Na povinnosti a postup orgánov verejnej moci podľa zákona o e-Governmente sa vzťahujú osobitné predpisy o štandardoch informačných systémov verejnej správy.

-   Štandardom je súbor pravidiel

spojených s vytváraním, rozvojom a využívaním informačných systémov verejnej správy, ktorý obsahuje charakteristiky, metódy, postupy a podmienky, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť a integrovateľnosť informačných systémov verejnej správy. Štandardy musia byť otvorené a technologicky neutrálne. Štandardy sa vzťahujú najmä na technické prostriedky, infraštruktúru a systém procesného riadenia, programové prostriedky, ktorými sú operačné prostredie, databázové prostredie, kancelárske programy, spoločné moduly a aplikačné programové vybavenie, údaje, registre, číselníky a formáty výmeny údajov. Integrovateľnosť informačných systémov verejnej správy tvorí súhrn právnych, technických, organizačných a iných opatrení vytvárajúcich jednotné prostredie umožňujúce výmenu a spoločné používanie údajov a spoločných modulov medzi jednotlivými informačnými systémami verejnej správy.

2.5   Povinnosť orgánov verejnej moci

Od 1. 11. 2017 sa mení znenie odseku 5 v § 4. V platnom znení toto ustanovenie ukladalo povinnosť budovať informačné systémy v určitej úrovni poskytovania elektronických služieb (bez osobného kontaktu), aj keď osobitné zákony, podľa ktorých sa služby poskytovali, takúto úroveň poskytovania neumožňovali. Z tohto dôvodu sa upúšťa od predchádzajúcej platnej podmienky podľa § 4 ods. 5 a ponechala sa len povinnosť budovať systémy prístupné pre zdravotne postihnutých.

To znamená, že orgány verejnej moci zabezpečujú, aby prístupové miesta a funkcionality spoločných modulov v ich správe boli vybudované spôsobom, ktorý zabezpečí prístupnosť elektronickej komunikácie aj pre osoby so zdravotným postihnutím.

2.6   Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

V nadväznosti na zriadenie Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a presun kompetencií z Ministerstva financií SR na úrad sa ustanovilo v konkrétnych ustanoveniach tento presun vyjadriť. Ponecháva sa pôsobnosť Ministerstva financií SR v oblasti združenia DEUS, ako aj v oblasti zabezpečovania úhrad orgánom verejnej moci.

Podľa § 5 platí, že integrované obslužné miesto slúži na asistovanú elektronickú úradnú komunikáciu fyzických osôb a právnických osôb s orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky. Správcom informačného systému verejnej správy zabezpečujúceho činnosť integrovaného obslužného miesta je po novom od 1. 11. 2017 teda Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. S uvedenou zmenou dochádza aj k zmenám v celom znení zákona o e-Governmente, kde sa zmenilo ministerstvo financií na úrad podpredsedu vlády, okrem § 9a a § 10 ods. 6.

2.7   Funkcie ústredného kontaktného centra

Rozširujú sa funkcie ústredného kontaktného centra aj o nahlasovanie technických zlyhaní systémov a o potvrdzovanie ich existencie. Dôvodom je, aby v prípade technických problémov existovalo jedno centrálne miesto na ich evidenciu a eskalovanie riešenia, ako aj to, aby bolo možné v prípade sporu potvrdiť, že technické problémy existovali a po akú dobu.

To znamená, že ústredné kontaktné centrum slúži na poskytovanie informácií o výkone verejnej moci elektronicky a o činnosti orgánov verejnej moci s tým súvisiacej, ak takéto poskytovanie informácií nie je v rozpore s osobitnými predpismi a ako jednotné miesto na nahlasovanie technických problémov, znemožňujúcich postup podľa tohto zákona a potvrdzovanie existencie týchto problémov a ich trvania.

2.8   Sprístupnenie technických nástrojov

V ustanovení § 5 sa od novembra mení znenie odseku 6 a odseku 7. Uvedená zmena smeruje k zabezpečeniu sprístupnenia technických nástrojov na úhradu správnych a súdnych poplatkov pri prístupe k elektronickým službám on-line, a to prostredníctvom už dnes existujúceho nástroja, zavedeného projektom „eKolok“.

Vzhľadom na to, že týmto spôsobom je možné vykonávať úhrady najmä platobnou kartou a bezhotovostným prevodom, je vhodné umožniť využívanie tohto spôsobu pri on-line službách povinne, na ústrednom portáli verejnej správy, ako aj na špecializovaných portáloch.

-   Správca ústredného portálu

správca špecializovaného portálu a správca informačného systému integrovaného obslužného miesta na účely elektronickej úradnej komunikácie zabezpečia vytváranie elektronických správ odosielaných prostredníctvom ústredného portálu, špecializovaného portálu a informačného systému integrovaného obslužného miesta v jednotnom formáte, sprístupnenie potrebných technických alebo programových prostriedkov na vykonanie platby správneho poplatku podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a súdneho poplatku zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktoré slúži na platenie poplatkov podľa zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov pre všetky orgány zapojené do centrálneho systému evidencie správnych poplatkov a súdnych poplatkov, a to tak, aby bolo možné platbu vykonať samostatne alebo spolu s podaním elektronického podania, a to aspoň platobnou kartou a prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky; ak ide o elektronickú úradnú komunikáciu vo veciach preneseného výkonu štátnej správy, správca špecializovaného portálu a správca informačného systému integrovaného obslužného miesta nie sú toto povinní zabezpečiť.

Poznámka

Podľa zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku podľa položky 17, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur. Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému.

Poplatky podľa zákona o správnych poplatkoch sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému, sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), ak má na to správny orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak správny orgán má pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur. Ak je správny orgán zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému.

Na uvedené účely doplnenia odseku 6 sú Ministerstvo financií slovenskej republiky a právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorej technické vybavenie slúži na platenie poplatkov podľa zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, povinní sprístupniť správcovi ústredného portálu technické vybavenie. Správca špecializovaného portálu a správca informačného systému integrovaného obslužného miesta zabezpečujú plnenie povinnosti podľa § 5 odseku 6 písm. b) prostredníctvom ústredného portálu, na čo mu správca ústredného portálu poskytuje potrebnú súčinnosť.

2.9   Spôsob poskytovania prístupu k službám prostredníctvom ÚPVS

UPVS je ústredný portál verejnej správy. Od 1. novembra 2017 sa mení filozofia spôsobu poskytovania prístupu k službám prostredníctvom ÚPVS tak, aby zákon nevyžadoval explicitne prepojenie systémov, ale umožňoval sprístupnenie služieb napríklad aj prostredníctvom „prelinkovania“ na špecializovaný portál. Zmena vychádza z toho, že pre užívateľa služieb nie je podstatným to, na akom portáli „sa nachádza“, ale to, aby mal ku službám priamy a prehľadný prístup. Zároveň táto zmena umožní ušetriť finančné prostriedky, vynakladané na integráciu a využiť ich na rozvoj služieb. V nadväznosti na túto zmenu bude možné následne prehodnotiť aj iné inštitúty zákona z pohľadu nevyhnutnosti ich využívania formou integrácie systémov na ÚPVS, s prihliadnutím na zachovanie využívania centrálnych riešení najmä tam, kde to je efektívne, či už z ekonomického hľadiska, alebo z hľadiska technického. K uvedenej zmene dochádza v znení § 6 ods. 3 písm. b).

2.10 Prechod kompetencií

Ustanovenie § 7 o integrovanom obslužnom mieste bolo prevzaté zo zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže ide o základné prístupové miesto pre asistovanú komunikáciu s orgánmi verejnej moci.

Integrované obslužné miesto môže vykonávať elektronickú komunikáciu s orgánom verejnej moci v mene žiadateľa o službu, ako aj realizovať zaručenú konverziu a činnosti osvedčujúcej osoby.

Prevádzkovateľmi integrovaných obslužných miest môžu byť orgány verejnej moci, vrátane notárov alebo poštový podnik poskytujúci univerzálnu poštovú službu.

Účelom zriaďovania integrovaných obslužných miest je zabezpečenie prístupového bodu aj pre používateľov, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu využívať prístupové body prístupné prostredníctvom Internetu (napr. nedostatok znalostí pre komunikáciu prostredníctvom Internetu, nedostatok technických prostriedkov, nedostupnosť komunikačnej siete a pod.).

Používateľ môže získavať výstupy z registrov, realizovať podania, ako aj pristupovať prostredníctvom pracoviska integrovaného obslužného miesta do svojej elektronickej schránky a podľa potreby aj realizovať preberanie doručovaných správ.

Služby integrovaného obslužného miesta sa poskytujú výhradne v prevádzkarni integrovaného obslužného miesta, ktorú zriaďuje oprávnená osoba. Elektronický formulár žiadosti o zápis a zmenu zapísaných údajov sprístupňuje po novom od 1. 11. 2017 úrad podpredsedu vlády na ústrednom portáli a na svojom webovom sídle. Týmto dochádza k prechodu kompetencii z ministerstva na úrad podpredsedu vlády.

2.11 Autorizovaný právny úkon žiadateľa

Po novom sa ustanovilo, aby sa v podmienkach integrovaných obslužných miest nevyžadovalo podpisovanie systémovou pečaťou a aj podpisom daného zamestnanca, ale ponechať len kvalifikovanú pečať.

Týmto opatrením by malo dôjsť k zníženiu finančných nárokov na vybavenie integrovaných obslužných miest.

Pri realizácii úkonu prostredníctvom integrovaného obslužného miesta je tento úkon realizovaný pracovníkom integrovaného obslužného miesta v mene žiadateľa o službu. V tomto prípade sa považuje takto realizovaný úkon za úkon osoby, v ktorej mene pracovník integrovaného obslužného miesta úkon realizovaný prostredníctvom integrovaného obslužného miesta autorizoval.

-   Fyzická osoba

ktorá na základe právneho vzťahu s prevádzkovateľom integrovaného obslužného miesta zabezpečuje v prevádzkarni integrovaného obslužného miesta činnosti integrovaného obslužného miesta, je na žiadosť a so súhlasom toho, kto prostredníctvom integrovaného obslužného miesta žiada o asistovanú elektronickú komunikáciu s orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky, oprávnená pri výkone činností integrovaného obslužného miesta autorizovať právny úkon žiadateľa použitím kvalifikovaného elektronického podpisu vyhotoveného s použitím mandátneho certifikátu, ku ktorému pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku alebo s použitím autorizácie podľa § 23 ods. 1 písm. a) druhý bod, ak sa autentifikuje s použitím úradného autentifikátora.

Kvalifikovaný elektronický podpis je, v zmysle zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (zákon o dôveryhodných službách), zdokonalený elektronický podpis vyhotovený s použitím kvalifikovaného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu a založený na kvalifikovanom certifikáte pre elektronické podpisy.

Pomocou kvalifikovaného elektronického podpisu je možné elektronicky realizovať právne úkony, ktoré v papierovom svete vyžadujú písomnú formu (§ 40 ods. 4 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník), t. j. takýto elektronický podpis v tomto prípade nahrádza písomnú podobu vlastnoručného podpisu. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné jeho použitie pri niektorých úkonoch uskutočňovaných v rámci komunikácie s orgánmi verejnej moci a komerčným sektorom.

-   Kvalifikovaný elektronický podpis elektronického dokumentu zabezpečuje

-   autenticitu – možno jednoznačne overiť identitu subjektu, ktorý podpis vytvoril,

-   integritu – možno preukázať, že po podpísaní dokumentu nedošlo k žiadnej úmyselnej alebo neúmyselnej zmene obsahu dokumentu, aký bol v čase jeho podpisovania,

-   nepopierateľnosť – autor nemôže tvrdiť, že nevyhotovil daný podpis elektronického dokumentu. Samotný mandátny certifikát vydáva kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb na kvalifikované zariadenie na vyhotovovanie elektronického podpisu.

Zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente) stanovuje, že ak sa právny úkon vykonáva podľa zákona v elektronickej podobe alebo ak podľa osobitného predpisu je náležitosťou právneho úkonu vlastnoručný podpis, osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu takého úkonu kvalifikovaným elektronickým podpisom.

Prijatím zákona o dôveryhodných službách sa zrušil zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a pojem zaručený elektronický podpis sa zmenil na kvalifikovaný elektronický podpis.

-   Kvalifikovaná elektronická časová pečiatka

je informácia pripojená alebo inak logicky spojená s elektronickým dokumentom spĺňajúca požiadavky zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách), ktorá umožňuje preukázať, že elektronický dokument s daným obsahom (alebo elektronický podpis) existoval pred určitým konkrétnym časovým momentom uvedeným v elektronickej časovej pečiatke.

2.12 Spoločné moduly

Spoločnými modulmi sú informačné systémy verejnej správy, t.j. vzťahujú sa na nich ustanovenia zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Prístup k funkcionalite spoločných modulov potrebných pre zabezpečenie elektronickej komunikácie v procesoch elektronického výkonu verejnej moci je zabezpečený prostredníctvom Ústredného portálu (napr. prístup k elektronickej schránke, prístup k formulárom, funkcionalite platobného modulu a pod.). Spoločné moduly sú upravené ustanovením § 10 zákona o e-Governmente.

Od 1. 11. 2017 sa upravuje zavedenie povinnosti používania funkcionality elektronickej podateľne v module centrálnej elektronickej podateľne. Nový princíp je taký, že orgán verejnej moci na účely využívania funkcionalít, ktoré zabezpečuje elektronická podateľňa, využíva povinne modul centrálnej elektronickej podateľne a nebuduje na tieto účely vlastné riešenia. Tento princíp vychádza zo stratégie centralizácie produktov a postupov, ktoré sú opakované a totožné bez ohľadu na orgán, ktorý ich používa. Samotná úprava nekladie podmienky, pokiaľ ide o spôsob, akým toto používanie funkcionalít elektronickej podateľne bude realizované. Je preto možné, aby bolo realizované integráciou na spoločné moduly ústredného portálu verejnej správy, avšak aj prevádzkovaním „kópie“ či „klonu“ elektronickej podateľne priamo na orgáne verejnej moci, implementovanej v rámci vlastných systémov orgánu. Podstatným cieľom je, aby nedochádzalo k duplikovaniu budovania riešení, ktoré existujú a sú použiteľné.

NASES v rámci riešenia modulu centrálnej elektronickej podateľne získal od dodávateľa multilicenciu pre systém elektronickej podateľne a prostriedkov pre vytváranie a overovanie elektronického podpisu a elektronickej pečate pre využitie orgánmi verejnej moci. Na základe tejto licenčnej zmluvy môže byť licencia pre tieto systémy bezplatne poskytnutá pre orgány, ktoré sa rozhodnú funkcionalitu elektronickej podateľne implementovať v rámci vlastných systémov. K zmene dochádza v znení § 10 ods. 2. Vo vzťahu k existujúcim riešeniam sa ustanovuje prechodné obdobie
v § 60f ods. 1.

2.13 Modul procesnej integrácie a integrácie údajov

V nadväznosti na Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy 2016 sa zmenil názov spoločného modulu, aby presnejšie vystihoval jeho funkcie. K zmene dochádza od 1. 11. 2017 v § 10 ods. 3 písm. h)

Zároveň sa zmenilo znenie poznámky pod čiarou k odkazu 12 s odvolávkou na zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách).

Ide o zmenu súvisiacu so zavedením tohto právneho predpisu. Uvedený právny predpis v ustanovení § 15 upravuje elektronickú podateľňu, ktorá slúži na zabezpečenie činností súvisiacich s prijímaním, odosielaním a potvrdzovaním prijatia elektronických dokumentov a elektronických dokumentov podpísaných kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo zapečatených kvalifikovanou elektronickou pečaťou.

V ustanovení § 10, ktorý upravuje modul procesnej integrácie a integrácie údajov, sa od novembra mení znenie odseku 11. V súčasnosti je modul úradnej komunikácie z hľadiska správcovstva rozdelený na štyri časti a medzi troch správcov. Ustanovilo sa nahradiť modul úradnej komunikácie novým modulom procesnej integrácie a integrácie údajov, ktorého funkcionality boli rozpracované v súlade s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy 2016 v rámci špecifickej priority Integrácia a Orchestrácia. Zároveň sa definuje len jeden správca, ktorým bude Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Dôvodom je zefektívnenie výkonu správy a budovania tohto modulu.

-   Modul procesnej integrácie a integrácie údajov zabezpečuje

prostredie pre elektronickú komunikáciu medzi informačnými systémami v správe rôznych orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky. Správcom modulu je úrad podpredsedu vlády. Modul procesnej integrácie a integrácie údajov zabezpečuje jednotné pripojenie a interakciu prístupových miest, procesné riadenie a realizáciu elektronickej úradnej komunikácie s orgánmi verejnej moci na účely výkonu verejnej moci elektronicky, výmenu elektronických správ medzi orgánmi verejnej moci, jednotný prístup informačných systémov k informačným systémom orgánu verejnej moci na účely výkonu verejnej moci elektronicky, integráciu údajov, synchronizáciu údajov pri referencovaní a jednotný spôsob poskytovania údajov z informačných systémov v správe orgánov verejnej moci, najmä z referenčných registrov a základných číselníkov a evidenciu oprávnení na získavanie dokumentov a údajov.

Slová „modul úradnej komunikácie“ v celom texte zákona nahradia slovami „modul procesnej integrácie a integrácie údajov“ v príslušnom tvare.

V nadväznosti na zavedenie povinnosti používať spoločný modul centrálnej elektronickej podateľne sa ustanovuje možnosť udelenia výnimky, ak je odôvodnená ekonomickou výhodnosťou, a to obdobným spôsobom, akým je v platnom zákone upravená možnosť prevádzkovania elektronickej schránky vo vlastných kapacitách. Na základe udelenej výnimky bude môcť orgán verejnej moci používať spoločný modul elektronickej podateľne aj vo forme „kópie“ či „klonu“ centrálneho riešenia, ktoré však bude implementované v „rezortných“ systémoch tohto orgánu a teda bez nevyhnutnosti integrácie na ÚPVS.

-   Potrebnou súčinnosťou sa rozumie

sprístupnenie modulu, resp. jeho častí a potrebnej dokumentácie tak, aby orgán verejnej moci vedel v praxi „klon“ modulu, resp. jeho časti implementovať. Cieľom predmetnej výnimky je tiež reagovať na potreby rozpočtovo a kapacitne „menších“ orgánov verejnej moci, najmä z oblasti územnej samosprávy. Celý mechanizmus centrálnych riešení by totiž mal v konečnom dôsledku viesť k tomu, aby orgány nemuseli vynakladať prostriedky na už vybudované riešenia. Preto aj v pomeroch územnej samosprávy, obcí, ktoré nedisponujú prostriedkami na vlastné riešenie elektronickej podateľne a ani prostriedkami na integráciu na ÚPVS, bude predmetnou zmenou umožnené bezplatné nadobudnutie štátom vybudovaného riešenia a jeho používanie v informačných systémoch obcí, bez potreby vynakladania vlastných prostriedkov, či už na nákup podateľne, alebo na integráciu na ÚPVS. V tomto kontexte posudzovanie ekonomickej výhodnosti bude zohľadňovať aj kritériá, akými sú faktická nemožnosť integrácie na ÚPVS, resp. využívania širokopásmového internetu z ekonomických dôvodov.

Vo väzbe na vypustenie platného znenia § 10 ods. 13 sa ustanovilo, obdobne ako vo vzťahu k modulu centrálnej elektronickej podateľne, možnosť udeľovať výnimku na používanie „rezortných“ informačných systémov na účely autentifikácie a identifikácie osôb.

Toto ustanovenie nadväzuje najmä na § 20 ods. 2 a § 21 ods. 6, ktoré umožňujú paralelné používanie vlastných spôsobov identifikácie a autentifikácie. Ak na tieto účely nebude možné použiť spoločné moduly, alebo to bude ekonomicky nevýhodné, správca špecializovaného portálu ich bude môcť zabezpečiť prostredníctvom výnimky vlastnými systémami.

Podľa nového znenia § 10 odsek 13 s predchádzajúcim písomným súhlasom úradu podpredsedu vlády môže orgán verejnej moci splniť povinnosť používať spoločný modul centrálnej elektronickej podateľne tak, že bude tento modul alebo jeho časti prevádzkovať vlastnými prostriedkami a v rámci svojich informačných systémov. Správca modulu centrálnej elektronickej podateľne mu na tento účel poskytne potrebnú súčinnosť.

-   Úrad podpredsedu vlády môže udeliť súhlas

ak má za preukázané, že postup je ekonomicky výhodnejší, alebo ak by inak došlo k ohrozeniu plnenia úloh orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov vzhľadom na povahu údajov, s ktorými pri výkone verejnej moci nakladá.

Zároveň sa od novembra do ustanovenia doplní aj nový odsek 14, podľa ktorého platí, že predchádzajúcim písomným súhlasom úradu podpredsedu vlády môže správca špecializovaného portálu na účely plnenia funkcií špecializovaného portálu alebo agendového systému, zriadiť informačný systém verejnej správy, ktorý plní rovnaké alebo obdobné funkcie ako spoločné moduly, ak ide o zabezpečenie identifikácie a autentifikácie. Stanovené povinnosti tým nie sú dotknuté. Úrad podpredsedu vlády môže udeliť súhlas, ak má za preukázané, že postup je ekonomicky výhodnejší, než použitie spoločného modulu, ak na účely nie je možné použiť niektorý zo spoločných modulov, alebo ak by inak došlo k ohrozeniu plneniu úloh orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov vzhľadom na povahu údajov, s ktorými pri výkone verejnej moci nakladá.

2.14 Vládny cloud

Do zákona sa od novembra vkladá nové ustanovenie § 10a, upravujúce vládny cloud. Budovanie vládneho cloudu a cloudových služieb je jednou zo strategických priorít Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy 2016. Rozpracovaná v materiály „Vládny cloud“ bola schválená Radou vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy.

V intenciách schváleného dokumentu „Vládny cloud“ sa inštitucionalizujú tak výpočtové zdroje vládneho cloudu, ktoré predstavujú datacentrá v správe ministerstva vnútra a ministerstva financií, ako aj vládne cloudové služby, ktorými budú cloudové služby, zaradené v katalógu vládnych cloudových služieb. Táto právna úprava zároveň počíta s tým, že poskytovateľmi vládnych cloudových služieb budú aj súkromní poskytovatelia, nielen štátne organizácie.

Z dôvodu snahy o kontrolu plnenia štandardov cloud computingu podľa výnosu MF SR č. 55/2014 Z. z. sa podmieňuje využívanie cloudových služieb ich zápisom do katalógu, pričom práve v procese zápisu bude dochádzať ku kontrole súladu ich poskytovania so štandardami.

Zároveň, v snahe optimalizovať vynakladanie zdrojov sa ustanovilo, aby cloudové služby infraštruktúry a platformy spomedzi orgánov verejnej moci poskytovalo len ministerstvo vnútra.

-   Vládny cloud je cloud computing

podľa štandardov informačných systémov verejnej správy vydaných podľa zákona o informačných systémoch verejnej správy prevádzkovaný vo forme hybridného cloudu, ktorý je tvorený vládnymi cloudovými službami.

Vládnou cloudovou službou je cloudová služba, ktorá je zapísaná v evidencii vládnych cloudových služieb. Evidenciu vládnych cloudových služieb vedie úrad podpredsedu vlády a sprístupňuje ju v metainformačnom systéme verejnej správy a zverejnením na ústrednom portáli.

Úrad podpredsedu vlády zapíše cloudovú službu do evidencie vládnych cloudových služieb na žiadosť poskytovateľa cloudovej služby, ak sú splnené podmienky a má preukázané, že cloudová služba spĺňa štandardy poskytovania cloud computingu a využívania cloudových služieb podľa štandardov informačných systémov verejnej správy.

Žiadosť sa podáva elektronicky, obsahuje identifikačné údaje poskytovateľa cloudovej služby, prevádzkovateľa cloudovej služby a opis cloudovej služby a prikladajú sa k nej dokumenty, preukazujúce splnenie podmienky a vzorové zmluvy, ktoré sú s používaním cloudovej služby odberateľom cloudovej služby spojené. Ak ide o cloudovú službu určenú miestnej územnej samospráve, úrad podpredsedu vlády si pred rozhodnutím o žiadosti vyžiada stanovisko správcu dátového centra.

-   Ak vládna cloudová služba prestane spĺňať podmienky

na jej zápis do evidencie vládnych cloudových služieb, úrad podpredsedu vlády ju z evidencie vyčiarkne.

Na účely výkonu verejnej moci môže orgán verejnej moci odoberať a využívať len cloudové služby, ktoré sú vládnymi cloudovými službami. Odberateľom vládnych cloudových služieb môže byť len orgán verejnej moci.

Poskytovateľom cloudovej služby a prevádzkovateľom cloudovej služby v časti privátneho cloudu v modeli infraštruktúra ako služba a platforma ako služba môže byť spomedzi orgánov verejnej moci len ministerstvo vnútra, pričom pre tieto služby výpočtové zdroje zabezpečujú datacentrum v správe ministerstva vnútra a datacentrum v správe ministerstva financií. Ak je to potrebné, úrad podpredsedu vlády môže rozhodnúť, že v časti privátneho cloudu môže zabezpečovať výpočtové zdroje a poskytovať alebo prevádzkovať cloudovú službu v modeli infraštruktúra ako služba a platforma ako služba aj iná osoba, ktorá je správcom nadrezortného informačného systému verejnej správy. Nadrezortným informačným systémom verejnej správy je informačný systém verejnej správy, ktorý hierarchicky integruje spoločné časti jednotlivých informačných systémov verejnej správy, ktoré sú v pôsobnosti iných povinných osôb ako správcu, do hierarchicky vyššieho informačného systému verejnej správy v pôsobnosti jedného správcu.

-   Úrad podpredsedu vlády koordinuje poskytovanie a používanie vládnych cloudových služieb

a na tento účel kontroluje splnenie a dodržiavanie podmienok na zaradenie cloudovej služby do evidencie vládnych cloudových služieb, usmerňuje orgány verejnej moci pri poskytovaní a používaní vládnych cloudových služieb a pri správe zmluvných vzťahov s nimi súvisiacich, vrátane koordinácie požiadaviek na dohody o úrovni poskytovania vládnych cloudových služieb a dohľadu nad ich dodržiavaním, vypracúva plán implementácie, rozvoja a centralizácie datacentier a dohliada na jeho uplatňovanie, vyhodnocuje požiadavky na vládne cloudové služby, ich používanie a stav ich poskytovania, štandardizuje kategorizácie cloudových služieb podľa úrovne bezpečnosti v nadväznosti na kategorizáciu údajov, ktorých sa ich používanie týka.

Zmluvy o používaní vládnej cloudovej služby musia obsahovať náležitosti podľa § 8 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktoré sa použijú v prípade, ak bude poskytovateľ vládnej cloudovej služby spracúvať osobné údaje v mene odberateľa cloudovej služby.

2.15 Deaktivácia elektronickej schránky

V zmysle súčasného znenia má ÚV SR (NASES) po tom, ako deaktivoval elektronickú schránku, zamedziť možnosti doručovať do tejto elektronickej schránky.

Na druhej strane zákon majiteľovi elektronickej schránky nezakazuje podávať z nej rôzne podania, aj keď už nie je v určitom právnom postavení. Z dôvodu zachovania právnej istoty sa priamo v zákone upravila možnosť prístupu k obsahu, a to poslednému majiteľovi elektronickej schránky, a to v znení § 14 odsek 1.

Deaktiváciou elektronickej schránky je úkon, ktorým sa zabezpečí, aby elektronickú schránku nebolo možné ďalej použiť na účely elektronického doručovania.

Správca modulu elektronických schránok zabezpečí majiteľovi elektronickej schránky a jeho právnemu nástupcovi, ak o ňom vie, prístup k obsahu elektronickej schránky aj po jej deaktivácii, a to po dobu podľa § 15 písm. a).

2.16 Elektronické schránky

V znení § 16 zákon upravuje spoločné ustanovenia o elektronickej schránke. Ods. 1 písmeno a) sa dopĺňa šiestym bodom. Orgán verejnej moci, ktorý vedie register fyzických osôb, je povinný sprístupniť správcovi modulu elektronických schránok údaje o týchto skutočnostiach, a to štátnu príslušnosť cudzinca s uvedením jeho identifikátora osoby a každú ich zmenu, a to na základe identifikácie dotknutého cudzinca orgánom verejnej moci na účely prístupu do elektronickej schránky. Na účely zriaďovania a aktivácie elektronických schránok pre cudzincov a ich jednoznačnej identifikácie bolo potrebné rozšíriť okruh údajov, ktoré sú o nich poskytované správcovi modulu elektronických schránok aj o štátnu príslušnosť. Z tohto dôvodu sa doplnilo predmetné ustanovenie aj o tieto údaje a ich zmenu.

2.17 Výkon verejnej moci elektronicky

je upravený v § 17 a v nasledujúcich. V zákone (§ 17 ods. 3) sa výslovne upravuje, že orgány verejnej moci, ktoré vystupujú v pozícii účastníka konania sú povinné komunikovať v takomto konaní elektronicky, resp. že nemajú možnosť komunikovať v listinnej podobe. Dôvodom je, že ak sa raz plošne pre orgány verejnej moci zaviedla povinnosť pri výkone verejnej moci komunikovať elektronicky, nie je dôvod na to, aby ako účastníci konania komunikovali inak ako elektronicky.

To znamená, že ak osobitný predpis neustanovuje pre konkrétne konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osoby alebo pre jeho časť výlučne listinnú komunikáciu, orgán verejnej moci ako účastník konania je povinný za podmienok podľa osobitného predpisu a na účely začatia alebo v priebehu konania podávať orgánu verejnej moci, ktorý vo veci koná, elektronické podanie.

-   Na účely spresnenia a odstránenia výkladových sporov

sa v ustanovení § 17 odsek 5, upravujúcom poskytovanie údajov medzi orgánmi verejnej moci navzájom, explicitne doplnila aj skutočnosť, že sa poskytujú aj dokumenty, ak existujú. Inými slovami, týmto sa nelimituje toto ustanovenie len na poskytovanie dát. Ide o základné ustanovenie na uplatnenie zásady „jedenkrát a dosť“, preto jeho obmedzenie ide proti účelu, ktorý sa ňou sledoval.

Zlúčenie podmienok dnešného písm. a) a b) do jednej vyplýva z toho, že ak údaj nie je orgánu známy z jeho činnosti, ale je referenčným údajom, nemôže byť dôvod na jeho vyžadovanie od účastníka. Inými slovami, neznalosť údaja môže byť dôvodom len v prípade, ak tento zároveň nie je údajom referenčným.

Z uvedeného vyplýva, že ak zákon ukladá povinnosť predložiť orgánu verejnej moci na účely konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb dokumenty, údaje alebo preukázať skutočnosti, orgán verejnej moci je oprávnený takéto dokumenty, údaje alebo preukázanie skutočností požadovať od účastníkov konania, len ak na tento účel nie je možné použiť hodnotu referenčného údaja a nie sú známe orgánu verejnej moci z jeho činnosti. Je to nevyhnutné pre bezpečnosť informačného systému alebo vznikne oprávnená pochybnosť o úplnosti hodnoty referenčného údaja alebo o tom, či zodpovedá skutočnosti, alebo ide o konanie o zápise, zmene alebo výmaze hodnoty referenčného údaja v referenčnom registri.

Rozšírenie § 17 ods. 6 aj o poskytovanie dokumentov bolo ustanovené najmä s ohľadom na možnosť zdieľania rozhodnutí medzi orgánmi verejnej moci. Inými slovami, doplnením sa vyjadruje, že ak orgán verejnej moci na svoju činnosť potrebuje rozhodnutie vydané iným orgánom verejnej moci, je oprávnený si ho vyžiadať. Vo väzbe na získavanie údajov si k tomuto rozhodnutiu môže vyžiadať aj súvisiace informácie, ako napríklad údaje o právoplatnosti a vykonateľnosti.

-   Administratívna časť vytvárania nových dátových integrácií

je komplikovaná, zdĺhavá a rôzne orgány verejnej moci vyžadujú rôzne riešenia. Častokrát sa na poskytnutie údajov medzi konkrétnymi dvoma orgánmi uzatvára samostatná zmluva, alebo je vyžadované v príslušnej legislatíve explicitné uvedenie sprístupňovania údajov medzi týmito subjektmi. Bez zásadnej zmeny v tejto oblasti by rozširovanie dátových integrácií napredovalo iba pomaly a s vysokými nákladmi. Preto sa od 1. 11. 2017 vytvára v zákone unifikovaný generálny mechanizmus pre identifikáciu oprávnenia pre určitý orgán verejnej moci získavať alebo použiť dokumenty alebo údaje zo systému iného orgánu a na aký účel.

Prirodzeným miestom pre vedenie tejto evidencie je modul integrácie údajov, v rámci ktorého takáto evidencia je vytváraná. Na úrovni zákona je preto vhodné uviesť, že ak je oprávnenie uvedené v tejto evidencii, považuje sa nárok na sprístupnenie údajov za preukázaný (pre potreby §17 ods. 6).

To znamená, že ak je v module procesnej integrácie a integrácie údajov evidované oprávnenie orgánu verejnej moci používať na konkrétnu činnosť istý typ úradných dokumentov alebo údajov, považuje sa na účely odseku 6 oprávnenie orgánu verejnej moci požadovať takéto úradné dokumenty, údaje alebo preukázanie skutočností od iného orgánu verejnej moci za preukázané.

2.18 Autentifikátor

Zmeny v ustanoveniach § 21 a § 22 sa týkajú alternatívneho autentifikátora a reagujú na zmeny v oblasti určenia orgánu, ktorý ich vydáva, ako aj v definovaní samotného autentifikátora. V súlade s aplikačnou praxou sa ponecháva vydávanie len na Ministerstvo vnútra SR a podrobnejšie sa upravuje, čo môže byť náležitosťou žiadosti a ako o vydanie požiadať. Cieľom je umožniť podávanie žiadostí aj zo zahraničia a zjednodušenie „párovania“ vydaných alternatívnych autentifikátorov s identitou dotknutých osôb, najmä cudzincov.

Do budúcnosti sa v tejto oblasti plánuje riešiť správu identity a jej preukazovania (teda autentifikačných nástrojov) komplexne, v reakcii aj na mechanizmy nariadenia eIDAS a na uvažované otvorenie spôsobov autentifikácie aj „neštátnym“ riešeniam.

-   Ministerstvo vnútra môže spolupracovať

s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na úseku prijímania žiadostí o alternatívny autentifikátor a doručenia alternatívneho autentifikátora prostredníctvom zastupiteľského úradu Slovenskej republiky.

Ustanovenie § 22 upravujúce autentifikátor, sa od novemnra doplní novým odsekom 8. Pre vytvorenie elektronickej schránky NASES potrebuje mať k dispozícii údaje o cudzincoch, ktorým bol vydaný alternatívny autentifikátor.

Tieto v súčasnosti nie sú vôbec alebo dostatočne evidované v registri fyzických osôb. Po novom sa ustanovilo zasielať zoznam fyzických osôb, ktoré majú platný vydaný alternatívny autentifikátor na pravidelnej báze správcom jednotlivých zdrojových registrov pre RPO, kde je väzbu na identitu možné evidovať a následne štandardným spôsobom poskytovať NASESu. Ako koncepčné riešenie do budúcnosti je zriadenie registra, evidencie alternatívnych autentifikátorov, ktorá by bola následne referenčným registrom, resp. údaje o autentifikátoroch referenčnými údajmi. Z dôvodu absencie takéhoto registra nie je však uvedené riešenie možné v tomto momente využiť a preto sa ustanovilo zabezpečiť informácie novým spôsobom.

-   Ministerstvo vnútra zasiela

v dohodnutom intervale správcovi zdrojového registra pre register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zoznam fyzických osôb, ktoré požiadali o vydanie alternatívneho autentifikátora, s údajmi o žiadateľovi v rozsahu mena, priezviska a identifikátora osoby a identifikátor osoby právnickej osoby, ktorý predložil pri žiadosti.

Poznámka

Register právnických osôb je informačným systémom verejnej správy, ktorého správcom je Štatistický úrad Slovenskej republiky. Do registra právnických osôb sa zapisujú údaje o právnickej osobe, fyzickej osobe – podnikateľovi, podniku zahraničnej osoby a o organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby, orgáne verejnej moci, odštepnom závode, organizačnej zložke zriadenej slovenskou právnickou osobou, fyzickou osobou – podnikateľom alebo orgánom verejnej moci, ak sa zapisuje do osobitným predpisom ustanovenej evidencie. Povinná osoba určí, ktoré organizačné zložky bez právnej subjektivity sa zapisujú do registra právnických osôb. Register právnických osôb obsahuje údaje pre potreby orgánov verejnej moci o každom, kto je v registri právnických osôb zapísaný. Údaje v registri právnických osôb sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je preukázaný opak. Proti tomu, kto sa v dobrej viere spolieha na údaje v registri právnických osôb, nemôže iná osoba namietať, že tieto údaje nie sú úplné alebo nezodpovedajú skutočnosti.

2.19 Identifikácia osoby a autentifikácia prostredníctvom informačného systému

V reakcii na požiadavky praxe sa ustanovilo, aby autentifikačné certifikáty bolo možné vydať aj fyzickej osobe.

Ide o nástroj na automatizovaný prístup do elektronickej schránky a dôvodom je snaha o poskytnutie čo najširších možností prístupu aj pre fyzické osoby, ktoré by sa tento spôsob rozhodli využívať. To znamená, že v ustanovení § 22a sa právnická osoba alebo podnikateľ zmenili na osobu oprávnenú na prístup alebo disponovanie s elektronickou schránkou.

2.20 Autentifikačný certifikát

Novelou zákona sa od 1. 11. 2017 vykonávajú tri vecné úpravy vo vzťahu k vedeniu zoznamu autentifikačných certifikátov. Prvou je uloženie povinnosti vydavateľovi certifikátu oznámiť jeho zrušenie NASESu. Dôvodom je snaha o zabezpečenie aktuálnosti vedeného zoznamu platných certifikátov. Druhou zmenou je úprava podávania žiadosti o zápis certifikátu. V súlade s aktuálnou praxou sa zavádza elektronická žiadosť. Poslednou zmenou je úprava spôsobu overovania platných certifikátov. Namiesto obmedzenia na jeden spôsob (publikáciu zoznamu) sa ustanovuje povinnosť pre NASES zabezpečiť dostupnosť overenia platnosti certifikátu, pričom voľba konkrétneho spôsobu sa z praktických dôvodov ponecháva na NASES.

V znení § 22b sa mení znenie odsekov 2 až 5, podľa ktorých platí, že v registri autentifikačných certifikátov sa vedie zoznam autentifikačných certifikátov, ktoré sa používajú na účely podľa § 22aa, ako aj údaj o tom, že autentifikačný certifikát podľa § 22aa bol zrušený.

Správca komunikačnej časti autentifikačného modulu zapíše do registra autentifikačných certifikátov autentifikačný certifikát podľa § 22aa na žiadosť toho, komu bol vydaný. Ten, komu bol autentifikačný certifikát podľa § 22aa vydaný alebo vydavateľ autentifikačného certifikátu podľa § 22aa, sú povinní oznámiť správcovi komunikačnej časti autentifikačného modulu zrušenie tohto certifikátu bezodkladne po tom, ako k zrušeniu dôjde. 

-   Zápis autentifikačných certifikátov do registra autentifikačných certifikátov

sa vykonáva na základe elektronickej žiadosti zverejnenej na ústrednom portáli, ktorá je autorizovaná. Na overenie údajov uvedených v žiadosti, ktoré nie sú referenčnými údajmi, je správca komunikačnej časti autentifikačného modulu oprávnený požadovať predloženie verejnej listiny, z ktorej možno tieto údaje overiť.

Ak údaje uvedené na verejnej listine alebo v žiadosti nie sú zhodné s údajmi v referenčnom registri alebo údaje uvedené v žiadosti nie sú aktuálne, správca komunikačnej časti autentifikačného modulu žiadosť odmietne.

Správca komunikačnej časti autentifikačného modulu je povinný každý deň vydať zoznam platných autentifikačných certifikátov podľa § 22aa. Zoznam platných autentifikačných certifikátov podľa § 22aa  platí 24 hodín od jeho vydania a autentifikačný certifikát podľa § 22aa uvedený v zozname sa považuje za platný počas celej doby platnosti zoznamu, kým sa nepreukáže opak. Správca komunikačnej časti autentifikačného modulu zabezpečuje overenie platnosti autentifikačného certifikátu podľa § 22aa spôsobom dostupným každému orgánu verejnej moci; informáciu o spôsobe overenia správca zverejní na ústrednom portáli.

2.21 Autorizácia a preukazovanie oprávnenia konať v mene inej osoby

Zmeny v ustanoveniach o autorizácii sú dvojakého charakteru. Hlavnou zmenou je možnosť autorizovať podanie („podpisovať“) aj s použitím funkcionality prístupového miesta, bez nutnosti využiť elektronický podpis. Ide o spôsob, ktorý sa dnes používa napríklad na potvrdzovanie prijatia správ v elektronickej schránke a rozširuje sa aj v osobitných konaniach ako alternatíva k „bežnému podpisovaniu“. Vzhľadom na to, že identita osoby je v danom prípade preukázaná prostredníctvom autentifikátora (dnes najmä občianskeho preukazu) a nie je sporná, je predpoklad, že takýto spôsob autorizácie sprístupní využívanie elektronických služieb aj pre osoby, ktoré z rôznych dôvodov nedisponujú elektronickým podpisom. Navyše, touto zmenou sa dosiahne aj to, že postačí aj občiansky preukaz s elektronickým čipom a osoba bude môcť cez ústredný portál verejnej správy využívať elektronické služby v plnom rozsahu, bez potreby obstarávania ďalších technických, či programových prostriedkov.

Druhou vecnou zmenou je vypustenie potreby podpisovania s použitím mandátneho certifikátu pre pracovníkov integrovaných obslužných miest. Ide o zmenu, nadväzujúcu na úpravu v § 8 ods. 1, zjednodušujúcu činnosť integrovaných obslužných miest.

Nadväzne na uvedené sa ustanovilo celý § 23 ods. 1 až 3 uviesť v plnom znení, kvôli väčšej prehľadnosti a vykonať aj legislatívno-technickú úpravu v § 23 ods. 5, spojenú s vložením nových odsekov 2 a 3.

-   Prehľadnejšie rozdelenie spôsobov autorizácie osôb

ktoré nie sú orgánmi verejnej moci má o.i. za cieľ vyjadriť explicitne, že takéto osoby si pri autorizácii kvalifikovaným elektronickým podpisom môžu vybrať, či bude tento vyhotovený použitím kvalifikovaného certifikátu, ktorý je súčasťou eID alebo použitím mandátneho certifikátu. Použitie mandátneho certifikátu je nevyhnutné len pri orgánoch verejnej moci a nie pri osobách, ktoré orgánom verejnej moci nie sú (napríklad advokáti).

Reaguje sa tým aj na potrebu potvrdenia výkladu, že mandátny certifikát je spôsob, akým sa preukazuje primárne oprávnenie konať v mene inej osoby, avšak nie je to jediný spôsob, akým sa pri osobách, ktoré nie sú orgánom verejnej moci, dá oprávnenie konať preukázať.

Pokiaľ ide o preukázanie určitého postavenia, toto je pri mandátnych certifikátoch dôležité v prvom rade pri orgánoch verejnej moci a iné subjekty nie sú povinné aj autorizáciou preukazovať, že sú v určitom právnom postavení. Inými slovami, ak niekto koná ako štatutár spoločnosti alebo ako advokát, môže si zvoliť autorizáciu, t. j. vytvorenie kvalifikovaného elektronického podpisu použitím eID alebo mandátneho certifikátu.

Doplnenie nového § 23 ods. 3 vychádza z požiadaviek praxe na určenie pravidla, akým si orgán verejnej moci volí medzi dvomi autorizačnými prostriedkami. Voľbu medzi použitím kvalifikovaného elektronického podpisu s mandátnym certifikátom a kvalifikovanej elektronickej pečate následne ovplyvňujú najmä ustanovenia osobitných zákonov, upravujúce náležitosti úradného dokumentu. Pre voľbu spôsobu autorizácie je podstatným najmä to, na akú osobu je (v tomto prípade) spôsob vyjadrenia vôle orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov viazaný.

-   Vo vzťahu k podpisu na rozhodnutí či inom úradnom dokumente

nebolo a nie je v listinnej podobe dokumentu možné hovoriť o podpise orgánu verejnej moci ako právnickej osoby, resp. ako subjektu, keďže podpis je v listinnej podobe vždy viazaný na jeho vyhotovenie fyzickou osobou.

Po novom sa ustanovuje, že ak osobitný predpis výslovne ustanovuje, že úradný dokument obsahuje podpis konkrétnej osoby, osoby v konkrétnej funkcii, takáto náležitosť sa dosiahne len autorizačným prostriedkom, viazaným na túto konkrétnu osobu.

Ako príklad je možné uviesť § 222 Civilného sporového poriadku, ktorý výslovne ustanovuje, že rozsudok v písomnom vyhotovení podpisuje sudca. V prípadoch, kedy takéto určenie absentuje alebo je vyjadrené len všeobecne, má orgán možnosť voľby. V skratke sa vyjadruje, že ak osobitný predpis viaže náležitosť úradného dokumentu, ktorou je podpis, na konkrétnu osobu, osobu v konkrétnej funkcii, použije sa ako autorizácia kvalifikovaný elektronický podpis s mandátnym certifikátom. Ak neustanovuje ako náležitosť úradného dokumentu podpis konkrétnej osoby, ale hovorí „len“ o podpise oprávnenej osoby ako vyjadrení vôle v mene orgánu verejnej moci, je možné použiť ako autorizáciu tak kvalifikovaný elektronický podpis s mandátnym certifikátom, ako aj kvalifikovanú elektronickú pečať orgánu verejnej moci.

-   Orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania

alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom podľa § 23 odseku 3. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania, ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii osoby, ktorá autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“ podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy, nemennosť obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta, spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi, ak to osobitný predpis nezakazuje alebo uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje, ak podľa osobitného predpisu je náležitosťou vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, alebo uznaným spôsobom autorizácie pre takýto právny úkon, ak to osobitný predpis nezakazuje.

-   Uznaný spôsob autorizácie

podľa § 23 odsek 2 je taký spôsob autorizácie, ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala, a spoľahlivé zachytenie obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznaný spôsob autorizácie môže byť odlišný pre autorizáciu elektronického podania, pri ktorom sa vyžaduje vlastnoručný podpis a elektronického podania, pri ktorom musí byť vlastnoručný podpis úradne osvedčený.

Ak tento zákon alebo Civilný sporový poriadok vyžaduje autorizáciu konkrétnou osobou alebo osobou v konkrétnom postavení, na autorizáciu sa použije kvalifikovaný elektronický podpis vyhotovený s použitím mandátneho certifikátu, ku ktorému sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka.

Ak tento zákon alebo zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (správny poriadok) ustanovuje len povinnosť autorizácie bez označenia konkrétnej osoby alebo osoby v konkrétnom postavení, alebo autorizujúcu osobu označuje len všeobecne, ako oprávnenú osobu, na autorizáciu sa použije kvalifikovaný elektronický podpis vyhotovený s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovaná elektronická pečať, ku ktorým sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka.

Podľa Civilného sporového poriadku platí, že písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje sudca. Ak ho nemôže podpísať sudca, podpíše ho iný poverený sudca; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.

Podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.

2.22 Elektronické podanie a elektronický úradný dokument

Zmena v § 24 má za cieľ umožniť vytváranie elektronických formulárov dvomi spôsobmi. Dnes existujúca cesta (pomocou vyplňovacej časti v rámci formulárov) by zostala naďalej zákonnou možnosťou a existujúce formuláre by sa nemuseli prerábať. Na druhej strane by ale zákon otvoril možnosť publikovať do prístupových miest zadávacie časti aj iným spôsobom, ktorý musí gestor služby podriadiť metodickým a štandardizačným pokynom, na tento účel vytvoreným.

Pokiaľ ide o doplnenie § 24 ods. 5, explicitne sa vyjadruje to, že náležitosťou identifikujúcou osobu, môže byť vo formulári aj identifikátor osoby podľa zákona o e-Governmente.

2.23 Elektronické podanie

Vo väzbe na existujúci inštitút potvrdenia odoslania elektronického podania sa explicitne vyjadruje, že podanie je podané jeho odoslaním. Predmetné doplnenie je vhodné z dôvodu predídenia potenciálnym výkladovým problémom, ktorý moment sa na účely zachovania lehôt v „elektronickom svete“ považuje za moment podania, resp. odovzdania na „prepravu“. To znamená, že podľa § 25 elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa § 5 ods. 8. Vo väzbe na zmenu povahy výstupného dokumentu zo zaručenej konverzie sa upravuje aj ustanovenie § 25 odsek 3. Zmyslom úpravy je vyjadriť, že v prípade, ak sa v konaní vyžaduje predloženie listiny, pričom daný predpis umožňuje jej predloženie aj ako osvedčenej kópie, použije sa proces zaručenej konverzie. Do ustanovenia § 25 sa od 1. 11. 2017 vkladá nový odsek 6.

-   Pri elektronickom podaní prostredníctvom prístupového miesta môže byť odosielateľom iná osoba

než osoba podávajúceho len vtedy, ak je odosielateľ zároveň splnomocnený na zastupovanie podávajúceho v konaní, vrátane zastupovania na účely doručenia.

V záujme odstránenia výkladových a aplikačných nejasností bolo potrebné jednoznačne ustáliť, akým spôsobom orgán postupuje v prípade, ak mu je doručené podanie, odoslané „po prihlásení sa pod cudzou identitou“, resp. najmä z „cudzej“ elektronickej schránky, teda elektronickej schránky, ktorej majiteľom je osoba odlišná ako osoba, ktorá podanie autorizovala. V praxi v tejto súvislosti vyvstávala otázka, či možno následne účinne doručovať účastníkovi do tejto elektronickej schránky, teda schránky, z ktorej svoje podanie odoslal, hoci nie je jej majiteľom, prípadne či možno majiteľa tejto elektronickej schránky považovať za zástupcu pre doručovanie v zmysle procesných predpisov upravujúcich konanie pred súdom.

Prieči sa základnej logike elektronického výkonu verejnej moci, aby zákonná úprava vôbec pripúšťala situáciu, kedy účastník konania alebo jeho právny zástupca využíva cudziu elektronickú schránku pre realizáciu elektronických podaní.

Aby sa takémuto konaniu zabránilo, navrhuje sa vyjadriť pravidlo, podľa ktorého orgán verejnej moci účinne doručuje účastníkovi konania alebo jeho právnemu zástupcovi elektronické úradné dokumenty do tej elektronickej schránky, z ktorej je realizované elektronické podanie bez ohľadu na to, či ide o schránku, ktorej je účastník konania majiteľom, a to pokiaľ mu nie je oznámený iný spôsob, iné elektronické miesto doručenia.

2.24 Elektronický formulár

Obdobne, ako v § 24 ods. 5, sa v § 26 vyjadruje to, že náležitosťou identifikujúcou osobu, môže byť vo formulári aj identifikátor osoby podľa zákona o e-Governmente.

Elektronický formulár, pokiaľ nie je vyplnený, je iba šablónou, ktorá neobsahuje žiadne osobné ani iné citlivé údaje. Zároveň po vyplnení sa elektronický formulár zasiela adresátovi, ktorý jeho šablónu môže ľubovoľne použiť ďalej – aj zverejniť. Preto bol prehodnotený dôvod na plošné vylúčenie prístupnosti elektronických formulárov úradných dokumentov. Vzhľadom na to, že iná časť modulu elektronických formulárov je verejne prístupná, jednotný prístup pre obe časti tohto modulu – ich verejná dostupnosť – bude aj z funkčného a prevádzkového hľadiska efektívnejší.

Podľa nového odseku 8 v § 26 platí, že modul elektronických formulárov je v časti obsahujúcej elektronické formuláre pre elektronické úradné dokumenty verejný a správca modulu elektronických formulárov ho sprístupňuje každému bezodplatne prostredníctvom ústredného portálu.

2.25 Výstupný dokument

Vo väzbe na zmenu povahy výstupného dokumentu zo zaručenej konverzie sa upravuje aj ustanovenie § 27 odsek 2. Zmyslom úpravy je vyjadriť, že v prípade, ak sa v konaní vyžaduje predloženie listiny, pričom daný predpis umožňuje jej predloženie aj ako osvedčenej kópie, použije sa proces zaručenej konverzie.

2.26 Elektronické podanie

V znení § 28 odsek 3 sa od 1. 11. 2017 vypúšťa podmienka pripájania doložiek právoplatnosti, vykonateľnosti a podobných úradných dokumentov k „rozhodnutiam“ s použitím len elektronického podpisu a umožňuje sa ich pripájanie aj iným spôsobom autorizácie (najmä pečaťou). Dôvodom je snaha umožniť automatizované vyhotovovanie „rozhodnutí s doložkami“ v rámci funkcionalít jednotlivých systémov, bez potreby zásahu človeka. Ide o zmenu vychádzajúcu z požiadaviek praxe.

Do § 28 sa dopĺňa nový odsek 7 s účinnosťou od 1. 11. 2017. Orgán verejnej moci nie je povinný elektronické podanie a elektronický úradný dokument, na účely vedenia spisu alebo inej obdobnej evidencie pri výkone verejnej moci, transformovať do listinnej podoby.

Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi používania postupov podľa zákona o e-Governmente nevyhnutne bude dochádzať čoraz viac k situácii, kedy orgán verejnej moci v jednom konaní má tak elektronické registratúrne záznamy, ako aj listinné registratúrne záznamy a keďže je neefektívne, aby bol na účely postupov na úseku archívov a registratúry nútený vykonávať zmenu podoby týchto záznamov z elektronickej na listinnú a naopak, explicitne sa vyjadruje, že orgán verejnej moci nie je povinný elektronický registratúrny záznam prevádzať do listinnej podoby. Vzhľadom na to, že takúto povinnosť neukladá ani zákon na úseku registratúry, nedôjde ku konfliktu ani s touto oblasťou regulácie.

2.27 Elektronické doručovanie

K zmene dochádza v ustanovení § 30 ods. 2 prvej vete, kde sa slová „elektronická podateľňa tohto orgánu“ nahrádzajú slovami „tento orgán prostredníctvom funkcie elektronickej podateľne“. Ide o úpravu, nadväzujúcu na zmenu v § 10 ods. 2, zavádzajúcu povinné používanie centrálnej elektronickej podateľne.

2.28 Spôsob doručovania

V súvislosti s listinným doručovaním úradných zásielok je potrebné na strane orgánov verejnej moci zabezpečovať vytvorenie zásielok a ich podanie na poštovú prepravu. Štát to stojí nemalé finančné prostriedky a pre orgány to zase predstavuje administratívnu záťaž.

Orgány verejnej moci si tieto procesy zabezpečujú individuálne a nejednotne, pričom vytváranie a podávanie úradných zásielok si zabezpečujú buď vo vlastnej réžii alebo prostredníctvom externých služieb.

Zabezpečovanie procesov vo vlastnej réžii je pritom závislé od úrovne technického vybavenia a od príslušných nákladov na papier, tonery, obálky, od odpisov technických zariadení, od spotreby energie, ako aj od osobných nákladov administratívnych pracovníkov zabezpečujúcich vytvorenie a podanie zásielok.

Výsledkom sú nejednotné formáty, rôzne procesy doručovania, individuálne obstarávanie materiálov a služieb a tým aj rôzna výška nákladov na jednotlivú listinnú zásielku.

Od 1. novembra 2016 majú orgány verejnej moci povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky a úradné dokumenty doručovať elektronicky do aktivovaných elektronických schránok.

-   Pre adresátov, ktorí nemajú aktivované elektronické schránky

sa doručujú úradné rozhodnutia naďalej v listinnej podobe, vo forme rovnopisu.

Aj napriek povinnej aktivácii elektronických schránok pre právnické osoby zapísané v obchodnom registri sa stav v doručovaní úradných zásielok zásadne nemení. Veľká časť elektronických schránok môže byť stále neaktivovaných (fyzické osoby a fyzické osoby – podnikatelia) a orgány verejnej moci musia doručovať úradné zásielky naďalej v listinnej podobe. To kladie na doručovanie ešte väčšie nároky, keďže musia pred odoslaním úradnej zásielky preveriť, či je elektronická schránka aktivovaná alebo nie a podľa toho zvoliť formu aj spôsob doručovania.

Pri elektronickom doručovaní je administratívna a finančná náročnosť tiež závislá od technického vybavenia príslušných orgánov. Niektoré inštitúcie už majú automatizované riešenia pre overovanie aktívnych elektronických schránok, ako aj riešenia pre hromadné odosielanie elektronických podaní. Sú však aj inštitúcie s nízkou mierou automatizácie čo zvyšuje ich administratívnu náročnosť doručovania.

Nové riešenie vychádza z predpokladu, že orgány verejnej moci vytvárajú úradné dokumenty už len v elektronickej podobe a doručujú ich s použitím modulu elektronického doručovania. Tento modul teda môže prijať elektronické úradné dokumenty a automatizovaným spôsobom vyhodnotiť, či príslušný adresát má alebo nemá aktivovanú elektronickú schránku. Na základe výsledku vyhodnotenia systém buď doručí úradné dokumenty do aktivovanej elektronickej schránky alebo zvolí listinné doručovanie.

Následne prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta vytvorí rovnopisy a vyhotoví listinné úradné zásielky, ktorých doručenie bude zabezpečené prostredníctvom poštového podniku.

-   Riešenie bude automatizovaným spôsobom poskytovať informácie

o výsledkoch doručenia príslušným orgánom. Z pohľadu adresáta bude úradný dokument doručený buď do aktivovanej elektronickej schránky alebo vo forme listinnej zásielky. Na strane orgánu verejnej moci už nebude potrebné skúmať, či adresát má alebo nemá aktivovanú elektronickú schránku a vytvárať listinné zásielky, čím odpadá celý rad administratívnych úkonov, ako aj nákladov na tlačenie, pečiatkovanie a podpisovanie, obálkovanie a podanie zásielok na poštovú prepravu. Na odstránenie akýchkoľvek pochybností o spôsobe financovania centrálneho doručovania sa explicitne vyjadruje, že výdavky Úradu vlády SR, ako správcu modulu elektronického doručovania, vynaložené na centrálne doručovanie, sú na účely rozpočtových pravidiel a rozpočtového financovania výdavkami štátneho rozpočtu, konkrétne výdavkami štátnej rozpočtovej organizácie, ktoré sa vynakladajú na plnenie jej úloh. Nadväzne na to sa aj na spôsob ich finančného krytia použijú prostriedky štátneho rozpočtu, ktoré budú rozpočtované v kapitole Úradu vlády SR.

Pokiaľ ide o zabezpečenie obsahu takto prepravovaných správ, v prvom rade je potrebné povedať, že zásah do elektronického dokumentu, ktorý bude od orgánu verejnej moci odoslaný, nie je možný bez toho, aby došlo k porušeniu integrity dokumentu. Inými slovami, autorizovaný dokument, do ktorého by sa vykonal zásah, by nebol z hľadiska platnosti autorizácie overiteľný a takýto zásah by bol ľahko zistiteľný. Okrem toho aj v tomto prípade platí, že v zmysle čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú len prípady, ktoré ustanoví zákon.

-   Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením

Na komunikáciu pri centrálnom doručovaní sa uvedené vzťahuje rovnako a preto akýkoľvek zásah do ochrany prepravovaných správ by bol zásahom protiprávnym, s príslušnými konzekvenciami.

Vzhľadom na úpravu zodpovednostných vzťahov je zároveň zrejmé, od ktorého momentu a v akom rozsahu zodpovedá za obsah správy správca modulu elektronického doručovania.

Osobitne túto úpravu obsahuje aj zákon o poštových službách, ktorý v § 10 ustanovuje, že poštovým tajomstvom je tak obsah zásielok a korešpondencie, ako aj informácie a údaje o nich a každý, kto s nimi príde do styku, je o nich povinný zachovávať mlčanlivosť. Zároveň sa ustanovuje, komu možno obsah poštového tajomstva sprístupniť. Táto regulácia sa vzťahuje aj na podávateľa, v ktorého postavení správca modulu elektronického doručovania bude. Vzhľadom na to, že v danom prípade je úprava ochrany prepravovaných správ, ako aj ich obsahu dostatočne upravená, nie je potrebné dopĺňať osobitnú úpravu týchto vzťahov, keďže sa na ne v plnom rozsahu vzťahuje platná právna úprava.

Nové úpravy sa uplatnia v konaniach, na ktoré sa zákon o e-Governmente vzťahuje. V konaniach, ktoré sú z hľadiska doručovania vyňaté spod pôsobnosti zákona o e-Governmente, sa doručovanie spravuje príslušnými právnymi predpismi – ide napríklad o trestné konanie, v ktorom sa podľa § 66a Trestného poriadku na doručovanie zákon o e-Governmente nepoužije.

2.29 Orgán verejnej moci

za podmienok podľa § 31a odsekov 11 a 12 odošle elektronický úradný dokument prostredníctvom modulu elektronického doručovania správcovi modulu elektronického doručovania, ktorý prostredníctvom modulu elektronického doručovania bezodkladne zabezpečí jeho doručenie do elektronickej schránky adresáta a ak elektronická schránka adresáta nie je aktivovaná, zabezpečí jeho doručenie adresátovi v listinnej podobe prostredníctvom poštového podniku, spôsobom podľa osobitného predpisu, upravujúceho konanie v danej veci. Vyhotovenie listinnej podoby elektronického úradného dokumentu zabezpečí správca modulu elektronického doručovania vo forme listinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu.

-   Listinným rovnopisom elektronického úradného dokumentu je

vyhotovenie elektronického úradného dokumentu, vrátane jeho príloh, v listinnej podobe, vrátane identifikácie toho, kto elektronický úradný dokument autorizoval a informácie o spôsobe autorizácie a čase autorizácie.

Listinný rovnopis elektronického úradného dokumentu má rovnaké právne účinky, ako elektronický úradný dokument, z ktorého bol vyhotovený. Doručenie listinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu má rovnaké právne účinky, ako doručenie elektronického úradného dokumentu.

Správca modulu elektronického doručovania môže zabezpečiť vyhotovenie listinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu prostredníctvom poštového podniku, ktorý vykonáva jeho doručenie adresátovi.

Orgán verejnej moci zodpovedá za obsah elektronického úradného dokumentu do momentu jeho odoslania správcovi modulu elektronického doručovania. Správca modulu elektronického doručovania zodpovedá v rozsahu prevzatého elektronického úradného dokumentu orgánu verejnej moci, ktorý mu elektronický úradný dokument odoslal, za správne vyhotovenie jeho listinného rovnopisu a za včasné a riadne odovzdanie na poštovú prepravu.

Ak sa listinný rovnopis elektronického úradného dokumentu doručuje prostredníctvom poštového podniku, správca modulu elektronického doručenia sa považuje za podávateľa a koná voči poštovému podniku na vlastný účet a v mene orgánu verejnej moci v rozsahu úkonov, potrebných na zabezpečenie doručenia rovnopisu. Správca modulu elektronického doručovania zabezpečí, aby sa s obsahom elektronického úradného dokumentu a s jeho listinným rovnopisom do odovzdania na poštovú prepravu nemohla oboznámiť neoprávnená osoba.

-   Ak ide o doručovanie

podľa § 31a odseku 1, poštový podnik potvrdzuje doručenie formou informácie o výsledku doručenia. Informáciu o výsledku doručenia, potvrdzujúcu moment doručenia, alebo dôvody nedoručenia zasiela správca modulu elektronického doručovania bezodkladne do elektronickej schránky orgánu verejnej moci, a to v štruktúrovanej forme. Informácia o výsledku doručenia musí obsahovať jednoznačnú identifikáciu elektronického úradného dokumentu, ktorý bol vo forme listinného rovnopisu doručovaný.

Ak sa podľa osobitného predpisu vyžaduje vytvorenie osobitnej listinnej písomnosti, potvrdzujúcej doručenie, je táto povinnosť splnená doručením informácie o výsledku doručenia.

Ak osobitný predpis ustanovuje lehotu na odoslanie dokumentu, alebo jeho odovzdanie na poštovú prepravu, táto lehota je splnená odoslaním elektronického úradného dokumentu podľa odseku 1.

Ak ide o doručovanie listinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu platí, že orgán verejnej moci si odoslaním elektronického úradného dokumentu podľa odseku 1 vyhradil, že poštová zásielka, ktorej obsahom je listinný rovnopis tohto dokumentu, nemá byť vrátená; poštový podnik takúto poštovú zásielku, ak ju nemožno dodať adresátovi, zničí do 30 dní odo dňa doručenia informácie o výsledku doručenia.

-   Ak poštovú zásielku s listinným rovnopisom elektronického úradného dokumentu nemožno dodať adresátovi

na účely doručenia podľa osobitných predpisov, sa za deň vrátenia poštovej zásielky odosielateľovi považuje deň doručenia informácie o výsledku doručovania.

Orgán verejnej moci, ktorý je štátnou rozpočtovou organizáciou, je povinný postupovať podľa odseku 1. Výdavky správcu modulu elektronického doručovania, vynaložené na zabezpečenie vytvárania listinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu a zabezpečenie jeho doručovania, sú výdavkami tohto správcu vynaloženými na plnenie jeho úloh, na ktorých financovanie sa použije zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Orgán verejnej moci, ktorý nie je štátnou rozpočtovou organizáciou môže postupovať podľa odseku 1, ak sa tak dohodne so správcom modulu elektronického doručovania; ak podľa odseku 1 nepostupuje, zabezpečí vyhotovenie listinnej podoby elektronického úradného dokumentu a jeho doručenie adresátovi v listinnej podobe vlastnými prostriedkami, pričom ustanovenia § 31a odsekov 1 až 3 sa použijú primerane.

Na účely doručovania listinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu podľa odseku 1 sa použije adresa miesta pobytu alebo adresa sídla alebo miesta podnikania, v podobe, v akej sú vedené ako referenčný údaj, alebo adresa, ktorú správcovi modulu elektronického doručovania oznámi odosielateľ, a to vrátane adresy na doručenie do zahraničia.

-   Ak sa má doručovať do zahraničia

poštový podnik doručuje listinný rovnopis len ako doporučenú zásielku a informáciu o výsledku doručenia nevyhotovuje. Orgán verejnej moci je pri doručovaní do zahraničia oprávnený zabezpečiť vyhotovenie listinného rovnopisu a jeho doručenie bez použitia postupu podľa § 31a odseku 1.

Správca modulu elektronického doručovania zverejní na ústrednom portáli podrobný popis používania funkcionality modulu elektronického doručovania, určenej na účely postupu orgánu verejnej moci podľa § 31a odseku 1.

Do ustanovenia § 31a sa odsekom 14 dopĺňa ustanovenie o centrálnom doručovaní pre prípady, kedy nie je možné získať informáciu o doručení z dôvodu, že v danom štáte nie je takáto služba podporovaná. Pre tieto prípady sa vylúčuje povinnosť poštového podniku vyhotovovať informáciu o doručení, keďže nebude disponovať znalosťou, či k doručeniu došlo a kedy. Ak sa má doručovať do zahraničia, poštový podnik doručuje listinný rovnopis len ako doporučenú zásielku a informáciu o výsledku doručenia nevyhotovuje. Orgán verejnej moci je pri doručovaní do zahraničia oprávnený zabezpečiť vyhotovenie listinného rovnopisu a jeho doručenie bez použitia postupu podľa § 31a odseku 1.

2.30 Elektronická úradná správa

V § 32 ods. 4 sa na konci pripája táto veta, ktorá hovorí, že elektronická úradná správa sa sprístupní v momente potvrdenia doručenia.

Doplnenie je motivované snahou vyjadriť fakt, že medzi sprístupnením správy a potvrdením doručený k tejto správe by mal byť čo najkratší časový interval, resp. malo by ísť o moment, ktorý nastane okamžite po potvrdení doručenky. Vo väzbe na toto doplnenie je potrebné poukázať aj na existujúcu úpravu neúčinnosti doručenia pre prípady, kedy si adresát nemôže z objektívnych dôvodov elektronickú správu prevziať. Jedným z takých objektívnych dôvodov je aj skutočnosť, kedy potvrdí doručenku, ale samotná správa sa mu z dôvodov na strane informačného systému nesprístupní.

Účelom zmeny v odseku 6 a v odseku 7 je umožniť aplikáciu fikcií doručenia aj v prípadoch, kde to nebolo doteraz možné z dôvodu, že podľa osobitných predpisov bolo náhradné doručenie vylúčené. Uvedeným sa zefektívni doručovanie úradných dokumentov.

2.31 Neúčinnosť elektronického doručenia

Ak osobitný predpis neustanovuje iný postup na rozhodovanie o neúčinnosti elektronického doručenia alebo ak sa podľa osobitného predpisu neúčinnosť elektronického doručenia neposudzuje ako predbežná otázka, orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci, ktorej sa elektronické doručovanie týka, rozhodne na návrh adresáta, že elektronické doručenie je neúčinné, ak tento adresát preukáže, že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebo  na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať.

Zmenou v § 33 odsek 1 sa umožňuje od 1. 11. 2017 podanie návrhu na neúčinnosť doručenia aj pre orgán verejnej moci, ak je účastníkom konania, keďže môže byť rovnako postihnutý dôvodmi, ktoré mu objektívne doručenie neumožnia.

2.32 Konverzia a zaručená konverzia

Konverzia je postup, pri ktorom je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu v listinnej podobe, dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu, elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu. Zaručenou konverziou je konverzia s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti. Od novembra 2017 sa zovšeobecňuje definícia zaručenej konverzie z elektronickej do elektronickej podoby. Dôvodom je snaha umožniť vykonávanie konverzie aj v prípade, kedy nedochádza k zmene formátu, či jeho verzia – napríklad pri konverzii podpisových kontajnerov.

-   Osobou oprávnenou vykonávať zaručenú konverziu sa rozumie

orgán verejnej moci, advokát a notár, poštový podnik poskytujúci univerzálnu službu, ak je prevádzkovateľom integrovaného obslužného miesta, patentový zástupca, ak nejde o konverziu verejnej listiny a po novom aj právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora podľa zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu, ak ide o zaručenú konverziu dokumentov týkajúcich sa pohľadávok, ktoré podľa zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu nadobudla, a ktoré ako poverená osoba podľa zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu konsoliduje.

-   Poverená osoba

podľa zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov plní povinnosti, ktoré sú určené na zaistenie konsolidácie a vymáhanie pohľadávok štátu.

Dokumentácia k týmto pohľadávkam a exekučné tituly k nim majú výlučne len listinnú podobu. Vzhľadom na zavedenie povinnosti podávať návrhy na vykonanie exekúcie výlučne elektronickými prostriedkami sa táto povinnosť dotkne aj listín, ktoré bude k návrhom na vykonanie exekúcie potrebné pripájať.

Poverená osoba ako oprávnený v exekučných konaniach v súčasnosti vedie voči dlžníkom ako povinným viac než 450-tisíc exekučných konaní. Z tohto dôvodu je účelné, aby poverená osoba, ktorá vymáha pohľadávky štátu, bola doplnená medzi subjekty, ktoré sú oprávnené vykonávať zaručenú konverziu, avšak zaručenú konverziu by poverená osoba vykonávala len pre vlastné potreby, t. j. nešlo by o vykonávanie zaručenej konverzie ako služby verejnosti za úhradu.

2.33 Osvedčovacia doložka

je od 1. 11. 2017 upravená v znení nového ustanovenia § 37. Osvedčovacia doložka obsahuje údaje o pôvodnom dokumente a jeho autorizácii a použitých bezpečnostných prvkoch, o osobe, ktorá zaručenú konverziu vykonala a čase jej vykonania a údaje o evidencii vykonanej zaručenej konverzie.

Ak sa zaručená konverzia vykonáva automatizovaným spôsobom, neuvádzajú sa údaje o fyzickej osobe, ktorá zaručenú konverziu vykonala a vlastnoručný podpis je možné nahradiť faksimile alebo obdobným spôsobom.

V osvedčovacej doložke sa uvádzajú osobné údaje v rozsahu identifikátor osoby a meno, priezvisko, funkcia a pracovné zaradenie fyzickej osoby, ktorá vykonala zaručenú konverziu; tieto osobné údaje je osoba vykonávajúca konverziu oprávnená spracúvať na účely výkonu zaručenej konverzie a plnenia povinností podľa tohto zákona, v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie tohto účelu a počas nevyhnutnej doby.

Z dôvodu častých požiadaviek na doplnenie podrobností v osvedčovacej doložke, ako aj vzhľadom na jej „technický“ charakter sa upravujú v zákone jej druhové náležitosti a ich podrobný spôsob uvedenia v doložke sa upravuje vykonávacím predpisom.

Pokiaľ ide o automatizovaný výkon zaručenej konverzie, umožňuje sa nahradiť vlastnoručný podpis na doložke faksimile, alebo iným spôsobom, ktorý umožní automatizovane vyhotoviť vyobrazenie podpisu na doložke.

2.34 Konverzia

V § 39 ods. 1 sa slová „ako pôvodný dokument” nahrádzajú slovami „ako osvedčená kópia pôvodného dokumentu“. Pôvodné znenie dávalo výstupu zo zaručenej konverzie rovnaký status ako originálu dokumentu.

Vzhľadom na to, že v niektorých konaniach sa vyžaduje predloženie výlučne originálu a neumožňuje sa ani predloženie osvedčenej kópie, zmení sa aj status konvertovaného dokumentu, aby sa zachovali požiadavky sily predkladaných dokumentov v konkrétnych konaniach.

V § 39 odsek 5 dochádza k spresneniu ustanovenia o obsahu evidencie zaručených konverzií, kde sa slová „a údajmi o počte a druhu konvertovaných dokumentov a o type vykonanej zaručenej konverzie“ nahrádzajú slovami „evidencia obsahuje údaje o typoch vykonaných zaručených konverzií, o dokumentoch, ktoré boli predmetom zaručenej konverzie, o spôsobe a výsledku overenia platnosti autorizácie pôvodného dokumentu, o použitých bezpečnostných prvkoch, o osobe, ktorá zaručenú konverziu vykonala a čase jej vykonania.

Do tohto ustanovenia sa vkladá od 1. 11. 2017 nový odsek 8.

-   Ak orgán verejnej moci vydal elektronický dokument vo formáte elektronického dokumentu

ktorý nie je v súlade so štandardmi informačných systémov verejnej správy vydaným podľa zákona o informačných systémoch verejnej správy, je na žiadosť toho, komu bol vydaný, povinný zabezpečiť bezodplatné vykonanie zaručenej konverzie takéhoto elektronického dokumentu do listinnej podoby alebo do elektronickej podoby vo formáte elektronického dokumentu, ktorý je v súlade so štandardmi informačných systémov verejnej správy vydanými podľa osobitného predpisu.

To platí aj pre osobu vykonávajúcu zaručenú konverziu, ak novovzniknutý elektronický dokument nie je vo formáte elektronického dokumentu, ktorý je v súlade so štandardmi informačných systémov verejnej správy vydanými podľa osobitného predpisu.

Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré v minulosti vydávané elektronické dokumenty už nie sú v súlade so štandardami elektronických formátov podľa dnešného stavu a na zamedzenie toho, aby osoba nemohla platne použiť orgánom vydaný elektronický dokument, sa ustanovuje povinnosť pre takýto orgán vždy zabezpečiť príslušnú konverziu a zachovať „dostupnosť“ ním vydaných elektronických dokumentov.

V odseku 9 dochádza k úprave v súvislosti s úpravou správneho poplatku za činnosť integrovaného obslužného miesta prevádzkované Ministerstvom vnútra SR v zákone o správnych poplatkoch.

V doterajšom znení § 39 ods. 8 (od 1. 11. 2017 odsek 9) zákona je notár ako subjekt, ktorý vykonáva zaručenú konverziu bezodplatne spoločne s orgánom verejnej moci. V nadväznosti na zmenu v § 39 ods. 10 existuje dôvodná obava, že by mohlo dôjsť k odmietaniu výkonu zaručenej konverzie notármi, a to z dôvodu, že za výkon zaručenej konverzie (pokiaľ nepôjde o dokument, ktorý vznikol z ich činnosti) nebudú oprávnení poberať odmenu, pričom výkon zaručenej konverzie notárov personálne aj technicky zaťaží.

Výkon zaručenej konverzie osobami podľa ustanovenia § 39 ods. 9, vrátane notárov, je dôležitý aj z pohľadu orgánov verejnej moci.

-   Osoby, ktorým zákon zveruje možnosť vykonávať zaručenú konverziu s nárokom na úhradu odmeny a hotových výdavkov s ňou spojených

môžu výraznou mierou odbremeniť záťaž štátnych orgánov. Uvedené je zároveň v súlade s filozofiou priblíženia služieb štátnych úradov k občanovi, pretože sieť notárov môže službou zaručenej konverzie pokryť väčšie spektrum obyvateľov v porovnaní so štátnymi orgánmi, vzhľadom na ich počet.

Do ustanovenia, ako sme už uviedli vyššie, sa dopĺňa nový odsek 10. Reagujúc na požiadavky praxe sa teda ustanovilo neukladať povinnosť orgánu verejnej moci konvertovať všetky dokumenty, ktoré sú mu predložené, ale len tie, ktoré sám vydal.

Orgán verejnej moci môže odmietnuť vykonať zaručenú konverziu dokumentu, ktorého nie je pôvodcom. Uvedené neplatí, ak na orgán verejnej moci prešli kompetencie pôvodcu dokumentu alebo orgán verejnej moci je nástupcom pôvodcu dokumentu.

2.35 Vykonanie úhrady prostredníctvom integrovaného obslužného miesta

Prostredníctvom integrovaného obslužného miesta je možné vykonať úhradu v hotovosti, bezhotovostným prevodom alebo iným spôsobom, ktorý podporuje prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta.

Poplatník na základe údajov v príkaze na úhradu vykoná úhradu v prospech prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta alebo priamo v prospech účtu právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorý slúži na platenie poplatkov podľa osobitného predpisu) uvedeného v príkaze na úhradu, ak má na to prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta vytvorené podmienky.

Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta zabezpečuje, aby bezodkladne po vykonaní úhrady odoslal informačný systém integrovaného obslužného miesta platobnému modulu informáciu o úhrade.

-   Správca komunikačnej časti platobného modulu

prostredníctvom funkcionality platobného modulu zabezpečí zaslanie informácie o úhrade príjemcovi úhrady a orgánu verejnej moci, ktorý spoplatnené konanie alebo úkon vykonáva, ak je odlišný od príjemcu úhrady.

Okamihom odoslania informácie o úhrade vzniká záväzok prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta uhradiť plnenie v sume uvedenej v tejto informácii o úhrade v prospech príjemcu úhrady uvedeného v nej.

Orgán verejnej moci overí súlad údajov z príkazu na úhradu, okrem výšky úhrady, s údajmi v informácii o úhrade, a ak sa tieto údaje zhodujú a zároveň vznikla povinnosť vykonať úhradu podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe, považuje sa informácia o úhrade za zaručenú informáciu o úhrade, povinnosť poplatníka vykonať úhradu sa považuje vo výške uvedenej v zaručenej informácii o úhrade za splnenú a vzniká pohľadávka príjemcu úhrady voči prevádzkovateľovi integrovaného obslužného miesta.

Od 1. 11. 2017 sa v § 43 doplní nový odsek 8, podľa ktorého platí, že ak sa úhrada vykonáva priamo v prospech účtu právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorý slúži na platenie poplatkov podľa osobitného predpisu, znenie odsekov 5 a 6 sa nepoužije.

-   Prevádzkovateľ IOM

ktorým je klientske centrum Ministerstva vnútra SR umožňuje platbu na IOM prostredníctvom eKolku. Keďže v takom prípade pôjde o priamu platbu poplatníka mimo účtu prevádzkovateľa IOM, odbúra sa vznik pohľadávkovo-záväzkového vzťahu medzi prevádzkovateľom IOM a prijímateľom úhrady (t.z. prevádzkovateľom systému eKolok). Na umožnenie tohto mechanizmu je potrebné vykonať uvedené zmeny.

2.36 Referenčný register a zoznam referenčných údajov

je upravený v § 51. V odseku 2 dochádza k úprave v nadväznosti na zavedenie nového modulu v § 10 ods. 11, to znamená, že sa v odseku 2 vypustilo písmeno e).

Ďalej sa zavádza v odseku 4 úprava spôsobu, postupu pri navrhovaní a vyhlasovaní zoznamu referenčných údajov. Dôvodom je snaha o participáciu dotknutého správcu registra, keďže ako príslušný orgán najlepšie zhodnotí stav pripravenosti údajov na ich vyhlásenie za referenčné.

Zmeny v zozname referenčných údajov vykonáva úrad podpredsedu vlády v štruktúrovanej podobe a podľa aktuálnej potreby. Návrh na zaradenie registrov do zoznamu referenčných údajov, označenie referenčných údajov, zdrojových registrov, ako aj všetky zmeny s tým súvisiace podáva správca referenčného registra prostredníctvom centrálneho metainformačného systému a úrad podpredsedu vlády o návrhu informuje na ústrednom portáli. Úrad podpredsedu vlády návrh zverejňuje na pripomienkovanie orgánom verejnej moci a iným osobám spôsobom, akým sa zverejňujú návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov. Zoznam referenčných údajov úrad podpredsedu vlády sprístupňuje v centrálnom metainformačnom systéme, na ústrednom portáli a na svojom webovom sídle. Zmeny v zozname referenčných údajov sa vykonávajú tak, aby boli účinné najskôr tri mesiace odo dňa predloženia návrhu.

2.37 Stotožnenie údajov

Pod uvedeným pojmom v § 54a sa na účely tohto zákona rozumie jednoznačné priradenie hodnôt údajov k subjektu evidencie v registri a následné logické priradenie k tomu istému subjektu evidencie v referenčnom registri prostredníctvom identifikačného údaja, ktorým je identifikátor osoby alebo iný identifikátor referenčného údaja určený správcom referenčného registra. Účelom stotožnenia údajov je jednoznačné potvrdenie vzťahu medzi objektom evidencie a subjektom evidencie v registri a identifikovanie subjektu evidencie v registri a v referenčnom registri, a to najmä na účely následného bezchybného referencovania.

Stotožnenie údajov zabezpečuje v období jedného roka odo dňa ustanovenia registra za referenčný register správca takého registra, ktorý údaje z tohto referenčného registra referencuje. Na účely stotožnenia údajov si správca registra a správca referenčného registra poskytujú nevyhnutnú súčinnosť.

-   Ak je to na stotožnenie údajov nevyhnutné

a informácie nie je možné získať iným spôsobom, správca registra vyzve osobu, ktorej sa objekt evidencie týka, na poskytnutie informácií potrebných na stotožnenie údajov a určí jej lehotu na ich oznámenie, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace. Ak je doručenie výzvy osobe neúspešné, správca registra zverejňuje najmenej po dobu šiestich mesiacov túto výzvu na svojom webovom sídle a na ústrednom portáli, ak ide o právnickú osobu alebo podnikateľa, aj v Obchodnom vestníku najmenej trikrát po dobu šiestich mesiacov, a ak to považuje za účelné, aj inými prostriedkami.

Na doručovanie sa použijú ustanovenia tohto zákona o elektronickom doručovaní, pričom ak sa postupuje podľa § 31 ods. 2 a § 31a, na doručovanie sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, ak osobitný predpis upravujúci vedenie príslušného registra neustanovuje inak.

-   Ak ide o subjekt evidencie

ktorým je právnická osoba alebo podnikateľ, vo vzťahu ku ktorým nebolo možné stotožniť údaje a ktoré nereagovali ani na výzvy podľa odseku 4 a zároveň je možné odôvodnene predpokladať, že táto právnická osoba alebo podnikateľ už neexistuje alebo nevykonáva činnosť, správca registra pri tomto subjekte evidencie vyznačí v registri, že ide o subjekt evidencie, ktorého totožnosť nie je možné potvrdiť.

Vyznačenie podľa prvej vety je možné vykonať najskôr po uplynutí deviatich mesiacov odo dňa doručenia výzvy, a ak bolo doručenie výzvy neúspešné, odo dňa prvého zverejnenia výzvy v Obchodnom vestníku.

Vyznačenie v registri je dôvodom na zrušenie právnickej osoby podľa osobitného predpisu alebo na zrušenie oprávnenia na podnikanie podľa osobitného predpisu.

V ustanovení dochádza k zmene, ktorá je vyvolaná zmenami v § 31.

2.38 Správne delikty

Ministerstvo financií uloží pokutu

–   od 250 eur do 5 000 eur akreditovanému platcovi, ktorý pri výkone činnosti akreditovaného platcu poruší povinnosť podľa tohto zákona,

–   od 1 000 eur do 25 000 eur správcovi informačného systému verejnej správy, ktorý poruší povinnosť podľa § 6 ods. 3 písm. a) alebo písm. b),

–   od 1 000 eur do 35 000 eur prevádzkovateľovi integrovaného obslužného miesta, ak prevádzkareň integrovaného obslužného miesta nespĺňa podmienky prevádzky podľa § 7.

Od novembra 2017 dochádza k doplneniu § 56 a po novom ministerstvo financií uloží pokutu

–   od 1 000 eur do 5 000 eur orgánu verejnej moci, ktorý poruší povinnosť

1.  používať spoločné moduly podľa § 10 ods. 2,

2.  poskytovať údaje podľa § 16 ods. 1 alebo ods. 2,

3.  používať na elektronické doručovanie elektronickú schránku podľa § 29 ods. 1,

–   od 1 000 eur do 15 000 eur orgánu verejnej moci, ktorý poruší povinnosť

1.  vytvoriť formuláre pre elektronické podanie v súlade s podmienkami podľa § 24 ods. 2,

2.  zabezpečiť funkcionality podľa § 24 ods. 3,

3.  zverejniť formuláre pre elektronické podanie podľa § 24 ods. 4,

4.  sprístupniť elektronické prostriedky podľa § 24 ods. 8,

5.  prijímať elektronické úradné správy podľa § 30 ods. 7,

6.  referencovať hodnoty referenčných údajov podľa § 52,

7.  poskytovať hodnoty údajov z registrov podľa § 55,

–   od 1 000 eur do 25 000 eur orgánu verejnej moci, ktorý požaduje od účastníkov konania dokumenty, údaje alebo preukázanie skutočnosti v rozpore s § 17 ods. 5,

–   od 1 000 eur do 25 000 eur orgánu verejnej moci, ktorý poruší povinnosť

1.  používať len vládne cloudové služby podľa § 10a ods. 5,

2.  uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa § 17 ods. 1,

3.  poskytnúť inému orgánu verejnej moci dokumenty, údaje alebo skutočnosti podľa § 17 ods. 6,

4.  evidovať oprávnenia podľa § 23 ods. 6 alebo požaduje preukázanie oprávnenia v rozpore s § 23 ods. 7,

5.  získať informácie o rozsahu oprávnenia podľa § 23a ods. 7,

–   od 250 eur do 1 000 eur orgánu verejnej moci, ktorý závažným spôsobom poruší inú povinnosť podľa tohto zákona, než je uvedená v písmenách a) až g).

-   Po novom sa ustanovujú sankcie za neplnenie povinností

podľa tohto zákona. Dôvodom na zavedenie sankcií je snaha o ustanovenie nástrojov na vynútenie plnenia povinností podľa zákona, pričom sankcie sú odstupňované v závislosti od závažnosti povinnosti, ktorej porušenie sankcionujú. V súčasnosti zákon o e-Governmente upravuje sankcie len v minimálnom rozsahu a mnohé zásadné povinnosti nemajú v prípade porušenia „koncovku“ v sankcii za správny delikt. Vzhľadom na to, že zákon o e-Governmente je svojho druhu všeobecný predpis vo vzťahu k spôsobu výkonu verejnej moci elektronicky, má jeho porušenie dopad jednak na fungovanie orgánov verejnej moci smerom k občanom, ale aj na realizáciu práva občana komunikovať s verejnou mocou spôsobom, ktorý zákon ustanovuje.

Keďže súčasný systém kontroly a vynucovania plnení zákona nie je dostatočný a najmä nemá potrebnú zákonnú oporu, aby ho bolo možné realizovať tak, ako iné obdobné kontrolné a sankčné mechanizmy, ustanovilo sa rozšíriť rozsah správnych deliktov a zaviesť aj kontrolu plnenia ustanovení zákona.

Ustanovenie § 56 vymedzuje pokuty zákonom ustanoveným subjektom za porušenie povinností, pričom zákon vyslovene neustanovuje presnú výšku pokuty, ale ustanovuje len najnižšiu dolnú a najvyššiu hornú hranicu pokuty, pričom podľa § 56 ods. 2 pri ukladaní pokuty úrad prihliadne najmä na závažnosť, spôsob, trvanie, následky protiprávneho konania, na opakované porušenie povinností alebo na porušenie viacerých povinností. Z uvedeného vyplýva, že pri ukladaní pokút za správne delikty je povinnosťou úradu zaoberať sa všetkými hľadiskami, ktoré zákon príkladmo vymedzuje, teda najmä závažnosťou, spôsobom, trvaním, následkom protiprávneho konania, opakovaným porušením povinností a porušením viacerých povinností.

-   Na oblasť správneho (administratívnoprávneho) trestania majú zásadné vplyvy

európske dokumenty odporúčacej povahy, ktoré upravujú princípy, ktoré by sa mali uplatňovať v rámci hmotnoprávnej i procesnoprávnej úpravy správneho trestania za správne delikty. Taktiež z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné princípy ktoré sa aplikujú pri súdnom trestaní (napríklad absorpčná zásada), je potrebné rešpektovať aj v oblasti správneho trestania.

Príslušné správne orgány teda aplikujú analógiu legis, podľa ktorej príslušný orgán postupuje podľa právnej normy, ktorá upravuje podobný prípad, ktorý je riešenému prípadu najbližší.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo 28/2007 „Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov.

Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“ tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší).

-   Zbiehajúce sa delikty sú

tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená).

Na základe vyššie uvedeného úrad pri ukladaní pokuty za správne delikty podľa § 56 zohľadní predovšetkým závažnosť, spôsob, trvanie, následky protiprávneho konania, opakované porušovanie povinností alebo porušenie viacerých povinností. V prípade, ak zákonom vymedzený subjekt sa dopustí správneho deliktu porušením viacerých povinností, ktoré mu vyplývajú zo zákona v zmysle § 56 ods. 2, úrad mu uloží pokutu ustanovenú v § 56 ods. 1 pričom v každom prípade prihliadne na opakovanosť porušenia povinností a zákonom vymedzenému subjektu uloží aj v zmysle absorpčnej zásady len jednu pokutu.

Osobitne ku skutkovej podstate porušenia ustanovenia § 17 ods. 1 je potrebné uviesť, že skutočnosť, že výkon verejnej moci bol realizovaný listinne nemá vplyv na právne účinky takto orgánom verejnej moci vytvorených rozhodnutí/písomností, je však v rozpore s „národnou“ stratégiou/zámerom informatizácie a elektronizácie verejnej správy, a preto sa bude považovať takýto výkon za správny delikt s možnosťou uloženia pokuty.

-   Pri ukladaní pokuty ministerstvo financií prihliadne

najmä na závažnosť, spôsob, trvanie, následky protiprávneho konania, na opakované porušenie povinností alebo na porušenie viacerých povinností. Vzhľadom na to, že pri prejednávaní priestupkov a aj iných správnych deliktov je obvyklá úprava jednak materiálneho korektívu vo vzťahu k ukladanému trestu, ako aj možnosť upustenia od uloženia trestu v prípadoch, ktorých závažnosť si takéto uloženie nevyhnutne nevyžaduje, ustanovuje sa doplnenie úpravy upustenia od uloženia pokuty obdobne, ako tomu je napr. v priestupkovom konaní.

To znamená, že od uloženia pokuty možno upustiť, ak s prihliadnutím na okolnosti (závažnosť, spôsob, trvanie, následky protiprávneho konania, na opakované porušenie povinností alebo na porušenie viacerých povinností) postačí k náprave samotné prejednanie správneho deliktu.

2.39 Kontrola

je upravená od 1. 11. 2017 v novom ustanovení § 56a. Úrad podpredsedu vlády kontroluje dodržiavanie povinností ustanovených týmto zákonom. Na výkon kontroly sa použijú základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa Druhej časti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Vo väzbe na rozšírenie možností ukladania sankcií sa ustanovuje doplnenie ustanovení o výkone kontroly, ktorými sa Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu zverí kontrolná právomoc vo vzťahu k plneniu povinností podľa tohto zákona.

2.40 Výkladové stanoviská

Sú upravené novým ustanovením § 56b. Úrad podpredsedu vlády vydáva výkladové stanoviská k uplatňovaniu tohto zákona a zverejňuje ich na svojom webovom sídle a na ústrednom portáli.

S prihliadnutím na význam právnej úpravy zákona o e-Governmente a na potrebu zjednoteného výkladu pre postup orgánov verejnej moci sa doplní právna úprava od novembra 2017 tak, aby Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu získal zákonné oprávnenie podávať legálny výklad zákona e-Governmente, pričom všetky takto vyhotovené výkladové stanoviská by mali byť zverejňované na webovom sídle úradu a na ÚPVS.

2.41 Všeobecne záväzný právny predpis

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlasuje uverejnením úplného znenia a ktorý vydá ministerstvo financií, ustanoví od 1. 11. 2017 podrobnosti o spôsobe vyhotovenia a náležitostiach rovnopisu podľa § 31a ods. 2, uznané spôsoby autorizácie podľa § 23 ods. 2.

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlasuje uverejnením úplného znenia a ktorý vydá úrad vlády, ustanoví podrobnosti o spôsobe plnenia povinností orgánov verejnej moci podľa § 6 ods. 3, sadzobník úhrad za činnosť ústredného portálu a spoločných modulov podľa § 6 ods. 5, funkcionality ústredného portálu a spoločných modulov nad rámec funkcionalít ustanovených zákonom, podrobnosti o technických podmienkach a bezpečnostných zásadách prístupu do elektronickej schránky, podrobnosti o úložnej kapacite elektronickej schránky podľa § 16 ods. 3 písm. a) a o postupe pri odstraňovaní elektronických správ pri naplnení úložnej kapacity elektronickej schránky podľa § 16 ods. 3 písm. b), podrobnosti o formáte a obsahu autentifikačných certifikátov, spôsobe vydávania autentifikačných certifikátov a o zápise autentifikačných certifikátov podľa § 22aa do registra autentifikačných certifikátov a o žiadosti o tento zápis podľa § 22b ods. 3.

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlasuje uverejnením úplného znenia a ktorý vydá ministerstvo vnútra, ustanoví alternatívny autentifikátor podľa § 21 ods. 1 písm. b) a podrobnosti a o technických podmienkach a bezpečnostných zásadách jeho použitia informačnými systémami verejnej správy, podrobnosti o vydaní a prevzatí alternatívneho autentifikátora a podmienenosť jeho vydania vydaním občianskeho preukazu s elektronickým čipom a bezpečnostným osobným kódom alebo dokladu o pobyte s elektronickým čipom a bezpečnostným osobným kódom podľa § 22 ods. 3, podrobnosti o zneplatnení alternatívneho autentifikátora podľa § 22 ods. 5 a 6.

2.42 Zmeny v prechodných ustanoveniach

V § 60d dochádza k zmenám prvej vete sa slová „Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu (ďalej len „úrad podpredsedu vlády“)“ nahrádzajú slovami „Úrad podpredsedu vlády“ a slová „1. januára 2018“ sa nahrádzajú slovami „1. júla 2019“. Úrad podpredsedu vlády zriadi centrálnu evidenciu záznamov o vykonanej zaručenej konverzii a začne prideľovať evidenčné číslo záznamu o vykonanej zaručenej konverzii podľa § 39 ods. 6 najneskôr 1. júla 2019; o zriadení evidencie a prideľovaní evidenčného čísla informuje úrad podpredsedu vlády na svojom webovom sídle a na ústrednom portáli. Do dňa nasledujúceho po dni zriadenia centrálnej evidencie záznamov o vykonanej zaručenej konverzii nie je osoba vykonávajúca konverziu povinná postupovať podľa § 36 ods. 5 a Notárska komora Slovenskej republiky nie je povinná postupovať podľa § 39 ods. 6. Po novom sa predlžuje lehota na vybudovanie centrálnej evidencie konverzie z dôvodu poskytnutia dostatočného časového priestoru na realizáciu tejto povinnosti. Ide o zmenu v nadväznosti na zriadenie Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a presun kompetencií z Ministerstva financií SR na tento úrad.

-   Ustanovenie § 60d

sa doplní odsekom 2.

Osoba vykonávajúca konverziu je povinná zaslať úradu podpredsedu vlády údaje z evidencie záznamov o vykonanej zaručenej konverzii za obdobie odo dňa vykonania prvej zaručenej konverzie do dňa nasledujúceho po dni zriadenia centrálnej evidencie záznamov o vykonanej zaručenej konverzii.

V súvislosti so zriadením centrálnej evidencie zaručených konverzií sa teda ustanovuje povinnosť jednorazového zaslania údajov o vykonaných zaručených konverziách pred zavedením evidencie. Dôvodom je snaha o zúženie priestoru na potenciálne nekalé konanie vo vzťahu ku konverzii dokumentov.

-   Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2017 v novom § 60f

Orgány verejnej moci, ktoré k 1. novembru 2017 na účely zabezpečenia funkcií elektronickej podateľne používajú vlastnú elektronickú podateľňu, alebo začali verejné obstarávanie na účely jej nadobudnutia, nie sú do 31. decembra 2020 povinné využívať modul centrálnej elektronickej podateľne; ustanovenie § 10 ods. 13 tým nie je dotknuté. Orgány verejnej moci, ktoré k 1. novembru 2017 mali zriadený informačný systém verejnej správy podľa § 10 ods. 13 v znení účinnom do 31. októbra 2017, alebo začali verejné obstarávanie na účely jeho nadobudnutia, môžu tento informačný systém verejnej správy používať do 31. decembra 2020; ustanovenie § 10 ods. 14 tým nie je dotknuté.

Orgány verejnej moci, ktoré k 1. novembru 2017 na účely výkonu verejnej moci odoberajú cloudové služby, ktoré nie sú vládnymi cloudovými službami podľa § 10a, sú oprávnené tieto cloudové služby odoberať do 1. mája 2018.

-   Orgány verejnej moci nie sú

do 31. decembra 2018 povinné, podľa § 17 ods. 3 ako účastník konania na účely začatia alebo v priebehu konania podávať orgánu verejnej moci, ktorý vo veci koná, elektronické podanie, ak osobitný predpis neustanovuje pre konkrétne konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osoby alebo pre jeho časť povinne elektronickú komunikáciu.

Orgány verejnej moci, ktoré sú štátnou rozpočtovou organizáciou, sú povinné postupovať podľa § 31a ods. 1 najneskôr od 1. novembra 2018. Sociálna poisťovňa je do 31. decembra 2019 oprávnená vytvárať a aktualizovať elektronický formulár elektronického podania a elektronického úradného dokumentu len ako elektronický dokument, ktorý nemusí spĺňať ďalšie náležitosti elektronického formulára podľa § 3 písm. i), § 24 ods. 2 písm. b) a c) a ods. 3 písm. a) a e).

Počas doby podľa prvej vety je možné podať Sociálnej poisťovni elektronické podanie a Sociálna poisťovňa môže vydať elektronický úradný dokument aj ako elektronický dokument, ktorého údaje nemusia byť vyplnené v štruktúre podľa elektronického formulára.

-   Správca špecializovaného portálu alebo agendového systému

slúžiaceho na elektronickú úradnú komunikáciu s orgánmi finančnej správy v colnom konaní alebo inom správnom konaní pred colným orgánom podľa zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a v správe daní podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), nie je do 31. decembra 2020 povinný prepojiť informačné systémy verejnej správy v jeho správe s ústredným portálom, ak umožňuje elektronickú komunikáciu s nimi prostredníctvom ústredného portálu iným spôsobom.

Poznámka

Colným konaním sa rozumie konanie, ktorého účelom je rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez colné územie únie, prepúšťa do navrhovaného colného režimu alebo do spätného vývozu. Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia alebo vyhlásenia o spätnom vývoze.

-   Ak ide o doručovanie elektronických úradných správ

orgánmi finančnej správy v colnom konaní alebo inom správnom konaní pred colným orgánom a v správe daní, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa do 31. decembra 2020 považuje za doručenú aj okamihom sprístupnenia prostredníctvom funkcionality informačného systému Centrálny elektronický priečinok podľa zákona č. 214/2014 Z. z. o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru alebo prostredníctvom funkcionality špecializovaného portálu alebo agendového systému orgánu finančnej správy, ktoré sú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2017 zriadené ako miesto na elektronické doručovanie, ak tento okamih predchádza okamihu doručenia podľa § 32 ods. 5; na tento účel správca modulu elektronických schránok, správca informačného systému Centrálny elektronický priečinok a správca príslušného špecializovaného portálu alebo agendového systému finančnej správy vo vzájomnej súčinnosti zabezpečia jednotný spôsob informovania o momente doručenia a jeho evidenciu.

Správca špecializovaného portálu a správca informačného systému integrovaného obslužného miesta zabezpečia sprístupnenie podľa § 5 ods. 6 písm. b) najneskôr od 1. apríla 2018.

Poznámka

Informačný systém Centrálny elektronický priečinok je informačný systém verejnej správy, ktorý poskytuje elektronické služby na zabezpečenie elektronickej úradnej komunikácie. Informačný systém Centrálny elektronický priečinok poskytuje elektronické služby v rozsahu procesov týkajúcich sa úloh podľa predpisov upravujúcich dovoz, vývoz a tranzit tovaru, ktoré boli do informačného systému Centrálny elektronický priečinok zapracované.

Doplnením § 5 ods. 6 písm. b) sa zavádza povinnosť umožniť platbu cez tzv. systém eKolku pre všetky špecializované portály a integrované obslužné miesta. Vzhľadom na to, že zavedenie tejto povinnosti do praxe si môže vyžiadať isté časové obdobie, ustanovilo sa v prechodnom ustanovení poskytnúť primeranú lehotu na splnenie tejto povinnosti.

V prechodnom období sa umožňuje používanie existujúcich elektronických podateľní do konca roku 2020. Dôvodom je poskytnutie priestoru na prispôsobenie informačných systémov na používanie centrálnej elektronickej podateľne a dnes prevádzkovaných systémov podľa § 10 ods. 13. Prechodné ustanovenia nadväzujú na zmeny v § 10 ods. 2, 13 a 14. Zároveň sa vyjadruje, že použitie výnimiek podľa § 10 ods. 13 a 14 je možné aplikovať aj počas plynutia prechodného obdobia.

Obdobná úprava sa ustanovuje vo vzťahu k existujúcim zmluvným vzťahom odberateľov cloudových služieb, aby bol vytvorený priestor na zápis ich poskytovateľov do evidencie podľa § 10a.

Vo vzťahu k jednotnému doručovaniu listinných rovnopisov sa stanovil odklad plnenia povinnosti do 1. novembra 2018. Dôvodom je poskytnutie priestoru na organizačné a technické zabezpečenie vykonávania danej činnosti.

-   Vo vzťahu k Sociálnej poisťovni sa predlžuje obdobie

počas ktorého inštitúcia nebude povinná používať elektronické formuláre, t. j. výnimku v súčasnosti upravenú v § 60 ods. 12. Stanovenie výnimky pre Sociálnu poisťovňu pri povinnosti vytvárať štruktúrované elektronické formuláre sa ustanovila z dôvodu osobitného postavenia Sociálnej poisťovne v sústave orgánov verejnej moci, predmetu činnosti a rozsahu jej databáz. Sociálna poisťovňa patrí medzi orgány verejnej moci s najširšou agendou v rámci výkonu verejnej moci, nepomerne rozsiahlejšou v porovnaní s väčšinou orgánov verejnej moci. Len Sociálnej poisťovni, ústredie, bolo v roku 2016 doručených 986 972 podaní. Sociálna poisťovňa, ústredie, zabezpečilo expedíciu 2 727 331 zásielok. Pobočky Sociálnej poisťovne zabezpečili expedíciu 3 037 851 zásielok. Celkovo Sociálna poisťovňa v roku 2016 expedovala 5 765 182 zásielok. Ďalším dôvodom je plánovaná rozsiahlejšia zmena informačného systému Sociálnej poisťovne, ktorá nestihne byť plne realizovaná do 31. 1. 2018. Následkom toho by mohli byť uskutočnené iba čiastkové riešenia, na ktoré by museli byť vynaložené finančné prostriedky.

Po zapracovaní zásadnej zmeny informačného systému Sociálnej poisťovne, by museli byť pôvodné čiastkové riešenia nahradené novými riešeniami, čo by si vyžiadalo ďalšie finančné náklady na zabezpečenie predmetnej povinnosti.

Vzhľadom na rozsah agendy a jednotlivých typov konaní sa ustanovuje výnimka, ktorá by pre Sociálnu poisťovňu zabezpečila dlhší časový priestor na splnenie predmetných povinností.

-   Elektronická komunikácia s finančnou správou

prebieha dnes primárne prostredníctvom Portálu finančnej správy SR, ktorý je integrovaný s informačnými systémami finančnej správy. Funkcionalita, spoľahlivosť a bezpečnosť Portálu finančnej správy SR zabezpečuje výkon verejnej moci prostredníctvom aj kritických informačných systémov, ktoré sú prevádzkované v nepretržitom režime (24x7). Rozsah dnes ustanovenej výnimky sa ustanovilo zúžiť tak, aby vo vzťahu k postupu bola zachovaná pre doručovanie, ktoré by však bolo upravené s ohľadom na preferenciu užívateľa služieb – teda v režime, ktorý už dnes platí pre colné konanie. Týmto spôsobom bude v plnom rozsahu umožnené využívanie aj schránok na ÚPVS pre užívateľov, ktorý tento spôsob preferujú, ako aj napr. využívanie doručovania do Centrálneho elektronického priečinku pre colné konanie, ak je to pre užívateľa z akéhokoľvek dôvodu výhodnejšie. Podstata výnimky je založená na tom, že sa takto môžu na doručovanie využiť len už existujúce riešenia a nie budovať nové informačné systémy.

 

3. Zákon o správnom konaní (správny poriadok)

Zákon č. 71/1967 Zb.

K zmene v tomto zákone dochádza v súvislosti s novým pojmom „webové sídlo“.

Ďalšie zmeny v § 19 majú za cieľ v prvom rade zosúladiť pojmovo a z hľadiska používaných inštitútov elektronický postup v správnom konaní so zákonom o e-Governmente.

Na tento účel sa tiež explicitne vyjadruje, že náležitosťou elektronického podania podľa zákona o e-Governmente je aj identifikátor osoby. V neposlednom rade sa vypúšťajú  nepoužívané spôsoby podávania podaní, najmä pokiaľ ide o telefax či telegraf.

Podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takéhoto formuláru.

-   Podanie v elektronickej podobe

podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci.

Podľa nového ustanovenia § 25a na doručenie do elektronickej schránky sa vzťahuje osobitný predpis o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Aj uvedená zmena má za cieľ v prvom rade zosúladiť pojmovo a z hľadiska používaných inštitútov elektronický postup v správnom konaní so zákonom o e-Governmente.

Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci.

V prípade elektronických rozhodnutí sa tieto „podpisujú“ elektronickým podpisom alebo pečaťou a tým sa zjednocujú tak spôsoby autorizácie (podpisovania) s § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente.

 

4. Zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.

Vzhľadom na obsolétnosť ustanovenia § 9 ods. 1, ktorý upravuje spôsob platby, ktorý je nahradený novými a modernejšími spôsobmi, sa platba formou SMS vypúšťa.

Ďalšie zmeny nadväzujú na úpravu povinnosti v § 5 ods. 6 písm. b) zákona o e-Governmente. Podstatou zmeny je uloženie povinnosti umožniť úhradu správneho a súdneho poplatku prostredníctvom technického vybavenia prevádzkovateľa systému vždy, ak ide o konania alebo úkon, o ktorých sa komunikuje elektronicky prostredníctvom prístupových miest, portálov podľa zákona o e-Governmente a ide o orgán, ktorý je do tohto systému úhrady zapojený podľa zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch.

Ak sa vo veci spoplatneného úkonu alebo konania komunikuje elektronicky prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy, špecializovaného portálu alebo integrovaného obslužného miesta, súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, umožnia poplatníkovi zaplatiť poplatok prostredníctvom prevádzkovateľa systému a na účely identifikácie poplatku používajú číselník poplatkov orgánom verejnej moci. Na účely vrátenia poplatku možno namiesto odpisu právoplatného rozhodnutia použiť aj elektronické rozhodnutie, vyhotovené v súlade s osobitným predpisom (zákon o e-Governmente) s vyznačenou právoplatnosťou.

Tiež dochádza k zavedeniu povinnosti používať nový základný číselník poplatkov. Dôvodom je snaha o zjednotenie označovania spoplatnených konaní a úkonov, čo umožní odstránenie problémov v evidencii poplatkov.

-   Ministerstvo financií Slovenskej republiky vedie číselník poplatkov

orgánom verejnej moci, ako štruktúrovanú verziu sadzobníka. Položkami číselníka poplatkov orgánom verejnej moci sú položky sadzobníka alebo ich nižšia úroveň členenia v písmenách, bodoch alebo s prihliadnutím na iné podmienky ich uplatňovania ustanovené v oslobodení, splnomocnení alebo poznámke položky tak, aby vzniklo toľko položiek číselníka poplatkov orgánom verejnej moci, koľko variácií sadzieb poplatku je prípustných vo všetkých položkách sadzobníka poplatkov. Položky číselníka poplatkov orgánom verejnej moci môžu mať prepojenie na úroveň životnej situácie alebo služby verejnej správy, ak ich poskytovanie nie je možné oddeliť, alebo ak je ich poskytovanie na združenom základe vhodné vzhľadom na nastavenie životných situácií alebo služby verejnej správy na ústrednom portáli verejnej správy, špecializovanom portáli alebo integrovanom obslužnom mieste.

-   Súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry

sú povinné napĺňať do číselníka poplatkov orgánom verejnej moci údaje a udržiavať ho aktuálny, a to v rozsahu údajov, ktoré sa týkajú ich vlastnej pôsobnosti vo vzťahu ku konaniu alebo úkonu, za ktoré sa poplatky vyberajú.

V súvislosti so zmenou v § 5 ods. 6 písm. b) zákona o e-Governmente sa ustanovilo rozšíriť povinnosti prevádzkovateľa systému tak, aby reflektovali novú právnu úpravu. Tiež sa ustanovuje prechodný režim pre spoplatnenie už začatých konaní, v súlade s existujúcou právnou úpravou.

 

5. Zákon o správnych poplatkoch

Zákon č. 145/1995 Z. z. 

Upravuje sa spôsob platby, ktorý je nahradený novými a modernejšími spôsobmi, platba formou SMS sa vypúšťa.

Ďalšie zmeny nadväzujú na úpravu povinnosti v § 5 ods. 6 písm. b) zákona o e-Governmente. Podstatou zmeny je uloženie povinnosti umožniť úhradu správneho a súdneho poplatku prostredníctvom technického vybavenia prevádzkovateľa systému vždy, ak ide o konania alebo úkon, o ktorých sa komunikuje elektronicky prostredníctvom prístupových miest, portálov podľa zákona o e-Governmente a ide o orgán, ktorý je do tohto systému úhrady zapojený podľa zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch.

Vzhľadom na to, že dnešná úprava vo vzťahu k použitiu systému eKolok nepočíta s úhradami pri prenesenom výkone štátnej správy, ustanovilo sa doplniť, aby bol tento spôsob platby aj pri takomto postupe možný.

-   Ustanovuje sa zavedenie povinnosti používať nový základný číselník poplatkov

Dôvodom je snaha o zjednotenie označovania spoplatnených konaní a úkonov, čo umožní odstránenie problémov v evidencii poplatkov.

V súvislosti so zmenou v § 5 ods. 6 písm. b) zákona o e-Governmente sa rozšírujú povinnosti prevádzkovateľa systému tak, aby reflektovali novú právnu úpravu.

Upravujú sa sadzby správnych poplatkov v položkách všeobecnej správy spôsobom jej zaokrúhlenia smerom nahor z dôvodu nárastu početnosti vykonávaných úkonov a s tým súvisiacej jednoduchšej hotovostnej úhrady priamo na správnom orgáne.

Podľa štatistiky obcí a miest sa počty úkonov a konaní vykonávaných na obecných, miestnych a mestských úradoch podľa položiek sadzobníka správnych poplatkov v časti vnútornej správy a všeobecnej správy neustále zvyšujú, pričom pokrytie personálnych a materiálno-technických výdavkov je nepostačujúce s ohľadom na zabezpečenie náročnosti týchto úkonov a konaní. Zároveň sú tieto poplatky vyberané aj ďalšími správnymi orgánmi, ktoré sú rozpočtovaným príjmom štátneho rozpočtu.

Na základe skúseností miest a obcí súvisiacich s nárastom počtu úkonov spojených s uzatváraním manželstiev sa ustanovila úprava existujúcich položiek sadzobníka správnych poplatkov. Dôvodom zvýšenia správnych poplatkov je nárast počtu úkonov a s nimi súvisiacich nákladov na zabezpečenie obslužnosti miest, v ktorých sa sobáše vykonávajú. Najmä v posledných obdobiach sa výkon sobášov, na základe požiadavky snúbencov, presúva do atraktívnych externých priestorov mimo úradne určenej miestnosti, mimo určenej doby na uzavretie manželstva a v neposlednej miere dochádza k zvyšovaniu počtu manželstiev so zahraničnými štátnymi príslušníkmi, čo na strane miest a obcí predstavuje nárast nákladov súvisiacich so zabezpečením sobášov. Existujúce oslobodenia a poznámky novou úpravou nie sú dotknuté.

-   Zavádza sa úplne nová položka

za úkony, ktoré doposiaľ nepodliehali správnemu poplatku, i keď boli obcou alebo mestom poskytované bezplatne ako súvisiaci úkon v oblasti matričných zápisov. Ide o spoplatnenie vyhotovenia podkladov pre účely osobitnej matriky, ako i spoplatnenie zápisov údajov do matriky na základe predtým uzatvoreného cirkevného sobáša. Pri podaní žiadosti do osobitnej matriky pracovníci matričného úradu kontrolujú a predbežne posudzujú cudzojazyčne matričné a súdne verejné listiny, formu ich vyššieho overenia podľa medzinárodných dohovorov a zmlúv a pripravujú podkladové materiály k zaslaniu na osobitnú matriku Ministerstva vnútra SR. Pred vykonaním zápisu do matriky na základe vykonaného cirkevného sobáša má matrika povinnosť predložené údaje skontrolovať a zaručiť ich správnosť, úplnosť a pravdivosť. Pracovníci matričných úradov posudzujú aj platnosť predložených verejných listín, ktoré snúbenci predkladajú k uzavretiu cirkevného sobáša vrátane preverenia totožnosti snúbencov (občanov SR, aj cudzincov). Po vykonaní cirkevného sobáša ďalej matrika zapisuje manželov do knihy manželstiev a vydáva sobášny list. Opodstatnenosť spoplatnenia týchto úkonov vychádza zo skutočnosti, že obce a mestá vedú matriku, v ktorej za zapisované údaje nesú zodpovednosť prevzaté a odsúhlasené verejné listiny, keďže tieto sú ďalej podkladom pre vydávanie ďalších dokladov v rôznych životných situáciách.

 

6. Zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa

Dochádza k doplneniu na zabezpečenie poskytovania údajov prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov v zmysle §10 ods. 3 písm. h) zákona o e-Governmente. Zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa sú povinné podľa § 25 a § 29b poskytovať zo svojich informačných systémov elektronicky údaje na účely vykonávania sociálneho a verejného zdravotného poistenia. Spôsob výmeny týchto informácií pritom nie je daný, resp. bližšie špecifikovaný. Je presne stanovený spôsob poskytovania údajov, a to prostredníctvom informačného systému verejnej správy podľa zákona o informačných systémoch verejnej správy. Z dôvodu jednotnej metodiky je vhodné doplniť spôsob elektronickej výmeny údajov aj v tomto prípade. Keďže sa v danom prípade jedná o využívanie existujúceho riešenia (IS CSRÚ), zákon nemá žiaden negatívny dopad na rozpočty zdravotných poisťovní ani Sociálnej poisťovne.

Zákonom č. 581/2004 Z. z. je určený okruh výmeny informácií medzi zdravotnou poisťovňou a inou inštitúciou, ktorý sa nepovažuje za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak sa poskytne v zmysle § 76 ods. 5 tohto zákona.

Z dôvodu nových zákonom stanovených povinností zdravotnej poisťovne v zmysle § 25 ods. 3 a 4 zákona č. 580/2004 Z. z., je potrebné tento okruh výmeny informácií rozšíriť aj o inštitúcie, ktorým má zdravotná poisťovňa povinnosť poskytovať údaje v zmysle tohto ustanovenia zákona.

Zmenou sa sleduje posilnenie publicity v oblasti povolení a iných úradných dokumentov, ktoré vydáva Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, a to využitím centrálnej elektronickej tabule.

Zverejňovanie bude slúžiť na informatívne účely, z hľadiska „konštitutívnych“ účinkov zverejnenia bude prioritný vestník.

Mgr. Mariana Matulková

 

K problematike „Výkonu verejnej moci“ sme publikovali:

 

Daňový poriadok (zák. č. 563/2009 Z. z.)

– Zákony I časť A/2017

Zákon o správnych poplatkoch (zák. č. 145/1995 Z. z.)

– Zákony I časť B/2017

Občiansky zákonník (zák. č. 40/1964 Zb.)

Zákon o dôveryhodných službách (zák. č. 272/2016 Z. z.)

– Zákony II časť A/2017

Správny poriadok (zák. č. 71/1967 Zb.)

Civilný sporový poriadok (zák. č. 160/2015 Z. z.)

Trestný poriadok (zák. č. 301/2005 Z. z.)

– Zákony II časť B/2017

Zákon o elektronickej podobe výkonu verejnej moci (zákon o e-Governmente) (zák. č. 305/2013 Z. z.)

Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy (zák. č. 523/2004 Z. z.)

– Zákony V/2017

 

Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, e-mail:abos@poradca.sk, www.poradca.sk