1.  Aktuálne

      ZÁKON O DPH – novela

Primárnym cieľom novelizácie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p. (ďalej len „zákon o DPH“) je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/285 z 18. 2. 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. EÚ L 62, 2. 3. 2020) v platnom znení [ďalej len „smernica (EÚ) 2020/285 v platnom znení“].

Zmeny v registračnej povinnosti
za platiteľa DPH

Z dôvodu transpozičnej povinnosti vyplývajúcej zo smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení“), v dôsledku ktorej sa menia pravidlá uplatňovania oslobodenia od dane pre malé podniky, nadobudnú od 1. januára 2025 účinnosť zmeny aj v pravidlách registrácie pre daň tuzemských zdaniteľných osôb za platiteľa DPH. 

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom od 1. januára 2025 sa mení obdobie, za ktoré sa počíta obrat na účely povinnej registrácie pre DPH, a počnúc rokom 2025 sa mení hodnota bez dane dodaných tovarov alebo služieb vstupujúcich do obratu na sumu 50 000 eur (ide v podstate o zaokrúhlenie zo sumy 49 790 eur). Takáto zdaniteľná osoba sa teda stane platiteľom dane prvého januára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur. 

V zmysle ustanovení § 4 ods. 1 písm. b) až i) zákona o DPH v znení účinnom od 1. januára 2025 sa ustanovujú iné skutočnosti, na základe ktorých sa zdaniteľná osoba stane platiteľom dane ešte pred prvým januárom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur. Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, sa počnúc rokom 2025 stane platiteľom dane v prípade, ak v prebiehajúcom kalendárnom roku dodaním tovaru alebo služby presiahne obrat 62 500 eur (stáva sa platiteľom dane už týmto dodaním).

V zmysle § 4 ods. 1 písm. f) zákona o DPH v znení účinnom od 1. januára 2025 bude platiť, že ak zdaniteľná osoba má z dodania stavby, časti stavby alebo stavebného pozemku, presiahnuť obrat 62 500 eur, stáva sa platiteľom dane dňom, v ktorom táto osoba dodá tento tovar alebo dňom, v ktorom táto osoba prijme platbu pred dodaním stavby, časti stavby alebo stavebného pozemku.

V § 4 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom od 1. 1. 2025 sa ustanovuje, že vo vymedzených prípadoch, kedy sa zdaniteľná osoba má stať platiteľom prvého januára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, je povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že sa stala platiteľom pred týmto dňom, a to na základe niektorej zo skutočností uvedených v § 4 ods. 1 písm. b) až i) zákona o DPH v znení účinnom od 1. 1. 2025. V oznámení zdaniteľná osoba uvedie aj deň, keď táto skutočnosť nastala. Ak bolo tejto zdaniteľnej osobe už vydané, prípadne aj doručené rozhodnutie o registrácii pre daň podľa § 4 ods. 4 písm. a) zákona, tak v prípade oznámenia skutočnosti podľa § 4 ods. 5 daňový úrad nové rozhodnutie o registrácii pre daň už nevydá. 

Zdaniteľná osoba bude mať aj naďalej možnosť dobrovoľnej registrácie. V prípade, že sa zdaniteľná osoba chce stať platiteľom dane pred presiahnutím obratu 50 000 eur, podá žiadosť o registráciu pre daň, pri ktorej bude daňový úrad skúmať, či je táto osoba zdaniteľnou osobou. Na postup zdaniteľnej osoby a daňového úradu v registračnom konaní sa primerane budú vzťahovať ustanovenia o povinnej registrácii. Zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane dňom uvedeným v rozhodnutí. 

Ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v § 4 ods. 1 písm. a) až h) zákona o DPH v znení účinnom od 1. 1. 2025 pred dňom uvedeným v rozhodnutí daňového úradu (teda pred dňom, kedy sa podľa rozhodnutia daňového úradu zdaniteľná osoba stane platiteľom dane), zdaniteľnej osobe vznikne povinnosť túto skutočnosť bezodkladne oznámiť daňovému úradu. V prípade, že uvedená skutočnosť nastala a daňový úrad už vydal rozhodnutie o registrácii pre daň, rozhodnutie daňového úradu sa zruší vydaním nového rozhodnutia. 

Zároveň sa úpravou umožní zdaniteľnej osobe stať sa platiteľom aj skôr než prvého januára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur. Teda sa jej umožní stať sa platiteľom buď dodaním tovaru alebo služby, ktorým v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat 50 000 eur alebo predtým než presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku obrat 62 500 eur, pričom zákon o DPH ustanovuje podmienky, ktoré zdaniteľná osoba musí splniť. Zákon o DPH rovnako ustanovuje aj momenty, kedy sa v týchto prípadoch stáva dotknutá osoba platiteľom dane.

V zmysle prechodných ustanovení k úprave účinnej od 1. januára 2025 sa ustanovuje, že ak zdaniteľná osoba dosiahla obrat 49 790 eur alebo sa stala platiteľom dane na základe zákona podľa § 4 ods. 4 do 31. decembra 2024, bude sa pri plnení registračnej povinnosti a v registračnom konaní postupovať podľa pravidiel účinných do 31. decembra 2024. V ostatných prípadoch bude zdaniteľná osoba a daňový úrad postupovať podľa pravidiel účinných od 1. januára 2025.

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku
z iného členského štátu

Jednou z podmienok aby nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu bolo predmetom dane je status dodávateľa. V zmysle súčasného znenia ustanovenia § 11 ods. 2 písm. b) zákona o DPH vyžaduje pre splnenie týchto podmienok, okrem iného, identifikáciu dodávateľa pre daň v inom členskom štáte, pričom, pokiaľ ide o túto podmienku, z relevantného článku predmetnej smernice [čl. 2 ods. 1 písm. b) bod i)] vyplýva, že sa vyžaduje, aby dodávateľ v inom členskom štáte bol zdaniteľnou osobou, ktorá nemá nárok na oslobodenie od dane pre malé podniky ustanovené v čl. 282 až 292 tejto smernice. Z dôvodu právnej istoty sa od 1. 1. 2025 zosúladia hmotnoprávne podmienky, pri splnení ktorých je nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu predmetom dane, upravené v zákone o DPH s podmienkami ustanovenými smernicou 2006/112/ES. 

Na druhej strane zákon o DPH v znení účinnom od 1. januára 2025 ustanovuje, že predmetom dane nie je ani nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nezdaniteľnou osobou, ktorá nie je registrovaná pre daň, a ktorá má nárok na vrátenie dane podľa § 61 až 64 zákona o DPH. 

Zákon o DPH v znení účinnom od 1. januára 2025 prinesie zmeny aj v rámci problematiky uplatnenia práva na odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu. V zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH v súčasnom znení môže právo na odpočítanie dane platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona o DPH má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu. 

Počnúc rokom 2025 si platiteľ dane, ktorý nadobudol v tuzemsku tovar z iného členského štátu, bude môcť uplatniť právo na odpočítanie dane v zdaňovacom období, v ktorom z tohto nadobudnutia tovaru vznikla daňová povinnosť, aj v prípade, ak nemá do podania príslušného daňového priznania od dodávateľa z iného členského štátu „formálnu“ faktúru o dodaní tohto tovaru.

Platiteľ dane oprávnenosť uplatňovaného nároku na odpočítanie dane bude v tomto prípade môcť preukázať inými relevantnými dokladmi z obchodnej korešpondencie s dodávateľom, ktoré musia preukázať reálne uskutočnenie nadobudnutia tovaru, ako aj výšku vzniknutej daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu v predmetnom zdaňovacom období. Platiteľ dane bude v tomto prípade uvádzať do kontrolného výkazu údaje z tohto iného dokladu. 

Na druhej strane, ak platiteľ dane, ktorý nadobudol tovar z iného členského štátu a nedisponuje v čase vzniku daňovej povinnosti podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona o DPH ani takýmito dokladmi, pričom následne, po doručení „formálnej“ faktúry alebo dokladov, sa zistí, že daňová povinnosť vznikla podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona o DPH v skoršom zdaňovacom období, bude môcť naďalej postupovať podľa § 51 ods. 3 zákona o DPH.

Miesto dodania vymedzených služieb

Ako miesto dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb, ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch, vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb a vstupu na tieto podujatia, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.

Počnúc 1. januárom 2025 sa ustanovuje, že ak sa kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a podobné služby, ako napríklad služby na výstavách a veľtrhoch, vysielajú alebo iným spôsobom virtuálne sprístupňujú, miestom dodania týchto služieb, vrátane s nimi súvisiacich doplnkových služieb a vstupu na tieto podujatia, je miesto, kde osoba iná ako zdaniteľná osoba má sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. 

Miestom dodania služieb v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia, ako sú výstavy a veľtrhy, a doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ak sú tieto služby dodané zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto podujatia skutočne konajú; to neplatí, ak je účasť na tomto podujatí virtuálna.

Predmetná zmena sa teda týka nových pravidiel určenia miesta dodania vymedzených služieb (napríklad kultúrne, vzdelávacie alebo zábavné služby) vrátane doplnkových služieb, ktoré sú vysielané alebo iným spôsobom virtuálne sprístupnené nezdaniteľnej osobe, kedy bude v súlade s princípom zdanenia služby v mieste určenia miesto dodania služby tam, kde má zákazník sídlo, bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava. Pokiaľ pôjde o virtuálnu účasť na vymedzenom podujatí (napríklad udelenie práva na účasť na online vzdelávacom podujatí) a zákazníkom bude zdaniteľná osoba, miesto dodania sa určí podľa základného pravidla, t. j. podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. 

Odpočítanie dane pri registrácii platiteľa a pri oneskorenej registrácii platiteľa

Od 1. januára 2025 sa upravujú podmienky odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré platiteľ dane nadobudol alebo prijal v postavení zdaniteľnej osoby ešte pred tým, než sa stal platiteľom dane, alebo ak daňová povinnosť vznikla podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH pred dňom, keď sa stal platiteľom dane, a ktoré použije alebo použil ako platiteľ dane. Zásadná zmena v porovnaní s právnou úpravou platnou do konca roka 2024 spočíva v tom, že táto daň bude odpočítateľná výlučne v daňovom priznaní podanom za prvé zdaňovacie obdobie. 

V nadväznosti na nové pravidlá registrácie podľa § 4 a § 5 zákona o DPH, ktoré ustanovujú, že zdaniteľná osoba sa s výnimkou dobrovoľnej registrácie stáva platiteľom dane v momente, keď nastane niektorá zo zákonných skutočností, a nie na základe právoplatného rozhodnutia daňového úradu, ako tomu je podľa právnej úpravy platnej do konca roka 2024, sa upravujú aj podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane platiteľom dane, ktorý si nesplnil registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, resp. ich splnil oneskorene. 

Zákon o DPH v znení účinnom od 1. 1. 2025 upravuje uplatnenie tohto práva tuzemským ako aj zahraničným platiteľom dane, ktorý nadobudol tovary alebo prijal služby v tomto postavení (teda ide o inú daň ako podľa § 55 ods. 1 zákona, ktorá bola voči platiteľovi dane uplatnená ešte v čase, keď mal postavenie zdaniteľnej osoby), a to tak, že je v súlade s § 49 až § 50 a § 51 ods. 1, 3 a 5 ako aj v súlade s odsekom 4 zákona o DPH oprávnený odpočítať daň výlučne v daňovom priznaní podanom v dôsledku nesplnenia registračnej alebo oznamovacej povinnosti, resp. s oneskorením za zdaňovacie obdobie, v ktorom toto právo vzniklo, ak má ku dňu podania tohto daňového priznania doklady vyžadované podľa § 51 ods. 1 písm. a), c) alebo d) zákona o DPH, resp. pri odpočítaní dane, ktorú je dotknutý platiteľ dane povinný aj sám zaplatiť podľa § 69 ods. 2, 3, 7 alebo 9 zákona o DPH, je ku dňu podania príslušného daňového priznania daň uvedená v záznamoch. 

Pri odpočítaní dane v takýchto prípadoch bude platiteľ dane povinný zohľadniť aj opravu odpočítanej dane podľa § 53b zákona o DPH a úpravu odpočítanej dane podľa § 54, § 54a a § 54d spomínaného zákona, ktoré by bol povinný vykonať, ak by si registračnú povinnosť splnil včas.

V zmysle nového znenia § 78 ods. 9 zákona o DPH sa ustanovuje povinnosť tuzemskej zdaniteľnej osobe a zahraničnej zdaniteľnej osobe v postavení platiteľa dane, ktoré si nesplnili registračnú povinnosť, podať v chronologickom poradí daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie počnúc prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti nepodali daňové priznanie v základnej lehote ustanovenej v § 78 ods. 2 zákona o DPH. Zároveň platiteľ dane, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť, bude povinný podať v chronologickom poradí počnúc prvým zdaňovacím obdobím aj všetky kontrolné výkazy, ktoré v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti nepodal v základnej lehote ustanovenej v § 78a ods. 1 zákona o DPH. Predmetná povinnosť podať uvedené daňové výkazy v chronologickom poradí je zakotvená z dôvodu správneho určenia dňa začatia plynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, pre prípad, ak by platiteľovi dane v niektorom zo zdaňovacích období, za ktoré podáva daňové priznanie oneskorene, tento vznikol. 

Platiteľ dane, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, bude za takéto oneskorené podanie daňového priznania a kontrolného alebo súhrnného výkazu sankcionovaný za správny delikt uložením úhrnnej pokuty podľa § 155a Daňového poriadku. 

V prechodných ustanoveniach (§ 85kn ods. 5 a 6) k úprave účinnej od 1. januára 2025 sa ustanovuje, že ak zdaniteľná osoba podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene do 31. decembra 2024 alebo do tohto dátumu daňový úrad zistil, že zdaniteľná osoba nepodala žiadosť o registráciu pre daň, bude pri plnení súvisiacich povinností a uplatnení práv postupovať podľa pravidiel účinných do 31. decembra 2024. V ostatných prípadoch bude zdaniteľná osoba postupovať podľa pravidiel účinných od 1. januára 2025.

Cieľom osobitných úprav DPH 
pre malé podniky

je eliminácia administratívneho zaťaženia malých podnikov a dosiahnutie rovnakého zaobchádzania z hľadiska DPH, pokiaľ ide o oslobodenie výkonu ekonomickej činnosti, pre usadenú a neusadenú zdaniteľnú osobu, ktorú je možné na účely spoločných pravidiel DPH považovať za malý podnik, keďže v súčasnosti je oslobodenie od dane umožnené iba pre malé podniky, ktoré sú usadené v dotknutom členskom štáte. Na účely uplatňovania týchto osobitných úprav sa definujú pojmy „ročný obrat v tuzemsku“ a „ročný obrat v Únii“, ktoré sú v týchto osobitných úpravách používané.

V novozavedenom § 68f zákona o DPH sa od 1. 1. 2025 ustanovujú pravidlá, v prípade splnenia ktorých môže zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá nie je v tuzemsku usadená a je identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy v členskom štáte usadenia, uplatňovať osobitnú úpravu pre malý podnik zahraničnej osoby v Slovenskej republike. 

Podstata osobitnej úpravy podľa § 68f zákona o DPH spočíva v tom, že malý podnik zahraničnej osoby je po tom, ako mu je v členskom štáte usadenia pridelené individuálne identifikačné číslo s príponou EX a toto číslo mu je príslušným orgánom oznámené pre Slovenskú republiku, oprávnený dodávať tovary alebo služby v tuzemsku s oslobodením od dane, podobne ako tuzemská zdaniteľná osoba. 

Ďalej bude platiť, že ak malý podnik zahraničnej osoby uplatňuje v tuzemsku spomínanú osobitnú úpravu, nebude povinný v súvislosti s výkonom predmetnej ekonomickej činnosti podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 zákona o DPH (týka sa výlučne prípadu, ak zahraničná osoba má v tuzemsku zriadenú prevádzkareň, avšak táto osoba nedosiahla ani ustanovený ročný obrat v tuzemsku a ani ročný obrat v Únii vo výške 100 000 eur) alebo podľa § 5 zákona o DPH; ak však malý podnik zahraničnej osoby nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu a hodnota nadobudnutí presiahne limit ustanovený v § 7 zákona o DPH, bude povinný sa pred presiahnutím tohto limitu registrovať pre daň podľa posledného uvedeného ustanovenia zákona o DPH. 

Súčasne sa od malého podniku zahraničnej osoby nevyžaduje, aby v súvislosti s uskutočňovanou ekonomickou činnosťou v tuzemsku, ktorá je oslobodená od dane, uvádzal dodania tovarov a služieb uskutočnené v tuzemsku v daňovom priznaní.

Uplatňovanie osobitnej úpravy malým podnikom zahraničnej osoby podlieha splneniu určitých povinností administratívnej povahy v členskom štáte usadenia, ktoré by mali byť v zásade zhodné s tými, ktoré sú ustanovené v § 68g zákona o DPH pre malý podnik tuzemskej osoby. 

Malý podnik zahraničnej osoby sa môže kedykoľvek rozhodnúť ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy. Ak sa toto rozhodnutie bude vzťahovať len pre tuzemsko alebo ak na základe rozhodnutia prestane zahraničná osoba uplatňovať osobitnú úpravu úplne, zákon o DPH v znení účinnom od 1. 1. 2025 ustanovuje moment, ktorým toto rozhodnutie vo vzťahu k Slovenskej republike nadobúda účinnosť. Ak však zahraničná osoba prestane spĺňať podmienky pre to, aby mohla byť považovaná za malý podnik zahraničnej osoby, t. j. buď v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne hodnotu obratu v tuzemsku 62 500 eur alebo ročného obratu v Únii 100 000 eur, dodaním, ktorým bola jedna z týchto dvoch hodnôt presiahnutá, nemôže sa na dodanie tovaru alebo služby vzťahovať oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH, t. j. zahraničná osoba sa stáva platiteľom dane. 

Ak malý podnik zahraničnej osoby presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku ročný obrat v tuzemsku 50 000 eur a súčasne nepresiahne obrat v tuzemsku 62 500 eur ani ročný obrat v Únii 100 000 eur, nemôže uplatňovať predmetné oslobodenie od dane počnúc 1. januárom nasledujúceho kalendárneho roka. V prípade, že od tohto dňa bude v tuzemsku dodávať tovary alebo služby [s výnimkou dodaní uvedených v § 5 ods. 2 písm. a) až h)] bude povinný bezodkladne po prvom dodaní podať žiadosť o registráciu pre daň.

V novom ustanovení § 68g zákona o DPH bude od 1. 1. 2025 upravená osobitná úprava uplatňovania oslobodenia od dane pre malý podnik tuzemskej osoby. Zdaniteľná osoba, ktorá spĺňa podmienky na jej zadefinovanie ako „malý podnik tuzemskej osoby“, pritom môže byť v tuzemsku platiteľom dane registrovaným podľa § 4, keďže oslobodenie od dane pri dodaní tovarov alebo služieb sa uplatňuje v iných členských štátoch, a tak, okrem národných obratov v jednotlivých členských štátoch postačuje sledovanie obratu v Únii, ktorého hodnota v prebiehajúcom kalendárnom roku nesmie presiahnuť 100 000 eur. 

Pre účely uplatňovania osobitnej úpravy v tuzemsku bude nevyhnutné, aby sa tuzemská zdaniteľná osoba vopred identifikovala u miestne príslušného správcu dane, a to prostredníctvom oznámenia, v ktorom je povinná uviesť požadované údaje. 

V prípade, že žiadateľ je malým podnikom tuzemskej osoby, daňový úrad mu pridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX a oznámi mu každý členský štát (v ktorom chce táto osoba uplatňovať osobitnú úpravu), ktorý potvrdil splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území. V prípade, že daňový úrad zistí, že dotknutá zdaniteľná osoba nie je malým podnikom tuzemskej osoby (jej ročný obrat v Únii presiahol hodnotu 100 000 eur), individuálne identifikačné číslo s príponou EX jej nepridelí. Ak daňový úrad zistí, že zdaniteľná osoba spĺňa podmienky malého podniku tuzemskej osoby, ale ustanoveným spôsobom mu príslušný orgán členského štátu, v ktorom zamýšľala uplatňovať oslobodenie od dane, oznámi, že táto osoba nespĺňa zákonom ustanovené podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, v rozhodnutí, ktorým jej pridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX, daňový úrad súčasne oznámi tejto osobe predmetnú skutočnosť.

Po oznámení individuálneho identifikačného čísla s príponou EX pre konkrétny členský štát sú dodania tovarov a služieb uskutočnené malým podnikom tuzemskej osoby s miestom dodania v tomto členskom štáte oslobodené od dane. Oslobodenie sa vzťahuje aj na dodania tovarov a služieb, pri ktorých sa v tomto členskom štáte uplatňuje prenos daňovej povinnosti na tam usadenú osobu. 

Ak napríklad malý podnik tuzemskej osoby dodá službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte, pre ktorý má oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX, je dodanie tejto služby oslobodené od dane a nedochádza k prenosu daňovej povinnosti na príjemcu služby, z čoho vyplýva, že malému podniku tuzemskej osoby ani nevzniká povinnosť uviesť toto dodanie služby v súhrnnom výkaze; uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či je tento malý podnik v tuzemsku platiteľom dane alebo nie. 

Dodatočná lehota na prvotné splnenie vybraných povinností

V nadväznosti na nové znenia registračných ustanovení bude od 1. 1. 2025 v prípadoch, kedy tuzemskému platiteľovi dane nebolo do uplynutia lehoty na splnenie určitých povinností vyplývajúcich zo zákona o DPH (vyhotovenie faktúry, podanie daňového priznania, podanie kontrolného výkazu) daňovým úradom doručené rozhodnutie o registrácii pre daň, platiť dodatočná lehota na prvotné splnenie týchto povinností, a to päť pracovných dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Táto dodatočná lehota sa bude týkať tuzemského platiteľa dane, ktorý v ustanovenej lehote splnil registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. 

Rovnako sa táto dodatočná lehota bude týkať aj zahraničnej osoby, ktorá v ustanovenej lehote splnila registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, a nebolo jej do uplynutia lehoty na splnenie týchto zákonných povinností doručené rozhodnutie o registrácii pre daň.

V prípade, ak sa zdaniteľná osoba stane platiteľom dane a splnila si registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, pričom v čase vyhotovenia pokladničného dokladu pokladnicou e-kasa klient (na účely zákona o DPH sa tento doklad v určitých prípadoch považuje za zjednodušenú faktúru) jej nebolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň, bude sa považovať do momentu doručenia tohto rozhodnutia za IČ DPH na účely vyhotovenia zjednodušenej faktúry daňové identifikačné číslo (tzv. „DIČ“), ktoré bolo tejto osobe pridelené pri všeobecnej registrácii podľa Daňového poriadku.

Zníženie limitov pri zjednodušenej faktúre

S cieľom efektívneho boja proti daňovým podvodom a eliminácie daňovej medzery na DPH sa navrhuje znížiť hodnotu, do ktorej sa doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient a tankovacím automatom považuje na účely DPH za faktúru. 

Od 1. januára 2025 sa za zjednodušenú faktúru pre účely DPH považuje doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient podľa osobitného predpisu, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 400 eur, a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 400 eur. Naďalej platí, že doklad nemusí obsahovať údaje podľa § 74 ods. 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa § 74 ods. 1 písm. g) zákona o DPH.

V rámci prechodného ustanovenia sa za zjednodušenú faktúru, na účely uplatnenia práva na odpočítanie dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, ktoré uplynulo najneskôr 31. decembra 2024, považuje doklad podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2024, ak bol vyhotovený do 31. decembra 2024. 

Ing. Ján Mintál

1.1    Preprava tovaru vykonaná slovenským podnikateľom – neplatiteľom DPH

Fyzická osoba, ktorá podniká v SR – neplatiteľ DPH, vykoná pre českého platiteľa prepravu tovaru. Miestom dodania prepravnej služby tovaru medzi členskými štátmi je miesto, kde má príjemca služby sídlo alebo miesto podnikania, t. j. ČR. Slovenský podnikateľ – ako zdaniteľná osoba, je povinný pred vykonaním prepravy podať miestne príslušnému daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7a zákona.

Kto je osobou povinnou platiť daň?

Daňový úrad zdaniteľnú osobu zaregistruje, pridelí jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Následne na faktúre uvedie pridelené IČ DPH. Miestom dodania prepravnej služby je ČR a osobou povinnou platiť daň je český platiteľ ako príjemca služby. Slovenský podnikateľ vykonanú prepravu uvedie v súhrnnom výkaze.

Pri registrácii osôb podľa § 7a § 7a sa nevydáva osvedčenie o registrácii pre daň. V prípade kladného rozhodnutia o registrácii pre daň podľa týchto ustanovení nie je možné podať odvolanie

1.2    Oprava vykonaná poľským platiteľom pre slovenského podnikateľa

Fyzická osoba – podnikateľ, ktorý nie je registrovaný pre DPH, si objedná opravu stroja u poľského platiteľa registrovaného pre DPH v Poľsku. Miestom dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je miesto, kde má podnikateľ, ktorému je služba dodaná, sídlo alebo miesto podnikania, t. j. SR (a to bez ohľadu na to, kde je fyzicky oprava vykonávaná).

Kto je osobou povinnou platiť daň?

Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH príjemca služby – slovenský podnikateľ. Pred prijatím služby je podnikateľ povinný podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre DPH tak, aby v čase dodania služby mal pridelené IČ DPH. Poľský podnikateľ vykonanú opravu fakturuje bez DPH a dodanie služby vykáže v súhrnnom výkaze, ktorý podá v Poľsku.

1.3    Dodávateľ má v SR prevádzkareň

Poľský platiteľ DPH, ktorý je v Poľsku registrovaný a tiež je registrovaný v SR podľa § 4 zákona o DPH, nakoľko má u nás prevádzkareň, uzavrel zmluvu so slovenským platiteľom, ktorému má dodať tovar potrebný na účely výroby slovenského platiteľa.

Môže byť uplatnený režim call-off stock?

V danom prípade nemôže byť uplatnený režim call-off stock, nakoľko nie je splnená podmienka „neusadenia“ v SR.

Záznamové povinnosti pri uplatňovaní call-of stock režimu má aj budúci kupujúci, nejde však o hmotnoprávnu podmienku uplatnenia režimu call-of stock.

Pre uplatnenie režimu call-of stock je stanovená podmienka, že tovar musí byť dodaný osobe, pre ktorú je určený, do 12 mesiacov odo dňa skončenia prepravy. Plynutie 12 mesačnej lehoty sa začína od skončenia prepravy tovaru v členskom štáte určenia. Nahradením pôvodne zamýšľaného nadobúdateľa iným nedochádza k pretrhnutiu lehoty.

Pri nedodržaní podmienok pre uplatnenie režimu call-off stock sa tovar bude považovať za premiestnený v zmysle § 8 ods. 4 zákona o DPH, a to momentom keď sa nesplní niektorá z podmienok, ktoré sú stanovené pre uplatnenie tohto režimu v § 8a ods. 1 až 5 zákona o DPH.

V prípade, ak tovar nie je dodaný pôvode zamýšľanému nadobúdateľovi a ani jeho náhradníkovi v lehote 12 mesiacov a tovar je prepravený naspäť do tuzemska (§ 8a ods. 4 zákona o DPH), nebude dochádzať k premiestneniu tovaru podľa § 8 ods. 4 zákona o DPH.

Hmotnoprávnou podmienkou je, aby platiteľ vrátenie tovaru uviedol v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. g) zákona o DPH.

Tiež je povinný pri vrátení tovaru podať súhrnný výkaz, kde v časti II. uvedie okrem identifikačného čísla pre DPH pôvodne zamýšľaného kupujúceho v stĺpci vrátenie tovaru príznak „A“.

K zachovaniu režimu call-of stock dôjde, ak v lehote 12 mesiacov pôvodného kupujúceho nahradí iný kupujúci a jemu je tovar v uvedenej lehote aj dodaný. Nahradenie pôvodného kupujúceho musí byť uvedené v záznamoch a v súhrnnom výkaze – ide o hmotnoprávnu podmienku.

1.4    Uskladnenie tovaru pred prepravou

Slovenský platiteľ kupuje tovar od nemeckého dodávateľa (platiteľa DPH) s dodacou podmienkou EX WORKS. Nemecký dodávateľ vyrobené výrobky uskladní vo svojom sklade a vyhotoví faktúru, v ten deň sú pripravené na odber. Slovenský platiteľ dostane faktúru, ale tovar ešte fyzicky nemá.

Kedy dôjde k nadobudnutiu tovaru slovenským platiteľom?

V prípade, ak tovar nebude prepravený do SR ani do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola vyhotovená faktúra (tým dňom bol tovar daný k dispozícii odberateľovi, ale on ho neprepravil), nedôjde k nadobudnutiu tovaru slovenským platiteľom.

1.5    Nadobudnutie tovaru od nemeckého dodávateľa

Poľský platiteľ, ktorý v SR nemá sídlo ani prevádzkareň (nie je v SR usadený), uzavrel zmluvu so slovenským platiteľom, na základe ktorej sa slovenský platiteľ zaviazal v termíne od 31. januára 2020 do 1. decembra 2020 odobrať od poľského platiteľa 1 000 ks tovaru, ktorý bola podľa zmluvy prepravený do SR 1. januára 2020. Zmluva stanovuje, že tovar bude uskladnený v priestoroch slovenského platiteľa, ktorý bude v stanovenom časovom rámci odoberať potrebný počet tovarov, vždy na základe predošlého odsúhlasenia získaného od poľskej zdaniteľnej osoby.

Ako to bude v tomto prípade s režimom call-off stock?

Podmienky režimu call-off stock sú splnené (poľský podnikateľ uviedol údaje v záznamoch a premiestnenie vykázal v súhrnnom výkaze podanom za obdobie január 2020). Tiež slovenský platiteľ vedie záznamy podľa § 70 ods. 2 písm. h) zákona o DPH.

Slovenský platiteľ bude tovar odoberať zo skladu vo februári, marci, máji, júni, októbri a novembri 2020.

Za uvedené zdaňovacie obdobia bude dochádzať k nadobudnutiu tovaru v SR slovenským platiteľom, nadobudnutie bude uvádzať v daňových priznaniach v rozsahu, v akom odoberie tovar, a v časti B.1 kontrolného výkazu.

1.6    Reklamná služba

Český podnikateľ (IČ DPH v ČR) uzatvoril zmluvu so slovenským podnikateľom, ktorý nie je registrovaný pre DPH, na dodanie reklamnej služby. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 ZDPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. SR.

Aké povinnosti má český podnikateľ?

Slovenský podnikateľ – zdaniteľná osoba je povinný pred prijatím reklamnej služby podať miestne príslušnému daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7a ZDPH. Český podnikateľ dodanie reklamných služieb fakturuje bez českej DPH, osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 3 ZDPH slovenský príjemca služby. Dodanie reklamnej služby český podnikateľ vykáže v súhrnnom výkaze.

1.7    Rekonštrukcia nehnuteľnosti vykonaná českou spoločnosťou v SR

Česká spoločnosť so sídlom a IČ DPH prideleným v ČR vykonáva rekonštrukciu nehnuteľnosti na Slovensku. Objednávateľom služby je zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť a súčasne aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane.

Kto je osobou povinnou platiť daň?

Miestom dodania služby je podľa § 16 ods. 1 ZDPH miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t. j. SR. Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 2 ZDPH zdaniteľná osoba, ktorá službu prijala.

Ak by česká spoločnosť vykonala rekonštrukciu nehnuteľnosti pre nezdaniteľnú osobu, miesto dodania služby zostáva nezmenené, t. j. nachádza sa v SR. Osobou povinnou platiť daň by však v tomto prípade bola česká spoločnosť, ktorá by bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5 ZDPH pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane.

1.8    Viacúčelový poukaz

Poukaz na ubytovanie v ktoromkoľvek hoteli konkrétnej hotelovej siete, ktoré sa nachádzajú v Českej republike a Slovenskej republike.

Kedy vznikne daňová povinnosť?

V takomto prípade bude miesto poskytnutia a sadzba DPH známa až pri poskytnutí služby výmenou za poukaz. Daňová povinnosť preto vznikne až dňom výmeny poukazu za službu ubytovania.

1.9    Preprava tovaru

Slovenský platiteľ dane A si u slovenského platiteľa dane B objednal prepravu tovaru v Chorvátsku. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 ZDPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko, t. j. SR.

Kto je osobou povinnou platiť daň?

Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 ZDPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, t. j. platiteľ dane A. Platiteľ dane A fakturuje prepravu tovaru v Chorvátsku platiteľovi dane B so slovenskou DPH.

1.10  Prednáška na seminári

Platiteľ DPH – FO s bydliskom v SR prednáša na seminári v ČR na základe objednávky organizátora seminára, ktorým je slovenská firma, za dohodnutú odmenu.

Kde je miesto dodania služby?

Miestom dodania služby poskytnutej slovenským platiteľom je podľa § 15 ods. 1 ZDPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, príjemca služba je zo SR, preto miesto dodania služby je SR. Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 ZDPH prednášajúci – platiteľ DPH, ktorý k cene fakturovanej služby uplatní slovenskú DPH.

1.11  Poskytnutie služby sprostredkovania švajčiarskej spoločnosti

Spoločnosť so sídlom vo Švajčiarsku si pod IČ DPH prideleným v Rakúsku objednala u slovenského platiteľa dane sprostredkovanie predaja tovaru na Slovensku. Toto sprostredkovanie sa netýka činnosti spojenej s aktivitami v Rakúsku.

Ako bude slovenský platiteľ fakturovať sprostredkovateľskú službu?

Slovenský platiteľ si musí preveriť postavenie príjemcu služby z tretieho štátu (či je zdaniteľnou osobou v Švajčiarsku), pretože skutočnosť, že má pridelené identifikačné číslo pre DPH v Rakúsku, nie je dôkazom pre posúdenie jeho postavenia ako príjemcu fakturovanej služby v štáte, kde má sídlo, t. j. vo Švajčiarsku. Ak platiteľ zistí, že švajčiarska spoločnosť je zdaniteľnou osobou so sídlom vo Švajčiarsku, potom miesto dodania služby je Švajčiarsko. Slovenský platiteľ dodanú sprostredkovateľskú službu fakturuje bez DPH.

Dodanú sprostredkovateľskú službu neuvedie v súhrnnom výkaze, pretože miestom jej dodania je Švajčiarsko a nie Rakúsko, kde má táto spoločnosť pridelené IČ DPH.

1.12  Fakturácia prepravy

Český podnikateľ so sídlom a IČ DPH prideleným v ČR si u dopravcu – slovenského platiteľa dane objedná prepravu tovaru zo Slovenska do Chorvátska. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 ZDPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. Česká republika.

Aké má povinnosti slovenský dopravca?

Slovenský dopravca vykonanú prepravu fakturuje bez slovenskej DPH a neuvedie ju v súhrnnom výkaze, pretože ide o prepravnú službu spojenú s vývozom tovaru, ktorá je oslobodená od dane (toto pravidlo je rovnaké vo všetkých členských štátoch) a táto sa v súhrnnom výkaze neuvádza.

Keďže prepravná služba spojená s vývozom tovaru je oslobodená od dane, český podnikateľ neuplatní daň.

1.13  Jednoúčelový poukaz

Poukaz na ubytovanie na jednu noc v ktoromkoľvek hoteli hotelovej siete v Slovenskej republike.

Kedy vzniká daňové povinnosť?

V takomto prípade bude známe tak miesto poskytnutia prislúchajúcej služby podľa § 16 ods. 1 je to SR, ako aj sadzba DPH vzťahujúca sa na túto službu, t. j. 20 % daň. Daňová povinnosť vzniká dňom vydania poukazu.

1.14  Vrátenie časti tovaru

Slovenský platiteľ dodal v januári 2024 svoj tovar do skladu v Rakúsku za účelom jeho postupného vyskladňovania pre rakúskeho platiteľa. Polovica tovaru bude vyskladnená v marci 2024. Druhú polovicu tovaru rakúsky odberateľ odmietne prevziať, bude vrátená zo skladu slovenskému platiteľovi.

Ako bude platiteľ postupovať v súlade so zákonom o DPH?

Za obdobie 1/2024 podá súhrnný výkaz, v ktorom uvedie v časti II. len IČ DPH rakúskeho platiteľa, údaje uvedie aj v záznamoch. Rovnako rakúsky platiteľ uvedie vo svojich záznamoch príslušné údaje.

V marci 2024 uvedie rakúsky platiteľ vo svojom daňovom priznaní dodanie tovaru s oslobodením od dane (v rozsahu vyskladneného množstva), v súhrnnom výkaze uvedie v časti I. hodnotu tovaru a IČ DPH rakúskeho platiteľa.

Vrátenie druhej polovice tovaru sa nepovažuje za premiestnenie tovaru z Rakúska do SR. Vrátenie tovaru uvedie slovenský platiteľ v záznamoch a v súhrnnom výkaze v časti II. (uvedie IČ DPH pôvodne zamýšľaného kupujúceho a príznak „A“).

1.15  Právne poradenstvo poskytnuté českým advokátom pre slovenského občana

Slovenský občan si objedná službu právneho poradenstva u českého advokáta, ktorý má sídlo a pridelené IČ DPH v ČR.

Kde je miesto dodania služby?

Keďže občan nie je zdaniteľnou osobou, miestom dodania služby právneho poradenstva je podľa § 15 ods. 2 ZDPH miesto, kde má dodávateľ služby sídlo, t. j. česká republika. Český advokát k fakturovanej cene služby uplatní českú DPH.

1.16  Nájom dopravného prostriedku

Slovenský platiteľ dane prenajme osobný automobil inému platiteľovi dane. Zmluva bola uzatvorená na obdobie 20 dní. Podľa požiadavky nájomcu bol osobný automobil fyzicky odovzdaný na letisku Schwechat vo Viedni.

Ako musí v tomto prípade postupovať prenajímateľ osobného automobilu?

Ide o krátkodobý nájom a miestom dodania služby je podľa 16 ods. 2 ZDPH miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi, t. j. Rakúsko.

Prenajímateľ osobného automobilu pri registračnej povinnosti a daňových povinnostiach postupuje podľa rakúskeho zákona o DPH.

Ak by bola zmluva o nájme uzatvorená na obdobie dlhšie ako 30 dní, miestom dodania služby by bolo podľa § 15 ods. 1 ZDPH Slovensko a prenajímateľ osobného automobilu by dlhodobý nájom fakturoval so slovenskou DPH.

1.17  Obstaranie ubytovania a vstupeniek na športové podujatia

CK nakupuje ubytovanie a vstupenky na športové podujatie a predáva ich zákazníkom ako jednu službu. Ide o poskytnutie služby cestovného ruchu s povinnosťou uplatniť osobitnú úpravu. Obstaraná služba ubytovania je službou cestovného ruchu a obstarané vstupenky na športové podujatie sa stávajú službou cestovného ruchu z dôvodu, že sú predávané spoločne s obstaranou službou ubytovania.

Aký postup je možný v tomto prípade využiť?

Na samostatný predaj vstupeniek na podujatia (napr. kultúrne, športové, výstavy, veľtrhy) bez poskytnutia cestovných služieb sa osobitná úprava nevzťahuje.

Postup podľa osobitnej úpravy pre cestovné kancelárie platí aj pre podnikateľský subjekt, aj keď tento poskytovateľ nie je formálne cestovnou kanceláriou, ak vykonáva zhodné alebo podobné činnosti ako cestovná kancelária alebo cestovná agentúra.

Kritéria, kedy je opodstatnené uplatniť osobitnú úpravu pre cestovné kancelárie pri podnikateľskom subjekte inom ako je cestovná kancelária alebo cestovná agentúra, ktorý ako protihodnotu zaplatenia súhrnnej ceny za balík služieb ponúka svojim zákazníkom okrem vlastných služieb aj plnenia charakteru služieb spojených s cestou ako je doprava svojich zákazníkov alebo ich ubytovanie a preto, aby poskytol služby všeobecne súvisiace s týmto druhom činnosti, Súdny dvor EÚ definoval v prípade C-308/96 a C-94/97 Madgett a Baldwin a C-200/04 iSt inernationale Sprac-und Sudienreisen GmbH.

Prvým kritériom je skúmanie, či tento subjekt má súhrn vlastností podnikateľského subjektu, na ktorý sa vzťahuje osobitná úprava pre cestovné kancelárie, t. j. či tento subjekt vykonáva činnosti, ktoré sú zhodné s tými, ktoré vykonáva cestovná kancelária alebo organizátor zájazdov. Pre uplatnenie osobitnej úpravy pre cestovné kancelárie sa vyžaduje skúmanie, či tento subjekt koná vo svojom vlastnom mene, či používa pre plnenia, pri ktorých koná vlastným menom, obstarané tovary a služby ďalších zdaniteľných osôb a či v rámci obstaraných služieb poskytuje služby cestovného ruchu, ktorými sú ubytovanie a/alebo doprava.

Druhým kritériom umožňujúcim uplatniť osobitnú úpravu pre cestovné kancelárie je kritérium vychádzajúce z posúdenia, či tento subjekt ponúkajúci služby zvyčajne súvisiace aj s cestami, pričom tieto služby obstaráva od tretích osôb, sú vzhľadom na vlastné plnenia tohto subjektu vo vzťahu doplnkovosti, resp. či tieto služby v porovnaní s ďalšími ponúkanými plneniami subjektu predstavujú/nepredstavujú bezvýznamnú časť sumy z celkového balíka služieb.

Ak je podnikateľským subjektom, ktorý neprevádzkuje cestovnú kanceláriu alebo cestovnú agentúru, ale vykonáva zhodnú alebo porovnateľnú činnosť ako cestovné kancelárie a cestovné agentúry, obstaraná len jedna služba cestovného ruchu, ktorou je ubytovanie alebo doprava osôb, a táto činnosť zahŕňa napr. aj informácie a rady o výbere dovolenky, potom sa na tieto obstarané služby cestovného ruchu vzťahuje osobitná úprava pre cestovné kancelárie.

1.18  Obstaranie ubytovania zamestnancov

Platiteľ dane, ktorý dodáva stavebné a montážne práce na území celého Slovenska, využíva na tento účel svojich zamestnancov, ale aj subdodávateľské firmy. Platiteľ dane v zmysle dohody so subdodávateľom obstará ubytovanie aj pre jeho zamestnancov v turistickej ubytovni počas výkonu montážnych prác vykonávanými týmito zamestnancami. Platiteľ dane pri obstaraní služby ubytovania a následnej prefakturácii ubytovania subdodávateľovi uplatní bežný režim dane (§ 9 ods. 4 zákona o DPH), ak nevykonáva rovnaké transakcie v kontexte inej činnosti podobnej špecifikám činností cestovných kancelárii a organizátorov zájazdov, neorganizuje cestovanie, neposkytuje zákazníkovi ďalšie informácie a služby súvisiace s cestou.

Aký postup a aké možnosti má cestovná kancelária?

Pretože pri službách obstaraných od iných zdaniteľných osôb na účely uskutočnenia cesty si nemôže cestovná kancelária odpočítať daň, neuvádza ich ani do daňového priznania. Ak však cestovná kancelária napr. obstará službu od zahraničnej osoby, pri ktorej je osobou povinnou platiť daň v tuzemsku príjemca plnenia napr. v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH, v daňovom priznaní v príslušných riadkoch, v ktorých sa uvádzajú výstupné plnenia, uvedie základ dane za obstaranú službu (fakturovaná cena bez dane) a daň zo služby, ktorú platí príjemca, prislúchajúcu k základu dane tejto služby. Ani v tomto prípade však platiteľovi dane nárok na odpočítanie dane nevzniká.

Zákaz odpočítania dane sa nevzťahuje na prijaté zdaniteľné plnenia, ktoré nie je možné zahrnúť do služieb cestovného ruchu, pri ktorých sa uplatňuje osobitná úprava. Cestová kancelária môže pri kúpe tovarov a služieb vzťahujúcich sa na prevádzku samotnej cestovnej kancelárie odpočítať daň po splnení podmienok stanovených v § 49 – § 51 zákona o DPH (napr. pri kúpe tovarov na vybavenie cestovnej kancelárie, nájomné, telekomunikačné služby, energie a iné režijné náklady). Ak cestovná kancelária v rámci svojej živnosti predáva aj predmety súvisiace s cestovným ruchom napr. mapy, cestovné poriadky, pohľadnice, spomienkové predmety, atď., pri ich nákupe po splnení podmienok stanovených v § 49 – § 51 zákona o DPH si môže uplatniť odpočítanie dane a pri ich predaji uplatní daň na výstupe. Pri kúpe predmetov do hodnoty 17 eur bez dane za jeden kus, ktoré následne použije na bezodplatné dodanie na obchodné účely (napr. bezodplatné dodanie reklamných predmetov na obchodné účely), si môže uplatniť odpočítanie dane, ak jej činnosť podlieha dani. Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota za 1 ks nepresiahne 17 eur bez dane, sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.

Ak cestovná kancelária poskytuje v rámci balíka služieb cestovného ruchu aj vlastnú službu, napr. ubytovanie a stravovanie vo vlastnom zariadení, dopravu osôb vlastným dopravným prostriedkom, poskytne vlastného sprievodcu, atď., tieto zdaňuje bežným režimom dane. Cestovná kancelária pri prijatí služieb a tovarov od platiteľov dane, príp. osôb identifikovaných pre daň v inom členskom štáte súvisiacich s poskytovaním vlastnej služby, si môže po splnení podmienok stanovených v § 49 – § 51 zákona o DPH uplatniť odpočítanie dane príp. vrátenie dane po splnení podmienok stanovených v zákone o DPH.

Základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu je kladný rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a skutočnými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb. Ak v čase vzniku daňovej povinnosti nie sú známe skutočné náklady, základ dane sa určí ako rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a predpokladanými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb (§ 65 ods. 3 zákona o DPH). Tento rozdiel predstavuje prirážku cestovnej kancelárie, ktorá sa považuje za cenu s daňou. Ak je rozdiel nulový alebo záporný, je základom dane nula.

Ak pri vzniku daňovej povinnosti vychádza platiteľ dane pri určení základu dane (prirážky) z predpokladaných nákladov za obstarané služby a následne po vzniku daňovej povinnosti vznikne rozdiel medzi základom dane pôvodne zisteným z predpokladaných nákladov za obstarané služby a základom dane cestovnej kancelárie zisteným zo skutočných nákladov vynaložených za obstarané služby, s účinnosťou od 1. 1. 2020 platiteľ dane postupuje podľa § 65 ods. 10 – 12 zákona o DPH, ktoré upravujú postup pri oprave základu dane.

Ak sú obstarané služby cestovného ruchu uskutočnené mimo územia Európskej únie (tretie štáty) a aj na území Európskej únie, je prirážka cestovnej kancelárie oslobodená od dane len v pomere zodpovedajúcom poskytnutým službám mimo územia Európskej únie a v pomere zodpovedajúcom poskytnutým službám na území Európskej únie prirážka cestovnej kancelárie podlieha dani z pridanej hodnoty.

Zákon o DPH a ani smernica o DPH nestanovuje pravidlá pre určenie tohto pomeru, preto je na cestovnej kancelárii, aký mechanizmus použije. Cestovná kancelária preukazuje v konkrétnom prípade, že zvolený pomer oslobodenej prirážky je relevantný a ekonomicky odôvodnený. Pre stanovenie pomeru oslobodenia od dane je možné použiť napríklad pomer cien obstaraných služieb cestovného ruchu mimo územia Európskej únie k pomeru cien obstaraných služieb cestovného ruchu na území Európskej únie. Ak nie je možné niektoré obstarané služby rozdeliť podľa cien, je možné ich napr. rozdeliť podľa počtu dní strávených na území Európskej únie a mimo územia Európskej únie. V prípade obstaraných služieb napr. autobusovej dopravy osôb, ktoré sú poskytnuté, tak na území Európskej únie ako aj mimo územia EÚ, sa cena za obstaranú dopravu osôb rozdelí podľa počtu najazdených kilometrov na území tretích štátov a na území Európskej únie.

Z § 64a zákona o DPH vyplýva, že na opravu základu dane sa vzťahuje § 25 zákona o DPH, ak ustanovenie § 65 zákona o DPH neustanovuje inak. Zákon o DPH v znení platnom do 31. 12. 2019 vrátane pri uplatňovaní osobitnej úpravy pre cestovné kancelárie neupravoval opravu základu dane a dane. S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa § 65 doplnil o ods. 10 – 12, ktoré upravujú postup pri oprave základu dane a dane, ak po vzniku daňovej povinnosti vznikne rozdiel medzi pôvodne vypočítaným základom dane a základom dane vypočítaným zo skutočných nákladov cestovnej kancelárie. Vzhľadom na uvedené, s účinnosťou od 1. 1. 2020 cestovná kancelária pri oprave základu dane a dane postupuje podľa § 65 zákona o DPH.

Príkladom zmeny predpokladaných nákladov cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu v porovnaní so skutočnými nákladmi môže byť napr. zmena ceny za ubytovanie pre jednu osobu pri odbere určitého množstva ubytovania za stanovené obdobie cestovnou kanceláriou, na základe zmluvnej dohody medzi ubytovacím zariadením a cestovnou kanceláriou. Predpokladaná cena ubytovania, kalkulovaná na jednu osobu, sa bude meniť (zvyšovať alebo znižovať) podľa toho, či došlo k zníženiu alebo zvýšeniu počtu ubytovaných osôb. Uvedená skutočnosť sa posúdi napr. až po ukončení ubytovacej sezóny a môže viesť k zvýšeniu alebo zníženiu základu dane.

Základom dane u cestovnej kancelárie, ktorá sprostredkúva predaj služby cestovného ruchu v mene a na účet inej osoby (cestovnej kancelárie), je odmena (provízia) za sprostredkovanie predaja služby cestovného ruchu, znížená o daň. Pri posudzovaní, či je dohodnutá odmena (provízia) považovaná za cenu s daňou alebo bez dane, je potrebné vychádzať z uzavretého zmluvného vzťahu.

Ak cestovná kancelária na základe mandátnej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, sprostredkúva predaj služby cestovného ruchu (napr. zájazd) v mene a na účet iného platiteľa dane a v zmysle zmluvy je mandatár (sprostredkovateľ) splnomocnený mandantom vybrať platbu za službu cestovného ruchu od tretej osoby (zákazníka), prijatá platba za zariadenie obchodnej záležitosti mandatárom od tretej osoby (zákazníka) nevchádza do základu dane u mandatára. Mandatár pri prijatí platby koná v mene a na účet mandanta. Ak však mandatár v mene mandanta prijal platbu, vzniká mandantovi daňová povinnosť v deň prijatia platby mandatárom, a to v rozsahu prijatej platby.

1.19  Komisionársky predaj tovaru v SR

Platiteľ dane A (komitent) na základe komisionárskej zmluvy odovzdal v SR tovar platiteľovi dane B (komisionárovi) 20. 8. 2020. Platiteľ dane B sa zaviazal v zmysle komisionárskej zmluvy, že zabezpečí predaj tovaru vo vlastnom mene na účet platiteľa dane A. Platiteľ dane (komisionár) predal tovar kupujúcemu (tretej osobe) dňa 23. 10. 2020. Daňová povinnosť vzniká komisionárovi 23. 10. 2020 a v ten istý deň aj komitentovi. Komisionárovi vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH v deň, keď kupujúci nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník a komitentovi podľa § 19 ods. 5 zákona o DPH v ten istý deň ako komisionárovi.

Aká sadzba dane bude uplatnená?

Pri obstaraní služby vzniká daňová povinnosť dňom vyhotovenia faktúry alebo dňom prijatia platby, ak platba bola poskytnutá skôr, ako bola vyhotovená faktúra, ktorou požadoval obstarávateľ platbu za obstaranú službu.

Obstarávateľ služby uplatní takú sadzbu dane, aká prislúcha obstaranej službe alebo oslobodenie od dane podľa obstaranej služby. V prípade, že zákon o DPH na oslobodenie od dane pri určitej službe vyžaduje splnenie určitých podmienok, musia byť tieto podmienky splnené u poskytovateľa služby a nie u obstarávateľa.

Ak platiteľ dane obstará dodanie služby od osoby, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, napr. od fyzickej osoby, za dodanie služby obstarania má povinnosť uplatniť daň.

1.20  Skonto z dôvodu skoršej úhrady

Platiteľ dostal faktúru za nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ktorá bola vystavená dňa 10. 1. 2020 (daňová povinnosť vzniká 10. 1. 2020) v hodnote 10 000 eur. V rámci platobných podmienok je uvedená možnosť platby do 7 dní so skontom 2 %. Úhrada prebehla dňa 16. 1. 2020 v sume 9 800 eur. Platiteľ uviedol v zdaňovacom období január 2020 v daňovom priznaní základ dane 10 000 eur, DPH 2 000 eur. Na hodnotu 200 eur (skonto 2 %) dodávateľ nevystavil a nedoručil dobropis.

Aký je správny postup pri oprave dane?

V danom prípade teda po vzniku daňovej povinnosti došlo k oprave pôvodného základu dane, pričom dodávateľ nevyhotovil doklad o oprave základu dane. Rozdiel medzi pôvodným a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou bude uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH platí, že opravu odpočítanej dane vykoná platiteľ – odberateľ aj vtedy, ak nedostane doklad o oprave základu dane (t. j. aj dobropis) do 30 dní odo dňa, keď nastal dôvod jeho vyhotovenia podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH – napr. skonto z dôvodu skoršej úhrady. Opravu odpočítanej dane vykoná platiteľ v zdaňovacom období, v ktorom uplynul uvedený 30-ty deň.

Ak sa oprava odpočítanej dane vzťahuje na nadobudnutie tovaru v SR z iného členského štátu, súčasne s opravou odpočítanej dane platiteľ vykoná aj opravu základu dane a dane. Dôvod vyhotovenia dokladu o oprave – dobropisu v danom prípade nastal dňa 16. 1. 2020, kedy boli splnené podmienky pre skonto.

Ak teda do 15. 2. 2020 platiteľ nedostal dobropis od dodávateľa, i bez takéhoto dokladu, uviedol hodnotu skonta do daňového priznania za zdaňovacie obdobie február 2020. Zároveň s opravou odpočítanej dane platiteľ vykonal aj opravu základu dane a priznanej dane.

1.21  Medzinárodná autobusová preprava osôb

Platiteľ dane vykonáva pravidelnú autobusovú prepravu osôb na trase Košice – Praha – Berlín. Preprava osôb prechádza cez územie Slovenskej republiky, Českej republiky a Nemeckej republiky.

Ako sa postupuje pri registrácii a daňových povinnostiach týkajúcich sa DPH v Českej republike a v Nemeckej republike?

Miestom dodania dopravy osôb je miesto, kde sa doprava vykonáva, t. j. SR, ČR, Nemecká republika. Časť prepravy vykonaná na území Slovenskej republiky za predpokladu, že ide o prepravu osôb z tuzemska do zahraničia, je oslobodená od dane podľa § 46 zákona o DPH s nárokom na odpočítanie dane.

Pri registrácii a daňových povinnostiach týkajúcich sa DPH v Českej republike a v Nemeckej republike platiteľ dane postupuje podľa českého a nemeckého zákona o DPH.

1.22  Daňová povinnosť pri dovoze tovaru

Podnikateľ doviezol tovar z Ukrajiny na územie Slovenska 29. 5. 2020. V ten istý deň colný úrad vydal aj colné vyhlásenie, ktorým bolo vyrubené clo. Colný úrad zároveň s clom vyrubí dovozcovi aj DPH, t. j. daňová povinnosť vzniká dňa 29. 5. 2020. Clo, ako aj DPH je dovozca povinný zaplatiť do 10 dní odo dňa oznámenia colného dlhu.

Vzniká v uvedenom prípade právo na odpočítanie dane?

Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH platí, že platiteľ môže pri dovoze tovaru odpočítať daň, ak je daň zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH môže platiteľ uplatniť, ak má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

1.23  Organizácia vystúpenia súboru z tretieho štátu

Ruský podnikateľ si u slovenského platiteľa DPH objednal zorganizovanie vystúpenia ruského umeleckého súboru na Slovensku, pozostávajúce z organizačno-technického zabezpečenia (zabezpečenia moderátora, hostesiek, ozvučenia a pod.).

Bude k fakturovanej sume uplatnená slovenská DPH?

Slovenský platiteľ poskytuje službu zdaniteľnej osobe z tretieho štátu. Miestom jej dodania je podľa § 15 ods. 1 ZDPH miesto, kde má táto osoba sídlo, t. j. Rusko. Dodávateľ služby k fakturovanej cene neuplatní slovenskú DPH, pretože služba nie je predmetom dane v SR, neuvedie ju ani v súhrnnom výkaze, pretože miesto jej dodania je v treťom štáte.

1.24  Miesto dodania služby

Český podnikateľ so sídlom a IČ DPH prideleným v ČR si u prepravcu – slovenského platiteľa dane objedná prepravu tovaru v Chorvátsku. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 ZDPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. ČR.

Kto je osobou povinnou platiť daň?

Osobou povinnou platiť daň je český príjemca služby. Slovenský dopravca vykonanú prepravu v Chorvátsku fakturuje bez slovenskej DPH a uvedie ju v súhrnnom výkaze.

1.25  Sprostredkovanie predaja vstupeniek

Agentúra – platiteľ DPH sprostredkováva pre organizátora kultúrneho podujatia predaj vstupeniek na toto podujatie, ktoré sa uskutoční v Poľsku. Organizátorom podujatia je platiteľ DPH so sídlom v Poľsku.

Kde sa nachádza miesto dodania služby?

Miestom dodania služby sprostredkovania predaja vstupeniek podľa § 15 ods. 1 ZDPH je miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. Poľsko. Osobou povinnou platiť daň je príjemca služby. Agentúra poskytnutú službu s miestom dodania v inom členskom štáte fakturuje bez DPH a uvedie ju v súhrnnom výkaze.

1.26  Colno-deklarantské služby

Slovenský platiteľ dane dodáva tovar ukrajinskému odberateľovi. Tovar je prepravený na účet slovenského platiteľa dane – vývozcu, na Ukrajinu. Slovenský platiteľ dane objednal prepravu tovaru zo SR na Ukrajinu a zabezpečenie colno-deklarantských služieb u špedičnej spoločnosti – slovenského platiteľa dane.

Špedičná spoločnosť obstarala prekládku tovaru vo svojom mene a na účet slovenského platiteľa dane u iného platiteľa dane.

Aký bude postup v súlade so zákonom o DPH?

Pre účely zákona o DPH, ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala.

Firma, ktorá vykonala prekládku tovaru, uplatní na dodanie svojej služby pre špedičnú spoločnosť daň, keďže poskytnutie tejto služby, ktorá súvisí s vývozom tovaru do tretieho štátu, nie je oslobodené od dane z dôvodu, že služba nie je poskytnutá priamo vývozcovi tovaru, ale inej slovenskej firme.

Špedičná spoločnosť má právo uplatniť odpočítanie dane z prijatých služieb prekládky tovaru.

Špedičná spoločnosť uplatní na dodanie služby prekládky tovaru a dodanie svojich vlastných colno-deklarantských služieb pre vývozcu tovaru – slovenského platiteľa dane oslobodenie od dane, na faktúre uvedie odkaz na ustanovenie § 47 ods. 6 zákona o DPH alebo odkaz na ustanovenie čl. 146 ods. 1 písm. e) smernice alebo slovnú informáciu „dodanie je oslobodené od dane“.

Najvyšší súd SR v rozsudku č. 3Sžf/60/ 2012 zo dňa 13. 11. 2012 konštatuje, že ustanovenie § 47 ods. 3 zákona o DPH neupravuje použitie alternatívnych dôkazov, teda ani skutočnosť, či platiteľ musí mať alternatívny dôkaz na vývoz tovaru v rovnakej lehote, t. j. najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru.

Prípustnosť alternatívnych dôkazov na vývoz tovaru je ustálená súdnou praxou a princípy rozsudku Súdneho dvora EU C-146/05 „Albert Colleé“ sú aplikovateľné i na vývoz tovaru mimo územia Spoločenstva. Dikcia právnej normy § 47 ods. 3 zákona o DPH je preto v danom prípade modifikovaná závermi rozsudku „Colleé“ a musí sa vykladať tak, že nevylučuje, nezakazuje, ale na základe rozsudku „ Colleé“ pripúšťa možnosť použitia i alternatívnych dôkazov.

Rozsudok „Colleé“ modifikuje lehotu podľa § 47 ods. 3 zákona o DPH. Nemožno ju považovať za prekluzívnu, ale za procesnú poriadkovú lehotu. Lehota má zabezpečiť, aby JCD doklady boli predkladané včas. Navyše ani zákon o DPH nespája s márnym uplynutím lehoty zánik práva. Citované ustanovenie nespĺňa podmienky prekluzívnej lehoty, ide o procesnú lehotu na predloženie dôkazu, ktorá je legislatívne upravená v hmotnoprávnom predpise.

Pri posúdení výkladu pojmu z rozsudku Colleé „dôkaz predložený v potrebnom čase“ dospel súd k záveru, že pokiaľ je dôkaz predložený v rámci daňovej kontroly, následného daňového vyrubovacieho konania, alebo následného súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, t. j. dokedy daňová vec je formálne otvorená, nie je možné takýto dôkaz odmietnuť ako oneskorený.

1.27  Nezisková organizácia a nákup tovaru od zahraničnej osoby

Nezisková organizácia vykonáva čiastočne aj zdaniteľnú činnosť. Pri nákupe tovaru v SR od zahraničnej osoby je povinná nákup tovaru zdaniť na základe § 69 ods. 2 zákona o DPH.

Ako bude vyhotovená faktúra?

Zahraničný dodávateľ teda vyhotoví faktúru bez DPH, pretože dochádza k prenosu daňovej povinnosti na kupujúceho.

1.28  Prenájom bytu, ak bola zmluva uzatvorená v r. 2018

Platiteľ dane kúpil v bytovom dome byt v roku 2018, pričom DPH si odpočítal, pretože byt začal prenajímať s uplatňovaním DPH. Platiteľ s nájomcom uzavreli dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého sa pokračovalo v nájomnom vzťahu aj v ďalších rokoch. Prenajímateľ môže naďalej fakturovať nájom s DPH.

Čo sa berie do úvahy na účely oslobodenia od dane?

V ustanovení § 38 ods. 7 až 8 zákona o DPH sú osobitne upravené podmienky oslobodenia od dane pri dodaní jednotlivého bytu, bytového apartmánu alebo nebytového priestoru. Ak platiteľ dane bude predávať samostatne jednotlivý byt, bytový apartmán alebo nebytový priestor, pri posúdení splnenia časovej podmienky oslobodenia od dane sa rovnako ako pri dodaní stavby bude brať do úvahy ich prvé užívanie povolené na základe kolaudácie budovy. Po dobu 5 rokov odo dňa prvej kolaudácie platiteľ dane nemôže uplatniť oslobodenie od dane na dodanie bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru.

Ak sa povolí zmena účelu užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru, ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, a náklady na tieto stavebné práce budú najmenej 40 % z ich hodnoty pred začatím stavebných prác, na účely oslobodenia od dane sa bude pri ich dodaní brať do úvahy kolaudácia, ktorou sa povolí zmena účelu užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru.

Ak sa bude na základe stavebného povolenia rekonštruovať (opravovať) budova, resp. spoločné priestory budovy alebo sa budú rekonštruovať jednotlivé byty, nebytové priestory alebo apartmány a náklady na stavebné práce budú predstavovať najmenej 40 % z hodnoty bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru pred začatím stavebných prác, na účely oslobodenia od dane sa bude pri ich dodaní brať do úvahy kolaudácia po vykonaní stavebných zmien.

Ak sa bude rekonštrukcia (oprava) týkať len spoločných priestorov, je potrebné pri určení navýšenej hodnoty (40 %) dodávaného bytu, nebytového priestoru, príp. apartmánu vychádzať zo stavebných nákladov rozpočítaných na jednotlivé byty, nebytové priestory, apartmány podľa ich podlahovej plochy.

Pri dodaní nehnuteľnosti sa za určitých podmienok môže uplatniť tzv. tuzemský prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c) až e) zákona o DPH. Povinnosť platiť DPH sa pri tuzemských dodaniach prenáša z dodávateľa na príjemcu plnenia, ktorý má postavenie platiteľa dane, pri splnení stanovených podmienok.

1.29  Právna služba poskytnutá vo vzťahu k majetku predanému pred registráciou

Spoločnosť sa stala platiteľom DPH od 1. 11. 2024. V období pred registráciou – v júni 2024, predala pozemok a v tejto súvislosti prijala právnu službu v máji 2024.

Vzniká spoločnosti nárok na odpočítanie DPH?

V danom prípade spoločnosť nemá nárok na odpočítanie DPH z právnej služby, lebo sa vzťahovala na predaj majetku, ku ktorému došlo pred registráciou spoločnosti.

1.30  Neoznámenie IČ DPH českým odberateľom

Slovenský platiteľ sa zaviazal dodať tovar českému podnikateľovi, tovar si český podnikateľ vyzdvihol v priestoroch slovenského dodávateľa, pričom mu nevedel uviesť IČ DPH, nakoľko bolo práve v štádiu prideľovania v ČR. Nakoľko získal české IČ DPH až neskôr a po vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 8 zákona o DPH, slovenský platiteľ bol povinný uplatniť na dodávku slovenskú DPH. Po tom, ako český odberateľ oznámi slovenskému platiteľovi svoje české IČ DPH, slovenský platiteľ opraví faktúru a uplatní na dodanie oslobodenie od dane. Následne zaplatenú DPH vráti českému podnikateľovi. Preukazovanie prepravy do iného členského štátu podľa čl. 45a Vykonávacieho nariadenia Rady 2018/1912.

Čo patrí k podmienkam pre uplatnenie oslobodenia od dane?

Preukázanie uskutočnenia prepravy do iného členského štátu predstavuje jednu z podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane. Článok 131 priznáva členským štátom voľnosť stanovenia dôkazných prostriedkov, pri rešpektovaní zásad neutrality a proporcionality.

V čl. 45a Vykonávacieho nariadenia Rady 2018/1912 sa stanovujú podmienky, pri splnení ktorých bude vo všetkých členských štátoch založená vyvrátiteľná domnienka, že k preprave tovaru do iného členského štátu došlo.

Vyvrátiteľná domnienka, ak je preprava uskutočňovaná treťou osobou, je v prípade, ak je preprava vykonaná na účet dodávateľa:

a)  Predávajúci má 2 neprotichodné doklady preukazujúce uskutočnenie prepravy, ktoré vystavili dve navzájom nezávislé rôzne strany, rôzne od dodávateľa a nadobúdateľa (CMR, CIM, faktúru od prepravcu...).

b)  Predávajúci má doklad preukazujúci uskutočnenie prepravy, ktorý vystavila iná osoba ako je dodávateľ alebo nadobúdateľ a spolu s ním predloží neprotichodný doklad preukazujúci poistenie, platbu za prepravu tovaru, potvrdenie verejného orgánu iného členského štátu o skončení prepravy v členskom štáte určenia (napr. notár) alebo potvrdenie o uskladnení tovaru vystavené majiteľom skladu.

Vyvrátiteľná domnienka, ak je preprava uskutočňovaná treťou osobou, je v prípade, ak je preprava vykonaná na účet kupujúceho:

a) Vyhlásenie nadobúdateľa, v ktorom sa prehlasuje uskutočnenie prepravy tovaru (povinný je ho predložiť do 10 dní od skončenia mesiaca, v ktorom došlo k dodaniu).

b) Doklady uvedené vyššie.

1.31  Dodanie tovaru na Ukrajinu

Spoločnosť A zo SR má uzatvorenú zmluvu o dodaní tovaru so spoločnosťou B zo SR, spoločnosť B má uzatvorenú zmluvu o dodaní toho istého tovaru so spoločnosťou C z Ukrajiny. Spoločnosť B žiada, aby spoločnosť A prepravila tovar priamo spoločnosti C na miesto určenia v Ukrajine.

Kde je miesto dodania tovaru?

Spoločnosť A má miesto dodania tovaru v SR, pôjde o dodanie oslobodené od dane podľa § 47 ods. 1 zákona o DPH, pretože tovar bude prepravený spoločnosťou A alebo na jej účet na miesto určenia v treťom štáte za predpokladu preukázania podmienok pre oslobodenie podľa § 47 ods. 3 zákona. A vyhotoví faktúru pre B bez DPH z dôvodu oslobodenia od dane.

Spoločnosť B nadobudne dispozičné právo k tovaru na území tretieho štátu, kde dôjde následne k dodaniu tovaru spoločnosti C. Dodanie tovaru medzi B a C už nie je sprevádzané pohybom tovaru, ide o nepohyblivú dodávku. Miesto dodania tovaru u spoločnosti B je na Ukrajine, nie je predmetom dane podľa slovenského zákona o DPH. B vyhotoví faktúru pre C bez DPH z dôvodu, že dodanie nie je predmetom dane v SR – v daňovom priznaní ho neuvádza.

Na základe § 47 ods. 6 zákona o DPH oslobodenie od dane sa vzťahuje aj na služby priamo spojené s vývozom tovaru vrátane prepravných a s nimi súvisiacich doplnkových služieb.

1.32  Preprava tovaru pri vývoze

Slovenský platiteľ DPH dodáva tovar odberateľovi z Ukrajiny. Tovar je prepravený na účet slovenského platiteľa dane – vývozcu, na Ukrajinu na základe prepravnej zmluvy uzatvorenej medzi slovenským platiteľom dane a dopravcom.

Je poskytnutie prepravnej služby oslobodené od dane?

Poskytnutie prepravnej služby v rámci vývozu tovaru do tretieho štátu pre vývozcu je oslobodené od dane. Dopravca vyhotoví pre slovenského vývozcu faktúru bez DPH a na faktúre uvedie odkaz na ustanovenie § 47 ods. 6 zákona o DPH alebo odkaz na ustanovenie čl. 146 ods. 1 písm. e) smernice alebo slovnú informáciu „dodanie je oslobodené od dane“.

1.33  Krádež neodpísaného automobilu

Platiteľ DPH zakúpil v novembri 2019 automobil, odpočítal si DPH, keďže spĺňal podmienky pre odpočítanie v zmysle § 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V apríli 2021 došlo ku krádeži tohto automobilu.

Ako bude platiteľ dane postupovať?

Platiteľ je povinný uplatniť postup podľa § 53 ods. 5 zákona, t. j. je povinný vrátiť časť odpočítanej dane po zohľadnení daňových odpisov z dôvodu, že z ukradnutého tovaru si daň odpočítal.

1.34  Predaj automobilu do Maďarska

Platiteľ dane kúpil v roku 2018 automobil – hnuteľný investičný majetok, DPH, ktorá bola vo výške 1 000 €, si neodpočítal v zmysle § 49 ods. 3 zákona o DPH, pretože predpokladal jeho použitie na činnosti oslobodené od dane podľa § 39 zákona o DPH. Obdobie na úpravu odpočítanej dane je v danom prípade 5 kalendárnych rokov vrátane roka 2018, v ktorom platiteľ dane automobil nadobudol. V auguste 2020 platiteľ dane predá automobil platiteľovi DPH do Poľska. Pri dodaní uplatní oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, uvedie to v daňovom priznaní a súhrnnom výkaze.

Vzniká platiteľovi dane nárok na odpočítanie dane?

Automobil sa posudzuje, akoby až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane bol používaný na podnikanie s možnosťou odpočítania. V danom prípade ide o oslobodenie od dane s nárokom na odpočítanie dane, v treťom roku obdobia na úpravu odpočítanej dane. V poslednom zdaňovacom období roka 2020 platiteľ dane vykoná úpravu odpočítanej dane nasledovne: DD = [1 000 x (0 – 1) x 3] : 5 = – 600.

Platiteľ dane si v daňovom priznaní podanom za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2020 uplatní dodatočne odpočítateľnú daň vo výške 600 eur.

1.35  Predaj vozidla používaného na podnikanie aj súkromné účely

Podnikateľ – platiteľ DPH kúpi v januári 2019 vozidlo za 48 000 eur (z toho DPH 8 000 eur). Vozidlo bude používať na podnikanie a aj na súkromné účely v pomere 80 : 20. Podľa § 49 ods. 5 ZDPH si odpočíta len pomernú časť vo výške 80 % a uplatní si za zdaňovacie obdobie január 2019 odpočítanie DPH vo výške 6 400 eur. V roku 2020 platiteľ začne používať vozidlo na podnikanie v rozsahu 50 % na podnikanie. Platiteľ dane v roku 2021 predá predmetné motorové vozidlo.

Ako dôjde k úprave odpočítanej DPH?

Prvú úpravu odpočítanej DPH vykonaná v roku 2020 : 6 400 x (0,8 – 0,5) : 5 x 4 = 1 536 (vráti časť odpočítanej DPH).

Druhú úpravu odpočítanej DPH vykoná v roku 2021 : 6 400 x (0,5 – 1) : 5 x 3 = – 1 920 (dodatočný odpočet DPH za posledné zdaňovacie obdobie roka 2021).

1.36  Predaj samostatných charterových leteniek

CK kúpila miesta v lietadle – charterové letenky od leteckej spoločnosti. Obstarané charterové letenky, ktoré sa jej nepodarilo predať v rámci vlastných zájazdov, predáva samostatne buď občanom alebo iným cestovným kanceláriám.

Aký režim dane bude v tomto prípade uplatnený?

Ak CK voči klientom vystupuje vlastným menom, pri predaji samostatných charterových leteniek uplatní bežný režim dane, ak pri ich predaji neposkytuje žiadne ďalšie rady a informácie.

1.37  Dodávateľ uplatňuje osobitnú úpravu a odberateľ uplatňuje bežný režim

Platiteľ C, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, dodal tovar platiteľovi A v cene 3 000 eur, z toho základ dane 2 500 eur, DPH 20 % 500 eur. Platiteľ A neuplatňuje osobitnú úpravu. Tovar bol dodaný 11. 2. 2021. Platiteľ A uskutočnil čiastočnú platbu za tovar bezhotovostným prevodom vo výške 1 800 eur. Platba bola na bankový účet dodávateľa C pripísaná 4. 3. 2021. Platiteľovi A vzniká právo na odpočítanie dane vo výške 300 eur (1 800 x 20/120) momentom vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, t. j. dňa 4. 3. 2021. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH si platiteľ A môže uplatniť právo na odpočítanie dane najskôr v zdaňovacom období marec 2021 a najneskôr v zdaňovacom období december 2021.

Aké náležitosti musí obsahovať faktúra?

Faktúra vyhotovená platiteľom podľa § 68d odseku 2 zákona o DPH [s výnimkou zjednodušenej faktúry podľa § 74 ods. 3 písm. a) až c) zákona o DPH], ktorá je vyhotovená z dôvodu prijatia platby, musí obsahovať aj zreteľnú a čitateľnú slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Táto informácia je dôležitá pre odberateľa, na jej základe vie, že obchoduje s platiteľom uplatňujúcim osobitnú úpravu, čo má vplyv na vznik práva na odpočítanie dane aj u neho, napriek tomu, že neuplatňuje osobitnú úpravu.

Ak platiteľ slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“ na faktúre okrem zjednodušených faktúr neuvedie, daňová povinnosť nevznikne podľa § 68d ods. 4 zákona o DPH, ale podľa § 19 zákona o DPH, t. j. dňom dodania tovaru alebo služby. V záujme ochrany odberateľa dodávateľ nesmie opraviť pôvodnú faktúru doplnením slovnej informácie „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Povinným uvádzaním tejto informácie sa má zabrániť tomu, aby platiteľ, ktorý sa rozhodol pre uplatňovanie osobitnej úpravy, účelovo nepoužíval bežný režim DPH popri osobitnej úprave.

Ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, nastane skutočnosť podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, ktorá má za následok zníženie vzniknutej daňovej povinnosti, platiteľ uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vrátil platbu, a to v rozsahu vrátenej platby.

Ak sa opravou základu dane zvýši základ dane, platiteľ uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom prijal platbu, a to v rozsahu prijatej platby.

1.38  Obstaranie ubytovania

Cestovná agentúra (ďalej len „CA“) so sídlom v SR obstarala na základe objednávky od CK z Poľska ubytovanie pre určitý počet osôb a určitý počet dní v Tatranskej Lomnici.

Ako bude cestovná agentúra postupovať v prípade DPH?

CA pri predaji ubytovacích služieb uplatní postup podľa osobitnej úpravy pre CK. Služba ubytovania nie je obmedzená len na službu samotného ubytovania, zahŕňa aj informácie a rady CA pri výbere ubytovania a rezervácii ubytovania.

1.39  Nadobudnutie tovaru slovenským platiteľom, dodávateľ fakturuje DPH

Slovenská firma, ktorá je platiteľom DPH v SR, nadobudne tovar od firmy, ktorá je registrovaná ako platiteľ DPH v Rakúsku, a tovar je prepravený z Rakúska do SR. Miesto nadobudnutia tovaru je v SR, kde bola preprava tovaru ukončená a povinnosť priznať daň v SR má nadobúdateľ.

Je slovenský platiteľ ako nadobúdateľ tovaru povinný zdaniť tovar?

Ak v SR dôjde k nadobudnutiu tovaru v zmysle § 11 zákona o DPH, pričom dodávateľ – platiteľ z iného členského štátu, uvedie na faktúre DPH platnú v štáte dodávateľa, potom je, napriek uvedenému, slovenský platiteľ ako nadobúdateľ tovaru povinný zdaniť tento tovar, pretože je osobou povinnou platiť DPH v SR podľa § 69 ods. 6 zákona.

Takýto postup je v súlade s vykonávacím nariadením č. 282/2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. Podľa článku 16 nariadenia, ak sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva, členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava skončí, uplatní svoju právomoc zdanenia bez ohľadu na spôsob uplatnenia DPH na transakciu v členskom štáte začatia prepravy. Žiadosť dodávateľa tovaru o opravu DPH, ktorú vyfakturoval a priznal členskému štátu, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, tento členský štát vybaví v súlade so svojimi vnútroštátnymi predpismi (v tomto prípade maďarským zákonom).

Základom dane u slovenského platiteľa je cena tovaru bez zahraničnej DPH. Pre uplatnenie práva na odpočítanie dane musí mať slovenský platiteľ faktúru s náležitosťami na účely DPH. To znamená, že ak sú splnené všetky podmienky pre nadobudnutie tovaru v SR, slovenský platiteľ je povinný nadobudnutý tovar samozdaniť a vo väzbe na účel použitia tohto tovaru na účely podnikania si môže priznanú daň aj odpočítať.

Bezdôvodne fakturovanú zahraničnú DPH, ak ju slovenský platiteľ dodávateľovi uhradil, by mal od neho žiadať vrátiť. Slovenský platiteľ však nemôže podať žiadosť o vrátenie takejto DPH podľa § 55f a § 55g zákona o DPH (refundácia dane), keďže bola uplatnená DPH neoprávnene.

1.40  Vzdelávacia služba poskytnutá českým platiteľom

VÚC, ktoré nie je registrované pre daň, si u českého platiteľa DPH objedná vzdelávaciu službu. Vzdelávanie sa realizuje v SR a je určené uzavretému okruhu účastníkov.

Je český platiteľ ako zahraničná zdaniteľná osoba povinný podať žiadosť o registráciu pre DPH v SR?

Miestom dodania tejto vzdelávacej služby je miesto, kde sa služba fyzicky vykoná, t. j. SR. Pretože služba je dodaná nezdaniteľnej osobe, český platiteľ ako zahraničná zdaniteľná osoba je povinný podať žiadosť o registráciu pre DPH v SR na Daňovom úrade Bratislava, a to ešte pred poskytnutím vzdelávacej aktivity. Následne k fakturovanej cene uplatní slovenskú DPH.

1.41  Dodanie tovaru do ČR

Platiteľ A uplatňujúci osobitnú úpravu dodal tovar platiteľovi DPH v ČR. Preprava je vykonaná na účet predávajúceho prepravnou spoločnosťou, tovar bol do ČR prepravený a odovzdaný kupujúcemu dňa 8. 2. 2021. Platiteľ A vyhotoví faktúru na dodanie tovaru dňa 10. 2. 2021. Platba za dodanie tovaru je na bankový účet platiteľa A pripísaná dňa 2. 3. 2021. Daňová povinnosť (nulová) platiteľovi A vzniká podľa § 19 ods. 8 zákona o DPH dňom vyhotovenia faktúry, t. j. dňa 10. 2. 2021.

Vzniká právo na odpočítanie dane?

Právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb kúpených od iného platiteľa v tuzemsku a použitých v súvislosti s dodaním tovaru do iného členského štátu oslobodeného od dane podľa § 43 zákona o DPH vzniká dňom zaplatenia za tovar alebo službu dodávateľovi.

1.42  Dodanie tovaru českým podnikateľom na území SR

Firma v SR, ktorá nie je platiteľom DPH v SR, kúpi tovar od českého podnikateľa, ktorý nie je v SR registrovaný pre DPH. Tovar dodáva český podnikateľ z miesta v SR, t. j. nie je prepravovaný z ČR.

Kto je osobou povinnou platiť daň?

Miesto dodania tovaru sa nachádza v SR. Český podnikateľ nebude povinný registrovať sa v SR pre DPH, pretože osobou povinnou platiť DPH v SR, kde sa nachádza predmet DPH, bude slovenská firma.

1.43  Montáž linky v SR zahraničným dodávateľom

Platiteľ DPH z Českej republiky, ktorý nemá v SR sídlo ani prevádzkareň a podniká v ČR, dodáva na základe objednávky výrobnú linku pre slovenského platiteľa. V zmysle zmluvy montáž linky v SR a jej dopravu na územie Slovenska vykoná dodávateľ. Kupujúci a ani dodávateľ nie sú v SR registrovaní pre DPH. Miesto dodania výrobnej linky je SR. Výrobná linka bola dopravená dodávateľom na Slovensko dňa 29. 1. 2021, montáž bola ukončená dňa 8. 2. 2021 a v tento deň bola odovzdaná kupujúcemu do užívania. Kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník dňom odovzdania výrobnej linky do užívania.

Kedy má kupujúci povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň?

Za deň dodania tovaru sa považuje deň 8. 2. 2021, kedy vzniká kupujúcemu daňová povinnosť. Dodávateľ vyhotoví faktúru v cene bez DPH. Kupujúci ako zdaniteľná osoba v SR je osobou povinnou platiť daň v SR podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH, má povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň v lehote do 25 dní po skončení mesiaca február 2021. Povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň, i keď nie je registrovaný pre DPH, vyplýva z § 78 ods. 3 zákona o DPH.

Povinnosť zaplatiť daň kupujúcim v SR by vznikla aj v prípade, ak by český dodávateľ bol v SR registrovaný pre DPH podľa § 5 zákona o DPH.

1.44  Opravný doklad

Odberateľ dostane od dodávateľa opravný doklad v marci 2023 (vyhotovený a odoslaný dodávateľom v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie január 2023), nakoľko si dodávateľ opravil základ dane z dôvodu vzniku nevymožiteľnej pohľadávky podľa ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a) v znení účinnom do 31. 12. 2022 (táto možnosť vyplýva z prechodného ustanovenia § 85km ods. 3), keďže pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní a v januári 2023 uplynulo 12 mesiacov od jeho začatia, pričom pohľadávka nebola vôbec uspokojená.

Aké povinnosti vznikajú odberateľovi v tomto prípade?

Odberateľ je povinný vykonať opravu odpočítanej dane v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, v ktorom dostal opravný doklad (t. j. za január 2023 resp. prvý štvrťrok 2023). V takomto prípade vzniká odberateľovi aj záznamová povinnosť podľa § 53b ods. 4 v znení účinnom do 31. 12. 2022, ako aj povinnosť vykázať opravu odpočítanej dane v kontrolnom výkaze podľa ustanovenia § 78a v znení účinnom do 31. 12. 2022.

1.45  Výmena starého vozidla za novšie ojazdené

Obchodník s ojazdenými vozidlami ponúka na predaj ojazdené vozidlá určitého druhu v akcii s podmienkami výhodného predaja – výmeny starého vozidla za novšie ojazdené s tým, že zákazník zaplatí nižšiu cenu. V tomto prípade je potrebné posudzovať dve transakcie. Jedna je nákup ojazdeného vozidla od zákazníka – súkromnej osoby, a druhá je predaj ojazdeného vozidla. Zákazník predá svoje staré ojazdené vozidlo obchodníkovi za cenu 8 000 eur. Zároveň si kúpi od obchodníka iné ojazdené vozidlo za cenu 24 000 eur, ale zaplatí sumu 16 000 eur. Kúpna cena ojazdeného vozidla, ktoré obchodník predáva zákazníkovi, bola 14 000 eur. Obchodník pri predaji ojazdeného vozidla zákazníkovi určí základ dane ako kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou predávaného vozidla, t. j. 10 000 eur, DPH je vo výške 1666,60 eur. Pre určenie základu dane nie je teda podstatné, že prijal peňažnú sumu len vo výške 16 000 eur.

Aká vzniká daňová povinnosť pri finančnom prenájme použitého tovaru?

V prípade, ak ide o predaj použitého tovaru odovzdaného nájomcovi na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, súčasťou predajnej ceny je aj celková suma splátok dohodnutá v nájomnej zmluve.

Poplatok za uzatvorenie nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ktorá priamo súvisí s dodaním tovaru podľa osobitnej úpravy, predstavuje súčasť predajnej ceny, to znamená, že sa zahŕňa do základu dane pri osobitnom spôsobe zdaňovania a nepredstavuje samostatne poskytnutú službu. V prípade poplatku za uzatvorenie predmetnej zmluvy nie je možné postupovať tak, že obchodník samostatne zdaní poplatok podľa bežného režimu, t. j. k poplatku uplatní daň.

Kúpna cena nemôže obsahovať také náklady, ktoré vznikli obchodníkovi z toho dôvodu, aby mohol nakúpený tovar podliehajúci osobitnej úprave znovu zaradiť do predajného cyklu. Ide napr. o náklady na opravu tovaru, nákup náhradných dielov a podobne. Do kúpnej ceny nie je možné zahrnúť ani prevádzkové náklady spojené s obchodovaním s uvedeným tovarom.

Ak sa dodanie použitého tovaru podľa osobitnej úpravy uskutočňuje na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci (finančný prenájom), považuje sa použitý tovar za dodaný najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane dodávaný použitý tovar vzťahuje, a ak je dohodnutá platba za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar za dodaný najneskôr posledným dňom 12. mesiaca.

Pri finančnom prenájme použitého tovaru nevzniká daňová povinnosť jednorazovo v plnej výške z predajnej ceny, ale daňová povinnosť vzniká opakovane podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH. Základ dane sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok predajnej ceny. To znamená, že pri každej jednotlivej splátke sa určí pomer tejto splátky na celkovej sume z dohodnutých platieb, ďalej sa týmto pomerom určí pomerná časť základu dane, ktorá prislúcha k splátke, a z takto určeného základu dane sa vypočíta daň.

Ak obchodník bezodplatne dodá použitý tovar, pri kúpe ktorého nebola daň odpočítateľná, nepovažuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH. Keďže predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je iba dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.

Bezodplatné dodanie použitého tovaru na osobnú spotrebu platiteľa, jeho zamestnancov alebo jeho bezodplatné dodanie na ďalší iný účel ako na podnikanie nie je predmetom dane z pridanej hodnoty v prípade, že pri jeho kúpe nebola daň odpočítateľná.

1.46  Nesprávne fakturované množstvo tovaru

Platiteľ dane mal dodať v zmysle zmluvy inému platiteľovi dane 10 kusov výrobkov v cene 100 eur za kus, DPH 20 eur, v celkovej cene s DPH 1 200 eur. Dodávku v dohodnutom množstve aj realizoval, na faktúre však uviedol, že dodal 12 kusov výrobkov, t. j. celková fakturovaná suma bola 1 440 eur, z toho DPH 240 eur. Uvedenú sumu DPH dodávateľ aj priznal v daňovom priznaní. Odberateľ uvedený rozdiel vo fakturovanej sume reklamoval.

Ide v tomto prípade o opravu základu dane?

Dodávateľ vyhotoví doklad o oprave nesprávne fakturovanej sumy, nie je to však oprava základu dane a dane v zmysle § 25 zákona o DPH. Okrem toho fakturovaná suma (2 kusy výrobkov po 120 eur) nemôže predstavovať opravu základu dane a dane preto, leto tieto 2 kusy neboli vôbec dodané, takže pri nich nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH.

Opravu nesprávne fakturovaného základu dane a dane preto dodávateľ uvedie podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom predmetnú dodávku priznal.

1.47  Zmena účelu investičného majetku v roku jeho obstarania

Platiteľ dane kúpil v januári 2020 automobil – hnuteľný investičný majetok, suma dane bola 1 000 eur, DPH si odpočítal v plnej výške podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, pretože predpokladal, že automobil bude používať výlučne na podnikateľské účely, pri ktorých vzniká daňová povinnosť. V novembri 2020 došlo k zmene účelu použitia automobilu, pretože platiteľ ho začal používať výlučne na činnosť oslobodenú od dane podľa § 30 zákona o DPH. Platiteľ dane bude povinný v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2020 priznať dodatočne neodpočítateľnú daň vo výške 1 000 eur, t. j. vrátiť do štátneho rozpočtu odpočítanú daň v plnej výške.

Dochádza k zmene účelu použitia investičného majetku?

Ak platiteľ dane dodá hnuteľný investičný majetok, ktorý používal len na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až § 41 zákona o DPH, pri kúpe ktorého si nemohol uplatniť odpočítanie dane, pričom kupujúcim je osoba registrovaná pre DPH v inom členskom štáte, teda ide o oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, dochádza k zmene účelu použitia investičného majetku.

Platiteľ dane aj v tomto prípade postupuje podľa § 54 zákona o DPH a v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom došlo k zmene účelu použitia investičného majetku, upraví odpočítanú daň.

1.48  Obstaranie prepravy vykonanej v zahraničí

Dopravca – slovenský platiteľ dane na základe objednávky slovenského zasielateľa – platiteľa dane, vykonal dňa 12. 1. 2020 prepravu tovaru z Poľska do Českej republiky. Miestom dodania prepravnej služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. SR, osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH dopravca. Dopravca vyhotovil faktúru pre zasielateľa dňa 20. 1. 2020 a k cene prepravnej služby uplatnil 20 % DPH. Dopravca na faktúre uviedol deň dodania služby 12. 1. 2020 (§ 19 ods. 2 zákona o DPH).

Kto je povinný platiť daň?

Ide o obstaranie služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ dane, ktorý dodáva službu. Zasielateľ fakturuje obstaranie prepravnej služby faktúrou vyhotovenou dňa 15. 2. 2020. K cene prepravnej služby uplatní 20 % DPH. Dňom dodania služby zasielateľom a rovnako dňom vzniku daňovej povinnosti je deň vyhotovenia faktúry, t. j. 15. 2. 2020.

V prípade, ak výber a platenie dane z dodania tovaru uskutočneného zdaniteľnou osobou neusadenou v EÚ a z dodania tovaru dovážaného z územia tretích štátov s hodnotou nepresahujúcou 150 eur zabezpečuje online platforma, podľa § 19 ods. 11 zákona o DPH daňová povinnosť z dodania tovaru vzniká dňom, kedy platforma prijala platbu od zákazníka.

1.49  Predaj osobného auta používaného na oslobodenú činnosť

Platiteľ DPH – poisťovňa, kúpil v roku 2016 osobný automobil za 48 000 €, z toho DPH 8 000 € nebola predmetom odpočítania, pretože nevznikol nárok na odpočítanie vzhľadom na ustanovenie § 49 ods. 3 zákona o DPH (použitie na činnosť oslobodenú od dane bez nároku na odpočítanie). V marci roku 2020 došlo k predaju uvedeného automobilu. Rok 2020 je posledným – piatym rokom obdobia, v ktorom platiteľ sleduje zmenu účelu použitia majetku.

V akej výške si platiteľ uplatní DPH?

Na základe ustanovenia § 42 zákona o DPH je platiteľ povinný jeho predaj zdaniť a následne môže vykonať úpravu odpočítanej dane pri hnuteľnom investičnom majetku podľa § 54 zákona o DPH. V poslednom zdaňovacom období roku 2020 si teda uplatní dodatočne odpočítateľnú DPH vo výške 1/5 z 8 000 €, t. j. uplatní si DPH vo výške 1 600 €.

Ak by poisťovňa automobil predala až v roku 2021, t. j. po uplynutí sledovaného 5-ročného obdobia, podľa § 42 zákona o DPH by uplatnila oslobodenie od dane.

1.50  Poplatok umožňujúci vstup na veľtrh

Slovenská firma sa zúčastní na veľtrhu v Nemecku, ktorý organizuje nemecká zdaniteľná osoba registrovaná na DPH. Slovenská firma uhradí poplatok umožňujúci vstup na veľtrh. Na veľtrhu sa môže po zaplatení vstupného (alebo poplatku za vstup) zúčastniť verejnosť.

Čo má vplyv na určenie miesta dodania služby?

Miestom dodania služby je miesto, kde sa veľtrh koná, t. j. Nemecko. Nemecká firma poplatok umožňujúci vstup na veľtrh zdaní nemeckou DPH. V tomto prípade na určenie miesta dodania služby nemá vplyv skutočnosť, či jej príjemcom je zdaniteľná alebo nezdaniteľná osoba.

V prípade, ak slovenská firma je platiteľom DPH v SR, môže žiadať o refundáciu nemeckej DPH.

1.51  Oprava automobilu pre zahraničnú osobu

Autoservis – platiteľ DPH v SR vykoná opravu automobilu pre zdaniteľnú osobu z ČR (preukáže sa prideleným IČ DPH), v tomto prípade sa miesto dodania služby určí podľa § 15 ods. 1 ZDPH, t. j. nachádza sa v ČR. Autoservis vyhotoví faktúru bez DPH a dodanie služby uvedie v súhrnnom výkaze.

Kto je v tomto prípade povinný odviesť daň?

Ak autoservis vykoná opravu automobilu českého občanovi – t. j. nezdaniteľnej osobe, miesto dodania sa určí podľa § 16 ods. 9 ZDPH, t. j. nachádza sa v SR, osobou povinnou odviesť daň v SR je slovenský platiteľ – dodávateľ služby, ktorý k fakturovanej cene uplatní DPH.

1.52  Dovážaný tovar prepustený do colného režimu tranzit

Slovenský platiteľ DPH dováža tovar z Kanady, ktorý vstupuje na územie EÚ v Holandsku a tam je prepustený do colného režimu tranzit. Tento colný režim sa skončí v SR s tým, že tovar je prepustený do colného režimu voľný obeh.

Kde vznikne daňová povinnosť?

Miestom dovozu tovaru je SR a nie Holandsko, daňová povinnosť pri dovoze tovaru vznikne v SR.

1.53  Poskytnutie stavebných prác slovenským platiteľom inému slovenskému platiteľovi

Platiteľ A, registrovaný pre DPH podľa § 4 zákona o DPH, poskytol pokrývačské práce (spadajú pod sekciu F klasifikácie CPA) na stavbe budovy, ktorá sa nachádza na území SR, pre platiteľa B, dohodnutá cena bez dane je vo výške 20 000 €. Stavebné práce boli ukončené a odovzdané odberateľovi B dňa 11. 1. 2024.

Vzniká platiteľovi B v zdaňovacom období január 2021 aj právo na odpočítanie dane v rozsahu podľa účelu použitia uvedených prác na účely vlastného podnikania?

Osobou povinnou platiť daň je platiteľ B, príjemca stavebných prác. Dodávateľ A je povinný vyhotoviť do 15 dní odo dňa dodania stavebných prác faktúru v cene bez dane, na ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“. Platiteľ B uplatní k cene dodaných stavebných prác daň (20 000 x 20 %) vo výške 4 000 € a daň uvedie do daňového priznania za zdaňovacie obdobie január 2024.

Platiteľovi B vzniká v zdaňovacom období január 2021 aj právo na odpočítanie dane v rozsahu podľa účelu použitia uvedených prác na účely vlastného podnikania (§ 49 ods. 2 – 5 zákona o DPH).

Podľa ustanovenia § 69 ods. 16 zákona o DPH tuzemský prenos daňovej povinnosti sa pri stavebných prácach uplatní aj v prípade, ak stavebné práce poskytne platiteľ dane inému platiteľovi dane, ktorý vykonáva okrem činností, ktoré sú predmetom dane, aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane. Uvedené platí aj vtedy, keď platiteľ dane prijal stavebné práce v súvislosti s činnosťami, ktoré nie sú predmetom dane.

Ustanovenie § 69 ods. 16 zákona o DPH sa vzťahuje aj na osoby, ktoré neboli zriadené s cieľom podnikateľskej činnosti, ak okrem činností, pre ktoré boli zriadené a ktoré nie sú ekonomickou činnosťou, vykonávajú aj ekonomickú činnosť podľa § 3 zákona o DPH a v súvislosti s touto ekonomickou činnosťou sú zdaniteľnou osobou a zároveň sú registrované za platiteľa dane.

Uvedené ustanovenie sa týka aj osôb, ktoré sú uvedené v § 3 ods. 4 zákona o DPH, t. j. štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy (obce, mestá a vyššie územné celky) a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, ak sú platiteľmi dane, a to aj v prípade, ak stavebné práce neprijali v súvislosti s ekonomickou činnosťou, pre ktorú sú registrované ako platitelia dane.

1.54  Oprava ojazdeného automobilu pred jeho predajom

Obchodník s ojazdenými automobilmi zo SR obstaral automobil od iného obchodníka z iného členského štátu. Za účelom jeho ďalšieho predaja bolo potrebné vykonať jeho opravu, ktorú uskutočnil iný platiteľ v SR za cenu s DPH. Automobil obchodník predal, pričom základom dane je rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou znížený o daň.

Ako to bude s opravou z pohľadu DPH?

Sumu opravy nemôže zahrnúť do kúpnej ceny. Oprava je pre obchodníka prijatou službou s účelom použitia pre jeho podnikanie, spĺňa teda podmienku pre odpočítanie podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Daň zo služby opravy si teda odpočíta.

V prípade, ak obchodník uskutočňuje predaj tovaru podliehajúceho osobitnej úprave takou formou, že za výmenu ponúka tovar zákazníkovi s podmienkou, že zákazník doplatí rozdiel medzi cenou tovaru, ktorý zákazník predal obchodníkovi, a cenou tovaru, ktorý si od obchodníka kúpil, z hľadiska DPH ide o dve transakcie. Jednou je nákup tovaru od zákazníka a druhou je predaj tovaru zákazníkovi.

1.55  Právna služba poskytnutá rakúskym právnikom

Právnik – platiteľ DPH v Rakúsku, poskytol právne služby slovenskému podnikateľovi, neplatiteľovi dane. Služba je dodaná 29. 1. 2024. Faktúru za dodanú službu vyhotovil rakúsky právnik dňa 13. 2. 2024. Ide o službu s miestom dodania v SR, kde má sídlo príjemca služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Slovenský podnikateľ je povinný platiť daň z prijatej služby v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH z dôvodu, že prijal službu s miestom dodania v SR od zahraničnej osoby z iného členského štátu. Slovenskému podnikateľovi vzniká daňová povinnosť dňom dodania služby, t. j. 29. 1. 2024. V daňovom priznaní podanom za mesiac január 2024 príjemca služby, slovenský podnikateľ, uvedie základ dane a daň a v lehote do 25. 2. 2024 je povinný daň aj zaplatiť podľa § 78 ods. 3 zákona o DPH.

Uplatní sa v tomto prípade mechanizmus prenosu daňovej povinnosti pri dodaniach uskutočnených v tuzemsku zahraničnou osobou v prospech tuzemských zdaniteľných osôb?

V súvislosti so spoločnou a nerozdielnou zodpovednosťou prevádzkovateľov skladov, v ktorých sú dodania určitých tovarov oslobodené od dane (§ 48ca ods. 6, § 48d ods. 19 a § 48e ods. 12), sa mechanizmus prenosu daňovej povinnosti pri dodaniach uskutočnených v tuzemsku zahraničnou osobou v prospech tuzemských zdaniteľných osôb podľa § 69 ods. 2 neuplatní na dodanie tovaru uskutočnenom v jednotlivých typoch skladov v tuzemsku, na ktoré nie je možné uplatniť oslobodenie od dane.

V praxi pôjde o dodanie tovaru zahraničnou osobou pre tuzemskú zdaniteľnú osobu, v súvislosti s ktorými dochádza buď k ukončeniu colného režimu colné uskladňovanie alebo k vyňatiu tovaru z osobitného skladu alebo daňového skladu.

1.56  Identifikátor pri platbách kartou

Príjemca platby usadený na Slovensku, ktorý poskytuje elektronické služby, prijíma od zákazníkov platby za tieto služby na svoj bankový účet zriadený u tuzemského poskytovateľa platobných služieb (slovenská banka) využitím online rozhrania (platobnej brány), ktorú prevádzkuje iný tuzemský poskytovateľ platobných služieb. Poskytovatelia platby, ktorí sú usadení v rôznych iných členských štátoch EÚ, uskutočňujú platby tomuto príjemcovi prostredníctvom platobných kariet vydaných poskytovateľmi platobných služieb v členských štátoch ich usadenia. Relevantným identifikátorom pri platbách kartou je pre určenie miesta poskytovateľa platby bankové identifikačné číslo (BIN) a miesta príjemcu platby jeho adresa alebo iný vhodný identifikátor obchodníka.

O aké typy platieb ide v tomto prípade?

V takýchto prípadoch ide o cezhraničné platby, ktoré podliehajú záznamovej a oznamovacej povinnosti tuzemských poskytovateľov platobných služieb, v prípade, že títo poskytli príjemcovi platby platobné služby zodpovedajúce viac ako 25-tim cezhraničným platbám.

1.57  Sprostredkovanie leteckej dopravy mimo SR

CK sprostredkovala nákup letenky na trase Praha – Paríž v mene a na účet občana zo Švajčiarska (z tretieho štátu).

Je služba sprostredkovania predmetom dane v SR?

Podľa § 16 ods. 13 zákona o DPH miestom dodania služby, ktorá spočíva v sprostredkovaní služby osobou, ktorá koná v mene a na účet inej ako zdaniteľnej osoby, je to isté miesto ako miesto dodania alebo nadobudnutia služby, ktorá je predmetom sprostredkovania. Predmetom sprostredkovania je letecká doprava osôb vykonávaná mimo územia SR.

Miestom dodania samotnej služby, ktorou je letecká doprava osôb, nie je na území SR, pretože služba sprostredkovania nie je v SR predmetom dane podľa § 2 zákona o DPH.

1.58  Nákup a predaj investičného zlata

Platiteľ dane investičné zlato nakúpil a následne ho predá v nezmenenej podobe, alebo po zmene jeho formy, rýdzosti alebo hmotnosti inému platiteľovi dane ako investičné zlato. Kupujúci od platiteľa požaduje, aby predaj zdanil, pretože investičné zlato kupuje s cieľom jeho ďalšieho spracovania (na priemyselné účely).

Aký postup sa vzťahuje na platiteľa dane?

Na platiteľa dane pri dodaní nakúpeného investičného zlata sa nevzťahuje postup podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH, ale sa na neho vzťahuje postup podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH, t. j. dodanie investičného zlata je oslobodené od dane. Je irelevantné zisťovanie, s akým cieľom bolo investičné zlato dodané. Dôležitá je tá skutočnosť, že ide o dodanie investičného zlata definovaného v § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

1.59  Daňová povinnosť z čiastkovej úhrady

Platiteľ A uplatňujúci osobitnú úpravu dodá dňa 15. 3. 2021 tovar platiteľovi B v cene 28 800 eur, z toho základ dane 24 000 eur, DPH 20 % 4 800 eur. Platiteľ A uvedie na faktúre informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“.

Ako bude vyzerať fakturácia v tomto prípade?

Platiteľ A je povinný vyhotoviť faktúru do 15 dní odo dňa dodania tovaru, t. j. do 30. 3. 2021. Platiteľ B uhradí časť platby vo výške 12 000 eur bezhotovostným prevodom dňa 29. 4. 2021, platba bude na bankový účet platiteľa A pripísaná dňa 2. 5. 2021. Daňová povinnosť z prijatej platby vznikne dodávateľovi A prijatím platby na bankový účet dňa 2. 5. 2021 vo výške 2 000 eur (12 000 x 20/120). Platiteľ A uvedie daňovú povinnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2021, resp. II. štvrťrok 2021.

1.60  Faktúra vyhotovená podľa zákona platného v štáte dodávateľa

Platiteľ dane uzatvoril zmluvu na dodanie okien spolu s ich montážou pre rakúskeho podnikateľa na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Rakúsku. Miesto dodania tovaru s montážou je v Rakúsku. Platiteľ dane nie je usadený v Rakúsku a rovnako sa v Rakúsku obvykle nezdržiava. Ak osobou povinnou platiť daň je rakúsky podnikateľ, pri vyhotovení faktúry platiteľ dane uplatní zákon o DPH platný v SR.

Ako sa má postupovať pri vyhotovení faktúry?

Podľa zákona o DPH platného v SR postupuje pri vyhotovení faktúry aj zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane a ktorá dodáva službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte alebo treťom štáte (§ 72 ods. 2). Táto povinnosť sa vzťahuje aj na prípad prijatia platby pred dodaním služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.

Ak platiteľ dane alebo zdaniteľná osoba dodávajú službu, pri ktorej je miesto dodania v inom členskom štáte a oslobodenie od dane, príp. zdanenie sa posudzuje podľa právneho predpisu členského štátu, kde je usadený zákazník, musí platiteľ dane, resp. zdaniteľná osoba, vyhotoviť vždy faktúru aj napriek tomu, že by bola služba oslobodená od dane.

Uvedené neplatí v prípade dodania poisťovacích služieb podľa § 37 zákona o DPH a finančných služieb podľa § 39 zákona o DPH s miestom dodania v inom členskom štáte.

1.61  Rekonštrukcia obecného úradu zdanená obcou

Platiteľ dane A vykoná na základe zmluvy o dielo uzatvorenej s obcou rekonštrukciu budovy obecného úradu. Obec je registrovaným platiteľom dane z dôvodu prevádzkovania reštaurácie, má zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok. V zmluve o dielo na dodanie rekonštrukcie budovy obecného úradu bola dohodnutá cena bez dane vo výške 30 000 €. Rekonštrukčné práce boli ukončené a odovzdávací protokol podpísaný dňa 26. 3. 2021.

Aké má v tomto prípade povinnosti obec?

Platiteľ dane A je povinný vyhotoviť do 15 dní odo dňa dodania rekonštrukčných prác faktúru v cene bez dane, na ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“. Obec, platiteľ dane, je povinná k cene dodaných stavebných prác uplatniť daň vo výške 6 000 € (30 000 x 20 %).

Obec uvedie základ dane a daň z prijatých stavebných prác do daňového priznania za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2021, pričom nemá právo na odpočítanie dane z dôvodu, že rekonštrukcia budovy obecného úradu nesúvisí s prevádzkou reštaurácie, pre ktorú je obec registrovaná za platiteľa DPH.

Ak dodávateľ stavebných prác uvedie na faktúre za dodanie stavebných prác pre iného platiteľa dane daň (teda postupuje nesprávne), je povinný túto daň odviesť do štátneho rozpočtu podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH.

1.62  Faktúra vyhotovená podľa zákona platného v štáte príjemcu služby

Platiteľ dane, ktorý je registrovaný pre DPH aj v Maďarsku, poskytuje maďarskému podnikateľovi konzultačné služby. Tieto služby poskytuje zo svojej prevádzkarne, ktorú má zriadenú v Maďarsku. Miesto dodania služby je v Maďarsku.

Pravidlá akého štátu sa použijú pri fakturácii?

Pri fakturácii služby sa uplatnia fakturačné pravidlá platné v Maďarsku, kde je miesto dodania služby. Osobou povinnou platiť daň v Maďarsku je platiteľ dane prostredníctvom svojej prevádzkarne z dôvodu, že sa prevádzkareň zúčastnila na dodaní služby. Z uvedeného dôvodu sa aj faktúra vyhotoví podľa predpisov platných v Maďarsku.

Pravidlá členského štátu, v ktorom je dodávateľ tovarov alebo služieb usadený.

Odchylne od predchádzajúceho pravidla podlieha fakturácia pravidlám uplatňovaným v členskom štáte, v ktorom má dodávateľ zriadené sídlo ekonomickej činnosti alebo prevádzkareň, z ktorej sa poskytuje plnenie, alebo ak takéto miesta neexistujú, v ktorom má trvalý pobyt alebo v ktorom sa obvykle zdržiava (kde je usadený), ak:

▪    dodávateľ nie je usadený v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo služby, alebo prevádzkareň, ktorú má zriadenú v tomto členskom štáte, nezasahuje do dodávky, a osobou povinnou platiť daň je príjemca,

▪    miesto dodania tovaru alebo služieb je mimo EÚ, teda v treťom štáte.

1.63  Obratová podmienka

Platiteľ dane dosiahne obrat 95 000 eur v období od decembra 2023 do novembra 2024.

Bude splnená obratová podmienka?

Obratovú podmienku (nedosiahnutie obratu 100 000 eur) bude spĺňať k 1. decembru 2024, keďže až v tomto mesiaci nastane tá skutočnosť, že za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahol obrat vo výške 100 000 eur.

1.64  Zmena zdaňovacieho obdobia na kalendárny mesiac – podanie dvoch daňových priznaní

Platiteľ dane má zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok. Za obdobie marec 2023 až apríl 2024 dosiahne obrat vo výške 110 000 eur, to znamená, že v mesiaci máj 2024 prestane plniť podmienky pre štvrťročné zdaňovacie obdobie. Platiteľ skončí prebiehajúce zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok v mesiaci máj 2024, od júna 2024 bude mať už zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac.

Ako bude platiteľ dane podávať DP?

To znamená, že platiteľ dane z obdobie apríl až jún podá dve daňové priznania. Prvé daňové priznanie podá v lehote do 25. júna 2024 za prebiehajúce zdaňovacie obdobie II. štvrťrok, označí ho ako štvrťročné. Bude pozostávať len z dvoch kalendárnych mesiacov II. štvrťroka 2024. Druhé daňové priznanie za mesiac jún platiteľ dane podá v lehote do 25. júla 2024 a v priznaní vyznačí zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac – jún 2024.

1.65  Určenie, či ide o platbu vnútroštátnu alebo zahraničnú

Poskytovatelia platieb realizujú úhrady za elektronicky poskytované služby a za tovary predávané na diaľku príjemcom platieb prostredníctvom inštitúcie elektronických peňazí alebo e-trhoviska.

Sú tieto transakcie považované za vnútroštátne alebo tuzemské platby?

Inštitúcie elektronických peňazí, ako aj e-trhoviská, disponujú z dôvodu uzatvorenia zmluvných vzťahov množstvom identifikátorov a údajov, ktorými môžu zistiť miesto usadenia poskytovateľa platby, ako aj miesto príjemcu platby (IBAN, BIN, adresa zadaná pri registrácii klienta a iné). Tuzemský poskytovateľ platobných služieb by mal tieto informácie použiť na určenie miesta príslušných klientov. Pomocou vybraného identifikátora bude následne tuzemský poskytovateľ platobných služieb určovať, či sú jednotlivé transakcie považované za cezhraničnú platbu alebo pôjde o vnútroštátne platby, ktoré nepodliehajú záznamovej povinnosti.

1.66  Preprava tovaru pre slovenského platiteľa z Nemecka do ČR

Slovenská firma (platiteľ DPH v SR) má prevádzkareň v Českej republike, kde je tiež platiteľom DPH. Tovar nadobúda od nemeckej firmy registrovanej v Nemecku pre DPH, pričom ho objedná pod uvedením slovenského IČ DPH, ale bude prepravený do jej prevádzkarne v ČR. Slovenská firma by mala priznať daň v SR. Ak však preukáže, že vo väzbe na základné vymedzenie miesta nadobudnutia priznala daň v ČR, kam bol tovar skutočne prepravený, môže v SR znížiť základ dane a príslušnú daň.

Kde je miesto nadobudnutia tovaru?

Miesto nadobudnutia tovaru pri trojstrannom obchode, ak sú splnené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH, je miesto, kde sa skončí preprava tovaru, t. j. členský štát druhého odberateľa.

1.67  Zrušenie živnostenského oprávnenia

Podnikateľ, fyzická osoba, platiteľ dane zrušil živnostenské oprávnenie. Dňa 16. 1. 2024 požiadal miestne príslušný daňový úrad o zrušenie registrácie pre daň v zmysle § 81 ods. 2 zákona o DPH z dôvodu, že prestal v SR vykonávať činnosť na základe živnosti.

Podnikateľ dosiahol príjem zo živnosti za posledných 12 predchádzajúcich kalendárnych mesiacov 20 000 eur a z prenájmu bytu a dvoch chát, ktoré nemal zaradené do podnikania, dosiahol príjem 30 000 eur. Výška jeho obratu za predchádzajúcich 12 kalendárnych mesiacov bola vyššia ako 49 790 eur, t. j. nie je splnená obratová podmienka pre zrušenie registrácie.

Môže byť v tomto prípade zrušená registrácia?

Zahraničná osoba registrovaná pre daň podľa § 5 zákona o DPH ako platiteľ dane môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane bez ohľadu na dĺžku obdobia, v ktorom bola platiteľom dane, a výšku dosiahnutého obratu.

1.68  Platiteľ podáva kontrolný výkaz

Platiteľ dane dodal tovar do Poľska s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH a zároveň v daňovom priznaní uplatňuje odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH uplatnenej voči nemu iným platiteľom dane v SR za tovary alebo služby, ktoré sú mu dodané.

Je povinnosťou platiteľa podať kontrolný výkaz?

Platiteľ je povinný podať kontrolný výkaz.

1.69  Zrušenie registrácie z úradnej moci – platiteľ nekomunikuje so správcom dane

Právnická osoba, platiteľ dane, so správcom dane nekomunikuje, na výzvy správcu dane nereaguje, daňové priznanie podáva nepravidelne, resp. ich nepodá vôbec a z podaných daňových priznaní vyplýva, že vykazuje obrat pre zákonnú registráciu pre DPH. Správca dane zistil, že konateľ spoločnosti sa na adrese, ktorá je totožná s adresou sídla spoločnosti, nezdržiava, sídlo spoločnosti neexistuje a správca dane žiadne spojenie s firmou nezistil.

Ako môže správca dane v uvedenom prípade postupovať?

Ak správca dane po využití zákonných možností nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti daňovým subjektom, ktorú platiteľ „formálne“ deklaruje podanými daňovými priznaniami, daňový úrad pristúpi k zrušeniu registrácie pre DPH z úradnej moci.

1.70  Dodanenie materiálu v poslednom zdaňovacom období

Platiteľovi DPH na základe jeho žiadosti správca dane určil posledné zdaňovacie obdobie jún 2021. Platiteľ má na sklade materiál určený na spracovanie vo výrobnom procese, ktorý kúpil v januári 2021, jeho obstarávacia cena (vrátane nákladov na prepravu) bola vo výške 6 000 eur, z toho DPH 1 000 eur.

Má platiteľ povinnosť odviesť DPH?

V poslednom zdaňovacom období – jún 2021 platiteľ odvedie DPH z uvedeného materiálu vo výške 1 000 eur.

1.71  Dodanenie počítača

Platiteľ dane kúpil v r. 2019 počítač s DPH. Pri nákupe si odpočítal daň koeficientom vypočítaným za rok 2019 vo výške 0,80 (ročný koeficient).

Ako vypočíta platiteľ daň?

Pri zrušení registrácie pre daň v roku 2021 vypočíta daň zo zostatkovej ceny majetku zistenej podľa § 25 zákona o DzP ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia, pričom pri výpočte dane zohľadní aj skutočnosť, že pri odpočítaní dane v r. 2019 bola daň odpočítaná koeficientom 0,80 (ročný koeficient).

1.72  Dodanie tovaru s montážou v Rakúsku

Slovenský platiteľ dostal objednávku na dodanie tovaru s montážou od iného slovenského platiteľa DPH, tovar má byť dodaný a zmontovaný v jeho prevádzke v Rakúsku.

Slovenský platiteľ uskutoční zdaniteľný obchod, ktorého miesto dodania sa určí podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH. Miesto dodania sa nachádza tam, kde je tovar zmontovaný, t. j. v Rakúsku.

V ktorej krajine musí byť odvedená daň?

Slovenský platiteľ – dodávateľ, uskutoční zdaniteľný obchod, ktorý nie je predmetom DPH podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH v SR, ale je predmetom DPH v Rakúsku. Na zdanenie tohto dodania sa vzťahuje rakúsky zákon o DPH, daň má byť odvedená v Rakúsku. Predmetný zdaniteľný obchod slovenský dodávateľ neuvádza vo svojom daňovom priznaní v SR.

1.73  Platiteľ nepodáva kontrolný výkaz

Platiteľ dane v zdaňovacom období dodal tovar v rámci trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH, kde bol v postavení prvého odberateľa a uplatňuje len odpočítanie dane pri dovoze tovaru podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH.

Je povinnosťou platiteľa podať kontrolný výkaz?

Kontrolný výkaz nie je povinný podať.

1.74  Zaplatenie zálohy a následné zrušenie registrácie

Platiteľ DPH za zdaňovacie obdobie január 2024 zaplatil zálohu za službu opravy hnuteľného majetku inému platiteľovi v SR, ktorý mal službu dodať. Na základe vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa služby podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH bola dodávateľom služby vyhotovená faktúra v rozsahu prijatej platby s DPH, na základe ktorej si platiteľ – odberateľ služby, odpočítal DPH vo výške 800 eur v zdaňovacom období január 2024.

Môže byť v tomto prípade vrátená DPH?

Platiteľ požiadal o zrušenie registrácie na DPH, posledné zdaňovacie obdobie bolo určené apríl 2024. Vzhľadom na skutočnosť, že služba nebola do apríla 2024 poskytnutá, platiteľ je povinný vrátiť DPH vo výške 800 eur, ktorú si odpočítal v januári 2024.

1.75  Výmaz z obchodného registra

Daňový úrad zistí, že zdaniteľná osoba registrovaná pre daň ako nadobúdateľ (§ 7) bola vymazaná z obchodného registra (zanikla) a žiadosť o zrušenie registrácie nebola podaná.

Ako bude postupovať v uvedenom prípade daňový úrad?

Daňový úrad zruší registráciu pre daň podľa § 7 zákona o DPH z úradnej moci ku dňu výmazu spoločnosti, pretože nie sú dôvody na jej registráciu. V tomto prípade daňový úrad rozhodnutie o zrušení registrácie pre daň nevydá. Daňový úrad o tejto skutočnosti vyhotoví úradný záznam, ktorý založí do spisu daňového subjektu.

1.76  Prenájom miest na parkovanie

Platiteľ dane, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti, má uzatvorenú zmluvu o nájme budovy s nájomcom – neplatiteľom dane. Vlastník budovy neskôr zriadil na pozemku pred budovou, parkovacie miesta pre nájomcu. V zmluve o nájme je uvedené, že nájomné (vrátane nájomného za parkovacie miesta) sa bude fakturovať oslobodené od dane v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 zákon o DPH.

Ide v uvedenom prípade o oslobodenie od dane?

Nájom parkovacích miest je teda tiež oslobodený od dane, pretože zriadenie parkovacích miest nie je hlavnou transakciou, hlavnou transakciou je nájom budovy. Tieto dva nájmy tvoria jednu ekonomickú transakciu.

1.77  Sprostredkovanie predaja letenky

CK predáva letenky na medzinárodnú leteckú dopravu osôb z Bratislavy do Prahy a späť v mene a na účet slovenského platiteľa.

Ako sa určí miesto dodania služby?

Miesto dodania služby sprostredkovania predaja letenky sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, nachádza sa v SR. Provízia za sprostredkovanie predaja letenky požadovaná od slovenského platiteľa je u CK v zmysle § 46 ods. 3 v nadväznosti na ods. 2 oslobodená od dane.

1.78  Ručenie za daň pri personálnom prepojení

Daňový úrad pri daňovej kontrole platiteľa – právnickej osoby A, zistil, že si odpočítal DPH z faktúry od dodávateľa – platiteľa DPH, právnickej osoby B. Konateľ spoločnosti A je zároveň konateľom spoločnosti B. Spoločnosť B vykazuje nedoplatky DPH z nezaplatených daňových povinností.

Aké sankcie môže daňový úrad uložiť?

Daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi vydá rozhodnutie, v ktorom uloží platiteľovi A uhradiť daň za jeho dodávateľa, platiteľa B.

1.79  Zmena zdaňovacieho obdobia na kalendárny mesiac

Platiteľ dane má od apríla 2023 zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, pretože splní podmienky ustanovené v § 77 ods. 2 zákona o DPH. Vo februári 2024 sa rozhodne, napriek tomu, že spĺňa podmienky pre štvrťročné zdaňovacie obdobie, že prejde späť na zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac.

Je uvedený postup zo strany platiteľa dane možný?

Zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac môže mať až 1. apríla 2024, pretože musí dokončiť prebiehajúce zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2024.

Otázky 1.1 – 1.79 vypracovala Ing. Naďa Vašková