V tomto ustanovení nový právny predpis vymedzuje predmet jeho úpravy. Nový zákon o dôveryhodných službách v nadväznosti na priamo záväzné a aplikovateľné nariadenie eIDAS podľa dôvodovej správy upravuje oblasti, ktoré nariadenie eIDAS ponechalo na vnútroštátnu úpravu. Ide najmä o niektoré postupy poskytovateľov dôveryhodných služieb, dôveryhodné služby a ich národné rozšírenia, postavenie úradu a zodpovednosť za porušenie tohto zákona a nariadenia eIDAS. Za porušenie zákon stanovuje sankcie.

Pod dôveryhodnou službou rozumieme elektronickú službu, ktorá sa spravidla poskytuje za odplatu a spočíva:

–   vo vyhotovovaní, overovaní a validácii elektronických podpisov, elektronických pečatí alebo elektronických časových pečiatok, elektronických doručovacích služieb pre registrované zásielky a certifikátov, ktoré s týmito službami súvisia,

–   vo vyhotovovaní, overovaní a validácii certifikátov pre autentifikáciu webových sídiel,

–   v uchovávaní elektronických podpisov, pečatí alebo certifikátov, ktoré s týmito službami súvisia.

Poskytovateľom dôveryhodných služieb je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca jednu alebo viacero dôveryhodných služieb buď ako kvalifikovaný alebo nekvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb.

Nariadením eIDAS je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014).

Ako sme už uviedli, nový zákon o dôveryhodných službách upravuje pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu. NBÚ je ústredným orgánom štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností, šifrovú službu a elektronický podpis. Kontrolu činnosti úradu vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na tento účel zriaďuje z poslancov Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti NBÚ. Národný bezpečnostný úrad sa vo svojej činnosti riadi Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Činnosť Národného bezpečnostného úradu upravuje zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V rámci ochrany utajovaných skutočností Národný bezpečnostný úrad plní úlohy v piatich oblastiach bezpečnosti: personálna bezpečnosť, priemyselná bezpečnosť, administratívna bezpečnosť, fyzická a objektová bezpečnosť a informačná bezpečnosť.

Ako národná bezpečnostná autorita plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Európskej únii (EÚ), zabezpečuje ochranu zahraničných utajovaných skutočností postúpených Slovenskej republike v súlade s medzinárodnými zmluvami a zároveň spolupracuje s národnými bezpečnostnými úradmi iných štátov a bezpečnostnými úradmi medzinárodných organizácií.

Na čele Národného bezpečnostného úradu stojí riaditeľ, ktorého do funkcie volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie sedem rokov. Úlohy Národného bezpečnostného úradu plnia príslušníci v služobnom pomere podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a zamestnanci v zamestnaneckom pomere podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka Národného bezpečnostného úradu skladá služobnú prísahu.

Utajované skutočnosti je potrebné chrániť pred nepovolanou osobou a pred cudzou mocou v súlade s platnou právnou úpravou. Právnym základom ochrany utajovaných skutočností v Slovenskej republike je zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedená platná právna úprava definuje konkrétne podmienky na ochranu utajovaných skutočností, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri tejto ochrane, pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu a pôsobnosť ďalších štátnych orgánov a obcí vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam, vrátane uplatňovania administratívnej zodpovednosti za porušenie povinností vo vzťahu k fyzickým ako aj k právnickým osobám.

Samotnou podstatou ochrany utajovaných skutočností je prijatie preventívnych opatrení, ktoré majú vytvoriť, resp. vytvárajú podmienky pre personálnu bezpečnosť, priemyselnú bezpečnosť, administratívnu bezpečnosť, fyzickú a objektovú bezpečnosť a informačnú bezpečnosť prostredníctvom bezpečnosti technických a systémových prostriedkov a šifrovej ochrany informácií, ktoré platná právna úprava definuje v jednotlivých oblastiach bezpečnosti.

V oblasti ochrany zahraničných utajovaných skutočností Národný bezpečnostný úrad slúži ako ústredný bod prijímania zahraničných informácií a distribúcie národných informácií do zahraničia. Zahraničná spolupráca prebieha na multilaterálnej a bilaterálnej úrovni. Na multilaterálnej úrovni Národný bezpečnostný úrad spolupracuje predovšetkým s bezpečnostnými orgánmi Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Európskej únie (EÚ). Na bilaterálnej úrovni Národný bezpečnostný úrad spolupracuje s krajinami, s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú dohodu o vzájomnej výmene a ochrane utajovaných skutočností.

§ 2

Používanie kvalifikovaného
elektronického podpisu a kvalifikovanej elektronickej pečate v styku
s orgánmi verejnej moci

(1) Ak sa v styku s orgánmi verejnej moci používa kvalifikovaný elektronický podpis,¹⁾ kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis¹⁾ vydaný kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb,¹⁾ ktorému úrad udelil kvalifikovaný štatút,¹⁾ môže ako osobitný atribút¹⁾ obsahovať rodné číslo podpisovateľa;¹⁾ ak mu rodné číslo nebolo pridelené, môže obsahovať číslo pasu alebo číslo identifikačnej karty.

(2) Ak sa v styku s orgánmi verejnej moci používa kvalifikovaná elektronická pečať,²⁾ kvalifikovaný certifikát pre elektronickú pečať²⁾ vydaný kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb, ktorému úrad udelil kvalifikovaný štatút, môže ako osobitný atribút²⁾ obsahovať identifikačné číslo pôvodcu pečate.²⁾

Komentár k § 2

Používanie kvalifikovaného elektronického podpisu a kvalifikovanej elektronickej pečate v styku s orgánmi verejnej moci je upravené v novom zákone v tomto ustanovení.

Uvedené znenie podľa dôvodovej správy reflektuje skutočnosť, že kvalifikované certifikáty pre elektronický podpis (teda patriace fyzickej osobe) podľa nariadenia eIDAS obsahujú ako povinné položky len meno a priezvisko alebo pseudonym, čím v rámci elektronického výkonu služieb štátnej správy opätovne vzniká problém s identitou podpisovateľa. Využívajúc znenie nariadenia eIDAS, ktoré povoľuje v kvalifikovanom certifikáte uvádzať pre vnútroštátne potreby osobitné položky (z pohľadu cezhraničného styku nepovinné) sa upravuje obsah certifikátu tak, aby bola identita podpisovateľa jednoznačná. Pre vnútroštátne potreby, ako identifikačný údaj občana, ktorý by umožnil jednoznačne identifikovať totožnosť podpisovateľa v styku s orgánmi verejnej moci, sa určil tento identifikátor ako rodné číslo, číslo pasu alebo číslo identifikačnej karty (pre cudzincov). Takáto obsahová náležitosť zachová kontinuitu v poskytovaní služieb elektronického podpisu.

Zákon vymedzuje prípad, ak sa v styku s orgánmi verejnej moci používa kvalifikovaný elektronický podpis, kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis vydaný kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb, ktorému úrad udelil kvalifikovaný štatút, môže ako osobitný atribút obsahovať teda už spomenuté rodné číslo podpisovateľa. V situácii, že mu rodné číslo nebolo pridelené, môže obsahovať číslo pasu alebo číslo identifikačnej karty.

Kvalifikovaným elektronickým podpisom  je zdokonalený elektronický podpis, ktorý je vyhotovený s použitím kvalifikovaného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu a je založený na kvalifikovanom certifikáte pre elektronické podpisy.

Kvalifikovaným certifikátom pre elektronický podpis je zasa certifikát pre elektronický podpis, ktorý vydáva kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb a ktorý spĺňa požiadavky stanovené v prílohe I k nariadeniu eIDAS. Ide o požiadavky na kvalifikované certifikáty pre elektronické podpisy.

Kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb je poskytovateľ dôveryhodných služieb, ktorý poskytuje jednu alebo viacero kvalifikovaných dôveryhodných služieb a ktorému orgán dohľadu udelil kvalifikovaný štatút.

Orgán dohľadu overí, či poskytovateľ dôveryhodných služieb a dôveryhodné služby, ktoré poskytuje, spĺňajú požiadavky, ktoré sú stanovené v nariadení o dôveryhodných službách, a to najmä požiadavky na kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb a kvalifikované dôveryhodné služby, ktoré poskytujú. Ak orgán dohľadu usúdi, že poskytovateľ dôveryhodných služieb a dôveryhodné služby, ktoré poskytuje, spĺňajú tieto požiadavky, udelí tomuto poskytovateľovi dôveryhodných služieb a dôveryhodným službám, ktoré poskytuje, kvalifikovaný štatút a informuje orgán na účely aktualizácie dôveryhodných zoznamov, a to najneskôr do troch mesiacov po oznámení v súlade s týmto znením. Ide o zoznamy, ktoré tvorí každý členský štát, ktorý zároveň vedie a uverejňuje dôveryhodné zoznamy vrátane informácií týkajúcich sa kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb, pre ktorých je príslušný, spolu s informáciami týkajúcimi sa kvalifikovaných dôveryhodných služieb, ktoré poskytujú. Orgánom je v tomto prípade orgán, ktorý je zodpovedný za vytvorenie, vedenie a uverejňovanie národných dôveryhodných zoznamov.

Ak sa overovanie neukončí do troch mesiacov od oznámenia, orgán dohľadu o tom informuje poskytovateľa dôveryhodných služieb a oznámi mu dôvody omeškania a lehotu, v ktorej sa overovanie má ukončiť.

Kvalifikované certifikáty pre elektronické podpisy môžu obsahovať nepovinné dodatočné osobitné atribúty. Uvedené atribúty nesmú mať vplyv na interoperabilitu a uznávanie kvalifikovaných elektronických podpisov.

Nakoniec nemôžeme zabudnúť na vymedzenie pojmu odpisovateľ, ktorým je fyzická osoba, ktorá vyhotovuje elektronický podpis.

Zhodná je tiež úprava v prípade kvalifikovaného certifikátu pre elektronickú pečať, ktorý sa vydáva právnickým osobám, tak ako pri kvalifikovanom elektronickom podpise. To znamená, že ak sa v styku s orgánmi verejnej moci používa kvalifikovaná elektronická pečať, kvalifikovaný certifikát pre elektronickú pečať vydaný kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb, ktorému úrad udelil kvalifikovaný štatút, môže ako osobitný atribút obsahovať identifikačné číslo pôvodcu pečate.

Kvalifikovanou elektronickou pečaťou je zdokonalená elektronická pečať vyhotovená pomocou kvalifikovaného zariadenia na vyhotovenie elektronickej pečate a založená na kvalifikovanom certifikáte pre elektronickú pečať.

Kvalifikovaným certifikátom pre elektronickú pečať je certifikát pre elektronickú pečať, ktorý vydáva kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb a ktorý spĺňa požiadavky stanovené v prílohe III k nariadeniu eIDAS. Ide o požiadavky na kvalifikované certifikáty pre elektronické pečate.

Kvalifikované certifikáty pre elektronické pečate môžu obsahovať nepovinné dodatočné osobitné atribúty. Týmito atribútmi sa neovplyvní interoperabilita a uznávanie kvalifikovaných elektronických pečatí.

Pôvodcom pečate je právnická osoba, ktorá vyhotovuje elektronickú pečať.

Kvalifikovaný poskytovateľ
dôveryhodných služieb

§ 3

(1) Poskytovateľ dôveryhodných služieb bez kvalifikovaného štatútu predkladá úradu oznámenie o zámere poskytovať kvalifikované dôveryhodné služby²⁾ elektronickým formulárom alebo v listinnej podobe na tlačive, ktorého vzor zverejní úrad na ústrednom portáli verejnej správy a na svojom webovom sídle. K oznámeniu o zámere poskytovať kvalifikované dôveryhodné služby sa prikladajú certifikáty príslušnej kvalifikovanej dôveryhodnej služby,²⁾ ktoré sa po udelení kvalifikovaného štatútu zaraďujú do dôveryhodného zoznamu.¹⁾

(2) Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb poskytuje ako kvalifikované len tie dôveryhodné služby, na ktoré mu je udelený kvalifikovaný štatút.

(3) Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb, na ktorého dôveryhodnú službu úrad udelil kvalifikovaný štatút, uvádza vo vydanom kvalifikovanom certifikáte minimálne identifikátory certifikačných politík pre kvalifikované dôveryhodné služby vydávania kvalifikovaného certifikátu,¹⁾ ktoré úrad zverejní na svojom webovom sídle; certifikačné politiky obsahujú aj technické podmienky a postupy podpisovateľa a pôvodcu pečate.

Komentár k § 3

Akreditovaní poskytovatelia certifikačných služieb sú podľa zákona č. 215/2002 Z. z. s ohľadom na článok 51 ods. 3 nariadenia eIDAS považovaní za kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodnej služby vydávajúcej kvalifikované certifikáty, a to najdlhšie do 30. júna 2017. Poskytovatelia inej dôveryhodnej služby musia pre získanie kvalifikovaného štatútu postupovať podľa článku 21 nariadenia eIDAS.

Od 1. júla 2016 je poskytovanie kvalifikovanej dôveryhodnej služby možné až po overení úradom, či služba spĺňa požiadavky kladené na ňu nariadením eIDAS a po následnom udelení kvalifikovaného štatútu pre danú službu. Na posúdenie má úrad lehotu 3 mesiace. Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb môže začať poskytovať kvalifikovanú dôveryhodnú službu až po tom, čo bol tento kvalifikovaný štatút pre danú službu uvedený v dôveryhodnom zozname podľa článku 22 ods. 1 nariadenia eIDAS.

Poskytovateľ dôveryhodných služieb musí pred začatím poskytovania kvalifikovaných dôveryhodných služieb predložiť orgánu dohľadu oznámenie o svojom úmysle začať poskytovať kvalifikované dôveryhodné služby. Spolu s týmto oznámením musí tiež predložiť správu o posúdení zhody, ktorá je vydaná orgánom posudzovania zhody. Orgánom posudzovania zhody je subjekt vymedzený v článku 2 ods. 13 nariadenia (ES) č. 765/2008, ktorý je v súlade s uvedeným nariadením akreditovaný ako spôsobilý vykonávať posudzovanie zhody kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb a ním poskytovaných kvalifikovaných dôveryhodných služieb. Akreditačná schéma pre akreditáciu týchto subjektov sa pripravuje na európskej úrovni, avšak zatiaľ nie je jasné, kedy bude dokončená. Orgány posudzovania zhody by mali byť akreditované národnými akreditačnými autoritami. Ďalej je nutné počítať s časom potrebným pre samotné uskutočnenie akreditácie orgánov posudzovania zhody. Pri tomto procese sa musí overiť, či je orgán posudzovania zhody spôsobilý vykonávať posudzovanie zhody u kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb. V neposlednom rade treba brať tiež do úvahy čas potrebný na vykonanie samotného auditu a čas potrebný pre orgán dohľadu na overenie, či poskytovateľ dôveryhodných služieb a ním poskytovaná služba spĺňajú požiadavky nariadenia eIDAS na kvalifikovaného poskytovateľa a na kvalifikovanú dôveryhodnú službu.

Poskytovateľ dôveryhodných služieb bez kvalifikovaného štatútu predkladá úradu oznámenie o zámere poskytovať kvalifikované dôveryhodné služby elektronickým formulárom alebo v listinnej podobe na tlačive, ktorého vzor zverejní úrad na ústrednom portáli verejnej správy a na svojom webovom sídle. K oznámeniu o zámere poskytovať kvalifikované dôveryhodné služby sa prikladajú certifikáty príslušnej kvalifikovanej dôveryhodnej služby, ktoré sa po udelení kvalifikovaného štatútu zaraďujú do dôveryhodného zoznamu.

Ak poskytovatelia dôveryhodných služieb bez kvalifikovaného štatútu zamýšľajú začať poskytovať kvalifikované dôveryhodné služby, predložia orgánu dohľadu oznámenie o svojom zámere spolu so správou o posúdení zhody, ktorú vydal orgán posudzovania zhody. Kvalifikovanou dôveryhodnou službou je dôveryhodná služba, ktorá spĺňa uplatniteľné požiadavky stanovené v tomto nariadení eIDAS.

Dôveryhodné zoznamy

Každý členský štát vytvorí, vedie a uverejňuje dôveryhodné zoznamy vrátane informácií týkajúcich sa kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb, pre ktorých je príslušný, spolu s informáciami týkajúcimi sa kvalifikovaných dôveryhodných služieb, ktoré poskytujú. Členské štáty zabezpečeným spôsobom vytvoria, vedú a uverejňujú elektronicky podpísané alebo zapečatené dôveryhodné zoznamy uvedené vo forme vhodnej na automatizované spracovanie. Členské štáty poskytnú Komisii bez zbytočného odkladu informácie o orgáne zodpovednom za vytvorenie, vedenie a uverejňovanie národných dôveryhodných zoznamov, ako aj údaje o tom, kde sa tieto zoznamy uverejňujú, informácie o certifikátoch použitých na podpísanie alebo zapečatenie dôveryhodných zoznamov a oznámia jej všetky ich zmeny. Komisia prostredníctvom zabezpečeného kanálu sprístupňuje verejnosti informácie uvedené v odseku 3 v elektronicky podpísanej alebo zapečatenej forme vhodnej na automatizované spracovanie.

Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb poskytuje ako kvalifikované len tie dôveryhodné služby, na ktoré mu je udelený kvalifikovaný štatút.

Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb, na ktorého dôveryhodnú službu úrad udelil kvalifikovaný štatút, uvádza vo vydanom kvalifikovanom certifikáte minimálne identifikátory certifikačných politík pre kvalifikované dôveryhodné služby vydávania kvalifikovaného certifikátu, ktoré úrad zverejní na svojom webovom sídle. Certifikačné politiky obsahujú aj technické podmienky a postupy podpisovateľa a pôvodcu pečate.

Znenie ustanovenia upravuje požiadavky na poskytovateľov dôveryhodných služieb, ktoré nie sú obsiahnuté v nariadení eIDAS, ale vyplývajú z vnútroštátnej legislatívy. Oznámenie o zámere poskytovať kvalifikované dôveryhodné služby sa podáva elektronickým formulárom, ktorého vzor zverejní úrad na svojom webovom sídle.

Žiadateľ spolu s oznámením o zámere poskytovať kvalifikované dôveryhodné služby zasiela úradu aj správu o posúdení zhody, ktorej súčasťou je kontrolný zoznam vychádzajúci zo šablóny podľa prílohy B z ETSI EN 319 411-2 V2.1.0 (ETSI EN 319 411-2 V2.1.0 Electronic Signatures and Infrastructures (ESI); Policy and security requirements for Trust Service Providers issuing certificates; Part 2: Requirements for trust service providers issuing EU qualified certificates). Zároveň, ak je poskytovaná služba založená na certifikáte, poskytovateľ zašle úradu aj certifikát, ktorý bude táto služba používať, ak nepožiada úrad o jeho vydanie. Môže byť zaslaných aj viacero certifikátov, napríklad aj „self signed“ certifikát.

Na základe nariadenie eIDAS umožňuje členským štátom zriadiť, udržiavať a aktualizovať dôveryhodnú infraštruktúru s využitím existujúcich národných riešení. Úradom akreditované služby vyhotovovania kvalifikovaných certifikátov vkladajú do vydaných kvalifikovaných certifikátov identifikátory certifikačných politík, ktoré úrad zverejnení na svojom webovom sídle, a ktoré zabezpečia jednoznačnú identifikáciu certifikátu vydaného v súlade s vnútroštátnou legislatívou.

Certifikačné politiky obsahujú aj technické zadefinovanie práv a povinnosti podpisovateľa a pôvodcu pečate.

§ 4

(1) Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb môže autorizovať inú vlastnú kvalifikovanú dôveryhodnú službu alebo kvalifikovanú dôveryhodnú službu iného kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb na poskytovanie informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaných certifikátov,¹⁾ ktoré vydal. Informácia o autorizácii podľa prvej vety sa uvedie v dôveryhodnom zozname vedenom úradom. Autorizácia platí, pokým ju autorizujúci kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodnej služby nezruší alebo pokým dôveryhodná služba nestratí kvalifikovaný štatút.

(2) Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb môže pre prípad ukončenia poskytovania svojej kvalifikovanej dôveryhodnej služby uzavrieť zmluvu s iným kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb o poskytovaní informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia vydaných kvalifikovaných certifikátov¹⁸⁾ a prevzatí súvisiacej prevádzkovej dokumentácie. Ak kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb neuzavrel dohodu podľa prvej vety a nemá právneho nástupcu, poskytovanie informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia vydaných kvalifikovaných certifikátov a prevzatie súvisiacej prevádzkovej dokumentácie zabezpečí úrad. V prípadoch podľa druhej vety dôjde k zrušeniu platných prevzatých kvalifikovaných certifikátov kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodnej služby, alebo ak to technicky nie je možné, tak úradom v prevzatej databáze certifikátov. Informácia o postupe podľa tohto odseku sa uvedie v dôveryhodnom zozname vedenom úradom.

Komentár k § 4

Zákonodarca v tomto ustanovení upravil možnosť kvalifikovanej dôveryhodnej služby autorizovať inú kvalifikovanú dôveryhodnú službu na poskytovanie informácií o stave a platnosti vydaného kvalifikovaného certifikátu, keďže táto možnosť sa nenachádza vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/1505, ktorým sa ustanovujú technické špecifikácie a formáty týkajúce sa dôveryhodných zoznamov podľa článku 22 ods. 5 nariadenia eIDAS a v štandarde ETSI TS 119 612, pričom zodpovednosť za poskytovanie údajov o stave vydaných kvalifikovaných certifikátov je stále na kvalifikovanej dôveryhodnej službe, ktorá kvalifikovaný certifikát vydala.

Nariadenie eIDAS požaduje poskytovanie údajov o stave aj po uplynutí platnosti kvalifikovaného certifikátu, a to aj keď uplynie platnosť certifikátu vydavateľa. V takomto prípade je možnosť uvedenia autorizácie len prostredníctvom národného rozšírenia dôveryhodného zoznamu, ktoré definuje úrad v príslušnom štandarde.

Ako sme už uviedli, kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb má podľa tohto ustanovenia možnosť autorizovať inú vlastnú kvalifikovanú dôveryhodnú službu, tiež kvalifikovanú dôveryhodnú službu iného kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb na poskytovanie informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaných certifikátov, ktoré vydal.

Kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb, ktorí vydávajú kvalifikované certifikáty, každej spoliehajúcej sa strane poskytnú informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaných certifikátov, ktoré vydali. Tieto informácie sa poskytujú aspoň, pokiaľ ide o jednotlivé certifikáty, kedykoľvek, a to aj po uplynutí doby platnosti certifikátu, automatizovaným spôsobom, ktorý je spoľahlivý, bezplatný a efektívny.

O uvedenej autorizácii sa uvedie informácia, a to v dôveryhodnom zozname, ktorý vedie úrad. Zákon stanovuje zásadu, že autorizácia platí dovtedy, kým ju autorizujúci kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodnej služby nezruší, prípadne dovtedy kým dôveryhodná služba svoj kvalifikovaný štatút nestratí.

Zákon o dôveryhodných službách v znení odseku 2 upravuje možnosť kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb postúpiť zodpovednosť za poskytovanie služby na iného poskytovateľa. Uvedené platí v prípade, ak je plánované ukončenie jej poskytovania. Všetky informácie o postupoch vymedzených v znení tohto ustanovenia musia byť nejakým spôsobom oznámené. To znamená, že platí oznamovacia povinnosť. Každú jednu informáciu úrad zapáše do dôveryhodného zoznamu.

Pri znení odseku 2 sa stretávame s uzavretím zmluvy v prípade ukončenia poskytovania kvalifikovanej dôveryhodnej služby kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodnej služby. Uvedenú zmluvu uzavrie s iným poskytovateľom. Zmluva sa týka poskytovania informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia vydaných kvalifikovaných certifikátov a prevzatí súvisiacej prevádzkovej dokumentácie. V prípade, že k uzavretiu zmluvy nedošlo a poskytovateľ nemá právneho nástupcu, všetky povinnosti, ktoré mal, musí zabezpečiť podľa tohto zákona úrad. Ak nedošlo k dohode, dôjde k zrušeniu platných prevzatých kvalifikovaných certifikátov kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodnej služby a úradom v prevzatej databáze certifikátov. Všetky informácie týkajúce sa postupov v tomto ustanovení musia byť zaznamenaná v dôveryhodnom zozname, ktorý vedie úrad podľa tohto zákona.

§ 5

Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb najmenej počas desiatich rokov uchováva informácie,¹⁾

a) ktoré súvisia s vydaním a zrušením kvalifikovaných certifikátov od uplynutia platnosti kvalifikovaného certifikátu alebo zrušenia kvalifikovaného certifikátu spolu s vydaným kvalifikovaným certifikátom a informáciou o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaného certifikátu aktualizovanou po uplynutí platnosti kvalifikovaného certifikátu alebo zrušení kvalifikovaného certifikátu, ¹⁸⁾

b) na základe ktorých poskytoval kvalifikovanú dôveryhodnú službu; kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb uchováva tieto informácie od ich vzniku.

Komentár k § 5

Nariadenie eIDAS v článku 24 ods. 2 písm. h) ustanovuje povinnosť kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb zaznamenávať a primeranú dobu, a to aj po ukončení činnosti kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb, uchovávať prístupné všetky relevantné informácie týkajúce sa údajov, ktoré kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb vydal a prijal, najmä na účely predloženia dôkazov v súdnom konaní a na účely zabezpečenia kontinuity služby. Takéto zaznamenávanie sa môže vykonať elektronicky.

Povinnosťou kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb musí v stanovenej dobe desiatich rokov uchovávať vymedzené informácie. To znamená, že uvedené ustanovenie zákona upravuje povinnosť archivácie dokumentov, na základe ktorých boli poskytované služby (pri službe vydania certifikátu spolu s vydaným certifikátom a potvrdením o stave jeho platnosti alebo zrušenia aktualizovaného najneskôr na konci obdobia platnosti certifikátu) poskytovateľom dôveryhodných služieb, ktorý má kvalifikovaný štatút a poskytuje kvalifikované dôveryhodné služby.

Ide konkrétne o tieto informácie: informácie súvisiace s vydaním a zrušením kvalifikovaných certifikátov od uplynutia platnosti kvalifikovaného certifikátu alebo zrušenia kvalifikovaného certifikátu spolu s vydaným kvalifikovaným certifikátom a informáciou o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaného certifikátu aktualizovanou po uplynutí platnosti kvalifikovaného certifikátu alebo zrušení kvalifikovaného certifikátu, zároveň informácie, na základe ktorých poskytoval kvalifikovanú dôveryhodnú službu. Zásadnou povinnosťou kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb, je uchovávanie vymedzených informácií od ich vzniku.

§ 6

(1) Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb poskytuje úradu informácie o zmenách v jeho kvalifikovaných dôveryhodných službách najneskôr do 30 dní pred plánovanou zmenou.

(2) Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb, ktorému úrad udelil kvalifikovaný štatút, zasiela úradu

a) vydané kvalifikované certifikáty pre kvalifikovaný elektronický podpis a pre kvalifikovanú elektronickú pečať do 30 dní od vydania kvalifikovaného certifikátu,

b) po zrušení certifikátov podľa písmena a) potvrdenie o dátume a čase ich zrušenia do 30 dní od ich zrušenia,

c) informáciu o ukončení používania údajov na vyhotovenie elektronického podpisu alebo elektronickej pečate kvalifikovanej dôveryhodnej služby, ktoré zodpovedajú údajom na validáciu elektronického podpisu alebo elektronickej pečate z certifikátov uvedených pre túto službu v dôveryhodnom zozname do 30 dní od ukončenia používania týchto údajov; to neplatí, ak dátum a čas konca platnosti posledného certifikátu uvedeného pre túto službu v dôveryhodnom zozname je zhodný s dátumom a časom ukončenia používania údajov na vyhotovenie elektronického podpisu alebo elektronickej pečate.

(3)  Informácie podľa odsekov 1 a 2 sa predkladajú úradu elektronickým formulárom alebo v listinnej podobe na tlačive, ktorého vzor zverejní úrad na ústrednom portáli verejnej správy a na svojom webovom sídle.

Komentár k § 6

Uvedené ustanovenie zákona upravuje povinnosti kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb. Ich povinnosťou je oznamovať informácie o všetkých zmenách v poskytovaných kvalifikovaných dôveryhodných službách v stanovenej lehote. Povinnosť zabezpečí prinajmenšom aktuálnosť všeobecných údajov uvedených v dôveryhodnom zozname, pričom údaje ktorých hodnota má vplyv na správnosť overenia, sa na základe eIDAS musia poskytovať bez zbytočného odkladu.

Povinnosťou kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb podľa znenia odseku 1 je poskytovať úradu informácie o zmenách v jeho kvalifikovaných dôveryhodných službách do 30 dní pred spomenutou zmenou, pričom tých 30 dní je najneskôr pred touto zmenou, ktorá sa plánuje.

Ďalej sa ustanovuje povinnosť pre poskytovateľov dôveryhodných služieb, ktorým kvalifikovaný štatút vydal úrad a ktorí vydávajú kvalifikované certifikáty pre elektronický podpis a elektronickú pečať.

Cieľom týchto ustanovení je budovanie databázy kvalifikovaných certifikátov úradom s cieľom zabezpečiť možnosť dlhodobého overovania platnosti kvalifikovaných certifikátov v danom čase, a tiež vedenie a zverejňovanie národného dôveryhodného zoznamu.

Technické podrobnosti postupu zverejní úrad na svojom webovom sídle.

Pre všetky informácie uvedené v tomto ustanovení platí zákonná zásada, a to že musia byť predložené úradu prostredníctvom elektronického formulára alebo v listinnej podobe na predpísanom tlačive. Vzor uvedeného tlačiva má povinnosť zverejniť úrad na ústrednom portáli verejnej správy a okrem toho i na svojom webovom sídle.

Znenie odseku 2 tohto ustanovenia konkrétne vymenúva jednotlivé povinnosti kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb, ktorému je prostredníctvom úradu vydaný štatút. Uvedené povinnosti sa týkajú tohto poskytovateľa a platia voči úradu.

Ide o tieto informácie zasielané úradu: vydané kvalifikované certifikáty pre kvalifikovaný elektronický podpis a pre kvalifikovanú elektronickú pečať do stanovenej lehoty, ktorá v tomto prípade predstavuje 30 dní od vydania kvalifikovaného certifikátu. Následne po zrušení certifikátov, ktoré sme uviedli, zasiela poskytovateľ úradu potvrdenie o dátume a čase ich zrušenia taktiež do zákonom stanovenej lehoty 30 dní od ich zrušenia. Ďalšou povinnosťou v súvislosti so zasielaním údajov úradu je zasielanie informácie o ukončení používania údajov na vyhotovenie elektronického podpisu alebo elektronickej pečate kvalifikovanej dôveryhodnej služby, ktoré zodpovedajú údajom na validáciu elektronického podpisu alebo elektronickej pečate z certifikátov uvedených pre túto službu v dôveryhodnom zozname. Aj v tomto prípade platí 30 dňová lehota od ukončenia používania týchto údajov. Uvedená povinnosť neplatí v prípade, ak dátum a čas konca platnosti posledného certifikátu uvedeného pre túto službu v dôveryhodnom zozname je rovnaký ako dátum a čas ukončenia používania údajov na vyhotovenie elektronického podpisu alebo elektronickej pečate.

Keďže kvalifikovaná dôveryhodná služba môže obsahovať v dôveryhodnom zozname viacero svojich certifikátov s rozdielnou dobou platnosti, zákon zaviedol fikciu, že súkromný kľúč kvalifikovanej dôveryhodnej služby existuje do doby platnosti posledného platného certifikátu uvedeného v dôveryhodnom zozname. Ak by nastalo ukončenie používania súkromného kľúča kvalifikovanej dôveryhodnej služby k inému momentu, tento časový údaj sa zašle úradu a uvedie sa v dôveryhodnom zozname. Treba pripomenúť, že doba počas ktorej má služba s kvalifikovaným štatútom, je zvyčajne dlhšia ako doba počas ktorej  poskytuje danú službu vydávania certifikátov a teda poskytuje  stav a to aj po uplynutí doby platnosti certifikátu, automatizovaným spôsobom, ktorý je spoľahlivý, bezplatný  a efektívny. Pre autentifikáciu webového sídla sa overovanie stavu z minulosti nevykonáva a tak sa zasielanie ani povinne nevyžaduje.

§ 7

(1)  Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodnej služby, ktorý vydáva kvalifikované certifikáty, pri poskytovaní informácie o štatúte platnosti alebo zrušení kvalifikovaných certifikátov¹⁸⁾ poskytuje aj informáciu obsahujúcu potvrdenie o dátume a čase, do ktorého boli certifikáty evidované ako platné alebo informáciu o dátume a čase zrušenia kvalifikovaného certifikátu.

(2)  Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb, ktorému kvalifikovaný štatút udelil úrad, nesmie dočasne pozastaviť kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis alebo kvalifikovaný certifikát pre elektronickú pečať.

Komentár k § 7

Pre zabezpečenie právnej istoty požiadaviek článku 24 ods. 4 nariadenia eIDAS zákon v tomto ustanovení definuje, aké údaje sa presne požadujú, a to „poskytnú informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaných certifikátov“, a teda očakávajú sa ich správne hodnoty poskytnuté vydavateľom certifikátu a aj ich správne vyhodnotenie spoliehajúcimi sa stranami. Pre overovanie je nevyhnutná presná informácia nielen o čase možného zrušenia certifikátu (v CRL položka revocationDate a v OCSP odpovedi položka revocationTime), ale aj potvrdenie o čase, do ktorého bol certifikát evidovaný ako platný. Táto informácia o čase, do ktorého bol certifikát evidovaný ako platný sa uvádza v CRL alebo v OCSP odpovedi v položke thisUpdate.

Znenie odseku 2 upravuje zákaz dočasného pozastavenia platnosti kvalifikovaného certifikátu kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb, ktorému kvalifikovaný štatút udelil úrad. Pozastavenie platnosti kvalifikovaného certifikátu, ktoré je v praxi zavedené v niektorých členských krajinách, znamená dočasnú stratu platnosti certifikátu. Pozastavenie platnosti certifikátu nariadenie eIDAS pripúšťa v článku 28 ods. 5 a v článku 38 ods. 5, pričom umožňuje, aby si členské krajiny upravili vo vnútroštátnom predpise jeho pravidlá. V záujme právnej istoty a s ohľadom na zložitosť posudzovania platnosti certifikátov je týmto ustanovením jednoznačne vylúčená možnosť pozastaviť platnosť kvalifikovaného certifikátu.

Členské štáty môžu ustanoviť vnútroštátne predpisy o dočasnom pozastavení kvalifikovaného certifikátu pre elektronický podpis, a to za týchto podmienok ak sa kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis dočasne pozastaví, certifikát stráca platnosť na obdobie pozastavenia; obdobie pozastavenia sa jasne uvedie v databáze certifikátov a štatút pozastavenia musí byť počas obdobia pozastavenia viditeľný zo služby, ktorou sa poskytujú informácie o štatúte certifikátu.

Členské štáty môžu ustanoviť vnútroštátne predpisy o dočasnom pozastavení kvalifikovaných certifikátov pre elektronické pečate, a to za týchto podmienok ak sa kvalifikovaný certifikát pre elektronickú pečať dočasne pozastaví, tento certifikát stráca platnosť na obdobie pozastavenia; obdobie pozastavenia sa jasne uvedie v databáze certifikátov a štatút pozastavenia musí byť počas obdobia pozastavenia viditeľný zo služby, ktorou sa poskytujú informácie o štatúte certifikátu.

§ 8

Mandátny certifikát

(1)  Mandátny certifikát je kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis vydaný fyzickej osobe oprávnenej zo zákona alebo na základe zákona konať za inú osobu alebo orgán verejnej moci alebo v ich mene, alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu,¹⁾ alebo vykonáva funkciu podľa osobitného predpisu¹⁾ (ďalej len „mandatár”). Mandátny certifikát obsahuje

a) identifikačné údaje mandatára podľa § 2 ods. 1; ak ide o mandatára, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu k orgánu verejnej moci alebo osobe, za ktorú alebo v mene ktorej mandatár koná (ďalej len „mandant“) identifikačným údajom je číslo pasu alebo číslo identifikačnej karty,

b) identifikačné údaje

    1.   mandanta podľa § 2,

    2.   orgánu verejnej moci alebo osoby, u ktorej mandatár vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu²⁰⁾ alebo vykonáva funkciu podľa osobitného predpisu,²¹⁾ podľa § 2 a

c) označenie oprávnenia podľa odseku 2.

(2)  Mandátnym certifikátom preukazuje mandatár oprávnenie

a) konať za mandanta alebo v mene mandanta,

b) vykonávať činnosť podľa osobitného predpisu,²⁰⁾ alebo

c) vykonávať funkciu podľa osobitného predpisu. ²¹⁾

(3)  Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb, ktorému kvalifikovaný štatút udelil úrad, vydá mandátny certifikát mandatárovi, ktorý preukáže oprávnenie podľa odseku 2 spôsobom uvedeným pre dané oprávnenie v zozname oprávnení vedenom úradom podľa § 9.

(4)  O zrušenie mandátneho certifikátu bezodkladne požiada

a) orgán verejnej moci alebo osoba, u ktorej mandatár vykonával činnosť alebo funkciu podľa odseku 1 po tom, ako mandatárovi zanikne alebo skončí výkon činnosti alebo funkcie podľa odseku 1,

b) mandant po tom, ako oprávnenie mandatára konať za alebo v mene mandanta zaniklo,

c) mandatár po tom, ako sa dozvie, že mandant zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol,

d) mandatár po tom, ako zaniklo jeho oprávnenie konať za alebo v mene mandanta alebo po tom, ako mu zanikol alebo skončil výkon činnosti alebo funkcie podľa odseku 1.

(5)  Mandátny certifikát nesmie obsahovať pseudonym.

Komentár k § 8

Úprava pre mandátne certifikáty podľa znenia § 8 vyplýva z požiadaviek elektronických agend orgánov verejnej moci a z potreby uchovať kontinuitu ich činností. Keďže nariadenie eIDAS umožňuje definovať v obsahu kvalifikovaných certifikátov na vnútroštátnej úrovni osobitné položky, ponechávajú sa mandátne certifikáty ako osobitný druh kvalifikovaných certifikátov pre elektronický podpis vo vnútroštátnom používaní. Ide o certifikáty, ktorých držiteľom je fyzická osoba konajúca v mene inej osoby alebo organizácie. Tento druh kvalifikovaného certifikátu pre elektronický podpis umožňuje definovať pozíciu podpisovateľa, ak ide o osobu oprávnenú konať v zastúpení (napr. konateľ organizácie, štatutár, splnomocnenec a pod.), ale tiež napr. notára, sudcu, znalca. Ide o prípady, kedy je potrebné, aby tretia strana (príjemca podpísaného dokumentu) bola informovaná o právnom statuse, pracovnom alebo funkčnom zaradení podpisovateľa.

Ustanovenie upravuje vydávanie a rušenie mandátneho certifikátu v odseku 4.

V znení odseku 1 zákon definuje mandátny certifikát, ktorým je kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis vydaný fyzickej osobe oprávnenej zo zákona alebo na základe zákona konať za inú osobu alebo orgán verejnej moci alebo v ich mene, alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva činnosť podľa napríklad:

–   zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov,

–   zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,

–   zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,

–   zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Mandátny certifikát je kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis vydaný fyzickej osobe oprávnenej zo zákona alebo na základe zákona konať za inú osobu alebo orgán verejnej moci alebo v ich mene, alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva funkciu podľa napríklad:

–   zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

–   zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

Znenie odseku 1 tohto ustanovenia upravuje aj obsahové náležitosti mandátneho certifikátu. Ide o identifikačné údaje mandatára, ktorým je rodné číslo a ak mu rodné číslo nebolo pridelené, môže obsahovať číslo pasu alebo číslo identifikačnej karty.

Ak sa jedná o mandatára v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu k orgánu verejnej moci alebo osobe, za ktorú alebo v mene ktorej mandatár koná, tak mandátny certifikát musí obsahovať číslo pasu alebo číslo identifikačnej karty ako identifikačný údaj. V tomto prípade zákon označuje túto osobu ako mandant.

Ďalej mandátny certifikát obsahuje identifikačné údaje mandanta a orgánu verejnej moci alebo osoby, u ktorej mandatár vykonáva činnosť podľa Notárskeho poriadku, Exekučného poriadku, zákona o advokácii a zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, alebo vykonáva funkciu podľa zákona o sudcoch a prísediacich a zákona o prokuratúre a označenie oprávnenia, na ktorý sa certifikát vydáva.

V odseku 2 zákon vymedzuje oprávnenia, na ktoré má mandatár vystavený mandátny certifikát. Ide o oprávnenie konať za mandanta alebo v mene mandanta, oprávnenie vykonávať činnosť alebo funkciu podľa už spomenutých právnych predpisov.

V odseku 3 zákon stanovuje zásadu, že kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb, ktorému kvalifikovaný štatút udelil úrad, vydá mandátny certifikát mandatárovi, ktorý preukáže jedno z oprávnení takým spôsobom, ktorý je príslušný pre dané oprávnenie v zozname oprávnení vedenom úradom.

Znenie odseku 4 upravuje, kto môže požiadať o zrušenie mandátneho certifikátu bez zbytočného odkladu. To znamená, že o zrušenie mandátneho certifikátu bezodkladne požiada orgán verejnej moci alebo osoba, u ktorej mandatár vykonával činnosť alebo funkciu podľa príslušných právnych predpisov po tom, ako mandatárovi zanikne alebo skončí výkon tejto činnosti alebo funkcie, tiež mandant po tom, ako oprávnenie mandatára konať za alebo v mene mandanta zaniklo, aj mandatár po tom, ako sa dozvie, že mandant zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol a nakoniec mandatár po tom, ako zaniklo jeho oprávnenie konať za alebo v mene mandanta alebo po tom, ako mu zanikol alebo skončil výkon činnosti alebo funkcie podľa príslušných právnych predpisov.

V znení posledného odseku je stanovená zásada, ktorá musí byť za každých okolností splnená, a to že mandátny certifikát nemôže obsahovať pseudonym.

§ 9

Zoznam oprávnení

(1)  Zoznam oprávnení je informačný systém verejnej správy,¹⁾ správcom ktorého je úrad.

(2)  Zoznam oprávnení pre každé oprávnenie obsahuje

a) označenie oprávnenia mandatára podľa § 8 ods. 2,

b) zoznam dokladov, ktorými sa toto oprávnenie preukazuje a zoznam dokladov, na základe ktorých toto oprávnenie zaniká.

(3)  Označenie oprávnenia mandatára podľa § 8 ods. 2 je totožné s názvom, aký pre dané oprávnenie ustanovujú osobitné predpisy²⁰⁾, a ak to nie je možné, musí byť totožné s názvom, ktorý pre dané oprávnenie určuje platný interný predpis alebo písomné poverenie orgánu verejnej moci alebo inej osoby, za ktorú alebo v mene ktorej sa oprávnenie vykonáva.

(4)  Doklady podľa odseku 2 písm. b) sú totožné s dokladmi, na základe ktorých vzniká a zaniká podľa osobitných predpisov²⁰⁾ dané oprávnenie. Ak oprávnenie vyplýva zo zápisu v zákonom ustanovenej evidencii, dokladom je vždy výpis z tejto evidencie, vydaný orgánom verejnej moci, ktorý ju vedie.

(5)  Úrad zapíše údaje podľa odseku 2 do zoznamu oprávnení a aktualizuje ich. Na účely plnenia povinností úradu podľa prvej vety sú štátne orgány a orgány územnej samosprávy povinné bezodkladne oznamovať úradu existujúce oprávnenia podľa § 8 ods. 2, ktoré upravujú všeobecne záväzné právne predpisy v oblasti, v ktorej vykonávajú štátnu správu alebo samosprávu, ako aj každú ich zmenu.

(6)  Úrad zverejňuje zoznam oprávnení na svojom webovom sídle.

Komentár k § 9

Znenie tohto ustanovenia upravuje vedenie, zverejňovanie a využívanie zoznamu oprávnení potrebného pre vydávanie mandátnych certifikátov. Tým, že úrad vedie predmetný zoznam, sa stanovujú rovnaké podmienky pre vydanie mandátneho certifikátu u všetkých poskytovateľov dôveryhodných služieb, ktorí tieto certifikáty vydávajú a zároveň sa zabezpečuje zhodné označenie mandátu, ktoré umožní jeho jednoznačnú identifikáciu v manuálnom aj v automatizovanom spracovaní.

Zoznam oprávnení je podľa odseku 1 považovaný za informačný systém verejnej správy. Správcom tohto informačného systému je úrad.

Informačný systém verejnej správy je upravený ustanovením § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedený právny predpis upravuje práva a povinnosti povinných osôb v oblasti vytvárania, prevádzkovania, využívania a rozvoja informačných systémov verejnej správy, základné podmienky na zabezpečenie integrovateľnosti a bezpečnosti informačných systémov verejnej správy, postup pri vydávaní elektronického odpisu údajov z informačných systémov verejnej správy a výstupu z informačných systémov verejnej správy.

Ide o informačný systém v pôsobnosti povinnej osoby ako správcu informačného systému verejnej správy podporujúci služby verejnej správy, služby vo verejnom záujme a verejné služby.

V znení odseku 2 zákon vymedzuje obsahové náležitosti zoznamu oprávnení pre každé oprávnenie. Ide o označenie oprávnenia mandatára a zoznam dokladov, ktorými sa oprávnenie preukazuje. Ďalšou obsahovou náležitosťou je zoznam dokladov, na základe ktorých toto oprávnenie zaniká.

Odsek 3 upravuje označenie oprávnenia mandatára. Uvedené oprávnenie je také isté ako názov oprávnenia podľa právnych predpisov, ktorými sú Notársky poriadok, Exekučný poriadok, zákon o advokácii a zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. V prípade, že táto možnosť nie je možná, tak názov oprávnenia musí byť rovnaký ako názov, ktorý pre dané oprávnenie určuje platný interný predpis alebo písomné poverenie orgánu verejnej moci alebo inej osoby, za ktorú alebo v mene ktorej sa oprávnenie vykonáva.

Znenie odseku 4 sa zaoberá dokladmi, ktorými sa toto oprávnenie preukazuje a zoznamom dokladov, na základe ktorých toto oprávnenie zaniká. Aj uvedené doklady musia byť totožné s dokladmi, na základe ktorých vzniká oprávnenie podľa spomenutých právnych predpisov.

V prípade, že oprávnenie vyplýva zo zápisu v evidencii, ktorú určuje zákon, dokladom je vždy výpis z uvedenej evidencie. Výpis vydáva ten orgán verejnej moci, ktorý spomenutú evidenciu vedie.

Znenie tohto ustanovenia stanovuje zásadu, že všetky oprávnenia musí úrad zverejňovať na svojom webovom sídle.

Všetky údaje, medzi ktoré patrí označenie oprávnenia mandatára, zoznam dokladov, ktorými sa toto oprávnenie preukazuje a zoznam dokladov, na základe ktorých toto oprávnenie zaniká, musí úrad zapisovať do zoznamu oprávnení a v prípade, že sa menia, musí ich aktualizovať. Zákon v tomto prípade hovorí o povinnosti úradu, ktorá mu vyplýva z tohto zákona. Na účely plnenia týchto povinností sú štátne orgány a orgány územnej samosprávy povinné bezodkladne oznamovať úradu existujúce oprávnenia, ktoré upravujú všeobecne záväzné právne predpisy v oblasti, v ktorej vykonávajú štátnu správu alebo samosprávu, ako aj každú ich zmenu.

§ 10

Certifikácia

(1)  Zhodu zariadenia na vyhotovenie kvalifikovaného elektronického podpisu,¹⁾ alebo zariadenia na vyhotovenie kvalifikovanej elektronickej pečate¹⁾ s požiadavkami podľa osobitného predpisu,²⁾ certifikuje úrad na základe žiadosti v procese certifikácie.

(2)  Zhodu aplikácie pre vyhotovenie a overenie kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate s požiadavkami podľa osobitného predpisu,²⁾ certifikuje úrad na základe žiadosti v procese certifikácie; nástrojom na posúdenie zhody podľa prvej vety je technická norma.²⁾

(3)  Zhodu elektronickej podateľne s požiadavkami podľa tohto zákona overuje a posudzuje úrad na základe žiadosti v procese certifikácie.

(4)  Žiadosť o certifikáciu podľa odsekov 1 až 3 sa predkladá úradu elektronickým formulárom alebo v listinnej podobe na tlačive, ktorého vzor zverejní úrad na ústrednom portáli verejnej správy a na svojom webovom sídle.

(5)  Žiadateľ k žiadosti o certifikáciu podľa odsekov 1 až 3 prikladá

a) predmet certifikácie, ak to postupy vyžadujú,

b) technickú dokumentáciu k predmetu certifikácie nevyhnutnú pre certifikáciu a bezpečnostný audit, ak to postupy vyžadujú.

(6)  Konanie podľa odsekov 1 až 3 sa začína dňom doručenia úplnej žiadosti. Ak žiadosť nie je úplná, úrad vyzve žiadateľa na jej doplnenie v stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Ak žiadateľ žiadosť v stanovenej lehote nedoplní, na žiadosť sa neprihliada.

(7)  Úrad v konaní podľa odsekov 1 až 3 rozhodne do 90 dní od doručenia úplnej žiadosti. Ak úrad v konaní zistí zhodu zariadení na vyhotovenie kvalifikovaných elektronických podpisov, zariadení na vyhotovenie kvalifikovaných elektronických pečatí, aplikácií pre vyhotovenie a overenie kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate a zhodu elektronickej podateľne, vydá certifikát, ktorého platnosť je päť rokov.

(8)  Ak sa počas platnosti certifikátu vydaného úradom na základe konania podľa odsekov 1 až 3 nezmenili bezpečnostné požiadavky, úrad na základe žiadosti rozhodne v skrátenom konaní do 60 dní od doručenia úplnej žiadosti o predĺžení platnosti certifikátu o päť rokov; odseky 5 až 7 sa použijú primerane.

Komentár k § 10

Znenie tohto ustanovenia upravuje na účely dôveryhodných služieb certifikáciu. To znamená, že uvedené ustanovenie upravuje procesný postup pri certifikácii zariadení pre vyhotovenie kvalifikovaných elektronických podpisov, kvalifikovaných elektronických pečatí, aplikácií pre vyhotovenie a overovanie kvalifikovaných elektronických podpisov a kvalifikovaných elektronických pečatí a posudzovanie zhody elektronických podateľní.

Uvedené posúdenie sa realizuje procesom certifikácie. Certifikácia aplikácií predstavuje možnosť a nie povinnosť používať certifikovanú aplikáciu.

Dôležitým nástrojom overovania bezpečnosti zariadení je posúdenie súladu týchto zariadení s požiadavkami uvedenými v medzinárodných štandardoch a podľa požiadaviek implementačných aktov nariadenia eIDAS.

Zhodu zariadenia certifikuje úrad na základe žiadosti v procese certifikácie, a to či už ide o vyhotovenie kvalifikovaného elektronického podpisu, zariadenia na vyhotovenie kvalifikovanej elektronickej pečate s požiadavkami podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie eIDAS.

Požiadavky na kvalifikované zariadenia na vyhotovenie elektronických podpisov

Kvalifikované zariadenia na vyhotovenie elektronických podpisov musia spĺňať požiadavky stanovené v prílohe II k nariadeniu eIDAS. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť referenčné čísla noriem pre kvalifikované zariadenia na vyhotovenie elektronických podpisov. Ak kvalifikované zariadenie na vyhotovenie elektronického podpisu spĺňa uvedené normy, má sa za to, že je v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe II. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania.

Certifikácia kvalifikovaných zariadení na vyhotovenie elektronických podpisov

Zhodu kvalifikovaných zariadení na vyhotovenie elektronických podpisov s požiadavkami stanovenými v prílohe II certifikujú príslušné verejné alebo súkromné subjekty určené členskými štátmi. Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy verejných alebo súkromných subjektov. Komisia sprístupní tieto informácie členským štátom.

Certifikácia je založená na:

–   procese hodnotenia bezpečnosti, ktorý sa vykoná v súlade s niektorou z noriem posudzovania bezpečnosti produktov informačných technológií zaradených do zoznamu vypracovaného v súlade s druhým pododsekom, alebo

–   inom procese ako procese uvedenom v písmene a), ak sa v rámci neho používajú porovnateľné úrovne bezpečnosti a ak verejný alebo súkromný subjekt uvedený v odseku 1 tento proces oznámi Komisii. Tento proces možno použiť, len ak neexistujú normy alebo ak prebieha proces hodnotenia bezpečnosti.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vypracuje zoznam noriem posudzovania bezpečnosti produktov informačných technológií. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o stanovenie osobitných kritérií, ktoré musia splniť určené subjekty.

Kvalifikované zariadenia na vyhotovenie elektronických pečatí

Požiadavky na kvalifikované zariadenia na vyhotovenie elektronických podpisov sa primerane uplatňuje na požiadavky na kvalifikované zariadenia na vyhotovenie elektronických pečatí. Certifikácia kvalifikovaných zariadení na vyhotovenie elektronických podpisov sa primerane uplatňuje na certifikáciu kvalifikovaných zariadení na vyhotovenie elektronických pečatí.

Zhoda aplikácie pre vyhotovenie a overenie kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate je predmetom úpravy odseku 2 tohto ustanovenia. Zhoda aplikácie musí byť v súlade s požiadavkami podľa nariadenia eIDAS.

Požiadavky na validáciu kvalifikovaných elektronických podpisov

Procesom validácie kvalifikovaného elektronického podpisu sa potvrdí platnosť kvalifikovaného elektronického podpisu, ak certifikát, ktorý potvrdzuje podpis, bol v čase podpísania kvalifikovaným certifikátom pre elektronický podpis v súlade s prílohou I; kvalifikovaný certifikát vydal kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb a v čase podpísania bol platný; údaje na validáciu podpisu zodpovedajú údajom poskytnutým spoliehajúcej sa strane; sa jedinečný súbor údajov reprezentujúcich podpisovateľa v certifikáte správne poskytol spoliehajúcej sa strane; sa použitie pseudonymu jasne oznámilo spoliehajúcej sa strane v prípade, že sa v čase podpísania použil pseudonym; bol elektronický podpis vyhotovený kvalifikovaným zariadením na vyhotovenie elektronického podpisu; nebola narušená integrita podpísaných údajov; v čase podpísania boli dodržané požiadavky.

Systém použitý na validáciu kvalifikovaného elektronického podpisu poskytuje spoliehajúcej sa strane správny výsledok procesu validácie a umožňuje spoliehajúcej sa strane odhaliť akékoľvek problémy súvisiace s bezpečnosťou.

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť referenčné čísla noriem pre validáciu kvalifikovaných elektronických podpisov. Ak validácia kvalifikovaných elektronických podpisov spĺňa uvedené normy, má sa za to, že je v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania.

Zhodu podľa odseku 2 certifikuje úrad na základe žiadosti v procese certifikácie. Za nástroj na posúdenie zhody zákon považuje technickú normu.

Zhodu elektronickej podateľne s požiadavkami overuje a posudzuje úrad na základe žiadosti v procese certifikácie.

Ako sme uviedli, na certifikáciu je potrebná žiadosť, ktorá musí byť predložená úradu buď v podobe elektronického formulára alebo v listinnej podobe na tlačive. Tlačivo je vo forme určitého zákonného vzoru, ktorý úrad zverejňuje na ústrednom portáli verejnej správy a tiež na svojom webovom sídle.

Žiadosť je predkladaná žiadateľom, ktorého povinnosťou je predložiť aj ďalšie náležitosti k certifikácii. Týmito náležitosťami sú predmet certifikácie, ak to postupy vyžadujú, technická dokumentácia k predmetu certifikácie, ktorá je podľa tohto zákona nevyhnutné pre certifikáciu a bezpečnostný audit, v prípade ak to postupy vyžadujú.

Konanie o certifikáciu sa začína dňom doručenia úplnej žiadosti žiadateľom úradu. Ak nastane situácia a žiadosť nie je úplná, je povinnosťou úradu vyzvať žiadateľa na doplnenie. Na uvedenú možnosť doplnenia mu stanoví lehotu v medziach zákona, ktorá musí spĺňať požiadavku, že nie je kratšia ako desať dní. V prípade, že uvedená lehota nie je dodržaná a žiadateľ žiadosť o certifikáciu nedoplní, podľa zákona sa na túto žiadosť neprihliada. Splnenie lehoty je povinnosťou žiadateľa.

Ďalší odsek sa zaoberá rozhodnutím o žiadosti o certifikáciu. Úrad v konaní rozhodne tiež do zákonom stanovenej lehoty, ktorá trvá maximálne do 90 dní od doručenia žiadosti, ktorá však musí byť úplná a musí obsahovať všetky obsahové náležitosti. Ak úrad v konaní zistí zhodu zariadení na vyhotovenie kvalifikovaných elektronických podpisov, zariadení na vyhotovenie kvalifikovaných elektronických pečatí, aplikácií pre vyhotovenie a overenie kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate a zhodu elektronickej podateľne, vydá certifikát. Zákon stanovuje dobu, na ktorú sa certifikát podľa zákona vydáva. Táto doba nemôže byť dlhšia ako päť rokov.

Ak v období, počas ktorého je certifikát vydaný úradom platný a nedošlo k žiadnej zmene bezpečnostných požiadaviek, úrad má možnosť na základe žiadosti rozhodnúť v skrátenom konaní o predĺženie platnosti certifikátu. Skrátené konanie je v dĺžke do 60 dní od doručenia úplnej žiadosti o predĺžení platnosti certifikátu. Predĺženie sa uskutoční na ďalších päť rokov.

§ 11

Úrad

(1)  Úrad

a) je orgánom dohľadu podľa osobitného predpisu,¹⁾

b) vydáva certifikáty dôveryhodnej službe, ktorej udelil kvalifikovaný štatút, ak o vydanie certifikátu poskytovateľ dôveryhodnej služby požiada,

c) vydáva a zverejňuje vlastný certifikát na overenie certifikátov vydaných podľa písmena b) v infraštruktúre zriadenej podľa písmena f),

d) zrušuje ním vydaný certifikát poskytovateľovi dôveryhodnej služby, ktorému odňal kvalifikovaný štatút,

e) certifikuje a posudzuje zhodu podľa osobitného predpisu¹⁾ a podľa tohto zákona,

f) zriaďuje, udržiava a aktualizuje dôveryhodnú infraštruktúru,¹⁾ v ktorej vedie zoznam všetkých kvalifikovaných certifikátov vydaných poskytovateľmi dôveryhodných služieb, ktorým udelil kvalifikovaný štatút spolu s informáciami o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaných certifikátov, ktoré vydali, aktualizovanými minimálne po uplynutí platnosti alebo zrušení týchto kvalifikovaných certifikátov,

g) poskytuje informácie z dôveryhodnej infraštruktúry, najmä informácie po uplynutí platnosti¹⁸⁾ kvalifikovaného certifikátu, a to vo forme pozitívneho potvrdenia¹⁸⁾ o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaných certifikátov,¹⁾

h) zabezpečuje úlohy spojené s uchovávaním dokumentov podľa tohto zákona v dôveryhodnej infraštruktúre, v prípade zániku kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodnej služby,¹⁾ ktorý nemá právneho nástupcu,

  i) vytvára, vedie a zverejňuje dôveryhodný zoznam podľa osobitného predpisu,¹⁾

  j) poskytuje Európskej komisii informácie, správy a oznámenia podľa osobitného predpisu,¹⁾

k) vydáva metodiky a štandardy podľa tohto zákona a zverejňuje ich na svojom webovom sídle,

  l) vydáva, spravuje a zverejňuje certifikačné politiky slúžiace na identifikáciu súladu certifikátov vydaných kvalifikovanými poskytovateľmi dôveryhodných služieb s požiadavkami podľa tohto zákona,

m) vydáva, spravuje a zverejňuje podpisové politiky, ktoré obsahujú najmä zoznam algoritmov a ich minimálne parametre pre elektronický podpis od úrovne bezpečnosti zdokonalený elektronický podpis a pre elektronickú pečať od úrovne bezpečnosti zdokonalená elektronická pečať, ktoré sa od ich zverejnenia úradom musia dodržiavať v styku s orgánmi verejnej moci. 

(2)  V rozsahu, v akom to úradu umožňujú technické podmienky a kapacity, poskytuje úrad kvalifikované dôveryhodné služby orgánom verejnej moci bezodplatne a za rovnakých podmienok. Úrad má pri poskytovaní kvalifikovaných dôveryhodných služieb postavenie kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb.

Komentár k § 11

Znenie tohto ustanovenia pomenúva úlohy úradu vychádzajúc z obsahu nariadenia eIDAS a zároveň z existujúcej praxe upravenej zákonom č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise tak, aby nedošlo k narušeniu kontinuity činností. Nariadenie eIDAS vyžaduje od členských štátov ustanovenie orgánu dohľadu nad poskytovateľmi dôveryhodných služieb. V súčasnosti úlohu dohľadu nad poskytovateľmi certifikačných služieb (čo je jedna z dôveryhodných služieb definovaných v nariadení eIDAS) plní v súlade so zákonom č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise úrad, preto sa v súlade s požiadavkou článku 17 nariadenia eIDAS úrad stáva orgánom dohľadu nad poskytovateľmi dôveryhodných služieb. Nariadenie eIDAS na základe článku 17 ods. 5 umožňuje členským štátom zriadiť, udržiavať a aktualizovať dôveryhodnú infraštruktúru s využitím existujúcich národných riešení, pričom ponecháva na ich rozhodnutí, či zahrnú do uvedenej štruktúry všetkých poskytovateľov dôveryhodných služieb alebo iba tých poskytovateľov, ktorí získali kvalifikovaný štatút. Zákon č. 215/2002 Z. z. pokrýval kontrolnou činnosťou všetky certifikačné autority (poskytovateľov certifikačných služieb), akreditované aj neakreditované. S úmyslom zachovať vybudovanú dôveryhodnú infraštruktúru ponechal úrad vo svojich úlohách naďalej kontrolu dodržiavania zákona ako jednu z foriem dohľadu. Táto úloha nie je duplicitnou k úlohe dohľadu formou auditu, pretože vychádza z rozdielnych pozícií. Dohľad formou auditu je založený na posúdení obsahu auditných správ, kontrola však umožňuje priame preverenie činnosti poskytovateľa v mieste poskytovania služby.

Úrad figuruje ako orgán dohľadu podľa eIDAS. Členské štáty určia orgán dohľadu usadený na ich území alebo po vzájomnej dohode s iným členským štátom orgán dohľadu usadený v danom inom členskom štáte. Tento orgán je zodpovedný za úlohy dohľadu v určujúcom členskom štáte. Orgánom dohľadu sa poskytnú potrebné právomoci a primerané zdroje na výkon ich úloh. Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy svojich určených orgánov dohľadu. Orgán dohľadu (v tomto prípade úrad) plní túto úlohu: dohliada na kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb usadených na území určujúceho členského štátu s cieľom zaručiť prostredníctvom dohľadu ex ante a ex post, aby títo kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb a kvalifikované dôveryhodné služby, ktoré poskytujú, spĺňali požiadavky stanovené v tomto nariadení;  podľa potreby koná prostredníctvom dohľadu ex post vo vzťahu k nekvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb usadeným na území určujúceho členského štátu, ak má informácie, že títo nekvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb alebo dôveryhodné služby, ktoré poskytujú, údajne nespĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení.

S výhradou obmedzení medzi úlohy orgánu dohľadu patrí najmä: spolupracovať s ostatnými orgánmi dohľadu a poskytovať im pomoc, analyzovať správy o posudzovaní zhody, informovať ostatné orgány dohľadu a verejnosť o narušení bezpečnosti alebo integrity, podávať Komisii správy o svojich hlavných činnostiach, vykonávať audity alebo žiadať orgán posudzovania zhody o posúdenie zhody týkajúce sa kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb, spolupracovať s orgánmi pre ochranu osobných údajov a najmä ich bez zbytočného odkladu informovať o výsledkoch auditov kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb v prípade podozrenia z porušenia predpisov o ochrane osobných údajov, udeľovať poskytovateľom dôveryhodných služieb a službám, ktoré poskytujú, kvalifikovaný štatút a odnímať ho, informovať orgán zodpovedný za národný dôveryhodný zoznam o svojich rozhodnutiach týkajúcich sa udeľovania alebo odnímania kvalifikovaného štatútu, pokiaľ tento orgán nie je aj orgánom dohľadu, overovať existenciu a správne uplatňovanie ustanovení o plánoch ukončenia činnosti v prípade, že kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb prestane vykonávať svoju činnosť, a to aj pokiaľ ide o spôsob, ako zachovať prístupnosť informácií, vyžadovať, aby poskytovatelia dôveryhodných služieb napravili akékoľvek nesplnenie požiadaviek stanovených v nariadení. Členské štáty môžu vyžadovať, aby orgán dohľadu zriadil, udržiaval a aktualizoval dôveryhodnú infraštruktúru v súlade s podmienkami podľa vnútroštátneho práva.  Všetky orgány dohľadu každoročne do 31. marca predložia Komisii správu o svojich hlavných činnostiach za predchádzajúci kalendárny rok spolu so súhrnom oznámení o narušeniach, ktoré dostali od poskytovateľov dôveryhodných služieb. Komisia sprístupní výročnú správu členským štátom.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov vymedziť formáty a postupy týkajúce sa správy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania.

Úrad vydáva certifikáty dôveryhodnej službe, ktorej udelil kvalifikovaný štatút, ak o vydanie certifikátu poskytovateľ dôveryhodnej služby požiada, vydáva a zverejňuje vlastný certifikát na overenie spomenutých certifikátov v infraštruktúre, zrušuje ním vydaný certifikát poskytovateľovi dôveryhodnej služby, ktorému odňal kvalifikovaný štatút, úrad tiež certifikuje a posudzuje zhodu podľa eIDAS a podľa tohto zákona.

Zhodu kvalifikovaných zariadení na vyhotovenie elektronických podpisov s požiadavkami certifikujú príslušné verejné alebo súkromné subjekty určené členskými štátmi. Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy verejných alebo súkromných subjektov, ktoré sú uvedené v odseku 1. Komisia sprístupní tieto informácie členským štátom. Certifikácia je založená na procese hodnotenia bezpečnosti, ktorý sa vykoná v súlade s niektorou z noriem posudzovania bezpečnosti produktov informačných technológií zaradených do zoznamu vypracovaného v súlade s druhým pododsekom, alebo  inom procese, ak sa v rámci neho používajú porovnateľné úrovne bezpečnosti a ak verejný alebo súkromný subjekt tento proces oznámi Komisii. Tento proces možno použiť, len ak neexistujú normy alebo ak prebieha proces hodnotenia bezpečnosti. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vypracuje zoznam noriem posudzovania bezpečnosti produktov informačných technológií. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o stanovenie osobitných kritérií, ktoré musia splniť určené subjekty.

Úrad zriaďuje, udržiava a aktualizuje dôveryhodnú infraštruktúru, v ktorej vedie zoznam všetkých kvalifikovaných certifikátov vydaných poskytovateľmi dôveryhodných služieb, ktorým udelil kvalifikovaný štatút spolu s informáciami o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaných certifikátov, ktoré vydali, aktualizovanými minimálne po uplynutí platnosti alebo zrušení týchto kvalifikovaných certifikátov. Členské štáty môžu vyžadovať, aby orgán dohľadu zriadil, udržiaval a aktualizoval dôveryhodnú infraštruktúru v súlade s podmienkami podľa vnútroštátneho práva.

Úrad poskytuje informácie z dôveryhodnej infraštruktúry, najmä informácie po uplynutí platnosti kvalifikovaného certifikátu, a to vo forme pozitívneho potvrdenia CertHash o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaných certifikátov, tiež zabezpečuje úlohy spojené s uchovávaním dokumentov podľa tohto zákona v dôveryhodnej infraštruktúre, v prípade zániku kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodnej služby, ktorý nemá právneho nástupcu. Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb, ktorý poskytuje kvalifikované dôveryhodné služby má aktualizovaný plán ukončenia činností na zabezpečenie kontinuity služby v súlade s ustanoveniami overenými orgánom dohľadu.

Úrad vytvára, vedie a zverejňuje dôveryhodný zoznam podľa eIDAS. Každý členský štát vytvorí, vedie a uverejňuje dôveryhodné zoznamy vrátane informácií týkajúcich sa kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb, pre ktorých je príslušný, spolu s informáciami týkajúcimi sa kvalifikovaných dôveryhodných služieb, ktoré poskytujú. Členské štáty zabezpečeným spôsobom vytvoria, vedú a uverejňujú elektronicky podpísané alebo zapečatené dôveryhodné zoznamy uvedené v odseku 1 vo forme vhodnej na automatizované spracovanie. Členské štáty poskytnú Komisii bez zbytočného odkladu informácie o orgáne zodpovednom za vytvorenie, vedenie a uverejňovanie národných dôveryhodných zoznamov, ako aj údaje o tom, kde sa tieto zoznamy uverejňujú, informácie o certifikátoch použitých na podpísanie alebo zapečatenie dôveryhodných zoznamov a oznámia jej všetky ich zmeny. Komisia prostredníctvom zabezpečeného kanálu sprístupňuje verejnosti informácie uvedené v odseku 3 v elektronicky podpísanej alebo zapečatenej forme vhodnej na automatizované spracovanie. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov spresní informácie a vymedzí technické špecifikácie a formáty pre dôveryhodné zoznamy uplatniteľné na stanovené účely. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania.

Úrad poskytuje Európskej komisii informácie, správy a oznámenia podľa nariadenia eIDAS. Ide o oznámenie Komisii názvy a adresy svojich určených orgánov dohľadu. Ďalšou správou je podávať Komisii správy o svojich hlavných činnostiach. Tiež poskytuje agentúre ENISA raz ročne súhrn oznámení o narušeniach bezpečnosti a integrity, ktoré mu oznámili poskytovatelia dôveryhodných služieb, Komisii bez zbytočného odkladu informácie o orgáne zodpovednom za vytvorenie, vedenie a uverejňovanie národných dôveryhodných zoznamov, ako aj údaje o tom, kde sa tieto zoznamy uverejňujú, informácie o certifikátoch použitých na podpísanie alebo zapečatenie dôveryhodných zoznamov a oznámia jej všetky ich zmeny, Komisii názvy a adresy verejných alebo súkromných subjektov, ktoré sú uvedené v odseku 1. Komisia sprístupní tieto informácie členským štátom, bez zbytočného odkladu a najneskôr do jedného mesiaca po ukončení certifikácie poskytnú Komisii informácie o kvalifikovaných zariadeniach na vyhotovenie elektronických podpisov, ktoré certifikovali subjekty.

Rovnako bez zbytočného odkladu a najneskôr do jedného mesiaca po zrušení certifikácie poskytnú Komisii informácie o zariadeniach na vyhotovenie elektronických podpisov, ktoré už nie sú certifikované

Úrad vydáva metodiky a štandardy podľa tohto zákona a zverejňuje ich na svojom webovom sídle, vydáva, spravuje a zverejňuje certifikačné politiky slúžiace na identifikáciu súladu certifikátov vydaných kvalifikovanými poskytovateľmi dôveryhodných služieb s požiadavkami podľa tohto zákona, vydáva, spravuje a zverejňuje podpisové politiky, ktoré obsahujú najmä zoznam algoritmov a ich minimálne parametre pre elektronický podpis od úrovne bezpečnosti zdokonalený elektronický podpis a pre elektronickú pečať od úrovne bezpečnosti zdokonalená elektronická pečať, ktoré sa od ich zverejnenia úradom musia dodržiavať v styku s orgánmi verejnej moci.

K ďalším úlohám úradu, ktorými sa podieľa na vytvorení a udržaní dôveryhodnej infraštruktúry, patria:

–   udeľovanie a odnímanie kvalifikovaného štatútu poskytovateľom dôveryhodných služieb a zverejnenie ich zoznamu na webovom sídle úradu,

–   vybudovanie a správa dôveryhodnej infraštruktúry, v ktorej vedie zoznam všetkých kvalifikovaných certifikátov vydaných poskytovateľmi dôveryhodných služieb, ktorým udelil kvalifikovaný štatút spolu s informáciami o ich platnosti a poskytovanie informácií z tejto dôveryhodnej infraštruktúry,

–   zabezpečenie úloh spojených s uchovávaním dokumentov v dôveryhodnej infraštruktúre v prípade zániku kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb bez právneho nástupcu,

–   na základe žiadosti vydávanie certifikátov na overenie poskytovanej kvalifikovanej služby poskytovateľom dôveryhodných služieb, ktorým udelil kvalifikovaný štatút,

–   certifikácia zariadení pre vyhotovenie kvalifikovaného elektronického podpisu a kvalifikovanej elektronickej pečate, certifikácia aplikácií pre vyhotovenie a overovanie kvalifikovaného elektronického podpisu a kvalifikovanej elektronickej pečate,

–   vydávanie a zverejňovanie certifikačných politík slúžiacich na identifikáciu súladu s požiadavkami národnej legislatívy pri poskytovaní kvalifikovaných dôveryhodných služieb a nimi vydaných kvalifikovaných certifikátov. Týmto dôveryhodným službám udelil úrad kvalifikovaný štatút a teda sú pod jeho dohľadom,

–   vydávanie a zverejňovanie zoznamu algoritmov a ich minimálnych parametrov pre dôveryhodné služby s kvalifikovaným štatútom, ktoré vo forme podpisovej politiky definujú globálne pravidlá pre časový interval daný podpisovou politikou, a ktoré sa pri vyhotovovaní, validácii a overovaní kvalifikovaných elektronických podpisov a pečatí musia dodržať, ale nemusia sa v nich priamo uviesť. Podpisové politiky zverejňuje úrad na svojom webovom sídle,

–   vydávanie štandardov a odporúčaní v oblasti poskytovania dôveryhodných služieb.

Ďalšie úlohy úradu vychádzajú z požiadaviek nariadenia eIDAS a k nemu vydaných vykonávacích predpisov. Ich účelom je zároveň zachovanie kontinuity doposiaľ zabezpečovaných činností:

–   je orgánom zodpovedným za vytvorenie, vedenie a uverejňovanie národného dôveryhodného zoznamu,

–   poskytuje Európskej komisii informácie o certifikovaných produktoch pre elektronický podpis a elektronickú pečať.

Nemenej dôležité sú úlohy úradu, ktoré plní na základe požiadaviek iných zložiek, účelom ktorých je podpora funkcionality elektronických agend orgánov verejnej moci: 

–   na základe písomnej dohody poskytuje bezodplatne kvalifikované dôveryhodné služby orgánom verejnej moci,

–   spravuje a publikuje zoznam oprávnení pre mandátne certifikáty.

§ 12

Kontrola a dohľad

(1)  Pri výkone kontroly nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona postupuje úrad podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti ustanovených osobitným predpisom.¹⁾

(2)  Na účely výkonu kontroly má poskytovateľ dôveryhodných služieb práva a povinnosti kontrolovaného subjektu podľa osobitného predpisu.¹⁾

(3)  Pri výkone dohľadu úrad postupuje podľa osobitného predpisu.¹⁾

Komentár k § 12

Kontrola a dohľad je upravená v tomto ustanovení. Podľa článku 17 ods. 1 nariadenia eIDAS sú členské štáty povinné určiť orgán dohľadu so sídlom na ich území alebo po vzájomnej dohode s iným členským štátom orgán dohľadu so sídlom v tomto inom členskom štáte. Tento orgán je zodpovedný za plnenie úloh v oblasti dohľadu v členskom štáte, ktorý ho určil. Orgán dohľadu má povinnosť vykonávať predbežný a následný dohľad nad kvalifikovanými poskytovateľmi dôveryhodných služieb a následný dohľad vo vzťahu k nekvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb. Orgán dohľadu musí podľa článku 18 nariadenia eIDAS spolupracovať a poskytovať pomoc ostatným orgánom dohľadu, aby bol zabezpečený jednotný výkon činností orgánov dohľadu.

Ustanovenie teda upravuje výkon dohľadu, podľa ktorého úrad dohliada na kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb s cieľom zaručiť prostredníctvom dohľadu ex ante a ex post, aby títo kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb a kvalifikované dôveryhodné služby, ktoré poskytujú, spĺňali požiadavky stanovené nariadením eIDAS.

Úrad však podľa potreby koná prostredníctvom dohľadu ex post aj vo vzťahu k nekvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb, ak má podozrenie, že títo nekvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb alebo dôveryhodné služby, ktoré poskytujú, nesplnili požiadavky stanovené v nariadení eIDAS.

Úrad teda môže vykonávať dohľad aj nad poskytovateľom, ktorý neposkytuje kvalifikované dôveryhodné služby. Úrad vykonáva dohľad spôsobom podľa nariadenia eIDAS a dohľad formou kontroly nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona. Na vykonávanie dohľadu, resp. kontroly sa primerane vzťahujú ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

Základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Orgány kontroly pri vykonávaní kontroly postupujú podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti, môžu postupovať pri vykonávaní kontroly podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti, ak na tento účel nemajú vlastné predpisy. Kontrolnou činnosťou sa zisťuje stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi a s uzneseniami vlády Slovenskej republiky, príčiny a škodlivé následky nedostatkov zistených kontrolou, úroveň efektívnosti plnenia úloh štátnej správy a spôsob riadenia štátnej správy, splnenie opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a ich účinnosť. Orgány kontroly v rozsahu svojej pôsobnosti zameriavajú kontrolnú činnosť na vecnú a formálnu správnosť, na účelnosť a efektívnosť plnenia úloh. Kontrolu vykonávajú zamestnanci orgánu kontroly na základe písomného poverenia vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu. Písomné poverenie na vykonanie kontroly spravidla obsahuje označenie orgánu kontroly, označenie kontrolovaného subjektu, mená a priezviská osôb poverených vykonaním kontroly, predmet kontroly, kontrolované obdobie, dátum začatia kontroly, podpis vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu. Pri výkone kontroly sú pracovníci kontroly a prizvané osoby povinní postupovať tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy kontrolovaných subjektov. Pracovníci kontroly a prizvané osoby, ktorí vedia o skutočnostiach zakladajúcich pochybnosti o ich nepredpojatosti, sú povinní tieto skutočnosti bez zbytočného odkladu, písomne oznámiť vedúcemu orgánu kontroly vykonávajúceho kontrolu alebo ním splnomocnenému zástupcovi. Ak majú zamestnanci kontrolovaných subjektov pochybnosti o nepredpojatosti pracovníkov kontroly alebo prizvaných osôb so zreteľom na ich vzťah k predmetu kontroly, ku kontrolovaným subjektom alebo k ich zamestnancom, môže vedúci kontrolovaného subjektu proti ich účasti na kontrole podať písomné námietky vedúcemu orgánu kontroly s uvedením dôvodu. Podanie námietok nemá odkladný účinok. Pracovníci kontroly a prizvané osoby, ktorí oznámili vedúcemu orgánu kontroly alebo ním splnomocnenému zástupcovi pochybnosti o svojej nepredpojatosti alebo proti ktorým podal vedúci kontrolovaného subjektu námietky zakladajúce pochybnosti o ich nepredpojatosti, sú oprávnení vykonať pri kontrole len také úkony, ktoré nedovoľujú odklad. Vedúci orgánu kontroly alebo ním splnomocnený zástupca je povinný rozhodnúť o oznámených skutočnostiach alebo o námietkach najneskôr do piatich pracovných dní od ich uplatnenia a písomne oboznámiť s rozhodnutím toho, kto námietku uplatnil. Na rozhodovanie o nepredpojatosti sa nevzťahujú všeobecné právne predpisy o správnom konaní. Pracovníci kontroly sú v súvislosti s výkonom kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu vstupovať do objektov, zariadení a prevádzok, na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných subjektov, ak bezprostredne súvisia s predmetom kontroly; nedotknuteľnosť obydlia nesmie byť dotknutá výkonom tohto oprávnenia, vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im v určenej lehote poskytovali doklady, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie (vrátane technických nosičov údajov) potrebné na výkon kontroly, prvopisy dokladov; pri vyžiadaní dokladov a informácií obsahujúcich utajované skutočnosti alebo osobné údaje je potrebné dodržať postup ustanovený osobitnými predpismi, na účely dokumentácie k protokolu o výsledku kontroly vyhotovovať fotokópie odobratých materiálov, v odôvodnených prípadoch odoberať a aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu na zabezpečenie dôkazov premiestňovať prvopisy dokladov, ktorých vydanie nie je všeobecne záväzným právnym predpisom zakázané, písomné dokumenty a iné materiály a vykonať ďalšie nevyhnutné úkony súvisiace s kontrolou, vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu, jeho zamestnancov, ako aj ďalších štátnych orgánov potrebnú na vykonanie kontroly. Od právnických osôb a od fyzických osôb možno vyžadovať súčinnosť v nevyhnutnom rozsahu a s ich súhlasom; v súvislosti so zisťovaním správnosti postupov pri poskytovaní a využití prostriedkov Európskeho spoločenstva vrátane prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých na plnenie týchto úloh sú tieto osoby povinné poskytnúť požadovanú súčinnosť

Súčinnosť nemožno vyžadovať, ak by tým bol ohrozený život alebo zdravie osôb alebo ak by bola porušená zákonom ustanovená povinnosť mlčanlivosti, pričom kontrolovaný subjekt nebol zbavený oprávneným orgánom povinnosti mlčanlivosti.

Pracovníci kontroly sú v súvislosti s výkonom kontroly povinní vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet, účel a dobu trvania kontroly a preukázať sa poverením na vykonanie kontroly spolu s dokumentom preukazujúcim ich totožnosť, ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo viesť k zmareniu účelu kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí kontroly, vydať kontrolovanému subjektu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov, písomných dokumentov a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak odobraté materiály nie sú potrebné na ďalší výkon kontroly alebo na iné konanie, sú povinní vrátiť ich tomu, komu boli odňaté, oznámiť orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, a ďalším orgánom oznámiť skutočnosti, na tieto účely sú pracovníci kontroly oprávnení vykonať opatrenia na zabezpečenie dôkazných materiálov pred ich stratou alebo znehodnotením, oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním a v primeranej lehote určenej pracovníkmi kontroly vyžiadať od neho písomné vyjadrenia ku všetkým kontrolným zisteniam; písomné vyjadrenia predložené v určenej lehote, ktorými vedúci kontrolovaného subjektu spochybňuje kontrolné zistenia, sú námietky; k vyjadreniam predloženým po určenej lehote sa neprihliada, preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam, opodstatnené námietky zohľadniť v dodatku k protokolu a oboznámiť s ním vedúceho kontrolovaného subjektu, neopodstatnenosť námietok písomne zdôvodniť vedúcemu kontrolovaného subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu, prerokovať protokol o výsledku kontroly vrátane jeho súčastí, priebežného protokolu, čiastkového protokolu a dodatku k protokolu s vedúcim kontrolovaného subjektu; pred prerokovaním protokolu upozorniť vedúceho kontrolovaného subjektu na dôsledky porušenia právnej povinnosti, v zápisnici o prerokovaní protokolu uložiť vedúcemu kontrolovaného subjektu, aby v určenej lehote po skončení kontroly predložil orgánu kontroly opatrenia prijaté na odstránenie zistených nedostatkov, príčin ich vzniku, určil zamestnancov zodpovedných za kontrolou zistené nedostatky a v určenej lehote predložil orgánu kontroly písomnú správu o splnení prijatých opatrení a uplatnení právnej zodpovednosti, v odôvodnených prípadoch informovať o výsledkoch kontroly príslušný nadriadený orgán, odovzdať vedúcemu kontrolovaného subjektu protokol o výsledku kontroly, priebežný protokol, čiastkový protokol, dodatok k protokolu a zápisnicu o prerokovaní protokolu alebo záznam o kontrole, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly, ak ich od tejto povinnosti písomne neoslobodí ten, v záujme koho túto povinnosť majú, alebo vo verejnom záujme vedúci orgánu kontroly; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach a osobných údajoch. Oprávnenia a povinnosti sa vzťahujú aj na prizvané osoby. Na pracovníkov kontroly pri výkone vnútornej kontroly sa povinnosti vzťahujú v rozsahu upravenom interným predpisom. Vedúci kontrolovaného subjektu je oprávnený počas výkonu kontroly písomne sa vyjadrovať ku kontrolným zisteniam. V čase oboznámenia sa s protokolom, do termínu určeného pracovníkmi kontroly, je oprávnený podať ku kontrolným zisteniam námietky. Vedúci kontrolovaného subjektu je povinný orgánu kontroly poskytnúť požadovanú súčinnosť zodpovedajúcu oprávneniam pracovníkov kontroly. Vedúci kontrolovaného subjektu je povinný oboznámiť pracovníkov kontroly a prizvané osoby s osobitnými bezpečnostnými predpismi, ktoré sa vzťahujú na priestory kontrolovaného subjektu, najneskôr v deň začatia kontroly, predložiť pracovníkom kontroly na základe ich požiadania výsledky kontrol vykonaných inými orgánmi, ktoré majú vzťah k predmetu kontroly, vydať pracovníkom kontroly potvrdenie o prevzatí vrátených dokladov a o ich úplnosti, vytvárať vhodné materiálne a technické podmienky na vykonanie kontroly. Vedúci kontrolovaného subjektu je povinný na požiadanie pracovníkov kontroly dostaviť sa na prerokovanie protokolu.

Vedúci kontrolovaného subjektu je v určenej lehote povinný na základe výsledku kontroly prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku a predložiť ich orgánu kontroly, predložiť orgánu kontroly písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky.

O výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä označenie orgánu kontroly, ktorý kontrolu vykonal, označenie kontrolovaného subjektu, meno, priezvisko a titul pracovníkov kontroly, ktorí kontrolu vykonali, miesto a čas vykonania kontroly, predmet kontroly, kontrolované obdobie, preukázané kontrolné zistenia, zoznam príloh protokolu, dátum vypracovania protokolu, dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, vlastnoručné podpisy pracovníkov kontroly, podpis vedúceho kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený, prílohy k protokolu, správu o zistenej nezrovnalosti, ak kontrolou zistený nedostatok je nezrovnalosťou. Pri kontrole, ktorej predmet je osobitý alebo náročný a vyžaduje zaznamenať stav predmetu kontroly priamo na mieste v určenom čase, vypracujú pracovníci kontroly za účasti zamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalších zamestnancov, priebežný protokol, zaznamenať stav časti predmetu kontroly z dôvodu potreby osobitného postupu pri kontrole alebo osobitného spôsobu riešenia zistených nedostatkov, vypracujú pracovníci kontroly čiastkový protokol. Pri vypracovaní priebežného protokolu a čiastkového protokolu sa postupuje rovnako ako pri vypracovaní protokolu o výsledku vykonanej kontroly. Ak sú proti kontrolným zisteniam podané opodstatnené námietky, pracovníci kontroly vypracujú dodatok k protokolu, ktorý je jeho súčasťou. Vyjadrenia vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam a ďalšie písomnosti a materiály potvrdzujúce kontrolné zistenia, písomné potvrdenie kontrolovaného subjektu o vrátení dokladov a písomností, priebežný protokol, čiastkový protokol a dodatok k protokolu sú súčasťou protokolu o výsledku kontroly.

O prerokovaní protokolu vypracujú pracovníci kontroly zápisnicu, ktorá musí obsahovať dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, dátum prerokovania protokolu, mená prítomných na prerokovaní a ich vlastnoručné podpisy.

Zápisnica o prerokovaní protokolu sa prikladá k protokolu o výsledku kontroly. V zápisnici sa uloží povinnosť vedúcemu kontrolovaného subjektu v určenej lehote prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich orgánu kontroly, určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky, predložiť orgánu kontroly správu o splnení opatrení na odstránenie nedostatkov a ich príčin a uplatnení právnej zodpovednosti, uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky. Ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa záznam o kontrole. Pri jeho vypracovaní sa postupuje primerane. Kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na prerokovanie protokolu alebo odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Tieto skutočnosti pracovníci kontroly uvedú v zápisnici o prerokovaní protokolu. Kontrola, z ktorej sa vypracúva záznam, je skončená jeho podpísaním pracovníkmi kontroly a odovzdaním vedúcemu kontrolovaného subjektu.

Priestupky a správne delikty

§ 13

(1)  Priestupku sa dopustí ten, kto použije značku dôvery EÚ¹⁾ v rozpore s čl. 23 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014) (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014“).

(2)  Priestupku  sa dopustí ten, kto poruší podmienky a obmedzenia využívania kvalifikovanej dôveryhodnej služby podľa čl. 24 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

(3)  Za priestupky podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť pokutu do 2 000 eur.

(4)  Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.²⁾

(5)  Priestupky podľa odsekov 1 a 2 prejednáva úrad.

§ 14

(1)  Úrad uloží pokutu do 3 000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi, ktorý sa dopustí správneho deliktu tým, že použije značku dôvery EÚ³⁹⁾ v rozpore s čl. 23 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

(2)  Úrad uloží pokutu do 3 000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi, ktorý sa dopustí správneho deliktu tým, že poruší podmienky a obmedzenia využívania kvalifikovanej dôveryhodnej služby podľa čl. 24 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

(3)  Úrad uloží pokutu do 3 000 eur orgánu verejnej moci, ktorý sa dopustí správneho deliktu tým, že odmietne prijať kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovanú elektronickú pečať vo formáte, ktorý je v súlade s prílohou vykonávacieho aktu Komisie vydaného podľa čl. 27 ods. 5 a čl. 37 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

(4)  Úrad uloží pokutu do 3 000 eur orgánu verejnej moci, ktorý sa dopustí správneho deliktu tým, že vytvorí kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovanú elektronickú pečať vo formáte, ktorý nie je v súlade s prílohou vykonávacieho aktu Komisie vydaného podľa čl. 27 ods. 5 a čl. 37 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

(5)  Úrad uloží pokutu do 33 000 eur poskytovateľovi dôveryhodných služieb, ktorý sa dopustí správneho deliktu tým, že

a) neprijme vhodné technické a organizačné opatrenia na riadenie rizík ohrozujúcich bezpečnosť ním poskytovaných dôveryhodných služieb podľa čl. 19 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014,

b) v rozpore s čl. 19 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 neoznámi narušenie bezpečnosti alebo integrity orgánu dohľadu alebo inému príslušnému orgánu,

c) v rozpore s čl. 21 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 poskytuje dôveryhodnú službu ako kvalifikovanú skôr, ako sa kvalifikovaný štatút uvedie v dôveryhodných zoznamoch.

(6)  Úrad uloží pokutu do 66 000 eur kvalifikovanému poskytovateľovi dôveryhodných služieb, ktorý  sa dopustí správneho deliktu tým, že

a) porušil povinnosti podľa § 5, § 6 ods. 1 alebo 2 alebo § 7,

b) v rozpore s čl. 20 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014

1. sa nepodrobí auditu zo strany orgánu posudzovania zhody aspoň raz za 24 mesiacov alebo

2. nepredloží výslednú správu o posúdení zhody orgánu dohľadu v lehote troch pracovných dní od jej doručenia,

c) sa nepodrobí auditu zo strany orgánu dohľadu alebo orgánu posudzovania zhody podľa čl. 20 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 910/2014,

d) nezaručí, aby sa na jeho webovom sídle uvádzal odkaz na príslušný dôveryhodný zoznam podľa čl. 23 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 910/2014,

e) neoverí totožnosť fyzickej osoby alebo identifikačné údaje právnickej osoby, ktorej vydáva kvalifikovaný certifikát podľa čl. 24 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014,

f) neinformuje orgán dohľadu o všetkých zmenách pri poskytovaní svojich kvalifikovaných dôveryhodných služieb a o zámere ukončiť tieto činnosti podľa čl. 24 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 910/2014,

g) zamestnáva personál a má subdodávateľov v rozpore s čl. 24 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 910/2014,

h) v rozpore s čl. 24 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 910/2014

    1.   neudržiava postačujúce finančné prostriedky alebo

    2.   neuzatvorí vhodné poistenie zodpovednosti za škodu,

  i) nesplní informačnú povinnosť podľa čl. 24 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 910/2014,

  j) nepoužíva dôveryhodné systémy a produkty podľa čl. 24 ods. 2 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 910/2014,

k) nepoužíva dôveryhodné systémy na uchovávanie údajov podľa čl. 24 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 910/2014,

  l) neprijme vhodné opatrenia proti falšovaniu a krádeži údajov podľa čl. 24 ods. 2 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 910/2014,

m) nezaznamená, neuchová alebo nesprístupní všetky relevantné informácie podľa čl. 24 ods. 2 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 910/2014,

n) nemá aktualizovaný plán ukončenia činností na zabezpečenie kontinuity služby podľa čl. 24 ods. 2 písm. i) nariadenia (EÚ) č. 910/2014,

o) v rozpore s čl. 24 ods. 2 písm. k) nariadenia (EÚ) č. 910/2014 nezriadi alebo neaktualizuje databázu certifikátov,

p) nezverejní zrušenie ním vydaného kvalifikovaného certifikátu podľa čl. 24 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 910/2014,

q) neposkytne spoliehajúcej sa strane informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia ním vydaných kvalifikovaných certifikátov podľa čl. 24 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 910/2014,

r) v rozpore s čl. 28 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 zmení štatút zrušeného kvalifikovaného certifikátu pre elektronický podpis,

s) neposkytne validáciu kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate podľa čl. 33 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 910/2014,

  t) neumožní spoliehajúcim sa stranám získať výsledok procesu validácie podľa čl. 33 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 910/2014,

u) nepoužíva postupy a technológie požadované podľa čl. 34 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014,

v) v rozpore s čl. 38 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 zmení štatút zrušeného kvalifikovaného certifikátu pre elektronickú pečať,

w) nezabezpečí, aby ním vydaná kvalifikovaná elektronická časová pečiatka,¹⁾ spĺňala požiadavky podľa čl. 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 alebo

x) nezabezpečí, aby ním vydaný kvalifikovaný certifikát obsahoval presné, pravdivé a úplné údaje.

(7)  Pri ukladaní pokuty za správny delikt úrad prihliadne najmä na závažnosť, spôsob, trvanie a dôsledky porušenia povinnosti.

(8)  Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 6, úrad uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 6.

(9)  Pokutu za správny delikt možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do štyroch rokov odo dňa keď k porušeniu povinnosti došlo.

(10) Pokuta za správny delikt je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení.

(11) Pokuty za správne delikty sú príjmom štátneho rozpočtu.

Komentár k § 13 a § 14

Priestupky a správne delikty sú upravené v ustanoveniach § 13 a § 14.Tieto ustanovenia sú reflexiou článku 16 nariadenia eIDAS, ktorý ukladá členským štátom povinnosť stanoviť pravidlá ukladania sankcií za porušenie tohto nariadenia. Tieto sankcie majú byť účinné, primerané a odradzujúce. Konštrukcia sankcií rozlišuje medzi kvalifikovaným a nekvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb. Nekvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb musí spĺňať požiadavky, ktoré vyplývajú z článku 19 nariadenia eIDAS, preto väčšina zakotvených správnych deliktov zo strany nekvalifikovaného poskytovateľa služieb vyplýva z tohto článku. Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb musí splniť požiadavky kladené všeobecne na poskytovateľov dôveryhodných služieb podľa článku 19 nariadenia eIDAS, ako aj požiadavky na kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb.

Výšky pokút je možné považovať za primerane prísne a odradzujúce. Oproti súčasnej právnej úprave sa maximálna výška sadzby pokút mierne znížila. Pri konkrétnom stanovení výšky pokuty správny orgán prihliadne na majetkové a osobné pomery osoby, ktorá porušila právne predpisy.

Možno predpokladať, že nekvalifikované dôveryhodné služby budú využívané menej ako kvalifikované dôveryhodné služby. Použitie týchto služieb sa predpokladá tam, kde nie je kladený maximálny dôraz na bezpečnosť. Počíta sa s tým, že takýto poskytovateľ dôveryhodných služieb bude za podobné správanie pokutovaný miernejšie. Navrhovaná výška pokút napĺňa požiadavky na preventívne represívnu funkciu a dostatočným spôsobom odráža aj typovú závažnosť porušovaných právnych povinností. Spoločensky chráneným záujmom je v tejto oblasti správneho trestania najmä ochrana spotrebiteľa a spoliehajúcich sa strán.

V súvislosti s požiadavkami vyplývajúcimi z nariadenia eIDAS a z vnútroštátnej legislatívy sa zavádzajú sankcie za porušenie povinností (priestupky a správne delikty) súvisiacich s poskytovaním dôveryhodných služieb.

Poskytovateľ dôveryhodných služieb sa dopustí protiprávneho konania najmä ak:

–   neprijme vhodné technické a organizačné opatrenia na riadenie rizík ohrozujúcich bezpečnosť ním poskytovaných dôveryhodných služieb,

–   neoznámi úradu akékoľvek narušenie bezpečnosti alebo integrity s významným vplyvom na poskytovanú dôveryhodnú službu,  

–   bezodkladne neoznámi fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorej dôveryhodnú službu poskytuje, narušenie bezpečnosti alebo integrity, ktoré môže negatívne ovplyvniť túto fyzickú osobu alebo právnickú osobu,

–   vydáva poskytovanú dôveryhodnú službu za kvalifikovanú bez toho, aby mu bol udelený kvalifikovaný štatút.

Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb sa dopustí protiprávneho konania ak:

–   sa nepodrobí auditu zo strany orgánu posudzovania zhody aspoň každých 24 mesiacov,

–   sa nepodrobí auditu zo strany úradu alebo orgánu posudzovania zhody, ak je tento vyžiadaný úradom,

–   nepredloží úradu výslednú správu o posúdení zhody v lehote troch pracovných dní od jej doručenia,

–   neoprávnene použije značku dôvery EU,

–   nezabezpečí na svojom webovom sídle odkaz na príslušný dôveryhodný zoznam,,

–   neinformuje úrad o všetkých zmenách pri poskytovaní svojich kvalifikovaných dôveryhodných služieb a o zámere ukončiť tieto činnosti,

–   nezamestnáva personál a prípadne subdodávateľov s potrebnou odbornosťou, spoľahlivosťou, skúsenosťami, kvalifikáciou a vhodnou odbornou prípravou týkajúcou sa predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany osobných údajov,

–   neuplatňuje administratívne a riadiace postupy, ktoré zodpovedajú európskym normám alebo medzinárodným normám,

–   nemá postačujúcu finančnú rezervu alebo neuzatvorí príslušné poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone svojej činnosti,

–   neinformuje pred uzavretím zmluvného vzťahu jednoznačne a vyčerpávajúco každú osobu, ktorá chce využívať kvalifikovanú dôveryhodnú službu, o presných podmienkach využívania tejto služby vrátane obmedzení jej využívania,

–   nepoužíva dôveryhodné systémy a produkty chránené proti pozmeneniu a nezabezpečí technickú bezpečnosť a spoľahlivosť procesov, ktoré podporujú,

–   nepoužíva dôveryhodné systémy na uchovávanie jemu poskytnutých údajov v overiteľnej forme tak, aby údaje boli verejne prístupné na vyhľadanie iba po získaní súhlasu osoby, ktorej sa týkajú, aby údaje mohli zadávať a uchovávané údaje meniť iba oprávnené osoby alebo aby údaje bolo možné skontrolovať z hľadiska ich pravosti,

–   neprijal vhodné opatrenia proti falšovaniu a krádeži údajov,

–   nemá aktualizovaný plán ukončenia činností na zabezpečenie kontinuity služby v súlade s ustanoveniami overenými úradom,

–   neoverí totožnosť alebo akékoľvek osobitné atribúty fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorej vydáva kvalifikovaný certifikát,

–   nezaistí, aby ním vydaný kvalifikovaný certifikát obsahoval presné, pravdivé a úplné informácie,

–   nezriadi alebo neaktualizuje databázu kvalifikovaných certifikátov,

–   nezruší vydaný kvalifikovaný certifikát alebo nezaznamená takéto zrušenie a zrušenie certifikátu neuverejní do 24 hodín od doručenia žiadosti o zrušenie kvalifikovaného certifikátu,

–   neposkytne informácie o platnosti alebo zrušení kvalifikovaných certifikátov, ktoré vydal, každej spoliehajúcej sa strane, a to ani po uplynutí doby platnosti certifikátu,

–   zmení štatút zrušeného kvalifikovaného certifikátu pre elektronický podpis alebo elektronickú pečať,

–   vydá kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis, ktorý nespĺňa požiadavky stanovené týmto zákonom alebo nariadením eIDAS,

–   vydá kvalifikovaný certifikát pre elektronickú pečať, ktorý nespĺňa požiadavky stanovené týmto zákonom alebo nariadením eIDAS,

–   vydá kvalifikovaný certifikát pre autentifikáciu webových sídiel, ktorý nespĺňa požiadavky stanovené týmto zákonom alebo nariadením eIDAS,

–   poskytne validáciu platnosti kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate,

–   nesplní niektorú z požiadaviek na poskytovanie kvalifikovanej služby validácie kvalifikovaných elektronických podpisov alebo kvalifikovaných elektronických pečatí,

–   používa postupy a technológie, ktoré neumožňujú predĺžiť dôveryhodnosť kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate aj na obdobie po uplynutí technologickej platnosti.

§ 15

Elektronická podateľňa

Elektronická podateľňa slúži na zabezpečenie činností súvisiacich s prijímaním, odosielaním a potvrdzovaním prijatia elektronických dokumentov a elektronických dokumentov podpísaných kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo zapečatených kvalifikovanou elektronickou pečaťou.

Komentár k § 15

Inštitút elektronickej podateľne je do tohto nového zákona prevzatý zo zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise, čím sa zachováva kontinuita poskytovaných služieb. Predpokladá sa, že elektronická podateľňa v súčasnej podobe bude existovať najdlhšie sedem rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona a predpokladá sa jej transformácia na službu elektronickej dôveryhodnej služby pre registrované zásielky podľa nariadenia eIDAS.

Účelom elektronickej podateľne je zabezpečenie činností súvisiacich s prijímaním, odosielaním a potvrdzovaním prijatia elektronických dokumentov a elektronických dokumentov podpísaných kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo zapečatených kvalifikovanou elektronickou pečaťou.

§ 16

Splnomocňovacie ustanovenie

Úrad sa splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu,

a) ktorý ustanovuje podrobnosti o overovaní kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate, formátoch kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate, formátoch kvalifikovaných certifikátov, formátoch pre informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaného certifikátu, 18) rozšíreniach dôveryhodného zoznamu, postupoch uchovávania elektronických podpisov, pečatí alebo certifikátov a formátoch podpisových politík pre národné rozšírenia pre dôveryhodnú infraštruktúru a dôveryhodné služby,

b) ktorým sa ustanovia podrobnosti o zabezpečení činností elektronickej podateľne súvisiace s prijímaním, odosielaním a potvrdzovaním prijatia elektronických dokumentov a elektronických dokumentov podpísaných kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo zapečatených kvalifikovanou elektronickou pečaťou.

Komentár k § 16

Splnomocňovacie ustanovenie oprávňuje úrad na vydanie technických predpisov upravujúcich oblasti, ktoré nie sú riešené v nariadení eIDAS, resp. v implementačných aktoch, ktoré komisia doposiaľ nevypracovala, ako aj rozšírenia pre národnú dôveryhodnú infraštruktúru a dôveryhodné služby. Úrad sa týmto ustanovením splnomocňuje aj na vydanie všeobecne záväzného predpisu upravujúceho elektronickú podateľňu.

§ 17

Spoločné ustanovenia

(1)  Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,¹⁾ ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)  Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem

a) zaručený elektronický podpis, rozumie sa tým kvalifikovaný elektronický podpis,

b) zaručená elektronická pečať, rozumie sa tým kvalifikovaná elektronická pečať,

c) časová pečiatka, rozumie sa tým kvalifikovaná elektronická časová pečiatka.

Komentár k § 17

Spoločné ustanovenie upravuje konanie úradu odkazom na správny poriadok a zároveň ošetruje zosúladenie pojmov vnútroštátnej legislatívy s pojmami nariadenia eIDAS. Upravuje sa ekvivalencia pojmov zavedená zákonom č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise v iných právnych predpisoch. Pojem „zaručený elektronický podpis“ sa nahrádza pojmom „kvalifikovaný elektronický podpis“. Rovnaká úprava platí pre pečať. Pojem „časová pečiatka“ nahradí pojem „kvalifikovaná elektronická časová pečiatka“.

Nariadenie eIDAS ustanovuje povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov držiteľov certifikátov v súlade s vnútroštátnou legislatívou. Predmetné znenie obsahuje odkaz na zákon o ochrane osobných údajov, ktorý upravuje povinnosti spojené s ochranou osobných údajov a sankcie za ich nedodržanie.

§ 18

Prechodné ustanovenia

(1)  Poskytovateľ akreditovaných certifikačných služieb podľa doterajších predpisov sa, v rozsahu pôvodnej akreditácie podľa doterajších predpisov, považuje za kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb, ktorému udelil úrad kvalifikovaný štatút, poskytujúceho kvalifikovanú dôveryhodnú službu. Poskytovateľ podľa prvej vety je povinný predložiť úradu správu o posúdení zhody¹⁾ najneskôr do 1. júla 2017;¹⁾ ak správu nepredloží, jeho postavenie poskytovateľa dôveryhodných služieb s kvalifikovaným štatútom poskytujúcim kvalifikovanú dôveryhodnú službu zaniká 2. júla 2017.

(2)  Akreditovaná služba vydávania časových pečiatok, akreditovaná úradom a vedená v zozname dôveryhodných informácií o poskytovateľoch certifikačných služieb podľa osobitného predpisu,¹⁾ sa považuje za dôveryhodnú službu vyhotovovania kvalifikovaných elektronických časových pečiatok⁴¹⁾ s kvalifikovaným štatútom. Poskytovateľ služby podľa prvej vety je povinný predložiť úradu správu o posúdení zhody⁴³⁾ najneskôr do 1. júla 2017;⁴⁴⁾ ak správu nepredloží, jeho postavenie poskytovateľa dôveryhodných služieb s kvalifikovaným štatútom vo vzťahu k tejto službe zaniká 2. júla 2017.

(3)  Bezpečné zariadenie na vyhotovovanie elektronickej pečate podľa doterajších predpisov sa považuje za zariadenie na vyhotovovanie kvalifikovanej elektronickej pečate podľa osobitného predpisu,²⁷⁾ do uplynutia platnosti alebo zrušenia certifikátu zariadenia.

(4)  Kvalifikovaný systémový certifikát vydaný podľa doterajších predpisov sa považuje za kvalifikovaný certifikát pre kvalifikovanú elektronickú pečať podľa osobitného predpisu,¹¹⁾ do uplynutia jeho platnosti alebo jeho zrušenia.

(5)  Informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaných certifikátov¹⁸⁾ v Online Certificate Status Protocol (OCSP) odpovedi³²⁾ ktorá musí obsahovať pozitívne prehlásenie o existencii a správnosti údajov³¹⁾ sa povinne poskytujú od 1. januára 2018.

Komentár k § 18

Prechodné ustanovenia sa viažu k zmenám vo vnútroštátnej legislatíve v spojitosti s udržaním kontinuity činností v oblasti elektronického poskytovania služieb orgánmi verejnej moci. Certifikačné autority akreditované podľa zákona č. 215/2002 Z. z. poskytovali v rámci akreditovaných certifikačných služieb tri druhy služieb, ktoré je potrebné z uvedeného dôvodu zachovať, a ktoré neupravuje nariadenie eIDAS, pretože neboli definované v smernici 1999/93/ES. Ide o službu správy kvalifikovaných certifikátov a tiež o službu poskytovania časových pečiatok.

Poskytovanie týchto služieb akreditovanými poskytovateľmi podľa zákona č. 215/2002 Z. z. sa považuje za poskytovanie kvalifikovanej dôveryhodnej služby definovanej legislatívou na národnej úrovni podľa nariadenia eIDAS a nového znenia zákona. Po splnení požiadaviek nariadenia eIDAS, od 1. 7. 2016, sa im udelí kvalifikovaný štatút.

Definujú sa ustanovenia pre vydávanie časových pečiatok, bezpečné zariadenia na vyhotovenie elektronickej pečate a kvalifikovaný systémový certifikát.

Ustanovenie ďalej upravuje povinnosť  najneskôr od 1. januára 2018 poskytovať informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaných certifikátov v Online Certificate Status Protocol (OCSP) odpovedi, ktorá musí obsahovať pozitívne prehlásenie o existencii a správnosti údajov podľa technickej normy.

§ 19

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:

1. zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 679/2004 Z. z., zákona č. 25/2006 Z. z., zákona č. 275/2006 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 289/2012 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z a zákona č. 91/2016 Z. z.,

2. vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 131/2009 Z. z. o formáte, obsahu a správe certifikátov a kvalifikovaných certifikátov a formáte, periodicite a spôsobe vydávania zoznamu zrušených kvalifikovaných certifikátov (o certifikátoch a kvalifikovaných certifikátoch) v znení vyhlášky č. 323/2012 Z. z. a vyhlášky č. 60/2014 Z. z.,

3. vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 132/2009 Z. z. o podmienkach na poskytovanie akreditovaných certifikačných služieb a o požiadavkách na audit, rozsah auditu a kvalifikáciu audítorov v znení vyhlášky č. 61/2014 Z. z.,

4. vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 133/2009 Z. z. o obsahu a rozsahu prevádzkovej dokumentácie vedenej certifikačnou autoritou a o bezpečnostných pravidlách a pravidlách na výkon certifikačných činností v znení vyhlášky č. 62/2014 Z. z.,

5. vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 134/2009 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na bezpečné zariadenia na vyhotovovanie časovej pečiatky a požiadavky na produkty pre elektronický podpis (o produktoch elektronického podpisu) v znení vyhlášky č. 63/2014 Z. z.,

6. vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 135/2009 Z. z. o formáte a spôsobe vyhotovenia zaručeného elektronického podpisu, spôsobe zverejňovania verejného kľúča úradu, podmienkach platnosti pre zaručený elektronický podpis, postupe pri overovaní a podmienkach overovania zaručeného elektronického podpisu, formáte časovej pečiatky a spôsobe jej vyhotovenia, požiadavkách na zdroj časových údajov a požiadavkách na vedenie dokumentácie časových pečiatok (o vyhotovení a overovaní elektronického podpisu a časovej pečiatky) v znení vyhlášky č. 32/2010 Z. z. a vyhlášky č. 64/2014 Z. z.,

7. vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 136/2009 Z. z. o spôsobe a postupe používania elektronického podpisu v obchodnom styku a administratívnom styku v znení vyhlášky č. 248/2015 Z. z.

Komentár k § 19

Znenie nového zákona o dôveryhodných službách ruší doteraz platnú legislatívu upravujúcu oblasť elektronického podpisu, a to nielen zákon o elektronickom podpise, ale i vyhlášky týkajúce sa tohto zákona.

Čl. II

Zmeny zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. II

V čl. II je doplnený a upravený zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Upravuje sa Sadzobník správnych poplatkov, kde sa slová elektronický podpis mení na dôveryhodné služby. V Sadzobníku správnych poplatkov sa po novom doplnila XX. časť s nadpisom Dôveryhodné služby. V Položke 268 so doplnilo Udelenie kvalifikovaného štatútu v sume 665 eur a Certifikácia v sume 332 eur.

Čl. III

Zmeny zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. III

Novým zákonom o dôveryhodných službách sa v čl. III upravuje znenie kompetenčného zákona takým spôsobom, aby odrážala nové postavenie úradu v oblasti dôveryhodných služieb. Ide o zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. V ustanovení § 34 sa mení slovné spojenie elektronický podpis a dôveryhodné služby.

Čl. IV

Zmeny zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. IV

V tomto článku nový zákon o dôveryhodných službách mení a dopĺňa zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov. Na účely rýchlejšieho rozšírenia používania elektronických občianskych preukazov v službách e-Governmentu sa upravuje povinná aktivácia funkcie online eID. Prechodným ustanovením sa upravili už začaté konania, ktoré sa dokončia podľa doterajších predpisov. Do zákona o občianskych preukazoch sa doplnili teda prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia v § 17b. Podľa týchto prechodných ustanovení teda platí, že občanovi, ktorý požiadal o vydanie občianskeho preukazu podľa doterajších predpisov, okresné riaditeľstvo vydá občiansky preukaz podľa ustanovení tohto zákona účinných ku dňu podania žiadosti o vydanie občianskeho preukazu. Občan, ktorému bol vydaný občiansky preukaz s elektronickým čipom podľa doterajších predpisov a nemá zvolený bezpečnostný osobný kód, si môže zvoliť bezpečnostný osobný kód na okresnom riaditeľstve. Pri podaní žiadosti o vydanie občianskeho preukazu prostredníctvom portálu ministerstva sa postupuje stanoveným spôsobom najneskôr od 1. júla 2017.

Bezpečnostný osobný kód je novinka v zákone o občianskych preukazoch, pričom platí, že je kombináciou najmenej šiestich a najviac desiatich číslic. Občan, ktorý v čase podania žiadosti o vydanie občianskeho preukazu nedovŕšil 65. rok veku, si bezpečnostný osobný kód zvolí pri podaní žiadosti; ostatní občania si môžu bezpečnostný osobný kód zvoliť pri podaní žiadosti alebo neskôr na okresnom riaditeľstve. Za občana pozbaveného spôsobilosti na právne úkony zvolí bezpečnostný osobný kód jeho opatrovník.

Čl. V

Zmeny zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. V

Nosnú právnu úpravu identifikácie a autentifikácie fyzických osôb i právnických osôb v Slovenskej republike v elektronickej komunikácii s orgánmi verejnej moci predstavuje zákon o e-Governmente. Uvedená právna úprava umožňuje elektronickú identifikáciu fyzickej osoby alebo právnickej osoby potrebnú pre poskytnutie on-line služby na základe prostriedkov elektronickej identifikácie využitím autentifikačných certifikátov, pričom sa práve z uvedeného dôvodu presúva kompetencia tejto oblasti z úradu na Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

V zákone sa po novom upravuje Autentifikačný certifikát v ustanovení § 22a, ktorým je elektronický dokument, ktorý preukazuje elektronickú identitu toho, komu bol vydaný a používa sa na účely identifikácie a autentifikácie pri prístupe k informačnému systému alebo elektronickej komunikácii, ktoré súvisia s výkonom verejnej moci, alebo na účely prístupu do elektronickej schránky alebo disponovanie s elektronickou schránkou.

Autentifikačný certifikát obsahuje údaje o tom, že ide o autentifikačný certifikát a identifikátor toho, komu bol vydaný.

Po novom sa predĺžilo prechodné obdobie na povinnú aktiváciu elektronických schránok právnických osôb a zapísaných organizačných zložiek, ako aj na používanie elektronických formulárov.

Dôvodom zachovania dobrovoľného princípu aktivácie schránky po dlhšiu dobu je snaha zavedenie povinného používania elektronickej schránky až v momente dostatočného rozšírenia autentifikačných prostriedkov. Vzhľadom na zásadnú zmenu v komunikácii so štátom, ktorú aktivácia schránky prináša bolo vhodné predĺžiť dobu dobrovoľnej aktivácie o stanovený čas. Pokiaľ ide o elektronické formuláre, vzhľadom na úpravu § 60b ods. 2 sa zosúladili prechodné obdobia.

Do tohto právneho predpisu sa teda doplnili prechodné ustanovenia do § 60b, § 60c a § 60d.

V§ 60b sa upravujú prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia. Po novom teda platí, že orgán verejnej moci, ktorý prevádzkuje špecializovaný portál, nie je do 31. januára 2018 povinný prepojiť informačné systémy verejnej správy v jeho správe s ústredným portálom, ak umožňuje elektronickú komunikáciu s nimi prostredníctvom ústredného portálu iným spôsobom. Orgán verejnej moci je od 1. novembra 2016 do 31. januára 2018 oprávnený pri výkone verejnej moci elektronicky postupovať aj podľa osobitných predpisov, ak ustanovujú odlišnú úpravu postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky a odlišné náležitosti elektronickej podoby návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, alebo odlišné náležitosti elektronickej podoby rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci, ako tento zákon.

Ak ide o právnické osoby, ktoré nemajú aktivovanú elektronickú schránku a nie sú zapísané v obchodnom registri, správca modulu elektronických schránok aktivuje ich elektronickú schránku 1. mája 2018. Uvedené platí aj ak pri právnickej osobe, ktorá nie je zapísaná v obchodnom registri, dôjde k splneniu podmienky na aktiváciu elektronickej schránky odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2018. Na právnické osoby sa do 30. apríla 2018 ustanovenia § 60a ods. 5 nepoužijú. Ak právnická osoba požiada o skoršiu aktiváciu elektronickej schránky, správca modulu elektronických schránok žiadosti vyhovie. Informáciu o tom, akých právnických osôb sa postup týka, zverejňuje a aktualizuje správca modulu elektronických schránok na ústrednom portáli.

Národný bezpečnostný úrad vedie register certifikátov. Register certifikátov je informačným systémom verejnej správy, ktorého správcom je úrad. V registri certifikátov vedie úrad zoznam kvalifikovaných certifikátov pre elektronickú pečať, ktoré boli vydané orgánu verejnej moci.

Orgán verejnej moci je oprávnený zapísať kvalifikovaný certifikát pre elektronickú pečať, ktorý mu bol vydaný, do registra certifikátov a je povinný bezodkladne oznámiť úradu, že došlo k zrušeniu zapísaného certifikátu. Úrad zapíše do registra certifikátov kvalifikovaný certifikát pre elektronickú pečať na žiadosť orgánu verejnej moci, ktorému bol vydaný a bezodkladne po oznámení zrušenia zapísaného certifikátu zápis certifikátu v registri zruší. Overenie kvalifikovanej elektronickej pečate, ktorej kvalifikovaný certifikát pre elektronickú pečať je zapísaný v registri certifikátov, sa vykoná podľa zoznamu platných kvalifikovaných certifikátov pre elektronickú pečať.

Úrad je povinný každý deň vydať zoznam platných kvalifikovaných certifikátov pre elektronickú pečať, ktoré sú zapísané v registri certifikátov a zverejniť ho na svojom webovom sídle. Zoznam platných kvalifikovaných certifikátov pre elektronickú pečať platí 24 hodín od jeho vydania a kvalifikovaný certifikát pre elektronickú pečať, uvedený v tomto zozname, sa považuje za platný počas celej doby platnosti tohto zoznamu, ak sa nepreukáže opak.

V § 60d sú upravené prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2017.

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu zriadi centrálnu evidenciu záznamov o vykonanej zaručenej konverzii a začne prideľovať evidenčné číslo záznamu o vykonanej zaručenej konverzii najneskôr 1. januára 2018. O zriadení evidencie a prideľovaní evidenčného čísla informuje úrad podpredsedu vlády na svojom webovom sídle a na ústrednom portáli. Do dňa, nasledujúceho po dni zriadenia centrálnej evidencie záznamov o vykonanej zaručenej konverzii, nie je osoba vykonávajúca konverziu povinná postupovať podľa stanoveného ustanovenia a Notárska komora Slovenskej republiky nie je povinná postupovať podľa § 39 ods. 6.

V súčasnosti dobe do účinnosti týchto zmien ustanovenie § 60 ods. 2 umožňovalo orgánom verejnej moci postupovať pri výkone verejnej moci podľa osobitných predpisov. Tento princíp sa zachoval do 1. februára 2018 s tým, že povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky bude platiť od 1. novembra 2016. Ide teda o predĺženie obdobia, v ktorom orgány síce budú musieť byť schopné komunikovať elektronicky, ale môžu pritom postupovať podľa osobitných predpisov. S touto úpravou súvisí aj odklad povinnosti zabezpečiť prístup k službám formou integrácie na ÚPVS a umožnenie jeho zabezpečenia iným spôsobom, napríklad presmerovaním na špecializovaný portál.

Register systémových certifikátov bol upravený v zákone č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov. Z dôvodu zabezpečenia riadnej implementácia nariadenia eIDAS bolo možné ponechať tento inštitút v novom zákone o dôveryhodných službách, avšak bolo potrebné zabezpečiť kontinuitu poskytovanej služby. Po dobu, do ktorej nebude vybudovaný systém poskytovania informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaných certifikátov v Online Certificate Status Protocol (OCSP) odpovedi, ktorá musí obsahovať pozitívne prehlásenie o existencii a správnosti údajov, bude overovanie kvalifikovaného certifikátu kvalifikovanej elektronickej pečate orgánu verejnej moci vykonané podľa zoznamu platných kvalifikovaných certifikátov pre elektronickú pečať, ktoré sú zapísané v registri certifikátov. Zoznam vydáva a zverejňuje Národný bezpečnostný úrad. Uvedené znenie stráca účinnosť 31. decembra 2017.

Vzhľadom na obsah predmetného zoznamu sa upravil jeho názov, aby presnejšie vystihoval obsah v ňom uvedených údajov.

Čl. VI

(1)  Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem § 60d v čl. V  deviatom bode,  ktorý nadobúda účinnosť 1. marca 2017. 

(2)  Ustanovenie § 60c uvedené v čl. V  deviatom bode stráca účinnosť 31. decembra 2017.

K Čl. VI

V tomto článku je stanovený dátum účinnosti nového zákona o dôveryhodných službách . Účinnosť nadobúda dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR. Zároveň je stanovená výnimka z tejto účinnosti, a to § 60d v čl. V v deviatom bode. Uvedený bod nadobudne účinnosť 1. marca 2017. Ide o zmenu v zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). § 60d upravuje Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2017.

Zároveň zákon vymedzuje stratu účinnosti § 60c v už spomenutom čl. V v deviatom bode. Účinnosť stráca 31. decembra 2017.

 

Odkazy:

1)    Čl. 3 ods. 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014).

2)    Čl. 3 ods. 19 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

3)    Nariadenie (EÚ) č. 910/2014.

4)    Čl. 3 ods. 12 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

5)    Čl. 3 ods. 15 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

        Príloha 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

6)    Čl. 3 ods. 20 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

7)    Čl. 21 ods. 2 druhý pododsek nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

8)    Čl. 28 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

9)    Čl. 3 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

10)   Čl. 3 ods. 27 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

11)   Čl. 3 ods. 30 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

12)   Čl. 38 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

13)   Čl. 3 ods. 24 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

14)   Čl. 21 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

15)   Čl. 3 ods. 17 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

16)   Čl. 22 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

17)   Odporúčanie ITU-T X.509 | ISO/IEC 9594-8: Informačné technológie – prepojenia otvorených systémov – adresár: Certifikačné rámce verejného kľúča a atribútu.

18)   Čl. 24 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

19)   Čl. 24 ods. 2 písm.  h) nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

20)   Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

21)   Napríklad zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

22)   § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

23)   Čl. 3 ods. 23 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

24)   Čl. 3 ods. 32 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

25)   Čl. 29, 30 a 39 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

26)   Čl. 32 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

27)   Príloha A ISO 14533 (Procesy, dátové prvky a dokumenty v obchode priemysle a administratíve  – dlhodobé profily podpisov) a štandardov úradu, najmä Overovanie QES/QESe, Formáty QES/QESe, Formáty kvalifikovaných certifikátov, Formáty CRL/OCSP, Rozšírenia dôveryhodného zoznamu a Formáty podpisových politík.

28)   Čl. 17 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

29)   Čl. 30 a 39 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

30)   Čl. 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

31)   CertHash (pozitívne prehlásenie), kapitola 3.1.2, Common PKI Specification V2.0.

32)   RFC 6960 X.509 Internet PublicKeyInfrastructure, OnlineCertificate Status Protocol – OCSP.

33)   Čl. 24 ods. 2 písm. i) nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

34)   Čl. 22 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

        Vykonávacie rozhodnutie komisie (EÚ) 2015/1505 z 8. septembra 2015, ktorým sa ustanovujú technické špecifikácie a formáty týkajúce sa dôveryhodných zoznamov podľa článku 22 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 235, 9.9.2015).

35)   Čl. 17 ods. 2 a ods. 4 písm. d), čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 3, čl. 30 ods. 2 a čl. 31 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

36)   § 8 až 13 zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

37)   § 12 zákona č. 10/1996 Z. z.

38)   Čl. 17, čl. 19 a čl. 20 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

39)   Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/806 z 22. mája 2015, ktorým sa ustanovujú špecifikácie týkajúce sa formy značky dôvery EÚ pre kvalifikované dôveryhodné služby (Ú. v. L 128, 23.5.2015).

40)   Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

41)   Čl. 3 ods. 34 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

42)   Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

43)   Čl. 20 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2016.

44)   Čl. 51 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 910/2016.

    45) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/662/EÚ zo 14. októbra 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2009/767/ES, pokiaľ ide o zostavovanie, vedenie a uverejňovanie zoznamov dôveryhodných informácií o poskytovateľoch certifikačných služieb, ktorí podliehajú dohľadu členského štátu alebo sú v ňom akreditovaní (Ú.v. EÚ L 306, 16.11.2013).