Zákon o DPH

pripravovaná novela platná od roku 2016

Základnou zmenou platného zákona o DPH bude od 1. 1. 2016 úprava systému uplatňovania DPH zavedením novej osobitnej úpravy uplatňovania dane. Ďalšie zmeny zákona sa budú týkať zábezpeky pri povinnej registrácii, rozšírení prenosu daňovej povinnosti na slovenských odberateľov, rozšírenia možnosti vrátenia DPH pri registrácii a ďalších zmien. Aký dopad budú mať pripravované zmeny zákona o DPH?

Osobitná úprava uplatňovania dane – daňová povinnosť na základe platby

Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je zlepšiť podmienky uplatňovania DPH pre malé a stredné podniky a uľahčiť plnenie daňových povinností zavedením možnosti posunúť daňovú povinnosť až na moment prijatia platby od odberateľa. V súvislosti s tým sa od 1. 1. 2016 zavádza osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby.

Právnym základom novej osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby v SR je smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení.

Zavedenie dobrovoľného režimu úhrady DPH po prijatí platby bude dobrovoľné, nebude sa týkať všetkých platiteľov. Nový systém sa bude týkať platiteľov dane, ktorých obrat je do 75 000 eur (v súčasnosti asi 125 tisíc platiteľov), pričom nebol na nich vyhlásený konkurz ani nevstúpili do likvidácie. Táto osobitná úprava sa bude vzťahovať na zdaniteľné obchody s miestom dodania v SR, teda nie na dodania služieb s miestom dodania v zahraničí, ani na intrakomunitárne obchody, tiež sa nebude vzťahovať na vývoz tovaru.

Na jednej strane bude platiteľom zúčastneným v uvedenom systéme vznikať daňová povinnosť až na základe platby od odberateľov, na druhej strane aj ich právo na odpočítanie dane vznikne až momentom zaplatenia dodávateľom.

Platitelia dane, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú pre uplatňovanie režimu úhrady DPH po prijatí platby, získajú čiastočnú hotovostnú výhodu a môžu rátať so zlepšením platobnej disciplíny. Na druhej strane však musia rátať so zvýšením administratívnej náročnosti (dvojitá evidencia na účely DPH a pri podávaní kontrolného výkazu k DPH). Dôjde k zvýšeniu ich finančných nákladov spojených s nutnou aktualizáciou ekonomických softvérov. Dá sa tiež predpokladať aj určitá neochota ostatných platiteľov (ktorí nebudú v uvedenom systéme) vstupovať do obchodných vzťahov s platiteľmi uplatňujúcimi režim úhrady DPH po prijatí platby.

Ďalšie významné zmeny zákona v prospech podnikateľov

•    zrušenie povinnosti zložiť zábezpeku na daň v prípade, že zdaniteľná osoba v čase podania žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre daň neuskutočňuje dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie,

•    vypustenie dôvodu na zamietnutie žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre daň, ktorým je skutočnosť, že žiadateľ o registráciu pre daň nezložil zábezpeku na daň v stanovenej lehote a výške,

•    úprava postupu určenia základu dane v prípadoch, keď sa späť dovážaný tovar prepúšťa do colného režimu voľný obeh z režimu pasívneho zušľachťovacieho styku,

•    úprava ustanovení o odpočítaní dane, ktorou sa stanovujú kritériá, na základe ktorých platiteľ dane používajúci hmotný majetok a prijaté služby na podnikanie a aj na iný účel ako na podnikanie určí výšku odpočítateľnej dane,

•    rozšírenie prípadov tzv. samozdanenia, pri ktorých je tuzemská zdaniteľná osoba povinná platiť daň v prípade, že dodávateľom je zahraničná osoba,

•    liberalizácia podmienok platných pre skoršie vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu v lehote 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.

K jednotlivým zmenám zákona o DPH

Zábezpeka pri dobrovoľnej registrácii, zrušenie zábezpeky pri prípravnej činnosti

V súčasnosti zdaniteľné osoby, ktoré požiadali o registráciu podľa § 4 ods. 2 zákona o DPH, t. j. pred dosiahnutím zákonom ustanovenej výšky obratu 49 790 eur (tzv. dobrovoľná registrácia), sú povinní zložiť zábezpeku. Ak túto zábezpeku v zákonnej lehote nezložia, podľa súčasnej právnej úpravy § 4c ods. 5 správca dane žiadosť o registráciu zamietne.

Nezaplatenie zábezpeky v zákonom ustanovenej lehote v prípade dobrovoľnej registrácie nebude dôvodom na zamietnutie žiadosti o registráciu, ale zábezpeku bude správca dane vymáhať ako daňový nedoplatok.

Tiež bude zrušená povinnosť zložiť zábezpeku na DPH [§ 4c ods. 1 písm. d) súčasného znenia zákona] z dôvodu, že žiadateľ je zdaniteľnou osobou, ktorá sa zatiaľ len pripravuje na podnikanie, samotnú podnikateľskú činnosť ešte nevykonáva.

Uvedené zmeny sa podľa prechodného ustanovenia § 85kd ods. 1 budú vzťahovať až na registrácie vykonané na základe žiadostí podaných od 1. 1. 2016.

Rozšírenie prenosu daňovej povinnosti

V súčasnosti sa v SR podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH uplatňuje povinnosť preniesť daňovú povinnosť od zahraničného dodávateľa neusadeného v SR na príjemcu – zdaniteľnú osobu v SR, pokiaľ ide o služby uvedené v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 zákona o DPH (služby súvisiace s nehnuteľnosťou, krátkodobý nájom dopravných prostriedkov, vstupné na podujatia, reštauračné a stravovacie služby) a pokiaľ ide o dodanie tovaru s montážou a inštaláciou. Prenos daňovej povinnosti je zakotvený v § 69 ods. 2 zákona o DPH. Dôsledkom prenosu daňovej povinnosti sa zahraničná zdaniteľná osoba nemusí v SR registrovať podľa § 5 zákona (úprava v § 5 ods. 1).

Novelou má dôjsť k rozšíreniu prenosu daňovej povinnosti na všetky dodania tovarov v SR zahraničnou osobou, ktorá nie je v SR usadená (na území SR nemá sídlo, prevádzkareň, bydlisko). Prenos daňovej povinnosti sa neuplatní na dodanie tovaru formou zásielkového predaja. 

Zahraničné osoby a jedno kontaktné miesto (MOSS) v SR

Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o DPH stanovuje, kedy sa zahraničné osoby nemusia v SR registrovať pre DPH. 

Od 1. januára 2015 sa zmenilo určenie miesta dodania pri poskytnutí telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky dodávaných služieb pre nezdaniteľné osoby. Miesto dodania týchto služieb je tam, kde má príjemca služby sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Členské štáty EÚ boli povinné zaviesť zjednodušenie, ktoré spočíva v tom, že poskytovateľ služby, aby sa nemusel registrovať v každom členskom štáte, kde je usadený zákazník – nezdaniteľná osoba, má možnosť prostredníctvom identifikácie pre zjednodušenú úpravu tzv. MOSS (jedno kontaktné miesto) podávať jedno daňové priznanie v členskom štáte identifikácie.

V nadväznosti na uvedenú úpravu dochádza od 1. 1. 2016 k doplneniu ustanovenia § 5 ods. 1 o nové znenie v písmene f), podľa ktorého zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v tuzemsku a je identifikovaná pre zjednodušenú osobitnú úpravu pre vybrané služby v niektorom z členských štátov EÚ, nemá povinnosť registrovať sa pre DPH v SR z dôvodu dodania vybraných služieb nezdaniteľným osobám, ktoré sú usadené v SR.

Stanovenie lehoty pri zmene registrácie

V súvislosti so zmenou registrácie podľa § 6a zákona o DPH, t.j. pri prechode z registrácie podľa § 5 § 6 na registráciu podľa § 4 a naopak, bude stanovená lehota pre správcu dane, aby vykonal zmenu osvedčenia do 30 dní.

Spracovateľské operácie pri späť dovážanom tovare

Zdaniteľná osoba v SR je podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH osobou povinnou priznať daň z prijatých služieb od zahraničného dodávateľa, t.j. aj z tretieho štátu. V prípade spracovateľských operácií teda dochádza k prenosu miesta dodania služba na slovenského odberateľa, ktorý vykoná samozdanenie týchto spracovateľských operácií.

Podľa § 24 ods. 6 zákona o DPH sa v prípade spätne dovezeného tovaru vo forme zušľachteného výrobku (tovar prepustený do pasívneho zušľachťovacieho styku) hodnota spracovateľských operácií zahŕňa do základu dane.

Aby nedochádzalo k dvojitému zdaneniu, novelizáciou ustanovenia § 24 ods. 6 bude zabezpečené, aby DPH pri spracovateľských operáciách v uvedených prípadoch nebola zahrnutá do základu dane, ak dovozca je zdaniteľnou osobou, ktorá je povinná zdaniť hodnotu služieb vykonaných na spätne dovezenom tovare podľa § 69 ods. 3.

Finančná služba – správa podielového fondu

Podľa súčasného znenia ustanovenia § 39 ods. 1 písm. k) zákona o DPH je oslobodená od dane správa podielového fondu správcovskou spoločnosťou podľa zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní, správa dôchodkového fondu dôchodkovou správcovskou spoločnosťou podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, a správa doplnkového dôchodkového fondu doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení.

Následný predaj tovaru oslobodeného od dane

Oslobodenie od dane pri následnom predaji tovaru, pri obstaraní ktorého nevznikol nárok na odpočítanie DPH podľa § 42 zákona o DPH, sa od 1. 1. 2016 uplatní len vtedy, ak v kalendárnom roku dodania neexistuje možnosť úpravy odpočítanej dane podľa § 54 zákona o DPH, t.j. úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku (investičným majetkom sú aj hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez DPH alebo vlastné náklady sú najmenej 3 319,39 eur a doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok).

Ak teda existuje možnosť úpravy odpočítanej dane na základe § 54, platiteľ dane predá takýto tovar (pri ktorého kúpe si nemohol odpočítať DPH) s daňou na výstupe a následne má právo na vrátenie zodpovedajúcej časti DPH v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka.

Uvedený postup sa nebude vzťahovať na tovary, ktorých obstarávacia hodnota bola nižšia ako 3 319,39 eura, t.j. tovar, ktorý nie je investičným majetkom na účely DPH. V týchto prípadoch sa uplatní oslobodenie od dane pri predaji tovaru, ak pri pôvodnom nadobudnutí tovaru si platiteľ dane nemohol odpočítať DPH.

Spresnenie podmienok trojstranného obchodu

Ustanovenia týkajúce sa trojstranného obchodu sa spresňujú v nadväznosti na znenie článkov 141 a 226 smernice o DPH.

V ustanovení § 45 ods. 1 písm. d), podľa ktorého odoslanie alebo prepravu tovaru vykoná prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, resp. iná osoba na ich účet, sa upresňuje v súvislosti so začatím a ukončením pohybu tovaru – pohyb tovaru začína v členskom štáte inom, ako je členský štát prvého odberateľa a končí v členskom štáte druhého odberateľa.

V súvislosti s údajom na faktúre, ktorú vyhotoví prvý odberateľ pre druhého odberateľa, sa nebude uvádzať informácia o tom, že ide o trojstranný obchod, ale informácia o tom, že dochádza k preneseniu daňovej povinnosti (táto informácia je pre druhého odberateľa dôležitá, aby vedel, že má vykonať samozdanenie nadobudnutého tovaru).

Kritéria pre určenie pomeru použitia tovarov a služieb na podnikateľské účely a na iné účely ako na podnikanie

Novelou zákona sa doplnením § 49 ods. 5 stanovujú kritériá, na základe ktorých platiteľ dane určí pomer použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako podnikanie, a to: podľa výšky príjmu, doby používania hmotného majetku a služieb alebo iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.

Doplnením § 49a odsekom 2 sa stanovuje pomer použitia nehnuteľnosti na podnikateľské účely a na iné účely ako na podnikanie, kritériom je plocha alebo iné kritérium, ktoré objektívne odráža rozsah použitia na podnikanie a na iný ako podnikateľský účel.

Platiteľ dane musí pomer určiť na základe takého resp. takých kritérií, ktoré objektívne odrážajú pomer použitia tovarov a služieb.

Úprava odpočítanej dane – oslobodenie pri dodaní tovaru do iného členského štátu

(k § 54 ods. 7)

V súvislosti s úpravou odpočítanej dane pri predaji investičného majetku v súčasnosti podľa § 54 ods. 7 zákona o DPH platí, že jeho predaj v priebehu sledovaného obdobia s uplatnením dane sa považuje za jeho používanie na podnikanie s možnosťou odpočítania DPH.

Na základe novelizácie uvedeného ustanovenia bude rovnaký prístup aj v prípade dodania investičného majetku do iného členského štátu, ktoré sa považuje u predávajúceho za oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH (k zdaneniu majetku dôjde u kupujúceho).

Rozšírenie možnosti oddanenia majetku pri registrácii 

V súčasnosti je oddanenie majetku pri registrácii na základe § 55 ods. 1 zákona o DPH viazané na podmienku, že novoregistrovaný platiteľ musí mať plnenie, z ktorého žiada vrátiť DPH v majetku ku dňu registrácie, čo neumožňuje odpočítanie dane pri službách a pri tovaroch, ktoré nepredstavujú majetok (napr. elektrická energia, voda, plyn).

Na základe zmeny ustanovenia § 55 ods. 1 zákona o DPH bude rozšírená možnosť odpočítania dane aj na tovary a služby prijaté pred registráciou, ak neboli zahrnuté do daňových výdavkov v predchádzajúcich rokoch. Výnimkou z uvedenej podmienky – nezahrnutia do daňových výdavkov tak ako doteraz budú zásoby.

Refundácia dane – povinnosť vrátiť daň po znížení základu dane

Podmienky podania žiadosti o refundáciu DPH platiteľmi z iných členských štátov, ktoré sú uvedené v § 55c zákona o DPH, v súčasnosti nezahŕňajú povinnosť vrátenia DPH v prípade, ak po podaní žiadosti dostal žiadateľ doklad o oprave základu dane a dane (dobropis). Vrátenie dane žiadateľ vykoná za kalendárny rok, v ktorom dostal doklad, ktorým predávajúci dodatočne znížil cenu za dodanie tovaru alebo služby (znížil základ dane).

Refundácia dane a kompenzácia nedoplatkov

Na základe doplnenia ustanovenia § 55d ods. 8, ak daňový úrad rozhodne o vrátení dane, najskôr preverí, či žiadateľ nemá nedoplatky na daniach v SR prípadne v inom členskom štáte. V prípade zistenia nedoplatkov bude daň použitá najskôr na tieto nedoplatky a to v poradí určenom procesným predpisom – daňovým poriadkom (§ 79 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Vrátenie DPH zahraničným osobám – skrátenie lehoty na vrátenie dane, povinnosť žiadateľa oznámiť zníženie základu dane 

V súčasnosti zahraničné osoby z tretích štátov môžu podať žiadosť o vrátenie dane zaplatenej v SR za obdobie kalendárneho roka. Z dôvodu rozšírenia prenosu daňovej povinnosti v § 69 ods. 2, zdaniteľná osoba z tretieho štátu bude môcť na základe doplnenia § 57 ods. 2 a 3 zákona podať žiadosť o vrátenie dane aj za kratšie obdobie – kalendárny polrok. Podmienkou však je, aby DPH, ktorú žiada zahraničná osoba vrátiť, bola najmenej vo výške 1 000 eur. 

V prípade, ak žiadateľ z tretieho štátu až po podaní žiadosti o vrátenie dane dostane doklad, ktorým predávajúci dodatočne znížil cenu za dodanie tovaru alebo služby na základe doplneného ustanovenia § 58 ods. 6, bude žiadateľ povinný v lehote do 60 dní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že dostal doklad o oprave pôvodnej faktúry a súčasne predložiť tento doklad. Na základe oznámenia vydá správca dane rozhodnutie o dodatočnom vrátení dane.

Nová osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby

§ 68d

Ide o dobrovoľnú úpravu, ktorú môžu použiť len tí platitelia dane, ktorí spĺňajú zákonom ustanovené podmienky:

a)  platiteľ za predchádzajúci kalendárny rok nedosiahol obrat 75 000 eur a odôvodnene predpokladá, že v prebiehajúcom kalendárnom roku nedosiahne obrat 75 000 eur a

b)  na platiteľa nebol vyhlásený konkurz alebo platiteľ nevstúpil do likvidácie.

Platiteľ, ktorý sa rozhodne uplatňovať túto úpravu, môže tak vykonať od prvého dňa zdaňovacieho obdobia. Dátum začatia uplatňovania osobitnej úpravy platiteľ písomne oznámi daňovému úradu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu.

Podstatou tejto osobitnej úpravy je, že platiteľovi dane, ktorý si zvolil uplatňovanie osobitnej úpravy, vzniká daňová povinnosť z dodania tovarov a služieb až v momente, keď príjme platbu za plnenia od svojho odberateľa. Ide o odklad daňovej povinnosti, ktorý však na druhej strane je spojený s rovnakým princípom v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb. Platiteľ dane, ktorému vzniká daňová povinnosť až na základe prijatej platby, si z prijatých tovarov a služieb môže odpočítať DPH najskôr za zdaňovacie obdobie, v ktorom zaplatil za plnenie svojmu dodávateľovi.

Daňová povinnosť a odpočítanie dane sa uplatní vo výške, ktorá zodpovedá realizovanej platbe za plnenie.

Okrem toho, ak je platiteľ dane v pozícii dodávateľa, ktorému vzniká daňová povinnosť až na základe prijatej platby, táto skutočnosť zásadne ovplyvní aj jeho odberateľov – platiteľov dane, ktorým právo na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb vzniká v rovnaký deň, ako vzniká daňová povinnosť dodávateľovi, t.j. až keď zaplatí dodávateľovi za tovar alebo službu (vyplýva z § 49 ods. 1 zákona o DPH).

Faktúra, ktorá je vyhotovená za prijatú platbu, musí obsahovať aj zreteľnú a čitateľnú slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Ak platiteľ takúto slovnú informáciu na faktúre neuvedie, daňová povinnosť vznikne podľa § 19 (na základe dodania a nie platby). Platiteľ nesmie opraviť pôvodnú faktúru doplnením slovnej informácie „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“.

V súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy je potrebné prispôsobiť aj postup pri úprave odpočítanej dane, odpočítanie dane pri registrácii, opravu základu dane a opravu odpočítanej dane.

Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane pri investičnom majetku až po skončení kalendárneho roka, v ktorom začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane, je povinný pri odpočítaní dane a prípadnom vysporiadaní pomerného odpočítania dane zohľadniť zmenu alebo zmeny účelu použitia investičného majetku a zmenu alebo zmeny rozsahu použitia investičného majetku, ak k týmto zmenám došlo v období od začiatku plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje odpočítanie dane.

Rovnako, aj odpočítanie dane pri registrácii podľa § 55 môže platiteľ v rámci tohto osobitného režimu zdaňovania uplatniť pri tovaroch a službách, za ktoré zaplatil dodávateľovi. Ak platiteľ zaplatil len časť protihodnoty, odpočítanie dane môže uplatniť len pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil.

Ak po zdaňovacom období, v ktorom vznikla daňová povinnosť, nastane skutočnosť, ktorá má za následok zníženie vzniknutej daňovej povinnosti, platiteľ uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vrátil platbu, a to v rozsahu vrátenej platby. Ak sa opravou základu dane zvýši základ dane, platiteľ uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom prijal platbu, a to v rozsahu prijatej platby.

Právo opraviť odpočítanú daň pri zvýšení základu dane, má platiteľ v tom zdaňovacom období, v ktorom zaplatil dodávateľovi a to vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil.

Platiteľ sa môže rozhodnúť pre skončenie uplatňovania osobitnej úpravy a to posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom svoje rozhodnutie písomne oznámi daňovému úradu. Povinnosť skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy je v prípade, ak platiteľ:

a)  v prebiehajúcom kalendárnom roku dosiahne obrat 75 000 eur, a to posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom dosiahol obrat,

b)  sa stane členom skupiny, a to dňom, ktorý predchádza dňu, keď sa stal členom skupiny,

c)  je naňho vyhlásený konkurz alebo vstúpil do likvidácie, a to dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu alebo vstupu do likvidácie,

d)  sa zrušuje bez likvidácie, a to dňom, ktorý predchádza dňu jeho zániku,

e)  je fyzickou osobou pokračujúcou v živnosti po úmrtí platiteľa, a to posledným dňom posledného zdaňovacieho obdobia.

Posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ skončil uplatňovanie osobitnej úpravy a dňom, uplynutím ktorého prestala byť právnická osoba alebo fyzická osoba platiteľom podľa § 81 ods. 5, vzniká daňová povinnosť z dodania tovarov a služieb za obdobie uplatňovania osobitnej úpravy, ktorá by bola vznikla, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu, okrem daňovej povinnosti, ktorá vznikla za zdaňovacie obdobia, v ktorých uplatňoval osobitnú úpravu. V tomto zdaňovacom období platiteľ môže odpočítať daň z tovarov a služieb, pri ktorých by bolo vzniklo právo odpočítať daň v období uplatňovania osobitnej úpravy, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu, okrem dane, ktorú už odpočítal.

Daňový úrad uloží pokutu do výšky 10 000 eur, ak

a)  platiteľ uplatňuje osobitnú úpravu a nesplnil zákonom stanovené podmienky pre jej uplatňovanie,

b)  platiteľ pokračuje v uplatňovaní osobitnej úpravy po dni, ktorým bol povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy,

c)  platiteľ na faktúre neuvedie slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“.

Finančné riaditeľstvo SR zverejní na portáli Finančnej správy SR zoznam platiteľov, ktorí písomne oznámili začatie uplatňovania osobitnej úpravy, platiteľov, ktorí písomne oznámili skončenie uplatňovania osobitnej úpravy a platiteľov, ktorí uplatňovali osobitnú úpravu a ich registrácia pre daň bola zrušená.

Na osobitnú úpravu podľa § 68d nadväzuje úprava ďalších ustanovení

§ 53 ods. 2

Aj pri oprave odpočítanej dane smerom nahor platí rovnaký princíp ako pri uplatnení pôvodného odpočtu dane, pokiaľ dodávateľ uplatňuje osobitnú úpravu vzniku daňovej povinnosti na základe prijatej platby za tovar alebo službu. Odberateľ má právo odpočítať DPH na základe zvýšenia základu dane u dodávateľa až v tom zdaňovacom období, v ktorom zvýšenú odplatu zaplatí svojmu dodávateľovi (platiteľovi dane). Opravu odpočítanej dane (zvýšenie odpočtu) môže odberateľ vykonať len vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil na základe zvýšenia základu dane.

§ 54c

Platiteľ dane, ktorý obstará investičný majetok od platiteľa dane, ktorý používa osobitnú úpravu, si môže uplatniť odpočítanie dane až keď zaplatí svojmu dodávateľovi. Môže nastať situácia, že nárok na odpočet dane vznikne oveľa neskôr (v nasledujúcich rokoch) ako v roku, keď začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane z nadobudnutia investičného majetku. Pokiaľ v priebehu obdobia, kedy začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane a zdaňovacieho obdobia, kedy platiteľovi dane po prvýkrát vzniklo právo uplatniť odpočítanie dane, došlo k jednej alebo viacerým zmenám účelu použitia investičného majetku, musí platiteľ dane zmeny účelu použitia zohľadniť pri uplatnení odpočtu dane.

Lehota na vyhotovenie faktúry za platbu vopred 

V prípade prijatej platby pred dodaním tovaru alebo služby podľa § 73 b) zákona o DPH platí, že faktúra musí byť vyhotovená do 15 dní odo dňa prijatia platby.

Lehota na vykonanie daňovej kontroly pri oneskorenej registrácii

V prípade oneskorenej registrácie je zdaniteľná osoba podľa § 78 ods. 9 zákona o DPH povinná podať daňové priznanie, v ktorom okrem priznania dane si môže uplatniť aj odpočítanie dane. V prípade ak odpočítanie dane prevyšuje daň, ktorá má byť zaplatená, má daňový úrad povinnosť vykonať kontrolu. V súčasnosti nie je v zákone stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly v takých prípadoch. Novelou sa stanovuje lehota pre začiatok vykonania daňovej kontroly pre správcu dane, a to do 30 dní od podania daňového priznania za oneskorenú registráciu.

Lehota na vrátenie nadmerného odpočtu pri zrušení registrácie

(k § 79 ods. 1)

V ustanovení § 79 ods. 1 zákona platného v súčasnosti je v súvislosti so zrušením registrácie upravená lehota na vrátenie nadmerného odpočtu v prípade, ak si ho platiteľ nemôže odpočítať v poslednom zdaňovacom období. V zákone nie je stanovená lehota na vrátenie nadmerného odpočtu, ktorý vznikne v poslednom zdaňovacom období. Podľa upraveného ustanovenia § 79 ods. 1 bude táto lehota do 30 dní od podania daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie.

Zmiernenie podmienok pre skoršie vrátenie nadmerného odpočtu

Jednou z podmienok k tomu, aby vrátenie nadmerného odpočtu nemuselo byť viazané na ďalšie zdaňovacie obdobie, ale aby bol nadmerný odpočet vrátený v lehote do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, je podmienka, že platiteľ nemá nedoplatky. V ustanovení § 79 ods. 2 písm. c) je spresnené, že nedoplatky (daňové, colné a na zákonných odvodoch) platiteľ nemôže mať v predchádzajúcich 12 kalendárnych mesiacoch. Na základe úpravy tohto ustanovenia sa skráti posudzovaná lehota z 12 na 6 mesiacov a tiež bude ustanovená hranica vo výške 1 000 eur, do ktorej sa podmienka nedoplatkov nebude brať do úvahy.

Zmiernenie podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu sa podľa prechodného ustanovenia § 85kd ods. 2 uplatní už na zdaňovacie obdobie december 2015.

Zánik nadmerného odpočtu pri neumožnení vykonania daňovej kontroly – skrátenie lehoty

Podľa platného ustanovenia § 79 ods. 6 zákona o DPH, ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca. Novelizáciou uvedeného ustanovenia má byť uvedená lehota skrátená na tri mesiace.

Skrátená prekluzívna lehota sa podľa prechodného ustanovenia § 85kd ods. 3 bude vzťahovať na nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia po 1. januári 2016.

Ing. Naďa Vašková

§ 69 zákona č. 222/2004 Z. z.

o dani z pridanej hodnoty

Osoby povinné platiť daň
správcovi dane

(1) Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku.

(3) Zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň podľa § 7, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku.

(4) Na účely určenia osoby povinnej platiť daň podľa § 69 sa za zahraničnú osobu považuje aj taká osoba, ktorá má v tuzemsku prevádzkareň, ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku touto osobou.

(5) Každá osoba, ktorá, uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

(6) Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.

(7) Pri trojstrannom obchode podľa § 45 je povinná platiť daň osoba, ktorá je druhým odberateľom.

(8) Pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely svojho podnikania.

(9) Platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo 7a, ktorej je dodaný tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f), je povinný platiť daň pri tomto tovare, ak je dodaný zahraničnou osobou.

(10) Pri dodaní zlata vo forme suroviny alebo polotovaru o rýdzosti 325 tisícin alebo vyššej je povinný platiť daň z tohto tovaru platiteľ, ktorému je takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety ...