záložným právom k predmetu zabezpečovacieho prevodu práva; pre poradie tohto zabezpečovacieho práva je rozhodujúci čas prevodu práva na zabezpečeného veriteľa. Ustanovenie sa použije rovnako na zabezpečovacie práva s podobným obsahom a účinkami, ako je obsah a účinky zabezpečovacieho prevodu práva.

(4)  Zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu vykonať inak ako podľa tohto zákona.

Komentár k § 50

Zabezpečovacie práva sú upravené týmto ustanovením.

Dispozičné práva úpadcu sú obmedzené aj účinkom vyhlásenia konkurzu, ktorým je nemožnosť nadobudnúť zabezpečovacie právo na majetok úpadcu. Výnimkou je len už zriadené záložné právo na majetok, ktorý nadobudne záložca v budúcnosti. Zákon vylučuje, aby zálohom mohol byť výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

Postavenie veriteľa, ktorý má svoju pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím prevodom práva, má v konkurze postavenie oddeleného veriteľa ako záložný veriteľ.

Záložný veriteľ nemôže začať výkon záložného práva spôsobom určeným v zmluve prípadne v osobitných zákonoch, oddelený veriteľ sa uspokojuje iba spôsobom určeným v tomto zákone.

 

Zabezpečovacie právo

Uvedené právo nemôže v súlade s týmto zákonom vzniknúť na majetku, ktorý podlieha konkurzu, počas tohto konkurzu. Výnimkou je záložné právo, ktoré sa vzťahuje na budúci majetok,

–   ak bolo zriadené a zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv,

–   ak bolo zriadené a zaregistrované v katastri nehnuteľností,

–   ak bolo zriadené a zaregistrované v osobitnom registri,

pred vyhlásením konkurzu.

Výnimkou je aj záložné právo, ktoré je zriadené správcom.

Poznámka

Novelou zákona č. 377/2016 Z. z. sa umožnilo financovanie nadobúdania vecí z konkurznej podstaty z bankových úverov. Absencia možnosti financovať nadobudnutie majetku z konkurzu cudzími zdrojmi vedie k zúženiu okruhu záujemcov o speňažovaný majetok a k zníženiu výťažnosti dosiahnutej zo speňažovania v rámci konkurzu oproti predaju mimo režimu insolvencie.

Čo sa týka výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu, tak na tento výťažok nemôže vzniknúť zabezpečovacie právo, a to ani ako na budúcom majetku.

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. došlo k spresnenie ako posudzovať predmet zabezpečenia, resp. rozsah oddelenej podstaty v prípade meniaceho sa predmetu zabezpečenia v dôsledku prevádzky podniku. Typicky, ak sú predmetom zabezpečenia pohľadávky prípadne tovarové zásoby a pod., rozsah oddelenej podstaty sa určí ku dňu ukončenia prevádzky.

 

Zabezpečovací prevod práva

–   v konkurze sa zabezpečovací prevod práva na zabezpečeného veriteľa považuje za neúčinný,

–   zabezpečený veriteľ má v konkurze postavenie zabezpečeného veriteľa so záložným právom k predmetu zabezpečovacieho prevodu práva, pričom uvedené platí, ak zabezpečovací prevod práva tento veriteľ prihlásil,

–   čo sa týka poradia zabezpečovacieho práva – rozhoduje čas samotného prevodu na veriteľa.

§ 51

Dobrovoľné dražby

Ak podľa osobitného zákona⁸⁾ bol udelený príklep k predmetu dražby, ktorý podlieha konkurzu, pred vyhlásením konkurzu a vydražiteľ dražobníkovi zaplatil cenu dosiahnutú vydražením, vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby prechádza na vydražiteľa. Výťažok dražby sa pritom stáva súčasťou príslušnej podstaty a náklady dražby sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je navrhovateľom dražby veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

Komentár k § 51

Ustanovenie sa zaoberá dobrovoľnými dražbami, pričom sa upravuje účinok na dobrovoľné dražby, ktoré prebiehali v čase vyhlásenia konkurzu.

 

Dobrovoľné dražby

Upravené sú zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje dobrovoľné dražby, kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich.

V prípade, že bol podľa zákona o dobrovoľných dražbách udelený príklep k predmetu dražby, ktorý podlieha konkurzu, pred vyhlásením konkurzu a vydražiteľ dražobníkovi zaplatil cenu dosiahnutú vydražením, vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby prechádza na vydražiteľa.

 

Výťažok dražby

–   stáva sa súčasťou príslušnej podstaty,

–   náklady dražby sú pohľadávkou proti príslušnej podstate,

–   výťažok sa vypláca veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho pohľadávky, ako keby konkurz vyhlásený nebol. Uvedené však platí za splnenia podmienky, že tento veriteľ bol navrhovateľom dražby.

§ 52

Zánik jednostranných právnych úkonov

(1)  Vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, najmä jeho príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry. Ten, komu boli príkazy, poverenia, plnomocenstvá alebo prokúry udelené, je povinný po ich zániku urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad tak, aby úpadca neutrpel ujmu na svojich právach. Takto urobené úkony majú rovnaké právne účinky, akoby príkaz, poverenie, plnomocenstvo alebo prokúra trvali aj po vyhlásení konkurzu. Náklady týchto úkonov sú pohľadávkou proti podstate.

(2)  Vyhlásením konkurzu zanikajú aj dovtedy neprijaté úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu. Návrhy na uzavretie zmluvy, ktoré úpadca do vyhlásenia konkurzu neprijal, môže prijať len správca.

Komentár k § 52

Zánik jednostranných právnych úkonov upravuje uvedené ustanovenie.

Rovnako ako podľa predchádzajúcej právnej úpravy, tak aj v súlade s touto právnou úpravou zanikajú

–   úpadcove príkazy,

–   úpadcove poverenia,

–   úpadcove plnomocenstvá,

–   úpadcove prokúry.

Zákon však týmto osobám ukladá vykonať ešte úkony, ktoré neznesú odklad, bez ktorých by mohol úpadca utrpieť ujmu.

Úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy vyhlásením konkurzu zanikajú a návrhy na uzavretie zmluvy s úpadcom môže prijať za dlžníka len správca.

§ 53

Zánik bezpodielového
spoluvlastníctva manželov

(1)  Vyhlásením konkurzu zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa do vyhlásenia konkurzu už zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie.

(2)  Správca je oprávnený vykonať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého vyhlásením konkurzu namiesto úpadcu vrátane podania návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov príslušným súdom. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného príslušným súdom.

(3)  Ak úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo pred vyhlásením konkurzu,

a) dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavreté v posledných šiestich mesiacoch pred vyhlásením konkurzu sú neplatné,

b) ak sa už začalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa doposiaľ právoplatne neskončilo, vstupuje správca do konania namiesto úpadcu dňom vyhlásenia konkurzu,

c) ak sa ešte nezačalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je správca povinný bezodkladne podať návrh na toto vyporiadanie namiesto úpadcu,

d) na účinnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné schválenie príslušným súdom.

(4)  Dohody o úprave bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu, ktoré rozširujú rozsah bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu aj na majetok pôvodne patriaci len úpadcovi alebo zužujú rozsah bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu v prospech jeho manžela, sú neplatné, ak boli uzatvorené šesť mesiacov pred vyhlásením konkurzu.

(5)  Ak úpadca počas konkurzu uzavrie manželstvo, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniká až zrušením konkurzu.

Komentár k § 53

Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov je predmetom tohto ustanovenia.

Poznámka

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, skrátene BSM, je teda jedným z druhov spoluvlastníctva upravenom v Občianskom zákonníku. Môže vzniknúť výlučne len medzi manželmi, t. j. ide o právnu úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi. Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva, pri ktorom môžu existovať rôzne výšky podielov, BSM nemá určené podiely spoluvlastníkov. Do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol každý z manželov počas trvania manželstva, teda od uzatvorenia manželstva až po jeho zánik (rozvodom, smrťou či vyhlásením za mŕtveho) alebo po zrušenie BSM súdom počas trvania manželstva. Napríklad sem patrí príjem z práce alebo z podnikania, zisk z podnikania, hnuteľné veci, nehnuteľnosti nadobudnuté počas manželstva. Veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne s tým, že spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na takéto veci (napr. náklady na údržbu rodinného domu, ktorý spoločne kúpili po uzavretí manželstva).

Úprava zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostala oproti predchádzajúcemu zneniu zachovaná. Zákon rieši aj prípad dohody manželov o rozšírení a zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípad uzavretia manželstva s úpadcom počas konkurzu.

 

Zánik úpadcovho bezpodielového spoluvlastníctva manželov

–   vyhlásením konkurzu dochádza k zániku,

–   po vyhlásení konkurzu a následne po zániku BSM, musí dôjsť k vysporiadaniu, ak BSM vysporiadané do vyhlásenia nebolo.

Vysporiadanie BSM

–   oprávneným vysporiadať zaniknuté BSM je správca namiesto úpadcu,

–   správca je oprávnený podať návrh na vysporiadanie BSM súdom,

–   zákon umožňuje vysporiadanie BSM na základe dohody, a to vo forme zmieru schváleného príslušným súdom – dohodu uzatvára správca.

 

BSM zaniknuté pred vyhlásením konkurzu

–   neplatné sú dohody o vyporiadaní BSM, ktoré boli uzavreté v posledných šiestich mesiacoch pred vyhlásením konkurzu,

–   správca vstupuje do konania namiesto úpadcu dňom vyhlásenia konkurzu v prípade, že sa už začalo konanie o vyporiadaní BSM, ale toto ešte nebolo právoplatne skončené,

–   povinnosťou správcu je podať návrh na vyporiadanie BSM namiesto úpadcu bez zbytočného odkladu, a to v prípade, že sa vysporiadanie ešte nezačalo,

–   príslušný súd musí a je zo zákona oprávnený schváliť dohodu o BSM, a to z dôvodu, aby nadobudla účinnosť.

 

Dohody o úprave BSM úpadcu

V prípade dohôd, ktoré boli uzavreté šesť mesiacov pred vyhlásením konkurzu, sú neplatné, pričom sa to týka dohôd o rozšírení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu aj na majetok pôvodne patriaci len úpadcovi alebo zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu v prospech jeho manžela.

Zákon upravuje aj situáciu, že v priebehu konkurzného konania dôjde k uzavretiu manželstva úpadcu. BSM vznikne až zrušením konkurzu.

§ 54

Započítanie pohľadávok

(1)  Proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

(2)  Pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke.

(3)  Proti pohľadávke zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka nie je možné započítať žiadnu pohľadávku.

(4)  Započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.

Komentár k § 54

Započítanie pohľadávok upravené týmto ustanovením je možné, až na výnimky uvedené v tomto ustanovení.

 

Výnimky

–   proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu,

–   proti podmienenej pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať podmienenú pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, pričom platí, že podmienená pohľadávka sa uplatňuje zásadne prihláškou nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke,

–   pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke,

–   prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke,

–   pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke,

–   proti pohľadávke zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka nie je možné započítať žiadnu pohľadávku.

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa v ustanovení zaviedla úprava v spojení s novou úpravou zodpovednosti štatutárov za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

§ 55

Postúpenie pohľadávok

Zmluvné dojednania zakazujúce úpadcovi postúpenie jeho pohľadávok alebo zakazujúce postúpenie pohľadávok, ktoré vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, sú počas konkurzu neúčinné a správca, ako aj veriteľ môžu tieto pohľadávky postúpiť na iné osoby.

Komentár k § 55

V konkurze sa neuplatňuje zákaz postúpenia pohľadávky, ak by to odporovalo dohode s dlžníkom, ktorým môže byť úpadca, ale aj veriteľ úpadcu.

§ 56

Pracovnoprávne vzťahy

Vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu. Oprávnenie podľa prvej vety má správca aj vtedy, ak koná za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu podľa osobitného predpisu.^11a)

Komentár k § 56

V pracovnoprávnych vzťahoch koná za úpadcu správca, pričom zákon rozširuje okruh výpovedných dôvodov aj na prípad vyhlásenia konkurzu.

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. ustanovenie doplnila precizovaním povinností správcu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnom poistení. To znamená, že oprávnenie má správca aj v prípade, ak koná za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu.

Poznámka

Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty sú povinní oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa do ôsmich dní od jej vzniku. Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty a zamestnanec sú povinní oznámiť príslušnej pobočke všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia. Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty sú povinní potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu podľa § 102 ods. 1 za posledné tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné tri mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu. Potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu súčasne predloží príslušnej pobočke. Príslušná pobočka je povinná doručiť zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty tlačivá na získanie údajov potrebných na poskytovanie dávky garančného poistenia do piatich pracovných dní od doručenia oznámenia o platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty po vyplnení všetkých požadovaných údajov na stanovenom tlačive sú povinní potvrdiť ich správnosť a doručiť ho príslušnej pobočke do desiatich pracovných dní od doručenia tlačiva. Ak súd rozhodol o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo zastavil konkurzné konanie z iného dôvodu ako pre nedostatok majetku, zamestnávateľ je povinný vrátiť Sociálnej poisťovni sumu vyplatenej dávky garančného poistenia zvýšenú o úrok vo výške diskontnej úrokovej sadzby platnej v deň jej vrátenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo o zastavení konkurzného konania.

§ 56a

Zmeny v obchodnej spoločnosti

Zmluva o zlúčení, zmluva o splynutí alebo projekt rozdelenia úpadcu podlieha súhlasu správcu. Splynutie, zlúčenie alebo rozdelenie úpadcu možno zapísať do obchodného registra iba so súhlasom správcu.

Komentár k § 56a

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa do zákona doplnilo ustanovenie upravujúce zmeny v obchodnej spoločnosti.

Ustanovilo sa, aby po vyhlásení konkurzu zmluva o zlúčení, zmluva o splynutí alebo projekt rozdelenia úpadcu podliehala súhlasu správcu a návrh na zápis do obchodného registra bolo možné podať efektívne len po súhlase správcu.

Druhý oddiel

Odporovateľné právne úkony

§ 57

Právo odporovať právnemu úkonu

(1)  Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

(2)  Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

(3)  Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.

(4)  Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa § 107a ods. 1 platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku.

(5)  Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

Komentár k § 57

Právna úprava popri sprecizovaní existujúcej úpravy týkajúcej sa možnosti odporovať právnym úkonom ukracujúcim veriteľa zaviedla aj dve nové skutkové podstaty odporovateľnosti. Ide o tzv. zvýhodňujúce právne úkony a právne úkony za nižšiu protihodnotu pre prípad úpadku.

 

Znaky odporovateľnosti

Tak ako v minulosti, spoločným znakom všetkých skutkových podstát odporovateľnosti je neúčinnosť napadnutého právneho úkonu voči konkurzným veriteľom. Osobou oprávnenou uplatňovať odporovanie právneho úkonu voči povinnej osobe je správca alebo veriteľ.

To, že inak odporovateľný právny úkon je uskutočnený na základe vykonateľného rozsudku, neznamená, že daný úkon nemôže byť napadnutý ako odporovateľný právny úkon, ak sú inak splnené predpoklady odporovateľnosti.

 

Lehota na odporovanie

Právo odporovať právnemu úkonu podľa tohto zákona je možné iba v stanovenej lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu.

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. došlo k zmene šesťmesačnej lehoty na lehotu jedného roka. Predchádzajúca 6 mesačná prekluzívna lehota, v ktorej museli byť uplatnené všetky odporovacie žaloby, bola v niektorých prípadoch objektívne krátka, najmä ak došlo k výmene správcu alebo išlo o zložitý konkurz s vysokým počtom veriteľov a veľkým rozsahom konkurznej podstaty. V týchto prípadoch správca z objektívnych dôvodov nebol vždy schopný v 6 mesačnej lehote zistiť a posúdiť všetky potencionálne odporovateľné právne úkony a podať voči ním odporovacie žaloby. Z týchto dôvodov sa zaviedla prekluzívna lehota na uplatnenie odporovacieho práva predĺžená zo 6 mesiacov na 1 rok.

Základným predpokladom na úspešné uplatnenie odporovateľného právneho úkonu je skutočnosť, že daný právny úkon sa uskutočnil v istej relevantnej dobe. V zákone sa táto doba počíta spätne od začatia konkurzného konania. Jej dĺžka závisí od jednotlivých skutkových podstát a od toho, či ide o právny úkon so spriaznenou osobou.

Ak príslušný súd doručí konkurznému súdu právoplatné rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia majetku, konkurzný súd bezodkladne bez návrhu rozhodne o vyhlásení konkurzu na majetok toho, komu bol takýto trest uložený. Konkurzný súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

 

Ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku

Ako uvádza dôvodová práva, výklad právnych noriem často trpí textualistickým zajatím, čo viedlo pri aplikácii k situáciám, ktoré sa v audiovizuálnej tvorbe zvyknú podávať ako komické „Rozkaz znel jasne: muž s koženou brašnou nesmie prejsť!“. Medzi príklady takejto na textualistickom základe budovanej diskusie patrí aj diskusia o otázke, či „Je štát s nárok na prepadnutie majetku veriteľom?“ Je pritom zrejmé, že veriteľom je každý (aj štát), kto má právo na plnenie alebo inú činnosť od iného. V prípade prepadnutia majetku je akurát špecifické, že vo všeobecnosti sa nedá hodnota „pohľadávky“ štátu zafixovať na konkrétnu hodnotu, keďže sa mení tak ako sa mení aj hodnota majetkových hodnôt, ktoré trest prepadnutia majetku postihuje. Ide však len o prípad, ktorému sa právna úprava inak nevyhýba. Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka pre platný vznik záložného práva napr. postačí, ak je hodnota zabezpečenej pohľadávky určiteľná.

Taktiež okolnosť, či v ustanovení § 57 ods. 4 použité slová „prihlásenej“ diskvalifikujú štát s možnosti riešenia odporovateľnosti v konkurze, zvykne byť nadnášaná ako sporná.

Pritom podľa § 107a ods. 2 resp. ods. 6 je zrejmé, že sa nárok štátu z titulu prepadnutia majetku má byť v konkurze uspokojovaný, hoci zákonodarca výslovne neuvádza, že by mal byť prihlasovaný. To vedie len k logickému záveru, že nárok z titulu prepadnutia majetku je prihlásený automaticky. Jeho uspokojenie predstavuje kľúčový dôvod, pre ktorý sa takýto konkurz vedie a štát, snáď len na zmiernenie sekundárnej viktimizácie, umožnil iným veriteľom mať podiel na majetkovej podstate, ktorý predchádza uspokojeniu nároku štátu z prepadnutia majetku.

Zavádzanie určitého pravidla je však vždy komplikované, keďže môže byť argumentované, že zavádza novú právnu situáciu a pri doterajších situáciách sa presadí výkladové pravidlo „a contrario“. V tomto prípade išlo po novele zákona č. 312/2020 Z. z. v odseku 4 len o spresnenie textu a nezaviedlo sa žiadne nové pravidlo a ani sa právna situácia nezmenila.

 

Určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa do ustanovenie vložilo znenie odseku 5, v súlade s ktorým, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

V prípade, že pred vyhlásením konkurzu teda prebiehalo reštrukturalizačné konanie, ustanovilo sa, aby spätné lehoty, v ktorých možno postihovať právne úkony z pohľadu ich odporovateľnosti, sa počítala nie od začatia konkurzného konania, ale už od začatia reštrukturalizačného konania.

§ 58

Odporovanie právnym úkonom

bez primeraného protiplnenia

(1)  Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

(2)  Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

(3)  Ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

(4)  V konkurze podľa § 107a ods. 1 možno odporovať právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené od spáchania trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však počas piatich rokov pred vyhlásením konkurzu.

Komentár k § 58

Odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia je upravené týmto ustanovením.

Príkladmi právnych úkonov bez primeraného plnenia sú transakcie, a to napríklad

–   darovanie,

–   bezodplatný prevod,

–   prevod, ak hodnota protiplnenia je podstatne nižšia než hodnota plnenia dlžníka,

–   prevzatie ručiteľského záväzku dlžníkom bez adekvátnej protihodnoty od osoby, za ktorej záväzky dlžník ručí.

 

Odporovanie právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia

–   ak úkon spôsobil úpadok dlžníka,

–   ak úkon bol urobený počas úpadku dlžníka,

V prípade konkurzu podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku.

Poznámka

Pri vyjadrení právnych noriem je na zdôraznenie určitého pravidla vhodné použiť právnu domnienku. Ustanovenie § 58 ods. 2 patrí medzi ustanovenia, kde je vhodné na zvýraznenie pravidla takúto (nevyvrátiteľnú) domnienku vyjadriť, hoci právna prax by k nej mala dospieť aj bez takéhoto vyjadrenia.

Ak niekto spácha trestný čin, za ktorý mu môže byť uložený trest prepadnutia majetku, musí si byť vedomý, že týmto okamihom sa dostal do úpadku. Ide o hmotnoprávny následok. Okolnosť, či sa spáchanie trestného činu určitej osobe podarí preukázať, je otázka procesná.

Od spáchania trestného činu je potrebné hľadieť na štát optikou veriteľa s minimálne s budúcou pohľadávkou na majetkovej podstate osoby, ktorej môže byť trest prepadnutia majetku uložený. Páchateľ (budúci odsúdený) môže mať tendenciu takýto nárok štátu ukracovať, a to tak, že uskutočňuje úkony bez primeraného protiplnenia. Typicky ide o darovanie alebo predaj majetku za neštandardných podmienok (nemusí ísť len o nízku cenu ale aj o iné podmienky). Tretie osoby v skutočnosti len spravujú majetok páchateľa pod rúškom formálneho vlastníctva. K uvedenému zneniu došlo po novele zákona č. 312/2020 Z. z.

V prípade právneho úkonu urobeného v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, tak zo zákona sa úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu predpokladá.

 

Ktorým právnym úkonom možno odporovať bez primeraného protiplnenia

–   odporovať možno právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania,

–   odporovať možno právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania – právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom.

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. došlo v ustanovení k zmenám, na základe ktorých sa upravilo plynutie spätnej lehoty pre odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia za účelom ukrátenia nároku z prepadnutia majetku. V tomto prípade sa nejaví ako potrebné pre účely plynutia spätnej lehoty rozlišovať, či išlo o úkony v prospech spriaznenej osoby alebo nie. Z pohľadu páchateľa je pre tendenciu zvýšeného počtu úkonov smerujúcich k zbavovaniu sa majetku rozhodujúce práve obdobie pred odsúdením. Pre ochranu právneho styku by však nemalo byť dlhšie ako 5 rokov.

§ 59

Odporovanie zvýhodňujúcemu
právnemu úkonu

(1)  Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

(2)  Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.

(3)  Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

(4)  Ak odsek 5 neustanovuje inak, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

(5)  V konkurze podľa § 107a ods. 1 možno odporovať zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené od spáchania trestného činu, za ktoré bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však počas piatich rokov pred vyhlásením konkurzu.

(6)  Rovnako ako právny úkon sa posudzuje aj dlžníkovo opomenutie, v dôsledku ktorého dlžník stratil právo alebo v dôsledku ktorého sa voči nemu založili, zachovali alebo zabezpečili majetkové právne nároky.

Komentár k § 59

Ustanovenie upravuje odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu.

Cieľom tohto ustanovenia je zabrániť zvýhodneniu postavenia jedného veriteľa voči iným veriteľom v čase, keď dlžník už je objektívne v úpadku, ale takýto úpadok nebol ešte formálne deklarovaný. Typickým príkladom takéhoto zvýhodnenia je zriadenie záložného práva dlžníkom v prospech veriteľa v čase, keď dlžník už bol v úpadku. Inými slovami, takáto nová skutková podstata by mala (okrem iného) nahradiť existujúce pravidlo zákazu zriadenia práva na oddelené uspokojenie v dobe dvoch mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Toto dvojmesačné pravidlo má totiž vo svojej podstate rovnaký cieľ (t. j. zabrániť zvýhodňovaniu niektorých veriteľov v čase tesne pred konkurzom, keď sa predpokladá dlžníkov úpadok), ale kvôli svojmu absolútnemu účinku má negatívny dopad na veriteľov, ktorí by v dobrej viere tesne pred konkurzom úverom zabezpečeným na majetok dlžníka chceli financovať dlžníka práve v záujme jeho záchrany.

 

Zvýhodňujúci právny úkon

Zákon umožňuje jeho odporovanie

–   ak spôsobil úpadok dlžníka,

–   bol urobený počas úpadku dlžníka.

V prípade, ak ide o konkurz, ak príslušný súd doručí konkurznému súdu právoplatné rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia majetku, a následne konkurzný súd bezodkladne bez návrhu rozhodne o vyhlásení konkurzu na majetok toho, komu bol takýto trest uložený, platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá.

Poznámka

Novelou zákona č. 312/2020 Z. z. sa sprecizovalo znenie odseku 3, čo znamená, že pri vyjadrení právnych noriem je na zdôraznenie určitého pravidla vhodné použiť právnu domnienku. Ustanovenie patrí medzi ustanovenia, kde je vhodné na zvýraznenie pravidla takúto (nevyvrátiteľnú) domnienku vyjadriť, hoci právna prax by k nej mala dospieť aj bez takéhoto vyjadrenia. Ak niekto spácha trestný čin, za ktorý mu môže byť uložený trest prepadnutia majetku, musí si byť vedomý, že týmto okamihom sa dostal do úpadku. Ide o hmotnoprávny následok. Okolnosť, či sa spáchanie trestného činu určitej osobe podarí preukázať, je otázka procesná. Od spáchania trestného činu je potrebné hľadieť na štát optikou veriteľa s minimálne s budúcou pohľadávkou na majetkovej podstate osoby, ktorej môže byť trest prepadnutia majetku uložený. Páchateľ (budúci odsúdený) môže mať tendenciu takýto nárok štátu ukracovať a to tak, že uskutočňuje úkony bez primeraného protiplnenia. Typicky ide o darovanie alebo predaj majetku za neštandardných podmienok, nemusí ísť len o nízku cenu, ale aj o iné podmienky. Tretie osoby v skutočnosti len spravujú majetok páchateľa pod rúškom formálneho vlastníctva.

Jednoročná lehota

Aj v tomto ustanovení sa uplatňuje lehota jedného roka, čo znamená, že odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Odporovať je možné tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania, a to v prípade, ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom.

Poznámka

Ustanovenie sa po novele zákona č. 348/2011 Z. z. doplnilo odsekmi 5 a 6. Výslovne sa upravilo, že na účely neúčinnosti právnych úkonov (odporovateľnosti), tak ako právne úkony dlžníka, je potrebné posudzovať jeho kvalifikované opomenutia. Ide o situácie, kedy v obdobnom postavení určitá osoba, konajúca s bežnou starostlivosťou o svoje záujmy, pre obranu alebo uplatnenie svojich práv uskutočnila určitý úkon alebo niečo vykonala. Nekonanie dlžníka vedie, vo výsledku, k ukráteniu veriteľov

§ 60

Odporovanie ukracujúcemu

právnemu úkonu

(1)  Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

(2)  Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom alebo o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

(3)  Ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

(4)  V konkurze podľa § 107a ods. 1 možno odporovať ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené od spáchania trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však počas desiatich rokov pred vyhlásením konkurzu.

Komentár k § 60

Ustanovenie upravuje odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu.

Na rozdiel od dvoch vyššie uvedených skutkových podstát, môže oprávnená osoba pri odporovateľných právnych úkonov ukrátenia veriteľa odporovať takýmto úkonom bez ohľadu na to, či bol dlžník v čase uskutočnenia danej transakcie v úpadku (alebo sa v dôsledku transakcie dostal do úpadku). Účelom tohto typu odporovateľnosti je chrániť veriteľov pred akýmikoľvek úkonmi dlžníka, ktoré objektívne ukracujú jeho veriteľov, a to aj v mimoúpadkových situáciách dlžníka. To znamená, že zákon umožňuje odporovať tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, a to v prípade, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

 

Prezumpcie

Jedným z kľúčových legislatívnych nástrojov, ktorý zákonodarca používa pri úprave neúčinnosti právnych úkonov (odporovateľnosti) sú prezumpcie. Prezumpcie v procesnom práve sa prejavujú ako prostriedok vedúci k rozkladaniu dôkazného bremena.

Pôvodné pravidlo v § 60 ods. 2 bolo jedným s príkladov použitia takejto prezumpcie, a teda rozloženia dôkazného bremena. Ak ide o úkon v prospech spriaznenej osoby dlžníka, ukracujúci úmysel dlžníka ako aj vedomosť protistrany o ňom sa predpokladal.

Nové pravidlo po novele zákona č. 312/2020 Z. z. malo za účel uvedenú prezumpciu ešte rozšíriť aj na prípady, ak ide o zjavné mrhanie majetkom, a to bez ohľadu na to, či druhá strana je spriaznenou osobou dlžníka. Právny styk pri nakladaní s majetkovými hodnotami má prebiehať v súlade s princípom nezávislého vzťahu (arm´slenght principle). Aj osobe, ktorá nie je spriaznená s dlžníkom (resp. túto spojitosť nie je možné vždy preukázať), musí byť podozrivá transakcia, pri ktorej dlžník mrhá s majetkom. „Mrhanie majetkom“ sa musí posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti transakcie a na účely tohto ustanovenia nie je vhodné a ani účelné toto slovné spojenie bližšie špecifikovať, keďže sa musí posúdiť s ohľadom na okolnosti veci. Mrhaním majetku treba predovšetkým rozumieť, že pôjde o nehospodárne a ľahkovážne zaobchádzanie s majetkom. Ak ide o bežnú transakciu v bežnom právnom styku, je namieste vyžadovať od nadobúdateľa ostražitosť obvyklú. Ak ide však o neobvyklú transakciu, je možné od nadobúdateľa požadovať, aby preukázal, čo ho viedlo k jej uskutočneniu s budúcim úpadcom a čo vykonal na to, aby s prihliadnutím na okolnosti prípadu predišiel neúčinnosti.

To znamená, že ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom alebo o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Zo zákona vyplýva, že je možné odporovať len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Poznámka

Novelou zákona č. 312/2020 Z. z. sa do ustanovenia doplnil odsek 4, zaoberajúci sa ukracujúcimi právnymi úkonmi urobené od spáchania trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však počas desiatich rokov pred vyhlásením konkurzu.

§ 61

Odporovanie právnemu úkonu

urobenému po zrušení konkurzu

Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil po zrušení konkurzu, ak do šiestich mesiacov od zrušenia konkurzu bol na jeho majetok opätovne vyhlásený konkurz; odporovať však nemožno bežným právnym úkonom dlžníka.

Komentár k § 61

Ustanovením je upravené odporovanie právnemu úkonu urobenému po zrušení konkurzu.

Na čas po zrušení konkurzu do opätovného vyhlásenia konkurzu v lehote šiestich mesiacov sa vzťahuje sprísnená ochrana veriteľov ohľadne právnych úkonov dlžníka, ktorými ukracuje svojich veriteľov. V tomto prípade sa nedokazuje vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť, zvýhodniť niektorého veriteľa.

§ 62

Uplatnenie odporovacieho práva

(1)  Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

(2)  Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak

a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,

b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo

c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.

(3)  Ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi; ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti podľa osobitného predpisu.¹²⁾

(4)  Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka.

(5)  Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

(6)  Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.

(7)  V konkurze podľa §107a ods. 1 má na účely uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu dočasný správca rovnaké postavenie ako veriteľ.

Komentár k § 62

Uplatnenie odporovacieho práva je upravené týmto ustanovením.

Poznámka

Podľa vykonávacej vyhlášky k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, ak nárok podliehajúci konkurzu vznikol uplatnením odporovacieho práva u povinnej osoby správcom alebo na súde žalobou podanou správcom, za prijatie peňažného plnenia z nároku alebo z odplatného prevodu majetku z nároku, ktorý vznikol uplatnením odporovacieho práva, patrí správcovi odmena 25 % z takto získaného výťažku. Z tejto časti výťažku sa odmena správcu už iným spôsobom neurčuje ani nezvyšuje.

Ak bol správca pri uplatnení odporovacieho práva a vymáhaní nárokov z neho zastúpený advokátom, odmena z výťažku sa zníži o náklady vynaložené na advokáta, ktoré sa majú uspokojiť z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu ako pohľadávka proti podstate.

Proti komu možno odporovať

Ustanovením sa špecifikuje, proti komu možno odporovať právnemu úkonu. To znamená, že právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje

–   proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol,

–   v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil,

–   kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

 

Vymedzený okruh osôb

V odseku 2 sa upravuje okruh osôb, ktoré neboli v právnom vzťahu priamo s úpadcom, ale o okolnostiach odporovateľnosti tohto predchádzajúceho úkonu vedeli, prípadne majetok alebo právo k cudziemu majetku nadobudli bezplatne, alebo sú spriaznenými osobami s úpadcom, alebo osobou, ktorá ušlý majetok úpadcu nadobudla. Všetky predchádzajúce právne úkony musia byť neúčinné, aby sa mohlo úspešne odporovať voči takýmto tretím osobám.

V prípade, že sa proti týmto právnym úkonom odporuje, tak sa musí odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka.

Odsek 3 upravuje situáciu, ak ušlý majetok sa prechodom práv nachádza u dedičov alebo univerzálnych právnych nástupcov osoby, proti ktorej možno odporovať právnemu úkonu.

To znamená, že ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi. Zákon vymedzuje aj situáciu, že ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet. Tak v uvedenom prípade právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti podľa Obchodného zákonníka.

Poznámka

Ustanovenia upravujúce jednotlivé formy spoločností ustanovujú, v akom rozsahu ručia spoločníci za záväzky spoločnosti. Pre ich ručenie sa použijú obdobne ustanovenia o ručení, pokiaľ z iných ustanovení Obchodného zákonníka nevyplýva niečo iné. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, ručia spoločníci za záväzky spoločnosti len do výšky, v ktorej veritelia, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, neboli uspokojení v konkurznom konaní.

Kde sa uplatňuje právo odporovať

–   u povinnej osoby,

–   žalobou na súde.

Odporuje buď správca alebo veriteľ.

Čo sa týka rozhodnutia súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu, tak uvedené rozhodnutie je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.

Nároky z neúčinného právneho úkonu si uplatňuje

–   správca,

–   veriteľ.

Tieto osoby si nároky uplatňujú v prospech podstaty.

Poznámka

Podľa novely zákona č. 348/2011 Z. z. by právo popierať pohľadávky z dôvodu odporovateľnosti malo byť dané aj veriteľom.

Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu

–   uplatniť môže správca,

–   uplatniť môže veriteľ prihlásenej pohľadávky,

–   ide o právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu,

–   vymedzené osoby odporujú stanoveným spôsobom – prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.

 

Postavenie dočasného správcu

Poznámka

Novelou zákona č. 312/2020 Z. z. sa do ustanovenia doplnilo znenie odseku 7. Je zrejmé, že nárok štátu z titulu prepadnutia majetku má byť v konkurze uspokojovaný, hoci zákonodarca výslovne neuvádza, že by mal byť prihlasovaný.

Nárok z titulu prepadnutia majetku je prihlásený automaticky. Jeho uspokojenie predstavuje kľúčový dôvod, pre ktorý sa takýto konkurz vedie a štát, snáď len na zmiernenie sekundárnej viktimizácie, umožnil iným veriteľom mať podiel na majetkovej podstate, ktorý predchádza uspokojeniu nároku štátu z prepadnutia majetku.

Zavádzanie určitého pravidla je však vždy komplikované, keďže môže byť argumentované, že sa zaviedla nová právna situácia a pri doterajších situáciách by sa presadilo výkladové pravidlo „a contrario“. V tomto prípade však išlo len o spresnenie textu a nezaviedlo sa žiadne nové pravidlo a ani sa právna situácia nezmenila.

§ 63

Následky neúčinných
právnych úkonov

(1)  Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

(2)  Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.

(3)  Ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.

Komentár k § 63

Ustanovením sú upravené následky neúčinných právnych úkonov.

Zákon podrobne špecifikuje účinky úspešného uplatnia niektorých z troch vyššie uvedených skutkových podstát v závislosti od povahy konkrétneho napadnutého právneho úkonu a v závislosti od osoby, voči ktorej sa takáto neúčinnosť uplatňuje. Možnosť uplatniť neúčinnosť úkonov existuje vo vzťahu k akejkoľvek osobe (bez ohľadu na to, či ide o osobu, s ktorou dlžník priamo uzatvoril relevantnú transakciu). Avšak toto pravidlo sa neaplikuje vo vzťahu ku tretej osobe, ktorá získala úžitok z pôvodného napadnutého úkonu dobromyselné, pričom pri spriaznených osobách sa predpokladá, že nie sú dobromyslené. Uvedené sa umožňuje v prípade kolobehu úžitku z odporovaného právneho úkonu medzi spriaznenými osobami postihnutie ktorúkoľvek osoby z tohto reťazca.

 

Následky uplatnenia

Následné ustanovenia rozlišujú medzi následkami uplatnenia odporovania právneho úkonu proti pôvodnej povinnej osobe a proti tretej osobe. Ak bola pôvodná povinná osoba zrušená s likvidáciu, zákon predpokladá možnosť uplatniť neúčinnosť úkonov aj voči osobám, ktoré prijali likvidačný zostatok z takto zrušenej spoločnosti, a to v rozsahu takto prijatého úžitku.

§ 64

Vrátenie vzájomného plnenia

Ten, kto v dôsledku neúčinného právneho úkonu plnil do podstaty, môže požadovať vrátenie vzájomného plnenia od svojho predchodcu. Predchodca, ktorý má povinnosť vrátiť vzájomné plnenie svojmu nástupcovi, má právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia od svojho predchodcu; ak je predchodcom úpadca, právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia možno uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v primeranom rozsahu, v ktorom sa plnenie do podstaty vrátilo.

Komentár k § 64

Ustanovenie upravuje vrátenie vzájomného plnenia, respektíve upravuje vrátenie vzájomných plnení medzi účastníkmi neúčinných právnych úkonov. Zo znenia ustanovenia vyplýva, že ten, kto v dôsledku neúčinného právneho úkonu plnil do podstaty, môže požadovať vrátenie vzájomného plnenia od svojho predchodcu.

 

Predchodca

–   ten, kto má povinnosť vrátiť vzájomné plnenie svojmu nástupcovi, má právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia od svojho predchodcu,

–   predchodca, ktorý bol úpadcom, má právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia, ktoré je možné uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, v primeranom rozsahu, v ktorom sa plnenie do podstaty vrátilo.

§ 65

Vydanie obohatenia z podstaty

Ak v dôsledku plnenia pre neúčinný právny úkon do podstaty sa podstata obohatila, ten, na úkor koho sa podstata obohatila, má právo na vydanie obohatenia z podstaty; nárok z obohatenia podstaty si možno uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate.

Komentár k § 65

Účelom tohto ustanovenia bolo vymedziť osud nárokov pôvodnej povinnej osoby alebo inej osoby voči dlžníkovi a ich vzájomné nároky potom, ak splnili nároky vyplývajúce z odporovateľného právneho úkonu. Čo sa týka nároku z obohatenia podstaty, tak tento je možné si uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate.

§ 66

Náhrada škody

Ak sa plní do podstaty v dôsledku neúčinného právneho úkonu majetok zaťažený právom k cudzej veci, ktoré bolo na majetku zriadené po tom, čo bol majetok prevedený z majetku dlžníka, je ten, kto právo k cudzej veci zriadil, povinný poskytnúť do príslušnej podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla.

Komentár k § 66

Náhrada škody na majetku je upravená týmto ustanovením, podľa ktorého, ak ide o osobu, voči ktorej právnemu úkonu, ktorým sa zriadilo právo k cudziemu majetku, nemožno odporovať, ten kto toto právo zriadil, je povinný poskytnúť do príslušnej podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla.

ŠIESTA HLAVA

ZISTENIE A SPÍSANIE MAJETKU

Prvý oddiel

Majetok podliehajúci konkurzu

§ 67

(1)  Konkurzu podlieha

a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,

b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,

c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky,

d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

(2)  Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.

Komentár k § 67

Ustanovenie vymedzuje majetok podliehajúci konkurzu. Ide o jednak o majetok dlžníka ako aj majetok tretích osôb, ktorý zabezpečuje záväzky dlžníka.

§ 68

Všeobecná podstata

Všeobecnú podstatu tvorí majetok podliehajúci konkurzu, ktorý netvorí žiadnu z oddelených podstát.

Komentár k § 68

Ustanovením sa vymedzuje všeobecná podstata. V súlade s týmto ustanovením sa z majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu uspokojujú nezabezpečené pohľadávky veriteľov.

§ 69

Oddelená podstata
zabezpečeného veriteľa

Oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvorí

a) majetok zabezpečujúci pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ak ide o zabezpečenie zabezpečovacím právom, ktoré je na majetku právom jediným alebo v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie právom prvým alebo medzi inými zabezpečovacími právami zabezpečujúcimi pohľadávky iných zabezpečených veriteľov právom najskorším (ďalej len „prednostné zabezpečovacie právo“),

b) výťažok zo speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa,

c) výťažok zo speňaženia majetku pôvodne zabezpečujúceho pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil po uspokojení alebo po zabezpečení uspokojenia [§ 70 ods. 2 písm. d)] pohľadávok zabezpečených zabezpečovacími právami, ktoré boli na majetku pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie pred zabezpečovacím právom zabezpečeného veriteľa.

§ 70

Rozdelenie majetku
a výťažku tvoriaceho oddelenú podstatu
po uspokojení zabezpečeného veriteľa

(1)  Ak po uspokojení zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa v oddelenej podstate zvýši

a) nespeňažený majetok, na ktorom v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nasleduje ďalšie zabezpečovacie právo zabezpečujúce pohľadávku iného zabezpečeného veriteľa, správca zaradí nespeňažený majetok do oddelenej podstaty tohto zabezpečeného veriteľa,

b) nespeňažený majetok patriaci úpadcovi, na ktorom v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nenasleduje žiadne iné zabezpečovacie právo zabezpečujúce pohľadávku zabezpečeného veriteľa, správca zaradí nespeňažený majetok do všeobecnej podstaty,

c) nespeňažený majetok patriaci inej osobe ako úpadcovi, na ktorom v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nenasleduje žiadne iné zabezpečovacie právo zabezpečujúce pohľadávku zabezpečeného veriteľa, správca vydá nespeňažený majetok majiteľovi tohto majetku.

(2)  Ak po uspokojení zabezpečenej pohľadávky oddeleného veriteľa v oddelenej podstate zvýši

a) výťažok zo speňaženia majetku, na ktorom pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nasledovalo ďalšie zabezpečovacie právo zabezpečujúce pohľadávku iného zabezpečeného veriteľa, správca zaradí zvyšný výťažok zo speňaženia majetku do oddelenej podstaty tohto zabezpečeného veriteľa,

b) výťažok zo speňaženia majetku pôvodne patriaceho úpadcovi, na ktorom pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nenasledovalo žiadne iné zabezpečovacie právo, správca zaradí zvyšný výťažok zo speňaženia majetku do všeobecnej podstaty,

c) výťažok zo speňaženia majetku pôvodne patriaceho inej osobe ako úpadcovi, na ktorom pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nenasledovalo žiadne iné zabezpečovacie právo, správca vydá zvyšný výťažok zo speňaženia majetku pôvodnému majiteľovi tohto majetku,

d) výťažok zo speňaženia majetku, na ktorom pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nasledovalo zabezpečovacie právo zabezpečujúce inú pohľadávku ako pohľadávku voči úpadcovi, správca zloží zvyšný výťažok zo speňaženia majetku do notárskej úschovy v prospech veriteľov, ktorých pohľadávky boli zabezpečené zabezpečovacími právami nasledujúcimi v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie po už uspokojenom zabezpečovacom práve, podľa poradia rozhodujúceho na ich uspokojenie a pôvodného majiteľa tohto majetku.

(3)  Ak má byť výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu zložený do notárskej úschovy podľa odseku 2 písm. d) aj v prospech zabezpečeného veriteľa, správca zaradí výťažok prevyšujúci zabezpečené pohľadávky veriteľov v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie pred zabezpečeným veriteľom do oddelenej podstaty tohto zabezpečeného veriteľa, a to do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky. Správca postupuje primerane podľa tohto ustanovenia, ak speňažený majetok pôvodne patril úpadcovi.

(4)  Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu zložený do notárskej úschovy podľa odseku 2 písm. d) zložením do notárskej úschovy prestáva podliehať konkurzu, až do času kým sa neuvoľní v prospech zabezpečeného veriteľa alebo úpadcu.

Komentár k § 69 a 70

Ustanoveniami je upravená oddelená podstata oddeleného veriteľa a rozdelenie majetku a výťažku tvoriaceho oddelenú podstatu po uspokojení zabezpečeného veriteľa.

Vymedzená je oddelená podstata. Majetok, ku ktorému sa viaže zabezpečovacie právo, tvorí v konkurze oddelenú podstatu, z ktorej sa uspokojuje pohľadávka zabezpečená týmto zabezpečovacím právom.

Podľa tohto zákona všetok majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu. Zákon prijal čiastočne odlišnú koncepciu, na základe ktorej sa majetok podliehajúci konkurzu zaraďuje buď do všeobecnej podstaty alebo do oddelenej podstaty. Navyše podľa zákona je v danom konkurze toľko oddelených podstát, koľko je zabezpečených pohľadávok; inými slovami, pre každú zabezpečenú pohľadávku sa vytvorí samostatná oddelená podstata.

 

Čo tvorí oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa

–   majetok zabezpečujúci pohľadávku zabezpečeného veriteľa,

Poznámka

V prípade, že ide o zabezpečenie zabezpečovacím právom, ktoré je na majetku právom jediným alebo v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie právom prvým alebo medzi inými zabezpečovacími právami zabezpečujúcimi pohľadávky iných zabezpečených veriteľov právom najskorším, ide o prednostné zabezpečovacie právo.

–   výťažok zo speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa,

–   výťažok zo speňaženia majetku pôvodne zabezpečujúceho pohľadávku zabezpečeného veriteľa.

Poznámka

Na účely vyššie uvedeného ide o veriteľa, ktorý zvýšil po uspokojení alebo po zabezpečení uspokojenia pohľadávok zabezpečených zabezpečovacími právami, ktoré boli na majetku pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie pred zabezpečovacím právom zabezpečeného veriteľa.

P   ríklad

Do konkurzu sú prihlásené pohľadávky X, Y, Z a W. Majetok podliehajúci konkurzu je nasledovný:

1. osobný automobil v hodnote 200,

2. nákladný automobil v hodnote 300,

3. pozemok v hodnote 400,

4. inventár v hodnote 100.

Inými slovami, celková hodnota majetku, ktorý podlieha konkurzu, je 1000. Pohľadávka X je zabezpečená záložným právom, ktoré sa vzťahuje tak na osobné auto, ako aj na nákladné auto, pričom toto záložné právo je podľa výpisu z notárskeho registra v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie ako prvé (a to tak na osobnom automobile ako aj na nákladnom automobile). Na osobnom automobile je okrem uvedeného záložného práva zriadené aj záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Y. Okrem týchto dvoch záložných práv nie je na osobnom automobile žiadne iné záložné právo. Pokiaľ ide o nákladný automobil, okrem už spomenutého záložného práva v prvom poradí na zabezpečenie pohľadávky X je na tomto majetku zriadené záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Z. Na pozemku nie je zriadené žiadne záložné právo. Na inventári je len jedno záložné právo, a to na zabezpečenie pohľadávky W.

Uvedená situácia sa premietne do režimu podľa zákona nasledovným spôsobom:

Do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky X bude patriť tak nákladný automobil ako aj osobný automobil, nakoľko na obidvoch je záložné právo na zabezpečenie pohľadávky X prvé v poradí. Inventár bude patriť do inej oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky W. Nezaťažená nehnuteľnosť bude patriť do všeobecnej podstaty.

Pri speňažovaní majetku oddelenej podstaty správca predá nákladný automobil za jeho trhovú cenu, t. j. v hodnote 300. V prípade, ak by bola výška pohľadávky X 160, správca bude postupovať tak, že z výťažku z predaja nákladného automobilu v hodnote 300 uspokojí pohľadávku X vo výške 160. Po uspokojení tejto pohľadávky sa majetok pôvodne tvoriaci oddelenú podstatu na uspokojenie pohľadávky X presunie do ďalších oddelených podstát alebo do všeobecnej podstaty, a to nasledovne:

–   osobné auto sa presunie do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y (pôjde o ďalšiu oddelenú podstatu pre záložné právo zriadené ako druhé v poradí),

–   peňažné prostriedky získané predajom nákladného auta v rozsahu, v ktorom neboli použité na uspokojenie pohľadávky X pripadnú do ďalšej oddelenej podstaty pre uspokojenie pohľadávky Z. Z týchto peňažných prostriedkov sa následne uspokojí pohľadávka Z, a prípadný prebytok sa „presunie“ do všeobecnej podstaty. Správca bude rovnako postupovať pri predaji osobného automobilu teraz už patriaceho do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y. Z výťažku predaja sa uspokojí pohľadávka Y, a prípadný prebytok sa presunie do všeobecnej podstaty. Ak by naopak na osobnom automobile ešte existovalo záložné právo v ďalšom poradí, prípadný prebytok by sa nepresunul do všeobecnej podstaty ale do oddelenej podstaty príslušného oddeleného veriteľa na uspokojenie jeho zabezpečenej pohľadávky.

Pokiaľ ide o oddelenú podstatu v prvom poradí pre uspokojenie pohľadávky W, z výťažku predaja inventára sa uspokojí pohľadávka W a prebytok sa presunie do všeobecnej podstaty.

Majetok patriaci iným osobám

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii tiež umožňuje, aby do príslušnej podstaty patril nielen majetok patriaci úpadcovi, ale aj majetok patriaci iným osobám, ak je na ňom zriadené právo na oddelené uspokojenie na zabezpečenie konkurznej pohľadávky, a to napríklad, ak na zabezpečenie pohľadávky banky z hypotekárneho úveru poskytnutému úpadcovi osoba A zriadila na vlastnej nehnuteľnosti záložné právo zabezpečujúce pohľadávku banky voči úpadcovi z hypotekárneho úveru. Situácia sa však môže skomplikovať, ak je na takomto majetku okrem vyššie uvedeného záložného práva aj záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku, a to napríklad, ak je na vyššie uvedenej nehnuteľnosti aj záložné právo zabezpečujúce pohľadávku, ktorú má veriteľ voči osobe A. Navyše nie je vylúčené, že na úpadcovom majetku patriacom do príslušnej podstaty je okrem záložného práva zabezpečujúceho konkurznú pohľadávku súčasne aj iné záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku. Zákon poskytuje mechanizmus aj na riešenie všetkých vyššie uvedených situácií.

§ 71

Oddelená podstata pri zabezpečovacom

práve vzťahujúcom sa na podnik

Ak pohľadávka zabezpečeného veriteľa je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa na podnik, oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvoria veci, práva a iné majetkové hodnoty patriace k podniku, ako aj výťažky zo speňaženia týchto vecí, práv a iných majetkových hodnôt, ak netvoria oddelenú podstatu iného zabezpečeného veriteľa.

Komentár k § 71

Ustanovením je upravená oddelená podstata pri zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na podnik.

V prípade, ak sa záložné právo na zabezpečenie konkurznej pohľadávky vzťahuje na podnik ako celok, takýto založený podnik tvorí osobitný typ oddelenej podstaty. V takom prípade sa veriteľ takto zabezpečenej pohľadávky v prípade, ak spĺňa predpoklady uvedené v zákone, môže domáhať od správcu, aby pri speňažovaní predal tento podnik ako celok namiesto tohto, aby predával jednotlivé aktíva patriace do takéhoto podniku.

Podrobná úprava práv a povinností správcu pri predaji podniku tvoriaceho oddelenú podstatu je uvedená v časti speňažovanie.

§ 72

Majetok nepodliehajúci konkurzu

(1)  Konkurzu nepodlieha majetok, ktorý nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, zábezpeka na daň podľa osobitného predpisu,¹³⁾ ani majetok nepodliehajúci konkurzu podľa osobitných predpisov.¹⁴⁾

(2)  Príjmy úpadcu podliehajú konkurzu v rozsahu, v akom môžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Časť čistej mzdy, ktorá by inak mohla byť zrazená na uspokojenie prednostných pohľadávok,^14a) podlieha konkurzu len v rozsahu, v ktorom sa uhrádza pohľadávka proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. d).

Komentár k § 72

Majetkom nepodliehajúcim konkurzu, ktorý je upravený týmto ustanovením, je majetok, ktorý nie je postihnuteľný výkonom rozhodnutia ani exekúciou a majetok, ktorý je vo vlastníctve štátu a ktorý nemôže byť vo vlastníctve inej právnickej alebo fyzickej osoby.

 

Ktorý majetok nepodlieha konkurzu

–   ide o majetok, ktorý nemôže byť postihnutý súdnym výkonom rozhodnutia,

–   ide o majetok, ktorý nemôže byť postihnutý exekúciou,

–   colná zábezpeka do výšky colného dlhu,

–   zábezpeka na daň podľa osobitných predpisov, medzi ktoré patrí:

–   Zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.

–   Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

–   Zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

–   Zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.

–   Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení zákona 667/2004 Z. z.

–   majetok nepodliehajúci konkurzu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

 

V akom rozsahu podliehajú konkurzu príjmy úpadcu

Ide o príjmy, ktoré podliehajú konkurzu v rozsahu, v akom môžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Dlžníci – fyzické osoby, ktorí usilujú dosiahnuť oddlženie, sa po vyhlásení konkurzu dostávajú často ešte do horšej situácie, v akej by boli, keby na ich majetok boli vedené exekučné konania. Preto sa ustanovilo, aby „druhá tretina“ čistej mzdy podliehala konkurzu len v rozsahu a len vtedy, ak sa z konkurznej podstaty uhrádza výživné na maloleté deti.

Poznámka

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. bolo sprecizovaní znenie s odvolávkou na Exekučný poriadok.

Prednostné pohľadávky

Prednostnými pohľadávkami sú pohľadávky výživného, pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví, pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi, pohľadávky náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže voči obvineným a odsúdeným a voči bývalým obvineným a bývalým odsúdeným, pohľadávky trov spojených s výkonom väzby, zvýšených trov výkonu väzby, zvýšených trov výkonu trestu odňatia slobody a zavinených trov výkonu trestu odňatia slobody voči obvineným a odsúdeným a voči bývalým obvineným a bývalým odsúdeným, pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na preplatkoch na náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávkach sociálneho poistenia, dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia, prídavku na dieťa, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované podľa osobitného predpisu, súdne pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Druhý oddiel

Zistenie majetku

§ 73

Zisťovanie majetku

(1)  Zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu zabezpečuje správca počas celého konkurzu; správca pritom vychádza najmä zo zoznamu majetku predloženého úpadcom, z vyjadrení úpadcu a iných osôb a vlastných šetrení vykonaných za súčinnosti osôb a orgánov, ktoré sú povinné mu poskytovať súčinnosť. Potrebnú súčinnosť sú správcovi povinní poskytnúť aj členovia veriteľského výboru ohľadom majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu a zabezpečení veritelia ohľadom majetku tvoriaceho ich oddelenú podstatu.

(2)  Zoznam majetku je úpadca povinný zostaviť a odovzdať správcovi do 15 dní od vyhlásenia konkurzu; ak už zoznam majetku pripojil k návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo poskytol predbežnému správcovi, je povinný poskytnúť správcovi v rovnakej lehote doplnenie tohto zoznamu. Predložený zoznam majetku alebo doplnenie tohto zoznamu je úpadca povinný podpísať a výslovne v ňom uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné; podpis úpadcu musí byť úradne osvedčený. Spolu so zoznamom majetku alebo doplnením tohto zoznamu je úpadca povinný odovzdať správcovi aj všetky ďalšie doklady týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu.

Komentár k § 73

Ustanovenie upravuje zisťovanie majetku na účely konkurzného konania.

Zákon sprecizoval oprávnenia správcu v súvislosti zo zistením a zabezpečením majetku patriaceho do podstát ako aj povinnosti dlžníka a iných osôb s tým súvisiace.

Podkladom pre zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu je zoznam majetku a záväzkov, ktoré zostavil, prípadne doplnil úpadca, ako aj vlastné šetrenie správcom za súčinnosti tretích osôb vrátane členov veriteľského výboru.

 

Zoznam majetku

Musí byť zostavený a odovzdaný do 15 dní od vyhlásenia konkurzu. V zozname majetku sa uvádza všetok majetok patriaci dlžníkovi ku dňu predloženia zoznamu majetku alebo ku dňu jeho doplnenia vrátane sporného majetku, ku ktorému niekto iný uplatňuje vlastnícke právo alebo iné majetkové právo. Ak ide o konkurzné konanie, v zozname majetku sa uvádza aj majetok, ktorý bol prevedený z dlžníkovho majetku právnymi úkonmi, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť.

Zoznam majetku sa vyhotovuje v prehľadnej písomnej forme, v ktorej sa uvádzajú základné údaje vymedzené vo vykonávacej vyhláške k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii. Pri každej položke sa v zozname majetku uvedie jej hodnota vyjadrená v eurách, za ktorú by položku bolo možné predať v danom mieste ku dňu predloženia zoznamu majetku alebo ku dňu jeho doplnenia. Ak sa k položke vzťahuje zabezpečovacie právo, v zozname majetku sa uvedie druh a poradie zabezpečovacieho práva, ako aj pohľadávka, ktorú zabezpečuje, s uvedením veriteľa, zabezpečenej sumy a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. Ak je položka predmetom súdneho alebo iného sporu, v zozname majetku sa uvedú skutočnosti súvisiace s týmto sporom. Ak je položka predmetom podielového spoluvlastníctva, v zozname majetku sa uvedú podieloví spoluvlastníci a podiely jednotlivých podielových spoluvlastníkov vyjadrené v zlomkoch. Pred prvý list zoznamu majetku sa vloží vyhlásenie dlžníka o pravdivosti a úplnosti údajov uvedených v zozname majetku, ktorého vzor a vysvetlivky k zápisom sú uvedené v prílohe č. 1 vyhlášky.

§ 74

Súčinnosť úpadcu

(1)  Úpadca je povinný poskytnúť správcovi ním požadovanú súčinnosť, najmä všetky správcom požadované vysvetlenia vo forme a lehote určenej správcom. Na tento účel je úpadca povinný sa aj opakovane dostaviť na požiadanie do kancelárie správcu. V žiadosti o poskytnutie súčinnosti správca vždy poučí úpadcu o trestnoprávnych následkoch nesplnenia jeho povinnosti.

(2)  Povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa tohto zákona rovnako ako úpadca má aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu, prokurista úpadcu, odborný zástupca zodpovedný za podnikanie úpadcu, likvidátor úpadcu, nútený správca úpadcu a zákonný zástupca úpadcu; ak je úpadcom právnická osoba bez štatutárneho orgánu, povinnosť poskytnúť súčinnosť správcovi rovnako ako úpadca má aj osoba, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu naposledy.

(3)  Ak úpadca alebo osoby uvedené v odseku 2 neposkytnú správcovi súčinnosť požadovanú podľa tohto zákona, súd ich na návrh správcu vyzve, aby správcovi požadovanú súčinnosť do siedmich dní od doručenia výzvy poskytli s poučením o možnosti ich predvedenia alebo uloženia pokuty.

(4)  Ak úpadca alebo osoby uvedené v odseku 2 ani na výzvu súdu súčinnosť správcovi neposkytnú, súd môže na návrh správcu nariadiť ich predvedenie na súd, aby podali vysvetlenie; na podaní vysvetlenia sa môže zúčastniť správca, člen veriteľského výboru alebo zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky.

(5)  Ak osoba uvedená v odseku 2 ani na výzvu súdu neposkytne správcovi súčinnosť požadovanú podľa tohto zákona, súd jej môže uznesením uložiť na návrh správcu pokutu do 165 000 eur. Uznesenie o uložení pokuty súd doručí správcovi a tomu, komu bola pokuta uložená; uznesenie súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu o uložení pokuty je oprávnený podať odvolanie do 30 dní od doručenia ten, komu bola pokuta uložená. Výnos pokuty je príjmom všeobecnej podstaty; nárok na zaplatenie pokuty uplatní správca. Právoplatné uznesenie o uložení pokuty je exekučným titulom. Ak ide o pokutu uloženú mimo konkurzu, výnos pokuty je príjmom štátneho rozpočtu.

(6)  Právoplatné rozhodnutie súdu o uložení pokuty osobe uvedenej v odseku 2 je rozhodnutím o vylúčení.^14b)

Komentár k § 74

V súlade s týmto ustanovením je úpadca povinný poskytovať súčinnosť správcovi.

Zákon teda ukladá povinnosť úpadcovi spolupracovať so správcom, pričom sankciou môže byť pokuta uložená súdom, prípadne súd môže nariadiť predvedenie úpadcu, prípadne osôb konajúcich za úpadcu.

 

Súčinnosť

Pod súčinnosťou zákon rozumie aj poskytovanie všetkých vysvetlení, o ktoré správca požiadal za splnenia formy a v stanovenej lehote určenej správcom konkurzu. K poskytovaniu súčinnosti patrí tiež dostavenie sa na výsluch do kancelária správcu, a ak to vyžaduje tak aj opakovane.

O poskytnutie súčinnosti podáva správca úpadcovi žiadosť spolu s poučením o následkoch, ktoré úpadcovi hrozia, ak súčinnosť odmietne poskytnúť, alebo ju neposkytne.

 

Ktoré osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť

–   úpadca,

–   štatutárny orgán úpadcu,

–   člen štatutárneho orgánu úpadcu,

–   prokurista úpadcu,

–   odborný zástupca zodpovedný za podnikanie úpadcu,

–   likvidátor úpadcu,

–   nútený správca úpadcu,

–   zákonný zástupca úpadcu,

–   osoba, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu naposledy v prípade, ak je úpadcom právnická osoba bez štatutárneho orgánu

Tieto osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť najneskôr do 7 dní od výzvy správcu na jej poskytnutie.

 

Podanie vysvetlenia za neposkytnutie súčinnosti

osoby, ktoré ani na výzvu svoju povinnosť nesplnili, dochádza k ich predvedeniu a povinnosti poskytnúť vysvetlenie, prečo súčinnosť neposkytli aj napriek výzve. Vysvetlenia sa zúčastňujú tieto osoby:

–   správca,

–   člen veriteľského výboru,

–   zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky.

 

Uloženie pokuty

Ak ani na výzvu súdu úpadca nereaguje, môže mu súd uložiť pokutu až do výšky 165 000 eur, prípadne percentuálne určenú sumu z výšky obratu úpadcu.

 

Právoplatné rozhodnutie súdu o uložení pokuty

Poskytovanie súčinnosti štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu úpadcu, prokuristom, atď. je kľúčové pre efektivitu riešenia úpadku dlžníka konkurzom. Tieto osoby majú povinnosť poskytovať súčinnosti a túto súčinnosť je možné vynucovať aj ukladaním pokút. Zahraničné právne úpravy v tejto súvislosti používajú aj nástroje typu civilnej väzby. Ako opodstatnené v našom právnom prostrední sa javí, aby nedostatok súčinnosti mohol byť sankcionovaný aj prípadnou diskvalifikáciou. Znenie odseku 6 bolo do ustanovenia doplnené novelou zákona č. 264/2017 Z. z. Právoplatné rozhodnutie súdu o uložení pokuty osobe je rozhodnutím o vylúčení.

Poznámka

Rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu, ktoré je preskúmateľné súdom, ak tak ustanoví osobitný predpis, môže byť určené, že po dobu uvedenú v rozhodnutí, alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (rozhodnutie o vylúčení), fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve (vylúčený zástupca). To platí rovnako aj pre pôsobenie ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista.

§ 74a

(1)  Správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.

(2)  Ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.

(4)  Súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.

(5)  Povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten,

kto osvedčí, že

a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení,

b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu,

c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.

(6)  Právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, je rozhodnutím o vylúčení.^14b)

Komentár k § 74a

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa do zákona doplnilo ustanovenie upravujúce zjednodušenie postupu, akým spôsobom vymáhať pohľadávku voči štatutárom z titulu ich zodpovednosti za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Išlo o zjednodušenie postupu, akým spôsobom sa vymáhala pohľadávka voči štatutárom z titulu ich zodpovednosti za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. O zodpovednosti ako aj záväzku štatutára zaplatiť v prospech podstaty určenú sumu rozhodoval konkurzný súd v rámci konkurzného konania na návrh správcu, a to uznesením, proti ktorému bolo prípustné odvolanie. V záujme spriechodniť vyvodzovanie zodpovednosti ako aj ustálenie zodpovednosti bolo v rámci tohto konania tiež upravené obrátené dôkazné bremeno, kde úlohou vyviniť sa zo zodpovednosti mal štatutárny orgán.

Poznámka

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa následne zmenilo znenie ustanovenia. V podstatnom rozsahu sa prevzala koncepcia vyvodzovania zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (pre predĺženie) včas. Zmluvná pokuta je vo svojej podstate paušalizovanou náhradou škody. Zodpovednosť za nepodanie návrhu včas vznikne len v prípadoch, v ktorých nebudú existovať dôvody vylučujúce zodpovednosť uvedené v odseku 2. V konaní existuje „obrátené dôkazné bremeno“, pokiaľ ide o skutočnosti vylučujúce zodpovednosť, žalobcu to však nezbaví povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie podstaty uplatňovaného nároku. Keďže nejde o konanie podľa zákona v zmysle § 196, v tejto veci súd rozhodne rozsudkom, proti ktorému je prípustné odvolanie. Pri rozhodovaní sa výslovne vylučuje moderačné právo súdu. Právoplatný rozsudok, ktorým sa povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu právoplatne uložila, je rozhodnutím o vylúčení podľa predpisov obchodného práva.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 74a ods. 5 písm. a) sa slovo „predlžení“ nahrádza slovom „úpadku“.

Ide o úpravu súvisiacu so zmenou povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti.

§ 75

Súčinnosť tretích osôb

(1)  Súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, notári a súdni exekútori sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.¹⁵⁾ Súdny exekútor je povinný poskytnúť správcovi aj súčinnosť týkajúcu sa účtov dlžníka v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ich stavov a zmien.

(2)  Policajný zbor poskytuje správcovi ochranu podľa osobitného predpisu.¹⁶⁾

(3)  Štátne a iné orgány a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť správcovi na písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činností podľa tohto zákona; túto povinnosť má najmä orgán poverený evidenciou nehnuteľností, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, a centrálny depozitár cenných papierov.

(4)  Ten, kto má u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu alebo majetok podliehajúci konkurzu, je povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení konkurzu. Tretia osoba je povinná umožniť správcovi tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na písomnú žiadosť tieto záznamy, dokumenty alebo majetok správcovi vydať alebo urobiť iné opatrenie požadované správcom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.¹⁵⁾

(5)  Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri zistení alebo zabezpečení majetku podliehajúceho konkurzu, sú povinné správcovi na písomnú žiadosť tieto listiny prípadne ich kópie alebo veci vydať alebo zapožičať; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.¹⁵⁾

(6)  Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné oznámiť správcovi na písomnú žiadosť čísla účtov úpadcu, stavy účtov úpadcu a ich zmeny, informácie o úschove cenných papierov a vkladných knižiek.

(7)  Poskytovateľ univerzálnej poštovej služby je povinný oznámiť správcovi na písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činností podľa tohto zákona, najmä skutočnosť, či úpadca má poštové priečinky, údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm dochádzajúcich úpadcovi poštou alebo do jeho poštového priečinka, alebo umožniť správcovi tieto údaje získať a správnosť údajov na mieste preveriť. Túto povinnosť majú aj objednávatelia prepravy alebo osoby, ktoré vykonávajú prepravu.

(8)  Osoby poskytujúce telekomunikačné služby sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť údaje o úpadcových telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staniciach, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.

(9)  Poisťovne sú povinné oznámiť správcovi na písomnú žiadosť výplaty poistných plnení.

(10) Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu týkajúceho sa nakladania s majetkom úpadcu uverejneného pod značkou.

(11) Dopravcovia sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť príjemcu prepravovaného úpadcovho nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.

(12) Súčinnosť podľa tohto zákona sú tretie osoby povinné poskytnúť správcovi bezodkladne a bezodplatne; to neplatí, ak ide o súčinnosť podľa odseku 1 druhej vety. Ak tretia osoba súčinnosť podľa tohto zákona neposkytne, súd jej môže uznesením uložiť na návrh správcu pokutu do 3 300 eur. Uznesenie o uložení pokuty súd doručí správcovi a tomu, komu bola pokuta uložená; uznesenie sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu o uložení pokuty je oprávnený podať odvolanie do 30 dní od doručenia ten, komu bola pokuta uložená. Výnos pokuty je príjmom všeobecnej podstaty; nárok na zaplatenie pokuty uplatní správca. Právoplatné uznesenie o uložení pokuty je exekučným titulom. Ak ide o pokutu uloženú mimo konkurzu, výnos pokuty je príjmom štátneho rozpočtu.

Komentár k § 75

V záujme zabezpečenia dosiahnutia účelu konkurzného konania upravuje zákon súčinnosť iných osôb a podmienky poskytovania takejto súčinnosti.

 

Tretie osoby

Medzi tretie osoby, ktoré sú povinné poskytnúť súčinnosť, patria:

–   súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, notári a súdni exekútori – musia zachovávať mlčanlivosť,

Poznámka

Povinnosťou exekútora je poskytovať súčinnosť, ktorá sa týka účtov dlžníka v banke alebo jej pobočke. Novelou zákona č. 264/2017 Z. z. sa výslovne upravilo, že správca (predbežný správca) môže žiadať súdneho exekútora o lustráciu účtov dlžníka.

–   Policajný zbor poskytuje správcovi ochranu,

Poznámka

Útvary Policajného zboru poskytujú ochranu osobám povereným výkonom rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu verejnej moci, ak tieto osoby z dôvodu ohrozenia života alebo zdravia nemôžu výkon rozhodnutia uskutočniť a ak o poskytnutie tejto ochrany písomne požiadal príslušný orgán, správca konkurznej podstaty, predbežný správca alebo súdny exekútor. O poskytnutie ochrany možno požiadať len vtedy, ak výkon rozhodnutia bol zmarený alebo z konania alebo charakteru osoby povinného vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia osoby poverenej výkonom rozhodnutia.

–   štátne a iné orgány a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku – orgán poverený evidenciou nehnuteľností, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, a centrálny depozitár cenných papierov,

–   ten, kto má u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu alebo majetok podliehajúci konkurzu – jeho povinnosťou je oznámiť správcovi uvedenú skutočnosť,

Poznámka

Povinnosťou tretej osoby je umožniť správcovi záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na písomnú žiadosť tieto záznamy, dokumenty alebo majetok správcovi vydať alebo urobiť iné opatrenie požadované správcom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo majetku.

–   osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri zistení alebo zabezpečení majetku podliehajúceho konkurzu,

–   banky a pobočky zahraničných bánk – súčinnosť sa týka oznámenia čísla účtov úpadcu, stavov účtov úpadcu a ich zmien, informácii o úschove cenných papierov a vkladných knižkách,

–   poskytovateľ univerzálnej poštovej služby – objednávatelia prepravy alebo osoby, ktoré vykonávajú prepravu – poskytuje informácie, či má úpadca poštové priečinky, údaje o počte došlých zásielok a o odosielateľoch, úhrn súm dochádzajúcich úpadcovi poštou alebo do jeho poštového priečinka,

–   osoby poskytujúce telekomunikačné služby – poskytujú údaje o úpadcových telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staniciach, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch,

–   poisťovne – poskytujú výplaty poistných plnení,

–   vydavatelia tlače – poskytujú meno podávateľa inzerátu týkajúceho sa nakladania s majetkom úpadcu uverejneného pod značkou,

–   dopravcovia – poskytujú príjemcu prepravovaného úpadcovho nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.

 

Poskytovanie súčinnosti

–   poskytuje sa správcovi, na základe jeho písomnej žiadosti,

–   osoby poskytujú súčinnosť bezodkladne a bezodplatne,

–   za neposkytnutie súčinnosti je uložená pokuta správcom do 3 300 eur,

–   uznesenie o uložení pokuty súd doručí správcovi, tomu, komu bola pokuta uložená,

–   proti uzneseniu o uložení pokuty je možné podať odvolanie do 30 dní od doručenia,

–   odvolanie podáva ten, komu bola pokuta uložená,

–   výnos pokuty – príjem všeobecnej podstaty,

–   nárok na zaplatenie pokuty uplatní správca,

–   právoplatné uznesenie o uložení pokuty – exekučný titul,

–   pokuta uloženú mimo konkurzu, výnos pokuty je príjmom štátneho rozpočtu.

Poznámka

Na základe novely zákona č. 264/2017 Z. z. má súdny exekútor za činnosť pri lustrácii účtov dlžníka právo na náhradu nákladov podľa podzákonného predpisu, ktorý upravuje odmeňovanie exekútorov.

Tretí oddiel

Spísanie majetku

§ 76

Súpis majetku podstát

(1)  Súpis majetku podstát (ďalej len „súpis“) je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.

(2)  Súpis je správca povinný vyhotoviť do 60 dní od vyhlásenia konkurzu. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd na návrh správcu lehotu na vyhotovenie súpisu aj opakovane predĺžiť. Vyhotovený súpis je správca povinný bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku.

(3)  Správca je povinný súpis pravidelne aktualizovať. Každú zmenu súpisu je správca povinný najneskôr do 10 dní od vykonania zmeny zverejniť v Obchodnom vestníku.

(4)  Na požiadanie je správca povinný vydať každému písomné potvrdenie o tom, či majetok uvedený v žiadosti je alebo nie je zapísaný do súpisu. Za vydanie potvrdenia môže správca požadovať náhradu účelne vynaložených nákladov s tým spojených.

(5)  Súpis tvorí súčasť správcovského spisu.

Komentár k § 76

Ustanovenie upravuje súpis majetku podstát.

Poznámka

Súpis majetku podstát sa vedie v prehľadnej písomnej forme, pričom údaje zapisované do súpisu ustanovuje zákon a vykonávacia vyhláška k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii.

Majetok podliehajúci konkurzu zapíše správca do súpisu, ktorý sa zverejňuje v Obchodnom vestníku. Zaradenie daného majetku do súpisu podstát treba chápať aj v súvislosti s možnosťou správcu takýto majetok speňažovať, ak sú splnené iné podmienky uvedené v tomto zákone.

 

Súpis majetku podstát

–   listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok,

–   vyhotovuje ho správca na základe

–   zoznamu majetku predloženého úpadcom,

–   informácií od úpadcu a iných osôb,

–   vlastných zistení a šetrení,

–   je vyhotovený osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu,

–   majetok zapísaný do súpisu sa nemôže previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.

 

Povinnosti

Zákon ďalej uvádza povinnosti, ktoré je správca povinný splniť v súvislosti so súpisom majetku podstát, ako napríklad povinnosť neustále tento súpis dopĺňať, aktualizovať a v súpise zaraďovať jednotlivý majetok do tej podstaty, do ktorej patrí.

 

Lehota vyhotovenia súpisu

Kvalifikovane zostaviť prvý súpis majetku možno objektívne až po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, t. j. v čase, keď sú už ustálené všetky zabezpečovacie práva, ktoré ovplyvňujú rozčlenenie konkurznej podstaty na všeobecnú podstatu a príslušné oddelené podstaty. Ide o lehotu 60 dní, pričom zákon nevylučuje predĺženie lehoty, a to aj opakovane.

§ 77

Náležitosti súpisu

(1)  Do súpisu sa zapisuje majetok podliehajúci konkurzu. Každá právne samostatne existujúca vec, právo alebo iná majetková hodnota sa do súpisu zapisuje ako samostatná položka majetku (ďalej len „súpisová zložka majetku“); to nie je potrebné, ak ide o majetok nepatrnej hodnoty. Jednotlivé súpisové zložky majetku sa musia do súpisu zapísať tak, aby ich nebolo možné zameniť. V súpise sa vždy uvedie deň a dôvod zapísania majetku, ako aj deň a dôvod vylúčenia majetku zo súpisu.

(2)  Ak sa na majetok zapisovaný do súpisu vzťahuje zabezpečovacie právo, pri položke majetku sa v súpise uvedie podrobný opis zabezpečovacieho práva, podrobný opis a výška zabezpečenej pohľadávky zabezpečenej týmto zabezpečovacím právom, odkaz na príslušný zápis v zozname pohľadávok a označenie zabezpečeného veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Ak sa na majetok zapisovaný do súpisu vzťahuje viac zabezpečovacích práv, uvedú sa pri položke majetku zapisované údaje ohľadom každého zabezpečovacieho práva spolu s uvedením ich poradia.

(3)  Pri jednotlivých súpisových zložkách majetku správca uvedie hodnotu zapisovaného majetku určenú vlastným odhadom v eurách. Pri stanovení hodnoty majetku správca vychádza z účtovnej hodnoty majetku po zohľadnení skutočného stavu majetku a trhovej hodnoty rovnakého alebo porovnateľného majetku. Peňažné prostriedky v hotovosti alebo na účte správca ocení ich menovitou hodnotou.

(4)  Veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ môže požadovať, aby správca dal stanoviť hodnotu majetku znaleckým posudkom. Správca to môže odmietnuť, len ak majetok dotknutej podstaty pravdepodobne nebude postačovať na úhradu trov znaleckého posudku, alebo ak z dôvodu popretia zabezpečenej pohľadávky je sporné, či majetok bude tvoriť dotknutú oddelenú podstatu; to neplatí, ak veriteľ zloží správcovi preddavok na úhradu trov znaleckého posudku. Trovy znaleckého posudku vyžiadaného veriteľským výborom sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate. Trovy znaleckého posudku vyžiadaného zabezpečeným veriteľom sú pohľadávkou proti jeho oddelenej podstate.

(5)  Ak súbor majetku tvorí súčasť viacerých oddelených podstát alebo súčasť všeobecnej podstaty a jednej alebo viacerých oddelených podstát, okrem stanovenia hodnoty jednotlivých súpisových zložiek majetku, správca stanoví hodnotu alebo zabezpečí stanovenie hodnoty celého súboru majetku.

(6)  Ak sa počas konkurzu zistí, že hodnota majetku zapísaného do súpisu nezodpovedá hodnote uvedenej v súpise, správca môže opätovne stanoviť hodnotu zapísaného majetku. O opätovnom stanovení hodnoty majetku správca bezodkladne informuje veriteľský výbor alebo dotknutého zabezpečeného veriteľa.

Komentár k § 77

Ustanovenie upravuje obsahové náležitosti súpisu majetku podstát.

Majetok by mal byť v súpise evidovaný tak, aby bolo nepochybné o aký majetok ide, a to v tej podstate, do ktorej patrí. Dôležitou náležitosťou každého súpisu je uvedenie hodnoty majetku do súpisu zaradeného, a to zvlášť pre každú jednotlivú položku (uvedené je dôležité pre výpočet pomernej čiastky kúpnej ceny v prípadoch, ak správca predá jednou zmluvou viacero položiek majetku).

 

Určenie hodnoty dotknutého majetku

Zákon určuje požiadavky, na základe ktorých správca určí hodnotu dotknutého majetku, pričom správca môže majetok opätovne oceniť, ak počas konkurzu zistí, že cena majetku nezodpovedá stavu v súpise, ihneď o tom informuje príslušného veriteľa, prípadne veriteľský výbor. Zákon predpokladá, že podrobnosti ohľadom obsahových a formálnych náležitostí súpisov môže upraviť ministerstvo vykonávajúcim predpisom.

Poznámka

Súpis všeobecnej podstaty, ktorý sa zverejňuje v Obchodnom vestníku po tom, čo bol vyhotovený (§ 76 ods. 2 zákona), obsahuje opis súpisových zložiek majetku zapísaných do súpisu všeobecnej podstaty; pri súpisových zložkách majetku sa uvedie ich súpisová hodnota.

Súpis oddelenej podstaty, ktorý sa zverejňuje v Obchodnom vestníku po tom, čo bol vyhotovený (§ 76 ods. 2 zákona), obsahuje opis súpisových zložiek majetku zapísaných do súpisu oddelenej podstaty; pri súpisových zložkách majetku sa uvedie ich súpisová hodnota. Oddelená podstata sa označí menom a priezviskom alebo názvom zabezpečeného veriteľa a číslom zabezpečenej pohľadávky podľa zoznamu pohľadávok.

Ak ide o zverejnenie zápisu súpisovej zložky majetku tretej osoby, ktorý zabezpečuje záväzok úpadcu (§ 79 ods. 1 zákona) alebo ktorý bol nadobudnutý neúčinným právnym úkonom (§ 80 ods. 1 zákona), pri súpisovej zložke majetku sa uvedie označenie tretej osoby a dôvod zapísania súpisovej zložky majetku tretej osoby do súpisu. Tretia osoba sa označí menom a priezviskom alebo názvom, ďalej bydliskom alebo sídlom, prípadne aj dňom narodenia a identifikačným číslom, ak sú známe.

Ak ide o zverejnenie sporného zápisu (§ 78 ods. 1 zákona), pri súpisovej zložke majetku sa uvedie dôvod a deň sporného zápisu a meno a priezvisko alebo názov osoby, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, prípadne poznámka „Osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, nie je správcovi známa“.

Súpis všeobecnej podstaty a oddelených podstát sa zverejňuje naraz bez zbytočného odkladu po tom, čo uplynula lehota na prihlasovanie pohľadávok, prípadne bez zbytočného odkladu po tom, čo uplynula predĺžená lehota určená súdom na vyhotovenie súpisu (§ 76 ods. 2 druhá veta zákona).

Súpisová zložka majetku

Opíše sa tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou zložkou majetku, aspoň takto:

–   pozemok sa identifikuje druhom, výmerou v m², štátom, obcou, názvom katastrálneho územia, číslom listu vlastníctva a parcelovým číslom; ak ide o pozemok v podielovom spoluvlastníctve, identifikuje sa zlomkom aj spoluvlastnícky podiel úpadcu,

–   stavba sa identifikuje popisom, štátom, obcou, ulicou, orientačným číslom vchodu, názvom katastrálneho územia, číslom listu vlastníctva, súpisným číslom a parcelovým číslom; ak ide o stavbu v podielovom spoluvlastníctve, identifikuje sa zlomkom aj spoluvlastnícky podiel úpadcu,

–   byt alebo nebytový priestor sa identifikuje popisom, obcou, štátom, ulicou, orientačným číslom vchodu, číslom bytu alebo nebytového priestoru, číslom poschodia, podielom na spoločných častiach, na spoločných zariadeniach, na príslušenstve, na pozemku a na priľahlom pozemku, názvom katastrálneho územia, číslom listu vlastníctva, súpisným číslom a parcelovým číslom; ak ide o byt alebo nebytový priestor v podielovom spoluvlastníctve, identifikuje sa zlomkom aj spoluvlastnícky podiel úpadcu,

–   hnuteľná vec alebo súbor hnuteľných vecí sa identifikuje popisom a približným rokom výroby a stavom opotrebovanosti; ak ide o hnuteľnú vec v podielovom spoluvlastníctve, identifikuje sa zlomkom aj spoluvlastnícky podiel úpadcu,

–   cenný papier sa identifikuje druhom, formou, podobou, menou, nominálnou hodnotou, ISIN, poradovým číslom a emitentom, prípadne ďalším doplňujúcim znakom, ak by mohlo dôjsť k zámene; ak ide o zastupiteľné cenné papiere, identifikujú sa ďalej počtom kusov, ak sú zapísané do súpisu jednou položkou; ak ide o cenný papier v podielovom spoluvlastníctve, identifikuje sa zlomkom aj spoluvlastnícky podiel úpadcu,

–   peňažná pohľadávka sa identifikuje celkovou sumou, menou, stručne právnym dôvodom vzniku a dlžníkom, ktorý sa ďalej identifikuje menom a priezviskom alebo názvom a bydliskom alebo sídlom, prípadne aj dňom narodenia a identifikačným číslom, ak sú známe; pohľadávka z účtu alebo inej formy vkladu v banke, zahraničnej banke alebo inej obdobnej inštitúcii sa identifikuje zostatkovou sumou, číslom účtu, menou a bankou, zahraničnou bankou alebo inou obdobnou inštitúciou,

–   iná majetková hodnota sa identifikuje popisom, prípadne registrom, v ktorom sa eviduje.

§ 78

Vylučovacia žaloba

(1)  Do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.

(2)  Správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči správcovi.

(3)  Ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.

(4)  Súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto žaloby.

(5)  Ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.

(6)  Majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť za podmienok ustanovených týmto zákonom, iba ak nie je zapísaný do súpisu s poznámkou, nevedie sa na súde konanie o jeho vylúčení zo súpisu a nie je zapísaný do súpisu v inom konkurze.

(7)  Majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť vždy počas konkurzu, ak je bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením.

(8)  Právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu možno uplatniť len spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Ak bol majetok speňažený, má osoba s právom vylučujúcim zapísanie majetku do súpisu právo na vydanie výťažku zo speňaženia tohto majetku.

(9)  Pri zápise majetku do súpisu v rôznych konkurzných konaniach správca, ktorý zverejnil zápis majetku do súpisu v Obchodnom vestníku neskôr, majetok zo súpisu bezodkladne vylúči; pri zverejnení zápisu majetku v Obchodnom vestníku v ten istý čas, rozhoduje čas vyhlásenia konkurzu.

(10) Ak je do súpisu zapísaný majetok, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností alebo v inej evidencii majetku v prospech inej osoby ako úpadcu, správca bezodkladne oznámi orgánu povinnému viesť takúto evidenciu majetku, že majetok je zapísaný do súpisu. Príslušný orgán túto skutočnosť bezodkladne vyznačí v poznámke alebo iným vhodným spôsobom.

Komentár k § 78

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa nanovo zmenilo znenie ustanovenia upravujúce vylučovaciu žalobu.

Podľa predchádzajúcej právnej úpravy v prípade, že správca konkurznej podstaty zapísal sporný majetok do súpisu, vyzval tretiu osobu, aby mu predložila dôkazy a listiny vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. Následne, ak takéto listiny a dôkazy správca konkurznej podstaty neuznal, bol povinný vyzvať tretiu osobu, aby voči nemu podala žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu.

 

Vyzvanie na podanie žaloby

Novelou zákona sa zvýšila právna istota tretích osôb, a to v tom smere, aby na podanie žaloby vyzýval tretiu osobu súd namiesto správcu konkurznej podstaty. Lehota na podanie žaloby zostala zachovaná, vrátane následkov jej zmeškania. Ide o lehotu hmotnoprávnu, t. j. žaloba musí byť v tejto lehote doručená príslušnému súdu, inak právo zanikne a súd takúto žalobu zamietne ako oneskorenú.

V záujme odstránenia právnej neistoty a rôznych legislatívnych výkladov sa určila len jedna prekluzívna lehota, v ktorej musí byť uplatnené právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. Podľa zákona sa vyžaduje, aby žaloba o vylúčenie majetku zo súpisu bola podaná najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy súdu na podanie takejto žaloby. V prípade, že žaloba nebude v tejto lehote podaná, právo na vylúčenie majetku zo súpisu zanikne a správca konkurznej podstaty je oprávnený tento majetok speňažiť.

 

Úprava prednosti

Z dôvodu precizovania právnej úpravy pri súbehu viacerých konkurzných konaní, v ktorých správcovia zapísali do súpisu totožný majetok, sa ustanovila úprava prednosti podľa zásady skorší v čase, silnejší v práve, pričom rozhodujúcim momentom pre posúdenie práva je zverejnenie zápisu majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. V prípade, ak takéto zverejnenie nastane v ten istý čas, rozhodujúcim kritériom pre posúdenie oprávnenosti takéhoto zápisu je čas vyhlásenia konkurzu, tzn. že majetok po práve má byť zapísaný v tom konkurznom konaní, v ktorom bol vyhlásený konkurz skôr z časového hľadiska. Samozrejme správca konkurznej podstaty, ktorý bol povinný majetok vylúčiť zo súpisu, je oprávnený podať žalobu o vylúčenie majetku, ak sa domnieva, že vlastnícke právo svedčí jeho úpadcovi. Nutnosť zavedenia takejto právnej úpravy vyplynula zo skutočnosti, že viacerí správcovia konkurznej podstaty v praxi zapisovali totožný majetok do svojho súpisu a nastavali praktické problémy s jeho správou, nakladaním a pod.

Správca konkurznej podstaty bol povinný takúto skutočnosť oznámiť príslušnému orgánu, ktorý vedie evidencii tohto majetku. Tento orgán je povinný skutočnosť, že tento majetok je zapísaný do súpisu majetku, vyznačiť v poznámke alebo iným vhodným spôsobom.

§ 79

Majetok tretích osôb zabezpečujúci

záväzky úpadcu

(1)  Pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatila k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými veriteľmi alebo prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená, ak je nižšia ako hodnota tohto majetku. Ak tretia osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie právo na majetku tretej osoby zanikne; ak ju nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu.

(2)  Majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tejto osoby.

(3)  Ak majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu z dôvodu zániku zabezpečovacieho práva prestane podliehať konkurzu, správca bezodkladne vylúči majetok tretej osoby zo súpisu.

Komentár k § 79

Ustanovením je upravený majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu. To znamená, že predmetom tohto ustanovenia je úprava postupu správcu v prípadoch, keď je do súpisu zaradená vec tretej osoby, na ktorej je zriadené právo na oddelené uspokojenie (napr. záložné právo) zabezpečujúce uspokojenie konkurznej pohľadávky.

Keďže pre tretiu osobu by mohlo byť výhodnejšie uspokojiť pohľadávku úpadcu než speňaženie jej majetku v konkurze, zákon ukladá správcovi, aby túto osobu vyzval v 30 dňovej lehote na splnenie zabezpečenej pohľadávky.

 

Pohľadávka veriteľa je zabezpečená majetkom inej osoby ako úpadcu

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. ustanovenie zákona upresnilo, akým spôsobom postupovať v prípade, že pohľadávka veriteľa je zabezpečená majetkom inej osoby ako úpadcu, t. j. tretej osoby.

Podľa predchádzajúcej právnej úpravy správca vyzýval tretiu osobu, aby uhradila do príslušnej oddelenej podstaty sumu rovnajúcu sa pohľadávke zabezpečeného veriteľa bez ohľadu na skutočnosť aká bola hodnota samotného zabezpečenia. V tomto smere zákon upravuje plnenie tretej osoby do výšky všeobecnej hodnoty majetku, ktorú určí správca s odbornou starostlivosťou. Novela zákona ďalej výslovne riešila následky keď tretia osoba splní výzvu správcu. Dôsledkom splnenia je zánik zabezpečovacieho práva viažúceho sa k majetku tretej osoby.

 

Majetok tretej osoby

Na účel tohto ustanovenia ide o majetok zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu. Uvedený majetok môže byť správcom speňažený, pričom jeho cieľom je správca konať v mene tejto tretej osoby.

V praxi dochádza aj k situáciám, že majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu z dôvodu zániku zabezpečovacieho práva prestane podliehať konkurzu. V takom prípade je povinnosťou správcu majetok tretej osoby zo súpisu vylúčiť.

§ 80

Majetok tretích osôb nadobudnutý
na základe neúčinných
alebo neplatných právnych úkonov

(1)  Do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neúčinných právnych úkonov, ako aj nároky z nich vyplývajúce. Ak tretia osoba neúčinnosť právneho úkonu písomne neuzná, správca môže majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu alebo nároky z neho vyplývajúce zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť právneho úkonu určí súd; vylučovacia žaloba v tom prípade nie je prípustná.

(2)  Do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neplatných právnych úkonov. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu vydania majetku nadobudnutého na základe neplatného právneho úkonu do podstaty možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by bol tento nárok uspokojený, ak by sa uplatnil prihláškou; to neplatí, ak sa tento nárok uplatnil prihláškou.

Komentár k § 80

Týmto ustanovením zákon upravuje majetok tretích osôb, ktorý bol nadobudnutý na základe odporovateľných právnych úkonov.

V záujme ochrany majetku tretích osôb, ktorým správca mieni odporovať, na to, aby takýto majetok mohol byť zaradený do súpisu, je potrebné buď uznanie odporovateľnosti touto treťou osobou alebo rozhodnutie súdu o neúčinnosti odporovaného právneho úkonu.

Môže sa stať, že tretia osoba neúčinnosť právneho úkonu neuzná písomným spôsobom. V takom prípade má správca možnosť majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu alebo nároky z neho vyplývajúce zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť právneho úkonu určí súd. Zákon neumožňuje možnosť vylučovacej žaloby.

Zároveň je týmto ustanovením umožnené zapísať majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neplatných právnych úkonov do súpisu.

§ 81

Vylúčenie majetku

zo súpisu

(1)  Ak majetok zapísaný do súpisu nie je možné speňažiť alebo náklady na jeho speňaženie by pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia, správca môže majetok po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúčiť. Správca môže vylúčiť majetok zo súpisu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu aj vtedy, ak vymáhanie majetku je zjavne neúčelné alebo náklady na jeho vymoženie a následné speňaženie by pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia.

(2)  Vylúčenie majetku zo súpisu podľa odseku 1 správca bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Vylúčenie majetku zo súpisu tiež oznámi veriteľskému výboru alebo dotknutým zabezpečeným veriteľom.

(3)  Majetok vylúčený podľa odseku 1 správca na požiadanie prevedie na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky. Ak o prevod majetku požiada viac veriteľov, správca prevedie majetok na toho veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie podmienky.

(4)  Ak sa na majetok vylúčený podľa odseku 1 vzťahuje zabezpečovacie právo zabezpečujúce zistenú zabezpečenú pohľadávku, správca na požiadanie prevedie majetok na toho zabezpečeného veriteľa, ktorého zabezpečená pohľadávka je zabezpečená týmto zabezpečovacím právom; ak sa na majetok vzťahuje viac zabezpečovacích práv, rozhoduje ich poradie v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie. Ak zabezpečení veritelia nepožiadajú o prevod majetku, správca na požiadanie prevedie majetok na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky; ak ich o prevod majetku požiada viac, správca prevedie majetok na toho veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie podmienky.

(5)  Prevod majetku vylúčeného zo súpisu na veriteľa sa nezapočítava do uspokojenia jeho pohľadávky. Majetok vylúčený zo súpisu, o ktorý do 60 dní od zverejnenia oznamu podľa odseku 2 neprejavil záujem žiaden z veriteľov, prestáva podliehať konkurzu; ak ide o konkurz vyhlásený podľa § 107a, na nakladenie s týmto majetkom sa až do zrušenia konkurzu použije § 44 ods. 1.

Komentár k § 81

Zákon týmto ustanovením upravuje postup správcu v súvislosti s vylúčením majetku zo súpisu. a situácie, v ktorých môže správca takýto majetok vylúčiť. Zákon takisto upravuje práva jednotlivých konkurzných veriteľov za splnenia podmienok ustanovených v zákone domáhať sa, aby správca vylučovaný majetok previedol do ich vlastníctva a následky takéhoto prevodu na ich konkurzné pohľadávky.

Novela zákona č. 224/2010 Z. z. sprecizovala ustanovenie v odseku 5. Majetok vylúčený zo súpisu podstát podľa § 81 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je postihovaný prepadnutím, resp. zhabaním podľa § 59 ods. 1 a § 83 ods. 4 Trestného zákona.

Poznámka

Trest prepadnutia majetku postihuje, v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému pri výkone trestu prepadnutia majetku po ukončení konkurzného konania,

–   výťažok zo speňaženia majetku,

–   majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,

–   majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku.

Ak vec je nedosiahnuteľná alebo neidentifikovateľná alebo je zmiešaná s majetkom páchateľa, alebo s majetkom inej osoby získaným v súlade so zákonom, môže súd uložiť zhabanie veci takej hodnoty, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci.

Nakoľko účinky zhabania (prepadnutia) nastávajú až po zrušení konkurzu (k tomu pozri dikciu „ktorý patrí ... po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie“ v Trestnom zákone) a k vylúčeniu majetku zo súpisu podstát dochádza počas konkurzu, je potrebné vyriešiť otázku nakladania s týmto majetkom od momentu jeho vylúčenia zo súpisu podstát až do momentu zrušenia konkurzu, kedy nastanú účinky zhabania (prepadnutia) majetku.

Podľa predchádzajúcej právnej úpravy platilo, že vylúčením majetku zo súpisu podstát tento majetok prestával podliehať konkurzu, čím sa negovali účinky vyplývajúce z § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii – právo nakladať s majetkom vylúčeným zo súpisu podstát prechádzal späť na úpadcu. Táto právna konštrukcia však v súvislosti s konkurzom vyhláseným podľa znenia § 107a nebola žiaduca, keďže vytvárala možnosť pre úpadcu nakladať s týmto majetkom spôsobom, ktorý znemožnil výkon ochranného opatrenia zhabania majetku, resp. trestu prepadnutia majetku. Z dôvodu zamedzenia týchto dôsledkov sa preto ustanovil aplikovať na nakladenie s týmto majetkom režim vyplývajúci z § 44 ods. 1, a to aj napriek tomu, že ide o majetok, ktorý konkurzu nepodlieha. To znamená, že ak sa v konkurze vyhlásenom podľa § 107a vylúči určený majetok zo súpisu podstát, právo nakladať s týmto majetok a právo vykonávať právne úkony ohľadom tohto majetku, má naďalej správca konkurznej podstaty.

SIEDMA HLAVA

SPRÁVA A SPEAŽOVANIE MAJETKU

Prvý oddiel

Príslušný orgán a jeho oprávnenia

§ 82

Príslušný orgán

(1)  Príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania správcovi v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu, ktoré podľa tohto zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu.

(2)  Príslušným orgánom na účely tohto zákona je

a) veriteľský výbor, ak ide o majetok tvoriaci všeobecnú podstatu,

b) zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu; ak možno odôvodnene predpokladať, že po uspokojení zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty zvýši v oddelenej podstate majetok, príslušným orgánom spolu so zabezpečeným veriteľom oddelenej podstaty sú aj ďalší dotknutí zabezpečení veritelia, prípadne aj veriteľský výbor, ak možno odôvodnene predpokladať, že výťažok zo speňaženia majetku oddelenej podstaty postačí aj na uspokojenie nezabezpečených pohľadávok; pri určení zloženia príslušného orgánu sa vychádza zo zistenej sumy zabezpečených pohľadávok dotknutých zabezpečených veriteľov, sumy pohľadávok proti podstate priradených k dotknutým súpisovým zložkám majetku a súpisovej hodnoty dotknutých súpisových zložiek majetku; ak je už dotknutá súpisová zložka majetku speňažená, vychádza sa z hodnoty ešte nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia dotknutej súpisovej zložky majetku,

c) veriteľský výbor a dotknutí zabezpečení veritelia, ak ide o spoločné speňaženie majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty,

d) dotknutí zabezpečení veritelia, ak ide o spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré oddelené podstaty,

e) súd, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu a zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty je popretá čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom; to platí rovnako pri dotknutých zabezpečených veriteľoch podľa písm. b) až d).

Komentár k § 82

Zákon ustanovuje, ktorá osoba, súd, prípadne orgán veriteľov je oprávnený ukladať správcovi pokyny a odporúčania pri jeho postupe v zákonom stanovených situáciách.

Pri kvalifikovaných predajoch zo všeobecnej podstaty je príslušným orgánom veriteľský výbor.

 

Veriteľský výbor

Zákon im zveruje dohľad nad činnosťou správcu. Tiež im dáva oprávnenie ovplyvňovať správu a speňažovanie majetku podstát. Toto oprávnenie veritelia vykonávajú prostredníctvom príslušného orgánu, ktorý v rámci presunu kompetencií na veriteľov môže udeľovať správcovi záväzné pokyny a odporúčania pri speňažovaní a pri rozhodujúcich úkonoch týkajúcich sa správy majetku. Takýmto presunom kompetencií na veriteľov zákon jednak zvýšil oprávnenia ako aj zodpovednosť veriteľov v konkurze za výsledok, teda v konečnom dôsledku za výšku ich uspokojenia v konaní. Veritelia majú teda zásadný vplyv na rozhodovanie o speňažovaní majetku

Tvorba príslušného orgánu závisí vždy od rozhodnutia správcu, či bude speňažovať jednotlivé podstaty samostatne alebo ako súbory majetku, resp. aký majetok do jednotlivých súborov pre predaj zvolí. Toto rozhodnutie je podmienené charakterom a rozsahom konkurznej podstaty, ale najmä vychádza z povinnosti správcu dosiahnuť účel konkurzu, v čo najvyššej miere uspokojenia veriteľov a samozrejme aj účel speňažovania v konkurze, ktorým je dosiahnuť čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Správca musí postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorá spočíva v tom, že ním zostavené súbory odôvodňujú predpoklad, že práve takto sa dosiahne čo najvyšší výťažok v čo najkratšom čase s vynaložením čo najnižších nákladov. Musí zvažovať nielen záujem dotknutých veriteľov, ale aj spoločný záujem všetkých veriteľov.

 

Príslušné orgány

–   veriteľský výbor (súd v čase, kým veriteľský výbor nie je zvolený a pri malom konkurze 1 zástupca veriteľov) – pre všeobecnú podstatu,

–   zabezpečený veriteľ s prednostným zabezpečovacím právom – pre oddelenú podstatu,

–   viacerí zabezpečení veritelia zoradení podľa poradia vzniku ich zabezpečovacích práv, pokiaľ je dôvodný predpoklad, že speňaženie oddelenej podstaty bude postačovať na uspokojenie, čo aj čiastočné, ich zabezpečených pohľadávok – pre oddelenú podstatu,

–   zabezpečený veriteľ a veriteľský výbor, ak je dôvodný predpoklad, že speňaženie oddelenej podstaty bude postačovať na uspokojenie zabezpečených pohľadávok, pričom zostane majetok, či výťažok, ktorý sa presunie do všeobecnej podstaty – pre oddelenú podstatu,

–   súd namiesto zabezpečeného veriteľa, ak je jeho pohľadávka popretá.

–   dotknutí zabezpečení veritelia – pre spoločné speňažovanie majetku tvoriaceho viaceré oddelené podstaty,

–   veriteľský výbor a dotknutí zabezpečení veritelia – pre spoločné speňažovanie majetku tvoriaceho všeobecnú a oddelenú (oddelené) podstaty,

–   obvodný úrad v sídle konkurzného súdu (dočasný správca) – ak bol konkurz podľa § 107a vyhlásený na osobu, ktorej bol v trestnom konaní uložený trest prepadnutia majetku alebo ochranné opatrenie zhabania majetku je príslušným orgánom zo zákona.

Orgán sa môže skladať z viacerých členov, ktorí sa dohadujú na konečnom rozhodnutí bez ohľadu na to, akým spôsobom k rozhodnutiu dôjde. Pod rozhodnutím rozumieme záväzný pokyn orgánu, ktorým správcovi ukladá povinnosť ako má v rámci konkurzu postupovať.

§ 83

Oprávnenia príslušného orgánu

(1)  Príslušný orgán je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, ako postupovať, ak ide o

a) speňaženie majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu; veriteľský výbor môže určiť, kedy sa záväzný pokyn nevyžaduje,

b) speňaženie majetku tvoriaceho oddelenú podstatu,

c) spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré oddelené podstaty alebo všeobecnú podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty,

d) odplatný prevod podniku alebo jeho časti,

e) speňaženie majetku odplatným prevodom na osobu spriaznenú so správcom, osobu spriaznenú s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osobu spriaznenú s veriteľom prihlásenej pohľadávky,

f) prenechanie celého majetku úpadcu alebo jeho podstatnej časti do nájmu; to neplatí, ak sa prevádzkuje podnik úpadcu a majetok, ktorý sa prenecháva do nájmu, slúžil pred vyhlásením konkurzu na prevádzkovanie rovnakej alebo podobnej podnikateľskej činnosti,

g) prenechanie majetku úpadcu do nájmu osoby spriaznenej so správcom, osoby spriaznenej s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osoby spriaznenej s veriteľom prihlásenej pohľadávky,

h) uzatvorenie zmluvy o dočasnom poskytnutí peňažných prostriedkov v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu,

  i) uzatvorenie zmluvy v súvislosti s prevádzkovaním úpadcovho podniku, ktorou sa správca zaviaže plniť pokračujúce plnenie počas viac ako jedného mesiaca alebo poskytnúť plnenie s hodnotou vyššou ako 3 % obratu úpadcu za predchádzajúce účtovné obdobie,

  j) pokračovanie v prevádzkovaní podniku, ak je úpadcom inštitúcia podľa § 176 ods. 1 alebo ods. 5, na ktorú sa vzťahuje šiesta časť tohto zákona,

k) zriadenie záložného práva na majetok úpadcu.

(2)  V iných veciach nie je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, môže však správcovi odporučiť, ako postupovať. Ak správca odporučený postup príslušného orgánu odmietne, príslušný orgán môže požiadať súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia príslušného orgánu. Uznesenie súd vždy doručí správcovi.

(3)  Ak príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ktorý je v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo pravidlami speňažovania ustanovenými týmto zákonom, správca splnenie pokynu odmietne a vyzve príslušný orgán, aby v určenej lehote pokyn v súlade s vytknutými vadami upravil. Ak príslušný orgán vytknuté vady neodstráni alebo sa v určenej lehote nevyjadrí, správca požiada súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydávaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia príslušného orgánu.

(4)  Ak je členom príslušného orgánu súd, správca alebo ostatní členovia príslušného orgánu predložia pokyn alebo odporučený postup na schválenie súdu až po tom, čo sa ostatní členovia príslušného orgánu k pokynu alebo odporučenému postupu vyjadrili. Súd predložený pokyn alebo odporučený postup uznesením schváli alebo uznesením rozhodne, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia ostatných členov príslušného orgánu. Uznesenie súd vždy doručí správcovi.

Komentár k § 83

Týmto ustanovením zákon upravuje Oprávnenia príslušného orgánu, ktoré mu vyplývajú zo zákona.

Zákon taxatívne vymedzuje situácie, ktoré oprávňujú príslušný orgán ukladať správcovi záväzný pokyn, prípadne postup pri úkonoch, ktorý vyžadujú záväzný pokyn príslušného orgánu navrhne správca, ku ktorému sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu.

Čo sa týka odporúčaní príslušného orgánu, tieto môže správca odmietnuť, ale príslušný orgán má právo sa obrátiť na súd, aby vydal uznesením pokyn správcovi, ako má postupovať.

Aj pokyny príslušného orgánu môže správca odmietnuť, ak by boli v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo základnými pravidlami speňažovania. V takomto prípade najprv vyzve príslušný orgán o zmenu pokynu a ak príslušný orgán tak neučiní, obráti sa správca na súd.

 

Oprávnenia

K oprávneniam orgánu patrí vydanie pokynu, prostredníctvom ktorého je určený správcovi postup ako má postupovať pri speňažení majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu alebo oddelenú podstatu, pri spoločnom speňažení majetku tvoriaceho viaceré oddelené podstaty alebo všeobecnú podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty, pri odplatnom prevode podniku alebo jeho časti, pri speňažení majetku odplatným prevodom na osobu spriaznenú so správcom, osobu spriaznenú s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osobu spriaznenú s veriteľom prihlásenej pohľadávky, pri prenechaní celého majetku úpadcu alebo jeho podstatnej časti do nájmu, pri prenechaní majetku úpadcu do nájmu osoby spriaznenej so správcom, osoby spriaznenej s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osoby spriaznenej s veriteľom prihlásenej pohľadávky, pri uzatvorení zmluvy o dočasnom poskytnutí peňažných prostriedkov v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, pri uzatvorení zmluvy v súvislosti s prevádzkovaním úpadcovho podniku, ktorou sa správca zaviaže plniť pokračujúce plnenie počas viac ako jedného mesiaca alebo poskytnúť plnenie s hodnotou vyššou ako 3 % obratu úpadcu za predchádzajúce účtovné obdobie, pri pokračovaní v prevádzkovaní podniku a pri zriadení záložného práva na majetok úpadcu.

Poznámka

Novelou zákona č. 377/2016 Z. z. sa umožnilo financovanie nadobúdania vecí z konkurznej podstaty z bankových úverov. Absencia možnosti financovať nadobudnutie majetku z konkurzu cudzími zdrojmi viedla k zúženiu okruhu záujemcov o speňažovaný majetok a k zníženiu výťažnosti dosiahnutej zo speňažovania v rámci konkurzu oproti predaju mimo režimu insolvencie.

Následne sa novelou zákona č. 279/2017 Z. z. upravilo znenie ods. 1 písm. j) tak, aby sa rovnaké podmienky pre ukončenie prevádzkovania podniku finančnej inštitúcie po vyhlásení konkurzu vzťahovali na všetky druhy slovenských finančných inštitúcií uvedené § 176 odseku 1 alebo odseku 5, pretože pre všetky tieto druhy finančných inštitúcií je enormne dôležitý deň ukončenia prevádzkovania podniku po vyhlásení konkurzu aj preto, lebo ide o rozhodujúci deň pre určenie splatnosti nesplatných záväzkov a pohľadávok vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, ktoré sú v prípade finančných inštitúcií kľúčovou časťou ich majetku podliehajúceho konkurzu.

§ 84

Žiadosť správcu o uloženie pokynu

(1)  Správca je povinný vo veciach, v ktorých je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, požiadať príslušný orgán o uloženie pokynu, ako postupovať pred tým, ako urobí prvý právny úkon v tejto veci. V týchto veciach môže správca urobiť prvé právne úkony, až keď príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ako postupovať alebo až keď súd rozhodne, ako postupovať.

(2)  Ak príslušný orgán neuložil správcovi v primeranej lehote určenej správcom pokyn požadovaný správcom alebo členovia príslušného orgánu sa k požadovanému pokynu podľa § 83 ods. 4 v primeranej lehote určenej správcom nevyjadria a oprávnené záujmy dotknutých veriteľov tým môžu byť poškodené, správca požiada súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia, ako aj vyjadrenia príslušného orgánu. Uznesenie súd vždy doručí správcovi.

(3)  Žiadosť správcu o uloženie pokynu ohľadom speňaženia majetku musí obsahovať navrhovaný spôsob speňaženia a jeho zdôvodnenie, porovnanie očakávaných výsledkov navrhnutého spôsobu speňaženia s očakávanými výsledkami iných možných spôsobov speňaženia a alternatívne návrhy speňaženia majetku.

Komentár k § 84

Ustanovenie upravuje žiadosť správcu o uloženie pokynu, na základe ktorého mu bude nariadené, ako má postupovať v konkurznom konaní.

Ak príslušný orgán neuloží správcovi záväzný postup ako postupovať v taxatívne uvedených prípadoch, správca navrhne spôsob speňaženia, zdôvodní ho, odhadne očakávaný výsledok tohto spôsobu speňaženia v porovnaní s inými spôsobmi speňaženia, prípadne navrhne alternatívne spôsoby speňaženia a požiada príslušný orgán o vydanie pokynu.

Bez takéhoto pokynu nemôže správca urobiť žiaden právny úkon. Ak je príslušný orgán pasívny a môžu tým byť poškodené oprávnené záujmy dotknutých veriteľov, čo bude v konečnom dôsledku väčšina prípadov, správca sa obráti na súd.

 

Vydanie uznesenia súdom

Ak správca nedisponuje uloženým pokynom, požiada súd, aby vydal uznesenie, ako postupoval, ktoré je súd povinný doručiť správcovi. V súlade s týmto zákonom je správca viazaný uznesením súdu. Súd predovšetkým berie ohľad na

–   oprávnené záujmy dotknutých veriteľov

–   na vyjadrenia dotknutých veriteľov,

–   na vyjadrenia príslušného orgánu.

 

Žiadosť správcu o uloženie pokynu ohľadom speňaženia majetku

Uvedená žiadosť musí obsahovať

–   navrhovaný spôsob speňaženia,

–   zdôvodnenie spôsobu speňaženia,

–   porovnanie očakávaných výsledkov navrhnutého spôsobu speňaženia,

–   očakávané výsledky iných možných spôsobov speňaženia,

–   alternatívne návrhy speňaženia majetku.

§ 85

Informovanie príslušného orgánu
a nahliadanie

do správcovského spisu

(1)  Správca je povinný v pravidelných lehotách určených príslušným orgánom predkladať príslušnému orgánu správu o postupe speňažovania a plánovaných úkonoch speňažovania. Ak je príslušným orgánom zabezpečený veriteľ, správca je povinný zabezpečenému veriteľovi predložiť správu o plánovaných úkonoch speňažovania pred každým právnym úkonom smerujúcim k speňaženiu majetku jeho oddelenej podstaty.

(2)  Účastníci konkurzného konania a ich zástupcovia majú právo počas konkurzu nahliadať do správcovského spisu; za úhradu vecných nákladov sú tiež oprávnení požadovať, aby im správca vydal podpísaný výpis zo správcovského spisu. Nahliadanie do správcovského spisu je správca povinný zabezpečiť v bežných pracovných hodinách každý pracovný deň vo svojej kancelárii umiestnenej v územnom obvode krajského súdu, v ktorého obvode sídli príslušný konkurzný súd; o tom správca bezodkladne po ustanovení do funkcie zverejní v Obchodnom vestníku oznam.

Komentár k § 85

Zákon ustanovením upravuje informovanie príslušného orgánu a možnosť nahliadania do správcovského spisu.

Správcovi zákon ukladá povinnosť informovať príslušný orgán o plánovaných úkonoch speňažovania a predkladať správy o postupe speňažovania. Intervaly na podávanie informácií určuje tento kompetentný orgán.

Osobitný postup existuje v prípade speňažovania majetku oddelenej podstaty. Konkurz bude mať totiž na práva oddelených veriteľov taký účinok, že oddelený veriteľ nebude ďalej oprávnený vykonávať svoje práva. Ich výkon bude v kompetencii správcu. Keďže veriteľ v dôsledku vyhlásenia konkurzu stratí možnosť individuálne vykonať svoje právo, zákon ustanovuje mechanizmus ochrany takéhoto veriteľa (povinnosť správcu priamo oznamovať veriteľovi zamýšľaný predaj, možnosť veriteľa požadovať v stanovenej lehote alternatívny spôsob predaja (v porovnaní s tým, čo navrhuje správca), ak bude výťažok takéhoto predaja vyšší než výťažok zo spôsobu predaja navrhovaného správcom podstaty a pod.

 

Zásady nahliadania do správcovského spisu

–   právo nahliadať do spisu majú účastníci konkurzného konania, tiež ich zástupcovia,

–   k nahliadnutiu môže dochádzať počas konkurzu,

–   k nahliadnutiu dochádza za úhradu vecných nákladov,

–   z nahliadnutia majú právo na výpis zo správcovského spisu,

–   nahliadnutie do spisu zabezpečuje správca,

–   k nahliadnutiu dochádza v bežných pracovných hodinách každý pracovný deň v kancelárii správcu umiestnenej v územnom obvode krajského súdu, v ktorého obvode sídli príslušný konkurzný súd.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 85 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

„(2) Správca je povinný konkurznému súdu, príslušnému orgánu a súdu, ktorý vedie konanie vyvolané alebo súvisiace s konkurzom, do 30 dní po uplynutí 5 rokov od vyhlásenia konkurzu a následne v pravidelných ročných intervaloch zaslať správu (ďalej len „reštančná správa“), v ktorej uvedie

a)  priemerné mesačné náklady na správu a speňažovanie majetku úpadcu,

b)  priemerné mesačné príjmy zo správy majetku podliehajúceho konkurzu,

c)  označenie majetku, ktorý nebol ešte speňažený a opis okolností, ktoré bránia jeho speňaženiu.

(3) Ak ide o dlžníka, ktorý je zapísaný v obchodnom registri, správca reštančnú správu bez zbytočného odkladu po jej vyhotovení založí do zbierky listín.“

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 4.

Ustanovenie reaguje na požiadavky Smernice na zbieranie a monitorovanie údajov s cieľom zhromažďovania spoľahlivých a porovnateľných údajov o priebehu reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní. Na účely naplnenia tejto požiadavky je správca povinný do 30 dní po uplynutí 5 rokov od vyhlásenia konkurzu a následne v pravidelných intervaloch zasielať správu o priemerných mesačných nákladoch na správu a speňažovanie majetku úpadcu, priemerných mesačných príjmoch zo správy majetku podliehajúceho konkurzu, ako aj označiť majetok, ktorý nebol ešte speňažený a opis okolností, ktoré bránia jeho speňaženiu.

Druhý oddiel

Správa majetku

§ 86

(1)  Správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov.

(2)  Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo exekútora.

(3)  Správca môže prenechať majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi do nájmu. Zmluvu o nájme majetku je správca povinný dohodnúť tak, aby nájomné bolo aspoň vo výške, za akú sa predmet nájmu v danom mieste a čase obvykle prenecháva do nájmu, aby úpadcovi nevznikli na základe nájmu ani v súvislosti s ním žiadne iné ako zákonné povinnosti, aby povinnosti nájomcu zo zmluvy o nájme boli primerane zabezpečené a aby zmluvu o nájme bolo možné vypovedať v jednomesačnej lehote. Za iných podmienok môže správca zmluvu o nájme uzatvoriť len so súhlasom príslušného orgánu. Príjem z nájmu sa považuje za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

(4)  Správca môže po vyhlásení konkurzu pokračovať vo výkone niektorých činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu alebo zvýši hodnotu tohto majetku. Ak náklady na výkon týchto činností presiahnu výnosy z týchto činností, správca bezodkladne ukončí výkon týchto činností. Ustanovenia § 88 sa použijú primerane.

Komentár k § 86

Účelom správy majetku je zachovanie hodnoty majetku tak, aby mohol byť čo najlepšie speňažený. V zásade je však potrebné pripustiť, že z dôvodov istej zotrvačnosti je podnik úpadcu de facto prevádzkovaný, avšak len v medziach oprávnenia správcu pri správe majetku (nedá sa totiž predpokladať že okamihom vyhlásenia konkurzu kvázi vypne správca všetky vypínače s následkom okamžitého zastavenia akejkoľvek výrobnej činnosti inak spadajúcej pod prevádzku podniku). Inými slovami, okrem výnimočných prípadov, tento druh zotrvačnej správy je obmedzený len na potreby speňaženia majetku a prevádzka v tomto zotrvačnom režime nemôže byť stotožnená s bežným výkonom podnikateľskej činnosti.

 

Ochrana majetku

Správca má teda povinnosť využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane uplatnenia odporovacieho práva.

Po prvej schôdzi veriteľov, na ktorej môžu veritelia vymeniť súdom ustanoveného správcu, sa rozšírili oprávnenia správcu aj na ďalšie právne úkony, ktoré nezmenšia majetok podliehajúci konkurzu. Nevylučuje sa ani možnosť prenechania majetku do nájmu za prísne stanovených podmienok s jednomesačnou výpovednou lehotou, prípadne pokračovanie v podnikateľskej činnosti úpadcu, ak sa tým zvýši hodnota majetku, z ktorého sa uspokoja veritelia úpadcu alebo sa touto činnosťou zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúcemu konkurzu.

§ 87

Pohľadávky proti podstate

(1)  Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

(2)  Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:

a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu,

b) právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu,

c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,

d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený,

e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí,

f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu,

g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty,

h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,

  i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,

  j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h),

k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku,

  l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,

m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

(3)  Pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené podľa písmena j), si zamestnanec uplatňuje prihláškou. Správca je povinný na požiadanie oznámiť zamestnancovi ku dňu podania žiadosti, v akej výške uznáva pracovnoprávny nárok ako pohľadávku proti podstate a nespornú výšku pracovnoprávneho nároku, ktorú si zamestnanec môže uplatniť prihláškou.

(4)  Pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate toho istého poradia, uspokojí ich pomerne.

(5)  Pohľadávky proti oddelenej podstate sú náklady podľa odseku 2, ak súvisia s oddelenou podstatou, pričom tieto sa uspokojujú z oddelenej podstaty v tomto istom poradí ako pohľadávky proti všeobecnej podstate. Ak náklady súvisiace s oddelenou podstatou súvisia aj s inou podstatou, tieto sa rozpočítajú medzi dotknuté podstaty pomerným spôsobom podľa súpisovej hodnoty majetku, s ktorým súvisia; ak už došlo k speňaženiu majetku, pri rozpočítaní nákladov medzi dotknuté podstaty sa vychádza z výťažku získaného speňažením majetku.

(6)  Pohľadávky proti oddelenej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti oddelenej podstate toho istého poradia, uspokoja sa pomerne.

(7)  Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

(8)  Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

(9)  Správca zodpovedá veriteľom, ako aj iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí neúčelne alebo nehospodárne vynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie majetku alebo na prevádzkovanie podniku, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

(10) Správca vedie o pohľadávkach proti podstate prehľadnú evidenciu. Výpis z tejto evidencie je povinný predkladať súdu vždy do 15 dní od uplynutia kalendárneho štvrťroka s vyznačením pohľadávok, ktoré boli zaplatené, a dňa, kedy sa tak stalo. Súd na jeho návrh rozhodne o inej lehote alebo o inom obsahu výpisu z evidencie pohľadávok proti podstate, ak s prihliadnutím na prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu jeho predkladanie v tomto rozsahu nemožno od neho spravodlivo požadovať.

Komentár k § 87

Ustanovenie upravuje pohľadávky proti podstate.

V súvislosti so správou majetku správcom po vyhlásení konkurzu vznikajú prirodzene nevyhnutné výdavky a tým aj ďalšie pohľadávky veriteľov. V ďalšom štádiu konkurzu vznikajú výdavky vynaložením prostriedkov na speňaženie majetku, výdavky na odmenu správcovi, dane, clá a platby na poistné sociálneho zabezpečenia a pod.

Tieto pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate a nesmú presiahnuť určitú časť z hodnoty výťažku určeného na uspokojenie nezabezpečených veriteľov alebo oddeleného veriteľa. Pre dôsledné plnenie týchto povinností zákon zaviedol mechanizmus, na základe ktorého mohol byť správca zodpovedný za to, ak počas konkurzu neodôvodnene naakumuloval pohľadávky proti podstate presahujúce zákonom stanovený limit. Ide o osobitný typ zodpovednosti správcu. V záujme zabránenia neodvodného a netransparentného akumulovania pohľadávok proti podstate na úkor konkurzných veriteľov zákon stanovil limit na celkovú výšku pohľadávok proti všeobecnej podstate ako aj limit na celkovú výšku pohľadávok proti oddelenej podstate. Správca zodpovedal konkurzným veriteľom za prekročenie tohto limitu, ibaže preukázal, že všetky náklady boli vynaložené účelne, hospodárne a v nevyhnutnej miere.

Ustanovené boli podmienky na vedenie evidencie správcom. Podrobné vedenie evidencie bolo v záujme zabezpečenia spravodlivého uspokojovania pohľadávok proti podstate. Išlo o snahu o vylúčenie tzv. krížových dotácií niekedy sa vyskytujúcich v konkurzoch podľa platných predpisov. Išlo o to, že v týchto konkurzoch sa pohľadávky proti podstate niekedy neoprávnene uspokojovali z výťažku z predaja veci, na ktorú sa vzťahovalo právo na oddelené uspokojenie, a to aj napriek tomu, že takáto pohľadávka proti podstate vôbec nesúvisela so správou alebo speňažovaním založeného majetku. Výsledkom bolo potom krátenie uspokojenia oddeleného veriteľa, nakoľko z peňažných prostriedkov pripadajúcich na jeho uspokojenie sa uspokojovali aj náklady vynaložené v súvislosti s iným majetkom ako tým, na ktorý sa vzťahovalo právo na oddelené uspokojenie.

Pokiaľ išlo o pohľadávky proti podstate a keďže nie vždy sa dalo presne rozlíšiť na aký majetok (a tým pádom na akú podstatu) sa tá-ktorá pohľadávka proti podstate vzťahuje, zákon pre takéto prípady zaviedol mechanizmus pre pomerné rozdelenie týchto pohľadávok medzi dotknuté podstaty. Inými slovami, výdavok vynaložený správcom na celý majetok bez možnosti špecifikovania presne, na ktorú položku majetku sa vzťahoval, sa pomerne prerozdelil medzi viaceré položky majetku. Ak bol však náklad priraditeľný ku konkrétnemu majetku, správca priradil tento náklad do príslušnej podstaty bez toho, aby bolo treba použiť pomerný výpočet.

Poznámka

Po novele zákona č. 348/2011 Z. z. sa ustanovenie v celom znení zmenilo, pričom sa novým spôsobom zadefinoval okruh pohľadávok proti podstate, ktoré predstavujú náklady konkurzu, ktoré znášajú všetci veritelia. Rozhodujúcim kritériom pre určenie, či ide o pohľadávku proti podstate nie je moment vzniku tejto pohľadávky ale charakter tejto pohľadávky. Aby šlo o pohľadávku proti podstate, pohľadávka musí spĺňať všetky definičné znaky uvedené v § 87 ods. 2, resp. ods. 4.

Priraďovanie pohľadávok proti podstate

Pohľadávky proti podstate sa priraďujú k súpisovým zložkám majetku a rozpočítavajú sa medzi súpisové zložky majetku. Pohľadávka proti podstate alebo jej rozpočítaná časť sa priradí k súpisovej zložke majetku v čase, keď vznikla, prípadne v čase, keď sa o nej správca dozvedel, prípadne v čase, keď ju správca uznal. Pohľadávka proti podstate alebo jej rozpočítaná časť sa priradí k súpisovej zložke majetku tak, že sa zaradí do evidencie pohľadávok proti podstate, ktorá sa vedie ohľadom podstaty, ktorú súpisová zložka majetku tvorí. Vzor tlačiva námietky poradia pohľadávky proti podstate je uvedený v prílohe č. 8 vykonávacej vyhlášky.

 

Evidencia pohľadávok proti podstate

V evidencii pohľadávok proti podstate sa eviduje veriteľ, právny dôvod, celá suma, priradená suma, čas a rozsah uspokojenia, dôvod priradenia, prípadne aj spôsob rozpočítania pohľadávky proti podstate. V evidencii pohľadávok proti podstate sa eviduje aj čas vzniku pohľadávky proti podstate, prípadne čas, keď sa o nej správca dozvedel, prípadne čas, keď ju uznal. Jednotlivé evidencie o pohľadávkach proti podstate sa v kancelárii správcu vedú tak, aby v každom čase poskytli prehľad o všetkých pohľadávkach proti podstate, ich splatnosti, prípadne poradí ich splatnosti, rozsahu ich uspokojenia, prípadne rozsahu, v akom sú a v akom majú byť uspokojené z podstaty (§ 87 ods. 2 zákona) a ich súvise so súpisovými zložkami majetku tak, aby bolo možné riadne zistiť hlasovacie práva zabezpečeného veriteľa (§ 37 ods. 2 zákona), zloženie príslušného orgánu (§ 82 ods. 2 zákona) a pripraviť rozvrh výťažku. Evidencia o pohľadávkach proti podstate tvorí súčasť správcovského spisu; formu, v ktorej sa vedie, ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.

Účastníkovi, jeho zástupcovi, súdu, veriteľovi pohľadávky proti podstate, ktorý to o sebe tvrdí, alebo inej osobe oprávnenej nahliadať do správcovského spisu kancelária správcu vydá z evidencie o pohľadávkach proti podstate výpis v rozsahu, v akom o to požiada; za každú stranu výpisu možno požadovať od účastníka, jeho zástupcu alebo veriteľa pohľadávky proti podstate úhradu vecných nákladov v sume 66 eurocentov.

Poradie uspokojovania pohľadávok proti všeobecnej podstate

Pre prípad, že výťažok zo speňaženej konkurznej podstaty nepostačuje ani na úhradu všetkých pohľadávok voči podstate, upravilo sa poradie, v ktorom sa majú tieto pohľadávky proti podstate uspokojiť.

Ide o takéto poradie:

–   náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu,

Poznámka

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa upravila priorita nároku predbežného správcu na odmenu a výdavky. Maximálny rozsah upravuje vykonávací predpis (vykonávacia vyhláška).

–   právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu,

Poznámka

Novelou zákona č. 264/2017 Z. z. sa v nadväznosti na zmeny vykonané novelou zákona terminologicky upravilo znenie § 87 ods. 2 písm. b).

–   náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,

–   výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený,

Poznámka

Podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, t. j. každé dieťa má právo na výživné až do času, kým nie je schopné živiť sa samé. Nie je opodstatnené vytvárať rozdielny prístup k výživnému, resp. konaniu o výživnom, vo vzťahu k vyživovanému dieťaťu vzhľadom na jeho vek; odkázanosť dieťaťa na výživné môže trvať aj keď už nie je maloletým.

–   náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí,

–   odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu,

–   mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty,

–   pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,

–   pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,

–   pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený,

–   pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku,

–   pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,

–   ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

 

Miesto uplatnenia

Zákon ďalej upravuje miesto, kde sa pohľadávky proti podstate uplatňujú, a to u správcu ako aj postup pri riešení spornosti právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky proti podstate v rámci incidenčného konania. Zákon tiež upravuje zodpovednosť správcu veriteľom prípadne iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí nehospodárne alebo neúčelne vynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie majetku, alebo na prevádzkovanie podniku.

§ 88

Prevádzkovanie podniku
po vyhlásení konkurzu

(1)  Správca s odbornou starostlivosťou zhodnotí možnosť pokračovať v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu a podľa okolností ukončí prevádzkovanie podniku alebo pokračuje v prevádzkovaní podniku v súlade s týmto zákonom a inými osobitnými predpismi. V prevádzkovaní podniku môže správca pokračovať, len ak

a) je schopný v lehote splatnosti uhrádzať pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i); súd na návrh veriteľa takejto pohľadávky proti podstate uloží správcovi povinnosť ukončiť prevádzkovanie podniku, ak zistí, že správca je viac ako dva mesiace po lehote splatnosti s úhradou týchto pohľadávok proti podstate,

b) v dôsledku prevádzkovania podniku sa podstatným spôsobom nezmenší hodnota oddelenej podstaty; súd na návrh dotknutého zabezpečeného veriteľa uloží správcovi povinnosť ukončiť prevádzkovanie podniku, ak zistí, že v dôsledku prevádzkovania podniku sa zmenšuje hodnota jeho oddelenej podstaty a 

c) v dôsledku prevádzkovania podniku dosiahne pre veriteľov vyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok, ako keby prevádzkovanie podniku ukončil; prevádzkovanie podniku sa musí obmedziť na nevyhnutný rozsah potrebný na dosiahnutie tohto účelu.

(2)  Ak náklady na prevádzkovanie úpadcovho podniku presiahnu výnosy z jeho prevádzkovania, správca bezodkladne informuje o tejto skutočnosti príslušný orgán a vyžiada si pokyn, či a v akom rozsahu má pokračovať v prevádzkovaní podniku.

(3)  Prevádzkovanie úpadcovho podniku ani odplatné prevody majetku, ktorým je tovar vyrábaný pri prevádzkovaní úpadcovho podniku ani odplatné poskytovanie služieb pri prevádzkovaní úpadcovho podniku nie je speňažovaním, ak je vykonávané v rámci bežnej podnikateľskej činnosti úpadcu.

(4)  Ak správca pokračuje v prevádzkovaní podniku, majetok patriaci k podniku môže zapísať do súpisu jednou položkou; po ukončení prevádzky správca bez zbytočného odkladu zapíše majetok patriaci k podniku ako samostatné súpisové zložky majetku.

(5)  Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa rovnako vzťahujú na prevádzkovanie časti podniku.

Komentár k § 88

Ustanovenie upravuje prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu, pričom prevádzkovaním podniku je osobitný spôsob správy majetku podliehajúceho konkurzu.

Pokiaľ išlo o otázku zachovania prevádzky podniku, v právnej úprave nebolo prioritou zachovanie prevádzky, ale naopak čo najrýchlejší predaj majetku podstaty a oddelených podstát s čo najvyšším výťažkom predaja. Povinnosti správcu boli preto naformulované tak, aby odzrkadlili tento posun v prioritách. Opačné riešenie (t. j. snaha a zachovanie prevádzky podniku za každú cenu) by bolo v ostrom protiklade so všeobecne likvidačným charakterom konkurzu ako takého. Ak totiž v konkrétnom prípade existoval záujem na zachovaní prevádzky podniku, uvedené sa mohlo riešiť prostredníctvom neformálnej alebo formálnej reštrukturalizácie. Ak však reštrukturalizácia nebola úspešná (alebo ak sa neuskutočnila vôbec pre nezáujem strán o takéto riešenie), nebol žiaden dôvod, aby sa v konkurze prednostne zachovávala prevádzka podniku. Výnimkou bol prípad, ak predajom podniku ako celku dosiahol správca podstatne vyšší výnos ako by dosiahol iným spôsobom predaja. V tejto súvislosti však mal správca zvažovať aj ochranu oddelených veriteľov, ktorých oddelená podstata tvorila súčasť takéhoto podniku (a najmä ich záujem na jej čo najrýchlejšom speňažení).

Keďže oddelený veriteľ si mohol zabezpečiť svoju pohľadávku inou pohľadávkou úpadcu, napr. na účet úpadcu, ktorý vedie banka, tento majetok síce tvoril oddelenú podstatu, ale pri prevádzke podniku správca musel vykonávať platby za poskytovanie služieb, v dôsledku čoho by mohol byť takýto oddelený veriteľ ukrátený. Správca teda zaradil do oddelenej podstaty fiktívnu pohľadávku, ktorá plnila kompenzačnú funkciu a ktorá bola uspokojená ako pohľadávka z prevádzky podniku po ukončení prevádzky podniku.

Otázka prevádzkovania podniku teda mala závisieť od rozhodnutia správcu podľa konkrétnych okolností (ale bez toho, aby zákon predpisoval povinnosť zachovania prevádzky podniku).

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 sa zmenilo znenie odseku 1. Upravil sa nový dôvod pre ukončenie prevádzkovania podniku v prípade, ak v dôsledku prevádzkovania podniku dochádza k zmenšovaniu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. Podľa tohto znenia je správca povinný ukončiť prevádzku podniku, ak zistí, že v dôsledku tejto prevádzky dochádza k podstatnému zmenšeniu hodnoty oddelenej podstaty. Kritériom je, aby zmenšenie hodnoty bolo podstatné. Naproti tomu sa upravilo oprávnenie dotknutého zabezpečeného veriteľa žiadať súd o ukončenie prevádzky podniku v prípade aj nepodstatného zmenšenia hodnoty majetku oddelenej podstaty, t. j. zabezpečený veriteľ je oprávnený podať kvalifikovaný návrh aj v prípade, že zmenšovanie hodnoty majetku oddelenej podstaty nemá podstatný charakter.

Majetok patriaci k podniku

Majetok patriaci k podniku môže byť, čo nie je podmienkou, zapísaný do súpisu jednou položkou. Uvedené je možné v prípade, že správca pokračuje v prevádzkovaní podniku. Ako náhle dôjde k ukončeniu prevádzky, tak musí byť majetok patriaci k podniku zapísaný ako samostatné súpisové položky.

Poznámka

V súvislosti s vymedzením nového okruhu pohľadávok proti podstate novelou zákona č. 348/2011 Z. z. boli z ustanovenia vypustené znenia odsekov 5 až 9.

Speňažovanie

Zákon prevádzkovanie podniku ani odplatné prevody s ním spojené nepovažuje za speňažovanie. Zákon už neobsahuje výslovne, že zisk z prevádzkovania podniku sa považuje za výťažok zo speňaženia majetku. Za speňažovanie ho teda možno považovať v zmysle § 91 ods. 1, podľa ktorého sa za speňažovanie rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Tomu zodpovedá aj platné znenie vykonávacej vyhlášky, sa na účely určenia odmeny správcu z výťažku zisk dosiahnutý pri prevádzkovaní podniku alebo jeho časti, ktorý sa priradil k súpisovej zložke majetku, považuje za výťažok zo speňaženia dotknutej súpisovej zložky majetku.

§ 89

Zákaz uzatvárania zmlúv
so spriaznenými osobami

Pri prevádzkovaní úpadcovho podniku alebo jeho časti alebo správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie uzatvoriť zmluvu s osobou, ktorá je spriaznená s ním alebo úpadcom, ibaže s tým súhlasil príslušný orgán.

Komentár k § 89

Zákon ustanovením upravuje zákaz uzatvárania zmlúv so spriaznenými osobami. Prelomiť tento zákaz môže len kompetentný orgán.

§ 90

Povinnosti správcu
pri uschovávaní písomností

Správca je povinný po ukončení prevádzky úpadcovho podniku

a) oznámiť do jedného mesiaca túto skutočnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom príslušného štátneho ústredného archívu alebo štátneho archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou,¹⁷⁾

b) vypracovať do šiestich mesiacov návrh na vyradenie registratúrnych záznamov a predložiť ho príslušnému štátnemu archívu,

c) odovzdať registratúrne záznamy navrhnuté na odovzdanie do archívu a archívne dokumenty príslušnému štátnemu archívu,

d) zabezpečiť vyradenie a uloženie registratúrnych záznamov bez trvalej dokumentárnej hodnoty do uplynutia lehôt uloženia a oznámiť príslušnému štátnemu archívu miesto, kde sú uložené.

Komentár k § 90

V ustanovení sú vymedzené archivačné povinnosti správcu. Ide o ustanovenie prebraté z predchádzajúcej úpravy.

 

Povinnosti po ukončení prevádzky úpadcovho podniku

–   splnenie oznamovacej povinnosti voči Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom príslušného štátneho ústredného archívu alebo štátneho archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou v súlade so zákonom č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. – lehota na oznámenie je do jedného mesiaca,

–   vypracovanie návrhu na vyradenie registratúrnych záznamov a následne povinnosť ho predložiť príslušnému štátnemu archívu,

–   odovzdanie registratúrnych záznamov do archívu a archívnych dokumentov príslušnému štátnemu archívu,

–   vyradenie a uloženie registratúrnych záznamov bez trvalej dokumentárnej hodnoty.

Tretí oddiel

Speňažovanie majetku

§ 91

Speňažovanie

(1)  Speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti.

(2)  Účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené týmto zákonom.

(3)  Správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu bezodkladne speňaží majetok, ktorý je bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením; pokyn príslušného orgánu ani rozhodnutie súdu sa nevyžaduje. Iný majetok môže správca začať speňažovať až po konaní prvej schôdze veriteľov.

(4)  O speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca vedie prehľadnú evidenciu; evidenciu vedie osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu. Po speňažení každej súpisovej zložky majetku správca priradí výťažok zo speňaženia tej súpisovej zložke majetku, ktorá bola predmetom speňaženia. Ak správca spoločne speňaží viaceré súpisové zložky majetku a jednotlivé výťažky nie je možné určiť, spoločný výťažok správca pomerne rozpočíta medzi dotknuté súpisové zložky majetku podľa ich vzájomnej hodnoty, pričom vychádza z hodnoty uvedenej v súpise.

(5)  Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu správca uloží na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky; úroky vyplatené bankou alebo pobočkou zahraničnej banky za zostatok na účte sa považujú za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

Komentár k § 91

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 91 ods. 3 sa vypúšťajú slová „ustanovený pri vyhlásení konkurzu“ a vypúšťa sa posledná veta.

Správca je povinný postupovať pri speňažovaní majetku ohrozeného skazou s odbornou starostlivosťou a netýka sa to len prvého ustanoveného správcu. Najmä z dôvodu, že aj pred prvou schôdzou veriteľov môže byť ustanovený dočasný veriteľský výbor, môže byť majetok podliehajúci konkurzu speňažený so súhlasom príslušného orgánu aj pred jej konaním.

§ 92

Spôsob speňažovania majetku

(1)  Správca môže na účely speňaženia majetku

a) vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž,

b) poveriť predajom majetku dražobníka,⁸⁾

c) poveriť predajom majetku obchodníka s cennými papiermi,

d) zorganizovať dražbu, ponukové konanie alebo iný súťažný proces smerujúci k predaju majetku,

e) predať majetok iným vhodným spôsobom.

(2)  Pri speňažení podniku správca prevedie na kupujúceho zmluvou všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty patriace k podniku. Zo záväzkov súvisiacich s podnikom na kupujúceho prechádzajú len záväzky, ktoré vznikli v súvislosti prevádzkovaním úpadcovho podniku po vyhlásení konkurzu, a nepeňažné záväzky z pracovnoprávnych vzťahov uvedených v zmluve. Na zmluvu, ktorou správca speňaží úpadcov podnik, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.¹⁸⁾ Na speňaženie časti úpadcovho podniku sa toto ustanovenie použije primerane.

(3)  Podnik, časť podniku alebo podstatnú časť majetku patriaceho k podniku, na ktorého prevádzkovanie sa vyžaduje povolenie alebo licencia podľa osobitného predpisu, môže správca previesť na účely ďalšieho prevádzkovania len na osobu, ktorá má príslušné povolenie alebo licenciu. To platí primerane aj na nájom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku úpadcu.

(4)  Ak predaj určitého majetku upravujú osobitné predpisy,¹⁹⁾ správca speňaží majetok prostredníctvom oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu.¹⁹⁾

(5)  Na speňažovanie bytov a speňažovanie nebytových priestorov sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.²⁰⁾

(6)  Ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku, môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou; tým nie je dotknuté ustanovenie § 93 ods. 1. Na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu;⁸⁾ oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.

Komentár k § 91 a § 92

Ustanoveniami je upravené speňažovanie vrátane spôsobu speňažovania majetku.

Pri speňažovaní majetku podstaty je správca viazaný podrobnými pravidlami ohľadom jeho postupu pri speňažovaní (pozri ustanovenia o oprávneniach kompetentného orgánu). V zásade však platí, že správca musí vždy predať aktíva v záujme čo najväčšieho výťažku z ich predaja (bez ohľadu na konkrétnu formu predaja – či prostredníctvom dražby, verejnej obchodnej súťaže alebo priamym predajom). Zákon by takisto nemal uprednostňovať predaj podniku ako celku alebo iné predajné metódy (predaj časti podniku a podobne). Vždy totiž závisí od daných okolností a od konkrétneho rozhodnutia správcu, ktoré však správca musí uskutočniť vždy v záujme maximalizovania výnosu pre veriteľov. Niektoré špecifické úkony správcu pri speňažovaní však podliehajú schváleniu veriteľským výborom alebo dotknutým oddeleným veriteľom.

 

Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu

Povinnosťou správcu je výťažok uložiť na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Samozrejme aj úroky vyplatené bankou alebo pobočkou zahraničnej banky za zostatok na účte sa považujú za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

 

Pravidlá pri speňažovaní majetku

Základné pravidlo pri speňažovaní majetku podstaty je, že správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu v zásade nemôže tento majetok speňažovať (s výnimkou niektorých úkonov uvedených v zákone). Pokiaľ však ide o prevádzku podniku, tento správca je naopak povinný bez zbytočného odkladu vyhodnotiť dôvody pre prevádzku podniku, a ak existujú v rozsahu odôvodnenom týmito dôvodmi prevádzkovať podnik.

Na rozdiel od správcu ustanoveného súdom pri vyhlásení konkurzu je správca po konaní prvej schôdze veriteľov naopak povinný speňažovať majetok čo najrýchlejšie po tom ako bol zvolený buď nový správca alebo pôvodný správca nebol na prvej schôdzi vymenený.

 

Oprávnenia správcu v súvislosti so speňažením

K oprávneniam patrí vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže, poveriť predajom majetku dražobníka, poverenie predajom majetku obchodníka s cennými papiermi, zorganizovanie dražby, ponukové konanie alebo iný súťažný proces smerujúci k predaju majetku, predaj majetok iným vhodným spôsobom.

 

Speňaženie podniku

Pri speňažení podniku dochádza k prevodu všetkých vecí a práv patriacich k podniku. Čo sa týka zmluvy, ktorou správca speňaží úpadcov podnik, sa použije zmluva o predaji podniku, ktorou sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. Zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.

Poznámka

Právnou úpravou sa precizovali ustanovenia o prevádzkovaní úpadcovho podniku po vyhlásení konkurzu. Úpravami ods. 3 a 6 sa precizovali ustanovenia o spôsobe speňažovania majetku patriaceho k úpadcovmu podniku (vrátane podniku finančnej inštitúcie v úpadku) tak, že podnik, časť podniku alebo podstatnú časť majetku patriaceho k podniku úpadcu, na ktorého prevádzkovanie sa vyžaduje povolenie alebo licencia podľa osobitného predpisu (vrátane finančnej inštitúcie), môže správca previesť alebo prenajať na účely ďalšieho prevádzkovania len na subjekt, ktorý má príslušné povolenie alebo licenciu. Vytvorili sa predpoklady na efektívnejší postup ako podľa predchádzajúcej úpravy pre prípad, keby došlo ku konkurzu na majetok podniku finančnej inštitúcie tak, aby zdravé časti (zdravé časti podniku alebo zdravé súbory majetku) finančnej inštitúcie v úpadku mohli získať iné finančné inštitúcie rovnakého druhu (napríklad banky), čo je v konečnom dôsledku v záujme zachovania stability finančného systému a rovnako v záujme eventuálne dotknutých klientov finančných inštitúcií.

V prípade predaja určitého majetku napríklad podľa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov správca speňaží majetok prostredníctvom oprávnenej osoby.

V prípade speňažovania bytov a speňažovanie nebytových priestorov sa použije zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 92 ods. 2 druhej vete sa slová „záväzky, ktoré vznikli v súvislosti prevádzkovaním úpadcovho podniku po vyhlásení konkurzu,“ nahrádzajú slovami „záväzkové vzťahy schválené kupujúcim pri jeho prevode“.

Jednoznačnosť v právnych vzťahoch, ktoré pri nadobúdaní majetkových hodnôt podliehajúcich konkurzu prechádzajú na kupujúceho, je jeden z kľúčových faktorov pri dosahovaní vyššie výťažku v prospech veriteľov. Preto sa posilňuje právna istota kupujúceho v tomto ohľade. Aké záväzky prechádzajú na kupujúceho sa typicky vyjadrí v zmluve s kupujúcim.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 92 ods. 6 sa vypúšťa prvá veta.

Správca je povinný majetok speňažovať s odbornou starostlivosťou v súlade s pokynmi príslušného orgánu. Transakčné náklady súvisiace s organizáciou dražby môžu spôsobiť, že určitý majetok je nespeňažiteľný. Dostupnosť viacerých možností speňažovania by mala priniesť flexibilitu pre správcu a príslušný orgán a tiež dosiahnutie vyššieho výťažku.

§ 93

Vecné práva k majetku
pri jeho odplatnom prevode

(1)  Pri speňažovaní majetku správca nie je viazaný právom pridať sa k prevodu akcií, právom požadovať prevod akcií, právom požadovať nadobudnutie akcií a zmluvnými predkupnými právami. V prípade speňažovania majetku, ku ktorému sa viaže zákonné predkupné právo alebo predkupné právo zriadené ako vecné právo, správca písomne ponúkne predmet predkupného práva za podmienok ustanovených osobitnými predpismi²¹⁾ tomu, kto je z predkupného práva oprávnený; ak osobitný predpis neustanovuje kratšiu lehotu, správca nie je týmto predkupným právom viazaný, ak oprávnený predkupné právo nevyužije do 60 dní od doručenia písomnej ponuky.

(2)  Speňažením majetku zanikajú všetky zabezpečovacie práva okrem záložného práva zriadeného správcom po vyhlásení konkurzu na základe záväzného pokynu príslušného orgánu a okrem zabezpečovacieho práva k majetku tretej osoby, ktoré je v skoršom poradí ako zabezpečovacie právo, ktoré zabezpečuje záväzok úpadcu.

(3)  Kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci. Správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci za škodu, ktorá mu tým vznikla, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

Komentár k § 93

Ustanovením sú upravené vecné práva k majetku pri jeho odplatnom prevode.

Upravený je vzťah predkupných práv v konkurze, pričom zákon ochraňuje len zákonné predkupné práva a predkupné práva zriadené ako vecné právo.

Záložné práva oddelených veriteľov zanikali speňažením zálohu s výnimkou prípadov uvedených v zákone. Keďže zavedením legislatívnej skratky pojmu prednostné zabezpečovacie právo bolo takýmto právom len právo veriteľa, ktorý si uplatňoval v konkurze svoju pohľadávku voči úpadcovi, pričom tým istým predmetom záložného práva mohli byť zabezpečené pohľadávky veriteľov, ktorých dlžníkom nebol úpadca, ale napr. záložca, ktorý nebol v konkurze, zákon rozlišuje záložné práva ktoré zanikajú a ktoré nezanikajú.

Správca nemá povinnosť a ani nie je viazaný pri speňažovaní majetku

–   pridať sa k prevodu akcií,

–   právom požadovať prevod akcií,

–   právom požadovať nadobudnutie akcií a zmluvnými predkupnými právami.

Poznámka

Po novele zákona č. 389/2015 Z. z. od 1. 1. 2017 nie je správca pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu viazaný len zmluvnými predkupnými právami, ale aj právom pridať sa k prevodu akcií, právom požadovať prevod akcií, právom požadovať nadobudnutie akcií, a to bez ohľadu na ich registráciu.

V prípade, že ide o zákonné predkupné právo alebo predkupné právo zriadené ako vecné právo, tak zo zákona vyplýva správcovi ponúknuť predmet predkupného práva za podmienok ustanovených zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tomu, kto je z predkupného práva oprávnený.

Zásadne však musí použiť písomný spôsob ponuky. Ak nie je neustanovená kratšia lehota, správca nie je týmto predkupným právom viazaný, ak oprávnený predkupné právo nevyužije do 60 dní od doručenia písomnej ponuky.

 

Zánik zabezpečovacích práv

Ako náhle dôjde k speňaženiu majetku, tak dochádza k zániku všetkých zabezpečovacie práv s výnimkou

–   záložného práva zriadeného správcom po vyhlásení konkurzu na základe záväzného pokynu príslušného orgánu,

Poznámka

Novelou zákona č. 377/2016 Z. z. sa umožnilo financovanie nadobúdania vecí z konkurznej podstaty z bankových úverov. Absencia možnosti financovať nadobudnutie majetku z konkurzu cudzími zdrojmi predtým viedla k zúženiu okruhu záujemcov o speňažovaný majetok a k zníženiu výťažnosti dosiahnutej zo speňažovania v rámci konkurzu oproti predaju mimo režimu insolvencie.

–   zabezpečovacieho práva k majetku tretej osoby, ktoré je v skoršom poradí ako zabezpečovacie právo, ktoré zabezpečuje záväzok úpadcu.

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa zaviedla úprava v súvislosti s novým spôsobom riešenia, uplatňovania nárokov zabezpečeného veriteľa, ktorý nie je obligačným veriteľom úpadcu. Rovnako sa znenie vzťahuje na celý majetok patriaci do podstaty, ktorý sa speňažuje, nielen na majetok úpadcu.

Vzhľadom na to, že zákon poskytuje ochranu práv tretích osôb, ktorých správca vyzýva v 30 dňovej lehote na predloženie dôkazov na vylúčenie majetku zo súpisu a možnosťou v ďalšej 30 dňovej lehote obrátiť sa aj na súd, cieľom úpravy v odseku 3 je zvýšiť záujem osôb o kúpu majetku podliehajúceho konkurzu, a odstrániť pochybnosti ohľadne vlastníctva týchto vecí, čo sa v konečnom dôsledku premietlo aj do možnosti získania väčšieho výťažku na uspokojenie úpadcových veriteľov.

Kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci. Správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci za škodu, ktorá mu tým vznikla, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

Poznámka

Novelou zákona sa z prelomenia zásady nemo plus iuris vylúčil prípad, pokiaľ nadobúdateľ nebol dobromyseľný, t. j. prípad ak vedel alebo musel vedieť, že úpadca nie je vlastníkom veci.

ÔSMA HLAVA

USPOKOJENIE VERITEĽOV

§ 94

Zabezpečení veritelia

Zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa v zistenom rozsahu uspokojí z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti oddelenej podstate. Ak nie je možné uspokojiť zabezpečenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa v celom rozsahu, vo zvyšnom rozsahu sa uspokojí ako nezabezpečená pohľadávka.

Komentár k § 94

Ustanovením je upravený postup uspokojenia oddelených veriteľov z výťažku speňaženia oddelenej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokojí sa v zostávajúcej časti ako nezabezpečená pohľadávka. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, príprava rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 97 (Uspokojenie oddeleného veriteľa).

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. došlo k úprave v spojení s novou úpravou pohľadávok proti podstate, pričom sa slová „podstate priradených k súpisovým zložkám majetku tvoriacich jeho oddelenú podstatu“ nahradili slovami „oddelenej podstate“.

§ 95

Nezabezpečení veritelia

(1)  Nezabezpečené pohľadávky sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti všeobecnej podstate. Ak nie je možné uspokojiť nezabezpečené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.

(2)  Pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu^1a) (ďalej len „podriadené pohľadávky“) sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Ak nie je možné uspokojiť podriadené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.

(3)  Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom (ďalej len „spriaznené pohľadávky“); na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na pohľadávky zo zmlúv o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitného predpisu.^21a)

(4)  Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije na uspokojenie veriteľa, ktorý nie je spriaznený s úpadcom a v čase nadobudnutia spriaznenej pohľadávky nevedel a ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku. Predpokladá sa, že veriteľ pohľadávky z dlhopisu alebo iného finančného nástroja na základe obchodu na regulovanom trhu, mnohostrannom obchodnom systéme alebo obdobnom zahraničnom organizovanom trhu, o spriaznenosti pohľadávky nevedel.

Komentár k § 95

V súlade s týmto ustanovením sa nezabezpečení veritelia uspokojujú z výťažku speňaženia všeobecnej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokoja sa nezabezpečené pohľadávky pomerným spôsobom.

Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, príprava čiastkového rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 98.

Poznámka

Po novele zákona č. 348/2011 Z. z. došlo k úprave v spojení s novou úpravou pohľadávok proti podstate.

Podriadené pohľadávky

Tieto pohľadávky v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Aj v tomto prípade sa môže uplatniť pomerný spôsob uspokojenia.

 

Spriaznené pohľadávky

Rovnakým spôsobom sa uspokoja ako podriadené pohľadávky. Na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada. Nevzťahuje sa to na pohľadávky zo zmlúv o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté dohodami o výmene kolaterálu.

 

Veritelia spriaznení s úpadcom

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. bola upravená nová podriadená trieda veriteľov, ktorých uspokojenie sa podriaďuje uspokojeniu ostatných veriteľov. Do tejto triedy sa zaradili, veritelia, ktorí sú spriaznení s dlžníkom. Títo veritelia negatívnym spôsobom ovplyvňujú priebeh konkurzného konania, a to na úkor ostatných veriteľov, ktorí nie sú spriaznení s dlžníkom. Súčasná úprava nevylučuje, v praxi je to dokonca bežné, že v konkurze ako významní veritelia vystupujú buď samotní štatutári, prípadne osoby priamo prepojené s akcionárom dlžníka alebo štatutárom dlžníka. Záujmom týchto osôb však nie je dosiahnuť čo najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov, ale zachovať v právnych vzťahoch status quo, ktoré bolo založené pred vyhlásením konkurzu. Odhliadnuc od toho spriaznení veritelia mali spravidla možnosť ovplyvňovať podnikanie dlžníka pred vyhlásením konkurzu, prípadne z tohto podnikania profitovať, pričom bežní veritelia takúto možnosť nemali. Nová trieda zohľadňuje aj túto skutočnosť. Nová trieda tzv. spriaznených veriteľov vychádza z konceptov, ktoré sú upravené v zahraničných právnych úpravách, či už v Nemeckej právnej úprave, príp. Anglosaských právnych úpravách. Okrem spriaznených veriteľov sa do podriadenej triedy zaraďujú aj zmluvné pokuty, ktoré bez ekonomického zdôvodnenia zásadným spôsobom zvýhodňujú niektorých veriteľov na úkor iných veriteľov, resp. cez hlasovacie pomery deformujú konkurzné konania.

Poznámka

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa precizovala právna úprava spriaznených pohľadávok vymedzením obdobia spriaznenosti. Následne sa novelou zákona č. 264/2017 Z. z. ustanovila výnimka pre prípady spriaznenosti, ak ide o zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitných predpisov.

Spriaznený veriteľ

Spriazneným veriteľom nemôže byť veriteľ, ktorý nevedel a pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku. Ustanovenie po novele zákona č. 87/2015 Z. z. v odseku 4 zaviedlo vyvrátiteľnú domnienku, že veriteľ pohľadávky z dlhopisu alebo iného finančného nástroja na základe obchodu na regulovanom trhu, mnohostrannom obchodnom systéme alebo obdobnom zahraničnom organizovanom trhu, o spriaznenosti pohľadávky nevedel.

 

Posudzovanie, či sa jedná o spriaznenú pohľadávku

Novelou zákona č. 279/2017 Z. z. sa do ustanovenia doplnilo znenie odseku 5, ktorým sa doplnila výnimka z pravidla o posudzovaní, či sa jednalo o spriaznenú pohľadávku. V prípade, ak kryté dlhopisy banky, ktorá bola emitentom krytých dlhopisov, nakúpila napríklad materská banka a následne ich predala tretej osobe, ktorá nebola spriaznená ani s materskou, ani s bankou, ktorá emitovala tento krytý dlhopis, tak v prípade konkurzu banky, ktorá bola emitentom krytých dlhopisov, sa takýto krytý dlhopis nepovažoval za spriaznenú pohľadávku.

Poznámka

Novelou zákona č. 343/2020 Z. z., ktorá nadobudla 28. 12. 2020, sa vyššie uvedené znenie odseku 5 vypustilo. Výnimky zo všeobecného režimu uspokojovania spriaznených pohľadávok uvedené v § 95 ods. 4 a § 95 ods. 5 sa bez zavedenia všeobecnej výluky vo vzťahu k bankám javili ako nedostatočné. Zavedením generálnej výluky sa sprehľadnil režim uspokojovania spriaznených pohľadávok bánk v konkurze bez ohľadu na povahu a charakter týchto pohľadávok. V dôsledku toho sa zároveň úprava osobitnej výluky vo vzťahu k pohľadávke z krytého dlhopisu v § 95 ods. 5 stala nadbytočnou, nakoľko vo vzťahu k takejto pohľadávke je zaviazaná vždy len banka a vylúčenie danej pohľadávky z režimu uspokojovania spriaznených pohľadávok podľa § 95 ods. 3 je pokryté všeobecnou výnimkou stanovenou pre konkurz banky v novom ustanovení § 176.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

§ 95 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Nezabezpečené pohľadávky z nového úveru sa z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu v zistenom rozsahu uspokoja pred uspokojením pohľadávok podľa odseku 1. Ak niet odlišnej dohody medzi viacerými veriteľmi pohľadávok z nového úveru, pohľadávky sa uspokoja pomerne; na odlišnú dohodu sa prihliada len vtedy, ak je uložená v zbierke listín dlžníka. Na účely uloženia odlišnej dohody v zbierke listín je dlžník povinný poskytnúť veriteľom súčinnosť.“

Vzhľadom na možnú kumuláciu prioritne uspokojovaných pohľadávok sa ustanovuje jednoznačné pravidlo priority nového úveru pred ostatnými nezabezpečenými pohľadávkami. Zároveň sa upravuje priorita uspokojovania pohľadávky z nového úveru, ak niet odlišnej dohody, na ktorú sa však prihliada len v prípade, že je uložená v zbierke listín dlžníka.

§ 96

Rozvrh

(1)  Prihlásené pohľadávky uspokojuje správca na základe rozvrhu. Nezabezpečené pohľadávky uspokojí na základe rozvrhu zo všeobecnej podstaty; zabezpečenú pohľadávku uspokojí na základe rozvrhu z oddelenej podstaty. V rozvrhu nie je možné priznať veriteľovi viac, ako si uplatnil v prihláške.

(2)  Pred zostavením rozvrhu správca zostaví zoznam pohľadávok proti podstate, ktoré boli alebo majú byť uspokojené z výťažku zaradeného do podstaty, z ktorej sa rozvrh zostavuje; v zozname uvedie poradie a sumy, v akej boli alebo majú byť pohľadávky proti podstate uspokojené. Zostavenie zoznamu a zámer zostaviť rozvrh správca oznámi zverejnením v Obchodnom vestníku.

(3)  Veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate do neho nahliadnuť a podaním na predpísanom tlačive namietnuť u správcu poradie pohľadávky proti podstate. Námietka musí byť podaná včas u správcu na predpísanom tlačive a musí byť vždy odôvodnená, inak sa na ňu neprihliada.

(4)  Námietkou poradia pohľadávky proti podstate sa rozumie aj námietka, že pohľadávka proti podstate nie je zaradená do zoznamu alebo že nemá byť zaradená do zoznamu alebo že má byť zaradená do zoznamu v inom rozsahu, ako rozsahu určenom správcom.

(5)  Správca podľa ním zostaveného zoznamu pohľadávok proti podstate a uplatnených námietok do 45 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok pripraví rozvrh, ktorý predloží na schválenie príslušnému orgánu. Ak príslušný orgán rozvrh v lehote určenej správcom neschváli, predloží ho správca bez zbytočného odkladu súdu, ktorý rozhodne o jeho schválení alebo ho vráti na prepracovanie a opätovné predloženie súdu na schválenie. Na základe schváleného rozvrhu nespornú časť výťažku správca bez zbytočného odkladu vydá veriteľovi; spornú časť výťažku správca uschová a vydá ju veriteľovi na základe právoplatného rozhodnutia súdu.

(6)  Poverený člen veriteľského výboru alebo veriteľ, ktorý podal námietku, sa môže do 60 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate domáhať, aby súd uznesením určil poradie pohľadávky proti podstate; v návrhu sa môže domáhať len toho, čo uviedol v námietke. Ak návrh v tejto lehote nepodá, na jeho námietku sa neprihliada. Voči uzneseniu, ktorým súd rozhodol o námietke, je prípustné odvolanie.

(7)  Náklady uspokojenia pohľadávky znáša veriteľ sám.

§ 97

Rozvrh z oddelenej podstaty

(1)  Rozvrh z oddelenej podstaty správca zostaví bez zbytočného odkladu po speňažení majetku oddelenej podstaty; výťažky, ktoré majú byť podľa rozvrhu vydané na sporné pohľadávky, správca uschová.

(2)  Ak to povaha veci pripúšťa, správca zostaví aj čiastkový rozvrh z oddelenej podstaty. Príslušný orgán sa môže domáhať, aby súd prikázal správcovi čiastkový rozvrh zostaviť a v akom rozsahu.

§ 98

Rozvrh zo všeobecnej podstaty

(1)  Rozvrh zo všeobecnej podstaty správca zostaví bez zbytočného odkladu po speňažení majetku všeobecnej podstaty; výťažky, ktoré majú byť podľa rozvrhu vydané na sporné pohľadávky, správca uschová.

(2)  Ak to povaha veci pripúšťa, správca zostaví aj čiastkový rozvrh zo všeobecnej podstaty. Veriteľský výbor sa môže domáhať, aby súd prikázal správcovi čiastkový rozvrh zostaviť a v akom rozsahu.

Komentár k § 96 až § 98

Týmto ustanovením zákon stanovuje náležitosti rozvrhu výťažku zo speňaženia príslušných podstát.

Na základe rozvrhu dochádza k uspokojovaniu prihlásených pohľadávok správcom.

Rozlišujeme rozvrh zo všeobecnej podstaty a oddelenej podstaty:

–   rozvrh zo všeobecnej podstaty – nezabezpečené pohľadávky,

–   rozvrh z oddelenej podstaty – zabezpečené pohľadávky.

Zakazuje sa v rozvrhu priznať veriteľovi viac, ako si uplatnil v prihláške. Pred samotným zostavením rozvrhu správca zostaví zoznam pohľadávok proti podstate. Zoznam musí obsahovať poradie a sumy, v akej boli alebo majú byť pohľadávky proti podstate uspokojené. Zostavenie zoznamu a zámer zostaviť rozvrh správca oznámi zverejnením v Obchodnom vestníku.

 

Námietka

–   podáva ju veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate,

–   je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate do neho nahliadnuť,

–   podáva sa na predpísanom tlačive u správcu,

–   namieta sa poradie pohľadávky proti podstate,

–   musí byť podaná včas a musí byť vždy odôvodnená,

–   námietkou je aj námietka, že pohľadávka proti podstate nie je zaradená do zoznamu alebo že nemá byť zaradená do zoznamu alebo že má byť zaradená do zoznamu v inom rozsahu, ako rozsahu určenom správcom.

 

Postup správcu po podaní námietky

–   do 45 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok pripraví rozvrh,

–   rozvrh predloží na schválenie príslušnému orgánu,

–   rozvrh predloží na schválenie súdu, ak ho príslušný orgán neschválil,

–   po schválení rozvrhu nespornú časť výťažku bez zbytočného odkladu vydá veriteľovi,

–   spornú časť výťažku uschová a vydá ju veriteľovi na základe právoplatného rozhodnutia súdu.

 

Návrh na určenie poradia pohľadávky proti podstate

–   poverený člen veriteľského výboru alebo veriteľ, ktorý podal námietku, sa môže do 60 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate domáhať, aby súd uznesením určil poradie pohľadávky proti podstate,

–   môže sa domáhať len toho, čo uviedol v námietke,

–   ak nie je splnená lehota, na námietku sa neprihliada,

–   zákon umožňuje odvolanie,

–   náklady uspokojenia pohľadávky znáša veriteľ sám.

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa v ustanoveniach § 96 až §98 upravil postup pri zostavovaní rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty, resp. z oddelených podstát.

Postup, pri zostavení a schválení každého rozvrhu

Ako sme už uviedli, rozvrh môže byť zo všeobecnej podstaty alebo rozvrhu z oddelenej podstaty.

 

–   Rozvrhový proces začína tým, že správca zverejní v obchodnom vestníku zámer zostaviť rozvrh z príslušnej podstaty, návrh zákona ďalej ukladá správcovi zostaviť rozvrh vždy bez zbytočného odkladu po speňažení majetku príslušnej podstaty, s tým, že pokiaľ to povaha veci pripúšťa, zákon ukladá správcovi zostaviť aj čiastkový rozvrh výťažku.

 

–   Pred samotným zostavením rozvrhu z príslušnej podstaty správca zostaví zoznam pohľadávok proti podstate, ktoré boli alebo majú byť uspokojené z výťažku zaradeného do podstaty, z ktorej sa rozvrh zostavuje, t. j. správca zostaví zoznam pohľadávok proti podstate, ktoré boli, resp. majú byť uspokojené z výťažku zaradeného do tejto podstaty. V takto zostavenom zozname pohľadávok proti podstate je správca okrem iného povinný uviesť zákonné poradie pohľadávok proti podstate a sumy, v akej boli alebo majú byť tieto pohľadávky proti podstate uspokojené.

 

–   Zostavenie zoznamu pohľadávok proti podstate správca oznámi zverejnením v obchodnom vestníku.

 

–   Od zverejnenia informácie o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate v obchodnom vestníku, začína plynúť veriteľom 30 dňová hmotnoprávna lehota na podanie prípadných námietok smerujúcich voči poradiu pohľadávok proti podstate. Námietka poradia pohľadávky proti podstate musí byť vždy odôvodnená a podaná včas, t. j. v ustanovenej lehote u správcu na predpísanom tlačive, inak sa na ňu neprihliada. Námietkou poradia sa rozumie aj námietka, že pohľadávka proti podstate nie je zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate, čo spravidla namieta veriteľ pohľadávky proti podstate alebo námietka, že pohľadávka proti podstate nemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate, čo namieta spravidla veriteľský výbor alebo dotknutý zabezpečený veriteľ, ako aj námietka, že pohľadávka proti podstate má byť zaradená do zoznamu v inom rozsahu ako rozsahu určenom správcom, čo sa namieta v prípade sporu v akom rozsahu má byť pohľadávka proti podstate rozdelená medzi dve, prípadne viaceré rôzne podstaty, napr. v akom rozsahu má byť zaradená do rozvrhu z oddelenej podstaty a v akom rozsahu má byť zaradená do rozvrhu zo všeobecnej podstaty. Ten, kto podal námietku, je povinný v lehote 60 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate, podať v rámci konkurzného konania návrh, aby súd určil poradie pohľadávky proti podstate, ak takýto návrh včas nepodá, na jeho námietku sa neprihliada.

 

–   Po uplynutí 30 dňovej lehoty na podanie námietok, správca začne pripravovať rozvrh podľa ním zostaveného zoznamu pohľadávok proti podstate ako aj uplatnených námietok, t. j. správca upraví ním zostavený zoznam pohľadávok proti podstate podľa všetkých námietok, na ktoré sa prihliada, a na základe takto upraveného zoznamu pohľadávok proti podstate, v ktorom sú zapracované všetky riadne a včas doručené a zažalované námietky, pripraví rozvrh. Na zostavenie rozvrhu má správca lehotu 45 dní, ktorá začína plynúť odo dňa uplynutia lehoty na podanie námietok. Zoznam pohľadávok proti podstate sa neupravuje ani o námietky, pri ktorých nebol včas podaný návrh v zmysle odseku 6, nakoľko na tieto námietky sa zo zákona neprihliada.

 

–   Zostavený rozvrh správca predloží na schválenie príslušnému orgánu a určí mu lehotu na schválenie rozvrhu. Ak príslušný orgán rozvrh v lehote určenej správcom neschváli, t. j. buď nerozhodne alebo rozhodne zamietavo, správca predloží rozvrh na schválenie súdu. Súd môže rozvrh buď schváliť alebo vrátiť správcovi na prepracovanie, ak sú tu dôvody, pre ktoré rozvrh nie je možné schváliť.

§ 99

Uspokojenie popretých
a podmienených pohľadávok

(1)  Do rozvrhu sa zahŕňajú aj podmienené pohľadávky a popreté pohľadávky; to neplatí pre popreté pohľadávky, na ktoré sa v konkurze neprihliada.

(2)  Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určený podľa rozvrhu na uspokojenie popretej pohľadávky správca vydá veriteľovi až po zistení popretej pohľadávky v rozsahu jej zistenia; vo zvyšnom rozsahu správca rozvrhne výťažok novým rozvrhom.

(3)  Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určený podľa rozvrhu na uspokojenie podmienenej pohľadávky správca vydá podmienenému veriteľovi, až keď podmienená pohľadávka vznikne. Ak sa vznik podmienenej pohľadávky stane nemožným alebo podmienená pohľadávka vznikne v menšom rozsahu, ako bola prihlásená, správca rozvrhne zvyšný výťažok novým rozvrhom. Ak podmienená pohľadávka nevznikne ani do konečného rozvrhu výťažku, v konkurze sa na podmienenú pohľadávku už neprihliada.

Komentár k § 99

Ustanovením je upravené uspokojenie popretých a podmienených pohľadávok. Zákon upravuje mechanizmus pri vydávaní výťažku veriteľom popretých a podmienených pohľadávok.

Pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku. Výnimku tvoria len prípady, keď to priamo ustanovuje tento zákon. V konkurze sa uspokojujú z prihlásených pohľadávok len tie, ktoré sa považujú za zistené. Za zistené sa považujú tie pohľadávky, ktoré v zákonom stanovenej lehote správca alebo iný veriteľ nepoprel alebo boli dodatočne uznané. Pohľadávky, ktoré boli popreté zostali sporné. Veritelia týchto pohľadávok mali právo do 30 dní od vtedy, ako im bolo doručené písomné oznámenie správcu o popretí ich pohľadávky domáhať sa žalobou proti tým, ktorí pohľadávku popreli určenia svojej pohľadávky v tom rozsahu, v ktorom bola popretá. Márnym uplynutím tejto lehoty zaniká ich postavenie účastníka konania v rozsahu popretej pohľadávky. To znamená, že na ich pohľadávky sa v konkurze už neprihliada. Medzi sporné pohľadávky bude potrebné zaradiť aj tie popreté pohľadávky, veriteľom ktorých ešte neuplynula lehota na podanie incidenčných žalôb. Zo včas prihlásených pohľadávok už v čase čiastkového rozvrhu budú sporné len tie, o ktorých sa vedú incidenčné spory, nakoľko speňažovanie je možné začať až po prvej schôdzi veriteľov. Tieto sporné pohľadávky sa zaradia do rozvrhu medzi ostatné zistené pohľadávky, avšak správca ich bude môcť uspokojiť až potom a v takom rozsahu, v akom sa v konkurze budú považovať za zistené.

 

Podmienené pohľadávky

Vzhľadom na to, že v konkurze sa uplatňujú prihláškou aj podmienené pohľadávky, resp. ako podmienené aj niektoré budúce pohľadávky, to znamená pohľadávky, ktoré v čase uplatnenia prihláškou ešte nevznikli, zákon upravil postup, ktorý zabezpečí v čiastkových rozvrhoch zo všeobecnej podstaty vytvorenie rezervy na uspokojenie podmienených pohľadávok pre prípad, že v priebehu konkurzu vzniknú. Podmienené pohľadávky možno uspokojiť na základe rozvrhu až po ich vzniku.

 

Rezerva vytvorená na uspokojenie sporných a podmienených pohľadávok

Novým rozvrhom sa rozvrhne potom, ako súd právoplatne zamietne incidenčnú žalobu alebo veriteľ túto žalobu vezme späť, alebo potom, ako sa vznik podmienenej pohľadávky stane nemožným. Zákon nemá žiadnu bližšiu úpravu o tomto novom rozvrhu. Nebude preto porušením zákona, ak správca predmetnú čiastku rozvrhne v najbližšom rozvrhu. Vzhľadom na rozsah náležitostí rozvrhu, ako aj schvaľovací proces, pôjde zrejme o najpraktickejšie riešenie.

§ 100

Vylúčenie niektorých pohľadávok
z uspokojenia

(1)  Z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu.

(2)  Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj

a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak,

b) nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov,

c) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu,

d) tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní.

(3)  Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj nároky veriteľov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom nesplnením povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu; to neplatí, ak ide o nároky voči osobám povinným podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka.

Komentár k § 100

Ustanovenie upravuje vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia.

 

Čo je vylúčené z uspokojenia v konkurze

–   príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu,

–   trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním,

–   nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov,

–   mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu,

–   tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní,

–   nároky veriteľov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom nesplnením povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

§ 101

Konečný rozvrh
pre nezabezpečených veriteľov

(1)  Po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu, ukončení všetkých sporov o určení pohľadávok a ukončení všetkých sporov, ktorými môže byť dotknutý majetok podliehajúci konkurzu, správca bezodkladne pripraví pre nezabezpečených veriteľov konečný rozvrh výťažku (ďalej len „konečný rozvrh výťažku“). Na ten účel správca zverejní v Obchodnom vestníku návrh konečného rozvrhu výťažku a ním určenú lehotu nie kratšiu ako 15 dní a nie dlhšiu ako 30 dní na jeho schválenie. Návrh konečného rozvrhu výťažku správca pred jeho zverejnením doručí jednotlivým členom veriteľského výboru.

(2)  Návrh konečného rozvrhu výťažku okrem rozvrhu zvyšného výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu obsahuje v prílohe všetky predchádzajúce rozvrhy výťažkov vrátane rozvrhov výťažkov oddelených podstát.

Komentár k § 101

Ustanovením je upravený konečný rozvrh pre nezabezpečených veriteľov. Konečný rozvrh sa vyhotovuje po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu a ukončení všetkých sporov vyvolaných konkurzom. Na schvaľovanie konečného rozvrhu sa primerane použijú ustanovenia o schvaľovaní čiastkového rozvrhu pre nezabezpečených veriteľov.

Zverejňovanie prispieva k väčšej transparentnosti, a preto sa v rámci ustanovenia zverejňovanie ponechalo.

 

Návrh konečného rozvrhu výťažku

–   správca ho zverejní v Obchodnom vestníku,

–   správca určí lehotu nie kratšiu ako 15 dní a nie dlhšiu ako 30 dní na schválenie návrhu,

–   po schválení pred zverejnením je doručený jednotlivým členom veriteľského výboru,

–   v prílohe obsahuje všetky predchádzajúce rozvrhy výťažkov vrátane rozvrhov výťažkov oddelených podstát.

DEVIATA HLAVA

ZRUŠENIE KONKURZU

§ 102

Zrušenie konkurzu

(1)  Súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate; v uznesení súd rozhodne aj o odmene a výdavkoch správcu, ktoré sa platia z majetku dlžníka, preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo preddavku na úhradu nákladov konkurzu.

(2)  Súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu, ak zistí, že tu nie sú predpoklady na konkurz; o odmene a výdavkoch správcu rozhodne ako pri zrušení konkurzu pre nedostatok majetku.

(3)  Súd rozhodne na návrh správcu o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.

(4)  Uznesenie o zrušení konkurzu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi a správcovi do vlastných rúk. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie správca a veriteľ, ktorého zistená pohľadávka nebola čo i len sčasti uspokojená.

(5)  Právoplatnosť uznesenia o zrušení konkurzu súd oznámi v Obchodnom vestníku. Zverejnením oznámenia zanikajú účinky konkurzu podľa § 44 ods. 1, 3, 5 a 6, § 46 až 51, § 53 až 56 a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený. Platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá.

(6)  Ku dňu zrušenia konkurzu správca uzavrie účtovné knihy a zostaví individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov.¹⁾ Správca tiež odovzdá úpadcovi, prípadne likvidátorovi všetky potrebné doklady, zostávajúci majetok a zaistí ďalšie činnosti súvisiace so zrušením konkurzu. Po vykonaní týchto činností súd odvolá správcu z funkcie.

Komentár k § 102

Zákon upravuje v ustanoveniach § 102 až § 105 zrušenie konkurzu.

Ustanovením sa rozlišuje prípad, keď súd zruší konkurz aj bez podania návrhu a prípady zrušenia konkurzu na návrh oprávnených osôb.

Zrušením konkurzu zanikajú účinky vyhlásenia konkurzu. Jednotliví veritelia majú možnosť na základe zoznamu pohľadávok viesť po zrušení konkurzu voči úpadcovi exekúciu alebo nútený výkon rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak (zákon ustanovuje inak napr. v súvislosti s oddlžením úpadcu).

 

Zrušenie konkurzu

–   o zrušení rozhoduje súd aj bez návrhu

–   zrušenie pre nedostatok majetku,

–   nie sú predpoklady na konkurz, pričom o odmene a výdavkoch správcu rozhodne ako pri zrušení konkurzu pre nedostatok majetku.

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa upravil procesný postup súdu v prípade, že sa v priebehu konkurzu zistí, že tu nie sú niektoré predpoklady pre vedenie konkurzu. Napr. ak sa neprihlási žiadny veriteľ, súd nemá právomoc na konanie, prípadne je tu iná neodstrániteľná podmienka konania.

–   o zrušení rozhoduje súd na návrh správcu

–   zrušenie konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.

 

Uznesenie o zrušení konkurzu

–   musí byť zverejnené v Obchodnom vestníku,

–   povinným zverejniť uznesenie je súd,

–   k zverejneniu musí dôjsť bez zbytočného odkladu,

–   uznesenie musí byť doručené úpadcovi a správcovi do vlastných rúk,

–   možnosť podania odvolania zo strany správcu a veriteľa, ak nebola jeho pohľadávka uspokojená,

–   právoplatnosť uznesenia musí byť oznámená v Obchodnom vestníku – zanikajú účinky konkurzu a funkcia veriteľského výboru.

 

Deň zrušenia konkurzu

–   uzavretie účtovných kníh,

–   zostavenie individuálnej účtovnej závierky,

–   odovzdanie všetkých dokladov a zostávajúceho majetku úpadcovi alebo jeho likvidátorovi,

–   nakoniec dochádza k odvolaniu správcu.

§ 103

(1)  Konkurz sa zrušuje tiež uznesením, ktorým odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil alebo zmenil v časti o vyhlásení konkurzu. Uznesenie súd doručí úpadcovi a správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky konkurzu podľa § 28 ods. 4, § 44 ods. 1, 3, 5 a 6, § 46 až 51, § 53 až 56 a zaniká funkcia správcu a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený.

(2)  V uznesení podľa odseku 1 súd rozhodne o odmene správcu. Odmenu správcu podľa rozhodnutia súdu platí ten, kto podal návrh na vyhlásenie konkurzu.

Komentár k § 103

Po novele zákona č. 348/2011 Z. z. sa konkurz zrušuje uznesením, ktorým odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil alebo zmenil v časti o vyhlásení konkurzu.

Poznámka

Novelou zákona č. 373/2018 Z. z. došlo k úprave, nakoľko úprava zániku zabezpečovacích práv, ktoré sa majú v zmysle § 103 ods. 1 obnovovať, je obsahom ustanovenia § 28 ods. 4.

Neuplatnením zabezpečovacieho práva v základnej prihlasovacej lehote nastávajú len procesné dôsledky spočívajúce v tom, že v priebehu konkurzu zabezpečený veriteľ prichádza o možnosť uplatňovať procesné oprávnenia vyplývajúce zo zákona nositeľom zabezpečovacieho práva. Z hľadiska hmotného práva však môže záložný veriteľ prísť o záložné právo až v súvislosti s účinkami pravidla podľa § 93 ods. 2. Z pohľadu evidencie majetkových práv je potom dôvodom na výmaz záložného práva zverejnený súpis a listina, ktorá preukazuje speňaženie zapísaného majetku.

 

Odmena

O odmene správcu zásadne rozhoduje súd a povinným ju vyplatiť je ten, kto podal návrh na vyhlásenie konkurzu.

§ 104

Smrť dlžníka

(1)  Ak dlžník počas konkurzu zomrie, súd pokračuje v konaní s osobami, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičia.^21b)

(2)  Správca je i po smrti dlžníka oprávnený nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu; koná v mene a na účet dedičov.

(3)  Uznesenia súdu a iné písomnosti sa neznámym dedičom doručujú cez Obchodný vestník.

(4)  Konanie o dedičstve po dlžníkovi nemôže byť skončené skôr ako konkurzné konanie. Pred právoplatným skončením konkurzného konania súd v konaní o dedičstve nemôže nariadiť likvidáciu dedičstva.

(5)  Majetok dlžníka, ktorý zostal po skončení konkurzného konania, sa prejedná ako dedičstvo.

Komentár k § 104

Ustanovenie upravuje smrť dlžníka.

Poznámka

Novela zákona č. 377/2016 Z. z. zmenila celé ustanovenie upravujúce smrť dlžníka. Z dôvody podstatnej súvislosti s úpravou inštitútu oddlženia fyzických sa upravili právne následky smrti úpadcu počas konkurzu. Keďže je na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, je zjavné, že ide o prípad predlženého dedičstva. Likvidáciu dedičstva v dedičskom konaní netreba však nariaďovať, keďže konkurz je vo svojej podstate už konaním o likvidácii predlženého dedičstva. Z tohto dôvodu v dedičskom konaní treba vyčkať do skončenia konkurzu.

Dedičia

V ustanovení bol spresnený právny text rešpektujúc terminológiu vo vnútroštátnom právnom poriadku, čiže § 460 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa a nie dlžníka, a súčasne sa zavedený nový odkaz na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

 

Konanie o dedičstve

–   aj po smrti dlžníka môže správca nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu,

–   povinnosťou správcu je vždy konať v mene a na účet dedičov,

–   uznesenia súdu a iné písomnosti sa neznámym dedičom doručujú cez Obchodný vestník,

–   pred právoplatným skončením konkurzného konania súd v konaní o dedičstve nemôže nariadiť likvidáciu dedičstva,

–   majetok dlžníka, ktorý zostal po skončení konkurzného konania, sa prejedná ako dedičstvo.

§ 105

Na základe výpisu zo zoznamu pohľadávok možno po zrušení konkurzu podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne nenamietol. Zoznam pohľadávok po zrušení konkurzu správca uloží na súde.

Komentár k § 105

Zásadne sa v konkurze zostavuje zoznam pohľadávok, nie zoznam prihlášok. Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa upresnilo, aká listina je v skutočnosti exekučným titulom. Správne ide o výpis zo zoznamu pohľadávok (potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdnych spisov).

DESIATA HLAVA

OSOBITNÉ KONKURZNÉ USTANOVENIA

Prvý oddiel

Osobitné ustanovenia
o malom konkurze

§ 106

Malý konkurz

(1)  Malý konkurz je konkurz vyhlásený podľa tohto oddielu.

(2)  Konkurzné konanie smerujúce k vyhláseniu malého konkurzu sa začína doručením návrhu dlžníka na vyhlásenie malého konkurzu na príslušný súd a končí zrušením malého konkurzu alebo iným ukončením konkurzného konania. Konkurzné konanie smerujúce k vyhláseniu malého konkurzu a malý konkurz, bez ohľadu či bol vyhlásený na návrh dlžníka alebo z dôvodu podľa § 19 ods. 4, sa vedie podľa ustanovení prvého oddielu tejto hlavy.

(3)  Návrh na vyhlásenie malého konkurzu podáva dlžník vrátane osôb oprávnených ho podať v mene dlžníka prostredníctvom na to určeného formulára. Ustanovenie § 12 ods. 1 a 4 prvá veta sa použije primerane. Dlžník je povinný pripojiť k návrhu na vyhlásenie malého konkurzu účtovné závierky vyhotovené počas uplynulých piatich kalendárnych rokov, ak ich mal povinnosť vyhotoviť.

(4)  Navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie malého konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu nákladov malého konkurzu.

Komentár k § 106

Účelom malých konkurzov je predovšetkým zrýchlenie a zefektívnenie konkurzného konania v situáciách, keď to dané okolnosti prípadu umožňujú (to znamená ide o tzv. malých úpadcov). Zákon vymedzuje kritériá, kedy daný konkurz spĺňa kritériá na to, aby bol považovaný za malý konkurz.

O tom, že konkurz je malý, môže rozhodnúť súd priamo v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo kedykoľvek v priebehu konkurzného konania.

Poznámka

Novelou zákona č. 421/2020 Z. z. sa zmenilo znenie prvého oddielu, a to osobitné ustanovenia o malom konkurze a v celom znení sa zmenilo znenie ustanovenia § 106 upravujúce malý konkurz. Novo vystavaná konštrukcia malého konkurzu mala za cieľ prispieť k zlepšeniu kľúčových parametrov týkajúcich sa likvidačných konaní, medzi ktoré patria najmä čas inkasa pohľadávky veriteľom (tzv. recovery time) a miera vymáhateľnosti pohľadávky (tzv. recovery rate). Inšpiráciu pre ustanovenia o malom konkurze sú ustanovenia o osobnom bankrote, pričom pôsobnosť správcu smeruje viac k administrátorovi konania, kde riešenie miery uspokojenia jednotlivých veriteľov, ako aj obsah majetkovej podstaty, je viac postavené na iniciatíve veriteľov.

Všeobecná a v podstate neobmedzená povinnosť správcu riešiť z úradnej povinnosti rozsah majetkovej podstaty, ako aj čo najspravodlivejšiu mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov vedie často k absurdným výsledkom. S ohľadom dopadu reálneho výsledku incidenčného sporu na mieru vymáhateľnosti pohľadávky veriteľa zaznamená veriteľ negatívny efekt. Pri splnení predpokladov najmä podľa § 107aa sa konkurz vedie ako malý.

Konkurzné konanie sa v zásade začína na návrh dlžníka, veriteľské návrhy však taktiež nie sú vylúčené. Návrh je potrebné podať prostredníctvom na to určeného formulára a platia naň primerane ustanovenia o náležitostiach návrhu na vyhlásenie veľkého konkurzu.

Navrhovateľ, ktorým je dlžník, je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie malého konkurzu zaplatiť preddavok na jeho trovy.

 

Účtovné závierky u dlžníka

Dlžník, ktorý existoval menej ako päť kalendárnych rokov, a z tohto dôvodu nemá vyhotovené účtovné závierky počas uplynulých piatich kalendárnych rokov, nie je vylúčený z procesu malého konkurzu. Malý konkurz tak môže byť vyhlásený po splnení zákonných podmienok aj v prípade dlžníka, ktorý nemá vyhotovené účtovné závierky počas uplynulých piatich kalendárnych rokov, ak nemal povinnosť ich vyhotoviť z dôvodu, že neexistoval. V takomto prípade súd skúma podmienky vyhlásenia malého konkurzu z účtovných závierok predložených dlžníkom, ktoré boli vyhotovené počas jeho existencie, napr. počas posledných dvoch rokov.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 106 ods. 3 druhej vete sa číslo „4“ nahrádza číslom „5“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou § 12.

§ 106a

Zánik funkcie štatutárneho orgánu
alebo člena štatutárneho orgánu

Po začatí konkurzného konania funkcia štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu dlžníka nezanikne skôr ako ukončením tohto konkurzného konania, iba ak jediný štatutárny orgán alebo aj posledný člen štatutárneho orgánu dlžníka zomrie alebo zanikne; to platí primerane aj na funkciu likvidátora.

Komentár k § 106a

Ustanovenie upravuje zánik funkcie štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu.

Poznámka

Ustanovenia § 106a až § 106k boli do zákona doplnené novelou zákona č. 421/2020 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2021.

Funkcia štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu je v zásade funkcia dobrovoľná. Obsahom činnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu súvisí významne so správou cudzieho majetku a povinnosti pri správe cudzieho majetku sa zvyknú označovať ako fiduciárne. Patrí medzi ne povinnosť lojality a povinnosť postupu s odbornou starostlivosťou. Z povinnosti lojality je možno vyvodiť, že k zániku funkcie štatutárneho orgánu by (vôľovo) nemalo dôjsť v nevhodnej dobe. Konkurzná situácia ohľadom spravovaného majetku k takýmto nevhodným dobám patrí. Od štatutárneho orgánu a o od členov štatutárneho orgánu sa požaduje aj po vyhlásení konkurzu výkon niektorých činností.

§ 106b

Správca

(1)  Na postavenie správcu a jeho pôsobnosť v malom konkurze sa § 166i a § 166j ods. 1 až 5 použijú primerane.

(2)  Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu likvidátora ustanoveného súdom zo zoznamu správcov, súd ho ustanoví za správcu; náhodný výber pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa v takom prípade nepoužije.

Komentár k § 106b

Ustanovením je upravená a vymedzená osoba správcu v malom konkurze.

Na postavenie správcu platia primerane ustanovenia zo štvrtej časti zákona. Ak návrh na konkurz podal likvidátor, ktorý bol už ustanovený náhodne zo zoznamu správcov, nie je zmysluplné a ani hospodárne pre potreby vedenia konkurzu náhodne ustanovovať inú osobu. Správca zisťuje majetkové pomery dlžníka v zásade len z bežne dostupných zdrojov. Veritelia majú však právo preddavkovať správcovi nálady hlbších šetrení majetkových pomerov dlžníka, ktoré je v takom prípade správca povinný uskutočniť. V prípade pochybností majú tiež právo navrhnúť konverziu malého konkurzu na štandardné konanie.

§ 106c

Vyhlásenie malého konkurzu

(1)  Súd do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie malého konkurzu vyhlási na majetok dlžníka malý konkurz, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, ak zistí, že

a) návrh na vyhlásenie malého konkurzu podal dlžník, ktorý je právnickou osobou,

b) dlžník má ustanovený štatutárny orgán,

c) štatutárny orgán dlžníka alebo členovia štatutárneho orgánu sú osoby, ktoré nepôsobia ako štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu vo viac ako desiatich právnických osobách zapísaných v obchodnom registri,

d) bol zložený preddavok na náklady malého konkurzu,

e) dlžník neporušuje povinnosť podľa § 40 ods. 2 alebo ods. 4 Obchodného zákonníka,

f) podľa posledných piatich účtovných závierok nemal dlžník záväzky v sume vyššej ako 1 000 000 eur,

g) podľa posledných piatich účtovných závierok nemal dlžník majetok v hodnote vyššej ako 1 000 000 eur,

h) vo vzťahu k dlžníkovi nepôsobia účinky začatia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu podľa prvej hlavy a 

  i) návrh na vyhlásenie malého konkurzu je úplný a je autorizovaný osobou oprávnenou konať v mene dlžníka.

(2)  Ak nie sú splnené podmienky na vyhlásenie malého konkurzu, súd v lehote 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie malého konkurzu takýto návrh podľa povahy odmietne alebo konanie zastaví.

(3)  Vyhlásením malého konkurzu sa začína malý konkurz; vo výroku uznesenia o vyhlásení malého konkurzu súd uvedie, že ide o malý konkurz. Malý konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení malého konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením malého konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

Komentár k § 106c

Zákon upravuje vyhlásenie malého konkurzu, pričom sa ustanovili predpoklady, pri splnení ktorých súd vyhlási a vedie konkurz ako malý. Významné je najmä ustanovenie hranice, naviazanej na hodnotu majetku a hodnotu záväzkov úpadcu. Taktiež je zrejmé, že malý konkurz môže byť vedený len vo vzťahu k tomu, koho majetkové pomery z pohľadu vedenia účtovníctva sú priehľadné.

Súd nerozhoduje o začatí konkurzného konania, ale návrh na vyhlásenie konkurzu vybaví bezprostredne tak, že buď vyhlási konkurz, alebo konanie zastaví (prípadne návrh odmietne). Procesnú formu rozhodnutia zvolí s ohľadom na povahu prekážky, ktorá mu bráni vo vyhlásení konkurzu.

 

Vyhlásenie konkurzu alebo zastavenie konania

–   návrh na konkurz je odmietnutý alebo zastavenie konkurzu nastane v prípade, že nedošlo k splneniu podmienok na vyhlásenie malého konkurzu,

–   k rozhodnutiu dochádza zo strany súdu v lehote 15 dní od doručenia návrhu,

–   malý konkurz začína vyhlásením malého konkurzu a dochádza vydaniu uznesenia,

–   v uznesení musí byť uvedené, že ide o malý konkurz,

–   k vyhláseniu dochádza zverejnením uznesenia,

–   na základe vyhlásenia sa dlžník stáva úpadcom.

§ 106d

Vyvolané a súvisiace konania

V konaniach týkajúcich sa zistenia rozsahu konkurznej podstaty, ako aj v konaniach týkajúcich sa uspokojovania nárokov z konkurznej podstaty, vrátane sporov ohľadom právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva prihlásených pohľadávok, koná a rozhoduje sudca, ktorý koná vo veci malého konkurzu. Ustanovenia o náhodnom prideľovaní veci prostredníctvom programových a technických prostriedkov schválených ministerstvom sa nepoužijú.

Komentár k § 106d

V malom konkurze je dôvodné, aby sudca, ktorý konanie vedie a bol pre prípad ustanovený náhodným výberom, mal bezprostredne možnosť konanie posúvať dopredu a za tým účelom je potrebné, aby všetky konania, týkajúce sa uspokojovania nárokov z konkurznej podstaty, vrátane sporov ohľadom právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva prihlásených pohľadávok boli v dosahu jeho možností ovplyvnenia ich rýchlosti. Okrem toho sa odstránila nevyhnutnosť pripájania konkurzného spisu a oboznamovania sa s ním inými sudcami vždy nanovo.

§ 106e

Konkurzná podstata v malom konkurze

(1)  Malému konkurzu podlieha majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia malého konkurzu a majetok, ktorý úpadca nadobudol počas malého konkurzu.

(2)  Majetok úpadcu, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva, podlieha malému konkurzu, ak to ustanovuje tento zákon (§ 167k). Majetok tretej osoby, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva, malému konkurzu nepodlieha.

(3)  Výkonu zabezpečovacieho práva na majetku, ktorý malému konkurzu nepodlieha, nebráni skutočnosť, že prebieha konkurz alebo že konkurz bol zrušený, a ani skutočnosť, že dlžník v súvislosti so zrušením konkurzu zanikol. Písomnosti súvisiace s výkonom zabezpečovacieho práva sa namiesto dlžníka, ktorý v súvislosti so zrušením konkurzu zanikol, doručujú ich uložením do zbierky listín.

Komentár k § 106e

Týmto ustanovením zákon vymedzuje konkurznú podstatu, pričom na rozdiel od štandardného konkurzu východiskovo nepodlieha malému konkurzu majetok, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva, a to bez ohľadu na to, či záložným dlžníkom je úpadca alebo tretia osoba. Nároky z odporovateľných právnych úkonov nepodliehajú konkurzu ako prípadná (t. j. potenciálna) konkurzná podstata. Inak to je len v prípade zmeny (konverzie) malého konkurzu na štandardný konkurz.

Keďže majetok, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva konkurzu, nepodlieha konkurzu, je potrebné zvýrazniť pravidlo, že výkonu zabezpečovacieho práva nie je na prekážku prípadný výmaz dlžníka z obchodného registra. V tomto prípade sa použije osobitný spôsob doručovania.

§ 106f

Pôsobnosť štatutárneho orgánu
v malom konkurze

(1)  Štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu počas malého konkurzu

a) zabezpečuje vedenie účtovníctva úpadcu vrátane zostavenia účtovnej závierky úpadcu a uloženia účtovnej závierky úpadcu v registri účtovných závierok,

b) koná za úpadcu voči orgánom finančnej správy, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a iným orgánom verejnej moci, 

c) koná za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch,

d) zabezpečuje plnenie povinností súvisiacich s archivovaním dokumentácie úpadcu,

e) plní v rozsahu svojich možností a schopností povinnosti uložené správcom súvisiace so zabezpečením správy konkurznej podstaty v malom konkurze

f) je povinný zostaviť priebežnú účtovnú závierku, ak súd zmení malý konkurz podľa § 106j ods.1 alebo ods. 2.

(2)  Náklady spojené s výkonom pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu nie je možné uspokojovať z výťažku určeného na uspokojenie veriteľov.

(3)  Odseky 1 a 2 platia primerane aj na likvidátora, to neplatí ak za likvidátora bola náhodným výberom ustanovená osoba zo zoznamu správcov.

Komentár k § 106f

Pozícia správcu v malom konkurze by mala byť orientovaná viac na funkciu administrátora konania. Malý konkurz sa vyhlási len za predpokladu, že dlžník má ustanovený štatutárny orgán. Počas malého konkurzu na správcu neprejdú všetky funkcie štatutárneho orgánu, ale len tie, ktoré sú potrebné pre postup v konaní. V ustanovení sa vymedzuje pre právnu istotu pôsobnosť štatutárneho orgánu dlžníka, ktorá zahŕňa aj vedenie účtovníctva, či riešenie ukončovania pracovných pomerov prípadných zamestnancov. V neposlednom rade štatutárny orgán koná za úpadcu aj voči orgánom finančnej správy, či správy sociálneho, zdravotného zabezpečenia a orgánom verejnej moci, a to bez ohľadu, či ide o konania začaté pred vyhlásením konkurzu alebo po vyhlásení konkurzu.

§ 106g

Odporovanie právnym úkonom

(1)  Právo odporovať právnemu úkonu dlžníka, na ktorého majetok bol vyhlásený malý konkurz, patrí iba veriteľovi. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak sú splnené predpoklady, za ktorých by bol v konkurze vyhlásenom podľa prvej hlavy inak oprávnený odporovať správca podľa piatej hlavy druhého oddielu.

(2)  Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná, nevykonateľná alebo neprihlásená, alebo ak bol malý konkurz zrušený, alebo dlžník zanikol.

(3)  Ak pri odporovaní právnemu úkonu bolo úspešných viac veriteľov, najprv sa uspokojí veriteľ, ktorý podal žalobu skôr.

(4)  Odseky 1 až 3 sa použijú aj v prípade, ak konkurz nemohol byť pre nedostatok majetku vyhlásený alebo bol z tohto dôvodu zrušený.

Komentár k § 106g

Ustanovením je upravené odporovanie právnym úkonom. Právna úprava odporovateľnosti sa odkláňa od riešenia v štandardnom konkurze. Uplatnenie odporovacieho práva prináleží veriteľovi. Ak sa pre využitie tohto práva rozhodne, nepôjde o spor súvisiaci s konkurzom, avšak môže využiť jednotlivé skutkové podstaty odporovateľnosti tak ako by ich inak (t. j. v prípade štandardného konkurzu) mohol využiť správca. To platí aj na použitie spätých lehôt ako aj na vymedzenie okruhu spriaznených osôb.

Tomu veriteľovi, ktorý odporovacie právo uplatní najskôr, by mala byť poskytnutá výhoda, a teda jeho nárok by mal byť upokojený skôr ako nároky tých, ktorí uplatnili odporovacie právo neskôr. Toto pravidlo priority sa presadí, len ak nepôjde o zámerné konanie dlžníka s niektorým veriteľom za účelom poškodenia iných veriteľov.

§ 106h

Použitie ustanovení z oddlženia
v malom konkurze

Ustanovenia § 167b až 167g, § 167j až 167n, § 167p, § 167q, § 167s až 167v sa použijú primerane.

Komentár k § 106h

Ustanovením sa všeobecne upravuje primeranosť použitia niektorých ustanovení zo štvrtej časti zákona, zahŕňajúc ustanovenia o nakladaní s majetkovou podstatou, inými účinkami vyhlásenia konkurzu, ale aj ustanovenia o zrušení konkurzu.

Je potrebné zvýrazniť, že veriteľ má právo v prípade, že preddavkuje náklady šetrení správcu, získať o majetkových pomeroch dlžníka ako aj o prípadných odporovateľných úkonoch viac informácií.

§ 106i

Podnikanie a iná činnosť úpadcu
v malom konkurze

Všetky oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti a inej činnosti úpadcu vyhlásením malého konkurzu zanikajú.

Komentár k § 106i

Zákon v ustanovení upravuje podnikanie a inú činnosť úpadcu v malom konkurze.

Konkurz v prípade malého konkurzu je likvidačným konaním, pričom niet záujmu pokračovať v prevádzke podniku. Preto sa zaviedol účinok jeho vyhlásenia, ktorý zahŕňa zánik oprávnení na výkon podnikateľskej a inej činnosti priamo zo zákona. Podľa § 57 ods. 1 písm. i) môže aj osobitný zákon ustanoviť prípady, kedy zaniká živnostenské oprávnenie. Pre ukončenie zmlúv súvisiacich s podnikateľskou činnosťou sa primerane použije ustanovenie § 167d.

§ 106j

Zmena malého konkurzu

(1)  Súd na návrh prihláseného veriteľa zruší malý konkurz a vyhlási konkurz podľa prvej hlavy, ak prihlásený veriteľ do šiestich mesiacov od vyhlásenia malého konkurzu zložil na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa prvej hlavy; za správcu súd ustanoví správcu z malého konkurzu. Úkony vykonané správcom počas malého konkurzu tým nie sú dotknuté.

(2)  Pri splnení predpokladov podľa odseku 1 súd vyhlási konkurz podľa prvej hlavy aj vtedy, ak bol malý konkurz zrušený a dlžník nebol vymazaný z obchodného registra alebo iného zákonom určeného registra, do ktorého sa zapisuje.

(3)  Veriteľ, ktorý sa prihlásil v malom konkurze, sa považuje za prihláseného veriteľa aj v konkurze vyhlásenom podľa prvej hlavy; takémuto veriteľovi nepatrí právo popierať pohľadávky už zistené v malom konkurze.

(4)  Veritelia, ktorým vznikli pohľadávky týkajúce sa úhrady nákladov malého konkurzu sa do konkurzu vyhláseného podľa prvej hlavy neprihlasujú a správca ich nároky uspokojí v poradí zodpovedajúcom povahe ich nárokov ako pohľadávky proti podstate.

Komentár k § 106j

Zákon ustanovením umožňuje zmenu malého konkurzu.

Aj keď sa konkurz začal viesť ako malý, mala by existovať možnosť pre veriteľov do presne stanovenej doby zvážiť, či nie je potrebné malý konkurz viesť ako štandardný konkurz. Predpokladom na takýto postup je najmä zloženie preddavku na úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa prvej hlavy. Úkony uskutočnené správcom počas malého konkurzu by tým už nemali byť dotknuté a pôvodný správca by mal byť ustanovený ako správca v takomto „zmenenom“ konkurze. Veritelia, ktorí sa prihlásili, sa už opätovne prihlasovať nemusia. Ak ich pohľadávky boli zistené, nemali by byť popreté tými, ktoré svoje popieracie právo už mohli využiť. V ostatnom sa od vyhlásenia veľkého konkurzu bude v konaní postupovať tak, akoby išlo o nový konkurz s tým, že správca uskutoční všetky úkony nanovo, vrátane zvolania prvej schôdze veriteľov, či povinných zverejnení.

§ 106k

Zodpovednosť

(1)  Ak dlžník pred vyhlásením malého konkurzu vykazoval záporné vlastné imanie a po zrušení malého konkurzu ostali neuspokojené pohľadávky prihlásených veriteľov prevyšujúce v úhrne 50 000 eur, sudca, ktorý konal a rozhodoval v malom konkurze, na podnet prihláseného veriteľa, správcu alebo aj bez návrhu uloží osobe, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu, pokutu od 1 000 eur do 10 000 eur.

(2)  Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 súd prihliada na dĺžku obdobia, v ktorom dlžník vykazoval záporné vlastné imanie; súd vychádza z posledných piatich účtovných závierok.

(3)  Zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 11a uložením pokuty podľa odseku 1 nie je dotknutá.

(4)  Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.

Komentár k § 106k

Oproti zodpovednostným mechanizmom, pôsobiacim vo veľkom konkurze sa vystaval osobitný model zodpovednosti, ktorý zohľadňuje dĺžku obdobia, v ktorom dlžník vykazoval záporné vlastné imanie. Vychádza sa z posledných piatich účtovných závierok.

Pokuta má povahu poriadkovej pokuty a je príjmom štátneho rozpočtu. Konať o pokute môže súd z úradnej povinnosti.

§ 107

Vylúčenie štatutárneho orgánu

(1)  Súd na návrh prihláseného veriteľa, správcu, zamestnanca úpadcu alebo orgánu verejnej moci určí, že štatutárny orgán úpadcu alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu porušil svoje povinnosti počas malého konkurzu ak, bez vážneho dôvodu neposkytoval správcovi súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať alebo riadne nevykonával svoju pôsobnosť počas malého konkurzu.

(2)  Právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je rozhodnutím o vylúčení.^14b)

Komentár k § 107

Novelou zákona č. 421/2020 Z. z. sa zmenilo v celom znení ustanovenie upravujúce vylúčenie štatutárneho orgánu.

Štatutárny orgán úpadcu alebo jeho členovia majú počas malého konkurzu niektoré povinnosti, ktorých výkon je potrebné zabezpečiť. Pre prípad, že svoje povinnosti neplnia riadne, môže byť na návrh rozhodnuté o ich vylúčení. To znamená, že v nasledovných troch rokoch sa im zamedzuje pôsobiť v zákonom vymedzenom rozsahu v obchodných spoločnostiach alebo družstvách zapísaných v obchodnom registri.

Právoplatné rozhodnutie súdu je rozhodnutím o vylúčení. Rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu, ktoré je preskúmateľné súdom, ak tak ustanoví osobitný predpis, môže byť určené, že po dobu uvedenú v rozhodnutí, alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve.

To platí rovnako aj pre pôsobenie ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista.

Druhý oddiel

Konkurzné ustanovenia súvisiace
s trestným konaním

§ 107a

(1)  Ak príslušný súd^22a) doručí konkurznému súdu právoplatné rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia majetku, konkurzný súd bezodkladne bez návrhu rozhodne o vyhlásení konkurzu na majetok toho, komu bol takýto trest uložený. Konkurzný súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Takto vyhlásený konkurz sa vedie podľa tejto časti zákona.

(2)  V konaní podľa odseku 1

a) konkurzný súd ustanoví alebo odvolá správcu na základe návrhu orgánu štátnej správy príslušného podľa osobitného predpisu,^22b) ktorý bude spravovať majetok štátu podľa písmena d) (ďalej len „dočasný správca“),

b) právo popierať prihlásené pohľadávky má len správca a dočasný správca,

c) pôsobnosť príslušného orgánu vykonáva dočasný správca alebo ním určená osoba,

d) nárok štátu z prepadnutia majetku možno uspokojiť až po uspokojení všetkých pohľadávok proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok; zostávajúci majetok^22c) je správca povinný bez zbytočného odkladu po zrušení konkurzu vydať dočasnému správcovi.

(3)  Miestne príslušný je dočasný správca, v ktorého obvode je sídlo konkurzného súdu, ktorý vyhlásil konkurz.

(4)  Ak v trestnom konaní^22a) bol zaistený majetok dlžníka podľa odseku 1, prevezme správca zaistený majetok podliehajúci konkurzu.

(5)  Ak bol vyhlásený konkurz na osobu, ktorej bol uložený trest prepadnutia majetku predtým, ako dôjde rovnopis rozhodnutia konkurznému súdu podľa odseku 1, odstúpi tento konkurzný súd doručené rozhodnutie do troch dní konkurznému súdu, ktorý konkurz vyhlásil. Dňom doručenia rovnopisu rozhodnutia na konkurzný súd, na ktorom prebieha konkurz na osobu, ktorej bol uložený trest prepadnutia majetku alebo ochranné opatrenie zhabania majetku, právomoc príslušného orgánu prechádza na dočasného správcu. Právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predtým, ako prešla právomoc príslušného orgánu na dočasného správcu, zostávajú zachované. Takýto konkurz sa vedie podľa tejto časti zákona. Prípadné konanie o určenie splátkového kalendára súd zastaví.

(6)  Ak súd zrušil konkurz, pretože majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, nárok štátu z prepadnutia majetku možno uspokojiť zo zostávajúceho majetku bez ohľadu na uspokojenie iných veriteľov.

Komentár k § 107a

Ustanovenie bolo do zákona doplnené novelou zákona č. 224/2010 Z. z., ktorým sa upravuje previazanosť trestu prepadnutia majetku v nadväznosti na konkurzné konanie. V takomto prípade súd rozhoduje o vyhlásení konkurzu ex offo bez ďalšieho, a to uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. V takto začatom konaní sa správca nevyberá náhodným výberom, ani o osobe správcu nerozhodujú veritelia, ale právo vybrať osobu správcu zákon dáva orgánu štátnej správy príslušnému podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona č. 325/2007 Z. z. spravovať majetok, ktorý prejde do vlastníctva štátu (dočasný správca).

V takomto konaní ďalej právo popierať prihlásené pohľadávky má len správca a dočasný správca (veritelia takéto právo nemajú).

Pokiaľ ide o príslušný orgán, jeho pôsobnosť nevykonávajú veritelia, ale dočasný správca alebo ním určená osoba, t. j. takéto konanie sa bude vždy viesť pod dohľadom a ingerenciou štátu. Na druhej strane veritelia majú právo byť uspokojení pred štátom, t. j. nárok štátu z prepadnutia majetku, zhabania majetku, možno uspokojiť až po uspokojení všetkých pohľadávok proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok. Zvyšný majetok správca vydá dočasnému správcovi.

Poznámka

Novelou zákona č. 91/2016 Z. z. sa zaviedli úpravy v nadväznosti za zrušenie právnej úpravy ochranného opatrenia zhabanie majetku.

Postup v konaní

–   konkurzný súd ustanoví alebo odvolá správcu na základe návrhu orgánu štátnej správy, ktorý bude spravovať majetok štátu, čiže dočasný správca,

Poznámka

Ak osobitný predpis neustanovuje inak, majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu a ktorý nie je v správe žiadneho správcu, alebo nie je možné určiť právneho nástupcu pôvodného správcu, alebo prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia zo závetu a správca nie je v darovacej zmluve alebo v závete výslovne uvedený, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa taký majetok štátu nachádza (dočasná správa). Majetok v dočasnej správe, ktorý sa nenachádza na území Slovenskej republiky, spravuje Obvodný úrad Bratislava. Ak dočasný správca, ktorý sa ujal dočasnej správy, zistí, že majetok bývalého vlastníka sa nachádza aj v územnom obvode iných dočasných správcov, bezodkladne o tom upovedomí týchto dočasných správcov, ktorí sú povinní ujať sa dočasnej správy. Ak nemožno príslušnosť na dočasnú správu určiť, určí ju ministerstvo financií. V dočasnej správe je aj majetok štátu, ktorý je záhradou priľahlou k nehnuteľnému majetku štátu v dočasnej správe. Dočasný správca, ktorý sa ujal dočasnej správy, vedie osobitnú evidenciu, ktorá vždy obsahuje doklad preukazujúci vlastnícke právo štátu, právny dôvod nadobudnutia, zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov, odkaz na účtovný zápis a spôsob naloženia s majetkom štátu v dočasnej správe; to neplatí, ak ide o hnuteľný majetok štátu, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôže slúžiť svojmu účelu alebo určeniu. Osobitnú evidenciu dočasný správca uschováva počas piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom s takým majetkom štátu naložil. S majetkom štátu v dočasnej správe je dočasný správca povinný naložiť bezodkladne podľa tohto zákona a v súlade s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Majetok štátu v dočasnej správe môže dočasný správca do prevodu vlastníckeho práva prenechať do nájmu. Pri nakladaní s majetkom štátu v dočasnej správe sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva. Dočasný správca koná za štát v konaní o dedičstve, ktoré pripadlo štátu z dôvodu, že ho nenadobudol žiadny dedič. Správu majetku, ktorý štát získal ako odúmrť po poručiteľovi, ktorý má spravovať správca podľa osobitného predpisu, dočasný správca bez zbytočného odkladu odovzdá správcovi podľa osobitného predpisu. Správcovia zodpovedajú za poručiteľove dlhy a za primerané náklady spojené s pohrebom, ktoré na štát prešli poručiteľovou smrťou, podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu.

–   právo popierať prihlásené pohľadávky má len správca a dočasný správca,

–   pôsobnosť príslušného orgánu vykonáva dočasný správca alebo ním určená osoba,

–   nárok štátu z prepadnutia majetku možno uspokojiť až po uspokojení všetkých pohľadávok proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok. Čo sa týka zostávajúceho majetok, tento je správca povinný bez zbytočného odkladu po zrušení konkurzu vydať dočasnému správcovi.

Poznámka

Trest prepadnutia majetku postihuje, v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému pri výkone trestu prepadnutia majetku po ukončení konkurzného konania, výťažok zo speňaženia majetku, majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát, majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku.

Výkon rozhodnutí súdov v trestnom konaní, ktoré postihujú celý majetok odsúdeného, sa realizuje prostredníctvom konkurzného konania, pričom tento koncept bol zavedený zákonom č. 224/2010 Z. z. a zostal zachovaný, pričom v rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa súčasne vykonali nevyhnutné zmeny pre riadny a efektívny výkon trestu prepadnutia majetku.

Výslovne sa vyjadrilo pravidlo, ktoré je riešením takej situácie, kedy po vyhlásení konkurzu bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka (úpadcu) nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Ak má dlžník dostatok majetku na uspokojenie veriteľov, javí sa ako adekvátne, aby z dôvodu obmedzenia účinkov trestu na iné osoby ich pohľadávky, ktoré sú povahou seniorné, voči (nútene likvidovanej) majetkovej podstate dlžníka mali absolútnu prioritu na uspokojenie. Ak však majetková podstata dlžníka nestačí ani na to, aby sa uhradili vôbec čo i len náklady kolektívneho konania zameraného na uspokojenie veriteľov, takéto konanie nemôže ďalej pokračovať, konkurz musí byť zrušený a majetok dlžníka, ktorý po skončení konania zostal, bude použitý na uspokojenie nároku štátu z prepadnutia majetku. Veritelia majú pritom možnosť nepriaznivé následky zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku odvrátiť využitím oprávnenia na zloženie preddavku na náklady konkurzu. Uplatnenie tohto inštitútu prichádza do úvahy najmä vtedy, ak konkurzná podstata dlžníka by mala byť tvorená z veľkej časti len nárokmi z titulu odporovateľnosti právnych úkonov.

Poznámka

Novelou zákona č. 377/2016 Z. z. sa v ustanovení zaviedla zmena spojená so zavedením novej právnej úpravy oddlženia fyzických osôb vo štvrtej časti zákona.

§ 107aa

(1)  Konkurzu podľa § 107a ods. 1 podlieha aj majetok tretej osoby, pri ktorom možno odôvodnene predpokladať, že ho tretia osoba drží alebo spravuje vo vlastnom mene a na účet dlžníka (ďalej len „fiduciárna správa“).

(2)  Fiduciárnu správu možno odôvodnene predpokladať, ak v období piatich rokov pred vyhlásením konkurzu

a) tretia osoba poskytla dlžníkovi výhodu alebo úžitok bez primeraného protiplnenia; na obvyklé darovanie sa neprihliada, alebo

b) spriaznená osoba dlžníka nadobudla majetok, ktorý nezodpovedá príjmom takejto osoby.

(3)  Predpokladá sa, že hodnota majetku vo fiduciárnej správe je majetok, z ktorého bola dlžníkovi poskytnutá výhoda alebo úžitok bez primeraného protiplnenia, alebo hodnota takejto výhody; v prípade podľa odseku 2 písm. b) najvyššia hodnota majetku spriaznenej osoby dlžníka v období piatich rokov pred vyhlásením konkurzu, ktorá nezodpovedá jej príjmom.

(4)  Pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu, na podnet prokurátora vyzve tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy podala vyhlásenie o majetku a uviedla skutočnosti, ktoré súpis majetku vylučujú; ak výzvu nesplní riadne a včas, správca na podnet prokurátora zapíše majetok tretej osoby, o ktorom možno predpokladať, že je vo fiduciárnej správe do súpisu.

(5)  Majetok tretej osoby podľa odseku 1 zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tretej osoby.

§ 107ab

Na konanie podľa § 107a a 107aa je príslušný Okresný súd Žilina.

Komentár k § 107aa a § 107ab

Znenia týchto ustanovení boli do zákona doplnené s účinnosťou od 1. 1. 2021 po novele zákona č. 312/2020 Z. z.

Normy konkurzného práva niekedy priamo a niekedy nepriamo vyjadrujú, čo je súčasťou konkurznej podstaty. Konkurzná podstata sa vytvorí priamo zo zákona ako účinok vyhlásenia konkurzu a možno ju rozdeliť na bezprostrednú a potenciálnu konkurznú podstatu. Prináležitosť určitej majetkovej hodnoty do bezprostrednej konkurznej podstaty vedie správcu k poňatiu majetkovej hodnoty do súpisu bez zbytočného odkladu. Pri potenciálnej konkurznej podstate pred súpisom je potrebné uskutočniť nejaký úkon (majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzky úpadcu) alebo dokonca konanie (odporovateľnosť, ktorá nie je uznaná treťou osobou).

Právna prax sa dlhodobo upína na konštrukciu vlastníckeho práva ako na predsudok, hoci je zrejmé, že formálne vlastníctvo môže slúžiť len ako závoj na zakrytie cudzej držby (detencie). V obchodnom práve je v súčasnosti takmer pravidlom vytváranie rôznych, často komplikovaných, štruktúr na zakrytie konečného užívateľa výhod. Z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí ako aj transparentnosti pri vzťahov medzi osobami súkromného práva a štátom existujú dôvody, pre ktoré sa začal odklon od bezbrehého presadzovania vlastníctva k inštitútom, ktoré majú svoj pôvod v konštrukcii držby majetku pre iného ako aj správe cudzieho majetku. Medzi takéto inštitúty patrí koncepcia konečného užívateľa výhod (beneficial ownership), ktorá má pôvod v úprave trustu, čo je inštitút známy dlhodobo, avšak v našom práve (najmä po roku 1964) nikdy nie úplne implementovaný.

Na rozdiel od situácií, kedy prichádza do úvahy uplatnenie odporovateľnosti, v situáciách tzv. dôvernej správy cudzieho majetku nebude spravidla čo odporovať, keďže pôjde o majetkové hodnoty, ktoré dlžník formálne nevlastnil, hoci nad nimi vykonával priamu alebo nepriamu kontrolu. Tieto majetkové hodnoty by mali podliehať konkurzu vedenom na účely výkonu trestu prepadnutia majetku.

 

Správa cudzieho majetku vyplynie často len so sumára nepriamych dôkazov.

Jej typické prejavy sú v podstate dva:

–   tretia osoba poskytuje alebo poskytla dlžníkovi výhodu alebo úžitok bez primeraného protiplnenia,

Pôjde typicky o situácie, kedy iná osoba niekomu bez toho, aby na to existovali vážne dôvody poskytuje výhodu alebo úžitok (napr. obchodná spoločnosť platí lízing na motorové vozidlo, ktoré sa poskytne do užívania budúcemu úpadcovi bez toho, aby na to boli rozumné dôvody). Nie je rozhodujúce, či tretia osoba je spriaznená s dlžníkom.

–   spriaznená osoba dlžníka nadobudla majetok, ktorý nezodpovedá príjmom takejto osoby.

Pri preverovaní trestnej činnosti vyjdú najavo také okolnosti, ktoré svedčia záveru, že rodinný príslušník alebo iná spriaznená osoba úpadcu nadobudla majetok, ktorého pôvod nie je možné rozumne vysvetliť.

Platí pritom, že majetok z nepoctivých zdrojov nepožíva právnu ochranu (§451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a musí byť vydaný podľa zásad o bezdôvodnom obohatení štátu.

Zavádzaný procesný mechanizmus je postavený na iniciatíve prokurátora a v dôsledkoch sa približuje modelu riešenia implementovanom v § 79 zákona. Ochrana tretej osoby pred zásahom do jej práv je potom vystavaná na modeli uplatnenia vylučovacieho práva.

Vzhľadom na počet konkurzov vedených za účelom prepadnutia majetku ako aj s ohľadom na skúsenosť s právnou úpravou registra partnerov verejného sektora ako aj konečných užívateľov výhod sa upravila výlučná kauzálna príslušnosť pre uskutočnenie konkurzného konania vedeného za účelom vykonania trestu prepadnutia majetku.

 

Fiduciárna správa

Konkurzu podľa § 107a ods. 1 podlieha aj majetok tretej osoby, pri ktorom možno odôvodnene predpokladať, že ho tretia osoba drží alebo spravuje vo vlastnom mene a na účet dlžníka. Ide o fiduciárnu správu.

§ 107b

Osobitné ustanovenia o trestnom konaní proti právnickej osobe počas konkurzu

(1)  Ak po začatí trestného konania proti právnickej osobe, v ktorom bolo uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenie týkajúce sa majetku dlžníka, bol na majetok právnickej osoby vyhlásený konkurz, do právoplatného skončenia trestného stíhania

a) príslušným orgánom, pokiaľ ide o zaistený majetok, je konkurzný súd; ak ide o majetok, ktorý je bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením, možno ho speňažiť len so súhlasom toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia; správca je povinný tento súhlas bezodkladne vyžiadať,

b) správcu môže konkurzný súd kedykoľvek vymeniť, pričom nie je viazaný rozhodnutím schôdze veriteľov o výmene správcu,

c) zaistený majetok alebo výťažok z jeho speňaženia správca vydá dlžníkovi, veriteľovi alebo tretej osobelen so súhlasom toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia.

(2) Ak trestné konanie proti právnickej osobe bolo začaté neskôr, ako bol na majetok právnickej osoby vyhlásený konkurz, a v tomto konaní bolo uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenie týkajúce sa majetku dlžníka, odsek 1 platí primerane. Právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predtým, ako prešla právomoc príslušného orgánu na súd, zostávajú zachované.

Komentár k § 107b

Novelou zákona č. 91/2016 Z. z. sa do zákona doplnilo ustanovenie upravujúce osobitné ustanovenia o trestnom konaní proti právnickej osobe počas konkurzu.

V aplikačnej praxi nie je výnimočnou situácia, kedy počas obdobia, kedy bolo voči právnickej osobe začaté trestné konanie a (kumulatívne) v tomto konaní, boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia a ukončením tohto konania, je na majetok dlžníka – právnickej osoby – vyhlásený konkurz. Vyhlásenie konkurzu neruší účinky opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté v trestnom konaní.

 

Konkurzný súd

Príslušným orgánom, pokiaľ ide o majetok, ktorých sa tieto opatrenia týkajú, je konkurzný súd. Vychádza sa z toho, že práve tento súd je v stave najlepšie vyhodnotiť, či tento majetok je potrebné speňažiť a prípadný výťažok zo speňaženia takéhoto majetku do skončenia trestného konania od ostatných výťažkov osobitne uschovať, alebo nie. Pokiaľ ide o majetok, kde inak správca musí k jeho speňaženiu pristúpiť urýchlene, keďže ide o majetok bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením, musí správca veľmi efektívne (bezodkladne) požiadať o súhlas so speňažením takéhoto majetku toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia. Aj po speňažení takéhoto majetku je však potrebné, aby výťažok ako tzv. surogačné plnenie správca viedol osobitne a oddelene od iných výťažkov, aby nedošlo k ich zmiešaniu.

 

Výmena správcu

Ďalším osobitným pravidlom pre konkurz vedený na majetok právnickej osoby v čase, kedy je voči nej vedené trestné konanie a v tomto trestnom konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia (bez ohľadu na ich rozsah), je pravidlo o možnosti súdu vymeniť (odvolať a ustanoviť nového) správcu aj vtedy, ak nejde o prípady opakovaného, či závažného porušenia povinností zo strany správcu. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu súdu nie je prípustné. Po odvolaní správcu sa uplatní pravidlo o zvolaní schôdze veriteľov a hlasovaní o návrhu na schválenie nového správcu. Súd však takýmto návrhom nie je viazaný a môže správcu schváleného schôdzou veriteľov odmietnuť ustanoviť a ustanoviť správcu bez návrhu schôdze veriteľov (obdobný postup ako podľa druhej vety § 42 ods. 5).

 

Nevyhnutnosť osobitného vedenia výťažkov zo speňaženia zaisteného majetku

Ide o tretie osobitné pravidlo. Rozvrh, pokiaľ ide o výťažok zo speňaženia takéhoto majetku, je možné splniť len vtedy, ak na to dá súhlas ten, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia.

Osobitne sa rieši aj situácia, kedy sa trestné konanie voči právnickej osobe začalo v čase, kedy už na jej majetok bol vyhlásený konkurz. Uplatnia sa primerane obdobné osobitné pravidlá ako platia pre prípad, kedy začatie trestného konania a (kumulatívne) uloženie obmedzujúcich alebo zaisťovacích opatrení, týkajúcich sa čo i len časti majetku, predchádzalo vyhláseniu konkurzu. Účinky tých úkonov (hmotnoprávnych, procesných), ktoré boli uskutočnené pred týmto dňom, zostávajú zachované.

§ 107c

Osobitné ustanovenia
pre konkurz prevádzkovateľa prvku
kritickej infraštruktúry

(1)  Ústredný orgán na úseku kritickej infraštruktúry podľa predpisu o kritickej infraštruktúre (ďalej len „ústredný orgán“) môže podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry aj z dôvodu, že prevádzkovanie prvku kritickej infraštruktúry je ohrozené. Zároveň môže žiadať aj o nariadenie neodkladného opatrenia podľa tohto zákona na účel zachovania prevádzky prvku kritickej infraštruktúry.

(2)  Na účely tohto zákona je prevádzkovanie prvku kritickej infraštruktúry ohrozené, ak prevádzkovateľ prvku kritickej infraštruktúry alebo osoba, ktorá má na prevádzkovateľovi kvalifikovanú účasť,

a) vstúpila do likvidácie alebo

b) začalo sa voči nej konkurzné konanie alebo obdobné konanie, exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie alebo sa začal výkon zabezpečovacieho práva, a to bez ohľadu na to, či takéto konanie sa vedie na území Slovenskej republiky.

(3)  Prevádzkovanie prvku kritickej infraštruktúry je ohrozené aj vtedy, ak vláda Slovenskej republiky rozhodla o zrušení súhlasu podľa predpisu o kritickej infraštruktúre.

(4)  Ak prvok kritickej infraštruktúry podlieha konkurzu, súd ustanoví alebo odvolá správcu na základe návrhu ústredného orgánu.

(5)  Ak prvok kritickej infraštruktúry podlieha konkurzu, správca  je povinný poskytovať ústrednému orgánu informácie v rovnakom rozsahu ako príslušnému orgánu.

(6)  Správca môže ukončiť alebo obmedziť prevádzkovanie podniku, ktorého súčasťou je prvok kritickej infraštruktúry, len so súhlasom ústredného orgánu.

Komentár k § 107c

Dňa 1. 3. 2021 bolo do zákona doplnené ustanovenie upravujúce osobitné ustanovenia pre konkurz prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry, a to novelou zákona č. 72/2021 Z. z.

Zmeny zákona zaviedli možnosť štátu podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry, ak je jeho prevádzkovanie ohrozené, pričom ohrozením sa chápe situácia, keď samotný prevádzkovateľ alebo osoba, ktorá má kontrolu nad prevádzkovateľom prvku kritickej infraštruktúry vstúpila do likvidácie, začalo sa voči nej konkurzné konanie, alebo výkon zabezpečovacieho práva. Prevádzkovanie prvku kritickej infraštruktúry je takisto ohrozené, ak vláda SR rozhodla o zrušení súhlasu so zmenou vlastníctva k prvku kritickej infraštruktúry alebo súhlas so zmenou vlastníckej štruktúry prevádzkovateľa podľa ZKI podmienila.

TRETIA ČASŤ

REŠTRUKTURALIZÁCIA

PRVÁ HLAVA

REŠTRUKTURALIZAČNÝ POSUDOK

§ 108

Poverenie správcu vypracovaním

reštrukturalizačného posudku

(1)  Ak dlžníkovi hrozí úpadok alebo je v úpadku, môže poveriť správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku (ďalej len „posudok“) na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na jeho reštrukturalizáciu. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

(2)  Ak sa jeden veriteľ alebo viacerí veritelia dohodli s dlžníkom na poskytnutí potrebnej súčinnosti, môžu poveriť správcu vypracovaním posudku aj sami.

(3)  Poveriť vypracovaním posudku možno len osobu zapísanú do zoznamu správcov.

Komentár k § 108

Úprava reštrukturalizácie predstavuje prísne formalizovaný a pre dlžníka značne obmedzujúci náročný postup, vyžadujúci aktívny a odborný prístup veriteľov. Dlžníkovi však poskytuje časový priestor na vykonanie opatrení na odvrátenie úpadku, v ktorom je chránený pred veriteľmi v tom zmysle, že sa nemôžu individuálne uspokojovať z jeho majetku. Na druhej strane veriteľom tento proces prináša výhodu lepšieho uspokojenia pohľadávok oproti očakávateľnému uspokojeniu v konkurze.

Vyrovnať svoje dlhy v rámci reštrukturalizácie zákon umožňuje len podnikateľovi, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť. Ostatným dlžníkom takúto možnosť nedáva a títo sú odkázaní pri hrozbe úpadku jedine na mimosúdne spôsoby urovnania svojich dlhov. V prípade, že už sú v úpadku, môžu svoje majetkové pomery usporiadať len konkurzom.

Uvedené ustanovenie upravuje poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku.

Upravuje sa, kto je oprávnený poveriť správcu vypracovaním posudku a kto môže posudok vypracovať. Poveriť správcu môže aj veriteľ alebo skupina veriteľov, ale len za predpokladu, že sa tak dohodli s dlžníkom.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 108 ods. 1 sa slová „dlžníkovi hrozí úpadok alebo je v úpadku“ nahrádzajú slovami „je dlžník v úpadku“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu riešenia hrozby úpadku prostredníctvom osobitného zákona o riešení hroziaceho úpadku, pričom reštrukturalizácia podľa zákona č. 7/2005 bude možná len v prípade úpadku dlžníka.

§ 109

Príprava posudku

(1)  Správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí alebo neodporučí reštrukturalizáciu dlžníka. Ak správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučí, v posudku navrhne aj možný spôsob jej uskutočnenia.

(2)  Posudok je správca povinný vypracovať nestranne a s odbornou starostlivosťou. Tí, ktorí správcu prípravou posudku poverili, sú povinní poskytnúť správcovi potrebnú súčinnosť, najmä všetky dokumenty, informácie a vysvetlenia potrebné na riadne vypracovanie posudku.

(3)  Správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak

a) dlžník je právnickou osobou,

b) dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť,

c) dlžníkovi hrozí úpadok alebo už je v úpadku,

d) účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka,

e) od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka alebo jeho právneho predchodcu uplynuli aspoň dva roky,

f) možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a

g) v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

(4)  Ak správca neodporučí reštrukturalizáciu, i keď v čase vypracovania posudku na to boli splnené predpoklady, zodpovedá tomu, pre koho posudok vypracoval, za škodu, ktorú mu tým spôsobí, ibaže preukáže, že reštrukturalizáciu neodporučil v dôsledku nedostatku súčinnosti dlžníka.

(5)  Ak správca odporučí reštrukturalizáciu, i keď v čase vypracovania posudku na to neboli splnené predpoklady, zodpovedá veriteľom dlžníka za škodu, ktorú im tým spôsobí, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

Komentár k § 109

Ustanovenie upravuje prípravu posudku. Zároveň je zákonom upravená aj zodpovednosť správcu za vypracovanie posudku. Vymedzené sú tiež podmienky, za ktorých môže správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučiť.

 

Podmienky na odporúčanie reštrukturalizácie dlžníka

–   dlžník je právnickou osobou,

Poznámka

Právna úprava spojená so zavedením novej právnej úpravy oddlženia fyzických osôb vo štvrtej časti zákona sa dotkla aj znenia tohto ustanovenia po novele zákona č. 377/2016 Z. z.

–   dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť,

–   dlžníkovi hrozí úpadok alebo už je v úpadku,

–   účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka,

–   od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka alebo jeho právneho predchodcu uplynuli aspoň dva roky,

Poznámka

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa ustanovilo, že riadne vedenie účtovníctva by malo byť predpokladom na to, že správca odporučil reštrukturalizáciu dlžníka. Reštrukturalizácia by mala byť efektívne dostupná len pre dlžníkov, ktorí vedú riadne účtovníctvo a ich účtovníctvo je priehľadné (nem. durchschaubar). Reštrukturalizácie by taktiež nemali byť reťazené.

–   možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka,

–   v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

 

Príprava posudku

–   správca zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka,

–   na základe zistení odporučí alebo neodporučí reštrukturalizáciu dlžníka,

–   pri odporučení navrhne spôsob jej uskutočnenia,

–   posudok musí byť vypracovaný nestranne a s odbornou starostlivosťou,

–   pri príprave musí byť správcovi poskytnutá potrebná súčinnosť (vrátane dokumentov, informácii a vysvetlení, ktoré sú nevyhnutné a potrebné.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 109 ods. 3 písmeno c) znie:

„c) je dlžník v úpadku,“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu riešenia hrozby úpadku prostredníctvom osobitného zákona o riešení hroziaceho úpadku, pričom reštrukturalizácia podľa zákona č. 7/2005 Z. z. bude možná len v prípade úpadku dlžníka.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 109 ods. 3 písm. e) sa za slová „právneho predchodcu“ vkladajú slová „alebo od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie inak, ako potvrdením verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu podľa osobitného predpisu,^22d)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 22d znie:

„22d) § 15 zákona č. .../2022 Z. z.“

V nadväznosti na konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii podľa zákona o riešení hroziaceho úpadku sa ustanovuje, že správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka podľa zákona č. 7/2005 Z. z. len vtedy, ak sa verejná preventívna reštrukturalizácia skončila inak ako potvrdením plánu, až po uplynutí dvoch rokov.

§ 110

Náležitosti posudku

(1)  Posudok obsahuje

a) presné označenie dlžníka,

b) podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka,

c) zistenie, či dlžníkovi hrozí úpadok alebo či je v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok hrozí, prípadne prečo úpadok nastal,

d) podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku,

e) podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka,

f) podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť,

g) podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadku, uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných zdrojov,

h) označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojím majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku,

  i) odporučenie alebo neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila alebo neodporučila,

  j) deň vyhotovenia posudku.

(2)  Posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež

a) zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov,

b) podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení,

c) podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu,

d) vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu,

e) údaj o výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch,

f) vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka.

(3)  Posudok môže v prílohe obsahovať návrh reštrukturalizačného plánu a záväzné vyjadrenia dlžníka a jedného alebo viacerých veriteľov dlžníka k návrhu reštrukturalizačného plánu.

(4)  Prílohu posudku tvorí zmluva, ktorá upravuje odmeňovanie správcu za vypracovanie posudku a za ďalšiu súčinnosť v súvislosti s reštrukturalizáciou.

Komentár k § 110

Ustanovenie vymedzuje náležitosti reštrukturalizačného posudku, ktorý je výsledkom dôkladného posúdenia situácie dlžníka odborníkom s vyjadrením záveru, či dlžník spĺňa predpoklady na povolenie reštrukturalizácie.

Hlavným cieľom povinnosti navrhovateľa zabezpečiť v súvislosti s jeho návrhom na reštrukturalizáciu vyhotovenie reštrukturalizačného plánu je predovšetkým odbremeniť súd od rozhodovania vo veciach ekonomickej povahy. Úloha súdu je podstatne uľahčená, nakoľko ekonomický aspekt rozhodnutia pre súd záväzne vyplýva z odborného posudku RS. Naopak, súd nemôže povoliť reštrukturalizáciu, ak návrh neobsahuje priaznivý odborný posudok o úspešnosti reštrukturalizácie.

 

Náležitosti posudku

Všetky náležitosti musia byť uvedené čo najpodrobnejšie a najpresnejšie:

–   označenie dlžníka,

–   charakteristika podnikateľskej činnosti dlžníka,

–   zistenie, či dlžníkovi hrozí úpadok, či je v úpadku a kedy úpadok nastal,

–   odôvodnenie, prečo úpadok hrozí alebo prečo nastal,

–   opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku,

–   opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka,

–   zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť,

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa k náležitostiam reštrukturalizačného posudku doplnilo podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť.

–   zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadku, uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných zdrojov,

–   označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojím majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku,

Poznámka

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa ustanovilo, aby reštrukturalizačný posudok obsahoval aj:

–   podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami,

–   označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojim majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku.

Podrobné vyjadrenie týchto skutočností v posudku slúži nielen súdu, ale najmä veriteľom, aby vedeli zvážiť ponúkanú mieru uspokojenia ich pohľadávok v reštrukturalizácii, oproti inej možnosti riešenia úpadku – konkurzu. Je potrebné poukázať na to, že rozsah majetku, ktorého sa týka reštrukturalizácia a konkurz sú zásadne odlišné, keďže v reštrukturalizácii sa nerieši napr. majetok, ktorý dlžníkovi „ušiel“ v dôsledku odporovateľných právnych úkonov.

–   odporučenie alebo neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka,

–   deň vyhotovenia posudku.

Náležitosti posudku, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu

–   zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov,

–   rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť,

–   rozbor opatrení potrebných na splnenie predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení,

–   rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu,

–   vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu,

–   údaj o výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka,

–   vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka.

Poznámka

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa ustanovilo, že ak správca vypracoval posudok, v ktorom odporučil reštrukturalizáciu, tak aby obsahoval aj vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či (a do akej miery) posledná riadna individuálna účtovná závierka dlžníka alebo mimoriadna individuálna účtovná závierka, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka, ktorá bude pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka. Táto okolnosť predchádza situáciám, kedy účinky začatia reštrukturalizácie sú dostupné aj pre takých dlžníkov, ktorí nevedú riadne účtovníctvo.

V posudku odporúčajúcom reštrukturalizáciu je taktiež potrebné uviesť údaj o tom, v akom rozsahu si spoločníci (členovia) dlžníka rozdelili zisky alebo iné vlastné zdroje v posledných dvoch rokoch.

Príloha posudku

Môže obsahovať aj návrh reštrukturalizačného plánu a záväzné vyjadrenia dlžníka a jedného alebo viacerých veriteľov dlžníka k návrhu reštrukturalizačného plánu. Tvorí ju zmluva, ktorá upravuje odmeňovanie správcu za vypracovanie posudku a za ďalšiu súčinnosť v súvislosti s reštrukturalizáciou.

Poznámka

Ustanovenie sa novelou zákona č. 377/2016 Z. z. rozšírilo tak, aby zahŕňalo nielen odmenu správcu za vypracovanie posudku, ale aj na úkony v rámci ďalšej činnosti správcu v reštrukturalizácii. Z dôvodu zabezpečenia transparentnosti procesu reštrukturalizácie sa upravilo, že prílohu reštrukturalizačného posudku tvorí zmluva, ktorá upravuje odmeňovanie správcu za vypracovanie reštrukturalizačného posudku. Odmeňovanie správcu bolo predchádzajúcej úpravy spravidla pokryté rúškom tajomstva, aj keď následkom toho mohlo byť odčerpanie významných majetkových hodnôt dlžníka.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 110 ods. 1 písmeno c) znie:

„c) zistenie, či je dlžník v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok nastal,“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu riešenia hrozby úpadku prostredníctvom osobitného zákona o riešení hroziaceho úpadku, pričom reštrukturalizácia podľa zákona č. 7/2005 bude možná len v prípade úpadku dlžníka.

DRUHÁ HLAVA

POVOLENIE REŠTRUKTURALIZÁCIE

§ 111

Návrh na povolenie
reštrukturalizácie

(1)  Návrh na povolenie reštrukturalizácie sa podáva na príslušnom súde. Návrh na povolenie reštrukturalizácie je oprávnený podať dlžník alebo veriteľ.

(2)  Dlžník je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní jeho reštrukturalizáciu odporučil.

(3)  Veriteľ je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a dlžník s podaním tohto návrhu súhlasil.

Komentár k § 111

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

§ 111 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Ak vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii, počas ktorej nastal úpadok dlžníka, nedôjde k potvrdeniu verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu súdom podľa osobitného predpisu,^22e) návrh na povolenie reštrukturalizácie možno podať najskôr po uplynutí dvoch rokov od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie.“

Poznámka pod čiarkou k odkazu 22e znie:

„22e) § 12 zákona č. .../2022 Z. z.“.

Ustanovuje sa dvojročné obdobie, kedy dlžníkovi, ktorý vstúpil do verejnej preventívnej reštrukturalizácie podľa zákona o riešení hroziacom úpadku, v ktorom nedošlo k potvrdeniu plánu v tomto konaní, nie je umožnené domáhať sa povolenia reštrukturalizácie podľa zákona č. 7/2005 Z. z.

§ 112

Náležitosti návrhu

(1)  Návrh na povolenie reštrukturalizácie musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu.⁴⁾ Podpis navrhovateľa musí byť v návrhu úradne osvedčený.

(2)  Navrhovateľ je povinný k návrhu na povolenie reštrukturalizácie pripojiť

a) posudok správcu,

b) zoznam majetku dlžníka,

c) zoznam záväzkov dlžníka,

d) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom,

e) zoznam právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, uskutočnených v posledných dvoch rokoch, týkajúcich sa majetku dlžníka v hodnote

    1. vyššej ako 10 % hodnoty základného imania dlžníka,

    2. vyššej ako 5 % najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, ak dlžník nevytvára základné imanie,

f) poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku dlžníka spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora.

(3)  Ak návrh na povolenie reštrukturalizácie podáva veriteľ, k návrhu je povinný pripojiť aj úradne osvedčené vyhlásenie dlžníka, že je v úpadku a že súhlasí s podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie.

Komentár k § 111 a § 112

Ustanovenia všeobecným spôsobom vymedzujú osoby oprávnené podať návrh na povolenie reštrukturalizácie. Zákon upravuje aj základne náležitosti návrhu.

Poznámka

Novela zákona č. 348/2011 Z. z. od 1. 1. 2012 ustanovila, aby obligatórnou náležitosťou posudku bolo tiež podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť. Následne v rámci schvaľovania reštrukturalizačného plánu je na komerčnom rozhodnutí veriteľov, či plnenie podľa plánu je pre nich priaznivejšie ako v alternatívnom konkurze, v rámci ktorého by bolo možné odporovať právnym úkonom.

Podľa predchádzajúcej úpravy vyrovnania bol dlžník povinný v návrhu na vyrovnanie uviesť, aj aké vyrovnanie ponúka. Uvedené bolo v praxi len ťažko realizovateľné, lebo stanovoval vysoké nároky na dlžníka hneď na začiatku konania. Treba si totiž uvedomiť, že vypracovanie plánu ponúkaného riešenia bolo aj je jednou z najťažších a technicky najnáročnejších úkonov v procese reštrukturalizácie. Navyše, právna úprava chápe koncepciu sanácie dlžníka v oveľa širšom zábere ako len samotné vyrovnanie (v reštrukturalizácii sa môže dohodnúť v podstate akékoľvek riešenie – ako napríklad odloženie splatnosti pohľadávok, odpustenie veriteľmi časti ich pohľadávok, kapitalizácia pohľadávok, čiastočná likvidácia aktív dlžníka, založenie novej spoločnosti, ktorá prevezme podnik dlžníka a ktorá bude postupne splácať reštrukturalizované pohľadávky). Keďže vypracovanie takýchto riešení je vo svojej podstate technicky veľmi náročné, išlo o ďalší dôvod na to, aby sa spracovanie návrhu reštrukturalizačného plánu odložilo až do fázy po povolení reštrukturalizácie. Návrh plánu preto nie je povinnou náležitosťou návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Rovnako dôležitým argumentom v prospech takéhoto riešenia je snaha o zabezpečenie čo najväčšej interakcie medzi dlžníkom, veriteľmi a správcom pri príprave plánu. Šanca na schválenie plánu veriteľmi je totiž oveľa vyššia v prípade, ak sa na jeho príprave veritelia aktívne podieľali napríklad prostredníctvom veriteľského výboru.

 

Návrh na povolenie reštrukturalizácie musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu

–   ktorému súdu je určené,

–   kto ho robí,

–   ktorej veci sa týka,

–   čo sa ním sleduje,

–   podpis – úradné overený.

Poznámka

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa sprecizovalo znenie odseku 2 vymedzujúce všetky náležitosti, ktoré je navrhovateľ povinný k návrhu na povolenie reštrukturalizácie pripojiť.

K návrhu na povolenie reštrukturalizácie je potrebné pripojiť aj zoznam všetkých právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami nad určenú hranicu. Zoznam takýchto spriaznených transakcií by mal byť vypracovaný tak konkrétne, aby veriteľom dlžníka umožnil posúdiť, či v dôsledku transakcií so spriaznenými osobami počas obdobia bezprostredne predchádzajúceho reštrukturalizácii dlžník prostredníctvom spriaznených osôb nevyviedol z dlžníka podstatnú časť majetku.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 112 ods. 1 druhá veta znie: „Návrh na povolenie reštrukturalizácie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada.“

V súlade s požiadavkami smernice sa rovnako ako v konkurznom konaní zavádza výlučne možnosť elektronického podania návrhu na vyhlásenie reštrukturalizácie, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa na návrh nebude prihliadať.

§ 113

Začatie reštrukturalizačného konania

(1)  Ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Inak návrh na povolenie reštrukturalizácie v rovnakej lehote uznesením odmietne; uznesenie súd doručí navrhovateľovi.

(2)  Súd nevyzýva navrhovateľa na opravu ani doplnenie neúplného alebo nesprávneho návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Súd návrh veriteľa na povolenie reštrukturalizácie pred začatím reštrukturalizačného konania dlžníkovi nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na povolenie reštrukturalizácie vyjadril.

(3)  O začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie. Iné rozhodnutia alebo písomnosti súdu vydané pred začatím reštrukturalizačného konania sa v Obchodnom vestníku nezverejňujú.

(4)  Začatie reštrukturalizačného konania bráni tomu, aby sa na toho istého dlžníka začalo iné reštrukturalizačné konanie. Ak počas reštrukturalizačného konania dôjde súdu ďalší návrh na povolenie reštrukturalizácie týkajúci sa toho istého dlžníka, súd návrh na povolenie reštrukturalizácie odmietne.

Komentár k § 113

Ustanovenie upravuje začatie reštrukturalizačného konania. V prípade, že návrh spĺňa všetky náležitosti pri jeho podaní, súd do 15 dní vydá rozhodnutie o začatí reštrukturalizačného konania a vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína konkurzné konania a vznikajú účinky reštrukturalizačného konania, ktoré trvajú až do zastavenia reštrukturalizačného konania, resp. skončenia reštrukturalizácie.

Ak by návrh neobsahoval všetky potrebné náležitosti, dochádza k odmietnutiu návrhu na reštrukturalizáciu, a to v rovnakej lehote 15 dní od podania návrhu.

Povinnosťou súdu nie je vyzývať navrhovateľa na odstránenie nedostatkov alebo opravu a zároveň súd návrh ani nedoručuje dlžníkovi. V prípade, že by počas reštrukturalizačného konania došiel súdu ďalší návrh na povolenie reštrukturalizácie u toho istého dlžníka, súdom je odmietnutý.

§ 114

Účinky začatia
reštrukturalizačného konania

(1)  Začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:

a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok,

b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,

c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,

d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné,

e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné,

f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať,

g) nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.

(2)  Právne úkony dlžníka môže správca schváliť, len ak zhodnotia majetok dlžníka alebo ak sú potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie. Dlžník je povinný na tento účel poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť. Ak dlžník urobí právny úkon podliehajúci súhlasu správcu bez súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka do dvoch rokov od začatia reštrukturalizačného konania vyhlásený konkurz.

(3) Ak je druhá zmluvná strana povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s dlžníkom pred začatím reštrukturalizačného konania, vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do času, keď sa jej poskytne alebo zabezpečí vzájomné plnenie.

(3)  Ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia reštrukturalizačného konania zanikajú zverejnením oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku; oznam súd zverejní v Obchodnom vestníku bezodkladne po tom, čo uznesenie nadobudne právoplatnosť.

Komentár k § 114

Zákon upravuje týmto ustanovením účinky začatia reštrukturalizačného konania.

V záujme dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ochrany práv veriteľov je správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok, povinný dohliadať nad tým, ako dlžník disponuje so svojím majetkom v období po podaní návrhu a do povolenia reštrukturalizácie.

Správca teda plní dve základné úlohy, ktorými sú jednak zistenie dlžníkovho majetku a jednak jeho zabezpečenie a zhodnotenie prostredníctvom schvaľovania úkonov dlžníka mimo bežnej obchodnej činnosti.

Začatie reštrukturalizácie má ďalej účinky voči právam veriteľov. Uvedené je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie účelu reštrukturalizácie, ktorým je pri zachovaní maximálneho uspokojenia veriteľov aj zachovanie prevádzky podniku úpadcu alebo jeho časti, čo by bolo veľmi obtiažne, ak by jednotlivý veritelia mohli individuálne uplatňovať svoje práva alebo ukončiť obchodné zmluvy, ktoré môžu byť kritické pre chod podniku.

 

Účinky reštrukturalizačného konania

Účinky reštrukturalizačného konania sú vymedzené v znení odseku 1. Dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony, pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi, pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi, druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania, zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné, pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať, a tiež nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.

Poznámka

Splynutie, zlúčenie a rozdelenie sú postupy, pri ktorých sa uskutočňujú zmeny súvisiace s imaním dlžníka. Imanie je pritom súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním podľa § 6 ods. 2 Obchodného zákonníka. Keďže súčasťou obsahu pojmu „imanie“ je aj majetok dlžníka, aj v súčasnosti platí pre dlžníka v súvislosti so začatím reštrukturalizačného konania „stand still“ a teda obmedzenie nakladania s majetkom dlžníka len na bežné právne úkony, medzi ktoré takéto dispozície nepatria. Za účelom odstránenia výkladových nejasností v týchto situáciách sa však ako opodstatnené javilo, aby sa výslovne ustanovil zákaz rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a takéto rozhodnutie zapísať do obchodného registra. K uvedenému doplneniu došlo po novele zákona č. 87/2015 Z. z.

Odopretie plnenia

V prípade, že je druhá zmluvná strana povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s dlžníkom pred začatím reštrukturalizačného konania, vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do času, keď sa jej poskytne alebo zabezpečí vzájomné plnenie.

Poznámka

Zámerom novely č. 377/2016 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 3. 2017 bolo umožniť druhej zmluvnej strane, ktorá je povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s dlžníkom pred začatím reštrukturalizačného konania, odoprieť svoje plnenie až do času, keď sa jej poskytne alebo zabezpečí vzájomné plnenie. Dôvodom doplnenia boli skúsenosti z praxe, kde druhá zmluvná je povinná poskytovať na základe zmluvy plnenie dlžníkovi, hoci osoba dlžníka s ohľadom na všetky skutočnosti nedáva záruku, že druhá zmluvná strana dostane primeranú protihodnotu za ňou dodané práce, tovary a služby.

§ 115

Späťvzatie návrhu

(1)  Navrhovateľ môže vziať svoj návrh na povolenie reštrukturalizácie späť až do vydania uznesenia o povolení reštrukturalizácie. Po začatí reštrukturalizačného konania je na späťvzatie návrhu na povolenie reštrukturalizácie potrebný súhlas všetkých účastníkov reštrukturalizačného konania.

(2)  Ak je návrh na povolenie reštrukturalizácie vzatý späť podľa odseku 1 po začatí reštrukturalizačného konania, súd reštrukturalizačné konanie bezodkladne uznesením zastaví.

Komentár k § 115

Ustanovením je upravené späťvzatie návrhu. Ustanovenie sa teda týka dispozičného práva navrhovateľa vziať späť svoj návrh.

Návrh môže byť späťvzatý až do vydania uznesenia o povolení reštrukturalizácie.

Zákon umožňuje vziať návrh späť aj po začatí reštrukturalizačného konania, za splnenia podmienky, že dali k tomu súhlas všetci účastníci reštrukturalizačného konania. Ak k tomu došlo, súd reštrukturalizačné konanie bezodkladne uznesením zastaví.

§ 116

Povolenie reštrukturalizácie

(1)  Ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.

(2)  Súd povolí reštrukturalizáciu, ak

a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti,

b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný,

c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd,

d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania,

e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.

(3)  Ak v čase rozhodovania súdu o povolení reštrukturalizácie uplynulo od vypracovania posudku viac ako 60 dní, súd pred rozhodnutím o povolení reštrukturalizácie vypočuje správcu, či sa zásadne nezmenili pomery dlžníka, či sú závery posudku aktuálne a či možno predpokladať úspešnú reštrukturalizáciu.

(4)  V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu. Správca v reštrukturalizácii má nárok na paušálnu odmenu a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky uhrádza dlžník.

(5)  Uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci.

Komentár k § 116

Ustanovením je upravené povolenie reštrukturalizácie.

Súd je povinný do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania alebo od predloženia posledného posudku reštrukturalizáciu buď povoliť alebo zastaviť. V prípade ak uplynulo viac ako 60 dní odo dňa vypracovania posudku na základe, ktorého ide povoliť reštrukturalizáciu, súd je povinný vypočuť si správcu.

 

Kedy je súdom povolená reštrukturalizácia

–   posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti,

–   obsah posudku je jasný a zrozumiteľný,

–   posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd,

Poznámka

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa upresnil obvod sídla kancelárie správcu, ktorý je oprávnený na vypracovanie posudku.

–   posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania,

–   správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.

 

Výzva na prihlásenie pohľadávok

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, potvrdí ako reštrukturalizačného správcu osobu, ktorá vypracovala odborný posudok ohľadom uskutočniteľnosti reštrukturalizácie. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované. Súd môže tieto obmedzenia v uznesení o povolení reštrukturalizácie rozšíriť. Súd určí taktiež rozsah ďalších právnych úkonov, ktoré budú podliehať súhlasu správcu.

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa doplnila povinnosť doručiť rozhodnutie o povolení reštrukturalizácie aj registrovému súdu, podobne ako je to v konkurze.

Následne sa novelou zákona č. 377/2016 Z. z. ustanovilo, aby si správcu v reštrukturalizácii nevyberal sám dlžník, ale aby bol ustanovený náhodným výberom. Ustanovený správca má voči dlžníkovi nárok na odmenu, ktorej výšku ustanoví vykonávací predpis.

Súd rozhoduje uznesením o zastavení reštrukturalizácie, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia (či už z dôvodu márneho uplynutia lehoty na odvolanie alebo v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu) ho súd zverejní v obchodnom vestníku a zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania.

V záujem zabezpečenia publicity, účinky povolenia reštrukturalizácie nastávajú zverejnením uznesenia súdu v obchodnom vestníku.

§ 117

Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu

(1)  Dlžník môže počas reštrukturalizačného konania až do vydania uznesenia o povolení reštrukturalizácie požiadať súd, aby vyhlásil konkurz. Ak dlžník požiada súd o vyhlásenie konkurzu, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania. Uznesenie súd doručí účastníkom reštrukturalizačného konania a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

(2)  Ak prebieha iné konkurzné konanie, súd prebiehajúce konkurzné konanie po rozhodnutí podľa odseku 1 uznesením zastaví.

Komentár k § 117

Zákon týmto ustanovením umožňuje podanie návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu. Dlžníkovi zo zákona vyplýva možnosť požiadať súd o vyhlásenie konkurzu. Túto možnosť má až do vydania uznesenia o povolení reštrukturalizácie. Súd zastaví konanie o povolenie reštrukturalizácie uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku, ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu. Ako náhle bude zverejnené uznesenie, tak dochádza k zániku účinkov začatia reštrukturalizačného konania.

§ 118

Začatie reštrukturalizácie

(1)  Povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.

(2)  Ak tento zákon neustanovuje inak, reštrukturalizácia bráni tomu, aby sa na toho istého dlžníka začalo alebo prebiehalo konkurzné konanie; ak počas reštrukturalizácie dôjde na súd návrh na vyhlásenie konkurzu, súd návrh na vyhlásenie konkurzu uznesením odmietne.

(3)  Povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.

(4)  Súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.

Komentár k § 118

Povolením reštrukturalizácie začína reštrukturalizácia. Rovnako ako v konkurznom konaní, povolením reštrukturalizácie začína nová fáza reštrukturalizačného konania, pričom k povoleniu dochádza zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. Povolením reštrukturalizácie nie sú dotknuté účinky začatia reštrukturalizácie.

Zákon dopĺňa tieto účinky tak, že exekučné konania, ktoré boli začatím reštrukturalizácie prerušené, sa zastavujú.

O toho istého dlžníka nemôže prebiehať počas reštrukturalizácie aj konkurz. V prípade, že by návrh na súd doručený bol, súd ho odmietne.

Zákonom je stanovená zásada, že sa zastavujú vymedzené konania v odseku 3 povolením reštrukturalizácie. Následne z toho vyplývajú ďalšie zásady týkajúce sa výťažku zo speňaženia.

Povolením reštrukturalizácie dochádza k prerušenie konaní o pohľadávkach, ktoré boli uplatnené prihláškou.

TRETIA HLAVA

ÚČASTNÍCI REŠTRUKTURALIZAČNÉHO KONANIA A UPLATŇOVANIE POHĽADÁVOK VERITEĽOV V REŠTRUKTURALIZÁCII

§ 119

Účastníci reštrukturalizačného
konania

(1)  Účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

(2)  Ak sa v reštrukturalizačnom pláne navrhuje zmena majetkových práv spojených s účasťou na dlžníkovi, prevod podniku dlžníka alebo jeho časti alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, účastníkmi reštrukturalizačného konania sú aj spoločníci, akcionári alebo členovia dlžníka (ďalej len „akcionár dlžníka“).

(3)  Účastníkmi reštrukturalizačného konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má v reštrukturalizačnom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi reštrukturalizačného konania pre tú časť reštrukturalizačného konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach.

(4)  Na vstup veriteľa do reštrukturalizačného konania, potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky z jedného účastníka reštrukturalizačného konania na iného účastníka reštrukturalizačného konania a zánik postavenia účastníka reštrukturalizačného konania sa § 24 ods. 4 a § 25 až 27 použijú primerane.

Komentár k § 119

Ustanovením sú vymedzení účastníci reštrukturalizačného konania, to znamená, že sa upravuje okruh účastníkov reštrukturalizačného konania obdobne ako v konkurznom konaní. Na rozdiel od konkurzného konania však sú účastníkmi konania za zákonom stanovených podmienok aj spoločníci, akcionári alebo členovia dlžníka.

 

Účastníci

–   dlžník,

–   navrhovateľ,

–   veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky,

–   spoločníci, akcionári alebo členovia dlžníka – zmena majetkových práv spojených s účasťou na dlžníkovi, prevod podniku dlžníka alebo jeho časti alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka,

–   osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má v reštrukturalizačnom konaní konať – sú účastníkmi reštrukturalizačného konania pre tú časť reštrukturalizačného konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach.

Poznámka

S účinnosťou od 1. 1. 2021 sa novelou zákona č. 421/2020 Z. z. zaviedla v odseku 4 úprava v súvislosti so zavedením osobitných pravidiel pre účastníctvo poverenej osoby podľa osobitného predpisu aj v reštrukturalizačnom konaní.

§ 120

(1)  Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

(2)  Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

(3)  Za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.

(4)  Ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.

(5)  Veriteľ dlžníka, ktorý z dôvodu začatia reštrukturalizačného konania nemôže účinne vypovedať zmluvu alebo odstúpiť od zmluvy, na základe ktorej je dlžník oprávnený mať u seba vec, ku ktorej môže po splnení zmluvných podmienok nadobudnúť vlastnícke právo, môže svoje práva v reštrukturalizácii uplatniť tak, akoby išlo o zabezpečenú pohľadávku.

Komentár k § 120

Zákon ustanovením upravuje, ktoré pohľadávky je treba uplatniť prihláškou, a ktoré pohľadávky možno uplatňovať počas reštrukturalizácie bežným spôsobom priamo od dlžníka. Právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa nároky riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi súdom zaniká.

 

Pohľadávky, ktoré sa neuplatňujú prihláškou – prednostné pohľadávky

–   pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania,

–   pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania,

–   odmena správcu,

–   nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou.

Na tieto pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu. Zákon však vymedzuje výnimku, ak by s tým veritelia súhlasili.

 

Vznik pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu a verejnoprávneho vzťahu

–   súkromnoprávny vzťah – ide o okamih vzniku práva na plnenie bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia,

Poznámka

Občiansky zákonník upravuje záväzkový vzťah, ktorým je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

–   verejnoprávny vzťah – ide o okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

Poznámka

Podnety aplikačnej praxe signalizovali, že „starý dlh“ a „nový dlh“ dlžníka nie je úplne jasne rozlíšiteľný. Na rozdiel od konkurzu, kde vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka má za následok splatnosť všetkých záväzkov dlžníka, pri reštrukturalizácii jej povolením takýto následok nenastáva. To vedie aplikačnú prax k (síce nie častým, ale aj tak významným) nesprávnym záverom, že do reštrukturalizácie sa so svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase povolenia reštrukturalizácie majú pohľadávky splatné a tie ktoré nie sú splatné, sa do reštrukturalizácie majú prihlasovať ako pohľadávky, ktorých vznik je viazaný na podmienku (t. j. ako podmienené). Splatnosť pohľadávky však nie je podmienka vzniku pohľadávky a teda správny postup pre rozlíšenie „starého“ a „nového dlhu“ (v reštrukturalizácii prezentovaného inštitútom prednostnej pohľadávky) sú výlučne skutkové okolnosti vzniku pohľadávky. Preto vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia (t. j. splatnosť) a vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Toto pravidlo sa novelou zákona č. 377/2016 Z. z. prirodzene presadzuje aj v konaniach podľa druhej a štvrtej časti, kde ho však aplikačná prax bez výslovnej úpravy bez nejakých problémov už presadzuje.

Ktoré pohľadávky nie sú prednostné

Ide o nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. U týchto dochádza k uplatneniu prihláškou, čiže ide o podmienené pohľadávky.

Zákon upravuje ustanovením situáciu, že počas reštrukturalizácie bol vyhlásený na majetok dlžníka konkurz, a dlžník má prednostné pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania.

 

Nemožnosť vypovedania zmluvy

V praxi nebola jednotne vykladaná otázka právneho postavenia takých veriteľov, ktorí síce majú splatné pohľadávky voči dlžníkovi, avšak z dôvodu účinkov začatia reštrukturalizačného konania nemohli efektívne vypovedať alebo odstúpiť od zmluvy. Ide najmä o lízingových prenajímateľov.

Poznámka

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa ustanovilo, aby takíto veritelia svoje nároky mohli uplatniť v celom rozsahu a na predmet lízingu sa nahliadalo ako na ich zabezpečenie. V reštrukturalizácii by mali byť uspokojení minimálne v rozsahu, v ktorom ich pohľadávky kryje hodnota predmetu lízingu. To znamená, že veriteľ dlžníka, ktorý z dôvodu začatia reštrukturalizačného konania nemôže účinne vypovedať zmluvu alebo odstúpiť od zmluvy, na základe ktorej je dlžník oprávnený mať u seba vec, ku ktorej môže po splnení zmluvných podmienok nadobudnúť vlastnícke právo, môže svoje práva v reštrukturalizácii uplatniť tak, akoby išlo o zabezpečenú pohľadávku.

§ 121

Prihlasovanie pohľadávok

Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.

Komentár k § 121

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

§ 121 vrátane nadpisu znie:

㤠121

Prihlasovanie pohľadávok

Prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára a musí byť autorizovaná; to neplatí, ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu.^8ac) Prihláška musí byť správcovi doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, inak sa na ňu neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.“

V súlade s požiadavkami smernice sa zavádza možnosť podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie a rovnako tak sa zavádza možnosť elektronického podania prihlášky pohľadávok veriteľov obdobne ako v konkurznom konaní. Výnimka platí len v prípade zahraničných veriteľov, pričom hmotnoprávna lehota na doručenie prihlášky správcovi je 30 dní od povolenia reštrukturalizácie.

Súčasne sa upravuje povinnosť správcu priebežne zapisovať prihlásené pohľadávky do zoznamu veriteľov v registri úpadcov.

§ 122

Náležitosti prihlášky

(1)  Ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 a 8 sa použijú primerane. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku.

(2)  Prihlášku možno opraviť alebo doplniť len tak, že sa pôvodná prihláška nahradí u správcu novou prihláškou, a to len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

(3)  Na požiadanie správca vydá veriteľovi potvrdenie, že jeho pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok.

(4)  Ak sú pochybnosti, správca môže kedykoľvek počas reštrukturalizácie predložiť prihlášku súdu, aby rozhodol, či sa na prihlášku prihliada.

Komentár k § 121 a § 122

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa od 1. 1. 2012 zmenilo znenie ustanovení, ktoré upravujú prihlasovanie pohľadávok na jednej strane a náležitosti prihlášky na strane druhej.

V prípade pracovnoprávnych nárokov sa teda zjednodušil spôsob ich posudzovania pre potreby reštrukturalizácie v tom smere, že v prípade ak reštrukturalizačné konanie začalo v priebehu mesiaca, sa nevyžaduje, aby mzda sa rozdeľovala, ale celý nárok zamestnanca za dotknutý kalendárny mesiac sa považuje za prednostnú pohľadávku.

 

Prihlásenie pohľadávok

–   jeden rovnopis u správcu,

–   správcovi musí byť doručená do lehoty 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, inak sa na ňu neprihliada.

 

Náležitosti prihlášky

–   zabezpečená pohľadávka – v prihláške sa musí uplatniť aj zabezpečovacie právo,

–   prihlášku je možné opraviť alebo doplniť len nahradením novou u správcu – musí byť splnená lehota na prihlásenie,

–   správca vydá veriteľovi potvrdenie po zapísaní do zoznamu pohľadávok,

–   správca má možnosť počas reštrukturalizácie predložiť prihlášku súdu.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 122 odsek 2 znie:

„(2) Ustanovenia § 30 a 31 sa použijú rovnako.“

V súlade s požiadavkami smernice sa zavádza možnosť podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie a rovnako tak sa zavádza možnosť elektronického podania prihlášky pohľadávok veriteľov obdobne ako v konkurznom konaní. Výnimka platí len v prípade zahraničných veriteľov, pričom hmotnoprávna lehota na doručenie prihlášky správcovi je 30 dní od povolenia reštrukturalizácie.

Súčasne sa upravuje povinnosť správcu priebežne zapisovať prihlásené pohľadávky do zoznamu veriteľov v registri úpadcov.

§ 123

Zoznam pohľadávok

(1)  Prihlásené pohľadávky spolu s údajmi uvedenými v prihláške správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok tak, aby zoznam pohľadávok zostavil do 10 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok; zoznam pohľadávok správca vyhotovuje v štyroch rovnopisoch.

(2)  Po vyhotovení zoznamu pohľadávok správca bezodkladne doručí jeden rovnopis zoznamu pohľadávok na súd.

(3)  Správca v rovnakom čase, ako vyhotoví zoznam pohľadávok, vyzve dlžníka, aby sa v ním určenej lehote nie kratšej ako päť pracovných dní a nie dlhšej ako desať pracovných dní vyjadril k zapísaným pohľadávkam.

(4)  Po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok správca najneskôr do troch dní od uplynutia tejto lehoty doručí jeden rovnopis zoznamu pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok na súd; pre posúdenie, v akom rozsahu sú prihlásené pohľadávky popreté, sú údaje zapísané do zoznamu pohľadávok doručeného súdu rozhodujúce.

(5)  Ak počas reštrukturalizácie dôjde k zmene údajov zapisovaných do zoznamu pohľadávok, správca bezodkladne po tom, čo sa o zmene týchto údajov dozvie, zapíše ich zmenu do zoznamu pohľadávok; zmenu zoznamu pohľadávok tiež bezodkladne písomne oznámi súdu.

(6)  Zoznam pohľadávok tvorí súčasť správcovského spisu.

Komentár k § 123

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 123 ods. 1 sa za slová „zoznamu pohľadávok“ vkladajú slová „v registri úpadcov“ a vypúšťa sa bodkočiarka a slová „zoznam pohľadávok správca vyhotovuje v štyroch rovnopisoch“.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 123 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 2 až 5.

V súlade s požiadavkami smernice sa zavádza možnosť podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie a rovnako tak sa zavádza možnosť elektronického podania prihlášky pohľadávok veriteľov obdobne ako v konkurznom konaní. Výnimka platí len v prípade zahraničných veriteľov, pričom hmotnoprávna lehota na doručenie prihlášky správcovi je 30 dní od povolenia reštrukturalizácie.

Súčasne sa upravuje povinnosť správcu priebežne zapisovať prihlásené pohľadávky do zoznamu veriteľov v registri úpadcov.

§ 124

Popretie
a zistenie pohľadávky

(1)  Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

(2)  Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

(3)  Dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu pohľadávok.

(4)  Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

(5)  Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.

(6)  Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.

(7)  Kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, môže dlžník uznať popretú pohľadávku len so súhlasom tohto veriteľa.

(8)  Zistenie pohľadávky počas reštrukturalizácie sa zapisuje do zoznamu pohľadávok. Správca je povinný zapísať zistenie pohľadávky do zoznamu pohľadávok bezodkladne po tom, čo sa pohľadávka považuje za zistenú alebo čo pohľadávku dlžník uznal.

(9)  Ak súd počas konania o určení popretej pohľadávky vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prebiehajúce konanie o určení popretej pohľadávky uznesením zastaví.

§ 125

Priznanie hlasovacích práv

(1)  Správca na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu predloží súdu prihlášku

a) pohľadávky priznanej rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia, alebo vykonať exekúciu,

b) pohľadávky, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri záložných práv, registrované v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľností.

(2)  Správca spolu s prihláškou pohľadávky predloží súdu listiny, ktoré predložil prihlasujúci veriteľ, uvedie zároveň svoje stanovisko, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve dlžníka, či je a v akom rozsahu a z akého dôvodu namietaná dlžníkom alebo inými osobami.

(3)  Súd na základe predložených listín bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou.

(4)  Rozhodnutie podľa odseku 3 súd doručí správcovi a veriteľovi, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou rozhodoval; rozhodnutie sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku.

Komentár k § 121 až 125

Spôsob prihlasovania pohľadávok je rovnaký ako v konkurze s drobnými odlišnosťami. Lehota na prihlasovanie pohľadávok je oproti konkurzu o 15 dní kratšia. Rovnako náležitosti zoznamu pohľadávok sú rovnaké ako v konkurze. Takisto popieranie pohľadávok zodpovedá popieraniu pohľadávok v konkurze. Odlišné je však to, že žaloba na určenie pohľadávok sa podáva proti dlžníkovi a nie správcovi. Pri zodpovednosti veriteľa za prihlásenie pohľadávky je od konkurzu odlišné to, že nárok zo zodpovednosti za nesprávne prihlásenie pohľadávky uplatňuje dlžník s tým, že pokuta je jeho príjmom.

 

Zoznam pohľadávok

Zákon v ustanovení § 123 upravuje prihlasovanie pohľadávok obdobne ako v konkurze, a to v zjednodušenom režime.

Zoznam pohľadávok, ktorý sa stáva súčasťou správcovského spisu, musí byť zostavený v lehote 10 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. K zapisovaniu dochádza zo strany správcu, ktorý vyhotoví štyri rovnopisy zoznamu, z ktorých jeden musí byť doručený súdu. Zoznam musí obsahovať všetky zákonom stanovené informácie.

Následne má dlžník právo vyjadriť sa k zapísaným pohľadávkam na základe výzvy od správcu po vyhotovené zoznamu. Na vyjadrenie dlžníkovi plynie lehota od 5 do 10 dní.

Správca má povinnosť po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok doručiť jeden rovnopis na súd, a to so zapísanými popretými pohľadávkami, nakoľko sú tieto údaje sú pre súd dôležité.

V prípade zmeny údajov v zozname, musí byť táto zmena zapísaná a následne oznámená súdu.

 

Popretie a zistenie pohľadávky

Poznámka

Keďže sa sprísnili predpoklady na vstup do reštrukturalizácie dlžníkom vo vzťahu k vedeniu riadneho účtovníctva, upresnili sa novelou zákona č. 87/2015 Z. z. predpoklady na popretie prihlásených pohľadávok správcom (ktorého si vyberá spravidla sám dlžník). Dôvodom na popretie pohľadávky nemôžu byť len nedostatky vo vedení účtovníctva dlžníkom.

V súlade s odbornou starostlivosť je správca povinný každú prihlásenú pohľadávku preskúmať a porovnať s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka.

Berie sa ohľad na vyjadrenia nielen dlžníka ale aj iných osôb. Tiež musia byť zistené dôvody spornosti a aktuálny stav v rámci šetrenia pohľadávok správcom. Správca môže zistiť spornosť prihlásenej pohľadávky, na základe čoho ju poprie. Dôvodom popretia nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

Čo sa týka popretia pohľadávky, tak zo zákona je len správca oprávnený vysloviť rozhodnutie o popretí, a to v stanovenej lehote. Popretie spolu s dôvodom a rozsahom popretia zapíše do zoznamu pohľadávok, ak ide o popretie výšky, tak táto musí byť zapísaná do zoznamu tiež.

Popretie pohľadávky musí byť správcom po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámené veriteľovi popretej pohľadávky.

Poznámka

Novelou zákona č. 3687/2015 Z. z. sa ustanovilo, aby v prípade popretia pohľadávky správca oznámil túto skutočnosť popretému veriteľovi.

K popretiu môže byť správcovi podaný podnet, respektíve návrh aj zo strany dlžníka alebo veriteľa, ktorý doručil správcovi prihlášku. Tento návrh musí byť vyhodnotený správcom, a následne musí informovať o zisteniach toho, kto podnet podal. Aj tieto informácie musia byť do zoznamu zapísané.

Poznámka

Obdobne ako v konkurze, aj pri reštrukturalizácii sa novelou zákona č. 348/2011 ustanovilo, aby sa veriteľ mohol domáhať určenia aj horšieho poradia pohľadávky alebo iného poradia zabezpečovacím práva, než uviedol v prihláške. Ak si prihlásil napr. prednostné poradie zabezpečovacieho práva a bolo mu popreté úplne, aby mal možnosť namiesto prihláseného prednostného poradia žiadať určenie druhého poradia.

Na prihlásenú pohľadávku v popretom rozsahu sa neprihliada,

–   ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá,

–   návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť.

Ako sme už uviedli, o popretí pohľadávky rozhoduje súd, ktorého rozhodnutie je účinné voči každému. Pohľadávka sa považuje za zistenú právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky.

Dlžník má zo zákona možnosť popretú pohľadávku dodatočne voči jej veriteľovi písomne uznať. Aj v tomto prípade sa považuje pohľadávka za zistenú.

Poznámka

V prípade popretia pohľadávky z podnetu veriteľa bolo vhodné ponechať veriteľovi kontrolu nad pohľadávkou. Uznávaním pohľadávok by sa totiž ľahko mohlo zmariť dobromyseľné popieranie pohľadávok z podnetu veriteľa.

Priznanie hlasovacích práv

Poznámka

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa do zákona vložilo nanovo ustanovenie § 125, ktoré bolo zo zákona od 1. 1. 2012 vypustené.

Došlo k zavedeniu rozhodovania súdu o priznávaní hlasovacích práv v niektorých prípadoch aj v reštrukturalizácii. Po navrhovanom vzore v konkurze pôjde o veriteľov „judikovaných pohľadávok“ a veriteľov pohľadávok zabezpečených, ak zabezpečovacie právo je rozpoznateľné z verejného registra.

ŠTVRTÁ HLAVA

VERITEĽSKÉ ORGÁNY

§ 126

Schôdza veriteľov

(1)  Na účely zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok a voľby veriteľského výboru správca do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie zvolá schôdzu veriteľov tak, aby sa konala nie skôr ako pätnásty deň a nie neskôr ako dvadsiaty deň od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Schôdzu veriteľov správca zvolá uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku, v ktorom uvedie miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov. Schôdzi veriteľov predsedá správca pod dohľadom sudcu alebo ním povereného vyššieho súdneho úradníka. Trovy zvolania a konania schôdze veriteľov platí dlžník.

(2)  Právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov má každý veriteľ prihlásenej pohľadávky. Dlžník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo zákonný zástupca dlžníka je povinný sa na schôdzi veriteľov zúčastniť a odpovedať na otázky správcu.

(3)  Schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak sú prítomní aspoň traja veritelia oprávnení hlasovať. Schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas. Podriadený veriteľ ani veriteľ, ktorý by sa v konkurze uspokojoval v poradí ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov, ani právo byť volený do veriteľského výboru. Podmienený veriteľ môže na schôdzi veriteľov hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za dlžníka a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schôdzi veriteľov v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii neprihlási. Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za dlžníka tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za dlžníka. Ak to navrhne veriteľ, ktorého hlasy predstavujú aspoň 10 % zo všetkých hlasov prítomných veriteľov, predmetom schôdze veriteľov je vždy aj hlasovanie, aby súd vyhlásil konkurz. Ak sa na tom schôdza veriteľov uznesie, správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(4)  O priebehu schôdze veriteľov správca spíše zápisnicu. Zápisnica obsahuje zoznam prítomných veriteľov, opis priebehu schôdze veriteľov, uznesenia prijaté schôdzou veriteľov spolu s výsledkami hlasovania a podpis správcu. Odpis zápisnice správca priamo na schôdzi veriteľov doručí súdu; odpis zápisnice je správca povinný podpísať.

(5)  Správca je povinný zabezpečiť, aby veritelia prihlásených pohľadávok mohli v jeho kancelárii do zápisnice zo schôdze veriteľov nahliadať; za úhradu vecných nákladov je povinný im vydať aj podpísaný odpis zápisnice. Zápisnica tvorí súčasť správcovského spisu.

Komentár k § 126

Ustanovením je upravená schôdza veriteľov, ktorej účelom je voľba veriteľského výboru, ktorý má v reštrukturalizácii veľmi silné právomoci. Z toho dôvodu je žiadúce, aby sa výbor konštituoval čo najskôr po povolení reštrukturalizácie. Zásadne sa na schôdzi môže zúčastniť a hlasovať na nej len ten veriteľ, ktorého pohľadávke je zistená. Zvolať schôdzu môže za podmienok uvedených v zákone správca, ktorý jej aj predsedá.

Schôdza veriteľov

–   zvolaná je do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie,

–   koná sa nie skôr ako pätnásty deň a nie neskôr ako dvadsiaty deň od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok,

–   zvoláva ju správca uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku, zároveň aj predsedá pod dohľadom sudcu,

–   oznámenie musí obsahovať miesto, čas a predmet rokovania,

–   zisťujú sa tam stanoviská veriteľov prihlásených pohľadávok, ktorí majú právo sa tam zúčastniť,

–   dochádza k voľbe veriteľského výboru,

–   všetky trovy zvolania znáša dlžník.

Poznámka

Novelou zákona č. 264/2017 Z. z. sa upravili lehoty na konanie schôdze veriteľov tak, aby súd mal časový priestor na prípadné rozhodovanie o hlasovacích právach.

Osoby zúčastnené na schôdzi

–   každý veriteľ prihlásenej pohľadávky,

–   dlžník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo zákonný zástupca dlžníka.

Poznámka

Zaviedlo sa nové znenie odseku 3 po novele zákona č. 348/2011, ktorým sa vypustila zodpovednosť veriteľa za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške, táto zodpovednosť neriešila prípady, pre ktoré bola apriori určená, naopak postihovala spravidla dobromyseľných veriteľov.

Zápisnica

Informácie týkajúce sa schôdze sú vymedzené v znení odseku 3. Z konania schôdze je správcom spísaná zápisnica, ktorá musí obsahovať všetky zákonné náležitosti, a to zoznam prítomných veriteľov, opis priebehu schôdze veriteľov, uznesenia prijaté schôdzou veriteľov spolu s výsledkami hlasovania a podpis správcu. Zo zápisnice sa vyhotoví odpis, ktorý musí byť rovnako podpísaný správcom a následne doručený súdu. Zákon umožňuje nazerať do zápisnice veriteľom u správcu, ktorý im zároveň umožní poskytnúť odpis.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 126 ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia a štvrtá veta, ktoré znejú: „Správca môže požiadať súd o súhlas s uskutočnením schôdze veriteľov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu; na tento účel správca zašle prístupové údaje súdu a prihláseným veriteľom. Oznámenie o zvolaní schôdze veriteľov musí v takomto prípade obsahovať čas, predmet rokovania a termín, dokedy majú veritelia, ktorí v prihláške pohľadávky neuviedli adresu elektronickej pošty, požiadať správcu o prístupové údaje potrebné pre účasť na schôdzi veriteľov.“

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 126 ods. 4 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak sa schôdza veriteľov uskutočnila prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie prostriedkami, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu, správca vyhotoví obrazovo-zvukový záznam, ktorý uchová na nosiči dát, a po skončení schôdze veriteľov ho pripojí k správcovskému spisu alebo v správcovskom spise urobí poznámku, kde je tento obrazovo-zvukový záznam uložený.“

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 126 ods. 5 sa za slová „odpis zápisnice“ vkladajú slová „a obrazovo-zvukový záznam schôdze veriteľov“.

Rovnako ako v konkurznom konaní, aj v reštrukturalizačnom konaní sa upravuje možnosť konania schôdze veriteľov elektronickými prostriedkami prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej techniky.

V súvislosti s uvedeným sa upravujú aj základné podmienky pre konanie schôdze veriteľov, pričom z takto realizovanej schôdze veriteľov sa vyhotovuje obrazovo-zvukový záznam, ktorý je súčasťou správcovského spisu.

§ 127

Veriteľský výbor

(1)  Na účely výkonu svojich práv si veritelia prihlásených pohľadávok na schôdzi veriteľov volia trojčlenný alebo päťčlenný veriteľský výbor. Návrhy na jednotlivých členov veriteľského výboru predkladá správca spomedzi prítomných veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať v zásade od veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým nie sú zvolení piati členovia veriteľského výboru. Jednotlivé návrhy na členov veriteľského výboru správca predkladá tak, aby pomer medzi zabezpečenými veriteľmi a nezabezpečenými veriteľmi bol vo veriteľskom výbore v zásade vyrovnaný. Ak po skončení hlasovania sú zvolení len štyria členovia veriteľského výboru, štvrtý člen veriteľského výboru sa nepovažuje za zvoleného a veriteľský výbor je len trojčlenný. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani traja členovia veriteľského výboru, členmi veriteľského výboru sú tí traja veritelia, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani títo veritelia, správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(2)  Ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu veriteľa, členom veriteľského výboru je vždy veriteľ, ktorý podal návrh na povolenie reštrukturalizácie; ak návrh na povolenie reštrukturalizácie podalo niekoľko veriteľov, členom veriteľského výboru je ich spoločný zástupca. Na voľbu ďalších členov veriteľského výboru sa ustanovenie odseku 1 použije primerane.

(3)  Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zaniká zánikom jeho postavenia účastníka reštrukturalizačného konania. Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zaniká tiež jeho písomným odstúpením adresovaným predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi. Ak sa počet členov veriteľského výboru zníži pod troch, nových členov veriteľského výboru určí súd; za člena veriteľského výboru môže súd určiť len veriteľa zistenej pohľadávky.

(4)  Člen veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok. Za výkon funkcie má člen veriteľského výboru nárok na úhradu trov, ktoré preukázateľne vynaložil pri výkone svojej funkcie; tieto trovy vo výške schválenej veriteľským výborom platí dlžník.

(5)  Činnosť veriteľského výboru riadi predseda, ktorého spomedzi seba volia členovia veriteľského výboru. Člen veriteľského výboru si môže písomným plnomocenstvom zvoliť zástupcu.

(6)  Písomnosti určené veriteľskému výboru sa doručujú na adresu predsedu veriteľského výboru. Ak sa písomnosť nepodarí predsedovi veriteľského výboru doručiť, možno písomnosť doručiť na adresu ktoréhokoľvek člena veriteľského výboru.

§ 128

Zasadnutie veriteľského výboru

(1)  Prvé zasadnutie veriteľského výboru zvoláva správca tak, aby sa konalo do troch dní od jeho zvolenia. Ďalšie zasadnutie veriteľského výboru zvoláva podľa potreby člen veriteľského výboru alebo správca.

(2)  Veriteľský výbor je uznášaniaschopný, ak je prítomná väčšina jeho členov. Každý člen veriteľského výboru má jeden hlas. Na prijatie uznesenia veriteľského výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov veriteľského výboru. V prípade rovnosti hlasov sa hlasy členov veriteľského výboru prepočítajú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.

(3)  Správca je oprávnený zúčastniť sa na každom zasadnutí veriteľského výboru. Ak veriteľský výbor požiada správcu o účasť na zasadnutí veriteľského výboru, správca je povinný sa na zasadnutí veriteľského výboru zúčastniť.

(4)  Dlžník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo zákonný zástupca dlžníka sú povinní sa na požiadanie veriteľského výboru alebo správcu zúčastniť na zasadnutí veriteľského výboru a odpovedať na otázky členov veriteľského výboru a správcu.

(5)  O priebehu zasadnutia veriteľského výboru sa spíše zápisnica. Zápisnica obsahuje opis priebehu zasadnutia veriteľského výboru a znenia uznesení prijatých veriteľským výborom spolu s hlasovaním jednotlivých členov veriteľského výboru. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda veriteľského výboru. Odpis zápisnice predseda veriteľského výboru bezodkladne doručí súdu a správcovi. Správca najneskôr nasledujúci deň po doručení zápisnice zabezpečí jej zverejnenie v Obchodnom vestníku. Odpis zápisnice doručený správcovi tvorí súčasť správcovského spisu.

Komentár k § 127 a 128

Zákon upravuje v ustanoveniach postup pri voľbe členov veriteľského výboru. Veriteľský výbor má v reštrukturalizácii veľmi výrazné právomoci. Návrhy na jednotlivých členov predkladá správca, z tých veriteľov, ktorí sú oprávnení na schôdzi hlasovať a majú najväčší počet hlasov. V prípade, ak nebude veriteľský výbor riadne ustanovený alebo funkčný (napríklad v dôsledku pasivity veriteľov), správca podá návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že reštrukturalizáciu súd povolil na základe návrhu veriteľa, členom veriteľského výboru musí byť aj tento veriteľ.

Znenie upravuje aj otázky súvisiace zo zánikom členstva vo veriteľskom výbore.

 

Veriteľský výbor

–   volia ho veritelia prihlásených pohľadávok na schôdzi veriteľov,

–   môže mať troch alebo piatich členov, a to z prítomných veriteľov, ktorí sú oprávnení hlasovať, pomer medzi zabezpečenými a nezabezpečenými členmi by mal byť vyrovnaný,

–   v prípade, že po skončení hlasovania nie sú zvolení veritelia, správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu,

–   k zániku členstva vo veriteľskom výbore veriteľovi dochádza

–   zánikom jeho postavenia účastníka reštrukturalizačného konania,

–   písomným odstúpením adresovaným predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi,

–   veriteľský výbor koná v spoločnom záujme všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok,

–   riadi ho predseda, ktorého si zvolia členovia,

–   člen veriteľského výboru má právo so písomným plnomocenstvom zvoliť zástupcu.

 

Zasadnutie veriteľského výboru

–   prvé zasadnutie sa musí konať do troch dní od zvolenia – zvolá správca,

–   ďalšie zasadnutie môže zvolať okrem správcu aj člen veriteľského výboru,

–   uznášaniaschopnosť výboru je len za prítomnosti väčšiny členov, z ktorých má každý jeden hlas,

–   správca má právo sa zúčastniť každom zasadnutí a za podmienky, že je výborom o účasť požiadaný, mu zákon ukladá povinnosť sa zasadnutia zúčastniť,

–   medzi osoby povinné sa zúčastniť zasadnutia na základe žiadosti patrí dlžník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo zákonný zástupca dlžníka.

 

Zápisnica zo zasadnutia výboru

–   musí obsahovať všetky dôležité informácie pochádzajúce zo zasadnutia,

–   zákon poveril vyhotovením zápisnice predsedu,

–   odpis musí byť doručený súdu a správcovi, ktorý je následne povinný ju zverejniť.

PIATA HLAVA

DOHĽAD SPRÁVCU
A SÚDU POČAS
REŠTRUKTURALIZÁCIE

§ 129

Dohľad správcu

(1)  Správca počas reštrukturalizácie vykonáva nad podnikaním dlžníka dohľad. Pri výkone dohľadu patria správcovi rovnaké oprávnenia ako správcovi počas konkurzu pri zisťovaní majetku podliehajúceho konkurzu; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Dohľad nad dlžníkom je správca povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou tak, aby dlžník neznížil hodnotu svojho majetku alebo nezmaril úspešné skončenie reštrukturalizácie. Ak dlžník závažne alebo opakovane poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(2)  Správca je povinný počas reštrukturalizácie s odbornou starostlivosťou sledovať vývoj finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka. Ak sa finančná situácia alebo obchodná situácia dlžníka zmení tak, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(3)  Ak správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu podľa odseku 1 alebo 2, súd najneskôr do 15 dní od doručenia žiadosti jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizácie, funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

Komentár k § 129

Ustanovenie upravuje dohľad správcu počas reštrukturalizácie. Správca je povinný v reštrukturalizácii vykonávať dohľad nad podnikaním dlžníka. Na zabezpečenie plnenia týchto úloh zákon priznáva správcovi rovnaké oprávnenia ako má správca podstaty voči úpadcovi pri zisťovaní a zabezpečovaní majetku podstát.

Počas reštrukturalizácie je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, čo mimo iného zahŕňa aj povinnosť neustále vyhodnocovať reálnosť dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ako aj všetkých informácií, ktoré môžu byť v tomto smere relevantné.

Ak teda správca zistí, že účel reštrukturalizácie nemožno splniť alebo napríklad že posudok bol vyhotovený na základe nesprávnych informácií, je povinný v záujme ochrany práv veriteľov podať návrh na zastavenie reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu.

V prípade, že k tomu dôjde, dochádza k zastaveniu reštrukturalizácie v stanovenej lehote do 15 dní od doručenia žiadosti. Žiadosť podáva správca súdu, ktorý o tom rozhoduje uznesením a zároveň dochádza k ustanoveniu správcu.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 129 ods. 3 druhá veta znie: „Ustanovenie § 131 ods. 3 platí rovnako.“ a vypúšťa sa tretia až piata veta.

Na účely transparentnosti procesu a zachovania odbornosti a právnej istoty sa ustanovilo, aby v prípade zastavenia reštrukturalizácie a následného začatia konkurzného konania v konkurznom konaní pokračoval vo funkcii rovnaký správca, ktorý vykonával funkciu v reštrukturalizácii. Uvedené zabezpečí rýchlosť a efektívnosť procesu, nakoľko tento správca má k dispozícii všetky potrebné informácie a údaje a pozná konkrétny prípad, ktorý v insolvenčnom konaní rieši.

§ 130

Schvaľovanie právnych
úkonov dlžníka

(1)  Právne úkony dlžníka počas reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení reštrukturalizácie. Súhlasu správcu počas reštrukturalizácie podliehajú tiež právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch.

(2)  Rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu, môže veriteľský výbor svojím uznesením rozšíriť. Uznesenie veriteľského výboru je účinné zverejnením v Obchodnom vestníku. Uznesenie zverejní správca najneskôr nasledujúci pracovný deň po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru.

(3)  O schvaľovaní právnych úkonov dlžníka je správca povinný rozhodovať bezodkladne. Dlžník je povinný na účely riadneho posúdenia právneho úkonu poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť.

(4)  Ak dlžník urobí počas reštrukturalizácie právny úkon bez súhlasu správcu, i keď podliehal jeho súhlasu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá; právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka počas reštrukturalizácie alebo do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie vyhlásený konkurz.

Komentár k § 130

Ustanovenie upravuje schvaľovanie právnych úkonov dlžníka.

Právne úkony, respektíve ich rozsah, sa určí v uznesení o povolení reštrukturalizácie súd, pričom tieto právne úkony po povolení reštrukturalizácie vrátane právnych úkonov dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch podliehajú súhlasu správcu. Rozsah právnych úkonov môže veriteľský výbor rozšíriť svojim uznesením, ktoré nadobúda účinnosť jeho zverejnením.

Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované.

Povinnosťou dlžníka je poskytovať súčinnosť správcovi, a to i na účely riadneho posúdenia právnych úkonov. V praxi sa stáva, že dlžník vykoná určitý úkon počas reštrukturalizácie bez toho, aby mu správca poskytol súhlas. V tom prípade zo zákona vypláva možnosť tento úkon odporovať v konkurze, ak bol vyhlásený, a to i do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie.

§ 131

Dohľad súdu

(1)  Súd počas reštrukturalizácie dohliada nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov. Súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu reštrukturalizácie, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

(2)  Súd bez návrhu jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz, ak zistí, že

a) správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom,

b) správca nesplnil svoju povinnosť požiadať súd o vyhlásenie konkurzu,

c) správca riadne nezvolal schôdzu veriteľov,

d) schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor alebo na návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz,

e) záverečný návrh plánu nebol predkladateľom plánu predložený na predbežné schválenie veriteľskému výboru v zákonnej lehote,

f) veriteľský výbor predložený návrh plánu v zákonnej lehote neschválil alebo predložený návrh plánu zamietol,

g) správca riadne nezvolal schôdzu, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu,

h) za prijatie plánu na schôdzi, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, nehlasovala nadpolovičná väčšina skupín alebo prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,

  i) predkladateľ plánu v zákonnej lehote nepodal na súd návrh na potvrdenie plánu súdom,

  j) dlžník je v omeškaní s úhradou paušálnej odmeny správcu alebo náhrady nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

(3)  V uznesení podľa odseku 2 súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania, funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

(4)  Ak správca počas reštrukturalizácie zomrie, zanikne alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka, súd jedným uznesením odvolá doterajšieho správcu a ustanoví nového správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Uznesenie o odvolaní doterajšieho správcu a ustanovení nového správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

(5)  Správca sa počas reštrukturalizácie môže vzdať svojej funkcie v príslušnom konaní z iných dôvodov, pre ktoré ho môže súd i bez návrhu odvolať; v takom prípade súd správcu bezodkladne odvolá a ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Uznesenie o odvolaní doterajšieho správcu a ustanovení nového správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

(6)  Ustanovenie odseku 5 sa primerane použije aj na vzdanie sa funkcie správcu počas dozornej správy.

Komentár k § 131

Ustanovením je upravený dohľad súdu počas reštrukturalizácie. Súd je v reštrukturalizácii povinný dohliadať nad riadnym chodom reštrukturalizácie a rozhodovať ohľadom sporných záujmov dotknutých účastníkov. Ak súd zistí, že nie sú splnené predpoklady na pokračovanie v reštrukturalizácii, je povinný reštrukturalizačné konanie zastaviť.

 

Nesplnené predpoklady na pokračovanie v reštrukturalizácii

–   správca opakovane alebo závažne porušil stanovené povinnosti,

–   správca nesplnil povinnosť požiadať súd o vyhlásenie konkurzu,

–   správca riadne nezvolal schôdzu veriteľov,

–   schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor alebo na návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz,

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa v súlade s návrhom obmedziť ovplyvňovanie konkurzného, resp. reštrukturalizačného konania spriaznenými veriteľmi, ustanovilo, aby títo veritelia nemali vo veriteľských orgánoch hlasovacie právo obdobne ako v konkurze.

–   záverečný návrh plánu nebol predložený na predbežné schválenie veriteľskému výboru v lehote,

–   veriteľský výbor predložený návrh plánu v lehote neschválil alebo predložený návrh plánu zamietol,

–   správca riadne nezvolal schôdzu, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu,

–   za prijatie plánu na schôdzi, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, nehlasovala nadpolovičná väčšina skupín alebo prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,

–   predkladateľ plánu v zákonnej lehote nepodal na súd návrh na potvrdenie plánu súdom,

–   dlžník je v omeškaní s úhradou paušálnej odmeny správcu alebo náhrady nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

Poznámka

S ohľadom na náhodný výber správcu sa novelou zákona č. 377/2016 Z. z. upravil postup súdu v prípade smrti, či zániku správcu a taktiež prípady, kedy správcovi bráni vo výkone funkcie zákonná prekážka. Upravili sa taktiež následky omeškania dlžníka s úhradou paušálnej odmeny správcu alebo náhrady nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

Uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania

Dochádza k vyhláseniu konkurzu a zo strany súdu k ustanoveniu správcu postupom, pričom uznesenie musí byť zverejnené v Obchodnom vestníku. Zároveň dochádza k zániku účinkov začatia reštrukturalizačného konania, funkcie veriteľského výboru a správcu. Uznesenie musí byť doručené vymedzeným osobám.

Poznámka

Novelou zákona č. 377/2016 Z. z. sa novým znením odseku 4 ustanovil postup v prípade, ak správca počas reštrukturalizácie zomrie, zanikne alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka.

Vzdanie sa funkcie

Zákon dáva správcovi možnosť sa počas reštrukturalizácie vzdať svojej funkcie.

Poznámka

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa zaviedla možnosť, aby sa reštrukturalizačný správca mohol vzdať svojej funkcie správcu v konkrétnom konaní. Nového správcu ustanoví súd náhodným výberom. To platí aj pre dozorného správcu.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 131 ods. 3 prvej vete sa slová „správcu postupom podľa § 40 ods. 1“ nahrádzajú slovami „do funkcie správcu toho istého správcu, ktorý vykonával funkciu v reštrukturalizácii“.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 131 ods. 3 tretej vete sa za slovom „konania“ vypúšťa čiarka a slová „funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu“ sa nahrádzajú slovami „a funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu nezaniká“.

Na účely transparentnosti procesu a zachovania odbornosti a právnej istoty sa ustanovilo, aby v prípade zastavenia reštrukturalizácie a následného začatia konkurzného konania v konkurznom konaní pokračoval vo funkcii rovnaký správca, ktorý vykonával funkciu v reštrukturalizácii. Uvedené zabezpečí rýchlosť a efektívnosť procesu, nakoľko tento správca má k dispozícii všetky potrebné informácie a údaje a pozná konkrétny prípad, ktorý v insolvenčnom konaní rieši.

ŠIESTA HLAVA

REŠTRUKTURALIZAČNÝ PLÁN

§ 132

Reštrukturalizačný plán

(1)  Reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

(2)  Plán sa člení na opisnú časť a záväznú časť.

Komentár k § 132

Ustanovením je upravený reštrukturalizačný plán, ktorý je vyvrcholením a naplnením spoločného úsilia účastníkov reštrukturalizácie. Príprava a schvaľovanie reštrukturalizačného plánu je to, čo podstatne odlišuje reštrukturalizáciu od konkurzu.

 

Účel reštrukturalizačného plánu

Je to dokument, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok dlžníka inak ako nezvrátiteľnou likvidáciou vyplývajúcou z konkurzného konania. Je prejavom tzv. „rescue culture“, ktorá sa vo väčšom alebo menšom rozsahu uplatňuje v moderných zákonoch upravujúcich úpadok.

§ 133

Predkladateľ plánu

(1)  Ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len „schvaľovacia schôdza“) a súdu dlžník.

(2)  Ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu veriteľa, plán vypracuje a na schválenie veriteľskému výboru, schvaľovacej schôdzi a súdu predloží správca.

Komentár k § 133

Zákon upravuje osobu, ktorá je oprávnený plán vypracovať a následne ho predložiť príslušným orgánom na schválenie.

 

Dlžník ako predkladateľ plánu

–   súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, tak vypracuje plán dlžník,

–   vypracovaný plán postupne predloží na schválenie

–   veriteľskému výboru,

–   schôdzi účastníkov plánu – schvaľovacia schôdza,

–   súdu.

 

Správca ako predkladateľ plánu

–   súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu veriteľa.

§ 134

Príprava plánu

(1)  Plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti. Plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze.

(2)  Pri príprave plánu sú dlžník, správca a členovia veriteľského výboru povinní úzko spolupracovať; predkladateľ plánu je povinný im na tento účel poskytovať všetky vyžiadané informácie, ako aj inú s tým súvisiacu súčinnosť.

(3)  Predkladateľ plánu je povinný priebežne zasielať členom veriteľského výboru a správcovi alebo dlžníkovi predbežné znenia návrhu plánu a žiadať ich o stanoviská, návrhy alebo podnety. Stanoviská, návrhy alebo podnety členov veriteľského výboru a správcu alebo dlžníka je predkladateľ plánu povinný s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť.

(4)  Dlžník je povinný poskytnúť zabezpečenému veriteľovi bezodkladne a bezodplatne všetku súčinnosť tak, aby zabezpečený veriteľ mohol dať zabezpečiť stanovenie hodnoty majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, znaleckým posudkom.

Komentár k § 134

V súlade s týmto ustanovením predkladateľ plánu je povinný vypracovať plán tak, aby zabezpečoval najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov do uplynutia zákonom stanovenej lehoty od povolenia reštrukturalizácie.

Poznámka

Novelou zákona č. 377/2016 Z. z. sa ustanovilo, aby reštrukturalizačný plán poskytoval nezabezpečeným veriteľom oproti riešeniu úpadku, resp. hroziaceho úpadku dlžníka konkurzom nielen mierne, ale podstatne vyššie uspokojenie ich pohľadávok. To znamená, že plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze.

Napriek tomu, že je plán primárne vypracovaný dlžníkom, zákon zabezpečuje, aby bol tento pripravovaný v úzkej spolupráci s veriteľmi (angažovanie veriteľov je predovšetkým prostredníctvom veriteľského výboru). Rozsah angažovanosti veriteľov na príprave plánu je určujúcim kritériom pre následné schválenie navrhovaného plánu.

Povinnosťou dlžníka je poskytovať bezpodmienečne súčinnosť v súlade s týmto ustanovením.

§ 135

Opisná časť plánu

(1)  Opisná časť plánu okrem náležitostí posudku podľa § 110 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. a) až c) musí obsahovať

a) opis kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok, prípadne jednotlivých majetkových práv akcionárov dlžníka do jednotlivých skupín vytvorených v pláne na účely hlasovania o prijatí plánu spolu s podrobným odôvodnením,

b) osobitne pre každú skupinu všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu ku dňu začatia reštrukturalizačného konania,

c) údaj o spôsobe hlasovania o pláne.

(2)  Opisná časť plánu musí obsahovať tiež podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktorými sú najmä

a) zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie, alebo ich uznanie za nevymáhateľné,

b) prevod podniku dlžníka alebo jeho časti alebo prevod podstatnej časti jeho majetku, vrátane prechodu na inú osobu, či už existujúcu alebo založenú na tento účel podľa plánu v budúcnosti (ďalej len „preberajúca osoba“),

c) vydanie akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe, či už na účel ich výmeny za pohľadávky alebo na iný účel určený plánom,

d) pokračovanie v prevádzkovaní podniku dlžníka alebo jeho časti dlžníkom na účel jeho výhodnejšieho predaja v budúcnosti,

e) zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka alebo zmena jeho právnej formy,

f) prevod majetku dlžníka zaťaženého zabezpečovacím právom, vecným bremenom alebo inou ťarchou bez tohto zaťaženia,

g) zmena majetkových práv akcionárov dlžníka alebo preberajúcej osoby, zmena obsahu zakladateľských zmlúv alebo iných dokumentov podobného charakteru dlžníka alebo preberajúcej osoby alebo prevod majetkových práv akcionárov dlžníka alebo preberajúcej osoby na iné osoby.

(3)  Opisná časť plánu obsahuje aj ďalšie náležitosti predpokladané týmto zákonom, ako aj všetky ďalšie údaje potrebné pre účastníkov plánu tak, aby mohli s odbornou starostlivosťou hlasovať o prijatí plánu.

§ 136

Záväzná časť plánu

(1)  Záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto práva a záväzky a majetok, ku ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v pláne určené tak, ako je to potrebné podľa osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo získanie príslušných rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú alebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo zánik.

(2)  Ak je podľa osobitného predpisu na vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku predpokladaného plánom potrebný prejav vôle, záväzná časť plánu musí obsahovať aj presné znenie požadovaného prejavu vôle; listina obsahujúca prejav vôle sa pripojí k plánu ako jeho príloha.

Komentár k § 135 a § 136

Pokiaľ ide o formu reštrukturalizačného plánu, tento obsahuje opisnú časť a záväznú časť.

 

Opisná časť

Prvá časť opisuje danú situáciu, už uskutočnené kroky na jej riešenie, ako aj kroky, ktoré je treba uskutočniť v záujme realizácie reštrukturalizačného plánu. Inými slovami, ide o vysvetľujúci manuál, ktorý všeobecným spôsobom vysvetľuje stav, ktorý existuje a stav, ktorý sa má dosiahnuť.

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa posilnilo postavenie zabezpečeného veriteľa v tom smere, aby mal reálnu možnosť zabezpečiť si stanovenie hodnoty svojho zabezpečenia znaleckým posudkom a tým získať všetky potrebné informácie tak, aby sa s odbornou starostlivosťou mohol rozhodnúť, či hlasovať alebo nehlasovať za prijatie plánu, resp. aby mal k dispozícii dôkazný prostriedok pre prípad rozhodovania súdu o nahradení jeho súhlasu v rámci skupiny. Zákon ukladá dlžníkovi, aby súčinnosť v súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku poskytoval bezodkladne a bezodplatne. Prípadné porušenie tejto povinnosti dlžníkom môže byť dôvodom na zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu z dôvodu porušovania povinnosti dlžníkom.

Obsah opisnej časti plánu

–   náležitosti posudku

–   presné označenie dlžníka,

–   podrobná charakteristika podnikateľskej činnosti dlžníka,

–   zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov,

–   podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení,

–   podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu,

–   opis kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok a majetkových práv akcionárov dlžníka do jednotlivých skupín,

–   všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka,

–   údaj o spôsobe hlasovania o pláne,

–   podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie

–   zmeny pohľadávok veriteľov,

–   prevod podniku dlžníka alebo jeho časti alebo prevod podstatnej časti jeho majetku, vrátane prechodu na inú osobu – preberajúca osoba,

–   vydanie akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe,

–   pokračovanie v prevádzkovaní podniku dlžníka alebo jeho časti dlžníkom,

–   zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka alebo zmena jeho právnej formy,

–   prevod majetku dlžníka zaťaženého zabezpečovacím právom, vecným bremenom alebo inou ťarchou bez tohto zaťaženia,

–   zmena majetkových práv akcionárov dlžníka alebo preberajúcej osoby,

–   ďalšie náležitosti a údaje potrebné pre účastníkov plánu.

 

Záväzná časť plánu

Druhá časť v právnom jazyku komplexne upravuje hmotnoprávne vzťahy medzi zúčastnenými osobami tak, ako sú účinné v prípade schválenia plánu. Ide o akúsi „superzmluvu“, ktorá v prípade jej schválenia novým spôsobom reguluje vzťahy medzi úpadcom a jeho veriteľmi, prípadne ďalšími osobami. Okrem iného má aj taký účinok, že za presne stanovených podmienok právne zaväzuje aj tých účastníkov, ktorý nehlasovali za jej prijatie. Okrem toho môže reštrukturalizačný plán obsahovať niektoré ďalšie náležitosti – napríklad dôsledky, ktoré nastanú v prípade porušenia plánu, špecifikáciu úverového limitu, ustanovenia o dozornej správe a podobne.

§ 137

Skupiny

(1)  Na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky. Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka.

(2)  Jednotlivé skupiny pre zaradenie pohľadávok môže predkladateľ plánu rozdeliť na ďalšie samostatné skupiny tak, aby pohľadávky veriteľov s rovnakými ekonomickými záujmami, najmä vzhľadom na výšku, právny dôvod vzniku alebo zabezpečenie ich pohľadávok, mohli byť zaradené podľa týchto kritérií do samostatných skupín. Pri majetkových právach akcionárov dlžníka môže predkladateľ plánu postupovať primerane.

(3)  Ak niektoré pohľadávky nemajú byť plánom dotknuté, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky.

(4)  Pre každého zabezpečeného veriteľa, pri ktorého zabezpečenej pohľadávke možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že majetok, ktorý ju zabezpečuje, bude postačovať aspoň na jej čiastočné uspokojenie, sa v pláne vytvorí vždy samostatná skupina, ibaže dotknutí zabezpečení veritelia súhlasia s iným vytvorením skupín.

(5)  Ak sú v reštrukturalizácii prihlásené podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina týchto pohľadávok, pričom tieto pohľadávky nemôžu byť uspokojené rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky.

§ 138

Zaraďovanie pohľadávok
do jednotlivých skupín

(1)  Každá pohľadávka zapísaná do zoznamu pohľadávok sa zaradí do niektorej zo skupín podľa § 137 a kritérií uvedených v opisnej časti plánu. Ak predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou zistí, že majetok zabezpečujúci zabezpečenú pohľadávku nemôže postačovať na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky v celom rozsahu, môže zaradiť zabezpečenú pohľadávku v dotknutom rozsahu do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky.

(2)  Pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené.

§ 139

(1)  Jednotlivé zmeny pohľadávky a plnenia určené na uspokojenie pohľadávky sa uvádzajú v záväznej časti plánu vždy pri dotknutej pohľadávke. Tieto zmeny a plnenia musia byť v záväznej časti plánu určené tak, aby v prípade neúčinnosti plánu bolo možné určiť rozsah, v akom bola pohľadávka podľa plánu uspokojená jednotlivými plneniami, a rozsah, v akom bola pohľadávka podľa plánu odpustená alebo uznaná za nevymáhateľnú. Pri majetkovom práve akcionára dlžníka sa toto ustanovenie použije primerane.

(2)  Pohľadávky a majetkové práva akcionárov dlžníka zaradené do rovnakej skupiny musia byť uspokojené rovnakou mierou a rovnakým spôsobom. V menšej miere alebo horším spôsobom sa pohľadávka alebo majetkové právo akcionára dlžníka zaradené do rovnakej skupiny môže uspokojiť len so súhlasom dotknutého veriteľa alebo akcionára dlžníka.

(3)  Právne úkony dlžníka alebo správcu urobené počas reštrukturalizačného konania, ktoré poskytujú účastníkovi plánu výhodu nepredpokladanú plánom, sú neplatné.

§ 140

Záväzky tretích osôb

(1)  Záväzná časť plánu môže obsahovať aj záväzok inej osoby ako dlžníka, akcionára dlžníka alebo veriteľa prihlásenej pohľadávky, ak so vznikom záväzku súhlasí; prílohu plánu musí v tomto prípade tvoriť súhlasný prejav vôle tejto osoby so vznikom záväzku, inak záväzok ani v prípade potvrdenia plánu súdom nevznikne.

(2)  Záväzok podľa odseku 1 môže spočívať najmä v pristúpení k záväzku dlžníka alebo preberajúcej osoby, ručení za ich záväzky alebo inom zabezpečení ich záväzkov, darovaní majetku dlžníkovi alebo preberajúcej osobe, prípadne vo vzdaní sa práva voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe alebo v odpustení ich dlhu.

§ 141

Nový úver

Záväzná časť plánu môže obsahovať ustanovenie o poskytnutí úveru dlžníkovi alebo preberajúcej osobe po skončení reštrukturalizácie s tým, že pohľadávka z úveru sa v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby bude v nezabezpečenom rozsahu uspokojovať zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami (ďalej len „nový úver“).

§ 142

Prílohy plánu

Prílohy plánu tvoria neoddeliteľnú súčasť plánu. Prílohu plánu okrem iných zákonom predpokladaných listín tvorí vždy zoznam pohľadávok, posledná riadna individuálna účtovná závierka dlžníka a priebežná individuálna účtovná závierka dlžníka vyhotovená ku dňu povolenia reštrukturalizácie spolu s priebežnými individuálnymi účtovnými závierkami dlžníka vyhotovenými vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po povolení reštrukturalizácie. Ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, prílohu plánu tvorí tiež správa audítora.

Komentár k § 137 až § 142

Na účely hlasovania o reštrukturalizačnom pláne musia byť veritelia zaradení do jednotlivých skupín, pričom musí minimálne existovať skupina zabezpečených veriteľov a skupina nezabezpečených veriteľov. Veritelia s rovnakými právami a súčasne s rovnakým ekonomickým záujmom môžu byť ďalej zoskupení do rovnakých skupín. To znamená, že namiesto jednej skupiny pozostávajúcej zo všetkých zabezpečených veriteľov (t. j. veriteľov s rovnakými právami) budú napríklad existovať dve skupiny. Jednou z nich by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli na základe financovania dlžníka (napríklad banky), druhou skupinou by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli z bežného obchodného styku dlžníka (napríklad prepravcovia tovaru majúci zákonné zádržné právo alebo záložní veritelia nefinančných pohľadávok). Rovnako skupina nezabezpečených veriteľov by sa mohla rozštiepiť podľa podobných kritérií napríklad na skupinu nezabezpečených veriteľov – banky a skupinu nezabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky nepresiahnu istý limit (tzv. malí veritelia). Kritéria pre určenie všetkých skupín musia byť presne stanovené v reštrukturalizačnom pláne, pričom zákon predpokladá aj mechanizmus ochrany veriteľa namietajúceho zaradenie do nesprávnej skupiny (pozri Ochrana s plánom nesúhlasiacich reštrukturalizačných veriteľov a dotknutých akcionárov).

Pre hlasovanie v každej skupine platí princíp rovnakého zaobchádzania s právami veriteľov a akcionárov patriacimi do rovnakej skupiny, podľa ktorého ponúkané riešenie sa musí aplikovať rovnako na všetky práva v danej skupine. Zabezpečená pohľadávka sa v zistenom rozsahu uspokojí z majetku zabezpečujúceho zabezpečujúcu pohľadávku a ak ju nie je možné uspokojiť, uspokojí sa ako nezabezpečená pohľadávka.

 

Skupiny

–   skupiny sa vytvárajú na účely hlasovania o prijatí plánu,

–   skupiny môžu byť ďalej rozdelené na ďalšie samostatné skupiny,

–   samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky,

–   samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky,

–   samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka – plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka,

–   samostatná skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky – niektoré pohľadávky nemajú byť plánom dotknuté,

–   samostatná skupina pre každého zabezpečeného veriteľa, pri ktorého zabezpečenej pohľadávke možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že majetok, ktorý ju zabezpečuje, bude postačovať aspoň na jej čiastočné uspokojenie,

Poznámka

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. boli upresnené pravidlá pre hlasovanie veriteľov.

–   samostatná skupina pohľadávok, pričom tieto nemôžu byť uspokojené rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky – v reštrukturalizácii sú prihlásené podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. bol upravený rozhodný dátum, ku ktorému sa porovnáva uspokojenie veriteľov z pohľadu konkurzu a z pohľadu reštrukturalizačného plánu, a to ku dňu začatia reštrukturalizačného konania. Upravil sa pre potreby reštrukturalizácie moment posudzovania miery uspokojenia veriteľov v konkurze oproti reštrukturalizácii ku dňu začatia reštrukturalizačného konania.

Za preberajúcu osobu sa vždy považuje aj taká osoba, na ktorú je v zmysle plánu prevedená podstatná časť majetku dlžníka.

Zaraďovanie pohľadávok do jednotlivých skupín

–   každá pohľadávka je zapísaná do zoznamu pohľadávok a zaradená do niektorej skupiny a kritérií podľa opisnej časti plánu,

–   zákon umožňuje zaradenie zabezpečenej pohľadávky v dotknutom rozsahu do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky vo vymedzených prípadoch,

–   do plánu sa nezahŕňajú pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania.

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa posilnilo postavenie zabezpečeného veriteľa v tom smere, že pre každú zabezpečenú pohľadávku, pri ktorej možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že majetok, ktorým je zabezpečená, bude postačovať aspoň na jej čiastočné uspokojenie, sa v pláne vytvorí vždy samostatná skupina, t. j. bez súhlasu zabezpečených veriteľov týchto nebude možné zaradiť do tej istej skupiny. Ustanovilo sa, aby sa samostatná skupina vytvárala tiež pre podriadené pohľadávky, resp. kvázi podriadené pohľadávky. Poradie uspokojovania veriteľov na základe reštrukturalizačného plánu musí sledovať poradie ich uspokojovania v prípadnom konkurze. Z toho dôvodu bolo nevyhnutné vytvoriť pre podriadené, resp. kvázi podriadené pohľadávky vždy samostatnú skupinu.

Jednotlivé zmeny pohľadávky a plnenia určené na uspokojenie pohľadávky sa uvádzajú v záväznej časti plánu vždy pri dotknutej pohľadávke. Pohľadávky a majetkové práva akcionárov dlžníka zaradené do rovnakej skupiny musia byť uspokojené rovnakou mierou a rovnakým spôsobom. Právne úkony dlžníka alebo správcu urobené počas reštrukturalizačného konania, ktoré poskytujú účastníkovi plánu výhodu nepredpokladanú plánom, sú neplatné.

 

Záväzky tretích osôb

–   tretími osobami sú iné osoby ako dlžník, akcionár dlžníka alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky,

–   musia so záväzkom súhlasiť – súhlasný prejav vôle tejto osoby so vznikom záväzku,

–   záväzok tretej osoby môže obsahovať záväzná časť plánu,

–   ak tretia osoba so záväzkom nesúhlasí, tak záväzok ani v prípade potvrdenia plánu súdom nevznikne.

 

Nový úver

Záväzná časť plánu môže obsahovať ustanovenie o poskytnutí úveru dlžníkovi alebo preberajúcej osobe po skončení reštrukturalizácie.

 

Prílohy plánu

–   neoddeliteľná súčasť plánu,

–   zoznam pohľadávok,

–   posledná riadna individuálna účtovná závierka dlžníka a priebežná individuálna účtovná závierka dlžníka vyhotovená ku dňu povolenia reštrukturalizácie spolu s priebežnými individuálnymi účtovnými závierkami dlžníka vyhotovenými vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po povolení reštrukturalizácie,

–   správa audítora.

SIEDMA HLAVA

SCHVAĽOVANIE PLÁNU

§ 143

Lehota na predloženie plánu

Záverečný návrh plánu sa musí predložiť na predbežné schválenie veriteľskému výboru do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť predkladateľa plánu môže veriteľský výbor túto lehotu o 60 dní predĺžiť. Predĺženie lehoty spolu s odôvodnením veriteľského výboru správca bezodkladne po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zverejní v Obchodnom vestníku. Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh plánu veriteľskému výboru nepredloží, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

Komentár k § 143

Ustanovením je upravená lehota, ktorá je stanovená na predloženie reštrukturalizačného plánu. Ide o lehotu, dokedy je predkladateľ plánu povinný predložiť návrh plánu na schválenie veriteľskému výboru.

Zákon ukladá povinnosť predložiť vypracovaný záverečný plán na schválenie veriteľskému výboru. Bola stanovená lehota do maximálne 90 dní odo dňa, keď došlo k povoleniu reštrukturalizácie. Zákon nevylučuje možnosť predĺženia lehoty o ďalších 60 dní. Podmienkou je však podanie žiadosti zo strany predkladateľa plánu, ktorý žiadosť adresuje veriteľskému výboru. Všetky uznesenia a rozhodnutia vrátane zápisníc zo zasadnutí sa zverejňujú v Obchodnom vestníku, čím dochádza k nadobudnutiu ich účinnosti a platnosti.

Ustanovením je upravený aj dôsledok nesplnenia zákonnej lehoty, čo znamená, že po nesplnení tejto povinnosti dochádza k požiadaniu o vyhlásenie konkurzu.

§ 144

Schválenie plánu
veriteľským výborom

(1)  O schválení alebo zamietnutí predloženého návrhu plánu rozhodne veriteľský výbor do 15 dní od jeho predloženia. Ak má veriteľský výbor k návrhu plánu výhrady, môže určiť predkladateľovi plánu lehotu nie dlhšiu ako 15 dní na jeho prepracovanie. O schválení alebo zamietnutí plánu v tomto prípade veriteľský výbor rozhodne do 15 dní od predloženia prepracovaného plánu.

(2)  Ak veriteľský výbor predložený návrh plánu zamietne alebo predložený návrh plánu v zákonných lehotách neschváli, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(3)  Ak veriteľský výbor predložený návrh plánu schváli, bezodkladne požiada správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze.

(4)  Po schválení plánu veriteľským výborom možno v pláne z podnetu predkladateľa plánu opraviť len zjavné chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Iné zmeny plánu z podnetu predkladateľa plánu sú zakázané.

Komentár k § 144

Ustanovením je upravené schválenie plánu veriteľským výborom, a následne po predložení od predkladateľa návrhu v zákonom vymedzenej lehote 90 dní a vo výnimočných prípadoch lehote dlhšej, ktorá môže byť predĺžená o ďalších maximálne 60 dní.

Po vypracovaní plánu predkladateľom musí predkladateľ zabezpečiť, aby bol plán odsúhlasený veriteľským výborom. Ide o jeho povinnosť, ktorá mu je uložená týmto zákonom.

Ak veriteľský výbor schváli plán, oznámenie o vypracovaní a odsúhlasení plánu sa zverejní. Spolu s oznámením sa zverejní aj spôsob akým sa každý záujemca bude môcť zoznámiť s obsahom reštrukturalizačného plánu. Súčasne so zverejnením reštrukturalizačného plánu zvolá správca schôdzu na prediskutovanie a hlasovanie o reštrukturalizačnom pláne. Hovoríme o schvaľovacej schôdzi, ktorá sa musí uskutočniť do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia reštrukturalizačného plánu.

V prípade, že úpadca nepredloží v zákonom stanovenej lehote návrh reštrukturalizačného plánu, veriteľský výbor požiada súd o vyhlásenie konkurzu. Ak veriteľský výbor neschváli návrh reštrukturalizačného plánu alebo ak ho zamietne, súd na návrh zastaví reštrukturalizáciu a taktiež vyhlási konkurz.

Lehota, počas ktorej je rozhodnuté o predloženom návrhu reštrukturalizačného plánu, je v dĺžke 15 dní odo dňa, keď bol veriteľskému výboru predložený. V prípade výhrad a pripomienok môže, ale i nemusí dôjsť k predĺženiu lehoty o ďalších 15 dní, ktoré musia byť využité na prepracovanie plánu. Následne po predložení plánu, ktorý bol v tejto lehote prepracovaný, plynie ďalšia 15 dňová lehota na schválenie.

§ 145

Zmena plánu na návrh účastníka plánu

(1)  Každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu

a) o podrobnejšie vysvetlenie ustanovení plánu,

b) o opravu zjavnej chyby v písaní alebo počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti plánu,

c) o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu,

d) o zaradenie svojho majetkového práva akcionára do inej skupiny, ako bolo zaradené predkladateľom plánu,

e) o zaradenie svojej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v inom rozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom plánu,

f) o nižšie uspokojenie svojej pohľadávky oproti jej uspokojeniu navrhnutému v záväznej časti plánu v prospech inej skupiny pohľadávok vytvorenej v záväznej časti plánu.

(2)  Doručené žiadosti správca priebežne usporadúva do prehľadného zoznamu, v ktorom uvedie deň doručenia žiadosti, označenie žiadateľa a obsah žiadosti. Správca je povinný zabezpečiť, aby účastníci plánu mohli do priebežného zoznamu žiadostí, ako aj úplného zoznamu žiadostí nahliadať v jeho kancelárii.

(3)  Predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou posúdi každú žiadosť podľa odseku 1 písm. b) až e) a v odôvodnených prípadoch upraví plán podľa žiadosti. Ak je predkladateľom plánu dlžník, správca mu doručí zoznam žiadostí na účely ich posúdenia najneskôr piaty deň pred konaním schvaľovacej schôdze.

(4)  Ak žiadosť podľa odseku 1 písm. f) bola doručená neskôr ako siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze avšak najneskôr v deň pred konaním schvaľovacej schôdze, správca o tejto žiadosti informuje predkladateľa plánu a veriteľov prítomných na schvaľovacej schôdzi veriteľov a predkladateľ plánu žiadosť do plánu zapracuje.

Komentár k § 145

Zákon týmto ustanovením umožňuje zmenu plánu, a to na návrh účastníka plánu. Zákon teda povoľuje zmenu plánu na návrh účastníka plánu, ktorá sa napríklad týka buď

–   opravy nezrozumiteľných alebo nesprávnych pojmov,

–   chyby v písaní a počítaní,

–   bez zmeny obsahu navrhovaného plánu alebo napríklad zmien v zaradení jednotlivých pohľadávok do príslušnej skupiny.

Návrh na zmenu plánu môže podať hociktorý z účastníkov bez rozdielu. Zákon stanovil lehotu na predloženie návrhu zmeny, a to najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze. Návrh musí byť podaný písomným spôsobom, pričom dochádza prostredníctvom správcu o podanie návrhu predkladateľovi plánu.

Všetky žiadosti o návrh zmeny plánu musia byť usporiadané zo zoznamu, do ktorého zákon umožňuje nahliadať všetkým účastníkom. Zoznam vedie správca, pričom musí obsahovať základné náležitosti:

–   deň doručenia žiadosti,

–   označenie žiadateľa o zmenu návrhu plánu,

–   obsah žiadosti účastníka o zmenu.

 

Posúdenie žiadosti

–   každá žiadosť musí byť starostlivo posúdená,

–   oprávneným a zároveň povinným žiadosti posúdiť je predkladateľ plánu,

–   na základe žiadosti a po dôkladnom posúdení s odbornou starostlivosťou je predkladateľ oprávnený vykonať zmeny plánu.

Predkladateľ plánu môže byť aj dlžník.

 

Návrh na zmenu plánu

–   podrobnejšie vysvetlenie jednotlivých ustanovení plánu,

–   oprava chýb v písaní, počítaní a inej nesprávnosti plánu,

–   zaradenie pohľadávky do inej skupiny,

–   zaradenie majetkového práva akcionára do inej skupiny,

–   zaradenie zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v inom rozsahu,

–   nižšie uspokojenie pohľadávky oproti jej uspokojeniu navrhnutému v záväznej časti plánu v prospech inej skupiny pohľadávok vytvorenej v záväznej časti plánu.

Poznámka

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa vytvorila zákonná možnosť pre úpravu plánu pred jeho schválením na schvaľovacej schôdzi, a to na účely vyššej mieri uspokojenia niektorej zo skupín veriteľov. To znamená, že ak žiadosť o zmenu týkajúcu sa nižšie uspokojenie pohľadávky oproti jej uspokojeniu navrhnutému v záväznej časti plánu v prospech inej skupiny pohľadávok vytvorenej v záväznej časti plánu bola doručená neskôr ako siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze avšak najneskôr v deň pred konaním schvaľovacej schôdze, správca o tejto žiadosti informuje predkladateľa plánu a veriteľov prítomných na schvaľovacej schôdzi veriteľov a predkladateľ plánu žiadosť do plánu zapracuje.

§ 146

Schvaľovacia schôdza

(1)  Schvaľovaciu schôdzu zvoláva správca do troch dní od doručenia žiadosti veriteľského výboru tak, aby sa konala najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti. Miesto a čas konania schvaľovacej schôdze správca určí tak, aby čo najmenej obmedzovali účastníkov plánu v možnosti zúčastniť sa na zasadnutí schvaľovacej schôdze.

(2)  Schvaľovacia schôdza sa zvoláva uverejnením oznámenia o zvolaní schvaľovacej schôdze v Obchodnom vestníku; lehota medzi zvolaním a konaním schvaľovacej schôdze nesmie byť kratšia ako 15 dní. Oznámenie o zvolaní schvaľovacej schôdze obsahuje

a) miesto a čas konania schvaľovacej schôdze,

b) oznámenie o schválení plánu veriteľským výborom spolu s odporučením veriteľského výboru, aby účastníci plánu oprávnení o schválení plánu hlasovať za jeho prijatie hlasovali,

c) informáciu, ako a kedy sa môžu účastníci plánu oboznámiť s obsahom plánu v kancelárii správcu.

(3)  Schvaľovacej schôdzi predsedá správca pod dohľadom sudcu alebo ním povereného vyššieho súdneho úradníka. Právo zúčastniť sa na schvaľovacej schôdzi má každý účastník plánu; akcionár dlžníka sa môže zúčastniť na schvaľovacej schôdzi, aj keď nie je účastníkom plánu. Účasť dlžníka alebo štatutárnych orgánov alebo členov štatutárneho orgánu dlžníka na schvaľovacej schôdzi je povinná.

(4)  Účastník plánu sa môže zúčastniť na schvaľovacej schôdzi aj prostredníctvom písomne splnomocneného zástupcu; pravosť podpisu účastníka plánu musí byť na plnomocenstve úradne osvedčená.

(5)  Schvaľovacia schôdza je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden účastník plánu. Právo hlasovať má každý účastník plánu zaradený do niektorej zo skupín. Právo hlasovať nemá účastník plánu zaradený do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky v rozsahu takejto pohľadávky a veriteľ pohľadávky popretej čo do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti v rozsahu takejto pohľadávky, ak mu nebolo priznané hlasovacie právo. Na každé jedno euro zistenej sumy zistenej pohľadávky má účastník plánu jeden hlas. Podmienený veriteľ môže na schvaľovacej schôdzi hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za dlžníka a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schvaľovacej schôdzi v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii neprihlási. Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za dlžníka tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za dlžníka. Na účely hlasovania akcionárov dlžníka zaradených do niektorej zo skupín sa počet ich hlasov určí podľa osobitného predpisu.²³⁾

(6)  Na schvaľovacej schôdzi možno hlasovať osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Ak bolo hlasovanie schvaľovacej schôdze o prijatí plánu odročené, za prijatie plánu možno hlasovať aj písomne. Písomné hlasovanie je platné, ak je doručené správcovi najneskôr deň pred hlasovaním o prijatí plánu, pravosť podpisu písomne hlasujúceho je úradne osvedčená a z obsahu písomného hlasovania je nepochybné, či hlasujúci hlasoval za prijatie plánu alebo proti prijatiu plánu. Výsledky písomného hlasovania spracuje správca do zápisnice o písomnom hlasovaní.

§ 147

Priebeh schvaľovacej schôdze

(1)  Pred hlasovaním o prijatí plánu na schvaľovacej schôdzi predsedajúci otvorí rozpravu. V rozprave predkladateľ plánu odpovie na všetky žiadosti zapísané do zoznamu žiadostí a vysvetlí každú opravu alebo zmenu urobenú v pláne po jeho schválení veriteľským výborom. Po zodpovedaní každej žiadosti má prítomný žiadateľ právo na vyjadrenie svojho stanoviska v rozsahu troch minút. Predsedajúci môže určiť žiadateľovi na jeho žiadosť väčší časový priestor na prednesenie jeho stanoviska. Rozprava zo schvaľovacej schôdze sa zaznamená.

(2)  Predkladateľ plánu môže najneskôr do skončenia rozpravy upraviť plán v prospech niektorej zo skupín veriteľov.

(3)  O prijatí plánu sa hlasuje hneď po skončení rozpravy. Ak z rozpravy vyplynie potreba urobiť v pláne zmeny, predsedajúci môže hlasovanie o prijatí plánu o 15 dní odročiť; v prípade pochybnosti môže navrhnúť, aby sa o odročení hlasovalo.

(4)  Ak sa hlasovanie o prijatí plánu odročilo, predsedajúci do dvoch dní zverejní v Obchodnom vestníku deň a miesto pokračovania schvaľovacej schôdze, dôvody odročenia hlasovania o prijatí plánu a informáciu, kde a kedy možno nahliadnuť do plánu v znení zmien urobených podľa pripomienok schvaľovacej schôdze.

(5)  Ak ide o úpravu plánu podľa odseku 2, schôdza môže pokračovať v ten istý deň alebo v nasledujúci pracovný deň; ustanovenie odseku 4 sa v tomto prípade nepoužije.

Komentár k § 146 a § 147

Zákon v týchto ustanoveniach upravuje schvaľovaciu schôdzu a jej priebeh.

Správca zvoláva schôdzu tak, aby sa uskutočnila do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia reštrukturalizačného plánu.

Okrem hlasovania priamo na schvaľovacej schôdzi existuje aj možnosť písomného hlasovania. Takisto nie je vylúčená kombinácia obidvoch spôsobov (čo je reálne napríklad v prípadoch konkurzov s tisíckami veriteľov).

 

Schvaľovacia schôdza

Schôdza sa zvoláva na základe žiadosti veriteľského výboru. Schôdzu musí zvolať správca v lehote do troch dní. Musí sa uskutočniť do lehoty 30 dní od kedy bola doručená žiadosť o jej konanie. Všetky informácie týkajúce sa konania schôdze určuje správca, a to spôsobom, aby čo najmenej obmedzovali účastníkov. Účelom schvaľovacej schôdze je schválenie návrhu reštrukturalizačného plánu.

 

Oznámenie o schvaľovacej schôdzi

Na základe oznámenia dochádza k zvolaniu schôdze. Oznámenie sa zverejňuje v Obchodnom vestníku. Zákon stanovil 15 dňovú lehotu, dokedy musí byť schvaľovacia schôdza uskutočnená, pričom lehota sa datuje odo dňa zvolania správcom.

Medzi obsahové náležitosti oznámenia o zvolaní patrí nielen miesto a čas konania schôdze, ale i oznámenie o schválení plánu veriteľským výborom, odporúčania veriteľského výboru o hlasovaní, a dôležité informácie týkajúce sa možnosti oboznámenia sa s obsahom plánu.

 

Účastníci schvaľovacej schôdze

–   predseda – správca pod dohľadom súdu,

–   vyšší súdny úradník, ktorý je poverený súdom,

–   účastníci plánu bez rozdielu (prípadne písomne splnomocnený zástupca),

–   akcionár dlžníka,

–   dlžník,

–   štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka.

 

Hlasovanie na schvaľovacej schôdzi

–   uznášaniaschopnosť schôdze – ak je prítomný na schôdzi minimálne jeden účastník,

–   každému účastníkovi zaradenému do skupiny priznáva zákon právo hlasovať,

–   právo hlasovať zákon nepriznáva účastníkovi zaradenému do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky v rozsahu takejto pohľadávky,

–   právo hlasovať zákon nepriznáva veriteľovi pohľadávky popretej čo do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti v rozsahu takejto pohľadávky, ak mu nebolo priznané hlasovacie právo,

Poznámka

V súlade s novelou zákona č. 348/2011 Z. z. platí, že v prípade, že uspokojenie zabezpečenej pohľadávky možno riešiť v rámci jednej skupiny, je zbytočné pohľadávku rozdeľovať do dvoch skupín. Následne sa upresnili pravidlá pre hlasovanie veriteľov aj po novele zákona č. 87/2015.

–   jeden hlas rovná sa jedno euro sumy pohľadávky,

–   podmienený veriteľ – hlasuje v prípade, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za dlžníka a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schvaľovacej schôdzi v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii neprihlási,

–   právo hlasovať podmienenému veriteľovi môže zaniknúť, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla,

–   hlasovanie podmienených veriteľov, ktorých je viac, sú povinní plniť za dlžníka tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami – spoločne zvolený zástupca,

–   hlasuje sa osobne alebo prostredníctvom zástupcu,

–   možnosť písomného hlasovania – ak bolo hlasovanie odročené,

–   písomné hlasovanie sa považuje za platné po doručení správcovi aspoň jeden deň pred konaním hlasovania,

–   písomné hlasovanie musí obsahovať okrem iného podpis úradne osvedčený,

–   povinným spracovať výsledky písomného hlasovania je správca,

–   písomné hlasovanie sa zapisuje do zápisnice o písomnom hlasovaní.

 

Hlasovanie akcionárov

–   hlasovať môžu akcionári dlžníka zaradení do niektorej zo skupín, pričom počet ich hlasov je určí Obchodným zákonníkom.

 

Poznámka

Počet hlasov akcionára sa určuje pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k výške základného imania. Spôsob hlasovania určujú stanovy. Stanovy alebo osobitný zákon môžu obmedziť výkon hlasovacieho práva určením najvyššieho počtu hlasov jedného akcionára alebo odstupňovaním počtu hlasov v závislosti od určitých menovitých hodnôt akcií; obmedzenie výkonu hlasovacieho práva v stanovách sa musí vzťahovať v rovnakom rozsahu na všetkých akcionárov.

Priebeh schvaľovacej schôdze

Schvaľovacia schôdza je rozdelená na dve časti. Najprv predsedajúci otvorí rozpravu, v ktorej predkladateľ plánu odpovie na všetky žiadosti, ktoré boli zapísané do zoznamu žiadostí a bezprostredne po nej bude nasledovať hlasovanie.

Poznámka

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa umožnila úprava plánu v prospech niektorej zo skupín veriteľov až do skončenia rozpravy na schvaľovacej schôdzi, a to na návrh predkladateľa plánu. Takúto schôdzu nie je nevyhnutné odročiť o 15 dní, ale môže byť odročená na ten istý deň alebo nasledujúci pracovný deň.

Hlasovanie o prijatí plánu

–   dochádza k nemu po skončení rozpravy,

–   v prípade zmien v pláne dochádza k odročeniu hlasovania o 15 dní, o ktorom môže byť taktiež odhlasované,

–   v prípade odročenie dochádza k zverejneniu všetkých dôležitých informácii týkajúcich sa hlasovania v Obchodnom vestníku:

–   deň a miesto pokračovania schôdze,

–   dôvody odročenia,

–   informácie týkajúce sa nahliadnutia do plánu.

Zákon umožňuje pokračovať v schôdzi v ten istý deň alebo v nasledujúci pracovný deň.

§ 148

Väčšina potrebná na prijatie plánu

(1)  Na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby

a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu,

b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak hlasy hlasujúcich veriteľov v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti,

c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov,

d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

(2)  Skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu s plánom. Za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina, v ktorej nehlasoval žiaden veriteľ nikto nehlasoval z dôvodu neprítomnosti.

(3)  Veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu,²⁴⁾ sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.

(4)  Súhlas dlžníka s prijatím plánu sa nevyžaduje.

(5)  Na účely hlasovania o prijatí plánu sa veriteľ, ktorému boli priznané hlasovacie práva považuje za veriteľa, ktorého pohľadávka bola zistená, v rozsahu priznaných hlasovacích práv.

Komentár k § 148

Zo zákona vyplýva, že je potrebná väčšina potrebná na prijatie plánu. Každá skupina vymedzená týmto zákonom hlasuje o schválení reštrukturalizačného plánu samostatne. S výnimkou podľa nasledujúceho paragrafu so schválením plánu musia potom súhlasiť všetky skupiny.

Zákon rozlišuje podľa toho či ide o skupinu zabezpečených veriteľov alebo nezabezpečených veriteľov, čo sa považuje za súhlas skupiny.

Podmienky prijatia plánu

–   každá skupina pre zabezpečené pohľadávky musí hlasovať za prijatie plánu,

Poznámka

Ak sú v reštrukturalizácii prihlásené podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina týchto pohľadávok, pričom tieto pohľadávky nemôžu byť uspokojené rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. V súlade s týmto znením sa novelou zákona č. 348/2011 Z. z. spresnilo aj znenie tohto ustanovenia.

–   hlasovanie nadpolovičnej väčšiny v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky, pričom ide o väčšinu hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak hlasy hlasujúcich veriteľov v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti,

Poznámka

Podľa predchádzajúceho znenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo sporné, či zabezpečený veriteľ má právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi o prijatí alebo neprijatí reštrukturalizačného plánu, pokiaľ jeho pohľadávka je popretá čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia, napriek tomu, že je nesporná čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Nové znenie doplnené novelou zákona č. 348/2011 Z. z. odstránila uvedenú pochybnosť, pričom sa umožnilo hlasovať zabezpečenému veriteľovi aj v prípade, že jeho zabezpečená pohľadávka je popretá, čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia, pokiaľ je zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, t. j. čo do základu pohľadávky. V tejto súvislosti sa tiež ustanovilo, aby zabezpečený veriteľ v prípade, že jeho zabezpečovacie právo, resp. poradie zabezpečovacieho práva je popreté čiastočne, mal v rámci skupiny pre zabezpečovacie práva hlasy v rozsahu v akom jeho zabezpečenie nie je popreté. Uvedené riešenie obmedzilo priestor prípadom, aby bol prijatý plán, ktorý poškodzuje práva a oprávnené záujmy zabezpečeného veriteľa bez toho, aby zabezpečený veriteľ mal možnosť hlasovať o prijatí alebo neprijatí plánu, a tým posilní právnu istotu vo financovaní podnikateľského prostredia.

Aj novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa čiastočne upravili pravidlá pre hlasovanie na schvaľovacej schôdzi.

–   hlasovanie nadpolovičnej väčšiny v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov v každej skupine pre majetkové práva akcionárov,

–   nadpolovičná väčšina počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti,

 

Skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky

Táto skupina sa zo zákona považuje za skupinu, ktorá súhlasí s plánom.

 

Skupina, v ktorej nikto nehlasoval z dôvodu neprítomnosti

Táto skupina sa považuje tiež za skupinu, ktorá súhlasí s plánom.

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa posilnilo postavenie zabezpečených veriteľov v tom smere, že právo hlasovať o prijatí plánu majú aj zabezpečení veritelia, ktorých pohľadávky sú popreté čo do zabezpečenia alebo poradia zabezpečenia, ak sú ich pohľadávky zistené čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. T. j. sú zistené, resp. neboli popreté čo do ich právneho základu.

Veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci

Táto skupina veriteľov sa zo zákona považuje za skupinu ktorá nesúhlasí s plánom, pričom výnimkou je situácia, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.

Poskytovateľom štátnej pomoci je ten, kto vykonal právny úkon oprávňujúci príjemcu na získanie pomoci. Na účely zákona o štátnej pomoci sa za deň poskytnutia pomoci považuje deň, keď nadobudol účinok právny úkon, na základe ktorého sa pomoc poskytuje príjemcovi.

Súhlas dlžníka s prijatím plánu sa nevyžaduje, čo je spojené so zavedením náhodného výberu správcu po novele zákona č. 377/2016 Z. z.

Na účely hlasovania o prijatí plánu sa veriteľ, ktorému boli priznané hlasovacie práva, považuje za veriteľa, ktorého pohľadávka bola zistená, v rozsahu priznaných hlasovacích práv.

§ 149

Listina prítomných

Účastníci plánu prítomní na schvaľovacej schôdzi sa zapisujú do listiny prítomných. Ak sa hlasovanie o prijatí plánu odročilo, listina prítomných sa vyhotovuje osobitne pre každú časť schvaľovacej schôdze. Správnosť listiny prítomných potvrdzujú svojimi podpismi správca a sudca alebo ním poverený vyšší súdny úradník prítomný na schvaľovacej schôdzi.

§ 150

Zápisnica zo schvaľovacej schôdze

(1)  O priebehu schvaľovacej schôdze sa spíše zápisnica. Ak sa hlasovanie o prijatí plánu odročilo, zápisnica sa vyhotovuje osobitne pre každú časť schvaľovacej schôdze. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda schôdze; zápisnicu je povinný vyhotoviť do piatich dní od skončenia schvaľovacej schôdze.

(2)  Zápisnica zo schvaľovacej schôdze obsahuje označenie dlžníka, predsedu schvaľovacej schôdze a prítomného sudcu alebo povereného vyššieho súdneho úradníka, miesto a čas konania schvaľovacej schôdze, podrobný opis priebehu schvaľovacej schôdze, výsledky hlasovania o pláne v každej skupine s uvedením spôsobu hlasovania, odôvodnené námietky veriteľa, prípadne akcionára dlžníka uplatnené na schvaľovacej schôdzi a ďalšie dôležité skutočnosti zo schvaľovacej schôdze.

(3)  Prílohu zápisnice tvorí

a) listina prítomných,

b) záznam rozpravy zo schvaľovacej schôdze,

c) kópia plánu v znení schválenom veriteľským výborom,

d) kópia plánu v znení pred hlasovaním schvaľovacej schôdze o prijatí plánu,

e) kópia plánu v porovnanom znení podľa písmen c) a d) tak, aby zmeny boli v pláne prehľadne vyznačené s uvedením dôvodu každej zmeny v poznámke vecného odôvodnenia, a

f) kópia plánu v znení schválenom schvaľovacou schôdzou.

(4)  Rovnopis zápisnice správca do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze zašle súdu a dlžníkovi. Správca tiež zabezpečí, aby účastníci plánu mohli do zápisnice zo schvaľovacej schôdze v jeho kancelárii nahliadať; správca je tiež povinný im za úhradu vecných nákladov vydať odpis zápisnice. Záväzná časť plánu môže určiť aj iný spôsob, akým sa môže zápisnica zo schvaľovacej schôdze poskytovať žiadateľom.

Komentár k § 149 a § 150

Zákon detailne špecifikuje náležitosti dokumentov, ktoré je potrebné vyhotoviť v súvislosti s každou schvaľovacou schôdzou. Tieto ustanovenia vymedzujú náležitosti listiny prítomných a zápisnice zo schvaľovacej schôdze. Ide o náležitosti spolu s prílohami.

 

Listina prítomných

Do listiny sú zapísaní všetci prítomní, ktorí sa zúčastnili na schvaľovacej schôdzi. Z každej schvaľovacej schôdze sa vyhotovuje nová listina, a to i v prípade odročenia schôdze. Zákon stanovil podmienku podpísania každej listiny prítomných zo schôdze, na základe čoho sa listina považuje za správnu.

Zákon vymedzuje osoby, ktoré sú povinné listinu podpísať.

 

Zápisnica zo schvaľovacej schôdze

Ide o dokument, ktorý sa vyhotovuje z priebehu schvaľovacej schôdze. Aj v tomto prípade, platí, že sa vyhotovuje zápisnica z každej schôdze, to znamená, že i v prípade, ak došlo k odročeniu.

Povinným zápisnicu vyhotoviť je predseda schôdze a svoju povinnosť musí splniť v lehote a v súlade s týmto zákonom. Podmienkou správne vyhotovenej zápisnice je podpis predsedu.

Správne vyhotovená zápisnica musí obsahovať všetky náležitosti podľa tohto ustanovenia. Súčasťou zápisnice sú aj prílohy, ktoré tvoria listina prítomných, záznam rozpravy, kópia plánu v znení schválenom veriteľským výborom, kópia plánu, a to v akom znení bola pred hlasovaním a zároveň aj akom znení bola po hlasovaní, vyznačené zmeny v pláne, kópia plánu po schválení schvaľovacou schôdzou.

Zákon stanovil možnosť nahliadnutia do zápisnice po skončení schvaľovacej schôdze a vyhotovenie odpisu zápisnice. Rovnopis musí byť vo vymedzenej lehote zaslaný nielen dlžníkovi, ale i súdu.

ÔSMA HLAVA

POTVRDENIE PLÁNU SÚDOM

§ 151

Návrh na potvrdenie plánu súdom

(1)  Plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.

(2)  Návrh na potvrdenie plánu možno za podmienok ustanovených v § 152 podať, aj keď plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo odsúhlasený dlžníkom.

(3)  Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh na potvrdenie plánu nepodá, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

§ 152

Nahradenie súhlasu skupiny
alebo dlžníka

(1)  Ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina, predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine nahradil svojím rozhodnutím, ak

a) účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak,

b) väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou a

c) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.

(2)  O nahradení súhlasu súd rozhodne v uznesení o potvrdení alebo zamietnutí plánu.

§ 153

Potvrdenie plánu súdom

(1)  Ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.

(2)  Plán potvrdený súdom tvorí súčasť súdneho spisu. Účastníci plánu a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu, ako aj plánu potvrdeného súdom a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov.

Komentár k § 151 až § 153

Podmienkou platnosti reštrukturalizačného plánu je potvrdenie plánu súdom.

Plán podáva predkladateľ na súde, ktorý povolil reštrukturalizáciu v zákonom stanovenej lehote od skončenia schvaľovacej schôdze. Rozhodnutie o potvrdení predloženého plánu súdom prijatého na schvaľovacej schôdzi obsahuje zároveň rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie. Proti týmto uzneseniam nie je prípustný opravný prostriedok. Ochrana veriteľov je však zabezpečená napríklad prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu rovnakého zaobchádzania alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny

Okamihom zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu nastávajú účinky zamýšľané v záväznej časti schváleného reštrukturalizačného plánu. Týmto okamihom takisto zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania, to znamená obmedzenia na strane dlžníka a jeho veriteľov. Ak však na základe plánu bol ustanovený dozorujúci správca, naďalej existovali obmedzenia vyplývajúce z oprávnení takéhoto dozorujúceho správcu.

Zákon upravuje aj osobitné ustanovenia zabraňujúce obštrukčným konaniam, podľa ktorých sa súhlas nesúhlasiacej skupiny nahradí rozhodnutím súdu, ak sú splnené isté podmienky. Podmienky sú nastavené tak, že pri ich splnení sa predpokladá, že postavenie účastníkov plánu nemôže byť plánom zhoršené.

 

Návrh na potvrdenie plánu súdom

–   návrh plánu, ktorý prijala schvaľovacia schôdza, podáva predkladateľ plánu v stanovenej lehote po schvaľovacej schôdzi spolu so zápisnicou,

–   návrh plánu je následne potvrdený súdom prostredníctvom uznesenia,

–   v prípade nepodania návrhu plánu na potvrdenie podľa podmienok stanovených zákonom dochádza zo strany správcu o požiadanie súdu o vyhlásenie konkurzu.

 

Nahradenie súhlasu skupiny alebo dlžníka

K náhrade súhlasu dochádza v prípade, že nedošlo k hlasovaniu potrebnej väčšiny. Potvrdenia plánu sa domáha predkladateľ plánu v návrhu v týchto prípadoch:

–   účastníci plánu zaradení do skupiny, ktorá hlasuje proti prijatiu plánu, nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu,

Poznámka

Súd vychádza z údajov uvedených v pláne z pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania. Zároveň môže byť preukázaný aj opak.

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa zaviedla úprava v súvislosti s pravidlom vytvárať pre každého zabezpečeného veriteľa vždy samostatnú skupinu.

–   väčšina zo skupín hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou,

–   za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov.

Oprávneným rozhodovať o nahradení súhlasu je zásadne súd, a to prostredníctvom uznesenia o potvrdení alebo zamietnutí plánu.

Poznámka

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa ustanovilo, aby „cram down“ nebol možný, ak by bez súhlasu nezabezpečených veriteľov im mali byť podľa plánu poskytované plnenia dlhšie ako 5 rokov. Ustanovenie slúži na ochranu nezabezpečených veriteľov, ktorí sa mohli dostať do veľmi nevýhodnej situácie v porovnaní so zabezpečenými veriteľmi

Ďalšou novelou zákona č. 377/2016 Z. z. boli z tohto ustanovenia vypustené odseky 2 a 3. Upravili sa nové dôvody pre zamietnutie plánu súdom, a to jednak nevyhnutnosť dlžníka zaviazať sa, že nezabezpečených veriteľov uspokojí aspoň do výšky 50 % a taktiež takéto uspokojenie poskytnúť najviac do piatich rokov. Nižšiu miera uspokojenia alebo dlhší čas na uspokojenie nezabezpečeného veriteľa môže dlžník presadiť len so súhlasom dotknutého veriteľa. Takéto pravidlo je jednoznačné a predvídateľné už pri tvorbe reštrukturalizačného plánu a nebude udržiavať ani dlžníka a ani veriteľov v právnej neistote ohľadom budúcich príjmov, či zisku dlžníka. Z tohto pravidla vyplynula aj úprava ustanovení § 152 a § 154, ako aj upravenie pravidiel podľa § 155a.

Potvrdenie plánu súdom

K potvrdeniu dochádza v lehote 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu a k ukončeniu reštrukturalizácie. Povinným, ako sme už uviedli, potvrdiť plán je súd. Potvrdením plánu je potvrdená neexistencia dôvodov zamietnutia. Uznesenie o potvrdení plánu tvorí aj samotný plán v prílohe uznesenia. V obchodnom vestníku dochádza k zverejneniu uznesenia bez potvrdeného plánu, ktorý sa zároveň stáva súčasťou súdneho spisu. Zákonom je ustanovená možnosť nazerania do spisu a vyhotovenia fotokópii.

§ 154

Zamietnutie plánu súdom

(1)  Súd uznesením zamietne plán, ak

a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,

b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu,

c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou; to neplatí, ak súd nahradil jej súhlas svojím rozhodnutím,

d) ak podľa plánu nemá dôjsť k vydaniu akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo na preberajúcej osobe za nové peňažné vklady, alebo výmenou pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s výnimkou veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky vytvorenej podľa § 137 ods. 5, a to aspoň vo výške podľa § 110 ods. 2 písm. e),

e) plán nie je spravodlivý vo vzťahu ku skupinám veriteľov tým, že predpokladá taký vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzkov obsiahnutých v pláne, že veritelia skupín pre nezabezpečené pohľadávky budú uspokojení v dlhšej dobe ako zabezpečení veritelia bez toho, aby pre to existoval spravodlivý dôvod,

f) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov,

g) miera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, je nižšia ako 50 % výšky dotknutej pohľadávky; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s nižšou mierou uspokojenia,

h) plnenia určené na uspokojenie ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, majú byť podľa záväznej časti plánu poskytované počas obdobia dlhšieho ako päť rokov; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s dlhšou lehotou splatnosti plnení určených na uspokojenie jeho pohľadávky.

(2)  Uznesenie o zamietnutí plánu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu sa môže do 15 dní od jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku odvolať predkladateľ plánu. O odvolaní rozhodne odvolací súd najneskôr do 30 dní od predloženia veci.

(3)  Len čo uznesenie o zamietnutí plánu nadobudne právoplatnosť, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania, funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

Komentár k § 154

Ustanovením je upravené zamietnutie plánu zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sú obsahom odseku 1.

Súd by mal hodnotiť reštrukturalizačný plán len z formálneho hľadiska, nie z hľadiska jeho ekonomickej uskutočniteľnosti.

Zákon teda vymedzuje dôvody, na základe ktorých by mal súd zamietnuť potvrdenie reštrukturalizačného plánu. Jedným z nich je napríklad kolúzne konanie medzi zúčastnenými stranami pri príprave reštrukturalizačného plánu. Ochrana veriteľov je však zabezpečená prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu rovnakého zaobchádzania alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny.

Poznámka

Novela zákona č. 87/2015 Z. z. ustanovila, aby reštrukturalizácia dlžníka musela vždy spočívať v tom, že dlžníkovi sa podľa plánu dostane nový vlastný kapitál aspoň v hodnote v minulosti vyplatených ziskov a rozdelených vlastných zdrojov. V opačnom prípade musí byť uskutočnený „debt eqiuty swap“ pre veriteľov, ktorý nie sú s dlžníkom spriaznení. Nenaplnenie takéhoto alternatívneho predpokladu vedie k zamietnutiu plánu. Ide o zásadné opatrenie na boj proti podvodným reštrukturalizáciám, pred ktorými si spoločníci rozdelili zisk na úkor nezabezpečených veriteľov. Plán musí byť spravodlivý naprieč skupinami. Zároveň bolo zavedené pravidlo o zrovnoprávnení medzi zabezpečenými a nezabezpečenými veriteľmi v podmienkach plnenia plánu. Plán musí byť voči nezabezpečeným veriteľom v týchto otázkach spravodlivo nastavený.

Od 1. 3. 2017 sa novelou zákona č. 377/2016 Z. z. upravili, ako sme už uviedli vyššie, nové dôvody pre zamietnutie plánu súdom, a to jednak nevyhnutnosť dlžníka zaviazať sa, že nezabezpečených veriteľov uspokojí aspoň do výšky 50 % a taktiež takéto uspokojenie poskytnúť najviac do piatich rokov. Nižšiu miera uspokojenia alebo dlhší čas na uspokojenie nezabezpečeného veriteľa môže dlžník presadiť len so súhlasom dotknutého veriteľa. Takéto pravidlo je jednoznačné a predvídateľné už pri tvorbe reštrukturalizačného plánu a nebude udržiavať ani dlžníka a ani veriteľov v právnej neistote ohľadom budúcich príjmov, či zisku dlžníka.

Možnosť odvolania

Zákon upravuje možnosť odvolania proti uzneseniu o zamietnutí plánu, ktoré bolo súdom zverejnené v Obchodnom vestníku. Oprávneným podať odvolanie je predkladateľ plánu, a to v lehote 15 dní od samotného zverejnenia. K rozhodnutiu o odvolaní je oprávneným súd.

Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí potvrdenia reštrukturalizačného plánu vydá súd rozhodnutie o zastavení reštrukturalizácie a o vyhlásení konkurzu.

§ 155

Účinky súdom potvrdeného plánu

(1)  Ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.

(2)  Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

(3)  Plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom.

(4)  Plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

(5)  Ak je to potrebné na dosiahnutie vzniku, zmeny alebo zániku práva predpokladaného plánom, účastník plánu alebo dozorný správca sa môže domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle účastníka plánu bolo nahradené rozhodnutím súdu.

(6)  Plánom zostáva nedotknuté právo veriteľa v rozsahu zistenej pohľadávky domáhať sa jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.

(7)  V prípade zrušenia rozhodnutia o schválení plánu sa obnovuje právo veriteľov domáhať sa svojich pôvodných pohľadávok.

Komentár k § 155

Ustanovením sú upravené účinky súdom potvrdeného plánu. Z hľadiska hmotného práva je hlavným účinkom potvrdeného reštrukturalizačného plánu to, že nadobudnutím účinnosti plánu sa jeho ustanovenia stanú záväznými pre všetkých účastníkom plánu. Ako už bolo uvedené vyššie, reštrukturalizačný plán je koncepčne konštruovaný ako superzmluva, ktorá obsahuje právne úkony každej dotknutej strany nevyhnutné na dosiahnutie účelu plánu, pričom takéto právne úkony sa považujú za urobené vo forme, ktorú pre ne právne predpisy inak vyžadujú. To znamená, že ak napríklad právne predpisy vyžadujú na účinné uzatvorenie zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti právny úkon vo forme notárskej zápisnice, na osobu viazanú reštrukturalizačným plánom sa na základe potvrdeného plánu pozerať, ako keby takýto právny úkon v danej forme vykonala, a to bez ohľadu na to, že zákon inak vyžaduje osobitnú formu alebo postup pri takomto právnom úkone.

Poznámka

Novela zákona č. 348/2011 Z. z. upravuje pravidlo, že pokiaľ v skupine nehlasoval žiaden veriteľ, v takom prípade sa takáto skupina považuje zo zákona za súhlasiacu skupinu.

Z uvedeného teda vyplýva, že plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

 

Právo odporovať právnym úkonom

Ide o právo odporovať právne úkony dlžníka podľa všeobecných predpisov občianskeho práva, ktoré sa uplatňuje voči osobám, ktoré mali z tohto úkonu prospech, nemôže byť reštrukturalizáciou dlžníka dotknuté. Za vykonateľnú pohľadávkou na účely odporovania treba považovať každú zistenú pohľadávku.

Poznámka

Novelou zákona č. 377/2016 Z. z. sa odsekom 7 zaviedlo právo domáhať sa svojich pohľadávok v prípade zrušenia rozhodnutia o schválení plánu (napr. Ústavným súdom SR).

§ 155a

(1)  Dlžník alebo preberajúca osoba, nemôže po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky ich zistených pohľadávok podľa plánu.

(2)  Ustanovenie odseku 1 platí aj pre právnych nástupcov dlžníka alebo preberajúcej osoby.

Komentár k § 155a

Ustanovenie bolo do zákona doplnené novelou zákona č. 87/2015 Z. z., a to na účel zlepšenia postavenia nezabezpečených veriteľov, pričom boli zvýšené kvóty pre obmedzenie zákazu vyplatenia zisku a rozdelenia iných vlastných zdrojov dlžníka zo 40 % na 100 % a súčasne sa konštatovalo, že takéto pohľadávky potvrdením plánu nezanikali do výšky 50 %. Dlžník nemohol profitovať z krátenia pohľadávok svojich veriteľov a musel sa podieľať zo svojho budúceho zisku na ich minimálnom zákonnom uspokojení. Dlžník alebo preberajúca osoba a ich právni nástupcovia nemohli medzi spoločníkov (majiteľov) začať rozdeľovať zisk skôr ako boli nezabezpečení veriteľmi uspokojení v zákonom stanovenej výške. Pôvodná pohľadávka veriteľa sa síce neobnovil (oproti účinkom plánu), avšak plnenie do zákonnej kvóty nebola bezdôvodným obohatením nezabezpečeného veriteľa.

Poznámka

Novelou zákona č. 377/2016 Z. z. sa ustanovenie nanovo zmenilo, a to od marca 2017, pretože sa upravili nové dôvody pre zamietnutie plánu. Nižšiu miera uspokojenia alebo dlhší čas na uspokojenie nezabezpečeného veriteľa môže dlžník presadiť len so súhlasom dotknutého veriteľa. Takéto pravidlo bude jednoznačné a predvídateľné už pri tvorbe reštrukturalizačného plánu a nebude udržiavať ani dlžníka a ani veriteľov v právnej neistote ohľadom budúcich príjmov, či zisku dlžníka.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 155a ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo skôr, ako uplynú štyri roky od skončenia reštrukturalizácie“.“

Účelom ustanovenia o obmedzení rozdeľovania zisku a iných vlastných zdrojov po skončení reštrukturalizácie je vytvorenie tlaku na dlžníka, aby maximalizoval uspokojenie nezabezpečených veriteľov. Povahou nejde o absolútny zákaz, ale o podriadenie uspokojenia záujmov spoločníkov dlžníka uspokojeniu zvyškového nezabezpečeného dlhu. Aplikačná prax sa nezhoduje na rozsahu, v akej majetkové právo veriteľov pri distribúcii zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka predstihuje právo spoločníkov dlžníka. Avšak aj s ohľadom na § 159b sa prikláňa k tomu, že takéto právo podlieha premlčaniu. Na odstránenie výkladových nejasností a pre právnu istotu je nevyhnutné vyjasniť, že podriadenie záujmov spoločníkov sa presadzuje počas štyroch rokov od skončenia reštrukturalizácie.

§ 156

Skončenie reštrukturalizácie

Zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4. Ak zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu.

Komentár k § 156

Zákon ustanovením upravuje skončenie reštrukturalizácie, pričom viaže zánik hmotnoprávnych účinkov na zverejnenie uznesenia o skončení reštrukturalizácie v príslušnom registri. Skončením reštrukturalizácie dochádza tiež k zániku nielen funkcie veriteľského výboru, ale tiež aj správcu.

DEVIATA HLAVA

NEÚČINNOSŤ PLÁNU

§ 157

Ochrana účastníkov plánu
nesúhlasiacich s plánom

(1)  Účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, alebo účastník plánu, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak

a) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda,

b) majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových práv poskytla oproti nemu výhoda,

c) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní,

d) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní,

e) splnením potvrdeného plánu dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci.

(2)  Právo domáhať sa neúčinnosti plánu podľa odseku 1 sa uplatňuje proti dlžníkovi a preberajúcej osobe. Tejto neúčinnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára.

Komentár k § 157

Zákon obsahuje ustanovenia ohľadom ochrany práv tých účastníkov plánu, ktorí tvrdia, že schválený reštrukturalizačný plán porušil princíp rovnakého zaobchádzania s právami veriteľov a akcionárov zaradených do rovnakej skupiny.

 

Ochrana práv účastníkov

Dotknutý účastník plánu sa môže domáhať na súde určenia, že ustanovenia záväznej časti reštrukturalizačného plánu sú voči nemu neúčinné. Uvedené však platí len pre veriteľov alebo akcionárov, ktorí do zápisnice z reštrukturalizačného plánu schôdze namietali porušenie tohto princípu. Zákon obsahuje prepadnú lehotu pre podanie takejto žaloby na súde. Do okamihu rozhodnutia súdu, ktorý rozhodne o žalobe veriteľa alebo akcionára, bude potvrdený plán rovnako záväzný aj pre takéhoto dotknutého účastníka plánu. V prípade rozhodnutia súdu o porušení princípu rovnakého zaobchádzania plán prestane byť vo vzťahu k nim účinný. To znamená, že veriteľ sa môže napríklad domáhať výkonu svojho práva, prípadne podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak sú splnené ďalšie podmienky. Účinky reštrukturalizačného plánu voči ostatným veriteľom však zostanú zachované.

Poznámka

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. sa ustanovilo, aby veriteľ, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, mohol uplatňovať neúčinnosť plánu voči nemu, aj keď nehlasoval proti prijatiu plánu a neuplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu

Ochrana práv veriteľov

Okrem vyššie uvedenej ochrany zákon ďalej obsahuje aj ochranu práv veriteľov, ktorí tvrdia, že boli zaradení do nesprávnej skupiny. Aj v takomto prípade sa bude môcť dotknutý veriteľ domáhať na súde určenia, že ustanovenia operatívnej časti reštrukturalizačného plánu sú voči nemu neúčinné. Veriteľ je však oprávnený domáhať sa takejto ochrany len v prípade, ak mu nebolo umožnené hlasovať v skupine, do ktorej podľa jeho názoru patril, o tejto skutočnosti vzniesol námietku do zápisnice z schôdze. Navyše musí dotknutý veriteľ dostatočne preukázať súdu (pričom bude rozhodujúce hodnotenie súdu o „dostatočnosti“ takéhoto dôkazu), že je na základe schváleného reštrukturalizačného plánu v horšom postavení, než v akom by bol, keby plán nebol prijatý. Do okamihu rozhodnutia súdu o žalobe takéhoto veriteľa bude potvrdený reštrukturalizačný plán pre neho rovnako záväzný ako pre iných veriteľov. V prípade potvrdzujúceho rozhodnutia súdu o zaradení veriteľa do nesprávnej skupiny však reštrukturalizačný plán prestane byť vo vzťahu ku takémuto veriteľovi účinný.

§ 158

Plnenie na popretú
pohľadávku

(1)  Ak sa podľa plánu má plniť na popretú časť pohľadávky, dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa plán voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke stáva neúčinným.

(2)  Plnenie zložené do úschovy podľa odseku 1 sa uvoľní v prospech veriteľa popretej pohľadávky alebo jeho zložiteľa podľa rozhodnutia súdu, prípadne podľa uznania popretej pohľadávky dlžníkom bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo po uznaní popretej pohľadávky dlžníkom.

(3)  Ak po zistení popretej pohľadávky je zjavné, že pohľadávka bola zaradená do nesprávnej skupiny, dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne doplatiť rozdiel, o ktorý bol veriteľ popretej pohľadávky ukrátený.

Komentár k § 158

Ustanovením je upravené plnenie na popretú pohľadávku.

Podľa predchádzajúcej právnej úpravy vyrovnania bol dlžník povinný zložiť do súdnej úschovy peňažnú čiastku, ktorá na základe prijatého vyrovnania pripadala na popretú pohľadávku, a to do 15 dní po schválení vyrovnania veriteľmi. V praxi mohlo byť zabezpečenie tejto povinnosti obtiažne. Toto znenie už neplatí.

Preto zákon rieši túto problematiku iným spôsobom. Dlžník už nie je povinný skladať príslušnú sumu do súdnej úschovy v zákonom ustanovenej lehote. Naopak, poskytnutie plnenia veriteľovi na základe reštrukturalizačného plánu závisí od toho, či sa v incidenčnom konaní preukáže, že pohľadávka veriteľa alebo jej časť je popretá správcom oprávnene alebo neoprávnene.

Po skončení reštrukturalizácie sa na dlžníka hľadí ako na každého iného fungujúceho podnikateľa, ale v rozsahu práv a povinností z reštrukturalizačného plánu a eventuálne s obmedzeniami vyplývajúcimi z dozorujúcej správy, ak bola zavedená v reštrukturalizačnom pláne.

Uvedené sa náležite aplikuje aj na vzťah dlžníka k jeho veriteľom, takže po skončení reštrukturalizácie už nie je voči nim chránený v rozsahu a spôsobom, aký mu počas doby reštrukturalizácie poskytoval zákon. Preto, ak dlžník neplní to, čo má plniť podľa reštrukturalizačného plánu, veriteľ je oprávnený iniciovať výkon svojho práva.

§ 159

Nesplnenie plánu

Ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným.

Komentár k § 159

Novelou zákona 348/2011 Z. z. sa do zákona vložilo ustanovenie upravujúce nesplnenie plánu.

Dôvody neúčinnosti boli rozšírené aj na iné prípady nedodržania záväzku dlžníka alebo preberajúcej osoby stanovenú v pláne voči veriteľovi, napr. zriadenie dodatočného zabezpečenia, poskytnutie úveru. Zákonom bola stanovené 30 dňová lehota, v ktorej by si mal dlžník plniť pohľadávku voči účastníkovi plánu. Rovnako sa to týka aj preberajúcej osoby.

§ 159a

(1)  Porušením povinnosti podľa § 155a sa stáva plán voči veriteľom skupiny pre dotknuté nezabezpečené pohľadávky neúčinným; rozdeleniu zisku alebo iných vlastných zdrojov možno v konkurze odporovať.

(2)  Veriteľ podľa § 155a ods. 1 je oprávnený domáhať sa na súde, ktorý potvrdil plán, aby určil, že došlo k porušeniu povinnosti podľa § 155a. Proti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie. Právoplatné rozhodnutie súd zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením je rozhodnutie, ktorým sa určilo, že došlo k porušeniu povinnosti podľa § 155a účinné voči všetkým účastníkom plánu.

§ 159b

(1)  Ak dlžník alebo preberajúca osoba vytvorí zisk vykázaný v účtovnej závierke, ktorý nepotrebuje k zachovaniu prevádzky podniku alebo jej podstatnej časti predpokladanej plánom, veriteľ podľa § 155a ods. 1 má právo domáhať sa na súde, ktorý potvrdil plán, uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky z takto vytvoreného zisku v rozsahu rozdielu medzi výškou uspokojenia pohľadávky podľa § 155a ods. 1 a plnením, ktoré bolo tomuto veriteľovi poskytnuté podľa plánu; nemožno mu však priznať viac ako mu z vytvoreného zisku pomerne pripadá k ostatným veriteľom v jeho skupine.

(2)  Veriteľ má právo podľa odseku 1 aj voči právnym nástupcom dlžníka alebo preberajúcej osoby.

Komentár k § 159a a § 159b

Znenie týchto ustanovení bolo do zákona doplnené novelou zákona č. 87/2015 Z. z.

Ak by dlžník porušil povinnosť rozdelenia zisku alebo iných vlastných zdrojov pred naplnením zákonnej kvóty na uspokojenie nezabezpečených veriteľov, má to za následok neúčinnosť plánu. Toho, že došlo k porušeniu povinnosti, sa veriteľ môže domáhať na súde, ktorý potvrdil plán. Úspech jedného veriteľa v súdnom konaní má dôsledky na všetkých dotknutých veriteľov.

Účelom reštrukturalizačného plánu je zachovanie podniku dlžníka alebo jeho podstatnej časti. Ak sa dlžníkovi po reštrukturalizácii bude dariť lepšie ako očakával, je spravodlivé, aby sa s týmto úspechom podelil aj s veriteľmi, ktorí odpustením ich pohľadávok tento úspech dlžníka umožnili. Zaviedlo sa preto právo nezabezpečených veriteľov domáhať sa na súde, ktorý potvrdil plán žalobou voči dlžníkovi, aby im do zákonnej kvóty pomerne prioritne rozdelil vytvorený zisk.

Poznámka

Novelou zákona č. 264/2017 Z. z. došlo k upresneniu otázok týkajúcich sa možnosti veriteľov na uplatňovanie nárokov prednostného práva na podiel na zisku.

§ 160

Účinky vyhlásenia konkurzu na plán

V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby skôr, ako je plán riadne splnený, sa plán vyhlásením konkurzu stáva neúčinným voči všetkým účastníkom plánu, ktorých nároky z plánu ešte nie sú splnené.

§ 161

Následky neúčinnosti plánu

(1)  V prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu²⁵⁾ počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.

(2)  V prípade neúčinnosti plánu voči akcionárovi dlžníka sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne uhradiť akcionárovi dlžníka hodnotu plnenia, ktorá by zodpovedala jeho podielu na likvidačnom zostatku dlžníka v čase potvrdenia plánu súdom. Ak akcionár dlžníka nepreukáže inak, predpokladá sa, že hodnota likvidačného zostatku sa rovná nule.

(3)  Pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu, a to

a) na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení neúčinnosti plánu, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 157,

b) na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 158, alebo

c) na podklade výpisu zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 159,

d) na podklade výpisu zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde a právoplatného rozhodnutia súdu podľa § 159a ods. 2, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 159a.

(4)  Plnenia poskytnuté účastníkovi plánu na základe plánu sa v prípade neúčinnosti plánu voči nemu v rozsahu určenom plánom (§ 139) započítajú.

(5)  Pôvodná pohľadávka sa nepremlčí skôr ako uplynie desať rokov od neúčinnosti plánu.

Komentár k § 160 a § 161

S prípadným omeškaním dlžníka ohľadom plnenia reštrukturalizačného plánu alebo vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby súvisí otázka tzv. reštitúcie pôvodného nároku veriteľa. Uvedené funguje tak, že v prípade omeškania na strane dlžníka s plnením jeho záväzku podľa reštrukturalizačného plánu zákon upravuje lehotu na plnenie, v ktorej je dlžník a preberajúca spoločnosť povinní spoločne a nerozdielne splniť pohľadávku.

Ide o pôvodnú lehotu splatnosti pohľadávky najskôr však do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o neúčinnosti plánu. Ak dlžník ani následne nesplní, stratí vo vzťahu ku takémuto veriteľovi výhody poskytnuté voči veriteľovi na základe reštrukturalizačného plánu. Uvedené je relevantné, ak sa napríklad v reštrukturalizačnom pláne dohodlo odloženie splatnosti a čiastočné odpustenie pohľadávok zo strany veriteľa dlžníkovi. V takom prípade sa pri omeškaní reštituuje veriteľovi pohľadávka vo svojej pôvodnej výške. Takýto princíp však neplatí absolútne. Výnimka sa týka situácie, ak súčasťou reštrukturalizačného plánu nie je v porovnaní s predchádzajúcim príkladom len jednoduchá reštrukturalizácia existujúcich pohľadávok, ale aj vznik, zmena alebo zánik práv absolútnej povahy. Ide napríklad o situáciu, ak sa na základe reštrukturalizačného plánu dohodne, že časť veriteľových pohľadávok sa kapitalizuje, t. j. veriteľ nadobudne výmenou za časť svojich pohľadávok majetkový podiel (napr. vo forme akcií) v dlžníkovi (alebo v osobe preberajúcej záväzky dlžníka).

V uvedenom prípade by bolo totiž nespravodlivé, aby v prípade dlžníkovho omeškania nastala reštitúcia pôvodnej veriteľovej pohľadávky v celej výške. V tejto súvislosti totiž veriteľ akceptoval riziko z konverzie časti jeho pohľadávky na majetkovú účasť v dlžníkovi, čiže riziko vyplývajúce z toho, že konverziou táto časť pohľadávky absolútne zanikne bez možnosti jej reštitúcie. Preto, pamätajúc práve na takéto situácie, je obligatórnou náležitosťou reštrukturalizačného plánu určenie pomeru, v akom sa pôvodná veriteľova pohľadávka použije napríklad na konverziu na akcie (alebo v súvislosti s iným vznikom, zmenou alebo zánikom majetkového práva absolútnej povahy) a v akom bude podliehať inému režimu podľa reštrukturalizačného plánu. Otázka reštitúcie pri omeškaní sa preto vždy posudzuje podľa povahy riešenia danej pohľadávky podľa reštrukturalizačného plánu a len v rozsahu, aký pripadá na takéto riešenie umožňujúce reštitúciu.

P   ríklad

Pôvodná pohľadávka veriteľa bola 100. V reštrukturalizačnom pláne sa dohodlo, že z týchto 100 sa 20 použije na konverziu na akcie (do 3 mesiacov od končenia reštrukturalizácie), a zo zvyšných 80 sa veriteľ vzdal 30 a súčasne sa odložila doba splatnosti o 2 roky. Výsledkom je, že v prípade splnenia reštrukturalizačného plánu by veriteľ získal zo svojich pôvodných 100 akcie vo výške 20 a splatenie pohľadávky vo výške 50. Ak dlžník po dvoch rokoch nesplnil 50, po dodatočnej lehote na plnenie zanikne len časť výhody v rozsahu 30 a následne sa reštituuje pôvodná pohľadávka do výšky 80. Daný veriteľ si môže potom uplatniť týchto 80 napríklad v exekučnom konaní proti dlžníkovi. Z dôvodov uvedených vyššie však časť pohľadávky v rozsahu 20 zostáva nedotknutá a veriteľ je oprávnený a povinný naďalej držať tomu zodpovedajúce akcie.

Uvedený režim platí len vo vzťahu ku konkrétnemu veriteľovi, voči ktorému je dlžník v omeškaní s plnením reštrukturalizačného plánu. Ak plán neobsahuje iné ustanovenie, uvedený účinok nastane vo vzťahu ku všetkým veriteľom naraz až okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, pretože ak sú voči dlžníkovi splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, nič nebráni veriteľovi podať takýto návrh. Tento účinok je upravený v ustanovení upravujúcom. Účinky neplnenia plánu voči všetkým reštrukturalizačným veriteľom a akcionárom.

Poznámka

Novelou zákona č. 87/2015 Z. z. došlo v ustanovení k zmenám, pretože sa doplnil nový exekučný titul v prípade neúčinnosti plánu. To znamená, že pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v stanovenom rozsahu možno v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu, a to na podklade výpisu zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde a právoplatného rozhodnutia súdu podľa § 159a ods. 2, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 159a. Pôvodná pohľadávka sa nepremlčí skôr ako uplynie desať rokov od neúčinnosti plánu.

§ 161a

Ak sa dlžník alebo preberajúca osoba dohodne s veriteľom z plánu počas plnenia plánu na vydaní akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe na účel ich výmeny za pohľadávku, plán sa na tento účel považuje za neúčinný voči veriteľovi vo vzťahu k pohľadávke, ktorá samá vymeniť za akcie alebo iné majetkové účasti na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe.

Komentár k § 161a

Doplnenie tohto ustanovenia po novele zákona č. 87/2015 Z. z. malo za cieľ umožniť po schválení plánu „debt equity swap“. Na tento účel sa plán považuje za neúčinný tak, aby na základný kapitál boli započítavané pôvodné pohľadávky v rozsahu, v ktorom nedošlo k ich splneniu podľa plánu.

DESIATA HLAVA

DOZORNÁ SPRÁVA

§ 162

Dozorná správa

(1)  Záväzná časť plánu môže na čas po skončení reštrukturalizácie až do úplného splnenia plánu zaviesť nad dlžníkom alebo preberajúcou osobou dozornú správu. Dozornú správu vykonáva dozorný správca určený záväznou časťou plánu. Za dozorného správcu možno určiť len osobu zapísanú do zoznamu správcov; súhlas s výkonom funkcie dozorného správcu tvorí prílohu plánu.

(2)  V prípade zavedenia dozornej správy záväzná časť plánu obsahuje najmä určenie

a) osoby podliehajúcej dozornej správe,

b) dozorného správcu,

c) pravidiel pre výkon dozornej správy,

d) právnych úkonov podliehajúcich súhlasu dozorného správcu,

e) odmeny dozorného správcu a pravidiel pre jej úhradu.

§ 163

Účinky
dozornej správy

(1)  Účinky dozornej správy nastanú zverejnením oznámenia dozorného správcu o zavedení dozornej správy v Obchodnom vestníku.

(2)  Oznámenie o zavedení dozornej správy obsahuje oznámenie o zavedení dozornej správy, osobu alebo osoby podliehajúce dozornej správe, meno, priezvisko a kanceláriu dozorného správcu a ďalšie skutočnosti, ktorých zverejnenie určuje záväzná časť plánu.

(3)  Ak niektoré právne úkony osoby podliehajúcej dozornej správe majú podľa záväznej časti plánu podliehať súhlasu dozorného správcu, oznámenie o zavedení dozornej správy obsahuje aj presné určenie rozsahu týchto právnych úkonov s poučením o možnosti odporovať tým právnym úkonom, ktoré osoba podliehajúca dozornej správe urobí bez súhlasu dozorného správcu. Ak osoba podliehajúca dozornej správe urobí právny úkon bez súhlasu dozorného správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak pred úplným splnením plánu bol na majetok osoby podliehajúcej dozornej správe vyhlásený konkurz.

§ 164

Dozorný správca

(1)  Dozorný správca je povinný vykonávať dozornú správu s odbornou starostlivosťou. Dozorný správca je povinný pri výkone dozornej správy

a) dohliadať na dodržiavanie plnenia plánu, pravidiel výkonu dozornej správy a činnosť osoby podliehajúcej dozornej správe,

b) udeľovať súhlas s právnymi úkonmi osoby podliehajúcej dozornej správe v rozsahu a za podmienok určených v pláne,

c) neustále vyhodnocovať všetky známe informácie o osobe podliehajúcej dozornej správe, o plnení plánu a o iných pre plnenie plánu podstatných skutočnostiach z hľadiska ich možného vplyvu na úspešné splnenie plánu a v prípade, že po vyhodnotení týchto informácií dôjde k záveru, že nemožno odôvodnene predpokladať riadne splnenie plánu, je povinný o tejto skutočnosti bezodkladne informovať osobu podliehajúcu dozornej správe a iné osoby určené v pláne,

d) pravidelne vyhodnocovať, či veriteľom vznikol nárok podľa § 159b; túto skutočnosť bez zbytočného odkladu zverejní v Obchodnom vestníku,

e) plniť ďalšie povinnosti vyplývajúce mu zo záväznej časti plánu.

(2)  Ak plán neurčuje inak, dozorný správca je povinný v pravidelných mesačných intervaloch poskytovať súdu a veriteľskému výboru správy o plnení plánu a o vyhliadkach v súvislosti s plnením plánu v budúcnosti.

(3)  Dozorný správca je oprávnený zúčastňovať sa na rokovaní príslušných orgánov osoby podliehajúcej dozornej správe. Ak plán neurčuje inak, príslušné orgány osoby podliehajúcej dozornej správe sú povinné prerokovať s dozorným správcom každé zásadné rozhodnutie finančnej a majetkovej povahy.

(4)  Dozornému správcovi patria pri výkone jeho činnosti rovnaké oprávnenia ako správcovi pri zisťovaní majetku v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Osoba podliehajúca dozornej správe je povinná poskytnúť dozornému správcovi súčinnosť zodpovedajúcu týmto jeho oprávneniam.

§ 165

Skončenie dozornej správy

(1)  Po úplnom splnení plánu dozorný správca bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku oznam o ukončení dozornej správy. Zverejnením oznamu o ukončení dozornej správy zanikajú účinky dozornej správy a funkcia dozorného správcu.

(2)  Účinky dozornej správy a funkcia dozorného správcu zanikajú tiež vyhlásením konkurzu. V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví do funkcie správcu dozorného správcu.

Komentár k § 162 až § 165

Ustanoveniami je upravená dozorná správa, jej účinky a skončenie.

 

Dozorný správca

Súčasťou reštrukturalizačného plánu môže byť ustanovenie tzv. dozorného správcu. Úlohou takéhoto správcu je monitorovať správanie dlžníka a plnenie plánu v dobe po skončení reštrukturalizácie vo vzťahu ku špecifikovaným záväzkom z reštrukturalizačného plánu. Ak tak bude uvedené v reštrukturalizačnom pláne, dozorný správca je navyše oprávnený udeľovať súhlas s niektorými v reštrukturalizačnom pláne špecifikovanými úkonmi dlžníka. Jednotlivé obmedzenia sú zverejnené. K oprávneniam dozorného správcu teda patrí dohliadať na dodržiavanie plnenia plánu, pravidiel výkonu dozornej správy a činnosť osoby podliehajúcej dozornej správe, udeľovať súhlas s právnymi úkonmi osoby podliehajúcej dozornej správe v rozsahu a za podmienok určených v pláne, neustále vyhodnocovať všetky známe informácie o osobe podliehajúcej dozornej správe, o plnení plánu a o iných pre plnenie plánu podstatných skutočnostiach z hľadiska ich možného vplyvu na úspešné splnenie plánu a v prípade, že po vyhodnotení týchto informácií dôjde k záveru, že nemožno odôvodnene predpokladať riadne splnenie plánu, je povinný o tejto skutočnosti bezodkladne informovať osobu podliehajúcu dozornej správe a iné osoby určené v pláne, pravidelne vyhodnocovať, či veriteľom vznikol nárok podľa § 159b a plniť ďalšie povinnosti vyplývajúce mu zo záväznej časti plánu.

V rámci monitoringu je správca povinný v pravidelných intervaloch informovať veriteľov napríklad prostredníctvom veriteľského výboru o úspešnosti alebo neúspešnosti plnenia schváleného plánu. V prípade, ak zistí porušenie plnenia reštrukturalizačného plánu alebo skutočnosti nasvedčujúce tomu, že uskutočnenie reštrukturalizačného plánu nie je reálne, je povinný oznámiť danú skutočnosť veriteľom napríklad prostredníctvom veriteľského výboru a súdu.

 

Kto vykonáva dozornú správu

Dozornú správu vykonáva dozorný správca, tak ako to bolo určené v záväznej časti plánu, ktorý je zapísaný do záznamu správcov a s výkonom tejto funkcie súhlasí.

Funkcia dozorujúceho správcu, a tým aj účinky na právne úkony dlžníka s tým spojené, je ukončená

–   po splnení plánu alebo

–   vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo osobou, ktorá prebrala na základe reštrukturalizačného plánu záväzky dlžníka.

 

Dozorná správa a jej účinky

Účelom dozornej správy je na čas po skončení reštrukturalizácie zavedenie určitého dohľadu až do úplného splnenia plánu nad dlžníkom alebo preberajúcou osobou. Správu vykonáva dozorný správca, ako sme uviedli už vyššie, ktorým je osoba zapísaná do zoznamu správcov. Dozorná správa sa vykonáva záväznou časťou plánu, ktorá obsahuje osoby podliehajúce dozornej správe, dozorného správcu, pravidlá pre výkon dozornej správy, právne úkony podliehajúcich súhlasu dozorného správcu, odmeny dozorného správcu a pravidiel pre jej úhradu.

Účinky dozornej správy nastávajú zverejnením oznámenia dozorného správcu o zavedení dozornej správy v Obchodnom vestníku.

ŠTVRTÁ ČASŤ

ODDLŽENIE

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 166

Úvodné ustanovenia

(1)  Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

(2)  Dlžník je oprávnený opätovne sa domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom najskôr po uplynutí desiatich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa tejto časti zákona.

(3)  Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok.

(4)  Dlžník je povinný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo s návrhom na určenie splátkového kalendára vyhlásiť, že je platobne neschopný.

(5)  Dlžník nie je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, ak je vo výkone trestu odňatia slobody.

Komentár k § 166

Ustanovením sa upravuje možnosť oddlženia dlžníka, ktorý je fyzickou osobou.

Poznámka

Nové znenie ustanovenia bolo do zákona zavedené novelou zákona č. 377/2016 Z. z., pričom okrem iného došlo k zavedeniu podmienky už vedeného exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho konania voči dlžníkovi aj v pri splátkovom kalendári. Precizovala sa právna úprava spresnením, ktoré štádium konania, ktorým sa nútene vykonáva exekučný titul, je už dôvodom na riešenie úpadku cestou konkurzu alebo splátkovým kalendárom.

Kedy môže osoba vstúpiť do oddlženia

Ustanovenie stanovuje predpoklady, za splnenia ktorých môže dlžník – fyzická osoba vstúpiť do procesu oddlženia (právny záujem). Úprava oddlženia je prístupná pre fyzické osoby, a to bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú záväzky z podnikateľskej činnosti. Dlžník si môže vybrať pre oddlženie jednu z alternatív

–   splátkový kalendár,

–   konkurz.

Za účelom predchádzania zneužívaniu inštitútu dlžník môže do procesu oddlženia vstúpiť len raz za 10 rokov. Je preto na dlžníkovi, aby si veľmi efektívne zvážil, kedy túto šancu využije.

 

Platobná neschopnosť

Významným predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlženie je platobná neschopnosť dlžníka. Tá sa predpokladá. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Vyvrátená môže byť na začiatku konania samotným súdom („ex ante“ kontrola), alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa („ex post“ kontrola).

Súd pri vyhlásení konkurzu vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti podrobuje prieskumu v zásade len v takých prípadoch, v ktorých by si napr. v civilnom sporovom konaní nemohol osvojiť zhodné skutkové tvrdenia strán (porovnaj Civilný sporový poriadok), a to v prípadoch, ak tu je dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

Poznámka

Podľa Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Exekučné konanie

Predpokladom na možnosť domáhať sa oddlženia konkurzom je taktiež skutočnosť, že na majetok dlžníka je vedená exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie. Obdobným vykonávacím konaním treba rozumieť najmä daňové exekučné konanie. Pokiaľ ide o takéto obdobné vykonávacie konanie, je úlohou dlžníka, aby takúto okolnosť v návrhu tvrdil a pre potreby vyhlásenia konkurzu ju aj osvedčil. Pri exekučnom konaní vzhľadom na existenciu Centrálneho informačného systému súdnictva osvedčenie dlžníkom spravidla nie je potrebné.

Poznámka

Po novele zákona č. 390/2019 Z. z. platí, že dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie, pričom ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok.

Za účelom predchádzania podvodného konania niektorých dlžníkov sa ustanovilo sprísnenie podmienok oddĺženia konkurzom, a to ustanovením minimálnej dĺžky vedenia exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho konania ako podmienky pre oddĺženie.

Kompetencie správcu vykonávať šetrenie

Spresnila sa tiež kompetencia správcu vykonávať šetrenia na účely zistenia nepoctivého zámeru dlžníka a prípadnej odporovateľnosti jeho právnych úkonov. Tieto opatrenia posilnia presvedčenie, že osobný bankrot je nástroj pre poctivých dlžníkov a odstránenia dôkaznej núdze veriteľov v prípadných súdnych konaniach o zrušenie oddĺženia pre nepoctivý zámer.

Rovnako sa ustanovilo, aby aj prípad nedostatku centra hlavných záujmov patril medzi prípady, kedy popri zastavení konania má súd z úradnej povinnosti rozhodnúť o zrušení oddĺženia. V neposlednom rade sa ustanovilo, aby aj rozhodnutiu o zrušení oddĺženia bola poskytnutá rovnaká publicita ako rozhodnutiu o oddĺžení.

Poznámka

Novelou zákona č. 264/2017 Z. z. sa odsekom 5 ustanovilo, aby dlžník, ktorý je vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, nemohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára. Je zrejmé, že vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody dlžník nemá predpoklady na plnenie pozitívnej definície poctivého zámeru. Po výkone takéhoto trestu sa samozrejme pre neho možnosť podať návrh plne otvára.

§ 166a

Pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom

(1)  Ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky

a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),

b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,

c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

(2)  Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

Komentár k § 166a

Ustanovenie upravujúce pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom, ktoré bolo do zákona doplnené novelou zákona č. 377/2016 Z. z., sa vymedzilo prihlasované pohľadávky do riešenia úpadku dlžníka v oboch scenároch oddlženia, a to NFS (splátkový kalendár) ako aj FS (konkurz). Prihlasuje sa tzv. starý dlh dlžníka. Počas účinnosti oddlženia môžu byť vymedzené nároky uspokojené len v rozsahu kvóty určenej v scenári splátkového kalendára alebo z majetkovej masy podliehajúcej konkurzu. Ide zásadne o pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.

 

Ktoré pohľadávky môžu byť uspokojené len v konkurze alebo splátkovým kalendárom

–   pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi, čiže hovoríme o rozhodujúcom dni,

–   budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,

–   pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy, ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

§166b

Pohľadávky vylúčené z uspokojenia

(1)  Za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje

a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok, zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,

b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,

c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,

d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom,

e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom,

f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.

(2)  Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

Komentár k § 166b

Ustanovením sú po novele zákona č. 377/2016 Z. z. upravené pohľadávky vylúčené z uspokojenia.

Konkurz a splátkový kalendár sú kolektívne insolvenčné konania, ktoré sú zamerané na riešenie kolektívneho uspokojenia nárokov veriteľov z majetku dlžníka. Aby sa v širšom rozsahu mohol prejaviť princíp pari passu (každému veriteľovi s porovnateľným postavením pomerne), ustanovenie upravuje existenciu nárokov vylúčených z uspokojenia. Vylúčené z uspokojenia sú

–   časť príslušenstva pohľadávky veriteľa nad obvyklú hranicu 5 % za obdobie kratšie ako kalendárny rok, zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,

Poznámka

Zo znenia nebolo zrejmé ako sa hľadí na príslušenstvo, ktoré narastie za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok. Pre tieto prípady sa spresnilo, že vymáhateľným zostáva alikvotná časť príslušenstva za príslušné obdobie, čiže pokiaľ za kalendárny rok patrí veriteľovi maximálne 5 % príslušenstva pohľadávky, za pol roka patrí veriteľovi maximálne 2,5 % príslušenstva.

–   príslušenstvo prirastené počas riešenia úpadku dlžníka, to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,

Poznámka

Zaviedla sa právna úprava tak, aby sa predišlo situácii, keď by dlžník bol zbavený povinnosti platiť budúci úrok z úveru na bývanie, pokiaľ by došlo k jeho oddlženiu napriek tomu, že by nedošlo k speňaženiu jeho nehnuteľnosti a následne by bol povinný platiť iba istinu hypotéky.

–   zmenkové nároky, a to z dôvodu pravidelnej (ko)existencie zabezpečenej pohľadávky z kauzálneho vzťahu, ktorú si je možné uplatniť prihláškou,

–   zmluvné pokuty ako aj sankcie; pohľadávka nároku na náhradu škody však vylúčená z uspokojenia nie je,

–   spriaznené pohľadávky,

–   trovy účastníkov konania.

Účelom ustanovenia o vylúčení niektorých nárokov z uspokojenia je najmä snaha o to, aby v prípadoch, ak nie je dostatok majetku na úplné uspokojenie všetkých nárokov, bola uspokojená prioritne istina pohľadávok t. j. kauzálne nároky, nie nároky, ktoré sú právnym poriadkom konštruované ako čisto právne (t. j. nejde o kauzálne nároky).

V súlade so znením odseku 2 sa nevymáhateľnosť vzťahuje nielen na pohľadávku, ale aj na príslušenstvo upravené v odseku 1.

§ 166c

Nedotknuté pohľadávky

(1)  Oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky

a) pohľadávka veriteľa – fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté,

b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení,

c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté,

d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním, vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,

e) pohľadávka dieťaťa na výživné, vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,

f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi,

g) peňažný trest podľa Trestného zákona,

h) nepeňažná pohľadávka.

(2)  Ak sa zabezpečená pohľadávka v konkurze neprihlási, zabezpečený veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky iba z predmetu zabezpečovacieho práva, ibaže bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka.

(3)  Oddlžením nedotknuté pohľadávky možno v konkurze uplatniť prihláškou.

Komentár k § 166c

Znenie ustanovenia upravuje nedotknuté pohľadávky, a to od schválenia novely zákona č. 377/2016.

Oddlženie spočíva v zániku možnosti štátno-mocenského vynútenia splnenia právneho nároku (ako súčasti pohľadávky) voči dlžníkovi. Existuje však kategória nárokov, ktoré by napriek oddlženiu mali byť ich veriteľovi zachované. Ustanovenie tieto nároky vymedzuje. Napriek tomu, že oddlženie sa niektorých nárokov nedotýka, je možnosť si v konkurze tieto nároky uplatňovať prihláškou a podieľať sa tak na ich pomernom uspokojení spolu s ostatnými veriteľmi. Oproti iným nárokom však nenastane ten následok, že pohľadávka sa stane nevymáhateľnou, a teda právny nárok stratí.

Poznámka

Oddlžením sú nedotknuté aj pohľadávky, ktorými sú pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi. Zo spoločenského hľadiska uhradenie mzdy za vykonanú prácu muselo byť postavené na roveň s povinnosťou uhrádzať výživné na deti dlžníka. Čo sa rozumie pracovnoprávnym nárokom definuje zákon v § 87 ods. 2 písm. g).

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 166c ods. 1 písm. f) sa za slovo „nároky“ vkladajú slová „zamestnancov dlžníka“.

Na účely spresnenia zákonného ustanovenia sa explicitne vyjadruje, že nedotknuteľnosťou pohľadávky sú chránené pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka ako ich zamestnávateľa. V opačnej situácii prípadné pracovnoprávne nároky zamestnávateľa voči dlžníkovi, ako jeho zamestnancovi, nemajú spadať pod takúto ochranu.

§ 166d

Nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka

(1)  Nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom, vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie.

(2)  Ak je obydlie dlžníka v podielovom spoluvlastníctve, nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je časť hodnoty spoluvlastníckeho podielu dlžníka k jeho obydliu. V prípade bezpodielového spoluvlastníctva má každý z bezpodielových spoluvlastníkov právo na nepostihnuteľnú hodnotu obydlia.

(3)  Ak je obydlie dlžníka zaťažené zabezpečovacím právom, zabezpečovacie právo má prednosť pred nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka.

(4)  Výšku nepostihnuteľnej hodnoty obydlia dlžníka ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Komentár k § 166d

Novela zákona č. 377/2016 Z. z. do zákona zaviedla ustanovenie upravujúce nepostihnuteľnú hodnota obydlia dlžníka.

V riešení úpadku dlžníka konkurzom sa uplatňuje nový koncept nepostihnuteľnej hodnoty obydlia. V právnom poriadku nebolo úplne jednoznačne presadené pravidlo o možnosti excindácie určitej hodnoty v majetku dlžníka. K tejto konštrukcii sa približovali len exekučné pravidlá o zrážkach zo mzdy, či z účtu v banke. Zo sociálnych dôvodov sa však zaviedlo právo dlžníka na vylúčenie hodnoty zodpovedajúcej nepostihnuteľnej hodnote obydlia z konkurznej masy.

Obydlie sa na účely tohto inštitútu vymedzuje ako obývateľná vec, ktorú dlžník v návrhu na vyhlásenie konkurzu ako svoje obydlie označil. Ide spravidla o nehnuteľnosť – stavbu spojenú so zemou pevným základom. Definícia je však širšia s ohľadom na to, že dlžník si nemusí zabezpečovať bývanie len v nehnuteľnosti. Do úvahy prichádza tiež stavba, ktorá nie je so zemou spojená s pevným základom (dom na vode), či dokonca hnuteľná vec (obytný príves). Keďže stavby nie sú súčasťou pozemku, súčasťou nepostihnuteľnej hodnoty obydlia môže byť aj k obydliu, a to bez ohľadu na to, či ide o nehnuteľnosť, prislúchajúci pozemok.

Ak je obydlie dlžníka predmetom spoluvlastníctva dlžníka s inými osobami, nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je časť hodnoty podielu dlžníka, ktorá zodpovedá nepostihnuteľnej hodnote obydlia dlžníka. Pri majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve rovnaká nepostihnuteľná hodnota patrí každému z manželov, resp. z bývalých manželov. Inak povedané, nepostihnuteľná hodnota obydlia sa viaže ako nárok „na osobu“, nie na vec ako takú. Výšku nepostihnuteľnej hodnoty obydlia ustanovuje podzákonný právny predpis.

Poznámka

Nehnuteľnosťou väčšej hodnoty sa rozumie nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorého súpisová hodnota presahuje 5 000 eur. Majetkom väčšej hodnoty sa rozumie majetok, ktorého súpisová hodnota presahuje 2 000 eur. Nehnuteľnosťou menšej hodnoty, ktorú možno speňažiť ako hnuteľnú vec, sa rozumie nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorého súpisová hodnota nepresahuje sumu 5 000 eur. Za nehnuteľnosť menšej hodnoty sa však nepovažuje nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorému bola uplatnená nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 166d ods. 1 a 2 sa za slová „ dlžníka je“ vkladajú slová „hodnota alebo“.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 166d ods. 2 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „jej výška sa pomerne neznižuje.“

Na účely spresnenia zákonného ustanovenia sa explicitne určuje nepostihnuteľná hodnota obydlia a zároveň sa ohľadom speňažovania spoluvlastníckeho podielu obydlia dlžníka dopĺňa, že výška nepostihnuteľnej hodnoty obydlia sa neznižuje pomerne podľa spoluvlastníckeho podielu dlžníka, keďže jej výška je pevne stanovená nariadením vlády Slovenskej republiky v zmysle § 166d ods. 4. Nejde o substantívnu zmenu, ale o odstránenie výkladových nejasností z právnej praxe. Dlžník má právo na nepostihnuteľnú hodnotu obydlia v celom rozsahu (celkom) aj v prípade, ak sa uplatní k spoluvlastníckemu podielu.

§ 166e

Rozhodnutie o oddlžení

(1)  O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

(2)  Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

(3)  Pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia stala voči dlžníkovi nevymáhateľná, je i naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečuje.

(4)  Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

Komentár k § 166e

Rozhodnutie o oddlžení je predmetom úpravy tohto ustanovenia po novele zákona č. 377/2016.

Na rozdiel od predchádzajúceho právneho stavu sa o oddlžení rozhodne ihneď pri vyhlásení konkurzu alebo v rozhodnutí o určení splátkového kalendára. Tiež sa na rozdiel od predchádzajúceho právneho stavu už pri vyhlásení konkurzu alebo v rozhodnutí o určení splátkového kalendára spresní, ktorých nárokov sa oddlženie týka.

 

Následok vymáhateľnosti pôvodného nároku

Zákon upravuje následok vymáhateľnosti pôvodného nároku voči ručiteľovi alebo záložnému dlžníkovi podobne ako je to v reštrukturalizácii. Vymáhateľnosť má podobné účinky ako premlčanie, prihliadne sa na ňu vo vykonávacom konaní aj bez návrhu.

Ak určitý orgán vyvodzoval voči dlžníkovi z existencie dlhu negatívne následky, napríklad neposkytovanie určitých služieb, musí po oddlžení na neho hľadieť akoby by mu oddlžením dotknutý dlh odpustil, ide o trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky. Ak však dlžník inak nevymáhateľný dlh dobrovoľne splní, nejde o bezdôvodné obohatenie.

Poznámka

Novelou zákona sa precizovala právna úprava tak, aby z ustanovenia bolo zrejmé, že nevymáhateľnosť sa vzťahuje na pohľadávku vrátane príslušenstva špecifikovaného v § 166b.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

§ 166e sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Ak došlo k oddlženiu, konkurz vyhlásený na majetok dlžníka nie je prekážkou prevádzkovania živnosti podľa osobitného predpisu.^25aa)“

Poznámka pod čiarou k odkazu 25aa znie:

„25aa) § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 112/2018 Z. z.“

V súlade s požiadavkami smernice sa explicitne vyjadruje možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť podľa ustanovení osobitného zákona. Je potrebné zdôrazniť, že smernica výslovne požaduje, aby po právoplatnosti konania o oddlžení neboli kladené prekážky na ďalšie podnikanie. Nakoľko je v Slovenskej republike vyhlásenie konkurzu alebo splátkového kalendára v tom istom rozhodnutí ako vyhlásenie oddlženia, nie je vymedzená časová diskvalifikácia od vyhlásenia konkurzu do oddlženia zmysluplná. Z uvedeného sa javí ako najvhodnejšie riešenie pre zosúladenie právnej úpravy so smernicou nediskvalifikovať dlžníkov z dôvodu oddlženia vôbec, pokiaľ ide o prevádzkovanie živnosti podľa osobitného predpisu.

§ 166f

Zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer

(1)  Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

(2)  Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.

(3)  Ak navrhovateľ na tom trvá, súd v prípade smrti dlžníka pokračuje v konaní s dedičmi, inak konanie zastaví.

(4)  Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

(5)  Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia, je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka.

(6)  Súd, ktorý rozhodol o oddlžení na podnet prokurátora zruší takéto oddlženie, ak zistí, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Takéto konanie možno začať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára.

§ 166g

Poctivý zámer

(1)  Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky, alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

(2)  Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak

a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, i keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,

b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v dôsledku čoho veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, i keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada,

c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, i keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,

d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať,

e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,

f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, i keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,

g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,

h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,

  i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,

  j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,

k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci,

  l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

(3)  Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.

(4)  Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie, alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

(5)  Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

(6)  V poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo v poučení uznesenia o určení splátkového kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú poctivý zámer a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

Komentár k § 166f a § 166g

Ustanovenia, ktoré boli do zákona doplnené novelou zákona č. 344/2016 Z. z., upravujú zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer a poctivý zámer.

 

Zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer

V § 166f sa upravujú predpoklady aktívnej vecnej legitimácie na ex post kontrolu poctivého zámeru na základe žaloby.

Poznámka

V odseku 1 a 6 došlo k zavedeniu možnosti zrušenia oddlženia aj bez žaloby veriteľa. Zachovalo sa pravidlo, podľa ktorého sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer majú primárne domáhať veritelia žalobou, avšak v prípade prihlásených pohľadávok vo vyššej úhrnnej sume, aby súd mohol oddlženie zrušiť pre nepoctivý zámer hoc aj len na základe podnetu veriteľa alebo inej osoby.

Poctivý zámer

Zákon upravil predpoklady pre ex post kontrolu poctivého zámeru, a to jednak pri scenári FS ako aj pri NFS. Poctivý zámer sa vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne. Obe vymedzenia sú v zásade postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má, resp. kedy ho nemá.

Kontrolu poctivého zámeru môže iniciovať v zásade každý veriteľ, ktorý je oddlžením dotknutý (aktívna vecná legitimácia). V špecifických prípadoch napr. bežného výživného pre dieťa, len dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa. Žaloba sa uplatňuje voči dlžníkovi resp. voči jeho dedičom (pasívna vecná legitimácia). Ustanovuje sa taktiež lehota na uplatnenie žaloby.

Pozitívne rozhodnutie o zrušení oddlženia má účinky erga omnes. Pôvodným pohľadávkam sa obnovuje právny nárok.

Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. Ide o koncepciu približujúcu sa v skutočnosti skúmaniu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Takáto koncepcia má za cieľ dopadať prísnejšie na osoby, sú v prostredí pôsobenia právnych noriem zbehlejšie a miernejšie na osoby, ktoré takéto skúsenosti nemajú, ide napríklad o osoby, ktoré neniesli fiduciárne zodpovednosti pri pôsobení v štatutárnych orgánoch obchodných spoločností, pri správe cudzieho majetku. Vedúcim zamestnancom treba rozumieť aj pôsobenie v štátnej službe v porovnateľnej pozícii. Výklad všeobecne formulovaných pojmov, napríklad nie nepatrné dedenie, je potrebné ponechať na súdnu prax, ktorá tento pojem vyloží vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Spravidla však pôjde o dedenie majetku menšej hodnoty. Pokiaľ ide o používanie slovného spojenia „bez vážneho dôvodu“, ide o nabádanie súdu, aby toto slovné spojenie vykladal s prihliadnutím na dlžníkove objektívne možnosti splnenia povinnosti.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 166g ods. 1 sa za slová „zdroj príjmov“ vkladá čiarka a slová „pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať“.

V súlade s požiadavkami smernice sa explicitne vyjadruje možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť podľa ustanovení osobitného zákona. Je potrebné zdôrazniť, že smernica výslovne požaduje, aby po právoplatnosti konania o oddlžení neboli kladené prekážky na ďalšie podnikanie. Nakoľko je v Slovenskej republike vyhlásenie konkurzu/splátkového kalendára v tom istom rozhodnutí ako vyhlásenie oddlženia, nie je vymedzená časová diskvalifikácia od vyhlásenia konkurzu do oddlženia zmysluplná. Z uvedeného sa javí ako najvhodnejšie riešenie pre zosúladenie právnej úpravy so smernicou nediskvalifikovať dlžníkov z dôvodu oddlženia vôbec, pokiaľ ide o prevádzkovanie živnosti podľa osobitného predpisu.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 166g ods. 2 písm. k) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu^8aa)“.

Možnosť domáhať sa nepoctivého zámeru dlžníka sa rozširuje aj na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu v zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora. Toto doplnenie sa javí ako potrebné z dôvodu, že podľa osobitného predpisu upravujúceho nakladanie s pohľadávkami štátu môže byť na takýto subjekt pohľadávka postúpená a je adekvátne, aby teda aj právo domáhať sa zrušenia oddlženia mal takýto subjekt.

§ 166h

Odporovateľné právne úkony

(1)  Oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca.

(2)  Oddlžením zostáva tiež nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené záložné právo, vecné bremeno alebo iná ťarcha na majetku dlžníka.

Komentár k § 166h

Novelou zákona č. 377/2016 Z. z. sa týmto ustanovením upravili odporovateľné právne úkony.

Upravila sa existencia odporovacieho práva veriteľa ako následok oddlženia. Ak by pred oddlžením došlo k prevodu majetku dlžníka v úmysle ukrátiť veriteľa, právo odporovať takémuto právnemu úkonu v dôsledku oddlženia nie je dotknuté. Na tento účel je pôvodná pohľadávka nedotknutá oddlžením. Odporovacie právo sa uplatňuje voči osobe, ktorá mala z úkonu dlžníka prospech. Popri odporovateľnosti má veriteľ však k dispozícii aj žalobu o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, keďže uskutočnenie odporovateľného právneho úkonu sa skutkovo môže prekrývať práve s nepoctivým zámerom dlžníka.

Poznámka

Po účinnosti novely zákona č. 421/2020 Z. z. má veriteľ právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca. Podľa ustanovení o malom konkurze sa teda spresnilo, že veriteľ môže aj pri konkurze fyzickej osoby podľa štvrtej časti uplatniť skutkové podstaty odporovateľnosti podľa insolvenčných predpisov.

§ 166i

Preskúmanie pomerov dlžníka

(1)  Správca pri preskúmaní pomerov dlžníka vychádza najmä zo zoznamu majetku, zoznamu veriteľov a informácií poskytnutých dlžníkom, veriteľmi, prípadne inými osobami. Správca vykoná s odbornou starostlivosťou šetrenia ohľadom majetku a záväzkov, prípadne ďalšie šetrenia, ktoré sú časovo nenáročné a možno ich zabezpečiť s nepatrnými nákladmi.

(2)  Iné šetrenia, vrátane šetrení pomerov dlžníka, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie jeho poctivého zámeru či odporovateľnosti právnych úkonov, správca vykoná na podnet veriteľa, ak veriteľ uhradí zálohu na trovy týchto šetrení. Takéto šetrenia uskutoční správca na náklady veriteľa. Veriteľ má nárok na úhradu týchto nákladov v konkurze ako náklad konkurzu v sume schválenej zástupcom veriteľov alebo určenej schôdzou veriteľov, ak zástupca veriteľov nie je ustanovený.

(3)  Správca na úvodnom stretnutí podrobne poučí dlžníka o jeho povinnostiach podľa tohto zákona, ako aj o následkoch nesplnenia týchto povinnosti, vrátane trestnoprávnych následkov.

(4)  O výsledku šetrenia správca bez zbytočného odkladu spíše správu, ktorú založí do správcovského spisu.

(5)  Ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane.

Komentár k § 166i

Preskúmanie pomerov dlžníka je predmetom úpravy tohto ustanovenia po novele zákona č. 377/2016 Z. z.

Aby bolo možné pri oddlžení vynaložiť na preskúmanie pomerov dlžníka len rozumné náklady, mala by sa právna úprava vyhnúť situovaniu správcu do pozície vyšetrovateľa. Správca v konaní urobí základné šetrenie s primeranými nákladmi. Ak má niektorý z veriteľov za to, že je potrebné uskutočniť rozsiahlejšie šetrenie, musí zložiť zálohu na trovy nákladov s tým spojených. Tieto náklady mu môžu byť nahradené za splnenia vymedzených podmienok z konkurznej podstaty.

Poznámka

Za účelom predchádzania podvodného konania niektorých dlžníkov sa novelou zákona č. 390/2019 Z. z. ustanovilo sprísnenie podmienok oddĺženia konkurzom, a to ustanovením minimálnej dĺžky vedenia exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho konania ako podmienky pre oddĺženie.

Spresnila sa tiež kompetencia správcu vykonávať šetrenia na účely zistenia nepoctivého zámeru dlžníka a prípadnej odporovateľnosti jeho právnych úkonov. Tieto opatrenia posilnia presvedčenie, že osobný bankrot je nástroj pre poctivých dlžníkov a odstránenia dôkaznú núdzu veriteľov v prípadných súdnych konaniach o zrušenie oddĺženia pre nepoctivý zámer. Rovnako sa ustanovilo, aby aj prípad nedostatku centra hlavných záujmov patril medzi prípady, kedy popri zastavení konania má súd z úradnej povinnosti rozhodnúť o zrušení oddĺženia. V neposlednom rade sa ustanovilo, aby aj rozhodnutiu o zrušení oddĺženia bola poskytnutá rovnaká publicita ako rozhodnutiu o oddĺžení.

§ 166j

Správca

(1)  Správcu ustanovuje súd na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Ak je však vyhlásený konkurz alebo sa vedie konanie o určení splátkového kalendára ohľadom manžela dlžníka a táto okolnosť vyplýva z návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, súd druhému z manželov ustanoví totožného správcu. Správcu súd odvolá, ak opakovane alebo závažne porušil svoje povinnosti, alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka.

(2) Opakovaným porušením povinnosti správcu sa rozumie, ak správca napriek písomnému upozorneniu súdom naďalej porušuje povinnosť, na ktorej porušenie bol upozornený.

(3)  V uznesení o odvolaní správcu súd zároveň ustanoví nového správcu. Uznesenie súd doručí odvolanému správcovi aj novému správcovi. Proti uzneseniu o odvolaní správcu z dôvodu opakovaného alebo závažného porušenia povinnosti, je odvolaný správca oprávnený podať odvolanie.

(4)  Súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

(5)  V konkurze má správca nárok na paušálnu odmenu, odmenu z výťažku a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky sa uhrádzajú z preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu a z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho konkurznú podstatu.

(6)  V konaní o určení splátkového kalendára má správca nárok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky sa uhrádzajú z preddavku zloženého dlžníkom a sú splatné v deň skončenia konania.

Komentár k § 166j

Ustanovenie upravuje osobu správcu, ktorého súd ustanovuje náhodným výberom podobne ako v konkurze podľa druhej časti zákona.

Pri porušení povinnosti alebo pri zákonnej prekážke súd správcu odvolá. Nad správcom vykonáva dohľad tým spôsobom, že od neho môže vyžadovať správy a vysvetlenia. Ustanovenie rieši aj odmeňovanie správcu. Za výkon funkcie patrí správcovi odmena a náhrada nevyhnutných nákladov. Odmenu a náhradu nákladov platí v konaní o oddlžení dlžník, a to zo svojho majetku v rámci rozvrhu výťažku alebo priamo.

Zákon pod opakovaným porušením povinnosti správcu rozumie, ak správca napriek písomnému upozorneniu súdom naďalej porušuje povinnosť, na ktorej porušenie bol upozornený.

Týmto ustanovením je tiež upravený postup v prípade odvolania správcu a následného ustanovenia nového správcu.

Poznámka

Novelou zákona č. 421/2020 Z. z. sa sprecizovalo znenie odseku 1, nakoľko je v zásade procesne komplikované vytvoriť predpoklady pre riešenie spoločného konkurzu manželov. Prinajmenej by však právna úprava mala preferovať, pokiaľ je to čo i len trochu možné, aby manželia mali pre účely osobného bankrotu rovnakého správcu.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 166j ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ustanovenie § 42 ods. 7 sa použije rovnako.“

Aj v rámci oddlženia sa upravuje postup ustanovenia nového správcu v prípade, ak ustanovený správca umrie. Aj v tomto prípade sa uplatní postup tak, ako v konkurze, t. j. súd bez zbytočného odkladu správcu odvolá a ustanoví náhodným výberom nového správcu (rozhodne o tom jedným rozhodnutím, ktoré zverejní).

§ 166k

Povinné zastúpenie dlžníka

Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci^25a) alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím Centra právnej pomoci podľa osobitného predpisu.^25a)

Komentár k § 166k

Ustanovenie upravuje povinné zastúpenie dlžníka, čiže rieši povinné zastúpenie dlžníka v konaní o oddlžení. Iba v prípade, že dlžník má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo, nemusí byť v konaní zastúpený. Zástupcom v konaní môže byť len advokát alebo Centrum právnej pomoci.

Precizovala sa právna úprava za účelom zabezpečenia odbornej právnej pomoci v konaní o oddlžení tak, že dlžník je zastúpený centrom alebo advokátom určeným centrom.

Centrum právnej pomoci je upravené zákonom č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Novelou zákona č. 264/2017 Z. z. sa vyjasnilo, že na preukazovanie zastúpenia postačuje rozhodnutie Centra právnej pomoci.

DRUHÁ HLAVA

KONKURZ

§ 167

Návrh na vyhlásenie konkurzu

(1)  Návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou.

(2)  Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127 Civilného sporového poriadku, návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje

a) dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie,

b) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom,

c) zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch,

d) zoznam veriteľov,

e) vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti,

f) doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci vedenie exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho konania podľa § 166 ods. 3.

Komentár k § 167

Týmto ustanovením sú upravené náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj rozhodovanie súdu o tomto návrhu.

Novelou zákona č. 377/2016 Z. z. sa upravili špecificky predpoklady na riešenie úpadku dlžníka a jeho oddlženia vo forme FS. Konkurzné konanie podľa štvrtej časti zákona môže začať len na návrh dlžníka. Veriteľ na podanie návrhu podľa tejto časti zákona nie je aktívne procesne legitimovaný. Z hľadiska formy pôjde o formulárový návrh s predpísanými náležitosťami. Vzory príslušných tlačív ustanoví ministerstvo.

Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, a to prostredníctvom elektronických prostriedkov do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva.

Poznámka

Novelou zákona č. 264/2017 Z. z. sa ustanovilo, aby sa návrhy na osobný bankrot podávali len elektronicky, keďže táto možnosť je vyhradená len Centru právnej pomoci alebo advokátovi ním ustanovenému.

Obsahové náležitosti návrhu

–   ktorému súdu je určený,

–   kto ho robí,

–   ktorej veci sa týka,

–   čo sa ním sleduje,

–   podpis,

–   dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie,

–   zoznam osôb spriaznených s dlžníkom,

–   zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch,

–   zoznam veriteľov,

–   vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti,

–   doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci vedenie exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho konania.

Poznámka

Za účelom predchádzania podvodného konania niektorých dlžníkov sa novelou zákona č. 390/2019 Z. z. ustanovilo sprísnenie podmienok oddĺženia konkurzom, a to ustanovením minimálnej dĺžky vedenia exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho konania ako podmienky pre oddĺženie.

Spresnila sa tiež kompetencia správcu vykonávať šetrenia na účely zistenia nepoctivého zámeru dlžníka a prípadnej odporovateľnosti jeho právnych úkonov. Tieto opatrenia posilnia presvedčenie, že osobný bankrot je nástroj pre poctivých dlžníkov a odstránenia dôkaznej núdze veriteľov v prípadných súdnych konaniach o zrušenie oddĺženia pre nepoctivý zámer. Rovnako sa ustanovilo, aby aj prípad nedostatku centra hlavných záujmov patril medzi prípady, kedy popri zastavení konania má súd z úradnej povinnosti rozhodnúť o zrušení oddĺženia. V neposlednom rade sa ustanovilo, aby aj rozhodnutiu o zrušení oddĺženia bola poskytnutá rovnaká publicita ako rozhodnutiu o oddĺžení.

§ 167a

Vyhlásenie konkurzu

(1)  Súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu vyhlási konkurz, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, ak zistí, že

a) návrh podala oprávnená osoba,

b) návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti,

c) dlžník je v súlade s týmto zákonom riadne zastúpený,

d) dlžník je platobne neschopný; súd vychádza z vyhlásenia dlžníka, ibaže existuje dôvodná pochybnosť o jeho pravdivosti,

e) nebráni tomu v minulosti vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár,

f) bol zložený preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu Centrom právnej pomoci; preddavok súd bez zbytočného odkladu po vyhlásení konkurzu poukáže na účet správcu alebo ho vráti zložiteľovi, ak súd konkurz nevyhlási.

(2)  Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 1, súd v rovnakej lehote návrh odmietne alebo konanie zastaví.

(3)  Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

Komentár k § 167a

Vyhlásenie konkurzu je upravené týmto ustanovením zákona, pričom sa ustanovili predpoklady na vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti zákona. Súd preskúma len skutočnosti uvedené v odseku 1 a pri splnení uvedených podmienok vyhlási konkurz a náhodným výberom ustanoví správcu. Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 1 alebo podmienky podľa procesných predpisov, súd konanie podľa povahy zastaví alebo návrh odmietne.

Platobnú neschopnosť dlžníka preskúma len vtedy, ak z návrhu dlžníka nadobudne dôvodnú pochybnosť o skutočnostiach uvádzaných dlžníkom. Oproti konaniu podľa druhej časti zákona súd nebude rozhodovať o začatí konkurzného konania, čím sa proces zjednoduší

Konkurz sa začína vyhlásením konkurzu, pričom sa konkurz považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

Poznámka

Vzhľadom na zmeny novelou zákona č. 377/2016 Z. z. bolo potrebné vypustiť možnosť skladania preddavku dlžníkom; skladať ho bude už len Centrum právnej pomoci.

§ 167b

Nakladanie s konkurznou podstatou

(1)  Oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca koná v mene a na účet dlžníka.

(2)  Právne úkony dlžníka urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť.

(3)  Dlžník a jeho blízka osoba so súhlasom dlžníka sú oprávnení vec podliehajúcu konkurzu užívať obvyklým spôsobom; sú však povinní chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením a zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania jej hodnota znižuje. Každý, kto užíva vec tvoriacu konkurznú podstatu, je povinný umožniť správcovi kedykoľvek túto vec obhliadnuť. Ak má takúto vec v užívaní niekto iný ako dlžník alebo jeho blízka osoba, môže ju užívať len so súhlasom správcu. Všetky príjmy z takéhoto užívania veci treťou osobou patria do konkurznej podstaty.

(4)  Ustanovenie § 52 platí rovnako.

Komentár k § 167b

Po novom sa novelou zákona č. 377/2016 Z. z. upravilo nakladanie s konkurznou podstatou.

Vymedzil sa účinok vyhlásenia konkurzu, a to nakladanie s majetkom podliehajúcim konkurzu. Oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, čiže majetkom dlžníka, ktorý mu patril ku dňu vyhlásenia konkurzu, prechádza na správcu. Správca koná aj vo veciach týkajúcich sa takéhoto majetku. Z dôvody minimalizácie nákladov proti podstate, zákon predpokladá, že dlžník zostane užívať majetok v konkurznej podstate (debtor in posession). Právne úkony dlžníka, ktorými by ukracoval majetok podliehajúci konkurzu by boli ex lege neúčinné.

Povinnosťou dlžníka a blízkej osoby je tento majetok chrániť pred poškodením, stratou alebo zničením a zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania jej hodnota znižuje.

§ 167c

Pohľadávky a záväzky dlžníka

(1)  Prihlásením pohľadávky sa pohľadávka voči dlžníkovi stáva splatnou.

(2)  Pohľadávku podliehajúcu konkurzu je dlžník počas konkurzu povinný plniť správcovi. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka týmto splnením nezaniká; to neplatí, ak sa takéto plnenie dostane k správcovi.

(3)  Pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať proti vzájomnej pohľadávke dlžníka, ktorá dlžníkovi vznikla pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu, nie je možné započítať proti vzájomnej pohľadávke dlžníka, ktorá dlžníkovi vznikla po vyhlásení konkurzu. Započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.

Komentár k § 167c

Ustanovením boli nanovo novelou zákona č. 377/2016 Z. z. upravené pohľadávky a záväzky dlžníka.

Na rozdiel od konkurzu podľa druhej časti zákona nenastáva v prípade konkurzu fyzických osôb automatická splatnosť záväzkov dlžníka vyhlásením konkurzu. Pohľadávka veriteľa sa stáva splatnou momentom jej prihlásenia. Podobne ako v konkurze právnických osôb však dlžníci úpadcu sú povinní plniť svoje záväzky k rukám správcu. Osobitne sa upravili tiež účinky vyhlásenia konkurzu vo vzťahu k započítaniu pohľadávok.

§ 167d

Ukončenie zmluvy

(1)  Po vyhlásení konkurzu možno vypovedať zmluvu, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, ak bola uzavretá pred vyhlásením konkurzu. Ak ide o zmluvu ohľadom majetku, ktorý podlieha konkurzu, zmluvu môže vypovedať správca, v ostatných prípadoch dlžník. Výpoveď je účinná doručením druhej zmluvnej strane. Zmluvu možno vypovedať aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas. Zmluvu o nájme bytu vo vzťahu k tretej osobe, ktorá je nájomcom možno vypovedať len za podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom a osobitným predpisom.^25b)

(2)  Od inej zmluvy môže dlžník, správca alebo druhá zmluvná strana odstúpiť, ak bola uzavretá pred vyhlásením konkurzu a nebola ešte v plnom rozsahu splnená. Odstúpiť od zmluvy možno len v rozsahu ešte navzájom nesplnených záväzkov.

(3)  Ustanovenie § 45a platí rovnako.

(4)  Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na zmluvy a dohody uzatvorené podľa Zákonníka práce.

Komentár k § 167d

Ustanovenie upravuje ukončenie zmluvy, a to nanovo po novele zákona č. 377/2016 Z. z.

Ako účinok vyhlásenia konkurzu na majetok fyzickej osoby sa osobitne upravila možnosť vypovedania prebiehajúcich zmlúv. Bez ohľadu na to, či ide o zmluvy na dobu určitú alebo neurčitú, je možnosť ich ukončenia výpoveďou. Ak ide o iné ako prebiehajúce zmluvy, z ktorých záväzky sú ešte aspoň sčasti nesplnené, nastáva možnosť ich vypovedania s účinkami ex nunc. Úprava ukončovania zmlúv sa však nedotýka zmlúv a dohôd podľa Zákonníka práce.

Ak ide o veci, ktoré sú predmetom finančného lízingu alebo výhrady vlastníctva, uplatňujú sa pravidlá pre konkurzy podľa druhej časti zákona. Takýto veriteľ na splnenie povinností primárne vyzve správcu, ktorý má právo pohľadávku veriteľa uhradiť a privodiť tak konkurznej podstate prospech z nadobudnutia majetku, ktorý tak začne podliehať konkurzu. Musí však s odbornou starostlivosťou zvážiť výhodnosť takéhoto postupu pre uspokojenie veriteľov. Každopádne, dlžník nemôže nadobudnúť tovar pod výhradou vlastníctva (predmet finančného lízingu) skôr ako boli splnené záväzky podľa kúpnej (lízingovej) zmluvy. Iný prístup by zakladal porušenie práva vlastniť majetok predávajúceho (lízingového prenajímateľa).

Zmluvu o nájme bytu vo vzťahu k tretej osobe, ktorá je nájomcom možno vypovedať len za podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom a osobitným predpisom, ktorým je zákon o krátkodobom nájme bytu.

§ 167e

Súdne konania

(1)  Ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

(2)  Premlčacia lehota pri pohľadávke uplatnenej v zastavenom konaní neuplynie skôr ako 60 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak bola v zastavenom konaní uplatnená námietka premlčania, na premlčanie sa prihliada, ak bola námietka oprávnená.

(3)  Ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada.

(4)  Ak iný veriteľ poprel oddlžením nedotknutú pohľadávku (§ 166c), popretím takejto pohľadávky má popierajúci veriteľ právo na vstup do konania, ktoré sa týka oddlžením nedotknutej pohľadávky ako intervenient. Ak je výsledok konania o určenie popretej pohľadávky závislý od výsledku v takomto konaní, súd konanie o určenie popretej pohľadávky preruší do výsledku v takomto konaní.

Komentár k § 167e

Ustanovením sú upravené súdne konania po novele zákona č. 377/2016 Z. z.

Upravil sa účinok vyhlásenia konkurzu vo vzťahu k súdnym konaniam, v ktorých vystupuje dlžník. Ak ide o konania, v ktorých sa uplatňuje nárok, ktorý treba prihlásiť, alebo ak ide o nárok vylúčený z uspokojenia, tieto konania treba zastaviť. Osobitne sa upravilo premlčanie takýchto nárokov. Ak by sa zistilo, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, zo zákona sa na zastavenie konania neprihliada.

 

Popierajúci veriteľ

Zákon upravuje právo popierajúceho veriteľa vstúpiť do konania ohľadom oddlžením nedotknutej pohľadávky. V prípade, že iný veriteľ poprel oddlžením nedotknutú pohľadávku, popretím takejto pohľadávky má popierajúci veriteľ právo na vstup do konania, ktoré sa týka oddlžením nedotknutej pohľadávky ako intervenient. Ak je výsledok konania o určenie popretej pohľadávky závislý od výsledku v takomto konaní, súd konanie o určenie popretej pohľadávky preruší do výsledku v takomto konaní.

§ 167f

Exekučné konania a obdobné
vykonávacie konania

(1)  Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

(2)  Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

(3)  Premlčacia lehota pri pohľadávke vymáhanej v zastavenom konaní neuplynie skôr ako 60 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak bola v zastavenom konaní uplatnená námietka premlčania, na premlčanie sa prihliada, ak bola námietka oprávnená.

(4)  Exekučné záložné právo k dlžníkovmu majetku vyhlásením konkurzu zaniká.

(5)  Ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada; prípadné exekučné záložné právo zaniknuté v dôsledku vyhlásenia konkurzu sa obnovuje.

Komentár k § 167f

Exekučné konania a obdobné vykonávacie konania upravuje zákon v tomto ustanovením po novele zákona č. 377/2016 Z. z.

Ustanovením je upravený účinok vyhlásenia konkurzu na prebiehajúce exekučné konania a obdobné vykonávacie konania (daňové exekučné konanie). Takéto konania nemožno začať a ani ich viesť pre pohľadávku, ktorá predstavuje starý dlh dlžníka.

Prebiehajúce exekučné konanie treba zastaviť a v konaní, ktoré má začať po vyhlásení konkurzu, zamietne návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z dôvodu jednoznačnosti sa výslovne uvádza, že exekučné záložné práva zanikajú, pričom nejde o zabezpečovacie práva pre účely konkurzu, ale len pre potreby exekúcie a inde ako v exekúcii ani nemôžu byť vykonané. Ak by sa zistilo, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, zo zákona sa na zastavenie konania neprihliada.

§ 167g

Dobrovoľná dražba

(1)  Ak bol vyhlásený konkurz, dražobník upustí od konania dražby, ak dražbu navrhol dlžník a do vyhlásenia konkurzu nebol udelený príklep.

(2)  Ak dražbu navrhla osoba, ktorá vykonáva záložné právo, vyhlásenie konkurzu nebráni v konaní dražby. Prevyšujúci výťažok z takejto dražby sa odovzdá správcovi a tvorí súčasť konkurznej podstaty dlžníka. Ak predmet dražby pred udelením príklepu začne podliehať konkurzu, dražobník upustí od konania dražby; na prípadný udelený príklep sa v tomto prípade neprihliada.

Komentár k § 167g

Ustanovenie upravuje dobrovoľnú dražbu, pričom sa konkrétne upravuje účinok vyhlásenia konkurzu na prebiehajúcu dobrovoľnú dražbu. Rozlišuje sa, či konanie dražby navrhol samotný dlžník alebo záložný veriteľ.

Predmet dražby začne podliehať konkurzu vtedy, ak sa do konkurzu zabezpečený veriteľ prihlási.

§ 167h

Konkurzná podstata

(1)  Konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Konkurzu podlieha tiež výťažok získaný správou a speňažením takéhoto majetku. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca.

(2)  Konkurzu podlieha aj majetok, ktorý nadobudol dlžník po vyhlásení konkurzu v dôsledku splnenia povinností správcom po vyhlásení konkurzu v prípadoch podľa § 45a.

(3)  Majetok dlžníka, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva podlieha konkurzu, ak to ustanovuje tento zákon (§ 167k). Majetok tretej osoby, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva, konkurzu nepodlieha.

(4)  Konkurzu nepodlieha nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka a majetok dlžníka, ktorý nemožno postihnúť v exekúcii.

Komentár k § 167h

Konkurzná podstata je upravená týmto ustanovením.

Oproti konkurzu podľa druhej časti zákona, je v prípade konkurzu fyzických osôb konkurzná podstata zúžená a tvorí ju spravidla len nezabezpečený majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu a výťažky získané správou a speňažovaním takéhoto majetku. Konkurzu podlieha aj majetok pod výhradou vlastníctva alebo predmet finančného lízingu, ak správca postupuje podľa § 45a.

Poznámka

Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu predal vec s výhradou vlastníctva a kupujúcemu ju odovzdal, môže kupujúci vec vrátiť alebo trvať na plnení zmluvy. Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu kúpil a prevzal vec s výhradou vlastníctva bez toho, aby k nej nadobudol vlastnícke právo, nemôže predávajúci uplatňovať vrátenie veci, ak správca splní povinnosti podľa zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, ako bol predávajúcim k plneniu vyzvaný. Správca môže splniť povinnosti, ak sa vec u úpadcu nachádza pri konaní s odbornou starostlivosťou zistí, že ich splnenie je pre podstatu výhodnejšie. Ak sa vec prevzatá u úpadcu nenachádza, možno nároky v konkurze uplatňovať len prihláškou.

Zabezpečený majetok podlieha konkurzu vtedy, ak sa zabezpečený veriteľ prihlási s právom na oddelené uspokojenie. Konkurznú podstatu netvorí nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka ako aj taký majetok, ktorý nemožno postihnúť v exekúcii

§ 167i

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

(1)  Vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. To neplatí, ak už tvorí konkurznú podstatu iného dlžníka. V prípade stretu viacerých konkurzov, rozhoduje poradie podania návrhov na vyhlásenie konkurzu.

(2)  Do konkurzu, v ktorom do konkurznej podstaty patrí majetok, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, má právo prihlásiť sa každý veriteľ, ktorý by mal právo byť uspokojený z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak súd na návrh dotknutého veriteľa podaným voči správcovi neurčí inak, nezabezpečení veritelia sa z konkurznej podstaty uspokoja pomerne; pri rozhodovaní o prípadnom inom uspokojení dotknutých nezabezpečených veriteľov súd vychádza z ustanovení Občianskeho zákonníka.

(3)  Ak do konkurznej podstaty patrí obydlie dlžníka, ktoré je v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, správca vydá nepostihnuteľnú hodnotu druhého bezpodielového spoluvlastníka druhému bezpodielovému spoluvlastníkovi. Ustanovenia § 167o ods. 3 až 5 sa použijú rovnako.

Komentár k § 167i

Ustanovenie upravuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Jedným z následkov vyhlásenia konkurzu je zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Do podstaty bude patriť celý majetok v BSM, čo je dôsledok úpadku jedného z manželov podávajúci sa aj z hmotného práva (porovnaj Občiansky zákonník).

Poznámka

Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa ustanovení § 143a Občianskeho zákonníka, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Druhý z manželov má právo na náhradovú pohľadávku voči upadnutému manželovi z titulu vyrovnania podielov (Občiansky zákonník).

Poznámka

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Ide však o pohľadávku za konkurznou podstatou. Nie je vylúčené, že upadnutý manžel pohľadávku na vyrovnanie podielov druhému z manželov splní v budúcnosti. Premlčanie nárokov medzi manželmi sa spravuje Občianskym zákonníkom.

Poznámka

Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými deťmi a inými zastúpenými osobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačína ani neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie. To platí aj o právach medzi manželmi.

Osobitne sa upravuje možnosť do konkurzu upadnutého manžela prihlásiť sa aj veriteľom druhého z manželov, ktorí majú právo byť uspokojení z masy BSM.

§ 167j

Súpis majetku konkurznej podstaty

(1)  Správca do 60 dní od vyhlásenia konkurzu vyhotoví súpis. Ak je však vyhlásený konkurz alebo sa vedie konanie o určení splátkového kalendára ohľadom manžela dlžníka a táto okolnosť vyplýva z návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, súd druhému z manželov ustanoví totožného správcu. Ak sa dozvie o novom majetku, súpis bez zbytočného odkladu doplní. Každé doplnenie alebo zmenu súpisu správca zverejní v Obchodnom vestníku.

(2)  Kto tvrdí, že majetok nemal byť zapísaný do súpisu, má právo uplatniť u správcu námietku, ktorú správca zverejní v Obchodnom vestníku. Ak ktorýkoľvek veriteľ prihlásenej pohľadávky trvá na zapísaní majetku do súpisu, môže do 60 dní od zverejnenia námietky v Obchodnom vestníku žiadať od správcu, aby vyzval toho, kto podal námietku, aby podal voči veriteľovi, ktorý trvá na zapísaní majetku do súpisu žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu. Ak tak žiaden veriteľ prihlásenej pohľadávky neurobí, správca majetok zo súpisu vylúči.

(3)  Ustanovenia § 76 a 77 sa použijú primerane.

Komentár k § 167j

Zákon v ustanovení upravuje súpis majetku konkurznej podstaty. Zákon upravuje pravidlo o nevyhnutnosti a lehote na vyhotovenie súpisu.

V odseku 2 sa upravuje osobitný spôsob riešenia excindácie. Správca nebude zaťahovaný do konania o vylučovacej žalobe, čo umožní zníženie nákladov na vedenie konkurzu. Dlžník odovzdal majetok v prospech veriteľov a teda rozsah, v ktorom majú prihlásení veritelia nárok na uspokojenie sa z majetku v konkurznej podstate, musí byť výsledkom aktivity dotknutých veriteľov.

Právo uplatniť u správcu námietku má ten, kto tvrdí, že majetok nemal byť zapísaný do súpisu. Námietku správca zverejní v Obchodnom vestníku. V prípade, že veriteľ prihlásenej pohľadávky trvá na zapísaní majetku do súpisu, môže žiadať od správcu, vyzval toho, kto podal námietku, aby podal voči veriteľovi, ktorý trvá na zapísaní majetku do súpisu žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu. V prípade, že veriteľ prihlásenej pohľadávky tak neurobí, správca majetok zo súpisu vylúči.

§ 167k

Zabezpečený veriteľ

(1)  Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu vtedy, ak sa prihlási prednostný zabezpečený veriteľ.

(2)  Ak sa prihlási len neskorší zabezpečený veriteľ, zaťažený majetok podlieha konkurzu iba vtedy, ak z neho možno predpokladať uspokojenie aj zabezpečeného veriteľa s neskorším zabezpečovacím právom. Hodnota zaťaženého majetku na účely posúdenia, či podlieha konkurzu sa posúdi podľa znaleckého posudku, ktorého vypracovanie zabezpečí správca na podnet a náklady neskoršieho zabezpečeného veriteľa. Ak neskorší zabezpečený veriteľ ani v lehote určenej správcom nezloží preddavok na trovy znaleckého posudku, má sa za to, že zaťažený majetok nepodlieha konkurzu.

(3)  Ak prednostný zabezpečený veriteľ alebo neskorší zabezpečený veriteľ, ktorého uspokojenie možno predpokladať zo zaťaženého majetku, pristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva, zaťažený majetok prestane podliehať konkurzu. Ak tým zabezpečený veriteľ zmarí už oznámený proces speňaženia zaťaženého majetku správcom, je povinný uhradiť správcovi paušálnu odmenu a do konkurznej podstaty náklady, ktoré v súvislosti s tým vznikli.

(4)  Speňažením zaťaženého majetku zanikajú iba zabezpečovacie práva prihláseného zabezpečeného veriteľa a všetky neskoršie zabezpečovacie práva.

(5)  Výťažok správca bez zbytočného odkladu vydá prihláseným zabezpečeným veriteľom podľa poradia ich zabezpečovacích práv mimo rozvrh, ibaže sú tu spory, ktorými môže byť vydanie výťažku dotknuté. Na neprihlásené zabezpečovacie práva sa neprihliada. Z výťažku správca odpočíta svoju odmenu a náklady spojené so speňažením majetku.

(6)  Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu aj vtedy, ak hodnota zaťaženého majetku prevyšuje ťarchy na majetku, do času, kým niektorý zo zabezpečených veriteľov nepristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva. Hodnota zaťaženého majetku na účely posúdenia, či podlieha konkurzu sa posúdi podľa znaleckého posudku, ktorého vypracovanie zabezpečí správca na náklady konkurzu. Do času kým takýto znalecký posudok nie je vyhotovený, má sa za to, že zaťažený majetok nepodlieha konkurzu. Ak v konkurznej podstate nie sú peňažné prostriedky na vyhotovenie znaleckého posudku, správca zabezpečí jeho vyhotovenie, ak ktorýkoľvek veriteľ zloží preddavok na trovy znaleckého posudku.

(7)  Ak oprávnená osoba (§ 167r) so súhlasom dlžníka poskytne do konkurznej podstaty náhradu za hodnotu zaťaženého majetku, ktorá prevyšuje ťarchy na majetku, zaťažený majetok prestane podliehať konkurzu. Aká hodnota má byť poskytnutá do konkurznej podstaty, sa posúdi podľa znaleckého posudku, ktorého vypracovanie zabezpečí správca na podnet a náklady oprávnenej osoby (§ 167r). Ak už takýto znalecký posudok bol správcom vyhotovený, vychádza sa z takéhoto znaleckého posudku. Ak takúto hodnotu poskytla oprávnená osoba (§ 167r), správca bezodplatne prevedie zaťažený majetok na toho, kto takúto hodnotu poskytol. Náklady prevodu a odmeny správcu za prevod nesie nadobúdateľ zaťaženého majetku. Voči nadobúdateľovi zaťaženého majetku sa zabezpečený veriteľ môže domáhať len toho, čoho by sa mohol domáhať voči dlžníkovi.

(8)  Zabezpečený veriteľ, ktorý sa neprihlásil, a ktorého zabezpečovacie právo viazne na majetku dlžníka, bez zbytočného odkladu po tom, čo sa z odbornou starostlivosťou mohol dozvedieť o vyhlásení konkurzu, je povinný oznámiť správcovi výšku zabezpečenej pohľadávky, ktorá môže byť uspokojená zo zaťaženého majetku. Za správnosť týchto údajov zodpovedá zabezpečený veriteľ. Správca pri posúdení hodnoty týchto tiarch vychádza z údajov oznámených zabezpečeným veriteľom.

(9)  Ak správca pri skúmaní majetkových pomerov dlžníka zistí, že na majetku dlžníka viazne zabezpečovacie právo zabezpečeného veriteľa, ktorý nie je veriteľom dlžníka, bez zbytočného odkladu upovedomí zabezpečeného veriteľa o vyhlásení konkurzu.

(10) Ak na zaťaženom majetku viazne aj iná ťarcha ako zabezpečovacie právo, znalecký posudok musí stanoviť aj hodnotu tejto ťarchy.

(11) Ustanovenie § 50 ods. 1 platí rovnako.

Komentár k § 167k

Zákon v ustanovení upravuje zabezpečeného veriteľa.

Konkurz podľa tejto časti zákona je kolektívne konanie zamerané najmä na riešenie dlžníkovho starého nezabezpečeného dlhu. Ako opcia sa však upravuje možnosť (prednostného) zabezpečeného veriteľa prihlásiť sa do konkurzu. Ak tak urobí, zaťažený majetok bude tvoriť konkurznú podstatu.

 

Neskorší zabezpečený veriteľ

V ustanovení sa upravuje pravidlo o prihlásení neskoršieho zabezpečeného veriteľa. V konkurze je zabezpečeným veriteľom len ten, kto má právo na oddelené uspokojenie z reálneho majetku. Ak tu niet majetku, z ktorého môže byť zabezpečený veriteľ uspokojený, treba na neho hľadieť ako na veriteľa nezabezpečeného.

V prípade, že sa prihlási len neskorší zabezpečený veriteľ, zaťažený majetok podlieha konkurzu iba vtedy, ak z neho možno predpokladať uspokojenie aj zabezpečeného veriteľa s neskorším zabezpečovacím právom. Hodnota zaťaženého majetku na účely posúdenia, či podlieha konkurzu, sa posúdi podľa znaleckého posudku, ktorého vypracovanie zabezpečí správca na podnet a náklady neskoršieho zabezpečeného veriteľa. Ak neskorší zabezpečený veriteľ ani v lehote určenej správcom nezloží preddavok na trovy znaleckého posudku, má sa za to, že zaťažený majetok nepodlieha konkurzu.

 

Následky začatia výkonu zabezpečovacieho práva prednostným zabezpečeným veriteľom

Zákon ďalej upravuje pravidlo týkajúce sa následkov začatia výkonu zabezpečovacieho práva prednostným zabezpečeným veriteľom. Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu aj vtedy, ak hodnota zaťaženého majetku prevyšuje ťarchy na majetku, do času, kým niektorý zo zabezpečených veriteľov nepristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva.

Upravujú sa tiež následky skutočnosti, ak blízka osoba dlžníka so súhlasom dlžníka alebo obec, v ktorej katastri sa nehnuteľnosť nachádza so súhlasom dlžníka poskytne do konkurznej podstaty náhradu za hodnotu zaťaženého majetku, ktorá prevyšuje ťarchy na majetku.

§ 167l

Prihlasovanie a popieranie pohľadávok

(1)  Veriteľ (§ 166a a 166c) má právo prihlásiť sa do konkurzu do času, kým správca neoznámi v Obchodnom vestníku, že ide zostaviť rozvrh. Ustanovenia § 29 ods. 1, 2, 4 až 6, 8 až 10, § 30 a 31 sa použijú primerane. Zabezpečený veriteľ úveru na bývanie^25c) je oprávnený sa prihlásiť, iba ak je už pohľadávka z úveru na bývanie v celom rozsahu splatná, alebo ak sa prihlásil zabezpečený veriteľ, ktorého zabezpečovacie právo je skoršie v poradí, o čom správca bez zbytočného odkladu zabezpečeného veriteľa úveru na bývanie písomne upovedomí.

(2)  Prihlásiť sa môže aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako dlžníkovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku dlžníka. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená.

(3)  Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy. Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

(4)  Správca písomne upovedomí každého veriteľa, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v zozname veriteľov, ako aj dotknutého správcu bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov, že bol vyhlásený konkurz. Správca upovedomenie doručuje na adresy uvedené v zozname veriteľov, ktorý zostavil dlžník.

(5)  Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť len iný prihlásený veriteľ. Ustanovenia § 32 ods. 3, 5 až 7, 9, 11, 13 až 16 a 18 sa použijú primerane.

(6)  K zisteniu popretej pohľadávky postačuje uznanie popierajúceho veriteľa, súhlas správcu sa nevyžaduje. Zistenie popretej pohľadávky je voči správcovi účinné až po tom, čo je takéto zistenie pohľadávky správcovi preukázané.

Komentár k § 167l

Ustanovením je upravené prihlasovanie a popieranie pohľadávok.

 

Lehoty a spôsob prihlasovania pohľadávok veriteľov

V ustanovení sú upravené lehoty a spôsob prihlasovania pohľadávok veriteľov. To znamená, že veriteľ má právo prihlásiť sa do konkurzu do času, kým správca neoznámi v Obchodnom vestníku, že ide zostaviť rozvrh. Zabezpečený veriteľ úveru na bývanie podľa zákona o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov je oprávnený sa prihlásiť, iba ak je už pohľadávka z úveru na bývanie v celom rozsahu splatná, alebo ak sa prihlásil zabezpečený veriteľ, ktorého zabezpečovacie právo je skoršie v poradí, o čom správca bez zbytočného odkladu zabezpečeného veriteľa úveru na bývanie písomne upovedomí.

 

Prípad prihlasovania veriteľov

V ustanovení je upravený aj prípad prihlasovania veriteľov, ktorý majú pohľadávku voči inej osobe ako dlžníkovi, ale dlžník túto pohľadávku svojim majetkom zabezpečuje. Prihlášky sa podávajú u správcu v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Pri neskoršom prihlásení veriteľ prichádza o hlasovacie právo. Na rozdiel od konkurzu právnických osôb sa veritelia – fyzické osoby uvedené v zozname záväzkov dlžníkom o vyhlásení konkurzu upovedomujú.

 

Právo veriteľov popierať (navzájom) pohľadávky

Zákon v ustanovení rieši právo veriteľov popierať (navzájom) pohľadávky. V konkurze podľa tejto časti zákona správca pohľadávky nepopiera. Takýto postup je odôvodnený výškou nákladov preskúmavania pohľadávok a trov vedení takýchto konaní správcom, ktoré by zrejme v drvivej väčšine prípadov úplne vyčerpali konkurznú podstatu. Rozsah uspokojenia veriteľov je podmienený ich aktivitou. Popieracie právo sa neposkytuje dlžníkovi, keďže toto konanie sa môže začať len na návrh dlžníka, ktorý je kvalifikovane zastúpený a svoj majetok tak na uspokojenie svojich veriteľov „odovzdal“.

§ 167m

Zástupca veriteľov

(1)  Na účely výkonu práv veriteľov v konkurze vystupuje zástupca veriteľov. Zástupca veriteľov je povinný konať v spoločnom záujme veriteľov, pokynmi veriteľov však nie je viazaný.

(2)  Ak schôdza veriteľov neustanoví iného zástupcu veriteľov, zástupcom veriteľov sa stáva veriteľ prihlásenej pohľadávky s najvyšším počtom hlasov, ktorý o to prejavil záujem u správcu. Ak taký nie je, v konkurze sa postupuje bez zástupcu veriteľov.

(3)  Správca môže zvolať schôdzu veriteľov, ak to považuje za potrebné. Správca zvolá schôdzu veriteľov, ak o to požiada ktorýkoľvek prihlásený veriteľ, ktorý zloží preddavok na trovy konania schôdze veriteľov a uhradí paušálnu odmenu správcu za konanie schôdze veriteľov. Na zvolanie a konanie schôdze veriteľov platia primerane pravidlá o konkurze podľa druhej časti zákona. Do pôsobnosti schôdze veriteľov patrí iba voľba alebo výmena zástupcu veriteľov a schválenie úhrady nákladov šetrení vykonaných správcom na podnet veriteľa.

Komentár k § 167m

Ustanovením sa po novele zákona č. 377/2016 Z. z. upravili pravidlá pre kreovanie veriteľského orgánu, ktorým je v prípade konkurzu fyzických osôb zástupca veriteľov.

 

Zástupca veriteľov

Jeho povinnosťou je konať v spoločnom záujme veriteľov. Zákon však vymedzuje, že zástupca veriteľov nie je zo zákona viazaný pokynmi veriteľov. Zástupcom veriteľov sa stáva veriteľ prihlásenej pohľadávky s najvyšším počtom hlasov, ktorý o to prejavil záujem u správcu, a to v prípade, že zástupca veriteľov nebol ustanovený na schôdzi veriteľov. Ak by aj napriek tomu zástupca zvolený nebol, nakoľko o to nikto neprejavil záujem, tak konkurz pokračuje bez zvoleného zástupcu.

 

Zvolanie schôdze veriteľov

Je len fakultatívne a jeho pôsobnosť je obmedzená potrebami konania.

§ 167n

Speňaženie nehnuteľnosti

(1)  Nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu väčšej hodnoty správca speňaží dražbou za primeraného použitia osobitného predpisu.⁸⁾ Nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu menšej hodnoty správca speňaží ako hnuteľnú vec.

(2)  Najnižším podaním pri speňažení nehnuteľnosti dražbou je suma určená prihláseným zabezpečeným veriteľom, ktorého zabezpečovacie právo je na predmete dražby v poradí najskoršie, alebo zástupcom veriteľov, ak predmet dražby nie je zaťažený zabezpečovacím právom. Pri byte alebo dome, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt, najnižšie podanie nesmie byť nižšie ako ustanovuje osobitný predpis.⁸⁾

Komentár k § 167n

Ustanovením sú upravené pravidlá speňažovania nehnuteľností v konkurze podľa tejto časti zákona.

–   Nehnuteľnosť väčšej hodnoty

Nehnuteľnosťou väčšej hodnoty sa rozumie nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorého súpisová hodnota presahuje 5 000 eur.

–   Majetok väčšej hodnoty

Majetkom väčšej hodnoty sa rozumie majetok, ktorého súpisová hodnota presahuje 2 000 eur.

–   Nehnuteľnosť menšej hodnoty

Nehnuteľnosťou menšej hodnoty, ktorú možno speňažiť ako hnuteľnú vec, sa rozumie nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorého súpisová hodnota nepresahuje sumu 5 000 eur. Za nehnuteľnosť menšej hodnoty sa však nepovažuje nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorému bola uplatnená nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka.

Nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu sa speňažia v zásade dražbou. Nehnuteľnosti menšej hodnoty možno však speňažiť ako hnuteľnú vec. Hranicu určuje vykonávací predpis.

Ustanovením sú upravené pravidlá pre zistenie najnižšieho podania. Ide o sumu určenú prihláseným zabezpečeným veriteľom, ktorého zabezpečovacie právo je na predmete dražby v poradí najskoršie, alebo zástupcom veriteľov, ak predmet dražby nie je zaťažený zabezpečovacím právom

§ 167o

Speňaženie obydlia dlžníka

(1)  Obydlie dlžníka môže správca speňažiť iba dražbou za primeraného použitia osobitného predpisu.⁸⁾

(2)  Obydlie dlžníka nemožno speňažiť, ak by z výťažku po odpočítaní nepostihnuteľnej hodnoty obydlia nebolo možné uspokojiť náklady speňaženia a aspoň sčasti pohľadávky prihlásených veriteľov. Hodnotu obydlia dlžníka určí odhadom správca; ak však ktorýkoľvek veriteľ predloží znalecký posudok a uhradí preddavok na odmenu notára súvisiacu s overením priebehu dražby, vychádza sa zo znaleckého posudku. Ak sa v takom prípade vec nespeňaží, je takýto veriteľ povinný nahradiť náklady speňaženia.

(3)  Ak sa obydlie dlžníka speňažilo, sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia dlžníka správca poukáže mimo rozvrh na bankový účet, ktorý na tento účel v mene a na účet dlžníka zriadil^25ca) (ďalej len „osobitný účet dlžníka“); o tom bez zbytočného odkladu správca poučí dlžníka. Vklad alebo prevod finančných prostriedkov na osobitný účet dlžníka je oprávnený vykonať len správca.

(4)  Finančné prostriedky na osobitnom účte dlžníka nepodliehajú konkurzu, exekúcii ani obdobnému vykonávaciemu konaniu počas 36 mesiacov od jeho zriadenia.

(5)  Dlžník nie je oprávnený počas doby podľa odseku 4 disponovať s osobitným účtom dlžníka, je však oprávnený požiadať banku alebo pobočku zahraničnej banky o výber finančných prostriedkov v hotovosti z takéhoto účtu mesačne najviac do sumy, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ustanovenie osobitného predpisu tým nie je dotknuté.^25cb)

(6)  Ak sa speňažilo obydlie dlžníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, správca zriadi osobitný účet dlžníka aj pre bývalého bezpodielového spoluvlastníka; ustanovenia odsekov 1 až 5 platia rovnako.

Komentár k § 167o

Ustanovením sú upravené osobitné pravidlá pre speňaženie obydlia dlžníka. Obydlie dlžníka možno speňažiť vždy len dražbou, a to bez ohľadu na to, či ide o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec. Ak by výťažok nepostačil krytie na nákladov speňaženia a krytie nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, nemožno obydlie dlžníka vôbec speňažiť (t. j. za týmto účelom udeliť príklep). Inak povedané, je zmysluplné obydlie dlžníka speňažovať len vtedy, ak to má význam pre (aspoň čiastočné) uspokojenie veriteľov. Na účely rozhodnutia sa, či ísť do procesu speňažovania obydlia dlžníka, správca postupuje s odbornou starostlivosťou.

Ak sa obydlie dlžníka speňažilo, výťažok zodpovedajúci nepostihnuteľnej hodnote obydlia sa poukáže na bankový účet dlžníka.

Poznámka

Novelou zákona č. 264/2017 Z. z. sa zmenilo v ustanovení znenie odsekov 3 až 5. V prípade, že sa obydlie dlžníka speňažilo, sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia dlžníka správca poukáže mimo rozvrh na bankový účet, ktorý na tento účel v mene a na účet dlžníka zriadil.

Osobitný účet dlžníka

Osobitným účtom dlžníka je platobný účet, ktorý obsahuje najmenej bankové služby súvisiace s platobným účtom, a to zriadenie, vedenie a zrušenie osobitného účtu dlžníka, vykonávanie platobných operácií, medzi ktoré patrí jednorazový vklad alebo prevod finančných prostriedkov podľa osobitného predpisu v mene euro, jedenkrát za kalendárny mesiac výber finančných prostriedkov z osobitného účtu dlžníka vo výške podľa osobitného predpisu v hotovosti v mieste, kde banka alebo pobočka zahraničnej banky vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné na žiadosť správcu konkurznej podstaty dlžníka zriadiť a viesť osobitný účet dlžníka podľa osobitného predpisu, ak v rámci predmetu svojho podnikania poskytujú bankové služby. Povinnosť viesť osobitný účet dlžníka zaniká uplynutím doby podľa osobitného predpisu. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné informovať majiteľa účtu najneskôr dva mesiace vopred o zániku osobitného účtu dlžníka a o možnosti vyplatenia zostatku finančných prostriedkov alebo ich prevedenia na iný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky a o možnosti zmeny na iný účet, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky takúto zmenu umožňuje. Výška poplatku za osobitný účet dlžníka v minimálnom rozsahu služieb je najviac dve eurá mesačne a účtuje sa na ťarchu zostatku tohto účtu.

Poznámka

Novelou zákona č. 264/2017 Z. z. sa ustanovenie doplnilo odsekom 6, ktorým sa vyjasnila právna úprava v súvislosti so speňažením nepostihnuteľnej hodnoty obydlia druhého z (bývalých) bezpodielových spoluvlastníkov. Takáto osoba, bez ohľadu na to, či na jej majetok bol vyhlásený konkurz, má vo vzťahu k možnosti nakladať s nepostihnuteľnou hodnotou obydlia v zásade rovnaké postavenie ako dlžník.

§ 167p

Speňaženie hnuteľných vecí

(1)  Hnuteľné veci podliehajúce konkurzu správca speňaží ako jeden alebo viac súborov majetku v ponukovom konaní. Na tento účel správca zverejní v Obchodnom vestníku súbor majetku, ktorý ponúka na predaj a lehotu na predkladanie ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako desať kalendárnych dní od zverejnenia ponuky v Obchodnom vestníku. Prihliada sa iba na tie ponuky, kde bola záloha na celú ponúknutú kúpnu cenu v plnom rozsahu zložená záujemcom na účet správcu. Rozhoduje vždy najvyššia ponúknutá kúpna cena. Ak viacerí záujemcovia ponúknu rovnaké plnenie, rozhodne žreb správcu. Vypratanie vecí je povinný zabezpečiť nadobúdateľ na svoje náklady.

(2)  Ak sa hnuteľné veci podliehajúce konkurzu nepodarí speňažiť ani v treťom ponukovom konaní, prestávajú podliehať konkurzu. Ak o takýto súbor hnuteľných vecí prejaví záujem veriteľ prihlásenej pohľadávky, správca ho prevedie tomu veriteľovi prihlásenej pohľadávky, ktorý ponúkne do desiatich dní od skončenia tretieho ponukového konania najvyššiu ponuku. Ak viacerí veritelia prihlásenej pohľadávky ponúknu rovnaké plnenie, rozhodne žreb správcu. Vypratanie vecí je povinný zabezpečiť veriteľ na svoje náklady.

(3)  Na písomný pokyn zástupcu veriteľov alebo dotknutého zabezpečeného veriteľa správca speňaží hnuteľné veci aj iným spôsobom. Ak je dotknutých zabezpečených veriteľov viac, písomný pokyn je oprávnený uložiť ten, ktorého zabezpečovacie právo je v poradí najskoršie.

Komentár k § 167p

Ustanovenie upravuje speňaženie hnuteľných vecí, respektíve sú upravené pravidlá pre speňaženie hnuteľných vecí.

Hnuteľné veci sa v zásade speňažia v ponukovom konaní ako súbor majetku. Zástupca veriteľov, či dotknutý zabezpečený veriteľ však môže navrhnúť aj iný spôsob speňaženia.

 

Ponukové konanie

Správca zverejní v Obchodnom vestníku súbor majetku, ktorý ponúka na predaj a lehotu na predkladanie ponúk. Čo sa týka dĺžky lehota, tak zo zákona nemôže byť kratšia ako desať kalendárnych dní od zverejnenia ponuky v Obchodnom vestníku.

Zásadne ide len o ponuky, pri ktorých bola zložená celá záloha zo strany záujemcu. Rozhodujúcim kritériom je najvyššia ponúknutá kúpna cena. V prípade rovnakého plnenia, ktoré bolo ponúknuté viacerými záujemcami, musí byť rozhodnuté prostredníctvom žrebu.

V prípade, že sa hnuteľné veci podliehajúce konkurzu nepodarí speňažiť ani v treťom ponukovom konaní, prestávajú podliehať konkurzu.

 

Iný spôsob speňaženia

K inému spôsobu speňaženia môže pristúpiť správca, ak tento pokyn dá buď zástupca veriteľov alebo dotknutý zabezpečený veriteľ.

§ 167q

Speňaženie pohľadávok
a iných majetkových hodnôt

(1)  Ak súčasťou konkurznej podstaty sú pohľadávky dlžníka, správca sa ich pokúsi vymôcť; žaloby o ich zaplatenie na súde alebo na inom príslušnom orgáne však nepodáva. Ak sa to správcovi nepodarí ani do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu, pohľadávky speňaží postúpením ako hnuteľné veci. Dojednaniami, ktoré zakazujú alebo obmedzujú postúpenie pohľadávky, správca nie je viazaný. Tieto obmedzenia postúpením pohľadávky zanikajú.

(2)  Pokiaľ je pohľadávka súčasťou konkurznej podstaty, premlčanie spočíva. Premlčanie pokračuje v plynutí, len čo pohľadávka prestane podliehať konkurzu. Prípadné konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka podliehajúca konkurzu, súd alebo iný konajúci orgán preruší až do času, kým pohľadávka prestane podliehať konkurzu.

(3)  Iné majetkové hodnoty správca speňaží obdobne ako hnuteľné veci alebo pohľadávky.

Komentár k § 167q

Ustanovenie upravuje speňaženie pohľadávok a iných majetkových hodnôt.

Zákonom sú upravené pravidlá pre nakladanie s takým majetkom dlžníka, ktorými sú pohľadávky. Správca sa ich pokúsi vymôcť a ak sa to nepodarí do 6 mesiacov, odplatne ich postúpi. Ak ide o peňažnú pohľadávku, v záujme ukončenia konkurzu v čo najkratšom čase sa upravuje pravidlo, že správca žaloby, ktorými by uplatňoval právo na zaplatenie pohľadávky podliehajúcej konkurzu nepodáva. Premlčanie ohľadom nároku počas konkurzu spočíva. Pri iných majetkových hodnotách sa postupuje obdobne ako pri pohľadávkach.

§ 167r

Právo vykúpiť majetok
z konkurznej podstaty

(1)  Oprávnená osoba podľa odseku 4 so súhlasom dlžníka má právo kedykoľvek a ktorúkoľvek časť majetku vykúpiť z konkurznej podstaty za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Ustanovenia o pravidlách speňažovania sa v tom prípade nepoužijú.

(2)  Oprávnená osoba podľa odseku 4 so súhlasom dlžníka má právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty za cenu, ktorá bola dosiahnutá v dražbe, v ponukovom konaní alebo za cenu ponúknutú veriteľom, ak takúto cenu uhradí správcovi do desať dní od skončenia dražby, ponukového konania alebo predloženia ponuky veriteľom.

(3)  Ak so súhlasom dlžníka jeho príbuzný v priamom rade, jeho súrodenec alebo manžel uplatní právo vykúpiť obydlie dlžníka z konkurznej podstaty, nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka sa započíta na úhradu kúpnej ceny.

(4)  Oprávnenou osobou na účely uplatnenia práva vykúpiť majetok z konkurznej podstaty sa rozumie dlžníkov príbuzný v priamom rade, jeho súrodenec, manžel alebo obec, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza.

(5)  Ak sa poruší právo oprávnenej osoby podľa odseku 4 vykúpiť majetok z konkurznej podstaty, má táto osoba právo domáhať sa od nadobúdateľa, aby jej vec ponúkol na predaj. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov od speňaženia veci.

Komentár k § 167r

Ustanovenie upravuje (prioritné) právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty. Dôležitým je k výkupu znalecký posudok, na základe ktorého je stanovená cena majetku z konkurznej podstaty.

Nositeľmi tohto práva sú oprávnené osoby. Toto právo patrí len vymedzenej blízkej osobe dlžníka alebo príslušnej obci. Jeho účinné uplatnenie však vždy predpokladá súhlas dlžníka. Právo možno uplatniť ešte pred vykonaním dražby alebo po vykonaní dražby. Právo výkupu pred speňažením sa realizuje za všeobecnú hodnotu vykupovaných vecí a po speňažení za cenu ponúknutú záujemcom. Správca pri uplatnení práva výkupu oprávnenou osobou nie je viazaný predkupnými právami iných osôb. Porušenie práva vykúpiť majetok má špecifické následky, ktoré sú obdobné (niektorým) následkom porušenia predkupného práva.

Poznámka

V ustanoveniach odseku 1, 2 a 5 sa novelou zákona č. 377/2016 Z. z. spresnil použitý pojem oprávnená osoba z dôvodu odlíšenia tohto pojmu od pojmu oprávnená osoba používaného v zmysle ustanovenia čl. I bod 23 § 167a ods. 1 písm. a) a § 167.

§ 167s

Predkupné právo

Pri speňažení majetku správca nie je viazaný predkupným právom; osobe oprávnenej z  predkupného práva zriadeného ako vecné právo, však predkupné právo zostáva zachované.

Komentár k § 167s

Ustanovením sa upravili účinky speňažovania vo vzťahu k predkupným právam. Správca nie je predkupnými právami viazaný, ak však ide o práva vecno-právnej povahy, tieto zostávajú dotknutým oprávneným zachované.

§ 167t

Náklady konkurzu

(1)  Nákladmi konkurzu sú a uspokojujú sa z výťažku určeného na uspokojenie nezabezpečených veriteľov v tomto poradí

a) odmena správcu a náklady speňaženia a rozvrhu výťažku,

b) nevyhnutné výdavky správcu spojené s vedením konkurzu,

c) náklady spojené so správou majetku podliehajúceho konkurzu,

d) preddavok na trovy znaleckého posudku,

e) úhrada nákladov šetrení vykonaných správcom na podnet veriteľa v sume schválenej zástupcom veriteľov alebo schôdzou veriteľov.

(2)  Správca zodpovedá veriteľom prihlásenej pohľadávky za škodu spôsobenú neúčelne, nehospodárne alebo nedôvodne vynaloženými nákladmi.

Komentár k § 167t

Ustanovenie striktne vymedzuje náklady konkurzu (v konkurze podľa druhej časti zákona ide o tzv. pohľadávky proti podstate). Upravila sa novelou zákona č. 377/2016 Z. z. priorita jednotlivých nákladov a upravila sa osobitná zodpovednosť správcu za škodu spôsobenú neúčelne nehospodárne alebo nedôvodne vynaloženými nákladmi.

 

Poradie nákladov

–   odmena správcu a náklady speňaženia a rozvrhu výťažku,

–   nevyhnutné výdavky správcu spojené s vedením konkurzu,

–   náklady spojené so správou majetku podliehajúceho konkurzu,

–   preddavok na trovy znaleckého posudku,

–   úhrada nákladov šetrení vykonaných správcom na podnet veriteľa v sume schválenej zástupcom veriteľov alebo schôdzou veriteľov.

§ 167u

Rozvrh výťažku

(1)  Správca bez zbytočného odkladu po speňažení konkurznej podstaty a ukončení všetkých sporov, ktorými môže byť rozvrh výťažku dotknutý, najskôr však 60 dní od vyhlásenia konkurzu, pripraví rozvrh výťažku. Zámer zostaviť rozvrh správca oznámi v Obchodnom vestníku.

(2)  Z výťažku najprv odpočíta náklady konkurzu, potom prípadnú nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, potom pomerne uhradí prihlásené pohľadávky detí dlžníka na výživné a zostatok pomerne rozdelí medzi všetkých prihlásených veriteľov podľa výšky ich zistených pohľadávok. Náklady uspokojenia nesie každý veriteľ sám.

(3)  Plnenia, pri ktorých sa správcovi nepodarí zistiť bankový účet alebo adresu veriteľa ani do troch mesiacov od zostavenia rozvrhu výťažku, pripadnú štátu. Tieto plnenia správca poukáže na účet súdu, ktorý vyhlásil konkurz.

(4)  Správca zodpovedá veriteľom za škodu, ktorú im spôsobí tým, že rozvrh výťažku bol realizovaný v rozpore s pravidlami ustanovenými týmto zákonom, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

Komentár k § 167u

Zákon v ustanovení upravuje osobitné pravidlá pre rozvrhnutie výťažku zo správy a speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Osobitné pravidlá sú zamerané na zjednodušenie procesu a zníženie nákladov. Správca

–   najprv odpočíta náklady konkurzu,

–   potom prípadnú nepostihnuteľnú hodnotu obydlia,

–   potom pomerne uhradí prihlásené pohľadávky detí dlžníka na výživné a 

–   zostatok pomerne rozdelí medzi všetkých prihlásených veriteľov podľa výšky ich zistených pohľadávok.

Každý veriteľ je povinný priebežne aktualizovať svoje údaje u správcu. Upravuje sa osobitná zodpovednosť správcu za realizáciu rozvrhu v rozpore so zákonnými pravidlami.

Poznámka

Novelou zákona č. 377/2016 Z. z. sa slovo „schválenia“ nahradilo slovom „zostavenia“, pričom išlo o spresňujúcu zmenu, v konkurze sa rozvrh výťažku neschvaľuje, preto začiatok plynutia lehoty podľa navrhovaného znenia by mohol byť zmätočný.

§ 167v

Zrušenie konkurzu

(1)  Správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil.

(2)  Správca bez zbytočného odkladu oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí aj vtedy, ak zistí, že sa do 90 dní od vyhlásenia konkurzu neprihlásil žiadny veriteľ alebo postavenie všetkých veriteľov ako účastníkov konania zaniklo. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje.

(3)  Konkurz sa zrušuje tiež uznesením, ktorým súd zastaví konanie z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu. V uznesení rozhodne aj o zrušení oddlženia. Premlčacia lehota pri pohľadávkach, ktoré mohli byť uplatnené v konkurze prihláškou neuplynie skôr ako tri roky od zastavenia konania. Voči tomuto rozhodnutiu je dlžník oprávnený podať odvolanie.

(4)  Zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov. Zanikajú tiež účinky podľa § 167b ods. 1, § 167c ods. 2 a 3 a § 167d. Platnosť a účinnosť úkonov vykonávaných počas konkurzu tým nie je dotknutá. Ak má správca majetok alebo dokumentáciu patriacu dlžníkovi, po zrušení konkurzu ich bez zbytočného odkladu vráti dlžníkovi, prípadne niektorému z dedičov dlžníka.

(5)  Ak bol konkurz zrušený, súd zastaví konanie o určenie popretej pohľadávky.

Komentár k § 167v

Ustanovenie upravuje zrušenie konkurzu po novele zákona č. 377/2016 Z. z.

Zrušenie konkurzu po splnení rozvrhu výťažku alebo pre nedostatok majetku predstavujú základné spôsoby jeho skončenia. V prípade, že bol konkurz zrušený, súd zastaví konanie o určenie popretej pohľadávky.

Poznámka

Novelou zákona č. 264/2017 Z. z. sa precizovali časové lehoty pre povinnosť správcu v Obchodnom vestníku oznámiť, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie by správca nemal uskutočniť skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. V opačnom prípade by veriteľom odňal ich práva.

O zrušení konkurzu nerozhoduje súd, ale správca, a to tým, že vydá oznámenie o skončení konania prostredníctvom zápisu do Obchodného vestníka. Konkurz sa skončí aj vtedy, ak sa do 90 dní neprihlási žiaden veriteľ dlžníka.

 

Nie sú predpoklady na konkurz

V ustanovení sa upravuje skončenie konkurzu súdom pre dôvod, že tu nie sú na konkurz predpoklady. Zároveň dochádza aj k rozhodnutiu o zrušení oddlženia. Premlčacia lehota pri pohľadávkach, ktoré mohli byť uplatnené v konkurze prihláškou, neuplynie skôr, ako tri roky od zastavenia konania. Zákon umožňuje podať odvolanie.

 

Účinky zrušenia konkurzu

Ustanovením sú upravené osobitne účinky zrušenia konkurzu. Zrušenie konkurzu sa však nedotýka oddlženia dlžníka, okrem prípadu, ak tu nie sú predpoklady pre konkurz. Samotným zrušením dochádza aj k zániku funkcie správcu a zástupcu veriteľov.

§ 167w

Smrť dlžníka

Ak dlžník počas konkurzu podľa tejto časti zomrie, súd pokračuje v konaní. Ustanovenia § 104 sa použijú primerane.

Komentár k § 167w

Zákon osobitne upravuje následky smrti dlžníka na prebiehajúci konkurz. Upravuje sa ten následok, že súd pokračuje v konaní. Nie je zmysluplné, aby sa konanie vecne presunulo do dedičského konania, kde by musela byť nariadená len likvidácia predlženého dedičstva.

TRETIA HLAVA

SPLÁTKOVÝ KALENDÁR

§ 168

Návrh na určenie splátkového kalendára

(1)  Návrh na určenie splátkového kalendára podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou.

(2)  Návrh na určenie splátkového kalendára sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127 Civilného sporového poriadku a  iných náležitostí ustanovených týmto zákonom, návrh na určenie splátkového kalendára obsahuje

a) dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie,

b) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom,

c) zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch,

d) zoznam záväzkov,

e) prehľad doterajších príjmov a výdavkov dlžníka za uplynulých päť rokov,

f) prehľad očakávaných výdavkov a príjmov dlžníka v nasledujúcich piatich rokoch a

g) posledných päť daňových priznaní^25d) dlžníka, ak boli podané,

h) vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti,

  i) doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

(3)  Dlžník v návrhu na určenie splátkového kalendára musí uviesť údaje o svojom zriadenom bankovom účte. Ak súčasťou zoznamu aktuálneho majetku dlžníka je dlžníkov byt alebo nebytový priestor, dlžník v návrhu musí uviesť identifikačné údaje správcu bytového domu, v ktorom sa dlžníkov byt alebo nebytový priestor nachádza alebo identifikačné údaje spoločenstva vlastníkov bytov.

Komentár k § 168

Ustanovením je upravený návrh na určenie splátkového kalendára. Druhým spôsob riešenia úpadku fyzických osôb je splátkový kalendár. Návrh na určenie splátkového kalendára sa podáva na predpísanom tlačive a oprávneným ho podať je dlžník, ktorý je fyzickou osobou. Jeho povinnosťou je v návrhu uviesť údaje o svojom zriadenom bankovom účte, údaje správcu bytového domu, v ktorom sa dlžníkov byt alebo nebytový priestor nachádza alebo identifikačné údaje spoločenstva vlastníkov bytov.

Náležitosti návrhu dlžníka.

Ustanovením sú vymedzené náležitosti návrhu, ktorý sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. K náležitostiam patria:

–   všeobecné náležitosti návrhu,

–   dlžníkov životopis,

–   opis aktuálnej životnej situácie dlžníka,

–   zoznam osôb spriaznených s dlžníkom,

–   zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty,

–   zoznam záväzkov,

–   prehľad príjmov a výdavkov dlžníka za uplynulých päť rokov,

–   prehľad očakávaných výdavkov a príjmov dlžníka v nasledujúcich piatich rokoch,

–   posledných päť daňových priznaní dlžníka v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,

–   vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti,

–   doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

Poznámka

Novelou zákona č. 377/2016 Z. z sa zaviedlo pravidlo, podľa ktorého, lustráciu ohľadom exekučného konania vykonáva dlžník, ktorý má o tom lepšiu vedomosť. Súd nebude vždy schopný zistiť, či ohľadom dlžníka prebieha exekúcia, najmä ak pôjde napríklad o daňovú exekúciu, prípadne exekúciu sociálnej poisťovne.

§ 168a

Poskytnutie ochrany pred veriteľmi

(1)  Súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na určenie splátkového kalendára poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi a ustanoví správcu, ak zistí, že

a) návrh podala oprávnená osoba,

b) návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti,

c) dlžník je v súlade s týmto zákonom riadne zastúpený,

d) dlžník je platobne neschopný; súd vychádza z vyhlásenia dlžníka, ibaže existuje dôvodná pochybnosť o jeho pravdivosti,

e) od posledného poskytnutia ochrany pred veriteľmi uplynuli aspoň tri roky,

f) nebráni tomu v minulosti vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár.

(2)  Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 1, súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na určenie splátkového kalendára, návrh odmietne alebo konanie zastaví.

(3)  V uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd uloží dlžníkovi, aby na účet správcu zložil preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania. Ak tak dlžník neurobí ani do siedmych dní od výzvy správcu, správca to oznámi v Obchodnom vestníku. Oznámením v  Obchodnom vestníku sa konanie končí.

Komentár k § 168a

Ustanovením je upravené poskytnutie ochrany pred veriteľmi.

Podobne ako v reštrukturalizácii dlžník pri návrhu na splátkový kalendár dostáva ochranu pred veriteľmi po formálnom preskúmaní návrhu dlžníka súdom. Súd pri poskytnutí ochrany pred veriteľmi ustanoví náhodným výberom správcu a uloží dlžníkovi zložiť zálohu na trovy správcu.

Podmienkami, kedy k tomu dochádza, patrí, že návrh bol podaný oprávnenou osobou, pričom spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, tiež že má dlžník zástupcu, je platobne neschopným na základe jeho vyhlásenia, zároveň od posledného poskytnutia ochrany pred veriteľmi uplynuli aspoň tri roky a nebráni tomu v minulosti už vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár. Čo by len jedna podmienka splnená nebola, tak dochádza k zastaveniu konania v súlade s týmto ustanovením.

Nezloženie zálohy má za následok ukončenie konania a aj ukončenie ochrany pred veriteľmi.

§ 168b

Účinky ochrany pred veriteľmi

(1)  Poskytnutím ochrany pred veriteľmi sa odkladajú všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadom pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom (§ 166a) alebo pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§ 166b). Ak súd určí splátkový kalendár, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu v exekučnom konaní rozhodlo o zastavení exekúcie.

(2)  Dlžník má právo po poskytnutí ochrany pred veriteľmi jeden krát písomne žiadať dražobníka o odklad dražby svojho obydlia navrhnutej zabezpečeným veriteľom. Ak tak dlžník urobí, dražba sa môže uskutočniť až po uplynutí šiestich mesiacov od doručenia žiadosti. Na takúto dražbu sa použijú primerane ustanovenia o opakovanej dražbe.^25e)

(3)  Účinky ochrany pred veriteľmi nastupujú zverejnením uznesenia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi v Obchodnom vestníku. Tieto účinky zanikajú skončením konania.

Komentár k § 168b

Zákonom sú upravené osobitné účinky ochrany pred veriteľmi. Tieto účinky spočívajú v odklade exekúcií a osobitnom práve dlžníka žiadať odklad dražby svojho obydlia. Ide o všetky exekúcie týkajúce sa pohľadávok, pričom zákon nevylučuje ich uspokojenie na základe stanoveného splátkového kalendára.

Poznámka

Novelou zákona č. 373/2018 Z. z. sa znenie odseku 1 doplnilo z dôvodu odstránenia legislatívnej chyby, na základe čoho môžu byť pohľadávky dlžníka, ktorý podlieha ochrane v súlade s týmto zákonom, vylúčené z uspokojenia. Ide o príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. Zároveň sa nevymáhateľnosť nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

Odklad dražby

Zákon umožňuje dlžníkovi po poskytnutí ochrany pred veriteľmi na odklad dražby jeho obydlia. O odklad však musí písomne požiadať dražobníka, a to len jedenkrát. A bude jeho žiadosti vyhovené, tak konanie dražby pokračuje až po šiestich mesiacoch odo dňa doručenia žiadosti. Uplatňuje sa v tomto prípade znenie o opakovanej dražbe.

 

Opakovaná dražba

Uskutoční sa na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby. Opakovanú dražbu nie je možné vykonať, ak dražobník upustil od dražby alebo ak bola dražba neplatná. Uzavretie zmluvy o vykonaní opakovanej dražby nie je podmienkou na vykonanie opakovanej dražby, ak ide o majetok štátu alebo územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom orgán štátnej správy alebo územnej samosprávy. Ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby so stanovenými náležitosťami v registri dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o konaní opakovanej dražby. V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj stanoveným osobám.

§ 168c

Zostavenie návrhu
splátkového kalendára

(1)  Správca do 45 dní od zloženia preddavku na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania preskúma pomery dlžníka a podľa toho zostaví návrh splátkového kalendára.

(2)  Pri zostavení návrhu splátkového kalendára sa prihliadne najmä na

a) pomer záväzkov k hodnote majetku,

b) dôvody, ktoré boli príčinou platobnej neschopnosti dlžníka,

c) plnenie nedotknutých pohľadávok,

d) úsilie, ktoré dlžník vynaložil v minulosti na uspokojenie veriteľov,

e) príjmové možnosti dlžníka,

f) zdravotné, rodinné a sociálne pomery, vek a vzdelanie dlžníka.

(3)  Horná hranica splátok nesmie presiahnuť predpokladaný príjem dlžníka znížený o nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a jeho vyživovaných osôb, na plnenie vyživovacej povinnosti dlžníkom a na plnenie oddlžením nedotknutých pohľadávok.

(4)  Uspokojenie nezabezpečených veriteľov v návrhu splátkového kalendára sa vyjadrí kvótou určenou celkovým percentom z pohľadávok, ktoré dlžník zaplatí každému nezabezpečenému veriteľovi počas nasledujúcich piatich rokov. Uspokojenie nesmie byť nižšie ako 30 % z nezabezpečenej pohľadávky. To platí aj pre uspokojenie veriteľa, ktorého pohľadávka je zabezpečená iba majetkom tretej osoby.

(5)  Návrh splátkového kalendára musí obsahovať aspoň o 10 % vyššie uspokojenie nezabezpečených veriteľov, ako by dosiahli v konkurze podľa tejto časti zákona. Ak žiaden z nezabezpečených veriteľov nepodal na súde námietku, má sa za to, že návrh splátkového kalendára takéto uspokojenie poskytuje.

(6)  Návrh splátkového kalendára musí byť zostavený tak, aby bol splniteľný vzhľadom na možnosti dlžníka, najmä s prihliadnutím na jeho budúce príjmy, nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a jeho vyživovaných osôb, na plnenie vyživovacej povinnosti dlžníkom a na plnenie oddlžením nedotknutých pohľadávok.

(7)  Ak pomery dlžníka neumožňujú zostaviť splátkový kalendár, správca to oznámi v Obchodnom vestníku. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konanie končí. Ak pomery dlžníka neumožňujú zostaviť splátkový kalendár, správca odporučí dlžníkovi, aby podal návrh na vyhlásenie konkurzu.

Komentár k § 168c

Ustanovením je upravené zostavenie návrhu splátkového kalendára.

Po ustanovení do funkcie správca zostaví návrh splátkového kalendára. Lehota je stanovená v dĺžke 45 dní. Za tým účelom preskúma pomery dlžníka, pričom prihliadne najmä na skutočnosti, medzi ktoré patrí pomer záväzkov k hodnote majetku, dôvody, ktoré boli príčinou platobnej neschopnosti dlžníka, plnenie nedotknutých pohľadávok, úsilie, ktoré dlžník vynaložil v minulosti na uspokojenie veriteľov, príjmové možnosti dlžníka, zdravotné, rodinné a sociálne pomery, vek a vzdelanie dlžníka.

Nie pri každom dlžníkovi je možné zostaviť splátkový kalendár. Dlžník musí byť v stave uspokojiť nezabezpečené pohľadávky aspoň v kvóte 30 % a celkovo sa im musí dostať aspoň toľko, koľko by bola ich kvóta uspokojenia v konkurze plus 10 %.

Návrh splátkového kalendára musí byť splniteľný, čo znamená, že pri zostavení sa berie ohľad na všetky možnosti dlžníka

–   prihliada sa na jeho príjem, respektíve budúci príjem,

–   do úvahy sa berú všetky výdavky dlžníka súvisiace s jeho bývaním a základnými životnými potrebami vrátane vyživovania blízkych osôb,

–   vyživovaciu povinnosť,

–   plnenie oddlžením nedotknutých pohľadávok.

Ak by pomery dlžníka splátkový kalendár neumožnili zostaviť, správca túto skutočnosť oznámi v Obchodnom vestníku a konanie končí. Konanie sa automaticky nepreklopí do riešenia úpadku konkurzom, keďže na podanie návrhu na konkurz je oprávnený len dlžník.

§ 168d

Oznámenie o zostavení návrhu
splátkového kalendára

(1)  Správca bez zbytočného odkladu oznámi v Obchodnom vestníku, že zostavil návrh splátkového kalendára spolu s percentom, v ktorom sa navrhuje uspokojenie nezabezpečených veriteľov. Každý, kto tvrdí, že je veriteľ, má právo nahliadať do návrhu splátkového kalendára.

(2)  Každý veriteľ, ktorý môže byť splátkovým kalendárom dotknutý, môže podať u správcu do 90 dní od zverejnenia oznamu v Obchodnom vestníku námietku. Len čo táto lehota uplynie, správca predloží návrh splátkového kalendára spolu s námietkami veriteľov súdu. K námietkam veriteľov sa správca vyjadrí. Ak je to vhodné, správca zabezpečí aj vyjadrenie dlžníka. Ak k tomu smerujú námietky veriteľov, správca môže upraviť návrh splátkového kalendára v prospech veriteľov.

Komentár k § 168d

Oznámenie o zostavení splátkového kalendára je upravené v tomto ustanovení zákona po novele č. 377/2016 Z. z.

V prípade, že sa podarí zostaviť splátkový kalendár, správca to oznámi v Obchodnom vestníku. Podstatou zostavenia splátkového kalendára je určenie kvóty pre uspokojenie nezabezpečených veriteľov. Zákon zároveň stanovil možnosť pre veriteľa nahliadať do návrhu splátkového kalendára.

 

Podanie námietok

Každý nezabezpečený veriteľ, ktorý môže byť dotknutý splátkovým kalendárom, môže v určenej lehote podať námietky proti rozhodnutiu, ktorým sa určuje kvóta (veritelia sa neprihlasujú do konania a tak za veriteľa treba považovať v zásade každého, kto túto okolnosť tvrdí a osvedčuje). Na námietky môže správca upraviť návrh splátkového kalendár v prospech veriteľov. Každopádne, o kvóte rozhodne po preskúmaní námietok veriteľov v konečnom dôsledku súd. Návrh splátkového kalendára sa predkladá spolu s námietkami veriteľov na príslušný súd na schválenie (určenie splátkového kalendára).

Poznámka

Novelou zákona č. 377/2016 Z. z. sa precizovala právna úprava precizovala tak, aby bol súd dostatočne oboznámený s návrhom splátkového kalendára. Za týmto účelom je správca povinný predložiť súdu návrh splátkového kalendára spolu s námietkami veriteľov a s jeho vyjadreniami k nim.

§ 168e

Určenie splátkového kalendára

(1)  Súd určí splátkový kalendár, ak nie sú dôvody na zastavenie konania. Pri určení splátkového kalendára súd vychádza z návrhu správcu, pravidiel pre zostavenie návrhu splátkového kalendára, pričom prihliadne aj na námietky veriteľov a na iné známe okolnosti. Na oneskorene podané námietky súd neprihliada.

(2)  Ak sú podané námietky, súd spravidla vypočuje správcu. Môže nariadiť aj pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Ak nenariadi pojednávanie, súd rozhodne do 30 dní od predloženia úplného návrhu splátkového kalendára. Ak návrh nie je úplný, bezodkladne vyzve správcu, aby návrh doplnil alebo opravil, prípadne môže vrátiť návrh správcovi na prepracovanie.

(3)  Ak bolo nariadené pojednávanie, ten, kto podal námietku, má právo sa k návrhu splátkového kalendára na pojednávaní vyjadriť, ak sa pojednávania zúčastní. Neúčasť toho, kto podal námietku na pojednávaní, nie je dôvodom na odročenie pojednávania.

(4)  Ak súd zistí, že pomery dlžníka neumožňujú určiť splátkový kalendár, konanie zastaví. Súčasne v uznesení poučí dlžníka o možnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Komentár k § 168e

Podstatou konania o oddlžení splátkovým kalendárom je určenie splátkového kalendára upravené týmto ustanovením.

Súd vychádza z návrhu správcu, nie je ním však viazaný. Prihliadne na námietky veriteľov a na okolnosti, ktoré v konaní vyjdú najavo. Na prejednanie návrhu splátkového kalendára môže nariadiť výnimočne pojednávanie. Ak súd zistí, že sú tu predpoklady pre určenie splátkového kalendára, určí ho ustanovením kvóty pre nezabezpečených veriteľov.

 

Nariadenie pojednávania

Keďže pojednávanie je len fakultatívne, súd určuje, či pojednávanie nariadi alebo nie. Pri nariadení pojednávania má 30 dňové lehotu na rozhodnutie o návrhu splátkového kalendára. V prípade zistenia neúplného návrhu je správca vyzvaný na doplnenie a prípadnú opravu a v niektorých prípadoch na celé prepracovanie návrhu.

V záujme zamedzovania špekuláciám veriteľov sa ustanovilo, že prípadná neúčasť toho, kto uplatnil námietku na pojednávaní, nie je dôvodom na odročenie pojednávania na iný termín.

§ 168f

Termíny splátok

(1)  Ak celkové plnenie pre nezabezpečeného veriteľa podľa splátkového kalendára

a) presiahne sumu 6 000 eur, dlžník je povinný poskytovať splátky veriteľovi mesačne, najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca,

b) nepresiahne sumu 6 000 eur, ale presiahne sumu 1 200 eur, dlžník je povinný poskytovať splátky veriteľovi polročne, najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho polroka,

c) nepresiahne sumu 1 200 eur, ale presiahne sumu 100 eur, dlžník je povinný poskytovať splátky veriteľovi ročne, najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho roka,

d) nepresiahne sumu 100 eur, dlžník je povinný poskytnúť splátku veriteľovi jedným plnením, najneskôr posledný deň piateho roku plnenia splátkového kalendára.

(2)  Plnenie splátkového kalendára začína prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol určený splátkový kalendár.

(3)  Plnenie splátkového kalendára pri pohľadávke zabezpečenej majetkom, ktorý patrí dlžníkovi, začína prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k zániku zabezpečovacieho práva. Na neuspokojenú časť pôvodne zabezpečenej pohľadávky je dlžník povinný splniť veriteľovi kvótu určenú súdom.

(4)  Dlžník sa po určení splátkového kalendára môže písomne dohodnúť s veriteľom na inej lehote splatnosti splátok.

(5)  Ak pred určením splátkového kalendára začalo súdne konanie alebo iné konanie o zaplatenie pohľadávky, ktorá môže byť uspokojená iba splátkovým kalendárom (§ 166a), takéto konanie pokračuje i naďalej. Rozhodnutie, ktoré zaväzuje dlžníka zaplatiť pohľadávku však možno vykonať iba v rozsahu a v lehotách podľa splátkového kalendára.

Komentár k § 168f

Ustanovením sú stanovené termíny splátok, ktoré boli vymedzené v rámci splátkového kalendára.

Upravili sa teda zákonné pravidlá pre termíny a výšku splátok podľa splátkového kalendára, ktorý súd určil. Osobitne sa upravuje splatnosť zabezpečených pohľadávok, ktoré sú zabezpečené majetkom, ktorého hodnota nedosahuje výšku zabezpečenej pohľadávky (v časti je teda pohľadávka nezabezpečená). Pokiaľ ide o časť pohľadávky, ktorá nie je zabezpečená, bude povinnosťou dlžníka na jej uspokojenie vysplácať príslušnú kvótu. Čo sa týka začatia plnenia splátkového kalendára, začína prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol určený splátkový kalendár.

Termíny na plnenie splátkového kalendára sú buď na mesačnej báze, polročnej, ročnej alebo päťročnej, a to vzhľadom na sumu celkového plnenia stanoveného splátkovým kalendárom.

 

Dohoda

Pripúšťa sa tiež dohoda dlžníka s veriteľmi po určení splátkového kalendára o iných lehotách splatnosti, ako sú „zákonné“.

 

Následok určenia splátkového kalendára

Ustanovenie tiež rieši následok určenia splátkového kalendára na prebiehajúce základné konania. Určenie splátkového kalendára na tieto konania nemá v zásade vplyv. V rozhodnutí, ktorým sa veriteľovi priznáva právo voči dlžníkovi, možno poukázať na rozhodnutie o určení splátkového kalendára.

§ 168g

Smrť dlžníka

Ak dlžník počas konania o určenie splátkového kalendára zomrie, súd konanie zastaví.

Komentár k § 168g

V súlade s týmto ustanovením, ak pri splátkovom kalendári dlžník zomrie, konanie treba zastaviť.

§ 168h

Vyhlásenie konkurzu

Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka sa splátkový kalendár stáva neúčinný.

Komentár k § 168h

Zákonom sú upravené následky vyhlásenia konkurzu na splátkový kalendár.

ŠTVRTÁ HLAVA

NIEKTORÉ PROCESNÉ USTANOVENIA

§ 169

Účastníci konania

(1)  Účastníkom konania je dlžník (úpadca). V konkurze sú účastníkmi konania aj veritelia, ktorí si v konkurze spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. V konaní o určení splátkového kalendára sú účastníkmi konania aj veritelia, ktorí podali voči návrhu splátkového kalendára námietky.

(2)  Účastníkom konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má konať a rozhodovať; tieto osoby sú účastníkmi konania len pre tú časť konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich právach a povinnostiach.

(3)  Zmena v osobe veriteľa je v konkurze účinná po písomnom oznámení pôvodného veriteľa správcovi o zmene v osobe veriteľa. V konkurze podľa tejto časti zákona je postúpenie pohľadávky účinné iba vtedy, ak sa postúpi celá prihlásená pohľadávka. V pochybnostiach platí, že pôvodný veriteľ postúpil celú prihlásenú pohľadávku. O vstupe nového veriteľa do konania alebo o potvrdení prechodu pohľadávky súd nerozhoduje.

(4)  Ustanovenia § 27 ods. 1 písm. b), c), f) až h) a § 27 ods. 2 a 3 sa použijú primerane.

Komentár k § 169

Ustanovením sú vymedzení účastníci konania. Pre potreby konania o oddlžení sa osobitne upravuje účastníctvo a zmeny v osobách veriteľov po začatí konania. Pri sukcesii do práv pôvodného veriteľ nerozhoduje súd.

Poznámka

Po novele zákona č. 377/2016 Z. z. sa sprecizovala právna úprava za účelom spresnenia postavenia veriteľa, ktorý podal námietku voči návrhu splátkového kalendára. Výslovne sa tiež upravilo, že takýto veriteľ má postavenie účastníka konania.

Účastník konania

–   dlžník, respektíve úpadca,

–   veritelia v konkurze, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky,

–   veritelia v konaní o určení splátkového kalendára, ktorí podali voči návrhu splátkového kalendára námietky,

–   ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má konať a rozhodovať.

 

Zmena v osobe veriteľa

V rámci konkurzu je táto zmena účinná po písomnom oznámení pôvodného veriteľa správcovi o zmene v osobe veriteľa.

Postúpenie pohľadávky je účinné v prípade postúpenia celej prihlásenej pohľadávky. V pochybnostiach platí, že pôvodný veriteľ postúpil celú prihlásenú pohľadávku. O vstupe nového veriteľa do konania alebo o potvrdení prechodu pohľadávky súd nerozhoduje.

§ 170

Neúplný alebo nezrozumiteľný návrh

Súd nevyzýva dlžníka na opravu alebo doplnenie návrhu na vyhlásenie konkurzu, alebo návrhu na určenie splátkového kalendára.

Komentár k § 170

Po novele zákona č. 377/2016 Z. z. upravuje neúplný alebo nezrozumiteľný návrh, pričom sa osobitne upravilo odstraňovanie vád neúplných alebo nesprávnych podaní dlžníka. Ide o výnimku zo všeobecnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku, ktorá sa inak použije subsidiárne. Použije sa aj na riešenie následkov neúplného alebo nezrozumiteľného návrhu.

§ 171

Nepríslušný súd

Súd skúma miestnu príslušnosť iba do vyhlásenia konkurzu alebo do poskytnutia ochrany pred veriteľmi; inak sa pri skúmaní miestnej príslušnosti postupuje podľa Civilného mimosporového poriadku.

Komentár k § 171

Nepríslušný súd je predmetom úpravy tohto ustanovenia.

Pri skúmaní príslušnosti sa v zásade postupuje podľa ustanovení civilného mimosporového poriadku a teda miestna príslušnosť sa skúma z úradnej povinnosti.

§ 171a

Späťvzatie návrhu

(1)  Návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára možno vziať späť do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo uznesenia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi; na neskôr podané späťvzatie návrhu súd neprihliada.

(2)  Ak je návrh vzatý späť, súd konanie zastaví.

Komentár k § 171a

Ustanovenie upravuje späťvzatie návrhu, čiže je upravená možnosť dlžníka vziať späť návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára. Súd v takom prípade konanie zastaví. K späťvzatiu návrhu môže dôjsť až do vydania uznesenia. V prípade, že by došlo k späťvrzatiu po vydaní uznesenia, zo strany súdu nedochádza k jeho prihliadnutiu. Rozhodnutie o návrhu túto možnosť konzumuje.

§ 171b

Litispendencia

Ak počas konkurzného konania alebo konania o návrhu na určenie splátkového kalendára je podaný ďalší návrh, súd konanie o ďalšom návrhu zastaví.

Komentár k § 171b

Ustanovením je upravený osobitne postup pri litispendencii. Ak súd koná o návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo o určení splátkového kalendára, neskoršie návrhy v tej istej veci nie sú prípustné.

§ 171c

Centrum hlavných záujmov

(1)  Ak má súd pochybnosti, či dlžník má na území Slovenskej republiky centrum hlavných záujmov,^3b) kedykoľvek počas konania vypočuje dlžníka, najmä ak ide o cudzieho štátneho príslušníka.

(2)  Ak súd zistí, že dlžník nemá na území Slovenskej republiky centrum hlavných záujmov,^3b) konanie zastaví, a ak už rozhodol o oddlžení, rozhodne aj o zrušení oddlženia. Voči tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Komentár k § 171c

Ustanovenie upravuje centrum hlavných záujmov. Súd ex offo skúma, či dlžník, ktorý začína insolvenčné konania, má na území členského štátu tzv. centrum hlavných záujmov. Ak by to tak nebolo, treba konanie zastaviť.

Zákon umožňuje kedykoľvek počas konania vypočuť dlžníka. V prípade, že došlo už predtým k rozhodnutiu o oddlžení, dochádza k rozhodnutiu aj o zrušení oddlženia. Zákon tiež umožňuje podať odvolanie.

Centrum hlavných záujmov je upravené Čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.

Poznámka

Právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka. Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. V prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby sa za centrum hlavných záujmov považuje hlavné miesto jej podnikania, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa hlavné miesto podnikania fyzickej osoby neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. V prípade akejkoľvek inej fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Ak sa centrum hlavných záujmov dlžníka nachádza na území niektorého členského štátu, súdy iného členského štátu majú právomoc začať insolvenčné konanie proti tomuto dlžníkovi len vtedy, ak má na území tohto iného členského štátu nejaký podnik. Účinky takéhoto konania sú obmedzené na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území tohto členského štátu. Ak sa insolvenčné konanie začalo, akékoľvek následné konanie začaté podľa odseku 2 sa považuje za vedľajšie insolvenčné konanie. Územné insolvenčné konanie sa môže začať pred začatím hlavného insolvenčného konania, ak insolvenčné konanie nemožno začať pre podmienky stanovené právom členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, alebo žiadosť o začatie územného insolvenčného konania podal veriteľ, ktorého pohľadávka vyplýva z činnosti podniku nachádzajúceho sa na území členského štátu, v ktorom sa podala žiadosť o začatie územného insolvenčného konania, alebo s takouto činnosťou súvisí, alebo orgán verejnej moci, ktorý má podľa práva členského štátu, na ktorého území sa podnik nachádza, právomoc podať žiadosť o začatie insolvenčného konania. Po začatí hlavného insolvenčného konania sa územné insolvenčné konanie stáva vedľajším insolvenčným konaním.

§ 171d

Zverejnenie zrušenia oddlženia

Rozhodnutie o zrušení oddlženia po nadobudnutí právoplatnosti súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.

Komentár k § 171d

Novelou zákona č. 390/2019 Z. z. sa do zákona doplnilo ustanovenie upravujúce zverejnenie zrušenia oddlženia.

Za účelom predchádzania podvodného konania niektorých dlžníkov sa ustanovilo sprísnenie podmienok oddĺženia konkurzom, a to ustanovením minimálnej dĺžky vedenia exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho konania ako podmienky pre oddĺženie.

Spresnila sa tiež kompetencia správcu vykonávať šetrenia na účely zistenia nepoctivého zámeru dlžníka a prípadnej odporovateľnosti jeho právnych úkonov. Tieto opatrenia posilnia presvedčenie, že osobný bankrot je nástroj pre poctivých dlžníkov a odstránenia dôkaznú núdzu veriteľov v prípadných súdnych konaniach o zrušenie oddĺženia pre nepoctivý zámer. Rovnako sa ustanovilo, aby aj prípad nedostatku centra hlavných záujmov patril medzi prípady, kedy popri zastavení konania má súd z úradnej povinnosti rozhodnúť o zrušení oddĺženia. V neposlednom rade sa ustanovilo, aby aj rozhodnutiu o zrušení oddĺženia bola poskytnutá rovnaká publicita ako rozhodnutiu o oddĺžení.

PIATA ČASŤ

CEZHRANIČNÉ KONKURZY

§ 172

Vzťah k štátom Európskej únie

Na konkurzné konanie s cudzím prvkom sa vo vzťahu k členským štátom Európskej únie alebo zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) použijú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis²⁶⁾ neustanovuje inak.

Komentár k § 172

Znenie ustanovenia odkazuje na Nariadenie Rady ES č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní, ktoré sa uplatňuje v prípade, ak sa na konkurzné konanie nevzťahuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

§ 172a

Ustanovenia o zmluvnej pokute pre porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa použijú, ak slovenský súd začal hlavné konkurzné konanie podľa osobitného predpisu.²⁶⁾

Komentár k § 172a

Znenie tohto ustanovenia sa do zákona doplnilo novelou zákona č. 87/2015 Z. z. Upresnilo sa pravidlo o uplatňovaní zmluvnej pokuty pre porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

§ 172b

Prísľub správcu ustanoveného
v hlavnom insolvenčnom konaní

(1)  Súd pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie skúma, či v inom členskom štáte Európskej únie bolo voči dlžníkovi začaté hlavné insolvenčné konanie.^3b) Ak zistí, že takéto konanie bolo začaté, vyzve súd správcu ustanoveného v takomto konaní, aby sa vyjadril, či poskytne prísľub podľa osobitného predpisu o insolvenčnom konaní.^26a)

(2)  Ak správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní poskytne prísľub podľa osobitného predpisu o insolvenčnom konaní^26a) a podľa obsahu prísľubu sú primerane chránené všeobecné záujmy miestnych veriteľov,^26b) súd konanie zastaví.

Komentár k § 172b

Ustanovenie po novele zákona č. 264/2017 Z. z. upravuje prísľub správcu ustanoveného v hlavnom insolvenčnom konaní.

Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení priamo upravuje osobitný inštitút prísľubu správcu miestnym veriteľom (t. j. veriteľom, ktorých pohľadávky voči dlžníkovi vznikli z prevádzky alebo v súvislosti s prevádzkou podniku, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, ako aj orgán usadený v členskom štáte, v ktorom by sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie a ktorý je podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES povinný zaručiť výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov vyplývajúcich z pracovnoprávnych zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov), že s nimi bude zaobchádzať, ako keby sa začalo vedľajšie insolvenčné konanie. Prísľub správcu je určený na uspokojenie pohľadávok miestnych veriteľov bez toho, aby sa začínalo vedľajšie insolvenčné konanie. Na účely takéhoto prísľubu miestnym veriteľom by majetok a práva nachádzajúce sa v členskom štáte, v ktorom má dlžník, proti ktorému sa začalo hlavné insolvenčné konanie, podnik, mali tvoriť podkategóriu konkurznej podstaty a pri ich rozdeľovaní alebo pri rozdeľovaní výťažku získaného ich speňažením, by mal správca v hlavnom insolvenčnom konaní rešpektovať prioritné práva, ktoré by mali veritelia, ak by sa v tomto členskom štáte začalo vedľajšie insolvenčné konanie.

Za účelom vykonania tohto právneho inštitútu upraveného v nariadení sa do nášho právneho poriadku zaviedla povinnosť súdu, na ktorý bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na povolenie reštrukturalizácie, skúmať, či v inom členskom štáte už nebolo voči dlžníkovi začaté hlavné insolvenčné konanie. Ustanovilo sa, ak by súd pri skúmaní zistil, že voči tomu istému dlžníkovi bolo už začaté hlavné insolvenčné konanie, aby súd informoval správcu ustanoveného v hlavnom insolvenčnom konaní o podanom návrhu (ktorým by sa začalo vedľajšie insolvenčné konanie), a aby ho vyzval na vyjadrenie sa, či dá prísľub podľa nariadenia.

Do právneho poriadku SR sa upravila možnosť súdu skúmať prísľub správcu z hľadiska primeranej ochrany všeobecných záujmov miestnych veriteľov.

 

Právo dať prísľub s cieľom predísť začatiu vedľajšieho insolvenčného konania

S cieľom vyhnúť sa začatiu vedľajšieho insolvenčného konania môže dať správca v hlavnom insolvenčnom konaní v súvislosti s majetkom nachádzajúcim sa v členskom štáte, v ktorom by sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie, jednostranný prísľub, že pri rozdeľovaní tohto majetku alebo výťažku získaného jeho speňažením bude dodržiavať práva týkajúce sa rozdeľovania a priority rozdeľovania výťažku podľa vnútroštátneho práva, ktoré by veritelia mali, ak by sa v uvedenom členskom štáte začalo vedľajšie insolvenčné konanie. V prísľube sa uvedú konkrétne skutkové tvrdenia, na ktorých sa prísľub zakladá, najmä pokiaľ ide o hodnotu majetku nachádzajúceho sa v dotknutom členskom štáte a možnosti jeho speňaženia.

Ak sa v súlade s týmto článkom dal prísľub, právom rozhodným pre rozdelenie výťažku zo speňaženia majetku, poradie pohľadávok veriteľov, ako aj pre práva veriteľov vo vzťahu k majetku je právo členského štátu, v ktorom sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie. Rozhodujúcim momentom pre určenie majetku je moment, keď sa prísľub dal. Prísľub sa dá v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu, v ktorom sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie, alebo ak je v tomto členskom štáte viacero úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, v ktorom sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie.

Prísľub sa dá písomne. Vzťahujú sa naň akékoľvek ďalšie požiadavky štátu, v ktorom sa začalo hlavné insolvenčné konanie, na formu a prípadné požiadavky na rozdelenie majetku a výťažku.

Prísľub schvaľujú známi miestni veritelia. Na schválenie prísľubu sa uplatňujú tiež pravidlá kvalifikovanej väčšiny a hlasovania, ktoré sa uplatňujú na schválenie reštrukturalizačných plánov podľa práva členského štátu, v ktorom sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie. Ak to vnútroštátne právo umožňuje, veritelia musia mať možnosť hlasovať diaľkovými komunikačnými prostriedkami. Správca informuje známych miestnych veriteľov o prísľube, pravidlách a postupoch jeho schválenia a o schválení alebo zamietnutí prísľubu.

Prísľub daný a schválený v súlade s týmto článkom je vo vzťahu ku konkurznej podstate záväzný. Ak začne vedľajšie insolvenčné konanie, správca v hlavnom insolvenčnom konaní prevedie všetok majetok, ktorý presunul z územia uvedeného členského štátu po tom, čo bol daný prísľub, alebo v prípade, že tento majetok už bol speňažený, výťažok z neho, správcovi vo vedľajšom insolvenčnom konaní. Ak dal správca prísľub, informuje miestnych veriteľov o zamýšľanom rozdelení majetku a výťažku, a to pred rozdelením majetku a výťažku. Ak tieto informácie nie sú v súlade s podmienkami prísľubu alebo rozhodným právom, ktorýkoľvek miestny veriteľ môže proti takémuto rozdeleniu majetku a výťažku podať opravný prostriedok na súdoch členského štátu, v ktorom sa začalo hlavné insolvenčné konanie, s cieľom získať príslušnú časť rozdeľovaného majetku a výťažku v súlade s podmienkami prísľubu a rozhodným právom. V takýchto prípadoch nedôjde k rozdeleniu, pokým súd nerozhodne o opravnom prostriedku.

Miestni veritelia môžu na súdy členského štátu, v ktorom sa začalo hlavné insolvenčné konanie, podať návrh, aby sa správcovi v hlavnom insolvenčnom konaní uložila povinnosť prijať akékoľvek vhodné opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s podmienkami prísľubu dostupnými podľa práva štátu, v ktorom sa začalo hlavné insolvenčné konanie. Miestni veritelia sa môžu tiež obrátiť na súdy členského štátu, v ktorom by sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie, so žiadosťou, aby súd prijal predbežné alebo ochranné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že správca bude dodržiavať podmienky prísľubu. Správca zodpovedá za akúkoľvek škodu, ktorá bola spôsobená miestnym veriteľom v dôsledku toho, že nedodržal povinnosti a požiadavky stanovené v tomto článku.

 

Miestny veriteľ

Za miestneho veriteľa sa považuje orgán usadený v členskom štáte, v ktorom by sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie a ktorý je podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES povinný zaručiť výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov vyplývajúcich z pracovnoprávnych zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve.

Miestny veriteľ je veriteľ, ktorého pohľadávky voči dlžníkovi vznikli z prevádzky alebo v súvislosti s prevádzkou podniku, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka;

Vzťah k štátom, ktoré nie
sú členmi Európskej únie

§ 173

Ak Slovenská republika nie je viazaná medzinárodnou zmluvou upravujúcou uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, platí pre uznanie cudzích rozhodnutí v konaniach upravených týmto zákonom zásada vzájomnosti.

§ 174

(1)  Právomoc slovenského súdu na konanie podľa tohto zákona je daná, ak má dlžník na území Slovenskej republiky majetok.

(2)  Konkurz vyhlásený slovenským súdom sa vzťahuje aj na majetok, ktorý sa nachádza na území cudzieho štátu, ak to právne predpisy cudzieho štátu umožňujú.

§ 175

(1)  Ak orgán cudzieho štátu začal konanie obdobné konkurznému konaniu podľa tohto zákona (ďalej len „zahraničné konkurzné konanie“), slovenský súd na návrh zahraničného správcu a na základe vzájomnosti uzná účinky zahraničného konkurzného konania na území Slovenskej republiky, ak zahraničný správca preukáže jeho začatie vrátane svojho ustanovenia, ako aj právny záujem na jeho uznaní na území Slovenskej republiky. Uznanie zahraničného konkurzného konania je vylúčené, ak už na území Slovenskej republiky ohľadom toho istého dlžníka prebieha iné zahraničné konkurzné konanie alebo konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie vedené slovenským súdom.

(2)  Súd môže aj bez návrhu priznať uznanému zahraničnému konkurznému konaniu na území Slovenskej republiky aj niektoré účinky konkurzného konania podľa tohto zákona alebo určiť, že niektoré účinky zahraničného konkurzného konania sa na územie Slovenskej republiky nevzťahujú.

(3)  Slovenský súd aj bez návrhu zruší uznanie zahraničného konkurzného konania, ak zistí, že nie sú splnené predpoklady na uznanie zahraničného konkurzného konania podľa odseku 1.

(4)  Uznanie zahraničného konkurzného konania sa zrušuje začatím konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania podľa tohto zákona. Uznanie zahraničného konkurzného konania na území Slovenskej republiky nie je prekážkou začatia konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania podľa tohto zákona.

Komentár k § 173 až § 175

Ustanovenia upravujú uznávanie cudzích úpadkových konaní. Upravuje sa tiež právomoc slovenského súdu, ktorá je daná vždy, ak má dlžník na území SR majetok.

 

Zásada vzájomnosti

Uplatňuje sa pre uznanie cudzích rozhodnutí v konaniach upravených týmto zákonom v prípade, že Slovenská republika nie je viazaná medzinárodnou zmluvou upravujúcou uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku.

V prípade, že má dlžník na území Slovenskej republiky majetok, právomoc slovenského súdu na konanie podľa tohto zákona je daná.

Čo sa týka konkurzu vyhláseného slovenským súdom, tak sa vzťahuje aj na majetok, ktorý sa nachádza na území cudzieho štátu. Musia to však umožňovať predpisy iného štátu.

Zákon tiež upravuje zahraničné konkurzné konanie.

ŠIESTA ČASŤ

KONKURZ FINANČNÝCH
INŠTITÚCIÍ A ZÁVEREČNÉ
VYROVNANIE ZISKOV A STRÁT

Prvý oddiel

Osobitné ustanovenia pre konkurz
finančných inštitúcií a záverečné
vyrovnanie ziskov a strát

§ 176

(1)  Návrh na vyhlásenie konkurzu na banku, inštitúciu elektronických peňazí so sídlom v Slovenskej republike, poisťovňu alebo zaisťovňu (ďalej len „slovenská finančná inštitúcia“) je oprávnený podať len príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu, ak je v nútenej správe podľa osobitného predpisu.²⁷⁾ Návrh na vyhlásenie konkurzu na vybranú inštitúciu podľa osobitného predpisu^8a) je oprávnená podať Rada pre riešenie krízových sitácií.^8a)

(2)  Návrh na vyhlásenie konkurzu na pobočku právnickej osoby s obdobným predmetom podnikania, ako je predmet podnikania slovenskej finančnej inštitúcie so sídlom v inom ako členskom štáte (ďalej len „zahraničná finančná inštitúcia“) zriadenej na území Slovenskej republiky, je oprávnený podať len príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu, ak je v nútenej správe podľa osobitného predpisu.²⁷⁾

(3)  Reštrukturalizácia slovenskej finančnej inštitúcie alebo pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie sa uskutočňuje v rámci nútenej správy podľa osobitných predpisov.²⁷⁾ Ustanovenia tretej časti tohto zákona sa na tieto osoby nepoužijú.

(4)  O návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa odseku 1 alebo 2 súd rozhodne ako o návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu; predbežného správcu súd neustanovuje.

(5)  Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa rovnako použijú na prevádzkovateľa platobného systému,²⁸⁾ ktorý nie je Národnou bankou Slovenska, na centrálneho depozitára cenných papierov,^28a) na obchodníka s cennými papiermi, na správcovskú spoločnosť, na dôchodkovú správcovskú spoločnosť, na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, na platobnú inštitúciu, na poskytovateľa platobných služieb v obmedzenom rozsahu, na poskytovateľa služieb informovania o platobnom účte, ak ide o právnickú osobu,^28b) na zdravotnú poisťovňu,^28c) veriteľa podľa osobitného predpisu o úveroch na bývanie,^28d) ktorý nie je uvedený v odseku 1, alebo na pobočku obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie zriadenej na území Slovenskej republiky.

(6)  Na konkurz banky sa neuplatnia ustanovenia o uspokojovaní spriaznených pohľadávok podľa § 95 ods. 3.

Komentár k § 176

Osobitne sú ustanoveniami § 176 až § 195 upravené, kto je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na finančnú inštitúciu. Finančné inštitúcie sú tiež vyňaté z možnosti ich reštrukturalizácie podľa tohto zákona.

Úlohu reštrukturalizácie pri týchto osobách plní nútená správa. Osobitne je tiež upravený cezhraničný úpadok týchto inštitúcii podľa jednotlivých smerníc EU.

O návrhu na vyhlásenie konkurzu na účely tohto ustanovenia súd rozhodne ako o návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu; predbežného správcu súd neustanovuje.

 

Slovenská finančná inštitúcia

–   banka,

–   inštitúcia elektronických peňazí so sídlom v Slovenskej republike,

–   poisťovňu alebo zaisťovňa.

 

Návrh na vyhlásenie konkurzu na slovenskú finančnú inštitúciu

–   oprávneným podať návrh je len príslušný orgán dohľadu alebo

–   nútený správca po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu, ak je v nútenej správe podľa zákona o bankách alebo podľa zákona o poisťovníctve,

–   návrh na vyhlásenie konkurzu na vybranú inštitúciu podľa zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu podáva Rada pre riešenie krízových situácií.

Poznámka

Novelou zákona č. 437/2015 Z. z. došlo k rozšíreniu okruh subjektov oprávnených na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu o radu, právomoc ktorej vo veci návrhu na vyhlásenie konkurzu ustanovuje zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu.

Návrh na vyhlásenie konkurzu na zahraničnú finančnú inštitúciu

Na pobočku právnickej osoby s obdobným predmetom podnikania, ako je predmet podnikania slovenskej finančnej inštitúcie so sídlom v inom ako členskom štáte zriadenej na území Slovenskej republiky, je oprávnený podať len príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu, ak je v nútenej správe.

 

Reštrukturalizácia slovenskej finančnej inštitúcie alebo pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie

Uskutočňuje v rámci nútenej správy.

 

Prevádzkovateľ platobného systému

Celý postup podľa tohto ustanovenia sa použijú

–   na prevádzkovateľa platobného systému, ktorý nie je Národnou bankou Slovenska,

–   na centrálneho depozitára cenných papierov,

–   na obchodníka s cennými papiermi,

–   na správcovskú spoločnosť,

–   na dôchodkovú správcovskú spoločnosť,

–   na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť,

–   na platobnú inštitúciu,

–   na poskytovateľa platobných služieb v obmedzenom rozsahu,

–   na poskytovateľa služieb informovania o platobnom účte, ak ide o právnickú osobu,

–   na zdravotnú poisťovňu,

–   na veriteľa podľa osobitného predpisu o úveroch na bývanie, ktorý nie je uvedený vyššie,

–   na pobočku obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie zriadenej na území Slovenskej republiky.

Poznámka

Novelou zákona č. 492/2009 Z. z. sa novelizoval zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v nadväznosti na zákon o platobných službách.

Novelou zákona č. 279/2017 Z. z. sa v súvislosti so zmenami v § 195 ods. 6 sa do § 176 ods. 5 doplnil aj veriteľ podľa osobitného predpisu o úveroch na bývanie.

Následne sa novelou zákona č. 421/2020 Z. z. rozšíril okruh subjektov pri úprave konkurzu finančných inštitúcií z dôvodu, že osobitné predpisy majú pre prípad, že by sa dostali do finančných problémov, osobitné postupy (napr. zákon č. 371/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 90/2016 Z. z. v znení neskorších predpisov), pričom ide o zosúladenie právnych úprav.

Ustanovenie § 176 ods. 6 sa zaviedlo v spojitosti s potrebou zosúladenia poradia odpisu pohľadávok v zmysle rezolučného rámca s poradím uspokojovania pohľadávok v konkurze.

Poznámka

Po novele zákona č. 343/2020 Z. z. doplnenie ustanovenia vyplynulo z požiadavky zníženia rizika porušovania „no creditor worse off“ zásady, v zmysle ktorej žiaden z veriteľov v rezolúcii nesmie získať horšie uspokojenie ako by bol získal v konkurze. Cieľom ustanovenia bolo zaviesť generálnu výluku zo zásady znevýhodňujúcej spriaznené pohľadávky podriadenosti pohľadávok z dôvodu spriaznenosti veriteľov pre banky za účelom odstránenia právneho stavu, kedy sa záväzky medzi spriaznenými osobami uspokojovali bez ohľadu na svoju povahu ako podriadené. Naviac, uvedené doplnenie odstránilo interpretačné nejasnosti vznikajúce v dôsledku kolízie medzi špeciálnou povahou podriadenosti pre jednotlivé typy záväzkov v zmysle ustanovení § 180a a všeobecným princípom podriadenosti medzi spriaznenými osobami, ktorý vyplýva z § 95 ods. 3.

Výnimky zo všeobecného režimu uspokojovania spriaznených pohľadávok uvedené v § 95 ods. 4 a § 95 ods. 5 sa bez zavedenia všeobecnej výluky vo vzťahu k bankám javili ako nedostatočné. Zavedením generálnej výluky sa naopak sprehľadnil režim uspokojovania spriaznených pohľadávok bánk v konkurze bez ohľadu na povahu a charakter týchto pohľadávok. V dôsledku toho sa zároveň úprava osobitnej výluky vo vzťahu k pohľadávke z krytého dlhopisu v § 95 ods. 5 stala nadbytočnou, nakoľko vo vzťahu k takejto pohľadávke je zaviazaná vždy len banka a vylúčenie danej pohľadávky z režimu uspokojovania spriaznených pohľadávok podľa § 95 ods. 3 je pokryté všeobecnou výnimkou stanovenou pre konkurz banky v novom znení ustanovenia.

§ 177

Oznamovanie vyhlásenia konkurzu

(1)  Vyhlásenie konkurzu na majetok prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému²⁸⁾ uvedeného v zozname Národnej banky Slovenska²⁹⁾ (ďalej len „platobný systém“) súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi Národnej banke Slovenska; uznesenie tiež bezodkladne doručí Národnej banke Slovenska.

(2)  Vyhlásenie konkurzu na majetok banky, pobočky zahraničnej banky, inštitúcie elektronických peňazí alebo pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi Národnej banke Slovenska; uznesenie tiež bezodkladne doručí Národnej banke Slovenska a Rade pre riešenie krízových situácií^8a) a Fondu ochrany vkladov.

(3)  Vyhlásenie konkurzu na majetok účastníka systému vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi, systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s pokladničnými poukážkami alebo systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s podielovými listami³⁰⁾ (ďalej len „systém vyrovnania“) súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi Centrálnemu depozitárovi cenných papierov; uznesenie tiež bezodkladne doručí Centrálnemu depozitárovi cenných papierov.

(4)  Vyhlásenie konkurzu na majetok obchodníka s cennými papiermi alebo pobočku zahraničného obchodníka s cennými papiermi súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi Centrálnemu depozitárovi cenných papierov a príslušnému orgánu dohľadu; uznesenie tiež bezodkladne doručí Centrálnemu depozitárovi cenných papierov, príslušnému orgánu dohľadu, Rade pre riešenie krízových situácií^8a) a Garančnému fondu investícií.

(5)  Vyhlásenie konkurzu na majetok poisťovne alebo zaisťovne súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi príslušnému orgánu dohľadu; uznesenie tiež bezodkladne doručí príslušnému orgánu dohľadu.

(6)  Vyhlásenie konkurzu podľa odsekov 1 až 5 súd oznámi príslušným orgánom ešte pred zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

Komentár k § 177

Ustanovenie upravuje oznamovanie vyhlásenia konkurzu.

Povinným oznámiť vyhlásenie konkurzu na majetok prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému uvedeného v zozname Národnej banky Slovenska je súd. Uznesenia o vyhlásení konkurzu doručí Národnej banke Slovenska.

V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok banky, pobočky zahraničnej banky, inštitúcie elektronických peňazí alebo pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí je povinným súd, ktorý uznesenie doručí Národnej banke Slovenska a Rade pre riešenie krízových situácií a Fondu ochrany vkladov.

V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok účastníka systému vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi, systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s pokladničnými poukážkami alebo systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s podielovými listami je povinným súd, ktorý uznesenie doručí Centrálnemu depozitárovi cenných papierov.

V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok obchodníka s cennými papiermi alebo pobočku zahraničného obchodníka s cennými papiermi je povinným súd, ktorý uznesenie doručí Centrálnemu depozitárovi cenných papierov, príslušnému orgánu dohľadu, Rade pre riešenie krízových situácií a Garančnému fondu investícií.

Poznámka

Novelou zákona č. 390/2017 Z. z. sa zaviedla úprava § 177 ods. 2 a 4 tak, aby v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok vybraných finančných inštitúcií (bánk či obchodníkov s cennými papiermi) dostala uznesenie o vyhlásení konkurzu aj Rada pre riešenie krízových situácií, čo je adekvátne na to, aby bola podrobne informovaná o vyhlásení konkurzu aj v prípadoch, keď samotný návrh na vyhlásenie konkurzu nepodala Rada pre riešenie krízových situácií, ale príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu.

V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok poisťovne alebo zaisťovne súd uznesenie doručí príslušnému orgánu dohľadu.

V prípade vyhlásenia konkurzu súd oznámi príslušným orgánom ešte pred zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

§ 178

Veriteľský výbor
v konkurze

Ak je úpadcom banka alebo pobočka zahraničnej banky, členom veriteľského výboru je vždy Fond ochrany vkladov; ak je úpadcom banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, členom veriteľského výboru je aj jej správca programu krytých dlhopisov. Ak je úpadcom obchodník s cennými papiermi alebo pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi, členom veriteľského výboru je vždy Garančný fond investícií. Na voľbu ďalších členov veriteľského výboru sa ustanovenia o voľbe členov veriteľského výboru v konkurze použijú primerane.

Komentár k § 178

Zákon v ustanovení upravuje veriteľský výbor v konkurze:

–   členom veriteľského výboru je vždy Fond ochrany vkladov – úpadcom je banka alebo pobočka zahraničnej banky,

–   členom veriteľského výboru je aj jej správca programu krytých dlhopisov – úpadcom je banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov,

Poznámka

Novelou zákona č. 279/2017 Z. z. sa rozšíril okruh členov veriteľského výboru v prípadoch, ak je úpadcom banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov.

–   členom veriteľského výboru je vždy Garančný fond investícií – úpadcom je obchodník s cennými papiermi alebo pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi.

§ 179

Účinky vyhlásenia konkurzu

na účastníkov platobného systému,

systému vyrovnania a centrálne banky

(1)  Vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie na majetok prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému alebo účastníka systému vyrovnania nie sú pri splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom³¹⁾ dotknuté

a) práva použiť peňažné prostriedky z účtu účastníka platobného systému vedeného v tomto platobnom systéme na splnenie záväzkov účastníka platobného systému, ktoré vyplývajú z jeho účasti v platobnom systéme,

b) práva použiť cenné papiere z účtu účastníka systému vyrovnania vedeného v centrálnom depozitári cenných papierov na splnenie záväzkov účastníka systému vyrovnania, ktoré vyplývajú z jeho účasti v systéme vyrovnania,

c) povinnosti platobného systému alebo centrálneho depozitára cenných papierov spracovať a zúčtovať platobné príkazy účastníka platobného systému alebo systému vyrovnania ani platnosť a vymáhateľnosť jeho príkazov voči tretím osobám.

(2)  Práva prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému, prevádzkovateľa alebo účastníka systému vyrovnania na zábezpeku, ktorá im bola poskytnutá v súvislosti so systémom vyrovnania, platobným systémom alebo prepojeným systémom, ani práva Národnej banky Slovenska, centrálnych bánk členských štátov alebo Európskej centrálnej banky na zábezpeku, ktorá im bola poskytnutá, nie sú dotknuté vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie na majetok

a) účastníka systému vyrovnania alebo systému vyrovnania v prepojenom systéme,

b) účastníka platobného systému alebo účastníka platobného systému v prepojenom systéme,

c) protistrany k centrálnym bankám členských štátov alebo Európskej centrálnej banke, alebo

d) akejkoľvek tretej strany, ktorá poskytla zábezpeku.

(3)  Ak sú splnené podmienky dohodnuté na uplatnenie a výkon nárokov, zábezpeka podľa odseku 2 môže byť využitá na uplatnenie a výkon nárokov z takej zábezpeky.

(4)  Zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke, štátne dlhopisy alebo prevoditeľné cenné papiere,⁷⁾ ktoré vzniklo medzi osobami podľa § 180 ods. 5 v deň vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie na majetok jednej z týchto osôb, avšak po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku, sa považuje za platne vzniknuté, ak oprávnený zo zabezpečovacieho práva preukáže, že o vyhlásení konkurzu nevedel alebo nemohol vedieť.

(5)  Zabezpečovaciemu právu vzťahujúcemu sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere⁷⁾ alebo pohľadávky z úverov, ktoré vzniklo medzi osobami podľa § 180 ods. 5 nemožno podľa tohto zákona odporovať len z toho dôvodu, že vzniklo neskôr, ako vznikol záväzok, ktorý zabezpečuje.

(6)  Ak zmluva o zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere⁷⁾ alebo pohľadávky z úverov medzi osobami podľa § 180 ods. 5 umožňuje alebo požaduje výmenu, náhradu alebo doplnenie predmetu zabezpečovacieho práva, odseky 4 a 5 sa vzťahujú rovnako na výmenu, náhradu alebo doplnenie predmetu zabezpečovacieho práva po jeho vzniku.

(7)  Právo prevádzkovateľa platobného systému alebo prevádzkovateľa systému vyrovnania na zábezpeku, ktorú poskytuje inému prevádzkovateľovi platobného systému alebo prevádzkovateľovi systému vyrovnania v súvislosti s prepojeným systémom, nie je dotknuté vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie na majetok prevádzkovateľa platobného systému alebo prevádzkovateľa systému vyrovnania, ktorý zábezpeku prijme.

Komentár k § 179

Ustanovením sú upravené účinky vyhlásenia konkurzu na účastníkov platobného systému, systému vyrovnania a centrálne banky.

Čo nie je dotknuté vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie na majetok prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému alebo účastníka systému vyrovnania

–   práva použiť peňažné prostriedky z účtu účastníka platobného systému vedeného v tomto platobnom systéme na splnenie záväzkov účastníka platobného systému, ktoré vyplývajú z jeho účasti v platobnom systéme,

–   práva použiť cenné papiere z účtu účastníka systému vyrovnania vedeného v centrálnom depozitári cenných papierov na splnenie záväzkov účastníka systému vyrovnania, ktoré vyplývajú z jeho účasti v systéme vyrovnania,

–   povinnosti platobného systému alebo centrálneho depozitára cenných papierov spracovať a zúčtovať platobné príkazy účastníka platobného systému alebo systému vyrovnania ani platnosť a vymáhateľnosť jeho príkazov voči tretím osobám.

Zároveň však musia byť splnené podmienky ustanovené osobitným predpismi, a to zákonom o platobných službách a zákonom o cenných papieroch a investičných službách.

Poznámka

Novelou zákona č. 130/2011 Z. z. došlo v ustanovení k viacerým zmenám, čím došlo k prebratiu čl. 1 ods. 10 smernice 2009/44/ES.

Vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie na majetok účastníka systému vyrovnania alebo systému vyrovnania v prepojenom systéme, účastníka platobného systému alebo účastníka platobného systému v prepojenom systéme, protistrany k centrálnym bankám členských štátov alebo Európskej centrálnej banke, alebo akejkoľvek tretej strany, ktorá poskytla zábezpeku nie sú dotknuté viaceré práva ustanovení v znení odseku 2.

V prípade, že sú splnené podmienky dohodnuté na uplatnenie a výkon nárokov, zábezpeka môže byť využitá na uplatnenie a výkon nárokov z takej zábezpeky.

Poznámka

Novelou zákona č. 117/2015 Z. z. došlo novým znením odsekov 4, 5 a 6 k spresneniu implementácie článku 8 smernice 2002/47/EC upravujúceho neplatnosť niektorých ustanovení o platobnej neschopnosti. V súlade so smernicou sa doplnila ochrana pre finančné záruky vo forme úverových pohľadávok a spresnila sa ochrana aj pre prípad poskytnutia dodatočného alebo náhradného finančného kolaterálu.

V súvislosti s úpravami pri inštitúte záverečného vyrovnania ziskov a strát došlo k sprecizovaniu odsekov 4 a 6 po novele zákona č. 264/2017 Z. z.

§ 180

Zmluva o záverečnom vyrovnaní

ziskov a strát

(1)  Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát je zmluva podľa slovenského alebo zahraničného práva uzatvorená medzi osobami podľa odseku 5 vo vzťahu k jednému alebo viacerým derivátovým obchodom, obchodom o prevode cenných papierov so spätným prevodom, obchodom s finančnými nástrojmi, pôžičkám cenných papierov, obchodom s devízovými hodnotami, obchodom so zabezpečovacími právami k finančným nástrojom, obchodom s komoditami alebo emisnými kvótami alebo iným obdobným obchodom alebo upravujúca také obchody bez ohľadu na povahu podkladového aktíva a bez ohľadu na to, či sú tieto obchody vyrovnané v hotovosti alebo fyzickým dodaním, a ktorá upravuje výpočet výšky jediného čistého záväzku vo vzťahu k skutočným alebo odhadovaným stratám alebo skutočným alebo odhadovaným ziskom, vzniknutým v súvislosti s ukončením alebo zrušením jedného alebo viacerých obchodov uzavretých v súvislosti s takou zmluvou alebo podľa takej zmluvy.

(2)  Záverečným vyrovnaním ziskov a strát je výpočet, v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, výšky jediného čistého záväzku vo vzťahu k skutočným alebo odhadovaným stratám alebo skutočným alebo odhadovaným ziskom, vzniknutým v súvislosti s ukončením alebo zrušením jedného alebo viacerých obchodov uzavretých v súvislosti s takou zmluvou o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Spôsob výpočtu výšky takého jediného čistého záväzku si zmluvné strany dohodnú v zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, pričom výpočet sa uskutočňuje s ohľadom na skutočné alebo odhadované straty, prípadne skutočné alebo odhadované zisky zmluvných strán týkajúce sa akýchkoľvek platieb alebo plnení, ktoré by boli uhradené alebo uskutočnené, ak by nedošlo k udalosti, ktorá spôsobila ukončenie alebo zrušenie jedného alebo viacerých takých obchodov, vrátane akýchkoľvek nákladov alebo výnosov vzniknutých v súvislosti s takým ukončením alebo zrušením; výpočet môže vychádzať z kotácií úrokových sadzieb, výmenných kurzov alebo cien získaných od iných účastníkov príslušných finančných trhov v súvislosti s takými ukončenými alebo zrušenými obchodmi.

(3)  Dočasná ochrana,³²⁾ vyhlásenie konkurzu, začatie reštrukturalizačného konania ani povolenie reštrukturalizácie nemá žiadne účinky na záverečné vyrovnanie ziskov a strát podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak zmluvné strany uzatvorili obchody podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo v súvislosti s ňou a dôjde k ukončeniu alebo zrušeniu obchodov, ktoré podliehajú záverečnému vyrovnaniu ziskov a strát podľa tejto zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, vo vzťahu k týmto obchodom bude splatný iba jediný čistý záväzok, ktorého výška sa určí spôsobom stanoveným v zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má úpadca voči druhej strane zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, správca takú pohľadávku uplatní voči druhej strane iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má druhá strana zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, môže takú pohľadávku uplatniť iba prihláškou vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.

(4)  Odstúpenie od zmluvy, ktorej súčasťou je zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, sa nedotýka ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú jej súčasťou. Ak zmluvné strany uzatvorili obchody podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo v súvislosti s ňou a dôjde k odstúpeniu od takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, vo vzťahu k obchodom, ktoré podliehajú záverečnému vyrovnaniu ziskov a strát podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, bude splatný iba jediný čistý záväzok, ktorého výška sa určí spôsobom stanoveným v takej zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má úpadca voči druhej strane takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, správca takú pohľadávku uplatní voči druhej strane iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má druhá strana takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, môže takú pohľadávku uplatniť iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Výpočet jediného čistého záväzku môže zohľadňovať zmluvne určenú hodnotu predmetu zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere7) alebo pohľadávky z úverov, ktorý poskytla jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane na účely zabezpečenia alebo iného krytia pohľadávok zo zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.

(5)  Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú, ak zmluvu o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát uzatvorili

a) orgány verejnej moci členského štátu Európskej únie alebo iných štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

b) Národná banka Slovenska alebo centrálna banka iného štátu, Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond, Európska investičná banka, Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj a Banka pre medzinárodné zúčtovanie,

c) banka, pobočka zahraničnej banky, zahraničná banka, obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zahraničná poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, správcovská spoločnosť, zahraničná správcovská spoločnosť, inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí, subjekt kolektívneho investovania a zahraničný subjekt kolektívneho investovania,

d) iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorá v rámci svojho podnikania vykonáva ako hlavný predmet podnikania niektorú z činností, ktoré môže podľa osobitného predpisu vykonávať banka alebo pobočka zahraničnej banky, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,

e) iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku podľa osobitného predpisu, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,

f) centrálny depozitár cenných papierov, prevádzkovateľ platobného systému, zúčtovací agent, clearingový ústav, spoločný zástupca majiteľov dlhopisov alebo iných dlhových cenných papierov, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti vrátane osoby, ktorej predmetom činnosti je zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s finančnými nástrojmi alebo výkon činností ústrednej protistrany, aj keď nie je zahraničným centrálnym depozitárom,

g) iná osoba ako osoba uvedená v písmenách a) až f), ak druhou zmluvnou stranou je niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) a f).

Komentár k § 180

Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát je upravená týmto ustanovením.

 

Zmluva

Ide o zmluvu podľa slovenského alebo zahraničného práva uzatvorená medzi osobami vo vzťahu

–   k jednému alebo viacerým derivátovým obchodom,

–   obchodom o prevode cenných papierov so spätným prevodom,

–   obchodom s finančnými nástrojmi,

–   pôžičkám cenných papierov,

–   obchodom s devízovými hodnotami,

–   obchodom so zabezpečovacími právami k finančným nástrojom,

–   obchodom s komoditami alebo emisnými kvótami,

–   iným obdobným obchodom.

Ide tiež o zmluvu, ktorá upravuje také obchody bez ohľadu na povahu podkladového aktíva a bez ohľadu na to, či sú tieto obchody vyrovnané v hotovosti alebo fyzickým dodaním, a ktorá upravuje výpočet výšky jediného čistého záväzku vo vzťahu k skutočným alebo odhadovaným stratám alebo skutočným alebo odhadovaným ziskom, vzniknutým v súvislosti s ukončením alebo zrušením jedného alebo viacerých obchodov uzavretých v súvislosti s takou zmluvou alebo podľa takej zmluvy.

Poznámka

V záujme posilnenia právnej istoty účastníkov finančného trhu sa novelou zákona č. 117/2015 Z. z. spresnilo, že zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát môže byť uzavretá aj podľa cudzieho práva. Napr. najrozšírenejšia zmluva tohto typu ISDA Master Agreement sa obvykle spravuje anglickým právom alebo právom štátu New York. Podobne rámcová zmluva EFET (obchody z derivátmi energií) sa spravuje štandardne nemeckým alebo anglickým právom. Požiadavka rozpoznať aj zmluvy podľa cudzieho práva vyplýva aj zo smernice 2002/47/EC.

Rovnako z dôvodu posilnenia právnej istoty účastníkov finančného trhu a reagujúc na požiadavky aplikačnej praxe sa spresnil rozsah obchodov, ktoré môžu byť predmetom záverečného vyrovnania. Bežne sú účastníkmi trhu obchodované pod rámcovými zmluvami série obchodov s komoditami (napr. plyn, ropa, elektrina) alebo emisnými kvótami, ktoré podľa doterajšieho znenia nemuseli nevyhnutne spadať pod vymedzený okruh obchodov. Hlavné účinky reštrukturalizácie vo vzťahu k veriteľom nastávajú už začatím reštrukturalizačného konania, a preto je potrebné účinky zmluvy o záverečnom vyrovnaní chrániť už v tomto štádiu. Doposiaľ to nebolo nevyhnutné, pretože reštrukturalizácia podľa tohto zákona sa nepoužila v prípade finančných inštitúcií.

Osoby, medzi ktorými sa uzatvára zmluva

–   orgány verejnej moci členského štátu Európskej únie alebo iných štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

–   Národná banka Slovenska alebo centrálna banka iného štátu, Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond, Európska investičná banka, Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj a Banka pre medzinárodné zúčtovanie,

–   banka, pobočka zahraničnej banky, zahraničná banka, obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zahraničná poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, správcovská spoločnosť, zahraničná správcovská spoločnosť, inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí, subjekt kolektívneho investovania a zahraničný subjekt kolektívneho investovania,

–   iná osoba podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorá v rámci svojho podnikania vykonáva ako hlavný predmet podnikania niektorú z činností, ktoré môže podľa osobitného predpisu vykonávať banka alebo pobočka zahraničnej banky, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,

–   iná osoba podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku podľa osobitného predpisu, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,

–   centrálny depozitár cenných papierov, prevádzkovateľ platobného systému, zúčtovací agent, clearingový ústav, spoločný zástupca majiteľov dlhopisov alebo iných dlhových cenných papierov, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti vrátane osoby, ktorej predmetom činnosti je zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s finančnými nástrojmi alebo výkon činností ústrednej protistrany, aj keď nie je zahraničným centrálnym depozitárom,

–   iná osoba.

Poznámka

Cieľom technickej zmeny po novele zákona č. 264/2017 Z. z. bolo posilnenie právnej istoty a eliminovanie možného nesprávneho výkladu zákona.

Novelou č. 117/2015 Z. z. bol okrem iného v súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách rozšírený okruh osôb, ktoré môžu uzavrieť zmluvu o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Novela, podobne ako pôvodné znenie § 180, riešila túto otázku odkazom na § 151me Občianskeho zákonníka, ktorý v odseku 8 obsahuje zoznam osôb. Tento zoznam je však v Občianskom zákonníku uvedený pre účely aplikácie na zmluvu o záložnom práve na pohľadávky z účtu a úverové pohľadávky, a preto v úvodnej vete, ako aj v písmene g) bod 2 odkazuje na „záložné právo“. V aplikačnej praxi sa preto vyskytli otázky, či existencia záložného práva k pohľadávke z účtu, z inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru nie je podmienkou pre aplikáciu § 180 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Takýto výklad by nebol logický a nebol by v súlade so smernicou 2002/47/ES a ani s praxou obchodovania na kapitálových trhoch, kde pohľadávky zo zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát často nie sú zabezpečené, resp. sú zabezpečené alebo inak kryté iným spôsobom než zriadením záložného práva k pohľadávke z účtu, z inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru.

Preto sa zadefinoval zoznam oprávnených osôb priamo v novom odseku § 180 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Okruh oprávnených osôb je inak totožný s tým, ktorý je uvedený v § 151me Občianskeho zákonníka.

Záverečné vyrovnanie

Ide o výpočet, v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, výšky jediného čistého záväzku vo vzťahu k skutočným alebo odhadovaným stratám alebo skutočným alebo odhadovaným ziskom, vzniknutým v súvislosti s ukončením alebo zrušením jedného alebo viacerých obchodov uzavretých v súvislosti s takou zmluvou o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.

Dočasná ochrana, vyhlásenie konkurzu, začatie reštrukturalizačného konania ani povolenie reštrukturalizácie nemá žiadne účinky na záverečné vyrovnanie ziskov a strát podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.

Poznámka

Vzhľadom na základný účel a podstatu dočasnej ochrany, ani poskytnutie dočasnej ochrany by nemalo mať účinky na záverečné vyrovnanie ziskov a strát podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strán. Preto sa novelou zákona č. 421/2020 Z. z. sprecizovalo znenie odseku 3.

Odstúpenie od zmluvy, ktorej súčasťou je zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, sa nedotýka ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú jej súčasťou.

Poznámka

Novelou zákona č. 117/2015 Z. z. sa doplnilo znenie odseku 4. Pokiaľ ide o hodnotu predmetu zabezpečovacieho práva, spravidla je určená v zmluve ISDA, vrátane postupu určenia hodnoty predmetu zabezpečovacieho práva.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 180 ods. 3 prvej vete sa slová „Dočasná ochrana,³²⁾ vyhlásenie konkurzu, začatie reštrukturalizačného konania ani povolenie reštrukturalizácie nemá“ nahrádzajú slovami „Konania podľa tohto zákona alebo preventívne konania podľa osobitného predpisu^1b) nemajú“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 32 sa vypúšťa.

Precizovalo sa ustanovenie tak, aby bolo zrejmé, že ide o preventívne konania podľa zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ide o legislatívno-technickú úpravu nevyhnutnú vzhľadom na právnu úpravu hroziaceho úpadku.

§ 180a

Uspokojenie veriteľov v konkurze
na majetok banky alebo pobočky
zahraničnej banky

(1)  Ak je úpadcom banka alebo pobočka zahraničnej banky, uspokoja sa z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po uspokojení pohľadávok proti všeobecnej podstate, pred inými nezabezpečenými pohľadávkami pohľadávky z vkladov v tomto poradí:

a) pohľadávky z krytých vkladov^32a) vrátane pohľadávok Fondu ochrany vkladov v rozsahu náhrad vyplatených vkladateľom podľa osobitného predpisu^32b) alebo v rozsahu prostriedkov poskytnutých na riešenie krízovej situácie podľa osobitného predpisu,^32c)

b) pohľadávky z chránených vkladov^32a) fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov,^32d) ktoré prevyšujú úroveň krytia podľa osobitného predpisu,^32e) a pohľadávky z vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré by boli považované za chránené vklady, ak by neboli vložené do pobočky banky umiestnenej v inom ako členskom štáte.

(2)  Ak je úpadcom banka alebo pobočka zahraničnej banky, uspokoja sa z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po uspokojení pohľadávok podľa odseku 1 a po uspokojení nezabezpečených pohľadávok podľa § 95 ods. 1, avšak pred uspokojením pohľadávok podľa § 95 ods. 2, zmluvných pokút a spriaznených pohľadávok podľa § 95 ods. 3 pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov,^32f) ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a) ich pôvodná zmluvná splatnosť je najmenej jeden rok,

b) neobsahujú žiadne vložené deriváty a samy nie sú derivátmi a

c) v zmluvnej dokumentácii, a ak sa na dlhové nástroje vzťahuje povinnosť zverejniť prospekt, tak aj v prospekte sa výslovne odkazuje na nižšie postavenie v konkurze podľa tohto odseku.

(3)  Ak majú dlhové nástroje^32f) premenlivý úrok odvodený od všeobecne používanej referenčnej sadzby alebo ak nie sú denominované v domácej mene emitenta a istina, splátka a úrok sú denominované v tej istej mene, nepovažujú sa za dlhové nástroje obsahujúce vložené deriváty na účely odseku 2 písm. b) len na základe uvedených charakteristík.

(4)  Ak je úpadcom banka alebo pobočka zahraničnej banky, tak z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok vrátane podriadených pohľadávok a nástrojov kapitálu Tier 2^32fa) podľa odseku 5 sa uspokoja pohľadávky z cenných papierov, ktoré majú v emisných podmienkach uvedené, že ide o trvalý finančný nástroj bez povinnosti jeho vyrovnania, a je v nich uvedená skutočnosť, ktorá trvalo alebo dočasne znižuje hodnotu cenného papiera alebo umožňuje jeho konverziu na nástroje vlastného kapitálu Tier 1 podľa osobitného predpisu.^32g)

(5)  Pred uspokojením pohľadávok podľa odseku 4 a po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok vrátane pohľadávok podľa § 95 ods. 2 a 3 sa uspokoja pohľadávky vyplývajúce z nástrojov kapitálu Tier 2.

(6)  Ak pohľadávka vyplýva z nástroja, ktorý je čo len čiastočne uznaný ako nástroj vlastných zdrojov podľa osobitného predpisu,^32h) celá pohľadávka sa uspokojí podľa odseku 4 alebo odseku 5.

Komentár k § 180a

Ustanovením je upravené uspokojenie veriteľov v konkurze na majetok banky alebo pobočky zahraničnej banky.

Novelou zákona č. 371/2014 Z. z. sa do zákona doplnilo uvedené ustanovene, čím sa zlepšilo postavenie chránených vkladateľov v hierarchii uspokojovania veriteľov banky v konkurze, čím bola zvýšená šanca na dosiahnutie lepšieho výťažku z konkurzu pre túto skupinu veriteľov, resp. Fond ochrany vkladov.

Následne sa novelou zákona č. 291/2016 Z. z. opätovne zmenilo celé znenie ustanovenia v súvislosti s prednostným postavením pohľadávok z chránených vkladov za účelom zosúladenia tohto ustanovenia s článkom 108 smernice a článkom 9 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ o systémoch ochrany vkladov (prepracované znenie). Prioritne sa z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti všeobecnej podstate, uspokojovali pohľadávky Fondu ochrany vkladov, ktoré vznikali vyplatením náhrad za kryté vklady alebo poskytnutím prostriedkov na riešenie krízovej situácie. Až po uspokojení týchto pohľadávok sa uspokojovali pohľadávky z chránených vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov prevyšujúce úroveň krytia podľa § 9 ods. 2 zákona o ochrane vkladov. Rovnakú úroveň priority mali aj pohľadávky z vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré by boli považované za chránené vklady, ak by neboli vložené do pobočky banky umiestnenej v inom ako členskom štáte. Mikropodniky, malé a stredné podniky boli zadefinované v odporúčaní Komisie zo 6. mája 2003, ktoré sa týkalo definície mikro, malých a stredných podnikov (oznámené pod číslom dokumentu C(2003) 1422) (2003/361/ES). Až po uspokojení týchto prednostných pohľadávok z chránených vkladov sa uspokojovali ostatné nezabezpečené pohľadávky podľa príslušných ustanovení zákona o konkurze.

Ďalšou novelou zákona č. 373/2018 Z. z. sa vložilo do zákona nové ustanovenie, pričom sa táto zmena v časti konkurzu finančných inštitúcií týkala výhradne konkurzu banky alebo pobočky zahraničnej banky. Cieľom právnej úpravy textu zákona o konkurze bolo jednoznačne vymedziť poradie uspokojenia nezabezpečených veriteľov z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu.

Po uspokojení pohľadávok proti všeobecnej podstate sa zo zostávajúceho výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu uspokoja pohľadávky z krytých vkladov, tak ako ich vymedzuje zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V praxi teda ide o pohľadávky, ktoré vzniknú Fondu ochrany vkladov z výplat náhrad za nedostupné vklady alebo z financovania riešenia krízových situácií. Ďalej nasleduje uspokojenie pohľadávok z chránených vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré prevyšujú úroveň krytia upravenú v § 9 ods. 2 a 6 zákona o ochrane vkladov ako aj pohľadávky z vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré by boli považované za chránené vklady, ak by neboli vložené do pobočky banky umiestnenej v inom ako členskom štáte. Mikropodnikmi, malými a strednými podnikmi sa rozumejú podniky, ktorých ročný obrat nepresiahne 50 miliónov eur.

Poznámka

Chránenými vkladmi sú vklady v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Krytými vkladmi sú chránené vklady v ich plnej výške, najviac však súhrn chránených vkladov jedného vkladateľa v jednej banke alebo pobočke zahraničnej banky vo výške, ktorá sa rovná hornej hranici náhrady; chránené vklady sú krytými vkladmi dočasne v ich plnej výške bez obmedzenia hornej hranice náhrady, a to počas dočasného obdobia a za ďalších podmienok.

Dňom vyplatenia náhrady zaniká pohľadávka vkladateľa voči banke v rozsahu rovnajúcom sa vyplatenej náhrade. Týmto dňom fondu vzniká pohľadávka a fond sa stáva veriteľom voči banke v rozsahu náhrady vyplatenej vkladateľovi fondom; to sa rovnako vzťahuje aj na náhrady vyplatené fondom za premlčané vklady, pričom voči fondu nemožno namietať premlčanie.

Hlavnými oblasťami obchodnej činnosti oblasti obchodnej činnosti, v rámci ktorých vykonávané služby pre vybranú inštitúciu alebo skupinu, ktorej súčasťou je táto vybraná inštitúcia, predstavujú podstatné zdroje príjmov, zisku alebo ďalšie peniazmi oceniteľné hodnoty.

Za nedostupný vklad chránený zákonom, ktorého výška sa zisťuje, poskytuje fond v súhrne jednému vkladateľovi alebo inej osobe oprávnenej podľa tohto zákona náhradu vo výške nedostupného vkladu, najviac však vo výške 100 000 eur.

Nezabezpečené pohľadávky s nižšou prioritou

V znení odseku 2 bol transponovaný čl. 1 bod 2 smernice (EÚ) 2017/2399. Predmetnou úpravou sa do slovenského právneho poriadku zaviedla nová trieda pohľadávok v konkurze bánk a pobočiek zahraničných bánk – nezabezpečené pohľadávky s nižšou prioritou. Do tejto novej triedy spadajú iba pohľadávky z dlhových nástrojov, ktoré sú definované v doplnenom § 2 ods. 1 písm. ai) zákona. Dlhovými nástrojmi sú podľa tejto definície dlhopisy a iné formy prevoditeľného dlhu, ako aj nástroje, ktorými sa vytvára alebo uznáva dlh. Na to, aby mohli dlhové nástroje byť zaradené do triedy – nezabezpečené pohľadávky s nižšou prioritou, musia kumulatívne splniť tri podmienky:

a)  ich pôvodná zmluvná splatnosť je aspoň jeden rok,

b)  neobsahujú žiadne vložené deriváty a samy nie sú derivátmi,

c)  v zmluvnej dokumentácii, a ak sa na dlhové nástroje vzťahuje povinnosť zverejniť prospekt tak aj v prospekte, sa výslovne odkazuje na nižšie postavenie v konkurze podľa tohto odseku.

Poznámka

Mimoriadnou verejnou finančnou podporou štátna pomoc podľa osobitného predpisu alebo akákoľvek iná verejná finančná podpora na nadnárodnej úrovni, ktorá, ak by sa poskytla na národnej úrovni, by bola štátnou pomocou, ktorá sa poskytuje s cieľom zachovať alebo obnoviť stabilitu, likviditu alebo platobnú schopnosť vybranej inštitúcie podľa § 1 ods. 3 písm. a) alebo osoby podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d), alebo skupiny, ktorej súčasťou je vybraná inštitúcia podľa § 1 ods. 3 písm. a) alebo osoba podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d),

Dlhové nástroje obsahujúce vložené deriváty

V znení odseku 3 je explicitne vymedzené, že na účely podmienky uvedenej v ods. 2 písm. b) nie je možné považovať dlhové nástroje, ktoré majú variabilnú úrokovú sadzbu odvodenú zo všeobecne používanej referenčnej sadzby, ako aj dlhové nástroje, ktoré nie sú denominované v domácej mene emitenta a istina, splátka a úrok sú denominované v tej istej mene, iba na základe týchto charakteristík za dlhové nástroje obsahujúce vložené deriváty.

Pohľadávky, ktoré sú zaradené do triedy nezabezpečené pohľadávky s nižšou prioritou, budú v konkurze uspokojené až po uspokojení pohľadávok z krytých vkladov, chránených vkladov o ostatných pohľadávok podľa odseku 1 a po uspokojení ostatných nezabezpečených pohľadávok podľa § 95 ods. 1 zákona o konkurze. Pohľadávky zaradené do tejto novovytvorenej triedy budú v konkurze uspokojené pred podriadenými pohľadávkami podľa § 95 ods. 2, pred pohľadávkami zo zmluvných pokút a spriaznenými pohľadávkami podľa § 95 ods. 3 ako aj pred pohľadávkami z cenných papierov podľa odseku 4.

Vďaka tejto právnej úprave môžu banky na účely splnenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky vrátane požiadavky na podriadenosť využívať dlhové nástroje zaradené do novej triedy – nezabezpečené pohľadávky s nižšou prioritou.

 

Nástroje vlastného kapitálu Tier 1

Znenie odseku 4 explicitne stanovuje, že pohľadávky z cenných papierov, ktoré majú vlastnosti nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 podľa čl. 52 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sú v konkurze banky alebo pobočky zahraničnej banky uspokojené ako posledné. Tieto pohľadávky môžu byť uspokojené až po uspokojení podriadených pohľadávok a pohľadávok, ktoré sa uspokojujú rovnako ako podriadené pohľadávky v celom rozsahu, bez ohľadu na zmluvné ustanovenia podriadených pohľadávok. Definícia priamo neuvádza, že musí ísť o nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, avšak uvedené vlastnosti (trvalý finančný nástroj bez povinnosti vyrovnania a skutočnosť, ktorá trvalo alebo dočasne znižuje hodnotu cenného papiera alebo umožňuje jeho konverziu na nástroje vlastného kapitálu Tier 1) sa vzťahujú práve na tieto nástroje. Toto legislatívne riešenie zabezpečilo, že v konkurze nebude nutné skúmať, či sa jedná o nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, ale postačí posúdiť, či sa v emisných podmienkach cenných papierov nachádzajú predmetné ustanovenia (trvalý finančný nástroj bez povinnosti vyrovnania a skutočnosť, ktorá trvalo alebo dočasne znižuje hodnotu cenného papiera alebo umožňuje jeho konverziu na nástroje vlastného kapitálu Tier 1).

Poznámka

Novelou zákona č. 343/2020 Z. z. sa zmenilo znenie odseku 4 a do ustanovenia sa vložili nové odseky 5 a 6. Išlo o transpozíciu čl. 48 ods. 7 smernice (EÚ) 2019/879, v zmysle ktorého majú mať všetky pohľadávky z položiek vlastných zdrojov nižšie prioritné postavenie ako ktorákoľvek pohľadávka, ktorá nevyplýva z položky vlastných zdrojov. V zmysle novely sa tak nástroje kapitálu Tier 2, ktoré boli v jednej triede s podriadenými pohľadávkami, uspokoja v konkurze až po podriadených pohľadávkach. Zároveň, po uspokojení Tier 2 nástrojov sa uspokoja pohľadávky z cenných papierov, ktoré majú v emisných podmienkach uvedené, že ide o trvalý finančný nástroj bez povinnosti jeho vyrovnania, a je v nich uvedená skutočnosť, ktorá trvalo alebo dočasne znižuje hodnotu cenného papiera alebo umožňuje jeho konverziu na nástroje vlastného kapitálu Tier 1 (tzv. Additional Tier 1 capital).

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 180a ods. 2 sa za slovami „§ 95 ods. 2“ vypúšťa čiarka a vkladá sa slovo „a“ a vypúšťajú sa slová „a spriaznených pohľadávok“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu nevyhnutnú vzhľadom na právnu úpravu hroziaceho úpadku.

Druhý oddiel

Konkurz finančnej inštitúcie
so sídlom alebo pobočkami
na území členských štátov

§ 181

(1)  Právomoc vyhlásiť konkurz na majetok slovenskej finančnej inštitúcie, ako aj viesť konkurzné konanie na majetok slovenskej finančnej inštitúcie má výlučne slovenský súd.

(2)  Slovenský súd nemá právomoc vyhlásiť konkurz na majetok právnickej osoby s obdobným predmetom podnikania, ako je predmet podnikania slovenskej finančnej inštitúcie, so sídlom v inom členskom štáte (ďalej len „európska finančná inštitúcia“).

(3)  Rozhodnutie orgánu iného členského štátu o vyhlásení konkurzu na európsku finančnú inštitúciu je priamo účinné na území Slovenskej republiky; účinky rozhodnutia nastávajú v Slovenskej republike rovnako ako v členskom štáte, v ktorom bolo rozhodnutie vydané.

§ 182

(1)  Konkurzné konanie na majetok slovenskej finančnej inštitúcie vrátane jej majetku na území iného členského štátu sa uskutočňuje výlučne podľa tohto zákona.

(2)  Konkurzné konanie na majetok európskej finančnej inštitúcie vrátane jej majetku na území Slovenskej republiky sa uskutočňuje výlučne podľa práva členského štátu, v ktorom má európska finančná inštitúcia sídlo.

§ 183

(1)  Správca európskej finančnej inštitúcie môže vykonávať svoju právomoc na území Slovenskej republiky rovnako ako v členskom štáte, v ktorom bol ustanovený. Správca európskej finančnej inštitúcie nie je oprávnený na území Slovenskej republiky používať donucovacie prostriedky ani rozhodovať vo veciach, v ktorých rozhodujú na území Slovenskej republiky slovenské súdy. Pri výkone svojich právomocí na území Slovenskej republiky správca európskej finančnej inštitúcie postupuje v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky; výkonom týchto právomocí na území Slovenskej republiky môže poveriť zástupcu.

(2)  Pri výkone svojich právomocí na území Slovenskej republiky sa správca európskej finančnej inštitúcie preukazuje úradne osvedčeným odpisom rozhodnutia o svojom vymenovaní spolu s úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka. Vyššie overenie odpisu tohto rozhodnutia sa nevyžaduje.

§ 184

Správca európskej finančnej inštitúcie alebo orgán iného členského štátu, ktorý vyhlásil konkurz na európsku finančnú inštitúciu, môže požadovať, aby rozhodnutie o vyhlásení konkurzu bolo zapísané do katastra nehnuteľností, obchodného registra alebo iného verejného registra vedeného v Slovenskej republike.

§ 185

(1)  Vyhlásenie konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi prostredníctvom príslušného orgánu dohľadu príslušným orgánom dohľadu všetkých členských štátov; v oznámení súd upozorní príslušný orgán dohľadu na účinky vyhlásenia konkurzu.

(2)  Vyhlásenie konkurzu na majetok pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi prostredníctvom príslušného orgánu dohľadu príslušným orgánom dohľadu členských štátov, v ktorých má zahraničná finančná inštitúcia zriadené ďalšie pobočky; oznámenie musí obsahovať upozornenie na účinky konkurzu a na zánik príslušného povolenia. Súd, správca a príslušný orgán dohľadu počas konkurzu pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie koordinujú výkon svojej činnosti s príslušnými orgánmi členských štátov, na území ktorých má zahraničná finančná inštitúcia zriadené ďalšie pobočky.

(3)  Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie súd bezodkladne po jeho vydaní zverejní v Úradom vestníku Európskej únie a aspoň v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou v každom členskom štáte, v ktorom slovenská finančná inštitúcia podniká. Uznesenie sa zverejňuje bez odôvodnenia v slovenskom jazyku s nadpisom „Výzva na prihlásenie pohľadávok. Dodržte lehoty.“. Nadpis musí byť uvedený vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie.

§ 186

(1)  Správca bezodkladne po vyhlásení konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie písomne vyzve všetkých známych veriteľov, ktorí majú bydlisko, obvyklý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Vo výzve správca uvedie v slovenskom jazyku najmä spôsob a lehotu na prihlasovanie pohľadávok vrátane potrebných adries na ich riadne prihlásenie spolu s poučením o následkoch zmeškania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a poučením o tom, že aj zabezpečené pohľadávky musia byť prihlásené. Výzva okrem toho obsahuje aj nadpis „Výzva na prihlásenie pohľadávky. Dodržte lehoty.“, ktorý sa uvádza vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie.

(2)  Každý veriteľ slovenskej finančnej inštitúcie, ktorý ma bydlisko, obvyklý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, môže prihlásiť svoju pohľadávku aj v úradnom jazyku svojho členského štátu; prihláška v tom prípade musí obsahovať nadpis „Prihlásenie pohľadávky“ v slovenskom jazyku. Správca môže požadovať od veriteľa preklad prihlášky do slovenského jazyka. Prihláška nemusí byť podaná na predpísanom tlačive.

§ 187

Ak dlžník po vyhlásení konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie splní svoj dlh namiesto správcovi pobočke slovenskej finančnej inštitúcie, ktorá je zriadená v inom členskom štáte, považuje sa dlh za splnený, ak dlžník v čase plnenia svojho dlhu nemohol vedieť o vyhlásení konkurzu. Ak sa dlh splní pred zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Úradnom vestníku Európskej únie, dlžníkova nevedomosť o vyhlásení konkurzu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Ak sa dlh splní po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Úradnom vestníku Európskej únie, dlžníkova vedomosť o vyhlásení konkurzu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

§ 188

(1)  Účinky vyhlásenia konkurzu na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov sa riadia výlučne právom členského štátu, ktorým sa spravuje pracovnoprávny vzťah zamestnanca.

(2)  Účinky vyhlásenia konkurzu na zmluvy, na základe ktorých vzniká vlastnícke právo alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, sa riadia výlučne právom členského štátu, na území ktorého sa nehnuteľnosť nachádza; toto právo sa použije aj na určenie, či ide o nehnuteľnosť.

(3)  Účinky vyhlásenia konkurzu na práva k nehnuteľnosti, plavidlu alebo lietadlu, ktoré podliehajú registrácii vo verejnom registri, sa riadia výlučne právom členského štátu, v ktorom sa vedie príslušný verejný register.

§ 189

Od kúpnej zmluvy uzatvorenej úpadcom ako predávajúcim správca nemôže podľa tohto zákona odstúpiť, ak už došlo k odovzdaniu predmetu kúpy a predmet kúpy sa v čase vyhlásenia konkurzu nachádzal na území iného členského štátu.

§ 190

Započítanie pohľadávok v konkurze sa spravuje právom členského štátu, ktorým sa riadi pohľadávka úpadcu; tým nie je dotknutá možnosť započítať pohľadávku podľa tohto zákona.

§ 191

Uplatnenie práv k finančným nástrojom, ktoré sa zapisujú do registra, na účet, do centrálneho depozitného systému alebo do obdobného systému, sa v konkurze riadi právom členského štátu, v ktorom sa príslušný register, účet, centrálny depozitný systém alebo obdobný systém vedie.

§ 192

(1)  Záverečné vyrovnanie ziskov a strát sa v konkurze riadi výlučne právom členského štátu, ktorým sa spravuje zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.

(2)  Obchod so spätným prevodom sa v konkurze riadi výlučne právom členského štátu, ktorým sa spravuje zmluva o obchode so spätným prevodom.

(3)  Obchod uskutočnený na organizovanom trhu sa v konkurze riadi výlučne právom členského štátu, ktorým sa spravuje zmluva, na základe ktorej bol obchod uzatvorený.

(4)  V konkurze nemožno odporovať právnemu úkonu, ak ten, proti komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatňuje, preukáže, že právny úkon sa spravuje právom iného členského štátu a že toto právo nepripúšťa možnosť odporovať tomuto právnemu úkonu.

(5)  Účinky vyhlásenia konkurzu na prebiehajúce súdne konanie týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu sa riadia výlučne právom členského štátu, v ktorom sa súdne konanie vedie.

§ 193

(1)  Ak po vyhlásení konkurzu úpadca prevedie nehnuteľnosť, platnosť právneho úkonu sa posudzuje podľa práva členského štátu, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

(2)  Ak po vyhlásení konkurzu úpadca prevedie plavidlo, lietadlo alebo finančný nástroj, ktorý sa zapisuje do registra, na účet, do centrálneho depozitného systému alebo do obdobného systému, platnosť právneho úkonu sa posudzuje podľa práva členského štátu, v ktorom sa príslušný register, účet, centrálny depozitný systém alebo obdobný systém vedie.

§ 194

Ustanovenia § 188 až 193 sa použijú, ak je úpadcom slovenská finančná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej finančnej inštitúcie.

Tretí oddiel

Spoločné ustanovenia pre konkurz
slovenských finančných inštitúcií

§ 195

(1)  Pri konkurze na slovenskú finančnú inštitúciu príslušným orgánom podľa § 82 ods. 1 a § 83 až 85 je orgán dohľadu nad slovenskou finančnou inštitúciou, ak ide o prevádzkovanie alebo ukončenie prevádzkovania úpadcovho podniku, časti úpadcovho podniku alebo podstatnej časti úpadcovho majetku patriaceho k podniku; to sa rovnako vzťahuje na prevod, nájom alebo zaťaženie úpadcovho podniku, časti úpadcovho podniku alebo podstatnej časti úpadcovho majetku na účely ďalšieho prevádzkovania.

(2)  Ak je úpadcom slovenská finančná inštitúcia, jej nesplatné záväzky a pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu; to sa rovnako vzťahuje aj na splatnosť podmienených pohľadávok, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou a ktoré vznikli pred ukončením prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu. Na predĺženie splatnosti a podmienky splatnosti záväzkov, ak je úpadcom banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, ktoré vznikli z krytých dlhopisov pred vyhlásením konkurzu, sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.³³⁾

(3)  Ak je úpadcom poisťovňa, nároky z poistenia sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.

(4)  Nárokmi z poistenia sa rozumie akákoľvek suma, ktorú dlhuje poisťovňa poistenému, poistníkovi alebo oprávnenej osobe alebo iným poškodeným osobám, ktoré majú bezprostredné žalobné právo voči poisťovni na základe poistnej zmluvy, vrátane technických rezerv vytvorených za jednotlivé poistné zmluvy týkajúce sa vyššie uvedených osôb v prípade, že ku dňu vyhlásenia konkurzu nenastala poistná udalosť. Zaplatené poistné, ktoré poisťovňa dlhuje z dôvodu neprijatia návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy alebo z dôvodu zrušenia poistných zmlúv pred dňom vyhlásenia konkurzu, sa tiež považujú za nárok z poistenia. Za nároky z poistenia sa nepovažujú regresy.

(5)  Vyhlásením konkurzu na majetok poisťovne alebo zaisťovne zanikajú poistné zmluvy uzatvorené poisťovňou alebo zaisťovňou ako poistiteľom.

(6) Ak sa prevádzkovanie podniku veriteľa podľa osobitného predpisu o úveroch na bývanie28d) ukončí v súlade s § 83 ods. 1 písm. j), § 88 ods. 1 a 2 a § 195 ods. 1, správca bezodkladne písomne oznámi dlžníkom z úverov na bývanie, ktoré patria medzi hypotekárne úvery účelovo určené na účely ustanovené osobitným predpisom,^33aa) ukončenie prevádzkovania podniku tohto veriteľa a aj lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace odo dňa ukončenia prevádzkovania podniku, počas ktorej je spotrebiteľ oprávnený predčasne splatiť tento úver z vlastného podnetu bez akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s týmto predčasným splatením, a po uplynutí ktorej možno vynucovať predčasné splatenie pohľadávok z úverov na bývanie účelovo určených na účely uvedené v osobitnom predpise.^33aa)

Komentár k § 181 až § 195

Ustanovenia zaviedli do slovenského právneho poriadku pojem záverečného vyrovnania ziskov a strát (close-out netting) a pojem zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát (close-out netting agreement). Tento koncept, používaný v obchodných vzťahoch (predovšetkým, v derivátových obchodoch), ktorých jednou zo zmluvných strán sú domáce alebo zahraničné banky alebo iné regulované subjekty, v prípade ukončenia alebo zrušenia určitého typu obchodov v dôsledku výskytu určitej, vopred dohodnutej, okolnosti (napríklad podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jednu zo zmluvných strán zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát), zahŕňa odhad (vychádzajúci napr. z kotácií získaných od iných účastníkov príslušného trhu) hodnoty obchodu, nahrádzajúceho ukončený alebo zrušený obchod a pripočítanie alebo odpočítanie (teda vyrovnanie) výsledných trhových hodnôt. Tento koncept je odlišný od započítania pohľadávok, nakoľko v derivátových obchodoch s opakovaným plnením neexistujú medzi stranami pred príslušným dátumom splatnosti derivátového obchodu pohľadávky v právnom zmysle slova.

 

Dopad na výšku pohľadávky

Keďže tento koncept má dopad na výšku pohľadávky úpadcu voči druhej zmluvnej strane zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo pohľadávky druhej zmluvnej strany voči úpadcovi, bolo potrebné ho zaviesť do právneho poriadku pre zvýšenie právnej istoty v týchto obchodných vzťahoch a osobitne upraviť pre prípad vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie. Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát môže byť buď súčasťou zmluvy o takom obchode alebo obchodoch, alebo môže byť uzavretá samostatne vo vzťahu k takému obchodu alebo obchodom. Cieľom zákona bolo zabezpečiť, aby sumy zodpovedajúce ziskom a stratám zmluvných strán boli po vyhlásení konkurzu splatné iba v rozsahu jediného záväzku, ktorého výška je vypočítaná s ohľadom na také zisky a straty v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov, ktoré si zmluvné strany vopred dohodli pre taký prípad. Podľa výsledku takého výpočtu má potom pohľadávku vo vzťahu k takému jedinému záväzku buď úpadca voči druhej zmluvnej strane alebo druhá zmluvná strana voči úpadcovi, ktorá pohľadávka je potom uplatňovaná po vyhlásení konkurzu. Cieľom bolo zaviesť osobitné ustanovenie o odstúpení od zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát z dôvodu potrebnej ochrany ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát pred účinkami vyplývajúcimi z odstúpenia od takej zmluvy. Ide o ten istý princíp, aký je zakotvený napríklad v § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa odstúpenie od zmluvy jednou zo strán nedotýka zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva a riešenia sporov medzi zmluvnými stranami.

Poznámka

Novelou zákona č. 276/2009 Z. z. sa do ustanovenia § 195 vložili nové odseky 1 a 2.

Tiež sa zaviedlo označenie oddielu, ktorý je úpravou pre spoločné ustanovenia pre konkurz slovenských finančných inštitúcií. Doplnením odseku 1 sa vytvorili predpoklady na to, aby do kľúčových krokov pri prípadných konkurzoch na slovenské finančné inštitúcie bol zainteresovaný aj orgán dohľadu nad príslušnou finančnou inštitúciou. Doplnením odseku 2 sa spresnili osobitné postupy pre konkurz na slovenské finančné inštitúcie postupoch pri konkurze na slovenské finančné inštitúcie a vytvorili sa predpoklady na efektívnejší postup pre prípad, keby došlo ku konkurzu na majetok podniku finančnej inštitúcie tak, aby zdravé časti (zdravé časti podniku alebo zdravé súbory majetku) finančnej inštitúcie v úpadku mohli získať iné finančné inštitúcie rovnakého druhu (napríklad banky), čo je v konečnom dôsledku v záujme zachovania stability finančného systému a rovnako v záujme eventuálne dotknutých klientov finančných inštitúcií.

Novelou zákona č. 279/2017 Z. z. sa zaviedol odlišný režim splatnosti záväzkov, ak je úpadcom banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, ktoré vznikli z krytých dlhopisov pred vyhlásením konkurzu banky, a to podľa § 67 ods. 9 až 13 zákona o bankách.

Na predĺženie splatnosti a podmienky splatnosti záväzkov, ak je úpadcom banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, ktoré vznikli z krytých dlhopisov pred vyhlásením konkurzu, sa vzťahujú ustanovenia zákona o bankách.

Poznámka

Novelou zákona č. 279/2017 Z. z. sa zmenilo znenie odseku 6, čo znamená, že sa upravil postup správcu pri informovaní dlžníkov zo zmlúv z úverov na bývanie, ktoré patria medzi hypotekárne úvery účelovo určené na účely presne vymedzené v zákone o úveroch na bývanie o účely o ukončení prevádzkovania podniku veriteľa, ktorý je poskytovateľom týchto úverov na bývanie. Zároveň sa (obdobne ako je to pri hypotekárnych úveroch poskytovaných bankou, ktorá je emitentom krytých dlhopisov) doplnila možnosť spotrebiteľa predčasne splatiť svoj úver z vlastného podnetu bez akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s týmto predčasným splatením počas troch mesiacov po ukončení prevádzkovania podniku veriteľa správcom.

V súvislosti so zmenami ustanovení zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré súvisia s vydávaním krytých dlhopisov, bolo potrebné aktualizovať poznámky pod čiarou k odkazom 33 a 33d, a to novelou zákona š. 454/2021 Z. z.

§ 195a

Oddelená podstata majiteľov
krytých dlhopisov

(1)  Ak je úpadcom banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, oddelenú podstatu zabezpečených veriteľov, ktorými sú majitelia krytých dlhopisov vydaných touto bankou, tvoria aktíva a iné majetkové hodnoty slúžiace na krytie vydaných krytých dlhopisov a zároveň slúžiace na zabezpečenie33b) pohľadávok majiteľov krytých dlhopisov voči tejto banke, ktoré sú súčasťou krycieho súboru podľa osobitného predpisu;33c) súčasťou tejto oddelenej podstaty sú aj pohľadávky z hypotekárnych úverov vrátane záložných práv k nehnuteľnostiam slúžiacich na zabezpečenie pohľadávok z hypotekárnych úverov slúžiacich na krytie vydaných krytých dlhopisov.

[Dňom 8. júla 2022 – V § 195a odsek 1 znie:

„(1) Ak je úpadcom banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, oddelenú podstatu zabezpečených veriteľov, ktorými sú majitelia krytých dlhopisov vydaných touto bankou a protistrany zabezpečovacích derivátov zaradených v krycom súbore, tvoria aktíva a iné majetkové hodnoty slúžiace na krytie vydaných krytých dlhopisov a zároveň slúžiace na zabezpečenie^33b) pohľadávok majiteľov krytých dlhopisov a protistrán zabezpečovacích derivátov voči tejto banke, ktoré sú súčasťou krycieho súboru podľa osobitného predpisu;^33c) súčasťou tejto oddelenej podstaty sú aj pohľadávky z úverov alebo hypotekárnych úverov vrátane záložných práv alebo iných zabezpečovacích práv slúžiacich na zabezpečenie pohľadávok z úverov alebo hypotekárnych úverov slúžiacich na krytie vydaných krytých dlhopisov. Oddelená podstata zabezpečených veriteľov sa tvorí samostatne za každý príslušný program krytých dlhopisov.“.]

(2)  Správca banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, počas konkurzu s odbornou starostlivosťou vyhodnocuje, či spravovaním programu krytých dlhopisov nedochádza k celkovému zníženiu miery uspokojenia majiteľov krytých dlhopisov. Pri vyhodnocovaní podľa prvej vety správca postupuje v úzkej súčinnosti so správcom programu krytých dlhopisov a zohľadňuje záujmy a možnosť spravodlivého uspokojenia všetkých majiteľov krytých dlhopisov vrátane veriteľov tých pohľadávok, ktorých splatnosť nastáva najneskôr.

(3)  Na podnet správcu programu krytých dlhopisov alebo z vlastného podnetu a v súčinnosti so správcom programu krytých dlhopisov je správca povinný oznámiť Národnej banke Slovenska zámer previesť program krytých dlhopisov alebo jeho časti na tretiu osobu tak, aby došlo k prevodu celého programu krytých dlhopisov, ak spravovaním programu krytých dlhopisov môže dôjsť k celkovému zníženiu miery uspokojenia majiteľov krytých dlhopisov. Nadobúdateľom programu krytých dlhopisov môže byť len banka alebo viaceré banky. Program krytých dlhopisov sa prevedie za primeranú cenu najneskôr do jedného roka odo dňa doručenia tohto oznámenia Národnej banke Slovenska.

(4)  Pred uzatvorením zmluvy o prevode programu krytých dlhopisov alebo jeho časti alebo uzatvorením inej zmluvy napĺňajúcej tento účel, správca požiada Národnú banku Slovenska o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa osobitného predpisu.^33e)

(5)  Ak nedôjde k prevodu programu krytých dlhopisov alebo jeho časti do jedného roka odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 3, Národná banka Slovenska na žiadosť správcu môže vydať rozhodnutie o predĺžení tejto lehoty najviac o jeden rok na prevod programu krytých dlhopisov alebo jeho časti, a to do jedného mesiaca pred uplynutím tejto lehoty, ak možno odôvodnene predpokladať, že neskorší prevod programu krytých dlhopisov povedie k vyššiemu uspokojeniu pohľadávok majiteľov krytých dlhopisov.

(6)  Ak k oznámeniu zámeru prevodu programu dlhopisov došlo už skôr podľa osobitného predpisu,^33d) účinky súhlasu a plynutie lehoty na prevod zostávajú zachované aj na účely tohto zákona a správca pokračuje v uskutočnení oznámeného zámeru prevodu programu krytých dlhopisov.

(7)  Na platnosť a účinnosť prevodu programu krytých dlhopisov alebo jeho časti sa nevyžaduje súhlas majiteľov krytých dlhopisov so zmenou emisných podmienok krytých dlhopisov podľa osobitného predpisu^33f) spočívajúcich v zmene osoby emitenta krytých dlhopisov v dôsledku prevodu programu krytých dlhopisov alebo jeho časti. Na platnosť a účinnosť prevodu programu krytých dlhopisov alebo jeho časti sa nevyžaduje súhlas dlžníkov zo záväzkov zodpovedajúcim pohľadávkam tvoriacim základné aktíva krycieho súboru podľa osobitného predpisu.^33g) Na prevod programu krytých dlhopisov alebo jeho časti sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o predaji podniku alebo jeho časti,¹⁸⁾ pričom však na prevod programu krytých dlhopisov alebo časti programu krytých dlhopisov sa nevyžaduje prevod osobnej zložky ani časti osobnej zložky podnikania^33h) a po prevode programu krytých dlhopisov alebo časti programu krytých dlhopisov sa veriteľ nemôže domáhať určenia neúčinnosti prevodu alebo prechodu takého záväzku z predávajúceho na kupujúceho, ktorý ako záväzok voči veriteľovi tvorí súčasť prevodu programu krytých dlhopisov alebo príslušnej časti programu krytých dlhopisov.³³ⁱ⁾ Prevod programu krytých dlhopisov alebo časti programu krytých dlhopisov sa zapisuje do obchodného registra ako iná skutočnosť^33j) o banke, ktorá je emitentom krytých dlhopisov. Správca banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, podá návrh na zápis do obchodného registra bezodkladne po prevode programu krytých dlhopisov alebo časti programu krytých dlhopisov.

[Dňom 8. júla 2022 – V § 195a ods. 7 druhá veta znie:

„Na platnosť a účinnosť prevodu programu krytých dlhopisov alebo jeho časti sa nevyžaduje súhlas protistrán zabezpečovacích derivátov, ani dlžníkov zo záväzkov zodpovedajúcich pohľadávkam tvoriacim základné aktíva krycieho súboru podľa osobitného predpisu.^33g)“.]

(8)  Ak správca banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, previedol program krytých dlhopisov alebo jeho časť, bezodkladne oznámi majiteľom krytých dlhopisov prevzatie záväzkov kupujúcim a dlžníkom zo záväzkov zodpovedajúcim pohľadávkam tvoriacim základné aktíva podľa osobitného predpisu^33g) prechod týchto pohľadávok na kupujúceho. Platnosť a účinnosť prevodu programu krytých dlhopisov alebo jeho časti tým však nie je podmienená.

(9)  Ak sa správcovi banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, nepodarí zabezpečiť speňaženie prevodom programu krytých dlhopisov alebo jeho častí postupom podľa odsekov 2 až 8 a osobitného predpisu,^33d) správca počas prevádzkovania podniku je oprávnený odplatným postúpením speňažiť pohľadávky z hypotekárnych úverov, ktoré tvoria súčasť aktív krycieho súboru podľa osobitného predpisu;^33g) na také pohľadávky a postúpenie pohľadávok sa rovnako vzťahujú § 55 a § 195 ods. 2. Pohľadávky podľa prvej vety možno speňažiť len odplatným postúpením na tretiu osobu, ktorou ako postupník môže byť len banka, zahraničná banka, pobočka zahraničnej banky alebo iný veriteľ podľa osobitného predpisu o úveroch na bývanie.

[Dňom 8. júla 2022 – V § 195a ods. 9 sa slová „pohľadávky z hypotekárnych úverov, ktoré tvoria súčasť aktív“ nahrádzajú slovami „zodpovedajúce pohľadávky zo základných aktív tvoriacich súčasť“ a v druhej vete sa za slovo „alebo“ vkladajú slová „pri úveroch na bývanie aj“.]

(10) Ak speňaženie nemožno dosiahnuť postupom podľa odsekov 2 až 8 pred ukončením prevádzkovania podniku a ak sa prevádzkovanie podniku banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, ukončí v súlade s § 83 ods. 1 písm. j), § 88 ods. 1 a 2 a § 195 ods. 1, správca bezodkladne písomne oznámi dlžníkom zo záväzkov zodpovedajúcim pohľadávkam z hypotekárnych úverov, ktoré tvoria súčasť aktív krycieho súboru podľa osobitného predpisu,^33g) toto ukončenie prevádzkovania podniku a aj lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace odo dňa ukončenia prevádzkovania podniku, počas ktorej je dlžník oprávnený predčasne splatiť svoj záväzok z vlastného podnetu bez akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s týmto predčasným splatením, a po uplynutí ktorej možno vynucovať predčasné splatenie záväzkov zodpovedajúcim pohľadávkam tvoriacim základné aktíva krycieho súboru podľa osobitného predpisu.^33g)

[Dňom 8. júla 2022 – V § 195a ods. 10 sa slová „z hypotekárnych úverov, ktoré tvoria súčasť aktív“ nahrádzajú slovami „zo základných aktív tvoriacich súčasť“.]

Komentár k § 195a

Doplnením nového ustanovenia § 195a po novele zákona č. 279/2017 Z. z. sa upravil postup zaobchádzania s oddelenou podstatou zabezpečených veriteľov, ktorými sú majitelia krytých dlhopisov v rámci konkurzu banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov. Upravil sa postup pre prevod programu krytých dlhopisov na nového nadobúdateľa (identicky ako v prípade nútenej správy), prípadne speňaženia pohľadávok z hypotekárnych úverov, ktoré tvoria súčasť aktív krycieho súboru podľa zákona o bankách, odplatným postúpením na tretiu osobu, ktorou môže byť len banka, pobočka zahraničnej banky alebo iný veriteľ poskytujúci úvery na bývanie podľa zákona o úveroch na bývanie, ako aj spôsob uspokojenia pohľadávok majiteľov krytých dlhopisov z oddelenej podstaty a jej konečného speňaženia.

 

Ukončenie prevádzkovania podniku

Obdobne ako pri úveroch na bývanie v § 195 ods. 6 sa v § 195a ods. 10 rieši postup správcu pri ukončení prevádzkovania podniku banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov. Tzn. správca je povinný bezodkladne po ukončení prevádzkovania podniku banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, oznámiť dlžníkom zo záväzkov zodpovedajúcim pohľadávkam z hypotekárnych úverov, ktoré tvoria súčasť aktív krycieho súboru podľa zákona o bankách, toto ukončenie prevádzkovania podniku a aj lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace odo dňa ukončenia prevádzkovania podniku, počas ktorej je dlžník oprávnený predčasne splatiť svoj záväzok z vlastného podnetu bez akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s týmto predčasným splatením, a po uplynutí ktorej možno vynucovať zosplatnenie takýchto hypotekárnych úverov.

Poznámka

Novelou zákona č. 454/2021 Z. z. sa zmenilo znenie odseku 1, v súlade s ktorým, ak je úpadcom banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, oddelenú podstatu zabezpečených veriteľov, ktorými sú majitelia krytých dlhopisov vydaných touto bankou a protistrany zabezpečovacích derivátov zaradených v krycom súbore, tvoria aktíva a iné majetkové hodnoty slúžiace na krytie vydaných krytých dlhopisov a zároveň slúžiace na zabezpečenie pohľadávok majiteľov krytých dlhopisov a protistrán zabezpečovacích derivátov voči tejto banke, ktoré sú súčasťou krycieho súboru podľa osobitného predpisu; súčasťou tejto oddelenej podstaty sú aj pohľadávky z úverov alebo hypotekárnych úverov vrátane záložných práv alebo iných zabezpečovacích práv slúžiacich na zabezpečenie pohľadávok z úverov alebo hypotekárnych úverov slúžiacich na krytie vydaných krytých dlhopisov. Oddelená podstata zabezpečených veriteľov sa tvorí samostatne za každý príslušný program krytých dlhopisov.

V súvislosti so zmenami ustanovení zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré súvisia s vydávaním krytých dlhopisov, bolo potrebné aktualizovať poznámky pod čiarou k odkazom 33 a 33d.

Na platnosť a účinnosť prevodu programu krytých dlhopisov alebo jeho časti sa nevyžaduje súhlas protistrán zabezpečovacích derivátov, ani dlžníkov zo záväzkov zodpovedajúcich pohľadávkam tvoriacim základné aktíva krycieho súboru.

Poznámka

Z dôvodu plnej transpozície CBD bolo potrebné novelou zákona č. 454/2021 Z. z. novelizovať príslušné ustanovenia v § 195a, ktoré upravujú postup zaobchádzania s oddelenou podstatou zabezpečených veriteľov, ktorými sú majitelia krytých dlhopisov, v rámci konkurzu banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov. Prvou zmenou je, že v súlade s čl. 4 CBD sa medzi zabezpečených veriteľov zaradia aj protistrany zo zabezpečovacích derivátov, ktorých účelom je riadenie a zmiernenie menového rizika alebo úrokového rizika spojeného s vydanými krytými dlhopismi, a ktoré sú súčasťou krycieho súboru. Ďalšie úpravy súvisia s rozšírením okruhu základných aktív krycieho súboru, ktoré v prípade konkurzu banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, budú tvoriť oddelenú podstatu zabezpečených veriteľov. Oddelená podstata zabezpečených veriteľov sa tvorí samostatne za každý príslušný program krytých dlhopisov tak, aby nedošlo k miešaniu zabezpečených veriteľov z jednotlivých programov krytých dlhopisov.

SIEDMA ČASŤ

PROCESNÉ USTANOVENIA

§ 196

Použitie Civilného
sporového poriadku

Ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Komentár k § 196

Ustanovením sa vymedzilo použitie Civilného sporového poriadku na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení.

Poznámka

Novelou zákona č. 125/2016 Z. z. bol Občiansky súdny poriadok nahradený Civilným sporovým poriadkom.

§ 197

(1)  V konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje jediný sudca. Pojednávanie súd nariaďuje len vtedy, ak to pokladá za potrebné.

(2)  Obnova konania v konaní podľa tohto zákona nie je prípustná.

(3)  Odpustenie zmeškania lehoty v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.

(4)  Odklad vykonateľnosti v konaní podľa tohto zákona nie je prípustný.

(5)  Ak tento zákon neustanovuje inak, v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné ani prerušenie konania.

(6)  V uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky súd neprihliada.

(7) V uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu^3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.²⁶⁾

(8)  V konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci.

(9)  Príslušnosť súdu na konkurzné konanie a na reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, sa určuje podľa okolností, ktoré tu boli ku dňu, ktorý predchádza o šesť mesiacov deň podania návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie.

(10) Na konanie v sporoch o náhradu škody podľa § 11a je príslušný súd, ktorý vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, v ktorého mene mala byť porušená povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, alebo súd, ktorý by bol príslušným na vyhlásenie konkurzu, ak by takýto návrh bol podaný.

(11) Ak je stranou konania vyvolaného konkurzom alebo reštrukturalizáciou správca alebo ak ide o konanie podľa § 74a ods. 2 alebo § 166f, nevyžaduje sa zastúpenie advokátom.

Komentár k § 197

Zásadne v konaní koná a rozhoduje jediný sudca. V prípade, že to pokladá za potrebné, k jeho oprávneniam patrí nariadiť pojednávanie vždy, ak je to potrebné a nevyhnutné.

Nie je prípustná ani obnova konania, odpustenie zmeškania lehoty, odklad vykonateľnosti v konaní podľa tohto zákona nie je prípustný a zároveň nie je prípustné ani prerušenie konania.

 

Právo uplatniť námietku zaujatosti

Účastníci majú právo uplatniť námietku, pričom na túto možnosť sú upozornení, respektíve poučení v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie. Povinným ich o tom poučiť je súd a túto možnosť môžu využiť najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok, inak sa na ne neprihliada.

Poznámka

Novelou zákona č. 264/2017 Z. z. sa ustanovilo, aby súd v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi uviedol výrok o medzinárodnej právomoci súdu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní, teda, či ide o hlavné insolvenčné konanie, vedľajšie insolvenčné konanie alebo o územné insolvenčné konanie. Znenie priamo súvisí s aplikáciou nariadenia, ako aj s pripravovaným prepojením insolvenčných registrov, kde informácia o medzinárodnej právomoci súdu je jedným z povinných údajov, ktoré v rámci takéhoto systému sú dostupné. Zároveň sa ustanovilo, aby bolo priamo v zákone ako obligatórna náležitosť uznesenia upravené uloženie povinností správcovi, ktoré mu vyplývajú z nariadenia, napríklad uloženie povinnosti správcovi, aby bez zbytočného odkladu informoval o vyhlásení konkurzu známych veriteľov dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike.

Dôkazy

V konaní môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci.

Poznámka

V praxi bolo zaznamenaných viacero prípadov, ktoré sa s prihliadnutím na všetky okolnosti javili ako tzv. „forum shopping“. Preto sa novelou zákona č. 264/2017 Z. z. ustanovilo, aby sa príslušnosť súdu pri konkurzoch a reštrukturalizáciách určovala s navrhovaným retrospektívnym pravidlom. Taktiež sa ustanovilo, aby náhradu škody pre porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas posudzoval konkurzný súd.

Zároveň sa ustanovilo, aby v prípade, ak je stranou konania vyvolaného konkurzom alebo reštrukturalizáciou správca, alebo ide o konanie podľa § 74a ods. 2 alebo o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, sa zastúpenie advokátom nevyžadovalo.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

V § 197 ods. 1 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak bolo vedené konanie podľa osobitného predpisu,^1b) v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje sudca, ktorý bol zákonným sudcom v konaní podľa osobitného predpisu.“

Upravuje sa nadväznosť na konania podľa zákona o riešení hroziaceho úpadku, kedy sa predpokladá pokračovanie v konaniach podľa zákona č. 7/2005 Z. z. s tým istým zákonným sudcom, ktorý vo veci konal a rozhodoval podľa ustanovení zákona o riešení hroziaceho úpadku.

§ 197a

Elektronické podanie správcovi

(1)  Písomnosti určené správcovi možno podať elektronicky aj do elektronickej schránky správcu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára; elektronické podanie a jeho prílohy musia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej na podanie elektronického podania.

(2)  Súčasťou prihlášky nepeňažnej pohľadávky podávanej elektronicky do elektronickej schránky správcu musí byť znalecký posudok podľa § 29 ods. 7.

(3)  Ak písomnosti určené správcovi nemožno doručiť elektronicky do elektronickej schránky správcu preukázateľne z dôvodov, ktoré nenastali na strane podávajúcej osoby, lehota na podanie písomností sa považuje za zachovanú, ak sa písomnosti doručia správcovi najneskôr do troch pracovných dní po uplynutí lehoty podľa tohto zákona.

(4)  Na elektronické doručovanie elektronických podaní správcovi sa použije osobitný predpis.^33a)

Komentár k § 197a

Novelou zákona č. 390/2015 Z. z. sa do zákona vložilo ustanovenie upravujúce elektronické podanie správcovi.

Za účelom zvýšenia transparentnosti a informovania verejnosti sa ustanovilo zavedenie informačného systému „Register úpadcov“, kde sa širokej verejnosti sprístupnil taxatívny výpočet informácií o konkurzných konaniach a reštrukturalizačných konaniach, informácií o osobách, ktoré sú v úpadku a iných dôležitých informáciách potrebných pre podporu a ochranu podnikateľského prostredia. V nadväznosti na novelu zákona o e-Governmente sa tiež zaviedla možnosť využiť elektronickú komunikáciu so správcom a používanie dátových schránok správcami (týka sa najmä podávania prihlášok). Za účelom zavedenia informačného systému „Register úpadcov“ sa zaviedli povinnosti správcu na tento účel používať programové a technické prostriedky určené ministerstvom a pri prijímaní elektronických podaní povinnosť používania elektronickej schránky správcu. Táto povinnosť správcu sa zaviedla pre konania, ktoré sa začali od 1. júla 2016, čím sa vytvoril priestor pre praktické zaškolenie správcov. Zároveň sa zaviedla nová úloha Ministerstva spravodlivosti SR súvisiaca so zriadením a zrušením elektronickej schránky správcu. Podrobnosti o používaní programových a technických prostriedkov určených ministerstvom sa upravili v osobitnom predpise. Záväzok vytvoriť register, v ktorom sa zverejňujú určené informácie o insolvenčných konaniach, pre Slovenskú republiku vyplýva aj z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.

Poznámka

Novela zákona č. 125/2016 Z. z. do ustanovenia vložila odsek 7. Z povahy zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplývalo, že nebolo možné vo všetkých konaniach podľa tohto zákona použiť dispozitívny princíp plynúci z Civilného sporového poriadku. Princíp materiálnej pravdy by sa však mal obmedziť len na nevyhnutné prípady tam, kde to vyplýva z povahy veci. V zásade by malo ísť o začatie konkurzného konania, konkurzné konanie, začatie reštrukturalizačného konania, reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení.

§ 198

Rozhodovanie súdu

(1)  Súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.

(2)  V písomnom vyhotovení uznesenia vydaného v konaní podľa tohto zákona sa uvedie, ktorý súd uznesenie vydal, označenie navrhovateľa, dlžníka (úpadcu) a správcu, ak je ustanovený, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

(3)  Vo výroku uznesenia sa vždy uvedie zákonný dôvod rozhodnutia, ak vyplýva z tohto zákona.

(4)  Rozhodnutie, ktorým súd priznal hlasovacie a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou je predbežne vykonateľné.

Komentár k § 198

Ustanovenie upravuje rozhodovanie súdu. Zásadne súd rozhoduje v súlade s týmto zákonom uznesením. Zákon pripúšťa podanie odvolania voči uzneseniu, a to však len v prípade, že to zákon ustanovuje.

 

Písomná forma uznesenia

Uznesenie je vždy vydané písomnou formou. Základnou obsahovou náležitosťou uznesenia je

–   označenie súdu, ktorý toto uznesenie vydal,

–   označenie navrhovateľa,

–   označenie dlžníka (úpadcu),

–   označenie ustanoveného správcu,

–   výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

Súčasťou výroku je dôvod rozhodnutia.

Rozhodnutie, ktorým súd priznal hlasovacie a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou, je predbežne vykonateľné.

Poznámka

Vzhľadom na zmeny v ustanoveniach o priznávaní hlasovacích práv došlo novelou zákona č. 87/2015 Z. z. vypusteniu odkazu na konkrétne ustanovenia. Terminologické bolo zosúladené ustanovenie v Civilnom sporovom poriadku.

§ 199

Doručovanie a zverejňovanie

súdnych rozhodnutí a iných písomností

(1)  Ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa v konaniach podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku; to platí rovnako aj pre písomnosti, ktoré sa majú zverejniť podľa osobitného predpisu.^33b) Uznesenie, ktoré sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia.

(2)  Ak ide o doručenie uznesenia, ktorým sa účastníkovi ukladá povinnosť alebo ktorým sa účastník vyzýva, uznesenie sa v konaní podľa tohto zákona doručí aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku; tým nie je dotknuté doručovanie podľa odseku 1.

(3)  Uznesenie sa v konaní podľa tohto zákona doručí aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku aj vtedy, ak tento zákon ustanovuje, aby sa písomnosť určitej osobe doručila, alebo ak je to potrebné pre vedenie konania; tým nie je dotknuté doručovanie podľa odseku 1.

(4)  Ak je prípadný začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený so zverejnením doručovanej písomnosti v Obchodnom vestníku a listina sa doručuje aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku, adresát písomnosti sa o tom poučí.

(5)  Ak sa má súdne rozhodnutie podľa tohto zákona zverejniť v Obchodnom vestníku bezodkladne, súd predloží rozhodnutie Obchodnému vestníku na zverejnenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po jeho vydaní.

(6)  Iné písomnosti súdu, ktoré sa podľa tohto zákona majú zverejniť bezodkladne, súd predloží Obchodnému vestníku na zverejnenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo sa dozvedel o skutočnosti, s ktorou je spojené zverejnenie súdnej písomnosti.

(7)  Ak je to účelné vzhľadom na počet účastníkov alebo povahu veci, súd môže popri zverejnení písomnosti v Obchodnom vestníku zverejniť obsah písomnosti alebo niektoré údaje z nej aj prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, tlače alebo služieb poskytovaných elektronickou formou.

(8)  Súd môže podľa okolnosti doručiť písomnosti aj prostredníctvom správcu. Bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti doručí súd rozhodnutie o vyhlásení konkurzu v konaní podľa štvrtej časti zákona s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti dlžníkovi prostredníctvom správcu.

(9)  Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

Komentár k § 199

Ustanovením je upravené doručovanie a zverejňovanie súdnych rozhodnutí a iných písomností.

Zverejnenie a doručenie

–   doručenie zverejnením v Obchodnom vestníku – uznesenia a iné písomnosti súdu v konaniach,

–   doručenie zverejnením v Obchodnom vestníku – zverejňovanie písomnosti podľa zákona o bankách.

 

Uznesenie

–   dochádza k zverejňovaniu v Obchodnom vestníku bez odôvodnenia,

–   uznesenie ukladajúce povinnosť účastníkovi sa doručuje aj iným spôsobom okrem zverejnenia v Obchodnom vestníku,

–   uznesenie vyzývajúce účastníka sa doručí aj iným spôsobom okrem zverejnenia v Obchodnom vestníku,

–   uznesenie, ktorým zákon ustanovuje, aby sa písomnosť určitej osobe doručila, sa doručuje aj iným spôsobom okrem zverejnenia v Obchodnom vestníku,

–   uznesenie, ak je to potrebné pre vedenie konania, sa doručuje aj iným spôsobom okrem zverejnenia v Obchodnom vestníku.

 

Lehoty

–   začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojené so zverejnením doručovanej písomnosti v Obchodnom vestníku a listina sa doručuje aj iným spôsobom – adresát musí byť o tom poučený,

–   súdne rozhodnutie sa zverejňuje v Obchodnom vestníku bezodkladne – musí byť predložené na zverejnenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po jeho vydaní,

–   iné písomnosti súdu sa zverejňujú bezodkladne v Obchodnom vestníku – musí byť predložené na zverejnenie najneskôr nasledujúci pracovný deň.

 

Zverejnenie hromadnými informačnými prostriedkami

–   zároveň dochádza k zverejneniu v Obchodnom vestníku,

–   zverejňuje sa obsah písomností, prípadne len niektoré údaje,

–   väčší počet účastníkov konania,

–   vyžaduje si to povaha veci,

–   za zverejnenie je zodpovedný súd, ktorý tiež o tom rozhoduje,

–   zverejnenie prostredníctvom tlače a prostriedkami elektronickej komunikácie.

Doručovanie správcom

–   doručovanie písomností,

–   po nadobudnutí právoplatnosti doručí súd rozhodnutie o vyhlásení konkurzu v konaní podľa štvrtej časti zákona s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti dlžníkovi prostredníctvom správcu.

Poznámka

Novelou zákona č. 264/2017 Z. z. sa upravila povinnosť správcu doručiť dlžníkovi rozhodnutie o vyhlásení konkurzu aj s vyznačenými doložkami.

Deň doručenia

–   deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti – nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku,

–   písomnosti zverejňované v Obchodnom vestníku – nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

§ 200

Vypočutie

(1)  Súd v konaní podľa tohto zákona môže aj bez nariadenia pojednávania nariadiť vypočutie osoby, ak jej výpoveď môže mať význam pre rozhodnutie alebo postup súdu v konaní.

(2)  Ak podľa tohto zákona môže súd rozhodnúť až po vypočutí určitej osoby, môže súd od jej vypočutia upustiť, ak sa zdržuje v cudzine alebo hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Súd môže postupovať rovnako, ak pobyt tejto osoby nie je známy.

Komentár k § 200

Ustanovením je upravené vypočutie, ktoré môže súd v konaní aj bez nariadenia pojednávania nariadiť v prípade, ak výpoveď osoby môže mať význam pre rozhodnutie alebo postup súdu v konaní.

K rozhodnutiu dochádza až po vypočutí. V praxi sa stáva, že sa osoba, ktorá má byť vypočutá nachádza v cudzine. Zákon v tom prípade môže od vypočutia upustiť.

Poznámka

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. sa upresnilo pravidlo, podľa ktorého je odvolanie prípustné, iba ak to ustanovuje tento zákon. V štádiu konania pred začatím konkurzného konania, resp. pred začatím reštrukturalizačného konania sa pripúšťa odvolanie vo všeobecnosti.

Ide o usmernenie pre súdy, akým spôsobom formulovať výrok rozhodnutia. Zákon vyžaduje aby súd vo výroku rozhodnutia vždy uviedol aj zákonný dôvod svojho rozhodnutia, čo vyplýva zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, napr. že zastavuje konkurzné konanie pre nedostatok majetku, že zrušuje konkurz po splnení konečného rozvrhu, že zrušuje konkurz pretože zistil, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, že zrušil konkurz pretože majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate a pod.

§ 201

Účinnosť rozhodnutí

Ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia súdu vydané v konaniach podľa tohto zákona alebo súvisiacich konaniach sú záväzné pre všetkých účastníkov konania.

§ 202

Iné úkony súdu

Ak súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku právnickej osoby zapísanej do obchodného registra, právoplatné uznesenie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku bezodkladne doručí príslušnému registrovému súdu; to platí rovnako, ak súd zrušil konkurz, pretože majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate.

Komentár k § 201 a § 202

Všetky uznesenia súdu, ktoré boli vydané v konaniach, sú záväzné pre všetkých účastníkov, čiže na všetkých sa vzťahuje ich účinnosť.

 

Zastavenie konania

–   zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku – uznesenie sa doručuje registrovému súdu, ktorý je na konaní príslušný,

–   zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku – uznesenie sa doručuje registrovému súdu, ktorý je na konaní príslušný.

§ 203

Neodkladné opatrenie

Súd môže na návrh predbežného správcu alebo správcu alebo aj bez návrhu nariadiť neodkladné opatrenie, ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (úpadcu). O návrhu na neodkladné opatrenie súd rozhodne najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu. Neodkladným opatrením možno nariadiť najmä, aby osoba, ktorá má záznam, dokument alebo majetok dlžníka (úpadcu), tieto vydala správcovi alebo sa zdržala nakladania s nimi. Proti neodkladnému opatreniu je oprávnený podať odvolanie ten, komu sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, a to do 30 dní, odkedy mu bolo uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia doručené inak ako zverejnením v Obchodnom vestníku.

Komentár k § 203

Ustanovením sú upravené neodkladné opatrenia.

Poznámka

Novelou zákona č. 125/2016 Z. z. sa zmenili predbežné opatrenia na neodkladné opatrenia, pretože nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení, ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku.

Neodkladné opatrenia nariaďuje súd nuď na návrh, ale i bez návrhu. Návrh môže byť podaný zo strany predbežného správcu alebo správcu. Bez návrhu dochádza k nariadeniu neodkladného opatrenia v prípade zistenia a zabezpečenia majetku dlžníka. Uplatňuje sa 15 dňová lehota, v ktorej môže byť o neodkladnom opatrení rozhodnuté, a to od doručenia návrhu.

Zákon umožňuje podanie odvolania do 30 dní od doručenie neodkladného opatrenia.

§ 203a

Lehoty

(1)  Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

(2)  Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.

(3)  Lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.

Komentár k § 203a

Ustanovenie upravujúce lehoty, ako procesné ustanovenie, bolo do zákona doplnené novelou zákona č. 348/2011 Z. z. Ide o úpravu plynutia lehoty, zachovania lehoty a úpravu v prípade, ak lehota pripadne na víkend alebo sviatok.

ÔSMA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ
A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 204

Splnomocňovacie ustanovenia

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví

a) podrobnosti o náležitostiach zoznamu majetku, zoznamu záväzkov, iných zoznamoch, prehľadoch a prílohách podľa tohto zákona, vrátane toho, čo sa rozumie majetkom väčšej hodnoty, nehnuteľnosťou väčšej hodnoty, nehnuteľnosťou menšej hodnoty a kto sa považuje za drobného veriteľa,

b) výšku preddavku na úhradu odmeny predbežného správcu,

c) výšku preddavku na úhradu nákladov konkurzu a výšku nákladov rozhodujúcu na posúdenie, či možno konkurzné konanie zastaviť pre nedostatok majetku,

d) podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny a úhrade výdavkov predbežného správcu, vrátane paušálnych náhrad za výdavky predbežného správcu,

e) podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny správcu a paušálnych náhrad za nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania v konkurze podľa druhej časti zákona a podrobnosti o výške, druhu, splatnosti a spôsobe určenia odmeny správcu v reštrukturalizácii,

f) podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny správcu v konkurze podľa štvrtej časti zákona a v konaní o určení splátkového kalendára, vrátane paušálnych náhrad za nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania,

g) vzory tlačív pre podávanie prihlášok a vzory iných predpísaných tlačív podľa tohto zákona,

h) ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach a vedení zoznamu pohľadávok a oznamovaní údajov zapisovaných do zoznamu pohľadávok súdu,

  i) ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach súpisu ako aj šetrení v súvislosti s preskúmavaním majetkových pomerov dlžníka,

  j) ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach evidencie o pohľadávkach proti podstate a ich priraďovaní a rozpočítavaní medzi súpisové zložky majetku,

k) ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach evidencie o pohľadávkach z prevádzkovania podniku a ich priraďovaní a rozpočítavaní medzi súpisové zložky majetku,

  l) ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach rozvrhu výťažku,

m) ďalšie podrobnosti o zvolávaní, konaní a vedení schôdze veriteľov a zasadnutia veriteľského výboru,

n) podrobnú úpravu formálnych náležitostí plánu,

o) niektoré podrobnosti o zorganizovaní dražby, ponukového konania alebo iného súťažného procesu pri speňažovaní majetku počas konkurzu.

p) podrobnosti o vedení registra úpadcov.

Komentár k § 204

Ide o splnomocňovacie ustanovenia, ktoré upravujú, čo sa ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom.

Poznámka

Novelou zákona č. 377/2016 Z. z. sa ustanovilo, aby súčasťou registra úpadcov boli informácie o priemernej miere uspokojenia veriteľov, ktorá informácia môže byť dôležitá nielen pre veriteľov, ale aj pre ministerstvo a iné inštitúcie, ktoré hodnotia efektivitu insolvenčných konaní. V záujme posilnenia transparentnosti vedenia je dôležité, aby ministerstvo aktívne pracovalo so štatistickými údajmi zistenými v takýchto konaniach, či už z pohľadu dohľadu, ale aj efektívneho zacielenia prípadných zmien do budúcna.

Všeobecne záväzný právny predpis ustanovuje napríklad podrobnosti o náležitostiach zoznamu majetku, zoznamu záväzkov, iných zoznamoch, prehľadoch a prílohách podľa tohto zákona vrátane toho, čo sa rozumie majetkom väčšej hodnoty, nehnuteľnosťou väčšej hodnoty, nehnuteľnosťou menšej hodnoty a kto sa považuje za drobného veriteľa, podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny a úhrade výdavkov predbežného správcu vrátane paušálnych náhrad za výdavky predbežného správcu, podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny správcu a paušálnych náhrad za nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania v konkurze podľa druhej časti zákona a podrobnosti o výške, druhu, splatnosti a spôsobe určenia odmeny správcu v reštrukturalizácii, podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny správcu v konkurze podľa štvrtej časti zákona a v konaní o určení splátkového kalendára vrátane paušálnych náhrad za nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania, tiež podrobnosti o vedení registra úpadcov.

Poznámka

Po novele zákona č. 377/2016 Z. z. sa upravili splnomocňovacie ustanovenia v súvislosti s úpravou oddlženia fyzických osôb a úpravami v reštrukturalizácii.

V súvislosti so zmenami po novele zákona č. 421/2020 Z. z. bolo potrebné doplnenie splnomocňujúcich ustanovení, to znamená, že rozsah základných šetrení správcu by mal byť ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

§ 204 sa dopĺňa písmenom r), ktoré znie:

„r) podrobnosti o medzere krytia a spôsobe určenia platobnej neschopnosti, predlženia, hroziaceho úpadku a hroziacej platobnej neschopnosti.“

Vzhľadom na zmeny sa dopĺňa, resp. upravujú sa splnomocňovacie ustanovenia zákona.

§ 204a

Vypúšťa sa.

§ 205

Tento zákon okrem ustanovení o reštrukturalizácii sa nepoužije u dlžníkov hospodáriacich na poľnohospodárskej pôde v čase od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roka.

§ 206

(1)  Konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

(2)  Súd vyhlási konkurz alebo povolí vyrovnanie na základe návrhu podaného pred účinnosťou tohto zákona podľa doterajších právnych predpisov. Tieto konkurzy a vyrovnania, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

(3)  Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „konkurzné konanie“ alebo „konkurz“, rozumie sa tým aj „konanie o oddlžení“. Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „vyrovnacie konanie“ alebo „vyrovnanie“, rozumie sa tým aj „reštrukturalizačné konanie“ alebo „reštrukturalizácia“.

(4)  Ak sa v tomto zákone používa pojem „životné minimum“, rozumie sa tým životné minimum pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu³⁴⁾ platné v deň vyhlásenia konkurzu.

Komentár k § 206

Ustanovením boli upravené prechodné ustanovenia, na základe ktorých konania začaté podľa doterajších predpisov sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Po novele zákona č. 348/2011 Z. z. sa sledovalo dôslednejšie prepojenie so zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú v § 2 ustanovené tri sumy životného minima v závislosti od posudzovanej osoby. Odsekom 4 boli zasa upravené lehoty.

§ 206a

(1)  Konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak.

(2)  V konaniach začatých pred 1. januárom 2012 má veriteľ, ktorým je orgán, inštitúcia alebo agentúra Európskej únie, právo hlasovať na schôdzi veriteľov aj vtedy, ak bola jeho pohľadávka popretá čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

(3)  Ak dlžník spĺňal podmienky predlženia podľa tohto zákona aj pred 1. januárom 2013 a podmienky predlženia trvajú aj po 1. januári 2013, osoby, ktoré pred 1. januárom 2013 vykonávali funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, likvidátora alebo boli zákonným zástupcom dlžníka a vykonávali túto funkciu aj po 1. januári 2013, zodpovedajú za záväzok zaplatiť v prospech konkurznej podstaty sumu vo výške dlžníkovho zapísaného základného imania, ak nepodajú návrh na vyhlásenie konkurzu do 31. marca 2013.

Komentár k § 206a

Novelou zákona č. 348/2011 Z. z. išlo o upresnenie v súvislosti s dlžníkmi, ktorí hospodária na poľnohospodárskej pôde. Pri týchto dlžníkoch je vylúčená aplikácia konkurzného práva v rozhodnom období, t. j. v čase od 1. apríla do 30. septembra iba v časti konkurzu. Prípadná reštrukturalizácia takéhoto dlžníka v uvedenom období nie je vylúčená

§ 206b

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným dňom vyhlásenia

(1)  Konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona.

(2)  Ustanovenia § 155a, § 159a a 159b, § 161 ods. 3 písm. c) a d) a odseku 5 a § 161a sa použijú aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona, ak ku dňu účinnosti tohto zákona nebol súdu predložený návrh na potvrdenie plánu.

(3)  Ustanovenia § 131 ods. 5 a 6, § 145 ods. 1 písm. f), § 145 ods. 4, § 147 ods. 2 a 5 a § 164 ods. 1 písm. d) sa použijú aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona, ak ku dňu účinnosti tohto zákona sa neuskutočnila schvaľovacia schôdza.

Komentár k § 206b

S prihliadnutím na to, že novela zákona č. 87/2015 Z. z. mala z časti nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, zaviedli sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným k tomuto momentu. Predchádzajúce konania, ktoré neboli ukončené ku dňu účinnosti zákona sa dokončili podľa predchádzajúcich predpisov. Výnimku ustanovuje odsek 2, podľa ktorého sa okamžite aplikujú ustanovenia, podľa ktorých právna úprava ako následok reštrukturalizácie ustanovuje, že ak v reštrukturalizačnom pláne bola pre nezabezpečených veriteľov nižšia miera uspokojenia ako 40 %, reštrukturalizovaná firma svojim majiteľom nevyplatila zisky skôr ako boli uspokojené podlžnosti voči nezabezpečeným veriteľom aspoň do tejto výšky.

Zároveň sa ustanovilo, aby toto ustanovenie bolo aplikovateľné aj v prebiehajúcich konaniach, ak ku dňu účinnosti nebol súdu predložený návrh na potvrdenie plánu. V nadväznosti na doplnenie ustanovení o vzdaní sa funkcie správcu, možnosti zmeny plánu a precizácie povinnosti dozorného správcu sa ustanovilo, aby táto právna úprava bola aplikovateľná aj v prípade tých reštrukturalizácii, kde ku dňu účinnosti zákona neuskutočnila schvaľovacia schôdza.

§ 206c

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2016

(1)  Konania začaté pred 1. januárom 2016 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015.

(2)  V registri úpadcov sa zverejňujú údaje podľa § 10a ods. 2 o konaniach začatých po 30. júni 2016. O konaniach, ktoré neboli právoplatne skončené pred 1. januárom 2016, vrátane konaní podľa § 206, sa v registri úpadcov zverejňujú údaje podľa § 10a ods. 2 písm. a) prvého až deviateho bodu a písm. b) a c).

Komentár k § 206c

Prechodné ustanovenia sa doplnili do zákona novelou zákona č. 87/2015 Z. z. Následne sa zákonom č. 390/2015 Z. z. ustanovilo za účelom zvýšenia transparentnosti a informovania verejnosti zavedenie informačného systému „Register úpadcov“, kde sa širokej verejnosti sprístupnil taxatívny výpočet informácií o konkurzných konaniach a reštrukturalizačných konaniach, informácií o osobách, ktoré sú v úpadku a iných dôležitých informáciách potrebných pre podporu a ochranu podnikateľského prostredia. V nadväznosti na novelu zákona o e-Governmente sa tiež ustanovila možnosť využiť elektronickú komunikáciu so správcom a používanie dátových schránok správcami (týka sa najmä podávania prihlášok). Za účelom zavedenia informačného systému „Register úpadcov“ sa zaviedli povinnosti správcu na tento účel používať programové a technické prostriedky určené ministerstvom a pri prijímaní elektronických podaní povinnosť používania elektronickej schránky správcu. Táto povinnosť správcu sa zaviedla pre konania, ktoré sa začali od 1. júla 2016, čím sa vytvoril priestor pre praktické zaškolenie správcov. Zároveň sa zaviedla nová úloha Ministerstva spravodlivosti SR súvisiaca so zriadením a zrušením elektronickej schránky správcu. Podrobnosti o používaní programových a technických prostriedkov určených ministerstvom sa upravili v osobitnom predpise. Záväzok vytvoriť register, v ktorom sa zverejňujú určené informácie o insolvenčných konaniach, pre Slovenskú republiku vyplýva aj z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.

§ 206d

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 1. februára 2017

Konania začaté pred 1. februárom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. januára 2017.

Komentár k § 206d

V zmysle prechodného ustanovenia po novele zákona č. 315/2016 Z. z. sa nová právna úprava spriaznených osôb vzťahuje len na konania začaté po účinnosti zákona.

§ 206e

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2017

(1)  Ustanovenia § 134 ods. 1 a § 154 ods. 1 písm. g) a h) sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2017, ak do 31. decembra 2016 nebol súdu predložený návrh na potvrdenie plánu.

(2)  Na plán dlžníka schválený podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2016 sa vzťahuje ustanovenie § 155a v znení účinnom do 31. decembra 2016.

§ 206f

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. marca 2017

(1)  Konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017.

(2)  Konkurz vyhlásený v konaní, ktoré začalo pred 1. marcom 2017 na účely § 166 ods. 2 nie je prekážkou, aby sa dlžník domáhal zbavenia dlhov podľa právnych predpisov účinných po 28. februári 2017.

(3)  Ak súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené.

(4)  Ak súd vyhlásil konkurz podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017 a po zrušení konkurzu sú dôvody, aby súd dlžníkovi oddlženie povolil a doposiaľ o povolení oddlženia nerozhodol, súd rozhodne o oddlžení dlžníka, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom; ustanovenia § 166f a 166g sa v takom prípade použijú primerane.

(5)  Ak súd určil dlžníkovi skúšobné obdobie podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017 súd po uplynutí prebiehajúceho skúšobného roka rozhodne o oddlžení dlžníka, ibaže zistí, že sú tu dôvody na zrušenie skúšobného obdobia. O rozhodnutie vo veci správca požiada bez zbytočného odkladu po uplynutí prebiehajúceho skúšobného roka.

Komentár k § 206e a § 206f

Prechodné ustanovenia zavedené novelou zákona č. 377/2016 Z. z. v zásade vychádzajú z toho, že konania o oddlžení začaté podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa podľa nej aj dokončia s niektorými výnimkami. Vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava je postavená na kratších lehotách pre oddlženie, v odseku 5 je osobitne upravený priebeh skúšobného obdobia pre konania o oddlžení podľa predchádzajúcej právnej úpravy.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2018

§ 206g

(1)  Ak odsek 2 neustanovuje inak, konania vrátane konaní vyvolaných alebo súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017.

(2)  Ustanovenie § 74 ods. 6 sa použije, ak ide o súčinnosť vyžiadanú po 1. januári 2018.

§ 206h

Ak dlžník spĺňal podmienky predlženia podľa tohto zákona aj pred 1. januárom 2018 a podmienky predlženia trvajú aj po 1. januári 2018, vo vzťahu k osobám, ktoré pred 1. januárom 2018 vykonávali funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, likvidátora alebo boli zákonným zástupcom dlžníka a vykonávali túto funkciu aj po 1. januári 2018, je rozhodnutie súdu podľa § 11a ods. 6 rozhodnutím o vylúčení, iba ak návrh na vyhlásenie konkurzu nie je podaný do 31. marca 2018.

Komentár k § 206g a § 206h

Novelou zákona č. 264/2017 Z. z. sa ustanovilo, aby predchádzajúce konania vrátane konaní vyvolaných alebo súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona v zásade prebehli podľa predchádzajúcich pravidiel. Výnimkou je prípad možnej diskvalifikácie. Diskvalifikácia je možná len pri porušení povinnosti poskytovať súčinnosť po účinnosti tohto zákona.

§ 206i

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 1. januára 2018

Ak je úpadcom banka, ktorá pred 1. januárom 2018 vydala hypotekárne záložné listy alebo komunálne obligácie a ktorá o ich riadnom krytí a náhradnom krytí vedie register hypoték existujúci ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok tejto banky, tak pri postupe v konkurze v období po 31. decembri 2017 sa uplatňujú aj ustanovenia § 178 a § 195 ods. 6 v znení účinnom pred 1. januárom 2018, a to až do úplného splatenia hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vydaných touto bankou pred 1. januárom 2018.

Komentár k § 206i

Novelou zákona č. 279/2017 Z. z. sa ustanovili prechodné ustanovenie pre prípadné konkurzné konanie hypotekárnej banky.

§ 206j

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2020

Konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred
1. januárom 2020.

Komentár k § 206j

Predmetným ustanovením sa riešili po novele zákona č. 390/2019 Z. z. otázky intertemporality vo vzťahu k zmenám vykonaným v tomto zákona.

§ 206k

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2021

Konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2021 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020.

Komentár k § 206k

Novelou zákona č. 312/2020 Z. z. doplneným prechodným ustanovením sa riešil vzťah starej a novej právnej úpravy na už začaté a neskončené konania

§ 206l

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2021

(1)  Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, konania vrátane konaní vyvolaných a súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona začaté do 31. decembra 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020.

(2)  Ustanovenie § 19 ods. 4 sa použije aj na konania začaté a právoplatne neskončené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020, ak v konkurznom konaní nebol ustanovený predbežný správca.

(3)  Ak poverená osoba uzatvorila zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu8ab) do 31. decembra 2020, stáva sa účastníkom konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania 1. januára 2021; o prípadných návrhoch podľa § 25 a 26 súd nerozhoduje.

Komentár k § 206l

Novelou zákona č. 421/2020 Z. z. sa zaviedli prechodné ustanovenia účinné od 1. 1. 2021. V zásade platí, že konania začaté pred účinnosťou zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Výnimkou z tohto pravidla je posudzovanie veriteľského návrhu v stave, kedy súd zvažuje ustanovenie predbežného správcu, ale (po účinnosti zákona) zistí, že sú tu predpoklady na malý konkurz a taktiež účastníctvo v konaní poverenej osoby.

§ 206m

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. marca 2021

Ustanovenia § 107c sa použijú aj na konanie začaté a právoplatne neskončené do 28. februára 2021.

Komentár k § 206m

S účinnosťou od 1. 3. 2021 sa novelou zákona č. 72/2021 Z. z. zaviedla možnosť štátu podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry, ak je jeho prevádzkovanie ohrozené, pričom ohrozením sa chápe situácia, keď samotný prevádzkovateľ alebo osoba, ktorá má kontrolu nad prevádzkovateľom prvku KI vstúpila do likvidácie, začalo sa voči nej konkurzné konanie, alebo výkon zabezpečovacieho práva. Prevádzkovanie prvku KI je takisto ohrozené, ak vláda SR rozhodla o zrušení súhlasu so zmenou vlastníctva k prvku KI alebo súhlas so zmenou vlastníckej štruktúry prevádzkovateľa podľa ZKI podmienila.

!     Upozornenie

•  Účinnosť 17. júla 2022

Za § 206m sa vkladá § 206n, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠206n

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 17. júla 2022

(1) Ak odseky 2 až 6 neustanovujú inak, konania vrátane konaní vyvolaných a súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona začaté a právoplatne neskončené do 16. júla 2022 sa dokončia podľa predpisov účinných do 16. júla 2022.

(2) O vstupe do konania a o potvrdení nadobudnutia pohľadávky rozhoduje súd podľa predpisov účinných do 16. júla 2022, len ak bol takýto návrh podaný do 16. júla 2022.

(3) Ustanovenie § 16 ods. 1 účinné od 17. júla 2022 sa použije aj na konania začaté do 16. júla 2022.

(4) Na prihlasovanie pohľadávok a na schôdze veriteľov v konkurzoch vyhlásených a reštrukturalizáciách povolených do 16. júla 2022 sa použijú ustanovenia účinné od 17. júla 2022. V konkurzoch vyhlásených a reštrukturalizáciách povolených do 16. júla 2022 zabezpečí správca zverejnenie zoznamu pohľadávok v registri úpadcov najneskôr do 31. januára 2023. Od zverejnenia zoznamu pohľadávok v registri úpadcov sa zoznam pohľadávok vedie prostredníctvom registra úpadcov.

(5) V konkurzoch vyhlásených do 16. júla 2022 sa o výmene správcu rozhoduje podľa predpisov účinných do 16. júla 2022.

(6) Ustanovenia § 41 a 85 v znení účinnom od 17. júla 2022 sa použijú aj v konaniach začatých do 16. júla 2022. V konaniach, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona trvajú viac ako päť rokov, je správca povinný vyhotoviť a zaslať súdu prvú reštančnú správu podľa § 85 v znení účinnom od 17. júla 2022 najneskôr do 31. októbra 2022.

(7) V čase od 17. júla 2022 do 31. decembra 2022 je dlžník, ktorý je právnickou osobou, platobne neschopným podľa § 3 ods. 2, ak nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi; to platí aj v prípade vyhlásenia konkurzu na návrh veriteľa v súvislosti s preukázaním splnenia podmienok na vyhlásenie konkurzu podľa § 12 ods. 2 a v súvislosti s osvedčením platobnej schopnosti dlžníka podľa § 19 ods. 1.“

Upravujú sa prechodné ustanovenia vo vzťahu k doterajšej úprave. V zásade sa doteraz začaté konania dokončia podľa doterajších predpisov, avšak v odsekoch 2 až 6 sú ustanovené špecifické výnimky.

§ 207

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

Komentár k § 207

Ustanovenie sa zmenilo novelou zákona č. 348/2011 Z. z. Ide o transpozičné ustanovenie.

§ 208

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1. zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona č. 471/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 91/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 92/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 197/1999 Z. z., zákona č. 281/1999 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 397/2001 Z. z., zákona č. 566/2001 Z. z.,
zákona č. 395/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 353/2003 Z. z., zákona č. 609/2003 Z. z.,
zákona č. 411/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 646/2004 Z. z. a zákona č. 520/2005 Z. z.,

2. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 95/1994 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z. týkajúce sa dlžníkov hospodáriacich na pôde v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 314/1999 Z. z.,

3. vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení vyhlášky č. 358/1996 Z. z., vyhlášky č. 21/1998 Z. z. a vyhlášky č. 389/2001 Z. z.

Čl. II

Zmena zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Čl. III

Zmena zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. 7. 2005 okrem čl. I, ktorý nadobúda účinnosť 1. 1. 2006.

Zákon č. 353/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2006.

Zákon č. 520/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2006.

Zákon č. 198/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 26. 4. 2007.

Zákon č. 209/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2007.

Zákon č. 270/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2008.

Zákon č. 477/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2009.

Zákon č. 552/2008 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (13. 12. 2008).

Zákon č. 276/2009 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (10. 7. 2009). 

Zákon č. 492/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2009.

Zákon č. 224/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2010.

Zákon č. 130/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 30. 6. 2011.

Zákon č. 348/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2012 okrem § 3 ods. 3, § 11 ods. 2 a 4 a poznámok pod čiarou k odkazom 1a a 3a, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2013.

Zákon č. 305/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2013.

Zákon č. 371/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2015.

Zákon č. 87/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 29. 4. 2015, okrem § 4, § 11, § 45a, § 47, § 74, § 95, § 120 a § 172a, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2016. 

Zákon č. 117/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 10. 2015.

Zákon č. 282/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2016.

Zákon č. 389/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2017.

Zákon č. 390/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016 okrem § 28 ods. 2, § 197a, poznámky pod čiarou k odkazu 33a a § 204a, ktoré nadobudli účinnosť 1. 7. 2016.

Zákon č. 437/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2016.

Zákon č. 91/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2016.

Zákon č. 125/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2016.

Zákon č. 291/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 15. novembra 2016.

Zákon č. 315/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. februára 2017.

Zákon č. 377/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2017, okrem § 3 ods. 2, § 10a ods. 2 písm. a) 19. bodu, § 10a ods. 4, § 1 ods. 1, § 16 ods. 4, § 47 ods. 2, § 50 ods. 1, § 83 ods. 1 písm. j) a k), § 87 ods. 2 písm. d), § 93 ods. 2, § 104, § 106, § 107a ods. 1 a ods. 5, § 109 ods. 3 písm. a), § 114 ods. 3, § 116 ods. 4, § 120 ods. 2 písm. j), § 131 ods. 4, § 134 ods. 1, § 148 ods. 4, § 155 ods. 7, Štvrtej časti, § 204 písm. a), d), e), f) a p), § 206 a poznámok pod čiarou k odkazom 21a), 25a) až 25f) a čl. II, ktoré nadobudli účinnosť 1. marca 2017.

Zákon č. 264/2017 Z z. nadobudol účinnosť 1. januára 2018.

Zákon č. 279/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2018.

Zákon č. 373/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2019.

Zákon č. 390/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2020.

Zákon č. 312/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2021.

Zákon č. 343/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 28. decembra 2020.

Zákon č. 421/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2021.

Zákon č. 73/2021 Z. z. nadobudol účinnosť 1. marca 2021.

Zákon č. 454/2021 Z. z. nadobudne účinnosť 8. júla 2022.

 

Odkazy k textu:

 

      1)  Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

     1a)  § 408a Obchodného zákonníka.

    1b)  § 67a ods. 2 Obchodného zákonníka.

      2)  § 9 ods. 3 a § 42 ods. 2 Zákonníka práce.

      3)  § 116 Občianskeho zákonníka.

     3a)  § 2 písm. b) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 570/2009 Z. z.

    3b)  Čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.

     3c)  Čl. 5 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.

    3d)  § 17 zákona č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

      4)  § 127 Civilného sporového poriadku.

     4a)  § 2 písm. e) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 323/2007 Z. z.

    4b)  § 9 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva.

      5)  § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

      6)  § 2 ods. 5 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 554/2004 Z. z.

      7)  § 3 písm. f) zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní.

      8)  Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

     8a)  Zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   8aa)  § 14 ods. 2 zákona  374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 87/2015 Z. z.

   8ab)  § 15 zákona č. 374/2014 Z. z.

    8b)  Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

     8c)  § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.

      9)  Zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

     9a)  § 31 ods. 2 písm. c) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 644/2006 Z. z.

    9b)  § 8 písm. o) zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 336/2005 Z. z.

    10)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    11)  § 156 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.

   11a)  § 234 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    12)  § 56 ods. 6 Obchodného zákonníka.

    13)  Zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.

           Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

           Zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

           Zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.

           Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení zákona 667/2004 Z. z.

    14)  Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

   14a)  § 71 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

  14b)  § 13a ods. 1 Obchodného zákonníka.

    15)  Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    16)  § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

    17)  Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

    18)  § 476 a nasl. Obchodného zákonníka.

    19)  Napríklad zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

    20)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

    21)  Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   21a)  Napríklad čl. 11 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo
4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27. 7. 2012) v platnom znení, čl. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/2251 zo 4. októbra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy pre postupy zmierňovania rizika pre zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré centrálna protistrana nezúčtovala (Ú. v. EÚ L 340, 15. 12. 2016) v platnom znení.

21aa)  § 67 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

  21b)  § 460 až 487 Občianskeho zákonníka.

    22)  Vypúšťa sa.

   22a)  Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

  22b)  § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   22c)  § 59 ods. 1 Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010 Z. z.

    23)  Obchodný zákonník.

    24)  Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

    25)  § 502 Obchodného zákonníka.

   25a)  Zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

  25b)  Zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v znení zákona č. 125/2016 Z. z.

   25c)  Zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

25ca)  § 5 písm. ag) a § 27f zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 264/2017 Z. z.

25cb)  § 27f zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 264/2017 Z. z.

  25d)  § 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

   25e)  § 22 zákona č. 527/2002 Z. z.

   25f)  Vypúšťa sa.

    26)  Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení.

           Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.

   26a)  Čl. 36 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.

  26b)  Čl. 2 ods. 11 a čl. 36 ods. 11 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.

    27)  Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

           Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    28)  § 45 ods. 3 písm. b) a § 46 písm. b) zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   28a)  § 1 a § 99 až 111 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

  28b)  § 63 až 79b zákona č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   28c)  Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  28d)  § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 90/2016 Z. z.

    29)  § 54 ods. 1 písm. a) zákona č. 492/2009 Z. z.

           Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

    30)  Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    31)  § 51 zákona č. 492/2009 Z. z.

           § 107a zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 510/2002 Z. z.

    32)  Zákon č. 421/2020 Z. z.

   32a)  § 3 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  32b)  § 11 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   32c)  § 13 ods. 4 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

  32d)  § 2 písm. aj) zákona č. 371/2014 Z. z. v znení zákona č. 373/2018 Z. z.

   32e)  § 9 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   32f)  § 2 písm. ai) zákona č. 371/2014 Z. z. v znení zákona č. 373/2018 Z. z.

32fa)  Čl. 63 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.

   32g)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27. 6. 2013) v platnom znení. Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 241/2014 zo 7. januára 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií (Ú. v. EÚ L 74, 14. 3. 2014) v platnom znení.

  32h)  Čl. 4 ods. 1 bod 119 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.

    33)  § 67 ods. 10 až 13 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 279/2007 Z. z.

[Dňom 8. júla 2022 – Poznámka pod čiarou k odkazu 33 znie:

„  33)  § 82 ods. 3 až 6 a ods. 10 až 14 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 454/2021 Z. z.“.]

33aa)  § 1 ods. 6 zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.

  33b)  § 67 až 80 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

[> Dňom 8. júla 2022 – Poznámka pod čiarou k odkazu 33b znie:

„ 33b)  § 67 až 82 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.]

   33c)  § 68 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

  33d)  § 55 a § 67 ods. 10 až 13 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

[> Dňom 8. júla 2022 – Poznámka pod čiarou k odkazu 33d znie:

„ 33d)  § 55 a § 82 ods. 3 až 6 a ods. 10 až 13 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.]

   33e)  § 28 ods. 1 písm. g) a ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   33f)  § 3 ods. 6 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

   33g)  § 70 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.

  33h)  § 5 Obchodného zákonníka.

           § 28 Zákonníka práce v znení zákona č. 348/2007 Z. z.

   33i)  § 478 Obchodného zákonníka.

           § 42a a 42b Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

   33j)  § 2 ods. 1 písm. t) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.

    34)  § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

 

Príloha
k zákonu č. 7/2005 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV
EURÓPSKEJ ÚNIE

 

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11. 6. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 3).

2. Smernica 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (Ú. v. ES L 125, 5. 5. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4).

3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27. 6. 2002; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 3).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/44/ES zo 6. mája 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov a smernica 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách, pokiaľ ide o prepojené systémy a úverové pohľadávky (Ú. v. EÚ L 146, 10. 6. 2009).

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2009).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2399 z 12. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania (Ú. v. EÚ L 345, 27. 12. 2017).

7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (Ú. v. EÚ L 150, 7. 6. 2019).

[Dňom 8. júla 2022 – Príloha sa dopĺňa ôsmym bodom, ktorý znie:

„8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 z 27. novembra 2019 o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa menia smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ L 328, 18. 12. 2019).“.]

Komentár k prílohe

!     Upozornenie

Účinnosť 17. júla 2022

Príloha sa dopĺňa ôsmym bodom, ktorý znie:

„8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019).“

V prílohe sa dopĺňa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie vzhľadom na transpozíciu smernice.