2.2  Zákon o dani z príjmov

320. Používanie motorového vozidla

Zamestnancovi bude od 1. 2. 2015 poskytnuté na používanie motorové vozidlo. Vozidlo bolo nadobudnuté kúpou v roku 2015. Vstupná cena motorového vozidla je 15 000 €.

Bude poskytnutie vozidla nepeňažným príjmom pre zamestnanca?

1)  V prvom roku sa zamestnancovi zdaní spolu so mzdou v mesiaci poskytnutia 1 % zo vstupnej ceny motorového vozidla, t.j.

     1. rok: 15 000 x 1 % = 1 500 €.

2)  V nasledujúcich siedmich rokoch bude mať zamestnanec poskytnuté to isté motorové vozidlo. Nepeňažný príjem zamestnanca za kalendárny mesiac sa vypočíta zo zníženej vstupnej ceny podľa § 5 ods. 3 písm. a) bod 2 zákona o dani z príjmov, t.j. zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roku za každý aj začatý kalendárny mesiac.

Vstupná cena vozidla je 15 000 €. Výpočet nepeňažného príjmu zamestnanca je nasledovný:

321. Ročný daňový odpis

Podnikateľ v januári v roku 2015 obstará kameru v hodnote 3 600 €, ktorú používa aj na svoje osobné potreby.

Aký bude postup pri odpise?

Podľa navrhovanej úpravy výdavky na obstaranie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie majetku uvedeného v prílohe č. 6 možno uplatniť najviac do výšky 80 %. Kameru zaraďujeme do 1. odpisovej skupiny, všetky súvisiace výdavky sa posudzujú podľa § 19 ods. 2 písm. t). Ročný daňový odpis sa vypočíta nasledovne:     3 600 / 4 x 80 % = 720 €

322. Predaj bytu

Fyzická osoba predáva byt.

Môže si FO znížiť základ dane o výdavky, ktoré zaplatil na vypracovanie znaleckého posudku pri kúpe predávaného bytu?

Za daňovo uznané výdavky, znižujúce základ dane na obstaranie nehnuteľnosti, sú pri predaji nehnuteľnosti v roku 2015 považované aj výdavky na zaplatené úroky z hypotekárneho úveru, resp. iné poplatky súvisiace s úverom, ktorý pol poskytnutý na kúpu predávanej nehnuteľnosti, je možné podľa nášho názoru považovať za daňové výdavky pri predaji nehnuteľnosti aj iné druhy výdavkov súvisiacich s obstaraním nehnuteľnosti (rôzne druhy poplatkov vynaložených daňovníkom pri obstaraní nehnuteľnosti, napr. znalecký posudok vypracovaný pri obstaraní nehnuteľnosti, poplatky platené na katastri nehnuteľnosti a iné).

Za daňové výdavky pri príjmoch z prevodu nehnuteľnosti sa v súlade s § 8 ods. 5 písm. f) ZDP, sa považujú výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku. Za výdavky vynaložené na obstaranie nehnuteľnosti v súlade s § 8 ods. 5 písm. f) ZDP je možné považovať aj výdavky na zaplatené úroky, ak daňovník obstaral predávanú nehnuteľnosť z hypotekárneho úveru (úver bol poskytnutý výlučne na kúpu nehnuteľnosti). Uznanými daňovými výdavkami súvisiacimi s obstaraním predávanej nehnuteľnosti sú aj poplatky za zrušenie úverovej zmluvy alebo poplatky za predčasné splatenie úveru, vedenie úverového účtu. Výdavkami sú aj výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku alebo jeho výrobu vo vlastnej réžii.

323. Obstaranie automobilu

Podnikateľ, fyzická osoba v januári 2015 obstará osobný automobil v hodnote 70 000 €. Ročný odpis zo vstupnej ceny je ¼ zo 70 000 € to je 17 500€.

Aký bude postup upletenia odpisov?

Podľa nového znenia zákona, sa môže uplatniť ročný odpis len z limitu vstupnej ceny 48 000 €. Pri uplatnení odpisov a úprave základu dane sa postupuje v závislosti od výšky základu dane vykázaného daňovníkom.

•    Ak je ZD > = 12 000 (čo je ročný odpis z limitu/48 000 €) – úprava ZD podľa § 17/34 sa nevykoná.

•    Ak je ZD < 12 000 – úprava ZD podľa § 17/34 sa vykoná.

Ak vykáže podnikateľ základ dane menší ako 12 000, (čo je ¼ z limitovaného odpisu), je povinný zvýšiť základ dane o rozdiel medzi výškou odpisu uplatneného v daňových výdavkoch a odpisov z limitovanej vstupnej ceny.

324. Spoločenské posedenie

Podnikateľ zorganizuje pre svojich obchodných partnerov spoločenské posedenie s kultúrnym programom. Zabezpečí občerstvenie a hudobnú skupinu.

Môže si podnikateľ výdavky na spoločenské posedenie zahrnúť do daňových výdavkov?

U daňovníka sú výdavky vynaložené na spoločenské posedenie výdavkami na reprezentáciu podnikateľa, preto ich nemožno uplatniť do daňových výdavkov. Od roku 2015 sa rozširuje okruh reklamných predmetov, ktoré nie je možné uplatniť do daňových výdavkov, alebo ich možno uplatniť len obmedzene. Sú to:

•    tabakové výrobky, pričom obmedzenie sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti; u takéto daňovníka sa reklamné predmety v hodnote do 17 € považujú za daňový výdavok,

•    alkoholické nápoje iné ako víno; obmedzenie sa netýka daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických výrobkov hlavným predmetom činnosti – u ktorého sa takéto reklamné predmety pri dodržaní hodnotového limitu 17 € uznajú za daňový výdavok,

•    víno, pričom u daňovníka, u ktorého je výroba vína hlavným predmetom činnosti sa považuje poskytnutie vína ako reklamného predmetu za daňový výdavok pri dodržaní hodnotového limitu vo výške 17 € za 1 reklamný predmet,

•    u ostatných daňovníkov sa víno ako reklamný predmet považuje za daňový výdavok vo výške 5 % z vykázaného základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie; pri pojme „víno“ sa ZDP odvoláva na zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani za alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.

325. Daňová povinnosť

Podnikateľ mal poslednú známu daňovú povinnosť vypočítanú z daňového priznania za rok 2013 vo výške 1 800 €, z čoho mu vyplynula povinnosť platiť preddavky na daň v preddavkovom období, počnúc 1. 4. 2014 a končiac 31. 3. 2015.

Aká bude výška preddavku za posledný štvrťrok?

Za posledný štvrťrok preddavkového obdobia, t.j. od 1. 1. 2015, do 31. 3. 2015 je podnikateľ povinný zaplatiť preddavok na daň vypočítaný rovnakým spôsobom ako v roku 2014, kedy sa preddavok vypočítal z poslednej známej daňovej povinnosti podľa § 34 ods. 5 ZDP účinného do 31. 12. 2014, t.j.:

•    zo súčtu ČZD podľa § 5 a § 6 až 8 ZDP po znížení o daňovú stratu vykázanú za rok 2013,

•    zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP platnú v roku 2014,

•    pri použití sadzby dane uvedenej v § 15 ZDP platnej v roku 2014.

326. Postup pri odpise motora

Podnikateľ obstaral a zaradil do užívania elektrický motor v hodnote 6 000 €. Daňovník sa rozhodol uplatniť rovnomerný spôsob odpisovania.

Aký bude postup pri odpisovaní?

Daňovník bude postupovať pri odpisovaní elektrického motora v jednotlivých zdaňovacích obdobiach nasledovne:

Do konca bola doba odpisovania 12 rokov. Ročný odpis sa vypočíta ako podiel vstupnej ceny a doby odpisovania, t.j. v tomto prípade 6 000/ 12. Od 1. 1. 2015 je elektrický motor zaradený do tretej odpisovej skupiny, s dobou odpisovania 8 rokov a ročný odpis sa vyčísluje ako podiel vstupnej ceny a doby odpisovania stanovenej pre novú odpisovú skupinu 3, t.j. ako podiel 6 000/8, pričom spätne sa nebudú odpisy za roky 2010 až 2014 upravovať.

 Otázky 320 – 326 vypracovala Ing. Marta Boráková (I/2015)

327. Zvyšovanie základu dane

V októbri 2012 zamestnávateľ kúpil motorové vozidlo, ktorého kúpna cena vrátane DPH bola 20 000 €. V novembri 2012 toto motorové vozidlo zamestnávateľ poskytol svojmu zamestnancovi aj na súkromné účely.

Bude povinný zamestnávateľ zvyšovať základ dane zamestnancovi?

Z uvedeného dôvodu je zamestnávateľ povinný za každý aj začatý mesiac používania tohto motorového vozidla na súkromné účely zamestnanca zvyšovať jeho základ dane z príjmov zo závislej činnosti o nepeňažný príjem. Výšku nepeňažného mesačného príjmu zamestnanca vypočítal do konca roka 2013 zamestnávateľ nasledovne:

Obstarávacia cena motorového vozidla (vrátane DPH) v roku 2012:  20 000 €

Od januára 2014 vypočítal zamestnávateľ výšku nepeňažného príjmu zamestnanca nasledovne:

Ak by zamestnanec používal uvedené motorové vozidlo na súkromné účely aj v roku 2020, tak by zamestnávateľ už nezvyšoval jeho základ dane z príjmu zo závislej činnosti, pretože zamestnanec by už nedosahoval nepeňažný príjem.

328. Poskytnutie vozidla zamestnávateľom na súkromné účely

Zamestnávateľ kúpil v januári 2015 motorové vozidlo, ktorého kúpna cena bola 15 000 € (základ dane 12 500 €, DPH 2 500 €). V mesiaci február 2015 motorové vozidlo zamestnávateľ poskytol svojmu zamestnancovi aj na súkromné používanie.

Ide na strane zamestnanca o nepeňažný príjem?

Z uvedeného dôvodu je zamestnávateľ povinný za každý aj začatý mesiac používania tohto motorového vozidla aj na súkromné účely zamestnanca zvyšovať jeho základ dane z príjmov zo závislej činnosti o nepeňažný príjem. Výšku nepeňažného príjmu zamestnanca vypočíta zamestnávateľ nasledovne: obstarávacia cena motorového vozidla (vrátane DPH) v roku 2015 je 15 000 €. Nepeňažný mesačný príjem zamestnávateľ vypočíta v jednotlivých rokoch nasledovne:

Otázky 327 – 328 vypracovala Ing. Zuzana Cingelová (I/2015)

329. Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane

Manžel, ktory poberá rodičovský príspevok je zároveň SZČO s hrubým príjmom 1 200 € za rok 2014.

Môže si manželka uplatnit v daňvom priznaní dane z príjmov FO typu A 2014 časť nezdaniteľnej časti na manžela, ktorý poberá rodičovský príspevok a zároveň je SZČO?

Podľa § 11 ods. 3 písm. a) bodu 2 zákona o dani z príjmov (ďalej ZDP), ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane nižší ako 176,8 –násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v spoločnej domácnosti v tomto zdaňovacom období má vlastný príjem nepresahujúci sumu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela). Aby si manželka mohla uplatniť na manžela časť jeho nevyčerpanej odpočítateľnej položky jej príjem musí byť nižší ako 35 022,31 € a vlastný príjem manžela nižší ako 3 803,22 €, pri životnom minime platnom k 01. 01. 2014 čo bolo 198,09 €. Ďalšou podmienkou uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manžela je, aby manžel žil s manželkou v spoločnej domácnosti. S účinnosťou od 01. 01. 2013 pribudli ďalšie podmienky, z ktorých aspoň jedna musí byť splnená a to: že sa jedná o manžela žijúceho s daňovníčkou (manželkou) v domácnosti, ktorý sa v príslušnom zdaňovacom období staral o vyživované dieťa, alebo ktorý v príslušnom zdaňovacom období poberal peňažný príspevok na opatrovanie, alebo bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím. Treba tiež uviesť, že na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane sa v tomto prípade za vlastný príjem manžela považuje príjem manžela znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manžel v príslušnom zdaňovacom období bol povinný z tohto príjmu zaplatiť. Do vlastného príjmu manžela sa nezahŕňa zamestnanecká prémia, daňový bonus, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky (tam patrí aj rodičovský príspevok) a štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. V otázke je uvedený len hrubý príjem, preto konečný výsledok vyjadrený v číslach nie je možné posúdiť.

Ing. Jozef Pilárik (I/2015)

330. Náhrady za použitie osobného motorového vozidla v roku 2015

Manželka SZČO používa osobné auto manžela na podnikanie.

Aké náhrady za použitie osobného mot. vozidla možno účtovať od 01. 01. 2015 v prípade, ak manželka /SZČO/ používa osobné auto manžela na podnikanie?

Podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) v znení účinnom od 1. 1. 2015 okrem iného platí, že ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady)do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, a len, ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach u tohto daňovníka, uplatní aj výdavky (náklady) do výšky základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách, alebo vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Zo znenia otázky však nie je jasné, či spomínaný automobil je alebo nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Za predpokladu, že predmetné motorové vozidlo bolo nadobudnuté počas trvania manželstva v bezpodielovom spoluvlastníctve a manžel (ktorý je uvedený v dokladoch vozidla) udelil manželke súhlas v súlade s §148a Občianskeho zákonníka pri začatí podnikania na využívanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve na účely podnikateľskej činnosti, potom možno vysloviť názor, že vozidlo obstarané v rámci BSM, je považované rovnako za vlastné vozidlo manželky a z tohto dôvodu možno pri uplatňovaní výdavkov postupovať podľa vyššie spomínaného ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

Ak je však predmetné vozidlo vo výhradnom vlastníctve manžela, potom sa jedná z pohľadu manželky o vypožičané vozidlo.

Ing. Ján Mintál (I/2015)

331. Poskytnutie zájazdu

Zamestnávateľ poskytol svojmu zamestnancovi zájazd v hodnote 2 000 €. Zamestnanec nemá iný príjem zo závislej činnosti.

Aký bude preddavok na daň zamestnanca?

Ak zamestnanec nemá v danom mesiaci iný príjem zo závislej činnosti, pri uplatnení metódy s využitím navýšenia nepeňažného plnenia zamestnávateľ vypočíta NNP nasledovným spôsobom:

NNP je zdaniteľným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti a zároveň tvorí vymeriavací základ pre platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie:

332. Navýšenie nepeňažného plnenia

Zamestnávateľ poskytol svojmu zamestnancovi zájazd v hodnote 2 400 €. Zamestnanec nemá iný príjem zo závislej činnosti.

Aký bude preddavok na daň zamestnanca?

Ak cena zájazdu, ktorý poskytne zamestnávateľ svojmu zamestnancovi je 2 400 €, pričom zamestnanec nemá v danom mesiaci iný príjem zo závislej činnosti, pri uplatnení metódy s využitím navýšenia nepeňažného plnenia zamestnávateľ vypočíta NNP nasledovne:

NNP je zdaniteľným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti a zároveň tvorí vymeriavací základ pre platenie odvodov do SP a ZP.

333. Nezdaniteľná časť základu dane

Zamestnávateľ poskytol svojmu zamestnancovi zájazd v hodnote 2 000 €. Zamestnanec poberal v danom mesiaci aj mzdu, pri ktorej si uplatnil celú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Aký bude preddavok na daň zamestnanca?

Povinné poistné z poskytnutého zájazdu za zamestnanca: 13,4 % z 2 000 = 268 €. Preddavok na daň zamestnanca: 19 % x (2 000 – 268)= 329,08 €.

334. Daňové výdavky

Daňovník si platí paušál za mobilný telefón. Zabezpečí si aj výpisy telefonických hovorov.

Čo všetko si môže daňovník uplatniť v daňových výdavkoch?

V takomto prípade si môže dať do daňových výdavkov nielen celú obstarávaciu cenu mobilného telefónu, ale aj celú výšku paušálu a iných súvisiacich výdavkov. Ak by však z výpisu telefonických hovorov zistil, že zhruba 10 % zo všetkých volaní bolo súkromných, potom by si mal uplatniť do daňových výdavkov len 90 % z obstarávacej ceny telefónu, 90 % z paušálu, ktorý platí a rovnako prepočítať aj ostatné súvisiace výdavky. Takéto podrobné výpisy na zistenie preukázateľného pomeru využívania mobilného telefónu by nemusel mať počas celej doby využívania telefónu a paušálu, ale je možné odporúčať sledovať ich počas nejakej dlhšej doby napr. 6 mesiacov alebo rok, čo by mohlo zodpovedať preukázateľnému ročnému stanoveniu, v akom pomere sa využíva telefón len na obchodné účely. V nasledujúcom období by bolo možné už využívať len takto stanovené priemerné percento využívania telefónu na obchodné účely.

Otázky 331 – 334 vypracovala Ing. Zuzana Cingelová (I/2015)

335. Základ dane z príjmov

Poberateľ starobného dôchodku dosiahol v roku 2014 základ dane z príjmov zo zamestnania vo výške 2 894,35 €, za rovnaké obdobie prijal dôchodok vo výške 3 580,80 €.

Má poberateľ dôchodku nárok na nezdaniteľnú časť dane?

Dôchodca je povinný zdaniť celý základ dane z príjmov vo výške 2 894,35 €. Rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane (3 803,33 €) a sumou vyplateného dôchodku (3 580,80) bude u tohto dôchodcu predstavovať jeho nezdaniteľnú časť na daňovníka.

Výpočet dane bude nasledovný:

•    základ dane z príjmov zo závislej činnosti: 2 894,35 €

•    nezdaniteľná časť na daňovníka:

            222,53 €

•    zdaniteľná mzda:    2 671,82 €

•    daň 19 %:   507,64 €.

336. Cena pri vyradení automobilu

Spoločnosť v júni 2014 obstarala do svojho majetku formou finančného prenájmu osobný automobil, ktorý zaradila do používania v hodnote istiny 15 120 € (obstarávacia cena + poplatok za uzatvorenie zmluvy + kúpna cena). Doba prenájmu bola dohodnutá na 36 mesiacov. Dňa 1. septembra 2015 došlo ku krádeži automobilu. Polícia do konca roka nenašla páchateľa, o čom vydala písomné potvrdenie. Účtovná zostatková cena pri vyradení automobilu bola vo výške 8 820 € [15 120 – (420 x 15) = 8 820 ].

Môže spoločnosť zahrnúť do daňových výdavkov zostatkovú cenu odcudzeného automobilu?

V prípade predčasného ukončenia finančného prenájmu z dôvodu škody postupuje spoločnosť pri úprave základu dane v súlade s § 17 ods. 24 písm. a) ZDP. Podľa tohto ustanovenia sa do základu dane zahrnie daňová zostatková cena do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku [ § 19 ods. 3 písm. d) ZDP] a v prípade nezavinenej škody spôsobenej živelnou pohromou alebo neznámym páchateľom sa uzná v daňových výdavkoch zostatková cena v plnej výške [ § 19 ods. 3 písm. g) ZDP]. Škoda vo výške zostatkovej ceny spôsobená neznámym páchateľom sa zahrnie do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou. Pri vyradení automobilu z dôvodu škody (krádeže) bola jeho daňová zostatková cena (podľa § 25 ods. 3 ZDP) v nasledovnej výške:

Výpočet odpisov:

•    rok 2014 – 15 120 : 36 mesiacov x 7 mesiacov = 2 940 €

•    rok 2015 – odpis sa neuplatní

t.j. zostatková cena je vo výške 12 180 €.

Keďže ide o škodu spôsobenú neznámym páchateľom, pričom táto skutočnosť je potvrdená políciou v roku 2015, daňová zostatková cena v sume 12 180 € je v súlade s § 19 ods. 3 písm. g) bod 2 ZDP v roku 2015 daňovým výdavkom v plnej výške.

337. Daňové priznanie

Spoločnosť si stanovila hospodársky rok od 1. augusta 2015 do 31. júla 2016. Obdobie od 1. 1. 2015 do 31. 7. 2015 predstavuje samostatné zdaňovacie obdobie, za ktoré daňovník podá daňové priznanie najneskôr v lehote do 31. 10. 2015. Daň pre určenie preddavkov uvedená na riadku 1010 tohto daňového priznania je vo výške 14 000 €. V daňovom priznaní za rok 2014 daň na účely platenia preddavkov bola vo výške 8 000 €.

Ako spoločnosť upraví preddavky?

Spoločnosť počas hospodárskeho roka platí preddavky nasledovným spôsobom:

Do lehoty na podanie daňového priznania, t. j. od 1. 8. 2015 do 31.10. 2016 platí spoločnosť štvrťročné preddavky vypočítané z dane za rok 2014 vo výške 2 000 € (8 000 €: 4 = 2 000 €).

Po lehote na podanie daňového priznania, t.j. od 1. 11. 2015 do 31. 7. 2016 platí štvrťročné preddavky vypočítané z dane za zdaňovacie obdobie, ktoré trvalo od 1. 1. 2015 do 31. 7. 2015, vo výške 3 500 € (14 000:4 = 3 500 €).

Otázky 335 – 337 vypracovala Ing. Boráková(I/2015)

338. Poberateľ starobného dôchodku a základná nezdaniteľná časť základu dane

SZČO pracuje a od tohto roku aj ako poberateľ dôchodku. Platí si všetky odvody do zdravotnej aj sociálnej poisťovne.

Ako má SZČO postupovať pri odpočítateľnej položke, ktorá znižuje základ dane?

Poberateľ starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku (viď § 11 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p.), ak bol poberateľom tohto dôchodku k 1. 1. 2014, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane iba v prípade, že ročná suma vyplateného dôchodku v roku 2014 v úhrne nepresahuje sumu 3 803,33 €. Potom nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje rozdiel medzi sumou 3 803,33 € a vyplatenou sumou dôchodku.

Ak bol poberateľom uvedeného dôchodku k 1. 1. 2014 a ročná suma vyplateného dôchodku v roku 2014 v úhrne presahuje sumu 3 803,33 €, nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka nemá žiadny.

Ak sa stal dôchodcom v priebehu roka 2014 (t.j. nebol poberateľom dôchodku k 1. 1. 2014), vzniká nárok na celú nezdaniteľnú časť vo výške 3 803,33 €, resp. v závislosti od vykázaného základu dane.

Ing. Ján Mintál (I/2015)

K problematike „Dane v praxi“ sme publikovali:

•   Zákon o dani z príjmov (zák. č. 595/2003 Z. z.) – str. 84, Zákon o dani z pridanej hodnoty (zák. č. 222/2004 Z. z.)
– str.172, Zákon o správe daní (zák. č. 563/2009 Z. z.) – str. 4 – Zákony I/2015

•   Daňové priznanie FO a PO za rok 2014 – DÚVaP 3/2015

•   Vyradenie hmotného majetku v ZDP – DUO 2-3/2015

•   Zákon o dani z príjmov  – Poradca  6-7/2015

Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, v pracovný deň od 9⁰⁰ – 15⁰⁰ hod. alebo emailom na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.