-   odsek 2 – ustanovuje nadradenosť medzinárodnej zmluvy nad ustanovenia ZDP.

Štáty majú suverénne právo stanoviť si podmienky vyberania daní od daňových subjektov t.j. fyzických a právnických osôb na svojom území bez akéhokoľvek obmedzenia, t.j. bez ohľadu na daňové systémy iných štátov. Týka sa to tak daní z príjmov z podnikateľskej činnosti, investovaného kapitálu a pod. ako aj nepriamych daní.

Daňové povinnosti sú teda stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, nad ktorými môžu stáť – majú vyššiu právnu silu, po prípade ich modifikujú, medzinárodné zmluvy.

Nadradenosť medzinárodnej zmluvy nad ZDP je ustanovená v § 1 ods. 2 ZDP.

Nejde len o zmluvy o ZDZ, ale aj o iné zmluvy spĺňajúce podmienky ustanovené v citovanom ustanovení. Medzinárodnými zmluvami sú zmluvy uzatvorené v súlade s Viedenským dohovorom o zmluvnom práve (vyhláška MZV č. 15/1998 Z. z.), ktoré boli schválené, ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, t.j. na území SR

     pred ratifikáciou schválené NR SR, alebo o nich NR SR rozhodla, že majú prednosť pred zákonmi,

     ratifikované prezidentom SR, alebo splnomocnenou osobou,

     vyhlásené v Zbierke zákonov SR.

Za takúto medzinárodnú zmluvu sa považuje aj dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou SR, a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne. V súčasnosti je takouto dohodou len dohoda medzi Ministerstvom financií SR a Ministerstvom financií Čínskej republiky (Taiwan) o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov (úplné znenie medzirezortnej administratívnej dohody bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 9/2011 oznámením č. 31).

Medzinárodnými zmluvami v oblasti daní sú predovšetkým zmluvy o ZDZ, ktoré sú dvojstrannými opatreniami. Tieto zmluvy hrajú najpodstatnejšiu úlohu v zabránení dvojitého zdanenia, nakoľko práve povahe vzťahu medzi dvomi štátmi obvykle najlepšie vyhovuje dvojstranná dohoda. Jedná sa predovšetkým o dvojstranné zmluvy o ZDZ v odbore daní z príjmov a z majetku, ktorých uzatváranie bolo dôsledkom aktivity krajín OECD a USA, ku ktorým sa pripojilo aj OSN a nakoniec aj Európska únia.

Tieto zmluvy o ZDZ vychádzajú z Modelovej zmluvy OECD a jej komentára. Aj keď táto právna norma nie je záväznou právnou normou vyjadruje vo všeobecnosti väčšinový názor členských štátov OECD, na základe ktorého sa vypracúva aktualizácia modelovej zmluvy a jej komentára a aplikuje sa jej výklad pri použití rozriešenia oprávnenosti dotknutých štátov na zdanenie jednotlivých príjmov.

Samozrejme existujú určité oblasti, v ktorých niektoré členské aj nečlenské štáty OECD so znením jednotlivých článkov modelovej zmluvy a s ich výkladom uvedenom v komentári k tejto zmluve nesúhlasia.

V takomto prípade môže každý členský i nečlenský štát OECD zaujať svoje stanovisko k záležitosti, s ktorou principiálne nesúhlasí. Svoj nesúhlas je potom vyjadrený pod označením „poznámka ku komentáru“ alebo „výhrada k článku“ v prípade členských a v prípade nečlenských štátov OECD je označený ako „stanovisko (resp. pozícia) k článku a ku komentáru k tomuto článku“.

Komentár je možné vo všeobecnosti použiť ako doplnkový prostriedok výkladu k zmluvám o ZDZ v súlade s článkom 32 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve č. 15/1988 Zb. (ďalej len „Dohovor“). Možno ho použiť, buď na potvrdenie významu konkrétnych ustanovení zmlúv o ZDZ, ktorý vyplýva na základe použitia všeobecných výkladových pravidiel upravených v článku 31 Dohovoru (t.j. interpretácie zmluvy o ZDZ dobromyseľne, v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva výrazom v zmluve o ZDZ v ich celkovej súvislosti, a takisto s prihliadnutím na predmet a účel zmlúv o ZDZ), alebo ho možno použiť ako doplnkový prostriedok tam, kde význam podľa článku 31 Dohovoru je nejednoznačný, nejasný, zrejme protikladný alebo nerozumný.

K aplikácii medzinárodných zmlúv vydalo FR SR metodický pokyn, ktorý je uverejnený na ich webovom sídle www.financnasprava.sk.

Riešenie problému dvojitého resp. viacnásobného zdanenia je len jedným z hlavných cieľov uzatvárania zmlúv o ZDZ nie však jediným. Rovnako ako riešenie zamedzenia dvojitého zdanenia je dôležité riešiť aj zamedzenie dvojitého nezdanenia.

Ďalšími cieľmi uzatvárania zmlúv o ZDZ je

–   zabránenie prípadným daňovým únikom a podvodom,

–   umožnenie priamej spolupráce príslušných orgánov zmluvných štátov,

–   zabezpečenie daňovej nediskriminácie pre subjekty jedného štátu na území štátu druhého,

–   podpora vzájomných vzťahov v hospodárskej a obchodnej oblasti medzi jednotlivými štátmi,

–   zabezpečenie objektívneho rozdelenia daňového výnosu medzi obidva štáty t.j. štát zdroja príjmov a štát jeho skutočného vlastníka (štát rezidencie).

V súčasnosti (k 22. 12. 2017 – zverejnený zoznam zmlúv na webovom sídle Ministerstva financií SR) má SR uzavretých 68 zmlúv o ZDZ.

Uzatvárané zmluvy o ZDZ sú účinným spôsobom ako zohľadniť konkrétne charakteristiky daňového zákonodarstva v obidvoch zmluvou dotknutých štátoch a konkrétne okolnosti ich vzájomných hospodárskych vzťahov tak, aby pokiaľ možno bolo úplne a účinne zabránené dvojitému zdaneniu.

Medzinárodné zmluvy majú zároveň nadradené postavenie (vyššiu právnu silu) nad vnútroštátne predpisy, pričom však zároveň vychádzajú z daňových zákonov jednotlivých zmluvných štátov a modifikujú ich vo vzťahu k subjektom druhého zmluvného štátu.

Zmluvy zásadne neustanovujú daňovníkom žiadne nové povinnosti, ktoré by už neboli ustanovené v daňových zákonoch.

?  Príklad

ZDP ustanovuje vysporiadanie daňovej povinnosti zrážkovou daňou vo výške 19 % [35 % pre daňovníka zo štátu uvedeného v § 2 písm. x) ZDP] pre príjmy za právo na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, ktoré vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou („daňovník s NDP“) zo zdroja na území SR daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou („daňovník s ODP“). V prípade štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ je uvedený príjem zahrnutý do článku Licenčné poplatky, ktorým je väčšinou článok 12. V článku „Licenčné poplatky“ v prípade zmluvy, ktorú má SR uzatvorenú napr. s ČR, časť licenčných poplatkov definovaných ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu, počítačových programov (softvéru) alebo akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti tzv. „priemyselné licenčné poplatky“ sa môžu zdaniť v štáte zdroja daňou, ktorá nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov. Aj v prípade, že ZDP ustanovuje na uvedené úhrady použitie 19 %-nej sadzby dane, SR sa zmluvne zaviazala, že tieto úhrady bude zdaňovať len vo výške 10 %. V prípade časti licenčných poplatkov definovaných v zmluve uzavretej medzi SR a ČR ako tzv. „kultúrne licenčné poplatky“ tieto sa podľa zmluvy zdania len v štáte rezidencie skutočného vlastníka takýchto licenčných poplatkov a to napriek skutočnosti, že v § 16 je tento príjem zadefinovaný ako príjem, ktorý podlieha zdanenia na území SR.

Zmluvy o ZDZ nenahradzujú vnútroštátne daňové predpisy zmluvných štátov, ani nezakladajú právo štátu požadovať platenie daní. Vnútroštátne daňové predpisy určujú aj naďalej, kto je povinný platiť daň, čo je predmetom dane, čo je základom dane, kedy vzniká daňová povinnosť a pod.

Ak určitý príjem nie je podľa vnútroštátnych daňových predpisov štátu podrobený zdaneniu, nemôže zmluvný štát takýto príjem zdaniť, ani keď mu zmluva o ZDZ tento príjem zdaniť umožňuje.

?  Príklad

Zmluvy o ZDZ, ktoré má SR uzavreté vo väčšine prípadov v článku – dividendy, väčšinou článok 10 (podiely na zisku) určujú právo na zdanenie takéhoto príjmu štátu zdroja. ZDP na území SR však takýto príjem od 1. 1. 2017 umožňuje zdaniť len v prípade, ak sú vyplácané daňovníkovi – fyzickej osobe. Ak sú vyplácané právnickej osobe, tieto sú vylúčené z predmetu dane. Takýto príjem právnickej osoby preto nebude v štáte zdroja, t.j. na území SR zdaniteľný aj keď mu to zmluva bude umožňovať.

Zmluvy o ZDZ tiež v žiadnom prípade neumožňujú daňovým subjektom vybrať si štát, v ktorom bude ich príjem prípadne majetok zdanený!

Veľmi často je pri tom poukazované na slovné spojenie „príjem môže byť zdanený v tomto štáte“, ktoré sa v tomto type zmlúv o ZDZ veľmi často vyskytuje. Daňové subjekty si toto slovné spojenie vysvetľujú v mnohých prípadoch tak, že ich príjem alebo majetok (prípadne príjem alebo majetok ich zahraničných partnerov) v tomto štáte, podľa kontextu samozrejme aj v SR, byť zdanený vôbec nemusí.

Slovné spojenie „príjem môže byť zdanený“ znamená len to, že danému štátu je dané právo zdaniť určitý príjem a to za predpokladu, že vnútroštátne daňové predpisy tohto štátu umožňujú daný typ príjmu zdaňovať.

Ako už bolo uvedené, medzinárodné daňové zmluvy majú vyššiu právnu silu ako vnútroštátne predpisy a pri použití formulácie „príjem bude zdanený“ by na základe zmluvy mohli byť určené aj také daňové povinnosti, ktoré vnútroštátny zákon neupravuje. Dôsledkom toho by bolo nerovnaké postavenie daňovníkov, nakoľko daňová povinnosť by sa okrem výšky a druhu príjmu mohla líšiť aj v závislosti na tom, odkiaľ príjmy plynú.

V súčasnosti existujú dva vzorové modely zmluvy o ZDZ, podľa ktorých je uzatváraná väčšina daňových zmlúv a to:

-   Modelová zmluva OECD, ktorá je smernicou pre vypracovávanie daňových zmlúv medzi hospodársky vyspelými štátmi, kde sa predpokladá vyvážený obojstranný tok investícií a príjmov, podľa ktorých sú príjmy zdaňované prevažne v štáte sídla alebo bydliska daňovníka a

-   Modelová zmluva OSN, ktorá slúži predovšetkým pre jednanie s rozvojovými krajinami s prihliadnutím k ich potrebám, podľa ktorých sú vo väčšej miere príjmy zdaňované v zemi ich zdroja.

SR uzatvára zmluvy o ZDZ predovšetkým na princípoch Modelovej zmluvy OECD a preto princíp aplikácie zmlúv o ZDZ vychádza práve z tohto typu zmluvy a pravidelne aktualizovaného komentára k Modelovej zmluve upravovaného a schvaľovaného štátmi OECD.

Ani prijaté dvojstranné opatrenia nie sú bez nedostatkov a nedokonalostí, nakoľko všeobecne nie je možné pozerať na medzinárodnú činnosť len čisto ako na dvojstrannú. Napríklad nadnárodná spoločnosť môže vykonávať výskum v jednej krajine, vyrábať v druhej krajine, všetky propagačné akcie pripravovať v tretej krajine a tovar predávať v ďalších krajinách. Z uvedeného dôvodu sa začali uzatvárať aj viacstranné opatrenia a to predovšetkým v rámci členských štátov OSN a jej rôznych orgánov, OECD, Európskej únie a ďalších podobných inštitúcií.

Preto aj SR vstupom do Európskej únie sa ako členský štát stala súčasťou právneho systému, ktorý má vo väčšine prípadov nadradené postavenie nad vnútroštátne predpisy a vznikli jej povinnosti aj z medzinárodného práva Európskej únie.

Vo všeobecnosti je priame zdaňovanie a jeho úprava ponechaná v kompetencii každého členského štátu Európskej únie. Znamená to, že jednotlivé členské štáty si svoj daňový systém prispôsobujú vlastným potrebám. Národný daňový systém však musí byť v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, ktorá predstavuje primárnu legislatívu Európskeho spoločenstva. Prijatím Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa zmluva o Európskej únii a zmluva o založení Európskeho spoločenstva (oznámenie č. 486/2009 Z. z.) sa s účinnosťou od 1. decembra 2009 upravil názov Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na Zmluvu o fungovaní Európskej únie. Hoci zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) neobsahuje špecifické ustanovenia vo vzťahu k priamemu zdaňovaniu, stanovuje základné slobody, ktoré by mali byť zachované v každom členskom štáte. Ide predovšetkým o voľný pohyb tovaru, voľný pohyb osôb, slobodné poskytovanie služieb, voľný pohyb kapitálu a slobodu usadiť sa.

Keďže smernice predstavujú sekundárnu legislatívu, ktorá je podriadená primárnemu právu, pre nadobudnutie účinnosti v jednotlivých členských štátoch, musia byť smernice implementované do ich vnútroštátnych právnych predpisov. Okrem smerníc, Európska únia vydáva aj nariadenia, ktoré sú priamo vykonateľné a postupuje sa podľa nich rovnako ako podľa iných zákonov vyhlásených v Zbierke zákonov SR.

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba,

b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12,

c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,

d) daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou

    1.   fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,^1a) bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom

       1a.   fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu Slovenskej republiky je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať,

       1b.   fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak  sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu,

    2.   právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri,

e) daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou

    1.   fyzická osoba neuvedená v písmene d) prvom bode,

    2.   fyzická osoba uvedená v písmene d) prvom bode, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky,

    3.   právnická osoba neuvedená v písmene d) druhom bode,

f) predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí,

g) predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16),

h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy,

  i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak,

  j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti¹⁾ zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak,

k) daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti¹⁾ zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období,

  l) zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak,

m) obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala,1) eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11; obchodným majetkom podľa tohto ustanovenia je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu,

n) závislou osobou

    1.   blízka osoba,²⁾

    2.   ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt,

    3.   osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie^2aa) súčasťou konsolidovaného celku,

o) ekonomickým prepojením alebo personálnym prepojením účasť osoby alebo subjektu na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby²⁾ alebo subjektu alebo v ktorých má táto osoba, jej blízka osoba²⁾ alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel, pričom účasťou na

    1.   majetku alebo kontrole sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní, priamy podiel,  nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na hlasovacích právach alebo podiel vo výške najmenej 25 % na zisku, pričom nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stomi a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí stomi a nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych podielov, pričom nepriamy odvodený podiel sa použije len na výpočet výšky účasti jednej osoby alebo subjektu na majetku alebo kontrole inej osoby alebo subjektu, ak táto osoba alebo subjekt má účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb alebo subjektov, z ktorých každý má účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby alebo subjektu; ak výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50 % a viac, všetky osoby alebo subjekty, prostredníctvom ktorých sa jeho výška počítala, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu, pričom na účely tohto bodu osoba alebo subjekt, ktorý koná spoločne s inou osobou alebo subjektom, ak ide o hlasovacie práva alebo podiel na základnom imaní, sa považuje za osobu alebo subjekt, ktorý má účasť na všetkých hlasovacích právach alebo je vlastníkom tohto podielu na základnom imaní, ktoré má v držbe táto iná osoba alebo subjekt,

    2.   vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ďalších obdobných orgánov právnickej osoby alebo subjektu k tejto právnickej osobe alebo k subjektu,

p) iným prepojením právny vzťah alebo iný obdobný vzťah vytvorený predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty,

r) zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba, tuzemská právnická osoba alebo tuzemský subjekt so zahraničnou fyzickou osobou, zahraničnou právnickou osobou alebo zahraničným subjektom spôsobom podľa písmena n); rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky a vzťah medzi stálymi prevádzkarňami daňovníkov, ktorí sú vzájomne prepojení podľa písmena n) a vzájomný vzťah medzi týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi,

s) finančným prenájmom obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak

    1.   vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu a

    2.   doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1,

    3.   doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 5, je najmenej 60 % doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne,

    4.   doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 6, je najmenej 60 % doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne,

    5.   doba trvania nájmu pozemku, na ktorom nie je umiestnená budova alebo stavba, je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 6,

  t) daňovníkom členského štátu Európskej únie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha zdaneniu na území tohto členského štátu Európskej únie z príjmov plynúcich zo zdrojov na území tohto členského štátu Európskej únie, ako aj zo zdrojov mimo územia tohto členského štátu Európskej únie a ktorá na území Slovenskej republiky nie je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou,

u) preddavkom na daň povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa,

v) platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.

w) dobrovoľným príspevkom na starobné dôchodkové sporenie príspevok podľa osobitného predpisu.^2a)

x) daňovníkom nezmluvného štátu fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“); ak § 52zb neustanovuje inak, ministerstvo zaradí do tohto zoznamu štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia“) alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní alebo štát, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská republika viazaná.

y) držiteľom držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na výrobu liekov, farmaceutická spoločnosť,^37ab) držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti,^37aba) výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky, výrobca a distribútor dietetickej potraviny^37ac) alebo tretia osoba, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od týchto osôb,

z) poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,^37aa) jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník,^37aa)

aa) zamestnancom daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“),

ab) kontrolovanou transakciou právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami podľa písmen n) a r), pričom aspoň jedna z osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom, pričom za kontrolovanú transakciu sa nepovažuje prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3, ak ide o nehnuteľnosť nezaradenú do obchodného majetku podľa písmena m) a nájomcom je fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využíva na osobné účely; pri posudzovaní kontrolovanej transakcie sa berie do úvahy skutočný obsah právneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu,

ac)                                    vkladom

    1.   peňažný vklad a nepeňažný vklad do základného imania,1) pričom za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva na základe rozhodnutia valného zhromaždenia2b) obchodnej spoločnosti alebo predstavenstva družstva2c) zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia, za ktoré vykázaný podiel na zisku (dividenda) nebol predmetom dane; za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí,

    2.   príspevok do kapitálového fondu z príspevkov2d) obchodnej spoločnosti splatený daňovníkom; za obchodnú spoločnosť sa považuje aj obdobná obchodná spoločnosť so sídlom v zahraničí.

ad) subjektom právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu, alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok,

ae) ústredím právnická osoba, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne,

af) konečným príjemcom príjmu osoba, ktorej plynie príjem v jej vlastný prospech a má právo využívať tento príjem neobmedzene bez zmluvnej alebo inej právnej povinnosti previesť príjem na inú osobu alebo stála prevádzkareň tejto osoby, ak činnosť spojená s týmto príjmom je vykonávaná touto stálou prevádzkarňou, alebo majetok, s ktorým tento príjem súvisí, je funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou; za konečného príjemcu príjmu sa nepovažuje osoba, ktorá koná ako sprostredkovateľ za inú osobu,

ag) digitálnou platformou hardvérová platforma alebo softvérová platforma potrebná na vytvorenie aplikácií a správu aplikácií,

„ah) sídlom sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí; ak spoločnosť nemá sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí, sídlom sa rozumie územie štátu, podľa ktorého právnych predpisov bola spoločnosť založená alebo zriadená, a u subjektu, ktorý nemá sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí, sa sídlom rozumie územie štátu, v ktorom má subjekt miesto skutočného vedenia, a ak nie je možné určiť sídlo podľa predchádzajúcich spôsobov, sídlom sa rozumie územie štátu, podľa ktorého právnych predpisov je subjekt založený alebo zriadený.

ai) predajom virtuálnej meny výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny.

Komentár k § 2

-   podľa písmena b) je predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12. Ide o všeobecnú definíciu predmetu dane, pričom podrobnejšie sú vymedzené príjmy, ktoré sú predmetom dane v § 3 ods. 1 ZDP pre fyzické osoby a v § 12 ZDP pre právnické osoby.

V nadväznosti na túto definíciu bolo možné zdaňovať zisky plynúce v súvislosti s virtuálnou menou aj do účinnosti zákona č. 213/2018 Z. z., ktorý upravil od 1. 10. 2018 zdaňovanie príjmov/výnosov súvisiacich s virtuálnou menou a to so spätnou platnosťou za celé zdaňovacie obdobie roka 2018.

-   podľa písmena c) je príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou.

Postup pri zámene a jej právne účinky upravuje ustanovenie § 611 Občianskeho zákonníka (ďalej len „ObčZ“). Podľa tohto ustanovenia sa na zámennú zmluvu primerane vzťahujú ustanovenia § 588 až § 610 ObčZ o kúpnej zmluve, čo znamená, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva za predávajúcu stranu a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma za kupujúcu stranu.

Zámenná zmluva sa riadi príslušnými ustanoveniami ObčZ ako zmluvný typ, ale v prípade, ak ide o zámenu v rámci podnikateľských vzťahov, vo všeobecných otázkach sa riadi § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka („ObchZ“).

Za formu zámennej zmluvy možno považovať aj bartrovú zmluvu.

Nepeňažný príjem je potrebný na účely ZDP oceniť a to cenou bežne používanou v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.

Aj pre nepeňažný príjem platí, že môže byť v súlade s ustanoveniami ZDP oslobodený od dane. Napr. môže ísť o hodnotu stravovania poskytovaného ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom svojim zamestnancom, ktorá je oslobodená v súlade s § 5 ods. 7 ZDP.

Za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorá vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou.

U daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva sa pri takto dosiahnutom príjme bude postupovať v súlade s pravidlami pre podvojné účtovanie.

?  Príklad

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, predal v máji 2018 spoločnosti tovar v hodnote 1 500 eur. Spoločnosť mu v novembri 2018 na predaný tovar vystavila zmenku so splatnosťou v máji 2019. Daňovník v decembri daroval túto zmenku svojej manželke, ktorá nedosahuje príjmy z podnikania. Napriek tomu, že daňovníkovi bola namiesto úhrady spoločnosťou za tovar vystavená zmenka (neplynul mu príjem) a daňovník následne zmenku daruje manželke (ani mu už nebude plynúť žiadny príjem), v súlade s § 2 písm. c) ZDP bude u tohto daňovníka hodnota zmenky vystavená namiesto úhrady za tovar nepeňažným príjmom zahŕňaným do základu dane v zdaňovacom období roka 2018.

-   v písmenách d) až g) je zadefinovaný daňovník s NDP a daňovník s ODP na území SR a rozsah ich daňových povinností.

Zdržiavanie sa subjektu na území nejakého štátu určitú zákonom stanovenú dobu, čo je najčastejšie existencia sídla alebo miesta svojho vedenia na území tohto štátu, pokiaľ ide o právnickú osobu alebo existencia bydliska alebo trvalého pobytu, resp. obvyklého zdržiavania sa na území tohto štátu v prípade fyzickej osoby. Pokiaľ je splnené aspoň jedno z týchto kritérií, stáva sa takýto subjekt daňovníkom príslušného štátu a má v tomto štáte neobmedzenú daňovú povinnosť. To znamená, že na území tohto štátu podlieha zdaneniu z celosvetových príjmov a to tak z príjmov zo zdrojov získaných na území tohto štátu, ako aj v zahraničí. Hovoríme tiež o daňovom rezidentovi. Aj napriek tomu, že tento pojem nie je stanovený v ZDP, stáva sa súčasťou daňového práva z dôvodu jeho používania v zmluvách o ZDZ.

Subjekt sa nezdržuje na území príslušného štátu ani tu nemá svoje sídlo alebo bydlisko, ale dosahuje príjmy na území tohto štátu. Ide o tzv. príjmy zo zdrojov na území príslušného štátu. Za príjmy zo zdrojov na území štátu sú považované príjmy obvykle daňovými zákonmi presne vymedzené (napr. úroky z pôžičiek alebo licenčné poplatky). V tomto prípade, kedy subjekt (daňovník) nie je daňovým rezidentom tohto určitého štátu, čiže nespĺňa vyššie uvedené kritéria, ale má na území tohto štátu príjmy zo zdrojov tu umiestnené, hovoríme o obmedzenej daňovej povinnosti a daňovníka nazývame nerezidentom.

Stanovenie daňovej rezidencie – osobnej príslušnosti k danému územiu je prvým a rozhodujúcim kritériom pre určenie daňových povinností daňovníkov. Od stanovenia daňovej rezidencie alebo nerezidencie daňovníka sa odvíja rozsah zdanenia jeho príjmov a to buď všetkých príjmov, dosahovaných tak z územia rezidencie ako aj z územia zdroja alebo len príjmov, ktoré dosahuje z činností vykonávaných na území štátu zdroja!

V SR sa rozsah daňových povinností osôb, t.j. rezidencia určuje podľa ustanoví ZDP.

U daňovníka s NDP je podľa § 2 písm. f) ZDP predmetom dane príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí, a teda takýto daňovník podlieha na území SR tzv. celosvetovej daňovej povinnosti.

Predmetom dane daňovníka s ODP je podľa § 2 písm. g) ZDP iba príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR taxatívne vymedzený v § 16 ZDP.

ZDP definuje daňovníka s NDP v § 2 písm. d) ako:

1.  fyzickú osobu, ktorá má na území SR trvalý pobyt (pre účely ZDP aj povolenie na trvalý pobyt), bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom

1.a fyzická osoba má na území SR bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu SR je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať,

1.b fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území SR, ak sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý aj začatý deň pobytu,

2.  právnickú osobu, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri.

„Bydlisko“ bolo do § 2 písm. d) prvý bod ZDP doplnené ako ďalšie kritérium stanovujúce daňovú rezidenciu fyzickej osoby k územiu SR s účinnosťou od 1. 1. 2018. Bydliskom sa na účely ZDP rozumie miesto, kde má fyzická osoba stály byt, pričom má v úmysle trvale sa v tomto byte zdržiavať. V prípade pochybností je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam a vziať do úvahy najmä úmysel danej osoby, či sa chce v tomto byte zdržiavať trvalo alebo dočasne. Fyzická osoba môže užívať byt akoukoľvek formou, v praxi môže ísť o osobné vlastníctvo alebo prenájom nehnuteľnosti. Nehnuteľnosťou sa rozumie najmä byt alebo rodinný dom. Zásadnou je trvalosť užívania bytu, teda možnosť užívať ho nepretržite, nie len za účelom krátkodobých pobytov, akými sú dovolenka alebo služobná cesta. Možnosť trvalo užívať byt však neimplikuje automaticky nepretržitú fyzickú prítomnosť. Úmysel trvalo sa zdržiavať v byte možno odvodiť aj na základe osobného a rodinného stavu danej fyzickej osoby. V takomto prípade sa skúma, či má fyzická osoba povolenie na dlhodobý pobyt, či sa s ňou v byte zdržuje aj jej manžel (manželka), deti, prípadne rodičia, či sa do bytu vracia zo zamestnania, z dovolenky, či sa tu nachádza jej osobný majetok, prípadne iné skutočnosti. Neposlednou podmienkou pre určenie bydliska sú aj ekonomické väzby k územiu SR, ako napr. či tú má nejaký majetok, či tu vykonáva napr. podnikateľskú činnosť alebo je tu zamestnaný a pod.

Ak by teda napr. mal posudzovaný daňovník len izbu u svojich rodičov, pričom pracuje v zahraničí, kde má aj rodinu a rodičov príde pozrieť iba príležitostne (napr. sviatky, víkendy a pod.), nevzniká mu na území SR bydlisko z dôvodu splnenia výlučne podmienky trvalého miesta, ktoré má stále k dispozícii v byte rodičov.

Pojem „bydlisko“ je charakterovo totožný s pojmom „stredisko životných záujmov“ (bližšie uvedené nižšie), ktorý je upravený v modelovej zmluve OECD a v príslušných zmluvách o ZDZ.

Upozornenie!

Pri posudzovaní splnenia kritérií, na základe ktorých sa určuje rozsah daňových povinností osôb na území SR, čiže či je osoba rezidentom alebo nerezidentom SR, je potrebné prihliadať na zásadu prednosti skutkového stavu pred formálnym právnym stavom. Uvedené sa týka napríklad situácie, ak si osoba nesplní povinnosť odhlásiť skončenie jej trvalého pobytu na území SR v ohlasovni podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR v znení neskorších predpisov.

Daňovníkom s ODP je podľa § 2 písm. e) ZDP

1.  fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt, bydlisko a ani sa na území SR nezdržuje a fyzická osoba, ktorá sa na území SR obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia, alebo ktorá hranice do SR prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR (tzv. „cezhraniční pracovníci“),

2.  právnická osoba, ktorá na území SR nemá sídlo a ani miesto skutočného vedenia.

ObčZ v § 18 ods. 2 definuje ako právnické osoby so spôsobilosťou mať práva a povinnosti (s právnou subjektivitou) a so spôsobilosťou na právne úkony:

•    združenia fyzických alebo právnických osôb, ktoré možno zaradiť medzi korporácie. Najčastejšie ide o verejné obchodné spoločnosti, komanditné spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti, družstvá, záujmové združenia právnických osôb, politické strany a hnutia, občianske združenia atď.,

•    účelové združenia majetku, ktoré sa zaraďujú medzi právnické osoby nadačného charakteru (nadácie a nadačné fondy, štátne fondy),

•    jednotky územnej samosprávy, sú zákonom ustanovené samosprávne územné celky združujúce občanov na tomto území (obec, vyšší územný celok),

•    iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon, pričom nemajú spoločný obsahový aspekt, napr. štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie zriaďované ústrednými orgánmi štátnej správy, burzy, podniky zakladané obcami a samosprávnymi krajmi. Sem patrí napr. aj Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, Železnice SR, Krajské úrady.

Právnickou osobou sa nerozumie napr. združenie osôb (fyzických či právnických) vytvorené zmluvou o združení podľa § 829 až 842 ObčZ, ktoré nemajú právnu spôsobilosť na práva a povinnosti a nestávajú sa právnickou osobou.

Na daňové účely nie je rozhodujúce, či osoba je alebo nie je zapísaná v obchodnom registri, nakoľko povinnosť zápisu do obchodného registra nevyplýva pre všetky právnické osoby.

V prípade daňovníkov, u ktorých sa základ dane vyčísľuje za spoločnosť ako celok, avšak ktorých príjem je v plnom rozsahu alebo čiastočne zdaňovaný na úrovni jednotlivých osôb podieľajúcich sa na spoločnosti svojou činnosťou (napr. verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, európske združenie hospodárskych záujmov so sídlom na území SR) sa rezidencia skúma a posudzuje na úrovni týchto osôb (napr. spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti, komplementári komanditnej spoločnosti, členovia európskeho združenia hospodárskych záujmov). Vo vzťahu k zahraničiu hovoríme aj o tzv. „daňovo transparentných entitách“.

?  Príklad

Lichtenštajnská právnická osoba a estónska fyzická osoba založili na území SR verejnú obchodnú spoločnosť. Akým spôsobom sa bude zisťovať rozsah daňových povinností k územiu SR v týchto spoločnostiach?

Podľa ZDP sa základ dane verejnej obchodnej spoločnosti zisťuje za spoločnosť ako celok a tento základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov. Keďže zdanenie príjmov verejnej obchodnej spoločnosti je realizované na úrovni jej jednotlivých spoločníkov, na tejto úrovni sa bude určovať aj rozsah daňových povinností – rezidencia jednotlivých spoločníkov.

Lichtenštajnská právnická osoba nemá na území SR sídlo ani miesto skutočného vedenia a estónska fyzická osoba nemá na území SR trvalý pobyt ani sa na území SR v príslušnom kalendárnom roku obvykle nezdržiava, preto sú obidve osoby podľa ZDP považované za nerezidentov SR.

Fyzické osoby s bydliskom alebo právnické osoby so sídlom mimo územia SR môžu podľa § 21 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObchZ“) vykonávať podnikateľskú činnosť na území SR aj umiestnením organizačnej zložky na tomto území.

Organizačná zložka umiestnená na území SR sa podľa § 27 ods. 2 písm. a) ObchZ zapisuje do obchodného registra.

Adresu umiestnenia organizačnej zložky na území SR zapísanú v obchodnom registri nie je možné na účely určovania rezidencie stotožňovať so sídlom, resp. bydliskom osoby.

Každý štát má v rámci vlastných vnútroštátnych daňových predpisov upravený samostatný postup pri určovaní rezidencie osôb a preto je v praxi možné, že osoba je považovaná podľa vnútroštátnych daňových predpisov za daňovníka s NDP (rezidenta) v dvoch alebo viacerých štátoch, či už z dôvodu nahláseného trvalého pobytu alebo z dôvodu dočasnej fyzickej prítomnosti na území príslušného štátu.

Ak je osoba podľa vnútroštátnych daňových predpisov považovaná za rezidenta v dvoch alebo viacerých štátoch, dochádza k tzv. „konfliktu dvojitej rezidencie“. V rámci medzinárodných vzťahov bolo potrebné uvedený konflikt riešiť právnou normou, ktorá by bola nadradená domácim právnym predpisom.

Takouto právnou normou sa stali práve zmluvy o ZDZ, ktorých primárnym účelom je zamedziť dvojitému zdaneniu príjmov pridelením obmedzeného alebo neobmedzeného práva na zdanenie príjmov štátu zdroja príjmov alebo štátu rezidencie. Nevyhnutnou podmienkou je však určenie štátu, v ktorom je osoba považovaná za rezidenta na daňové účely.

Uvedené riešia zmluvy o ZDZ v článku – Rezidencia (daňový domicil), čo býva vo väčšine zmlúv článok 4. Uvedený článok definuje na účely zmlúv o ZDZ výraz „rezident zmluvného štátu“ s odvolaním sa na vymedzenie podľa vnútroštátnych daňových predpisoch zmluvných štátov a obsahuje kritériá pre rozhraničenie dvojitej rezidencie tak pre fyzické ako aj pre právnické osoby.

Jednotlivé zmluvy o ZDZ sa však nezaoberajú skutočnosťou, akým spôsobom a na základe akých kritérií sa podľa vnútroštátnych daňových predpisov jednotlivých štátov posudzuje a určuje rezidencia osôb. Rovnako neurčujú žiadne štandardy, ktoré musia splniť vnútroštátne daňové predpisy, aby bola rezidencia osoby podľa nich určená, akceptovaná oboma zmluvnými štátmi.

Ak teda nevznikne žiadny konflikt rezidencie osoby podľa vnútroštátnych daňových predpisov dvoch zmluvných štátov, nie je dôvod na určenie, resp. rozhraničenie rezidencie uplatňovať medzinárodnú zmluvu o ZDZ.

Napríklad v zmluvách SR, ktoré má uzavreté s Austráliou, Belgickom, ČR, Fínskom, Írskom, Kanadou, Maďarskom, Poľskom používajú pojem „rezident“, zatiaľ čo zmluvy SR, ktoré má uzavreté s Cyprusom, Dánskom, Francúzskom, Gréckom, Holandskom, Nemeckom, Rakúskom, Španielskom, Švédskom, Talianskom, a Anglickom používajú výraz „daňový domicil“. Obidva pojmy, tak ako sme už uviedli, majú rovnaký význam pre určenie rozsahu daňovej povinnosti daňovníka k príslušnému územiu zmluvného štátu.

V zásade je možné povedať, že daňová rezidencia resp. daňový domicil sa v jednotlivých zmluvách nelíši.

?  Príklad

Napr. na účely zmluvy uzavretej, medzi SR a Švajčiarskom výraz „rezident jedného zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá je podľa práva tohto štátu podrobená v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria.

Ak je fyzická osoba podľa vyššie uvedeného rezidentom oboch zmluvných štátov, určí sa jej postavenie takto:

a)  predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom toho štátu, v ktorom má stály byt; ak má stály byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životne dôležitých záujmov);

b)  ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životne dôležitých záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava;

c)  ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, ktorého je štátnym občanom;

d)  ak je táto osoba štátnym občanom oboch štátov alebo žiadneho z nich, príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.

Ak osoba iná ako fyzická osoba je rezidentom oboch zmluvných štátov, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia.

V zmluvách, ktoré má SR uzatvorené napr. s ČR, Dánskom a Kanadou je okrem rezidenta fyzickej osoby alebo rezidenta, ktorá nie je fyzickou osobou zadefinovaný ako rezident aj zmluvný štát sám, jeho miestny orgán a jeho štatutárny orgán, resp. tento štát alebo jeho nižší správny útvar alebo miestny orgán alebo každé zastúpenie alebo inštitúciu tohto štátu, útvaru alebo orgánu.

V zmluve uzavretej medzi SR a Holandskom je definovaný ako rezident aj fyzická osoba, ktorá je členom diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu jedného z oboch štátov v druhom alebo v treťom štáte, ktorá je štátnym občanom vysielajúceho štátu. Táto sa bude na účely tejto zmluvy považovať za osobu majúcu bydlisko vo vysielajúcom štáte, ak je tam podrobená rovnakým záväzkom, pokiaľ ide o dane z príjmu a z majetku, ako osoby, ktoré majú v tomto štáte bydlisko.

Potreba určenia tohto článku je výsledkom rozsiahlych úvah štátov o tom na základe akého kritéria by mal byť prideľovaný daňový výnos z ekonomických aktivít jednotlivým štátom, pričom dospeli tieto k názoru, že je potrebné vymedziť a stanoviť iba jedno štátne územie, kde bude osoba daňovo príslušná a bude podliehať neobmedzenej daňovej povinnosti z celosvetových príjmov – čiže kde bude rezidentom na daňové účely.

Keďže zámerom každého štátu je maximalizovať daňový výnos plynúci do jeho štátneho rozpočtu z príjmov daňovníkov podliehajúcich v ňom zdaneniu, dochádzalo by k situáciám, že každý štát by podroboval zdaneniu všetky osoby prítomné na jeho území a všetky príjmy derivované zo zdrojov na jeho území, čo by v praxi znamenalo, že jeden príjem by podliehal zdaneniu na území dvoch alebo viacerých štátov súčasne. Takýto prístup by mal negatívny dopad na hospodársky rozvoj jednotlivých štátov a súčasne by mal demotivujúci charakter na podnikateľské subjekty pôsobiace na území tohto štátu, čo by v konečnom dôsledku spôsobilo práve obmedzenie príjmového toku do štátneho rozpočtu.

V súlade s princípom určenia daňovej rezidencie len k jednému územiu, bude pridelené právo na obmedzené alebo neobmedzené zdanenie príjmov štátu zdroja príjmov alebo štátu rezidencie osoby (ktoré bude možné takto vymedziť) a bude tak možné zamedziť dvojitému zdaneniu príjmov. Uvedený prístup je používaný už desaťročia a tvorí bázu, podľa ktorej fungujú všetky medzinárodné zmluvy o ZDZ.

Význam určenia daňovej rezidencie nespočíva len v určení štátu, ktorý má nárok na neobmedzené zdanenie celosvetových príjmov osoby, preukázanie štátu rezidencie osoby je nevyhnutnou podmienkou aj pre uplatnenie príslušnej zmluvy o ZDZ a čerpanie výhod a úľav z nej vyplývajúcich. Okrem uvedených skutočností je určenie rezidencie osoby dôležitou podmienkou pri eliminácii dvojitého zdanenia.

Napríklad podľa § 45 ZDP je možné v SR eliminovať dvojité zdanenie výlučne pri príjmoch plynúcich daňovníkom s NDP bez ohľadu na to, či sa jedná o príjmy plynúce zo zdrojov na území štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ (§ 45 ods. 1 ZDP) alebo o príjmy plynúce zo štátu, s ktorým SR nemá uzavretú zmluvu o ZDZ (§ 45 ods. 3 ZDP).

V prevažnej väčšine zmlúv o ZDZ pozostáva článok 4 z troch odsekov, pričom v odseku 1 je vymedzená definícia výrazu „rezident zmluvného štátu“. Na účely príslušnej zmluvy o ZDZ „rezident zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušného štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu bydliska (domicilu), trvalého pobytu (rezidencie), miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného kritéria podobného charakteru. Uvedený výraz nezahŕňa osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu poberania príjmov zo zdrojov na území tohto štátu alebo umiestnenia majetku na území tohto štátu.

Pri riešení konfliktu dvojitej rezidencie fyzickej osoby sa rozhraničovacie kritériá pre určenie rezidencie aplikujú postupne v tom poradí, v ktorom sú uvedené v príslušnej zmluve o ZDZ až dovtedy, pokiaľ nie je stanovený len jeden štát rezidencie osoby.

Tieto kritériá sú uvedené obvykle v nasledovnom poradí:

     existencia stáleho bytu, stredisko životných záujmov;

     miesto obvyklého zdržiavania sa;

     štátna príslušnosť (občianstvo);

     dohoda kompetentných orgánov zmluvných štátov.

Pri rozhraničovaní rezidencie fyzickej osoby nie je nevyhnutné vyčerpať všetky kritériá uvedené v príslušnej zmluve o ZDZ. Ak sa dvojitá rezidencia fyzickej osoby rozhraničí po uplatnení kritéria stáleho bytu, nie je potrebné použiť zostávajúce kritériá.

Fyzická osoba, ktorá je považovaná za daňovníka s NDP (rezidenta) v dvoch zmluvných štátoch podľa vnútroštátnych daňových predpisov týchto štátov, bude podľa príslušne zmluvy o ZDZ považovaná za rezidenta toho zmluvného štátu, v ktorom má stály byt (stály domov).

V prevažnej väčšine prípadov je uvedené kritérium postačujúce na vyriešenie konfliktu dvojitej rezidencie (napr. v situáciách, ak má osoba stály byt v jednom zmluvnom štáte a je určité obdobie prítomná na území druhého zmluvného štátu).

Kritérium stáleho bytu (stáleho domova) znamená, že fyzická osoba vlastní alebo má v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre stále použitie. Opakom stáleho bytu je pobyt na určitom mieste, ktorý má krátkodobý alebo má časovo obmedzený charakter. Pri posudzovaní splnenia kritéria stáleho bytu nie je dôležitá jeho forma, t. j. či ide o rodinný dom, bytový, resp. panelový dom, či je fyzickou osobou vlastnený, prenajatý alebo užívaný inou formou a pod.).

Rozhodujúcou podmienkou pre posúdenie, či byt (domov) spĺňa kritériá stáleho bytu je určenie jeho stálosti. Stály byt fyzickej osoby je zariadený tak, aby bol tejto osobe prístupný nepretržite v každom čase, nie príležitostne pre účely krátkodobého pobytu napr. za účelom obchodnej cesty, študijnej alebo vzdelávacej cesty, návštevy kurzu alebo školy a pod.

?  Príklad

Pani Jozefína má trvalý pobyt v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve a v ňom aj býva na území Poľskej republiky. Za účelom doplnkového štúdia na špeciálnej odbornej škole je pani Jozefína fyzicky prítomná 220 dní v kalendárnom roku na území SR.

V Poľskej republike je pani Jozefína podľa ich vnútroštátneho daňového zákona považovaná za daňovníka s NDP (rezidenta) z dôvodu, že má na území Poľskej republiky trvalý pobyt (bydlisko).

Keďže sa na území SR zdržiava len za účelom štúdia, napriek tomu že je tu dlhšie ako 183 dní, t.j. spĺňa podmienku obvyklého zdržiavania sa na území SR v súlade s § 2 písm. e) druhý bod ZDP, je na našom území považovaná za daňovníka s ODP.

V tomto prípade nevzniká konflikt dvojitej rezidencie a preto sa nebude ani aplikovať článok daňovej rezidencie upravený v zmluve o ZDZ uzavretej medzi SR a Poľskou republikou (č. 95/1996 Z. z.).

Pani Jozefína je daňovým rezidentom Poľskej republiky.

?  Príklad

Pani Jozefína sa bude zdržiavať na území SR z dôvodu vykonávania služieb napr. poradenskej činnosti pri používaní dodávaného špeciálneho softvéru pre odberateľov na území SR a to v dĺžke 250 dní v kalendárnom roku. Na území SR však nebude mať stály byt, ale vždy sa ubytuje v inom hotely, penzióne a v iných mestách nakoľko dodáva softvér do viacerých miest podľa sídla odberateľa.

V takomto prípade keďže má na území Poľska trvalý pobyt a na území SR sa zdržiava viac ako 183 dní, spĺňa podmienky rezidencie na každom z území týchto štátov podľa vnútroštátnych predpisov týchto krajín.

Tu už vzniká konflikt daňovej rezidencie, ktorý sa bude riešiť podľa článku 4 zmluvy o ZDZ uzavretej medzi SR a Poľskom (95/1996 Z. z.).

Podľa prvého kritéria stáleho bytu uvedeného v článku 4 zmluvy o ZDZ, má pani Jozefína stály byt na území Poľska, ale na území SR stály byt nemá nakoľko je stále ubytovaná na inom mieste.

Preto už po uplatnení tohto prvého rozhraničovacieho kritéria „stáleho bytu“ bude pani Jozefína považovaná za daňového rezidenta, t.j. daňovníka s NDP na území Poľska a ostatné kritériá zmluvy o ZDZ uvedené v článku 4 zmluvy už nebude ani potrebné aplikovať.

Ak nie je možné rezidenciu osoby rozhraničiť na základe kritéria stáleho bytu (napr. ak má fyzická osoba stály byt v obidvoch zmluvných štátoch), bude považovaná za rezidenta toho zmluvného štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy, t.j. v ktorom štáte má stredisko životných záujmov.

Stredisko životných záujmov vyjadruje užšie osobné a hospodárske vzťahy osoby k určitému štátu (napr. rodinné, sociálne a ekonomické vzťahy daňovníka, zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity, miesto podnikania, miesto, z ktorého daňovník spravuje svoj majetok). Pri posudzovaní, ku ktorému štátu má daňovník užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov), je potrebné posudzovať všetky skutočnosti a okolnosti ako celok.

Keďže žiadny daňový predpis nevymedzuje formu, akou má osoba preukázať, že má stredisko životných záujmov v určitom štáte, ako dôkazné prostriedky môžu byť použité napr. ohlásenie skončenia trvalého pobytu, resp. získanie povolenia na stanovený druh pobytu v určitom štáte, udelenie povolenia na pobyt pre rodinných príslušníkov v inom štáte, zmluvy o uzatvorení životných, sociálnych a zdravotných poistení, vyvíjanie rôznych ekonomických aktivít, nadobudnutie nehnuteľností v zahraničí a preukázanie vlastníctva výpisom z katastra nehnuteľností, pracovno-právny vzťah uzatvorený na dobu neurčitú, resp. iné doklady preukazujúce užšie rodinné a sociálne vzťahy v zmluvnom štáte, majetkové pomery, politické, obchodné a kultúrne aktivity.

?  Príklad

Daňovník je úspešný podnikateľ v oblasti cestovného ruchu, ktorý vyvíja svoje obchodné aktivity v rámci celej Európy, ale predovšetkým so zameraním na juh Chorvátska.

Z dôvodu častých pracovných ciest na obchodné rokovania si daňovník okrem stáleho zariadeného bytu v SR prenajal a zariadil byt v Chorvátsku, ktorý mu bude k dispozícii v prípade pracovnej cesty po Chorvátsku alebo do okolitých krajín, kde dojednáva nové destinácie pre slovenských turistov a naopak.

Chorvátske daňové orgány posúdili, že daňovník je podľa chorvátskych daňových predpisov považovaný za daňového rezidenta Chorvátska.

Keďže daňovník má zriadené a udržiavané stále byty v obidvoch zmluvných štátoch a nebolo možné rozhraničiť jeho rezidenciu podľa kritéria „stáleho bytu“, je potrebné zistiť, ku ktorému štátu má daňovník užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov).

Daňovník má v SR úzke rodinné väzby, uzatvorené kapitálové životné poistky, je členom športového klubu, čerpá účelový úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorú má vo svojom vlastníctve, deti daňovníka okrem povinnej školskej dochádzky navštevujú jazykové kurzy a spevácke krúžky na území SR, manželka vlastní obchod a je členkou záhradníckeho spolku v SR, daňovník vlastní v SR pozemky, je angažovaný v politickej strane a pôsobí ako dobrovoľník v miestnom resocializačnom centre, pričom celá rodina má v SR praktických aj odborných lekárov.

Po posúdení uvedených skutočností je zrejmé, že hoci má daňovník zriadený druhý stály byt v Chorvátsku, súčasne si udržiava stály byt na území SR v prostredí, v ktorom žije, kde má rodinu a ďalšie osobné a ekonomické vzťahy, a je teda po uplatnení kritéria strediska životných záujmov považovaný za rezidenta SR.

Ak má fyzická osoba stály byt v obidvoch zmluvných štátoch, pričom nie je možné určiť štát, v ktorom má stredisko životných záujmov alebo ak osoba nemá k dispozícii stály byt ani v jednom zo zmluvných štátov, bude považovaná za rezidenta toho zmluvného štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava.

Na účely zmlúv o ZDZ sa výrazom „štát, v ktorom sa osoba obvykle zdržiava“ rozumie zmluvný štát, v ktorom sa fyzická osoba častejšie zdržiava, pričom tento výraz však nie je možné stotožňovať s kritériom „obvyklého zdržiavania sa“, ktoré je vymedzené v ZDP.

Štát, v ktorom sa fyzická osoba obvykle zdržiava, je potrebné posudzovať nielen v spojení so stálym bytom, ktorý má táto osoba umiestnený v určitom zmluvnom štáte, ale s akýmkoľvek iným miestom v tomto štáte, kde sa táto osoba zdržiava. Ak osoba nemá stály byt ani v jednom zo zmluvných štátov (napr. z dôvodu ubytovania v hoteloch), je potrebné posudzovať všetky pobyty v príslušnom zmluvnom štáte bez ohľadu na účel týchto pobytov.

Ak sa osoba obvykle zdržiava v obidvoch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, bude považovaná za rezidenta toho zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Ak je osoba štátnym príslušníkom obidvoch zmluvných štátov alebo žiadneho z nich, kompetentné orgány zmluvných štátov majú povinnosť vyriešiť uvedené vzájomnou dohodou prostredníctvom procedúry uvedenej prevažne v článku 25 zmluvy o ZDZ.

V SR je kompetentným orgánom na vedenie procedúry riešenia prípadov dohodou Ministerstvo financií SR.

?  Príklad

Nemecký daňovník bol vyslaný svojím zamestnávateľom na technickú pomoc svojej pobočke umiestnenej na území SR predbežne na tri roky. Nemecký daňovník dostal povolenie na trvalý pobyt, čím by spĺňal kritériá rezidencie podľa § 2 ZDP. Nakoľko ale daňovník predložil potvrdenie o daňovej rezidencii k Spolkovej republike Nemecko nastáva konflikt záujmov a v súlade s článkom 4 zmluvy o ZDZ, ktorú má SR uzavretú s Nemeckom pod č. 18/1984 Zb., správca dane požiada o preukázanie tvrdenia nemeckého daňovníka. Daňovník predloží správcovi dane list vlastníctva k rodinnému domu na území Nemecka, svoju registráciu v politickej strane na území Nemecka, živnostenský list na základe, ktorého vykonáva sprostredkovateľskú činnosť na území Nemecka. Aj skutočnosť, že daňovník zostáva zamestnancom nemeckej spoločnosti a na územie SR je vyslaný len na určitý nevyhnutný čas potrebný pre vykonanie práce, na ktorú bol určený, potvrdzuje, že daňovník má stredisko životných záujmov na území Nemecka a teda je rezidentom Nemecka a na území SR bude zdaňovaný len z príjmov zo zdrojov na území SR v súlade s § 16 ZDP.

?  Príklad

Daňovník, zamestnanec slovenskej spoločnosti bol vyslaný na služobnú cestu do Českej republiky do jej novovzniknutej dcérskej spoločnosti na výkon riadiacej funkcie, pokiaľ sa spoločnosť nezabehne a to predbežne na 2 roky. Daňovník má stály byt v SR aj v Českej republike. Rodina, manželka a deti, išli s daňovníkom do Českej republiky. V SR je členom futbalového klubu v mieste svojho bydliska a tiež je organizovaný v združení poľovníkov a rybárov. Daňovník v SR žije vo vlastnom rodinnom dome a vlastní dva byty a nejaké pozemky.

Daňovník je rezidentom SR, nakoľko je zrejmé, že má na Slovensku užšie hospodárske vzťahy (majetok – vlastní viac nehnuteľností) aj osobné vzťahy (je členom vo futbalovom klube aj v združení poľovníkov a rybárov a je stále zamestnancom slovenskej spoločnosti). Rovnako aj skutočnosť, že si udržiava stály byt – dom v SR nasvedčuje, že si udržiava stredisko životných záujmov na našom území a po vykonaní práce sa vráti na územie SR.

?  Príklad

Zamestnanec českej spoločnosti vykonáva opravy v slovenskej spoločnosti, ktorej jeho český zamestnávateľ predal technologické zariadenie na výrobu plastových obalov. Zamestnanec českej spoločnosti vykonáva činnosť na území SR podľa potreby, pričom doba jeho fyzickej prítomnosti pri vykonávaní uvedenej činnosti nepresahuje 183 dní počas zdaňovacieho obdobia. Zamestnanec nie je rezidentom SR. Zdržiava sa na území SR len krátkodobo za účelom vykonania opravy zariadenia.

Ak osoba iná ako fyzická osoba je považovaná podľa vnútroštátnych daňových predpisov zmluvných štátov za daňovníka s NDP (rezidenta) v obidvoch zmluvných štátoch, bude rezidentom len toho zmluvného štátu, v ktorom má umiestnené miesto skutočného vedenia.

Miestom skutočného vedenia sa zvyčajne rozumie miesto, kde sú prijímané rozhodujúce kľúčové riadiace a obchodné rozhodnutia nevyhnutné pre vedenie podnikania osoby. Miestom skutočného vedenia je obvykle miesto, kde prijíma rozhodnutia väčšina nadriadených osôb alebo skupina osôb (napr. predstavenstvo), t.j. miesto, kde sa rozhoduje o aktivitách, ktoré má vykonať spoločnosť ako celok. V praxi môže nastať situácia, že daňovník má viacero miest vedenia. Čo sa týka miesta skutočného vedenia, v jednom čase môže mať osoba iba jedno miesto skutočného vedenia.

Pri rozhraničovaní rezidencie osôb iných ako fyzických osôb by nemala byť prikladaná dôležitosť výhradne formálnym kritériám, ako je napríklad registrácia spoločnosti v určitom zmluvnom štáte. Rovnako ako pri rozhraničovaní dvojitej rezidencie fyzických osôb je nevyhnutné podrobne preskúmať všetky podstatné a relevantné skutočnosti a posudzovať v ich vzájomných súvislostiach ako celok.

Po rozhraničení dvojitej rezidencie osoby (či už fyzickej osoby alebo právnickej osoby, resp. inej osoby) uplatnením rozhraničovacích kritérií uvedených v príslušnej zmluve o ZDZ dochádza k modifikácii ustanovenia § 2 ZDP a pri určení rozsahu daňovej povinnosti osoby na účely ZDP sa vychádza z rezidencie tejto osoby určenej podľa zmluvy o ZDZ.

Ak je osoba považovaná za rezidenta na daňové účely nielen v SR, ale aj v inom štáte podľa jeho vnútroštátnych daňových predpisov a SR nemá s týmto štátom vzájomné daňové vzťahy upravené zmluvou o ZDZ, nie je možné uspokojivým spôsobom rozhraničiť dvojitú rezidenciu tejto osoby, pretože v takomto prípade sa postupuje výlučne podľa ustanovení ZDP.

?  Príklad

Daňovník z Portorika vykonával v SR v zdaňovacom období podnikateľskú činnosť, pričom bol na území SR fyzicky prítomný počas obdobia presahujúceho 300 dní v tomto zdaňovacom období (kalendárnom roku). Po ukončení zdaňovacieho obdobia sa daňovník informoval u daňového poradcu, aké príjmy má uviesť v podanom daňovom priznaní a zdaniť v SR.

Daňový poradca vychádzal zo skutočnosti, že daňovník sa v predmetnom zdaňovacom období obvykle zdržiaval na území SR a je teda podľa § 2 písm. d) bod 1 ZDP považovaný za daňovníka s NDP na území SR (daňový rezident).

Hoci je daňovník považovaný za rezidenta aj v Portoriku, SR nemá s týmto štátom uzatvorenú zmluvu o ZDZ a preto nie je možné zamedziť dvojitej rezidencii tejto osoby.

Ak by bol daňovník považovaný za rezidenta aj v inom štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, bolo by možné rozhraničiť dvojitú rezidenciu a určiť iba jeden štát, v ktorom má neobmedzenú daňovú povinnosť.

Správca dane posudzuje rezidenciu osoby pri určovaní rozsahu jej daňových povinností na území SR, pri overovaní správnosti postupu daňových subjektov pri určení zdaniteľnosti príjmov a spôsobu ich zdanenia, pri preverovaní správnosti uplatnenia medzinárodnej zmluvy a pri žiadosti daňovníka o vydanie potvrdenia o rezidencii.

Platitelia dane (príjmu) posudzujú rezidenciu osôb pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrad v ich prospech, pričom pri overovaní správnosti posúdenia zdaniteľnosti predmetných príjmov správcom dane sú platitelia dane (príjmu) povinní správcovi dane miesto rezidencie týchto osôb preukázať.

Daňovníci preukazujú skutočnosť, že sú rezidentom určitého štátu, platiteľom dane (príjmu) pri poberaní príjmov a správcovi dane pri overovaní správnosti vysporiadania ich daňovej povinnosti na území SR a uplatnenia medzinárodnej zmluvy a pri predložení žiadosti o vydanie potvrdenia o rezidencii.

Rezidencia osoby sa zvyčajne posudzuje za zdaňovacie obdobie (kalendárny rok).

Hoci rezidencia osôb sa zvyčajne posudzuje za obdobie, za ktoré si tieto vysporadúvajú svoju daňovú povinnosť (obvykle zdaňovacie obdobie), môže dôjsť k jej zmene aj v priebehu tohto obdobia.

K zmene rezidencie osoby zvyčajne nedochádza, ak táto odchádza z jedného štátu do druhého štátu len na krátke časovo obmedzené obdobie (napr. na výkon profesionálnej športovej činnosti) s úmyslom vrátiť sa do prvého štátu. K zmene rezidencie osoby však môže dôjsť v prípade, ak si táto odhlási trvalý pobyt na území jedného štátu a prenesie si stredisko životných záujmov do iného štátu s úmyslom trvalo žiť v tomto inom štáte. Skutočnosti relevantné pre určenie, resp. zmenu daňovej rezidencie, daňovník preukazuje správcovi dane.

Ak daňovník deklaruje, že došlo k zmene jeho rezidencie počas zdaňovacieho obdobia, správca dane dôsledne preskúma všetky relevantné skutočnosti a vymedzí rozsah daňových povinností tejto osoby na území SR za príslušnú časť zdaňovacieho obdobia.

Ak je osoba rezidentom SR za časť zdaňovacieho obdobia, vysporiada si za túto časť zdaňovacieho obdobia na území SR svoju celosvetovú daňovú povinnosť z príjmov zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Za časť zdaňovacieho obdobia, počas ktorého je osoba nerezidentom SR, si na tomto území vysporiada daňovú povinnosť z príjmov zo zdrojov na území SR.

Prisudzovanie osobnej daňovej príslušnosti daňovníka k určitému štátnemu územiu môže byť predmetom zneužívania, daňových únikov a snáh o účelové zmeny s cieľom neoprávnene získať nárok na čerpanie výhod a oslobodení vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a z vnútroštátnych daňových predpisov jednotlivých štátov.

Správca dane preto pri posudzovaní rozsahu daňových povinností osôb na území SR a pri preverovaní postupu platiteľa dane (príjmu) a daňovníka dôsledne preskúma skutkový stav.

Ak rezident SR deklaruje, že je považovaný za rezidenta aj v inom zmluvnom štáte podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto zmluvného štátu, následkom čoho dochádza k vzniku dvojitej rezidencie, správca dane požiada daňovníka o preukázanie deklarovaných skutočností (napr. potvrdením o rezidencii na území iného zmluvného štátu podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto štátu vydaným zahraničným správcom dane). Spôsob a forma preukázania týchto skutočností nie je taxatívne vymedzená.

Ak daňovník požadované skutočnosti nepreukáže, správca dane bude posudzovať rozsah jeho daňových povinností na území SR výlučne podľa ustanovení ZDP.

Ak osoba z iného štátu deklaruje, že je podľa ZDP rezidentom SR (napr. preukáže, že sa na území SR obvykle zdržiava), správca dane stanoví rozsah daňových povinností tejto osoby na území SR až po dôkladnom preskúmaní skutkového stavu a po odstránení akýchkoľvek pochybností, že ide o účelovú zmenu rezidencie tejto osoby s cieľom získať neoprávnené výhody z vnútroštátnych daňových predpisov alebo medzinárodnej zmluvy, na ktoré by ako nerezidentná osoba nárok nemala.

Vo všeobecnosti spôsob a forma preukazovania rezidencie osoby na daňové účely nie je taxatívne vymedzená v žiadnom vnútroštátnom daňovom predpise SR, preto je možné použiť akúkoľvek formu a spôsob preukázania. V prípade pochybností je však za najpreukaznejší doklad považované potvrdenie o rezidencii tejto osoby vydané správcom dane (resp. zahraničným správcom dane).

Pre zjednodušenie a uľahčenie procesu určovania rozsahu daňových povinnosti v SR vydalo Finančné riaditeľstvo v roku 2016 metodický pokyn, ktorý určuje aj formulár na vymedzenie rozsahu daňových povinností fyzickej osoby na území SR, pričom tento správca dane predloží daňovníkovi (fyzickej osobe) na vyplnenie a zároveň ju požiada o preukázanie informácií, ktoré daňovník uviedol vo formulári.

Na overenie informácií uvedených vo formulári, o ktorých vierohodnosti má správca dane pochybnosti a ktoré nie je možné overiť na území SR, správca dane vo vzťahu k štátom, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, primerane využije procedúru medzinárodnej výmeny daňových informácií.

S využitím informácií uvedených vo formulári správca dane určí rozsah daňových povinností osoby na území SR.

Ak správca dane predpokladá, že výsledok určenia rezidencie osoby môže mať vplyv na rozsah daňovej povinnosti tejto osoby v zahraničí, spontánne informuje kompetentné orgány zmluvných štátov prostredníctvom procedúry medzinárodnej výmeny daňových informácií.

Samozrejme po rozriešení kritérií pre určenie daňovníka, či je daňovníkom s ODP alebo NDP, toto následne určuje rozsah daňových povinností na území SR.

Neobmedzená daňová povinnosť predstavuje zdanenie, resp. predmet dane vymedzený celosvetovými príjmami zdanenými na území SR [§ 2 písm. f) ZDP], zatiaľ čo obmedzená daňová povinnosť predstavuje zdanenie daňovníkov len z príjmov, ktoré majú zdroj na území SR vymedzené v § 16 ZDP [§ 2 písm. g) ZDP].

V prípade daňovníkov s NDP títo sú zdaňovaní z celosvetových príjmov podľa ustanovení ZDP, pričom v prípade ak tomuto daňovníkovi plynú príjmy zo zdrojov v zahraničí a tieto boli v zahraničí preukázateľne zdanené je možné využiť metódy na vylúčenie dvojitého zdanenia a to metódu započítania dane zaplatenej v zahraničí alebo metódu vyňatia príjmov dosiahnutých v zahraničí zo zdanenia na území SR. Uvedené metódy sú ustanovené v príslušných článkoch konkrétnych zmlúv o ZDZ a v ustanovení § 45 ZDP.

Zdroj príjmov (predmet dane), plynúci daňovníkom s ODP z územia SR je v ZDP definovaný v § 16. Výpočet týchto príjmov je taxatívny. Ide teda o komplexné vymedzenie príjmov, ktoré sú dosahované a zdaniteľné na území SR daňovníkmi s ODP.

Prípadné ďalšie príjmy aj keby plynuli z územia SR, ale neboli by vymedzené ustanovením § 16 ZDP by napriek skutočnosti, že zmluva o ZDZ takýto príjem vymedzuje na zdanenie v štáte zdroja, nepodliehajú na území SR zdaneniu.

Pri určovaní druhu príjmu plynúceho daňovníkovi s ODP zo zdroja na území SR je potrebné v prvom rade uviesť, že ustanovenie § 16 ods. 1 ZDP:

1.  zakladá právo na zdanenie určitého druhu príjmu v SR,

2.  nerieši spôsob zdanenia ani výšku daňovej povinnosti,

3.  druhy príjmov plynúce daňovníkovi s ODP, ktoré sú predmetom dane vymenováva taxatívne,

4.  aplikuje sa jednoznačne pri posúdení príjmov plynúcich zo zdroja na území SR daňovníkom s ODP – daňových rezidentov krajiny, s ktorou SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ,

5.  ak príjmy zo zdroja na území SR plynú daňovníkovi s ODP – daňovému rezidentovi krajiny, s ktorou SR má uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je nevyhnutné skúmať tento príjem nielen podľa § 16 ZDP, ale aj podľa príslušnej zmluvy o ZDZ. Zdanenie určitého príjmu v SR môže nastať iba v tom prípade, ak je tento príjem zdaniteľný v SR súčasne podľa ZDP aj podľa zmluvy o ZDZ.

?  Príklad

Slovenský objednávateľ si objednal vypracovanie stavebného projektu na prestavbu prevádzkovej haly u rakúskeho zhotoviteľa. Uzatvorili spolu osobne zmluvu na území SR, pričom všetky podklady a údaje potrebné na vypracovanie projektu boli rakúskemu zhotoviteľovi posielané prostredníctvom elektronickej pošty.

Rakúsky zhotoviteľ vypracovával štúdiu na území Rakúska. Celá komunikácia so slovenským objednávateľom prebiehala výlučne elektronicky a to až do odovzdania dohodnutej štúdie. Dohodnutá úhrada bola poslaná rakúskemu zhotoviteľovi po odovzdaní štúdie. Je táto úhrada zdaňovaná na území SR?

Uvedená úhrada nie je zdaňovaná na území SR vzhľadom na skutočnosť, že rakúsky zhotoviteľ nevypracovával projekt na území SR bez ohľadu na skutočnosť, že mu všetky potrebné podklady a údaje boli poskytnuté z územia SR.

?  Príklad

Slovenský objednávateľ si objednal vypracovanie marketingovej štúdie u českého zhotoviteľa. Uzatvorili spolu osobne zmluvu na území SR, pričom všetky podklady a údaje potrebné na vypracovanie požadovanej marketingovej štúdie boli českému zhotoviteľovi posielané prostredníctvom elektronickej pošty. Český zhotoviteľ vypracovával štúdiu na území ČR. Celá komunikácia so slovenským objednávateľom prebiehala výlučne elektronicky a to až do odovzdania dohodnutej štúdie. Dohodnutá úhrada bola poslaná českému zhotoviteľovi po odovzdaní štúdie. Je táto úhrada zdaňovaná na území SR?

Uvedená úhrada nie je zdaňovaná na území SR vzhľadom na skutočnosť, že český zhotoviteľ nevypracovával štúdiu na území SR bez ohľadu na skutočnosť, že mu všetky potrebné podklady a údaje boli poskytnuté z územia SR.

Ustanovenie § 16 ZDP rozlišuje príjmy dosahované zo zdroja na území SR a to na:

     príjmy z činnosti vykonávanej na území SR samotným daňovníkom, resp. osobami pre neho pracujúcimi a

     príjmy, ktoré nevyžadujú fyzickú prítomnosť daňovníka – príjmy plynúce z rôznych foriem majetku zahraničných osôb umiestneného na území SR.

-   v písmene m) je zadefinovaný pojem obchodný majetok.

ZDP v tomto ustanovení špecificky upravuje definíciu obchodného majetku len pre daňovníkov fyzické osoby.

Definícia obchodného majetku sa z daňového pohľadu týka daňovníkov dosahujúcich príjmy podľa § 6 ZDP, t.j. daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu.

Majetkom fyzickej osoby sú akékoľvek veci, pohľadávky a iné práva a peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré má táto fyzická osoba vo vlastníctve, pričom z vlastného rozhodnutia môže určiť, že tento majetok

–   sa stane aj jej obchodným majetkom a to jeho zaúčtovaním v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaním v daňovej evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP,

•    fyzická osoba sa môže rozhodnúť, že takýto majetok bude jej obchodným majetkom len z časti,

–   nebude jej obchodným majetkom, t.j. nebude o tomto majetku účtovať alebo viesť evidenciu, čo znamená že je stále jej osobným majetkom, ktorý len využíva v súvislosti s podnikaním a dosahovaním príjmov podľa § 6 ZDP.

Poznámka

Z definície obchodného majetku pre fyzické osoby uvedenej v § 2 písm. m) ZDP vyplýva, že v prípade, ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky) podľa § 6 ods. 10 ZDP, t.j. neúčtuje o tomto majetku a ani o ňom nevedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, ak aj majetok využíva v súvislosti s dosahovanými príjmami, nepôjde o obchodný majetok daňovníka, t.j. stále bude jeho osobným majetkom. V súlade s § 22 ods. 9 ZDP, daňovník nemôže využiť prerušenie odpisovania, t.j. nemôže si predĺžiť dobu odpisovania využitím tohto inštitútu.

V prípade, ak daňovník prejde z uplatňovaných paušálnych výdavkov na preukázateľné výdavky a bude chcieť uplatniť odpisy zo vstupnej ceny tohto majetku, bude postupovať v súlade s ustanoveniami § 24 ods. 5 a § 25 ods. 1 písm. d) ZDP, t.j. ako pri preradení majetku z osobného využívania do obchodného majetku.

Z pohľadu rozsahu uplatňovania daňových výdavkov potom nastávajú tri situácie a to:

1.  majetok slúži daňovníkovi výlučne na podnikanie a preto ho má zaradený celý v obchodnom majetku, t.j. uplatňuje si všetky výdavky v súvislosti s takýmto obchodným majetkom v plnej výške,

2.  majetok daňovníkovi slúži aj na podnikanie aj na súkromné účely, t.j. aj keď ho zaradí do obchodného majetku vylúči z daňových výdavkov pomernú časť výdavkov, ktoré súvisia s jeho súkromnou spotrebou,

3.  majetok síce daňovník využíva na podnikanie, ale tento majetok nezaradí do obchodné majetku, t.j. do daňových výdavkov je možné uznať len výdavky na riadnu prevádzku majetku ako napr. výdavky na energie.

-   písm. n) závislá osoba – zákonom č. 344/2017 Z. z. sa definícia závislej osoby od 1.1.2018 doplnila o subjekt a osobu alebo subjekt, ktoré sú na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku.

Tieto doplnenia vychádzajú z implementácie Smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa ustanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (ďalej len „smernica ATAD“) do ZDP ako aj na jej „novelu“ Smernicu Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami. Subjektom [§ 2 písm. ad) ZDP], sa rozumie právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadania osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok (napr. trusty, partnership a pod.). Cieľom rozšírenia definície závislých osôb je podchytiť aj situácie, ktoré vedú k presunu ziskov do zahraničia a využívajú sa na to formy rôznych usporiadaní, ktoré nie sú v SR bežné resp. sa nevyskytujú.

V prípade osoby alebo subjektu, ktorý je na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku, sa ZDP odvoláva na § 22 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoÚ“).

Poznámka

Účtovná jednotka (ÚJ) je podľa § 6 ods. 4 ZoÚ povinná zostavovať individuálnu ÚZ za ÚJ podľa § 17 a 18 alebo podľa § 17a ZoÚ. ÚJ vo vymedzených prípadoch podľa § 22 a 22a zostavuje ÚZ aj za skupinu ÚJ (konsolidovaný celok), bez ohľadu na ich sídlo, ako konsolidovanú ÚZ. Do skupiny ÚJ patrí materská ÚJ a všetky jej dcérske ÚJ. Konsolidovanú ÚZ zostavuje materská ÚJ, ktorá má rozhodujúci vplyv v inej ÚJ, ktorá je obchodnou spoločnosťou. Materská ÚJ má rozhodujúci vplyv, ak spĺňa podmienky uvedené v § 22 ods. 4 ZoÚ, pričom podielovou účasťou sa rozumie aspoň 20 % podiel na základnom imaní v inej ÚJ [§ 2 ods. 4 písm. m) ZoÚ].

-   písm. o) ekonomické alebo personálne prepojenie – v nadväznosti na smernicu ATAD sa od 1. 1. 2018 zmenila podmienka % -nej účasti na kontrole alebo majetku na „najmenej 25 %“ a okrem účasti na základnom imaní, hlasovacích právach sa doplnila ďalšia podmienka, a to nárok na podiel na zisku najmenej 25 %. Zároveň sa rozšírila definícia ekonomického a sociálneho prepojenia aj o tzv. konanie v zhode resp. spoločné konanie „actingtogether“, kedy sa za závislú osobu považuje aj osoba, ktorá koná spoločne s inou osobou s ohľadom na podiel na základnom imaní alebo na podiel na hlasovacích právach (napr. ústna dohoda o spoločnom rozhodovaní, rovnakom hlasovaní a pod.). Účasťou na majetku a kontrole sa rozumie nielen účasť na právnickej osobe, ale aj na subjekte.

?  Príklad

Fyzická osoba A a fyzická osoba B sú spoločníkmi v s.r.o. a každá z nich má podiel na spoločnosti vo výške 20 % a v rovnakej výške im zodpovedajú aj hlasovacie práva. Medzi fyzickou osobou A a B nie je personálne, ani iné prepojenie a majetková účasť je menšia ako 25 %, preto ich nie je možné považovať za závislé osoby podľa § 2 písm. n) a o) ZDP. V roku 2018 sa však tieto dve fyzické osoby dohodnú (písomnou alebo aj ústnou formou) na rovnakom spoločnom hlasovaní o rozšírení spoločnosti a o výške zisku, ktorý má byť rozdelený medzi spoločníkov. Samostatne tieto fyzické osoby nie sú závislými osobami voči s.r.o. Rozhodnutím o spoločnom hlasovaní sa však naplní podmienka spoločne konajúcich osôb z hľadiska ekonomického a personálneho prepojenia podľa § 2 písm. o) ZDP. Ich spoločný podiel, či už na majetku, alebo na hlasovacích právach je 40 % (20 % + 20 %), a preto sa od 1. 1. 2018 podľa § 2 písm. o) ZDP obe fyzické osoby považujú za závislé osoby voči spoločnosti s ručením obmedzeným.

-   písm. r) zahraničná závislá osoba – za zahraničnú závislú osobu sa od 1. 1. 2018 považuje aj subjekt podľa § 2 písm. n) ZDP.

-   v písmene x) – definuje daňovníka z „nezmluvného štátu“

Daňovníkom z „nezmluvných štátov“ je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov, ktorý je uverejnený na www.finance.gov.sk

Ministerstvo financií zaradí do zoznamu štát,

•    s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ,

•    s ktorým má SR uzavretú medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní – bilaterálne uzatvárané zmluvy – v súčasnosti je to len zmluva uzavretá medzi SR a Guernsey – Oznámenie č. 6/2016 Z. z.,

•    ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a SR viazaná – Multilaterálna zmluva – „Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach“ – (napr. Írsko, Japonsko, Grécko, Francúzsko).

-   v písmene ac) sa spresnila a doplnila definícia vkladu pre daňové účely, ktorá vychádza z úprav vykonaných v ObchZ s účinnosťou od 1. 1. 2018 a to predovšetkým v § 217a ObchZ.

V § 217a ObchZ sa jednoznačne stanovilo, že vklad možno realizovať nielen do základného imania, ale aj do inej zložky vlastného imania – kapitálového fondu z príspevkov, a to v peňažnej alebo nepeňažnej forme.

Práve toto bolo jedným z dôvodov prečo sa pojem vklad určil v § 2 písm. ac) ZDP ako:

–   peňažný vklad a nepeňažný vklad do základného imania, pričom za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania na základe rozhodnutia valného zhromaždenia zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia, za ktoré dividenda nebola predmetom dane,

–   príspevok do kapitálového fondu z príspevkov obchodnej spoločnosti splatený daňovníkom.

Ustanovenie § 217a ods. 1 ObchZ priamo definuje, že na splatenie príspevku akcionára (spoločníka) do kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch.

Celkovo novela ObchZ riešila

–   komplexnú úpravu tvorby a použitia (vrátenia, rozdelenia) vkladov do vlastného imania,

–   zaviedla na účel vkladu do vlastného imania sa v § 217a „kapitálový fond z príspevkov“, pričom určila, že

–   jeho tvorba musí byť upravená:

•    v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách,

•    schválením zakladateľmi, ak ide o tvorbu pri vzniku spoločnosti,

•    schválením valného zhromaždenia, ak ide o tvorbu za trvania spoločnosti,

–   na jeho splatenie sa primerane použijú ustanovenia ObchZ o vkladoch (napr. § 59), čím sa zabezpečí, že príspevok do kapitálového fondu v nepeňažnej forme, tak ako nepeňažný vklad do základného imania, sa ocení v hodnote uznanej na vklad na základe znaleckého posudku,

–   za vklad (príspevok) sa považuje kapitálový fond z príspevkov okamihom splatenia, a nie prijatia záväzku splatiť ho,

–   v § 217a ods. 2 ObchZje upravená aj doterajšia nejednoznačnosť, ktorá vzbudzovala diskusie v odbornej verejnosti, keď sa spresnilo, že splatený kapitálový fond z príspevkov:

•    možno použiť na prerozdelenie, t. j. vrátiť, a to nielen spoločníkom, ktorí príspevok splatili, ale aj tým, ktorí ho nesplatili alebo ho použili na zvýšenie základného imania. Uvedené použitie kapitálového fondu z príspevkov je možné realizovať, ak tak ustanovuje zakladateľská zmluva alebo stanovy, a to na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, pričom akcionár nie je povinný vrátiť plnenie z prerozdelenia, ak preukáže, že plnenie prijal dobromyseľne. Zároveň platí, že ak sa má splatený kapitálový fond z príspevkov použiť na prerozdelenie medzi akcionárov (spoločníkov), najneskôr 60 dní vopred sa musí zverejniť oznámenie o výške jeho prerozdelenia.

•    nemožno použiť na prerozdelenie, a to ak je spoločnosť v kríze alebo by sa v dôsledku prerozdelenia tohto fondu spoločnosť dostala do krízy.

Podľa § 768q ods. 2 – pravidlá tvorby a použitia kapitálového fondu z príspevkov sa použijú len na príspevky poskytnuté po 1. 1. 2018.

Podľa definície vkladu v § 2 písm. ac) bod 1 ZDP sa za „splatený vklad“ považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva na základe rozhodnutia valného zhromaždenia alebo predstavenstva družstva zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia, za ktoré vykázaný podiel na zisku (dividenda) nebol predmetom dane má vplyv na uplatnenie daňového výdavku pri predaji obchodného podielu (akcií).

Pri uznávaní zvýšenia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zisku po zdanení za splatený vklad na účely ZDP je veľmi dôležité správne posudzovať zdaniteľnosť dividendy s ohľadom na zdaňovacie obdobie, za ktoré dividenda bola vykázaná a vzhľadom na osobu, ktorej by dividenda plynula. Uvedené vyplýva zo zavedenia zdaňovania dividend od roku 2017 voči fyzickým osobám a voči právnickým osobám len vo vzťahu k štátom podľa § 2 písm. x) ZDP a s ohľadom na obdobie vykázania dividendy, čo upravuje § 52zi ZDP (napr. dividendy zo zisku vykázané za zdaňovacie obdobia 2004 až 2016, ak aj k ich vyplateniu prichádza po 1. 1. 2017, stále nepodliehajú zdaneniu, nakoľko sú stále vylúčené z predmetu dane).

-   písm. ad) subjekt– zákonom č. 344/2017 Z. z. sa do ZDP doplnila definícia subjektu, ktorým sa rozumie právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadania osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok (napr. trust, partnership a pod.). Takéto právne formy alebo usporiadania, môžu byť v zahraničí využívané práve za účelom vyhýbania sa daňovej povinnosti alebo vytvárania nesúladov prípadne hybridných nesúladov.

-   písm. ae) ústredie – od 1. 1. 2018 sa do ZDP zákonom č. 344/2017 Z. z. doplnil pojem ústredie, ktorý sa uplatňuje predovšetkým pri exittax podľa § 17f a § 17g ZDP. Ústredím sa na účely ZDP rozumie ten právny subjekt (daňovník), ktorý je zriaďovateľom stálej prevádzkarne a ktorý zároveň vyčísľuje základ dane za stálu prevádzkareň.

-   v písmene af) je uvedený pojem „konečného príjemcu“.

Podľa predmetnej definície sa za konečného príjemcu príjmu považuje osoba, ktorej plynie príjem v jej vlastný prospech a má právo využívať tento príjem neobmedzene bez zmluvnej alebo inej právnej povinnosti previesť príjem na inú osobu. Rovnako sa za konečného príjemcu považuje stála prevádzkareň tejto osoby, ak činnosť spojená s týmto príjmom je vykonávaná touto stálou prevádzkarňou, alebo majetok, s ktorým tento príjem súvisí, je funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou. Za konečného príjemcu príjmu sa nepovažuje osoba, ktorá koná ako sprostredkovateľ za inú osobu.

Táto definícia vychádza z konceptu „skutočného vlastníka“ príjmu, ktorý je určený v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia vychádzajúcich z Modelovej zmluvy OECD a jej komentára a aj z koncepcie používanej v smerniciach EÚ.

V súlade s konceptom „skutočného vlastníka“ príjmu zadefinovaného v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré vychádzajú z Modelu OECD, je tento pojem používaný v rámci posudzovania úrokov, licenčných poplatkov a dividend.

Aj keď žiadne ustanovenia Modelovej zmluvy OECD ani jej komentár v príslušných článkoch neustanovuje pojem „skutočný vlastník“ je potrebné pri riešení konkrétnych prípadov rozlišovať medzi okamžitým príjemcom tohto typu príjmu a jeho skutočným vlastníkom.

Zatiaľ čo okamžitým príjemcom môže byť v podstate ktokoľvek, komu je tento príjem poukázaný bez ohľadu na to, či z neho má skutočný úžitok, skutočný vlastník je osoba, ktorej je možné tento príjem objektívne prisúdiť a ktorá ho zdaňuje. To znamená, že pokiaľ príjem vo forme dividend, úrokov alebo licenčných poplatkov obdrží rezident jedného zmluvného štátu jednajúci ako sprostredkovateľ alebo poverenec (teda okamžitý príjemca) pre niekoho iného, nie je ho možné chápať ako skutočného vlastníka, a bolo by preto v rozpore s predmetom a účelom zmluvy, keby štát zdroja takéhoto príjmu poskytoval daňové úľavy alebo oslobodenia len preto, že tento okamžitý príjemca je rezidentom štátu, s ktorým má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Za tejto situácie je síce okamžitý príjemca rezidentom druhého zmluvného štátu a zmluva sa na neho všeobecne podľa Článku 1 vzťahuje, ale v jeho prípade u takéhoto príjmu žiadne dvojité zdanenie nehrozí, pretože tento príjemca nie je pre daňové účely v štáte svojej rezidencie skutočným vlastníkom takéhoto príjmu a teda ho ani ako taký nezdaňuje.

Dá sa povedať, že pokiaľ príjem len prejde cez rezidenta (napr. sprostredkovateľa) jedného zmluvného štátu a až potom plynie osobe, ktorá naozaj získava úžitok z tohto príjmu a ktorá je tiež vlastníkom aktív (právneho titulu), z ktorého takýto príjem plynie, nie je možné uplatňovať, a tiež ani poskytovať daňové úľavy alebo oslobodenie rezidentov rezidentovi, cez ktorého platba takto prechádza. Na uvedené má nárok len skutočný vlastník príjmu, ktorý naviac môže byť rezidentom tretieho štátu. V takomto prípade nie je pochopiteľne možné nárokovať výhody zo zmluvy medzi štátom zdroja a štátom rezidencie okamžitého príjemcu, ale zo zmluvy (pokiaľ existuje) medzi štátom zdroja a štátom rezidencie skutočného vlastníka.

V starších zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré vychádzali zo skoršej Modelovej zmluvy OECD, sa síce nepoužíva pojem „ skutočný vlastník“, hovorí sa len o príjemcovi, ktorý je rezidentom v určitom štáte, avšak skutočnosť, že tento príjemca je rovnako skutočný vlastník vo vyššie uvedenom význame a zmysle, sa automaticky predpokladá a zmluvy takto boli vždy aj interpretované. Zavedenie pojmu „ skutočný vlastník“ teda neznamená faktickú zmenu, ale len presnejšiu formuláciu podstaty veci.

-   v písmen ag) je uvedená definícia digitálnej platformy na účely ZDP.

Takouto digitálnou platformou sa rozumie hardvérová alebo softvérová platforma potrebná na vytvorenie a správu aplikácií. Za takúto platformu možno označiť novodobý technologický business model umožňujúci výmenu informácií medzi viacerými skupinami užívateľov, najmä medzi koncovými užívateľmi a držiteľmi hnuteľných alebo nehnuteľných vecí alebo poskytovateľmi služby. Je sprístupnená akýmkoľvek ďalším užívateľom a zdieľa údaje s vývojármi tretích strán. Vyznačuje sa jednoduchým používaním bez potreby školení a predstavuje inovatívny obchodný model.

V nadväznosti aj na uvedenú definíciu sa dopĺňajú aj úpravy v § 16 ods. 1 písm. e) novom desiatom bode a v definícii stálej prevádzkarne v § 16 ods. 2 ZDP.

Podľa § 16 ods. 1 písm. e) sa v novom desiatom bode stanovuje, že za príjem zo zdrojov na území SR možno považovať aj úhrady od daňovníkov s NDP a od stálych prevádzkarní daňovníkov s ODP za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, za marketingové služby, z riadiacej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti, ktoré sú u daňovníkov, ktorí ich vyplácajú uznanými daňovými výdavkami.

-   písm. ah) sídlo – od 1. 1. 2019 nadobúda podľa § 52zo zákona č. 344/2017 Z. z. účinnosť § 2 písm. ah) ZDP, kde sa definuje pojem sídlo. Čo sa rozumie sídlom závisí od skutočnosti, či sa posudzuje spoločnosť alebo subjekt a zároveň sa určuje postupnosť krokov ako správne identifikovať sídlo, či už právnickej osoby alebo subjektu.

a)  ak ide o spoločnosť (právnickú osobu), sídlo sa určí v nasledovnom poradí:

–   sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí,

–   ak, spoločnosť nemá sídlo zapísané v registri, sídlom sa rozumie štát podľa ktorého právnych predpisov bola spoločnosť založená alebo zriadená (napr. spoločnosť založená podľa anglického práva a pod.),

b)  ak ide o subjekt, sídlo sa určí v nasledovnom poradí:

–   sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí,

–   ak, subjekt nemá sídlo zapísané v registri, sídlom sa rozumie štát, v ktorom má miesto skutočného vedenia,

–   ak nie je možné určiť sídlo podľa predchádzajúcich možností, bude ním štát podľa ktorého právnych predpisov bol subjekt založený alebo zriadený.

-   v písmene ai) je uvedená definícia príjmu z predaja virtuálnej meny, ktorým je výmeny virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny. Uvedená definícia bola zadefinovaná v tomto ustanovení zákonom č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a to s účinnosťou od 1. 10. 2018, pričom prechodné ustanovenia upravili ich aplikáciu už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2018.

Potrebu zadefinovanie úprav zdaňovania obchodovania s virtuálnou menou vyvolal aktuálny trend platenia transakcií vykonávaných virtuálne prostredníctvom internetovej siete, kde došlo k využívaniu alternatívnych platidiel, tzv. virtuálnych platidiel označovaných aj ako kryptomeny.

Kryptomena (alebo tiež virtuálna mena, virtuálne peniaze, virtuálne platidlo, cryptocurrency) je digitálne platidlo, ktoré je určené na on-line obchodovanie. Je založená na kryptografii, ktorej cieľom je zvýšiť bezpečnosť virtuálnej meny. 

Hlavná definícia virtuálnej meny je, že využíva a implementuje princípy kryptografie na vytvorenie distribuovanej, decentralizovanej a bezpečnej digitálnej meny. Virtuálne peniaze sú novým a perspektívnym odvetvím virtuálnej ekonomiky, čo prináša mnohé výhody, ale aj problémy a otázky.

Všeobecne sa virtuálna mena definuje ako digitálna internetová mena, ktorá je založená na zložitom a šifrovanom matematickom algoritme.

Výpočtom, overením a zašifrovaním časti (bloku) tohto algoritmu, je možné časť meny v nájdenom bloku získať (vyťažiť). Je možné si ju tiež kúpiť, teda vymeniť doláre alebo eurá za nejaký druh virtuálnej meny. Tak ako každá iná mena, sú virtuálne meny určené predovšetkým na rýchle a bezpečné platenie služieb a výrobkov. Je teda možné veľmi rýchlo zaplatiť za výrobok alebo službu tomu, kto menu akceptuje. Vďaka virtuálnym menám sú platby kdekoľvek hneď a bez poplatku, čo je veľká výhoda, ak sa platí za vec, ktorej cena je nižšia, než niektoré poplatky za online platby.

V súčasnosti je viac ako tisíc druhov virtuálnych mien, ale snáď najznámejšou je úplne prvá kryptomena a to bitcoin.

K pojmu „virtuálna mena“ zaujal stanovisko z júla 2014 Európsky orgán pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“), v ktorom uvádza, že virtuálne meny sú digitálnym nositeľom hodnoty, ktorý nie je vydaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nevyhnutne naviazaný na peniaze s núteným obehom, ale je akceptovaný fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a možno ho elektronicky prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.

Spôsob, akým sa niektoré krajiny vysporiadali s obchodovaním s virtuálnou menou je rozdielny. Napr. v Nemecku vydalo právne záväzné rozhodnutie BaFin (nemecký orgán dohľadu nad finančným trhom) ktorý definuje v súlade so stanoviskom EBA bitcoin (BTC) resp. virtuálnu menu ako „unit of account“ (Rechnungseinheiten) (jednotka zúčtovania), ktorá sa v zmysle nemeckého bankového zákona považuje za finančný nástroj. „Unit of account“ je náhradou meny, ktorý sa používa ako prostriedok platby v zúčtovacom systéme v zmysle súkromného práva. BTC nie sú menou, zákonným platidlom ani elektronickými peniazmi v zmysle nemeckého zákona o dohľade nad platobnými službami.

Virtuálne meny majú niekoľko rozdielnych vlastností, ktoré ich odlišujú od vládnych mien (tzv. fiat meny), pričom za:

1.  výhodné vlastnosti kryptomien sa radia:

•    decentralizácia a deregulácia – Kryptomeny nepoznajú hranice a regulácie klasických fiat mien. Aj to je dôvod, prečo každý deň naberajú na popularite. Napr. Bitcoinová sieť nie je kontrolovaná jedným ústredným orgánom a teda žiadna ústredná autorita nemôže ovplyvňovať menovú politiku. Transakcie sú spracovávané počítačmi, ktoré ťažia Bitcoin,

•    jednoduchosť platieb – Platby sú rýchle v porovnaní s prevodmi vykonávanými cez banky. Minimálne alebo žiadne poplatky za prevod. V porovnaní s prevodom fiat peňazí, poplatky za prevod Bitcoinov sú typicky veľmi nízke (menej ako jeden cent za prevod jedného Bitcoinu). Pri posielaní fiat peňazí môžu byť poplatky v niektorých prípadoch až 5 %,

•    deflačný charakter – Väčšina krajín má právo vydať nové peniaze. Tým, že sa zvyšuje množstvo peňazí v cirkulácii sa daná mena znehodnocuje (inflácia). V prípade Bitcoinov je celkové množstvo peňazí v obehu konečné a dopredu známe, nemôže presiahnuť 21 miliónov Bitcoinov,

•    anonymita – Na jednej strane je anonymita transakcií výhodou, ale na druhej strane virtuálne meny umožňujú nezákonné obchodovanie,

2.  hlavné a závažné nevýhody kryptomien sa radia:

•    vysoká volatilita – Nie je nezvyčajné, aby cena kryptomien narástla, alebo sa znížila aj o 10 % a viac v priebehu jedného dňa,

•    bezpečnosť – Údaje k Bitcoin peňaženkám môžu byť ukradnuté a sú terčom hackerov. Obchodovanie cez regulovaných brokerov umožňuje tento risk minimalizovať,

•    nenávratnosť – Ak sa omylom pošlú Bitcoiny na nesprávnu adresu, sú nenávratne stratené.

Vzhľadom na skutočnosť, že virtuálne meny sa stávajú čoraz využívanejšími nielen pri investíciách do ich nákupu a následného predaja, ale aj pri platbách za tovary a služby v rámci bežných obchodných vzťahov a to nielen vo svete, ale aj na Slovensku, bolo potrebné jasnejšie stanoviť pravidlá nielen pre účtovanie obchodných prípadov kde figurujú virtuálne meny, ale aj pre následné zdanenie príjmov dosahovaných či už z investovania do virtuálnej meny, jej ťaženia alebo platenia za tovar, služby a pod.

Z uvedených dôvodov vydalo MF SR usmernenie k postupu pri zdanení a účtovaní prípadov súvisiacich s virtuálnou menou, pričom tento postup následne rozšírila a spresnila aj novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) a novelou zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) prostredníctvom nového zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia. V septembri roku 2018 boli vydané v nadväznosti na zmeny v zákone o účtovníctve aj príslušné postupy účtovania,

Je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že aj pred vydaním usmernenia MF SR k zdaneniu a účtovaniu virtuálnej meny a následne aj doplnenia príslušných zákonov, vydávalo MF SR ako aj Finančná správa stanoviská, v ktorých na základe všeobecných ustanovení ZDP a to § 2 písm. b) ZDP bolo možné zdaňovať obchodovanie s virtuálnou menou.

Predmetom, už vyššie uvedeného usmernenia [č. MF/10386/2018-721 k postupu zdaňovania virtuálnych mien na zabezpečenie jednotného výkladu pri zdaňovaní príjmu z plynúceho v súvislosti s predajom virtuálnej meny podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“)] zverejnenom vo finančnom spravodajcovi v príspevku č. 10, je aj upresnenie a sprehľadnenie oceňovania a účtovania virtuálnej meny v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“).

V usmernení je zachytená aj definícia virtuálnej meny, podľa ktorej sa virtuálnou menou rozumie digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý možno, prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.

Uvedená definícia vychádzala zo Smernice Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (smernica zverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie z 19. 6. 2018) a v návrhu Smernici Európskeho parlamentu a rady o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV.

Zároveň usmernenie zadefinovalo, že odplatne nadobudnutá virtuálna mena sa považuje za krátkodobý finančný majetok iný ako peňažné prostriedky, pričom takéto vymedzenie sa použije na účely účtovania, ale aj na účely zdaňovania pre podnikateľov.

Vzhľadom na to, že usmernenie bolo koncipované len ako rámcové s cieľom zviditeľniť postup pri účtovaní a zdanení v nadväznosti na platné znenie zákona o účtovníctve a ZDP, prijali sa spresňujúce zákonné opatrenia pre riešenie zdanenia a účtovania virtuálnej meny priamo v zákone č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia (ďalej len „zákon č. 213/2018 Z. z.“), ktorý v príslušných článkoch novelizoval aj ustanovenia ZDP a zákona o účtovníctve v tejto oblasti s účinnosťou od 1. 10. 2018.

Prechodné ustanovenia noviel ZDP a zákona o účtovníctve striktne upravil, že spresňujúce zákonné opatrenia pre účtovanie a zdaňovanie virtuálnej meny, sa budú aplikovať už pri podaní daňového priznania po 31. 9. 2018 a pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí k 1. októbru 2018.

Zdanenie obchodovania s virtuálnou menou je v zásade možné rozdeliť ako:

1.  zdanenie u fyzickej osoby mimo podnikateľskej činnosti (zdanenie u občana),

2.  zdanenie v rámci podnikateľskej činnosti a to ako u podnikateľov fyzických osôb, tak aj u právnických osôb,

3.  zdanenie u neziskových organizácií.

Pre všetky tieto prípady však platí základná definícia zavedená v § 2 ai) ZDP pre účely zdanenia príjmu plynúceho v súvislosti s akýmkoľvek možným ziskom súvisiacim s virtuálnou menou. Takýto vzťah pre daňové účely bude posudzovaný ako predaj virtuálnej meny, pričom za takýto predaj sa považuje výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny.

Uvedená definícia určuje hlavný moment zdanenia a to v čase kedy sa za virtuálnu menu získava niečo, čím sa môže daná virtuálna mena oceniť. Napr. vyťažená virtuálny mena sa zdaní v čase (v zdaňovacom období), kedy si za danú vyťaženú virtuálnou menu daňovník kúpil napr. nehnuteľnosť.

DRUHÁ ČASŤ

DAŇ FYZICKEJ OSOBY

§ 3

Predmet dane

(1)  Predmetom dane sú

a) príjmy zo závislej činnosti (§ 5),

b) príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu (§ 6) a z použitia diela a umeleckého výkonu,

c) príjmy z kapitálového majetku (§ 7),

d) ostatné príjmy (§ 8).

e) podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v písmene f); za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem, pričom za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ako aj výplata prostriedkov z kapitálového fondu z príspevkov, ktorý bol tvorený prerozdelením vlastných zdrojov obchodnej spoločnosti zo zisku po zdanení,

f) podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podiel na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací  podiel pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti; za verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem,

g) podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou; za pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem.

(2)  Predmetom dane nie je

a) prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov,³⁾ príjem získaný vydaním,³⁾ darovaním4) alebo dedením⁵⁾ nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6 a darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,

b) úver a pôžička,

c) daň z pridanej hodnoty⁶⁾ uplatnená v cene tovaru alebo služby, ak ide o platiteľa tejto dane,

d) príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií⁷⁾ a podielov^7a) ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

Komentár k § 3

-   podľa odseku 1 predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú

a)  príjmy zo závislej činnosti (§ 5),

b)  príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6),

c)  príjmy z kapitálového majetku (§ 7),

d)  ostatné príjmy (§ 8),

e)  podiely (dividendy) vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v písmene f), pričom za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem.

Definícia „obdobnej“ obchodnej spoločnosti so sídlom v zahraničí, bola upresnená v usmernení MFSR číslo 2634/2004-72 k zákonu č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov, kde sa v 2. bode upresňuje, že ak podiely na zisku plynú daňovníkovi zo zahraničia, nie sú predmetom dane, ak sú vyplácané spoločnosťou so sídlom v zahraničí, ktorá vykazuje základ dane na podobnom princípe ako akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným a družstvá, pri ktorých je vykázaný hospodársky výsledok podľa predpisov príslušnej krajiny zdanený.

Usmernenie MF SR č. MF/009465/2005-721 (FS č. 5/2005) k ZDP k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov ďalej určuje zdanenie podielov na zisku vyplácaných obdobnou právnickou osobou v zahraničí, ako je obchodná spoločnosť (družstvo) zriadená podľa predpisov platných v Slovenskej republike. Podľa tohto usmernenia na účely uplatnenia § 3 ods. 2 písm. c) ZDP nie je rozhodujúci spôsob vyčíslenia základu dane z príjmov a následne spôsob zdanenia zisku a vyčíslenia podielu na zisku spoločníkov (členov družstva), platný v krajine sídla obchodnej spoločnosti alebo družstva. To znamená, že okrem bežného výsledku hospodárenia upraveného o príjmy a výdavky, ktoré nie sú súčasťou základu dane, môže byť právnická osoba zdanená v krajine sídla aj iným spôsobom (napríklad metódou prírastku obchodného majetku na zdaňovacie obdobie). Na prijaté podiely zo zisku sa vzťahujú ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c) a § 52 ods. 24 ZDP aj vtedy, ak právnická osoba so sídlom v zahraničí je oslobodená od dane podľa príslušných zákonov štátu, v ktorom má sídlo.

V prípade, ak plynú podiely na zisku zo zdrojov

–   na území SR, vyberá sa z nich daň zrážkou podľa § 43 ZDP,

–   v zahraničí, zdaňujú sa prostredníctvom daňového priznania v rámci osobitného základu dane podľa § 51d ZDP.

V prípade podielov na zisku, vyrovnacích podielov, podielov na likvidačnom zostatku a podielov tichého spoločníka vyplácaných zo zdrojov na území SR daňovníkom s ODP do zahraničia, tieto sú vymedzené ako predmet dane v § 16 ods. 1 písm. e) ZDP.

Ak sú dividendy vyplácané zo zdrojov v zahraničí nášmu daňovníkovi, t.j. daňovníkovi s NDP uvádza tieto dividendy a ostatné podiely uvedené v § 3 ods. 1 písm. e) v osobitnom základe dane podľa § 51e ZDP, pričom sadzba dane je uvedená v § 15 ZDP a to vo výške

•    7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 2 písm. a) ZDP, t.j.

–   z podielov na zisku uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) ZDP neznížených o výdavky,

–   z podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) ZDP po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) ZDP za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada,

•    35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 2 písm. b) ZDP, ak plynú od právnickej osoby v nezmluvnom štáte [§ 2 písm. x) ZDP], t.j.

–   z podielov na zisku uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) ZDP neznížených o výdavky,

–   z podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) ZDP po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) ZDP za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.

Ak plynú takéto príjmy zo zdrojov na území SR daňovníkovi s NDP alebo daňovníkovi s ODP, potom sa z nich vyberá daň zrážkou a to vo výške

•    7 % z príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) ZDP, t.j. podielov na zisku (dividenda), podielov na likvidačnom zostatku, vyrovnacích podielov, podielov na výsledku podnikania vyplácaných tichému spoločníkovi, ktoré sú vyplácané zo zdrojov na území SR fyzickej osobe daňovníkovi s NDP a daňovníkovi s ODP, ktorý nie je daňovníkom v nezmluvnom štáte uvedených v § 2 písm. x) ZDP,

•    35 % ak by tieto príjmy boli vyplácané z územia SR daňovníkovi s ODP v nezmluvnom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP.

Pri väčšine druhov príjmov vysporiadaných daňou vyberanou zrážkou sa daň vyberá z hrubých príjmov.

Medzi zákonnom stanovené výnimky, kde je možné odpočítať aj výdavky patria aj vyrovnacie podiely a podiely na likvidačnom zostatku, z ktorých je možné odpočítať aj výdavky.

Podľa § 43 ods. 5 písm. d) ZDP sa vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku zníži o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) ZDP a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25 za každý podiel jednotlivo, pričom, ak je hodnota jednotlivého splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.

Podľa ustanovenia § 52zi ods. 5 ZDP sa ustanovenia o zdanení podielov na zisku použijú na

a)  podiel na zisku (dividendu) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi vykázaných za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017,

b)  podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpi do likvidácie najskôr 1. januára 2017 alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu najskôr 1. januára 2017,

c)  vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017.

 

Nový spôsob zdanenia podielov na zisku určených v § 3 ods. 1 písm. e) ZDP sa použije aj na podiely na zisku z vykázaného hospodárskeho výsledku do 31. 12. 2003, ktoré ak boli vyplácané v období roka 2004 až 2016 sa zdaňovali ako súčasť základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa § 8 ZDP sadzbou dane vo výške 19 %, resp. 25 % po zavedení progresívneho zdaňovania (od 1. 1. 2014).

Prehľad zdanenia podielov na zisku na majetkovej účasti

	Z vykázaného HV po 1. 1. 2017	Z vykázaného HV do 31. 12. 2003
Daňovník s NDP – zdroj na území SR
FO	Zrážková daň – 7 %	Zrážková daň – 7 %
Daňovník s NDP – zdroj v zahraničí*
FO	§ 51e – DP – osobitný ZD 7 %, 35 % (§ 2/x)	§ 51e – DP – Osobitný ZD 7 %
Daňovník s ODP – zdroj na území SR
FO	Zrážková daň 7 %, 35 % (§ 2/x), Zo ZDZ**	Zrážková daň 7 %, Zo ZDZ**

 

^*     ak plynie zo štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ, môže uplatniť metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia,

^**   ak plynie d štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ, použije sa sadzba dane určená v tejto zmluve, ak je výhodnejšia pre daňovníka s ODP.

Podiely na zisku vykázané z hospodárskych výsledkov rokov 2004 až 2016 sú naďalej vylúčené z predmetu dane a to aj ak k ich vyplateniu dôjde po 1. 1. 2017.

Rovnako aj vyrovnacie podiely a podiely na likvidačnom zostatku za podmienky, že sa

•    vyrovnací podiel určil na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie končiace najneskôr 31. 12. 2016, ak ide o daňovníka – právnickú osobu, ktorá má zdaňovacie obdobie zhodné s kalendárnym rokom alebo ak má zdaňovacie obdobie určené ako hospodársky rok, muselo toto začať do 31. 12. 2016,

•    podiel na likvidačnom zostatku vyplatil na základe likvidácie, do ktorej vstúpila obchodná spoločnosť alebo družstvo do 31. 12. 2016.

V prípade vyrovnacích podielov a podielov na likvidačnom zostatku sa pri ich výplate dopĺňa nový výdavok a to nadobúdacia cena zistená spôsobom podľa § 25a ZDP, t.j. platiteľ dane pred zrazením dane odpočíta

•    hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota jednotlivého splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku na rozdiel sa neprihliada,

•    obstarávaciu cenu (ak si majetkový podiel na spoločnosti kúpil) alebo cenu zistenú znalcom (ak podiel na spoločnosti nadobudol bezodplatne) za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota jednotlivého nadobudnutého vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.

Doplnenie výdavku vo výške obstarávacej ceny alebo znaleckej ceny, ktorú je možné odpočítať od vyplateného vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku je upravené aj v § 51e ZDP a to pre prípady, ak tieto príjmy plynú daňovníkovi s NDP zo zdrojov v zahraničí.

V prípade posudzovania týchto podielov na zisku, podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacích podielov, ktoré sú vyplácané daňovníkom alebo od daňovníkov zo štátov, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je potrebné pri riešení zdanenia vychádzať aj zo znenia konkrétnej zmluvy o ZDZ. Oprávnenosť na zdanenie, definície a celkovo postup pre dividendy rieši článok – Dividendy (zväčša článok 10). Princípy vychádzajú z článku 10 – dividendy nastavené v modelovej zmluve OECD, ktoré samozrejme v rámci procedúry bilaterálnych dohôd môžu byť dohodnuté odlišným spôsobom ako je vyjadrené v tomto všeobecnom článku.

?  Príklad

Spoločnosť s ručením obmedzeným vyplatila spoločníkom spoločnosti – fyzickým osobám v roku 2018 podiely na zisku z hospodárskeho výsledku vykázaného za rok 2016. Sú tieto podiely na zisku predmetom dane a vzniká fyzickým osobám povinnosť tieto príjmy zdaniť?

Keďže sa jedná o podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie 2016 (teda po 1. 1. 2004), tieto podiely nie sú predmetom dane z príjmov a fyzickým osobám nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní a zdaniť. 

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa v nadväznosti na novelu ObchZ (zákon č. 264/2017 Z. z.) spresnil pojem dividenda pre daňové účely.

Podľa predmetného doplnenia sa za podiely na zisku (dividendy) považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania, ktoré bolo predtým zvyšované zo zisku po zdanení.

Rovnako sa za podiel na zisku (dividendu) považuje aj výplata prostriedkov z kapitálového fondu z príspevkov, ak bol kapitálový fond z príspevkov tvorený zo zisku po zdanení.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zl ZDP sa doplnenie definície dividend do § 3 ods. 1 písm. e) ZDP použije na príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia, za ktoré vykázaný podiel na zisku (dividenda) bol predmetom dane.

Týmto spôsobom sa vyriešila situácia, keď predtým, ako príde k výplate dividend, sa tieto použijú najskôr na zvýšenie základného imania alebo na zvýšenie kapitálového fondu z príspevkov účtovaného na účtu 413 – Ostatné kapitálové fondy. V zásade ide o reštrukturalizácie vlastného imania, v dôsledku ktorých by mohlo prichádzať k obchádzaniu zdanenia podielov na zisku (dividend).

S ohľadom na prechodné ustanovenie § 52zi ZDP k zavedeniu zdaňovania dividend sa výplata prostriedkov zo zníženia základného imania v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia 2004 až 2016 bude naďalej považovať za príjem, ktorý nie je predmetom dane, nakoľko dividendy zo zisku za uvedené zdaňovacie obdobia ostávajú aj naďalej vylúčené z predmetu dane. Obdobné platí aj pre výplatu prostriedkov z kapitálového fondu z príspevkov, ktorý bol tvorený prerozdelením vlastných zdrojov obchodnej spoločnosti zo zisku po zdanení.

f)  podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podiel na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, pričom za verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem.

     Podiely na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, podiely spoločníka v.o.s. a komplementára k.s. na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacie podiely pri zániku účasti spoločníka vo v.o.s. alebo pri zániku účasti komplementára k.s. sú predmetom dane a sú príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona, pričom sa zdaňujú v súlade s § 6 ods. 7 a 8 ZDP.

     Podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti je u tohto tichého spoločníka ostatným/iným príjmom podľa § 8 ZDP a to z dôvodu, že tichý spoločník uzatvára s podnikateľom zmluvu o tichom spoločenstve podľa § 673 ObchZ, ktorá je obchodno-záväzkovým vzťahom, a v tejto sa zaväzuje poskytnúť podnikateľovi určitý vklad, čím sa podieľa na podnikaní tohto podnikateľa. V tomto prípade nejde priamo o vykonávanie podnikateľskej činnosti tichým spoločníkom a preto nie je možné vyplácaný podiel na zisku zahrnúť medzi príjmy z podnikania tichého spoločníka podľa § 6 zákona.

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa upravujú aj ustanovenia týkajúce sa podielov na zisku a na majetku a to konkrétne

•    podiely na zisku plynúce spoločníkom v.o.s. a komplemetáromk.s. z majetkovej účasti v.o.s. a k.s. na inej obchodnej spoločnosti,

•    vyrovnacích podielov a podielov na likvidačnom zostatku vyplácaných spoločníkom, ktorý majetkový podiel na spoločnosti získali kúpou od iného spoločníka.

Uvedená úprava je potrebná z dôvodu, že v prípade verejných obchodných spoločností a komanditných spoločností, tieto nie sú zdaňované na úrovni spoločnosti, ale až na úrovni jednotlivých spoločníkov alebo komplementárov. V prípade, ak má verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť majetkovú účasť na inej obchodnej spoločnosti alebo družstve, a táto by delila ňou vytvorené podiely na zisku na verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť, ktorá o nich účtuje do svojho výsledku hospodárenia, ale vzhľadom na skutočnosť, že takéto podiely na zisku sú vylúčené z predmetu dane u prijímateľa právnickej osoby, tak ich vyjme zo základu dane. Týmto spôsobom sa nedostane podiel na zisku ako súčasť deleného základu dane podľa vlastníckych podielov na jednotlivých spoločníkov fyzické osoby a dochádza k zdaneniu týchto podielov na zisku (nie sú vylúčené z predmetu dane ani oslobodené od dane, t.j. sú zdaniteľnými príjmami) v rámci príjmov podľa § 8 zákona a to sadzbou dane vo výške 19 % alebo 25 %. Predmetná úprava by znamenala nerovnaké daňové zaobchádzanie s podielmi na zisku, ktoré sú vyplácané napr. spoločníkom s.r.o. a spoločníkom v.o.s.

V prípade, ak sú príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. f) ZDP vyplácané zo zdrojov na území SR, môže dôjsť k dvom situáciám v osobe, ktorá je povinná vybrať daň zrážkou, t.j. v osobe platiteľa dane.

Prvým prípadom je skutočnosť, ak sú tieto príjmy vyplácané napr. s.r.o. so sídlom na území SR verejnej obchodnej spoločnosti so sídlom na území SR. V takomto prípade je platiteľom dane verejná obchodná spoločnosť, ktorá presne vie komu a v akej výške vypláca napr. podiely na zisku a preto vie správne vybrať a odviesť daň zrážkou.

Druhým prípadom je skutočnosť, ak vyplácajúca obchodná spoločnosť na území SR vie, že vypláca podiel na zisku právnickej osobe so sídlom v zahraničí, ktorá je zdaňovaná obdobným spôsobom ako naša verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť, pričom ak

–   zahraničná verejná obchodná spoločnosť nepreukáže konečného príjemcu (spoločníka) podielov na zisku zrazí daň vyplácajúca obchodná spoločnosť so sídlom na našom území z celej sumy a to v najvyššej možnej sadzbe dane 35 % (nevie preukázať, či sú spoločníci zo zmluvných štátov),

–   zahraničná verejná obchodná spoločnosť preukáže konečného príjemcu (spoločníka) podielov na zisku, zrazí daň vyplácajúca obchodná spoločnosť so sídlom na našom území zo sumy príslušnej len fyzickej osobe, ktorá je konečným príjemcom podielov na zisku, resp. zo sumy príslušnej právnickej osobe, ktorá je konečným príjemcom podielov na zisku, ak má táto sídlo v nezmluvnom štáte.

Pre tieto príjmy vyvstala aj potreba ich zadefinovania medzi príjmy plynúce zo zdroja na území SR, ak tieto boli vyplatené daňovníkom s ODP. Z uvedeného dôvodu sa doplnil § 16 ods. 1 písmeno e) o nový jedenásty bod, podľa ktorého sa za príjmy zo zdrojov na území SR vyplácané daňovníkmi s NDP alebo stálymi prevádzkarňami daňovníkov s ODP považujú aj príjmy podľa § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, ak sú vyplácané daňovníkovi z nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) a príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácané verejnou obchodnou spoločnosťou alebo komanditnou spoločnosťou, ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva.

Ak takéto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, zahrňujú sa do osobitného základu dane podľa § 51e ZDP ods. 2, podľa ktorého sa sem zahŕňajú príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) a § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, plynúce od zahraničnej osoby, ktorá nepodlieha zdaneniu obdobne ako spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, ktorá má sídlo alebo miesto skutočného vedenia na území SR a ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní zahraničnej osoby, ak plynú

a)  daňovníkovi s NDP – fyzickej osobe okrem daňovníka podľa písmena b),

b)  daňovníkovi s NDP – fyzickej osobe, ak mu tieto príjmy plynú od daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x),

c)  daňovníkovi s NDP – právnickej osobe, ak mu tieto príjmy plynú od daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x).

V prípade vyrovnacích podielov a podielov na likvidačnom zostatku sa pri ich výplate dopĺňa nový výdavok a to nadobúdacia cena zistená spôsobom podľa § 25a ZDP, t.j. platiteľ dane pred zrazením dane odpočíta

•    hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota jednotlivého splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku na rozdiel sa neprihliada,

•    obstarávaciu cenu (ak si majetkový podiel na spoločnosti kúpil) alebo cenu zistenú znalcom (ak podiel na spoločnosti nadobudol bezodplatne) za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota jednotlivého nadobudnutého vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku na rozdiel sa neprihliada.

Doplnenie výdavku vo výške obstarávacej ceny alebo znaleckej ceny, ktorú je možné odpočítať od vyplateného vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku je upravené aj v § 51e ZDP a to pre prípady, ak tieto príjmy plynú daňovníkovi s NDP zo zdrojov v zahraničí.

g)  podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, pričom za pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem.

Uvedené podiely na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva sú zdaňované rovnako ako dividendy daňou vyberanou zrážkou vo výške 7 %, resp. ak plynú zo zdrojov v zahraničí zdaňujú sa v rámci osobitného základu dane podľa § 51d ZDP.

Na tieto podiely na zisku sa zavádza oslobodenie do výšky 500 eur vyplácaných podielov uvedené v § 9 ods. 1 písm. n) ZDP. Podľa tohto ustanovenia, ak podiely člena pozemkového spoločenstva uvedené v § 3 ods. 1 písm. g) ZDP v príslušnom zdaňovacom období nepresiahnu 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou sú od dane oslobodené.

V prípade, ak takto vymedzený príjem presiahne 500 eur, potom sa

1.  daň z tohto príjmu vyberie zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. r) len zo sumy presahujúcej 500 eur od jednotlivého platiteľa dane v príslušnom zdaňovacom období, ak takéto príjmy plynú zo zdrojov na území SR,

2.  zahrnie sa do osobitného základu dane podľa § 51e len v sume presahujúcej 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou v príslušnom zdaňovacom období, ak takéto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí.

V súlade s prechodným ustanovením § 52zi ods. 5 písm. a) ZDP, úpravy týkajúce sa podielov členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom tohto pozemkového spoločenstva alebo podiel na likvidačnom zostatku tohto pozemkového spoločenstva účinné od 1. 1. 2017 sa aplikujú na tieto podiely vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017.

Uvedené podiely vykázané do 31. 12. 2016 vyplácané po 1. 1. 2017 naďalej nebudú podliehať dani z príjmov fyzických osôb (sú vylúčené z predmetu dane podľa § 3 ods. 2 písm. d) ZDP).

Prehľad zdanenia podielov na zisku pozemkových spoločenstiev (PS) s právnou subjektivitou vyplácaných členom (fyzickým osobám)

	Od 1. 1. 2004 – 31. 12. 2016	Po 1. 1. 2017
FO	Do 30. 6. 2014 PS s právnou subjektivitou – § 3/2/d – vylúčené z predmetu dane PS bez právnej subjektivity – § 6/1/a – zdaňované ako podnikanie Od 30. 6. 2014 Výlučne PS s právnou subjektivitou – § 3/2/d	§ 3/1/g – § 16/1/e/9 § 9/1/n – oslobodenie Do 500 eur Od každého platiteľa V sume prevyšujúcej 500 eur § 43/1, 3/r – § 43 – 7 %, 35 % § 51e Osobitný ZD – 7 %, 35 %

 

V prípade podielov na zisku, vyrovnacích podielov, podielov na likvidačnom zostatku a podielov tichého spoločníka vyplácaných zo zdrojov na území SR daňovníkom s ODP do zahraničia, tieto sú vymedzené ako predmet dane v § 16 ods. 1 písm. e) ZDP.

V prípade posudzovania týchto podielov na zisku, ktoré sú vyplácané daňovníkom alebo od daňovníkov zo štátov, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je potrebné pri riešení zdanenia vychádzať aj zo znenia konkrétnej zmluvy o ZDZ. Oprávnenosť na zdanenie, definície a celkovo postup pre dividendy rieši článok – Dividendy (zväčša článok 10). Princípy vychádzajú z článku 10 – dividendy nastavené v modelovej zmluve OECD, ktoré samozrejme v rámci procedúry bilaterálnych dohôd môžu byť dohodnuté odlišným spôsobom ako je vyjadrené v tomto všeobecnom článku.

?  Príklad

Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou vykáže za rok 2018 zisk vo výške 100 tis. eur, z ktorého zhromaždenie určí na rozdelenie členom spoločenstva sumu 60 tis. eur, a to na každého člena sumu 600 eur. Ako sa tento príjem členov spoločenstva zdaní?

Pozemkové spoločenstvo je povinné pri výplate podielov na zisku jednotlivým členom spoločenstva – fyzickým osobám, zraziť 7 %-nú daň, a to zo sumy 100 eur. Teda každému členovi spoločenstva vyplatí podiel na zisku v sume 593 eur, ak sa jedná o rezidentov SR.

-   podľa odseku 2 písmena a) predmetom dane nie je napr.

•    príjem získaný darovaním nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmu z neho plynúceho a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti zo závislej činnosti (§ 5) alebo príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6) alebo

•    príjem získaný dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmu z neho plynúceho.

Nadobúdanie vlastníctva dedením alebo darovaním je vymedzené ustanoveniami ObčZ.

Dedičstvo je upravené v § 460 a nadv. ObčZ. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, pričom dediť je možné zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona. Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.

Pri dedení zo zákona, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak sa dedí zo závetu, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podmienky darovania s upravené v § 628 až 630 ObčZ.

Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

V okamihu nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty daňovník získal príjem [peňažný alebo nepeňažný, ktorý však v tomto momente nie je u daňovníka (dediča alebo obdarovaného) predmetom dane].

Ak však z takéhoto zdedeného alebo darovaného majetku plynie príjem, t.j. napr. daňovník dal zdedenú alebo darovanú nehnuteľnosť do prenájmu alebo predal nadobudnuté cenné papiere alebo hnuteľný majetok, tento už je predmetom dane, ktorý ak nie je oslobodený od dane (§ 9 ZDP), je zdaniteľným príjmom.

?  Príklad

Daňovník zdedil nehnuteľnosť. Hodnota tejto nehnuteľnosti ako príjem získaný dedením nie je predmetom dane. Túto nehnuteľnosť dal daňovník do prenájmu, pričom príjem, ktorý mu už bude plynúť z prenájmu tejto nehnuteľnosti bude príjmom, ktorý je predmetom dane, a ktorý je zdaniteľným príjmom podľa § 6 ods. 3 ZDP. Pri tomto druhu príjmu ZDP upravuje aj oslobodenie od dane do výšky 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP.

?  Príklad

Fyzická osoba nadobudla na základe uznesenia o dedičstve po zomrelom poručiteľovi nehnuteľnosť v hodnote 200 000 eur. Je tento príjem predmetom dane a vzniká fyzickej osobe povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní?

Nepeňažný príjem vo forme nehnuteľnosti nadobudnutej priamo na základe osvedčenia o dedičstve nie je predmetom dane z príjmov a dedičovi nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní.

?  Príklad

Na základe osvedčenia o dedičstve po zomrelom poručiteľovi nadobudol jeden z dedičov nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva s tým, že bol povinný druhému dedičovi vyplatiť finančnú čiastku rovnajúcu sa polovici z hodnoty nehnuteľnosti. Vzniká fyzickej osobe ako dedičovi povinnosť tento príjem v hotovosti priznať v daňovom priznaní a zaplatiť daň?

Nakoľko aj vyplatenie finančnej náhrady dedičovi vyplýva z uznesenia o dedičstve, tento príjem nie je predmetom dane z príjmov a dedičovi nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní.

?  Príklad

Daňovník nadobudol umelecký obraz v hodnote 100 000 eur dedením po svojom otcovi. Tento obraz predal za 80 000 eur. Podlieha príjem z predaja obrazu dani z príjmov?

Príjem z predaja obrazu je predmetom dane z príjmov, nakoľko sa jedná už o príjem plynúci z majetku získaného dedením. Tento príjem z predaja hnuteľnej veci je však od dane z príjmov oslobodený a daňovníkovi nevzniká v súvislosti s týmto príjmom žiadna daňová povinnosť.

V prípade majetku získaného darovaním je potrebné rozlišovať o aké dary ide. V prípade darov poskytovaných v súvislosti s príjmami

•    podľa § 5 ZDP, tieto sú zdaniteľným príjmom bez uplatnenia výdavkov najmä v prípade, ak sú poskytované zamestnávateľom tohto zamestnanca. Môže ísť napr. o dary poskytované zamestnávateľom ako benefity svojim zamestnancom ako poukazy na nákup tovaru (oblečenia, knižiek, kozmetiky a pod.), rekreačné poukazy, poukazy na masáže, plaváreň, fitcentrá a pod. Zdrojom takýchto odmien môže byť sociálny fond, nerozdelený zisk po zdanení príp. finančné prostriedky od zamestnávateľa, ktoré však nemusia byť aj daňovými výdavkami zamestnávateľa.

Dary môžu byť zamestnancom poskytované aj odborovou organizáciou, pôsobiacou u zamestnávateľa, svojim členom, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP, nakoľko nie sú poskytnuté samotným zamestnávateľom a nie sú poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ale sú poskytnuté členom odborovej organizácie z členských príspevkov, ktoré sú prerozdeľované na vopred určené účely. Ide napr. o poskytnutie vianočných sladkostí, mikulášsky balíček alebo balíček na deň detí darovaný deťom zamestnanca a pod.

Poznámka

V praxi sa vyskytli situácie, kedy sú zamestnancom odberateľov zodpovedných za objednávky poskytované dary od dodávateľov za objednávanie ich tovaru alebo služieb. V takýchto prípadoch môže správca dane postupovať individuálne a môže vyhodnotiť, že aj keď nejde priamo o vzťah zamestnávateľa a zamestnanca, bez toho aby bol zamestnaný u odberateľa a bol zodpovedný za objednávky pre svojho zamestnávateľa, by mu dodávateľ neposkytol dar a preto pôjde o zdaniteľný príjem u zamestnanca (§ 5 ods. 1 písm. g ZDP). Na druhej strane môže správca dane vyhodnotiť takéto dary aj ako úplatky a z toho vyvodiť ďalší postup a to napr. v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní. Z daňového hľadiska tak dar poskytnutý dodávateľom ako aj úplatok nie sú daňovým výdavkami u osoby, ktorá takéto plnenia poskytuje.

•    podľa § 6 ZDP, tieto sú zdaniteľnými príjmami avšak v súlade s Usmernením MF SR k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov, uverejnenom vo FS č. 5/2005 sa zároveň k týmto príjmom uvádzajú aj výdavky v hodnote prijatého daru, t.j. takto prijatý dar má v zásade neutrálny daňový dopad pre daňovníka/príjemcu. Uvedený postup je zhodný s postupom pri zahŕňaní dotácií, podpôr a príspevkov do zdaniteľných príjmov uvedený v § 17 ods. 3 písm. h) ZDP.

?  Príklad

Fyzická osoba (nepodnikateľ) nadobudla na základe darovacej zmluvy nehnuteľnosť v hodnote 100 000 eur. Je tento nepeňažný príjem predmetom dane z príjmov a vzniká fyzickej osobe povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní?

Nepeňažný príjem vo forme nehnuteľnosti nadobudnutej darovaním nie je predmetom dane z príjmov a obdarovanému nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní. Ak však táto fyzická osoba (obdarovaný) predmetnú nehnuteľnosť predá, alebo začne dosahovať príjem z jej prenájmu, potom tento príjem z predaja nehnuteľnosti alebo z prenájmu nehnuteľnosti už je predmetom dane z príjmov, ak nie je od dane oslobodený.

?  Príklad

Fyzická osoba vykonávajúca stavebné práce v rámci podnikania dostala ako dar od svojho dodávateľa lešenie. Je tento dar predmetom dane z príjmov?

Keďže ide o vec, ktorá je určená na stavebné práce, je preukázaná súvislosť poskytnutého daru s výkonom činnosti podnikateľa, a preto tento dar predstavuje príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov ako príjem z podnikania.

?  Príklad

Súkromnému veterinárovi fyzická osoba darovala medicínsky prístroj ako poďakovanie za záchranu jeho domáceho miláčika. Keďže ide o vec, ktorá je určená k výkonu jeho činnosti je preukázaná súvislosť poskytnutého daru s dosahovanými príjmami z podnikania podľa § 6 ZDP. Hodnota tohto daru bude teda predmetom dane a bude súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka z príjmov podľa § 6 ZDP. V prípade, ak veterinár zaradí prístroj do obchodného majetku, v zásade by mala hodnota tohto prístroja (dar) ako jeho nepeňažný príjem, mať neutrálny dopad na jeho výslednú daňovú povinnosť a to z dôvodu, že si k hodnote prístroja, t.j. nepeňažnému príjmu, môže uplatniť aj výdavok v takej istej výške, v závislosti od skutočnosti, či pôjde o majetok odpisovaný alebo neodpisovaný (z dôvodu nižšej hodnoty ako je ustanovená pre odpisovaný majetok). Ak by hodnota darovaného prístroja spĺňala výšku pre zaradenie tohto majetku do odpisovaného majetku, bude daňovník zahŕňať takýto príjem spôsobom určeným pre zahŕňanie príjmu do základu dane z poskytnutej dotácie u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) ZDP, t.j. postupne vo výške príslušnej k ročnému odpisu takéhoto majetku.

Táto možnosť postupného zahrnutia daru u daňovníka s príjmami podľa § 6 ZDP do základu dane, bola uvedená v Usmernení MF SR k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov, uverejnenom vo FS č. 5/2005.

Ak daňovníkovi v roku 2017 darovali medicínsky prístroj v hodnote 2 000 eur v súvislosti s výkonom jeho činnosti, tento prístroj daňovník zaradí do 2. odpisovej skupiny a odpisuje 6 rokov. Pri rovnomernom odpisovaní bude odpisovať každý rok 334 eura, pričom každý rok bude rozpúšťať k príslušnému odpisu aj príjem (hodnotu prístroja), t.j. príjem vo výške 334 eura ročne (pre zjednodušenie prístroj nadobudol v januári roka 2017, t.j. má nárok na celý ročný odpis).

?  Príklad

Fyzická osoba Jožko bola vlastníkom nehnuteľností (budovy, priľahlého pozemku a pozemku pod budovou) v podiele 4/5 od októbra 2017, kedy ju nadobudla darovaním od Petra. 1/5 predmetných nehnuteľností ostala vo vlastníctve pôvodného darcu. Od 1. 1. 2018 začali vlastníci nehnuteľností (Jožko a Peter) tieto nehnuteľnosti prenajímať a poberať príjmy podliehajúce dani podľa § 6 ods. 3 ZDP. V júli 2018 Peter daroval Jožkovi aj poslednú 1/5 nehnuteľností.

Keďže podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP predmetom dane sú dary poskytnuté v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 ZDP je darovanie tejto nehnuteľnosti zdaniteľným príjmom obdarovaného?

Aplikuje sa v tomto prípade postup uvedený v Usmernení MF SR k ZDP k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov uverejnenom v FS č. 5/2005?

Obdarovaný darované nehnuteľnosti nezaradí do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov z prenájmu. Podlieha dani z príjmov už nadobudnutie nehnuteľností v roku 2017 v podiele 4/5, ktoré sa až následne začali prenajímať, alebo až nadobudnutie nehnuteľností darom v podiele 1/5, teda dar, ktorý bol poskytnutý počas doby prenájmu v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 ZDP?

V súlade s § 3 ods. 2 písm. a) ZDP predmetom dane nie je príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 zákona.

V nadväznosti na legislatívnu skratku „nehnuteľnosť“ ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. a) ZDP sa za nehnuteľnosť považuje aj časť nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť v podiele 4/5 získal obdarovaný v čase, keď nehnuteľnosť nebola prenajímaná. Tento nepeňažný príjem získaný darom nie je predmetom dane z príjmov z dôvodu, že sa nejedná o dar súvisiaci s výkonom činností podľa § 6 ZDP. Zvyšnú časť nehnuteľnosti v podiele 1/5 získal obdarovaný v čase, kedy nehnuteľnosť (ako celok) bola prenajímaná a z uvedeného dôvodu časť nehnuteľnosti v podiele 1/5 je predmetom dane z príjmov v súlade s § 3 ods. 2 písm. a) zákona. Pri zdaňovaní nepeňažného príjmu získaného darovaním je potrebné postupovať podľa ôsmeho bodu Usmernenia MF SR k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov uverejnenom vo FS č. 5/2005, t. j. ak daňovník dostal dar, ktorý je hmotným majetkom, hodnotu daru zahrnie do základu dane postupne vo výške odpisov darovaného majetku.

Samostatnú kategóriu príjmov dosiahnutých formou darov, tvoria dary (nepeňažné plnenia) poskytnuté držiteľom (napr. farmaceutická spoločnosť) poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (napr. lekár), ktoré nie sú vylúčené z predmetu dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP, t.j. sú považované za zdaniteľné príjmy. Na takto prijaté dary poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľa sa aplikuje zdanenie nastavené pre všetky peňažné plnenia a nepeňažné plnenia, poskytnuté medzi týmito skupinami daňovníkov. Ide o zdanenie daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP z príjmov (hodnota nepeňažného daru, ktorú mu oznamuje darca/držiteľ) bez uplatnenia akýchkoľvek výdavkov, ktorú si vyberie sám prijímateľ takto prijatého daru. Tento daňovník (prijímateľ daru) podá oznámenie o zrazení a odvedení dane v súlade s § 43 ods. 17 ZDP na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo a to do troch mesiacov po skončení kalendárneho roka, v ktorom takýto dar prijal a v rovnakej lehote daň odvedie správcovi dane.

?  Príklad

Farmaceutická spoločnosť v roku 2018 poskytla dar poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorým je lekár vykonávajúci činnosť ako podnikanie podľa osobitných predpisov, z ktorej príjmy zaraďuje medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP. Podlieha tento dar zrážkovej dani podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP? Je rozdiel medzi poskytnutím finančného daru a napr. odbornou literatúrou?

Dary poskytnuté farmaceutickou spoločnosťou, ktorá je držiteľom, poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, či už sú poskytnuté v peňažnej alebo v nepeňažnej forme, sú plneniami, ktoré sa zdaňujú zrážkovou daňou v súlade s podmienkami uvedenými v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Postup pre zdanenie peňažného plnenia (finančného daru) je upravený v § 43 ods. 10 až 13 ZDP a postup pre zdanenie nepeňažného plnenia (napr. odborná literatúra) je upravený v § 43 ods. 17 a 18 ZDP.

Ako dar je možné posúdiť aj poskytovanie vzoriek držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v súlade s § 8 ods. 19 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o reklame“), to z dôvodu, že sa poskytujú bezodplatne. Tieto sa však poskytujú za presne stanovených podmienok, podľa ktorých ich držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku môže poskytnúť na základe písomnej žiadosti len osobe oprávnenej predpisovať lieky, a to v rozsahu dvoch vzoriek najmenšieho balenia registrovaného lieku (v súlade so zákonom č. 362/2011 Z. z. o liekoch) za rok s označením „BEZPLATNÁ LEKÁRSKA VZORKA – NEPREDAJNÁ“ a s priloženým súhrnom charakteristických vlastností lieku. Z uvedeného vyplýva, že sám lekár písomne žiada držiteľa o poskytnutie vzorky. Nie je to jeho povinnosť, ale rozhodnutie. Napriek skutočnosti, že vzorku lekár prijme a zároveň ju vydá pacientovi, ide u lekára o zdaniteľný príjem, ktorý prijal od držiteľa a zdaňuje sa rovnakým spôsobom ako akékoľvek prijaté peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré mu poskytol držiteľ a to už od
1. 12. 2011.

Poznámka

Od 1. 12. 2011 do 31. 12. 2014 boli poskytnuté vzorky liekov zdaniteľným nepeňažným plnením lekára [§ 8 ods. 1 písm. l) ZDP]. V prípade lekára, ktorý vykonával v tomto období samostatnú zdravotnícku prax a dosahoval príjmy z podnikania podľa osobitného predpisu podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP, boli poskytnuté vzorky liekov, súčasťou týchto príjmov [predmetom dane fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP sú aj dary poskytnuté v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 ZDP]. Prijímateľ takýchto plnení mal povinnosť osobne vyrovnať svoju daňovú povinnosť z uvedených príjmov, a to na základe potvrdenia vystaveného držiteľom. Uvedené potvrdenie bolo potom povinnou prílohou daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B za predmetné zdaňovacie obdobia.

Od 1. 1. 2015 sa nezmenila skutočnosť, či vôbec zdaňovať takéto plnenie, ale len spôsob jeho vysporiadania, t.j. takto prijaté nepeňažné plnenie bude zdaňovať prijímateľ (napr. lekár) a to daňou vyberanou zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. o) ZDP a nadv. ustanovení.

-   podľa odseku 2 písmena b) predmetom dane nie je úver a pôžička – pôžička neznamená príjem a jej splácanie naopak neznamená výdaj (náklad),

Ak napr. zamestnanec dostane pôžičku od svojho zamestnávateľa a musí ju vrátiť, suma tejto pôžičky nie je predmetom dane z príjmov, pretože zamestnancovi nevznikne prírastok majetku. Ak by však zamestnávateľ poskytol zamestnancovi nenávratnú pôžičku, išlo by o dar v súvislosti s príjmami podľa § 5 ZDP, ktorá by bola zahŕňaná do zdaniteľného príjmu zamestnanca.

V prípade, ak by zamestnávateľ poskytol bezúročnú pôžičku alebo pôžičku s úrokom nižším ako je obvyklá výška úroku v mieste a v čase plnenia, je takéto zvýhodnenie vždy predmetom dane u zamestnanca a to bez ohľadu na výšku pôžičky.

§ 4

Základ dane

(1)  Základ dane sa zistí ako súčet

a) čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2, ktoré sa znižujú o nezdaniteľné časti základu dane (§ 11), a

b) čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 a § 8.

(2)  O daňovú stratu sa znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2, pričom sa použije postup podľa § 30.

(3)  Príjmy zo závislej činnosti (§ 5) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.

(4)  Výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník s príjmami podľa § 6 začal túto činnosť vykonávať, sa zahrnú do základu dane, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom začal túto činnosť vykonávať. U daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý pokračuje v činnosti⁸⁾ poručiteľa, sa prihliadne aj na zásoby získané z dedičstva po poručiteľovi, ktorý mal príjmy podľa § 6, ak o tieto zásoby bol zvýšený základ dane poručiteľa podľa § 17 ods. 8.

(5)  Príjem z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku a ktoré daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, ktorý nie je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až c), sa zahrnie do základu dane len v tom pomere, v akom daňovník tento majetok využíval na uvedené činnosti.

(6)  Príjem, z ktorého je možné daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, sa zahŕňa do základu dane, ak daňovník využil možnosť odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7.

(7)  Príjem, pre ktorý je ustanovené, že sa daň vybraná podľa § 43 ods. 6 považuje za splnenie daňovej povinnosti, sa do základu dane nezahŕňa.

(8)  Príjmy uvedené v § 6 ods. 3 a § 8, ak § 8 ods. 16 neustanovuje inak, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie týchto príjmov.

(9)  U daňovníka s príjmami z podnikania (§ 6) sa základ dane zisťuje vždy za kalendárny rok, a to aj vtedy, ak bol na daňovníka vyhlásený konkurz alebo mu bol povolený splátkový kalendár^8a); na tento účel je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho roka, pričom povinnosť zostaviť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu77) týmto nie je dotknutá.

Komentár k § 4

-   v odseku 1 je určený základ dane pre daňovníka fyzickú osobu.

Podľa tohto ustanovenia, je základom dane

•    súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP po znížení o nezdaniteľné časti, pričom čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 sa pred uplatnením nezdaniteľných častí zníži o daňovú stratu vykázanú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 ZDP a

•    čiastkových základov dane z príjmov z prenájmu alebo z použitia diela alebo z použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP a z ostatných príjmov podľa § 8 ZDP.

Poznámka

Príjmy z kapitálového majetku a podiely na zisku sú uvádzané v osobitných základoch dane podľa § 7 a § 51e ZDP, pričom daň sa vypočíta samostatne zo základu dane podľa § 4 ZDP, samostatne z osobitného základu dane podľa § 7 ZDP a samostatne z osobitného základu dane podľa § 51e ZDP.

?  Príklad

Daňovník v roku 2018 dosiahol okrem príjmov zo zamestnania aj príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý nie je oslobodený od dane z príjmov. Úhrn jeho zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2018 prevýši sumu 1 915,01 eura a daňovníkovi vznikne povinnosť podať daňové priznanie za rok 2018. Ako daňovník vyčísli v podávanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2018 základ dane pre účely výpočtu daňovej povinnosti?

Daňovník v podávanom daňovom priznaní za rok 2018 pre účely výpočtu svojej daňovej povinnosti vyčísli základ dane ako súčet čiastkového základu dane podľa § 5 (zo zamestnania), ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ZDP a z čiastkového základu dane podľa § 8 ZDP (z ostatných príjmov, kde sa zaraďujú aj príjmy z predaja nehnuteľností).

-   v odseku 2 je uvedená možnosť odpočítania daňovej straty vzniknutej len z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) a rovnako je možné túto stratu odpočítať len od čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 30 ZDP.

V prípade príjmov z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP, ak preukázateľné daňové výdavky spojené s týmito príjmami sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada (§ 6 ods. 6 ZDP).

Podľa § 30 ods. 1 ZDP od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

Na zistenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať podľa § 30 ods. 1 ZDP, platia ustanovenia § 17 až 29 ZDP (§ 30 ods. 5 ZDP).

Počnúc daňovou stratou vykázanou za zdaňovacie obdobie roka 2014 môže fyzická osoba odpočítať daňovú stratu od základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti)

•    rovnomerne, najviac do výšky vykázaného základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP,

•    počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období,

•    počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

Daňovú stratu je možné odpočítať len pri súčasnom splnení všetkých uvedených podmienok. Pomernú časť daňovej straty, ktorú nebude môcť daňovník uplatniť v príslušnom roku, už nebude možné nikdy uplatniť.

?  Príklad

Daňovník v roku 2018 vykázal stratu 6 300 eur. Daňovník si môže stratu umoriť počas najviac štyroch bezprostredne po sebe idúcich zdaňovacích obdobiach. Môže si teda túto stratu umoriť v troch zdaňovacích obdobiach rokov 2019 až 2022 v sume 2 100 eur v každom roku?

Zo znenia zákona vyplýva, že stratu vykázanú za rok 2018 si môže uplatniť rovnomerne v štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná, t.j. v rokoch 2019 až 2022.

-   podľa odseku 4 si daňovník, ktorý dosahuje príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu (§ 6 ZDP), môže uplatniť do daňových výdavkov v roku, v ktorom začal vykonávať činnosť, aj výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti, ktoré mal v predchádzajúcom roku. Inými nevyhnutnými výdavkami sa rozumejú také výdavky ako zaplatenie prenájmu, notárske poplatky, resp. iné poplatky súvisiace so začatím činnosti a pod.

?  Príklad

Daňovníčka začala v roku 2018 prenajímať byt, ktorého príslušenstvom bolo aj zariadenie ako napr. nábytok, televízor, práčka a podobne. Toto zariadenie nakúpila v roku 2017. Môže si uplatniť výdavky na nákup tohto zariadenia do daňových výdavkov?

Áno.

V nadväznosti na § 4 ods. 4 ZDP je možné uplatniť tieto výdavky ako daňové výdavky v roku kedy daňovníčka začala byt prenajímať a to v roku 2018. Je možné predpokladať, že je splnená základná definícia daňového výdavku a to, že ide o výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, nakoľko sa dá povedať, že aj určenie výšky príjmu z prenájmu sa odvíja od skutočnosti, či sa prenajíma byt zariadený alebo nie. Je však potrebné, aby priamo v nájomnej zmluve bolo uvedené, že príslušenstvom prenajímanej nehnuteľnosti je aj zariadenie a jeho vyšpecifikovanie. V súlade s § 6 ods. 6 ZDP však je potrebné upozorniť na skutočnosť, že pri príjmoch z prenájmu nie je možné vykázať daňovú stratu.

-   podľa odseku 5 sa zahrňuje príjem z predaja hnuteľných a nehnuteľných vecí (ak nejde o príjem od dane oslobodený) do základu dane daňovníka dane z príjmov fyzických osôb, ktoré mal daňovník zahrnuté v obchodnom majetku, aj keď len sčasti, a to v takom pomere, v akom ich daňovník využíval na svoju činnosť.

Poznámka

Pojem obchodný majetok je vymedzený v ustanovení § 2 písm. m) ZDP, ktorý je špecificky definovaný pre daňovníka fyzickú osobu, pričom deň vyradenia z obchodného majetku je vymedzený v ustanovení § 9 ods. 5 ZDP.

Na využívanie majetku daňovníka ako obchodného majetku a spôsob delenia výdavkov, v prípade jeho čiastočného zaradenia do obchodného majetku nadväzuje aj ustanovenie § 24 ods. 4 ZDP, podľa ktorého sa pri odpisovaní hmotného a nehmotného, používaného len sčasti na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, do výdavkov zahŕňa len pomerná časť odpisov príslušná k časti jeho využívania ako obchodného majetku. S účinnosťou od 1. 1. 2015 je však možné využiť ustanovenie § 24 ods. 4 ZDP výlučne pri majetku, ktorý nemôže mať charakter osobnej potreby a nehnuteľnosti.

V prípade využívania majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti a to v nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

?  Príklad

Daňovník vlastnil nehnuteľnosť, pričom polovicu nehnuteľnosti využíval v súvislosti s podnikaním a mal ju zaradenú v obchodnom majetku. Daňovník vlastnil nehnuteľnosť 10 rokov. V máji 2018 sa rozhodol ju predať za 50 000 eur. V akej výške daňovník zahrnie príjem z predaja nehnuteľnosti do základu dane daňovníka?

Keďže túto nehnuteľnosť daňovník využíval na podnikanie len sčasti, a to z jednej polovice, bude príjem z predaja nehnuteľnosti vo výške 25 000 eur súčasťou jeho základu dane z príjmov z podnikania podľa § 6 ZDP. Druhá polovica príjmu z predaja (zvyšných 25 000 eur), ktorá nebola zahrnutá v obchodnom majetku, bude oslobodená od dane, a to vzhľadom na skutočnosť, že daňovník nehnuteľnosť pri predaji vlastní viac ako 5 rokov a sú teda splnené podmienky pre oslobodenie tejto časti príjmu z predaja podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP.

-   podľa odseku 8 sa v prípade príjmov uvedených v § 6 ods. 3 ZDP (príjmy z prenájmu) a § 8 ZDP (ostatné príjmy), ak § 8 ods. 16 ZDP neustanovuje inak, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“), sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak. V tom istom pomere sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie týchto príjmov.

Spôsob uzatvorenia uvedenej dohody a jej forma nie je ustanovená v ZDP. Príjmy podľa § 8 ods. 1 ZDP plynúce manželom z prevodu majetku alebo práva v BSM, ktoré boli zahrnuté v obchodnom majetku niektorého z manželov, sa zdaňujú v súlade so znením § 8 ods. 16 ZDP u toho z manželov, ktorý mal takýto majetok alebo právo zahrnuté v obchodnom majetku ako posledný.

V takom istom pomere ako príjmy sa u manželov zahŕňajú do základu dane aj výdavky spojené s týmito príjmami.

Poznámka

V ustanoveniach § 143 až 151 ObčZ je upravené BSM. Jeho existencia je podmienená uzavretím manželstva. V BSM je všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí, ktoré získal jeden z manželov dedičstvom alebo darom, ďalej veci ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov alebo ktoré boli vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom stanovený rozsah BSM (takáto dohoda musí byť vo forme notárskej zápisnice). Jedným z charakteristických znakov BSM je, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníctve, ktoré je v BSM. Naopak pri podielovom spoluvlastníctve je spoluvlastnícky podiel presne vymedzený.

Ak manželia poberajú príjmy z prenájmu nehnuteľnosti uvedené v § 6 ods. 3 ZDP, ktorá patrí do ich BSM, bez ohľadu na to, kto je uvedený ako účastník zmluvného vzťahu a je registrovaný u svojho miestne príslušného správcu dane, pri zdanení týchto príjmov postupujú v súlade so znením § 4 ods. 8 ZDP. Takéto príjmy zahrnú do základu dane v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak a v tom istom pomere zahrnú do základu dane aj výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržania týchto príjmov.

?  Príklad

Manželia prenajímali nehnuteľnosť, ktorú vlastnili v BSM. Akým spôsobom zdaňujú príjmy z prenájmu nehnuteľnosti v BSM?

Daňové výdavky preukazovali na základe vedenej evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP. Vzhľadom na skutočnosť, že boli obidvaja dôchodcovia a nemali iné príjmy, rozdelili si tento príjem a k nemu aj výdavky v rovnakom podiele (50:50). Každý z nich si uplatnil aj oslobodenie príjmov z prenájmu podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. g) ZDP do výšky 500 eur.

Poznámka

Ak by na každého pripadol príjem z prenájmu po uplatnení oslobodenia nižší ako je suma polovice nezdaniteľnej časti, nie sú povinný podávať daňové priznanie (§ 32 ods. 1 ZDP). V nadväznosti na § 46a ZDP daň sa neplatí a nevyrubí.

?  Príklad

Manželka používala na podnikanie osobné motorové vozidlo, ktoré zaradila do obchodného majetku v roku 2017 (obstarané v roku 2016, BSM). V roku 2018 ho vyradila z obchodného majetku a manželia ho chcú predať. Môžu si rozdeliť príjem z predaja tohto motorového vozidla podľa toho, ako sa dohodnú?

Príjem z predaja hnuteľnej veci (aj motorového vozidla) je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. c) ZDP len za podmienky, že táto hnuteľná vec nebola zahrnutá v obchodnom majetku fyzickej osoby, resp. ak bola zahrnutá v obchodnom majetku, príjem z jej predaja by bol oslobodený od dane až po uplynutí piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku.

Predaj motorového vozidla sa uskutočnil síce po jeho vyradení z obchodného majetku, ale neuplynulo päť rokov od jeho vyradenia z obchodného majetku, preto príjem z predaja vozidla je zdaniteľným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP.

V súlade so znením § 8 ods. 16 ZDP nie je možné príjem z predaja uvedeného motorového vozidla rozdeliť medzi manželov, lebo vozidlo bolo pred predajom zaradené v obchodnom majetku manželky, preto celý príjem zdaní výlučne manželka. Tento príjem však môže znížiť o výdavky uvedené v § 8 ods. 2 a 5 ZDP.

?  Príklad

Od roku 2010 manželia využívali na svoje podnikanie tú istú nehnuteľnosť patriacu do ich BSM, ktorú si zaradil do obchodného majetku manžel. V roku 2015 obaja manželia skončili podnikanie a uvedenú nehnuteľnosť prenajali (ako občania). Do obchodného majetku si ju zaradila manželka (odpisy uplatňovala ako daňové výdavky) a mala ju zaradenú v obchodnom majetku až do jej predaja, ktorý sa uskutočnil v roku 2018. Môžu si manželia rozdeliť príjem z predaja nehnuteľnosti?

Pri skončení podnikania došlo aj k vyradeniu nehnuteľnosti z obchodného majetku manžela. Ak manželia prenajímali nehnuteľnosť v BSM a príjem z prenájmu nebol príjmom z podnikania, potom bol príjmom podľa § 6 ods. 3 ZDP, ktorý si mohli manželia deliť spôsobom uvedeným v § 4 ods. 8 ZDP (rovnakým pomerom alebo v pomere, na ktorom sa manželia dohodli). Pri predaji nehnuteľnosti, ktorá bola v obchodnom majetku pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP, ak neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 9 ZDP (neuplynulo päť rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku prenajímateľa), príjem z predaja takejto nehnuteľnosti je zdaniteľným príjmom, a to ostatným príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade so znením § 8 ods. 16 ZDP nie je možné tento príjem rozdeliť medzi manželov a celý príjem z predaja nehnuteľnosti patriacej do BSM zdaní manželka, ktorá mala túto nehnuteľnosť pred jej predajom zaradenú v obchodnom majetku ako posledná.

§ 5

Príjmy zo závislej činnosti

(1)  Príjmami zo závislej činnosti sú

a) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,

b) príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,

c) platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi,⁹⁾

d) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev,¹⁰⁾ ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g),

e) odmeny obvinených vo väzbe¹¹⁾ a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu,¹²⁾

f) príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu,¹³⁾

g) príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,

h) obslužné,¹⁴⁾

  i) vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie,²⁰⁾ sociálne poistenie²¹⁾ a sociálne zabezpečenie,²²⁾ o ktoré si daňovník znížil podľa odseku 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti.

  j) odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára,

k) nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa osobitného predpisu ²¹⁾ alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia,

  l) odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe,

m) príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu.^22a)

(2)  Príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.

(3)  Príjmom zamestnanca je aj

a) počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania¹⁾ vrátane, suma vo výške 1 % v

    1.   prvom roku zo vstupnej ceny (§ 25) motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac; ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého motorového vozidla, pričom ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty,⁶⁾ na účely tohto ustanovenia sa o túto daň vstupná cena zvýši,

    2.   nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla podľa prvého bodu každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely, pričom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa podľa prvého bodu zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch,

b) rozdiel medzi vyššou trhovou cenou¹⁾ zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie; zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť; zamestnaneckou akciou na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa,

c) cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom; za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto zamestnanca za vyživované (§ 33), ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne [§ 9 ods. 2 písm. m)].

d) nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane; zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie, okrem príjmov podľa odseku 1 písm. j) a k) a ods. 3 písmena a), môže navýšiť na sumu vypočítanú podľa prílohy č. 6, pričom za príjem zo závislej činnosti zamestnanca sa v tomto prípade považuje takto navýšené nepeňažné plnenie.

(4)  Zamestnávateľom je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.

(5)  Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani

a) cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov,¹⁵⁾ okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,

b) nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely; to platí aj pre takéto plnenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa osobitného predpisu,^15a)

c) suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ,

d) suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom¹⁶⁾ na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca,

e) hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom,¹⁷⁾

f) náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa osobitného predpisu,¹⁸⁾ ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov,

g) náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov,⁹⁾ okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.

(6)  Predmetom dane nie sú plnenia podľa odseku 5 písm. b) a f), ktoré zamestnávateľ paušalizoval za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.

(7) Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako

a) suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem,

b) hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,^17a) ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom a suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu,^17b)

c) hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,

d) použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela),

e) poistné na verejné zdravotné poistenie,²⁰⁾ poistné na sociálne poistenie,²¹⁾ poistné na sociálne zabezpečenie²²⁾ a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu (ďalej len „poistné a príspevky“), ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,

f) náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa osobitného predpisu,²³⁾

g) príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak nejde o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. d) a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 16 ods. 2),

h) náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993,

  i) náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi podľa osobitného predpisu,^23aa) ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu.^23ab)

  j) odmeny podľa odseku 1 písm. j).

k) nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba,²⁴⁾ najviac v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 eur ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

  l) sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby²⁾ žijúcej v domácnosti⁵⁷⁾ zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí^24a) alebo dočasnej pracovnej neschopnosti^24b) zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu,¹³⁾ vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu; za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

m) nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu vo výške rozdielu medzi sumou výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a sumou hradenou zamestnancami zamestnávateľovi za takto poskytnutú dopravu pripadajúceho na príslušného zamestnanca, ak úhrada od  zamestnancov v úhrne dosiahne aspoň

    1.   60 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie takejto  dopravy; ak úhrada od zamestnancov v úhrne nedosiahne aspoň 60 %, do základu dane (čiastkového základu dane) zamestnanca sa zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou 60 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a úhradou od zamestnancov pripadajúce na zamestnanca, alebo

    2.   30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie takejto dopravy, pričom prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke a takýto spôsob dopravy na miesto výkonu práce využíva najmenej 30 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov;^24c) ak úhrada od zamestnancov v úhrne nedosiahne aspoň 30 %, do základu dane (čiastkového základu dane) zamestnanca sa zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou 30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a úhradou od zamestnancov pripadajúce na zamestnanca,

n) suma peňažného plnenia podľa osobitných predpisov^24d) vyplatená v termíne podľa osobitných predpisov^24e) najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov, ak suma vyplateného peňažného plnenia, na ktoré sa vzťahuje toto oslobodenie, je najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu) zamestnanca^24f) a pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u tohto zamestnávateľa k 30. aprílu príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len príjem prevyšujúci sumu, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie,

o) suma peňažného plnenia podľa osobitných predpisov^24g) vyplatená v termíne podľa osobitných predpisov^24e) najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov, ak suma vyplateného peňažného plnenia, na ktoré sa vzťahuje toto oslobodenie, je najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu) zamestnanca^24f) a pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u tohto zamestnávateľa k 31. októbru príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite aspoň 48 mesiacov a za príslušné zdaňovacie obdobie bolo zamestnancovi vyplatené peňažné plnenie, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie podľa písmena n); do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len príjem prevyšujúci sumu, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie.

p) nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere^24h) od zamestnávateľa, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke, na účely zabezpečenia ubytovania zamestnanca podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci; ak takto určené plnenie presiahne sumu 60 eur alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu dní ubytovania v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

(8)  Základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Komentár k § 5

-   v odseku 1 sú vymedzené druhy príjmov posudzované ako príjmy zo závislej činnosti.

Sú nimi napr. príjmy zo súčasných, predchádzajúcich aj budúcich pracovnoprávnych vzťahov uzatvorených podľa Zákonníka práce (pracovný pomer, všetky druhy dohôd), príjmy zo štátnozamestnaneckého pomeru, zo služobného pomeru, z členského pomeru, z obdobného vzťahu (napr. mandátne, príkazné zmluvy), v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa takéhoto príjmu povinný dodržiavať jeho pokyny alebo príkazy, príjmy likvidátora, spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným a pod.

?  Príklad

Zamestnávateľ vypláca na základe zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej podľa ObchZ zákonníka odmenu konateľovi spoločnosti. O aký druh príjmu ide a kto ho zdaňuje?

Odmena konateľa sa považuje za príjem zo závislej činnosti, pričom vyplácajúca spoločnosť sa považuje za zamestnávateľa. Tento príjem zdaní zamestnávateľ preddavkovým spôsobom používaným pre príjmy zo závislej činnosti v momente jeho vyplatenia. Príjem je vyplácaný ako súčasť mzdy zamestnanca – konateľa.

Za príjmy zo závislej činnosti sa považujú aj podiely na zisku (dividenda) vyplatené obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Tieto sú súčasťou príjmov podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Ide však len o podiely na zisku vyplácané z vykázaného hospodárskeho výsledku

•    po 1. 1. 2017,

•    do 31. 12. 2003 vyplácaný po 31. 12. 2016.

?  Príklad

Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia z roku 2017 bude zo zisku spoločnosti dosiahnutého za rok 2016 vyplatený v roku 2018 podiel na zisku konateľovi spoločnosti, ktorý nemá podiel na základnom imaní, ani nepoberá žiadnu odmenu za výkon funkcie, nemá ani pracovnú zmluvu. Konateľ spoločnosti je rezidentom Českej republiky. Podlieha vyplatenie takejto dividendy zdaneniu na Slovensku? Alebo bude dividenda vyplatená v plnej výške konateľovi, ktorému nevznikne žiadna daňová povinnosť na Slovensku, ani spoločnosti, ktorá dividendu vypláca nevznikne povinnosť vykonať zrážku dane a konateľ si následne zohľadní tento príjem v daňovom priznaní v Českej republike v súlade s českými predpismi?

Keďže ide o podiely na zisku za rok 2016 vyplatené v roku 2018 zamestnancovi bez účasti na základnom imaní, tieto podiely sú pre zamestnanca od dane oslobodené v nadväznosti na § 52zi ods.5 ZDP.

Medzi príjmy zo závislej činnosti sa zahŕňajú aj príjmy športovcov a športových odborníkov [§ 5 ods. 1 písm. m) ZDP] a to v nadväznosti na zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o športe“) účinný od 1. 1. 2016, v ktorom sa zadefinovala činnosť športovcov a športových odborníkov.

Úprava postavenia športovca v zákone o športe nadväzuje aj na skutočnosť, že v súčasnosti je možné rozoznať kolektívne a individuálne športy. Ak športovú činnosť vykonáva fyzická osoba samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, jedná sa o športovca, jednotlivca pôsobiaceho predovšetkým v individuálnych športoch. Opak uvedenej situácie vzniká v prípade, ak športovec vykonáva športovú činnosť pre športovú organizáciu v kolektívnych športoch, t. j. športovec vykonáva šport v tíme, základom čoho je vzájomná spolupráca jednotlivých členov tímu, pričom je športovec povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy športovej organizácie.

V prípade kolektívnych športov, športovci vždy vykonávajú športovú činnosť za športový klub, t. j. vždy vystupujú pod menom klubu a nemôže nastať situácia, že športovú činnosť vykonávajú vo svojom mene. V Svetovom antidopingovom kódexe v Prílohe 1, je kolektívny šport špecifikovaný ako šport, v ktorom je povolené vystriedať hráčov v priebehu súťaže.

Medzi príjmy športovcov zaraďované medzi príjmy podľa § 5 ods. 1 ZDP patria príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa § 35 zákona o športe.

V súlade s § 4 ods. 2 zákona o športe profesionálny športovec a amatérsky športovec vykonáva šport v športovej organizácii, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii.

V súlade s § 4 ods. 3 zákona o športe profesionálny športovec vykonáva šport

a)  na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce,

b)  na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku alebo

c)  ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Základné povinnosti športovca, ktorý vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sú ustanovené v § 32 zákona o športe a základné povinnosti športovej organizácie, pre ktorú športovec vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, sú ustanovené v § 33 zákona o športe.

V súlade s § 102 ods. 4 zákona o športe športové kluby, v ktorých športovci do 31. 12. 2015 vykonávajú šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, musia upraviť svoje zmluvné vzťahy so športovcami v súlade s týmto zákonom do 31. 12. 2018. Po uplynutí tejto lehoty sa zmluva medzi športovcom a športovým klubom vykonávajúcim šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce bude považovať za zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa tohto zákona. Vznik právnych vzťahov a nároky a práva z nich vyplývajúce, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, sa spravujú podľa doterajších predpisov (§ 102 ods. 5 zákona o športe). V súlade s § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa § 1 ods. 3 ZP.

Pre športovcov a športové organizácie je dôležité, aby sami posúdili, či výkon športovej činnosti vykonávaný profesionálnym športovcom, spĺňa znaky závislej práce. Závislá práca musí byť vykonávaná v mene zamestnávateľa, t. j. v mene športovej organizácie. Profesionálny športovec, ktorý vykonáva šport v kolektívnych športoch podlieha príkazom športovej organizácie, kde platí princíp podriadenosti a nadriadenosti, ktorý najviac vystihuje pracovnoprávny vzťah a odlišuje ho od občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov. Príjem z činnosti profesionálneho športovca, ktorý vykonáva šport pre športovú organizáciu v kolektívnych športoch na základe:

–   pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného vzťahu podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku [§ 4 ods. 3 písm. b) zákona o športe], patrí medzi príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP,

–   zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, patrí medzi príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. m) ZDP,

–   iného právneho vzťahu, v ktorom športovec vykonáva šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, bude po 31. 12. 2018 patriť medzi príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. m) ZDP, a to v nadväznosti na ustanovenie § 102 ods. 4 zákona o športe (prechodné ustanovenie § 102 ods. 4 zákona o športe sa nepoužije pri zaradení takéhoto príjmu plynúceho profesionálnemu športovcovi v období od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2018, ale bude sa vychádzať z podmienok dohodnutých v zmluve).

V prípade športových odborníkov, ktorými sú podľa zákona o športe

•    tréner a inštruktor športu,

•    fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podľa osobitného predpisu (napr. § 33 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 10 až 13 zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov),

•    fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej predpismi športového zväzu, alebo

•    fyzická osoba vykonávajúcu činnosť v športe, na ktorú sa v súlade s pravidlami súťaže a predpismi športového zväzu, sa nevyžaduje odborná spôsobilosť,

ak im plynú príjmy na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka uzatvorenej podľa § 49a zákona o športe, tieto sú príjmami podľa § 5 ZDP ods. 1 písm. m) ZDP.

-   v odseku 3 písm. a) je uvedený ako príjem zo závislej činnosti nepeňažný príjem zamestnanca pri poskytnutí vozidla zamestnávateľom na využívanie aj na súkromné účely.

-   odsek 3 písm. d) určuje ako druh príjmu zo závislej činnosti aj nepeňažné plnenie, pričom uvádza aj spôsob zahrnutia tohto plnenia medzi príjmy zo závislej činnosti

Podľa § 5 ods. 3 písm. d) ZDP je príjmom zo závislej činnosti aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane.

Zamestnávateľ pri zdanení nepeňažného príjmu môže postupovať dvoma spôsobmi a to:

•    navýši nepeňažný príjem zamestnancovi o preddavok na daň a o povinne platené poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon hovorí len o možnosti navýšiť nepeňažné plnenie zamestnancovi z dôvodu, aby dostal celú hodnotu tohto nepeňažného plnenia, zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či za zamestnanca uhradí celý preddavok na daň a celé povinne platené poistné alebo len preddavok na daň, alebo len poistné alebo len časť z niektorého z týchto odvodov. Je to v zásade forma odmeny, ktorú zamestnávateľ platí za zamestnanca.

     Takto navýšené plnenie (spolu s ostatnými príjmami zo ZČ) je vymeriavacím základom, z ktorého zamestnávateľ odvádza poistné a príspevky a je aj jeho daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. i) ZDP,

•    nebude navyšovať nepeňažný príjem zamestnancovi, pričom spôsob výpočtu je rovnaký ako pri peňažnom príjme, t.j. od zdaniteľného príjmu, ktorý sa rovná nepeňažnému príjmu sa odpočíta poistné a príspevky, ktoré je zamestnanec povinný platiť a nezdaniteľnú časť podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP (postup uvedený v § 35 ZDP).

     Pri použití tejto metódy platí zrazené poistné a príspevky a preddavok na daň zamestnanec sám! Tzn., že čistý nepeňažný príjem zamestnanca je < ako cena zamestnaneckého benefitu.

Možnosť navýšenia nepeňažného plnenia sa nevzťahuje na

•    nepeňažné plnenie poskytnutím motorového vozidla aj na súkromné účely zamestnancovi [§ 5 ods. 3 písm. a) ZDP] a

•    nepeňažné plnenie poskytnuté bývalým zamestnávateľom poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia [§ 5 ods. 1 písm. k) ZDP].

V nadväznosti na uvedené je podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 7 ZDP daňovým výdavkom zamestnávateľa aj výdavok na poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) a preddavky na daň zrazené podľa § 35 ZDP z tohto navýšeného nepeňažného plnenia, ktoré platí zamestnávateľ za tohto zamestnanca.

-   v odseku 4 je uvedená definícia zamestnávateľa daňovníka s NDP, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Ide o definíciu zamestnávateľa v nadväznosti na tzv. „medzinárodný prenájom pracovných síl“, pričom touto definíciou sa v zásade preberá koncept „ekonomického“ zamestnávateľa z medzinárodných zmlúv. Uvedené znamená, že aj keď z právneho hľadiska bude uzavretý pracovný vzťah medzi zahraničným zamestnancom (daňovým nerezidentom) a zahraničným zamestnávateľom (daňovým nerezidentom), ale tento zamestnanec bude vykonávať prácu na území SR pre slovenského objednávateľa služby (práce) podľa jeho pokynov a príkazov, tento sa pre daňové účely stane jeho „ekonomickým“ zamestnávateľom. Splnenie ekonomického zamestnávania na území SR zakladá oprávnenie SR na zdanenie príjmu zamestnanca na území SR, pričom slovenský zamestnávateľ musí vybrať preddavok na daň tomuto zamestnancovi zo mzdy.

V prípade, ak má na území SR zahraničný zamestnávateľ organizačnú zložku, prostredníctvom ktorej vykonáva činnosť na území SR, pričom oprávnenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti vzniká z vyššie uvedených dôvodov zamestnancovi na území SR, vyberie táto organizačná zložka preddavok z vyplácaného príjmu zamestnancovi pracujúcemu pre slovenského zamestnávateľa, ako zahraničný platiteľ dane, ktorým sa stáva podľa § 48 ZDP.

Medzinárodný prenájom práce súvisí so všeobecným pravidlom zdaňovania príjmov zo závislej činnosti v štáte výkonu činnosti podľa zmlúv o ZDZ. Väčšinou býva upravené v článku určenom pre príjmy zo závislej činnosti (prevažne článok 15 zmlúv o ZDZ).

Toto všeobecné pravidlo stanovuje, že príjem zo zamestnania (s výnimkou miezd členov orgánov spoločností, dôchodkov, miezd a dôchodkov súvisiacich so štátnymi službami, ktoré sú stanovené príslušnými článkami) je zdaniteľný (môže sa zdaniť) v štáte skutočného výkonu činnosti (zdroja), teda tam, kde zamestnanec fyzicky vykonáva závislú činnosť.

Podmienkou, ktorú tento článok upravuje pre oprávnenie zdanenia takéhoto príjmu v štáte zdroja je, aby platy, mzdy alebo podobné odmeny plynuli z výkonu zamestnania v tomto štáte a to bez ohľadu na skutočnosť, kedy môže byť tento príjem vyplatený, pripísaný alebo akýmkoľvek iným spôsobom zamestnancom dosiahnutý.

Uvedený príjem bude zdaniteľný v štáte rezidencie daňovníka.

Ak aspoň jedna podmienka nie je splnená, príjem je zdaňovaný v štáte výkonu činnosti.

Výnimkou z vyššie uvedeného pravidla je splnenie nasledovných troch podmienok, ktoré v prípade, že budú všetky splnené súčasne, oslobodia príjem daňovníka zo závislej činnosti od zdanenia v štáte skutočného výkonu činnosti

•    zamestnanec je fyzicky prítomný v druhom zmluvnom štáte (v štáte výkonu činnosti) menej ako 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období začínajúcom alebo končiacom v danom roku a

•    odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva,

•    odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo základne prevádzkovanej zamestnávateľom v štáte výkonu činnosti. Táto podmienka neznamená, že mzdy musia byť zaúčtované na ťarchu stálej prevádzkarne, ale to, že skutočný výkon činnosti zamestnanca je možný prisúdiť k výkonu činnosti stálej prevádzkarne.

?  Príklad

Daňovník, rezident SR je zamestnaný českým zamestnávateľom na území ČR. Nie je podstatné skúmať ako dlho tam vykonáva činnosť nakoľko je zamestnaný českým zamestnávateľom a teda príjem je už zdaniteľný na území štátu, kde daňovník vykonáva fyzicky činnosť, t.j. na území ČR. Na území SR však bude ako daňovník s NDP zdaňovaný z celosvetových príjmov a teda aj z príjmov dosiahnutých v Čechách, pričom na území Slovenska využije ustanovenia k zamedzeniu dvojitého zdanenia.

Práve v súvislosti s aplikáciou výnimky zo všeobecného pravidla vznikajú prípady zneužitia tejto výnimky prostredníctvom tzv. „medzinárodného prenajímania pracovníkov“. Podstatou medzinárodného prenajímania pracovníkov je, že miestny zamestnávateľ (užívateľ pracovnej zmluvy), ktorý chce zamestnať zahraničných pracovníkov na jedno alebo viac období trvajúcich menej ako 183 dní, získava pracovníkov cez zahraničného „zamestnávateľa“ (nájomcu).

Títo pracovníci tak následne spĺňajú všetky tri podmienky oslobodenia a môžu si nárokovať výnimku zo zdanenia v krajine výkonu činnosti, kde dočasne pracujú.

Pre zamedzenie zneužívania výnimky zo všeobecného pravidla sa stanovil pojem „skutočný zamestnávateľ“, ktorý sa vysvetľuje ako osoba vlastniaca právo na poskytnutie práce, ktorá súčasne znáša s tým súvisiace povinnosti a riziká. V prípadoch zneužitia výnimky, tieto funkcie vykonáva užívateľ pracovnej sily. Pri posudzovaní jednotlivých prípadov (každý prípad sa musí skúmať samostatne) je dôležité skúmať podstatu prípadov pred ich formou. Preto je potrebné skúmať všetky funkcie zamestnávateľa, aby sa zistilo, či je skutočným zamestnávateľom nájomca alebo užívateľ pracovnej sily.

Charakteristickými znakmi „ekonomického/skutočného“ zamestnávateľa je, že skutočný zamestnávateľ je osoba:

•    ktorá nesie zodpovednosť a riziko za pracovné výsledky pracovníkov,

•    u ktorej je vykonávaná práca,

•    ktorá poskytuje nástroje a materiál pracovníkom,

•    ktorá určuje počet a kvalifikáciu pracovníkov,

•    ktorá určuje prácu pracovníkom,

pričom uvedené charakteristiky skutočného zamestnávateľa, sú len príkladmé a nie je nevyhnutné, aby boli splnené všetky naraz.

?  Príklad

Dvaja zamestnanci slovenskej materskej spoločnosti pracujú v českej dcérskej spoločnosti vo funkcii technológa a majstra vo výrobe a obidvaja podliehajú príkazom českej spoločnosti. Po dobu poskytnutia týchto pracovníkov poskytuje zamestnancom odmeny slovenská materská spoločnosť, pričom česká dcérska spoločnosť na základe zmluvy o poskytovaní služieb uhrádza slovenskej spoločnosti náklady spojené s vyslaním týchto pracovníkov. Týmto pracovníkom česká dcérska spoločnosť poskytuje pracovné pomôcky, ochranné pomôcky, práca sa vykonáva v priestoroch českej dcérskej spoločnosti a tiež riadi a kontroluje prácu pracovníkov, dáva im príkazy. Skutočným zamestnávateľom je česká spoločnosť a teda príjem týchto pracovníkov zo závislej činnosti bude zdaňovaný na území ČR bez ohľadu, akú dobu budú vykonávať činnosť v ČR.

-   v odseku 5 sú určené príjmy, ktoré okrem príjmov vylúčených z predmetu dane podľa § 3 ods. 2 ZDP nie sú predmetom dane špeciálne pre závislú činnosť.

Najčastejšími druhmi príjmov sú riešené

a)  cestovné náhrady,

b)  osobné ochranné prostriedky,

c)  rekondičné pobyty.

Predmetom dane nie je napr. cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, t.j. napr. zákona č.283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o CN“), okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.

Predmetom dane u zamestnanca nie je len tá cestovná náhrada, ktorej povinnosť poskytnutia zo strany zamestnávateľa vyplýva priamo z ustanovení zákona o CN, všetky ostatné plnenia sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, t.j. suma vo výške rozdielu medzi sumou vo výške nároku vyplývajúceho zo zákona o cestovných náhradách a poskytnutou sumou dohodnutou napr. v pracovnej zmluve (kolektívnej zmluve, vnútornom predpise). Všetky fakultatívne (nenárokové, dobrovoľné) náhrady, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, aj napriek tomu, že sú upravené v pracovnej zmluve (kolektívnej zmluve, vnútornom predpise), sú pre neho zdaniteľným príjmom, ktorý sa zdaňuje v súlade s § 35 ZDP v úhrne zdaniteľných príjmov v čase vyplatenia predmetného plnenia.

Podľa § 4 zákona o CN zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí

a)  náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

b)  náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,

c)  stravné,

d)  náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

e)  náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území SR, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.

?  Príklad

Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi pri pracovnej ceste sumu stravného vo vyššej sume ako je suma stravného podľa zákona o CN. Vyššiu sumu vypláca na základe kolektívnej zmluvy. Je toto stravné predmetom zdanenia alebo nie je predmetom dane?

Predmetom dane u zamestnanca nie je len tá cestovná náhrada, ktorej povinnosť poskytnutia zo strany zamestnávateľa vyplýva priamo z ustanovení zákona o CN. Všetky ostatné vyššie plnenia (§ 9 zákona o CN) sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, t.j. aj suma vo výške rozdielu medzi sumou stravného vo výške nároku vyplývajúceho zo zákona o CN a poskytnutou sumou dohodnutou v kolektívnej zmluve (pracovnej zmluve, vnútornom predpise). V nadväznosti na § 19 ods. 1 ZDP si zamestnávateľ môže ponechať aj vyššie vyplatené cestovné náhrady v daňových výdavkoch, nakoľko splnil podmienky upravené v tomto ustanovení, t.j. vyplácanie vyšších cestovných náhrad je upravené v kolektívnej zmluve a zároveň túto presahujúcu sumu zdanil zamestnancovi.

?  Príklad

Spoločnosť zamestnáva pracovníka na dohodu o pracovnej činnosti, ktorému vypláca cestovné náhrady. Sú tieto náhrady zdaniteľným príjmom?

V § 1 ods. 2 písm. c) zákona o CN je upravené aj poskytovanie náhrad fyzických osobám pracujúcim na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, dohodnuté. Tzn., že ak je v dohode uvedené, že spoločnosť bude preplácať aj cestovné náhrady potom tieto cestovné náhrady vo výške nároku podľa zákona o CN sú pre dohodára/zamestnanca príjmom zo závislej činnosti z pracovnoprávneho vzťahu v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, ktoré sú vylúčené z predmetu dane v súlade s § 5 ods. 5 písm. a) ZDP. V prípade, že to v dohode nie je dohodnuté, takto vyplatené náhrady sú predmetom dane poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 ods.2) a zdania sa dohodárovi v úhrne jeho príjmu v mesiaci vyplatenia.

Predmetom dane nie je nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely.

Takýmto osobitným predpisom je napr. zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“), podľa ktorého je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov. Zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné.

V rámci týchto opatrení je zamestnávateľ povinný zabezpečiť

•    osobné ochranné pracovné prostriedky a to bezplatne u zamestnancov, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, pričom musí viesť evidenciu o ich poskytnutí, a musí udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie,

•    bezplatne pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu,

Bezplatný pracovný odev a pracovnú obuv musí zamestnávateľ poskytnúť na základe nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Ide o ochranné prostriedky napr. na ochranu hlavy (napr. prilby pre baníkov, požiarnikov), ochranu dýchacích ciest (napr. ochranné rúška, potápačské prístroje), ochranu sluchu (napr. slúchadlové chrániče), na ochranu zraku a tváre (napr. kukly, štíty) atď.

U zamestnanca nepeňažné plnenie vo výške hodnoty pracovného oblečenia resp. nákup oblečenia zamestnancom a preplatenie preukázaného výdavku (dokladu o nákupe pracovného oblečenia) nie je predmetom dane. Ak zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na kúpu pracovného oblečenia a zamestnanec nedokladuje tento nákup, tento finančný príspevok sa zamestnancovi zdaní v úhrne jeho príjmov v mesiaci poskytnutia tohto príspevku.

?  Príklad

Spoločnosť zakúpila obleky pre riaditeľa a námestníka z dôvodu, že reprezentujú firmu. Ide o zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti?

Uvedenú problematiku upravuje Pokyn MF SR č. 4753/1998-62 (uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998 v znení oznámenia MF SR č. 22058/2000-72 uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 14/2000), ktorý sa primerane použije aj na podmienky súčasne platného ZDP. Za pracovné oblečenie sa podľa uvedeného pokynu považuje oblečenie, ktoré je trvale a viditeľne označené identifikačnými znakmi zamestnávateľa, čím sa vylúči zameniteľnosť s bežným alebo spoločenským oblečením ako napr. trvalé našitie, nažehlenie a pod. obchodného mena, značky, ochrannej známky na všetkých súčastiach uniformy z jej lícnej strany. V takomto prípade je možné považovať toto oblečenie za pracovné oblečenie, ktorého hodnota je vylúčená z predmetu dane u zamestnanca, ktorému bolo toto oblečenie poskytnuté zamestnávateľom. Ak však zamestnávateľ poskytne zamestnancom oblečenie majúce charakter civilného (občianskeho, spoločenského a pod.) oblečenia, ide o príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti.

Predmetom dane nie je hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Osobitnými predpismi, ktoré upravujú rozsah výdavkov (nákladov) vynaložených na starostlivosť o zdravie zamestnancov, sú napr. Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“), zákon o BOZP.

Ak zamestnávateľ poskytne alebo preplatí príspevok za vykonanie preventívnej prehliadky pre zamestnancov dobrovoľne, t.j. nejde o preventívne prehliadky vybranému okruhu zamestnancov pracujúcich napr. v sťažených pracovných podmienkach, na rizikových pracoviskách a pod. v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania, ktoré pre takýchto zamestnancov vyplýva z ustanovení osobitných predpisov, takáto úhrada zamestnávateľa sa u zamestnanca považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaní v úhrne ich zdaniteľných príjmov v mesiaci uhradenia príspevku. Ak ide o povinnú preventívnu prehliadku vykonávanú podľa osobitného predpisu (napr. vodič z povolania), uhradenie (preplatenie) poplatku za jej vykonanie je pre zamestnanca príjmom, ktorý nie je predmetom dane.

?  Príklad

Spoločnosť zo sociálneho fondu uhrádza zamestnancom zdravotnú starostlivosť (prehliadky v súkromných zariadeniach). Sú takto poskytnuté prehliadky zdaniteľným príjmom u zamestnancov?

Ak zamestnávateľ preplatí zamestnancom hodnotu zdravotnej starostlivosti dobrovoľne (t.j. nejde napr. o preventívne prehliadky, ktoré musí pracovník na výkon svojej činnosti absolvovať, ktoré pre neho vyplývajú z ustanovení osobitných predpisov, napr. vodič z povolania a pod.), ide o dobrovoľné poskytovanie v rámci sociálnej politiky zamestnávateľa. Takáto úhrada sa pre zamestnanca považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaní v úhrne jeho zdaniteľných príjmov v zmysle § 35 ods. 1 ZDP. Predmetom dane nie je hodnota poskytovanej preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.

-   v odseku 7 sú riešené príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú od dane oslobodené. Ide napr. o oslobodenie doškoľovania zamestnanca, plnenia zo sociálneho fondu a pod.

V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP je od dane oslobodená aj hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 ZP, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Oslobodenie tohto príjmu nie je podmienené vznikom nároku na stravné podľa ZDP ani výškou hodnoty poskytnutej stravy. Podmienkou oslobodenia takéhoto príjmu je poskytnutie stravy na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov v nepeňažnej forme. V prípade, že zamestnávateľ poskytne hodnotu stravy svojim zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov, ide o príjem, ktorý je aj u týchto zamestnancov od dane oslobodený.

Čo sa týka poskytnutia finančného príspevku zamestnávateľa na stravu, tento je oslobodený len v prípade, ak sa zamestnanec preukáže lekárskym potvrdením od špecializovaného lekára, že zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečeného zamestnávateľom. V opačnom prípade sa takýto príspevok zdaňuje u zamestnanca ako súčasť jeho mzdy.

?  Príklad

Spoločnosť v mesiaci apríl 2018 poskytla dvom zamestnancom stravu vo forme stravných lístkov a ostatným zamestnancom (zamestnanci nemajú zdravotné problémy) vo forme mesačného finančného príspevku 35 eur. Hodnota poskytnutej stravy zamestnancom vo forme stravných lístkov (nepeňažná forma) je od dane oslobodená a príjem poskytnutý ako hodnota stravy vo forme mesačného finančného príspevku 35 eur je u zamestnancov zdaniteľným príjmom. Z uvedeného dôvodu spoločnosť zamestnancom, ktorým poskytuje stravu vo forme finančného príspevku 35 eur, z tejto sumy vyberie preddavok na daň v mesiaci jeho poskytnutia spolu s mesačnou mzdou.

Od dane je oslobodená nielen hodnota stravy, ale aj hodnota nealkoholických nápojov [§ 5 ods. 7 písm. c) zákona] poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku.

Podľa § 6 ods. 3 zákona o BOZP zamestnávateľ je povinný bezplatne zabezpečovať zamestnancom podľa vnútorného predpisu pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia a poskytovať umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny.

?  Príklad

Zamestnávateľ denne na pracovisku poskytuje svojim zamestnancom sladené alebo nesladené nápoje. Priemerné mesačné náklady na tieto nápoje sú 25 eur na zamestnanca. Keďže ide o poskytnutie nealkoholických nápojov na pracovisku v nepeňažnej forme, ide o príjem, ktorý je u zamestnanca oslobodený od dane. Zamestnávateľ zamestnancovi sumu 25 eur nezdaňuje.

?  Príklad

Spoločnosť mesačne poskytuje svojim zamestnancom finančný príspevok na nealkoholické nápoje v sume 15 eur. Za tieto finančné prostriedky si zamestnanec nakúpi nealkoholické nápoje, ktoré spotrebuje na pracovisku počas výkonu práce. Keďže ide o poskytnutie peňažného príspevku na nealkoholické nápoje, ide o zdaniteľný príjem zamestnanca a zamestnávateľ zamestnancovi sumu 15 eur zdaní spolu s jeho mesačnou mzdou.

V nadväznosti na novelizáciu zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o CR“), ktorý zavádza s účinnosťou od 1. 1. 2019 prostredníctvom viacerých zákonov (napr. ZP) nové príspevky na rekreáciu, sa dopĺňa aj ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, v ktorom sa okrem hodnoty stravy oslobodzuje aj suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 152a ZDP.

Podľa citovaného ustanovenia ZP je zamestnávateľ povinný poskytnúť svojmu zamestnancovi príspevok na rekreáciu vo výške 55 % oprávnených výdavkov, najviac v sume 275 eur v prípade

–   ak zamestnáva viac ako 49 zamestnancov,

–   ak o to zamestnanec požiada,

–   ak pracovný pomer žiadajúceho zamestnanca u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Maximálna zákonnom určená suma pre príspevok zamestnávateľa 275 eur za kalendárny rok, zodpovedá 55 % z oprávnených nákladov vo výške 500 eur.

Ak by bola rekreácia v sume vyššej ako 500 eur max. príspevok vo výške 55 % z oprávnených nákladov nesmie presiahnuť 275 eur.

U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok (275 eur) zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.

Upozornenie!

Podmienka dĺžky pracovného pomeru u zamestnávateľa (24 mesiacov) musí byť dodržaná.

Poznámka

V pracovnom pomere sú aj zamestnanci na materskej dovolenke, a preto zamestnávateľ je povinný alebo sa môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne aj takémuto zamestnancovi.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Môže ho však požiadať aj viackrát, ak má rekreácie v nižších sumách ako 500 eur, t.j. nevyčerpal si celú zákonom stanovenú výšku pre príspevok na rekreáciu od zamestnávateľa (275 eur).

Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.

ZP v nadväznosti na zákon o CR umožňuje poskytnúť príspevok na rekreáciu dvomi formami, a to prostredníctvom

1.  preplatenia oprávnených výdavkov vymedzených v § 152a ods. 4 ZP na základe predloženého účtovného dokladu na meno zamestnanca.

     V prípade poskytovania príspevkov na základe účtovných dokladov, tieto zamestnanec musí zamestnávateľovi predložiť najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

     Ak rekreácia začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude sa považovať príspevok na rekreáciu za príspevok za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala. Uvedené sa posudzuje len v prípade predloženia účtovných dokladov, nakoľko rekreačný poukaz je možné použiť len do konca kalendárneho roka, v ktorom bol tento aj vydaný.

2.  Rekreačného poukazu, ktorý je legislatívne upravený práve v § 27a zákona o CR ako jeden z nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu.

     Podľa tohto citovaného ustanovenia je rekreačný poukaz osobitný platobný prostriedok alebo obdobný technický prostriedok uchovávajúci majetkovú hodnotu elektronicky, vydávaný limitovaným poskytovateľom podľa § 97a zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 492/2009 Z. z.“), ktorý je možné použiť výlučne v Slovenskej republike, u poskytovateľov služieb, ktorí majú zmluvný vzťah s limitovaným poskytovateľom podľa § 97a zákona č. 492/2009 Z. z vydávajúcim rekreačný poukaz.

     Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný.

     Rekreačný poukaz slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov podľa § 152a ods. 4 a 5 ZP a je platný do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný.

     Limitovaným poskytovateľom môžu byť napr. aj spoločnosti vydávajúce stravovacie poukážky, ak by sa rozhodli emitovať takéto rekreačné poukazy, pričom však túto skutočnosť musia najmenej 30 kalendárnych dní pred plánovaným dňom začatia vydávania rekreačných poukazov oznámiť písomne Národnej banke Slovenska.

     Z presného znenia § 152a ods. 2 ZP vychádza, že zamestnávateľ by mal prednostne použiť formu poskytnutia príspevkov na základe predložených účtovných dokladov, ale môže sa rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa zákona č. 492/2009 Z. z.

V prípade, ak sa rozhodne poskytnúť príspevok na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu na základe zmluvy s vydavateľom rekreačného poukazu podľa zákona č. 492/2009 Z. z., je výška poplatku za sprostredkovanie služieb maximálne 3 % z hodnoty rekreačného poukazu.

Oprávnenými výdavkami, na ktoré zamestnávateľ prispieva v rámci príspevku na rekreácie, sú preukázané výdavky zamestnanca na

a)  služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,

     V tomto prípade ide predovšetkým o poskytovanie služieb na základe zmluvy o obstaraní zájazdu podľa § 741a ObčZ, t.j. obstaranie rekreácie (zájazdu) cestovnou kanceláriou ako balík služieb (doprava, ubytovanie, poistenie a pod.).

b)  pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,

     Tu ide o kombináciu rôznych služieb, ktoré sú poskytované ubytovacím zariadením ako napr. wellness, strava, požičovňa. Ak by zamestnanec zaplatil zvlášť za ďalšie služby, t.j. mimo dohodnutého pobytového balíka, ako napr. doprava, skipasy, návšteva múzea, strava mimo pobytového balíka, tieto nespadajú do tejto kategórie.

c)  ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,

     V tomto prípade ide primárne o ubytovanie poskytnuté na základe zmluvy o ubytovaní podľa § 754 ObčZ.

d)  organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

     Za takto upravené viacdenné aktivity je možné považovať detské tábory, ktoré sa poriadajú pre deti v povinnej školskej dochádzke.

Za oprávnené náklady budú akceptované len rekreácie, kde ubytovanie je zabezpečované u subjektov s oprávnením na poskytovanie ubytovacích služieb. Aj zákon o CR upravuje v § 2 písm. d), že prenocovaním sa rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Rovnako pre uplatnenie vynaloženého výdavku na oprávnené náklady v zmysle § 152a ods. 4 ZP je možné akceptovať len preukázateľný doklad, ktorým je doklad vystavený oprávneným subjektom poskytovať ubytovacie služby, resp. aj služby s tým spojené.

Za takto určené oprávnené výdavky sa považujú aj preukázané výdavky zamestnanca na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii.

Vychádzajúc zo znenia tohto ustanovenia, aby bolo možné do oprávnených nákladov započítať aj náklady na iné osoby ako je zamestnanec, je podstatné, že tieto sa priamo zúčastňujú na rekreácii so zamestnancom. Jediná situácia, kedy zamestnanec nemôže/nemusí splniť túto podmienku, sú organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin (tábory pre deti a pod.).

Poznámka

Za inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti sa aj pre účely ustanovení v ZP považuje osoba vymedzená v § 115 ObčZ, ktorou je fyzická osoba, ktorá spolu trvale žije v domácnosti so zamestnancom, pričom spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby v tejto domácnosti.

V nadväznosti na úpravy určené v novele zákona o CR, ZP a iné osobitné predpisy sa doplnilo aj ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2019, podľa ktorého je suma príspevku na rekreáciu poskytnutá po splnení podmienok v § 152a ZP oslobodená od dane. Takto poskytnutý príspevok je od dane u zamestnanca oslobodený bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnávateľovi vznikla povinnosť úhrady tohto príspevku alebo sa rozhodol ho zamestnancovi poskytnúť aj keď podľa ZP nemal povinnosť na jeho úhradu (mal nižší počet zamestnancov ako 49). Príspevok je oslobodený v sume 55 % oprávnených výdavkov maximálne do výšky 275 eur.

?  Príklad

Zamestnávateľ na základe žiadosti zamestnanca zakúpil na jeho meno rekreačný poukaz v sume 500 eur. Zamestnanec splnil všetky podmienky určené v § 152a ZP. Akým spôsobom postupuje pri zdanení tohto rekreačného poukazu u zamestnanca?

V prípade poskytnutia príspevku formou zabezpečenia a uhradenia rekreačného poukazu v hodnote 500 eur

–   je suma vo výške 55 % max. vo výške 275 eur ročne oslobodená od dane, t.j. v tomto prípade je 55 % zo sumy 500 eur = 275 eur, t.j. suma 275 eur je u zamestnanca oslobodená od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Pri zvyšnej sume z hodnoty rekreačného poukazu, t.j. sumy 225 eur, by z pohľadu zdanenia u zamestnanca mohli nastať situácie kedy týchto 225 eur

–   zamestnanec zamestnávateľovi uhradí – nedochádza k príjmu, ktorý by zamestnancovi plynul od zamestnávateľa – nie je čo zdaňovať,

–   zamestnanec zamestnávateľovi neuhradí nakoľko

•    ju zamestnávateľ zamestnancovi ponechá ako ďalší nepeňažný benefit, ktorá je už zdaniteľným príjmom zamestnanca,

•    ju zamestnávateľ zamestnancovi ponechá pričom použije na jej pokrytie prostriedky sociálneho fondu (upravuje sa aj zákon o SF), ktorá je už zdaniteľným príjmom zamestnanca.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zt sa všetky ustanovenia upravujúce príspevky na rekreáciu v znení účinnom od 1. januára 2019 použijú na rekreácie podľa § 152a ZP, ktoré začínajú po 31. decembri 2018.

Podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP je od dane oslobodené aj použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).

V prípade posudzovania oslobodenia príjmov za použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa zamestnancom môže ísť aj o také zariadenie, ktoré nie je vo vlastníctve zamestnávateľa, ale má ho prenajaté a poskytuje ho zamestnancom za týmto účelom. V tejto súvislosti však nemožno uznať zakúpenie rekreačných poukazov ako poskytnutia služby prostredníctvom cestovnej kancelárie, ale uznať možno napr. prenajatie tenisových kurtov alebo prenajatie časti rekreačného zariadenia a pod. Rovnako nemožno uznať ani poskytnutie finančných prostriedkov.

?  Príklad

Spoločnosť uzatvorí zmluvu s mestskou plavárňou, v ktorej sa obidve strany dohodnú, že každý piatok v týždni budú priestory plavárne používať zamestnanci tejto spoločnosti. Náklady na prevádzku a používanie priestorov plavárne za tento deň hradí spoločnosť na základe vystavených faktúr mestskou plavárňou. Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi takouto formou je u zamestnanca príjmom oslobodeným od dane.

?  Príklad

Spoločnosť prostredníctvom cestovnej kancelárie rezervuje v Chorvátsku dva rekreačné penzióny na letné mesiace. Náklady na prevádzku a využívanie týchto penziónov uhrádza spoločnosť na základe vystavených faktúr cestovnou kanceláriou. Rezervované penzióny spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom bezodplatne. Takouto formou poskytnuté nepeňažné plnenie je u zamestnancov oslobodeným príjmom od dane. Ak by spoločnosť zamestnancom preplatila aj cestovné náhrady v súvislosti s poskytnutím takýchto zariadení, táto suma je u zamestnanca zdaniteľným príjmom.

?  Príklad

Spoločnosť zo sociálneho fondu raz ročne prepláca svojim zamestnancom vstupenky, permanentky a iné doklady preukazujúce návštevu telovýchovného alebo športového zariadenia. Napr. zamestnancovi, ktorý si kúpil permanentku do fitnescentra v hodnote 50 eur, prostredníctvom ktorej má zabezpečený vstup do jedného z mestských športových zariadení, zamestnávateľ preplatí túto permanentku v plnej sume. Aj napriek tomu, že zamestnanec v priebehu roka používa športové zariadenie, zamestnávateľ sumu 50 eur zdaní zamestnancovi v mesiaci preplatenia v súlade s § 35 ZDP. Uvedené platí preto, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi športové zariadenie, ale poskytol mu finančné prostriedky v sume 50 eur.

Podľa § 5 ods. 7 písm. m) je oslobodená od dane doprava zamestnancov.

U zamestnancov je príjem poskytnutý formou nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvý bod ZDP oslobodený od dane vo výške rozdielu medzi sumou výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a sumou hradenou zamestnancami zamestnávateľovi za takto poskytnutú dopravu pripadajúceho na príslušného zamestnanca.

Uvedené oslobodenie však platí len v prípade, ak úhrada od zamestnancov v úhrne dosiahne aspoň

1.  60 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie takejto dopravy, pričom ak by táto úhrada od zamestnancov v úhrne túto sumu nedosahovala (aspoň 60 % z výdavkov zamestnávateľa), potom sa do základu dane (čiastkového základu dane) zamestnanca zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou 60 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a úhradou od zamestnancov pripadajúce na zamestnanca, alebo

2.  30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie takejto dopravy, ale len za podmienky, že

•    prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke a 

•    takýto spôsob dopravy na miesto výkonu práce využíva najmenej 30 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov (určí sa v nadväznosti na Vyhlášku Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 250/2017 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2018 až 2020).

     Ak úhrada od zamestnancov v úhrne nedosiahne uvedenú sumu (aspoň 30 % z výdavkov zamestnávateľa), potom sa do základu dane (čiastkového základu dane) zamestnanca zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou 30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a úhradou od zamestnancov pripadajúce na zamestnanca.

Na strane zamestnávateľa sa spresňuje znenie § 19 ods. 2 písm. s) prvý bod ZDP, podľa ktorého sú daňovými výdavkami výdavky zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3.

Cieľom tejto úpravy zákona je s účinnosťou od 1. 1. 2018 nastaviť jednoznačné podmienky pri zabezpečovaní dopravy na miesto výkonu práce zamestnancov, ak takéto plnenie poskytuje zamestnávateľ vlastnými prostriedkami hromadnej dopravy určenými na prepravu min. 10 osôb alebo na daný účel využije službu iného zmluvného prepravcu. Ak podmienky výkonu práce zamestnanca vylučujú použitie hromadných dopravných prostriedkov podľa predchádzajúcej vety, môže zamestnávateľ využiť aj iný spôsob dopravy zamestnancov na miesto výkonu práce (napr. doprava zamestnancov do ťažko dostupných terénov – lesníci, drevorubači a pod.).

Na účely oslobodenia nepeňažného príjmu zamestnanca od dane musia byť splnené podmienky:

•    preukázateľnosti neexistencie inej formy pravidelnej verejnej hromadnej dopravy, ktorá by zamestnancom umožnila prepravu do zamestnania podľa potrieb a požiadaviek zamestnávateľa,

•    participácie zamestnancov na úhrade zamestnávateľom preukázateľne vynaložených nákladov v úhrne, vo výške najmenej 60 %; u zamestnancov výrobného podniku zabezpečujúcich plynulý chod výroby v rámci viaczmennej prevádzky vo výške najmenej 30 %. V prípade zamestnancov výrobného podniku, uplatňujúcich si oslobodenie od dane vo vyššej sume, musí byť splnená aj podmienka, využívania tohto spôsobu dopravy aspoň 30 %-ným počtom zamestnancov z ich celkového priemerného evidenčného počtu.

Ak úhrada za dopravu od všetkých zamestnancov nedosiahne ustanovenú sumu, rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 60 % resp. 30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a úhradou od všetkých zamestnancov, pripadajúci na zamestnanca, sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) tohto zamestnanca.

Úpravy v ustanoveniach § 5 ods. 7 písm. m) a § 19 ods. 2 písm. s) prvý bod ZDP sa podľa § 52zn použijú prvýkrát pre dopravu poskytnutú po 31. decembri 2017.

?  Príklad

Zamestnávateľ vykonáva prepravu svojich zamestnancov zo sídla spoločnosti na prevádzku zamestnávateľa motorovým vozidlom, kód klasifikácie 29.10.3 (prostriedky hromadnej dopravy min. pre 10 osôb). S účinnosťou od 1. 1. 2018 je nastavené oslobodenie dopravy poskytnutej zamestnancom v § 5 ods. 7 ZDP. V prípade, ak sa zamestnanci nebudú podieľať na preprave zamestnávateľa, musia im byť zrazené preddavky daň a odvody za nepeňažný príjem, ak by sa zamestnávateľ rozhodol, že nebude považovať výdavky za prepravu zamestnancov za daňovo uznaný výdavok?

Oslobodenie sa týka aj tých zamestnávateľov, kde sa zamestnanci dostavia do sídla spoločnosti na vlastné náklady a následne ich zamestnávateľ prepraví na prevádzku zamestnávateľa (preprava zamestnancov medzi jednotlivými prevádzkami zamestnávateľa)?

V súlade s § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je od dane z príjmov oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť v ustanovenej výške za ustanovených podmienok. Ide o prepravu zamestnancov do zamestnania a späť, kedy verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonáva vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa, t. j. preprava zamestnancov z určeného miesta, napr. z miesta bydliska, na miesto pravidelného pracoviska.

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom prepravu len medzi jednotlivými svojimi prevádzkami, išlo by o vnútropodnikovú prepravu, ktorá nie je u zamestnancov zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Za takúto vnútropodnikovú dopravu by sa dala považovať aj preprava z miesta sídla spoločnosti/zamestnávateľa, ktoré je u prepravovaných zamestnancov považované za pravidelné pracovisko a jeho prevádzkami.

?  Príklad

Výrobná spoločnosť (s.r.o.) s viaczmennou prevádzkou poskytuje svojim zamestnancom dopravu na miesto výkonu práce a späť, nakoľko neexistuje alternatíva dopravy verejným poskytovateľom pravidelnej prepravy v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa.

Spoločnosť je registrovaná v Obchodnom registri SR, kde má zapísané tri odštepné závody. Pre účely odvodov poistného je každý odštepný závod osobitne registrovaný na sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni. Takisto pracovné zmluvy má uzatvorené každý odštepný závod so svojimi zamestnancami osobitne. V zmysle pracovného práva (Zákonník práce) je každý samostatný odštepný závod považovaný za zamestnávateľa. Vzhľadom na podmienku najmenej 30 % využitia takejto prepravy svojimi zamestnancami v § 5 ods. 7 písm. m) druhý bod ZDP má spoločnosť sledovať využitie tejto prepravy za spoločnosť ako celok alebo osobitne za jednotlivé odštepné závody?

V súlade s § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je od dane z príjmov oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť v ustanovenej výške za ustanovených podmienok.

Na účely ZDP zamestnávateľom je platiteľ príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP [§ 2 písm. aa) ZDP]. V súlade s § 2 písm. v) ZDP platiteľom dane je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti v súlade s § 35 ZDP a rovnako zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, má aj ďalšie povinnosti ustanovené v ZDP, napr. podávanie tlačív na daňový úrad v súlade s § 39 ods. 9 ZDP. V danom prípade ustanovené povinnosti v ZDP si plní výrobná spoločnosť (s.r.o.) ako celok, nakoľko jednotlivé odštepné závody sa na účely ZDP nepovažujú za zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane.

Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod (§ 7 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov). Odštepný závod aj napriek zápisu do obchodného registra nezískava právnu subjektivitu.

Z uvedeného vyplýva, ak spoločnosť, ktorá má tri odštepné závody zapísané v obchodnom registri, poskytuje zamestnancom dopravu na miesto výkonu práce a späť, potom využitie poskytnutej dopravy zamestnancov podľa § 5 ods. 7 písm. m) bod 2 ZDP sleduje za celú spoločnosť, t. j. právnickú osobu ako celok a nie osobitne za jednotlivé odštepné závody.

?  Príklad

Zamestnávateľ zabezpečuje dopravu pre svojich zamestnancov, pričom spĺňa podmienky pre uplatnenie § 5 ods. 7 písm. m) a § 19 ods. 2 písm. s) prvý bod ZDP. Pri rozpočítavaní úhrad a zdanenia príjmov zamestnancov mu vznikli otázky a to:

1.  Čo sa rozumie pod výdavkom preukázateľne vynaloženým zamestnávateľom, či ide o sumu faktúr za prepravu s DPH alebo bez DPH ?

2.  Či v prípade podvojného účtovníctva, výdavky (faktúry) musia byť zahrnuté do kalkulácie podľa dátumu zdaniteľného plnenia za aktuálny zdaňovaný mesiac alebo môže dôjsť k posunu, podľa termínu úhrady faktúry, nakoľko ku dňu kalkulácie daňového základu zamestnanca nie sú k dispozícii všetky faktúry od prepravcov za aktuálny zdaňovaný mesiac?

3.  Ako postupovať v prípade posúdenia splnenia podmienky využívania dopravy najmenej 30 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov pre oslobodenie nepeňažného príjmu (poskytnutie dopravy), ak v priebehu roka sú celozávodne dovolenky, alebo iné krátkodobé výkyvy, keď sa prepravy zúčastní menej ako 30 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov (neplnenie podmienky, napr. 2 kalendárne mesiace v priebehu roka)? Je potrebné použiť pre prepočet hranicu 60 % zo sumy vynaložených výdavkov pre uvedené mesiace alebo sa plnenie sleduje v rámci celého zdaňovacieho obdobia zamestnanca (kalendárny rok) a v prípade krátkodobého výkyvu je možné podmienku považovať za prevažne splnenú a v uvedených mesiacoch pre prepočet použiť taktiež 30 %?

K otázke 1

V súlade s § 2 ods. 4 písm. g) zákona o účtovníctve sa výdavkom rozumie úbytok peňažných prostriedkov alebo úbytok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky.

Výdavkami preukázateľne vynaloženými zamestnávateľom na zabezpečenie dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť sú celkové výdavky (náklady), ktoré zamestnávateľ vynaloží na zabezpečenie tejto dopravy, t j. celková suma faktúry s DPH. Zamestnávateľ pri aplikácii ustanovenia § 5 ods. 7 písm. m) ZDP použije sumu výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie takejto dopravy za daný mesiac, t. j. kalendárny mesiac, za ktorý zamestnancovi poskytol takéto nepeňažné plnenie.

K otázke 2

Pokiaľ by zamestnávateľ ku dňu výpočtu nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP nemal k dispozícii faktúru od prepravcu, výpočet nepeňažného príjmu (oslobodeného od dane, resp. zdaniteľného) vykoná v mesiaci, v ktorom bude uvedenú sumu mať k dispozícii. Ak zamestnancovi v takomto prípade vznikne zdaniteľný nepeňažný príjem, zdaní ho zamestnávateľ zamestnancovi spolu s jeho mesačnou mzdou v mesiaci, v ktorom výpočet tohto nepeňažného plnenia mohol vykonať, t. j. v mesiaci, v ktorom mu bola doručená faktúra od prepravcu.

K otázke 3

Na oslobodenie nepeňažného príjmu od dane podľa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP má vplyv aj využívanie takejto dopravy ustanovené percento zamestnancov, z priemerného evidenčného počet zamestnancov. Keďže ZDP neustanovuje či pri splnení tejto podmienky sa vychádza z priemerného evidenčného počtu zamestnancov za celý kalendárny rok, polrok, štvrťrok alebo mesiac, je na zamestnávateľovi, aby si vopred určil napr. v internej smernici, či splnenie tejto podmienky bude posudzovať na báze kalendárneho roka, polroka, štvrťroka alebo mesiaca.

Bližšie podmienky, postupy a spôsob výpočtu nepeňažného plnenia si môže zamestnávateľ upraviť v internom predpise.

V § 5 ods. 7 písm. n) a o) ZDP sa s účinnosťou od 1. 5. 2018 zavádzajú úpravy týkajúce sa špeciálne vymedzených príjmov, vyplácaných pri príležitosti letných a vianočných dovoleniek.

So zameraním na podporu podnikateľského prostredia a súčasne zvýšenia príjmov zamestnancov sa do novely Zákonníka práce č. 63/2018 Z. z. s účinnosťou od 1. 5. 2018 zavádzajú nové inštitúty slúžiace na odmeňovanie zamestnancov. Jedná sa o peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek (tzv. 13. mzda) a peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov (tzv. 14. mzda).

Tieto nové inštitúty poskytnú zamestnávateľovi možnosť, nie povinnosť, odmeňovať zamestnanca v mesiaci jún (platí pre tzv. 13. mzdu) a v mesiaci december (platí pre tzv. 14. mzdu) okrem mzdy aj týmto peňažným plnením, pričom ich dobrovoľné poskytovanie zamestnávateľmi bude s účinnosťou od 1. mája 2018 a postupne v nasledujúcich rokoch za splnenia podmienok ustanovených v osobitných predpisoch a to v ZDP, v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, daňovo aj odvodovo zvýhodňované.

Týmto zvýhodnením bude oslobodenie od dane a aj od odvodov do výšky 500 eur ročne. Daňové a odvodové zvýhodnenie sa zavádza postupne a to

–   z pohľadu zdravotných odvodov, nastáva zvýhodnenie už v júni 2018,

–   z pohľadu ZDP, nastáva oslobodenie od dane v decembri 2018 a 

–   z pohľadu sociálnych odvodov, nastáva zvýhodnenie až v decembri 2019.

Podľa § 5 ods. 7 písm. n) je od dane oslobodená suma peňažného plnenia za prácu alebo za plnenie služobných úloh pri príležitosti letných dovoleniek podľa § 118 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), § 20 ods. 1 písm. f) zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 63/2018 Z. z. (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“) a § 142 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 63/2018 Z. z. (ďalej len „zákon č. 55/2017 Z. z.“) vyplatená v termíne jún (letné dovolenky) podľa § 130 ods. 2 ZP, § 20 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. a § 142 ods. 5 zákona č. 55/2017 Z. z. najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov.

Uvedené plnenie sa však oslobodzuje len za splnenia podmienok, že je

–   najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu) zamestnanca (§ 134 ZP, § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. a § 160 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z) a

–   pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u tohto zamestnávateľa k 30. aprílu príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov.

Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len príjem prevyšujúci sumu, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie.

Podľa § 5 ods. 7 písm. o) je od dane oslobodená suma peňažného plnenia za prácu alebo za plnenie služobných úloh pri príležitosti vianočných sviatkov podľa osobitných predpisov vyplatená v termíne december (vianočné sviatky) podľa osobitných predpisov najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov.

Uvedené plnenie sa však oslobodzuje len za splnenia podmienok, že je

–   najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu) zamestnanca (§ 134 ZP, § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. a § 160 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z) a

–   pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u tohto zamestnávateľa k 31. októbru príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite aspoň 48 mesiacov, a

–   za príslušné zdaňovacie obdobie bolo zamestnancovi vyplatené peňažné plnenie pri príležitosti letných dovoleniek, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie podľa písmena n).

Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len príjem prevyšujúci sumu, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zr sa ustanovenie § 5 ods. 7 písm. n) prvýkrát použije na sumu peňažného plnenia vyplatenú v mesiaci jún 2019 a ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) sa prvýkrát použije na sumu peňažného plnenia vyplatenú zamestnancovi v mesiaci december 2018 za predpokladu, že v mesiaci jún 2018 bola zamestnancovi vyplatená aj suma peňažného plnenia najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu) zamestnanca.

V tejto súvislosti sa upravujú aj povinnosti zamestnávateľa pri vyhotovení mzdových listov, uvedené v § 39 ods. 2 písm. f) druhý, tretí, deviaty a desiaty bod a to už pri vedení mzdového listu zamestnanca po 30. apríli 2018.

?  Príklad

Zamestnávateľ vyplatí mzdu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek v sume 900 eur, pričom priemerný mesačný zárobok zamestnanca je 800 eur. Suma oslobodenia od dane je 500 eur a do základu dane sa zahrnie suma 400 eur.

?  Príklad

Zamestnávateľ vyplatí mzdu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek v sume 800 eur, pričom priemerný mesačný zárobok zamestnanca je 1 000 eur. Nárok na oslobodenie nevzniká, pretože výška mzdy pri príležitosti obdobia letných dovoleniek nedosahuje priemerný mesačný zárobok zamestnanca. Do základu dane sa zahrnie suma 800 eur.

?  Príklad

Zamestnanec poberá mzdu od dvoch zamestnávateľov, pričom každý mu vyplatil mzdu aj pri príležitosti obdobia letných dovoleniek. Ako sa bude postupovať pri oslobodení podľa § 5 ods. 7 písm. n), keď je možné oslobodiť v úhrnnej sume mzdu vo výške 500 eur a každý zo zamestnávateľov mu predmetné oslobodenie uplatnil už v priebehu roka?

Prvý zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi mzdu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek v sume 400 eur, pričom priemerný mesačný zárobok zamestnanca je rovnako 400 eur. Druhý zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi mzdu pri príležitosti letných dovoleniek v sume 900 eur, pričom priemerný mesačný zárobok zamestnanca je 800 eur. Suma oslobodenia od prvého zamestnávateľa je 400 eur, pretože mzda pri príležitosti obdobia letných dovoleniek od tohto zamestnávateľa spĺňa podmienky na oslobodenie. Mzda pri príležitosti obdobia letných dovoleniek od druhého zamestnávateľa takisto spĺňa podmienky na oslobodenie, takže je možné oslobodiť sumu do výšky 500 eur. Súbeh uplatnených oslobodení sa vyrovná v ročnom zúčtovaní, kde sa zohľadní najvyššia možná suma oslobodenia 500 eur.

?  Príklad

Ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer zamestnancom k 29. 4., 30. 4. alebo 3. 5., a rozhodne sa vyplatiť tomuto zamestnancovi ešte tzv. 13. plat v mesiaci jún ako sa uplatní oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. n) ZDP?

Zamestnávateľ môže vyplatiť 13. mzdu aj tomu zamestnancovi, ktorému sa skončil pracovný pomer u tohto zamestnávateľa k: 

•    29. 4. – avšak v tomto prípade nie je možné uplatniť oslobodenie (úľavu) pri výplate 13. mzdy, nakoľko nie je splnená podmienka časového testu trvania pracovnoprávneho vzťahu k 30.4.

•    30. 4. – zamestnávateľ môže uplatniť oslobodenie (úľavu) pri výplate 13. mzdy vzhľadom na to, že podmienku časového testu zamestnanec splnil. Zamestnávateľ prihlási zamestnanca do registra poistencov na 1 deň v júni kalendárneho roka, ak sú splnené podmienky podľa § 129 ZP.

•    3. 5. – zamestnávateľ uplatní oslobodenie (úľavu) vo výplatnom termíne v júni kalendárneho roka (výplata za máj).

Obdobne sa postupuje aj v prípade vyplácania 14. mzdy, ak zamestnanec skončí pracovný pomer k 30. 10., 31. 10. alebo 1. 11.

?  Príklad

Akým spôsobom sa určí výška priemerného mesačného zárobku?

V súlade s ustanovením § 134 ZP zisťuje zamestnávateľ priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období, ktorým je kalendárny štvrťrok, predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Na účely výpočtu priemerného mesačného zárobku sa 13. (resp. 14.) mzda môže rozpočítať rovnomerne na nasledujúce dva kalendárne štvrťroky (ZP presné pravidlo neobsahuje, ale je možná aj analógia s postupom pri mzde pri príležitosti pracovného výročia alebo životného výročia – § 134 ods. 7 a ods. 11 ZP). Sumu priemerného mesačného zárobku zamestnanca uvedie zamestnávateľ na potvrdení o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti podľa § 39 ods. 5 ZDP.

?  Príklad

Ako sa posudzuje nepretržitosť trvania pracovnoprávneho (štátnozamestnaneckého) vzťahu?

Ak pracovnoprávny vzťah u jedného zamestnávateľa bol zložený z viacerých bezprostredne za sebou nasledujúcich pracovných pomerov, resp. v kombinácii s dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa, podmienka nepretržitosti trvania pracovnoprávneho vzťahu je splnená. Pojem „pracovnoprávny vzťah“ zahŕňa aj pracovný pomer aj pracovnoprávny vzťah na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

?  Príklad

Vzťahuje sa oslobodenie 13. a 14. platu aj pre „dohodárov“?

Na zamestnanca pracujúceho na dohodu sa nevzťahuje ustanovenie § 118 ods. 4 ZP a teda mu zamestnávateľ nemôže vyplatiť tento druh príjmu. Navyše u zamestnanca, vykonávajúceho práce na základe dohody mimo pracovného pomeru, nie je možné vypočítať priemerný mesačný zárobok, nevzťahuje sa na nich ustanovenie § 134 ZP.

Zamestnanec, ktorého pracovnoprávny vzťah u zamestnávateľa bol počas skúmaného obdobia 24 (48) mesiacov založený na určitú dobu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, avšak k 30. aprílu (31. októbru) pracoval u tohto zamestnávateľa na pracovný pomer, môže mu tento zamestnávateľ vyplatiť 13. mzdu (resp. 14. mzdu). S ohľadom na dĺžku trvania pracovného pomeru zamestnanca použije zamestnávateľ na účely stanovenia minimálnej výšky 13. resp. 14. mzdy jeho pravdepodobný mesačný zárobok.

Tu je však potrebné upozorniť, že ak dôjde k zmene uzatvoreného pracovného vzťahu z dohody na pracovný pomer pred vyplatením 13.-teho alebo 14.-teho platu, správca dane môže postupovať pri kontrole v kontexte ustanovenia § 3 ods. 6 daňového poriadku a zisťovať, či nedošlo uzatvorením pracovného pomeru k účelovému obchádzaniu správneho zdanenia príjmu zo závislej činnosti (napr. opakovane uzatvorené dohody o pracovnej činnosti od 1. 5. 2016 do 28. 2. 2018, od 1. 3. 2018 – 30. 4. 2018 pracovný pomer, od 1. 5. 2018 opäť dohoda).

?  Príklad

Akým spôsobom sa posudzujú súbežné pracovnoprávne vzťahy pre účely oslobodenia 13.teho a 14.teho platu?

Ak zamestnanec pracuje súbežne u dvoch zamestnávateľov, má nárok na 13. a 14. mzdu u každého z nich, pričom splnenie podmienok na vyplatenie 13. a 14. mzdy a výška priemerného mesačného zárobku sa skúma z každého pracovného pomeru osobitne. Suma oslobodenia 13. a 14. mzdy, vyplatenej z viacerých pracovných pomerov, nemôže v úhrne presiahnuť 500 eur.

?  Príklad

Ak je zamestnanec dlhodobo na PN alebo na materskej (rodičovskej) dovolenke, alebo je uvoľnený na výkon verejnej funkcie, môže mu zamestnávateľ vyplatiť 13. a 14. mzdu, keďže pracovnoprávny vzťah zamestnanca trvá aj počas tohto obdobia?

Uvedené skutočnosti do posudzovania nevstupujú.

Z vecného hľadiska sa 13. a 14. mzda posudzuje ako peňažné plnenie za vykonanú prácu (podľa ZP) alebo odmena za plnenie služobných úloh (podľa Zákona o štátnej službe).

Vzhľadom na nenárokový charakter tohto druhu príjmu a vytvorenie právnej fikcie, v zmysle ktorej sa 13. mzda vypláca pri príležitosti letných dovoleniek a 14. mzda pri príležitosti vianočných sviatkov, zostáva na rozhodnutí zamestnávateľa, či zamestnancovi toto plnenie vyplatí alebo nie. Podmienka nepretržitosti pracovnoprávneho vzťahu na účely oslobodenia (uplatnenia úľavy) je v tomto prípade splnená.

Podľa § 5 ods. 7 písm. p) ZDP sa oslobodzuje nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere (§ 42 ZP) od zamestnávateľa, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke, za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci. Ak takto určené plnenie presiahne sumu 60 eur alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu dní ubytovania v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

V súvislosti s úpravou poskytnutia zamestnaneckého benefitu formou oslobodenia zákonom určenej výšky na ubytovanie zamestnancovi sa upravuje aj § 19 ods. 2 písmeno s) ZDP, v ktorom sa za daňové výdavky zamestnávateľa považujú výdavky na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa Vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb, ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke.

Kód skupiny 112 Dvojbytové a viacbytové budovy zahŕňa oddelené domy, polooddelené domy a terasovité domy s dvomi bytmi so spoločným vchodom, ostatné bytové budovy ako sú napríklad rodinné domy s tromi bytmi a nájomné domy. Kód skupiny 113 Ostatné budovy na bývanie zahŕňa ostatné budovy ako sú napríklad internáty, robotnícke hotely.

U zamestnávateľa, ktorého prevažujúcou činnosťou nie je výroba vo viaczmennej prevádzke, výdavky na zabezpečenie ubytovania pre zamestnancov sú daňovým výdavkom len vtedy, ak je tento benefit upravený a dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo inom internom predpise zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 ZDP, zároveň sa celá výšky benefitu rozpočítaná zamestnancom zdaní v rámci ich vyplácanej mesačnej mzdy.

Zároveň v § 21 ods. 1 písm. f) je upravené, že v prípade, ak ubytovanie zamestnávateľ poskytuje vo vlastnom zariadení na uspokojovanie potrieb zamestnancov, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi za účelom zabezpečenia jeho ubytovania.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zt sa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu a § 21 ods. 1 písm. f) prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018.

§ 6

Príjmy z podnikania, z inej samostatnej

zárobkovej činnosti, z prenájmu
 a z použitia diela a umeleckého výkonu

(1)  Príjmami z podnikania sú

a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,²⁴⁾

b) príjmy zo živnosti,²⁵⁾

c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov²⁶⁾ neuvedené v písmenách a) a b),

d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8.

(2)  Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy

a) z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu,²⁷⁾ pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,

b) z činností,²⁸⁾ ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,

c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,²⁹⁾

d) z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou,^29a)

e) príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu^29aa) vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.^29ab)

(3)  Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.

(4)  Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu²⁷⁾ sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14.

(5)  Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj

a) príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,

b) úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

c) príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 17a) na základe zmluvy o predaji podniku,³⁰⁾

d) výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

(6)  Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odsekov 1 a 2 a základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odseku 3 a 4 sa použijú ustanovenia § 17 až 29. Daňovník s príjmami podľa odsekov 1 a 2, ktorý vykáže daňovú stratu, upraví základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 4 ods. 2 a § 30. Ak preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami podľa odseku 3 a 4 sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 9. Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti podľa odseku 5 písm. d) sa zahrnie do základu dane dlžníka v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený.

(7)  Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.³¹⁾ Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti.

(8)  Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29 pripadajúca na komplementára. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.³²⁾ Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.

(9)  Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane znižujú o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti a o výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) za podmienok ustanovených v uvedených ustanoveniach.

(10) Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 20 000 eur. Ak daňovník s príjmami podľa odseku 4 nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z týchto príjmov najviac do výšky 20 000 eur. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa odsekov 1 a 2, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu v rozsahu evidencie podľa odseku 11 písm. a) a d).

(11) Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o 

a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,³³⁾

b) daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,³³⁾

c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [(§ 2 písm. m)],

d) zásobách a pohľadávkach,

e) záväzkoch.

(12) Evidenciu podľa odseku 11 je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného predpisu.³⁴⁾

(13) Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odsekov 3 a 4, rozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov,¹⁾ je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.

(14) Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil preukázateľné daňové výdavky, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na výdavky uplatňované spôsobom podľa odseku 10. Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil výdavky spôsobom podľa odseku 10, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na preukázateľné daňové výdavky.

(15) Hnuteľné veci a nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa odsekov 1 až 4 obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti; v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.

Komentár k § 6

-   v ods. 1 písm. d) a ods. 6 a 7 sú uvedené príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktoré s príjmami z podnikania.

Súčasťou týchto príjmov sú aj podiely na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, podiely spoločníka v.o.s. a komplementára k.s. na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacie podiely pri zániku účasti spoločníka vo v.o.s. alebo pri zániku účasti komplementára k.s., ktoré sú predmetom dane.

Výpočet základu dane z príjmov spoločníkov v.o.s. alebo komplementárov k.s. je určený v § 6 ods. 6 a 7 ZDP.

V.o.s. je právnickou osobou, ktorá sa skladá zo spoločníkov, u ktorých sa uplatňuje osobné ručenie za záväzky celej spoločnosti. Základ dane v.o.s. sa rozdelí na spoločníkov podľa podielov určených spoločenskou zmluvou alebo rovným dielom. V prípade zrušenia v.o.s. likvidáciou má spoločník nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Spoločník, ktorého účasť vo v.o.s. zanikla z iného dôvodu ako je likvidácia spoločnosti, má právo na vyrovnací podiel.

K.s. zistí základ dane za spoločnosť ako celok (podľa § 17 až 29) a od takto zisteného základu dane sa odpočítajú podiely pripadajúce na jednotlivých komplementárov podľa spoločenskej zmluvy, ktoré u nich tvoria čiastkový základ dane. Zostávajúci základ dane je základom komanditnej spoločnosti ako právnickej osoby.

Ak vykáže v.o.s. alebo k.s. daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka, resp. komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahŕňa aj podiel spoločníka v.o.s. alebo komplementára k.s. na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka či komplementára v spoločnosti.

Podľa § 6 ods. 9 ZDP sa príjmy spoločníkov v.o.s. a komplementárov k.s. znižujú o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť spoločník v.o.s. alebo komplementár k.s. Tieto príjmy si spoločníci v.o.s. a komplementári k.s. môžu znížiť aj o výdavky na cestovné náhrady a stravné podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) ZDP za podmienok upravených v týchto ustanoveniach.

Podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti je u tohto tichého spoločníka ostatným/iným príjmom podľa § 8 ZDP a to z dôvodu, že tichý spoločník uzatvára s podnikateľom zmluvu o tichom spoločenstve podľa § 673 ObchZ, ktorá je obchodno-záväzkovým vzťahom, a v tejto sa zaväzuje poskytnúť podnikateľovi určitý vklad, čím sa podieľa na podnikaní tohto podnikateľa. V tomto prípade nejde priamo o vykonávanie podnikateľskej činnosti tichým spoločníkom, a preto nie je možné vyplácaný podiel na zisku zahrnúť medzi príjmy z podnikania tichého spoločníka podľa § 6 zákona.

V dôsledku špecifického spôsobu zisťovania základu dane (čiastkového základu dane) z uvedených príjmov, pri ktorom sa určí základ dane právnickej osoby (v. o. s. alebo k. s.), ktorý sa následne rozdelí podľa zodpovedajúcich podielov na spoločníkov v. o. s. alebo komplementárov k. s., nie je možné pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 písm. d) ZDP uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP. Vyplýva to z toho, že všetky preukázateľné daňové výdavky (okrem výdavkov vymedzených v § 6 ods. 9 ZDP) boli zahrnuté do základu dane spoločnosti a tento sa delí na spoločníkov a komplementárov v. o. s. Bez ohľadu na uvedený spôsob určenia príjmu, daňovník môže uplatniť pri ostatných druhoch príjmu z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti výdavky percentom z príjmov pri dodržaní podmienok uvedených v § 6 ods. 10 ZDP.

?  Príklad

V ktorom zdaňovacom období má spoločník v. o. s. zahrnúť časť základu dane v. o. s. na neho pripadajúci, do zdaňovacieho obdobia, za ktorý ho vykázala v. o. s., alebo do nasledujúceho roku, v ktorom mal spoločník svoj podiel z v. o. s. vyplatený na účet?

Podľa znenia § 14 ods. 6 ZDP súčasťou základu dane spoločníka v. o. s. je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty v. o. s. pripadajúca na tohto spoločníka. Ďalej v ustanovení § 6 ods. 1 písm. d) ZDP je síce uvedené, že sú to „príjmy“ spoločníkov, avšak je tam ustanovené, že sú to príjmy podľa § 6 ods. 7 ZDP, podľa ktorého týmito príjmami je časť základu dane v. o. s. Z tohto vyplýva, že za príjem sa považuje priamo časť základu dane bez ohľadu na konkrétne časové obdobie, v ktorom došlo k reálnej výplate príjmov. Spoločník v. o. s. je povinný zahrnúť časť základu dane na neho pripadajúci do čiastkového základu dane podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP toho zdaňovacieho obdobia, za ktoré ho vykáže v. o. s. Spoločník v. o. s. uvádza pomernú časť základu dane v. o. s. na neho pripadajúcu v stĺpci príjmov príslušného riadku tabuľky č. 1 daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B, resp. pomernú časť straty v. o. s. uvádza v stĺpci výdavkov toho istého riadku.

?  Príklad

V. o. s. s dvoma spoločníkmi – fyzickými osobami – vykázala za rok 2018 základ dane 100 000 €. V spoločenskej zmluve nemajú uvedený spôsob delenia zisku. Jednotliví spoločníci si platili povinné odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Ako uvedú poistné v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B?

Pretože nebol určený iný spôsob delenia zisku v spoločenskej zmluve, základ dane tejto spoločnosti sa rozdelí medzi spoločníkov rovnakým dielom. Polovicu základu dane v. o. s. (50 000 €), uvedie každý z nich vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B v stĺpci príjmov v riadku 04 tabuľky č. 1, v ktorom sú uvedené príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d) ZDP a preukázateľne povinne zaplatené poistné a príspevky [§ 5 ods. 7 písm. e) ZDP] sa uvedú v tom istom riadku v stĺpci výdavkov.

?  Príklad

K. s. vykázala za rok 2018 základ dane 100 000 €. Spoločnosť má jedného komplementára – fyzickú osobu a jedného komanditistu tiež fyzickú osobu. Podľa zmluvy si delia zisk rovnakým dielom. Kto z nich bol povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B?

Fyzická osoba – komplementár k. s. uviedol svoju časť základu dane k. s. v sume 50 000 € ako príjem podľa § 6 ods. 1 písm. d) ZDP v priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B za rok 2018. Zostávajúca časť základu dane v sume 50 000 € podlieha zdaneniu v k. s. daňou z príjmov právnických osôb. Po zdanení je možné vyplatiť podiel na zisku fyzickej osobe – komanditistovi, ktorý je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby v súlade so znením § 3 ods. 1 písm. e) ZDP, z ktorého komanditná spoločnosť ako platiteľ dane zrazí daň vyberanú zrážkou. Súčasne zašle komanditná spoločnosť aj oznámenie platiteľa dane správcovi dane podľa § 43 ods. 11 ZDP. Fyzická osoba – komanditista má riadnym zrazením dane vyberanej zrážkou daň vysporiadanú.

-   v ods. 2 písm. a) sú zadefinované príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva.

Príjmy autorov za vytvorenie diela, príjmy výkonných umelcov za podanie umeleckého výkonu alebo príjmy napr. vynálezcov za použitie vynálezu patria medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti vtedy, ak nie sú príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, ktoré daňovník mal vyplatené napr. na základe pracovnoprávneho vzťahu.

Na účel správneho zaradenia príjmov k jednotlivým ustanoveniam ZDP je potrebné najskôr vyhodnotiť, na základe akého právneho vzťahu daňovník vykonáva svoju činnosť, z ktorej dosahuje zdaniteľné príjmy.

Napriek tomu, že Autorský zákon nevyžaduje uzavretie zmluvy o vytvorení diela alebo podaní umeleckého výkonu písomnou formou, pre daňové účely a preverenie správnosti zaradenia príjmov medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP môže správca dane vyžadovať preukázanie skutočnosti, že ide napr. o zmluvu na vytvorenie diela na objednávku.

Príjmami z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu sú aj príjmy dosiahnuté na základe iných zmlúv, v ktorých je dohodnuté vytvorenie diela alebo podanie umeleckého výkonu, ak tieto majú znaky duševného vlastníctva podľa Autorského zákona a nejde o príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP.

?  Príklad

Objednávateľ si v zmluve o vytvorení diela na objednávku objednal od autora vytvorenie náročného umeleckého diela. Dohodli si vyplatenie odmeny v čiastočných platbách a na platbe preddavku na materiálne zabezpečenie, ktorá bude podliehať vzájomnému vyúčtovaniu. Tieto platby mali byť poukázane autorovi v dohodnutých termínoch, pričom spolu neuzatvorili dohodu o nezrazení dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 14 ZDP. Je povinný platiteľ dane zraziť zrážkovú daň pri každej výplate čiastkovej odmeny a preddavku, alebo až po konečnom vyúčtovaní?

Ak fyzickej osobe, ktorá na základe objednávky mala vytvoriť autorské dielo spĺňajúce podmienky podľa Autorského zákona, bol vyplatený preddavok, čiastková platba alebo vyúčtovanie odmeny po odovzdaní diela, takýto príjem je príjmom, z ktorého sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP, ak spoločne neuzatvorili dohodu o neuplatnení zrážkovej dane podľa § 43 ods. 14 ZDP. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov z uvedených príjmov je príjem znížený o zrazený príspevok do príslušného umeleckého fondu. Platiteľ dane potom pri zrazení dane postupuje podľa § 43 ods. 10 až 12 ZDP.

?  Príklad

Ako sa zaradia príjmy modelky za výkon jej činnosti, ak ju vykonáva dlhodobo?

Ak fyzická osoba osobne podá umelecký výkon tak, že spieva, hrá, predvádza, prednáša alebo inak tvorivo vykonáva umelecké dielo alebo dielo tradičnej ľudovej kultúry, je výkonným umelcom. Je to najmä spevák, hudobník, dirigent, herec, tanečník alebo artista, ale môže ním byť aj akákoľvek iná fyzická osoba bez ohľadu na vzdelanie, na kvalitu výkonu.

Ak príjem za výkon činnosti modelky by nebol príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, potom by mohli nastať napr. tieto situácie:

Ak by modelka predvádzala napr. choreografiu na základe zmluvy s autorom choreografie, mohlo by ísť o podanie umeleckého výkonu a vtedy by išlo o príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, z ktorých by vyplácajúci zrazil daň vyberanú zrážkou, ak by neuzatvorili dohodu podľa § 43 ods. 14 ZDP.

Ak to, čo modelka vykonáva, nie je dielo a nedochádza k predvedeniu, prednesu ani k inému tvorivému vykonaniu diel podliehajúcich Autorskému zákonu, potom túto modelku nie je možné považovať za výkonného umelca v zmysle § 94 Autorského zákona. Ak modelka nepredvádza uvedené dielo, nie je výkonným umelcom, potom jej odmena nie je príjmom z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP. Predvádzaním diela nie je originál šiat, ktoré má pri prehliadke na sebe.

Ak by modelka svoju činnosť vykonávala ako inú samostatnú zárobkovú činnosť, jej príjmy by boli príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. b) ZDP, t. j. príjmami z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním. Ak by ale napr. v rámci živnostenského oprávnenia (organizovanie športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí) vykonávala službu predvádzania autorských modelov, išlo by o príjmy zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. Tieto príjmy, ako aj príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) ZDP sa tiež zdaňujú osobne prostredníctvom daňového priznania.

Predmetom autorského práva je aj maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia, aj koláž, tapiséria, rytina, litografia či iná grafika, keramika, sklo, autorský šperk, fotografické dielo, dielo úžitkového umenia, a ďalšie. Dielami úžitkového umenia sú aj diela, ktoré prostriedkami výtvarného umenia vytvárajú predmety uspokojujúce potreby denného života, napr. umelecká keramika, umelecké sklo, umelecká bižutéria, umelecké textílie atď. Okrem vlastného estetického pôsobenia tieto diela plnia aj funkciu predmetov dennej potreby. Fyzická osoba môže takéto diela robiť bez objednávky, pričom v jednotlivom prípade je potrebné posudzovať, či sú splnené pojmové znaky diela podľa Autorského zákona.

Ktorákoľvek fyzická osoba sa môže sama rozhodnúť, že vlastnou tvorivou duševnou činnosťou vytvorí dielo a stane sa tak jeho autorom, pričom autorské právo k dielu vzniká momentom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. Vydaním uvedených diel na vlastné náklady je ich vydanie pod vlastným menom a na vlastný účet, pričom dielo je vydané v deň, keď sa oprávnene začalo s verejným rozširovaním jeho rozmnoženín.

Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti sú podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP aj príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady. Na tieto (vytvorenie ani na nakladanie s nimi), sa daň vyberaná zrážkou neuplatňuje. Tieto príjmy sa zdaňujú prostredníctvom daňového priznania.

Poznámka

Zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov upravuje podmienky predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach, a to na trhovisku, tržnici, stánku s trvalých stanovišťom, verejnom priestranstve určenom na príležitostný alebo na ambulantný predaj. Príležitostným trhom je predaj výrobkov a poskytovanie služieb na priestranstve dočasne určenom na takýto predaj, najmä jarmoky, sezónne a výročné trhy a sústredený predaj vlastných použitých textilných, odevných, športových a iných spotrebných výrobkov v primeranom množstve fyzickými osobami medzi sebou.

Predávať výrobky a poskytovať služby na trhových miestach možno len na základe povolenia obce, ktorá trhové miesto zriadila, resp. ktoré zriadila iná osoba na základe povolenia obce na zriadenie trhového miesta. Ak chce na trhovom mieste predávať autor svoje dielo, ktoré vytvoril na vlastné náklady, potom súčasťou žiadosti o povolenie na predaj výrobkov a poskytovanie služieb na trhovom mieste je čestné vyhlásenie o tom, že je autorom výrobku, ktorý chce predávať, a tento výrobok je originálom ním vytvoreného diela alebo jeho rozmnoženinou. V danom prípade teda nejde o vykonávanie živnosti, ale o využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti [§ 3 ods. 1 písm. b) živnostenského zákona] alebo o predaj autorských diel, ktoré vytvoril sám autor podľa Autorského zákona.

Z príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu [§ 6 ods. 2 písm. a) ZDP] sa vyberie platiteľom dane prednostne daň zrážkou, za predpokladu, že sa nedohodli inak a to v súlade s § 43 ods. 14 ZDP. Uvedené platí aj pre daňovníkov s NDP aj s ODP, ak im takéto príjmy plynú zo zdrojov na území SR (daňovník s ODP môže využiť aj postup podľa § 43 ods. 2 a v tej nadväznosti § 43 ods. 6 ZDP).

-   v odseku 2 písm. e) sú uvedené príjmy vybraného okruhu športovcov a športových odborníkov a to spolu s príjmami zo sponzorského.

Ide o príjmy

•    športovca a to konkrétne

     profesionálneho športovca,

     amatérskeho športovca a to vykonávajúceho šport na základe

•    zmluvy o amatérskom vykonávaní športu, ak

–   rozsah vykonávania športu, aj ak má charakter závislosti, počas jedného kalendárneho roka nepresahuje osem hodín v týždni, päť dní v mesiaci alebo 30 dní v kalendárnom roku,

–   zmluva športovca nezaväzuje k účasti na príprave na súťaž alebo

–   vykonáva šport v rámci jednej súťaže alebo viacerých navzájom súvisiacich súťaží v krátkom časovom období,

•    na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca, alebo

     Talentovaným športovcom je športovec do 23 rokov veku, ktorý prejavil vysokú úroveň talentu, športových zručnosti a športových schopností a je zaradený do zoznamu talentovaných športovcov.

•    bez zmluvy,

•    športového odborníka a to konkrétne

     trénera a inštruktora športu,

     fyzickú osobu vykonávajúcu odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podľa osobitného predpisu (napr. § 33 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 10 až 13 zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov),

     fyzickú osobu vykonávajúcu odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej predpismi športového zväzu, alebo

     fyzickú osobu vykonávajúcu činnosť v športe, na ktorú sa v súlade s pravidlami súťaže a predpismi športového zväzu nevyžaduje odborná spôsobilosť.

Posudzovať uvedených športovcov alebo športových odborníkov v zmysle zákona o športe a zaradiť ich príjmy medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP je možné, len vtedy ak uvedené fyzické osoby sú zapísané v Informačnom systéme športu (§ 79 zákona o športe), ďalej len „IS športu“. Ak by uvedená podmienka splnená nebola, príjmy uvedených fyzických osôb by sa zaradili medzi ostatné príjmy podľa § 8 ZDP.

Súčasťou príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti týchto športovcov a športových odborníkov je aj sponzorské, prijaté na základe zmluvy o sponzorstve v športe uzavretej podľa § 50 a 51 zákona o športe. V prípade športového odborníka je možné poskytovať sponzorské len trénerovi a inštruktorovi v športe.

-   v odseku 3 je vymedzený príjem z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sú príslušenstvom prenajímanej nehnuteľnosti, určenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z prenájmu, možnosť vedenia preukázateľnej evidencie resp. účtovníctva pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP.

Zatriedenie takýchto príjmov závisí od skutočnosti, čo všetko v súvislosti s prenajatím nehnuteľnosti poskytuje.

Ak daňovník v súvislosti s prenajímanou nehnuteľnosťou zabezpečuje len základné služby podmieňujúce riadnu prevádzku nehnuteľnosti ako napr. dodávku elektriny, tepla, vody, plynu, odvoz domového a komunálneho odpadu, odvádzanie splaškov, upratovanie spoločných priestorov a pod. (definované v Živnostenskom zákone), potom sa dosahovaný príjem z tohto prenájmu zaraďuje medzi príjmy v § 6 ods. 3 ZDP.

V prípade, ak spolu s jej prenajatím daňovník poskytuje okrem tzv. základných služieb aj služby tzv. hotelového typu, t.j. napr. chodí prenajímanú nehnuteľnosť upratovať, vymieňať posteľné obliečky, vynášať smeti, potom je na takýto prenájom potrebné živnostenské oprávnenie podľa § 4 Živnostenského zákona. Takýto príjem je potom zaraďovaný medzi príjmy zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. V prípade poskytovania iných služieb bude prenajímateľ nehnuteľnosti potrebovať okrem živnosti na prenájom nehnuteľnosti aj živnosť na vykonávanie týchto iných služieb, ak spĺňajú podmienky niektorej zo živností.

Obdobne je to pri prevádzkovaní garáží alebo odstavných plôch. Živnosťou je činnosť, v rámci ktorej sa okrem prevádzkovania bude poskytovať aj napr. stráženie, umývanie, údržba vozidiel. V prípade, že garáž, resp. odstavná plocha slúži na umiestnenie najmenej 5 vozidiel, ktoré nepatria majiteľovi, je táto činnosť považovaná za živnosť, a to bez ohľadu na to, či sa osobitné služby poskytujú alebo nie. Takýto živnostník – prevádzkovateľ garáže alebo odstavnej plochy môže v súlade s § 44 ods. 2 a 4 Živnostenského zákona predávať v rámci svojej živnosti pohonné hmoty, mazadlá, autosúčiastky, prípadne aj poskytovať predaj drobného občerstvenia.

Upozornenie!

Poskytovanie „prenájmu“ cez sprostredkovateľa „airbnb“ sa v nadväznosti na charakter činnosti a ustanovenia ŽZ a § 3 ods. 6 daňového poriadku, nepovažuje za prenájmom, ale za poskytovanie ubytovacích služieb. Uvedené znamená, že na takúto činnosť musí mať vlastník bytu živnostenské oprávnenie, pričom príjmy plynúce z tejto činnosti sú príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP.

Súčasťou príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP je aj príjem z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sú príslušenstvom prenajímanej nehnuteľnosti.

V súlade s § 9 ods. 1 písm. g) ZDP je príjem z prenájmu uvádzaný v § 6 ods. 3 ZDP oslobodený od dane do výšky 500 eur. Ak by bol príjem z prenájmu nehnuteľnosti vyšší ako je oslobodená časť (vyšší ako 500 eur), potom sa zvyšná časť príjmov zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP, pričom sa musí upraviť aj výška výdavkov, ktoré budú môcť byť odpočítavané od zdaniteľných príjmov z prenájmu.

Samozrejme ako pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti dosahovaných ako živnosť tak aj pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti, z ktorej príjmy sa uvádzajú v § 6 ods. 3 ZDP, sa daňovník môže rozhodnúť, či danú nehnuteľnosť aj zaradí do obchodného majetku alebo nie. Ak sa aj daňovník pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP rozhodne zaradiť nehnuteľnosť do obchodného majetku, neznamená to, že by musel automaticky mať živnostenské oprávnenie na prenájom tejto nehnuteľnosti. V nadväznosti na § 2 písm. m) ZDP pre daňové účely je možné majetok považovať za obchodný majetok aj v prípade, ak dosahuje príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 ZDP), príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP) a príjmov z použitia diela alebo umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP).

Od tejto skutočnosť, t.j. či si daňovník zahrnie nehnuteľnosť do obchodného majetku, resp. si zahrnie len časť nehnuteľnosti do obchodného majetku alebo si ju nezahrnie vôbec do obchodného majetku, iba mu bude slúžiť ako osobný majetok využívaný v súvislosti s dosahovaním príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP, závisí následne rozsah výdavkov, ktoré si bude môcť odpočítať od týchto príjmov.

?  Príklad

Daňovník, fyzická osoba – občan si zobral hypotekárny úver na kúpu nehnuteľnosti. Zakúpenú nehnuteľnosť dal do prenájmu. Môže si pri príjme z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP uplatniť ako výdavok úroky z hypotekárneho úveru, ktoré platí banke?

Podľa § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, ak tento zákon neustanovuje inak. Daňovník poberajúci príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP pri stanovení základu dane (čiastkového základu dane) môže vychádzať z ustanovení § 17 až 29 ZDP, ak si uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, o ktorých účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva alebo z ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP, ak si uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, o ktorých vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu. Ak daňovník o nehnuteľnosti nadobudnutej prostredníctvom hypotekárneho úveru účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, je táto nehnuteľnosť jeho obchodným majetkom využívaným v súvislosti s dosahovanými príjmami a úroky spojené so splátkami z poskytnutého hypotekárneho úveru platené daňovníkom budú daňovými výdavkami tohto daňovníka.

?  Príklad

Daňovník dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP. Nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku. Môže si uplatniť do daňových výdavkov náklady vynaložené na opravu strešnej krytiny vykonanú na tomto majetku?

Ak vlastník nehnuteľnosti vykonáva súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 3 ZDP na prenajímanej nehnuteľnosti opravu alebo technické zhodnotenie, pričom prenajímanú nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku, sú takto vynaložené výdavky výdavkami na jeho osobnú potrebu, a to v súlade s § 21 ods. 1 písm. i) ZDP. Tieto výdavky si bude môcť daňovník uplatniť až v prípade, keď z predaja predmetnej nehnuteľnosti dosiahne zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. Preukázateľne vynaložené výdavky na opravu alebo technické zhodnotenie predávanej nehnuteľnosti si v takomto prípade daňovník uplatní ako výdavok na dosiahnutie príjmov z predaja nehnuteľnosti, a to v súlade s § 8 ods. 5 písm. d) zákona.

V súvislosti s vynaložením preukázateľných výdavkov pred začatím prenájmu je potrebné vychádzať z ustanovenia § 4 ods. 4 ZDP. Podľa tohto ustanovenia sa výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník s príjmami podľa § 6 ZDP začal túto činnosť vykonávať, sa zahrnú do základu dane, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom začal túto činnosť vykonávať.

Za takéto výdavky je možné považovať napr. notárske poplatky resp. iné poplatky súvisiace so začatím vykonávania činnosti.

Rovnako môže ísť aj o nákup vybavenia (nábytok, televízor, práčka a pod.) prenajímanej nehnuteľnosti, ak sa bude nehnuteľnosť prenajímať spolu s týmito hnuteľnými vecami (HM do výšky 1 700 eur je neodpisovaným majetkom a považuje sa za zásobu pre daňové účely).

Základná zásada pre uznanie nakupovaných vecí do daňových výdavkov a to zásada vecnej súvislosti s dosahovanými zdaniteľnými príjmami musí byť dodržaná, a preto napr. výdavky za nákup vysávača, vreciek do vysávača, čistiacich prostriedkov, posteľného prádla, pracích prostriedkov a pod. je možné uznať za daňový výdavok len v prípade, ak prenajímateľ poskytuje nájomcovi okrem prenájmu nehnuteľnosti aj iné služby ako základné. Takéto služby však už zakladajú pre prenajímateľa povinnosť vlastnenia živnostenského oprávnenia na výkon tejto činnosti. Ak by naďalej takúto činnosť vykonával bez živnostenského oprávnenia, ním dosahované príjmy sa zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa § 8 ZDP a to „iné“ ostatné príjmy (zberný riadok uvádzaný v daňovom priznaní typ B – VIII. oddiel, tabuľka č. 2).

?  Príklad

Daňovník prenajíma nehnuteľnosť a nakúpil aj vysávač, vrecká do vysávača, čistiace prostriedky, posteľnú bielizeň, pracie prostriedky a podobne. Je tieto možné zahrnúť do daňových výdavkov?

Uvedené resp. podobné výdavky je možné zahrnúť do daňových výdavkov len za predpokladu, že vecne súvisia s dosahovanými zdaniteľnými príjmami, to znamená, len v prípade ak prenajímateľ poskytuje nájomcovi okrem prenájmu nehnuteľnosti aj iné služby – upratovanie, prezliekanie a pranie posteľnú bielizeň a podobne. V tomto prípade však už nejde z hľadiska posúdenia činnosti daňovníka o prenájom, z ktorého príjmy sa zaraďujú medzi príjmy v § 6 ods. 3 ZDP, ale o živnosť, na ktorej vykonávanie by mal mať daňovník živnostenské oprávnenie. Ak uvedenú činnosť daňovník vykonáva bez živnostenského oprávnenia, ním dosahované príjmy sú príjmami z nepovoleného podnikania a ako také sa zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa § 8 ZDP a to medzi „iné“ ostatné príjmy.

-   v ods. 4 sú zadefinované príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, ktorými sú príjmy dosiahnuté na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 65 Autorského zákona.

Medzi príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu sa zaraďujú aj tzv. tantiémy, čiže odmeny súvisiace s majetkovými právami autorov, ktoré vypláca kolektívna správa práv na území SR umelcovi alebo autorovi, ak sú splnené podmienky ustanovené v Autorskom zákone. Správu autorských práv upravuje piata časť Autorského zákona. V súčasnosti v SR pôsobia organizácie kolektívnej správy, ktorým bolo Ministerstvom kultúry SR udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy dát, napr. SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský spravuje práva k hudobným dielam), SLOVGRAM (nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov), OZIS (ochranné združenie interpretov Slovenska), LITA (autorská spoločnosť spravuje práva autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým dielam alebo dielam úžitkového umenia), SAPA (Slovenská asociácia producentov v audiovízii). Každá organizácia kolektívnej správy je povinná zverejniť a aktualizovať na svojej internetovej stránke okrem iného aj zoznam nositeľov práv, ktorých zastupuje.

?  Príklad

Autor uzatvoril s vysokou školou licenčnú zmluvu podľa § 65 Autorského zákona o udelenie súhlasu autora, ktorý je samostatným zostavovateľom a pôvodcom tvorivej redakčnej a odbornej jazykovej úpravy určitej odbornej vedeckej publikácie, na použitie diela pri vydaní publikácie, a to na vyhotovenie rozmnoženín diela a verejné rozširovanie rozmnoženín diela predajom. Autor udelil nadobúdateľovi licencie výhradnú licenciu na použitie diela v dohodnutom rozsahu (vecnom, územnom a časovom). Nadobúdateľ licencie sa zaviazal vyplatiť autorovi za udelenie licencie na použitie diela podľa podmienok dohodnutých v zmluve odmenu vo výške 490 eur. Autor sa nedohodol s nadobúdateľom, že z odmeny dojednanej v zmluve nadobúdateľ licencie nevyberie zrážkovú daň v zmysle § 43 ods. 3 písm. h) ZDP. Ako vypočíta nadobúdateľ licencie sumu zrážkovej dane?

Nadobúdateľ licencie je v danom prípade platiteľom dane, ktorý má povinnosť zraziť daň vyberanú zrážku z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP, v tomto prípade z príjmov z použitia diela podľa Autorského zákona, nakoľko daňovník neuplatnil postup podľa § 43 ods. 14 ZDP. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou bude odmena za udelenie licencie za použitie diela znížená o 2 %, t. j. o príspevok pre umelecký fond podľa zákona č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov. Z takto vypočítaného základu dane sa daň vyberaná zrážkou vypočíta sadzbou dane 19 %. Vypočítaná daň sa zaokrúhli na eurocenty nadol. Platiteľ dane je povinný zraziť daň pri výplate alebo poukázaní odmeny a zrazenú daň odvedie najneskôr do pätnásteho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude odmena vyplatená. V tej istej lehote bude povinný poslať správcovi dane aj oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktoré je zverejnené na webovom sídle finančnej správy. Pre autora platí, že zrazením dane vyberanej zrážkou je splnená daňová povinnosť.

Z príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP) vyberie platiteľom dane prednostne daň zrážkou, za predpokladu, že sa nedohodli inak a to v súlade s § 43 ods. 14 ZDP. Uvedené platí aj pre daňovníkov s NDP aj s ODP, ak im takéto príjmy plynú zo zdrojov na území SR (daňovník s ODP môže využiť aj postup podľa § 43 ods. 2 a v tej nadväznosti § 43 ods. 6 ZDP).

-   podľa odseku 5 medzi príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti patria aj príjmy vymedzené v § 6 ods. 5 ZDP a to príjmy

•    z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,

•    úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

•    príjem z predaja podniku alebo jeho časti,

•    ako aj výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

Ako príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom [pojem obchodný majetok pre fyzickú osobu je definovaný v § 2 písm. m) ZDP] sa rozumie napr. príjem z prenájmu takéhoto majetku alebo príjem z predaja takéhoto majetku, ktorý je súčasťou príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Za príjem z nakladania s obchodným majetkom sa nepovažuje preradenie majetku daňovníka z obchodného majetku (majetku využívaného na podnikanie) na súkromné účely.

Príjem z predaja alebo z prenájmu takéhoto obchodného majetku sa zahrnie medzi jednotlivé druhy príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v závislosti od toho, na ktorú z uvedených činností je majetok využívaný.

Aký rozsah výdavkov je možné uplatňovať v súvislosti s majetkom, ktorý daňovník využíva pri dosahovaní príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, závisí od rozhodnutia daňovníka, či majetok zaradí do obchodného majetku alebo nie. V závislosti od tejto skutočnosti, potom môže dôjsť k dvom situáciám a to:

a)  ak má daňovník majetok v príslušnom zdaňovacom období zaradený vo svojom obchodnom majetku, t.j. o ňom účtuje (napr. v knihe dlhodobého hmotného majetku, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva) alebo ho eviduje v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona, potom si v súlade s podmienkami ustanovenými v zákone môže do daňových výdavkov uplatňovať výdavky:

•    na obstaranie majetku,

•    na jeho technické zhodnotenie,

•    na jeho opravy a udržiavanie,

•    ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov,

•    na riadnu prevádzku majetku,

b)  ak nemá daňovník majetok v príslušnom zdaňovacom období zaradený vo svojom obchodnom majetku, môže do daňových výdavkov uplatňovať výlučne výdavky:

•    na riadnu prevádzku majetku,

•    za ostatné služby súvisiace s majetkom.

Všetky ostatné výdavky sú u daňovníka výdavkami, ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ZDP, nakoľko ide o výdavky na osobnú potrebu daňovníka (súvisia s jeho osobným majetkom nie obchodným).

Tieto si daňovník uplatní v prípade, ak bude takýto majetok predávať a príjem z jeho predaja nebude oslobodený od dane, t.j. bude ostatným príjmom podľa § 8, ku ktorému si daňovník v súlade s § 8 ods. 5 zákona môže zahrnúť aj takéto výdavky.

V prípade, prenajímania majetku musí daňovník pri uplatnení výdavkov súvisiacich s odpismi prenajímaného majetku postupovať podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP.

Ak by daňovník predával obchodný majetok je potrebné do úvahy brať aj ustanovenie § 19 ods. 3 písm. b) ZDP.

V prípade, ak daňovník využíva majetok aj na osobné účely, môže postupovať v súlade s § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, okrem využívania nehnuteľností, pri ktorých postupuje podľa § 24 ZDP.

Všetky tieto spomenuté úpravy budú bližšie uvedené v komentári k týmto ustanoveniam.

-   v odseku 10 sú stanovené podmienky, po splnení ktorých si daňovník môže uplatniť výdavky stanoveným percentom z príjmov („paušálne výdavky“).

Paušálne výdavky si môže uplatniť len daňovník dosahujúci príjmy

–   z podnikania podľa § 6 ods. 1 ZDP,

–   z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 ZDP a 

–   z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 ZDP.

Paušálne výdavky nie je možné uplatňovať pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností zahrnovaných medzi príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP.

Podmienka pre uplatňovanie paušálnych výdavkov je, že daňovník

–   nie je platiteľom DPH, alebo

–   je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia.

Poznámka

Zdaniteľnou osobou pre platenie DPH je osoba, ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur (§ 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov).

Ak daňovník uplatní výdavky percentom z príjmov, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky jeho daňové výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť, ak toto poistné a príspevky nebolo zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške, pričom tieto si môže odpočítať až po odpočítaní paušálnych výdavkov a maximálne do výšky príjmov. Daňová strata z dôvodu odpočítania si poistného a príspevkov pri uplatňovaní paušálnych výdavkov nemôže vzniknúť (definícia daňovej straty podľa § 2 zákona).

Ide o poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide teda o I. a II. dôchodkový pilier.

Ako poistné a príspevky, ktoré je daňovník povinný platiť a ktoré si môže uplatniť ako daňové výdavky, sa rozumie aj platenie poistného a príspevkov ako dobrovoľný platiteľ poistného do Sociálnej poisťovne, pretože aj takáto dobrovoľne poistená osoba je už následne povinná platiť tieto sumy. Táto problematika bola riešená aj Usmernením MF SR č. 2634/2004 uverejnenom vo FS č. 2/2004 a to konkrétne v bode 29.

Okrem podmienky pre možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov je v § 6 ods. 10 ZDP upravená aj výška paušálnych výdavkov, pričom táto je stanovená

–   pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vo výške 60 % z ich úhrnu avšak tieto môžu byť uplatnené v maximálnej výške 20 000 eur ročne,

–   pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (oddelene od príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) rovnako vo výške 60 % z príjmov, ale tiež len v maximálnej ročnej výške 20 000 eur.

?  Príklad

Daňovník/fyzická osoba dosahuje v roku 2018 príjmy zo živnosti vo výške 20 000 eur (vykonáva živnosť celý rok) a dosahuje príjmy z použitia diela vo výške 12 000 eur. Chce si uplatniť paušálne výdavky. Môže si uplatniť len sumu paušálnych výdavkov do maximálnej výšky 20 000 eur v úhrne zo všetkých príjmov dosahovaných z podnikania a z použitia diela?

Nie.

V súlade s § 6 ods. 10 uplatní daňovník maximálnu sumu vo výške 20 000 eur samostatne, a to z príjmu zo živnosti a samostatne z príjmov z použitia diela, t.j.

–   pri príjmoch zo živnosti vo výške 40 000 eur sú paušálne výdavky vo výške 60 % v sume 24 000 eur, ale daňovník si môže odpočítať max. sumu 20 000 eur,

–   pri príjmoch z použitia diela vo výške 12 000 eur sú paušálne výdavky vo výške 60 % v sume 7 200 eur, t.j. môže si uplatniť plnú sumu paušálnych výdavkov a to 7 200 eur (sú nižšie ako maximálne stanovená výška 20 000 eur).

?  Príklad

Daňovník dosahuje príjmy zo živnosti, pričom si uplatňuje výdavky percentom z príjmov vo výške 60 %. Do výdavkov si započítava aj preukázateľne zaplatené poistné, ktoré uhradil v súvislosti s touto činnosťou. Po započítaní výdavkov vynaložených na zaplatené poistné boli výdavky vyššie ako príjmy. Je možné, aby daňovník vykázal stratu pri paušálnych výdavkoch?

Daňovník, ktorý si uplatňuje výdavky percentom z príjmov, nemôže vykázať stratu. Preukázateľne zaplatené poistné si započíta k paušálnym výdavkom len do výšky príjmov.

§ 7

Osobitný základ dane
z kapitálového majetku

(1)  Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d), sú

a) úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,

b) úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu okrem úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b),

c) úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,

d) dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu;³⁵⁾ rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa osobitného predpisu,³⁵⁾

e) plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia,

f) výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja,

g) príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia),

h) výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok.

(2)  Príjmom z kapitálového majetku je aj výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní; v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa namiesto menovitej hodnoty použije cena, za ktorú sa cenný papier kúpi späť.

(3)  Z príjmov uvedených v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g), plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43. V prípade dlhopisov a pokladničných poukážok predávaných pod ich menovitú hodnotu sa príjem vo výške rozdielu medzi ich menovitou hodnotou a nižšou obstarávacou cenou u majiteľa zahrnie do osobitného základu dane pri ich splatnosti. Ak príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g) a v odseku 2 plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa do osobitného základu dane.

(4)  Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) až c), f) a h) neznížené o výdavky okrem výdavkov uvedených v odseku 7.

(5)  Do osobitného základu dane sa zahrnie suma, o ktorú úhrn príjmov podľa odseku 1 písm. g) prevyšuje úhrn vkladov podielnika; za vklad podielnika sa považuje predajná cena vyplateného (vráteného) podielového listu pri jeho vydaní. Ak úhrn vkladov podielnika prevyšuje úhrn príjmov podľa odseku 1 písm. g), na rozdiel sa neprihliada.

(6)  Ak daňovník využije možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou podľa § 43 ods. 10 ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7, osobitný základ dane sa zistí podľa odseku 5.

(7)  Pri príjmoch podľa odsekov 1 až 3, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane, sa za výdavky považuje aj povinne platené poistné²⁰⁾ z týchto príjmov.

(8)  Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) a e) zo zdrojov v zahraničí znížené o zaplatené vklady alebo poistné, pričom ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať.

(9)  Príjmy podľa odsekov 1 až 3, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do osobitného základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahŕňajú do osobitného základu dane výdavky, o ktoré je podľa odsekov 2, 3, 5, 7 a 8 možné znížiť príjmy zahrnované do osobitného základu dane.

(10) Príjmy podľa odsekov 1 až 3, z ktorých je možné daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, sa zahŕňajú do osobitného základu dane, ak daňovník využil možnosť odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Príjmy, pre ktoré je ustanovené, že sa daň vybraná podľa § 43 ods. 6 považuje za splnenie daňovej povinnosti, sa do osobitného základu dane nezahŕňajú.

Komentár k § 7

Za príjmy z držby cenných papierov sa považujú ich výnosy, ktoré sú zvyčajne výsledkom investovania peňažných prostriedkov do produktov finančného trhu.

Ide napr. o výnosy z dlhopisov, výnosy z vkladov na vkladových účtoch, alebo bežných účtoch, ale aj výnosy zo životných poistení alebo doplnkového dôchodkového sporenia.

Tieto sa zaraďujú medzi príjmy z kapitálového majetku, z ktorých sa následne vyčísli osobitný základ dane podľa § 7 ZDP zdaňovaný sadzbou dane vo výške 19 %.

Vo väčšine prípadov, sa pri príjmoch z kapitálového majetku uplatňuje vybratie dane zrážkou podľa § 43 ZDP, ak tieto plynú zo zdrojov na území SR.

Za vyberanie a platenie dane z týchto príjmov správcovi dane je zodpovedný ich platiteľ, čiže ten daňovník (inštitúcia), ktorý tieto príjmy vypláca alebo pripisuje daňovníkovi k dobru.

Daň zrážkou sa vyberá len pri príjmoch plynúcich zo zdrojov na území SR, a ak takéto príjmy plynú daňovníkovi zo zdrojov v zahraničí, tento ich zahŕňa do osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 ZDP.

?  Príklad

Daňovník, fyzická osoba – občan, nakúpil zmenky v hodnote 1 000 amerických dolárov, ktoré pri ich splatení mali hodnotu 1 030 amerických dolárov. Ak by kurz doláru od momentu nadobudnutia zmenky do jej splatnosti značne klesol v zásade daňovník pri prepočte ceny nadobudnutia zmenky na euro a jej hodnoty pri splatení nedosiahne zisk ale stratu. Postupuje daňovník pri stanovení základu dane tak, že prepočíta hodnotu zmenky pri jej nadobudnutí a hodnotu pri je splatnosti a keďže mu vznikla strata tak uvedené ani neuvedie do daňového priznania, a to aj z dôvodu, že podľa znenia ustanovenia § 7 ods. 1 písm. f) zákona je príjmom uvádzaným do daňového priznania výnos zo zmenky?

Nie.

V súlade s § 7 ods. 1 písm. f) ZDP, príjmom daňovníka je výnos zo zmenky okrem príjmov z jej predaja a až výnos určený v dolároch sa prepočíta kurzom podľa § 31 ZDP.

Výnosom v takomto prípade bude 30 dolárov prepočítaných na eurá, ktoré daňovník uvedie do príjmov podľa § 7 ZDP do daňového priznania typ B a to bez uplatnenia výdavkov.

?  Príklad

Daňovníkovi v roku 2018 okrem príjmov zo zamestnania (25 200 eur) bolo vyplatené plnenie z poistky pre prípad dožitia určitého veku vo výške 7 250 eur. Považuje sa vyplatené poistné plnenie za zdaniteľný príjem daňovníka? Ak áno, ide o kapitálové príjmy, ktoré sa zdaňujú zrážkovou daňou, alebo je daňovník povinný uvedené príjmy uviesť v daňovom priznaní a zdaniť ich?

Vyplatené plnenie z poistenia pre prípad dožitia určitého veku sa považuje za zdaniteľný príjem, ktorý sa zaraďuje medzi príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. e) ZDP. Pri týchto príjmoch, ak plynú zo zdrojov na území SR, sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP. Riadnym vykonaním zrážky dane (za jej zrazenie zodpovedá poisťovňa, ktorá plnenie vyplatila) z tohto príjmu sa daňová povinnosť považuje za splnenú. Daňovník nemá povinnosť uvádzať vyplatenú poistku v daňovom priznaní. Nakoľko daňovník v roku 2018 okrem príjmov zo zamestnania nedosiahol žiadne iné zdaniteľné príjmy (okrem príjmov, ktoré už boli zdanené zrážkou a zrazením dane je daň vysporiadaná), nemá povinnosť za zdaňovacie obdobie roku 2018 podať daňové priznanie, ak požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2018.

?  Príklad

Fyzická osoba nepodnikateľ požičal druhej fyzickej osobe nepodnikateľovi peniaze pričom medzi sebou uzavreli zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka. V tejto zmluve si dohodli úroky za požičané peniaze. Fyzická osoba dosiahla okrem príjmov zo zamestnania aj príjmy z úrokov z poskytnutej pôžičky. Považujú sa príjmy vo forme prijatých úrokov z poskytnutej pôžičky u daňovníka za zdaniteľný príjem podľa § 7 ZDP a akým spôsobom si daňovník fyzická osoba vyrovná daňovú povinnosť z týchto príjmov?

Úroky z poskytnutej pôžičky sa považujú za zdaniteľné príjmy fyzickej osoby, ktoré sa považujú za príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. c) ZDP. Daňovú povinnosť z týchto príjmov daňovník vyrovná podaním daňového priznania, za predpokladu, že mu povinnosť podať daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie vznikne v súlade s ustanovením § 32 ZDP.

?  Príklad

Odmenu za platbu kartou vypláca banka jedenkrát mesačne majiteľovi účtu vo výške určeného podielu z hodnoty realizovaných nákupov, ak klient neplatí v hotovosti, ale platobnou kartou vydanou k bežnému účtu. Považuje sa tento príjem za zdaniteľný príjem daňovníka a je povinný ho uvádzať v daňovom priznaní?

Predmetné príjmy sa považujú za iné výnosy z vkladov na bežnom účte, ktoré sa považujú za zdaniteľné príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. b) ZDP. Z týchto príjmov je banka povinná vybrať daň zrážkou a zrazením dane sa daňová povinnosť daňovníka z tohto príjmu považuje splnenú. Daňovník z dôvodu dosiahnutia tohto príjmu (odmena za platbu kartou na bežnom účte), nie je povinný podávať daňové priznania a tieto príjmy už nezdaňuje.

§ 8

Ostatné príjmy

(1)  Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä

a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí; za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu,³³⁾

b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,

c) príjmy z predaja hnuteľných vecí,

d) príjmy z prevodu opcií,

e) príjmy z prevodu cenných papierov,

f) príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,

g) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,³⁶⁾

h) dôchodky³⁷⁾ a podobné opakujúce sa požitky,

  i) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,

  j) ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [§ 6 ods. 2 písm. e)],

k) príjmy z derivátových operácií,

  l) peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,

m) kompenzačné platby podľa osobitného predpisu.^37ad)

n) náhrada nemajetkovej ujmy,^37ae) okrem náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená trestným činom,

o) príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu,^37af)

p) príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe,^29ab) prijaté športovcom podľa osobitného predpisu,^37afa)

r) náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu.^37afb)

s) príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov.

  t) príjmy z predaja virtuálnej meny.

(2)  Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Daňovník, ktorý vkladá do obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad (ďalej len „vkladateľ nepeňažného vkladu“), zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka^37a) a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu; ak počas tohto obdobia dôjde u vkladateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka^37a) alebo u prijímateľa, ktorý nadobudol nepeňažný vklad (ďalej len „prijímateľ nepeňažného vkladu“), dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty podľa osobitného predpisu¹⁾ (ďalej len „reálna hodnota“) hmotného majetku alebo nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností, pričom pri vzniku týchto skutočností vkladateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 2 a prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 7. Hodnotou vkladaného majetku je pri

a) majetku s výnimkou majetku, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až d) a i)

    1.   cena majetku zistená podľa § 25 ods. 1,

    2.   zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom podľa § 2 písm. m),

    3.   úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,

b) individuálne vloženej pohľadávke, menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohľadávky,

c) zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného vkladu povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c), ak zásoby boli obchodným majetkom podľa § 2 písm. m).

(3)  Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy neznížené o výdavky okrem výdavkov uvedených v odseku 12, ak ide o

a) príjmy podľa odseku 1 písm. i) a j), ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí,

b) dôchodky,³⁷⁾

c) príjmy podľa odseku 1 písm. l); pri vykonávaní klinického skúšania^37ab) sú výdavkami aj výdavky preukázateľne vynaložené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súvislosti s výkonom tejto činnosti.

(4)  Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie príjem z predaja nehnuteľnosti podľa odseku 1 písm. b) až v tom zdaňovacom období, v ktorom sa prijal, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. b) až f), vyplácané v splátkach na základe kúpnej zmluvy alebo inej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo, alebo prijaté preddavky dohodnuté týmito zmluvami, alebo prijaté na základe zmluvy o budúcom predaji alebo inom prevode, sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

(5)  Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. b) až e) a s) je výdavkom

a) kúpna cena preukázateľne zaplatená za vec, cenný papier alebo opciu,

b) cena veci, cenného papiera alebo opcie zistená v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa písmena a), pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25,

c) zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku,

d) finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci okrem výdavkov na osobné účely,

e) výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov a opcií; pri predaji zamestnaneckých akcií aj suma nepeňažného príjmu uvedeného v § 5 ods. 3 písm. b) zdanená podľa § 35,

f) výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku alebo jeho výrobu vo vlastnej réžii; výdavkami preukázateľne vynaloženými na obstaranie nehnuteľnosti sú aj

    1.   úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu,

    2.   úroky z hypotekárneho úveru^37b) alebo stavebného úveru^37c) súvisiace s obstaraním tejto nehnuteľnosti alebo úroky z účelového úveru na bývanie, ktorý má v zmluvných podmienkach uvedené obstaranie tejto nehnuteľnosti, okrem úrokov, ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia tejto nehnuteľnosti do obchodného majetku, pričom rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým úverom,

g) suma splateného príspevku,2d) k príjmu podľa odseku 1 písm. s); suma splateného príspevku prevyšujúca príjem podľa odseku 1 písm. s) v tom zdaňovacom období, v ktorom plynul tento príjem, sa môže uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu, pričom, ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku.

(6)  Výdavkom podľa odseku 5 nie je hodnota vlastnej práce na veci, ktorú si daňovník sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil.

(7)  Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e) a f) sa za výdavok považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu, pričom pri podiele na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo pri členskom práve družstva získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25 ods. 1 písm. c) v čase ich nadobudnutia.

(8)  Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa odseku 1 písm. b) až f) v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod opcií, obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.

(9)  Ak daňovník pri príjmoch z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva [odsek 1 písm. a)] neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu, môže uplatniť výdavky vo výške 25 % z týchto príjmov najviac do výšky 5 040 eur ročne.

(10) Z príjmov podľa odseku 1 písm. i) a j), okrem nepeňažnej výhry alebo ceny, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky a z príjmov podľa odseku 1 písm. m) a o) sa daň vyberá podľa § 43. Pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny je prevádzkovateľ alebo organizátor hry, súťaže alebo žrebovania povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny, ktorou je obstarávacia cena alebo vlastné náklady prevádzkovateľa alebo organizátora hry, súťaže alebo žrebovania, alebo poskytovateľa výhry alebo ceny. Ak v cene z verejnej súťaže je zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa táto cena o sumu pripadajúcu na túto odmenu, pričom táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 6.

(11) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. k) sa za výdavky považujú poplatky a iné podobné platby súvisiace s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním týchto derivátových operácií.

(12) Pri príjmoch podľa odsekov 1 a 2, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane), sa za výdavky považuje aj povinne platené poistné²⁰⁾ z týchto príjmov.

(13) Z peňažných a nepeňažných plnení podľa odseku 1 písm. l) sa daň vyberá podľa § 43, okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania.^37ab)

(14) V zdaňovacom období, v ktorom daňovník porušil podmienky ustanovené osobitným predpisom,^37af) zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) súčet súm zistených podľa jednotlivých zdaňovacích období, v ktorých dosiahol príjmy oslobodené podľa § 9 ods. 1 písm. l). Sumy za jednotlivé zdaňovacie obdobia sa vypočítajú ako súčet kladných rozdielov medzi jednotlivými druhmi príjmov podľa odseku 1 písm. d), e) a k) a výdavkami podľa odsekov 5 a 11 prislúchajúcich k jednotlivým druhom príjmov podľa odseku 1 písm. d), e) a k), pričom pri ich výpočte daňovník neuplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) a k). Daňovník pri zahrnovaní tejto sumy do základu dane (čiastkového základu dane) vychádza z údajov poskytnutých od finančnej inštitúcie oprávnenej na poskytovanie investičných služieb podľa osobitného predpisu.^37ag) Za porušenie podmienok ustanovených podľa osobitného predpisu^37af) sa nepovažuje skutočnosť, ak daňovník počas obdobia dlhodobého investičného sporenia^37af) zomrie.

(15) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. p) sa za výdavky považujú všetky výdavky preukázateľne vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Príjem zo zmluvy o sponzorstve v športe na obdobie presahujúce zdaňovacie obdobie, sa zahrnie do základu dane postupne v období čerpania príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe do výšky vynaložených výdavkov v príslušnom zdaňovacom období podľa osobitného predpisu.^37ah)

(16) Príjmy podľa odseku 1 plynúce manželom z prevodu majetku alebo práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré boli zahrnuté v obchodnom majetku niektorého z manželov, sa zdaňujú u toho z manželov, ktorý mal takýto majetok alebo právo zahrnuté v obchodnom majetku ako posledný.

(17) Príjem podľa odseku 1 písm. t) z predaja virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období realizácie predaja tejto virtuálnej meny. Súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby pri použití ocenenia spôsobom podľa § 17 ods. 43. Ak bol majetok, z ktorého plynú príjmy podľa odsekov 1 a 2, nadobudnutý výmenou za virtuálnu menu, pri ocenení výdavkov vynaložených na dosiahnutie týchto príjmov sa postupuje spôsobom uvedeným v § 25b odsek 1.

Komentár k § 8

-   odsek 1 písm. a) definuje príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí.

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa spresňuje definícia „príležitostnej činnosti“ v § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, podľa ktorej sa za príjem z príležitostnej činnosti nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6 ZDP, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 ZDP o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu podľa zákona o účtovníctve.

Pri posudzovaní tejto činnosti je možné vychádzať z predpokladu, že

•    daňovník vykonávajúci príležitostnú činnosť nemá povinnosť vystavovania dokladov,

•    daňovník, ktorý platí za tovar alebo poskytnutú službu, si takýto výdavok uplatňuje v rámci určenia základu dane (čiastkového základu dane), či už do daňových alebo nedaňových (napr. právnické osoby nezriadené za účelom podnikania) výdavkov a preto musí mať zabezpečený preukázateľný doklad, na základe ktorého si tento výdavok zaúčtuje alebo zaeviduje podľa § 6 ods. 11 ZDP ako súčasť základu dane (čiastkového základu dane).

Takýmto dokladom bude zmluva alebo iný doklad, ktorý obsahuje náležitosti účtovného dokladu v súlade so zákonom o účtovníctve. Aby bol však takto vystavený doklad aj hodnoverný mal by byť aspoň podpísaný prijímateľom odmeny, ktorý týmto zároveň dostane informáciu, že vystavením dokladu, si ho daňovník (objednávateľ služby alebo tovaru) uplatňuje ako súčasť základu dane.

Uvedené znamená, že odmenu za takúto činnosť už nemôže považovať za príjem z príležitostnej činnosti v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona, ktorý by bolo možné oslobodiť do výšky 500 eur ročne.

Upozornenie!

V prípade, ak je daňovník účtovnou jednotkou, nemôže sa rozhodovať, či bude účtovať o výdavku alebo nie, nakoľko to základné zásady účtovníctva nepripúšťajú.

Účtovný doklad, ktorým je podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve preukázateľný účtovný záznam, musí obsahovať:

a)  slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

b)  obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

c)  peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,

d)  dátum vyhotovenia účtovného dokladu.

Aj do účinnosti tohto spresnenia sa za príležitostnú činnosť nepovažovali príjmy, ktoré bolo možné zaradiť medzi príjmy podľa § 5 až 7 ZDP (znenie uvádzacej vety priamo v § 8 ods. 1 ZDP) a príjmy dosiahnuté z činností, ktoré boli vykonávané na základe uzatvorených zmluvných vzťahov.

Ak fyzickej osobe plynie príjem z činnosti, ktorú vykonáva na základe zmluvne dohodnutých podmienok, či už podľa ZP, ObčZ alebo ObchZ, treba v prvom rade určiť konkrétny druh tohto príjmu. V tomto prípade môže ísť o príjmy zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo použitia umeleckého diela alebo výkonu alebo príjmy z kapitálového majetku.

Iba v prípade, ak takýto druh činnosti nie je možné považovať za činnosť, z ktorej príjmy by sa zaradili medzi príjmy podľa § 5 až 7, je možné ich zaradiť medzi ostatné príjmy uvedené v § 8 zákona.

Avšak aj v tomto prípade ide o príjem, ktorý sa zaradí medzi ostatné – iné príjmy a nie príjmy z príležitostnej činnosti. To znamená, že fyzickej osobe plynie príjem z príležitostnej činnosti vtedy, ak sa sama rozhodne vykonať určitú činnosť, a to bez zmluvne dohodnutej povinnosti, ktorú by jej určila alebo prikázala iná osoba (napr. príjem z príležitostnej činnosti ako je zber lesných plodov, odvoz nepotrebného papiera do zberných surovín a pod.).

?  Príklad

V nadväznosti na znenie § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, v ktorom je od 1. 1. 2018 negatívne vymedzený pojem príjem z príležitostnej činnosti, v praxi dochádza k prípadom, keď fyzická osoba dosiahne príjem z činnosti vykonanej na základe zmluvného vzťahu uzatvoreného s neziskovou organizáciou (občianskym združením), ktorá vystaví doklad spĺňajúci náležitosti účtovného dokladu, na ktorom prijímateľ odmeny potvrdí príjem svojim podpisom. Podľa vyjadrenia neziskovej organizácie si táto nemôže znížiť základ dane podľa § 17 až 29, nakoľko nedosahuje príjmy, ktoré sú predmetom dane.

Je preto možné považovať príjem, ktorý vypláca nezisková organizácia fyzickej osobe za príjem z príležitostnej činnosti, ktorý je do 500 eur oslobodený od dane?

Je rozhodujúce na posúdenie druhu príjmu fyzickej osoby, či bol vydaný účtovný doklad právnickou osobou alebo neexistujúci základ dane právnickej osoby?

Ak fyzická osoba vykonáva činnosť na základe uzatvoreného zmluvného vzťahu s právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, pričom vyplácajúci daňovník nevystaví účtovný doklad o vyplatení odmeny, považuje sa takýto príjem fyzickej osoby za príjem z príležitostnej činnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP?

V súlade s § 8 ods. 1 písm. a) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2018 sa za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 ZDP o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve.

Vychádzajúc z dôvodovej správy k predmetnej úprave, ustanovenie sa od 1. 1. 2018 len legislatívne spresňuje, a to spresnením definície príležitostnej činnosti, pričom aj do tohto spresnenia sa za príležitostnú činnosť nepovažovali príjmy, ktoré bolo možné zaradiť medzi príjmy podľa § 5 až 7 ZDP a príjmy dosiahnuté z činností, ktoré boli vykonávané na základe uzatvorených zmluvných vzťahov.

Ak fyzickej osobe plynie príjem z činnosti, ktorú vykonáva na základe zmluvne dohodnutých podmienok, či už podľa ZP, ObčZ alebo ObchZ, treba v prvom rade určiť konkrétny druh tohto príjmu. V tomto prípade môže ísť o príjmy zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo použitia umeleckého diela alebo výkonu alebo príjmy z kapitálového majetku. Iba v prípade, ak takýto druh činnosti nie je možné považovať za činnosť, z ktorej príjmy by sa zaradili medzi príjmy podľa § 5 až 7, je možné zaradiť ich medzi ostatné príjmy uvedené v § 8 ZDP.

Ak ide o ostatný príjem podľa § 8 ZDP, potom je potrebné rozlišovať, či v danom prípade ide o príjem z príležitostnej činnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) alebo ide o „iný“ ostatný príjem podľa § 8 ZDP, na ktorý nie je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP vo výške 500 eur.

V nadväznosti na znenie § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ak fyzickej osobe plynie na základe zmluvného vzťahu príjem od právnickej osoby alebo fyzickej osoby s príjmami podľa § 6 ZDP na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu podľa zákona o účtovníctve (takýmto dokladom môže to byť, napr. aj zmluva obsahujúca náležitosti účtovného dokladu podľa ZoÚ), na základe ktorého si vyplácajúci daňovník môže o vyplatenú odmenu znížiť základ dane podľa § 17 až 29 ZDP, potom za predpokladu, že nejde o príjem podľa § 5 až 7 ZDP, predmetnú odmenu nie je možné považovať za príjem z príležitostnej činnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ale ide o „iný“ ostatný príjem podľa § 8 ZDP, na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie od dane vo výške 500 eur.

Ak fyzická osoba vykonáva činnosť na základe uzatvoreného zmluvného vzťahu s právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, pričom vyplácajúci daňovník nevystaví účtovný doklad o vyplatení odmeny, je potrebné upozorniť napr. na znenie ust. § 6 ods. 1 zákona o účtovníctve, podľa ktorého účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10 cit. zákona), a tiež znenie § 11 ods. 3 zákona o účtovníctve, podľa ktorého účtovná jednotka nemôže okrem iného ani zatajovať a nezaúčtovať skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva.

Pokiaľ ide o vymedzenie vyplácajúceho daňovníka, ktorým je právnická osoba, v § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, nie je ustanovená výnimka, na základe ktorej by sa uvedené ustanovenie nemalo vzťahovať na právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie. Tieto právnické osoby sú daňovníkmi dane z príjmov právnickej osoby podľa § 12 a ako také zisťujú základ dane podľa § 17 až 29 ZDP.

V nadväznosti na uvedené, ak na základe zmluvného vzťahu takáto právnická osoba vyplatí fyzickej osobe za vykonanú činnosť odmenu na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu podľa zákona o účtovníctve, takto vyplatenú odmenu nie je možné považovať za príjem z príležitostnej činnosti fyzickej osoby podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP.

Za predpokladu, že nepôjde o príjem podľa § 5 až 7, potom takto vyplatená odmena sa bude považovať za „iný“ ostatný príjem podľa § 8 ZDP.

-   v odseku 1 písm. b), 2, 5 a 8 sa upravujú príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností

Príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré nesplňujú podmienky oslobodenia, sú príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP.

Príjmy z predaja nehnuteľnosti sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) vždy až v tom zdaňovacom období, v ktorom ich predávajúci prijal, pričom nie je rozhodujúce, kedy nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 8 ods. 4 zákona) a rovnako nie je podstatné kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.

?  Príklad

Daňovník uzavrel v roku 2018 zmluvu o prevode bytu a rekreačnej chaty. Byt, ktorý kúpil v roku 2017 za 100 000 eur predal za 120 000 eur a chatu, ktorú kúpil v roku 2015 za 60 000 eur (po prepočte na eurá) predal za 30 000 eur. Kúpnu cenu za obidve nehnuteľnosti zaplatil kupujúci predávajúcemu v roku 2018. Obidve nehnuteľnosti predávajúci využíval len na osobné účely a z uvedeného dôvodu sa príjmy dosiahnuté z predaja bytu a rovnako aj príjmy z predaja chaty zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. Podľa § 8 ods. 2 zákona, ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu vyššie, ako dosiahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že daňovník zahrnie v daňovom priznaní za rok 2018 do základu dane (čiastkového základu dane) príjmy v sume 150 000 eur (120 000 eur za byt a 30 000 eur za chatu). Výdavky môže uplatniť len do výšky príjmov dosiahnutých z predaja uvedených nehnuteľností t. j. môže uplatniť výdavky maximálne vo výške 150 000 eur, a to aj napriek tomu, že celkové preukázateľne vynaložené výdavky v danom prípade predstavovali 160 000 eur.

Ak daňovník využíval nehnuteľnosť (zaradenú do obchodného majetku) na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ak ju prenajíma alebo prenajímal len sčasti, príjmy z jej predaja, ktoré nie sú oslobodené od dane sa zahrnú do základu dane v takom pomere, v akom daňovník tento majetok využíval na uvedené činnosti (§ 4 ods. 5 zákona).

?  Príklad

Daňovník predal v roku 2018 nehnuteľnosť za 100 000 eur. Nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva v roku 2011. Od roku 2012 polovicu tejto nehnuteľnosti využíva na prenájom, z ktorého mu plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP. Časť nehnuteľnosti eviduje podľa § 6 ods. 11 ZDP (t. j. má ju zahrnutú do obchodného majetku). Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť je zahrnutá v obchodnom majetku a polovica nehnuteľnosti je využívaná na prenájom, príjem zodpovedajúci sume 50 000 eur (polovica príjmu dosiahnutého z predaja nehnuteľnosti) nie je oslobodený od dane a daňovník je túto časť príjmu povinný zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. Polovica nehnuteľnosti nebola využívaná na prenájom to znamená, že na účely oslobodenia príjmu z predaja tejto časti nehnuteľnosti je rozhodujúce, aká doba uplynula od nadobudnutia nehnuteľnosti do jej predaja. K predaju došlo po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti, t. j. príjem zodpovedajúci jednej polovici príjmov dosiahnutých z predaja nehnuteľnosti (50 000 eur) je oslobodený od dane.

Konkrétne druhy výdavkov, ktoré je možné odpočítať od príjmov dosiahnutých za predaj nehnuteľností, sú určené výdavky v § 8 ods. 5 ZDP, pričom ide o 

a)  kúpnu cenu preukázateľne zaplatenú za nehnuteľnosť, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorú daňovník nadobudol kúpou,

b)  cenu nehnuteľnosti zistenú v čase jej nadobudnutia, ak ide o nehnuteľnosť, ktorú daňovník nadobudol dedením, darovaním alebo získal zámenou, pričom pri nehnuteľnosti získanej dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny stanovenej podľa § 25 ZDP.

?  Príklad

Daňovníkovi otec daroval pozemok v roku 2015, v čase darovania pozemku otec nebol vlastníkom 5 rokov. Čo si môže dať daňovník do výdavkov, ak sa pozemok rozhodne v roku 2018 predať?

Ak sa predáva darovaná nehnuteľnosť, pri ktorej v čase darovania nebol príjem z jej predaja u darcu oslobodený od dane podľa § 9 ZDP, za daňový výdavok je možné uplatniť cenu, za ktorú obstaral nehnuteľnosť darca. Za daňový výdavok sa v tomto prípade považuje obstarávacia cena zistená podľa osobitných predpisov a to v súlade s ustanovením § 25 ods. 1 písm. a) ZDP.

?  Príklad

Daňovník dosiahol v decembri 2018 príjem z predaja bytu, ktorý nadobudol darovaním v marci 2017. Darca kúpil nehnuteľnosť v roku 2006 a nemal ju zaradenú v obchodnom majetku. Podlieha tento príjem daňovníka zdaneniu?

Keďže došlo k predaju bytu do päť rokov od jeho nadobudnutia, nie je splnená podmienka oslobodenia, uvedený príjem podlieha zdaneniu a zaradí sa medzi ostatné príjmy ako príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti. Nakoľko darca v čase darovania nehnuteľnosti spĺňal podmienky oslobodenia (nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov) a k darovaniu došlo po 31. 12. 2015, v nadväznosti na § 52zg ods. 8 ZDP ako výdavok pri príjme z predaja uvedeného bytu sa uplatní cena zistená na základe znaleckého posudku v čase darovania.

?  Príklad

Daňovník zdedil v januári 2016 po mame nehnuteľnosť, ktorú nevlastnili dokopy viac ako 5 rokov. Aká cena sa uplatní do výdavkov v prípade predaja nehnuteľnosti v roku 2018?

V uvedenom prípade sa jedná o dedenie v priamom rade, to znamená, že na účely posúdenia podmienok oslobodenia sa doba vlastníctva u poručiteľa a daňovníka sčítava. Nakoľko od nadobudnutia nehnuteľnosti poručiteľom (mamou) do predaja pozemku daňovníkom neuplynulo viac ako päť rokov, príjem z predaja nie je oslobodený od dane a podlieha zdaneniu. Do daňových výdavkov sa zahrňuje tzv. reprodukčná obstarávacia cena – t.j. cena stanovená v osvedčení o dedičstve.

c)  zostatkovú cenu podľa § 25 ods. 3, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku,

d)  finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu bytu vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s jej predajom okrem výdavkov na osobné účely,

e)  výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku alebo jeho výrobu vo vlastnej réžii, pričom za takéto výdavky sa považuje aj

1.  úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve

2.  úroky z hypotekárneho úveru alebo stavebného úveru súvisiace s obstaraním tejto nehnuteľnosti alebo úroky z účelového úveru na bývanie, ktorý má v zmluvných podmienkach uvedené obstaranie tejto nehnuteľnosti, okrem úrokov, ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku, ktoré sa sem dopĺňajú z dôvodu právnej istoty. Rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým úverom, ako napr. poplatky za zrušenie úverovej zmluvy alebo poplatky za predčasné splatenie úveru, vedenie úverového účtu, zriadenie záložného práva a pod.

Všetky výdavky musí daňovník preukázať hodnovernými dokladmi, z ktorých musí byť zrejmá tak vynaložená suma, ako aj účel, na ktorý boli výdavky vynaložené.

Postup pri zdaňovaní príjmov z predaja nehnuteľnosti, ktoré sú vyplácané daňovníkovi v splátkach na základe kúpnej zmluvy alebo formou preddavkov na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti, je upravený v § 8 ods. 4 a 8 zákona. Takto dosahované príjmy sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) v tom zdaňovacom období, v ktorom boli dosiahnuté. Súvisiace výdavky, ktoré prevyšujú príjmy v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj nehnuteľnosti, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky dosiahnutých príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno uplatniť (§ 8 ods. 8 zákona).

?  Príklad

V kúpnej zmluve sa predávajúci a kupujúci dohodli, že kupujúci zaplatí predávajúcemu kúpnu cenu 600 000 eur za nehnuteľnosť v troch splátkach. Prvú splátku v sume 350 000 eur zaplatí v roku 2016, druhú v sume 150 000 eur v roku 2017 a tretiu splátku v sume 100 000 eur zaplatí až v roku 2018. Predávajúci nehnuteľnosť nadobudol kúpou za 400 000 eur (nehnuteľnosť nemal zahrnutú v obchodnom majetku) a okrem kúpnej ceny iné preukázateľné výdavky nevynaložil.

Zaplatené splátky zahrnie predávajúci do základu dane (čiastkového základu dane) nasledovne:

a)  v roku 2016 zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) príjem v sume 350 000 eur, ku ktorému si môže uplatniť výdavok maximálne do výšky príjmu, t.j. do výšky 350 000 eur,

b)  v roku 2017 v sume 150 000 eur, ku ktorému si môže uplatniť výdavok v zostávajúcej výške 50 000 eur a 

c)  v roku 2018 už zdaní len zostávajúci príjem sume 100 000 eur bez uplatnenia výdavku.

-   v odseku 1 písm. d), e) a k) sú riešené zdaniteľné príjmy z prevodu opcií, cenných papierov a derivátových operácií.

V prípade príjmov z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP, tento je možné znížiť o výdavky podľa

•    § 8 ods. 2 ZDP a to o výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmov z predaja cenných papierov,

•    § 8 ods. 5 ZDP, ktorými sú napr. kúpna cena cenného papieru, cena cenného papiera zistená v čase nadobudnutia, ak ide o cenný papier nadobudnutý bezodplatne (dedením, darovaním), výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov.

Samostatným druhom príjmov z predaja zahŕňaným medzi ostatné príjmy oddeleným pre daňové účely od sústavy cenných papierov, aj keď nimi sú, je príjem z predaja opcie uvádzaný v § 8 ods. 1 písm. d) a príjem z derivátových operácií uvádzaný v § 8 ods. 1 písm. k) ZDP.

Na uplatnenie výdavkov k príjmom z predaja opcií sa vzťahuje ustanovenie § 8 ods. 2 a ods. 5 ZDP, tak ako pri príjmoch z predaja cenných papierov.

Na príjmy z prevodu opcií sa vzťahuje aj oslobodenie od dane rovnakým spôsobom ako pri príjmoch z predaja cenných papierov.

Na uplatnenie výdavkov k príjmom z derivátových operácií sa vzťahuje § 8 ods. 11 ZDP, podľa ktorého sa za výdavky považujú poplatky a iné podobné platby súvisiace s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním týchto derivátových operácií.

?  Príklad

Daňovník – fyzická osoba vlastní akcie. Pred ich nadobudnutím daňovník obstaral opciu, ktorú použil na nákup týchto akcií. Aké výdavky si môže daňovník uplatniť pri predaji akcií, okrem preukázateľných výdavkov na obstaranie akcií v súlade s § 8 ods. 5 písm. e) ZDP. Môže daňovník uplatniť ako výdavok pri príjmoch z predaja akcií aj výdavky na obstaranie opcie, ktorá bola uplatnená pri nákupe akcií, a to v súlade s § 8 ods. 2 ZDP.

V súlade s § 8 ods. 2 ZDP do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie, pričom ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu podľa § 8 ods. 1 ZDP vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Tzn. ani pri príjmoch z prevodu cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP nie je možné vykázať stratu.

Pri príjmoch z prevodu cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP je možné uplatniť výdavky, ktoré sú vymedzené v § 8 ods. 5 ZDP, a to napr. kúpnu cenu preukázateľne zaplatenú za cenný papier (ak daňovník nadobudol cenný papier kúpou), cenu cenného papiera zistenú v čase nadobudnutia, ak daňovník nadobudol cenný papier bezodplatne (napr. darovaním, dedením), výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenného papiera.

Pri uvedených príjmoch sú podľa § 8 ods. 5 písm. f) ZDP výdavkami aj výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku, za ktoré sa považujú aj výdavky na obstaranie opcie, ktorá bola použitá na nákup akcií. Uvedené platí za podmienky, že cena opcie, ktorá bola použitá na nákup akcií, nie je zohľadnená v cene akcie, z dôvodu, aby nebol dvakrát uplatnený ten istý výdavok.

-   ods. 1 písm. s) a ods. 5 písm. g), rieši príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. K príjmu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov si takýto daňovník môže uplatniť sumu splateného príspevku. V prípade, že suma splateného príspevku prevyšuje v príslušnom zdaňovacom období príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov, môže si daňovník uplatniť iba sumu splateného príspevku do kapitálového fondu do výšky príjmu z prerozdelenia kapitálového fondu dosiahnutého v príslušnom zdaňovacom období. Ak daňovníkovi plynie príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov, aj v ďalšom zdaňovacom období postupuje rovnako a to až do úplného zahrnutia celkovej sumy splateného príspevku.

Do 31. 12. 2017 vklady do OKF neboli riešené špecificky v ustanoveniach ObchZ ani v ustanoveniach ZDP. V praxi však vklady do OKF boli využívané hlavne pri kapitalizácii pôžičiek (vklady do vlastného imania na účet 413) poskytovaných spoločníkmi do svojej spoločnosti.

Následne, ak boli späť vyplácané tomuto spoločníkovi, fyzickej osobe, príjmy z OKF boli súčasťou ostatných príjmov podľa § 8 ZDP. Pri výplate prostriedkov z iných vlastných zdrojov však museli byť dodržané ustanovenia § 179 ObchZ a nesmelo dôjsť ku konaniu podľa § 67j ObchZ, ktoré by malo za následok vznik takej situácie v spoločnosti, ktorá by viedla k úpadku, priblíženiu sa úpadku, likvidácii spoločnosti, alebo činnosti, v dôsledku ktorej by sa spoločnosť dostala do krízy. Pri zdanení výplaty z OKF bolo možné uplatniť výdavok podľa § 8 ods. 2 ZDP do základu dane (čiastkového základu dane) preukázateľne vynaložený na dosiahnutie tohto príjmu. Ak by boli výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 ZDP vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. MF SR v roku 2016 a 2017 vydávalo stanoviská, podľa ktorých si však daňovník mohol znížiť príjem dosiahnutý ako výplata z OKF o výdavok podľa § 8 ods. 2 ZDP len v prípade, ak sám preukázateľne vložil peňažný vklad do OKF a to vo výške zodpovedajúcej sume pôžičky. Ak by valné zhromaždenie spoločnosti v súlade s príslušnými ustanoveniami ObchZ rozhodlo o rozdelení OKF medzi spoločníkov, potom v nadväznosti na stanovisko MF SR spoločník, ktorý príspevok do OKF nerealizoval, si nemohol príjem, ktorý by mu mohol z uvedenej výplaty plynúť, znížiť o výdavok vo výške zodpovedajúcej sume pôžičky, ktorá bola kapitalizovaná do OKF.

?  Príklad

Fyzická osoba (FO) poskytla spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej len „spoločnosť“) pôžičku (uvedená FO nie je spoločníkom tejto spoločnosti). Predmetnú pohľadávku od tejto FO odkúpila iná FO, ktorá je spoločníkom spoločnosti, ktorej bola pôžička poskytnutá. Pohľadávku tvorila len istina a neobsahovala žiadne nezaplatené úroky alebo iné príslušenstvo. Spoločník spoločnosti odkúpil túto pohľadávku za cenu zodpovedajúcu istine. Následne, s jeho súhlasom, došlo ku kapitalizácii tohto záväzku voči spoločníkovi do OKF.

Je možné pri výplate finančných prostriedkov z OKF uvedenému spoločníkovi, k dosiahnutému zdaniteľnému príjmu uplatniť ako výdavok hodnotu predmetnej pohľadávky?

Zákonom č. 264/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 264/2017 Z. z.“), došlo v článku VIII s účinnosťou od 1. 1. 2018 k zmene a doplneniu ZDP, a to v nadväznosti na novelizáciu ObchZ vo vzťahu k úprave kapitálového fondu z príspevkov (§ 123 ods. 2 a § 217a ObchZ).

Zákonom č. 264/2017 Z. z. bolo do § 8 ods. 1 ZDP doplnené písmenom s), čím sa medzi ostatné príjmy podľa § 8 ZDP od 1. 1. 2018 zaradili príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov. V súvislosti s uvedenou úpravou bolo do § 8 ods. 5 ZDP doplnené nové písmeno g), v dôsledku čoho výdavkom k predmetnému príjmu je suma splateného príspevku, pričom ZDP odkazuje na § 123 ods. 2 a § 217a ObchZ. V zmysle § 768q ods. 2 ObchZ, čo je prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. 1. 2018, ustanovenia § 123 ods. 2 a § 217a ObchZ [na ktoré ZDP v § 8 ods. 5 písm. g) odkazuje] sa použijú len na príspevky do kapitálového fondu poskytnuté po 1. 1. 2018.

V nadväznosti na uvedené, pri zdaňovaní príjmov plynúcich fyzickej osobe z výplaty kapitálových fondov po 1. 1. 2018 je potrebné rozlišovať, či ide o príjmy z výplaty OKF vytvorených z príspevkov realizovaných do 1. 1. 2018 alebo ide o príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu vytvoreného z príspevkov poskytnutých po 1. 1. 2018.

Znamená to, že ustanovenia § 8 ods. 1 písm. s) a § 8 ods. 5 písm. g) ZDP sa uplatnia v prípade zdanenia príjmov plynúcich z prerozdelenia kapitálového fondu vytvoreného z príspevkov poskytnutých po 1. 1. 2018.

Pokiaľ ide o príjmy plynúce fyzickej osobe z výplaty OKF, ktoré boli vytvorené z príspevkov realizovaných pred 1. 1. 2018, pri ich zdaňovaní sa aj po 1. 1. 2018 postupuje nasledovne:

Ak valné zhromaždenie v súlade s príslušnými ustanoveniami ObchZ rozhodne o rozdelení finančných prostriedkov z OKF vytvorených z príspevkov realizovaných do 1. 1. 2018 medzi spoločníkov, ktorí sú fyzickými osobami, potom príjem z výplaty, ktorý uvedeným spoločníkom plynie, je aj po 1. 1. 2018 ostatným príjmom podľa § 8 ZDP, pričom ide o „iný“ ostatný príjem. Tento príjem si spoločník, ktorý príspevok do OKF realizoval, zníži o výdavok v súlade s § 8 ods. 2 ZDP, ktorým v tomto prípade je suma, ktorú spoločník preukázateľne vynaložil na odkúpenie pohľadávky voči spoločnosti, v ktorej je spoločníkom.

U spoločníka, ktorý nerealizoval žiadny príspevok do OKF, bude celá suma príjmu plynúceho z výplaty OKF zdaniteľným príjmom podľa § 8 ZDP („iný“ ostatný príjem) bez možnosti uplatnenia výdavku.

?  Príklad

Daňovník v roku 2018 predal obchodný podiel v obchodnej spoločnosti, ktorý obstaral kúpou 25. 11. 2016. V roku 2017 došlo k zvýšeniu základného imania obchodnej spoločnosti z príspevkov do ostatných kapitálových fondov. Je pri príjme z predaja obchodného podielu možné za výdavok v súlade s § 8 ods. 7 ZDP považovať okrem obstarávacej ceny vynaloženej na obstaranie obchodného podielu aj skutočne realizovaný príspevok (súčasným majiteľom obchodného podielu) do ostatných kapitálových fondov, z ktorého sa zvýšilo v roku 2017 základné imanie. Je možné v tomto prípade považovať príspevok spoločníka do ostatných kapitálových fondov, z ktorého bolo zvýšené základné imanie spoločnosti, za vklad spoločníka do základného imania obchodnej spoločnosti?

Podľa § 8 ods. 7 ZDP pri príjmoch podľa ods. 1 písm. e) a f) citovaného ustanovenia sa za výdavok považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu, pričom pri podiele na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo pri členskom práve družstva získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25 ods. 1 písm. c) ZDP v čase ich nadobudnutia.

Tvorba kapitálových fondov z príspevkov je upravená v § 123 ods. 2 a § 217a ObchZ. V zmysle § 768q ods. 2 ObchZ sa ustanovenia § 123 ods. 2 a § 217a ObchZ použijú len na príspevky do kapitálového fondu poskytnuté po 1. 1. 2018.

Na účely ZDP sa účinnosťou od 1. 1. 2018 rozumie vkladom

1.  peňažný vklad a nepeňažný vklad do základného imania, pričom za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva na základe rozhodnutia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti alebo predstavenstva družstva zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia, za ktoré vykázaný podiel na zisku (dividenda) nebol predmetom dane; za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí,

2.  príspevok do kapitálového fondu z príspevkov obchodnej spoločnosti splatený daňovníkom; za obchodnú spoločnosť sa považuje aj obdobná obchodná spoločnosť so sídlom v zahraničí.

V súlade s vyššie uvedeným príspevok spoločníka do ostatných kapitálových fondov, z ktorého bolo v roku 2017 zvýšené základné imanie spoločnosti, nie je možné považovať za vklad. V súlade s ust. § 8 ods. 7 ZDP možno v tomto prípade zdaniteľný príjem z prevodu obchodného podielu podľa § 8 ods. 1 písm. f) ZDP znížiť len o obstarávaciu cenu vynaloženú na obstaranie obchodného podielu.

-   v odseku 1 v novom písmene t) je s účinnosťou od 1. 10. 2018 zadefinovaný ako špecifický druh ostatného príjmu, príjem z predaja virtuálnej meny.

Čo je považované za predaj virtuálnej meny je určené v novom ustanovení § 2ai) ZDP, podľa ktorej sa za predaj virtuálnej meny považuje výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny.

Uvedená definícia určuje hlavný moment zdanenia a to v čase kedy sa za virtuálnu menu získava niečo, čím sa môže daná virtuálna mena oceniť. Napr. vyťažená virtuálny mena sa zdaní v čase (v zdaňovacom období), kedy si za danú vyťaženú virtuálnou menu daňovník kúpil napr. nehnuteľnosť.

Zároveň v § 8 ods. 17 ZDP je zadefinované, že príjem z predaja virtuálnej meny uvedený v odseku 1 písm. t) tohto ustanovenia, ktorá bola nadobudnutá ťažbou, sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období realizácie predaja tejto virtuálnej meny.

Uvedené znamená, že ak daňovník vyťažil virtuálnu menu v roku 2017, ale až roku 2018 sa táto vyťažená mena vymenila za inú virtuálnu menu alebo vymenila za majetok alebo vymenila za službu alebo predala, t.j. došlo k realizácii predaja vyťaženej virtuálnej meny, dôjde aj k zdaneniu takto dosiahnutého príjmu.

?  Príklad

Daňovník Janko vyťažil v roku 2017 virtuálnu menu. Zdaní takto získaný prírastok na majetku v roku vyťaženia tejto meny?

Nie.

V roku 2017 daňovník Janko nebude zdaňovať prírastok na majetku z dôvodu vyťaženej virtuálnej meny, ale zdaní ho až v roku realizácie.

Zdanenie v roku realizácie znamená, že daňovník vymenil vyťaženú menu za inú virtuálnu menu, alebo vyťaženú menu vymenil za majetok, alebo vyťaženú menu vymenil za službu, alebo ju predal.

V citovanom ustanovení je zároveň zadefinované ocenenie príjmu z predaja virtuálnej meny v čase jej realizácie bez ohľadu na skutočnosť, akým spôsobom bola virtuálna mena nadobudnutá, a to v nadväznosti na § 17 ods. 43 ZDP.

Ocenenie príjmu z predaja virtuálnej meny je nastavený na reálnu hodnotu virtuálnej meny upravenú v § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve ku dňu tejto výmeny.

Deň výmeny virtuálnej meny nie je v ZDP upravený, ale v rámci druhu príjmov ako sú ostatné príjmy, by deň výmeny virtuálnej meny mohol zodpovedať dňu odpísania virtuálnej meny z účtu, resp. dňu pripísania virtuálnej meny na účet.

?  Príklad

Daňovník vyťažil virtuálnu menu v roku 2016 a bola mu pripísaná ako odmena za ťažbu suma 15 bitcoinov. V októbri 2018 kúpil nehnuteľnosť v dohodnutej sume 90 000 eur, pričom sa s predávajúcim dohodol, že za ňu zaplatí touto vyťaženou virtuálnou menou. Kedy a v akej výške má daňovník zdaniť príjem z vyťaženej virtuálnej meny?

V nadväznosti na § 8 ods. 17 je príjem z ťažby virtuálnej meny zdaňovaný v zdaňovacom období jeho realizácie, čo znamená, že v zdaňovacom období roku výmeny tejto virtuálnej meny za nehnuteľnosť.

Ocenenie príjmu z ťažby virtuálnej meny sa určí v nadväznosti na § 17 ods. 43 ZDP, podľa ktorého sa v deň výmeny, t.j. v deň odpisu bitcoinov z účtu, tieto ocenia reálnou hodnotou, ktorou je trhová cena v tento deň platná na daňovníkom zvolenom verejnom trhu s virtuálnou menou.

Ako výdavok by si mohol daňovník v nadväznosti na § 8 ods. 2 ZDP uplatniť výlučne výdavok, ktorý súvisí s dosiahnutým príjmom, čo je výdavok súvisiaci s ťažbou virtuálnej meny.

V tomto prípade by takýmto výdavkom mohli byť úhrady za energie spotrebované v súvislosti s ťažbou, ktorých ale súvislosť výlučne k príjmu z ťažby virtuálnej meny bude musieť daňovník preukázať.

Ak bol majetok, z ktorého plynú príjmy podľa odsekov 1 a 2 (napr. príjem z predaja nehnuteľnosti, príjem z predaja hnuteľnej veci, príjem z predaja cenných papierov), nadobudnutý výmenou za virtuálnu menu, pri ocenení výdavkov vynaložených na dosiahnutie týchto príjmov sa postupuje spôsobom uvedeným v § 25b odsek 1 a to

•    obstarávacou cenou (§ 25 ods. 6 zákona o účtovníctve), ak bola virtuálna mena nadobudnutá kúpou,

•    Obstarávacou cenou podľa § 25 ods. 6 zákona o účtovníctve je cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny,

•    reálnou hodnotou [§ 25 ods. 1 písm. h) štvrtý bod a § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve], ak bola virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu.

Podľa § 25 ods. 1 písm. h) štvrtý bod zákona o účtovníctve sa reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve oceňuje aj virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu.

?  Príklad

Daňovník K (kupujúci) si kupuje ojazdené osobné motorové vozidlo od iného daňovníka P (predávajúci), ktorý ho mal pred predajom zaradené v obchodnom majetku, v dohodnutej sume 6 000 eur. Títo daňovníci sa dohodli, že úhrada za predávaný automobil bude vykonaná v bitcoinoch a to v sume 1 bitcoin. Daňovník bitcoin nadobudol pôvodne kúpou na verejnom trhu za 5 800 eur. Ako sa uvedený predaj a kúpa automobilu posúdi na strane kupujúceho a predávajúceho keď úhrada za predané auto bude vo virtuálnej mene?

Daňovník K – kupujúci

Vzhľadom na skutočnosť, že daňovník uhrádza platbu za kupované osobné motorové vozidlo vo virtuálnej mene, musí zdaniť príjem z predaja virtuálnej meny pri výmene virtuálnej meny za osobné motorové vozidlo [§ 8 ods. 1 písm. t) ZDP]. V deň odpísania virtuálnej meny z účtu by mal daňovník K v nadväznosti na § 8 ods. 17 a § 17 ods. 43 ZDP zistiť reálnu hodnotu vymieňanej virtuálnej meny na ním vybranom verejnom trhu. V tento deň bola reálna hodnota virtuálnej meny 6 000 eur, a preto príjem z predaja virtuálnej meny zahrňovaný medzi príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. t) ZDP bude vo výške 6 000 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že daňovník nadobudol bitcoin kúpou za 5 800 eur, zníži príjem z predaja virtuálnej meny o túto obstarávaciu cenu virtuálnej meny. Zároveň, ak by automobil následne predával a nebol by príjem z predaja automobilu oslobodený od dane (zaradil ho pred tým do obchodného majetku a neuplynulo 5 rokov od jeho vyradenia), môže si tento príjem znížiť o výdavok v zostatkovej cene vypočítanej zo vstupnej ceny automobilu 6 000 eur, čo bola reálna hodnota vymieňanej virtuálnej meny pri nadobudnutí automobilu (v čase výmeny virtuálnej meny za majetok).

Daňovník P – predávajúci

Daňovníkovi plynie príjem z predaja osobného motorového vozidla, ktorý nie je od dane oslobodený, nakoľko od vyradenia z obchodného majetku neuplynulo 5 rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že úhradu si dohodli vo virtuálnej mene, musí v deň prijatia virtuálnej meny oceniť túto virtuálnu menu jej reálnou hodnotou na verejnom trhu, nakoľko jeho skutočným príjmom je konkrétne prijatá suma za predaj motorového vozidla a nie suma, ktorú si dohodli v zmluve ak nezodpovedá reálne prijatému príjmu. Je však možné vychádzať z predpokladu, že príjem by sa nemal zásadne líšiť od dohodnutej zmluvnej ceny a prípadné rozdiely by mohli vzniknúť len poklesom alebo vzrastom reálnej hodnoty prijatej virtuálnej meny ako úhrady za predávaný automobil.

Všetky daňové úpravy navrhnuté ohľadom virtuálnej meny účinné od 1. 10. 2018 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 30. 9. 2018.

-   podľa ods. 2 sa v prípade ostatných príjmov do základu dane (čiastkového základu dane) zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada, t.j. pri tomto druhu príjmov nemôže vzniknúť daňová strata.

Odsek 2 ďalej určuje aj postup daňovníka pri nepeňažnom vklade do základného imania aj do ostatných kapitálových fondov obchodnej spoločnosti.

-   odsek 16

Úprava rieši zdanenie príjmu z prevodu majetku (napr. nehnuteľnosti) alebo práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré jeden z manželov mal zaradený do obchodného majetku a predávajú ho po jeho vyradení z obchodného majetku. Uvedené znamená, že nie je možné v takomto prípade aplikovať ustanovenie § 4 ods. 8 zákona, t.j. nie je možné deliť príjem dosiahnutý z predaja takéhoto majetku v pomere medzi manželov, aký si dohodnú, ale vždy celý príjem zdaňuje ten manžel, ktorý mal majetok zaradený v obchodnom majetku ako posledný.

Podľa § 52zn ods. 3 ZDP sa predmetná úprava použije aj na príjmy z predaja majetku nadobudnutého do 31. decembra 2017.

?  Príklad

Manžel podniká na základe živnostenského oprávnenia a dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. V roku 2015 začal pri podnikaní používať nehnuteľnosť, ktorá patrí do BSM, preto ju zaradil do obchodného majetku. V roku 2018 chce túto nehnuteľnosť predať obchodnému partnerovi. Môže si potom rozdeliť príjem z predaja nehnuteľnosti s manželkou?

Ak by manžel nevyradil nehnuteľnosť z obchodného majetku pred jej predajom, potom príjem z jej predaja by bol výlučne príjmom manžela, a to príjmom zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP, lebo príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je v súlade so znením § 6 ods. 5 písm. a) ZDP aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka.

Ak by manžel vyradil nehnuteľnosť z obchodného majetku pred jej predajom, potom by bolo potrebné vyhodnotiť podmienky oslobodenia príjmu z predaja uvedenej nehnuteľnosti. Ak neuplynulo päť rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku daňovníka, príjem z predaja tejto nehnuteľnosti by nebol oslobodený od dane podľa § 9 ZDP a bol by zdaniteľným príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade so znením § 8 ods. 16 ZDP by nebolo možné tento príjem rozdeliť medzi manželov. Celý príjem z predaja nehnuteľnosti patriacej do BSM by zdanil manžel, ktorý mal túto nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku pred jej vyradením z obchodného majetku a jej následným predajom.

?  Príklad

Od roku 2010 manželia využívali na svoje podnikanie tú istú nehnuteľnosť patriacu do ich BSM, ktorú si zaradil do obchodného majetku manžel. V roku 2015 obaja manželia skončili podnikanie a uvedenú nehnuteľnosť prenajali (ako občania). Do obchodného majetku si ju zaradila manželka (odpisy uplatňovala ako daňové výdavky) a mala ju zaradenú v obchodnom majetku až do jej predaja, ktorý sa uskutočnil v roku 2018. Môžu si manželia rozdeliť príjem z predaja nehnuteľnosti?

Pri skončení podnikania došlo aj k vyradeniu nehnuteľnosti z obchodného majetku manžela. Ak manželia prenajímali nehnuteľnosť v BSM a príjem z prenájmu nebol príjmom z podnikania, potom bol príjmom podľa § 6 ods. 3 ZDP, ktorý si mohli manželia deliť spôsobom uvedeným v § 4 ods. 8 ZDP (rovnakým pomerom alebo v pomere, na ktorom sa manželia dohodli). Pri predaji nehnuteľnosti, ktorá bola v obchodnom majetku pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP, ak neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 9 ZDP (neuplynulo päť rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku prenajímateľa), príjem z predaja takejto nehnuteľnosti je zdaniteľným príjmom, a to ostatným príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade so znením § 8 ods. 16 ZDP nie je možné tento príjem rozdeliť medzi manželov a celý príjem z predaja nehnuteľnosti patriacej do BSM zdaní manželka, ktorá mala túto nehnuteľnosť pred jej predajom zaradenú v obchodnom majetku ako posledná.

?  Príklad

Manželka používala na podnikanie osobné motorové vozidlo, ktoré zaradila do obchodného majetku v roku 2017 (obstarané v roku 2016, BSM). V roku 2018 ho vyradila z obchodného majetku a manželia ho chcú predať. Môžu si rozdeliť príjem z predaja tohto motorového vozidla podľa toho, ako sa dohodnú?

Príjem z predaja hnuteľnej veci (aj motorového vozidla) je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. c) ZDP len za podmienky, že táto hnuteľná vec nebola zahrnutá v obchodnom majetku fyzickej osoby, resp. ak bola zahrnutá v obchodnom majetku, príjem z jej predaja by bol oslobodený od dane až po uplynutí piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku. Predaj motorového vozidla sa uskutočnil síce po jeho vyradení z obchodného majetku, ale neuplynulo päť rokov od jeho vyradenia z obchodného majetku, preto príjem z predaja vozidla je zdaniteľným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP. V súlade so znením § 8 ods. 16 ZDP nie je možné príjem z predaja uvedeného motorového vozidla rozdeliť medzi manželov, lebo vozidlo bolo pred predajom zaradené v obchodnom majetku manželky, preto celý príjem zdaní výlučne manželka.

§ 9

Príjmy oslobodené od dane

(1)  Od dane je oslobodený príjem

a) z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,

b) z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,

c) z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier,

d) z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov,³⁾ prijatý touto osobou,

e) z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty³⁸⁾ a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo pri splátkovom kalendári, ktoré sú vykonané podľa osobitného predpisu,³⁸⁾ vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; rovnako sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ak dôjde k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu,^38b)

f) prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu³⁹⁾ a obdobné plnenie poskytované zo zahraničia,

g) podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,

h) z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi zo zmluvy o budúcom prevode členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, uzavretej v čase do piatich rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom,

  i) podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur; ak takto vymedzený rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu; ak daňovník súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), uplatní sa oslobodenie od dane podľa písmena g) a podľa tohto písmena, najviac v úhrnnej výške 500 eur,

  j) získaný nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnený byt alebo prijatá náhrada za uvoľnený byt užívateľom bytu od oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná nehnuteľnosť podľa osobitných predpisov³⁾ alebo od dediča oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná táto nehnuteľnosť, v ktorej sa takýto byt nachádza,

k) z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu^39b) alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka,

  l) z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií plynúci z dlhodobého investičného sporenia po splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom^37af) vrátane príjmu vyplateného po uplynutí 15 rokov od začiatku dlhodobého investičného sporenia; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka,

m) podľa § 8 ods. 1 písm. r), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.

  n podľa § 3 ods. 1 písm. g), ak v príslušnom zdaňovacom období nepresiahne 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, pričom ak takto vymedzený príjem presiahne 500 eur

    1.   daň z tohto príjmu sa vyberie zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. r) len zo sumy presahujúcej 500 eur od jednotlivého platiteľa dane v príslušnom zdaňovacom období,

    2.   zahrnie sa do osobitného základu dane podľa § 51e len v sume presahujúcej 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou v príslušnom zdaňovacom období.

(2) Od dane sú oslobodené aj

a) dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia,²⁰⁾ individuálneho zdravotného poistenia,²⁰⁾ sociálneho poistenia,²¹⁾ nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,⁴⁰⁾ plnenia zo starobného dôchodkového sporenia,^40a) okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu,^40c) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,

b) dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze,⁴¹⁾ sociálne služby,⁴²⁾ peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,⁴²⁾ štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi,⁴³⁾ ďalšie sociálne dávky⁴⁴⁾ a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

c) príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku vrátane príplatku za výkon funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora poskytované podľa osobitných predpisov,⁴⁵⁾

d) plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce⁴⁶⁾ okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6,

e) jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby,⁴⁷⁾ motivačný príspevok, naturálne náležitosti, náhrada cestovného^47a) a jednorazové odškodnenie pozostalých^47b) poskytované v súvislosti so zaradením do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu,

f) dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a Slovenskej informačnej služby poskytované podľa osobitných predpisov⁴⁹⁾ okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej starostlivosti,

g) vecné dary alebo peňažné dary poskytované príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, zamestnancom a členom hasičských jednotiek a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku,⁵⁰⁾

h) plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, alebo doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu,³⁵⁾

  i) prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. n), plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti,^50a) plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za

    1.   stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c), alebo ak nejde o plnenia poskytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40 %ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, najviac do výšky sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), pričom ak takto vymedzené plnenia presiahnu sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a), do základu dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu.

    2.   škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom,

    3.   škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka (§ 6 ods. 1 a 2) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 6 ods. 3),

    4.   škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,

  j) štipendiá⁵¹⁾ poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu^51a), podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení,⁵²⁾ neziskových organizácií a neinvestičných fondov⁵³⁾ vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky⁵⁴⁾ poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6,

k) úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,⁵⁵⁾

  l) výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov⁵⁶⁾ a obdobné výhry zo zahraničia,

m) prijaté ceny alebo výhry neuvedené v písmene l) v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu sumu 350 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce ustanovenú sumu; cenou alebo výhrou sa rozumie

    1.   cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,

    2.   výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania,

    3.   cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6),

n) suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti⁵⁷⁾ (ďalej len „daňový bonus“) vyplatená daňovníkovi podľa § 33, suma daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie^57a) (ďalej len „daňový bonus na zaplatené úroky“) podľa § 33a a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

o) peňažné náhrady z Fondu ochrany vkladov⁵⁸⁾ a z Garančného fondu investícií,⁵⁹⁾

p) príjem z predaja podielového listu do výšky aktuálnej ceny podielového listu platnej v deň jeho predaja, okrem predaja podielového listu osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí,

r) prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa osobitného predpisu,^59b)

s) finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,

  t) suma priznaná a vyplatená zamestnancovi podľa § 32a (ďalej len „zamestnanecká prémia“),

u) hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl a žiakov odborných učilíšť poskytované podľa osobitného predpisu,^59c)

v) peňažné alebo nepeňažné plnenie poskytnuté právnickou osobou podľa osobitného predpisu^59ca) fyzickej osobe pri bezodplatnom prevode zaknihovaných cenných papierov podľa osobitného predpisu,^59d)

w) príjmy osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, vyplácané týmto osobám z osobitných finančných prostriedkov, ktoré Policajný zbor používa na úhradu výdavkov spojených s vykonávaním operatívno-pátracej činnosti, s vykonávaním kriminálneho spravodajstva, s používaním agenta a s ochranou svedka,^59e)

x) plnenia poskytované dobrovoľníkovi podľa osobitného predpisu,⁵⁹ⁱ⁾

y) nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí^37ab) určenom výhradne na vzdelávací účel a nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na sústavnom vzdelávaní podľa osobitného predpisu;^59ia) za účasť na sústavnom vzdelávaní sa nepovažuje hodnota ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s týmto vzdelávaním,

z) plnenie poskytované baníckym dôchodcom a vdovám po baníkoch alebo vdovám po baníckych dôchodcoch, ktorým nárok na toto plnenie vznikol podľa výnosu Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 1/1990 zo dňa 23. januára 1990 o deputátnom uhlí a dreve ^59j) do 16. januára 1992,

aa) odmena poskytnutá Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky oznamovateľovi protispoločenskej činnosti podľa osobitného predpisu.^59ja)

ab) finančný príspevok,^59jb) jednorazové odškodnenie pozostalých^59jc) a naturálne náležitosti^59jd) poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu,

ac) peňažné plnenie a nepeňažné plnenie poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu pri príležitosti udeľovania štátnych cien a štátnych vyznamenaní,^59je) čestných štátnych titulov^59jf) a odmien športových reprezentantov^79d) za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži.^59jg)

(3)  Ak ide o predaj nehnuteľností uvedených v odseku 1 písm. a), alebo písm. b) po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,⁶⁰⁾ do lehoty uvedenej v odseku 1 písm. a), alebo písm. b) sa započítava doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

(4)  Oslobodenie príjmov z predaja alebo prevodu nehnuteľností podľa odseku 1 písm. a) a b) alebo z prevodu uvedeného v odseku 1 písm. h) u predávajúceho alebo prevodcu sa posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode, a to podľa toho, ktorý deň nastal skôr, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období kupujúci alebo nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo spojené s členským podielom.

(5)  Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11.

Komentár k § 9

-   v odseku 1 písm. a), b), d), e) v nadväznosti aj na odseky 3, 4 a 5 je uvedené oslobodenie príjmov z prevodu nehnuteľností.

Výlučne príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 8 ZDP, je možné ďalej oslobodiť od dane z príjmov fyzických osôb, ak samozrejme daňovník spĺňa zákonnom stanovené podmienky v § 9 ZDP.

Všeobecne predmetné oslobodenie závisí od viacerých kritérií, a to

•    doby trvania vlastníctva nehnuteľnosti,

•    spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti,

•    jej zahrnutia alebo nezahrnutia do obchodného majetku daňovníka.

Splnenie podmienok (doby vlastníctva) sa u predávajúceho alebo prevodcu posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je vždy ten deň, ktorý nastal skôr.

Na účely oslobodenia od dane u predávajúceho nie je podstatné, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 9 ods. 4 ZDP).

?  Príklad

Daňovník nadobudol garáž kúpou 14. 4. 2013. V roku 2018 sa ju rozhodol predať. Zmluva o prevode garáže bola uzavretá 15. 4. 2018. Platbu za nehnuteľnosť daňovník prijal 17. 4. 2018. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol kupujúci v máji 2018. Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane sa v nadväznosti na § 9 ods. 4 ZDP v danom prípade posudzuje podľa dňa zavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti (15. 4. 2018), nakoľko uvedený deň nastal skôr, ako bola prijatá platba za nehnuteľnosť (17. 4. 2018). V tomto prípade je príjem z predaja posudzovanej nehnuteľnosti oslobodený od dane z príjmov.

Na príjem z predaja nehnuteľností, sa uplatňuje ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a) ZDP, podľa ktorého je príjem z predaja takejto nehnuteľnosti oslobodený od dane po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia takejto nehnuteľnosti.

V súvislosti s nadobudnutím vlastníctva nehnuteľnosti je potrebné uviesť, že doba nadobudnutia nehnuteľnosti sa posudzuje aj podľa spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti. Vlastníctvo nehnuteľnosti sa

–   pri zmluvnom prevode (predaj – kúpa) podľa ObčZ nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností,

–   pri dedení nadobúda podľa ObčZ dňom úmrtia poručiteľa,

–   pri dražbe nadobúda právoplatnosťou uznesenia o udelení príklepu, t.j. dňom príklepu podľa Občianskeho súdneho poriadku,

–   pri exekúcii v rámci exekučného konania nadobúda dňom udelenia príklepu podľa Exekučného poriadku,

–   na základe rozhodnutia štátneho orgánu nadobúda napr. rozhodnutím správneho orgánu o vyvlastnení veci,

–   pri postavenom dome, či už vlastnou výstavbou alebo dodávateľským spôsobom nadobúda na základe kolaudačného rozhodnutia.

Ak ide o predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, potom podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona, je príjem z predaja oslobodený od dane za podmienky, že uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov).

Poznámka

O dedenie v priamom rade ide vtedy, ak poručiteľom je príbuzný v priamom rade, t. j. priamy predok alebo priamy potomok (napr. rodičia, deti, starí rodičia, vnuci).

?  Príklad

V marci 2018 daňovník predal pozemok, ktorý zdedil v decembri 2015 po smrti otca. Otec daňovníka (poručiteľ) nadobudol pozemok kúpou v decembri roku 2009. Príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane, pretože od nadobudnutia pozemku poručiteľom (otcom) do predaja pozemku daňovníkom uplynulo viac ako päť rokov (doba vlastnenia poručiteľa + doba vlastnenia syna/daňovníka).

?  Príklad

V apríli 2018 predala daňovníčka rekreačnú chatu, ktorú nadobudla v roku 2016 dedením po svojej sestre. Sestra nadobudla chatu kúpou v roku 2010. Predávanú nehnuteľnosť síce daňovníčka nadobudla dedením, ale nakoľko nešlo o dedenie v priamom rade, na účely oslobodenia príjmu od dane nie je možné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 1 písm. b) zákona. Podmienky na oslobodenie takejto nehnuteľnosti od dane sú ustanovené v § 9 ods. 1 písm. a) zákona. Nakoľko k predaju rekreačnej chaty došlo do piatich rokov od jej nadobudnutia, príjem z predaja nie je oslobodený od dane.

Ak ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 až 151 ObčZ, do doby vlastníctva nehnuteľnosti sa započítava aj doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 9 ods. 3 zákona).

Od dane sú oslobodené aj príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola vydaná oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov (ide o vydanie v rámci tzv. reštitučných zákonov) za podmienky, že príjem z predaja takejto nehnuteľnosti bol prijatý touto oprávnenou osobou [§ 9 ods. 1 písm. d].

V prípade oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľností nadobudnutých v rámci osobitných predpisov ako oprávnených osôb sa príslušné ustanovenia ZDP odvolávajú napr. na osobitné predpisy (tzv. „reštitučné zákony“) ako napr. zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov a pod.

Na účely oslobodenia od dane v tomto prípade

–   nie je rozhodujúce ako dlho predávajúci nehnuteľnosť vlastnil a 

–   nie je podstatné ani to, či je alebo bola predávaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku daňovníka.

Dôležité je len, či príjem z predaja plynie oprávnenej osobe!

?  Príklad

Daňovník nadobudol v roku 2014 nehnuteľnosť na základe rozhodnutia vydaného v súlade s ustanoveniami tzv. „reštitučných zákonov“ ako oprávnená osoba. Keďže vykonával podnikateľskú činnosť, zaradil si aj túto nehnuteľnosť do svojho obchodného majetku a ďalej ju využíval ako skladové priestory. V januári roku 2018 túto nehnuteľnosť vyradil zo svojho obchodného majetku a v septembri roku 2018 túto nehnuteľnosť predal. Je tento príjem oslobodený od dane?

Áno.

V súlade s § 9 ods. 1 písm. d) ZDP, keďže daňovník bol oprávnenou osobou, ktorá nadobudla nehnuteľnosť na základe rozhodnutia v reštitúcií je príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený od dane bez ohľadu na skutočnosť, že nehnuteľnosť bola zaradená v obchodnom majetku tohto daňovníka a od jej vyradenia z obchodného majetku do dňa predaja neuplynulo päť rokov.

Od dane z príjmov sú oslobodené aj príjmy z predaja majetku (aj nehnuteľností), ktorý je zahrnutý do konkurznej podstaty a to bez ohľadu na skutočnosť, či bola splnená podmienka doby vlastníctva predávanej nehnuteľnosti, a či ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej do obchodného majetku daňovníka [§ 9 ods. 1 písm. e) ZDP].

Vo všeobecnosti platí, že pri predaji nehnuteľnosti, ktorú mal daňovník zahrnutú v obchodnom majetku, t.j. daňovník o tejto nehnuteľnosti účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom, alebo ju daňovník evidoval ako majetok prenajímaný, sa uplatňuje prísnejší režim oslobodenia od dane z príjmov fyzických osôb ako pri nehnuteľnosti, ktorú daňovník nemal zaradenú v obchodnom majetku.

V takomto prípade sa nesledujú podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja nehnuteľnosti v závislosti od uplynutia zákonnej doby odo dňa jej nadobudnutia do vlastníctva, ale odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku.

Príjem z predaja zaradenej nehnuteľnosti v obchodnom majetku bude teda oslobodený od dane, ak k jej predaju dôjde po vyradení nehnuteľnosti z obchodného majetku do osobného užívania až po uplynutí piatich rokov odo dňa jej vyradenia.

Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP (§ 9 ods. 5 zákona).

Upozornenie!

Pre účely oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľnosti je dôležité, či daňovník, ktorý predáva nehnuteľnosť mal túto zaradenú v obchodnom majetku alebo nie. Nie je dôležité, či ju mal v obchodnom majetku predchádzajúci vlastník, či už napr. poručiteľ (ak bola zdedená), darca (ak bola darovaná) alebo pôvodný vlastník (predávajúci).

-   v odseku 1 písm. i) je uvedené oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov, ktoré neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.

Špeciálnou kategóriou sú cenné papiere nadobudnuté do 31. 12. 2003, ktoré sa posudzujú podľa § 52 ods. 20 ZDP, podľa ktorého sa na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003. Podľa uvedených predpisov je príjem z predaja cenných papierov, ktoré daňovník nadobudol do 31. 12. 2003, dosiahnutý z ich predaja v roku 2017, oslobodený od dane z príjmov v plnej výške a to bez ohľadu na skutočnosť, či tieto cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo neboli.

Ak ide o cenné papiere, ktoré neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu a boli nadobudnuté po 31. 12. 2003, tieto sa posudzujú podľa obdobia, v ktorom boli nadobudnuté a to, ak boli nadobudnuté

•    od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2010, príjem z predaja cenných papierov je oslobodený do výšky 5-násobku životného minima platného k 31. 12. 2010, t.j. do výšky 925,95 eura podľa § 52j ods. 2 ZDP,

•    po 31. 12. 2010 je oslobodený do výšky 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP.

V týchto prípadoch nie je oslobodenie obmedzené len na cenné papiere, ktoré daňovník nemal zahrnuté v obchodnom majetku.

?  Príklad

Daňovník v roku 2018 dosiahol príjem z prevodu cenných papierov, ktoré obstaral v roku 2002. Je daňovník povinný zdaniť príjem z predaja cenných papierov dosiahnutý v roku 2018?

Na príjmy z predaja cenných papierov nadobudnutých do 31. 12. 2003 sa aplikuje prechodné ustanovenie § 52 ods. 20 ZDP, podľa ktorého sa na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003. Podľa uvedených predpisov je príjem z predaja cenných papierov, ktoré daňovník nadobudol v roku 2002, dosiahnutý z ich predaja v roku 2018, oslobodený od dane z príjmov. Daňovník oslobodené príjmy z predaja cenných papierov v daňovom priznaní neuvádza.

?  Príklad

Daňovník obstaral 1. 5. 2013 cenné papiere v hodnote 5 000 eur. V marci 2018 cenné papiere predal za 8 500 eur. Nejde o cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Ako sa zdania príjmy z predaja cenných papierov v roku 2018?

V prípade príjmov z predaja cenných papierov nadobudnutých po 31. 12. 2003, ktoré neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu sa oslobodenie príjmu z predaja cenných papierov posudzuje podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP. Podľa tohto ustanovenia sú od dane oslobodené príjmy z prevodu cenných papierov nadobudnuté po 31. 12. 2010, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur. Ak rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu (500 eur). Ak by daňovník súčasne dosiahol aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3) a príjmy z príležitostných činností [§ 8 ods. 1 písm. a) ZDP], uplatní sa oslobodenie od dane zo všetkých príjmov najviac v úhrnnej výške 500 eur.

Daňovník v uvedenom prípade dosiahne zdaniteľný príjem vo výške 3 000 eur, ktorý vypočíta z rozdielu medzi príjmom z predaja cenného papiera 8 500 eur a obstarávacou cenou cenného papiera 5 000 eur, pričom tento rozdiel sa ďalej poníži o oslobodenie vo výške 500 eur.

Daňovník následne sumu 3 000 eur uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2017 v Oddiele č. VIII. na príslušnom riadku v stĺpci „príjmy“.

-   v ods. 1 písmeno k), je uvedené oslobodenie príjmu z predaja cenných papierov za určitých zákonom stanovených podmienok.

Podľa tohto ustanovenia je od dane oslobodený príjem z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok. Od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka.

V prípade oslobodenia príjmov z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu môžu nastať dve situácie a to

–   sú oslobodené od dane v plnej výške podľa nového ustanovenia § 9 ods. 1 písm. k) ZDP, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok (neplatí pre cenné papiere v obchodnom majetku),

–   sú oslobodené po znížení o výdavky do zákonnom stanovenej výšky podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP (500 eur), ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom nepresiahne jeden rok (nie je obmedzenie pre cenné papiere v obchodnom majetku).

?  Príklad

Daňovník v roku 2018 predal cenné papiere v hodnote 3 200 eur, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v SR. Cenné papiere nadobudol v decembri 2014 v hodnote 2 000 eur. Je príjem z predaja týchto cenných papierov oslobodený od dane?

Od dane z príjmov je oslobodený príjem z predaja (prevodu) cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok [§ 9 ods. 1 písm. k) ZDP]. Daňovník obstaral cenné papiere v roku 2014 a predal ich v roku 2018, pričom išlo o cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Keďže predávané cenné papiere spĺňali podmienku pre oslobodenie upravenú v § 9 ods. 1 písm. k) ZDP, príjem z ich predaja je oslobodený od dane a neuvádza sa v daňovom priznaní.

V podmienkach SR je jediným regulovaným trhom burza cenných papierov v Bratislave, pričom jej fungovanie upravuje zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov.

Uvedené znamená, že v rámci obchodovania na území SR, len príjem z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na burze cenných papierov v Bratislave je po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia oslobodený od dane.

Upozornenie!

Predmetné oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov podľa § 9 ods. 1 písm. k) ZDP sa vzťahuje aj na cenné papiere nadobudnuté do 31. 12. 2015, predávané po 31. 12. 2015.

?  Príklad

Daňovník nadobudol cenný papier za sumu 200 eur v januári roku 2015, ktorý bol prijatý na obchodovanie na burze cenných papierov v Bratislave. Ďalší cenný papier nadobudol vo februári 2018 za sumu 350 eur, ktorý bol tiež prijatý na obchodovanie na burze cenných papierov. Obidva cenné papiere predal v máji 2018, a to prvý za sumu 380 eur a druhý za sumu 650 eur. Ako bude posudzovaný príjem z predaja týchto cenných papierov v roku 2018?

Prvý cenný papier prijatý na obchodovanie na burzu cenných papierov spĺňa podmienku upravenú v § 9 ods. 1 písm. k) ZDP, t.j. od nadobudnutia do predaja uplynulo časové obdobie dlhšie ako jeden rok a obchodovalo sa s ním na burze cenných papierov v Bratislave. Príjem z predaja tohto cenného papiera bude od dane oslobodený.

Druhý cenný papier nespĺňa stanovený časový test, nakoľko od nadobudnutia (február 2018) do predaja (máj 2018) neuplynul jeden rok a preto bude príjem z predaja cenného papiera znížený o výdavky, oslobodený od dane z príjmov podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP a to do výšky 500 eur. Príjem z predaja tohto cenného papiera bol 650 eur a výdavok/kúpna cena bola 350 eur, t.j. rozdiel vo výške 300 eur (650 eur – 350 eur) bude v plnej výške oslobodený od dane.

Oslobodenie v závislosti od uplynutia stanovenej doby je možné aplikovať aj na príjem z predaja cenných papierov prijatých na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu ako je regulovaný trh upravený na území SR, resp. v rámci členských štátov EÚ v súlade so zásadami upravenými smernicou EÚ.

?  Príklad

Je pre uplatnenie oslobodenia príjmov z predaja cenných papierov podľa § 9 ods. 1 písm. k) ZDP potrebné, aby nákup a aj predaj cenných papierov bol realizovaný cez regulovaný trh, alebo je možné uplatniť oslobodenie podľa citovaného ustanovenia ZDP aj v prípade, ak cenný papier bol prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu, pričom daňovník ho v čase predaja vlastní viac ako 1 rok a nemá ho zaradený v obchodnom majetku a nákup a predaj, resp. nákup alebo predaj sa uskutoční mimo regulovaného trhu?

Je možné považovať príjem z predaja cenných papierov za príjem oslobodený od dane z príjmov podľa § 9 ods. 1 písm. k) ZDP, ak tieto cenné papiere v momente predaja nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, ale v čase nákupu boli na obchodovanie na regulovanom trhu prijaté a je splnená aj podmienka vlastníctva viac ako jeden rok, pričom cenné papiere nie sú obchodným majetkom predávajúceho?

Podľa § 9 ods. 1 písm. k) ZDP je od dane z príjmov oslobodený príjem z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu podľa § 3 zákona o burze cenných papierov alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok. Od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka.

Príjem z predaja cenného papiera podľa tohto ustanovenia ZDP je oslobodený od dane z príjmov len v prípade, ak ku dňu predaja bol cenný papier prijatý na regulovanom trhu alebo obdobnom regulovanom trhu v zahraničí (bol obchodovateľný na burze). ZDP na účely uvedeného oslobodenia neobmedzuje spôsob nadobudnutia cenného papiera a neustanovuje lehotu, počas ktorej by musel byť cenný papier prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu alebo obdobnom zahraničnom regulovanom trhu pred jeho predajom, ale určuje dobu medzi nadobudnutím a predajom (obchodom) cenného papiera prijatého na obchodovanie na regulovanom trhu alebo obdobnom zahraničnom trhu.

-   podľa ods. 1 písm. l) je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, opcií a derivátových operácií, ktoré sú zaraďované medzi príjmy podľa § 8 ZDP, pričom § 7 ods. 11 zákona o cenných papieroch určuje presné podmienky ich obchodovania na účtoch dlhodobého investičného sporenia (ďalej len „DIS“), po splnení ktorých budú takéto obchody oslobodené o dane z príjmov fyzických osôb.

Od dane nie je oslobodený príjem

–   z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka,

–   z výnosov vznikajúcich z investovania kapitálu (z držby cenných papierov), ktoré sa zaraďujú medzi príjmy z kapitálového majetku, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak sú vyplácané zo zdrojov na území SR alebo sa zahrňujú do daňového priznania ako príjem z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP, ak plynú zo zdrojov v zahraničí.

Podľa § 7 ods. 11 zákona o cenných papieroch je DIS investovanie finančných prostriedkov do portfólia vykonávané prostredníctvom finančných inštitúcií oprávnených podľa tohto zákona a osobitného predpisu (§ 27 ods. 3 a 6 zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 206/2013 Z. z.“.) na poskytovanie investičných služieb riadenia portfólia a vykonávanie pokynov klienta na jeho účet, ak sú splnené tieto podmienky:

a)  cenné papiere a iné finančné nástroje, ktoré sú súčasťou portfólia, sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu;

     za porušenie tejto podmienky sa nepovažuje

1. ak sa s cenným papierom alebo s finančným nástrojom prestalo obchodovať na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu po jeho nadobudnutí do portfólia,

2. ak cenný papier alebo finančný nástroj nie je prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu, ale jeho emisné podmienky obsahujú záväzok, že bude podaná žiadosť o prijatie cenného papiera alebo finančného nástroja na obchodovanie na regulovanom trhu a zo všetkých okolností je zrejmé, že sa toto prijatie uskutoční do jedného roka od dátumu vydania emisie,

b)  portfólio bolo zriadené na určité obdobie najmenej 15 rokov a v období 15 rokov od vytvorenia portfólia z neho nebolo klientovi vyplatené plnenie; vyplatenie plnenia z dôvodu presunu portfólia k inej finančnej inštitúcií sa nepovažuje za vyplatenie plnenia, ak sa takýto presun uskutoční do troch mesiacov od zrušenia portfólia u pôvodnej finančnej inštitúcie,

c)  maximálna výška finančných prostriedkov, ktorú možno investovať za jeden kalendárny rok je najviac v sume 3 000 eur, pričom do tejto sumy sa nezapočítavajú reinvestície v rámci portfólia.

?  Príklad

Môžu sa oslobodzovať aj iné transakcie v rámci účtov DIS ako napr. kapitálový výnos, dividendy?

Rozsah oslobodenia transakcií na účtoch DIS je vymedzený v § 9 ods. 1 písm. l) ZDP a to na príjmy z predaja CP a opcií a z derivátových operácii. Iné príjmy ako napríklad príjmy z kapitálového majetku (kupóny, príjmy z vrátenia podielových listov a pod.) podľa § 7 ZDP nie sú od dane oslobodené.

?  Príklad

Môžu investičné portfólio na účtoch DIS tvoriť aj zahraničné podielové listy podielových fondov, ktoré sú registrované k verejnej ponuke na Slovensku a za týmto účelom budú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu?

Niektoré typy zahraničných fondov, hlavne fondy v korporátnej forme ako napr. SICAV sú bežne obchodované na regulovaných trhov v EÚ a tretích krajinách a cez regulované trhy prebieha aj ich predaj a distribúcia. V prípade špecifických typov fondov najmä ETF ide o prevažujúcu formu distribúcie a obchodovanie s takýmito cennými papiermi má skôr charakter obchodovania s akciami. Teda pri prijatí cenných papierov takýchto zahraničných fondov na regulovanom trhu a splnení ďalších podmienok vyplývajúcich z § 7 ods. 11 zákona o cenných papieroch by uvedené cenné papiere mohli byť súčasťou portfólia.

Na druhej strane existuje skupina zahraničných fondov v tzv. zmluvnej forme (obdoba našich podielových fondov), ktorých cenné papiere nie sú v súčasnosti prijaté na regulovaný trh a ich distribúcia prebieha inými kanálmi (priamy predaj, sprostredkovatelia, banky). Teoreticky aj tieto cenné papiere by mohli byť po splnení podmienok zákona o burze cenných papierov a pravidiel regulovaného trhu prijaté na obchodovanie a formálne tak splniť podmienku zaradenie na účty DIS. Treba však upozorniť že ak by bolo takéto prijatie na regulovaný trh len formálne, bez reálneho obchodovania a nedošlo by zmene spôsobu distribúcie cenných papierov, resp. by išlo len o prijatie na jednom trhu napr. v SR, mohlo by sa to považovať za účelové obchádzanie daňovej povinnosti, ktoré je postihnuteľné podľa daňového poriadku. Išlo by najmä o prípady, ak by o prijatie na regulovaný trh žiadali subjekty (konajúce priamo, nepriamo alebo v zhode), ktoré budú súčasne poskytovať účty DIS.

V prípade tuzemských podielových fondov, sa daňové oslobodenie v rámci účtov DIS nevzťahuje na vrátenie podielových listov tuzemských podielových fondov. Ak by aj podielové listy boli formálne prijaté na regulovaný trh, mohli by byť síce súčasťou účtov DIS, ale klient by z týchto transakcií nemal daňovú výhodu. V prípade príjmov z vrátenia podielových listov ide o príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP (rovnako ako kupóny z dlhopisov) a teda nevzťahuje sa na ne oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. l) ZDP.

Podľa § 75 ods. 9 zákona o CP je obchodník s cennými papiermi, ktorý poskytuje klientom investičné služby v rámci DIS povinný viesť záznamy o obchodoch v portfóliu klienta takým spôsobom, aby bolo možné dokumentovať spôsob uskutočnenia obchodu a spätne identifikovať každý obchod s majetkom v rámci tohto sporenia a to od jeho vzniku. Ak obchodník s cennými papiermi poskytuje klientovi aj investičné služby, ktoré nie sú súčasťou DIS, tieto záznamy musia byť vedené tak, aby bolo možné odlíšiť obchody uskutočnené v rámci DIS od iných obchodov klienta. Tieto záznamy je obchodník s cennými papiermi povinný uchovávať od začiatku DIS až do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa § 8 ods. 14 ZDP daňovníkovi, ktorý je klientom tohto obchodníka s cennými papiermi. Obchodník s cennými papiermi je povinný doručiť tieto záznamy správcovi dane a klientovi pri porušení podmienok podľa § 7 ods. 11 zákona o CP bezodkladne.

V prípade, ak došlo k porušeniu podmienok uvedených v § 7 ods. 11 zákona o CP, potom sa v tomto zdaňovacom období, kedy k ich porušeniu došlo zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) súčet súm zistených podľa jednotlivých zdaňovacích období, v ktorých dosiahol príjmy oslobodené podľa § 9 ods. 1 písm. l) ZDP.

Sumy za jednotlivé zdaňovacie obdobia sa vypočítajú ako súčet kladných rozdielov medzi jednotlivými druhmi príjmov podľa odseku 1 písm. d), e) a k) a výdavkami podľa odsekov 5 a 11 prislúchajúcich k týmto jednotlivým druhom príjmov, pričom pri ich výpočte daňovník neuplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) a k).

Za porušenie podmienok ustanovených podľa § 7 ods. 11 zákona o CP sa nepovažuje skutočnosť, ak daňovník počas obdobia DIS, t.j. počas obdobia 15-tich rokov od zriadenia tohto portfólia, zomrie.

-   odsek 1 písmeno n), v ktorom je uvedené oslobodenie podielov do zákonnom určenej výšky pre člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. Za pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem.

Podľa uvedenej úpravy, ak podiely člena pozemkového spoločenstva uvedené v § 3 ods. 1 písm. g) ZDP v príslušnom zdaňovacom období nepresiahnu 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, sú od dane oslobodené.

V prípade, ak takto vymedzený príjem presiahne 500 eur potom sa

1.  daň z tohto príjmu vyberie zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. r) len zo sumy presahujúcej 500 eur od jednotlivého platiteľa dane v príslušnom zdaňovacom období,

2.  zahrnie sa do osobitného základu dane podľa § 51e len v sume presahujúcej 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou v príslušnom zdaňovacom období.

V súlade s prechodným ustanovením § 52zi ods. 5 písm. a) ZDP sa úpravy týkajúce sa podielov členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou účinné od 1. 1. 2017 aplikujú na tieto podiely vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017.

-   v odseku 2 písm. n) je od dane oslobodená suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti (ďalej len „daňový bonus“), vyplatená daňovníkovi, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 33 ZDP. Toto oslobodenie sa vzťahuje na plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa medzi plnenia oslobodené od dane v tomto ustanovení dopĺňa aj suma daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie podľa § 33a ZDP, ktorá nahrádza pôvodný systém podpory hypotekárnych úverov pre mladých, poskytovaných formou štátnych príspevkov. Pôvodný systém uvedenej podpory sa nahradil systémom odpočítateľnej položky z dane pre mladých poberateľov hypotekárneho úveru a to formou daňového bonusu, ktorý má rovnako zvýšiť adresnosť podpory tejto skupiny obyvateľstva na zabezpečenie ich bývania. Prvýkrát sa takto zadefinovaný daňový bonus uplatní za zdaňovacie obdobie roka 2018. Nový systém podpory vo forme daňového bonusu na zaplatené úroky sa bude vzťahovať len na zmluvy uzatvorené po 31. 12. 2017, čo znamená, že po účinnosti tejto novely (po 1. 1. 2018) budú existovať dva systémy podpory hypoték pre mladých a to dobeh súčasného štátneho príspevku pre mladých a postupný nábeh daňového bonusu.

Uvedené zmeny sú zavedené zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony o bankách (ďalej len „zákon o bankách“) a doplnil aj ustanovenia ZDP. Nie každý má však nárok na uplatnenie tohto nového inštitútu. Nárok majú výlučne daňovníci, ktorí spĺňajú podmienky nastavené v ZDP.

-   podľa odseku 2 písm. ac), sa oslobodzujú peňažné plnenia a nepeňažné plnenia poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu pri príležitosti udeľovania štátnych cien a štátnych vyznamenaní podľa zákona č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky v znení zákona č. 115/2011 Z. z. a zákona č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka.

Štátnymi vyznamenaniami podľa zákona č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach sú Rad Bieleho dvojkríža, Rad Andreja Hlinku, Rad Ľudovíta Štúra, Kríž Milana Rastislava Štefánika a Pribinov kríž. Týmto zákonom sa zriaďuje aj Medaila prezidenta SR ako štátne vyznamenanie. Tieto vyznamenania sa udeľujú pri rôznych príležitostiach. Napr. Rad Bieleho dvojkríža sa udeľuje občanom iných štátov, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o všestranný rozvoj vzťahov medzi štátom, ktorého sú občanmi a SR, o posilnenie postavenia SR v medzinárodných vzťahoch, naplnenie zahraničnopolitických priorít SR alebo mimoriadnym spôsobom sa inak zaslúžili o SR alebo za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí.

Tento zákon upravuje zriadenie a udeľovanie štátnych cien za zásluhy, výsledky práce alebo činy mimoriadne významné pre rozvoj jednotlivých oblastí spoločenského, ekonomického alebo kultúrneho života v SR. Týmito cenami sú štátna cena Jozefa Miloslava Hurbana a štátna cena Alexandra Dubčeka.

S účinnosťou od 1. 1. 2019 sa oslobodzujú aj peňažné a nepeňažné plnenia prijaté z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paralympiáda. Uvedené je upravené už za zdaňovacie obdobie 2018.

§ 10

Výpočet príjmov a výdavkov

 spoluvlastníka a účastníka združenia,

ktoré nie je právnickou osobou

(1)  Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo účastníkmi dohodnutý iný podiel.⁶¹⁾

(2)  Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2), na základe písomnej zmluvy o združení⁶²⁾ a daňové výdavky sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. To platí aj pre príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní (§ 6) na základe písomnej zmluvy o združení⁶²⁾ medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.

Komentár k § 10

Delenie príjmov dosiahnutých spoločným podnikaním na základe písomnej zmluvy o združení medzi jednotlivých účastníkov a spôsob delenia príjmov plynúcich zo spoluvlastníctva k veci, ktorá sa tiež v niektorých prípadoch dotýka účastníkov združenia je uvedené v § 10 ZDP.

-   podľa odseku 1 sa príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo účastníkmi dohodnutý iný podiel.

Právna úprava podielového spoluvlastníctva je uvedená v § 137 až 142 ObčZ. Spoluvlastníkovi prislúchajú práva a povinnosti k spoločnej veci podľa pomeru jeho podielu k podielom ostatných spoluvlastníkov. Za trvania spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel určuje najmä to, akou mierou sa spoluvlastníci podieľajú na užívaní spoločnej veci, prípadne na jej úžitkoch a prírastkoch, ako majú prispievať na náklady vynaložené na vec a na náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním. Ak chýba určenie spoluvlastníckych podielov, má sa za to, že podiely všetkých spoluvlastníkov sú rovnaké.

Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa podľa § 10 ods. 1 ZDP zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo účastníkmi dohodnutý iný podiel (§ 137 až 142 ObčZ).

?  Príklad

Dvaja súrodenci spolu vlastnia nehnuteľnosť v pomere 50:50. Túto nehnuteľnosť dali do prenájmu. Je možné, aby sa dohodli, že príjmy z prenájmu zdaní len jeden z nich v súlade s § 10 ZDP?

Nie.

Z ustanovenia § 137 ObčZ vyplýva, že podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podiel vyjadruje právne postavenie spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a určuje, akým spôsobom (presnejšie v akej miere) sa spoluvlastníci počas trvania tohto spoločného vlastníctva podieľajú na správe spoločnej veci, na nákladoch na ňu vynaložených, na úžitkoch z nej a pod. Za trvania spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel určuje aj to, akou mierou sa spoluvlastníci podieľajú na užívaní spoločnej veci, prípadne na jej úžitkoch a prírastkoch, ako majú prispievať na náklady vynaložené na vec, ako aj na náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním.

Podľa § 10 ods. 1 ZDP sa príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo účastníkmi dohodnutý iný podiel. Veľkosť podielov sa však môže meniť len niektorým zo spôsobov, akým podielové spoluvlastníctvo vzniká alebo zaniká. To znamená, že aby bolo možné zmeniť podiel príjmov a výdavkov podielových spoluvlastníkov k predmetnej nehnuteľnosti, tak by najskôr muselo dôjsť k prevodu podielov medzi spoluvlastníkmi (k zmene vlastníctva podielov napr. predajom alebo darovaním).

Dohoda podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti o zmene výšky ich spoluvlastníckych podielov k spoločnej nehnuteľnosti však musí byť v súlade s ustanoveniami ObčZ, na ktorý ZDP odkazuje. Po podpise predmetnej zmluvy sa musí podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností, nakoľko k prevodu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra.

?  Príklad

Dvaja súrodenci vlastnia nehnuteľnosť v rovnakom pomere od roku 2010. V roku 2018 sa rozhodli, že si zmenia svoje vlastnícke podiely v pomere, že brat bude vlastníkom 1/3 nehnuteľnosti a sestra bude vlastníčkou 2/3 nehnuteľnosti. Po tejto zmene plánujú nehnuteľnosť predať. Bude podliehať dosiahnutý príjem z predaja nehnuteľnosti v roku 2018 zdaneniu?

Daňovníci si môžu zmeniť svoje vlastnícke podiely na základe prevodu podielov medzi spoluvlastníkmi (k zmene vlastníctva podielov napr. predajom alebo darovaním). Dohoda podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti o zmene výšky ich spoluvlastníckych podielov k spoločnej nehnuteľnosti musí byť v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Po podpise predmetnej zmluvy sa musí podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností, nakoľko k prevodu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra.

Keďže došlo k novému titulu nadobudnutia v roku 2018 zmenou vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti, moment nadobudnutia sa bude počítať odo dňa vkladu do katastra. Tzn., ak by daňovníci predávali nehnuteľnosť do piatich rokov od nadobudnutia, dosiahnutý príjem by podliehal zdaneniu.

-   podľa odseku 2 sa príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), na základe písomnej zmluvy o združení a daňové výdavky sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. To platí aj pre príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní (§ 6 ZDP) na základe písomnej zmluvy o združení medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.

Jednou z foriem spoločného podnikania alebo spoločného výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti je vytvorenie združenia podľa § 829 až 841 ObčZ. Podľa tejto právnej úpravy sa niekoľko osôb môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. V zmluve o združení si vzájomne dohodnú podmienky, za ktorých bude prebiehať spoločné podnikanie alebo iná spoločná samostatná zárobková činnosť. Zmluvou o združení nevzniká nový právny subjekt, ale subjektom práv a záväzkov sú jednotliví členovia združenia.

Spôsob výpočtu príjmov a výdavkov účastníka združenia, ktoré nie je právnickou osobou, je uvedený v § 10 ods. 2 ZDP, podľa ktorého príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) na základe písomnej zmluvy o združení uzatvorenej podľa § 829 až 841 ObčZ a daňové výdavky sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak.

Združenie nie je samostatnou účtovnou jednotkou a nie je ani daňovníkom, preto sa nerozdeľuje zisk alebo strata vyplývajúca z činnosti združenia, ale rozdeľujú sa príjmy a výdavky (resp. náklady a výnosy).

Združenie bez právnej subjektivity nemôže nadobúdať majetok, preto ak účastník združenia poskytne združeniu hmotný a nehmotný majetok individuálne určený na bezplatné a spoločné využitie účastníkov združenia, v súlade so znením § 24 ods. 6 ZDP odpisy z tohto majetku uplatňuje ten účastník združenia, ktorý je jeho vlastníkom a ktorý ho poskytol združeniu bez právnej subjektivity na spoločné užívanie.

Podľa § 24 ods. 3 ZDP hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu. Ide aj o majetok, ktorý účastníci združenia nadobudli počas existencie združenia (právna úprava podielového spoluvlastníctva je uvedená v § 137 až 142 ObčZ).

Účastník združenia si môže uplatniť preukázateľné výdavky, ak je účtovnou jednotkou alebo ak vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP. Základ dane (čiastkový základ dane) upraví o prislúchajúci podiel spoločných príjmov a daňových výdavkov v súlade s ustanovením § 10 ods. 2 ZDP. Môže si však uplatniť aj výdavky percentom z príjmov za podmienok uvedených v § 6 ods. 10 ZDP, pričom musí byť dodržaný rovnaký spôsob uplatnenia výdavkov pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktoré daňovník dosiahol v príslušnom zdaňovacom období.

Zmluvu o združení môžu uzavrieť aj manželia, ktorí spoločne podnikajú, ak uzavreli o tom písomnú zmluvu (§ 829 až 841 ObčZ), a to len za podmienky, že obidvaja manželia majú oprávnenie na výkon príslušnej podnikateľskej činnosti. Ak obaja manželia podnikajú individuálne, postupujú pri uplatňovaní výdavkov aj podľa § 6 ods. 15 ZDP. Hnuteľné veci a nehnuteľnosti v BSM, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 6 ods. 1 až 4 ZDP obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti. V takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.

?  Príklad

Tri fyzické osoby – účastníci združenia bez právnej subjektivity, majú v zmluve o združení dohodnuté delenie príjmov a výdavkov združenia v pomere 10 %:40 %:50 %. Je možné, aby sa tento pomer zmenil na základe dodatku zmluvy o združení v priebehu roka, resp. až po skončení roka?

Ak by nebol pomer delenia príjmov a výdavkov uvedený v zmluve, zahŕňali by sa do základu dane jednotlivých účastníkov združenia rovným dielom. Keďže je v zmluve o združení uvedené iné delenie, akceptuje sa toto delenie aj na účely ZDP v súlade so znením § 10 ods. 2 ZDP. Žiadny právny predpis neustanovuje to, že by zmluva o združení nemohla byť zmenená aj v priebehu zdaňovacieho obdobia. Avšak musí ísť o dohodu všetkých účastníkov združenia a na daňové účely musí byť dodržané ustanovenie § 10 ods. 2 ZDP. Do zmeny pomeru budú príjmy a výdavky účastníkov združenia delené pôvodným pomerom a od zmeny pomeru delenia príjmov a výdavkov združenia budú delené ich príjmy a výdavky novým pomerom. Zmena pomeru podielov na príjmoch a výdavkoch združenia môže nastať aj z dôvodu vylúčenia niektorého účastníka združenia alebo z dôvodu vystúpenia účastníka združenia resp. úmrtia, preto je potrebné zmenu akceptovať aj v priebehu zdaňovacieho obdobia. Tieto skutočnosti je potrebné vedieť v prípade potreby osobitným spôsobom preukázať správcovi dane.

§ 11

Nezdaniteľné časti

základu dane

(1)  Základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3, 8, 10 a 14.

(2)  Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý

a) sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima,^39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima,

b) je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

(3)  Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane

a) rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti⁵⁷⁾ v tomto zdaňovacom období

    1.   nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,

    2.   má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),

    3.   má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

b) vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti⁵⁷⁾ v tomto zdaňovacom období

    1.   nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

    2.   má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

(4)  Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 sa považuje za

a) manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa podľa osobitného predpisu^63a) žijúce s daňovníkom v domácnosti, alebo ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie^63b) alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie^63c) alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím,^63d) alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím ^63e) a súčasne

b) vlastný príjem manželky (manžela) príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť; do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a, daňový bonus podľa § 33, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky⁶⁴⁾ a štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie.¹²⁵⁾

(5)  Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 3 len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane.

(6)  Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu vypočítanú podľa odseku 2, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku²²⁾ alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2, zníži sa základ dane podľa odseku 2 len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 a vyplatenou sumou dôchodku.

(7)  Základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane podľa odsekov 3 a 10 aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

(8)  Nezdaniteľnou časťou základu dane je do 31. decembra 2016 aj suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo zo súčtu čiastkových základov dane z týchto príjmov. Suma podľa prvej vety nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane.

(9)  Ak bola daňovníkovi vyplatená suma podľa osobitného predpisu^40c) a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 8, je povinný zvýšiť si základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená, o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

(10) Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu³⁵⁾ a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

(11) Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 10 je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok; pri výpočte úhrnu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, platené zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia sa použije postup podľa § 4 ods. 3.

(12) Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 10 musia byť súčasne splnené tieto podmienky:

a) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 10 zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,

b) daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa osobitného predpisu,³⁵⁾ ktorá nespĺňa podmienky uvedené v písmene a).

(13) Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber⁶⁵⁾ a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 10, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

(14) Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa osobitného predpisu^65a) v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok. Za nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka sa považujú aj tieto zaplatené úhrady za manželku (manžela) daňovníka a dieťa daňovníka, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto daňovníka za vyživované (§ 33) v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok za každého z nich. Túto nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov, pričom ak nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa (deti) daňovníka spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Nezdaniteľnou časťou základu dane nie sú úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, pri ktorých sa uplatnil postup podľa osobitného predpisu^17b) alebo postup podľa § 19 ods. 2 písm. w).

Komentár k § 11

-   v odseku 1 sú uvedené nezdaniteľné časti základu dane daňovníka, o ktoré je možné znížiť výlučne základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) alebo ich úhrnu.

Ide o nezdaniteľné časti základu dane daňovníka na

•    daňovníka,

•    manželku (manžela) daňovníka,

•    príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu (ďalej len „príspevky na DDS“) a

•    preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 538/2005 Z. z.).

-   v odseku 2 a 6 je upravený spôsob výpočtu nezdaniteľnej časti na daňovníka

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je uvedená v § 11 ods. 2 ZDP, podľa ktorého, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane (čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo z ich úhrnu), ktorý

a)  sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima čo je pre rok 2018 suma 19 948 eur, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima, čo je pre rok 2018 suma 3 830,02 eura

b)  je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima, čo je pre rok 2018 suma 8 817,016 eura a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

?  Príklad

Základ dane daňovníka = 15 454 eur

Nezdaniteľná časť základu dane = 3 830,02 eura

?  Príklad

Základ dane daňovníka = 20 000,00 eur

Nezdaniteľná časť základu dane = 8 817,016 – (20 000,00 : 4) = 8 817,016 – 5 000,00 = 3 817,016 ÷ 3 817,02 eura

Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu nezdaniteľnej časti, ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“), alebo ak mu jeden z týchto dôchodkov bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období. Ak suma týchto zákonom určených dôchodkov v úhrne nepresahuje sumu vypočítanej nezdaniteľnej časti, zníži sa základ dane o rozdiel medzi sumou vypočítanej nezdaniteľnej časti a vyplatenou sumou dôchodku.

?  Príklad

Daňovník v roku 2016 splnil podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, ale o výplatu tohto dôchodku požiadal až 4. 7. 2018. Daňovník si každoročne NČZD na daňovníka uplatňoval v plnej sume. Dňa 14. 10. 2018 bolo daňovníkovi doručené rozhodnutie, v ktorom mu bol spätne priznaný starobný dôchodok k 3. 1. 2016. Úhrnná suma spätne priznaného dôchodku za zdaňovacie obdobie 2016 predstavovala sumu 4 253 eur. Od ktorého mesiaca daňovník nemá nárok na NČZD na daňovníka?

Vzhľadom k tomu, že v roku 2018 bol daňovníkovi priznaný starobný dôchodok spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia 2017, podá dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 v súlade s § 32 ods. 11 ZDP. V tomto daňovom priznaní si podľa § 11 ods. 6 ZDP neuplatní NČZD na daňovníka, nakoľko suma dôchodku za zdaňovacie obdobie 2017 bola vyššia ako suma NČZD na daňovníka za toto zdaňovacie obdobie. Za zdaňovacie obdobie roku 2016 daňovník má nárok na celú NČZD na daňovníka, pretože mu starobný dôchodok nebol priznaný spätne k 1. 1. 2016, ale až k 3. 1. 2016. Za zdaňovacie obdobie 2018 už nemá nárok odpočítavať si NČZD za predpokladu, že dôchodok je vyplatený vo vyššej sume ako je suma NČZD.

-   v odseku 3 je upravený spôsob výpočtu nezdaniteľnej časti daňovníka na jeho manželku (manžela), na ktorý nadväzuje aj odsek 4, 5 a 7

Nezdaniteľná časť daňovníka na manželku (manžela) je upravená ustanovením § 11 ods. 3 ZDP a jej výška, resp. spôsob výpočtu sa rovnako ako pri nezdaniteľnej časti ročne na daňovníka odvíja od výšky základu dane (čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo z ich úhrnu) tohto daňovníka, t.j. daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť na manželku (manžela).

 

Spôsob nastavený v tomto ustanovení znamená pre rok 2018:

§ 11 ods. 3 písm. a) zákona (v eurách)

Ak základ dane daňovníka	Vlastné príjmy manželky	Nezdaniteľná časť ZD na manželku
– sa rovná alebo je nižší ako 35 268,06	0	3 830,02
	menej ako 3 830,02	3 830,02 – vlastné príjmy manželky
	3 830,02 a viac	0,00

 

?  Príklad

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 20 000,00

Manželka sa celý rok 2018 stará o vlastné dvojročné dieťa

1.  Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 0,00

     Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 3 830,02 eura

2.  Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00

     Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 3 830,02 – 1 500,00 = 2 330,02 eura

3.  Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 4 500,00

     Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 0,00

?  Príklad

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 20 000,00

Manželke sa narodilo dieťa 15. augusta 2018, t.j. nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane vzniká až od septembra 2018 (§ 11 ods. 4 a 5 zákona)

1.  Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 0,00

     Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 3 830,02 : 12 = 319,168 (pomerná mesačná výška NČ ZD) x 4 (počet mesiacov, počas ktorých spĺňa podmienky pre uplatnenie NČ ZD) = 1 276,673 ÷ 1 276,68

2.  Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00

     Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 3 830,02 – 1 500,00 = 2 330,02 : 12 = 194,168 x 4 = 776,673 ÷ 776,68

3.  Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 4 500,00

     Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 0,00

§ 11 ods. 3 písm. b) zákona (v eurách)

Ak základ dane daňovníka	Vlastné príjmy manželky	Nezdaniteľná časť ZD na manželku
– je vyšší ako 35 268,06	Nepoberala	12 647,032 – (ZD daňovníka : 4)
	Poberala	12 647,032 – (ZD daňovníka : 4) – vlastné príjmy manželky

 

 

?  Príklad

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 35 100,00

Manželka je celý rok 2018 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

1.  Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 0,00

     Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 12 647,032 – (35 100 : 4) = 12 647,032 – 8 775,00 = 3 872,032 ÷ 3 872,04

2.  Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00

     Nezdaniteľná časť základu dane na manželku =12 647,032 – 8 775,00 – 1 500,00 = 2 372,032 ÷ 2 372,04

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 ZDP v ustanovenej výške sa uplatní, len ak manželka (manžel) žije s daňovníkom v domácnosti v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia.

Na to, aby si mohol daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) musí spĺňať ďalšie podmienky a to, musí ísť o manželku (manžela)

–   ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2 ZDP) maloleté dieťa (do 3 rokov, resp. v určených prípadoch do 6 rokov veku) podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z., alebo

–   ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 180/2011, alebo

–   bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 33 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, alebo

–   sa považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa

–   zamestnanecká prémia podľa § 32a zákona,

–   daňový bonus podľa § 33 zákona,

–   zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

–   štátne sociálne dávky

•    príspevok pri narodení dieťaťa (zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov),

•    rodičovský príspevok (zákon o rodičovskom príspevku),

•    príspevok na pohreb (zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov),

•    prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa (zákon č. 600/2003 Z. z.),

•    vianočný príspevok (zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov),

•    príplatok k dôchodku (zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov).

–   štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie.

Tento vlastný príjem manželky (manžela) sa znižuje o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť [§ 11 ods. 4 písm. b) zákona].

Základ dane sa daňovníkovi znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela),

1.  ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou,

2.  ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, za podmienky, že úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých zdaniteľných príjmov týchto daňovníkov, dosiahnutých tak zo zdrojov na území SR ako aj zo zdrojov v zahraničí.

O túto nezdaniteľnú časť sa základ dane znižuje až po uplynutí kalendárneho roka a to u zamestnávateľa, ak mu vykonáva ročné zúčtovanie alebo cez podané daňové priznanie.

-   odseky 10 až 13 upravujú možnosť uplatnenia si nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej len „DDS“).

Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na DDS podľa zákona o DDS a na DDS v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

Možnosť odpočítania tejto nezdaniteľnej časti základu dane od základu dane (čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 ZDP alebo čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo ich úhrnu) je v preukázateľne zaplatenej výške v zdaňovacom období v úhrne najviac 180 eur za rok.

Na to, aby si daňovník mohol odpočítať túto nezdaniteľnú časť základu dane, musí spĺňať zákonnom stanovené podmienky, a to

–   príspevky na DDS zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,

–   daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o DDS, ktorá nespĺňa podmienky stanovené novelou zákona o DDS.

?  Príklad

Daňovník si od roku 2010 platí sám mesačne príspevky na DDS. Dňa 16. 6. 2018 podpísal dodatok k uzatvorenej účastníckej zmluve, ktorého súčasťou je zrušenie dávkového plánu. Môže si za zdaňovacie obdobie 2018 do úhrnu príspevkov na DDS započítať aj príspevky, ktoré zaplatil v tomto roku do 16. 6.?

Aj napriek tomu, že daňovník podpísal dodatok k uzatvorenej účastníckej zmluve až 16. 6. 2018, za zdaňovacie obdobie 2018 si pri výpočte úhrnu príspevkov na DDS, môže započítať príspevky preukázateľne zaplatené od 1. 1. 2018 do 31. 12. 2018, najviac však do výšky 180 eur.

Pri porušení podmienok, t.j. ak bol vyplatený predčasný výber z doplnkového dôchodkového sporenia, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

?  Príklad

Daňovník v roku 2018 ukončí zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení a bude mu vyplatený predčasný výber dôchodkového sporenia. Daňovník si v roku 2017 uplatnil NČZD z tohto titulu vo výške 150 eur. Vyplývajú mu z predčasného výberu nejaké daňové povinnosti?

Áno, o uplatnenú nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 150 eur je povinný zvýšiť dosiahnutý základ dane v období rokov 2019 až 2021 podľa vlastného rozhodnutia, v ktorom zdaňovacom období tak urobí.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na DDS sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia, pri vykonaní ročného zúčtovania u zamestnávateľa alebo pri podaní daňového priznania.

-   s účinnosťou od 1. 1. 2018 je v odsek 14 uvedená nová nezdaniteľná časť základu dane na preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon č. 538/2005 Z. z.) v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok.

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa nastavujú daňové úpravy, ktorých cieľom je podpora kúpeľníctva. Z pohľadu fyzickej osoby ako užívateľa služieb poskytujúcich kúpeľnými zariadeniami je to práve prostredníctvom zavedenia nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľnú starostlivosť a s nimi súvisiace služby.

Podľa tejto novej úpravy sú nezdaniteľnou časťou základu dane preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z.

Povolenie na prevádzku prírodných liečebných kúpeľov a prevádzku kúpeľných liečební podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. majú napr.:
Bardejovské kúpele a.s.	Kúpele Vyšné Ružbachy a.s.
Kúpele Bojnice a.s.	Kúpele Lučivná a.s.
Kúpele Brusno a.s.	Kúpele Štós a.s.
Pieniny resort s.r.o. Stará Ľubovňa	Kúpele Horný Smokovec s.r.o.
Prírodné jódové kúpele Číž a.s.	Kúpele Nový Smokovec a.s.
Kúpele Dudince a.s.	KLÚ MV SR Družba, Bardejovské Kúpele
Wellness Kováčová a.s.	Slovthermae, Kúpele Diamant Dudince š.p.
Kúpele Lúčky a.s.	Špecializov. liečebný ústav Marína š.p. Kováčová
Kúpele Nimnica a.s.	Horezza a.s. Piešťany
Sl. Lieč.kúpele Piešťany a.s. Piešťany – Smrdáky	KLÚ MV SR ARCO Trenčianske Teplice
Slovenské liečebné kúpele Rajecké Kúpele	KRÚ MV SR BYSTRÁ, Liptovský Ján
Kúpele Sliač a.s.	Sanatórium Dr. Guhra n.o. Tatranská polianka
Liečebné termálne kúpele a.s. Sklené Teplice	Sanatórium tatranská Kotlina n.o.
Kúpele Trenčianske Teplice a.s.	Horezza a.s. Horský Hotel Granit, klimatické kúpele Tatranské Zruby
Slovesné liečebné kúpele Turčianske Teplice a.s.

 

 

Táto nezdaniteľná časť základu dane je určená v ročnej výške 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad súvisiacich s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, pričom daňovník si môže uplatniť 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur aj za svoje vyživované dieťa (§ 33 ZDP), ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti.

Predmetnú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov, pričom, ak nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa (deti) daňovníka spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

V rámci tejto nezdaniteľnej časti je možné odpočítať úhradu za stravu, ubytovanie, kúpeľné procedúry, ktoré nie sú preplácané zo zdravotného poistenia, pričom dĺžka pobytu v kúpeľoch nie je rozhodujúca.

Nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník uplatní až po skončení zdaňovacieho obdobia a to na základe preukázateľných dokladov vystavených v kúpeľnom zariadení. V prípade, ak doklady neznejú konkrétne na daňovníka uplatňujúceho si nezdaniteľnú časť (alebo manželku, manžela alebo vyživované dieťa), musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdenie od poskytovateľa služieb, že služby spotreboval uvedený daňovník).

V prípade, že daňovník uplatní túto nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) alebo vyživované dieťa u zamestnávateľa, predloží mu vyhlásenie manželky (manžela), resp. plnoletého dieťaťa o tom, že táto osoba si za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje túto nezdaniteľnú časť.

?  Príklad

V máji 2018 manžel sprevádzal svoju manželku v kúpeľoch, ktorej kúpeľnú liečbu predpísal lekár. Celý pobyt v kúpeľoch manželke preplatila zdravotná poisťovňa. Zdravotná poisťovňa však kúpeľnú liečbu manželky neschválila so sprievodcom, ale aj napriek tomu zamestnanec svoju manželku sprevádzal. Manžel nevyužil kúpeľnú starostlivosť, ale za ubytovanie a stravu zaplatil spolu 450 eur, na čo mu kúpele vystavili aj doklad s jeho identifikáciou.

Môže si uplatniť daňovník – manžel, nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 14 ZDP na kúpele na seba a za svoju manželku?

Manžel si môže za rok 2018 uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 14 ZDP na seba 50 eur, ale nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti za manželku mu nevzniká, nakoľko jej celý pobyt uhradila zdravotná poisťovňa.

?  Príklad

Zdravotná poisťovňa schválila pre vyživované dieťa kúpeľnú liečbu so sprievodcom, ktorým bol jej otec. Celý pobyt dieťaťa a otca preplatila zdravotná poisťovňa, ale otec počas tohto pobytu hradil v kúpeľoch parkovné v sume 25 eur a nealkoholické nápoje pre seba a dcéru v sume 55 eur. Otec predložil zamestnávateľovi doklad o absolvovaní kúpeľnej liečby dieťaťa a jeho ako sprievodcu (ich identifikáciou), ale úhradu parkovného a nealkoholických nápojov preukázal len dokladmi z ERP, na ktorých jeho identifikácia a jeho dcéry nebola. Môže si tieto úhrady uplatniť ako nezdaniteľnú časť základu dane?

Keďže otec preukázal zamestnávateľovi dokladom, že kúpeľnú starostlivosť v určenom období využilo jeho dieťa spolu s ním, potom súvisiace služby s kúpeľnou starostlivosťou môže otec preukázať aj dokladom z ERP, z ktorého bude zrejmé, že ide o úhrady vykonané v kúpeľnom zariadení počas tohto pobytu. Znamená to, že otec si môže na seba uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 14 ZDP v sume 50 eur a zostávajúcu sumu 30 eur uplatniť za dcéru, resp. si túto nezdaniteľnú časť môže uplatniť aj pomernou časťou, pokiaľ si ju za dcéru neuplatní matka.

?  Príklad

Manželia absolvovali v kúpeľoch hodinový liečebný pobyt v máji 2018. Kúpele manželom vystavili doklad o úhrade 45 eur za každú osobu. Okrem tejto úhrady manžel pri odchode zaplatil za parkovanie 10 eur (doklad z ERP). Môžu si manželia uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane len v sume úhrad, ktoré zaplatili kúpeľom, t. j. po 45 eur alebo si môžu aj parkovné uplatniť pomernou časťou?

Keďže manželia majú preukazný doklad o využití kúpeľnej starostlivosti na sumu 45 eur, môže k nemu priložiť aj doklady na súvisiace služby, ktoré môžu byť aj z ERP. V tomto prípade si môžu manželia uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane po 50 eur, t. j. aj na úhrady súvisiace s parkovaním.

V nadväznosti na novelizáciu zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o CR“), ktorý zavádza s účinnosťou od 1. 1. 2019 prostredníctvom viacerých zákonov (napr. ZP) nové príspevky na rekreáciu, sa dopĺňa aj ustanovenie § 11 ods. 14 ZDP, podľa ktorého nezdaniteľnou časťou základu dane nie sú úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, pri ktorých sa uplatnil postup podľa § 152a ZP.

Uvedené znamená, že v prípade, ak

–   bol zamestnancovi poskytnutý na rekreáciu v kúpeľoch, ktoré majú povolenie na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z, príspevok zamestnávateľa podľa § 152a ZP alebo

–   si príspevok na rekreáciu v kúpeľoch, ktoré majú povolenie na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z, uplatnil daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP v daňových výdavkoch podľa § 19 ods. 2 písm. w) ZDP,

nemôže si na tú istú rekreáciu v kúpeľoch uplatniť aj nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 14 ZDP.

TRETIA ČASŤ

DAŇ PRÁVNICKEJ OSOBY

§ 12

Predmet dane

(1)  Predmetom dane daňovníka, ktorý je

a) správcovskou spoločnosťou a vytvára podielové fondy,66) sú len príjmy správcovskej spoločnosti,

b) doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a vytvára doplnkové dôchodkové fondy,35) sú len príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

c) dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a vytvára a spravuje dôchodkové fondy,40a) sú len príjmy dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

d) investičným fondom s premenlivým základným imaním,^66a) sú príjmy tohto fondu vrátane príjmov podfondov, ktoré vytvára.

(2)  Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,67) sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe^29ab).

(3)  Daňovníkmi podľa odseku 2 sú

a) občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,

b) záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky,⁶⁸⁾ rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy,⁶⁹⁾ vysoké školy,⁷⁰⁾ Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa, Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť,⁷¹⁾ Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Rozhlas a televízia Slovenska, Garančný fond investícií,⁵⁹⁾ organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli; za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sa na účely tohto zákona nepovažujú obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania.

(4)  Predmetom dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou a Národnou bankou Slovenska,⁷²⁾ sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.

(5)  Predmetom dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj príjem podľa § 14 ods. 4 a 6.

(6)  Predmetom dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj príjem podľa § 14 ods. 5 a 7.

(7)  Predmetom dane nie je

a) príjem podľa § 50,

b) príjem získaný darovaním⁴⁾ okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa alebo dedením,⁵⁾

c) podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva [§ 3 ods. 1 písm. e)] v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi alebo podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou [§ 3 ods. 1 písm. g)], okrem

    1.   príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) vyplácaného právnickej osobe, ak tento príjem plynie daňovníkovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x), alebo je vyplácaný daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu právnickej osobe, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x),

    2.   príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácaného právnickej osobe,

d) príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií7) a podielov7a) ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

Komentár k § 12

-   odseky 2 a 3

Odsek 3 vymedzuje daňovníkov, ktorí sa na účely ZDP považujú za daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie. Ide o daňovníkov, ktorí v nadväznosti na charakter vykonávanej činnosti, ktorá má v prvom rade verejno-prospešný charakter majú osobitne stanovený predmet dane. Títo daňovníci sú rozdelení do 2 skupín, pričom prvú skupinu definovanú v písm. a) predstavujú právne formy daňovníkov, ktorí majú oslobodený príjem z reklamy do výšky 20 000 eur ročne podľa § 13 ods. 1 písm. g) ZDP.

Predmetom dane všetkých daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie sú predovšetkým príjmy z činnosti, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP a príjmov plynúcich na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Upozornenie!

Príjmy, ktoré sú predmetom dane, nie je možné stotožňovať so zdaniteľnými príjmami. Príjmy, ktoré sú predmetom dane môžu byť ešte následne oslobodené podľa podmienok ZDP.

?  Príklad

Účelové zariadenie štátom uznanej cirkvi okrem hlavnej činnosti, na účel ktorej bola zriadená vykonáva prenájom nehnuteľnosti, z ktorého dosahuje zisk a prevádzkuje aj chránenú dielnu, z ktorej dosahuje stratu, pričom na prevádzku chránenej dielne účelové zariadenie obdržalo dotáciu. Je možné pri zisťovaní základu dane zisk vyčíslený z prenájmu znížiť o daňovú stratu z chránenej dielne?

Účelové zariadenie cirkvi sa na účely ZDP považuje za daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie. Takýto daňovník má ZDP vymedzený predmet dane v § 12 ods. 2, ktorým sú príjmy z činnosti, ktorými daňovníci dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť. ZDP pojem „činností, ktorými sa dá zisk dosiahnuť“ priamo nedefinuje. Ustanovenie § 12 ods. 2 ZDP je však potrebné chápať v kontexte ustanovenia § 13 ZDP, ktorý vymedzuje príjem oslobodený od dane. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP sú oslobodené od dane z príjmov príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom, okrem príjmov z činnosti, ktoré sú podnikaním.

Pri určení zdaniteľnosti alebo oslobodenia príjmu plynúceho z chránenej dielne je potrebné vychádzať z hlavnej činnosti, ktorá je vymedzená v zriaďovacej listine účelového zariadenia cirkvi vydanej jej zriaďovateľom a zo skutočnosti, či činnosti je možné vykonávať iba na základe živnostenského opatrenia.

Ak činnosti vykonávané v rámci chránenej dielne, z ktorých plynú príjmy, predstavujú jednu z hlavných činnosti účelového zariadenia uvedených v jej zriaďovacej listine a na vykonávanie týchto činnosti, nie je potrebné živnostenské oprávnenie, je možné tieto príjmy považovať za príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP. Zároveň je potrebné upozorniť na skutočnosť, že podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP výdavky vynaložené na príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, nie sú uznanými daňovými výdavkami.

V prípade, že tieto činnosti chránenej dielne je možné vykonávať iba na základe živnostenského oprávnenia, príjmy plynúce z týchto činností sa považujú za príjmy z činností, ktoré sú podnikaním a teda podliehajú zdaneniu. K týmto zdaniteľným príjmom je možné uplatniť si do daňových výdavkov výdavky (náklady) súvisiace s činnosťou vykonávanou v rámci chránenej dielne.

Ak sa činnosti vykonávané v rámci chránenej dielne účelového zariadenia cirkvi považujú na základe vyššie uvedených skutočností za zdaňované príjmy, zahŕňajú sa do základu dane spolu s príjmami z prenájmu, pričom k týmto príjmom si daňovník môže uplatniť daňové výdavky a to aj v prípade, že sú vyššie ako dosahované príjmy. Do základu dane sa v tomto prípade zahŕňajú aj dotácie, ktoré obdrží chránená dielňa na svoju činnosť a to podľa § 17 ods. 3 písm. f) a § 19 ods. 2 písm. m) ZDP. Zahrnutie dotácie do základu dane má v nadväznosti na uvedené ustanovenia ZDP neutrálny vplyv na základ dane.

-   odsek 7 vymedzuje príjmy, ktoré nie sú predmetom dane daňovníkov – právnických osôb, t.j. nepodliehajú zdaneniu. Takýmito príjmami je:

•    podiel zaplatenej dane, ktorý dosahujú ZDP stanovené právne formy daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie podľa § 50 ZDP,

•    príjem získaný dedením alebo darovaním, s výnimkou darov, ktoré sú poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa. Uvedené sa nevzťahuje na príjem dosahovaný z následného používania daru alebo predmetu dedičstva, resp. na príjem získaný z predaja daru alebo predmetu dedičstva. Takýto príjem je predmetom dane.

?  Príklad

Nezisková organizácia založená podľa osobitného predpisu vlastní budovu, v ktorej prevádzkuje múzeum, do ktorého je vstup zdarma. Nezisková organizácia sa rozhodla vo vstupnej hale múzea nainštalovať pokladničky na dobrovoľné príspevky od návštevníkov, pričom tieto vybrané prostriedky má záujem použiť na svoju hlavnú činnosť. Je možné tieto dobrovoľné prostriedky považovať za verejnú zbierku a podliehajú zdaneniu daňou z príjmov?

Nezisková organizácia, ktorej nezisková činnosť vyplýva zo zákona sa na účely ZDP považuje za daňovníka, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie. Podmienky vykonávania verejnej zbierky ustanovuje zákon č. 162/2014 Z. z. o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 3 ods. 2 vymedzuje právne formy právnických osôb, ktoré môžu vykonávať verejné zbierky. Právna forma neziskovej organizácie, ktorá prevádzkuje múzeum však nezodpovedá žiadnej z nich.

Pri určení, či daný príjem podlieha alebo nepodlieha zdaneniu je potrebné vychádzať v prvom rade zo skutočnosti, či daný príjem je alebo nie je predmetom dane. Príspevky od fyzických osôb plynúce neziskovej organizácii sú založené na dobrovoľnej báze a nevyplývajú zo žiadnej povinnosti, preto tieto príspevky zodpovedajú daru podľa § 628 až 630 ObčZ, podľa ktorého darovacia zmluva musí mať iba v dvoch prípadoch písomnú podobu a to ak ide o darovanie nehnuteľnej veci a ak ide o darovanie akejkoľvek veci, ktorá však nie je odovzdaná pri darovaní. Na základu uvedeného možno dobrovoľné príspevky od fyzických osôb vyberané do pokladničiek vo vstupnej hale považovať za dar, ktorý nie je u uvedenej neziskovej organizácie predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. a) ZDP.

•    podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zdaneného zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, ak bol vykázaný za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2017 a to pri podiele na zisku

–   vyplácaného zo zdroja na území SR – daňovníkovi – právnickej osobe so sídlom na území SR okrem prípadu, ak týmto daňovníkom je spoločník v.o.s. alebo komplementár k.s a daňovníkovi so sídlom v zmluvnom štáte,

–   vyplácaného daňovníkovi – právnickej osobe so sídlom na území SR od nerezidenta so sídlom v zmluvnom štáte,

•    vyrovnací podiel, ktorého výška sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017, a to vyrovnací podiel,

–   ktorý plynie daňovníkovi – právnickej osobe so sídlom na území SR od daňovníka so sídlom v zmluvnom štáte alebo od daňovníka so sídlom na území SR,

–   ktorý je vyplácaný daňovníkom – nerezidentom zo zmluvného štátu daňovníkovi so sídlom na území SR.

Uvedené sa nevzťahuje na vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka vo v.o.s. alebo pri zániku účasti komplementára v k.s.

Pri vyrovnacích podieloch, ktorých výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobia do 31. 12. 2016 sa postupuje v súlade s § 12 ods. 7 písm. c) ZDP platného a účinného do 31. 12. 2016.

•    podiel na likvidačnom zostatku, pri obchodnej spoločnosti alebo družstve, ktoré vstúpilo do likvidácie najskôr 1. 1. 2017, a to podiel na likvidačnom zostatku,

–   ktorý plynie daňovníkovi – právnickej osobe so sídlom na území SR od daňovníka so sídlom v zmluvnom štáte alebo od daňovníka so sídlom na území SR,

–   ktorý je vyplácaný daňovníkom – nerezidentom zo zmluvného štátu daňovníkovi so sídlom na území SR.

Uvedené sa nevzťahuje na podiel na likvidačnom zostatku pri podiele spoločníka v.o.s. a komplementári k.s.

Pri likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ktoré vstúpili do likvidácie do 31. 12. 2016 alebo u ktorých súd rozhodol o zrušení do 31. 12. 2016, sa postupuje v súlade s § 12 ods. 7 písm. c) ZDP platného a účinného do 31. 12. 2016.

?  Príklad

Obec ako člen pozemkového spoločenstva obdržala v roku 2018 podiel na zisku a na majetku z pozemkového spoločenstva vykázaného za zdaňovacie obdobie 2017 vo výške 2 000 eur. Bude podiel na zisku pozemkového spoločenstva pre obec predstavovať zdaniteľný príjem?

V súlade s prechodným ustanovením § 52zi ods. 5 písm. a) sa podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov vykázaný za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017 posudzuje podľa § 12 ods. 7 písm. c) v znení účinnom od 1. 1. 2017, t.j. nie je pre obec predmetom dane a pri výpočte základu dane bude predstavovať položku znižujúcu výsledok hospodárenia. Rovnako by a posudzoval podiel obce na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva vykázaného za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2016, ak by boli vyplatené od 1. 1. 2017.

?  Príklad

Obec v súlade s § 6 ods. 5 zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov založila spoločnosť s ručením obmedzením. V roku 2018 uvedená s.r.o. vyplatila obci podiel na zisku vo výške 75 000 eur zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie 2017. Ako bude obec postupovať pri zdaňovaní tohto podielu na zisku?

Podiel na zisku vyplatený po 1. 1. 2017 zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie 2017 nie je v súlade s § 12 ods. 7 písm. c) ZDP účinného od 1. 1. 2017 a § 51zi ods. 5 písm. a) ZDP predmetom dane a pri zistení základu dane sa považuje za odpočítateľnú položku od výsledku hospodárenia.

§ 13

Oslobodenie od dane

(1)  Od dane sú oslobodené príjmy

a) daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa písmen b) až g) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe, ^29ab) príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43,

b) rozpočtových organizácií z prenájmu a z predaja majetku zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43,

c) štátnych fondov,69) príjmy Rady pre riešenie krízových situácií,⁷³⁾ príjmy Garančný fond investícií59) a príjmy Fondu ochrany vkladov58) okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43,

d) plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty38) a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo reštrukturalizácii^38a), vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,

e) obcí a vyšších územných celkov z prenájmu a predaja ich majetku.

f) z odpisu záväzkov na základe rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu.^73a)

g) z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely, daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 písm. a) najviac do výšky 20 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom tieto príjmy je daňovník povinný použiť len na účel vymedzený v § 50 ods. 5, a to najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal; ak daňovník do uplynutia tejto lehoty nepoužije príjmy z reklám oslobodené od dane na účel vymedzený v § 50 ods. 5, je povinný zahrnúť tieto príjmy alebo ich nepoužitú časť do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota.

(2)  Od dane sú oslobodené aj

a) výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam,

b) členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,

c) úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,⁵⁵⁾

d) úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných týmito bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov,

e) úroky z účtov vyplácané Štátnej pokladnici príjmy z finančných operácií vykonávané Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity podľa osobitného predpisu,^74a)

f) úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, výnosy z majetku v podielovom fonde,^74b) príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok vkladových listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov alebo stálej prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov, od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe

    1.   daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo

    2.   konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo

    3.   iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu,

g) finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,

h) príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu a druhého bodu a náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov alebo stálej prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov, od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe

    1.   daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo

    2.   konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo

    3.   iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu,

  i) výnosy z verejného zdravotného poistenia, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

    1.   výnosy z verejného zdravotného poistenia sú súčasťou kladného výsledku hospodárenia z verejného zdravotného poistenia,^74aa)

    2.   kladný výsledok hospodárenia podľa prvého bodu sa použije len na úhrady v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,^74ab) a to najneskôr do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa vytvoril.

  j) prijaté náhrady škôd a náhrady nemajetkovej ujmy na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva.

Komentár k § 13

-   odsek 1 písm. a) sa vzťahuje výlučne na daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie. Ustanovenie vymedzuje oslobodenie príjmov týchto daňovníkov dosahovaných z ich hlavnej činnosti, na ktorej účel vznikli alebo ktorá je vymedzená v osobitnom právnom predpise. Aj napriek vykonávaniu verejno-prospešnej činnosti týmito daňovníkmi, ZDP explicitne vymedzuje príjmy, ktoré sú považované za zdaniteľné príjmy, aj keď sú dosahované v rámci hlavnej činnosti. Takýmito príjmami sú:

•    príjmy z predaja majetku – s výnimkou rozpočtových organizácií, obcí a VÚC – u týchto daňovníkov sú takéto príjmy oslobodené od dane,

•    príjmy z nájomného – s výnimkou rozpočtových organizácií, obcí a VÚC – u týchto daňovníkov sú takéto príjmy oslobodené od dane,

•    príjmy z reklám – s výnimkou príjmov z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely a to u daňovníkov, ktorých právnou formou je občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond a nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, u ktorých sú tieto príjmy oslobodené do výšky 20 000 eur ročne,

•    príjmy z členských príspevkov – s výnimkou daňovníkov vymedzených v § 13 ods. 2 písm. b),

•    príjmov dosahovaných na základe zmluvy o sponzorstve v športe,

•    príjmov z činnosti, ktoré sú podnikaním – ZDP priamo nedefinuje čo sa pod príjmami z činností, ktoré sú podnikaním rozumie. Na účely ZDP je pri činnostiach, ktoré sú podnikaním potrebné vychádzať zo všeobecnej definície podnikania uvedenej v § 2 ods. 1 ObchZ, podľa ktorej sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Pri odpovedi na otázku či sa jedná o podnikanie, je potrebné analyzovať či činnosti vykonávané daňovníkmi nezaloženými alebo nezriadenými na podnikanie spĺňajú znaky podnikania, ktorými je vykonávanie opakujúcej sa činnosti a možné dosahovanie zisku. Okrem toho v prípade týchto daňovníkov je potrebné skúmať, či činnosti je možné vykonávať iba na základe živnostenského opatrenia v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Ak ide o činnosti, ktoré môže daňovník vykonávať iba na základe živnostenského oprávnenia, považuje sa vykonávanie týchto činností za vykonávanie podnikateľskej činnosti,

•    príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP.

?  Príklad

Obec vlastní budovu kultúrneho zariadenia, ktorú prenajíma príspevkovej organizácii, ktorej je zriaďovateľom a ďalším nájomcom. Dodávky energie nie sú súčasťou nájomného plateného obci a sú fakturované priamo od dodávateľov energii iba príspevkovej organizácii, ktorá následne prefakturováva tieto náklady ostatným nájomcom. Je možné príjmy plynúce z prefakturácie nákladov za energie považovať u príspevkovej organizácií za zdaniteľné príjmy?

Príspevková organizácia vedie účtovníctvo v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a na základe opatrenia Ministerstva financií SR č. 16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Opatrenie“). V súlade s Opatrením externé dodávky elektrickej energie, plynu a vody sa u príspevkovej organizácie účtujú na ťarchu účtu 502 – Spotreba energie so súvzťažným zápisom v prospech účtu 321 – Dodávatelia. Náklady na energie prefakturovávané iným nájomcom, ktoré sa fakturujú samostatne a nie sú súčasťou dohodnutej sumy nájomného sa v zmysle Opatrenia účtujú na ťarchu účtu 311 – Odberatelia a súvzťažne v prospech účtu 502 – Spotreba energie. Úhrada od nájomcov sa účtuje na ťarchu účtu 221 – Bankové účty a v prospech účtu 311 – Odberatelia.

Predmetom zdanenia príspevkovej organizácie sú príjmy, ktoré sú predmetom dane a ktoré nie sú od dane oslobodené. Z účtovania prefakturovania energií v prospech účtu 502 – Spotreba energie vyplýva, že u príspevkovej organizácii dochádza k zreálneniu nákladov účtovaných na účte 502 – Spotreba energie len na náklady, ktoré prináležia príspevkovej organizácii, t.j. nedochádza k vzniku výnosov (príjmov), ktoré by podliehali zdaneniu.

?  Príklad

Zväz, ktorý je založený podľa osobitného predpisu, má právnu formu občianskeho združenia. Zväz okrem inej činnosti vykonáva aj edičnú a vydavateľskú činnosť, ktorá je na základe zákona, ktorým je zväz založený považovaná za hlavnú činnosť, pričom zväz na túto činnosť dostáva každoročne príspevok zo štátu. Považujú sa príjmy dosahované z edičnej a vydavateľskej činnosti za príjem oslobodený od dane alebo tieto príjmy podliehajú zdaneniu, ak zväz vykonáva túto činnosť bez živnostenského opatrenia ?

Zväz sa na účely ZDP v súlade s § 12 ods. 3 považuje za daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, ktorého predmetom dane sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov.

V súlade s § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie majú od dane z príjmov oslobodené príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli, alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem špecificky vymedzených druhov príjmov, medzi ktoré patria aj príjmy z reklám a príjmov z činností, ktoré sú podnikaním. Činnosťami, ktoré sú podnikaním je možné rozumieť činnosti, ktoré je možné vykonávať iba na základe živnostenského opatrenia v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa osobitného zákona jednou z hlavných úloh zväzu je aj vykonávanie edičnej a vydavateľskej činnosti. Zároveň podľa tohto zákona Slovenská republika poskytuje zväzu každoročne príspevok na jeho činnosť a na plnenie úloh podľa tohto zákona, t.j. aj na edičnú a vydavateľskú činnosť.

Pri posúdení skutočnosti, či príjmy plynúce z predaja novín a ročenky zväzu sú príjmy z hlavnej činnosti alebo z vedľajšej (podnikateľskej) činnosti, je nevyhnutné vychádzať z ustanovení § 12 a 13 ZDP ako aj z osobitného zákona, na základe ktorého bol zväz založený a ďalších skutočností. Vo všeobecnosti príjmy z podnikateľskej činnosti predstavujú doplnkový zdroj financovania hlavnej činnosti daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie. Osobitný zákon vymedzuje edičnú a vydavateľskú činnosť ako hlavnú činnosť zväzu, na ktorú sú zväzu poskytnuté prostriedky zo štátneho rozpočtu. Je predpoklad, že štát poskytuje príspevky daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie predovšetkým na hlavnú činnosť. Zväz nedisponuje živnostenským opatrením na vykonávanie edičnej a vydavateľskej činnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností vykonávanie edičnej a vydavateľskej činnosti predstavuje pre zväz hlavnú činnosť, na ktorú bol zriadený a preto príjmy plynúce z tejto činnosti sú oslobodené od dane. V prípade príjmov oslobodených od dane je potrebné aplikovať ustanovenie § 21 ods. 1 písm. j) ZDP, podľa ktorého výdavky vynaložené na príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, nie sú uznanými daňovými výdavkami.

Zároveň je potrebné upozorniť, že príjmy plynúce z reklamy a inzercie uvedenej v časopisoch a ročenke sú zdaniteľné príjmy, ku ktorým si môže zväz uplatniť do daňových výdavkov náklady súvisiace s touto reklamou, ako napr. náklady na výrobu a distribúciu reklamy, časť miezd zamestnancov, ktorých súčasťou pracovnej náplne je aj oblasť reklamy, a to v takom pomere, v akom sa zamestnanec zaoberá reklamou z jeho celkovej pracovnej činnosti.

?  Príklad

Obci boli v rámci hlavnej činnosti poskytnuté dotácie zo štátneho rozpočtu na rozvoj obce. Ako sa posudzujú dotácie z pohľadu zdaňovania?

Finančné prostriedky poskytnuté obci na jej základnú činnosť z príslušnej kapitoly štátneho rozpočtu sú predmetom dane podľa § 12 ods. 2 ZDP a zároveň sú podľa § 13 ods. 1 písm. a) oslobodené od dane, nakoľko ide o príjmy súvisiace s hlavnou činnosťou obce vymedzenou zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. V prípade, že by obec obdržala dotáciu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, táto by bola predmetom zdanenia, ale vzhľadom na skutočnosť, že dotácia poskytnutá, či už na obstaranie odpisovaného majetku alebo na prevádzkové náklady, sa zahŕňa do základu dane vo výške daňového výdavku, zdanenie dotácie by malo neutrálny vplyv na vyčíslený základ dane obce.

-   odsek 1 písm. e) – príjmy obcí a VÚC dosahované z predaja alebo prenájmu majetku sú od dane oslobodené a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o majetok, ktorý obec alebo VÚC používala na svoju hlavnú činnosť alebo zdaňovanú činnosť. Majetkom sa v tomto prípade myslí akýkoľvek majetok, nielen hmotný a nehmotný majetok, ale aj napr. finančný majetok, zásoby a pod. Uvedené oslobodenie sa však nevzťahuje na príjmy plynúce z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok. Tieto príjmy u obcí a VÚC podliehajú zdaneniu daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP.

?  Príklad

Obec dosiahla okrem príjmov od štátu na svoju bežnú činnosť a príjmov z miestnych daní a poplatkov aj príjmy z prenájmu voľných priestorov budovy obecného úradu. Ide o zdaniteľný alebo oslobodený príjem obce? 

Obec sa považuje za daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného za účelom podnikania, ktorý má predmet dane vymedzený v § 12 ods. 2 ZDP. Podľa § 13 má obec od dane oslobodené okrem príjmov plynúcich z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli, alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom, aj príjmy z prenájmu a majetku podľa §13 ods.1 písm. e) ZDP. Z uvedeného vyplýva, že obec v danom prípade má všetky príjmy oslobodené od dane.

-   odsek 1 písm. g) vymedzuje oslobodenie príjmov plynúcich z reklamy u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie. Oslobodenie príjmov z reklamy je naviazané na splnenie niekoľkých podmienok:

•    právna forma daňovníka môže byť iba občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby,

•    oslobodená suma vo výške 20 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie,

•    povinnosť použitia oslobodených príjmov na účel podľa § 50 ods. 5 ZDP, t.j. na účely, ktoré sú predmetom činnosti prijímateľa podielu zaplatenej dane ako napr. ochrana a podpora zdravia, podpora a rozvoj športu, podpora vzdelávania,

•    povinnosť použitia oslobodených príjmov na vyššie uvedený účel do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal.

Ak daňovník nesplní povinnosť použitia prostriedkov či už na zákonom vymedzený účel alebo nedodrží lehotu, do ktorej je povinný tieto prostriedky použiť, vzniká mu povinnosť dodanenia oslobodených príjmov, resp. ich nepoužitej časti a to v tom zdaňovacom období, v ktorom uplynie doba, do ktorej je daňovník povinný použiť prostriedky.

?  Príklad

Občianske združenie uzatvorilo zmluvu o reklame so spoločnosťou X, s.r.o. o poskytnutí reklamných služieb v roku 2018. Občianske združenie v roku 2018 od spoločnosti X prijalo 20 000 eur. Je občianske združenie povinné použiť tieto prostriedky už v roku 2018?

Príjem (výnos) plynúci z reklamy vo výške 20 000 eur je súčasťou výsledku hospodárenia a v súlade s § 13 ods. 1 písm. g) ZDP je oslobodeným príjmom. ZDP definuje povinnosť použitia oslobodených príjmov do konca roka 2019 avšak nestanovuje povinnosť použitia týchto prostriedkov na účely vymedzené v § 50 ods. 5 ZDP už v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich prijatiu. Ak daňovník v roku 2018 nepoužije ani 1 euro na zákonom vymedzené účely, je povinný použiť sumu 20 000 eur v roku 2019. Pri nesplnení tejto podmienky je potom občianske združenie povinné v roku 2019 zvýšiť základ dane o sumu nepoužitých prostriedkov na zákonom stanovené účely.

?  Príklad

Nadácia uzatvorila zmluvu o reklame o poskytnutí reklamných služieb v roku 2018 so spoločnosťou X, s.r.o. v sume 15 000 eur a so spoločnosťou Y, s.r.o. v sume 10 000 eur. Má nárok na oslobodenie príjmov do výšky 20 000 eur od každej spoločnosti, t.j. v celkovej výške 25 000 eur?

ZDP striktne vymedzuje oslobodenie príjmov pre daňovníka v úhrnnej výške 20 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie. To znamená, že bez ohľadu na skutočnosť od koľkých daňovníkov nadácia obdrží príjem z reklamy, nárok na oslobodenie má iba vo výške 20 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie v úhrnnej výške, t.j. od všetkých partnerov. V tomto prípade nadácia v roku 2018 bude mať oslobodený príjem z reklamy vo výške 20 000 eur a 5 000 eur bude pre ňu predstavovať zdaniteľný príjem.

?  Príklad

Občianske združenie uzatvorilo zmluvu o reklame so spoločnosťou X, s.r.o. o poskytnutí reklamných služieb v roku 2018 vo výške 20 000 eur a v roku 2019 vo výške 20 000 eur. V roku 2018 občianske združenie použilo z oslobodených príjmov na zákonom vymedzený účel iba 5 000 eur. Môže mať občianske združenie v roku 2019 oslobodený príjem z reklamy vo výške 20 000 eur aj keď ešte nepoužilo 15 000 eur na účel podľa § 50 ods. 5 ZDP?

ZDP stanovuje možnosť oslobodiť príjem z reklamy v úhrnnej výške 20 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie. Každé zdaňovacie obdobie sa posudzuje samostatne, t.j. občianske združenie má nárok na oslobodenie príjmov v roku 2018 vo výške 20 000 eur a v roku 2019 tak isto vo výške 20 000 eur, pričom použitie týchto prostriedkov na zákonom vymedzené účely nemá vplyv na toto oslobodenie. Použitie prostriedkov na zákonom stanovené účely sa posudzuje samostatne. To znamená, že v roku 2018 bude mať občianske združenie oslobodený príjem z reklamy vo výške 20 000 eur. V roku 2019 bude mať rovnako oslobodený príjem z reklamy vo výške 20 000 eur, pričom však je povinné sledovať či použilo na osobitné účely sumu vo výške 15 000 eur (nepoužitá časť príjmov z reklamy z roku 2018). V prípade, že použije sumu nižšiu ako 15 000 eur, má povinnosť zvýšiť základ dane o rozdiel medzi sumu 15 000 eur a použitou sumou, pričom však neprichádza o oslobodenie príjmov z reklám z roku 2019.

§ 13a

(1)  Od dane sú oslobodené príjmy (výnosy) daňovníka uvedeného v § 2 písm. d) druhom bode z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie

a) vynálezu chráneného patentom^74ba) alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,^74bb) ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja¹⁾ vykonávaného daňovníkom, a to aj vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky, a technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov),

b) počítačového programu (softvér), ktorý je výsledkom vývoja¹⁾ vykonávaného daňovníkom a podlieha autorskému právu podľa osobitného predpisu,^74bc) a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov).

(2)  Oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť aj u daňovníka uvedeného v § 2 písm. e) treťom bode, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, ak je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo počítačový program (softvér) funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou.

(3)  Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní počas zdaňovacích období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) do daňových výdavkov.

(4)  Ak súčasťou nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) alebo súčasťou aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) sú nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, oslobodenie vo výške podľa odseku 1 možno počas obdobia podľa odseku 3 uplatniť len na časť príjmu, ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel

a) súčtu nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) a aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér), ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, a

b) súčtu nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) a aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).

(5)  Ak daňovník, ktorý začal uplatňovať oslobodenie podľa odseku 1, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, jeho právny nástupca nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia. Ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1 a predmetom nepeňažného vkladu je vynález chránený patentom, technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo počítačový program (softvér), prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia.

(6)  Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu^120l) o daňovníkovi, ktorý si uplatnil oslobodenie podľa odseku 1, tieto údaje:

a) obchodné meno a sídlo,

b) daňové identifikačné číslo,

c) výšku uplatneného oslobodenia a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,

d) číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený, alebo názov počítačového programu (softvér).

(7)  Na účely oslobodenia podľa odseku 1 je daňovník povinný viesť evidenciu o

a) nákladoch v druhovom členení na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér),

b) aktivovaných nákladoch v druhovom členení na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér),

c) nákladoch v druhovom členení na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od  inej osoby, ktoré boli vynaložené v súvislosti s vývojom vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).

(8)  Daňovník je povinný správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu evidenciu podľa odseku 7 predložiť najneskôr do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy.

(9)  Daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1, ak mu bol

a) patent zrušený, odňatý alebo prepísaný^74bd) na iného majiteľa alebo mu bola patentová prihláška zamietnutá,

b) úžitkový vzor vymazaný alebo prepísaný^74be) na iného majiteľa alebo mu bola prihláška úžitkového vzoru zamietnutá.

(10) Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.

(11) Ak sa daňovník, ktorému plynú príjmy (výnosy) podľa odseku 1, rozhodne aktivovať náklady na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) až po zdaňovacom období, v ktorom mu tieto príjmy (výnosy) začali plynúť, oslobodenie podľa odseku 1, pred uplatnením postupu podľa odseku 4, uplatní na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel

a) aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) a

b) súčtu nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér), ktoré daňovník vynaložil najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj¹⁾ a aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).

(12) Ak príjmy (výnosy) podľa odseku 1 plynú viacerým daňovníkom, ktorí spĺňajú podmienky podľa odseku 1, oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť na každého takéhoto daňovníka v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru, akým sa podieľal na výskume a vývoji¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).

(13) Daňovník, ktorý prvýkrát uplatní oslobodenie podľa odseku 1 v zdaňovacom období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) do daňových výdavkov, je povinný toto oslobodenie uplatňovať počas nasledujúcich zdaňovacích období, v ktorých pokračuje v zahrnovaní odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ do daňových výdavkov.

Komentár k § 13a

Od 1. 1. 2018 sa oslobodili príjmy (výnosy) plynúce z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie zákonom vymedzeného nehmotného majetku, ktorý je predmetom výskumu a vývoja a ktorým je:

•    vynález chránený patentom vrátane vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky,

•    technické riešenie chránené úžitkovým vzorom vrátane technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru,

•    počítačový program (softvér).

Oslobodenie sa vzťahuje aj na príjmy (výnosy) plynúce z vynálezu a technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom ešte pred udelením patentu a zápisom úžitkového vzoru do registra.

ZDP vymedzuje oslobodenie príjmov vo výške 50 % z uvedených odplát. V prípade, že súčasťou celkových nákladov na vývoj patentu, úžitkového vzoru alebo softvéru sú aj nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby je oslobodenie možné uplatniť len na časť príjmov, ktorá sa vypočíta ako násobok príjmov (výnosov) z odplát a koeficientu. Koeficient na účely oslobodenia príjmov (výnosov) z uvedených odplát sa stanovuje ako podiel

•    súčtu nákladov na vývoj vynálezu, technického riešenia alebo počítačového programu a aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu, technického riešenia alebo počítačového programu, ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby a

•    súčtu nákladov na vývoj vynálezu, technického riešenia alebo počítačového programu a aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu, technického riešenia alebo počítačového programu vrátane nákladov na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby.

Oslobodenie príjmov (výnosov) sa vzťahuje okrem daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou aj na daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí majú na území SR stálu prevádzkareň a u ktorých je však podmienkou oslobodenia funkčné spojenie patentu, úžitkového vzoru a softvéru s touto stálou prevádzkarňou.

Oslobodenie je možné uplatniť iba na príjmy (výnosy) plynúce z patentov, úžitkových vzorov a softvéru, ktoré sú aktivované ako nehmotný majetok daňovníka a iba počas uplatňovania daňových odpisov z aktivovaných nákladov na ich vývoj. ZDP zároveň zamedzuje špekulatívnej optimalizácii základu dane a v prípade, že si daňovník uplatní oslobodenie týchto príjmov, je povinný aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých pokračuje v zahrňovaní odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj do daňových výdavkov, toto oslobodenie uplatňovať.

V prípade, že sa na výskume a vývoji podieľali viacerí daňovníci, oslobodenie príjmov (výnosov) je možné uplatniť na každého takéhoto daňovníka a to v rozsahu v akom sa podieľal na výskume a vývoji.

ZDP vymedzuje prípady kedy daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia:

•    ak mu bol patent zrušený, odňatý alebo prepísaný na iného majiteľa alebo mu bola patentová prihláška zamietnutá alebo ak bol úžitkový vzor vymazaný alebo prepísaný na iného majiteľa alebo mu bola prihláška úžitkového vzoru zamietnutá – v tomto prípade je daňovník povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňoval oslobodenie príjmov (výnosov) z odplát a to v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník zistil, že porušil podmienku na uplatnenie oslobodenia od dane,

•    ak daňovník, ktorý začal uplatňovať oslobodenie a zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie – jeho právny nástupca nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia,

•    ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatňoval oslobodenie a predmetom nepeňažného vkladu je vynález chránený patentom, technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo softvér – prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia.

Daňovník na uplatnenie oslobodenia príjmov (výnosov) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie vyššie uvedeného nehmotného majetku je povinný viesť osobitnú evidenciu o:

•    nákladoch v druhovom členení na vývoj vynálezu, technického riešenia alebo počítačového programu,

•    aktivovaných nákladoch v druhovom členení na vývoj vynálezu, technického riešenia alebo počítačového programu,

•    nákladoch v druhovom členení na nehmotné výsledku výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, ktoré boli vynaložené v súvislosti s vývojom vynálezu, technického riešenia alebo počítačového programu.

Táto evidencia nie je prílohou k daňovému priznaniu, ale daňovník má povinnosť predložiť ju správcovi dane alebo Finančnému riaditeľstvu SR na základe ich výzvy a to do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy. V rámci daňového priznania daňovník uvádza úhrnnú výšku uplatneného oslobodenia a číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený alebo názov softvéru. Na základe takto uvedených údajov v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb je Finančné riaditeľstvo SR povinné daňovníka uverejniť v zozname daňových subjektov, ktorí si uplatnili oslobodenie podľa § 13a, a to v lehote do 3 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania.

§ 13b

(1)  Od dane vo výške podľa odseku 4 sú oslobodené príjmy (výnosy) daňovníka uvedeného v § 2 písm. d) druhom bode z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja¹⁾ vykonávaného daňovníkom, pričom tieto výrobky sú 

a) obstarané od osôb, ktorým daňovník ako vlastník umožnil pri ich výrobe využívať  vynález chránený patentom alebo  technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo

b) vytvorené vlastnou činnosťou¹⁾ daňovníka.

(2)  Oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť aj u daňovníka uvedeného v § 2 písm. e) treťom bode, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, ak je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou.

(3)  Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní počas zdaňovacích období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov¹⁾ na vývoj vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom do daňových výdavkov.

(4)  Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní vo výške 50 % z tej časti príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, ktorá pripadá na predajnú cenu výrobku po znížení o skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy a odbytu vrátane k nim prislúchajúcich režijných nákladov a ziskových marží, ktoré by dodávateľ uplatnil vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcií a trhových podmienok. Na účely tohto ustanovenia sa funkciami odbytu okrem činností predaja rozumejú aj činnosti spojené s propagáciou, sprostredkovaním predaja a marketingom predávaných výrobkov a súčasťou ziskovej marže spojenej s funkciou odbytu je aj zisková marža spojená s obchodným menom daňovníka, ochrannou známkou alebo inými nehmotnými aktívami spojenými s týmito funkciami odbytu.

(5)  Ak súčasťou nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo súčasťou aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom sú nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, oslobodenie vo výške podľa odseku 4 počas obdobia podľa odseku 3 možno uplatniť len na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta tak, že súčin počtu predaných výrobkov a predajnej ceny výrobku po znížení o skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy a odbytu vrátane k nim prislúchajúcich režijných nákladov a ziskových marží, ktoré by dodávateľ uplatnil vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcií a trhových podmienok sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel

a) súčtu nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom a aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby a

b) súčtu nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom a aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom.

(6)  Ak daňovník, ktorý začal uplatňovať oslobodenie podľa odseku 1, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, jeho právny nástupca nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia. Ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1 a predmetom nepeňažného vkladu je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia.

(7)  Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu^120l) o daňovníkovi, ktorý si uplatnil oslobodenie podľa odseku 1, tieto údaje:

a) obchodné meno a sídlo,

b) daňové identifikačné číslo,

c) výšku uplatneného oslobodenia a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,

d) číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený.

(8)  Na účely oslobodenia podľa odseku 1 je daňovník povinný viesť evidenciu o

a) kalkulácii ceny výrobku,

b) nákladoch v druhovom členení na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,

c) aktivovaných nákladoch v druhovom členení na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom a ich odpisový plán,

d) nákladoch v druhovom členení na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, ktoré boli vynaložené v súvislosti s vývojom vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,

e) počte výrobkov, na ktorých príjmy (výnosy) z predaja je oslobodenie uplatňované,

f) technickom riešení s popisom využitia vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom pri výrobe výrobkov.

(9)  Daňovník je povinný správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu evidenciu podľa odseku 8 predložiť najneskôr do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy.

(10) Daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1, ak mu bol

a) patent zrušený, odňatý alebo prepísaný^74bd) na iného majiteľa alebo mu bola patentová prihláška zamietnutá,

b) úžitkový vzor vymazaný alebo prepísaný^74be) na iného majiteľa alebo mu bola prihláška úžitkového vzoru zamietnutá.

(11) Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 10 v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.

(12) Ak sa daňovník, ktorému plynú príjmy (výnosy) podľa odseku 1, rozhodne aktivovať náklady na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom až po zdaňovacom období, v ktorom mu tieto príjmy (výnosy) začali plynúť, oslobodenie podľa odseku 1, pred uplatnením postupu podľa odseku 5, uplatní na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel

a) aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom a

b) súčtu nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktoré daňovník vynaložil najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj¹⁾ a aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom.

(13) Ak príjmy (výnosy) podľa odseku 1 plynú viacerým daňovníkom, ktorí spĺňajú podmienky podľa odseku 1, oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť na každého takéhoto daňovníka v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru, akým sa podieľal na výskume a vývoji¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom.

(14) Daňovník, ktorý prvýkrát uplatní oslobodenie podľa odseku 1 v zdaňovacom období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom do daňových výdavkov, je povinný toto oslobodenie uplatňovať počas nasledujúcich zdaňovacích období, v ktorých pokračuje v zahrnovaní odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ do daňových výdavkov.

Komentár k § 13b

Ustanovenie vymedzuje oslobodenie príjmov plynúcich z používania nehmotných aktív, t.j. oslobodenie príjmov plynúcich z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využíva registrovaný patent alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom. Oslobodenie príjmov (výnosov) z predaja výrobkov sa vzťahuje na výrobky, ktoré daňovník

•    obstaral nákupom o d iných osôb a tieto osoby daňovníkovi umožnili pri ich výrobe využívať patent alebo úžitkový vzor,

•    vytvoril vlastnou činnosťou.

ZDP vymedzuje oslobodenie príjmov vo výške 50 % z predajnej ceny avšak nie celej. Oslobodenie sa vzťahuje na sumu vyčíslenú ako rozdiel medzi predajnou cenou výrobku a súčtom skutočných priamych nákladov, skutočných nepriamych nákladov spojených s funkciami výroby, správy a odbytu vrátane k ním prislúchajúcich režijných nákladov a ziskovej marže, ktorú by daňovník uplatnil vo vzťahu k nezávislým osobám. Až z takto vyčíslenej sumy je možné oslobodiť sumu vo výške 50 %. Oslobodenie príjmov je možné uplatniť počas zdaňovacích období, v ktorých daňovník zahrnuje odpisy z aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu alebo technického riešenia úžitkovým vzorom do daňových výdavkov. V prípade, že súčasťou celkových nákladov na vývoj patentu alebo úžitkového vzoru sú aj nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby je oslobodenie možné uplatniť len na časť príjmov, ktorá sa vypočíta ako násobok násobku počtu predaných výrobkov a predajnej ceny výrobku zníženej o skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy a odbytu vrátane k nim prislúchajúcich režijných nákladov a ziskových marží, ktoré by dodávateľ uplatnil vo vzťahu k nezávislým osobám a koeficientu.

Oslobodenie = [(počet výrobkov x upravená predajná cena) x koeficient] x 0,5

Koeficient na účely oslobodenia príjmov (výnosov) z predaja výrobkov sa stanovuje ako podiel

•    súčtu nákladov na vývoj vynálezu alebo technického riešenia a aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu alebo technického riešenia, ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledku výskumu a vývoja obstarané od inej osoby a

•    súčtu nákladov na vývoj vynálezu alebo technického riešenia a aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu alebo technického riešenia.

Oslobodenie príjmov (výnosov) sa vzťahuje okrem daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou aj na daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí majú na území SR stálu prevádzkareň a u ktorých je však podmienkou oslobodenia funkčné spojenie patentu a úžitkového vzoru s touto stálou prevádzkarňou.

Oslobodenie je možné uplatniť iba počas uplatňovania daňových odpisov z aktivovaných nákladov na ich vývoj. ZDP zároveň zamedzuje špekulatívnej optimalizácii základu dane a v prípade, že si daňovník uplatní oslobodenie týchto príjmov je povinný aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých pokračuje v zahrňovaní odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj do daňových výdavkov, toto oslobodenie uplatňovať.

V prípade, že sa na výskume a vývoji podieľali viacerí daňovníci, oslobodenie príjmov (výnosov) je možné uplatniť na každého takéhoto daňovníka a to v rozsahu v akom sa podieľal na výskume a vývoji.

ZDP vymedzuje prípady kedy daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia:

•    ak mu bol patent zrušený, odňatý alebo prepísaný na iného majiteľa alebo mu bola patentová prihláška zamietnutá, alebo ak bol úžitkový vzor vymazaný alebo prepísaný na iného majiteľa alebo mu bola prihláška úžitkového vzoru zamietnutá – v tomto prípade je daňovník povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňoval oslobodenie príjmov (výnosov) z odplát a to v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník zistil, že porušil podmienku na uplatnenie oslobodenia od dane,

•    ak daňovník, ktorý začal uplatňovať oslobodenie a zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie – jeho právny nástupca nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia,

•    ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatňoval oslobodenie a predmetom nepeňažného vkladu je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom– prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia.

Daňovník na uplatnenie oslobodenia príjmov (výnosov) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie vyššie uvedeného nehmotného majetku je povinný viesť osobitnú evidenciu o:

•    kalkulácii ceny výrobku,

•    nákladoch v druhovom členení na vývoj vynálezu alebo technického riešenia počítačového programu,

•    aktivovaných nákladoch v druhovom členení na vývoj vynálezu alebo technického riešenia,

•    nákladoch v druhovom členení na nehmotné výsledku výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, ktoré boli vynaložené v súvislosti s vývojom vynálezu alebo technického riešenia,

•    počte výrobkov, na ktorých príjmy z predaja je oslobodenie uplatňované,

•    technickom riešení s popisom využitia vynálezu alebo technického riešenia.

Táto evidencia nie je prílohou k daňovému priznaniu, ale daňovník má povinnosť predložiť ju správcovi dane alebo Finančnému riaditeľstvu SR na základe ich výzvy, a to do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy. V rámci daňového priznania daňovník uvádza úhrnnú výšku uplatneného oslobodenia a číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený. Na základe takto uvedených údajov v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb je Finančné riaditeľstvo SR povinné daňovníka uverejniť v zozname daňových subjektov, ktorí si uplatnili oslobodenie podľa § 13a, a to v lehote do 3 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania.

?  Príklad

V súlade s § 13b ods. 4 ZDP je možné uplatniť oslobodenie príjmov z predaja výrobkov vo výške 50 % z tej časti príjmov z predaja výrobkov, ktorá pripadá na upravenú predajnú cenu o skutočné priame a nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy a odbytu vrátane k nim prislúchajúcich režijných nákladov a ziskových marží, ktoré by daňovník uplatnil voči nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcii a trhových podmienok. Čo sa rozumie pod pojmom „predajná cena“ ide o predajnú cenu uplatňovanú voči zákazníkovi v rámci maloobchodného predaja alebo predajná cena, za ktorú predáva daňovník, ktorý aktivoval náklady na vývoj do majetku?

Podľa § 13b ods. 4 ZDP sa oslobodenie vo výške 50 % uplatňuje na príjmy (výnosy) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom, pričom oslobodenie sa uplatní len na časť príjmov (výnosov) pripadajúcich na upravenú predajnú cenu podľa § 13b ods. 4 ZDP.

Predajnou cenou výrobku na účely uplatnenia oslobodenia podľa § 13b ZDP je potrebné rozumieť cenu, za ktorú výrobok predáva daňovník uplatňujúci oslobodenie, ktorý zároveň predmetné nehmotné aktívum (patent, úžitkový vzor) vyvinul, registroval podľa príslušných právnych predpisov a odpisy z tohto aktíva zahrnuje do daňových výdavkov. Oslobodenie od dane z príjmov právnickej osoby je možné uplatňovať len na príjmy (výnosy) skutočne dosiahnuté daňovníkom. Pod predajnou cenou výrobku preto nemožno rozumieť konečnú cenu, za ktorú sa výrobok predáva na ďalšom stupni dodávateľsko-odberateľského reťazca konečnému spotrebiteľovi. Prichádzalo by tak k uplatňovaniu oslobodenia vo výške, ktorá sa vzťahuje k výnosom dosiahnutým iným daňovníkom – konečným predajcom. Okrem toho, v ustanovení § 13b zákona o dani z príjmov sa používa pojem „výrobok“ a nie pojem „tovar“, ktorý sa v iných ustanoveniach zákona o dani z príjmov používa práve v súvislosti s predajom realizovaným konečnému spotrebiteľovi.

?  Príklad

V súlade s § 13b ods. 4 ZDP je možné uplatniť oslobodenie príjmov z predaja výrobkov vo výške 50 % z tej časti príjmov z predaja výrobkov, ktorá pripadá na upravenú predajnú cenu o skutočné priame a nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy a odbytu vrátane k nim prislúchajúcich režijných nákladov a ziskových marží, ktoré by daňovník uplatnil voči nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcii a trhových podmienok. Ak sa vychádza zo všeobecného kalkulačného vzorca akým spôsobom sa vypočíta 50 %-tná výška oslobodenia, ak od predajnej ceny je potrebné odpočítať priame a nepriame náklady, výrobnú, odbytovú a správnu réžiu a k ním prislúchajúcu ziskovú prirážku?

Zo znenia § 13b ods. 4 ZDP vyplýva, že oslobodenie vo výške 50 % nemožno uplatniť na plnú výšku dosiahnutých príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil registrovaný patent alebo úžitkový vzor, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja vykonávaného samotným daňovníkom. Cieľom ZDP bolo poskytnúť oslobodenie len na tú časť príjmu, ktorá je jednou zo zložiek predajnej ceny. Oslobodenie sa poskytne na tú časť príjmu, ktorá mohla byť realizovaná práve z dôvodu prítomnosti funkcie registrovaného patentu alebo úžitkového vzoru pri výrobe výrobku, v dôsledku čoho je možné takýto výrobok realizovať na trhu za vyššiu cenu oproti podobným výrobkom bez prítomnosti patentu (úžitkového vzoru) pri ich výrobe. Časť príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, na ktorú možno oslobodenie uplatniť, je preto potrebné zistiť postupným očisťovaním predajnej ceny o skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy a odbytu vrátane k nim prislúchajúcich režijných nákladov. Ak z predajnej ceny výrobku ostane po tomto očistení o úhradu skutočnej úrovne nákladov zisk, tento je potrebné na účely oslobodenia ďalej očistiť aj o úrovne ziskových prirážok spojených s funkciami výroby, správy a odbytu a prípadne aj s funkciami tzv. marketingových nehmotných aktív (obchodné meno, ochranná známka a pod.). Až zvyšok príjmu, ktorý po tomto očisťovaní predajnej ceny výrobku ostal, možno považovať za časť pripadajúcu na funkciu spojenú s prítomnosťou registrovaného výsledku výskumu a vývoja realizovaného daňovníkom formou patentu (úžitkového vzoru) a až na takýto zvyšok príjmu možno uplatniť oslobodenie vo výške podľa § 13b ods. 4 ZDP. Ak predajná cena generovaná na trhu, na ktorom sa s výrobkom obchoduje, dosiahne len úroveň nákladov a štandardnej ziskovej prirážky pripadajúcej na funkcie výroby, správy a odbytu, nemožno oslobodenie uplatniť, nakoľko zisková prirážka spojená s funkciou patentu (úžitkového vzoru) ako výsledku vlastného výskumu a vývoja nebola dosiahnutá.

Na účely ustanovenia § 13b ZDP je teda potrebné realizovaný príjem z predaja výrobku, pri ktorého výrobe sa úplne alebo čiastočne využil patent (úžitkový vzor) rozdeliť na časť, ktorá súvisí s funkciami výroby, správy a odbytu a ktorá by bola dosiahnutá aj bez prítomnosti patentu (úžitkového vzoru) pri výrobe výrobku a časť, ktorá bola na trhu realizovaná práve vďaka prítomnosti výsledku vlastného výskumu a vývoja, ktorým je patent alebo úžitkový vzor.

§ 13c

(1)  Od dane je oslobodený príjem z predaja akcií  akciovej spoločnosti alebo predaja obchodného podielu u spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo u komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí po splnení podmienok podľa odseku 2, u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) okrem daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu.⁸⁸⁾

(2)  Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní, ak

a) príjem z predaja akcií a predaja obchodného podielu plynie najskôr po uplynutí 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia priameho podielu najmenej 10 % na základnom imaní obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 a 

b) daňovník na území Slovenskej republiky vykonáva podstatné funkcie, riadi a znáša riziká spojené s vlastníctvom akcií alebo obchodného podielu, pričom disponuje potrebným personálnym a materiálnym vybavením potrebným na výkon týchto funkcií a pri vyčíslení základu dane postupuje podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c).

(3)  Od dane nie je oslobodený príjem z predaja akcií akciovej spoločnosti a predaja obchodného podielu na spoločnosti podľa odseku 1, ktorá je v likvidácii, konkurze alebo reštrukturalizácii. Od dane nie je oslobodený príjem z predaja akcií a predaja obchodného podielu, ak je daňovník podľa odseku 1 v likvidácii.

(4)  Podľa odseku 2 písm. a) sa za deň nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní  obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 považuje deň

a) splatenia peňažného vkladu,

b) splatenia nepeňažného vkladu, ktorý nesmie byť skorší ako deň zápisu do Obchodného registra; rovnako sa postupuje u prijímateľa nepeňažného vkladu, ak predáva akcie alebo obchodný podiel, ktoré nadobudol ako individuálne vložený finančný majetok¹⁾ alebo ako súčasť vkladu podniku alebo jeho časti,

c) ukončenia obstarávania, ktorým je

    1.   deň zaregistrovania akcií v evidencii centrálneho depozitára alebo člena centrálneho depozitára,^74bf)

    2.   deň prevodu rubopisom a odovzdania listinnej akcie,^74bg)

    3.   deň účinnosti písomnej zmluvy o prevode podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditnej spoločnosti, ^74bh)

d) zápisu do obchodného registra, ktorým nastávajú účinky zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností podľa osobitného predpisu^74bi) u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie, ak predáva akcie alebo obchodný podiel, ktoré nadobudol daňovník zrušený bez likvidácie; rovnako sa postupuje u daňovníka, ktorý zrušením daňovníka bez likvidácie nadobúda akcie alebo obchodný podiel u právneho nástupcu,

e) zápisu do Obchodného registra pri premiestnení sídla spoločnosti na územie Slovenskej republiky.^74bj)

(5)  Podľa odseku 2 písm. a) sa za deň nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní  obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 nepovažuje

a) uzatvorenie zmluvy, na základe ktorej dochádza k prevodu akcií alebo obchodného podielu v budúcnosti alebo po splnení dohodnutých iných odkladacích podmienok, alebo uzatvorenie inej obdobnej dohody alebo zmluvy,

b) kúpa opcie, alebo

c) získanie predkupného práva na podiel.

Komentár k § 13c

Ustanovenie vymedzuje oslobodenie príjmov (výnosov) z predaja akcii a obchodného podielu za zákonom stanovených podmienok. Oslobodenie sa vzťahuje na daňovníka – právnickú osobu:

•    s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia

•    s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne.

Príjem z predaja	Kto má nárok na oslobodenie	Podmienky oslobodenia
akcii	akcionár	držba minimálneho priameho podielu vo výške 10 % na základnom imaní obchodnej spoločnosti držba tohto minimálneho podielu na základnom imaní najmenej 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov daňovník na území SR vykonáva podstatné funkcie, riadi a znáša riziká spojené s vlastníctvom akcií alebo obchodného podielu, pričom disponuje potrebným personálnym a materiálnym vybavením potrebným na výkon týchto funkcií a pri vyčíslení základu dane vychádza z výsledku hospodárenia vyčísleného z podvojného účtovníctva alebo z výsledku hospodárenia vyčísleného v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo
obchodných podielov	spoločník s.r.o.
	komanditista k.s.
Oslobodenie sa nevzťahuje na: daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými papiermi daňovníka, ktorý je v likvidácii CP daňovníka, ktorý je v likvidácii, konkurze alebo reštrukturalizácií

 

Vzhľadom na stanovenie podmienky oslobodenia pre cenné papiere, ktoré má daňovník v držbe aspoň 24 mesiacov, ZDP vymedzuje moment nadobudnutia cenného papiera, od ktorého sa počíta držba cenného papiera. Za deň nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní sa považuje deň:

•    deň splatenia peňažného vkladu,

•    deň splatenia nepeňažného vkladu – deň splatenia nemôže byť skorší ako deň zápisu do obchodného registra. Rovnako sa postupuje aj v prípade určenia dňa nadobudnutia akcii alebo podielu u prijímateľa nepeňažného vkladu pri akciách a obchodných podieloch bez ohľadu, či tieto cenné papiere nadobudol ako individuálne vložený finančný majetok alebo ako súčasť vkladu podniku alebo jeho časti,

•    deň ukončenia obstarávania akcii alebo obchodného podielu, ktorým môže byť

–   deň zaregistrovania akcií v evidencii centrálneho depozitára alebo člena centrálneho depozitára – ide o zaknihované cenné papiere, kde registráciou prevodu zaknihovaného cenného papiera je vykonanie zápisu v zákonom ustanovenej evidencii majiteľov zaknihovaných cenných papierov, a to na ťarchu účtu majiteľa prevodcu a v prospech účtu majiteľa nadobúdateľa, pričom zápisy na ťarchu a v prospech účtov majiteľov je centrálny depozitár alebo člen povinný vykonať k tomu istému dňu,

–   deň prevodu rubopisom a odovzdávania listinnej akcie,

–   deň účinnosti písomnej zmluvy o prevode podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditnej spoločnosti – v súlade s obchodným zákonníkom spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa,

•    deň zápisu do obchodného registra pri nadobudnutí akcii alebo obchodného podielu v rámci podnikovej kombinácie – za deň nadobudnutia sa považuje deň zápisu do obchodného registra, ktorým nastávajú účinky zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností a to u daňovníka – právneho nástupcu pri predaji akcii alebo obchodného podielu, ktorý pôvodne nadobudol daňovník zrušený bez likvidácie,

•    deň zápisu do obchodného registra pri premiestnení sídla spoločnosti na územie SR – za deň obstarania sa považuje deň zápisu do obchodného registra.

Za deň obstarania akcii alebo obchodného podielu nie je možné považovať:

•    deň, v ktorom dôjde k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej dochádza k prevodu akcií alebo obchodného podielu v budúcnosti alebo po splnení dohodnutých iných odkladacích podmienok, alebo k uzatvoreniu inej obdobnej dohody alebo zmluvy,

•    deň kúpy opcie,

•    deň získania predkupného práva na podiel.

§ 14

Základ dane

(1)  Základ dane sa zistí podľa § 17 až 29.

(2)  Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých bol vyhlásený konkurz, alebo ktorí sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku75) v zdaňovacom období podľa § 41, je výsledok hospodárenia zistený podľa osobitného predpisu,1) upravený podľa § 17. Na zníženie základu dane počas týchto zdaňovacích období sa nepoužije § 30. Ak zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie alebo konkurzu. Ak daňovníkovi bola povolená reštrukturalizácia, nedochádza z tohto dôvodu k zmene zdaňovacieho obdobia ku dňu povolenia reštrukturalizácie alebo počas reštrukturalizácie.

(3)  Základ dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou podielové fondy66) sa zisťuje len za správcovskú spoločnosť. Základ dane daňovníka, ktorý je doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou vytvárajúcou doplnkové dôchodkové fondy, sa zisťuje len za doplnkovú dôchodkovú spoločnosť. Základ dane daňovníka, ktorý je dôchodkovou správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou a spravujúcou dôchodkové fondy, sa zisťuje len za dôchodkovú správcovskú spoločnosť.

(4)  Základ dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29. Tento základ dane sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk31) podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa § 17 až 29.

(5)  Základ dane daňovníka, ktorý je komanditnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov.32) Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa § 17 až 29.

(6)  Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka podľa odseku 4. Táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré verejná obchodná spoločnosť podala daňové priznanie.

(7)  Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúca na jednotlivého komplementára; pritom táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov.32)

Komentár k § 14

Východiskom pre zistenie základu dane právnickej osoby je výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) zistený v účtovníctve, ktorý sa upravuje podľa podmienok stanovených v § 17 až 29 ZDP.

Špecificky zákon vymedzuje osobitné prípady zisťovania základu dane a to u:

•    daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku – zisťovanie základu dane je naviazané na vymedzenie zdaňovacieho obdobia daňovníka. V súlade s § 41 ods. 3 až 6 ZDP sa zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz začína dňom vstupu do likvidácie alebo dňom vyhlásenia konkurzu. Dĺžka zdaňovacieho obdobia závisí od dĺžky prebiehajúcej likvidácie alebo konkurzu a je možné ho rozdeliť na:

-   prvé zdaňovacie obdobie, ktoré začína dňom vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu a končí dňom skončenia likvidácie alebo dňom skončenia konkurzu za predpokladu, že tento deň skončenia nastane najneskôr do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po vstupe daňovníka do likvidácii alebo vyhlásenia jeho konkurzu. V prípade, že likvidácia alebo konkurz nie sú ukončené do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po vstupe daňovníka do likvidácie alebo konkurzu zdaňovacie obdobie, ktoré začalo vstupom do likvidácie alebo konkurzu končí práve 31. 12. druhého roka nasledujúceho po tomto vstupe alebo vyhlásení. Základom dane v zdaňovacom období, ktoré trvá dlhšie ako kalendárny rok, je súčet základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Pri zisťovaní základu dane vyčísleného za jednotlivé kalendárne roky sa vychádza z výsledku hospodárenia vyčísleného v rámci priebežnej účtovnej závierky. V súlade so zákonom o účtovníctve sa priebežná účtovná závierka za jednotlivé kalendárne roky zostavuje vždy ku dňu vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu do konca príslušného kalendárneho roka. Základom pre vyčíslenie základu dane v jednotlivých kalendárnych rokoch je teda rozdiel medzi výsledkom hospodárenia vyčísleným v príslušnej priebežnej účtovnej závierke a výsledkami hospodárenia vyčíslenými za predchádzajúce kalendárne roky, v ktorých daňovník bol v likvidácii alebo v konkurze.

-   ďalšie zdaňovacie obdobia – ak sa likvidácia alebo konkurz neukončia do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po vstupe daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu, zdaňovacím obdobím je po prvom dlhšom zdaňovacom období vždy kalendárny rok, resp. v roku ukončenia likvidácie alebo konkurzu tento deň.

?  Príklad

Spoločnosť Abc, s.r.o., ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok začínajúci 1. 5. príslušného kalendárneho roka vstúpila dňa 4. 8. 2015 do likvidácie, pričom likvidácia bola ukončená dňa 3. 10. 2018. Ako bude spoločnosť postupovať pri výpočte základu dane za obdobie likvidácie?

Daňovník, ktorý vstupuje do likvidácie je povinný vysporiadať si svoje daňové povinnosti v prvom rade za zdaňovacie obdobie, ktorý končí dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie, t.j. spoločnosť je povinná podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 1. 5. 2015 do 3. 8. 2015.

Dĺžka zdaňovacieho obdobia daňovníka, ktorý je v likvidácii závisí od dĺžky likvidácie. Prvé zdaňovacie obdobie po vstupe do likvidácie začína dňom vstupu do likvidácie a končí najneskôr do 31. 12. Druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. V tomto prípade prvým zdaňovacím obdobím je obdobie od 4. 8. 2015 do 31. 12. 2017. Základ dane za toto zdaňovacie obdobie sa rovná súčtu základu dane za obdobie od 4. 8. 2015 do 31. 12. 2015 (ZD1), základu dane za obdobie od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2016 (ZD2) a základu dane za obdobie od 1. 1. 2017 do 31. 12. 2017 (ZD3), pričom

–   ZD1 predstavuje výsledok hospodárenia zistený z priebežnej účtovnej závierky k 31. 12. 2015 za účtovné obdobie od 4. 8. 2015 do 31. 12. 2015 upravený na základ dane podľa § 17 až 29 ZDP platného do 31. 12. 2015.

–   ZD2 predstavuje výsledok hospodárenia zistený z priebežnej účtovnej závierky k 31. 12. 2016 za účtovné obdobie od 4. 8. 2015 do 31. 12. 2016 upravený o výsledok hospodárenia zistený z priebežnej účtovnej závierky k 31. 12. 2015 a upravený na základ dane podľa § 17 až 29 ZDP platného do 31. 12. 2016.

–   ZD3 predstavuje výsledok hospodárenia zistený z priebežnej účtovnej závierky k 31. 12. 2017 za účtovné obdobie od 4. 8. 2015 do 31. 12. 2017 upravený o výsledok hospodárenia zistený z priebežnej účtovnej závierky k 31. 12. 2016 a upravený na základ dane podľa § 17 až 29 ZDP platného do 31. 12. 2017.

Ďalšie zdaňovacie obdobie spoločnosti začína 1. 1. 2018 a v tomto prípade trvá do 3. 10. 2018. Základom dane je výsledok hospodárenia zistený z priebežnej účtovnej závierky k 3. 10. 2018 za účtovné obdobie od 4. 8. 2015 do 3. 10. 2018 upravený o výsledok hospodárenia zistený z priebežnej účtovnej závierky k 31. 12. 2017 a upravený na základ dane podľa § 17 až 29 ZDP platného k 3. 10. 2018.

•    daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou podielové fondy, doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou alebo dôchodkovou správcovskou spoločnosťou – u týchto daňovníkov, sa základ dane zisťuje iba za správcovskú alebo dôchodkovú spoločnosť bez ohľadu na príjmy podielových fondov,

•    daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou – verejná obchodná spoločnosť je právnická osoba, ktorá zisťuje základ dane alebo daňovú stratu podľa § 17 až 29 za spoločnosť ako celok a takto zistený základ dane alebo daňovú stratu následne prerozdeľujú medzi jednotlivých spoločníkov. Prerozdelenie základov dane (daňovej straty) je naviazané na prerozdelenie zisku, t.j. základ dane (daňová strata) sa delí medzi spoločníkov v takom pomere v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy alebo rovným dielom, ak prerozdelenie zisku nie je zakotvené v spoločenskej zmluve. Jednotlivý spoločníci zahŕňajú základ dane (daňovú stratu) na nich pripadajúci, ktorý im plynie z účasti na verejnej obchodnej spoločnosti do svojho základu dane a to v tom zdaňovacom období, za ktoré verejná obchodná spoločnosť podala daňové priznanie,

•    daňovníka, ktorý je komanditnou spoločnosťou – komanditná spoločnosť je transparentnou právnickou osobou, ktorá základ dane alebo daňovú stratu zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29 ZDP. Následne takto zistený základ dane rozdelí na základ dane pripadajúci na spoločníkov:

–   komanditistov, ktorý ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri,

–   komplementárov, ktorí ručia za záväzky spoločníkov celým svojim majetkom.

Rozdelenie základu dane (daňovej straty) komanditnej spoločnosti závisí od spôsobu rozdelenia zisku spoločnosti podľa spoločenskej zmluvy medzi komplementárov a komanditistov. Základ dane (daňovú stratu) pripadajúci na komanditistov sa zdaní na úrovní komanditnej spoločnosti. Základ dane (daňovú stratu) pripadajúci na komplementárov sa rozdeľuje medzi jednotlivých spoločníkov – komplementárov a to v pomere v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov.

?  Príklad

Komanditná spoločnosť ABC má dvoch komplementárov (právnické osoby) a štyroch komanditistov (2 právnické osoby a 2 fyzické osoby). Za účtovné obdobie 2018 komanditná spoločnosť vykázala výsledok hospodárenia zisk vo výške 80 000 eur. Podľa spoločenskej zmluvy si delia komplementári a komanditisti zisk 40:60 a zisk patriaci komplementárom sa delí rovným dielom medzi jednotlivých spoločníkov. Komanditná spoločnosť vyčíslila základ dane za spoločnosť vo výške 120 000 eur. Ako sa bude postupovať pri zdanení základu dane komanditnej spoločnosti?

Komanditná spoločnosť podá za zdaňovacie obdobie 2018 daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb. Základom pre výpočet základu dane je výsledok hospodárenia spoločnosti, ktorý sa počíta ako rozdiel výnosov a nákladov za príslušné zdaňovacie obdobie. Základ dane komanditnej spoločnosti vo výške 120 000 eur predstavuje výsledok hospodárenia vo výške 80 000 eur upravený o pripočítateľné a odpočítateľné položky v súlade s ustanoveniami § 17 až 29 ZDP. Základ dane vo výške 120 000 eur sa rozdelí nasledovne:

Základ dane po úprave o pripočítateľné a odpočítateľné položky	120 000
ZD pripadajúci na komplementárov vo výške 40 %	48 000
ZD pripadajúci na komanditistov vo výške 60 %	72 000

 

Podiel ZD pripadajúci na komanditistov – ZD vo výške 72 000 eur sa zdaňuje na úrovni komanditnej spoločnosti pri použití sadzby dane vo výške 21 %.

Podiel ZD pripadajúci na komplementárov – ZD pripadajúci na komplementárov vo výške 48 000 eur sa rozdelí medzi jednotlivých komplementárov a to rovnakým dielom vo výške 18 000 eur (72 000 / 4). Z účtovného hľadiska jednotlivý komplementári účtujú nárok na podiel na zisku vo výške 8 000 eur, čo predstavuje podiel komplementára na zisku spoločnosti (1/4 zo 40 % zisku vyčísleného vo výsledku hospodárenia).

Podiel na zisku jednotlivých komplementárov je predmetom dane a podlieha zdaneniu u týchto spoločníkov a to prostredníctvom daňového priznania. Suma priznaného podielu na zisku vo výške 8 000 eur je súčasťou výsledku hospodárenia u týchto komplementárov. Vzhľadom na skutočnosť, že účtovaný podiel na zisku na spoločníka vo výške 8 000 eur je v rozdielnej výške ako je stanovený podiel na základe dane pre jednotlivého spoločníka vo výške 18 000 eur, rozdiel týchto súm vo výške 10 000 eur je u každého tohto komplementára pripočítateľnou položkou k základu dane.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 15

Sadzba dane

Sadzba dane je, okrem § 15a, § 43 a 44, pre

a) fyzickú osobu

    1.   zo základu dane zisteného podľa § 4

       1a.   19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,

       1b.   25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,

    2.   19 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 7,

    3.   7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a),

    4.   35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. b),

b) právnickú osobu

    1.   21 % zo základu dane zníženého o daňovú stratu,

    2.   35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 4.

    3.   21 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 17f ods. 1 a 2.

Komentár k § 15

Sadzba dane pre fyzickú osobu podľa § 15 ZDP

1.  zo základu dane zisteného podľa § 4 ZDP je

1.a 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima, t.j. pre rok 2018 do sumy 35 268,06 eura, vrátane.

1.b 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, t.j. pre rok 2018 sumy, ktorá presiahne 35 268,06 eura.

2.  z osobitného základu dane zisteného podľa § 7 je 19 %

3.  7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 2 písm. a) ZDP, t.j.

•    z podielov na zisku uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) ZDP neznížených o výdavky,

•    z podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) ZDP po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.

4.  35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 2 písm. b), ak plynú od právnickej osoby v nezmluvnom štáte [§ 2 písm. x) ZDP], t.j.

•    z podielov na zisku uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) ZDP neznížených o výdavky,

•    z podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) ZDP po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.

Pri výpočte daňovej povinnosti daňovníka sa vychádza samostatne

•    zo základu dane, ktorý sa v súlade s § 4 ods. 1 ZDP zistí ako súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktoré sa znižujú o nezdaniteľné časti základu dane a čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 a § 8 ZDP. Základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 ZDP sa znižuje o daňovú stratu,

•    z osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP,

•    z osobitného základu dane z podielu na zisku (dividendy), vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku, podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi a podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku podľa § 51e ZDP.

Každý z čiastkových základov dane resp. osobitných základov dane daňovníka má svoje zákonitosti a svoj spôsob výpočtu, preto je veľmi dôležité správne zaradenie príjmov do príslušného čiastkového alebo osobitného základu dane.

Napr. čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti je upravený v § 5 ZDP, pričom uvádza, že od zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti je možné odpočítať len povinne platené poistné a príspevky.

Spôsob, akým sa postupuje pri výpočte základu dane u daňovníka/fyzickej osoby dosahujúcej príjmy podľa § 6 ZDP, t.j. príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu uplatňujúcej preukázateľné výdavky alebo paušálne výdavky je upravený v § 6 a v tej nadväznosti aj v § 17 až 29 ZDP.

Pri jeho zisťovaní sa vychádza zo spôsobu vedenia účtovníctva a to

–   u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

–   u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

Z postupu výpočtu základu dane uvedeného v § 4 ZDP vyplýva, že najskôr sa odpočítajú nezdaniteľné časti základu dane od čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo ich úhrnu, ak sú pre jej odpočet splnené ďalšie podmienky uvedené v § 11 zákona a až potom sa pripočítajú ostatné čiastkové základy dane, a to z príjmov z prenájmu a z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu a z ostatných príjmov.

Pred odpočítaním nezdaniteľnej časti sa daňovník môže rozhodnúť, že čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP zníži o daňovú stratu z predchádzajúcich zdaňovacích období v súlade s ustanovením § 30 ZDP v nadväznosti na § 52za ods. 4 ZDP.

Možnosť odpočítania daňovej straty vzniknutej len z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) je uvedená v § 4 ods. 2 ZDP, pričom podľa § 30 ZDP je takto vykázanú daňová stratu možné odpočítať rovnako len od čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

V prípade, ak daňovník, dosiahol príjmy podľa § 5, 6 a 8 ZDP podliehajúce zdaneniu v zahraničí, pričom tieto príjmy dosiahol na území štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, môže využiť na zamedzenie dvojitého zdanenia metódu, ktorú upravuje príslušná zmluva o ZDZ. V prípade príjmov zo závislej činnosti, môže využiť metódu vyňatia aj v prípade, ak pracuje v štáte, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ a to podľa § 45 ZDP, ale za podmienky, že bol preukázateľne zdanený tento príjem v zahraničí.

Po uplatnení uvedených metód daňovník bude mať vypočítanú daňovú povinnosť zo základu dane zisteného podľa § 4 ZDP.

Daňovník určí samostatne daň z osobitného základu dane zisteného z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP.

V rámci vyúčtovania dane cez daňové priznanie sa však posudzujú len príjmy z kapitálového majetku, ktoré

•    plynú zo zdrojov na území SR a 

–   nie sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou ako napr. výnosy zo zmeniek, príjmy z úrokov na pôžičkách,

–   sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou, ale daňovník sa môže po skončení zdaňovacieho obdobia rozhodnúť, že ich zahrnie do daňového priznania ako súčasť osobitného základu dane podľa § 7 a zrazenú daň bude považovať za zaplatený preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 ZDP, ktorým je príjem z vrátenia (vyplatenia) podielového listu,

•    plynú zo zdrojov v zahraničí.

Ak daňovník dosahuje príjmy z kapitálového majetku zo zdrojov v zahraničí a tieto boli v zahraničí zdaňované, môže daňovník využiť metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia určené konkrétnou uzatvorenou zmluvou o ZDZ, a to či už metódou zápočtu dane zaplatenej v zahraničí na daňovú povinnosť na území SR alebo metódu vyňatia zahraničných príjmov zo zdanenia na zemí SR.

Poslednú časť dane daňovník vypočíta z osobitného základu dane podľa § 51e ZDP, do ktorého zahrnie dividendy a ostatné podiely uvedené v § 3 ods. 1 písm. e) a g) ZDP v osobitnom základe dane, ak sú vyplácané zo zdrojov v zahraničí nášmu daňovníkovi, t.j. daňovníkovi s NDP.

Ak daňovník dosahuje tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí a tieto boli v zahraničí zdaňované, môže daňovník využiť metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia určené konkrétnou uzatvorenou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia a to či už metódou zápočtu dane zaplatenej v zahraničí na daňovú povinnosť na území SR alebo metódu vyňatia zahraničných príjmov zo zdanenia na zemí SR.

Po uplatnení metód na zamedzenie dvojitého zdanenia, daňovník vyčísli daň z osobitného základu dane podľa § 51e, ktorú následne spočíta s výslednou daňou zistenou zo základu dane podľa § 4 ZDP a z osobitného základu dane podľa § 7 ZDP.

Ak by táto daň (daňová povinnosť) nepresiahla 17 eur, v súlade s § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí. Uvedené neplatí, ak si daňovník uplatňoval nárok na daňový bonus.

Sadzba dane pre právnické osoby:

1.  21 % zo základu dane zníženého o daňovú stratu,

2.  35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 4, t.j. z podielov na zisku plynúcich z nezmluvných štátov podľa § 2 písm. x) alebo podielov na zisku plynúcich z vykázaného hospodárskeho výsledku do 31. 12. 2003,

3.  21 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 17f ods. 1 a 2, t.j. z osobitného základu dane určeného pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia.

§ 15a

Osobitná
sadzba dane

(1)  Zdaniteľný príjem zo závislej činnosti plynúci prezidentovi Slovenskej republiky, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, členovi vlády Slovenskej republiky, predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „vybraný ústavný činiteľ“) podľa osobitného predpisu^75a) vrátane príjmu uvedeného v § 5 ods. 1 písm. f) a ods. 3 písm. c) od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a vypláca vybranému ústavnému činiteľovi príjmy podľa osobitného predpisu^75a) okrem sadzby dane podľa § 15 písm. a), podlieha zdaneniu aj osobitnou sadzbou dane vo výške 5 % (ďalej len „osobitná daň“).

(2)  Suma osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa, vypočítaná zo zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 sadzbou podľa odseku 1, zaokrúhlená na eurocenty nadol, pri výpočte základu dane neznižuje úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vybraného ústavného činiteľa.

(3)  Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za správnosť výpočtu, zrazenia a odvedenia osobitnej dane. Osobitnú daň vybraného ústavného činiteľa odvedie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, správcovi dane v lehote podľa § 35 ods. 6 a jej odvedením je osobitná daň vysporiadaná, pričom ak platiteľ dane nevykoná zrážku, nezrazí daň v správnej výške alebo zrazenú daň neodvedie, použije sa postup uvedený v § 43 ods. 12.

(4)  Mzdový list podľa § 39 ods. 2 vybraného ústavného činiteľa obsahuje aj údaj o sume osobitnej dane z príjmu uvedeného v odseku 1.

(5)  Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný oznámiť správcovi dane výšku sumy osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 v lehote podľa § 49 ods. 2 ustanovenej pre podávanie prehľadu na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo.

(6)  Uplatnením osobitnej dane z príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 plynúceho vybranému ústavnému činiteľovi nie sú dotknuté ostatné ustanovenia tohto zákona o príjmoch zo závislej činnosti.

§ 16

Zdroj príjmov daňovníka

s obmedzenou daňovou povinnosťou

(1)  Príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem

a) z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne,

b) zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky alebo na palubách lietadiel alebo lodí, ktoré sú prevádzkované daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou,

c) zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti, zo stavebných a montážnych činností a projektov a podobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne,

d) z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu,

e) z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú

    1.   odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),

    2.   odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,

    3.   úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov z majetku v podielovom fonde,74b) z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených a z derivátov podľa osobitného predpisu76) okrem výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok,

    4.   nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky; hnuteľnou vecou umiestnenou na území Slovenskej republiky sú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1 využívané daňovníkom podľa § 2 písm. d) alebo stálou prevádzkarňou daňovníka podľa § 2 písm. e) v medzinárodnej doprave,

    5.   príjmy z prevodu hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky, z prevodu majetkových práv registrovaných na území Slovenskej republiky a z prevodu cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území Slovenskej republiky okrem príjmov z prevodu štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,

    6.   odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie,

    7.   výhry v lotériách a iných podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a zo žrebovania, ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží,

    8.   výživné, dôchodky, renty a podobné plnenia,

    9.   podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací  podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti, družstva alebo pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou,

   10.   odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, za marketingové služby, z riadiacej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti vo výške, v akej je táto odplata súčasne uznaná za daňový výdavok podľa § 19,

   11.   príjmy podľa § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, ak sú vyplácané daňovníkovi z nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x), a príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácané verejnou obchodnou spoločnosťou alebo komanditnou spoločnosťou, ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva,

f) z prevodu, nájomného a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky.

g) z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky,

h) z prevodu akcií, účastí alebo podielov na spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve, ak táto spoločnosť alebo toto družstvo vlastní nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky, ktorého účtovná hodnota vyplývajúca z účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie predchádzajúce prevodu je viac ako 50 % hodnoty vlastného imania tejto spoločnosti alebo tohto družstva,

  i) z rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom na území Slovenskej republiky započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku (§ 8 ods. 2) alebo hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve [§ 17b ods. 1 písm. b)].

  j) z peňažných plnení a nepeňažných plnení, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, ak sú tieto plnenia poskytnuté v súvislosti s aktivitami na území Slovenskej republiky.

(2) Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti sa považuje za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Za výkon činnosti s trvalým miestom na území Slovenskej republiky sa považuje aj opakované sprostredkovanie služieb prepravy a ubytovania, a to aj prostredníctvom digitálnej platformy. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, alebo jeho závislých osôb na nich presiahne šesť mesiacov. Za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne sa považuje aj činnosť vykonávaná na území Slovenskej republiky pri poskytovaní služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Stálou prevádzkarňou je aj osoba, ktorá koná v zastúpení daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva, uzatvára, sprostredkováva uzavretie zmlúv alebo zohráva hlavnú úlohu smerujúcu k uzatváraniu zmlúv, ktoré sú následne uzatvorené daňovníkom bez zmeny ich podstatných náležitostí a tieto zmluvy sú uzatvorené v mene daňovníka alebo ich predmetom je prevod vlastníckeho práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku, ktorý má daňovník právo užívať alebo poskytnutie služieb daňovníkom. Osoba koná v zastúpení daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov, pričom daňovník výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko.

(3)  Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam. Na zabezpečenie dane z uvedených príjmov sa použije § 44 ods. 2.

(4)  Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem členov európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou, a ktorý im plynie z členstva v tomto zoskupení, ako aj z úverov a pôžičiek poskytnutých tomuto zoskupeniu. Na zabezpečenie dane z uvedených príjmov sa použije ustanovenie § 44 ods. 2.

Komentár k § 16

-   v odseku 1 písm. b) je ako zdroj príjmov vymedzený príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území SR alebo na palubách lietadiel alebo lodí, ktoré sú prevádzkované daňovníkmi s NDP.

Pri posudzovaní zdaniteľnosti príjmov zo závislej činnosti vykonávanej daňovníkom s ODP na území SR je dôležité rozlišovať, či je zamestnávateľom slovenský podnik alebo zahraničný podnik (podnik so sídlom alebo fyzická osoba s trvalým pobytom v zahraničí).

-   v odseku 1 písm. c) a písm. e) desiaty bod je riešený zdroj príjmov poskytnutím služieb.

•    ods. 1 písm. c)

Za príjmy plynúce zo zdroja na území SR sa považujú príjmy daňovníkov s ODP zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti, zo stavebných a montážnych činností a projektov a podobných činností poskytovaných na území SR, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne. Ide výlučne len o prípady, keď ide o jednorazovo poskytovanú službu, pričom doba výkonu činnosti nemá patričný stupeň stálosti, na základe čoho by jej poskytovateľovi na našom území mohla vzniknúť stála prevádzkareň.

Pojem „služba“ označuje celú škálu činnosti nevýrobného charakteru vykonávaných daňovníkmi s ODP na území SR za účelom dosahovania zisku. Ide o niektoré najbežnejšie prípady služieb ako napr. prieskumné, opravárenské, údržbárske alebo iné práce.          

Ak tieto činnosti (služby) nie sú vykonávané na území SR, potom na tomto území nie sú zdaniteľné.

Pri poskytovaní služieb na území SR môžu nastať dve situácie v závislosti od skutočnosti, či ich poskytuje daňový rezident štátu, s ktorým SR má uzatvorenú zmluvu o ZDZ alebo daňový rezident štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ (rovnako ako pri iných druhoch príjmu).

V prípade, ak ide o

-   príjmy za služby poskytované rezidentom štátu, s ktorým nie je uzavretá zmluva o ZDZ daň sa vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 2 od začatia poskytovania služieb až po vznik stálej prevádzkarne podľa § 16 ods. 2 ZDP, ak vôbec stála prevádzkareň vznikne,

-   príjmy za služby poskytované rezidentom štátu, s ktorým je uzavretá zmluva o ZDZ, pri zdanení sa postupuje podľa príslušnej zmluvy o ZDZ, t.j. na území SR sú zdaniteľné až v prípade, ak rezidentovi na území SR vzniká stála prevádzkareň a to tak podľa zmluvy o ZDZ ako aj podľa § 16 ods. 2 ZDP.

?  Príklad

Daňovník majúci bydlisko v nezmluvnom štáte vypracoval na území SR pre svojho slovenského obchodného partnera reklamnú kampaň, ktorá zahŕňala aj výkon samotných reklamných akcií po rôznych mestách na území SR (príjem podľa § 16 ods. 1 písm. c) ZDP – jednorazovo poskytnutá služba), pričom túto činnosť –vykonával na území SR kratšie ako šesť mesiacov. Zahraničnému daňovníkovi nevzniká na území SR stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 ZDP, nakoľko neposkytuje služby cez trvalé miesto počas obdobia dlhšieho ako 183 dní. V tomto prípade slovenský obchodný partner ako platiteľ dane zrazí z úhrady daňovníkovi s ODP daň vo výške 19 % podľa § 43 ods. 2 ZDP.

?  Príklad

Maďarská banka vyšle do svojej pobočky umiestnenej v SR svojich zamestnancov, ktorí sú dosadení do riadiacich funkcií. V prípade, ak tieto riadiace služby sú na území SR vykonávané viac ako 183 dní (táto lehota je modifikovaná zmluvou na 6 mesiacov) vzniká maďarskej banke na území SR stála prevádzkareň a tým aj povinnosť zdanenia príjmov z činností vykonávanej na území SR prostredníctvom tejto stálej prevádzkarne.

•    ods. 1 písm. e) desiaty bod

Za príjmy plynúce zo zdroja na území SR sa považujú príjmy daňovníkov s ODP z úhrad od daňovníkov s NDP a od stálych prevádzkarní daňovníkov s ODP, ktorými sú odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, za marketingové služby, z riadiacej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti vo výške, v akej je táto odplata súčasne uznaná za daňový výdavok podľa § 19.

•    porovnanie služieb určených v § 16 ods. 1 písm. c) zo službami uvedenými v § 16 ods. 1 písm. e) desiaty bod

V § 16 ods. 1 písm. c) ZDP je vymedzený príjem z akejkoľvek služby poskytnutej daňovníkom s ODP na území SR bez bližšieho určenia prijímateľa služby, t.j. platiteľa príjmu (platiteľa dane) za poskytnutie tejto služby.

V § 16 ods. 1 písm. e) desiaty bod ZDP naopak zahŕňa príjem za poskytnutie vybraných typov služieb, bez ohľadu na to, či boli poskytnuté na území SR alebo nie, pričom prijímateľom služby je daňovník s NDP alebo stála prevádzkareň daňovníka s ODP a títo si platbu za poskytnutú službu zahrnú daňových výdavkov.

Ustanovenia navzájom zabezpečujú úplné pokrytie zdroja príjmov na území SR poskytovaním služieb daňovníkmi s ODP, pričom sa

–   § 16 ods. 1 písm. c) ZDP vzťahuje na všetky druhy služieb za súčasnej limitácie miesta poskytnutia služieb a to na území SR bez definície platiteľa dane,

–   § 16 ods. 1 písm. e) desiaty bod rozširuje použitie s ohľadom na miesto poskytnutia služieb (aj v SR aj mimo SR), ale zužuje vymedzenie služieb len na zákonom vybraté služby a tiež určuje osobu platiteľa dane.

V niektorých situáciách je ich aplikácia spoločná.

-   v ods. 1 písm. d) je uvedený ako zdroj príjmov daňovníka s ODP na území SR aj príjem z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území SR bez ohľadu na to, či príjem plynie týmto osobám priamo, alebo cez sprostredkujúcu osobu, t.j. je zdaniteľným príjmom, ktorý je zdaňovaný daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP.

-   v odseku 1 písm. e) v prvom a druhom bode ZDP sú upravené ako zdroj príjmov dosahovaných daňovníkom s ODP na území SR príjmy z tzv. „duševného vlastníctva“.

Ide o

1.  odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),

2.  odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzné autorskému právu.

V prípade, ak sú tieto príjmy vyplácané daňovníkovi, ktorý je rezidentom v štáte, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ, pri ich zdanení sa postupuje výlučne podľa ustanovení ZDP, t.j. z týchto príjmov bude zrazená daň podľa § 43 ZDP.

Ak sú vyplácané daňovníkovi s ODP, ktorý je rezidentom v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, do riešenia zdanenia vstupuje aj príslušná zmluva o ZDZ.

-   v odseku 1 písm. e) tretí bod sú vymedzené ako zdroj príjmov na území SR úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov z majetku v podielovom fonde, z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených a z derivátov podľa osobitného predpisu, okrem výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok.

Z platieb tohto charakteru sa daň vyberá zrážkou vo výške sadzby 19 % a v prípade, že sa takýto príjem vypláca daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) ZDP, sadzba dane je 35 %. Sadzbu dane resp. možnosť zdanenia tohto príjmu však môže v prípade daňovníkov zmluvných štátov modifikovať príslušná zmluva o ZDZ. Úroky v zmluvách o ZDZ spadajú do rámca článku „Úroky“ (zvyčajne článok 11).

Daňová povinnosť nerezidenta SR sa u týchto príjmov, kde sa daň vyberá zrážkou, považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky. Daň vyberanú zrážkou je možné v tomto prípade považovať za preddavok na daň u rezidentov členských štátov Európskej únie a EHP.

Zo zdrojov príjmov daňovníka s ODP podľa § 16 ZDP sa vynímajú všetky výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok, t.z., že takéto príjmy plynúce nerezidentovi SR od rezidenta SR nie sú v SR predmetom dane (t.z, nie sú na tomto území zdaniteľné).

-   odsek 1 písm. e) piaty bod a ods. 1 písm. h) rieši okrem iného aj príjmy z predaja cenných papierov plynúce daňovníkovi s ODP, ak tieto nespĺňajú podmienku oslobodenia od dane v súlade s § 9 ZDP, ktoré sú zdrojom na území SR (predmet dane) vymedzený v § 16 ZDP.

Podľa týchto ustanovení je príjmom zo zdroja na území SR daňovníka s ODP príjem

–   z úhrad od daňovníkov s NDP a od stálych prevádzkarní daňovníkov s ODP, ktorými sú aj príjmy z prevodu cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území SR okrem príjmov z prevodu štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok [§ 16 ods. 1 písm. e) bod 5 ZDP],

–   z úhrad od daňovníkov s NDP, od stálych prevádzkarní daňovníkov s ODP a daňovníkov s ODP z prevodu akcií na spoločnosti, ak táto spoločnosť vlastní nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na území SR, ktorého účtovná hodnota vyplývajúca z účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie predchádzajúce prevodu je viac ako 50 % hodnoty vlastného imania tejto spoločnosti alebo tohto družstva, [§ 16 ods. 1 písm. h) ZDP].

Tieto príjmy sú zdaniteľnými príjmami, z ktorých platiteľ príjmu zabezpečuje daň podľa § 44 ZDP vo výške 19 % z príjmu, s výnimkou vykonávania úhrad vyplácaných, pripisovaných alebo poukazovaných v prospech daňovníka s ODP, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. t), t.j. daňovníkom členského štátu Európskej únie.

Ak by takéto príjmy plynuli daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) ZDP, daň sa zabezpečuje vo výške 35 %.

Daňovník si ale musí vysporiadať daňovú povinnosť z tohto príjmu v súlade s ustanoveniami ZDP v podanom daňovom priznaní, ak pôjde o zdaniteľný príjem, ktorý nie je oslobodený od dane tak podľa medzinárodnej zmluvy ako aj ZDP.

Tieto príjmy sú však zdaniteľné len v prípade, ak nie sú od dane oslobodené podľa ustanovení ZDP resp. v prípade, ak plynú zo štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ, ak táto zmluva umožňuje zdaňovať predmetný príjem v štáte zdroja.

•    v ods. 1 písm. e) deviaty bod, je ako zdroj príjmov na území SR zadefinovaný podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti, družstva alebo pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou.

Tieto podiely vyplácané voči daňovníkom s ODP sa zdaňujú daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP.

Aj podiel na likvidačnom zostatku aj vyrovnací podiel vyplácaný daňovníkovi s ODP je zdaňovaný daňou vyberanou zrážkou, pričom ak je vyplácaný

•    fyzickej osobe s bydliskom v štáte, s ktorým nemá SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ a nejde o nezmluvný štát podľa § 2 písm. x) ZDP, vyberá sa daň zrážkou vo výške 7 %,

•    fyzickej osobe s bydliskom v štáte, s kt. má SR zmluvu o ZDZ vyberá sa daň zrážkou vo výške určenej zmluvou, ak je nižšia ako v ZDP,

•    fyzickej osobe s bydliskom v nezmluvnom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP vyberá sa daň zrážkou vo výške 35 %,

•    právnickej osobe so sídlom v nezmluvnom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP vyberá sa daň zrážkou vo výške 35 %.

-   v ods. 1 písm. f) je ako zdroj príjmu u daňovníka s ODP zadefinovaný príjem z prevodu, nájomného a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území SR.

Ide o príjmy, z ktorých je platiteľ príjmu povinný zabezpečovať daň podľa § 44 ods. 2 ZDP, pričom daňovník s ODP si následne vysporiada svoju daňovú povinnosť prostredníctvom daňového priznania. Ak daňovník nepodá daňové priznanie, zrazením sumy na zabezpečenie dane môže správca dane rozhodnúť, že daňová povinnosť daňovníka je splnená.

Zabezpečenie dane sa nevykonáva z úhrad vyplácaných, pripisovaných alebo poukazovaných v prospech daňovníka s ODP, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. t), t.j. daňovníkom členského štátu Európskej únie (fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha zdaneniu na území tohto členského štátu Európskej únie z príjmov plynúcich zo zdrojov na území tohto členského štátu Európskej únie, ako aj zo zdrojov mimo územia tohto členského štátu Európskej únie a ktorá na území SR nie je daňovníkom s NDP).

-   v odseku 2 sú upravené podmienky vzniku stálej prevádzkarne pre daňovníka s ODP, čo znamená, že sú aj príjmy dosahované prostredníctvom stálej prevádzkarne tomuto daňovníkovi zdaňované na území SR. Stála prevádzkareň sa posudzuje len pri výkone podnikania, resp. nezávisle vykonávanej činnosti na území SR, pričom v prípade, ak činnosť vykonáva daňovník s ODP, ktorý:

•    je rezidentom štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ, aplikuje sa definícia stálej prevádzkarne ustanovená v § 16 ods. 2 ZDP,

•    je rezidentom štátu, s ktorým SR má uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je potrebné posudzovať vznik stálej prevádzkarne nielen podľa § 16 ods. 2 ZDP, ale aj podľa príslušného článku aplikovanej zmluvy o ZDZ, ktorý upravuje vznik stálej prevádzkarne.

Charakteristickým znakom stálej prevádzkarne v zmysle ustanovenia § 16 ods. 2 ZDP je trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovníci s ODP vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR. Ide o akékoľvek miesto alebo zariadenie, ktoré daňovníkovi slúži na výkon jeho činnosti, bez ohľadu na to, či ho daňovník vlastní alebo ho má prenajaté, alebo mu bolo poskytnuté odberateľom na výkon jeho činnosti, napr. u jednorazovo poskytnutej služby. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti je považované za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo poskytnutú službu, miesto alebo zariadenie, v ktorom je služba poskytovaná, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov, a to súvisle alebo s prerušením.

V súvislosti so zavedením definície digitálnej platformy na účely ZDP v § 2 písm. ag) a vymedzení zdroja príjmov v § 16 ods. 1 písm. e) v novom desiatom bode pre služby sa od 1. 1. 2018 dopĺňa aj definícia stálej prevádzkarne v § 16 ods. 2 ZDP, ktorou je trvalé miesto využívané na výkon činnosti na území SR, kde sa poskytuje aj opakované sprostredkovanie služieb prepravy a ubytovania, a to aj prostredníctvom digitálnej platformy.

Dôvodom rozšírenia definície trvalého miesta v§ 16 ods. 2 ZDP je reakcia na nové formy podnikania založené na poskytovaní sprostredkovateľských služieb v oblasti prepravy alebo ubytovania prostredníctvom digitálnych platforiem, ktoré sa na rozdiel od tradičných foriem podnikania vyznačujú absenciou fyzickej neprítomnosti daňovníka s ODP na území štátu, v ktorom sú poskytované služby. Ďalšou odlišnosťou týchto foriem podnikania je absencia výkonu ľudských činností, prostredníctvom ktorých dochádza k realizácii sprostredkovateľských činností. Tieto sprostredkovateľské služby sú vykonané prostredníctvom automatizovaných funkcií, ktoré vykonáva počítačový algoritmus častokrát lokalizovaný v jurisdikcii s nízkou alebo žiadnou úrovňou zdanenia.

V § 2 písm. ag) sa zavádza definícia digitálnej platformy na účely ZDP. Takouto digitálnou platformou sa rozumie hardvérová alebo softvérová platforma potrebná na vytvorenie a správu aplikácií. Za takúto platformu možno označiť novodobý technologický business model umožňujúci výmenu informácií medzi viacerými skupinami užívateľov, najmä medzi koncovými užívateľmi a držiteľmi hnuteľných alebo nehnuteľných vecí alebo poskytovateľmi služby. Je sprístupnená akýmkoľvek ďalším užívateľom a zdieľa údaje s vývojármi tretích strán. Vyznačuje sa jednoduchým používaním bez potreby školení a predstavuje inovatívny obchodný model.

V nadväznosti aj na uvedenú definíciu sa dopĺňajú aj úpravy v § 16 ods. 1 písm. e) novom desiatom bode a v definícii stálej prevádzkarne v § 16 ods. 2 ZDP.

Podľa definície stálej prevádzkarne pre účely ZDP uvedenej v § 16 ods. 2 tohto zákona sa za stálu prevádzkareň rozumie

•    trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s ODP vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti sa považuje za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Za výkon činnosti s trvalým miestom na území SR sa považuje aj opakované sprostredkovanie služieb prepravy a ubytovania, a to aj prostredníctvom digitálnej platformy. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov,

•    stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti daňovníka s ODP, alebo jeho závislých osôb na nich presiahne šesť mesiacov,

•    činnosť vykonávaná na území SR pri poskytovaní služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov,

•    osoba, ktorá koná v zastúpení daňovníka s ODP a sústavne alebo opakovane prerokováva, uzatvára, sprostredkováva uzavretie zmlúv alebo zohráva hlavnú úlohu smerujúcu k uzatváraniu zmlúv, ktoré sú následne uzatvorené daňovníkom bez zmeny ich podstatných náležitostí a tieto zmluvy sú uzatvorené v mene daňovníka alebo ich predmetom je prevod vlastníckeho práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku, ktorý má daňovník právo užívať alebo poskytnutie služieb daňovníkom. Osoba koná v zastúpení daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov, pričom daňovník výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko.

V nadväznosti na uvedenú úpravu, daňová povinnosť vzniká primárne daňovníkovi s ODP, operátorovi digitálnej platformy, ktorý dosahuje príjem z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne na území SR.

Operátori digitálnych platforiem, ktorým podľa § 16 ods. 2 vzniká stála prevádzkareň v SR a ktorí v SR nie sú registrovaní na daň z príjmov, sú povinní zaregistrovať si stálu prevádzkareň v súlade s § 49a ods. 5 ZDP postupom uvedeným v § 67 ods. 1 daňového poriadku.

Ak správca dane zistí, že si operátor digitálnej platformy nesplnil registračnú povinnosť, vyzve ho na jej splnenie. Ak sa výzve nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, správca dane zaregistruje stálu prevádzkareň z úradnej moci podľa § 67 ods. 8 daňového poriadku a to najmä na základe informácií poskytnutých poskytovateľmi služieb prepravy a ubytovania.

Ak daňovník s ODP nemá na území SR zaregistrovanú stálu prevádzkareň podľa ZDP, ale je príjemcom príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 10 ZDP, poskytovateľom služby prepravy a ubytovania vzniká sekundárna povinnosť, ktorou je povinnosť zraziť daň z vyplatenej sprostredkovateľskej odmeny podľa § 43 ZDP vo výške v akej je táto odplata uznaná za daňový výdavok podľa § 19 ZDP. Povinnosť zrážať daň trvá do momentu registrácie stálej prevádzkarne operátora digitálnej platformy.

§ 17

Všeobecné ustanovenia
o zisťovaní základu dane

(1)  Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza

a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva¹⁾ alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva¹⁾ z výsledku hospodárenia,

c) u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu¹⁾ vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke^77a) podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva,¹⁾ pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva¹⁾ a uchovávať ju podľa osobitného predpisu;^77b) ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,

d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu¹⁾ a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa

a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,

b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane.

c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.

d) v dôsledku zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo okrem úpravy základu dane podľa odseku 44, v zdaňovacom období, v ktorom sa o zmene účtovnej metódy účtovalo,

    1.   zvýši o sumu, ktorá v dôsledku tejto zmeny zvýšila vlastné zdroje, ak by táto zmena účtovnej metódy ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období,

    2.   zníži o sumu, ktorá v dôsledku tejto zmeny znížila vlastné zdroje, ak by táto zmena účtovnej metódy ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období.

(3)  Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa

a) príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 je splnená daňová povinnosť alebo pri ktorom daňovník nevyužil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7,

b) príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení základného imania; za príjem z nákupu sa považuje rozdiel medzi menovitou hodnotou akcií a nižšou hodnotou, za ktorú sa nakúpili,

c) suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov,

d) daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok,

    1.   na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty⁶⁾ uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, pričom o daň z pridanej hodnoty⁶⁾ je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,

    2.   ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu,⁶⁾ o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,

e) suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky,

f) dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;¹⁾ táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku,

g) suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku účtovaná na účtoch obstarania dlhodobého nehmotného majetku alebo obstarania dlhodobého hmotného majetku alebo v knihe dlhodobého majetku podľa osobitného predpisu¹⁾ alebo evidovaná v evidencii podľa § 6 ods. 11 pri zrušení prác a trvalom zastavení prác, ak nejde o škodu; táto suma sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval alebo ich evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 11,

h) dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane

    1.   postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,

    2.   v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,

  i) príjem a obstarávacia cena cenného papiera účtovaná do výdavkov (nákladov) pri zabezpečovacom prevode cenného papiera u dlžníka a pri spätnom prevode cenného papiera u veriteľa.

  j) inventarizačný prebytok odpisovaného hmotného majetku a nehmotného majetku zistený pri inventarizácii¹⁾ v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;¹⁾ tento prebytok sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27,

k) príjem na základe zmluvy o sponzorstve v športe^29ab) u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal, ak nebol použitý na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane

    1.   postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie odpisovaného majetku,

    2.   v období čerpania sponzorského, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,

  l) príjem (výnos) na základe zmluvy o sponzorstve v športe^29ab) použitý na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;¹⁾ toto sponzorské sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie tohto majetku.

m) príjem (výnos) z reklám plynúci daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a), ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;¹⁾ tento príjem (výnos) z reklám sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal.

n) príjem (výnos) z virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou v zdaňovacom období jej vyťaženia; tento príjem (výnos) sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období realizácie predaja virtuálnej meny,

o) suma rovnajúca sa rozdielu medzi reálnou hodnotou^77ba) a vstupnou cenou podľa § 25b ods. 1 písm. a) pri virtuálnej mene nadobudnutej kúpou.

(4)  Súčasťou základu dane je aj príjem, z ktorého daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) je možné považovať za preddavok na daň, pri ktorom daňovník využil možnosť daň vyberanú zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Súčasťou základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu, ktorý na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne a daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) druhého bodu s výnimkou subjektu nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banky Slovenska je aj výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.

(5)  Súčasťou základu dane závislej osoby podľa § 2 písm. n) a r) je aj rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento rozdiel znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa § 18. Pri určení základu dane závislej osoby sa povoľuje zahrnúť do daňových výdavkov aj pomernú časť výdavkov (nákladov) vynaložených inou osobou, voči ktorej je závislou osobou, ak

a) tieto výdavky (náklady) preukázateľne súvisia s predmetom činnosti tejto závislej osoby,

b) by musela sama znášať tieto výdavky (náklady) alebo by si musela takú službu objednať u nezávislých osôb, keby jej ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou,

c) suma výdavkov (nákladov) alebo cena služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu (§ 18 ods. 1),

d) preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) takto súvisiacich alebo vynaložených na túto službu a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby.

(6)  Úpravu základu dane závislej osoby na území Slovenskej republiky povolí správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1. Povolenie takejto úpravy správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo písomne oznámi daňovníkovi. Ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou vykonal úpravu základu dane podľa odseku 5 alebo ak bola správcom dane vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa odseku 5, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1, môže iná závislá osoba, ktorá je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie, ktoré podliehali úprave podľa odseku 5. Ak bola vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa odseku 5 a daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b, je tento daňovník povinný vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie. Ak daňovník uplatňujúci úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b znížil základ dane a súčasne uplatnil postup podľa § 30a ods. 8 alebo § 30b ods. 8, je iná závislá osoba na území Slovenskej republiky povinná vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie podľa odseku 5. Súčasne je daňovník povinný v lehote na podanie daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania predložiť správcovi dane oznámenie o takto vykonanej úprave základu dane, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.

(7)  Základ dane alebo daňová strata daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá, keby ako nezávislá osoba vykonával rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa; základ dane alebo daňová strata sa zistí podľa § 17 až 29. Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18. Do zdaniteľných príjmov sa zahŕňa príjem dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne. Do daňových výdavkov sa môžu zahrnúť aj náklady preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných správnych výdavkov bez ohľadu na miesto ich vzniku, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne preukáže úhrnnú výšku týchto nákladov za podnik ako celok, zdôvodní spôsob ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka a preukáže tok výrobkov alebo služieb smerujúcich do tejto stálej prevádzkarne. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom, na jeho určenie možno použiť aj pomer zisku alebo straty k nákladom alebo k hrubým príjmom pri porovnateľných činnostiach u porovnateľných daňovníkov alebo porovnateľnú výšku obchodného rozpätia a podobné porovnateľné ukazovatele, ak sa na ich základe preukázateľne vyčísli základ dane. Ďalej možno použiť metódu rozdelenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám, ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu (§ 18). Daňovník môže písomne požiadať správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Na odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18 ods. 4 až 10.

(8)  Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (§ 41 ods. 3) alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz (§ 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo prenájmu (§ 6), upraví daňovník, ktorý

a) účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,

b) účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu,

c) uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h).

(9)  Na účely zistenia základu dane podľa odseku 8 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.

(10) Rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení alebo splynutí obchodných spoločností alebo družstiev vykázaný podľa osobitného predpisu1) účtovaný na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo neuhradená strata minulých rokov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, ktoré začína rozhodným dňom podľa osobitného predpisu.77c)

(11) Na vyčíslenie základu dane podľa odseku 1 pri

a) kúpe podniku alebo jeho časti sa použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách a postupuje sa podľa § 17a, ak ide o daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c),

b) nepeňažnom vklade sa použije ocenenie majetku v

    1.   reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka,37a) ak sa postupuje podľa § 17b, alebo

    2.   pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d,

c) zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa použije ocenenie majetku v

    1.   reálnych hodnotách, ak sa postupuje podľa § 17c, alebo

    2.   pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17e.

(12) Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, sa

a) zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota,

b) zvýši pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo pri pohľadávke nadobudnutej postúpením vo výške jej obstarávacej ceny okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode,

c) zníži pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením pri splnení podmienok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode,

d) zníži o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo postupníkom pri jej ďalšom postúpení, najviac však do výšky príjmov plynúcich z tejto úhrady.

(13) Postup podľa odseku 19 použije pri zisťovaní základu dane daňovník, ktorý

a) kupuje podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník kupujúci podnik“),

b) je prijímateľom nepeňažného vkladu,

c) je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie.

(14) Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa odseku 1 s výnimkou výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch. Rovnako postupuje daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak v zahraničí zostáva jeho stála prevádzkareň.

(15) Pri zrušení opravných položiek a zrušení rezerv na účet nerozdelený zisk minulých rokov1) sa základ dane zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je považovaná za daňový výdavok. Opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov.

(16) Do základu dane daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) sa pri predaji majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu podľa § 25, zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané podľa § 27 alebo § 28. Pri predaji hmotného majetku, ktorý tento daňovník nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, je súčasťou základu dane aj rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie.

(17) Kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa zahrnujú do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtuje, ak sa nerozhodne zahrnovať ich do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, platbe alebo odpisu záväzku. V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník rozhodne zahrnovať kurzové rozdiely do základu dane v súlade s účtovníctvom, je povinný zahrnúť do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Právny nástupca daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie môže pokračovať v postupe nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane, ak právnym nástupcom je novozaložená obchodná spoločnosť alebo ak tento postup už uplatňoval aj daňovník, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie. Skutočnosti o osobitnom spôsobe zahrnovania a ukončenia zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane vyznačí daňovník v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie.

(18) Súčasťou základu dane je aj daň z pridanej hodnoty,

a) na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočítanie pri registrácii podľa osobitného predpisu6) s výnimkou podľa odseku 3 písm. d),

b) ktorá je dodatočne odpočítateľná alebo dodatočne neodpočítateľná, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty zmenil účel použitia hmotného majetku podľa osobitného predpisu.78)

(19) Súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú

a) kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu^37ad) u ich dlžníka,

b) výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,

c) výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka, pričom u veriteľa sa takéto príjmy (výnosy) zahrnú do základu dane po prijatí úhrady,

d) odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv^79a) najviac do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu; tento limit sa nevzťahuje na banku a pobočku zahraničnej banky,⁹⁴⁾ Exportno-importnú banku Slovenskej republiky,⁹⁵⁾ poisťovňu, pobočku poisťovne z iného členského štátu a pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu, pobočku zaisťovne z iného členského štátu a pobočku zahraničnej zaisťovne a subjekt podľa osobitného predpisu,^79b)

e) výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,

f) výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.21²⁰⁾,

g) výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov,¹⁾ zahrnované do základu dane rovnomerne počas doby ich platnosti, najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené, pričom výdavky na normy a certifikáty¹⁾ neprevyšujúce obstarávaciu cenu 2 400 eur sa zahrnú do základu dane jednorázovo,

h) výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe^29ab) poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe^29ab) v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane; za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca^79c) okrem športového reprezentanta.^79d)

  i) výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a).

  j) daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa osobitného predpisu.^79e)

k) osobitný odvod obchodných reťazcov podľa osobitného predpisu.79f)

(20) Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom veci prenajatej na základe nájomnej zmluvy alebo iného užívacieho vzťahu,⁸⁰⁾ (ďalej len „nájomná zmluva“) a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom alebo užívateľom podľa osobitného predpisu⁸⁰⁾ (ďalej len „nájomca“), po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve⁸⁰⁾ a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom

a) bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník prenajatej veci zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,

b) došlo k skončeniu nájomnej zmluvy; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27).

(21) Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.⁸⁰⁾

(22) Pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane.

(23) Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19; zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená a sumou tejto rezervy, sa do základu dane nezahŕňa. Zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok sa nezahrnie do základu dane. Rovnako sa postupuje aj pri opravnej položke neuznanej za daňový výdavok podľa § 19.

(24) Pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo

a) k porušeniu podmienok finančného prenájmu podľa § 2 písm. s) u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, sa pri vyradení tohto hmotného majetku postupuje podľa § 19 ods. 3 písm. b), d), e) alebo písm. g),

b) po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3, sa základ dane zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.

(25) Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. e) sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základu dane z tých druhov príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou podľa § 43 alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť.

(26) Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti, alebo družstva z územia Slovenskej republiky do členského štátu Európskej únie vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, daňovník neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, okrem opravnej položky podľa § 20, pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne a odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(27) Daňovník okrem daňovníka podľa osobitného predpisu^80a) a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane zistený podľa odseku 1 písm. b) a c) upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako

a) 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

b) 720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

c) 1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

(28) Základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde

a) k postúpeniu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h),

b) k odpisu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. h) a r),

c) k čiastočnému zaplateniu pohľadávky, upraví o časť opravnej položky podľa § 20.

(29) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu¹⁾ alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu¹⁾ a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa odseku 15. Daňovník môže takýto postup uplatniť len vtedy, ak za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubenie dane.³⁴⁾

(30) Mimoriadny odvod podľa osobitného predpisu80aa) sa zahrnie do základu dane vo výške jeho úhrady alebo časti jeho úhrady, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.

(31) Z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,^37aa) ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu, od držiteľa sa daň vyberá podľa § 43.

(32) Ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený podľa odseku 27

a) o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, dôjde k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený,

b) dôjde k premlčaniu alebo zániku tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje.

c) dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom^38a) alebo k vyhláseniu konkurzu na daňovníka,^80aaa) základ dane sa zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú sa zvyšoval základ dane podľa odseku 27 v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom^38a) alebo v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu;^80b) postup podľa odseku 27 neuplatní daňovník na záväzky, ktoré sú obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne potvrdenom súdom.^38a)

(33) Súčasťou základu dane

a) sú mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času,^80ab) ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období;¹⁾ následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa osobitného predpisu¹⁾ v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa,

b) je výnos z predaja majetku, ktorý predávajúci súčasne nadobúda zmluvou o finančnom prenájme, účtovaný na účet výnosov budúcich období;¹⁾ následné zúčtovanie výnosov budúcich období podľa osobitného predpisu¹⁾ počas dohodnutej doby finančného prenájmu sa do základu dane nezahŕňa.

(34) Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac podľa § 19 ods. 3 písm. a) a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur spôsobom podľa § 27, ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur. Táto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa u osobných automobilov, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci.

(35) Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom uplatneného nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac a súčtom násobkov počtu týchto prenajatých osobných automobilov a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak tento základ dane je nižší ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období.

(36) V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal mikro účtovnou jednotkou podľa osobitného predpisu¹⁾ a v predchádzajúcom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia zmenu reálnej hodnoty cenných papierov, o ktorej účtoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa základ dane

a) zvýši o hodnotu účtovanú do nákladov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov,

b) zníži o hodnotu účtovanú do výnosov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov.

(37) Základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa osobitného predpisu,^80ac) sa zníži o

a) 3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,

b) 1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.

(38) Základom dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou na účely uplatnenia odseku 19 písm. h), odsekov 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) sa rozumie základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou zistený podľa § 17 až 29 okrem ustanovení § 17 ods. 19 písm. h), ods. 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h).

(39) Základ dane držiteľa motorového vozidla podľa osobitného predpisu,^80aca) ktorý do jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike nevykoná prevod držby motorového vozidla a zároveň najneskôr do 15 dní po uplynutí tejto lehoty neuhradí poplatok podľa osobitného predpisu^80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, sa v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na úhradu poplatku podľa osobitného predpisu,^80acb) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, sa základ dane držiteľa motorového vozidla^80aca) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v základe dane a to za každé zdaňovacie obdobie až do zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu^80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla. Držiteľ motorového vozidla^80aca) do zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu^80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, nemôže pri motorovom vozidle, u ktorého nie je tento poplatok uhradený podľa osobitného predpisu,^80acb) uplatniť prerušenie odpisovania podľa § 22 ods. 9.

(40) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), nie je príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov do výšky daňovníkom splateného príspevku. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba suma výnosu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom o tejto pohľadávke účtuje.1)

(41) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, je aj príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Základ dane daňovníka sa zníži o sumu ním splateného príspevku. Ak suma splateného príspevku prevyšuje príjem podľa prvej vety, môže sa uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu, pričom ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.

(42) Pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b,nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy (výnosy) podľa § 13a alebo § 13b súčasťou základu dane v rovnakom pomere, v akom sú tieto príjmy (výnosy) oslobodené od dane.

(43) Súčasťou základu dane je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto výmene, pri použití ocenenia vymieňanej virtuálnej meny reálnou hodnotou^80acc) ku dňu výmeny.

(44) Súčasťou základu dane u daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty postupuje podľa odseku 1 písm. c) a využil možnosť oceňovať finančný majetok reálnou hodnotou do vlastných zdrojov bez vplyvu na výsledok hospodárenia, je pri realizácii tohto finančného nástroja aj suma zodpovedajúca zmenám vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným nástrojom od jeho nadobudnutia do jeho realizácie vrátane sumy, o ktorú sa neupravil základ dane podľa odseku 2 písm. d); to sa nevzťahuje na finančný majetok, z ktorého príjem (výnos) z predaja spĺňa podmienky na oslobodenie podľa § 13c. Pri uplatňovaní daňového výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g) sa vychádza zo vstupnej ceny finančného majetku podľa § 25a upravenej o sumu zmien vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným majetkom zahrnovaných do základu dane.

Komentár k § 17

-   odsek 1 stanovuje základ pre vyčíslenie základu dane daňovníka fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby v závislosti od používanej sústavy účtovania. Pri zisťovaní základu dane vychádza:

•    daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia zisteného podľa príslušných postupov účtovania – napr. obchodné spoločnosti, obce, príspevkové a rozpočtové organizácie, nadácie ale aj fyzické osoby podnikatelia a niektoré právne formy daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, ktoré majú možnosť účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, ale sa rozhodnú využívať sústavu podvojného účtovníctva,

•    daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami – napr. fyzické osoby podnikatelia, niektoré právne formy daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie (občianske združenia, združenia právnických osôb, neinvestičné fondy, cirkev a náboženské spoločnosti), ak spĺňajú ZDP stanovené podmienky,

•    daňovník, ktorý vedie tzv. daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

•    daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo:

–   z výsledku hospodárenia zisteného podľa týchto štandardov upraveného o pripočítateľné a odpočítateľné položky v súlade s opatrením MF SR č. 11053/2006-72 v znení opatrenia neskorších predpisov (tzv. prevodový mostík),

–   z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva, pričom je na tieto účely viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva,

     Otázkou je či takýto daňovníci pri transformácii výsledku hospodárenia zisteného podľa IFRS/IAS na výsledok hospodárenia podľa slovenských štandardov majú postupovať podľa postupov účtovania, ktoré už sú zrušené, resp. sa neaktualizujú. Napr. v prípade poisťovní boli postupy účtovania zrušené, a to od 1. januára 2006. Ustanovenie prevodového mostíka vymedzuje zrušené postupy účtovania pre poisťovne ako príslušné postupy účtovania, podľa ktorých sa má výsledok hospodárenia takéhoto daňovníka upravovať,

•    daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a ani sa nerozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak ZDP neustanovuje inak.

-   odsek 2 vymedzuje základné princípy, na základe ktorých dochádza k transformácii výsledku hospodárenia na základ dane. Výsledok hospodárenie sa pri zisťovaní základu dane:

a)  zvýši o sumy, ktoré nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov alebo boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške – ide o náklady, o ktorých daňovník účtoval a ovplyvnili výsledok hospodárenia ale podľa ZDP ide o nedaňové výdavky alebo ide o daňové výdavky, ktoré sú limitované ZDP, ako napr. výdavky na reprezentáciu, manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou nezavinených škôd, poskytnuté dary, tvorba rezerv a opravných položiek neuznaná za daňový výdavok, výdavky vynaložené na príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, rozdiel o ktorý účtovné odpisy majetku prevyšujú daňové odpisy, daňové odpisy prenajatého majetku, ktoré prevyšujú príjem z prenájmu, výdavky, ktoré je možné uznať do daňových výdavkov až po zaplatení, ak v príslušnom zdaňovacom období nedošlo k úhrade a pod.,

b)  upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia ale podľa ZDP sú zahrnované do základu dane – napr., kurzové rozdiely z nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov v zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu pohľadávok, ich odpisu alebo k platbe záväzku alebo jeho odpisu v nadväznosti na oznámenie podané správcovi dane o nezahrnovaní kurzových rozdiel do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom o nich daňovník účtuje, suma záväzku alebo jeho neuhradená časť v ZO, v ktorom od splatnosti uplynula doba 360, 720 alebo 1080 dní, nepeňažný príjem u prenajímateľa majetku v súvislosti s technickým zhodnotením vykonaným nájomcom, rozdiel, o ktorý účtovné odpisy prevyšujú daňové odpisy, výdavky, ktoré sú daňovými výdavkami až po zaplatení a to v zdaňovacom období, v ktorom boli uhradené, ak k ich účtovaniu došlo v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach a pod.,

?  Príklad

Verejná vysoká škola vykonáva podnikateľské aktivity v rámci ktorej vykázala aj rizikové pohľadávky, pričom je veľmi málo pravdepodobné, že ich škola vymôže. Je verejná vysoká škola povinná účtovať pohľadávku z príslušenstva a ako sa takéto príslušenstvo posudzuje z pohľadu ZDP?

Verejná vysoká škola ako verejnoprávna inštitúcia je podľa § 10 ods. 1 zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií (ďalej len „zákon o vysokých školách“) povinná starať sa, aby jej pohľadávky boli včas a riadne uplatnené na príslušných orgánoch a aby vykonateľné rozhodnutia príslušných orgánov boli včas vykonané. Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, je verejnoprávna inštitúcia povinná podľa § 10 ods. 2 tohto zákona včas a riadne uplatniť a vymáhať aj príslušenstvo pohľadávok. Príslušenstvom pohľadávky sú podľa § 121 ods. 3 ObčZ úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Zákon o vysokých školách upravuje povinnosti verejnoprávnej inštitúcie z hľadiska riadnej starostlivosti o svoj majetok, ktorým sú aj pohľadávky verejnoprávnej inštitúcie. Na účely tohto zákona je verejnoprávna inštitúcia povinná starať sa o to, aby jej pohľadávky boli riadne a včas uplatnené v rámci súdneho konania a vymáhané v exekučnom konaní, a to v zákonom ustanovených lehotách, aby nedošlo k ich premlčaniu, resp. aby boli riadne a včas prihlásené do konkurzného konania, reštrukturalizácie, likvidácie alebo dedičského konania. Ak ide o peňažný dlh, ktorý dlžník do dňa splatnosti neuhradil, verejnoprávna inštitúcia je povinná vykonať opatrenia na uplatnenie a vymoženie takýchto pohľadávok aj vrátane ich príslušenstva. Zákon o vysokých školách nemá osobitnú úpravu na uplatnenie a vymáhanie pohľadávok a ich príslušenstva, ktoré vznikli z podnikateľských aktivít verejnoprávnej inštitúcie.

Verejná vysoká škola postupuje pri účtovaní v súlade so zákonom o účtovníctve a Opatrením MF SR č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov (ďalej len „opatrenie“). V prípade účtovania príslušenstva pohľadávky, ktorým môžu byť úroky z omeškania alebo zmluvné pokuty, je potrebné prihliadať na § 2 ods. 4 písm. a) zákona o účtovníctve, podľa ktorého sú majetkom účtovnej jednotky tie aktíva, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až 28. V záujme dodržania zásady opatrnosti je dôležité, aby verejná vysoká škola účtovala o príslušenstve pohľadávky až za predpokladu, že disponuje dostatočnou mierou istoty, že pohľadávka s príslušenstvom bude splatená. Ak verejná vysoká škola považuje pohľadávku za rizikovú a prípadne na pohľadávku tvorila opravnú položku, je neopodstatnené účtovať aj o príslušenstve k takejto pohľadávke.

Verejná vysoká škola sa na účely ZDP v súlade s § 12 ods. 3 považuje za daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, ktorý má osobitne vymedzený predmet dane. Predmetom dane takéhoto daňovníka sú príjmy z činnosti, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Príjmy z podnikateľskej (zdaňovanej) činnosti podliehajú zdaneniu v súlade s § 17 až 29 zákona o dani z príjmov.

Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov sa pri zisťovaní základu dane u verejnej vysokej školy ako daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia vyčísleného podľa opatrenia MF SR. S účinnosťou od 1. januára 2015 sa u veriteľa úroky z omeškania a zmluvné pokuty zahŕňajú do základu dane v súlade s účtovníctvom, t.j. vo verejnej vysokej škole v súlade so zaúčtovaním podľa vyššie uvedeného opatrenia MF SR.

c)  upraví (zníži) o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale sa nezahrnujú do základu dane – napr. príjmy, ktoré nie sú predmetom dane – príjem získaný darovaním alebo dedením, prijatý podiel zaplatenej dane, príjmy oslobodené od dane, rozdiel o ktorý daňové odpisy prevyšujú účtovné odpisy, príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou, ak vybratím zrážky je daň vysporiadaná a pod.

?  Príklad

Predmetom podnikania spoločnosti Teplo je výroba a rozvod tepla a v zmysle z. č. 70/1998 Z. z. o energetike v z.n.p. je oprávnená prevádzkovať tepelné rozvody. Iná právnická osoba vyvolala potrebu preložky tepelných rozvodov, ktorú táto iná právnická osoba aj financovala a pri odovzdaní spoločnosti Teplo ju v súlade s § 19 ods. 3 písm. c) ZDP zahrnula do daňových výdavkov. Spoločnosť Teplo týmto spôsobom bezodplatne nadobudla majetok, ktorý je v zmysle § 23 ods. 2 písm. a) ZDP vylúčený z odpisovania. V súlade s postupmi účtovania v podvojnom účtovníctve spoločnosť Teplo účtuje bezodplatné nadobudnutie tohto majetku v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti vo vecnej a časovej súvislosti so zaúčtovaním účtovných odpisov rovnakým spôsobom ako pri dotáciách podľa § 52a postupov účtovania. Uvedený majetok spoločnosť Teplo prevádzkuje a používa na zabezpečenie, dosiahnutie svojich zdaniteľných príjmov z dodávok tepla. Je výnos účtovaný z dôvodu bezodplatného nadobudnutia takéhoto majetku súčasťou základu dane? Ako bude spoločnosť Teplo postupovať v prípade, ak dôjde k vyradeniu tohto majetku likvidáciou, bude jeho daňovým výdavkom daňová zostatková cena podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP v nadväznosti na § 25 ods. 3 ZDP?

V súlade s § 24 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov je preložku verejného rozvodu tepla povinný zabezpečiť jeho vlastník alebo prevádzkovateľ na náklady toho, kto potrebu preložky vyvolal, ak sa nedohodnú inak. Vlastníctvo verejného rozvodu tepla sa po vykonaní preložky nemení. Z pohľadu účtovníctva a ZDP by mal byť u vlastníka verejného rozvodu tepla zachovaný neutrálny vplyv tak na výsledok hospodárenia ako aj na základ dane. Z tohto dôvodu je možné na elimináciu časového rozlíšenia zo základu dane použiť postup podľa § 17 ods. 2 písm. c) ZDP, podľa ktorého sa pri zisťovaní základu dane upraví výsledok hospodárenia o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia ale podľa ZDP sa nezahrnujú do základu dane.

Ak bezodplatne nadobudnutá preložka podľa osobitného predpisu ešte nebola účtovne odpísaná, pri vyradení tohto majetku v dôsledku jeho likvidácie sa zúčtuje zostatok účtu časového rozlíšenia 384 – Výnosy budúcich období v prospech výnosov vo výške účtovnej zostatkovej ceny, čím je zachovaný neutrálny vplyv na výsledok hospodárenia. Vzhľadom na zásadu zachovania neutrálneho vplyvu časového rozlíšenia výnosov z bezodplatne nadobudnutej preložky ako aj s ohľadom na to, že ide o majetok vylúčený z odpisovania, a preto nemožno používať pojem „daňová zostatková cena“, a nejedná sa o prípady podľa § 19 ods. 3 písm. c), d) a e) ZDP, je možné konštatovať, že účtovná zostatková cena preložky vyradenej likvidáciou nie je daňovým výdavkom, a preto zúčtovaný výnos zo zostatku účtu časového rozlíšenia 384 – Výnosy budúcich období vo výške účtovnej zostatkovej ceny musí byť tiež vylúčený z výsledku hospodárenia postupom podľa § 17 ods. 2 písm. c) ZDP.

d)  s účinnosťou od 1. 1. 2019 bolo doplnené nové pravidlo týkajúce sa základu dane daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z výsledku hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo. Podľa tohto pravidla budú súčasťou základu dane aj sumy vyplývajúce zo zmeny účtovnej metódy, ktorej dôsledkom je zvýšenie alebo zníženia vlastného zdroja. Pod zmenou účtovnej metódy je potrebné rozumieť aj prvú aplikáciu príslušného medzinárodného štandardu. Sumy zmien účtovnej metódy, ktoré zvýšili alebo znížili vlastné zdroje, budú súčasťou základu dane jednorazovo v zdaňovacom období, v ktorom bolo o zmene účtovnej metódy účtované, a to len vtedy, ak by zmena účtovnej metódy mala vplyv na zdaniteľné príjmy alebo daňové výdavky v tomto zdaňovacom období.

?  Príklad

Banka bude za zdaňovacie obdobie 2018 prvýkrát aplikovať nové medzinárodný štandard finančného výkazníctva 9 – Finančné nástroje. V súlade s prechodnými ustanoveniami v časti 7.2 je povinná k dátumu prvotného uplatnenia posúdiť, či finančné aktívum spĺňa podmienku podľa odseku 4.1.2 písm. a), resp. odseku 4.1.2A písm. a) (ocenenie finančného aktíva v amortizovanej alebo reálnej hodnote) a to na základe skutočnosti a okolností, ktoré exitujú k danému dátumu. Výsledná klasifikácia sa uplatní retrospektívne bez ohľadu na obchodný model účtovnej jednotky v predchádzajúcich obdobiach vykazovania. Akýkoľvek rozdiel medzi predchádzajúcou účtovnou hodnotou a reálnou hodnotou sa vykazuje v počiatočných nerozdelených ziskoch. Ako sa bude posudzovať tento rozdiel vykázaný v nerozdelenom zisku za zdaňovacie obdobie 2018?

V súlade s § 17 ods. 2 písm. d) ZDP sa s účinnosťou od 1. 1. 2019 zahŕňa rozdiel vyplývajúci z prvotnej aplikácie medzinárodného štandardu, ktorý zvyšuje alebo znižuje sumu vlastných zdrojov a ovplyvňuje zdaniteľné príjmy alebo daňové výdavky. Takýmto rozdielom je aj rozdiel v súvislosti s posúdením ocenenia finančných nástrojov, ktorý má vplyv na budúce daňové výdavky pri realizácii tohto finančného nástroja. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 52zu ods. 3 (v čase písania komentáru ešte nebolo jasné, či nedôjde k posunutiu paragrafu prechodného ustanovenia) sa prvýkrát použije ustanovenie § 17 ods. 2 písm. d) v znení účinnom od 1. 1. 2019 už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2018, t.j. už aj na rozdiely vyplývajúce z prvej aplikácie IFRS 9, ktoré sú zahrnuté do vlastných zdrojov za zdaňovacie obdobie 2018.

-   v ods. 3 písmene k) a l) je uvedený postup zahrňovania prijatého sponzorského podľa zákona o športe u športovcov a športových odborníkov zahŕňaných medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP a športových organizácií. Možnosť poskytovania sponzorského a presné vymedzenie jeho poskytovania je uvedený v § 50 a 51 zákona o športe.

-   odsek 3 písm. m)

Ustanovenie nadväzuje na oslobodenie príjmov plynúcich z reklamy u vybraných typov daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, ktorí sú vymedzený v § 12 ods. 3 písm. a) ZDP. Takýmito daňovníkmi je občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond a nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby. Príjmy z reklamy účtujú tieto subjekty v súlade s postupmi účtovania pre neziskové organizácie v sústave podvojného účtovníctva (opatrenie MF SR č. MF/24342/2007-74 v z.n.p.) na ťarchu účtu 315 – Ostatné pohľadávky a v prospech účtu 602 – Tržby z predaja služieb. Toto ustanovenie zamedzuje zahrnutiu príjmov z reklamy do základu dane v čase účtovania o nich prostredníctvom výnosového účtu a stanovuje ich zahrnutie až v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde aj k fyzickému prijatiu takýchto prostriedkov. Vzťahuje sa to predovšetkým na také situácie, ak k účtovaniu výnosov z reklamy na základe zmluvy o reklame dôjde v príslušnom zdaňovacom období ale k ich fyzickému prijatiu až v nasledujúcom zdaňovacom období. Toto zahrňovanie príjmov z reklamy sa vzťahuje na všetky príjmy z reklamy u vybraných daňovníkov, a to bez ohľadu na výšku oslobodených príjmov.

?  Príklad

Občianske združenie uzatvorilo v roku 2018 so spoločnosťou ABC, s.r.o. zmluvu o reklame na základe ktorej jej občianske združenie poskytne reklamné služby vo výške 25 000 eur. Ako bude postupovať občianske združenie v roku 2018, ak k prijatiu týchto prostriedkov dôjde vo februári 2019?

Občianske združenie na základe zmluvy o reklame účtovalo v roku 2018 pohľadávku vo výške 25 000 eur do výnosov, t.j. suma 25 000 eur je súčasťou výsledku hospodárenia. V súlade s § 17 ods. 3 písm. m) ZDP občianske združenie príjmy plynúce z reklamy zahŕňajú do základu dane až v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k ich fyzickému prijatiu na bankový účet, t.j. v roku 2019. Pre občianske združenie to pri zisťovaní základu dane za zdaňovacie obdobie 2018 znamená, že sumu 25 000 eur uvedie ako položku znižujúcu základ dane a to bez ohľadu na skutočnosť, že oslobodenie podľa § 13 ods. 1 písm. g) ZDP je iba vo výške 20 000 eur za zdaňovacie obdobie. V zdaňovacom období 2019 bude prijatá suma za reklamné služby vo výške 25 000 eur položkou pripočítateľnou k výsledku hospodárenia a v sume 20 000 eur zároveň položkou odpočítateľnou od výsledku hospodárenia v nadväznosti na oslobodenie príjmu do výšky 20 000 eur za zdaňovacie obdobie.

-   odsek 3 písm. n) a o) vymedzujú postup pri zahrňovaní príjmu (výnosu) v súvislosti s operáciami s virtuálnou menou. Všeobecným princípom pri zahrňovaní príjmov (výnosov) z predaja virtuálnej meny je ich zahrňovanie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k realizácii predaja tento meny, t.j. nie v momente ich nadobudnutia. Písmeno n) vymedzuje spôsob zahrňovania príjmov z predaja virtuálnej meny nadobudnutej tzv. miningom, t.j. jej vyťažením. Podľa postupov účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ sa virtuálne mena nadobudnutá ťažením sa do dňa jej realizácie eviduje a účtuje osobitným spôsobom a to na podsúvahových účtoch v účtových skupinách 75 až 79. Ku dňu realizácie virtuálnej meny sa táto virtuálna mena v ocenení reálnou hodnotou zúčtuje na ťarchu osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 258 – Virtuálna mena so súvzťažným zápisom v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy. ZDP v súlade s účtovníctvom iba zdupľováva tento prístup k zdaneniu príjmu z virtuálnej meny ku dňu jej realizácie.

?  Príklad

Nadobudnutie majetku s virtuálnou menou získanou ťažbou – podnikateľ

Obchodná spoločnosť sa zaoberá aj ťažením bitcoinov (BTC). Za ťaženie získala odmenu 0,5 BTC. Do realizácie predaja tohto BTC ho eviduje v podsúvahe. Následne BTC použila na úhradu nákupu tovaru, pričom na faktúre je uvedená suma 6 000 eur s DPH. Reálna hodnota 0,5 BTC ku dňu zaradenia do majetku je vo výške 6 000 eur.

 

Účtovanie v sústave podvojného účtovníctva

Účtovný prípad	Suma v BTC	Účtovná súvzťažnosť
		MD	D
Ťažba BTC – odmena	0,5	75x	79x

 

 

Účtovný prípad	Suma v eur	Účtovná súvzťažnosť
		MD	D
Nákup tovaru
a) cena bez DPH	5 000	132
b) DPH	1 000	343
c) cena spolu	6000		321
Zaradenie 0,5 BTC do majetku v RH	6 000	258	668
Vyradenie 0,5 BTC z podsúvahy		79x	75x
Úhrada záväzku	6000	321	258

 

V súlade s § 17 ods. 3 písm. n) ZDP sa príjem z virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou zahŕňa do základu dane v zdaňovacom období realizácie predaja tejto virtuálnej meny. V tomto prípade sa predajom rozumie výmena 0,5 BTC za tovar. Do realizácie predaja BTC obchodná spoločnosť vykazuje vyťažený BTC na podsúvahe. Do základu dane sa v zdaňovacom období výmeny virtuálnej meny za tovar zahŕňa príjem z výmeny BTC za tovar a to vo výške reálnej hodnoty 0,5 BTC ku dňu zaradenia BTC do majetku.

 

Účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva

Názov účtovnej knihy	Účtovný prípad
Nákup tovaru
Kniha záväzkov	Vznik záväzku z titulu nadobudnutia tovaru vo výške 6 000 eur
Kniha zásob	Prírastok tovaru v hodnote 5 000 eur
Pomocná kniha DPH	Nárok na odpočet DPH v sume 1 000 eur
Úhrada záväzku
Kniha krátkodobého finančného majetku	Prírastok 0,5 BTC vo výške 6 000 eur a zároveň úbytok 0,5 BTC v rovnakej hodnote
Kniha záväzkov	Zánik záväzku vo výške 6 000 eur
Peňažný denník	Uzávierková účtovná operácia príjem z BTC nadobudnutého ťažbou vo výške 6 000 eur ako ostatné príjmy ovplyvňujúce ZD výdavky na obstaranie tovaru v sume 5 000 eur ako „zásoby“ ovplyvňujúce ZD

 

Podľa písm. o) sa do základu dane zahŕňa suma rovnajúca sa rozdielu medzi reálnou hodnotou a vstupnou cenou pri virtuálnej mene nadobudnutej kúpou. Tento rozdiel vzniká z dôvodu rozdielneho spôsobu ocenenia virtuálnej meny nadobudnutej kúpou podľa účtovníctva a podľa ZDP. Podľa zákona o účtovníctve sa virtuálna mena nadobudnutá kúpou oceňuje reálnou hodnotou, ktorou je trhová cena v deň ocenenia, ktorým je deň uskutočnenia účtovného prípadu, zistená spôsobom určeným účtovnou jednotkou zo zvoleného verejného trhu s virtuálnou menou. Na účely ZDP sa virtuálna mena nadobudnutá kúpou oceňuje obstarávacou cenou. Rozdiel medzi reálnou hodnotou a vstupnou cenou sa zahŕňa do základu dane.

?  Príklad

Obchodná spoločnosť obstarala na verejnom trhu 1 Bitcoin (BTC) za 6 500 eur, pričom jej vznikol poplatok za obstaranie BTC na verejnom trhu v sume 100 eur. Úhradu spoločnosť uskutočnila z bankového účtu. V tom istom účtovnom (zdaňovacom) období spoločnosť predala 0,5 BTC za 4 000 eur, pričom pri úbytku virtuálnej meny používa metódu FIFO.

Účtovanie v sústave podvojného účtovníctva

Účtovný prípad	Suma v eur	Účtovná súvzťažnosť
		MD	Dal
Nákup 1 BTC	6 500	258	379*
Poplatok	100	568	379
Úhrada záväzku	6 600	379	221
Predaj 0,5 BTC
a) vyradenie 0,5 BTC (FIFO)	3 250	568	258
b) tržba z predaja	4 000	378*	668
Inkaso pohľadávky	4 000	221	378

 

*   je možné použiť aj iný záväzkový alebo pohľadávkový účet

 

Poplatok hradený verejnému trhu je v súlade s účtovníctvom daňovým výdavkom v zdaňovacom období, v ktorom sa o ňom účtuje. V súlade s § 19 ods. 2 písm. v) zákona o dani z príjmov je možné uznať do daňových výdavkov úhrn vstupných cien predávaných virtuálnych mien len do výšky príjmu z predaja. Vzhľadom nato, že príjem z predaja (4 000 eur) prevyšuje obstarávaciu cenu BTC (3 250 eur), do daňových výdavkov je možné uznať celých 3 250 eur.

Účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva

Názov účtovnej knihy	Účtovný prípad
Nákup BTC
Kniha krátkodobého finančného majetku	Prírastok 1 BTC v sume 6 500 eur
Kniha záväzkov	Vznik záväzku z dôvodu nadobudnutia 1 BTC v sume 6 600 eur a pri úhrade záväzku jeho zánik
Peňažný denník	Úhrada záväzku z bankového účtu: vo výške 6 500 eur ako výdavok neovplyvňujúci ZD vo výške 100 eur ako výdavok ovplyvňujúci ZD
Predaj BTC
Kniha krátkodobého finančného majetku	Úbytok 0,5 BTC v hodnote 3 250 eur
Kniha pohľadávok	Vznik pohľadávky z dôvodu predaja 0,5 BTC v hodnote 4 000 eur a pri jej úhrade zánik pohľadávky
Peňažný denník	Príjem na bankový účet v sume 4000 eur ako príjem ovplyvňujúci ZD Uzávierková účtovná operácia – výdavok ovplyvňujúci ZD vo výške obstarávacej ceny 0,5 BTC v sume 3 250 eur [v súlade s § 19 os. 2 písm. v) zákona o dani z príjmov]

 

?  Príklad

Obchodná spoločnosť obstarala na individuálnom trhu1 Bitcoin (BTC) za 6 500 eur, pričom reálna hodnota 1 BTC na zvolenom verejnom trhu bola 6 400 eur. V tom istom účtovnom (zdaňovacom) období spoločnosť predala tento 1 BTC v individuálnom obchode za hodnotu 7 000 eur. Obchodná spoločnosť pri úbytku virtuálnej meny používa metódu FIFO.

 

Účtovanie v sústave podvojného účtovníctva

Účtovný prípad	Suma v eur	Účtovná súvzťažnosť
		MD	D
Nákup 1 BTC	6 400	258	379*
Rozdiel medzi kúpnou cenšou a RH	100	568	379*
Úhrada záväzku	6 500	379	221
Predaj 1 BTC za 13 000 eur
a) vyradenie 1 BTC (FIFO)	6 400	568	258
b) tržba z predaja	7 000	378*	668
Inkaso pohľadávky	7 000	221	378

 

*   je možné použiť aj iný záväzkový alebo pohľadávkový účet

 

Rozdiel medzi kúpnou cenou 1 BTC (6 500 eur) a jej reálnou hodnotou ku dňu obstarania (6 400 eur) vo výške 100 eur sa v súlade s § 17 ods. 3 písm. o) nezahŕňa do základu dane, t.j. suma 100 eur predstavuje pripočítateľnú položku k výsledku hospodárenia. Tržba z predaja vo výške 7 000 eur podlieha zdaneniu, pričom k tomuto príjmu si môže účtovná jednotka uplatniť daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. v) v nadväznosti na § 25b zákona o dani z príjmov, t.j. obstarávaciu cenu 1 BTC vo výške 6 500 eur.

 

Účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva

Názov účtovnej knihy	Účtovný prípad
Nákup BTC
Kniha krátkodobého finančného majetku	Prírastok 1 BTC v sume 6 400 eur
Kniha záväzkov	Vznik záväzku z dôvodu nadobudnutia 1 BTC v sume 6 500 eur a pri úhrade záväzku jeho zánik
Peňažný denník	Úhrada záväzku z bankového účtu: vo výške 6 500 eur ako výdavok neovplyvňujúci ZD
Predaj BTC
Kniha krátkodobého finančného majetku	Úbytok 1 BTC v hodnote 6 400 eur
Kniha pohľadávok	Vznik pohľadávky z dôvodu predaja 1 BTC v hodnote 7 000 eur
Peňažný denník	Príjem na bankový účet v sume 7 000 eur ako príjem ovplyvňujúci ZD Uzávierková účtovná operácia – ostatný výdavok ovplyvňujúci ZD vo výške obstarávacej ceny 1 BTC v sume 6 500 eur [v súlade s § 19 os. 2 písm. v) zákona o dani z príjmov]

 

-   v ods. 8 a 9, je určená povinnosť daňovníkov upraviť základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (§ 41 ods. 3), alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz (§ 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo prenájmu (§ 6). Daňovník upravuje základ dane podľa skutočnosti, či účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 [§ 17 ods. 8 písm. a) zákona] alebo účtuje v sústave podvojného účtovníctva [§ 17 ods. 8 písm. b) zákona], alebo uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 [§ 17 ods. 8 písm. c) zákona].

Pre daňovníka to znamená, že túto úpravu musí vykonať ak

     skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9 ZDP), pre daňové účely sa za skončenie podnikania považuje

-   zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti,

-   prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo

-   skončenie poberania príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu, pričom za skončenie poberania príjmov sa považuje aj skončenie poberania príjmov z dôvodu úmrtia daňovníka (v tomto prípade úpravu základu dane vykoná za zomretého daňovníka dedič alebo osoba, na ktorú prešlo právo na príjmy podľa § 35 ZP, ktoré sú podľa § 49 ZDP povinní podať daňové priznanie za zomretého daňovníka z príjmov dosiahnutých zomretým daňovníkom za príslušnú časť roka – do dňa jeho smrti),

     zmenil spôsob uplatňovania výdavkov podľa § 19 na spôsob podľa § 6 ods. 10 ZDP alebo ak začal účtovať po období, v ktorom nebol účtovnou jednotkou, ale len v prípade, ak mení výdavky vedené v podvojnom účtovníctve na výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona alebo naopak (§ 51a ods. 4 zákona). Uvedené sa však týka daňovníkov fyzických osôb.

?  Príklad

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva k 30. 6. 2018 ukončil živnosť. Ku dňu skončenia podnikania mu ostali na sklade zásoby v hodnote 10 000 eur. Je povinný upraviť základ dane (zvýšiť základ dane) o hodnotu týchto zásob?

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia podnikania a zostaví mimoriadnu účtovnú závierku. V súlade s ustanovením § 17 ods. 8 ZDP daňovník zvýši základ dane za zdaňovacie obdobie roka 2018 o výšku evidovaných zásob. Pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane.

?  Príklad

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva ( nie je platiteľ DPH) k 30. 5. 2018 ukončil živnosť. Ku dňu skončenia podnikania eviduje záväzky voči zdravotnej poisťovni a sociálnej poisťovni vo výške 256 eur. Tieto povinné odvody za mesiac máj 2018 uhradil v júni 2018, kedy už podnikateľskú činnosť nevykonával. Upravuje daňovník základ dane za rok 2018 o výšku takto evidovaných záväzkov ku dňu skončenia podnikania?

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia podnikania a zostaví mimoriadnu účtovnú závierku ku dňu skončenia podnikania. V súlade s ustanovením § 17 ods. 8 ZDP daňovník upraví základ dane za zdaňovacie obdobie roka 2018 o výšku evidovaných záväzkov ku dňu skončenia podnikania. To znamená, že daňovník zníži základ dane za zdaňovacie obdobie roku 2017 o výšku evidovaných záväzkov voči poisťovniam ku dňu skončenia podnikania (ich úhrada sa považuje za daňový výdavok).

?  Príklad

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva k 30. 7. 2018 ukončil živnosť. Daňovník má v obchodnom majetku zaradený osobný automobil, ktorý obstaral v roku 2016 a jeho zostatková cena ku dňu skončenia podnikania je vo výške 8 500 eur. Ku dňu skončenia podnikania daňovník neeviduje žiadne zásoby, pohľadávky a záväzky. Je povinný upraviť základ dane o hodnotu zostatkovej ceny hmotného majetku.

Z ustanovenia § 17 ods. 8 písm. a) ZDP v prípade skončenia podnikania nevyplýva pre daňovníka povinnosť upraviť základ dane aj o zostatkovú cenu hmotného majetku. Daňovník teda nie je povinný zvýšiť základ dane o zostatkovú cenu hmotného majetku, evidovanú ku dňu skončenia podnikania.

-   v odseku 12, je určený spôsob úpravy základu dane u daňovníka s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela alebo z použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ZDP, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, pri postúpení alebo vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie.

Pri postúpení alebo vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo evidencie

     u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva o príjmoch podľa § 6 ZDP a k nim príslušných výdavkoch, vychádzajúc aj z postupov jednoduchého účtovníctva, o hodnotu pohľadávky zvýši príjmy resp. výdavky, ktoré sa zahrňujú do základu dane v rámci uzávierkových účtovných operácií,

     u daňovníka, ktorý pri príjmoch podľa § 6 ZDP uplatňuje výdavky spôsobom určeným v § 6 ods. 10 ZDP (percentom z príjmov), pri uplatnení

–   § 17 ods. 12 písm. a) a b) ZDP o hodnotu pohľadávky zvýši príjmy a z takto zvýšených príjmov vypočíta percentuálne výdavky,

–   § 17 ods. 12 písm. c) a d) ZDP o sumu vo výške obstarávacej ceny pohľadávky percentuálne výdavky neupravuje, t.j. nezvyšuje, nakoľko obstarávacia cena pohľadávky je už zahrnutá v percentuálnych výdavkoch,

     u daňovníka, ktorý pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP uplatňuje preukázateľné daňové výdavky v rozsahu daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14 ZDP a rovnako aj u daňovníka, ktorý pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP uplatňuje preukázateľné daňové výdavky a vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, pri uplatnení

–   § 17 ods. 12 písm. a) a b) ZDP o hodnotu pohľadávky zvýši príjmy,

–   § 17 ods. 12 písm. c) a d) ZDP o sumu vo výške obstarávacej ceny pohľadávky zvýši výdavky.

Pri uplatňovaní § 17 ods. 12 ZDP je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že súčasťou hodnoty pohľadávky (o ktorú sa upraví základ dane alebo daňová strata) je DPH, s výnimkou platiteľa DPH, ak tento postúpi, vloží alebo vyradí z účtovníctva alebo z evidencie vlastnú pohľadávku. V takomto prípade sa pri uplatnení cit. ustanovenia vychádza z hodnoty pohľadávky bez DPH, ktorú je platiteľ DPH povinný platiť podľa zákona o DPH.

?  Príklad

Podnikateľ A (postupca) účtujúci v sústave JÚ v roku 2018 postúpi podnikateľovi B (postupník) za 20 000 eur vlastnú pohľadávku voči podnikateľovi C. Menovitá hodnota postúpenej pohľadávky je 30 000 eur.

Úhradu za postúpenú pohľadávku vo výške 20 000 eur príjme podnikateľ A (postupca) od podnikateľa B (postupník) až v roku 2019.

Akým spôsobom postupuje daňovník A (postupca) pri zahrnutí tejto postúpenej pohľadávky do základu dane (príjmov)?

Podnikateľ A (postupca) základ dane (príjmy) za zdaňovacie obdobie roka 2018 zvýši o sumu 30 000 eur (menovitá hodnota pohľadávky), a to aj napriek tomu, že pohľadávku postúpi len za 20 000 eur, a že úhradu za ňu dostane až v roku 2019.

Úhrada za postúpenie pohľadávky v sume 20 000 eur, ktorú postupca príjme v roku 2019, sa v súlade s § 17 ods. 3 písm. c) ZDP do základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2019 nezahrnie (bola už zahrnutá v roku 2018).

Účtovanie u postupcu (podnikateľ A):

Účtovné obdobie („ÚO“) 2018 (ÚO, v ktorom je pohľadávka postúpená)

Kniha pohľadávok:

–   k zmluvne dohodnutému dňu postúpenia – zánik pôvodnej pohľadávky voči podnikateľovi C v menovitej hodnote 30 000 eur,

–   k zmluvne dohodnutému dňu postúpenia – vznik pohľadávky z postúpenia voči podnikateľovi B v dohodnutej cene 20 000 eur.

Peňažný denník:

Uzávierkové účtovné operácie

–   menovitá hodnota postúpenej pohľadávky v sume 30 000 eur ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v členení ostatné príjmy.

Účtovné obdobie 2019 (ÚO, v ktorom postupca dostane príjem z postúpenej pohľadávky)

Peňažný denník:

–   príjem z postúpenej pohľadávky od podnikateľa B v dohodnutej cene 20 000 eur, príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov.

Kniha pohľadávok:

–   zánik pohľadávky z postúpenia voči podnikateľovi B v dohodnutej cene 20 000 eur.

?  Príklad

Podnikateľ A (postupca) uplatňujúci paušálne výdavky v roku 2018 postúpi podnikateľovi B (postupník) za 10 000 eur vlastnú pohľadávku voči podnikateľovi C. Menovitá hodnota postúpenej pohľadávky je 15 000 eur.

Úhradu za postúpenú pohľadávku vo výške 10 000 eur príjme podnikateľ A (postupca) od podnikateľa B (postupník) až v roku 2019.

Akým spôsobom postupuje daňovník A (postupca) pri zahrnutí tejto postúpenej pohľadávky do základu dane (príjmov) v prípade, ak uplatňuje paušálne výdavky?

Podnikateľ A (postupca) základ dane (príjmy) za zdaňovacie obdobie roka 2018 zvýši o sumu 15 000 eur (menovitá hodnota pohľadávky), a to aj napriek tomu, že pohľadávku postúpi len za 10 000 eur, a že úhradu za ňu dostane až v roku 2019. Od takto navýšených zdaniteľných príjmov o menovitú hodnotu postúpenej pohľadávky odpočíta paušálne výdavky, avšak len do maximálne stanovenej ročnej výšky. Pre rok 2018 sú paušálne výdavky vo výške 60 % z dosiahnutých zdaniteľných príjmov, ale maximálne do výšky 20 000 eur.

Úhrada za postúpenie pohľadávky v sume 20 000 eur, ktorú postupca prijme v roku 2019, sa v súlade s § 17 ods. 3 písm. c) ZDP do základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2019 nezahrnie (bola už zahrnutá v roku 2017).

?  Príklad

Podnikateľ A účtujúci v sústave JÚ sa v roku 2018 rozhodne, že z účtovníctva vyradí pohľadávku voči podnikateľovi C, ktorú nadobudol v roku 2016 postúpením za 3 000 eur od podnikateľa B (pohľadávka nespĺňa podmienky podľa § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode zákona). Menovitá hodnota pohľadávky je 4 000 eur. Aký vplyv na základ dane bude mať vyradenie pohľadávky u podnikateľa A?

Základ dane za rok 2018 v súlade s § 17 ods.12 písm. b) ZDP podnikateľ A zvýši o sumu 3 000 eur, čo je obstarávacia cena pohľadávky.

Účtovanie u podnikateľa A 

Účtovné obdobie 2016

Kniha pohľadávok:

–   vznik pohľadávky voči podnikateľovi C v obstarávacej cene 3 000 eur, menovitá hodnota pohľadávky je 4 000 eur.

Účtovné obdobie 2018

Kniha pohľadávok:

–   zánik pohľadávky voči podnikateľovi C v hodnote 3 000 eur.

Peňažný denník

Účtovné uzávierkové operácie

–   odpis pohľadávky, príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v sume 3 000 eur v členení prevádzková réžia.

Ak podnikateľovi A v budúcnosti dlžník (podnikateľ C) sumu 4 000 eur uhradí, potom podnikateľ A z tejto prijatej úhrady do základu dane v súlade s § 17 ods. 3 písm. c) ZDP zahrnie len sumu 1 000 eur, nakoľko suma 3 000 eur už bola zdanená podľa § 17 ods. 12 písm. b) ZDP.

V prípade vyradenia pohľadávky u daňovníka, ktorý pri príjmoch podľa § 6 ZDP uplatňuje paušálne výdavky spôsobom určeným v § 6 ods. 10 ZDP, pričom tieto nespĺňajú podmienku nevymožiteľnosti určenú v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode ZDP, sa pri uplatnení § 17 ods. 12 písm. b) ZDP o hodnotu pohľadávky zvýšia príjmy a z takto zvýšených príjmov sa vypočítajú percentuálne výdavky.

?  Príklad

Podnikateľ A uplatňujúci paušálne výdavky vyradí v roku 2018 z evidencie vedenej podľa § 6 ods. 10 ZDP vlastnú pohľadávku voči podnikateľovi B. Menovitá hodnota postúpenej pohľadávky je 15 000 eur. Pohľadávka nespĺňa podmienky jej nevymožiteľnosti určené v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode ZDP.

Akým spôsobom postupuje daňovník A pri zahrnutí tejto pohľadávky do základu dane (príjmov) v prípade, ak uplatňuje paušálne výdavky?

Podnikateľ A základ dane (príjmy) za zdaňovacie obdobie roka 2018 zvýši o sumu 15 000 eur (menovitá hodnota pohľadávky). Od takto navýšených zdaniteľných príjmov o menovitú hodnotu vyradenej pohľadávky odpočíta paušálne výdavky, avšak len do maximálne stanovenej ročnej výšky. Pre rok 2018 sú paušálne výdavky vo výške 60 % z dosiahnutých zdaniteľných príjmov, ale maximálne do výšky 20 000 eur.

?  Príklad

Podnikateľ A, ktorý uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, obstará v roku 2018 od podnikateľa B pohľadávku voči podnikateľovi C. Menovitá hodnota pohľadávky je 60 000 eur. Obstarávaciu cenu pohľadávky vo výške 50 000 eur podnikateľ A zaplatil podnikateľovi B v roku 2018. V roku 2019 podnikateľ A túto pohľadávku vyradil z evidencie pohľadávok, pričom tieto pohľadávky nespĺňali podmienky nevymožiteľnosti upravené v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode. Ako bude postupovať podnikateľ A pri vyradení pohľadávky vo väzbe na určenie základu dane, keď vedie paušálne výdavky?

Pri vyradení pohľadávky z evidencie (§ 6 ods. 10 ZDP) daňovníka, ktorý vedie paušálne výdavky, pri ktorej nie sú splnené podmienky podľa § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode, v súlade s § 17 ods. 12 písm. b) zákona, ak ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením základ dane (príjem) daňovníka, sa zvýši o sumu vo výške obstarávacej ceny pohľadávky (pričom nie je podstatné, či obstarávaciu cenu pohľadávky daňovník aj zaplatil).

Keďže daňovník uplatňuje paušálne výdavky, v roku 2019, t.j. v roku vyradenia pohľadávky z evidencie daňovníka, zahrnie do príjmov obstarávaciu cenu pohľadávky (50 000 eur) a z nej odpočíta paušálne výdavky vo výške 60 % z dosiahnutých celkových príjmov podľa § 6 ZDP, avšak len do výšky 20 000 eur ročne.

?  Príklad

Podnikateľ A účtujúci v sústave JÚ v knihe pohľadávok eviduje pohľadávku voči podnikateľovi C. Predmetnú pohľadávku nadobudol v roku 2016 postúpením od podnikateľa B za 20 000 eur (menovitá hodnota pohľadávky je 22 000 eur).

Obstarávaciu cenu pohľadávky (20 000 eur) podnikateľ A zaplatil podnikateľovi B v roku 2017.

V roku 2018 dlžník (podnikateľ C) zomrel, pričom pohľadávka nemôže byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov.

Aký dopad bude mať uvedené pri určení základu dane daňovníka, ak ju daňovník vyradí z knihy pohľadávok ako nevymožiteľnú pohľadávku?

Zaplatená obstarávacia cena pohľadávky, základ dane za rok 2017 neovplyvní.

V roku 2018 došlo k splneniu ustanovenej podmienky [§ 19 ods. 2 písm. h) v treťom bode zákona], podnikateľ A preto vyradí pohľadávku z účtovníctva a základ dane za rok 2018 zníži o sumu 20 000 eur (uplatní ako výdavok), čo je zaplatená obstarávacia cena pohľadávky.

Účtovanie u podnikateľa A

Účtovné obdobie 2016

Kniha záväzkov:

–   vznik záväzku voči podnikateľovi B (postupcovi) z postúpenej pohľadávky v dohodnutej cene 20 000 eur.

Kniha pohľadávok:

–   vznik pohľadávky z postúpenia voči podnikateľovi C v hodnote 20 000 eur, menovitá hodnota pohľadávky je 22 000 eur.

Účtovné obdobie 2017

Peňažný denník:

–   úhrada postúpenej pohľadávky postupcovi, výdavky neovplyvňujúce základ dane z príjmov v dohodnutej cene 20 000 eur.

Kniha záväzkov:

–   zánik záväzku voči postupcovi z postúpenia v hodnote 20 000 eur.

Účtovné obdobie 2018

Kniha pohľadávok:

–   zánik pohľadávky voči podnikateľovi C v sume 20 000 eur.

Peňažný denník:

Uzávierkové účtovné operácie

–   zaplatená obstarávacia cena pohľadávky v sume 20 000 eur ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v členení prevádzková réžia.

?  Príklad

Podnikateľ A, ktorý uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP obstará v roku 2018 od podnikateľa B pohľadávku voči podnikateľovi C. Menovitá hodnota pohľadávky je 60 000 eur. Obstarávaciu cenu pohľadávky vo výške 50 000 eur podnikateľ A zaplatil podnikateľovi B v roku 2018. V roku 2019 podnikateľ A túto pohľadávku postúpil ďalej a to podnikateľovi D, od ktorého mu v roku 2019 aj prišla úhrada za túto pohľadávku a to v dohodnutej výške 55 000 eur. Ako bude postupovať podnikateľ A pri zahrnutí obstaranej pohľadávky do základu dane, keď vedie paušálne výdavky?

Podľa § 17 ods. 12 písm. d) ZDP, daňovník môže zahrnúť obstarávaciu cenu, ktorú zaplatil za obstaranie pohľadávky až v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo k ďalšiemu postúpeniu pohľadávky. Keďže daňovník uplatňuje paušálne výdavky, v roku 2019 zahrnie do príjmov uhradenú pohľadávku od daňovníka D vo výške 55 000 eur, pričom obstarávacia cena pohľadávky, ktorú zaplatil podnikateľovi B v roku 2018 je už zahrnutá v uplatňovaných paušálnych výdavkoch (v roku 2019), t.j. daňovník nezvyšuje výdavky o obstarávaciu cenu pohľadávky vo výške 50 000 eur, ale počíta paušálne výdavky z príjmov zvýšených o úhradu z ďalšieho postúpenia pohľadávky. Paušálne výdavky sú vo výške 60 % z dosiahnutých celkových príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, avšak len do výšky 20 000 eur ročne.

-   odsek 16 vymedzuje spôsob zahrňovania príjmov a výdavkov daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie súvisiacich s predajom ich majetku. V súlade s § 13 ods. 1 písm. a) ZDP príjem z predaja majetku daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie predstavuje zdaniteľný príjem a to bez ohľadu nato, či sa predávaný majetok používal v rámci hlavnej (nezdaňovanej) činnosti alebo v rámci vedľajšej (podnikateľskej) činnosti. Zároveň však ZDP v ustanovení § 13 vymedzuje u určitých typov daňovníkov oslobodenie od dane pri príjmoch z predaja majetku, ktorými sú rozpočtové organizácie a obce a VÚC, na ktoré sa toto ustanovenie nevzťahuje.

Spôsob zahrňovania príjmov z predaja majetku príspevkovej organizácie do základu dane závisí od skutočnosti, či predávaný majetok bol alebo nebol používaný na činnosti, z ktorej príjmy boli zdaniteľné (podnikateľská činnosť) alebo boli oslobodené od dane (hlavná činnosť):

•    ak bol majetok používaný na činnosť, z ktorej príjmy boli predmetom dane a podliehali zdaneniu (napr. prenájom majetku), pri predaji tohto majetku sa do základu dane zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu stanovenú podľa § 25 zvýšenú o vykonané technické zhodnotenie a zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania podľa § 27 alebo § 28 ZDP,

•    ak majetok nebol používaný na činnosť, z ktorej príjmy boli predmetom dane (napr. jej hlavná činnosť), súčasťou základu dane je rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie.

Zo znenia ustanovenia vyplýva, že sa posudzuje každý predaj majetku samostatne, t.j. nie je možné uplatniť úhrn daňových zostatkových cien voči úhrn príjmu z predaja majetku za príslušné zdaňovacie obdobie. Zároveň je potrebné upozorniť na skutočnosť, že aj na daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, na ktorých sa vzťahuje povinnosť zdanenia príjmu z predaja takéhoto majetku, sa vzťahuje možnosť uplatnenia daňovej zostatkovej ceny pri špecificky vymedzenom majetku v § 19 ods. 3 písm. b) (napr. osobné automobily, budovy zaradené do odpisovej skupiny 6) len do výšky príjmov z predaja a možnosť uplatnenia pomernej časti ročného odpisu v roku predaja tohto majetku podľa § 22 ods. 12 ZDP.

?  Príklad

Politická strana používala na svoju činnosť osobný automobil, ktorý v roku 2019 predala za 1 500 eur. Daňová zostatková cena automobilu bola vo výške 500 eur. V súvislosti s predajom automobilu mala politická strana výdavok vo výške 80 eur za znalecký posudok. Ako bude politická strana postupovať pri predaji tohto automobilu?

Politická strana alebo hnutie sa na účely zákona o dani z príjmov považuje za daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie. V súlade s § 12 ods. 2 ZDP predmetom dane takéhoto daňovníka sú príjmy z činností, ktorými dosahuje zisk, alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov má politické hnutie ako daňovník nezaložený alebo nezriadený za účelom podnikania, od dane oslobodené iba príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel vznikol alebo ktorá je jeho základnou činnosťou vymedzenou v stanovách politického hnutia. Príjmy z predaja majetku predstavujú pre politické hnutie podľa ZDP zdaniteľné príjmy bez ohľadu nato, či sa jedná o predaj majetku používaného v hlavnej alebo podnikateľskej činnosti.

Postup politického hnutia pri predaji majetku upravuje § 17 ods. 16 ZDP a to v nadväznosti na skutočnosť, či bol majetok používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú alebo nie sú predmetom dane.

Pri predaji osobného automobilu, ktorý politické hnutie používalo na činnosť, z ktorej príjmy boli predmetom dane, sa do základu dane zahŕňa rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje vstupnú cenu podľa § 25 ZDP zvýšenú o vykonané technické zhodnotenia a zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané podľa § 27 zákona o dani z príjmov ZDP. Príjem z predaja vozidla vo výške 1 500 eur, zostatková cena vo výške 500 eur ako aj poplatok za znalecký posudok vo výške 80 eur sú súčasťou výsledku hospodárenia uvedeného na r. 100 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby. Daňová zostatková cena pri predaji osobného automobilu je v súlade s § 19 ods. 3 písm. b) ZDP limitovaná do výšky príjmov z predaja. Nakoľko príjem z predaja motorového vozidla je vyšší ako jeho daňová zostatková cena, nie je potrebné limitovať daňovú zostatkovú cenu vozidla.

-   podľa odseku 19 písm. a) je možné kompenzačné platby u dlžníka (regulovaný subjekt), vyplácané na základe zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2012 Z. z.) zahrnúť do základu daneaž ich zaplatením

Dlžníkom v tomto prípade je regulovaný subjekt, ktorým sú osoby, ktoré na základe povolenia, potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti alebo potvrdenia o registrácii vykonávajú regulovanú činnosť, ktorou je:

•    výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny a s nimi súvisiace služby,

•    výkon činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou,

•    výroba, preprava, distribúcia, uskladňovanie a dodávka plynu a s nimi súvisiace služby,

•    výroba, distribúcia a dodávka tepla,

•    výroba, distribúcia a dodávka pitnej vody verejným vodovodom,

•    odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou a

•    odber povrchovej vody a energetickej vody z vodných tokov a využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov.

Kompenzačnú platbu vypláca svojmu odberateľovi regulovaný subjekt podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z., ak nedodrží štandardy kvality a toto nedodržanie preukázateľne nastalo, a to vo výške a spôsobom určeným v § 40 ods. 2 tohto zákona. V súlade s § 40 ods. 2 zákona č. 250/2012 Z. z. výšku kompenzačnej platby, spôsob výpočtu kompenzačnej platby za nedodržanie štandardov kvality ako aj spôsob a podmienky vyplatenia kompenzačnej platby stanovujú všeobecne záväzné právne predpisy, t.j. vyhlášky vydané Úradom pre reguláciu sieťových odvetví („ÚRSO“).

Podľa Vyhlášky č. 277/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality pre dodávky tepla (ďalej len „vyhláška“)

•    kompenzačnou platbou je finančná náhrada, ktorá sa regulovaným subjektom uhradí odberateľovi alebo žiadateľovi za nedodržanie štandardu kvality [§ 1 písm. m) vyhlášky];

•    kompenzačná platba za nedodržanie štandardov kvality podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. sa vyplatí dotknutému odberateľovi alebo žiadateľovi podľa § 1 písm. j) vyhlášky vo výške určenej podľa § 7 ods. 1 alebo vypočítanej podľa § 7 ods. 2 (§ 6 ods. 1 vyhlášky);

•    ak v reťazci sústav tepelných zariadení medzi dodávateľom, odberateľom a koncovým odberateľom nedodrží štandardy kvality regulovaný subjekt, ktorý dodáva teplo odberateľovi, regulovanému subjektu, ktorý dodané teplo využíva aj na rozvod tepla, odovzdá odberateľ dodávateľovi údaje o dotknutom odberateľovi potrebné na určenie, výpočet a úhradu kompenzačnej platby v rozsahu podľa odseku 6 písm. a) až g) bezodkladne po ich identifikovaní, najneskôr však do 15. januára roku (§ 6 ods. 2 vyhlášky);

•    dotknutému odberateľovi, pre ktorého zabezpečuje teplo dodávateľ prostredníctvom odberateľa, regulovaného subjektu, ktorý dodané teplo využíva aj na rozvod tepla, sa uhradí kompenzačná platba dodávateľom priamo alebo prostredníctvom odberateľa, ktorý dodané teplo využíva aj na rozvod tepla, na základe údajov, ktoré mu poskytne odberateľ podľa § 6 ods. 2 vyhlášky; dotknutému odberateľovi, ktorému dodáva teplo dodávateľ priamo, sa uhradí kompenzačná platba dodávateľom podľa § 6 ods. 1 (§ 6 ods. 3 vyhlášky);

•    dodávateľ alebo odberateľ vyhotoví oznámenie o kompenzačnej platbe, ktoré obsahuje údaje o dotknutom odberateľovi (§ 6 ods. 6 vyhlášky);

•    oznámenie o kompenzačnej platbe odosiela dodávateľ, ktorý uhrádza kompenzačnú platbu najneskôr v deň úhrady kompenzačnej platby,

a)  dotknutému odberateľovi alebo žiadateľovi v rozsahu podľa § 6 ods. 6 vyhlášky,

b)  odberateľovi, ktorý podľa § 6 ods. 2 odovzdal dodávateľovi údaje o dotknutom odberateľovi v rozsahu podľa § 6 ods. 6 písm. h) a i) vyhlášky (výšku kompenzačnej platby spolu s výpočtom a uvedením ustanovenia, podľa ktorého je výpočet výšky kompenzačnej platby určený alebo vypočítaný pred zdanením a výšku kompenzačnej platby, ktorá bude po zdanení uhradená dotknutému odberateľovi alebo žiadateľovi).

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, účelom regulácie podľa uvedeného zákona je transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností za primerané ceny a v určenej kvalite. Odberateľ tovarov a služieb má právo na ich dodanie v kvalite určenej štandardami kvality. Ak regulovaný subjekt tieto štandardy kvality nedodrží a toto nedodržanie preukázateľne nastalo, je regulovaný subjekt povinný uhradiť odberateľovi kompenzačnú platbu vo výške a spôsobom určeným príslušným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sú jednotlivé vyhlášky o štandardoch kvality. V prípade nedodržania štandardu kvality regulovaný subjekt účtuje kompenzačnú službu na ťarchu účtu 544 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania.

Z vyplatených kompenzačných platieb sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ZDP a to vyplácajúcim regulovaným subjektom, ktorý je platiteľom dane. Platiteľ dane má pri vybraní dane zrážkou, zároveň aj oznamovaciu povinnosť podľa § 43 ods. 11 ZDP.

-   podľa odseku 19 písm. b) ZDP sú súčasťou základu dane výdavky len po zaplatení,

•    výdavky na nájomné za prenájom hnuteľných vecí – ZDP priamo nedefinuje pojem hnuteľné veci. Ak vychádzame z ObčZ hnuteľnou vecou je akákoľvek vec, ktorá nie je nehnuteľnosťou, t.j. akákoľvek vec bez ohľadu na výšku ocenenia,

•    výdavky za prenájom nehnuteľnosti – ZDP ma na svoje účely zavedenú legislatívnu skratku, pod ktorou sa nehnuteľnosťami rozumejú nehnuteľnosti, byt, nebytový priestor alebo ich časti,

•    odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu.

Uvedené výdavky sú uznané do daňových výdavkov len po zaplatení bez ohľadu na skutočnosť, či sú platené fyzickej osobe alebo právnickej osobe. V prípade, že tieto výdavky sú zaplatené fyzickej osobe, za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznávajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.

Upozornenie!

U prenajímateľa je suma nájomného súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom bez ohľadu na skutočnosť, kedy dôjde k jeho úhrade.

Uzatvorenie nájomnej zmluvy rieši ustanovenie § 663 a nasl. ObčZ. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi za odplatu, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo bral z nej aj úžitky. Nájomca je povinný platiť nájomné podľa uzatvorenej zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Výdavky na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, ako aj nehnuteľnosti, sa uplatňujú v daňových výdavkoch podľa § 17 ods. 19 písm. b) ZDP. Výdavky na nájomné platené fyzickej osobe sú daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo zaplatené, a to najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.

S účinnosťou od 1. 1. 2015 je aj nájomné platené právnickej osobe daňovým výdavkom iba po jeho zaplatení.

Ak s prenájmom nehnuteľnosti súvisia aj platby za ostatné služby spojené s užívaním nehnuteľnosti a tieto platby sú u prenajímateľa považované za zdaniteľné príjmy, u nájomcu budú tie isté platby súčasťou základu dane až po zaplatení podľa § 17 ods. 19 písm. b) ZDP. Rovnako sa posudzujú aj platby za energie a ostatné služby spotrebované nájomcom, ak ich platí nájomca priamo dodávateľovi energií a služieb, pričom zmluvný vzťah s dodávateľom energií a služieb má uzatvorený prenajímateľ.

?  Príklad

Nájomca (fyzická osoba) uzatvoril v januári 2018 nájomnú zmluvu s fyzickou osobou na prenájom kancelárskych priestorov na 5 rokov (na roky 2018 až 2022). Nájomné bolo dohodnuté v nájomnej zmluve v sume 300 eur mesačne. Nájomca účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a v roku 2018 zaplatil nájomné vo výške 5 000 eur. Môže si zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného do daňových výdavkov v zdaňovacom období 2018?

Nakoľko daňovník platí nájomné fyzickej osobe, do daňových výdavkov si môže zahrnúť iba zaplatené nájomné časovo rozlíšené na príslušné zdaňovacie obdobie, teda za rok 2018 si môže uplatniť nájomné v sume 3 600 eur (12x300).

?  Príklad

Nájomca (fyzická osoba) uzatvoril v januári 2018 nájomnú zmluvu s obchodnou spoločnosťou na prenájom kancelárskych priestorov na 5 rokov (na roky 2018 až 2022). Nájomné bolo dohodnuté v nájomnej zmluve v sume 300 eur mesačne. Nájomca účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a v roku 2018 zaplatil nájomné vo výške 5 000 eur. V roku 2019 zaplatí 2 200 eur. Môže si zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného do daňových výdavkov v zdaňovacom období 2018 a 2019?

Nakoľko daňovník platí nájomné právnickej osobe (obchodnej spoločnosti), potom nie je povinný výdavky na nájomné časovo rozlišovať a môže si do daňových výdavkov zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného, teda v roku 2018 sumu 5 000 eur a v roku 2019 sumu 2 200 eur.

?  Príklad

Daňovník stavia bytový dom, o ktorom účtuje ako o zásobe. V roku 2018 obdržal faktúru za prenájom stavebnej techniky, ktorú do konca roka 2018 nezaplatil, a preto uvedený náklad nie je v roku 2018 daňovým výdavkom v zmysle § 17 ods. 19 písm. b) ZDP. V tom istom roku uvedený náklad aktivoval prostredníctvom výnosov do obstarávacej ceny zásoby. Je uvedený výnos súčasťou základu dane?

Podľa § 17 ods. 19 písm. b) ZDP súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.

Nakoľko ZDP v § 17 ods. 19 písm. b) nestanovuje výnimky, kedy sa neuplatňuje podmienka zaplatenia, mala by sa podmienka zaplatenia vzťahovať aj na náklady za prenájom stavebnej techniky, ktoré vznikajú daňovníkovi pri výstavbe bytového domu účtovaného ako zásoba, ktoré sa v súlade s postupmi účtovania aktivujú do obstarávacej ceny zásob prostredníctvom výnosov, tzn. daňovník v prípade ich nezaplatenia zvýši základ dane v príslušnom zdaňovacom období.

Následne výnos, ktorý sa vzťahuje k predmetnému nákladu nie je súčasťou základu dane v súlade s § 17 ods. 3 písm. c) ZDP, tzn. celkový dopad na základ dane v príslušnom zdaňovacom období je nulový (zvýšenie základu dane o nezaplatený náklad a zníženie základu dane o zaúčtovaný výnos prislúchajúci k predmetnému nákladu).

Ak predmetný náklad nie je zaplatený, nezvyšuje ani obstarávaciu cenu zásoby (nehnuteľnosti) pre daňové účely. Tzn. ak nedôjde k zaplateniu predmetného nákladu ani do momentu účtovania dokončenej výstavby, resp. predaja nehnuteľnosti, daňovník pre daňové účely upravuje výšku účtovaného výnosu (účty 611, 613) o sumu predmetného nezaplateného nákladu. Tzn. v prípade účtovania dokončenej výstavby pri účtovaní zníženia nedokončenej výroby účtovným zápisom MD 611/D 121, daňovník zvýši základ dane o sumu nezaplateného nákladu, následne pri účtovaní zvýšenia stavu výrobkov účtovným zápisom MD 123/D 613, zníži základ dane o sumu nezaplateného nákladu (aj v tomto prípade je celkový dopad na základ dane nulový).

Nezaplatený náklad ovplyvní základ dane až pri predaji nehnuteľnosti, pri účtovaní úbytku výrobkov z dôvodu predaja nehnuteľnosti účtovným zápisom MD 613/D 123, kedy daňovník zvýši základ dane o nezaplatený náklad.

?  Príklad

Spoločnosť má uzatvorenú licenčnú zmluvu na využívanie softvéru s majiteľom softvéru. Licenčné poplatky vyplývajúce zo zmluvy, fakturuje poskytovateľ licencie mesačne vo výške 200 eur. K 31. 12. 2018 spoločnosť nemá uhradené faktúry vo výške 400 eur. Vzťahuje sa § 17 ods. 19 písm. b) ZDP na nezaplatené faktúry týkajúce sa licenčných poplatkov?

Licenčné poplatky za využívanie softvéru sa považujú za odplatu za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie počítačových programov (softvér). V súlade s § 17 ods. 19 písm. b) sa na licenčné poplatky platené daňovníkovi vzťahuje podmienka zaplatenia výdavkov, t.j. neuhradená suma vo výške 400 eur je pre spoločnosť v roku 2018 položka zvyšujúca výsledok hospodárenia.

?  Príklad

Účtovná jednotka, bude podľa zmluvy, ktorá je uzatvorená na obdobie 5 rokov vyplácať licenčnú odmenu autorovi – fyzickej osobe z objemu predaja za 1 rok. Táto suma môže za rok presiahnuť sumu 2 400 eur alebo môže byť aj nižšia.

Bude účtovná jednotka účtovať ako o bežnom výdavku alebo ako o nehmotnom dlhodobom majetku, ak presiahne sumu 2 400 eur?

Bude sa suma 2 400 eur v prípade nehmotného majetku testovať za každý rok samostatne alebo za 5 rokov?

Bude sa výdavok posudzovať z pohľadu § 17 ods. 19 písm. b) ZDP a ako postupovať, ak pôjde o nehmotný majetok?

Pri definícii licencie vychádzame zo zákona č. 185/2015 Z. z. autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „autorský zákon“). Podľa § 65 ods. 1 autorského zákona licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len „licencia“). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa § 19 ods. 4 autorského zákona, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie. Podľa § 69 ods. 2 autorského zákona, ak je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný predkladať autorovi najmenej raz ročne informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia diela a zároveň je povinný poskytnúť autorovi aj vyúčtovanie odmeny, ak nie je dohodnuté inak.

Podľa § 2 ods. 4 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o účtovníctve“) majetkom sú tie aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až 28. Vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch.

V tomto prípade, ak odmena je vyplácaná z objemu predaja a nedá sa spoľahlivo určiť jej ocenenie, nie je možné o tejto odmene účtovať ako o majetku. Jedná sa o náklad účtovaný v účtovej skupine 5 – Náklady.

Podľa § 17 ods. 19 písm. b) ZDP súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.

V uvedenom prípade licenčná odmena vyplácaná autorovi z objemu predaja za jeden rok, počas trvania zmluvy, ktorá je účtovaná do nákladov, je daňovým výdavkom po zaplatení v súlade s § 17 ods. 19 písm. b) ZDP.

-   podľa ods. 19 písm. c) sú u dlžníka súčasťou základu dane až po zaplatení výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a prieskum trhu, pričom u veriteľa sa príjmy (výnosy) zahrnú do základu dane po prijatí úhrady.

Výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a prieskum trhu nie je možné stotožňovať s pojmom reklama. Reklamou je väčšinou platená propagácia výrobku, služby, spoločnosti, obchodnej značky za účelom zvýšenia predaja výrobkov, služieb konkrétnej spoločnosti. Náklady na reklamu sú uznaným daňovým výdavkom v plnej výške, ak spĺňajú podmienky stanovené ZDP a zákonom o reklame a to bez povinnosti ich uhradenia okrem reklamy platenej vybraným neziskovým organizáciám uvedeným v § 12 ods. 3 písm. a) ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2018.

Cieľom marketingovej štúdie a prieskumu trhu je získanie informácií o uplatniteľnosti produktu alebo služby na trhu alebo naopak získanie informácii a podkladov o dopyte trhu po určitých výrobkoch a službách.

Pojem marketingová ani iná štúdia, uvádzaný v § 17 ods. 19 písm. c) ZDP nie je bližšie definovaný. Podľa stanoviska MF SR sa pojem „iné štúdie“ nemá vykladať len v kontexte charakteru poskytovaných marketingových štúdií alebo štúdií o prieskume trhu. Uvedené znamená, že sa ustanovenie § 17 ods. 19 písm. c) ZDP vzťahuje aj na akékoľvek iné štúdie, t.j. aj na štúdie výrobného charakteru.

?  Príklad

Daňovník si dá vypracovať štúdiu efektívnosti a štúdiu týkajúcu sa rozšírenia výroby alebo zlepšenia výrobných procesov daňovníka. Takéto štúdie sa nevzťahujú k marketingu ani k prieskumu trhu. Ide výlučne o štúdie zamerané na zlepšenie výroby. Má sa aj pri štúdiách týkajúcich sa výroby a výrobných procesov sledovať podmienka zaplatenia stanovená v § 17 ods. 19 písm. c) ZDP?

V súlade s ust. § 17 ods. 19 písm. c) ZDP súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka, pričom u veriteľa sa takéto príjmy (výnosy) zahrnú do základu dane po prijatí úhrady.

Pojem „iné štúdie“ sa nemá vykladať len v kontexte charakteru poskytovaných marketingových štúdií alebo štúdií o prieskume trhu, čo znamená, že sa ustanovenie § 17 ods. 19 písm. c) ZDP vzťahuje aj na štúdie výrobného charakteru.

-   podľa ods. 19 písm. d) sú súčasťou základu dane až po zaplatení odplaty (provízie) za sprostredkovanie tovaru alebo služby a to u subjektu, ktorý si toto sprostredkovanie objednal a ktorý províziu aj vypláca.

Na uznanie odplát (provízii) za sprostredkovanie do daňových výdavkov je potrebné splniť dve podmienky:

•    podmienku zaplatenia provízie,

•    podmienku maximálnej výšky provízie uznanej za daňový výdavok a to 20 % hodnoty sprostredkovaného obchodu.

Uvedené neznamená, že ak výška provízie bude viac ako 20 % hodnoty sprostredkovaného tovaru alebo služby, že nebude uznaná do daňových výdavkov vôbec. Limituje sa iba výška, ktorá bez ohľadu na výšku poskytnutej provízie, je daňovo uznaná. Výška zaplatenej provízie sa posudzuje voči celkovej hodnote sprostredkovaného obchodu, ktorý môže byť realizovaný počas jedného alebo viacerých zdaňovacích období.

V prípade, že provízia sa vzťahuje k obchodu realizovaného počas viacerých zdaňovacích období, je možné v príslušnom zdaňovacom období uplatniť do daňových výdavkov iba 20 % hodnoty provízie vzťahujúcej sa k sprostredkovanému a realizovanému obchodu príslušného zdaňovacieho obdobia. Zároveň v nasledujúcom zdaňovacom období je možné zostávajúcu časť provízie zahrnúť do základu dane, avšak opäť iba do výšky 20 % hodnoty sprostredkovaného obchodu vzťahujúceho sa na toto zdaňovacie obdobie.

Uvedené limitovanie výšky daňovo uznanej provízie sa nevťahuje na ZDP vymedzených daňovníkov, ktorými sú banka, pobočka zahraničnej banky, Eximbanka, poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne a ostatné subjekty vymedzené osobitnými predpismi (napr. obchodníci s CP, finanční agenti a poradcovia, subjekty kolektívneho investovania).

?  Príklad

Spoločnosť uzatvorila v roku 2018 zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 Obchodného zákonníka s fyzickou osobou na sprostredkovanie predaja svojich výrobkov. Provízia bola dohodnutá vo výške 25 000 eur a vzťahuje sa k objemu sprostredkovaného obchodu vo výške 100 000 eur, ktorý bol v roku 2018 aj zrealizovaný. Provízia zaúčtovaná na účte 518 nebola do konca zdaňovacieho obdobia uhradená. Ako bude spoločnosť postupovať pri úprave základu dane v roku 2018?

V zdaňovacom období roka 2018, v ktorom bolo o provízii účtované, spoločnosť pripočíta sumu 25 000 eur k výsledku hospodárenia z dôvodu nezaplatenia provízie. Keďže zmluvne dohodnutá provízia (25 000 eur) prevyšuje limit 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu (20 000 eur), v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k jej úhrade, odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia bude suma 20 000 eur (20 % zo sumy 100 000).

?  Príklad

Spoločnosť uzatvorila zmluvu o sprostredkovaní obchodu v roku 2018 a vyplatila províziu vo výške 100 eur. Dosiahnutý výnos z obchodu, ku ktorému sa uvedená provízia vzťahuje, bol v roku 2018 vo výške 100 eur a v roku 2019 bude výnos zo sprostredkovaného obchodu vo výške 1 000 eur. Ako bude spoločnosť postupovať pri uplatnení provízie do daňových výdavkov, ak náklad na províziu vznikol v jednom zdaňovacom období, pričom sa viaže k výnosom dosiahnutým za viacero zdaňovacích období, ktorých výška nie je vopred známa?

Ak v roku 2018 bola vyplatená provízia vo výške 100 eur a hodnota sprostredkovaného obchodu za uvedené zdaňovacie obdobie bola vo výške 100 eur, je možné v tomto zdaňovacom období uplatniť do daňových výdavkov z uvedenej provízie len sumu 20 eur (20 % zo sprostredkovaného obchodu vo výške 100 eur). Ak v nasledujúcom zdaňovacom období – v roku 2019 dôjde k opätovnému zrealizovaniu obchodu na základe zmluvy, ku ktorej sa provízia zaplatená v roku 2018 vo výške 100 € vzťahovala a spoločnosti bude plynúť výnos zo sprostredkovaného obchodu vo výške 1 000 € (20 % z 1 000 € predstavuje 200 €), môže si spoločnosť do daňových výdavkov uplatniť už len zostávajúcu časť neuplatnenej provízie vo výške 80 € (za roky 2018 a 2019 bol sprostredkovaný obchod realizovaný vo výške 1 100 €, z čoho 20 % predstavuje 220 €, t. j. až do tejto výšky by si spoločnosť mohla uplatniť daňový výdavok z provízie, keďže však celková zaplatená provízia predstavovala len 100 € a v roku 2018 si daňovník už uplatnil do daňových výdavkov z tejto sumy províziu vo výške 20 €, môže si v roku 2019 uplatniť už len zostávajúcu časť provízie zaplatenej v roku 2018, čo predstavuje 80 €).

?  Príklad

Spoločnosť uzatvorila so sprostredkovateľom zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti. Súčasťou zmluvy o sprostredkovaní je popri nároku na províziu vo výške 100 € aj osobitne dojednaný nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním. Vzťahuje sa ustanovenie § 17 ods. 19 písm. d) ZDP aj na vyfakturované náklady spojené so sprostredkovaním vo výške 10 €, na ktoré má sprostredkovateľ nárok popri provízii?

Keďže náklady spojené so sprostredkovaním nie sú súčasťou dojednanej provízie, ale nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním je dojednaný osobitne popri provízii, na tieto náklady sa ustanovenie § 17 ods. 19 písm. d) ZDP nevzťahuje. To znamená, že suma 10 € zaúčtovaná do nákladov je uznaným daňovým výdavkom v plnej výške v súlade s § 17 ods.1 ZDP v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o nej účtuje, za predpokladu splnenia podmienok vymedzených v § 2 písm. i) ZDP.

?  Príklad

Realitná kancelária sprostredkovala klientovi predaj nehnuteľnosti za 100 000 €, pričom realitnej kancelárii vznikol nárok na províziu dohodnutú v zmluvu vo výške 3 % z kúpnej ceny nehnuteľnosti, t.j. vo výške 3 000 €. Realitná kancelária zabezpečila služby spojené so sprostredkovaním predaja nehnuteľnosti prostredníctvom makléra (FO), ktorému zaplatila províziu vo výške 33,3 % z prijatej provízie od klienta (PO), t.j. v sume 1 000 €. V akej výške si realitná kancelária odmenu pre makléra môže uplatniť do daňových výdavkov?

Keďže provízia za sprostredkovanie vyplatená maklérovi je časť provízie vyplatenej realitnej kancelárii, ktorú v súlade s § 17 ods.19 písm. d) ZDP uplatnil do daňových výdavkov klient realitnej kancelárie, realitná kancelária si zahrnie do daňových výdavkov províziu vyplatenú maklérovi v plnej výške, a to bez ohľadu na jej zaplatenie. 

-   v ods. 19 písm. e) sú súčasťou základu dane až po zaplatení aj výdavky vzťahujúce sa k príjmom podľa § 16 ods. 1 ZDP, t.j. platby plynúce daňovníkom nezmluvných štátov [§ 2 písm. x)], ktorými sú fyzická alebo právnická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnených na webovom sídle MF SR.

Ak sa z tejto platby daň vyberá zrážkou podľa § 43 alebo sa daň zabezpečuje podľa § 44, predpokladom pre uplatnenie výdavku (nákladu), v základe dane daňovníka je súčasné:

•    preukázateľné vyplatenie, poukázanie alebo pripísanie príjmu v prospech daňovníka z nezmluvného štátu,

•    odvedenie dane vyberanej zrážkou,

•    splnenie si oznamovacej povinnosti podľa § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 ZDP.

Na uplatnenie daňového výdavku je potrebné splnenie všetkých 3 vyššie uvedených povinnosti daňovníka, t.j. daňovým výdavkom sa náklad stáva v tom zdaňovacom období, v ktorom je splnená posledná z troch podmienok.

-   podľa ods. 19 písm. f) sú výdavkami len po zaplatení aj výdavky na poradenské a právne služby uvedené pod kódmi 69.1 a 69.2 Klasifikácie produktov, ktoré sú určené Nariadením európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činnosti (CPA).

Do kódu 69.1 patria napr. právne služby a poradenstvo v oblasti trestného, obchodného, pracovného a občianskeho práva, notárske služby, arbitráž a urovnanie sporu.

Do kódu 69.2 patria napr. účtovnícke služby, vedenie účtovných kníh, audítorské služby, daňové poradenstvo, finančný audit, zostavovanie účtovnej závierky, mzdové služby.

?  Príklad

Spoločnosť zaúčtovala do nákladov v roku 2017 faktúru za poskytnuté účtovnícke služby vo výške 2 000 €. Vyfakturovanú sumu zaplatila až v januári 2018. Ako bude spoločnosť postupovať pri zahrnutí tohto nákladu do základu dane?

Podľa § 17 ods.19 písm. f) ZDP výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2 sú súčasťou základu dane až po zaplatení. Keďže účtovnícke služby patria do kódu Klasifikácie produktov 69.2, vyfakturovaná suma za tieto služby vo výške 2 000 eur, zaúčtovaná do nákladov v roku 2017 a neuhradená do konca zdaňovacieho obdobia, t. j. do 31. 12. 2017, sa pri zistení základu dane za rok 2017 k výsledku hospodárenia pripočíta. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2018 sa suma 2 000 € pri zistení základu dane od výsledku hospodárenia odpočíta.

-   v ods. 19 písm. g) je upravené zahrnovanie výdavkov na získanie noriem a certifikátov do základu dane len po zaplatení. Spôsob zahrňovania výdavkov na normy a certifikáty je závislý od hodnoty (obstarávacej ceny) normy a certifikátu. Výdavky na normy a certifikáty:

•    rovné a neprevyšujúce hodnotu 2 400 eur sa zahrnú do základu dane jednorazovo v tom zdaňovacom období, v ktorom boli uhradené,

•    prevyšujúce hodnotu 2 400 eur sa do základu dane zahrnú postupne rovnomerne počas doby ich platnosti, najdlhšie však počas 36 mesiacov. Mesiacom, v ktorom sa začnú zahrnovať výdavky do daňových výdavkov je mesiac úhrady, resp. prvej splátky, najskôr však prvý mesiac platnosti normy alebo certifikátu. Posledným mesiacom uplatňovania výdavkov je posledný mesiac platnosti certifikátu, avšak najviac 36. mesiac nasledujúci po mesiaci, v ktorom bola vykonaná prvá úhrada. Z vyššie uvedených podmienok vychádza rovnomerné rozloženie jednotlivej platby za normu alebo certifikát a to počnúc mesiacom zaplatenia až do posledného mesiaca ich platnosti, najdlhšie však 36 mesiacov.

?  Príklad

Spoločnosť si obstarala certifikát platný 36 mesiacov – od marca 2018 do februára 2021. Náklady na získanie certifikátu sú vo výške 3 600 eur. Spoločnosť sa dohodla na postupnom splácaní certifikátu a to vo februári 2018 vo výške 300 eur, vo februári 2019 vo výške 2 000 eur a vo februári 2020 vo výške 1 300 eur. Ako bude spoločnosť zahrnovať výdavky na obstaranie certifikátu do základu dane v jednotlivých zdaňovacích obdobiach?

V zdaňovacom období 2018 zaúčtovala do nákladov obstaranie certifikátu vo výške 3 600 eur, pričom uhradila vo februári z tejto čiastky iba 300 eur. Keďže sa rozlišuje každá platba rovnomerne na obdobie od mesiaca platby do konca platnosti certifikátu je potrebné čiastku 300 eur rozvrhnúť na 36 mesiacov, t.j. mesačná čiastka vo výške 8,33 eur. Za zdaňovacie obdobie 2018 je možné uznať výdavky za 10 mesiacov (marec až december 2018) vo výške 83,33 eur. To znamená, že v tomto zdaňovacom období je spoločnosť povinná zvýšiť základ dane o rozdiel 3 600 eur a 83,33 eur, t.j. vo výške 3 516,67 eur.

Vo februári 2019 uhradila splátku certifikátu vo výške 2 000 eur. Od februára 2019 do konca platnosti certifikátu uplynie doba 25 mesiacov, t.j. sumu vo výške 2 000 eur si spoločnosť musí rozložiť na 25 mesiacov, čo predstavuje mesačný výdavok vo výške 80 eur. V tomto zdaňovacom období si môže spoločnosť uplatniť do základu dane súčet:

a)  11 mesačných čiastok zo sumy 2 000 eur čo predstavuje (11 x 80 eur) 880,00 eur

b)  12 mesačných čiastok zo sumy 300 eur čo predstavuje (12 x 8,33 eur)  99,96 eur

Celkovo teda 979,96 eur.

Vo februári 2020 spoločnosť uhradila čiastku vo výške 1 300 eur. Od februára 2020 do konca platnosti certifikátu uplynie doba 13 mesiacov, t.j. sumu 1 300 eur je potrebné rozložiť na 13 mesiacov, čo predstavuje mesačný náklad vo výške 100 eur. Na základe uvedeného si v zdaňovacom období 2020 uplatní do základu dane súčet:

a)  11 mesačných čiastok zo sumy 1 300 eur čo predstavuje (11 x 100 eur) 1 100,00 eur

b)  12 mesačných čiastok zo sumy 2 000 eur čo predstavuje (12 x 80 eur) 960,00 eur

c)  12 mesačných čiastok zo sumy 300 eur čo predstavuje ( 12 x 8,33 eur) 99,96 eur

Celkovo teda 2 159,96 eur.

V zdaňovacom období 2021 si môže uplatniť do daňových výdavkov súčet:

a)  2 mesačných čiastok zo sumy 1 300 eur čo predstavuje (2 x 100 eur)        200,00 eur

b)  2 mesačných čiastok zo sumy 2 000 eur čo predstavuje (2 x 80 eur) 160,00 eur

c)  2 mesačných čiastok zo sumy 300 eur čo predstavuje ( 2 x 8,33 eur)         16,66 eur

d)  rozdiel vyplývajúci zo zaokrúhľovania zo sumy 300 eur     0,09 eur

Celkovo teda 376,75 eur v eur

Zdaňovacie obdobie	Účtovný náklad	Daňový výdavok	Vplyv na ZD
2018	3 600	83,33	+3 516,67
2019	–	979,96	– 979,96
2020	–	2 159,96	– 2 159,96
2021	–	376,75	– 376,75
Súčet	3 600	3 600,00	–

 

?  Príklad

Spoločnosť si v roku 2018 obstarala certifikát za 2 100 eur, ktorý má platnosť od 1. 10. 2018 do 30. 9. 2019 Ako bude spoločnosť postupovať pri zahrnutí tohto nákladu do daňových výdavkov?

Ak spoločnosť výdavky na získanie certifikátu do konca roka 2018:

–   nezaplatí, zaúčtovaný náklad sa nezahrnie do daňových výdavkov, bude teda pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia,

–   zaplatí, zahrnie sa do daňových výdavkov jednorazovo.

-   podľa ods. 19 písm. h) súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe, uzatvorenej podľa § 50 a 51 zákona o športe, poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane. Za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca, ktorý je určený v § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona o športe okrem športového reprezentanta podľa § 29 ods. 2 zákona o športe.

Poznámka

Do daňových výdavkov sponzora nie je možné uplatniť sponzorské, ktoré bolo poskytnuté amatérskemu športovcovi vykonávajúcemu svoju športovú činnosť na základe

–   zmluvy o amatérskom vykonávaní športu [ustanovenie § 4 ods. 4 písm. a) zákona o športe],

–   dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru [§ 4 ods. 4 písm. c) zákona o športe] alebo

–   bez písomnej zmluvy na základe registrácie za športovú organizáciu [§ 4 ods. 4 písm. d) zákona o športe].

Podľa § 50 zákona o športe sa zmluvou o sponzorstve v športe sponzor zaväzuje poskytnúť priame alebo nepriame peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie (ďalej len „sponzorské“) športovcovi, športovému odborníkovi podľa § 6 ods. 1 písm. a), t.j. trénerovi a inštruktorovi v športe, alebo športovej organizácii (ďalej len „sponzorovaný“) a sponzorovaný sa zaväzuje umožniť sponzorovi spájať názov alebo obchodné meno sponzora alebo označenie sponzora alebo jeho výrobku so sponzorovaným a využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou. Ak je sponzorovaným športovec alebo určený športový odborník účelom sponzorského nesmie byť ich mzda alebo odmena za vykonávanie športu alebo inej športovej činnosti.

Sponzorovaný môže uvádzať názov alebo obchodné meno, sídlo, logo sponzora alebo logo jeho výrobku v spojení s účelom, na ktorý bolo sponzorské poskytnuté. Náklady na uvádzanie sponzora nesmú presiahnuť 10 % hodnoty sponzorského.

Zmluva o sponzorstve v športe sa uzatvára v písomnej forme a musí obsahovať tieto podstatné náležitosti

a)  identifikačné údaje zmluvných strán,

b)  obdobie trvania zmluvy, najviac do konca štvrtého roku nasledujúceho po roku, v ktorom bola sponzorovanému poskytnutá prvá časť sponzorského,

c)  spôsob zániku zmluvy,

d)  účel a rozsah sponzorského vrátane časového rozvrhu a spôsobu jeho poskytnutia a použitia,

e)  podmienky, ktoré musí sponzorovaný splniť na poskytnutie sponzorského vrátane lehoty na oznámenie ich splnenia.

Poznámka

Ak bolo poskytnuté sponzorské športovcovi, ktorého výkon športovej činnosti spĺňa znaky závislej práce na základe

a)  zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a

b)  pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu vykonávajúceho šport v rezortnom športovom stredisku,

tento príjem sa zahrnie medzi príjmy podľa § 8.

?  Príklad

Sponzor uzatvoril zmluvu podľa zákona o športe na obdobie od 1. 11. 2018 do 30. 9. 2019 na sumu 9 000 €. V decembri 2018 sponzorovaný použije 5 000 € z poskytnutej sumy podľa účelu dohodnutého v zmluve o sponzorstve v športe, napr.na tréningové sústredenie športovca vrátane nákladov na trénera, náklady na štartovné na kvalifikačných turnajoch vrátane ubytovania a stravy, ako aj náklady na reklamnú nášivku na dresy športovca.

Akú sumu si môže sponzor v roku 2018 uplatniť v daňových výdavkoch?

Výdavky na sponzorské u sponzora sú súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení v súlade so znením § 17 ods. 19 písm. h) ZDP.

Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia, resp. u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 ZDP, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

Pri uplatnení daňových výdavkov sponzora – daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva a daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, je potrebné rešpektovať osobitný postup uvedený v § 17 ods. 19 písm. h) ZDP, podľa ktorého sponzor si môže do daňových výdavkov uplatniť sponzorské, len ak ho skutočne zaplatil a len vo výške preukázateľne použitej sponzorovaným v príslušnom zdaňovacom období. Tieto výdavky sú ešte limitované v nadväznosti na vykázanie kladného základu dane v príslušnom zdaňovacom období, preto v prípade vykázania daňovej straty alebo nulového základu dane sa suma sponzorského u sponzora v rozsahu podľa jeho skutočného použitia nepovažuje za daňový výdavok. Zároveň je ustanovené obmedzenie na uznanie sponzorského do daňových výdavkov len v prípade jeho poskytnutia vymedzenému okruhu športovcov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak sponzor uzatvoril zmluvu o sponzorstve v športe v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o športe na obdobie od 1. 11. 2018 do 30. 9. 2019 na sumu 9 000 € a v decembri 2018 sponzorovaný použije 5 000 € z poskytnutej sumy, potom táto suma bude daňovým výdavkom sponzora v roku 2018, ak ju sponzor skutočne zaplatil v roku 2018, ďalej ak túto sumu sponzorovaný preukázateľne použil na dohodnutý účel v roku 2018, a to v dohodnutom časovom rozvrhu a spôsobom dohodnutým v uzatvorenej zmluve o sponzorstve v športe. Uvedené však bude platiť len vtedy, ak budú dodržané aj ostatné podmienky ustanovené v § 17 ods. 19 písm. h) ZDP, t. j. sponzor vykáže za rok 2018 kladný základ dane a sponzorovaný športovec nie je športovcom, ktorý je určený v § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona o športe okrem športového reprezentanta podľa § 29 ods. 2 zákona o športe. Zároveň má sponzorovaný podľa zákona o športe povinnosť zverejňovať údaje o spôsobe použitia sponzorského, a sponzor má právo žiadať informácie o použití sponzorského a doklady preukazujúce použitie sponzorského, pričom sponzorovaný je povinný ich bezodkladne sponzorovi poskytnúť. Zákon o športe upravuje aj skutočnosť, že sponzorovaný môže uvádzať názov alebo obchodné meno, sídlo, logo sponzora alebo logo jeho výrobku v spojení s účelom, na ktorý bolo sponzorské poskytnuté, pričom náklady na uvádzanie sponzora nesmú presiahnuť 10 % hodnoty sponzorského.

-   podľa ods. 19 písm. i) sú súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkom uvedených v § 12 ods. 3 písm. a) ZDP, ktorými sú občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby.

Zároveň majú títo daňovníci [§ 12 ods. 3 písm. a) ZDP] oslobodené príjmy plynúce z reklamy v príslušnom zdaňovacom období v úhrnnej výške 20 000 eur od všetkých daňovníkov.

Oslobodenie príjmov plynúcich z reklamy podľa § 13 ods. 1 písm. g) ZDP je ďalej podmienené aj spôsobom použitia a lehotou, do ktorej je povinný daňovník tieto príjmy použiť. ZDP ustanovuje povinnosť použiť oslobodené príjmy iba na účel, na ktorý je možné použiť podiel zaplatenej dane podľa § 50 ods. 5 ZDP ako je napríklad podpora a rozvoj športu, podpora vzdelávania, ochrana ľudských práv. ZDP neuvádza konkrétne prípady, na ktoré je možné použiť príjmy plynúce z reklamy a neuvádza ani presné položky nákladov, ktoré zodpovedajú účelu vymedzenému v § 50 ods. 5 ZDP. Základnou zásadou je však, že musí ísť o náklady súvisiace priamo s činnosťou, ktorá zodpovedá zákonom určeného účelu.

Povinnosť použitia oslobodených príjmov plynúcich z reklamy na účely podľa § 50 ods. 5 ZDP musí daňovník splniť do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal. Ak daňovník nepoužije oslobodené príjmy alebo ich časť na zákonom vymedzené účely do uplynutia uvedenej lehoty, je povinný v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota, zvýšiť základ dane vo výške oslobodených príjmov alebo ich nepoužitú časť na vymedzené účely.

V prípade, ak uvedený daňovník bude mať vyššie príjmy z reklamy ako 20 000 v úhrne, presahujúci príjem bude už zdaniteľným príjmom, ktorý sa zahrnie do základu dane v súlade s § 17 ods. 3 písm. m) ZDP, podľa ktorého nie je súčasťou základu dane príjem (výnos) z reklám plynúci daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a), ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa zákona o účtovníctve, ale až v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.

?  Príklad

Občianske združenie uzatvorilo zmluvu o reklame s viacerými spoločnosti o poskytnutí reklamných služieb v roku 2018. Občianske združenie v roku 2018 od spoločnosti A prijalo 8 000 eur a od spoločnosti B 10 000 eur. Ako bude občianske združenie postupovať pri vykazovaní týchto príjmov v roku 2018?

V roku 2018 občianske združenie účtuje o výnosoch z reklamných služieb prostredníctvom výnosového účtu 602 – Tržby z predaja služieb, t.j. výnosy sú súčasťou výsledku hospodárenia. Keďže občianske združenie v roku 2018 skutočne aj prijalo tieto príjmy na bankový účet, výnosy (príjmy) vo výške 18 000 eur (8 000 + 10 000) sú súčasťou základu dane a vzhľadom na skutočnosť, že príjmy nepresahujú čiastku 20 000 eur za zdaňovacie obdobie, sú podľa § 13 ods. 1 písm. g) ZDP aj oslobodeným príjmom.

?  Príklad

Občianske združenie uzatvorilo zmluvu o reklame so spoločnosťou X, s.r.o. o poskytnutí reklamných služieb v roku 2018. Občianske združenie v roku 2018 od spoločnosti X prijalo 25 000 eur. Ako bude občianske združenie postupovať pri vykazovaní týchto príjmov v roku 2018?

Príjem (výnos) plynúci z reklamy vo výške 25 000 eur je súčasťou výsledku hospodárenia. V súlade s § 13 ods. 1 písm. g) ZDP je oslobodeným príjmom u občianskeho združenia príjem z reklamy do 20 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie. To znamená, že u občianskeho združenia v roku 2018 príjem presahujúci 20 000 eur, t.j. 5 000 eur, je príjmom zahrňovaným do základu dane.

-   odsek 27 vymedzuje spôsob úpravy základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva alebo vykazujúceho výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo v prípade neuhradenia svojich záväzkov a to na základe časového testu. Daňovník je povinný zvýšiť základ dane vo výške 20 %, 50 % alebo 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je daňovým výdavkom podľa § 19 ZDP, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, v nadväznosti na počet dní (360, 720 alebo 1080 dní), ktoré uplynuli od lehoty splatnosti neuhradeného záväzku. Táto úprava základu dane sa nevzťahuje na daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, rozpočtové a príspevkové organizácie.

?  Príklad

Spoločnosť Alfa, s.r.o mala pohľadávku voči dlžníkovi spoločnosti Beta, s.r.o. z titulu prevodu obchodného podielu. Spoločnosť Alfa postúpila pohľadávku na nového veriteľa spoločnosť Gama, ktorej z tohto dôvodu vznikol záväzok za postúpenú pohľadávku, ktorá mala byť uhradená do 1. 12. 2018. Otázkou je, či v prípade, ak spoločnosť Gama neuhradí záväzok do 31. 12. 2019, je tento záväzok potrebné považovať za záväzok prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a teda je povinná zvýšiť základ dane v súlade s § 17 ods. 27 ZDP o 20 % menovitej hodnoty záväzku?

Podľa § 524 až § 530 ObčZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Postúpenie pohľadávky zakladá nový záväzok medzi postupcom a postupníkom, ktorého obsahom je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka.

V súlade s postupmi účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ nový veriteľ (postupník) účtuje o záväzku za postúpenú pohľadávku na ťarchu účtu 315 – Ostatné pohľadávky a na súvzťažný účet v prospech účtu 325 – Ostatné záväzky.

Aj v prípade záväzku z neuhradenej obstarávacej ceny postúpením nadobudnutej pohľadávky je potrebné u postupníka – spoločnosti Gama postupovať podľa § 17 ods. 27 ZDP. V danom prípade je potrebné vychádzať z toho, že aj pri pohľadávke nadobudnutej postúpením, ktorá je iným majetkom, potenciálne vzniká možnosť daňového výdavku, a to pri opätovnom postúpení. Ak nastane takáto situácia, daňovým výdavkom je obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením do výšky príjmu z opätovného postúpenia.

Uplatnenie postupu podľa § 17 ods. 27 ZDP aj na neuhradený záväzok z obstarávacej ceny postúpením nadobudnutej pohľadávky je potrebné chápať aj v kontexte so zmenami vykonanými v ZDP od 1. 1. 2015 v oblasti postúpenia pohľadávok, keď prišlo k zavedeniu podmienky uhradenia obstarávacej ceny postupníkom pri odpise takejto pohľadávky [§ 19 ods. 2 písm. f) ZDP] a pri tvorbe opravnej položky voči dlžníkovi v konkurze alebo reštrukturalizácii [§ 20 ods. 10 ZDP].

-   odsek 34 upravuje obmedzenie zahrnovania odpisov osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac do základu dane. Uvedené obmedzenie vychádza z testovania vykázaného základu dane v daňovom priznaní voči úhrnu daňových odpisov vypočítaných z limitovanej ceny 48 000 eur v danom zdaňovacom období z týchto osobných automobilov.

Úprava v tomto ustanovení znamená, že ak daňovník má automobil vo vstupnej cene 48 000 eur, potom ak jeho

1.  základ dane > = násobok počtu automobilov so VC >= 48 000 eur a sumy 12 000 eur (ročný odpis z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur) – úprava § 17 ods. 34 ZDP sa nevykoná,

2.  základ dane < násobok počtu automobilov so VC >= 48 000 eur a sumy 12 000 eur (ročný odpis z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur) – úprava § 17 ods. 34 ZDP sa vykoná.

Táto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa osobných automobilov, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci. Takýto prenajímateľ má upravené obmedzenie uplatňovaných odpisov len do výšky dosahovaných príjmov z prenájmu hmotného a nehmotného majetku podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP.

?  Príklad

Obstarané auta začiatkom roka

Daňovník v januári 2018 obstará osobný automobil v hodnote 72 000.

Rok	Základ dane (ZD)	Skutočne uplatnený daňový odpis z obstarávacej ceny (72 000/4)	Odpis z limitovanej vstupnej ceny (LVC) (48 000/4)	Keďže má ZD<12 000, ZD sa zvýši o rozdiel medzi uplatneným odpisom v daňových výdavkoch a odpisom z LVC (18 000 – 12 000)
2018	4 500	18 000	12 000	6 000 – rozdiel (18 000 – 12 000), o ktorý sa navýši ZD (pripočítateľná položka k ZD)

 

?  Príklad

Daňovníci A a B si kúpili auto v hodnote 54 540 eur s DPH. Daňovník A je platiteľom DPH a daňovník B nie je platiteľom DPH. Vzťahuje sa na nich povinnosť úpravy základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP? Vzhľadom na skutočnosť, že DPH nie je predmetom dane a u platiteľa dane nie je súčasťou vstupnej ceny, daňovník A, ktorého vstupná cena auta je 45 450 eur bez DPH nemusí vykonávať úpravu podľa § 17 ods. 34 ZDP. U daňovníka, ktorý nie je platiteľom DPH, je DPH súčasťou vstupnej ceny (§ 25 ods. 5 ZDP), a preto musí pri stanovení základu dane prihliadať aj na ustanovenie § 17 ods. 34 ZDP (vstupná cena auta presahuje sumu 48 000 eur – je vo výške 54 540 eur).

-   v odseku 35 je nastavené ďalšie obmedzenie voči používaniu motorových vozidiel so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a to pre prípady prenajímania takýchto vozidiel. Obmedzenie sa týka nájomcu týchto vozidiel. Vychádza z testovania vykázaného základu dane v daňovom priznaní voči úhrnu limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období a uplatňuje sa v prípade prenajatých áut so vstupnou cenou 48 000 eur a viac. Uvedenú úpravu obsahuje ustanovenie § 17 ods. 35 ZDP.

Zjednodušene povedané, základ dane sa upraví o rozdiel medzi

–   úhrnom uplatneného nájomného v zdaňovacom období z áut vo vstupnej cene 48 000 eur a viac a

–   limitovaného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu

vtedy, ak

1.  základ dane daňovníka > = súčin počtu automobilov a ročného nájomného (pomernej časti) vo výške 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku) – úprava § 17 ods. 35 ZDP sa nevykoná,

2.  základ dane daňovníka < súčin počtu automobilov a ročného nájomného (pomernej časti) vo výške 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku) – úprava § 17 ods. 35 ZDP sa vykoná.

?  Príklad

Prenajatý osobný automobil začiatkom roka

Daňovník v januári 2018 prenajme osobný automobil formou operatívneho prenájmu, za ktoré platí ročné nájomné 18 000 eur. Hodnota, za ktorú prenajímateľ obstaral auto je 60 000 eur. Nájomný vzťah je dohodnutý na 4 roky.

Rok	Základ dane (ZD)	Uplatnené nájomné	Limitované nájomné	Keďže bol jeho ZD<14 400, ZD sa zvýši o rozdiel medzi uplatneným nájomným a limitom nájomného
2018	12 000	18 000	14 400	3 600 (18 000 – 14 400)

 

-   v odseku 38 je určená definícia základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP daňovníka, ktorý je fyzickou osobou.

Podľa ustanovenia sa základom dane rozumie základ dane zistený podľa § 17 až 29 ZDP ešte pred jeho úpravou o položky uvedené v § 17 ods. 19 písm. h), ods. 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) ZDP, t.j. ešte pred úpravou základu dane o

•    pripočítateľnú položku u sponzora, ktorý nevykázal základ dane, aby si sponzorské mohol ponechať v daňových výdavkoch [§ 17ods. 19 písm. h) ZDP],

•    pripočítateľnú položku, ak nebola vykázaná výška základu dane pre uplatnenie celého ročného odpisu pri obstaranom motorovom vozidle so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 34 ZDP),

•    pripočítateľnú položku, ak nebola vykázaná výška základu dane pre uplatnenie celého nájomného za motorové vozidlo so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 35 ZDP),

•    odpočítateľnú položku, ak daňovník splnil podmienky pre uplatnenie paušálnej sumy na každého žiaka v rámci poskytovaného duálneho vzdelávania (§ 17 ods. 37 ZDP),

•    pripočítateľnú položku, ak mal daňovník uplatnené viac ako 5 % zo základu dane na nepovinné členské v právnickej osobe [§ 19 ods. 3 písm. n) ZDP] a

•    pripočítateľnú položku, ak mal daňovník uplatnené viac ako 5 % zo základu dane na víno ako reklamný predmet [§ 21 ods. 1 písm. h) ZDP].

-   odsek 39

?  Príklad

Podľa § 17 ods. 39 ZDP je držiteľ motorového vozidla povinný v lehote určenej osobitným predpisom vykonať prevod držby motorového vozidla. Je možné za vykonanie prevodu držby motorového vozidla považovať vystavenie faktúry predajcom na zákazníka a fyzické odovzdanie tohto vozidla za súčasného podpisu preberacieho protokolu zákazníkom alebo je potrebný prepis motorového vozidla v technickom preukaze alebo odhlásenie držiteľa na technickom preukaze alebo do stanovenej lehoty už musí byť prihlásený aj nový majiteľ, ktorý má 30 dňovú lehotu na prihlásenie vozidla?

Ustanovenie § 17 ods. 39 ZDP ustanovuje úpravu základu dane držiteľa motorového vozidla v prípade, ak tento do jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike nevykoná prevod držby motorového vozidla a zároveň najneskôr do 15 dní po uplynutí tejto lehoty neuhradí poplatok podľa osobitného predpisu.

Postup pri evidencii vozidiel v Slovenskej republike v evidenčnom systéme vedenom Policajným zborom je upravený v zákone č. 8/2008 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“).

Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke je držiteľom vozidla osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia, alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii vydanom v cudzine. V súlade s § 116 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke je držiteľ vozidla povinný osobne oznámiť orgánu Policajného zboru prevod držby na inú osobu.

Podľa § 116 ods. 4 zákona o cestnej premávke je držiteľ vozidla povinný pri oznámení zmeny podľa odseku 1 písm. a) uviesť potrebné údaje o osobe, ktorú orgán Policajného zboru zapíše do osvedčenia o evidencii časť II ako osobu, na ktorú sa držba vozidla previedla.

Z uvedeného vyplýva, že súčasťou procesu prevodu držby motorového vozidla nie je len odhlásenie pôvodného držiteľa vozidla, ale tiež aj zaevidovanie vozidla na nového držiteľa, vrátane vykonania zmien v osvedčení o evidencii časť I a časť II a vydania týchto dokladov s vyznačenou zmenou.

Na základe uvedených skutočností je možné konštatovať, že prevodom držby motorového vozidla v súlade s § 17 ods. 39 ZDP zahŕňa nielen odhlásenie pôvodného držiteľa motorového vozidla, ale tiež zápis nového držiteľa do osvedčenia o evidencii časť I a časť II.

-   odsek 40 stanovuje spôsob zahrnutia príjmu z prerozdelenia kapitálových príspevkov v nadväznosti na vymedzenie tvorby a použitia kapitálového fondu z príspevkov ObchZ a to u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva alebo daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia vykázaného v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo. U tohto daňovníka pri výplate príjmu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov, nie je tento príjem súčasťou základu dane do výšky daňovníkom splateného príspevku. Z uvedeného vyplýva, že súčasťou základu dane bude len suma výnosu z prerozdelenia kapitálového fondu, ktorá prevyšuje splatené príspevky daňovníka. Splateným príspevkom daňovníka v prípade nepeňažného príspevku je hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka. Táto hodnota sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti.

U daňovníka, ktorý nadobudol obchodný podiel alebo akcie kúpou, ale príspevok do kapitálových fondov nesplatil, je prerozdelenie kapitálových fondov zdaniteľným príjmom bez možnosti uplatnenia daňového výdavku. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu.

?  Príklad

Valné zhromaždenie spoločnosti Alfa, s.r.o. na návrh spoločníka – spoločnosť Beta, s.r.o. rozhodlo, že spoločnosť Beta uskutoční v roku 2018 vklad do kapitálového fondu vo výške 150 000 eur. Následne v roku 2019 sa spoločnosť Alfa rozhodla prerozdeliť prostriedky z kapitálového fondu vo výške 85 000 eur rovným dielom medzi spoločníkov – spoločnosť Beta, s.r.o. a spoločnosť Gama, s.r.o. Ako bude pri výplate kapitálového fondu z príspevkov v roku 2019 postupovať spoločnosť Beta a spoločnosť Gama?

Spoločnosť Beta v roku 2018 pri vklade do kapitálového fondu zaúčtovala splatenie príspevku v súlade s § 27b ods. 3 postupov účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ v prospech účtu 367 – Záväzky z upísaných nesplatených cenných papierov a vkladov a podľa vplyvu spoločníka na vecne príslušnom účte finančnej investície (06 – Dlhodobý finančný majetok). V roku 2019 pri výplate príspevku z kapitálového fondu v sume 42 500 eur spoločnosť Beta zaúčtuje zníženie hodnoty finančnej investície na príslušnom účte účtovej skupiny 06 a súvzťažne na ťarchu účtu 378 – Iné pohľadávky. Zo spôsobu účtovania vyplýva, že táto operácia nemá vplyv na výsledok hospodárenia, čo vychádza z princípu účtovania príspevkov plynúcich z kapitálového fondu, podľa ktorého sa do výnosov účtuje iba príspevok prevyšujúci hodnotu vkladu. Z pohľadu ZDP súčasťou základu dane je iba príjem v podobe príspevku z kapitálového fondu daňovníkovi (ktorý v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uskutočnil vklad do kapitálového fondu) vo výške, ktorá prevyšuje hodnotu vkladu. V tomto prípade spoločnosť Beta vložila v roku 2018 vklad vo výške 150 000 eur a pri rozdelení kapitálového fondu jej prináležalo 42 500 eur, čo znamená že spoločnosť Beta nemá v roku 2019 zdaniteľný príjem z titulu rozdelenia kapitálového fondu z príspevkov spoločnosti Alfa.

Vychádzajúc z predpokladu, že spoločnosť Gama neuskutočnila v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach žiadny vklad do kapitálového fondu z príspevkov spoločnosti Alfa, potom v súlade s § 27b ods. 6 postupov účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ spoločnosť zaúčtuje príspevok na ťarchu účtu 378 – Iné pohľadávky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy, pričom tento príjem je aj v súlade s § 17 ods. 40 ZDP súčasťou základu dane.

-   odsek 41 stanovuje spôsob zahrnutia príjmu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo daňovníka, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP. Podľa tohto ustanovenia je takýto príjem súčasťou základu dane toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom ho prijal. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. K príjmu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov si daňovník môže uplatniť daňový výdavok, ktorým je suma splateného príspevku, pričom ak suma splateného príspevku prevyšuje uvedený príjem v príslušnom zdaňovacom období, daňovník si môže uplatniť iba sumu splateného príspevku do výšky príjmu plynúceho z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v príslušnom zdaňovacom období. Uvedený postup môže daňovník použiť aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ak mu plynú príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku. Daňovník, ktorý nerealizoval príspevok a to aj v prípade daňovníka, ktorý odkúpil obchodný podiel alebo akcie od spoločníka alebo akcionára, ktorý vložil príspevok do kapitálového fondu z príspevkov, zahŕňa do základu dane iba príjem plynúci z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov bez uplatnenia daňového výdavku.

-   odsek 43 vymedzuje úpravu základu dane v súvislosti s operáciami s virtuálnou menou.

Podľa postupov účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ sa virtuálna mena na účely účtovania považuje za krátkodobý finančný majetok. Táto skutočnosť je vymedzená v § 17 ods. 10 uvedených postupov účtovania, podľa ktorého sa krátkodobým finančným majetkom rozumie majetok účtovaný v účtovej skupine 25 vrátane odplatne nadobudnutej virtuálnej meny, virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou ku dňu výmeny za iný majetok alebo službu a virtuálnej meny nadobudnutej výmenou za inú virtuálnu menu. V súlade s § 46 ods. 6 postupov účtovania v sústave PÚ sa prírastok alebo úbytok virtuálnej meny účtuje na účte účtovej skupiny 25 – Krátkodobý finančný majetok, ktorý si v účtovom rozvrhu vytvorí účtovná jednotka na účtovanie o virtuálnej mene. Postupy účtovania príkladmo uvádzajú účet 258 – Virtuálna mena. Pre každý druh virtuálnej meny sa vytvárajú analytické účty, pričom virtuálna mena nadobudnutá ťažbou sa účtuje na osobitnom analytickom účte a to ku dňu výmeny za iný majetok alebo službu. Na spôsob účtovania o prírastku a úbytku virtuálnej meny nadväzuje aj ustanovenie § 17 ods. 43 ZDP, podľa ktorého príjem z predaja virtuálnej meny, ktorým sa rozumie výmena virtuálnej meny za majetok, za inú virtuálnu menu, za poskytnutie služby [§ 2 písm. ai) ZDP], sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto výmene, pričom na ocenenie tohto príjmu sa použije reálna hodnota vymieňanej virtuálnej meny platná ku dňu tejto výmeny. To znamená, že zdanenie nastáva až v momente realizácie virtuálnej meny a nie v momente jej nadobudnutia.

V prípade daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sa pri zahrňovaní príjmov (výnosov) z realizácie vychádza z rovnakých princípov ako u daňovníkov – podnikateľských subjektov. Daňové posúdenie operácii s virtuálnou menou u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie (neziskových organizácií) podľa ZDP však závisí od skutočnosti, či sa virtuálna mena používa v rámci hlavnej (nezdaňovanej) činnosti alebo v rámci vedľajšej (zdaňovanej) činnosti, resp. či výdavky súvisiace s operáciami s virtuálnou menou sa vzťahujú k príjmom neziskovej organizácie, ktoré sú predmetom dane, ale sú od dane oslobodené alebo podliehajú zdaneniu.

V prípade, že operácie s virtuálnou menou súvisia s dosahovaním príjmov v tzv. vedľajšej podnikateľskej činnosti, vzťahujú sa aj na neziskové organizácie ustanovenia ZDP rovnako ako na iné podnikateľské subjekty bez ohľadu na spôsob účtovania v sústave jednoduchého alebo podvojného systému účtovania.

V prípade, že operácie s virtuálnou menou súvisia s dosahovaním príjmov v hlavnej nezdaňovanej činnosti, resp. s príjmami oslobodenými od dane, takéto príjmy nie sú súčasťou základu dane a rovnako v súlade s § 21 ods. 1 písm. j) ZDP nie sú daňovými výdavkami.

Ak by došlo k situácii, že príjmy a výdavky súvisiace s realizáciou virtuálnej meny sa týkajú tak hlavnej ako aj vedľajšej činnosti neziskovej organizácie, je potrebné rozdeliť dosiahnuté príjmy (výnosy) a vynaložené výdavky medzi hlavnú a vedľajšiu činnosť a to v pomere v akom prináležia k jednotlivým činnostiam.

?  Príklad

Obchodná spoločnosť poskytla službu za 1 BTC, pričom na faktúre uviedla sumu 6 000 eur vrátane DPH. Pri inkase pohľadávky bola reálna hodnota BTC na zvolenom verejnom trhu 6 500 eur.

Účtovanie v sústave podvojného účtovníctva

Účtovný prípad	Suma v eur	Účtovná súvzťažnosť
		MD	D
Poskytnutie služby
a) tržba z predaja služby	5 000		602
b) DPH	1 000		343
c) spolu	6 000	311
Inkaso pohľadávky v BTC	6 000	258	311
Rozdiel medzi RH BTC a sumou pohľadávky	500	258	668

 

 

Rozdiel medzi reálnou hodnotou 1 BTC pri inkase pohľadávky (6 500 eur) a hodnotou pohľadávky (6 000 eur) vo výške 500 eur sa v súlade s účtovníctvom zahŕňa do základu dane. V prípade predaja tohto BTC v budúcnosti si bude účtovná jednotka môcť uznať do daňových výdavkov maximálne hodnotu 6 500 eur pri rešpektovaní § 19 ods. 2 písm. v) zákona o dani z príjmov.

Účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva

Názov účtovnej knihy	Účtovný prípad
Poskytnutie služby
Kniha pohľadávok	Vznik pohľadávky z titulu poskytnutia služby v sume 6 000 eur
Pomocná kniha DPH	Daňová povinnosť 1000 eur
Inkaso pohľadávky
Kniha krátkodobého finančného majetku	Prírastok 1 BTC vo výške 6 500 eur
Kniha pohľadávok	Zánik pohľadávky vo výške 6 000 eur
Peňažný denník	Uzávierková účtovná operácia príjem z predaja služby vo výške 5 000 eur ako príjem ovplyvňujúci ZD rozdiel medzi sumou pohľadávky a reálnou hodnotou BTC vo výške 500 eur ako príjem ovplyvňujúci ZD

 

?  Príklad

Obchodná spoločnosť obstarala výmenou 1 Litecoin (LTC) za 0,4 Bitcoinu (BTC). Reálna hodnota LTC je 1 000 eur. Spoločnosť pri úbytku virtuálnej meny používa metódu FIFO.

 

Účtovanie v sústave podvojného účtovníctva

Účtovný prípad	Suma v eur	Účtovná súvzťažnosť
		MD	D
Obstaranie LTC (RH = 1 000 eur)	1 000	258/AE2**	379
Úhrada 0,4 BTC (FIFO = 900 eur)	900	379	258/AE1*
Rozdiel	100	379	668

 

 

*   258/AE1 – osobitný účet na účtovanie BTC

** 258/AE2 – osobitný účet na účtovanie LTC

 

Rozdiel medzi reálnou hodnotou LTC vo výške 1 000 eur a účtovnou hodnotou vyradeného 0,4 BTC (s predpokladom, že daňová vstupná cena BTC sa rovná účtovnej hodnote FIFO) vo výške 1 200 eur predstavuje v súlade s § 17 ods. 43 ZDP stratu z predaja (výmeny) virtuálnych mien, na ktorú sa v zmysle § 19 ods. 2 písm. v) ZDP neprihliada, a preto predstavuje položku zvyšujúcu základ dane vo výške 200 eur.

 

Účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva

Názov účtovnej knihy	Účtovný prípad
Kniha krátkodobého finančného majetku	Prírastok 1 LTC vo výške 1 000 eur a zároveň úbytok 0,4 BTC v sume 900 eur
Kniha záväzkov	Vznik záväzku z titulu nadobudnutia 1 LTC v sume 1 000 eur a pri úhrade záväzku sa účtuje jeho zánik
Peňažný denník	Uzávierkové operácie: príjem z predaja BTC vo výške 1000 eur (§ 17 ods. 43 zákona o dani z príjmov) ako ostatný príjem ovplyvňujúci ZD vstupná cena BTC vo výške 900 eur ako ostatný výdavok ovplyvňujúci ZD

 

?  Príklad

Nadobudnutie virtuálnej meny výmenou za tovar alebo službu

Nezisková organizácia poskytla v rámci svojej podnikateľskej činnosti službu za 1 BTC, pričom na faktúre uviedla sumu 6 000 eur vrátane DPH. Pri inkase pohľadávky bola reálna hodnota BTC na zvolenom verejnom trhu 5 700 eur.

 

Účtovanie v sústave podvojného účtovníctva

Účtovný prípad	Suma v eur	Účtovná súvzťažnosť
		MD	D
Poskytnutie služby
a) tržba z predaja služby	5 000		602
b) DPH	1 000		343
c) spolu	6 000	311
Inkaso pohľadávky v BTC	6 000	251/AE1*	311
Rozdiel medzi RH BTC a sumou pohľadávky	300	555	251/AE1*

 

 

*   251/AE1– osobitný účet na účtovanie BTC

 

Rozdiel medzi reálnou hodnotou 1 BTC pri inkase pohľadávky (5 700 eur) a hodnotou pohľadávky (6 000 eur) vo výške 300 eur sa v súlade s účtovníctvom zahŕňa do základu dane. V prípade budúceho predaja tohto BTC si bude nezisková organizácia môcť uznať do daňových výdavkov hodnotu 11 400 eur pri rešpektovaní § 19 ods. 2 písm. v) zákona o dani z príjmov.

 

Účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva

Názov účtovnej knihy	Účtovný prípad
Poskytnutie služby
Kniha pohľadávok	Vznik pohľadávky z titulu poskytnutia služby v sume 6 000 eur
Kniha záväzkov	Daňová povinnosť 1 000 eur
Inkaso pohľadávky
Kniha finančného majetku	Prírastok 1 BTC vo výške 5 700 eur
Kniha pohľadávok	Zánik pohľadávky vo výške 6 000 eur
Peňažný denník	Uzávierková účtovná operácia príjem z predaja služby vo výške 5 000 eur rozdiel medzi sumou pohľadávky a reálnou hodnotou BTC vo výške 300 eur ako výdavok zdaňovanej činnosti

 

-   odsek 44 – ustanovenie reaguje na nahradenie IAS 39 implementáciou IFRS 9. IFRS 9 so sebou prináša zmeny, ktoré spočívajú predovšetkým v odlišnej klasifikácii finančných nástrojov a v spôsobe vykázania rozdielov zo zmien v oceňovaní týchto nástrojov. Pri určitých investíciách do nástrojov vlastného imania, ktoré by sa inak oceňovali reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, sa môže účtovná jednotka pri ich prvotnom vykázaní neodvolateľne rozhodnúť, že následné zmeny reálnej hodnoty bude vykazovať v ostatných súčastiach komplexného výsledku. Tieto zmeny reálnej hodnoty sa premietnu do základu dane až v okamihu realizácie (napríklad predaja) finančného majetku. Súčasťou základu dane pri realizácii finančného majetku bude aj úprava základu dane v nadväznosti na zmenu účtovnej metódy, ktorá sa nerealizovala podľa § 17 ods. 2 písm. d) ZDP v zdaňovacom období prvotného uplatnenia IFRS 9. Následne pri realizácii finančného majetku sa pri uplatňovaní daňového výdavku bude vychádzať z takto precenenej vstupnej ceny finančného majetku. Výnimku, kedy sa pri realizácii finančného majetku nebude do základu dane zahrnovať suma zodpovedajúca zmenám vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným nástrojom od jeho nadobudnutia do jeho realizácie, bude predstavovať finančný majetok, pri ktorého predaji budú splnené podmienky pre oslobodenie podľa § 13c ZDP.

Ocenenie v reálnych hodnotách
pri predaji a kúpe podniku alebo jeho časti, nepeňažnom vklade a zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev

§ 17a

Predaj a kúpa podniku alebo jeho časti

v reálnych hodnotách

(1)  Daňovník, ktorý predáva podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník predávajúci podnik“) a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), zahrnuje do základu dane príjem z predaja podniku alebo jeho časti v dohodnutej kúpnej cene

a) zvýšenej o záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik a o nevyčerpané rezervy [§ 20 ods. 9 písm. b), d) až f)],

b) zníženej o hodnotu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré ak by boli uhradené pred predajom podniku alebo jeho časti, boli by u daňovníka predávajúceho podnik daňovým výdavkom, o zostatkovú cenu predávaného hmotného majetku a nehmotného majetku a o hodnotu pohľadávok, ktoré by sa pri inkase nepovažovali za zdaniteľný príjem,

c) zníženej o zostatkovú hodnotu aktívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku¹⁾ alebo zvýšenej o zostatkovú hodnotu pasívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku.¹⁾

(2)  Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), ocení majetok podniku alebo jeho časť v reálnej hodnote, pričom pri odpisovaní majetku sa uplatní postup podľa § 26. Opravnú položku k nadobudnutému majetku odpisuje tento daňovník podľa osobitného predpisu.¹⁾ Pri pohľadávkach, ktoré nadobudol daňovník kúpou podniku alebo jeho časti, uplatní postup podľa § 17 ods. 12 písm. d). Záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik od daňovníka predávajúceho podnik sa zahrnú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ich tento kupujúci uhradí, ak ide o úhradu záväzkov, ktoré by boli pred predajom podniku alebo jeho časti u daňovníka predávajúceho podnik daňovým výdavkom.

(3)  Daňovník predávajúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), upraví výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve1) pri odpisovanom majetku o rozdiel vzniknutý medzi zostatkovou cenou zistenou podľa osobitného predpisu¹⁾ a zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reálnou hodnotou^80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g).

(4)  Základ dane daňovníka predávajúceho podnik podľa odseku 3 sa zníži o

a) sumu (výšku) rezervy prevzatej daňovníkom kupujúcim podnik, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom,

b) rozdiel medzi vytvorenými opravnými položkami vo výške podľa osobitného predpisu¹⁾ a opravnými položkami už zahrnutými do základu dane podľa § 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,¹⁾

c) sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27.

(5)  Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti oceňuje reálnou hodnotou, pričom pri odpisovaní majetku uplatní postup podľa § 26. Goodwill alebo záporný goodwill sa zahrnuje do základu dane až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti;³⁰⁾ ak počas tohto obdobia

a) sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,^80b)

b) sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,^80b)

c) je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,^80b) alebo

d) dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku³⁰⁾ alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu.^80c)

(6)  Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 5 upraví základ dane o rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom. Zrušenie rezervy nadobudnutej kúpou podniku alebo jeho časti sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu.¹⁾ Na ďalšiu tvorbu rezerv u daňovníka kupujúceho podnik sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 a § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv.

(7)  Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 5 pri nepremlčanej pohľadávke nadobudnutej kúpou podniku alebo jeho časti ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, uplatní ako daňový výdavok podľa § 19 pri

a) postúpení tejto pohľadávky reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

    1. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

    2.   50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

    3.   100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,

b) odpise pohľadávky sumu najviac do výšky

    1. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

    2.   50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

    3.   100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

(8)  Úprava základu dane u daňovníka predávajúceho podnik podľa odsekov 1, 3 a 4 sa vykoná v zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti.³⁰⁾

(9)  Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 5.

Komentár k § 17a

V § 17a sa upravuje vplyv na základ dane u predávajúceho ako aj kupujúceho, ak dôjde k predaju podniku alebo jeho časti.

-   odsek 1 – U daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva (JÚ), sa pri predaji podniku alebo jeho časti zahrnie do základu dane príjem z predaja podniku vo výške kúpnej ceny. Táto kúpna cena sa

–   zvýši o záväzky, ktoré preberá kupujúci a nevyčerpané daňovo uznané rezervy,

–   zníži o hodnotu záväzkov, ktoré, ak by boli uhradené pred predajom podniku, by boli daňovým výdavkom,

–   zníži o zostatkovú cenu (ZC) predávaného hmotného a nehmotného majetku,

–   zníži o hodnotu pohľadávok, ktoré by ani po úhrade neboli zdaniteľným príjmom,

–   zníži o zostatkovú hodnotu aktívnej resp. zvýši o zostatkovú hodnotu pasívnej opravnej položky (OP) k nadobudnutému majetku.

-   odsek 2 – Daňovník kupujúci podnik alebo jeho časť účtujúci v sústave JÚ

–   ocení nadobudnutý majetok reálnou hodnotou a odpisuje podľa § 26 ZDP,

–   pri nadobudnutých pohľadávkach uplatňuje § 17 ods. 12 písm. d) ZDP,

–   zníži základ dane o záväzky, ktoré prevzal od predávajúceho, po ich úhrade, za predpokladu, že by u predávajúceho boli pred predajom daňovým výdavkom,

–   OP k nadobudnutému majetku, ktorá podľa § 16a JÚ predstavuje rozdiel medzi kúpnou cenou a reálnou hodnotou kúpou nadobudnutému majetku aj na daňové účely odpisuje rovnomerne počas siedmich rokov.

Daňovník predávajúci podnik alebo jeho časť (predávajúci)

U daňovníka, ktorý účtuje v sústave PÚ alebo pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, sa pri zisťovaní vplyvu predaja podniku alebo jeho časti vychádza z vykázaného výsledku hospodárenia (VH). U predávajúceho sa podľa § 27 postupov účtovania pre podnikateľov (PÚPP) jednotlivé zložky majetku zúčtujú na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť a jednotlivé záväzky v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Predajná cena podniku sa zaúčtuje 371/648, ak sa predajom dosiahol zisk, alebo 548/371, ak sa predajom dosiahla strata. V odseku 3 a 4 sú vymedzené vybrané druhy majetku a záväzkov, ktoré majú osobitný vplyv na základ dane u predávajúceho. Pri vyčíslení základu dane predávajúceho je však potrebné pri úprave základu dane vziať do úvahy nielen § 17a ZDP, ale aj ostatné ustanovenia § 17 až 29 ZDP (napr. aj iné rozdiely medzi účtovnou a daňovou hodnotou majetku, ak je na daňové účely majetok ocenený pôvodnými cenami podľa § 17d resp. 17e ZDP). Vybrané položky, ktoré majú osobitný vplyv na základ dane z príjmov u predávajúceho:

•    odpisovaný a neodpisovaný majetok [ods. 3 ZDP] – VH sa upraví o rozdiel medzi účtovnou hodnotou predávaného odpisovaného hmotného a nehmotného majetku a jeho DZC podľa § 25 ods. 3 ZDP; ak má predávajúci v portfóliu majetku aj neodpisovaný majetok, ktorý nadobudol darom, potom mu vzniká povinnosť upraviť základ dane aj o rozdiel medzi RH majetku nadobudnutého darom a jeho daňovou vstupnou cenou [§ 25 ods. 1 písm. a) alebo g) ZDP],

•    rezervy [ods. 4 písm. a) ZDP] – ak súčasťou záväzkov predávajúceho sú aj rezervy, z ktorých povinnosť úhrady záväzkov je prenesená na kupujúceho podnik alebo jeho časť (kupujúci), môže si predávajúci znížiť základ dane o sumu nedaňových rezerv, ak sa vzťahujú k záväzkom, ktoré by boli daňovým výdavkom,

•    OP [ods. 4 písm. b) ZDP] – predávajúci si môže znížiť základ dane aj o sumu vytvorených OP, ktoré pred predajom neboli uznaným daňovým výdavkom. Toto sa nevzťahuje na OP k dlhodobému hmotnému a nehmotnému majetku, ktorá sa do základu dane premietne prostredníctvom vysporiadania rozdielu medzi ÚZC majetku a jeho DZC podľa § 25 ods. 3 resp. vstupnou cenou podľa § 25 ZDP.

•    záväzky po splatnosti [ods. 4 písm. c) ZDP] – predávajúci si môže znížiť základ dane aj o sumu takých záväzkov po splatnosti, o ktoré v minulosti zvyšoval základ dane podľa § 17 ods. 27 ZDP.

Daňovník predávajúci podnik alebo jeho časť upravuje základ dane podľa § 17a ZDP v tom zdaňovacom období, v ktorom nadobudne účinnosť zmluva o predaji podniku alebo jeho časti [ods. 8 ZDP].

Daňovník kupujúci podnik alebo jeho časť (kupujúci)

Vybrané položky majú nasledovný vplyv na základ dane kupujúceho:

•    ocenenie majetku a odpisy [ods. 5 ZDP] – podľa § 25 ods. 1 písm. e) 1. bodu ZoÚ sa majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti ocenia reálnou hodnotou (RH). Z tejto RH sa vychádza pri uplatňovaní daňových výdavkov ako aj pri výpočte odpisov podľa § 26 ZDP,

•    goodwill/záporný goodwill [ods. 5 ZDP] – podľa § 37 ods. 8 a 10 PÚPP sa goodwill účtuje pri kúpe podniku alebo jeho časti, ak je kúpna cena vyššia ako je RH jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ktorou sa tento majetok a záväzky ocenia v účtovníctve kupujúceho. Ak je tento rozdiel záporný, účtuje sa záporný goodwill. Tento goodwill/záporný goodwill sa zahrnuje do základu dane postupne najmenej vo výške 1/7 ročne najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich ZO, a to počnúc ZO, v ktorom nadobudla účinnosť zmluva o predaji podniku alebo jeho časti. Daňovník kupujúci podnik je povinný zahrnúť do základu dane zostávajú sumu goodwillu/záporného goodwillu aj skôr, ak dôjde k vybraným situáciám (daňovník sa zrušuje s likvidáciou, bez likvidácie, na daňovníka je vyhlásený konkurz, dôjde k predaju podniku alebo je podnik predmetom nepeňažného vkladu).

Poznámka

Zmluva o predaji podniku nadobúda účinnosť podľa § 476 až § 488 Obchodného zákonníka.

?  Príklad

Text	Suma	(RH majetku – RH záväzkov) < kúpna cena 150 000 – 100 000 < 57 000 50 000 < 57 000 Goodwill 7 000   ovplyvní ZD jednorazovo alebo postupne vo výške 1/7 ročne (á 1000)
RH majetku	150 000
RH záväzkov	100 000
Kúpna cena podniku	57 000

 

 

•    rezervy [ods. 6 ZDP] – kupujúci má povinnosť uhradiť záväzok nadobudnutý kúpou podniku, ku ktorému bola vytvorená rezerva a základ dane si môže znížiť iba o sumu, ktorá prevyšuje výšku prevzatej rezervy od predávajúceho (ak sa vzťahuje k daňovému výdavku),

•    pohľadávky [ods. 7 ZDP] – pohľadávky, ktoré nadobúda kupujúci sú ocenené RH a nie je možné k nim tvoriť daňovo uznané OP. Daňovník si však môže uplatniť daňový výdavok pri postúpení alebo odpise takejto pohľadávky po splnení podmienok, t. j. pohľadávka nie je premlčaná a jej RH nie je vyššia ako je jej menovitá hodnota, pričom pri:

–   postúpení pohľadávky – daňový výdavok je možné uplatniť na RH pohľadávky bez príslušenstva, a to

1.  do výšky príjmu plynúceho z postúpenia alebo

2.  do výšky 20 %, 50 % resp. 100 % z RH pohľadávky bez príslušenstva v závislosti od doby uplynutej odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti (360, 720 alebo 1 080 dní),

–   odpise pohľadávky – daňový výdavok je možné uplatniť na RH pohľadávky bez príslušenstva, a to do výšky 20 %, 50 % resp. 100 % z RH pohľadávky bez príslušenstva v závislosti od doby uplynutej odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti (360, 720 alebo 1 080 dní).

U daňovníka kupujúceho podnik alebo jeho časť sú na daňové účely majetok aj záväzky ocenené RH, preto sa pri uplatňovaní výdavkov spojených s týmto majetok, resp. záväzkami vychádza z RH [ods. 9 ZDP].

§ 17b

Nepeňažný vklad v reálnych hodnotách

(1)  Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), výsledok hospodárenia

a) neupraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve,1) ak sa rozhodne tento rozdiel zahrnúť jednorazovo do základu dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,80c)

b) upraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve1) postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu80c) podniku alebo jeho časti; ak počas tohto obdobia

    1.   sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)

    2.   sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)

    3.   je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo, ak

    4.   u vkladateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku1) nadobudnutého týmto nepeňažným vkladom alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností,

c) upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného majetku zistenou podľa osobitného predpisu¹⁾ a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a rozdiel medzi reálnou hodnotou^80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,^80c)

d) zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá je súčasťou nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,80c)

e) zníži o rozdiel vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu1) a opravných položiek už zahrnutých do základu dane podľa § 20 v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu;80c) súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1)

f) zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27, v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu.80c)

(2)  Ak vkladateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve1) podľa odseku 1 písm. a), je povinný túto skutočnosť oznámiť prijímateľovi nepeňažného vkladu do 30 dní odo dňa splatenia nepeňažného vkladu.80c)

(3)  Prijímateľ nepeňažného vkladu, ktorým je

a) individuálne vložený majetok, ocení tento majetok hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka,37a)

b) podnik alebo jeho časť, ocení takto nadobudnutý majetok a záväzky reálnou hodnotou.

(4)  Prijímateľ nepeňažného vkladu

a) odpisuje hmotný majetok ako novoobstaraný majetok postupom podľa § 26 z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka37a) alebo

b) môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka,37a) ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní postup podľa odseku 1 písm. a), pričom

    1.   pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27,

    2.   pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26.

(5)  Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane

a) rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej nepeňažným vkladom sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu;1) na ďalšiu tvorbu rezerv u prijímateľa nepeňažného vkladu sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,

b) goodwill alebo záporný goodwill až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti;80c) ak počas tohto obdobia

    1.   sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)

    2.   sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)

    3.   je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo

    4.   dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku³⁰⁾ alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu.80c)

(6)  Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane ako daňový výdavok podľa § 19

a) pri postúpení nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

    1.   20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

    2.   50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

    3.   100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,

b) pri odpise nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky

    1.   20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

    2.   50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

    3.   100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

(7)  Ak počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu,80c) dôjde u prijímateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť povinný oznámiť vkladateľovi nepeňažného vkladu s výnimkou, ak oznámil skutočnosti podľa odseku 2, a to do 30 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti.

(8)  Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok mimo územia Slovenskej republiky, postupuje podľa odseku 1 písm. a). Rovnako sa postupuje, ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)] pri individuálne vloženom majetku. Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok do zahraničia, môže uplatniť postup podľa § 17d, ak sú splnené podmienky uvedené v § 17d ods. 7.

(9)  Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. d)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorému na území Slovenskej republiky zostáva stála prevádzkareň, môže tento prijímateľ pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak nepoužije postup podľa § 17d. Ak vkladateľom nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. d)] a podnik alebo jeho časť nezostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa odseku 1 písm. a) a nemôže uplatniť postup podľa § 17d.

(10) Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky, môže tento prijímateľ oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak preukáže, že rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve vkladateľa nepeňažného vkladu, bol u vkladateľa nepeňažného vkladu preukázateľne zdanený a prijímateľ nepeňažného vkladu neuplatní postup podľa § 17d.

(11) Postup podľa odsekov 1, 2, 8 a 9 použije primerane vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a); ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2.

(12) Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých nepeňažným vkladom sa na účely tohto zákona vychádza z hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 3.

(13) Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť, ktorého vkladateľom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.

Komentár k § 17b

§ 17b ZDP obsahuje spôsob úpravy základu dane u vkladateľa nepeňažného vkladu ako aj prijímateľa nepeňažného vkladu, ak je predmetom vkladu individuálny majetok alebo podnik alebo jeho časť. ZDP do 31. 12. 2017 umožňoval použiť daňový režim reálnych hodnôt (RH) podľa § 17b ZDP alebo daňový režim pôvodných cien (PC) podľa § 17d ZDP. S účinnosťou od 1. 1. 2018 je možné daňový režim PC použiť iba v zákonom vymedzených situáciách cezhraničných nepeňažných vkladov, ktoré sú uvedené v § 17d ods. 7 ZDP.

Poznámka

Do 31. 12. 2017 obsahoval ZDP v § 8 ods. 2 legislatívnu skratku „vkladateľ nepeňažného vkladu“, ktorým sa rozumel daňovník, ktorý vkladá do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad. Od 1. 1. 2018 sa v nadväznosti na novelu Obchodného zákonníka doplnila do ZDP aj definícia vkladu do základných pojmov v § 2 písm. ac) ZDP. Vkladom sa rozumie nielen vklad realizovaný do základného imania, ale aj príspevok do kapitálového fondu z príspevkov realizovaný podľa § 217a Obchodného zákonníka. Pri nepeňažných vkladoch do kapitálového fondu z príspevkov realizovaných od 1. 1. 2018 sa rovnako použijú ustanovenia § 17b ZDP, resp. § 17d ZDP (ak budú splnené podmienky pre možnosť daňového režimu PC).

Vkladateľ nepeňažného vkladu

(vkladateľ NV)

U daňovníka, ktorý účtuje v sústave PÚ, alebo ktorý pri zisťovaní základu dane vychádza z VH vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, sa vplyv na základ dane vkladateľa NV primárne odvíja od spôsobu účtovania nepeňažného vkladu podľa § 27a PÚPP resp. § 27b PÚPP, ak pôjde o účtovanie kapitálového fondu z príspevkov splateného nepeňažnou formou. Vkladateľ NV upravuje základ dane predovšetkým o nasledovné položky:

•    rozdiel medzi hodnotou započítanou na vklad spoločníka (uznanou hodnotou vkladu – § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka) a účtovnou hodnotou jednotlivých zložiek majetku (resp. majetku a záväzkov, ak pôjde o nepeňažný vklad podniku alebo jeho časti). Tento rozdiel sa vykáže na účte 568-Ostatné finančné náklady alebo 668 – Ostatné finančné výnosy a vkladateľ NV ho zahrnie do základu dane:

a)  jednorazovo [ods. 1 písm. a) ZDP] – zároveň musí vkladateľ NV túto skutočnosť oznámiť prijímateľovi NV do 30 dní od splatenia vkladu. Táto informácia slúži prijímateľovi NV na to, aby nemusel následne informovať vkladateľa NV o predaji (viac ako 50 % RH) hmotného a nehmotného majetku, ktorý nadobudol nepeňažným vkladom (§ 17b ods. 6 ZDP) a zároveň je pre neho dôležitá, ak by chcel využiť možnosť pokračovania v odpisovaní majetku podľa ods. 4, alebo

b)  postupne [ods. 1 písm. b) ZDP] – a to najmenej vo výške 1/7 ročne najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich ZO počínajúc ZO, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu. Režim postupného zahrňovania však môže skončiť aj skôr a vkladateľ NV musí zostávajúcu časť rozdielu zahrnúť do základu dane, ak dôjde k zákonom vymedzeným situáciám (daňovník sa zrušuje s likvidáciou alebo bez likvidácie, na daňovníka je vyhlásený konkurz, vkladateľ nepeňažného vkladu odpredá alebo inak vyradí CP alebo obchodný podiel, čím dôjde k poklesu finančného majetku pod hodnotu finančného majetku, ktorý nadobudol splatením formou nepeňažného vkladu, vkladateľ NV je povinný rozdiel alebo jeho zostatok zahrnúť do základu dane, ak by prijímateľ NV vyradil viac ako 50 % RH hmotného resp. nehmotného majetku, ktorým mu vkladateľ NV splatil upísané cenné papiere alebo podiel – túto informáciu si musí zistiť vkladateľ NV u prijímateľa NV).

•    rozdiel medzi ÚZC hmotného a nehmotného majetku a jeho DZC podľa § 25 ods. 3 ZDP [ods. 1 písm. c) ZDP]. V prípade neodpisovaného majetku nadobudnutého darom je povinný upraviť základ dane o rozdiel medzi účtovnou hodnotou majetku a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) ZDP – cenou zistenou u darcu. Účtovnou hodnotou môže byť reprodukčná obstarávacia cena, ktorou sa oceňoval majetok nadobudnutý darom do 31. 12. 2015; od 1. 1. 2016 sa majetok nadobudnutý bezodplatne oceňuje RH podľa § 25 ods. 1 písm. d) ZoÚ (§ 52zg ods. 2 ZDP),

•    rezervy [ods. 1 písm. d) ZDP] – základ dane si zníži o rezervu, ktorej tvorba nebola daňovým výdavkom (ak sa rezerva vzťahuje k záväzku, ktorý by bol daňovým výdavkom),

•    OP [ods. 1 písm. e) ZDP]- základ dane si zníži o OP, ak už neboli uznané za daňový výdavok podľa § 20 ZDP; základ dane neupravuje o OP k dlhodobému hmotného a nehmotnému majetku, ktoré sa prejavia v základe dane ako súčasť účtovnej hodnoty majetku (účtovná hodnota majetku znížená o účtovné odpisy a účtovné OP),

•    záväzky po splatnosti [ods. 1 písm. f) ZDP] – základ dane si zníži o záväzky, o ktoré v minulosti upravoval základ dane podľa § 17 ods. 27 ZDP a ktoré je povinný uhradiť už prijímateľ nepeňažného vkladu.

?  Príklad

Spoločnosť TINA sa rozhodla zvýšiť základné imanie vydaním nových akcií a zároveň valné zhromaždenie spoločnosti rozhodlo aj o tvorbe kapitálového fondu z príspevkov akcionárov podľa § 217a Obchodného zákonníka. Spoločnosť NELA ako akcionár spoločnosti TINA si upísala akcie týkajúce sa zvýšenia ZI spoločnosti TINA 100 ks á 1 000 eur vo výške 100 000 eur. Zároveň akcionár NELA prispela do kapitálového fondu príspevkom vo výške 20 000 eur. Tieto záväzky voči spoločnosti TINA splatila nepeňažným vkladom – automobilom a výrobným zariadením. Akým spôsobom sa splatenie upísaných akcií a záväzku na tvorbu kapitálového fondu z príspevkov premietne do základu dane u spoločnosti NELA?

P.č.	Účtovný prípad	Suma	MD	D	Vplyv na ZD
1.	Upísanie akcií 100 ks á 1000	100 000	043	367	–
2.	Záväzok voči spoločnosti TINA tvorba kapitálového fondu z príspevkov	50 000	043/AE	367/AE	–
3.	Splatenie akcií – automobilom a)  ÚZC automobilu b)  vyradenie automobilu c)  rozdiel medzi ÚZC a uznanou hodnotou vkladu	80 000 100 000 20 000	367 082 367	082 022 668	+ 20 000 jednorazovo alebo postupne vo výške 1/7 ročne podľa § 17b ods. 1 ZDP
4.	Splatenie príspevku do kapitálového fondu a)  ÚZC výr. zariadenia b)  vyradenie výr. zariadenia c)  rozdiel. medzi ÚZC a uznanou hodnotou príspevku	15 000 20 000 5 000	367/AE 082 367/AE	082 022 668	+ 5 000 jednorazovo alebo postupne vo výške 1/7 ročne podľa § 17b ods. 1 ZDP

 

Prijímateľ nepeňažného vkladu (prijímateľ NV)

Na základ dane majú vplyv predovšetkým :

•    ocenenie majetku [ods. 3 ZDP] v závislosti od toho, či ide o:

–   individuálny majetok – ocení hodnotou podľa § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka – hodnotou započítanou na vklad spoločníka,

–   majetok nadobudnutý vkladom podniku alebo jeho časti – jednotlivé zložky majetku a záväzkov podľa § 25 ods. 1 písm. e) 2. bodu ZoÚ ocení RH spôsobom podľa § 27 ods. 2 ZoÚ a z tejto hodnoty uplatňuje daňové výdavky.

•    odpisy [ods. 4 ZDP] – dve možnosti:

–   odpisovať majetok ako novoobstaraný (od začiatku) alebo

–   pokračovať v odpisovaní, avšak iba za predpokladu, že vkladateľ NV jednorazovo zahrnul rozdiel podľa písm. a) do základu dane. Pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži v nadväznosti na spôsob výpočtu podľa § 27 ZDP. Pri majetku, ktorý je možné odpisovať metódou zrýchleného odpisovania podľa § 28 (odpisová skupina 2 a 3), odpisuje majetok ako v ďalších rokoch odpisovania, počas zostávajúcej doby odpisovania majetku (§ 26) – berie sa do úvahy aj doba, počas ktorej bol už majetok odpisovaný u vkladateľa nepeňažného vkladu.

•    nedaňové rezervy [ods. 5 písm. a) ZDP] – pri nadobudnutých nedaňových rezervách je daňovým výdavkom iba suma výdavku (nákladu) prevyšujúca už vytvorenú rezervu (ak sa rezerva vzťahovala k záväzku, ktorý by bol daňovým výdavkom); zrušenie takejto rezervy sa zahrnie do základu dane v súlade s účtovníctvom.

•    OP k pohľadávkam [ods. 6 ZDP] – pohľadávky, ktoré prijímateľ NV týmto spôsobom nadobúda nie sú zahrnuté do zdaniteľných príjmov, a preto k nim nie je možné tvoriť daňovo uznané OP podľa § 20 ZDP – zákon však umožňuje uplatniť daňový výdavok pri odpise (20 %, 50 % resp. 100 % z RH pohľadávky, ktorá nesmie byť vyššia ako MH bez príslušenstva) alebo postúpení takejto pohľadávky (do výšky príjmu z postúpenia alebo do výšky 20 %, 50 % resp. 100 % z RH pohľadávky, ktorá nesmie byť vyššia ako MH bez príslušenstva), v závislosti od doby uplynutej od nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom.

•    goodwill/záporný goodwill [ods. 5 písm. b) ZDP] – u prijímateľa NV sa účtuje podľa § 37 PUPP goodwill/záporný goodwill na účte 015, ak uznaná hodnota vkladu a iných príspevkov je vyššia ako je RH jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ktorou sa tento majetok a záväzky ocenia v účtovníctve prijímateľa NV. V závislosti od budúcich ekonomických úžitkov sa upraví hodnota goodwillu/záporného goodwillu prostredníctvom odpisu. Tento goodwill/záporný goodwill sa nepovažuje za nehmotný majetok podľa ZDP, neodpisuje sa, ale zahrnuje sa do základu dane počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich ZO najmenej vo výške 1/7 ročne, počnúc ZO, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu. Ak by však počas týchto siedmich ZO došlo k zrušeniu daňovníka bez likvidácie, zrušeniu daňovníka s likvidáciou, vyhláseniu konkurzu na daňovníka, k predaju podniku, alebo bude tento podnik vložený opätovne ako nepeňažný vklad inému daňovníkovi, potom je daňovník povinný zahrnúť do základu dane zostávajúcu časť goodwillu/záporného goodwillu.

Keďže u vkladateľa nepeňažného vkladu dochádza k zahrnutiu rozdielu medzi účtovnou hodnotou majetku a záväzkov a hodnotou započítanou na vklad spoločníka do základu dane, vychádza prijímateľ nepeňažného vkladu pri uplatňovaní daňových výdavkov z RH majetku a záväzkov [ods. 12 ZDP].

Od 1. 1. 2018 je možné na nepeňažné vklady realizované daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou – mimo územia SR uplatniť daňový režim PC iba vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v § 17d ods. 7 ZDP (viď komentár k § 17d ZDP). Ak nie je možné uplatniť PC, potom sa uplatní postup podľa § 17b v RH a rozdiel medzi hodnotou vkladu započítanou na vklad spoločníka a jeho účtovnou hodnotou je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť do základu dane jednorazovo, t. j. v súlade s účtovníctvom. Do 31. 12. 2017 si mohol daňovník zvoliť daňový režim RH (§ 17b) alebo daňový režim PC (§ 17d).

Na nepeňažný vklad realizovaný zo zahraničia na územie SR, je možné použiť oba spôsoby daňového režimu. Na to, aby však prijímateľ NV na území SR mohol vychádzať pri uplatňovaní daňových výdavkov z RH, musí byť preukázané, že vkladateľ NV aj zdanil rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka (RH) a jeho účtovnou hodnotou.

Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý účtuje v sústave JÚ a zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP, postupuje pri úprave základu dane pri nepeňažnom vklade podľa § 17b ods. 1, 2, 8 a 9 ZDP, t. j. upravuje základ dane o rozdiel medzi účtovnou hodnotou majetku a hodnotou majetku započítanou na vklad spoločníka jednorazovo alebo postupne najmenej vo výške 1/7 ročne počnúc ZO, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu. Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý o majetku neúčtuje, uplatní postup podľa § 8 ods. 2 ZDP.

Ak v dôsledku nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti zostáva na území SR prijímateľovi NV stála prevádzkareň, následné presuny majetku alebo presun činnosti stálej prevádzkarne mimo územia SR už budú musieť byť posúdené podľa § 17f ZDP. Pôjde už o presun majetku mimo územia SR bez zmeny vlastníckeho práva k tomuto majetku.

§ 17c

Zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev v reálnych hodnotách

(1)  Základ dane daňovníka zrušeného bez likvidácie sa v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,80b)

a) upraví o sumu vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázanú podľa osobitného predpisu,1) ak tieto oceňovacie rozdiely nezahrnuje do základu dane právny nástupca tohto daňovníka,

b) upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou odpisovaného hmotného majetku zistenou podľa osobitného predpisu1) a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reálnou hodnotou^80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) a o goodwill alebo záporný goodwill ešte nezahrnutý do základu dane,

c) zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá prechádza na právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie,

d) zníži o rozdiel vo výške vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu1) a opravných položiek, ktoré už boli zahrnuté do základu dane podľa § 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1)

e) zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27.

(2)  Majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupcom od daňovníka zrušeného bez likvidácie sa oceňujú reálnou hodnotou. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie

a) odpisuje hmotný majetok z reálnej hodnoty ako novoobstaraný majetok postupom podľa § 26 alebo

b) môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty, pričom pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu so spôsobu výpočtu podľa § 27 a pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26, ak oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu1) zahrnie do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie alebo tento právny nástupca jednorazovo v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal rozhodný deň.77c)

(3)  Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa

a) oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu1) môžu zahrnúť podľa odseku 2 alebo až do ich úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň,^77c) ak odsek 11 neustanovuje inak; ak počas tohto obdobia dôjde k zvýšeniu základného imania, vyplateniu dividend, k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku, ku ktorému sa viažu oceňovacie rozdiely, je tento právny nástupca povinný zahrnúť zostávajúcu časť týchto rozdielov do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností; ak počas tohto obdobia

    1.   sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)

    2.   sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)

    3.   je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo

    4.   dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku³⁰⁾ alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu,80c)

b) zahrnuje len rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovanom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu;1) na ďalšiu tvorbu rezerv u tohto daňovníka sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,

c) zahrnuje goodwill alebo záporný goodwill upravený podľa osobitného predpisu,1) až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň;77c) ak počas tohto obdobia

    1.   sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)

    2.   sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)

    3.   je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo

    4.   dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku³⁰⁾ alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu.80c)

(4)  Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie zahrnuje do základu dane daňový výdavok podľa § 19

a) pri postúpení nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

    1.   20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

    2.   50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

    3.   100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,

b) pri odpise nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky

    1.   20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

    2.   50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev^77c) uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

    3.   100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

(5)  Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa postupuje podľa § 30.

(6)  Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne tohto právneho nástupcu umiestnenej na území Slovenskej republiky, ocení tento majetok a záväzky reálnou hodnotou podľa odseku 2, ak sa nepoužije postup podľa § 17e, pričom právny nástupca môže odpočítavať daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie vo výške a spôsobom podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(7)  Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky a majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne mimo územia Slovenskej republiky, tento právny nástupca môže oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak oceňovacie rozdiely z precenenia majetku sú súčasťou základu dane právneho nástupcu podľa odseku 3 písm. a) a neuplatní postup podľa § 17e.

(8)  Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 2.

(9) Ak majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie nie sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou právneho nástupcu so sídlom v zahraničí umiestnenou na území Slovenskej republiky, daňovník zrušený bez likvidácie postupuje podľa odseku 1 písm. a) a nemôže uplatniť postup podľa § 17e.

(10) Ak právnemu nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie so sídlom v zahraničí vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.

(11) Ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu¹⁾ v sume vyššej ako je suma oceňovacích rozdielov zahrnutá do základu dane v úhrne podľa odseku 3 písm. a), je právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie povinný zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k výplate oceňovacích rozdielov, sumu prevyšujúcu oceňovacie rozdiely už zahrnuté do základu dane. Rovnako sa postupuje, ak plynie príjem

a) zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev,

b) z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov^2d) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov^2d) zvýšený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev.

Komentár k § 17c

Pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev postupuje pri úprave základu dane daňovník zrušený bez likvidácie ako aj jeho právny nástupca podľa § 17c resp. podľa § 17e ZDP. Zákon o dani z príjmov do 31. 12. 2017 umožňoval použiť daňový režim RH (§ 17c) alebo daňový režim PC (§ 17e). S účinnosťou od 1. 1. 2018 je však možné daňový režim PC použiť iba v zákonom vymedzených situáciách cezhraničných zlúčení resp. splynutí obchodných spoločností alebo družstiev, ak budú splnené podmienky osobitne uvedené v § 17e ods. 8 ZDP, tzn., že zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia medzi slovenskými obchodnými spoločnosťami alebo družstvami, u ktorých nastane rozhodný deň, po 1. 1. 2018 bude možné na účely ZDP realizovať už iba v RH (§ 17c).

Daňovník zrušený bez likvidácie

Posledné ZO sa končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu. Rozhodný deň je podľa § 4 ods. 3 ZoÚ a § 69 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka dňom, od ktorého sa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva stávajú súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky nástupníckej účtovnej jednotky (právneho nástupcu). U daňovníka zrušeného bez likvidácie sa pri zisťovaní vplyvu na základ dane z príjmov vychádza primárne zo spôsobu účtovania podľa § 26 PÚPP. V § 17c písm. a) až e) ZDP sú vymedzené vybrané položky, ktoré osobitne ovplyvňujú základ dane daňovníka zrušeného bez likvidácie.

Poznámka

Novelou Obchodného zákonníka č. 264/2017 Z. z. došlo k zmene v určení rozhodného dňa v § 69 ods. 6 písm. d), ktoré nadobudlo účinnosť 12. 10. 2017. Rozhodným dňom sa rozumie deň, od ktorého sa úkony zanikajúcich spoločností považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti, pričom tento deň môže byť určený najskôr spätne k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom je vypracovaný návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností alebo návrh projektu rozdelenia spoločnosti za predpokladu, že účtovná závierka zostavená ku dňu, ktorý predchádza tomuto dňu, nebola schválená príslušným orgánom.

Daňovník zrušený bez likvidácie upravuje základ dane predovšetkým o nasledovné položky:

•    oceňovací rozdiel z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení (OR) [ods. 1 písm. a) ZDP] podľa § 27 ods. 1 písm. c) ZoÚ je zanikajúca ÚJ povinná ku dňu zostavenia ÚZ oceniť majetok a záväzky RH podľa § 27 ods. 2 ZoÚ; rozdiel medzi účtovnou hodnotou majetku a záväzkov a jeho RH, ktorý nie je možné zaúčtovať na príslušné účty podľa § 26 ods. 1 písm. a) až c) ZoÚ sa účtuje na účet 416 a ZDP v tomto prípade osobitne ustanovuje, že aj tento rozdiel, hoci nie je súčasťou VH, je súčasťou základu dane daňovníka zrušeného bez likvidácie, ak sa s právnym nástupcom nedohodli, že ho zahrnie do základu dane právny nástupca,

•    rozdiel medzi ÚZC majetku a jeho DZC podľa § 25 ods. 3 ZDP [ods. 1 písm. b) ZDP]. Ak ide o neodpisovaný majetok nadobudnutý darom, je povinný upraviť základ dane o rozdiel medzi účtovnou hodnotou majetku a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) ZDP (cenou zistenou u darcu). Účtovnou hodnotou môže byť aj reprodukčná obstarávacia cena, ktorou sa oceňoval majetok nadobudnutý darom do 31. 12. 2015; od 1. 1. 2016 sa majetok nadobudnutý bezodplatne oceňuje reálnou hodnotou podľa § 25 ods. 1 písm. d) ZoÚ (§ 52zg ods. 2 ZDP).

•    nedaňové rezervy [ods. 1 písm. c) ZDP] – ak sa vzťahujú k záväzku, ktorý by bol daňovým výdavkom,

•    OP [ods. 1 písm. d) ZDP] – ak už neboli uznané za daňový výdavok podľa § 20 ZDP; základ dane sa neupravuje o OP k dlhodobému hmotnému a nehmotnému majetku,

•    záväzky po splatnosti [ods. 1 písm. e) ZDP] – o ktoré upravoval základ dane podľa § 17 ods. 27 ZDP, a ktoré prechádzajú na právneho nástupcu.

Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie

Pri zisťovaní vplyvu na základ dane z príjmov sa vychádza primárne z VH. Na základ dane majú osobitný vplyv:

•    OR z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení [ods. 3 písm. a) ZDP] – tento rozdiel vykázaný u daňovníka zrušeného bez likvidácie na účte 416 sa u právneho nástupcu v otváracej súvahe vykazuje na účtoch účtovej skupiny 41 resp. 42 v súlade so zmluvou o zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Ak OR nezahrnul do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie, zahrnuje ho do základu dane právny nástupca

a)  jednorazovo alebo

b)  postupne vo výške najmenej 1/7 ročne najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich ZO. S účinnosťou od 1. 1. 2018 musí však právny nástupca podľa odseku 11 zahrnúť do základu dane aj sumu vyššiu ako je 1/7 OR, ak by chcel sumu zodpovedajú tomuto rozdielu alebo jej časť, ktorá ešte nebola zahrnutá do základu dane, použiť na rozdelenie medzi spoločníkov resp. akcionárov. Rovnako je právny nástupca povinný zahrnúť do základu dane OR alebo jeho časť, ktorá ešte nebola zahrnutá, ak uplatňuje postupné zahrňovanie, a počas tohto obdobia

–   právny nástupca pristúpi k zvyšovaniu základného imania,

–   rozhodne sa vyplatiť podiely na zisku (dividendy),

–   predá alebo inak vyradí viac ako 50 % RH hmotného a nehmotného majetku, ku ktorému sa viažu vykázané oceňovacie rozdiely,

–   ktorý sa daňovník zrušuje bez likvidácie, zrušuje sa likvidáciou, prípadne je na daňovníka vyhlásený konkurz, alebo dôjde k predaju podniku alebo jeho časti alebo je podnik predmetom nepeňažného vkladu.

•    ocenenie a odpisovanie majetku [ods. 2 ZDP] – majetok a záväzky preberá v RH od daňovníka zrušeného bez likvidácie; majetok môže

a)  odpisovať ako novoobstaraný (od začiatku) alebo

b)  pokračovať v odpisovaní – iba vtedy, ak OR sám zhrnul do základu dane jednorazovo alebo ho zahrnul daňovník zrušený bez likvidácie. Pri metóde rovnomerného odpisovania sa doba odpisovania predĺži v nadväznosti na spôsob výpočtu odpisu pri rovnomernom spôsobe odpisovania. Pri majetku, ktorý je možné odpisovať metódou zrýchleného odpisovania podľa § 28 (odpisová skupina 2 a 3), sa majetok odpisuje ako v ďalších rokoch odpisovania, počas zostávajúcej doby odpisovania majetku (§ 26 ZDP) – berie sa do úvahy aj doba, počas ktorej bol už majetok odpisovaný u daňovníka zrušeného bez likvidácie.

•    nedaňové rezervy [ods. 3 písm. b) ZDP] – právny nástupca už iba zúčtuje prevzatú rezervu so vzniknutým skutočným záväzkom – daňovým výdavkom je u neho iba suma výdavku (nákladu) prevyšujúca už vytvorenú daňovú rezervu (ak sa vzťahuje k daňovému výdavku); zrušenie rezervy sa zahrnie sa do základu dane v súlade s účtovníctvom.

•    OP k pohľadávkam [ods. 4 ZDP] – právny nástupca nemá možnosť tvoriť daňovo uznanú OP k pohľadávkam nadobudnutým pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločnosti alebo družstiev. Môže si však uplatniť daňový výdavok pri odpise (20 %, 50 % resp. 100 % z RH pohľadávky, ktorá nesmie byť vyššia ako MH bez príslušenstva) alebo postúpení takejto pohľadávky (do výšky príjmu z postúpenia alebo do výšky 20 %, 50 % resp. 100 % z RH pohľadávky, ktorá nesmie byť vyššia ako MH bez príslušenstva), v závislosti od doby uplynutej od nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení.

•    goodwill/záporný goodwill [ods. 3 písm. c) ZDP] – podľa § 37 ods. 11 PUPP sa účtuje goodwill/záporný goodwill na účte 015 – Goodwill, ak účtovná hodnota podielu jednej zúčastnenej spoločnosti v inej zúčastnenej spoločnosti je vyššia než RH majetku a záväzkov pripadajúca na tento podiel. V závislosti od budúcich ekonomických úžitkov sa upraví hodnota goodwillu/záporného goodwillu prostredníctvom odpisu. Z goodwillu/záporného goodwillu je možné u právneho nástupcu podľa § 37 ods. 12 písm. a) PUPP vyčleniť identifikovaný spoľahlivo oceniteľný dlhodobý nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou u daňovníka zanikajúceho bez likvidácie do nadobudnutia podielu v daňovníkovi zrušenom bez likvidácie. Takýto majetok sa považuje za dlhodobý nehmotný majetok aj podľa § 22 ods. 7 ZDP a odpisuje sa v súlade s účtovnými predpismi. Zostávajúca suma goodwillu/záporného goodwillu sa nepovažuje za nehmotný majetok podľa ZDP, neodpisuje sa, ale sa zahrnuje do základu dane počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich ZO najmenej vo výške 1/7 ročne, počnúc ZO, v ktorom nastal rozhodný deň. Ak by však počas týchto siedmich ZO došlo k zrušeniu daňovníka bez likvidácie, zrušeniu daňovníka s likvidáciou, vyhláseniu konkurzu na daňovníka, k predaju podniku alebo bude podnik vložený ako nepeňažný vklad inému daňovníkovi, potom je právny nástupca povinný zahrnúť do základu dane zostávajúcu časť goodwillu/záporného goodwillu.

Poznámka

Goodwill/záporný goodwill vykázaný do 31. 12. 2010 sa u právneho nástupcu do základu dane nezahrnuje.

Daňovú stratu, ktorú vykázal daňovník zrušený bez likvidácie si môže od základu dane odpočítať aj jeho právny nástupca, pričom musí pri jej odpočítavaní dodržať ustanovenia § 30 ZDP. Právny nástupca môže odpočítavať daňovú stratu vtedy, ak je právnickou osobou a zároveň nebola táto operácia vykonaná za účelom zníženia základu dane alebo vyhnutia sa daňovej povinnosti (§ 30 ods. 2 ZDP).

Keďže majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupníctvom sú ocenené RH, pri uplatňovaní daňových výdavkov podľa ZDP sa vychádza z tejto RH.

Na cezhraničné zlúčenia alebo splynutia obchodných spoločností alebo družstiev je možné od 1. 1. 2018 uplatniť daňový režim PC iba vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v § 17e ods. 8 ZDP. Ak daňovník spĺňa podmienky pre uplatnenie daňového režimu PC, môže sa stále uplatniť aj režim RH podľa § 17c ZDP. Právny nástupca v tomto prípade ocení majetok a záväzky, ktoré zostávajú súčasťou stálej prevádzkarne na území SR, RH a uplatňuje postup podľa § 17c ZDP. Rovnako môže právny nástupca pokračovať v odpočítavaní daňovej straty daňovníka zrušeného bez likvidácie, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, pričom postupuje podľa § 30.

Ak daňovník zrušený bez likvidácie má sídlo mimo územia SR a jeho právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území SR, pričom mu v zahraničí z titulu zlúčenia alebo splynutia zostáva stála prevádzkareň, potom má dve možnosti – môže uplatniť režim PC (§ 17e ZDP) alebo režim RH (§ 17c ZDP). Pri uplatnení RH však majetok a záväzky môže oceniť RH iba v prípade, ak OR z precenenia majetku zahrnie právny nástupca do základu dane podľa odseku 3 písm. a) ZDP.

Ak právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia SR, musí použiť iba daňový režim RH, ak majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupníctvom nebudú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou na území SR. V tomto prípade je daňovník zrušený bez likvidácie povinný zahrnúť OR z precenenia majetku a záväzkov do základu dane jednorazovo.

Ak právnemu nástupcovi so sídlom v zahraničí zostáva na území SR stála prevádzkareň, s ktorou sú funkčne spojené majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie, a následne by došlo k presunu majetku do zahraničia, potom sa na takýto presun uplatní § 17f ZDP. Uvedené sa uplatní, ak pôjde o presun majetku resp. stálej prevádzkarne mimo územia SR bez zmeny vlastníckeho práva k tomuto majetku [ods. 10 ZDP].

Ocenenie v pôvodných cenách
pri nepeňažnom vklade a zlúčení,
splynutí alebo rozdelení obchodných
spoločností alebo družstiev

§ 17d

Nepeňažný vklad v pôvodných cenách

(1)  Do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,80c)

a) nezahrnuje rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve,1) pričom prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme vložený majetok a záväzky v pôvodných cenách podľa osobitného predpisu1) a hmotný majetok a nehmotný majetok v pôvodných cenách podľa § 25,

b) nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1) ak prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov, hmotného majetku a nehmotného majetku,

c) zahrnujú rezervy podľa § 20,

d) zahrnujú opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa § 20 najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu80c) a prijímateľ nepeňažného vkladu môže pokračovať v ich tvorbe podľa § 20.

(2)  Do základu dane prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, sa

a) zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva a pri ďalšej tvorbe rezervy uznanej za daňový výdavok prijímateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 20; náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnuje do základu dane tohto prijímateľa v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u tohto prijímateľa podľa § 17 ods. 23, pričom sa obdobne postupuje pri opravnej položke,

b) nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill.

(3)  Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hodnotu pohľadávky v menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u vkladateľa nepeňažného vkladu, dátum splatnosti pohľadávky, opravnú položku podľa § 20 a pokračuje v tvorbe tejto opravnej položky podľa § 20.

(4)  Vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní z vypočítaného ročného odpisu podľa § 26 až 28 pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval.1)

(5)  Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hmotný majetok a nehmotný majetok nadobudnutý nepeňažným vkladom podniku alebo jeho časti, vrátane jednotlivých zložiek majetku v pôvodných cenách, už uplatnené daňové odpisy vrátane zostatkových cien podľa § 25 ods. 3 a uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, a to počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný v majetku prijímateľa nepeňažného vkladu. Pri nehmotnom majetku pokračuje prijímateľ nepeňažného vkladu v odpisovaní z pôvodnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne1) tohto prijímateľa najviac do výšky podľa § 25 ods. 3.

(6)  Prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný evidovať výšku pôvodne oceneného majetku a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu,80c) najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu.34)

(7)  Odseky 1 až 6 sa uplatnia, ak predmetom nepeňažného vkladu je individuálne vložený majetok, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel alebo podnik alebo jeho časť,  ktorý vkladá vkladateľ nepeňažného vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky prijímateľovi nepeňažného vkladu do členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, pričom tento majetok, podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky a prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme nepeňažný vklad v pôvodných cenách. Ak  u prijímateľa nepeňažného vkladu nezostáva majetok, podnik alebo jeho časť funkčne spojený so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa §17b.

(8)  Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť alebo individuálne vložený majetok a vkladateľom tohto nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky a sú splnené podmienky podľa odseku 7, prijímateľ nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne

a) prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a) v pôvodných cenách, vytvorené rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ktoré sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a

b) pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne podľa odseku 5.

(9)  Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť a vkladateľom tohto nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, pričom prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu podľa § 2 písm. d) druhého bodu vzniká mimo územia Slovenskej republiky stála prevádzkareň, prijímateľ nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu dane

a) prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a) v pôvodných cenách, vytvorené rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a

b) pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne primerane podľa odseku 5.

(10) Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť, ktorého vkladateľom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu so sídlom v zahraničí umiestnenou na území Slovenskej republiky a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.

(11) Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), uplatní primerane postup podľa odsekov 1, 4 a 7.

(12) Pôvodnou cenou pri nepeňažnom vklade je ocenenie

a) majetku a záväzkov u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa osobitného predpisu1) a 

b) hmotného majetku a nehmotného majetku u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa § 25.

(13) Odseky 1 až 12 sa neuplatnia, a uplatní sa postup podľa § 17b, ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak nepeňažný vklad podniku alebo jeho časti nebol realizovaný z riadnych obchodných dôvodov ako je reštrukturalizácia alebo racionalizácia činností, možno predpokladať, že hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

Komentár k § 17d

Jednotlivé ustanovenia v § 17d ZDP upravujú základ dane daňovníka, ktorý realizuje nepeňažný vklad pri použití daňového režimu PC. Od 1. 1. 2018 sa však zákonom č. 344/2017 Z. z. obmedzila možnosť postupovať podľa § 17d ZDP iba na vybrané situácie cezhraničných nepeňažných vkladov, ak budú splnené podmienky osobitne uvedené v §17d ods. 7 ZDP.

Ustanovenia § 17d ZDP, t. j. režim PC je možné uplatniť iba v prípade:

1.  individuálneho vkladu, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel,

2.  podnik alebo jeho časť,

ak sú súčasne splnené nasledovné podmienky:

a)  vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom na území SR, ktorý vkladá vymedzený individuálny vklad alebo podnik alebo jeho časť prijímateľovi nepeňažného vkladu z členského štátu EÚ alebo EHP,

b)  majetok resp. majetok a záväzky (pri vklade podniku alebo jeho časti) zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu na území SR a

c)  prijímateľ nepeňažného vkladu preberá nepeňažný vklad v PC.

Ak nie sú splnené tieto podmienky, postupuje sa podľa § 17b ZDP.

U vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorý pri zisťovaní základu dane vychádza z VH podľa PÚPP alebo z VH vykázaného v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, majú na základ dane v ZO, kedy dochádza k splateniu nepeňažného vkladu (§ 59 a § 60 Obchodného zákonníka), nasledovný vplyv tieto vybrané položky:

•    rozdiel medzi hodnotou vkladu započítanou na vklad spoločníka a jeho účtovnou hodnotou [ods. 1 písm. a) ZDP] (viď komentár k § 17b ods. 1) vykázaný ako výnos (náklad) sa do základu dane nezahrnuje; prijímateľ nepeňažného vkladu však na daňové účely preberá majetok a záväzky v PC, t. j. v účtovnom ocenení, ktoré mal majetok a záväzky pred realizáciou nepeňažného vkladu, pričom v prípade odpisovaného hmotného a nehmotného majetku sa preberá vstupná cena majetku podľa § 25 ZDP (daňová vstupná cena),

•    OP [ods. 1 písm. b) ZDP] – do základu dane sa u vkladateľa nepeňažného vkladu nezahrňujú OP k zásobám, cenným papierom, dlhodobému hmotnému a nehmotnému majetku; tieto OP nie sú daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. j) ZDP. Prijímateľ nepeňažného vkladu preberá na daňové účely účtovnú hodnotu majetku (vrátanej účtovnej OP, ktorá nebola daňovým výdavkom) a pri vyradení majetku vychádza pri uplatňovaní daňového výdavku z tejto PC,

•    rezervy [ods. 1 písm. c) ZDP] – rezervy, ktoré je možné považovať za daňové výdavky podľa § 20 ZDP znižujú základ dane; nedaňové rezervy nie sú považované za daňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. j) ZDP,

•    OP k pohľadávkam [ods. 1 písm. d) ZDP] – ak vkladateľ nepeňažného vkladu vytvoril OP k pohľadávkam, ktoré sú predmetom nepeňažného vkladu, potom si ich môže uplatniť za daňové výdavky, ak sú splnené podmienky ich daňovej uznateľnosti podľa § 20 ZDP.

•    odpisy hmotného a nehmotného majetku [ods. 4 ZDP] – pri uplatnení režimu PC umožňuje ZDP uplatniť si časť daňového odpisu u vkladateľa nepeňažného vkladu. Vkladateľ si môže uplatniť pomernú časť ročného odpisu, ktorý pripadá na počet celých kalendárnych mesiacov, počas ktorých o majetku účtoval. Ak by prišlo k nepeňažnému vkladu, napr. v polovici mesiaca máj, môže si vkladateľ uplatniť odpis za mesiace január až apríl.

U prijímateľa nepeňažného vkladu majú osobitný vplyv na základ dane predovšetkým nasledovné položky:

•    rezervy [ods. 2 písm. a) ZDP] – ak predmetom nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti sú aj rezervy tvorené vkladateľom nepeňažného vkladu, potom ich prijímateľ preberá v rovnakom daňovom režime, akoby k nepeňažnému vkladu nedošlo. V prípade zúčtovania rezervy, ktorej tvorba bola u vkladateľa nepeňažného vkladu daňovým výdavkom podľa § 20 ZDP, sa do základu dane prijímateľa nepeňažného vkladu zahrnie iba rozdiel medzi vyššou sumou záväzku a sumou vytvorenej rezervy. Ak pôjde o rezervu, ktorej tvorba nebola u vkladateľa nepeňažného vkladu daňovým výdavkom podľa § 20 ZDP, potom si prijímateľ nepeňažného vkladu zníži základ dane o sumu tejto rezervy (ak sa rezerva vzťahuje k záväzku, ktorý je daňovým výdavkom). Rezervy, ktoré vytvorí prijímateľ nepeňažného vkladu už samostatne, sa posudzujú v súlade s § 20 ZDP.

•    goodwill/záporný goodwill [ods. 2 písm. b) ZDP] – ak sa u prijímateľa nepeňažného vkladu vykáže goodwill/záporný goodwill podľa § 37 PUPP (viď komentár k § 17b ods. 5), tento sa do základu dane prijímateľa nepeňažného vkladu nezahŕňa.

•    OP k pohľadávkam [ods. 3 ZDP] – prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný na daňové účely prevziať menovitú hodnotu pohľadávky, dátum splatnosti pohľadávky, vytvorenú OP (vytvorenú vkladateľom nepeňažného vkladu), ktorá bola daňovým výdavkom podľa § 20 ZDP a môže pokračovať v daňovo uznanej tvorbe OP po splnení podmienok pre ich daňovú uznateľnosť podľa § 20 ZDP. V prípade pohľadávok, ktoré vkladateľ nepeňažného vkladu nadobudol postúpením preberá ich obstarávaciu cenu.

•    odpisy hmotného a nehmotného majetku [ods. 5 ZDP] – prijímateľ nepeňažného vkladu si uplatňuje zostávajúcu pomernú časť ročného odpisu, počnúc mesiacom, v ktorom o tomto majetku účtuje. Musí však od vkladateľa nepeňažného vkladu prevziať daňovú vstupnú cenu odpisovaného hmotného a nehmotného majetku, už uplatnené daňové odpisy vrátane zostatkových cien tohto majetku (§ 25 ods. 3 ZDP). Ak pôjde o nehmotný odpisovaný majetok, potom prevezme prijímateľ nepeňažného vkladu nehmotný majetok rovnako v daňovej vstupnej cene a pokračuje v jeho odpisovaní podľa odpisového plánu, ktorý si už ustanovil on ako prijímateľ nepeňažného vkladu; majetok je možné odpísať naviac do výšky daňovej zostatkovej ceny podľa § 25 ods. 3 ZDP.

Vzhľadom na to, že prijímateľ nepeňažného vkladu pri uplatnení PC vychádza z hodnôt vkladateľa nepeňažného vkladu, je povinný podľa odseku 6 evidovať tieto PC majetku a záväzkov najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň (§ 69 Daňového poriadku – 5 resp. 7 rokov).

Ak pôjde o nepeňažné vklady realizované mimo územia SR, je možné podľa prechodného ustanovenia § 52zn ods. 8 ZDP, režim PC použiť iba na nepeňažné vklady splatené po 31. decembri 2017, ktoré splnia podmienky uvedené v odseku 7 (viď úvod k § 17d ZDP).

Ak je vkladateľom nepeňažného vkladu daňovník so sídlom na území SR a predmetom vkladu je individuálny vklad alebo vklad podniku alebo jeho časti, ktoré sa vkladajú daňovníkovi so sídlom mimo územia SR a sú splnené osobitné podmienky v odseku 7, potom je možné použiť režim PC a prijímateľ nepeňažného vkladu preberá PC majetku a záväzkov, prevezme vytvorené rezervy, OP a účty časového rozlíšenia, ktoré sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a zároveň pokračuje v odpisovaní hmotného a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne podľa odseku 5 (ods. 8 ZDP).

Daňový režim PC sa môže použiť aj v prípade, ak vkladateľom je daňovník so sídlom mimo územia SR a prijímateľom nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom na území SR, ktorému v zahraničí vzniká stála prevádzkareň. V tomto prípade prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme majetok a záväzky v PC, vytvorené rezervy a OP, účty časového rozlíšenia vzťahujúce sa k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a pokračuje v odpisovaní hmotného a nehmotného majetku podľa odseku 5 (ods. 9 ZDP).

Nepeňažný vklad podniku alebo jeho časti mimo územia SR nie je predmetom zdanenia exit tax podľa § 17f ZDP, keďže dochádza aj k zmene vlastníckeho práva k vloženému majetku. Ak by však v dôsledku nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti zostala na území SR prijímateľovi nepeňažného vkladu stála prevádzkareň, následné presuny majetku alebo presun stálej prevádzkarne mimo územia SR už budú musieť byť posúdené podľa § 17f ZDP. Pôjde už o presun majetku resp. stálej prevádzkarne mimo územia SR bez zmeny vlastníckeho práva k tomuto majetku (ods. 10 ZDP).

Režim PC pri nepeňažnom vklade môže uplatniť daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP rovnako len vtedy, ak sú splnené podmienky v odseku 7 (ods. 11 ZDP).

Pôvodnou cenou (ods. 12 ZDP) na účely ZDP sa rozumie

•    ocenenie majetku a záväzkov podľa ZoÚ, ktorými boli ocenené u vkladateľa nepeňažného vkladu,

•    u hmotného a nehmotného majetku je to vstupná cena majetku podľa § 25 ZDP, ktorou bol majetok ocenený u vkladateľa nepeňažného vkladu.

Napriek tomu, že môžu byť splnené podmienky pre uplatnenie režimu PC, nebude možné postupovať podľa § 17d ZDP, ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov bolo zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. V tomto prípade je možné uplatniť iba režim RH podľa § 17b ZDP. Zároveň sa vytvára predpoklad, že nepeňažný vklad bol realizovaný za účelom zníženia alebo vyhnutia sa daňovej povinnosti, ak daňovník nebude vedieť preukázať, že nepeňažný vklad bol realizovaný z riadnych obchodných dôvodov (napr. reštrukturalizácia, racionalizácia činností a pod.) – ods. 13 ZDP.

§ 17e

Zlúčenie, splynutie
alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných cenách

(1)  Do základu dane daňovníka zrušeného bez likvidácie v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,80b) sa

a) nezahrnuje suma vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaná podľa osobitného predpisu,1) ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom, ktoré právny nástupca tohto daňovníka prevzal v pôvodných cenách podľa osobitného predpisu,1) a k hmotnému majetku a nehmotnému majetku, ktoré prevzal v ocenení podľa § 25,

b) nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1) ak právny nástupca tohto daňovníka prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov, dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku,

c) zahrnujú aj rezervy podľa § 20 a opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa § 20 a najneskôr v tom zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,80b) a právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie môže pokračovať v tvorbe opravných položiek k pohľadávkam podľa § 20.

(2)  Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa

a) zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, pričom pri ďalšej tvorbe rezervy zahrnovanej do základu dane podľa § 20 ods. 1 sa u právneho nástupcu postupuje podľa § 20; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,

b) náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je súčasťou základu dane podľa § 20, zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie podľa § 17 ods. 23; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,

c) nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill vykázaný v otváracej súvahe právneho nástupcu neupravený podľa osobitného predpisu.1)

(3)  Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie prevezme pohľadávku v menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u daňovníka zrušeného bez likvidácie, dátum splatnosti pohľadávky, vytvorenú opravnú položku podľa § 20 a pokračuje v tvorbe tejto opravnej položky podľa § 20.

(4)  Daňovník zrušený bez likvidácie zahrnuje do základu dane z vypočítaného ročného odpisu pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých tento daňovník majetok účtoval.1)

(5)  Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný u tohto právneho nástupcu. Súčasne prevezme pri odpisovanom majetku pôvodné ceny, už uplatnené daňové odpisy a zostatkové ceny majetku podľa § 25 ods. 3 a pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom. Pri nehmotnom majetku právny nástupca pokračuje v odpisovaní z pôvodnej vstupnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne1) právneho nástupcu najviac do výšky podľa § 25 ods. 3. Pri neodpisovanom majetku právny nástupca prevezme vstupnú cenu podľa § 25.

(6)  Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo ak tento ešte nevznikol, daňovník, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, eviduje výšku pôvodne oceneného majetku a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň podľa osobitného predpisu,77c) najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu.34)

(7)  Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa postupuje podľa § 30.

(8)  Odseky 1 až 7 sa uplatnia, ak

a) právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie je právny nástupca so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

b) majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou právneho nástupcu umiestnenou na území Slovenskej republiky,

c) členský štát Európskej únie alebo štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v ktorom má právny nástupca sídlo, umožňuje ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách,

d) právny nástupca ocení majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupníctvom v pôvodných cenách.

(9)  Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, vznikne tomuto právnemu nástupcovi na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a sú splnené podmienky podľa odseku 8, právny nástupca

a) neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, s výnimkou opravnej položky k pohľadávkam podľa § 20,

b) pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne podľa odseku 5,

c) odpočítava daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie vo výške a spôsobom podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(10) Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom v zahraničí, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, vznikne tomuto právnemu nástupcovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu stála prevádzkareň v zahraničí a štát, v ktorom má daňovník zrušený bez likvidácie sídlo, umožňuje právnemu nástupcovi prevzatie majetku a záväzkov v pôvodných cenách a právny nástupca ocení majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupníctvom v pôvodných cenách, tento právny nástupca pri vyčíslení základu dane podľa § 17 ods. 14 pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku stálej prevádzkarne začatom daňovníkom, ktorý bol zrušený bez likvidácie so sídlom v zahraničí primerane podľa odseku 5.

(11) Pôvodnou cenou pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev je ocenenie

a) majetku a záväzkov u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené podľa osobitného predpisu1) bez precenenia na reálnu hodnotu a 

b) hmotného majetku a nehmotného majetku u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené podľa § 25.

(12) Ak právnemu nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie so sídlom v zahraničí vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.

(13) Odseky 1 až 11 sa neuplatnia, a uplatní sa postup podľa § 17c, ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak  zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev nebolo realizované z riadnych obchodných dôvodov ako je reštrukturalizácia alebo racionalizácia činností, možno predpokladať, že hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

(14) Ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu¹⁾ v sume vyššej ako je súčin podielu sumy vykázaných oceňovacích rozdielov a najdlhšej doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 u majetku nadobudnutého pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení a počtu zdaňovacích období odpisovania tohto majetku, suma vyplatených oceňovacích rozdielov prevyšujúca tento podiel sa zdaní podľa § 43. Rovnako sa postupuje, ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate prostriedkov v peňažnej forme alebo nepeňažnej forme

a) zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev,

b) z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov^2d) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov zvýšený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev.

Komentár k § 17e

Pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev upravuje ustanovenie § 17e ZDP spôsob úpravy základ dane daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, ako aj jeho právneho nástupcu pri použití daňového režimu PC. Z obsahu jednotlivých ustanovení vyplýva, že v tomto prípade sa na daňové účely vychádza z pôvodných účtovných resp. daňových hodnôt, ktorými bol majetok a záväzky ocenené pred zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných spoločností alebo družstiev. Od 1. 1. 2018 sa však zákonom č. 344/2017 Z. z. obmedzila možnosť postupovať podľa ustanovenia § 17e ZDP na vybrané situácie cezhraničných zlúčení a splynutí obchodných spoločností alebo družstiev, ak budú splnené podmienky osobitne uvedené v §17e ods. 8 ZDP. Na zlúčenia, splynutia alebo rozdelených obchodných spoločností alebo družstiev realizované medzi slovenskými daňovníkmi je možné uplatniť iba režim RH podľa § 17c ZDP.

Ustanovenia § 17e ZDP t. j. pôvodné ceny je možné uplatniť v prípade, ak sú splnené nasledovné podmienky:

a)  právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie má sídlo v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o EHP,

b)  majetok resp. majetok a záväzky (daňovníka zrušeného bez likvidácie) zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou právneho nástupcu umiestnenou na území SR,

c)  členský štát EÚ alebo štát, ktorý je zmluvnou stranou dohody o EHP, umožňuje právnemu nástupcovi oceniť majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupníctvom v PC a

d)  právny nástupcu ocení majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupníctvom v PC.

Ak nie sú splnené tieto podmienky, postupuje sa podľa § 17c ZDP.

U daňovníka zrušeného bez likvidácie, ktorý pri zisťovaní základu dane vychádza z VH podľa PÚPP alebo z VH vykázaného v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, majú na základ dane v ZO, ktoré sa končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, nasledovný vplyv tieto vybrané položky:

•    OR z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení [ods. 1 písm. a) ZDP] – podľa § 27 ods. 1 písm. c) ZoÚ je zanikajúca účtovná jednotka povinná ku dňu zostavenia ÚZ majetok a záväzky RH podľa § 27 ods. 2 ZoÚ. Rozdiel medzi účtovnou hodnotou majetku a záväzkov a ich RH, ktorý nie je možné zaúčtovať na príslušné účty podľa § 26 ods. 1 písm. a) až c) ZoÚ, sa účtuje na účet 416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Zákon o dani z príjmov v tomto prípade osobitne ustanovuje, že tento rozdiel (416), ktorý nevstupuje do VH, sa nezahŕňa ani do základu dane (na rozdiel od daňového režimu RH podľa § 17c ZDP), ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom, ktoré preberá právny nástupca v PC.

•    OP [ods. 1 písm. b) ZDP] – do základu dane sa nezahrnujú ani OP vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému a nehmotnému majetku; právny nástupca preberá PC zásob, cenných papierov ako aj dlhodobého hmotného a nehmotného majetku,

•    rezervy [ods. 1 písm. c) ZDP] – základ dane si môže znížiť iba o také rezervy, ktoré je možné považovať za daňový výdavok podľa § 20 ZDP,

•    OP k pohľadávkam [ods. 1 písm. c) ZDP] – základ dane si môže znížiť iba o také OP k pohľadávkam, ktoré je možné považovať za daňový výdavok podľa § 20 ZDP,

•    odpisy hmotného a nehmotného majetku [ods. 4 ZDP] – do dňa predchádzajúceho rozhodnému dňu si môže uplatniť do daňových výdavkov pomernú časť odpisu pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých o majetku účtoval.

U právneho nástupcu majú osobitný vplyv na základ dane predovšetkým nasledovné položky:

•    rezervy [ods. 2 písm. a) a b) ZDP] – pri uplatnení PC sa rozpustenie alebo použitie rezervy prejaví v základe dane u právneho nástupcu rovnakým spôsobom ako by ich v minulosti vytvoril priamo on (aj keď sú prevzaté od daňovníka zrušeného bez likvidácie); u rezerv, ktoré boli u daňovníka zrušeného bez likvidácie daňovým výdavkom podľa § 20 ZDP, si môže právny nástupca uplatniť ako daňový výdavok iba sumu skutočného nákladu prevyšujúceho vytvorenú daňovú rezervu (ak by bol náklad považovaný za daňový výdavok). V prípade nedaňovej rezervy, si základ dane zníži o sumu daňového výdavku podľa § 17 ods. 23 ZDP.

•    goodwill/záporný goodwill [ods. 2 písm. c) ZDP] – nezahrňuje sa u právneho nástupcu do základu dane. Ak by sa podľa § 37 ods. 12 písm. a) PUPP vyčlenil z goodwillu/záporného goodwillu identifikovateľný spoľahlivo oceniteľný dlhodobý nehmotný majetok, pri uplatnení PC sa tento majetok nepovažuje za nehmotný majetok podľa § 22 ZDP.

•    OP k pohľadávkam [ods. 2 písm. a), b) a ods. 3 ZDP] – právny nástupca musí na daňové účely prevziať menovitú hodnotu pohľadávky, dátum splatnosti, vytvorenú daňovo uznanú OP a má možnosť si naďalej uplatniť OP, ktorú už vytvorí právny nástupca, za daňový výdavok, ak bude najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávky a ak budú splnené podmienky pre jej daňovú uznateľnosť podľa § 20 ZDP. V prípade pohľadávky nadobudnutej daňovníkom zrušeným bez likvidácie postúpením, prevezme právny nástupca za účelom uplatnenia PC ako daňového výdavku, obstarávaciu cenu tejto pohľadávky.

•    odpisy hmotného a nehmotného majetku [ods. 5 ZDP] – právny nástupca preberá majetok v PC (vstupná cena podľa § 25 ZDP), uplatnené daňovo uznané odpisy, ZC majetku podľa § 25 ods. 3 ZDP a pokračuje v odpisovaní začatom daňovníkom zrušeným bez likvidácie, tzn. že si v ZO, v ktorom nastal rozhodný deň môže uplatniť pomernú časť odpisu (zvyšnú časť ročného odpisu) prepočítanú na mesiace, počas ktorých o tomto majetku už účtuje ako právny nástupca. Ak ide o nehmotný majetok, tento sa odpisuje počas odpisového plánu, ktorý si už stanoví právny nástupca, najviac však do výšky DZC nehmotného majetku. V prípade neodpisovaného majetku musí právny nástupca prevziať pôvodnú vstupnú cenu majetku daňovníka zrušeného bez likvidácie podľa § 25 ZDP.

Právny nástupca má povinnosť evidovať výšku pôvodne oceneného majetku a záväzkov počínajúc ZO, v ktorom nastal rozhodný deň a je povinný evidovať najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň (5 resp. 7 rokov Daňového poriadku). Ak právny nástupca ešte nevznikol, zostáva táto povinnosť na daňovníkovi, ktorý sa zrušuje bez likvidácie (ods. 6 ZDP).

Právny nástupca môže odpočítavať aj stratu vykázanú daňovníkom zrušeným bez likvidácie, ak sú splnené podmienky uvedené v § 30 ZDP (ods. 7 ZDP).

Podľa ods. 9 ZDP pri zlúčení alebo splynutí obchodných spoločností, kedy daňovník zrušený bez likvidácie má sídlo v SR a právny nástupca je so sídlom mimo územia SR, ktorému tu zostáva stála prevádzkareň, a sú splnené podmienky pre uplatnenie PC, právny nástupca vo vzťahu k majetku a záväzkom, ktoré tejto stálej prevádzkarne:

•    neupravuje základ dane o zostatky rezerv, OP, účtov časového rozlíšenia, okrem OP k pohľadávkam, ktorú je možné považovať za daňový výdavok podľa § 20 ZDP,

•    môže pokračovať v odpisovaní hmotného a nehmotného majetku podľa odseku 5,

•    môže odpočítavať daňovú stratu podľa § 30 ZDP, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

Ak pôjde o situáciu, kedy právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území SR, daňovníkom zrušeným bez likvidácie je daňovník som sídlom mimo územia SR a právnemu nástupcovi z toho dôvodu vzniká v zahraničí stála prevádzkareň, môže uplatniť daňový režim PC vtedy, ak štát daňovníka zrušeného bez likvidácie umožňuje právnemu nástupcovi prevziať majetok a záväzky v PC. Právny nástupca potom pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne podľa § 17 ods. 14 ZDP môže pokračovať v tvorbe rezerv, OP a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, môže pokračovať v odpisovaní hmotného a nehmotného majetku primerane podľa odseku 5 (ods. 10 ZDP).

Pôvodnou cenou (ods. 11 ZDP) na účely ZDP sa rozumie:

•    ocenenie majetku a záväzkov podľa ZoÚ, ktorými boli ocenené u daňovníka zrušeného bez likvidácie bez precenenia na RH k rozhodnému dňu,

•    u hmotného a nehmotného majetku vstupná cena majetku podľa § 25 ZDP, ktorou bol majetok ocenený u daňovníka zrušeného bez likvidácie.

Pri cezhraničnom zlúčení alebo splynutí obchodných spoločností alebo družstiev, kedy zostáva na území SR stála prevádzkareň, dochádza zrušením daňovníka bez likvidácie aj k zmene vlastníka majetku a záväzkov. Ak by následne došlo k presunu majetku zo stálej prevádzkarne v SR do ústredia v zahraničí alebo do inej stálej prevádzkarne mimo územia SR, potom tieto následné presuny majetku alebo presun činnosti stálej prevádzkarne mimo územia SR už budú musieť byť posúdené podľa § 17f ZDP. Pôjde už o presun majetku mimo územia SR bez zmeny vlastníckeho práva k tomuto majetku (ods. 12 ZDP).

Napriek tomu, že môžu byť splnené podmienky pre uplatnenie režimu PC, nebude možné postupovať podľa § 17e ZDP, ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov bolo zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. V tomto prípade je možné uplatniť iba režim RH podľa § 17c zákona. Zároveň sa vytvára predpoklad, že zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev bolo realizované za účelom zníženia alebo vyhnutia sa daňovej povinnosti, ak daňovník nebude vedieť preukázať, že táto operácia bola realizovaná z riadnych obchodných dôvodov (napr. reštrukturalizácia, racionalizácia činností a pod.) – odsek 13 ZDP.

Zámerom odseku 14 je zamedziť vyplateniu takých prostriedkov zo spoločnosti, ktoré neboli zdanené. OR z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení sa u právneho nástupcu v otváracej súvahe vykazujú na účtoch účtovej skupiny 41 resp. 42 v súlade so zmluvou o zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Vzhľadom na uplatnenie režimu PC sa tento OR nezahrňuje do základu dane. Rozdiel medzi RH majetku, ktorý prevzal právny nástupca a jeho PC sa premietne do základu dane pri predaji resp. inom spôsobe vyradenia majetku. Z tohto dôvodu bude daňovník povinný skúmať, či suma, ktorá zodpovedá OR z majetku nadobudnutého pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločností alebo družstiev, ktorú by chcel vyplatiť ako rozdelenie ostatných zdrojov spoločnosti, bol zahrnutý do základu dane. V ZDP je ustanovený výpočet, ktorým sa limituje výška OR, ktorého výplata môže byť považovaná za sumu, ktorá už podliehala zdaneniu na úrovni spoločnosti.

oceňovacie rozdiely (účet 416)
-----------------------------------------------------------------	x počet ZO odpisovania majetku
najdlhšia doba odpisovania majetku nadob. pri PK

 

Sumu, ktorú je možné považovať za sumu OR, ktorá prešla zdanením, je možné určiť ako podiel celkového vykázaného OR a doby odpisovania majetku s najdlhšou dobou odpisovania majetku, ktorý bol nadobudnutý v rámci podnikovej kombinácie, vynásobený počtom zdaňovacích období, počas ktorých bol majetok s najdlhšou dobou odpisovania odpisovaný u právneho nástupcu. Ak vyplatená suma prevyšuje sumu vypočítanú týmto prepočtom stanoveným ZDP, má sa za to, že táto prevyšujúca suma neprešla zdanením, a preto je právny nástupca ako vyplácajúca spoločnosť, povinný zdaniť tento príjem pri výplate, a to daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. t) ZDP. Rovnaký daňový režim sa uplatní aj v prípade, ak právny nástupca tento OR použil na zvýšenie základného imania spoločnosti, prípadne ho použil na tvorbu iných fondov. Ak dôjde k zníženiu základného imania spoločnosti a následnej výplate prostriedkov, alebo k výplate prostriedkov z iných fondov, ktoré boli navýšené z tohto rozdielu, na účely ZDP sa stále posudzujú ako výplata prostriedkov z precenenia majetku a záväzkov vykázaného u daňovníka zrušeného bez likvidácie (OR). Rovnakým spôsobom sa posudzujú aj OR z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení vykázané do 31. 12. 2017, ak budú vyplatené v ZO začínajúcom najskôr 1. 1. 2018.

?  Príklad

Spoločnosť RIA zanikajúca bez likvidácie vykázala k rozhodnému dňu rozdiel z precenenia majetku pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení na účte 416 vo výške 1 000 000 eur. Právny nástupca spoločnosti RIA – spoločnosť DETA prevzal v rámci zlúčenia v roku 2015 aj stroj zaradený do druhej odpisovej skupiny s dobou odpisovania 6 rokov ako aj nehnuteľnosť, ktorá je zaradená do 6 odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov. V polovici roka 2018 sa rozhodne vyplatiť sumu 100 000 eur, ktorá bola tvorená oceňovacím rozdielom z precenenia majetku a záväzkov pri zlúčení medzi spoločníkov. Bude vyplatená suma podliehať § 17e ods. 14 ZDP?

Podľa § 17e ods. 14 ZDP je potrebné skúmať, či vyplatená suma neprevyšuje výšku ustanovenú ZDP. Podľa prechodného ustanovenia § 52zm ods. 10 ZDP sa toto posúdenie uplatní aj na OR z precenenia majetku vykázané do konca roka 2017, ak k ich výplate dôjde v ZO, ktoré sa začína najskôr 1. 1. 2018.

Celková suma OR	1 000 000 eur
Majetok s najdlhšou dobou odpisovania	40 rokov
Počet zdaňovacích období odpisovania	3 ZO (2015 – 2017)

 

Výpočet: (1 000 000 : 40) x 3 = 75 000 eur

Rozdiel medzi vyplatenou sumou 100 000 eur a sumou 75 000 eur vo výške 25 000 eur nie je podľa § 17e ods. 14 ZDP možné považovať za sumu, ktorá prešla zdanením, a preto bude pri výplate podliehať dani vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. t) ZDP vo výške 19 % resp. 35 %, ak pôjde o výplatu spoločníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) ZDP.

§ 17f

Zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune
podnikateľskej činnosti daňovníka
do zahraničia

(1)  Súčasťou osobitného základu dane u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) je rozdiel medzi reálnou hodnotou^80ca) presunutého majetku v čase presunu majetku do zahraničia a daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g), § 19 ods. 3 písm. b), e) a h), § 21 ods. 2 písm. k) a hodnotou zásob v zdaňovacom období, v ktorom

a) daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu presúva majetok z ústredia na území Slovenskej republiky do stálej prevádzkarne v zahraničí, alebo

b) daňovník podľa § 2 písm. e) tretieho bodu presúva majetok zo stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky do svojho ústredia v zahraničí alebo do svojej stálej prevádzkarne v zahraničí.

(2)  Súčasťou osobitného základu dane u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) je reálna hodnota^80ca) presunutého majetku a záväzkov v čase presunu podnikateľskej činnosti alebo odchodu daňovníka do zahraničia, pričom pri vyčíslení osobitného základu dane sa postupuje primerane podľa § 17a a § 17 ods. 13 písm. a), ak daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu

a) prestane byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky okrem toho majetku a záväzkov, ktoré zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky, alebo

b) presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť do zahraničia alebo daňovník podľa § 2 písm. e) tretieho bodu presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť vykonávanú stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky do zahraničia okrem toho majetku a záväzkov, ktoré zostávajú funkčne spojené s ústredím alebo so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky.

(3)  Celkový osobitný základ dane podľa odsekov 1 a 2 nesmie mať zápornú hodnotu.

(4)  Odseky 1 až 3 sa neuplatnia na presuny majetku spojené s financovaním cenných papierov, majetku poskytnutého ako zábezpeka, presun majetku s cieľom splniť prudenciálne kapitálové požiadavky, presun majetku na účely riadenia likvidity, ktorý bol presunutý do zahraničia a súčasne sa očakáva jeho návrat do 12 mesiacov od presunu. Ak majetok podľa prvej vety nebude presunutý na územie Slovenskej republiky do 12 mesiacov odo dňa presunu, daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k presunu tohto majetku a uplatniť postup podľa odsekov 1 a 2. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote je daň splatná.

(5)  Z osobitného základu dane podľa odsekov 1 a 2 sa daň vypočíta pri podaní daňového priznania podľa § 41 pri použití sadzby dane podľa § 15 písm. b) tretieho bodu.

(6)  Pri presune majetku podľa odseku 1 písm. a) sa

a) finančný majetok, neodpisovaný majetok, pohľadávky a zásoby ocenia reálnou hodnotou^80ca) podľa odseku 1,

b) odpisovaný hmotný majetok ocení reálnou hodnotou^80ca) podľa odseku 1, pričom daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu

    1.   odpisuje hmotný majetok podľa § 26 z reálnej hodnoty^80ca) ako novoobstaraný majetok alebo

    2.   môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty,^80ca) pričom pri

       2a.   rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27,

       2b.   zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26.

(7)  Ak ide o majetok presunutý podľa odseku 1 písm. a), pri uplatnení daňových výdavkov sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty^80ca) podľa odseku 1. Pri postúpení pohľadávky alebo odpise pohľadávky sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 7, pričom lehota sa počíta odo dňa presunu pohľadávky.

(8)  Ak sa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí stáva daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky a pri presune majetku a záväzkov podľa odsekov 1 a 2 na územie Slovenskej republiky, sa majetok a záväzky ocenia reálnou hodnotou, za ktorú sa považuje

a) hodnota, ktorou boli majetok a záväzky ocenené na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia v zahraničí najviac však do výšky reálnej hodnoty^80ca) a daňovník postupuje podľa odseku 6, pričom pri zúčtovaní rezerv, ktorých tvorba bola daňovým výdavkom v inom štáte, sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 6; daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu odpisovaný hmotný majetok, ktorý ocení podľa prvej vety, odpisuje podľa § 26 ako novoobstaraný majetok alebo

b) hodnota na daňové účely, ktorou boli majetok a záväzky ocenené v zahraničí, ak tento iný štát neuplatňuje zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia najviac však do výšky reálnej hodnoty;80ca) daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu odpisovaný hmotný majetok, ktorý ocení podľa prvej vety odpisuje podľa § 26 ako novoobstaraný majetok.

(9)  Ak sa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí stáva daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky, majetok a záväzky, ktoré sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou tohto daňovníka umiestnenou v zahraničí, sa ocenia podľa odseku 8 písm. b). Pri odpisovaní hmotného majetku sa postupuje podľa odseku 8 písm. b).

(10) Ak ide o majetok a záväzky presunuté na územie Slovenskej republiky podľa odseku 8, pri uplatnení daňových výdavkov sa vychádza z ocenenia podľa odseku 8. Pri postúpení pohľadávky alebo odpise pohľadávky sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 7, pričom lehota sa počíta odo dňa presunu pohľadávky na územie Slovenskej republiky.

Komentár k § 17f

Od 1. 1. 2018 sa uplatňuje § 17f ZDP, ktorý upravuje zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia (tzv. exit tax). Exit tax je opatrením implementovaným zo smernice ATAD, ktorým sa má zabezpečiť, aby sa ekonomická hodnota vytvorená na území SR, na tomto území aj zdanila, t. j. dochádza k zdaňovaniu ešte nerealizovaného zisku. Exit tax sa vzťahuje na právnické osoby, t. j. daňovníkov podľa § 2 písm. d) druhého bodu ZDP ako aj stálu prevádzkareň daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu ZDP. V súvislosti s uplatnením zdanenia podľa § 17f ZDP sa do základných pojmov do § 2 písm. ae) ZDP doplnila definícia ústredia. Predmetom exit tax, ktorá sa vyčísľuje v osobitnom základe dane, je presun takého majetku, ktorý sa presúva do zahraničia, avšak nedochádza k zmene jeho vlastníka. Presunom majetku do zahraničia dochádza k obmedzeniu alebo strate práva zdaňovať príjmy dosahované z tohto majetku. Obdobná situácia nastáva pri zmene daňovej rezidencie daňovníka, resp. pri presune podnikateľskej činnosti vykonávanej na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne do zahraničia.

Exit tax sa neuplatňuje na situácie, kedy dochádza k jeho skutočnému predaju, pretože dochádza k zmene vlastníka majetku, ako aj ku skutočnej realizácii zisku (príjmu) z predaja majetku. Pri vyčíslení exit tax pri presune majetku sa postupuje primerane ako by došlo k skutočnému predaju majetku. Predajnou resp. kúpnou cenou bude na účely vyčíslenia exit tax reálna hodnota (RH) majetku. Pri určení RH sa vychádza zo spôsobu ocenenia RH podľa § 27 ods. 2 a 3 ZoÚ.

Podľa § 52zn ods. 11 ZDP sa zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia uplatní na presuny, ku ktorým dôjde po 31. decembri 2017. Exit tax sa preto uplatní aj u daňovníka, ktorého ZO je hospodársky rok, a to na ten majetok, ktorý bol presunutý od 1. januára 2018.

-   odsek 1 – pri presune majetku do zahraničia môže dôjsť k situáciám, keď:

•    písm. a) – majetok presúva daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR (ústredie) do svojej stálej prevádzkarne v zahraničí alebo

•    písm. b) – majetok presúva daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou zo stálej prevádzkarne na území SR do svojho ústredia v zahraničí, alebo do inej svojej stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí.

Exit tax sa vyčísľuje v osobitnom základe dane, pričom pri presune majetku do zahraničia sa vyčísli ako rozdiel medzi RH presunutého majetku a jeho daňovou hodnotou. RH (kvázi predajná cena) sa zníži o daňovú hodnotu presúvaného majetku, t. j. o výdavok, ktorý by v závislosti od druhu presúvaného majetku bolo možné uplatniť, ak by došlo k jeho skutočnému predaju. Ak je rozdiel medzi RH a daňovou hodnotou záporný, je možné túto stratu akceptovať iba v prípadoch, v ktorých ju umožňuje aj ZDP, pričom pri vyčíslení celkového základu dane z exit tax je možné započítať kladné presuny so zápornými presunmi (u ktorých to dovoľuje ZDP), avšak celkovo nemožno z exit tax vyčísliť daňovú stratu. Ak ide o:

–   cenné papiere, je možné uplatniť daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo g) ZDP,

–   dlhodobý odpisovaný majetok – daňový výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP,

–   dlhodobý neodpisovaný majetok – daňový výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. e) ZDP,

–   pohľadávky – daňový výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. h) ZDP resp. pri pohľadávkach v obstarávacej cene sa uplatní § 21 ods. 2 písm. k) ZDP,

–   zásoby – ako výdavok sa uplatní hodnota zásob v účtovníctve resp. daňová hodnota zásob, ak bola k zásobám vytvorená OP, ktorá nie je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f) ZDP.

RH presunutého majetku sa určuje ku dňu jeho presunu. Najčastejšie pôjde o situáciu, kedy je presunutý majetok priradený stálej prevádzkarni v zahraničí. V určitých prípadoch sa však môže vychádzať aj z RH v čase skutočného presunu majetku (mimo územia SR), ak by bola RH hodnota v čase skutočného presunu iná ako v čase priradenia stálej prevádzkarni.

?  Príklad

Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR – spoločnosť TARIA, s.r.o. presunula a zároveň priradila stálej prevádzkarni, ktorá má Rakúsku 2 nákladné automobily. RH nákladného automobilu č. 1 je 150 000 eur, avšak daňová zostatková cena podľa § 25 ods. 3 ZDP je 120 000 eur. RH nákladného automobilu č. 2 je 100 000 eur a daňová zostatková cena podľa § 25 ods. 3 ZDP je 110 000 eur. Aká bude výška exit tax?

Druh majetku	RH majetku	Daňová zostatková cena majetku [§ 19 ods. 3 písm. b) ZDP]	Rozdiel
Nákladný automobil č. 1	150 000	120 000	+ 30 000
Nákladný automobil č. 2	100 000	110 000	– 10 000
Celkový základ dane podľa § 17f ZDP			+ 20 000

 

V prípade skutočného predaja by strata z predaja nákladného automobilu č. 2 bola daňovo akceptovaná – daňovník by si mohol uplatniť ako daňový výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP celú daňovú zostatkovú cenu. Pri vyčíslení celkového osobitného základu dane exit tax je možné započítať zisk z presunutého majetku so stratou z presunutého majetku. Celkový osobitný základ dane však musí byť väčší alebo rovný 0.

-   odsek 2 – upravuje vyčíslenie exit tax pri zmene daňovej rezidencie a v prípade presunu celej podnikateľskej činnosti alebo jej časti do zahraničia:

•    písm. a) – zmena daňovej rezidencie – daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) druhého bodu ZDP prestáva byť daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR a stáva sa daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom štáte, pričom môže dôjsť k nasledovným prípadom:

–   pri zmene daňovej rezidencie daňovníkovi nezostane na území SR stála prevádzkareň, t. j. všetok majetok ako aj záväzky sa presúvajú mimo SR, a preto podliehajú zdaneniu pri odchode daňovníka,

–   pri zmene daňovej rezidencie daňovníkovi zostáva na území SR stála prevádzkareň (stáva sa daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou), a preto zdaneniu pri odchode daňovníka budú podliehať iba ten majetok a záväzky, ktoré nezostanú na území SR fyzicky alebo funkčne spojené so stálou prevádzkarňou na území SR.

•    písm. b) presun podnikateľskej činnosti alebo jej časti

–   ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou presúva časť svojej podnikateľskej činnosti do zahraničia, zdanenie pri presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti sa uplatní iba na ten majetok a záväzky, ktoré sa stávajú súčasťou stálej prevádzkarne v zahraničí

–   ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území SR stálu prevádzkareň presunie podnikateľskú činnosť alebo jej časť vykonávanú touto stálou prevádzkarňou do svojho ústredia v zahraničí, alebo do inej svojej stálej prevádzkarne v zahraničí, bude sa zdanenie pri presune podnikateľskej činnosti vzťahovať iba na ten majetok a záväzky, ktoré budú skutočne presunuté a nebudú viac funkčne spojené so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR.

Pri vyčíslení základu dane z osobitného základu dane pri odchode daňovníka alebo pri presune podnikateľskej činnosti daňovníka alebo jej časti do zahraničia sa postupuje obdobne, ako by sa vyčíslil základ dane, keby došlo k skutočnému predaju podniku alebo jeho časti – postupuje sa primerane podľa § 17a ZDP.

U daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) ZDP sa pri vyčíslení exit tax vychádza z VH vykázaného obdobne ako pri predaji podniku alebo jeho časti, ktorý sa následne upravuje na osobitný základ dane podľa § 17f ZDP. RH majetku a záväzkov pri odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti, ktorá zodpovedá predajnej cene podniku alebo jeho časti (pri predaji účtovaná ako výnos – účet 648), sa zvýši o všetky presunuté záväzky (pasíva – pri predaji účtované ako výnos – účet 648) a zníži o presunutý majetok (aktíva – pri predaji účtované ako náklad – účet 548). Takto vyčíslený osobitný základ dane sa následne upraví primerane ako pri predaji podniku alebo jeho časti, t. j. uplatnia sa primerane ustanovenia § 17a ZDP.

U daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) a d) ZDP sa vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. RH prevádzaného majetku a záväzkov pri odchode daňovníka alebo pri presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti sa rovnako upraví o položky podľa § 17a ZDP.

Ak by výsledok po vykonaní úprav bol záporný, potom sa ako celkový osobitný základ dane podľa § 17f ods. 3 ZDP vykáže vo výške 0.

Spôsob vyčíslenia osobitného základu dane podľa § 17f ZDP

RH presunu podniku alebo jeho časti – presun podnikateľskej činnosti

+ presúvané záväzky

– presúvané aktíva

+ / – úpravy vykonané primerane podľa § 17a ZDP

Celkový osobitný základ dane podľa § 17f ods. 3 ZDP ≥0

 

-   odsek 3 – Pri výpočte exit tax môže byť rozdiel medzi RH presúvaného majetku a jeho daňovou hodnotou kladný aj záporný. Záporný však môže byť iba pri tých položkách majetku, u ktorých to umožňuje ZDP. Osobitný základ dane podľa § 17f ZDP sa však vyčísľuje za ZO, preto je možné kladné presuny kompenzovať so zápornými (u ktorých to umožňuje ZDP), avšak celkový osobitný základ dane podľa § 17f ZDP nesmie mať zápornú hodnotu; v tomto prípade sa vyčísli osobitný základ dane vo výške 0.

-   odsek 4 – osobitne sú vymedzené aj prípady, v ktorých presun majetku nepodlieha zdaneniu podľa § 17f ZDP, a to:

–   presun majetku spojeného s financovaním cenných papierov,

–   presun majetku, ktorý je poskytnutý ako zábezpeka (kolaterál),

–   presun majetku s cieľom splniť prudenciálne kapitálové požiadavky,

–   presun majetku na účely riadenia likvidity.

Aby presun tohto vymedzeného majetku nepodliehal exit tax musia by splnené nasledovné podmienky:

–   majetok stále zostáva vo vlastníctve toho istého daňovníka a zároveň

–   je presun iba krátkodobý na obdobie 12 mesiacov a majetok sa musí vrátiť na územie SR.

Ak daňovník lehotu 12 mesiacov nedodrží, t. j. majetok nebude vrátený na územie SR, je povinný podať dodatočné daňové priznania už za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k presunu majetku a na presunutý majetok uplatní exit tax. Dodatočné daňové priznanie bude musieť podať do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil povinnosť podať dodatočné daňové priznanie, t. j. do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil, že presunutý majetok presiahol lehotu na vrátenie 12 mesiacov.

-   odsek 5 – Daň z osobitného základu dane sa vypočíta za zdaňovacie obdobie daňovníka v daňovom priznaní, pri použití sadzby dane podľa § 15 písm. b) tretieho bodu ZDP vo výške 21 %. Osobitný základ dane podľa § 17f ods. 3 ZDP musí byť vždy väčší alebo rovný nule.

-   odsek 6 – Pri presune majetku z ústredia na území SR do zahraničia však tento majetok naďalej zostáva vo vlastníctve daňovníka, t. j. aj v účtovníctve daňového subjektu. Na účely ZDP a exit tax sa však do základu dane zahrnul rozdiel medzi RH presúvaného majetku a jeho daňovou hodnotou. Vzhľadom k tomu, že pri vyčíslení exit tax sa vychádzalo z RH podľa § 27 ods. 2 a 3 ZoÚ, ocenia sa jednotlivé zložky majetku na daňové účely touto RH. Z tejto hodnoty bude vychádzať daňovník pri uplatňovaní daňových výdavkov (napr. pri vyčíslení základu dane za stálu prevádzkareň v zahraničí, ak sa na zamedzenie dvojitého zdanenia uplatňuje metóda vyňatia príjmov podľa § 45 ZDP). Dlhodobý odpisovaný majetok, ktorý je na daňové účely ocenený novou vstupnou cenou – RH, môže daňovník:

–   odpisovať ako novoobstaraný majetok, t. j. ako v 1. roku odpisovania, alebo

–   pokračovať v odpisovaní metódou rovnomerného alebo zrýchleného odpisovania (u toho majetku, u ktorého ZDP umožňuje použiť metódu zrýchleného odpisovania), pričom pri metóde rovnomerného odpisovania sa doba odpisovania predĺži o dobu odpisovania podľa § 27 ZDP a pri metóde zrýchleného odpisovania sa majetok odpisuje ako v ďalších rokoch odpisovania počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26 ZDP.

-   odsek 7 – Majetok presunutý mimo územie SR podľa § 17f ods. 1 ZDP sa na daňové účely ocení u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu ZDP reálnou hodnotou, ktorá sa uplatnila pri vyčíslení exit tax a daňovník z nej bude vychádzať pri uplatnení daňových výdavkov. K pohľadávkam, ktoré boli predmetom presunu podľa § 17f ods. 1 písm. a) ZDP a sú podľa § 17f ods. 6 ZDP ocenené RH nie je možné tvoriť daňovo uznanú OP. ZDP však umožňuje uplatniť daňový výdavok pri ich odpise alebo postúpení rovnako ako v prípade pohľadávok nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti v § 17a ods. 7 ZDP, a to v závislosti od doby uplynutej od jej presunu.

-   odsek 8 – Majetok presunutý zo zahraničia na územie SR bude ocenený RH, avšak jej stanovenie závisí od toho, či štát presunu uplatňuje exit tax. Touto RH môže byť:

•    RH, ktorou bol majetok ocenený na účely exit tax v zahraničí. Jej výška však nesmie byť vyššia ako by bola RH tohto majetku stanovená podľa § 27 ods. 2 a 3 ZoÚ. Tento spôsob ocenenia vychádza zo smernice ATAD, podľa ktorej hodnota, ktorá sa použila na výpočet exit tax sa použije ako „počiatočná hodnota aktív na daňové účely“.

     Ak súčasťou presunutého majetku sú aj rezervy, ktoré boli v štáte presunu daňovým výdavkom, pri ich zúčtovaní na území SR sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 6 ZDP. Súčasťou základu dane bude rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva (za predpokladu, že náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku, by bol daňovým výdavkom).

     Odpisovaný hmotný a nehmotný majetok presunutý na územie SR sa rovnako ocení RH a odpisuje sa ako novoobstaraný majetok.

•    hodnota na daňové účely, ktorou boli majetok a záväzky ocenené v zahraničí, ak štát presunu neuplatňuje exit tax. RH tohto presunutého majetku bude daňová hodnota (daňová zostatková cena) majetku, ktorou bol majetok ocenený v zahraničí. Rovnako však výška tejto daňovej hodnoty nesmie byť vyššia ako by bola jeho RH podľa § 27 ods. 2 a 3 ZoÚ.

     Odpisovaný majetok presunutý na územie SR ocenený RH – hodnotou na daňové účely sa odpisuje ako novoobstaraný majetok.

-   odsek 9 – Ak dôjde k zmene daňovej rezidencie daňovníka na územie SR, t. j. daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom štáte sa stáva daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu ZDP na území SR, odsek 9 upravuje spôsob ocenenia toho majetku a záväzkov na daňové účely, ktorý naďalej zostáva v zahraničí, avšak zmenou daňovej rezidencie patrí slovenskému daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Tento majetok sa na daňové účely ocení hodnotou na daňové účely podľa § 17f ods. 8 písm. b) ZDP a odpisuje sa ako novoobstaraný majetok.

-   odsek 10 – RH majetku podľa § 17f ods. 8 ZDP, ktorý bol presunutý na územie SR je hodnota, z ktorej bude daňovník vychádzať pri uplatňovaní daňových výdavkov. K takto nadobudnutým pohľadávkam, ktoré sú ocenené RH je možné uplatniť daňový výdavok až pri ich odpise alebo postúpení rovnako ako v prípade pohľadávok nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti v § 17a ods. 7 ZDP, a to v % -nej výške v závislosti od doby uplynutej od ich presunu na územie SR.

§ 17g

Osobitná úprava platenia dane
pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia

(1)  Daň z osobitného základu dane podľa § 17f, ktorá sa vzťahuje na presun majetku, podnikateľskej činnosti alebo jej časti alebo na zmenu daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu na daňovníka podľa § 2 písm. e) tretieho bodu podľa § 17f ods. 1 a 2 do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou tento štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, uzavrel dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, môže daňovník zaplatiť jednorazovo v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 alebo v splátkach počas piatich rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená. V ostatných prípadoch je daň podľa osobitného základu dane podľa § 17f splatná v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49.

(2)  Daňovník žiada o platenie dane podľa odseku 1 v splátkach v daňovom priznaní.

(3)  Platenie dane v splátkach počas piatich rokov povolí správca dane na žiadosť daňovníka podľa odseku 2, najskôr však po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, pričom výšku splátky dane a lehotu splatnosti splátok určí správca dane v rozhodnutí.

(4)  Proti rozhodnutiu o platení dane v splátkach nemožno podať odvolanie. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť, ani odpustiť jej zmeškanie.

(5)  Ak existuje preukázateľné riziko alebo skutočné riziko, že daňová povinnosť zodpovedajúca zdaneniu pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia nebude prostredníctvom splátok uhradená, správca dane môže zabezpečiť dlžnú sumu záložným právom podľa osobitného predpisu^80cb) alebo podľa § 544 až 558 Občianskeho zákonníka; to neplatí, ak výška dane zodpovedajúca zdaneniu pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia nepresiahne 3 000 eur.

(6)  Za dobu povoleného platenia dane v splátkach zaplatí daňovník úrok zo sumy povolenej splátky podľa osobitného predpisu.^80cc)

(7)  Ak daňovník podľa odseku 1 opakovane nezaplatí splátku dane vo výške a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí, stáva sa splatnou celá suma neuhradenej dane dňom pôvodnej splatnosti splátky dane a správca dane vyrubí zo sumy neuhradenej dane úrok z omeškania podľa osobitného predpisu.^80cd) Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 dní odo dňa, keď mala byť splátka dane zaplatená.

(8)  Ak daňovník uplatňuje postup podľa odseku 3, daň z osobitného základu dane podľa § 17f je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom

a) majetok alebo podnikateľskú činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne daňovník predal alebo iným spôsobom previedol,

b) majetok následne presunul do iného štátu, ako je štát uvedený v odseku 1,

c) daňovník sa stal daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom štáte, ako je štát v odseku 1,

d) podnikateľská činnosť vykonávaná stálou prevádzkarňou daňovníka sa následne presunula do iného štátu, ako je štát uvedený v odseku 1,

e) je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo sa daňovník zrušuje s likvidáciou.

(9)  Daňovník je povinný skutočnosti podľa odseku 8 písm. a) až e) oznámiť správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k niektorej z uvedených skutočností.

Komentár k § 17g

Zo ZDP priamo vyplýva spôsob platenia dane pri presune majetku daňovníka do zahraničia, pri presune podnikateľskej činnosti do zahraničia alebo pri zmene daňovej rezidencie do zahraničia. ZDP po splnení podmienok umožňuje platenie tejto časti dane v splátkach.

-   odsek 1 – Daň vyčíslenú pri presune majetku daňovníka do zahraničia, pri odchode daňovníka do zahraničia alebo pri presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do zahraničia je možné zaplatiť:

–   jednorazovo v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 ZDP, alebo

–   v splátkach počas 5-tich rokov, počnúc rokom v ktorom bola vyrubená, pri presune do členského štátu EÚ alebo EHP.

Možnosť platenia dane pri presune majetku daňovníka do zahraničia, pri odchode daňovníka do zahraničia alebo pri presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do zahraničia v splátkach je možné uplatniť iba v prípade, ak sa takýto presun, resp. odchod daňovníka realizuje do štátu, ktorý je členským štátom EÚ alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), ak tento štát uzatvoril so SR alebo s EÚ dohodu o vzájomnej spolupráci pri vymáhaní daňových pohľadávok. Smernica ATAD priamo ustanovuje, že táto dohoda musí byť rovnocenná vzájomnej pomoci ustanovenej v smernici Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú.v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 1) (ďalej len „smernica Rady 2010/24/EÚ).

Poznámka

SR implementovala Smernicu Rady 2010/24/EÚ do zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Európsky hospodársky priestor (EHP, European Economic Area – EEA) predstavuje zoskupenie členských štátov EÚ a štátov EZVO – Európskeho združenia voľného obchodu (okrem Švajčiarska). EHP vznikol v roku 1992 v Porte. Zmluvnými stranami dohody o Európskom hospodárskom priestore sú preto aj Nórsko, Island a Lichtenštajsko.

-   odsek 2 – Daňovník, ktorý sa exit tax, u ktorej sú splnené podmienky pre platenie v splátkach, rozhodne platiť v splátkach, požiada o ne priamo v tlačive daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby na rok 2018 č. MF/011703/2018-721 vyplnením VIII. časti – Žiadosť o platenie dane z osobitného základu dane v splátkach podľa § 17f zákona. V tejto časti daňového priznania si daňovník zároveň môže uviesť aj výšku jednotlivých splátok, ako aj navrhnúť dátum ich splatnosti. Správcovi dane nepredkladá finančnú a ekonomickú analýzu svojej finančnej situácie, ale správca dane využije iba svoje vnútorné zdroje na posúdenie, či je potrebné pri potvrdení platenia dane v splátkach požadovať od daňovníka zabezpečenie podľa odseku 5.

-   odsek 3 – Platenie exit tax v splátkach (vzťahujúcej sa na presun do štátu EÚ alebo EHP) je povolené rozhodnutím správcu dane. Daňovník do lehoty na podanie daňového priznania túto daň neplatí; daň sa platí až v lehote, ktorú mu určí správca dane rozhodnutím. Správca dane vydáva rozhodnutie najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, pričom môže pri určení výšky splátok ako aj dátumov splatnosti prihliadnuť na výšku splátok ako aj dátum splatnosti navrhnutý daňovníkom v tlačive daňového priznania k dani z príjmov. Daň sa platí počas piatich rokov počnúc rokom v ktorom bola daň vyrubená. Správca dane môže akceptovať aj kratšiu dobu splatnosti ako je 5 rokov, ak o kratšiu dobu požiadal daňovník. Správca dane však bez žiadosti daňovníka nemôže určiť splátky na dobu kratšiu ako je 5 rokov.

-   odsek 4 – Daňovník sa nemôže odvolať proti rozhodnutiu správcu dane o platení exit tax v splátkach a nemôže už ani požiadať o predĺženie splátok.

-   odsek 5 – Ak exit tax platená v splátkach presiahne sumu 3 000 eur, môže správca požadovať od daňovníka zabezpečenie záložným právom podľa § 81 Daňového poriadku alebo podľa § 544 až 558 Občianskeho zákonníka. Môže tak urobiť vtedy, ak je skutočné riziko, že daňová povinnosť nebude uhradená.

-   odsek 6 – Suma exit tax, ktorá sa platí v splátkach, je počas doby povolených splátok úročená podľa § 57 ods. 5 Daňového poriadku vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti dane, pričom, ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte sa použije táto sadzba 10 %.

Poznámka

Za dobu povoleného odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach zaplatí daňový subjekt úrok zo sumy odkladu dane alebo zo sumy povolenej splátky. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti dane; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok sa vypočíta za každý deň povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach. Ak daňový subjekt zaplatí odloženú sumu dane alebo daň v splátkach uloženú rozhodnutím správcu dane v lehote kratšej, ako ukladá rozhodnutie, správca dane úrok z odloženej sumy vyrubí do dňa zaplatenia odloženej sumy dane alebo do dňa zaplatenia dane v splátkach. Úrok z odloženej sumy vyrubí správca dane rozhodnutím. Úrok z odloženej sumy je splatný do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia; tento úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt zaplatil odloženú sumu dane alebo daň v splátkach.

-   odsek 7 – Platenie exit tax v splátkach môže byť zrušené, ak nastanú vybrané skutočnosti uvedené v odseku 8. Ak daňovník nezaplatí jednu splátku, nemusí to znamenať, že dôjde k zrušeniu splátkového kalendára. Ak daňovník však opakovane nezaplatí splátku, či už v správnej výške alebo v lehote určenej v rozhodnutí o splátkach, vedie toto opakované porušenie už k zrušeniu možnosti platenia exit tax v splátkach. Celá neuhradená suma exit tax sa stáva splatnou dňom nasledujúcim po dni opakovaného porušenia a do 30 dní začína daňové exekučné konanie. Každý deň omeškania je úročený sankčným úrokom podľa § 156 Daňového poriadku. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň nasledujúci po dni, v ktorom mala byť splátka dane zaplatená. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %.

-   odsek 8 – Možnosť platenia exit tax v splátkach môže byť zrušená, ak dôjde k nasledovným situáciám:

–   majetok alebo podnikateľská činnosť, ktoré boli presunuté do štátu s možnosťou platenia exit tax v splátkach, boli predané alebo inak realizované,

–   majetok alebo podnikateľská činnosť, ktoré boli presunuté do štátu s možnosťou platenia exit tax v splátkach sa následne presunuli do štátu, ktorý už nespĺňa podmienky pre zabezpečenie vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok,

–   daňovník, ktorý zmenil daňovú rezidenciu do štátu s možnosťou platiť exit tax v splátkach a následne zmení svoju daňovú rezidenciu do štátu, ktorý už túto podmienku nespĺňa,

–   na daňovníka sa vyhlási konkurz alebo sa daňovník zrušuje bez likvidácie.

-   odsek 9 – Daňovník je povinný oznámiť správcovi dane, že u neho došlo k situáciám, ktoré zakladajú zrušenie možnosti platenia exit tax v splátkach. Túto skutočnosť je povinný oznámiť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k danej skutočnosti.

§ 17h

Pravidlá pre kontrolované
zahraničné spoločnosti

(1)  Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa rozumie právnická osoba alebo subjekt so sídlom v zahraničí, ak

a) daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu sám alebo spolu so závislými osobami podľa § 2 písm. n) až r) má priamy podiel alebo nepriamy podiel na základnom imaní viac ako 50 %, má priamy podiel alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach viac ako 50 % alebo má nárok na podiel na zisku tejto právnickej osoby alebo subjektu viac ako 50 %  a

b) daň z príjmov právnickej osoby platená kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v zahraničí je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vypočítanou podľa § 17 až 29 a daňou z príjmov právnickej osoby, ktorú by platila kontrolovaná zahraničná spoločnosť v zahraničí.

(2)  Príjmy stálej prevádzkarne kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené v štáte, v ktorom sa kontrolovaná zahraničná spoločnosť nachádza, sa nezahrnú do zdaniteľných príjmov na účely výpočtu dane z príjmov právnickej osoby podľa odseku 1 písm. b).

(3)  Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou sa rozumie aj stála prevádzkareň daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu umiestnená v zahraničí, ktorej príjmy nie sú predmetom dane podľa § 12 alebo sú od dane oslobodené podľa § 13 alebo na ktorej základ dane sa uplatňuje metóda vyňatia príjmov podľa § 45, ak daň z príjmov právnickej osoby platená z príjmov stálej prevádzkarne v zahraničí je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby vypočítanou podľa § 17 až 29 pripadajúcou na túto stálu prevádzkareň a daňou z príjmov právnickej osoby platenej z príjmov stálej prevádzkarne v zahraničí.

(4)  Súčasťou základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sú aj príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti plynúce z opatrenia alebo viacerých opatrení, ktoré nie sú skutočné a ktoré boli vykonané za účelom získania daňovej výhody v rozsahu, v akom k nim nebola vykonaná úprava základu dane podľa § 17 ods. 5.

(5)  Na účely odseku 4 sa opatrenie alebo viaceré opatrenia pri dosahovaní príjmu alebo jeho časti nepovažujú za skutočné v rozsahu, v akom by k tomuto príjmu prislúchajúci majetok a riziká nepatrili kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ak by nebola riadená a kontrolovaná daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ktorý vykonáva významné funkcie, ku ktorým tento majetok a riziká prislúchajú a ktoré slúžia na vytváranie príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.

(6)  Do základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa podľa odseku 4 zahrnie základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v tom rozsahu, v ktorom je priraditeľný k majetku a rizikám súvisiacim s vykonávaním významných funkcií týmto daňovníkom, ktorý kontrolovanú zahraničnú spoločnosť riadi a kontroluje. Príjmy (výnosy) kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnuté do základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa priradia v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1.

(7)  Základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa odseku 6 sa zahrnie do základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, počas ktorého končí zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.

(8)  Zaplatenú daň kontrolovanej zahraničnej spoločnosti je možné započítať na daňovú povinnosť len v rozsahu podľa odseku 5 spôsobom podľa § 45. Za zaplatenú daň kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa považuje daň vyberaná zrážkou, ktorá bola kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vybraná z príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí, v rozsahu v akom by sa vybrala podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a príslušným štátom.

(9)  Ak dôjde k výplate podielov na zisku (dividend) kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c), základ dane sa zníži o sumy už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 vzťahujúce sa k tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, najviac však do výšky prijatých podielov na zisku (dividend) od tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v príslušnom zdaňovacom období.

(10) Pri predaji akcií alebo obchodného podielu na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa príjem (výnos) z predaja akcií alebo obchodného podielu, ktorý nie je od dane oslobodený, zníži o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g) a zároveň sa zníži o sumy už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 znížené o sumy podľa odseku 9 vzťahujúce sa ku kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorej akcie alebo obchodný podiel sa predávajú.

(11) Základ dane  daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa pri presune jeho podnikateľskej činnosti zo stálej prevádzkarne, ktorá je vo vzťahu k tomuto daňovníkovi kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, zníži o sumy príjmov (výnosov) tejto stálej prevádzkarne už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 vzťahujúce sa k tejto stálej prevádzkarni.

Komentár k § 17h

S účinnosťou od 1. 1. 2019 sa začínajú uplatňovať tzv. pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti. V záujme zamedziť umelým presunom ziskov z územia SR do zahraničia sa do ZDP zapracovali pre právnické osoby tzv. pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti. Predstavujú ďalšie pravidlo implementované zo smernice ATAD, a to konkrétne čl. 7 ods. 2 písm. b) a čl. 8. Týmto pravidlom sa zabezpečí, aby príjmy odklonené z územia SR do zahraničnej spoločnosti umiestnenej v štáte, ktorý poskytuje „výhodný daňový režim spočívajúci v nízkom daňovom zaťažení alebo žiadnom zdanení“, mohli byť navrátené SR. Prístup, ktorý sa implementoval zo smernice ATAD sa zakladá na princípe už dnes uplatňovaných pravidiel transferového oceňovania. Pravidlá v § 17h ZDP sú už iba dodatočným opatrením, ktoré má zachytiť aj tie situácie, ktoré nie sú pokryté pravidlami transferového oceňovania. U materskej spoločnosti sa skúma funkčný a rizikový profil, či nevykonáva funkcie a neznáša riziká, z ktorých plynú príjmy práve tejto zahraničnej dcérskej spoločnosti príjmov a ktoré by bolo možné považovať za umelo odklonené práve na zahraničnú dcérsku spoločnosť.

Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti sa podľa prechodného ustanovenia § 52zo ZDP prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2019.

-   odsek 1 – Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou môže byť právnická osoba, alebo aj iné právne usporiadanie (subjekt), ktoré spĺňajú zákonom ustanovené podmienky. Právnická osoba – daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR musí skúmať, či spoločnosti, ktoré vlastní, alebo subjekty, v ktorých má účasť, spĺňajú podmienky na to, aby boli posudzované ako kontrolovaná zahraničná spoločnosť; podmienky musia byť splnené súčasne:

•    daňovník sám alebo spolu so závislými osobami podľa § 2 písm. n) až r) ZDP má

–   viac ako 50 % priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní spoločnosti alebo subjektu, alebo

–   viac ako 50 % priamy alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach spoločnosti alebo subjektu, alebo

–   nárok na viac ako 50 % podiel na zisku tejto spoločnosti alebo subjektu a

•    daň z príjmov právnickej osoby, ktorú spoločnosť alebo subjekt v zahraničí zaplatili je nižšia ako 50 % dane z príjmov právnických osôb, ktorú by spoločnosť alebo subjekt zaplatili z rovnakých príjmov na území SR; daňovník prepočíta základ dane spoločnosti alebo subjektu vyčíslený v zahraničí na základ dane, ktorý by vyčíslila spoločnosť alebo subjekt podľa § 17 až 29 ZDP a porovná s daňou skutočne zaplatenou v zahraničí.

?  Príklad

Spoločnosť KIKAS, a.s. založila spoločnosť Delta v Maďarsku. Spoločnosť KIKAS, a.s. je 100 %-ným vlastníkom spoločnosti Delta. Spĺňa spoločnosť Delta podmienky pre definíciu kontrolovanej zahraničnej spoločnosti?

		Daň
Vlastnícky podiel KIKAS na spoločnosti Delta	100 %
Sadzba dane z príjmov PO v SR	21 %
Sadzba dane z príjmov PO v Maďarsku	9 %
Základ dane Delta v Maďarsku	250 000	250 000 x 9 % = 22 500
Základ dane Delta podľa § 17 až 29 ZDP v SR	250 000*	250 000 x 21 % = 52 500
Rozdiel	(52 500 – 22 500) = 30 000

 

 

*   Pre zjednodušenie sa pri porovnaní zaplatenej dane v zahraničí a v SR vychádza z predpokladu, že základ dane vyčíslený podľa slovenských predpisov je rovnaký ako je vyčíslený podľa maďarských predpisov (250 000).

Slovenská spoločnosť KIKAS, a.s. vlastní 100 %-ný podiel na dcérskej spoločnosti v Maďarsku, čím je splnená podmienka účasti na základnom imaní 50 % a viac.

Daň zaplatená v Maďarsku (22 500) je zároveň nižšia ako rozdiel medzi daňou vyčíslenou podľa slovenského ZDP a daňou v Maďarsku (52 500 – 22 500 = 30 000), preto dcérska spoločnosť Delta spĺňa aj druhú podmienku a je považovaná za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť.

?  Príklad

Spoločnosť KIKAS, a.s. založila spoločnosť Delta v Maďarsku. Spoločnosť KIKA, a.s. je 100 %-ným vlastníkom spoločnosti Delta. Spĺňa spoločnosť Delta podmienky pre definíciu kontrolovanej zahraničnej spoločnosti?

		Daň
Vlastnícky podiel KIKAS na spoločnosti Delta	100 %
Sadzba dane z príjmov PO v SR	21 %
Sadzba dane z príjmov PO v Maďarsku	9 %
Základ dane Delta v Maďarsku	250 000	250 000 x 9 % = 22 500
Základ dane Delta podľa § 17 až 29 ZDP v SR	120 000	120 000 x 21 % = 25 200
Rozdiel	(25 200 – 22 500) = 2 700

 

Slovenská spoločnosť KIKAS, a.s. vlastní 100 %-ný podiel na dcérskej spoločnosti v Maďarsku, čím je splnená podmienka účasti na základnom imaní 50 % a viac. Daň zaplatená v Maďarsku (22 500) však nie je nižšia ako rozdiel medzi daňou vyčíslenou podľa slovenského ZDP a daňou v Maďarsku (25 200 – 22 500) = 2 700. Dcérska spoločnosť Delta nespĺňa druhú podmienku podľa ZDP, a preto nie je považovaná za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť.

-   odsek 2 – ZDP zároveň ustanovuje, že príjmy, ktoré dosahuje stála prevádzkareň dcérskej spoločnosti v zahraničí, ak by v štáte dcérskej spoločnosti príjmy tejto stálej prevádzkarne nepodliehali dani, sa nezapočítavajú do základu dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti na účely zistenia, či ide o kontrolovanú zahraničnú spoločnosť.

-   odsek 3 – Za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť je možné považovať aj stálu prevádzkareň daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, ktorá je umiestnená v zahraničí. Pri zisťovaní, či ide o kontrolovanú zahraničnú spoločnosť sa zisťuje, či daň zaplatená stálou prevádzkarňou v zahraničí je nižšia ako 50 % dane z príjmov právnických osôb, ktorú by zaplatila stála prevádzkareň, ak by bola na území SR. Stála prevádzkareň sa môže považovať za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, ak by jej príjmy neboli predmetom dane (§ 12), boli od dane oslobodené (§ 13), alebo ak by sa na základ dane tejto stálej prevádzkarne uplatnila metóda vyňatia príjmov podľa § 45 a zároveň by daň zaplatená stálou prevádzkarňou v zahraničí bola nižšia ako 50 % dane z príjmov, ktorá by sa z rovnakých príjmov zaplatila na území SR.

-   odsek 4 – Ak spoločnosť alebo subjekt v zahraničí spĺňa definíciu kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ďalej sa skúma, či operáciou, ktorú daňovník uskutočnil nedošlo k umelému odkloneniu príjmu za účelom dosiahnutia daňovej výhody napr. nižšieho zdanenia príjmu ako v SR.

-   odsek 5 – Opatrenia, ktoré daňovník vykonal sa nepovažujú za skutočné v tom rozsahu, v akom by kontrolovaná zahraničná spoločnosť nedosiahla príjmy z majetku, ak by táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť nebola riadená a kontrolovaná týmto daňovníkom, ktorý vykonáva významné funkcie, ku ktorým tento majetok a riziká s tým spojené prislúchajú. Kontrolovaná zahraničná spoločnosť by tieto príjmy nedosiahla, ak by o tom nerozhodla materská spoločnosť, a zároveň nevykonávala tie funkcie a neniesla riziká spojené s majetkom prostredníctvom ktorého plynuli príjmy tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.

-   odsek 6 – Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR si musí do svojho základu dane zahrnúť aj základ dane (alebo jeho časť) kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v takom rozsahu, v akom mu na základe vykonávaných funkcií a znášaných rizík prislúchajú. Príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa priradia slovenskému daňovníkovi v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

-   odsek 7 – Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR si zahrnie do základu dane aj základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom sa končí zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti. V prípade rozdielnych zdaňovacích období, t. j. ak kontrolovaná zahraničná spoločnosť má zdaňovacie obdobie hospodársky rok a materská spoločnosť kalendárny rok, potom sa umelo odklonené príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnú do základu dane materskej spoločnosti v zdaňovacom období (kalendárnom roku), počas ktorého končí zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti (hospodársky rok).

?  Príklad

Materská spoločnosť má zdaňovacie obdobie hospodársky rok od 1. 6. 2019 do 31. 5. 2020. Kontrolovaná zahraničná spoločnosť má zdaňovacie obdobie kalendárny rok od 1. 1. 2019 do 31. 12. 2019. Materská spoločnosť zahrnie do svojho základu dane umelo odklonený príjem dcérskej spoločnosti podľa § 17h ods. 6 ZDP v zdaňovacom období od 1. 6. 2019 do 31. 5. 2020, pretože počas tohto jej zdaňovacieho obdobia končí zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti (31. 12. 2019).

-   odsek 8 – daň z príjmov, ktorú zaplatila kontrolovaná zahraničná spoločnosť v zahraničí, si môže odpočítať aj materská spoločnosť, ak si do svojho základu dane zahrnula príjmy zahraničnej kontrolovanej spoločnosti. Materská spoločnosť si však môže započítať iba daň z takých príjmov, ktoré má zahrnuté do základu dane a z ktorých bola kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vybraná daň pri zdroji zrážkou. Započítať si môže túto daň spôsobom podľa § 45 ZDP, najviac však v takom rozsahu, v akom by sa vybrala podľa ZZDZ medzi SR a príslušným štátom, z ktorého plynul príjem kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, t. j. maximálne v rozsahu, v akom by sa zrazila daň, ak by príjem plynul priamo slovenskej spoločnosti, a nie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.

-   odsek 9 – Ak budú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou vyplatené podiely na zisku (dividendy) kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou a tieto podiely na zisku (dividendy) sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) ZDP, potom si materská spoločnosť zníži základ dane (zdaňovaný sadzbou dane 21 %) o sumu vyplatených podielov na zisku (dividend), najviac však do výšky, ktorá bola zahrnutá do základu dane od tejto spoločnosti podľa § 17h ods. 6 ZDP. Je to z dôvodu, že tieto príjmy už zdanila ako súčasť príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, avšak pri sadzbe dane 21 %. Zároveň však tieto podiely na zisku zahrnie do osobitného základu dane podľa § 51e ZDP. Predmetom dane u právnickej osoby podľa § 12 ods. 7 písm. c) 1. bodu ZDP sú podiely na zisku plynúce zo zahraničia od daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) ZDP, ktoré sa zahrňujú do osobitného základu dane podľa § 51e ZDP a zdania sa sadzbou dane 35 %. Ak má materská spoločnosť viacero kontrolovaných zahraničných spoločností, základ dane je možné znížiť o vyplatené podiely na zisku (dividendy) iba v prípade, ak ide o podiely na zisku (dividendy) tej istej kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorej príjmy boli zahrnuté do základu dane.

-   odsek 10 – Ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR predá svoju kontrolovanú zahraničnú spoločnosť a nebudú mu už plynúť žiadne príjmy z kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, môže si základ dane znížiť o sumu, ktorú zahrnul do základu dane ako príjem kontrolovanej zahraničnej spoločnosti (nerealizovaný príjem) podľa § 17h ods. 6 ZDP. Môže tak však urobiť iba v prípade, ak príjem z predaja (realizovaný príjem) bude zdaniteľným príjmom.

-   odsek 11 – Ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou zahrnul do základu dane podľa § 17h ods. 6 ZDP aj príjmy stálej prevádzkarne (stála prevádzkareň spĺňala podmienky pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť), môže si základ dane znížiť o sumu zahrnutú do základu dane, ak by došlo k predaju alebo inému prevodu činnosti vykonávanej stálou prevádzkarňou (dosiahnutiu realizovaného príjmu).

§ 18

Úprava základu dane závislých osôb

(1)  Pri zisťovaní spôsobu určenia cien a podmienok na účely § 17 ods. 5, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, sa použije metóda podľa odseku 2 alebo odseku 3 alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 2 a 3. Použiť možno len takú metódu, ktorej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností v príslušných obdobiach. Pri porovnávaní sa zohľadňujú činnosti vykonávané porovnávanými osobami, a to najmä výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a podobne, ako aj rozsah podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky, ekonomické prostredie trhu a obchodná stratégia. Podmienky sú vzájomne porovnateľné, ak medzi nimi nie je zásadný rozdiel alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť. O kontrolovaných transakciách a použitej metóde na účely zistenia spôsobu určenia cien a podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, je daňovník povinný viesť dokumentáciu. Obsah a rozsah dokumentácie o kontrolovaných transakciách a použitej metóde určí ministerstvo.

(2)  Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú:

a) metóda nezávislej trhovej ceny, pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá medzi závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami; ak je medzi týmito cenami rozdiel, cena dohodnutá medzi závislými osobami sa nahradí nezávislou trhovou cenou, ktorú by použili nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok,

b) metóda následného predaja, pri ktorej sa cena prevodu majetku nakúpeného závislou osobou prepočíta na nezávislú trhovú cenu z ceny, za ktorú táto závislá osoba majetok opätovne predáva nezávislej osobe, zníženej o obvyklú výšku obchodného rozpätia porovnateľných nezávislých predajcov,

c) metóda zvýšených nákladov, pri ktorej sa nezávislá trhová cena vypočíta zo skutočných priamych a nepriamych nákladov majetku alebo služby prevádzanej medzi závislými osobami, zvýšených o sumu cenovej prirážky uplatňovanej tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám alebo o sumu cenovej prirážky, ktorú by uplatňovala nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok.

(3)  Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku, sú:

a) metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia predpokladaného zisku dosiahnutého závislými osobami, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu,

b) metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám.

(4)  Daňovník môže písomne požiadať správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo o vydanie rozhodnutia¹²⁸⁾ o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy podľa odseku 2 alebo odseku 3, alebo inej metódy a spôsobu určenia ceny (ďalej len „rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia“) najneskôr 60 dní pred začiatkom zdaňovacieho obdobia, počas ktorého by sa mala odsúhlasená metóda ocenenia uplatňovať. Rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, v ktorom správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo vyhovie žiadosti daňovníka, sa vydáva najviac na päť zdaňovacích období. Na žiadosť daňovníka, podanú najmenej 60 dní pred uplynutím lehoty uvedenej v rozhodnutí o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo môže vydať rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia najviac na päť ďalších zdaňovacích období, ak daňovník preukáže, že nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo predchádzajúce rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia vydané.

(5)  Daňovník môže požiadať správcu dane o vydanie rozhodnutia o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia. Daňovník tiež môže požiadať o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré je odsúhlasené príslušnými orgánmi dvoch zmluvných štátov alebo viacerých zmluvných štátov. Pri vydaní rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sa kompetentné orgány môžu dohodnúť aj na použití metódy ocenenia za zdaňovacie obdobia pred podaním žiadosti. Ak v dôsledku vydania rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia dôjde k úprave základu dane, takáto úprava sa nepovažuje za porušenie princípu nezávislého vzťahu a podaním dodatočného daňového priznania sa daňovník nedopustí správneho deliktu podľa osobitného predpisu.^80d) Ak daňovník požiada o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a príslušné štáty sa nedohodnú, správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo môže vydať rozhodnutie o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia.

(6)  Žiadosť o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia musí okrem dokumentácie podľa odseku 1 obsahovať aj tieto náležitosti:

a) identifikáciu osôb v posudzovanej kontrolovanej transakcii, a to meno, priezvisko, obchodné meno, bydlisko alebo sídlo, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo, identifikačné číslo organizácie, ak boli pridelené,

b) zdaňovacie obdobie, na ktoré sa má rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia vzťahovať,

c) popis kontrolovanej transakcie,

d) predpokladanú hodnotu posudzovanej kontrolovanej transakcie, 

e) navrhnutú metódu ocenenia.

(7)  Daňovník zaplatí spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia úhradu vo výške 10 000 eur, ak ide o poplatok za vydanie rozhodnutia o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia správcom dane, a vo výške 30 000 eur, ak ide o odsúhlasenie použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Úhrada podľa prvej vety sa platí bez výzvy a je splatná pri podaní žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia. Ak nebola úhrada zaplatená pri podaní žiadosti a v určenej výške, je splatná do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo na jej zaplatenie. Ak úhrada nebude zaplatená v lehote alebo vo výške určenej vo výzve, považuje sa žiadosť za nepodanú. Túto skutočnosť oznámi správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo daňovníkovi a zaplatenú úhradu vráti daňovníkovi. Ak správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo vydá oznámenie o nevyhovení žiadosti, zaplatená úhrada sa daňovníkovi nevráti.

(8)  Ak daňovník nedodrží lehotu na podanie žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, považuje sa žiadosť za nepodanú; túto skutočnosť oznámi správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo daňovníkovi a zaplatená úhrada sa daňovníkovi vráti.

(9)  Proti rozhodnutiu o odsúhlasení použitia metódy ocenenia nemožno podať odvolanie. O nevyhovení žiadosti daňovníka správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo zašle daňovníkovi písomné oznámenie, pričom rozhodnutie sa nevydáva.

(10) Správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo

a) zruší rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, ak bolo vydané na základe nepresných alebo nepravdivých údajov poskytnutých daňovníkom,

b) zruší alebo zmení rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, ak došlo k zmene podstatných podmienok, na základe ktorých bolo rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia vydané a daňovník nepožiada o jeho zmenu,

c) môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, ak o to požiada daňovník, pričom preukáže, že došlo k zmene podstatných podmienok, na základe ktorých bolo rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia vydané.

(11) Správnosť použitia metódy a vyčíslenia rozdielu podľa § 17 ods. 5 preveruje správca dane alebo finančné riaditeľstvo pri daňovej kontrole,⁸²⁾ pričom vychádzajú z princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy a z analýzy porovnateľnosti ocenenia. Správca dane alebo finančné riaditeľstvo je v odôvodnených prípadoch oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie dokumentácie podľa odseku 1. Daňovník je povinný predložiť dokumentáciu podľa odseku 1 v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane alebo finančného riaditeľstva; túto výzvu pri dokumentácii pre príslušné zdaňovanie obdobie možno zaslať najskôr prvý deň nasledujúci po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 za toto zdaňovacie obdobie. Dokumentáciu daňovník predkladá v štátnom jazyku,82a) pričom správca dane alebo finančné riaditeľstvo môže na základe žiadosti daňovníka povoliť predloženie dokumentácie aj v inom ako štátnom jazyku.

(12) Dokumentáciu podľa odseku 1 je daňovník povinný uchovávať počas obdobia podľa osobitného predpisu.34)

(13) Daňovník dokumentáciu podľa odseku 1 predkladá správcovi dane, finančnému riaditeľstvu alebo ministerstvu spolu so žiadosťou, ak žiada o

a) úpravu základu dane podľa § 17 ods. 6,

b) začatie procedúry vzájomných dohôd na základe

    1.   príslušného článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti so zamedzením dvojitého zdanenia zisku závislých osôb,

    2.   Dohovoru 90/436/EHS z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov.

Komentár k § 18

-   v odsekoch 1 až 3 je upravený postup pre zistenie rozdielu základu dane podľa § 17 ods. 5 na základe analýz, stanovených metód a vedenia dokumentácie.

-   podľa ods. 4 daňovník, ktorý uprednostňuje určitú právnu istotu pri skutočnej realizácii transakcií so závislými osobami, má možnosť požiadať správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania ZDP.

§ 18a

(1)  Ak správca dane po daňovej kontrole vyrubí daňovníkovi daň alebo rozdiel dane a pri určovaní základu dane správca dane postupoval podľa § 17 ods. 5 a zároveň uplatnil postup podľa § 50a alebo podľa osobitného predpisu,^82b) správca dane uloží daňovníkovi pokutu vo výške dvojnásobku pokuty určenej podľa osobitného predpisu.^82c)

(2)  Ak  daňovník nepodá odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane, ktorým správca dane zvýšil daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, a zaplatí rozdiel dane oproti vyrubenej dani v lehote na podanie odvolania,  zvýšenie pokuty podľa odseku 1 sa neuplatní.

(3)  Ak daňovník požiadal správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia a správca dane začne daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia alebo za dve zdaňovacie obdobia predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom bola podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, pričom pri určovaní základu dane správca dane postupoval podľa § 17 ods. 5 a neuplatnil postup podľa § 50a alebo podľa osobitného predpisu,^82b) a po daňovej kontrole vyrubil daňovníkovi daň alebo rozdiel dane, správca dane uloží daňovníkovi pokutu podľa osobitného predpisu.^82d)

Daňové výdavky

§ 19

(1)  Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis,83) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom,⁸⁹⁾ alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis,1) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

(2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú

a) výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov,84)

b) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov,85)

c) výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na

    1.   bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,

    2.   starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia,86)

    3.   vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia,

    4.   odmenu za produktívnu prácu^86aa) najviac do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy, podnikové štipendium,^86ab) hmotné zabezpečenie žiaka,^59c) poskytovanie praktického vyučovania a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov,^86ac)

    5.   príspevky na stravovanie zamestnancov a príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom,^86a)

    6.   mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi17),

    7.   poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) a preddavky na daň zrazené podľa § 35 z tohto navýšeného nepeňažného plnenia,

d) cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov,15) a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa osobitného predpisu,87a)

e) výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu,87) a to na stravovanie okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [§ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste; ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady)

    1.   do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, a len, ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach u tohto daňovníka, uplatní aj výdavky (náklady) do výšky základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu,⁸⁷⁾ alebo

    2.   vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne,

f) výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien akcií a úhrnu vstupných cien ostatných cenných papierov podľa § 25a v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z ich predaja okrem

    1.   dlhopisu, pri ktorom je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu dane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu,

    2.   daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu,⁸⁸⁾ ktorým sa výdavok (náklad) na obstaranie cenných papierov uzná do výšky účtovanej ako náklad,

g) výdavky (náklady) vo výške vstupnej ceny podľa § 25a

    1.   obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou obstarávacej ceny podielu na akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie, pre ktoré platí ustanovenie písmena f), pri jeho predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovaným za každý predaj jednotlivo,

    2.   zmenky, o ktorej sa účtuje1) ako o cennom papieri, pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovanej za každý predaj jednotlivo,

h) výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky,¹⁾ ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov vrátane istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa § 20 ods. 4 a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov,¹⁰²⁾ alebo jej neuhradenej časti vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady (ďalej len „príslušenstvo“), ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane, alebo výdavok do výšky odpisu postupníkom uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) alebo do výšky reálnej hodnoty podľa § 17a až 17c, alebo u daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva, ak

    1.   súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate alebo ak dôjde k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu,^38b) a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate alebo oznámením v Obchodnom vestníku, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu,

    2.   to vyplýva z výsledku konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo z výsledku oddlženia splátkovým kalendárom,³⁸⁾

    3.   dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka,

    4.   exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd alebo exekútor zastaví z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

    5.   exekútor výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví z dôvodu podľa osobitného predpisu;^88aaa) to sa vzťahuje aj na ostatné pohľadávky evidované daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi,

    6.   to vyplýva z rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu,^73a)

  i) výdavky (náklady) prevádzkovateľa hazardnej hry na vecné ceny do lotériovej hry tomboly^88aa) do výšky príjmov z predaja žrebov, pričom každá lotériová hra tombola sa posudzuje samostatne,

  j) výdavok (náklad) vo výške odvodu z výťažku,56)

k) výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,

  l) výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky

    1.   podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze, pričom ak táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze sa nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, vychádza sa zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie podľa osobitného predpisu,88a) alebo doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu preukazujúce inú spotrebu pohonných látok; ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, podľa preukázanej spotreby vrátane spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje spôsob výpočtu spotreby pohonných látok, alebo

    2.   na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel, alebo

    3.   vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne,

m) výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov,

n) odpisy pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na

    1.   zabezpečenie zdaniteľných príjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý, ak ide o poskytnutie majetku, ktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol na priame využitie inému daňovníkovi,

    2.   poskytovanie praktického vyučovania žiakov na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania a zmluvy o duálnom vzdelávaní^88b) alebo slúži na činnosť strednej odbornej školy s označením podniková škola,^88c)

o) úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty1) do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie obdobie, okrem

    1.   daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa osobitného predpisu88) Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, poisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní, zaisťovní a pobočiek zahraničných zaisťovní, ktorým sa výdavok (náklad) na deriváty uzná do výšky účtovanej ako náklad,

    2.   zabezpečovacích derivátov,1) pri ktorých sa výdavok (náklad) uzná do výšky účtovanej ako náklad,

p) stravné okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [§ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu,⁸⁷⁾ ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu⁸⁹⁾ v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e),

r) odpis pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 4 alebo ods. 14 a príslušenstva k pohľadávke do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 22.

s) výdavky zamestnávateľa

    1.   na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3,

    2.   na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere24h) v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa osobitného predpisu,106) ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke,

  t) výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to

    1.   vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo

    2.   v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

u) výdavky vynaložené daňovníkom formou darov poskytnutých za účelom materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

v) výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien virtuálnych mien podľa § 25b v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju do výšky úhrnu príjmu z ich predaja.

w) výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu,^17b) ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa osobitného predpisu^17b) v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

(3)  Daňovými výdavkami sú aj

a) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29), okrem hmotného majetku poskytnutého na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku; neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 vo výške ročného odpisu vypočítaného ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom, do výšky príjmov z prenájmu,

b) zostatková cena (§ 25 ods. 3) alebo pomerná časť zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení

    1. predajom okrem zostatkovej ceny osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2, motorových vozidiel na jazdu na snehu a podobných vozidiel s motorom zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.52, rekreačných a športových člnov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.12, lodí a plavidiel zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.11, lietadiel a kozmických lodí a podobných zariadení zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.3, motocyklov a ich modifikácií zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.91, bicyklov a iných kolesových vozidiel bez motora zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.92.1 a budov a stavieb zaradených do odpisovej skupiny 6 okrem technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na budove a stavbe zaradenej v tejto odpisovej skupine, ktorá sa zahrnuje do výšky príjmov (výnosov) z predaja zahrnutých do základu dane,

    2.   likvidáciou, pričom zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby sa zahrnie do obstarávacej ceny,¹⁾

c) zostatková cena alebo obstarávacia cena hmotného majetku bezodplatne odovzdaného do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu,⁹⁰⁾ ak nie je súčasťou obstarávacej ceny stavby odpisovanej odovzdávajúcim daňovníkom,

d) zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku s výnimkou uvedenou v písmene g),

e) vstupná cena pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 23, pričom pri predaji majetku uvedeného v § 23 ods. 1 písm. d) až g) a pozemkov nedotknutých ťažbou možno vstupnú cenu zahrnúť len do výšky príjmu z predaja,

f) tvorba rezerv a opravných položiek podľa § 20,

g) škody nezavinené daňovníkom

    1.   vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku,

    2.   spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou,

h) pri postúpení pohľadávky menovitá hodnota pohľadávky alebo jej nesplatená časť do výšky príjmu z jej postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, pričom u daňovníka s príjmami podľa § 6 účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, sa uplatní postup podľa § 17 ods. 12 písm. a) a d); ak súčasťou postúpenia pohľadávky je aj jej príslušenstvo, je daňovým výdavkom hodnota príslušenstva, ak bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, najviac do výšky príjmu plynúceho z jeho postúpenia,

  i) poistné a príspevky hradené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,

  j) daň z motorových vozidiel^90aa), miestne dane a miestny poplatok podľa osobitného predpisu^90a) a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani,

k) daň z pridanej hodnoty

    1.   ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu6) s výnimkou uvedenou v § 17 ods. 3 písm. d) druhom bode,

    2.   ak na jej odpočítanie platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok, alebo pomerná časť dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom podľa osobitného predpisu,6) okrem dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 25 ods. 5 písm. c),

    3.   ak platiteľ dane z pridanej hodnoty má nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie90b) spôsobom podľa osobitného predpisu1) a ak ide o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo o daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, v tom zdaňovacom období, v ktorom uplatní nárok na jej vrátenie spôsobom podľa osobitného predpisu,90b)

    4.   ak platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, z dôvodu, že suma dane z pridanej hodnoty nedosahuje predpísanú výšku na jej vrátenie, v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade tovarov a služieb,

  l) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu³⁵⁾ a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu; tieto príspevky možno uznať v úhrne najviac vo výške 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia,

m) odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu,

n) členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa v úhrne do výšky 5 % zo základu dane, najviac však do výšky 30 000 eur ročne,

o) úrok pri finančnom prenájme zahrnovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného prenájmu podľa osobitného predpisu,1)

p) odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky,

r) členský príspevok vyplývajúci z povinného členstva v právnickej osobe,

s) úroky z úverov na obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ak podľa osobitného predpisu1) sa tieto úroky účtujú v nákladoch,

  t) výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva voči Slovenskej republike v zdaňovacom období, v ktorom daňovník upustil od jej vymáhania; v tomto prípade ide vždy len o pohľadávku uznanú Slovenskou republikou,

u) úroky platené z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie akcií akciovej spoločnosti alebo obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo komanditistu komanditnej spoločnosti  alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) až v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií alebo obchodného podielu, ak daňovník v tomto zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií alebo obchodného podielu, nespĺňa podmienky pre oslobodenie podľa § 13c; to sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu.⁸⁸⁾

Komentár k § 19

-   podľa odseku 1 zákona je možné uplatniť výdavky, ktoré limitujú osobitné predpisy (napr. ZP a zákon o CN) do daňových výdavkov len v takto stanovenom limite.

Všeobecne pre daňové výdavky zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom je zavedená úprava v § 19 ods. 1 ZDP, podľa ktorej je možné uplatniť výdavky, ktoré limitujú osobitné predpisy (napr. ZP a zákon o CN) do daňových výdavkov len v takto stanovenom limite, s výnimkou prípadov, ak

–   sú vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení ZP,

–   a tieto vyššie nároky sú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP.

Na uvedené nadväzuje aj § 21 ods. 1 písm. e) ZDP.

?  Príklad

Do dcérskej spoločnosti zriadenej veľkou nadnárodnou spoločnosťou bol vyslaný manažér na rozbehnutie zriadenej spoločnosti. Ako manažérsky benefit mu bolo poskytovaný rodinný dom na bývanie, záhradník a škôlka pre deti. Poskytnutie týchto benefitov bolo dohodnuté v rámci jeho pracovnej zmluvy, pričom hodnota týchto benefitov bola pripočítavaná k jeho mzde a zdaňovaná. Je v spoločnosti výdavok za uhradenie prenájmu rodinného domu, služby záhradníka a škôlka manažérovi uznaným daňovým výdavkom spoločnosti?

Áno.

Keďže boli poskytnuté benefity dohodnuté v pracovnej zmluve s manažérom a boli zdaňované v rámci jeho mesačnej mzdy, je možné tieto výdavky uznať do daňových výdavkov spoločnosti.

?  Príklad

Spoločnosť zaplatila konateľovi zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti. Budú výdavky na platenie poistného daňovými výdavkami spoločnosti?

Poistné platené zamestnávateľom na základe poistnej zmluvy, ktorú zamestnávateľ uzavrel s komerčnou poisťovňou na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti nie je možné považovať za poistné, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť a preto poistné platené za tento druh poistenia je dobrovoľným plnením zamestnávateľa. Uvedený výdavok možno na strane zamestnávateľa považovať za daňový výdavok v prípade, ak toto nepeňažné plnenie je súčasťou zdaniteľnej mzdy zamestnanca a vymeriavacích základov pre povinné zdravotné a sociálne poistenie a poskytnutie benefitu je upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v ZP.

?  Príklad

Spoločnosť pre svojich zamestnancov zriadila kuchynku a zabezpečila vybavenie kancelárii zariadenia ako sú napr. kávovar, televízor, ventilátor, rádio, obrazy a iné dekorácie. Môže si spoločnosť uznať za daňový výdavok obstarávaciu cenu uvedených zariadení? Je nutné na uznanie daňového výdavku rozlišovať stupeň pracovnej pozície zamestnanca, ktorý má dané predmety v kancelárii? Je potrebné uznateľnosť výdavkov zapracovať do internej smernice spoločnosti a túto neskôr použiť ako dôkaz v prípade dokazovania daňového výdavku?

Náklady na obstaranie kávovaru, umývačky riadu, chladničky, mikrovlnky, varnej kanvice a pod. je možné zahrnúť do daňových výdavkov za predpokladu, že tieto zariadenia využívajú zamestnanci počas pracovnej zmeny, čím zamestnávateľ vytvára vo svojej podstate pracovné a sociálne podmienky pre zamestnancov. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu sú daňovo uznané výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanoveným Zákonníkom práce. Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti, pričom za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako 4 hodiny. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c) priateho bodu ZDP sa vzťahuje na konkrétneho zamestnanca, ktorý musí splniť podmienku minimálnej doby odpracovania pracovnej zmeny. Pri nesplnení uvedenej podmienky by neboli splnené podmienky a nárok na príspevok na stravovanie by zamestnancovi nevznikol. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c) ZDP sa odkazuje na povinnosti, ktoré vyplývajú zamestnávateľovi z osobitných predpisov, pričom žiadny osobitný predpis neustanovuje povinnosť zabezpečiť zamestnancovi takéto vybavenie pracoviska. Z tohto dôvodu nie je možné na výdavky vynaložené na vybavenie kuchynky pre zamestnancov aplikovať ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c) ZDP. Na daňovú uznateľnosť výdavkov na vybavenie kuchynky je možné aplikovať všeobecnú definíciu daňového výdavku podľa § 2 písm. i) ZDP, t.j. výdavok vynaložený za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania zdaniteľných príjmov. Zároveň je potrebné upozorniť na skutočnosť, že ak by niektoré zariadenie kuchynky bolo používané zamestnancom aj na súkromné účely mimo pracovnej zmeny, je potrebné pri uplatnení daňového výdavku postupovať v súlade s § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.

Výdavky vynaložené na vybavenie kancelárii je nutné rovnako ako pri výdavkoch na vybavenie kuchynky posudzovať v súlade so všeobecnou definíciou daňového výdavku. Ak sú obrazy a iné dekorácie a rádia umiestnené v pracovných priestoroch, v ktorých sa uskutočňujú rokovania s klientami daňovníka, možno podmienku vecnej súvislosti vzniknutého nákladu s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľného príjmu považovať za splnenú, t.j. takéto výdavky sú daňovo uznané. Výnimku predstavujú umelecké diela, ktoré sú v súlade s § 23 ZDP považované za neodpisovaný hmotný majetok.

Televízory, ktoré slúžia na videoporady, videokonferencie, videosemináre, prezentujú reklamy klientov a pod., t.j. televízory, ktoré slúžia ako prostriedok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, možno považovať za vybavenie kancelárii, ktorých výdavky sú daňovo uznané.

Výdavky na obstaranie ventilátorov možno považovať za výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na ochranu zdravia pri práci podľa § 19 ods. 2 písm. c) prvého bodu ZDP.

Daňová uznateľnosť výdavkov vynaložených na vybavenie kancelárii sa posudzuje bez ohľadu na stupeň pracovnej pozície zamestnanca, ktorý má dané predmety v kancelárii.

Povinnosť vypracovania interných smerníc spoločnosti vychádza z osobitných predpisov. ZDP vo svojich ustanoveniach priamo vymedzuje uplatňovanie konkrétnych daňových výdavkov na základe internej smernice napr. uplatňovanie PHL, stratného v maloobchode a normy prirodzených úbytkov pri zásobách. Daňovník má možnosť vypracovať si interné smernice aj na základe vlastného uváženia, ktorých tvorba nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. V súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide okrem iného aj o evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nimi. Na základe uvedeného je možné internú smernicu použiť ako dôkaz pri dokazovaní daňového výdavku za predpokladu, že je vypracovaná v súlade s právnymi predpismi, napr. ZDP.

-   v odseku 2 písm. c) prvý a druhý bod sú daňovými výdavkami zamestnávateľa výdavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk, na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia.

Aj pre tieto výdavky, pri ich zahrnutí do základu dane však platí, že v prípade, ak ide o výdavky, ktoré limituje osobitný predpis (napr. ZP a zákon o CN), je možné do daňových výdavkov uplatniť len výdavky do výšky takto určeného limitu.

Výnimku tvoria prípady, ak sú

–   vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení ZP,

–   tieto vyššie nároky sú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP.

Pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú povinnosti zamestnávateľa upravené zákonom č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“). Tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry.

?  Príklad

Daňový subjekt zahrnul do daňových nákladov lekársku prehliadku vodičov referentských vozidiel. Sú výdavky súvisiace s lekárskymi prehliadkami vodičov referentských vozidiel daňovým nákladom?

Podľa ZDP sa do daňových výdavkov môžu zahrnúť výdavky na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. Podľa zákona o verejnom zdravotníctve je zamestnávateľ povinný pravidelne (napr. 1-krát ročne) zabezpečovať preventívne lekárske prehliadky len u pracovníkov, ktorí sú zatriedení do 3. a 4. kategórie.

Daňovník/zamestnávateľ musí sám preukazovať (dôkazné bremeno je na daňovníkovi), podľa ktorého osobitného predpisu bol povinný zabezpečovať lekárske prehliadky vodičov referentských vozidiel a či mu tento osobitný predpis uložil povinnosť zabezpečiť jednorazovú alebo pravidelnú lekársku prehliadku. Na tento účel potrebuje daňovník preukázať zatriedenie jeho zamestnancov do kategórií pracovnej činnosti, čo má následne vplyv na uznateľnosť jeho výdavkov do daňových výdavkov.

Vodiči referentských vozidiel nie sú vodiči z povolania a sú zatriedený v 1. a 2. pracovnej kategórii. V nadväznosti na zákon č. 355/2007 Z. z. na ktorý sa odvoláva zákona o BOZP, nie sú každoročné preventívne prehliadky pre týchto pracovníkov uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa.

V prípade, ak napriek uvedenému zneniu osobitného predpisu, boli takéto nepeňažné plnenia poskytnuté, t.j. boli poskytnuté nad rámec zákona o BOZP, sú tieto plnenia na strane zamestnanca zdaniteľnými príjmami podľa § 5 ZDP, pričom v prípade, ak sú tieto vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení ZP sú aj daňovým výdavkom zamestnávateľa v tejto vyššej nad nárokovej sume v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.

?  Príklad

Firma zúčtovala do nákladov sumu, ktorá sa týkala poskytovania celoročnej zdravotnej starostlivosti v Onkologickom ústave. S onkologickým ústavom firma uzatvorila zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytovanie celoročnej zdravotnej starostlivosti v časti Pracovné preventívne centrum, ktoré zahŕňa všeobecnú ambulantnú starostlivosť prostredníctvom ním určeného praktického lekára a špecializovanú ambulantnú starostlivosť prostredníctvom ním určeného lekára so špecializáciou. Uvedené služby boli poskytnuté konateľovi firmy (vo firme pracujú len dvaja konatelia). Je možné tieto služby uznať do nákladov v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) ZDP?

Daňovým výdavkom je podľa § 2 písm. i) ZDP každý výdavok (náklad) preukázateľne vynaložený daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP sú podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na

–   bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,

–   starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia.

Podľa § 6 písm. q) zákona o BOZP, pri práci je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu podľa § 26 vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada.

Podľa zákona č. 355/2007 Z.z. sa periodicita preventívnych lekárskych prehliadok, t.j. ich opakovanie počas výkonu práce zamestnanca u zamestnávateľa týka len druhej až štvrtej kategórie pracovnej činnosti. Konatelia firiem však nie sú zaraďovaný do týchto pracovných kategórií a preto predmetné výdavky nie sú uznaným daňovým výdavkom.

V prípade, ak by napriek uvedenému boli takéto nepeňažné plnenia poskytnuté nad rámec tohto osobitného predpisu, t.j. zákona o BOZP, sú tieto plnenia na strane zamestnanca zdaniteľnými príjmami podľa § 5 ZDP, pričom v prípade, ak sú tieto vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení Zákonníka práce sú daňovým výdavkom zamestnávateľa aj v tejto vyššej nad nárokovej sume v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.

?  Príklad

Zamestnávateľ uhradil zamestnancovi zakúpené okuliare so špeciálnymi sklami. Môže si zamestnávateľ zakúpenie takýchto okuliarov zahrnúť do daňových výdavkov? Ide o zdaniteľný príjem na strane zamestnanca?

V súlade s § 5 ods. písm. e) ZDP nie je predmetom dane aj hodnota preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Osobitným predpisom je napr. aj Nariadenie vlády č. 276/2006 Z.. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami (ďalej len „Nariadenie vlády č. 276/2006 Z.z.“), ktoré bolo schválené Vládou Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Podľa nariadenia vlády č. 276/2006 Z.z, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu

a)  pred zaradením na prácu so zobrazovacou jednotkou,

b)  v pravidelných časových intervaloch,

c)  v prípade zrakových ťažkostí, ktoré môže spôsobiť práca so zobrazovacou jednotkou.

V prípade, ak je na základe výsledkov vyšetrenia očí potrebné vykonať zamestnancovi aj komplexné oftalmologické vyšetrenie, zamestnávateľ je povinný ho zabezpečiť.

Ak výsledky vyšetrení preukážu, že je nevyhnutné poskytnúť zamestnancovi špeciálne korekčné prostriedky na prácu so zobrazovacou jednotkou (aj počítač), je zamestnávateľ povinný ich poskytnúť. Ak má zamestnanec zdravotné ťažkosti v súvislosti s výkonom práce so zobrazovacou jednotkou, zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi odborné vyšetrenie podporného, pohybového a nervového systému.

Náklady spojené s plnením uvedených povinností zamestnávateľa znáša zamestnávateľ.

V danom prípade, ak v zmysle uvedeného nariadenia, očný lekár zistí, že zamestnancovi sa zhoršil zrak na základe práce s PC, mal by očný lekár tomuto zamestnancovi odporučiť „špeciálne korekčné prostriedky“. Ak očný lekár uvedie, že špeciálnym korekčným prostriedkom sú aj nové okuliare, napr. so špeciálnymi sklami, potom by sa hodnota týchto nových okuliarov mohla považovať za príjem, ktorý nie je u zamestnanca predmetom dane.

Pre preukázanie splnenia podmienok určených nariadením vlády č. 276/2006 Z.z. by zamestnanci mali zamestnávateľovi predložiť od očného lekára napr. doklad o tom, že ich zrak sa zhoršil práve na základe prác, ktoré na pracovisku vykonáva s počítačom. Preukaznosť by bola splnená napr. potvrdením lekára o zhoršení zraku z dôvodu práce s počítačom a jeho presný popis potrebných špeciálnych korekčných prostriedkov, ako napr. opis potrebných okuliarov resp. skiel do okuliarov, ktoré by zamestnanec potreboval k ďalšej práci. V takomto prípade by mala byť úhrada zamestnávateľa za špeciálne korekčné prostriedky uznaným daňovým výdavkom.

V prípade, ak by napriek uvedenému boli špeciálne korekčné pomôcky poskytnuté nad rámec citovaného nariadenia, sú tieto plnenia na strane zamestnanca zdaniteľnými príjmami podľa § 5 ZDP, pričom v prípade, ak sú tieto vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení ZP, sú daňovým výdavkom zamestnávateľa aj v tejto vyššej nad nárokovej sume v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.

-   v odseku 2 písm. c) tretí bod

Daňovým výdavkom, ktorý možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone sú výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia.

Základnou a prvoradou podmienkou pre uznateľnosť výdavkov na vzdelávanie zamestnancov je podmienka, že ide o také vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnanca, ktoré súvisia s činnosťou podnikateľa a pracovným zaradením zamestnanca. ZDP nedefinuje pojmy „vzdelávanie“ a „rekvalifikácia“. Tieto pojmy sú zadefinované v iných právnych predpisoch.

?  Príklad

Daňovník vykonávajúci činnosť komerčného právnika zamestnal študenta práv s ukončeným prvým stupňom právnickej fakulty. Študent zároveň, aby mohol byť zamestnaný u tohto daňovníka prešiel na diaľkovú formu štúdia druhého stupňa právnickej fakulty. Daňovník je spokojný s prácou tohto zamestnanca, pribudli mu noví klienti, ktorých musí zastupovať na súdoch a v iných konaniach, a chce si tohto už zapracovaného študenta udržať v zamestnaní. Aby mohol zamestnanec vystupovať samostatne na súde a v iných právnych konaniach s klientmi potrebuje mať dokončený druhý stupeň vysokoškolského vzdelania na právnickej fakulte. Daňovník – zamestnávateľ si s týmto zamestnancom dohodne, že mu zaplatí školné a súvisiace náklady, čo zapracoval aj do pracovnej zmluvy. V tejto pracovnej zmluve sa dohodli aj na úhrade nákladov na cestovné na vysokú školu, ubytovanie študenta a tiež ostatných súvisiacich nákladov so štúdiom. Aby si však zamestnanca aj právne zaviazal na prácu v svojej firme po skončení jeho štúdia uzatvorí so študentom aj zmluvu podľa § 155 ZP, kde za úhradu nákladov na štúdium dohodnutých v pracovnej zmluve vrátane cestovného, ubytovania a ostatných súvisiacich nákladov musí zotrvať v jeho firme po dobu piatich rokov odo dňa uzavretia tejto zmluvy inak by mu musel zamestnanec zaplatiť dohodnuté náklady na jeho štúdium. Sú tieto výdavky zamestnávateľa na štúdium zamestnanca daňovými výdavkami zamestnávateľa?

Zvýšenie kvalifikácie podľa § 140 ZP so súhlasom zamestnávateľa je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Zamestnanec má účasťou na nej získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa, pričom ak sa takto rozhodne musí zamestnancovi poskytnúť minimálne nároky stanovené v § 140 ods. 3 ZP. Nároky zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť aj výhodnejšie, a to v pracovnej zmluve resp. v kolektívnej zmluve.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, aj keď ZP umožňuje úhradu aj vyšších dohodnutých nákladov zamestnávateľom na zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca ako sú minimálne nároky zamestnanca stanovené v § 140 ods. 3 ZP, musí byť súčasne splnená aj základná podmienka daňového výdavku definovaného v § 2 ods. i) ZDP a to, že takto poskytnutý daňový výdavok je výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaloženým daňovníkom a zaúčtovaným v účtovníctve daňovníka.

V uvedenom prípade, ak skutočne daňovník – zamestnávateľ preukáže, že výdavky spojené so zvyšovaním kvalifikácie zamestnaného študenta sú výdavkami súvisiacimi so zabezpečením jeho zdaniteľných príjmov budú takéto výdavky na školné vrátane všetkých súvisiacich a dohodnutých výdavkov na cestovné, ubytovanie a ostatné daňovými výdavkami na vzdelávanie podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 ZDP.

-   v odseku 2 písm. c) piaty bod sú uvedené výdavky na stravovanie zamestnancov ako daňových výdavkov zamestnávateľa, ktorým je či už právnická osoba alebo fyzická osoba. Podľa tohto ustanovenia sú daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP, výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom.

Osobitným predpisom, ktorý upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy, pričom v rámci podnikovej sociálnej politiky upravuje aj poskytovanie stravného zamestnancom, je ZP.

Podľa § 152 ZP zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti, pričom

•    za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny, a to aj v prípade

•    ak odpracovali na svojom pravidelnom pracovisku viac ako štyri hodiny a potom boli vyslaní na pracovnú cestu.

Zamestnávateľ poskytuje stravovanie v prvom rade vo vlastnom stravovacom zariadení.

Ak takéto zariadenie nemá, je jeho povinnosťou zabezpečiť stravovanie u iného zamestnávateľa v svojej blízkosti.

Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie ani týmto spôsobom, môže tak urobiť prostredníctvom fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať alebo poskytnúť stravovacie služby, t.j. zabezpečí pre svojich zamestnancov stravovanie formou stravovacích poukážok.

Podľa § 152 ods. 3 ZP zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnanca vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o CN.

Ak zamestnávateľ poskytuje stravovacie poukážky, jej hodnota musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 a 12 hodín podľa zákona o CN.

obdobie	Podľa ZCN – pracovná cesta v trvaní 5–12 h.	Max. 55% z ceny stravného podľa ZCN pri PC v trvaní 5–12 h.	Stravovacia poukážka v hodnote min. 75% zo str. pri PC v trvaní 5-12 h.
od 1. 12. 2016 do 31. 5. 2018	4,50 €	2,48 €	3,38 €/1,86 €
od 1. 6. 2018	4,80 €	2,64 €	3,60 €/1,98 €

 

Podľa ustanovenia § 152 ods. 3 ZP zamestnávateľ poskytuje príspevok na stravovanie zamestnancov aj podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o SF. Ak je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva, poskytuje zamestnávateľ príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 zákona o SF. Ak kolektívna zmluva nie je uzatvorená, poskytuje zamestnávateľ príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu podľa ustanovenia § 7 ods. 3 zákona o SF.

Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH je základom dane pri dodaní tovaru alebo služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. Z uvedeného vyplýva, že príspevok zamestnávateľa vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, maximálne však vo výške 55 % stravného stanoveného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, sa vypočíta z ceny stravného lístka vrátane DPH, pretože zamestnávateľ ani zamestnanec nemá nárok na odpočet dane.

Podľa § 152 ods. 4 ZP zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi aj finančný príspevok na stravovanie, a to vo výške najmenej 55 % z ceny jedla najviac na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o CN. Finančný príspevok je však možné zamestnávateľovi poskytovať zamestnancovi len v prípade, ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť zamestnancom stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie na sprostredkovanie stravovacích služieb.

Ide najmä o prípady,

–   ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku, a to predovšetkým u zamestnancov v ťažobnom priemysle, doprave, lesníctve atď. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy aj v prípadoch, ak stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok by nebolo možné uskutočniť v stravovacom zariadení v priebehu prestávky na jedlo a oddych.

–   ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,

–   pri výkone domácej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie podľa § 152 ods. 2 ZP, alebo ak by stravovanie podľa § 152 ods. 2 ZP bolo v rozpore s povahou vykonávanej domácej práce alebo telepráce.

Poskytnutý finančný príspevok v súlade s podmienkami stanovenými v ZP je daňovým nákladom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP.

U zamestnanca je však takýto finančný príspevok na stravovanie peňažným príjmom, ktorý podlieha zdaneniu v súlade s ustanovením § 5 ZDP a to z dôvodu, že podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP sú od dane z príjmov zo závislej činnosti oslobodené len nepeňažné príjmy zamestnanca poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov. Výnimku zo zdanenia finančného príspevku na stravovanie u zamestnanca tvoria prípady, ak zamestnanec na základe potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Od dane z príjmov je oslobodená podľa § 5 ods. 7 písm. c) ZDP aj hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku. Ide o hodnotu akéhokoľvek nealkoholického nápoja, t.j. aj kávy, čaju, džúsov.

?  Príklad

Podnikateľ má podnik zaoberajúci sa spracovaním dreva, pričom drevo aj jeho zamestnanci pília priamo pri odbere v lese od lesníckeho podniku na jeho vlastnej píle. Keďže týmto zamestnancom na píle v lese nie je možné zabezpečovať stravu, zamestnávateľ im poskytuje finančný príspevok na stravovanie. Nakoľko týmto zamestnancom zamestnávateľ poskytol finančný príspevok na stravovanie, tento nie je v súlade s § 5 ods. 7 ZDP oslobodený od dane a preto musí byť zahrnutý do ich príjmov zo závislej činnosti a zdanený ako súčasť ich mzdy.

V nadväznosti na novelizáciu zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o CR“), ktorý zavádza s účinnosťou od 1. 1. 2019 prostredníctvom viacerých zákonov (napr. ZP) nové príspevky na rekreáciu, sa dopĺňa aj ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP, v ktorom sa okrem hodnoty stravy oslobodzuje aj suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 152a ZP.

Podľa § 152a ZP je zamestnávateľ povinný poskytnúť svojmu zamestnancovi príspevok na rekreáciu vo výške 55 % oprávnených výdavkov, najviac v sume 275 eur v prípade

–   ak zamestnáva viac ako 49 zamestnancov,

–   ak o to zamestnanec požiada,

–   ak pracovný pomer žiadajúceho zamestnanca u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Maximálna zákonnom určená suma pre príspevok zamestnávateľa 275 eur za kalendárny rok, zodpovedá 55 % z oprávnených nákladov vo výške 500 eur.

Ak by bola rekreácia v sume vyššej ako 500 eur max. príspevok vo výške 55 % z oprávnených nákladov nesmie presiahnuť 275 eur.

U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok (275 eur) zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.

Upozornenie!

Podmienka dĺžky pracovného pomeru u zamestnávateľa (24 mesiacov) musí byť dodržaná.

Poznámka

V pracovnom pomere sú aj zamestnanci na materskej dovolenke a preto zamestnávateľ je povinný alebo sa môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne aj takémuto zamestnancovi.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Môže ho však požiadať aj viackrát, ak má rekreácie v nižších sumách ako 500 eur, t.j. nevyčerpal si celú zákonom stanovenú výšku pre príspevok na rekreáciu od zamestnávateľa (275 eur).

Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.

ZP v nadväznosti na zákon o CR umožňuje poskytnúť príspevok na rekreáciu dvomi formami, a to prostredníctvom

1.  preplatenia oprávnených výdavkov vymedzených v § 152a ods. 4 ZP na základe predloženého účtovného dokladu na meno zamestnanca.

     V prípade poskytovania príspevky na základe účtovných dokladov, tieto zamestnanec musí zamestnávateľovi predložiť najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

     Ak rekreácia začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude sa považovať príspevok na rekreáciu za príspevok za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala. Uvedené sa posudzuje len v prípade predloženia účtovných dokladov, nakoľko rekreačný poukaz je možné použiť len do konca kalendárneho roka, v ktorom bol tento aj vydaný.

2.  rekreačného poukazu, ktorý je legislatívne upravený práve v § 27a zákona o CR ako jeden z nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu.

     Podľa tohto citovaného ustanovenia je rekreačný poukaz osobitný platobný prostriedok alebo obdobný technický prostriedok uchovávajúci majetkovú hodnotu elektronicky, vydávaný limitovaným poskytovateľom podľa § 97a zákona č. 492/2009 Z. z., ktorý je možné použiť výlučne v Slovenskej republike, u poskytovateľov služieb, ktorí majú zmluvný vzťah s limitovaným poskytovateľom podľa § 97a zákona č. 492/2009 Z. z vydávajúcim rekreačný poukaz.

     Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný.

     Rekreačný poukaz slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov podľa § 152a ods. 4 a 5 ZP a je platný do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný.

     Limitovaným poskytovateľom môžu byť napr. aj spoločnosti vydávajúce stravovacie poukážky, ak by sa rozhodli emitovať takéto rekreačné poukazy, pričom však túto skutočnosť musia najmenej 30 kalendárnych dní pred plánovaným dňom začatia vydávania rekreačných poukazov oznámiť písomne Národnej banke Slovenska.

Z presného znenia § 152a ods. 2 ZP vychádza, že zamestnávateľ by mal prednostne použiť formu poskytnutia príspevkov na základe predložených účtovných dokladov, ale môže sa rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa § 97a zákona č. 492/2009 Z. z.

V prípade, ak sa rozhodne poskytnúť príspevok na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu na základe zmluvy s emitentom rekreačného poukazu podľa zákona č. 492/2009 Z. z., je výška poplatku za sprostredkovanie služieb maximálne 3 % z hodnoty rekreačného poukazu.

Oprávnenými výdavkami, na ktoré zamestnávateľ prispieva v rámci príspevku na rekreácie sú preukázané výdavky zamestnanca na

a)  služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,

     V tomto prípade ide predovšetkým o poskytovanie služieb na základe zmluvy o obstaraní zájazdu podľa § 741a ObčZ, t.j. obstaranie rekreácie (zájazdu) cestovnou kanceláriou ako balík služieb (doprava, ubytovanie, poistenie a pod.).

b)  pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,

     Tu ide o kombináciu rôznych služieb, ktoré sú poskytované ubytovacím zariadením ako napr. wellness, strava, požičovňa. Ak by zamestnanec zaplatil zvlášť za ďalšie služby, t.j. mimo dohodnutého pobytového balíka, ako napr. doprava, skipasy, návšteva múzea, strava mimo pobytového balíka, tieto nespadajú do tejto kategórie.

c)  ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,

     V tomto prípade ide primárne o ubytovanie poskytnuté na základe zmluvy o ubytovaní podľa § 754 ObčZ.

d)  organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

     Za takto upravené viacdenné aktivity je možné považovať detské tábory, ktoré sa poriadajú pre deti v povinnej školskej dochádzke.

Za oprávnené náklady budú akceptované len rekreácie, kde ubytovanie je zabezpečované u subjektov s oprávnením na poskytovanie ubytovacích služieb. Aj zákon o CR upravuje v § 2 písm. d), že prenocovaním sa rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Rovnako pre uplatnenie vynaloženého výdavku na oprávnené náklady v zmysle § 152a ods. 4 ZP je možné akceptovať len preukázateľný doklad, ktorým je doklad vystavený oprávneným subjektom poskytovať ubytovacie služby resp. aj služby s tým spojené.

Za takto určené oprávnené výdavky sa považujú aj preukázané výdavky zamestnanca na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii.

Vychádzajúc zo znenia tohto ustanovenia, aby bolo možné do oprávnených nákladov započítať aj náklady na iné osoby ako je zamestnanec, je podstatné, že tieto sa priamo zúčastňujú na rekreácii so zamestnancom. Jediná situácia, kedy zamestnanec nemôže/nemusí splniť túto podmienku sú organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin (tábory pre deti a pod.).

Poznámka

Za inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti sa aj pre účely ustanovení v ZP považuje osoba vymedzená v § 115 ObčZ, ktorou je fyzická osoba, ktorá spolu trvale žije v domácnosti so zamestnancom, pričom spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby v tejto domácnosti.

V nadväznosti na úpravy určené v novele zákona o CR, ZP a iné osobitné predpisy sa doplnilo aj ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2019, podľa ktorého je suma príspevku na rekreáciu poskytnutá po splnení podmienok v § 152a ZP oslobodená od dane.

Takto poskytnutý príspevok je od dane u zamestnanca oslobodený bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnávateľovi vznikla povinnosť úhrady tohto príspevku alebo sa rozhodol ho zamestnancovi poskytnúť, aj keď podľa ZP nemal povinnosť na jeho úhradu (mal nižší počet zamestnancov ako 49). Príspevok je oslobodený v sume 55 % oprávnených výdavkov maximálne do výšky 275 eur.

-   v odseku 2 písm. c) šiesty bod sú uvedené výdavky na mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi okrem cestovných náhrad poskytnutých zamestnancom podľa zákona o CN.

V súlade s § 118 ZP je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83 ods. 4 ZP a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Čo sa týka napr. odstupného, odchodného aj keď uvedené nie je považované za mzdu v súlade s ustanoveniami ZP, ide o pracovnoprávny nárok zamestnanca, ktorý je daňovo uznateľným výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) šiesty bod ZDP.

-   v súlade s ods. 2 písm. d) sú daňovým výdavkom zamestnávateľa cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov.

 

Stravné pri tuzemských pracovných cestách podľa zákona o CN

obdobie	nad 5 – 12 h.	nad 12 – 18 h.	nad 18 h.
od 1. 12. 2016 – 31. 5. 2018	4,50 €	6,70 €	10,30 €
od 1. 6. 2018	4,80 €	7,10 €	10,90 €

 

Náhrada preukázaných cestovných výdavkov ako daňový výdavok

V tomto prípade ide o výdavky na cestovné mestskou hromadnou dopravou resp. diaľkovou hromadnou dopravou alebo v prípade dohody zamestnanca so zamestnávateľom aj náhrada za použitie motorového vozidla zamestnanca na vykonanie pracovnej cesty, na ktorú ho vysiela zamestnávateľ.

Takéto výdavky teda musia byť preukazné, t.j. musia byť doložené zakúpeným cestovným lístkom, lôžkovým alebo lehátkovým lístkom, letenkou a pod.

Náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie ako daňový výdavok

Zákon o CN, ani ZDP výšku výdavkov na ubytovanie nelimituje. Do daňových výdavkov je možné zahrnúť len taký výdavok na ubytovanie, ktorý je preukázaný dokladom z ubytovacieho zariadenia v tuzemsku alebo v zahraničí, pričom prevádzkovateľ takéhoto ubytovacieho zariadenia je držiteľom živnostenského oprávnenia alebo obdobného oprávnenia s predmetom podnikania poskytovanie ubytovacích služieb. Povinnosť preukázať výdavok (náklad) vyplýva zo zákona o CN [§ 4 ods. 1 písm. b) zákona o CN] a aj zo ZDP [§ 2 písm. i) ZDP].

Náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov ako daňový výdavok

Ide napr. o výdavky vynaložené na úschovu batožiny, na vstupenku na veľtrh alebo výstavu, letiskový poplatok, diaľničné poplatky, poplatky za parkovanie, poplatky za použitie tunela alebo mosta, poplatky za použitie garáže, a pod. Výdavky (náklady) musia byť preukázané. Za nevyhnutné výdavky nie je možné považovať výdavky osobného charakteru (napr. poplatok za používanie toalety, sprchy a pod.), úhrada pokút za dopravný priestupok a pod.

?  Príklad

Zamestnanec pri vyúčtovaní pracovnej cesty predložil doklad za ubytovanie v hoteli v sume 500 eur za noc. Je tento výdavok daňovým výdavkom?

Nakoľko zákon o CN nelimituje náhrady výdavkov za ubytovanie, daňovým výdavkom je výdavok preukázaný dokladom o zaplatení v plnej preukázanej výške.

?  Príklad

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu do Nemecka, pričom mu poskytol aj vreckové vo výške 40 % zo stravného. Je toto stravné daňovým výdavkom zamestnávateľa?

Vreckové poskytnuté zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste vo výške do 40 % stravného je daňovým výdavkom, ale zároveň je aj pre zamestnanca príjmom zo závislej činnosti, ktorý sa zdaní v úhrne zdaniteľných príjmov v príslušnom kalendárnom mesiaci, nakoľko vreckové nie je cestovnou náhradou, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o CN. Je iba na rozhodnutí zamestnávateľa, či toto vreckové zamestnancovi poskytne.

?  Príklad

Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi paušálne cestovné náhrady za používanie jeho súkromného osobného motorového vozidla vypočítané podľa § 34 zákona o CN. Sú tieto paušálne cestovné náhrady daňovým výdavkom zamestnávateľa?

Zamestnávateľ môže pristúpiť k paušalizácii náhrad v záujme zhospodárnenia a zníženia administratívnej náročnosti agendy v tejto oblasti. Paušalizácia nemôže obchádzať účel zákona o CN, napr. poskytovať cestovné náhrady zvýšené o cesty do zamestnania a pod. Paušalizovať náhrady je vhodné a účelné u tých zamestnancov, ktorým sú pravidelne určované porovnateľné podmienky pracovnej cesty. Takto vypočítané a vyplácané cestovné náhrady v súlade s ustanovením § 34 o CN sú aj daňovými výdavkami zamestnávateľa. Z pohľadu zamestnancov sa jedná o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti.

-   v odseku 2 písm. e)

Podľa tohto ustanovenia sú daňovými výdavkami aj výdavky (náklady) daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste (v tuzemsku alebo v zahraničí), ako je miesto, v ktorom daňovník činnosť pravidelne vykonáva („pracovné cesty“).

Takýmito daňovými výdavkami sú výdavky (náklady)

1.  určené najviac vo výške ako je stanovená pre zamestnancov podľa zákona o CN:

•    na stravovanie, okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [§ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,

•    na ubytovanie,

•    na cestovné dopravnými prostriedkami,

•    nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste,

2.  súvisiace s využitím vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku na cestovanie do iného miesta vykonávania činnosti.

Pojem miesto pravidelného vykonávania činnosti nie je v ZDP špecifikovaný. Takýmto miestom môže byť napr. miesto podnikania uvedené v živnostenskom oprávnení, koncesnej listine alebo v inom oprávnení na výkon činnosti, miesto, v ktorom má daňovník zriadenú prevádzkareň, kanceláriu, ambulanciu, predajňu, ateliér a pod.

U daňovníkov, u ktorých je vzhľadom na charakter vykonávanej činnosti obtiažne vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti (maliar, natierač, kominár, pilčík, geodet a pod.), je možné za miesto pravidelného vykonávania činnosti považovať miesto podnikania uvedené v oprávnení na vykonávanie takejto činnosti, a to aj vtedy, ak je ako miesto podnikania v oprávnení uvedené miesto trvalého pobytu daňovníka.

Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na činnosti napr. audítora, daňového poradcu, účtovníka, ktorí tiež vykonávajú prácu u viacerých klientov, pričom činnosť vykonávajú pravidelne v mieste trvalého bydliska (napr. majú časť nehnuteľnosti určenú ako kanceláriu).

Ak má daňovník v oprávnení na vykonávanie činnosti uvedené ako miesto podnikania miesto trvalého pobytu, ale činnosť vykonáva v prevádzke (predajni, ambulancii, kancelárii a pod.), ktorú má zriadenú na výkon činnosti a jej sídlo nie je totožné s miestom trvalého pobytu daňovníka, potom je miestom pravidelného vykonávania činnosti miesto, v ktorom je zriadená prevádzka.

?  Príklad

Murár vykonávajúci činnosť na základe živnostenského oprávnenia, má ako miesto podnikania v živnostenskom oprávnení uvedené miesto trvalého bydliska. Má dohodnuté zákazky v ČR na pol roka, pričom pravidelne raz za dva týždne dochádza domov. Môže si uplatniť výdavky na ubytovanie, stravné a PHL do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP spojené s vykonávaním činnosti v ČR?

Áno.

Keďže daňovník má v živnostenskom oprávnení uvedené ako miesto podnikania trvalé bydlisko, pre daňové účely sa toto miesto bude považovať za miesto pravidelného vykonávania činnosti a všetky výdavky súvisiace s činnosťou vykonávanou v inom mieste ako je miesto uvedené v živnostenskom oprávnení, spĺňajúce charakter cestovných náhrad vymedzených v zákone o CN a v § 19 ods. 2 písm. e) ZDP budú daňovými výdavkami, a to bez ohľadu na dĺžku trvania výkonu činnosti na inom mieste, ako je uvedené v živnostenskom oprávnení (mesiac, pol roka, rok), a teda daňovník má nárok na výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP.

?  Príklad

Daňovník s príjmami zo živnosti používal v roku na pracovné cesty vlastné osobné motorové vozidlo nezaradené do obchodného majetku, pričom nezaplatil v roku daň z motorových vozidiel za toto vozidlo za rok. Môže si v zdaňovacom období uplatniť cestovné náhrady za používanie tohto motorového vozidla, keď nemá zaplatenú daň z motorových vozidiel?

Uplatňovanie cestovných náhrad, ako aj výdavkov na cestovanie pri používaní vlastného osobného motorového vozidla nezaradeného do obchodného majetku nie je podmienené zaplatením dane z motorových vozidiel, a z toho dôvodu výdavky na cestovanie môžu byť daňovými výdavkami. Pri nesplnení si povinnosti podania daňového priznania k dani z motorových vozidiel a zaplatenia tejto dane bude daňovníkovi zo strany správcu dane vyrubená sankcia.

Ak daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti využije na cestovanie vlastné (nie prenajaté a ani vypožičané) osobné (nie nákladné) motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, môže si do daňových výdavkov uplatniť buď:

•    preukázateľne vynaložené výdavky na spotrebu PHL spolu so základnou sadzbou náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o CN, čo vyžaduje aj vedenie evidencie jázd z pracovných ciest, pričom základnú sadzbu náhrady si môže uplatniť daňovník len v prípade, ak automobil nemal zaradený v obchodnom majetku ani v čase vykonania jazdy ani v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

Sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá ustanovuje opatrenie MPSVR SR č. 632/2008 Z.z., ktorá je pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,183 eur za 1 km jazdy.

?  Príklad

Daňovník pri svojej podnikateľskej činnosti používa vlastné motorové vozidlo nezaradené do obchodného majetku. Vozidlo bolo do konca roku 2015 zaradené do obchodného majetku, z ktorého daňovník uplatňoval daňové odpisy. V roku 2016 daňovník vozidlo vyradil z obchodného majetku a preradil do osobného užívania. Naďalej ho však využíva na cestovanie v súvislosti s podnikaním. Môže si uplatniť aj sadzbu základnej náhrady za každý jeden km jazdy?

Keďže bolo vozidlo zaradené v obchodnom majetku v roku 2015 a 2016, daňovníkovi už nevzniká nárok na uplatnenie sadzby základnej náhrady za každý jeden km jazdy.

Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP na cestovanie v súvislosti s výkonom podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté v obchodnom majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, t. j. spotrebu pohonných látok musí rovnako ako podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona preukazovať dokladom o ich nákupe.

•    paušálnymi výdavkami do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne, pri ktorých nebude musieť viesť žiadnu evidenciu.

-   odsek 2 písm. f)

?  Príklad

Spoločnosť vlastní kupónové dlhopisy, ktoré bude držať do doby splatnosti ďalšieho kupónu. Dlhopisy sú zaúčtované na účte 065 analyticky v obstarávacej cene. Podľa § 14 ods. 15 postupov účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ je účtovná jednotka povinná pri dlhových cenných papieroch držaných do doby splatnosti rozdiel medzi obstarávacou cenou bez kupónu a menovitou hodnotou účtovať vo vecnej a časovej súvislosti podľa charakteru buď na ťarchu účtu účtovej skupiny 56 alebo v prospech účtu účtovej skupiny 66 súvzťažne s účtom finančného majetku. Na základe tohto ustanovenia spoločnosť zaúčtovala do nákladov na účet 568 čiastku prislúchajúcu na príslušné účtovné obdobie. Bude suma účtovaná na účte 568 daňovým výdavkom v súlade s účtovnými predpismi? V prípade predaja dlhopisu si bude môcť spoločnosť zahrnúť do daňových výdavkov v súlade s § 25a a § 19 ods. 2 písm. f) ZDP obstarávaciu cenu dlhopisu, ktorú zníži o náklady na účte 568, ktoré boli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich obdobiach pri zachovaní postupu podľa § 14 ods. 15 vyššie uvedených postupov účtovania?

Podľa § 14 ods. 15 postupov účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ sa pri dlhových cenných papieroch držaných do splatnosti rozdiel medzi obstarávacou cenou bez kupónu a menovitou hodnotou účtuje vo vecnej a časovej súvislosti podľa charakteru buď na ťarchu účtu účtovej skupiny 56 alebo v prospech účtu účtovej skupiny 66 súvzťažne s účtom finančného majetku.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 bol v ZDP doplnený § 25a, ktorý definuje vstupnú cenu finančného majetku, okrem iných aj na účely uplatnenia daňového výdavku pri následnom predaji finančného majetku. Dlhové cenné papiere obstarané kúpou, ktoré neboli prvotne ocenené v reálnej hodnote, sa oceňujú podľa § 25a písm. a) ZDP obstarávacou cenou. Na účely definície obstarávacej ceny sa § 25a písm. a) ZDP cez poznámku pod čiarou k odkazu 118 odvoláva na § 25 ods. 6 zákona o účtovníctve. Podľa tohto ustanovenia sa obstarávacou cenou rozumie cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny.

Ak pri kúpe dlhopisu, so zámerom držať ho do splatnosti, za obstarávaciu cenu rozdielnu od jeho menovitej hodnoty je podľa účtovných predpisov povinnosť rozdiel medzi týmito dvoma cenami účtovať vo vecnej a časovej súvislosti buď na ťarchu účtu účtovej skupiny 56 alebo v prospech účtu účtovej skupiny 66 súvzťažne s účtom finančného majetku, do nákladov zaúčtovaný rozdiel medzi vyššou obstarávacou cenou bez kupónu a nižšou menovitou hodnotou dlhopisu možno chápať ako zníženie obstarávacej ceny dlhopisu. Tento rozdiel, týkajúci sa dlhopisov držaných do splatnosti, bude súčasťou základu dane v zdaňovacom období jeho zaúčtovania, nakoľko ZDP nestanovuje špecifický režim odlišný od účtovníctva.

Ak pri dlhopise, obstaranom so zámerom jeho držania do splatnosti, príde k jeho predaju pred splatnosťou, daňovým výdavkom bude v súlade s § 25a písm. a) ZDP obstarávacia cena znížená o rozdiel medzi obstarávacou cenou bez kupónu a menovitou hodnotu, ktorý bol zahrnutý do základu dane do času predaja. Takto stanovená obstarávacia cena ako vstupná cena finančného majetku sa do daňových výdavkov zahrnie v limitovanej výške podľa § 19 ods. 2 písm. f) bod 2 ZDP, t. j. do výšky predajnej ceny, ktorá môže byť nižšia najviac o výšku výnosu (tzv. alikvotného úrokového výnosu) z dlhopisu zahrnutého do základu dane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu.

Preto pri predaji dlhopisu, obstaranom so zámerom držania do splatnosti, je daňovým výdavkom obstarávacia cena, v ktorej bol dlhopis zaradený do dlhodobého finančného majetku po zohľadnení úprav o rozdiel medzi obstarávacou cenou bez kupónu a menovitou hodnotou a po zohľadnení nárastu o AÚV, ktorý nebol vyplatený a bol zahrnutý do ZD, ale len vo výške limitovanej podľa §19 ods. 2 písm. f) bod 2 ZDP.

-   odsek 2 písm. g)

?  Príklad

Spoločnosť Alfa, s.r.o. prevádza v roku 2018 svoj obchodný podiel v spoločnosti Beta, s.r.o. za dohodnutú cenu 100 000 eur. Spoločnosť Alfa vložila do ZI spoločnosti Beta (pri jej vzniku v roku 2007) peňažný vklad 5 000 eur, potom v roku 2015 uskutočnila peňažný vklad do ostatných kapitálových fondov. Možno podľa § 19 ods. 2 písm. g) ZDP za daňový výdavok u spoločnosti Alfa pri prevode obchodného podielu považovať len hodnotu vyradeného vkladu do základného imania alebo aj hodnotu splateného príspevku do ostatných kapitálových účtov účtovaných prostredníctvom účtu 413?

V zmysle prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. 1. 2018 § 768q ods. 2 ObchZ sa § 123 ods. 2 a § 217a Obchodného zákonníka použijú len na príspevky do kapitálového fondu z príspevkov poskytnuté po 1. 1. 2018. Peňažný vklad do ostatných kapitálových fondov, ktorý bol realizovaný do 31. 12. 2017 sa účtuje na ťarchu účtu 069 – Ostatný dlhodobý finančný majetok. V tomto prípade si spoločnosť Alfa môže pri predaji obchodného podielu uznať do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. g) ZDP len hodnotu splateného peňažného vkladu, ktorou sa rozumie vklad do základného imania spoločnosti Beta, t.j. vklad vo výške 5 000 eur. Náklad zaúčtovaný pri vyradení finančného majetku z účtu 069 nevstupuje do obstarávacej ceny obchodného podielu a tým pádom nie je daňovým výdavkom.

-   v odseku 2 písm. l) sú uvedené spôsoby preukazovania spotreby PHL do daňových výdavkov, a to pre daňovníkov, fyzické osoby, ktoré si neuplatňujú spotrebu podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP a pre daňovníkov právnické osoby.

V prípade daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti využije toto ustanovenie vtedy, ak na cestovanie použije iné ako vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, t. j. ak na cestovanie využije napr. prenajaté alebo vypožičané motorové vozidlo alebo využije vlastné nákladné motorové vozidlo, alebo zaradené vozidlo do obchodného majetku, postupuje pri uplatňovaní výdavkov (nákladov) za spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP.

Podľa § 19 ods. 2 prvého bodu ZDP sú výdavky na spotrebované pohonné látky daňovými výdavkami vo výške stanovenej podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítaných podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze.

Ak sa táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, vychádza sa zo spotreby preukázanej:

•    dokladom vydaným špecializovanou organizáciou alebo osobou oprávnenou na vydávanie osvedčenia o spotrebe pohonných látok, alebo

•    doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu preukazujúcimi inú spotrebu pohonných látok,

ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok, alebo sa tam neuvádza:

•    podľa preukázanej spotreby vrátane

•    spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia (napr. oznámenie MF SR č. 8029/2000-72 o spôsobe stanovenia výšky daňového výdavku na spotrebu pohonných látok motorového vozidla určeného na prepravu desať a viac osôb, motorového vozidla určeného na nákladnú dopravu a motorového vozidla určeného na špeciálne použitie uverejnené v Finančnom spravodajcovi č. 12/2000), ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje spôsob výpočtu spotreby pohonných látok.

Podľa § 19 ods. 2 druhého a tretieho bodu sa preukazovanie spotreby pohonných látok môže uplatniť aj:

•    na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel alebo

•    vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Daňovník si môže sám určiť, akým spôsobom bude uplatňovať preukázateľne vynaložené daňové výdavky na spotrebované pohonné látky.

Daňovník, ktorý používa vozidlo vybavené jednotkou satelitného sledovania pohybu vozidla a táto zaznamenáva všetky vykonávané jazdy, môže si ako daňové výdavky uplatniť nákup pohonných látok, ktoré spotreboval. Zároveň evidencia jázd podľa tohto zariadenia slúži ako podklad, na aké cesty bolo vozidlo použité. V tomto prípade daňovník nebude prepočítavať spotrebu pohonných látok podľa osvedčenia alebo podľa technického preukazu, ale uplatní preukázané výdavky na ich nákup.

Upozornenie!

Aby bolo možné uznať celú spotrebu pohonných látok týmto spôsobom, daňovník musí mať satelitnú jednotku schopnú sledovať ich spotrebu a vykonané jazdy. V prípade, že jednotka satelitného sledovania pohybu nie je schopná sledovať aj spotrebu pohonných látok, daňovník nemôže uplatňovať tento spôsob uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky, ale musí použiť spôsob uvedený v bode 1 a 3 tohto ustanovenia.

Daňovník môže uplatniť paušálne výdavky na spotrebu pohonných látok do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie. Počet najazdených kilometrov daňovník zistí zo stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Pri tomto spôsobe preukazovania spotreby pohonných látok nie je potrebné viesť knihu jázd. Aj napriek možnosti uplatňovania paušálnych výdavkov na spotrebu pohonných látok má správca dane možnosť preveriť správnosť takto vykazovanej spotreby pohonných látok daňovníka, napr. v nadväznosti na spotrebu vykazovanú v minulých zdaňovacích obdobiach.

Upozornenie!

Uplatňovanie výdavkov týmto spôsobom, t.j. v paušálnej výške 80 % z preukázateľne nakúpených pohonných látok, nemá vplyv na ostatné ustanovenia ZDP týkajúce sa uplatňovania výdavkov na odpisovanie auta alebo výdavkov vynaložených v súvislosti s týmto obchodným majetkom, t. j. ak daňovník využíva auto len v súvislosti s príjmami z podnikania a účtuje o ňom výlučne ako o obchodnom majetku (100 % využíva len ako obchodný majetok), neznamená to, že uplatnením 80 % paušálnych výdavkov na pohonné látky deklaruje, že celkovo využíva auto na podnikanie len na 80 %. Tento spôsob uplatňovania výdavkov na pohonné látky má zabezpečiť len väčší komfort a zjednodušenie pre podnikateľské prostredie.

Ak daňovník, využíva motorové vozidlo výlučne v súvislosti s podnikaním, môže zahrňovať výdavky na PHL do daňových výdavkov vo výške 80 % z celkového nákupu PHL.

Daňovník, ktorý používa vozidlo aj na súkromné účely môže zahrnúť výdavky na spotrebu PHL do daňových výdavkov len vo výške, v akej ho používa v súvislosti s podnikaním, najviac však do výšky 80 % z celkového preukázaného nákupu PHL.

Vzhľadom na možnosť paušálneho uplatnenia výdavkov vo výške 80 % pri majetku, ktorý môže byť využívaný aj na osobné účely v § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, je predpoklad uplatnenia minimálnej paušálnej výšky spotrebovaných PHL vo výške 80 %.

V žiadnom prípade zákon neupravuje, že ak daňovník využije možnosť upravenú v § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, musí krátiť paušálnu výšku spotrebovaných PHL v § 19 ods. 2 písm. l) ZDP na nižšiu výšku ako 80 %, resp. napr. počítať 80 % zo sumy 80 % spotrebovaných PHL.

?  Príklad

Daňovník má v obchodnom majetku zaradený elektromobil. Akým spôsobom preukazuje spotrebu elektriny ako PHL?

V prípade elektromobilov je pohonnou látkou elektrická energia a v technickom preukaze alebo osvedčení o evidencii elektromobilov sa neuvádza spotreba, ale len výkon.

Elektromobil môže daňovník nabíjať:

•    v nabíjacej stanici, v ktorej získa doklad, ktorý si môže uplatniť ako daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP alebo

•    nabíjaním na báze striedavého prúdu (klasická zástrčka) – prostredníctvom faktúry za elektrickú energiu. V prípade, ak by bolo predmetné vozidlo zaradené do obchodného majetku, daňovník si môže uplatňovať daňový výdavok podľa § 2 písm. i) ZDP (elektrárne zatiaľ nemajú špeciálnu sadzbu pre odber elektrickej energie špeciálne pre tieto vozidlá).

Daňovník môže preukazovať spotrebu elektrickej energie:

•    vlastným meraním (pri ktorom si daňovník musí viesť knihu jázd) – spotreba preukázaná na základe vlastnej internej smernice, ktorou sa preukáže skutočná spotreba a postup, akým bola táto spotreba zistená. Pri tomto spôsobe určenia spotreby elektrickej energie je potrebné na účely správneho zistenia výšky daňového výdavku sledovať skutočnú spotrebu elektrickej energie a viesť osobitné záznamy spotreby elektrickej energie v prepočte na 100 km jazdy. Pri vlastnom meraní spotreby elektrickej energie je možné primerane použiť aj postup stanovený v oznámení Ministerstva financií SR č. 8029/2000-72 o spôsobe stanovenia výšky daňového výdavku na spotrebu pohonných látok motorového vozidla určeného na nákladnú dopravu a špeciálne použitie (publikované vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2000), v tomto prípade si daňovník môže uplatniť daňové výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP, alebo

•    meračom (zabudovaným priamo vo vozidle), prostredníctvom ktorého by sa dalo zistiť presný odber kWh elektrickej energie.

-   odsek 2 písm. n) stanovuje uznateľnosť odpisov majetku, ktorý je vo vlastníctve majiteľa, avšak nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý. Podmienkou uznateľnosti takýchto odpisov do daňových výdavkov je, že ide o poskytnutie majetku, ktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol na priame využitie inému daňovníkovi. Ide o odpisovanie majetku – nosičov reklamných nápisov (napr. chladiace boxy), ktorého obstarávacia cena je vyššia ako 1 700 € a doba jeho použiteľnosti alebo dlhšia ako 1 rok. Takýto majetok daňovník, ktorý majetok poskytol na využívanie inému daňovníkovi, do základu dane nezahŕňa jednorazovo, ale postupne vo forme odpisov.

S účinnosťou od 1. 9. 2018 dochádza k rozšíreniu daňovo uznaných výdavkov pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom ale slúži inému daňovníkovi. V tomto prípade ide o majetok, ktorý slúži na poskytovanie praktického vyučovania. Podľa tohto ustanovenia sa do daňových výdavkov zahrnú daňové odpisy majetku, ktorý slúži na poskytovanie praktického vyučovania žiakov na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania a zmluvy o duálnom vzdelávaní alebo slúži na činnosť strednej odbornej školy s označením podniková škola. Zámerom úpravy bolo zlepšenie kvality odborného vzdelávania tým, že sa daňovníkovi, ktorý obstará majetok a poskytne ho na praktické vyučovanie žiakom umožní odpisovať ho, aj keď tento majetok nie je využívaný priamo týmto daňovníkom. Jedinou podmienkou na uplatnenie daňových odpisov je, aby bol majetok poskytnutý zamestnávateľovi, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakov, pričom tento zamestnávateľ má so školou podpísanú zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania alebo zmluvu o duálnom vzdelávaní. Rovnako si môže daňovník uplatniť daňové odpisy takéhoto majetku, ak bol poskytnutý strednej odbornej škole, ktorá má priznaný štatút podnikovej školy podľa § 24a zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a táto škola využíva poskytnutý majetok na svoju činnosť.

-   v odseku 2 písm. p) sú upravené výdavky na vlastné stravovanie daňovníka s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, podľa ktorého sa za daňové výdavky považujú výdavky na vlastné stravovanie podnikateľa za každý odpracovaný kalendárny deň, v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o CN, čo je suma stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín stanovená vo výške 4,50 eura do 31. 5. 2018 a 4,80 eur od 1. 6. 2018.

?  Príklad

Daňovník je zamestnaný a zároveň dosahuje aj príjmy z podnikania. V práci mu vzniká nárok na stravné, ale neuplatňuje si ho a preto by si chcel stravné uplatňovať ako podnikateľ v súlade s § 19 ods. 2 písm. p) ZDP. Môže postupovať takýmto spôsobom?

Nie.

Podľa § 19 ods. 2 písm. p) ZDP si daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP môže uplatniť výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, ale len v prípade, ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Keďže podľa ZP daňovníkovi vzniká nárok na stravovanie pri výkone závislej činnosti, nemôže si uplatniť výdavok na stravovanie ako podnikateľ aj keď v skutočnosti si nárok na stravné v súvislosti so závislou činnosťou neuplatňuje.

Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade, ak daňovníkovi vznikne v súvislosti so závislou činnosťou nárok na stravné pri pracovnej ceste, na ktorú bol vyslaný zamestnávateľom v súlade so zákonom o CN.

-   odsek 2 písm. r)

?  Príklad

Obchodná spoločnosť eviduje vo svojom účtovníctve nepremlčanú pohľadávku, ktorá bola zahrnutá do základu dane voči dlžníkovi v konkurze. Daňovník svoju pohľadávku neprihlásil do konkurzu a chce natrvalo upustiť od vymáhania tejto pohľadávky a vyradiť ju z účtovníctva – odpísať. Keďže pohľadávka nebola prihlásená, nie je možné do daňových výdavkov uznať odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 2 ZDP. Je možné do daňových výdavkov uznať odpis podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP, tzn. do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 14 ZDP?

ZDP neurčuje prioritne poradie, v ktorom majú byť aplikované jednotlivé ustanovenia ZDP týkajúce sa uplatnenia odpisu pohľadávky ako daňového výdavku. Ak veriteľ nesplní podmienky pre daňový odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP z dôvodu, že neprihlásil svoju pohľadávku počas obdobia konkurzu, môže postupovať pri jej zahrnutí do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP. V uvedenom prípade, ak daňovník neprihlásil pohľadávku do konkurzu a chce ju vyradiť z účtovníctva, do daňových výdavkov môže zahrnúť odpis pohľadávky v súlade s § 19 ods. 2 písm. r) ZDP do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok v momente jej odpisu podľa § 20 ods. 14 ZDP, ktorým je moment vyhlásenia konkurzu.

Ak príde k odpisu pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP a zároveň v minulosti bola k predmetnej pohľadávke tvorená daňovo uznaná opravná položka, pri jej odpise sa aplikuje § 17 ods. 28 písm. b) ZDP, keď daňovník zvýši základ dane o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ZDP, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP.

Zároveň platí, že ak daňovník k pohľadávke neprihlásenej do konkurzu ku dňu vyhlásenia konkurzu:

–   netvoril daňovo uznanú opravnú položku, nemôže začať opravnú položku daňovo účinne tvoriť podľa § 20 ods. 14 ZDP počas obdobia konkurzu,

–   čiastočne tvoril daňovo uznanú opravnú položku, nemôže pokračovať postupne v jej tvorbe až do výšky podľa § 20 ods. 14 písm. c) ZDP.

V týchto prípadoch platí, že vyhlásením konkurzu zaniká dôvod tvorby OP podľa § 20 ods. 14 ZDP, ktorým je rizikovosť úplnej alebo čiastočnej úhrady pohľadávky dlžníkom, nakoľko vyhlásením konkurzu je skutočnosť úplného alebo čiastočného nezaplatenia úplne zrejmá.

-   odsek 2 písm. s)

V § 19 ods. 2 písm. s) sa upravujú výdavky zamestnávateľa na

1.  dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce vo vybraných prípadoch,

2.  ubytovanie zamestnancov vo vybraných prípadoch.

Podľa § 19 ods. 2 písm. s) ZDP sú daňovými výdavkami výdavky zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3.

Cieľom tejto úpravy zákona je s účinnosťou od 1. 1. 2018 nastaviť jednoznačné podmienky pri zabezpečovaní dopravy na miesto výkonu práce zamestnancov, ak takéto plnenie poskytuje zamestnávateľ vlastnými prostriedkami hromadnej dopravy určenými na prepravu min. 10 osôb alebo na daný účel využije službu iného zmluvného prepravcu. Ak podmienky výkonu práce zamestnanca vylučujú použitie hromadných dopravných prostriedkov podľa predchádzajúcej vety, môže zamestnávateľ využiť aj iný spôsob dopravy zamestnancov na miesto výkonu práce (napr. doprava zamestnancov do ťažko dostupných terénov – lesníci, drevorubači a pod.).

Na účely oslobodenia nepeňažného príjmu zamestnanca od dane musia byť splnené podmienky:

•    preukázateľnosti neexistencie inej formy pravidelnej verejnej hromadnej dopravy, ktorá by zamestnancom umožnila prepravu do zamestnania podľa potrieb a požiadaviek zamestnávateľa,

•    participácie zamestnancov na úhrade zamestnávateľom preukázateľne vynaložených nákladov v úhrne, vo výške najmenej 60 %; u zamestnancov výrobného podniku zabezpečujúcich plynulý chod výroby v rámci viaczmennej prevádzky vo výške najmenej 30 %. V prípade zamestnancov výrobného podniku, uplatňujúcich si oslobodenie od dane vo vyššej sume, musí byť splnená aj podmienka, využívania tohto spôsobu dopravy aspoň 30 %-ným počtom zamestnancov z ich celkového priemerného evidenčného počtu.

Ak úhrada za dopravu od všetkých zamestnancov nedosiahne ustanovenú sumu, rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 60 % resp. 30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a úhradou od všetkých zamestnancov, pripadajúci na zamestnanca, sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) tohto zamestnanca.

Úpravy v ustanoveniach § 5 ods. 7 písm. m) a § 19 ods. 2 písm. s) ZDP sa podľa § 52zn použijú prvýkrát pre dopravu poskytnutú po 31. decembri 2017.

V súvislosti s úpravou poskytnutia zamestnaneckého benefitu formou oslobodenia zákonom určenej výšky na ubytovanie zamestnancovi sa upravuje aj § 19 ods. 2 písmeno s) ZDP, v ktorom sa zadefinovalo, že daňovými výdavkami zamestnávateľa sú aj výdavky na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa Vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb, ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke.

Kód skupiny 112 Dvojbytové a viacbytové budovy zahŕňa oddelené domy, polooddelené domy a terasovité domy s dvomi bytmi so spoločným vchodom, ostatné bytové budovy ako sú napríklad rodinné domy s tromi bytmi a nájomné domy.

Kód skupiny 113 Ostatné budovy na bývanie zahŕňa ostatné budovy ako sú napríklad internáty, robotnícke hotely.

U zamestnávateľa, ktorého prevažujúcou činnosťou nie je výroba vo viaczmennej prevádzke, výdavky na zabezpečenie ubytovania pre zamestnancov sú daňovým výdavkom len vtedy, ak je tento benefit upravený a dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo inom internom predpise zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 ZDP, zároveň sa celá výška benefitu rozpočítaná zamestnancom zdaní v rámci ich vyplácanej mesačnej mzdy.

Zároveň v § 21 ods. 1 písm. f) ZDP je upravené, že v prípade, ak ubytovanie zamestnávateľ poskytuje vo vlastnom zariadení na uspokojovanie potrieb zamestnancov, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi za účelom zabezpečenia jeho ubytovania.

Zároveň sa takto poskytnuté ubytovanie oslobodzuje od dane podľa § 5 ods. 7 písm. p) ZDP u zamestnanca v pracovnom pomere (§ 42 ZP) v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci. Ak takto určené plnenie presiahne sumu 60 eur alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu dní ubytovania v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zt sa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu a § 21 ods. 1 písm. f) prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018.

-   odsek 2 písm. t)

Podľa úpravy v tomto ustanovení sú daňovými výdavkami výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to

–   vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo

–   v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

Uvedené nadväzuje aj na definíciu daňového výdavku uvedenú v § 2 písm. i) ZDP, podľa ktorej daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Úpravou v § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, je zabezpečená možnosť zo zákona uplatnenia si „paušálnych“ výdavkov vo výške 80 % z celkových výdavkov súvisiacich s majetkom do daňových výdavkov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či aj skutočne daný majetok bude využívať v súvislosti so svojou činnosťou na 80 % alebo v inom pomere (20 %, 30 %, 50 % atď.).

Ak si však daňovník vyberie možnosť uplatnenia výdavkov v preukázateľnej výške, lebo vie preukázať, že majetok využíva na viac ako 80% (predpokladom je, že si budú preukázateľnú výšku uplatňovať skutočne len daňovníci, ktorí využívajú majetok na viac ako 80 %), môže správca dane skúmať reálnosť využívania majetku v určenom pomere daňovníkom.

Akým spôsobom bude daňovník preukazovať túto skutočnosť nie je v ZDP upravené, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v praxi môžu nastať rôzne situácie využívania takéhoto majetku. Môže ísť napr. o úpravu vo vnútornej smernici daňovníka/zamestnávateľa, kde určí, že daný majetok musí zamestnanec využívať len na služobné účely, resp. súkromné použitie takéhoto majetku zamestnancom, tento svojmu zamestnávateľovi preplatí a pod.

Ak daňovník – zamestnávateľ uplatňuje výdavky (náklady) na obstaranie majetku v 100 % výške, môže to byť z dôvodu, že:

a)  majetok využíva len na podnikanie (napr. interný predpis vylučuje možnosť jeho poskytnutia na osobnú potrebu), alebo

b)  majetok využíva okrem podnikania aj na súkromné účely (poskytnutie zamestnancovi) a sumu skutočných (preukázateľných) výdavkov vynaložených na osobnú potrebu

•    zamestnancovi zdaní v úhrne jeho zdaniteľných príjmov v mesiaci poskytnutia tohto plnenia v súlade s ustanovením § 35 ZDP; nepeňažný príjem zamestnanca sa ocení

–   cenou bežne používanou v mieste a v čase plnenia alebo spotreby podľa § 2 písm. c) ZDP;

–   paušálnou výškou 20 % z celkových nákladov – s ohľadom na zníženie administratívnej záťaže na strane zamestnávateľa je možné akceptovať aj postup, pri ktorom sa zamestnancovi zdaní v úhrne jeho zdaniteľných príjmov nepeňažné plnenie vo výške pomernej časti výdavku týkajúceho sa majetku využívaného zamestnancom aj na súkromné účely v nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. t) ZDP,

•    zamestnanec uhradí zamestnávateľovi zo svojho čistého príjmu (napr. zrážkou zo mzdy); zamestnávateľ nekráti daňové výdavky na obstaranie majetku a zamestnancovi nevzniká zdaniteľný príjem.

?  Príklad

Daňovník obstaral v roku 2018 notebook v hodnote 2000 eur a mobil v hodnote 600 eur, na ktorý platí paušál mesačne 40 eur. Tento majetok poskytol svojmu zamestnancovi aj na súkromné používanie ako zamestnanecký benefit dohodnutý v pracovnej zmluve so zamestnancom. Môže daňovník výdavky na notebook a mobil zahrnúť do daňových výdavkov v plnej výške?

Ak je poskytnutie notebooku a mobilu zamestnancovi aj na súkromné účely dohodnuté v pracovnej zmluve, pričom zamestnávateľ zdaňuje zamestnancovi toto nepeňažné plnenie ako príjem zo závislej činnosti, potom si môže daňovník ako zamestnávateľ zahrňovať do daňových výdavkov odpis notebooku, obstarávaciu cenu mobilu, ako aj paušál za používanie mobilu v plnej výške bez akéhokoľvek obmedzenia.

Ak majetok, ktorý je využívaný okrem podnikania aj na súkromné účely, daňovník zahrnie do daňových výdavkov jednorazovo, a uplatní postup podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v nasledujúcich obdobiach postupuje týmto spôsobom aj pri súvisiacich výdavkoch spojených s jeho prevádzkovaním, opravou a udržiavaním za predpokladu, že tento majetok daňovníkovi slúži predovšetkým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Ak obstaraný majetok daňovník zahrnie do daňových výdavkov jednorazovo vo výške 100% a nepostupuje podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP (majetok využíva výlučne na podnikanie), v prípade poskytnutia tohto majetku na osobnú potrebu zamestnancovi v nasledujúcich rokoch, zamestnancovi vzniká nepeňažný príjem. Pri určení ceny nepeňažného príjmu zamestnanca sa vychádza z ustanovenia § 2 písm. c) ZDP.

Podľa § 24 odsek 8 ZDP sa pri odpisovaní majetku do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.

Výnimku z možnosti výberu medzi paušálnym uplatňovaním výdavkov a preukázateľným uplatňovaním výdavkov majú

–   nehnuteľnosti, kde sa uplatňuje postup podľa § 24 ods. 4 ZDP,

–   automobily, u ktorých zamestnávateľ uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, t.j. zdaňuje zamestnancovi použitie motorového vozidla aj na súkromné účely a to vo výške 1 % zo vstupnej ceny tohto vozidla; ak sa však bude jednať o poskytnutie motorového vozidla zamestnancovi v 9. roku a v ďalších rokoch od jeho zaradenia do užívania, keď sa už ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP neaplikuje, zamestnávateľ je povinný postupovať v súlade s § 19 ods. 2 písm. t) ZDP,

–   daň z motorových vozidiel, ktorá je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. j) ZDP bez ohľadu na rozsah použitia motorového vozidla na podnikateľské a na súkromné účely.

Ak by využíval motorové vozidlo sám podnikateľ, fyzická osoba, potom uplatňuje postup podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, podľa ktorého buď uplatní 80 %-né paušálne výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla alebo výdavky v preukázateľnej výške, a to v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

?  Príklad

Daňovník, fyzická osoba, si v januári roku 2018 obstaral automobil vo vstupnej cene 30 000 eur. Keďže má len jeden automobil, využíva ho aj na súkromné účely. Rozhodol sa preto uplatňovať výdavky spôsobom podľa § 19 ods. 2 písm. t) prvý bod ZDP, t.j. vo výške 80 % na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku. Ročný odpis z tohto automobilu je vo výške 7 500 eur. V daňových výdavkoch si však uplatní 80 % z tohto ročného odpisu a to výdavok vo výške 6 000 eur.

Rok	Daňový odpis vypočítaný zo OC	Skutočne uplatnený odpis v súlade s § 19/2/t/1
2018	7 500	6 000 (80 % zo 7 500)

 

?  Príklad

Daňovník (fyzická osoba) používa na podnikanie osobné motorové vozidlo, ktoré má zaradené v obchodnom majetku. Výdavky na spotrebu PHL uplatňuje vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok. Je povinný uplatňovať aj ostatné výdavky súvisiace s prevádzkou tohto motorového vozidla vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak vozidlo využíva výlučne na podnikanie?

Ak daňovník uplatňuje výdavky na spotrebu PHL vo výške 80 % z celkového preukázaného nákupu PHL, nie je tým deklarované, že vozidlo využíva aj na súkromné účely. Ak predmetné vozidlo využíva výlučne na podnikanie, môže výdavky na obstaranie vozidla formou odpisov, ako aj výdavky na opravy a udržiavanie a ostatné výdavky súvisiace s prevádzkou vozidla uplatňovať do daňových výdavkov v celkovej preukázanej výške.

V nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. t) ZDP je upravený aj postup určenia zostatkovej ceny pri predaji majetku a to v § 25 ods. 3 ZDP.

-   odsek 2 písm. v) zamedzuje možnosti uplatnenia straty z realizácie virtuálnej meny. Úbytok virtuálnej meny sa u podnikateľov účtuje nasledovne:

•    v sústave PÚ – úbytok virtuálnej meny, ktorý sa účtuje do nákladov (napr. pri predaji virtuálnej meny) sa účtuje na ťarchu účtu 568 – Ostatné finančné náklady. Výnos z predaja virtuálnej meny sa účtuje v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy,

•    v sústave JÚ – spôsob účtovania operácii súvisiacich s predajom virtuálnej meny vymedzujú postupy účtovania v § 4 ods. 13 nasledovne

–   pri predaji nadobudnutej virtuálnej meny za eurá alebo inú cudziu menu sa príjem z odplatného prevodu virtuálnej meny účtuje ako o ostatnom príjme zahrňovanom do základu dane a zároveň sa vykazuje výdavok ako „ostatný výdavok“ vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v súlade s § 19 ods. 2 písm. v) ZDP,

–   pri predaji virtuálnej meny sa v peňažnom denníku účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií výdavok ako „ostatný výdavok“ ovplyvňujúci základ dane v súlade s § 19 ods. 2 písm. v) ZDP a príjem z predaja virtuálnej meny okrem príjmu z odplatného prevodu virtuálnej meny sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácii ako „ostatný príjem“ zahrňovaný do základu dane v súlade s § 17 ods. 43 ZDP. Postupy účtovania JÚ sa pri vymedzení pojmu „predaj virtuálnej meny“ odvolávajú na § 2 písm. ai) ZDP, ktorý tento pojem definuje.

Podľa tohto ustanovenia je možné úhrn vstupných cien virtuálnych mien zahrnúť do základu dane iba do výšky úhrnu príjmov z ich predaja. To znamená, že v príslušnom zdaňovacom období sa úhrn vstupných cien všetkých virtuálnych mien, ku ktorých realizácii prišlo porovnáva s úhrnom príjmov dosiahnutých z týchto realizácii, pričom na stratu sa neprihliada.

?  Príklad

Obchodná spoločnosť obstarala na verejnom trhu 1 Bitcoin (BTC) za 7 500 eur, pričom jej vznikol poplatok za obstaranie BTC na verejnom trhu v sume 100 eur. Úhradu spoločnosť uskutočnila z bankového účtu. V tom istom účtovnom (zdaňovacom) období spoločnosť predala 1 BTC za 6 000 eur, pričom pri úbytku virtuálnej meny používa metódu FIFO.

 

Účtovanie v sústave podvojného účtovníctva

Účtovný prípad	Suma v eur	Účtovná súvzťažnosť
		MD	D
Nákup 1 BTC	7 500	258	379*
Poplatok	100	568	379
Úhrada záväzku	7600	379	221
Predaj 0,5 BTC
a) vyradenie 0,5 BTC (FIFO)	7 500	568	258
b) tržba z predaja	6 000	378*	668
Inkaso pohľadávky	6 000	221	378

 

*   je možné použiť aj iný záväzkový alebo pohľadávkový účet

Poplatok hradený verejnému trhu je v súlade s účtovníctvom daňovým výdavkom v zdaňovacom období, v ktorom sa o ňom účtuje. V súlade s § 19 ods. 2 písm. v) zákona o dani z príjmov je možné uznať do daňových výdavkov úhrn vstupných cien predávaných virtuálnych mien len do výšky príjmu z predaja. Vzhľadom nato, že príjem z predaja (6 000 eur) je nižší ako obstarávaciu cenu BTC (7 500) do daňových výdavkov je možné uznať obstarávaciu cenu BTC iba do výšky príjmov z jej predaja, t.j. na stratu vo výške 1 500 eur sa neprihliadá.

Účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva

Názov účtovnej knihy	Účtovný prípad
Nákup BTC
Kniha krátkodobého finančného majetku	Prírastok 1 BTC v sume 7 500 eur
Kniha záväzkov	Vznik záväzku z dôvodu nadobudnutia 1 BTC v sume 7 600 eur a pri úhrade záväzku jeho zánik
Peňažný denník	Úhrada záväzku z bankového účtu: vo výške 7 500 eur ako výdavok neovplyvňujúci ZD vo výške 100 eur ako výdavok ovplyvňujúci ZD
Predaj BTC
Kniha krátkodobého finančného majetku	Úbytok 1 BTC v hodnote 7 500 eur
Kniha pohľadávok	Vznik pohľadávky z dôvodu predaja 0,5 BTC v hodnote 6 000 eur a pri jej úhrade zánik pohľadávky
Peňažný denník	Príjem na bankový účet v sume 6 000 eur ako príjem ovplyvňujúci ZD Uzávierková účtovná operácia – výdavok ovplyvňujúci ZD vo výške obstarávacej ceny 1 BTC limitovanej do výšky príjmu z predaja v sume 6 000 eur [v súlade s § 19 os. 2 písm. v) ZDP]

 

 

-   v ods. 2 sa dopĺňa nové písm. w)

V nadväznosti na novelizáciu zákona o CR, ktorý zavádza s účinnosťou od 1. 1. 2019 prostredníctvom viacerých zákonov (napr. ZP) nové príspevky na rekreáciu, sa dopĺňa aj ustanovenie § 19 ods. 2 písm. w) ZDP, v ktorom sa za daňové výdavky považujú aj výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a ZP, ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa § 152a ZP v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Uvedené znamená, že aj daňovník s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti si môže uplatniť do daňových výdavkov príspevok na rekreáciu, ak

–   vykonáva činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov,

–   nebol mu poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa § 152a ZP v súvislosti so závislou činnosťou,

pričom výška príspevku je rovnaká ako je určená pre zamestnancov, a to 55 % z oprávnených nákladov vymedzených v § 152a ods. 4 a 5 ZP maximálne do výšky 275 eur ročne.

Ak by bola rekreácia v sume vyššej ako 500 eur max. príspevok vo výške 55 % z oprávnených nákladov nesmie presiahnuť 275 eur.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.

Daňovník s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti si môže, rovnako ako zamestnanec, uplatniť v kalendárnom roku príspevok na rekreáciu aj viackrát, ak má rekreácie v nižších sumách ako 500 eur, t.j. nevyčerpal si celú zákonom stanovenú výšku pre príspevok na rekreáciu (275 eur).

Aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP si môže uplatniť do daňových výdavkov príspevok na rekreáciu dvomi formami a to prostredníctvom

1.  uplatnenia oprávnených výdavkov vymedzených v § 152a ods. 4 ZP na základe predloženého účtovného dokladu na meno daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP,

2.  rekreačného poukazu, ktorým je podľa § 27a zákona o CR osobitný platobný prostriedok alebo obdobný technický prostriedok uchovávajúci majetkovú hodnotu elektronicky, vydávaný limitovaným poskytovateľom podľa § 97a zákona č. 492/2009 Z. z., ktorý je možné použiť výlučne v SR, u poskytovateľov služieb, ktorí majú zmluvný vzťah s limitovaným poskytovateľom podľa § 97a zákona č. 492/2009 Z.z vydávajúcim rekreačný poukaz.

Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný.

Rekreačný poukaz slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov podľa § 152a ods. 4 a 5 ZP a je platný do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný.

Limitovaným poskytovateľom môžu byť napr. aj spoločnosti vydávajúce stravovacie poukážky, ak by sa rozhodli emitovať takéto rekreačné poukazy, pričom však túto skutočnosť musia najmenej 30 kalendárnych dní pred plánovaným dňom začatia vydávania rekreačných poukazov oznámiť písomne Národnej banke Slovenska.

Oprávnenými výdavkami, ktoré je možné uplatniť ako príspevok na rekreáciu sú preukázané výdavky daňovníka (rovnako ako pre zamestnanca uvedené v § 152a ZP) na

a) služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR,

b)  pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území SR,

•    ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území SR, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,

•    organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území SR pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Za oprávnené náklady budú akceptované len rekreácie, kde ubytovanie je zabezpečované u subjektov s oprávnením na poskytovanie ubytovacích služieb. Aj zákon o CR upravuje v § 2 písm. d), že prenocovaním sa rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Rovnako pre uplatnenie vynaloženého výdavku na oprávnené náklady v zmysle § 152a ods. 4 ZP je možné akceptovať len preukázateľný doklad, ktorým je doklad vystavený oprávneným subjektom poskytovať ubytovacie služby, resp. aj služby s tým spojené.

Za takto určené oprávnené výdavky sa považujú aj preukázané výdavky daňovníka na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené daňovníkovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa s daňovníkom zúčastňujú na rekreácii.

-   podľa ods. 3 písm. a) sú daňovými výdavkami, výdavky na odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29).

Výnimku tvorí hmotný majetok poskytnutý na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. Neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého HM sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania HM podľa § 26 ods. 1 do výšky príjmov z prenájmu. V prípade predaja majetku využívaného na operatívny prenájom, u ktorého boli daňové odpisy limitované, sa neuplatnená časť ročných odpisov vyplývajúca z limitovania zahrnie do základu dane ako súčasť zostatkovej ceny. Uvedené vyplýva zo znenia ustanovenia § 25 ods. 3 ZDP, podľa ktorého sa zostatkovou cenou rozumie rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP.

Podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP, v prípade, ak sa majetok počas príslušného zdaňovacieho obdobia používa nielen na prenájom, ale aj na vlastnú činnosť daňovníka, bude tento postupovať pri stanovení výšky odpisov prenajímaného majetku na základe

–   rozsahu, v akom sa majetok prenajíma v príslušnom zdaňovacom období alebo

–   doby, počas ktorej sa majetok prenajíma v príslušnom zdaňovacom období.

Ak po skončení doby odpisovania daňovník majetok

•    naďalej prenajíma – do základu dane môže zahrnúť neuplatnenú časť ročného odpisu do výšky príjmov z prenájmu,

•    používa na svoju vlastnú činnosť – do základu dane môže zahrnúť neuplatnenú časť ročného odpisu v príslušnom zdaňovacom období v maximálnej výške ročného odpisu vypočítaného rovnomerný spôsobom odpisovania, a to bez ohľadu nato, aký spôsob odpisovania daňovník použil pri odpisovaní prenajímaného majetku počas doby odpisovania. Z uvedeného vyplýva, že ak išlo o majetok zaradený do odpisovej skupiny 2 alebo 3 a daňovník pri ňom uplatňoval zrýchlenú metódu odpisovania, pri zahrnovaní neuplatnenej časti ročného odpisu (z dôvodu limitovania pri prenájme majetku) po skončení doby odpisovania môže použiť iba rovnomerný spôsob odpisovania majetku.

-   v odseku 3 písm. b) je upravená zostatková cena alebo pomerná časť zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení z dôvodu predaja alebo likvidácie.

Pri predaji HaNM je možné uplatniť do daňových výdavkov daňovú zostatkovú cenu vyčíslenú podľa § 25 ods. 3 ZDP v plnej výške, okrem vybraného druhu majetku, u ktorého sa daňová zostatková cena zahrnuje do daňových výdavkov len do výšky príjmov z predaja tohto majetku, t.j. na stratu z predaja takéhoto majetku sa neprihliada. Medzi majetok, pri ktorom sa limituje zostatková cena pri jeho vyradení patria:

•    osobné automobily zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2,

•    motorové vozidlá na jazdu na snehu a podobné vozidlá s motorom zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.52,

•    rekreačné a športové člny zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.12,

•    lode a plavidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.11,

•    lietadlá a kozmické lode a podobné zariadenia zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.3,

•    motocykle a ich modifikácie zatriedené do kódu Klasifikácie 30.91,

•    bicyklov a iných kolesových vozidiel bez motora zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.92.1

•    budovy a stavby zaradené do odpisovej skupiny 6.

Na účely vyčíslenia základu dane sa posudzuje predaj každého jedného hmotného majetku samostatne, t.j. nie je možná kompenzácia stratového a ziskového predaja hmotného majetku uskutočneného v príslušnom zdaňovacom období.

V prípade určenia zostatkovej ceny predávaného majetku je postup upravený v § 22 ods. 12 ZDP, v ktorom práve v súvislosti s vybraným majetkom uvedeným v § 19 ods. 3 písm. b) ZDP došlo k zásadnej zmene jej výpočtu.

V zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vyradeniu HaNM z akéhokoľvek dôvodu kedykoľvek v priebehu zdaňovacieho obdobia nie je možné uplatniť ročný odpis ani pomernú časť ročného odpisu, a to z dôvodu, že súčasťou základu dane je daňová zostatková cena, ktorej súčasťou sú aj daňové odpisy pripadajúce na mesiace, počas ktorých daňovník o majetku účtoval alebo ho evidoval. ZDP súčasne stanovuje výnimky HM, pri ktorom je možné uplatniť odpis v roku jeho vyradenia a to pri HM:

•    ktorý je odpisovaný časovou alebo výkonovou metódou odpisovania – do daňových výdavkov sa uznáva odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval alebo evidoval podľa § 6 ods. 11,

•    špecificky vymedzenom v § 19 ods. 3 písm. b) ZDP, v ktorom je výška zostatkovej ceny obmedzená výškou príjmu z predaja, pričom je možné pri výpočte odpisov v roku predaja uplatniť jeho pomernú časť vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník účtoval alebo evidoval majetok podľa § 6 ods. 11 ZDP.

-   odsek 3 písm. u) limituje uznávanie úrokov platených z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie akcií akciovej spoločnosti alebo obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí u daňovníkov, na ktorých je možné aplikovať oslobodenie príjmov z predaja akcii alebo obchodných podielov podľa § 13c ZDP. Títo daňovníci bez ohľadu na skutočnosť, či sa ich oslobodenie podľa § 13c ZDP pri predaji uvedených cenných papierov bude týkať alebo nie, si môžu uvedené úroky uplatniť do daňových výdavkov až v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcii alebo obchodných podielov za predpokladu že nespĺňajú podmienky na oslobodenie podľa § 13c ZDP. Obmedzenie uznávania úrokov z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie akcií a obchodných podielov sa nevzťahuje na obchodníkov v cennými papiermi a to v nadväznosti na skutočnosť, že oslobodenie príjmov z predaja akcií a obchodných podielov podľa § 13c sa ich nedotýka.

§ 20

Rezervy a opravné položky

(1)  Rezervami, ktorých tvorba je súčasťou základu dane za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú rezervy v poisťovníctve, rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami93a) (odseky 16 a 18) a rezervy podľa odseku 9.

(2)  Opravnými položkami, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f) za podmienok ustanovených týmto zákonom, sú opravné položky k

a) nadobudnutému majetku1) (odsek 13),

b) nepremlčaným pohľadávkam (odsek 14),

c) pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a pohľadávkam voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár³⁸⁾ (odseky 10 až 12),

d) nepremlčaným pohľadávkam, ktoré tvoria banky a pobočky zahraničných bánk94) a Exportno-importná banka Slovenskej republiky,95)

e) nepremlčaným pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia,96) ktoré tvoria poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní (zaisťovne a pobočky zahraničných zaisťovní),

f) nepremlčaným pohľadávkam zdravotných poisťovní93a) (odsek 17) okrem pohľadávok z verejného zdravotného poistenia prislúchajúcich k výnosom oslobodeným od dane podľa § 13 ods. 2 písm. i).

g) nepremlčaným pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu^96a) (odsek 21).

(3)  Zásady pre tvorbu, čerpanie a rozpustenie rezerv a opravných položiek ustanovuje osobitný predpis.1)

(4)  Banky a pobočky zahraničných bánk94) a Exportno-importná banka Slovenskej republiky95) môžu zahrnúť do daňových výdavkov tvorbu opravnej položky podľa odseku 6 k pohľadávke z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia, ak od splatnosti pohľadávky, na ktorú je tvorená opravná položka, uplynula doba dlhšia ako

a) 360 dní, najviac do výšky 20 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia,

b) 720 dní, najviac do výšky 50 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia,

c) 1 080 dní, najviac do výšky 100 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia.

(5)  Opravná položka podľa odseku 4 sa tvorí na výšku pohľadávky, ktorej súčasťou nie je úrok z omeškania nezahrnutý do základu dane a úrok nezahrnutý do príjmov.

(6)  Na vymedzenie výšky opravnej položky k pohľadávkam uvedeným v odseku 4 sa vzťahujú postupy podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo.

(7)  Do výšky opravných položiek, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa odseku 4, sa započítava aj zostatok opravných položiek z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

(8)  Daňovým výdavkom je tvorba technických rezerv

a) vytváraných v poisťovníctve podľa osobitných predpisov,⁹⁷⁾ ktoré sú účtované v nákladoch podľa osobitného predpisu,¹⁾ okrem technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období,

b) v poisťovni, pobočke poisťovne z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni, pobočke zaisťovne z iného členského štátu a pobočke zahraničnej zaisťovne vo výške, ktorá nesmie presiahnuť objem záväzkov vypočítaný metódami podľa osobitného predpisu,^97a) bez ohľadu na to, či ide o poisťovňu, pobočku poisťovne z iného členského štátu, pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu, pobočku zaisťovne z iného členského štátu, alebo pobočku zahraničnej zaisťovne, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim,^97b) ak sú technické rezervy účtované v nákladoch podľa osobitného predpisu,¹⁾ okrem technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období.

(9)  Daňovým výdavkom je aj tvorba rezerv účtovaná ako náklad1) na

a) nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, mzdu pri uplatňovaní konta pracovného času^80ab) vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, rezervy na vyprodukované emisie v zmysle osobitného predpisu;149) to neplatí u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva,

b) lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona;98) tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť sa určuje v projekte lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu99) potvrdenom odborným lesným hospodárom,99a) a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,1)

c) likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom;¹⁰⁰⁾ to neplatí u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

d) uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok101) po ich uzavretí a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

e) nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, ak výška rezervy vypočítaná a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

f) účelová finančná rezerva podľa osobitného zákona.101a)

(10) Tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní, vrátane pohľadávky z istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa odseku 4 a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov,¹⁰²⁾ je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok prihlásených v lehote určenej podľa osobitného predpisu³⁸⁾ vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane. Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok prihlásených v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4. Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní sú daňovými výdavkami počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené. Tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, vrátane pohľadávky z istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa odseku 4 a pohľadávky z istiny zo  spotrebiteľského úveru,¹⁰²⁾ je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky  menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane, počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bol zverejnený návrh splátkového kalendára v Obchodnom vestníku.^102aa) Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok v splátkovom kalendári a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4.

(11) Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a k pohľadávkam voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, sa zahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka uspokojená. Ak pohľadávky poprel správca konkurznej podstaty a veriteľ neuplatňuje nárok na uspokojenie tejto pohľadávky z konkurznej podstaty prostredníctvom súdu alebo príslušného správneho orgánu, základ dane sa zvýši o výšku týchto popretých pohľadávok. Ak správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku a veriteľ uplatnil nárok na jej uspokojenie z konkurznej podstaty na súde alebo na príslušnom správnom orgáne, základ dane sa zvýši o výšku týchto popretých pohľadávok alebo ich častí v zdaňovacom období, v ktorom súd alebo príslušný správny orgán takýto návrh zamietol.

(12) Odseky 10 a 11 sa použijú aj na pohľadávky voči dlžníkom v zahraničí. Ak ide o pohľadávky voči dlžníkom, ktorí majú sídlo alebo bydlisko v štáte, v ktorom nie je právny predpis upravujúci konkurz, reštrukturalizáciu a splátkový kalendár, za daňový výdavok možno uznať aj opravné položky tvorené daňovníkom na pohľadávky, ktoré sa vymáhajú prostredníctvom súdu v inom štáte.

(13) Vytvorená opravná položka k nadobudnutému majetku sa zahrnie do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi,1) pričom u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je doba zahrnovania rovnaká ako u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva.

(14) Tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, alebo ak ide o daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov,102) aj tvorba opravnej položky na časť pohľadávky vzťahujúcej sa na istinu a úrok zahrnutý do príjmov zo spotrebiteľského úveru, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako

a) 360 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,

b) 720 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,

c) 1 080 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva.

(15) Ustanovenia odsekov 4, 6, 14 a 17 o opravných položkách uznaných za daňový výdavok sa nepoužijú na pohľadávku nadobudnutú postúpením alebo pohľadávku, ktorú možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi.

(16) Z rezerv vytváraných zdravotnými poisťovňami je daňovým výdavkom aj tvorba technických rezerv podľa osobitného predpisu.102a)

(17) Z opravných položiek vytváraných zdravotnými poisťovňami93a) je daňovým výdavkom tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, a ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, a to vo výške a za podmienok ustanovených v odseku 14.

(18) Technické rezervy na úhradu za zdravotnú starostlivosť alebo plánovanú zdravotnú starostlivosť podľa odseku 16 sa zahrnú do daňových výdavkov najviac do výšky 100 % technických rezerv na úhradu za zdravotnú starostlivosť účtovaných podľa osobitného predpisu.1)

(19) K výnosom, ktoré sú podľa § 13 ods. 2 písm. i) oslobodené od dane, nie je možné uplatňovať daňové výdavky vrátane tvorby opravnej položky. Tvorba, použitie a zrušenie rezervy vytvorenej k záväzku, ktorého náklad sa vzťahuje k výnosom oslobodeným od dane podľa § 13 ods. 2 písm. i), sa nezahrnuje do základu dane.

(20) Rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy.

(21) Tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu^96a) je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane. Opravné položky k pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu^96a) sa zahrnú do základu dane počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom sa začína rezolučné konanie.

(22) Tvorba opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky, pri ktorom je riziko, že ho dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov, sa zahrnie do výdavkov do výšky 100 % hodnoty príslušenstva alebo jeho neuhradenej časti, ak od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní alebo ak od splatnosti príslušenstva uplynula doba dlhšia ako 1080 dní. Príslušenstvo je možné odpísať podľa § 19 ods. 2 písm. r) po splnení podmienky uvedenej v prvej vete.

Komentár k § 20

Ustanovenie vymedzuje rezervy a opravné položky, ktorý tvorba je uznaná za daňové výdavky, pričom stanovuje aj podmienky na uznanie do daňových výdavkov

Daňovo uznané rezervy
Rezervy tvorené v poisťovníctve (odsek 8)	rezervy vytvárané Eximbankou podľa § 30a a § 30b zákona č. 80/1997 Z. z., ak sú účtované do nákladov – s výnimkou rezerv na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období rezervy vytvárané Slovenskou kanceláriou poisťovateľov podľa § 20 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak sú účtované do nákladov – s výnimkou rezerv na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období technické rezervy komerčných poisťovní vo výške, ktorá nesmie presiahnuť objem záväzkov vypočítaných metódami uvedenými v § 171 až § 179 zákona č. 39/2015 Z. z. – s výnimkou rezerv na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období
Rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami (odseky 16 a 18)	technické rezervy podľa zákona č. 581/2004 Z. z. na úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá nebola ku dňu účtovnej závierky uhradená za zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá ku dňu účtovnej závierky ale do tohto termínu nebol do zdravotnej poisťovne doručený účtovný doklad plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v zozname poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti
Rezervy tvorené všetkými daňovníkmi (odsek 9)	na nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov – na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku zamestnancov za uplynulé účtovné obdobie na mzdu pri uplatňovaní konta pracovného času vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca – v prípade kladného účtu konta pracovného času rezervy na vyprodukované emisie v súlade so zákonom č. 572/2004 Z. z. – tvorí daňovník, ktorý vypúšťa emisie do ovzdušia na lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa zákona č. 326/2005 Z. z. – tvorba na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu – 2 až 10 rokov od uplynutia lehoty na obnovu lesa na pozemku na likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom – tvorba v takej výške, aby v čase likvidácie alebo rekultivácie pozemkov bola k dispozícií v potrebnej výške na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí – vytvorenie účelovej finančnej rezervy ročne vo výške určeného podielu z celkových nákladov na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácnosti – podľa § 54e zákona č. 223/2001 Z. z. účelovú finančnú rezervu vytváranú podľa zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu – účelová finančnú rezervu, ktorej prostriedky sa použijú na uzavretie úložiska, jeho monitorovanie po jeho uzavretí, na rekultiváciu úložiska a rekultiváciu územia ovplyvneného úložiskom

 

 

Daňovo uznané opravné položky
OP k nadobudnutému majetku (odsek 13)	zahrnutie v súlade s účtovníctvom
OP k nepremlčaným pohľadávkam (odsek 14)	existencia, že dlžník ich úplne alebo čiastočne nezaplatí pohľadávka bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov maximálna výška OP v závislosti od doby uplynutia od doby splatnosti pohľadávky (20 % menovitej hodnoty alebo neuhradenej časti – viac ako 360 dní, 50 % – viac ako 720 dní, 100 % viac ako 1 080 dní) daňovník, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov môže tvoriť OP aj na časť pohľadávky vzťahujúcej sa na istinu a úrok zahrnutý do základu dane
OP k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní a voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár (odseky 10 až 12)	vlastná pohľadávka do výšky menovitej hodnoty pohľadávky zahrnutej do ZD vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do ZD do výšky menovitej hodnoty pohľadávky a vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok v splátkovom kalendári a ich už vytvorenou opravou položkou zahrnuto do daňových výdavkov podľa § 20 ods. 4 ZDP vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do ZD, pohľadávky z istiny z nesplateného úveru a pohľadávky z istiny zo spotrebiteľského úveru – u bánk a daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov pohľadávka nadobudnutá postúpením – do výšky postupníkom uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky
OP k nepremlčaným, ktoré tvoria banky, pobočky zahraničných bánk a Eximbanka (odseky 4 a 5)	k pohľadávke z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia maximálna výška opravnej položky v závislosti od doby uplynutia splatnosti pohľadávky (20 % menovitej hodnoty alebo neuhradenej časti – viac ako 360 dní, 50 % – viac ako 720 dní, 100 % viac ako 1 080 dní) tvorba na výšku pohľadávky, ktorej súčasťou nie je úrok z omeškania nezahrnutý do základu dane a úrok nezahrnutý do príjmov
OP k nepremlčaným pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia	tvoria poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní a zaisťovní
OP k nepremlčaným pohľadávkam zdravotných poisťovní (odsek 17)	existencia, že dlžník ich úplne alebo čiastočne nezaplatí pohľadávka bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov maximálna výška OP v závislosti od doby uplynutia od doby splatnosti pohľadávky (20 % menovitej hodnoty alebo neuhradenej časti – viac ako 360 dní, 50 % – viac ako 720 dní, 100 % viac ako 1 080 dní) daňovník, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov môže tvoriť OP aj na časť pohľadávky vzťahujúcej sa na istinu a úrok zahrnutý do základu dane
OP k nepremlčaným pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní (odsek 21)	do výšky menovitej hodnoty alebo uhradenej obstarávacej ceny vrátane príslušenstva zahrnutého do základu dane, počínajúc zdaňovacím období, v ktorom sa začína rezolučné konanie

 

 

?  Príklad

Banka vykazuje úver s istinou vo výške 200 000 eur a má k nemu hodnotu zabezpečenia vo výške 100 000 eur. Klient je 5 splátok (každá 2 000 eur) po splatnosti a preto na základe zmluvných ustanovení sa stala splatná celá istina úveru. Splatnosť splátok k týmto dátumom:31. 12. 2015, 31. 3. 2016, 30. 11. 2016, 31. 12. 2016, 31. 1. 2017. V akej výške môže banka vytvoriť k 31. 12. 2018 daňovo uznanú opravnú položku? Je povinná hodnotu zabezpečenia odpočítať od najstarších pohľadávok, najmladších pohľadávok alebo alikvotne od každej pohľadávky jednotlivo?

Podľa § 20 ods. 4 ZDP je možné u daňovníka, ktorý je bankou, považovať tvorbu opravnej položky za daňový výdavok do výšky 20 %, 50 % alebo 100 % pohľadávky z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 360 dní, 720 dní a 1 080 dní. V prípade splatenia celej výšky úveru, z dôvodu omeškania splatnosti splátok sa splatným stáva celý úver v nadväznosti na § 103 ObčZ, podľa ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 ObčZ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Uvedená situácia nastala 31. 1. 2017 a od tohto dátumu splatnosti celého úveru sa začína počítať doba rozhodná pre zahrnovanie tvorby opravnej položky do daňových výdavkov. K 31. 12. 2018 uplynula od splatnosti úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia, doba dlhšia ako 360 dní a menej ako 720 dní a preto je možné do daňových výdavkov zahrnúť vytvorenú opravnú položku najviac do výšky 20 % zo sumy 100 000 eur (200 000 – 100 000 ako hodnota zabezpečenia), t. j. sumu 20 000 eur.

V prípade zosplatnenia celého úveru, pri ktorom časť splátok bola uhradená, sa pri tvorbe daňovo uznaných opravných položiek v súlade s § 20 ods. 4 písm. a) až c) ZDP vychádza z hodnoty nesplateného úveru zníženého o hodnotu zabezpečenia.

Ak by podmienkou úveru nebolo splatenie celého úveru v dôsledku nesplatenia určitého počtu splátok, potom by sa na účely zahrnovania opravnej položky do daňových výdavkov posudzovala doba, ktorá uplynula od splatnosti jednotlivej splátky, ale až počnúc tou splátkou v omeškaní, ktorá už nie je krytá hodnotou zabezpečenia. Zároveň, pri čiastočnom zaplatení pohľadávky, je potrebné aplikovať § 17 ods. 28 písm. c) ZDP.

§ 21

(1) Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej

a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),

b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,

c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované,

d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,

e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi15) okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom⁸⁹⁾ a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,103)

  f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia; v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov, v ktorých zamestnávateľ zabezpečuje ubytovanie podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi na účel zabezpečenia jeho ubytovania,

g) výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2),

h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú

    1.   darčekové reklamné poukážky,

    2.   tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,

    3.   alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu^103a) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti,

  i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e), p) a w),

  j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,

k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.

  l) výdavky na technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti využívanej na základe zmluvy o výpožičke,^103aa) okrem výdavkov na energie vynaložených užívateľom v súvislosti s užívaním takejto hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti.

(2)  Daňovými výdavkami nie sú tiež

a) zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, osobitné príspevky podľa osobitného predpisu,^103b) úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty,

b) prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov,104)

c) prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd,105)

d) tvorba rezervného fondu, kapitálového fondu z príspevkov a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu,13)

e) manká a škody1) presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g), stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na účely tohto zákona hmotným majetkom; škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda,

f) zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d),

g) daň podľa tohto zákona,

h) dane zaplatené za iného daňovníka,

  i) daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) a s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad,

  j) tvorba rezerv a tvorba opravných položiek s výnimkou podľa § 20,

k) rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia pri postúpení nadobudnutej pohľadávky ďalšiemu postupníkovi okrem postúpenej pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak táto pohľadávka spĺňa podmienku na tvorbu opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12, pri ktorej sa za daňový výdavok považuje obstarávacia cena len do výšky tvorby opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12,

  l) výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti37aa) vzťahujúce sa k peňažnému plneniu a nepeňažnému plneniu prijatému od držiteľa, okrem výdavkov súvisiacich s vykonávaním klinického skúšania,^37ab).

m) paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok,^78a) zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka.

n) výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru

    1.   z dôvodu jeho klasifikácie ako nebezpečného podľa osobitného predpisu,^105a)

    2.   likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže, že pred uplynutím tejto doby vykonal opatrenia na podporu ich predaja do uplynutia tejto doby formou postupného znižovania ceny, okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín Potravinovej banke Slovenska a liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa osobitného predpisu,^37ab)

    3.   bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže príjem z ich predaja.

o) výdavky (náklady) u závislej osoby podľa § 2 písm. n) až r) v rozsahu, v akom

    1.   dochádza k viacnásobnému uplatneniu toho istého daňového výdavku (nákladu) u viacerých závislých osôb a u týchto závislých osôb nedochádza k súčasnému viacnásobnému zahrnutiu zodpovedajúcich príjmov (výnosov) do zdaniteľných príjmov,

    2.   nie sú zdaniteľným príjmom u inej závislej osoby podľa právnych predpisov platných v štáte príjemcu príjmu (výnosu), pričom pri posúdení zdaniteľného príjmu sa prihliada aj na právne predpisy platné v štáte konečného príjemcu príjmu (výnosu); postup podľa časti vety pred bodkočiarkou sa neuplatní, ak ide o výdavok (náklad) medzi závislými osobami podľa § 2 písm. n) až r) a príjemcom príjmu (výnosu) je daňovník podľa § 12 ods. 3 alebo obdobný daňovník v zahraničí, u ktorého je tento príjem oslobodený od dane podľa § 13, alebo fyzická osoba, u ktorej tento príjem nie je zdaniteľným príjmom,

    3.   sú tieto výdavky (náklady) priamo alebo nepriamo použité na financovanie výdavkov (nákladov) u inej závislej osoby, ktoré vedú k situácii viacnásobného uplatnenia toho istého daňového výdavku (nákladu) podľa prvého bodu, alebo na financovanie výdavkov (nákladov), ktoré vedú k situácii podľa druhého bodu.

Komentár k § 21

-   odsek 1 písm. a) stanovuje, že výdavky na obstaranie HaNM odpisovaného ako aj vylúčeného z odpisovania nie sú uznaným daňovým výdavkom v zdaňovacom období, kedy ich daňovník vynaložil a účtoval alebo evidoval ich. Výdavky na odpisovaný HaNM sa zahŕňa do základu dane postupne vo forme odpisov (daňových – pri odpisovanom HM a účtovných pri odpisovanom NM). Výdavky na HaNM vylúčený z odpisovania sa zahŕňajú do základu dane pri jeho predaji alebo vyradení z používania.

-   podľa odseku 1 písm. f) sa za daňové výdavky nepovažujú výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia.

?  Príklad

Obchodná spoločnosť získala oprávnenie na prevádzkovanie súkromnej materskej škôlky. Túto činnosť má riadne zapísanú v Obchodnom registri SR. Súkromná škôlka bude využívaná jednak zamestnancami spoločnosti, ako aj tretími (nezávislými) osobami.

Spoločnosť sa pýta, či v prípade, ak výdavky spojené s touto podnikateľskou činnosťou budú prevyšovať príjmy z tejto činnosti, je potrebné aplikovať ustanovenie § 21 ods. 1 písm. f) ZDP.

Podľa § 21 ods. 1 písm. f) ZDP daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e) (vlastného stravovacieho zariadenia), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia.

ZDP ani iný právny predpis nedefinuje pojem „zariadenie na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb“. Možno vychádzať len z historických výkladov k ustanoveniu § 25 písm. k) zákona č. 366/1999 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a k ustanovenie § 25 písm. k) zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ktoré upravovali predmetnú problematiku obdobne ako je upravená v dnes platnom ZDP.

Predpokladá sa, že na účely § 21 ods. 1 písm. f) ZDP sa za „zariadenie na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb“ považuje napríklad rekreačné zariadenie, kultúrne alebo športové zariadenie, predškolské zariadenie, ubytovňa a pod., pričom za „iné osoby“ sa považujú osoby, ktoré využívajú služby týchto zariadení spolu so zamestnanom (rodinní príslušníci, druh).

V uvedenom prípade by nemalo byť podstatné, či má obchodná spoločnosť živnostenské oprávnenie na prevádzku materskej škôlky alebo nie.

Ak by sa dalo vychádzať z princípu, že keď dôjde k úhrade za využité služby inými osobami alebo vlastnými zamestnancami, potom by sa nemali krátiť daňové výdavky podľa § 21 ods. 1 písm. f) ZDP.

Ak by ale k uhradeniu zo strany osôb, ktoré využívajú služby materskej škôlky nedošlo, potom by mal daňovník krátiť výdavky v súlade s § 21 ods. 1 písm. f) ZDP.

?  Príklad

Spoločnosť má v majetku aj zariadenie na uspokojovanie potrieb zamestnancov (rekreačnú chatu) a uplatňuje postup podľa § 21 ods. 1 písm. f) ZDP.

Spoločnosť sa pýta, či súčasťou výdavkov pri aplikácii ustanovenia § 21 ods. 1 písm. f) ZDP sú aj odpisy nehnuteľného a hnuteľného majetku využívaného v zariadení na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb.

Podľa § 21 ods. 1 písm. f) ZDP daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e) ZDP (vlastného stravovacieho zariadenia), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia.

V zmysle uvedeného by sa do úhrnu výdavkov pri aplikácii § 21 ods. 1 písm. f) ZDP zahŕňali okrem iných nákladov aj odpisy hmotného a nehmotného majetku používaného pri prevádzkovaní zariadenia na uspokojovanie potrieb zamestnancov. Ak by spoločnosť vykázala stratu z toho zariadenia, zvýšila by o ňu základ dane v súlade s § 17 ods. 2 písm. c) ZDP v nadväznosti na § 21 ods. 1 písm. f) ZDP.

V nadväznosti na doplnenie daňovej úpravy pre zamestnanecký benefit a to poskytovanie ubytovania v zákonom určených prípadoch, ktoré je na strane zamestnanca oslobodené od dane v určenej výške sa doplnilo aj ustanovenie § 21 ods. 1 písm. f) ZDP, podľa ktorého ak zamestnávateľ poskytuje ubytovanie vo vlastnom zariadení na uspokojovanie potrieb zamestnancov, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi za účelom zabezpečenia jeho ubytovania, t.j. celé nepeňažné plnenie, či je z časti oslobodené alebo nie. V uvedenom prípade by teda nebolo daňovým výdavkom za poskytnuté vlastné ubytovacie zariadenie len časť nákladov, ktorá by bola vyššia ako úhrn nepeňažných plnení poskytovaných zamestnancom.

Naopak v § 19 ods. 2 písmeno s) ZDP je upravené, že daňovými výdavkami zamestnávateľa sú aj výdavky na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa Vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb, ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke.

Kód skupiny 112 Dvojbytové a viacbytové budovy zahŕňa oddelené domy, polooddelené domy a terasovité domy s dvomi bytmi so spoločným vchodom, ostatné bytové budovy, ako sú napríklad rodinné domy s tromi bytmi a nájomné domy.

Kód skupiny 113 Ostatné budovy na bývanie zahŕňa ostatné budovy, ako sú napríklad internáty, robotnícke hotely.

U zamestnávateľa, ktorého prevažujúcou činnosťou nie je výroba vo viaczmennej prevádzke, výdavky na zabezpečenie ubytovania pre zamestnancov sú daňovým výdavkom len vtedy, ak je tento benefit upravený a dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo inom internom predpise zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 ZDP, zároveň sa celá výšky benefitu rozpočítaná zamestnancom zdaní v rámci ich vyplácanej mesačnej mzdy.

Takto poskytnuté ubytovanie sa oslobodzuje od dane podľa § 5 ods. 7 písm. p) ZDP u zamestnanca v pracovnom pomere (§ 42 ZP) v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci. Ak takto určené plnenie presiahne sumu 60 eur alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu dní ubytovania v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zt sa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu a § 21 ods. 1 písm. f) prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018.

-   odsek 1 písm. h) daňovými výdavkami nie sú výdavky na reprezentáciu.

Výdavky na reklamné predmety môžu byť daňovým výdavkom ovplyvňujúcim základ dane daňovníka iba v prípade, že sa jedná o reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet. Zákon nestanovuje povinnosť označovať reklamné predmety obchodným menom alebo ochrannou známkou daňovníka.

Reklamným predmetom sú aj

•    tabakové výrobky (do sumy nepresahujúcej 17 eur za jeden výrobok), ale iba u daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,

•    víno (do sumy nepresahujúcej 17 eur za jeden predmet), najviac však vo výške 5 % z vykázaného základu dane daňovníka za príslušné zdaňovacie obdobie, okrem daňovníka, u ktorého je výroba vína hlavným predmetom činnosti; u daňovníka, u ktorého je výroba vína hlavným predmetom jeho činnosti sa považuje poskytnutie vína ako reklamného predmetu za daňový výdavok v neobmedzenej výške, pričom podmienka reklamného predmetu neprevyšujúceho sumu 17 eur musí byť dodržaná,

•    ostatné alkoholické nápoje (okrem vína), ale iba u daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, ak ide o predmety nepresahujúce sumu 17 eur.

Vínom sa rozumie alkoholický nápoj definovaný v § 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, a to

•    tiché víno,

•    šumivé víno,

•    tichý fermentovaný nápoj,

•    šumivý fermentovaný nápoj.

Za reklamný predmet sa nepovažujú darčekové reklamné poukážky!

Fyzická osoba, u ktorej nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti a ktorá zaúčtuje (zaeviduje) do daňových výdavkov v zdaňovacom období 2016 sumu výdavkov na víno ako na reklamné predmety presahujúcu 5 % z vykázaného základu dane, upraví základ dane v daňovom priznaní k dani z príjmov prostredníctvom položky zvyšujúcej základ dane (znižujúcej stratu).

Základom dane (čiastkovým základom dane) sa rozumie základ dane zistený podľa § 17 až 29 ZDP ešte pred jeho úpravou o

•    pripočítateľnú položku u sponzora, ktorý nevykázal základ dane, aby si sponzorské mohol ponechať v daňových výdavkoch [§ 17 ods. 19 písm. h)],

•    pripočítateľnú položku v prípade uplatnenia ročného odpisu pri osobnom automobile so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, ak nebola vykázaná stanovená výška základu dane (§ 17 ods. 34),

•    pripočítateľnú položku, ak nebola vykázaná výška základu dane pre uplatnenie celého nájomného za motorové vozidlo so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 35),

•    odpočítateľnú položku, ak daňovník splnil podmienky pre uplatnenie paušálnej sumy na každého žiaka v rámci poskytovaného duálneho vzdelávania (§ 17 ods. 37),

•    pripočítateľnú položku, ak daňovník uplatnil v daňových výdavkoch členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa viac ako 5 % zo základu dane [§ 19 ods. 3 písm. n)],

•    pripočítateľnú položku, ak mal daňovník uplatnené viac ako 5 % zo základu dane na víno ako reklamný predmet [§ 21 ods. 1 písm. h)].

?  Príklad

Daňovník zaoberajúci sa kúpou a predajom elektronického tovaru v maloobchodnej predajni kúpil 100 fliaš vína v hodnote 7 eur za jeden kus, spolu za 700 eur, ktoré poskytol svojim dodávateľom pri príležitosti Nového roka. Môže výdavok na obstaranie vína zahrnúť do daňových výdavkov?

Ak daňovník vykáže v príslušnom zdaňovacom období základ dane (čiastkový základ dane) minimálne 14 000 eur, môže si sumu 700 eur ponechať v daňových výdavkoch, nakoľko suma 700 eur nepresahuje 5 % z vykázaného základu dane. Ak by daňovník vykázal nižší základ dane, napr. 10 000 eur, potom mu vznikne povinnosť zvýšiť základ dane o rozdiel medzi sumou 700 eur a sumou 500 eur (t. j. 5 % z 10 000), teda o 200 eur.

-   odsek 2 písm. e) vymedzuje manká a škody, ktoré nie sú uznaným daňovým výdavkom.

Ide o:

–   manká a škody presahujúce prijaté náhrady, t.j. časť škody, ktorú nepokrýva prijatá náhrada. Toto nevzťahuje na tzv. nezavinené škody, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na prijatú náhradu, t.j. na škody spôsobené:

•    živelnou pohromou – krupobitím, zemetrasením, bleskom a pod.,

•    neznámym páchateľom, ak túto skutočnosť potvrdí polícia.

–   stratné v maloobchodnom predaji, ktoré presahuje výšku stanovenú na základe ekonomicky odôvodnenej normy úbytku tovaru. Ide o stratu (úbytok) tovaru spôsobenú krádežou predovšetkým pri samoobslužnom predaji. Daňovník je povinný na základe spracovaných časových úbytkov tovaru v predchádzajúcich obdobiach a porovnateľných noriem daňovníkov predávajúcich tovar rovnakého druhu za približne porovnateľných podmienok vypracovať internú smernicu – normu stratného. Stratné nad daňovníkom stanovenú internú smernicu nie je daňovým výdavkom. Zároveň je daňovník povinný zabezpečiť primeranú starostlivosť o tovar, t.j. je povinný zabezpečiť také bezpečnostné opatrenia, aby ku krádežiam nedochádzalo alebo aby dochádzalo v minimálnej miere.

Ustanovenie nepriamo stanovuje aj manká a škody [s výnimkou tých, ktoré sú vymedzené v § 19 ods. 3 písm. d) a g)], ktoré sú uznané do daňových výdavkov:

–   prirodzený úbytok zásob – ide o úbytok hmotnosti alebo objemu zásob, ktorý vyplýva z technických a technologických vlastnosti zásob vznikajúci napr. rozprašovaním, vyschnutím, vyparovaním a pod. Daňovník rovnako ako pri stratnom má možnosť na základe dlhodobejšieho sledovania stanoviť normu prirodzeného úbytku zásob. Úbytky zásob do normy prirodzeného úbytku sú považované za daňový výdavok.

–   nezavinený úhyn zvierat, ktoré nie sú na účely ZDP považované za HM – ide napr. o kŕdle sliepok, kačíc, moriek.

-   odsek 2 písm. f) vymedzuje prípady, v ktorých nie je daňová zostatková cena pri vyradení majetku z evidencie považovaná za daňový výdavok. Podľa tohto ustanovenia nie je možné uznať napr.:

–   daňovú zostatkovú cenu špecificky vymedzeného majetku v § 19 ods. 3 písm. b) (osobné automobily, člny, lode, lietadla, budovy odpisované v odpisovej skupine 6) prevyšujúcu príjem z predaja tohto majetku,

–   daňovú zostatkovú cenu HM vyradeného z dôvodu škody prevyšujúcu výšku príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane,

–   daňovú zostatkovú cenu majetku vyradeného z dôvodu jeho darovania.

-   v odseku 2 písm. n)

Pri tovare je jeho vyradenie z určitých špecifických dôvodov a s tým spojené daňové dôsledky riešené v § 21 ods. 2 písm. n) ZDP, podľa ktorého sa za daňové výdavky nepovažujú výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru:

•    z dôvodu jeho klasifikácie ako nebezpečného podľa osobitného predpisu,

•    likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže, že pred uplynutím tejto doby vykonal opatrenia na podporu ich predaja do uplynutia tejto doby formou postupného znižovania ceny, okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín Potravinovej banke Slovenska a liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa osobitného predpisu,

•    bez stanovenia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže príjem z ich predaja.

Prvým prípadom likvidácie tovaru je likvidácia z dôvodu jeho klasifikácie ako nebezpečného v súlade so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. h) uvedeného zákona sa za nebezpečný výrobok považuje výrobok, ktorý nespĺňa požiadavky bezpečného výrobku. Za nebezpečný výrobok nemožno považovať výrobok iba preto, že do obehu bol uvedený bezpečnejší výrobok. Bezpečným výrobkom je výrobok, ktorý za bežných alebo rozumne predvídateľných podmienok používania, inštalácie alebo údržby nepredstavuje po dobu určenú výrobcom alebo po dobu obvyklej použiteľnosti nebezpečenstvo pre spotrebiteľa alebo jeho používanie predstavuje pre spotrebiteľa vzhľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia len minimálne nebezpečenstvo alebo svojimi vlastnosťami zodpovedá požiadavkám podľa osobitných predpisov.

Ak sa likviduje tovar, ktorý má stanovenú dobu použiteľnosti alebo trvanlivosti, a daňovník nepreukáže, že pred uplynutím tejto doby a až do uplynutia tejto doby vykonal opatrenia na podporu ich predaja formou postupného znižovania ceny, t.j. ak daňovník nepreukáže, že pri tovare s dobou použiteľnosti alebo trvanlivosti postupne aspoň 2 – 3 krát znížil cenu, nie je možné zahrnúť obstarávaciu cenu tovaru do daňových výdavkov.

Poznámka

Daňovník môže postupné znižovanie ceny preukázať napr. internou smernicou, z ktorej bude zrejmé kedy, v akej výške a za akých podmienok bude znižovať ceny zásob tovarov.

?  Príklad

Daňovník má na sklade zásoby tovaru – potravín v obstarávacej cene 10 000 eur, ktorým doba použiteľnosti už uplynula a ktoré sa daňovníkovi aj napriek tomu, že postupne znižoval cenu týchto potravín (celkom 4-krát) nepodarilo predať. Daňovník uvedené zásoby tovaru zlikvidoval. Je obstarávacia cena zlikvidovaných zásob daňovým výdavkom?

Áno, výdavky vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník preukáže, že pred uplynutím tejto doby vykonal opatrenia na podporu ich predaja do uplynutia tejto doby formou postupného znižovania ceny, sú daňovým výdavkom spoločnosti.

V prípade tovaru, ktorý má určenú dobu použiteľnosti, je výnimkou z posudzovania postupného znižovania ceny skutočnosť, že

-   daňovník daroval takéto zásoby Potravinovej banke Slovenska,

Potravinová banka Slovenska je občianske združenie s humanitárnym zameraním. Je nevládne, apolitické a nie je viazané na žiadne náboženské hnutie.

Zhromažďuje zadarmo potraviny, skladuje a prideľuje ich humanitárnym alebo charitatívnym organizáciám, ktoré poskytujú potravinovú pomoc ľuďom v núdzi.

Z účtovného hľadiska sa bezodplatné odovzdanie zásob na základe dobrovoľného plnenia účtovnej jednotky, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva, účtuje na ťarchu účtu 543 – Dary v analytickom členení na daňový výdavok alebo nedaňový výdavok. Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva bezodplatné odovzdanie zásob zaúčtuje ako úbytok zásob v knihe zásob.

-   išlo o lieky, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa § 51 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, pričom lekárne podľa tohto zákona ani nie sú oprávnené znižovať ich cenu pred blížiacim sa dátumom použiteľnosti.

V týchto prípadoch sa obstarávacia cena potravín považuje za daňový výdavok.

?  Príklad

Daňovník v roku 2018 bezodplatne odovzdal zásoby potravín Potravinovej banke Slovenska, ktoré zaúčtoval na účet 543 – Dary. Je obstarávacia cena týchto zásob daňovým výdavkom, aj keď daňovník cenu zásob potravín pred uplynutím doby ich trvanlivosti postupne neznižoval?

Áno.

Obstarávacia cena zásob potravín u daňovníka, ktorý ich bezodplatne odovzdal Potravinovej banke Slovenska (čo preukáže dokladom, z ktorého bude zrejmé, že na základe zmluvy uzatvorenej s Potravinovou bankou Slovenska, bezodplatne odovzdal zásoby potravín), považovaná za daňový výdavok, bez ohľadu na to, či daňovník cenu zásob potravín pred uplynutím doby ich trvanlivosti postupne znižoval.

?  Príklad

Spoločnosť vyradila zásoby liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa osobitného predpisu (zákon o liekoch) z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti vo výške ich obstarávacej ceny v celkovej sume 5 000 eur. Je uvedený výdavok daňovo uznaný?

Výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru – liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa osobitných predpisov, z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti sú daňovým výdavkom spoločnosti.

V prípade likvidácie zásob tovaru, ktoré nemajú stanovenú dobu použiteľnosti, je jeho obstarávacia cena uznaná za daňový výdavok za podmienky, že daňovník dosiahne príjem z predaja.

Upozornenie!

Aj keď toto ustanovenie neurčuje minimálnu výšku ceny za predaj takéhoto tovaru, v prípade blízkych osôb vydefinovaných v § 2 ZDP, by mohol správca dane sledovať aj dodržanie transferového oceňovania takéhoto predaja.

-   odsek 2 písm. o)

Od 1. 1. 2018 sa okruh nedaňových výdavkov podľa § 21 ZDP doplnil aj o výdavky, v dôsledku ktorých dochádza k nesúladom resp. tzv. hybridným nesúladom. Hybridné nesúlady môžu vzniknúť medzi závislými osobami, ak dochádza k duplicitnému uplatneniu tých istých výdavkov alebo k uplatneniu daňového výdavku bez zodpovedajúceho zahrnutia tej istej sumy do zdaniteľných príjmov. Týmto nesúladom sa zamedzí zamietnutím daňového výdavku. Toto opatrenia vyplýva zo smernice ATAD. Výdavok nebude považovaný za daňový výdavok, ak medzi závislými osobami vzniknú tieto situácie:

–   dvojitý odpočet – viacnásobné uplatnenie toho istého výdavku u dvoch alebo viacerých závislých osôb, pričom u týchto osôb nedochádza zároveň k viacnásobnému zahrnutiu príjmov do zdaniteľných príjmov. Takáto situácia môže vzniknúť napr. vtedy, ak štát na jednu závislú osobu nahliada ako na samostatný zdaňovaný subjekt, avšak druhý štát na túto istú závislú osobu nahliada ako na transparentný subjekt.

?  Príklad

Spoločnosť Alfa v štáte A vlastní 70 % na spoločnosti Beta v štáte B. Podľa právnych predpisov štátu A je spoločnosť Beta považovaná za osobnú kapitálovú spoločnosť, ktorej príjmy a výdavky budú súčasťou základu dane spoločnosti Alfa v štáte A ako spoločníka spoločnosti Beta. Podľa právnych predpisov štátu B je však spoločnosť Beta považovaná za samostatný zdaniteľný subjekt zdaňovaný v štáte B. Spoločnosť Beta nedosiahla v danom zdaňovacom období žiadne príjmy. Vzniká v tomto prípade hybridný nesúlad a ak áno, akým spôsobom sa uplatní § 21 ods. 2 písm. o) ZDP?

Spoločnosť Beta je možné považovať za hybridný subjekt, pretože štát A ako aj štát B nahliadajú na spoločnosť Beta odlišným spôsobom. Toto spôsobí, že výdavky uplatnené spoločnosťou Beta v štáte B znižujú základ dane v štáte B, avšak rovnaké výdavky sú v pomere zodpovedajúcom účasti spoločnosti A na spoločnosti B, t. j. vo výške 70 % uplatnené aj spoločnosťou Alfa v štáte A, ktorá spoločnosť B považuje za transparentnú. Dochádza tak k dvojitému uplatneniu tých istých výdavkov. Keďže spoločnosti B neplynú žiadne zdaniteľné príjmy, ktoré by boli rovnako zdaniteľnými príjmami v štáte A (70 % zo zdaniteľných príjmov), nedochádza zároveň k dvojitému zdaneniu tých istých príjmov.

Spoločnosť Beta je z pohľadu štátu A hybridnou spoločnosťou, ktorou sa medzi závislými osobami dosiahne dvojitý odpočet tých istých výdavkov. Vzniknutému nesúladu zamedzí štát A (ako zriaďovateľ spoločnosti B), ktorý uplatnením § 21 ods. 2 písm. o) 1. bodu ZDP neumožní odpočítať ako daňový výdavok výdavky, ktoré realizovala spoločnosť Beta (t. j. neznížia základ dane spoločnosti Alfa v štáte A vo výške vzniknutého nesúladu).

–   odpočet bez zahrnutia – ide o situáciu, kedy dochádza u závislej osoby k zníženiu základu dane uplatnením daňového výdavku, ktorý však u príjemcu (závislej osoby) nie je zahrnutý do zdaniteľných príjmov (nepodlieha zdaneniu). Táto situácia môže nastať nielen v dôsledku hybridného nesúladu. O hybridný nesúlad ide vtedy, ak dôjde k odpočtu výdavku bez zahrnutia do zdaniteľných príjmov v dôsledku hybridného finančného nástroja, kedy je finančný nástroj rozlične posúdený závislými osobami. Ide napr. o situáciu, kedy jedna závislá osoba považuje finančný nástroj za dlhový finančný nástroj a s ním spojený výdavok za náklad znižujúci základ dane (napr. úrok). Druhá závislá osoba považuje ten istý finančný nástroj za majetkový a s ním spojený príjem napr. za dividendu, ktorá však u príjemcu nie je zdaňovaná (napr. oslobodená od dane). Dochádza tak k získaniu dvojitej výhody – zníženiu základu dane u jednej závislej osoby a nezdaneniu príjmu u druhej závislej osoby. Vzniknutému nesúladu sa primárne zamedzí neuplatnením daňového výdavku spojeného s finančným nástrojom podľa § 21 ods. 2 písm. o) 2. bodu ZDP. Toto ustanovenie sa uplatňuje nielen na hybridné situácie, ale na všetky nesúlady, ktoré vedú medzi závislými osobami k odpočítaniu daňového výdavku a na druhej strane k nezdaneniu príjmu. V ZDP sú však vymedzené situácie, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti § 21 ods. 2 písm. o) 2. bodu ZDP. Ide o nesúlady vznikajúce medzi závislými osobami, z ktorých jednou je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (§ 12 ods. 3 ZDP), ktorý má príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ZDP. Rovnako sa výdavok nezamietne, ak pôjde o závislý vzťah medzi daňovníkom a fyzickou osobou, ktorej príjmy nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené.

?  Príklad

Spoločnosť Dina v štáte A vydá konvertibilné dlhopisy, ktoré odkúpi jej materská spoločnosť Matia (závislá osoba) v štáte B. Spoločnosť Dina vypláca každých 6 mesiacov kupón – úrokový výnos vo výške 1000 eur, ktorý je nákladom spoločnosti znižujúcim základ dane. Podľa daňovej legislatívy spoločnosti Matia v štáte B je konvertibilný dlhopis považovaný za majetkový nástroj, a preto aj prijatú platbu považuje za podiel na zisku, ktorý je v štáte B od dane oslobodený. Dochádza k vzniku hybridného nesúladu a akým spôsobom mu treba zabrániť podľa ZDP?

Konvertibilné dlhopisy je možné posúdiť ako hybridný finančný nástroj, pretože ho štát A považuje za dlhový nástroj a vyplatený kupón za úrokový náklad, ktorý znižuje základ dane v spoločnosti Dina. V štáte B v spoločnosti Matia je však tento istý nástroj považovaný za majetkový nástroj a prijatá platba za dividendu, ktorá je však v štáte B od dane oslobodená. Medzi závislými osobami tak dochádza k dvojitej daňovej výhode použitím hybridného finančného nástroja, a to k zníženiu základu dane v spoločnosti Dina a nezdaneniu prijatého príjmu v spoločnosti Matia. Tomuto nesúladu zamedzí štát A tým, že spoločnosť Dina si nebude môcť vyplatený kupón odpočítať ako daňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. o) 2. bodu ZDP.

–   vložený (importovaný) nesúlad – hybridný nesúlad v tomto prípade vzniká medzi závislými osobami v zahraničí. Môže ísť pritom o nesúlad dvojitého odpočtu toho istého výdavku alebo odpočtu výdavku bez zahrnutia do príjmu. Slovenský daňovník (závislá osoba) sa však priamo alebo nepriamo podieľa na vzniku tohto nesúladu prostredníctvom výdavku na financovanie tohto nesúladu, ktorý zároveň znižuje jeho základ dane v SR. Ak vzniknutému nesúladu nezabránia závislé osoby v zahraničí (napr. ide o daňovníkov zo štátov, ktoré neuplatňujú pravidlá pre hybridné nesúlady), potom slovenský daňovník, ktorý sa podieľa na financovaní tohto nesúladu musí nesúladu zabrániť, a to tým, že si neuplatní daňový výdavok, ktorý by u neho znižoval základ dane, podľa § 21 ods. 2 písm. o) 3. bodu ZDP.

§ 21a

Pravidlá nízkej kapitalizácie

(1)  U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), daňovými výdavkami nie sú úroky platené z úverov a pôžičiek a súvisiace výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky, ak je veriteľ závislou osobou vo vzťahu k dlžníkovi, pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny majetku podľa osobitného predpisu,¹⁾ a to vo výške úrokov, ktoré počas zdaňovacieho obdobia presahujú 25 % hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa osobitného predpisu¹⁾ alebo výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa medzinárodných účtovných noriem^77a) a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov.

(2)  Ak podmienkou pre poskytnutie úveru alebo pôžičky dlžníkovi veriteľom je poskytnutie priamo súvisiaceho úveru, pôžičky alebo vkladu tomuto veriteľovi závislou osobou, považuje sa na účely odseku 1 a vzhľadom k tomuto úveru alebo pôžičke veriteľ za závislú osobu vo vzťahu k dlžníkovi.

(3)  Odseky 1 a 2 sa neuplatnia u dlžníka, ktorý je bankou alebo pobočkou zahraničnej banky,⁹⁴⁾ poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou, pobočkou zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne, subjektom podľa osobitného predpisu^105b) alebo lízingovou spoločnosťou.^105c)

Komentár k § 21a

Pravidlá nízkej kapitalizácie sa vzťahujú na daňovníka – právnickú osobu (dlžníka) účtujúcu v sústave podvojného účtovníctva alebo podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, bez ohľadu nato, či ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou so stálou prevádzkarňou na území SR. Pravidlá nízkej kapitalizácie obmedzujú zahrnutie úrokov platených z úverov a pôžičiek vrátane súvisiacich výdavkov (nákladov) na prijaté úvery a pôžičky v prípade, ak bol úver alebo pôžičky poskytnutý od závislej osoby. Pri poskytnutí takejto pôžičky alebo úveru daňovník – dlžník zahrnie do daňových výdavkov úroky a súvisiace náklady na prijaté úvery a pôžičky maximálne do výšky 25 % ukazovateľa EBITDA, pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny majetku podľa osobitného predpisu.

Ukazovateľ EBITDA predstavuje výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný na riadku 100 daňového priznania zvýšený o výšku odpisov zahrnutých do tohto výsledku hospodárenia a o výšku nákladových úrokov a s nimi súvisiacich nákladov na tieto úvery.

?  Príklad

Právnickej osobe bola v zdaňovacom období 2016 poskytnutá pôžička od inej právnickej osoby. V októbri 2018 sa obidve právnické osoby stali spriaznenými osobami. Posudzuje sa závislosť medzi veriteľom a dlžníkom k poslednému dňu zdaňovcieho obdobia, t.j. pravidlá nízkej kapitalizácie sa vzťahujú na všetky nákladové úroky od začiatku zdaňovacieho obdobia?

V prípade, ak vzťah závislosti vznikne v priebehu zdaňovacieho obdobia (k 1. 1. zdaňovacieho obdobia veriteľ a dlžník nie sú spriaznenými osobami), do porovnania výšky nákladových úrokov od závislých osôb voči 25 % ukazovateľa EBITDA vstupujú len nákladové úroky voči spriaznenej osobe, účtované od okamihu, kedy sa veriteľ a dlžník na účely § 21a zákona o dani z príjmov stali závislými osobami, tzn. úroky účtované v období, kedy právnická osoba ešte nebola spriaznenou osobou voči dlžníkovi nepodliehajú testovaniu podľa § 21a zákona o dani z príjmov. Na základe uvedeného pravidlám nízkej kapitalizácie podliehajú iba úroky platené od októbra 2018.

?  Príklad

Ak daňovníkovi vyjde ukazovateľ EBIDTA záporný, akú výšku úrokov z pôžičky od závislej osoby si môžeme uplatniť do nákladov?

V tomto prípade u dlžníka úroky z pôžičky voči závislej osobe nie sú daňovým výdavkom a v plnej výške budú položkou pripočítateľnou k výsledku hospodárenia.

§ 22

Odpisy hmotného majetku
a nehmotného majetku

(1)  Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný1) alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 26 až 28 a nehmotného majetku v odseku 8, ak nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23.

(2) Hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona sú

a) samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,

b) budovy a iné stavby106) okrem

    1.   prevádzkových banských diel,

    2.   drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,107)

c) pestovateľské celky trvalých porastov108) podľa odseku 5 s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,

d) zvieratá uvedené v prílohe č. 1,

e) iný majetok podľa odseku 6.

(3)  Samostatnou hnuteľnou vecou je aj výrobné zariadenie, zariadenie a predmet slúžiaci na poskytovanie služieb, účelový predmet a iné zariadenie, ktoré s budovou alebo so stavbou netvorí jeden funkčný celok, aj keď je s ňou pevne spojené.

(4)  Súborom hnuteľných vecí je súhrn samostatných hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie. Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo iného celku. Súbor hnuteľných vecí sa účtuje alebo eviduje podľa § 6 ods. 11 samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých veciach zaradených do súboru, o určení hlavnej funkčnej veci a o všetkých zmenách súboru, napríklad prírastkoch a úbytkoch vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných a zostatkových cenách jednotlivých prírastkov a úbytkov, o celkovej cene súboru hnuteľných vecí, o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny súboru hnuteľných vecí.

(5)  Pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky podľa odseku 2 sú

a) ovocné stromy vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 90 stromov na 1 ha,

b) ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 1000 kríkov na 1 ha,

c) chmeľnice a vinice.

(6)  Iným majetkom na účely tohto zákona sú

a) otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak sa nezahrnujú do vstupnej ceny alebo zostatkovej ceny hmotného majetku,

b) technické rekultivácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,109)

c) technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur,

d) technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur vykonané a odpisované nájomcom,

e) technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur,

f) úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove, v ktorej sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby na základe povolenia podľa osobitných predpisov,^65a) ktorý je najmenej 10 % vstupnej ceny tejto budovy; rovnako sa postupuje, ak ide o budovu prenajatú na tento účel na základe nájomnej zmluvy.

(7)  Nehmotným majetkom na účely tohto zákona je dlhodobý nehmotný majetok podľa osobitného predpisu,1) ktorého vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok vrátane dlhodobého nehmotného majetku zaúčtovaného právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie vyčleneného z goodwillu alebo záporného goodwillu podľa osobitného predpisu,1) len pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c.

(8)  Nehmotný majetok sa odpíše v súlade s účtovnými predpismi,1) najviac do výšky vstupnej ceny (§ 25) s výnimkou goodwillu a záporného goodwillu, ktorý sa zahrnuje do základu dane podľa § 17a až 17c.

(9)  Daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období; v ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10; v takom prípade daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť. Daňovník, okrem daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a a 30b, je povinný prerušiť uplatňovanie odpisovania hmotného majetku v tom zdaňovacom období,

a) v ktorom hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, okrem hmotného majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného majetku v používaní,

b) ktoré začína dňom v poradí druhej zmeny zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, ak v poradí k druhej zmene príde počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom od poslednej zmeny zdaňovacieho obdobia uplynie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,

c) v ktorom nedôjde k predĺženiu platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby^111a) alebo k predĺženiu dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku,^111b) a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom stavebný úrad¹⁰⁷⁾ rozhodne o ďalšom predĺžení platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby,^111a) o ďalšom predĺžení dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku^111b) alebo vydá kolaudačné rozhodnutie.

(10) Hmotným majetkom na účely tohto zákona nie sú zásoby.

(11) Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku podľa § 26 ods. 6 a 7, § 27 alebo § 28 účtovaného¹⁾ alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, okrem majetku vylúčeného z odpisovania, môže daňovník uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.

(12) Pri vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku odpisovaného podľa § 26 ods. 6 a 7 uplatní daňovník odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval¹⁾ alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11. Pri hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) prvého bodu, môže daňovník uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval¹⁾ alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11.

(13) Daňovník pri prevode správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku uplatní z ročného odpisu pomernú časť vo výške pripadajúcej na počet celých kalendárnych mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do dňa prevodu, počas ktorých majetok účtoval1) a používal na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Zvyšnú časť ročného odpisu uplatní daňovník, ktorý nadobudol právo správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku, počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom táto skutočnosť nastala.

(14) U daňovníka, u ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako kalendárny rok z dôvodu úmrtia, sa uplatní z vypočítaného ročného odpisu alikvotná časť pripadajúca na celé mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval ako obchodný majetok.1) Zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na kalendárne mesiace uplatní daňovník pokračujúci v činnosti po zomretom daňovníkovi, pričom zvyšná časť odpisu sa uplatní už v mesiaci, v ktorom bol majetok zaevidovaný v majetku daňovníka pokračujúceho v činnosti po zomretom daňovníkovi.

(15) Hmotný majetok podľa odseku 2 písm. a) je možné rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti hmotného majetku (ďalej len „jednotlivá oddeliteľná súčasť“), ak vstupná cena každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti je vyššia ako 1 700 eur. Jednotlivé oddeliteľné súčasti sa evidujú samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých oddeliteľných súčastiach a všetky zmeny jednotlivých oddeliteľných súčastí, napríklad ich prírastky a úbytky vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných cenách a zostatkových cenách jednotlivých oddeliteľných súčastí, o celkovej cene hmotného majetku a o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny tohto majetku. Z hmotného majetku podľa odseku 2 písm. b) je možné vyčleniť na samostatné odpisovanie len tie jednotlivé oddeliteľné súčasti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1.

Komentár k § 22

-   odsek 1

Náklady (výdavky) na obstaranie hmotného a nehmotného majetku (HaNM) sa zahŕňajú do daňových výdavkov postupne vo forme daňových odpisov. Daňové odpisy na rozdiel od účtovných odpisov nevyjadrujú skutočnú mieru opotrebenia daného majetku a ich výšku si daňovník neurčuje sám na základe svojho rozhodnutia. Daňové odpisy predstavujú postupné zahrňovanie vstupnej ceny majetku vymedzenej v § 25 ZDP do daňových výdavkov počas viacerých zdaňovacích období na základe zákonom stanovených podmienok, pričom ich uplatnenie je na dobrovoľnom rozhodnutí daňovníka.

Na uplatnenie daňových odpisov je nevyhnutné aby HaNM spĺňal tieto 2 podmienky:

•    bol používaný za účelom zabezpečenia zdaniteľných príjmov, t.j. príjmov, ktoré sú predmetom dane daňovníka a ktoré nie sú podľa ZDP oslobodené. Táto podmienka uplatnenia daňových odpisov je umocnená aj povinnosťou prerušenia uplatňovania daňových odpisov podľa § 22 ods. 9 ZDP v tom zdaňovacom období, v ktorom daňovník hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Výnimku predstavuje iba HM poistného a rezervného charakteru, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie prevádzky HM v používaní. Ide o tzv. náhradný majetok, ktorý sa priamo nepoužíva na dosahovanie zdaniteľných príjmov, ale jeho existencia je nevyhnutná z dôvodu zabezpečenia nepretržitého chodu výrobného cyklu,

•    bol zaúčtovaný v súlade so zákonom o účtovníctve alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 ZDP. Zaúčtovaním sa rozumie uvedenie majetku do užívania. Príslušné postupy účtovania vymedzujú pojem „uvedenie do užívania“ ako zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho užívanie a splnenie povinností určených právnymi predpismi ako napr. bezpečnostnými, ekologickými, protipožiarnými, stavebnými, hygienickými.

?  Príklad

V zdaňovacom období 2018 spoločnosť Alfa predala spoločnosti Beta odpisovaný dlhodobý hmotný majetok, ktorého obstarávacia cena bola 100 000 eur a zostatková hodnota v čase predaja bola 90 000 eur. Spoločnosti sa dohodli na platení kúpnej ceny v splátkach a tiež, že daný majetok ostáva majetkom spoločnosti Alfa až do zaplatenia celej kúpnej ceny spoločnosťou Beta. Spoločnosť Alfa vyradila zo svojho majetku predávaný majetok a do zdaniteľných príjmov zahrnula dohodnutú kúpnu cenu vo výške 110 000 eur. Spoločnosť Beta zaradila majetok do užívania a začala ho používať na zabezpečenie zdaniteľných príjmov a uplatňovať daňové odpisy. V roku 2019 spoločnosť Beta neuhradila splátku kúpnej ceny v dohodnutom termíne, došlo k odstúpeniu od zmluvy a majetok bol ku koncu roka 2019 vrátený späť spoločnosti Alfa, pričom táto vystavila dobropis na kúpnu cenu. Ako sa daná situácia posúdi z hľadiska ZDP?

V súlade s § 32 ods. 2 písm. a) postupov účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ sa v účtovej triede 0 – Dlhodobý majetok účtuje o dlhodobom majetku, ku ktorému má účtovná jednotka vlastnícke právo. O dlhodobom majetku sa účtuje aj v účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá nemá k tomuto majetku vlastnícke právo, ak ide o dlhodobý HM, ku ktorému vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny alebo dohodnutej odplaty a do nadobudnutia vlastníckeho práva tento majetok kupujúci užíva. V nadväznosti na uvedené spoločnosti účtovali nasledovne:

 

Spoločnosť Alfa

Účtovný prípad	Suma	MD	D
Rok 2018
Predaj majetku
a) zúčtovanie zostatkovej ceny pri predaji	90 000	541	08x
b) vyradenie v obstarávacej cene	100 000	08x	02x
c) tržba z predaja	110 000	311	641
Rok 2019
Vystavenie dobropisu
a) zostatková cena majetku pri predaji	90 000	08x	541
b) vyradenie v obstarávacej cene	100 000	02x	08x
c) tržba	110 000	641	31x

 

Spoločnosť Alfa v zdaňovacom období 2018 zahrnie do daňových výdavkov daňovú zostatkovú cenu predávaného majetku v súlade s § 19 ods. 3 písm. b) prvého bodu vrátane daňových odpisov majetku podľa § 22 ods. 12 ZDP pripadajúce na počet celých mesiacov, počas ktorých majetok účtoval. V zdaňovacom období 2019 bude vstupnou cenou uvedeného majetku daňová zostatková cena zistená podľa § 25 ods. 3 ZDP ku dňu opätovného zaradenia majetku medzi aktíva spoločnosti A, ktorá sa určí ako ním zistená daňová zostatková cena podľa § 25 ods. 3 ZDP ku dňu jeho prvého vyradenia z majetku v dôsledku predaja. Aj v nadväznosti na postupy účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ, podľa ktorých sa takto znovu nadobudnutý dlhodobý HM zaraďuje do majetku v hodnote, v akej bol vyradený pri predaji, neprihliada sa pri stanovení vstupnej ceny na daňové odpisy uplatnené v daňových výdavkov spoločnosti Beta. Spoločnosť Alfa bude pokračovať v odpisovaní takto znovu nadobudnutého majetku.

Spoločnosť Beta

Účtovný prípad	Suma	MD	D
Rok 2018
Zaradenie majetku v obstarávacej cene	110 000	02x	32x
Účtovné odpisy za rok 2018	22 000	551	08x
Rok 2019
Prijatie dobropisu
a) zaúčtovanie zostatkovej ceny	88 000	548	08x
b) vyradenie v OC	110 000	08x	02x
c) dobropisovaná kúpna cena	110 000	32x	648

 

Spoločnosť Beta v zdaňovacom období 2018 môže začať uplatňovať daňové odpisy pri splnení podmienok na začatie uplatňovania daňových odpisov podľa § 22 až 28 ZDP. V zdaňovacom období 2019 je daňovým výdavkom u spoločnosti daňová zostatková cena akoby došlo k vyradeniu v dôsledku predaja v súlade s § 19 ods. 3 písm. b) prvého bodu ZDP, pričom za výnos z predaja je možno považovať dobropisovanú sumu zaúčtovanú v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. V prípade osobitne vymedzeného majetku v § 19 ods. 3 písm. b) prvého bodu ZDP môže spoločnosť uplatniť daňové odpisy podľa § 22 ods. 12 ZDP pripadajúce na počet celých mesiacov, počas ktorých majetok účtoval. Zneplatnenie kúpnej zmluvy nezakladá dôvod na dodatočné vylúčenie daňových odpisov predmetného majetku uplatnených v daňových výdavkoch spoločnosti v zdaňovacom období 2018 za predpokladu, že v tom čase boli splnené podmienky podľa § 24 ods. 1 a § 22 ods. 11 ZDP. Z toho vyplýva, že spoločnosti Beta z tohto dôvodu nevznikne povinnosť podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2018, resp. v zdaňovacom období 2019 nevznikne povinnosť zahrnúť do položiek zvyšujúcich výsledok hospodárenia aj daňové odpisy majetku, ktoré uplatnil v daňových výdavkoch v roku 2018. V prípade, ak by k zneplatneniu kúpnej zmluvy došlo po uplynutí viac ako 1 roka od splatnosti záväzku splatiť splátku kúpnej ceny, pričom spoločnosť Beta by uplatnila v daňových výdavkoch v jednotlivých zdaňovacích obdobiach daňové odpisy uvedeného majetku, je potrebné aplikovať aj ustanovenia § 17 ods. 27 a 32 ZDP.

-   odsek 2

Hmotným majetkom, ktorý je vymedzený v § 22 ods. 2 až 6 ZDP sa rozumejú:

•    samostatné hnuteľné veci, ktoré spĺňajú 3 zákonom stanovené podmienky a to:

–   samostatné technicko-ekonomického určenie,

–   vstupná cena vyššia ako 1 700 €,

–   prevádzkovo-technická funkcia dlhšia ako 1 rok.

Medzi samostatné hnuteľné veci je možné zaradiť aj výrobné zariadenia, zariadenia a predmety slúžiace na poskytovanie služieb, účelové zariadenia, ktoré sú pevne spojené s budovou avšak netvoria s ňou jeden funkčný celok. Ministerstvo financií SR vydalo z dôvodu jednotného uplatňovania daňových odpisov pokyn ešte k zákonu č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov (uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 3/1998). Tento pokyn sa primerane použije aj na zákon č. 595/2003 Z. z. a uvádza príklady samostatných hnuteľných vecí, ktoré sú pevne spojené s budovou alebo stavbou, avšak s ňou netvoria jeden funkčný celok a odpisujú sa samostatne.

Upozornenie!

Ak niektorá z 3 podmienok (samostatné technicko-ekonomické určenie, vstupná cena a prevádzkovo technická funkcia) nie je splnená, nepovažuje sa uvedená hnuteľná vec za odpisovaný HM podľa ZDP.

Pri HM, ktorý má samostatno-technické určenie, prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako 1 rok a ocenenie rovné alebo nižšie ako 1 700 eur, sa daňovník – účtovná jednotka môže rozhodnúť:

–   zaradiť ho a účtovať o ňom ako o dlhodobom HM – takýto majetok sa účtovne odpisuje na základe odpisového plánu daňovníka, pričom účtovné odpisy sú daňovo uznaným nákladov, t.j. tak ako vstupujú do výsledku hospodárenia sa zahŕňajú do základu dane,

–   účtovať ho ako zásoby – do základu dane sa zahŕňa v súlade s účtovníctvom.

HM, ktorý má samostatno-technické určenie a prevádzkovo-technické funkcie kratšie ako 1 rok bez ohľadu na výšku ocenenia sa považuje za zásoby a zahŕňa sa do základu dane v súlade s účtovníctvom.

•    súbor hnuteľných vecí, ktorý možno vytvoriť iba z vecí hnuteľných. Súborom hnuteľných vecí nie je kombinácia hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí. Súborom hnuteľných vecí tiež môže byť časť výrobného alebo iného celku. Vytvorenie súboru hnuteľných vecí je na dobrovoľnom rozhodnutí daňovníka, ak je to pre neho výhodnejšie. Daňovník sám rozhoduje o tom, či jednotlivé stroje a zariadenia patriace do jedného výrobného alebo iného celku bude odpisovať samostatne každý v príslušnej odpisovej skupine, alebo z nich vytvorí súbor hnuteľných vecí a bude ich odpisovať ako jeden celok v odpisovej skupine, do ktorej je zaradený hlavný funkčný celok. ZDP osobitne nevymedzuje čo sa považuje na účely odpisovania za hlavnú funkčnú vec. Účtovné a daňové predpisy však uprednostňujú hodnotové kritérium (vstupná cena jednotlivých častí súboru), na základe ktorého sa najspoľahlivejšie vyjadruje hlavná funkčná vec v rámci súboru hnuteľných vecí, t.j. pri určení hlavnej funkčnej veci sa nesledujú špecifické technické funkcie hmotného majetku.

Súčasťou súboru hnuteľných vecí môže byť iba taká samostatná hnuteľná vec, ktorá spĺňa všetky 3 podmienky samostatnej hnuteľnej veci, t.j. vstupná cena vyššia ako 1 700 eur, samostatné technicko-ekonomické určenie a prevádzkovo technická funkcia.

•    budovy a iné stavby – za hmotný majetok sa považujú bez ohľadu na výšku ich vstupných cien. ZDP priamo špecifikuje stavby, ktoré sa na jeho účely nepovažuje za hmotný majetok. Ide o:

–   prevádzkované banské diela,

–   drobné stavby na lesnej pôde slúžiace na zabezpečenie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva – ide o stavby, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 30 m² a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva.

Všetky ostatné budovy a stavby sa považujú za hmotný majetok. ZDP špecificky nedefinuje budovy a stavby, ale na účely daňového odpisovania vychádza zo zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a z vyhlášky Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z, ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb.

Súčasťou budovy a stavby je všetko, čo k nej podľa jej charakteru a projektovej dokumentácie patrí. Príklady vybavenia stavby, ktoré sú súčasťou ocenenia budovy a stavby a odpisujú sa spolu s ňou, uvádza už spomínaný pokyn Ministerstva financií SR (Finančný spravodajca 3/1998).

•    pestovateľské celky trvalých porastov – za HM sa bez ohľadu na ich cenu považujú pestovateľské celky trvalých porastov, ktorých doba plodnosti je dlhšia ako 3 roky. Patria sem:

–   ovocné stromy vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 90 stromov na 1 ha,

–   ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 1 000 kríkov na 1 ha,

–   chmeľnice a vinice.

Uvedené pestovateľské celky trvalých porastov sa považujú za odpisovaný HM až po dosiahnutí plodonosnej staroby, t.j. začínajú sa odpisovať v tom zdaňovacom období, v ktorom začnú rodiť ovocie. Do dosiahnutia plodonosnej staroby sa pestovateľské celky trvalých porastov na účely ZDP považujú za majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23 ods. 1 písm. b).

•    Zvieratá – za hmotný majetok sa považujú iba zvieratá vymedzené v prílohe č. 1 ZDP a to bez ohľadu na výšku ich vstupnej ceny. Ide o tieto zvieratá, ktoré sú zaradené v odpisovej skupine 1 a 2 napr. dojnice živé, ovce a kozy živé, ošípané živé.

Ostatné zvieratá (napr. mladé zvieratá, zvieratá vo výkrme, kŕdle sliepok, kačíc, moriek a perličiek, kožušinové zvieratá, ryby, včelstvá, psy), ktoré nie sú vymedzené v prílohe č. 1 ZDP, sa na účely ZDP nepovažujú za hmotný majetok a do základu dane sa zahŕňajú v súlade s účtovníctvom..

•    iný majetok – ZDP presne špecifikuje čo považuje za iný majetok. Ide o:

–   otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov – ak sa nezahrňujú do vstupnej ceny alebo zostatkovej ceny HM, považujú sa za dočasné stavby,

–   technické rekultivácie – ZDP ani postupy účtovania nedefinujú pojem technická rekultivácia, resp. rekultivácia. Pri definovaní technickej rekultivácie je možné podporne použiť vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 508/2004, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, podľa ktorej rekultivácia je súhrn agromelioračných, agrotechnických, biologických a pestovateľských opatrení na obnovu pôdy. Technickou rekultiváciou je možné rozumieť zemné práce, povrchové očistenie plochy, plošné urovnávky a navážky a hydromelioračné práce.Technickou rekultiváciou považovanou za iný majetok sa rozumejú stavby (napr. komunikácie), ktoré svojim charakterom, účelom a rozsahom slúžia na vykonávanie technickej rekultivácie. V prípade, že vykonanie technickej rekultivácie vyplýva z osobitného právneho predpisu, takáto technická rekultivácia sa považuje za iný majetok,

–   technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur – nie je súčasťou obstarávacej alebo zostatkovej ceny nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, t.j. neodpisuje sa ako súčasť tejto kultúrnej pamiatky ale samostatne. Technické zhodnotenie sa zaraďuje do odpisovej skupiny 2 (položka 2-39) s dobou odpisovania 6 rokov a odpisuje sa rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania,

–   technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur, ktoré vykonal a aj odpisuje nájomca, za predpokladu, že nájomca uzatvoril písomnú zmluvu s vlastníkom o vykonaní a odpisovaní technického zhodnotenia, pričom vlastník prenajatého majetku o výšku vykonaného technického zhodnotenia nezvýši jeho vstupnú cenu,

–   technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur – technické zhodnotenie sa zaradí do odpisovej skupiny, v ktorej bol zaradený hmotný majetok, na ktorom bolo vykonané toto technické zhodnotenie,

–   úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove, ktorá je umiestnená na kúpeľnom území, slúži na kúpeľnú starostlivosť a služby súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a je súčasťou prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební – za iný majetok sa tento úhrn technického zhodnotenia a opráv považuje za predpokladu, že v príslušnom zdaňovacom období je rovný alebo vyšší ako 10 % vstupnej ceny budovy stanovenej podľa § 25 ods. 1 ZDP.

?  Príklad

Slovenské kúpele, a.s. vlastní na kúpeľnom území budovu, na ktorej v zdaňovacom období 2019 sa vykonaloi niekoľko technických zhodnotení a to vo februária 2019 a novembri 2019. Počas vykonávania technického zhodnotenia kúpele uskutočnili aj opravy budovy. Úhrn týchto vykonaných technických zhodnotení a opráv spĺňa podmienku pre jeho považovanie za iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. f) ZDP.

Akú výšku ročného odpisu bude spoločnosť uplatňovať do daňových výdavkov v zdaňovacom období 2019? Celú výšku ročného odpisu alebo pomernú časť odpisu v závislosti od zaradenia technického zhodnotenia do užívania a vzniku nákladov na opravu budovy?

Bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom mesiaci bolo technické zhodnotenie zaradené do užívania a v ktorom mesiaci boli náklady na opravy vynaložené, spoločnosť si môže v zdaňovacom období 2019 uplatniť celoročný daňový odpis vo výške podielu úhrnu technického zhodnotenia a vynaložených nákladov na opravy a doby odpisovania 6 rokov, t.j. 1/6 vstupnej ceny, ktorou je úhrn technického zhodnotenia a nákladov na opravy.

?  Príklad

Slovenské kúpele, a.s. v zdaňovacom období 2019 vynaložili náklady na technické zhodnotenie budovy a opravy tejto budovy, ktoré spĺňali limit na uznanie za iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. f) ZDP. V zdaňovacom období 2020 vykonali technické zhodnotenie a opravy tej istej budovy, ktoré rovnako spĺňali podmienku na uznanie za iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. f) ZDP. Považuje sa úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných v roku 2020 za samostatný iný majetok alebo zvyšuje hodnotu úhrnu technického zhodnotenia a opráv vykonaných v roku 2019?

Úhrn nákladov na technické zhodnotenie a nákladov vynaložených na opravy budovy za každé zdaňovacie obdobie sa povžuje za samostaný hmotný majetok. To znamená, že úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove kúpeľov v roku 2020 predstavuje iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. f) ZDP a odpisuje sa samostatne počas 6 rokov, t.j. nezvyšuje hodnotu iného majetku (úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných v roku 2019) zaradeného do užívania v roku 2019.

?  Príklad

Slovenské kúpele, a.s. vlastnia a majú zaradenú do užívania budovu, ktorej vstupná cena je 2 000 000 eur. V zdaňovacom období (kalendárny rok) 2019 vykonala spoločnosť technické zhodnotenie v apríli 2019 vo výške 55 000 eur a v novembri 2019 vo výške 25 000 eur. Zároveň spoločnosť v tomto zdaňovacom období účtovala o nákladoch na opravy budovy a interiéru vo výške 12 000 eur. Ako bude spoločnosť zahrňovať tieto náklady do základu dane?

Výška technického zhodnotenia vykonaná na budove za zdaňovacie obdobie 2019 predstavuje v úhrne sumu 80 000 eur (55 000 + 25 000). Výška nákladov na opravy budovy v zdaňovacom období 2018 bola vo výške 12 000 eur. Úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných v tomto zdaňovacom období predstavoval sumu 92 000 eur, čo je 4,6 % zo vstupnej ceny budovy. Spoločnosť nespĺňa limit úhrnu technického zhodnotenia a nákladov na opravy minimálne vo výške10 % vstupnej ceny, t.j. nie je možné považovať tento úhrn za iný majetok. V tomto prípade suma technického zhodnotenia vo výške 80 000 eur zvýši vstupnú cenu budovy a z takto zvýšenej vstupnej ceny 2 080 000 eur (2 000 000 + 80 000) sa pomocou doby odpisovania stanovenej spoločnosťou na základe vlastného rozhodnutia podľa § 26 ods. 12 ZDP vypočíta ročný daňový odpis uznaný do daňových výdavkov. Suma výdavkov na opravy vo výške 10 000 eur je súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom podľa § 17 ods. 1 ZDP.

?  Príklad

Slovenské kúpele, a.s. vlastnia a majú zaradenú do užívania nehnuteľnú kultúrnu pamiatku, ktorej vstupná cena je 3 000 000 eur. V zdaňovacom období 2019 na nej vykonali technické zhodnotenie vo výške 300 000 eur a opravy v sume 55 000 eur. Ako bude spoločnosť postupovať pri zahrňovaní týchto nákladov do základu dane?

V tomto prípade dochádza k situácii, že sa jedná o technické zhodnotenie vykonané na nehnuteľnej kultúrnej pamiatke a zároveň sa jedná o technické zhodnotenie vykonané na budove kúpeľov. Obidve tieto technické zhodnotenia nevstupujú do vstupnej ceny budovy, ale odpisujú sa samostatne ako iný majetok a to počas 6 rokov odpisovania. ZDP nestanovuje prednosť v rámci týchto ustanovení a vzhľadom na skutočnosť, že úhrn technického zhodnotenia a opráv v zdaňovacom období 2019 spĺňa podmienku 10 % hodnoty zo vstupnej ceny [(355 000 / 3 000 000) x 100 = 11,83 %), daňovník má možnosť rozhodnúť sa či bude postupovať podľa:

a)  § 22 ods. 6 písm. c) – technické zhodnotenie vo výške 300 000 eur bude považovať za iný majetok a odpisovať počas 6 rokov, pričom výdavky na opravy budovy vo výške 55 000 eur budú súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom alebo

b)  § 22 ods. 6 pís. f) – úhrn technického zhodnotenia a opráv vo výške 355 000 eur bude považovať za iný majetok a bude ho odpisovať počas 6 rokov.

-   odseky 7 a 8 stanovujú spôsob odpisovania nehmotného majetku (NM). NM sa odpisuje v súlade s účtovnými predpismi, t.j. účtovný odpis je aj daňovým odpisom. Zákon o účtovníctve nestanovuje dobu odpisovania nehmotného majetku. Nehmotný majetok sa odpisuje počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku. Daňový odpis je možné uplatniť najviac do výšky vstupnej ceny majetku určenej podľa § 25 ZDP. Výnimku pri uplatňovaní daňových odpisov nehmotného majetku predstavuje goodwill a záporný goodwill, ktorý sa v súlade s § 17a až § 17c odpisuje najdlhšie počas 7 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období a ročne najmenej vo výške 1/7. Zároveň je stanovené, že v prípade nehmotného majetku nie je možné prerušiť odpisovanie.

-   odsek 13 vymedzuje spôsob uplatnenia daňových odpisoch pri majetku štátu, obce alebo VÚC pri prevode správy majetku. Štát, obec alebo VÚC hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku, ktorým môže byť rozpočtová alebo príspevková organizácia, štátny fond, verejno-právna inštitúcia, ak na základe zákona spravuje majetok štátu napr. Rozhlas a televízia Slovenska, iná právnická osoba, ktorá spravuje majetok štátu na základe osobitného predpisu, napr. Matica Slovenska.

Správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Spravovaný majetok je stále vo vlastníctve štátu, obce alebo VÚC. V súlade s opatrením MF SR č. 16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnovy pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov však o tomto majetku účtuje správca majetku na účtoch účtovej skupiny 0 – Dlhodobý majetok a uplatňuje si na majetok účtovné odpisy. Obdobný prístup má aj ZDP, ktorý v § 24 ods. 1 písm. e) vymedzuje možnosť odpisovania hmotného a nehmotného majetku nielen u daňovníka, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo ale aj daňovníka, ktorý nemá k tomuto majetku vlastnícke právo ale mu bol zverený do správy v súlade s osobitnými predpismi a tento daňovník o tomto majetku účtuje. Uplatňovanie daňových odpisov sa vzťahuje na majetok, z ktorého plynú príjmy, ktoré sú považované za zdaniteľné príjmy, t.j. ide o majetok využívaný na podnikateľskú činnosť. K prevodu majetku obce, VÚC alebo štátu medzi jednotlivými správcami majetku môže dôjsť aj počas účtovného (zdaňovacieho) obdobia. Na túto možnosť reaguje aj ZDP, podľa ktorého si ročný odpis spravovaného majetku zahrnú do daňových výdavkov obidvaja správcovia, a to v pomernej časti pripadajúcej na počet celých kalendárnych mesiacov, počas ktorých majetok spravovali. Daňovník, ktorý spravoval majetok do dňa prevodu si uplatní pomernú časť ročného odpisu pripadajúcu na celé kalendárne mesiace od začiatku zdaňovacie obdobia do dňa prevodu správy majetku. Daňovník, ktorý nadobúda správu majetku počas zdaňovacieho obdobia, do daňových výdavkov môže zahrnúť do daňových výdavkov zvyšnú časť ročného odpisu počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom k prevodu správy majetku došlo.

?  Príklad

V roku 2011 bola príspevkovej organizácií A, ktorej zriaďovateľom je obec daná do správy budova, ktorej vstupná cena bola 300 000 eur a ktorú príspevková organizácií používala na dosahovanie zdaniteľných príjmov. Príspevková organizácia daňovo odpisovala budovu, ktorá je zaradená do odpisovej skupiny 6 rovnomerným spôsobom odpisovania.

K 22. marcu 2019 došlo na základe zmluvy o zámene správy majetku k prevodu správy majetku obcí na príspevkovú organizáciu B. Akú výšku daňového odpisu si v roku 2019 môžu uplatniť príspevkové organizácie A a B?

Pre správne uplatnenie výšky daňového odpisu príspevkových organizácií A a B do daňových výdavkov je potrebné najskôr vypočítať ročný odpis budovy za rok 2019:

300 000 / 40 =7 500 eur

Vypočítaný ročný odpis sa na účely uplatňovania daňových odpisov následne rozdelí medzi príspevkové organizácie A a B takto:

–   príspevková organizácia A si uplatní z ročného odpisu časť pripadajúcu na počet celých kalendárnych mesiacov, počas ktorých majetok účtovala a používala na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, t.j. za mesiace január a február 2019vo výške 1 250 eur [(7 500 / 12) x 2 mesiace] a

–   príspevková organizácia B si zahrnie do základu dane časť ročného odpisu pripadajúcu na kalendárne mesiace, počas ktorých majetok účtovala a používala na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, počnúc mesiacom, v ktorom k prevodu správy majetku došlo, t.j. za mesiace marec až december 2019 vo výške 6 250 eur [(7 500 / 12) x 10 mesiacov].

-   odsek 15 upravuje osobitný spôsob uplatňovania daňových odpisov – tzv. komponentné odpisovanie. V prípade komponentného odpisovania sa majetok odpisuje rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania, pričom majetok je možné rozdeliť na oddeliteľné súčasti, ktoré sa odpisujú samostatne. Komponentne možno odpisovať:

•    samostatné hnuteľné veci – v prípade samostatných hnuteľných vecí je možné tieto rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti, pričom vstupná cena každej takejto oddeliteľnej súčasti musí byť vyššia ako 1 700 eur. Daňovník má zároveň povinnosť každú oddeliteľnú časť evidovať samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých oddeliteľných súčastiach a všetky zmeny jednotlivých oddeliteľných súčasti, napr. vstupné ceny, zostatkové ceny, sumy odpisov jednotlivých oddeliteľných súčasti dátum vykonanej zmeny a jej rozsah. Jednotlivé oddeliteľné časti sa odpisujú v tej odpisovej skupine, do ktorej je zaradený samotný majetok ako celok

•    budovy a stavby – ZDP vymedzuje hmotný majetok, ktorý je možné vyčleniť na samostatné odpisovanie stavieb a budov. Ide o majetok zaradený do odpisovej skupiny 2 alebo 4 a konkrétne o:

–   rozvody počítačových sietí,

–   klimatizačné zariadenia,

–   osobné a nákladné výťahy,

–   eskalátory a pohyblivé chodníky.

?  Príklad

Dopravný podnik obstaral a uviedol do užívania v roku 2016 trolejbus v hodnote 570 000 €, ktorý sa rozhodol komponentne odpisovať a rozložiť ho na tieto komponenty:

–   trup trolejbusu s obstarávacou cenou 360 000 €,

–   elektrický motor s obstarávacou cenou 120 000 €,

–   vnútorné vybavenie trolejbusu 90 000 €.

Dopravný podnik uplatňuje rovnomerný spôsob odpisovania a v 3. roku (v priebehu roka 2018) sa rozhodol z dôvodu fyzického opotrebovania vymeniť vnútorné vybavenie trolejbusu v hodnote 105 000 €.

Rok	Trup		Motor		Vnútorné vybavenie
	Daňový odpis	Zostatková cena	Daňový odpis	Zostatková cena	Daňový odpis	Zostatková cena
2016	60 000	300 000	20 000	100 000	15 000	75 000
2017	60 000	240 000	20 000	80 000	15 000	60 000
2018	60 000	180 000	20 000	60 000	17 500	87 500

 

 

Trolejbus je na účely daňového odpisovania podľa prílohy č. 1 ZDP zaradený do odpisovej skupiny 2 v položke 2 – 28 pod kódom 29.10.3 s dobou odpisovania 6 rokov. Jednotlivé komponenty trolejbusu sa zaraďujú do odpisovej skupiny 2 tak ako je zaradený samotný trolejbus.

V roku 2018 pri výmene vnútorného vybavenia trolejbusu za nové, sa zostatková cena tohto vnútorného vybavenia v hodnote 60 000 € uznáva podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP za daňový výdavok. Zároveň si dopravný podnik v tomto roku môže do daňových výdavkov zahrnúť odpis novo zaradeného vnútorného vybavenia trolejbusu, pričom toto vnútorné vybavenie odpisuje ako v 1. roku odpisovania, t.j. bude ho odpisovať v rokoch 2018 až 2024, pokiaľ nedôjde počas tohto obdobia k ďalšej výmene vnútorného vybavenia trolejbusu.

§ 23

Hmotný majetok a nehmotný

majetok vylúčený z odpisovania

(1)  Z odpisovania sú vylúčené

a) pozemky,

b) pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu,

c) ochranné hrádze,

d) umelecké diela,111) ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov,

e) hnuteľné národné kultúrne pamiatky,113)

f) povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,

g) predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.114)

(2)  Z odpisovania je ďalej vylúčený

a) preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá potrebu tejto preložky vyvolala,90)

b) nehmotný majetok vložený ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne, napríklad know-how, obchodná značka alebo ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám,

c) hmotný majetok u veriteľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva115) počas zabezpečenia tohto záväzku,

d) hmotný majetok bezodplatne nadobudnutý organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu,⁹⁰⁾ ak výdavky vynaložené na jeho vybudovanie sú u odovzdávajúceho daňovníka súčasťou obstarávacej ceny stavby alebo boli zahrnuté pri bezplatnom odovzdaní do výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. c)].

Komentár k § 23

ZDP vymedzuje majetok, ktorý sa nezahŕňa do základu dane počas jeho používania vo forme odpisov ale vo väčšine prípadov sa zahŕňa do základu dane pri jeho vyradení napr. z dôvodu predaja. Medzi takýto majetok patria:

•    pozemky,

•    pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu – vylúčenými z odpisovania sú do doby plodonosnej staroby,

•    ochranné hrádze,

•    umelecké diela, ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov – napr. obrazy, rytiny, lepty, drevoryty, umelecké fotografie, sochy a rôzne plastiky,

•    hnuteľné národné kultúrne pamiatky – vymedzené zákonom č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu,

•    povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,

•    predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty,

•    preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá potrebu preložiek vyvolala. Ide o preložky energetických diel, verejného vodovodu a verejnej kanalizácie alebo pozemných komunikácii, ktoré je z dôvodu výstavby potrebné premiestniť. Náklady na preložku týchto zariadení je povinný uhradiť ten, kto potrebu preložky vyvolal, ak sa vlastník tohto zariadenia a ten, kto potrebu preložky vyvolal nedohodnú inak. Vlastníctvo zariadení sa preložkou nemení.

•    NM vložený ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne (napr. know how, obchodná značka) alebo ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k NM a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám,

•    HM u veriteľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva počas zabezpečenia tohto záväzku,

•    HM bezodplatne nadobudnutý organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie – ide predovšetkým o prípojky na elektroenergetické zariadenia, na plynárske zariadenia, na verejné vodovody a kanalizácie alebo pozemné komunikácie.

?  Príklad

Spoločnosť si obstarala pozemok. Akým spôsobom zahrnie vstupnú cenu pozemku do základu dane?

Pozemok je v súlade s § 23 ods. 1 písm. a) ZDP vylúčené z odpisovania. Daňovník si môže uplatniť vstupnú cenu do daňových výdavkov až pri jeho prípadnom predaji. Výška uplatnenej vstupnej ceny do daňových výdavkov je závislá od skutočnosti, či sa jedná o:

a)  pozemok nedotknutý ťažbou – v tomto prípade sa vstupná cena pozemku uznáva do daňových výdavkov len do výšky príjmu z jeho predaja [§ 19 ods. 3 písm. e) ZDP],

b)  pozemok, na ktorom došlo k ťažbe nerastných surovín a pod. Materiálov – vstupná cena sa uznáva do daňových výdavkov v plnej výške bez ohľadu na príjem dosiahnutý z jeho predaja.

§ 24

(1)  Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo. Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje aj daňovník, ktorý nemá vlastnícke právo k tomuto majetku, ak účtuje1) alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 o

a) hmotnom majetku pri prevode vlastníckeho práva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva115) na veriteľa, ak sa pôvodný vlastník (dlžník) písomne dohodne s veriteľom na výpožičke116) tohto majetku počas trvania zabezpečenia záväzku,

b) dlhodobom hmotnom hnuteľnom majetku, ku ktorému vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny a do nadobudnutia vlastníckeho práva majetok kupujúci užíva,

c) nehnuteľnej veci obstaranej na základe zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva nehnuteľnosť užíva,

d) hmotnom majetku prenajatom formou finančného prenájmu,

e) hmotnom majetku a nehmotnom majetku štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorý bol zverený do správy rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo inej právnickej osobe.116a)

(2)  Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýšil vstupnú cenu hmotného majetku o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok. Rovnakým spôsobom sa odpisuje iný majetok uvedený v § 22 ods. 6 písm. e). Pri vykonaní technického zhodnotenia budovy používanej na niekoľko účelov podľa § 26 ods. 2 nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny na základe účelu, na ktorý nájomca využíva prenajatý majetok.

(3)  Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu.

(4)  Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov.

(5)  Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, pri preradení hmotného majetku a nehmotného majetku z osobného užívania do obchodného majetku a daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, odpisujú tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej v § 25 ods. 1 písm. d).

(6)  Hmotný majetok a nehmotný majetok individuálne určený117) a poskytnutý združeniu bez právnej subjektivity na spoločné využitie účastníkov združenia odpisuje ten účastník združenia, ktorý majetok poskytol na spoločné užívanie účastníkom združenia.

(7)  Nehmotný majetok okrem vlastníka môže odpisovať aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol právo na jeho užívanie za odplatu.

(8)  Pri odpisovaní majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t).

Komentár k § 24

-   v odseku 1 sú uvedené princípy, ktoré vymedzujú subjekty oprávnené odpisovať HaNM na účely ZDP.

Uplatnenie daňových odpisov je v zásade založené na

1.  vlastníckom princípe, čo znamená, že právo na uplatnenie daňových odpisov má vždy vlastník tohto majetku (vynaložil finančné prostriedky na obstaranie HaNM, preto má právo na uplatnenie odpisu ako uznaného účtovného nákladu a daňového výdavku),

2.  princípe ekonomického vlastníctva, čo znamená, že v určitých zákonom presne špecifikovaných situáciách umožňuje právo na uplatnenie daňových odpisov aj tým daňovníkom, ktorí nie sú právnym vlastníkom hmotného majetku, ale využívajú ho na zabezpečenie zdaniteľných príjmov a činnosť daňovníka smeruje k získaniu právneho vlastníctva k hmotnému majetku.

HaNM nemajú právo odpisovať

a)  právnické osoby – daňovníci uvedení v § 12 ods. 3 ZDP, ktorí nie sú založení (zriadení) za účelom podnikania, a to v prípade, ak tento majetok využívajú len

–   v svojej hlavnej činnosti (hlavná činnosť tohto okruhu daňovníkov nie je zameraná na dosiahnutie zdaniteľného príjmu, preto nemajú právo ani na uplatnenie daňových výdavkov na tieto príjmy),

–   vykonávajú činnosti, ktoré sú podľa § 13 ZDP od dane oslobodené,

b)  fyzické osoby – ak dosahujú príjmy

–   len podľa § 5, § 8 a § 9 ZDP a

–   podľa § 6, pri ktorých si daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP, v ktorých sú už uplatnené všetky výdavky daňovníka. Zároveň počas obdobia kedy vedú výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, t.j. paušálne výdavky sa nemôžu odpisy prerušiť, pričom vychádzajúc z definície obchodného majetku uvedenej v § 2 písm. m) ZDP, v tomto období sa majetok daňovníka nikdy ani za obchodný majetok nepovažuje.

-   podľa odseku 1 písm. a) má právo na odpisovanie majetku aj jeho pôvodný vlastník, ktorý svoje vlastnícke právo k tomuto majetku previedol na veriteľa z dôvodu zabezpečenia svojho záväzku voči veriteľovi, ale len za podmienky, že:

a)  z písomnej zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva v súlade s § 553 ObčZ, vyplýva, že takýto prevod vlastníctva má len dočasný a zabezpečovací charakter a včasným a riadnym splnením záväzku zo strany dlžníka sa realizuje spätný prevod vlastníctva na dlžníka (pôvodného vlastníka),

b)  zo zmluvy o výpožičke uzatvorenej medzi dlžníkom (pôvodným vlastníkom) a veriteľom (novým vlastníkom), vyplýva, že veriteľ umožní svojmu dlžníkovi predmetnú vec (hmotný majetok) naďalej používať vo svojej činnosti a súčasne uplatňovať odpisy.

?  Príklad

Banka v roku 2018 poskytla svojmu klientovi – podnikateľovi, úver na kúpu novej väčšej výrobnej haly. Ako zábezpeku za poskytnutie úveru, banka požadovala kupovanú nehnuteľnosť, pričom toto ručenie bolo dohodnuté formou prevodu vlastníckych práv k uvedenej nehnuteľnosti a to až do doby úplného splatenia úveru.

Súčasne však banka ponúkla tomuto klientovi, možnosť uzatvoriť písomnú zmluvu o výpožičke, ktorou prenesie na dlžníka právo na uplatňovanie, tak účtovných odpisov (v závislosti na spôsobe vedenia účtovníctva) ako aj daňových odpisov v súlade s § 24 ods. 1 písm. a) ZDP.

Takýto postup chráni banku, aby dlžník splatil poskytnutý úver (v prípade jeho nesplácania má nárok kedykoľvek svoj majetok odobrať) a súčasne sa dlžníkovi umožní nehnuteľnosť využívať na výkon svojej činnosti, z ktorej dosahuje príjmy a tiež na uplatnenie výdavku k tejto nehnuteľnosti formou odpisov.

V roku, v ktorom dlžník prevedie vlastnícke právo na veriteľa a súčasne s ním uzatvorí zmluvu o výpožičke, uplatní dlžník (pôvodný vlastník) celoročný odpis tak, ako by tento odpis uplatnil, keby bol majetok stále v jeho vlastníctve – vo vlastníctve dlžníka.

-   podľa odseku 1 písm. b) má právo na uplatnenie daňových odpisov aj kupujúci pri uzatvorení kúpnej zmluvy na majetok, ak ide o kúpu na splátky a predávajúci v kúpnej zmluve uplatnil výhradu prechodu vlastníckeho práva na kupujúceho až zaplatením poslednej splátky, pričom kupujúci do nadobudnutia vlastníckeho práva majetok užíva.

Poznámka

Podľa § 443 ObchZ dochádza k prechodu vlastníckeho práva z predávajúceho na kupujúceho okamihom odovzdania dodaného tovaru kupujúcemu. Odovzdanie je teda rozhodujúcou skutočnosťou pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Pod odovzdaním je potrebné rozumieť nielen samotné fyzické odovzdanie tovaru z „ruky do ruky“, ale najmä zmluvou, technickými normami, obchodnými podmienkami, prípadne zvyklosťami určený akt odovzdania a prevzatia.

Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 445 ObchZ, v ktorom je upravená tzv. výhrada vlastníckeho práva. Jej podstatou je písomná dohoda zmluvných strán o tom, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr než je uvedené v § 443 ObchZ, t.j. neskôr než dôjde k odovzdaniu tovaru alebo veci. Okamih nadobudnutia vlastníckeho práva bude spravidla súčasťou dohody, pričom ObchZ neustanovuje pre jeho určenie žiadne obmedzenia. Ak by strany v dohode neurčili okamih nadobudnutia vlastníckeho práva, ObchZ pre tento prípad stanovuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, v zmysle ktorej kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru až okamihom úplného zaplatenia kúpnej ceny.

Výhrada vlastníckeho práva k tovaru predstavuje jeden z možných prostriedkov zabezpečenia práva predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar. V prípade, ak kupujúci nezaplatí kúpnu cenu (alebo zaplatí len čiastočne), má predávajúci na jej základe právo požadovať vydanie predaného tovaru od kupujúceho, ako aj tretích osôb. Na uplatnenie tohto svojho práva môže využiť vlastnícku žalobu na vydanie tovaru. Samozrejme, keďže kupujúci až do zaplatenia celej kúpnej ceny nie je vlastníkom tovaru, predajom tohto tovaru prichádza do úvahy aj jeho trestnoprávna zodpovednosť za spáchanie trestného činu sprenevery, resp. podvodu.

Pokiaľ ide o praktické využitie inštitútu výhrady vlastníckeho práva, jeho uplatnenie prichádza do úvahy napríklad pri predaji tovaru na splátky.

?  Príklad

Podnikateľ kúpil poľnohospodársky stroj na splátky, pričom sa dohodol s predávajúcim, že až zaplatením poslednej splátky za stroj sa tento stáva jeho vlastníctvom.

V súlade s § 32 ods. 2 písm. a) postupov účtovania v sústave PÚ, § 10 ods. 24 písm. a) postupov účtovania v sústave JÚ a § 24 ods. 1 písm. b) ZDP, môže podnikateľ uplatňovať odpisy aj počas doby keď ešte nie je právnym vlastníkom kúpeného stroja, ale využíva ho na výkon svojej činnosti, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ZDP.

-   podľa odseku 1 písm. c) má aj kupujúci pri uzatvorení kúpnej zmluvy na nehnuteľnú vec, ku ktorej nadobúda vlastnícke právo až povolením vkladu do katastra nehnuteľností, nárok na uplatnenie odpisov, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva nehnuteľnosť užíva.

?  Príklad

Spoločnosť Ypsilon, obstarala v máji 2017 garáže, v ktorých má zaparkované nákladné autá pre vykonávanie svojej činnosti v autodoprave. Túto nehnuteľnosť jej na katastrálnom úrade ako vlastníkovi zavkladovali až v marci 2018.

Napriek tomu, že nehnuteľnosť bola spoločnosti ako novému vlastníkovi zapísaná až v roku 2017 do katastra nehnuteľností, môže už v roku 2018 túto nehnuteľnosť odpisovať, keďže ju v tomto roku aj začala využívať na podnikanie.

-   v odseku 1 písm. d) je upravené právo na odpisovanie majetku obstarávanom formou finančného prenájmu.

Finančný lízing sa posudzuje ako forma obstarania majetku prostredníctvom úveru, t.j. pri uplatnení obstarávaného majetku formou finančného prenájmu do daňových výdavkov ide o uplatnenie

1.  úroku (nájomného) v súlade s ustanovením § 19 ods. 3 písm. o) ZDP,

2.  obstarávacej ceny takto nadobudnutého majetku vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním finančného prenájmu, ktoré boli vynaložené do doby zaradenia tohto majetku do užívania (administratívne poplatky, clo, dovoz atď.), postupne vo forme odpisov v súlade s ustanovením § 22 – 29 ZDP,

3.  DPH a poistného, ktoré sú daňovými výdavkami v súlade s § 2 písm. i) a § 19 ZDP.

Formou finančného prenájmu, nie je možné obstarať nehmotný majetok.

-   v odseku 2 je uvedený postup pre nájomcu, ktorý má právo odpisovať ním vykonané technické zhodnotenie na prenajatom HM.

Možnosť posudzovať prenájom (podnájom) majetku a vykonané technické zhodnotenie na takto prenajatom majetku nájomcom, sa vzťahuje aj na iné možnosti užívania takéhoto majetku nielen na základe nájomnej, resp. podnájomnej zmluvy (§ 664 – 669 ObčZ), ale aj o iné zmluvné užívacie vzťahy.

Ide napr. o zmluvný vzťah uzatvorený na základe

–   nepomenovanej zmluvy podľa § 51 ObčZ a

–   zriadenia vecného bremena podľa § 151n až 151r, ktoré dáva právo na užívanie majetku.

Uvedené sa zabezpečuje úpravou § 17 ods. 20 ZDP, podľa ktorej sa za nájomnú zmluvu (zavedenie legislatívnej skratky) považuje aj zmluva uzatvorená ako iný užívací vzťah podľa citovaných ustanovení ObčZ.

Predmetná zmena má vplyv aj na možnosť odpisovania technického zhodnotenia prenajatého majetku nájomcom podľa § 24 ods. 2 ZDP.

Podľa § 24 ods. 2 ZDP nájomca môže odpisovať technické zhodnotenie, ktoré vykonal a financoval na prenajatom majetku za podmienky, že:

•    vlastník majetku sa s ním na základe písomnej zmluvy o tomto dohodol,

•    vlastník nezvýšil vstupnú cenu hmotného majetku o tieto výdavky.

Takéto technické zhodnotenie vyššie ako 1 700 eur vykonané a odpisované nájomcom sa považuje za iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. d) ZDP. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok a odpisuje ho rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania ako v 1. roku odpisovania, t.j. ako novoobstaraný majetok.

Ak nájomca vykoná technické zhodnotenie na prenajatom majetku, zaradí ho do odpisovej skupiny na základe účelu, na ktorý využíva nájomca prenajaté priestory. Pri vykonaní technického zhodnotenia akým je rekonštrukcia, modernizácia, nadstavba alebo prístavba je potrebný súhlas stavebného úradu, pričom stavebný úrad zároveň odsúhlasuje zmenu spôsobu využitia budovy na iný účel použitia oproti vydanému stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu tak ako to vyplýva z ustanovení stavebného zákona.

?  Príklad

Daňovník – právnická osoba si prenajme časť budovy, v ktorej prevádzkuje jazykovú školu. Ide o budovu, ktorá sa používa na viacero účelov, pričom prevažujúca časť budovy podľa úžitkovej plochy je zaradená do odpisovej skupiny 5. Nájomca na základe písomnej dohody s prenajímateľom v roku 2018 vykoná technické zhodnotenie, pričom prenajímateľ nezvyšuje vstupnú cenu budovy. Ako bude nájomca odpisovať toto technické zhodnotenie?

Technické zhodnotenie vykonané nájomcom na budove používanej na viacero účelov sa podľa § 24 ods. 2 ZDP zaraďuje do odpisovej skupiny, na základe účelu, na ktorý nájomca využíva prenajatý majetok. V tomto prípade nájomca prevádzkuje v prenajatom priestore jazykovú školu, ktorá je zaradená do kódu Klasifikácie stavieb 1263. Tento kód je zaradený do odpisovej skupiny 6, a preto daňovník bude technické zhodnotenie daňovo odpisovať počas 40 rokov rovnomerným spôsobom odpisovania.

-   odsek 4 vymedzuje spôsob odpisovania HaNM, ktorý sa iba sčasti používa na dosiahnutie zdaniteľného príjmu a vzťahuje sa na:

     daňovníkov nezaložených alebo nezriadených za účelom podnikania, ak majetok používajú na hlavnú činnosť, za účelom ktorej vznikli alebo ktorá je ich hlavnou činnosťou a zároveň na činnosť z ktorej dosahujú zdaniteľné príjmy,

     daňovníkov – fyzické osoby, ktoré majetok okrem podnikateľskej činnosti používajú aj na súkromné účely.

Títo daňovníci si môžu do daňových výdavkov uplatniť odpis z HaNM iba vo výške podielu, v ktorom tento majetok používajú na podnikanie, resp. na dosahovanie zdaniteľných príjmov.

-   podľa odseku 5 daňovník, ktorý je fyzickou osobou, pri preradení HaNM z osobného užívania do obchodného majetku a daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, odpisujú tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej podľa § 25 ods. 1 písm. d) ZDP.

Vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. d) ZDP je cena určená podľa písm. a) až c) pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, pričom za roky nevyužívania HaNM na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú.

?  Príklad

Daňovník – fyzická osoba P, vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, chce vložiť v roku 2018 do obchodného majetku automobil, ktorý nadobudol v roku 2015 v obstarávacej cene 30 000 eur. Automobil je zaradený do odpisovej skupiny 1 s dobou odpisovania 4 roky.

Rok zaradenia automobilu do obchodného majetku je posledným štvrtým rokom, t.j. zaradí ho vo vstupnej cene 30 000 eur ale uplatní si do daňových výdavkov len odpis príslušný poslednému štvrtému roku, t.j. odpis vo výške 7 500 eur, pričom za prvé tri roky, v ktorých automobil využíval len na osobné účely, už nemôže uplatňovať príslušné odpisy.

-   podľa odseku 6 HaNM individuálne určený a poskytnutý združeniu bez právnej subjektivity na spoločné využitie účastníkov združenia odpisuje ten účastník združenia, ktorý majetok poskytol na spoločné užívanie účastníkom združenia.

Poznámka

V prípade majetku, ktorý bol združením získaný pri výkone spoločnej činnosti, je oprávnenou osobou na jeho odpisovanie každý účastník združenia ako spoluvlastník spoločne nadobudnutého majetku (§ 24 ods. 3 ZDP).

Určenie oprávnenej osoby pri odpisovaní majetku individuálne poskytnutého združeniu bez právnej subjektivity vyplýva práve zo skutočnosti, že združenie založené podľa § 829 ObčZ nemá spôsobilosť na práva a povinnosti (zmluvou o združení nevzniká nový právny subjekt), t.j. poskytnutý majetok je stále vo vlastníctve konkrétneho účastníka združenia, ktorý ho poskytol združeniu na využívanie.

Spôsobilosť na práva a povinnosti v súvislosti s činnosťou združenia majú iba účastníci združenia. Podľa zákona o účtovníctve združenia vzniknuté podľa ObčZ nie sú samostatnými účtovnými jednotkami. Samostatnými účtovnými jednotkami sú len jednotliví účastníci združenia a títo účastníci združenia sú aj samostatnými daňovníkmi podľa ZDP.

Poznámka

Zmluva o združení niekoľkých osôb je upravená v § 829 až § 841 ObčZ.

Na základe § 829 a § 830 ObčZ niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu, pričom každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu.

-   podľa odseku 8 sa pri odpisovaní majetku do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t).

Podľa znenia tohto ustanovenia sú daňovými výdavkami výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to

1.  vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo

2.  v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

Výnimku z možnosti výberu medzi paušálnym uplatňovaním výdavkov a preukázateľným uplatňovaním výdavkov majú len

–   nehnuteľnosti, kde sa postupuje podľa § 24 ods. 4 ZDP a 

–   automobily, u ktorých zamestnávateľ uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, t.j. zdaňuje zamestnancovi použitie motorového vozidla aj na súkromné účely, a to vo výške 1 % zo vstupnej ceny tohto vozidla.

V prípade nehnuteľností bude daňovník postupovať tak ako doteraz v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 ZDP, t.j. musí preukazovať v akom pomere nehnuteľnosť využíva na zabezpečenie zdaniteľných príjmov a len v takom pomere môže potom do daňových výdavkov zahŕňať odpisy, technické zhodnotenie, opravy a všetky ďalšie výdavky súvisiace s touto nehnuteľnosťou.

?  Príklad

Daňovník/fyzická osoba podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia si zakúpil v roku 2018 osobné motorové vozidlo v hodnote 20 000 eur. Toto motorové vozidlo zaradil do obchodného majetku, pričom však vozidlo využíval aj na súkromné účely. Podľa vykonaných jázd na účely podnikania a súkromné účely zistil, že motorové vozidlo využíva na podnikanie na 90 %.

Vzhľadom na skutočnosť, že vie preukázať skutočné použitie tohto majetku na podnikanie, využije nové ustanovenie § 19 ods. 2 písm. t) druhý bod ZDP a bude preukazovať skutočne vynaložené výdavky vo výške 90 % zo všetkých výdavkov súvisiacich s týmto majetkom [nevyužije paušálny spôsob uplatnenia 80 % výdavkov vzťahujúcich sa k tomuto majetku podľa § 19 ods. 2 písm. t) prvý bod ZDP] a preto si môže uplatniť aj výdavky súvisiace s týmto motorovým vozidlo vo výške 90 %. Keďže osobné motorové vozidlo je zaradené v odpisovej skupine 1, v ktorej sa majetok odpisuje 4 roky, jeho ročný odpis bude vo výške 5 000 eur. Do daňových výdavkov si však uplatní len sumu vo výške 90 % z ročného odpisu, t.j. 4 500 eur. Zvyšná suma bude výdavkom na osobné účely daňovníka, ktoré nie sú v súlade s § 21 ZDP daňovým výdavkom.

§ 25

(1)  Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je

a) obstarávacia cena;118) obstarávacou cenou majetku nadobudnutého od fyzickej osoby darom, je obstarávacia cena zistená u darcu, len ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9,

b) suma vo výške vlastných nákladov,¹¹⁸⁾

c) všeobecná cena^118a) pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením a cena podľa osobitného predpisu²⁹⁾ pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom darovaním; pri nehnuteľných kultúrnych pamiatkach sa cena určí ako cena stavby zistená podľa osobitného predpisu119) bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou,

d) cena určená podľa písmen a) až c) pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, pričom za roky nevyužívania hmotného majetku a nehmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú,

e) suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému hnuteľnému majetku a k hmotnému nehnuteľnému majetku, ktorý pri nezaplatení pohľadávky alebo jej časti prechádza do vlastníctva veriteľa,115) znížená o čiastku splateného úveru alebo pôžičky,

f) zostatková cena majetku zistená u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania, okrem majetku vylúčeného z odpisovania alebo zostatková cena majetku zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9, okrem majetku vylúčeného z odpisovania,

g) obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania alebo obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9,

h) pre jednotlivé oddeliteľné súčasti podľa § 22 ods. 15

    1.   obstarávacia cena,118)

    2.   cena určená podľa kvalifikovaného odhadu alebo posudkom znalca, ak nie je k dispozícii cena uvedená v prvom bode.

  i) reálna hodnota presunutého hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia (§ 17f ods. 6 a 8).

(2)  Súčasťou vstupnej ceny je technické zhodnotenie v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania, pričom pri zrýchlenom odpisovaní technické zhodnotenie zvyšuje aj zostatkovú cenu.

(3)  Zostatkovou cenou na účely tohto zákona je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 12] okrem zostatkovej ceny podľa § 28 ods. 2 písm. b), pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 17 ods. 34 a 39 a § 19 ods. 2 písm. t), sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28.

(4)  Technické zhodnotenie pri použití zrýchleného spôsobu odpisovania podľa § 28 na účely výpočtu ročnej výšky odpisu a priradenia ročného koeficientu zvyšuje zostatkovú cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“); to neplatí, ak bolo technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania.

(5)  Súčasťou vstupnej ceny je aj

a) daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

b) daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a nemôže ju odpočítať alebo

c) časť neodpočítanej dane z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ak uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom podľa osobitného predpisu6).

(6)  Pri obstaraní hmotného majetku formou finančného prenájmu súčasťou obstarávacej ceny u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu nie je daň z pridanej hodnoty.

(7)  Pri zvýšení vstupnej ceny alebo znížení vstupnej ceny, ku ktorému dochádza pri už odpisovanom hmotnom majetku z iného dôvodu, ako je jeho technické zhodnotenie (ďalej len „upravená vstupná cena“), sa odpis určí z upravenej vstupnej (zostatkovej) ceny pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu podľa § 27 alebo § 28.

(8)  Súčet vstupných cien jednotlivých oddeliteľných súčastí uvedených v § 22 ods. 15 sa rovná vstupnej cene tohto hmotného majetku.

Komentár k § 25

-   odsek 1 určuje vstupnú cenu, z ktorej daňovník odpisuje nadobudnutý majetok zahrnutý do obchodného majetku.

Vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku podľa ZDP je:

•    obstarávacia cena,

•    suma vo výške vlastných nákladov,

•    reprodukčná obstarávacia cena, pre majetok nadobudnutý do 31. 12. 2015 resp. všeobecná cena (§ 175o Občianskeho súdneho poriadku, čo je cena určená v rámci dedičského konania) pri majetku nadobudnutom dedením po 31. 12. 2015 a cena podľa osobitného predpisu (zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo je cena určená znalcom) pri majetku nadobudnutom darovaním po 31. 12. 2015,

•    suma vo výške pohľadávky a

•    zostatková cena.

Súčasťou vstupnej ceny je aj:

•    technické zhodnotenie,

•    daň z pridanej hodnoty v určitých prípadoch.

Technické zhodnotenie je súčasťou vstupnej ceny v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania, pričom pri zrýchlenom odpisovaní technické zhodnotenie zvyšuje aj zostatkovú cenu (rozdiel medzi vstupnou cenou a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov).

?  Príklad

Daňovník nadobudol budovu v auguste v roku 2005 na základe zámennej zmluvy, kde stavba v znaleckom posudku súdneho znalca bola určená ako stavba na odstránenie a znalec ju ocenil na sumu 350 €. Stavbu skolaudoval v roku 2010 na základe dodatočného stavebného povolenia, pričom do nej investoval ako súkromná osoba 100 000 €. Náklady a výdavky si nikde neuplatňoval. V roku 2011 začal budovu prenajímať s tým, že v daňovom priznaní si uplatňoval iba príjem a neuplatňoval si žiadne iné skutočné výdavky. Od roku 2018 by si chcel uplatniť na základe súdno-znaleckého posudku odpisy hmotného investičného majetku, t.j. budovy. Ako má postupovať z daňového hľadiska, môže si v skutočných výdavkoch od roku 2018 uplatňovať odpisy? Predbežné vyjadrenie znalca, budova po rekonštrukcii má hodnotu 140 000 € a pozemok 70 000 €, ktorý sa však neodpisuje.

Pri preradení hmotného majetku (aj nehnuteľnosť) z osobného užívania do obchodného majetku, daňovník-fyzická osoba postupuje podľa § 24 ods. 5 ZDP, t. j. odpisuje tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej v § 25 ods. 1 písm. d) ZDP.

Podľa § 25 ods. 1 písm. d) ZDP, pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku, vychádza pri stanovení vstupnej ceny na účely odpisovania hmotného majetku zo vstupnej ceny určenej podľa § 25 ods. 1 písm. a) až c) ZDP, pričom za roky nevyužívania hmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu (doba, počas ktorej nebol zaradený v obchodnom majetku) sa odpisy neuplatňujú.

Vstupnou cenou hmotného majetku podľa § 25 ods. 1 písm. a) až c) ZDP je:

•    obstarávacia cena,

•    suma vo výške vlastných nákladov,

•    reprodukčná obstarávacia cena, pre majetok nadobudnutý do 31. 12. 2015 resp. všeobecná cena (§ 175o Občianskeho súdneho poriadku, čo je cena určená v rámci dedičského konania) pri majetku nadobudnutom dedením po 31. 12. 2015 a cena podľa osobitného predpisu (zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo je cena určená znalcom) pri majetku nadobudnutom darovaním po 31. 12. 2015.

Keďže v predloženom prípade daňovník nehnuteľnosť kúpil na základe zámennej zmluvy, jeho vstupnou cenou bude v prvom rade obstarávacia cena, t. j. kúpna cena, a to stanovená vo výške 350 €.

Nakoľko daňovník nehnuteľnosť technicky zhodnotil (prebehla úplná rekonštrukcia) vstupná cena sa zvýši o hodnotu technického zhodnotenia (ZVC) v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania. V tomto prípade, to bude rok 2010, kedy bola zrekonštruovaná stavba skolaudovaná.

Daňovník teda v roku 2018 vychádza pri zaradení nehnuteľnosti do obchodného majetku zo zvýšenej vstupnej ceny t. j. kúpna cena + preukázateľne vynaložené výdavky na technické zhodnotenie (napr. cenu materiálu zakúpeného na opravu, údržbu alebo technické zhodnotenie, cenu služieb a prác vykonaných ich dodávateľom, ktoré predávajúci dodávateľovi preukázateľne zaplatil, okrem hodnoty vlastnej práce, ak si nehnuteľnosť staval svojpomocne) a pri odpisovaní postupuje ako v ďalších rokoch odpisovania, pričom nehnuteľnosť doodpisuje až do nulovej zostatkovej ceny. V tomto prípade, ak zaradí do obchodného majetku v r. 2018 ako v 14. roku.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) je súčasťou vstupnej ceny u daňovníka, ktorý:

•    nie je platiteľom DPH,

•    je platiteľom DPH, a nemôže ju odpočítať.

Súčasťou vstupnej ceny môže byť len časť DPH, a to časť neodpočítanej DPH u daňovníka, ktorý je platiteľom DPH, ak uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom podľa zákona o DPH.

Súčasťou obstarávacej ceny nikdy nie je DPH pri obstaraní majetku formou finančného prenájmu.

Ocenenie majetku obstarávacou cenou

Majetok sa oceňuje obstarávacou cenou v súlade s § 25 ods. 1 písm. a) a g) ZDP. Podľa § 25 ods. 6 zákona o účtovníctve:

•    sa obstarávacou cenou oceňuje:

–   hmotný majetok s výnimkou hmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,

–   zásoby s výnimkou zásob vytvorených vlastnou činnosťou,

–   podiely na základnom imaní obchodných spoločností, deriváty a cenné papiere okrem cenných papierov, podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a derivátov podľa písmena e) tretieho bodu,

–   pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného imania,

–   nehmotný majetok s výnimkou nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,

–   záväzky pri ich prevzatí,

•    obstarávacou cenou je cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním.

Na daňové účely sa obstarávacou cenou oceňuje predovšetkým majetok, ktorý bol nadobudnutý kúpou alebo prevodom.

Podľa § 25 ods. 1 písm. a) ZDP sa obstarávacou cenou oceňuje aj majetok nadobudnutý od fyzickej osoby darom, pričom táto obstarávacia cena je zistená u darcu v prípade, ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý v obchodnom majetku a pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 ZDP.

?  Príklad

Podnikateľ Ján dostal v roku 2018 darom od Jozefa nehnuteľnosť (garáž). Túto nehnuteľnosť Jozef nadobudol kúpou vo výške 10 000 € v roku 2014. Podnikateľ Ján vloží túto nehnuteľnosť do obchodného majetku vo vstupnej cene rovnajúcej sa výške obstarávacej ceny zistenej u daňovníka Jozefa, nakoľko v deň darovania by príjem z predaja tejto darovanej nehnuteľnosti nemal daňovník Jozef oslobodený od dane.

Obstarávacou cenou sa oceňuje aj majetok u vkladateľa, ktorý tento nadobudol darom, pričom ide o majetok vylúčený z odpisovania (napr. pozemky) a darca ho vyradil v dôsledku jeho darovania podľa § 25 ods. 1 písm. g) ZDP.

?  Príklad

Obchodná spoločnosť mala v obchodnom majetku zaradený pozemok (majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23 ZDP), ktorý už nepotrebovala na vykonávanie svojej činnosti. Z uvedeného dôvodu tento pozemok darovala svojej sesterskej spoločnosti a v tejto súvislosti ho aj vyradila z obchodného majetku. Sesterská spoločnosť si zaradila nadobudnutý pozemok vo vstupnej cene rovnajúcej sa obstarávacej cene zistenej u darcu, ktorý tento neodpisovaný majetok vyradil z obchodného majetku z dôvodu jeho darovania.

Rovnako vkladateľ / obdarovaný oceňuje majetok obstarávacou cenou v prípade, ak vkladá majetok vylúčený z odpisovania, pričom táto obstarávacia cena je zistená od darcu – fyzickej osoby, po jeho vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5 ZDP), kde platí, že v prípade, ak by darca tento majetok predával, príjem z predaja v deň darovania by nebol oslobodený od dane podľa § 9 ZDP [§ 25 ods. 1 písm. g) ZDP].

?  Príklad

Daňovník Martin dosahujúci príjmy ako živnostník, mal vo svojom obchodnom majetku zaradené pozemky (majetok vylúčený z odpisovania), ktoré 4. 8. 2015 z obchodného majetku vyradil.

Tieto sa rozhodol 1. 5. 2018 darovať podnikateľovi Štefanovi, ktorý ich chce zaradiť do obchodného majetku.

Keďže u daňovníka Martina by v deň darovania nebol príjem z predaja takéhoto pozemku oslobodený od dane (odo dňa vyradenia z obchodného majetku neuplynulo viac ako 5 rokov), bude vstupnou cenou u daňovníka Štefana obstarávacia cena, t. j. kúpna cena, za ktorú pôvodne kúpil pozemky Martin.

Ocenenie majetku nadobudnutého do 31. 12. 2015 reprodukčnou obstarávacou cenou

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa v zákone o účtovníctve ruší možnosť ocenenia majetku reprodukčnou obstarávacou cenou. Z tohto dôvodu sa ruší takáto možnosť aj pre daňové ocenenie majetku, avšak stále zostáva pre majetok nadobudnutý do 31. 12. 2015.

Reprodukčnou obstarávacou cenou sa oceňuje majetok v súlade s § 25 ods. 1 písm. c) ZDP v nadväznosti na § 25 ods. 1 písm. d) a § 25 ods. 6 písm. b) zákona o účtovníctve platného do 31. 12. 2015 v prípadoch:

•    ak ide o majetok nadobudnutý od fyzickej osoby darom, pričom ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý v obchodnom majetku a pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň vzťahovalo oslobodenie podľa § 9 ZDP,

?  Príklad

Daňovník nadobudol nehnuteľnosť darom od svojho brata, ktorý ju kúpil v roku 2001 v prepočte za 80 000 €. Túto nehnuteľnosť vložil v roku 2018 do obchodnej spoločnosti. Keďže ju nadobudol darom od iného daňovníka a príjem z jej predaja v deň darovania by bol oslobodený od dane (od nadobudnutia r. 2001 ubehlo viac ako 5 rokov), hodnotou vkladanej nehnuteľnosti (vstupnou cenou) bude reprodukčná obstarávacia cena.

•    ak ide o majetok nadobudnutý dedením,

•    ak ide o nehnuteľnú kultúrnu pamiatku, kde sa reprodukčná obstarávacia cena určí ako cena stavby zistená podľa vyhlášky MF SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v z.n.p. bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou.

Pri jej zistení sa vychádza aj z § 25 ods. 1 písm. d) a § 25 ods. 6 písm. b) zákona o účtovníctve platného do 31. 12. 2015, pričom:

•    reprodukčnou obstarávacou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. d) zákona sa oceňuje:

–   majetok v prípade bezodplatného nadobudnutia s výnimkou peňažných prostriedkov a cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,

–   nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou, ak sú vlastné náklady vyššie ako reprodukčná obstarávacia cena tohto majetku,

–   príchovky a prírastky zvierat, ak nie je možné zistiť vlastné náklady,

–   majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania s výnimkou peňažných prostriedkov a cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,

–   nehmotný a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený,

–   majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu,

•    reprodukčnou obstarávacou cenou podľa § 25 ods. 6 písm. b) je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje.

Ocenenie majetku nadobudnutého od 1. 1. 2016 všeobecnou cenou a cenou určenou znalcom

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa v § 25 ods. 1 písm. c) ZDP nahrádza reprodukčná obstarávacia cena:

•    všeobecnou cenou podľa § 175o Občianskeho súdneho poriadku v z.n.p. pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením a

•    cenou podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom darovaním.

Ocenenie týmto spôsobom sa použije na majetok obstaraný po 31. 12. 2015 podľa § 52zg ods. 8 ZDP.

Pre daňové účely sa preto môže spôsob ocenenia majetku nadobudnuto darovaním alebo dedením odlišovať od spôsobu uvedeného v zákone o účtovníctve, kde sa reprodukčná obstarávacia cena nahradila reálnou hodnotou definovanou v § 27 zákona o účtovníctve, ktorou sa oceňuje majetok ustanovený v novom znení § 25 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve. Týmto majetkom je:

•    majetok bezodplatne nadobudnutý okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitou hodnotou,

•    majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitou hodnotou,

•    nehmotný majetok a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený,

•    majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa § 15 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 503/2009 Z. z.

Ocenenie majetku zostatkovou cenou

Ocenenie majetku zostatkovou cenou je uvedené v § 25 ods. 1 písm. f) ZDP. Touto cenou sa majetok oceňuje v prípadoch, ak ide o majetok nadobudnutý darom, pričom zostatková cena sa zisťuje u darcu, ktorý:

Tento majetok vyradil zo svojho obchodného majetku v dôsledku jeho darovania, okrem majetku vylúčeného z odpisovania (Poznámka: Ide o darovaný majetok, ktorý mal darca zahrnutý v obchodnom majetku a vyradil ho v dôsledku darovania).

•    Je fyzickou osobou, po vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 ZDP (do 5-tich rokov od vyradenia z obchodného majetku), okrem majetku vylúčeného z odpisovania.

?  Príklad

Daňovník Marek dosahujúci príjmy z podnikania mal v obchodnom majetku zaradený osobný automobil. Tento zakúpil v roku 2015 v kúpnej cene 20 000 € (vstupná cena pre zaradenie do obchodného majetku). V roku 2017 auto preradil z obchodného majetku do osobného užívania, pričom jeho zostatková cena bola 10 000 € (uplatnené 2 ročné odpisy v celkovej sume 10 000 €).

Preradenie majetku z obchodného majetku do osobného užívania nemá vplyv na daňovú povinnosť daňovníka. V roku 2018 toto auto daruje podnikateľovi Martinovi, ktorý ho zaradí do svojho obchodného majetku. Keďže od jeho vyradenia z obchodného majetku daňovníka do jeho darovania daňovníkovi neuplynulo viac ako 5 rokov, príjem z jeho predaja by daňovník v čase jeho darovania nemal oslobodený od dane a preto daňovník zaradí auto vo vstupnej cene rovnajúcej sa zostatkovej cene zistenej u daňovníka (darcu), t. j. vo výške 10 000 €.

Podľa § 25 ZDP sa zostatková cena vypočíta ako rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a)] okrem zostatkovej ceny podľa § 28 ods. 2 písm. b), pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 17 ods. 34 a § 19 ods. 2 písm. t) sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28 ZDP.

V prípade určenia zostatkovej ceny pri predávanom majetku sa v § 19 ods. 3 písm. b) ZDP obmedzuje výška zostatkovej ceny pri vybranom majetku, ktorú je možné zahrnúť do daňových výdavkov a to do výšky príjmu z predaja tohto majetku.

Ide o:

•    osobné automobily zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2,

•    motorové vozidlá na jazdu na snehu a podobné vozidlá s motorom zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.52,

•    rekreačné a športové člny zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.12,

•    lode a plavidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.11,

•    lietadlá a kozmické lode a podobné zariadenia zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.3,

•    motocykle a ich modifikácie zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.91,

•    bicykle a iné kolesové vozidlá bez motora zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.92.1 a

•    budovy a stavby zaradených do odpisovej skupiny 6 (napr. administratívne budovy).

V prípade takéhoto obmedzenia však ZDP v ustanovení § 22 ods. 12 dáva možnosť daňovníkovi uplatniť si pomernú časť ročného odpisu v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju takéhoto majetku, t. j. v zostatkovej cene bude zohľadnená aj pomerná ročná výška odpisov za mesiace využívania predávaného vybraného majetku, ktorá sa limituje do výšky príjmu z jeho predaja. Ak by išlo o predaj majetku, ktorého výška zostatkovej ceny pri predaji nie je limitovaná dosiahnutým príjmom, v roku predaja si daňovník už nemôže uplatňovať pomernú časť odpisov. Táto sa mu zobrazí práve vo výške zostatkovej ceny. Podľa § 22 ods. 11 ZDP si môže daňovník uplatniť ročný odpis, ak o majetku účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.

?  Príklad

Daňovník mal od januára 2016 v obchodnom majetku zaradený osobný automobil vo vstupnej cene 36 000 €. V marci 2018 predá tento osobný automobil za 15 000 €. Akú zostatkovú cenu môže daňovník uplatniť v daňových výdavkoch?

Osobný automobil je zaradený v 1. odpisovej skupine s dobou odpisovania 4 roky. Daňovník tento osobný automobil odpisoval rovnomerne, t. j. v roku 2016 a 2017 odpísal sumu vo výške 18 000 € (2 x ročný odpis 9 000 € za roky 2016 a 2017). Vzhľadom na to, že automobil predal v marci 2018, t. j. nemal ho v roku 2018 zaradený k 31. 12. 2018, nemá už nárok na odpis v treťom roku. Avšak, vzhľadom na zmenu v § 22 ods. 12 ZDP sa v roku predaja pri majetku, kde je zostatková ceny limitovaná do výšky príjmu z predaja tohto majetku (aj automobil) uzná pomerná časť odpisu za celé mesiace, kedy bol ešte automobil v užívaní, t. j. v sume 1 500 € (dvojmesačné odpisy – január, február).

Zostatková cena sa určí podľa § 25 ods. 3 ZDP ako vstupná cena ponížená o celkovú výšku odpisov, t. j. 16 500 € (36 000 € – 18 000 € – 1 500 €). Podľa znenia ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b) prvý bod ZDP však môže daňovník dať ako daňový výdavok len zostatkovú cenu do výšky príjmu z predaja osobného automobilu, t.j. sumu 15 000 € (vylúči z daňových výdavkov sumu 1 500 €).

Preradenie obchodného majetku

Pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane sa vstupná cena určuje podľa § 25 ods. 1 písm. a) až c) ZDP ako obstarávacia cena, suma vo výške vlastných nákladov alebo reprodukčná obstarávacia cena, pričom za roky nevyužívania hmotného a nehmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú. Z uvedeného teda vyplýva, že vstupná cena sa určuje podľa spôsobu nadobudnutia preraďovaného majetku, t. j., ak bol napr. majetok kúpený, vstupnou cenou je obstarávacia cena.

?  Príklad

Daňovník – fyzická osoba obstará kúpou v roku 2016 počítač v obstarávacej cene 2 000 €. V roku 2016 a 2017 ho využíval na osobné účely a až v roku 2018 ho preradí do obchodného majetku.

Počítač zaradí do obchodného majetku vo vstupnej cene (obstarávacej), t. j. vo výške 2000 €. Počítač je majetkom, ktorý je odpisovaný v 1. odpisovej skupine s dobou odpisovania 4 roky. Za roky 2016 a 2017 používal počítač na osobné účely, t. j. za roky jeho využívania na osobné účely si nemôže už uplatniť odpis a začne odpisovať ako v ďalších rokoch, t. j. ako v treťom a štvrtom roku vo výške alikvótneho ročného odpisu zo vstupnej ceny 500 € (2000 / 4).

Komponentné odpisovanie

Pre jednotlivé oddeliteľné súčasti podľa § 22 ods. 15 ZDP (tzv. komponentné odpisovanie) je podľa § 25 ods. 1 písm. h) ZDP vstupnou cenou obstarávacia cena alebo cena určená podľa kvalifikovaného odhadu alebo posudkom znalca, ak nie je k dispozícii cena uvedená v prvom bode.

ZDP umožňuje komponentné odpisovať samostatné hnuteľné veci a budovy. Pri komponentnom odpisovaní samostatných hnuteľných vecí možno tento majetok rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti (komponenty), pričom vstupná cena každého komponentu musí byť vyššia ako 1 700 €. Zároveň musí byť dodržaná podmienka, že súčet vstupných cien jednotlivých oddeliteľných súčastí daného hmotného majetku sa musí rovnať vstupnej cene tohto hmotného majetku (§ 25 ods. 8 ZDP).

Daňovník je povinný evidovať komponenty samostatne, tak by boli zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých komponentoch a všetky zmeny týkajúce sa týchto komponentov.

Spôsob odpisovania jednotlivých komponentov je uvedený v § 26 ods. 2 ZDP. Komponenty sa zaradia do rovnakej odpisovej skupiny ako je zaradený samotný hmotný majetok. Výnimku tvoria budovy a stavby, z ktorých je možné aj napriek ich pevnému spojeniu s budovou alebo stavbou vyčleniť na samostatné odpisovanie iba:

•    rozvody počítačových sieti odpisované v odpisovej skupine 2,

•    klimatizačné zariadenia odpisované v odpisovej skupine 3,

•    osobné a nákladné výťahy odpisované v odpisovej skupine 3,

•    eskalátory a pohyblivé chodníky odpisované v odpisovej skupine 3.

§ 25a

Vstupnou cenou finančného majetku¹⁾ je

a) obstarávacia cena,¹¹⁸⁾ ak bol finančný majetok nadobudnutý kúpou okrem reálnej hodnoty podľa písmena d),

b) cena zistená podľa osobitného predpisu,²⁹⁾ ak bol finančný majetok nadobudnutý bezodplatne,

c) hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka,^37a) ak ide o 

    1.   finančný majetok,¹⁾ ktorý nadobudol vkladateľ nepeňažného vkladu splateného vo forme individuálne vloženého majetku alebo vo forme podniku, alebo jeho časti pri postupe podľa § 17b,

    2.   individuálne vložený finančný majetok,¹⁾ ktorý nadobudol prijímateľ nepeňažného vkladu podľa § 17b, d) reálna hodnota,^119a) ak ide o finančný majetok¹⁾

         1.   nadobudnutý kúpou podniku alebo jeho časti,

         2.   nadobudnutý vkladom podniku alebo jeho časti u vkladateľa nepeňažného vkladu a prijímateľa nepeňažného vkladu podľa § 17b,

         3.   nadobudnutý právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c,

         4.   ktorého prvotné ocenenie v reálnej hodnote ustanovuje osobitný predpis,^119a)

e) pôvodná cena, ak ide o finančný majetok,¹⁾ ktorý nadobudol prijímateľ nepeňažného vkladu pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17d a právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17e; finančnýmajetok,¹⁾ ktorý nadobúda vkladateľ nepeňažného vkladu, je ocenený pôvodnou cenou, ktorou sa rozumie celková hodnota nepeňažného vkladu vyjadrená v pôvodných cenách, ktorú preberá príjemca nepeňažného vkladu podľa § 17d,

f) hodnota splateného peňažného vkladu [§ 2 písm. ac)],

g) reálna hodnota presunutého finančného majetku, ktorou bol finančný majetok ocenený na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia (§ 17f ods. 6 a 8).

Komentár k § 25a

Vymedzuje spôsob ocenenia finančného majetku v závislosti od spôsobu jeho nadobudnutia nasledovne:

Vstupná cena	Spôsob nadobudnutia finančného majetku (FM)
Obstarávacia cena	FM nadobudnutý kúpou s výnimkou finančného majetku oceňovaného reálnou hodnotou (viď nižšie)
Cena zistená podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľov	FM nadobudnutý bezodplatne (metódy a postupy stanovenia hodnoty finančného majetku stanovuje príloha č. 7 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku)
Hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka	FM nadobudnutý vkladateľom nepeňažného vkladu splateného vo forme: individuálne vloženého majetku alebo podniku alebo jeho časti pri nepeňažnom vklade realizovanom v reálnych hodnotách podľa § 17b ZDP
	individuálne vložený FM nadobudnutý prijímateľom nepeňažného vkladu pri nepeňažnom vklade realizovanom v reálnych hodnotách podľa § 17b ZDP
Reálna hodnota	FM nadobudnutý kúpou podniku alebo jeho časti (kupujúci podnik alebo jeho časť)
	FM nadobudnutý vkladom podniku alebo jeho časti (prijímateľ vkladu)
	FM nadobudnutý v rámci zlúčenia, rozdelenia alebo splynutia obchodných spoločností a družstva (finančný majetok prevedený na právneho nástupcu)
	FM, ktorého prvotné ocenenie v reálnej hodnote stanovuje zákon o účtovníctve: CP určené na obchodovanie CP určené na predaj a deriváty u obchodníka s CP v platobnej inštitúcii podiel na ZI obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu CP a sú v majetku fondu
	FM presunutý pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka
Pôvodná cena	FM nadobudnutý prijímateľom nepeňažného vkladu pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17d ZDP (CP predmetom vkladu)
	FM nadobudnutý právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17e ZDP
	FM nadobudnutý vkladateľom nepeňažného vkladu pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17d ZDP
Hodnota splateného peňažného vkladu	FM nadobudnutý vkladateľom na základe peňažného vkladu a to: FM nadobudnutý na základe splatenéh peňažného vkladu do ZI FM nadobudnutý na základe splateného peňažného príspevku do kapitálového fondu z príspevkov

 

§ 25b

(1) Vstupnou cenou virtuálnej meny je

a) obstarávacia cena,¹¹⁸⁾ ak bola virtuálna mena nadobudnutá kúpou,

b) reálna hodnota,^119b) ak bola virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu.

(2) Vstupnou cenou majetku a služby nadobudnutých výmenou za virtuálnu menu ku dňu výmeny je reálna hodnota^119c) virtuálnej meny.

Komentár k § 25b

Ustanovenie definuje vstupnú cenu virtuálnej meny v závislosti od spôsobu jej nadobudnutia ako aj ocenenie majetku a poskytnutých služieb, ktoré boli nadobudnuté s pomocou virtuálnej meny. ZDP vymedzuje 2 vstupné ceny na účely ocenenia virtuálnej meny a to:

•    obstarávaciu cenu – ak bola virtuálna mena nadobudnutá kúpou. Na účely účtovníctva sa virtuálna mena nadobudnutá kúpou oceňuje reálnou hodnotou. V prípade realizácie virtuálnej meny nadobudnutej kúpou je teda na účely ZDP potrebné zohľadniť rozdiel medzi obstarávacou menou a reálnou hodnotou.

•    reálnu hodnotu – ak bola virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu. V tomto prípade sa ZDP odvoláva na reálnu hodnotu stanovenú v súlade so ZoÚ, ktorou sa rozumie trhová cena v deň ocenenia, ktorým je deň uskutočnenia účtovného prípadu, zistená spôsobom určeným účtovnou jednotkou zo zvoleného verejného trhu s virtuálnou menou. ZoÚ zároveň stanovuje, že v priebehu účtovného obdobia účtovná jednotka používa rovnaký spôsob určenia reálnej hodnoty pre danú virtuálnu menu.

V prípade nadobudnutia virtuálnej meny iným spôsobom napr. ťažením, keďže ZDP nestanovuje spôsob ocenenia, vychádza sa z ocenenia na účely ZoÚ.

Majetok a služby nadobudnuté za virtuálnu menu sa oceňujú v hodnote reálnej hodnoty virtuálnej meny ku dňu jej výmeny za tento majetok alebo poskytnutú službu.

?  Príklad

Kúpa na individuálnom trhu a následný predaj virtuálnej meny za euro

Nezisková organizácia obstarala na individuálnom trhu1 Bitcoin (BTC) za 6 000 eur, pričom reálna hodnota 1 BTC na zvolenom verejnom trhu bola 5 900 eur. V tom istom účtovnom (zdaňovacom) období nezisková organizácia predala tento 1 BTC v individuálnom obchode za hodnotu 6 500 eur. Nezisková organizácia pri úbytku virtuálnej meny používa metódu FIFO.

Účtovanie v sústave podvojného účtovníctva

Účtovný prípad	Suma v eur	Účtovná súvzťažnosť
		MD	D
Nákup 1 BTC	6 000	251/AE1*	379**
Rozdiel medzi kúpnou cenou a RH	100	555	251/AE1*
Úhrada záväzku	6 000	379	221
Predaj 1 BTC za 13 000 eur
a) vyradenie 1 BTC (FIFO)	5 900	555	251/AE1
b) tržba z predaja	6 500	378**	655
Inkaso pohľadávky	6 500	221	378

 

*   251/AE1 – osobitný účet na účtovanie BTC

** je možné použiť aj iný záväzkový alebo pohľadávkový účet

Rovnako ako v predchádzajúcom príklade sa obstaranie a následný predaj BTC považuje za vykonávanie podnikateľskej činnosti. Rozdiel medzi kúpnou cenou 1 BTC (6 000 eur) a jej reálnou hodnotou ku dňu obstarania (5 900 eur) vo výške 100 eur sa v súlade s § 17 ods. 3 písm. o) nezahŕňa do základu dane, t.j. suma 100 eur predstavuje pripočítateľnú položku k výsledku hospodárenia. Tržba z predaja vo výške 6 500 eur podlieha zdaneniu, pričom k tomuto príjmu si môže nezisková organizácia uplatniť daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. v) v nadväznosti na § 25b ZDP, t.j. obstarávaciu cenu 1 BTC vo výške 6 000 eur.

Účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva

Názov účtovnej knihy	Účtovný prípad
Nákup BTC
Kniha finančného majetku	Prírastok 1 BTC v sume 5 900 eur
Kniha záväzkov	Vznik záväzku z dôvodu nadobudnutia 1 BTC v sume 6 000 eur a pri úhrade záväzku jeho zánik
Peňažný denník	Úhrada záväzku z bankového účtu: vo výške 6 000 eur ako výdavok z nezdaňovanej činnosti
Predaj BTC
Kniha finančného majetku	Úbytok 1 BTC v hodnote 5 900 eur
Kniha pohľadávok	Vznik pohľadávky z dôvodu predaja 1 BTC v hodnote 6 500 eur
Peňažný denník	Príjem na bankový účet v sume 6 500 eur ako príjem zo zdaňovanej činnosti Uzávierková účtovná operácia – výdavok vo výške obstarávacej ceny 1 BTC v sume 6 000 eur [v súlade s § 19 os. 2 písm. v) zákona o dani z príjmov]

 

§ 26

Postup pri odpisovaní
hmotného majetku

(1)  V prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb¹²⁰⁾ do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1. Doba odpisovania je

Odpisová skupina	Doba odpisovania
1	4 roky
2	6 rokov
3	8 rokov
4	12 rokov
5	20 rokov
6	40 rokov

 

 

(2)  Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy a ktorého doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2; to neplatí pre hmotný majetok podľa odsekov 6 a 7. Pri používaní budovy na niekoľko účelov je na zaradenie tejto budovy do odpisovej skupiny rozhodujúce jej hlavné využitie určené z celkovej úžitkovej plochy.¹⁰⁶⁾ Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku. Pri postupe uplatnenom podľa § 22 ods. 15 sa jednotlivé oddeliteľné súčasti zaradia do rovnakej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený tento hmotný majetok s výnimkou jednotlivých oddeliteľných súčastí budov a stavieb, ktoré sú zaradené v prílohe č. 1.

(3)  Daňovník odpisuje hmotný majetok metódou rovnomerného odpisovania (§ 27). Metódou zrýchleného odpisovania (§ 28) môže daňovník odpisovať hmotný majetok zaradený podľa prílohy č. 1 do odpisovej skupiny 2 a 3. Spôsob odpisovania určí daňovník pre každý novoobstaraný hmotný majetok a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania.

(4)  Hmotný majetok sa odpisuje najviac do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie alebo pri zrýchlenom odpisovaní do výšky zvýšenej zostatkovej ceny.

(5)  Pri vykonaní technického zhodnotenia alebo skrátení doby odpisovania sa hmotný majetok doodpisuje do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie platnou ročnou odpisovou sadzbou alebo do výšky zostatkovej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny koeficientom pre príslušnú odpisovú skupinu. Vykonaním technického zhodnotenia sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 alebo § 28.

(6)  Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných stavieb107) a banských diel sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.

(7)  Pri formách, modeloch a šablónach zatriedených do kódov Klasifikácie produktov 25.73.6, 28.92.4, ak ide o stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku, a kódov 28.96.1 a 25.73.5 sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.

(8)  Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, okrem pozemkov, odpíše daňovník počas doby odpisovania tohto majetku podľa odseku 1 do výšky vstupnej ceny ustanovenej v § 25 spôsobom podľa § 27 alebo § 28 pri zohľadnení postupu podľa § 17 ods. 34.

(9)  Ročný odpis podľa odsekov 6 a 7 sa určuje s presnosťou na celé kalendárne mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania. Mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania, je mesiac, v ktorom sa majetok začal účtovať alebo evidovať podľa § 6 ods. 11.

(10) Mesačný odpis vypočítaný podľa odsekov 6 a 7 sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.

(11) Prerušenie odpisovania a zmenu prerušenia odpisovania podľa § 22 ods. 9 nemožno uplatniť pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní podľa osobitného predpisu¹²⁸⁾ a v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola.

(12) Ročný odpis budovy, v ktorej sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby na základe povolenia podľa osobitných predpisov,^65a) sa určí najviac počas doby odpisovania podľa odseku 1 a najmenej počas polovice doby odpisovania ustanovenej pre odpisovú skupinu 6 podľa § 27.

Komentár k § 26

-   odseky 1 až 3 uvádzajú základný princíp postupu pri odpisovaní HM. Základným predpokladom uplatňovania daňových odpisov je zaradenie hmotného majetku do príslušnej odpisovej skupiny. Rozhodujúcim kritériom pre zaradenie hmotného majetku do jednotlivých odpisových skupín podľa prílohy č. 1 k ZDP je:

–   pri hmotnom majetku inom ako sú budovy a stavby – kód štatistickej klasifikácie produktov podľa činnosti. Táto klasifikácia bola vydaná Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činnosti (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93,

–   pri budovách a stavbách – kód klasifikácie stavieb stanovený vyhláškou Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia stavieb.

Na základe priradenia jednotlivých kódov produktom sa dá jednoznačne zaradiť daný majetok do príslušnej odpisovej skupiny podľa ZDP a to na základe prílohy č. 1 ZDP, ktorá v súčasnosti vymedzuje 6 odpisových skupín s príslušnou dobou odpisovania, ktorá je základným ukazovateľom pri výpočte ročného odpisu. ZDP vymedzuje aj špecifické situácie zaradenia hmotného majetku do príslušnej odpisovej skupiny. Ide o:

•    hmotný majetok, ktorý nie je možné na základe jeho priradeného kódu klasifikácie produkcie zaradiť ani do jednej odpisovej skupiny – takýto hmotný majetok sa odpisuje v odpisovej skupine 2 s dobou odpisovania 6 rokov,

•    budova, ktorá sa používa na viacero účelov – v nadväznosti na zaradenie budov a stavieb do 2 odpisových skupín v závislosti od charakteru budovy je potrebné aj takúto budovu zaradiť do jednej odpisovej skupiny. V tomto prípade je pre zaradenie budovy a stavby do príslušnej odpisovej skupiny rozhodujúce hlavné využitie budovy určené z celkovej úžitkovej plochy budovy. Za hlavné využitie budovy možno považovať prevažujúci charakter budovy stanovený na základe úhrnu úžitkovej plochy jednotlivých časti budovy zaradených do odpisových skupín 5 a 6.

•    ZDP vymedzuje 5 základných metód odpisovania hmotného majetku:

•    rovnomerný spôsob odpisovania – najčastejšie používaný spôsob odpisovania,

•    zrýchlený spôsob odpisovania – možnosť použiť iba pre HM zaradený do odpisovej skupiny 2 a 3,

•    komponentné odpisovanie,

•    časová metóda odpisov – možnosť použiť len pre vybraný zákonom stanovené druhy HM,

•    výkonová metóda odpisov – možnosť použiť len pre vybraný zákonom stanovené druhy HM.

Spôsob odpisovania HM, ktorý si daňovník v rámci povolených možností vyberie, je povinný používať počas celej doby odpisovania a nemožno ho zmeniť. Uvedené vyjadruje princíp, podľa ktorého je možné použiť na výpočet daňových odpisov počas celej doby odpisovania rovnakú metódu odpisovania. To však neznamená, že ak daňovník pri zaradení HM sa rozhodne pre zrýchlenú metódu odpisovania nemôže počas doby odpisovania zmeniť metódu odpisovania na rovnomernú alebo naopak. Podmienkou zmeny je možnosť podania dodatočného daňového priznania za všetky zdaňovacie obdobia, počas ktorých dôjde z dôvodu zmeny metódy odpisovania k zmene výšky uplatneného odpisu.

-   odseky 6 a 7 stanovujú časovú a výkonovú metódu odpisovania u explicitne vymedzených druhov HM

•    Výkonová metóda odpisovania

Výkonová metóda odpisovania sa používa pri majetku, ktorý je explicitne vymedzený v § 26 ods. 7 ZDP. Ide o majetok zaradený do týchto kódov štatistickej klasifikácie produktov:

•    25.73.6 – Ostatné nástroje

•    28.92.4 – Stroje a zariadenia na triedenie, drvenie, miešanie a podobné spracovanie zeminy, kameňa, rúd a ostatných nerastných látok – z tohto kódu iba stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku

•    28.96.1 – Stroje a prístroje inde neuvedené na spracovanie plastov a gumy alebo na zhotovovanie výrobkov z týchto materiálov

•    25.73.5 – Formy; formovacie rámy pre zlievarne kovov; formovacie základne; modely na formy.

Výkonová metóda odpisovania sa využíva v tých prípadoch, keď je predpoklad, že príčinou vyradenia dlhodobého majetku bude fyzické opotrebovanie, ktoré bude rýchlejšie ako morálne opotrebovanie majetku. Pri výpočte daňových odpisov výkonovou metódou sa najskôr vypočíta odpis na 1 výrobok, resp. odliatok ako podiel vstupnej ceny daného majetku a počtu výrobkov (odliatkov), ktoré je možné na HM vyrobiť. Ročný odpis sa následne určí ako súčin odpisu pripadajúceho na 1 výrobok (odliatok) a počtu výrobkov (odliatkov), ktoré boli daným majetkom vyrobené v príslušnom zdaňovacom období.

•    Časová metóda odpisovania

Časová metóda odpisovania sa používa pri majetku, ktorý je vymedzený v § 26 ods. 6 a 7 ZDP. Takýmto majetkom sú:

•    otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie považovanej za iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. b) ZDP, ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté,

•    dočasné stavby – pri ktorých je určený čas ich trvania alebo účel, na ktoré sú zriadené

•    banské diela.

Časová metóda odpisovania sa používa, ak je u daného majetku stanovená doby trvania alebo použiteľnosti uvedeného majetku. Táto metóda je obdobne ako výkonová metóda odpisovania založená na mesačnej báze. Pri výpočte ročného odpisu sa najprv vypočíta mesačný odpis ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania alebo ustanovenej doby použiteľnosti HM.

Ročný odpis takéhoto majetku sa určí ako súčet mesačných odpisov vypočítaných za mesiace, počas ktorých sa majetok využíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov v príslušnom zdaňovacom období.

?  Príklad

Daňovník zaradil do užívania v august 2015 zariadenie na výrobu pneumatík v hodnote 320 000 €. Výrobca uvádza životnosť zariadenia 250 000 kusov alebo 40 mesiacov pri mesačnej produkcii 6 250 kusov.

a)  časová metóda odpisovania

Spoločnosť bude formu v jednotlivých rokoch využívať nasledovne:

–   v roku 2015 – 5 mesiacov

–   v roku 2016 – 12 mesiacov

–   v roku 2017 – 12 mesiacov

–   v roku 2018– 11 mesiacov.

Výpočet mesačného odpisu: 320 000 /40 =
8 000 €

Rok	Spôsob výpočtu	Ročný odpis	Zostatková cena
2015	8 000 x 5	40 000	280 000
2016	8 000 x 12	96 000	184 000
2017	8 000 x 12	96 000	88 000
2018	8 000 x 11	88 000	–

 

 

b)  výkonová metóda odpisovania

Spoločnosť bude formu v jednotlivých rokoch využívať nasledovne:

–   v roku 2015 – 31 250 ks

–   v roku 2016 – 80 000 ks

–   v roku 2017 – 70 000ks

–   v roku 2018 – 68 750 ks

              250 000 ks

Odpis na 1 ks výrobku: 320 000 / 250 000 = 1,28 €

Rok	Spôsob výpočtu	Ročný odpis	Zostatková cena
2015	31 250 x 1,28	40 000	280 000
2016	80 000 x 1,28	102 400	177 600
2017	70 000 x 1,28	89 600	88 000
2018	68 750 x 1,28	88 000	–

 

-   odsek 8 určuje spôsob uplatnenia daňových odpisov pri majetku obstaranom formou finančného prenájmu. HM nadobudnutý formou finančného prenájmu, s výnimkou pozemkov sa odpisuje počas doby odpisovania tohto majetku stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, do ktorej je HM zaradený. Takýto HM môže nájomca odpisovať rovnomerným spôsobom odpisovania a pri HM zaradenom do odpisovej skupiny 2 alebo 3 môže uplatniť aj zrýchlený spôsob odpisovania na základe vlastného rozhodnutia.

HM nadobudnutý formou lízingu sa odpíše do výšky vstupnej ceny, ktorou je istina (súčasťou istiny je aj kúpna cena, za ktorú prejde vlastnícke právo na nájomcu po ukončení lízingu) a náklady súvisiace s obstaraním prenajatého majetku vynaložené nájomcom do doby zaradenia majetku do užívania, ktorými môžu byť:

•    poplatok za uzatvorenie zmluvy o finančnom prenájme,

•    náklady na dopravu, montáž, clo,

•    technické zhodnotenie predmetu lízingu vykonané do času uvedenia majetku do užívania.

-   odsek 12

Daňovník, ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, má možnosť stanoviť si dobu odpisovania budov, v ktorých sa poskytuje zdravotná starostlivosť alebo služby súvisiace s touto zdravotnou starostlivosťou. Za budovy, v ktorých sa poskytujú služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou za považujú napr.:

•    budovy slúžiace na ubytovanie a stravovanie kúpeľných návštevníkov,

•    budovy, v ktorých sú umiestnené balneoterapeutické zariadenia, t.j. zariadenia, ktoré slúžia na čerpanie, dopravu, akumuláciu, balneologické alebo iné využitie vody z prírodného liečivého zdroja alebo z prírodného minerálneho zdroja,

•    budovy, v ktorých sú umiestnené vyšetrovacie zariadenia,

•    budovy, v ktorých sa nachádzajú zariadenia alebo poskytujú služby, bez ktorých by nebol zabezpečený plynulý chod kúpeľov ako napr. kotolňa, práčovňa a to za predpokladu, že tieto budovy sú zaradené podľa prílohy č. 1 ZDP do odpisovej skupiny 6.

ZDP stanovuje možnosť rozhodnúť sa odpisovať uvedené budovy v rozmedzí od 20 do 40 rokov. Daňovník si sám na základe vlastného rozhodnutia stanoví dobu odpisovania v zákonom vymedzenom rozmedzí, pričom musí byť zachovaná podmienka, že počas celej doby odpisovania musí byť použitá rovnaká doba odpisovania. To znamená, že ak sa daňovník rozhodne odpisovať takúto budovu napr. 25 rokov, počas celej doby odpisovania je povinný pri výpočte daňových odpisov použiť koeficient 25 rokov. Nie je možné počas odpisovania používať v jednotlivých rokoch rôznu dobu odpisovania.

?  Príklad

Spoločnosť poskytujúca kúpeľnú starostlivosť má vo svojom majetku budovy, ktoré priamo súvisia s poskytovaním kúpeľnej starostlivosti – podáva v nich procedúry a taktiež budovy, ktoré poskytujú služby spojené s poskytovaním kúpeľnej starostlivosti – pacienti sú v nich ubytovaní a stravujú sa v nich. Okrem týchto má ešte budovy využívané na administratívne účely, sklady, kotolne. Čo možno chápať pod pojmom „budoby, v ktorých sa poskytujú služby priamo súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou“?

Hlavným cieľom zavedenia opatrení v prospech segmentu kúpeľníctva bola podpora a rozvoj slovenského kúpeľníctva a s tým spojený zvýšený záujem o pobyt v týchto kúpeľoch. Jednou z možností ako prilákať ľudí do kúpeľov je zvýšenie atraktivity vzhľadu kúpeľov a to prostredníctvom obnovy existujúcich budov, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby. Pojem „budovy, v ktorých sa poskytujú služby spojené s kúpeľnou starostlivosťou“ je potrebné chápať širšie. Ide o budovy, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť vrátane ubytovacích a stravovacích služieb ako aj budovy, v ktorých sa poskytujú služby, bez ktorých by nebol zabezpečený plynulý chod kúpeľov ako napr. kotolňa, práčovňa. Pri administratívnych budovách sa zvyčajne neposkytujú služby, ktoré priamo súvisia s poskytovaním kúpeľnej starostlivosti. Na účel uplatnenia zvýhodnených odpisov pri administratívnych budovách je podstatné, kde sa nachádza táto budova:

•    budova mimo kúpeľného územia – v tomto prípade ide čisto o administratívnu budovu, pri ktorej zvýhodnené odpisovanie nie je možné použiť vzhľadom na to, že sa tam neposkytujú služby, ktoré priamo súvisia s poskytovaním kúpeľnej starostlivosti,

•    budova v rámci kúpeľného územia – tu môže nastať 2 prípady

–   administratíva sa vykonáva v samostatnej budove – postupuje sa rovnako ako pri budove mimo kúpeľného územia,

–   administratíva sa vykonáva v rámci budov, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť – v tomto prípade je predpoklad, že poskytovanie kúpeľnej starostlivosti a s ňou spojenými službami predstavujú značnú, resp. prevažnú časť z celkovej úžitkovej plochy budovy, a preto sa zvýhodnené odpisovanie môže použiť na celú budovu.

§ 27

Rovnomerné odpisovanie
hmotného majetku

(1)  Pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 takto:

Odpisová skupina	Ročný odpis
1	1/4
2	1/6
3	1/8
4	1/12
5	1/20
6	1/40

 

 

(2)  V prvom roku odpisovania hmotného majetku sa uplatní len pomerná časť z ročného odpisu vypočítaného podľa odseku 1 v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Ak počas doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1

a) nebolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť tohto ročného odpisu sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1,

b) bolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť tohto ročného odpisu sa uplatní podľa § 26 ods. 5.

(3)  Ročný odpis vypočítaný podľa odseku 1, pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 a pomerná časť ročného odpisu podľa § 22 ods. 12 druhej vety sa zaokrúhľujú na celé eurá nahor.

Komentár k § 27

Pri rovnomernej metóde je výška ročného odpisu rovnaká počas celej doby odpisovania a vypočíta sa ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu. Výnimku predstavuje ročný odpis vyčíslený v prvom roku odpisovania, ak majetok nebol zaradený v prvom mesiaci zdaňovacieho obdobia. V roku zaradenia majetku do užívania sa stanovuje daňový odpis na mesačnej báze, t.j. daňovník si môže uplatniť daňový odpis iba v alikvotnej časti ročného odpisu pripadajúcej na počet mesiacov, v ktorých sa o majetku účtuje alebo v ktorých sa majetok odpisuje. Neuplatnená časť daňového odpisu z prvého roku odpisovania sa uplatňuje do základu dane v závislosti od skutočnosti, či sa počas doby odpisovania na majetku vykonalo technické zhodnotenie alebo nie.

Ak na majetku počas doby odpisovania nebolo vykonané technické zhodnotenie, neuplatnená pomerná časť ročného odpisu z prvého roku odpisovania sa uplatní v zdaňovacom období nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania majetku stanoveného ZDP.

V prípade, že počas doby odpisovania sa na hmotnom majetku vykoná technické zhodnotenie, neuplatnená pomerná časť ročného odpisu z prvého roku odpisovania sa zahrnie do základu dane v nadväznosti na § 26 ods. 5, podľa ktorého sa vstupná cena majetku zvyšuje o hodnotu vykonaného technického zhodnotenia a z takto zvýšenej vstupnej ceny sa počíta ročný odpis.

Ročný odpis vypočítaný počnúc druhým rokom odpisovania, pomerná časť ročného odpisu vypočítaná v prvom roku odpisovania ako aj pomerná časť ročného odpisu špecificky vymedzeného majetku v § 19 ods. 3 písm. a) pri jeho predaji pripadajúca na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník účtoval alebo evidoval majetok podľa § 6 ods. 11 sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor. Pri zaokrúhľovaní je potrebné dodržať princíp stanovený v § 47 ods. 2, podľa ktorého postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo viacerých stupňoch je neprístupné. V prvom roku odpisovania sa pri výpočte pomernej časti ročného odpisu z nezaokrúhleného ročného odpisu stanoveného podľa odseku 1 vypočíta mesačný odpis, ktorý sa prenásobí počtom mesiacov počnúc mesiacom zaradenia majetku do užívania. Až takto vypočítaná alikvotná časť ročného odpisu sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.

?  Príklad

Majetok zaradený do odpisovej skupiny 1 bol zaradený do užívania v máji 2015 v hodnote 42 000 eur. Ako sa postupuje pri výpočte daňových odpisov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach?

Rok	Ročný odpis			Zostatková cena podľa § 25 ods. 3	Spôsob výpočtu
	celkový	uplatnený	neuplatnený
2015	10 500	7 000	3 500	35 000	[{(42000 / 4} / 12] x 8
2016	10 500	10 500	–	24 500	42 000 / 4
2017	10 500	10 500	–	14 000	42 000 / 4
2018	10 500	10 500	–	3 500	42 000 / 4
2019	10 500	3 500	–	–	42 000 / 4
Spolu	–	42 000	–	–	–

 

V prvom roku odpisovania je možné uplatniť iba alikvotnú časť pripadajúcu na mesiace počas ktorých sa o majetku účtovalo počnúc mesiacom jeho zaradenia. V tomto prípade bol majetok zaradený do užívania v máji, čo znamená, že do základu dane je možné zahrnúť odpis za mesiace máj až december, t.j. 8/12 ročného odpisu.

Zvyšná neuplatnená časť vo výške 3 500 eur sa do daňových výdavkov zahrnie v zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom uplynula doba odpisovania HM, t.j. v roku 2019.

?  Príklad

Majetok zaradený do odpisovej skupiny 1 zaradený do užívania v júli 2015 v hodnote 102 000 eur. V decembri 2017 bolo na HM vykonané technické zhodnotenie vo výške 10 000 eur. Ako sa postupuje pri výpočte daňových odpisoch v jednotlivých zdaňovacích obdobiach?

Rok	Ročný odpis			Zostatková cena podľa § 25 ods. 3	Spôsob výpočtu
	celkový	uplatnený	neuplatnený
2015	25 500	12 750	12 750	89 250	[{(102 000 / 4} / 12] x 6
2016	25 500	25 500	–	63 750	102 000 / 4
2017	28 000	28 000	–	45 750	(102 000 + 10 000) / 4
2018	28 000	28 000	–	17 750	112 000 / 4
2019	28 000	17 750	–	–	112 000 / 4
Spolu	–	112 000	–	–	–

 

§ 28

Zrýchlené odpisovanie hmotného majetku
zaradeného do odpisovej skupiny 2 a 3

(1)  Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám 2 a 3 priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie:

Odpisová skupina	Koeficient pre zrýchlené odpisovanie
	v prvom roku odpisovania	v ďalších rokoch odpisovania	pre zvýšenú zostatkovú cenu
2	6	7	6
3	8	9	8

 

 

(2)  Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa určia odpisy z hmotného majetku takto:

a) v prvom roku odpisovania hmotného majetku len pomerná časť z ročného odpisu určeného ako podiel vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie hmotného majetku platného v prvom roku odpisovania v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia,

b) v ďalších rokoch odpisovania hmotného majetku ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, počas ktorých sa už odpisoval; len na účely výpočtu ročných odpisov

    1.   v druhom roku odpisovania sa zostatková cena hmotného majetku určí ako rozdiel medzi vstupnou cenou a podielom jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania neskráteným o pomernú časť ročného odpisu neuplatnenú v daňových výdavkoch v prvom roku odpisovania,

    2.   v ďalších rokoch odpisovania sa zostatková cena určená podľa prvého bodu zníži o daňové odpisy z tohto majetku zahrnuté do daňových výdavkov, počnúc druhým rokom odpisovania.

(3)  Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku po vykonaní technického zhodnotenia sa odpisy určujú takto:

a) v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú cenu,

b) v ďalších rokoch odpisovania ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného majetku a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, počas ktorých sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej ceny.

(4)  Ak počas doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1

a) nebolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 písm. a) sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1,

b) bolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 písm. a) zvyšuje zostatkovú cenu tohto majetku v roku vykonania technického zhodnotenia.

(5)  Ročný odpis vypočítaný podľa odsekov 2 a 3 a pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 a pomerná časť ročného odpisu podľa § 22 ods. 12 druhej vety sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.

Komentár k § 28

Pri zrýchlenom spôsobe odpisovania sa ročný odpis vypočíta na základe koeficientov stanovených pre každú odpisovú skupinu. V rámci každej odpisovej skupiny ZDP stanovuje zvlásť koeficient pre prvý rok odpisovania, pre ďalšie roky odpisovania a koeficient používaný v prípade vykonaného technického zhodnotenia. Zrýchlenú metódu odpisovania je možné použiť iba na majetok zaradený do odpisovej skupiny 2 alebo 3, pričom daňovník sa môže rozhodnúť či použije rovnomerný spôsob alebo zrýchlený spôsob odpisovania.

V prvom roku odpisovania je možné do daňových výdavkov uplatniť iba pomernú časť z ročného odpisu a to v závislosti od počtu mesiacov, počas ktorých sa o majetku účtovalo alebo počas ktorých bol majetok evidovaný, t.j. od mesiaca zaradenia majetku do konca zdaňovacieho obdobia. Ročný odpis sa stanovuje ako podiel vstupnej ceny a priradeného koeficientu v prvom roku odpisovania pre príslušnú odpisovú skupinu.

V ďalších rokoch odpisovania sa ročný odpis vypočíta ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre ďalšie roky odpisovania platným pre príslušnú odpisovú skupinu a počtom rokov, počas ktorých sa majetok už odpisoval. ZDP zároveň definuje zostatkovú cenu, ktorá sa používa iba na účely výpočtu ročných odpisov.

Na účely výpočtu daňových odpisov, ktoré je možné uplatniť v druhom roku odpisovania sa zostatková cena stanovuje ako rozdiel vstupnej ceny a podielu vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre odpisovanie v prvom roku stanoveného ZDP pre príslušnú odpisovú skupinu, t.j. ide o rozdiel vstupnej ceny a výšky ročného odpisu vrátane pomernej časti ročného odpisu neuplatneného do daňových výdavkov v prvom roku odpisovania.

Na účely výpočtu daňových odpisov, ktoré sa uplatňujú v daňových výdavkoch počnúc tretím rokom odpisovania sa zostatková cena stanovená pre druhý rok odpisovania znižuje o daňové odpisy z daného majetku zahrnuté do daňových výdavkov od druhého roku odpisovania majetku.

Neuplatnená pomerná časť ročného odpisu z prvého roku odpisovania sa zahŕňa do základu dane na základe skutočnosti, či počas doby odpisovania majetku došlo alebo nedošlo k vykonaniu technického zhodnotenia daného majetku. Ak počas doby odpisovania hmotného majetku nebolo vykonané technické zhodnotenie, neuplatnená pomerná časť z ročného odpisu v prvom roku odpisovania sa zahrnuje do základu dane v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku stanoveného v § 26 ods. 1, t.j. v 5, 7., 13. a 21 roku.

Ak bolo vykonané technické zhodnotenie počas doby odpisovania hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť ročného odpisu zvyšuje zostatkovú cenu v roku vykonania technického zhodnotenia spolu s hodnotou technického zhodnotenia. Z takto zvýšenej zostatkovej ceny majetku sa počíta jeho daňový odpis a to tak, že v roku vykonania technického zhodnotenia sa ročný odpis počíta ako podiel tejto zvýšenej zostatkovej ceny a koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platné pre zvýšenú zostatkovú cenu. V ďalších rokoch odpisovania sa ročný odpis stanoví ako podiel zostatkovej ceny a rozdielu medzi koeficientom pre zvýšenú zostatkovú cenu platným pre príslušnú odpisovú skupinu a počtom rokov, počas ktorých sa odpisuje majetok zo zvýšenej zostatkovej ceny.

Podľa § 28 ods. 5 ZDP ročný odpis, pomerná časť ročného odpisu uplatneného v prvom roku odpisovania a pomerná časť odpisu majetku, u ktorého je možné uplatniť v roku jeho predaja pomernú časť ročného odpisu [§ 19 ods. 3 písm. a) napr. osobné automobily, budovy zaradené do odpisovej skupiny 6], sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor. Nie je možné zaokrúhliť ročný odpis aj pomernú časť ročného odpisu uplatnenú do daňových výdavkov, nakoľko v súlade s § 47 ods. 2 ZDP sa postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo vo viacerých stupňoch nepripúšťa. V nadväznosti na uvedené sa z nezaokrúhleného ročného odpisu vypočíta mesačný odpis, ktorý sa prenásobí počtom mesiacov, počas ktorých sa majetok používal. Až takto vypočítaná alikvotná časť ročného odpisu sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.

?  Príklad

Majetok je zaradený do odpisovej skupiny 2 a do užívania v marci 2016. Vstupná cena HM je 244 800 € a nebolo na ňom počas doby odpisovania vykonané technické zhodnotenie. Ako sa postupuje pri výpočte daňových odpisov

Rok	Spôsob výpočtu uplatneného ročného odpisu	Ročný odpis			Zostatková cena na účely výpočtu odpisov
		celkový	uplatnený	neuplatnený
2016	[(244 800 / 6) / 12] x 10	40 800	34 000	6 800	204 000
2017	(2 x 204 000) / 7 – 1	68 000	68 000	–	136 000
2018	(2 x 136 000) / 7- 2	54 400	54 400	–	81 600
2019	(2 x 81 600) / 7 – 3	40 800	40 800	–	40 800
2020	(2 x 40 800) / 7 – 4	27 200	27 200	–	13 600
2021	(2 x 13 600) / 7 – 5	13 600	13 600	–	–
	Neuplatnená časť z 1. roka	6 800	6 800	–	–
	Spolu	-	244 800	–	–

 

V prvom roku odpisovania sa do daňových výdavkov uznáva pomerná časť ročného odpisu, ktorý sa vzťahuje na mesiace marec až december, t.j. 10/12 ročného odpisu. Pri výpočte pomernej časti ročného odpisu sa najskôr vypočíta ročný odpis vo výške 40 800 eur (244 800 / 6). Následne sa vypočíta mesačný odpis vo výške 3 400 eur (40 800/12) a takto stanovený mesačný odpis sa prenásobí počtom mesiacov, počas ktorých bol majetok zaradený do užívania, t.j. od marca do decembra čo je 10 mesiacov. Pomerná časť daňového odpisu, ktorý sa uplatňuje do daňových výdavkov je stanovený vo výške 34 000 eur (3 400 x 10). Pomerná časť, ktorá nebude uplatnená do daňových výdavkov sa vypočíta ako rozdiel ročného odpisu a alikvotnej časti, ktorá je uplatnená do daňových výdavkov vo výške 6 800 eur (40 800 – 34 000).

Zostatková cena na účely výpočtu výšky daňového odpisu, ktorý sa uplatňuje do daňových výdavkov, sa stanoví ako rozdiel medzi vstupnou cenou a ročným odpisom vrátane časti ročného odpisu, ktorý nebol v prvom roku odpisovania zahrnutý do daňových výdavkov, t.j. 244 800 – 40 800 = 204 000.

V ďalších rokoch odpisovania sa zostatková cena znižuje o výšku odpisov uplatnených do daňových výdavkov.

?  Príklad

Majetok zaradený do odpisovej skupiny 2, zaradený do užívania v apríli 2014 v hodnote 302 400 eur. V roku 2016 bolo vykonané na majetku technické zhodnotenie vo výške 15 000 eur. V akej výške budú v jednotlivých zdaňovacích obdobiach daňové odpisy?

Rok	Spôsob výpočtu uplatneného ročného odpisu	Ročný odpis			Zostatková cena na účely výpočtu odpisov
		celkový	uplatnený	neuplatnený
2014	[(302 400 / 6)/ 12] x 9	50 400	37 800	12 600	252 000
2015	(2 x 252 000) / 7 – 1	84 000	84 000	–	168 000
2016	[2 x (168 000 +15 000 +12 600) / 6	65 200	65 200	–	130 400
2017	(2 x 130 400) / 6 – 1	52 160	52 160	–	78 240
2018	(2 x 78 240) / 6 – 2	39 120	39 120	–	39 120
2019	(2 x 39 120) / 6 – 3	26 080	26 080	–	13 040
2020	(2 x 13 040) / 6 – 4	13 040	13 040	–	–
	Spolu	–	317 400	–	–

 

V roku 2016 pri vykonaní technického zhodnotenia sa zvýši zostatková cena na účely výpočtu daňových odpisov nielen o hodnotu vykonaného technického zhodnotenia ale aj o neuplatnenú časť ročného odpisu z 1. roku odpisovania. Z takto zvýšenej daňovej zostatkovej ceny sa počítajú daňové odpisy.

§ 29

Technické zhodnotenie hmotného majetku

a nehmotného majetku

(1)  Technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy,107) rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie.

(2)  Za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku podľa odseku 1 sa považuje aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 1 700 eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie. V tomto prípade sa takéto výdavky odpisujú ako súčasť vstupnej ceny, zvýšenej vstupnej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku.

(3)  Za technické zhodnotenie sa považuje aj technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1 700 eur za zdaňovacie obdobie vykonané na dlhodobom hmotnom majetku,1) ktorého obstarávacia cena bola 1 700 eur a menej. Takéto technické zhodnotenie sa pripočíta k obstarávacej cene dlhodobého hmotného majetku a uplatní sa ročný odpis vypočítaný podľa § 26.

(4)  Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností.

(5)  Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť tohto majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok.

Komentár k § 29

Technickým zhodnotením sa rozumejú výdavky na dokončené nadstavby (zmeny, ktorými sa stavby zvyšujú), prístavby (zmeny, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou) a stavebné úpravy (úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby), rekonštrukcie a modernizácie, ktoré v príslušnom zdaňovacom období pri jednotlivom HM prevyšujú sumu 1 700 eur.

Rekonštrukcie predstavujú zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Ide o akúkoľvek kvalitatívnu zmenu, ktorá má vplyv na funkciu alebo vlastnosti hmotného majetku týkajúcu sa napr. výkonnosti, rýchlosti, spotreby, hlučnosti daného majetku. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať napr. zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností.

Modernizácie predstavujú rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku.

Za neoddeliteľnú súčasť tohto majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok. Za modernizáciu sa považuje napr. montáž ťažného zariadenia na osobnom automobile, montáž klimatizácie a centrálneho uzamykania automobilu.

Od technického zhodnotenie majetku je potrebné odlíšiť výdavky na odstraňovanie čiastočného fyzického opotrebenia alebo poškodenia hmotného majetku za účelom jeho uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu a výdavky na spomaľovanie fyzického opotrebenia dlhodobého hmotného majetku, predchádzanie jeho následkom a odstraňovanie drobnejších závad. Tieto výdavky sú súčasťou základu dane jednorázovo v súlade s ich zaúčtovaním.

V súlade so ZDP sa technickým zhodnotením rozumie aj:

–   technické zhodnotenie, ktoré na jednotlivom majetku v úhrne za zdaňovacie obdobie neprevýši sumu 1 700 €, ak sa daňovník rozhodne považovať ho za výdavky na technické zhodnotenie,

–   technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1 700 €, ktoré je vykonané na hmotnom majetku, ktorého obstarávacia cena je nižšia ako 1 700 €.

Príklady technického zhodnotenia a výdavkov na opravy na vybraných druhoch majetku

Druh majetku	Technické zhodnotenie	Oprava a udržiavanie
Budova	zateplenie budovy	oprava fasády, vnútorných omietok, obkladov stien, podláh a dlažieb
	výmena strešnej krytiny so súčasným vybudovaným strešných okien zmena tvaru strechy	oprava a výmena strechy, výmena, oprava a nátery žľabov – napr. výmena strešnej krytiny za iný materiál
	výmena okien za okná väčších rozmerov výmena okien s vyšším koeficientom tepelnej priepustnosti výmena drevených dverí za protipožiarne dvere	oprava dverí, okien a ich nátery (bez ohľadu na zmenu materiálu) – výmen drevených okenných rámov za plastové
	vybudovanie nového výťahu	výmena výťahov,
	prvá inštalácia elektrických rozvodov	výmena elektrických rozvodov bez zmeny technických parametrov
	výmena podlahovej krytiny so súčasným zabudovaním podlahového kúrenia	výmena podlahovej krytiny – napr. linoleum za parkety
Automobil	montáž klimatizácie	výmena klimatizácie za klimatizáciu s rovnakými technickými vlastnosťami
	montáž diaľkového ovládania na centrálne uzamykanie	výmena diaľkového ovládania na centrálne uzamykanie z dôvodu poruchy
	podstatná zmena tvaru karosérie	Výmena karosérie za karosériu rovnakého druhu a parametrov
	výmena benzínového motora za naftový motor	výmena motora za motor s rovnakými technickými vlastnosťami
Počítač	upgrade softvéru – rozšírenie pôvodných alebo zavedenie nových funkcií softvéru	update softvéru – napr. z dôvodu zmien právnych predpisov

 

S účinnosťou od 1. 1. 2019 v nadväznosti na zavedenie opatrení na podporu rozvoja garantovaných energetických služieb vo verejnom sektore prostredníctvom novely zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa novelizovalo aj ustanovenie týkajúce sa technického zhodnotenia majetku. Podstatou garantovanej energetickej služby je poskytovanie služby najmä v podobe garantovanej energetickej úspory pri súčasnom energetickom zhodnotení majetku vo vlastníctve subjektu verejnej správy, za čo poskytovateľovi garantovanej energetickej služby prináleží dohodnutá odplata. To znamená, že poskytovateľ garantovanej energetickej služby za to, že umožní prijímateľovi služby dosiahnuť zníženie jeho spotreby energií (a nepriamo tak aj úsporu na nákladoch na tieto energie) na vopred stanovenú hodnotu, ktorá je zmluvne dohodnutá a garantovaná zo strany poskytovateľa garantovanej energetickej služby počas celej doby trvania zmluvy o energetickej efektívnosti prináleží dohodnutá odplata.

Ustanovenie bolo doplnené v tom zmysle, že technickým zhodnotením hmotného majetku na účely ZDP sa rozumie aj hodnota verejným subjektom prijatého a poskytovateľom energetickej služby s garantovanou úsporou energie zrealizovaného energetického zhodnotenia majetku na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor. Predmetom zmluvy o energetickej efektívnosti je zlepšeie energetickej efektívnosti budovy alebo zariadenia.

V súlade s postupmi účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ sa energetickou úsporou rozumie celková predpokladaná úspora energie vo finančnom vyjadrení dosiahnuteľná počas trvania zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, ktorá sa vypočíta na základe spracovaného energetického auditu. Energetickým zhodnotením majetku sa rozumie energetické zhodnotenie majetku prijímateľa garantovanej energetickej služby oskytovateľom garantovanej energetickej služby, a to najmä rekonštrukcia, modernizácia a oprava majetku za účelom dosiahnutia garantovanej energetickej úspory.

V účtovníctve prijímateľa garantovanej energetickej služby sa prijaté energetické zhodnotenie majetku účtuje ako technické zhodnotenie majetku na osobitnom analytickom účte k účtu 042 – Obstarávanie dlhodobého hmotného majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 321 – Dodávatelia.

Na základe novelizácie odseku 1 sa teda hodnota zrealizovaného energetického zhodnotenia majetku vrátane nákladov charakteru opráv u verejného subjektu považuje za technické zhodnotenie HM, ktoré je súčasťou ocenenia majetku a do základu dane sa zahŕňa postupne ako súčasť odpisov energetický zhodnoteného majetku.

§ 30

Odpočet daňovej straty

(1)  Od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu zaniká. Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.

(2)  Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty podľa odseku 1, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, daňovú stratu odpočítava právny nástupca; ak je právnych nástupcov viac, daňová strata sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov. Právny nástupca môže odpočítať daňovú stratu, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

(3)  Daňová strata u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, sa zvýši o časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka alebo sa zníži o časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka.

(4)  Daňová strata u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, sa zvýši o časť daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka alebo sa zníži o časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka.

(5)  Na zistenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať podľa odseku 1, platia ustanovenia § 17 až 29.

Komentár k § 30

Ustanovenie vymedzuje možnosť odpočtu vyčíslenej daňovej straty rovnomerne najviac počas 4 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. V prípade, že daňovník vykáže v zdaňovacom období, v ktorom by si mohol uplatniť odpočet daňovej straty opätovne daňovú stratu alebo základ dane nižší ako ¼ vykázanej daňovej straty za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, o rozdiel vykázanej daňovej straty a základu dane alebo o ¼ daňovej straty daňovník prichádza.

ZDP vymedzuje osobitné pravidlá pri umorovaní daňovej straty v špecifických prípadoch:

•    vstup daňovníka do likvidácie – odo dňa vstupu daňovníka do likvidácie nárok na odpočet daňovej straty zaniká,

•    vyhlásenie konkurzu na daňovníka – od dňa vyhlásenia konkurzu na daňovníka nárok na odpočet daňovej straty zaniká,

•    zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 kalendárnych mesiacov – možnosť uplatnenia celého ročného odpočtu daňovej straty vo výške ¼

•    zánik daňovníka bez likvidácie – ak daňovníkov, ktorý zanikol bez likvidácie začal odpočítavať daňovú stratu, alebo mu vznikol nárok na odpočet daňovej straty, má možnosť odpočtu tejto daňovej straty právny nástupca. Ak je právnych nástupcov viac (rozdelenie spoločnosti) daňová strata sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov. Odpočet daňovej straty právnym nástupcom je možné vtedy, ak daňovník zanikajúci bez likvidácie aj právny nástupca je daňovníkom dane z príjmov právnických osôb a za predpokladu, že účelom zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti,

•    spoločník v.o.s. – ak spoločník v.o.s. dosiahne zo svojej činnosti daňovú stratu, táto sa zvýši o časť daňovej straty pripadajúcej na neho z účasti vo v.o.s. alebo sa zníži o časť základu dane v.o.s. pripadajúceho na tohto daňovníka,

•    komplementár komanditnej spoločnosti – daňová strata u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, sa zvýši o časť daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka alebo sa zníži o časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka.

?  Príklad

Komanditná spoločnosť zmenila v roku 2019 právnu formu na spoločnosť s ručením obmedzeným. Môže spoločnosť s ručením obmedzeným pokračovať v odpočte daňovej straty, ktorá vznikla v rokoch 2015 až 2017 v komanditnej spoločnosti, pripadajúcej na komanditistov (právnickú osobu)? 

Podľa § 69b ObchZ spoločnosť môže zmeniť svoju právnu formu na inú právnu formu spoločnosti alebo na družstvo, ak zákon neustanovuje inak. Zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba nezaniká. Z toho vyplýva, že daňovník v dôsledku zmeny právnej formy z k. s. na s.r.o. nezaniká. Zdaňovacie obdobie takéhoto daňovníka sa v zmysle § 41 ods. 7 ZDP končí dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňovacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo.

Pri odpočte daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobia pred zmenou právnej formy postupuje daňovník v zdaňovacom období začínajúcom dňom zápisu zmeny právnej formy do obchodného registra podľa § 30 ods. 1 ZDP. Daňovú stratu vykázanú k. s. je možné odpočítať po zmene právnej formy na s.r.o. do výšky daňovej straty pripadajúcej na komanditistov podľa § 14 ods. 5 ZDP, tzn. s.r.o. môže pokračovať v odpočte daňovej straty, ktorá vznikla v rokoch 2015 až 2017 v k. s., pripadajúcej na komanditistov.

§ 30a

Úľava na dani pre príjemcov

 investičnej pomoci

(1)  Daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci obsahujúcej úľavu na dani podľa osobitného predpisu,^120a) si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky podľa odseku 2, ak súčasne spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom^120a) a osobitné podmienky podľa odseku 3.

(2)  Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane. Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom 0,5 a percentuálnym vyjadrením úhrnnej výšky oprávnených nákladov^120b) vynaložených po podaní žiadosti o investičnú pomoc podľa osobitného predpisu^120a) do konca príslušného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na úľavu na dani k celkovej výške oprávnených nákladov,^120b) na ktoré bola investičná pomoc poskytnutá podľa osobitného predpisu.^120a) Výška úľavy na dani nesmie presiahnuť 20 % hodnoty celkovej schválenej investičnej pomoci vo forme úľavy na dani podľa osobitného predpisu.^120a)

(3)  Osobitnými podmienkami podľa odseku 1 sú:

a) daňovník počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, využije všetky ustanovenia tohto zákona znižujúce základ dane, na ktoré mu vzniká nárok, a to najmä uplatnením

    1.   odpisov podľa § 22 až 29; v období uplatňovania úľavy na dani nie je možné prerušiť odpisovanie hmotného majetku podľa § 22 ods. 9,

    2.   opravných položiek a rezerv podľa § 20,

b) daňovník je povinný počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, odpočítať od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty, o ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, a to vo výške základu dane; ak je základ dane vyšší ako výška daňovej straty, o ktorú sa v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, zníži sa základ dane o výšku tejto straty,

c) daňovník nemôže uplatniť úľavu na dani podľa odseku 4 pri zrušení bez likvidácie, pri vstupe do likvidácie, pri vyhlásení konkurzu alebo pri zrušení alebo pozastavení podnikateľskej činnosti,

d) daňovník je povinný pri vyčíslení základu dane vo vzájomnom obchodnom vzťahu so závislou osobou postupovať podľa § 18 a dodržiavať princíp nezávislého vzťahu.

(4)  Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 si daňovník môže uplatniť najviac na desať bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré si možno úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci a daňovník splnil podmienky stanovené osobitným predpisom^120a) a osobitné podmienky podľa odseku 3, najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu.^120a)

(5)  Nárok na úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac do výšky, ktorá v priebehu zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu uvedenú pre tento druh investičnej pomoci v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci vydanom podľa osobitného predpisu.^120a)

(6)  Výška úľavy na dani sa nemení, ak je daňovníkovi dodatočne vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená vyššia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

(7)  Výška nevyčerpanej hodnoty investičnej pomoci formou úľavy na dani sa nemení, ak bola daňovníkovi vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená nižšia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

(8) Ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok ustanovených osobitným predpisom^120a) alebo osobitnú podmienku uvedenú v odseku 3 písm. c), nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote je daň, na ktorú bola uplatnená úľava na dani a ktorá bola priznaná v dodatočnom daňovom priznaní, splatná. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila. Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká aj vtedy, ak správca dane pri daňovej kontrole zistí,  že daňovník nedodržal podmienku uvedenú v odseku 3 písm. d), ktorej porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a tento rozdiel dane predstavuje viac ako 10 % z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci.^120a)

(9) Ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok uvedených v odseku 3 písm. a), b) alebo písm. d), ktorých porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a toto zvýšenie pomernej časti základu dane je

a) 10 % a menej v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom niektorú z podmienok nedodržal, sa znižuje o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa § 15 a tej časti zmeny základu dane, ktorá vznikla porušením podmienky podľa odseku 3 písm. a), b) alebo písm. d), pričom daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci,^120a)

b) viac ako 10 % v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci.^120a)

(10) Dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 je daňovník povinný podať v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote aj aj splatná dodatočne priznaná daň. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila.

(11) Daňovník, ktorému bolo počas uplatňovania úľavy na dani na základe rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu^120a) vydané nové rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci obsahujúce úľavu na dani, môže uplatniť úľavu na dani na základe tohto nového rozhodnutia až po skončení uplatňovania úľavy na dani na základe skôr vydaného rozhodnutia.

(12) Ak bolo daňovníkovi počas uplatňovania úľavy na dani vydané nové rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu^120a) obsahujúce úľavu na dani, doba uplatňovania úľavy na dani na základe tohto nového rozhodnutia sa skracuje o dobu, počas ktorej daňovník uplatňuje úľavu na dani na základe skôr vydaného rozhodnutia.

Komentár k § 30a

Ustanovenie vymedzuje poskytnutie úľavy na dani pre príjemcov investičnej pomoci v nadväznosti na nový zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o regionálnej investičnej pomoci“). Tento zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2018 a nahrádza zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov platný a účinný do 31. 3. 2018. Zákon o regionálnej investičnej pomoci sa vzťahuje na investičnú pomoc, pri ktorej boli konania začaté od 1. apríla 2018. V prípade konaní začatých a neukončených pred 1. aprílom sa postupuje v súlade s predpismi účinnými do 31. marca 2018, t.j. predovšetkým podľa zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V súlade so zákonom o regionálnej investičnej pomoci sa investičná pomoc poskytuje na podporu realizácie investičného zámeru v priemyselnej výrobe, technologickom centre a centre podnikových služieb. Investičná pomoc podľa tohto zákona sa poskytuje formou:

•    dotácie na dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok,

•    úľavy na dani z príjmov podľa ZDP,

•    príspevku na vytvorené nové pracovné miesta podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

•    prevodu nehnuteľného majetku alebo nájmu nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu ako je hodnota nehnuteľného majetku alebo hodnota nájmu nehnuteľného majetku stanovená znaleckým posudkom.

Úľava na dani sa poskytuje daňovníkovi – prijímateľovi investičnej pomoci – ktorému bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci obsahujúce úľavu na dani a to do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane, ak súčasne splní podmienky stanovené zákonom o regionálnej investičnej pomoci ako aj ZDP.

Daňovník, ktorý si chce uplatniť úľavu na dani je povinný splniť tieto podmienky ZDP:

•    počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, využije všetky ustanovenia ZDP, na základe ktorých sa znižuje základ dane a na ktoré má daňovník nárok a to najmä uplatnenie:

–   odpisov podľa § 22 až 29 ZDP; v období uplatňovania úľavy na dani nie je možné prerušiť odpisovanie HM podľa § 22 ods. 9 ZDP,

–   opravných položiek a rezerv podľa § 20 ZDP,

•    počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, odpočíta od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty, o ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, a to vo výške základu dane; ak je základ dane vyšší ako výška daňovej straty, o ktorú sa v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, zníži sa základ dane o výšku tejto straty,

•    daňovník si nemôže uplatniť úľavu na dani podľa §30a ods. 4 ZDP pri zrušení bez likvidácie, pri vstupe do likvidácie, pri vyhlásení konkurzu alebo pri zrušení alebo pozastavení podnikateľskej činnosti,

•    daňovník je povinný pri vyčíslení základu dane vo vzájomnom obchodnom vzťahu so závislou osobou postupovať podľa § 18 ZDP a dodržiavať princíp nezávislého vzťahu, t.j. používať pri vzájomných obchodných vzťahoch so závislou osobou ceny používané medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch.

Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane. S účinnosťou od 1. 4. 2018 došlo k zmene spôsobu výpočtu úľavy na dani. Do výpočtu koeficientu, pomocou ktorého sa určuje pomerná časť základu dane už nevstupuje hodnota vlastného imania prijímateľa investičnej pomoci vykázaného v účtovnej závierke za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol podaný investičný zámer tak ako to bolo pri stanovení úľavy na dani do 31. 3. 2018. Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom 0,5 a percentuálnym vyjadrením úhrnnej výšky oprávnených nákladov vynaložených po podaní žiadosti o investičnú pomoc podľa zákona o regionálnej investičnej pomoci do konca príslušného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na úľavu na dani k celkovej výške oprávnených nákladov, na ktoré bola investičná pomoc poskytnutá. Ročná výška úľavy na dani nesmie presiahnuť 20 % hodnoty celkovej schválenej investičnej pomoci vo forme úľavy na dani podľa zákona o regionálnej investičnej pomoci, t.j. v príslušnom zdaňovacom období si daňovník môže uplatniť daňovú úľavu vo výške maximálne 20 % zo schválenej investičnej pomoci vo forme úľavy na dani.

                                       ∑ON od podania žiadosti o IP do konca ZO

PČZD = ZD x 0,5 x  ------------------------------------------------------------------

                                    celková výška ON, na ktoré bola IP schválená

ZDP sa pri pojme oprávnené náklady odvoláva na § 6 zákona o regionálnej investičnej pomoci, podľa ktorého ide o náklady vynaložené v priamej súvislosti s realizáciou investičného zámeru a medzi ktoré patria:

a)  investičné náklady na obstaraný dlhodobý hmotný majetok vo forme pozemkov, budov, strojov, prístrojov a zariadení, investičné náklady na obstaraný dlhodobý nehmotný majetok vo forme priemyselných práv, know-how a licencií a investičné náklady na nájom pozemkov a budov, ktoré sú nové a umiestnené v hlavnom mieste realizácie investičného zámeru,

b)  mzdové náklady vypočítané ako súčet mesačnej mzdy zamestnancov prijatých na nové pracovné miesta vytvorené v priamej súvislosti s realizáciou investičného zámeru pred zdanením vrátane poistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie vynaložené za obdobie 24 mesiacov,

c)  kombinácia nákladov podľa predchádzajúcich dvoch bodov nepresahujúca hodnotu nákladov podľa jedného z predchádzajúcich bodov podľa toho, ktorá je vyššia.

Aby boli uvedené náklady považované za oprávnené náklady, musia spĺňať ďalšie podmienky stanovené zákonom o regionálnej investičnej pomoci ako napr.:

•    náklady na kúpu pozemku a prípravné práce, ku ktorých obstaraniu došlo pred podaním žiadosti o IP, sa nepovažujú za oprávnené,

•    náklady na dlhodobý nehmotný majetok sú oprávnené len, ak sú kombinované s oprávnenými nákladmi na dlhodobý hmotný majetok,

•    dlhodobý hmotný majetok vo forme pozemkov a budov musí byť nový, obstaraný za trhových podmienok a umiestnený v hlavnom mieste realizácie investičného zámeru,

•    dlhodobý hmotný majetok vo forme strojov, prístrojov a zariadení musí byť nový, obstaraný za trhových podmienok, umiestnený v hlavnom mieste realizácie investičného zámeru a využívaný výhradne prijímateľom IP v súlade s investičným zámerom, v prípade strojov, prístrojov a zariadení určených na výrobné účely je tieto možné umiestniť aj v doplnkovom mieste realizácie investičného zámeru.

Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani najviac do výšky, ktorá v priebehu zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu uvedenú pre tento druh investičnej pomoci v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci vydanom podľa zákona o regionálnej investičnej pomoci.

?  Príklad

Daňovníkovi bolo 1. 5. 2018 vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci s úľavou na dani vo výške 200 000 eur. Daňovník plánuje preinvestovať oprávnené náklady v hodnote 5 000 000 eur. Daňovník obstaral dlhodobý hmotný a nehmotný majetok a vykázal nasledovné základy dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia:

ZO	Náklady na majetok	Základ dane (+) daňová strata (-)
2018	500 000	– 170 000
2019	1 250 000	+ 150 000*
2020	1 750 000	+ 270 000
2021	800 000	+ 400 000
2022	700 000	+ 550 000
2023	–	+ 420 000
2024	–	+ 350 000
2025	–	+ 430 000

 

*   ZD po odpočte daňovej straty za zdaňovacie obdobie 2018, nakoľko daňovník je povinný podľa § 30a ods. 3 odpočítať od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty do výšky základu dane, ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach vykázal a o ktorú neznižoval základ dane

ZO	Oprávnené náklady		ZD / DS	Koeficient ON	Pomerná časť základu dane
	výpočet	Kumul. hodnota
2018	500 000	500 000	– 170 000	–	–
2019	500 000 + 1 250 000	1 750 000	+ 150 000	0,35	26 250
2020	1 750 000 + 1 750 000	3 500 000	+ 270 000	0,70	94 500
2021	3 500 000 + 800 000	4 300 000	+ 400 000	0,86	172 000
2022	4 300 000 + 700 000	5 000 000	+ 550 000	1,00	275 000
2023	5 000 000	5 000 000	+ 420 000	1,00	210 000
2024	5 000 000	5 000 000	+ 350 000	1,00	175 000
2025	5 000 000	5 000 000	+ 430 000	1,00	215 000

 

 

ZO	Základ dane	Daň (21 %)	Pomerná časť ZD	Úľava na dani
				vypočítaná	uplatnená
2019	+ 150 000	31 500	26 250	5 512,50	5 512,50
2020	+ 270 000	56 700	94 500	19 845,00	19 845,00
2021	+ 400 000	84 000	172 000	36 120,00	36 120,00
2022	+ 550 000	115 500	275 000	57 750,00	40 000,00
2023	+ 420 000	88 200	210 000	44 100,00	40 000,00
2024	+ 350 000	73 500	175 000	36 750,00	36 750,00
2025	+ 430 000	90 300	215 000	45 150,00	21 772,50
Spolu	–	539 700	–	245 227,50	200 000,00

 

 

ZO	Daň bez úľavy	Úľava na dani	Daň po úľave
2019	31 500,00	5 512,50	25 987,50
2020	56 700,00	19 845,00	36 855,00
2021	84 000,00	36 120,00	47 880,00
2022	115 500,00	40 000,00	75 500,00
2023	88 200,00	40 000,00	48 200,00
2024	73 500,00	36 750,00	36 750,00
2025	90 300,00	21 772,50	68 527,50
Spolu	539 700,00	200 000,00	319 700,00

 

Príklad vychádza z predpokladu, že hodnota nákladov na obstaraný dlhodobý hmotný a nehmotný majetok v roku 2018 vo výške 500 000 eur predstavuje majetok obstaraný po podaní žiadosti o poskytnutí investičnej pomoci. Vzhľadom na skutočnosť, že daňovník v roku 2018 vykázal daňovú stratu vo výške 170 000 eur, daňovú úľavu si uplatňovať nebude.

V zdaňovacom období 2019 výška oprávnených nákladov vynaložených po podaní žiadosti o poskytnutí investičnej pomoci do 31. 12. 2019 predstavuje úhrn výdavkov vynaložených v zdaňovacom období 2018 a 2019, t.j. úhrnná výška je 1 750 000 eur. Ukazovateľ oprávnených nákladov, ktorým sa násobí súčin základu dane a pevne určeného koeficientu vo výške 0,5, sa stanovuje ako podiel úhrnnej výšky oprávnených nákladov vynaložených po podaní žiadosti o poskytnutie investičnej pomoci do 31. 12. 2019 a výšky oprávnených nákladov, na ktoré bola poskytnutá investičná pomoc určená v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci. V zdaňovacom období 2019 sa tento koeficient vypočíta ako podiel hodnoty 1 750 000 eur a hodnoty 5 000 000. ZDP zároveň určuje, že úľava na dani v príslušnom zdaňovacom období nemôže presiahnuť 20 % hodnoty celkovej schválenej investičnej pomoci vo forme úľavy na dani, t.j. v tomto prípade 20 % z 200 000 je 40 000 eur. Za zdaňovacie obdobie 2018 daňovníkovi vyšla daňová úľava vo výške 5 512,50 eur, čo je menej ako 20 % z celkovej schválenej daňovej úľavy, t.j. daňovník si môže uplatniť daňovú úľavu v plnej výške.

V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach pri výpočte daňovej úľavy postupuje daňovník analogicky. Daňovníkovi v zdaňovacom období 2022 podľa stanoveného postupu v § 30a ods. 2 vyšla daňová úľava vo výške 57 750 eur, ale vzhľadom na 20 % obmedzenie daňovej úľavy z celkovej poskytnutej úľavy si môže v tomto zdaňovacom období uplatniť iba 40 000 eur. Uvedené obmedzenie bude daňovník aplikovať aj v zdaňovacom období 2024.

V zdaňovacom období 2025 si môže uplatniť daňovú úľavu iba vo výške 21 772,50 eur a to z toho dôvodu, že daňovník môže uplatniť daňovú úľavu len do výšky celkovej schválenej investičnej pomoci vo forme úľavy na dani vo výške 200 000 eur.

Úľavu na dani si môže daňovník uplatniť najviac na 10 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré si možno úľavu na dani uplatniť je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci a daňovník splní podmienky stanovené zákonom o investičnej pomoci a osobitné podmienky podľa ZDP. Najneskorším termínom, kedy daňovník musí začať čerpať daňovú úľavu je zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynuli 3 roky od vydania rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci.

?  Príklad

Daňovníkovi bolo v júni 2019 vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci. Ako môže daňovník čerpať daňovú úľavu?

Daňovník môže čerpať daňovú úľavu maximálne 10 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období a to počnúc rokom 2019, ak splní podmienky stanovené zákonom o regionálnej investičnej pomoci a ZDP. V tomto prípade posledným rokom uplatnenia úľavy na dani bude zdaňovacie obdobie 2028. Daňovník má povinnosť začať čerpať daňovú úľavu najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynú 3 roky od vydania rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci, t.j. v roku 2022 a potom posledným rokom čerpania úľavy bude zdaňovacie obdobie 2031.

?  Príklad

Daňovníkovi bolo v máji 2019 vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci. Daňovú úľavu začal čerpať v roku 2020, t.j. posledným zdaňovacím obdobím čerpania daňovej úľavy je zdaňovacie obdobie 2029. V roku 2022 dosiahol daňovú stratu. Je možné predĺžiť si uplatňovanie daňovej úľavy z dôvodu dosiahnutia daňovej straty?

Daňovník môže čerpať daňovú úľavu maximálne 10 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Daňovník sa môže rozhodnúť začať čerpať daňovú úľavu v prvých štyroch zdaňovacích obdobiach od poskytnutia investičnej pomoci. Žiadne z ustanovení § 30a ZDP neobmedzuje možnosť čerpanie úľavy prerušiť a následne v ňom pokračovať znova. Podmienka čerpania daňovej úľavy počas 10 bezprostredne po sebe nasledujúcich podmienok je však fixná, t.j. bez ohľadu na skutočnosť, v koľkých zdaňovacích obdobiach by daňovník dosiahol daňovú stratu, čerpanie úľavy nemôže presiahnuť stanovený 10-ročný limit, t.j. môže si uplatňovať daňovú úľavu iba v zdaňovacích obdobiach 2020 až 2029.

?  Príklad

Daňovníkovi bolo v septembri 2019 vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci. Daňovú úľavu nezačal čerpať ani v roku 2022, t.j. v roku, v ktorom uplynuli 3 roky od vydania rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci. Môže začať čerpať daňovú úľavu v roku 2023 alebo mu nárok na daňovú úľavu zaniká?

Na zachovanie 10 ročného obdobia uplatňovania úľavy na dani je potrebné, aby k začatiu uplatňovania úľavy na dani prišlo najskôr v zdaňovacom období, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie a najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia, t.j. v roku 2022. Zmeškanie tejto lehoty nemá za následok automatický zánik nároku na uplatňovanie úľavy, ale iba krátenie 10 ročnej lehoty na jej uplatňovanie. To znamená, že ak daňovník začne uplatňovať daňovú úľavu v roku 2023, dochádza ku kráteniu lehoty na uplatnenie daňovej úľavy o 1 rok. Daňovník si bude môcť uplatňovať úľavu počas zdaňovacích období 2023 až 2031, t.j. 9 zdaňovacích období.

V súlade s § 30a ods. 6 ZDP sa výška úľavy na dani nemení, ak je daňovníkovi dodatočne vyrubená, alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená vyššia daňová povinnosť ako bola uvedená v daňovom priznaní. Daňovník má však možnosť uplatniť si dodatočne daňovú úľavu podľa § 30a ZDP prostredníctvom dodatočného daňového priznania v prípade, ak si v riadnom daňovom priznaní alebo opravnom daňovom priznaní za to isté zdaňovacie obdobie neuplatnil žiadnu, resp. nižšiu daňovú úľavu, než na akú mal nárok, a to za predpokladu splnenia ustanovených podmienok.

Dodatočné uplatnenie daňovej úľavy podaním dodatočného daňového priznania je možné, ak:

•    daňovník splnil podmienky vymedzené v § 30a ods. 3 ZDP,

•    daňovník v podanom dodatočnom daňovom priznaní oproti riadnemu alebo opravnému daňovému priznaniu:

–   nezvýšil základ dane,

–   z daňovej povinnosti, ktorá by vyplynula z riadneho, resp. opravného daňového priznania, len dodatočne odpočítava úľavu na dani, na ktorú mu vznikol nárok a

–   dôvodom pre podanie dodatočného daňového priznania nebolo porušenie podmienok v zmysle ustanovenia § 30a ods. 8 a 9.

Daňovou povinnosťou, ktorej výška sa nemení sa rozumie daň pred uplatnením úľavy na dani, ktorú daňovník uvádza na r. 600 daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb.

?  Príklad

Daňovník si uplatňuje úľavu na dani v zdaňovacích obdobiach 2019 až 2028. V zdaňovacom období 2020 vykázal daňovú povinnosť pred uplatnením úľav vo výške 32 000 eur, pričom si čerpal daňovú úľavu vo výške 15 000 eur. Ako bude daňovník postupovať ak v roku 2022 podá dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2020, v ktorom vyčísli:

a)  rovnaký základ dane ako v riadnom daňovom priznaní, daňovú povinnosť vo výške 32 000 eur a jeho nárok na čerpanie daňovej úľavy predstavuje 20 000 eur,

b)  zvýšený základ dane, daňovú povinnosť vo výške 40 000 eur a jeho nárok na čerpanie daňovej úľavy by malo predstavovať 18 000 eur?

a)  Daňovník vyčíslil v dodatočnom daňovom priznaní rovnaký základ dane, rovnakú daňovú povinnosť pred uplatnením úľavy ako v riadnom daňovom priznaní. V riadnom daňovom priznaní si nedopatrením neuplatnil daňovú úľavu vo výške na ktorú mal nárok a preto podal dodatočné daňové priznanie. V tomto prípade si daňovník môže uplatniť prostredníctvom dodatočného daňového priznania daňovú úľavu vo výške 20 000 eur.

b)  Daňovník podal dodatočné daňové priznanie z dôvodu, že jeho základ dane aj daňová povinnosť mali byť vyššie ako deklaroval v riadnom daňovom priznaní. V tomto prípade si daňovník aj napriek zvýšenej daňovej povinnosti môže čerpať daňovú úľavu iba vo výške 15 000 eur, tak ako ju čerpal prostredníctvom riadneho daňového priznania.

ZDP v § 30a ods. 7 stanovuje podmienku, podľa ktorej sa nemení výška nevyčerpanej hodnoty investičnej pomoci formou úľavy na dani, ak bola daňovníkovi vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená nižšia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

?  Príklad

Daňovník si za zdaňovacie obdobie 2019 uplatňoval daňovú úľavu vo výške 50 000 eur, pričom jeho daňová povinnosť pred uplatnením úľavy bola vo výške 70 000 eur. V dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2019 deklaroval nižší základ dane ako v riadnom daňovom priznaní, daňovú povinnosť pred uplatnením úľavy vo výške 55 000 eur a má nárok na čerpanie daňovej úľavy vo výške 40 000 eur. Ako bude postupovať daňovník pri čerpaní daňovej úľavy z dôvodu podania dodatočného daňového priznania?

Daňovník si prostredníctvom dodatočného daňového priznania uplatní daňovú úľavu vo výške 40 000 eur. V súlade s § 30a ods. 7 ZDP sa na účely výpočtu nevyčerpanej hodnoty daňovej úľavy za zdaňovacie obdobie 2019 bude brať hodnota 50 000 eur, t.j. úľavu vo výške 10 000 eur z celkovej hodnoty investičnej pomoci vo forme úľavy na dani si daňovník nebude môcť uplatniť ani v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

ZDP vymedzuje vo svojich ustanoveniach obmedzenie čerpania daňovej úľavy pri nedodržaní zákonom stanovených podmienok:

•    ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok ustanovených zákonom o investičnej pomoci alebo osobitnú podmienku nemožnosti uplatnenia úľavy na dani pri zrušení bez likvidácie, pri vstupe do likvidácie, vyhlásení konkurzu alebo skončení alebo pozastavení podnikateľskej činnosti – nárok na úľavu na dani zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých úľavu na dani uplatnil. V tomto prípade je daňovník povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa daňového poriadku, t.j. do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník zistí, že porušil podmienku na uplatnenie úľavy na dani, pričom v rovnakej lehote je daň aj splatná. Daň ani rozdiel dane nie je možné vyrubiť, ak uplynie 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila,

•    ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník nedodržal podmienku dodržiavania princípu nezávislého vzťahu vo vzťahu so závislou osobou uvedenej v § 30a ods. 3 písm. d), ktorej porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a tento rozdiel predstavuje viac ako 10 % z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci – nárok na úľavu na dani zaniká,

•    ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok uplatnenia odpisov, opravných položiek a rezerv, podmienku odpočtu daňovej straty a dodržiavanie princípu nezávislého vzťahu vo vzťahu so závislou osobou, ktorých porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a toto zvýšenie pomernej časti základu dane je

–   10 % a menej v porovnaní s pomernou časťou základu dane – nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom niektorú z podmienok nedodržal, sa znižuje o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa § 15 ZDP a tej časti zmeny základu dane, ktorá vznikla porušením podmienky neuplatnenia odpisov, rezerv, opravných položiek, podmienky odpočtu daňovej straty alebo nedodržania princípu nezávislého vzťahu. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa daňového poriadku. Súčasne sa daňovníkovi o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci,

–   viac ako 10 % v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa daňového poriadku. Súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci.

?  Príklad

Daňovníkovi bola poskytnutá úľava na dani vo 383 000 eur na základe rozhodnutia vydaného v júli 2019. V zdaňovacom období 2020 daňovník vykázal základ dane vo výške 1 111 113 eur a uplatnil si úľavu na dani podľa § 30a vo výške 70 000,14 eur. Za zdaňovacie obdobie 2020 nebola dodržaná podmienka princípu nezávislého vzťahu voči svojej závislej osobe a došlo k neoprávnenému navýšeniu základu dane. Aký bude mať dôsledok táto skutočnosť na uplatnenie daňovej úľavy, ak na túto skutočnosť dôjde daňovník, ukazovateľ oprávnených nákladov je vo výške 0,6 a správne vyčíslený základ dane s uplatnením princípu nezávislého vzťahu mal byť:

a)  1 058 204 eur

b)  992 067 eur?

Pre zjednodušenie príkladu uvádzame porušenie podmienok ZDP v jednom zdaňovacom období. ZDP však hovorí o porušení v úhrne za zdaňovacie obdobia, v ktorých si daňovník uplatňoval úľavu na dani.

V prvom rade daňovník musí určiť o akú percentuálnu hodnotu došlo k navýšeniu pomernej časti základu dane.

Základ dane	Pomerná časť základu dane	Neoprávnené navýšenie ZD
		Absolútna hodnota	Percentuálne vyjadrenie
1 111 113	333 334,00	–	–
1 058 204	317 461,20	15 872,80	4,76 %
920 400	276 120,00	57 214,00	17,16 %

 

a)  V tomto prípade dochádza k neoprávnenému zvýšeniu základu dane o 4,76 %. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2020. Nárok na úľavu na dani sa znižuje o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa § 15 (21 %) a tej časti zmeny základu dane, ktorá vznikla porušením podmienky (15 872,80), t.j. nárok na úľavu sa znižuje vo výške 3 333,29 eur. O túto sumu sa zároveň znižuje aj nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci.

b)  V tomto prípade dochádza k neoprávnenému zvýšeniu základu dane o 17,16 %. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2020. Daňovníkovi zaniká nárok na úľavu na dani v tomto zdaňovacom období v plnom rozsahu, t.j. v zdaňovacom období 2020 nemá nárok na uplatnenie daňovej úľavy podľa § 30a. Súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy vo výške 12 014,94 eur (57 214 x 21 %) znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci.

ZDP s účinnosťou od 1. 4. 2018 v ustanovení § 30a ods. 11 a 12 zaviedol obmedzenie pre súbeh čerpania úľavy na dani. Ide o situáciu kedy daňovník bude čerpať úľavu na dani na základe rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci, ktoré bolo vydané podľa zákona o regionálnej investičnej pomoci účinného od 1. apríla 2018 a následne bude daňovníkovi vydané ďalšie rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci obsahujúce úľavu na dani z príjmov. Daňovník môže uplatniť úľavu na dani na základe tohto nového rozhodnutia až po skončení uplatňovania úľavy na dani na základe skôr vydaného rozhodnutia. V tomto prípade dochádza zároveň ku skráteniu doby uplatňovania úľavy na dani na základe tohto nového rozhodnutia o dobu, počas ktorej daňovník uplatňuje úľavu na dani na základe skôr vydaného rozhodnutia.

?  Príklad

Daňovníkovi bola poskytnutá úľava na dani na základe rozhodnutia vydaného v júli 2019. Daňovník začal čerpať daňovú úľavu v zdaňovacom období 2019 a posledným rokom čerpania úľavy je zdaňovacie obdobie 2028. Daňovník túto úľavu vyčerpal v zdaňovacích obdobiach 2019 až 2025. V marci 2027 bola daňovníkovi na základe rozhodnutia poskytnutá úľava na dani. Môže daňovník začať čerpať úľavu už za zdaňovacie obdobie 2027?

V súlade so ZDP sa zamedzuje súbežnému čerpaniu daňových úľav poskytnutých na základe rôznych rozhodnutí. Úľavu na dani poskytnutú na základe nového rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci môže daňovník za predpokladu, že došlo k skončeniu uplatňovania úľavy poskytnutej na základe staršieho rozhodnutia. V tomto prípade mohol daňovník čerpať daňovú úľavu v zdaňovacích obdobiach 2019 až 2028. Vzhľadom na skutočnosť, že daňovník vyčerpal daňovú úľavu už v zdaňovacom období 2025, môže si za zdaňovacie obdobie 2027 uplatniť úľavu na dani podľa nového rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci.

?  Príklad

Daňovníkovi bola poskytnutá úľava na dani na základe rozhodnutia vydaného v júli 2019. Daňovník začal čerpať daňovú úľavu v zdaňovacom období 2019 a posledným rokom čerpania úľavy je zdaňovacie obdobie 2028. Daňovník túto úľavu čerpal v každom zdaňovacom období 2019 až 2028. V marci 2025 bola daňovníkovi na základe rozhodnutia poskytnutá nová úľava na dani. Ako bude čerpať daňovník novú úľavu?

Podľa ZDP môže začať čerpať úľavu na základe nového rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci až potom ako vyčerpá úľavu na dani podľa predchádzajúceho rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci. Daňovník, ktorému bola priznaná úľava na dani v roku 2025 je povinný začať čerpať túto úľavu najneskôr v treťom roku nasledujúcom po roku, v ktorom mu bola úľava na dani priznaná, t.j. v roku 2028. V roku 2028 však uplatňuje ešte daňovú úľavu podľa rozhodnutia o poskytnutí daňovej úľavy z roku 2019. Keďže ZDP v § 30a ods. 11 a 12 zakazuje súbeh uplatňovania daňových úľav na základe rôznych rozhodnutí, podľa § 30a je daňovník povinný najskôr douplatňovať úľavu na dani na základe rozhodnutia z roku 2019 a až následne začať uplatňovať úľavu na základe nového rozhodnutia. V tomto prípade začne uplatňovať daňovú úľavu na základe rozhodnutia z roku 2025 daňovník až v roku 2029, pričom sa mu skracuje doba uplatňovania daňovej úľavy o tento 1 rok (2028), t.j bude si môcť uplatniť daňovú úľavu počas 9 zdaňovacích období 2029 – 2037.

§ 30b

Úľava na dani pre prijímateľa stimulov

(1)  Daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu,^120d) si môže uplatniť nárok na úľavu na dani podľa odseku 2 jednotlivo za každé zdaňovacie obdobie počas celého obdobia, na ktoré bolo toto rozhodnutie vydané, najviac však do výšky nákladov vykázaných v účtovnej závierke daňovníka hradených z jeho vlastných prostriedkov^120e) na účel podľa osobitného predpisu,^120d) ak daňovník súčasne spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu^120d) a osobitné podmienky podľa odseku 3.

(2)  Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane. Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel

a) nákladov vykázaných v účtovnej závierke daňovníka hradených z jeho vlastných prostriedkov^120e) na účel podľa osobitného predpisu^120d) za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňuje nárok na úľavu na dani, a 

b) súčtu nákladov podľa písmena a) a dotácie poskytnutej na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu^120d) vo výške podľa odseku 3 písm. e) za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňuje nárok na úľavu na dani.

(3)  Osobitnými podmienkami podľa odseku 1 sú:

a) daňovník počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, využije všetky ustanovenia tohto zákona znižujúce základ dane, na ktoré mu vzniká nárok, a to najmä uplatnením

    1.   odpisov podľa § 22 až 29; v období uplatňovania úľavy na dani nie je možné prerušiť odpisovanie hmotného majetku podľa § 22 ods. 9,

    2.   opravných položiek a rezerv podľa § 20,

b) daňovník je povinný počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, odpočítať od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty, o ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, a to vo výške základu dane; ak je základ dane vyšší ako výška daňovej straty, o ktorú sa v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, zníži sa základ dane o výšku tejto straty,

c) daňovník nemôže uplatniť úľavu na dani podľa odseku 4 pri zrušení bez likvidácie, pri vstupe do likvidácie, pri vyhlásení konkurzu alebo pri zrušení alebo pozastavení podnikateľskej činnosti,

d) daňovník je povinný pri vyčíslení základu dane vo vzájomnom obchodnom vzťahu so závislou osobou postupovať podľa § 18 a dodržiavať princíp nezávislého vzťahu,

e) dotácia poskytnutá na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu^120d) sa zahrnie do koeficientu na účely výpočtu pomernej časti základu dane podľa odseku 2

    1.   rovnomerne počas doby čerpania daňovej úľavy, ak sa poskytuje na obstaranie odpisovaného hmotného majetku a nehmotného majetku, a 

    2.   vo vecnej a časovej súvislosti so zaúčtovaním nákladov podľa osobitného predpisu,1) ak sa poskytuje na prevádzkové náklady.

(4)  Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 si daňovník môže uplatniť najviac na tri bezprostredne po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré si možno úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov a daňovník splnil podmienky ustanovené osobitným predpisom^120d) a osobitné podmienky podľa odseku 3, najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu.^120f)

(5)  Nárok na úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac do výšky, ktorá v priebehu zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu uvedenú v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu.^120f)

(6)  Výška úľavy na dani sa nemení, ak je daňovníkovi dodatočne vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená vyššia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

(7)  Výška nevyčerpanej hodnoty stimulov formou úľavy na dani sa nemení, ak bola daňovníkovi vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená nižšia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

(8)  Ak daňovník nedodrží niektorú zo všeobecných podmienok ustanovených osobitným predpisom^120d) alebo osobitnú podmienku uvedenú v odseku 3 písm. c), nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote je daň, na ktorú bola uplatnená úľava na dani a ktorá bola priznaná v dodatočnom daňovom priznaní, splatná. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila. Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká aj vtedy, ak správca dane pri daňovej kontrole zistí,  že daňovník nedodržal podmienku uvedenú v odseku 3 písm. d), ktorej porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a tento rozdiel dane predstavuje viac ako 10 % z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov.^120d)

(9)  Ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok uvedených v odseku 3 písm. a), b) alebo písm. d), ktorých porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a toto zvýšenie pomernej časti základu dane je

a) 10 % a menej v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom niektorú z podmienok nedodržal, sa znižuje o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa § 15 a tej časti zmeny základu dane, ktorá vznikla porušením podmienky podľa odseku 3 písm. a), b) alebo písm. d), pričom daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov,^120d)

b) viac ako 10 % v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov.^120d)

(10) Dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 je daňovník povinný podať v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.  Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila.

Komentár k § 30b

Podmienky poskytovania stimulov pre výskum a vývoj právnickej osobe, ktorá je podnikateľom s cieľom zvýšiť úroveň výskumu a vývoja, upravuje zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o stimuloch“). Uvedený zákon vymedzuje 2 formy stimulov:

•    dotácia z prostriedkov štátneho rozpočtu na

–   podporu základného výskumu a priemyselného výskumu alebo experimentálneho vývoja,

–   vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti projektu výskumu a vývoja,

•    úľava na dani z príjmu podľa ZDP.

Úľavu na dani si môže uplatniť prijímateľ – daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov podľa zákona o stimuloch. Daňovník si môže uplatniť úľavu na dani z príjmov jednotlivo za každé zdaňovacie obdobie počas celého obdobia, na ktoré bolo toto rozhodnutie vydané, najviac však do výšky nákladov vykázaných v účtovnej závierke daňovníka hradených z jeho vlastných prostriedkov na účel podľa zákona o stimuloch, ak daňovník súčasne spĺňa podmienky podľa zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a osobitné podmienky podľa ZDP.

Daňovník, ktorý si chce uplatniť úľavu na dani podľa tohto ustanovenia je povinný splniť tieto podmienky ZDP vymedzené v § 30b ods. 3:

•    počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani využije všetky ustanovenia ZPD znižujúce základ dane, na ktoré mu vzniká nárok a to predovšetkým odpisov, opravných položiek a rezerv, v prípade uplatnenia daňových odpisov ZDP obmedzuje možnosť prerušenia uplatnenia odpisov do základu dane podľa § 22 ods. 9 ZDP,

•    počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, odpočíta od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty, o ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, a to vo výške základu dane; ak je základ dane vyšší ako výška daňovej straty, o ktorú sa v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, zníži sa základ dane o výšku tejto straty,

•    daňovník si nemôže uplatniť úľavu na dani pri zrušení bez likvidácie, pri vstupe do likvidácie, pri vyhlásení konkurzu alebo pri zrušení alebo pozastavení podnikateľskej činnosti,

•    daňovník je povinný pri vyčíslení základu dane vo vzájomnom obchodnom vzťahu so závislou osobou postupovať podľa § 18 ZDP a dodržiavať princíp nezávislého vzťahu, t.j. používať pri vzájomných obchodných vzťahoch so závislou osobou ceny používané medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch,

•    dotácia poskytnutá na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov sa zahrnie do koeficientu na účely výpočtu pomernej časti základu dane

–   rovnomerne počas doby čerpania daňovej úľavy – pri dotácií na odpisovaný HaNM,

–   vo vecnej a časovej súvislosti so zaúčtovaním nákladov – pri dotácií na prevádzkové náklady.

Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani z príjmov do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane, ktorá sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom. Koeficient sa stanovuje ako podiel nákladov vykázaných v účtovnej závierke daňovníka hradených z jeho vlastných prostriedkov na účel podľa zákona o stimuloch pre výskum a vývoj za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňuje nárok na úľavu na dani a súčtu týchto nákladov a dotácie poskytnutej na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa zákona o stimuloch.

 

PČZD = základ dane x koeficient

 

                     vlastné náklady

koeficient = ---------------------------------------------

    vlastné náklady + poskytnutá dotácia

 

Vlastné náklady predstavujú náklady, ktoré vynaložil aj hradil daňovník a ktoré sa vzťahujú k projektu a sú vymedzené v čl. 31 až 33 nariadenia Komisie č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórii pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy. Ide predovšetkým o tieto náklady:

•    náklady na personál – výskumní pracovníci, technici a iní pomocní pracovníci v rozsahu, v ktorom sa podieľajú na výskumnom projekte,

•    náklady na nástroje a vybavenie v rozsahu a v období ich použitia v rámci výskumného projektu,

•    náklady na budovy a pozemky v rozsahu a v trvaní ich použitia v rámci výskumného projektu,

•    náklady na zmluvný výskum, technické poznatky a patenty zakúpené alebo licencované z vonkajších zdrojov za trhové ceny,

•    ďalšie priamo vynaložené režijné náklady plynúce z výskumného projektu,

•    iné priamo vynaložené prevádzkové náklady, vrátane nákladov na materiál, dodávky a podobné výrobky pochádzajúce priamo z výskumnej činnosti.

Úľavu na dani si môže daňovník uplatniť najviac v 3 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré si možno úľavu na dani uplatniť je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov a daňovník splnil podmienky stanovené zákonom o poskytnutí stimulov a osobitné podmienky podľa ZDP. ZDP zároveň stanovuje zdaňovacie obdobie, v ktorom daňovník musí začať uplatňovať daňovú úľavu a to je zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynú 3 roky od vydania rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov. Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani najviac do výšky, ktorá v priebehu zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu uvedenú v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov vydanom podľa zákona o stimuloch.

?  Príklad

Daňovníkovi bolo v roku 2017 vydané rozhodnutie o poskytnutí stimulov pre výskum a vývoj, ktorým sa mu priznáva úľava na dani v úhrnnej výške 2 800 eur a zároveň poskytnutie dotácii zo štátneho rozpočtu vo výške 8 500 eur. Ako bude daňovník postupovať pri uplatnení daňovej úľavy, ak vychádzame z týchto ukazovateľov:

v eur

Zdaňovacie obdobie	Vlastné náklady	Vyčíslený základ dane	Poskytnutá dotácia
2017	13 200,00	6 800,00	3 500,00
2018	16 200,00	4 200,00	2 900,00
2019	20 500,00	5 700,00	2 100,00
Spolu	–	–	8 500,00

 

Výpočet koeficientu
Zdaňovacie obdobie	Vlastné náklady	Poskytnutá dotácia	Úhrn vlastných nákladov a dotácie (2) + (3)	Koeficient* (2) / (4)
(1)	(2)	(3)	(4)	(5)
2017	13 200,00	3 500,00	16 700,00	0,79
2018	16 200,00	2 900,00	19 100,00	0,85
2019	20 500,00	2 100,00	22 600,00	0,91

 

*   koeficient sa v súlade s § 47 ods. 2 zaokrúhľuje na 2 desatinné miesta matematicky

 

Výpočet úľavy na dani
Zdaňovacie obdobie	Vyčíslený základ dane	Koeficient	Pomerná časť základu dane (2) * (3)	Úľava na dani (21%) (4) * 0,21
(1)	(2)	(3)	(4)	(5)
2017	6 800,00	0,79	5 372,00	1 128,12
2018	4 200,00	0,85	3 570,00	749,70
2019	5 700,00	0,91	5 187,00	1 089,27
Spolu	–	–	–	2 967,09

 

 

Daň po úľave
Zdaňovacie obdobie	Vyčíslený základ dane	Daň (21 %) (2) * 0,21	Úľava na dani (21%)	Daň po úľave (3) – (4)
(1)	(2)	(3)	(4)	(5)
2017	6 800,00	1 428,00	1 128,12	299,88
2018	4 200,00	882,00	749,70	132,30
2019	5 700,00	1 197,00	1 089,27	107,73
Spolu	–	3 507,00	2 967,09	539,91

 

?  Príklad

Daňovníkovi bolo v roku 2017 vydané rozhodnutie o poskytnutí stimulov pre výskum a vývoj, ktorým sa mu priznáva úľava na dani v úhrnnej výške 2 500 eur a zároveň poskytnutie dotácii zo štátneho rozpočtu vo výške 8 500 eur. Ako bude daňovník postupovať pri uplatnení daňovej úľavy, ak vychádzame z týchto ukazovateľov:

v eur

Zdaňovacie obdobie	Vlastné náklady	Vyčíslený základ dane	Poskytnutá dotácia
2017	14 300,00	7 000,00	3 500,00
2018	15 800,00	4 100,00	2 900,00
2019	20 200,00	6 700,00	2 100,00
Spolu	–	–	8 500,00

 

Výpočet koeficientu
Zdaňovacie obdobie	Vlastné náklady	Poskytnutá dotácia	Úhrn vlastných nákladov a dotácie (2) + (3)	Koeficient* (2) / (4)
(1)	(2)	(3)	(4)	(5)
2017	14 300,00	3 500,00	17 800,00	0,80
2018	15 800,00	2 900,00	18 700,00	0,84
2019	20 200,00	2 100,00	22 300,00	0,91

 

*   koeficient sa v súlade s § 47 ods. 2 zaokrúhľuje na 2 desatinné miesta matematicky

 

Výpočet úľavy na dani
Zdaňovacie obdobie	Vyčíslený základ dane	Koeficient	Pomerná časť základu dane (2) * (3)	Úľava na dani
				Vypočítaná (21%) (4) * 0,21	uplatnená
(1)	(2)	(3)	(4)	(5)	(6)
2017	7 000,00	0,80	5 600,00	1 176,00	1 176,00
2018	4 100,00	0,84	3 444,00	723,24	723,24
2019	6 700,00	0,91	6 097,00	1 280,37	900,76
Spolu	–	–	–	3 179,61	2 800,00

 

V zdaňovacom období 2019 by si daňovník mohol podľa výpočtu daňovej úľavy uplatniť úľavu vo výške 1 280,37 eur. Vzhľadom na § 30b ods. 5 ZDP, podľa ktorého si daňovník nárok na úľavu môže uplatniť len do výšky, ktorá v úhrne nepresiahne hodnotu uvedenú v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov (2 800 eur), môže si daňovník v roku 2019 uplatniť daňovú úľavu len v sume 900,76 eur.

V prípade, že správca dane daňovníkovi, ktorí si uplatňoval za príslušné zdaňovacie obdobie daňovú úľavu dodatočné vyrubí vyššiu daň, alebo ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie, v ktorom uvedie vyššiu daňovú povinnosť ako bola uvedená v riadnom daňovom priznaní a uplatňoval si daňovú úľavu, výška úľavy na dani sa nemení.

Dodatočné uplatnenie daňovej úľavy podaním dodatočného daňového priznania je možné, ak:

•    daňovník splnil podmienky vymedzené v § 30b ods. 3 ZDP,

•    daňovník v podanom dodatočnom daňovom priznaní oproti riadnemu alebo opravnému daňovému priznaniu:

–   nezvýšil základ dane,

–   nemení sa výška daňovej povinnosti,

–   z daňovej povinnosti, ktorá by vyplynula z riadneho, resp. opravného daňového priznania, len dodatočne odpočítava úľavu na dani, na ktorú mu vznikol nárok a

–   dôvodom pre podanie dodatočného daňového priznania nebolo porušenie podmienok v zmysle ustanovenia § 30b ods. 8 a 9.

Daňovou povinnosťou, ktorej výška sa nemení sa rozumie daň pred uplatnením úľavy na dani, ktorú daňovník uvádza na r. 600 daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb.

?  Príklad

Daňovník si v zdaňovacom období 2019 uplatňoval daňovú úľavu podľa § 30b. V zdaňovacom období vykázal daň pred uplatnení úľavy na dani vo výške 15 000 eur a mal nárok uplatniť si daňovú úľavu vo výške 3 000 eur. V riadnom daňovom priznaní však opomenul uplatniť si túto úľavu a na túto chybu prišiel po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Môže si daňovník uplatniť daňovú úľavu vo výške 3 000 eur prostredníctvom dodatočného daňového priznania?

Daňovník v dodatočnom daňovom priznaní vyčíslil rovnaký základ dane aj daňovú povinnosť pred uplatnením daňovej úľavy. Nedopatrením nečerpal daňovú úľavu, na ktorú mal nárok. Keďže nedošlo k zmene výšky vyčísleného základu dane ani daňovej povinnosti pred uplatnením úľavy na dani, daňovník si môže v dodatočnom daňovom priznaní uplatniť daňovú úľavu vo výške 3 000 eur.

Opačnou situáciou je keď daňovník v riadnom daňovom priznaní vykáže vyšší základ dane a tým aj vyššiu daňovú povinnosť, z ktorej si následne môže uplatniť vyššiu úľavu na dani. Ak správca dane v takomto prípade vyrubí daňovníkovi nižšiu daňovú povinnosť, alebo ak daňovník si prostredníctvom dodatočného daňového priznania vykáže nižšiu daňovú povinnosť, dôjde k uplatneniu nižšej výšky úľavy na dani, avšak výška nevyčerpanej hodnoty stimulov formou úľavy na dani sa nemení, t.j. pre stanovenie výšky nevyčerpanej hodnoty úľavy na dani, ktorú si môže daňovník uplatniť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, sa použije výška daňovej úľavy uplatnenej v riadnom daňovom priznaní.

?  Príklad

Daňovníkovi bola na základe rozhodnutia poskytnutá úľava na dani na výskum a vývoj vo výške 13 000 eur. V prvom roku uplatnenia daňovej úľavy si ju uplatnil vo výške 3 000 eur. Pri podaní dodatočného daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie daňovník vyčíslil nižšiu daňovú povinnosť a mohol si uplatniť úľavu na dani iba vo výške 2 500 eur. Akú výšku daňovej úľavy si môže daňovník uplatniť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach?

V súlade s § 30b ods. 7 ZDP sa výška nevyčerpanej úľavy na dani v prípade, ak daňovník v dodatočnom daňovom priznaní vykáže nižšiu daňovú povinnosť ako vyčíslil v riadnom daňovom priznaní nemení. Daňovník si celkovo môže uplatniť úľavu na dani vo výške 13 000 eur. V riadnom daňovom priznaní si uplatnil úľavu vo výške 3 000 eur. Bez ohľadu na skutočnosť, že v dodatočnom daňovom priznaní si daňovník uplatnil daňovú úľavu iba vo výške 2 500 eur, v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach si môže uplatniť daňovú úľavu vo výške 10 000 eur (13 000 – 3 000).

ZDP vymedzuje vo svojich ustanoveniach obmedzenie čerpania daňovej úľavy pri nedodržaní zákonom stanovených podmienok:

•    ak daňovník nedodrží niektorú zo všeobecných podmienok ustanovených zákonom o stimuloch alebo osobitnú podmienku nemožnosti uplatnenia úľavy na dani pri zrušení bez likvidácie, pri vstupe do likvidácie, vyhlásení konkurzu alebo skončení alebo pozastavení podnikateľskej činnosti – nárok na úľavu na dani zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých úľavu na dani uplatnil. V tomto prípade je daňovník povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa daňového poriadku, t.j. do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník zistí, že porušil podmienku na uplatnenie úľavy na dani, pričom v rovnakej lehote je daň aj splatná,

•    ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník nedodržal podmienku dodržiavania princípu nezávislého vzťahu vo vzťahu so závislou osobou, ktorej porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a tento rozdiel predstavuje viac ako 10 % z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov – nárok na úľavu na dani zaniká,

•    ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok uplatnenia odpisov, opravných položiek a rezerv, podmienku odpočtu daňovej straty a dodržiavanie princípu nezávislého vzťahu vo vzťahu so závislou osobou, ktorých porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a toto zvýšenie pomernej časti základu dane je

–   10 % a menej v porovnaní s pomernou časťou základu dane – nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom niektorú z podmienok nedodržal, sa znižuje o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa § 15 ZDP a tej časti zmeny základu dane, ktorá vznikla porušením podmienky neuplatnenia odpisov, rezerv, opravných položiek, podmienky odpočtu daňovej straty alebo nedodržania princípu nezávislého vzťahu. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa daňového poriadku. Súčasne sa daňovníkovi o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov,

–   viac ako 10 % v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa daňového poriadku. Súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov.

?  Príklad

Daňovníkovi bolo v roku 2017 vydané rozhodnutie o poskytnutí stimulov pre výskum a vývoj, ktorým sa mu priznáva úľava na dani v úhrnnej výške 11 360 eur a zároveň poskytnutie dotácii zo štátneho rozpočtu vo výške 78 920 eur. Daňovník si daňovú úľavu uplatňoval za zdaňovacie obdobie 2017 a 2018. V septembri 2019 sa daňovník zlúčil so spoločnosťou A. Právnym nástupcom sa stala spoločnosť A. Ako bude postupovať daňovník v súvislosti s uplatňovaním úľavy na dani, ak vychádzame z nasledovných údajov?

Zdaňovacie obdobie	Vlastné náklady	Vyčíslený základ dane	Poskytnutá dotácia
2017	12 980,00	52 600,00	41 760,00
2018	17 600,00	42 570,00	23 000,00

 

 

Výpočet koeficientu
Zdaňovacie obdobie	Vlastné náklady	Poskytnutá dotácia	Úhrn vlastných nákladov a dotácie (2) + (3)	Koeficient (2) / (4)
(1)	(2)	(3)	(4)	(5)
2017	12 980,00	41 760,00	54 740,00	0,24
2018	17 600,00	23 000,00	40 600,00	0,43

 

 

Výpočet úľavy na dani
Zdaňovacie obdobie	Vyčíslený základ dane	Koeficient	Pomerná časť základu dane (2) * (3)	Úľava na dani (21%) (4) * 0,21
(1)	(2)	(3)	(4)	(5)
2017	52 600,00	0,24	12 624,00	2 651,04
2018	42 570,00	0,43	18 305,10	3 844,07

 

Keďže v roku 2019 došlo k zrušeniu daňovníka bez likvidácie v súlade s § 30b ods. 8 stráca nárok na úľavu. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2017 a 2018, súčasťou ktorých už nebude úľava na dani.

§ 30c

Odpočet výdavkov (nákladov)
na výskum a vývoj

(1)  Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii projektu výskumu a vývoja možno odpočítať 100 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj¹⁾ v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

(2) Odpočet podľa odseku 1 možno v zdaňovacom období zvýšiť o 100 % kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov (nákladov) vynaložených v 

a) zdaňovacom období na výskum a vývoj¹⁾ zahrnovaných do odpočtu a úhrnom výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období na výskum a vývoj¹⁾ zahrnovaných do odpočtu a

b) dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach na výskum a vývoj¹⁾ zahrnovaných do odpočtu.

(3)  Pri odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane podľa odsekov 1 a 2 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11.

(4)  Od základu dane možno podľa odsekov 1 a 2 odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka. Ak vynaložené výdavky (náklady) na výskum a vývoj¹⁾ súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja len sčasti, je možné uplatniť odpočet podľa odseku 1 písm. a) až c) len z rozdielu medzi skutočnými výdavkami (nákladmi) a výdavkami (nákladmi) nesúvisiacimi s realizáciou projektu výskumu a vývoja.

(5)  Odpočet podľa odsekov 1 a 2 nemožno uplatniť na výdavky (náklady)

a) na ktoré bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií,

b) na služby, licencie¹⁾, okrem licencií¹⁾ na počítačový program (softvér) priamo využívaný pri realizácii projektu výskumu a vývoja, a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od iných osôb s výnimkou výdavkov (nákladov) na

    1.   služby, ktoré súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od Slovenskej akadémie vied,^120g) právnických osôb uskutočňujúcich výskum a vývoj zriadených ústrednými orgánmi štátnej správy,^120h) verejných vysokých škôl⁷⁰⁾ a štátnych vysokých škôl,⁷⁰⁾

    2.   nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od osôb podľa osobitného predpisu,¹²⁰ⁱ⁾ ktorým bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj,^120j)

    3.   certifikáciu vlastných výsledkov výskumu a vývoja, ktoré vynaložil daňovník.

(6)  Odpočet podľa odsekov 1 a 2 môže využiť daňovník, ktorý

a) v zdaňovacom období neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30b,

b) ako držiteľ osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj^120j) nerealizuje projekt výskumu a vývoja za účelom predaja nehmotných výsledkov výskumu a vývoja.

(7)  Projektom výskumu a vývoja, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa odsekov 1 a 2, sa rozumie písomný dokument, v ktorom daňovník vymedzí predmet výskumu a vývoja. Tento dokument musí obsahovať najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú názov a sídlo spoločnosti, daňové identifikačné číslo, u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania, dátum začiatku a predpokladaného ukončenia realizácie projektu výskumu a vývoja, ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení, celkové predpokladané výdavky (náklady) na realizáciu projektu a predpokladané výdavky (náklady) v jednotlivých rokoch realizácie projektu. Projekt výskumu a vývoja musí byť podpísaný pred začatím jeho realizácie osobou oprávnenou konať za daňovníka. Pri daňovej kontrole⁸²⁾ je správca dane alebo finančné riaditeľstvo^120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie projektu výskumu a vývoja. Lehota na predloženie projektu výskumu a vývoja daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.

(8)  Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu,^120l) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii projektu výskumu a vývoja uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2, tieto údaje:

a) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, daňové identifikačné číslo,

b) výšku uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,

c) dátum začiatku realizácie projektu výskumu a vývoja,

d) ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení.

(9)  Ak odpočet podľa odsekov 1 a 2 nie je možné uplatniť z dôvodu, že daňovník vykázal daňovú stratu alebo základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako odpočet podľa odseku 1, je možné odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj alebo jeho zostávajúcu časť uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom daňovník vykáže základ dane, najviac však v štyroch zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet podľa odseku 1 vznikol.

(10) Ak daňovník, ktorý je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj,^120j) predá nehmotné výsledky výskumu a vývoja, pričom pri realizácii projektu výskumu a vývoja, ktorého sú výsledkom, uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2, stráca nárok na odpočet podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.

Komentár k § 30c

Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj predstavuje jedno z opatrení na podporu rozvoja podnikového výskumu a vývoja na území SR. Jedná sa o tzv. superodpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, pri ktorom dochádza okrem už raz uplatnených výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj do výsledku hospodárenia a základu dane k opätovnému uplatneniu výdavkov do základu dane na základe zákonom stanovených podmienok.

Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj je možné uplatniť u daňovníka – právnickej osoby a u daňovníka fyzickej osoby, ktorá dosahuje príjmy z podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2, aj ak daňovník vedie daňovú evidenciu.

Odpočet výdavkov (nákladov) si môže uplatniť daňovník, ktorý:

•    v zdaňovacom období neuplatňuje súčasne úľavu na dani pre príjemcov stimulov pre vedu a výskum podľa § 30b,

•    ako držiteľ osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj nerealizuje tento projekt za účelom predaja nehmotných výsledkom výskumu a vývoja.

?  Príklad

Daňovník A realizuje projekt výskumu a vývoja v spolupráci s iným daňovníkom B. Každý daňovník bude účtovať o svojej časti výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj, pričom obidvaja daňovníci budú realizátorom projektu a po skončení budú spoluvlastníci výsledkov výskumu a vývoja. Môže si daňovník A aj daňovník B uplatniť odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c?

Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj môže podľa § 30c ods. 1 a 6 ZDP využiť daňovník, ktorý realizuje projekt výskumu a vývoja, ak je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ak v zdaňovacom období neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30b ZDP a ak ako držiteľ osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj nerealizuje projekt výskumu a vývoja za účelom predaja nehmotných výsledkov výskumu a vývoja. Ak sa na realizácii projektu výskumu a vývoja podieľa daňovníci A a B spoločne, na účely uplatnenia odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj je okrem iného potrebné posudzovať spoluvlastnícke podiely na výsledkoch projektu, ktoré pripadnú na jednotlivých daňovníkov. Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ZDP bude možné uplatniť iba vo výške preukázateľne vynaložených výdavkov (nákladov) zodpovedajúcich výške dohodnutého spoluvlastníckeho podielu na výsledku konkrétneho projektu výskumu a vývoja.

Nárok na odpočet výdavkov na výskum a vývoj si daňovníci môžu uplatniť bez povinnosti podania žiadosti na osobitný úrad a vydania rozhodnutia. Hlavnou podmienkou uplatnenia odpočtu týchto nákladov je realizácia projektu výskumu a vývoja. Uplatnenie odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj je podmienený posúdením, či daňovník skutočne vykonáva výskumno-vývojovú činnosť.

Pri definícií výskumu a vývoja sa ZDP odvoláva na zákon o účtovníctve, resp. príslušné postupy účtovania. V prípade podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva je to opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.

Výskumom sa rozumie pôvodné a plánované zisťovanie, vykonávané s cieľom získať nové vedecké poznatky alebo technické poznatky a najmä činnosti zamerané na:

•    získanie nových poznatkov,

•    skúmanie, zhodnotenie a konečný výber aplikácií zo záverov výskumu alebo iných poznatkov,

•    hľadanie alternatívnych materiálov, zariadení, výrobkov, procesov, systémov alebo služieb,

•    formulácia, dizajn, hodnotenie a konečný výber možných alternatív nových alebo zlepšených materiálov, zariadení, výrobkov, procesov, systémov alebo služieb.

Za vývoj možno považovať aplikáciu zistení výskumu a vývoja alebo iných znalostí na plánovanie alebo návrh výroby nových alebo významne zlepšených materiálov, zariadení, výrobkov, procesov, systémov alebo služieb pred začatím ich sériovej výroby alebo používania. Vývojom sa rozumie najmä:

•    dizajn,

•    zhotovenie a testovanie prototypov a modelov,

•    zhotovenie nástrojov, šablón, foriem a čipov využívaním novej technológie,

•    zhotovenie a činnosť skúšobnej prevádzky, ktorá nie je v etape ekonomickej realizovateľnosti výroby,

•    zhotovenie a prevádzka vybranej alternatívy pre nové alebo zlepšené materiály, zariadenia, výrobky, procesy, systémy alebo služby.

Okrem definícií výskumu a vývoja v postupoch účtovania možno na daňové účely primerane použiť aj vymedzenie pojmov výskum a vývoj uvedené v § 2 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona sa výskumom rozumie systematická tvorivá činnosť uskutočňovaná v oblasti vedy a technicky pre potreby spoločnosti a v záujme rozvoja poznania, t.j. tvorivá činnosť zameraná na získavanie nových poznatkov bez ohľadu na možnosti ich priameho praktického využitia alebo s cieľom priameho využitia získaných výsledkov v hospodárskej praxi a v spoločenskej praxi. Vývojom sa rozumie systematická tvorivá činnosť v oblasti vedy a techniky využívajúca zákonitosti a poznatky získané prostredníctvom výskumu alebo vychádzajúce z praktických skúseností pri tvorbe nových materiálov, výrobkov, zariadení, systémov, metód a procesov alebo ich zlepšení.

Podporne možno vychádzať pri definíciách výskumu a vývoja aj z OECD Frascati Manuálu, nakoľko definície pojmov a návod na meranie výstupov projektu výskumu a vývoja, ktoré tento manuál obsahuje sú celosvetovo uznávaným štandardom pre štúdie v oblasti výskumu a vývoja a boli prevzaté aj do slovenskej legislatívy. Frascati Manuál popisuje hranice výskumu a vývoja s kritériami, podľa ktorých možno rozlíšiť výskum a vývoj od príbuzných činností, vzdelávania a odbornej prípravy, príbuzných vedeckých a technických, iných priemyselných činností, administratívy výskumu a vývoja a nepriamych podporných činností.

Všeobecne možno za výskum a vývoj považovať činnosti, pri ktorých je prítomnosť oceniteľného prvku novosti a výskumná a technická neistota. Medzi činnosti, ktorých náklady nie je možné považovať za výskum a vývoj a zahrnúť do superodpočtu, sú napr. štandardný vývoj softvéru a počítačová údržba, zhromažďovanie a analyzovanie informácii vykonávané výskumnými pracovníkmi, administratívne a právne úkony spojené s patentovou a licenčnou činnosťou a pod.

V nadväznosti na vyššie uvedené definície výskumu a vývoja nárok na uplatnenie odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj nezaniká ani v prípade neúspešného projektu, pričom daňovník musí neúspešné výsledky projektu vyhodnotiť a zdôvodniť.

Súčasťou superodpočtu môžu byť výdavky (náklady), ktoré sú súčasne daňovými výdavkami podľa § 2 písm. i) ZDP. Výdavky (náklady), ktoré sú súčasťou superodpočtu sú vždy súčasťou účtovných nákladov a sú to náklady, ktoré sa dajú priradiť k výskumu a vývoju ako napr.:

•    mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov pracujúcich na výskume a vývoji,

•    odpisy budov, strojov a zariadení v rozsahu, v akom sa využívajú pri výskume a vývoji,

•    spotrebovaný materiál, energie, služby použité na výskum a vývoj.

Na účely uplatnenia superodpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj je daňovník v súlade s § 30c ods. 4 ZDP povinný evidovať tieto výdavky oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka, pričom daňovník je povinný evidovať tieto náklady na výskum a vývoj tak, aby ich vedel priradiť konkrétnemu projektu výskumu a vývoja.

Evidencia daňových výdavkov súvisiacich s realizáciou projektu výskumu a vývoja musí byť dostatočne prehľadná a preukázateľná nakoľko dôkazné bremeno k oprávnenosti uplatnenia odpočtu výdavkov (nákladov) spočíva na daňovníkovi. V prípade, že účtované náklady súvisia len sčasti s projektom výskumu a vývoja, je možné uplatniť odpočet len na časť, ktorá súvisí priamo s projektom.

?  Príklad

Obchodná spoločnosť realizuje projekt výskumu a vývoja a do odpočtu výdavkov (nákladov) okrem miezd pracovníkov výskumného oddelenia zahrnula aj časť miezd pracovníkov strážnej služby, ktorá stráži podnik, ktorého súčasťou je aj výskumné oddelenie. Je možné tieto náklady zahrnúť do superodpočtu?

Mzdy pracovníkov strážnej služby, resp. jej časť nie je možné zahrnúť do odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ZDP a to z dôvodu, že nejde o činnosť, ktorú možno priamo priradiť k realizácii projektu výskumu a vývoja.

Odpočet nákladov (výdavkov) na výskum a vývoj nemožno uplatniť na výdavky:

•    na ktoré bola poskytnutá úplná alebo čo i len čiastočná podpora z verejných financií – napr. dotácia,

•    na služby, licencie a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od iných osôb s výnimkou

•    služieb ktoré súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja obstarané od:

–   Slovenskej akadémie vied,

–   právnických osôb uskutočňujúcich výskum a vývoj, ktoré sú zriadené ústrednými orgánmi štátnej správy,

–   verejných vysokých škôl,

–   štátnych vysokých škôl,

•    nehmotných výsledkov výskumu a vývoja obstaraných od osôb, ktorým bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj podľa zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja,

•    nákladov na certifikáciu vlastných výsledkov výskumu a vývoja, ktoré vynaložil daňovník,

•    výdavkov na licencie za počítačový program (softvér), ktorý je priamo využívaní pri realizácií projektu výskumu a vývoja, napr. grafické a konštrukčné programy. Za výskumno-vývojový počítačový program však nemožno považovať napr. softvér zahrnutý v tzv. kancelárskych balíkoch.

Odpočet výdavkov (nákladov) nie je možné uplatniť napr. na administratívne, finančné, právne a personálne činnosti, reprezentačné, strážnu službu, upratovanie, školenie, prieskum trhu, zber a spracovanie informácii, štandardný vývoj softvéru, činnosti inovačného charakteru, ktoré nezahŕňajú oceniteľný prvok novosti a pod.

?  Príklad

Projekt výskumu a vývoja bol z 30 % financovaní z prostriedkov dotácií z Európskej únie. Môže daňovník náklady, ktoré neboli financované z dotácii vo výške 70 % zahrnúť do superodpočtu?

Podľa § 30c ods. 5 písm. a) nie je možné uplatniť odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj na výdavky, na ktoré bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora. V nadväznosti na uvedené, preto nie je možné zahrnúť do superodpočtu ani zvyšných 70 % výdavkov.

?  Príklad

Môže daňovník zahrnúť do odpočtu nákladov na výskum a vývoj aj odmenu pre právnika a patentového zástupcu, ktorí registráciu patentu a jeho správu zabezpečujú?

Výdavky na odmenu pre právnika a patentového zástupcu za registráciu patentu a jeho správu predstavujú výdavky, ktoré nevznikajú priamo pri realizácii projektu výskumu a vývoja, ale až po jeho ukončení a preto nie je možné ich zahrnúť do výdavkov (nákladov) na účely odpočtu podľa § 30c ZDP. Súčasne ide o výdavky za služby, na ktoré nie je možné uplatniť odpočet podľa § 30c ods. 5 písm. b) ZDP s výnimkou osobitne vymedzených osôb.

Pri realizácii projektu výskumu a vývoja možno od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. 1. 2018 odpočítať:

•    100 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie,

•    100 % z medziročného nárastu výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj. S účinnosťou od 1. 1. 2018 dochádza k zmene spôsobu výpočtu medziročného nárastu výdavkov vynaložených na výskum a vývoj. Medziročný nárast zahŕňa kladný rozdiel, ktorý zohľadňuje až 2 bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobia uplatnenia odpočtu výdavkov na výskum a vývoj. Tento odpočet sa vypočíta ako kladný rozdiel medzi

–   priemerom úhrnu nákladov vynaložených v zdaňovacom období, za ktoré sa odpočet nákladov vykonáva a 

–   bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie a priemerom úhrnu výdavkov vynaložených v dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

Odpočet 2018 = [(nákl. VaV2018 + nákl.VaV2017) / 2] – [nákl.VaV2017 + nákl. VaV2016 / 2]

?  Príklad

Daňovník realizuje projekt vývoja nového výrobku. V roku 2018 vyčíslil základ dane vo výške 75 000 eur. Môže si v roku 2018 uplatniť odpočet výdavkov na výskum a vývoj, ak náklady vzťahujúce sa na vývoj nového výrobku boli v jednotlivých rokoch nasledovné?

Zdaňovacie obdobie	Výška nákladov na vývoj
2016	55 000
2017	62 500
2018	66 000

 

 

V roku 2018 si môže daňovník uplatniť v rámci superodpočtu:

–   100 % nákladov vynaložených na vývoj, t.j. 66 000 eur,

–   100 % medziročného nárastu nákladov, t.j. 4 150 eur

Spolu                    70 150 eur.

Medziročný nárast=[(66 000+62 500)]/2] – [(65 200+55 000)/2] = 64 250–60 100 = 4 150 eur

V roku 2018 vznikol daňovníkovi nárok na odpočet výdavkov vo výške 70 150 eur a keďže vyčíslil základ dane vyšší ako tento nárok, môže si odpočítať od základu dane celú sumu nároku.

V prípade daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo v roku 2017 a skončí v roku 2018 si môže uplatniť odpočet nákladov od základu dane (čiastočného základu dane) zníženého o daňovú stratu vo výške:

•    25 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie,

•    25 % mzdových a ostatných pracovnoprávnych nárokov v rozsahu ustanovených pracovnoprávnymi predpismi (okrem cestovných náhrad) a poistného a príspevkov na zdravotné a sociálne poistenie zamestnanca v zdaňovacom období, v ktorom daňovník so zamestnancom uzatvoril trvalý pracovný pomer, ak

•    sa zamestnanec podieľal na realizácii projektu výskumu a vývoja,

•    zamestnanec je občanom členského štátu EÚ,

•    zamestnanec je mladší ako 26 rokov,

•    zamestnanec ukončil príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako 2 rokmi,

•    25 % medziročného nárastu výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období na výskum a vývoj zahrnovaných do odpočtu v porovnaní s úhrnom výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období na výskum a vývoj zahrnovaných do odpočtu.

Tzv. superodpočet nákladov je možné uskutočniť pri realizácii projektu výskumu a vývoja. Projekt výskumu a vývoja sa rozumie písomný dokument, v ktorom daňovník ešte pred začatím riešenia tohto projektu vymedzí predmet výskumu a vývoja. Tento dokument musí obsahovať základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú:

–   názov a sídlo spoločnosti, DIČ – u daňovníka právnickej osoby,

–   meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania – u daňovníka fyzickej osoby,

–   dátum začiatku a predpokladaného ukončenia realizácie projektu výskum a vývoja,

–   ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení,

–   celkové predpokladané výdavky (náklady) na realizáciu projektu,

–   predpokladané výdavky (náklady) v jednotlivých rokoch realizácie projektu.

Projekt výskum a vývoja musí byť pred jeho začatím realizácie podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka, resp. splnomocneným zástupcom v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prípade, že dôjde k zmene projektu výskumu a vývoja z akýchkoľvek dôvodov, pre uplatnenie odpočtu výdavkov (nákladov) je potrebné vypracovať dodatok k pôvodnému projektu s náležitosťami, ktoré zodpovedajú požiadavkám ustanoveným v § 30c ods. 7 ZDP.

ZDP nevymedzuje povinnosť predkladania projektu výskumu a vývoja daňovníkom správcovi dane pri začatí uplatňovania odpočtu nákladov na výskum a vývoj alebo ako súčasť alebo príloha daňového priznania. Je však povinný predložiť tento projekt na základe výzvy správcu dane alebo Finančného riaditeľstva SR pri vykonávaní daňovej kontroly. Lehota na predloženie projektu daňovníkov správcovi dane je 8 dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.

Z dôvodu zabezpečenia informovanosti verejnosti a väčšej daňovej transparentnosti podnikateľského prostredia Finančné riaditeľstvo SR každoročne zverejňuje na svojom webovom sídle zoznam daňových subjektov, ktorí si uplatnili v podanom daňovom priznaní odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj. Finančné riaditeľstvo do tohto zoznamu zaradí daňovníka najneskôr do 3 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Zoznam uverejnený na webovom sídle Finančného riaditeľstva obsahuje údaje ako:

•    meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu – ak ide o daňovníka FO,

•    obchodné meno, sídlo a DIČ – ak ide o daňovníka PO,

•    výšku uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,

•    dátum začiatku realizácie projektu výskumu a vývoja,

•    ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení.

Finančné riaditeľstvo SR údaje, ktoré zverejňuje na svojom webovom sídle získava z osobitnej prílohy daňového priznania právnickej osoby a z prílohy č. 1 daňového priznania fyzickej osoby.

Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj je možné uplatniť do výšky vyčísleného základu dane zníženého o daňovú stratu. Ak daňovník odpočet výdavkov (nákladov) nemôže uplatniť z dôvodu, že vykázal daňovú stratu alebo nedostatočný základ dane po znížení o odpočet daňovej straty, má možnosť odpočet výdavkov alebo ich neuplatnenú časť na výskum a vývoj uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom daňovník vykáže základ dane. Najviac si však daňovník môže uplatniť takýto prenos odpočtu nákladov v 4 zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet nákladov vznikol, t.j. celkovo počas 5 zdaňovacích období.

?  Príklad

Daňovníkovi so zdaňovacím obdobím kalendárny rok vznikol za zdaňovacie obdobie 2019 nárok na odpočet nákladov na výskum vo výške 25 000. Ako bude daňovník postupovať pri uplatnení tohto nároku, ak v daňovom priznaní vyčíslil základ dane znížený o odpočet daňovej straty vo výške 12 000 eur?

Nárok na odpočet výdavkov na výskum si môže daňovník uplatniť podľa § 30c ods. 1 a 9 iba do výšky základu dane zníženého o daňovú stratu. Keďže základ dane daňovník vyčíslil vo výške 12 000 eur z nároku na superodpočet výdavkov si môže uplatniť iba sumu 12 000 eur. Rozdiel vo výške 13 000 eur si daňovník môže uplatniť ešte v nasledujúcich 4 zdaňovacích obdobiach, ak vykáže dostatočný základ dane. Ak tento nárok v zdaňovacích obdobiach 2020 až 2023 neuplatní, nárok na odpočet mu zanikne.

Ak daňovník, ktorý je držiteľom tohto osvedčenia a predá nehmotné výsledky výskumu a vývoja, pričom pri realizácii projektu výskumu a vývoja si uplatňoval superodpočet nákladov, stráca nárok na odpočet a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom si tento odpočet uplatňoval. Toto dodatočné daňové priznanie je povinný podať v súlade s daňovým poriadkom do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník zistí, že porušil podmienku uplatnenia odpočtu nákladov na výskum a vývoj. V rovnakej lehote je povinný aj daň zaplatiť.

?  Príklad

Daňovník, ktorý je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj v roku 2017 a 2018 využil odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj v súlade s § 30c ZDP. V roku 2019 po dokončení prác na výskume, ktorý realizoval, sa rozhodol výsledky tohto výskumu predá a učinil tak v máji 2019. Aké má daňovník povinnosti?

Daňovník si za rok 2019 už nemôže uplatniť odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj a zároveň je povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2017 a 2018, v ktorých si odpočet uplatnil. Dodatočné daňové priznanie musí podať do konca júna 2019 a v tejto lehote je povinný aj zaplatiť daň priznanú v dodatočnom daňovom priznaní.

?  Príklad

Má daňovník možnosť uplatňovať si odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, ak realizácia projektu výskumu a vývoja začala pred jeho písomným spracovaním na účely zákona o dani z príjmov?

Podľa § 30c ods. 1 ZDP možno od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii projektu výskumu a vývoja odpočítať 100 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Zároveň sú v § 30c ods. 7 ZDP uvedené požiadavky na projekt výskumu a vývoja ako písomný dokument, na základe ktorého sa preukazuje splnenie nároku na uplatnenie tejto daňovej výhody, keď jednou z týchto podmienok je, že projekt výskumu a vývoja musí byť podpísaný, a teda vypracovaný pred začatím jeho realizácie osobou oprávnenou konať za daňovníka.

Ak ide o projekt výskumu a vývoja, ku ktorému bude v súlade s § 30c ods. 7 ZDP dodatočne vypracovaný písomný dokument, je možné do odpočtu podľa § 30c ZDP zahrnúť výdavky (náklady) vznikajúce aj pri jeho realizácii, ale vznikajúce až momentom vypracovania projektu výskumu a vývoja v súlade s § 30c ods. 7 ZDP. V dodatočne vypracovanom projekte výskumu a vývoja je potrebné skutočnosť, že ide o pokračujúcu výskumno-vývojovú úlohu, uviesť a zároveň sa odporúča v tomto projekte uviesť, aké fázy projektu výskumu a vývoja boli začaté a ukončené do momentu vypracovania písomného projektu výskumu a vývoja a akými fázami projekt pokračuje po jeho písomnom spracovaní. Tiež sa odporúča v písomnom projekte výskumu a vývoja v tomto členení uviesť aj priebežne dosiahnuté čiastkové ciele projektu a ciele dosiahnuteľné následne po vypracovaní písomného projektu výskumu a vývoja. Takto spracované informácie v písomnom projekte výskumu a vývoja budú slúžiť na preukázanie, že vzniknuté výdavky (náklady) sú výdavkami (nákladmi) na výskum a vývoj a na preukázanie, že výdavky (náklady) vzniknuté pred spracovaním písomného projektu výskumu a vývoja nie sú zahrnuté v odpočte podľa § 30c ZDP. Zároveň uvádzame, že aj na účely odpočtu podľa § 30c ods. 2 ZDP z nárastu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sú relevantné len tie výdavky (náklady), ktoré vstúpili priamo do odpočtu, t. j. výdavky (náklady) vzniknuté počnúc spracovaním písomného projektu výskumu a vývoja.

?  Príklad

Akou formou má daňovník preukazovať rozsah výdavkov (nákladov) zahrnovaných do odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, ak súvisia s výskum a vývojom len sčasti?

Podľa § 30c ods. 4 ZDP, ak vynaložené výdavky (náklady) na výskum a vývoj súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja len sčasti, je možné uplatniť odpočet podľa odsekov 1 a 2 len z rozdielu medzi skutočnými výdavkami (nákladmi) a výdavkami (nákladmi) nesúvisiacimi s realizáciou projektu výskumu a vývoja. Z uvedeného ustanovenia vyplýva pre daňovníka povinnosť rozčleniť výdavky (náklady) vzniknuté pri realizácii výskumu a vývoja na časť, ktorá s jeho realizáciou priamo súvisí a na časť, ktorá súvisí s inými činnosťami ako je realizácia projektu výskumu a vývoja. ZDP v § 30c zároveň priamo neuvádza spôsob preukázania rozčlenenia výdavkov (nákladov) na tieto časti. Ak ide o mzdové náklady a ostatné pracovno-právne nároky zamestnancov podieľajúcich sa na realizácii projektu výskumu a vývoja, je možné sledovať časť priamo súvisiacu s realizáciou projektu výskumu a vývoja prostredníctvom tzv. snímky pracovného času. Ak daňovník nie je schopný členiť výdavky (náklady) na účely uplatnenia odpočtu podľa § 30c ZDP týmto spôsobom, odporúča sa uviesť túto skutočnosť spolu s dôvodmi v samotnom písomnom projekte výskumu a vývoja alebo vo vnútornom akte riadenia (tzv. interná smernica), pričom daňovník má možnosť zvoliť si iný preukazný spôsob členenia výdavkov (nákladov). Za takýto iný preukazný spôsob možno považovať aj kvalifikovaný odhad stráveného pracovného času pri realizácii projektu výskumu a vývoja zo strany nadriadeného zamestnanca (projektového vedúceho), ktorý však musí byť podložený napr. dochádzkou zamestnancov podieľajúcich sa na projekte výskumu a vývoja, zápismi z projektových porád, vyhodnoteniami výsledkov riešenia projektu výskumu a vývoja a pod. Spôsob preukazného podloženia kvalifikovaného odhadu ako spôsobu členenia výdavkov (nákladov) zahrnovaných do odpočtu sa odporúča taktiež priamo uviesť v samotnom projekte výskumu a vývoja, resp. v internej smernici.

Povinnosť vypracovania interných smerníc vychádza z osobitných predpisov, pričom ZDP vo svojich ustanoveniach priamo vymedzuje prípady konkrétnych daňových výdavkov, pri uplatnení ktorých je možné vychádzať z interných smerníc (PHL, stratné v maloobchode, normy prirodzených úbytkov pri zásobách). Daňovník má možnosť vypracovať si interné smernice aj na základe vlastného uváženia, ktorých tvorba nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. V súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide okrem iného aj o evidencie vedené daňovníkmi a doklady k nim. Na základe uvedeného je možné internú smernicu použiť ako dôkaz pri dokazovaní daňového výdavku alebo odpočtu od základu dane za predpokladu, že je vypracovaná v súlade s právnymi predpismi, v tomto prípade v súlade so zákonom o dani z príjmov.

§ 30d

Úľava na dani pre registrované
sociálne podniky

(1)  Daňovník, ktorý je právnickou osobou a ktorý je verejnoprospešným podnikom podľa osobitného predpisu,^120m) si môže uplatniť nárok na úľavu na dani z hospodárskej činnosti¹²⁰ⁿ⁾ vo výške percentuálneho vyjadrenia záväzku využitia zisku na dosiahnutie hlavného cieľa podľa osobitného predpisu^120o) za zdaňovacie obdobie, v ktorom k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia má priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku.

(2)  Úľavu na dani podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období si môže uplatniť daňovník, ktorý neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b a neuplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30c a nie je prijímateľom podielu zaplatenej dane podľa § 50.

(3)  Daňovník, ktorý si uplatnil úľavu na dani podľa odseku 1, je povinný použiť sumu úľavy na dani podľa odseku 1 na

a) dosiahnutie hlavného cieľa podľa osobitného predpisu^120p) v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré si uplatňuje túto úľavu,

b) prevod peňažných prostriedkov podľa odseku 4 vo výške kladného rozdielu medzi úľavou na dani podľa odseku 1 a nákladmi na dosiahnutie hlavného cieľa podľa osobitného predpisu^120p) podľa písmena a).

(4)  Daňovník uplatňujúci postup podľa odseku 3 písm. b) je povinný odviesť peňažné prostriedky vo výške podľa odseku 3 písm. b) na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky určený len na prijatie týchto peňažných prostriedkov a ich použitie podľa odseku 5, a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom si daňovník uplatnil úľavu na dani podľa odseku 1. Ak daňovník nedodrží lehotu odvedenia peňažných prostriedkov vo výške podľa odseku 3 písm. b) na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, stráca nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa odseku 1 a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatnil túto úľavu na dani v lehote do konca tretieho kalendárneho mesiaca po uplynutí lehoty na prevod peňažných prostriedkov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky; v rovnakej lehote je splatná aj dodatočne priznaná daň.

(5)  Peňažné prostriedky na osobitnom účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa odseku 4 vrátane úrokov z nich plynúcich je možné použiť iba na obstaranie hmotného majetku, a to najneskôr do piatich rokov odo dňa pripísania peňažných prostriedkov alebo úrokov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Ak podmienka podľa prvej vety nie je splnená, daňovník stráca nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období vo výške, ktorá nebola použitá na obstaranie hmotného majetku, a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom si túto úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote je splatná aj dodatočne priznaná daň.

(6)  Daňovník podľa odseku 1 stráca nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 a je povinný zvýšiť základ dane vo výške úhrnu úľav na dani podľa odseku 1 uplatnených daňovníkom za päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom daňovník stráca nárok na úľavu na dani podľa odseku 1, ak

a) sa zrušuje s likvidáciou, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,^80b)

b) sa zrušuje bez likvidácie, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu;^80b) to sa nevzťahuje na zrušenie bez likvidácie v súlade s osobitným predpisom,^120q) pričom podmienky použitia peňažných prostriedkov podľa odseku 5 vrátane lehoty na použitie týchto peňažných prostriedkov ostávajú zachované aj pre právneho nástupcu,

c) je na daňovníka vyhlásený konkurz, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,^80b)

d) daňovník vrátil štatút registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu^120r) alebo mu bol štatút registrovaného sociálneho podniku zrušený podľa osobitného predpisu,^120s) v zdaňovacom období, v ktorom vrátil štatút registrovaného sociálneho podniku alebo v ktorom mu bol štatút registrovaného sociálneho podniku zrušený.

Komentár k § 30d

Jedná sa o investičnú úľavu, ktorá sa poskytuje sociálnym podnikom na základe zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sociálnej ekonomike“).

Subjektom sociálnej ekonomiky je občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne-prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá je zamestnávateľom, ktorí

a)  nie sú väčšinovo riadení štátnym orgánom, štátny orgán ich z väčšej časti nefinancuje, nevymenúva ani nevolí štatutárny orgán ani viac ako polovicu jeho členov a nevymenúva ani nevolí viac ako polovicu členov riadiaceho orgánu alebo dozorného orgánu,

b)  vykonávajú hospodársku činnosť alebo nehospodársku činnosť v rámci aktivít sociálnej ekonomiky a

c)  ak podnikajú alebo vykonávajú inú zárobkovú činnosť podľa príslušných právnych predpisov, nevykonávajú ich výhradne na účely dosiahnutia zisku alebo zisk z nich používajú spôsobom podľa zákona o sociálnej ekonomike.

Sociálnym podnikom je subjekt sociálnej ekonomiky, ktorý spĺňa nasledovné podmienky:

a)  vykonáva sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť hospodársku činnosť – hospodárskou činnosťou sa rozumie každá činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru alebo služieb alebo v ponuke tovaru a služieb na trhu,

b)  jeho hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu – pozitívnym sociálnym vplyvom je napĺňanie verejného záujmu a komunitného záujmu. Napĺňaním verejného záujmu je poskytovanie spoločensky prospešnej služby pre spoločnosť ako celok alebo pre neobmedzený okruh fyzických osôb, poskytovanie spoločensky prospešnej služby znevýhodneným osobám alebo zraniteľným osobám a poskytovanie spoločensky prospešnej služby, ktorou môže byť bývanie, správa, údržba a obnova bytového fondu. V tomto prípade môže ísť o podnik poskytujúci pracovnú integráciu dlhodobo nezamestnaným.

Naplnením komunitného záujmu je poskytovanie spoločensky prospešnej služby pre skupinu osôb, ktorú je možné ohraničiť a identifikovať podľa územného, členského, záujmového alebo iného objektívneho kritéria, okrem poskytovania spoločensky prospešnej služby, ktorou je bývanie, správa, údržba a obnova bytového fondu.

Za spoločensky prospešnú službu zákon o sociálnej ekonomike považuje:

•    poskytovanie zdravotnej starostlivosti,

•    poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárna starostlivosť,

•    tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt,

•    ochrana ľudských práv a základných slobôd,

•    vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry,

•    výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby,

•    tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva,

•    služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti,

•    zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu.

c)  k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu prispievajú tovary alebo služby, ktoré vyrába, dodáva, poskytuje alebo distribuuje alebo k nemu prispieva spôsob ich výroby alebo poskytovania,

d)  je to subjekt, ktorý ak

•    zo svojej činnosti dosiahne zisk, použije viac ako 50 % zo zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného cieľa podľa písmena b) – táto podmienka je splnená aj vtedy, ak sú finančné prostriedky vo výške zisku po zdanení použité jedným z nasledujúcich spôsobov:

•    použité na investíciu účelovo určenú na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu v súlade s čl. 17 ods. 3 nariadenia č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórii pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a108 zmluvy – investíciou sa rozumie:

–   investícia do hmotných alebo nehmotných aktív súvisiacich so založením novej prevádzkarne, s rozširovaním existujúceho podniku, diverzifikáciou výroby prevádzkarne na ďalšie nové výrobky alebo so zásadnou zmenou celkového výrobného procesu existujúcej prevádzkarne; alebo

–   nadobudnutie aktív patriacich prevádzkarni, ak sú splnené tieto podmienky:

–   prevádzkareň buď ukončila činnosť alebo by ju bola ukončila, ak by sa neuskutočnilo jej odkúpenie;

–   aktíva sa kupujú od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi;

–   transakcia sa uskutočňuje za trhových podmienok.

     Ak rodinný príslušník pôvodného majiteľa alebo zamestnanec prevezme malý podnik, upustí sa od podmienky, že tieto aktíva musia byť nadobudnuté od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi. Výhradné nadobudnutie akcií podniku nepredstavuje investíciu.

•    prevedené na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky na ich budúce použitie na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu alebo

•    vložené do rezervného fondu alebo nedeliteľného fondu na ich budúce použitie na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu,

•    časť zisku rozdeľuje podľa Obchodného zákonníka, rozdeľuje ju podľa postupov a pravidiel, ktoré nenarúšajú hlavný cieľ podľa písm. b),

e)  ktorý do spravovania svojej hospodárskej činnosti zapája zainteresované osoby – zákon o sociálnej ekonomike rozlišuje priamo a nepriamo zainteresované osoby. Priamo zainteresovanou osobou je

•    zamestnanec príslušného sociálneho podniku,

•    spotrebiteľ tovaru alebo služby, ktoré vyrába, dodáva, poskytuje alebo distribuuje príslušný sociálny podnik,

•    obyvateľ obce, v ktorej je umiestnená prevádzka príslušného sociálneho podniku,

•    fyzická osoba, ktorá pre príslušný sociálny podnik v predchádzajúcich 12 po sebe nasledujúcich mesiacoch vykonávala dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 150 hodín.

Nepriamo zainteresovanou osobou je

•    člen, zamestnanec, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu občianskeho združenia, nadácie, neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby, neinvestičného fondu alebo účelového zariadenia cirkvi alebo náboženskej spoločnosti s právnou subjektivitou,

•    člen, zamestnanec, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu iného sociálneho podniku alebo fyzická osoba, ktorá má majetkovú účasť v inom sociálnom podniku,

•    fyzická osoba – podnikateľ, ktorá prispieva najmenej 1 % zo svojich príjmov na činnosť občianskeho združenia, nadácie, neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby, neinvestičného fondu, účelového zariadenia cirkvi alebo sociálneho podniku alebo ktorá vykonáva pre nich dobrovoľnícku činnosť,

•    člen akademickej obce vysokej školy alebo fyzická osoba z odbornej verejnosti, ktorí vykonávajú pedagogickú činnosť, výskumno-pedagogickú činnosť alebo výskumnú činnosť v oblasti sociálnej ekonomiky, sociálnych podnikov alebo dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu sociálnym podnikom.

Zainteresovanou osobou nie je člen, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu príslušného sociálneho podniku a fyzická osoba, ktorá má v príslušnom sociálnom podniku majetkovú účasť, ktorá je jeho závislou osobou alebo ktorá je konečným užívateľom výhod.

Sociálnemu podniku môže byť na základe jeho písomnej žiadosti na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku. Konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku začína žiadosťou, ktorá musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a určenie druhu registrovaného sociálneho podniku podľa § 11 zákona o sociálnej ekonomike, o ktorého priznanie štatútu žiadateľ žiada. V konaní o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku uvedené ministerstvo rozhoduje na základe overenia splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona o sociálnej ekonomike (napr. či žiadateľ spĺňa podmienky dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu a spôsobu jeho merania, či má základný dokument, ktorý obsahuje všetky zákonom stanovené súčasti) a posúdenia predložených dokumentov vrátane osvedčenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky, ktorým sa táto organizácia za žiadateľa akoby zaručuje, že žiadateľ ako sociálny podnik funguje alebo bude fungovať. Ak žiadateľ splní všetky podmienky Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR mu prizná štatút registrovaného sociálneho podniku. V tomto prípade sa nevyhotovuje rozhodnutie o priznaní štatútu ale ministerstvo doručí registrovanému sociálnemu podniku osvedčenie o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku. Štatút sa priznáva na neurčitý čas.

Registrovaný sociálny podnik je povinný neustále spĺňať podmienky priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku. Ak podnik prestane spĺňať tieto podmienky Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR mu zruší štatút registrovaného sociálneho podniku. Rovnako ministerstvo postupuje aj v prípade, ak registrovaný sociálny podnik porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Zákon o sociálnej ekonomike vymedzuje situácie kedy štatút registrovaného podniku zaniká:

•    zánikom právnickej osoby alebo, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa jej smrťou či vyhlásením za mŕtvu,

•    vrátením štatútu registrovaného sociálneho podniku,

•    ak dôjde k splynutiu alebo zlúčeniu registrovaného sociálneho podniku so subjektom, ktorý nemá priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku,

•    ak dôjde k rozdeleniu registrovaného sociálneho podniku v prípade, že osoby, na ktoré prechádza imanie rozdeleného registrovaného sociálneho podniku nie sú tiež registrované sociálne podniky.

Registrovaný sociálny podnik je povinný účtovať v sústave podvojného účtovníctva v súlade so zákonom o účtovníctve a príslušných postupov účtovania. Účtovným aj zdaňovacím obdobím registrovaného sociálneho podniku je kalendárny rok. Registrovaný sociálny podnik je povinný vo svojom účtovníctve osobitne sledovať činnosť vykonávanú ako registrovaný sociálny podnik, a to prostredníctvom tvorby analytických účtov. Ak nie je možné v účtovníctve zabezpečiť preukázanie činnosti registrovaného sociálneho podniku prostredníctvom tvorby analytických účtov, registrovaný sociálny podnik je povinný viesť analytickú evidenciu alebo ďalšie pomocné evidencie.

?  Príklad

Fyzickej osobe – podnikateľovi účtujúcemu v sústave jednoduchého účtovníctva bol v septembri 2018 priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku. Môže v účtovnom období 2018 pokračovať v účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva alebo je povinný zmeniť spôsob účtovania na účtovanie v sústave podvojného účtovníctva?

Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnej ekonomike je takýto podnik povinný účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na fyzickú osobu – podnikateľa, ktorej je v zmysle zákona priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku. Keďže zákon o sociálnej ekonomike stanovuje povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva od začiatku účtovného obdobia, v ktorom jej bol priznaný štatút sociálneho podniku vzťahuje sa to aj na fyzickú osobu – podnikateľa, ktorému bol priznaný tento štatút, a to bez ohľadu na to akým spôsobom uplatňoval výdavky pred tým ako mu bol štatút priznaný.

Okrem inej podpory sa registrovaným sociálnym podnikom poskytuje investičná pomoc na účel podpory investície alebo prípravy projektu investície a poradenských služieb súvisiacich s touto prípravou. Jednou z foriem investičnej pomoci je aj poskytnutie úľavy na dani z príjmov podľa § 30d ZDP. Za deň poskytnutia pomoci vo forme úľavy na dani sa považuje deň priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku.

Úľavu na dani podľa § 30d môže využiť daňovník, ktorý je právnickou osobou a ktorý je zároveň verejnoprospešným podnikom, t.j. ide o registrovaný sociálny podnik, ktorý dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním verejného záujmu. Nárok na úľavu na dani sa odvíja od percentuálneho vyjadrenia záväzku využitia zisku na dosiahnutie hlavného cieľa za zdaňovacie obdobie. V podstate ide o záväzok, ktorým sociálny podnik deklaroval v základnom dokumente priloženom k žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, že využije viac ako 50 % zisku na dosiahnutie hlavného cieľa podľa § 5 ods. 1 písm. b). V základnom dokumente musí sociálny podnik stanoviť percentuálny podiel zisku, ktorý bude využívať na dosiahnutie hlavného cieľa. Vo výške percentuálneho stanovenia využitia zisku na dosiahnutie hlavného cieľa vzniká nárok na úľavu na dani. Podmienkou uplatnenia nároku na daňovú úľavu je priznanie štatútu k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.

?  Príklad

Sociálnemu podniku bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku ku dňu 10. 12. 2019. Môže si daňovník uplatniť úľavu na dani podľa § 30d už za zdaňovacie obdobie 2019?

Áno môže. Na uplatnenie nároku na úľavu na dani podľa § 30d nie je podstatné mať priznaný štatút k prvému dňu zdaňovacieho obdobia. Dôležité je aby k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, t.j. k 31. 12. 2019 mal daňovník priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku.

Ustanovenie § 30d ods. 2 zamedzuje možnosti uplatnenia úľavy na dani pre registrované sociálne podniky podľa § 30d, ak daňovník zároveň uplatňuje úľavu pre príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a alebo úľavu na dani pre príjemcov stimulov na rozvoj výskumu a vývoja podľa § 30b. ZDP zároveň zamedzuje možnosti uplatnenia úľavy na dani pre registrované sociálne podniky, ak daňovník je prijímateľom podielu zaplatenej dane podľa § 50 ZDP.

?  Príklad

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby bola v roku 2018 príjemcom podielu zaplatenej dane podľa § 50 ZDP. V októbri 2018 je bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku. Môže si nezisková organizácia v zdaňovacom období 2019 uplatniť úľavu na dani podľa § 30d?

Pre uplatnenie úľavy na dani podľa § 30d je podstatné aby daňovník v tomto prípade nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby nebola príjemcom podielu zaplatenej dane v rovnakom zdaňovacom období ako si chce uplatniť daňovú úľavu. To znamená, že ak nezisková organizácia nepožiada notára do 15. decembra 2018 o zaradenie do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok, má nárok uplatniť si úľavu na dani za zdaňovacie obdobie 2019.

Daňovník, ktorý si uplatnil úľavu na dani podľa § 30d ods. 1 ZDP, je povinný použiť sumu úľavy na:

a)  dosiahnutie hlavného cieľa, ktorým je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu – prevádzkové aj kapitálové výdavky súvisiace s uskutočňovaním hlavného cieľa definovaného v základnom dokumente, ktorý je súčasťou žiadosti o priznanie štatútu registrovaného podniku,

b)  prevod peňažných prostriedkov vo výške kladného rozdielu medzi úľavou na dani uplatnenou podľa § 30d ods. 1 a nákladmi na dosiahnutie hlavného cieľa podľa písm. a).

?  Príklad

Daňovník – registrovaný sociálny podnik v základnom dokumente pri žiadaní o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku deklaroval použitie 60 % zisku na dosiahnutie hlavného cieľa. Za zdaňovacie obdobie 2019 daňovník vykázal základ dane vo výške 198 414,29 eura z toho daň vo výške 21 % v sume 41 667 eur. Daňovník si uplatnil úľavu na dani podľa § 30d vo výške 60 % z vykázanej daňovej povinnosti vo výške 25 000 eur. Jeho náklady vynaložené na dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu boli vo výške 26 000 eur.

Daňovník vynaložil výdavky na dosiahnutie základného cieľa za zdaňovacie obdobie 2019 vo vyššej sume ako si uplatnil daňovú úľavu. Podmienka použitia uplatnenej úľavy na dani podľa § 30d ods. 3 ZDP bola splnená.

Ak daňovníkovi v nadväznosti na uplatnenie daňovej úľavy podľa § 30d vznikne povinnosť prevodu peňažných prostriedkov podľa § 30d ods. 2 písm. b), je povinný zriadiť si osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ktorý bude určený len na prijatie týchto peňažných prostriedkov. Daňovník je povinný rozdiel medzi úľavou na dani uplatnenou podľa § 30d ods. 1 ZDP a nákladmi na dosiahnutie hlavného cieľa podľa § 30d ods. 2 písm. a) previesť na tento osobitný účet v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom si túto úľavu na dani uplatnil. Ak daňovník túto lehotu 1 mesiaca nedodrží, stráca nárok na uplatnenie daňovej úľavy a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom si úľavu uplatnil a to v lehote do konca 3 kalendárneho mesiaca po uplynutí lehoty na prevod peňažných prostriedkov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. V tejto lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná.

?  Príklad

Daňovník – registrovaný sociálny podnik v základnom dokumente pri žiadaní o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku deklaroval použitie 60 % zisku na dosiahnutie hlavného cieľa. Za zdaňovacie obdobie 2019 daňovník vykázal základ dane vo výške 43 000 eura z toho daň vo výške 21 % v sume 9 030 eur. Daňovník si uplatnil úľavu na dani podľa § 30d vo výške 70 % z vykázanej daňovej povinnosti vo výške 6 321 eur. Jeho náklady vynaložené na dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu boli vo výške 4 000 eur. Daňovník si uplatnil nárok na predlženie lehoty na podanie daňového priznania do 30. 6. 2019.

Daňovník v zdaňovacom období vynaložil náklady na dosahovanie hlavného cieľa vo výške 4 000 eur a rozdiel oproti uplatnenej daňovej úľavy vo výške 2 321 eur (6 321 – 40000) je povinný previesť na osobitný účet. Lehota, do ktorej je povinný previesť tieto prostriedky na osobitný účet, je v nadväznosti na posun lehoty na podanie daňového priznania do 31. 7. 2019. V prípade, že daňovník tieto prostriedky do 31. 7. 2019 neprevedie na osobitný účet, stráca nárok na uplatnenie daňovej úľavy a do 31. 10. 2019 je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2019, v ktorom si daňovú úľavu neuplatní a v tomto termíne je povinný rozdiel medzi dodatočne priznanou daňou a daňou vyčíslenou v rámci riadneho daňového priznania aj zaplatiť.

ZDP v ustanovení § 30d ods. 5 vymedzuje povinnosť použitia peňažných prostriedkov prevedených na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky a úrokov z nich plynúcich na obstaranie hmotného majetku, ktorý bude využívaný na zabezpečenie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu. Povinnosť použitia týchto prostriedkov je stanovená na 5 rokov odo dňa ich pripísania alebo úrokov na osobitný účet. Ak daňovník túto podmienku nesplní, stráca nárok na uplatnenie úľavy na dani a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom si túto úľavu uplatnil. V dodatočnom daňovom priznaní je povinný dodaniť tú časť úľavy na dani, ktorá zodpovedá sume, ktorá nebola použitá na obstaranie hmotného majetku v zákone stanovenej lehote 5 rokov. Dodatočné daňové priznanie je daňovník povinný podať do konca 3 kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie, pričom v rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná.

?  Príklad

Registrovaný sociálny podnik si v roku 2019 uplatnil úľavu na dani podľa § 30d vo výške 40 000 eur, pričom na osobitný účet 30. 4. 2019 previedol sumu vo výške 25 000 eur. Zo sumy 25 000 eur (pre jednoduchosť bez vplyvu úrokov) bolo k 1. 5. 2024 použitých 22 500 eur na obstaranie hmotného majetku. Ako bude postupovať registrovaný sociálny podnik?

Registrovaný sociálny podnik je povinný sumu 25 000 eur preinvestovať v lehote 5 rokov odo dňa pripísania peňažných prostriedkov na osobitný účet na obstaranie hmotného majetku. Vzhľadom na skutočnosť, že túto povinnosť v plnej výške nesplnil, stráca nárok na daňovú úľavu a to vo výške, ktorá nebola v uvedenej lehote použitá na obstaranie hmotného majetku. V tomto prípade stráca nárok na úľavu vo výške 2 500 eur (25 000 – 22 500). Je povinný v lehote do 31. 8. 2024 podať dodatočné daňové priznanie, pričom v tejto lehote má povinnosť rozdiel medzi dodatočne priznanou daňou a daňou vyčíslenou v rámci riadneho daňového priznania aj zaplatiť.

?  Príklad

Daňovník si v roku 2019 uplatnil úľavu na dani podľa § 30d vo výške 40 000 eur, pričom na osobitný účet 30. 4. 2019 previedol sumu vo výške 20 000 eur. Z uvedenej sumy mu na bankovom účte plynuli každomesačne úroky. Je povinný tieto úroky preinvestovať na obstaranie hmotného majetku do lehoty, ktorá je stanovená pre prevedené peňažné prostriedky na osobitný účet vo výške 20 000 eur, t.j. do 30. 4. 2024?

Nie jednotlivo pripisované úroky je daňovník povinný preinvestovať do 5 rokov po pripísaní týchto úrokov na osobitný účet.

Daňovník stráca nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa § 30d ods. 1 v explicitne vymedzených prípadoch a je povinný zvýšiť základ dane vo výške úhrnu úľav na dani uplatnených daňovníkom za 5 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom daňovník stráca nárok na úľavu na dani.

Dôvod stratenia nároku na úľavu na dani	Povinnosť zvýšenia základu dane v zdaňovacom období
zrušenie s likvidáciou	ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie
zrušenie bez likvidácie	ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu. Uvedené sa nevzťahuje na zlúčenie alebo splynutie s iným registrovaným sociálnym podnikom rozdelenie, ak subjekty na ktoré prechádza imanie sú tiež registrovanými sociálnymi podnikmi
vyhlásenie konkurzu	ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu
vrátenie štatútu registrovaného sociálneho podniku	v ktorom daňovník vrátil štatút
zrušenie štatútu registrovaného sociálneho podniku	v ktorom bol daňovníkovi štatút zrušený

 

Ak dochádza k zlúčeniu alebo splynutiu dvoch alebo viacerých registrovaných sociálnych podnikov, nedochádza k zániku nároku na uplatnenie úľavy na dani, ale podmienky použitia peňažných prostriedkov podľa § 30d ods. 5, t.j. obstaranie hmotného majetku do 5 rokov od pripísania týchto peňažných prostriedkov na osobitný účet v banke, ostáva zachovaný aj pre právneho nástupcu.

?  Príklad

Registrovaný sociálny podnik si uplatňuje úľavu na dani podľa § 30d každoročne od zdaňovacieho obdobia 2019. Podnik 25. 10. 2028 vstúpil do likvidácie. Ako bude daňovník postupovať?

Vstupom daňovníka do likvidácie stráca registrovaný sociálny podnik nárok na úľavu na dani podľa § 30d a je povinný v zdaňovacom období od 1. 1. 2028 do 24. 10. 2028 zvýšiť základ dane o úhrn úľav na dani podľa § 30d uplatnené za zdaňovacie obdobia 2023 až 2027.

?  Príklad

Registrovaný sociálny podnik A si v roku 2019 uplatnil úľavu na dani podľa § 30d vo výške 50 000 eur, pričom na osobitný účet 30. 4. 2019 previedol sumu vo výške 22 000 eur. K 1. 1. 2022 sa tento registrovaný sociálny podnik A zlúčil s registrovaným sociálnym podnikom B, ktorý sa stal právnym nástupcom. K 1. 1. 2022 registrovaný sociálny podnik A preinvestoval do hmotného majetku zo sumy 22 000 eur iba 10 000 eur. Ako musí postupovať registrovaný sociálny podnik B, aby mu nezaniklo právo na uplatnenie daňovej úľavy zo zdaňovacieho obdobia 2019, ktorú si uplatňoval registrovaný sociálny podnik B?

Pri zlúčení dvoch registrovaných sociálnych podnikoch nedochádza k zániku uplatnenia úľavy na dani. Podmienkou, ktorú musí právny nástupca splniť je preinvestovanie peňažných prostriedkov, ktoré daňovník zanikajúci bez likvidácie (registrovaný sociálny podnik A) previedol na osobitný účet v banke a do dňa zlúčenia nepreinvestoval. Lehota na preinvestovanie týchto peňažných prostriedkov je 5 rokov odo dňa ich pripísania na osobitný účet u registrovaného sociálneho podniku A. Ak právny nástupca (registrovaný sociálny podnik B) nechce stratiť nárok na uplatnenie daňovej úľavy z roku 2019 v plnej výške, je povinný do 30. 4. 2024 zvyšnú časť prostriedkov vo výške 12 000 eur investovať do hmotného majetku.

§ 31

Prepočítací kurz

(1)  Ak daňovník je účtovnou jednotkou, na prepočet cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (ďalej len „kurz“), platný ku dňu, ku ktorému je uplatnený daňovníkom v účtovníctve,1) ak tento zákon neustanovuje inak. Pri kúpe a predaji cudzej meny za eurá sa uplatní postup podľa osobitného predpisu.121)

(2) Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, na prepočet sa použije pri

a) príjmoch

    1.   priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý alebo

    2.   kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky alebo

    3.   ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie alebo

    4.   priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy,

b) výdavkoch primerane postup uvedený v písmene a) v zdaňovacom období, v ktorom boli tieto výdavky vynaložené.

(3)  Pri prepočte dane z úrokov na účtoch v cudzej mene a vkladových listoch znejúcich na cudziu menu, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, použije sa kurz v deň pripísania úrokov daňovníkovi. Rovnaký postup sa použije aj pri ďalších príjmoch podľa § 16, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 alebo z ktorých sa vykonáva zabezpečenie dane podľa § 44, pričom na prepočet zrazenej dane alebo sumy zrazenej na zabezpečenie dane sa použije kurz platný v deň, v ktorom sa vykonala zrážka.

(4)  Na zápočet dane zaplatenej v zahraničí sa použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Ak je zdaňovacím obdobím iné obdobie ako kalendárny rok, na prepočet sa použije priemer vypočítaný z priemerných mesačných kurzov za obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva.

Komentár k § 31

Daňovník, ktorý dosahuje príjmy alebo pri svojej činnosti používa inú menu ako je euro, je povinný túto cudziu menu prepočítať na eurá. ZDP stanovuje pravidlá prepočtu v závislosti od skutočnosti, či daňovník je alebo nie je účtovnou jednotkou. Ak daňovník účtovnou jednotkou:

•    je – na prepočet cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou a ak Európska centrálna banka takýto kurz neurčuje alebo nevyhlasuje, možno použiť referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Národnou bankou Slovenska, pričom sa použije kurz platný ku dňu, ku ktorému je uplatnený daňovníkom v účtovníctve

–   pri kúpe a predaji cudzej meny za eurá sa uplatňuje postup podľa § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve,

•    nie je – na prepočet príjmov a primerane aj na výdavky je možné použiť postu, ktorý je pre daňovníka výhodnejší je možné použiť:

–   priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol príjem poskytnutý,

–   kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

–   ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré podá daňové priznanie,

–   priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie.

     Osobitne ZDP vymedzuje situácie prepočtu cudzej meny, ak ide o:

•    daň z úrokov na účtoch v cudzej mene a vkladových listoch znejúcich na cudziu menu zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 – kurz v deň pripísania úrokov daňovníkovi,

•    príjmy podľa § 16, t.j. daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou pri príjmoch zo zdrojov na území SR, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 alebo sa vykonáva zabezpečenie dane podľa § 44 – kurz platný v deň, v ktorom sa vykonala zrážka,

•    zápočet dane zaplatenej v zahraničí – ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie. V prípade, že zdaňovacím obdobím je iné obdobie ako kalendárny rok, na prepočet sa použije priemer vypočítaný z priemerných mesačných kurzov za obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva.

PIATA ČASŤ

VYBERANIE A PLATENIE DANE

Prvý oddiel

Daň fyzickej osoby

§ 32

Daňové priznanie

(1)  Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), s výnimkou uvedenou v odseku 4. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ale vykazuje daňovú stratu. Do sumy zodpovedajúcej 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak

a) vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo

b) daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7.

(2)  Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy len podľa § 5, presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ak

a) plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48,

b) plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v odseku 4,

c) nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a)],

d) daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“) alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13.

(3)  Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal

a) príjmy podľa § 5 od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,

b) iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13.

(4)  Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy

a) podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa odseku 2 alebo

b) z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo

c) ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo,122a)

d) zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo

e) ktoré sú od dane oslobodené.

(5)  Daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie podľa odsekov 1 a 2.

(6)  Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, je povinný uviesť v tomto daňovom priznaní okrem výpočtu daňovej povinnosti alebo zamestnaneckej prémie aj osobné údaje v tomto členení:

a) priezvisko, meno,

b) titul, rodné číslo,

c) adresa trvalého pobytu, adresa bydliska alebo adresa pobytu, ak ide o daňovníka, ktorý sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava, a to ulica, číslo, poštové smerové číslo, obec, štát,

d) priezvisko, meno a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje zníženie základu dane (§ 11 ods. 3 a 14) a daňový bonus (§ 33).

(7)  Okrem údajov uvedených v odseku 6 môže daňovník v daňovom priznaní uviesť aj číslo telefónu a e-mailovú adresu; správca dane je oprávnený tieto údaje spracovať.

(8)  Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi podľa odsekov 6 a 7, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje podľa odsekov 6 a 7. Osoba podľa osobitného predpisu122aa) a osoba uvedená v § 49 ods. 4 zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie. Správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa osobitného predpisu.132a)

(9)  Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie podľa odsekov 1 a 2, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa odseku 3, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu,122a) pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.

(10) Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje daňový bonus podľa § 33, je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie dokladom alebo potvrdením podľa § 37 ods. 2, ktoré je súčasťou daňového priznania, s výnimkou zamestnanca, ktorému zamestnávateľ vyplatil daňový bonus podľa § 33 v plnej sume, na ktorú mal nárok. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje si daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a, je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie potvrdením vystaveným veriteľom podľa osobitného predpisu,^122ab) ktoré je súčasťou daňového priznania.

(11) Daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu.132a)

(12) Ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9) dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy, zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9). Ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu. 132a) Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8.

Komentár k § 32

-   odsek 1 určuje povinnosť podania daňového priznania pre fyzické osoby.

Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP.

Pre rok 2018 je nezdaniteľná časť vo výške 3 830,02 eura, t.j. hranica pre povinnosť podania daňového priznania je vo výške 1 915,01 eura.

V nadväznosti na toto ustanovenie je upravená aj minimálna výška dane fyzickej osoby, uvedená v § 46a ZDP, podľa ktorej sa daň nevyrubí a neplatí, ak daňovníkove zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t.j. znova pre rok 2018 suma vo výške 1 915,01 eura.

Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu, t.j. daňovník dosahujúci príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), ktorého daňové výdavky presahujú zdaniteľné príjmy.

Do úhrnu zdaniteľných príjmov (50 % nezdaniteľnej časti základu dane), od ktorých výšky sa odvíja povinnosť podania daňového priznania, sa nezapočítavajú príjmy, ktoré sú

•    vysporiadané daňou vyberanou zrážkou a jej zrazením je považovaná daňová povinnosť za vysporiadanú alebo daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP,

•    od dane oslobodené.

Všetky ostatné príjmy uvedené v § 43 ZDP sa zrazením dane považujú za vysporiadané a nezahŕňajú sa do základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 4 ods. 7 ZDP.

-   podľa odseku 2 povinný podať daňové priznanie aj daňovník, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), presahujúce pre rok 2018 sumu 1 915,01 eura a tieto mu:

•    plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP, 

Poznámka

Za zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, sa považuje zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti, ale nie je povinný zrážať preddavky na daň podľa ustanovení § 35 zákona a zároveň nie je ani zahraničným platiteľom dane. Ide napr. o zahraničný zastupiteľský úrad na území SR, ak sa sám dobrovoľne nerozhodol stať sa platiteľom dane podľa § 48 ZDP.

•    plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 ZDP,

Poznámka

Pre účely podania daňového priznania, uvedené znamená, že príjmy zo závislej činnosti boli v zahraničí aj zdaniteľnými príjmami. Nejde o prípady, kedy bol napr. zamestnanec vyslaný pracovať do zahraničia na menej ako 183 dní pričom nepracoval ani v stálej prevádzkarni slovenského zamestnávateľa umiestnenej v zahraničí ani u zahraničného zamestnávateľa.

-   nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň podľa § 35 ods. 3 písm. a) ZDP, 

Poznámka

Ide o zamestnanca, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať a preto sa nezaplatený preddavok vyrovná najneskôr pri podaní daňového priznania, ak mu vznikne povinnosť jeho podania alebo sa daňovník rozhodol ho podať, resp. pri vykonaní ročného zúčtovania zdaniteľných príjmov, ak mu povinnosť podania daňového priznania nevznikla alebo sa sám nerozhodol ho podať.

-   daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania, alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13 (porušenie podmienok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na dobrovoľné starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie).

-   podľa ods. 5 ZDP, daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie.

Upozornenie!

1.  Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu, pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.

2.  Ak sa daňovník rozhodne podať daňové priznanie, aj keď nemá povinnosť, musí ho podať v zákonom stanovenej lehote určenej podľa § 49 ZDP.

§ 32a

Zamestnanecká prémia

(1)  Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie daňovníkovi

a) vzniká, ak

    1.   dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) a f), vykonávanej len na území Slovenskej republiky (ďalej len „posudzované príjmy“), v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy,123)

    2.   poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov,

    3.   neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43,

    4.   nepoberal príjmy uvedené v § 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h) a ods. 3,

    5.   nepoberal iné zdaniteľné príjmy (§ 6 až 8) okrem príjmov uvedených v treťom bode,

    6.   nie je na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 6) alebo dôchodok nebol tomuto daňovníkovi priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia a 

    7.   suma vypočítaná podľa odseku 3 je kladné číslo,

b) nevzniká, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v písmene a), ale ide o zamestnanca, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol príspevok podľa osobitného predpisu.122b)

(2)  Ak zamestnanec dosiahol posudzované príjmy za kalendárny mesiac len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,122c) tento mesiac sa do obdobia uvedeného v odseku 1 písm. a) druhom bode nezapočíta.

(3)  Ak zamestnanec za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy. Ak zamestnanec za zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 z posudzovaných príjmov tohto zamestnanca. Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

(4)  Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 1, vzniká nárok na zamestnaneckú prémiu podľa odseku 3 v plnej výške. Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období menej ako 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 1, vzniká nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, za ktoré poberal tieto príjmy. Vypočítaná pomerná časť zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

(5)  Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie, zamestnaneckú prémiu prizná a vyplatí na jeho žiadosť tento zamestnávateľ. Ak boli tomuto zamestnancovi zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti (§ 35), zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri vykonaní ročného zúčtovania použije postup podľa § 38 ods. 6.

(6)  Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a podá daňové priznanie, zamestnaneckú prémiu vyplatí na jeho žiadosť správca dane, ktorý pri vyplatení zamestnaneckej prémie postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.126) Rovnako postupuje správca dane aj v prípade, ak boli tomuto zamestnancovi zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti (§ 35).

(7)  Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie zamestnaneckej prémie v správnej výške a v lehote podľa tohto zákona.

(8)  Ak sa postupuje pri vykonaní ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania podľa odsekov 5 alebo 6, na účely uplatnenia zamestnaneckej prémie sa vypočítaná daň rovná nule a postup podľa § 11 sa nepoužije.

Komentár k § 32a

Ustanovenie upravuje postup pri uplatňovaní nároku na zamestnaneckú prémiu.

§ 33

Daňový bonus

(1)  Daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy123) alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy123) a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, môže si uplatniť daňový bonus v sume 19,32 eura** mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom;57) prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti57) nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. O sumu daňového bonusu sa znižuje daň.

(2)  Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.125). Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.^125a)

(3)  Daňovník, ktorý je rodič dieťaťa alebo u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti,57) môže si uplatniť daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak manžel (manželka) tohto dieťaťa nemá za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a).

(4)  Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti57) viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

(5)  Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov podľa § 5 len o sumu daňového bonusu podľa odseku 1 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(6)  Daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa tohto zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku;126) ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 35 ods. 5 a 7 alebo § 36 ods. 5, alebo § 38.

(7)  Ak daňovník v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal v týchto kalendárnych mesiacoch daňový bonus, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus.

(8)  Daňový bonus si môže uplatniť aj daňovník, ktorý v zdaňovacom období nedosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy,123) ak v tomto zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy123) a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2.

(9)  Ak daňovník v zdaňovacom období poberal zdaniteľné príjmy podľa § 5 a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal daňový bonus len v pomernej časti a v tomto zdaňovacom období daňovník vykázal aj základ dane podľa § 6 ods. 1 a 2, môže si zostávajúcu pomernú časť daňového bonusu nepriznanú zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, uplatniť pri podaní daňového priznania.

(10) Daňový bonus podľa odsekov 1 až 9 si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

Komentár k § 33

-   odsek 1 upravuje podmienky pre možnosť uplatnenia si nároku na daňový bonus na vyživované deti.

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, môže si uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom. Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu. O sumu daňového bonusu sa znižuje daň.

Do ustanovenej výšky zdaniteľných príjmov sa započítavajú nielen príjmy, ktoré daňovníkovi plynuli zo zdrojov na území SR, ale aj tie zdaniteľné príjmy, ktoré daňovníkovi v zdaňovacom období plynuli zo zdrojov v zahraničí.

Daňový bonus na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti v roku 2018 je mesačne vo výške 21,56 eura, pričom za celý rok 2018 je suma daňového bonusu na jedno vyživované dieťa vo výške 258,72 eura (12 mesiacov).

6-násobok minimálnej mzdy je suma 2 880 eur (480 x 6).

Pre rok 2019 je mesačná suma daňového bonusu vo výške 22,17 eur ročná suma 266,04 eur), pričom s účinnosťou od 1. 4. 2019 sa táto mesačná výška daňového bonusu zvyšuje na dvojnásobok, t.j. sumu 44,34 eura (532,08 eur ročne) a to pre vyživované deti, ktoré nedovŕšili 6 rokov. Túto dvojnásobnú sumu prvýkrát je možné použiť v apríly 2019 a poslednýkrát v mesiaci, v ktorom vyživované dieťa dovŕšilo 6 rokov veku.

6-násobok minimálnej mzdy pre rok 2019 je suma 3 120 eur (520 x 6).

Pojem „domácnosť“ je vymedzený v § 115 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, podľa ktorého domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Adresa trvalého pobytu rodiča a vyživovaného dieťaťa pri uplatnení daňového bonusu nie je podstatná. Každá fyzická osoba môže byť členom (príslušníkom) len jednej domácnosti, pričom zrušenie manželstva rozvodom nemusí mať vždy za následok aj zánik spoločnej domácnosti.

?  Príklad

Daňovník žije so svojím vlastným dieťaťom v domácnosti, pričom jeho trvalý pobyt je v Košiciach. Dieťa, ktoré vyživuje daňovník, má trvalý pobyt vo Senici. Spĺňa daňovník podmienku žitia s dieťaťom v domácnosti, ak s manželkou uhrádza náklady na potreby celej rodiny?

Vzhľadom na to, že daňovník žije so svojím dieťaťom v domácnosti a spoločne uhrádza náklady na potreby rodiny a potreby dieťaťa, spĺňa podmienku žitia s dieťaťom v domácnosti, a to aj napriek tomu, že adresa trvalého pobytu daňovníka nie je zhodná s adresou trvalého pobytu dieťaťa.

-   odsek 2

Za vyživované dieťa sa považuje nezaopatrené dieťa podľa § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa“), a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov.

Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu [§ 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona o prídavku na dieťa]. V súlade s § 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona o prídavku na dieťa ide o plnoleté nezaopatrené dieťa, ak do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. 2. 1

V súlade so zákonom o prídavku na dieťa nezaopatrené dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. Nezaopatreným dieťaťom podľa zákona o prídavku na dieťa je aj dieťa, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy alebo dieťa, ktoré sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.

?  Príklad

Daňovník si uplatňuje daňový bonus v priebehu zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane (ďalej len „zamestnávateľ“), na jedno vyživované dieťa, ktoré 1. 2. 2018 dovŕšilo 25 rokov veku. Môže si daňovník za mesiac február 2018 uplatniť daňový bonus na toto dieťa?

Nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje daňovník zamestnávateľovi v súlade s § 37 ods. 2 ZDP, pričom podľa § 33 ZDP sledujeme podmienky vždy k 1. dňu v mesiaci. Dieťa dňom 25. narodenín sa stáva dieťaťom dvadsaťpäťročným, a preto k prvému dňu v mesiaci február nie je dieťaťom vo veku do 25 rokov. V súlade s § 15 ods. 2 zákona o prídavku na dieťa nárok na prídavok na dieťa zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom nezaopatrené dieťa dovŕšilo 25 rokov veku. Znamená to, že ak daňovník nárok na daňový bonus preukáže potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na dieťa za mesiac február 2018, vzniká mu nárok na daňový bonus aj za mesiac február 2018.

V súlade s § 3 ods. 3 zákona o prídavku na dieťa nezaopatrené dieťa nie je dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

?  Príklad

Otec dieťaťa si u zamestnávateľa uplatňuje nárok na daňový bonus na dieťa, ktoré od 1. 9. 2016 študuje dennou formou na vysokej škole. Štúdium na tejto škole neprerušilo aj napriek tomu, že malo zdravotné problémy. Dňa 10. 2. 2018 bolo tomuto dieťaťu vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku spätne od 15. 10. 2016. Od ktorého mesiaca nemá otec nárok na daňový bonus?

Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku. Znamená to, že od marca 2018 otec dieťaťa stráca nárok na daňový bonus, ale nestráca nárok na už priznaný daňový bonus v mesiacoch október 2016 až február 2018.

Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie podľa zákona o prídavku na dieťa je štúdium, ktoré sa organizuje na strednej škole dennou formou (§ 54 ods. 1 a 2 zákona č. 245/2008 Z. z.) alebo sa uskutočňuje na vysokej škole dennou formou [§ 60 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. 455/2012 Z. z. (ďalej len „zákon o vysokých školách“)].

Okrem skutočnosti, že sa daňový bonus uplatňuje na vyživované nezaopatrené dieťa podľa zákona o prídavku na deti upravuje aj skutočnosť, že toto dieťa musí byť

–   vlastné

     Určenie rodičovstva ustanovuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila a otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v zákone o rodine súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

?  Príklad

Daňovník žije s družkou v jednej domácnosti, ktorej sa 7. 2. 2018 narodil syn. Otcom tohto dieťaťa je daňovník žijúci s družkou, t.j. druh. Považuje sa toto dieťa u daňovníka (druha) za vyživované?

Keďže ide o vlastné dieťa daňovníka (druha), toto dieťa sa v súlade s § 33 ods. 2 ZDP považuje za vyživované.

?  Príklad

Manželia sú rozvedení, ale naďalej žijú v spoločnej domácnosti. Dieťa bolo rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti matky a otcovi uložil súd povinnosť platiť výživné, čo aj platí. Keďže matka dieťaťa je nezamestnaná a nemôže si uplatniť daňový bonus, otec dieťaťa požiadal svojho zamestnávateľa o priznanie daňového bonusu na toto dieťa, ktoré s ním žije v spoločnej domácnosti. Má otec dieťaťa nárok na daňový bonus, keď s matkou dieťaťa sú rozvedení a dieťa bolo zverené do starostlivosti matky?

Dieťa je síce zverené do starostlivosti matky, ale vo vzťahu k otcovi ide stále o vlastné dieťa daňovníka, ktoré s otcom žije v domácnosti. Daňový bonus si môže uplatniť len daňovník, s ktorým nezaopatrené dieťa žije v spoločnej domácnosti. Ak sa rodičia dieťaťa dohodli na takomto uplatnení daňového bonusu, zamestnávateľ môže otcovi priznať nárok na daňový bonus na toto dieťa. Uvedené skutočnosti môže otec dieťaťa preukázať zamestnávateľovi, napr. čestným vyhlásením matky, že sa na takomto uplatnení daňového bonusu dohodli, resp. čestným vyhlásením matky, že otec žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti.

–   osvojené dieťa daňovníka

     V súlade s ustanoveniami § 97 až 109 zákona o rodine súd o osvojení rozhoduje na návrh osvojiteľa, pričom pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Budúci osvojiteľ nahrádza dieťaťu starostlivosť rodičov, preto ak splní aj ostatné ZDP ustanovené podmienky, nárok na daňový bonus budúcemu osvojiteľovi vzniká aj za mesiace, v ktorých mu súd zveril dieťa do predosvojiteľskej starostlivosti.

–   dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu

     V súlade s ustanovením § 44 ods. 3 zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť.

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa podľa § 33 ods. 2 ZDP za vyživované dieťa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa, ak do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.

?  Príklad

Dňa 21. 3. 2016 súd dočasne odňal maloleté dieťa rodičom z osobnej starostlivosti a nariadil maloletému dieťaťu na účely zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení na šesť mesiacov. Môže si jeden z rodičov uplatniť nárok na daňový bonus na toto dieťa?

Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu (§ 33 ods. 1 ZDP). Ak je však vlastné dieťa umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu, na základe rozhodnutia o uložení výchovného opatrenia, nemožno takéto dieťa podľa § 33 ods. 2 ZDP považovať za vyživované. Rodičia s vlastným dieťaťom počas jeho pobytu v zariadení spolu trvale nežijú a neuhrádzajú náklady na potreby dieťaťa, nakoľko túto povinnosť má zariadenie, do ktorého bolo dieťa prechodne umiestnené.

?  Príklad

Daňovník, ako profesionálny rodič, poskytuje starostlivosť trom deťom. Funkciu profesionálneho rodiča vykonáva na základe dodatku k pracovnej zmluve, pričom na tento účel uzavrel s detským domovom zmluvu o vykonávaní ústavnej starostlivosti v rodinnom prostredí. Vzniká profesionálnemu rodičovi nárok na daňový bonus?

V súlade s ustanovením § 33 ods. 2 ZDP sa za vyživované dieťa považuje aj dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Pokiaľ súd zveril deti do ústavnej starostlivosti detského domova, deti nie sú zverené do osobnej starostlivosti profesionálneho rodiča, a preto nie je možné tieto deti u profesionálneho rodiča považovať za vyživované. Profesionálny rodič si na uvedené deti daňový bonus nemôže uplatniť, a to aj napriek tomu, že táto ústavná starostlivosť sa vykonáva v domácom prostredí zamestnanca detského domova.

V súlade s ustanoveniami zákona o rodine môže súd v niektorých prípadoch ustanoviť maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Poručník nie vždy je povinný osobne sa starať o maloleté dieťa, t.j. ak sa poručník o dieťa osobne nestará, potom sa dieťa vo vzťahu k poručníkovi nepovažuje za vyživované. Ak sa poručník o maloleté dieťa osobne stará, t. j. počas tohto obdobia poručník nahrádza dieťaťu starostlivosť rodičov, potom dieťa vo vzťahu k poručníkovi sa považuje za vyživované (poručník po splnení aj ďalších ustanovených podmienok si môže uplatniť na takéto dieťa daňový bonus).

–   dieťa druhého z manželov

     ZDP ustanovuje, že aj dieťa druhého z manželov sa považuje za vyživované dieťa, napr. vlastné dieťa len jedného z manželov, osvojené dieťa len jedného z manželov.

?  Príklad

Od 1. 1. 2018 druh a družka žijú v jednej domácnosti a spoločne vyživujú družkine vlastné dieťa. Dňa 4. 3. 2018 sa zosobášili. Môže si manžel uplatniť daňový bonus na manželkine dieťa, ak manželka je celý rok 2018 nezamestnaná?

V súlade s § 33 ods. 2 ZDP sa dieťa druhého z manželov považuje za vyživované dieťa, a preto uzavretím sobáša družkine dieťa sa vo vzťahu k druhovi považuje za dieťaťa druhého z manželov. Znamená to, že do marca 2018 manželovi nárok na daňový bonus nevznikol (ide o cudzie dieťa), ale od apríla 2018 po splnení všetkých ustanovených podmienok nárok na daňový bonus vznikol (ide o dieťa druhého z manželov).

-   odseky 4 až 9

Daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa ZDP. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „daňové priznanie“), požiada správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie.

Daňový bonus si môže daňovník uplatniť v priebehu zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa alebo po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“), alebo osobne prostredníctvom daňového priznania.

Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov podľa § 5 ZDP len o sumu daňového bonusu za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Pomernú časť daňového bonusu si môže uplatniť časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba (§ 33 ods. 4 a 5 ZDP). Počet vyživovaných detí, na ktoré môže daňovník uplatniť daňový bonus nie je ZDP limitovaný.

V súlade s § 33 ods. 7 ZDP nárok na už priznaný daňový bonus nestráca daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ mu v týchto kalendárnych mesiacoch daňový bonus priznal.

Daňový bonus podľa § 33 ods. 1 až 9 ZDP si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú na území SR a zo zdrojov v zahraničí (§ 33 ods. 10 ZDP).

V súlade s § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Pri striedavej osobnej starostlivosti obidvaja rodičia spĺňajú podmienku žitia v domácnosti s dieťaťom. Znamená to, že takéto dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, t. j. matka aj otec, pričom daňový bonus mesačne na toto dieťa si môže uplatniť len jeden z nich. Ak sa rodičia, ktorým bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti nedohodnú na uplatnení daňového bonusu, daňový bonus sa uplatní alebo prizná v poradí matka, otec (§ 33 ods. 4 ZDP).

?  Príklad

Daňovník si u zamestnávateľa uplatňuje daňový bonus na vlastné dieťa. Dňa 15. 4. 2018 sa s manželkou rozviedol a súd zveril ich spoločné dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Podľa rozhodnutia súdu, striedavá osobná starostlivosť bude prebiehať tak, že otec dieťaťa sa bude o dieťa osobne starať 1. až 15. deň každého mesiaca a matka sa bude o dieťa osobne starať 16. až posledný deň každého mesiaca. Ktorý z rodičov si môže uplatniť nárok na daňový bonus na dieťa?

Pri striedavej osobnej starostlivosti nie je potrebné skúmať, u ktorého z rodičov je v prvý deň príslušného kalendárneho mesiaca dieťa v osobnej starostlivosti, nakoľko obidvaja rodičia spĺňajú podmienku žitia v domácnosti s dieťaťom. Je na rodičoch, aby sa dohodli, ktorí z nich si uplatní daňový bonus, pričom časť roka môže daňový bonus uplatniť matka a časť roka otec. Ak sa rodičia nedohodnú, kto z nich si daňový bonus na vyživované dieťa uplatní, potom prednostné právo na daňový bonus má matka (§ 33 ods. 4 ZDP).

Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za zomretého daňovníka podáva dedič v súlade s § 49 ods. 4 a 5 ZDP. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane za ustanovených podmienok môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. Dedič v daňovom priznaní zomretého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie, môže uplatniť za ustanovených podmienok nárok na daňový bonus na vyživované dieťa za zomretého daňovníka.

?  Príklad

Daňovník, ktorý poberal príjmy zo závislej činnosti, zomrel 11. 7. 2018. V súlade s § 35 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov zamestnávateľ vyplatil jeho manželke mzdu za odpracované dni mesiaca júl 2018. Vdova po zomretom daňovníkovi je poberateľkou starobného dôchodku, a preto si daňový bonus na nezaopatrené dieťa neuplatňuje. Môže vdova v daňovom priznaní, ktoré bude podávať za zomretého daňovníka, uplatniť nárok na daňový bonus na ich vlastné nezaopatrené dieťa, ak jej manžel si tento nárok neuplatnil v priebehu zdaňovacieho obdobia u svojho zamestnávateľa?

Vdova po zomretom manželovi je povinná podať daňové priznanie do 11. 10. 2018, v ktorom uvedie nielen príjmy, ktoré daňovníkovi boli vyplatené za mesiace január až jún 2018, ale aj tie príjmy, ktoré zamestnávateľ zomretého daňovníka vyplatil manželke, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy za odpracované dni mesiaca júl 2018. V úhrne je to suma 9 666 €. Keďže zomretý daňovník splnil podmienky na uplatnenie daňového bonusu podľa § 33 ZDP, vdova v daňovom priznaní, ktoré je povinná podať za zomretého manžela, môže uplatniť daňový bonus za kalendárne mesiace január až júl 2018.

§ 33a

Daňový bonus na zaplatené úroky

(1) Daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus na zaplatené úroky v príslušnom zdaňovacom období vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie,^57a) na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie,^57a) najviac zo sumy 50 000 eur na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie,^132b) ktorou je byt alebo rodinný dom, ak má

a) najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o tento úver,

b) priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie,^57a) najviac vo výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie;^57a) priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e.

(2) Za tú istú zmluvu o úvere na bývanie^57a) sa považuje aj zmena tejto zmluvy, pričom ustanovenia osobitného predpisu^57a) tým nie sú dotknuté.

(3) Daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období podľa odseku 1, najviac však do výšky 400 eur za rok.

(4) Ak je daňovník dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie,^57a) na ktorú si uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, spolu s iným dlžníkom alebo spolu s inými viacerými dlžníkmi (ďalej len „spoludlžník“),

a) podmienku podľa odseku 1 písm. a) musí spĺňať aj spoludlžník,

b) priemerný mesačný príjem podľa odseku 1 písm. b) dlžníka spolu so spoludlžníkom nesmie presiahnuť súčin počtu dlžníka a spoludlžníka a 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca podľa odseku 1 písm. b),

c) spoludlžníkovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká.

(5) Podmienky uvedené v odseku 1 písm. b) a odseku 4 písm. b) musia byť splnené ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie.^57a)

(6) Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká daňovníkovi, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie,^57a) ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie,^57a) na ktorú sa uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky.

(7) Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch, počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie.^57a) V roku začatia úročenia úveru na bývanie má daňovník nárok na pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy uvedenej v odseku 3 pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom začalo úročenie úveru na bývanie. Rovnako postupuje daňovník aj v roku, keď uplynie päťročná lehota na uplatnenie nároku na daňový bonus na zaplatené úroky, pričom uplatní len pomernú časť tohto daňového bonusu pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to končiac mesiacom, v ktorom päťročná lehota skončila.

(8) O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie,^57a) ktorá sa najskôr zníži o sumu daňového bonusu podľa § 33, ak daňový bonus podľa § 33 uplatňuje.

(9) Daňový bonus na zaplatené úroky možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa tohto zákona zníženej o daňový bonus podľa § 33. Ak suma dane zníženej o daňový bonus podľa § 33 vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie zníženej o daňový bonus podľa § 33, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku;¹²⁶⁾ ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa § 5 a ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 38. Daňovníkovi, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky a ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie, daňový bonus na zaplatené úroky prizná a vyplatí na jeho žiadosť tento zamestnávateľ.

(10) Daňový bonus na zaplatené úroky podľa odsekov 1 až 9 si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

(11) Ak zomrie daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli nesplatené záväzky z úveru na bývanie^57a) po zomrelom daňovníkovi; podmienky podľa odseku 1 písm. a) a b) a odseku 4 písm. b) a c) sa neuplatnia, pričom ustanovenia odseku 1 úvodnej vety a odsekov 2 a 6 tým nie sú dotknuté. Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky sa uplatní u zomrelého daňovníka za mesiace žitia vrátane mesiaca, v ktorom daňovník zomrel, a u daňovníka, na ktorého prešli nesplatené záväzky z úveru na bývanie,^57a) počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci úmrtia daňovníka až do uplynutia päťročnej lehoty na uplatnenie nároku na daňový bonus na zaplatené úroky, ktorá sa počíta od vzniku nároku na daňový bonus na zaplatené úroky u zomrelého daňovníka.

(12) Finančné riaditeľstvo poskytuje Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky na účely plnenia úloh v oblasti štátnej bytovej politiky súhrnné údaje o počte daňových subjektov, ktoré si uplatnili daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a vrátane celkovej výšky uplatneného daňového bonusu na zaplatené úroky za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Komentár k § 33a

Daňový bonus na zaplatené úroky

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa zmenil systém podpory hypotekárnych úverov pre mladých, ktorej cieľom bolo zjednodušenie a zníženie administrácie poskytovania štátnej podpory k hypotekárnym úverom pre mladých. Pôvodný systém uvedenej podpory sa nahradil systémom odpočítateľnej položky z dane pre mladých poberateľov hypotekárneho úveru a to formou daňového bonusu, ktorý má rovnako zvýšiť adresnosť podpory tejto skupiny obyvateľstva na zabezpečenie ich bývania. Prvýkrát sa takto zadefinovaný daňový bonus uplatní za zdaňovacie obdobie roka 2018. Nový systém podpory vo forme daňového bonusu na zaplatené úroky sa bude vzťahovať len na zmluvy uzatvorené po 31. 12. 2017, čo znamená, že po účinnosti tejto novely (po 1. 1. 2018) budú existovať dva systémy podpory hypoték pre mladých a to dobeh súčasného štátneho príspevku pre mladých a postupný nábeh daňového bonusu.

Uvedené zmeny sú zavedené zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony o bankách (ďalej len „zákon o bankách“) a doplnil aj ustanovenia ZDP. Nie každý má však nárok na uplatnenie tohto nového inštitútu. Nárok majú výlučne daňovníci, ktorí spĺňajú podmienky nastavené v ZDP.

Podmienky, po ktorých splnení má daňovník nárok na uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie, sú nastavené v § 33a ZDP.

Úvery na bývanie, ktorých sa uvedený daňový bonus týka, sú zadefinované v § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z. (ďalej len „zákon o úveroch na bývanie“).

-   odseky 1 – 12

Zákonom určená výška daňového bonusu vychádza zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, ktoré sú vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie na základe jednej zmluvy o úvere najviac zo sumy 50 000 eur na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie. Daňovník môže mať poskytnutý aj vyšší úver, ale úroky, ktoré je možné odpočítať ako daňový bonus, bude banka počítať iba zo sumy 50 000 eur.

Aby si daňovník mohol odpočítať nárok na tento daňový bonus musí splniť aj ďalšie zákonom určené podmienky, a to, že má

a)  najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o úver,

b)  priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e ZDP za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, najviac vo výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie. Priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e ZDP.

Nárok na daňový bonus vzniká len jednému žiadateľovi, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky a to aj v prípade, ak by o úver žiadal spolu s iným spoludlžníkom. Tento spoludlžník musí rovnako spĺňať podmienky veku a aj podmienku dosiahnutia maximálneho príjmu.

?  Príklad

Manželia 30. 1. 2018 podali žiadosť o úver na bývanie. Manželka má 33 rokov a manžel 31. 1. 2018 dovŕši 35 rokov. Vznikne im nárok na DB?

Áno.

Za predpokladu, že manželia spĺňajú podmienku maximálnej výšky príjmu, v deň podania žiadosti o úver splnili vekovú hranicu, pre ktorú je možné ešte uplatniť daňový bonus (manželka mala ku dňu podania žiadosti o úver 33 rokov a manžel 34).

?  Príklad

Manželia v januári 2018 podali žiadosť o úver a vo februári im bol úver poskytnutý a začalo aj úročenie. Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve nebola ŠÚ vyhlásená. Z akých údajov majú manželia vychádzať, či ich priemerný mesačný príjem nepresahuje ustanovenú sumu?

Manželia budú pri uplatnení daňového bonusu za zdaňovacie obdobie roka 2018 v roku 2019 (manželia budú overovať splnenie výšky príjmu až pri podaní daňového priznania za rok 2018, alebo pri vykonaní ročného zúčtovania za rok 2018) vychádzať z priemerného mesačného príjmu, ktorý mali v roku, ktorý predchádzal roku kedy uzavreli zmluvu o úvere, t.j. príjmy dosiahnuté v roku 2017, pričom výška bude určená z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, t.j. za rok 2017.

?  Príklad

Daňovníkovi bol v roku 2018 poskytnutý úver na bývanie, pri ktorom splnil podmienky na uplatnenie DB. V roku 2020 predčasne splatí celý úver (napr. bude ho refinancovať), bude mať povinnosť vrátiť DB za roky 2018 a 2019?

Nie.

Ustanovenia ZDP neupravujú povinnosť vrátenie daňového bonusu v takomto prípade.

?  Príklad

Daňovník si bude uplatňovať DB za zdaňovacie obdobie 2018 v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní. Akým dokladom bude preukazovať priemerný mesačný príjem?

Pri dokladovaní výšky zdaniteľného príjmu sa vychádza z podaného daňového priznania za predchádzajúci rok, t.j. rok 2017 alebo z ročného zúčtovania preddavkov zo závislej činnosti vykonaného zamestnávateľom za rok 2017.

?  Príklad

Podľa § 33a ods. 4 písm. b) ZDP priemerný mesačný príjem dlžníka spolu so spoludlžníkom nesmie presiahnuť súčin počtu dlžníka a spoludlžníka a 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Tým sa rozumie, že príjem dlžníka nesmie prekročiť 1,3 násobok priemernej mesačnej mzdy. Ak je viac spoludlžníkov, potom ich príjem sa spočíta a vydelí počtom (dlžník + spoludlžníci)? U spoludlžníkov sa priemerný mesačný príjem neposudzuje samostatne?

Priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e ZDP za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, najviac vo výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie. Priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e ZDP.

Ak je daňovník dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú si uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, spolu s iným dlžníkom alebo spolu s inými viacerými dlžníkmi (ďalej len „spoludlžník“), priemerný mesačný príjem podľa § 33a ods. 1 písm. b) dlžníka spolu so spoludlžníkom nesmie presiahnuť súčin počtu dlžníka a spoludlžníka a 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca.

Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR bola za rok 2017 vo výške 954 eur. V nadväznosti na § 33a ZDP musí mať daňovník uplatňujúci nárok na predmetný daňový bonus zdaniteľný príjem v maximálnej mesačnej výške 1,3 x 954 eur, t.j. 1 240,20 eur, t.j. v maximálnej ročnej výške 14 882, 40. Ak by o úver žiadal spolu s jedným spoludlžníkom, ich priemerný mesačný zdaniteľný príjem by nemal v úhrne presiahnuť sumu 2 x 1 240, 20 eura, t.j. sumu 2 480,40.

Nárok na daňový bonus je určený vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie.

Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky na bývanie.

O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorú najskôr zníži o sumu daňového bonusu podľa § 33.

Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.

Nárok na daňový bonus sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia a to

•    pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľom pre zamestnanca na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (bankou poskytujúcou úver na bývanie), ktorý je povinný vydať takéto potvrdenie na žiadosť žiadateľa a to na vzore tlačiva, ktoré je prílohou k zákonu o úveroch na bývanie,

•    pri podaní daňového priznania, na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (rovnako ako v prípade, ak si daňovník uplatňuje tento nárok u zamestnávateľa).

Potvrdenie o splnení podmienok pre účely uplatnenia daňového bonusu podľa § 33a ZDP sa vydáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4 zákona o úveroch na bývanie, a obsahuje všetky potrebné informácie na uplatnenie si tohto daňového bonusu na zaplatené úroky.

Ak daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, zomrie, nárok na daňový bonus si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli záväzky z úveru na bývanie. V takom prípade sa určité podmienky uplatnenia tohto bonusu neuplatnia, a to podmienky týkajúce sa veku a príjmu daňovníka, pretože tieto museli byť splnené ku dňu podania žiadosti o úver (podmienka veku) a ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie (podmienka príjmu). Zároveň platí, že aj daňovník, ktorý prevzal úver po zomrelom daňovníkovi, si môže uplatniť nárok na daňový bonus za príslušné zdaňovacie obdobie len na jednu zmluvu o úvere na bývanie. Ak je zároveň dlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú spĺňa podmienky pre uplatnenie daňového bonusu, tak sa musí rozhodnúť, na ktorú z týchto zmlúv si nárok na daňový bonus, ktorý je ohraničený dobou piatich rokov, douplatňuje. Ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky, nárok na daňový bonus z prevzatej zmluvy si môže uplatniť najskôr za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa prestal uplatňovať nárok zo zmluvy, z ktorej je spoludlžníkom avšak maximálne do piatich rokov od začatia počítania doby pôvodným daňovníkom, ktorý zomrel a po ktorom prebral záväzky z úveru na bývanie.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky sa uplatní u zomrelého daňovníka za mesiace žitia vrátane mesiaca, v ktorom daňovník zomrel, a u daňovníka, na ktorého prešli nesplatené záväzky z úveru na bývanie, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci úmrtia daňovníka až do uplynutia päťročnej lehoty pre uplatnenie nároku na daňový bonus na zaplatené úroky, ktorá sa počíta od vzniku nároku na daňový bonus na zaplatené úroky u zomrelého daňovníka.

Daňový bonus na zaplatené úroky si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zm ods. 1 ZDP sa všetky ustanovenia týkajúce sa daňového bonusu na zaplatené úroky, prvýkrát použijú na zmluvy o úvere na bývanie uzatvorené po 31. decembri 2017. Ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.

§ 34

Platenie preddavkov na daň

(1)  Preddavky na daň v priebehu preddavkového obdobia platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 eur, pričom preddavkové obdobie je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období.

(2)  Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 eur a nepresiahla 16 600 eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka.

(3)  Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 16 600 eur, platí mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.

(4)  V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň inak.

(5)  Poslednou známou daňovou povinnosťou na výpočet preddavkov v preddavkovom období podľa odseku 1 je daň vypočítaná zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty a príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 uvedeného v poslednom daňovom priznaní, zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) platnú v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň pri použití sadzby dane podľa § 15 platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o daňový bonus. Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti z podaného daňového priznania v bežnom zdaňovacom období k začiatku preddavkového obdobia podľa odseku 1 sa preddavky na daň splatné do začiatku tohto preddavkového obdobia nemenia, pričom ak preddavky na daň zaplatené do tejto zmeny sú vyššie ako preddavky vypočítané z podaného daňového priznania, suma preddavkov z poslednej známej daňovej povinnosti prevyšujúca sumu preddavkov vypočítanú z podaného daňového priznania sa započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto zmene alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Na postup správcu dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.¹²⁶⁾

(6)  Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) prvého bodu s príjmami podľa § 5, ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane¹²⁸⁾ vo výške vypočítanej z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci spôsobom podľa § 35. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovníkovi bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane128) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný.

(7)  Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e), s príjmami podľa § 16 ods. 1 písm. b), ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane128) vypočítané z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci, zníženého o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a), pri použití sadzby dane podľa § 15, platných v zdaňovacom období, za ktoré boli príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovníkovi takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane128) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný. Ak zo zmluvy, na základe ktorej tento daňovník poberá príjmy,

a) vyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň od začiatku svojho pobytu na území Slovenskej republiky,

b) nevyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň až za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí 183 dní pobytu na území Slovenskej republiky.

(8)  Ak daňovník skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť, prenájom (§ 17 ods. 9), poberanie príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4) a výkon závislej činnosti a poberanie príjmov (§ 5), z ktorých sa platia preddavky na daň podľa odsekov 6 a 7, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností; daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 oznámi túto skutočnosť správcovi dane.

(9)  Preddavky na daň podľa predchádzajúcich odsekov neplatí daňovník, ktorý poberal v predchádzajúcom zdaňovacom období len príjmy uvedené v § 7 alebo § 8, alebo z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 alebo príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú zdaňované podľa § 35, pričom môže ísť aj o kombináciu takýchto príjmov.

(10) Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a 6, neplatí preddavky na daň, ak čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 tvorí viac ako 50 % zo súčtu čiastkových základov dane podľa § 5 a 6. Ak čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti tvorí 50 % a menej, preddavky na daň sa platia v polovičnej výške.

(11) Správca dane vráti do 30 dní odo dňa podania žiadosti daňovníka zaplatené preddavky na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa tohto zákona, alebo rozdiel zaplatených preddavkov na daň, ak daňovník zaplatil preddavky na daň v sume vyššej, akú bol povinný zaplatiť podľa tohto zákona. Na postup správcu dane sa pri vrátení takto zaplatených preddavkov alebo rozdielu zaplatených preddavkov na daň použijú ustanovenia osobitného predpisu.126)

Komentár k § 34

Platenie preddavkov na daň

-   odsek 1 a 2

Preddavkovým obdobím podľa § 34 ods. 1 ZDP je obdobie začínajúce od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období.

Na trvanie preddavkového obdobia má vplyv skutočnosť, či:

•    daňovník má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania v súlade so znením § 49 ZDP,

•    posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja – v takomto prípade sa za posledný deň lehoty na podanie daňového priznania v nadväznosti na § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov považuje najbližší nasledujúci pracovný deň.

Pri platení preddavkov na preddavkové obdobie roka 2019 je to obdobie od 2. apríla 2019 do 31. marca 2020 za podmienky, že daňovník nebude mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2018.

Podľa § 51c ods. 1 ZDP sa preddavok na daň platí miestne príslušnému správcovi dane v eurách, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie.

Povinnosť platenia preddavkov závisí od výšky poslednej známej daňovej povinnosti, pričom ak:

Posledná známa daňová povinnosť < 2 500 eur	neplatí preddavky
Posledná známa daňová povinnosť > 2 500 eur < 16 600 eura	platí štvrťročné preddavky
Posledná známa daňová povinnosť > 16 600 eur	platí mesačné preddavky

 

V odôvodnených prípadoch môže, na žiadosť daňovníka, správca dane určiť platenie preddavkov inak. Stanovenie platenia preddavkov inak môže využiť napr. daňovník s ODP, ktorý platí preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti sám alebo v prípade, ak má daňovník s NDP príjmy zo zdrojov v zahraničí, pri ktorých využíva metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia a to zápočet. Pri metóde vyňatia sa počíta posledná známa daňová povinnosť až zo základu dane po vyňatí príjmov zdaňovaných v zahraničí.

?  Príklad

Na základe riadne podaného daňového priznania za rok 2018 v lehote do 1. 4. 2019 (posun lehoty z dôvodu víkendu) daňovníkovi vznikla povinnosť platiť preddavky v preddavkovom období od 2. 4. 2019 do 31. 3. 2020 a to štvrťročne vo výške 1 056 eur. Daňovník vykázal v podanom daňovom priznaní za rok 2018 tak základ dane z príjmov zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP ako aj základ dane z príjmov z vytvorenia diela podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP. Nakoľko príjmy z vytvorenia diela uvedené v daňovom priznaní za rok 2018 mali jednorazový charakter, a daňovník vie, že v roku 2019 už tak vysoké príjmy z tejto činnosti nedosiahne, suma preddavkov, ktorú má povinnosť zaplatiť v zdaňovacom období roku 2019, a ktorá sa započíta na úhradu dane za rok 2019 vysoko presiahne predpokladanú výšku dane za zdaňovacie obdobie roku 2019. Môže daňovník požiadať správcu dane o určenie platenia preddavkov inak, t. j. v nižšej výške?

Daňovník má možnosť požiadať správcu dane o stanovenie preddavkov inak. Je na rozhodnutí správcu dane, akým spôsobom posúdi žiadosť a dôvody v nej uvedené a následne po nadobudnutí právoplatnosti vydaného rozhodnutia, bude daňovník povinný platiť preddavky na daň v preddavkovom období tak, ako budú určené v rozhodnutí správcu dane.

-   odsek 5

Povinnosť daňovníka platiť preddavky na daň v nasledujúcom preddavkovom období sa v prvom rade odvíja od výšky poslednej známej daňovej povinnosti, ktorou sa podľa § 34 ods. 5 ZDP rozumie daň vypočítaná:

•    zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP zníženého o odpočet daňovej straty a príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP uvedeného v poslednom daňovom priznaní po vyňatí príjmov zdaňovaných v zahraničí (metóda vyňatia), ktorý sa

•    zníži o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP platnú v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň (na rok 2019),

•    pri použití sadzby dane podľa § 15 písm. a) prvý bod ZDP platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň (v roku 2019), čiže 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne sumu 36 256,37 eura a 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne sumu 36 256,37 eura,

•    takto vypočítaná daň sa zníži o daňový bonus.

Povinnosť platiť preddavky na daň z podaného daňového priznania za rok 2018 na preddavkové obdobie roka 2019 neovplyvňujú ani príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP ani ostatné príjmy podľa § 8 ZDP.

Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP platná v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, odpočítava v plnej výške, zodpovedajúcej 19,2-násobku sumy platného životného minima.

Táto nezdaniteľná časť sa uplatňuje bez ohľadu na to, či si daňovník v poslednom daňovom priznaní mohol vzhľadom na výšku vykázaného základu dane (resp. súčtu čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) uplatniť plnú sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Pre uvedené účely je podstatné to, či daňovníkovi na predmetnú nezdaniteľnú časť základu dane vzniká nárok.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovník podľa § 11 ods. 6 ZDP nevzniká len daňovníkovi, ktorý je k 1. 1. zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku určeného týmto ustanovením v sume vyššej ako je určená nezdaniteľná časť základu dane.

Uvedené znamená, že v prípade poberateľov dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP (napr. dôchodku starobného) pri výpočte nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na účely platenia preddavkov na daň je rozhodujúce to, kedy im bol dôchodok priznaný a v akej výške im bol vyplatený v príslušnom zdaňovacom období:

•    ak daňovník bol poberateľom dôchodku už k 1. 1. 2018, základ dane za rok 2018 znižuje o sumu zodpovedajúcu (len) kladnému rozdielu medzi nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka vo výške 3 830,02 eura a úhrnnou sumou vyplateného dôchodku a pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti znižuje základ dane za rok 2018 o kladný rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka platnou na zdaňovacie obdobie roka 2019 vo výške 3 937,34 eura a úhrnnou sumou dôchodku, ktorá mu bola vyplatená v roku 2018,

•    ak sa daňovník stal poberateľom dôchodku až v priebehu roka 2018, základ dane za rok 2018 môže znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP v plnej výške 3 830,02 eura (len s prihliadnutím na výšku súčtu čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) a pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti znižuje základ dane za rok 2018 o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka platnú na zdaňovacie obdobie roka 2019 v plnej výške, t.j. vo výške 3 937,34 eura.

?  Príklad

Daňovníkovi bol priznaný starobný dôchodok k 1. 3. 2017. Táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za rok 2017, keďže k 1. 1. 2017 nebol poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP. V daňovom priznaní typu B za rok 2018 daňovník vyplní príslušné riadky určené poberateľom dôchodku, pričom uvedie celoročný úhrn starobného dôchodku, ktorý mu bol vyplatený v roku 2018. Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si uplatní len po znížení o tento úhrn dôchodku. Na zdaňovacie obdobie roku 2019 platí preddavky na daň na základe poslednej známej daňovej povinnosti vypočítanej zo základu dane za rok 2018, pričom nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka platnú na rok 2019 zníži o úhrn dôchodkov vyplatených v roku 2018 uvedených v daňovom priznaní za rok 2018.

Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa používa sadzba dane uvedená v § 15 písm. a) prvý bod ZDP platná v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň. Výška preddavkov na daň vyčíslených z poslednej známej daňovej povinnosti sa až do konca preddavkového obdobia nemení.

Daňový bonus sa na účely výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti uplatní v sume, na ktorú daňovníkovi vznikol nárok a ktorú si uplatnil v poslednom daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, bez ohľadu na skutočnosť, že v zdaňovacom období, na ktoré počíta preddavky, by už nemal nárok na uplatnenie daňového bonusu, resp. by bol tento nárok v inej výške (napr. v roku 2018 mal nárok uplatniť si daňový bonus na dve vyživované deti a v roku 2019 bude mať nárok na daňový bonus už len na jedno dieťa).

Podľa § 34 ods. 5 ZDP sa posledná známa daňová povinnosť nemení (neprepočítava) v dôsledku podania dodatočného daňového priznania a nemení sa ani vtedy, ak daňovníkovi dorubí daň správca dane. Daňovník však môže v takomto prípade požiadať správcu dane o určenie preddavkov inak.

Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti z podaného daňového priznania v bežnom zdaňovacom období k začiatku preddavkového obdobia sa preddavky na daň splatné do začiatku tohto preddavkového obdobia nemenia.

Ak sú preddavky na daň zaplatené do zmeny poslednej známej daňovej povinnosti vyššie ako preddavky na daň vypočítané z podaného daňového priznania, suma preddavkov na daň zaplatená do začatia preddavkového obdobia, ktorá prevýši sumu preddavkov na daň vypočítanú z podaného daňového priznania, sa buď daňovníkovi

•    započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto zmene, alebo

•    sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti.

Na postup správcu dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka sa použije postupu podľa § 79 daňového poriadku. Uvedené znamená, že najskôr správca dane použije preplatok na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby (postupnosť prednostných úhrad je uvedená v § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku) a až potom vráti daňovníkovi daňový preplatok.

Na výšku preddavkov na daň má vplyv:

•    posledná známa daňová povinnosť vypočítaná podľa § 34 ods. 5 ZDP,

•    druh príjmu aký daňovník poberá a z toho vyplývajúca štruktúra základe dane – daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 ZDP a § 6 ZDP, postupuje podľa § 34 ods. 10 ZDP. Takýto daňovník neplatí preddavky na daň, ak čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP tvorí viac ako 50 % zo súčtu čiastkových základov dane podľa § 5 a 6 ZDP. Ak čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti tvorí 50 % a menej zo súčtu čiastkových základov dane podľa § 5 a 6 ZDP, preddavky na daň sa platia v polovičnej výške.

Výpočet percentuálneho podielu podľa čiastkových základov dane (ďalej aj „ČZD“):

(ČZD podľa § 5 ZDP / ČZD podľa § 5 ZDP + ČZD podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP + ČZD podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP) x 100.

?  Príklad

Daňovník na základe podaného daňového priznania za rok 2018 dosiahol len príjmy zo živnosti, pričom vykázal čiastkový základ dane z príjmov z podnikania vo výške 15 000 eur. Posledná známa daňová povinnosť vypočítaná z podaného daňového priznania je vo výške 2 101,90 eura (15 000 – 3 937,34 = 11 062,66 x 0,19%). Iné príjmy v roku 2018 nedosiahol. Vzniká mu povinnosť platiť preddavky v preddavkovom období začínajúcom v roku 2019?

Nakoľko posledná známa daňová povinnosť zo základu dane uvedeného v daňovom priznaní za rok 2018 je suma 2 101,90 eura, ktorá nepresiahla sumu 2 500 eur, daňovníkovi nevzniká povinnosť platiť preddavky v preddavkovom období na rok 2019.

?  Príklad

Daňovník na základe podaného daňového priznania za rok 2018 dosiahol len príjmy z výkonu činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka, ktoré sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZDP. Na základe vykázaného základu dane z podaného daňového priznania za rok 2018 bola jeho posledná známa daňová povinnosť vo výške 2 760 eur. Má povinnosť platiť preddavky na daň v preddavkovom období začínajúcom v roku 2019 (od 2. 4. 2019 do 31. 3. 2020)?

Nakoľko posledná známa daňová povinnosť vypočítaná zo základu dane uvedeného v podanom daňovom priznaní za rok 2018 je suma 2 760 eura, ktorá presiahla sumu 2 500 eur, daňovník je povinný platiť štvrťročné preddavky v preddavkovom období na rok 2019 a to vo výške 690 eur štvrťročne.

-   odsek 8 a 9

Ak daňovník skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť, prenájom (§ 17 ods. 9 ZDP), poberanie príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP) a výkon závislej činnosti a poberanie príjmov (§ 5 ZDP), z ktorých sa platia preddavky na daň podľa § 34 ods. 6 a 7 ZDP, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností. Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 ZDP oznámi túto skutočnosť správcovi dane.

?  Príklad

Na základe riadne podaného daňového priznania za rok 2018 v lehote do konca marca 2019 daňovníkovi vznikla povinnosť platiť preddavky v preddavkovom období od 2. 4. 2019 do 31. 3. 2020 a to štvrťročne vo výške 700 eur. Daňovník vykázal v podanom daňovom priznaní za rok 2018 len základ dane z príjmov zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. Iné príjmy nedosiahol. V máji roku 2019 (k 31. 5. 2019) zrušil živnostenské oprávnenie. Je povinný platiť preddavky v preddavkovom období od 2. 4. 2019 do 31. 3. 2020?

V súlade s ustanovením § 34 ods. 8 ZDP, ak daňovník skončil podnikanie, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností, t. j. od 31. 5. 2019, kedy došlo k zrušeniu živnostenského oprávnenia. Z uvedeného vyplýva, že daňovník neplatí preddavky od platby preddavku na daň splatnej k 1. 7. 2019 až do konca preddavkového obdobia.

Preddavky na daň neplatí daňovník,

•    ktorý poberal v predchádzajúcom zdaňovacom období len príjmy:

–   uvedené v § 7 ZDP (z kapitálového majetku), alebo

–   uvedené v § 8 ZDP (ostatné príjmy), alebo

–   z ktorých sa daň vyberá zrážkovým spôsobom (§ 43 ZDP), alebo

–   zo závislej činnosti zdaňované preddavkovým spôsobom podľa § 35 ZDP,

•    ktorý mal kombináciu uvedených príjmov,

•    ktorý okrem iných druhov príjmov dosahuje aj príjmy zo závislej činnosti a tento čiastkový základ dane tvorí viac ako 50 % zo súčtu čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ZDP,

•    ktorého posledná známa daňová povinnosť nepresiahla sumu 2 500 eur.

?  Príklad

Daňovník vykázal v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2018 príjem z predaja nehnuteľnosti, pričom vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 8 (ostatné príjmy) vo výške 50 200 eur. Iné príjmy daňovník nemal. Je povinný platiť preddavky na daň v preddavkovom období od 2. 4. 2019 do 31. 3. 2020?

Príjmy z predaja nehnuteľnosti sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 8 ZDP. Nakoľko daňovník v roku 2019 dosiahol len príjmy podľa § 8 ZDP, nemá povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov v preddavkovom období od 2. 4. 2019 do 31. 3. 2020.

Správca dane môže vrátiť v priebehu zdaňovacieho obdobia preddavok na daň, ale len v prípade, ak

–   bol zaplatený omylom, t.j. napr. 2x odišla úhrada alebo

–   platil preddavok bez právneho dôvodu napr. skončil podnikanie a už nemal povinnosť na ich platenie (§ 34 ods. 8 ZDP).

Preddavky v týchto prípadoch sa vrátia len na žiadosť daňovníka na základe rozhodnutia správcu dane do 30 dní od doručenia žiadosti, ale až po uplatnení postupu uvedeného v § 79 daňového poriadku. To znamená, že v prvom rade sa použije takáto platba na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby (postupnosť prednostných úhrad je uvedená v § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku) a až potom vráti správca dane daňový preplatok.

?  Príklad

Daňovník, ktorý bol povinný platiť preddavky v preddavkovom období od 2. 4. 2019 do 31. 3. 2020, omylom zaplatil preddavok splatný k 1. 7. 2019 dvakrát. Má možnosť požiadať správcu dane o vrátenie platby omylom zaplateného preddavku?

Áno, daňovník môže požiadať správcu dane o vrátenie takto omylom zaplateného preddavku. Preddavky sa v tomto prípade vrátia len na základe podanej žiadosti daňovníka a to na základe rozhodnutia správcu dane do 30 dní od doručenia žiadosti, ale až po uplatnení postupu uvedeného v § 79 daňového poriadku.

Vyberanie a platenie preddavkov
na daň a dane z príjmov
zo závislej činnosti

§ 35

(1)  Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o

a) sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

b) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. b), ods. 3, 6, 8, 10 a 14 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie.

(2)  Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8 násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8 násobku platného životného minima. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa § 33 ods. 1.

(3)  Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Zamestnancovi,

a) ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení, pri ktorom sa neuplatňuje postup podľa prílohy č. 6 alebo toto nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní (§ 38) alebo pri podaní daňového priznania (§ 32), alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32, daň sa v termíne na podanie daňového priznania (§ 49) považuje za vysporiadanú,

b) ktorého príjem zo závislej činnosti a náhrada tohto príjmu za dovolenku je zložený z eurovej časti a z časti v cudzej mene, preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a časti v cudzej mene prepočítanej na eurá; ustanovenia osobitného predpisu¹³⁰⁾ o zrážkach preddavku na daň sa nepoužijú,

c) ktorému zamestnávateľ poskytuje k príjmu zo závislej činnosti zahraničný príspevok podľa osobitného predpisu,131) preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a zahraničného príspevku prepočítaného na eurá.

(4)  U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, je zdaniteľnou mzdou úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré mu zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

(5)  Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zníži preddavok na daň o sumu daňového bonusu zamestnancovi, ktorý u neho podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vyplatených týmto zamestnávateľom v príslušnom kalendárnom mesiaci je u tohto zamestnanca aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. O túto sumu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň za príslušný kalendárny mesiac.

(6)  Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. Zo sumy navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný zraziť a odviesť za zamestnanca preddavky na daň.

(7)  Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie daňového bonusu. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca, ktorý poberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, nižšia ako suma daňového bonusu alebo ak zdaniteľná mzda tohto zamestnanca spočíva len v nepeňažnom plnení, alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku preddavku na daň vykonať, vyplatí zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň a dane zrazenej všetkým zamestnancom. Ak je úhrnná suma preddavkov na daň a dane zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri výplate, pripísaní alebo poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru vyplatí zamestnancovi daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej týmto zákonom za príslušný kalendárny mesiac zo svojich prostriedkov. V tomto prípade zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, požiada na tlačive podľa § 39 ods. 9 písm. a), po skončení kalendárneho štvrťroka za príslušné kalendárne mesiace tohto štvrťroka miestne príslušného správcu dane o poukázanie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov a úhrnnou sumou preddavkov na daň a dane, ktoré zrazil všetkým zamestnancom. Správca dane je povinný sumu rozdielu uvedenú v žiadosti poukázať zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti; na tieto účely správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.128) Ak správca dane v tejto lehote začne daňovú kontrolu a suma zistená daňovou kontrolou sa neodlišuje od sumy uvedenej v žiadosti, vráti túto sumu do 15 dní od ukončenia daňovej kontroly, pričom na tieto účely správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.128) Ak správca dane zistí, že suma rozdielu zistená daňovou kontrolou sa odlišuje od sumy rozdielu uvedenej v žiadosti, postupuje podľa osobitného predpisu128) a sumu rozdielu vráti do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(8)  Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevyberie preddavok na daň podľa predchádzajúcich odsekov, ak

a) je preukázané, že daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava, platí preddavky na daň podľa § 34,

b) ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí.

(9)  Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia, vypočíta preddavok na daň a prizná a vyplatí daňový bonus tak, ako by bola zdaniteľná mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre zamestnanca výhodnejší.

Komentár k § 35

-   podľa odseku 1 je zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane povinný vybrať preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy okrem prípadov, ak

–   je preukázané, že daňovník s NDP, ktorý sa na území SR obvykle zdržiava, platí preddavky na daň podľa § 34,

–   ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí.

Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov, ktoré boli zúčtované a zamestnancovi vyplatené za kalendárny mesiac, znížené o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, príp. o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (ak zamestnanec podpísal tlačivo Vyhlásenie k zdaneniu príjmov).

Ak zamestnanec nepodpísal vyhlásenie zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov, ktoré zamestnávateľ zamestnancovi vyplatil, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

-   v odseku 2 je nastavený spôsob výpočtu preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti. Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej smerom nadol, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa § 33.

-   podľa odseku 3, sa preddavok na daň zrazí pri výplate alebo poukázaní alebo pripísaní zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru. Každý príjem zo závislej činnosti, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený, sa musí pri výplate, pripísaní alebo pri poukázaní daňovníkovi k dobru zdaniť.

Zdaniť je ale možné len príjem, ktorý mu bol aj skutočne vyplatený, pričom

–   pripísaním sa rozumie pripísanie na účet v peňažnom ústave (príkaz na úhradu),

–   poukázaním – poukázanie poštovou poukážkou na meno,

–   výplatou – výplata cez pokladňu v hotovosti.

Zdaniteľným príjmom nie je len peňažný príjem, ale aj nepeňažný príjem. Ak zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť mzdy, z ktorej potom nie je možné vykonať zrážku preddavku na daň, tento sa zrazí pri najbližšom peňažnom plnení, alebo až na konci roka pri podaní daňového priznania alebo pri vykonaní ročného zúčtovania.

V prípade, ak sa daňovník rozhodne vysporiadať tieto nepeňažné príjmy pri podaní daňového priznania, pričom ich výška nepresahuje 50 % nezdaniteľnej časti základu dane, t.j. za rok pre rok 2018 suma 1 915,01 eura a okrem týchto príjmov nemá žiadne iné zdaniteľné príjmy, potom nie je povinný podať daňové priznanie (§ 32 ZDP). V takýchto prípadoch môže ísť napr. o plnenie vo forme obedu pre bývalých zamestnancov (dôchodcov), poskytnutie liečebného poukazu pracovníčke na materskej dovolenke, pričom títo zamestnanci iný zdaniteľný príjem nemali a nepeňažné príjmy nepresahovali polovicu nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Uvedeným spôsobom postupuje len daňovník, ktorý nebude uplatňovať postup uvedený v § 5 ods. 3 písm. d), t.j. nebude navyšovať príjem o odvody a poistné (nebude „bruttovať“ príjem). U takéhoto daňovníka sa postupuje pri výpočte preddavkov podľa odseku 6.

§ 36

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, zamestnaneckej
prémie a daňového bonusu

(1)  Zamestnanec, ktorý si uplatňuje daňový bonus u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, je povinný preukázať tomuto zamestnávateľovi splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa. Na predložené doklady zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne, začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, preukážu; ak zamestnanec nastúpi do zamestnania, na predložené doklady zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom zamestnanec nastúpil do zamestnania, ak ich preukáže do konca tohto kalendárneho mesiaca a neuplatnil si ich v tomto kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane.

(2)  Ak sa zamestnancovi narodí dieťa, dieťa si osvojí alebo dieťa prevezme do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala, ak zamestnanec predloží doklad o preukázaní splnenia podmienok na uplatnenie daňového bonusu do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Rovnaký postup sa uplatní aj pri začatí sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie.

(3)  Ak zamestnanec poberá v kalendárnom mesiaci zdaniteľnú mzdu súčasne alebo postupne od viacerých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a na daňový bonus iba jeden zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, u ktorého zamestnanec uplatní nároky podľa odsekov 1 a 2.

(4)  Ak zamestnanec neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a nepreukáže splnenie podmienok na uplatnenie daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a prihliadne na preukázané podmienky na priznanie daňového bonusu dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak ich zamestnanec preukáže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, alebo si ich zamestnanec uplatní pri podaní daňového priznania.

(5)  Ak zamestnanec nepoberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v peňažnej alebo v nepeňažnej forme aspoň v sume polovice minimálnej mzdy u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a daňový bonus, uplatní túto časť daňového bonusu pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za obdobie, za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie alebo za ktoré zamestnanec podáva daňové priznanie, dosiahne aspoň sumu 6-násobku minimálnej mzdy.

(6)  Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a na daňový bonus, ak zamestnanec podá do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, a každoročne najneskôr do konca januára alebo v priebehu zdaňovacieho obdobia písomné vyhlásenie, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, o tom,

a) že uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa zmenili,

b) že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a daňový bonus u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,

c) či je poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6.

(7)  Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti písomne, napríklad zmenou vo vyhlásení podľa odseku 6 zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, u ktorého si daňový bonus uplatňuje, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, poznamená zmenu na mzdovom liste zamestnanca.

(8)  Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] alebo na daňový bonus, zamestnanec je povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom vo vyhlásení podľa odseku 6 u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a daňový bonus ku dňu, keď táto skutočnosť nastala.

(9)  Ak zamestnanec preukáže nárok na zamestnaneckú prémiu zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré si zamestnaneckú prémiu uplatňuje, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupuje podľa § 32a ods. 5.

Komentár k § 36

-   v odsekoch 1 a 2 sú upravené lehoty, dokedy zamestnanec preukazuje splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na daňový bonus u zamestnávateľa, pričom

•    zamestnanec preukazuje splnenie podmienok najneskôr do konca mesiaca, v ktorom už podmienky spĺňa, pričom

•    zamestnávateľ prihliadne na tieto doklady už v nasledujúcom mesiaci po mesiaci kedy zamestnanec preukáže splnenie podmienok, ak nejde o nastupujúceho zamestnanca, u ktorého na predložené doklady zamestnávateľ prihliadne už v mesiaci, kedy nastúpil do zamestnania za podmienky, že ich do konca tohto mesiaca aj tento nový zamestnanec preukáže a neuplatnil si ich v tomto kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa.

Ak sa zamestnancovi narodí dieťa, dieťa si osvojí alebo dieťa prevezme do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala, ak zamestnanec predloží doklad o preukázaní splnenia podmienok na uplatnenie daňového bonusu do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala.

Rovnaký postup sa uplatní aj pri začatí sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie.

-   podľa odsekov 3 a 4 ak zamestnanec

•    poberá v kalendárnom mesiaci zdaniteľnú mzdu od viacerých zamestnávateľov bez ohľadu na to, či postupne alebo súčasne, prihliadne na uplatnenie nezdaniteľnej časti a daňového bonusu len jeden z nich,

•    neuplatňuje nezdaniteľnú časť a nepreukáže splnenie podmienok pre daňový bonus v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnávateľ mu tieto nároky uplatní pri vykonaní ročného zúčtovania ak do 15. 2. preukáže splnenie podmienok pre ich uplatnenie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (za to zdaňovacie obdobie, za ktoré vykonáva ročné zúčtovanie).

-   podľa odseku 6, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus, ak zamestnanec podá do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, a každoročne najneskôr do konca januára alebo v priebehu zdaňovacieho obdobia písomné vyhlásenie o tom,

a)  že uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa zmenili,

b)  že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,

c)  či je poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6.

§ 37

Spôsob preukazovania nároku na zníženie základu dane, zamestnaneckú prémiu, daňový bonus a daňový bonus
na zaplatené úroky

(1)  Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane,

a) predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 3 vystaveného oprávneným subjektom a čestným vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky (manžela),

b) posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku (§ 11 ods. 6), ak suma takéhoto dôchodku v úhrne nepresahuje sumu ustanovenú v § 11 ods. 2.

c) predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 8 a 10 vystaveného oprávneným subjektom, ak za zamestnanca neodvádza dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie alebo príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnávateľ,

d) predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 14 druhej vety a predložením dokladu o zaplatení úhrady súvisiacej s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaloženej v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa osobitných predpisov.^65a)

(2)  Nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane,

a) predložením dokladu o oprávnenosti nároku na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa a potvrdením školy, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti57) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom,125) alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa,

b) potvrdením príslušného úradu o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti 57) sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa.

(3)  Doklady uvedené v odseku 1 písm. a) a b) platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených. Potvrdenie školy o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti57) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, platí vždy na školský rok, na ktorý bolo vydané. Platnosť dokladov uvedených v odseku 1 písm. b) je podmienená tým, že zamestnanec každoročne potvrdí podpisom vo vyhlásení (§ 36 ods. 6) platnosť rozhodnutia o priznaní dôchodku. Doklady platia za predpokladu, že u zamestnanca a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na priznanie nezdaniteľnej časti základu dane [§ 11 ods. 3] a daňového bonusu.

(4)  Nárok na zamestnaneckú prémiu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, čestným vyhlásením o tom, že spĺňa podmienky uvedené v § 32a ods. 1.

(5) Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, predložením potvrdenia vystaveného veriteľom podľa osobitného predpisu^122ab) a čestným vyhlásením o tom, že mu nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu.^131a)

(6)  Na účely preukazovania nároku podľa odsekov 1 až 5, zisťovania, preverovania a kontroly správneho postupu preukazovania nároku na zníženie základu dane, na zamestnaneckú prémiu, na daňový bonus a na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a, na účely ochrany a domáhania sa práv daňovníka, zamestnávateľa a správcu dane sú zamestnávateľ, správca dane a ministerstvo oprávnení spracúvať osobné údaje dotknutých osôb. Zamestnávateľ, správca dane a ministerstvo sú na tieto účely oprávnení aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.

Komentár k § 37

-   v odsekoch 1, 2 a 5 je upravený spôsob preukazovania nárokov na zníženie základu dane, zamestnaneckú prémiu, daňový bonus a daňový bonus na zaplatené úroky.

Nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na manželku (manžela), ktorá sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia sa preukazuje [§ 37 ods. 1 písm. a) ZDP]

•    dokladom preukazujúcim oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD na manželku/manžela vystaveného oprávneným subjektom napr.

–   sobášnym listom,

–   rodným listom resp. potvrdením o poberaní rodičovského príspevku (starostlivosť o dieťa),

–   rozhodnutie alebo oznámenie SP o zdravotnom postihnutí občana,

–   potvrdenie z úradu práce o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

•    čestným prehlásením o výške vlastného príjmu.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa v zásade nepreukazuje. Výnimkou je len ten daňovník – zamestnanec, ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku a suma tohto dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP), pričom uvedené vyplýva z § 37 ods. 1 písm. b) ZDP.

V súlade s § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi

•    posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo

•    dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie sa

•    u zamestnávateľa preukazuje

–   predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 10 ZDP vystaveného oprávneným subjektom; takýmto dokladom napr. výpis z osobného účtu sporiteľa vystavený dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ak za zamestnanca neodvádza dobrovoľný príspevok na DDS zamestnávateľ. Ak za zamestnanca príspevok na DDS odvádza zamestnávateľ a zamestnanec mu preukáže splnenie podmienok ustanovených v § 11 ods. 12 ZDP, potom zamestnanec nemá povinnosť zamestnávateľovi každoročne preukazovať nárok na túto NČZD [§ 37 ods. 1 písm. c) ZDP].

     V prípade, ak príspevky na DDS zamestnanca odvádza zamestnávateľ, potom mu nemusí preukazovať splnenie podmienok pre uplatnenie tejto NČZD.

•    pri podaní daňového priznania daňovník nemá automaticky povinnosť k daňovému priznaniu priložiť doklad, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal. Správca dane je však oprávnený daňovníka vyzvať, aby nárok na uvedenú NČZD preukázal.

Nárok na nezdaniteľnú časť podľa § 11 ods. 14 ZDP a to zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložených v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa zákona § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. preukazuje

–   predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 14 a 

–   predložením dokladu o zaplatení úhrady súvisiacej s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaloženej v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z.

Nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane,

•    predložením dokladu o oprávnenosti nároku na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa a potvrdením školy, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa,

•    potvrdením príslušného územného úradu o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa.

Pokiaľ si daňovník uplatňuje daňový bonus na dieťa, ktoré si plní povinnú školskú dochádzku, nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje napr. rodným listom vyživovaného dieťaťa alebo rozhodnutím súdu a nemá povinnosť preukazovať nárok na daňový bonus potvrdením školy. Potvrdenie školy predkladá daňovník až po splnení si povinnej školskej dochádzky, ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom dennou formou (povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak osobitný predpis neustanovuje inak).

Daňovník uplatňujúci si daňový bonus na dieťa, ktoré sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, preukazuje nárok na priznanie daňového bonusu, napr. potvrdením školy, že dieťa zo zdravotných dôvodov prerušilo štúdium a potvrdením od lekára, že sa nemôže pre chorobu alebo úraz pripravovať na povolanie štúdiom, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na dieťa.

?  Príklad

Daňovník si u svojho zamestnávateľa mesačne uplatňuje daňový bonus na vlastné dieťa, ktoré si plní povinnú školskú dochádzku. Dňa 24. 6. 2018 sa daňovník so svojou manželkou rozviedol a súd určil, že dieťa zveruje do osobnej starostlivosti matke. Otec nežije s dieťaťom v jednej domácnosti, ale mesačne prispieva na výživu dieťaťa. Môže si matka uplatniť daňový bonus, ak si nárok na daňový bonus naďalej uplatňuje otec dieťaťa?

Pokiaľ dieťa vyživujú viacerí daňovníci, daňový bonus si môže uplatniť len jeden z nich, ale musí byť splnená aj podmienka žitia s dieťaťom v domácnosti. Otec dieťaťa v tomto prípade nežije s vlastným dieťaťom v domácnosti, a preto je povinný písomne vyznačiť vo vyhlásení zamestnávateľovi zmenu podmienky rozhodujúcej na priznanie daňového bonusu, t.j. ukončiť uplatnenie daňového bonusu na toto dieťa. V prípade, že tak neurobí, daňový bonus si uplatňuje v rozpore s ustanoveniami ZDP (zamestnanec má povinnosť doplatiť nielen neoprávnene uplatnený daňový bonus, ale aj súvisiace sankcie). Matka dieťaťa je jediná oprávnená osoba, ktorej vzniká nárok na daňový bonus, ktorý preukáže rodným listom dieťaťa.

?  Príklad

Zamestnanec 20. 6. 2018 písomne vo vyhlásení oznámil zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje daňový bonus, že dieťa 10. 6. 2018 ukončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa. Zamestnávateľ počnúc mesiacom júl 2018 nepriznal zamestnancovi daňový bonus na toto dieťa. Dieťa sa 3. 10. 2018 zapísalo na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ktoré uskutočňuje dennou formou. Na základe akých dokladov môže zamestnávateľ v októbri priznať daňový bonus zamestnancovi za mesiace júl až september 2018, ak zamestnanec splnil všetky podmienky na priznanie daňového bonusu?

Keďže zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa dieťa vykonalo v októbri 2018, zamestnancovi patrí daňový bonus aj za obdobie júl až september 2018. Ak zamestnanec predloží potvrdenie o návšteve školy v ustanovenej lehote a súčasne požiada zamestnávateľa aj o vyplatenie daňového bonusu spätne za mesiace po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa až do vykonania zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a túto skutočnosť vyznačí vo vyhlásení, môže mu zamestnávateľ priznať daňový bonus za mesiace júl až september už v mesiaci, v ktorom sústavná príprava dieťaťa na povolanie začala (október 2018). V prípade, že by zamestnanec nedodržal ustanovenú lehotu na predloženie potvrdenia o návšteve školy, zamestnávateľ na predložené doklady prihliadne až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom sa zamestnávateľovi preukážu.

-   odsek 5

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľom, kde sa preukazuje predložením dokladu vystaveného veriteľom (bankou poskytujúcou úver na bývanie), ktorý je povinný vydať takéto potvrdenie na žiadosť žiadateľa, a to na vzore tlačiva, ktoré je prílohou k zákonu o úveroch na bývanie.

Potvrdenie o splnení podmienok pre účely uplatnenia daňového bonusu podľa § 33a ZDP sa vydáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4 zákona o úveroch na bývanie, a obsahuje všetky potrebné informácie na uplatnenie si tohto daňového bonusu na zaplatené úroky.

Zároveň musí zamestnanec predložiť zamestnávateľovi aj čestné vyhlásenie o tom, že mu nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. 1. 2018, na ktorý uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa § 122ya ods. 12 zákona o bankách.

§ 38

Ročné zúčtovanie

(1)  Zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 alebo ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13, môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia písomne požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, posledného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus.

(2)  Ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, na žiadosť zamestnanca uvedeného v odseku 1. Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich a tento zamestnávateľ na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok.

(3)  Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32.

(4)  Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na zrazené preddavky na daň, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3, na nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 6, 8, 10 a 14, na zamestnaneckú prémiu, na daňový bonus a na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše žiadosť, ktorej vzor určí finančné riaditeľstvo, pričom tlačivo obsahuje osobné údaje uvedené v § 32 ods. 6. Tieto osobné údaje sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.132)

(5)  Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 na základe údajov o zdaniteľnej mzde (§ 35 ods. 1), ktoré je povinný viesť podľa tohto zákona (§ 39), dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane, na daňový bonus (§ 33) a daňový bonus na zaplatené úroky (§ 33a) a potvrdení o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane. Zamestnanec je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania a nepredloží požadované doklady v ustanovenom termíne, je povinný podať daňové priznanie (§ 32).

(6)  Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu (§ 32a), daňový bonus alebo jeho časť (§ 33) a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť (§ 33a) do výšky ustanovenej týmto zákonom. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa § 40 ods. 8. O vyplatený daňový bonus alebo jeho časť a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ktorý postupoval podľa § 32a ods. 5, zníži odvod preddavkov na daň (dane) aj o sumu zamestnaneckej prémie najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7.

(7)  Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu 5 eur zráža zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zamestnávateľ zníži o sumu daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo ročné zúčtovanie.

(8)  Ak zamestnanec uvedený v odseku 1 nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z dôvodu zániku zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, bez právneho nástupcu, je povinný podať daňové priznanie podľa § 32.

(9)  Ak správca dane zistí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevykonal ročné zúčtovanie zamestnancovi, ktorý požiadal platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania a zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky podmienky podľa tohto zákona, uloží mu pokutu najmenej 15 eur za každého takéhoto zamestnanca. Výška celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť 30 000 eur za všetkých zamestnancov, ktorí požiadali o vykonanie ročného zúčtovania, splnili na jeho vykonanie všetky podmienky podľa tohto zákona, ale zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, týmto zamestnancom ročné zúčtovanie nevykonal. Rovnaký postup sa použije, ak správca dane zistí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevystavil a nedoručil v lehote ustanovenej v tomto zákone doklad uvedený v § 39 ods. 5 a 6.

(10) Ročné zúčtovanie sa vykoná na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo, pričom tlačivo obsahuje osobné údaje uvedené v § 32 ods. 6. Tieto osobné údaje sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.132)

(11) Ak je to nevyhnutné na utajenie činnosti alebo totožnosti príslušníka Vojenského spravodajstva alebo plnenia úloh Vojenského spravodajstva, môže byť ročné zúčtovanie alebo daňové priznanie k dani z príjmu plynúceho zo služobného pomeru príslušníka Vojenského spravodajstva vykonané oddelene od ročného zúčtovania alebo daňového priznania príslušníka Vojenského spravodajstva z príjmov z činnosti podľa osobitného predpisu^132c) alebo z výkonu činnosti, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa § 5 až 8. Súhrnné vyúčtovanie príjmov príslušníka Vojenského spravodajstva vykoná Vojenské spravodajstvo tak, aby sa vo vzťahu k príslušníkovi Vojenského spravodajstva zachovalo utajenie jeho služobného pomeru. Podrobnosti o vykonaní tohto súhrnného vyúčtovania upraví riaditeľ Vojenského spravodajstva interným predpisom.

Komentár k § 38

-   odseky 1 až 10

Po skončení zdaňovacieho obdobia roka 2018 si fyzická osoba musí vysporiadať svoju daňovú povinnosť k dani z príjmov, ak dosahovala zdaniteľné príjmy.

Ak dosahovala výlučne príjmy zo závislej činnosti a splnila ďalšie zákonom vymedzené podmienky, môže jej daňovú povinnosť vysporiadať zamestnávateľ a to prostredníctvom ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „RZ“).

O vykonanie RZ zamestnávateľom môže písomne požiadať zamestnanec v prípade, ak

–   poberal v zdaňovacom období roku 2018 zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti,

–   nepoberal príjmy, pri ktorých by sa rozhodol daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov považovať za preddavok (§ 43 ods. 7 ZDP) a 

–   nie je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že porušil podmienky pre uplatnenie nezdaniteľných častí (§ 11 ods. 9 ZDP – porušenie podmienok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti na dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a § 11 ods. 13 ZDP – porušenie podmienok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti na doplnkové dôchodkové sporenie).

Písomnú žiadosť o vykonanie RZ podá najneskôr do 15. 2. 2019 a to:

–   poslednému zamestnávateľovi, u ktorého si v zdaňovacom období 2018 uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane (ďalej len „NČZD“) na daňovníka a daňový bonus na dieťa podľa § 33 ZDP (ďalej len „daňový bonus“),

–   ktorémukoľvek zamestnávateľovi, od ktorého poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ak v zdaňovacom období 2018 neuplatňoval NČZD na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa. Tento zamestnávateľ na NČZD na daňovníka a daňový bonus prihliadne pri RZ, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie týchto výhod mal nárok.

RZ zamestnávateľ vykoná len u toho zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie (§ 32).

?  Príklad

Zamestnanec v roku 2018 mal postupne dvoch zamestnávateľov u ktorých si uplatňoval NČZD na daňovníka. Okrem toho mal aj živnosť, z ktorej ale nedosiahol žiadne príjmy. Môže druhý zamestnávateľ tomuto zamestnancovi vykonať RZ?

Ak má zamestnanec živnosť, avšak z tejto činnosti za rok 2018 nedosiahol žiadne príjmy a nevykázal z tejto činnosti ani daňovú stratu, môže zamestnávateľ tomuto zamestnancovi za ustanovených podmienok vykonať RZ.

Zamestnávateľ v RZ vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na zrazené preddavky na daň, na NČZD, na zamestnaneckú prémiu, na daňový bonus a na daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie podľa § 33a, ak zamestnanec do 15. 2. po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie RZ a podpíše žiadosť, ktorej vzor určuje Finančné riaditeľstvo SR.

Poznámka

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa zmenil systém podpory hypotekárnych úverov pre mladých, ktorej cieľom bolo zjednodušenie a zníženie administrácie poskytovania štátnej podpory k hypotekárnym úverom pre mladých. Pôvodný systém uvedenej podpory sa nahradil systémom odpočítateľnej položky z dane pre mladých poberateľov hypotekárneho úveru a to formou daňového bonusu, ktorý má rovnako zvýšiť adresnosť podpory tejto skupiny obyvateľstva na zabezpečenie ich bývania. Prvýkrát sa takto zadefinovaný daňový bonus uplatní za zdaňovacie obdobie roka 2018.

Podmienky, po ktorých splnení má daňovník nárok na uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie, sú nastavené v § 33a ZDP.

Úvery na bývanie, ktorých sa uvedený daňový bonus týka, sú zadefinované v § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z. (ďalej len „zákon o úveroch na bývanie“).

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa nastavujú aj daňové úpravy, ktorých cieľom je podpora kúpeľníctva. Z pohľadu fyzickej osoby ako užívateľa služieb poskytujúcich kúpeľnými zariadeniami zavedením NČZD v § 11 ZDP.

Podľa tejto novej úpravy sú NČZD aj preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 538/2005 Z. z.) v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok.

V rámci tejto nezdaniteľnej časti je možné odpočítať úhradu za stravu, ubytovanie, kúpeľné procedúry, ktoré nie sú preplácané zo zdravotného poistenia. Odpočítateľná položka je určená v ročnej výške 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad, pričom daňovník si môže uplatniť 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur aj za svoje vyživované dieťa, ktoré je vymedzené v § 33 zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti.

RZ je vždy viazané na žiadosť zamestnanca, v ktorej zamestnanec uvedie rozhodné skutočnosti.

K žiadosti zamestnanec prikladá všetky potvrdenia o príjme od ďalších zamestnávateľov, ale aj všetky doklady potrebné pre uplatnenie zákonných nárokov.

Zamestnávateľ pri vykonaní RZ prihliada na všetky príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnanec poberal od všetkých zamestnávateľov, ktoré má k dispozícii v potvrdeniach o príjmoch zo závislej činnosti, o zaplatenom povinnom poistnom (na zdravotné poistenie, na sociálne poistenie) za zdaňovacie obdobie 2018. Do úhrnu príjmov zamestnávateľ uvádza aj nepeňažné príjmy daňovníka podľa § 5 ZDP, z ktorých nebolo možné v zdaňovacom období 2018 zraziť preddavok na daň.

Do úhrnu príjmov zamestnávateľ uvedie aj príjmy podľa § 5 ods. 7 ZDP, pri ktorých v príslušnom zdaňovacom období nie sú splnené podmienky pre ich oslobodenie od dane, resp. prevyšujúca suma nad oslobodenú sumu príjmu, napr. nepeňažné plnenie vo forme vlastných poľnohospodárskych produktov, sociálna výpomoc vyplácaná na ustanovené účely, plnenie poskytnuté pri príležitosti vianočných sviatkov (tzv. 14. mzda).

Poznámka

So zameraním na podporu podnikateľského prostredia a súčasne zvýšenia príjmov zamestnancov sa do novely ZP č. 63/2018 Z. z. s účinnosťou od 1. 5. 2018 zavádzajú nové inštitúty slúžiace na odmeňovanie zamestnancov. Jedná sa o peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek (tzv. 13. mzda) a peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov (tzv. 14. mzda).

Tieto nové inštitúty poskytnú zamestnávateľovi možnosť, nie povinnosť, odmeňovať zamestnanca v mesiaci jún (platí pre tzv. 13. mzdu) a v mesiaci december (platí pre tzv. 14. mzdu) okrem mzdy aj týmto peňažným plnením, pričom ich dobrovoľné poskytovanie zamestnávateľmi bude s účinnosťou od 1. mája 2018 a postupne v nasledujúcich rokoch za splnenia podmienok ustanovených v osobitných predpisoch a to v ZDP, v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, daňovo aj odvodovo zvýhodňované.

Týmto zvýhodnením bude oslobodenie od dane a aj od odvodov do výšky 500 eur ročne. Daňové a odvodové zvýhodnenie sa zavádza postupne a to

–   z pohľadu zdravotných odvodov, nastáva zvýhodnenie už v júni 2018,

–   z pohľadu ZDP, nastáva oslobodenie od dane v decembri 2018 a 

–   z pohľadu sociálnych odvodov, nastáva zvýhodnenie až v decembri 2019.

RZ zamestnanca za rok 2018 bude ovplyvňovať len oslobodenie tzv. 14. platu a to v sume prevyšujúcej 500 eur, ktorá už bude vchádzať medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti.

?  Príklad

Zamestnávateľ vyplatí mzdu pri príležitosti obdobia vianočných sviatkov v sume 900 eur, pričom priemerný mesačný zárobok zamestnanca je 800 eur. Suma oslobodenia od dane je 500 eur a do základu dane sa zahrnie suma 400 eur.

S účinnosťou od 1. 1. 2019 bola schválená aj úprava oslobodenia poskytnutého ubytovania zamestnávateľom pre svojich zamestnancov vo vybraných prípadoch a do zákonom určenej sumy. Táto sa podľa prechodného ustanovenia § 52zt ods. 1 použije na nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancom od zamestnávateľa po 31. decembri 2017 prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie roku 2018 alebo pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018. Uvedené znamená, že zamestnávateľ musí spätne v ročnom zúčtovaní zohľadniť sumy oslobodené od dane do zákonom stanovenej výšky, ak sú splnené všetky podmienky pre ich oslobodenie.

RZ za rok 2018 zamestnávateľ vykoná na tlačive, ktorého vzor každoročne určuje MFSR.

?  Príklad

Zamestnanec v roku 2018 poberal príjmy zo závislej činnosti od dvoch zamestnávateľov a iné zdaniteľné príjmy v tomto roku nepoberal. U zamestnávateľa A mal uzatvorenú pracovnú zmluvu, podpísané vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňový bonus na dve vyživované deti. Vyživované deti sú jeho vlastné deti, pričom mladšia dcéra študuje na strednej škole a staršia dcéra na vysokej škole dennou formou. Zamestnanec nárok na daňový bonus preukázal rodnými listami detí a potvrdením o návšteve školy na školský rok (akademický rok) 2017/2018 a školský rok 2018/2019. Zamestnávateľ na základe týchto potvrdení v priebehu roka priznal a vyplatil zamestnancovi daňový bonus na obidve dcéry v plnej sume za celý rok 2018, t. j. po 258,72 eura. Dňa 5. 2. 2019 zamestnanec požiadal zamestnávateľa o vykonanie RZ a zároveň zamestnávateľovi oznámil (vyznačil zmenu vo vyhlásení), že jeho staršia dcéra od októbra 2018 zanechala štúdium na vysokej škole (písomné vyhlásenie dcéry o zanechaní štúdia bolo vysokej škole doručené v novembri 2018).

V súlade s § 66 ods. 1 a 2 zákona o vysokých školách, dňom skončenia štúdia v prípade zanechania štúdia je deň, keď bolo vysokej škole doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia. Znamená to, že zamestnanec za mesiac december 2018 poberal daňový bonus neoprávnene. Zamestnávateľ uvedenú skutočnosť zohľadní v RZ a to na základe zmeny vyznačenej vo vyhlásení.

Zamestnanec, ktorý zamestnávateľa požiada o vykonanie RZ, je povinný doklady za zdaňovacie obdobie 2018 predložiť zamestnávateľovi, najneskôr do 15. 2. 2019. Ak požadované doklady v ustanovenom termíne nepredloží, zamestnávateľ mu už nemôže vykonať RZ, ale daňovník je už povinný podať daňové priznanie (§ 32 ZDP). Daňové priznanie je povinný podať aj ten zamestnanec, ktorý nemôže požiadať o vykonanie RZ z dôvodu zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu.

RZ a výpočet dane vykoná zamestnávateľ najneskôr do 1. 4. 2019 (posun lehoty 31. 3. 2019 kvôli víkendu).

Zamestnávateľ v RZ vypočíta daň v súlade s § 15 ZDP, t.j. sadzba dane zo základu dane fyzickej osoby zisteného podľa § 4 ZDP je:

–   19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 35 268,06 eura (176,8 násobok platného životného minima) vrátane,

–   25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 35 268,06 eura.

Preplatok vyplývajúci z RZ zamestnávateľ zamestnancovi vráti po vykonaní RZ, najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl 2019. V rovnakej lehote vyplatí zamestnaneckú prémiu, daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej ZDP a daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a ZDP alebo jeho časť do výšky ustanovenej ZDP. O vrátený rozdiel z RZ zníži zamestnávateľ odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca roka 2019. Zamestnávateľ zníži odvod preddavku na daň (dane) aj o sumu zamestnaneckej prémie, o sumu daňového bonusu alebo jeho časti a o sumu daňového bonusu na zaplatené úroky alebo jeho časť najneskôr do konca kalendárneho roka 2019, t.j. v ktorom sa RZ vykonalo, alebo o vrátenie týchto súm požiada daňový úrad prostredníctvom žiadosti, ktorá je súčasťou tlačiva prehľad (39 ods. 9 ZDP).

Daňový nedoplatok vyplývajúci z RZ presahujúci sumu 5 eur zráža zamestnávateľ zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca roka 2019, a odvedie ho správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň.. Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zamestnávateľ zníži o sumu daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50 (chce poukázať podiel zaplatenej dane na verejnoprospešné účely), zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi, v prípade ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur.

Ak sa zamestnanec za zdaňovacie obdobie 2018 rozhodne:

–   v lehote do 5. 2. 2019 požiadať zamestnávateľa o vystavenie potvrdenia o príjme, potom tento zamestnávateľ má povinnosť najneskôr do 11. 2. 2019 (lehota sa z 10. 2. 2019 posúva kvôli skutočnosti, že pripadá na víkend) doručiť zamestnancovi potvrdenie o príjme (§ 39 ods. 5 ZDP), aby zamestnanec mohol, toto potvrdenie, v ustanovenej lehote predložiť zamestnávateľovi, ktorého požiada o vykonanie RZ,

–   podať daňové priznanie, potom zamestnávateľ tomuto zamestnancovi RZ nevykoná, ale vydá mu potvrdenie o zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce na výpočet základu dane, preddavkov na daň, dane, na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za zdaňovacie obdobie 2018 a doručí toto potvrdenie zamestnancovi najneskôr do 11. 3. 2019 (lehota sa z 10. 3. 2019 posúva kvôli skutočnosti, že pripadá na víkend).

Zamestnávateľ je povinný doručiť zamestnancovi, ktorému vykonal ročné zúčtovanie doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní najneskôr do konca apríla 2019.

Povinnosti zamestnávateľa,

ktorý je platiteľom dane

§ 39

(1)  Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy s výnimkou uvedenou v odseku 4 a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.

(2)  Mzdový list musí na daňové účely obsahovať

a) meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce,

b) rodné číslo zamestnanca,

c) adresu trvalého pobytu zamestnanca,

d) mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane [§ 11 ods. 3] a daňový bonus,

e) výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,

f) za každý kalendárny mesiac

    1.   počet dní výkonu práce,

    2.   úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo o nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 3 písm. d), okrem súm uvedených v deviatom a desiatom bode,

    3.   sumy oslobodené od dane, okrem súm uvedených v deviatom a desiatom bode,

    4.   sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

    5.   základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,

    6.   sumu daňového bonusu,

    7.   sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odvádza zamestnávateľ,

    8.   suma príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré za zamestnanca odvádza zamestnávateľ,

    9. sumu peňažného plnenia podľa osobitných predpisov^24d) a z toho sumu oslobodenú podľa § 5 ods. 7 písm. n),

   10. sumu peňažného plnenia podľa osobitných predpisov^24g) a z toho sumu oslobodenú podľa § 5 ods. 7 písm. o),

g) za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v písmene f),

h) sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie (§ 32a),

(3)  Údaje uvedené v odseku 2 písm. a) až d) sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.132)

(4)  Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevedie pre zamestnancov, ktorí poberajú len nepeňažné príjmy uvedené v § 5 ods. 3, mzdové listy, je povinný viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, jeho rodné číslo, adresu trvalého pobytu, údaj o trvaní pracovnej činnosti a úhrn nepeňažných príjmov uvedených v § 5 ods. 3.

(5)  Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľný príjem, vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa odseku 4, ktoré sú rozhodujúce na výpočet základu dane, preddavkov na daň, dane, na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle a doručiť zamestnancovi najneskôr do

a) 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie, alebo

b) do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom alebo za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil príjem zo závislej činnosti zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, ak o vystavenie dokladu požiada najneskôr do 5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia.

(6)  Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 38 ods. 10) najneskôr do konca apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie. Na žiadosť zamestnanca je zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný do desiatich dní od doručenia žiadosti vystaviť doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie, daňového bonusu (§ 33) alebo daňového bonusu na zaplatené úroky (§ 33a) vyplývajúceho z tohto ročného zúčtovania. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, za zdaňovacie obdobie, za ktoré vystavil doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní nebude po dátume vyplnenia tohto dokladu zrážať alebo vyplácať sumy daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu uvedené v tomto doklade.

(7)  Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť  potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 najneskôr do 15. apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie, na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo.

(8)  Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný kópie dokladov uvedených v odsekoch 1 a 4 až 6 uchovávať po dobu ustanovenú osobitným predpisom.1)

(9)  Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný podávať správcovi dane v lehote podľa § 49

a) prehľad o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmov o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len „prehľad“); v prehľade sa uvádzajú aj osobné údaje zamestnanca uvedené v § 32 ods. 6 písm. a) až c), ktorému bol príjem poskytnutý, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu,132)

b) hlásenie o vyúčtovaní dane, o úhrne príjmov zo závislej činnosti o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky (ďalej len „hlásenie“), poskytnutých zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie.

(10) Prehľad a hlásenie podľa odseku 9 sa predkladá na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo.

(11) Na hlásenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a ustanovenia osobitného predpisu vzťahujúce sa na daňové priznanie,128) pričom hlásenie sa považuje za daňové priznanie, opravné hlásenie sa považuje za opravné daňové priznanie a dodatočné hlásenie sa považuje za dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu.128) Ak bol zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný podať prehľad a tento nepodal v lehote uvedenej v § 49 ods. 2 na podanie prehľadu, správca dane použije postup podľa osobitného predpisu,^132a) ak zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, za tento kalendárny mesiac vznikla povinnosť odviesť preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo žiadal správcu dane o vyplatenie daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie.

(12) Prehľad a hlásenie podľa odseku 9 nie je povinný podať len ten zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane alebo zahraničným platiteľom dane podľa § 48, ktorý v príslušnom období nevyplácal príjmy zo závislej činnosti.

(13) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, podá opravný prehľad v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil, že podaný prehľad neobsahuje správne údaje za príslušné obdobie. Na podaný prehľad alebo na podané predchádzajúce opravné prehľady sa v tomto prípade neprihliada.

(14) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného prehľadu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Vo výzve správca dane určí zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, primeranú lehotu na vyjadrenie a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty, ktoré vyplývajú z osobitného predpisu.128) Ak je v lehote na poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie podľa § 35 ods. 7 zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom prehľade, lehota na vrátenie rozdielu daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov prehľadu.

(15) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zistí po lehote na podanie hlásenia, že podané hlásenie je nesprávne alebo neúplné alebo jeho oprava má za následok zmenu sumy daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie, je povinný za príslušné zdaňovacie obdobie podať správcovi dane dodatočné hlásenie v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom túto skutočnosť zistil. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, môže zvýšiť alebo znížiť nárok na daňový bonus, zvýšiť alebo znížiť nárok na daňový bonus na zaplatené úroky alebo zvýšiť alebo znížiť nárok na zamestnaneckú prémiu na základe dodatočného hlásenia, len ak uplatní skutočnosti, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.

Komentár k § 39

-   podľa odseku 1 je zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy okrem zákonom stanovených prípadov uvedených v § 39 ods. 4 a výplatné listiny za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.

-   v odseku 5 je uvedený postup pri vydaní potvrdenia o zdaniteľnom príjme zamestnávateľom, podľa ktorého zamestnávateľ vystaví potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti zamestnancovi z údajov uvedených na mzdových listoch, prípadne v evidencii podľa § 39 ods. 4 ZDP (o nepeňažných príjmoch), ktoré sú rozhodujúce pre výpočet základu dane, preddavkov na daň, daň, na priznanie zamestnaneckej prémie a daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie. Vzor potvrdenia určí Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle www.financnasprava.sk.

-   v odseku 14 je upravený postup pre správcu dane v prípade, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného prehľadu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, podľa ktorého správca dane oznámi tieto pochybnosti zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Vo výzve správca dane určí zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, primeranú lehotu na vyjadrenie a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty, ktoré vyplývajú z osobitného predpisu.

§ 40

(1)  Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ktorý zrazil zamestnancovi vyššiu daň, ako bol povinný zraziť podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi preplatok dane, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom preplatok dane vznikol. Ak tento zamestnávateľ zrazil zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období preddavky na daň vyššie, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi vzniknutý preplatok na preddavkoch na daň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. O vrátený preplatok dane alebo preplatok na preddavkoch na daň zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane.

(2)  Zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal alebo vyplatil za zdaňovacie obdobie daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti zamestnávateľ zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom tento rozdiel vznikol, ak za toto zdaňovacie obdobie nebola zamestnancovi suma rozdielu daňového bonusu vyplatená na základe vykonaného ročného zúčtovania (§ 38) alebo podaného daňového priznania (§ 33 ods. 6). Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období priznal alebo vyplatil daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. O vrátenú sumu rozdielu daňového bonusu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7.

(3)  Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,

a) nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov,

b) nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa tohto zákona, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka,

c) priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, ako bol povinný podľa tohto zákona, môže ju dodatočne vybrať od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane iba vtedy, ak od doby, keď nesprávne priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, neuplynulo viac ako 12 mesiacov.

(4)  Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zavinením zamestnanca

a) daň nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške, zrazí ju vrátane príslušenstva do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jej nesprávnej zrážke alebo v ktorom nebola zrazená vôbec,

b) daňový bonus priznal a vyplatil vo vyššej sume, ako je ustanovené týmto zákonom, vyberie ho vrátane príslušenstva od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jeho nesprávnemu uplatneniu.

(5)  Ak nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane z dôvodu podľa odseku 4 písm. a) a nedoplatok dane, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania, alebo ak nemôže vybrať od zamestnanca daňový bonus podľa odseku 4 písm. b) a vyššiu sumu daňového bonusu, ako je ustanovená týmto zákonom, ktorá vyplýva z ročného zúčtovania, z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno zamestnancovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Na tento účel zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju tento zamestnávateľ zistil. Zamestnanec je povinný daňový nedoplatok vzniknutý jeho zavinením vrátane úroku z omeškania alebo sumu rozdielu daňového bonusu vrátane úroku z omeškania uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto daňovom nedoplatku alebo sume rozdielu daňového bonusu zamestnancovi doručené. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, a správca dane tento postup nepoužijú, ak sa daňový nedoplatok alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná 5 eur alebo je nižšia ako 5 eur, ale len ak daňovník nevyužije možnosť podať vyhlásenie podľa § 50.

(6)  Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok na daň podľa odsekov 3 a 4 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň, ak neuplatní postup podľa § 35 ods. 7 alebo ak dodatočne vybratú sumu rozdielu daňového bonusu podľa odsekov 3 a 4 nepoužije na priznanie daňového bonusu inému zamestnancovi.

(7)  Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, za zdaňovacie obdobie neuviedol zamestnancovi, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie alebo ktorému vykonal iný zamestnávateľ podľa tohto zákona ročné zúčtovanie (§ 38), správne údaje podľa tohto zákona v doklade podľa § 39 ods. 5, je povinný vystaviť tomuto zamestnancovi opravný doklad v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď dodatočný platobný výmer, ktorým sa tomuto zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, vyrubila daň alebo rozdiel dane, nadobudol právoplatnosť. Ak nesprávne údaje v doklade podľa § 39 ods. 5 zistil zamestnanec alebo zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, opravný doklad vystaví zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom túto skutočnosť zistil alebo v ktorom zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, na túto chybu zamestnanec upozornil. V tomto prípade sa neuplatní v súvislosti s príjmami podľa § 5 postup podľa osobitného predpisu^132a) u zamestnanca, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie.

(8)  Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odviedol preddavky na daň alebo daň vyššou sumou, ako bol povinný odviesť, a nemôže o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň, požiada správcu dane o vrátenie tejto sumy. Rovnaký postup sa môže uplatniť aj v prípade rozdielu vyplývajúceho z ročného zúčtovania. Správca dane vráti požadovanú sumu zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, do jedného mesiaca od doručenia žiadosti.

(9)  Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal a vyplatil nižšiu alebo vyššiu sumu zamestnaneckej prémie, ako je ustanovená týmto zákonom, alebo ak zavinením zamestnanca priznal a vyplatil vyššiu sumu zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu na zaplatené úroky, ako je ustanovená týmto zákonom, postupuje podľa odsekov 1 až 8.

(10) Na kontrolu daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu o daňovej kontrole.128) Kontrola na zistenie oprávnenosti poukázania daňového bonusu daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie alebo ich časti je začatá v deň spísania zápisnice o začatí kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o kontrole.

(11) Pri určení daňového bonusu daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie podľa pomôcok správca dane uplatní rovnaký postup ako pri určení dane podľa pomôcok podľa osobitného predpisu.128)

(12) Správca dane určí daňový bonus, daňový bonus na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu podľa pomôcok, ak

a) zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,

    1.   nepodá hlásenie ani na výzvu správcu dane,

    2.   nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňový bonus alebo zamestnaneckú prémiu správne zistiť, alebo

    3.   neumožní vykonať kontrolu podľa odseku 10,

b) daňovník, ktorý v podanom daňovom priznaní uplatňuje nárok na daňový bonus alebo na zamestnaneckú prémiu

     1. nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňový bonus alebo zamestnaneckú prémiu správne zistiť, alebo

     2. neumožní vykonať kontrolu podľa odseku 10.

Komentár k § 40

Upravuje povinnosti a postup zamestnávateľa, ak napr. zrazil vyššie preddavky na daň, alebo priznal a vyplatil vyšší daňový bonus ako mal a pod.

-   odsek 4

V prípade, ak z viny zamestnanca zamestnávateľ tomuto zamestnancovi poukázal vyšší daňový bonus ako mal tento nárok alebo priznal daňový bonus, ak zamestnancovi už nárok zanikol, postupuje zamestnávateľ v súlade s § 40 ods. 4 písm. b) ZDP. Podľa tohto ustanovenia, ak zamestnávateľ zavinením zamestnanca prizná a vyplatí daňový bonus vo vyššej sume, vyberie ho od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane (v rámci ročného zúčtovania) do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k nesprávnemu zdaneniu uplatneniu daňového bonusu.

Druhý oddiel

Daň právnickej osoby

§ 41

Daňové priznanie a zdaňovacie obdobie

(1)  Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v lehote podľa § 49. Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie a Národná banka Slovenska nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43. Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, a príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b). Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, len príjmy oslobodené od dane. Rovnako nemusí podať daňové priznanie daňovník, ak má príjmy len podľa § 13 ods. 2 písm. a) a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.

(2)  Zo zdaniteľných príjmov daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva daňové priznanie jeho právny nástupca. Ak ide o daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, daňové priznanie podáva správca konkurznej podstaty.

(3)  Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie, končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie.

(4)  Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie.133) Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie. Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

(5)  Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

(6)  Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, je až do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bol zrušený konkurz.

(7)  Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňovacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo. V týchto prípadoch sa ku dňu predchádzajúcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra zostavuje účtovná závierka podľa osobitného predpisu.^133a) Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť alebo na družstvo, akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na družstvo, jednoduchej spoločnosti na akcie na akciovú spoločnosť, alebo družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť.

(8)  Ak sa po skončení konkurzu

a) začne likvidácia, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa podľa odseku 4,

b) pokračuje v likvidácii, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom nasledujúcim po skončení konkurzu a končí sa 31. decembra roka, v ktorom sa skončil konkurz; ustanovenia odseku 4 tretej a štvrtej vety platia rovnako.

(9)  Pri zrušení daňovníka zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku sa zdaňovacie obdobie končí dňom predchádzajúcim dňu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka.

(10) Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny v lehote podľa § 49 ods. 2.

(11) Ak v súlade s osobitným predpisom134) došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Na termín predloženia daňového priznania sa v tomto prípade primerane použijú ustanovenia tohto zákona o termínoch predkladania daňového priznania. Pri zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, na hospodársky rok sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie.

(12) Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva daňovník prestáva byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a súčasne mu nevzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ku ktorému došlo k zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva. Základ dane sa vypočíta podľa § 17 až 29, pričom sa uplatní aj postup podľa § 17f a 17g.

(13) Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva daňovník prestáva byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a súčasne mu vzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, zdaňovacie obdobie sa končí posledným dňom pôvodného zdaňovacieho obdobia daňovníka, ktoré mal pred touto zmenou. Základ dane sa vypočíta podľa § 17 až 29, pričom sa uplatní aj postup podľa § 17f a 17g na presun toho majetku a záväzkov, ktoré sa nevzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

Komentár k § 41

-   odsek 1 vymedzuje povinnosť podania daňového priznania každej právnickej osoby, ktorou je:

•    daňovník, ktorý má na území SR svoje sídlo alebo miesto svojho skutočného vedenia

•    zahraničná právnická osoba, ktorá má príjmy zo zdrojov na území SR, z ktorých sa nevyberá daň zrážkou podľa § 43 (za predpokladu, že táto daň sa nepovažuje za preddavok a daňovník nevyužije možnosť považovať to za preddavok).

ZDP vymedzuje situácie, kedy daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie nie je povinný podať daňového priznanie. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že takýto daňovník pokiaľ dosahuje iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou nie je povinný podať daňové priznanie. ZDP však vymedzuje aj osobitné prípady, v ktorých ak daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie dosahuje iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP a osobitne vymedzený príjem v závislosti od právnej formy takéhoto daňovníka, tiež nemá povinnosť podávať daňové priznanie:

Daňovník	Podmienky, za ktorých daňovník nemusí podať daňové priznanie
Občianske združenie	príjmy z členských príspevkov, ktoré sú podľa § 13 ods. 2 písm. b) oslobodené od dane z príjmov
Rozpočtová a príspevková organizácia	príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ZDP
Registrovaná cirkev a náboženské spoločenstvo	výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevkov, ktoré sú podľa § 13 ods. 2 písm. a) oslobodené od dane z príjmov

 

Daňovník je povinný podať daňové priznanie v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, pričom daňovníkovi sa na základe oznámenia alebo žiadosti môže predĺžiť táto lehota o 3 lebo 6 kalendárnych mesiacov.

-   odseky 2 až 13

Základným princípom pri podaní daňového priznania je jeho podanie po skončení riadneho zdaňovacieho obdobia, ktoré trvá 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Môžu však nastať situácie, za ktorých dochádza k ukončeniu zdaňovacieho obdobia po kratšej dobe, resp. zo zákona je priamo vymedzené dlhšie zdaňovacie obdobie:

Daňovník	Vymedzenie zdaňovacieho obdobia (ZO)	Kto podáva daňové priznanie
Daňovník zanikajúci bez likvidácie	od začiatku ZO do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu	daňovník zanikajúci bez likvidácie alebo jeho právny nástupca (ak daňovník už zanikol)
	ZO počnúc rozhodným dňom a končiace 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom nastal rozhodný deň – v prípade, že právny nástupca ešte nevznikol	daňovník zanikajúci bez likvidácie
Daňovník, u ktorého bol zamietnutí návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku	od začiatku ZO do dňa predchádzajúceho dňu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku	daňovník, u ktorého bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu
Daňovník, na ktorého bol vyhlásený konkurz	od začiatku ZO do dňa predchádzajúceho dňu vyhlásenia konkurzu	správca konkurznej podstaty
Daňovník, na ktorého bol vyhlásený konkurz	ak k zrušeniu konkurzu došlo do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz – ZO odo dňa vyhlásenia konkurzu do dňa zrušenia konkurzu	správca konkurznej podstaty
	ak k zrušeniu konkurzu nedošlo do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz: ZO odo dňa vyhlásenia konkurzu do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola na daňovníka vyhlásený konkurz následne až do zrušenia konkurzu je ZO kalendárny rok, pričom ak sa konkurz zruší v priebehu zdaňovacieho obdobia končí sa ZO dňom zrušenia konkurzu	správca konkurznej podstaty
Daňovník, na ktorého bol vyhlásený konkurz – po skončení konkurzu	začne likvidácia – od dňa jeho vstupu do likvidácie do dňa, ktorý vyplýva zo skutočnosti, či sa likvidácia skončila do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie alebo nie (viď uvedené nižšie v časti „daňovník, ktorý vstúpil do likvidácie“) pokračuje v likvidácie – odo dňa nasledujúceho po skončení konkurzu do 31. 12. roka, v ktorom sa skončil konkurz, pričom sa použijú ustanovenia o zdaňovacom období u daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie	likvidátor
Daňovník, ktorý vstúpil do likvidácie	od začiatku ZO do dňa predchádzajúceho dňu vstupu do likvidácie	likvidátor
	ak sa likvidácia skončila do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie – ZO odo dňa vstupu do likvidácie do dňa ukončenia likvidácie	likvidátor
	ak sa likvidácia neskončila do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie: ZO odo dňa vstupu do likvidácie do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom vstúpil daňovník do likvidácie následne až do ukončenia likvidácie je ZO kalendárny rok, pričom ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, ZO sa končí dňom skončenia likvidácie
	Od skončenia likvidácie do výmazu spoločnosti z obchodného registra – už ďalšie ZO nevzniká	–
Daňovník, u ktorého došlo k zmene právnej formy nevzťahuje sa na zmenu: s.r.o. na a.s. alebo na družstvo a.s. na s.r.o. alebo na družstvo jednoduchej spoločnosti na akcie na a.s. (od 1. 1. 2017) družstva na a.s. alebo s.r.o.	Od začiatku ZO do dňa predchádzajúceho dňu zápisu zmeny do obchodného registra	daňovník, u ktorého došlo k zmene právnej formy
	ZO od dňa zápisu zmeny právnej formy do obchodného registra do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo	daňovník, u ktorého došlo k zmene právnej formy
Daňovník, ktorý mení zdaňovacieho obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak	od začiatku ZO do dňa predchádzajúceho dňu zmeny	daňovník, ktorý mení zdaňovacie obdobie
Daňovník v reštrukturalizácii	nedochádza k zmene ZO a nevyžaduje sa podanie daňového priznania ku dňu povolenia reštrukturalizácie	–
Daňovník, u ktorého dochádza k zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia zo SR do ČŠ EÚ na území SR zostáva SP	od začiatku ZO do posledného dňa ZO, ktoré mal daňovník pred zmenou sídla alebo miesta skutočného vedenia	daňovník, u ktorého došlo k zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia
Daňovník, u ktorého dochádza k zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia zo SR do ČŠ EÚ na území SR nezostáva SP	od začiatku ZO do dňa predchádzajúceho dňu, ku ktorému došlo k zmene sídla (zápis zmeny do OR SR)	daňovník, u ktorého došlo k zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia
	Od začiatku ZO do dňa predchádzajúceho dňu, ku ktorému došlo ku skutočnej zmene miesta, kde sa prijímajú zásadné riadiace a obchodné rozhodnutia pre spoločnosť	daňovník, u ktorého došlo k zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia

 

§ 42

Platenie preddavkov na daň

(1)  Daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa odseku 6 presiahla 16 600 eur, je povinný platiť, počnúc prvým mesiacom nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, a to vždy do konca príslušného mesiaca. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.

(2)  Daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období vypočítaná podľa odseku 6 presiahla 2 500 eur a nepresiahla 16 600 eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka a ak ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.

(3)  Ak správca dane neurčí platenie preddavkov na daň podľa odseku 10, preddavky na daň neplatí

a) daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa odseku 6 nepresiahla 2 500 eur,

b) daňovník v likvidácii alebo v konkurze v zdaňovacom období podľa § 41 ods. 4 a 6,

c) daňovník podľa odseku 8.

(4)  Daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako zlúčením, splynutím alebo rozdelením, neplatí preddavky na daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol. Daňovník, ktorý počas roka

a) zmenil právnu formu, pokračuje v platení preddavkov na daň vo výške vypočítanej z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zmene právnej formy,

b) vznikol splynutím, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane daňovníkov zaniknutých splynutím za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníkov,

c) sa zlúčil s iným daňovníkom, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane

    1.   daňovníka zaniknutého zlúčením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka,

    2.   daňovníka, s ktorým sa zlúčil zaniknutý daňovník, za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zlúčeniu,

d) vznikol rozdelením, platí preddavky na daň v pomernej výške vypočítanej z dane daňovníka zaniknutého rozdelením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, zodpovedajúcej pomeru vlastného imania zaniknutého daňovníka prevzatého daňovníkom vzniknutým rozdelením.

(5) Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období platí preddavky na daň na toto zdaňovacie obdobie podľa odsekov 1 a 2.

(6) Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona, znížená o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a o daň vybranú podľa § 43 odpočítavanú ako preddavok na daň.

(7) Do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vrátane použitia sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky. Daňovník, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutím alebo rozdelením a pri zlúčení, platí preddavky na daň do lehoty na podanie daňového priznania spôsobom a vo výške podľa odseku 4 písm. b) až d).

(8) Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané daňové priznanie, do lehoty na jeho podanie neplatí preddavky na daň. Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania vyrovná v lehote na podanie daňového priznania vo výške vypočítanej z dane uvedenej v daňovom priznaní.

(9) Ak zaplatené preddavky na daň podľa odseku 7 sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému určil správca dane platenie preddavkov na daň podľa odseku 10, ak správca dane v rozhodnutí vydanom do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania neuvedie inak. Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie, použijú sa na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Na postup správcu dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.¹²⁶⁾

(10) Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak, ak ide o ich platenie na základe výšky predpokladanej dane, výšky určenej podľa odsekov 3 a 4 a ak daň uvedená v daňovom priznaní, na ktorej základe sú platené preddavky na daň, bola zmenená rozhodnutím správcu dane alebo dodatočným daňovým priznaním. V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň inak.

(11) Ak daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania.

(12) Správca dane vráti do 30 dní odo dňa podania žiadosti daňovníka zaplatené preddavky na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa tohto zákona, alebo rozdiel zaplatených preddavkov na daň, ak daňovník zaplatil preddavky na daň v sume vyššej, akú bol povinný zaplatiť podľa tohto zákona. Na postup správcu dane sa pri vrátení takto zaplatených preddavkov alebo rozdielu zaplatených preddavkov na daň použijú ustanovenia osobitného predpisu.126)

Komentár k § 42

Preddavky na daň z príjmov právnickej osoby platí daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahne zákonom stanovenú hranicu. Ak takto stanovená daň:

•    presiahne sumu 16 600 eur – daňovník je povinný platiť mesačné preddavky vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, pričom preddavok je splatný do konca príslušného mesiaca,

•    presiahne sumu 2 500 eur a nepresiahne sumu 16 600 eur – daňovník je povinný platiť štvrťročné preddavky vo výške ¼ dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, pričom preddavok je splatný do konca príslušného kalendárneho štvrťroka, resp. hospodárskeho štvrťroka, ak zdaňovacím obdobím je hospodársky rok.

?  Príklad

Daňovník má zdaňovacie obdobie hospodársky rok od 1. 3. 2019 do 29. 2. 2020. Daňovníkovi v tomto zdaňovacom období vznikne povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň. V akých lehotách sú splatné tieto preddavky na daň?

Preddavky na daň u daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ktorý začne 1. 3. 2019 a skončí 29. 2. 2020, sú splatné do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka, tzn. do 31. 5. 2019, 2. 9. 2019, 2. 12. 2019 a 2. 3. 2020. (2. 9. 2019, 2. 12. 2019 a 2. 3. 2020 prvý najbližší nasledujúci pracovný deň po 31. 8. 2019, 30. 11. 2019 a 28. 2. 2020)

Ak správca dane neurčí platenie preddavkov na daň na základe rozhodnutia podľa § 42 ods. 10 ZDP, preddavky na daň neplatí:

•    daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahla 2 500 € vrátane daňovníka, ktorý vykáže daňovú stratu,

•    daňovník v likvidácii alebo v konkurze v zdaňovacom období podľa § 41 ods. 4 a 6 ZDP. Daňovník počas reštrukturalizácie platí preddavky na daň rovnako ako pred povolením reštrukturalizácie, čo súvisí so skutočnosťou, že podľa § 14 ods. 2 ZDP povolením reštrukturalizácie u daňovníka nedochádza k zmene zdaňovacieho obdobia,

•    daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané daňové priznanie, do lehoty na jeho podanie.

ZDP rozlišuje platenie preddavkov do lehoty na podanie daňového priznania a po lehote na podanie daňového priznania.

Preddavky do lehoty na podanie daňového priznania

Do lehoty na podanie daňového priznania, platí daňovník preddavky na daň vypočítané na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím (§ 42 ods. 7 ZDP). Ustanovenie § 42 ods. 7 ZDP upravuje poslednú známu daňovú povinnosť na účely platenia preddavkov na daň do lehoty na podanie daňového priznania. Pri stanovení poslednej známej daňovej povinnosti sa vychádza z daňového priznania podaného za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, pričom pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako, ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, vrátane použitia aktuálnej sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň.

?  Príklad

Daňovník v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2017 vykázal základ dane znížený o odpočet daňovej straty vo výške 20 500 €. Jeho daň na účely určenia preddavkov bola 4 305 € (21 % z 20 500 €), z čoho mu vyplynula povinnosť platiť v zdaňovacom období roka 2018 štvrťročné preddavky na daň vo výške 1 076,25 €. Na základe akej daňovej povinnosti bude platiť preddavky na daň v roku 2019 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2018?

V roku 2019 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2018 daňovník naďalej platí preddavky na daň z poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2017, nakoľko nedochádza k zmene sadzby dane z príjmov právnickej osoby. Tzn. daňovník je povinný zaplatiť preddavok na daň za I. štvrťrok 2019 vo výške 1 076,25 € do 1. 4. 2019 (najbližší nasledujúci pracovný deň po 31. 3. 2019).

Preddavky po lehote na podanie daňového priznania

Po lehote na podanie daňového priznania platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie

Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň

•    vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 ZDP platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň,

•    znížená o 

–   úľavy vyplývajúce zo ZDP,

–   zápočet dane zaplatenej v zahraničí a

–   daň vybranú podľa § 43 ZDP odpočítavanú ako preddavok na daň.

Tretí oddiel

Spoločné ustanovenia na vyberanie
a platenie dane

§ 43

Daň vyberaná zrážkou

(1) Daň sa vyberá zrážkou vo výške

a) 7 %  z príjmov podľa odseku 3 písm. r) a s), okrem príjmov zdaňovaných podľa písmena c),

b) 19 % z príjmov podľa odsekov 2 a 3, okrem príjmov zdaňovaných podľa písmen a) a c),

c) 35 % z príjmov podľa odsekov 2 a 3, ak sú tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x).

(2)  Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov (§ 16 ods. 2), ktorá je zaregistrovaná podľa § 49a ods. 5, sa vyberá zrážkou, ak ide o príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. c) až e) prvého, druhého, štvrtého a desiateho bodu § 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu, ak plynú daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x), úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa osobitného predpisu.76)

(3) Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o

a) úrok, výhru alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov, z účtov stavebných sporiteľov a z vkladových účtov s výnimkou, ak je príjemcom úroku alebo výnosu podielový fond,66) doplnkový dôchodkový fond,35) dôchodkový fond,134a) banka alebo pobočka zahraničnej banky94) alebo Exportno-importná banka Slovenskej republiky,95)

b) výnos z majetku v podielovom fonde,74b) príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), výnos z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov a z vkladových listov s výnimkou, ak je príjemcom výnosu alebo príjmu podielový fond,66) doplnkový dôchodkový fond35) a dôchodkový fond,134a)

c) peňažnú výhru v lotériách a iných podobných hrách a peňažnú výhru z reklamných súťaží a žrebovaní [§ 8 ods. 1 písm. i)] okrem výhier oslobodených od dane podľa § 9,

d) peňažnú cenu z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží [§ 8 ods. 1 písm. j)] s výnimkou cien oslobodených od dane podľa § 9,

e) dávku z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu35) [§ 7 ods. 1 písm. d)],

f) plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku [§ 7 ods. 1 písm. e)],

g) príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv,135) ktorými sú

    1.   príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane prijatých úrokov z omeškania a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,

    2.   zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov tohto fondu,

    3.   príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak,

h) príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu²⁷⁾ podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy podľa § 6 ods. 4, ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14,

  i) výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska,

  j) poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem podľa § 5 alebo § 6, vrátené zdravotnou poisťovňou tomuto daňovníkovi z ročného zúčtovania poistného,136aa)

[účinnosť od 1. januára 2022 V § 43 ods. 3 písm. j) sa na konci pripájajú tieto slová:

„ poistné zo zaplateného poistného na sociálne poistenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem podľa § 5 alebo § 6, vrátené Sociálnou poisťovňou tomuto daňovníkovi z ročného zúčtovania poistného plateného preddavkami,²¹⁾“].

k) náhradu za stratu na zárobku vyplatenú zamestnancovi podľa osobitného predpisu,23aa) ak sa na účely jej výpočtu nevychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu.23ab)

  l) výnos (príjem) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska.

m) kompenzačné platby podľa osobitného predpisu,^37ad)

n) výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie fyzickej osobe, okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok plynúcich tejto fyzickej osobe,

o) peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,^37ab)

p) poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie vrátené zdravotnou poisťovňou z ročného zúčtovania poistného z dôvodu uplatnenia odpočítateľnej položky podľa osobitného predpisu.^136aaa)

q) príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu^37af) [§ 8 ods. 1 písm. o)].

r) príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g), okrem príjmov zdaňovaných podľa odseku 2, plynúce fyzickej osobe a príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. g) oslobodených od dane podľa § 9; daň vyberaná zrážkou sa nevyberá z príjmov, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ak je ich príjemcom podielový fond,⁶⁶⁾ doplnkový dôchodkový fond³⁵⁾ a dôchodkový fond.^134a)

s) príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) a § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu plynúce daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) vyplácané verejnou obchodnou spoločnosťou alebo komanditnou spoločnosťou, ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva,

  t) vyplatené oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v sume prevyšujúcej podiel podľa § 17e ods. 14.

(4)  Základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri príjmoch uvedených v odsekoch 2 a 3 je iba príjem, ak sa nepostupuje podľa odseku 5, 9 alebo odseku 10. Základ dane a daň sa zaokrúhľujú podľa § 47; v prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia.

(5)  Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených

a) v odseku 3 písm. e) a f) je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné; v prípade preddavkovo uskutočňovaných výplat z poistenia pre prípad dožitia určitého veku podlieha dani vyberanej zrážkou rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom pri výplate z poistenia celkový úhrn súm plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku presiahne celkový úhrn súm zaplateného poistenia, pričom vybraná daň z predchádzajúcich výplat sa započíta na úhradu celkovej dane; ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať,

b) v odseku 3 písm. h) je príjem znížený o zrazený príspevok podľa osobitného predpisu,^136ad)

c) v odseku 3 písm. i) a l) je úhrn týchto výnosov (príjmov) v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich vyplateniu, poukázaniu alebo pripísaniu v prospech daňovníka znížených o obstarávaciu cenu dlhopisov vyradených z majetku podľa osobitného predpisu¹⁾ v príslušnom zdaňovacom období a poplatky súvisiace s ich obstaraním.

d) v odseku 2 a odseku 3 písm. r) a s) je vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota jednotlivého splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.

(6)  Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Daň vyberanú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň, ak bola vybraná z

a) príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou,

b) príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého, druhého, štvrtého a desiateho bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa osobitného predpisu76) a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

c) príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) okrem daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska.

(7)  Ak sa daňovník podľa odseku 6 písm. a) až c) rozhodne daň vyberanú zrážkou z príjmov podľa odseku 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku;126) rovnako aj spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti si môže odpočítať pomernú časť dane, ktorá bola zrazená verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a to v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na spoločníka alebo komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom; manželia, ktorým plynú príjmy z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pri ktorých možno odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok, si môžu odpočítať pomernú časť zrazenej dane, a to v rovnakom pomere, v akom sa zdaňujú tieto príjmy.

(8)  Daňovník, ktorý si môže podľa odseku 7 odpočítať daň vybranú zrážkou a ktorý pri zisťovaní základu dane postupuje podľa § 17 až 29, zahrnie príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane.

(9)  Ak plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od správcovskej spoločnosti,66) je základom dane pre daň vyberanú zrážkou vyplácaný výnos z majetku v podielovom fonde74b) znížený o príjmy prijaté správcovskou spoločnosťou, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

(10) Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka sa považuje aj príjem dosiahnutý v dôsledku zápočtu vzájomných pohľadávok a záväzkov alebo priradenie nákladov stálej prevádzkarni jej zriaďovateľom, ktorý uskutočnil úhrady vzťahujúce sa k týmto nákladom v inom štáte. Pri vyplatení (vrátení) podielového listu sa vykoná zrážka dane z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je úhrn predajných cien podielových listov pri ich vydaní; ak ide o príjemcu, ktorým je podielový fond, zrážka dane sa nevykoná a ak ide o príjemcu, ktorým je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi držiaci podielové listy vo svojom mene pre svojich klientov v rámci poskytovania investičnej služby na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez zriadenia pobočky, zrážka dane sa nevykoná a platiteľom dane vyberanej zrážkou z vyplatenia (vrátenia) podielového listu je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi. Rovnaký postup sa použije aj v prípade, ak vypláca podielové listy alebo obdobné cenné papiere zahraničný subjekt kolektívneho investovania alebo zahraničná správcovská spoločnosť.136a)

(11) Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie. Súčasne je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje súhrnné údaje o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou v členení na daňovníkov podľa

a) § 2 písm. d), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x),

b) § 2 písm. e), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x); ak tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo obsahuje aj údaje v členení podľa písmena c),

c) § 2 písm. x); pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zrazenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zrazenej dane, pričom, ak ide o

    1.   fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,

    2.   právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

(12) Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.

(13) Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. g) je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov135) alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy.135) Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv.135) Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.

(14) Z príjmov podľa odseku 3 písm. h) sa daň nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje identifikačné údaje o daňovníkovi, ktorým je fyzická osoba, a to meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a  rodné číslo alebo dátum narodenia, ak ide o daňovníka, ktorý nemá pridelené rodné číslo v Slovenskej republike.

(15) Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. i) a l) je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska. Títo platitelia sú povinní daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom im boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech. Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.

(16) Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. n) je obchodník s cennými papiermi, ktorý drží finančné nástroje a peňažné prostriedky klientov, z ktorých tieto príjmy plynú.

(17) Platiteľom dane z nepeňažných plnení uvedených v odseku 3 písm. o) je príjemca nepeňažného plnenia. Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijaté. Na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, je správcovi dane povinný predložiť

a) platiteľ dane do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí kalendárneho roka oznámenie o zrazení a odvedení dane; toto tlačivo obsahuje údaje o výške nepeňažného plnenia od jednotlivých držiteľov a o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou, pričom ak platiteľom dane je

    1.   fyzická osoba, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom platiteľ poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené,

    2.   právnická osoba, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej daňové identifikačné číslo,

b) držiteľ do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie poskytnuté, oznámenie o výške nepeňažného plnenia, dátume jeho poskytnutia, pričom ak ho poskytol

    1.   fyzickej osobe, tlačivo obsahuje tiež jej meno, priezvisko, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom fyzická osoba poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo tejto fyzickej osoby, ak jej bolo pridelené,

    2.   právnickej osobe, tlačivo obsahuje tiež jej názov, adresu sídla a jej daňové identifikačné číslo.

(18) Ak platiteľ dane podľa odseku 17 nemá pridelené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný oznámiť správcovi dane začatie poberania týchto nepeňažných plnení do pätnástich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom nepeňažné plnenie prijal. Platiteľ dane, ktorému do lehoty na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný odviesť daň správcovi dane v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane. V rovnakej lehote je tento platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane aj oznámenie o zrazení a odvedení dane. Vzor oznámenia podľa prvej vety určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, pričom ak platiteľom dane je

a) fyzická osoba, tlačivo obsahuje aj meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a jej rodné číslo alebo dátum narodenia, ak ide o zahraničnú fyzickú osobu,

b) právnická osoba, tlačivo obsahuje aj názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

(19) Výšku nepeňažného plnenia uvedenú v odseku 3 písm. o) je povinný držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol. Ak nepeňažné plnenie poskytol držiteľ prostredníctvom iného držiteľa, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie tohto plnenia, výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi tohto plnenia a správcovi dane podľa odseku 17 písm. b) oznamuje tento iný držiteľ, ak sa držitelia písomne nedohodnú inak; to neplatí, ak je týmto držiteľom, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od držiteľa, zahraničná osoba.

(20) Príjmy uvedené v odseku 3 písm. o) plynúce daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa zdania daňou vyberanou zrážkou, a to aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí. Pri peňažnom plnení a nepeňažnom plnení uvedenom v odseku 3 písm. o) plynúcom zo zdrojov v zahraničí postupuje prijímateľ týchto plnení spôsobom uvedeným v odsekoch 17 a 18. Ak je toto peňažné plnenie a nepeňažné plnenie vyplatené alebo poskytnuté držiteľom, ktorým je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, postupuje sa pri peňažnom plnení podľa odsekov 10 až 12 a pri nepeňažnom plnení podľa odsekov 17 až 19. Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy uvedené v odseku 3 písm. o) zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 písm. c).

(21) Ak peňažné plnenie a nepeňažné plnenie plynú od držiteľa príjemcovi tohto plnenia, ktorý je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a súčasne aj držiteľom, a toto plnenie bolo poskytnuté príjemcovi v postavení

a) poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, daň sa vyberie podľa odseku 3 písm. o), pričom na peňažné plnenie a nepeňažné plnenie sa uplatní postup podľa odseku 17 písm. a),

b) držiteľa, daň sa nevyberie podľa odseku 3 písm. o).

(22) Príjmy uvedené v odseku 3 písm. i) a l) plynúce daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou, okrem Národnej banky Slovenska, sa zdania daňou vyberanou zrážkou, a to aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí. Pri príjmoch uvedených v odseku 3 písm. i) a l) plynúcich zo zdrojov v zahraničí postupuje prijímateľ, okrem Národnej banky Slovenska, spôsobom uvedeným v odseku 15. Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou, okrem Národnej banky Slovenska, príjmy uvedené v odseku 3 písm. i) a l) zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 písm. c).

(23) Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou môže zamedziť dvojitému zdaneniu podľa odsekov 20 a 22 v oznámení platiteľa dane o zrazení a odvedení dane podľa odseku 15 a odseku 17 písm. a). Držiteľ, ktorým je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, vystaví na účely zamedzenia dvojitého zdanenia prijímateľovi peňažného plnenia uvedeného v odseku 3 písm. o) potvrdenie o výške tohto plnenia a zrazenej dani podľa odseku 10 v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo peňažné plnenie vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech prijímateľa. Ak prijímateľ v takomto prípade zamedzuje dvojitému zdaneniu podľa odseku 20, toto potvrdenie je prílohou oznámenia podľa odseku 17 písm. a). Ak výsledkom zamedzenia dvojitého zdanenia je suma na vrátenie, na postup správcu dane sa pri jej vrátení použijú ustanovenia osobitného predpisu.¹²⁶⁾

(24) Platiteľom dane z príjmov podľa odseku 3 písm. s) je

a) vyplácajúca verejná obchodná spoločnosť alebo vyplácajúca komanditná spoločnosť, ak má sídlo na území Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej sa vyplácajú uvedené príjmy spoločníkom verejných obchodných spoločností alebo komplementárom komanditných spoločností,

b) vyplácajúca obchodná spoločnosť alebo vyplácajúce družstvo so sídlom na území Slovenskej republiky, ak vypláca tieto príjmy daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorým je zahraničná osoba, ktorá nepodlieha zdaneniu obdobne ako spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, zriadená a umiestnená na území Slovenskej republiky, pričom ak takáto zahraničná osoba nepreukáže vyplácajúcej obchodnej spoločnosti alebo vyplácajúcemu družstvu konečných príjemcov vyplácaných príjmov, vyberie daň zrážkou z celej vyplatenej sumy príjmov.

(25) Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1, zrazí daň vo výške podľa odseku 1 písm. c) z tohto príjmu a v oznámení o zrazení a odvedení dane podávanom podľa odseku 11 neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi, ak ide o

a) fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,

b) právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.

Komentár k § 43

-   v odseku 2 sú špecificky vymedzené len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, a ktoré sú vyplácané daňovníkom s ODP do zahraničia. Ide o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 ZDP, okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov (§ 16 ods. 2). Presnejšie ide o príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. c) až e) prvého, druhého a štvrtého bodu, úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa zákona o cenných papieroch.

V nadväznosti na výnimku vybratia zrážkovej dane v prípade príjmov plynúcich stálej prevádzkarni sa spresňuje ustanovenie § 43 ods. 2 ZDP, podľa ktorej sa daň zrážkou vyberie aj v prípade, ak stála prevádzkareň vznikla, ale daňovník si nesplnil registračnú povinnosť podľa § 49a ZDP.

Rovnako sa zrážková daň vyberie aj v prípade vyplácaných úhrad podľa § 16 ods. 1 písm. e) desiaty bod ZDP a to do vzniku stálej prevádzkarne. Ide o príjmy zo zdrojov na území SR, za ktoré možno považovať aj úhrady od daňovníkov s NDP a od stálych prevádzkarní daňovníkov s ODP v prípade, že predmetné odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, za marketingové služby, z riadiacej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti sú u týchto daňovníkov uplatnené v daňových výdavkoch.

Zvyšné príjmy, ktoré podliehajú zrážkovej dani, sú uvedené v § 43 ods. 3 ZDP aj pre daňovníkov s ODP aj pre daňovníkov s NDP.

Medzi príjmy vyplácané daňovníkom s ODP patria aj príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu, ak plynú daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) ZDP.

Ide o príjmy, ktoré sú zdrojom na území SR a to podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti, družstva alebo pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou.

-   odsek 3 písm. h) a ods. 14

Podľa tohto ustanovenia sa daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR daňovníkom s ODP a NDP vyberá zrážkou z príjmov

•    z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu (§ 6 ods. 2 písm. a) ZDP) a 

•    z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP), t.j.

z príjmov, ktoré sa považujú za autorské práva a spadajú pod ustanovenia Autorského zákona.

Daň zrážkou vyberie platiteľ dane automaticky (prednostne), za predpokladu, že sa nedohodli inak (dopredu), a to v súlade s § 43 ods. 14 ZDP.

Postup podľa § 43 ods. 14 ZDP upravuje, že daň z týchto príjmov [§ 43 ods. 3 písm. h) ZDP] sa nevyberie, ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane, že mu daň nevyberie. Uvedené však znamená, že daňovník si bude tieto príjmy priznávať ako súčasť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 2 písm. a) a ods. 4 ZDP v daňovom priznaní. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá.

Daň vyberaná zrážkou sa nedotýka príjmov, ktoré síce svojim charakterom spadajú pod ustanovenia AZ, ale ide o príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady [§ 6 ods. 2 písm. a) ZDP].

V prípade príjmov spadajúcich pod AZ, ktoré plynú daňovníkovi s ODP je potrebné rozlišovať príjmy na príjmy

–   z vytvorenia diela,

–   z podania umeleckého výkonu a

–   z použitia diela alebo umeleckého výkonu.

Rozlíšenie týchto príjmov je dôležité aj z pohľadu zmlúv o ZDZ, nakoľko sa tieto príjmy posudzujú podľa rôznych článkov príslušnej zmluvy o ZDZ.

Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade použitia diela alebo použitia umeleckého výkonu, sú príjmy posudzované podľa Autorského zákona, môže aj daňovník s ODP postupovať dvomi spôsobmi a to

•    v súlade s § 43 ods. 2 a v tej nadväznosti § 43 ods. 6 ZDP, t.j. daňovníkovi s ODP bude počas celého zdaňovacieho obdobia vyberaná daň zrážkou sadzbou dane podľa ZDP alebo podľa zmluvy o ZDZ a po skončení zdaňovacieho obdobia sa rozhodne, či bude daň vybranú zrážkou považovať za vysporiadanú alebo za preddavok na daň v súlade s § 43 ods. 7 ZDP, a potom bude svoju daňovú povinnosť vysporiadavať prostredníctvom daňového priznania sadzbou dane určenou v § 15 ZDP,

•    v súlade s § 43 ods. 3 písm. h) ZDP a v tej nadväznosti § 43 ods. 14 ZDP, t.j. daňovník s ODP sa môže rozhodnúť už v priebehu zdaňovacieho obdobia (podľa § 43 ods. 6 a 7 sa môže rozhodnúť až po skončení zdaňovacieho obdobia), že si bude sám priznávať dosiahnuté príjmy na území SR, t.j. platiteľ dane mu nebude zrážať daň, a to na základe písomnej dohody uzavretej s platiteľom dane, o tom, že mu nebude platiteľ vyberať daň zrážkou podľa § 43 ods. 14 ZDP, rovnako si môže aj vybrať, že časť príjmov bude zahŕňať do daňového priznania a časť príjmov si nechá zrazením dane vysporiadanú.

Ak daňovník s ODP využije možnosť podania daňového priznania, v ktorom si uplatní aj výdavky a iné nároky určené v ustanoveniach ZDP, potom už bude príjmy zdaňovať sadzbou dane stanovenou v § 15 ZDP, čo znamená, že sa zdaňuje progresívnou sadzbou dane a to v závislosti od výšky jeho základu dane (19 % alebo 25 %).

-   v súlade s odsekom 10 je zrážkovú daň povinný vybrať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka, pričom podľa § 2 písm. v) ZDP je platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.

Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka sa nepovažuje len pripísanie platby na bankový účet daňovníka, ale aj situácia, v ktorej je priama platba nahradená vzájomným započítam pohľadávok a záväzkov medzi dotknutými osobami alebo situácia, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne priradí náklady stálej prevádzkarni, ktoré sú uhradené zriaďovateľom v inom štáte.

-   podľa odseku 11 je platiteľ dane povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Súčasne je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie.

Tlačivo oznámenia o zrazení dane podľa § 43 ZDP obsahuje súhrnné údaje o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou v členení na daňovníkov podľa

•    § 2 písm. d), t.j. daňovníkov s NDP, okrem daňovníka z „nezmluvného štátu“ podľa § 2 písm. x) ZDP,

•    § 2 písm. e), t.j. daňovníkov s ODP, okrem daňovníka z „nezmluvného štátu“ podľa § 2 písm. x). Ak však tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo musí obsahovať údaje v členení podľa § 43 ods. 11 písm. c), t.j. údaje v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1, sume odvedenej dane atď., a to aj v presnom označení daňovníka napr. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a dátum narodenia, ak ide o fyzickú osobu,

•    § 2 písm. x), t.j. daňovníkov s ODP z „nezmluvného štátu“. Tlačivo oznámenia musí obsahovať aj údaje o zrazenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1 ZDP, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zrazenej dane.

Ak ide

–   o fyzickú osobu aj meno, priezvisko, adresu TP a dátum narodenia,

–   o právnickú osobu aj názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

Vzor tohto oznámenia určí Finančné riaditeľstvo SR, ktoré ho zverejní na svojom webovom sídle.

-   odsek 25

V nadväznosti na zavedenie pojmu „konečného príjemcu“ v § 2 ae) ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2018 sa dopĺňa aj § 43 o nový odsek 25.

Podľa predmetnej definície sa za konečného príjemcu príjmu považuje osoba, ktorej plynie príjem v jej vlastný prospech a má právo využívať tento príjem neobmedzene bez zmluvnej alebo inej právnej povinnosti previesť príjem na inú osobu. Rovnako sa za konečného príjemcu považuje stála prevádzkareň tejto osoby, ak činnosť spojená s týmto príjmom je vykonávaná touto stálou prevádzkarňou, alebo majetok, s ktorým tento príjem súvisí, je funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou. Za konečného príjemcu príjmu sa nepovažuje osoba, ktorá koná ako sprostredkovateľ za inú osobu.

V tejto súvislosti sa upravilo aj ustanovenia § 43 ZDP, v ktorom je uvedené, že ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1, zrazí daň vo výške 35 % z tohto príjmu a v oznámení o zrazení a odvedení dane podávanom správcovi dane podľa § 43 od. 11 neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi, ak ide o

a)  fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,

b)  právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.

V súlade s konceptom „skutočného vlastníka“ príjmu zadefinovaného v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré vychádzajú z Modelu OECD, je tento pojem používaný v rámci posudzovania úrokov, licenčných poplatkov a dividend.

§ 43a

(1)  Ak má daňovník pochybnosti o správnosti zrazenej dane alebo preddavku na daň, môže požiadať o vysvetlenie platiteľa dane v lehote do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa, keď k zrážke dane alebo preddavku na daň došlo. V žiadosti uvedie dôvody preukazujúce jeho pochybnosti. Platiteľ dane je povinný písomne oznámiť daňovníkovi požadované údaje v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti a v tej istej lehote prípadnú chybu opraviť. Ak platiteľ dane nesplní túto povinnosť, daňovník je oprávnený podať sťažnosť správcovi dane v lehote do 60 dní odo dňa, keď mal platiteľ dane doručiť daňovníkovi písomné vysvetlenie a prípadnú chybu opraviť.

(2)  Ak po doručení písomného vysvetlenia platiteľa dane podľa odseku 1 daňovník nesúhlasí s postupom platiteľa dane, môže podať sťažnosť na postup platiteľa dane správcovi dane, a to v lehote do 30 dní odo dňa doručenia písomného vysvetlenia platiteľa dane daňovníkovi.

(3)  Správca dane, ktorý je miestne príslušný platiteľovi dane podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,136ab) o sťažnosti uvedenej v odseku 1 alebo odseku 2 rozhodne tak, že sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu alebo vyhovie čiastočne a súčasne uloží platiteľovi dane povinnosť vykonať nápravu v určenej lehote, alebo sťažnosť zamietne. Rozhodnutie o sťažnosti sa doručí daňovníkovi aj platiteľovi dane, pričom daňovník a platiteľ dane sa môžu proti nemu odvolať v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie má odkladný účinok. Ak platiteľ dane nevykoná nápravu v lehote určenej v rozhodnutí, správca dane uloží platiteľovi dane pokutu podľa osobitného predpisu.136ac)

Komentár k § 43a

Podľa tohto ustanovenia postupuje daňovník, ak má pochybnosti o správnosti zrazenej dane platiteľom dane. V súlade s týmto ustanovením môže do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa, keď k zrážke dane došlo, požiadať platiteľa dane o vysvetlenie a preukázať svoje pochybnosti. Platiteľ dane je povinný v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti daňovníkovi písomne odpovedať a prípadnú chybu v tejto lehote aj opraviť. V prípade nesplnenia povinností vyplývajúcich pre platiteľa dane z § 43a ods. 1 ZDP alebo nesúhlasu daňovníka s postupom platiteľa dane, môže daňovník podať v zákonom určených lehotách na platiteľa dane sťažnosť správcovi dane (§ 43a ods. 2 ZDP).

Poznámka

Podľa tohto ustanovenia môže postupovať napr. držiteľ, ktorý je aj v pozícii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (tzv. dvojjediný), pričom iný držiteľ mu zrazil daň z vyplácaného plnenia, ktoré však nebolo vyplatené v súvislosti s plnením pre neho v pozícii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ale v pozícii držiteľa.

O sťažnosti rozhoduje na základe § 43a ods. 3 ZDP správca dane miestne príslušný platiteľovi dane, ktorý sťažnosti buď vyhovie v plnom rozsahu, alebo vyhovie čiastočne a platiteľovi dane uloží povinnosť vykonať nápravu v určenej lehote alebo sťažnosť zamietne. Platiteľom dane nevykonaná náprava uložená rozhodnutím správcu dane má za následok uloženie pokuty podľa daňového poriadku.

Ak platiteľovi dane vznikla zo ZDP povinnosť zraziť daň, ale platiteľ ju zrazil v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ako vyplýva zo ZDP, vzniknutý rozdiel je nedoplatkom, resp. preplatkom platiteľa dane, ktorý sa vysporiada prostredníctvom platiteľa dane. V prípade preplatku môže platiteľ dane požiadať o jeho vrátenie svojho miestne príslušného správcu dane, ktorý pri vrátení preplatku postupuje podľa § 79 daňového poriadku. Daňovník môže požiadať o vrátenie preplatku platiteľa dane. Finančné vyrovnanie medzi platiteľom dane a daňovníkom je záležitosťou ich vzájomného vzťahu, do ktorého správca dane nevstupuje – s výnimkou prípadu sťažnosti podanej daňovníkom podľa § 43a ods. 2 ZDP.

§ 44

Zabezpečenie dane

(1)  Správca dane môže rozhodnutím uložiť fyzickým osobám a právnickým osobám, aby pri peňažnom plnení poskytnutom inému daňovníkovi zrážali na zabezpečenie dane sumu vo výške 9,5 % z peňažného plnenia. Suma zabezpečenia dane sa považuje za preddavok na daň.

(2)  Na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa zráža preddavok na daň podľa § 35, je platiteľ dane, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhrady v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, okrem daňovníka podľa § 2 písm. t) alebo daňovníka štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, povinný zrážať sumu vo výške 19 % z peňažného plnenia a v prospech daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) povinný zrážať sumu vo výške 35 % z peňažného plnenia. Ak ide o podiel daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárom komanditnej spoločnosti alebo členom európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov, suma na zabezpečenie dane sa zráža bez ohľadu na vyplatenie podielu na zisku najneskôr do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

(3)  Sumy na zabezpečenie dane podľa odsekov 1 a 2 sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane. Túto skutočnosť je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný oznámiť správcovi dane, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje súhrnné údaje o zabezpečenej a odvedenej dani v členení na daňovníkov podľa

a) § 2 písm. d), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x),

b) § 2 písm. e), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x); ak tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo obsahuje aj údaje v členení podľa písmena c),

c) § 2 písm. x); pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zabezpečenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, zrazenú sumu na zabezpečenie dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zabezpečenej dane, pričom, ak ide o

    1.   fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,

    2.   právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

(4)  Platiteľ dane nezrazí sumu na zabezpečenie dane podľa odseku 2, ak daňovník predloží potvrdenie od správcu dane, že platí preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42, ak správca dane nerozhodne inak.

(5)  Ak daňovník nepodá daňové priznanie, zrazením sumy na zabezpečenie dane podľa odsekov 1 a 2 môže správca dane rozhodnúť, že daňová povinnosť daňovníka je splnená.

(6)  Platiteľ dane, ktorý nevykoná zrážku sumy na zabezpečenie dane alebo ju zrazí v nesprávnej výške, alebo zrazenú sumu na zabezpečenie dane včas neodvedie, zodpovedá za daň, ktorá sa mala zabezpečiť rovnako, ako za daň nezaplatenú platiteľom príjmu.

(7) Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1, zrazí na zabezpečenie dane sumu vo výške 35 % z tohto príjmu a v oznámení o zrazení a odvedení dane podávanom podľa odseku 3 písm. c) neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi, ak ide o

a) fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,

b) právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.

Komentár k § 44

-   odsek 2, 4 až 6

V ustanovení § 44 ods. 2 ZDP je vymedzené, že povinnosť zrážať zabezpečenie dane sa vzťahuje na všetkých platiteľov dane, ktorí vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú úhrady v prospech daňovníka s ODP (s určitými výnimkami, ktoré sú uvedené nižšie).

Zabezpečenie dane sa zráža vo výške 19 % z peňažného plnenia. Zabezpečenie dane sa vyberá zo zdaniteľných príjmov daňovníkov s ODP.

Podľa § 2 písm. h) ZDP je zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa ZDP a ani podľa medzinárodnej zmluvy v zmysle § 1 ods. 2 ZDP, ktorá má prednosť pred ZDP. To znamená, že ide o príjmy plynúce zo zdrojov na území SR daňovníkovi s ODP, ktoré sú vymedzené v ustanoveniach § 16 ZDP, ak sú predmetom dane a nie sú oslobodené od dane. V prípade daňovníka s ODP, ktorý je rezidentom štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je tiež dôležité, aby právo zdanenia daného príjmu bolo prisúdené SR v súlade s príslušnou ZDZ.

Predmetom zabezpečenia dane podľa § 44 ZDP, v prípade príjmov plynúcich daňovníkovi s ODP sú príjmy definované v § 16 ZDP ako zdroj príjmov, ktoré nepodliehajú zrážkovej dani a ani sa z nich nevyberá iný preddavok na daň (závislá činnosť).

Ide napr. o 

     príjmy z prevodu, nájomného a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území SR prenájmu podľa § 16 ods. 1 písm. f) ZDP,

     príjmy z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území SR, ak tieto príjmy plynú daňovníkovi podľa § 2 písm. t), príjmy z prevodu hnuteľných vecí umiestnených na území SR, z prevodu majetkových práv registrovaných na území SR a z prevodu cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území SR, okrem príjmov z prevodu štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok podľa § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod ZDP,

     odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie podľa § 16 ods. 1 písm. e) šiesty bod zákona.

V tomto prípade je možné hovoriť o dvoch druhoch odmien, a to:

•    odmeny za výkon funkcie v orgánoch právnických osôb (pravidelné odmeny vyplácané v priebehu roka za výkon funkcie, ktoré sú daňovým výdavkom u vyplácajúcej spoločnosti), ktoré sú zdaniteľnými príjmami v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 písm. d) ZDP a

•    odmeny za výkon funkcie, ktoré sú vyplácané formou podielu na zisku tzv. „tantiémy“(nie sú súčasťou daňových výdavkov u vyplácajúcej spoločnosti ale sú vyplácané až po zdanení zo zisku spoločnosti ak o tom valné zhromaždenie rozhodne).

V prípade, ak takéto odmeny za výkon funkcie budú vyplácané daňovému rezidentovi krajiny, s ktorou má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, budú tieto príjmy podliehať článku – Tantiémy, ktorým zvyčajne býva článok 16.

Zdaniteľným príjmom, ktorý podlieha zabezpečeniu dane podľa § 44 ods. 2 ZDP je aj

–   príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni a to príjem spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi s ODP a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam a

–   príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni a to príjem členov európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov so sídlom na území SR, ktorí sú daňovníkmi s ODP, a ktorý im plynie z členstva v tomto zoskupení, ako aj z úverov a z pôžičiek poskytnutých tomuto zoskupeniu.

V prípadoch, kedy je výber dane z príjmov a splnenie daňovej povinnosti daňovníka s ODP zaistené iným spôsobom (napr. platením preddavkov na daň), nie je potrebné zrážať zabezpečenie dane.

Zabezpečenie dane sa preto nevykonáva v prípadoch, ak

•    je z nich vyberaná zrážková daň podľa § 43 ZDP alebo

•    ide o príjmy zo závislej činnosti, z ktorých sa zráža preddavok na daň podľa § 35 ZDP, alebo

•    v súlade s § 44 ods. 4 ZDP daňovníci s ODP, ktorým plynú zdaniteľné príjmy podliehajúce zabezpečeniu dane predložia platiteľovi príjmu potvrdenie od správcu dane, že platia preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42 ZDP.

Daňovník s ODP, ktorému bolo zo zdaniteľných príjmov zrazené zabezpečenie dane, má možnosť považovať sumu vybranú na zabezpečenie dane za preddavok na daň, podať daňové priznanie a vysporiadať tak svoju daňovú povinnosť na území SR. V prípade, ak daňovník s ODP túto možnosť nevyužije, správca dane môže v súlade s § 44 ods. 5 ZDP rozhodnúť, že zrazením sumy na zabezpečenie dane je jeho daňová povinnosť splnená.

Zabezpečenie dane sa zráža pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech daňovníka s ODP.

Osobitným prípadom je však podiel daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárom komanditnej spoločnosti alebo členom európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov, kedy sa suma na zabezpečenie dane zráža bez ohľadu na to, či došlo k skutočnému vyplateniu podielu na zisku. Suma na zabezpečenie dane sa zrazí najneskôr do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Povinnosť zabezpečenia dane sa neuplatní

•    na úhrady, ktoré plynú daňovníkovi podľa § 2 písm. t) ZDP, t.j. daňovníkovi členského štátu Európskej únie,

•    na úhrady vyplácané, poukazované alebo pripísané v prospech daňovníka s ODP, ktorý je daňovníkom štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP tvoriaceho Európsky hospodársky priestor.

Zabezpečenie dane sa vyberá sadzbou dane 19 % s výnimkou platieb vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných voči daňovníkom nezmluvných štátov, kde je sadzba dane vo výške 35 %.

?  Príklad

Slovenská spoločnosť s r.o. platí v roku 2018 nájomné za nájom nebytových priestorov vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorým je spoločnosť so sídlom v USA. Je slovenská s.r.o. povinná v súlade s § 44 ZDP zraziť daň 19 % na zabezpečenie dane?

Príjem z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej na území SR je zdaniteľným príjmom daňovníka s ODP (rezidenta USA) zo zdrojov na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. f) ZDP ako aj podľa článku 6 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená v Z. z. pod č. 74/1994).

Predmetný príjem je daňový rezident USA povinný po skončení zdaňovacieho obdobia vysporiadať prostredníctvom podaného daňového priznania, pričom platiteľ dane (rezident SR) je povinný zabezpečiť daň z takéhoto príjmu v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 až 6 zákona o dani z príjmov.

?  Príklad

Právnická osoba z ČR predala slovenskej spoločnosti (rezidentovi SR) nehnuteľnosť, ktorú vlastnila v SR. Z tohto príjmu je povinná podať daňové priznanie v SR a zaplatiť daň z príjmu v SR. Je ale slovenská spoločnosť, ktorá danú nehnuteľnosť kúpila, povinná vykonať zabezpečenie dane z tohto príjmu podľa § 44 ZDP?

Podľa článku 13 ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003) a § 16 ods. 1 písm. f) ZDP zisky, ktoré poberá rezident ČR zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v SR, podliehajú zdaneniu v SR.

Daňovník si predmetné príjmy daňovo vysporiada na území SR osobne prostredníctvom podaného daňového priznania v lehote podľa § 49 ZDP.

Zabezpečenie dane podľa § 44 ods. 2 ZDP sa u daňovníkov uvedených v § 2 písm. t) tohto zákona (t.z. u daňovníkov členských štátov EÚ) neaplikuje.

-   odsek 3

V súlade s § 44 ods. 3 ZDP suma na zabezpečenie dane, ktorá bola zrazená platiteľom dane, sa odvádza príslušnému správcovi dane v lehote do pätnásteho dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. V rovnakej lehote je túto skutočnosť povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak.

Oznámenie o zabezpečení dane vykoná platiteľ dane na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo SR. Uvedené tlačivo bude zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR [www.drsr.sk] a toto tlačivo bude obsahovať súhrnné údaje o zabezpečenej a odvedenej dani v členení na:

–   daňovníkov s NDP, t.j. daňovníkov podľa § 2 písm. d) ZDP,

–   daňovníkov s ODP, t.j. daňovníkov podľa § 2 písm. e) ZDP; s výnimkou daňovníkov z nezmluvného štátu, t.j. daňovníkov podľa § 2 písm. x) ZDP,

–   daňovníkov z nezmluvného štátu, t.j. daňovníkov podľa § 2 písm. x) ZDP.

Súčasne pre daňovníkov z nezmluvného štátu tlačivo obsahuje aj:

–   údaje o zabezpečenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1 ZDP,

–   sumu zdaniteľného príjmu,

–   sadzbu dane,

–   zrazenú sumu na zabezpečenie dane,

–   dátum úhrady zdaniteľného príjmu,

–   dátum odvedenia zabezpečenej dane.

Ak ide o daňovníka z nezmluvného štátu, ktorý je fyzickou osobou, tlačivo vyžaduje uviesť tiež jeho meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia.

Ak ide o daňovníka z nezmluvného štátu, ktorý je právnickou osobou, tlačivo vyžaduje uviesť tiež jej názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

V súlade s § 44 ods. 3 ZDP v prípade, ak daňovník s ODP, ktorému bolo vykonané zabezpečenie dane, žiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmov, platiteľ dane uvedie v jeho prípade v tlačive všetky údaje, ako keby išlo o daňovníka z nezmluvného štátu.

-   odsek 7 obsahuje úpravu, ktorá nadväzuje na koncept „konečného príjemcu“, ktorý bol zadefinovaný v § 2 ae) ZDP.

Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1, zabezpečí daň vo výške 35 % z tohto príjmu a v oznámení o zrazení a odvedení dane podávanom správcovi dane podľa § 44 ods. 3 písm. c) neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi, ak ide o

a)  fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,

b)  právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.

§ 45

Zamedzenie dvojitého zdanenia

(1)  Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s výnimkou uvedenou v odseku 3 písm. c). Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný zápočet dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol. Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí sa na účely zápočtu dane rozumie základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, § 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14 a osobitný základ dane podľa § 7 a 51e a posledná veta znie: „Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda vyňatia príjmov, základom dane alebo daňovou stratou z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, § 8, základ dane alebo daňová strata vyčíslená podľa § 17 ods. 14 a osobitný základ dane podľa § 7 a 51e. Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta, pričom u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa rozumie celkovým základom dane (na účely zápočtu dane) základ dane neznížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11. Maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať, sa zaokrúhli na eurocenty nahor. Započítať možno iba daň vzťahujúcu sa na príjmy zahrnuté do základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda vyňatia príjmov, základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený podľa § 5 ods. 8 alebo rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami vyčíslený podľa § 17 ods. 14.

(2)  Ak plynú daňovníkovi príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktorého zdaňovacie obdobie je iné ako v Slovenskej republike, a v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 nemá doklad o zaplatení dane od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie.

(3)  Metóda vyňatia príjmov podľa odseku 1 sa uplatní, ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti

a) za prácu vykonávanú pre Európsku úniu a jej orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo

b) zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené,

c) zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší.

(4)  Ak daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou s neobmedzenou daňovou povinnosťou, fyzická osoba alebo právnická osoba vrátane stálej prevádzkarne, vyplatila, poukázala alebo pripísala úrokový príjem (§ 49a ods. 7) v štátoch a závislých územiach podľa zoznamu uverejneného na webovom sídle ministerstva a preukázateľne zrazila daň z tohto úrokového príjmu v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie upravujúcim zdaňovanie príjmov fyzických osôb z úspor v podobe výplat úrokov, započíta sa táto daň na úhradu dane do výšky, v ktorej môže byť zrazená podľa tohto zákona. Ak takto zrazená daň fyzickou osobou alebo právnickou osobou vrátane stálej prevádzkarne z úrokového príjmu je vyššia ako celková daňová povinnosť daňovníka, rozdiel sa považuje za daňový preplatok.¹²⁶⁾ Ak bola daňovníkovi súčasne zrazená z úrokového príjmu plynúceho zo zdrojov v zahraničí aj daň podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo daňovej legislatívy štátu, v ktorom je zdroj tohto príjmu, postupuje v tomto prípade pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa odsekov 1 až 3.

(5)  Podrobnejšie postupy uplatňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vo vzťahu k daňovníkovi podľa § 2 písm. d) a e) určí ministerstvo.

Komentár k § 45

-   podľa odseku 1, ak plynú daňovníkovi s NDP príjmy zo štátu, s ktorým SR má uzavretú zmluvu o ZDZ, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy.

?  Príklad

Slovenský rezident pracoval v mesiacoch marec až august roku 2018 v Čechách u českého zamestnávateľa. Zamestnávateľ mu mesačne zrážal zo mzdy preddavky na daň. Je daňovník povinný po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie SR a uviesť tam tieto príjmy?

Rezident SR je povinný na území SR vysporiadať si svoju tzv. celosvetovú povinnosť. To znamená, že daňovník (rezident SR), ktorý v zdaňovacom období poberal príjmy plynúce zo zdrojov v ČR a vyplynie mu povinnosť na podanie daňového priznania v zmysle § 32 ZDP (ak jeho celkové zdaniteľné príjmy za rok 2018 sú vyššie ako suma 1901,67 eur), má povinnosť uviesť tieto príjmy v daňovom priznaní podanom v SR. Na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov zo zdrojov v ČR daňovník použije metódu zápočtu dane v zmysle § 45 ods. 1 ZDP a článku 22 zmluvy. Ak však boli predmetné príjmy v ČR preukázateľne zdanené a pre daňovníka je to výhodnejšie, v súlade s § 45 ods. 3 písm. c) ZDP môže na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov zo závislej činnosti plynúcich zo zdrojov v ČR uplatniť metódu vyňatia príjmov.

Ako prílohu k daňovému priznaniu daňovník priloží potvrdenie o príjme od českého zamestnávateľa, prípadne o zaplatenom povinnom poistnom (alebo napr. výplatné pásky).

-   podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak plynú daňovníkovi príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktorého zdaňovacie obdobie je iné ako v SR, a v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 nemá doklad o zaplatení dane od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie.

-   v odseku 5 sa z dôvodu zabezpečenia právnej istoty v prípade zamedzenia dvojitého zdanenia podľa § 45 ZDP uvádza, že daňovníci budú mať k dispozícií podrobnejšie postupy k uplatňovaniu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

§ 46

Minimálna výška dane

Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur. Daň vyberaná zrážkou podľa § 43 ods. 17 sa neplatí, ak nepeňažné plnenie podľa § 43 ods. 17 v úhrnnej sume za príslušný kalendárny rok nepresiahne 40 eur.

Komentár k § 46

Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí ak nepresiahne 5 eur.

V nadväznosti na zdaňovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancov alebo zdravotníckych pracovníkov, ktorí prijali nepeňažné plnenia od držiteľov, sa daň vyberaná zrážkou neplatí, ak úhrn nepeňažných plnení za príslušný kalendárny rok nepresiahne 40 eur.

?  Príklad

Lekár vykonávajúci činnosť v rámci podnikania podľa osobitných predpisov, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP bol v januári až v marci 2018 na troch odborných školeniach organizovaných farmaceutickými spoločnosťami (držiteľmi) zameranými na prezentáciu nových liekov a ich účinkov. Na každej z týchto konferencií mu bolo poskytnutí nepeňažné plnenie formou poskytnutia stravy, pričom hodnota poskytovanej stravy, ktoré mu farmaceutické spoločnosti (držitelia) nahlásili boli 8, 15 a 24 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že úhrn týchto nepeňažných plnení za kalendárny rok od všetkých držiteľov je vyšší ako 40 eur (47 eur), musí lekár zdaňovať toto nepeňažné plnenie v súlade s § 43 ZDP.

§ 46a

Minimálna výška dane fyzickej osoby

Daň fyzickej osoby sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy tohto daňovníka, za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50% sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a). To neplatí, ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 alebo ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a alebo ak sa daň vyberá podľa § 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35, alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6, postup podľa prvej a druhej vety použije, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

Komentár k § 46a

Podľa tohto ustanovenia sa daň nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka/ fyzickej osoby nepresiahli polovicu nezdaniteľnej časti na daňovníka, čo je pre rok 2018 suma vo výške 1 915,01 eura.

Toto neplatí, ak si daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 zákona alebo ak sa daň vyberá podľa § 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35, alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44 zákona.

Podľa uvedeného, ak platiteľ dane zrazí daňovníkovi daň, alebo zabezpečí daň, alebo vyberie preddavok na daň, musí túto sumu dane odviesť bez ohľadu na jej výšku, to znamená, že aj sumu nižšiu ako 17 eur. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby (typ A resp. typ B) daň neplatí, ak nepresiahne 17 eur alebo zdaniteľné príjmy nepresiahnu polovicu nezdaniteľnej časti, a to aj vtedy, ak uvedie v daňovom priznaní zrazenú daň platiteľom dane podľa § 43 alebo zrazené preddavky na daň podľa § 35 alebo zrazený preddavok na zabezpečenie dane podľa § 44 ZDP. Úhrnná suma napr. zrazených preddavkov na daň, ktorú si uviedol daňovník v daňovom priznaní bude daňovníkovi vrátená. Osobitný postup je u daňovníka, ktorý si uplatňuje nárok na daňový bonus. Daňový bonus, keďže sa oň znižuje daň, sa od dane odpočíta aj vtedy, ak daň nie je vyššia ako 17 eur.

Do úhrnu zdaniteľných príjmov sa nezapočítavajú príjmy, z ktorých sa zrazila daň a jej zrazením je považovaná daňová povinnosť za vysporiadanú (príjmy, ktoré nie sú súčasťou zdaniteľných príjmov uvádzaných v daňovom priznaní ako súčasť základu dane (čiastkového základu dane).

Predmetné ustanovenie môže využiť aj daňovník s ODP uvedený v § 11 ods. 6 ZDP, t.j. daňovník poberajúci starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia, dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhový dôchodok, za predpokladu, že na území SR dosahuje 90 % svojich celosvetových zdaniteľných príjmov.

?  Príklad

Manželka je poberateľkou starobného dôchodku a pracuje na dohodu. V roku 2018 jej zárobok bude 1 600 eur. Akým spôsobom sa jej vrátia zaplatené preddavky?

Ak manželka za zdaňovacie obdobie roka 2018 dosiahla zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré nepresiahli úhrnnú sumu 1 915,01 eur, ako poberateľ starobného dôchodku (poberateľ od 1. januára 2018 a skôr) môže uplatniť znenie druhej vety § 46 ZDP a podať daňové priznanie typu A, pričom na príslušnom riadku daňového priznania uvedie nulu. Zrazené preddavky na daň podľa § 35 vyčísli ako preplatok na dani, ktorý jej miestne príslušný správca dane – daňový úrad na základe žiadosti (je súčasťou priznania) vráti. Prílohou priznania je potvrdenie zamestnávateľa o vyplatených príjmoch, zrazených preddavkoch/dani.

§ 46b

Zrušený.

§ 47

Zaokrúhľovanie

(1)  Základ dane, suma zodpovedajúca 2 % zaplatenej dane (§ 50), nepeňažný príjem [§ 5 ods. 3 písm. a) a d)], preddavky na daň (§ 34, 35, 42 a 44), zdaniteľná mzda (§ 35) a daň (§ 15, § 31 ods. 3 a § 43) sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol. Nezdaniteľné časti základu dane (§ 11), daňový bonus (§ 33) a daňový bonus na zaplatené úroky (§ 33a) sa zaokrúhľujú na eurocenty nahor.

(2)  Výpočet daňovej sadzby na účely zápočtu dane (§ 45) a iné prepočty sa vykonajú s presnosťou na dve desatinné miesta. Postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo vo viacerých stupňoch je neprípustné. Čísla podľa tohto odseku sa zaokrúhľujú tak, že sa vynechajú všetky číslice za druhou číslicou zaokrúhľovaného čísla nasledujúcou po desatinnej čiarke, a táto druhá číslica sa ďalej upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej tak, že

a) zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny,

b) zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, sa zväčšuje o jednu.

§ 48

Zahraničný platiteľ dane

(1)  Platiteľom dane podľa § 35, 43 a 44 je aj fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň alebo tu zamestnáva zamestnancov dlhšie ako 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov; to neplatí, ak ide o poskytovanie služieb uvedených v § 16 ods. 1 písm. c) alebo zahraničné zastupiteľské úrady na území Slovenskej republiky. Zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, môže byť za zamestnancov, ktorí nepožívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, aj zahraničný zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky alebo jeho podriadená organizácia, ak týmto zamestnancom vypláca, poukazuje alebo pripisuje k dobru príjem podľa § 5 a zahraničný zastupiteľský úrad sa rozhodne požiadať o registráciu ako platiteľ dane.

(2)  V prípade uvedenom v § 5 ods. 4 nie je platiteľom dane fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí. To neplatí, ak ide o osobu so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, keď je platiteľom dane táto osoba v rozsahu poskytnutej mzdy.^136bg)

Komentár k § 48

-   odsek 1

V ustanovení § 48 ZDP je vymedzený okruh osôb, ktoré možno považovať za zahraničného platiteľa dane. V súlade s § 2 písm. v) ZDP je platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.

Zahraničným platiteľom dane, je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí (zahraničný platiteľ dane), ktorá

•    má na území SR svoju stálu prevádzkareň, alebo

•    na území SR zamestnáva zamestnancov počas obdobia dlhšieho ako 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov.

Za platiteľa dane z príjmov sa nepovažujú:

•    daňovníci s ODP, ktorí na území SR poskytujú služby podľa § 16 ods. 1 písm. c) ZDP (t.j. príjmy zo služieb vrátane obchodného, technického a iného poradenstva, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností),

•    zahraničné zastupiteľské úrady na území SR, ak sa nerozhodnú samy požiadať o registráciu za platiteľa dane pre zamestnancov, ktorí nepoužívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, ak týmto zamestnancom vypláca, poukazuje alebo pripisuje k dobru príjem podľa § 5 ZDP,

•    fyzické osoby s bydliskom v zahraničí alebo právnické osoby so sídlom v zahraničí, ktoré na základe zmluvného vzťahu vyplácajú príjem zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu podľa pokynov a príkazov zamestnávateľa s bydliskom alebo sídlom na území SR (§ 5 ods. 4 ZDP).

V prípade, ak zahraničný zamestnávateľ (právny zamestnávateľ) prenajme svojich zamestnancov slovenskému zamestnávateľovi (ekonomickému zamestnávateľovi) prostredníctvom organizačnej zložky, ktorú má v SR na tento účel zriadenú zahraničný zamestnávateľ, bude sa za zamestnávateľa, t.j. aj zahraničného platiteľa dane za zamestnancov v rozsahu vyplácaných miezd, považovať táto organizačná zložka (§ 5 ods. 4 ZDP).

-   odsek 2

Podľa § 5 ods. 4 ZDP je zamestnávateľom aj daňovník s NDP, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s NDP. V takomto prípade ustanovenie § 48 ods. 2 upravuje, že zahraničný zamestnávateľ nie je zahraničným platiteľom dane v kontexte tejto úpravy.

Ustanovenie § 5 ods. 4 ZDP je v zásade definuje zamestnávateľa v nadväznosti na tzv. „medzinárodný prenájom pracovných síl“, pričom touto definíciou sa v zásade preberá koncept „ekonomického“ zamestnávateľa z medzinárodných zmlúv. Uvedené znamená, že aj keď z právneho hľadiska bude uzavretý pracovný vzťah medzi zahraničným zamestnancom (daňovým nerezidentom) a zahraničným zamestnávateľom (daňovým nerezidentom), ale tento zamestnanec bude vykonávať prácu na území SR pre slovenského objednávateľa služby (práce) podľa jeho pokynov a príkazov, tento sa pre daňové účely stane jeho „ekonomickým“ zamestnávateľom. Splnenie ekonomického zamestnávania na území SR zakladá oprávnenie SR na zdanenie príjmu zamestnanca na území SR, pričom slovenský zamestnávateľ musí vybrať preddavok na daň tomuto zamestnancovi zo mzdy.

V prípade, ak má ale tento zahraničný právny zamestnávateľ, na území SR organizačnú zložku prostredníctvom ktorej vykonáva svoju činnosť na území SR, preddavok na daň zamestnancovi vykonávajúcemu prácu pre slovenského objednávateľa (ekonomického zamestnávateľa) v rozsahu jeho mzdy vyberie táto organizačná zložka. Tá sa stáva aj zahraničným platiteľom dane v kontexte § 48 ods. 2 ZDP.

?  Príklad

Český zamestnávateľ poskytne svojho zamestnanca (rezidenta ČR) slovenskej spoločnosti (daňový rezident SR) na obdobie 4 mesiacov, kde bude vykonávať svoju činnosť pre potreby a v záujme slovenskej spoločnosti. Mzdu bude počas tohto obdobia vyplácať zamestnancovi naďalej český zamestnávateľ a následne vzniknuté mzdové náklady prefakturuje slovenskej spoločnosti. Český zamestnávateľ nemá v SR zriadenú organizačnú zložku, ani mu nevznikla stála prevádzkareň v SR.

V prípade „tzv. medzinárodného prenájmu pracovnej sily“ je potrebné prekvalifikovať osobu zamestnávateľa. Napriek tomu, že z právneho hľadiska bude naďalej formálnym „právnym“ zamestnávateľom český poskytovateľ pracovnej sily, na daňové účely sa skutočným („ekonomickým“) zamestnávateľom stane slovenský objednávateľ (užívateľ) pracovnej sily, u ktorého bude nerezidentný daňovník vykonávať činnosť podľa jeho pokynov a príkazov, resp. v jeho mene a na jeho zodpovednosť. Koncept skutočného („ekonomického“) zamestnávateľa je uvedený v ustanovení § 5 ods. 4 ZDP, podľa ktorého je zamestnávateľom aj daňovník s NDP (fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom na území SR), pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí (tzn. prostredníctvom zahraničného právneho zamestnávateľa). Pri prekvalifikovaní osoby zamestnávateľa, je potrebné skúmať či slovenský objednávateľ (užívateľ) pracovnej sily spĺňa základné charakteristické znaky skutočného („ekonomického“) zamestnávateľa.

V prípade splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 5 ods. 4 ZDP je za zamestnávateľa (platiteľa dane) na daňové účely považovaný daňovník s NDP (slovenský „ekonomický“ zamestnávateľ). Tento zamestnávateľ má u takto „prenajatých“ nerezidentných zamestnancov vykonávajúcich závislú činnosť na území SR a poberajúcich zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti rovnaké povinnosti ako v prípade tuzemských rezidentných zamestnancov podľa § 35 až § 40 ZDP (vyberanie a platenie preddavkov, vedenie mzdových listov, uvádzanie v prehľadoch a hláseniach a pod.).

?  Príklad

Český zamestnávateľ poskytne v roku 2018 svojho zamestnanca (rezidenta ČR) slovenskej spoločnosti (daňový rezident SR), kde bude vykonávať svoju činnosť pre potreby a v záujme slovenskej spoločnosti. Mzdu bude počas tohto obdobia vyplácať zamestnancovi naďalej český zamestnávateľ a následne vzniknuté mzdové náklady prefakturuje slovenskej spoločnosti. Český zamestnávateľ má v SR zriadenú organizačnú zložku, ktorá však vykonáva inú činnosť ako je činnosť slovenskej spoločnosti. Kto sa v takom prípade stáva v SR platiteľom dane zo závislej činnosti – slovenská spoločnosť („ekonomický“ zamestnávateľ) alebo český zamestnávateľ prostredníctvom svojej organizačnej zložky na území SR?

V zmysle znenia § 5 ods. 4 ZDP je s účinnosťou od 1. 1. 2018 zamestnávateľom aj daňovník s NDP, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s NDP. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území SR organizačnú zložku, nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.

Podľa § 48 ods. 2 ZDP v prípade uvedenom v § 5 ods. 4 ZDP nie je platiteľom dane fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí. To neplatí, ak ide o osobu so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá má na území SR organizačnú zložku, keď je platiteľom dane táto osoba v rozsahu poskytnutej mzdy.

Podľa § 5 ods. 4 a § 48 ods. 2 ZDP vyplýva, že osoba s bydliskom alebo so sídlom v zahraničí, ktorá prenajíma svojich zamestnancov osobe s bydliskom alebo so sídlom na území SR, a ktorá má zároveň na tomto území zriadenú organizačnú zložku, má postavenie zahraničného platiteľa dane v rozsahu poskytnutej mzdy týmto zamestnancom. Podľa platného znenia zákona nie je potrebné skúmať, na aký účel bola táto organizačná zložka na území SR zriadená.

Z uvedeného vyplýva, ak zahraničný poskytovateľ pracovnej sily má na území SR zriadenú organizačnú zložku, povinnosti platiteľa dane v rozsahu miezd poskytnutých „prenajatým“ zamestnancom prechádzajú od 1. 1. 2018 zo slovenského užívateľa pracovnej sily na túto zahraničnú osobu.

§ 49

Lehoty na podávanie

daňového priznania, prehľadu a hlásenia

(1)  Daňové priznanie (§ 32 a 41), prehľad [§ 39 ods. 9 písm. a)] alebo hlásenie [§ 39 ods. 9 písm. b)] podáva daňovník správcovi dane. Prílohou daňového priznania sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania.

(2)  Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu122aa) daň aj zaplatiť. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku alebo do lehoty podľa odseku 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu.122aa)

(3)  Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2, sa na základe

a) oznámenia podaného príslušnému správcovi dane128) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,

b) oznámenia podaného príslušnému správcovi dane128) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu,132a)

c) žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2 o predĺženie tejto lehoty môže správcom dane rozhodnutím predĺžiť lehota na podanie daňového priznania podľa odseku 2, najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

(4)  Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku. V rovnakej lehote podáva daňové priznanie za zomrelého daňovníka osoba podľa osobitného predpisu.122aa) Ak bol tento daňovník zároveň zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, rovnaký postup sa použije aj na podanie hlásenia a prehľadu.

(5)  Ak daňovník pred svojím úmrtím mal povinnosť podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a daň nebola vyrubená, je dedič, s výnimkou Slovenskej republiky, povinný podať priznanie namiesto zomretého daňovníka do troch mesiacov po úmrtí daňovníka. Správca dane môže túto lehotu zo závažných dôvodov na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku. V rovnakej lehote podáva daňové priznanie za zomrelého daňovníka osoba podľa osobitného predpisu.122aa) Ak bol tento daňovník zároveň zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, rovnaký postup sa použije aj na podanie hlásenia a prehľadu.

(6)  Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, je tento daňovník alebo jeho právny nástupca povinný podať daňové priznanie v lehote uvedenej v odseku 2 za zdaňovacie obdobie ukončené ku dňu podľa osobitného predpisu.77c) Majetok a záväzky vzniknuté počnúc rozhodným dňom podľa osobitného predpisu77c) do dňa zániku daňovníka sú súčasťou majetku a záväzkov jeho právneho nástupcu. Ak právny nástupca ešte nevznikol, daňové priznanie podáva daňovník zrušený bez likvidácie za zdaňovacie obdobie začínajúce rozhodným dňom podľa osobitného predpisu77c) a končiace 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom nastal rozhodný deň podľa osobitného predpisu,77c) a to v lehote podľa odseku 2.

(7)  Ak daňovník zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, alebo nemá na území Slovenskej republiky organizačnú zložku,^136ae) je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky, má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, alebo má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku,^136ae) je povinný podať daňové priznanie v lehote podľa odseku 2.

(8)  Ak vznikne stála prevádzkareň daňovníka podľa tohto zákona alebo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia až v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom začal vykonávať činnosť, je povinný podať daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla podľa tohto zákona alebo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia stála prevádzkareň. Postup podľa prvej vety neuplatní daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) tretí bod], ktorý má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku.^136ae) Za zdaňovacie obdobie, v ktorom daňovník pokračuje v činnosti, postupuje pri podávaní daňového priznania podľa odseku 2.

(9)  Daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu122aa) je povinný v daňovom priznaní si daň vypočítať sám a uviesť tiež prípadné výnimky, oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy a vyčísliť ich výšku.

(10) Skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane sa posudzujú pre každé zdaňovacie obdobie samostatne.

(11) Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku¹⁾ ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa tohto zákona a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa osobitného predpisu¹⁾, ak osobitný predpis neustanovuje inak.^136af)

(12) Na podávanie opravného daňového priznania alebo hlásenia alebo dodatočného daňového priznania alebo hlásenia sa použije osobitný predpis.¹²⁸⁾

Komentár k § 49

Lehoty na podávanie daňového priznania, prehľadu a hlásenia

-   podľa odseku 2 sa daňové priznanie podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

Zdaňovacím obdobím je podľa § 2 písm. l) ZDP kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. U fyzickej osoby je to vždy kalendárny rok.

To platí aj pre daňovníkov, ktorí sú zamestnancami zamestnávateľa (právnickej osoby), ktorý nemá zdaňovacie obdobie zhodné s kalendárnym rokom, t. j. má zdaňovacie obdobie určené na základe vedeného účtovníctva ako hospodársky rok.

Zdaňovacím obdobím právnickej osoby môže byť kalendárny rok alebo hospodársky rok, ktorý si určí súlade s ustanoveniami zákona o účtovníctve.

Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse poskytnutých jednotlivým zamestnancom za uplynulé zdaňovacie obdobie podľa § 39 ods. 9 písm. b) ZDP sa podáva do konca apríla kalendárneho roka nasledujúceho po zdaňovacom období, za ktoré sa hlásenie podáva.

Prehľad o príjmoch zo závislej činnosti vyplatených jednotlivým zamestnancom, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmoch a o daňovom bonuse zostavuje podľa § 39 ods. 9 písm. a) ZDP a predkladá príslušnému správcovi dane mesačne, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac.

Daňovník je povinný každú platbu poukazovanú správcovi dane náležite označiť v súlade s Vyhláškou č. 378/2011 Z. z. Daňovník poukazuje jednotlivé platby správcovi dane na vlastný účet. Číslo vlastného účtu – tzv. základné číslo účtu má daňovník pridelené od správcu dane a toto číslo účtu sa skladá z:

–   predčíslia účtu označujúceho druh dane,

–   základného čísla účtu označujúceho daňový subjekt a

–   identifikačného kódu Štátnej pokladnice.

Základné číslo účtu pre platenie dane každému daňovníkovi oznamuje správca dane. Ak oznámenie bude doručené daňovníkovi až po lehote na podanie daňového priznania, daňovník je povinný zaplatiť daň neskôr než je lehota na podanie daňového priznania – a to v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia. Obdobne sa postupuje aj v prípade, ak daňové priznanie podáva za daňovníka dedič alebo osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 ZP, pričom do termínu na podanie daňového priznania číslo účtu vedeného pre daňovníka nebolo správcom dane oznámené.

-   podľa odseku 3 daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v zákonnej lehote, sa na základe

a)  oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná,

b)  oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu,

c)  žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie daňového priznania o predĺženie tejto lehoty môže správca dane rozhodnutím predĺžiť zákonnú lehotu na podanie daňového priznania, najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania o 3, resp. 6 mesiacov, sa podáva na jednotnom tlačive vydanom finančným riaditeľstvom.

-   odseky 4 a 5 upravujú spôsob a lehotu podania daňového priznania za daňovníka, ktorý zomrel.

V prípade smrti daňovníka môžu nastať dve situácie pre povinnosť podania daňového priznania za tohto daňovníka a to, ak

–   zomrie v priebehu kalendárneho roka (za predchádzajúce zdaňovacie obdobie má svoju daňovú povinnosť už vysporiadanú podaním daňového priznania), t. j. je potrebné vysporiadať jeho daňovú povinnosť prostredníctvom daňového priznania za túto príslušnú časť roka, ak by bol povinný podať daňové priznanie,

?  Príklad

Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa § 6 ZDP zomrie 5. 5. 2018. Za príslušnú časť roka, t. j. od 1. 1. 2018 do 5. 6. 2018 je povinný vysporiadať daňovú povinnosť za zomretého daňovníka dedič (§ 49 ods. 4 ZDP).

–   zomrie po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), pričom ešte za uplynulé zdaňovacie obdobie nepodával daňové priznanie, ktoré bol povinný podať, t.j. nepodaním daňového priznania nebola mu ani vyrubená daň.

?  Príklad

Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa § 6 ZDP zomrie 1. 2. 2019. Keďže ešte neuplynula lehota na podanie daňového priznania, zomretý daňovník ešte nepodával daňové priznanie za rok 2018 a jeho daň za rok 2018 nebola vyrubená. Dedič preto bude podávať 2 daňové priznania, a to za zdaňovacie obdobie roka 2018 (§ 49 ods. 5 ZDP) a za príslušnú časť kalendárneho roka v ktorom daňovník zomrel, t.j. od 1. 1. 2019 do 1. 2. 2019, ak mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie (napr. zomretý daňovník vykázal daňovú stratu alebo jeho zdaniteľné príjmy presiahli 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka).

V obidvoch prípadoch za zomretého daňovníka podáva daňové priznanie dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom SR, daňové priznanie sa nepodáva. Ak nie je známy dedič alebo dedič zomrie, podá daňové priznanie zástupca ustanovený správcom dane.

Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po úmrtí daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. Žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania musí dedič podať najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania uvedenej v zákone, t. j. 15 dní pred uplynutím trojmesačnej lehoty po dni úmrtia daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie dedič.

Podľa ustanovenia § 49 ods. 4 a 5 ZDP, daňové priznanie za zomrelého daňovníka nemusí podávať len dedič, ale aj osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 ZP. V súlade s § 35 ZP peňažné nároky zamestnanca z pracovného pomeru jeho smrťou nezanikajú, ale prechádzajú postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti (iba v prípade, ak takýchto osôb niet, sa peňažné nároky stávajú predmetom dedičstva).

Rovnaký postup ako sa uplatňuje v prípade zosnulého daňovníka pri jeho povinnosti podania daňového priznania sa použije aj na podanie prehľadu podľa § 39 ods. 9 písm. a) ZDP a hlásenia podľa § 39 ods. 9 písm. b) ZDP, ak zosnulý daňovník bol aj zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane. To znamená, že za daňovníka, ktorý zomrie, preberá dedič nielen povinnosť podania daňového priznania, ale rovnako aj jeho povinnosť podania prehľadu a hlásenia ako zamestnávateľa.

§ 49a

Registračná povinnosť
a oznamovacia povinnosť

(1)  Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Na účely tohto zákona sa dňom získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitných predpisov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky.

(2)  Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o registráciu.

(3)  Fyzická osoba a právnická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1 alebo 2, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane. Ak táto osoba je už registrovaná podľa odseku 1 alebo 2, je povinná, na účel vykonania zmien v registrácii, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stala platiteľom dane. Registračná a oznamovacia povinnosť podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17.

(4)  Registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy len podľa § 5, § 7 alebo § 8 alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43), alebo kombináciu týchto príjmov.

(5)  Ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je registrovaná podľa odsekov 1 až 3, vznikla na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň. Ak táto fyzická osoba alebo právnická osoba už je registrovaná podľa odsekov 1 až 3, je povinná správcovi dane oznámiť vznik stálej prevádzkarne v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tejto fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikla stála prevádzkareň. Oznámenie o vzniku stálej prevádzkarne sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo, a uverejní ho na svojom webovom sídle.

(6)  Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa tohto zákona, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali. Ak nastali skutočnosti, ktoré majú za následok zrušenie registrácie, daňovník je povinný požiadať o zrušenie registrácie podľa osobitného predpisu.128) Ak vznikla daňovníkovi rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane podľa osobitného predpisu,^136c) daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.

(7)  Úrokovým príjmom sa rozumie

a) úrok alebo iný výnos plynúci z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch,

b) príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), výnos plynúci z majetku v podielovom fonde,74b) dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov obdobného charakteru počas doby ich vlastníctva alebo pri ich scudzení, splatení alebo spätnom odkúpení.

(8)  Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, je povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí vzniknúť na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb pre neho pracujúcich na území Slovenskej republiky, a to do pätnástich dní po uzatvorení takej zmluvy.

(9)  Ak fyzická osoba získava oprávnenie na podnikanie podľa osobitného predpisu25) na jednotnom kontaktnom mieste,^136e) svoje registračné povinnosti podľa odseku 1 a oznamovacie povinnosti si plní na tomto mieste. Fyzická osoba neuvedená v prvej vete a právnická osoba môže registračné a oznamovacie povinnosti plniť prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, ak sa tak rozhodne.

Komentár k § 49a

-   podľa odsekov 1 až 3 povinnosť registrácie vzniká fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá na území SR

•    získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie a to do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom toto povolenie alebo oprávnenie získala, alebo

?  Príklad

Český rezident, z dôvodu vykonávania podnikateľskej činnosti na území SR, získal na tomto území oprávnenie na podnikanie (IČO). Má tento daňovník povinnosť sa registrovať na DIČ?

Áno, nakoľko podľa § 49a ods. 1 ZDP fyzická osoba, ktorá na území SR získa oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Na účely tohto zákona sa dňom získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitných predpisov oprávnená začať podnikať na území SR.

•    ak nie je registrovaná podľa uvedeného (§ 49a ods. 1), potom je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území SR začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území SR prenajala nehnuteľnosť (aj jej časť, legislatívna skratka § 3 ods. 2 ZDP) okrem pozemku, požiadať správcu dane o registráciu,

Upozornenie!

Povinnosť registrácie sa odvíja aj od zaradenia príjmov pre účely ustanovení ZDP. Uvedené znamená, že ak napr. športový odborník získa oprávnenie na podnikanie podľa nového zákona o športe (účinnosť od 1. 1. 2017), ale pre účely daní je zaradený medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP, t.j. príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, potom sa aj povinnosť registrácie posudzuje podľa § 49a ods. 2 ZDP platného pre inú samostatnú zárobkovú činnosť a nie podľa § 49a ods. 1 ZDP pre podnikanie.

-   podľa odseku 4 z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti a aj z dôvodu jednoznačnosti povinnosť registrácie nemajú

•    fyzické osoby, ak poberajú len príjmy zo závislej činnosti (§ 5), alebo len príjmy z kapitálového majetku (§ 7), alebo len ostatné príjmy (§ 8), alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43) alebo ich kombináciu a 

•    právnické osoby, ak poberajú len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

?  Príklad

Český daňovník (rezident ČR) dosahuje príjmy z priemyselných práv na území SR (iné príjmy na území SR nedosahuje). Z týchto príjmov mu platiteľ zrazí daň podľa § 43 ods. 6 ZDP, ale daňovník sa rozhodne, že si chce podať daňové priznanie. Nakoľko ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou aj v prípade, že sa následne tento daňovník rozhodne podať daňové priznanie, nie je povinný registrovať sa u správcu dane.

Povinnosť registrácie nemajú ani daňovníci, ktorí dosahujú len príjmy podľa § 6 ods. 4 ZDP, aj keď to priamo ZDP neupravuje.

-   podľa odseku 8, daňovník s trvalým pobytom alebo so sídlom na území SR a daňovník, ktorý má na území SR stálu prevádzkareň, je povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí vzniknúť na území SR stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb pre neho pracujúcich na území SR, a to do pätnástich dní po uzatvorení takej zmluvy.

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa spresňuje uvedené ustanovenie a to úpravou daňovníka, ktorý je povinný splniť si oznamovaciu povinnosť voči správcovi dane zadanú týmto ustanovením a to na daňovníka s NDP a daňovník s ODP. Uvedené znamená, že napr. nielen daňovník s trvalým pobytom bude mať predmetnú oznamovaciu povinnosť ale akýkoľvek daňovník, ktorý sa na území SR považuje za daňovníka s NDP uvedenom v § 2 ZDP, t.j. napr. od 1. 1. 2018 aj daňovník, ktorý tu má bydlisko a spĺňa aj iné podmienky pre daňovú rezidenciu v SR.

§ 50

Použitie podielu zaplatenej dane
na osobitné účely

(1)  Daňovník, ktorý je

a) fyzickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania alebo na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle predloženom správcovi dane do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, ak ide o daňovníka, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určenej právnickej osobe podľa odseku 4 (ďalej len „prijímateľ“) alebo že sa má prijímateľovi poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 3 %, ak ide o daňovníka, ktorý v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka, vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa osobitného predpisu^136f) počas najmenej 40 hodín v zdaňovacom období a predloží o tom písomné potvrdenie podľa osobitného predpisu;^59k) ak tento daňovník uplatňuje postup podľa § 33 alebo § 33a, alebo § 33 a 33a, za zaplatenú daň sa považuje zaplatená daň znížená o daňový bonus podľa § 33, alebo zaplatená daň znížená o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a alebo zaplatená daň znížená o daňový bonus podľa § 33 a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a,

b) právnickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie tohto daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,67) na účely vymedzené v odseku 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 0,5 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4 len do výšky 1 % zaplatenej dane.

(2)  Podiel zaplatenej dane podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje podľa § 47 ods. 1 a je najmenej

a) 3 eurá, ak je daňovníkom fyzická osoba,

b) 8 eur pre jedného prijímateľa, ak je daňovníkom právnická osoba.

(2)  Podiel zaplatenej dane podľa odseku 1 je najmenej

a) 3,32 eura, ak daňovníkom je fyzická osoba,

b) 8,30 eura pre jedného prijímateľa, ak daňovníkom je právnická osoba.

(3)  Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa platí daň, ktoré je súčasťou daňového priznania alebo uvedené na tlačive podľa odseku 1 písm. a) (ďalej len „vyhlásenie“) obsahuje

a) označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie v rozsahu

    1.   meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, číslo telefónu, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom fyzickou osobou,

    2.   názov, adresu sídla, právnu formu, identifikačné číslo daňovníka, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom právnickou osobou,

b) sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,

c) zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,

d) identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov podľa odseku 4 v rozsahu názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo organizácie,

e) sumu pripadajúcu na každého prijímateľa.

(4)  Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorým je

a) občianske združenie,¹³⁷⁾

b) nadácia,¹³⁸⁾

c) neinvestičný fond,¹³⁹⁾

d) nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby,¹⁴⁰⁾

e) účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti,¹⁴¹⁾

f) organizácia s medzinárodným prvkom,¹⁴²⁾

g) Slovenský Červený kríž,

h) subjekty výskumu a vývoja,^142a)

  i) Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy.

(5)  Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi a použiť len na účely, ktoré sú predmetom jeho činnosti, ak predmetom jeho činnosti sú

a) ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,

b) podpora a rozvoj športu,

c) poskytovanie sociálnej pomoci,

d) zachovanie kultúrnych hodnôt,

e) podpora vzdelávania,

f) ochrana ľudských práv,

g) ochrana a tvorba životného prostredia,

h) veda a výskum,

  i) organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

(6)  Správca dane  poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi uvedenému vo vyhlásení, ak sú splnené tieto podmienky:

a) daňovník nemá do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok pre účely tohto ustanovenia sa nepovažuje suma nedoplatku na dani nepresahujúca 5 eur; daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, preukáže potvrdením od tohto zamestnávateľa, že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, bola daňovníkovi zrazená alebo daňovník nedoplatok na dani za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, vysporiada v správnej výške do lehoty na podanie vyhlásenia podľa odseku 1, pričom takéto potvrdenie vystaví zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca (§ 39 ods. 7) a toto potvrdenie je prílohou vyhlásenia,

b) daňovník vo vyhlásení určil ako prijímateľa

    1.   len jednu právnickú osobu podľa odseku 4 s uvedením príslušnej sumy, ak ide o daňovníka fyzickú osobu, alebo

    2.   jednu alebo viac právnických osôb podľa odseku 4 s uvedením príslušných súm, ak ide o daňovníka právnickú osobu,

c) prijímateľ je uvedený k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v centrálnom registri prijímateľov vedenom Notárskou komorou Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu143) (ďalej len „komora“),

d) prijímateľ je osobou uvedenou v odseku 4, ktorej predmetom činnosti sú činnosti uvedené v odseku 5,

e) prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa preukazuje splnenie podmienok podľa písmen d), g) a h),

f) prijímateľ nemá do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok pre účely tohto ustanovenia sa nepovažuje suma nepresahujúca 5 eur,

g) prijímateľ preukáže, že nemá nedoplatok na povinnom poistnom, potvrdením príslušného orgánu, nie starším ako 30 dní,

h) prijímateľ preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, potvrdením banky alebo pobočky zahraničnej banky, nie starším ako 30 dní a oznámi číslo tohto účtu,

  i) notár osvedčil prijímateľovi a bez zbytočného odkladu oznámil komore identifikačné údaje prijímateľa, názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má zriadený účet a číslo tohto účtu.

(7)  Notár¹⁴⁴⁾ osvedčuje každoročne prijímateľovi do 15. decembra bežného roka splnenie podmienok podľa odseku 6 písm. d), e), g) a h), počnúc 1. septembrom bežného roka. Notár, ktorý toto osvedčenie vykonal, je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť identifikačné údaje prijímateľa v rozsahu podľa odseku 3 písm. d), názov banky alebo názov pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ zriadený účet a číslo tohto účtu komore na účely jeho zápisu do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok. Zoznam prijímateľov obsahuje obchodné meno alebo názov prijímateľa a jeho sídlo, právnu formu prijímateľa, identifikačné číslo organizácie, číslo účtu a názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ tento účet zriadený. Zoznam prijímateľov je verejný zoznam, ktorý komora každoročne zverejňuje podľa osobitného predpisu,145) a to do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel zaplatenej dane. Tento zoznam v rovnakej lehote komora doručí finančnému riaditeľstvu.

(8)  Správca dane je povinný po splnení podmienok podľa odseku 6 previesť podiely zaplatenej dane na účet prijímateľa do troch mesiacov po lehote na podanie vyhlásenia podľa odseku 1. Po súhlase daňovníka oznámi správca dane prijímateľovi označenie daňovníka, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane, a to meno, priezvisko a trvalý pobyt, ak je daňovníkom fyzická osoba a obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, ak je daňovníkom právnická osoba. Ak nebolo preukázané splnenie podmienok podľa odseku 6 alebo ak predložené vyhlásenie obsahuje nesprávne údaje o prijímateľovi, nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne. Ak predložené vyhlásenie obsahuje aj iné nesprávne údaje, správca dane vyzve daňovníka na ich opravu, a ak nebudú nedostatky vo vyhlásení v lehote určenej vo výzve odstránené, nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne. O týchto skutočnostiach upovedomuje správca dane bez zbytočného odkladu daňovníka. Pri skúmaní podmienok podľa odseku 6 písm. a), b), c) a f) a pri poukazovaní sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane na účet prijímateľa správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.128)

(9)  Ak sa zruší prijímateľ po osvedčení splnenia podmienok podľa odseku 6 do poukázania podielu zaplatenej dane správcom dane, nárok na podiel zaplatenej dane zaniká. Ak sa zruší prijímateľ do 12 mesiacov po poukázaní podielu zaplatenej dane správcom dane, je povinný najneskôr ku dňu zrušenia vrátiť podiel zaplatenej dane správcovi dane miestne príslušnému podľa sídla prijímateľa. Na nedodržanie tejto povinnosti sa vzťahujú ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.74)

(10) Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane prijímateľovi nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná. Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok na dani. Ak prijímateľ nepoužije prijatý podiel zaplatenej dane, ale ho poskytne inej právnickej osobe, za použitie podielu zaplatenej dane na účely vymedzené v odseku 5 zodpovedá prijímateľ, ktorý je povinný preukázať použitie podielu zaplatenej dane dokladmi tejto inej právnickej osoby. Iná právnická osoba je povinná použiť takto prijatý podiel zaplatenej dane len na účely vymedzené v odseku 5, a to v lehote, v ktorej mal prijímateľ použiť prijatý podiel zaplatenej dane podľa odseku 11.

(11) Ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosti podľa odseku 5 najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný, vzťahujú sa na prijímateľa ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu,74) pričom je povinný podiel zaplatenej dane vrátiť správcovi dane miestne príslušnému podľa sídla prijímateľa do 90 dní odo dňa vzniku skutočnosti, s ktorou je spojená povinnosť vrátiť poskytnutý podiel zaplatenej dane. Ak prijímateľ použije poskytnutý podiel zaplatenej dane v rozpore s účelom podľa odseku 5, poruší finančnú disciplínu podľa osobitného predpisu.146) Použitie podielu zaplatenej dane na obstaranie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti, ktoré sa využívajú na účely podľa odseku 5 sa nepovažuje za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.146) Rovnako sa posudzuje aj použitie podielu zaplatenej dane na reklamu,146aa) ktorá bola vynaložená na účely podľa odseku 5. Za použitie podielu zaplatenej dane sa považuje aj vklad do výšky 25 % z prijatého podielu zaplatenej dane do nadačného imania^146aaa) nadácie.

(12) Z údajov správcov dane o poskytnutí podielu zaplatenej dane zostavuje finančné riaditeľstvo ročný prehľad prijímateľov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. V ročnom prehľade prijímateľov sa uvádza názov prijímateľa a jeho sídlo, identifikačné číslo organizácie a súhrn podielov zaplatenej dane, ktoré boli prijímateľovi poskytnuté. Ročný prehľad prijímateľov za predchádzajúci rok zverejňuje finančné riaditeľstvo vždy do 31. januára bežného roka a zároveň tento prehľad zasiela komore.

(13) Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v ročnom prehľade prijímateľov podľa odseku 12 je vyšší ako 3 320 eur, je povinný do 16 mesiacov odo dňa zverejnenia ročného prehľadu prijímateľov podľa odseku 12 zverejniť presnú špecifikáciu použitia prijatého podielu v Obchodnom vestníku, ktorá obsahuje najmä výšku a účel použitia podielu zaplatenej dane podľa odseku 5, spôsob použitia podielu zaplatenej dane v členení na výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s účelom použitia podľa odseku 5 a výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s prevádzkou prijímateľa a výrok audítora, ak podľa osobitného predpisu1) prijímateľ musí mať účtovnú závierku overenú audítorom. Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v príslušnom kalendárnom roku je vyšší ako 33 000 eur, je povinný najneskôr do 30 dní od prijatia tejto sumy zriadiť osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorom vedie len prijatie a čerpanie podielu zaplatenej dane, pričom finančné prostriedky zodpovedajúce podielu zaplatenej dane prijaté v príslušnom kalendárnom roku pred uvedeným obdobím znížené o použité sumy prijímateľ prevedie na tento účet do 30 dní od povinnosti jeho zriadenia. Číslo osobitného účtu je prijímateľ povinný nahlásiť notárovi každoročne na účely osvedčenia pri preukazovaní splnenia podmienky podľa odseku 6 písm. h). Úroky z peňažných prostriedkov na osobitnom účte znížené o daň vybranú zrážkou podľa § 43 a o uhradené náklady spojené s vedením tohto účtu prijímateľ použije len na účely vymedzené v odseku 5, ktoré sú predmetom jeho činnosti.

(14) Ak si prijímateľ nesplní povinnosť podľa odseku 13, komora nezaradí prijímateľa do zoznamu prijímateľov na obdobie jedného roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k nesplneniu povinnosti podľa odseku 13.

(15) Ak pri vykonávaní daňovej kontroly podľa osobitného predpisu82) alebo pri miestnom zisťovaní podľa osobitného predpisu146ab) zistí miestne príslušný správca dane u daňovníka podľa odseku 1 písm. b) porušenie podmienok podľa odseku 1 písm. b) a § 52i ods. 2 a 3, uloží rozhodnutím tomuto daňovníkovi zaplatiť sumu vo výške rozdielu medzi sumou podielu zaplatenej dane uvedenou vo vyhlásení podľa odseku 3 a sumou podielu zaplatenej dane, ktorú bol oprávnený uviesť vo vyhlásení (ďalej len „rozdiel“). Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať. Odo dňa nasledujúceho po dni poukázania podielu zaplatenej dane prijímateľovi až do dňa zaplatenia rozdielu správca dane vyrubí daňovníkovi z rozdielu úroku z omeškania vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň poukázania podielu zaplatenej dane; ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %. Ak daňovník podľa odseku 1 písm. b) zistí, že vo vyhlásení uviedol vyššiu sumu podielu zaplatenej dane ako bol oprávnený podľa odseku 1 písm. b) a § 52i ods. 2 a 3, oznámi túto skutočnosť správcovi dane v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa toto zistenie týka a v rovnakej lehote tento rozdiel aj zaplatí, pričom odo dňa nasledujúceho po dni poukázania podielu zaplatenej dane prijímateľovi až do dňa zaplatenia rozdielu správca dane vyrubí daňovníkovi z rozdielu úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň poukázania podielu zaplatenej dane; ak dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 7,5 %, pri výpočte úroku z omeškania sa namiesto dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 7,5 %. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou rozdielu. Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom mal daňovník rozdiel zaplatiť. Rovnaký postup sa použije, ak sa preukáže, že daňovník uvedený v odseku 1 písm. a) nesplnil podmienky určené podľa osobitného predpisu.^59l)

(16) Ministerstvo a správy finančnej kontroly vykonávajú vládny audit^146ac) dodržiavania ustanovení tohto zákona o použití podielu zaplatenej dane na osobitné účely.

Komentár k § 50

-   podľa odseku 1 je daňovník, ktorý je

a)  fyzickou osobou oprávnený vyhlásiť

•    v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, alebo

•    vo vyhlásení predloženom hociktorému správcovi dane do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, ak ide o daňovníka, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie,

     že sa má poukázať podiel zaplatenej dane ním určenému prijímateľovi a to do výšky 2 % resp. 3 %, ak ide o daňovníka, ktorý vykonáva dobrovoľnícku činnosť podľa zákona o dobrovoľníkoch.

b)  právnickou osobou oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že sa má poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 2 % ním určeným prijímateľom. Podiel zaplatenej dane však v takejto výške môže poukázať daňovník len za podmienky, že daruje finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie na verejnoprospešné účely uvedené v odseku 5. Ak takýto dar neposkytne, môže poukázať podiel zaplatenej dane len vo výške 1 %.

Podiel zaplatenej dane, ktorý je fyzická osoba alebo právnická osoba oprávnená poukázať ním určeným prijímateľom (§ 50 ods. 4 zákona) na zákonom určený účel (§ 50 ods. 5 zákona), je najmenej:

a)  3 eurá u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou,

b)  8 eur pre jedného prijímateľa u daňovníka, ktorý je právnickou osobou.

Zaplatenou daňou sa na účely tohto ustanovenia považuje zaplatená daň znížená o daňový bonus.

-   odseky 5 až 13

Podiel zaplatenej dane môže použiť len na presne zákonom určené účely, ktoré sú predmetom činnosti prijímateľa, ak predmetom jeho činnosti sú:

a)  ochrana a podpora zdravia, prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,

b)  podpora a rozvoj športu,

c)  poskytovanie sociálnej pomoci,

d)  zachovanie kultúrnych hodnôt,

e)  podpora vzdelávania,

f)  ochrana ľudských práv,

g)  ochrana a tvorba životného prostredia,

h)  veda a výskum,

i) organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

ZDP neuvádza konkrétne prípady, na ktoré je možné použiť podiel zaplatenej dane a neuvádza ani presné položky nákladov, ktoré zodpovedajú tomuto účelu. Základnou zásadou však je, že musí ísť o náklady súvisiace priamo s činnosťou, ktorá zodpovedá zákonom určenému účelu, ktorý je zapísaný ako predmet činnosti prijímateľa.

?  Príklad

Prijímateľ podielu zaplatenej dane je neziskovou organizáciou zaoberajúcou sa podporou vzdelávania. Je možné použitie podielu zaplatenej dane prijímateľom na rekonštrukciu, opravu a údržbu škôl?

Ustanovenie § 50 ods. 5 ZDP sa špecificky neodkazuje pri jednotlivých účeloch na osobitné predpisy a ani tieto účely špecificky nedefinuje. Základnou podmienkou je, že prijímateľ musí mať činnosť spĺňajúcu charakter zákonom vymedzených účelov v predmete výkonu svojej činnosti.

Ak je takýmto predmetom činnosti napr. podpora vzdelávania, je možné použiť podiel zaplatenej dane aj na úhradu výdavkov spojených s rekonštrukciou, opravou a údržbou nehnuteľnosti, v ktorej sa výučba vykonáva. Ak by však prijímateľ vynaložil prostriedky na kúpu, rekonštrukciu a opravu nehnuteľnosti, v ktorej sa priamo výučba nevykonáva, potom nie je možné na takéto úhrady použiť prostriedky poskytnuté z podielu zaplatenej dane.

Ak nezisková organizácia má právnu formu uvedenú v § 50 ods. 4 a jej predmet činnosti spĺňa účel zadefinovaný v § 50 ods. 5 ZDP, musí sa zapísať do centrálneho registra prijímateľov, ktorý vedie Notárska komora Slovenskej republiky (ďalej len „notárska komora“).

Jednotlivé zápisy vykonávajú notári, ktorý však zapíšu prijímateľa do tohto registra prijímateľov až po splnení ďalších zákonom stanovených podmienok uvedených v § 50 ods. 6 ZDP, pričom tieto podmienky overuje notár každoročne v čase od 15. septembra kalendárneho (bežného) roka až do 15. decembra tohto roka.

Zákon pre zápis prijímateľa do centrálneho registra upravuje podmienky, ktorými sú, že tento prijímateľ

     je právnickou osobou uvedenou v § 50 ods. 4 ZDP (nadácia, neinvestičný fond, občianske združenie a pod.) s predmetom činnosti uvedenom v § 50 ods. 5 ZDP (podpora vzdelávania, športu atď.),

     nemá nedoplatok na povinnom poistnom,

     má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky a oznámi číslo tohto účtu a

     vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom preukazuje tieto podmienky (v roku kedy sa chce zapísať).

Notár následne bez zbytočného odkladu oznamuje Notárskej komore SR takto zistené identifikačné údaje o prijímateľovi na účely zápisu právnickej osoby do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok. Zoznam prijímateľov je verejný zoznam, ktorý Notárska komora SR každoročne zverejňuje, a to do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel zaplatenej dane.

Upozornenie!

Notár po osvedčení splnenia podmienok prijímateľov vyhotoví o tejto skutočnosti Notársku zápisnicu. V prípade, ak prijímateľ vykonáva nejakú zmenu napr. zmení číslo účtu, nie je možné upravovať údaje uvedené v tejto zápisnici a to z dôvodu, že ide o verejnú listinu, ktorá je nemenná. Finančné riaditeľstvo SR zase nemôže vstupovať do zoznamu prijímateľov. Z uvedeného dôvodu sa neodporúča v období prijímania finančných prostriedkov z poukázaného podielu zaplatenej dane meniť skutočnosti, ktoré by mali za následok nemožnosť ich poukázania.

Zoznam prijímateľov je zverejnený na internetovej stránke komory: www.notar.sk

Správca dane začína poukazovať podiel zaplatenej dane až po podaní vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane daňovníkmi, čo znamená, že u fyzickej osoby je to po podaní daňového priznania v lehote na podanie daňového priznania, alebo vo vyhlásení predloženom správcovi dane do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, ak ide o daňovníka, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie a u právnickej osoby v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania.

Vyhlásenie, ktoré podávajú zamestnanci, ktorým vykonáva zamestnávateľ ročné zúčtovanie, sa podáva na vzore, ktoré vydáva Finančné riaditeľstvo a je v predpísanej štruktúrovanej forme.

Pred poukázaním podielu zaplatenej dane však v prvom rade overuje splnenie zákonom stanovených podmienok na strane daňovníka, ako napr. že daňovník uviedol vo vyhlásení prijímateľa, ktorý je uvedený v zozname prijímateľov zverejnenom Notárskou komorou SR, resp. daňovník uviedol vo vyhlásení správne údaje o prijímateľovi atď. a následne ďalej overí, či splnil zákonnom upravené podmienky aj prijímateľ, a až potom poukazuje podiel zaplatenej dane.

Upozornenie!

Častými chybami v praxi je nesprávne uvedené IČO prijímateľa resp. chybne uvedený účet tohto prijímateľa. V týchto prípadoch správca dane musí postupovať v súlade s ustanovením § 50 ods. 8 ZDP a kvôli zdanlivo banálnej chybe, stráca prijímateľ nárok na poukázané finančné prostriedky.

Rovnako prijímateľ musí zvážiť aj zmenu čísla účtu v priebehu roka a to po zápise do zoznamu prijímateľov, kde uvádza číslo účtu na poukázanie podielu zaplatenej dane, nakoľko rovnako mu správca dane nepoukáže podiel zaplatenej dane na účet, ktorý sa odlišuje od účtu uvedeného v zozname prijímateľov vystavenom Notárskou komorou SR.

Podmienky, ktoré musí splniť daňovník, aby mohol správca dane poukázať podiel zaplatenej dane prijímateľovi sú, že daňovník

–   nemá nedoplatok na dani

1.  do lehoty na podanie daňového priznania, pričom daň zaplatil za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva vyhlásenie, v lehote na podanie daňového priznania,

2.  pričom v prípade daňovníka zamestnanca jeho zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie a tento sa preukáže potvrdením od tohto zamestnávateľa, že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, mu bola zrazená alebo si nedoplatok na dani za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, vysporiada v správnej výške najneskôr do lehoty na podanie vyhlásenia [§ 50 ods. 6 písm. a) ZDP], t.j. najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia. Takéto potvrdenie podľa § 39 ods. 7 ZDP vystaví zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca, pričom toto potvrdenie je prílohou vyhlásenia. Podľa § 38 ods. 7 ZDP zamestnancovi, ktorý sa rozhodne prostredníctvom správcu dane poukázať podiel zo svojej zaplatenej dane, je zamestnávateľ povinný zraziť aj taký daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania, ktorého suma sa rovná alebo je nižšia ako 5 eur.

–   vo vyhlásení určil prijímateľa podielu zaplatenej dane s uvedením príslušnej sumy podielu zaplatenej dane (ak sa jedná o fyzickú osobu, vo vyhlásení určí len jedného prijímateľa, a ak ide o právnickú osobu, vo vyhlásení môže určiť jednu alebo viac prijímateľov),

–   uviedol vo vyhlásení správne údaje o prijímateľovi (§ 50 ods. 8 ZDP).

Ak daňovník, právnická osoba uvedie vo vyhlásení viacerých prijímateľov a pri niektorých z nich uvedie nesprávne údaje, správca dane poukáže podiel zaplatenej dane len v prospech tých prijímateľov, údaje ktorých sú vo vyhlásení uvedené správne.

Ak by údaje o prijímateľovi boli uvedené nesprávne nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane zaniká zo zákona o čom správca dane bez zbytočného odkladu upovedomí daňovníka.

Ak by vyhlásenie obsahovalo aj iné nesprávne údaje, správca dane vyzve daňovníka na ich opravu, a ak nebudú nedostatky vo vyhlásení v lehote určenej vo výzve odstránené, nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane zanikne (§ 50 ods. 8 ZDP).

Správca dane poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi, ak sú splnené nasledovné podmienky prijímateľom, a to

–   je uvedený v centrálnom registri prijímateľov, ktorý vedie Notárska komora SR, a to k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka [pred zápisom notár overil už podmienky uvedené v § 50 ods. 6 písm. d), e), g) a h)] a 

–   daňovník nemá do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok pre účely tohto ustanovenia sa nepovažuje suma nedoplatku na dani nepresahujúca 5 eur.

Po splnení uvedených podmienok je správca dane povinný previesť podiely zaplatenej dane na účet prijímateľa do troch mesiacov po lehote na podanie vyhlásenia podľa § 50 ods.1 ZDP, pričom prijímateľ ich má povinnosť použiť v lehote podľa § 50 ods. 11 ZDP, t.j. do konca nasledujúceho kalendárneho roka nasledujúceho po roku, kedy finančné prostriedky asignovaním dane prijal.

Okrem už vyššie uvedených prípadov, kedy nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane zanikne, t.j. správca dane podiel zaplatenej dane určenému prijímateľovi nepoukáže, a to prípadov, kedy

•    nebolo preukázané splnenie podmienok podľa § 50 ods. 6 ZDP (§ 50 ods. 8 cit. zákona), pričom o tejto skutočnosti upovedomí správca dane daňovníka bez zbytočného odkladu a

•    predložené vyhlásenie obsahovalo nesprávne údaje o prijímateľovi (§ 50 ods. 8 ZDP),

podiel zaplatenej dane správca dane nepreukáže aj v prípade, kedy sa

•    prijímateľ podielu zaplatenej dane zruší po osvedčení splnenia zákonom stanovených podmienok (§ 50 ods. 6 ZDP) do poukázania podielu zaplatenej dane správcom dane (§ 50 ods. 9 ZDP).

Prijímateľ je povinný vrátiť podiel zaplatenej dane správcovi dane, ak sa zruší do 12 mesiacov po poukázaní podielu zaplatenej dane správcovi dane, a to najneskôr ku dňu jeho zrušenia. Povinnosť vrátenia podielu zaplatenej dane má však len v časti, ktorú do dňa zrušenia nestihol použiť na účely určené v § 50 ods. 5 ZDP.

Prijímateľ podielu zaplatenej dane má aj zákonnú možnosť (§ 50 ods. 10 ZDP) prijatý podiel zaplatenej dane poskytnúť inej právnickej osobe. Tento prijímateľ je však aj naďalej zodpovedný za to, že takto poskytnuté/darované finančné prostriedky, obdarovaná iná právnická osoba (nemusí ísť o prijímateľa, ktorý je zverejnený v zozname prijímateľov ani o daňovníka vymedzeného v § 50 ods. 4 ZDP, ale skutočne o akúkoľvek inú právnickú osobu) tiež použije na zákonom vymedzené účely určené v § 50 ods. 5 ZDP. Zároveň prijímateľ preukáže potrebnými dokladmi splnenie ustanovených podmienok. Iná právnická osoba musí podľa § 50 ods. 10 ZDP použiť prijaté finančné prostriedky v lehote, ktorá sa vzťahuje na pôvodného prijímateľa podielu zaplatenej dane ustanovenej v § 50 ods. 11 ZDP.

Pravidlá proti zneužívaniu

§ 50a

(1)  Ak daňovník získa podiel na zisku na základe opatrenia alebo viacerých opatrení, ktoré so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti nemožno považovať na účely tohto zákona za skutočné a ich hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov je získanie výhody pre daňovníka, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom tohto zákona, je tento podiel na zisku predmetom dane. Opatrenie podľa prvej vety môže pozostávať z viacerých opatrení alebo z ich častí.

(2)  Na účely tohto zákona sa opatrenie podľa odseku 1 nepovažuje za skutočné v rozsahu, v akom nie je uskutočnené na základe riadnych podnikateľských dôvodov zodpovedajúcich ekonomickej realite.

Komentár k § 50a

V predmetnom ustanovením sa implementuje novela Smernice Rady 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch, zámerom ktorej je najmä zefektívniť boj proti daňovým únikom a zabrániť úprave základov dane zneužívaním výhod z tejto smernice. Ustanovenie upravuje situácie, keď daňovník vykoná transakcie, ktoré sú svojou podstatou zamerané na zneužívanie tohto zákona. Pri posudzovaní, či ide o zneužívanie, je potrebné vykonať objektívnu analýzu všetkých skutočností a okolností. Toto ustanovenie postihuje aj situácie, keď nie sú skutočné iba niektoré časti vykonaných opatrení, pričom zvyšné skutočné opatrenia alebo časti opatrení tým ostávajú nedotknuté.

Slovné spojenie „v rozsahu, v akom“ sa môže použiť na prípady, keď sú dotknuté subjekty skutočné, ale keď napríklad obchodné podiely na základe ktorých sa rozdeľuje zisk, nie sú skutočne pridelené daňovníkovi členského štátu Európskej únie. Ide o prípady, ak sa opatrením alebo súborom opatrení prenáša vlastníctvo obchodných podielov, ale tieto opatrenia neodrážajú ekonomickú realitu.

ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ

A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 51

Postup pri prechode účtovania zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a naopak, a podrobnosti o ustanoveniach tohto zákona ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 51a

(1)  Daňovník, ktorý zmení spôsob uplatňovania výdavkov podľa § 6 ods. 10 na uplatňovanie preukázateľných výdavkov podľa § 6 ods. 11 a naopak, upraví základ dane postupom, ktorý určí ministerstvo.

(2)  Daňovník, ktorý v zdaňovacom období uplatňoval výdavky podľa § 6 ods. 11 a po tomto zdaňovacom období začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo daňovník, ktorý v zdaňovacom období účtoval v sústave podvojného účtovníctva a po tomto zdaňovacom období začal uplatňovať výdavky podľa § 6 ods. 11, upraví základ dane postupom, ktorý určí ministerstvo.

(3)  Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva,1) základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11. Daňovník, ktorý začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva1) bezprostredne po období, v ktorom viedol daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11, neupravuje základ dane.

(4)  Daňovník, ktorý začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva1) po období, v ktorom uplatňoval výdavky spôsobom podľa § 6 ods. 10 a naopak, upraví základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. b) alebo písm. c) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene. Úpravu základu dane tento daňovník vykoná zo zisteného stavu jednotlivých položiek k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10.

(5)  Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva,1) základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10.

(6)  Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo v sústave podvojného účtovníctva,1) ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa osobitného predpisu,1) vedie túto opravnú položku len evidenčne, pričom počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 10 ovplyvňuje táto opravná položka len výšku príjmov; počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 10 nemôže prerušiť a ani predĺžiť dobu zahrnovania tejto opravnej položky do daňových výdavkov alebo príjmov.

(7)  Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo v sústave podvojného účtovníctva,1) alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 10, ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa osobitného predpisu,1) zahrnuje do daňových výdavkov alebo príjmov túto opravnú položku v súlade s účtovnými predpismi1) aj počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11.

Komentár k § 51a

V prípade, ak daňovník chce zmeniť spôsob uplatňovania daňových výdavkov z preukázateľných t.j. z výdavkov uplatňovaných podľa § 19 na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona, t.j. výdavky určené percentom z príjmov, alebo ak začal účtovať po období, v ktorom nebol účtovnou jednotkou, musí postupovať podľa § 51a ZDP.

V súlade s § 6 ods. 16 ZDP však nikdy nemôže zmeniť spôsob uplatňovaných výdavkov po podaní daňového priznania.

ZDP upravuje v § 51a prechod

–   z percentuálnych výdavkov na preukázateľné daňové výdavky (daňová evidencia alebo účtovníctvo),

–   z preukázateľných daňových výdavkov (daňová evidencia alebo účtovníctvo) na percentuálne výdavky.

§ 51b

Zrušený.

§ 51c

(1)  Preddavok na daň sa platí miestne príslušnému správcovi dane v eurách, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie.

(2)  Na správu dane z príjmov sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.128)

Komentár k § 51c

-   podľa odseku 1 zákona sa preddavok na daň platí miestne príslušnému správcovi dane v eurách, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie.

Podľa § 2 písm. u) ZDP, je preddavkom na daň povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.

§ 51d

Samostatný
základ dane

(1)  Príjmami zahrňovanými do samostatného základu dane sú podiely na zisku (dividendy) obchodnej spoločnosti alebo družstva vykázanom za zdaňovacie obdobia najneskôr do 31. decembra 2003, o ktorých vyplatení valné zhromaždenie rozhodlo po 31. decembri 2012, okrem podielov na zisku spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností. Ide o podiely na zisku (dividendy) vyplácané

a) daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky [§ 2 písm. d)],

b) daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky [§ 2 písm. e)],

c) daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. d)] zo zdrojov v zahraničí.

(2)  Z podielov na zisku (dividend) vyplácaných daňovníkovi podľa odseku 1 písm. a) a b) sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, sadzbou dane vo výške 15 %. Na zdanenie podielov na zisku (dividend) sa uplatní postup podľa § 43 a vyplácajúca obchodná spoločnosť alebo družstvo sa považuje za platiteľa dane podľa § 43, na ktorého sa vzťahujú povinnosti vyplývajúce z tohto ustanovenia.

(3)  Ak sa vyplácajú podiely na zisku (dividendy) daňovníkovi podľa odseku 1 písm. c), tieto sú súčasťou samostatného základu dane na zdanenie pri podaní daňového priznania podľa § 32 alebo § 41, pričom samostatným základom dane je príjem neznížený o výdavky. Sadzba dane zo samostatného základu dane je o výške 15 %.

(4)  Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa neuplatnia, ak sa tento príjem vypláca

a) daňovníkovi so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie,

b) daňovníkovi podľa § 2 písm. d) od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie.

(5)  Pri zdanení podielov na zisku (dividend) podľa odseku 4 sa neuplatní postup podľa § 52 ods. 24.

§ 51e

Osobitný základ dane z podielu na zisku (dividendy), vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku, podielu
na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi a podielu člena
pozemkového spoločenstva s právnou
subjektivitou na zisku a na majetku

(1)  Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g), okrem príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. g) oslobodených od dane podľa § 9 a príjmy, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ktoré plynú daňovníkovi

a) podľa § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, okrem daňovníka podľa písmena b),

b) podľa § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí od daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x),

c) podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí od daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x).

(2) Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) a § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, plynúce od zahraničnej osoby, ktorá nepodlieha zdaneniu obdobne ako spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, ktorá má sídlo alebo miesto skutočného vedenia na území Slovenskej republiky a ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní zahraničnej osoby, ak plynú daňovníkovi podľa

a) § 2 písm. d) prvého bodu okrem daňovníka podľa písmena b),

b) § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú od daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x)

c) § 2 písm. d) druhého bodu, ak mu tieto príjmy plynú od daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x).

(3)  Príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) až g), neznížené o výdavky, vyplácané daňovníkovi podľa

a) odseku 1 písm. a) a odseku 2 písm. a) sú súčasťou osobitného základu dane pri podaní daňového priznania podľa § 32 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. a) tretieho bodu, okrem vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada,

b) odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b) sú súčasťou osobitného základu dane pri podaní daňového priznania podľa § 32 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. a) štvrtého bodu, okrem vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.

(4)  Príjmy (výnosy) podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, neznížené o výdavky, vyplácané daňovníkovi podľa odseku 1 písm. c) a príjmy (výnosy) podľa § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu neznížené o výdavky vyplácané daňovníkovi podľa odseku 2 písm. c) sú súčasťou osobitného základu dane pri podaní daňového priznania podľa § 41 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. b) druhého bodu okrem vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.

§ 52

(1)  Na daňové povinnosti za rok 2003 a predchádzajúce roky s výnimkou podľa odseku 14 a na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zúčtovaných do 31. decembra 2003 podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a vyplatených do 31. januára 2004 a na vykonanie ich ročného zúčtovania sa použije zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Na sankcie vyrubené od 1. januára 2004 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.146a)

(2)  Oslobodenie, úľavy a iné zvýhodnenia uplatnené podľa doterajších predpisov sa uplatnia až do uplynutia lehoty, do ktorej sa na ne oslobodenie, úľavy alebo iné zvýhodnenie vzťahuje. Podmienky ustanovené na uplatnenie oslobodenia od dane alebo zníženia dane podľa § 4 ods. 1 písm. m), § 5 ods. 7, § 13 ods. 3 až 7 a úľavy na paušálnej dani podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, uplatnených do 31. decembra 2003 sa použijú aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Nárok na úľavu na paušálnej dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov zaniká dňom účinnosti tohto zákona.

(3)  Daňovníci, ktorí vznikli v lehotách podľa § 35 a 35a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, môžu uplatniť nárok na úľavy a ich čerpanie podľa doterajších predpisov za podmienok ustanovených v § 52b, pričom nepreukazujú splnenie podmienok uvedených v § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov o dodržaní podielu splateného vkladu zo zdrojov v zahraničí počas celej doby čerpania daňového úveru najmenej vo výške 75 % a v § 35a ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov vo výške 60 %. Ustanovenia osobitného predpisu147) nie sú dotknuté.

(4)  Úľavy na dani pre príjemcov investičných stimulov podľa § 35b a 35c zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa aj po 1. januári 2004 použijú na daňovníkov, ktorým bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov obsahujúce úľavu na dani najneskôr do 31. decembra 2007. Nárok na čerpanie úľavy týmto daňovníkom zostáva zachovaný do jej vyčerpania podľa ustanovených podmienok v rozhodnutí o poskytnutí investičných stimulov, toto rozhodnutie nie je možné vydať opakovane.

(5)  Na odchodné podľa osobitných predpisov22) prijaté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu, ak do 31. decembra 2003 služobný pomer trval najmenej päť rokov.

(6)  Ak podmienka trvania služobného pomeru, s ktorou osobitný predpis22) spája vznik nároku na odchodné, bude splnená až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, a ak nárok na vyplatenie odchodného podľa osobitného predpisu22) vznikne do

a) 31. decembra 2004, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2004 suma zodpovedajúca 20 % z prijatého odchodného,

b) 31. decembra 2005, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2005 suma zodpovedajúca 40 % z prijatého odchodného,

c) 31. decembra 2006, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2006 suma zodpovedajúca 60 % z prijatého odchodného,

d) 31. decembra 2007, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2007 suma zodpovedajúca 80 % z prijatého odchodného.

(7)  Na príjem z predaja bytu, ktorý bol obstaraný pred 1. januárom 2004, dosiahnutý do 31. decembra 2004 sa použijú ustanovenia zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na príjem z predaja bytu, ktorý bol obstaraný pred 1. januárom 2004, dosiahnutý po 31. decembri 2004 sa použije § 9 tohto zákona.

(8)  Ustanovenie § 30 sa použije na straty, ktoré môže daňovník odpočítavať prvýkrát po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, aj keď boli vykázané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Daňovník, ktorý znižoval alebo mohol znižovať základ dane o stratu vykázanú pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pokračuje v jej odpočte podľa doterajších predpisov.

(9)  Rezervy na opravy hmotného majetku, ktorých tvorba bola uznaná za daňový výdavok do 31. decembra 2003, sa dočerpajú, rozpustia a zahrnú do základu dane podľa daňovníkom určeného plánu opráv počnúc daňovým priznaním podaným po účinnosti tohto zákona, najneskôr do 31. decembra 2008. Rezervy, ktorých čerpanie podľa daňovníkom určeného plánu opráv nastane po 31. decembri 2008, sa rozpustia do základu dane počnúc zdaňovacím obdobím roku 2004 rovnomerne, v každom zdaňovacom období vo výške jednej pätiny z celkovej sumy vytvorenej rezervy. Ak do 31. decembra 2008 zanikne daňovník zrušením bez likvidácie, rozpúšťa rezervy právny nástupca podľa prvej vety najneskôr do 31. decembra 2008. Ak do 31. decembra 2008 je na daňovníka vyhlásený konkurz, rozpustia sa rezervy najneskôr do 31. decembra 2008; ak po vyhlásení konkurzu dôjde k zrušeniu daňovníka v konkurze bez právneho nástupcu, rozpustia sa rezervy najneskôr do dňa zániku tohto daňovníka. Ak do 31. decembra 2008 zanikne daňovník v dôsledku zrušenia s likvidáciou, rozpustia sa rezervy najneskôr do dňa zániku daňovníka. Rovnako sa budú čerpať alebo rozpúšťať aj rezervy na opravu hmotného majetku v odpisovej skupine 2, ktorých tvorba nebola uznaná za daňový výdavok už v roku 2003.

(10) Zostatky rezerv a opravných položiek uznávaných za výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa doterajších predpisov vytvorených do 31. decembra 2003 okrem rezerv na opravy hmotného majetku, ktorých postup pri čerpaní a rozpustení je uvedený v odseku 9, sa prevádzajú do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia a považujú sa za rezervy alebo opravné položky podľa tohto zákona.

(11) Zostatky rezerv v bankovníctve, ktorých tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa doterajšieho predpisu, sa zahrnú do príjmov v období ich čerpania najneskôr do obdobia piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(12) Príjmy a výdavky (náklady), ktoré sa podľa doterajšieho predpisu zahŕňali do základu dane až po zaplatení alebo prijatí úhrady, zaúčtované do 31. decembra 2003 do výnosov alebo nákladov daňovníka sa zahrnú do základu dane, s výnimkou podľa odseku 1, v tom zdaňovacom období, v ktorom budú zaplatené alebo prijaté aj po 31. decembri 2003.

(13) Na zdanenie nepeňažných vkladov do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva uskutočnených do 31. decembra 2003 sa použije doterajší predpis.

(14) Pri podaní daňového priznania po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa nezahrnie do základu dane rozdiel z ocenenia jednotlivých zložiek odpisovaného majetku vykonaného podľa osobitného predpisu1) ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie vzťahujúci sa k majetku daňovníka, pri ktorom právny nástupca pokračuje v odpisovaní a nadobúdateľom zúčtovaný goodwill a badwill, kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkov a oceňovací rozdiel derivátov a cenných papierov vzniknutý pri ich oceňovaní reálnou hodnotou, ak sú účtované do nákladov alebo výnosov do 31. decembra 2003.

(15) Pri zmene odpisovej skupiny hmotného majetku a nehmotného majetku, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu je daňovník povinný vykonať tieto zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa doterajšieho predpisu, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

(16) Daňovník, ktorý obstaral a odpisoval do 31. decembra 2003 dopravné prostriedky, na ktoré sa vzťahovala limitovaná vstupná cena podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo limitovaná výška nájomného zahrnovaného do daňových výdavkov podľa § 24 ods. 3 písm. f) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, pokračuje po 31. decembri 2003 v odpisovaní z preukázanej vstupnej ceny alebo v zahrnovaní nájomného do daňových výdavkov z preukázanej výšky nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve, pričom po 31. decembri 2003 môže do daňových výdavkov zahrnúť len odpisy a nájomné pripadajúce na zdaňovacie obdobia nasledujúce po 31. decembri 2003. Odpisy a nájomné, ktoré presahovali zákonom ustanovený limit do 31. decembra 2003, nemôže daňovník dodatočne zahrnúť do základu dane po 31. decembri 2003.

(17) Na zmluvy o nájme pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci uzatvorené do 31. decembra 2003 sa použije doterajší predpis. Zmeny vyplývajúce zo skrátenia odpisových lehôt hmotného majetku v § 30 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je možné vykonať len po vzájomnej dohode nájomcu a prenajímateľa.

(18) Tvorba opravných položiek k nepremlčaným pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré boli zahrnuté do príjmov do 31. decembra 2003, pričom ich splatnosť nastala po 31. decembri 2001, sa uzná do daňových výdavkov vo výške a podľa podmienok uvedených v § 25 ods. 1 písm. v) treťom bode zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ak ide o pohľadávky, ktoré vznikli do 31. decembra 2003. Ustanovenie § 20 ods. 14 sa použije na pohľadávky, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(19) Daňovník, ktorý k 31. decembru 2003 alebo po tomto termíne splnil podmienky na odpis pohľadávky, ktorej splatnosť nastala do 31. decembra 2002, do daňových výdavkov podľa § 24 ods. 2 písm. s) siedmeho bodu zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, odpíše tieto pohľadávky do daňových výdavkov podľa podmienok tohto zákona, ak sa o trvalom upustení od vymáhania nepremlčanej pohľadávky účtovalo v nákladoch po 31. decembri 2002; na postúpenie tejto pohľadávky po 31. decembri 2003 sa použijú ustanovenia § 24 ods. 2 písm. r) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Na zahrnovanie odpustenej sumy záväzku do základu dane, prislúchajúcej k týmto pohľadávkam, sa použijú ustanovenia § 23 ods. 27 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

(20) Na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona sa použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003.

(21) Na zdanenie príjmu z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov, obstaraných pred účinnosťou tohto zákona, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje päť rokov, sa použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003.

(22) Na zdanenie výnosov zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu, ktoré boli vydané do 31. decembra 2003, sa použijú doterajšie predpisy. Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. s) a § 13 ods. 2 písm. f) sa použijú na štátne dlhopisy, ktoré boli vydané a registrované v zahraničí po 31. decembri 2003, ak k výplate, poukázaniu alebo pripísaniu výnosu dôjde po 31. decembri 2004.

(23) Na zdanenie úrokov, výhier alebo iných výnosov plynúcich z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov a z vkladových účtov pripísaných k 31. decembru 2003 sa použije doterajší predpis. Ustanovenie § 36 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa použije na zdanenie úroku alebo iného výnosu plynúceho fyzickej osobe z vkladu s dohodnutou dobou viazanosti najmenej troch rokov, ktorý nie je určený na podnikanie, za podmienky, že výber istiny a úroku nastane až po uplynutí tejto dohodnutej doby viazanosti, ak sa vklad ukončí najneskôr do 31. decembra 2006 a úrok sa pripíše najneskôr do 31. decembra 2006.

(24) Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie od 1. apríla 2004 daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, je príjmom zo zdroja na území Slovenskej republiky zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou (§ 43); tento príjem nie je predmetom dane, ak plynie daňovníkovi so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, tento príjem odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nie je predmetom dane.

(25) Ustanovenie § 23 ods. 2 písm. f) sa použije na hmotný majetok bezodplatne odovzdaný po 31. decembri 2003.

(26) Pri posudzovaní splnenia podmienok na poukázanie podielu zaplatenej dane podľa § 50 sa v roku 2004 použijú ustanovenia § 48 a 51a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

(27) Ustanovenie § 17 ods. 13 o zániku daňovníka zrušením bez likvidácie pri zlúčení, splynutí a rozdelení obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom v členskom štáte Európskej únie sa prvýkrát uplatní v zdaňovacom období, v ktorom sa Slovenská republika stane členom Európskej únie.

(28) Zmeny vyplývajúce zo spôsobu účtovania podľa § 86 ods. 1 písm. i) a l) opatrenia ministerstva č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (oznámenie č. 740/2002 Z. z.) na účtoch 01 – Dlhodobý nehmotný majetok, 381 – Náklady budúcich období a 382 – Komplexné náklady budúcich období, vysporiada daňovník v základe dane najneskôr do konca roku 2006. Toto sa vzťahuje i na daňové priznania podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(29) Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2004 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa doterajšieho predpisu.

(30) Ustanovenie § 6 ods. 8 písm. a) a § 58 ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa použije na peňažné zvýhodnenie v súvislosti s pôžičkami poskytnutými pred účinnosťou tohto zákona.

(31) Na odchodné sudcov a prokurátorov podľa osobitných predpisov148) sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu, ak je

a) prijaté do 31. decembra 2004,

b) prijaté po 31. decembri 2004 a ak

    1.   výkon funkcie sudcu trval do 31. decembra 2004 najmenej päť rokov alebo

    2.   započítateľná prax prokurátora dosiahla do 31. decembra 2004 najmenej päť rokov.

(32) Ak podmienka podľa odseku 31 písm. b) bodov 1 a 2, s ktorými osobitné predpisy148) spájajú vznik nároku na odchodné, bude splnená až po 31. decembri 2004 a ak nárok na vyplatenie odchodného podľa osobitných predpisov148) vznikne do

a) 31. decembra 2005, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2005 suma zodpovedajúca 20 % z prijatého odchodného,

b) 31. decembra 2006, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2006 suma zodpovedajúca 40 % z prijatého odchodného,

c) 31. decembra 2007, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2007 suma zodpovedajúca 60 % z prijatého odchodného,

d) 31. decembra 2008, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2008 suma zodpovedajúca 80 % z prijatého odchodného.

(33) Pomerná časť úrokového výnosu z dlhopisov a pokladničných poukážok účtovaná do 31. decembra 2003 do výnosov, nezahrnovaná do základu dane podľa § 23 ods. 4 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona dôjde k ich predaju alebo k ich splatnosti.

(34) Pri podaní daňového priznania po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa tvorba rezerv na nevyfakturované dodávky a služby, na nevyčerpané dovolenky a na vyplácanie prémií a odmien, účtovaná do nákladov do 31. decembra 2003 zahrnie aj do daňových výdavkov.

(35) Na účely vyčíslenia základu dane podľa § 5 a 6 tohto zákona možno v zdaňovacom období roka 2004 odpočítať príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktorý zaplatí daňovník s príjmami podľa § 5 alebo § 6 v roku 2004, a to najviac vo výške a spôsobom podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a za zdaňovacie obdobia rokov 2005 a 2006 najviac vo výške, spôsobom a za podmienok ustanovených v § 11 ods. 6 písm. a) a b) tohto zákona.

(36) Postup pri prechode z evidencie príjmov, hmotného majetku a nehmotného majetku využívaného na podnikanie, pohľadávok a záväzkov, prijatých a vydaných účtovných dokladov, ktorú viedol daňovník podľa § 15 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, do sústavy jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(37) Kurzový rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanom pri ich vzniku a hodnotou po precenení v období, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, respektíve platbe alebo odpisu záväzku, zahrnie sa do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo k platbe, alebo odpisu záväzku.

(38) Na zdanenie úrokových výnosov z hypotekárnych záložných listov, ktoré boli vydané do 31. decembra 2003, sa použijú ustanovenia o oslobodení úrokových výnosov uvedené v § 4 ods. 2 písm. p) a § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003.

(39) Ustanovenie § 17 ods. 17 v znení účinnom po 31. decembri 2004 sa použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2004. Ak sa daňovník rozhodne nezahrnúť kurzové rozdiely do základu dane už za prvé zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri 2004, oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 za toto zdaňovacie obdobie doručí správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Kurzové rozdiely, rozdiely z precenenia cenných papierov a derivátov nezahrnuté do základu dane sa zahrnú do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa končí 31. decembra 2007, a to počnúc zdaňovacím obdobím, za ktoré je po 31. decembri 2004 podávané daňové priznanie.

(40) Ustanovenia § 2 písm. s), § 17 ods. 15, 18, 19 a 26, § 19 ods. 2 písm. i), § 19 ods. 3 písm. o), § 20 ods. 9 písm. a), § 23 ods. 1 písm. e), § 25 ods. 6, § 26 ods. 8, § 32 ods. 2 písm. b), § 32 ods. 4 písm. c) a § 45 ods. 3 v znení účinnom po 31. decembri 2004 sa použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2004.

(41) Za zdaňovacie obdobie roka 2005 si môže daňovník uplatniť za podmienok ustanovených v § 33 daňový bonus na vyživované dieťa v sume 5 000 Sk, pričom za kalendárne mesiace január až august v sume 400 Sk mesačne a za kalendárne mesiace september až december v sume 450 Sk mesačne.

(42) Na podiely na zisku bez majetkovej účasti vyplatené po 1. januári 2005, z ktorých bol vybraný preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa

a) použije § 3 ods. 2 písm. c) tohto zákona, ak ide o člena štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva,

b) použije § 5 ods. 7 písm. i) tohto zákona, ak ide o zamestnanca obchodnej spoločnosti alebo družstva okrem písmena a), a

c) vybraná daň do nadobudnutia účinnosti tohto zákona vysporiada najneskôr pri ročnom zúčtovaní podľa § 38 alebo pri podaní daňového priznania podľa § 32.

(43) Ak sa daňovník rozhodne nezahrnovať kurzové rozdiely do základu dane podľa § 17 ods. 17 počnúc zdaňovacím obdobím roka 2005, oznámenie o ich nezahrnovaní doručí správcovi dane do 31. decembra 2005.

(44) Súčasťou rozdielov z precenenia cenných papierov nezahrnutých do základu dane v zdaňovacom období roku 2003, ktoré je daňovník povinný zahrnúť do základu dane najneskôr v lehote ukončenej 31. decembrom 2007, sú aj oceňovacie rozdiely z cenných papierov určených na predaj a obchodovanie, vzniknuté z ocenenia cenných papierov reálnou hodnotou, o ktorých bol daňovník povinný účtovať k 1. januáru 2003 na účet výsledku hospodárenia minulých rokov.

(45) Na výšku vykázanej straty do 31. decembra 2003 odpočítavanej podľa § 30 sa použijú ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak počas odpočtu straty podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných do 31. decembra 2003 vykáže daňovník ďalšie straty, na ich odpočet sa použije § 30.

(46) Rozdiely vzniknuté k 31. decembru 1999 medzi zostatkovou cenou opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku odpisovanej podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, nezahrnuté do výdavkov alebo príjmov daňovníka do konca roka 2004, sa zahrnú do výdavkov alebo príjmov daňovníka najneskôr do konca roka 2006.

(47) Postup podľa § 11 ods. 10 sa použije aj u daňovníka, ktorý si uplatnil zníženie základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. c) až e) v roku 2005.

(48) Daňový bonus podľa § 33 sa zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima.39a) Tento postup sa po prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie roku 2007.

(49) Pri predĺžení alebo skrátení dohodnutej doby finančného prenájmu sa výška mesačného odpisu vypočítaná podľa § 26 ods. 8 upraví počnúc mesiacom, v ktorom sa nájomca a prenajímateľ dohodli na zmene doby trvania finančného prenájmu.

(50) Zdaňovacie obdobie doterajšej zdravotnej poisťovne,149) ktoré sa začalo pred zánikom doterajšej zdravotnej poisťovne, sa končí dňom predchádzajúcim dňu zániku doterajšej zdravotnej poisťovne podľa osobitného predpisu.¹⁵⁰⁾

 (51) Do základu dane zdravotnej poisťovne93a) sa nezahŕňa čerpanie a rozpustenie rezerv a opravných položiek, ktoré boli vytvorené pred vznikom zdravotnej poisťovne.93a)

 (52) Ustanovenia § 12 ods. 3, § 19 ods. 2 písm. h) piateho bodu, § 19 ods. 3 písm. h), § 20 ods. 1, § 20 ods. 2 písm. f), § 20 ods. 16 až 19, § 52 ods. 50 a 51 v znení účinnom po 31. decembri 2005 sa použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2005.

 (53) Zostatok technickej rezervy na mimoriadne riziká poisťovní, ktorej tvorba nezodpovedá postupu účtovania podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas desiatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Ak ide o poisťovňu, ktorá vznikla po roku 1995, zostatok rezervy na mimoriadne riziká sa zahrnie do základu dane počas toľkých zdaňovacích období, koľko uplynulo od jej vzniku do 31. decembra 2005. Bez ohľadu na uvedené sa zostatok rezervy zahrnie do základu dane najneskôr v zdaňovacom období do dňa zrušenia daňovníka bez likvidácie, dňa predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie, ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do konkurzu, ku dňu zápisu zmeny do obchodného registra pri zmene právnej formy, pri ktorej vzniká povinnosť podať priznanie podľa § 41 ods. 8, a ku dňu zmeny sídla alebo miesta vedenia mimo územia Slovenskej republiky.

§ 52a

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

§ 52b

Prechodné ustanovenia

 k úpravám účinným od 1. januára 2007

(1)  Ustanovenie § 5 ods. 1 písm. i) sa môže použiť po prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie roka 2006 alebo pri podaní daňového priznania z príjmov podľa § 5 za zdaňovacie obdobie roka 2006, podanom po 31. decembri 2006.

(2)  Ustanovenia § 11 v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie roka 2007.

(3)  Podľa § 45 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2007 je možné započítať daň zrazenú z úrokového príjmu po prvýkrát v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2006. Podľa § 45 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2007 je možné v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2005 podanom po 31. decembri 2006 započítať daň zrazenú z úrokového príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného v období od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005, pričom na toto dodatočné daňové priznanie sa nevzťahujú ustanovenia § 39 ods. 3 poslednej vety, ods. 4 a 5 osobitného predpisu.128)

(4)  Daňovníci, na ktorých sa vzťahuje § 52 ods. 3 môžu uplatniť nároky ustanovené v § 52 ods. 3, ak podmienky podľa § 35 ods. 1 písm. a) a § 35a ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 466/2000 Z. z. budú splnené najneskôr do 31. marca 2007.

(5)  Lehoty ustanovené v § 35 ods. 8 a v § 35a ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 466/2000 Z. z. sa použijú primerane aj na zdaňovacie obdobie, ktorým je hospodársky rok.

(6)  Úroky z omeškania, o ktorých banky účtovali vo výnosoch, nezahrnuté do základu dane do konca roka 2005 podľa § 17 ods. 21 v znení účinnom do 31. decembra 2005, sa zahrnú do základu dane počnúc zdaňovacím obdobím, za ktoré sa po 31. decembri 2006 podáva daňové priznanie, najneskôr však do 31. decembra 2007. Úroky z omeškania platené bankám zahrnované do daňových výdavkov podľa § 17 ods. 21 v znení účinnom do 31. decembra 2005 sa zahrnú do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom došlo k ich zaplateniu.

(7)  Ustanovenia § 25 ods. 5 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije počnúc zdaňovacím obdobím, za ktoré je daňovník povinný po 31. decembri 2006 podať daňové priznanie. Ustanovenia § 50 ods. 1 a 2 v znení účinnom od 29. decembra 2006 sa použijú na vyhlásenia podané za zdaňovacie obdobie ukončené najneskôr 31. decembra 2006 a ustanovenie § 50 ods. 5 v znení účinnom do 28. decembra 2006 sa použije pri poukazovaní podielu zaplatenej dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov v roku 2006.

(8)  Ustanovenie § 17 ods. 1 písm. c) v znení účinnom odo dňa vyhlásenia sa prvýkrát použije pri daňovom priznaní podanom po dni vyhlásenia.

(9)  Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. o) druhý bod v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije na zabezpečovacie deriváty,1) pri ktorých k poslednému vyrovnaniu, ukončeniu alebo uplatneniu práva došlo po 1. januári 2007. Ak k poslednému vyrovnaniu, ukončeniu alebo uplatneniu práva došlo pred 1. januárom 2007, môže si daňovník o náklady na zabezpečovacie deriváty, ktoré prevyšovali príjmy (výnosy) z derivátov, upraviť základ dane za zdaňovacie obdobie ukončené najneskôr v roku 2007.

(10) Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. r) v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije na príjmy plynúce z predaja podielových listov od 1. apríla 2007.

(11) Ustanovenie § 43 ods. 10 v znení účinnom od 1. apríla 2007 sa použije aj na podielové listy obstarané do 31. decembra 2003, ak k ich vyplateniu (vráteniu) dôjde od 1. apríla 2007, pričom na tieto podielové listy daňovník môže použiť ustanovenie § 52 ods. 20 pri podaní daňového priznania. Ak daňovník obstaral podielové listy do 31. marca 2007 a pri ich vyplatení (vrátení) dôjde k vykonaniu zrážky dane od 1. apríla 2007 podľa § 43 ods.10 v znení účinnom od 1. apríla 2007, môže si daňovník pri podaní daňového priznania znížiť základ dane vykázaný pre daň vyberanú zrážkou z tohto príjmu, o sumu rozdielu, o ktorý výdavky spojené s nadobudnutím podielových listov prevyšujú cenu, za ktorú boli podielové listy vydané.

§ 52c

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. marca 2007

(1)  Ustanovenia § 17 ods. 25 a § 20 ods. 20 v znení účinnom od 1. marca 2007 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie ukončené v roku 2007, podanom po 28. februári 2007.

(2)  Ustanovenie § 50 ods. 5 v znení účinnom od 1. marca 2007 sa použije po prvýkrát pri poukazovaní podielu zaplatenej dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov v roku 2007.

§ 52d

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. januára 2008

(1)  Daňovník, ktorému bolo povolené vyrovnanie alebo reštrukturalizácia do 31. decembra 2006, použije na určenie zdaňovacieho obdobia, ktorého začiatok je v tejto lehote, a na preddavky na daň ustanovenia zákona účinného do 31. decembra 2006.

(2)  Na vyčíslenie základu dane za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo do 31. decembra 2007, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2007.

(3)  Daňovník, ktorý postupoval podľa § 17 ods. 12 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2007, upraví základ dane najneskôr do 31. decembra 2008 o poskytnutý alebo prijatý preddavok na tovar, služby alebo iné plnenia, aj keď nedošlo k splneniu dodávky tovaru, služby alebo iných plnení do skončenia zdaňovacieho obdobia roka 2008, na ktorých úhradu bol preddavok prijatý alebo poskytnutý.

(4)  Daňovník, ktorému bola poskytnutá dotácia na obstaranie hmotného majetku do 31. decembra 2007, rozdiel medzi výškou daňových odpisov tohto hmotného majetku uznaných za daňový výdavok k 31. decembru 2007 a výškou dotácie, zahrnutej do základu dane do 31. decembra 2007, zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009.

(5)  Ustanovenie § 17 ods. 29 v znení účinnom od 1. januára 2008 sa použije aj na záväzky, pri ktorých do 31. decembra 2007 uplynula od splatnosti doba dlhšia ako 36 mesiacov, pričom suma týchto záväzkov zvyšujúca základ dane sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009.

(6)  Rozdiel medzi opravnými položkami zahrnutými do daňových výdavkov podľa § 20 ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 2007 a opravnými položkami, ktoré sú uznané za daňový výdavok podľa § 20 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009, pričom ak do tohto obdobia

a) daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

b) je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu alebo

c) daňovník sa zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia.

(7)  Zostatok technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období vykázaný pred 1. januárom 2008, tvorba ktorej bola uznaná za daňový výdavok sa zahrnie do základu dane počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009, pričom ak do tohto obdobia

a) daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

b) je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu alebo

c) daňovník sa zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia.

(8)  Rozdiel, o ktorý zostatok opravných položiek v poisťovníctve, tvorba ktorých bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 8 písm. c) v znení účinnom do 31. decembra 2007, prevyšuje zostatok opravných položiek vypočítaných podľa § 20 ods. 14 účinného od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009, pričom ak do tohto obdobia

a) daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

b) je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu alebo

c) daňovník sa zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia.

(9)  Rozdiel medzi opravnými položkami zahrnutými do daňových výdavkov podľa § 20 ods. 14 v znení účinnom do 31. decembra 2007 a opravnými položkami, ktoré sú uznané za daňový výdavok podľa § 20 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009, pričom ak do tohto obdobia

a) daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

b) je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu alebo

c) daňovník sa zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia.

(10) Ak splatnosti menovitej hodnoty dlhopisu predchádza splatnosť výnosu z dlhopisu,151) pomerná časť úrokového výnosu podľa § 52 ods. 33 sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom je výnos z dlhopisu, súčasťou ktorého je aj táto pomerná časť úrokového výnosu, splatný. Splatný výnos z dlhopisu nezahrnutý do základu dane v zdaňovacom období ukončenom 31. decembra 2007, sa zahrnie do základu dane najneskôr v zdaňovacom období ukončenom 31. decembra 2008.

(11) Ustanovenie § 50 ods. 5 v znení účinnom od 1. januára 2008 sa použije po prvýkrát pri poukazovaní podielu zaplatenej dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov zverejnenom v roku 2008.

§ 52e

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. januára 2009

(1)  Výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené daňovníkom v súvislosti s prechodom zo slovenskej meny na euro vrátane výdavkov (nákladov) na zaokrúhlenie sa považujú za daňové výdavky, ak spĺňajú podmienky ustanovené v § 2 písm. i) a § 19 až 21 v znení účinnom od 1. januára 2009.

(2)  Daňovník, ktorý má podľa § 17 ods. 17 podané oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane v období, v ktorom sa o nich účtuje, zahrnie kurzové rozdiely do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo platbe alebo odpisu záväzku, pričom kurzový rozdiel pri pohľadávke alebo záväzku znejúcich na

a) euro predstavuje rozdiel medzi hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanou pri ich vzniku v slovenských korunách, prepočítanou konverzným kurzom na eurá, a hodnotou pohľadávky alebo záväzku v eurách ku dňu, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo platbe alebo odpisu záväzku,

b) cudziu menu predstavuje rozdiel medzi hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanou pri ich vzniku v slovenských korunách, prepočítanou konverzným kurzom na eurá, a hodnotou pohľadávky alebo záväzku znejúcich na cudziu menu prepočítaného podľa § 31 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2009 ku dňu, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo platbe alebo odpisu záväzku.

(3)  Daňovník, ktorý obstaral a uviedol do užívania1) hmotný majetok do 31. decembra 2008, prepočíta vstupnú cenu, daňové odpisy a zostatkovú cenu, vyjadrené v slovenských korunách, k 1. januáru 2009 konverzným kurzom na eurá a zaokrúhli ich podľa § 47 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2009.

(4)  Daňovník, ktorý uplatňoval zrýchlené odpisovanie hmotného majetku do 31. decembra 2008 podľa § 28, pokračuje po 31. decembri 2008 v odpisovaní podľa § 28 zo zostatkovej ceny prepočítanej konverzným kurzom podľa odseku 3. Daňovník, ktorý uplatňoval rovnomerné odpisovanie hmotného majetku do 31. decembra 2008 podľa § 27, pokračuje po 31. decembri 2008 v odpisovaní podľa § 27 zo vstupnej ceny prepočítanej konverzným kurzom podľa odseku 3.

(5)  Ak daňovník bol povinný zaplatiť preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42 do 31. decembra 2008 v slovenských korunách a zaplatil ich po 1. januári 2009, tieto preddavky sa prepočítajú konverzným kurzom na slovenské koruny a zaokrúhlia sa na celé koruny nahor.

(6)  Výdavky (náklady) vynaložené daňovníkom do 31. decembra 2008 a príjmy (výnosy), o ktorých sa účtovalo do 31. decembra 2008 v slovenských korunách, ktoré ovplyvňujú základ dane v zdaňovacích obdobiach končiacich po 1. januári 2009, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor. Rovnako sa postupuje aj pri uplatňovaní daňovej straty podľa § 30.

Komentár § 52e

Osobitný základ dane z podielu na zisku (dividendy), vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku, podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi a podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku

S účinnosťou od 1. 1. 2017 sú podiely na zisku podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP predmetom dane, čo znamená, že od 1. 1. 2017 podliehajú zdaneniu.

V prípade, ak plynú zo zdrojov

–   na území SR, vyberá sa z nich daň zrážkou podľa § 43 ZDP,

–   v zahraničí, zdaňujú sa prostredníctvom daňového priznania v rámci osobitného základu dane podľa § 51e ZDP.

§ 52f

Prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 1. januára 2009

(1)  Ustanovenia § 32a, 38 a 43 v znení účinnom od 1. januára 2009 sa prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie roku 2009.

(2)  Ustanovenie § 18 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2009 sa použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začne po 31. decembri 2008.

§ 52g

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. marca 2009

(1)  Na zníženie základu dane o nezdaniteľné časti základu dane sa na zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010 nepoužije § 11 ods. 2 a 3 a základ dane sa na tieto zdaňovacie obdobia zníži takto:

a) ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý

    1.   sa rovná alebo je nižší ako 86-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 22,5-násobku sumy platného životného minima,

    2.   je vyšší ako 86-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule,

b) ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane

    1.   rovnajúci sa alebo nižší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období

       1a.   nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 22,5-násobku platného životného minima,

       1b.   má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 22,5-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 22,5-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),

       1c.   má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 22,5-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

    2.   vyšší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období

       2a.   nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 66,5-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

       2b.   má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

(2)  Ustanovenie odseku 1 písm. a) prvého bodu sa použije po prvýkrát pri vyberaní preddavkov na daň podľa § 35 zo zdaniteľnej mzdy za mesiac marec 2009. Ustanovenia odseku 1 sa použijú pri vykonaní ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010 alebo pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010.

(3)  Postup podľa ustanovenia § 6 ods. 14 v znení účinnom od 1. marca 2009 môže za celé zdaňovacie obdobie použiť aj daňovník vykonávajúci podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, ktorý v zdaňovacom období roka 2009 do 28. februára 2009 účtoval1) alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 10.

(4)  Na vyčíslenie základu dane za zdaňovacie obdobie končiace po 28. februári 2009 sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom od 1. marca 2009 s výnimkou prílohy č. 1 v znení účinnom od 1. marca 2009, podľa ktorej daňovník, ak sa tak rozhodne, zaradí hmotný majetok do odpisových skupín až od 1. januára 2010.

(5)  Odpis hmotného majetku, na ktorý bolo vydané povolenie na predčasné užívanie stavby111a) alebo rozhodnutie o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku,111b) môže daňovník uplatniť po prvýkrát v zdaňovacom období, ktoré skončí po 28. februári 2009.

(6)  Pri hmotnom majetku, ktorého vstupná cena je 1 700 eur a menej, môže daňovník, ktorého zdaňovacie obdobie končí po 28. februári 2009, zahrnúť zostatkovú cenu v plnej výške do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie končiace v roku 2009 v daňovom priznaní podanom po 28. februári 2009 alebo pokračovať v začatom odpisovaní podľa § 27 alebo § 28.

(7)  Zostatkovú cenu zriaďovacích výdavkov zahrnie daňovník v plnej výške do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie končiace v roku 2009 v daňovom priznaní podanom po 28. februári 2009.

(8)  Ustanovenie § 22 ods. 15 v znení účinnom od 1. marca 2009 môže daňovník po prvýkrát použiť na majetok, ktorý uviedol do užívania v zdaňovacom období končiacom v roku 2009.

(9)  Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok a ktorý postupuje podľa § 52d ods. 4 až 6, 8 a 9, upravuje základ dane v súlade s týmito ustanoveniami rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2010 a ktorý postupuje podľa § 52d ods. 7, najneskôr do 31. decembra 2010.

(10) Na zdanenie výnosov zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky, ktoré boli vydané a registrované v zahraničí do 28. februára 2009 sa použijú ustanovenia § 9 ods. 2 písm. r) a § 13 ods. 2 písm. f) v znení účinnom do 28. februára 2009.

(11) Výnimka ustanovená v § 17 ods. 29 v znení účinnom od 1. marca 2009 sa použije po prvýkrát pri podaní daňového priznania podanom po 28. februári 2009.

§ 52h

Prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 1. januára 2010

(1)  Ustanovenie § 5 ods. 3 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na zamestnaneckú opciu poskytnutú zamestnávateľom po 31. decembri 2009 na nákup zamestnaneckej akcie.

(2)  Ustanovenie § 17 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na daňovú stratu stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí vykázanú po 31. decembri 2009.

(3)  Ustanovenia § 19 ods. 3 písm. t) a § 51a ods. 3 až 7 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použijú pri podávaní daňového priznania po 1. januári 2010 za zdaňovacie obdobie končiace v roku 2009.

(4)  Pri odpisovaní goodwillu alebo záporného goodwillu vzťahujúceho sa ku kúpe podniku alebo jeho časti alebo nepeňažnému vkladu podniku alebo jeho časti, ku ktorým došlo do 31. decembra 2009, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009 aj po tomto období.

(5)  Pri uplatňovaní oceňovacích rozdielov z kapitálových účastín vzťahujúcich sa k nepeňažným vkladom vykonaným do 31. decembra 2009 vrátane určenia vstupnej ceny pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009 aj po tomto období.

(6)  Pri uplatňovaní oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí, rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu1) do 31. decembra 2009 sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009 aj po tomto období.

(7)  Ustanovenie § 20 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije na pohľadávky vzniknuté po 31. decembri 2009, pričom ak sa daňovník rozhodne, môže ustanovenie § 20 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 použiť aj na pohľadávky vzniknuté do 31. decembra 2009.

(8)  Ustanovenie § 25 ods. 1 písm. f) a g) v znení účinnom do 31. decembra 2009 sa použije na uplatnenie výdavkov podľa § 19 pri predaji a vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku vrátane uplatnenia výdavkov podľa § 19 pri predaji a vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku podľa § 17a až 17e aj po 31. decembri 2009, ak tento majetok bol nadobudnutý do 31. decembra 2009.

(9)  Ustanovenie § 30 ods.1 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije na daňové straty vykázané po 31. decembri 2009.

(10) Ak daňovník do 31. decembra 2009 vypočítal preddavky podľa § 42 z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie zníženej o uplatnený nárok na úľavu na dani v správnej výške podľa tohto zákona a takto vypočítané preddavky zaplatil v lehote podľa § 42, správca dane neuplatní úrok z omeškania podľa osobitného predpisu,127) a ak už bol tento úrok z omeškania zaplatený, správca dane ho na žiadosť daňovníka vráti.

(11) Ustanovenie § 49 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije po prvýkrát pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31. decembra 2009 a pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31. decembra 2010.

(12) Ustanovenie § 50 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije aj na prijímateľa, ktorý si nesplnil povinnosť podľa § 50 ods. 13 v znení účinnom do 31. decembra 2009 a komora ho nezaradila do zoznamu prijímateľov na rok 2010.

(13) Na výpočet nezdaniteľných častí základu dane podľa § 52g ods. 1 sa za zdaňovacie obdobie roka 2010 použije životné minimum platné k 1. januáru 2009 v sume 178,92 eura.

(14) Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. v) v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania na zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí 31. decembrom 2009.

§ 52i

Prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 1. januára 2011

(1)  Ustanovenie § 50 ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2011 sa použije po prvýkrát pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2010 a pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2014.

(2)  Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia končiace najneskôr 31. decembra 2015 až 31. decembra 2017, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 1,5 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 1 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,67) na účely vymedzené v § 50 ods. 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 1 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňových priznaniach v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom len do výšky 1 % zaplatenej dane.

(3)  Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia končiace najneskôr 31. decembra 2018 až 31. decembra 2020, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 1 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 1,5 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,67) na účely vymedzené v § 50 ods. 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 1,5 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňových priznaniach v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom len do výšky 0,5 % zaplatenej dane.

(4)  Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach, počnúc zdaňovacím obdobím končiacim najskôr 31. decembra 2021, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 0,5 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4 na účely vymedzené v § 50 ods. 5.

§ 52j

Prechodné ustanovenia

 k úpravám účinným od 1. januára 2011

(1)  Ustanovenie § 5 ods. 5 písm. a) predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použije pri zahraničnej pracovnej ceste, na ktorú bol zamestnanec vyslaný po 31. decembri 2010.

(2)  Oslobodenie príjmu podľa § 9 ods. 1 písm. a), i) a j) predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije na príjmy z predaja takéhoto majetku nadobudnutého do 31. decembra 2010. Na príjem z predaja bytu, ktorý bol obstaraný pred 1. januárom 2004, dosiahnutý po 31. decembri 2010 sa použije § 9 predpisu účinného do 31. decembra 2010.

(3)  Na uplatnenie § 11 ods. 1 až 4 a odseku 9 za zdaňovacie obdobie roku 2010 a predchádzajúce zdaňovacie obdobia sa použijú ustanovenia predpisu účinného do 31. decembra 2010.

(4)  Ustanovenie o porušení podmienok podľa § 5 ods. 9 predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije aj pri porušení podmienok po 31. decembri 2010.

(5)  Ustanovenie § 17c ods. 3 písm. c) predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použije na goodwill alebo záporný goodwill vykázaný u právneho nástupcu pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev, u ktorých nastal rozhodný deň77c) po 31. decembri 2010.

(6)  Ustanovenie § 22 ods. 7 predpisu účinného od 1. ja­nuára 2011 sa použije na nehmotný majetok uvedený do užívania po 31. decembri 2010.

(7)  Ustanovenie § 43 predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije na zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných do 31. decembra 2010 a vyplatených do 31. januára 2011.

(8)  Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. x) a § 13 ods. 2 písm. j) predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použijú na výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v rokoch 2011 a 2012 podľa osobitného predpisu^59h) plynúce do 31. decembra 2012 povinnému účastníkovi schémy obchodovania,59f) ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu.59g)

(9)  Ustanovenia § 51b ods. 1 až 12 predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použijú poslednýkrát pri podávaní daňového priznania na daň z emisných kvót za rok 2012.

(10) Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. c), § 21 ods. 2 písm. l) a § 51b ods. 13 predpisu účinného od 1. januára 2011 sa uplatnia, ak daňová povinnosť k dani z emisných kvót vznikla do konca roka 2012.

Komentár § 52j

-   podľa odseku 2 sa na oslobodenie príjmov z prevodu opcií, cenných papierov a účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva, ktoré daňovník nadobudol do 31. 12. 2010 použijú podmienky stanovené zákonom do 31. 12. 2010, t.j. oslobodenie od dane z príjmov sa bude posudzovať do hranice 5-násobu platného životného minima platného k 1. 1. 2010 podľa § 52j ods. 2 ZDP (925,95 eura).

§ 52k

Prechodné ustanovenia

 k úpravám účinným od 1. augusta 2011

(1)  Ustanovenia § 30a predpisu účinného od 1. augusta 2011 sa použijú na daňovníka, ktorému bolo od 1. augusta 2011 vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu^120a) obsahujúce úľavu na dani; takýto daňovník nesmie súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 31. júla 2011 alebo § 30b a úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. augusta 2011.

(2)  Ak daňovník pokračuje po 1. auguste 2011 v uplatňovaní úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 31. júla 2011 alebo § 30b a súčasne mu vznikne možnosť uplatňovať úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. augusta 2011, môže začať uplatňovať úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. augusta 2011, ak

a) nebude súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 31. júla 2011 alebo § 30b alebo

b) dokončí uplatňovanie úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 31. júla 2011 alebo § 30b, pričom o túto dobu uplatňovania úľavy na dani sa doba podľa § 30a predpisu účinného od 1. augusta 2011 skracuje.

(3)  Správca dane je povinný vykonať kontrolu dodržania podmienok na uplatnenie úľavy na dani podľa § 35, 35a, 35b a 35c zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom boli tieto úľavy na dani uplatnené, a to v lehote podľa osobitného predpisu.34)

(4)  Nárok na uplatnenie daňovej úľavy podľa § 30a ods. 2 písm. b) predpisu účinného od 1. augusta 2011 môže uplatniť len daňovník, ktorému bolo rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu^120a) vydané po 31. júli 2011.

§ 52k*

Prechodné ustanovenie

k úprave účinnej od 1. augusta 2011

Ak daňovník nepoužije kladný výsledok hospodárenia z verejného zdravotného poistenia v súlade s § 13 ods. 2 písm. i) podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2011, je povinný zahrnúť takéto výnosy z verejného zdravotného poistenia podľa § 13 ods. 2 písm. i) do základu dane najneskôr v zdaňovacom období roku 2012.

§ 52m

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. januára 2012

(1)  Ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikla registračná povinnosť alebo oznamovacia povinnosť pred 1. januárom 2012, a táto registračná povinnosť a oznamovacia povinnosť nebola do 31. decembra 2011 splnená, na postup pri registrácii sa použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2012 a ustanovenia osobitného predpisu¹²⁸⁾ prvýkrát od 1. januára 2012.

(2)  Ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej vznikla na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň do 31. decembra 2011, nie je registrovaná, je povinná sa zaregistrovať podľa tohto zákona do 31. marca 2012.

(3)  Organizačná jednotka fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá bola registrovaná ako platiteľ dane podľa osobitného predpisu účinného do 31. decembra 2011, sa považuje za platiteľa dane podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2012, pričom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá túto organizačnú jednotku zriadila, je povinná v lehote do 30. júna 2012 zrušiť registráciu organizačnej jednotky ako platiteľa dane. Ak fyzická osoba alebo právnická osoba nezruší registráciu organizačnej jednotky ako platiteľa dane v určenej lehote ani na výzvu správcu dane, správca dane túto registráciu organizačnej jednotky zruší z úradnej moci najneskôr do 31. decembra 2012.

(4)  Na zrušenie registrácie organizačnej jednotky ako platiteľa dane sa použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2012 a ustanovenia osobitného predpisu128) prvýkrát od 1. januára 2012, pričom odo dňa zrušenia registrácie práva a povinnosti tejto organizačnej jednotky ako platiteľa dane vyplývajúce z tohto zákona alebo osobitného predpisu128) prechádzajú na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá túto organizačnú jednotku vytvorila.

(5)  Na sankcie vyrubené po 31. decembri 2011 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.128)

§ 52n

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným
od 1. decembra 2011

Ustanovenie § 50 ods. 1 písm. a), ods. 5 a 15 v znení účinnom od 1. decembra 2011 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania alebo ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2012.

§ 52o

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným
od 1. januára 2012

(1)  Na nájomné zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci uzatvorené do 31. decembra 2011 vrátane postúpenia týchto nájomných zmlúv bez zmeny podmienok na nového nájomcu aj po 31. decembri 2011 sa použijú ustanovenia predpisu účinného do 31. decembra 2011.

(2)  Ustanovenie § 6 ods. 6 prvej vety v znení účinnom od 1. januára 2012 sa použije po prvýkrát pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2011.

(3)  Ustanovenia § 4 ods. 2, § 6 ods. 6 druhej a tretej vety a § 30 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2012 sa použijú na daňovú stratu vykázanú po 31. decembri 2011.

(4)  Ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b) a e) v znení účinnom od 1. januára 2012 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2011.

(5)  Ustanovenia § 27 ods. 2 a 3 a § 28 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2012 sa použijú na hmotný majetok uvedený do užívania po 31. decembri 2011.

§ 52p

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným
od 30. júna 2012

(1)  Ustanovenia § 51b v znení účinnom do 29. júna 2012 sa použijú pri podávaní daňového priznania k dani z emisných kvót za posledné zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu roka 2012, pričom ustanovenie § 52j ods. 9 sa neuplatní.

(2)  Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. x) a § 13 ods. 2 písm. j) v znení účinnom do 29. júna 2012 sa použijú na výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2011 podľa osobitného predpisu^59h) plynúce povinnému účastníkovi schémy obchodovania,^59f) ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu,^59g) pričom ustanovenie § 52j ods. 8 sa neuplatní. Výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2012 podľa osobitného predpisu^59h) plynúce povinnému účastníkovi schémy obchodovania,^59f)ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu,^59g)sú súčasťou základu dane. Výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2012 podľa osobitného predpisu^59h) plynúce do 29. júna 2012 povinnému účastníkovi schémy obchodovania,^59f) ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu,^59g) sú súčasťou základu dane pri podaní daňového priznania k dani z príjmov po 29. júni 2012. Ak tieto výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2012 podľa osobitného predpisu^59h) plynúce do 29. júna 2012 neboli súčasťou základu dane v daňovom priznaní k dani z príjmov podanom do 29. júna 2012 a nie sú súčasťou základu dane z emisných kvót, daňovník je povinný zahrnúť ich do základu dane v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období.

(3)  Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. c), § 21 ods. 2 písm. l) a § 51c ods. 2 v znení účinnom do 29. júna 2012 sa uplatnia na daňovú povinnosť k dani z emisných kvót, ktorá vznikla za posledné zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu roka 2012, pričom ustanovenie § 52j ods. 10 sa neuplatní.

(4)  Ak daňovník zaplatil preddavky na daň z emisných kvót na rok 2012, uplatní sa primerane postup podľa § 42 ods. 13.“.

§ 52r

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 1. januára 2013

Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2013 sa pri osobe, ktorá zaplatila dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a ktorej zaniklo právne postavenie sporiteľa podľa osobitného predpisu, ¹⁵²⁾ použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012.

§ 52s

Prechodné ustanovenia k podávaniu
daňového priznania
k dani z emisných kvót

(1)  Daňovník, ktorý nepodal daňové priznanie na daň z emisných kvót za posledné zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu roku 2012 do 29. septembra 2012, je povinný toto daňové priznanie podať v lehote do 15. októbra 2012, pričom daň z emisných kvót je v tejto lehote aj splatná.

(2)  Na postup správcu dane sa pri vrátení rozdielu zaplatených preddavkov na daň z emisných kvót, ktoré sú vyššie ako daň z emisných kvót vypočítaná v daňovom priznaní, použijú ustanovenia osobitného predpisu. ¹²⁶⁾

§ 52t

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2013

(1)  Na zdanenie príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných do 31. decembra 2012 a vyplatených do 31. januára 2013 a na vykonanie ich ročného zúčtovania sa použijú ustanovenia zákona účinného do 31. decembra 2012.

(2)  Ustanovenie § 15 v znení účinnom od 1. januára 2013 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2013 s výnimkou uvedenou v odseku 10.

(3)  Ustanovenia § 7 ods. 4 a 7, § 8 ods. 3 a 12 a § 9 ods. 2 písm. i) v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2012.

(4)  Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2013 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. decembra 2012.

(5)  Ustanovenie § 39 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2013 sa prvýkrát použije pri podávaní hlásenia za zdaňovacie obdobie 2012 a pri podávaní prehľadu za mesiac január 2013.

(6)  Ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b) a e) v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2012.

(7)  Ustanovenia § 49 ods. 3 písm. a) a b) sa nepoužijú pri podaní daňového priznania, ktorého posledný deň lehoty na podanie pripadne na kalendárny rok 2013. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 a súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí okrem daňovníka v konkurze alebo v likvidácii, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 predlžuje lehota na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace, pričom koniec tejto predĺženej lehoty musí byť stanovený na posledný deň jedného z týchto troch kalendárnych mesiacov. Daňovník v oznámení uvedie skutočnosť o príjmoch zo zdrojov v zahraničí a predĺženú lehotu podľa druhej vety; v tejto predĺženej lehote je daň aj splatná.

(8)  Lehotu podľa odseku 7 možno v odôvodnených prípadoch opätovne predĺžiť najviac o tri kalendárne mesiace na základe žiadosti daňovníka podanej príslušnému správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím predĺženej lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 7. Ak daňovník do uplynutia predĺženej lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 7 neobdrží rozhodnutie správcu dane o opätovnom predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, je povinný daňové priznanie podať v lehote na podanie daňového priznania uvedenej v oznámení podľa odseku 7. Ak správca dane rozhodne o opätovnom predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, v tejto opätovne predĺženej lehote je daň aj splatná.

(9)  Ak podľa daňového priznania podaného v lehote podľa odseku 7 alebo odseku 8 daňovník nedosiahol príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, daňové priznanie sa považuje za podané po lehote podľa § 49 ods. 2 a správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu. ^132a)

(10) Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v kalendárnom roku 2012 a ktorý skončí v roku 2013, vypočíta svoju daňovú povinnosť ako súčet

a) súčinu pomernej časti základu dane za počet mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2012 a sadzby dane vo výške 19 %; táto pomerná časť základu dane sa vypočíta ako súčin podielu základu dane zníženého o daňovú stratu a počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia, a počtu mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2012 a

b) súčinu pomernej časti základu dane za počet mesiacov od začiatku kalendárneho roka 2013 do konca zdaňovacieho obdobia a sadzby dane vo výške 23 %; táto pomerná časť základu dane sa vypočíta ako súčin podielu základu dane zníženého o daňovú stratu a počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia, a počtu mesiacov od 1. januára 2013 do konca zdaňovacieho obdobia.

(11) Ustanovenie § 51d v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použije na podiely na zisku (dividendy) vyplatené najneskôr do 31. decembra 2013.

§ 52u

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. mája 2013

(1)  Ustanovenia § 30a predpisu účinného od 1. mája 2013 sa použijú na daňovníka, ktorému bolo od 1.mája 2013 vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu120a) obsahujúce úľavu na dani; taký daňovník nesmie súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 30. apríla 2013 alebo § 30b a úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. mája 2013.

(2)  Ak daňovník pokračuje po 1. máji 2013 v uplatňovaní úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 30. apríla 2013 alebo § 30b a súčasne mu vznikne možnosť uplatňovať úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. mája 2013, môže začať uplatňovať úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. mája 2013, ak

a) nebude súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 30. apríla 2013 alebo § 30b alebo

b) dokončí uplatňovanie úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 30. apríla 2013 alebo § 30b, pričom o túto dobu uplatňovania úľavy na dani sa doba podľa § 30a predpisu účinného od 1. mája 2013 skracuje.

(3)  Nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa § 30a ods. 2 predpisu účinného od 1. mája 2013 môže uplatniť len daňovník, ktorému bolo rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu120a) vydané po 30. apríli 2013.

§ 52v

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. júla 2013

Postup podľa § 6 ods. 2 písm. a), § 7 ods. 1 písm. h) a ods. 3, § 16 ods. 1 písm. e) tretieho bodu, § 43 ods. 3 písm. h), i) a l) a § 43 ods. 5 písm. c) v znení účinnom od 1. júla 2013 sa použije pri zdanení výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok vyplatených, poukázaných alebo pripísaných v prospech daňovníka od 1. júla 2013.

§ 52z

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2014 Ustanovenia § 11 ods. 10 až 13 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použijú po prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania a pri podávaní hlásenia za zdaňovacie obdobie 2014 a pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014.

§ 52za

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2014

(1)  Postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použije po prvýkrát pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca za január 2014. Ak bolo zamestnancovi v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach poskytnuté to isté motorové vozidlo zamestnávateľa na používanie na služobné účely a súkromné účely, nepeňažný príjem sa vypočíta zo zníženej vstupnej ceny podľa § 5 ods. 3 písm. a) druhého bodu v znení účinnom od 1. januára 2014.

(2)  Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2014 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. decembra 2013.

 (3) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vo vydanom potvrdení podľa § 39 ods. 5 neuviedol údaje podľa § 39 ods. 2 písm. i) v znení účinnom do 31. decembra 2013 za niektoré kalendárne mesiace roku 2013 alebo za celé zdaňovacie obdobie roku 2013, takéto potvrdenie sa bude v roku 2014 akceptovať pri vykonaní ročného zúčtovania alebo podaní daňového priznania za rok 2013 aj, ak tento zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, svojmu zamestnancovi vyplatil príjmy uvedené v mzdovom liste podľa § 39 ods. 2 písm. i) v znení účinnom do 31. decembra 2013.

 (4) Neuplatnené daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 alebo súčet týchto neuplatnených daňových strát, aj keď sa mohli odpočítať od základu dane, sa odpočítajú od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014. Rovnaký postup sa uplatní aj pri vykázanej daňovej strate za zdaňovacie obdobie rokov 2010 a 2011 z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3.

(5)  Výnosy z hypotekárnych záložných listov¹⁵³⁾ podľa § 7 ods. 1 písm. h) v znení účinnom do 31. decembra 2013 prijaté fyzickou osobou od 1. júla 2013 do 31. decembra 2013 sa v roku 2014 zdania daňou vyberanou zrážkou spôsobom ustanoveným v § 43 ods. 10 na základe písomnej dohody platiteľa dane s fyzickou osobou, ktorá je príjemcom takéhoto výnosu. Na postup platiteľa dane pri zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou sa primerane použijú ustanovenia § 43 ods. 1, 4, 11 a 12, pričom platiteľ dane je povinný daň vyberanú zrážkou odviesť správcovi dane najneskôr do 28. februára 2014. Ak v lehote do 15. februára 2014 neuzatvorí fyzická osoba, ktorá je príjemcom takéhoto výnosu, takúto písomnú dohodu s platiteľom dane, je povinná zahrnúť tento výnos do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7.

(6)  Ustanovenie § 15 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2014.

(7)  Ustanovenie § 46b v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2014 okrem zdaňovacieho obdobia podľa odseku 8.

(8)  Daňovník, ktorý sa zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho roka 2014, neplatí daňovú licenciu podľa § 46b za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

(9)  Daňovník, ktorý v kalendárnom roku 2014 mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, platí daňovú licenciu podľa § 46b za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s daňovou licenciou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie.

§ 52zb

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej od 1. marca 2014

Ak Slovenská republika uzatvorí medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2014, príslušný štát bude doplnený do zoznamu podľa § 2 písm. x) bez ohľadu na skutočnosť, že medzinárodná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodná zmluva o výmene informácií týkajúcich sa daní nadobudne účinnosť po 31. decembri 2014.

§ 52zc

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej
od 1. januára 2016

Postup podľa § 39 ods. 7 a ods. 9 písm. b) a § 50 ods. 6 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije po prvýkrát pri poukázaní podielu zaplatenej dane po 31. decembri 2017.

§ 52zd

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2015

(1)  Pri nájomných zmluvách s dojednaným právom kúpy prenajatej veci uzatvorených od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014 sa použijú ustanovenia predpisu účinného od 1. januára 2015, okrem zmeny doby trvania týchto zmlúv, ktorú je možné vykonať len po vzájomnej dohode nájomcu a prenajímateľa v rozsahu vyplývajúcom zo skrátenia alebo predĺženia doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1.

(2)  Ustanovenia § 2 písm. s), § 17 ods. 5, 6, 19, 24, 34 a 35, § 18, § 19 ods. 2 písm. t) a ods. 3 písm. a), b), n) a p), § 20 ods. 9 písm. a) a ods. 10, § 21 ods. 1 písm. h), § 21 ods. 2 písm. m) a n), § 22 ods. 9, 11 a 12, § 24 ods. 8, § 25 ods. 3, § 25 ods. 5 písm. c), § 26 ods. 1 až 3 a 8 až 11, § 27 ods. 1, § 28, § 30c, § 42 ods. 2, príloha č. 1 v znení účinnom od 1. januára 2015 sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2015.

(3)  Postup podľa § 5 ods. 3 písm. d) v znení účinnom od 1. januára 2015 sa prvýkrát použije pri výpočte nepeňažného príjmu poskytnutého zamestnancovi po 31. decembri 2014.

(4)  Ustanovenie § 17 ods. 33 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2015 sa po prvýkrát použije na zmluvy o predaji majetku, pri ktorých sa výnos z predaja majetku zaúčtuje na účet výnosov budúcich období po 31. decembri 2014.

(5)  Ustanovenie § 21a v znení účinnom od 1. januára 2015 sa použije po prvýkrát na úroky plynúce na základe zmlúv o úveroch a pôžičkách pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2015.

(6)  Pri zmene metódy odpisovania, pri zmene odpisovej skupiny, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2014, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

(7)  Daňový bonus podľa § 33 sa zvyšuje k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia rovnakým koeficientom, ako sa zvyšovala suma životného minima^39a) k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Tento postup sa po prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie 2015. Ustanovenie § 52 ods. 48 sa od 1. januára 2015 neuplatňuje.

(8)  Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2015 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. decembra 2014.

(9)  Ustanovenie § 17 ods. 36 v znení účinnom od 1. januára 2015 sa po prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2014.

§ 52ze

Prechodné ustanovenie
účinné od 15. marca 2015

Daňovník, ktorý si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 8, je povinný zvýšiť si základ dane o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane, ak mu zaniklo právne postavenie sporiteľa podľa osobitného predpisu^153a) a

a) bola mu vyplatená suma podľa osobitného predpisu,^153b) podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom mu bola táto suma vyplatená, alebo za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie,

b) uzatvoril dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa osobitného predpisu,^153c) podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola táto dohoda uzatvorená, alebo za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie, v ktorom mu zaniklo právne postavenie sporiteľa podľa osobitného predpisu.^153a)

§ 52zf

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. apríla 2015

(1)  Ustanovenia § 30a predpisu účinného od 1. apríla 2015 sa použijú na daňovníka, ktorému bolo od 1. apríla 2015 vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu,^120a) obsahujúce úľavu na dani; taký daňovník nesmie súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 31. marca 2015 alebo § 30b a úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. apríla 2015.

(2)  Nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa § 30a ods. 2 predpisu účinného od 1. apríla 2015 môže uplatniť len daňovník, ktorému bolo rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu^120a) vydané po 31. marci 2015.

§ 52zg

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2016

(1)  Ustanovenia § 13 ods. 1 písm. d), § 17 ods. 32, § 17a ods.7 písm. a) a b), § 17b ods. 6 písm. a) a b) a § 17c ods. 4 písm. a) a b) v znení účinnom od 1. januára 2016 je možné použiť po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2015.

(2)  Ustanovenia § 17a ods. 3, § 17b ods. 1 písm. c) a § 17c ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použijú pri úprave výsledku hospodárenia pri majetku, ktorý je ocenený reálnou hodnotou^80ac) po 31. decembri 2015. Pri majetku, ktorý je ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou¹⁾ sa použije pri úprave výsledku hospodárenia § 17a ods. 3, § 17b ods. 1 písm. c) a § 17c ods. 1 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2015.

(3)  Ustanovenie § 20 ods. 8 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije na tvorbu technických rezerv v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2016.

(4)  V období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2017 sa pri poukázaní sumy podielu zaplatenej dane použijú ustanovenia § 38 ods. 1 až 3, § 39 ods. 7 a 9 písm. b) a § 50 ods. 6 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2015.

(5)  Ustanovenie § 50 ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije po prvýkrát pri poukázaní podielu zaplatenej dane po 31. decembri 2015. Ustanovenia § 52i sa od 1. januára 2016 nepoužijú.

(6)  Pri poukázaní podielu zaplatenej dane v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2017 vyhlásenie obsahuje

a) presné označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie, a to

    1.   meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, číslo telefónu, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom fyzickou osobou,

    2.   obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo daňovníka, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom právnickou osobou,

b) sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,

c) zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,

d) identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov podľa § 50 ods. 4, a to obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo organizácie,

e) uvedenie sumy pripadajúcej na každého prijímateľa.

(7)  V období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2017 notár, ktorý osvedčuje každoročne prijímateľovi do 15. decembra bežného roka splnenie podmienok podľa § 50 ods. 6 písm. d), e), g), h), je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť identifikačné údaje prijímateľa v rozsahu podľa odseku 6 písm. d), názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ zriadený účet a číslo tohto účtu komore na účely jeho zápisu do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok.

(8)  Ustanovenia § 19 ods. 2 písm. f) a g), § 25a a § 25 ods. 1 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použijú na finančný majetok,¹⁾ hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný po 31. decembri 2015.

(9)  Zostatok technickej rezervy na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov vykázaný pred 1. januárom 2016 sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2016, pričom ak do tohto obdobia

a) sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu rozhodnému dňu,^80b)

b) sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

c) je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu,

d) dochádza k zmene právnej formy, pri ktorej vzniká povinnosť podať daňové priznanie podľa § 41 ods. 7, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra, alebo

e) dochádza k zmene sídla alebo miesta vedenia mimo územia Slovenskej republiky, najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zmene sídla alebo miesta vedenia mimo územia Slovenskej republiky.

(10) Ustanovenia § 17 ods. 19 písm. f) a g), § 19 ods. 2 písm. c) a r), § 19 ods. 3 písm. a), b), h) a j), § 20 ods. 22, § 21 ods. 2 písm. a), § 22 ods. 12, § 24 ods. 2, § 25 ods. 3, § 27 ods. 3, § 28 ods. 5, § 37 ods. 1 písm. c) a § 46b ods. 7 písm. e) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2015.

(11) Ustanovenie § 46b ods. 7 písm. f) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2015. Daňovník, ktorý podal návrh na zrušenie bez likvidácie^136bf) v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, rovnako neplatí daňovú licenciu za zdaňovacie obdobie roka 2015, za ktoré podáva daňové priznanie po 31. decembri 2015.

(12) Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. m) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije prvýkrát na sociálnu výpomoc poskytnutú zamestnancovi po 31. decembri 2015.

(13) Ustanovenia § 43 ods. 17 a § 46 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa prvýkrát použijú pri nepeňažných plneniach, ktoré boli poskytnuté držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti po 31. decembri 2015.

§ 52zh

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2016

(1)  Ustanovenia § 12 ods. 2, § 17 ods. 3 písm. k) a l) a § 17 ods. 19 písm. h) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2016.

(2)  Ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije po prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2016 okrem daňovníkov, ktorými sú ministerstvá a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, u ktorých sa toto ustanovenie použije po prvýkrát na príjmy (výnosy) z reklám po 31. marci 2017.

§ 52zi

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným
od 1. januára 2017

(1)  Ustanovenie § 15 písm. b) prvého bodu v znení účinnom od 1. januára 2017 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2017.

(2)  Ustanovenie § 17 ods. 5, 6 a 19 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2017 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2016.

(3)  Ustanovenie § 18a ods. 1 a 2 v znení účinnom od 1. januára 2017 sa prvýkrát použije pri spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie po 31. decembri 2016.

(4)  Pri ukladaní pokuty sa postupuje podľa § 18a ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2017, ak k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane došlo po 31. decembri 2016.

(5)  Ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) až g), § 3 ods. 2, § 5 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1 písm. n), § 12 ods. 7 písm. c), § 15 písm. a) tretieho a štvrtého bodu a písm. b) druhého bodu, § 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu, § 32a ods. 1 písm. a) štvrtého bodu, § 43 ods. 1 a 2, § 43 ods. 3 písm. r), § 43 ods. 5 písm. d), § 43 ods. 9 a § 51e v znení účinnom od 1. januára 2017 sa použijú na

a) podiel na zisku (dividendu) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v § 3 ods. 1 písm. f), a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou vykázaných za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017 a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou [§ 12 ods. 7 písm. c)] vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2016 a vyplácaný po 31. decembri 2016,

b) podiel na zisku (dividendu) vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva vykázaný za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017 a vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 vyplácaný po 31. decembri 2016,

c) podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpi do likvidácie najskôr 1. januára 2017 alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu^136bf) najskôr 1. januára 2017,

d) vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017.

(6)  Ak podiel na zisku (dividenda) vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie v zdaňovacom období začínajúcom najskôr od 1. januára 2017 zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkovi podľa

a) § 2 písm. d) prvého bodu, je príjmom zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou (§ 43) pri použití sadzby dane vo výške 7 %, pričom postup podľa § 52 ods. 24 sa neuplatní,

b) § 2 písm. d) druhého bodu, je zdaňovaný podľa § 52 ods. 24.

(7)  Ak podiel na zisku (dividenda) vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie od 1. januára 2017 zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkovi podľa

a) § 2 písm. e) prvého a druhého bodu, je príjmom zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou (§ 43) pri použití sadzby dane vo výške 7 %, pričom postup podľa § 52 ods. 24 sa neuplatní,

b) § 2 písm. e) tretieho bodu, je zdaňovaný podľa § 52 ods. 24, pričom ak dôjde k zdaneniu daňou vyberanou zrážkou, použije sa sadzba dane vo výške 19 %.

(8)  Ak podiel na zisku (dividenda) vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie v zdaňovacom období začínajúcom najskôr od 1. januára 2017 zo zdrojov v zahraničí daňovníkovi podľa

a) § 2 písm. d) prvého bodu, je príjmom zahrnovaným do osobitného základu dane podľa § 51e pri použití sadzby dane podľa § 15 písm. a) tretieho bodu, pričom postup podľa § 52 ods. 24 sa neuplatní,

b) § 2 písm. d) druhého bodu, je zdaňovaný podľa § 52 ods. 24.

(9)  Pri určení základu dane podľa § 43 ods. 5 písm. d) a § 51e ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. januára 2017 sa za hodnotu splateného vkladu obstaraného do 31. decembra 2015 považuje hodnota splateného vkladu ustanovená podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015 a posudzovaná za každý vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku jednotlivo. Ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.

Komentár k § 52zi

-   odsek 5 až 9 rieši spôsob uplatnenia nových úprav zadefinovaných pre zdanenie podielov na zisku vyplácaných z majetkovej účasti z vykázaného hospodárskeho výsledku do 31. 12. 2003 vyplácaných po 1. 1. 2017 a z vykázaného hospodárskeho výsledku po 1. 1. 2017. Rovnako rieši postup pre vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku, podiely na zisky zamestnancov, pozemkových spoločenstiev.

Podľa písmena a) sa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) až g), § 3 ods. 2, § 5 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1 písm. n), § 12 ods. 7 písm. c), § 15 písm. a) tretieho a štvrtého bodu a písm. b) druhého bodu, § 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu, § 32a ods. 1 písm. a) štvrtého bodu, § 43 ods. 1 a 2, § 43 ods. 3 písm. r), § 43 ods. 5 písm. d), § 43 ods. 9 a § 51e v znení účinnom od 1. januára 2017 sa použijú na

•    podiel na zisku (dividendu) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v § 3 ods. 1 písm. f) vykázaných za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017,

•    podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou vykázaných za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017 a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou [§ 12 ods. 7 písm. c)] vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2016 a vyplácaný po 31. decembri 2016,

•    podiel na zisku (dividendu) vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva vykázaný za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017 a vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 vyplácaný po 31. decembri 2016,

•    podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpi do likvidácie najskôr 1. januára 2017, alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa § 68 ods. 6 ObchZ najskôr 1. januára 2017,

•    vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017.

Pri určení základu dane podľa § 43 ods. 5 písm. d) a § 51e ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. januára 2017 sa za hodnotu splateného vkladu obstaraného do 31. decembra 2015 považuje hodnota splateného vkladu ustanovená podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015 a posudzovaná za každý vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku jednotlivo. Ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.

V prípade podielov na zisku (dividend) vykázaných za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003, ktoré plynú v zdaňovacom období začínajúcom najskôr od 1. januára 2017

1.  plynú zo zdrojov na území SR

a)  daňovníkovi s NDP fyzickej osobe – príjem zdaňovaný podľa § 43 sadzbou 7 %,

b)  daňovníkovi s NDP právnickej osobe – príjem zdaňovaný ako súčasť všeobecného základu dane (§ 14 ZDP), podľa § 52 ods. 24 ZDP,

c)  daňovníkovi s ODP fyzickej osobe – príjem zdaňovaný podľa § 43 sadzbou 7 %,

d)  daňovníkovi s ODP právnickej osobe – príjem zdaňovaný podľa § 43 sadzbou 19% za podmienky upravenej podľa § 52 ods. 24,

2.  plynú zo zdrojov v zahraničí

a)  daňovníkovi s NDP fyzickej osobe – príjem zahrnovaný do osobitného základu dane podľa § 51e sadzbou dane vo výške 19 % alebo 35%, ak plynie z nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) ZDP,

b)  daňovníkovi s NDP právnickej osobe, je zdaňovaný ako súčasť všeobecného základu dane podľa § 52 ods. 24 sadzbou dane 21 %.

Prehľad zdanenia podielov na zisku na majetkovej účasti

	Po 1. 1. 2017	Do 31. 12. 2003
Daňovník s NDP/SR – SR
FO	Zrážková daň – 7 %	Zrážková daň – 7 %
PO		§ 52/24* – DP – Základ dane (ZD) 21 %
Daňovník s NDP/zo zahraničia**
FO	§ 51e – DP – osobitný ZD 7 %, 35 % (§ 2/x)	§ 51e – DP – Osobitný ZD 7%
PO	§ 51e – DP – Osobitný ZD 35 % (§ 2/x)	§ 52/24* – DP – ZD 21 %
Daňovník s ODP/zo SR
FO	Zrážková daň 7 %, 35 % (§ 2/x), Zo ZDZ	Zrážková daň 7 %, Zo ZDZ
PO	Zrážková daň 35 % (§ 2/x)	§ 52/24* – Zrážková daň 19 %, Zo ZDZ

 

^*     § 52/24 ZDP – len v prípade, ak je vyplatený/poukázaný/pripísaný od slovenskej právnickej osobe inej právnickej osobe so sídlom v EÚ a < 25 % priamy podiel na základnom imaní vyplácajúcej právnickej osobe (od 1. 1. 2004), aj naopak vyplatený slovenskej právnickej osobe od právnickej osoby so sídlom v EÚ, ktorá má < 25 % priamy podiel na základnom imaní slovenskej právnickej osoby (od 1. 5. 2004)

^**   ak plynie zo štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ môže uplatniť metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia

 

Prehľad zdanenia podielov na zisku zamestnancov

Od 1. 1. 2004 – 31. 12. 2016	Od 1. 1. 2017
Oslobodené od dane – § 5/7/i Všetky podiely vyplatené po 1. 1. 2004	Zdanenie ako príjem podľa § 5/1/a 19 % – 25 % § 52/5/b – platí pre podiely vykázané za ZO začínajúce najskôr 1. 1. 2017 ZO do 31. 12. 2003 vyplácané po 31. 12. 2016

 

 

Prehľad zdanenia podielov na zisku pozemkových spoločenstiev (PS) s právnou

subjektivitou

	Od 1. 1. 2004 – 31. 12. 2016	Po 1. 1. 2017
FO	Do 30. 6. 2014 PS s právnou subjektivitou – § 3/2/d – vylúčené z predmetu dane PS bez PS – § 6/1/a – zdaňované ako podnikanie Od 30. 6. 2014 Výlučne PS s právnou subjektivitou – § 3/2/d	§ 3/1/g – § 16/1/e/9 § 9/1/n – oslobodenie Do 500 eur Od každého platiteľa V sume prevyšujúcej 500 eur § 43/1, 3/r – § 43 – 7 %, 35 % § 51e Osobitný ZD – 7 %, 35 %
PO	Súčasť ZD podľa § 14 – 19 %/23 %/22 %	§ 52/5/a – platí pre podiely vykázané za ZO do 31. 12. 2016 vyplácané po 31. 12. 2016 – § 12/7/c – vylúčené z predmetu dane

 

§ 52zj

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. februára 2017

Ustanovenia § 17 ods. 39 a § 25 ods. 3 v znení účinnom od 1. februára 2017 sa použijú pri motorovom vozidle evidovanom v evidencii vozidiel v Slovenskej republike po 31. januári 2017.

§ 52zk

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. januára 2018

Ustanovenie § 46b v znení účinnom do 31. decembra 2017 sa naposledy uplatní za zdaňovacie obdobie končiace 31. decembra 2017 a ak je zdaňovacím obdobím hospodársky rok za zdaňovacie obdobie končiace v priebehu kalendárneho roka 2018. Ak daňovník zaplatil za zdaňovacie obdobia končiace v rokoch 2015 až 2017 a pri zdaňovacom obdobím, ktorým je hospodársky rok, končiace v rokoch 2015 až 2018, daňovú licenciu podľa § 46b v znení účinnom do 31. decembra 2017, nárok podľa § 46b ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017 na zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní sa uplatňuje aj po 31. decembri 2017 v súlade s § 46b ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017.

Komentár § 52zk

?  Príklad

Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, zaplatil v zdaňovacom období 2016 a 2017 daňovú licenciu vo výške 480 eur, za tieto zdaňovacie obdobia vykázal daňové straty. V zdaňovacom období 2018 sa stal platiteľom DPH, dosiahol obrat do 500 000 eur a výška jeho daňovej povinnosti vyčíslenej v riadku 800 bola vo výške 1 600 eur.

V súlade s § 52zk zákona má daňovník možnosť uplatniť si zápočet daňovej licencie v zdaňovacom období 2018, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie vykázanú podľa podmienok § 46b ods. 2 zákona platného do 31. 12. 2017 za zdaňovacie obdobie 2018, t. j. vo výške 640 (1 600 – 960) eur.

	Zdaňovacie obdobie	Výška kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou, ktorú možno započítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach	Priebeh zápočtu sumy zo stĺ. 2
			započítaná v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach	započítaná v príslušnom zdaňovacom období	zostávajúca časť na zápočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach
	1	2	3	4	5
1	1. 1. 2016	480,00	0,00	480,00	0,00
	31. 12. 2016
2	1. 1. 2017	480,00	0,00	160,00	320,00
	31. 12. 2017
3
5	SPOLU			640,00	320,00

 

Zostávajúcu neuplatnenú časť daňovej licencie zaplatenú za zdaňovacie obdobie 2017 vo výške 320 eur si bude môcť daňovník uplatniť v zdaňovacom období 2019 a 2020 v závislosti od dosiahnutej daňovej povinnosti vyčíslenej v príslušných zdaňovacích obdobiach.

§ 52zl

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. januára 2018

Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije na príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia, za ktoré vykázaný podiel na zisku (dividenda) bol predmetom dane.

Komentár k § 52zl

Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije na príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia, za ktoré vykázaný podiel na zisku (dividenda) bol predmetom dane.

§ 52zm

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. januára 2018

(1) Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. n), § 32 ods. 10, § 33a, § 37 ods. 5 a 6, § 38 ods. 4, 5 a 7, § 39 ods. 6, 9 písm. a) a b), ods. 11, 14 a 15, § 40 ods. 9 až 12, § 46a, § 47 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú na zmluvy o úvere na bývanie^57a) uzatvorené po 31. decembri 2017; ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu,^131a) nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.

(2) Finančné riaditeľstvo prvýkrát poskytne Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky na účely plnenia úloh v oblasti štátnej bytovej politiky súhrnné údaje o počte daňových subjektov, ktoré si uplatnili daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a vrátane celkovej výšky uplatneného daňového bonusu na zaplatené úroky za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo 1. januára 2018.

Komentár k § 52zm

-   odseky 1 a 2

Všetky úpravy týkajúce sa daňového bonusu na zaplatené úroky sa prvýkrát použijú na zmluvy o úvere na bývanie uzatvorené po 31. 12. 2017. Ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.

Finančné riaditeľstvo prvýkrát poskytne Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky na účely plnenia úloh v oblasti štátnej bytovej politiky súhrnné údaje o počte daňových subjektov, ktoré si uplatnili daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a vrátane celkovej výšky uplatneného daňového bonusu na zaplatené úroky za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo 1. januára 2018.

§ 52zn

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. januára 2018

(1)  Ustanovenia § 2 písm. n), o), r), ad) až ag), § 17 ods. 42, § 21 ods. 2 písm. o) a § 30c v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2018.

(2)  Ustanovenia § 4 ods. 9, § 9 ods. 1 písm. e), § 13 ods. 2 písm. j), § 19 ods. 2 písm. h) prvého a druhého bodu, § 20 ods. 2 písm. c), § 20 ods. 10 až 12 a § 45 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri podaní  daňového priznania po 31. decembri 2017.

(3)  Ustanovenie § 8 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na príjmy z predaja majetku nadobudnutého do 31. decembra 2017.

(4)  Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. y) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije pri podaní oznámenia podľa § 43 ods. 17 po 31. decembri 2017.

(5)  Ustanovenie § 11 ods. 6 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát uplatní pri výpočte dane za zdaňovacie obdobie roka 2017.

(6)  Ustanovenie § 13a v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2018. Ustanovenie § 13a v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na daňovníka, ktorému v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018 plynú príjmy (výnosy) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktoré boli výsledkom výskumu a vývoja¹⁾ vykonávaného daňovníkom, a to aj vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky, a technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, alebo počítačového programu (softvér), ktorý bol výsledkom vlastnej činnosti daňovníka a podlieha autorskému právu podľa osobitného predpisu,^74bc) ktoré boli po 31. decembri 2017 prevedené inou osobou naspäť na daňovníka. 

(7)  Ustanovenie § 13b v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2018. Ustanovenie § 13b v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na daňovníka, ktorému v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018 plynú príjmy (výnosy) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ktoré boli výsledkom výskumu a vývoja¹⁾ vykonávaného daňovníkom, a to aj ak ide o vynález, ktorý je predmetom patentovej prihlášky, a technické riešenie, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, ktoré boli po 31. decembri 2017 prevedené inou osobou naspäť na daňovníka.

(8)  Ustanovenia § 17b ods. 8, 9, 11 a 13 a § 17d ods. 7, 8, 10 až 13 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použijú na splatenie nepeňažného vkladu^80c) po 31. decembri 2017.

(9)  Ustanovenia § 17c ods. 9 a 10 a § 17e ods. 8 až 10 a ods. 12 a 13 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použijú na zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev, u  ktorých rozhodný deň nastane najskôr po 1. januári 2018.

(10) Ustanovenia § 17c ods. 3 písm. a) a ods. 11 a § 17e ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2018. 

(11) Ustanovenia § 17f, § 17g, § 25 ods. 1 písm. i) a § 25a písm. g) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia po 31. decembri 2017.

(12) Ustanovenie § 22 ods. 6 písm. f) a príloha č. 1 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije prvýkrát na technické zhodnotenie a opravy vykonané a zaradené do užívania po 31. decembri 2017.

(13) Ustanovenia § 30a ods. 8 až 10 a § 30b ods. 8 až 10 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú na daňové kontroly ukončené po 31. decembri 2017.

(14) Ustanovenie § 33 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie roka 2017.

(15) Ustanovenie § 52zc sa od 1. januára 2018 neuplatňuje.

(16) Ustanovenie § 26 ods. 12 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018, a to aj na majetok, ktorý bol odpisovaný  podľa predpisu účinného do 31. decembra 2017, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

(17) Ustanovenie § 13c v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije na príjmy z predaja akcií alebo obchodného podielu nadobudnutých pred 1. januárom 2018, u ktorých je splnená podmienka splateného a v obchodnom registri zapísaného priameho podielu na základnom imaní 10 %, pričom na účely splnenia podmienky podľa § 13c ods. 2 písm. a) lehota 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov začína plynúť od 1. januára 2018. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, sa ustanovenie § 13c v znení účinnom od 1. januára 2018 použije na príjmy z predaja akcií alebo obchodného podielu nadobudnutých do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré bezprostredne predchádza zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu po 31. decembri 2017, u ktorých je splnená podmienka splateného a v obchodnom registri zapísaného priameho podielu na základnom imaní 10 %, pričom na účely splnenia podmienky podľa § 13c ods. 2 písm. a) lehota 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov začína plynúť prvým dňom zdaňovacieho obdobia začínajúceho po 31. decembri 2017.

(18) Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. f) prvého bodu v znení účinnom do 31. decembra 2017 sa použije pri predaji akcií obstaraných najneskôr do 31. decembra 2017 a u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, pri predaji akcií obstaraných do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré bezprostredne predchádza zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu po 31. decembri 2017, u ktorých nie sú splnené podmienky oslobodenia podľa odseku 17 a § 13c.

(19) Ustanovenia § 5 ods. 7 písm. m) a § 19 ods. 2 písm. s) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri poskytnutí dopravy na miesto výkonu práce a späť po 31. decembri 2017.

Komentár k § 52zn

-   Podľa odseku 3 sa ustanovenie § 8 ods. 16, ktoré rieši príjem z predaja majetku v BSM použije aj na príjmy z predaja majetku nadobudnutého do 31. 12. 2017.

-   Podľa odseku 19 sa úpravy týkajúce sa dopravy zamestnancov použijú až na dopravu na miesto výkonu práce a späť po 31. 12. 2017.

§ 52zo

Prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 1. januára 2019

Ustanovenia § 2 písm. ah) a § 17h v znení účinnom od 1. januára 2019 sa použijú prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2019.

§ 52zp

Prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 1. apríla 2018

(1)  Ustanovenia § 30a v znení účinnom od 1. apríla 2018 sa použijú na daňovníka, ktorému bolo od 1. apríla 2018 vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu120a) obsahujúce úľavu na dani; taký daňovník nesmie súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, § 30a v znení účinnom do 31. marca 2018 alebo § 30b a úľavu na dani podľa § 30a v znení účinnom od 1. apríla 2018.

(2)  Ak daňovník pokračuje po 1. apríli 2018 v uplatňovaní úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo § 30a v znení účinnom do 31. marca 2018 alebo § 30b a súčasne mu vznikne možnosť uplatňovať úľavu na dani podľa § 30a v znení účinnom od 1. apríla 2018, môže začať uplatňovať úľavu na dani podľa § 30a v znení účinnom od 1. apríla 2018, len ak dokončí uplatňovanie úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, § 30a v znení účinnom do 31. marca 2018 alebo § 30b.

(3)  Ak bolo daňovníkovi počas uplatňovania úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo úľavy na dani podľa § 30a v znení účinnom do 31. marca 2018 vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu120a) obsahujúce úľavu na dani podľa § 30a v znení účinnom od 1. apríla 2018, doba uplatňovania úľavy na dani na základe tohto rozhodnutia sa skracuje o dobu, počas ktorej daňovník uplatňuje úľavu na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo podľa § 30a v znení účinnom do 31. marca 2018.

(4)  Nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa § 30a ods. 2 v znení účinnom od 1. apríla 2018 môže uplatniť len daňovník, ktorému bolo rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu^120a) vydané po 31. marci 2018.

Komentár k § 52zp

Uplatňovanie nového spôsobu výpočtu daňovej úľavy stanoveného v ustanovení § 30a ods. 2 ZDP sa použije u daňovníka, ktorému bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci od 1. apríla 2018 na základe zákona o regionálnej investičnej pomoci.

Prechodné ustanovenia § 52zp ods. 1 až 3 ZDP zamedzujú súbehu uplatňovania úľav na dani z príjmov schválených do 31. 3. 2018 a tých, ktoré sú schválené podľa nového zákona o regionálnej investičnej pomoci od 1. 4. 2018. Navyše, ak daňovník neskončí uplatňovanie úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo na základe rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci schváleného do 31. 3. 2018 ešte pred obdobím, v ktorom by si mohol začať čerpať ďalšiu úľavu na dani vydanú na základe rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci podľa § 30a účinného od 1. apríla 2018, doba uplatňovania úľavy na dani na základe tohto ďalšieho rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci vydaného po 1. apríli 2018 sa skráti o dobu, počas ktorej si daňovník uplatní úľavu na dani, na ktorú mu vznikol nárok na základe rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci vydaných do 31. marca 2018.

§ 52zr

Prechodné ustanovenie

k úpravám účinným
od 1. mája 2018

(1)  Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. n) sa prvýkrát použije na sumu peňažného plnenia podľa osobitných predpisov^24d) vyplatenú v mesiaci jún 2019.

(2)  Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) sa prvýkrát použije na sumu peňažného plnenia podľa osobitných predpisov^24g) vyplatenú zamestnancovi v mesiaci december 2018 za predpokladu, že v mesiaci jún 2018 bola zamestnancovi vyplatená aj suma peňažného plnenia podľa osobitných predpisov^24d) najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu) zamestnanca podľa osobitných predpisov.^24f)

(3) Ustanovenie § 39 ods. 2 písm. f) druhý, tretí, deviaty a desiaty bod v znení účinnom od 1. mája 2018 sa prvýkrát použije pri vedení mzdového listu zamestnanca po 30. apríli 2018.

Komentár k § 52zr

-   odseky 1 až 3 riešia postupné uplatňovanie úprav týkajúcich sa zavedenia 13. a 14. platu.

§ 52zs

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 1. októbra 2018

Ustanovenia § 2 písm. ai), § 8 ods. 1 písm. t) a ods. 17, § 17 ods. 3 písm. n) a o) a ods. 43, § 19 ods. 2 písm. v) a § 25b sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 30. septembri 2018.

Komentár k § 52zs

Ustanovenia týkajúce sa operácii s virtuálnou menou ako definovanie predaja virtuálnej meny, spôsob zahrňovania príjmov do základu dane, obmedzenie uplatňovania daňových výdavkov pri predaji virtuálnej meny ako aj spôsob oceňovania virtuálnej meny sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 30. 9. 2018. Uvedené však neznamená, že príjmy plynúce z realizácie virtuálnej meny do 30. 9. 2018 nepodliehali zdaneniu. Ministerstvo financií SR v záujme zabezpečenia jednotného výkladu pri zdaňovaní príjmu plynúceho v súvislosti s predajom virtuálnej meny vydalo metodické usmernenie k účtovaniu a zdaňovaniu prípadov súvisiacich s virtuálnou menou. Aj pred vydaním tohto usmernenia boli operácie s virtuálnou menou predmetom zdanenia v súlade so všeobecnými ustanovenia ZDP.

§ 52zt

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 1. januára 2019

Ustanovenia § 5 ods. 7 písm. b), § 11 ods. 14, § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu, § 19 ods. 2 písm. w) a § 21 ods. 1 písm. i) v znení účinnom od 1. januára 2019 sa použijú na rekreácie podľa osobitného predpisu,17b) ktoré začínajú po 31. decembri 2018.

Komentár k § 52zt

Ustanovenia týkajúce sa príspevkov na rekreácie sa použijú na rekreácie spĺňajúce podmienky uvedené v § 152a ZP, ktoré začínajú po 31. 12. 2018.

Komentár k § 52 zt

-   odsek 1 ustanovuje, že úpravy týkajúce sa nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancom od zamestnávateľa na dopravu v zákonnom stanovenej výške a v zákonom určených prípadoch sa použijú na ubytovanie poskytnuté po 31. decembri 2017 a uplatnia sa prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie roku 2018 alebo pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018. Ustanovenia § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu a § 21 ods. 1 písm. f) v znení účinnom od 1. januára 2019 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018.

-   podľa odseku 2 sa oslobodenie pre olympionikov a paraolympionikov na vyznamenania, ktoré im boli udelené za umiestnenie na olympiáde alebo paraolympiáde, použije už za zdaňovacie obdobie roka 2018.

-   odsek 3 Ustanovenia týkajúce sa zahrnutia

–   súm vyplývajúcich zo zmeny účtovnej metódy, ktoré zvyšujú alebo znižujú vlastné zdroje daňovníka do základu dane [§ 17 ods. 2 písm. d)] a 

–   rozdielov vznikajúcich z dôvodu precenenia finančných nástrojov na reálnu hodnotu, ktoré sa zahŕňajú do základu dane až pri realizácii týchto finančných nástrojov (§ 17 ods. 44),

sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2018, t.j. už za zdaňovacie obdobie 2018.

Komentár k § 52 zt

Nárok na dvojnásobný daňový bonus pre vyživované dieťa, ktoré nedovŕšilo 6 rokov si môže daňovník uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac apríl 2019.

§ 52zu

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2019

(1) Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. p) v znení účinnom od 1. januára 2019 sa použije na nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancom od zamestnávateľa po 31. decembri 2017 prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie roku 2018 alebo pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018. Ustanovenia § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu a § 21 ods. 1 písm. f) v znení účinnom od 1. januára 2019 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018.

(2) Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. ac) v znení účinnom od 1. januára 2019 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie roka 2018.

(3) Ustanovenia § 17 ods. 2 písm. d) a § 17 ods. 44 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018.

§ 52zv

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2019

Ustanovenie § 17 ods. 19 písm. k) v znení účinnom od 1. januára 2019 sa prvýkrát použije na osobitný odvod obchodných reťazcov79f) zaplatený po 31. decembri 2018.

§ 53

Zrušujú sa:

1. zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 358/2000 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 466/2000 Z. z., zákona č. 154/2001 Z. z., zákona č. 381/2001 Z. z., zákona č. 561/2001 Z. z., zákona č. 565/2001 Z. z., zákona č. 247/2002 Z. z., zákona č. 437/2002 Z. z., zákona č. 472/2002 Z. z., zákona č. 473/2002 Z. z. a zákona č. 163/2003 Z. z.,

2. zákon č. 368/1999 Z. z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov.

§ 53a

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 161/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje rozsah a výška tvorby technických rezerv a opravných položiek k pohľadávkam, ktoré je možné zahrnúť do daňových výdavkov zdravotných poisťovní.

§ 54

Tento zákon nadobudol účinnosť 1. 1. 2004.

Zákon č. 43/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2005.

Zákon č. 177/2004 Z. z. nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (1. 5. 2004).

Zákon č. 191/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 4. 2004.

Zákon č. 391/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 9. 7. 2004.

Zákon č. 538/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 14. 10. 2004.

Zákon č. 539/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2004.

Zákon č. 659/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2005 okrem čl. I bodu 22 [§ 9 ods. 2 písm. r)], ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2005, a okrem čl. I bodu 35 [§ 13 ods. 2 písm. i)], ktorý nadobudol účinnosť 1. 5. 2006.

Zákon č. 68/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2005.

Zákon č. 314/2005 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (20. 7. 2005) okrem čl. I piateho (§ 33 ods. 1) a šiesteho (§ 52 ods. 41) bodu, ktoré nadobudli účinnosť 1. 9. 2005.

Zákon č. 534/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 12. 2005 okrem článku I bodov desiateho až dvanásteho, pätnásteho, sedemnásteho, devätnásteho, dvadsiateho druhého, dvadsiateho tretieho, tridsiateho tretieho, tridsiateho siedmeho, štyridsiateho prvého, štyridsiateho piateho až päťdesiateho, päťdesiateho druhého, päťdesiateho tretieho, päťdesiateho piateho, päťdesiateho deviateho, šesťdesiateho, šesťdesiateho tretieho, šesťdesiateho štvrtého, sedemdesiateho, sedemdesiateho ôsmeho, sedemdesiateho deviateho, osemdesiateho druhého, deväťdesiateho štvrtého, deväťdesiateho šiesteho až stodruhého, stoštvrtého, stojedenásteho až stopätnásteho, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2006, a okrem čl. I bodu tridsiateho piateho [§ 13 ods. 2 písm. i)], ktorý nadobúda účinnosť 1. 5. 2006.

Zákon č. 660/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2006.

Zákon č. 688/2006 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (29. decembera 2006), okrem čl. I bodov 1. až 6., 9. až 18., 21., 22., 23., 26., 27., 29., 30., 32., 33., 37., 38., 40., 41., 45. až 63., 65. až 87., 89. až 97., 100., 102., 105, § 52b odsekov 1 až 7 a odsekov 9 až 12 a bodu 106., ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2007 a čl. I bodu 7., bodu 8., § 7 ods. 7 a bodu 88., ktoré nadobúdajú účinnosť 1. 4. 2007.

Zákon č. 76/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2007.

Zákon č. 209/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2007.

Zákon č. 519/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008.

Zákon č. 530/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2009.

Zákon č. 561/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008.

Zákon č. 621/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008 s výnimkou čl. I bodu 26, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2009 a s výnimkou § 21 ods. 2 písm. k) v čl. I bode 41, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2010.

Zákon č. 653/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 30. 12. 2007 okrem čl. I bodov 2. až 82., § 92a v bode 84. a bodov 85. až 89., čl. II, III, čl. IV bodov 1. a 3. a čl. V až VII, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2008.

Zákon č. 168/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 2008.

Zákon č. 465/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2009 s výnimkou čl. II bodu 6, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2010.

Zákon č. 514/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 12. 2008.

Zákon č. 563/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2009.

Zákon č. 567/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2009.

Zákon č. 60/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2009.

Zákon č. 184/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2009.

Zákon č. 185/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2010.

Zákon č. 504/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2010, okrem čl. I bodu 40 [(§ 50 ods. 1 písm. b)], ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2011.

Zákon č. 563/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2010.

Zákon č. 374/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 30. 9. 2010.

Zákon č. 548/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2011.

Zákon č. 129/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2011.

Zákon č. 231/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2011.

Zákon č. 250/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2011.

Zákon č. 331/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2012.

Zákon č. 362/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2011.

Zákon č. 406/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2011.

Zákon č. 547/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2014.

Zákon č. 548/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2012.

Zákon č. 69/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2012.

Zákon č. 189/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 30. 6. 2012.

Zákon č. 252/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2013.

Zákon č. 288/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 30. 9. 2012.

Zákon č. 395/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2013.

Zákon č. 70/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2013.

Zákon č. 135/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2013.

Zákon č. 318/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2014.

Zákon č. 463/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2014 okrem § 2, § 21, § 43, § 44 a § 52zb, ktoré nadobudli účinnosť 1. 3. 2014, poslednej vety v § 18 ods. 4, ktorá nadobudla účinnosť 1. 9. 2014 a § 38, § 39, § 50 a § 52zc, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 180/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 183/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2014 okrem § 9 ods. 2 písm. a), ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2015.

Zákon č. 333/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2015.

Zákon č. 364/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2015.

Zákon č. 371/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2015.

Zákon č. 43/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 3. 2015.

Zákon č. 61/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2015.

Zákon č. 62/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 2015.

Zákon č. 79/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 140/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2015 okrem § 11 ods. 6, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 176/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2015.

Zákon č. 253/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 31. 12. 2015 okrem čl. I bodov 1 až 88 a 90 až 93, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 361/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 18. marca 2016.

Zákon č. 375/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2016.

Zákon č. 378/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 2. januára 2016.

Zákon č. 389/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2017.

Zákon č. 437/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2016.

Zákon č. 440/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2016.

Zákon č. 341/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2017 okrem § 17 ods. 39, poznámok pod čiarou k odkazom 80aca a 80acb, § 25 ods. 3 a § 52zj, ktoré nadobudli účinnosť 1. februára 2017 a § 46b a poznámky pod čiarou k odkazom 136bb až 136be § 52zk, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2018.

Zákon č. 264/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2018.

Zákon č. 279/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2018.

Zákon č. 335/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 30. decembra 2017.

Zákon č. 344/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2018 okrem § 2 písm. ah), § 17h a § 52zo, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2019.

Zákon č. 57/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. apríla 2018.

Zákon č. 63/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája 2018.

Zákon č. 112/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája 2018 okrem § 30d, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2019.

Zákon č. 209/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. septembra 2018.

Zákon č. 213/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. októbra 2018 okrem § 17 ods. 19 písm. j), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2019.

Zákon č. 317/2018 Z. z. nadobúda účinnosť 1. januára 2022

Zákon č. 347/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2019.

Zákon č. 368/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2019.

Zákon č. 385/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2019.

Odkazy k textu:

 

     *   Redakčná poznámka:

          V zákone č. 250/2011 Z. z. došlo k duplicitnému číslovaniu § 52k.

   **   Redakčná poznámka:

          Od 1. 7. 2011 daňový bonus vo výške 20,51 eura mesačne.

 

    1) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

  1a) Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

          Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    2) § 116 a 117 Občianskeho zákonníka.

  2a) § 20 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2aa) § 22 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

  2b) § 144 a 208 Obchodného zákonníka.

  2c) § 223 ods. 9 Obchodného zákonníka.

  2d) § 123 ods. 2 a § 217a Obchodného zákonníka.

    3) Napríklad zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov, zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945 v znení neskorších predpisov, zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z. z.

    4) Napríklad § 628 až 630 Občianskeho zákonníka.

    5) Napríklad § 460 až 487 Občianskeho zákonníka.

    6) Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    7) § 208 Obchodného zákonníka.

  7a) § 144 a 223 Obchodného zákonníka.

    8) Napríklad § 13 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

  8a) § 166 až 171c zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z.

    9) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z.

  10) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

  11) § 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 451/2002 Z. z.

  12) § 19 ods. 2 písm. e), § 29 ods. 1 a § 29a zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.

  13) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

  14) Napríklad § 39 zákona Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.

  15) Napríklad zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

15a) § 53 Zákonníka práce.

  16) § 18 až 33a zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

  17) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.

17a) § 152 Zákonníka práce.

17b)  § 152a Zákonníka práce.

  18) § 145 Zákonníka práce.

  20) Napríklad zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  21) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

  22) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

22a) § 35 a 49a zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 335/2017 Z. z.

  23) Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23aa) § 72 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.

23ab) § 134 ods. 9 Zákonníka práce v znení zákona č. 348/2007 Z. z.

  24) Napríklad § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.

24a) Napríklad § 15 ods. 24 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.

24b) § 12a zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2014 Z. z.

24c) Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 250/2017 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2018 až 2020.

24d) § 118 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce v znení zákona č. 63/2018 Z. z.

          § 20 ods. 1 písm. f) zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 63/2018 Z. z.

          § 142 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 63/2018 Z. z.

24e) § 130 ods. 2 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

          § 20 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 63/2018 Z. z.

          § 142 ods. 5 zákona č. 55/2017 Z. z. v znení zákona č. 63/2018 Z. z.

24f) § 134 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

          § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

          § 160 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z.

24g) § 118 ods. 4 písm. b) Zákonníka práce v znení zákona č. 63/2018 Z. z.

          § 20 ods. 1 písm. g) zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 63/2018 Z. z.

          § 142 ods. 1 písm. h) zákona č. 55/2017 Z. z. v znení zákona č. 63/2018 Z. z.

25h)  § 42 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

  25) Zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

  26) Napríklad zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení zákona č. 337/1998 Z. z., zákon č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov, zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

  27) Napríklad zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z.

  28) Napríklad zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 20 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  29) Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

29a) Napríklad zákon č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákon č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

29aa) § 4 ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), b) a d) a § 6 ods. 1 písm. a) až d) a § 45 zákona č. 440/2015 Z. z.

29ab) § 50 a 51 zákona č. 440/2015 Z. z.

29b) Zrušená.

  30) § 476 až 488 Obchodného zákonníka.

  31) § 82 Obchodného zákonníka.

  32) § 100 Obchodného zákonníka.

  33) § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 198/2007 Z. z.

  34) § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

  35) Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  36) § 45 až 52 zákona č. 383/1997 Z. z. v znení zákona č. 234/2000 Z. z.

  37) § 842 Občianskeho zákonníka.

37a) § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

37aa) Zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37ab) Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

37aba § 20 ods. 1 písm. i) zákona č. 362/2011 Z. z.

37ac) Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

37ad) § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

37ae) § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

37af)  § 3 ods. 6 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

37af)  § 7 ods. 11 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 253/2015 Z. z.

37afa) § 4 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 440/2015 Z. z.

37afb) § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve v znení zákona č. 440/2015 Z. z.

37ag) § 73i až 73l a § 75 ods. 9 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37ah) § 50 ods. 3 písm. d) zákona č. 440/2015 Z. z.

37b) § 5 písm. ah) a § 122ya ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 279/ 2017 Z. z.

37c) § 2 ods. 1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení zákona č. 658/2007 Z. z.

  38) Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

38a) § 153, 155 a 155a zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

38b) § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z.

  39) Napríklad zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení zákona č. 554/2008 Z. z.

39a) § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

39b) § 3 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

  40) § 5 a § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z.

40a) Zákon č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

40b) Zrušená.

40c) § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z.

  41) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  42) Zákon č. 447/2008 Z. z.

          Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

  43) Napríklad zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov, zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  44) Napríklad zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  45) Napríklad zákon č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

  46) Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z.

  47) § 19b zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 518/2007 Z. z.

47a) § 14c ods. 1 písm. a), c) a d) zákona č. 570/2005 Z. z. v znení zákona č. 378/2015 Z. z.

47b) § 14h zákona č. 570/2005 Z. z. v znení zákona č. 378/2015 Z. z.

  49) Napríklad zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

  50) § 50 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.

          § 30 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.

50a) § 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

  51) Napríklad vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej republiky č. 326/1990 Zb. o poskytovaní štipendií študentom vysokých škôl v znení neskorších predpisov.

51a) § 27 ods. 3 a 6 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  52) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.

          Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

  53) § 2 ods. 2 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z.

          § 2 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z.

  54) Napríklad § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

  55) § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

  56) Zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

  57) § 115 Občianskeho zákonníka.

57a) § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z.

  58) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  59) Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

59a) § 18 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

59b) Napríklad § 141 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

59c) § 26 zákona č. 61/2015 Z. z.

59ca) § 2 ods. 2 zákona č. 375/2015 Z. z. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

59d) § 6 zákona č. 375/2015 Z. z. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

59e) § 38a, 39, 39c a 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

59f) § 2 písm. g) zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

59g) Príloha č. 1 tabuľka A zákona č. 572/2004 Z. z.

59h) § 9 ods. 8 zákona č. 572/2004 Z. z. v znení zákona č. 117/2007 Z. z.

  59i) § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

59ia)  § 42 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

  59j) Oznámenie Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 59/1990Zb. o vydaní výnosu o deputátnom uhlí a dreve.

59ja)  § 9 zákona č. 333/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

59jb)  § 32 zákona č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

59jc)  § 33 zákona č. 378/2015 Z. z.

59jd)  § 34 až 38 zákona č. 378/2015 Z. z.

59je)  Napríklad zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky v znení zákona č. 115/2011 Z. z., zákon č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka.

59jf)  § 56 ods. 1 písm. b) a § 57 zákona č. 440/2015 Z. z.

59jg) § 3 písm. h) prvý bod zákona č. 440/2015 Z. z.

59k) § 4 ods. 9 a § 5 ods. 6 zákona č. 406/2011 Z. z.

  59l) Zákon č. 406/2011 Z. z.

  60) § 149 až 151 Občianskeho zákonníka.

  61) § 137 až 142 Občianskeho zákonníka.

  62) § 829 až 841 Občianskeho zákonníka.

  63) Zrušený.

63a) § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z.

63b) § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení zákona č. 180/2011 Z. z.

63c) § 33 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

63d) § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

63e) § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.

  64) Napríklad zákon č. 235/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 238/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 280/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/2003 Z. z. v znení zákona č. 485/2004 Z. z.

  65) § 19 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

65a) § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  66) Zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

66a) § 4 ods. 2 písm. b) a § 26d a 26e zákona č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 220b Obchodného zákonníka v znení zákona č. 361/2015 Z. z.

  67) § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka.

  68) Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z.

          Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.

  69) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.

  70) Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  71) Čl. 3 ods. 7 a 8 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.

  72) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

  73) § 3 až 20a zákona č. 371/2014 Z. z. v znení zákona č. 437/2015 Z. z.

73a) § 39 až 46 zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  74) Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

74a) § 17 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

74aa) § 15 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

74ab) Zákon č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

74b) Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní.

74ba) Napríklad Zmluva o patentovej spolupráci (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 296/1991 Zb.) v znení neskorších zmien a doplnení, zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov.

74bb) Zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

74bc) Zákon č. 185/2015 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z.

74bd) § 46 až 48 zákona č. 435/2001 Z. z.

74be) § 47 zákona  č. 517/2007 Z. z.

74bf)  § 22 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

74bg) § 21 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

74bh) § 115 Obchodného zákonníka.

74bi)  § 69a a 256 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

74bj)  § 26 ods. 2 Obchodného zákonníka.

  75) § 68 Obchodného zákonníka.

75a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

  76) § 8 písm. d) zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

  77) § 18 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 561/2004 Z. z.

77a) § 17a zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 561/2004 Z. z.

77b) § 35 a 36 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

77ba) § 25 ods. 1 písm. h) prvý bod a § 27 ods. 13 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 213/2018 Z. z.

77c) § 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

  78) § 54 až 54b zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

78a) § 369c Obchodného zákonníka v znení zákona č. 9/2013 Z. z.

  79) Napríklad § 369 Obchodného zákonníka.

79a) § 642 až 672a Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

79b) § 47 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

          § 22 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

          § 4 písm. b) a § 6 až 12 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

          Zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

          § 4, § 27 a § 128 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.

          Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

79c) § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona č. 440/2015 Z. z.

79d) § 29 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z. z.

79e) Zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov..

79f) Zákon č. 385/2018 Z. z. o osobitnom odvode obchodných reťazcov a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

  80) Napríklad § 51, § 151n až § 151r, § 664 až 669 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 6 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

80a) Zákon č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.

          Zákon č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

80d) § 53c ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 435/2013 Z. z.

80e) Zrušená.

80aa) § 37 ods. 20 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 374 /2010 Z. z.

80aaa)  § 23 zákona č. 7/2005 Z. z.

80ab) § 87a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

80ac) § 19 zákona č. 61/2015 Z. z.

80aca)  Položka 65 písm. d) sadzobníka správnych poplatkov zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona č. .../2016 Z. z.

80acb)  Šiesty bod poznámok k položke 65 sadzobníka správnych poplatkov zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. v znení zákona č. .../2016 Z. z.

80acc)  § 27 ods. 13 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 213/2018 Z. z.

80ad) § 25 ods. 1 písm. d) prvý bod zákona č. 431/2002 Z. z.

80b) § 16 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

80c) § 59 a 60 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

80ca) § 27 ods. 2 a 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

80cb) § 81 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

80cc) § 57 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

80cd) § 156 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.ý.

80d) § 154 ods. 1 písm. i) zákona č. 563/2009 Z. z.

  81) Zrušená

  82) § 44 až 47 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

82a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

82b) § 3 ods. 6 druhá veta zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 435/2013 Z. z.

82c) § 155 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

82d) § 155 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

  83) Napríklad § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 375/1996 Z. z.

  84) Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

  85) Napríklad zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov.

  86) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

          Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

86a) Napríklad § 152 a 152a Zákonníka práce.

 86aa)  § 27 ods. 1 zákona č. 61/2015 Z. z. v znení zákona č. 209/2018 Z. z.

86ab) § 27 ods. 6 zákona č. 61/2015 Z. z.

86ac) § 4, § 6 a 6a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

  87) Zákon č. 283/2002 Z. z.

87a) § 14 zákona č. 283/2002 Z. z.

  88) Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

          Zákon č. 385/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.

88a) § 23 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z.

88aa) § 4 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z. z.

88aaa)  § 61n ods. 1 písm. a), c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 2/2017 Z. z.

 88b) § 8 ods. 2 a § 16 zákona č. 61/2015 Z. z.

88c) § 24a zákona č. 61/2015 Z. z. v znení zákona č. 209/2018 Z. z.

  89) Zákonník práce.

          Zákon č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

  90) Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

          Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

          Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

90a) § 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

90aa) Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z. z.

90b) § 55f zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 471/2009 Z. z.

  91) § 642 až 651 Obchodného zákonníka.

  92) Zrušený.

  93) Zrušený.

93a) § 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  94) Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  95) Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

  96) § 801 Občianskeho zákonníka.

96a) § 1 ods. 3 zákona č. 371/2014 Z. z.

  97) § 30a a 30b zákona č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 20 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

97a) § 171 až 177 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

97b) § 167 zákona č. 39/2015 Z. z.

  98) Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch.

  99) § 20 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z.

99a) § 47 zákona č. 326/2005 Z. z.

100) Zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

101) Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

101a) § 14 zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

102) Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

102a) § 6 ods. 9 zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

102aa)  § 168d zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z.

103) Napríklad zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z.

103a) § 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov.

103aa)  § 659 až 662 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

103b) § 40a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 373/2014 Z. z.

104) Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

          Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 327/1996 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov.

105) Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 35/1979 Zb. o odplatách vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov.

105a) Zrušená.

105b) § 47 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

          § 22 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

          § 4 písm. b) a § 6 až 12 zákona č. 186/2009 Z. z.

          § 4, § 27, § 128 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.

105c) § 1 písm. c) opatrenia Národnej banky Slovenska z 2. septembra 2014 č. 19/2014 o predkladaní výkazu faktoringovou spoločnosťou, spoločnosťou splátkového financovania alebo lízingovou spoločnosťou na štatistické účely (oznámenie č. 248/2014 Z. z.).

106) § 43a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

          Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb.

107) Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

108) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

          Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiach (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

109) Zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

          Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

111) Zákon č. 383/1997 Z. z. v znení zákona č. 234/2000 Z. z.

111a) § 83 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 229/1997 Z. z.

111b) § 84 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

113) § 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu.

114) Zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov.

115) § 553 Občianskeho zákonníka.

116) § 659 Občianskeho zákonníka.

116a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

117) § 833 Občianskeho zákonníka.

118) § 25 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 504/2009 Z. z.

118a) § 175o Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.

119) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.

119a) § 25 ods. 1 písm. e) a f) a ods. 8 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

119b) § 25 ods. 1 písm. h) štvrtý bod a § 27 ods. 13 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 213/2018 Z. z.

119c) § 25 ods. 1 písm. h) tretí bod a § 27 ods. 13 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 213/2018 Z. z.

120) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 145, 4. 6. 2008).

          Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z.

120a) Zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

120b) § 6 zákona č. 57/2018 Z. z.

120c) § 9 ods. 1 a 2, § 10 ods. 9 zákona č. 561/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

120d) Zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

120e) Čl. 31 až 33 nariadenia Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (Ú. v. EÚ L 214, 9. 8. 2008).

120f)  § 7 ods. 7, 8 a 10 zákona č. 185/2009 Z. z.

120g) Zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení zákona č. 40/2011 Z. z.

120h) Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

120i)  § 7 písm. d) zákona č. 172/2005 Z. z.

120j)  § 26a zákona č. 172/2005 Z. z. v znení zákona č. 233/2008 Z. z.

120k) § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

          § 4 ods. 3 písm. v) zákona č. 333/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

120l)  § 52 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 333/2014 Z. z.

120m) § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

120n) § 5 ods. 2 zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci.

120o) § 6 ods. 1 písm. c) piaty bod zákona č. 112/2018 Z. z.

120p) § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 112/2018 Z. z.

120q) § 8 ods. 4 zákona č. 112/2018 Z. z.

120r)  § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 112/2018 Z. z.

120s)  § 8 ods. 2 zákona č. 112/2018 Z. z.]

121) § 24 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

122a) Napríklad Viedenský dohovor o diplomatických stykoch (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb.), Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb.).

122aa)  § 35 Zákonníka práce.

122ab)  § 26a zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.

122b) § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 139/2008 Z. z.

122c) § 223 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

123) Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

125) Zákon č. 600/2003 Z. z.

125a) § 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona č. 600/2003 Z. z.

126) § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

127) §155 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

128) Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

129) Zrušená.

130) § 37 zákona č. 380/1997 Z. z. v znení zákona č. 563/2001 Z. z.

131) Napríklad § 70 zákona č. 380/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 336/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti na poskytovanie zahraničného príspevku.

131a) § 122ya ods. 12 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.

132) § 267 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.

132a) § 155 a 156 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

132b) § 1 ods. 7 zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.

132c) § 13 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

133) § 75 ods. 1 Obchodného zákonníka.

133a) § 16 ods. 4 a § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z.

134) § 3 ods. 6 a 7 zákona č. 431/2002 Z. z.

134a) § 47 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z.

135) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

135a) § 2 ods. 1 a § 8 zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov.

136) § 45 zákona č. 383/1997 Z. z.

136a) § 61 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona č. 594/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

136aa)  § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

136aaa) § 13a zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 364/2014 Z. z.

136ab)  § 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

136ac)  § 154 ods. 1 písm. d) a § 155 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

136ad)  § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch.

136ae)  § 7 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.

136af) § 34 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov.

136bb)  Zrušené

136bc)  Zrušené

136bd)  Zrušené

136be)  Zrušené

136bf) § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

136bg)  § 58 ods. 10 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

136c) Napríklad § 66ba zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 10 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

136d) § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.

136e) § 45a ods. 2 a § 66ba ods. 3 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

136f)  § 3 ods. 1 zákona č. 406/2011 Z. z.

137) Zákon č. 83/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

138) Zákon č. 34/2002 Z. z.

139) Zákon č. 147/1997 Z. z.

140) Zákon č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 35/2002 Z. z.

141) § 6 ods. 1 písm. h) a k) zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.

142) Zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike v znení zákona č. 157/1989 Zb.

142a) § 7 písm. a) a b) zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

143) Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

144) § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

145) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

146) § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

146a) § 35 a 35b zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

146aa)  Zákon č. 147/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

146aaa) § 3 ods. 2 zákona č. 34/2002 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z.

146ab)  § 37 a 38 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

146ac)  § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 572/2004 Z. z. v znení zákona č. 117/2007 Z. z. § 50

146ac)  § 35a až 41c zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

146ad)  § 12 ods. 1 zákona č. 572/2004 Z. z.

146ae)  § 12 ods. 10 zákona č. 572/2004 Z. z.

146af) § 17 ods. 2 písm. c) zákona č. 572/2004 Z. z.

147) Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

148) Zákon č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.

          Zákon č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 669/2002 Z. z.

149) § 68 až 75 zákona č. 581/2004 Z. z.

150) § 74 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z.

151) § 10 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

152) § 123ac zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z.

153) § 14 až 17 zákona č. 530/1990 Z. z. v znení neskorších predpisov.

153a) § 123aq ods. 2 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 25/2015 Z. z.

153b) § 123aq ods. 5 písm. b) a ods. 6 písm. b) a c) zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 25/2015 Z. z.

153c) § 33a ods. 4 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.

154) Zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

          Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

          Zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov

Príloha č. 1

k zákonu č. 595/2003 Z. z.

ZARADENIE HMOTNÉHO MAJETKU DO ODPISOVÝCH SKUPÍN

		Odpisová skupina 1
Položka	KP	Názov
1-1	01.41.10	Dojnice živé
1-2	01.42.11	Ostatný hovädzí dobytok a byvoly okrem teliat živé
1-3	01.43.10	Len: ostatné koňovité zvieratá živé
1-4	01.45.1	Ovce a kozy živé
1-5	01.46.10	Ošípané živé
1-6	01.47.13	Husi živé
1-7	13.92.22	Nepremokavé plachty, ochranné a tieniace plachty; lodné plachty na člny, na dosky na plachtenie na vode alebo na súši, stany a kempingový tovar
1-8	22.29	Ostatné výrobky z plastov
1-9	23.19.2	Technické a ostatné sklo
1-10	23.44	Ostatné keramické výrobky na technické účely
1-11	23.9	Ostatné nekovové minerálne výrobky
1-12	25.73	Nástroje okrem 25.73.5 – Formy; formovacie rámy pre zlievarne kovov; formovacie základne; modely na formy 25.73.6 – Ostatné nástroje
1-13	26.2	Počítače a periférne zariadenia
1-14	26.3	Komunikačné zariadenia
1-15	26.4	Spotrebná elektronika
1-16	26.51	Meracie, testovacie a navigačné zariadenia
1-17	26.7	Optické a fotografické prístroje a zariadenia
1-18	28.23	Kancelárske stroje a zariadenia okrem počítačov a periférnych zariadení
1-19	28.24	Ručné nástroje
1-20	28.29.3	Technické a domáce váhy a ostatné prístroje a zariadenia na váženie a meranie
1-21	28.3	Stroje pre poľnohospodárstvo a lesníctvo
1-22	28.93	Stroje na výrobu potravín, nápojov a na spracovanie tabaku
1-23	28.94	Stroje pre textilný, odevný a kožiarsky priemysel
1-24	29.10.2	Osobné automobily
1-25	29.10.3	Motorové vozidlá na prepravu desať a viac osôb (autobusy) okrem trolejbusov a elektrobusov
1-26	29.10.4	Motorové vozidlá na prepravu nákladu
1-27	30.92	Bicykle a vozíky pre invalidov
1-28	32.40	Hry a hračky okrem 32.40.4 – Ostatné hry
1-29	32.9	Výrobky inde nezaradené

 

 

		Odpisová skupina 2
Položka	KP	Názov
2-1	01.43.10	Len: kone – živé
2-2	13.9	Ostatné textílie okrem 13.92.22 – Nepremokavé plachty, ochranné a tieniace plachty; lodné plachty na člny, na dosky na plachtenie na vode alebo na súši; stany a kempingový tovar
2-3	15	Usne a výrobky z usní
2-4	16.23.2	Montované stavby z dreva; ak nie sú samostatnými stavebnými objektmi pripojenými na inžinierske siete
2-5	22.23.2	Montované stavby z plastov, ak nie sú samostatnými stavebnými objektmi pripojenými na inžinierske siete
2-6	25.21	Radiátory a kotly ústredného kúrenia
2-7	25.7	Nožiarske výrobky, nástroje a železiarsky tovar okrem 25.71.15 – Meče, tesáky, bodáky, kopije a podobné zbrane a ich časti 25.73 – Nástroje
2-8	25.9	Ostatné hotové kovové výrobky okrem: 25.99.2 – Ostatné výrobky zo základných kovov
2-9	26.52	Hodiny a hodinky
2-10	26.6	Prístroje na ožarovanie, elektromedicínske a elektroterapeutické prístroje
2-11	27.11.31	Generátorové agregáty s piestovým vznetovým motorom s vnútorným spaľovaním
2-12	27.2	Batérie a akumulátory
2-13	27.3	Drôty a elektroinštalačné zariadenia
2-14	27.4	Elektrické svietidlá
2-15	27.5	Prístroje pre domácnosť
2-16	27.9	Ostatné elektrické zariadenia
2-17	28.11.11	Závesné lodné motory
2-18	28.12	Zariadenia na kvapalný pohon
2-19	28.13	Ostatné čerpadlá a kompresory
2-20	28.22	Zdvíhacie a manipulačné zariadenia
2-21	28.25.13	Chladiace a mraziace zariadenia a tepelné čerpadlá okrem typov pre domácnosti
2-22	28.29	Ostatné stroje a zariadenia na všeobecné účely inde neuvedené okrem 28.29.1 – Plynové generátory, destilačné a filtračné prístroje 28.29.3 – Technické a domáce váhy a ostatné prístroje a zariadenia na váženie a meranie
2-23	28.4	Stroje na tvarovanie kovov a obrábanie
2-24	28.92	Stroje pre hlbinnú a povrchovú ťažbu a pre stavebníctvo
2-25	28.95	Stroje a prístroje na výrobu papiera a lepenky
2-26	28.96	Stroje na výrobu plastov a gumy
2-27	28.99	Ostatné stroje a prístroje na špeciálne účely inde neuvedené
2-28	29.10.3	Len: trolejbusy a elektrobusy
2-29	29.10.5	Motorové vozidlá na špeciálne účely
2-30	29.2	Karosérie motorových vozidiel; prívesy a návesy
2-31	30.20.33	Len vozidlá koľajové banské a lokálky (železnice osobitného určenia)
2-32	30.91.1	Motocykle a prívesné vozíky
2-33	30.99	Ostatné dopravné zariadenia inde neuvedené
2-34	31.0	Nábytok
2-35	32.2	Hudobné nástroje
2-36	32.3	Športové výrobky
2-37	32.40.4	Ostatné hry
2-38	32.5	Lekárske a stomatologické nástroje a potreby
2-39		Technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky
2-40     2-41		Jednotlivé oddeliteľné súčasti zabudované v stavbách určené na samostatné odpisovanie (§ 22 ods. 15) – rozvody počítačových sietí Úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budovách, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby

 

		Odpisová skupina 3
Položka	KP	Názov
3-1	27.1	Elektrické motory, generátory a transformátory a elektrické rozvodné a ovládacie zariadenia okrem 27.11.31 – Generátorové agregáty s piestovým vznetovým motorom s vnútorným spaľovaním
3-2	28.11.12	Zážihové spaľovacie lodné motory, ostatné motory
3-3	28.11.13	Ostatné piestové vznetové motory s vnútorným spaľovaním
3-4	28.11.2	Turbíny
3-5	28.21.1	Pece, horáky a ich časti
3-6	28.25	Chladiace a vetracie zariadenia okrem zariadení pre domácnosť a okrem 28.25.13 – Chladiace a mraziace zariadenia a tepelné čerpadlá okrem typov pre domácnosti
3-7	28.29.1	Plynové generátory, destilačné a filtračné prístroje
3-8	28.91	Stroje pre metalurgiu

 

 

		Odpisová skupina 4
Položka	KP	Názov
4-1	23.61.20	Montované budovy z betónu, ak nie sú samostatnými stavebnými objektmi pripojenými na inžinierske siete
4-2	25.11.10	Montované budovy z kovov, ak nie sú samostatnými stavebnými objektmi pripojenými na inžinierske siete
4-3	25.29	Ostatné nádrže, zásobníky a kontajnery z kovov
4-4	25.3	Parné kotly okrem kotlov na centrálny ohrev teplej vody
4-5	25.4	Zbrane a munícia
4-6	25.71.15	Meče, tesáky, bodáky, kopije a podobné zbrane a ich časti
4-7	25.99.2	Ostatné výrobky zo základných kovov
4-8	30.11	Lode a plavidlá
4-9	30.12	Rekreačné a športové člny
4-10	30.2	Železničné lokomotívy a vozový park
4-11	30.3	Lietadlá a kozmické lode a podobné zariadenia
4-12	30.4	Vojenské bojové vozidlá
4-13		Pestovateľské celky trvalých porastov s časom plodnosti dlhším ako tri roky
4-14		2213 KS – Diaľkové telekomunikačné siete a vedenia
4-15		2224 KS – Miestne elektrické a telekomunikačné rozvody a vedenia
4-16		Drobné stavby vymedzené osobitným predpisom107) okrem § 22 ods. 2 písm. b) druhého bodu
4-17		Jednotlivé oddeliteľné súčasti zabudované v stavbách určené na samostatné odpisovanie (§ 22 ods. 15) – klimatizačné zariadenia – osobné a nákladné výťahy – eskalátory a pohyblivé chodníky

 

		Odpisová skupina 5
Položka	KP	Názov
5-1	1	Budovy okrem kódov uvedených v odpisovej skupine 6
5-2	2	Inžinierske stavby okrem kódov uvedených v odpisových skupinách 4 a 6 a okrem jednotlivých oddeliteľných súčastí uvedených v odpisových skupinách 2 a 4

 

 

		Odpisová skupina 6
Položka	KP	Názov
6-1	11	Bytové budovy
6-2	121	Hotely a podobné budovy
6-3	1220	Budovy pre administratívu
6-4	126	Budovy pre kultúru a verejnú zábavu, vzdelávanie a zdravotníctvo
6-5	127	Ostatné nebytové budovy okrem 1271 – Nebytové poľnohospodárske budovy 1274 – Ostatné budovy inde neuvedené len budovy a kasárne pre hasičov
6-6	24	Ostatné inžinierske stavby

 

Poznámky:

 

1) Položka – označuje číslo odpisovej skupiny (1 až 6) a poradové číslo položky v príslušnej odpisovej skupine.

2) KP – kód štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA) vydanej Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorý je rozhodujúci na zaradenie hmotného majetku do odpisovej skupiny. Ak pre stručnosť textácie je názov vymedzený inak, rozhodujúci je kód KP.

3) Názov – obsahové vymedzenie jednotlivých položiek a kódov prevažne s použitím textácie KP, prípadne textácie KS.

4) KS – kód klasifikácie stavieb vyhlásený vyhláškou Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb.

 

Príloha č. 2

k zákonu č. 595/2003 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV
EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu (Ú. v. EÚ L 46, 21. 2. 2008).

2. Smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 310, 25. 11. 2009).

3. Smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 345, 29. 12. 2011).

4. Smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplat úrokov (Ú. v. EÚ L 157, 26. 06. 2003) v znení rozhodnutia Rady 2004/587/ES z 19. júla 2004 (Ú. v. EÚ L 257, 04. 08. 2004) smernice Rady 2004/66/ES z 26. apríla 2004 (Ú. v. ES L 168, 1. 5. 2004) v znení smernice Rady 2006/98/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006).

5. Smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Ú. v. EÚ L 157, 26. 06. 2003) v znení smernice Rady 2004/66/ES z 26. apríla 2004 (Ú. v. ES L 168, 1. 5. 2004), smernice Rady 2004/76/ES z 29. apríla 2004 (Ú. v. ES L 157, 30. 4. 2004) v znení smernice Rady 2006/98/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006).

6. Smernica Rady 2014/86/EÚ z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 219, 25. 7. 2014).

7. Smernica Rady (EÚ) 2015/121 z 27. januára 2015, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚL 21, 28. 1. 2015).

8. Smernica Rady (EÚ) 2015/2060 z 10. novembra 2015, ktorou sa zrušuje smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 301, 18.11.2015).

9. Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016).

 

Príloha č. 3

k zákonu č. 595/2003 Z. z.

v znení zákona č. 688/2006 Z. z.

ZOZNAM ŠTÁTOV A ZÁVISLÝCH ÚZEMÍ ČLENSKÝCH ŠTÁTOV,
KTORÉ ZRÁŽAJÚ DAŇ PODĽA ČL. 11 SMERNICE
RADY Č. 2003/48/ES Z 3. JÚNA 2003
O ZDAŇOVANÍ PRÍJMU Z ÚSPOR V PODOBE VÝPLATY ÚROKOV

 

 

Luxembursko, Rakúsko, Andorra, Lichtenštajnsko, Monako, San Marino, Švajčiarsko

 

Územia závislé na Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska sú: Jersey

 

Územia závislé na Holandskom kráľovstve sú: Sint Maarten, Curaçao, Bonaire, Sint Eustatius, Saba.

 

 

 

 

 

Príloha č. 4

k zákonu č. 595/2003 Z. z.

ZOZNAM ZÁVISLÝCH ÚZEMÍ ČLENSKÝCH ŠTÁTOV,
KTORÉ UZAVRELI SO SLOVENSKOU REPUBLIKOU MEDZINÁRODNÚ ZMLUVU O PRIJATÍ OPATRENÍ ROVNOCENNÝCH S TÝMI, KTORÉ SÚ USTANOVENÉ V SMERNICI RADY 2003/48/ES Z 3. JÚNA 2003 O ZDAŇOVANÍ PRÍJMU Z ÚSPOR V PODOBE VÝPLATY ÚROKOV

 

Územia závislé na Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska sú:

Guernsey, Jersey, Ostrov Man (Isle of Man), Kajmanské ostrovy (Cayman Islands), Britské panenské ostrovy (British Virgin Islands),

Anguilla, Montserrat

Ostrovy Turks a Caicos. Územia závislé na Holandskom kráľovstve sú:

Aruba, Sint Maarten, Curaçao, Bonaire, Sint Eustatius, Saba.

Príloha č. 5

k zákonu č. 595/2003 Z. z.

ZOZNAM TRETÍCH ŠTÁTOV, S KTORÝMI EURÓPSKE SPOLOČENSTVO V MENE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV UZAVRELO DOHODY UPRAVUJÚCE OPATRENIA ROVNOCENNÉ S TÝMI, KTORÉ SÚ USTANOVENÉ V SMERNICI RADY 2003/48/ES Z 3. JÚNA 2003 O ZDAŇOVANÍ PRÍJMU Z ÚSPOR
V PODOBE VÝPLATY ÚROKOV

 

Andorra,1)

Lichtenštajnsko,2)

Monako,3)

San Maríno,4)

Švajčiarsko.5)

 

1) Rozhodnutie Rady 2005/356/ES z 22. decembra 2004 o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Andorrským kniežatstvom, upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmov z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 114, 4. 5. 2005).

2) Rozhodnutie Rady 2005/353/ES z 22. decembra 2004 o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Lichtenštajnským kniežatstvom upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmov z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 112, 3. 5. 2005).

3) Rozhodnutie Rady 2005/347/ES z 22. decembra 2004 o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Monackým kniežatstvom ustanovujúcej opatrenia rovnocenné tým, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 110, 30. 4. 2005).

4) Rozhodnutie Rady 2005/357/ES z 22. decembra 2004 o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Sanmarínskou republikou, upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 114, 4. 5. 2005).

5) Rozhodnutie Rady 2004/911/ES z 2. júna 2004 o podpísaní a uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov a o sprievodnom memorande o porozumení (Ú. v. EÚ L 385, 29. 12. 2004).

Príloha č. 6

k zákonu č. 595/2003 Z. z.

Výpočet navýšeného nepeňažného plnenia
podľa § 5 ods. 3 písm. d)

Na účely výpočtu navýšenia nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zamestnávateľ vypočíta sumu plnenia (P) rozhodujúcu na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a)], ktorej prekročenie bude znamenať uplatnenie progresie vo výpočte preddavkov na daň, nasledovne:

 

P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 – SD1)

 

kde

P – je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a)],

PŽM – je životné minimum platné k 1.1. príslušného zdaňovacieho obdobia,

SD1 – je sadzba dane podľa § 15 písm. a) bodu 1a vyjadrená desatinným číslom.

 

1. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je rovná alebo nižšia ako vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne:

 

ČNP = NP / (1-SD1)

kde

ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,

SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) bodu 1a vyjadrená desatinným číslom.

 

Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ČNP) zamestnávateľ navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov,¹⁵⁴⁾ nasledovným spôsobom:

 

NNP = ČNP / (1 – PP)

kde

NNP – je navýšené nepeňažné plnenie,

ČNP – je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

PP – je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa osobitných predpisov¹⁵⁴⁾ vyjadrený desatinným číslom.

 

2. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je vyššia ako vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne:

 

ČNP = P / (1-SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)

kde

ČNP– je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

P – je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a)],

NP – je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,

SD1 – je sadzba dane podľa § 15 písm. a) bodu 1a vyjadrená desatinným číslom,

SD2 – je sadzba dane podľa § 15 písm. a) bodu 1b vyjadrená desatinným číslom.

 

Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ČNP) zamestnávateľ navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov,154) nasledovným spôsobom:

 

NNP = ČNP / (1 – PP)

kde

NNP – je navýšené nepeňažné plnenie,

ČNP – je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

PP – je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa osobitných predpisov¹⁵⁴⁾ vyjadrený desatinným číslom.