2.  Dane v praxi

Zákon o dani z príjmov (ZDP)

2.1     Príjem za prácu konateľa

Slovenská obchodná spoločnosť na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa vypláca príjem konateľovi, ktorý je daňovým rezidentom Nemecka. Žiadne iné príjmy okrem uvedeného nemá ani v SR ani v Nemecku.

V ktorom štáte sa bude zdaňovať jeho príjem za prácu konateľa vykonávanú na území SR?

Pre účely zdanenia je potrebné určiť, na území ktorého štátu je konateľ daňovým rezidentom. Pre účely uvedeného prípadu je možné vychádzať zo skutočnosti, že konateľ slovenskej obchodnej spoločnosti je podľa ustanovení ZDP nerezidentom Slovenska, a zároveň je daňovým nerezidentom na území SR aj podľa článku 4 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecka o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku (uverejnená pod č. 18/1984 Zb., ďalej len „zmluva“). Príjem za prácu konateľa mu plynie z činnosti vykonávanej na území SR. Príjmom zo závislej činnosti je podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP aj príjem za prácu konateľov spoločností s ručením obmedzeným a zároveň je v súlade s § 16 ods. 1 písm. b) ZDP tento príjmom zo zdrojov na území SR daňovníka s ODP zo závislej činnosti vykonávanej na území SR.

Príjem konateľa slovenskej spoločnosti, ktorá je na daňové účely rezidentom SR, je zdaniteľný na území SR tiež podľa článku 15 zmluvy. S ohľadom na uvedené je predmetný príjem konateľa zo závislej činnosti považovaný za zdaniteľný príjem na území SR, ktorý spĺňa aj definíciu zdaniteľného príjmu uvedenú v § 2 písm. h) ZDP, t. j. ide o príjem, ktorý nie je vylúčený z predmetu dane a nie je od dane oslobodený ani podľa ustanovení ZDP a ani podľa medzinárodnej zmluvy. Slovenský zamestnávateľ (platiteľ príjmu) odvedie z takéhoto príjmu preddavok na daň zo závislej činnosti na území SR podľa § 35 ZDP tak, ako ostatným zamestnancom (rezidentom SR).

Daňovník s ODP [§ 2 písm. e) ZDP] si na našom území vysporiada len príjmy dosiahnuté zo zdrojov na území SR (nie celosvetové príjmy). Ak tento daňovník (rezident Nemecka) dosiahol na území SR zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), slovenský zamestnávateľ mu môže vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň, ak sú splnené podmienky vymedzené v § 38 ZDP.

O vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľ tomuto daňovníkovi vystaví potvrdenie, ktoré tento daňovník použije pri vysporiadaní si svojej celosvetovej daňovej povinnosti v štáte svojej rezidencie (v Nemecku). Na zamedzenie dvojitého zdanenia týchto príjmov uplatní v Nemecku príslušnú metódu určenú v zmluve (článok 23 zmluvy).

2.2     Cestovné náhrady ako predmet dane

Spoločnosť so sídlom na území SR má konateľa, ktorý je občanom Francúzska. Konateľ prichádza do slovenskej spoločnosti z miesta bydliska vo Francúzsku.

Patria mu cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách? Sú poskytnuté cestovné náhrady predmetom dane?

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným sa na daňové účely považuje za zamestnanca a platiteľ príjmu (odmeny konateľa) sa považuje za zamestnávateľa. Predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, ktorým je aj zákon o cestovných náhradách okrem vreckového poskytovaného pri zahraničných pracovných cestách. Konateľ spoločnosti je zahrnutý v personálnej pôsobnosti zákona o cestovných náhradách – ide o osobu zvolenú alebo vymenovanú do orgánu právnickej osoby, ak nie je k tejto právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Za pracovnú cestu sa na účely poskytovania cestovných náhrad považuje každá cesta konateľa, v rámci ktorej plní funkciu, ktorá pre neho vyplýva z postavenia konateľa spoločnosti.

Podmienkou poskytovania cestovných náhrad je priama súvislosť medzi vykonanou cestou a činnosťou konateľa spoločnosti a nie miesto, kde sa táto činnosť vykonáva, pričom mu patria v tom istom rozsahu, výške a podmienok ich poskytovania ako zamestnancovi v pracovnom pomere.

2.3     Nepeňažný príjem konateľa spoločnosti

Dochádza k používaniu služobného auta aj na súkromné účely vo výške 1 % zo vstupnej ceny. V spoločnosti nie je zamestnaný konateľ spoločnosti na základe pracovno-právneho vzťahu a ani nepoberá odmenu za prácu konateľa.

Akým spôsobom sa zdaní nepeňažný príjem konateľa spoločnosti?

Príjem konateľa je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. U konateľa ide o nepeňažný príjem zo závislej činnosti poskytnutý zamestnávateľom podľa § 5 ods. 2 ZDP. Ak konateľ nebude mať v priebehu roka žiadny peňažný príjem, z ktorého by sa zrazil preddavok aj z nepeňažného plnenia, daň sa vysporiada v ročnom zúčtovaní za podmienky, ak spoločník bude mať príjmy len zo závislej činnosti a o vykonanie ročného zúčtovania požiada zamestnávateľa v súlade s § 38 ZDP. V opačnom prípade si uvedené nepeňažné plnenie vysporiada sám v podanom daňovom priznaní, ak mu vznikne povinnosť ho podať podľa § 32 ZDP (úhrn jeho zdaniteľných príjmov presiahne polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za príslušné zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie), ktorého prílohou bude potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti vystavené zamestnávateľom (s.r.o.) v súlade s § 39 ods. 5 ZDP.

2.4     Finančný príspevok poskytnutý konateľovi a spoločníkovi

Zamestnávateľ niektorým zamestnancom zabezpečuje stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok a niektorým zamestnancom poskytuje finančný príspevok na stravu. V súlade s § 152 ods. 9 ZP po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíril okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a to o konateľa a spoločníka. Konateľ a spoločník si vybrali, aby im zamestnávateľ poskytol finančný príspevok na stravu.

Môže zamestnávateľ finančný príspevok poskytnutý konateľovi a spoločníkovi oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a uplatniť ho do daňových výdavkov zamestnávateľa?

Čo sa týka rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) ZP o konateľa a spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom, a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 ZP, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm. b) ZDP. Finančný príspevok poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nad rámec § 152 ZP, nie je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP.

Finančný príspevok poskytnutý týmto osobám, ktorý je ich zdaniteľným príjmom, je daňovým výdavkom zamestnávateľa len za podmienok určených v § 19 ods. 1 ZDP.

2.5     Nárok na príspevok na rekreáciu

Konateľ vykonáva prácu pre spoločnosť na základe zmluvy o výkone funkcie – mandátnej zmluvy.

Má nárok na príspevok na rekreáciu konateľ? Bude poskytnutý príspevok daňovým výdavkom zamestnávateľa?

Nie.

Ustanovenie §152a ZP definuje, že nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trval nepretržite najmenej 24 mesiacov. Vzhľadom na to, že konateľ na výkon svojej práce konateľa vykonávanej pre spoločnosť (zamestnávateľa) nemôže uzatvárať pracovný pomer, ale vykonáva svoju prácu na základe mandátnej zmluvy, nemá nárok na poskytnutie tohto príspevku podľa § 152a ZP, čo zároveň znamená, že ho nie je možné oslobodiť u konateľa podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a ani zahrnúť do daňových výdavkov zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP.

Ak by zamestnávateľ aj tak poskytol takýto príspevok, môže byť daňovým výdavkom zamestnávateľa len ako zamestnanecký benefit podľa § 19 ods. 1 ZDP za podmienky, že bol dohodnutý v mandátnej zmluve, pričom na strane konateľa ide o jeho zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP. 

2.6     Priznanie príjmu

Spoločník vo firme, ktorý je aj zamestnancom svojej firmy, dostáva pravidelnú mzdu. V roku 2024 dostal od firmy bankovým prevodom preddavok na mzdu vo výške 6 000 eur. Nemá o tom mzdový list ani žiadny iný dokument. Tento preddavok bude kompenzovaný v roku 2025 predpismi mzdy za prvé mesiace roka 2025.

Má spoločník tento príjem priznať a zdaniť v roku 2024 alebo 2025?

Keďže preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca, zamestnávateľ zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou v uvedenom prípade v mesiaci prevodu preddavku na mzdu na jeho účet úhrnom zdaniteľných príjmov spoločníka je súčet jeho mzdy a tohto preddavku na mzdu.

Tento úhrn príjmov sa zdaní v čase vyplatenia a je úhrnom jeho zdaniteľných príjmov za rok 2024. 

2.7     Mesačné prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch

Zamestnancovi, ktorý je spoločníkom, plynie iba nepeňažný príjem z dôvodu poskytnutia služobného auta aj na súkromné účely. Iný príjem tento zamestnanec spoločník nemal a ani do konca roka nebude mať. Spoločnosť nemá iných zamestnancov.

Má spoločnosť povinnosť podávať mesačné prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň?

V uvedenom prípade sa na r. 0 mesačného prehľadu uvedie výška nepeňažného príjmu a na riadky 1, 7 a 8 sa uvedie nula. V Poučení na vyplnenie prehľadu je k časti I. k riadku 0 uvedené, že sa na tomto riadku uvádza úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti za príslušný kalendárny mesiac, ktoré zamestnávateľ zamestnancom vyplatil v peňažnej aj v nepeňažnej forme (do tohto riadku sa neuvádzajú príjmy zo závislej činnosti, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona).

2.8     Uplatnenie cestovných náhrad

Môže si konateľ spoločnosti uplatniť cestovné náhrady?

Zákon o cestovných náhradách sa vzťahuje na konateľa na základe ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b) – ide o osobu zvolenú alebo vymenovanú do orgánu právnickej osoby, ak nie je k tejto právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Za pracovnú cestu sa podľa ustanovenia § 2 ods. 1, druhá veta zákona o cestovných náhradách na účely poskytovania cestovných náhrad považuje každá cesta konateľa, v rámci ktorej plní funkciu, ktorá pre neho vyplýva z tohto osobitného postavenia, t. j. z postavenia konateľa spoločnosti. Podmienkou poskytovania cestovných náhrad je v tomto prípade priama súvislosť medzi vykonanou cestou a činnosťou konateľa spoločnosti a nie miesto, kde sa táto činnosť vykonáva.

2.9     Druh príjmu

Zamestnávateľ vypláca na základe zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej podľa ObchZ odmenu konateľovi spoločnosti.

O aký druh príjmu ide a kto ho zdaňuje?

Odmena konateľa sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, pričom zamestnávateľom je platiteľ týchto príjmov, t. j. vyplácajúca obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným. Príjem konateľa zdaní zamestnávateľ preddavkovým spôsobom podľa § 35 a nadväzujúcich v ZDP. Vzhľadom na skutočnosť, že konateľ je v postavení zamestnanca, zamestnávateľ mu zohľadňuje pri výpočte preddavkov aj mesačný nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ZDP, ak podpíše Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a môže mu zohľadniť aj nárok na daňový bonus na vyživované dieťa/deti, ak splní podmienky upravené v § 33 ZDP.

2.10   Zdaňovanie

Osobné motorové vozidlo sa používa aj na súkromné účely.

Zdaňuje sa používanie služobného osobného motorového vozidla aj na súkromné účely spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným?

Keďže príjem konateľa aj spoločníka s.r.o. je podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP príjmom zo závislej činnosti, použitie služobného motorového vozidla spoločnosti, pre ktorú vykonávajú prácu konateľa a spoločníka aj na súkromné účely je považovaný za ich nepeňažný príjem zo závislej činnosti a zdaňovaný spôsobom uvedeným v § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.

2.11   Príspevok za využívanie automobilu na súkromné účely v dohodnutej výške

Zamestnávateľ si prenajíma motorové vozidlá (formou operatívneho leasingu) od slovenskej leasingovej spoločnosti, pričom hradí mesačné nájom. Tieto motorové vozidlá sú poskytované vybraným zamestnancom, a to konateľovi a spoločníkovi na služobné aj súkromné účely. V závislosti od poskytnutého modelu vozidla zamestnanec hradí zamestnávateľovi mesačne paušálnu sumu. Suma hradená zamestnancom, t. j. konateľom a spoločníkom je protihodnotou za využívanie automobilu na súkromné účely. Odplata sa nevzťahuje k nákladom na pohonné hmoty za kilometre najazdené na súkromné účely. Zamestnanec za používanie motorového vozidla na služobné a súkromné účely hradí zamestnávateľovi príspevok za využívanie automobilu na súkromné účely v dohodnutej výške alebo zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi služobné vozidlo na služobné a súkromné účely bezodplatne.

Musí zamestnávateľ uplatniť ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP?

Špecifický spôsob ocenenia nepeňažného príjmu, ktorý plynie konateľovi a spoločníkovi (zamestnancovi) z titulu poskytnutia služobného motorového vozidla na používanie na služobné a súkromné účely, je ustanovený v § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, a preto ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP sa uplatní aj v prípade, ak zamestnanec za využívanie služobného motorového vozidla na súkromné účely hradí zamestnávateľovi mesačne paušálnu sumu. O túto sumu môže však zamestnávateľ znížiť príjem zamestnanca vypočítaný v súlade s ustanovením § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.

2.12   Členovia štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu obchodnej spoločnosti

Vyplácané sú podiely na zisku určené konateľovi bez účasti na základnom imaní a zamestnancom bez účasti na základnom imaní. Títo sú súčasne aj členmi štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti.

Akým spôsobom majú byť zdanené podiely na zisku určené konateľovi bez účasti na základnom imaní a zamestnancom bez účasti na základnom imaní?

Odmeny za výkon funkcie členov štatutárneho orgánu alebo členov dozorného orgánu sú príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. d) ZDP. Rovnako aj príjmy za prácu konateľov spoločností s ručením obmedzeným sú príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade s § 2 písm. aa) ZDP poberateľ príjmov zo závislej činnosti sa na účely ZDP považuje za zamestnanca.

V ustanoveniach ObchZ upravujúcich s.r.o. nie je osobitne upravená oblasť vyplácania podielov na zisku konateľovi.

Podľa § 178 ObchZ valné zhromaždenie rozhoduje komu vypláca podiely na zisky, pričom tieto sa vyplácajú po splnení podmienok určených v § 179 ods. 3 – 5 ObchZ a delí sa len čistý zisk.

V nadväznosti na uvedené valné zhromaždenie môže určiť rozdelenie podielov na zisku pre

▪    spoločníkov, ktorý majú majetkovú účasť na vyplácajúcej spoločnosti,

▪    pre členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady,

▪    konateľov,

▪    zamestnancom bez majetkovej účasti na vyplácajúcej spoločnosti.

V nadväznosti na uvedené sa následne takéto podiely na zisku zaraďujú pod príslušný druh príjmu.

V § 133 ObchZ sa uvádza, že štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Zároveň sa v § 125 ObchZ uvádza, že valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti s.r.o., rozhoduje aj o odmeňovaní konateľov a členov dozornej rady.

Podiel na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vyplatený po 31. 12. 2016, ktorý je vykázaný z hospodárskych výsledkov za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017 alebo za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003, a je určený na rozdelenie:

1.  osobe, ktorá sa podieľa na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní sadzbou dane vo výške 7 % (10 % za rok 2024), resp. 35 % (daň vyberaná zrážkou). Medzi takéto osoby patrí aj konateľ, ktorý sa podieľa na základnom imaní,

2.  členovi štatutárneho orgánu, členovi dozorného orgánu, sa zdaní sadzbou dane vo výške 7 % (10 % za rok 2024), resp. 35 % (daňou vyberanou zrážkou) bez ohľadu na to, či sa tieto osoby podieľajú na základnom imaní alebo nie; konateľ obchodnej spoločnosti do tejto skupiny osôb nepatrí (podľa ObchZ nie je konateľ člen štatutárneho orgánu ale je štatutárny orgán),

3.  zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní preddavkovým spôsobom podľa § 35 ZDP. Uvedené platí aj pre konateľa, ktorý nemá účasť na základnom imaní obchodnej spoločnosti, nakoľko tento sa v súlade s § 2 písm. aa) ZDP považuje za zamestnanca. Ak podiel na zisku je určený pre zamestnanca bez účasti na základnom imaní a bude vyplatený aj zamestnancovi, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu k spoločnosti, ale súčasne bude aj členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu, aj takýto podiel na zisku sa zdaní preddavkovo podľa § 35 ZDP. Ak by dostal podiel na zisku určený pre zamestnanca, ale aj podiel na zisku určený pre člena štatutárneho orgánu, potom každý z týchto podielov má rôzne zdanenia, pričom v prvom prípade ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP a v druhom prípade o podiel na zisku podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP.

2.13   Podiel na zisku

Spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v SR vyplatila spoločníkovi tejto spoločnosti, ktorým je fyzická osoba - rezident SR, podiel na zisku vykázanom za rok 2023.

Má spoločnosť zdaniť tento podiel na zisku daňou vyberanou zrážkou?

Áno, spoločnosť je povinná pri výplate, poukázaní, alebo pri pripísaní úhrady v prospech spoločníka zraziť daň sadzbou dane 7 % a odviesť ju správcovi dane v lehote do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V rovnakej lehote je spoločnosť ako platiteľ dane povinná predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane podľa § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov na predpísanom tlačive.

2.14   Oslobodenie

V prípade príjmu konateľa bolo preplatené štúdium na druhom stupni vysokoškolského štúdia. Konateľ má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie (mandátnu zmluvu) v dĺžke trvania viac ako 24 mesiacov.

Bude sa na uvedené vzťahovať oslobodenie v zmysle § 5 ods. 7 písm. a) ZDP?

Nie.

Podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP, v prípade ak by išlo o vzdelávanie, ktorým si zamestnanec zvyšuje stupeň vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, oslobodenie nastavené aj na skutočnosť, že ide o zamestnanca, u ktorého je splnená aj podmienka trvania pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov. Z uvedenej podmienky je zrejmé, že v prípade zvýšenia stupňa vzdelania, je oslobodené plnenie len v prípade, ak ide o zamestnancov, ktorých príjmy sú zadefinované v § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Ak by išlo o zamestnanca, z ktorého príjmy sú posudzované ako príjmy zo závislej činnosti, ale podľa iných ustanovení ako podľa odseku 1 písm. a), potom už toto oslobodenie nie je možné použiť. V prípade konateľa sú príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP.

2.15   Člen štatutárneho orgánu

Spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v SR vyplatila konateľovi tejto spoločnosti, ktorým je fyzická osoba - rezident SR, podiel na zisku vykázanom za rok 2023. Konateľ spoločnosti nemá podiel v spoločnosti, teda nepodieľa sa na základnom imaní spoločnosti.

Má spoločnosť zdaniť tento podiel na zisku daňou vyberanou zrážkou ako členovi štatutárneho orgánu sadzbou 7 %?

Nie, nakoľko konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nie je ani členom štatutárneho orgánu, ani členom dozorného orgánu. Podiel na zisku vyplatený konateľovi spoločnosti bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti zdaní spoločnosť rovnakým spôsobom ako zamestnancovi bez účasti na základnom imaní spoločnosti, a to preddavkovým spôsobom podľa § 35 ZDP, teda sadzbou dane 19 %, prípadne 25 %.

2.16   Daň vyberaná zrážkou

Spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v SR vyplatila spoločníkovi tejto spoločnosti, ktorým je fyzická osoba - rezident Maďarskej republiky, podiel na zisku vykázanom za rok 2024.

Má spoločnosť zdaniť tento podiel na zisku daňou vyberanou zrážkou sadzbou dane 7 %?

Áno, nakoľko v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretej s Maďarskou republikou je stanovená vyššia sadzba dane z podielov na zisku (15 %). Ak by zo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vyplývala nižšia sadzba dane ako 10 %, potom by bola spoločnosť povinná zdaniť príjem fyzickej osoby zrážkou, a to nižšou sadzbou vyplývajúcou z príslušnej zmluvy.

2.17   Uvedenie príjmu do prehľadu, hlásenia, potvrdenia o zdaniteľnej mzde

Konateľovi bez majetkovej účasti bola v roku 2025 vyplatená dividenda za zdaňovacie obdobie 2017.

Uvedie sa takýto príjem do prehľadu, hlásenia, potvrdenia o zdaniteľnej mzde?

Podiel na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vyplatený po 31. 12. 2016, ktorý je vykázaný za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017 alebo za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003, a je určený na rozdelenie zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona. Uvedené platí aj pre konateľa, ktorý nemá účasť na základnom imaní obchodnej spoločnosti, nakoľko tento sa v súlade s § 2 písm. aa) zákona považuje za zamestnanca.

Takýto príjem sa uvádza aj do potvrdenia o príjme za príslušný rok, mesačného prehľadu i ročného hlásenia za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom bol vyplatený.

2.18   Daňovo uznateľný náklad

Konateľ si sám kúpi lístok do filharmónie. Zamestnávateľ chce refundovať plnú výšku tohto lístka konateľovi.

Je tento náklad daňovo uznateľným nákladom a zároveň môže to byť v rámci oslobodenia do 500 eur podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP?

Nie.

Vzhľadom na skutočnosť, že nejde o nepeňažné plnenie, nie je možné pri preplatení vyššie uvedených lístkov uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP. Z pohľadu uplatnenia daňových výdavkov je možné takýto benefit uplatniť ako daňový výdavok len vo väzbe na § 19 ods. 1 ZDP, t. j. preplatenie takýchto benefitov musí uviesť pre konateľa v mandátnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa.

Tým, že ide o zdaniteľný príjem konateľa, je zároveň splnená aj druhá podmienka pre uplatnenie takéhoto výdavku do daňových výdavkov uvedená v § 19 ods. 1 ZDP.

Otázky 2.1 – 2.18 vypracovala Ing. Miroslava Brnová

2.19   Predaj stroja

Pán Veselý podnikal ako živnostník do konca roku 2020. V januári 2024 predal za 2 800 € stroj na obrábanie dreva, ktorý bol počas podnikania vložený do obchodného majetku, používaný v súvislosti s podnikaním a odpisovaný; daňová zostatková cena stroja predstavovala 2 200 €.

Aké dôsledky mu vyplývajú z predaja stroja?

Príjem z predaja podlieha zdaneniu, patrí do § 8 ods. 1 písm. c) ZDP, daňovník ho uvedie v súlade s § 32 ZDP v DP a ako výdavok si uplatní daňovú zostatkovú cenu stroja. Ak by bola vyššia než dosiahnutý príjem, na tento rozdiel by sa v súlade s § 8 ods. 2 ZDP nemohlo prihliadnuť.

Ak by k predaju došlo po 5 rokoch od vyradenia stroja z obchodného majetku (v tomto prípade od skončenia podnikania), príjem by bol v súlade s § 9 ods. 1 písm. c) ZDP oslobodený od dane.

Dodajme: Pokiaľ by stroj bol bezprostredne pred predajom ešte súčasťou obchodného majetku (napr. k predaju by došlo ešte pred skončením podnikania), daňovník by príjem zahrnul do zdaniteľných príjmov zo živnosti a ako daňový výdavok by si uplatnil daňovú zostatkovú cenu stroja, pričom podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP sa za výdavok pri predaji takéhoto majetku považuje celá daňová zostatková cena, teda prihliada sa aj na prípadnú stratu z predaja.

V prípade predaja majetku taxatívne uvedeného v predmetnom ustanovení (napr. osobných áut, motocyklov) sa daňová zostatková cena uznáva len do výšky príjmov z predaja, takže na stratu z predaja sa neprihliada.

2.20   Príjmy športovca

Športovec pán Výborný, daňový rezident ČR, sa zúčastnil na atletických pretekoch v Bratislave. V zmysle § 16 ods. 1 písm. d) ZDP je príjmom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, plynúcim zo zdrojov na území SR, aj príjem z takejto činnosti športovca, osobne vykonávanej na Slovensku.

Kedy a akým spôsobom bude športovec považovať svoju daňovú povinnosť za splnenú?

Uvedené príjmy podliehajú na našom území zdaneniu DVZ v súlade s § 43 ods. 2 ZDP, pričom v zmysle § 43 ods. 4 ZDP základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri príjmoch uvedených v odsekoch 2 a 3 je iba príjem. V tomto prípade išlo aj o nepeňažný príjem vo forme poskytnutého ubytovania s polpenziou hotelového typu (v cene aktuálnej v mieste a čase plnenia, ktorú nemusel pán Výborný zaplatiť a ani neplatil).

Podľa článku 16 ods. 1 zmluvy č. 238/2003 Z. z. medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku príjmy, ktoré poberá rezident ČR ako na verejnosti vystupujúci umelec, resp. športovec z takýchto činností osobne vykonávaných v SR sa môžu (bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 14), zdaniť v Slovenskej republike. Vyplácajúci subjekt, platiteľ dane, príjem zdanil zrážkou sadzbou 19 %, pričom v súlade s § 43 ods. 4 ZDP je základom dane pre daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov iba príjem.

Tento športovec sa môže rozhodnúť, či bude považovať svoju daňovú povinnosť za splnenú vybraním dane zrážkou, alebo podá na báze dobrovoľnosti v súlade s § 43 ods. 6 písm. a) ZDP daňové priznanie (typu B), uplatní si v ňom výdavky, nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a od vyčíslenej dane odpočíta daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň, čím mu vznikne daňový preplatok (ale na druhej strane pri vysokom príjme sa môže dostať do progresie zdanenia, tiež môže mu vzniknúť povinnosť platiť preddavky na daň, pričom ale môže požiadať o určenie ich platenia inak).

Otázky 2.19 – 2.20 vypracovala Ing. Valéria Jarinkovičová

2.21   Postup pri zdanení príjmu

Spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v Maďarskej republike vyplatila spoločníkovi tejto spoločnosti, ktorým je fyzická osoba - rezident SR, podiel na zisku vykázanom za rok 2024, ktorý mu bol zdanený sadzbou dane vo výške 15 %.

Ako má fyzická osoba postupovať pri zdanení tohto príjmu?

Fyzická osoba je povinná dosiahnutý príjem uviesť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom jej bol podiel na zisku vyplatený. Podiel na zisku vyplatený od maďarskej obchodnej spoločnosti predstavuje samostatný základ dane, z ktorého sa daň vypočíta sadzbou dane 10 %. Následne za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia rezident SR môže uplatniť metódu zápočtu dane.

Ing. Miroslava Brnová

2.22   Výpočet daňovej povinnosti

Daňovník Milan, vykáže v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2025 základ dane z príjmov z podnikania znížený o nezdaniteľné časti základu dane a o daňovú stratu vo výške 32 500 eur. Príjem z podnikania za rok 2025 dosiahol sumu 89 500 eur.

Akú sadzbu dane použije daňovník na výpočet daňovej povinnosti?

Keďže príjmy z podnikania daňovníka nepresiahli sumu 100 000 eur, na výpočet daňovej povinnosti použije daňovník sadzbu dane 15 %. 

2.23   Sadzba dane s.r.o.

Spoločnosť Delta, s.r.o. vykáže v daňovom priznaní za rok 2025 základ dane 6 800 eur. Výnosy tejto spoločnosti za rok 2023 dosiahli sumu 65 000 eur.

Akú sadzbu dane z príjmov uplatní s.r.o. v roku 2025?

Nakoľko príjem spoločnosti neprevyšuje sumu 100 000 eur, pri výpočte dane z príjmov použije sadzbu dane z príjmov 10 %.

2.24   Zdaniteľný príjem spoločnosti

Spoločnosť Alfa, s.r.o. vykáže v daňovom priznaní za rok 2025 základ dane 28 500 eur. Výnosy tejto spoločnosti za rok 2023 dosiahli sumu 132 000 eur.

Akú sadzbu dane z príjmov uplatní s.r.o. v roku 2025?

Nakoľko zdaniteľný príjem spoločnosti prevyšuje sumu 100 000 eur, pri výpočte dane z príjmov použije sadzbu dane z príjmov 21 %.

2.25   Výplata dividend

Akú sadzbu má spoločnosť uplatniť pri výplate dividend za zdaňovacie obdobie 2023 a 2024?

Spoločnosť uplatní pri výplate dividend za zdaňovacie obdobie roku 2023 sadzbu dane 7 %. Vyplatené dividendy za zdaňovacie obdobie 2024 zdaní sadzbou dane 10 %.

Otázky 2.22 – 2.25 vypracoval Ing. Anton Kolembus

2.26   Spôsob uplatňovania výdavkov

Pani Tichá dosahuje popri zamestnaní aj príjmy z podnikania (za spracovanie grafických návrhov webových stránok a ich aktualizáciu) ako web dizajnér. Nie je platiteľom DPH. Pri tejto činnosti je pre ňu optimálnym riešením uplatniť si percentuálne výdavky.

Môže dôjsť k zmene spôsobu uplatňovania výdavkov?

Ak by sa chcela venovať súčasne aj maloobchodnému predaju príslušenstva výpočtovej techniky (s vysokými výdavkami na obstaranie tohto tovaru a pod.), nebola by to pre daňovníčku (z daňového aspektu) vhodná kombinácia – v konečnom dôsledku by iste zmenila spôsob uplatňovania výdavkov.

2.27   Odpočítanie straty

Daňovníčka pani Výborná, slobodná, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, vykázala z podnikania daňové straty za rok 2019 vo výške 8 000 € a za rok 2021 vo výške 5 000 €. O druhú štvrtinu straty z roku 2019 „definitívne prišla“, keďže za rok 2021 vykázala opäť stratu. Za rok 2022 dosiahla zdaniteľné príjmy vo výške 33 866 €, vykázala ZD 8 130 € a zároveň nadobudla status mikrodaňovníka.

Ako postupovala daňovníčka pri odpočítaní straty?

V DP za rok 2022 si od ZD (čiastkového ZD z § 6 ods. 1 a 2) odpočítala jednak tretiu štvrtinu straty z roku 2019 (2 000 €) a zo straty za rok 2021 si odpočítala (len) sumu 1 500 €, keďže si prednostne uplatnila NČZD na daňovníka. Za rok 2023 dosiahla zdaniteľné príjmy vo výške 44 752 €, vykázala ZD 8 500 € a naďalej spĺňala kritériá mikrodaňovníka. Od ZD (čiastkového ZD z § 6 ods. 1 a 2) si v DP za rok 2023 odpočítala poslednú štvrtinu straty z roku 2019 (2 000 €) a tiež časť zvyšku straty (1 500 €) z roku 2021 (aby jej ostal dostatočný „priestor“ aj na uplatnenie NČZD na daňovníka). Zvyšnú časť straty si odpočítava v DP za rok 2024 od ZD 12 656 €.

2.28   Postup odpisovania

Živnostník pán Šťastný si v roku 2022 obstaral za 24 000 € (vstupná - obstarávacia cena) motorové vozidlo a zaradil ho do obchodného majetku, pričom v roku 2022 nadobudol postavenie mikrodaňovníka. Využil ustanovenie § 26 ods. 12 ZDP a uplatnil si odpis vo výške 12 000 €. V ďalšom roku 2023 si do daňových výdavkov zahrnul odpis z tohto vozidla 8 000 €, aj keď už nemal status mikrodaňovníka.

Ako mohol živnostník postupovať v prípade odpisov?

V DP za rok 2024 si uplatní zvyšnú sumu 4 000 €. Rovnako sa mohol rozhodnúť doodpisovať auto napr. už v roku 2023, čiže uplatniť si aj druhý odpis vo výške 12 000 €, resp. dokonca uplatniť si už v roku 2022 odpis v plnej výške vstupnej ceny (24 000 €). Musí však mať na zreteli znenie § 17 ods. 31 ZDP.

2.29   Doba trvanlivosti

Predmetom činnosti živnostníka pána Hlavatého je maloobchodný predaj. Vlastní malú predajňu potravín v istej dedinke. Má prehľad o dopyte a tovar sa snaží podľa toho rozumne objednávať. Je jasné, že napriek tomu dochádza k rôznym výkyvom v dopyte, niečo nejde na odbyt tak ako obvykle. Dôsledne musí sledovať dobu trvanlivosti.

Ako má živnostník postupovať pri tovare po dobe trvanlivosti?

Ak sa blíži pri určitom tovare – jogurtoch, mlieku, masle atď. - záver tejto doby, zníži cenu – ak sa aj tak nepredáva, urobí tak ešte aspoň raz (a zdokumentuje si to aj pre prípad daňovej kontroly – napr. odfotí viditeľne umiestnené letáky vo vitríne predajne a odloží ich) – ak po opakovanom znížení ceny ich bude musieť zlikvidovať, síce v zmysle bežného chápania a formulácií Občianskeho zákonníka utrpí škodu, ale aspoň na daňové ciele sa mu obstarávacia cena týchto zásob vo výdavkoch uzná. Iste, keďže aj ich likvidáciu treba pri prípadnej kontrole vhodným spôsobom preukázať, prijateľnejším riešením je ich odovzdanie určenému okruhu subjektov – takáto pomoc je aj celospoločensky oceniteľná.

2.30   Výška sponzorského

Živnostník pán Štedrý, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, uzatvoril v marci 2024 zmluvu o sponzorstve v športe s profesionálnym športovcom a vzniknutý záväzok zaúčtoval v knihe záväzkov.

V akej výške si mohol sponzor uplatniť sponzorské?

Sponzorské poskytnuté na základe tejto zmluvy v apríli 2024 profesionálnemu športovcovi vo výške 2 800 € na obdobie 2 rokov zaúčtoval v knihe záväzkov ako zníženie záväzku voči sponzorovanému a v peňažnom denníku ako výdavok neovplyvňujúci základ dane podľa § 4 ods. 6 písm. g) Postupov pre JÚ. Sponzorovaný v roku 2024 použil na určený účel sumu 1 280 €.

Sponzor všetky podmienky určené v § 17 ods. 19 písm. h) ZDP splnil, preto si ako daňový výdavok roku 2024 mohol uplatniť sponzorské vo výške 1 280 €.

2.31   Dohoda o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť

Pán Mladý, ktorý bol takmer rok vedený na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „úrad práce“) v evidencii uchádzačov o zamestnanie, splnil ustanovené podmienky a v auguste 2024 bola v súlade s § 49 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení n.p. uzatvorená medzi príslušným úradom práce a ním dohoda o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť, v ktorej sa o. i. zaviazal, že bude podnikať minimálne dva roky nepretržite a počas tejto doby finančný príspevok použije v súlade so žiadosťou, predloženým podnikateľským zámerom a oprávnením na podnikanie.

Ako bude pán Mladý postupovať?

Prijatú sumu zaúčtoval v peňažnom denníku ako príjem neovplyvňujúci základ dane. Ak do novembra 2024 už dosiahol zdaniteľné príjmy zo samotného vykonávania činnosti napr. vo výške 55 250 € a z príspevku použil 2 122 € (výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov), vo vlastnom záujme obmedzil do konca roka ďalšie použitie prostriedkov z úradu práce (má na to ešte dostatočne dlhý čas), aby mohol využiť zvýhodnenú sadzbu dane.

Totiž v rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2024 musel zaúčtovať sumu použitej časti príspevku do príjmov zahŕňaných do základu dane. Takto bude postupovať aj v ďalšom období.

2.32   Príjem z predaja

V júni 2024 podnikateľka pani Milá, účtujúca v sústave JÚ predala nehnuteľnosť, ktorú obstarala kúpou v júni roku 2012, vzápätí ju zaradila do obchodného majetku, používala v súvislosti s podnikaním ako sklad a odpisovala. Medzičasom postupne menila svoj pôvodný podnikateľský zámer, také veľké skladové priestory už nepotrebovala, prestala budovu používať a v novembri 2020, keď navyše aj v dôsledku koronakrízy značne obmedzila podnikanie, ju vyradila z obchodného majetku. Musela zabezpečiť jej ochranu pred vandalizmom a pod. V roku 2024 sa rozhodla nehnuteľnosť predať.

Ako sa zatriedi príjem z tohto predaja?

Príjem z predaja tejto nehnuteľnosti posúdime podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP. Vzhľadom na to, že doba medzi vyradením z obchodného majetku v roku 2020 a predajom tejto nehnuteľnosti v roku 2024 nepresiahla päť rokov, príjem podlieha zdaneniu (do uplynutia 5-ročnej lehoty chýbal v podstate rok a pár mesiacov). Bolo na zváženie, či nepočkať do konca predmetnej 5-ročnej lehoty, ale iste, bolo to jej rozhodnutie, vychádzajúce najmä z konkrétnej situácie na trhu. Príjem v tomto prípade zatrieďujeme do § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. Dodajme, že po uplynutí 5-ročnej lehoty príjem z predaja by bol od dane oslobodený.

Možno ešte poznamenať, že ak by išlo o zdaniteľný príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola používaná na prenájom (príjmy pasívne podľa § 6 ods. 3 ZDP), vzhľadom na znenie § 6 ods. 5 ZDP by sa zdaniteľný príjem z predaja zahrnul do § 8, nešlo o príjem podľa § 6 ZDP.

2.33   Povinnosť platenia dane

Daňovníčka pani Šťastná už dva roky poberá starobný dôchodok (za rok 2025 v celoročnej výške vrátane 13. dôchodku ako riadnej dôchodkovej dávky značne nad 5 753,79 €, takže si nemôže vôbec uplatniť NČZD na daňovníka). V minulosti pracovala vo výrobni zákuskov a dodnes rada pečie. Vybavila si na túto činnosť aj živnostenské oprávnenie a v malom rozsahu podniká. Jej zdaniteľné príjmy zo živnosti (neznížené o výdavky) za rok 2024 predstavovali 2 556 €. Ide síce o zdaniteľné príjmy, ale vzhľadom na ich výšku daňovníčke nevzniká povinnosť daňové priznanie podať.

Bude daňovníčka povinná platiť daň?

Ak ju správca dane vyzve, DP podá a uvedie v ňom zdaniteľné príjmy, výdavky 1 968 € – na základe daňovej evidencie, neuplatní si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a vyčísli daň zo ZD sadzbou 15 % vo výške 88,20 €, ale v súlade s § 46a ZDP, vzhľadom na výšku zdaniteľných príjmov, daň platiť nebude (na r. 116, ako aj 135 tlačiva DP uvedie nulu).

2.34   Správne a optimálne zdanenie príjmov

Ak príjmy daňovníka pána Milého (ktorý podniká v menšom rozsahu) za rok predstavujú napr. 46 tisíc € a skutočne vynaložené výdavky (vrátane povinného poistného na SP a ZP) sú vo výške 33 tisíc €, nemá dôvod uvažovať o percentuálnych výdavkoch (60 %, ale max. 20 tisíc € + zaplatené povinné poistné 3 tisíc €).

Aké výdavky si môže daňovník uplatniť?

Je pre neho výhodnejšie uplatniť si výdavky skutočne vynaložené a vykázať základ dane 13 tisíc €. V prípade percentuálnych výdavkov by základ dane tohto daňovníka predstavoval 23 tisíc € (46 tisíc – 23 tisíc). Ak nemieni byť účtovnou jednotkou, môže viesť daňovú evidenciu (ktorá je v porovnaní s účtovníctvom administratívne menej náročná).

2.35   Nájomné za používanie nehnuteľnosti

Pán Štedrý zaplatil v roku 2023 ako nájomca za používanie nehnuteľnosti nájomné vo výške 4 000 € vlastníkovi pánovi Tučnému (teda fyzickej osobe), a to spolu za rok 2023, ale aj 2024.

Aké výdavky si mohol uplatniť?

Do daňových výdavkov roku 2023 si mohol zahrnúť v súlade s § 17 ods. 19 písm. b) ZDP zaplatené nájomné len vo výške časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na rok 2023, teda vo výške 2 000 €. Sumu nájomného 2 000 € pripadajúcu na rok 2024 zahrnul až do daňových výdavkov roku 2024. Z daňového aspektu (vo väčšine prípadov) nejde o optimálne riešenie – do istej miery je to zaujímavé v situácii, ak je vysoko pravdepodobné, že DS vykáže za rok, v ktorom takúto úhradu vykoná, daňovú stratu (aj keď, iste, možno ju v súlade s § 30 ZDP umorovať).

Otázky 2.26 – 2.35 vypracovala Ing. Valéria Jarinkovičová

2.36   Technické zhodnotenie

Výrobnú halu spoločnosť zaradila do majetku v r. 2005 s dobou odpisovania 20 rokov (účtovne aj daňovo), pričom v 04/2024 na hale vykonali technické zhodnotenie. Podľa účtovného systému sa doba odpisovania predlžila z pôvodného 03/2025 (doba ukončenia odpisovania pred technickým zhodnotením) na 09/2029. Predpokladajú, že suma technického zhodnotenia sa prepočíta podľa pôvodnej sadzby (20 rokov), a teda by to znamenalo v r. 2025 doodpisovať zvyšnú sumu technického zhodnotenia, aby doba ukončenia odpisovania zostala zachovaná.

Musí spoločnosť žiadať o opravu systému?

Technické zhodnotenie majetku je súčasťou vstupnej ceny majetku v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania. Technické zhodnotenie vykonané počnúc druhým rokom odpisovania zvyšuje vstupnú cenu – pripočíta sa k vstupnej cene. Z takto zvýšenej vstupnej ceny sa počíta ročný odpis (zvýšená vstupná cena/20), pričom doba odpisovania sa na základe vykonaného technického zhodnotenia predlžuje o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu rovnomerného odpisu. Prvá časť konštatovania je správna. Suma technického zhodnotenia sa prepočíta k vstupnej cene a odpis sa vypočíta zo zvýšenej vstupnej ceny podľa pôvodnej sadzby (20 rokov). Ďalšia časť konštatovania je nesprávna: „teda by to znamenalo v r. 2025 doodpisovať zvyšnú sumu technického zhodnotenia, aby doba ukončenia odpisovania zostala zachovaná“.

Po vykonaní technického zhodnotenia sa doba odpisovania sa dlhodobého hmotného majetku predlžuje o dobu vyplývajúcu z výpočtu odpisovania zo zvýšenej vstupnej ceny a doby odpisovania podľa § 27 zákona o dani z príjmov odpisovania. Odpis je vypočítaný softvérom správny. Odporúčame však správnosť výpočtu ručne prekontrolovať.

2.37   Sadzba dane vo výške 10 %

Spoločnosť s r. o. dosiahne za rok 2025 príjmy vo výške 99 800 eur, základ dane vykázala vo výške 10 000 eur.

Aká sadzba dane sa uplatní?

Spoločnosť môže uplatniť sadzbu dane vo výške 10 %, pretože jej celkové príjmy nepresiahli sumu 100 000 eur. Jej daňová povinnosť bude 1 000 eur.

2.38   Daňová povinnosť po zohľadnení nezdaniteľnej časti základu dane

Živnostník Richard dosiahne za rok 2025 výlučne príjmy z podnikania presne vo výške 100 000 eur, základ dane vykázal vo výške 1 000 eur.

Akú výšku sadzby dane môže živnostník uplatniť?

Živnostník Richard môže uplatniť sadzbu dane vo výške 15 %, pretože jeho celkové príjmy nepresiahli sumu 100 000 eur. Jeho daňová povinnosť po zohľadnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka bude 0 eur.

2.39   Vyplatenie podielov na zisku

Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou v mesiaci marec vyplatilo členom PS podiely zo zisku rokov 2023 a 2024. Podiely (dividendy) sa vyplácajú členom podľa veľkosti podielu v PS. Niektorí členovia mali vyššiu sumu ako 500 €, ktorá nepodlieha dani a rozdiel bolo potrebný zdaniť zrážkovou daňou.

Akú sadzbu dane malo PS použiť – 7 % alebo 10 %?

Podiely na zisku vyplácané zo ziskov dosiahnutých za roky 2017 až 2023, podliehajú 7 % zrážkovej dani. Platiteľom zrážkovej dane je spoločnosť (rezident SR), ktorá tieto podiely na zisku vypláca. Daň odvedie spoločnosť na príslušný účet správcu dane v termíne do 15 kalendárnych dní od skončenia mesiaca, v ktorom došlo ku vyplateniu podielov na zisku. V rovnakej lehote je spoločnosť tiež povinná zaslať správcovi dane tzv. Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „oznámenie platiteľa dane“).

Dňa 19. 12. 2023 bola Národnou radou SR schválená prvá časť konsolidačných opatrení. V rámci týchto konsolidačných opatrení bola prijatá novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorá zvýšila zrážkovú daň z podielov na zisku zo 7 % na 10 %, a to počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré sa začína najskôr 1. 1. 2024.

Dňa 3. 10. 2024 parlament schválil ďalší balík konsolidačných opatrení v rámci zlepšenia stavu verejných financií. Medzi týmito zmenami je aj niekoľko pozitívnych zmien. Jednou z nich je aj opätovné zníženie sadzby zrážkovej dane z podielov na zisku z 10 % na pôvodných 7 % za zdaňovacie obdobie rok 2025, ako tomu bolo pre zisky dosiahnuté za roky 2017 až 2023.

Ako zdaňovať podiely na zisku za jednotlivé účtovné obdobia a aké z nich vyplývajú odvodové povinnosti, je uvedené v nasledovnej tabuľke:

2.40   Sadzba dane 15 %

Daňovník vykáže v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2025 základ dane z príjmov zo závislej činnosti znížený o nezdaniteľné časti základu dane vo výške 26 450 eur. Jeho príjmy nepresiahli sumu 100 000 eur.

Môže daňovník použiť na výpočet daňovej povinnosti sadzbu dane 15 %?

Nie, pretože zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti nie je možné použiť 15 %-nú sadzbu dane. Na výpočet dane použije sadzbu dane 19 %. 

2.41   Výnosy z postúpených pohľadávok

Pre určenie minimálnej dane z príjmu PO sa do zdaniteľných príjmov zahŕňajú všetky výnosy.

Patria tam aj výnosy z postúpených pohľadávok?

Výška minimálnej dane, ktorú je právnická osoba povinná platiť za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania, sa odvíja od výšky zdaniteľných príjmov (výnosov) za príslušné zdaňovacie obdobie. So zvyšujúcimi zdaniteľnými príjmami (výnosmi) sa zvyšuje aj výška minimálnej dane.

Ak zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevýšia sumu 50 000 eur, výška minimálnej dane je 340 eur. Ak zdaniteľné príjmy (výnosy) prevýšia sumu 50 000 eur a zároveň neprevýšia sumu 250 000 eur, výška minimálnej dane je 960 eur. Ak zdaniteľné príjmy (výnosy) prevýšia sumu 250 000 eur a zároveň neprevýšia sumu 500 000 eur, výška minimálnej dane je 1 920 eur. Ak zdaniteľné príjmy (výnosy) prevýšia sumu 500 000 eur, výška minimálnej dane je 3 840 eur.

Pri výpočte minimálnej dane daňovník vychádza z riadku 560 (úhrn zdaniteľných príjmov) tlačiva daňového priznania a z počtu mesiacov zdaňovacieho obdobia. Do tejto sumy sa zahŕňajú všetky zdaniteľné príjmy z hospodárskej činnosti a finančnej činnosti, ktoré podliehajú zdaneniu.

Keďže výnosy z postúpených pohľadávok nie sú oslobodené od dane z príjmov zahŕňajú sa tiež do úhrnu zdaniteľných príjmov pre výpočet minimálnej dane.

2.42   Príjmy len z podnikania

Živnostník Richard dosiahne za rok 2025 výlučne príjmy z podnikania presne vo výške 100 100 eur, základ dane vykázal vo výške 1 000 eur.

Aká bude daňová povinnosť živnostníka?

Živnostník Richard nemôže uplatniť sadzbu dane vo výške 15 %, pretože jeho celkové príjmy presiahli sumu 100 000 eur. Môže uplatniť sadzbu dane vo výške 19 %. Jeho daňová povinnosť po zohľadnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka bude napriek tomu nulová.

2.43   Základ dane z príjmov

Daňovník Robert vykáže v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2025 základ dane z príjmov z podnikania znížený o nezdaniteľné časti základu dane a o daňovú stratu vo výške 28 500 eur. Príjem z podnikania za rok 2025 presiahol u daňovníka sumu 125 000 eur.

Akú sadzbu dane použije daňovník na výpočet daňovej povinnosti?

Nakoľko príjmy z podnikania daňovníka presiahli v roku 2025 sumu 100 000 eur a základ dane nepresiahol sumu 48 441 eura, na výpočet daňovej povinnosti použije daňovník sadzbu dane 19 %.

Otázky 2.36 – 2.43 vypracoval Ing. Anton Kolembus