Zákon o dani z príjmov (ZDP)

2. Dane v praxi

2.1 Zrážková daň

Spoločnosť A so sídlom na území SR má materskú spoločnosť B so sídlom v Nemecku. Spoločnosť A je 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti B od roku 2021. Spoločnosť A platila spoločnosti B v roku 2025 licenčné poplatky.

Podliehajú tieto poplatky zrážkovej dani v nadväznosti na §16 ods. 1 písm. e) bod 1 ZDP?

Materská spoločnosť B je právnická osoba, ktorá je daňovníkom členského štátu EÚ, má 100 % podiel na spoločnosti od roku 2021, čo je viac ako 24 mesiacov a zároveň materská spoločnosť je aj skutočným vlastníkom licenčných poplatkov. Na základe uvedeného licenčné poplatky nebudú podliehať dani vyberanej zrážkou podľa § 43 ZDP, ale sú oslobodené od dane z príjmov podľa § 13 ods. 2 písm. h) ZDP.

2.2 Zdaniteľné príjmy organizácie

Profesijná komora organizuje prípravné semináre ku skúške odbornej spôsobilosti uchádzačov o členstvo v profesijnej komore.

Sú príjmy z organizácie seminárov považované za zdaniteľné príjmy?

Podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP sú od dane oslobodené príjmy, ktoré plynú profesijnej komore z činnosti, na ktorej účel profesijná komora vznikla, alebo ktorá je jej základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom. Ak osobitný predpis, na základe ktorého je profesijná komora zriadená a následne jej štatút podmieňuje vznik členstva v komore úspešným absolvovaním skúšky odbornej spôsobilosti, potom organizovanie prípravných seminárov ku skúške pre uchádzačov je možné klasifikovať ako jednu zo základných činností profesijnej komory. Z uvedeného vyplýva, že aj príjmy, ktoré profesijná komora dosahuje za tieto prípravné semináre, možno považovať za príjmy, ktoré plynú z činnosti, na ktorej účel profesijná komora vznikla, alebo ktorá je jej základnou činnosťou, a preto sú oslobodené od dane z príjmov za predpokladu, že na vykonávanie tejto činnosti profesijná komora nepotrebuje živnostenské oprávnenie.

V tom prípade by sa na účely ZDP považovali tieto príjmy za príjmy z podnikania a podliehali by zdaneniu.

Otázky 2.1 – 2.2 vypracovala Ing. Michaela Vidová

2.3 Dotácia ako zdaniteľný príjem

Je poskytnutá dotácia zo štátneho rozpočtu na nákup odpisovaného majetku.

Je dotácia zdaniteľným príjmom?

ZDP vymedzuje zahrnovanie dotácií na obstaranie odpisovaného hmotného majetku do základu dane v § 17 ods. 3 písm. f) ZDP. Podľa § 19 ods. 2 písm. m) ZDP sa za daňové výdavky považujú aj výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, VÚC, štátnych fondov zahrnované do príjmov. Súčasne však pri zahrňovaní dotácií do základu dane sa vychádza aj z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve. Spôsob účtovania dotácií daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva rieši § 52a Postupov účtovania. Podľa tohto ustanovenia sa na účte 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu účtuje dotácia poskytovaná zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov Európskej únie podľa osobitného predpisu. Na účte 347 – Ostatné dotácie sa účtuje dotácia poskytovaná z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov Európskej únie podľa osobitného predpisu. Nárok na dotáciu, ako odplata za minulé alebo budúce splnenie určitých podmienok, sa účtuje na ťarchu účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu alebo 347 – Ostatné dotácie, ak je takmer isté, že sa splnia všetky podmienky súvisiace s dotáciou a súčasne, že sa dotácia poskytne. V účtovníctve sa dotácia účtuje priamo v prospech účtu výnosov alebo v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období. Suma dotácie sa účtuje do výnosov systematicky v období zodpovedajúcemu vecnému a časovému súladu účtovania súvisiacich nákladov.

Prijaté dotácie na nákup odpisovaného majetku sú teda zdaniteľným príjmom v nadväznosti na § 17 ods. 3 písm. f) a § 17 ods. 1 písm. b) alebo c) zákona o dani, ku ktorým možno uplatniť daňové výdavky charakteru odpisov.

2.4 Príspevok oslobodený od dane

Fyzická osoba, začala vykonávať svoju činnosť na základe živnostenského oprávnenia, a z Úradu práce dostala príspevok na začatie vykonávania tejto činnosti v súlade so zákonom o službách v zamestnanosti. Daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) podľa § 6 ods. 10 ZDP.

Je príspevok na začatie vykonáva podnikateľskej činnosti oslobodený od dane, alebo ide o zdaniteľný príjem fyzickej osoby podnikateľa?

Podľa § 9 ods. 2 písm. d) ZDP sú od dane oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 ZDP, ak nejde o plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti.

Keďže daňovník prijal príspevok z Úradu práce v súvislosti s výkonom živnosti, z ktorej sa dosiahnutý príjem zahrňuje medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP, príspevok nie je príjmom od dane z príjmov oslobodený a ide o zdaniteľné príjmy zo živnosti.

2.5 Dotácia na obstaranie poľnohospodárskeho stroja

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva prijal v roku 2024 dotáciu na obstaranie poľnohospodárskeho stroja v sume 80 000 eur, ktorý kúpil a zaradil do obchodného majetku v januári roku 2025. Obstarávacia cena stroja je 80 000 eur a doba odpisovania je 4 roky.

Akým spôsobom bude dotácia zahrnovaná do základu dane?

Pri rovnomernom spôsobe odpisovania (§ 27 ZDP) bude dotácia zahrnovaná do základu dane nasledovne:

Rok	Výpočet daňového odpisu	Daňový odpis	Príjem zahrňovaný do základu dane
2024		0	0
2025	80 000 : 4	20 000	20 000
2026	80 000 : 4	20 000	20 000
2027	80 000 : 4	20 000	20 000
2028	80 000 : 4	20 000	20 000

Uvedené platí vtedy, ak daňovník počas rokov 2025 až 2028 uplatňovanie odpisov nepreruší.

2.6 Dopad na základ dane

Daňovník v roku 2024 prijal dotáciu zo štátneho rozpočtu na nákup sadeníc v sume 5 800 eur. V roku 2024 vyčerpal len časť dotácie, a to v sume 5 000 eur. Zvyšná suma dotácie zostala v roku 2024 nevyčerpaná a použil ju na nákup sadeníc v roku 2025.

Aký bude dopad na základ dane daňovníka?

Účtovné obdobie – rok 2024
Nárok na dotáciu (po splnení podmienok)	346/384	5 800 eur
Príjem dotácie na bežný účet	221/346	5 800 eur
Náklady na nákup sadeníc – prevádzkový náklad	501/321	5 000 eur
Zúčtovanie dotácie v časovej vecnej súvislosti	384/648	5 000 eur
Dopad na základ dane roku 2024 bude neutrálny pretože vo výnosoch a nákladoch je suma 5 000 eur.

Účtovné obdobie – rok 2025
Náklady na nákup sadeníc – prevádzkový náklad	501/321	800 eur
Zúčtovanie dotácie v časovej vecnej súvislosti	384/648	800 eur
Dopad na základ dane roku 2025 bude neutrálny pretože vo výnosoch a nákladoch je suma 800 eur.

Otázky 2.3 – 2.6 vypracovala Ing. Miroslava Brnová

2.7 Vykázanie príjmov z charitatívnej reklamy

Občianske združenie uzatvorilo v roku 2024 zmluvu o poskytnutí reklamných služieb na charitatívne účely v hodnote 30 000 €. Platbu na účet prijalo v novembri 2024. Z prijatej čiastky minulo v roku 2024 na účely podľa § 50 ods. 5 ZDP 9 000 eur, pričom zvyšok 21 000 eur použije v roku 2025. Občianske združenie účtuje nespotrebovanú časť prijatých príjmov prostredníctvom účtov časového rozlíšenia.

Ako občianske združenie vykáže príjmy z charitatívnej reklamy v daňovom priznaní za rok 2024 a 2025?

Účtovný prípad	Suma	MD	Dal
Rok 2024
Príjem z charitatívnej reklamy	30 000	221,315	602
Náklady vynaložené na účel podľa § 50 ods. 5 ZDP	9 000	5xx	221, 321
Časové rozlíšenie nepoužitej sumy príjmov	21 000	602	384
Rok 2025
Náklady vynaložené na účel podľa § 50 ods. 5 ZDP	21 000	5xx	221, 321
Rozpustenie časového rozlíšenia výnosov	21 000	384	602

Prehľad vykázania v daňovom priznaní v roku 2024
riadok 100	súčasťou výnosy 9 000 € a náklady 9 000 €
riadok 130	9 000 €
riadok 180	21 000 €
riadok 230	30 000 €
tabuľka C riadok 5	30 000 €

Prehľad vykázania v daňovom priznaní v roku 2025
riadok 100	súčasťou výnosy 21 000 € a náklady 21 000 €
riadok 130	21 000 €
riadok 290	21 000 €
tabuľka C riadok 5	nevypĺňa sa

Ing. Michaela Vidová

2.8 Výška dotácie

Daňovník v marci 2025 dostal od Úradu práce dotáciu na začatie podnikania vo výške 2 500 eur. Na základe schválenej kalkulácie nákladov je dotácia účelovo viazaná na kúpu počítača v sume 500 eur, na kúpu elektronickej registračnej pokladne vo výške 600 eur, na kúpu ostatného zariadenia do prevádzky vo výške 500 eur a na ostatné prevádzkové náklady vo výške 900 eur. Daňovník v roku 2025 z poskytnutej dotácie obstaral len počítač (500 eur) a elektronickú registračnú pokladnicu (600 eur) a použil časť dotácie na prevádzkové náklady vo výške 250 eur. Zvyšnú časť poskytnutej dotácie v roku 2025 nevyčerpal. V roku 2025 dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 2 000 eur a rozhodol sa uplatniť výdavky percentom z príjmov, nakoľko je to pre neho výhodnejšie.

V akej výške daňovník zahrnie dotáciu do základu dane za rok 2025?

Nakoľko sa daňovník rozhodol, že za zdaňovacie obdobie roku 2025, v ktorom mu bola dotácia poskytnutá, uplatní výdavky percentom z príjmov, celú dotáciu vo výške 2 500 eur zahrnie do základu dane za rok 2025, bez ohľadu na skutočnosť, že celú dotáciu v roku 2025 nevyčerpal. Prijatú dotáciu pripočíta k príjmom z podnikania a z úhrnu takto vypočítaných príjmov vypočíta výdavky percentom z príjmov.

Ing. Miroslava Brnová

2.9 Kompenzačná platba

Dodávateľ tepla uhradil spoločnosti kompenzačnú platbu podľa zákona č. 250/ 2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach za nedodržanie štandardy kvality vo výške 1 800 €. Z úhrady zrazil daň podľa § 43 ods. 3 písm. m) ZDP sadzbou dane 19 %.

Ako bude dlžník a veriteľ postupovať?

Dodávateľ tepla uhradil odberateľovi kompenzačnú platbu, pričom zaúčtovaná suma 1 800 eur u dlžníka na účte 544 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania je súčasťou základu dane. Nakoľko dodávateľ tepla kompenzačnú platbu aj uhradil, môže si ju zahrnúť do daňových výdavkov podľa § 17 ods. 19 písm. a) ZDP v zdaňovacom období, v ktorom o nej aj účtoval.

2.10 Uzatvorená zmluva

Ide o služby súvisiace s prenájmom (napr. platby za energie, upratovanie, internet, odvoz odpadu). Nájomcovi sú služby prefakturované prenajímateľom alebo sú platené nájomcom prenajímateľovi na základe uzatvorenej zmluvy.

Vzťahuje sa povinnosť uznania výdavkov po zaplatení podľa § 17 ods. 19 písm. b) ZDP aj na služby súvisiace s prenájmom?

Ak s prenájmom nehnuteľnosti súvisia aj platby za ostatné služby spojené s užívaním nehnuteľnosti a tieto platby sú u prenajímateľa považované za zdaniteľné príjmy, u nájomcu budú tieto platby súčasťou základu dane až po zaplatení podľa § 17 ods. 19 písm. b) ZDP. Rovnako sa posudzujú aj platby, ak ich platí nájomca priamo dodávateľovi energií a služieb, pričom zmluvný vzťah s dodávateľom energií a služieb má uzatvorený prenajímateľ.

2.11 Uplatňovanie nájmu

Daňovník – rezident Panamy vlastní na území SR nehnuteľnosť, ktorú prenajíma daňovníkovi slovenskej PO, pričom nájom za december 2024 vo výške 75 000 eur má slovenská PO uhradiť do 13. 12. 2024.

Ako bude daňovník nájom uplatňovať do základu dane?

Panama sa v súlade s § 2 písm. x) považuje za nespolupracujúci štát. Nájomné je vyplácané v prospech daňovníka nespolupracujúceho štátu a podľa § 44 je slovenská PO povinná zraziť z nájomného sumu vo výške 35 % (26 250 eur) ako zabezpečenie dane. Suma na zabezpečenie dane sa odvádza do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane. Túto skutočnosť je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný oznámiť správcovi dane na tlačive určenom FR SR.

Ak daňovník – slovenská PO

• zrazil a odviedol sumu vo výške 26 250 eur a oznámil túto skutočnosť správcovi dane v decembri 2024 – ide o daňový výdavok zdaňovacieho obdobia 2024,

• zrazil a odviedol sumu vo výške 26 250 eur v decembri 2024 a oznámi túto skutočnosť správcovi dane v januári 2025 – ide o daňový výdavok zdaňovacieho obdobia 2025,

• zrazil a odviedol sumu vo výške 26 250 eur a oznámil túto skutočnosť správcovi dane v januári 2025 – ide o daňový výdavok zdaňovacieho obdobia 2025.

2.12 Reklamné služby

Obchodná spoločnosť uzatvorila s občianskym združením zmluvu o reklame, podľa ktorej mala v decembri 2024 zaplatiť za reklamné služby sumu 32 000 eur. Uvedenú sumu uhradila spoločnosť až v januári 2025.

Ako bude spoločnosť postupovať pri zahrňovaní tohto výdavku v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, ak zdaňovacím obdobím je kalendárny rok?

Podľa § 17 ods. 19 písm. i) ZDP sa výdavky (náklady) na reklamu, ktoré sú poskytnuté vybraným typom daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie zahŕňajú do základu dane až po ich skutočnom zaplatení. Obchodná spoločnosť účtovala náklad súvisiaci s reklamou v roku 2024, a to na ťarchu účtu 518 – Ostatné služby a súvzťažne v prospech účtu 321 – Dodávatelia. Keďže v zdaňovacom období 2024 spoločnosť občianskemu združeniu nezaplatila za poskytnutie reklamných služieb, je náklad vo výške 32 000 eur účtovaný na účte 518 pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.

V zdaňovacom období 2025, kedy došlo ku skutočnému zaplateniu služby, si spoločnosť v rámci odpočítateľných položiek výsledku hospodárenia môže upraviť (znížiť) základ dane, a to o sumu 32 000 eur.

Otázky 2.9 – 2.12 vypracovala Ing. Michaela Vidová

2.13 Príspevok do umeleckého fondu

Autor na základe zmluvy o vytvorení slovesného diela a udelení licencie na jeho použitie uzatvorenej aj v zmysle Autorského zákona sa zaviazal pre televíziu vytvoriť dohodnuté dielo vo forme trvalého zvukového záznamu v trvaní 15 minút (autorská príprava a realizácia relácie) s dohodnutou odmenou za vytvorenie autorského diela 380 €. Súčasťou zmluvy bola dohoda, že autor bezodplatne udeľuje súhlas na použitie diela podľa určených podmienok v zmluve a tiež dohoda, že v súlade s ustanovením § 43 ods. 14 ZDP televízia nevykoná pri vyplatení odmeny podľa tejto zmluvy zrážku dane a autor si daň z odmeny vysporiada sám. Autor tiež zobral na vedomie a súhlasil s tým, že mu objednávateľ vyplatí odmenu za vytvorenie diela po odpočítaní príspevku vo výške 2 % z odmeny pre príslušný umelecký fond podľa zákona č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov.

Ako postupovať v predmetnom prípade?

Príjem za vytvorenie autorského diela v sume 380 € bude súčasťou príjmov daňovníka z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP v plnej výške, t. j. bez zníženia o príspevok do umeleckého fondu. Príspevok do umeleckého fondu je potom daňovým výdavkom autora, resp. je súčasťou výdavkov percentom z príjmov, ak si uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP.

2.14 Suma zrážkovej dane

Autor uzatvoril s vysokou školou licenčnú zmluvu podľa § 65 Autorského zákona o udelenie súhlasu autora, ktorý je samostatným zostavovateľom a pôvodcom tvorivej redakčnej a odbornej jazykovej úpravy určitej odbornej vedeckej publikácie, na použitie diela pri vydaní publikácie, a to na vyhotovenie rozmnoženín diela a verejné rozširovanie rozmnoženín diela predajom. Autor udelil nadobúdateľovi licencie výhradnú licenciu na použitie diela v dohodnutom rozsahu (vecnom, územnom a časovom). Nadobúdateľ licencie sa zaviazal vyplatiť autorovi za udelenie licencie na použitie diela podľa podmienok dohodnutých v zmluve odmenu vo výške 590 €. Autor sa nedohodol s nadobúdateľom, že z odmeny dojednanej v zmluve nadobúdateľ licencie nevyberie zrážkovú daň v zmysle § 43 ods. 3 písm. h) ZDP.

Ako vypočíta nadobúdateľ licencie sumu zrážkovej dane?

Nadobúdateľ licencie je v danom prípade platiteľom dane, ktorý má povinnosť zraziť daň vyberanú zrážku z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP, v tomto prípade z príjmov z použitia diela podľa Autorského zákona, nakoľko daňovník neuplatnil postup podľa § 43 ods. 14 ZDP. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou bude odmena za udelenie licencie za použitie diela znížená o 2 %, t. j. o príspevok pre umelecký fond podľa zákona č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov. Z takto vypočítaného základu dane sa daň vyberaná zrážkou vypočíta sadzbou dane 19 %. Vypočítaná daň sa zaokrúhli na eurocenty nadol. Platiteľ dane je povinný zraziť daň pri výplate alebo poukázaní odmeny a zrazenú daň odvedie najneskôr do pätnásteho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude odmena vyplatená. V tej istej lehote bude povinný poslať správcovi dane aj oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktoré je zverejnené na webovom sídle finančnej správy. Pre autora platí, že zrazením dane vyberanej zrážkou je splnená daňová povinnosť.

2.15 Výkon činnosti

Samostatne hospodáriacemu roľníkovi, ktorý vykonáva činnosť na základe osvedčenia vydaného podľa § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. (ďalej len „osvedčenie“), boli v roku 2025 poskytnuté finančné prostriedky (podpora) zo štrukturálneho fondu EÚ - prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry na plodiny na ornej pôde.

Bude príjem roľníka oslobodený od dane?

Nakoľko daňovník prijal platbu v súvislosti s výkonom činnosti, z ktorej mu plynú príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZDP, príjem nie je oslobodený od dane z príjmov fyzickej osoby [§ 9 ods. 2 písm. j) ZDP].

Otázky 2.13 – 2.15
vypracovala Ing. Miroslava Brnová

2.16 Výplata poistného

Fyzická osoba má uzatvorenú s poisťovňou zmluvu o životnom poistení, v rámci ktorej bolo dojednané aj poistenie pre prípad dočasnej pracovnej neschopnosti v dôsledku ochorenia alebo úrazu. V roku 2025 obdržala táto osoba po ukončenom šetrení nároku na výplatu poistného plnenia denné odškodné pri dočasnej pracovnej neschopnosti v dôsledku ochorenia. Poisťovňa súčasne v oznámení o výplate poistného plnenia uviedla, že vyplatené poistné plnenie oznámila príslušnému daňovému úradu.

Má daňovník uviesť toto plnenie vo svojom daňovom priznaní?

Pretože sa jedná o poistné plnenie z poistnej zmluvy, predmetom ktorej je poistenie osoby a v rámci tejto zmluvy bolo dojednané poistenie pre prípad dočasnej pracovnej neschopnosti, na vyplatené poistné plnenia sa aplikuje § 9 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia je od dane oslobodené plnenie z poistenia osôb. Vyplatené poistné plnenie je teda oslobodené od dane a v daňovom priznaní sa neuvádza.

2.17 Príjem z prenájmu bytu

Fyzická osoba získala darovaním byt, ktorý dala do prenájmu inej fyzickej osobe. Samotné nadobudnutie bytu darovaním nie je predmetom dane, t. j. z tohto dôvodu nevznikne obdarovanému daňová povinnosť.

Je príjem z prenájmu bytu zdaniteľným príjmom?

Príjem z prenájmu bytu však už nie je vylúčený z predmetu dane, u obdarovaného je zdaniteľným príjmom podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov (ak nejde o prenájom vykonávaný na základe živnostenského oprávnenia). Na tento príjem možno uplatniť oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona do ročnej výšky 500 eur. Zostávajúca suma sa zdaní v daňovom priznaní po uplatnení prislúchajúcich výdavkov s výnimkou prípadu, ak podľa § 32 zákona nevznikne povinnosť daňové priznanie podať.

2.18 Poistné

Daňovníkovi bude vyplatená z poistenia pre prípad dožitia 60 rokov veku suma 10 620 eur. Za dobu poistenia zaplatil na poistnom po prepočte 9 960 eur.

Musí byť pri zaplatení poistnej sumy uhradená aj daň?

Poisťovňa pri výplate zrazí daň 19 % zo sumy 660 eur (10 620 – 9 960). Daňovníkovi vyplatí sumu 10 620 eur zníženú o daň 125,40 eura (660 x 19 %), t. j. 10 494,60 eura. Zrazenou daňou je daňová povinnosť z tohto príjmu vysporiadaná.

Otázky 2.16 – 2.18 vypracovala Ing. Ivana Valterová

2.19 Odpis záväzku vzťahujúceho sa k nedaňovému výdavku

Akciová spoločnosť eviduje v účtovníctve nevyplatené dividendy voči FO, ktoré sú už viac ako 4 roky pro splatnosti. Z právneho hľadiska sa po 4 rokoch právo na dividendu premlčuje, ale nezaniká a je súdne vymožiteľné. Spoločnosť sa rozhodla že všetky tieto nevyplatené záväzky z účtovníctva odpíše. Odpis zrealizuje cez účet 364/648. Povinnosť upraviť základ dane sa vťahuje na tie záväzky, ktoré sa vťahujú k daňovým výdavkom. Daňový výdavok k týmto záväzkom nemali.

Bude uvedený výnos na účte 648 daňový alebo nedaňový a bude uvedený ako odpočítateľná položka na riadku 290 DP?

V zásade podľa § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dai z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) sa základ dane zistený podľa § 17 odseku 1 písm. b) a c) spomínaného právneho predpisu upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako

a) 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

b) 720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

c) 1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

Uvedené znamená, že daňovník je povinný upraviť základ dane z príjmov len o tú výšku záväzku, ktorý prislúcha k daňovému výdavku. Výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb nie sú však daňovým nákladom v zmysle § 21 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Ak teda dôjde k odpisu záväzku, ktorý sa vzťahuje k nedaňovému výdavku (tzn. aj záväzok vzťahujúci sa k nevyplatenej dividende), ustanovenie § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov sa neaplikuje, a takýto odpis zaúčtovaný na účet 648 nebude súčasťou základu dane z príjmov.

2.20 Zvýhodnený spôsob odpisovania – mikrodaňovník

Živnostník v roku 2024 nemal postavenie mikrodaňovníka. V januári 2024 kúpil za 12 000 € hmotný majetok zaradený do odpisovej skupiny 1. V januári 2025 predmetný hmotný majetok zaradil do obchodného majetku (hmotný majetok preradil z osobného užívania do obchodného majetku).

Môže živnostník pri tomto hmotnom majetku uplatniť zvýhodnený spôsob odpisovania, ak v roku 2025 získa postavenie mikrodaňovníka?

Predmetný hmotný majetok živnostník nadobudol v roku 2024 a do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania tento majetok zaradil v januári 2025, v ktorom získal postavenie mikrodaňovníka. Z uvedeného je zrejmé, že pri tomto hmotnom majetku môže v roku 2025 uplatniť zvýhodnený spôsob odpisovania podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov, pričom tento výhodnejší spôsob uplatňovania daňových odpisov uplatňuje aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, a to bez ohľadu na to, či v týchto ďalších zdaňovacích obdobiach bude alebo nebude mať postavenie mikrodaňovníka.

V uvedenom prípade je však potrebné rešpektovať aj ustanovenie § 24 ods. 5 zákona o dani z príjmov, v súlade s ktorým pri preradení hmotného majetku z osobného užívania do obchodného majetku, sa tento majetok odpisuje ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej v § 25 ods. 1 písm. d) spomínaného právneho predpisu. Hmotný majetok, ktorý daňovník kúpil v januári 2024, patrí do odpisovej skupiny 1, kde doba odpisovania je 4 roky, pričom ide o majetok, ktorý daňovník zaradil do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania v januári 2025. V nadväznosti na znenie ustanovenia § 24 ods. 5 zákona o dani z príjmov je rok 2025 druhým, rok 2026 tretím a rok 2027 bude štvrtým rokom odpisovania tohto majetku (za rok 2024 v zmysle cit. ustanovenia odpis nebolo možné uplatniť).

Za predpokladu rovnomerného odpisovania tohto hmotného majetku, ročný odpis v jednotlivých zdaňovacích obdobiach rokov 2025 až 2027 (t. j. v druhom, treťom a štvrtom roku odpisovania), by predstavoval 3 000 € (1/4 zo vstupnej ceny vo výške 12 000 €), t. j. za tieto tri zdaňovacie obdobia, by pri rovnomernom spôsobe odpisovania daňovník uplatnil do daňových výdavkov odpisy v úhrnnej sume 9 000 € (3 x 3 000 €). Ani pri uplatnení zvýhodneného spôsobu odpisovania daňovník nemôže za zdaňovacie obdobia rokov 2025 až 2027 uplatniť do daňových výdavkov odpisy v úhrnnej sume vyššej ako 9 000 €, pričom to, akú sumu odpisov z uvedenej celkovej sumy do daňových výdavkov uplatní pri zvýhodnenom spôsobe odpisovania v jednotlivých zdaňovacích obdobiach rokov 2025 až 2027, je na jeho rozhodnutí. Môže postupovať napr. aj tak, že celú sumu 9 000 € uplatní do daňových výdavkov vo forme odpisov naraz, a to v jednom zo zdaňovacích období rokov 2025 až 2027.

Uvedené samozrejme platí len za predpokladu, že v danom zdaňovacom období, v ktorom odpisy hmotného majetku do daňových výdavkov uplatní, daňovník predmetný hmotný majetok má zaradený v obchodnom majetku a využíva ho výlučne na dosiahnutie zdaniteľných príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov, nakoľko aj v prípade uplatnenia zvýhodnených odpisov sa uplatnia ustanovenia § 19 ods. 2 písm. t) a § 24 ods. 8 zákona o dani z príjmov.

2.21 Režim uplatňovania daňovej straty z minulých rokov, ak nejde o mikrodaňovníka

Spoločnosť za rok 2025 predpokladá daňový zisk vo výške 84 860,00 €. Spoločnosť má daňové straty za roky 2020, zostatok vo výške 11 297,00 € za rok 2021, stratu 89 083,00 € a za rok 2023 stratu vo výške 85 450,00 €. Spoločnosť v DP za rok 2025 bude súbežne uplatňovať odpočet daňových strát vykázaných za roky 2020, 2021 a 2023.

Spoločnosť si to chce uplatniť ZD za rok 2025 týmto spôsobom – 84 860 €:

• 11 297 € (zostatok straty z roku 2021),

• 42 430 € (časť straty z roku 2021 do výšky 50 % ZD z roku 2025),

• 31 133 € (časť straty z roku 2023) základ dane za rok 2025 ale bude nula je to takto v poriadku.

Platí limit do výšky 50 % základu dane vykázaného za rok 2025 pre každú daňovú stratu samostatne alebo súhrnný odpočet za všetky tri zdaňovacie obdobia nemôže presiahnuť 50 % základu dane za rok 2025?

V zásade podľa § 30 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) platí, že od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo od základu dane (čiastkového) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou možno odpočítať daňovú stratu počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná najviac do výšky:

a) základu dane, ak sa v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty považuje za mikrodaňovníka – §30 ods. 1 písm. a),

b) 50 % základu dane u ostatných daňovníkov – § 30 ods. 1 písm. b).

Vychádzajúc z ustanovenia § 52zzb ods. 5 zákona o dani z príjmov sa ustanovenie § 30 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2021 použije na daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré sa začínajú najskôr 1. 1. 2021. Daňovník, ktorý nie je mikrodaňovníkom, môže uplatniť odpočet daňovej straty vykázanej v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach najviac do výšky 50 % základu dane, pričom limit 50 % sa posudzuje pre každú daňovú stratu samostatne.

Z uvedeného vyplýva, že ak predmetná spoločnosť bude v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2025 uplatňovať odpočet daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobie 2020, 2021 a 2023, bude samostatne posudzovať limit do výšky 50 % základu dane vykázaného za rok 2025 pre daňovú stratu za zdaňovacie obdobie 2020, samostatne pre daňovú stratu za zdaňovacie obdobie 2021 a samostatne pre daňovú stratu za zdaňovacie obdobie 2023.

V otázke popísaný postup umorovania strát z minulých rokov tak možno považovať za súladný so zákonom.

Otázky 2.19 – 2.21 vypracoval Ing. Ján Mintál

2.22 Zdanenie príjmu

Spoločnosti s ručením obmedzeným daroval jej spoločník pozemok. Z tejto skutočnosti nevyplýva ani pre jednu zo strán daňová povinnosť. Pozemok bude spoločnosťou ďalej prenajímaný.

Aký príjem bude podliehať zdaneniu?

Príjmy z prenájmu sú už predmetom dane právnickej osoby. Obdobne bude zdaneniu podliehať aj príjem z prípadného predaja pozemku spoločnosťou.

Ing. Ivana Valterová

2.23 Nevyplatené dividendy

Bude tento výnos na účte 648 daňový, alebo to bude nedaňový výnos a bude uvedený ako odpočítateľná položka na riadku 290 DP?

V zásade podľa § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „ZDP“) sa základ dane zistený podľa § 17 odseku 1 písm. b) a c) spomínaného právneho predpisu upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 ZDP daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako

a) 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

b) 720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

c) 1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

Ing. Ján Mintál

2.24 Technické zhodnotenie budovy alebo oprava

V budove skladu boli vymenené staré drevené okná za nové plastové vo výške 10 500 €.

Ide o technické zhodnotenie budovy alebo opravu?

Keďže sa vymieňajú staré okná za nové, výmenu okien je možné považovať za opravu.

Ing. Anton Kolembus

2.25 Hmotný majetok zaradený do obchodného majetku.

Živnostník v roku 2024 získal postavenie mikrodaňovníka. V januári 2024 kúpou obstaral za 12 000 eur stroj patriaci do odpisovej skupiny 1 a v januári 2024 tento hmotný majetok aj zaradil do obchodného majetku. Zvýhodnené odpisy tohto majetku uplatnil do daňových výdavkov v zdaňovacom období 2024 a rovnako tak bude postupovať aj v roku 2025. Každý rok činil odpis 6 000 eur.

Ako postupovať v prípade, ak v januári 2026 tento hmotný majetok daňovník predá za 4 000 eur?

Stroj, ktorý živnostník nadobudol a aj zaradil do obchodného majetku v januári 2024, patrí do odpisovej skupiny 1, kde doba odpisovania je 4 roky. Keďže k vyradeniu stroja, pri ktorom živnostník v rokoch 2024 a 2025 uplatní zvýhodnený spôsob odpisovania podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov, dôjde pred uplynutím doby odpisovania tohto majetku, živnostník musí postupovať podľa § 17 ods. 31 zákona o dani z príjmov. To znamená, že základ dane za zdaňovacie obdobie roka 2026, v ktorom dôjde k vyradeniu uvedeného majetku z obchodného majetku v dôsledku jeho predaja, živnostník zvýši o kladný rozdiel medzi sumou odpisov už uplatnených do daňových výdavkov v rokoch 2024 a 2025 pri uplatnení zvýhodneného spôsobu odpisovania a sumou odpisov, ktoré prepočíta spôsobom podľa § 27 zákona o dani z príjmov.

Zvýhodnené odpisy zahrnuté do daňových výdavkov za roky 2024 a 2025 činia spolu 12 000 eur (6 000 eur + 6 000 eur). Daňové odpisy vyčíslené podľa § 27 zákona o dani z príjmov sú v celkovej výške 6 000 eur (12 000 eur / 4 roky rovnomerného odpisovania x 2 roky). Kladný rozdiel medzi sumou zvýhodnených odpisov uplatnených do daňových výdavkov a sumou odpisov vyčíslených pri rovnomernom odpisovaní predstavuje teda 6 000 eur (12 000 eur – 6 000 eur). Základ dane za zdaňovacie obdobie roka 2026, v ktorom dôjde k vyradeniu stroja z obchodného majetku živnostníka v dôsledku predaja, živnostník teda zvýši o sumu 6 000 eur. Úpravu základu dane vykoná živnostník prostredníctvom úpravy (zvýšenia) príjmov zahrnovaných do základu dane.

V roku 2026 pri vyradení stroja z obchodného majetku z dôvodu predaja živnostník zároveň zahrnie zostatkovú cenu tohto majetku v zmysle § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov vo výške 6 000 eur (12 000 eur – 6 000 eur) do daňových výdavkov v súlade s § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov.

V prípade však, ak by v roku 2026 živnostník nepredal spomínaný majetok, ale ho preradil z obchodného majetku do svojho osobného užívania, zostatkovú cenu by ako daňový výdavok uplatniť nemohol.

Ing. Ján Mintál

2.26 Montáž bezpečnostných dverí

Podnikateľ má v prenájme nebytové priestory. Obstaral si bezpečnostné dvere v hodnote 4 700 €.

Ide o technické zhodnotenie prenajatého majetku (ako postupovať), alebo to môže odpisovať samostatne?

Modernizáciou (technickým zhodnotením) sa rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť. Montáž bezpečnostných dverí je potrebné považovať za technické zhodnotenie prenajatej nehnuteľnosti, nakoľko ide o modernizáciu prenajatých nebytových priestorov s výdavkami na obstaranie bezpečnostných dverí prevyšujúcimi 1 700 €.

Pri odpisovaní technického zhodnotenia prenajatého majetku sa postupuje podľa § 24 ods. 2 ZDP. Na základe tohto ustanovenia technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže odpisovať nájomca. Ten zaradí technické zhodnotenie ako samostatný hmotný majetok do odpisovej skupiny, do ktorej patrí prenajatý hmotný majetok.

Výpočet daňových odpisov
Zaradenie do odpisovej skupiny/doba odpisovania	5 / 20 rokov
Vstupná cena	4 700 €
Ročný odpis (4 700 / 20)	235 €

Ročne bude nájomca do daňových výdavkov uplatňovať 235 €.

2.27 Kúpa bezpečnostného systému

Spoločnosť má formou dlhodobého prenájmu prenajatú nehnuteľnosť – budovu na 15 rokov. V treťom roku prenájmu do budovy namontovala bezpečnostný systém za 3 200 €.

Ako má účtovná jednotka posudzovať kúpu tohto bezpečnostného systému?

Podľa Postupov účtovania v PÚ sa na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku účtujú aj náklady vynaložené na technické zhodnotenie dlhodobého hmotného majetku, ktorý má účtovná jednotka v prenájme a na základe písomnej zmluvy toto technické zhodnotenie bude odpisovať. Technické zhodnotenie sa u nájomcu účtuje po zaradení do používania na tom účte, na ktorom by účtoval prenajatý majetok ako vlastník.

Podľa § 41 Postupov účtovania v PÚ sa technické zhodnotenie prenajatého majetku odpisované nájomcom, účtovne odpíše v priebehu zostávajúcej doby nájmu (13 rokov).

Otázky 2.26 – 2.27 vypracoval Ing. Anton Kolembus

2.28 Zdaniteľný príjem u invalida

Fyzická osoba poberá od poisťovne mesačne náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite v dôsledku úrazu podľa § 447 Občianskeho zákonníka. V roku 2025 jej bude vyplatená náhrada v úhrnnej sume 5 965,94 eura. Iný príjem okrem tejto náhrady a invalidného dôchodku nemá.

Čo je zdaniteľným príjmom u tejto FO?

Ak má táto osoba viac ako 40 %-tný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, vzťahuje sa na ňu oslobodenie podľa § 9 ods. 2 písm. i) bod 1 zákona o dani z príjmov vo výške 5 753,79 eura. Invalidný dôchodok je príjem oslobodený od dane podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona. Zdaniteľným príjmom fyzickej osoby je v danom prípade suma 212,15 eura. V súlade s § 32 ods. 1 zákona daňové priznanie za rok 2025 má povinnosť podať daňovník, ak dosiahol za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 876,90 eura.

Pretože zdaniteľné príjmy nepresiahli uvedenú sumu, nemá táto fyzická osoba povinnosť podať daňové priznanie za rok 2025.

2.29 Oslobodenie od dane

Daňovníkovi bolo v roku 2025 vyplatené jednorazové plnenie z komerčnej poisťovne (plnenie z poistky inej osoby) za poskytovanú náhradu za stratu na zárobku v dôsledku úrazu (daňovník má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť). Plnenie bolo daňovníkovi vyplatené v roku jednorazovo vo výške 42 560 eur za obdobie rokov 2025 až 2030.

Je náhrada za stratu zárobku oslobodená od dane z príjmov?

Príjem z predmetného komerčného poistenia, ktorý je daňovníkovi vyplatený ako náhrada za stratu na zárobku (plnenie z cudzej poistky), sa považuje za zdaniteľný príjem. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov je táto náhrada za stratu na zárobku vyplácaná z plnení poskytovaných poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40 %-tný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, oslobodená od dane z príjmov do výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka platnej v roku vyplatenia náhrady. Ak ide o plnenie vyplatené daňovníkovi na viac rokov, uplatní sa oslobodenie od dane vo výške násobku sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a počtu rokov, na ktoré je plnenie vyplatené, najviac do výšky 20 000 eur.

Keďže daňovníkovi bolo v roku 2025 vyplatené jednorazové plnenie, z jeho príjmu je suma 20 000 eur oslobodená od dane (nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka na rok 2025 je 5 753,79 x 5 rokov = 28 768,95 €) a rozdiel vo výške 22 560 eur je zdaniteľným príjmom. Tento zdaniteľný príjem daňovník zahrnie v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2025 ako ostatný príjem „iný“.

Otázky 2.28 – 2.29 vypracovala Ing. Ivana Valterová

2.30 Bezplatné nadobudnutie technického zhodnotenia

Spoločnosť mala v operatívnom prenájme budovu, na ktorej vykonala technické zhodnotenie v roku 2022. Na základe písomnej zmluvy s prenajímateľom technické zhodnotenie odpisovala. V máji 2025 spoločnosť ukončila nájomnú zmluvu výpoveďou. Technické zhodnotenie nie je odpísané. Spoločnosť sa rozhodla ponechať ho prenajímateľovi bezplatne, čo uviedli aj v protokole o prevzatí nehnuteľnosti prenajímateľom.

Je zostatková cena technického zhodnotenia daňovým výdavkom? Aký vplyv bude mať bezplatné nadobudnutie technického zhodnotenia na daňový základ prenajímateľa?

Keďže pri skončení nájmu nie je technické zhodnotenie odpísané, môže sa nájomca dohodnúť s prenajímateľom na odplatnom prevode zostatkovej ceny technického zhodnotenia.

Ak prenajímateľ zostatkovú cenu technického zhodnotenia od nájomcu neodkúpi, táto je u nájomcu nedaňovým nákladom v zmysle § 21 ods. 2 písm. f) ZDP. U prenajímateľa je zostatková cena technického zhodnotenia nepeňažným príjmom, ktorý mu zvyšuje základ dane, a to v zdaňovacom období v ktorom bol nájom ukončený.

2.31 Odkúpenie technického zhodnotenia

Nájomca mal prenajaté skladovacie priestory. Nájomná zmluva bola uzatvorená na päť rokov od 1. 1. 2021 do 31. 12. 2025 vrátane. V januári 2021 nájomca s písomným súhlasom prenajímateľa vykonal v priestoroch stavebné úpravy v hodnote 3 000 € a začal ich odpisovať ako iný majetok. Po skončení nájmu bude mať toto technické zhodnotenie daňovú zostatkovú cenu (daňové odpisovanie 20 rokov).

Ako bude nájomca postupovať, ak dôjde k odkúpeniu, resp. ak prenajímateľ nebude chcieť technické zhodnotenie odkúpiť?

Ako vyplýva zo zadania, nájomná zmluva je uzatvorená na dobu kratšiu, ako je doba daňového odpisovania majetku, ktorý je predmetom prenájmu. Ku dňu ukončenia nájmu bude mať technické zhodnotenie daňovú zostatkovú cenu:

Cena technického zhodnotenia	3 000 €
Odpisová skupina / doba odpisovania	5 / 20 rokov
Ročný odpis 3 000 € / 20 rokov	150 €
Daňové odpisy za roky 2021 – 2025	750 €
Daňová zostatková cena ku dňu ukončenia nájmu	2 250 €

Ak prenajímateľ neodkúpi od nájomcu zostatok technického zhodnotenia a nezvýši vstupnú cenu predmetu prenájmu, má povinnosť daňovú zostatkovú hodnotu technického zhodnotenia zdaniť ako nepeňažný príjem. Súčasne daňová zostatková cena u nájomcu nebude daňovým výdavkom.

Ak nájomca odkúpi od nájomcu technické zhodnotenie v zostatkovej cene 2 250 €, kúpnu cenu technického zhodnotenia pripočíta k obstarávacej (vstupnej) cene vráteného majetku. U nájomcu bude zostatková cena daňovým výdavkom a príjem z predaja technického zhodnotenia zdaniteľným príjmom.

Otázky 2.30 – 2.31 vypracoval Ing. Anton Kolembus

2.32 Hmotný majetok zaradený do odpisovej skupiny

Živnostník kúpou obstaral v januári 2024 za 8 000 eur hmotný majetok zaradený do odpisovej skupiny 1. Uvedený majetok v rokoch 2024 aj 2025 využíva v súvislosti s podnikaním, avšak do obchodného majetku tento majetok zaradí až v januári 2026 (nakoľko napr. v rokoch 2024 a 2025 uplatní paušálne výdavky). V každom z rokov 2024 až 2026 živnostník získa postavenie mikrodaňovníka.

Môže pri tomto hmotnom majetku uplatniť zvýhodnený spôsob odpisovania?

Hmotný majetok daňovník obstaral v roku 2024 a do obchodného majetku ho zaradí až v roku 2026, v ktorom bude mať postavenie mikrodaňovníka, znamená to, že pri tomto hmotnom majetku môže v roku 2026 a v nasledujúcom zdaňovacom období uplatniť zvýhodnený spôsob odpisovania, a to bez ohľadu na to, či v tomto ďalšom zdaňovacom období bude alebo nebude mať postavenie mikrodaňovníka.

Hmotný majetok, ktorý daňovník kúpil v januári 2024, patrí do odpisovej skupiny 1, kde doba odpisovania je 4 roky, pričom ide o majetok, ktorý živnostník zaradí do obchodného majetku v januári 2026. V nadväznosti na znenie ustanovenia § 24 ods. 5 zákona o dani z príjmov rok 2026 bude tretím a rok 2027 štvrtým rokom odpisovania tohto majetku (za roky 2024 a 2025 odpisy nie je možné uplatniť). Pri rovnomernom odpisovaní tohto hmotného majetku, ročný odpis v jednotlivých zdaňovacích obdobiach rokov 2026 a 2027 (t. j. v treťom a štvrtom roku odpisovania), by predstavoval 2 000 €, t. j. za tieto dve zdaňovacie obdobia, by pri rovnomernom spôsobe odpisovania daňovník uplatnil do daňových výdavkov odpisy v úhrnnej sume 4 000 eur (2 x 2 000 eur).

Ani pri uplatnení zvýhodneného spôsobu odpisovania daňovník nebude môcť za zdaňovacie obdobia rokov 2026 a 2027 uplatniť do daňových výdavkov odpisy v úhrnnej sume vyššej ako 4 000 eur, pričom to, akú sumu odpisov z uvedenej celkovej sumy do daňových výdavkov uplatní pri zvýhodnenom spôsobe odpisovania v jednotlivých zdaňovacích obdobiach rokov 2026 a 2027, je na jeho rozhodnutí. Môže postupovať napr. aj tak, že celú sumu 4 000 eur uplatní do daňových výdavkov vo forme odpisov naraz, a to v jednom zo zdaňovacích období rokov 2026 alebo 2027.

Uvedené samozrejme platí len za predpokladu, že v danom zdaňovacom období, v ktorom odpisy hmotného majetku do daňových výdavkov uplatní, predmetný hmotný majetok má zaradený v obchodnom majetku a využíva ho výlučne na dosiahnutie zdaniteľných príjmov z podnikania, nakoľko aj v prípade uplatnenia zvýhodnených odpisov sa uplatnia ust. § 19 ods. 2 písm. t) a § 24 ods. 8 zákona o dani z príjmov.

Ing. Ján Mintál

2.33 Zahrnutie dotácie

Daňovníkovi v roku 2024 bola poskytnutá dotácia na začatie podnikania (na bežné prevádzkové výdavky) vo výške 3 500 eur. Daňovník v roku 2024 účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V roku 2024 daňovník použil dotáciu vo výške 2 300 eur. Zvyšnú časť dotácie plánuje použiť v roku 2025.

V akej výške zahrnie prijatú dotáciu v roku 2024 do základu dane?

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý poskytnutú dotáciu celú nepoužil na úhradu výdavkov v roku 2024, do základu dane za rok 2024 zahrnie dotáciu len vo výške jej čerpania v roku 2024, t. j. sumu 2 300 eur. Dopad na daň v roku 2024 je neutrálny. Zvyšnú časť dotácie daňovník zahrnie do základu dane v roku jej čerpania (rok 2025).

Ing. Miroslava Brnová

2.34 Zvýhodnený spôsob odpisovania

Daňovník s príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ktorý v roku 2024 nadobudol postavenie mikrodaňovníka, kúpil v januári 2024 za 11 500 € hmotný majetok zaradený do odpisovej skupiny 1. Uvedený majetok v roku 2024 využíval v súvislosti s podnikaním, avšak do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov tento majetok zaradil až v roku 2025, v ktorom postavenie mikrodaňovníka stratil.

Môže pri tomto hmotnom majetku uplatniť zvýhodnený spôsob odpisovania podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov?

Hmotný majetok daňovník síce nadobudol v roku 2024, do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov však tento majetok zaradil až v zdaňovacom období roka 2025, v ktorom postavenie mikrodaňovníka nezískal. Z uvedeného dôvodu pri tomto majetku uplatniť zvýhodnený spôsob odpisovania podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov nemôže.

Ing. Ján Mintál

2.35 Zdanenie plnenia

Fyzická osoba – podnikateľ má uzatvorenú s poisťovňou poistnú zmluvu. V súvislosti s úrazom vznikol z tejto zmluvy nárok na poistné plnenie z poistného rizika denné odškodné za dobu nevyhnutného liečenia. Tiež vznikol nárok z poistenia ušlého zárobku na poistné plnenie stanovené z dojednanej dennej dávky pre denné odškodné, na ktorú bolo poistenie dojednané za dni pracovnej neschopnosti počítané od 15. dňa pracovnej neschopnosti.

Podlieha toto plnenie zdaneniu?

Nepodlieha. Aj na daný prípad sa vzťahuje oslobodenie vyplateného plnenia od dane v súlade s § 9 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov.

Ing. Ivana Valterová

2.36 Zostatková cena hmotného a nehmotného majetku

Podnikateľ mal v prenajatej budove zriadenú prevádzku reštaurácie a kaviarne. Na prenajatej budove vykonal technické zhodnotenie so súhlasom majiteľa budovy a toto odpisoval ako iný majetok. Podnikateľ predal prevádzku – zariadenie reštaurácie spolu s technickým zhodnotením budovy inému podnikateľovi. Zostatková cena technického zhodnotenia je vyššia ako cena, za ktorú ho odpredáva.

Môže si podnikateľ zahrnúť do daňových výdavkov zostatkovú cenu technického zhodnotenia v celej výške? Ako má zaúčtovať nadobúdateľ technické zhodnotenie? Ide o jednorazový daňový výdavok alebo musí technické zhodnotenie odpisovať?

Podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP daňovým výdavkov je aj daňová zostatková cena hmotného a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou, z čoho vyplýva, že daňová zostatková cena technického zhodnotenia pri jeho predaji je daňovým výdavkom podnikateľa, a to v celkovej výške. Podnikateľ zahrnie daňovú zostatkovú cenu do daňových výdavkov v rámci účtovných uzávierkových operácií.

Kupujúci podnikateľ zaradí nadobudnuté technické zhodnotenie do daňových výdavkov alebo do hmotného majetku podľa výšky nadobúdacej ceny. Ak je nadobúdacia cena technického zhodnotenia vyššia ako 1 700 €, podnikateľ zaradí technické zhodnotenie do dlhodobého hmotného majetku ako iný majetok a do daňových výdavkov si zahrnie výdavky na jeho obstaranie postupne vo forme odpisov.

Technické zhodnotenie budovy zaradí do odpisovej skupiny podľa charakteru prenajatej budovy, na ktorej bolo technické zhodnotenie vykonané.

Ing. Anton Kolembus

2.37 Zníženie dane za poistné

Fyzická osoba utrpela v dôsledku dopravnej nehody úraz, za ktorý zodpovedá poistený komerčnej poisťovne. Táto poisťovňa vyplatila v súlade s § 447 Občianskeho zákonníka náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného. Náhrada bola zdanená v daňovom priznaní za rok 2024. Daňovníčka zaplatila z tohto príjmu v roku 2025 v rámci ročného zúčtovania poistného poistné na zdravotné poistenie. Za rok 2025 jej nevznikne povinnosť podať daňové priznanie (je na starobnom dôchodku).

Ako si môže FO znížiť daň o zaplatené poistné?

Zaplatené poistné z tohto príjmu je v súlade s § 8 ods. 12 zákona uznaným daňovým výdavkom. Ak za rok 2025 nevznikne v súlade so zákonom o dani z príjmov povinnosť podať daňové priznanie a poistné zaplatené v tomto roku nie je možné z toho dôvodu uplatniť v daňovom priznaní za rok 2025, môže si daňovníčka uplatniť tento výdavok v dodatočnom daňovom priznaní za rok 2024.

Ing. Ivana Valterová

2.38 Výplata čiastkovej odmeny a preddavku

Objednávateľ si v zmluve o vytvorení diela na objednávku objednal od autora vytvorenie náročného umeleckého diela. Dohodli si vyplatenie odmeny v čiastočných platbách a na platbe preddavku na materiálne zabezpečenie, ktorá bude podliehať vzájomnému vyúčtovaniu. Tieto platby mali byť poukázane autorovi v dohodnutých termínoch, pričom spolu neuzatvorili dohodu o nezrazení dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 14 ZDP.

Je platiteľ dane povinný zraziť zrážkovú daň pri každej výplate čiastkovej odmeny a preddavku alebo až po konečnom vyúčtovaní?

Ak fyzickej osobe, ktorá na základe objednávky mala vytvoriť autorské dielo spĺňajúce podmienky podľa Autorského zákona, bol vyplatený preddavok, čiastková platba alebo vyúčtovanie odmeny po odovzdaní diela, takýto príjem je príjmom, z ktorého sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP, ak spoločne neuzatvorili dohodu o neuplatnení zrážkovej dane podľa § 43 ods. 14 ZDP. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov z uvedených príjmov je príjem znížený o zrazený príspevok do príslušného umeleckého fondu. Platiteľ dane potom pri zrazení dane postupuje podľa § 43 ods. 10 až 12 ZDP.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že:

▪ zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane (objednávateľ diela) pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka (autora);

▪ platiteľ dane (objednávateľ) je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak; zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka;

▪ súčasne je platiteľ dane (objednávateľ) v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určuje FR SR a uverejňuje ho na svojom webovom sídle.

2.39 Rozhovor v rozhlase alebo televízii

Fyzická osoba poskytne rozhovor rozhlasu alebo televízii, za ktorý dostane odmenu.

Ako FO zdaní takýto príjem?

Ak fyzická osoba poskytne rozhovor rozhlasu alebo televízii, nemusí ísť vo väčšine prípadov o umelecký výkon. Avšak môže ísť o umelecký výkon, ak by boli naplnené znaky, podľa ktorých by daný rozhovor bol už ako umelecký výkon predmetom autorského práva. Mohlo by to nastať v prípade, ak by napr. odpovede boli jedinečné a boli by výsledkom duševnej tvorivosti danej osoby. Ak by súčasťou rozhovoru napr. so spevákom bolo aj prednesenie piesne, taktiež by už mohlo ísť o umelecký výkon.

Odmenu, ktorá nie je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, je potrebné posúdiť aj napr. vo väzbe na to, čo bolo skutočným obsahom výkonu v daných konkrétnych podmienkach, v danom konkrétnom čase, či zmluvné strany považovali daný výkon za umelecký výkon v zmysle Autorského zákona, čiže v tejto súvislosti je potrebné vychádzať z dohodnutého zhodného prejavu vôle oboch strán, t. j. o aký rozhovor išlo, za akých podmienok a pod., na základe ktorého bola vyplatená odmena. V prípade, ak by išlo o podanie umeleckého výkonu, potom je rozhodujúce, či sa spoločne dohodli o uzatvorení dohody o neuplatnení zrážkovej dane podľa § 43 ods. 14 ZDP. Ak by dohodu podľa § 43 ods. 14 ZDP neuzatvorili, potom by bol povinný platiteľ dane zraziť daň vyberanú zrážkou z takto vyplateného príjmu podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, resp. ak by uzatvorili dohodu, potom by si takýto príjem zdanila fyzická osoba sama.

Ak by rozhovor bol bez naplnenia znakov Autorského zákona a išlo by o náhodný rozhovor, napr. rozhovor bol poskytnutý na ulici tak, že redaktor náhodne oslovil okoloidúceho, ktorému za rozhovor potom bola vyplatená aj odmena, mohlo by ísť za ustanovených podmienok aj o príjem podľa § 8 ZDP.

Otázky 2.38 – 2.39 vypracovala Ing. Miroslava Brnová

2.40 Zmluva na prenájom výrobných priestorov

Spoločnosť uzatvorila nájomnú zmluvu na prenájom výrobných priestorov na 15 rokov. Od vlastníka získala súhlas na prestavbu priestorov tak, aby vyhovovali jej potrebám. Výdavky na prestavbu v celkovej sume 43 200 € podľa § 29 ZDP spĺňajú podmienky technického zhodnotenia a nájomca má súhlas vlastníka na jeho odpisovanie.

Ako bude nájomca postupovať pri odpisovaní?

Nájomca zaradí technické zhodnotenie vykonané vo výrobnej budove do 5. odpisovej skupiny a bude ho odpisovať 20 rokov. Priebeh odpisovania: obstarávacia cena: 43 200 / 20 = 2160 €, t. j. nájomca bude uplatňovať do daňových nákladov ročný odpis vo výške 2 160 z vykonaného technického zhodnotenia počas trvania nájomnej zmluvy.

2.41 Zostatková cena technického zhodnotenia

Kaderníčka uzatvorila v roku 2021 zmluvu o nájme nebytového priestoru na dobu 10 rokov. Na prenajatom priestore vykonala technické zhodnotenie – zriadila si kadernícky salón. Prenajímateľ dal nájomníčke písomný súhlas na vykonanie a následné odpisovanie technického zhodnotenia za podmienky, že po ukončení prenájmu vráti priestor do pôvodného stavu. Kaderníčka ukončila nájom predčasne v apríli 2025. Po ukončení nájmu uviedla nebytový priestor do pôvodného stavu – zariadenie kaderníctva (technické zhodnotenie) fyzicky zlikvidovala – odstránila umývadlá, zrkadlá, obklad stien. Technické zhodnotenie nebolo ku dňu skončenia nájmu odpísané.

Je zostatková cena technického zhodnotenia nedaňovým alebo daňovým výdavkom kaderníčky? Bude mať zostatková cena technického zhodnotenia vplyv na základ dane prenajímateľa, keď technické zhodnotenie vlastne neprevzal?

Po skončení nájmu nie je technické zhodnotenie odpísané. Technické zhodnotenie prenajímateľ odmietol prevziať, trval na dodržaní pôvodnej nájomnej zmluvy a žiadal uviesť priestor do pôvodného stavu. Pri tomto postupe je zostatková cena technického zhodnotenia daňovým výdavkom, a to podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP. Daňovým výdavkom je aj zostatková cena hmotného majetku pri jeho vyradení likvidáciou.

Prenajímateľ po skončení nájmu neprevzal pôvodné technické zhodnotenie, prenajatý priestor bol vrátený prenajímateľovi v pôvodnom stave.

V takomto prípade prenajímateľ neuplatní postup podľa § 17 ods. 20 ZDP. Zostatková hodnota technického zhodnotenia nebude nepeňažným príjmom prenajímateľa.

Otázky 2.40 – 2.41 vypracoval Ing. Anton Kolembus

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

21,00 €

21,00 €