Zákon o dani z príjmov

2.2 Zákon o dani z príjmov

47. Paušálne výdavky

Fyzická osoba mala po celý rok príjmy zo živnosti vykonávanej v Českej republike. Z príjmov prepočítaných na menu euro 21 400 € si v súlade s českým zákonom o dani z príjmov uplatnila paušálne výdavky 80 %. Na Slovensku žiadne príjmy nemá.

Musí FO podať na Slovensku daňové priznanie, keď boli príjmy zdanené v Českej republike?

Ak sa jedná o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR, má povinnosť podať v štáte svojej rezidencie (SR) daňové priznanie v súlade s § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov. V daňovom priznaní podanom v SR si môže uplatniť k príjmom dosiahnutých z podnikania v Českej republike len paušálne výdavky 40 %, v danom prípade len sumu 5 040 € + zaplatené poistné. Pokiaľ je uvedená výška výdavkov nepostačujúca, môžu byť uplatnené výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov alebo z vedeného účtovníctva podľa slovenských účtovných predpisov.

Spôsob uplatnenia výdavkov by si mal daňovník zvážiť na začiatku roka, nakoľko v prípade vykázania základu dane z evidencie alebo z účtovníctva je potrebné preukázať okrem príjmov aj výdavky účtovnými dokladmi.

48. Povinnosť zaplatiť daň

Predpokladáme, že Českej republike vzniklo právo na zdanenie príjmov slovenského daňovníka v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (Oznámenie v Zb. zákonov pod č. 238/2003). Daňovníkovi však v Českej republike nevyšla po uplatnení výhod českého zákona o dani z príjmov povinnosť platiť daň. V daňovom priznaní podanom v SR mu vyjde po uplatnení nezdaniteľných častí základu dane a metódy zápočtu povinnosť zaplatiť daň.

Je povinný daňovník daň zaplatiť?

Ako daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR má povinnosť podať daňové priznanie napriek tomu, že príjem zo zdrojov v zahraničí je jeho jediným zdaniteľným príjmom. Vplyvom rozdielneho spôsobu uplatňovania výdavkov podľa zákonov dvoch zmluvných štátov vyšla daňovníkovi daňová povinnosť. Podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Českou republikou sa na príjmy dosahované týmto daňovníkom uplatňuje metóda zápočtu.

Pretože daňovník v ČR daň nezaplatil, nemôže si uplatniť zápočet dane a daňovú povinnosť vypočítanú v daňovom priznaní podanom musí v SR zaplatiť.

49. Úhrn príjmov

Fyzická osoba poberala časť roka príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území SR od slovenského zamestnávateľa a časť roka pracovala u českého zamestnávateľa na území ČR.

Aký bude postup z daňového pohľadu?

Ako daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou je povinná podať v SR po skončení roka daňové priznanie typ A. Oznámením podaným správcovi dane do konca marca si predĺžila lehotu na podanie priznania do konca septembra.

V daňovom priznaní uvedie úhrn príjmov od slovenského zamestnávateľa a od českého zamestnávateľa a úhrn poistného zamestnanca uhradeného z týchto príjmov. Príjmy a poistné z ČR sa prepočítajú na eurá jedným zo spôsobov uvedených v § 31 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Základ dane vypočítaný osobitne z príjmov z ČR sa vyjme zo zdanenia napriek tomu, že podľa zmluvy s Českou republikou je na zamedzenie dvojitého zdanenia dohodnutá metóda zápočtu. Predmetom zdanenia v SR tak budú iba príjmy zo závislej činnosti zo zdroja na území SR.

Otázky 47 – 49 vypracovala Ing. Ivana Valterová (X/2014)

50. Zostatková cena

Fyzická osoba si v novembri 2011 kúpila osobný automobil v hodnote 16 000 €, ktorý v decembri 2011 zaradila do obchodného majetku. Za rok 2011 si odpis neuplatnila, odpisy si uplatnila až za roky 2012 – 2013 v celkovej výške 8 000 €

Ak FO v roku 2014 automobil predá, môže si do daňových výdavkov uplatniť zostatkovú cenu 8 000 €?

Zostatková cena hmotného a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu jeho predaja alebo likvidácie, alebo pomerná časť zostatkovej ceny vzťahujúca sa na predanú časť majetku je daňovým výdavkom, a to aj v tom prípade, ak je zostatková cena vyššia ako predajná cena.

Vyplýva to z § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Zostatkovou cenou sa myslí rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov.

V danom prípade si daňovník môže v roku 2014 uplatniť do daňových výdavkov zostatkovú cenu automobilu vo výške rozdielu medzi vstupnou cenou a doteraz uplatnenými odpismi, teda sumu 8 000€.

Ing. Iveta Sporinská (XI/2014)

51. Nadobudnutie tovaru z iného členského štátu pre osobnú potrebu

Konateľ pre svoju osobnú potrebu nadobudol tovar z EÚ (Maďarska).

Je potrebné z tovaru odviesť DPH?

Na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p. (ďalej iba „zákon o DPH“) sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

V zmysle § 11 ods. 2 zákona o DPH je nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu predmetom DPH len v prípade, že:

− nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a

− dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.

Ak teda tovar z iného členského štátu nadobudol konateľ s.r.o. ako fyzická osoba pre svoju vlastnú osobnú potrebu, nie je splnená vyššie spomínaná podmienka pod písm. a) – t.j. nadobúdateľom nie je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby. Za týchto okolností nevzniká povinnosť odviesť DPH a faktúra od maďarského dodávateľa by mala byť zaťažená maďarskou DPH.

Ak však spomínaný tovar bol nadobudnutý slovenskou s.r.o., ktorá ho následne poskytla konateľovi na jeho osobnú potrebu, potom sa pri jeho nadobudnutí aplikuje režim v zmysle § 11, § 69 ods.6 ako aj § 49 ods.2 písm. c) zákona o DPH. Jeho následné poskytnutie konateľovi s.r.o. na jeho osobnú spotrebu je však nevyhnutné posudzovať v kontexte s ustanovením § 8 ods.3 zákona o DPH, v zmysle ktorého okrem iného platí, že ak platiteľ dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Poskytnutie spomínaného tovaru konateľovi s.r.o. na jeho osobnú spotrebu teda zakladá daňovú povinnosť, pričom základom dane cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s jeho nadobudnutím (viď § 22 ods.5 zákona o DPH).

Výdavkový doklad, ktorý sa viaže na nadobudnutie tovaru zo zahraničia bude z hľadiska dane z príjmov predstavovať daňovo neuplatniteľný výdavok, nakoľko nespĺňa základné podmienky ustanovené v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. Z. o dani z príjmov v z.n.p.

Ing. Ján Mintál (XI/2014)

52. Odpisovanie plynovej prípojky

Účtovná jednotka chce z daňového a účtovného pohľadu odpisovať plynovod a plynovú prípojku.

V akej odpisovej skupine bude účtovná jednotka odpisovať verejný STL plynovod a plynovú prípojku?

Stavebný zákon v § 43a člení stavby na:

a) pozemné stavby – ktorými sa rozumejú priestorovo sústredené a zastrešené budovy (vrátane podzemných priestorov), ktorých stavebno-technické vyhotovenie je určené na ochranu ľudí a zvierať, nemusia mať steny, ale musia mať strechu;

b) inžinierske stavby – ktorými sú:

− diaľnice, cesty miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská,

− železničné, lanové a iné dráhy,

− vzletové dráhy, pristávacie dráhy, rolovacie dráhy letísk,

− mosty, nadjazdy, tunely, nadchody a podchody,

− prístavby, plavebné kanály a komory, úpravy tokov, priehrady a ochranné hrádze, závlahové a melioračné sústavy, rybníky,

− diaľkové ropovody a plynovody, miestne rozvody plynu,

− diaľkové a miestne rozvody vody alebo pary, úpravne vody, miestne kanalizácie a čistiarne odpadových vôd,

− diaľkové a miestne telekomunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare, transformačné stanice,

− diaľkové a miestne rozvody elektriny, stožiare, transformačné stanice, televízne káblové rozvody,

− banské stavby a ťažobné zariadenia,

− stavby energetických zariadení, plynárne a spaľovne odpadu,

− stavby na spracovanie a ukladanie jadrového materiálu a rádioaktívneho odpadu,

− stavby chemických zariadení, rafinérie a koksovne,

− stavby ťažkého priemyslu, napr. vysoké pece, valcovne a zlievarne,

− nekryté športové ihriská, automobilové, motocyklové a bicyklové dráhy, golfové ihriská

− zábavné a oddychové parky, zoologické záhrady, botanické záhrady,

− ostatné inžinierske stavby, napr. skládky odpadov.

Stavby sú hmotným majetkom odpisovaným v 4. odpisovej skupine s dobou odpisovania 20 rokov bez ohľadu na ich vstupnú cenu (ide o pozemné stavby a inžinierske stavby).

Drobné stavby sú podľa § 139b ods. 6 a 7 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie vymedzené týmto zákonom.

Ide o:

a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m² a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,

b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.

Za drobné stavby sa považujú aj:

a) stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m² a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva,

b) oplotenie,

c) prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby,
d) nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a pod.

Pre kategóriu drobných stavieb platia výrazné úľavy v ich povoľovaní (spravidla sa vyžaduje najviac ohlásenie), projektovaní (nevyžaduje sa projekt zhotovený oprávnenou osobou) a kolaudovaní (spravidla nepodliehajú režimu kolaudácie).

Podľa § 139b ods. 7 písm. c) stavebného zákona sa teda napr. elektrická prípojka, plynová prípojka, kanalizačná či vodovodná prípojka považujú za drobné stavby.

Náklady na obstaranie drobnej stavby, ktorá sa podľa prílohy č. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov odpisuje v 3. odpisovej skupine.

Ing. Jana Mederová (XI/2014)

53. Zaradenie automobilu do odpisovej skupiny

Účtovná jednotka chce zaradiť do užívania nákladný automobil – ťahač.

Je možné zaradiť nákladný automobil – ťahač spolu s návesom do prvej odpisovej skupiny podľa zákona o dani z príjmov?

Návesy a prívesy patria podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov do druhej odpisovej skupiny – položka 2-29, KP 29.2. Odpisujú sa teda po dobu 6 rokov, rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom podľa § 27 alebo § 28 zákona o dani z príjmov

Nákladný automobil je v prvej odpisovej skupine s dobou odpisovania štyri roky – položka 1-26 KP 29.10.4.

Účtovná jednotka sa môže rozhodnúť odpisovať ťahač a náves samostatne, alebo obidva dlhodobé hmotné majetky zaradiť ako súbor do prvej odpisovej skupiny, vzhľadom na to, že hlavný funkčný predmet je ťahač. Súborom hnuteľných vecí je súhrn samostatných hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie. Súbor hnuteľných vecí sa účtuje tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých veciach zaradených do súboru, o určení hlavnej funkčnej veci a o všetkých zmenách súboru, napríklad prírastkoch a úbytkoch vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných a zostatkových cenách jednotlivých prírastkov a úbytkov, o celkovej cene súboru hnuteľných vecí, o sume odpisov vrátene ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny súboru hnuteľných vecí (§ 22 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Zriaďovať a evidovať súbor má pre daňovníka význam vtedy, ak majetok označený ako hlavná funkčná vec, sa odpisuje v nižšej odpisovej skupine ako ostatné časti súboru tak, ako je tomu v danom prípade. Súbor sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného predmetu.

Pokiaľ súbor takúto výhodu neposkytuje, prácnosť evidencie súboru je pre účtovnú jednotku len záťažou, pretože o celku a jeho jednotlivých častiach sa vedie samostatná evidencia v rozsahu väčšom ako u samostatných hnuteľných vecí.

Ing. Iveta Sporinská (X/2014)

54. Zahraničná pracovná cesta SZČO a cestovné náhrady

SZČO – kamionista pri zahraničnej pracovnej ceste chce zaúčtovať do výdaja okrem stravného aj vreckové podľa § 14 zákona o cestovných náhradách.

Je uvedený postup možný?

Podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) je možné ako daňové výdavky uplatniť výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 spomínaného právneho predpisu vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona č.283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p. (ďalej iba „zákon o cestovných náhradách“), a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste.

V uvedenej súvislosti treba pripomenúť, že už počnúc 1.januárom 2011 z citovaného paragrafu vypadla možnosť zahrnúť do daňových výdavkov vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste.

V súčasnosti platná právna úprava teda pre samostatne zárobkovo činné osoby neumožňuje vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste uplatniť ako výdavkom ovplyvňujúci základ dane z príjmov.

Ing. Ján Mintál (XI/2014)

55. Vystavenie dokladu

Platiteľ DPH, lodný kapitán odovzdal účtovníčke denník.

Môže účtovníčka na základe denníka vystaviť v jeho účtovníctve v januári 2014 výdavkový pokladničný doklad o preplatení stravného?

U daňovníkov s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, výdavky vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom svoju činnosť pravidelne vykonávajú, sú považované za daňové výdavky, najviac však vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Jedná sa o výdavky na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste (napr. poplatok za parkovanie, poplatok za úschovu batožiny, atď.).

Zákon o dani z príjmov u podnikateľov pracovnou cestou po vecnej stránke rozumie skutočnosť, že podnikateľ uskutoční pracovnú cestu na výkon práce do iného miesta, než je jeho miesto podnikania. Z časového hľadiska sa pracovná cesta začína nástupom podnikateľa na túto cestu a končí jeho návratom do miesta podnikania (sídla). Miestne je pracovná cesta určená miestom, na ktorom podnikateľ vykonáva činnosť súvisiacu s jeho podnikateľskou činnosťou, ktoré je pritom odlišné od miesta jeho pravidelného podnikania. Miestom výkonu práce, resp. pravidelným pracoviskom podnikateľa sa rozumie miesto podnikania, ktoré je uvedené v živnostenskom liste alebo v koncesnej listine.

V zmysle § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov v platnom znení sú výdavky pri pracovných cestách daňovo uznaným nákladom, a to vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách.

Pri absolvovaní pracovnej cesty fyzickou osobou – podnikateľom bude táto osoba môcť výdavky súvisiace s pracovnou cestou zahrnúť do daňových výdavkov len v zmysle príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov. Vždy však bude musieť preukázať:

• vecnú súvislosť pracovnej cesty s jeho podnikateľskými aktivitami, t.j. dôvod pracovnej cesty,

• dátum nástupu a ukončenia pracovnej cesty,

• miesto výkonu pracovnej cesty,

• výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s pracovnou cestou.

FO – podnikateľ teda sám rozhoduje o svojej pracovnej ceste a sám znáša dôkazné bremeno, že ide o pracovnú cestu, ktorá priamo súvisí s jeho podnikateľskou činnosťou. Takisto je povinný preukázať výdavky súvisiace s touto pracovnou cestou, ktoré si zahrnul do daňových výdavkov.

Ak váš klient vystavuje faktúry lodným spoločnostiam za svoje služby a odovzdal vám takýto osobný denník, podľa môjho názoru môžete na základe tohto dokladu vystaviť v jeho účtovníctve v januári 2014 výdavkový pokladničný doklad o preplatení stravného.

56. Zaradenie automobilu do živnosti

FO kúpila auto na leasing ako občan nepodnikateľ, minulý rok automobil zaradila do živnosti.

Môže si FO uplatniť kilometrovné pri automobile na leasing, hoci vlastníkom je leasingová spoločnosť?

V zmysle § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov v platnom znení je obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11 alebo 14; obchodným majetkom podľa tohto ustanovenia je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu.

Obchodným majetkom podnikateľa je teda aj obchodný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu (lízingu) a to za predpokladu, že ho táto fyzická osoba využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie svojich zdaniteľných príjmov, a zároveň o tomto majetku účtuje v súlade s účtovnými predpismi alebo vedie evidenciu preukázateľných výdavkov.

V zmysle § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov je fyzická osoba a fyzická osoba – podnikateľ jedna a tá istá osoba (resp. jej majetok) a je rozhodujúce, či tento majetok je používaný na dosahovanie zdaniteľných príjmov, alebo nie je. Z toho vyplýva, že nie je rozhodujúce, či je v lízingovej zmluve uvedené IČO podnikateľa alebo nie je.

Motorové vozidlo obstarané formou finančného lízingu nie je majetkom podnikateľa ale lízingovej spoločnosti. V prípade, ak podnikateľ nemá takéto motorové vozidlo zaradené v obchodnom majetku, nemôže si uplatňovať výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

V zmysle § 19 ods. 2 písm. e) zákona o daniach z príjmov v platnom znení si daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý na cestovanie (pracovné cesty mimo miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva) využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady):

• náhrady za spotrebované pohonné látky,

• základnú náhradu za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách. Ide však len o vlastné osobné motorové vozidlo (nie motorové vozidlo prenajaté alebo vypožičané, lízingové ale ani o nákladné vozidlo).

V prípade, keď SZČO využíva na podnikanie motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku a toto motorové vozidlo je vypožičané, prenajaté alebo lízingové, potom v daňových výdavkoch uplatní len výdavky na spotrebované pohonné látky v zmysle § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov.

V tomto prípade sa nejedná o používanie vlastného osobného automobilu, ale o používanie osobného automobilu, ktorý je vo vlastníctve lízingovej spoločnosti. Do daňových výdavkov si môže uplatniť len výdavky za spotrebované pohonné látky v zmysle § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov.

Podnikateľ má nárok na základnú náhradu za každý 1 km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách len v tom prípade, ak je v technickom preukaze zapísaný ako vlastník, nie len ako držiteľ motorového vozidla.

V prípade, ak si chce podnikateľ uplatňovať výdavky spojené s prevádzkou motorového vozidla a lízing do daňovo uznaných výdavkov, je potrebné zaradiť (preradiť) motorové vozidlo do obchodného majetku a zaevidovať ho na karte dlhodobého majetku.

Ak sa teda rozhodnete preradiť motorové vozidlo z osobného užívania do podnikania od 1.10.2014, môžete tak urobiť. V tomto prípade nie je podstatné, že v technickom preukaze nie je IČO podnikateľa.

Po zaradení motorového vozidla obstarávaného formou lízingu do obchodného majetku si môžete uplatniť do daňovo uznaných výdavkov:

odpisy hodnoty istiny v zmysle § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov

úrok pri finančnom prenájme v zmysle § 19 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov

daň z motorových vozidiel (ak ste zapísaný v dokladoch ako držiteľ)

zákonné a havarijné poistenie

spotrebované pohonné hmoty (podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov)

ostatné výdavky súvisiace s prevádzkou vozidla (napr. opravy, údržba, náhradné diely, pneumatiky, technická kontrola, parkovné, diaľničná známka, atď.)

technické zhodnotenie motorového vozidla (len so súhlasom lízingovej spoločnosti)

Otázky 55 – 56 vypracovala Ing. Andrea Rizmanová (X/2014)

57. Výdavky na stravovanie zamestnancov v daňových nákladoch

Družstvo poskytuje zamestnancom stravovanie formou obedov, ktoré zabezpečuje dodávateľským spôsobom a tiež gastrolístkami. Cena obeda je 3 €. Vo vnútropodnikovej smernici stanovili, že zamestnec bude uhrádzať za obed aj gastrolístok jednotne hodnotu 0,30 €. Zo sociálneho fondu prispieva sumou 0,50 €.Cena obeda je 3,00 € s DPH. Gastrolístok je tiež v hodnote 3 €.

Cena za obed bez DPH 2,50 €, cena gastrolístka 3,00 €, z toho zamestnanec 0,25 €+ 0,05 DPH- 0,30 €. Príspevok zo soc. fondu je 0,50 €. Náklad družstva je 1,75 €.

Bude suma 1,75 € plne uznaným daňovým výdavkom?

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) daňovým výdavkom, ak sú poskytnuté za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Osobitným predpisom, na ktorý sa odvoláva citované ustanovenie zákona o dani z príjmov, je napríklad § 152 Zákonníka práce.

Podľa § 152 ods.3 Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok zo sociálneho fondu.

V prvom prípade popísanom v znení otázky je cena poskytovaného obeda 2,50 € a zamestnávateľ na toto jedlo prispieva zamestnancom vo výške 1,75 €. Keďže zamestnávateľ prispieva svojim zamestnancom na každé jedlo sumu 1,75 €, spĺňa podmienky stanovené Zákonníkom práce, podľa ktorého má prispieť minimálne 55 % z ceny jedla, t.j. 1,375 € a maximálne 2,20 € (za predpokladu, že vychádzame zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín v sume 4,00 €). V uvedenom prípade zamestnávateľ tak môže do daňových výdavkov uplatniť v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov celú sumu 1,75 € na každé jedlo.

V súvislosti so stravovacími poukážkami Zákonník práce ustanovuje, že pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie však upravuje len povinnú minimálnu hodnoty stravovacej poukážky, nie daňovo uplatniteľného nákladu zamestnávateľa. Túto problematiku je potrebné aj pri stravovacích poukážkach riešiť rovnako v kontexte s § 152 ods.3 Zákonníka práce a § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov.

Opäť za predpokladu, že vychádzame zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín v sume 4,00 €, je hodnota stravovacej poukážky v sume 3,00 € v súlade so Zákonníkom práce. Aj v tomto prípade zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu – čo je 2,20 €. Aj v danom prípade je Váš postup v súlade so zákonom.

Uvedená problematika je riešená v rámci Pokynu DR SR k uplatneniu príspevkov na stravovanie zamestnancov do daňových výdavkov zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) štvrtého bodu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (https://www.drsr.sk/drsr/slovak/danovy_subjekt/pokyny_dr_sr/data/mp_stravovanie022009.pdf) ako aj v rámci bodu 9 Usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov (Finančný spravodajca č.5/2005).

Ing. Ján Mintál (XI/2014)

58. Poskytnutie pôžičky

Spoločník s.r.o. poskytol spoločnosti, kde je sám spoločníkom, pôžičku. Nie je stanovená doba splatnosti pôžičky a pôžička je bezúročná. Je nesplatená už viac ako tri roky.

Má spoločnosť pri podávaní daňového priznania povinnosť pripočítať pôžičku k základu dane?

Zákonom č. 463/2013 Z. z., bol novelizovaný zákon a dani z príjmov (ďalej ZDP).Predmetná novela sa dotkla aj zmeny v zdaňovaní záväzkov, konkrétne v § 17 ods. 27 a 32 ZDP. Počnúc rokom 2014 platia prísnejšie pravidlá pre úpravu základu dane o neuhradené záväzky. Zmena sa týka najmä postupného zvyšovania základu dane o výšku neuhradeného záväzku alebo jeho časti v závislosti od počtu dní, ktoré uplynuli od jeho lehoty splatnosti. Do roku 2013 sa upravoval základ dane len o neuhradené záväzky, ktoré boli po lehote splatnosti viac ako 36 mesiacov. Povinnosť úpravy základu dane sa dotýkala záväzkov alebo ich častí, ktoré prislúchajú k výdavku (nákladu),ktorý j e podľa § 19 ZDP daňovým výdavkom, ďalej k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad),pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania. Základ dane sa upravuje aj o záväzky ako zníženie výnosu napr. poskytnuté bonusy, skontá, rabaty a zľavy z kúpnej ceny. Vymedzenie záväzkov, ktorých sa zvýšenie základu dane týka, zostáva nezmenené aj pre rok 2014. V súvislosti s poskytnutou bezúročnou pôžičkou samotnú pôžičku nie je možné považovať za výdavok v súlade s výdavkami, ktoré sú uvedené v § 19 ZDP.V prípade, že ak by bola pôžička úročená, takýmto výdavkom by boli nezaplatené úroky, ktoré sú považované za daňový výdavok.

Spoločnosť pri podaní daňového priznania za rok 2014 nie je povinná postupovať podľa novelizovaného ustanovenia § 17 ods.27 ZDP a nie je povinná upraviť základ dane o nesplatenú pôžičku, ktorá jej bola poskytnutá konateľom spoločnosti.

Ing. Jozef Pilárik (X/2014)

59. Vyradenie majetku

Firma, platiteľ DPH mala prenajatú nehnuteľnosť, ktorú zrekonštruovala a používala. Rekonštrukcia bola zaradená do majetku a odpisovala sa (cca 20 000 €). Dňa 31. 10. 2013 bola nehnuteľnosť vrátená majiteľovi. Nebolo urobené žiadne finančné vyrovnanie rekonštrukcie. O vyrovnanie hodnoty rekonštrukcie prebieha súd.

Ako má firma vyradiť majetok k 31. 10. 2013? Má zaúčtovať dohodnutú položku do výnosov a pohľadávok o ktoré sa firma súdi?

Účtovanie technického zhodnotenia je upravené v § 41 Postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Technické zhodnotenie vykonané na prenajatom majetku a odpisované nájomcom sa odpíše v priebehu nájmu.

Zostatková cena technického zhodnotenia pri predčasnom skončení nájmu sa účtuje:

a) v účtovníctve nájomcu do nákladov na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku,

b) ak sa nájomca s prenajímateľom dohodnú o odplatnom prevode technického zhodnotenia, účtuje sa o takomto prevode v účtovníctve nájomcu ako o predaji dlhodobého hmotného majetku.

Náklady na uvedenie prenajatého majetku do predchádzajúceho stavu sa účtujú v účtovníctve nájomcu do ostatných nákladov na hospodársku činnosť. Zaradené technické zhodnotenie prenajatého dlhodobého majetku odpisované nájomcom sa účtuje na účte, na ktorom by sa tento majetok účtoval, ak by bol nájomca jeho vlastníkom.

Pre daňovú účely je postup pri ukončení nájmu prenajatej nehnuteľnosti a vysporiadaní jej technického zhodnotenia upravený v § 17 ods. 20 zákona o dani z príjmov. Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom prenajatej veci, a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom, po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom:

a) bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,

b) došlo k skončeniu nájmu; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného daňového odpisovania.

Ak nájomca bezodplatne odovzdá (daruje) neodpísané technické zhodnotenie prenajímateľovi, tento postup zakladá u prenajímateľa vznik nepeňažného príjmu vo výške zostatkovej ceny neodpísaného technického zhodnotenia. Aj v tomto prípade je prenajímateľ povinný zvýšiť základ dane a súčasne má právo aj zvýšiť o rovnakú sumu vstupnú (zostatkovú) cenu technicky zhodnoteného majetku, ktorú následne zahrňuje do základu dane formou daňových odpisov.

Hodnota nepeňažného príjmu sa vypočíta ako rozdiel medzi hodnotou technického zhodnotenia zníženého o sumu daňových odpisov vypočítaných podľa § 27 ZDP (rovnomerných odpisov) za dobu trvania nájomného vzťahu a uplatnených počas trvania nájomnej zmluvy nájomcom.

Ing. Anton Kolembus (X/2014)

60. Rozdelenie zisku

Verejná obchodná spoločnosť s 3 spoločníkmi dosiahne za rok 2014 zisk 21 000 €. Podľa spoločenskej zmluvy si spoločníci delia zisk rovným dielom. Spoločníci si poistné odvody platia samostatne.

Ako sa zdaní zisk v.o.s., resp. podiely na zisku jednotlivých spoločníkov?

1. V rámci uzávierkových operácií spoločnosť zaúčtuje rozdelenie výsledku hospodárenia (zisku) spoločníkom:

596 / 364.1 7 000 €

596 / 364.2 7 000 €

596 / 364.3 7 000 €

Zisk dosiahnutý spoločnosťou táto spoločnosť nezdaňuje, ale rozdelí sa medzi spoločníkov.

Fyzické osoby Jozef a Milan uvedú na nich pripadajúci podiel v daňovom priznaní v rámci prehľadu príjmov a výdavkov podľa § 6 zákona o dani z príjmov:

• ako príjem uvedú hodnotu podielu vo výške 7 000 €

• ako výdavok uvedú hodnotu povinných poistných odvodov zaplatených počas roka 2014.

Takto uvedený príjem a výdavok budú súčasťou čiastkového základu dane podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Spoločníci si vypočítajú daň z príjmov fyzických osôb z celkového základu dane, ktorého súčasťou je aj tento čiastkový základ dane.

Právnická osoba Alfa s.r.o. uvedie na ňu pripadajúci podiel 7 000 € vo svojom účtovníctve (MD 378 / D 665). Tento podiel na zisku bude tak súčasťou výsledku hospodárenia z finančných činností, a teda súčasne aj výsledku hospodárenia z bežnej činnosti, z ktorého sa vypočíta daň z príjmov.

Ing. Ján Mintál (XI/2014)

61. Daňový výdavok

Podnikateľ má v majetku dopr. prostriedok motorku. Túto využíva k podnikaniu namiesto automobilu, resp. striedanie s automobilom na pracovne cesty.

Môže si podnikateľ ako daňový výdavok uznať špeciálne chrániace oblečenie, prilbu, bundu a obuv, potrebné k motorke?

Daňový výdavok je významný z hľadiska správneho určenia základu dane a tým aj určenia daňovej povinnosti. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov daňový výdavok definuje ako výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP (v daňovej evidencii pri príjmoch podľa § 6 ZDP), ak tento zákon neustanovuje inak.

Základným kritériom pre uznanie výdavkov sú teda tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to:

1. podmienka vecnosti – výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. To znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom. Podmienka vecnosti (súvislosti) je splnená aj vtedy, ak ide o platby, ktoré priamo nesúvisia so zdaniteľnými príjmami, ale daňovníkovi vyplýva povinnosť ich zaplatenia podľa osobitných predpisov, a to z dôvodu, že vykonáva činnosť, z ktorej dosahuje zdaniteľný príjem;

2. podmienka preukázateľnosti – daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok (náklad) skutočne vznikol.

3. podmienka zaúčtovania – preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný.

Na uvedené tri kritériá (vecnosť, preukázateľnosť, zaúčtovanie) musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok (ak zákon neustanovuje inak).

Ak motocykel používate na podnikanie, potom do daňových výdavkov si môžete zahrnúť to, čo je od vás požadované dodržať podľa osobitných predpisov (napr. prilba – je nevyhnutná na jazdu na motocykli).

Ak sa špeciálne oblečenie a obutie podľa našej legislatívy nevyžaduje, tak zastávam názor, že takéto výdavky by nemali byť daňovým výdavkom a teda nemalo by sa uplatniť ani odpočítanie DPH. Je však na vás, ako si tento výdavok obhájite pred správcom dane.

Ing. Jana Mederová (X/2014)

62. Úprava základu dane o neuhradené záväzky

V schválenej novele zákona o dani z príjmov z § 20 ods. 9 písm. a) sa vypúšťajú slová „nevyfakturované dodávky a služby, zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a na zostavenie daňového priznania.

Týka sa úprava aj daňových rezerv k nevyfakturovaným službám vytvorených k 31. 12. 2013? Ako sa budú rezervy riešiť v daňovom priznaní za rok 2014?

Podľa parlamentom schválenej novely zákona o dani z príjmov z § 20 ods. 9 písm. a) sa vypúšťajú slová „nevyfakturované dodávky a služby, zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a na zostavenie daňového priznania,“. To znamená, že rezervy na nevyfakturované dodávky už nebudú daňovým výdavkom. Novela zákona k uvedenému ustanoveniu neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia. Schválená novela zákona o dani z príjmov nadobúda účinnosť 1. januára 2015. Vzhľadom na termín schválenia novely zákona nie je k dispozícií ani žiaden výklad MF SR, prípadne Finančnej správy.

Vychádzajúc z uvedených skutočností možno postupovať podľa všeobecných pravidiel. Pri tvorbe rezervy na nevyfakturované dodávky sa postupuje v účtovnom (zdaňovacom) období 2014 rovnako ako doteraz. Rezerva na nevyfakturované dodávky vytvorená v rámci účtovnej závierky za účtovné obdobie roku 2014 bude daňovým nákladom.

Rezervu na nevyfakturované dodávky podľa môjho názoru nie je možné posudzovať podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov. Z pohľadu tohto ustanovenia je možné považovať tvorbu rezervy na nevyfakturované dodávky ako daňový výdavok za rozporný (nie je zaplatený), čo si zrejme uvedomil aj tvorca zákona a preto s účinnosťou od 1. 1. 2015 vylúčil tvorbu rezervy na nevyfakturované dodávky z daňových nákladov.

Ako sa budú riešiť tieto rezervy od roku 2015, ak nebudú zúčtované k 31.12.2014 z hľadiska daňového, pretože v novele zákona o dani z príjmov:

zrušiť rezervy, ktoré sú daňovým výdavkom, a to rezervu na nevyfakturované dodávky a služby.

Tvorba rezerv vychádza z účtovných predpisov z dôvodu zabezpečenia aktuálnosti účtovníctva, t.j. zaradenia nákladu do toho účtovného obdobia, s ktorým vecne alebo časovo súvisia. Ak účtovná jednotka vytvorí po 1. 1. 2015 rezervu na nevyfakturované dodávky podľa účtovných predpisov (§ 19 Postupov účtovania v PÚ), tak tieto nebudú v účtovnom období jej tvorby daňovým nákladom. Účtovná jednotka bude postupovať pri tvorbe a čerpaní rezervy na nevyfakturované dodávky tak, ako doteraz postupovala pri tvorbe a čerpaní iných nedaňových rezerv (napr. rezerva na prémie a odmeny, rezerva na reklamácie a záručné opravy a pod.).

Nie je dôvod rušiť zaúčtovanú rezervu na nevyfakturované dodávky v účtovníctve len z dôvodu zmeny zákona o dani z príjmov, ale až po jej čerpaní alebo zániku jej opodstatnenosti.

Zdroj:

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,

Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým boli vydané Postupy účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov

Ing. Anton Kolembus (XI/2014)

63. Predaj neodpísaného dlhodobého majetku a základ dane z príjmov

Spoločnosť predáva ešte neodpísaný dlhodobý majetok.

Musí spoločnosť upraviť základ dane z príjmov právnických osôb o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou majetku?

Na základe ustanovenia § 19 ods.3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) je okrem iného daňovým výdavkom aj zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom.

Zostatková cena na uvedené účely predstavuje rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov v zmysle § 19 ods.3 písm. a) zákona o dani z príjmov okrem zostatkovej ceny podľa § 28 ods.2 písm. b) spomínaného právneho predpisu.

Pre účely zistenia správnej výšky základu dane z príjmov sa tak vychádza z tzv. „daňovej“ zostatkovej ceny, rozdiel medzi ňou a účtovnou zostatkovou cenou predmetného majetku je teda v prípade jeho predaja pre účely dane z príjmov irelevantný.

Ing. Ján Mintál (XI/2014)

64. Vystavenie faktúry

Obchodná spoločnosť v roku 2004 kúpila budovu spolu s pozemkom. Na základe znaleckého posudku rozčlenila v účtovníctve kúpnu cenu na budovu a pozemok. Časť pozemku slúžila ako parkovisko. V roku 2014 dala spoločnosť parkovisko vyasfaltovať.

Ako má spoločnosť zaúčtovať faktúru za asfaltovanie vo výške 3 000 €?

Stavba je stavebná konštrukcia, ktorá je pevne spojená so zemou, alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.

Spevnená plocha v areáli pozemku má doplnkovú funkciu hlavnej stavby. Možno ju považovať zároveň podľa § 139b stavebného zákonu za drobnú stavbu.

Podľa § 139b ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ďalej len stavebný zákon, sa za drobné stavby považujú aj:

b) oplotenie,

c) prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby,

d) nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky priepusty a pod.

Drobná stavba sa podľa prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov zaraďuje do 3. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 12 rokov.

Daňovník bude spevnenú plochu odpisovať rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom podľa § 27 alebo 28 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, bez ohľadu na jej vstupnú cenu.

V danom prípade postup pri účtovaní závisí od toho, či spevnená plocha existovala už pri kúpe budovy a pozemku, len táto skutočnosť nebola zohľadnená v kúpnej zmluve ani v znaleckom posudku, alebo vznikla až vyasfaltovaním časti pozemku.

V druhom prípade účtovná jednotka zaúčtuje faktúru za vyasfaltovanie ako obstaranie dlhodobého hmotného majetku:

− faktúra za vykonané práce 042/321

− zaradenie drobnej stavby 021/042.

Ak ÚJ nesprávne zaúčtovala pri kúpe spevnenú plochu len ako pozemok, opraví pôvodné účtovanie a to tak, že z kúpnej ceny vyčlení sumu, ktorá zodpovedá hodnote spevnenej plochy. Môže tak urobiť na základe nového súdnoznaleckého posudku alebo kvalifikovaného odhadu.

Ak spevnená plocha bola už pri obstaraní nehnuteľnosti, do úvahy pripadá aj možnosť, že vyasfaltovanie je opravou pôvodného typu spevnenia. Vtedy by sa z účtovného hľadiska jednalo o opravu, ktorá sa účtuje priamo do nákladov, na účet 511 – Opravy a udržiavanie.

Ing. Iveta Sporinská (XI/2014)

65. Rozdelenie príjmov

Manželia prenajímali počas roku 2014 byt, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Za rok 2014 dosiahli príjmy z prenájmu vo výške 2 900 €. Manžel bol počas celého roka 2014 zamestnaný na pracovný pomer a manželka bola celý rok 2014 na rodičovskej dovolenke.

Akým spôsobom je možné rozdeliť spomínané príjmy tak, aby daňové zaťaženie manželov bolo čo najnižšie?

Zákon o dani z príjmov umožňuje manželom rozdeliť si príjmy z prenájmu v nimi zvolenom pomere. Pri optimalizácii ich daňových povinností je potrebné brať na zreteľ nasledujúce skutočnosti:

• podľa § 9 ods.1 písm. g) zákona o dani z príjmov je od dane z príjmov fyzických osôb oslobodený príjem podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) spomínaného právneho predpisu, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 €, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 €, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu

• príjem z prenájmu patrí medzi tzv. „pasívne“ príjmy, čo znamená, že od takéhoto príjmu nie je možné odpočítať nezdaniteľnú časť základu dane,

• podľa § 32 ods.1 zákona o dani z príjmov je daňové priznanie za zdaňovacie obdobie povinný podať daňovník – fyzická osoba, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (t.j. 1 901,67 €), s výnimkou uvedenou v § 32 ods.4 zákona o dani z príjmov,

Z doteraz uvedeného je možné odporučiť rozdeliť príjmy na manželku vo výške 2 400 € a na manžela vo výške 500 €. Každý z nich si môže uplatniť oslobodenie podľa § 9 ods.1 písm. g) zákona o dani z príjmov v sume 500 €.

Manžel tak po uplatnení oslobodenia príjmov vo výške 500 € nedosiahne žiadne zdaniteľné príjmy z prenájmu a teda nebude mať povinnosť z dôvodu prenájmu nehnuteľnosti podávať daňové priznanie a môže sa rozhodnúť požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane.

Manželka príjmy z prenájmu pripadajúce na ňu po rozdelení vo výške 2 400 € zníži o sumu oslobodených príjmov vo výške 500 €. To znamená, že jej zdaniteľné príjmy z prenájmu za rok 2014 budú vo výške 1 900 €. Nakoľko v roku 2014 nedosiahne manželka iné zdaniteľné príjmy, nevzniká jej povinnosť podať daňové priznanie, nakoľko jej zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 1 901, 67 €.

66. Príjem z prenájmu nehnuteľnosti

Manželia v BSM prenajímajú dve nehnuteľnosti. Jedna nehnuteľnosť je nadobudnutá kúpou počas manželstva a druhá dedením jedného z manželov. Doteraz daň z príjmu z prenájmu nehnuteľností priznával jeden z manželov. V nájomnej zmluve sú ako prenajímateľ uvedení obaja. Iný príjem na území Slovenska nemajú, keďže trvale žijú a pracujú v inom štáte.

Je možné príjem z prenájmu oboch nehnuteľností rozdeliť medzi manželov?

Režim zdaňovania príjmov z prenájmu nehnuteľnosti sa riadi ustanovením § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“). Na základe ustanovenia § 4 ods. 8 tohto zákona okrem iného platí, že príjmy uvedené v § 6 ods. 3 spomínaného právneho predpisu, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie týchto príjmov. To znamená, že pri prenájme takej nehnuteľnosti, ktorá je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákon o dani z príjmov umožňuje manželom zdaňovať príjmy z jej prenájmu v takom pomere, v akom je to pre manželov vyhovujúce. Otázna je nehnuteľnosť, ktorú nadobudol jeden z manželov dedením. Táto totiž v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka nie je automaticky súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ibaže by manželia dohodou rozšírili zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 143a Občianskeho zákonníka. Ak je aj táto súčasťou BSM, potom pre zdaňovanie príjmov z jej prenájmu platí režim uvedený vyššie.

V prípade, ak je zdedená nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, príjmy z jej prenájmu musia byť zdanené len u tohto manžela.

Môže nastať aj prípad, že ide o nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve manželov (keďže uvádzate, že v nájomnej zmluve sú uvedení ako prenajímatelia obaja manželia).

Za tohto predpokladu je nevyhnutné postupovať podľa § 10 ods. 1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo účastníkmi dohodnutý iný podiel.

Otázky 65 – 66 vypracoval Ing. Ján Mintál (XI/2014)

67. Daňový režim

Komanditná spoločnosť dosiahne za rok 2014 účtovný zisk 36 000 €. Táto spoločnosť má dvoch komplementárov fyzickú osobu a právnickú osobu a dvoch komanditistov – rovnako fyzickú osobu a právnickú osobu. Podľa zmluvy si delia zisk všetci štyria rovnakým dielom.

Akému daňovému režimu budú podliehať výplaty podielov na zisku?

Pre komplementára – FO bude príjem 9 000 € predstavovať príjem z podnikania v zmysle § 6 ods.1 písm. d) zákona o dani z príjmov. Pre komplementára – PO bude príjem 9 000 € predstavovať finančný výnos, ktorý bude vstupovať do jej základu dane. Ostatný zisk vo výške 18 000 € teda podlieha v komanditnej spoločnosti dani z príjmov právnických osôb. Až po tomto zdanení je možné vyplatiť podiel na zisku jednotlivým komanditistom, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov.

Vyplácané podiely na zisku, či už v prospech komplementárov alebo komanditistov, nie sú daňovým výdavkom komanditnej spoločnosti.

68. Rozdelenie príjmu na štvrtiny

Piatim súrodencom plynuli v roku 2014 príjmy z prenájmu zdedenej nehnuteľnosti, v ktorej každý z nich mal rovnaký 20 %-ný podiel. Jeden zo súrodencov však z titulu trvalého pobytu v zahraničí nemá záujem o tento príjem, nakoľko nechce mať starosti s jeho súvisiacim zdaňovaním, preto ostatným odkázal, aby si celkový príjem rozdelili na štvrtiny.

Je takýto postup v súlade so zákonom?

Uvedený postup v súlade so zákonom nie je. Znenie ustanovenia § 10 ods.1 zákona o dani z príjmov nedáva spoluvlastníkom nehnuteľnosti možnosť dohodnúť si ľubovoľný podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch a daňových výdavkoch súvisiacich s prenájmom alebo predajom nehnuteľnosti. Možné je akceptovať len účastníkmi dohodnutý iný podiel v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, na ktorý spomínaný zákon odkazuje. Dohoda podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti o zmene výšky ich spoluvlastníckych podielov k spoločnej nehnuteľnosti je dohodou, ktorou sa menia práva a povinnosti spoluvlastníkov k nehnuteľnosti a nakladá sa so spoluvlastníckymi podielmi. Dochádza k prevodu podielov na nehnuteľnej veci medzi spoluvlastníkmi a účinky takejto zmluvy môžu nastať až vkladom do katastra nehnuteľností.

Podiel určuje veľkosť vlastníckeho práva a je východiskovým predpokladom pre posúdenie právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej nehnuteľnosti, preto aj pre prípad dohody spoluvlastníkov o hospodárení s nehnuteľnosťou, musia byť zmeny podielov vždy zapísané v katastri nehnuteľnosti.

69. Delenie príjmov a výdavkov v združení

V rámci združenia troch podnikateľov FO je v zmluve dohodnuté delenie príjmov a výdavkov združenia jednotlivých účastníkov X:Y:Z v pomere 30 % : 45 % : 25 %.

Je možné, aby sa pomer menil na základe dodatku zmluvy o združení každý rok?

V zmysle § 10 ods. 2 zákona o dani z príjmov okrem iného platí, že príjmy dosiahnuté z titulu spoločného podnikania na základe zmluvy o združení a daňové výdavky sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých účastníkov združenia rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení uvedené inak.

Z uvedeného vyplýva, že príjmy a výdavky je potrebné rozdeliť v rovnakom pomere, ako sú definované v zmluve o združení. To znamená, že pre daňové účely nutné rozdeľovať príjmy a výdavky (vrátane odpisov) v pomere 30:45:25.

Platná právna úprava SR nezakazuje, aby bola zmluva o združení zmenená pred, prípadne v priebehu zdaňovacieho obdobia. Musí však ísť o dohodu všetkých účastníkov združenia a na daňové účely musia byť dodržané spomínané ustanovenia zákona o dani z príjmov.

Do zmeny pomeru budú príjmy a výdavky účastníkov združenia delené pôvodným pomerom a od zmeny pomeru delenia príjmov a výdavkov združenia budú delené ich príjmy a výdavky novým pomerom.

Zmena pomeru podielov na príjmoch a výdavkoch združenia môže nastať aj z dôvodu vylúčenia niektorého účastníka združenia alebo z dôvodu vystúpenia účastníka združenia, resp. úmrtia, preto je potrebné zmenu akceptovať aj v priebehu zdaňovacieho obdobia. Tieto skutočnosti je potrebné vedieť v prípade potreby osobitným spôsobom preukázať správcovi dane.

70. Daňové hľadisko predaja nehnuteľnosti

Manželia podnikajúci ako samostatné fyzické osoby, využívajú pri svojej podnikateľskej činnosti nehnuteľnosť, ktorá spadá do ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom manžel ju má účtovne zahrnutú v obchodnom majetku.

Ako riešiť z daňového hľadiska predaj nehnuteľnosti v roku 2014 za 80 000 €, ak manžel ju využíval na 70 % a manželka 30 %?

Podľa ustanovenia § 6 ods.15 zákona o dani z príjmov platí, že nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorú využívajú na podnikanie resp. na inú samostatnú zárobkovú činnosť obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku len jeden z manželov. Ďalej platí, že príjmy z prípadného predaja takejto nehnuteľnosti sa rozdelia v pomere, v akom ju manželia využívajú pri svojej činnosti.

To znamená, že v prípade predaja predmetnej nehnuteľnosti v roku 2014 za 80 000 € zahrnie manžel do zdaniteľných príjmov sumu 56 000 € a manželka hodnotu 24 000 €.

71. Dohoda o delení príjmov

Otec s dvoma deťmi sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorú prenajímajú ako občania. Otec podľa výpisu z katastra nehnuteľností vlastní polovicu nehnuteľnosti a každé dieťa vlastní jednu štvrtinu nehnuteľnosti. Uzatvorili medzi sebou zmluvu o združení, v ktorej sa dohodli, že príjmy a výdavky z prenájmu nehnuteľnosti budú deliť medzi sebou tak, že každé z detí bude mať 40 %-ný podiel na príjmoch a výdavkoch z prenájmu a otec bude mať 20 % podiel.

Je možná uvedená dohoda?

Takáto dohoda nie je účinná na zdanenie príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods.3 zákona o dani z príjmov. Spoločne dosiahnuté príjmy a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie je možné rozdeliť len podľa spoluvlastníckych podielov v súlade so znením § 10 ods.1 zákona o dani z príjmov len na príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (nie teda príjmy plynúce z prenájmu nehnuteľnosti).

Otázky 67 – 71 vypracoval Ing. Ján Mintál (XI/2014)

K problematike „Dane v praxi“ sme publikovali:

• Zákon o dani z príjmov (zák. č. 595/2003 Z. z.) – str. 78, Zákon o dani z pridanej hodnoty (zák. č. 222/2004 Z. z.)
– str.160, Zákon o cestovných náhradách (zák. č. 283/2002 Z. z.) – str.6, Zákon o účtovníctve (zák. č. 431/2002 Z. z.)
– str.507 – Zákony I/2014

• Občiansky zákonník (zák. č. 40/1964 Zb.) – str. 243 – Zákony II/2014

• Zákonník práce (zák. č. 311/2001 Z. z.) – str.5 – Zákony III/2014

• Stavebný zákon (zák. č. 50/1976 Z. z.) – str. 6 – Zákony IV/2014

• Zákon o miestnych daniach – DUO 12/2014

• Nepreukázateľný daňový výdavok – DUO 12/2014

• Použitie podielu zaplatenej dane – VS 12-13/2014

Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, v pracovný deň od 9⁰⁰ – 15⁰⁰hod. alebo emailom na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

Vypredané

3,08 €