Zákon o dani z príjmov

 

ZÁKON č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
s komentárom

Ing. Miroslava Brnová
Ing. Michaela Vidová

 

Zákon o dani z príjmov prináša v roku 2024 viacero dôležitých zmien a noviniek.

K najdôležitejším patria zmeny v týchto oblastiach:

–   zvýšenie prahovej hodnoty pre status mikrodaňovníka

–   zvýšenie hranice príjmov pre uplatnenie nižšej sadzby dane z príjmov

–   zamestnanecké akcie oslobodené od dane z príjmov

–   zmena parametrov daňového bonusu na zaplatené úroky z úveru na bývanie

–   zvýšenie sadzby dane z podielov na zisku (dividend)

–   znovuzavedenie minimálnej dane právnickej osoby (daňovej licencie)

–       pravidlá o obmedzení úrokových nákladov pre právnické osoby.

 

Úvod

V priebehu roka 2023 boli vykonané zmeny zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), ktoré nadväzujú na úpravy iných právnych predpisov alebo boli predložené z iniciatívy poslancov Národnej rady SR. Do konca júna 2023 bolo schválených týchto 12 noviel ZDP:

•    zákon o správnych poplatkoch – zákonom č. 59/2023 Z. z. sa v čl. II novelizoval ZDP, v ktorom sa do daňových výdavkov doplnila daň z osobitnej stavby. Išlo o obsolentnú zmenu, nakoľko daň z osobitnej stavby nebola zavedená. Táto úprava bola následne zákonom č. .../2023 Z. z. vypustená,

•    novela ZDP – zákonom č. 60/2023 sa s účinnosťou od 15. 3. 2023 ustanovila osobitná legislatívna úprava pre uplatnenie daňových výdavkov na prevádzku vlastných materských škôl alebo prevádzku vlastných jaslí zamestnávateľa, t.j. na situácie kedy zamestnávateľ je zriaďovateľom materskej školy alebo jaslí. Od 15. 3. 2023 sa pri prevádzke vlastných materských škôl alebo vlastných jaslí nepostupuje podľa § 21 ods. 1 písm. f) ZDP, t. j. nelimituje sa výška výdavkov výškou príjmov (výnosov) z prevádzky zariadení,

•    zákon o pomoci v hmotnej núdzi – zákonom č. 65/2003 Z. z. sa v čl. III novelizovali ustanovenia týkajúce sa poskytnutia daňového bonusu na vyživované dieťa (deti) ZDP. S účinnosťou od 1. 5. 2023 sa pri uplatnení tohto daňového bonusu neprihliada na poskytnutie dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v z.n.p. To znamená, že od 1. 5. 2023 si daňovník môže uplatniť súbežne daňový bonus na vyživované dieťa a poberať dotáciu na stravu,

•    zákon o regionálnej investičnej pomoci – v zákone č. 123/2023 Z. z. sa v čl. II upravili podmienky čerpania investičnej pomoci týkajúce sa plynutia lehôt. S cieľom zmiernenia niektorých podmienok na poskytnutie regionálnej investičnej pomoci a súvisiacich povinnosti z hmotného a časového hľadiska a motivovania investorov k realizácii nových investícii a k umiestneniu svojich nových investícií v SR sa  vymedzilo, že u  daňovníka, ktorému bolo do 31. 12. 2022 vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa zákona č. 561/2007 Z. z. alebo rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci  obsahujúce nárok  na úľavu na dani podľa zákona č. 57/2018 Z. z. a ktorý si môže uplatňovať úľavu na dani podľa rozhodnutia o schválení investičnej pomoci alebo rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci aj po 31. 12. 2022 sa do lehoty:

–   na začatie uplatňovanie úľavy na dani do 3 rokov nezapočítava obdobie rokov 2023 a 2024,

–   počas ktorej môže daňovník uplatňovať úľavu na dani nezapočítava obdobie 3 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvé z týchto zdaňovacích období začalo plynúť v roku 2023,

•    novela ZDP – zákonom č. 128/2023 Z. z. sa vykonali úpravy v oblasti:

–   zdaňovania príjmov športových odborníkov – športový odborník si pri príjmoch plynúcich od 1. 1. 2024 z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP (nie pri príjmoch zo závislej činnosti) môže zvoliť spôsob zdanenia a to prostredníctvom dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ZDP alebo zdanenie prostredníctvom podaného daňového priznania,

–   zdanenia výnosov z neštátnych dlhopisov v prípade nerezidenta (daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou) – s účinnosťou od 18. 4. 2023 predmetom dane nie sú výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o štátne alebo neštátne dlhopisy a pokladničné poukážky,

•    zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy – zákonom  č. 205/2023 Z. z. sa vykonali legislatívno-technické úpravy poznámok pod čiarou a úpravy ZDP vyvolané zmenou v pojmoch podľa nového zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe,

•    novela ZDP – zákonom č. 278/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 8. 2023 vypúšťa právna úprava týkajúca sa pravidla pre kontrolované zahraničné spoločnosti pre fyzické osoby tzv. CFC pravidlá pre fyzické osoby,

•    zákon o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov – v zákone č. 281/2023 Z. z. sa v čl. III vykonala legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou v nadväznosti na vymedzenie pojmu „nebezpečný výrobok“ v zákone o všeobecnej bezpečnosti výrobkov,

•    zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov – zákonom č. 309/2023 Z. z. sa v čl. XIV novelizoval ZDP a to predovšetkým v nadväznosti na zavedenie inštitútu rozdelenia odštiepením obchodných spoločností. Na základe uvedeného boli vykonané legislatívno-technické úpravy ZDP ako aj doplnenie úpravy základu dane u daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením a u jeho právneho nástupníka,

•    novela ZDP – zákonom č. 315/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2024 vykonali úpravy vo viacerých oblastiach (príjmy z kapitálového majetku u fyzických osôb, charitatívna reklama), avšak zákonom č. 530/2023 Z. z. bola táto novela zákona zrušená,

•    zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie – zákonom č. 508/2023 Z. z. sa v čl. I zaviedol nový daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky, ktorý si daňové subjekty môžu uplatniť za rok 2023 v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní. Zároveň sa pri zmluvách o úvere na bývanie uzavretých od 1. januára 2024 upravili podmienky pre uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky,

•    zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií – zákonom č. 530/2023 Z. z. v čl. VIII sa zaviedli opatrenia, ktorých cieľom je  vytvorenie predpokladov pre konsolidáciu verejných financií a to predovšetkým:

–   zvýšenie sadzby dane na podiely na zisku (dividendy) vyplácané fyzickým osobám zo 7 na 10 %,

–   zavedenie minimálnej dane pre právnické osoby,

–   úprava oslobodenia príjmov z tzv. charitatívnej reklamy a to zvýšením oslobodenej sumy z 20 000 eur na 30 000 eur a zosúladenie vymedzenia daňovníkov, ktorí majú možnosť uplatniť oslobodenie príjmov z charitatívnej reklamy s daňovníkmi, ktorí môžu byť prijímateľmi podielu zaplatenej dane podľa § 50 ods. 4 ZDP.

Týmto zákonom zároveň došlo k zrušeniu zákona č. 315/2023 Z. z.

 

Použité skratky

ObčZ – Občiansky zákonník

ObchZ – Obchodný zákonník 

ZP – Zákonník práce 

ZDP – zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p.

ŽZ – zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z.n.p.

daňový poriadok – zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v z.n.p

zákon o DPH – zákon č. 222/2003 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p.

zákon o cestovných náhradách – zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p

zákon o BOZP – zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p

zákon o SF – zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z.n.p

zákon o znalcoch a tlmočníkoch – zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.

zákon o zdravotnom poistení – zákon č. 580/2004 o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.

zákon o sociálnom poistení – zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p.

zákon o CODP – zákon č. 129/2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov

zákon o DDS – zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov

zákon o športe – zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.

stavebný zákon – zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z.n.p.

zákon o výstavbe – zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v z.n.p.

zákon o premene OS – zákon č. 309/2023 Z. z.  o premenách  obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov

postupy JÚ – postupy účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva 

postupy PÚ – postupy účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva 

Zmluva o ZDP – zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia

Daňovník s NDP – daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou

Daňovník s ODP – daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou

 

P R E H Ľ A D

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

 

PRVÁ ČASŤ	ZÁKLADNÉ USTANOVENIA	§	1 – 2
DRUHÁ ČASŤ	DAŇ FYZICKEJ OSOBY	§	3 – 11
TRETIA ČASŤ	DAŇ PRÁVNICKEJ OSOBY	§	12 – 14
ŠTVRTÁ ČASŤ	SPOLOČNÉ USTANOVENIA	§	15 – 31
PIATA ČASŤ	VYBERANIE A PLATENIE DANE
Prvý oddiel	Daň fyzickej osoby	§	32 – 40
Druhý oddiel	Daň právnickej osoby	§	41 – 42
Tretí oddiel	Spoločné ustanovenia na vyberanie a platenie dane	§	43 – 50a
ŠIESTA ČASŤ	SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA	§	51 – 54
Príloha č. 1	ZARADENIE HMOTNÉHO MAJETKU DO ODPISOVÝCH SKUPÍN
Príloha č. 2	ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV
	EURÓPSKEJ ÚNIE
Príloha č. 3	HMOTNÝ MAJETOK NA ÚČELY UPLATNENIA § 30e

 

 

 

ZÁKON č. 595/2003 Z. z.

o dani z príjmov

v znení

zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z.,
zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z.,
zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z.,
zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z.,
zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z.,
zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z.,
zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z.,
zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z.,
zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z.,
zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z.,
zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 43/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z.,
zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z.,
zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z.,
zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z.,
zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z.,
zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z. a zákona č. 385/2018 Z. z.,
zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 88/2019 Z. z.,
zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z.,
zákona č. 233/2019 Z. z., zákona č. 301/2019 Z. z., zákona č. 315/2019 Z. z.,zákona č. 316/2019 Z. z.,
zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 462/2019 Z. z.,
zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z.,
zákona č. 420/2020 Z. z. a zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z.,
zákona č. 257/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z. , zákona č. 416/2021 Z. z., zákona č. 129/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 257/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z. a zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 60/2023 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 123/2023 Z. z., zákona č. 128/2023 Z. z.,
zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 278/2023 Z. z., zákona č. 281/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 315/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z. a zákona č. 530/2023 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

(1) Tento zákon upravuje

a) daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „daň“),

b) spôsob platenia a vyberania dane.

(2) Medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou Slovenskej republiky a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne (ďalej len „medzinárodná zmluva“), má prednosť pred týmto zákonom.

 

Komentár k § 1

-   odsek 2 – ustanovuje nadradenosť medzinárodnej zmluvy nad ustanovenia ZDP

Nadradené postavenie medzinárodnej zmluvy nad ustanoveniami ZDP sa vzťahuje len na medzinárodné zmluvy, ktorými sú zmluvy uzatvorené v súlade s Viedenským dohovorom o zmluvnom práve (vyhláška MZV č. 15/1998 Z. z.), ktoré boli schválené, ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, t. j.

     pred ratifikáciou schválené NR SR, alebo o nich NR SR rozhodla, že majú prednosť pred zákonmi,

     ratifikované prezidentom SR, alebo splnomocnenou osobou,

     vyhlásené v Zbierke zákonov SR.

Za takúto medzinárodnú zmluvu sa považuje aj dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou SR, a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne. V súčasnosti je takouto dohodou len dohoda medzi Ministerstvom financií SR a Ministerstvom financií Čínskej republiky (Taiwan) o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov (úplné znenie medzirezortnej administratívnej dohody bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 9/2011 oznámením č. 31).

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba,

b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12,

c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,

d) daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou

    1. fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,^1a) bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom

       1a. fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu Slovenskej republiky je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať,

       1b. fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu,

    2. právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo^1b) alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa vytvárajú alebo prijímajú zásadné riadiace rozhodnutia a obchodné rozhodnutia pre právnickú osobu ako celok, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri,

e) daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou

    1. fyzická osoba neuvedená v písmene d) prvom bode alebo fyzická osoba uvedená v písmene d) prvom bode, ktorá sa v dôsledku uplatnenia medzinárodnej zmluvy považuje za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom zmluvnom štáte,

    2. fyzická osoba uvedená v písmene d) prvom bode, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia,

    3. právnická osoba neuvedená v písmene d) druhom bode alebo právnická osoba uvedená v písmene d) druhom bode, ktorá sa v dôsledku uplatnenia medzinárodnej zmluvy považuje za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom zmluvnom štáte,

f) predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí,

g) predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16),

h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy,

  i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve¹⁾ daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak,

  j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti¹⁾ zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak,

k) daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti¹⁾ zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období,

  l) zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak,

m) obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala,¹⁾ eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11; obchodným majetkom podľa tohto ustanovenia je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu,

n) závislou osobou

    1. blízka osoba,²⁾

    2. ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt,

    3. osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie^2aa) súčasťou konsolidovaného celku,

o) ekonomickým prepojením alebo personálnym prepojením účasť osoby alebo subjektu na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby²⁾ alebo subjektu alebo v ktorých má táto osoba, jej blízka osoba²⁾ alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel, pričom účasťou na

    1. majetku alebo kontrole sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní, priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na hlasovacích právach alebo podiel vo výške najmenej 25 % na zisku, pričom nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stomi a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí stomi a nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych podielov, pričom nepriamy odvodený podiel sa použije len na výpočet výšky účasti jednej osoby alebo subjektu na majetku alebo kontrole inej osoby alebo subjektu, ak táto osoba alebo subjekt má účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb alebo subjektov, z ktorých každý má účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby alebo subjektu; ak výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50 % a viac, všetky osoby alebo subjekty, prostredníctvom ktorých sa jeho výška počítala, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu, pričom na účely tohto bodu osoba alebo subjekt, ktorý koná spoločne s inou osobou alebo subjektom, ak ide o hlasovacie práva alebo podiel na základnom imaní, sa považuje za osobu alebo subjekt, ktorý má účasť na všetkých hlasovacích právach alebo je vlastníkom tohto podielu na základnom imaní, ktoré má v držbe táto iná osoba alebo subjekt, pričom na účely počítania priameho podielu, nepriameho podielu alebo nepriameho odvodeného podielu sa podiely blízkych osôb spočítavajú a ak ich súčet je najmenej 25 %, príslušné osoby alebo subjekty sa považujú za ekonomicky prepojené,

    2. vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ďalších obdobných orgánov právnickej osoby alebo subjektu k tejto právnickej osobe alebo k subjektu,

p)  iným prepojením právny vzťah alebo iný obdobný vzťah vytvorený predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty,

r)  ekonomickým prepojením je aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami na území Slovenskej republiky, vzťah medzi jednotlivými stálymi prevádzkarňami daňovníka, vzťah medzi stálymi prevádzkarňami daňovníkov, ktorí sú vzájomne prepojení podľa písmena n), ako aj vzájomný vzťah medzi týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi,

s)  finančným prenájmom obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak

    1. vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu a

    2. doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1,

    3. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 5, je najmenej 60 % doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne,

    4. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 6, je najmenej 60 % doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne,

    5. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom nie je umiestnená budova alebo stavba, je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 6,

t)  daňovníkom členského štátu Európskej únie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha zdaneniu na území tohto členského štátu Európskej únie z príjmov plynúcich zo zdrojov na území tohto členského štátu Európskej únie, ako aj zo zdrojov mimo územia tohto členského štátu Európskej únie a ktorá na území Slovenskej republiky nie je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou,

u)  preddavkom na daň povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa,

v)  platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.

w) mikrodaňovníkom daňovník, ktorý je fyzickou osobou, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 60 000 eur, a daňovník, ktorý je právnickou osobou, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 60 000 eur; mikrodaňovníkom nie je daňovník,

    1. ktorý je závislou osobou podľa písmen n) až r) a realizuje kontrolovanú transakciu za toto zdaňovacie obdobie,

    2. na ktorého bol vyhlásený konkurz, vstúpil do likvidácie alebo mu bol povolený splátkový kalendár,

    3. ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia,

x)  daňovníkom nespolupracujúceho štátu fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“); ministerstvo zaradí do tohto zoznamu štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia“) alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní alebo štát, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská republika viazaná a bez toho, aby bolo pri zdanení dotknuté uplatnenie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ministerstvo vyradí z tohto zoznamu štát, ktorý

    1. je uvedený v zozname Európskej únie obsahujúcom štáty, ktoré nespolupracujú na daňové účely, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie k 1. januáru kalendárneho roka, alebo

    2. neuplatňuje daň z príjmov právnických osôb, alebo

    3. uplatňuje nulovú sadzbu dane z príjmov právnických osôb,

y)  držiteľom držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na výrobu liekov, farmaceutická spoločnosť,^37ab) držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti,^37aba) výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky, výrobca a distribútor dietetickej potraviny^37ac) alebo tretia osoba, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od týchto osôb,

z)  poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,^37aa) jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník,^37aa)

aa) zamestnancom daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“),

ab) kontrolovanou transakciou právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami podľa písmena n), pričom aspoň jedna z osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom, pričom za kontrolovanú transakciu sa nepovažuje prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3, ak ide o nehnuteľnosť nezaradenú do obchodného majetku podľa písmena m) a nájomcom je fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využíva na osobné účely, a ani právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, z ktorého plynú príjmy podľa § 5; pri posudzovaní kontrolovanej transakcie sa berie do úvahy skutočný obsah právneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu,

ac) vkladom

    1. peňažný vklad a nepeňažný vklad do základného imania,¹⁾ pričom za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva na základe rozhodnutia valného zhromaždenia^2b) obchodnej spoločnosti alebo predstavenstva družstva^2c) zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia, za ktoré vykázaný podiel na zisku (dividenda) nebol predmetom dane; za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí,

    2. príspevok do kapitálového fondu z príspevkov^2d) obchodnej spoločnosti splatený daňovníkom; za obchodnú spoločnosť sa považuje aj obdobná obchodná spoločnosť so sídlom v zahraničí.

    3. povinný príplatok do rezervného fondu, nedeliteľného fondu družstva^2e) splatený akcionárom, spoločníkom alebo členom družstva a emisné ážio^2e) splatené akcionárom,

ad) subjektom právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu, alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok,

ae) ústredím právnická osoba, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne,

af) konečným príjemcom príjmu osoba, ktorej plynie príjem v jej vlastný prospech a má právo využívať tento príjem neobmedzene bez zmluvnej alebo inej právnej povinnosti previesť príjem na inú osobu alebo stála prevádzkareň tejto osoby, ak činnosť spojená s týmto príjmom je vykonávaná touto stálou prevádzkarňou, alebo majetok, s ktorým tento príjem súvisí, je funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou; za konečného príjemcu príjmu sa nepovažuje osoba, ktorá koná ako sprostredkovateľ za inú osobu,

ag) digitálnou platformou hardvérová platforma alebo softvérová platforma potrebná na vytvorenie aplikácií a správu aplikácií,

ah) sídlom sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí; ak spoločnosť nemá sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí, sídlom sa rozumie územie štátu, podľa ktorého právnych predpisov bola spoločnosť založená alebo zriadená, a u subjektu, ktorý nemá sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí, sa sídlom rozumie územie štátu, v ktorom má subjekt miesto skutočného vedenia, a ak nie je možné určiť sídlo podľa predchádzajúcich spôsobov, sídlom sa rozumie územie štátu, podľa ktorého právnych predpisov je subjekt založený alebo zriadený.

ai) predajom virtuálnej meny výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny.

 

Komentár k § 2

-   podľa písmena c) je príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou.

Nepeňažný príjem je potrebný na účely ZDP oceniť a to cenou bežne používanou v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.

Je potrebné si uvedomiť, že v prípade akéhokoľvek poskytnutého nepeňažného plnenia, ktoré nie je obstarané (napr. zakúpená permanentka v určenej hodnote pre zamestnanca do relaxačného zariadenia, ktorá je následne poskytnutá zamestnancovi) je potrebné ho oceniť uvedeným spôsobom. To znamená, že ak napr. zamestnávateľ zabezpečuje parkovanie pre svojich zamestnancov na vlastnom parkovisku, najskôr by mal parkovanie oceniť bežnou cenou plateného parkovného v jeho lokalite alebo blízkej lokalite, t. j. cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia a takto určené ocenenie parkovania je pre zamestnanca nepeňažným príjmom, ktorý je zdaniteľným príjmom v rámci jeho príjmov zo závislej činnosti, pokiaľ nie je takýto druh príjmu oslobodený od dane.

Vzhľadom na definíciu príjmu, ktorým je aj nepeňažné plnenie, aj tento je zdaniteľným príjmom len ak nespĺňa podmienky pre jeho oslobodenie, či už v plnej výške alebo len do určitej zákonom určenej výšky. Práve toto je jeden z dôvodov prečo nepeňažné plnenie musí byť ocenené, a to podľa § 2 písm. c) ZDP, ak iné ustanovenia ZDP nehovoria o inom spôsobe ocenenia.

Napr. môže ísť o hodnotu stravovania poskytovaného ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom svojim zamestnancom, ktorá je oslobodená do zákonom stanovenej výšky v súlade s § 5 ods. 7 ZDP.

Za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorá vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou.

U daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva sa pri takto dosiahnutom príjme bude postupovať v súlade s pravidlami pre podvojné účtovanie.

Postup pri zámene a jej právne účinky upravuje ustanovenie § 611 ObčZ. Podľa tohto ustanovenia sa na zámennú zmluvu primerane vzťahujú ustanovenia § 588 až § 610 ObčZ o kúpnej zmluve, čo znamená, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva za predávajúcu stranu a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma za kujúcu stranu.

Zámenná zmluva sa riadi príslušnými ustanoveniami ObčZ ako zmluvný typ, ale v prípade, ak ide o zámenu v rámci podnikateľských vzťahov, vo všeobecných otázkach sa riadi § 261 ods. 6 ObchZ.

Za formu zámennej zmluvy možno považovať aj bartrovú zmluvu.

 

-   v písmenách d) a e) je zadefinovaný daňovník s NDP a daňovník s ODP na území SR, čo vo svojej podstate znamená vznik daňového vzťahu subjektu k štátu (daňovo právny vzťah), ktorý býva založený na jednej z dvoch skutočností, a to:

     zdržiavanie sa subjektu na území nejakého štátu určitú zákonom stanovenú dobu, čo je najčastejšie existencia sídla alebo miesta svojho vedenia na území tohto štátu, pokiaľ ide o právnickú osobu alebo existencia bydliska alebo trvalého pobytu, resp. obvyklého zdržiavania sa na území tohto štátu v prípade fyzickej osoby. Pokiaľ je splnené aspoň jedno z týchto kritérií, stáva sa takýto subjekt daňovníkom príslušného štátu a má v tomto štáte neobmedzenú/celosvetovú daňovú povinnosť. To znamená, že na území tohto štátu podlieha zdaneniu tak z príjmov zo zdrojov získaných na území tohto štátu, ako aj v zahraničí. Hovoríme tiež o daňovom rezidentovi. Aj napriek tomu, že tento pojem nie je upravený v žiadnom ustanovení ZDP, stáva sa súčasťou daňového práva z dôvodu jeho používania v zmluvách o ZDZ,

     nezdržiavanie sa subjektu na území príslušného štátu, pričom v tomto štáte nemá ani svoje sídlo alebo bydlisko, ale dosahuje príjmy na území tohto štátu. Ide o tzv. príjmy zo zdrojov na území príslušného štátu. Za príjmy zo zdrojov na území štátu sú považované príjmy obvykle daňovými zákonmi presne vymedzené (napr. úroky z pôžičiek alebo licenčné poplatky). V tomto prípade, kedy subjekt (daňovník) nie je daňovým rezidentom tohto určitého štátu, čiže nespĺňa vyššie uvedené kritéria, ale má na území tohto štátu príjmy zo zdrojov tu umiestnené, hovoríme o obmedzenej daňovej povinnosti a daňovníka nazývame daňovníkom s ODP alebo nerezidentom.

 

Stanovenie daňovej rezidencie – osobnej príslušnosti k danému územiu, je prvým a rozhodujúcim kritériom pre určenie daňových povinností daňovníkov. Od stanovenia daňovej rezidencie alebo nerezidencie daňovníka k posudzovanému územiu sa odvíja rozsah zdanenia jeho príjmov a to buď všetkých príjmov, dosahovaných tak z územia rezidencie ako aj z územia zdroja alebo len príjmov, ktoré dosahuje z činností vykonávaných na území štátu zdroja.

V SR sa rozsah daňových povinností osôb, t. j. rezidencia určuje podľa § 2 písm. d) a e) ZDP.

Poznámka

 

Z určenia daňovej rezidencie vyplýva nielen rozsah daňových povinností na území SR, ale rovnako aj aplikovateľnosť výhod a úľav vymedzených v ustanoveniach ZDP. Ide napr. o uplatnenie niektorých nezdaniteľných častí základu dane (§ 11ods. 7 ZDP), daňového bonusu na vyživované dieťa (§ 33 ZDP) alebo zaplatené úroky (§ 33a ZDP) alebo minimálnej výšky dane (§ 46 ZDP).

Uplatnenie iných výhod a úľav určených v ZDP ako napr. oslobodenie niektorých úrokov a licenčných poplatkov podľa § 13 ods. 2 písm. f) a h) ZDP, možnosť vybrať si pri zrazení dane, či bude daň považovaná za vysporiadanú alebo za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 písm. b) ZDP a s tým súvisiaca aj možnosť odpočítania si daňových výdavkov k určenému príjmu v daňovom priznaní, alebo vyňatie príjmov zo zabezpečenia dane podľa § 44 ZDP je podmienené rezidenciou daňovníka v členskom štáte Európskej únie podľa § 2 písm. t) ZDP.

Daňovník si nemôže účelovo, podľa vlastného uváženia, resp. tak ako mu to vyhovuje, vybrať štát a určiť štát, v ktorom je rezidentom na daňové účely. ZDP a príslušné medzinárodné zmluvy a to hlavne zmluvy o ZDZ, explicitne určujú podmienky a kritériá rezidencie daňovníka na jej určenie a vytvárajú právny rámec určovania rezidencie na daňové účely.

U daňovníka s NDP je podľa § 2 písm. f) ZDP predmetom dane príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí a teda takýto daňovník podlieha na území SR tzv. celosvetovej daňovej povinnosti.

Predmetom dane daňovníka s ODP je podľa § 2 písm. g) ZDP iba príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR taxatívne vymedzený v § 16 ZDP.

Poznámka

 

Rezidencia sa určuje na úrovni osoby daňovníka, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej príjmy priamo podliehajú dani z príjmov, a ktorá tieto príjmy podľa príslušných daňových právnych predpisov tiež osobne zdaňuje (osoba podliehajúca dani z týchto zdaniteľných príjmov). Neurčuje sa na úrovni subjektu, ktorý nemá právnu subjektivitu [§ 2 písm. ad) ZDP, napr. stála prevádzkareň, organizačná zložka, združenie/konzorcium osôb, podielový fond], resp. osoby, ktorá je daňovo transparentná a nepodlieha dani z príjmov jej plynúcim (napr. verejná obchodná spoločnosť), ale sa určuje na úrovni osoby, ktorá má právnu subjektivitu, resp. je spoločníkom daňovo transparentnej osoby.

ZDP definuje daňovníka s NDP v § 2 písm. d) ako:

1. fyzickú osobu, ktorá má na území SR trvalý pobyt (pre účely ZDP aj povolenie na trvalý pobyt), bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom

1.1 fyzická osoba má na území SR bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu SR je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať,

1.2 fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území SR, ak sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý aj začatý deň pobytu.

Poznámka

 

Čo sa považuje za „trvalý pobyt“ je aj pre daňové účely vyjadrené (cez odkaz na osobitné predpisy) v zákone č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlásení pobytu občanov“) a v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“).

Bydliskom sa na účely ZDP rozumie miesto, kde má fyzická osoba stály byt, pričom má v úmysle trvale sa v tomto byte zdržiavať. Definícia bydliska vychádza z definície strediska životných záujmov, ktorá je upravená v zmluvách o ZDZ.

2. právnickú osobu, ktorá má na území SR sídlo (§ 2 ods. 3 ObchZ) alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa vytvárajú alebo prijímajú zásadné riadiace rozhodnutia a obchodné rozhodnutia pre právnickú osobu ako celok, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri.

Poznámka

 

Na účely ZDP, je miestom skutočného vedenia miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri.

S ohľadom na relevantné fakty a okolnosti konkrétnych prípadov „miestom skutočného vedenia“ právnickej osoby je miesto, kde z pohľadu kompetencie príslušných riadiacich orgánov právnickej osoby kľúčová osoba, resp. viaceré kľúčové osoby, obvykle tvoria a prijímajú zásadné riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych alebo dozorných orgánov právnickej osoby pre právnickú osobu ako celok, s primeranými vecnými, ale najmä personálnymi podmienkami pre takúto činnosť. Ide o kľúčové riadiace a obchodné rozhodnutia príslušných riadiacich orgánov právnickej osoby, ktoré sú nevyhnutné k vykonávaniu celkovej činnosti podniku, a ktoré nemôžu byť na nižších úrovniach riadenia podniku zmenené.

 

Daňovníkom s ODP je podľa § 2 písm. e) ZDP

1. fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt, bydlisko a ani sa na území SR nezdržuje a fyzická osoba, ktorá sa na území SR obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia,

2. právnická osoba, ktorá na území SR nemá sídlo a ani miesto skutočného vedenia.

!     Upozornenie

Pri posudzovaní splnenia kritérií, na základe ktorých sa určuje rozsah daňových povinností osôb na území SR, čiže či je osoba rezidentom alebo nerezidentom SR, je potrebné prihliadať na zásadu prednosti skutkového stavu pred formálnym právnym stavom. Uvedené sa týka napríklad situácie, ak si osoba nesplní povinnosť odhlásiť skončenie jej trvalého pobytu na území SR v ohlasovni podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR v znení neskorších predpisov.

Poznámka

 

Finančná správa SR (ďalej len „FS SR“) potvrdzuje daňovú rezidenciu na tlačive:

 

–   potvrdenia o daňovej rezidencii pre štáty, s ktorými SR má uzatvorenú zmluvu o ZDZ alebo

–   potvrdenia o daňovej rezidencii pre štáty, s ktorými SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ, alebo

–   zahraničnej daňovej správy predloženom daňovníkom.

 

Potvrdenie o daňovej rezidencii vydáva, resp. daňovú rezidenciu na tlačive zahraničnej daňovej správy potvrdzuje miestne príslušný správca dane daňovníka na základe jeho žiadosti.

Akým spôsobom, v akých prípadoch a vzory tlačív sú uverejnené v informácii na webovom sídle finančnej správy a to konkrétne

https://www.financnasprava.sk//_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Novinky_leg/Medzinarodne_zdanovanie/2021.03.19_1_MZ_2021_I.pdf

V prípade daňovníkov, u ktorých sa základ dane vyčísľuje za spoločnosť ako celok, avšak ktorých príjem je v plnom rozsahu alebo čiastočne zdaňovaný na úrovni jednotlivých osôb podieľajúcich sa na spoločnosti svojou činnosťou (napr. verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, európske združenie hospodárskych záujmov so sídlom na území SR) sa rezidencia skúma a posudzuje na úrovni týchto osôb (napr. spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti, komplementári komanditnej spoločnosti, členovia európskeho združenia hospodárskych záujmov). Vo vzťahu k zahraničiu hovoríme aj o tzv. „daňovo transparentných entitách“.

 

Príklad

Lichtenštajnská právnická osoba a estónska fyzická osoba založili na území SR verejnú obchodnú spoločnosť.

Akým spôsobom sa bude zisťovať rozsah daňových povinností k územiu SR v týchto spoločnostiach?

Podľa ZDP sa základ dane verejnej obchodnej spoločnosti zisťuje za spoločnosť ako celok a tento základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov. Keďže zdanenie príjmov verejnej obchodnej spoločnosti je realizované na úrovni jej jednotlivých spoločníkov, na tejto úrovni sa bude určovať aj rozsah daňových povinností – rezidencia jednotlivých spoločníkov.

Lichtenštajnská právnická osoba nemá na území SR sídlo ani miesto skutočného vedenia a estónska fyzická osoba nemá na území SR trvalý pobyt ani sa na území SR v príslušnom kalendárnom roku obvykle nezdržiava, preto sú obidve osoby podľa ZDP považované za nerezidentov SR.

V prípade určenia rezidencie osôb k danému územiu, ak s týmto územím má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je možné povedať, že každý štát má v rámci vlastných vnútroštátnych daňových predpisov upravený samostatný postup pri určovaní rezidencie osôb a preto je v praxi možné, že osoba je považovaná podľa vnútroštátnych daňových predpisov za daňovníka s NDP (rezidenta) v dvoch alebo viacerých štátoch, či už z dôvodu nahláseného trvalého pobytu alebo z dôvodu dočasnej fyzickej prítomnosti na území príslušného štátu.

Ak je osoba podľa vnútroštátnych daňových predpisov považovaná za rezidenta v dvoch alebo viacerých štátoch, dochádza k tzv. „konfliktu dvojitej rezidencie“, pričom uvedený konflikt uspokojivo rieši práve zmluva o ZDZ, ktorej je určenie daňovej rezidencie jednou z hlavných úloh.

Riešenie konfliktu určenia daňovej rezidencie je v príslušných zmluvách o ZDZ zvyčajne uvedené v článku – Rezidencia (daňový domicil), čo býva vo väčšine zmlúv článok 4. Uvedený článok definuje na účely zmlúv o ZDZ výraz „rezident zmluvného štátu“ s odvolaním sa na vymedzenie podľa vnútroštátnych daňových predpisoch zmluvných štátov a obsahuje kritériá pre rozhraničenie dvojitej rezidencie tak pre fyzické ako aj pre právnické osoby.

Jednotlivé zmluvy o ZDZ sa však nezaoberajú skutočnosťou, akým spôsobom a na základe akých kritérií sa podľa vnútroštátnych daňových predpisov jednotlivých štátov posudzuje a určuje rezidencia osôb. Rovnako neurčujú žiadne štandardy, ktoré musia splniť vnútroštátne daňové predpisy, aby bola rezidencia osoby podľa nich určená, akceptovaná oboma zmluvnými štátmi.

Ak teda nevznikne žiadny konflikt rezidencie osoby podľa vnútroštátnych daňových predpisov dvoch zmluvných štátov, nie je dôvod na určenie, resp. rozhraničenie rezidencie uplatňovať medzinárodnú zmluvu o ZDZ.

V prevažnej väčšine zmlúv o ZDZ pozostáva článok 4 z troch odsekov, pričom v odseku 1 je vymedzená definícia výrazu „rezident zmluvného štátu“. Na účely príslušnej zmluvy o ZDZ „rezident zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušného štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu bydliska (domicilu), trvalého pobytu (rezidencie), miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného kritéria podobného charakteru. Uvedený výraz nezahŕňa osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu poberania príjmov zo zdrojov na území tohto štátu alebo umiestnenia majetku na území tohto štátu.

Pri riešení konfliktu dvojitej rezidencie fyzickej osoby sa rozhraničovacie kritériá pre určenie rezidencie aplikujú postupne v tom poradí, v ktorom sú uvedené v príslušnej zmluve o ZDZ až dovtedy, pokiaľ nie je stanovený len jeden štát rezidencie osoby.

Tieto kritériá sú uvedené obvykle v nasledovnom poradí:

     existencia stáleho bytu, stredisko životných záujmov;

     miesto obvyklého zdržiavania sa;

     štátna príslušnosť (občianstvo);

     dohoda kompetentných orgánov zmluvných štátov.

Pri rozhraničovaní rezidencie fyzickej osoby nie je nevyhnutné vyčerpať všetky kritériá uvedené v príslušnej zmluve o ZDZ. Ak sa dvojitá rezidencia fyzickej osoby rozhraničí po uplatnení kritéria stáleho bytu, nie je potrebné použiť zostávajúce kritériá.

 

Príklad

Nemecký daňovník bol vyslaný svojím zamestnávateľom na technickú pomoc svojej pobočke umiestnenej na území SR predbežne na tri roky. Nemecký daňovník dostal povolenie na trvalý pobyt, čím by spĺňal kritériá rezidencie podľa § 2 ZDP. Nakoľko, ale daňovník predložil potvrdenie o daňovej rezidencii k Spolkovej republike Nemecko nastáva konflikt záujmov a v súlade s článkom 4 zmluvy o ZDZ, ktorú má SR uzavretú s Nemeckom pod č. 18/1984 Zb., správca dane požiada o preukázanie tvrdenia nemeckého daňovníka. Daňovník predloží správcovi dane list vlastníctva k rodinnému domu na území Nemecka, svoju registráciu v politickej strane na území Nemecka, živnostenský list na základe, ktorého vykonáva sprostredkovateľskú činnosť na území Nemecka. Aj skutočnosť, že daňovník zostáva zamestnancom nemeckej spoločnosti a na územie SR je vyslaný len na určitý nevyhnutný čas potrebný pre vykonanie práce, na ktorú bol určený, potvrdzuje, že daňovník má stredisko životných záujmov na území Nemecka a teda je rezidentom Nemecka a na území SR bude zdaňovaný len z príjmov zo zdrojov na území SR v súlade s § 16 ZDP.

 

Príklad

Daňovník, zamestnanec slovenskej spoločnosti bol vyslaný na služobnú cestu do Českej republiky do jej novovzniknutej dcérskej spoločnosti na výkon riadiacej funkcie, pokiaľ sa spoločnosť nezabehne a to predbežne na 2 roky. Daňovník má stály byt v SR aj v Českej republike. Rodina, manželka a deti, išli s daňovníkom do Českej republiky. V SR je členom futbalového klubu v mieste svojho bydliska a tiež je organizovaný v združení poľovníkov a rybárov. Daňovník v SR žije vo vlastnom rodinnom dome a vlastní dva byty a nejaké pozemky.

Daňovník je rezidentom SR, nakoľko je zrejmé, že má na Slovensku užšie hospodárske vzťahy (majetok – vlastní viac nehnuteľností) aj osobné vzťahy (je členom vo futbalovom klube aj v združení poľovníkov a rybárov a je stále zamestnancom slovenskej spoločnosti). Rovnako aj skutočnosť, že si udržiava stály byt – dom v SR nasvedčuje, že si udržiava stredisko životných záujmov na území SR a po vykonaní práce sa vráti na územie SR.

Ak osoba iná ako fyzická osoba je považovaná podľa vnútroštátnych daňových predpisov zmluvných štátov za daňovníka s NDP (rezidenta) v obidvoch zmluvných štátoch, bude rezidentom len toho zmluvného štátu, v ktorom má umiestnené miesto skutočného vedenia.

Miestom skutočného vedenia sa zvyčajne rozumie miesto, kde sú prijímané rozhodujúce kľúčové riadiace a obchodné rozhodnutia nevyhnutné pre vedenie podnikania osoby. Miestom skutočného vedenia je obvykle miesto, kde prijíma rozhodnutia väčšina nadriadených osôb alebo skupina osôb (napr. predstavenstvo), t. j. miesto, kde sa rozhoduje o aktivitách, ktoré má vykonať spoločnosť ako celok. V praxi môže nastať situácia, že daňovník má viacero miest vedenia. Čo sa týka miesta skutočného vedenia, v jednom čase môže mať osoba iba jedno miesto skutočného vedenia.

Pri rozhraničovaní rezidencie osôb iných ako fyzických osôb by nemala byť prikladaná dôležitosť výhradne formálnym kritériám, ako je napríklad registrácia spoločnosti v určitom zmluvnom štáte. Rovnako ako pri rozhraničovaní dvojitej rezidencie fyzických osôb je nevyhnutné podrobne preskúmať všetky podstatné a relevantné skutočnosti a posudzovať v ich vzájomných súvislostiach ako celok.

Pravidlá (kritériá) rozhraničenia rezidencie právnickej osoby podľa niektorých zmlúv o ZDZ uprednostňujú zmluvný štát, v ktorom má táto osoba miesto skutočného (hlavného) vedenia.

Toto kritérium môže byť dostatočné na vyriešenie konfliktu dvojitej rezidencie právnickej osoby napr. v prípade, ak táto osoba má „sídlo“ v jednom zmluvnom štáte, v druhom zmluvnom štáte má však zjavne miesto skutočného vedenia.

 

Príklad

Spoločnosť so sídlom na území Českej republiky a spoločnosť so sídlom na území SR sú závislé osoby. Česká spoločnosť je dcérskou spoločnosťou materskej slovenskej spoločnosti a vykonáva pre túto svoju slovenskú materskú spoločnosť práce. Spoločníkmi a konateľmi obidvoch spoločností sú rovnaké dve fyzické osoby. Česká dcérska spoločnosť má svoje lokálne vedenie, pričom však obidve spoločnosti sú riadené spoločne, a to najmä cez svojich štatutárnych orgánov (dvoch konateľov) týchto spoločností a tiež manažmentu slovenskej materskej spoločnosti, ktorí pracujú v priestoroch slovenskej materskej spoločnosti na území SR. K zabezpečeniu spoločného riadenia spoločností prostredníctvom manažmentu slovenskej materskej spoločnosti slovenská materská spoločnosť poskytuje českej dcérskej spoločnosti manažérske služby, za čo jej česká dcérska spoločnosť platí manažérske poplatky. Spoločníci a konatelia obidvoch spoločností, a tiež prevažná časť kľúčových manažérov slovenskej materskej spoločnosti, sú občania SR s trvalým pobytom na tomto území.

Kde má česká dcérska spoločnosť daňovú rezidenciu?

Podľa daňových právnych predpisov SR a Českej republiky je česká dcérska spoločnosť súčasne rezidentom obidvoch štátov (SR na základe miesta skutočného vedenia a Českej republiky na základe sídla). Dvojitá rezidencia tejto právnickej osoby sa rozhraničí a jej rezidencia sa určí podľa spoločnej zmluvy o ZDZ s Českou republikou. Podľa článku 4 ods. 3 tejto zmluvy, ak je podľa lokálnych daňových právnych predpisov zmluvných štátov právnická osoba rezidentom obidvoch zmluvných štátov, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného (hlavného) vedenia. V prípade pochybností upravia príslušné orgány zmluvných štátov túto otázku vzájomnou dohodou. Skutočnosť, že miesto kde sa prijímajú kľúčové riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárneho orgánu českej dcérske spoločnosti, ale tiež iných osôb relevantných z pohľadu kompetencií vrcholového (hlavného) riadenia tejto spoločnosti, sa nachádza výlučne v priestoroch slovenskej materskej spoločnosti na území SR znamená, že by nemali existovať pochybnosti o mieste skutočného (hlavného) vedenia českej dcérskej spoločnosti. Napriek skutočnosti, že v predmetnom prípade česká dcérska spoločnosť má sídlo na území Českej republiky, ak takáto spoločnosť má miesto skutočného (hlavného) vedenia na území SR, je na účely zmluvy o ZDZ s Českou republikou a ZDP rezidentom SR.

Po rozhraničení dvojitej rezidencie osoby (či už fyzickej osoby alebo právnickej osoby, resp. inej osoby) uplatnením rozhraničovacích kritérií uvedených v príslušnej zmluve o ZDZ dochádza k modifikácii ustanovenia § 2 ZDP a pri určení rozsahu daňovej povinnosti osoby na účely ZDP sa vychádza z rezidencie tejto osoby určenej podľa zmluvy o ZDZ.

 

Nezmluvný štát

Ak je osoba považovaná za rezidenta na daňové účely nielen v SR, ale aj v inom štáte podľa jeho vnútroštátnych daňových predpisov a SR nemá s týmto štátom vzájomné daňové vzťahy upravené zmluvou o ZDZ, nie je možné uspokojivým spôsobom rozhraničiť dvojitú rezidenciu tejto osoby, pretože v takomto prípade sa postupuje výlučne podľa ustanovení ZDP.

 

Príklad

Daňovník z Portorika vykonával v SR v zdaňovacom období podnikateľskú činnosť, pričom bol na území SR fyzicky prítomný počas obdobia presahujúceho 300 dní v tomto zdaňovacom období (kalendárnom roku). Po ukončení zdaňovacieho obdobia sa daňovník informoval u daňového poradcu, aké príjmy má uviesť v podanom daňovom priznaní a zdaniť v SR.

Daňový poradca vychádzal zo skutočnosti, že daňovník sa v predmetnom zdaňovacom období obvykle zdržiaval na území SR a je teda podľa § 2 písm. d) bod 1 ZDP považovaný za daňovníka s NDP na území SR (daňový rezident).

Hoci je daňovník považovaný za rezidenta aj v Portoriku, SR nemá s týmto štátom uzatvorenú zmluvu o ZDZ, a preto nie je možné zamedziť dvojitej rezidencii tejto osoby.

Ak by bol daňovník považovaný za rezidenta aj v inom štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, bolo by možné rozhraničiť dvojitú rezidenciu a určiť iba jeden štát, v ktorom má neobmedzenú daňovú povinnosť.

Správca dane, ktorý posudzuje rezidenciu osoby kvôli určovaní rozsahu jej daňových povinností na území SR, overí správnosť postupu daňových subjektov pri určení zdaniteľnosti príjmov a spôsob ich zdanenia, správnosť uplatnenia medzinárodnej zmluvy a na základe žiadosti daňovníka vydá potvrdenia o rezidencii.

Platitelia dane (príjmu) posudzujú rezidenciu osôb pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrad v ich prospech, pričom pri overovaní správnosti posúdenia zdaniteľnosti predmetných príjmov správcom dane sú platitelia dane (príjmu) povinní správcovi dane miesto rezidencie týchto osôb preukázať.

 

Daňovníci preukazujú skutočnosť, že sú rezidentom určitého štátu, platiteľom dane (príjmu) pri poberaní príjmov a správcovi dane pri overovaní správnosti vysporiadania ich daňovej povinnosti na území SR a uplatnenia medzinárodnej zmluvy a pri predložení žiadosti o vydanie potvrdenia o rezidencii.

Rezidencia osoby sa zvyčajne posudzuje za zdaňovacie obdobie (kalendárny rok).

 

-   v písmenách f) a g) je zadefinovaný rozsah jeho daňových povinností na území SR pre daňovníka s NDP a daňovníka s ODP (§ 16 ZDP).

Uvedené je základnou zásadou zdaňovania príjmov, podľa ktorého sú daňovníci zdaňovaní na základe koncepcie neobmedzenej a obmedzenej daňovej povinnosti.

Vychádzajúc z tejto koncepcie, v prípade daňovníkov s NDP títo sú zdaňovaní z celosvetových príjmov podľa ustanovení ZDP, pričom v prípade ak tomuto daňovníkovi plynú príjmy zo zdrojov v zahraničí a tieto boli v zahraničí preukázateľne zdanené je možné využiť metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia a to metódu započítania dane zaplatenej v zahraničí alebo metódu vyňatia príjmov dosiahnutých v zahraničí zo zdanenia na území SR. Uvedené metódy sú ustanovené v príslušných článkoch konkrétnych zmlúv o ZDZ a vnútroštátne v ustanovení § 45 ZDP.

Rozsah obmedzenej daňovej povinnosti pre daňovníkov s ODP je určený v § 16 ZDP a to ako zdroj príjmov (predmet dane), ktorých výpočet je taxatívny, čo znamená, že ide o komplexné vymedzenie príjmov, ktoré sú dosahované a zdaniteľné na území SR daňovníkom s ODP.

Prípadné ďalšie príjmy aj keby plynuli z územia SR, ale neboli by uvedené v § 16 ZDP by napriek skutočnosti, že zmluva o ZDZ takýto príjem vymedzuje na zdanenie v štáte zdroja, nepodliehajú na území SR zdaneniu.

Pri určovaní druhu príjmu plynúceho daňovníkovi s ODP zo zdroja na území SR je potrebné v prvom rade uviesť, že ustanovenie § 16 ods. 1 ZDP:

1. zakladá právo na zdanenie určitého druhu príjmu v SR,

2. nerieši spôsob zdanenia ani výšku daňovej povinnosti,

3. druhy príjmov plynúce daňovníkovi s ODP, ktoré sú predmetom dane vymenováva taxatívne,

4. aplikuje sa jednoznačne pri posúdení príjmov plynúcich zo zdroja na území SR daňovníkom s ODP – daňových rezidentov krajiny, s ktorou SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ,

5. ak príjmy zo zdroja na území SR plynú daňovníkovi s ODP – daňovému rezidentovi krajiny, s ktorou SR má uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je nevyhnutné skúmať tento príjem nielen podľa § 16 ZDP ale aj podľa príslušnej zmluvy o ZDZ. Zdanenie určitého príjmu v SR môže nastať iba v tom prípade, ak je tento príjem zdaniteľný v SR súčasne podľa ZDP aj podľa zmluvy o ZDZ.

 

Podstatu pre určenie zdroja príjmu na území SR, ktorú je potrebné si uvedomiť je, že činnosť, z ktorej sú dosahované príjmy je vykonávaná na území SR, resp. vec, s ktorou súvisí dosahovaný príjem je umiestnená na území SR. Nie je podstatné kto príjem vypláca a už vôbec nie v akej mene a z akého účtu!

 

Príklad

Slovenský objednávateľ si objednal vypracovanie stavebného projektu na prestavbu prevádzkovej haly u rakúskeho zhotoviteľa. Uzatvorili spolu osobne zmluvu na území SR, pričom všetky podklady a údaje potrebné na vypracovanie projektu boli rakúskemu zhotoviteľovi posielané prostredníctvom elektronickej pošty. Rakúsky zhotoviteľ vypracovával štúdiu na území Rakúska. Celá komunikácia so slovenským objednávateľom prebiehala výlučne elektronicky a to až do odovzdania dohodnutej štúdie. Dohodnutá úhrada bola poslaná rakúskemu zhotoviteľovi po odovzdaní štúdie.

Je táto úhrada zdaňovaná na území SR?

Uvedená úhrada nie je zdaňovaná na území SR vzhľadom na skutočnosť, že rakúsky zhotoviteľ nevypracovával projekt na území SR bez ohľadu na skutočnosť, že mu všetky potrebné podklady a údaje boli poskytnuté z územia SR.

 

Príklad

Slovenský objednávateľ si objednal vypracovanie marketingovej štúdie u českého zhotoviteľa. Uzatvorili spolu osobne zmluvu na území SR, pričom všetky podklady a údaje potrebné na vypracovanie požadovanej marketingovej štúdie boli českému zhotoviteľovi posielané prostredníctvom elektronickej pošty. Český zhotoviteľ vypracovával štúdiu na území ČR. Celá komunikácia so slovenským objednávateľom prebiehala výlučne elektronicky a to až do odovzdania dohodnutej štúdie. Dohodnutá úhrada bola poslaná českému zhotoviteľovi po odovzdaní štúdie.

Je táto úhrada zdaňovaná na území SR?

Uvedená úhrada nie je zdaňovaná na území SR vzhľadom na skutočnosť, že český zhotoviteľ nevypracovával štúdiu na území SR bez ohľadu na skutočnosť, že mu všetky potrebné podklady a údaje boli poskytnuté z územia SR.

-   podľa písmena h) je zdaniteľným príjmom len príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane ani podľa ZDP a ani podľa medzinárodnej zmluvy.

Hlavne v prípade daňovníka fyzickej osoby je potrebné dôsledne sledovať všetky príjmy, ktoré mu plynú, pričom z týchto príjmov sa ďalej vyčlenia príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (§ 3 ods. 2, § 5 ods. 5, neuvedené príjmy v § 16 pre daňovníkov s ODP) a zvyšné príjmy sa ešte posúdia, či nie sú oslobodené od dane podľa ustanovení samotného ZDP (§ 5 ods. 7, § 9) alebo podľa medzinárodných zmlúv.

Až zostávajúce príjmy sú zdaniteľnými príjmami, z ktorých si daňovník vyčísli daňovú povinnosť v súlade s ustanoveniami ZDP.

V prípade právnických osôb sú príjmy, ktoré sú predmetom dane vymedzené v ustanovení § 12 ZDP a príjmy, ktoré sú oslobodené od dane sú určené ustanovením § 13 ZDP.

 

-   podľa písmena i) je daňovým výdavkom každý výdavok (náklad)

–   preukázateľne vynaložený daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,

–   zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP,

pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Bližšie je zákonná možnosť a spôsob zahrnutia výdavkov do daňových výdavkov vymedzená v ustanoveniach § 19 až 29 ZDP.

 

-   písmeno j)

V tomto ustanovení je uvedená definícia základu dane pre účely dane z príjmov, ktorým je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky uvedené v § 19 ZDP pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

ZDP ustanovuje aj prípady iného zahrňovania príjmov a výdavkov do základu dane ako v zdaňovacom období kedy sú prijaté/vynaložené, napr. v prípade zahŕňania obstarávacej ceny hmotného majetku do daňových výdavkov postupne formou odpisov počas stanovenej doby odpisovania alebo postupné zahŕňanie dotácie do základu dane až v zdaňovacom období, kedy bude použitá atď.

Samozrejme ovplyvnenie základu dane reálne vynaloženými príjmami a výdavkami závisí aj od spôsobu, ktorý daňovník zvolil ako podklad pre vykázanie základu dane.

Ak daňovník vykáže základ dane na základe vedeného jednoduchého účtovníctva alebo daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, zahŕňa do základu dane príjmy a výdavky vtedy, keď ich reálnej prijal alebo reálne vynaložil. Uvedené však platí za predpokladu, že ZDP nehovorí inak ako napr. pri dotáciách, podporách a príspevkoch, odpisoch atď.

Ak daňovník vychádza z podvojného účtovníctva, ovplyvňuje základ dane vzniknutý náklad alebo výnos, tak ako ho zaúčtuje v súlade s postupmi účtovania v sústave podvojného účtovníctva bez jeho reálneho vynaloženia (okrem ZDP vymedzených prípadov napr. podľa § 17 ods. 19 ZDP) alebo prijatia.

 

-   písmeno k)

Daňovou stratou je rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.

V prípade, daňovníkov, fyzických osôb, daňová strata môže vzniknúť iba pri príjmoch dosahovaných podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t. j. príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, a to iba pri tých, pri ktorých sa uplatňujú preukázateľné daňové výdavky. Uvedené priamo vychádza práve z definície daňovej straty, podľa ktorej daňovou stratou je rozdiel, o ktorý daňové výdavky, t. j. výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom, zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo zaevidované v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, prevyšujú zdaniteľné príjmy.

Ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov („paušálne výdavky“), nemôže mu vzniknúť daňová strata z titulu uplatnenia sumy poistného a príspevkov [vymedzených v § 5 ods. 7 písm. e) ZDP], ktoré sa odpočítavajú po znížení príjmov o paušálne výdavky.

 

Príklad

Daňovník dosahuje príjmy zo živnosti, pričom si uplatňuje výdavky percentom z príjmov vo výške 60 %. Do výdavkov si započítava aj preukázateľne zaplatené poistné, ktoré uhradil v súvislosti s touto činnosťou. Po započítaní výdavkov vynaložených na zaplatené poistné boli výdavky vyššie ako príjmy.

Je možné, aby daňovník vykázal stratu pri paušálnych výdavkoch?

Daňovník, ktorý si uplatňuje výdavky percentom z príjmov, nemôže vykázať stratu. Preukázateľne zaplatené poistné si započíta k paušálnym výdavkom len do výšky príjmov.

Vzniknutú daňovú stratu v zdaňovacom období je možné následne odpočítať spôsobom určeným v § 30 ods. 1 ZDP, podľa ktorého od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu počas stanoveného obdobia a splnení zákonom určených podmienok.

Bližšie uvedené v komentári k § 30 ZDP.

 

-   podľa písmena l) je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zdaňovacím obdobím u fyzickej osoby je vždy kalendárny rok.

Poznámka

 

To platí aj pre daňovníkov, ktorí sú zamestnancami zamestnávateľa (právnickej osoby), ktorý nemá zdaňovacie obdobie zhodné s kalendárnym rokom, t. j. má zdaňovacie obdobie určené na základe vedeného účtovníctva ako hospodársky rok.

V prípade daňovníka s príjmami z podnikania (§ 6), sa základ dane zisťuje vždy za kalendárny rok, a to aj vtedy, ak bol na daňovníka vyhlásený konkurz alebo mu bol povolený splátkový kalendár. Na tento účel je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho roka, pričom povinnosť zostaviť účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve týmto nie je dotknutá.

Ak ide o daňovníka, ktorý v priebehu kalendárneho roka zomrel, ustanovenie § 49 ZDP upravuje, že za príslušnú časť zdaňovacieho obdobia do daň smrti podá daňové priznanie dedič resp. iná osoba určená zákonom, ktorý za tohto daňovníka musí vysporiadať jeho daňovú povinnosť.

V prípade právnických osôb môže byť zdaňovacie obdobie stanovené aj iným spôsobom ako kalendárny rok a to napr. hospodársky rok.

 

-   v písmene m) je zadefinovaný pojem obchodný majetok špeciálne pre daňovníkov fyzické osoby dosahujúcich príjmy podľa § 6 ZDP, t. j. daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a použitia umeleckého výkonu.

Podľa tejto definície [§ 2 písm. m) ZDP] je obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Obchodným majetkom u fyzickej osoby dosahujúcej príjmy podľa § 6 ZDP je aj majetok obstarávaný formou finančného prenájmu. Uvedené však platí za predpokladu, že táto fyzická osoba ho využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie predmetných príjmov a o takomto majetku účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Z uvedeného vyplýva, že majetkom fyzickej osoby sú akékoľvek veci, pohľadávky a iné práva a peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré má táto fyzická osoba vo vlastníctve, pričom z vlastného rozhodnutia môže určiť, že tento majetok

–   sa stane aj jej obchodným majetkom a to jeho zaúčtovaním v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaním v daňovej evidencii daňovníka, alebo

–   nebude jej obchodným majetkom, t. j. nebude o tomto majetku účtovať alebo viesť evidenciu, čo znamená že je stále jej osobným majetkom, ktorý len využíva v súvislosti s podnikaním a dosahovaním príjmov podľa § 6 ZDP.

Ak daňovník o majetku účtuje alebo vedie o ňom evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, potom v súvislosti s týmto obchodným majetkom je možné uplatňovať daňové výdavky spôsobom ustanoveným v ZDP, a to napr. daňové výdavky na jeho obstaranie, na jeho technické zhodnotenie, opravy a udržiavanie. Takéto daňové výdavky nemôže uplatniť daňovník, ktorý majetok využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 6 ZDP, o ktorom neúčtuje ani nevedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, t. j. nezaradil ho do svojho obchodného majetku.

Ak daňovník fyzická osoba používa majetok v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ZDP, môže sa kedykoľvek rozhodnúť, že tento majetok zaradí do obchodného majetku. Podľa toho sa mu zmení rozsah uplatňovaných daňových výdavkov súvisiacich s takýmto majetkom daňovníka, avšak bude to mať vplyv aj na zdanenie, resp. oslobodenie príjmov z predaja takéhoto majetku.

Poznámka

 

Daňovník s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP a daňovník s príjmami z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva (§ 6 ods. 13 ZDP), uvádza v daňovom priznaní k dani z príjmov typu B v Tabuľke č. 1a zostatkovú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku, stav zásob, pohľadávok a záväzkov podľa stavu na začiatku zdaňovacieho obdobia a na konci zdaňovacieho obdobia.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ZDP môže zaradiť majetok do obchodného majetku len vo vstupnej cene určenej v súlade s ustanovením § 25 ZDP a len z takto stanovenej ceny môže uplatňovať daňové výdavky formou odpisov v súlade s § 19 ZDP.

Poznámka

 

Z definície obchodného majetku pre fyzické osoby uvedenej v § 2 písm. m) ZDP vyplýva, že v prípade, ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky) podľa § 6 ods. 10 ZDP, t. j. neúčtuje o tomto majetku a ani o ňom nevedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, ak aj majetok využíva v súvislosti s dosahovanými príjmami, nepôjde o obchodný majetok daňovníka, t. j. stále bude jeho osobným majetkom. V súlade s § 22 ods. 9 ZDP, daňovník nemôže využiť prerušenie odpisovania, t. j. nemôže si predĺžiť dobu odpisovania využitím tohto inštitútu.

V prípade, ak daňovník prejde z uplatňovaných paušálnych výdavkov na preukázateľné výdavky a bude chcieť uplatniť odpisy zo vstupnej ceny tohto majetku, bude postupovať v súlade s ustanoveniami § 24 ods. 5 a § 25 ods. 1 písm. d) ZDP, t. j. ako pri preradení majetku z osobného využívania do obchodného majetku.

Z pohľadu rozsahu uplatňovania daňových výdavkov v prípade majetku môžu nastať tri situácie a to:

1. majetok slúži daňovníkovi výlučne na podnikanie a preto ho má zaradený celý v obchodnom majetku, t. j. uplatňuje si všetky výdavky v súvislosti s takýmto obchodným majetkom v plnej výške,

2. majetok daňovníkovi slúži aj na podnikanie aj na súkromné účely, t. j. zaradí ho do obchodného majetku (v prípade nehnuteľnosti môže zaradiť do obchodného majetku len jej časť) ale vylúči z daňových výdavkov pomernú časť výdavkov, ktoré súvisia s jeho súkromnou spotrebou,

3. majetok síce daňovník využíva na podnikanie, ale tento majetok nezaradí do obchodné majetku, t. j. do daňových výdavkov je možné uznať len výdavky na riadnu prevádzku majetku ako napr. v prípade nehnuteľností výdavky na energie alebo pri vlastnom osobnom motorovom vozidle nezaradenom do obchodného majetku výdavky na spotrebu PHL a základnú sadzbu náhrady za 1 km jazdy resp. iné výdavky, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa osobitných predpisov v súlade s § 19 ods. 2 písm. a) ZDP a preukázateľne súvisia s majetkom.

V tejto nadväznosti je aj v § 2 písm. i) ZDP uvedené, že pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Presnejšie je v § 19 ods. 2 písm. t) ZDP uvedené, že daňovými výdavkami sú výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to

1. vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo

2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

Vo väzbe na to, či je alebo bol majetok zaradený v obchodnom majetku môže byť príjem z predaja tohto majetku oslobodený od dane, a to napr. ak:

–   uplynulo päť rokov odo dňa vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku [§ 9 ods. 1 písm. a) ZDP];

–   uplynulo päť rokov odo dňa vyradenia hnuteľnej veci z obchodného majetku [§ 9 ods. 1 písm. c) ZDP]; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier;

–   plynie príjem z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov (tzv. reštitučné zákony), prijatý touto osobou [§ 9 ods. 1 písm. d) ZDP]; toto oslobodenie platí bez ohľadu na skutočnosť, či nehnuteľnosť alebo hnuteľné veci mala táto oprávnená osoba v obchodnom majetku alebo nie;

–   príjem z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty podľa osobitného predpisu, t. j. bez ohľadu na skutočnosť, že bol tento majetok v obchodnom majetku tejto fyzickej osoby [§ 9 ods. 1 písm. e) ZDP] je od dane oslobodený.

Ak by daňovníkovi fyzickej osobe plynul príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovaný trh, a daňovník o takejto investícii účtoval alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, takýto príjem nie je od dane oslobodený [§ 9 ods. 1 písm. k) ZDP].

 

-   písmeno s) – stanovuje základné podmienky finančného prenájmu, ktorým sa rozumie obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci.

Za finančný prenájom sa považuje prenájom, pri ktorom:

–   cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb,

–   vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na nájomcu,

–   doba trvania finančného prenájmu musí byť najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 ZDP.

!     Upozornenie

V prípade prenájmu HM, kde predmetom prenájmu je aj budova, sa pri minimálnej dobe trvania nájomnej zmluvy vychádza z charakteru budovy (výrobný charakter – odpisová skupina 5 alebo administratívny charakter – odpisová skupina 6) stanovenej ku dňu uzatvorenia nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci. Rovnako sa postupuje aj pri budove používanej na viacero účelov (§ 26 ods. 2).

-   v písmene v) sa vymedzuje pojem „platiteľ dane“, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka a odviesť ho správcovi dane, pričom za ne majetkovo zodpovedá. Na definíciu platiteľa dane nadväzuje aj definícia zahraničného platiteľa dane upravená v § 48 ZDP.

 

-   v písmene w) je určený status „mikrodaňovník“, ktorým je daňovník

–   fyzická osoba, dosahujúca zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pričom za zdaňovacie obdobie výška týchto zdaniteľných príjmov (ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11) alebo výnosov (ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctve) je maximálne vo výške sumy stanovenej na účely registrácie na daň z pridanej hodnoty, t. j. v súčasnosti 49 790 eur,

–   právnická osoba, dosahujúca príjmy (výnosy) v maximálnej výške 49 790 eur za príslušné zdaňovacie obdobie.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa zákonom č. 530/2023 Z. z. ruší previazanosť hranice výšky zdaniteľných príjmov pre určenie statusu mikrodaňovníka na zákon o DPH a stanovuje sa v pevnej číselnej výške, pričom sa zvyšuje zo 49 790 eur na 60 000 eur.

Uvedené sa podľa § 52zzz ods. 1 tohto zákona použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2024.

V prípade výšky zdaniteľných príjmov, tieto sa uvedú vo výške v akej daňovník o nich účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo o nich vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 zákona. Uvedené znamená, že do úhrnu týchto zdaniteľných príjmov, pôjdu všetky zdaniteľné príjmy, a to bez ohľadu na skutočnosť, či boli vysporiadané daňou vyberanou zrážkou, resp. zákon určuje ich postupné zahrňovanie do základu dane ako napr. pri dotáciách alebo daroch súvisiacich s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona.

V prípade daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva ide predovšetkým o výnosy účtované v triede 6.

Bližšie uvedené v komentári k § 15 ZDP.

Za mikrodaňovníka nie je možné považovať daňovníka – fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá síce spĺňa podmienku dosiahnutia zdaniteľných príjmov (výnosov) do 49 790 eur resp. od 1. 1. 2024 do 60 000 eur, ale je

–   závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r) ZDP a realizuje kontrolovanú transakciu za toto zdaňovacie obdobie,

     Kontrolovaná transakcia je zadefinovaná v § 2 písm. ab) ZDP.

     Bližšie uvedené v komentári k § 2 písm. ab) ZDP,

–   na neho vyhlásený konkurz, vstúpil do likvidácie alebo mu bol povolený splátkový kalendár,

–   jeho zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia.

 

Príklad

Ako často sa u daňovníka posudzuje splnenie podmienok pre získanie postavenia mikrodaňovníka?

Splnenie podmienok rozhodujúcich pre získanie postavenia mikrodaňovníka sa posudzuje za každé zdaňovacie obdobie samostatne. To znamená, že napr. daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie roka 2023 splní ustanovené podmienky a získa postavenie mikrodaňovníka, môže v dôsledku nesplnenia ustanovených podmienok v nasledujúcom zdaňovacom období roka 2024 toto postavenie stratiť, a následne, v roku 2025, resp. v niektorom z nasledujúcich zdaňovacích období môže, za predpokladu splnenia ustanovených podmienok, tento status opätovne získať.

Ak daňovník dosiahne status mikrodaňovníka môže si uplatniť

–   v zákonom určených prípadoch výhodnejšie odpisovanie,

–   odpočítanie daňovej straty až do výšky základu dane,

–   jednoduchšie zahrňovanie tvorby opravných položiek k nepremlčaným pohľadávkam do daňových výdavkov u daňovníkov účtujúcich v podvojnom účtovníctve,

–   zvýhodnenú sadzbu dane vo výške 15 %.

Pre mikrodaňovníka – fyzickú osobu, ktorá pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP (tzv. paušálne výdavky), je určené len jedno zvýhodnenie, a to zvýhodnený odpočet daňovej straty podľa § 30 ZDP za zdaňovacie obdobie 2021 a nasl., ak v týchto zdaňovacích uplatňoval preukázateľné daňové výdavky.

Výhody, ktoré vyplývajú z postavenia mikrodaňovníka, resp. niektorú z týchto výhod daňovník, ktorý získa status mikrodaňovníka, využiť môže, nie je to však jeho povinnosťou.

-   v písmene x) – definuje daňovníka z „nespolupracujúceho“ štátu

Daňovníkom z „nespolupracujúcich štátov“ je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov, ktorý je uverejnený na www.finance.gov.sk

Ministerstvo financií zaradí do zoznamu štát,

•    s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ,

•    s ktorým má SR uzavretú medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní – bilaterálne uzatvárané zmluvy,

•    ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a SR viazaná – Multilaterálna zmluva – „Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach“,

pričom bez toho, aby bolo pri zdanení dotknuté uplatnenie zmluvy o ZDZ, ministerstvo vyradí z tohto zoznamu štát, ktorý

1. je uvedený v zozname Európskej únie obsahujúcom štáty, ktoré nespolupracujú na daňové účely uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie k 1. januáru kalendárneho roka, alebo

2. neuplatňuje daň z príjmov právnických osôb, alebo

3. uplatňuje nulovú sadzbu dane z príjmov právnických osôb.

Uvedené znamená, že nepostačuje pre zaradenie štátu do zoznamu spolupracujúcich štátov ich transparentnosť z pohľadu možnosti preveriť si údaje a vymeniť informácie cez zmluvy o ZDZ a ďalšie medzinárodné zmluvy o výmene informácií tu uvedené, ale zároveň sa berie do úvahy aj úroveň zdanenia v týchto štátoch.

Pri posudzovaní neuplatňovania dane z príjmov právnických osôb alebo uplatňovania nulovej sadzby dane z príjmov právnických osôb sa berie do úvahy príslušná štatistika Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a analógia s daňou z príjmov právnických osôb uplatňovanou v SR. Štáty, ktoré budú uvedené na zozname nespolupracujúcich štátov EÚ, pričom budú zmluvným štátom SR na základe zmluvy o ZDZ, nebudú zaradené na národný zoznam (spolupracujúcich štátov) uverejnený na webovom sídle MF SR.

Takáto situácia však nebude mať vplyv na uplatnenie danej zmluvy o ZDZ a jej prednosť pred zákonom podľa § 1 ods. 2 zákona.

 

-   v písmene y) je uvedený pojem „držiteľ“

Držiteľom podľa tohto ustanovenia je držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na výrobu liekov a farmaceutická spoločnosť, ktorí sú zadefinovaní priamo v ustanoveniach zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o liekoch“). Držiteľom je aj výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky a výrobca a distribútor dietetickej pomôcky, ktorí sú upravení v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozsahu ZS“). Držiteľom podľa tohto ustanovenia je aj tretia osoba, prostredníctvom ktorej ostatné už uvedené osoby poskytujú peňažné a nepeňažné plnenia, t. j. ide o rôzne reklamné agentúry, neziskové organizácie a pod., prostredníctvom ktorých poskytuje napr. farmaceutická spoločnosť nepeňažné plnenie (napr. zorganizovanie semináru) lekárom.

Držiteľom, ktorý poskytuje uvedené príjmy, môže byť aj takto ustanovený daňovník s ODP, ak má na území SR povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, t. j. organizačnú zložku, alebo tu má stálu prevádzkareň (§ 16 ods. 2 ZDP).

Predovšetkým v prípadoch, ak predmetné plnenie poskytuje držiteľ s ODP, ktorý nemá na území SR organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, resp. daňovník, ktorý je závislou osobou vo vzťahu k osobám pôsobiacim v oblasti farmaceutického priemyslu, na účely správneho určenia osoby držiteľa je nevyhnuté zistiť skutočného (nielen právneho, ale aj ekonomického) poskytovateľa tohto plnenia.

Za držiteľa sa považuje aj držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, ale len v prípade činnosti uvedenej v § 20 ods. 1 písm. i) zákona o liekoch, čo je spätný predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov a to iba tomu držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov, od ktorého držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni liek nakúpil. Ide o predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov medzi držiteľmi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni len na účel ich výdaja vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni.

 

-   v písmene z) je uvedený pojem „poskytovateľ zdravotnej starostlivosti“

Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo zdravotnícky pracovník, ktorých vymedzuje zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch ZS“).

Údaje o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkoch vedie Národné centrum zdravotníckych informácií (ďalej len „NCZI“) podľa zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to v národných zdravotníckych administratívnych registroch (informácie je možné získať len na základe požiadania), pričom však údaje o týchto osobách z predmetných zoznamov je možné získať len na základe vyžiadania. Verejne dostupné zoznamy poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkov sú uverejnené na webovom sídle Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, resp. na webových sídlach jednotlivých zdravotných poisťovní.

 

-   podľa písm. ab) je kontrolovanou transakciou právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami podľa písmen n) a r), pričom aspoň jedna z osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom, pričom za kontrolovanú transakciu sa nepovažuje prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP, ak ide o nehnuteľnosť nezaradenú do obchodného majetku podľa písmena m), a nájomcom je fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využíva na osobné účely. Pri posudzovaní kontrolovanej transakcie sa berie do úvahy skutočný obsah právneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu.

Transferové oceňovanie predstavuje proces určovania cien medzi závislými osobami v kontrolovaných transakciách s potenciálnou možnosťou presunu (transferu) ziskov za účelom vyhýbania sa plateniu daní. Medzi kontrolované transakcie patria predovšetkým rôzne druhy transakcií s hmotným majetkom a nehmotným majetkom, finančné transakcie, vnútroskupinové služby, dohody o príspevkoch na náklady alebo transakcie spojené s podnikovými reštrukturalizáciami.

Podľa uvedeného kritéria sa za kontrolovanú transakciu všeobecne nepovažuje závislá činnosť, z ktorej príjmy sú príjmami podľa § 5 ZDP, a to bez ohľadu na to, či je vykonávaná zamestnancom závislej osoby, spoločníkom alebo konateľom.

Rovnaký výklad k posudzovaniu kontrolovaných transakcií sa uplatňuje aj u mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) ZDP.

 

Príklad

Spoločnosť daruje bezodplatne osobný automobil s nulovou daňovou zostatkovou cenou synovi konateľa.

Je to považované za kontrolovanú transakciu?

Áno.

Syn konateľa, ktorý nevykonáva žiadnu činnosť pre spoločnosť, ktorá by sa dala posudzovať ako činnosť vykonávaná v rámci závislej činnosti, nie je v závislom vzťahu k tejto spoločnosti v kontexte posudzovania príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP. Je však závislou osobou v nadväznosti na definíciu závislej osoby podľa § 2 písm. n) ZDP, a preto ide o kontrolovanú transakciu. Daňová zostatková cena je z hľadiska trhovej hodnoty automobilu irelevantná.

 

Príklad

Spoločnosť predá osobný automobil svojmu konateľovi (spoločníkovi/inému zamestnancovi) za nižšiu cenu ako je cena obvyklá

Je uvedené považované za kontrolovanú transakciu?

Nie.

Spoločník/konateľ/iný zamestnanec dosahuje od spoločnosti príjmy zo závislej činnosti, pričom vo väzbe na základné definície príjmu, môžu byť poskytnuté, tak v peňažnej ako aj nepeňažnej forme a musia byť ocenené cenou obvyklou [§ 2 písm. c) ZDP]. V prípade, ak by ocenené cenou obvyklou v mieste a čase plnenia neboli, zvýhodnenie ktoré by im takto plynulo, by sa rovnako považovalo za nepeňažné plnenie zo závislej činnosti a zdaňovalo by sa ako príjem zo závislej činnosti (mzda) podľa § 5 a nadväzujúcich ZDP.

Uvedené znamená, že stanovenie ceny obvyklej pre zdanenie príjmu zo závislej činnosti, je akási forma testovania nezávislej ceny, čo je aj predmetom kontrolovanej transakcie a preto nie je potrebné, aby znova prechádzala testom pre kontrolovanú transakciu.

Preto sa v uvedenom prípade, takáto transakcia zdaňovaná v rámci závislej činnosti, nepovažuje za kontrolovanú transakciu v kontexte ustanovenia § 2 písm. ab) ZDP.

 

Príklad

Spoločnosť predá osobný automobil svojmu konateľovi (spoločníkovi/inému zamestnancovi) za obvyklú cenu.

Je to považované za kontrolovanú transakciu?

Nie.

Spoločník/konateľ/iný zamestnanec dosahuje od spoločnosti príjmy zo závislej činnosti, pričom vo väzbe na základné definície príjmu, môžu byť poskytnuté, tak v peňažnej ako aj nepeňažnej forme a musia byť ocenené cenou obvyklou [§ 2 písm. c) ZDP]. V prípade, ak by ocenené cenou obvyklou v mieste a čase plnenia neboli, zvýhodnenie ktoré by im takto plynulo by sa rovnako považovalo za nepeňažné plnenie zo závislej činnosti a zdaňovalo by sa ako príjem zo závislej činnosti (mzda) podľa § 5 a nadväzujúcich ZDP.

Uvedené znamená, že stanovenie ceny obvyklej pre prípadné zdanenie príjmu zo závislej činnosti, je akási forma testovania nezávislej ceny, čo je aj predmetom kontrolovanej transakcie a preto nie je potrebné, aby znova prechádzala testom pre kontrolovanú transakciu.

Aj keď v uvedenom prípade nedochádza k zdaneniu, nakoľko cena za predaj auta bola určená v rámci ceny obvyklej, čo znamená že neprišlo k zvýhodneniu oproti bežnej trhovej cene za odpredaj auta a teda nie je potrebné zdanenie zvýhodnenia.

Preto sa v uvedenom prípade, takáto transakcia posudzovaná v rámci závislej činnosti, nepovažuje za kontrolovanú transakciu v kontexte § 2 písm. ab) ZDP.

 

Príklad

Spoločnosť poskytne bezúročnú pôžičku, resp. pôžičku s nižším úrokom ako je obvyklá svojmu konateľovi, spoločníkovi, resp. inému zamestnancovi.

Ide o kontrolovanú transakciu?

Nie.

Spoločník/konateľ/iný zamestnanec dosahuje od spoločnosti príjmy zo závislej činnosti, pričom vo väzbe na základné definície príjmu, môžu byť poskytnuté, tak v peňažnej ako aj nepeňažnej forme a musia byť ocenené cenou obvyklou [§ 2 písm. c) ZDP]. V prípade, ak by ocenené cenou obvyklou v mieste a čase plnenia neboli, zvýhodnenie ktoré by im takto plynulo by sa rovnako považovalo za nepeňažné plnenie zo závislej činnosti a zdaňovalo by sa ako príjem zo závislej činnosti (mzda) podľa § 5 a nadväzujúcich ZDP.

Uvedené znamená, že stanovenie ceny obvyklej pre zdanenie príjmu zo závislej činnosti, je akási forma testovania nezávislej ceny, čo je aj predmetom kontrolovanej transakcie a preto nie je potrebné, aby znova prechádzala testom pre kontrolovanú transakciu.

Preto sa v uvedenom prípade, takáto transakcia zdaňovaná v rámci závislej činnosti, nepovažuje za kontrolovanú transakciu v kontexte § 2 písm. ab) ZDP.

-   v písmene ac) je upravená definícia vkladu pre daňové účely, ktorým je:

–   peňažný vklad a nepeňažný vklad do základného imania, pričom za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania na základe rozhodnutia valného zhromaždenia zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia, za ktoré dividenda nebola predmetom dane,

–   príspevok do kapitálového fondu z príspevkov obchodnej spoločnosti splatený daňovníkom (podľa ObchZ aj formou nepeňažného vkladu),

–   povinný príplatok do rezervného fondu, nedeliteľného fondu družstva (§ 67, § 157, § 217 a 235 ObchZ) splatený akcionárom, spoločníkom alebo členom družstva a emisné ážio splatené akcionárom.

Ustanovenia ZDP špecificky upravujú nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, či už právnickou osobou alebo fyzickou osobou.

V obidvoch prípadoch je potrebné rozlišovať, či sa vkladá nepeňažný vklad, ktorý prijímateľ preberá

–   v reálnych cenách alebo

–   v pôvodných cenách.

Uvedené upravuje ustanovenie § 17 ods. 11 písm. b) ZDP, podľa ktorého sa na vyčíslenie základu dane pri nepeňažnom vklade použije ocenenie majetku v

1. reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka, ak sa postupuje podľa § 17b, alebo

2. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d.

V prípade, ak prijímateľ preberá nepeňažný vklad v reálnych cenách a vkladateľ nepeňažného vkladu, fyzická osoba, vykazuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP, postupuje primerane podľa ustanovení § 17b ods. 1 a 2 ZDP. Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2 ZDP.

V prípade, ak prijímateľ preberá nepeňažný vklad v pôvodných cenách, a vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, uplatní primerane postup podľa § 17d ods. 1 a 4 ZDP.

U daňovníka fyzickej osoby, nepodnikateľa, však aj v tomto prípade, môže vzniknúť oceňovací rozdiel medzi hodnotou vkladu určenou podľa § 8 ods. 2 resp. ods. 5 a hodnotou započítanou na vklad spoločníka podľa § 59 ObchZ.

!     Upozornenie

Nepeňažný vklad ocenený v pôvodných cenách je možné po 1. 1. 2018 uplatniť len v prípade, ak vkladateľom je fyzická osoba s bydliskom na území SR, ktorá vkladá nepeňažný vklad formou individuálne vloženého majetku, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel alebo podnik alebo jeho časť prijímateľovi nepeňažného vkladu do členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, pričom tento majetok, podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území SR a prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme nepeňažný vklad v pôvodných cenách. Ak u prijímateľa nepeňažného vkladu nezostáva majetok, podnik alebo jeho časť funkčne spojený so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 17b ZDP, čo znamená, že nepeňažný vklad musí byť ocenený v reálnych hodnotách.

Uvedené je upravené v § 17d ods. 7 a 11 ZDP.

-   v písm. ad) je bližšie definovaný základný pojem subjekt, ktorý sa používa už skôr v základných pojmoch týkajúcich sa závislosti, ako sú písm. n), o) a r). Subjektom je právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok (napr. trust, partnership a pod.). Ide o právne formy, ktoré nie sú obsiahnuté v právnom poriadku SR, ale sú v zahraničí využívané, napr. aj za účelom vyhýbania sa daňovej povinnosti alebo využívania hybridných nesúladov.

 

-   cez písm. ae) sa definuje základný pojem ústredie v nadväznosti na zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia (tzv. exit tax) v § 17f a § 17g ZDP. Ústredím je právnická osoba, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne a za ňu vyčísľuje základ dane.

 

-   v písm. ah) definovaný základný pojem sídlo súvisí s transpozíciou pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti, ktorá je obsiahnutá v § 17h ZDP. Sídlo sa určuje podľa toho, či ide o právnickú osobu alebo subjekt. Postupnosť určenia sídla je potom v závislosti od toho, či ide o:

–   právnickú osobu:

•    sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí, a potom ak spoločnosť nemá sídlo zapísané v registri,

•    štát podľa ktorého právnych predpisov bola spoločnosť založená alebo zriadená.

–   subjekt:

•    sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí, a potom ak subjekt nemá sídlo zapísané v registri,

•    štát, v ktorom má miesto skutočného vedenia, ak nie je možné sídlo určiť postupne týmito dvomi krokmi,

•    štát podľa ktorého právnych predpisov bol subjekt založený alebo zriadený.

 

-   v písmene af) je pre účely ZDP uvedená definícia „konečného príjemcu“.

Podľa tejto definície sa za konečného príjemcu príjmu považuje osoba, ktorej plynie príjem v jej vlastný prospech a má právo využívať tento príjem neobmedzene bez zmluvnej alebo inej právnej povinnosti previesť príjem na inú osobu. Rovnako sa za konečného príjemcu považuje stála prevádzkareň tejto osoby, ak činnosť spojená s týmto príjmom je vykonávaná touto stálou prevádzkarňou, alebo majetok, s ktorým tento príjem súvisí, je funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou. Za konečného príjemcu príjmu sa nepovažuje osoba, ktorá koná ako sprostredkovateľ za inú osobu.

Predmetná definícia vychádza z konceptu „skutočného vlastníka“ príjmu, ktorý je určený v zmluvách o ZDZ vychádzajúcich z Modelovej zmluvy OECD a jej komentára a aj z koncepcie používanej v smerniciach EÚ.

Pojem konečného príjemcu má za cieľ zabrániť vyhýbaniu sa daňovej povinnosti z dôvodu, že príjemca príjmov nie je ich skutočným vlastníkom.

Konečným príjemcom je osoba, ktorá preberá riziko a kontrolu nad týmito príjmami a má právo využívať tieto príjmy bez povinnosti previesť ich ďalej na inú osobu.

Majetok je funkčne spojený so stálou prevádzkarňou na území SR, ak sa podieľa na tvorbe ziskov priraditeľných stálej prevádzkarni.

V tejto súvislosti sú upravené aj ustanovenia § 43 a 44 ZDP, v ktorých je uvedené, že ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1 ZDP, zrazí daň vo výške 35 % z tohto príjmu a v oznámení o zrazení a odvedení dane podávanom správcovi dane podľa § 43 od. 11 ZDP a § 44 ods. 3 písm. c) ZDP neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi, ak ide o

a)  fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,

b)  právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.

 

-   v písmene ag) je vymedzená definícia digitálnej platformy na účely ZDP.

Takouto digitálnou platformou sa rozumie hardvérová alebo softvérová platforma potrebná na vytvorenie a správu aplikácií. Za takúto platformu možno označiť novodobý technologický business model umožňujúci výmenu informácií medzi viacerými skupinami užívateľov, najmä medzi koncovými užívateľmi a držiteľmi hnuteľných alebo nehnuteľných vecí alebo poskytovateľmi služby. Je sprístupnená akýmkoľvek ďalším užívateľom a zdieľa údaje s vývojármi tretích strán. Vyznačuje sa jednoduchým používaním bez potreby školení a predstavuje inovatívny obchodný model.

 

-   v písmene ai) je uvedená definícia príjmu z predaja virtuálnej meny, ktorým je výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny.

Uvedená definícia definuje hlavný moment zdanenia a to v čase kedy sa za virtuálnu menu získava niečo, čím sa môže daná virtuálna mena oceniť. Napr. vyťažená kryptomena sa zdaní v čase (v zdaňovacom období) kedy si za danú vyťaženú kryptomenu daňovník kúpil napr. nehnuteľnosť.

Zdanenie obchodovania s virtuálnou menou je v zásade možné rozdeliť ako:

1. zdanenie u fyzickej osoby mimo podnikateľskej činnosti (zdanenie u občana),

2. zdanenie v rámci podnikateľskej činnosti, a to ako u podnikateľov fyzických osôb, tak aj u právnických osôb,

3. zdanenie u neziskových organizácií.

DRUHÁ ČASŤ

DAŇ FYZICKEJ OSOBY

DAŇ FYZICKEJ OSOBY

§ 3

Predmet dane

(1) Predmetom dane sú

a)  príjmy zo závislej činnosti (§ 5),

b)  príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu (§ 6) a z použitia diela a umeleckého výkonu,

c)  príjmy z kapitálového majetku (§ 7),

d)  ostatné príjmy (§ 8).

e)  podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v písmene f); za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem, pričom za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo rezervného fondu obchodnej spoločnosti v časti, v akej boli predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ako aj použitie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov,

f)  podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podiel na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, ak nejde o podiel na zisku, podiel na likvidačnom zostatku alebo vyrovnací podiel vyplácaný spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárovi komanditnej spoločnosti, ktorá je považovaná za reverzný hybridný subjekt; za verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem,

g)  podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou; za pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem.

(2) Predmetom dane nie je

a)  prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov,³⁾ príjem získaný vydaním,³⁾ darovaním⁴⁾ alebo dedením⁵⁾ nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6 a darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,

b)  úver a pôžička,

c)  daň z pridanej hodnoty⁶⁾ uplatnená v cene tovaru alebo služby, ak ide o platiteľa tejto dane,

d) príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií⁷⁾ a podielov^7a) ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

[Dňom 1. marca 2024 v § 3 ods. 2 písm. d) sa slová „zrušení daňovníka bez likvidácie“ nahrádzajú slovami „premene obchodných spoločností alebo družstiev podľa osobitného predpisu^7b)“ a slová „splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti“ sa nahrádzajú slovom „premeny“.]

 

Komentár k § 3

-   podľa odseku 1 písm. e) ZDP sa pre daňové účely za dividendy považujú

–   podiely na zisku (dividendy) priamo zadefinované v ObchZ ako podiel na zisku spoločnosti, ktoré sa vyplatili ich spoločníkom,

Všeobecne definíciami podielov na zisku sa zaoberajú ustanovenia ObchZ o obchodných spoločnostiach a to napr. v ustanovení § 61 ObchZ. Podľa tohto ustanovenia sú všeobecne podiely na čistom obchodnom imaní

–   podiely na zisku, na ktorých nárok vzniká len na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, že bude zisk rozdeľovať medzi spoločníkov,

–   vyrovnacie podiely, na ktorých nárok vzniká priamo zo zákona a viaže sa na zánik účasti spoločníka v spoločnosti,

–   podiely na likvidačnom zostatku, na ktorých nárok vzniká priamo zo zákona a viaže sa na zánik účasti spoločníka v spoločnosti keď spoločnosť zaniká likvidáciou. Ide vlastne o podiel spoločníka na majetkovom zostatku spoločnosti.

V prípade akciových spoločností sa špecificky o podieloch na zisku hovorí ako o dividende a tento je základným majetkovým právom akcionára. Takisto ako v prípade iných spoločností sa tento podiel na zisku delí medzi akcionárov až na základe rozhodnutia valného zhromaždenia po schválení ročnej účtovnej závierky o rozdelení disponibilného zisku.

Okrem toho v akciovej spoločnosti môže byť vyplatený podiel na zisku členom predstavenstva a členom dozornej rady, ktorý je tiež nazývaný tantiémy a rovnako ako v prípade dividend je tieto možné deliť až na základe rozhodnutia valného zhromaždenia po schválení ročnej účtovnej závierky o rozdelení disponibilného zisku. Od tejto tantiémy je nutné odlíšiť odmenu členov predstavenstva a členov dozornej rady za výkon svojej funkcie pre spoločnosť, ktorá je príjmom zo závislej činnosti.

Akciová spoločnosť môže rozhodnúť o rozdelení podielov na zisku aj zamestnancom spoločnosti.

 

–   príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení,

–   výplata prostriedkov z kapitálového fondu z príspevkov, ktorý bol tvorený prerozdelením vlastných zdrojov obchodnej spoločnosti zo zisku po zdanení,

–   použitie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov a

–   príjem plynúci z rezervného fondu obchodnej spoločnosti v časti, v akej boli predtým zvýšené zo zisku po zdanení.

Poznámka

 

Podľa § 217a ObchZ môže spoločnosť vytvoriť kapitálový fond z príspevkov akcionárov resp. spoločníkov, pričom príspevky sa za kapitálový fond považujú okamihom splatenia.

Ak sa spoločnosť rozhodne použiť nerozdelený zisk po zdanení na tvorbu kapitálového fondu z príspevkov, aby bola splnená podmienka splatenia akcionárom, resp. spoločníkom, považuje sa takéto použitie nerozdeleného zisku po zdanení za vyplatený podiel na zisku (dividendu), čo znamená, že ak je vyplatený akcionárovi fyzickej osobe potom musí byť najskôr vybratá daň zrážkou podľa § 43 ZDP a až potom je možné zvyšné prostriedky vložiť do kapitálového fondu, čím sa bude považovať takýto príspevok za splatený akcionárom resp. spoločníkom podľa § 217a ObchZ.

Za obchodnú spoločnosť alebo družstvo, ktorá vypláca podiely na zisku sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem.

!     Upozornenie

Vzhľadom na problematickú úpravu ohľadne definície „obdobnej“ obchodnej spoločnosti so sídlom v zahraničí, potrebnej pri posúdení zdanenia, resp. od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2016 aj vylúčenia z predmetu dane vyplácaných podielov na zisku, bolo už v roku 2004 vydané usmernenie MFSR číslo 2634/2004-72 k zákonu č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov, kde sa v 2. bode upresňuje, že ak podiely na zisku plynú daňovníkovi zo zahraničia, nie sú predmetom dane, ak sú vyplácané spoločnosťou so sídlom v zahraničí, ktorá vykazuje základ dane na podobnom princípe ako akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným a družstvá, pri ktorých je vykázaný hospodársky výsledok podľa predpisov príslušnej krajiny zdanený.

Zdanenie podielov na zisku vyplácaných obdobnou právnickou osobou v zahraničí, ako je obchodná spoločnosť (družstvo) zriadená podľa predpisov platných v Slovenskej republike spresňuje aj Usmernenie MF SR č. MF/009465/2005-721 (FS č. 5/2005) k ZDP k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov. Podľa tohto usmernenia na účely uplatnenia § 3 ods. 2 písm. c) ZDP nie je rozhodujúci spôsob vyčíslenia základu dane z príjmov a následne spôsob zdanenia zisku a vyčíslenia podielu na zisku spoločníkov (členov družstva), platný v krajine sídla obchodnej spoločnosti alebo družstva. To znamená, že okrem bežného výsledku hospodárenia upraveného o príjmy a výdavky, ktoré nie sú súčasťou základu dane, môže byť právnická osoba zdanená v krajine sídla aj iným spôsobom (napríklad metódou prírastku obchodného majetku na zdaňovacie obdobie). Na prijaté podiely zo zisku sa vzťahujú ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c) a § 52 ods. 24 ZDP aj vtedy, ak právnická osoba so sídlom v zahraničí je oslobodená od dane podľa príslušných zákonov štátu, v ktorom má sídlo.

 

Z dôvodu konsolidácie verejných financií sa s účinnosťou od 1. 1. 2024 navrhuje zvýšenie sadzby pre podiel na zisku vyplácaný fyzickým osobám zo sadzby dane 7 % na 10 % (obdobne aj pre vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku a podiel na zisku vyplácaný tichému spoločníkovi). Predmetné zvýšenie bude uplatňované pri podieloch na zisku vykázaných z hospodárskeho výsledku vyčísleného za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. 1. 2024.

Ak plynú podiely na zisku zo zdrojov

•    na území SR, vyberá sa z nich daň zrážkou podľa § 43 ZDP vo výške

•    7 % resp. 10 % (za zdaňovacie obdobie začínajúce 1. 1. 2024), len ak plynú FO alebo

•    35 %, ak sú vyplácané daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou (konečnému príjemcovi) s bydliskom alebo sídlom v tzv. nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP,

•    sadzby dane určenej zmluvou o ZDZ, ak je táto výhodnejšia ako sadzba určená v ZDP a ide o podiely na zisku vyplácané daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou (ďalej len „daňovník s ODP“) s bydliskom v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (zmluva o ZDZ),

•    v zahraničí, zdaňujú sa prostredníctvom daňového priznania v rámci osobitného základu dane (OZD) podľa § 51d ZDP vo výške

•    7 % resp. 10 % (za ZO začínajúce 1. 1. 2024), pričom ak boli už zdanené v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ, môže využiť aj metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia (metódy na ZDZ),

•    35 %, ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou (ďalej len „daňovník s NDP“) na území SR od obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom v tzv. nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP.

 

Pre podiely na zisku vyplácané po 1. 1. 2024 platí:

Vykázané za zdaňovacie obdobie (ZO)	začínajúce najskôr 1. 1. 2024 – § 52zzy/4	začínajúce najskôr 1. 1. 2017 – § 52zi/5 ZDP	za ZO do 31. 12. 2003 – § 52zi/6-8
Daňovník s NDP na území SR zo zdrojov na území – SR
FO	10 % – zrážková daň	7 % – zrážková daň	7 % – zrážková daň
PO	–	–	§ 52/24 – súčasťou základu dane (ZD)
Daňovník s NDP zo zdrojov v zahraničí
FO	§ 51e – súčasťou OZD 10 % – metódy na ZDZ 35 % (§ 2xx)	§ 51e – súčasťou OZD 7 % – metódy na ZDZ 35 % (§ 2x)	§ 51e – súčasťou OZD 7 % – metódy na ZDZ
PO	§ 51e – súčasťou OZD 35 % (§ 2x)	§ 51e – súčasťou OZD 35 % (§ 2x)	§ 52/24 – súčasťou ZD metódy na ZDZ
Daňovník s ODP na území SR zo zdrojov na území SR
FO	Zrážková daň 10 %, 35 % (§ 2/x), zmluva o ZDZ	Zrážková daň 7 %, 35 % (§ 2/x), zmluva o ZDZ	Zrážková daň 10 %,, zmluva o ZDZ
PO	Zrážková daň 35 % (§ 2/x)	Zrážková daň 35 % (§ 2/x)	§ 52/24 – zrážková daň 19 %, zmluva o ZDZ

 

^x        tzv. nespolupracujúci štát uvedený v § 2x ZDP

Aj podiel na likvidačnom zostatku aj vyrovnací podiel vyplácaný daňovníkovi s ODP je zdaňovaný daňou vyberanou zrážkou, pričom ak je vyplácaný

•    fyzickej osobe s bydliskom v štáte, s ktorým nemá SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ a nejde o nespolupracujúci štát podľa § 2 písm. x) ZDP, vyberá sa daň zrážkou vo výške 7 % resp. 10 %,

•    fyzickej osobe s bydliskom v štáte, s kt. má SR zmluvu o ZDZ vyberá sa daň zrážkou vo výške určenej zmluvou, ak je nižšia ako v ZDP,

•    fyzickej osobe s bydliskom v nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP vyberá sa daň zrážkou vo výške 35 %,

•    právnickej osobe so sídlom v nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP vyberá sa daň zrážkou vo výške 35 %.

 

Podľa § 52zi ods. 5 ZDP sa ustanovenia o zdanení podielov účinné od 1. 1. 2017 použijú na

a)  podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpi do likvidácie najskôr 1. januára 2017 alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu najskôr 1. januára 2017,

b)  vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017.

 

 

Podľa § 52zzy ods. 4 ZDP sa ustanovenia o zdanení podielov účinné od 1. 1. 2024 použijú na

a)  podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpi do likvidácie najskôr 1. januára 2024 alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu najskôr 1. januára 2024,

b)  vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2024.

 

Podiely na zisku vykázané z hospodárskych výsledkov rokov 2004 až 2016 sú naďalej vylúčené z predmetu dane, a to aj ak k ich vyplateniu dôjde po 1. 1. 2017.

Rovnako sú naďalej vylúčené z predmetu dane aj vyrovnacie podiely a podiely na likvidačnom zostatku, za podmienky, že sa

•    vyrovnací podiel určil na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie končiace najneskôr 31. 12. 2016, ak ide o daňovníka – právnickú osobu, ktorá má zdaňovacie obdobie zhodné s kalendárnym rokom alebo ak má zdaňovacie obdobie určené ako hospodársky rok, muselo toto začať do 31. 12. 2016,

•    podiel na likvidačnom zostatku vyplatil na základe likvidácie, do ktorej vstúpila obchodná spoločnosť alebo družstvo do 31. 12. 2016.

 

Príklad

Spoločnosť s ručením obmedzeným vyplatila spoločníkom spoločnosti – fyzickým osobám v roku 2024 podiely na zisku z hospodárskeho výsledku vykázaného za rok 2016.

Sú tieto podiely na zisku predmetom dane a vzniká fyzickým osobám povinnosť tieto príjmy zdaniť?

Keďže sa jedná o podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie 2016, tieto podiely nie sú predmetom dane z príjmov a fyzickým osobám, ani obchodnej spoločnosti, nevzniká žiadna daňová povinnosť v súvislosti s týmto príjmom.

 

Príklad

Akciová spoločnosť vyplatila v roku 2024 svojim akcionárom dodatočne podiely na zisku z nerozdeleného zisku z roku 2002.

Podlieha tento príjem dani z príjmov?

Nakoľko sa jedná o podiely na zisku vyplatené z nerozdeleného z hospodárskeho výsledku vykázaného pred rokom 2004, tento príjem je predmetom dane z príjmov, a ak bol vyplatený fyzickej osobe (rezidentovi SR) zdaňuje sa daňou vyberanou zrážkou sadzbou dane 7 %. Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane, ktorým je akciová spoločnosť, a to pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní príjmu v prospech daňovníka.

 

Za príjem, ktorý sa pre daňové účely považuje za podiel na zisku je považovaný aj príjem vyplácaný nielen od obchodnej spoločnosti a družstva, ale aj od tzv. reverzného hybridného subjektu. Rovnaká úprava sa doplnila aj do § 12 ods. 7 písm. c) ZDP pre prijímateľov právnické osoby.

V súvislosti so zavedením reverzných hybridov sa upravili ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e), § 6 ods. 1 písm. d), § 6 ods. 7 a 8, § 12 ods. 4 až 6, § 12 ods. 7 písm. c), § 14 ods. 4 a 5, § 16 ods. 1 písm. e) deviaty bod, § 17j, § 30 ods. 3 a 4, § 44 ods. 2, § 49a ods. 9 až 11 ZDP.

Uvedené úpravy boli vykonané v súvislosti s implementáciou článku 9a Smernice Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (ďalej len „ATAD 2“).

Zámerom pravidiel, ktoré sú nastavené v článku 9a smernice ATAD 2, je predchádzať vzniku hybridných nesúladov vedúcich k nezdaneniu príjmu (výnosu) pri týchto reverzných hybridných subjektoch a to tak, že štát, v ktorom je táto spoločnosť založená a považovaná za transparentnú, by ju mal považovať za samostatného daňovníka, ak takto na spoločnosť nahliada jej nerezidentný zakladateľ (zriaďovateľ – väčšinový vlastník, väčšina v hlasovacích právach), v rozsahu tých príjmov, ktoré inak nebudú zdanené, či už v štáte založenia spoločnosti alebo v štáte príjemcu (spoločníka).

 

Zvýšenie sadzby dane pre podiely na zisku zo
7 % na 10 % platí aj pre podiely na zisku vyplácané pozemkovými spoločenstvami s právnou subjektivitou, a to rovnako za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2024.

-   odsek 1 písm. f) rieši podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti („v.o.s.“) a komplementárov komanditnej spoločnosti („k.s.“).

Poznámka

 

V prípade spoločníkov v.o.s. a komplementárov k.s. je potrebné rozlišovať podiely podľa toho, či im plynú v súvislosti s

 

–   vlastnou činnosťou spoločnosti, t. j. delenie základu dane resp. daňovej straty na spoločníkov a komplementárov, pričom v takejto situácii podiely na zisku neplynú, ale môžu plynúť vyrovnacie podiely a podiely na likvidačnom zostatku,

–   majetkovou účasťou spoločnosti v.o.s. alebo k.s. na inej obchodnej spoločnosti, kde cez spoločnosť v.o.s. alebo k.s. „preteká“ podiel na zisku, vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku do rúk jednotlivých spoločníkov alebo komplementárov.

 

Uvedené vychádza z princípu zdanenia tohto typu spoločností a to až v rukách spoločníkov alebo komplementárov.

Predmetom dane podľa tohto ustanovenia je

•    podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi v.o.s.,

•    podiel na zisku spoločníka v.o.s. a komplementára k.s.,

•    podiel spoločníka v.o.s. a komplementára k.s. na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a 

•    vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka vo v.o.s. alebo pri zániku účasti komplementára v k.s., pričom

za v.o.s. alebo k.s. sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem.

Podiely na zisku spoločníka v.o.s. a komplementára k.s., podiely spoločníka v.o.s. a komplementára k.s. na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacie podiely pri zániku účasti spoločníka vo v.o.s. alebo pri zániku účasti komplementára k.s. sú predmetom dane a sú príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona, pričom sa zdaňujú v súlade s § 6 ods. 7 a 8 ZDP, ak ustanovenie § 17j neustanovuje inak.

Poznámka

 

Podiely na zisku, vyrovnacie podiely a podiely na likvidačnom zostatku spoločníkov v.o.s. a komplementárov k.s. sú podľa § 6 ods. 1 písm. d) ZDP príjmami spoločníkov v.o.s. a komplementárov k.s., ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Ustanovenie § 17j ods. 1 ZDP rieši v nadväznosti aj na iné ustanovenie ZDP situácie tzv. reverzných hybridných subjektov a podielov na zisku (uvedené v iných častiach príspevku).

Podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi v.o.s. je u tohto tichého spoločníka ostatným/iným príjmom podľa § 8 ZDP a to z dôvodu, že tichý spoločník uzatvára s podnikateľom zmluvu o tichom spoločenstve podľa § 673 ObchZ, ktorá je obchodno-záväzkovým vzťahom, a v tejto sa zaväzuje poskytnúť podnikateľovi určitý vklad, čím sa podieľa na podnikaní tohto podnikateľa. V tomto prípade nejde priamo o vykonávanie podnikateľskej činnosti tichým spoločníkom, a preto nie je možné vyplácaný podiel na zisku zahrnúť medzi príjmy z podnikania tichého spoločníka podľa § 6 ZDP.

V prípade týchto podielov na zisku neprišlo k žiadnej zmene. Vždy boli predmetom dane zdaňované rovnakým spôsobom, a to ako príjem podľa § 6 resp. § 8 ZDP.

V.o.s. je právnickou osobou, ktorá sa skladá zo spoločníkov, u ktorých sa uplatňuje osobné ručenie za záväzky celej spoločnosti. Základ dane v.o.s. sa rozdelí na spoločníkov podľa podielov určených spoločenskou zmluvou alebo rovným dielom. V prípade zrušenia v.o.s. likvidáciou má spoločník nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Spoločník, ktorého účasť vo v.o.s. zanikla z iného dôvodu ako je likvidácia spoločnosti, má právo na vyrovnací podiel.

K.s. zistí základ dane za spoločnosť ako celok (podľa § 17 až 29) a od takto zisteného základu dane sa odpočítajú podiely pripadajúce na jednotlivých komplementárov podľa spoločenskej zmluvy, ktoré u nich tvoria čiastkový základ dane. Zostávajúci základ dane je základom komanditnej spoločnosti ako právnickej osoby.

Ak vykáže v.o.s. alebo k.s. daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka, resp. komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahŕňa aj podiel spoločníka v.o.s. alebo komplementára k.s. na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka či komplementára v spoločnosti.

U daňovníka s ODP je takýto príjem uvedený v § 16 ods. 3 ZDP ako predmet zdanenia (zdroj príjmov) na území SR. Podľa tohto ustanovenia je príjmom dosahovaným v stálej prevádzkarni aj príjem spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi s ODP a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam.

V prípade posudzovania týchto podielov na zisku, podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacích podielov, ktoré sú vyplácané daňovníkom alebo od daňovníkov zo štátov, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je potrebné pri riešení zdanenia vychádzať aj zo znenia konkrétnej zmluvy o ZDZ. Oprávnenosť na zdanenie v takomto prípade je potrebné posudzovať v zmysle článku 7 – zisky podnikov v nadväznosti na článok 5 – stála prevádzkareň.

Samostatnú daňovú úpravu tvoria podiely na zisku a na majetku plynúce spoločníkom v.o.s. a komplemetárom k.s. z majetkovej účasti v.o.s. a k.s. na inej obchodnej spoločnosti.

V prípade, ak sú príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. f) ZDP vyplácané zo zdrojov na území SR, môže dôjsť k dvom situáciám v osobe, ktorá je povinná vybrať daň zrážkou, t. j. v osobe platiteľa dane.

Prvým prípadom je skutočnosť, ak sú tieto príjmy vyplácané napr. spoločnosťou s ručením obmedzeným so sídlom na území SR, v.o.s. so sídlom na území SR. V takomto prípade je platiteľom dane v.o.s., ktorá presne vie komu a v akej výške vypláca napr. podiely na zisku a preto vie správne vybrať a odviesť daň zrážkou.

Druhým prípadom je skutočnosť, ak vyplácajúca obchodná spoločnosť na území SR vie, že vypláca podiel na zisku právnickej osobe so sídlom v zahraničí, ktorá je zdaňovaná obdobným spôsobom ako naša v.o.s. alebo k.s., pričom ak

–   zahraničná v.o.s. nepreukáže konečného príjemcu (spoločníka) podielov na zisku zrazí daň vyplácajúca obchodná spoločnosť so sídlom na našom území z celej sumy a to v najvyššej možnej sadzbe dane 35 % (nevie preukázať, či sú spoločníci zo zmluvných štátov resp. nie sú z nespolupracujúcich štátov a ani či ide o spoločníka právnickú osobu alebo fyzickú osobu),

–   zahraničná v.o.s. preukáže konečného príjemcu (spoločníka) podielov na zisku, zrazí daň vyplácajúca obchodná spoločnosť so sídlom na našom území zo sumy príslušnej len fyzickej osobe, ktorá je konečným príjemcom podielov na zisku resp. zo sumy príslušnej právnickej osobe, ktorá je konečným príjemcom podielov na zisku, ak má táto sídlo v nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP.

V prípade daňovníkov s ODP je táto situácia riešená v § 16 ods. 1 písmeno e) jedenásty bod ZDP, podľa ktorého sa za príjmy zo zdrojov na území SR vyplácané daňovníkmi s NDP alebo stálymi prevádzkarňami daňovníkov s ODP považujú aj príjmy podľa § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu ZDP, ak sú vyplácané daňovníkovi z nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) ZDP, a príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) ZDP vyplácané verejnou obchodnou spoločnosťou alebo komanditnou spoločnosťou, ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva.

Ak takéto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, zahrňujú sa do osobitného základu dane podľa § 51e ods. 2 ZDP, podľa ktorého sa sem zahŕňajú príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) a § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu ZDP, plynúce od zahraničnej osoby, ktorá nepodlieha zdaneniu obdobne ako spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, ktorá má sídlo alebo miesto skutočného vedenia na území SR a ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní zahraničnej osoby, ak plynú

a)  daňovníkovi s NDP – fyzickej osobe okrem daňovníka podľa písmena b),

b)  daňovníkovi s NDP – fyzickej osobe, ak mu tieto príjmy plynú od daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) ZDP,

c)  daňovníkovi s NDP – právnickej osobe, ak mu tieto príjmy plynú od daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) ZDP.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2022 sa v nadväznosti na doplnenie tzv. reverzných hybridných subjektov dopĺňa aj ustanovenie § 3 ods. 1 písm. f) ZDP. Uvedená úprava rieši situácie, kedy verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť nebude vždy v plnom rozsahu reverzným hybridným subjektom. Takáto spoločnosť sa považuje za reverzný hybridný subjekt iba v časti, ktorá pripadá na zahraničného spoločníka, ktorý na ňu nahliada ako na daňovníka a aj to iba v rozsahu tých príjmov, ktoré by inak neboli zdanené. Ak by z tých príjmov, ktoré pripadajú na zahraničného spoločníka neboli žiadne z týchto príjmov zdaňované v SR ani v zahraničí, tak táto časť príjmu sa zdaní na úrovni právnickej osoby a tomuto zahraničnému spoločníkovi je to potom vyplácané ako podiel na zisku vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom alebo reverzným hybridným subjektom a nie ako príjem z verejne obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti. Tuzemský spoločníci sa zdaňujú spôsobom platným pre spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností.

 

-   v odseku 1 písm. g) je uvedený podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, pričom za pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem.

Uvedené podiely na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva sú zdaňované rovnako ako dividendy daňou vyberanou zrážkou vo výške 7 %, resp. ak plynú zo zdrojov v zahraničí zdaňujú sa v rámci osobitného základu dane podľa § 51d ZDP.

 

Podľa zákona č. 530/2023 Z. z. zvýšenie sadzby dane pre podiely na zisku zo 7 % na 10 % platí aj pre podiely na zisku vyplácané pozemkovými spoločenstvami s právnou subjektivitou a to rovnako za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2024.

Tieto podiely na zisku sú oslobodené do výšky 500 eur vyplácaných podielov podľa § 9 ods. 1 písm. n) ZDP.

V súlade s prechodným ustanovením § 52zi ods. 5 písm. a) ZDP, úpravy týkajúce sa podielov členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom tohto pozemkového spoločenstva alebo podiel na likvidačnom zostatku tohto pozemkového spoločenstva účinné od 1. 1. 2017 sa aplikujú na tieto podiely vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017.

Uvedené podiely vykázané do 31. 12. 2016 vyplácané po 1. 1. 2017 naďalej nebudú podliehať dani z príjmov fyzických osôb [sú vylúčené z predmetu dane podľa § 3 ods. 2 písm. d) ZDP].

V prípade podielov na zisku, vyrovnacích podielov, podielov na likvidačnom zostatku a podielov tichého spoločníka vyplácaných zo zdrojov na území SR daňovníkom s ODP do zahraničia, tieto sú vymedzené ako predmet dane v § 16 ods. 1 písm. e) ZDP.

V prípade posudzovania týchto podielov na zisku, ktoré sú vyplácané daňovníkom alebo od daňovníkov zo štátov, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je potrebné pri riešení zdanenia vychádzať aj zo znenia konkrétnej zmluvy o ZDZ. Oprávnenosť na zdanenie, definície a celkovo postup pre dividendy rieši článok – Dividendy (zväčša článok 10). Princípy vychádzajú z článku 10 – dividendy nastavené v modelovej zmluve OECD, ktoré samozrejme v rámci procedúry bilaterálnych dohôd môžu byť dohodnuté odlišným spôsobom ako je vyjadrené v tomto všeobecnom článku.

 

-   odsek 1 písm. h)

 

S účinnosťou od 1. 1. 2022 sa medzi príjmy, ktoré sú predmetom dane doplnili príjmy plynúce daňovníkom s NDP zo zahraničia v rámci tzv. „CFC pravidiel“.

Avšak zákonom č. 278/2023 Z. z. boli s účinnosťou od 1. 8. 2023 všetky úpravy súvisiace s CFC pravidlami vypustené zo ZDP, pričom prechodné ustanovenie § 52zzpb upravil, že daňová povinnosť vzťahujúca sa k § 3 ods. 1 písm. h), § 15 písm. a) šiesteho bodu v časti týkajúcej sa § 51h ods. 5 a siedmeho bodu, § 49 ods. 3 písm. b), § 51h a 51i v znení účinnom do 31. júla 2023, zaniká dňom 1. augusta 2023 a v prípade, ak bola daň zodpovedajúca tejto daňovej povinnosti uhradená, považuje sa od 1. augusta 2023 za daňový preplatok podľa osobitného predpisu.

-   podľa odseku 2 písmena a) predmetom dane nie je napr.

•    príjem získaný darovaním nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmu z neho plynúceho a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti zo závislej činnosti (§ 5) alebo príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6) alebo

•    príjem získaný dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmu z neho plynúceho.

 

Dary

V okamihu nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty darom, daňovník získal príjem (peňažný alebo nepeňažný), ktorý však v tomto momente nie je u daňovníka (obdarovaného) predmetom dane.

Ak však z takéhoto darovaného majetku plynie príjem, t. j. napr. daňovník dal darovanú nehnuteľnosť do prenájmu alebo predal darom nadobudnuté cenné papiere alebo hnuteľný majetok, tento príjem už je predmetom dane, ktorý ak nie je oslobodený od dane (§ 9 ZDP) je zdaniteľným príjmom.

 

Príklad

Daňovník nadobudol nehnuteľnosť darom. Hodnota tejto nehnuteľnosti ako príjem získaný darom nie je predmetom dane. Túto nehnuteľnosť dal daňovník do prenájmu, pričom príjem, ktorý mu už bude plynúť z prenájmu tejto nehnuteľnosti, bude príjmom, ktorý je predmetom dane, a ktorý je zdaniteľným príjmom podľa § 6 ods. 3 ZDP. Pri tomto druhu príjmu ZDP upravuje aj oslobodenie od dane do výšky 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP.

Či bude príjem získaný formou daru vylúčený z predmetu dane alebo nie, t. j. bude zdaniteľným príjmom, závisí aj od skutočnosti o aké dary ide.

V prípade darov, ktoré boli poskytnuté v súvislosti s príjmami

•    podľa § 5 ZDP (príjmy zo závislej činnosti), tieto sú zdaniteľným príjmom bez uplatnenia výdavkov najmä v prípade, ak sú poskytované od zamestnávateľa svojmu zamestnancovi. Môže ísť o dary poskytované zamestnávateľom ako benefity svojim zamestnancom ako napr. poukazy na nákup tovaru (oblečenia, knižiek, kozmetiky a pod.), rekreačné poukazy, poukazy na masáže, plaváreň, fitcentrá a pod. Zdrojom takýchto odmien môže byť sociálny fond, nerozdelený zisk po zdanení príp. finančné prostriedky od zamestnávateľa, ktoré však nemusia byť aj daňovými výdavkami zamestnávateľa.

     Dary môžu byť zamestnancom poskytované aj odborovou organizáciou, pôsobiacou u zamestnávateľa, svojim členom, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP, nakoľko nie sú poskytnuté samotným zamestnávateľom a nie sú poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ale sú poskytnuté členom odborovej organizácie z členských príspevkov, ktoré sú prerozdeľované na vopred určené účely. Ide napr. o poskytnutie vianočných sladkostí napr. v rámci mikulášskeho balíčka alebo balíček na deň detí darovaný deťom zamestnanca a pod.,

•    podľa § 6 ZDP, tieto sú zdaniteľnými príjmami avšak v súlade s Usmernením MF SR k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov, uverejnenom vo FS č. 5/2005 sa zároveň k týmto príjmom uvádzajú aj výdavky v hodnote prijatého daru, t. j. takto prijatý dar má v zásade neutrálny daňový dopad pre daňovníka/príjemcu.

Poznámka

 

Uvedený postup je podobný s postupom pri zahŕňaní dotácií, podpôr a príspevkov do zdaniteľných príjmov uvedený v § 17 ods. 3 písm. h) ZDP pre daňovníkov dosahujúcich príjmy podľa § 6 ZDP, ktorý účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedú daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

 

Príklad

Fyzická osoba (nepodnikateľ) nadobudla na základe darovacej zmluvy nehnuteľnosť v hodnote 100 000 eur.

Je tento nepeňažný príjem predmetom dane z príjmov a vzniká fyzickej osobe povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní?

Nepeňažný príjem vo forme nehnuteľnosti nadobudnutej darovaním nie je predmetom dane z príjmov a obdarovanému nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní. Ak však táto fyzická osoba (obdarovaný) predmetnú nehnuteľnosť predá, alebo začne dosahovať príjem z jej prenájmu, potom tento príjem z predaja nehnuteľnosti alebo z prenájmu nehnuteľnosti už je predmetom dane z príjmov, ak nie je od dane oslobodený podľa § 9 ZDP.

 

Príklad

Fyzická osoba (nepodnikateľ) uzatvorila kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti, ktorú nadobudla darovaním od svojich rodičov. V čase darovania bola nehnuteľnosť ocenená súdnym znalcom v hodnote 90 000 eur. Z predaja nehnuteľnosti dosiahla fyzická osoba príjem vo výške 100 000 eur.

Vzniká fyzickej osobe ako predávajúcemu povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov?

Keďže sa jedná o príjem z predaja nehnuteľnosti, tento príjem už podlieha dani z príjmov. Môže byť však oslobodený od dane pri splnení podmienok na jeho oslobodenie určených v § 9 ZDP.

 

Príklad

Fyzická osoba vykonávajúca stavebné práce v rámci svojej podnikateľskej činnosti, dostala ako dar od svojho dodávateľa lešenie.

Je tento dar predmetom dane z príjmov?

Keďže ide o vec, ktorá je určená na stavebné práce, je preukázaná súvislosť poskytnutého daru s výkonom činnosti podnikateľa, a preto tento dar predstavuje príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov ako príjem z podnikania.

 

Príklad

Súkromnému veterinárovi fyzická osoba darovala medicínsky prístroj ako poďakovanie za záchranu jeho domáceho miláčika. Keďže ide o vec, ktorá je určená k výkonu jeho činnosti je preukázaná súvislosť poskytnutého daru s dosahovanými príjmami z podnikania podľa § 6 ZDP. Hodnota tohto daru bude teda predmetom dane a bude súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka z príjmov podľa § 6 ZDP. V prípade, ak veterinár zaradí prístroj do obchodného majetku, v zásade by mala hodnota tohto prístroja (dar) ako jeho nepeňažný príjem, mať neutrálny dopad na jeho výslednú daňovú povinnosť a to z dôvodu, že si k hodnote prístroja, t. j. nepeňažnému príjmu, môže uplatniť aj výdavok v takej istej výške, v závislosti od skutočnosti, či pôjde o majetok odpisovaný alebo neodpisovaný (z dôvodu nižšej hodnoty ako je ustanovená pre odpisovaný majetok). Ak by hodnota darovaného prístroja spĺňala výšku pre zaradenie tohto majetku do odpisovaného majetku bude daňovník zahŕňať takýto príjem spôsobom určeným pre zahŕňanie príjmu do základu dane z poskytnutej dotácie u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) ZDP, t. j. postupne vo výške príslušnej k ročnému odpisu takéhoto majetku.

Táto možnosť postupného zahrnutia daru u daňovníka s príjmami podľa § 6 ZDP do základu dane, bola uvedená v Usmernení MF SR k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov, uverejnenom vo FS č. 5/2005.

Ak daňovníkovi v roku 2024 darovali medicínsky prístroj v hodnote 2 000 eur v súvislosti s výkonom jeho činnosti, tento prístroj daňovník zaradí do 2. odpisovej skupiny a odpisuje 6 rokov. Pri rovnomernom odpisovaní bude odpisovať každý rok 334 eur, pričom každý rok bude rozpúšťať k príslušnému odpisu aj príjem (hodnotu prístroja), t. j. príjem vo výške 334 eur ročne (pre zjednodušenie prístroj nadobudol v januári roka 2024, t. j. má nárok na celý ročný odpis).

 

Príklad

Fyzická osoba Jožko bola vlastníkom nehnuteľností (budovy, priľahlého pozemku a pozemku pod budovou) v podiele 4/5 od októbra 2023, kedy ju nadobudla darovaním od Petra. 1/5 predmetných nehnuteľností ostala vo vlastníctve pôvodného darcu. Od 01.01.2024 začali spoluvlastníci nehnuteľností (Jožko a Peter) tieto nehnuteľnosti prenajímať a poberať príjmy podliehajúce dani podľa § 6 ods. 3 ZDP. V júli 2024 Peter daroval Jožkovi aj poslednú 1/5 nehnuteľností.

Keďže podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP predmetom dane sú dary poskytnuté v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 ZDP je darovanie tejto nehnuteľnosti zdaniteľným príjmom obdarovaného?

Aplikuje sa v tomto prípade postup uvedený v Usmernení MF SR k ZDP k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov uverejnenom v FS č. 5/2005?

Obdarovaný darované nehnuteľnosti nezaradí do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov z prenájmu. Podlieha dani z príjmov už nadobudnutie nehnuteľností v roku 2023 v podiele 4/5, ktoré sa až následne začali prenajímať, alebo až nadobudnutie nehnuteľností darom v podiele 1/5 v roku 2024, teda dar, ktorý bol poskytnutý počas doby prenájmu v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 ZDP?

V súlade s § 3 ods. 2 písm. a) ZDP predmetom dane nie je príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 zákona.

V nadväznosti na legislatívnu skratku „nehnuteľnosť“ ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. a) ZDP sa za nehnuteľnosť považuje aj časť nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť v podiele 4/5 získal obdarovaný v čase, keď nehnuteľnosť nebola prenajímaná. Tento nepeňažný príjem získaný darom nie je predmetom dane z príjmov z dôvodu, že sa nejedná o dar súvisiaci s výkonom činností podľa § 6 ZDP. Zvyšnú časť nehnuteľnosti v podiele 1/5 získal obdarovaný v čase, kedy nehnuteľnosť (ako celok) bola prenajímaná a z uvedeného dôvodu časť nehnuteľnosti v podiele 1/5 je predmetom dane z príjmov v súlade s § 3 ods. 2 písm. a) zákona. Pri zdaňovaní nepeňažného príjmu získaného darovaním je potrebné postupovať podľa ôsmeho bodu Usmernenia MF SR k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov uverejnenom vo FS č. 5/2005, t. j. ak daňovník dostal dar, ktorý je hmotným majetkom, hodnotu daru zahrnie do základu dane postupne vo výške odpisov darovaného majetku.

Samostatnú kategóriu príjmov dosiahnutých formou darov, tvoria dary (nepeňažné plnenia) poskytnuté držiteľom (napr. farmaceutická spoločnosť) poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (napr. lekár), ktoré nie sú vylúčené z predmetu dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP, t. j. sú považované za zdaniteľné príjmy.

 

Dedenie

V prípade majetku nadobudnutého zdedením, je práve hodnota tohto majetku v momente nadobudnutia dedením vymedzená ako výnimka z predmetu dane.

Uvedené znamená, že v okamihu nadobudnutia vlastníctva dedením k nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, daňovník získal príjem (peňažný alebo nepeňažný), ktorý však v tomto momente nie je u daňovníka (dediča) predmetom dane. Ak však zo zdedenej nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty plynie príjem, tento už je predmetom dane, ktorý ak nie je oslobodený od dane je zdaniteľným príjmom.

 

Príklad

Daňovník zdedil nehnuteľnosť, ktorú dal do prenájmu.

Aký vplyv má uvedená situácia na zdanenie?

Hodnota tejto nehnuteľnosti v momente jej nadobudnutia dedením je príjmom vylúčeným z predmetu dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP.

Ak ale dedič dá túto zdedenú nehnuteľnosť do prenájmu, príjem ktorý mu z prenájmu plynie je už zdaniteľným príjmov. V prípade prenájmu nehnuteľnosti, kde dedič poskytuje len základné služby spojené s prenájmom (napr. zabezpečuje dodávku energií, upratovanie spoločných priestorov..), resp. nejde o prenájmom nehnuteľnosti, ktorú by dedič zahrnul do obchodného majetku v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, je tento príjem zdaniteľným príjmom zahrňovaným medzi príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP. K týmto príjmom sa viaže oslobodenie od dane a to vo výške nepresahujúcej 500 eur ročne podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP.

 

Príklad

Fyzická osoba nadobudla na základe uznesenia o dedičstve po zomrelom poručiteľovi nehnuteľnosť v hodnote 150 000 eur.

Je tento príjem predmetom dane a vzniká fyzickej osobe povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní?

Nepeňažný príjem vo forme nehnuteľnosti nadobudnutej priamo na základe osvedčenia o dedičstve nie je predmetom dane z príjmov a dedičovi nevzniká povinnosť tento príjem uvádzať v daňovom priznaní.

 

Príklad

Na základe osvedčenia o dedičstve po zomrelom poručiteľovi nadobudol jeden z dedičov nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva s tým, že bol povinný druhému dedičovi vyplatiť finančnú čiastku rovnajúcu sa polovici z hodnoty nehnuteľnosti.

Vzniká fyzickej osobe ako dedičovi povinnosť tento príjem v hotovosti priznať v daňovom priznaní a zaplatiť daň?

Nakoľko aj vyplatenie finančnej náhrady dedičovi vyplýva z uznesenia o dedičstve, tento príjem nie je predmetom dane z príjmov a dedičovi nevzniká povinnosť tento príjem uvádzať v daňovom priznaní.

 

Príklad

Daňovník nadobudol umelecký obraz v hodnote 10 000 eur dedením po svojom otcovi. Tento obraz predal za 80 000 eur.

Podlieha príjem z predaja obrazu dani z príjmov?

Príjem z predaja obrazu je predmetom dane z príjmov, nakoľko sa jedná už o príjem plynúci z príjmu získaného dedením. Tento príjem z predaja hnuteľnej veci je však od dane z príjmov oslobodený a daňovníkovi nevzniká v súvislosti s týmto príjmom žiadna daňová povinnosť.

 

Príklad

Fyzická osoba nadobudla na základe uznesenia o dedičstve po zomrelom poručiteľovi nehnuteľnosť v hodnote 200 000 eur. Túto nehnuteľnosť predala za 250 000 eur.

Je príjem z predaja nehnuteľnosti predmetom dane a vzniká fyzickej osobe povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní?

Nepeňažný príjem vo forme nehnuteľnosti nadobudnutej priamo na základe osvedčenia o dedičstve v sume 200 000 eur nie je predmetom dane z príjmov a dedičovi pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením nevzniká povinnosť tento nepeňažný príjem priznať v daňovom priznaní. Príjem z predaja tejto nehnuteľnosti vo výške 250 000 eur však už je predmetom dane z príjmov, ktorý môže byť u dediča od dane oslobodený, ak uplynulo aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva poručiteľa, ak sa jednalo o dedenie v priamom rade alebo niektorým z manželov, alebo ak uplynulo aspoň päť rokov odo dňa smrti poručiteľa (moment nadobudnutia nehnuteľnosti dedením podľa ustanovení Občianskeho zákonníka) do dňa predaja nehnuteľnosti, ak bola nehnuteľnosť nadobudnutá dedením v nepriamom rade.

 

Príklad

Fyzická osoba nadobudla na základe uznesenia o dedičstve po zomrelom manželovi obchodný podiel v obchodnej spoločnosti.

Má fyzická osoba (manželka) povinnosť tento príjem vyčíslený v uznesení o dedičstve zdaniť?

Nepeňažný príjem vo forme nadobudnutia obchodného podielu v obchodnej spoločnosti na základe uznesenia o dedičstve nie je predmetom dane z príjmov a dedičovi nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní. Ak by však manželka dosiahla príjem z prevodu tohto obchodného podielu na inú fyzickú osobu, potom príjem z prevodu obchodného podielu je predmetom dane z príjmov. V závislosti od momentu nadobudnutia tohto obchodného podielu manželkou (smrťou poručiteľa) je možné určitým spôsobom oslobodiť príjem z predaja obchodného podielu, a to v nadväznosti na § 9 ods. 1 písm. i) ZDP a § 52 ods. 21 ZDP.

-   podľa odseku 2 písmena b) predmetom dane nie je úver a pôžička – pôžička neznamená príjem a jej splácanie naopak neznamená výdaj (náklad).

Ak napr. zamestnanec dostane pôžičku od svojho zamestnávateľa a musí ju vrátiť, suma tejto pôžičky nie je predmetom dane z príjmov, pretože zamestnancovi nevznikne prírastok majetku. Ak by však zamestnávateľ poskytol zamestnancovi nenávratnú pôžičku, išlo by o dar v súvislosti s príjmami podľa § 5 ZDP, ktorá by bola zahŕňaná do zdaniteľného príjmu zamestnanca.

V prípade, ak by zamestnávateľ poskytol bezúročnú pôžičku alebo pôžičku s úrokom nižším ako je obvyklá výška úroku v mieste a v čase plnenia, je takéto zvýhodnenie vždy predmetom dane u zamestnanca a to bez ohľadu na výšku pôžičky.

Znamená to, že peňažným zvýhodnením je úrok alebo jeho časť, ktorú nie je zamestnanec povinný z pôžičky zaplatiť. Za bežnú výšku úroku sa berie do úvahy výška úroku (platná v čase poskytnutia alebo pripísania pôžičky k dobru), ktorú by musel zamestnanec zaplatiť v čase plnenia, ak by mal takúto pôžičku poskytnutú napr. z banky. Výška úroku, za ktorú poskytuje banková inštitúcia pôžičku podobného charakteru bežne obyvateľstvu, resp. ak pôžičky poskytuje zamestnávateľ, ktorý sa touto činnosťou zaoberá, za výšku úroku sa zoberie výška úroku, ktorú poskytne bežne iným osobám, ktoré nie sú zamestnancami.

 

-   podľa odseku 2 písmena d) predmetom dane nie je príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

 

V dôsledku zmien vykonaných zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností sa upravuje aj predmetné znenia § 3 ods. 2 písm. d), a to tak, že sa slová “zrušení daňovníka bez likvidácie“ nahrádzajú slovami „premene obchodných spoločností alebo družstiev podľa osobitného predpisu (zákon č. 309/2023 Z. z. o premene obchodných spoločností alebo družstiev)“ a slová „splynutia, zlúčenie alebo rozdelenia spoločnosti“ sa nahrádzajú slovom „premeny“.

Bližšie v komentári k § 12 ods. 7 písm. d) ZDP.

§ 4

Základ dane

(1) Základ dane je

a) súčet čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť (§ 11), a čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 a § 8,

b)  čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť (§ 11).

(2) O daňovú stratu sa znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2, pričom sa použije postup podľa § 30.

(3) Príjmy zo závislej činnosti (§ 5) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.

(4) Výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník s príjmami podľa § 6 začal túto činnosť vykonávať, sa zahrnú do základu dane, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom začal túto činnosť vykonávať. U daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý pokračuje v činnosti⁸⁾ poručiteľa, sa prihliadne aj na zásoby získané z dedičstva po poručiteľovi, ktorý mal príjmy podľa § 6, ak o tieto zásoby bol zvýšený základ dane poručiteľa podľa § 17 ods. 8.

(5) Príjem z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku a ktoré daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, ktorý nie je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až c), sa zahrnie do základu dane len v tom pomere, v akom daňovník tento majetok využíval na uvedené činnosti.

(6) Príjem, z ktorého je možné daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, sa zahŕňa do základu dane, ak daňovník využil možnosť odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7.

(7) Príjem, pre ktorý je ustanovené, že sa daň vybraná podľa § 43 ods. 6 považuje za splnenie daňovej povinnosti, sa do základu dane nezahŕňa.

(8) Príjmy uvedené v § 6 ods. 3 a § 8, ak § 8 ods. 16 neustanovuje inak, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie týchto príjmov.

(9) U daňovníka s príjmami z podnikania (§ 6) sa základ dane zisťuje vždy za kalendárny rok, a to aj vtedy, ak bol na daňovníka vyhlásený konkurz alebo mu bol povolený splátkový kalendár^8a); na tento účel je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho roka, pričom povinnosť zostaviť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu⁷⁷⁾ týmto nie je dotknutá.

 

Komentár k § 4

-   v odseku 1 je určený základ dane pre daňovníka fyzickú osobu a to tak, že sa bude samostatne vypočítavať

–   základ dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP, v ktorom vypočíta súčet čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 5) po znížení o nezdaniteľné časti alebo ich časť, a čiastkových základov dane z príjmov z prenájmu (§ 6 ods. 3) a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4) a z ostatných príjmov (§ 8) a

–   základ dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP, v ktorom bude uvedený čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2) znížený o daňovú stratu podľa § 30 ZDP, od ktorého sa odpočítajú nezdaniteľné časti alebo ich časť, ak mal aj čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti, od ktorých sa tieto nezdaniteľné časti uplatňujú prednostne.

 

Príklad

Daňovník v roku 2023 vykázal čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti vo výške 5 000 eur, čiastkový základ dane z príjmov z prenájmu 1 000 eur (už po uplatnení oslobodenia vo výške 500 eur) a čiastkový základ dane z príjmov zo živnosti 8 000 eur (zdaniteľné príjmy zo živnosti mal daňovník vo výške 58 000 eur).

Akým spôsobom si vypočíta základ dane?

Daňovník bude pri výpočte základu dane podľa § 4 ZDP postupovať nasledovne

–   samostatne vyčísli súčet čiastkových základov dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP z príjmov zo závislej činnosti vo výške 5 000 eur, ktorý zníži o celú nezdaniteľnú časť na daňovníka vo výške 4 922,82 eura a pripočíta k tomuto rozdielu čiastkový základ dane 1 000 eur z prenájmu (po uplatnení oslobodenia), t. j. základ dane bude 1 077,18 eura, na ktorý uplatní sadzbu dane podľa § 15 ZDP,

–   samostatne vyčísli čiastkový základ dane z príjmov z podnikania čo je 8 000 eur, ktorý už nemôže znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane nakoľko podľa § 11 ods. 13 ZDP bola celá odpočítaná prednostne od čiastkového základu dane z príjmov zo zamestnania (stratu v predchádzajúcich obdobiach nevykázal, t. j. neznižuje o daňovú stratu). Z takto určeného čiastkového základu dane uplatní sadzbu dane podľa § 15 ZDP.

-   v odseku 2 je uvedená možnosť odpočítania daňovej straty vzniknutej len z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) a rovnako je možné túto stratu odpočítať len od čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 30 ZDP.

V prípade príjmov z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP, ak preukázateľné daňové výdavky spojené s týmito príjmami sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada (§ 6 ods. 6 ZDP).

Uvedené znamená, že pri týchto príjmoch daňovník nemôže vykázať daňovú stratu a na príslušných riadkoch daňového priznania typ B uvedie výdavky maximálne do výšky daného druhu príjmu, s ktorým súvisia.

Následné odpočítavanie vzniknutej daňovej straty je uvedené v § 30 ZDP.

Uvedené bližšie v komentári k § 30 ZDP.

 

-   podľa odseku 4 si daňovník, ktorý dosahuje príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu (§ 6 ZDP), môže uplatniť do daňových výdavkov v roku, v ktorom začal vykonávať činnosť, aj výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti, ktoré mal v predchádzajúcom roku. Inými nevyhnutnými výdavkami sa rozumejú také výdavky ako zaplatenie prenájmu, notárske poplatky resp. iné poplatky súvisiace so začatím činnosti a pod.

 

Príklad

Daňovníčka začala v r. 2024 vykonávať podnikateľskú činnosť. Už od novembra 2023 nakupovala tovar, platila prenájom, notárske poplatky a iné nevyhnutné výdavky. Aj keď oficiálne začala vykonávať podnikateľskú činnosť až v roku 2024 a vtedy začala aj dosahovať zdaniteľné príjmy, výdavky, ktoré vynaložila na zásoby, vybavenie predajne a ostatné nevyhnutné výdavky v roku 2023 sú daňovými výdavkami daňovníčky v roku 2024.

-   podľa odseku 5 príjem z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku a ktoré daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, ktorý nie je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až c) ZDP, sa zahrnie do základu dane len v tom pomere, v akom daňovník tento majetok využíval na uvedené činnosti.

 

Príklad

Daňovník zaradil v roku 2022 automobil do obchodného majetku. Toto auto používal aj na súkromné účely, pričom si uplatňoval daňové výdavky súvisiace s týmto autom vo výške 80 % [§19 ods. 2 písm. t) prvý bod ZDP]. V roku 2024 si kúpil nové auto, pričom to predchádzajúce predal.

Ako zdaní príjem z predaja auta?

Vo väzbe na znenie § 4 ods. 5 ZDP je umožnené zdaniť príjem z predaja takejto hnuteľnej veci, ktorý nie je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. c) ZDP (neuplynulo päť rokov od vyradenia hnuteľnej veci z obchodného majetku) len v tej časti, v akej ho používal na účely výkonu podnikateľskej činnosti. Preto súčasťou zdaniteľných príjmov podľa § 6 ods. 1 ZDP bude iba 80 % príjmu z predaja takejto hnuteľnej veci.

Ak by sa počas výkonu podnikateľskej činnosti menil pomer využívania tohto obchodného majetku na výkon podnikateľskej činnosti, časť príjmu z predaja auta by sa určila priemerom vypočítaným za obdobie používania auta na výkon uvedenej činnosti. Napr. ak by daňovník používal auto na výkon podnikateľskej činnosti v roku 2022 na 80 %, v roku 2023 na 100 % a v roku 2024 na 80 %, zdaniteľným príjmom z predaja auta by bola 86,67 %-ná časť z celkového príjmu z predaja [(80 + 100 + 80) : 3].

-   odseky 6 a 7 určujú, že do základu dane fyzickej osoby sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a jej zrazením považuje daňová povinnosť z týchto príjmov za vysporiadanú. Výnimkou sú len príjmy, ktoré sú taxatívne uvedené v § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP, kde sa daňovník môže rozhodnúť, že zrazenú daň nebude považovať za vysporiadanú, ale zahrnie si tento príjem do základu dane a zrazenú daň započíta ako zaplatený preddavok.

 

-   podľa odseku 8 sa v prípade príjmu z majetku, ktorí majú manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve (ďalej len „BSM“), zahŕňa tento do základu dane v rovnakom pomere medzi manželov, ak sa manželia nedohodnú inak (§ 4 ods. 8 ZDP).

Dohoda môže byť aj taká, že sa takéto príjmy zdania len jednému z manželov. Ide o príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP a ostatné príjmy podľa § 8 ZDP.

V takom istom pomere ako príjmy sa u manželov zahŕňajú do základu dane aj výdavky spojené s týmito príjmami.

Uvedená možnosť rozhodovania sa delenia príjmov zahŕňaných medzi ostatné príjmy (napr. príjem z predaja nehnuteľnosti a hnuteľných vecí) rôznym pomerom podľa dohody manželov však neplatí, ak ide o majetok, ktorý jeden z manželov mal zaradený v obchodnom majetku.

V takejto situácii celý príjem zdaňuje ten manžel, ktorý mal majetok zaradený v obchodnom majetku ako posledný.

§ 5

Príjmy zo závislej činnosti

(1) Príjmami zo závislej činnosti sú

a)  príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,

b)  príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,

c)  platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi,⁹⁾

d)  odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev,¹⁰⁾ ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g),

e)  odmeny obvinených vo väzbe¹¹⁾ a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu,¹²⁾

f)  príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu,¹³⁾

g)  príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,

h)  obslužné,¹⁴⁾

i)  vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie,²⁰⁾ sociálne poistenie²¹⁾ a sociálne zabezpečenie,²²⁾ o ktoré si daňovník znížil podľa odseku 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti.

j)  odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a asistenta sčítania,

k)  nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa osobitného predpisu ²¹⁾ alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia,

l)  odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe,

m) príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu.^22a)

(2) Príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.

(3) Príjmom zamestnanca je aj

a)  počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania¹⁾ vrátane, suma vo výške 1 % v

    1. prvom roku zo vstupnej ceny (§ 25) motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac; ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého motorového vozidla, pričom ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty,⁶⁾ na účely tohto ustanovenia sa o túto daň vstupná cena zvýši,

    2. nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla podľa prvého bodu každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely, pričom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa podľa prvého bodu zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch,

b)  rozdiel medzi vyššou trhovou cenou¹⁾ zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie; zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť; zamestnaneckou akciou na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa,

c)  cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom; za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto zamestnanca za vyživované (§ 33), ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne [§ 9 ods. 2 písm. m)].

d)  nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane; zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie, okrem príjmu podľa písmena a), môže navýšiť o preddavok na daň a poistné na verejné zdravotné poistenie,²⁰⁾ poistné na sociálne poistenie,²¹⁾ poistné na sociálne zabezpečenie²²⁾ alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu, ktoré je povinný platiť zamestnanec z tohto nepeňažného plnenia, pričom za príjem zo závislej činnosti zamestnanca sa považuje takto navýšené nepeňažné plnenie.

(4) Zamestnávateľom je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.

(5) Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani

a)  cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov,¹⁵⁾ okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,

b)  nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely; to platí aj pre takéto plnenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa osobitného predpisu,^15a)

c)  suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ,

d)  suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom¹⁶⁾ na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca,

e)  hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom,¹⁷⁾

f)  náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa osobitného predpisu,¹⁸⁾ ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov,

g)  náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov,⁹⁾ okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.

(6) Predmetom dane nie sú plnenia podľa odseku 5 písm. b) a f), ktoré zamestnávateľ paušalizoval za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.

(7) Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako

a)  suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca,^18a) pričom ak ide o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, musí byť splnená podmienka trvania pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem,

b)  hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku podľa osobitného predpisu,^17a) alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov podľa osobitného predpisu^17a) finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,^17a) suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu^17b) a suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu,^17c)

c)  hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,

d)  použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela),

e)  poistné na verejné zdravotné poistenie,²⁰⁾ poistné na sociálne poistenie,²¹⁾ poistné na sociálne zabezpečenie²²⁾ a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu (ďalej len „poistné a príspevky“), ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,

f)  náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa osobitného predpisu,²³⁾

g)  príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak nejde o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. d) a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 16 ods. 2),

h)  príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,^23a)

i)  náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi podľa osobitného predpisu,^23aa) ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu.^23ab)

j)  odmeny podľa odseku 1 písm. j).

k)  nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba,²⁴⁾ najviac v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 eur ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

l)  sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby²⁾ žijúcej v domácnosti⁵⁷⁾ zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí^24a) alebo dočasnej pracovnej neschopnosti^24b) zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu,¹³⁾ vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu; za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

m) nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne; ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu,

n)  nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere^24h) od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca v úhrnnej sume najviac 100 eur mesačne a u zamestnanca, ktorého pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov, v úhrnnej sume najviac 350 eur mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci; ak takto určené plnenie presiahne sumu uvedenú v časti vety pred bodkočiarkou alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu dní ubytovania zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu od zamestnávateľa, ktorý zabezpečuje ubytovanie,

o)  nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

p)  suma príspevku poskytnutého zamestnancovi zamestnávateľom na štátom podporované nájomné bývanie podľa § 152c Zákonníka práce; ak zamestnávateľ súčasne poskytol zamestnancovi nepeňažné plnenie podľa písmena n) alebo došlo k zámene zdaniteľnej mzdy zamestnanca s príspevkom podľa § 152c Zákonníka práce, suma príspevku podľa tohto písmena sa nepovažuje za oslobodený príjem.

(8) Základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

 

Komentár k § 5

Zamestnanec a zamestnávateľ je pre daňové účely vymedzený v § 2 ZDP, a to konkrétne v § 2 písm. aa) ZDP, podľa ktorého je zamestnancom daňovník s príjmami podľa § 5 ZDP prijatými od platiteľa týchto príjmov, ktorý je zamestnávateľom.

Zároveň je tento zamestnávateľ aj platiteľom dane podľa § 2 písm. v) ZDP, podľa ktorého je platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.

Z uvedeného vyplýva, že pre účely ZDP je zamestnanec posudzovaný v širšom kontexte a pre viacero druhov činností, z ktorých plynú príjmy zo závislej činnosti určené v § 5 ZDP ako len zamestnanec, ktorý má uzatvorený pracovnoprávny vzťah resp. iný zmluvný vzťah upravený v ZP a ide len o príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, čo je naozaj len jeden z rôznych druhov príjmov zo závislej činnosti upravených v § 5 ZDP.

V kontexte uvedeného je potrebné následne posudzovať aj rôzne iné daňové situácie, ktoré majú nadväznosť na dosahovanie príjmov zo závislej činnosti ako napr. oslobodenia nastavené v § 9 ZDP.

Ide napr. o oslobodenie príspevkov zo štátneho rozpočtu alebo rozpočtov obcí, ktoré sú oslobodené od dane, ale s výnimkou prípadov, ak súvisia s činnosťami, z ktorých príjmy sú príjmami zo závislej činnosti, a to nie len v prípade ak ide o zamestnanca v kontexte napr. pracovnoprávneho vzťahu uzatvoreného podľa ZP, ale aj napr. o konateľa spoločnosti alebo odmeny za výkon funkcie v orgánoch právnických osôb.

 

-   v odseku 1 sú vymedzené druhy príjmov posudzované ako príjmy zo závislej činnosti.

Sú nimi napr. príjmy zo súčasných, predchádzajúcich aj budúcich pracovnoprávnych vzťahov uzatvorených podľa ZP (pracovný pomer, všetky druhy dohôd), príjmy zo štátnozamestnaneckého pomeru, zo služobného pomeru, z členského pomeru, z obdobného vzťahu (napr. mandátne, príkazné zmluvy), v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa takéhoto príjmu povinný dodržiavať jeho pokyny alebo príkazy, príjmy likvidátora, spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným a pod.

 

Príklad

Zamestnávateľ vypláca na základe zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej podľa ObchZ odmenu konateľovi spoločnosti.

O aký druh príjmu ide a kto ho zdaňuje?

Odmena konateľa sa považuje za príjem zo závislej činnosti, pričom vyplácajúca spoločnosť sa považuje za zamestnávateľa. Tento príjem zdaní zamestnávateľ preddavkovým spôsobom používaným pre príjmy zo závislej činnosti v momente jeho vyplatenia. Príjem je vyplácaný ako súčasť mzdy zamestnanca – konateľa.

Za príjmy zo závislej činnosti sa považujú aj podiely na zisku (dividenda) vyplatené obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Tieto sú súčasťou príjmov podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Ide však len o podiely na zisku vyplácané z vykázaného hospodárskeho výsledku

•    po 1. 1. 2017,

•    do 31. 12. 2003 vyplácaný po 31. 12. 2016.

Podiely na zisku vyplácané zamestnancom bez ich majetkovej účasti na spoločnosti z vykázaného hospodárskeho výsledku 2004 až 2016 sú naďalej príjmom oslobodeným od dane.

 

Príklad

Akým spôsobom majú byť zdanené podiely na zisku určené konateľovi bez účasti na základnom imaní a zamestnancom bez účasti na základnom imaní, ak títo sú súčasne aj členmi štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti?

Odmeny za výkon funkcie členov štatutárneho orgánu alebo členov dozorného orgánu sú príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. d) ZDP. Rovnako aj príjmy za prácu konateľov spoločností s ručením obmedzeným sú príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade s § 2 písm. aa) ZDP poberateľ príjmov zo závislej činnosti sa na účely ZDP považuje za zamestnanca.

V ustanoveniach ObchZ upravujúcich s.r.o. nie je osobitne upravená oblasť vyplácania podielov na zisku konateľovi.

Podľa § 178 ObchZ valné zhromaždenie rozhoduje komu vypláca podiely na zisky, pričom tieto sa vyplácajú po splnení podmienok určených v § 179 ods. 3 – 5 ObchZ a delí sa len čistý zisk.

V nadväznosti na uvedené valné zhromaždenie môže určiť rozdelenie podielov na zisku pre

–   spoločníkov, ktorý majú majetkovú účasť na vyplácajúcej spoločnosti,

–   pre členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady,

–   konateľov,

–   zamestnancom bez majetkovej účasti na vyplácajúcej spoločnosti.

V nadväznosti na uvedené sa následne takéto podiely na zisku zaraďujú pod príslušný druh príjmu.

V § 133 ObchZ sa uvádza, že štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Zároveň sa v § 125 ObchZ uvádza, že valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti s.r.o., rozhoduje aj o odmeňovaní konateľov a členov dozornej rady.

Podiel na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vyplatený po 31. 12. 2016, ktorý je vykázaný z hospodárskych výsledkov za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017 alebo za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003, a je určený na rozdelenie:

1. osobe, ktorá sa podieľa na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní sadzbou dane vo výške 7 %, resp. 35 % (daň vyberaná zrážkou). Medzi takéto osoby patrí aj konateľ, ktorý sa podieľa na základnom imaní,

2. členovi štatutárneho orgánu, členovi dozorného orgánu, sa zdaní sadzbou dane vo výške 7 %, resp. 35 % (daňou vyberanou zrážkou) bez ohľadu na to, či sa tieto osoby podieľajú na základnom imaní alebo nie; konateľ obchodnej spoločnosti do tejto skupiny osôb nepatrí (podľa ObchZ nie je konateľ člen štatutárneho orgánu ale je štatutárny orgán),

3. zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní preddavkovým spôsobom podľa § 35 ZDP. Uvedené platí aj pre konateľa, ktorý nemá účasť na základnom imaní obchodnej spoločnosti, nakoľko tento sa v súlade s § 2 písm. aa) ZDP považuje za zamestnanca. Ak podiel na zisku je určený pre zamestnanca bez účasti na základnom imaní a bude vyplatený aj zamestnancovi, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu k spoločnosti, ale súčasne bude aj členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu, aj takýto podiel na zisku sa zdaní preddavkovo podľa § 35 ZDP. Ak by dostal podiel na zisku určený pre zamestnanca, ale aj podiel na zisku určený pre člena štatutárneho orgánu, potom každý z týchto podielov má rôzne zdanenia, pričom v prvom prípade ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP a v druhom prípade o podiel na zisku podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP.

Vzhľadom na skutočnosť, že „zamestnanecké“ podiely na zisku sa posudzujú ako príjmy zo závislej činnosti, predmet dane pre daňovníkov s ODP je určený v § 16 ods. 1 písm. b) ZDP.

V prípade posudzovania týchto podielov na zisku vyplácaných daňovníkom alebo od daňovníkov zo štátov, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je potrebné pri riešení zdanenia vychádzať aj zo znenia konkrétnej zmluvy o ZDZ. V tomto prípade sa bude aplikovať článok zaoberajúci sa príjmami zo závislej činnosti, ktorým je väčšinou článok 15 zmlúv o ZDZ.

 

-   podľa odseku 2 je príjmom zo závislej činnosti príjem uvedený v odseku 1 bez ohľadu na jeho právny dôvod pravidelný, nepravidelný alebo jednorazový príjem, ktorý sa vypláca, poukazuje alebo pripisuje k dobru, alebo spočíva v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti so závislou činnosťou. Takýmto príjmom je aj príjem, ktorý poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tento príjem.

 

-   v odseku 3 písm. a) je uvedená špeciálna úprava pre zdanenie poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľom zamestnancovi aj na súkromné účely, podľa ktorej sa za príjem zamestnanca považuje aj použitie vozidla zamestnávateľa, zamestnancom aj na súkromné účely. Uvedené zdanenie sa však vykoná len počas ôsmych rokov od zaradenia vozidla do užívania zamestnávateľa, pričom sa počas týchto ôsmych rokov zohľadňuje aj amortizácia vozidla prostredníctvom postupného znižovania výšky zdaniteľného príjmu nadväzujúceho na vstupnú cenu vozidla. Po uplynutí ôsmych rokov sa už poskytnutie vozidla zamestnávateľa aj pre súkromné účely zamestnanca nepovažuje za príjem zo závislej činnosti, čo znamená, že ak by ďalej bolo takto vozidlo využívané musí zamestnávateľ krátiť výdavky v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.

 

Príklad

Zamestnávateľ si prenajíma motorové vozidlá (formou operatívneho leasingu) od slovenskej leasingovej spoločnosti, pričom hradí mesačné nájom. Tieto motorové vozidlá sú poskytované vybraným zamestnancom na služobné aj súkromné účely. V závislosti od poskytnutého modelu vozidla zamestnanec hradí zamestnávateľovi mesačne paušálnu sumu. Suma hradená zamestnancom je protihodnotou za využívanie automobilu na súkromné účely. Odplata sa nevzťahuje k nákladom na pohonné hmoty za kilometre najazdené na súkromné účely.

Musí zamestnávateľ uplatniť ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP aj v prípade, ak zamestnanec za používanie motorového vozidla na služobné a súkromné účely hradí zamestnávateľovi príspevok za využívanie automobilu na súkromné účely v dohodnutej výške alebo sa ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP uplatní len vtedy, ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi služobné vozidlo na služobné a súkromné účely bezodplatne?

Špecifický spôsob ocenenia nepeňažného príjmu, ktorý plynie zamestnancovi z titulu poskytnutia služobného motorového vozidla na používanie na služobné a súkromné účely je ustanovený v § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, a preto ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP sa uplatní aj v prípade, ak zamestnanec za využívanie služobného motorového vozidla na súkromné účely hradí zamestnávateľovi mesačne paušálnu sumu.
O túto sumu môže však zamestnávateľ znížiť príjem zamestnanca vypočítaný v súlade s ustanovením § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.

 

Príklad

Daňovník kúpil vo februári roku 2024 motorové vozidlo v hodnote 28 000 eur, ktoré hneď v mesiaci obstarania (február) zaradil do užívania. Toto motorové vozidlo poskytol v októbri 2024 svojmu zamestnancovi aj na súkromné účely.

Výpočet nepeňažného príjmu u zamestnanca z titulu poskytnutia motorového vozidla aj na súkromné účely bude nasledovným spôsobom:

P. č.	rok	VC	% znižujúce VC	Suma zníženia	VC po znížení	1 %
1.	2024	28 000	0,00	0,00	28 000,00	Október – 280,00
2.	2025	28 000	12,50	3 500,00	24 500,00	245,00
3.	2026	28 000	25,00	7 000,00	21 000,00	210,00
4.	2027	28 000	37,50	10 500,00	17 500,00	175,00
5.	2028	28 000	50,00	14 000,00	14 000,00	140,00
6.	2029	28 000	62,50	17 500,00	10 500,00	105,00
7.	2030	28 000	75,00	21 000,00	7 000,00	70,00
8.	2031	28 000	87,50	24 500,00	3 500,00	35,00

 

Poskytnutie na služobné a súkromné účely napr. od 10. 10. 2024 – už október (aj za začatý mesiac) bude zdanený nepeňažný príjem v mesačnej výške 280 eur v roku 2024.

!     Upozornenie

Osemročné obdobie pre zdanenie nepeňažného príjmu sa počíta ako kalendárny rok, t. j. nie od mesiaca, v ktorom bolo motorové vozidlo zaradené do užívania napočítať 8 rokov.

V prípade zamestnávateľa, podnikateľa/fyzickej osoby, ktorý dá svojmu zamestnancovi k dispozícii motorové vozidlo zaradené do obchodného majetku aj na súkromné účely, sa nepeňažný príjem zdaňuje percentom zo vstupnej ceny vypočítaným v závislosti od roku obstarania tohto motorového vozidla a nie od roku jeho zaradenia do obchodného majetku.

Tento postup je daný s ohľadom na skutočnosť iného prístupu k majetku fyzickej osoby, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 ZDP (príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu), pričom táto sa kedykoľvek môže rozhodnúť o preradení motorového vozidla z osobného majetku do obchodného majetku (nemusí ho zaradiť ako obchodný majetok už v roku obstarania).

 

Príklad

Podnikateľ Janko kúpil v marci v roku 2023 motorové vozidlo v hodnote 14 000 eur. Toto motorové vozidlo preradil vo februári 2024 do obchodného majetku a v novembri 2024 ho dal k dispozícii svojmu zamestnancovi na služobné aj súkromné účely.

Výpočet nepeňažného príjmu u zamestnanca z titulu poskytnutia motorového vozidla aj na súkromné účely bude nasledovným spôsobom:

P.č.	rok	VC	% znižujúce VC	Suma zníženia	VC	1 %
1.	2023	14 000	0,00	0,00	14 000,00	0
2.	1-10/2024	14 000	12,50	1 750,00	12 250,00	0
2.	11-12/2024	14 000	12,50	1 750,00	12 250,00	122,50
3.	2025	14 000	25,00	3 500,00	10 500,00	105,00
4.	2026	14 000	37,50	5 250,00	8 750,00	87,50
5.	2027	14 000	50,00	7 000,00	7 000,00	70,00
6.	2028	14 000	62,50	8 750,00	5 250,00	52,50
7.	2029	14 000	75,00	10 500,00	3 500,00	35,00
8.	2030	14 000	87,50	12 250,00	1 750,00	17,50

 

Podľa § 5 ods. 3 písm. b) ZDP, ak bude na vozidle v týchto rokoch vykonané technické zhodnotenie, jeho vstupná cena sa o hodnotu technického zhodnotenia zvýši a následne sa táto suma zníži každoročne o 12,5 %.

V § 5 ods. 3 ZDP je tiež určené, že ak ide o prenajaté motorové vozidlo, pri stanovení nepeňažného príjmu sa vychádza z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla.

Ak sa na prenajatom motorovom vozidle počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokoch od zaradenia vozidla do užívania u prenajímateľa vykoná technické zhodnotenie, na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa obstarávacia cena vozidla zvýši o náklady na dokončené technické zhodnotenie. Vstupná cena vozidla sa zvyšuje o vykonané technické zhodnotenie aj vtedy, ak bolo vykonané nájomcom (zamestnávateľom), nakoľko ide o zvýšenie „úžitkovej“ hodnoty motorového vozidla a nie je v tomto prípade dôležité, kto technické zhodnotenie vykonal.

 

-   odsek 3 písmeno b)

Za príjem zamestnanca sa považuje aj rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou, v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie.

Uvedené znamená, že zamestnanec dostane od zamestnávateľa zamestnaneckú opciu (cenný papier – právo na nákup zamestnaneckej akcie), ktorú môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom bezodplatne alebo za výhodnejšiu cenu (dohodnú si cenu za akciu – garantovaná cena opciou). Toto právo na kúpu cenného papiera napr. akcie sa zvyčajne nedá využiť v čase prijatia zamestnaneckej opcie (to znamená, že v deň nadobudnutia zamestnaneckej opcie nemôže nakúpiť zamestnanecké akcie). V deň kedy sa môžu za opcie kúpiť akcie je deň realizácie, t. j. nastáva aj moment zdanenia takéhoto benefitu pre zamestnanca. V tento deň je aj známa trhová cena zamestnaneckej akcie.

 

Príklad

Zamestnávateľ v roku 2023 poskytol svojmu zamestnancovi bezodplatne 10 zamestnaneckých opcií (garantovaná cena 100 eur/ jedna opcia) na nákup 10 zamestnaneckých akcií. Trhová cena zamestnaneckej akcie v deň realizácie 14. 7. 2023 je 130 eur. Zdaniteľný príjem sa vypočíta ako rozdiel medzi trhovou cenou zamestnaneckej akcie a garantovanou cenou zamestnaneckej opcie, t. j. 130 eur – 100 eur. Keďže zamestnanec mal 10 zamestnaneckých opcií, za ktoré si kúpil 10 zamestnaneckých akcií, zdaniteľný príjem zamestnanca za júl 2023 predstavuje sumu 300 eur (30 x 10).

-   odsek 3 písm. d) určuje ako druh príjmu zo závislej činnosti aj nepeňažné plnenie, pričom uvádza aj spôsob zahrnutia tohto plnenia medzi príjmy zo závislej činnosti

Možnosť navýšenia nepeňažného plnenia sa nevzťahuje na

•    nepeňažné plnenie poskytnutím motorového vozidla aj na súkromné účely zamestnancovi [§ 5 ods. 3 písm. a) ZDP] a

•    nepeňažné plnenie poskytnuté bývalým zamestnávateľom poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia [§ 5 ods. 1 písm. k) ZDP].

V nadväznosti na uvedené je podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 7 ZDP daňovým výdavkom zamestnávateľa aj výdavok na poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) a preddavky na daň zrazené podľa § 35 ZDP z tohto navýšeného nepeňažného plnenia, ktoré platí zamestnávateľ za tohto zamestnanca.

 

-   v odseku 4 je uvedená definícia zamestnávateľa daňovníka s NDP, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Ide o definíciu zamestnávateľa v nadväznosti na tzv. „medzinárodný prenájom pracovných síl“, pričom touto definíciou sa v zásade preberá koncept „ekonomického“ zamestnávateľa z medzinárodných zmlúv. Uvedené znamená, že aj keď z právneho hľadiska bude uzavretý pracovný vzťah medzi zahraničným zamestnancom (daňovým nerezidentom) a zahraničným zamestnávateľom (daňovým nerezidentom), ale tento zamestnanec bude vykonávať prácu na území SR pre slovenského objednávateľa služby (práce) podľa jeho pokynov a príkazov, tento sa pre daňové účely stane jeho „ekonomickým“ zamestnávateľom. Splnenie ekonomického zamestnávania na území SR zakladá oprávnenie SR na zdanenie príjmu zamestnanca na území SR, pričom slovenský zamestnávateľ musí vybrať preddavok na daň tomuto zamestnancovi zo mzdy.

V prípade, ak má na území SR zahraničný zamestnávateľ organizačnú zložku, prostredníctvom ktorej vykonáva činnosť na území SR, pričom oprávnenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti vzniká z vyššie uvedených dôvodov zamestnancovi na území SR, vyberie táto organizačná zložka preddavok z vyplácaného príjmu zamestnancovi pracujúcemu pre slovenského zamestnávateľa, ako zahraničný platiteľ dane, ktorým sa stáva podľa § 48 ZDP.

 

Príklad

Spoločnosť Alfa, ktorá je daňovým rezidentom SR vysiela v súlade s ustanoveniam Zákonníka práce zamestnancov do ČR, a to konkrétne do spoločnosti Beta, ktorý je daňovým rezidentom ČR. Doba vyslania zamestnancov do ČR je kratšia ako 183 dní. Mzdu bude počas tohto obdobia vyplácať zamestnancom naďalej spoločnosť Alfa a následne vzniknuté mzdové náklady prefakturuje spoločnosti Beta. Po preskúmaní podmienok nejde o vyslanie zamestnancov v zmysle Zákonníka práce, ale o medzinárodný prenájom práce.

Ako sa uvedené príjmy budú zdaňovať?

Pre zdanenie príjmov zo závislej činnosti v prípadoch „tzv. medzinárodného prenájmu pracovnej sily“ je potrebné určiť osobu zamestnávateľa pre daňové účely. Napriek tomu, že z právneho hľadiska bude naďalej formálnym „právnym“ zamestnávateľom slovenský poskytovateľ pracovnej sily, na daňové účely sa skutočným („ekonomickým“) zamestnávateľom stane zahraničný (český) objednávateľ (užívateľ) pracovnej sily, u ktorého bude daňovník (rezident SR) vykonávať činnosť podľa jeho pokynov a príkazov, resp. v jeho mene a na jeho zodpovednosť.

Ak je v zmysle uvedeného skutočným ekonomickým zamestnávateľom český užívateľ pracovnej sily, príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území ČR sú, podľa zmluvy o ZDZ uzavretej medzi SR a ČR, zdaniteľné na území ČR bez ohľadu na dĺžku výkonu tejto činnosti.

V súlade s § 35 ods. 8 ZDP slovenský „právny“ zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevyberie preddavok na daň podľa predchádzajúcich odsekov, ak ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí.

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane nevyberie preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa uvedeného ustanovenia (§ 35), ak v momente „výplaty“ zdaniteľnej mzdy zamestnancovi objektívne vie, že táto zdaniteľná mzda je fakticky zdaňovaná tiež v štáte výkonu závislej činnosti zamestnanca.

Po skončení príslušného zdaňovacieho obdobia je takýto daňovník vo všeobecnosti povinný vysporiadať si svoje celosvetové príjmy na území SR prostredníctvom podaného daňového priznania v súlade s § 32 ZDP v lehote podľa § 49 tohto zákona.

Daňovník (zamestnanec) ako rezident SR uvedie v daňovom priznaní príjmy zo zdrojov na území SR ako aj príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v ČR. Následne môže využiť zvýhodnený postup a v daňovom priznaní uplatniť za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia metódu vyňatia príjmov v zmysle § 45 ods. 3 písm. c) ZDP, ak boli jeho príjmy zo závislej činnosti v ČR preukázateľné zdanené a ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší. Výraz preukázateľne zdanené znamená, že predmetný príjem bol v príslušnom štáte podrobený zdaneniu bez ohľadu na výšku dane zaplatenej v tomto štáte po uplatnení nezdaniteľných častí, resp. úľav podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto štátu.

 

Príklad

Český zamestnávateľ poskytne svojho zamestnanca (rezidenta ČR) slovenskej spoločnosti (daňový rezident SR), kde bude vykonávať svoju činnosť pre potreby a v záujme slovenskej spoločnosti. Mzdu bude počas tohto obdobia vyplácať zamestnancovi naďalej český zamestnávateľ a následne vzniknuté mzdové náklady prefakturuje slovenskej spoločnosti. Český zamestnávateľ má v SR zriadenú organizačnú zložku, ktorá však vykonáva inú činnosť ako je činnosť slovenskej spoločnosti.

Kto sa v takom prípade stáva v SR platiteľom dane zo závislej činnosti – slovenská spoločnosť („ekonomický“ zamestnávateľ) alebo český zamestnávateľ prostredníctvom svojej OZ na území SR?

Podľa § 5 ods. 4 ZDP je zamestnávateľom aj daňovník s NDP, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s NDP. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území SR organizačnú zložku, nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.

Podľa § 48 ods. 2 ZDP v prípade uvedenom v § 5 ods. 4 ZDP nie je platiteľom dane fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí.

To neplatí, ak ide o osobu so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá má na území SR organizačnú zložku, keď je platiteľom dane táto osoba v rozsahu poskytnutej mzdy.

Podľa § 5 ods. 4 a § 48 ods. 2 ZDP vyplýva, že osoba s bydliskom alebo so sídlom v zahraničí, ktorá prenajíma svojich zamestnancov osobe s bydliskom alebo so sídlom na území SR a ktorá má zároveň na tomto území zriadenú organizačnú zložku, má postavenie platiteľa dane v rozsahu poskytnutej mzdy týmto zamestnancom. Podľa platného znenia zákona nie je relevantné skúmať, na aký účel bola táto organizačná zložka na území SR zriadená.

Z uvedeného vyplýva, ak zahraničný poskytovateľ pracovnej sily má na území SR zriadenú organizačnú zložku, povinnosti platiteľa dane v rozsahu miezd poskytnutých „prenajatým“ zamestnancom prechádzajú zo slovenského užívateľa pracovnej sily na túto zahraničnú osobu.

-   podľa odseku 5 písm. a) ZDP predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.

Predmetom dane u zamestnanca nie je len tá cestovná náhrada, ktorej povinnosť poskytnutia zo strany zamestnávateľa vyplýva priamo z ustanovení zákona o cestovných náhradách, všetky ostatné plnenia sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, t. j. suma vo výške rozdielu medzi sumou nároku vyplývajúceho zo zákona o cestovných náhradách a poskytnutou sumou dohodnutou napr. v pracovnej zmluve (kolektívnej zmluve, vnútornom predpise).

Všetky fakultatívne (nenárokové, dobrovoľné) náhrady, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, aj napriek tomu, že sú upravené v pracovnej zmluve (kolektívnej zmluve, vnútornom predpise), sú pre neho zdaniteľným príjmom, ktorý sa zdaňuje v súlade s § 35 ZDP v úhrne zdaniteľných príjmov v čase vyplatenia predmetného plnenia.

 

Príklad

Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi pri pracovnej ceste sumu stravného vo vyššej sume, ako je suma stravného podľa zákona o cestovných náhradách. Vyššiu sumu vypláca na základe kolektívnej zmluvy.

Je toto stravné predmetom zdanenia alebo nie je predmetom dane?

Z predmetu dane u zamestnanca je vylúčená len tá cestovná náhrada, ktorej povinnosť poskytnutia zo strany zamestnávateľa vyplýva priamo z ustanovení zákona o cestovných náhradách. Všetky ostatné vyššie plnenia (§ 9 zákona o cestovných náhradách) sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, t. j. aj suma vo výške rozdielu medzi sumou stravného vo výške nároku vyplývajúceho zo zákona o cestovných náhradách a poskytnutou sumou dohodnutou v kolektívnej zmluve (pracovnej zmluve, vnútornom predpise).

 

Príklad

Spoločnosť so sídlom na území SR má konateľa, ktorý je občanom Francúzska. Konateľ prichádza do slovenskej spoločnosti z miesta bydliska vo Francúzsku.

Patria mu cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách? Sú poskytnuté cestovné náhrady predmetom dane?

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným sa na daňové účely považuje za zamestnanca a platiteľ príjmu (odmeny konateľa) sa považuje za zamestnávateľa. Predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, ktorým je aj zákon o cestovných náhradách okrem vreckového poskytovaného pri zahraničných pracovných cestách.

Konateľ spoločnosti je zahrnutý v personálnej pôsobnosti zákona o cestovných náhradách – ide o osobu zvolenú alebo vymenovanú do orgánu právnickej osoby, ak nie je k tejto právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu.

Za pracovnú cestu sa na účely poskytovania cestovných náhrad považuje každá cesta konateľa, v rámci ktorej plní funkciu, ktorá pre neho vyplýva z postavenia konateľa spoločnosti.

Podmienkou poskytovania cestovných náhrad je priama súvislosť medzi vykonanou cestou a činnosťou konateľa spoločnosti a nie miesto, kde sa táto činnosť vykonáva, pričom mu patria v tom istom rozsahu, výške a podmienok ich poskytovania ako zamestnancovi v pracovnom pomere.

 

Príklad

Zamestnávame pracovníka na dohodu o pracovnej činnosti, vyplácame mu cestovné náhrady.

Sú tieto náhrady zdaniteľným príjmom alebo nie sú predmetom dane?

V § 1 ods. 2 písm. c) zákona o cestovných náhradách je upravené aj poskytovanie náhrad fyzických osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, dohodnuté.

Tzn., ak je v dohode uvedené, že budú preplácané aj cestovné náhrady potom tieto cestovné náhrady vo výške nároku podľa zákona o cestovných náhradách pre dohodára (zamestnanec s príjmom zo závislej činnosti z pracovnoprávneho vzťahu podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP) nie sú predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. a) ZDP. V prípade, že to v dohode nie je dohodnuté, takto vyplatené náhrady sú predmetom dane poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 ods. 2) a zdania sa zamestnancovi vykonávajúcemu prácu na základe dohody o vykonaní práce v úhrne jeho príjmu v mesiaci vyplatenia.

-   podľa odseku 5 písm. b) predmetom dane nie je nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely.

Takýmto osobitným predpisom je napr. zákon o BOZP, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov. Zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné.

V rámci týchto opatrení je zamestnávateľ povinný zabezpečiť

•    osobné ochranné pracovné prostriedky a to bezplatne u zamestnancov, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, pričom musí viesť evidenciu o ich poskytnutí, a musí udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie,

•    bezplatne pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu,

Poznámka

 

Bezplatný pracovný odev a pracovnú obuv musí zamestnávateľ poskytnúť na základe nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Ide o ochranné prostriedky napr. na ochranu hlavy (napr. prilby pre baníkov, požiarnikov), ochranu dýchacích ciest (napr. ochranné rúška, potápačské prístroje), ochranu sluchu (napr. slúchadlové chrániče), na ochranu zraku a tváre (napr. kukly, štíty) atď.

-   odsek 5 písm. e)

Podľa tohto ustanovenia je z predmetu dane vylúčený nepeňažný benefit poskytnutý formou zabezpečenia rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti, ale len v prípade, ak je zabezpečenie takýchto prehliadok určené osobitným predpisom ako napr. zákonom o BOZP po splnení podmienok.

V prípade zabezpečenia preventívnej zdravotnej starostlivosti, je takto poskytnuté nepeňažné plnenie vylúčené z predmetu dane, ak je zabezpečované v prípadoch určených napr. Zákonníkom práce alebo zákonom o BOZP.

Lekárske preventívne prehliadky sú súčasťou opatrení určené pre zamestnávateľa vo vzťahu ku zamestnancom v zákone o BOZP. V rámci týchto opatrení je zamestnávateľ povinný zabezpečiť aj vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada [§ 6 ods. 1 písm. q) zákona o BOZP].

Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ, tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.

Poznámka

 

Zdravotný dohľad a lekárske preventívne prehliadky sa vykonávajú a poskytujú podľa § 30a, 30d a 30e zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“).

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci napr. u zamestnanca, ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku a pod.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že len úhradu preventívnych lekárskych prehliadok, ktoré sú v súlade s ustanoveniami zákona č. 355/2007 Z. z., možno uznať ako daňový výdavok.

Na druhej strane takto poskytnuté lekárske preventívne prehliadky podľa citovaného osobitného predpisu sú u zamestnanca vylúčené z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP.

Ak by boli poskytnuté preventívne lekárske prehliadky poskytnuté nad rámec zákona č. 355/2007 Z. z. budú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ZDP [okrem prípadov, kedy by boli uhradené zo Sociálneho fondu – uvedené nižšie v komentári k § 5 ods. 7 písm. h) ZDP], pričom v prípade, ak sú vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení ZP budú uznané do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 1 ZDP.

 

-   podľa odseku 5 písm. f) je z predmetu dane vylúčená náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa § 145 ZP, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov.

V súlade s § 145 ods. 2 ZP, za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi náhrady za používanie vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce, ak ich využíva s jeho súhlasom.

 

-   podľa odseku 6 predmetom dane nie sú plnenia podľa § 5 ods. 5 písm. f) ZDP, ktoré zamestnávateľ paušalizoval za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.

Zamestnávateľ, ktorý paušalizuje náhradu, zisťuje priemerné podmienky na poskytnutie tejto náhrady, napr. z predložených dokladov, ktorými zamestnanec preukáže skutočné výdavky vynaložené v súvislosti s používaním vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce za určité uplynulé obdobie (mesiace, štvrťrok, polrok).

 

-   v odseku 7 písm. a) ZDP je od dane oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa.

Podľa tohto ustanovenia je od dane oslobodené akékoľvek vzdelávanie zamestnanca, avšak za splnenia dvoch základných podmienok a to:

–   musí ísť stále o vzdelávanie, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním tohto zamestnávateľa, pričom

–   v prípade ak by išlo o vzdelávanie, ktorým si zamestnanec zvyšuje stupeň vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to trvanie pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov. Napr. študent práv s ukončeným prvým stupňom právnickej fakulty je zamestnaný v komerčnej kancelárii, pričom zamestnávateľ, aby ho mohol vyslať aj na samostatné zastupovanie v právnych konaniach musí mať dokončený druhý stupeň vysokoškolského štúdia. Potrebu zvýšenia kvalifikácie tohto svojho zamestnanca by zamestnávateľ preukázal aj zvýšeným počtom klientov, ktoré je potrebné zastupovať v právnych konaniach, pričom nemá potrebu zamestnať iného zamestnanca s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, ale má záujem podporiť a vyučiť si už svojho zamestnanca.

Nejde len o vzdelávanie zabezpečené zamestnávateľom pre zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 153 – 155 Zákonníka práce, ale ide aj o vzdelávanie poskytnuté zamestnávateľom napr. podľa § 23 až 26 a § 36 až 38 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 161 až 165 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 318/2018 Z. z. § 214 až 218 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na uvedené nadväzuje § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod ZDP, podľa ktorého daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa.

 

Príklad

Zamestnávateľ – cestovná agentúra zaplatil zamestnancovi kurz anglického jazyka.

Ide o zdaniteľný príjem zamestnanca?

Podľa ustanovenia § 5 ods. 7 písm. a) ZDP je od dane oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa. Ak v uvedenom prípade sú splnené podmienky, teda vzdelávanie súvisí s činnosťou alebo s podnikaním tohto zamestnávateľa, uvedené plnenie je oslobodené od dane.

 

Príklad

Zamestnanec účtovníckej firmy sa zúčastnil kurzu účtovníctva – zmeny v priebehu roka. Výdavky na kurz preplatil zamestnancovi zamestnávateľ.

Ide o zdaniteľný príjem zamestnanca?

Vzhľadom k tomu, že výdavky na vzdelávanie zamestnanca súvisia s podnikaním a činnosťou zamestnávateľa, ide o oslobodený príjem pre zamestnanca.

 

Príklad

Ako postupovať pri zdaňovaní príjmu zamestnanca – člena dozornej rady, ktorému bolo preplatené štúdium na druhom stupni vysokoškolského štúdia. Člen dozornej rady má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie v dĺžke trvania viac ako 24 mesiacov.

Bude sa na uvedené vzťahovať oslobodenie zmysle § 5 ods. 7 písm. a) ZDP?

Nie.

Podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP je v prípade ak by išlo o vzdelávanie, ktorým si zamestnanec zvyšuje stupeň vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa oslobodenie nastavené aj na skutočnosť, že ide o zamestnanca, u ktorého je splnená aj podmienka trvania pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov. Z uvedenej podmienky je zrejmé, že v prípade zvýšenia stupňa vzdelania, je oslobodené plnenie len v prípade, ak ide o zamestnancov, ktorých príjmy sú zadefinované v § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Ak by išlo o zamestnanca, z ktorého príjmy sú posudzované ako príjmy zo závislej činnosti ale podľa iných ustanovení ako podľa odseku 1 písm. a), potom už toto oslobodenie nie je možné použiť. Išlo by napr. o člena dozornej rady, ktorého príjmy zo závislej činnosti sú príjmami podľa § 5 ods. 1 písm. d) ZDP.

-   v odseku 7 písm. b) je zadefinovaných viacero nepeňažných benefitov, ktoré sú po splnení podmienok určených osobitným predpisom, ktorým je ZP alebo podmienok nastavených priamo v tomto ustanovení, príjmom vylúčeným z predmetu dane v plnej výške alebo do určitej zákonom určenej sumy.

Medzi tieto benefity patrí

–   hodnota stravy poskytnutej na pracovisku,

–   príspevok na rekreácie,

–   príspevok na športovú činnosť.

 

Strava

V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP je od dane z príjmov oslobodená:

–   hodnota stravy (nepeňažná forma) poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku do výšky určenej podľa osobitného predpisu (napr. ZP) alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov do výšky určenej podľa osobitného predpisu (napr. ZP),

–   finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu (napr. ZP).

Podľa citovaného ustanovenia ZDP rozlišujeme, či zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravovanie v nepeňažnej forme (hodnota stravy) alebo v peňažnej forme (finančný príspevok na stravovanie).

!     Upozornenie

V prípade poskytovania nepeňažnej formy stravovania je zdanenie/oslobodenie poskytnutej stravy nastavené nie len pre zamestnancov, ktorí majú uzatvorený pracovnoprávny alebo obdobný vzťah a teda vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa riadia ZP, ale aj pre závislý vzťah, ktorí je zadefinovaný v ZDP a nespadá pod ustanovenia ZDP.

Na strane zamestnávateľa však poskytnutie takéhoto príspevku nie je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP.

Prehľad daňového dopadu poskytovania stravného na strane zamestnanca aj zamestnávateľa

Strava z pohľadu ZDP	Nepeňažná forma		Finančný príspevok
	Nepeňažný príjem	daňový výdavok	Peňažný príjem	daňový výdavok
	oslobodený od dane do zákonom určenej výšky u všetkých zamestnancov v kontexte § 2aa ZDP*	§ 19 ods. 2 písm. c) 5. bod priamy DV na stravovanie uznaný len v súlade s podm. ZP pre zamestnancov spĺňajúcich charakter pracovnoprávneho alebo obdobného vzťahu v zmysle najmä ustanovení ZP § 19 ods. 1 nad sumu určenú v ZP pre vš. zamestnancov (aj zamestnancov podľa ZP aj ostatných zamestnancov v kontexte § 2aa ZDP)*	oslobodený len po splnení podm. v ZP a len pre zamestnancov podľa ZP a určených zákonov (napr. hasiči)	§ 19 ods. 2 písm. c) 5. bod priamy DV na stravovanie uznaný len v súlade s podm. ZP pre zamestnancov spĺňajúcich charakter pracovnoprávneho alebo obdobného vzťahu v zmysle najmä ustanovení ZP* § 19 ods. 1 nad sumu určenú v ZP pre zamestnancov podľa ZP a určených zákonov (napr. hasiči) a iných zamestnancov podľa ZDP*.

 

*   Bližšie uvedené v úvode komentára k § 5 ZDP

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravovanie v nepeňažnej forme, napr.:

–   poskytnutím teplého jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo

–   zabezpečením stravovania pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby t. j. stravovacie poukážky alebo elektronické stravovacie poukážky.

Povinný príspevok zamestnávateľa, ktorým prispieva zamestnancovi na stravovanie podľa § 152 ods. 3 ZP je limitovaný. Je to suma najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného.

Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o SF. Zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi [§ 7 ods. 1 písm. a) zákona o SF].

Na poskytnutie príspevku na stravovanie zo SF nemá vplyv spôsob tvorby SF.

Celkový prehľad súm stravného v roku 2023 je

	Opatrenie MPSVaR SR o sumách stravného
	č. 432/2022 Z. z. účinné od 1. 1. 2023	č. 171/2023 Z. z. účinné od 1. 6. 2023	č. 368/2023 Z. z. účinné od 1. 10. 2023
Suma stravného ust. na kalendárny deň pre časové pásmo 5-12 h. v eurách	6,80	7,30	7,80
Max. príspevok podľa § 152 ZP (55 % sumy stravného ust. na kalendárny deň pre časové pásmo 5-12 h.)	3,74	4,02	4,29

 

Špecificky je výška príspevku na stravovanie ustanovená aj v iných predpisoch, ktorými sú napr. zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“).

 

Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP nemožno uplatniť na hodnotu stravy, ktorú zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na pracovnej ceste, po pracovnej zmene a mimo spotreby na pracovisku, napr. teplé jedlo poskytnuté po pracovnej zmene zamestnancovi počas firemných večierkov, športových hier.

Ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu, tomuto zamestnancovi patrí cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov [napr. zákon o CN, ktorá je vylúčená z predmetu dane v súlade s § 5 ods. 5 písm. a) ZDP, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste].

Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP možno aplikovať na finančný príspevok na stravovanie len vtedy, ak tento príspevok je poskytnutý napr. podľa § 152 ZP.

V súlade s § 152 ods. 6 ZP, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie za splnenia ustanovených podmienok a v sume podľa § 152 ods. 8 ZP.

Finančný príspevok na stravovanie sa poskytuje, napr. na základe výberu zamestnanca ako finančná alternatíva k stravovacej poukážke. Zamestnancovi slúži na stravovanie tak isto, ako keby sa mu poskytla stravovacia poukážka.

Finančný príspevok na stravovanie sa musí poskytovať za tých istých podmienok, ako stravovacia poukážka, čo sa týka sumy príspevku zo strany zamestnávateľa, jeho výplaty a pod.

Vo všeobecnosti platí, že poskytnutím finančného príspevku nemôže byť zamestnanec zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti zamestnancovi, ktorému sa poskytne stravovacia poukážka. Ak zamestnávateľ, namiesto stravovacích poukážok poskytne zamestnancom finančný príspevok na stravovanie, potom pri sume finančného príspevku sa vychádza vždy z hodnoty stravovacej poukážky, ktorú zamestnancovi poskytoval alebo ktorú naďalej poskytuje tým zamestnancom, ktorí si finančný príspevok nevybrali.

Ustanovenie § 5 ods. 7 psím. b) ZDP rieši oslobodenie finančného príspevku podľa osobitných predpisov predovšetkým v nadväznosti na ZP, pričom však za tieto osobitné predpisy je potrebné považovať aj iné predpisy, ktoré riešia rovnako stravu. Tieto iné určené osobitné predpisy zvyčajne zvyšujú ZP určenú maximálnu hranicu výšky finančného príspevku, pričom pri ostatných podmienkach sa odvolávajú znova na ZP.

V súlade s § 152 ods. 8 ZP, suma finančného príspevku na stravovanie sa môže poskytovať ako suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 ZP práce prvej vety (v tomto prípade je to suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovaciu poukážku zamestnancom, ktorým sa naďalej poskytujú stravovacie poukážky), najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 ZP.

V súlade s § 152 ods. 9 ZP, zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie alebo upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie. Ak by zamestnávateľ zabezpečoval zamestnancom stravovanie poskytovaním stravovacej poukážky, prostredníctvom ktorej si zamestnanec zabezpečí teplé hlavné jedlo a podľa § 152 ods. 9 písm. a) ZP po prerokovaní so zástupcami zamestnancov by upravil podmienky, za ktorých bude týmto zamestnancom poskytovať stravovanie, napr. počas dovolenky, potom zamestnanci majú právo výberu podľa § 152 ods. 7 ZP aj pri týchto skutočnostiach, t. j. môžu si vybrať medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie.

Znamená to, že aj na finančný príspevok na stravovanie, poskytnutý za takýchto podmienok, možno uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

V súlade s § 152 ods. 1 ZP zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie (ďalej len „finančný príspevok na stravovanie“). Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa § 152 ods. 1 ZP najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie (§ 152 ods. 2 ZP).

!     Upozornenie

Práve zo znenia

–   § 152 ods. 1 ZP, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti a zároveň

–   § 152 ods. 2 ZP, podľa ktorého zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny, a ďalej ak zamestnanec v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny

vyplýva, že zamestnanec musí mať tzv. teplé jedlo (poskytnuté vo vlastnom stravovacom zariadení alebo stravovacom zariadení iného zamestnávateľa), stravovaciu poukážku alebo finančný príspevok na stravovanie k dispozícii v deň, kedy mu na tieto plnenia v súvislosti s odpracovanou zmenou vzniká nárok.

Preto nie je možné spätné poskytovanie stravovacích poukážok alebo finančného príspevku na stravovanie, ktoré spätné poskytovanie by vo svojej podstate predstavovalo preplácanie nákladov, ktoré zamestnancovi vznikli na stravovanie na pracovisku počas obdobia, za ktoré by sa stravovacie poukážky alebo finančný príspevok na stravovanie spätne poskytovali.

Aj keď samotný ZP osobitne neupravuje priamo splatnosť príspevku na stravovanie, § 152 ods. 1 a 2 uvádzajú, kedy sa uvedené plnenia poskytujú a zamestnanec musí mať príspevok k dispozícii za pracovnú zmenu, v ktorej vznikol nárok na zabezpečenie stravovania alebo pre poskytnutie finančného príspevku na stravovanie.

ZP neumožňuje spätné poskytnutie stravy, nakoľko by už nešlo o zabezpečenie/prispievanie zamestnávateľa na stravovanie, ale o refundáciu/preplácanie nákladov/výdavkov na stravovanie.

Zároveň však aj platí, že ak je strava (nepeňažný príspevok, finančný príspevok) poskytnutý dopredu napr. v mesiaci december na január, zamestnávateľ môže posúdiť splnenie podmienok až po uplynutí pracovnej zmeny a preto by sa takto poskytnutá strava mala z daňového pohľadu posudzovať až v mesiaci kedy bol nárok uplatnený, t. j. v mesiaci január a januárovej mzde.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v sume podľa § 152 ods. 8 ZP len v určených zákonom uvedených prípadoch.

Podľa § 152 ods. 9 ZP, zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov

a)  upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,

b)  umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,

c)  rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 ZP (§ 152 ods. 9 ZP).

!     Upozornenie

Ak zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov podľa § 152 ods. 9 písm. c) ZP rozšíril okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie o tieto osoby, pri tejto forme vzniku nároku na stravovanie nemajú právo výberu medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie [§ 152 ods. 9 písm. c) sa odvoláva na § 152 ods. 3 – prispievanie na stravovanie vo vlastnom] zmluvnom stravovacom zariadení alebo na stravovaciu poukážku).

Rekreácie

Oslobodeným príjmom u zamestnanca uvedeným v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP je aj príspevok poskytnutý zamestnávateľom na rekreáciu zamestnancovi, ak sú splnené podmienky určené v § 152a ZP, pričom tento je oslobodeným od dane u zamestnanca aj v prípade, ak bol zamestnávateľ povinný prispieť na rekreáciu (zamestnáva viac ako 49 zamestnancov) a aj v prípade, ak túto povinnosť nemal (má menej ako 49 zamestnancov).

Podľa ustanovenia § 152a ZP je zamestnávateľ povinný poskytnúť svojmu zamestnancovi príspevok na rekreáciu vo výške 55 % oprávnených výdavkov, najviac v sume 275 eur ročne v prípade

–   ak zamestnáva viac ako 49 zamestnancov,

–   ak o to zamestnanec požiada,

–   ak pracovný pomer žiadajúceho zamestnanca u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.

Maximálna zákonnom určená suma pre príspevok zamestnávateľa 275 eur za kalendárny rok, zodpovedá 55 % z oprávnených nákladov vo výške 500 eur.

Ak by bola rekreácia v sume vyššej ako 500 eur, max. príspevok vo výške 55 % z oprávnených nákladov nesmie presiahnuť 275 eur.

U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok (275 eur) zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 49 zamestnancov a menej.

!     Upozornenie

Podmienka dĺžky pracovného pomeru u zamestnávateľa (24 mesiacov) musí byť dodržaná.

Ak zamestnanec pracuje u dvoch zamestnávateľov súčasne a u obidvoch spĺňa ustanovené podmienky na poskytnutie príspevku na rekreáciu, môže si tento príspevok uplatniť len u jedného z nich.

Pokiaľ by zamestnancovi bol príspevok na rekreáciu poskytnutý od dvoch zamestnávateľov, potom jeden príspevok je uplatnený v rozpore s ustanovením § 152a ZP, a preto naň nemožno uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Oprávnenými výdavkami na rekreáciu sú preukázané výdavky zamestnanca napr. na služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR, na pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo na iné služby súvisiace s rekreáciou na území SR alebo ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území SR, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby.

Oprávnenými výdavkami sú aj vyššie uvedené oprávnené výdavky zamestnanca na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa.

!     Upozornenie

1. Prenájom nehnuteľnosti verzus poskytovanie ubytovacích služieb v kontexte možnosti uplatnenia príspevku na rekreáciu

Častými otázkami v aplikačnej praxi sú otázky ohľadne uznávania príspevkov na rekreácie v prípade, ak poskytovateľ ubytovania má živnosť výlučne na prenájom nehnuteľnosti spojené aj s inými službami ako základnými, resp. má živnosť na iné činnosti ako je poskytovanie ubytovacích služieb.

Poznámka

 

Podľa § 4 ods. 1 Živnostenského zákona je živnosťou prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom.

Podľa dôvodovej správy k živnostenskému zákonu sa základnými službami rozumejú také služby, ktoré zabezpečujú (podmieňujú) možnosť riadneho užívania nehnuteľnosti nájomcom. Základnými službami možno rozumieť najmä dodávky energií, odvoz odpadu, odvod odpadovej vody a pod.

Inými než základnými službami možno rozumieť napríklad ubytovacie a stravovacie služby poskytované formou hotela.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní je živnosťou aj prevádzkovanie garáží alebo odstavných plôch pre motorové vozidlá, ak sa poskytujú aj iné, než základné služby spojené s prenájmom. Živnosťou je aj to, ak prenajaté garáže, prípadne odstavné plochy slúžia na umiestnenie najmenej piatich vozidiel patriacich iným osobám než majiteľovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti.

Za poskytovanie doplnkovej služby, ktorá nemá charakter služby podmieňujúcej možnosť riadneho užívania prenajímaných bytových alebo nebytových priestorov, ale ktorá svojím charakterom súvisí s prenajímaným priestorom tým, že smeruje k vylepšeniu podmienok užívania predmetu zmluvy o nájme bytového alebo nebytového priestoru, treba považovať aj poskytovanie vybavenia prenajímaných priestorov vnútorným zariadením.

Vykonávanie doplnkových služieb nie je súčasťou oprávnenia na prenájom nehnuteľností.

V uvedenej spojitosti treba upozorniť, že súčasťou rozsahu živnostenského oprávnenia na prenajímanie nehnuteľností nie je (aj) oprávnenie na možné vykonávanie iných ako základných služieb spojených s prenájmom dotknutej nehnuteľnosti. V tomto zmysle obsah živnosti: „Prenajímanie nehnuteľností“ nezahŕňa zo zákona aj oprávnenie na vykonávanie niektorých súvisiacich „doplnkových“ služieb spojených s príslušnou nehnuteľnosťou. A nie je to možné ani v prípade, ak špecifikácia predmetu podnikania bližšie vyjadruje zámer prenajímateľa poskytovať okrem základných služieb, ktoré podmieňujú riadne užívanie nehnuteľnosti, aj súvisiace doplnkové služby. S klasickým príkladom z aplikačnej praxe sa v praxi možno stretnúť napríklad v prípadoch znenia predmetov podnikania „Prenajímanie nehnuteľností s poskytovaním doplnkových služieb“. Ak prenajímateľ nehnuteľnosti so živnostenským oprávnením mieni vykonávať nad rámec „povinných“ základných služieb aspoň jednu súvisiacu doplnkovú službu, musí mať na jej vykonávanie osobitné živnostenské oprávnenie s dostatočne určitou a zrozumiteľnou špecifikáciou predmetu podnikania.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že aby bolo možné požiadať a poskytnúť príspevok na rekreáciu nepostačuje, aby poskytovateľ ubytovania mal v predmete živnosti uvedené prenájom nehnuteľnosti s poskytovaním doplnkových služieb a už vôbec nepostačuje len existencia nejakého živnostenského oprávnenia bez nadväznosti na poskytovanie ubytovacích služieb.

!     Upozornenie

2. Povinnosť overovania existencie živnostenského oprávnenia na poskytovanie ubytovacích služieb pri žiadosti a poskytnutí príspevku na rekreácie

Ďalšou nemenej dôležitou otázkou z aplikačnej praxe je otázka ohľadne povinnosti preverenia, či už zo strany zamestnanca zúčastňujúceho sa rekreácie alebo zo strany zamestnávateľa poskytujúceho príspevok na rekreácie, či bolo ubytovanie na rekreácii poskytnuté oprávnenou osobou na poskytovanie ubytovacích služieb.

Napriek skutočnosti, že zákon o cestovnom ruchu, ktorý definuje pojem prenocovanie, ktorým sa rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie“, z čoho vyplýva predpoklad, že ekonomický subjekt, ktorý odvádza miestnu daň za ubytovanie obci, vykonáva aj príslušnú podnikateľskú činnosť (podmienka odvedenia miestnej dane za ubytovanie bola definovaná v ustanovení zákona z dôvodu eliminácie nelegálneho ubytovania), nie je možné z pohľadu ustanovení ZDP konštatovať, že zaplatením miestnej dane už zamestnanec, resp. zamestnávateľ nemá povinnosť skúmať, či účtovný doklad vôbec vystavila oprávnená osoba.

Takáto povinnosť vyplýva zo samotnej podstaty oprávnenosti uplatnenia výdavku do daňových výdavkov zamestnávateľa a rovnako aj správnosti uplatnenia oslobodenia príjmu u zamestnanca.

Či už to bude vykonávať sám zamestnávateľ, alebo túto povinnosť cez interný predpis prevedie na zamestnanca je vecou ich dohody.

Čiže je možné konštatovať, že nejde tu len o kontrolu subjektu, ktorý neoprávnene vystavil doklad na ubytovanie bez toho aby mal živnostenské oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb, ale ide aj o oprávnenosť poskytovania príspevku na rekreáciu a následné jeho uplatnenie v daňových výdavkoch zamestnávateľa a aplikáciu oslobodenia zamestnávateľom u zamestnanca na takto poskytnutý príspevok na rekreáciu.

Zároveň je potrebné podotknúť, že obce majú zo zákona možnosť rozhodnúť sa cez všeobecne záväzné nariadenie, že miestnu daň vôbec nevyberú, čo znamená, že nemôže byť uvedené jediným kritériom, či boli poskytnuté ubytovacie služby oprávnenou osobou alebo nie.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Príjmom oslobodeným od dane, je aj príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca, ale až po splnení podmienok určených v § 152b ZP.

Rovnako sa poskytnutie takéhoto príspevku dopĺňa medzi oprávnené daňové výdavky uvedené v § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP.

Bližšie v komentári k § 19 ods. 2 písm. c) ZDP

 

-   v odseku 7 písm. c) je oslobodený ako nepeňažný benefit aj hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku.

 

Príklad

Zamestnávateľ denne na pracovisku poskytuje svojim zamestnancom sladené alebo nesladené nápoje. Priemerné mesačné náklady na tieto nápoje sú 25 eur na zamestnanca. Keďže ide o poskytnutie nealkoholických nápojov na pracovisku v nepeňažnej forme, ide o príjem, ktorý je u zamestnanca oslobodený od dane. Zamestnávateľ zamestnancovi sumu 25 eur nezdaňuje.

 

Príklad

Spoločnosť mesačne poskytuje svojim zamestnancom finančný príspevok na nealkoholické nápoje v sume 15 eur. Za tieto finančné prostriedky si zamestnanec nakúpi nealkoholické nápoje, ktoré spotrebuje na pracovisku počas výkonu práce. Keďže ide o poskytnutie peňažného príspevku na nealkoholické nápoje, ide o zdaniteľný príjem zamestnanca a zamestnávateľ zamestnancovi sumu 15 eur zdaní spolu s jeho mesačnou mzdou.

-   odsek 7 písm. d)

Za nenárokové nepeňažné plnenie je možné považovať použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom, ktoré je po splnení určitých podmienok aj oslobodené od dane a to podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP. Takéto plnenie je po splnení podmienok oslobodené od dane aj ak je poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).

 

-   odsek 7 písm. h)

Poskytnutie lekárskych preventívnych prehliadok zamestnávateľom svojim zamestnancom môže byť v určitých prípadoch oslobodené od dane a to, ak sú zamestnávateľom uhrádzané nad rámec jeho povinnosti určenej osobitnými predpismi a ak ich uhrádza zo sociálneho fondu.

Podľa zákona o SF je podľa § 7 tohto zákona možné, aby zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytol zamestnancovi príspevok aj na zdravotnú starostlivosť, ktorou môže byť aj poskytovanie príspevkov na lekárske preventívne prehliadky.

Ohľadne poskytovania príspevkov na lekársku preventívnu prehliadku môžu teda nastať rôzne pohľady zdanenia na takto poskytnuté príspevky, a to ak ide

1. o povinné poskytnutie príspevku pre zákonom o BOZP určený okruh ľudí a okruh práce, tento je u zamestnanca príjmom vylúčeným z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP a u zamestnávateľa daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) druhý bod,

2. o poskytnutie príspevku nad rámec určených osobitných predpisov, a to prostredníctvom úhrady

a)  zo sociálneho fondu, tento bude u zamestnanca oslobodeným príjmom podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP a u zamestnávateľa daňovým výdavkom ako tvorba povinného prídelu do sociálneho fondu (zákon o sociálnom fonde) podľa § 21 ods. 2 písm. d) ZDP,

b)  mimo sociálny fond, tieto sú zdaniteľným príjmom zamestnanca, pričom ak by takéto poskytnutie bolo dohodnuté napr. v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve je daňovým výdavkom zamestnávateľa v nadväznosti na § 19 ods. 1 ZDP (bližšie v komentári k § 19 ods. 1 ZDP).

 

-   odsek 7 písm. l) – nepeňažné plnenie v poľnohospodárstve

Podľa § 5 odsek 7 písm. l) ZDP sa oslobodzuje nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba najviac v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 eur ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

 

Príklad

Zamestnanec pracuje na poľnohospodárskom družstve. Zamestnávateľ mu v rámci platu dá časť mzdy formou nepeňažného príjmu, a to vrece zemiakov v hodnote 100 eur, ktoré pestujú na svojich poliach. Takto poskytnuté nepeňažné plnenie je v plnej výške oslobodené od dane. Ak by mu dal takéto nepeňažné plnenie v hodnote 350 eur, tak zdaniteľným príjmom u neho bude len hodnota 150 eur.

 

Príklad

Daňovník pracuje cez žatvu pre viacerých zamestnávateľov na základe dohody o vykonaní práce. Dvaja z týchto zamestnávateľov mu vyplatia v rámci mzdy aj nepeňažné plnenie formou pšenice v hodnote 150 a 200 eur. Keďže zamestnanec nevedel o skutočnosti, že môže mať oslobodené takto poskytnuté nepeňažné plnenie v rámci roka len v úhrnnej výške 200 eur od všetkých zamestnávateľov a títo zamestnávatelia mu tento príjem nezdanili, musí byť prevyšujúca suma 150 eur zdanená po skončení zdaňovacieho obdobia buď zamestnávateľom, ktorý mu vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň alebo ju zdaní sám v rámci podaného daňového priznania.

-   odsek 7 písm. l) – plnenie vyplatené zo sociálneho fondu

Oslobodeným príjmom podľa § 5 ods. 7 písm. l) ZDP je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi zo sociálneho fondu ako sociálna výpomoc z dôvodu

     úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca,

     odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo

     dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní).

Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

-   v odseku 7 písm. m) je zadefinované oslobodenie zabezpečenej dopravy zamestnancov na svoje pracovisko, po splnení určitých podmienok a do zákonom stanovenej výšky.

Oslobodeným plnením je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne. Ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Uvedené platí za podmienky, že ide o dopravu vymedzenú v § 19 ods. 2 písm. s) prvý bod ZDP, podľa ktorého ide o dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že

–   verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo

–   v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a 

–   zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3.

 

Príklad

Zamestnávateľ vo januári 2024 zabezpečí dopravu pre svojich zamestnancov, nakoľko verejná hromadná doprava k jeho prevádzke nie je. Dopravcovi uhradil 2 000 eur za dopravu v pracovných dňoch, pričom doprava bola zabezpečená 45 miestnym autobusom.

Akým spôsobom rozpočíta a dodaní takúto dopravu svojim zamestnancom?

Zamestnávateľ prepočíta celú úhradu (fakturovanú sumu) za poskytnutú dopravu na počet miest v autobuse, t. j. 2 000 eur/45 miest, čo je suma na jedného zamestnanca 44,44 eur. Keďže uvedená suma neprevyšuje maximálnu výšku oslobodeného príjmu na dopravu 60 eur celá suma takto poskytnutého plnenia bude u zamestnanca oslobodená. Uvedeným spôsobom sa určí nepeňažné plnenie na zamestnanca bez ohľadu na skutočnosť, či bol plne obsadený autobus zamestnancom a či zamestnanec sa prepravoval každý deň v mesiaci, ale musí ísť do základu dane (čiastkového základu dane) tohto zamestnanca.

-   v odseku 7 písm. n) ZDP je oslobodené nepeňažné plnenie zamestnávateľa poskytnuté formou zabezpečenia ubytovania v zákonom určených prípadoch.

Oslobodenie takto poskytnutého nepeňažného plnenia zamestnávateľom a to prostredníctvom ním zabezpečeného ubytovania svojim zamestnancom platí pre zamestnancov akéhokoľvek zamestnávateľa, avšak za dodržania podmienky, že ide len o ubytovanie pre zamestnancov, ktorý sú voči zamestnávateľovi v pracovnom pomere, pričom

•    výška oslobodenia je v úhrnnej sume 100 eur mesačne a v prípade, ak

•    zamestnanec je v pracovnom pomere voči zamestnávateľovi nepretržite aspoň 24 mesiacov v úhrnnej sume najviac 350 eur.

Mesačná výška oslobodenia 100 eur alebo 350 eur v úhrne sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie v príslušnom KM.

Ak by poskytnuté ubytovanie bolo vo vyššej sume ako 100 eur alebo 350 eur, prevyšujúca suma sa zahrnie do zdaniteľného príjmu zamestnanca a zdaní sa ako súčasť jeho mzdy.

!     Upozornenie

Predmetné ustanovenie sa aplikuje v prípadoch zabezpečenia ubytovania pre zamestnancov, ktorí nebývajú v mieste prevádzky zamestnávateľa a zamestnávateľ týmto spôsobom chce pritiahnuť nových zamestnancov na zabezpečenie práce v súlade s jeho potrebami. Nejde o ubytovanie poskytované v rámci pracovných ciest, ktoré je riešené v nadväznosti na zákon o cestovných náhradách.

-   v odseku 7 písm. o)

Ide o oslobodenie, podľa ktorého je príjmom oslobodeným od dane nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i) ZDP].

Do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Z vyššie uvedeného zákonného znenia vyplýva, že oslobodiť od dane z príjmov možno nepeňažné plnenie len vtedy, ak zamestnávateľ:

–   v zdaňovacom období, v ktorom poskytol zamestnancovi nepeňažné plnenie, aj vynaložil prostriedky na toto nepeňažné plnenie, resp. mu v tomto zdaňovacom období vznikli súvisiace výdavky (náklady) s týmto nepeňažným plnením a

–   vynaložené prostriedky na nepeňažné plnenie a súvisiace výdavky (náklady) s týmto nepeňažným plnením sú výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu, a 

–   vynaložené prostriedky na nepeňažné plnenie a súvisiace výdavky (náklady) s týmto nepeňažným plnením zamestnávateľ v zdaňovacom období, v ktorom poskytne nepeňažné plnenie zamestnancovi, vylúči z daňových výdavkov.

Podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP sa oslobodenie od dane nastavené v tomto ustanovení nepoužije na príjmy, ktoré sú od dane oslobodené podľa iných ustanovení ZDP, t. j. podľa ustanovenia v § 5 ods. 7 alebo § 9 ZDP.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nepeňažné plnenie, ktorého oslobodenie od dane špecificky upravuje niektoré z ustanovení v ZDP, potom toto nepeňažné plnenie je oslobodené od dane podľa tohto špecifického ustanovenia a nie je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

Znamená to, ak by zamestnávateľ zabezpečil pre svojich zamestnancov napr. ubytovanie, potom sa takéto nepeňažné plnenie oslobodí od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. n) ZDP a nie je možné na toto nepeňažné plnenie aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP. Na hodnotu nepeňažného plnenia, alebo jeho časti nemožno uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, a to ani vtedy, ak by zamestnávateľ vynaložené prostriedky na zabezpečenie tohto ubytovania neuplatnil ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

K oslobodeniu príjmov podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP sa tiež vyžaduje, aby výdavky (náklady) vynaložené na nepeňažné plnenie, resp. výdavky (náklady) súvisiace s týmto nepeňažným plnením, bez ohľadu na to, či ide o

–   daňový výdavok určený priamo v príslušnom ustanovení ZDP [napr. výdavky (náklady) spojené s vlastným parkoviskom zamestnávateľa] alebo

–   výdavok (náklad), ktorý sa stáva daňovým výdavkom až po splnení podmienok podľa § 19 ods. 1 ZDP (tzn. zamestnanecký benefit),

neboli uplatnené v daňových výdavkoch zamestnávateľa, tzn. prvotne zamestnávateľovi vznikne daňový výdavok, ale z dôvodu uplatnenia oslobodenia, ho vylúči zo základu dane.

!     Upozornenie

Ak zamestnávateľovi vzniká v súvislosti s oslobodeným nepeňažným plnením viacero druhov výdavkov (nákladov), je na jeho rozhodnutí, ktoré výdavky (náklady) vylúči z daňových výdavkov. Aby bolo možné nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, je zamestnávateľ povinný z daňových výdavkov vylúčiť výdavky (náklady) súvisiace s oslobodeným nepeňažným plnením vo výške oslobodeného nepeňažného plnenia.

Ak v príslušnom zdaňovacom období zamestnávateľovi nevzniknú žiadne výdavky (náklady) v súvislosti s oslobodeným nepeňažným plnením, na takéto nepeňažné plnenie nie je možné uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, pretože nie je splnená podmienka vylúčenia vynaložených prostriedkov na nepeňažné plnenia z daňových výdavkov.

Ak by nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi bolo obstarané z prostriedkov, ktoré predstavujú nedaňové výdavky podľa § 21 ZDP alebo zo zdrojov, o ktorých sa neúčtuje na ťarchu nákladov, zamestnávateľ nemôže na takéto nepeňažné plnenie uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, pretože nie je splnená podmienka vylúčenia výdavkov (nákladov) z daňových výdavkov.

Napríklad, zamestnávateľ, ktorý poskytne zamestnancovi motorové vozidlo len na súkromné účely, na takéto nepeňažné plnenie nemôže aplikovať § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, nakoľko výdavky (náklady) súvisiace s prevádzkou motorového vozidla poskytnutého na súkromné účely nie sú daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP, tzn. v uvedenom prípade takéto výdavky (náklady) nie sú daňovými výdavkami od počiatku.

Daňovým výdavkom by mohli byť v prípade, ak by súkromné použitie bolo dohodnuté so zamestnancom ako zamestnanecký benefit podľa § 19 ods. 1 ZDP. V takom prípade by sa zamestnávateľ mohol rozhodnúť, či zamestnanecký benefit uplatní v daňových výdavkoch podľa § 19 ods. 1 ZDP a jeho hodnotu zdaní zamestnancovi v súlade s § 35 ZDP alebo vynaložené prostriedky na súkromné účely vylúči z daňových výdavkov a hodnotu nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi oslobodí od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. o) ZDP. Rovnako postupuje aj zamestnávateľ, ktorý je daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie.

 

Príklad

Zamestnávateľ v roku 2023 priebežne tvorí sociálny fond ako úhrn povinného prídelu vo výške 1 % z ustanoveného základu. Uvedená tvorba je daňovým výdavkom zamestnávateľa. Podľa kolektívnej zmluvy, zo sociálneho fondu zakúpi zamestnancovi desať poukazov (permanentka na plaváreň) v úhrnnej hodnote 300 eur.

Môže zamestnávateľ hodnotu poukazov oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP?

Zamestnávateľ môže na takéto nepeňažné plnenie uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP len v prípade, ak v zdaňovacom období poskytnutia nepeňažného plnenia vylúči z daňových výdavkov tvorbu sociálneho fondu vo výške tohto nepeňažného plnenia. Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. d) ZDP síce špecificky upravuje oslobodenie poskytnutia športového zariadenia zamestnávateľa, ale v prípade poskytnutia permanentky na plaváreň ide o inú formu využitia športu, na ktorú nemožno špecifické ustanovenie § 5 ods. 7 písm. d) ZDP aplikovať, a preto v danom prípade možno nepeňažné plnenie oslobodiť v súlade s § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

Poznámka

 

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom poukaz (kartu), za ktorý zamestnanec získa tovar alebo službu u vopred určeného dodávateľa (použitie poukazu je od začiatku limitované na vybraný okruh dodávateľov tovaru alebo službu), resp. vopred vymedzenú, potom na takého nepeňažné plnenie môže zamestnávateľ uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP. Uvedené neplatí, ak by zamestnávateľ poskytol zamestnancom poukaz (kartu), ako platobný nástroj, t. j. zamestnanec by mal možnosť poukaz uplatniť na akýkoľvek tovar alebo službu, a to u ktoréhokoľvek dodávateľa.

 

Príklad

Zamestnávateľ dobíja zamestnancom benefit kartu a z tejto karty si môže zamestnanec hradiť služby u zmluvných dodávateľov, medzi ktorými sú fitnes, ubytovacie služby, školenia a pod.

Môže dobitie karty považovať za nepeňažné plnenie oslobodené do 500 eur?

Podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP sú od dane oslobodené nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu. Vychádzajúc z uvedeného, ak je karta nepeňažným plnením od zamestnávateľa, na plnenia, ktoré nie sú oslobodené od dane podľa iných úprav uvedených v § 5 ods. 7 ZDP a zamestnávateľ ich vylúčil z daňových výdavkov, je možné využiť ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ musí sledovať na čo bola benefitová kartička použitá a následne posúdiť, či dané nepeňažné plnenie nie je oslobodzované podľa iných ustanovení v § 5 ods. 7 ZDP. Zároveň je dôležité posudzovať každú benefitovú kartičku individuálne, a to z dôvodu, či nejde o takú benefitovú kartičku, ktorá svojou funkciou a použitím nahrádza platobný prostriedok. V takomto prípade, nie je možné posudzovať takúto kartičku ako nepeňažné plnenie.

 

Príklad

Je možné za nepeňažné plnenia oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP od 1. 1. 2024 napr. lístky do kina, permanentky na hokej, do fitnes, na tenisové kurty, telocvične?

Podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP sú od dane oslobodené nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP je oslobodené od dane použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).

Podľa uvedeného znenia je oslobodené napr. použitie zariadenia na šport, čo znamená, že ak zamestnávateľ má vo vlastníctve alebo prenajme napr. plaváreň, ihrisko, tenisové kurty ....pre svojich zamestnancov, takto poskytnuté nepeňažné plnenie zamestnancom je oslobodené od dane v plnej výške a u zamestnávateľa je v plnej výške daňovým výdavkom.

V prípade, ak takéto možnosti nemá alebo nevyužije a chce poskytnúť zamestnancom permanentky napr. na šport, či už napr. do fitnesscentra, tenisové kurty a pod., tieto sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, pričom zamestnávateľ ich môže považovať za daňový výdavok len v prípade, ak má poskytnutie takýchto plnení dohodnutých napr. v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve (§ 19 ods. 1 ZDP). Pri takto poskytnutých nepeňažných plneniach sa môže rozhodnúť, že hodnotu permanentky vylúči z daňových výdavkov a uplatní oslobodenie od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

 

Príklad

Zamestnávateľ poskytoval počas celého roka 2023 svojim zamestnancom a aj iným osobám parkovacie miesta umiestnené na vlastnom parkovisku. Iné osoby za jedno parkovacie miesto hradia 50 eur mesačne. Zamestnanci využívajú parkovacie miesta bezodplatne.

Môže zamestnávateľ od 1. 1. 2023 toto nepeňažné plnenie zamestnanca oslobodiť od dane, ak výdavky (náklady) na výstavbu tohto parkoviska boli v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zahrnuté do daňových výdavkov (parkovisko bude v roku 2023 už plne odpísané) a výdavky (náklady), ktoré vzniknú v súvislosti s prevádzkou parkoviska, napr. výdavky (náklady) na jeho osvetlenie a čistenie, zamestnávateľ nezahrnie vo výške zodpovedajúcej sume oslobodeného nepeňažného plnenia do daňových výdavkov?

Vzhľadom na znenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, hodnota nepeňažného plnenia poskytnutá vo forme parkovacieho miesta je pre zamestnanca príjmom oslobodeným od dane, a to z dôvodu, že zamestnávateľ vynaložené prostriedky na prevádzku parkoviska, tzn. výdavky (náklady) na osvetlenie a čistenie parkoviska, ktoré súvisia s týmto nepeňažným plnením, neuplatní v zdaňovacom období 2023 do daňových výdavkov v hodnote nepeňažného plnenia (500 eur). Rozdiel, o ktorý skutočné náklady na prevádzku parkoviska prevyšujú oslobodenú sumu nepeňažného plnenia u zamestnanca, je daňovým výdavkom.

Podľa úpravy v § 19 ods. 2 písm. t) ZDP sú daňovými výdavkami výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to

1. vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo

2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

Ak zamestnávateľ uplatňuje postup podľa § 19 ods. 2 písm. t) prvý bod ZDP, z daňových výdavkov vylučuje 20 % výdavkov (nákladov) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku z dôvodu jeho využívania aj na súkromné účely, zamestnancovi plynie v súvislosti so súkromným využívaním majetku zdaniteľný nepeňažný príjem, ktorý zamestnávateľ ocení v súlade s § 2 písm. c) ZDP, t. j. cenou bežne používanou v mieste a v čase plnenia. Ak sa zamestnávateľ rozhodne na takéto nepeňažné plnenie uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, a suma výdavkov (nákladov) vylúčených z daňových výdavkov vo výške 20 % je nižšia ako je hodnota nepeňažného plnenia oslobodená od dane, potom zamestnávateľ z daňových výdavkov vylúči aj rozdiel medzi hodnotou oslobodeného nepeňažného plnenia zamestnanca a hodnotou vylúčenou z daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.

 

Príklad

Zamestnávateľ, ktorý podniká v oblasti poskytovania záhradníckych služieb, používa na svoju činnosť bager na výkopové práce, ktorý potrebuje pri zakladaní záhrad. Tento v priebehu roka 2023 bezodplatne poskytne zamestnancovi aj na súkromné použitie. Tento hmotný majetok bol plne odpísaný k 31. 12. 2022. V priebehu roka 2023 vznikli zamestnávateľovi náklady súvisiace s používaním tohto bagra (napr. náklady na opravu a údržbu). Keďže bager bol využívaný aj na súkromné účely, zamestnávateľ v súlade s § 19 ods. 2 písm. t) ZDP uplatní daňové výdavky vo forme paušálnych výdavkov.

Môže zamestnávateľ aplikovať v tomto prípade § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, ak zamestnancovi v súvislosti so súkromným využívaním bagru plynie nepeňažný príjem vo výške 500 eur [hodnota zodpovedajúca oceneniu podľa § 2 písm. c) ZDP]?

a)  náklady súvisiace s používaním bagra predstavujú sumu 3 000 eur,

     Zamestnávateľ podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP vylúči z daňových výdavkov 600 € (20 % z 3 000 eur) a preto na nepeňažné plnenie v hodnote 500 eur môže uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

b)  náklady súvisiace s používaním stavebného mechanizmu predstavujú sumu 2 000 eur.

     V tomto prípade sa môže rozhodnúť postupovať dvomi spôsobmi

–   oslobodí celých 500 eur podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP avšak za podmienky, že podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP vylúči z daňových výdavkov 400 eur (20 % z 2 000 eur). Zamestnávateľ môže na nepeňažné plnenie v hodnote 500 eur uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, ak z daňových výdavkov vylúči aj rozdiel medzi hodnotou oslobodeného nepeňažného plnenia zamestnanca a hodnotou vylúčenou z daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, tzn. vylúči aj sumu 100 eur. Celkovo z daňových výdavkov bude vylúčená suma 500 eur,

–   oslobodí podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP len sumu vo výške vylúčených výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, t. j. vo výške 400 eur.

 

Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi možno oslobodiť v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov. Ak by viacerí zamestnávatelia poskytli zamestnancovi nepeňažné plnenie, pri ktorom by aplikovali ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP a pôjde o úhrnnú hodnotu vyššiu ako 500 eur, potom zamestnávateľ až pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti prihliadne na tieto príjmy, t. j. na príjmy oslobodené od dane, pri ktorých neboli splnené podmienky na oslobodenie (§ 38 ods. 4 ZDP) alebo zamestnanec si ich sám zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby. Úhrnnú sumu príjmov oslobodených od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP za celé zdaňovacie obdobie zamestnávateľ uvedie na samostatnom riadku v potvrdení o zdaniteľných príjmoch podľa § 39 ods. 5 ZDP.

Oslobodenie od dane sa uplatní aj u zamestnanca zamestnávateľa, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie.

 

-   podľa v odseku 7 písm. p) je oslobodená suma príspevku poskytnutého zamestnancovi zamestnávateľom na štátom podporované nájomné bývanie podľa § 152c ZP. Ak zamestnávateľ súčasne poskytol zamestnancovi nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. n) ZDP alebo došlo k zámene zdaniteľnej mzdy zamestnanca s príspevkom podľa § 152c ZP, suma príspevku podľa § 5 ods. 7 písm. p) sa nepovažuje za oslobodený príjem.

Na uvedené nadväzuje § 19 ods. 2 písm. c) 9. bod ZDP, podľa ktorého daňovými výdavkami na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie sú aj príspevky na štátom podporované nájomné bývanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených v § 152c ZP v súvislosti s realizáciou sociálnej politiky zamestnávateľa.

 

-   v odseku 7 bolo s účinnosťou od 1. 1. 2024 doplnené nové oslobodenie pre príjmy zo závislej činnosti do nového písmena q) a to zákonom č. 309/2003 Z. z., ktoré bolo ďalej spresnené zákonom č. 530/2023 Z. z.

Uvedené daňové zvýhodnenie bolo prijaté v rámci balíka opatrení, ktorých cieľom je podpora tzv. start-upov, t. j. začínajúcich firiem, pričom boli tieto opatrenia zavedené na strane zamestnancov aj podnikateľov, ktorý svojou prácou podporujú novovzniknuté spoločnosti a ako odmenu za vykonanú prácu im boli, namiesto vyplatenej odmeny, poskytnuté nepeňažné plnenia formou akcií alebo obchodných podielov, tejto spoločnosti, pre ktorú prácu vykonali.

V nadväznosti na základné ustanovenia § 2 ZDP je zdaniteľným príjmom každý príjem, ktorý nie je od dane oslobodený ani vylúčený z predmetu dane, pričom ak takýto príjem vypláca platiteľ tohto príjmu a ide o príjem vymedzený v § 5 ZDP, ide o príjem zo závislej činnosti vyplácaný zamestnávateľom zamestnancovi. Tento príjem môže byť peňažný, ale aj nepeňažný, pričom za nepeňažný príjem sa považuje aj forma zvýhodnenia.

Takáto situácia nastáva aj v prípadoch, ak by zamestnávateľ ako formu odmeny poskytol zamestnancovi akcie vlastnej spoločnosti (zamestnanecké akcie).

Práve z dôvodu, že väčšina začínajúcich spoločností, ktoré nie sú ešte etablované na trhu a ich akcie nie je ešte možné oceniť reálnou hodnotou (cenou obvyklou/trhovou cenou), a to z dôvodu, že nie sú obchodované na trhoch s cennými papiermi a nevznikajú ani nároky na výplaty podielov na zisku, lebo spoločnosti ešte nevytvorili taký zisk, ktorý by sa mohol rozdeľovať medzi akcionárov, pričom tieto akcie používajú ako formu odmeňovania zamestnancov, dochádza s účinnosťou od 1. 1. 2024 k oslobodeniu takýchto zvýhodnení po splnení zákonom určených podmienok.

Toto zvýhodnenie formou oslobodenia takýchto odmien v súvislosti s odmenou za prácu pre spoločnosť a tým aj podpory rozvoja týchto spoločností sa bude týkať nielen zamestnancov vyplácajúcej spoločnosti, pre ktorú pracujú (zamestnávateľa), ale aj tzv. „kontraktorov“ (daňovníkov s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP), ktorý budú ochotní ísť do rizika, že namiesto peňazí dostanú napr. akcie, ktoré nemusia v budúcnosti generovať zisk, ak plány spoločnosti neprinesú ekonomické úžitky.

Uvedené daňové zvýhodnenie sa nebude týkať len akciových spoločností a akcií, ale aj obchodných podielov na vlastníctve spoločnosti napr. na spoločnosti s ručením obmedzeným.

Z uvedeného vyplýva, že ak tieto spoločnosti namiesto finančnej odmeny za vykonanú prácu pre vyplácajúcu spoločnosť, poskytnú zamestnancovi alebo „kontraktorovi“ nepeňažnú odmenu (príjem) formou akcie alebo podielu na spoločnosti, potom daňové zvýhodnenie spočíva v skutočnosti, že v momente ich prijatia je takýto nepeňažný príjem oslobodený od zdanenia.

Takto nadobudnuté akcie alebo majetkové podiely budú zdaňované až pri ich predaji zamestnancom alebo „kontraktorom“, ktorý ich získal týmto spôsobom, pričom z dôvodu, že boli v čase prijatia oslobodené od dane, na príjem z ich predaja nebude môcť byť už uplatnené oslobodenie od dane, platné pre príjem z predaja cenných papierov a z predaja obchodných podielov nastavené v § 9 ZDP.

V prípade tzv. zamestnaneckých akcií, je oslobodenie uvedené v § 5 ods. 7 novom písmene q) zákona č. 309/2023 Z. z..

Podľa § 5 ods. 7 písm. q) ZDP, sa oslobodenie nepeňažného plnenia od dane u zamestnanca týka takého nepeňažného plnenia, ktoré prijal formou zamestnaneckej akcie na spoločnosti svojho zamestnávateľa alebo obchodného podielu na spoločnosti svojho zamestnávateľa, pričom takto prijaté nepeňažné plnenie sa ocení nominálnou hodnotou akcie alebo hodnotou vkladu, ktorý takto prijal.

Uvedené znenie znamená, že na ocenenie takéhoto nepeňažného plnenia sa nepoužije ocenenie príjmu podľa § 2 písm. c) zákona (tzv. cenou obvyklou“), pretože v tomto konkrétnom prípade zákon hovorí inak a ocenenie je upravené priamo v tomto ustanovení, t. j. v § 5 ods. 7 písm. q) zákona č. 309/2023 Z. z.

Za vklad sa považuje vklad definovaný v § 2ac, ktorý sa oceňuje spôsobom určeným v § 25a, pričom zamestnávateľ poskytne obchodný podiel svojmu zamestnancovi.

Predmetné nepeňažné plnenie je však u zamestnanca oslobodené výlučne po súčasnom splnení dvoch zákonom ustanovených podmienok, a to

–   zamestnávateľ nevyplácal počas svojej činnosti podiely na zisku, pričom akonáhle v niektorom zdaňovacom období prišlo k vyplateniu podielu na zisku z činnosti spoločnosti/zamestnávateľa akékoľvek nepeňažné plnenie poskytnuté formou uvedenou v tomto ustanovení už nebude oslobodeným príjmom,

     K tomuto je v dôvodovej správe k úprave zákona uvedené, že ak napríklad bolo nepeňažné plnenie formou akcie v uvedených prípadoch nadobudnuté vo februári 2025 a v marci 2025 boli vyplatené podiely na zisku z roku 2024, nadobudnuté nepeňažné oslobodenie sa dodaní spôsobom ustanoveným v zákone.

–   nadobudnuté zamestnanecké akcie nesmeli byť a ani nesmú byť prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo obdobnom zahraničnom regulovanom trhu.

Obdobná úprava ako pre zamestnancov v § 5 ods. 7 písm. q) ZDP je uvedená aj pre tzv. kontraktorov spoločností, t. j. pre daňovníkov s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, ktorý nadobudli akcie alebo obchodné podiely v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti pre spoločnosť, od ktorej takto získali jej akcie alebo obchodné podiely a táto úprava je uvedená v § 9 ods. 1 písm. p) zákona č. 309/2023 Z. z.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zzw ods. 1 ZDP sa ustanovenie § 5 ods. 7 písm. q) ZDP a § 9 ods. 1 písm. p) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2024 použije na nepeňažné plnenia nadobudnuté po 31. 12. 2023.

Ak by sa následne predávali akcie a obchodné podiely na spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré boli nadobudnuté ako oslobodené nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p) ZDP, tieto sú vždy zdaniteľným príjmom, či už ako ostatný príjem podľa § 8 ZDP ak ich predáva zamestnanec alebo ako príjem z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ak ich predáva daňovník dosahujúci tieto príjmy. Žiadne z oslobodení nastavených v rámci § 9 ZDP pre príjmy z predaja cenných papierov a príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, nie je možné pre takto nadobudnuté akcie a obchodné podiely použiť.

§ 6

Príjmy z podnikania, z inej samostatnej

zárobkovej činnosti, z prenájmu
a z použitia diela a umeleckého výkonu

(1) Príjmami z podnikania sú

a)  príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,²⁴⁾

b)  príjmy zo živnosti,²⁵⁾

c)  príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov²⁶⁾ neuvedené v písmenách a) a b),

d)  príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.

(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy

a)  z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu,²⁷⁾ pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,

b)  z činností,²⁸⁾ ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,

c)  znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,²⁹⁾

d)  z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou,^29a)

e)  príjmy z činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu,^29aa) pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14, a príjmy z činnosti športovca vrátane príjmov športovca alebo športového odborníka na základe zmluvy o sponzorstve v športe.^29ab)

(3) Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.

(4) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu²⁷⁾ sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14.

(5) Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj

a)  príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,

b)  úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

c)  príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 17a) na základe zmluvy o predaji podniku,³⁰⁾

d)  výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

(6) Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odsekov 1 a 2 a základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odseku 3 a 4 sa použijú ustanovenia § 17 až 29. Daňovník s príjmami podľa odsekov 1 a 2, ktorý vykáže daňovú stratu, upraví základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 4 ods. 2 a § 30. Ak preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami podľa odseku 3 a 4 sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 9. Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti podľa odseku 5 písm. d) sa zahrnie do základu dane dlžníka v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený.

(7) Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.³¹⁾ Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.

(8) Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29 pripadajúca na komplementára, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.³²⁾ Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.

(9) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane znižujú o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti a o výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) za podmienok ustanovených v uvedených ustanoveniach.

(10) Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 20 000 eur. Ak daňovník s príjmami podľa odseku 4 nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z týchto príjmov najviac do výšky 20 000 eur. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa odsekov 1 a 2, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu v rozsahu evidencie podľa odseku 11 písm. a) a d).

(11) Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o 

a)  príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,³³⁾

b)  daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,³³⁾

c)  hmotnom majetku, nehmotnom majetku a finančnom majetku zaradenom do obchodného majetku [(§ 2 písm. m)],

d)  zásobách a pohľadávkach,

e)  záväzkoch.

(12) Evidenciu podľa odseku 11 je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného predpisu.³⁴⁾

(13) Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odsekov 3 a 4, rozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov,¹⁾ je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.

(14) Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil preukázateľné daňové výdavky, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na výdavky uplatňované spôsobom podľa odseku 10. Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil výdavky spôsobom podľa odseku 10, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na preukázateľné daňové výdavky.

(15) Hnuteľné veci a nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa odsekov 1 až 4 obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti; v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.

 

Komentár k § 6

-   v ods. 1 sú vymedzené príjmy z podnikania, ktoré sa rozdeľujú podľa skutočnosti, na základe akého právneho podkladu daňovník tieto činnosti vykonáva. Ide napr. o príjmy z činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia podľa ŽZ, príjmy z podnikania daňového poradcu vykonávaného podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a SKDP, príjmy z podnikania veterinára vykonávaného podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov SR v zn. zák. č. 337/1998.

 

-   v ods. 1 písm. d) a ods. 6 a 7 sú uvedené príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktoré sú príjmami z podnikania.

Súčasťou týchto príjmov sú aj podiely na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, podiely spoločníka v.o.s. a komplementára k.s. na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacie podiely pri zániku účasti spoločníka vo v.o.s. alebo pri zániku účasti komplementára k.s., ktoré sú predmetom dane.

Výpočet základu dane z príjmov spoločníkov v.o.s. alebo komplementárov k.s. je určený v § 6 ods. 6 a 7 ZDP.

V.o.s. je právnickou osobou, ktorá sa skladá zo spoločníkov, u ktorých sa uplatňuje osobné ručenie za záväzky celej spoločnosti. Základ dane v.o.s. sa rozdelí na spoločníkov podľa podielov určených spoločenskou zmluvou alebo rovným dielom. V prípade zrušenia v.o.s. likvidáciou má spoločník nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Spoločník, ktorého účasť vo v.o.s. zanikla z iného dôvodu ako je likvidácia spoločnosti, má právo na vyrovnací podiel.

K.s. zistí základ dane za spoločnosť ako celok (podľa § 17 až 29) a od takto zisteného základu dane sa odpočítajú podiely pripadajúce na jednotlivých komplementárov podľa spoločenskej zmluvy, ktoré u nich tvoria čiastkový základ dane. Zostávajúci základ dane je základom komanditnej spoločnosti ako právnickej osoby.

Ak vykáže v.o.s. alebo k.s. daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka, resp. komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahŕňa aj podiel spoločníka v.o.s. alebo komplementára k.s. na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka či komplementára v spoločnosti.

Podľa § 6 ods. 9 ZDP sa príjmy spoločníkov v.o.s. a komplementárov k.s. znižujú o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť spoločník v.o.s. alebo komplementár k.s. Tieto príjmy si spoločníci v.o.s. a komplementári k.s. môžu znížiť aj o výdavky na cestovné náhrady a stravné podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) ZDP za podmienok upravených v týchto ustanoveniach.

Podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti je u tohto tichého spoločníka ostatným/iným príjmom podľa § 8 ZDP, a to z dôvodu, že tichý spoločník uzatvára s podnikateľom zmluvu o tichom spoločenstve podľa § 673 ObchZ, ktorá je obchodno-záväzkovým vzťahom, a v tejto sa zaväzuje poskytnúť podnikateľovi určitý vklad, čím sa podieľa na podnikaní tohto podnikateľa. V tomto prípade nejde priamo o vykonávanie podnikateľskej činnosti tichým spoločníkom, a preto nie je možné vyplácaný podiel na zisku zahrnúť medzi príjmy z podnikania tichého spoločníka podľa § 6 zákona.

V dôsledku špecifického spôsobu zisťovania základu dane (čiastkového základu dane) z uvedených príjmov, pri ktorom sa určí základ dane právnickej osoby (v. o. s. alebo k. s.), ktorý sa následne rozdelí podľa zodpovedajúcich podielov na spoločníkov v. o. s. alebo komplementárov k. s., nie je možné pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 písm. d) ZDP uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP. Vyplýva to z toho, že všetky preukázateľné daňové výdavky (okrem výdavkov vymedzených v § 6 ods. 9 ZDP) boli zahrnuté do základu dane spoločnosti a tento sa delí na spoločníkov a komplementárov v. o. s. Bez ohľadu na uvedený spôsob určenia príjmu, daňovník môže uplatniť pri ostatných druhoch príjmu z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti výdavky percentom z príjmov pri dodržaní podmienok uvedených v § 6 ods. 10 ZDP.

 

Príklad

V ktorom zdaňovacom období má spoločník v. o. s. zahrnúť časť základu dane v. o. s. na neho pripadajúci, do zdaňovacieho obdobia, za ktorý ho vykázala v. o. s., alebo do nasledujúceho roku, v ktorom mal spoločník svoj podiel z v. o. s. vyplatený na účet?

Podľa znenia § 14 ods. 6 ZDP súčasťou základu dane spoločníka v. o. s. je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty v. o. s. pripadajúca na tohto spoločníka. Ďalej v ustanovení § 6 ods. 1 písm. d) ZDP je síce uvedené, že sú to „príjmy“ spoločníkov, avšak je tam ustanovené, že sú to príjmy podľa § 6 ods. 7 ZDP, podľa ktorého týmito príjmami je časť základu dane v. o. s. Z tohto vyplýva, že za príjem sa považuje priamo časť základu dane bez ohľadu na konkrétne časové obdobie, v ktorom došlo k reálnej výplate príjmov. Spoločník v. o. s. je povinný zahrnúť časť základu dane na neho pripadajúci do čiastkového základu dane podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP toho zdaňovacieho obdobia, za ktoré ho vykáže v. o. s. Spoločník v. o. s. uvádza pomernú časť základu dane v. o. s. na neho pripadajúcu v stĺpci príjmov príslušného riadku tabuľky č. 1 daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B, resp. pomernú časť straty v. o. s. uvádza v stĺpci výdavkov toho istého riadku.

 

Príklad

V. o. s. s dvoma spoločníkmi – fyzickými osobami – vykázala za rok 2023 základ dane 100 000 €. V spoločenskej zmluve nemajú uvedený spôsob delenia zisku. Jednotliví spoločníci si platili povinné odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne.

Ako uvedú poistné v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B?

Pretože nebol určený iný spôsob delenia zisku v spoločenskej zmluve, základ dane tejto spoločnosti sa rozdelí medzi spoločníkov rovnakým dielom. Polovicu základu dane v. o. s. (50 000 eur), uvedie každý z nich vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B v stĺpci príjmov v riadku 04 tabuľky č. 1, v ktorom sú uvedené príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d) ZDP a preukázateľne zaplatené zákonné povinné poistné a príspevky [§ 5 ods. 7 písm. e) ZDP] sa uvedú v tom istom riadku v stĺpci výdavkov.

 

Príklad

K. s. vykázala za rok 2023 základ dane 100 000 eur. Spoločnosť má jedného komplementára – fyzickú osobu a jedného komanditistu tiež fyzickú osobu. Podľa zmluvy si delia zisk rovnakým dielom.

Kto z nich bol povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B?

Fyzická osoba – komplementár k. s. uviedol svoju časť základu dane k. s. v sume 50 000 eur ako príjem podľa § 6 ods. 1 písm. d) ZDP v priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B za rok 2023. Zostávajúca časť základu dane v sume 50 000 eur podlieha zdaneniu v k. s. daňou z príjmov právnických osôb. Po zdanení je možné vyplatiť podiel na zisku fyzickej osobe – komanditistovi, ktorý je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby v súlade so znením § 3 ods. 1 písm. e) ZDP, z ktorého komanditná spoločnosť ako platiteľ dane zrazí daň vyberanú zrážkou. Súčasne zašle komanditná spoločnosť aj oznámenie platiteľa dane správcovi dane podľa § 43 ods. 11 ZDP. Fyzická osoba – komanditista má riadnym zrazením dane vyberanej zrážkou daň vysporiadanú.

V rámci podielov na zisku spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností je potrebné rozlišovať medzi

–   podielmi na zisku podľa ObchZ, ktoré plynú z činnosti spoločnosti, pričom v samej podstate nejde o podiel na zisku ale rozdelenie základu dane (daňovej straty) spoločnosti na jednotlivých spoločníkov alebo komplementárov, ktorý ho následne zdaňujú ako príjem z podnikania,

–   podielmi na zisku týchto spoločníkov alebo komplementárov z majetkovej účasti verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti na inej obchodnej spoločnosti.

Uvedené rozdelenie podielov na zisku je potrebné z dôvodu, že v prípade verejných obchodných spoločností a komanditných spoločností, tieto nie sú zdaňované na úrovni spoločnosti, ale až na úrovni jednotlivých spoločníkov alebo komplementárov.

V prípade, ak sú takéto podiely na zisku uvedené v § 3 ods. 1 písm. f) ZDP vyplácané zo zdrojov na území SR, môže dôjsť k dvom situáciám v osobe, ktorá je povinná vybrať daň zrážkou, t. j. v osobe platiteľa dane.

Prvým prípadom je skutočnosť, ak sú tieto príjmy vyplácané napr. s.r.o. so sídlom na území SR verejnej obchodnej spoločnosti so sídlom na území SR. V takomto prípade je platiteľom dane verejná obchodná spoločnosť, ktorá presne vie komu a v akej výške vypláca napr. podiely na zisku a preto vie správne vybrať a odviesť daň zrážkou.

Druhým prípadom je skutočnosť, ak vyplácajúca obchodná spoločnosť na území SR vie, že vypláca podiel na zisku právnickej osobe so sídlom v zahraničí, ktorá je zdaňovaná obdobným spôsobom ako naša verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť, pričom ak

–   zahraničná verejná obchodná spoločnosť nepreukáže konečného príjemcu (spoločníka) podielov na zisku zrazí daň vyplácajúca obchodná spoločnosť so sídlom na našom území z celej sumy a to v najvyššej možnej sadzbe dane 35 % (nevie preukázať, či sú spoločníci zo zmluvných štátov),

–   zahraničná verejná obchodná spoločnosť preukáže konečného príjemcu (spoločníka) podielov na zisku, zrazí daň vyplácajúca obchodná spoločnosť so sídlom na našom území zo sumy príslušnej len fyzickej osobe, ktorá je konečným príjemcom podielov na zisku resp. zo sumy príslušnej právnickej osobe, ktorá je konečným príjemcom podielov na zisku, ak má táto sídlo v nezmluvnom štáte.

Ak takéto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, zahrňujú sa do osobitného základu dane podľa § 51e ZDP.

V nadväznosti na zavedenie definície reverzného hybridného subjektu sa legislatívne upravujú aj ustanovenia týkajúce sa vykázania základu dane spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností. Uvedená definícia bola zavedená v dôsledku potreby implementovania článku 9a Smernice Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (ďalej len „ATAD 2“).

Zámerom pravidiel v článku 9a smernice ATAD 2 je predchádzať vzniku hybridných nesúladov vedúcich k nezdaneniu príjmu (výnosu) pri týchto reverzných hybridných subjektoch a to tak, že štát, v ktorom je táto spoločnosť založená a považovaná za transparentnú, by ju mal považovať za samostatného daňovníka, ak takto na spoločnosť nahliada jej nerezidentný zakladateľ (zriaďovateľ – väčšinový vlastník, väčšina v hlasovacích právach), v rozsahu tých príjmov, ktoré inak nebudú zdanené, či už v štáte založenia spoločnosti alebo v štáte príjemcu (spoločníka). Kategória väčšinového podielu je definovaná tým spôsobom, že jeden alebo viacero prepojených nerezidentných daňovníkov má v hybridnom subjekte zriadenom alebo usadenom v členskom štáte celkovú priamu alebo nepriamu účasť vo výške aspoň 50 % na hlasovacích právach, základnom imaní alebo právach na podiel na zisku.

V SR sú najčastejšou formou transparentných spoločností verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť. Ide o spoločnosti, ktoré spravidla nie sú zdaňované na úrovni spoločnosti, ale až na úrovni spoločníkov. V ZDP sa však navrhuje pre účely implementácie ATAD 2 zaviesť definíciu „transparentného subjektu“. Transparentným subjektom podľa § § 17j ods. 2 ZDP sa preto rozumie verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť so sídlom na území SR, subjekt s právnou subjektivitou a subjekt bez právnej subjektivity, založené alebo zriadené na území SR, ktorých príjmy (výnosy) sú zdaňované až na úrovni spoločníkov alebo príjemcov príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcov príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity (napr. fondy).

 

-   v ods. 2 sú určené príjmy dosahované z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti, na ktoré nie je potrebné žiadne povolenie alebo osvedčenie. V tomto prípade sa však vždy skúma, či príjem nie je príjmom podľa § 5 ZDP, t. j. či nie je príjmom dosahovaným v rámci pracovnoprávneho vzťahu ako príjem zo závislej činnosti. V prípade týchto príjmov je potrebné upozorniť aj na skutočnosť, že nejde o príjmy, na ktoré sa vzťahuje ObchZ tak ako je tomu pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 ZDP, čo znamená, že nie je potrebný sústavný charakter vykonávania tejto činnosti. Uvedené znamená, že ak by aj jednorazovo alebo príležitostne bola vykonávaná predmetná činnosť vždy sa zaradí ako príjem podľa § 6 ods. 2 ZDP a nie ako ostatný príjem podľa § 8 ZDP.

 

-   v ods. 2 písm. a) sú zadefinované príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva.

Príjmy autorov za vytvorenie diela, príjmy výkonných umelcov za podanie umeleckého výkonu alebo príjmy napr. vynálezcov za použitie vynálezu patria medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti vtedy, ak nie sú príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, ktoré daňovník mal vyplatené napr. na základe pracovnoprávneho vzťahu. Na účel správneho zaradenia príjmov k jednotlivým ustanoveniam ZDP je potrebné najskôr vyhodnotiť, na základe akého právneho vzťahu daňovník vykonáva svoju činnosť, z ktorej dosahuje zdaniteľné príjmy.

Napriek tomu, že Autorský zákon nevyžaduje uzavretie zmluvy o vytvorení diela alebo podaní umeleckého výkonu písomnou formou, pre daňové účely a preverenie správnosti zaradenia príjmov medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP môže správca dane vyžadovať preukázanie skutočnosti, že ide napr. o zmluvu na vytvorenie diela na objednávku.

Príjmami z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu sú aj príjmy dosiahnuté na základe iných zmlúv, v ktorých je dohodnuté vytvorenie diela alebo podanie umeleckého výkonu, ak tieto majú znaky duševného vlastníctva podľa Autorského zákona a nejde o príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP.

Z príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu (§ 6 ods. 2 písm. a) ZDP) sa vyberie platiteľom dane prednostne daň zrážkou, za predpokladu, že sa nedohodli inak a to v súlade s § 43 ods. 14 ZDP. Uvedené platí aj pre daňovníkov s NDP aj s ODP, ak im takéto príjmy plynú zo zdrojov na území SR (daňovník s ODP môže využiť aj postup podľa § 43 ods. 2 a v tej nadväznosti § 43 ods. 6 ZDP).

 

-   v odseku 2 písm. e) sú uvedené príjmy vybraného okruhu športovcov a športových odborníkov a to spolu s príjmami zo sponzorského, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5 ZDP.

Ide o príjmy

•    športovca a to konkrétne

     profesionálneho športovca,

     amatérskeho športovca, a to vykonávajúceho šport na základe

•    zmluvy o amatérskom vykonávaní športu, ak

–   rozsah vykonávania športu, aj ak má charakter závislosti, počas jedného kalendárneho roka nepresahuje osem hodín v týždni, päť dní v mesiaci alebo 30 dní v kalendárnom roku,

–   zmluva športovca nezaväzuje k účasti na príprave na súťaž, alebo

–   vykonáva šport v rámci jednej súťaže alebo viacerých navzájom súvisiacich súťaží v krátkom časovom období,

•    na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca, alebo

     Talentovaným športovcom je športovec do 23 rokov veku, ktorý prejavil vysokú úroveň talentu, športových zručnosti a športových schopností a je zaradený do zoznamu talentovaných športovcov.

•    bez zmluvy

•    športového odborníka, a to konkrétne

     trénera a inštruktora športu,

     fyzickú osobu vykonávajúcu odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podľa osobitného predpisu (napr. § 33 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 10 až 13 zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov),

     fyzickú osobu vykonávajúcu odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej predpismi športového zväzu, alebo

     fyzickú osobu vykonávajúcu činnosť v športe, na ktorú sa v súlade s pravidlami súťaže a predpismi športového zväzu nevyžaduje odborná spôsobilosť.

Poznámka

 

Posudzovať uvedených športovcov alebo športových odborníkov v zmysle zákona o športe a zaradiť ich príjmy medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP je možné len vtedy ak uvedené fyzické osoby sú zapísané v Informačnom systéme športu (§ 79 zákona o športe), ďalej len „IS športu“. Ak by uvedená podmienka splnená nebola, príjmy uvedených fyzických osôb by sa zaradili medzi ostatné príjmy podľa § 8 ZDP.

Súčasťou príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti týchto športovcov a športových odborníkov je aj sponzorské, prijaté na základe zmluvy o sponzorstve v športe uzavretej podľa § 50 a 51 zákona o športe. V prípade športového odborníka je možné poskytovať sponzorské len trénerovi a inštruktorovi v športe.

 

NRSR dňa 29. marca 2023 schválila zákon č. 128/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ZDP, a mení spôsob zdanenia športových odborníkov z povinnosti vysporiadať si daňovú povinnosť cez daňové priznanie na daň vyberanú zrážkou, ak sa dopredu nedohodne športový odborník s platiteľom dane o nevybraní dane zrážkou podľa § 43 ods. 14 ZDP.

Cieľom tejto úpravy je zjednodušiť administratívnu náročnosť a podávanie daňových priznaní pre športových odborníkov, ktorí dosahujú príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP.

Vymedzenie osoby športového odborníka uvedené v § 6/1/a) – d) zákona o športe, ktorý aby mohol vykonávať túto činnosť musí byť zapísaný do registra fyzických osôb v športe, môže ďalej túto činnosť vykonávať predovšetkým

•    ako podnikanie, čo znamená, že pre účely zdanenia jeho príjmov z takto vykonávanej činnosti sa tieto zatrieďujú medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP,

     Tento športový odborník je oprávnený podnikať dňom vydania oprávnenia na podnikanie, ktorý vydáva Okresný úrad ako jednotné kontaktné miesto na základe preverenia jeho zápisu v registri FO v športe a oznámi vydanie oprávnenia na podnikanie Ministerstvu školstva,

•    na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka, kde príjem z takto vykonávanej činnosti je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. m) ZDP,

•    na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, kde príjem z takto vykonávanej činnosti je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o uvedené príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane (§ 43 ods. 6 ZDP).

Daň zrážkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. u) ZDP sa nevyberie vtedy, ak športový odborník uplatní postup podľa § 43 ods. 14 ZDP, t. j. ak sa vopred písomne dohodne s platiteľom dane na tom, že platiteľ dane z uvedených príjmov daň zrážkou nevyberie, čo znamená že je potom povinný si svoju daňovú povinnosť z týchto príjmov vyrovnať osobne, prostredníctvom daňového priznania vo väzbe na § 32 ZDP.

Postup podľa § 43 ods. 3 písm. u) a § 43 ods. 14 ZDP sa neuplatní pri zdanení príjmov plynúcich športovému odborníkovi s príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP na základe zmluvy o sponzorstve v športe podľa § 50 a 51 zákona o športe.

Daňovú povinnosť z týchto príjmov patriacich medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP, ktoré nepodliehajú zrážkovej dani, je športový odborník aj naďalej povinní vyrovnať si osobne, prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby podaného vo väzbe na ust. § 32 ZDP.

Uvedené legislatívne úpravy nadobúdajú účinnosť od 1. mája 2023, pričom postup podľa § 6 ods. 2 písm. e), § 43 ods. 3 písm. u) a § 43 ods. 14 ZDP v znení účinnom od 1. mája 2023 sa podľa prechodného ustanovenia § 52zzu ZDP prvýkrát použije pri zdanení výnosov (príjmov) daňovníka plynúcich od 1. januára 2024.

 

-   v odseku 3 je vymedzený príjem z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sú príslušenstvom prenajímanej nehnuteľnosti, určenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z prenájmu, možnosť vedenia preukázateľnej evidencie resp. účtovníctva pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP.

Zatriedenie takýchto príjmov závisí od skutočnosti, čo všetko v súvislosti s prenajatím nehnuteľnosti poskytuje.

Ak daňovník v súvislosti s prenajímanou nehnuteľnosťou zabezpečuje len základné služby podmieňujúce riadnu prevádzku nehnuteľnosti ako napr. dodávku elektriny, tepla, vody, plynu, odvoz domového a komunálneho odpadu, odvádzanie splaškov, upratovanie spoločných priestorov a pod. (definované v ŽZ), potom sa dosahovaný príjem z tohto prenájmu zaraďuje medzi príjmy v § 6 ods. 3 ZDP.

!     Upozornenie

Podľa § 4 ods. 1 ŽZ je živnosťou prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom.

Podľa dôvodovej správy k ŽZ sa základnými službami rozumejú také služby, ktoré zabezpečujú (podmieňujú) možnosť riadneho užívania nehnuteľnosti nájomcom. Základnými službami možno rozumieť najmä dodávky energií, odvoz odpadu, odvod odpadovej vody a pod.

Inými než základnými službami možno rozumieť napríklad ubytovacie a stravovacie služby poskytované formou hotela.

Podľa § 4 ods. 2 ŽZ je živnosťou aj prevádzkovanie garáží alebo odstavných plôch pre motorové vozidlá, ak sa poskytujú aj iné, než základné služby spojené s prenájmom. Živnosťou je aj to, ak prenajaté garáže, prípadne odstavné plochy slúžia na umiestnenie najmenej piatich vozidiel patriacich iným osobám než majiteľovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti.

Za poskytovanie doplnkovej služby, ktorá nemá charakter služby podmieňujúcej možnosť riadneho užívania prenajímaných bytových alebo nebytových priestorov, ale ktorá svojím charakterom súvisí s prenajímaným priestorom tým, že smeruje k vylepšeniu podmienok užívania predmetu zmluvy o nájme bytového alebo nebytového priestoru, treba považovať aj poskytovanie vybavenia prenajímaných priestorov vnútorným zariadením.

Vykonávanie doplnkových služieb nie je súčasťou oprávnenia na prenájom nehnuteľností.

V uvedenej spojitosti treba upozorniť, že súčasťou rozsahu živnostenského oprávnenia na prenajímanie nehnuteľností nie je (aj) oprávnenie na možné vykonávanie iných ako základných služieb spojených s prenájmom dotknutej nehnuteľnosti. V tomto zmysle obsah živnosti: „Prenajímanie nehnuteľností“ nezahŕňa zo zákona aj oprávnenie na vykonávanie niektorých súvisiacich „doplnkových“ služieb spojených s príslušnou nehnuteľnosťou. A nie je to možné ani v prípade, ak špecifikácia predmetu podnikania bližšie vyjadruje zámer prenajímateľa poskytovať okrem základných služieb, ktoré podmieňujú riadne užívanie nehnuteľnosti, aj súvisiace doplnkové služby. S klasickým príkladom z aplikačnej praxe sa v praxi možno stretnúť napríklad v prípadoch znenia predmetov podnikania „Prenajímanie nehnuteľností s poskytovaním doplnkových služieb“. Ak prenajímateľ nehnuteľnosti so živnostenským oprávnením mieni vykonávať nad rámec „povinných“ základných služieb aspoň jednu súvisiacu doplnkovú službu, musí mať na jej vykonávanie osobitné živnostenské oprávnenie s dostatočne určitou a zrozumiteľnou špecifikáciou predmetu podnikania.

!     Upozornenie

Poskytovanie „prenájmu“ cez sprostredkovateľa „airbnb“ sa v nadväznosti na charakter činnosti a ustanovenia ŽZ a § 3 ods. 6 daňového poriadku, nepovažuje za prenájmom, ale za poskytovanie ubytovacích služieb. Uvedené znamená, že na takúto činnosť by mal mať vlastník bytu živnostenské oprávnenie, pričom príjmy plynúce z tejto činnosti sú príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP.

Súčasťou príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP je aj príjem z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sú príslušenstvom prenajímanej nehnuteľnosti.

!     Upozornenie

Podľa ustanovenia § 121 odst.1 ObčZ, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Vec, ktorá tvorí príslušenstvo veci hlavnej, je v právnom zmysle vecou samostatnou, ale platí na ňu právny režim vťahujúci sa na vec hlavnú. Ak má byť určitá vec príslušenstvom hlavnej veci, musí byť vlastníkom určená k trvalému užívaniu s hlavnou vecou a obidve musia byť trvale spojené spoločným účelom. Len v prípade daňovníkom preukázanej skutočnosti, že hnuteľná vec je prenajímaná ako príslušenstvo nehnuteľnosti, je možné výdavky na obstaranie danej hnuteľnej veci, zaúčtované v účtovníctve resp. zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP, považovať za daňový výdavok a to buď jednorazovo alebo formou odpisov. Tu je potrebné odporučiť daňovníkovi/prenajímateľovi, aby v záujme odstránenia pochybností, či je hnuteľná vec prenajímaná ako príslušenstvo nehnuteľnosti, vyšpecifikoval v zmluve o prenájme nehnuteľnosti jej príslušenstvo.

Od výdavkov vynaložených na obstaranie hnuteľnej veci prenajímanej ako príslušenstvo nehnuteľnosti je však treba striktne odlišovať výdavky vynaložené na technické zhodnotenie, resp. opravu prenajímanej nehnuteľnosti napr. výmena vane a pod., ktoré sú daňovým výdavkom len v prípade, ak je prenajímaná nehnuteľnosť vložená v obchodnom majetku daňovníka.

V súlade s § 9 ods. 1 písm. g) ZDP je príjem z prenájmu uvádzaný v § 6 ods. 3 ZDP oslobodený od dane do výšky 500 eur. Ak by bol príjem z prenájmu nehnuteľnosti vyšší ako je oslobodená časť (vyšší ako 500 eur) potom sa zvyšná časť príjmov zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP, pričom sa musí upraviť aj výška výdavkov, ktoré budú môcť byť odpočítavané od zdaniteľných príjmov z prenájmu.

Samozrejme ako pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti dosahovaných ako živnosť tak aj pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti, z ktorej príjmy sa uvádzajú v § 6 ods. 3 ZDP, sa daňovník môže rozhodnúť, či danú nehnuteľnosť aj zaradí do obchodného majetku alebo nie. Ak sa aj daňovník pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP rozhodne zaradiť nehnuteľnosť do obchodného majetku, neznamená to, že by musel automaticky mať živnostenské oprávnenie na prenájom tejto nehnuteľnosti. V nadväznosti na § 2 písm. m) ZDP pre daňové účely je možné majetok považovať za obchodný majetok aj v prípade, ak dosahuje príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 ZDP), príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP) a príjmov z použitia diela alebo umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP).

Od tejto skutočnosť, t. j. či si daňovník zahrnie nehnuteľnosť do obchodného majetku resp. si zahrnie len časť nehnuteľnosti do obchodného majetku alebo si ju nezahrnie vôbec do obchodného majetku, iba mu bude slúžiť ako osobný majetok využívaný v súvislosti s dosahovaním príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP, závisí následne rozsah výdavkov, ktoré si bude môcť odpočítať od týchto príjmov.

Ak má daňovník prenajímanú nehnuteľnosť v príslušnom zdaňovacom období zaradenú vo svojom obchodnom majetku, t. j. o nej účtuje (napr. v knihe dlhodobého hmotného majetku, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva) alebo ju eviduje v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona, potom si v súlade s podmienkami ustanovenými v zákone môže do daňových výdavkov uplatňovať napr. výdavky na obstaranie prenajímanej nehnuteľnosti (formou odpisov), výdavky na jej technické zhodnotenie (ustanoveným spôsobom) a jej opravy a udržiavanie, výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov ako napr. daň z nehnuteľností, výdavky týkajúce sa úhrad vlastníka bytu a nebytových priestorov v dome do fondu prevádzky, údržby a opráv v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, poistenie prenajímanej nehnuteľnosti a úroky z úverov a pôžičiek, ktoré si daňovník zobral na kúpu prenajímanej nehnuteľnosti, výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti ako výdavky za energie a ostatné služby súvisiace s prenájmom nehnuteľnosti (najmä odvádzanie odpadovej vody z domácností, osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov v dome, používanie výťahu a domovej práčovne, kontrola a čistenie komínov, odvoz popola, smetí a splaškov, čistenie žúmp, vybavenie bytu spoločnou televíznou a rozhlasovou antény, koncesionárske poplatky, poplatky za pripojenie na internet).

V opačnom prípade aj keď daňovník využíva takýto majetok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, stále ide o jeho osobný majetok a daňovými výdavkami budú len výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti a výdavky za ostatné služby súvisiace s prenájmom nehnuteľnosti. Medzi tieto výdavky patria aj úhrady do Fondu prevádzky, údržby a opráv platených v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z.

 

Príklad

Daňovník, fyzická osoba – občan si zobral hypotekárny úver na kúpu nehnuteľnosti. Zakúpenú nehnuteľnosť dal do prenájmu.

Môže si pri príjme z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP uplatniť ako daňový výdavok úroky z hypotekárneho úveru, ktoré platí banke?

Podľa § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, ak tento zákon neustanovuje inak. Daňovník poberajúci príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP pri stanovení základu dane (čiastkového základu dane) môže vychádzať z ustanovení § 17 až 29 ZDP, ak si uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, o ktorých účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva alebo z ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP, ak si uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, o ktorých vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu. Ak daňovník o nehnuteľnosti nadobudnutej prostredníctvom hypotekárneho úveru účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, je táto nehnuteľnosť jeho obchodným majetkom využívaným v súvislosti s dosahovanými príjmami a úroky spojené so splátkami z poskytnutého hypotekárneho úveru platené daňovníkom budú daňovými výdavkami tohto daňovníka.

 

Príklad

Daňovník dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP. Nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku.

Môže si uplatniť do daňových výdavkov náklady vynaložené na opravu strešnej krytiny vykonanú na tomto majetku?

Ak vlastník nehnuteľnosti vykoná v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 3 ZDP na prenajímanej nehnuteľnosti opravu alebo technické zhodnotenie, pričom prenajímanú nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku, sú takto vynaložené výdavky výdavkami na jeho osobnú potrebu, a to v súlade s § 21 ods. 1 písm. i) ZDP. Tieto výdavky si bude môcť daňovník uplatniť až v prípade, keď z predaja predmetnej nehnuteľnosti dosiahne zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. Preukázateľne vynaložené výdavky na opravu alebo technické zhodnotenie predávanej nehnuteľnosti si v takomto prípade daňovník uplatní ako výdavok na dosiahnutie príjmov z predaja nehnuteľnosti, a to v súlade s § 8 ods. 5 písm. d) ZDP.

 

Príklad

Je možné za daňové výdavky pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP považovať platby za výkon správy, odmenu zástupcovi vlastníkov bytov, ktorý bol zvolený vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (zákon č. 182/1993 Z. z.), platby za recepciu a strážnu službu, ak prenajímanú nehnuteľnosť nemá daňovník zaradenú v obchodnom majetku?

Daňovník, ktorý nemá prenajímanú nehnuteľnosť v príslušnom zdaňovacom období zaradenú vo svojom obchodnom majetku [§ 2 písm. m) ZDP], si ako daňové výdavky k predmetným príjmom nemôže uplatniť výdavky, ktorými sú napr. výdavky spojené s obstaraním prenajímanej nehnuteľnosti (formou odpisov), výdavky spojené s jej opravou, udržiavaním alebo technickým zhodnotením (ustanoveným spôsobom), daň z nehnuteľností [§ 19 ods. 3 písm. j) ZDP], úroky z úverov a pôžičiek, ktoré si daňovník zobral na nákup prenajímanej nehnuteľnosti, výdavky na poistenie prenajímanej nehnuteľnosti ani daň z nehnuteľností viažucu sa na prenajímanú nehnuteľnosť. Predmetné výdavky sa v takomto prípade viažu na osobný majetok daňovníka, t. j. považujú sa za výdavky na osobnú potrebu daňovníka, ktoré podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP nie sú daňovými výdavkami.

Daňovník, ktorý v príslušnom zdaňovacom období nemá prenajímanú nehnuteľnosť zaradenú vo svojom obchodnom majetku, si pri príjmoch z prenájmu takejto nehnuteľnosti môže uplatniť len výdavky na riadnu prevádzku prenajímanej nehnuteľnosti. Takýmito výdavkami sú napr. výdavky na energie (dodávka elektrickej energie, tepla na vykurovanie, teplej úžitkovej vody, pitnej a úžitkovej vody pre domácnosť, plynu) vrátane výdavkov na ostatné služby.

Ostatnými službami súvisiacimi s prenájmom nehnuteľnosti sú najmä odvádzanie odpadovej vody z domácností, osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov v dome, používanie výťahu a domovej práčovne, kontrola a čistenie komínov, odvoz popola, smetí a splaškov, čistenie žúmp, vybavenie bytu spoločnou televíznou a rozhlasovou anténou (základné služby súvisiace s prevádzkou prenajímanej nehnuteľnosti).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, služby recepcie a strážnej služby, je vzhľadom na ich charakter, možné považovať za ostatné služby súvisiace s riadnou prevádzkou prenajímanej nehnuteľnosti, t. j. výdavky na tieto služby, za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky ustanovené v § 2 písm. i) ZDP, je možné považovať za daňové výdavky znižujúce zdaniteľné príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP.

Uvedené platí aj pokiaľ ide o výdavky, ktorými sú úhrady vlastníka bytu a nebytového priestoru za služby poskytované za výkon povinnej správy bytového domu vykonávanú podľa § 6 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. ako aj úhrady vlastníka bytu a nebytového priestoru za výkon činnosti zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov vykonávanú podľa § 8a ods. 5 cit. zákona. Aj v tomto prípade platí, že uplatnenie predmetných výdavkov do daňových výdavkov je podmienené splním všetkých podmienok ustanovených v § 2 písm. i) ZDP.

Naproti tomu v prípade, ak by daňovník predal majetok, ktorý nebol zaradený do obchodného majetku sú podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja takéhoto majetku od dane stanovené ZDP menej prísne ako pri príjmoch z predaja majetku zaradeného do obchodného majetku.

V súlade s týmto ustanovením sa dňom zaradenia majetku do obchodného majetku rozumie deň, kedy sa začne o ňom účtovať alebo viesť evidencia podľa § 6 ods. 11 ZDP, pričom v § 9 ods. 5 ZDP je vymedzený deň vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka, ktorým sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP.

V prípade, ak má daňovník v obchodnom majetku zahrnutú nehnuteľnosť, ktorú prenajíma len sčasti, príjmy z jej predaja, ktoré nie sú oslobodené od dane sa zahrnú do základu dane v tom pomere, v akom daňovník tento majetok využíva na uvedené činnosti (§ 4 ods. 5 zákona).

 

Príklad

Daňovník predal v roku 2023 nehnuteľnosť za 200 000 eur. Nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva v roku 2008. Od roku 2013 polovicu tejto nehnuteľnosti prenajímal a súčasne ju mal zahrnutú do obchodného majetku. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť bola zahrnutá v obchodnom majetku a polovica z nej bola využívaná na prenájom, príjem zodpovedajúci sume 100 000 eur (polovica príjmu dosiahnutého z predaja nehnuteľnosti) nie je oslobodený od dane a daňovník je túto časť príjmu povinný zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) z predaja nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. Polovica nehnuteľnosti nebola využívaná na prenájom a nebola zaradená v obchodnom majetku to znamená, že na účely oslobodenia príjmu z predaja tejto časti nehnuteľnosti je rozhodujúce, aká doba uplynula od nadobudnutia nehnuteľnosti do dňa predaja. K predaju došlo po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti, t. j. príjem zodpovedajúci jednej polovici príjmov dosiahnutých z predaja nehnuteľnosti, t. j. 100 000 eur (200 000/2 eur) je oslobodený od dane.

V prípade príjmov z predaja nehnuteľnosti zaradenej do obchodného majetku, ktorá bola odpisovaná sa ako výdavok uzná zostatková cena [rozdiel medzi vstupnou cenou nehnuteľnosti a celkovou výškou odpisov zahrnutých do daňových výdavkov (§ 25 ods. 3 zákona)] tejto nehnuteľnosti avšak v súlade s § 8 ods. 2 zákona len do výšky príjmu z jej predaja.

Na príjem z prenájmu nehnuteľnosti nadväzuje aj § 6 ods. 15 ZDP, podľa ktorého ak nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z prenájmu obaja manželia, zahrnie si do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti, pričom v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.

V súlade s § 6 ods. 6 ZDP nie je možné pri príjmoch z prenájmu s účinnosťou od 1. 1. 2012 vykázať daňovú stratu.

 

-   v ods. 4 sú zadefinované príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, ktorými sú príjmy dosiahnuté na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 65 Autorského zákona.

Medzi príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu sa zaraďujú aj tzv. tantiémy, čiže odmeny súvisiace s majetkovými právami autorov, ktoré vypláca kolektívna správa práv na území SR umelcovi alebo autorovi, ak sú splnené podmienky ustanovené v Autorskom zákone. Správu autorských práv upravuje piata časť Autorského zákona. V súčasnosti v SR pôsobia organizácie kolektívnej správy, ktorým bolo Ministerstvom kultúry SR udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy dát, napr. SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský spravuje práva k hudobným dielam), SLOVGRAM (nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov), OZIS (ochranné združenie interpretov Slovenska), LITA (autorská spoločnosť spravuje práva autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým dielam alebo dielam úžitkového umenia), SAPA (Slovenská asociácia producentov v audiovízii). Každá organizácia kolektívnej správy je povinná zverejniť a aktualizovať na svojej internetovej stránke okrem iného aj zoznam nositeľov práv, ktorých zastupuje.

Z príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP) vyberie platiteľom dane prednostne daň zrážkou, za predpokladu, že sa nedohodli inak a to v súlade s § 43 ods. 14 ZDP. Uvedené platí aj pre daňovníkov s NDP aj s ODP, ak im takéto príjmy plynú zo zdrojov na území SR (daňovník s ODP môže využiť aj postup podľa § 43 ods. 2 a v tej nadväznosti § 43 ods. 6 ZDP).

 

-   podľa odseku 5 medzi príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti patria aj príjmy vymedzené v § 6 ods. 5 ZDP a to príjmy

•    z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,

•    úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

•    príjem z predaja podniku alebo jeho časti,

•    ako aj výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP je v súlade so znením § 6 ods. 5 písm. a) ZDP aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka. Ide napr. o príjmy z prenájmu obchodného majetku alebo príjmy z jeho predaja, ktoré sú súčasťou príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Takýto postup platí len v prípade nakladania s majetkom zaradeným do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Daňovník s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP alebo s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 ZDP, ktorý používal svoj majetok na dosiahnutie týchto príjmov, zaradí príjmy z nakladania s ním medzi ostatné príjmy podľa 8 ZDP, a to aj v prípade, ak mal tento majetok zaradený v obchodnom majetku.

Poznámka

 

Z dôvodu preradenia majetku z obchodného majetku do osobného užívania fyzickej osoby nevzniká daňovníkovi daňová povinnosť podľa ZDP. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti, že fyzická osoba (podnikateľ) nemôže predať majetok sebe (občanovi), nakoľko fyzická osoba nemôže právne účinne uzavrieť obchodnú zmluvu sama so sebou.

 

Príklad

Daňovník je samostatne hospodáriaci roľník. V obchodnom majetku má zaradený traktor, ktorý používa na svojej farme v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZDP (príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva). Po skončení prác na svojich poliach prenajal traktor majiteľovi susediacej farmy, ktorému sa jeho traktor pokazil.

Kam zaradí takýto príjem z prenájmu traktora?

Ide o príjem z nakladania s obchodným majetkom daňovníka s príjmami z podnikania, preto v súlade so znením § 6 ods. 5 písm. a) ZDP príjem z prenájmu traktora bude súčasťou príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZDP.

 

Príklad

Daňovník podniká na základe živnostenského oprávnenia a dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. V roku 2021 začal pri podnikaní používať nehnuteľnosť, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve a ktorú zaradil do obchodného majetku. V roku 2023 chce túto nehnuteľnosť predať inému daňovníkovi.

Ako zdaní tento príjem?

Ak daňovník nevyradí nehnuteľnosť z obchodného majetku pred jej predajom, potom príjem z jej predaja je príjmom zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP, nakoľko v nadväznosti na § 6 ods. 5 písm. a) ZDP ide o príjem z nakladania s obchodným majetkom daňovníka. Ak by daňovník vyradil nehnuteľnosť z obchodného majetku pred jej predajom, príjem z jej predaja by bol príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP.

Daňovník s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP (občan, nie podnikateľ), ktorý má prenajímanú nehnuteľnosť zaradenú do obchodného majetku, príjem z predaja tejto nehnuteľnosti nezaradí medzi príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP, ale zaradí ich medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP (príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností). Uvedené sa týka aj hnuteľných vecí, ktoré prenajíma takýto daňovník ako príslušenstvo nehnuteľnosti, príjem z ich predaja zaradí medzi príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP.

 

Príklad

Daňovník dlhodobo prenajímal rodinný dom, ktorý nadobudol vlastnou výstavbou. Dom mal zaradený v obchodnom majetku a uplatňoval si v daňových výdavkoch daňové odpisy, resp. aj ďalšie súvisiace výdavky. Prenájom ukončil vo februári 2023 z dôvodu predaja tohto domu.

Bude príjem z predaja domu súčasťou príjmov z prenájmu za rok 2023?

Príjem z predaja domu nie je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP, lebo neuplynulo päť rokov od vyradenia domu z obchodného majetku (vyradenie vo februári 2023), preto ide o zdaniteľný príjem, ktorý je ostatným príjmom, a to príjmom z prevodu nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP.

 

Príklad

Daňovník s príjmami zo živnosti [§ 6 ods. 1 písm. b) ZDP] má v obchodnom majetku zaradenú výrobnú halu, ktorú používa na podnikanie. Časť tejto haly prenajíma inému podnikateľovi. Prenajíma aj byt, ktorý má tiež v obchodnom majetku, ale ktorý nepoužíva ani nepoužíval na podnikanie. Na prenájom nemá živnostenské oprávnenie, ani mu taká povinnosť nevznikla, lebo neposkytuje aj iné než základné služby spojené s prenájmom.

Kam zaradí daňovník príjem z prenájmu časti výrobnej haly a príjem z prenájmu bytu?

Príjem z prenájmu časti haly zaradí daňovník nadväzne na § 6 ods. 5 písm. a) ZDP medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP a príjem z prenájmu bytu zaradí medzi príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP.

Daňovník s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 ZDP, ktorý má napr. hnuteľný majetok zaradený do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním týchto príjmov, príjem z predaja tejto hnuteľnej veci nezaradí medzi príjmy podľa § 6 ods. 4 ZDP, ale zaradí ich medzi príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP. Ak by takýto daňovník dosiahol príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktorú mal zahrnutú do obchodného majetku v súvislosti s príjmami podľa § 6 ods. 4 ZDP, takéto príjmy by zaradil medzi príjmy z prevodu nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP.

Poznámka

 

Vo väzbe na znenie § 8 ods. 16 ZDP ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 ZDP plynúce manželom z prevodu majetku alebo práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré boli zahrnuté v obchodnom majetku niektorého z manželov, sa zdaňujú u toho z manželov, ktorý mal takýto majetok alebo právo zahrnuté v obchodnom majetku ako posledný. V tomto prípade teda nemôžu manželia postupovať podľa § 4 ods. 8 ZDP a nemôžu si príjmy z predaja takéhoto obchodného majetku a výdavky rozdeliť v rovnakom pomere u každého z nich a nemôžu sa ani dohodnúť o inom spôsobe zahrnutia týchto príjmov a výdavkov do základu dane.

Medzi príjmy z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom je možné zaradiť aj príjem z predaja nehnuteľnosti, o ktorej bolo účtované alebo sa o nej viedla evidencia podľa § 6 ods. 11 ZDP. Tieto príjmy sa následne zaradia ako súčasť príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP v súlade s § 6 ods. 5 ZDP. Príjmy z predaja obchodného majetku nie sú nikdy oslobodenými príjmami a vždy ide o zdaniteľný príjem. Takýto príjem sa môže znížiť o zostatkovú cenu, v súlade s § 19 ods. 3 ZDP a ďalšie súvisiace výdavky spojené s predajom tejto nehnuteľnosti.

 

Príklad

Živnostník vlastní od roku 2012 výrobnú halu. Halu využíva v súvislosti s výkonom živnosti a má ju zahrnutú do obchodného majetku. V roku 2023 halu predal. Pretože ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej do obchodného majetku, príjem z jej predaja nie je oslobodený od dane. Daňovník využíva nehnuteľnosť v súvislosti s výkonom živnosti, pričom ju má zahrnutú do obchodného majetku (nevyradil ju pred predajom z obchodného majetku), príjem z jej predaja zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona.

Pri predaji nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov zahrnutej do obchodného majetku, ktorý využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona) obaja manželia, sa príjem z predaja rozdelí medzi oboch manželov v takom pomere, v akom nehnuteľnosť využívajú pri svojej činnosti. V rovnakom pomere sa delia aj daňové výdavky.

Poznámka

 

Nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorú využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 6 zákona obaja manželia, môže zahrnúť do obchodného majetku len jeden z manželov (§ 6 ods. 15 zákona).

 

Príklad

Manželia obidvaja živnostníci majú od roku 2011 v bezpodielovom spoluvlastníctve výrobnú halu, ktorú využívajú na vykonávanie živnosti a to v rovnakom pomere. V januári 2018 manžel zaradil predmetnú nehnuteľnosť do svojho obchodného majetku. V apríli 2023 manželia nehnuteľnosť predali za 300 000 eur. Nakoľko ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej do obchodného majetku, príjem z jej predaja nie je oslobodený od dane. Manželia vyžívajú nehnuteľnosť na podnikateľskú činnosť v rovnakom pomere, to znamená, že každý z nich zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona sumu zodpovedajúcu 1/2 ceny, za ktorú nehnuteľnosť predali (150 000 eur), a ktorú im v roku 2023 kupujúci aj zaplatil.

Ak daňovník nehnuteľnosť, ktorú má zahrnutú do obchodného majetku, využíva na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť len sčasti, príjmy z jej predaja, ktoré nie sú oslobodené od dane sa zahrnú do základu dane v tom pomere, v akom daňovník tento majetok využíva na uvedené činnosti (§ 4 ods. 5 zákona).

 

Príklad

Daňovník predal v roku 2023 nehnuteľnosť za 400 000 eur. Nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva v roku 2007. Od roku 2012 polovicu tejto nehnuteľnosti využíval na zabezpečenie príjmov zo živnosti a súčasne ju mal zahrnutú do obchodného majetku. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť je zahrnutá z časti (vo výške jednej polovice) v obchodnom majetku, príjem zodpovedajúci sume 200 000 eur (polovica príjmu dosiahnutého z predaja nehnuteľnosti) nie je oslobodený od dane a daňovník je túto časť príjmu povinný zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona. Polovica nehnuteľnosti nebola využívaná na vykonávanie živnosti to znamená, že na účely oslobodenia príjmu z predaja tejto časti nehnuteľnosti je rozhodujúce, aká doba uplynula od nadobudnutia bytu do predaja. K predaju došlo po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti, t. j. príjem zodpovedajúci jednej polovici príjmov dosiahnutých z predaja nehnuteľnosti (200 000 eur) je oslobodený od dane, ktorý neuvádza ho v daňovom priznaní.

Ak má daňovník predávanú nehnuteľnosť zaradenú vo svojom obchodnom majetku, môže do daňových výdavkov uplatňovať:

•    výdavky na obstaranie nehnuteľnosti (formou odpisov),

•    výdavky na jej technické zhodnotenie (ustanoveným spôsobom),

•    výdavky na jej opravy a udržiavanie,

•    výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov napr.

–   daň z nehnuteľností,

–   výdavky týkajúce sa úhrad vlastníka bytu a nebytových priestorov v dome do fondu prevádzky, údržby a opráv v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov,

–   poistenie prenajímanej nehnuteľnosti,

–   úroky z úverov a pôžičiek, ktoré si daňovník zobral na kúpu nehnuteľnosti,

•    výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti

–   výdavky za energie – dodávka elektrickej energie, dodávka tepla na vykurovanie a teplej úžitkovej vody, dodávka pitnej a úžitkovej vody pre domácnosť a dodávka plynu,

–   výdavky za ostatné služby súvisiace s využívanou nehnuteľnosťou, ktorými sú najmä odvádzanie odpadovej vody z domácností, osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov v dome, používanie výťahu a domovej práčovne, kontrola a čistenie komínov, odvoz popola, smetí a splaškov, čistenie žúmp, vybavenie bytu spoločnou televíznou a rozhlasovou anténou, koncesionárske poplatky a poplatky za pripojenie na internet.

 

Nehnuteľnosti sa pre účely ZDP považujú za hmotný majetok.

Nehnuteľnosti sa pri ich vložení do obchodného majetku ocenia spôsobom určeným v § 25 ZDP. Z takto určenej vstupnej ceny následne daňovník nehnuteľnosť aj odpisuje, čo je vlastne postupné zahrnutie vstupnej ceny do daňových výdavkov. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 ZDP sa nehnuteľnosť pre daňové účely odpisuje zo vstupnej ceny, ktorou je

•    obstarávacia cena,

•    suma vo výške vlastných nákladov,

•    reprodukčná obstarávacia cena, pre majetok nadobudnutý do 31. 12. 2015 resp. všeobecná cena (§ 175o Občianskeho súdneho poriadku, čo je cena určená v rámci dedičského konania) pri majetku nadobudnutom dedením po 31. 12. 2015 a cena podľa osobitného predpisu (zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo je cena určená znalcom) pri majetku nadobudnutom darovaním po 31. 12. 2015

•    suma vo výške pohľadávky a

•    zostatková cena.

Súčasťou vstupnej ceny je aj:

•    technické zhodnotenie,

•    daň z pridanej hodnoty v určitých prípadoch.

Technické zhodnotenie je súčasťou vstupnej ceny v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania.

 

Príklad

Daňovník nadobudol budovu v auguste v roku 2010 na základe zámennej zmluvy, kde stavba v znaleckom posudku súdneho znalca bola určená ako stavba na odstránenie a znalec ju ocenil na sumu 350 €. Stavbu skolaudoval v roku 2015 na základe dodatočného stavebného povolenia, pričom do nej investoval ako súkromná osoba 100 000 €. Náklady a výdavky si nikde neuplatňoval. V roku 2016 začal budovu prenajímať s tým, že v daňovom priznaní si uplatňoval iba príjem a neuplatňoval si žiadne iné skutočné výdavky. Od roku 2023 by si chcel uplatniť na základe súdno-znaleckého posudku odpisy hmotného investičného majetku, t. j. budovy. Ako má postupovať z daňového hľadiska, môže si v skutočných výdavkoch od roku 2023 uplatňovať odpisy? Predbežné vyjadrenie znalca, budova po rekonštrukcii má hodnotu 140 000 € a pozemok 70 000 €, ktorý sa však neodpisuje.

Aká bude vstupná cena tejto nehnuteľnosti pri jej zaradení do obchodného majetku?

Pri preradení hmotného majetku (aj nehnuteľnosť) z osobného užívania do obchodného majetku, daňovník-fyzická osoba postupuje podľa § 24 ods. 5 ZDP, t. j. odpisuje tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej v § 25 ods. 1 písm. d) ZDP.

Podľa § 25 ods. 1 písm. d) ZDP, pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku, vychádza pri stanovení vstupnej ceny na účely odpisovania hmotného majetku zo vstupnej ceny určenej podľa § 25 ods. 1 písm. a) až c) ZDP, pričom za roky nevyužívania hmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu (doba, počas ktorej nebol zaradený v obchodnom majetku) sa odpisy neuplatňujú.

Keďže v predloženom prípade daňovník nehnuteľnosť kúpil na základe zámennej zmluvy, jeho vstupnou cenou bude v prvom rade obstarávacia cena, t. j. kúpna cena, a to stanovená vo výške 350 €.

Nakoľko daňovník nehnuteľnosť technicky zhodnotil (prebehla úplná rekonštrukcia) vstupná cena sa zvýši o hodnotu technického zhodnotenia (ZVC) v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania. V tomto prípade, to bude rok 2015, kedy bola zrekonštruovaná stavba skolaudovaná.

Daňovník teda v roku 2023 vychádza pri zaradení nehnuteľnosti do obchodného majetku zo zvýšenej vstupnej ceny t. j. kúpna cena + preukázateľne vynaložené výdavky na technické zhodnotenie (napr. cenu materiálu zakúpeného na opravu, údržbu alebo technické zhodnotenie, cenu služieb a prác vykonaných ich dodávateľom, ktoré predávajúci dodávateľovi preukázateľne zaplatil, okrem hodnoty vlastnej práce, ak si nehnuteľnosť staval svojpomocne) a pri odpisovaní postupuje ako v ďalších rokoch odpisovania, pričom nehnuteľnosť doodpisuje až do nulovej zostatkovej ceny. V tomto prípade, ak zaradí do obchodného majetku v r. 2023 ako v 14. roku.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) je súčasťou vstupnej ceny u daňovníka, ktorý:

•    nie je platiteľom DPH,

•    je platiteľom DPH, a nemôže ju odpočítať.

Súčasťou vstupnej ceny môže byť len časť DPH, a to časť neodpočítanej DPH u daňovníka, ktorý je platiteľom DPH, ak uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom podľa zákona o DPH.

Súčasťou obstarávacej ceny nikdy nie je DPH pri obstaraní majetku formou finančného prenájmu.

Po určení vstupnej ceny a zaradení nehnuteľnosti do obchodného majetku, môže daňovník tieto nehnuteľnosti, okrem vymedzených prípadov ako napr. pozemky, ochranné hrádze t. j. neodpisovaný majetok určený v § 23 ZDP, odpisovať spôsobom určeným v ZDP.

Postup pri odpisovaní hmotného majetku je riešený ustanovením § 26 ods. 1 ZDP, podľa ktorého sa v prvom roku odpisovania zaradí hmotný majetok – budovy v triedení podľa klasifikácie stavieb do odpisových skupín určených podľa prílohy č. 1 v ZDP.

Nehnuteľnosti – budovy a stavby, je možné odpisovať len rovnomerným spôsobom.

Budovy a stavby sa odpisujú v dvoch odpisových skupinách a to v 

–   odpisovej skupine 5 s dobou odpisovania 20 rokov,

–   odpisovej skupine 6 s dobou odpisovania 40 rokov.

Do odpisovej skupiny 5 sú zaradené budovy tzv. výrobného charakteru a inžinierske stavby medzi, ktoré patria napr. budovy pre obchod a služby – obchodné centrá, obchodné domy, autoservisy, budovy pre dopravu, pre elektronické komunikácie – železničné a autobusové stanice, prístavy, budovy na rádiové a televízne vysielanie.

Do odpisovej skupiny 6 sú zaradené budovy a stavby tzv. administratívneho charakteru medzi, ktoré patria napr. bytové budovy – jedno a viacbytové budovy, domy pre dôchodcov, internáty, robotnícke hotely, detské domovy, útulky pre bezdomovcov a pod., hotely a iné ubytovacie zariadenia – hotely, motely, penzióny, oddelené reštaurácie a bary, budovy pre administratívu – budovy na úradnícke a administratívne účely, banky, pošty, mestské úrady, vládne budov, súdy.

Pri predaji nehnuteľnosti zaradenej do obchodného majetku je možné podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP uplatniť do daňových výdavkov zostatkovú cenu v plnej výške, okrem vybraného druhu majetku, u ktorého sa daňová zostatková cena zahrnuje do daňových výdavkov len do výšky príjmov z predaja tohto majetku, t. j. na stratu z predaja takéhoto majetku sa neprihliada. Medzi majetok, pri ktorom sa limituje zostatková cena pri jeho vyradení patria aj budovy a stavby zaradené do odpisovej skupiny 6.

Na účely vyčíslenia základu dane sa posudzuje predaj každej jednej nehnuteľnosti samostatne, t. j. nie je možná kompenzácia stratového a ziskového predaja nehnuteľnosti uskutočnenej v príslušnom zdaňovacom období.

Pri odpisovaných budovách a stavbách sa pri určení zostatkovej ceny pri predaji postupuje dvomi spôsobmi a to, ak ide o budovy a stavby

•    zaradené do odpisovej skupiny 5, kde sa zostatková cena nelimituje do výšky príjmu z predaja týchto budov a stavieb a

•    zaradené do odpisovej skupiny 6, kde sa zostatková cena limituje do výšky príjmu z jej predaja.

V prípade určenia zostatkovej ceny predávaného majetku v priebehu roka je postup upravený v § 22 ods. 12 ZDP, podľa ktorého v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vyradeniu hmotného a nehmotného majetku z akéhokoľvek dôvodu kedykoľvek v priebehu zdaňovacieho obdobia, nie je možné uplatniť ročný odpis ani pomernú časť ročného odpisu. Odpis je možné uplatniť len ročný a to v prípade, že sa o majetku účtuje alebo vedie evidencia ku koncu zdaňovacieho obdobia, čo je u fyzických osôb kalendárny rok, čiže k 31. 12. Táto neuplatnená časť je však súčasťou ďalej vypočítanej zostatkovej ceny, ktorá sa odpočíta od príjmu z predaja nehnuteľnosti.

Uvedené neplatí v prípade určenia zostatkovej ceny predávanej nehnuteľnosti zaradenej do odpisovej skupiny 6, pri ktorej sa uplatňuje obmedzenie zostatkovej ceny do výšky príjmu z jej predaja, kde ustanovenie § 22 ods. 12 ZDP upravuje možnosť uplatnenia aj pomernej časti ročného odpisu vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník účtoval alebo evidoval majetok podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Ak daňovník nemá zaradenú nehnuteľnosť v obchodnom majetku, výdavky

•    na obstaranie prenajímanej nehnuteľnosti,

•    výdavky na jej technické zhodnotenie (ustanoveným spôsobom),

•    výdavky na jej opravy a udržiavanie a 

•    výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov,

nie sú u daňovníka/prenajímateľa daňovými výdavkami podľa § 21 ZDP, nakoľko ide o výdavky na osobnú potrebu daňovníka (súvisia s jeho osobným majetkom nie obchodným). Tieto si daňovník uplatní v prípade, ak bude takýto majetok predávať a príjem z jeho predaja nebude oslobodený od dane, t. j. bude ostatným príjmom podľa § 8, ku ktorému si daňovník v súlade s § 8 ods. 5 zákona môže zahrnúť aj takéto výdavky.

Daňovými výdavkami budú len výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti a výdavky za ostatné služby súvisiace s využívaním nehnuteľnosti, t. j. výdavky

•    za energie – dodávka elektrickej energie, dodávka tepla na vykurovanie a teplej úžitkovej vody, dodávka pitnej a úžitkovej vody pre domácnosť a dodávka plynu,

•    za ostatné služby súvisiace s využívaním nehnuteľnosti, ktorými sú najmä odvádzanie odpadovej vody z domácností, osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov v dome, používanie výťahu a domovej práčovne, kontrola a čistenie komínov, odvoz popola, smetí a splaškov, čistenie žúmp, vybavenie bytu spoločnou televíznou a rozhlasovou anténou, koncesionárske poplatky a poplatky za pripojenie na internet.

 

Príklad

Daňovník dosahujúci príjmy podľa § 6 ZDP využíval majetok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania, o ktorom však neúčtoval ani neviedol evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP ako o obchodnom majetku.

Môže si uplatniť do daňových výdavkov náklady na opravy a na technické zhodnotenie vykonané na tomto majetku?

Len majetok, o ktorom daňovník účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP je obchodným majetkom, čo znamená že aj všetky výdavky súvisiace s týmto majetkom sú uznaným daňovým výdavkom.

V opačnom prípade ide o majetok, ktorý síce daňovník využíva v súvislosti s podnikaním, ale keďže o ňom neúčtuje ani nevedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, ide o jeho osobný majetok a výdavky súvisiace s takýmto majetkom sú výdavkami na osobnú potrebu daňovníka, to znamená že nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP.

-   v odseku 10 sú stanovené podmienky, po splnení ktorých si daňovník môže uplatniť výdavky stanoveným percentom z príjmov („paušálne výdavky“).

Paušálne výdavky si môže uplatniť len daňovník dosahujúci príjmy

–   z podnikania podľa § 6 ods. 1 ZDP,

–   z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 ZDP a 

–   z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 ZDP.

Poznámka

 

Paušálne výdavky nie je možné uplatňovať pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností zahrnovaných medzi príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP.

Podmienka pre uplatňovanie paušálnych výdavkov je, že daňovník

–   nie je platiteľom DPH, alebo

–   je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia.

 

Ak daňovník uplatní výdavky percentom z príjmov, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky jeho daňové výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť, ak toto poistné a príspevky nebolo zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške, pričom tieto si môže odpočítať až po odpočítaní paušálnych výdavkov a maximálne do výšky príjmov. Daňová strata z dôvodu odpočítania si poistného a príspevkov pri uplatňovaní paušálnych výdavkov nemôže vzniknúť (definícia daňovej straty podľa § 2 zákona).

Ide o poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona o zdravotnom poistení, poistné na sociálne poistenie podľa zákona o sociálnom poistení a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Ide o I. a II. dôchodkový pilier.

Okrem podmienky pre možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov je v § 6 ods. 10 ZDP upravená aj výška paušálnych výdavkov, pričom táto je stanovená

–   pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vo výške 60 % z ich úhrnu avšak tieto môžu byť uplatnené v maximálnej výške 20 000 eur ročne,

–   pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (oddelene od príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) rovnako vo výške 60 % z príjmov, ale tiež len v maximálnej ročnej výške 20 000 eur.

 

Príklad

Daňovník/fyzická osoba dosahuje v roku 2023 príjmy zo živnosti vo výške 20 000 eur (vykonáva živnosť celý rok) a dosahuje príjmy z použitia diela vo výške 12 000 eur. Chce si uplatniť paušálne výdavky.

Môže si uplatniť len sumu paušálnych výdavkov do maximálnej výšky 20 000 eur v úhrne zo všetkých príjmov dosahovaných z podnikania a z použitia diela?

Nie.

V súlade s § 6 ods. 10 uplatní daňovník maximálnu sumu vo výške 20 000 eur samostatne a to z príjmu zo živnosti a samostatne z príjmov z použitia diela, t. j.

–   pri príjmoch zo živnosti vo výške 40 000 eur sú paušálne výdavky vo výške 60 % v sume 24 000 eur ale daňovník si môže odpočítať max. sumu 20 000 eur,

–   pri príjmoch z použitia diela vo výške 12 000 eur sú paušálne výdavky vo výške 60 % v sume 7 200 eur, t. j. môže si uplatniť plnú sumu paušálnych výdavkov a to 7 200 eur (sú nižšie ako maximálne stanovená výška 20 000 eur).

 

Príklad

Daňovník dosahuje príjmy zo živnosti, pričom si uplatňuje výdavky percentom z príjmov vo výške 60 %. Do výdavkov si započítava aj preukázateľne zaplatené poistné, ktoré uhradil v súvislosti s touto činnosťou. Po započítaní výdavkov vynaložených na zaplatené poistné boli výdavky vyššie ako príjmy.

Je možné, aby daňovník vykázal stratu pri paušálnych výdavkoch?

Daňovník, ktorý si uplatňuje výdavky percentom z príjmov, nemôže vykázať stratu. Preukázateľne zaplatené poistné si započíta k paušálnym výdavkom len do výšky príjmov.

-   v odseku 11 je uvedená možnosť vedenia zjednodušenej daňovej evidencie, ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, v ktorej uvádza evidenciu o 

a)  príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve,

b)  daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve,

c)  hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [(§ 2 písm. m)],

d)  zásobách a pohľadávkach,

e)  záväzkoch.

 

Podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve, musí účtovný doklad, ktorý je preukázateľným účtovným záznamom obsahovať:

a)  slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

b)  obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

c)  peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva a 

d)  dátum vyhotovenia účtovného dokladu.

Túto evidenciu je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

V súvislosti s doplnením špecifickej úpravy pre oslobodenie nadobudnutých akcií a obchodných podielov v rámci podpory novovzniknutých firiem upravených zákonom č. 309/2023 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2024, sa dopĺňa do § 6 ods. 11 písm. c) ZDP nová úprava, ktorej cieľom je samostatná evidencia v obchodnom majetku daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP nie len hmotného a nehmotného majetku ale aj finančného majetku, a to vo vstupnej cene určenej v § 25a ZDP.

 

Príklad

Daňovník živnostník nadobudol bezodplatne akcie od svojho nového obchodného partnera, pričom splnil podmienky pre ich oslobodenie uvedené v § 9 ods. 1 písm. p) ZDP. Uvedené akcie mu boli poskytnuté ako nepeňažné plnenie za dodanú službu.

Akým spôsobom a v akej vstupnej cene si takto nadobudnuté akcie zaeviduje vo svojej daňovej evidencii?

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorý uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky v rozsahu daňovej evidencie a ktorý bezodplatne nadobudol akcie alebo obchodné podiely, ako nepeňažné plnenie podľa § 9 ods. 1 písm. p) v súvislosti s výkonom činnosti, z ktorej plynú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, zaeviduje tento majetok v daňovej evidencii, ktorá bola s účinnosťou od 1. 1. 2024 doplnená aj o finančný majetok do § 6 ods. 11 písm. c) ZDP. Vo väzbe na znenie § 25a ods. 1 písm. b) ZDP však tieto akcie zaeviduje v nulovej vstupnej cene.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP, neúčtuje obchodný majetok ani ho neuvádza v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP, a preto nadväzne na definíciu obchodného majetku vymedzenú v § 2 písm. m) ZDP nadobudnuté akcie, resp. obchodné podiely nie sú jeho obchodným majetkom.

V tejto súvislosti sa dopĺňajú aj ustanovenia zákona § 21 a 25a, podľa ktorých sa za daňové výdavky považuje len preukázateľne zaplatená cena za akciu alebo obchodný podiel pri ich nadobudnutí od spoločnosti. Ak boli nadobudnuté bezodplatne, vstupná cena je nulová, t. j. nemôže sa oceniť vo výške určenej znalcom.

Podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahrňované do základu dane. V súvislosti s oslobodením nepeňažného plnenia podľa § 9 ods. 1 písm. p) ZDP poskytnutého daňovníkovi s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP od obchodnej spoločnosti, pre ktorú tento vykonáva činnosť, sa doplnilo ustanovenie § 21 ods. 1 písm. j) ZDP tak, že vylúčenie výdavkov vynaložených na príjmy nezahrňované do základu dane z daňových výdavkov sa netýka výdavkov vynaložených v súvislosti s nepeňažným plnením podľa § 9 ods. 1 písm. p) ZDP, ale tieto sú daňovými výdavkami za predpokladu, že spĺňajú podmienky daňového výdavku vymedzené v § 2 písm. i) ZDP.

Uvedené znamená, že ak podnikateľ dostal za vykonanú službu pre spoločnosť napr. akcie a sú splnené podmienky pre oslobodenie takto dosiahnuté príjmu v nadväznosti na § 9 ods. 1 písm. p) zákona č. 309/2023 Z. z., potom výdavky, ktoré súviseli s vykonanou službou sú naďalej daňovými výdavkami a nevylučujú sa z dôvodu, že boli vynaložené v súvislosti s oslobodeným príjmom.

Ustanovenie § 21 ods. 1 ZDP sa tiež doplnilo o písmeno l), podľa ktorého daňovými výdavkami nie je hodnota akcií alebo obchodných podielov na spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutých bezodplatne v súvislosti s nepeňažným plnením podľa § 9 ods. 1 písm. p) ZDP, pričom ak boli nadobudnuté odplatne, daňovým výdavkom je cena určená podľa § 25a písm. a) ZDP, ktorou je obstarávacia cena, za ktorú daňovník nadobudol akciu alebo obchodný podiel.

V tejto súvislosti sa novelizovalo aj ustanovenie § 25a písm. b) ZDP, podľa ktorého je vstupnou cenou finančného majetku nadobudnutého bezodplatne cena zistená podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o znalcoch a tlmočníkoch, okrem akcií alebo obchodných podielov na spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutých v súvislosti s nepeňažným plnením podľa § 9 ods. 1 písm. p) ZDP.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP pri zaradení akcií alebo obchodných podielov, ktoré nadobudol ako nepeňažné plnenie oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. p) ZDP do obchodného majetku, nemôže tieto v súlade s novelizovaným znením § 25a písm. b) ZDP oceniť cenou zistenou znalcom.

Daňovník akcie alebo obchodné podiely, nadobudnuté bezodplatne ako nepeňažné plnenie, ktoré je oslobodené po splnení podmienok uvedených v § 9 ods. 1 písm. p) ZDP, ocení tieto v nulovej vstupnej cene.

Bližšie k oslobodeniu podľa § 9 ods. 1 písm. p) zákona č. 309/2023 Z. z. bude priamo v komentári k tomuto ustanoveniu ZDP.

 

-   podľa odseku 14, ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil preukázateľné daňové výdavky, či už vedené na základe účtovníctva alebo evidencií podľa § 6 ods. 11 alebo ods. 14, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na paušálne výdavky. A naopak, ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil paušálne výdavky, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na preukázateľné daňové výdavky.

 

-   odsek 15 upravuje spôsob zahrnutia majetku do obchodného majetku, v prípade ak je majetok v BSM a manželia ho využívajú v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou.

Podľa tohto ustanovenia sa hnuteľné veci a nehnuteľnosti v BSM, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti, pričom v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.

§ 7

Osobitný základ dane
z kapitálového majetku

(1) Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d), sú

a)  úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,

b)  úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu okrem úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b),

c)  úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,

d)  dávky z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu^34a) a dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu;³⁵⁾ rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa osobitného predpisu,³⁵⁾

e)  plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia,

f)  výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja,

g)  príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia),

h)  výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok.

(2) Príjmom z kapitálového majetku je aj výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní; v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa namiesto menovitej hodnoty použije cena, za ktorú sa cenný papier kúpi späť.

(3) Z príjmov uvedených v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g), plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43. V prípade dlhopisov a pokladničných poukážok predávaných pod ich menovitú hodnotu sa príjem vo výške rozdielu medzi ich menovitou hodnotou a nižšou obstarávacou cenou u majiteľa zahrnie do osobitného základu dane pri ich splatnosti. Ak príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g) a v odseku 2 plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa do osobitného základu dane.

(4) Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) až c), f) a h) neznížené o výdavky okrem výdavkov uvedených v odseku 7.

(5) Do osobitného základu dane sa zahrnie suma, o ktorú úhrn príjmov podľa odseku 1 písm. g) prevyšuje úhrn vkladov podielnika; za vklad podielnika sa považuje predajná cena vyplateného (vráteného) podielového listu pri jeho vydaní. Ak úhrn vkladov podielnika prevyšuje úhrn príjmov podľa odseku 1 písm. g), na rozdiel sa neprihliada.

(6) Ak daňovník využije možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou podľa § 43 ods. 10 ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7, osobitný základ dane sa zistí podľa odseku 5.

(7) Pri príjmoch podľa odsekov 1 až 3, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane, sa za výdavky považuje aj povinne platené poistné²⁰⁾ z týchto príjmov.

(8) Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) a e) zo zdrojov v zahraničí znížené o zaplatené vklady alebo poistné, pričom ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať.

(9) Príjmy podľa odsekov 1 až 3, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do osobitného základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahŕňajú do osobitného základu dane výdavky, o ktoré je podľa odsekov 2, 3, 5, 7 a 8 možné znížiť príjmy zahrnované do osobitného základu dane.

(10) Príjmy podľa odsekov 1 až 3, z ktorých je možné daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, sa zahŕňajú do osobitného základu dane, ak daňovník využil možnosť odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Príjmy, pre ktoré je ustanovené, že sa daň vybraná podľa § 43 ods. 6 považuje za splnenie daňovej povinnosti, sa do osobitného základu dane nezahŕňajú.

 

Komentár k § 7

Za príjmy z držby cenných papierov sa považujú ich výnosy, ktoré sú zvyčajne výsledkom Za príjmy z držby cenných papierov sa považujú ich výnosy, ktoré sú zvyčajne výsledkom investovania peňažných prostriedkov do produktov finančného trhu.

Ide napr. o výnosy z dlhopisov, výnosy z vkladov na vkladových účtoch, alebo bežných účtoch, ale aj výnosy zo životných poistení alebo doplnkového dôchodkového sporenia.

Vo väčšine prípadov, sa pri príjmoch z kapitálového majetku uplatňuje vybratie dane zrážkou podľa § 43 ZDP, ak tieto plynú zo zdrojov na území SR.

Za vyberanie a platenie dane z týchto príjmov správcovi dane je zodpovedný ich platiteľ, čiže ten daňovník (inštitúcia), ktorý tieto príjmy vypláca, alebo pripisuje daňovníkovi k dobru.

Daň zrážkou sa vyberá len pri príjmoch plynúcich zo zdrojov na území SR a ak takéto príjmy plynú daňovníkovi zo zdrojov v zahraničí, tento ich zahŕňa do osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 ZDP.

V prípade príjmov z kapitálového majetku, ustanovenie § 7 ZDP nepripúšťa akékoľvek uplatňovanie výdavkov, napr. poplatky súvisiace s vedením účtu, poplatky súvisiace so zriadením účtu a pod.

Výnimkou sú

–   poplatky, ktoré sú súčasťou vkladov podielnika, t. j. predajná cena vyplateného (vráteného) podielového listu pri jeho vydaní a poplatky, ktoré sú súčasťou ceny, ktorá ako príjem z vrátenia podielového listu plynie daňovníkovi/podielnikov a to vzhľadom na znenie zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní,

–   vklady alebo poistné rozdelené na obdobie dôchodku, ktoré sa odpočítavajú od dôchodku vyplácaných z doplnkového dôchodkového sporenia a plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku,

–   zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré je daňovník povinný platiť, ak súčasťou osobitného základu dane uvádzanom v daňovom priznaní sú príjmy z kapitálového majetku.

Poznámka

 

Zdravotné odvody sa vyberajú len z príjmov, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane z príjmov z kapitálového majetku, a to bez ohľadu na skutočnosť, či plynú zo zdrojov v zahraničí alebo zo zdrojov na území SR. Ide výlučne o príjmy uvádzané v § 7 ods. 1 písm. c), f) a h) a ods. 2 a 3 ZDP.

Príjmami z kapitálového majetku, z ktorých je vyberaná daň zrážkou, ak plynú zo zdrojov na území SR, sú napr.

     úroky a ostatné výnosy z CP [§ 7 ods. 1 písm. a) ZDP],

Poznámka

 

Ide o úroky a ostatné výnosy z CP a to napr. vkladových certifikátov, depozitných certifikátov a vkladových listov, z dlhopisov, pokladničných poukážok a investičných certifikátov.

Nepatria sem výnosy z akcií, pretože ide o formu podielu na zisku v akciovej spoločnosti.

Nepatria sem ani výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ktoré sú samostatne uvedené v § 7 ods. 1 písm. h) ZDP, ako príjmy zdaňované prostredníctvom daňového priznania.

     úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu okrem úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b) [§ 7 ods. 1 písm. b) ZDP],

     dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu, rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa osobitného predpisu [§ 7 ods. 1 písm. d) ZDP],

Poznámka

 

Ide o dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rovnakým spôsobom sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa zákona o DDS.

     plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné, vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia [§ 7 ods. písm. e) ZDP],

Poznámka

 

Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov je podľa § 43 ods. 5 ZDP príjem znížený o zaplatené vklady alebo poistné, t. j. zdaní sa len výnos plynúci z týchto plnení. Ak napr. daňovník na poistnom zaplatí 10 000 eur a po skončení poistného vzťahu mu bude vyplatené, predmetom dane bude len rozdiel vo výške 500 eur.

     príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia) [§ 7 ods. 1 písm. g) ZDP], ak neuplatnia postup podľa § 43 ods. 7 ZDP.

Poznámka

 

V nadväznosti na § 43 ods. 6 písm. c) ZDP, tieto sa zdaňujú zrážkovou daňou, pričom však daňovník sa môže rozhodnúť, či ich zahrnie do daňového priznania alebo nie, t. j. nie sú zrazením dane automaticky považované za vysporiadané. Ponechanie príjmov z vrátených podielových listov medzi príjmami, z ktorých sa zrazením dane nepovažuje daňová povinnosť z tohto príjmu za vysporiadanú je z dôvodu, že podielové listy, ktoré boli nadobudnuté do 31. 12. 2003 sú ako príjmy z predaja CP v súlade s § 52 ods. 20 ZDP pri ich vrátení, oslobodené od dane. Toto oslobodenie sa dá uplatniť len cez podané daňové priznanie, v ktorom si požiada daňovník o vrátenie zrazenej dane platiteľom dane.

V prípade, ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí sú súčasťou základu dane daňovníka z príjmov podľa § 7 ZDP a daňovník si ich vysporiada prostredníctvom daňového priznania.

 

Podľa § 7 ods. 1 písm. d) ZDP, príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d) ZDP, sú od 1. 1. 2023 aj dávky z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 129/2022 Z. z.

Účelom celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu je zabezpečiť príjem pre účastníka po dovŕšení dôchodkového veku alebo ak mu vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, resp. predčasného starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Plnenia z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu nie sú príjmom oslobodeným od dane [§ 9 ods. 2 písm. h) ZDP]. V súlade s § 7 ods. 3 ZDP z príjmov uvedených v § 7 ods. 1 písm. d) ZDP, plynúcich zo zdrojov na území SR sa daň vyberá podľa § 43 ods. 3 písm. e) ZDP.

Príjmy z kapitálového majetku, ktoré sa zahrnú do osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 ZDP do daňového priznania bez uplatnenia výdavkov sú

     úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností [§ 7 ods. 1 písm. c) ZDP],

     výnosy zo zmeniek [§ 7 ods. 1 písm. f) ZDP],

     výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok [§ 7 ods. 1 písm. h) ZDP],

     výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní, pričom v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa namiesto menovitej hodnoty použije cena, za ktorú sa CP kúpi späť (§ 7 ods. 2 ZDP),

     príjem vo výške rozdielu medzi menovitou hodnotou dlhopisov alebo pokladničných poukážok a ich nižšou obstarávacou cenou u majiteľa pri ich splatnosti (§ 7 ods. 3 ZDP).

 

Príklad

Daňovník, fyzická osoba – občan, nakúpil zmenky v hodnote 1 000 amerických dolárov, ktoré pri ich splatení mali hodnotu 1 030 amerických dolárov. Ak by kurz doláru od momentu nadobudnutia zmenky do jej splatnosti značne klesol v zásade daňovník pri prepočte ceny nadobudnutia zmenky na euro a jej hodnoty pri splatení nedosiahne zisk ale stratu. Postupuje daňovník pri stanovení základu dane tak, že prepočíta hodnotu zmenky pri jej nadobudnutí a hodnotu pri je splatnosti a keďže mu vznikla strata tak uvedené ani neuvedie do daňového priznania, a to aj z dôvodu, že podľa znenia ustanovenia § 7 ods. 1 písm. f) zákona je príjmom uvádzaným do daňového priznania výnos zo zmenky?

Nie.

V súlade s § 7 ods. 1 písm. f) ZDP, príjmom daňovníka je výnos zo zmenky okrem príjmov z jej predaja a až výnos určený v dolároch sa prepočíta kurzom podľa § 31 ZDP.

Výnosom v takomto prípade bude 30 dolárov prepočítaných na eurá, ktoré daňovník uvedie do príjmov podľa § 7 ZDP do daňového priznania typ B a to bez uplatnenia výdavkov.

 

Príklad

Daňovník, ktorý je celý rok zamestnaný, má uložené prostriedky na vkladovom účte, na ktorý mu bol pripísaný úrokový výnos vo výške 1 500 eur.

Považuje sa tento príjem za zdaniteľný príjem, a ak áno kto je povinný zdaniť tento príjem?

Príjem z úrokov z vkladového účtu daňovníka sa považuje za zdaniteľný príjem podľa § 7 ods. 1 písm. b) ZDP, pričom z takto pripísaného výnosu je povinná banka, ktorá pripisuje tento príjem v prospech daňovníka (platiteľ dane), zraziť daň. Zrazením dane sa daňová povinnosť z týchto príjmov (úrokov) považuje za splnenú a tieto príjmy sa do osobitného základu dane podľa § 7 ZDP nezahŕňajú., t. j. daňovník tieto príjmy v daňovom priznaní neuvádza. Daňovník nemôže považovať daň vybranú z úrokov za preddavok na daň a nemôže požiadať správcu dane cez podané daňové priznanie o vrátenie zrazenej dane.

 

Príklad

Daňovníkovi v roku 2023 okrem príjmov zo zamestnania (25 200 eur) bolo vyplatené plnenie z poistky pre prípad dožitia určitého veku vo výške 7 250 eur.

Považuje sa vyplatené poistné plnenie za zdaniteľný príjem daňovníka? Ak áno, ide o kapitálové príjmy, ktoré sa zdaňujú zrážkovou daňou, alebo je daňovník povinný uvedené príjmy uviesť v daňovom priznaní a zdaniť ich?

Vyplatené plnenie z poistenia pre prípad dožitia určitého veku sa považuje za zdaniteľný príjem, ktorý sa zaraďuje medzi príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. e) ZDP. Pri týchto príjmoch, ak plynú zo zdrojov na území SR, sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP. Riadnym vykonaním zrážky dane (za jej zrazenie zodpovedá poisťovňa, ktorá plnenie vyplatila) z tohto príjmu sa daňová povinnosť považuje za splnenú. Daňovník nemá povinnosť uvádzať vyplatenú poistku v daňovom priznaní. Nakoľko daňovník v roku 2023 okrem príjmov zo zamestnania nedosiahol žiadne iné zdaniteľné príjmy (okrem príjmov, ktoré už boli zdanené zrážkou a zrazením dane je daň vysporiadaná), nemá povinnosť za zdaňovacie obdobie roku 2023 podať daňové priznanie, ak požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2023.

 

Príklad

Fyzická osoba nepodnikateľ požičal druhej fyzickej osobe nepodnikateľovi peniaze pričom medzi sebou uzavreli zmluvu o pôžičke podľa ObčZ. V tejto zmluve si dohodli úroky za požičané peniaze. Fyzická osoba dosiahla okrem príjmov zo zamestnania aj príjmy z úrokov z poskytnutej pôžičky.

Považujú sa príjmy vo forme prijatých úrokov z poskytnutej pôžičky u daňovníka za zdaniteľný príjem podľa § 7 ZDP a akým spôsobom si daňovník fyzická osoba vyrovná daňovú povinnosť z týchto príjmov?

Úroky z poskytnutej pôžičky sa považujú za zdaniteľné príjmy fyzickej osoby, ktoré sa považujú za príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. c) ZDP. Daňovú povinnosť z týchto príjmov daňovník vyrovná podaním daňového priznania, za predpokladu, že mu povinnosť podať daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie vznikne v súlade s ustanovením § 32 ZDP.

 

Príklad

Daňovník v roku 2023 okrem príjmov zo zamestnania dosiahol aj výnosy zo štátnych dlhopisov vo výške 6 000 eur.

Považujú sa tieto príjmy za zdaniteľné príjmy z kapitálového majetku, a akým spôsobom daňovník zdaní tieto príjmy?

Výnosy zo štátnych dlhopisov plynúce zo zdroja na území SR fyzickej osobe v roku 2023 sa zaraďujú medzi zdaniteľné príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. h) ZDP. Daňovú povinnosť z týchto príjmov je daňovník povinný vyrovnať osobne podaním daňového priznania za rok 2023. Tieto príjmy sa v súlade s § 7 ods. 4 ZDP zahŕňajú do osobitného základu dane podľa § 7 neznížené o výdavky. Daňovník bude povinný podať za rok 2023 daňové priznanie, v ktorom okrem príjmov zo zamestnania (na základe potvrdenia od zamestnávateľa) uvedie aj príjmy z výnosov zo štátnych dlhopisov [§ 7 ods. 1 písm. h) ZDP].

 

Príklad

Odmenu za platbu kartou vypláca banka jedenkrát mesačne majiteľovi účtu vo výške určeného podielu z hodnoty realizovaných nákupov, ak klient neplatí v hotovosti, ale platobnou kartou vydanou k bežnému účtu.

Považuje sa tento príjem za zdaniteľný príjem daňovníka a je povinný ho uvádzať v daňovom priznaní?

Predmetné príjmy sa považujú za iné výnosy z vkladov na bežnom účte, ktoré sa považujú za zdaniteľné príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. b) ZDP. Z týchto príjmov je banka povinná vybrať daň zrážkou, a zrazením dane sa daňová povinnosť daňovníka z tohto príjmu považuje splnenú. Daňovník z dôvodu dosiahnutia tohto príjmu (odmena za platbu kartou na bežnom účte), nie je povinný podávať daňové priznania a tieto príjmy už nezdaňuje.

§ 8

Ostatné príjmy

(1) Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä

a)  príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí; za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu,³³⁾

b)  príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,

c)  príjmy z predaja hnuteľných vecí,

d)  príjmy z prevodu opcií,

e)  príjmy z prevodu cenných papierov,

f)  príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,

g)  príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,³⁶⁾

h)  dôchodky³⁷⁾ a podobné opakujúce sa požitky,

i)  výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,

j)  ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [§ 6 ods. 2 písm. e)],

k)  príjmy z derivátových operácií,

l)  peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,

m) kompenzačné platby podľa osobitného predpisu.^37ad)

n)  náhrada nemajetkovej ujmy,^37ae) okrem náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená trestným činom,

o)  príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu,^37af)

p)  príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe,^29ab) prijaté športovcom podľa osobitného predpisu,^37afa)

r)  náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu.^37afb)

s)  príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov.

t)  príjmy z predaja virtuálnej meny.

(2) Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Daňovník, ktorý vkladá do obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad (ďalej len „vkladateľ nepeňažného vkladu“), zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka^37a) a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu; ak počas tohto obdobia dôjde u vkladateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka^37a) alebo u prijímateľa, ktorý nadobudol nepeňažný vklad (ďalej len „prijímateľ nepeňažného vkladu“), dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty podľa osobitného predpisu¹⁾ (ďalej len „reálna hodnota“) hmotného majetku alebo nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností, pričom pri vzniku týchto skutočností vkladateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 2 a prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 7. Hodnotou vkladaného majetku je pri

a)  majetku s výnimkou majetku, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až d) a i)

    1. cena majetku zistená podľa § 25 ods. 1,

    2. zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom podľa § 2 písm. m),

    3. úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,

b)  individuálne vloženej pohľadávke, menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohľadávky,

c)  zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného vkladu povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c), ak zásoby boli obchodným majetkom podľa § 2 písm. m).

(3) Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy neznížené o výdavky okrem výdavkov uvedených v odseku 12, ak ide o

a)  príjmy podľa odseku 1 písm. i) a j), ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí,

b)  dôchodky,³⁷⁾

c)  príjmy podľa odseku 1 písm. l); pri vykonávaní klinického skúšania^37ab) sú výdavkami aj výdavky preukázateľne vynaložené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súvislosti s výkonom tejto činnosti.

(4) Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie príjem z predaja nehnuteľnosti podľa odseku 1 písm. b) až v tom zdaňovacom období, v ktorom sa prijal, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. b) až f), vyplácané v splátkach na základe kúpnej zmluvy alebo inej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo, alebo prijaté preddavky dohodnuté týmito zmluvami, alebo prijaté na základe zmluvy o budúcom predaji alebo inom prevode, sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

(5) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. b) až e) a s) je výdavkom

a)  kúpna cena preukázateľne zaplatená za vec, cenný papier alebo opciu,

b)  cena veci, cenného papiera alebo opcie zistená v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa písmena a), pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25; to neplatí pre cenný papier nadobudnutý ako nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p),

c)  zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku,

d)  finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci okrem výdavkov na osobné účely,

e)  výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov a opcií; pri predaji zamestnaneckých akcií aj suma nepeňažného príjmu uvedeného v § 5 ods. 3 písm. b) zdanená podľa § 35,

f)  výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku alebo jeho výrobu vo vlastnej réžii; výdavkami preukázateľne vynaloženými na obstaranie nehnuteľnosti sú aj

    1. úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu,

    2. úroky z hypotekárneho úveru^37b) alebo stavebného úveru^37c) súvisiace s obstaraním tejto nehnuteľnosti alebo úroky z účelového úveru na bývanie, ktorý má v zmluvných podmienkach uvedené obstaranie tejto nehnuteľnosti, okrem úrokov, ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia tejto nehnuteľnosti do obchodného majetku, pričom rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým úverom,

g)  suma splateného príspevku,^2d) k príjmu podľa odseku 1 písm. s); suma splateného príspevku prevyšujúca príjem podľa odseku 1 písm. s) v tom zdaňovacom období, v ktorom plynul tento príjem, sa môže uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu, pričom, ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku.

(6) Výdavkom podľa odseku 5 nie je hodnota vlastnej práce na veci, ktorú si daňovník sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil.

(7) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e) a f) sa za výdavok považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu, pričom pri podiele na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo pri členskom práve družstva získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25 ods. 1 písm. c) v čase ich nadobudnutia okrem obchodného podielu nadobudnutého ako nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p).

(8) Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa odseku 1 písm. b) až f) v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod opcií, obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.

(9) Ak daňovník pri príjmoch z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva [odsek 1 písm. a)] neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu, môže uplatniť výdavky vo výške 25 % z týchto príjmov najviac do výšky 5 040 eur ročne.

(10) Z príjmov podľa odseku 1 písm. i) a j), okrem nepeňažnej výhry alebo ceny, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky a z príjmov podľa odseku 1 písm. m) a o) sa daň vyberá podľa § 43. Pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny je prevádzkovateľ alebo organizátor hry, súťaže alebo žrebovania povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny, ktorou je obstarávacia cena alebo vlastné náklady prevádzkovateľa alebo organizátora hry, súťaže alebo žrebovania, alebo poskytovateľa výhry alebo ceny. Ak v cene z verejnej súťaže je zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa táto cena o sumu pripadajúcu na túto odmenu, pričom táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 6.

(11) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. k) sa za výdavky považujú poplatky a iné podobné platby súvisiace s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním týchto derivátových operácií.

(12) Pri príjmoch podľa odsekov 1 a 2, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane), sa za výdavky považuje aj povinne platené poistné²⁰⁾ z týchto príjmov.

(13) Z peňažných a nepeňažných plnení podľa odseku 1 písm. l) sa daň vyberá podľa § 43, okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania.^37ab)

(14) V zdaňovacom období, v ktorom daňovník porušil podmienky ustanovené osobitným predpisom,^37af) zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) súčet súm zistených podľa jednotlivých zdaňovacích období, v ktorých dosiahol príjmy oslobodené podľa § 9 ods. 1 písm. l). Sumy za jednotlivé zdaňovacie obdobia sa vypočítajú ako súčet kladných rozdielov medzi jednotlivými druhmi príjmov podľa odseku 1 písm. d), e) a k) a výdavkami podľa odsekov 5 a 11 prislúchajúcich k jednotlivým druhom príjmov podľa odseku 1 písm. d), e) a k), pričom pri ich výpočte daňovník neuplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) a k). Daňovník pri zahrnovaní tejto sumy do základu dane (čiastkového základu dane) vychádza z údajov poskytnutých od finančnej inštitúcie oprávnenej na poskytovanie investičných služieb podľa osobitného predpisu.^37ag) Za porušenie podmienok ustanovených podľa osobitného predpisu^37af) sa nepovažuje skutočnosť, ak daňovník počas obdobia dlhodobého investičného sporenia^37afc) zomrie.

(15) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. p) sa za výdavky považujú všetky výdavky preukázateľne vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Príjem zo zmluvy o sponzorstve v športe na obdobie presahujúce zdaňovacie obdobie, sa zahrnie do základu dane postupne v období čerpania príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe do výšky vynaložených výdavkov v príslušnom zdaňovacom období podľa osobitného predpisu.^37ah)

(16) Príjmy podľa odseku 1 plynúce manželom z prevodu majetku alebo práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré boli zahrnuté v obchodnom majetku niektorého z manželov, sa zdaňujú u toho z manželov, ktorý mal takýto majetok alebo právo zahrnuté v obchodnom majetku ako posledný.

(17) Príjem podľa odseku 1 písm. t) z predaja vir­tuálnej meny nadobudnutej ťažbou sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období realizácie predaja tejto virtuálnej meny. Súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby pri použití ocenenia spôsobom podľa § 17 ods. 43. Ak bol majetok, z ktorého plynú príjmy podľa odsekov 1 a 2, nadobudnutý výmenou za virtuálnu menu, pri ocenení výdavkov vynaložených na dosiahnutie týchto príjmov sa postupuje spôsobom uvedeným v § 25b.

 

Komentár k § 8

Medzi ostatné príjmy uvedené v § 8 je možné zaradiť výlučne príjmy, ktoré svojou podstatou nespadajú pod iné ustanovenia ZDP, a to medzi príjmy uvedené v § 5 až 7 ZDP.

Pre tieto príjmy je charakteristické, že do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy znížené o výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie predmetných príjmov. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 zákona vyššie, ako dosiahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že pri jednotlivých druhoch ostatných príjmov nie je možné vykázať stratu (§ 8 ods. 2 zákona).

 

-   odsek 1 písm. a) definuje príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, podľa ktorej sa za príjem z príležitostnej činnosti nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6 ZDP, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 ZDP o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu podľa zákona o účtovníctve.

Pri posudzovaní tejto činnosti je možné vychádzať z predpokladu, že

•    daňovník vykonávajúci príležitostnú činnosť nemá povinnosť vystavovania dokladov,

•    daňovník, ktorý platí za tovar alebo poskytnutú službu si takýto výdavok uplatňuje v rámci určenia základu dane (čiastkového základu dane), či už do daňových alebo nedaňových (napr. právnické osoby nezriadené za účelom podnikania) výdavkov, a preto musí mať zabezpečený preukázateľný doklad, na základe ktorého si tento výdavok zaúčtuje alebo zaeviduje podľa § 6 ods. 11 ZDP ako súčasť základu dane (čiastkového základu dane).

Takýmto dokladom bude zmluva alebo iný doklad, ktorý obsahuje náležitosti účtovného dokladu v súlade so zákonom o účtovníctve. Aby bol však takto vystavený doklad aj hodnoverný mal by byť aspoň podpísaný prijímateľom odmeny, ktorý týmto zároveň dostane informáciu, že vystavením dokladu, si ho daňovník (objednávateľ služby alebo tovaru) uplatňuje ako súčasť základu dane.

Uvedené znamená, že odmenu za takúto činnosť už nemôže považovať za príjem z príležitostnej činnosti v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona, ktorý by bolo možné oslobodiť do výšky 500 eur ročne.

 

Príklad

Daňovník, ktorý je celý rok 2023 zamestnaný, príležitostne pokosí trávnik susedovi a dosiahne príjem 100 eur za rok.

Je možné takýto príjem považovať za príjem z príležitostnej činnosti, ktorý je oslobodený od dane z príjmov?

Áno, ak sused nie je podnikateľom, ktorý si môže vyplatenú sumu zahrnúť do základu dane a to na základe vystavenia dokladu s náležitosťami účtovného dokladu.

-   v odseku 1 písm. b), 2, 5 a 8 sa upravujú príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností

 

Medzi príjmy z predaja nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) patria príjmy v prípade,

•    ak ide o nehnuteľnosti, ktoré boli zaradené v obchodnom majetku daňovníka dosahujúceho príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti ale v čase jej predaja už boli vyradené z obchodného majetku,

•    ak ide o nehnuteľnosti, ktoré sú alebo boli zaradené v obchodnom majetku využívanom v súvislosti s príjmami z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu,

•    neboli nikdy zaradené v obchodnom majetku a predávajú sa pred zákonnom stanovenou dobou, po uplynutí ktorej by bol tento príjem oslobodený od dane podľa § 9 ZDP.

Príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 8 ZDP, sú zdaniteľnými príjmami len v prípade, ak nespĺňajú podmienky pre ich oslobodenie nastavené v § 9 ZDP.

Príjmy z predaja nehnuteľnosti sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) vždy až v tom zdaňovacom období, v ktorom ich predávajúci prijal, pričom nie je rozhodujúce, kedy nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 8 ods. 4 zákona) a rovnako nie je podstatné, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.

 

Príklad

Daňovník uzavrel v roku 2023 zmluvu o prevode bytu a rekreačnej chaty. Byt, ktorý kúpil v roku 2022 za 100 000 eur predal za 120 000 eur a chatu, ktorú kúpil v roku 2020 za 60 000 eur (po prepočte na eurá) predal za 30 000 eur. Kúpnu cenu za obidve nehnuteľnosti zaplatil kupujúci predávajúcemu v roku 2023. Obidve nehnuteľnosti predávajúci využíval len na osobné účely a z uvedeného dôvodu sa príjmy dosiahnuté z predaja bytu a rovnako aj príjmy z predaja chaty zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. Podľa § 8 ods. 2 zákona, ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu vyššie, ako dosiahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že daňovník zahrnie v daňovom priznaní za rok 2023 do základu dane ( čiastkového základu dane) príjmy v sume 150 000 eur (120 000 eur za byt a 30 000 eur za chatu). Výdavky môže uplatniť len do výšky príjmov dosiahnutých z predaja uvedených nehnuteľností t. j. môže uplatniť výdavky maximálne vo výške 150 000 eur, a to aj napriek tomu, že celkové preukázateľne vynaložené výdavky v danom prípade predstavovali 160 000 eur.

Ak daňovník využíval nehnuteľnosť (zaradenú do obchodného majetku) na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ak ju prenajíma alebo prenajímal len sčasti, príjmy z jej predaja, ktoré nie sú oslobodené od dane sa zahrnú do základu dane v takom pomere, v akom daňovník tento majetok využíval na uvedené činnosti (§ 4 ods. 5 zákona).

Konkrétne druhy výdavkov, ktoré je možné odpočítať od príjmov dosiahnutých za predaj nehnuteľností, sú taxatívne určené výdavky v § 8 ods. 5 ZDP, a to:

a)  kúpna cena preukázateľne zaplatená za nehnuteľnosť, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorú daňovník nadobudol kúpou,

b)  cena nehnuteľnosti zistená v čase jej nadobudnutia, ak ide o nehnuteľnosť, ktorú daňovník nadobudol dedením, darovaním alebo získal zámenou, pričom pri nehnuteľnosti získanej dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny stanovenej podľa § 25 ZDP.

c)  zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku,

d)  finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu bytu vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s jej predajom okrem výdavkov na osobné účely,

Poznámka

 

Ak daňovník zhodnotil alebo opravil byt svojpomocne, nemôže si ako výdavok uplatniť hodnotu vlastnej práce. V takomto prípade je možné uplatniť len iné preukázateľne vynaložené výdavky – napr. cenu materiálu zakúpeného na opravu, údržbu alebo technické zhodnotenie, cenu služieb a prác vykonaných ich dodávateľom, ktoré predávajúci dodávateľovi preukázateľne zaplatil. Výdavky vynaložené na opravu, údržbu alebo technické zhodnotenie nehnuteľnosti je možné uplatniť len v prípade, ak sa takéto výdavky neuplatnili už v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach (napr. v čase, keď bola nehnuteľnosť zahrnutá v obchodnom majetku a bola využívaná na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom). Nakoľko zo zákona nevyplýva, že na daňové účely je možné akceptovať len tie výdavky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil na technické zhodnotenie, opravu a údržbu odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je možné akceptovať aj výdavky na technické zhodnotenie, opravu a údržbu nehnuteľnosti, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil v čase, keď nehnuteľnosť ešte nebola v jeho vlastníctve, a užíval ju napr. ako nájomca (príp. ako nájomca – člen družstva). V takomto prípade je však potrebné prihliadnuť aj na príslušné ustanovenia ObčZ (napr. § 687 až 695), na obsah nájomnej zmluvy, resp. na stanovy družstva.

e)  výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku alebo jeho výrobu vo vlastnej réžii, pričom za takéto výdavky sa považuje aj

1. úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve

2. úroky z hypotekárneho úveru alebo stavebného úveru súvisiace s obstaraním tejto nehnuteľnosti alebo úroky z účelového úveru na bývanie, ktorý má v zmluvných podmienkach uvedené obstaranie tejto nehnuteľnosti, okrem úrokov, ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku, ktoré sa sem dopĺňajú z dôvodu právnej istoty. Rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým úverom ako napr. poplatky za zrušenie úverovej zmluvy alebo poplatky za predčasné splatenie úveru, vedenie úverového účtu, zriadenie záložného práva a pod.

 

Všetky výdavky musí daňovník preukázať hodnovernými dokladmi, z ktorých musí byť zrejmá tak vynaložená suma, ako aj účel, na ktorý boli výdavky vynaložené.

Postup pri zdaňovaní príjmov z predaja nehnuteľnosti, ktoré sú vyplácané daňovníkovi v splátkach na základe kúpnej zmluvy alebo formou preddavkov na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti je upravený v § 8 ods. 4 a 8 zákona. Takto dosahované príjmy sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) v tom zdaňovacom období, v ktorom boli dosiahnuté. Súvisiace výdavky, ktoré prevyšujú príjmy v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj nehnuteľnosti, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky dosiahnutých príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno uplatniť (§ 8 ods. 8 zákona).

 

Príklad

V kúpnej zmluve sa predávajúci a kupujúci dohodli, že kupujúci zaplatí predávajúcemu kúpnu cenu 600 000 eur za nehnuteľnosť v troch splátkach. Prvú splátku v sume 350 000 eur zaplatí v roku 2022, druhú v sume 150 000 eur v roku 2023 a tretiu splátku v sume 100 000 eur zaplatí až v roku 2024. Predávajúci nehnuteľnosť nadobudol kúpou za 400 000 eur (nehnuteľnosť nemal zahrnutú v obchodnom majetku) a okrem kúpnej ceny iné preukázateľné výdavky nevynaložil.

Zaplatené splátky zahrnie predávajúci do základu dane (čiastkového základu dane) nasledovne:

a)  v roku 2022 zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) príjem v sume 350 000 eur, ku ktorému si môže uplatniť výdavok maximálne do výšky príjmu, t. j. do výšky 350 000 eur,

b)  v roku 2023 v sume 150 000 eur, ku ktorému si môže uplatniť výdavok v zostávajúcej výške 50 000 eur a 

c)  v roku 2024 už zdaní len zostávajúci príjem sume 100 000 eur bez uplatnenia výdavku.

Predmetom dane z príjmov fyzickej osoby je aj nepeňažné plnenie získané zámenou. Základný právny rámec zámeny veci za vec predstavuje zámenná zmluva, ktorú upravuje § 611 ObčZ. Zámennou zmluvou sa jeden účastník zaväzuje odovzdať druhému účastníkovi určitú vec do vlastníctva a ten sa zaväzuje výmenou odovzdať mu do vlastníctva inú vec. Na zámennú zmluvu platia primerane ustanovenia o kúpnej zmluve (§ 588 až 610 ObčZ), a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu.

V praxi často dochádza k zámene bytov. Pri zámene bytu za byt dochádza k prevodu vlastníctva bytu a príjem získaný zámenou (ak nejde o byt zahrnutý do obchodného majetku) sa považuje za ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. Pri zisťovaní základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov dosiahnutých zámenou bytu za byt sa uplatňuje ustanovenie § 8 ods. 2 zákona, t. j. do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie, pričom výdavky ktoré je možné pri príjmoch získaných zámenou bytu za byt uplatniť, sú vymedzené v § 8 ods. 5 zákona (t. j. uplatňujú sa rovnaké výdavky, ako pri príjmoch z predaja bytu) .

Príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane (čiastkového základu dane) u každého z manželov v rovnakom pomere, ak sa manželia nedohodnú inak (v zákone nie je ustanovená forma takejto dohody). V rovnakom pomere, ako sa do základu dane zahŕňajú príjmy z predaja takejto nehnuteľnosti, zahŕňajú sa do základu dane aj výdavky vynaložené na ich dosiahnutie (§ 4 ods. 8 zákona).

V súlade s § 10 ods. 1 zákona, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve dvoch alebo viacerých daňovníkov, potom sa spoločne dosiahnuté príjmy z predaja a spoločne vynaložené výdavky zahŕňajú do základu dane jednotlivých podielových spoluvlastníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo spoluvlastníkmi dohodnutý iný podiel (§ 137 až 142 ObčZ).

 

-   v odseku 1 písm. d), e) a k) sú riešené zdaniteľné príjmy z prevodu opcií, cenných papierov a derivátových operácií.

V prípade príjmov z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP, tento je možné znížiť o výdavky podľa

•    § 8 ods. 2 ZDP, a to o výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmov z predaja cenných papierov,

•    § 8 ods. 5 ZDP, ktorými sú napr. kúpna cena cenného papieru, cena cenného papiera zistená v čase nadobudnutia, ak ide o cenný papier nadobudnutý bezodplatne (dedením, darovaním), výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov.

Samostatným druhom príjmov z predaja zahŕňaným medzi ostatné príjmy oddeleným pre daňové účely od sústavy cenných papierov, aj keď nimi sú, je príjem z predaja opcie uvádzaný v § 8 ods. 1 písm. d) a príjem z derivátových operácií uvádzaný v § 8 ods. 1 písm. k) ZDP.

Na uplatnenie výdavkov k príjmom z predaja opcií sa vzťahuje ustanovenie § 8 ods. 2 a ods. 5 ZDP, tak ako pri príjmoch z predaja cenných papierov.

Na príjmy z prevodu opcií sa vzťahuje aj oslobodenie od dane rovnakým spôsobom ako pri príjmoch z predaja cenných papierov.

Na uplatnenie výdavkov k príjmom z derivátových operácií sa vzťahuje § 8 ods. 11 ZDP, podľa ktorého sa za výdavky považujú poplatky a iné podobné platby súvisiace s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním týchto derivátových operácií.

 

Príklad

Daňovník – fyzická osoba vlastní akcie. Pred ich nadobudnutím daňovník obstaral opciu, ktorú použil na nákup týchto akcií. Aké výdavky si môže daňovník uplatniť pri predaji akcií, okrem preukázateľných výdavkov na obstaranie akcií v súlade s § 8 ods. 5 písm. e) ZDP.

Môže daňovník uplatniť ako výdavok pri príjmoch z predaja akcií aj výdavky na obstaranie opcie, ktorá bola uplatnená pri nákupe akcií, a to v súlade s § 8 ods. 2 ZDP?

V súlade s § 8 ods. 2 ZDP do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie, pričom ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu podľa § 8 ods. 1 ZDP vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Tzn., ani pri príjmoch z prevodu cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP nie je možné vykázať stratu.

Pri príjmoch z prevodu cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP je možné uplatniť výdavky, ktoré sú vymedzené v § 8 ods. 5 ZDP, a to napr. kúpnu cenu preukázateľne zaplatenú za cenný papier (ak daňovník nadobudol cenný papier kúpou), cenu cenného papiera zistenú v čase nadobudnutia, ak daňovník nadobudol cenný papier bezodplatne (napr. darovaním, dedením), výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenného papiera.

Pri uvedených príjmoch sú podľa § 8 ods. 5 písm. f) ZDP výdavkami aj výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku, za ktoré sa považujú aj výdavky na obstaranie opcie, ktorá bola použitá na nákup akcií. Uvedené platí za podmienky, že cena opcie, ktorá bola použitá na nákup akcií, nie je zohľadnená v cene akcie, z dôvodu, aby nebol dvakrát uplatnený ten istý výdavok.

V prípade takýchto príjmov je nastavená aj možnosť oslobodenia príjmov z predaja cenných papierov, pričom je možné rozlišovať príjmy z predaja cenných papierov

–   prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu [§ 9 ods. 1 písm. k) ZDP],

–   neprijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu [§ 9 ods. 1 písm. i) ZDP],

–   obchodovaných v rámci zriadených účtov pre dlhodobé investičné sporenie [§ 9 ods. 1 písm. l) ZDP] .

Ak by príjmy z predaja cenných papierov plynuli daňovníkovi s ODP a tieto by nespĺňali podmienku oslobodenia od dane v súlade s § 9 ZDP, ide u neho o zdaniteľný príjem, ktorý je ako zdroj na území SR (predmet dane) vymedzený v § 16 ZDP.

 

-   ods. 1 písm. s) a ods. 5 písm. g), rieši v nadväznosti na doplnenie vkladov príspevky z ostatných kapitálových fondov (ďalej len „OKF“).

Podľa týchto citovaných ustanovení, sa za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. K príjmu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov si takýto daňovník môže uplatniť sumu splateného príspevku. V prípade, že suma splateného príspevku prevyšuje v príslušnom zdaňovacom období príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov, môže si daňovník uplatniť iba sumu splateného príspevku do kapitálového fondu do výšky príjmu z prerozdelenia kapitálového fondu dosiahnutého v príslušnom zdaňovacom období. Ak daňovníkovi plynie príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov aj v ďalšom zdaňovacom období postupuje rovnako, a to až do úplného zahrnutia celkovej sumy splateného príspevku.

-   v ods. 1 písm. l) a ods. 13 sú uvedené peňažné plnenia a nepeňažné plnenia, ktoré sú poskytnuté od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vrátene príjmov prijatých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pri výkone klinického skúšania. Uvedené zahrnutie plnení medzi príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP platí len v prípade, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7 ZDP.

Podľa § 8 ods. 13 ZDP z peňažných a nepeňažných plnení podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP sa daň vyberá podľa § 43 ZDP, okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania (podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch).

 

Príklad

Farmaceutická spoločnosť uzatvára v roku 2023 s lekármi zmluvy podľa ObčZ, na základe ktorých lekárom vypláca odmenu za vykonanie konzultačnej činnosti a vypracovanie správy z odborného podujatia.

Je farmaceutická spoločnosť z takýchto peňažných plnení povinná vybrať daň zrážkou v zmysle § 43 ods. 3 písm. o) ZDP?

Ak držiteľ vyplatí zdaniteľné peňažné plnenie za vykonanie konzultačnej činnosti a vypracovanie správy z odborného podujatia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (lekárovi), ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie ako fyzická osoba-podnikateľ a dosahuje príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP, uvedené príjmy sú súčasťou jeho príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP, ktoré lekár zdaňuje osobne prostredníctvom daňového priznania.

Ak držiteľ vyplatí zdaniteľné peňažné plnenie za vykonanie konzultačnej činnosti a vypracovanie správy z odborného podujatia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (lekárovi), ktorý nevykonáva zdravotnícke povolanie ako fyzická osoba-podnikateľ, ale je napr. v pracovnoprávnom vzťahu voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, potom sú tieto príjmy príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, z ktorých je držiteľ povinný v súlade so znením § 43 ods. 3 písm. o) ZDP vybrať daň zrážkou.

 

Príklad

Distribútor liekov daroval fyzickej osobe – zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (nie je podnikateľom) počítač.

Ako zdaní uvedený zdravotnícky pracovník tento príjem?

Predmetom dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP sú aj peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vo forme darov. V uvedenom prípade ide o dar poskytnutý držiteľom fyzickej osobe, ktorý nevykonáva zdravotnícke povolanie ako podnikateľ, ale vykonáva zdravotnícke povolanie len ako zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, preto ide o nepeňažný príjem fyzickej osoby podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, z ktorého sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Zdravotnícky pracovník pri vyberaní zrážky postupuje spôsobom a v lehote uvedenej v § 43 ods. 17 písm. a) ZDP. Držiteľ je povinný oznámiť výšku nepeňažného plnenia tomuto zdravotníckemu pracovníkovi spôsobom a v lehote uvedenej v § 43 ods. 19 ZDP a správcovi dane spôsobom a v lehote uvedenej v § 43 ods. 17 písm. b) ZDP.

-   ods. 1 písm. p) a odsek 15 rieši príjmy dosiahnuté na základe zmluvy o sponzorstve v športe, prijaté športovcom podľa osobitného predpisu.

Práve v nadväznosti na profesionálneho športovca a to konkrétne športovca, ktorého výkon športovej činnosti spĺňa znaky závislej práce na základe

a)  zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a

b)  pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu vykonávajúceho šport v rezortnom športovom stredisku,

sa dopĺňa do § 8 ZDP ako príjem sponzorské, ktoré títo športovci prijali od fyzických alebo právnických osôb.

Poskytovanie sponzorského je upravené v § 50 a 51 zákona o športe.

Takto prijaté sponzorské sa zahŕňa do základu dane spôsobom uvedeným v novom odseku 15, čo znamená že sa zahrnie do základu dane vo výške zodpovedajúcej vynaloženým výdavkom dohodnutým a určeným v zmluve o sponzorstve uzatvorenej so sponzorom a zverejnenej v informačnom systéme športu, pričom ak sú výdavky vynakladané počas viacerých zdaňovacích období (max. do 5 rokov od uzavretia zmluvy podľa § 50 a 51 zákona o športe) potom aj príjem sa zahrnie do základu dane v príslušnom zdaňovacom období k čerpaným výdavkom. Výdavkami, o ktoré sa znižuje prijaté sponzorské, sú všetky výdavky dohodnuté a preukázateľne vynaložené podľa uzavretej zmluvy o sponzorstve v športe.

Uvedený spôsob postupného zahŕňania sponzorského do základu dane je obdobný ako spôsob postupného zahrňovania príjmov z dotácií upraveného v § 17 ods. 3 písm. f) a h) ZDP.

 

-   v odseku 1 v písmene t) a ods. 17 je zadefinovaný ako špecifický druh ostatného príjmu, príjem z predaja virtuálnej meny.

Zdanenie príjmu z predaja virtuálnej meny mimo podnikateľskej činnosti u daňovníka fyzickej osoby je zadefinované ako ostatný príjem v § 8 ods. 1 písm. t) ZDP. Samozrejme ide o príjmy z predaja virtuálnej meny zadefinovanej v § 2 písm. ai) ZDP, t. j. príjmy, ktoré vznikajú pri výmene virtuálnej meny za majetok, výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo pri odplatnom prevode virtuálnej meny.

Zároveň v § 8 ods. 17 ZDP je zadefinované, že príjem z predaja virtuálnej meny uvedený v odseku 1 písm. t) tohto ustanovenia, ktorá bola nadobudnutá ťažbou sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období realizácie predaja tejto virtuálnej meny.

Uvedené znamená, že ak daňovník vyťažil virtuálnu menu v roku 2021, ale až roku 2024 sa táto vyťažená mena

•    vymenila za inú virtuálnu menu alebo

•    vymenila za majetok, alebo

•    vymenila za službu, alebo

•    predala,

došlo k realizácii predaja vyťaženej virtuálnej meny a teda dôjde aj k zdaneniu takto dosiahnutého príjmu.

Rovnako ustanovenie § 8 ods. 17 ZDP upravuje aj skutočnosť, že súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby pri použití ocenenia spôsobom podľa § 17 ods. 43 ZDP, t. j. použije sa pre jeho ocenenie reálna hodnota upravená v § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve ku dňu tejto výmeny.

Ak bol majetok, z ktorého plynú príjmy podľa § 8 ods. 1 a 2 (napr. príjem z predaja nehnuteľnosti, príjem z predaja hnuteľnej veci, príjem z predaja cenných papierov), nadobudnutý výmenou za virtuálnu menu, pri ocenení výdavkov vynaložených na dosiahnutie týchto príjmov sa postupuje spôsobom uvedeným v § 25b, a to

•    obstarávacou cenou (§ 25 ods. 6 zákona o účtovníctve), ak bola virtuálna mena nadobudnutá kúpou,

•    reálnou hodnotou [§ 25 ods. 1 písm. h) štvrtý bod a § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve], ak bola virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu.

Podľa § 25b ods. 2, vstupnou cenou majetku a služby nadobudnutých výmenou za virtuálnu menu ku dňu výmeny je reálna hodnota virtuálnej meny [§ 25 ods. 1 písm. h) tretí bod a § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve].

Poznámka

 

Obstarávacou cenou podľa § 25 ods. 6 zákona o účtovníctve je cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny.

Podľa § 25 ods. 1 písm. h) štvrtý bod zákona o účtovníctve sa reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 13 oceňuje aj virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu.

Podľa § 25 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona o účtovníctve sa reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 13 oceňuje aj služba a majetok nadobudnuté výmenou za virtuálnu menu okrem peňažných prostriedkov a cenín ocenených menovitými hodnotami.

!     Upozornenie

Fyzickej osobe, ktorá nadobudne virtuálnu menu darovaním alebo dedením v postavení občana (nepodnikateľa), nevzniká v momente nadobudnutia virtuálnej meny zdaniteľný príjem. Ak fyzická osoba virtuálnu menu nadobudnutú darovaním alebo dedením nevloženú do obchodného majetku predá, príjem z predaja virtuálnej meny zaradí medzi príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. t) ZDP. V súlade s § 8 ods. 17 ZDP súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby pri použití ocenenia spôsobom podľa § 17 ods. 43 ZDP, t. j. reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 13 ZoÚ. Pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) daňovník v nadväznosti na § 8 ods. 2 ZDP uplatní výdavok vynaložený na dosiahnutie príjmu z predaja virtuálnej meny. Takýmto výdavkom môže byť napr. notársky poplatok zaplatený pri darovaní alebo dedení virtuálnej meny, ktorý sa viaže k nadobudnutiu predávanej virtuálnej meny. V žiadnom prípade nie je možné odpočítať od dosiahnutého príjmu z predaja takto nadobudnutej virtuálnej meny (dedením, darovaním) výdavok zodpovedajúci hodnote darovanej alebo zdedenej virtuálnej meny, nakoľko to ustanovenia ZDP neumožňujú. Ustanovenia ZDP upravujú možnosť uplatnenia výdavku pri majetku nadobudnutom darom alebo dedením len v prípade hmotného a nehmotného majetku.

 

Príklad

Akým spôsobom, a v ktorom momente sa zdaňuje virtuálna mena nadobudnutá darom od rodinných príslušníkov (nepodnikateľov)?

Predmetom dane fyzickej osoby nie je v súlade s § 3 ods. 2 písm. a) ZDP príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6 ZDP.

Zdanenie predaja virtuálnej meny je v príslušných ustanoveniach ZDP nastavená tak, že sa virtuálna mena zdaní až v čase jej predaja, čo je výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej mena za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny. Z dôvodu tohto špeciálneho nastavenia zdanenia príjmu z predaja virtuálnej meny sa nepostupuje v súlade s ustanoveniami platnými napr. pre zdanenie darov v prípade fyzickej osoby dosahujúcej príjmy podľa § 6 ZDP.

Fyzickej osobe, ktorá nadobudne virtuálnu menu darovaním v postavení občana (nepodnikateľa), nevzniká v momente nadobudnutia virtuálnej meny zdaniteľný príjem. Ak fyzická osoba virtuálnu menu nadobudnutú darovaním nevloženú do obchodného majetku predá, príjem z predaja virtuálnej meny zaradí medzi príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. t) ZDP. V súlade s § 8 ods. 17 ZDP súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby pri použití ocenenia spôsobom podľa § 17 ods. 43 ZDP, t. j. reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve. Pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) daňovník v nadväznosti na § 8 ods. 2 ZDP uplatní skutočné výdavky vynaložené na dosiahnutie príjmu z predaja virtuálnej meny. Takýmto výdavkom môže byť napr. notársky poplatok zaplatený pri darovaní alebo dedení virtuálnej meny, ktorý sa viaže k nadobudnutiu predávanej virtuálnej meny. Za daňový výdavok však nie je možné považovať hodnotu darovanej virtuálnej meny.

-   podľa ods. 2 sa v prípade ostatných príjmov do základu dane (čiastkového základu dane) zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada, t. j. pri tomto druhu príjmov nemôže vzniknúť daňová strata.

Odsek 2 ďalej určuje aj postup daňovníka pri nepeňažnom vklade do obchodnej spoločnosti alebo družstva (aj do základného imania spoločnosti aj do kapitálových fondov; do rezervného fondu sa v praxi nepeňažné vklady nerealizujú aj keď to ustanovenia ObchZ striktne nezakazujú).

V obidvoch prípadoch je potrebné rozlišovať, či sa vkladá nepeňažný vklad, ktorý prijímateľ preberá v

–   reálnych cenách alebo

–   pôvodných cenách.

Uvedené upravuje ustanovenie § 17 ods. 11 písm. b) ZDP, podľa ktorého sa na vyčíslenie základu dane pri nepeňažnom vklade použije ocenenie majetku v

1. reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka, ak sa postupuje podľa § 17b, alebo

2. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d.

V prípade, ak prijímateľ preberá nepeňažný vklad v reálnych cenách a vkladateľ nepeňažného vkladu, fyzická osoba, vykazuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP, postupuje primerane podľa ustanovení § 17b ods. 1 a 2 ZDP. Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2 ZDP.

V prípade, ak prijímateľ preberá nepeňažný vklad v pôvodných cenách, a vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, uplatní primerane postup podľa § 17d ods. 1 a 4 ZDP.

U daňovníka fyzickej osoby, nepodnikateľa, však aj v tomto prípade, môže vzniknúť oceňovací rozdiel medzi hodnotou vkladu určenou podľa § 8 ods. 2 resp. ods. 5 a hodnotou započítanou na vklad spoločníka podľa § 59 ObchZ.

!     Upozornenie

Nepeňažný vklad ocenený v pôvodných cenách je možné po 1. 1. 2018 uplatniť len v prípade, ak vkladateľom je fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky, ktorá vkladá nepeňažný vklad formou individuálne vloženého majetku, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel alebo podnik alebo jeho časť prijímateľovi nepeňažného vkladu do členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, pričom tento majetok, podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky a prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme nepeňažný vklad v pôvodných cenách. Ak u prijímateľa nepeňažného vkladu nezostáva majetok, podnik alebo jeho časť funkčne spojený so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 17b ZDP, čo znamená, že nepeňažný vklad musí byť ocenený v reálnych hodnotách. Uvedené je upravené v § 17d ods. 7 a 11 ZDP.

Nepeňažný vklad FO
Vklad v reálnych hodnotách § 17b/11 – postup podľa § 17b ods. 1, 2, 8 a 9 použije primerane vkladateľ NV, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17/1/a; ak je vkladateľom NV FO, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení NV uplatní postup podľa § 8/2		Vklad v pôvodných hodnotách § 17d/11 – postup podľa § 17d ods. 1, 4 a 7 uplatní primerane daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17/1/a Možnosť použitia ocenenia vkladu v pôvodných cenách je od 1. 1. 2018 úzko obmedzená len na situácie uvedené § 17d ods. 7 a ods. 11 ZDP (uvedené vyššie)
§ 17b   FO, ktorá vykazuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP a o majetku účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva	§ 8/2   FO, ktorá o majetku neúčtuje v rámci príjmov podľa § 6 ZDP – uplatňuje „paušálne“ výdavky – vedie daňovú evidenciu (neúčtuje)   FO, ktorá nedosahuje príjmy podľa § 6 ZDP	§ 17d   FO s príjmami podľa § 6, ktorá účtuje v JÚ, vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 a 11 ZDP	§ 8/2   FO nepodnikateľ – oceňovací rozdiel vzniká medzi hodnotou určenou podľa § 8 a hodnotou započítanou na vklad a tento sa zahŕňa do ZD podľa § 8 ods. 2

 

Podľa postupu uvedenom v tomto ustanovení daňovník, ktorý vkladá do obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad, zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka určenou podľa § 59 ObchZ a hodnotou vkladaného majetku (ďalej len „oceňovací rozdiel nepeňažného vkladu“).

Základná zásada pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) uvedená v § 8 ods. 2 ZDP, ktorá zamedzuje uznaniu vyšších výdavkov ako dosiahnutých príjmov, t. j. vznik straty, zostáva zachovaná aj pre tieto prípady. Uvedené znamená, že v prípade, ak bola hodnota vkladaného majetku uznaná na započítanie na vklad do obchodnej spoločnosti v nižšej sume ako je hodnota tohto vkladaného majetku na tento rozdiel sa neprihliada a daňovník (vkladateľ) nebude postupovať podľa § 8 ods. 2 ZDP.

Z dôvodu, že ustanovenie § 8 ods. 2 ZDP určuje len zahrnutie kladného rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, v prípade vzniku straty nebude vkladateľ postupovať podľa tohto ustanovenia ani vypĺňať daňové priznanie z tohto titulu a to ani pri uplatnení výdavkov do výšky príjmu, nakoľko sa na neho aplikácia ustanovenia § 8 ods. 2 ZDP vôbec nevzťahuje.

Všeobecne je v § 8 ods. 2 ZDP upravený postup určenia oceňovacieho rozdielu pri vkladanom majetku ako napr. pre nehnuteľnosti, hnuteľnom majetku, cenných papieroch, pohľadávkach a zásobách.

Podľa § 8 ods. 2 ZDP je hodnota majetku určená pri

a)  majetku s výnimkou takého, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až d) a i) ZDP

1. cena majetku zistená podľa § 25 ods. 1,

2. zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom podľa § 2 písm. m),

3. úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,

b)  individuálne vloženej pohľadávke, menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohľadávky,

c)  zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného vkladu povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c), ak zásoby boli obchodným majetkom podľa § 2 písm. m).

 

Majetok

Pri vkladanom majetku uvedenom v § 8 ods. 2 písm. a) ZDP, je preto v nadväznosti na znenie tohto ustanovenia možné povedať, že ak fyzická osoba, nepodnikateľ vkladá majetok do obchodnej spoločnosti, oceňovací rozdiel nepeňažného vkladu zahŕňaný do základu dane vzniká len pri majetku, z ktorého by prípadný príjem z predaja nebol oslobodený od dane z príjmov.

Ak by z takto vkladaného majetku bol príjem z predaja oslobodený, potom ho vkladateľ vloží v cene uznanej na vklad v súlade s § 59 ObchZ, pričom pre daňové účely žiadny oceňovací rozdiel na zdanenie nevzniká.

Poznámka

 

Oslobodenie príjmu z predaja nehnuteľnosti je uvedené v § 9 ods. 1 ZDP.

Príjem z predaja akejkoľvek hnuteľnej veci, ktorá nebola zahrnutá v obchodnom majetku daňovníka, je oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb [§ 9 ods. 1 písm. c) ZDP].

Pri oslobodení príjmov z predaja cenných papierov rozlišujeme medzi cennými papiermi, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovaný trh a cennými papiermi, ktoré na obchodovanie na regulovaný trh neboli prijaté.

!     Upozornenie

V súlade s § 8 ods. 2 ZDP sa aplikuje možnosť oslobodenia rovnako, ako keby sa majetok v čase vkladu predával, čo je v prípade cenných papierov oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, resp. podľa § 9 ods. 1 písm. e) ZDP.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že zámerom zákona je pri nepeňažnom vklade zdaňovať oceňovací rozdiel iba pri majetku, z ktorého by prípadný príjem z predaja nebol oslobodený od dane z príjmov, ak sa jedná o vklad cenných papierov, z ktorých by príjem z predaja bol oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. k) ZDP, nevzniká vkladateľovi oceňovací rozdiel, ktorý sa zahŕňa do základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 8 ods. 2 ZDP, a to aj napriek tomu, že sa ustanovenie § 8 ods. 2 písm. a) ZDP priamo neodkazuje na § 9 ods. 1 písm. k) ZDP.

Poznámka

 

Oslobodenie príjmov z predaja cenných podľa § 9 ods. 1 písm. i) a k) ZDP sa vzťahuje len na príjmy z predaja cenných papierov podľa § 8 ZDP, ktoré predávajúci obstaral po 31. 12. 2003. Uvedené vyplýva z § 52 ods. 20 cit. zákona. Uvedené znamená, že pri aplikácii oslobodenia príjmov z predaja cenných papierov nadobudnutých do 31. 12. 2003, pre účely jeho uplatnenia podľa § 8 ods. 2 ZDP sa takéto oslobodenie od dane z príjmov nastavené v § 52 ods. 20 ZDP, neberie do úvahy.

 

Príklad

Vkladateľ nepeňažného vkladu plánuje v roku 2023 vložiť do obchodnej spoločnosti cenný papier, ktorý nadobudol v roku 2011 a ktorý nebol prijatý na obchodovanie na regulovaný trh v hodnote 1 000 eur. Cena uznaná na vklad určená znalcom je 1 450 eur. Táto cenu bude považovaná pre účely určenia oceňovacieho rozdielu v ustanovení § 8 ods. 2 ZDP ako keby príjem dosiahnutý z jeho predaja. Príjem z jeho predaja znížený o vynaložený výdavok na jeho obstaranie (podľa § 8 ods. 5 a 7 ZDP) je podľa § 9 ods. 1 písm. j) ZDP oslobodený od dane, nakoľko nepresahuje sumu 500 eur.
V takomto prípade, teda vkladateľ neurčuje oceňovací rozdiel podľa § 8 ods. 2 ZDP.

 

Príklad

Vkladateľ nepeňažného vkladu vložil do základného imania spoločnosti v roku 2023 cenné papiere, ocenené znalcom a uznané za vklad v úhrnnej hodnote 2 500 eur, ktoré nadobudol v úhrnnej cene za 1 000 eur, pričom tieto neboli prijaté na obchodovanie na regulovaný trh. V súlade s 9 ods. 1 písm. i) ZDP je príjem z predaja cenných papierov znížený o úhrn obstarávacích cien oslobodený do výšky 500 eur. Zostávajúca časť vo výške 1 000 eur (2 500 – 1 000 – 500 eur) je zdaniteľným príjmom daňovníka. Vzniknutý zdaniteľný príjem bude zároveň považovaný za oceňovací rozdiel, ktorý bude vkladateľ zahŕňať do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 8 ods. 2 ZDP postupne alebo najdlhšie do siedmych rokov.

Ocenenie vkladaného majetku uvedeného v § 8 ods. 2 písm. a) ZDP podľa § 25 ods. 1 sa určuje vo výške napr. obstarávacej ceny, sume vo výške vlastných nákladov a pod. (bližšie uvedené v časti komentára k § 25 ZDP).

 

Pohľadávky

Hodnotou individuálne vloženej pohľadávky je

–   pri vlastnej pohľadávke jej menovitá hodnota,

–   pri pohľadávke nadobudnutej postúpením jej obstarávacia cena.

V prípade, určenia hodnoty pohľadávok započítanej na vklad, túto znalec stanoví v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z., pričom berie do úvahy okrem účtovnej hodnoty pohľadávky aj koeficient vymožiteľnosti pohľadávky, v ktorom sa zohľadňuje platobná disciplína dlžníka, jeho obchodná aktivita, dátum splatnosti, objem pohľadávky a zabezpečenie plnenia a v závislosti na charaktere pohľadávky sa určí v rozmedzí od 0,0 do 1,0.

V prípade vlastných pohľadávok, znalec môže pohľadávku oceniť

–   maximálne vo výške jej menovitej hodnoty, t. j. oceňovací rozdiel nevzniká alebo

–   v nižšej sume, pričom záporný oceňovací rozdiel zákon o dani z príjmov v ustanovení § 8 ods. 2 ZDP neupravuje.

 

Príklad

Daňovníkovi Albertovi (občanovi, nepodnikateľovi) vznikla pohľadávka na základe uzavretej zmluvy o predaji nehnuteľnosti, pričom príjem z jej predaja nespĺňal podmienky pre oslobodenie príjmov. V zmluve uzavretej dňa 15. 3. 2023 sa dohodli na kúpnej cene nehnuteľnosti vo výške 200 000 eur, ktorú kupujúci Daniel zaplatí do konca roka 2023. Vkladateľ Albert túto pohľadávku vložil do obchodnej spoločnosti, pričom znalec mu ju ocenil vo výške menovitej hodnoty v súlade s Vyhláškou č. 492/2004 Z. z. Vkladateľovi nevzniká oceňovací rozdiel NV, preto nepostupuje v súlade s § 8 ods. 2 ZDP.

V prípade pohľadávok nadobudnutých postúpením, znalec môže pohľadávku oceniť

–   maximálne vo výške jej menovitej hodnoty, pričom ak vkladateľ nadobudol túto pohľadávku v nižšej obstarávacej cene, vzniknutý rozdiel je oceňovacím rozdielom zahŕňaným do základu dane (čiastkovým základom dane) podľa § 8 ods. 2 ZDP,

–   v nižšej hodnote ako jej menovitá hodnota pohľadávky ale vo vyššej ako je obstarávacia cena pohľadávky u vkladateľa, t. j. tiež vzniká oceňovací rozdiel,

–   v nižšej hodnote ako je obstarávacia cena u vkladateľa, nevzniká oceňovací rozdiel.

 

Príklad

Ak by sme vychádzali z predchádzajúceho príkladu, a došlo by k situácii, že predávajúci nehnuteľnosti Albert súrne potrebuje peniaze a postúpi pohľadávku na iného občana Norberta v hodnote 170 000 eur a tento túto pohľadávku nadobudnutú postúpením vloží do základného imania spoločnosti, pričom znalec ocení pohľadávku na výšku 180 000 eur (maximálne do výške 200 000 eur) v súlade s Vyhláškou č. 492/1994 Z. z., vkladateľ Norbert musí rozdiel vo výške 10 000 eur zahrnúť do základu dane podľa § 8 ods. 2 ZDP.

Zásoby

Hodnotou zásob u vkladateľa je

–   obstarávacia cena zásob ak ich kúpil vkladateľ občan resp. vkladateľ podnikateľ, ktorý ich nezahrnul do obchodného majetku – táto sa však nikdy neuplatňuje, nakoľko zásoby sú hmotným majetkom, z ktorého príjem z predaja je oslobodený od dane bez časového obmedzenia, s výnimkou prípadov, ak boli zaradené v obchodnom majetku a medzi vyradením a predajom neprešlo 5 rokov,

–   cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného vkladu povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c) ZDP, ak zásoby boli obchodným majetkom [§ 2 písm. m) ZDP], t. j. ide o zásoby, ktoré už mal daňovník zahrnuté do daňových výdavkov, ak účtoval v sústave JÚ resp. v paušálnych výdavkoch podľa § 6 ods. 10 ZDP a neboli ešte spotrebované.

 

Príklad

Daňovník k 30. 3. 2023 ukončil živnosť (vráti živnostenské oprávnenie). Keďže mu zostali na sklade zásoby v hodnote 20 400 eur o túto hodnotu musí zvýšiť základ dane pri skončení podnikania podľa § 17 ods. 8 ZDP a to ku dňu, ku ktorému skončil podnikanie, t. j. k 30. 3. 2023 ku ktorému aj zostaví mimoriadnu účtovnú závierku. Zásoby sa rozhodne v máji 2023 vložiť ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, v ktorej sa stane spoločníkom. Znalec ocenil zásoby na hodnotu 30 000 eur. Rozdiel vo výške 9 600 eur musí daňovník (vkladateľ) zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 8 ods. 2 ZDP, a to buď jednorazovo v celej výške v roku 2023 alebo postupne vo výške min. 1/7 počnúc rokom 2023 maximálne do roku 2029.

Tento vzniknutý oceňovací rozdiel nepeňažného vkladu sa zahrnie do základu dane vkladateľa v zdaňovacom období,

–   v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo

–   až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu.

Ak počas tohto obdobia dôjde u vkladateľa nepeňažného vkladu

–   k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka podľa § 59 ObchZ, alebo

–   u prijímateľa, ktorý nadobudol nepeňažný vklad, dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty podľa zákona o účtovníctve hmotného alebo nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom,

je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností.

 

-   v odseku 5 sú určené výdavky, ktoré je možné odpočítať od príjmov uvedených v § 8 ods. 1 písm. b) až e) a s), čo sú príjmy z prevodu nehnuteľností, z predaja hnuteľných vecí, z prevodu opcií, z prevodu cenných papierov a príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov.

Medzi výdavky podľa tohto ustanovenia patria aj špecificky určené výdavky uvedené v písmene b), ktoré sa vzťahujú k bezodplatne nadobudnutému majetku, či už darovaním alebo zdedením. Ide konkrétne o výdavky ako cena veci, cenného papiera alebo opcie zistená v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa písmena a), čo je obstarávacia cena pri kúpe, pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25 (cena bezodplatne nadobudnutého majetku, ktorá je pri darovaní určená znalcom v čase darovania a pri dedení cena určená notárom v rámci dedičského konania, kde priamo notár vystupuje v pozícii znalca).

 

V nadväznosti na zmeny zavedené zákonom č. 309/2023 Z. z sa v tomto ustanovení dopĺňa, že pri príjme z predaja cenného papiera nie je možné uvedeným spôsobom postupovať, ak ide o akciu, ktorú získal daňovník bezodplatne, pričom bolo pri jej nadobudnutí ako nepeňažného plnenia použité oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p) zákona č. 309/2023 Z. z.. Uvedené znamená, že nie je možné odpočítať výdavok vo výške hodnoty akcie, ktorá je upravená priamo v § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p), ktorou je nominálna hodnota akcie. Ak by ale takýto nepeňažný príjem spočíval v tom, že daňovník, ktorý akciu získal ju získal za zvýhodnenú cenu, t. j. časť z hodnoty akcie určenej v ustanoveniach § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p) zákona č. 309/2023 Z. z. zaplatil, potom táto časť kúpnej ceny je odpočítateľným daňovým výdavkom podľa § 8 ods. 5 písm. a) ZDP k príjmu z predaja takto nadobudnutej akcie. Bližšie k oslobodeniam priamo v komentári k § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p) zákona č. 309/2023 Z. z., ktorý dopĺňa ustanovenia ZDP.

-   odsek 7 určuje výdavky odpočítateľné od príjmov z prevodu cenných papierov a príjmov z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva.

Podľa tohto ustanovenia sa za výdavok považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu, pričom pri podiele na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo pri členskom práve družstva získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25 ods. 1 písm. c) v čase ich nadobudnutia okrem obchodného podielu nadobudnutého ako nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p).

 

Predmetné doplnenie ustanovenia § 8 ods. 7 ZDP bolo vykonané zákonom č. 309/2023 Z. z. v nadväznosti na zavedenie oslobodenia pre zamestnancov a podnikateľov, ktorý namiesto peňažného plnenia nadobudli za svoju prácu pre spoločnosť akcie alebo obchodné podiely na spoločnosti, pre ktorú prácu vykonali, pričom citované ustanovenia upravujú zákonom určené podmienky, po splnení ktorých sú takto nadobudnuté akcie a obchodné podiely oslobodené od dane. Bližšie k oslobodeniu priamo v komentári k ustanoveniam § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p) zákona č. 309/2023 Z. z. upravujúceho ustanovenia ZDP.

-   odsek 14 striktne stanovuje, že ak dôjde k porušeniu podmienok pre oslobodenie vymedzených príjmov z predaja cenných papierov, opcií a derivátových operácií obchodovaných v rámci portfólia dlhodobého investičného sporenia podľa § 9 ods. 1 písm. l) ZDP v nadväznosti na § 7 ods. 14 zákona o CP, musí všetky dosiahnuté príjmy dodaniť, pričom pri ich spätnom zdanení nemôže využiť oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov nastavených v 

•    § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, t. j. do výšky 500 eur v úhrnne s ďalšími príjmami nastavenými v rámci tohto ustanovenia a to aj v nadväznosti na § 9 ods. 1 písm. g) ZDP (oslobodenie príjmov z prenájmu a príležitostných činností),

•    § 9 ods. 1 písm. k) ZDP, t. j. oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ak predaj cenného papiera nastal po uplynutí jedného roka od nadobudnutia tohto cenného papiera.

Daňovník pri zahrňovaní tejto sumy do základu dane (čiastkového základu dane) vychádza z údajov poskytnutých od finančnej inštitúcie oprávnenej na poskytovanie investičných služieb podľa § 73i až 73l a § 75 ods. 9 zákona o CP.

 

Príklad

Aké produkty sa môžu kupovať na účtoch DIS (slov. a zahr. fondy , akcie, dlhopisy)?

Okruh produktov je vymedzený v § 7 ods. 11 zákona o CP „cenné papiere a iné finančné nástroje, ktoré sú súčasťou portfólia, sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu“, čo znamená, že ide o finančné nástroje definované v § 5 zákona o cenných papieroch, ktoré musia byť prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v SR alebo v zahraničí.

V prípade, ak by došlo k porušeniu týchto podmienok uvedených v § 7 ods. 11 zákona o CP daňovník musí všetky obchody zdaniť spôsobom uvedeným v § 8 ods. 14 ZDP. Podľa tohto ustanovenia sa v príslušnom zdaňovacom období, kedy k ich porušeniu došlo zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) súčet súm zistených podľa jednotlivých zdaňovacích období, v ktorých dosiahol príjmy oslobodené podľa § 9 ods. 1 písm. l) ZDP. Sumy za jednotlivé zdaňovacie obdobia sa vypočítajú ako súčet kladných rozdielov medzi jednotlivými druhmi príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. d), e) a k) ZDP a výdavkami podľa § 8 ods. 5 a 11 ZDP prislúchajúcich k týmto jednotlivým druhom príjmov, pričom pri ich výpočte daňovník neuplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) a k) ZDP. Daňovník pri zahrňovaní tejto sumy do základu dane (čiastkového základu dane) vychádza z údajov poskytnutých od finančnej inštitúcie oprávnenej na poskytovanie investičných služieb podľa § 73i až 73l a § 75 ods. 9 zákona o cenných papierov.

Za porušenie podmienok ustanovených podľa § 7 ods. 11 zákona o CP sa nepovažuje skutočnosť, ak daňovník počas obdobia DIS, t. j. počas obdobia 15-tich rokov od zriadenia tohto portfólia, zomrie.

 

Príklad

Ak daňovník zomrie v priebehu sporenia, musí za neho dedič zdaňovať vykonané obchody, nakoľko neboli dodržané podmienky? Môže pokračovať na tomto účte dedič, tak aby spĺňal podmienky pre oslobodenie od dane?

Príjem získaný dedením, nie je predmetom dane podľa § 3 ods. 2 ZDP.

V súlade s § 8 ods. 14 ZDP sa za porušenie podmienok DIS nepovažuje prípad, ak daňovník počas zákonnom stanoveného obdobia zomrie, t. j. dedič nemusí zdaňovať obchody uskutočnené na účtoch DIS. Ak by dedič chcel obchodovať s cennými papiermi prostredníctvom účtov DIS musí si zriadiť nový účet DIS na svoje meno a splniť určené podmienky nanovo u seba, resp. ak by takýto účet mal už zriadený môže na nové investície použiť zdedené prostriedky z účtu poručiteľa.

-   odsek 16

Úprava rieši zdanenie príjmu z prevodu majetku (napr. nehnuteľnosti) alebo práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré jeden z manželov mal zaradený do obchodného majetku a predávajú ho po jeho vyradení z obchodného majetku. Uvedené znamená, že nie je možné v takomto prípade aplikovať ustanovenie § 4 ods. 8 zákona, t. j. nie je možné deliť príjem dosiahnutý z predaja takéhoto majetku v pomere medzi manželov aký si dohodnú, ale vždy celý príjem zdaňuje ten manžel, ktorý mal majetok zaradený v obchodnom majetku ako posledný.

Poznámka

 

V ustanoveniach § 143 až 151 ObčZ je upravené BSM. Jeho existencia je podmienená uzavretím manželstva. V BSM je všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí, ktoré získal jeden z manželov dedičstvom alebo darom, ďalej veci ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov alebo ktoré boli vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom stanovený rozsah BSM (takáto dohoda musí byť vo forme notárskej zápisnice). Jedným z charakteristických znakov BSM je, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníctve, ktoré je v BSM.

 

Príklad

Manžel podniká na základe živnostenského oprávnenia a dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. V roku 2017 začal pri podnikaní používať nehnuteľnosť, ktorá patrí do BSM a zaradil ju do obchodného majetku. V roku 2024 chce túto nehnuteľnosť predať obchodnému partnerovi.

Môže si potom rozdeliť príjem z predaja nehnuteľnosti s manželkou?

Ak by manžel nevyradil nehnuteľnosť z obchodného majetku pred jej predajom, potom príjem z jej predaja by bol výlučne príjmom manžela, a to príjmom zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP, lebo príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je v súlade so znením § 6 ods. 5 písm. a) ZDP aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka.

Ak by manžel vyradil nehnuteľnosť z obchodného majetku pred jej predajom, potom by bolo potrebné vyhodnotiť podmienky oslobodenia príjmu z predaja uvedenej nehnuteľnosti. Ak neuplynulo päť rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku daňovníka, príjem z predaja tejto nehnuteľnosti by nebol oslobodený od dane podľa § 9 ZDP a bol by zdaniteľným príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade so znením § 8 ods. 16 ZDP by nebolo možné tento príjem rozdeliť medzi manželov. Celý príjem z predaja nehnuteľnosti patriacej do BSM by zdanil manžel, ktorý mal túto nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku pred jej vyradením z obchodného majetku a jej následným predajom.

 

Príklad

Od roku 2010 manželia využívali na svoje podnikanie tú istú nehnuteľnosť patriacu do ich BSM, ktorú si zaradil do obchodného majetku manžel. V roku 2016 obaja manželia skončili podnikanie a uvedenú nehnuteľnosť prenajali (ako občania). Do obchodného majetku si ju zaradila manželka (odpisy uplatňovala ako daňové výdavky) a mala ju zaradenú v obchodnom majetku až do jej predaja, ktorý sa uskutočnil v roku 2023.

Môžu si manželia rozdeliť príjem z predaja nehnuteľnosti?

Pri skončení podnikania došlo aj k vyradeniu nehnuteľnosti z obchodného majetku manžela. Ak manželia prenajímali nehnuteľnosť v BSM a príjem z prenájmu nebol príjmom z podnikania, potom bol príjmom podľa § 6 ods. 3 ZDP, ktorý si mohli manželia deliť spôsobom uvedeným v § 4 ods. 8 ZDP (rovnakým pomerom alebo v pomere, na ktorom sa manželia dohodli). Pri predaji nehnuteľnosti, ktorá bola v obchodnom majetku pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP, ak neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 9 ZDP (neuplynulo päť rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku prenajímateľa), príjem z predaja takejto nehnuteľnosti je zdaniteľným príjmom, a to ostatným príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade so znením § 8 ods. 16 ZDP nie je možné tento príjem rozdeliť medzi manželov a celý príjem z predaja nehnuteľnosti patriacej do BSM zdaní manželka, ktorá mala túto nehnuteľnosť pred jej predajom zaradenú v obchodnom majetku ako posledná.

§ 9

Príjmy oslobodené od dane

(1) Od dane je oslobodený príjem

a)  z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,

b)  z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,

c)  z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier,

d)  z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov,³⁾ prijatý touto osobou,

e)  z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty³⁸⁾ a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo pri splátkovom kalendári, ktoré sú vykonané podľa osobitného predpisu,³⁸⁾ vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; rovnako sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ak dôjde k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu,^38b)

f)  prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu³⁹⁾ a obdobné plnenie poskytované zo zahraničia,

g)  podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,

h)  z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi zo zmluvy o budúcom prevode členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, uzavretej v čase do piatich rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom,

i)  podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur; ak takto vymedzený rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu; ak daňovník súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), uplatní sa oslobodenie od dane podľa písmena g) a podľa tohto písmena, najviac v úhrnnej výške 500 eur,

j)  získaný nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnený byt alebo prijatá náhrada za uvoľnený byt užívateľom bytu od oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná nehnuteľnosť podľa osobitných predpisov³⁾ alebo od dediča oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná táto nehnuteľnosť, v ktorej sa takýto byt nachádza,

k)  z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu^39b) alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, a to po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia, ak doba medzi ich prijatím na regulovaný trh alebo obdobný zahraničný regulovaný trh a predajom presiahne jeden rok okrem cenných papierov nadobudnutých ako nepeňažné plnenie podľa písmena p) a § 5 ods. 7 písm. q); od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka,

l)  z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií plynúci z dlhodobého investičného sporenia po splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom^37afc) vrátane príjmu vyplateného po uplynutí 15 rokov od začiatku dlhodobého investičného sporenia; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka,

m) podľa § 8 ods. 1 písm. r), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.

n)  podľa § 3 ods. 1 písm. g), ak v príslušnom zdaňovacom období nepresiahne 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, pričom ak takto vymedzený príjem presiahne 500 eur

    1. daň z tohto príjmu sa vyberie zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. r) len zo sumy presahujúcej 500 eur od jednotlivého platiteľa dane v príslušnom zdaňovacom období,

    2. zahrnie sa do osobitného základu dane podľa § 51e len v sume presahujúcej 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou v príslušnom zdaňovacom období,

o)  z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej podľa osobitného predpisu,^39c) a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, pričom

    1. do uplynutia piatich rokov sa započíta aj doba od nadobudnutia pôvodnej nehnuteľnosti, ktorá bola nahradená nehnuteľnosťou podľa osobitného predpisu,^39c)

    2. pri nadobudnutej nehnuteľnosti dedením v priamom rade je príjem z predaja tejto nehnuteľnosti oslobodený po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia poručiteľom, pri ktorom sa uplatní aj postup podľa prvého bodu,

p)  z nepeňažného plnenia nadobudnutého daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 formou akcie ocenenej v jej nominálnej hodnote alebo obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným oceneného v hodnote vkladu zistenej podľa § 25a pripadajúceho na daňovníka v súvislosti s jeho výkonom činnosti, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 vykonávanej pre obchodnú spoločnosť, ktorej akcie alebo obchodný podiel takto získal, ak

     1. táto obchodná spoločnosť nevyplácala podiely na zisku (dividendu) zo svojho zisku odo dňa registrácie podľa § 49a, a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté týmto daňovníkom a 

     2. tieto akcie neboli a nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu^39b) a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté týmto daňovníkom.

(2) Od dane sú oslobodené aj

a)  dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia,²⁰⁾ individuálneho zdravotného poistenia,²⁰⁾ sociálneho poistenia,^21a) nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,⁴⁰⁾ plnenia zo starobného dôchodkového sporenia,^40a) okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu,^40c) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,

b)  dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze,⁴¹⁾ sociálne služby,⁴²⁾ peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,⁴²⁾ štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi,⁴³⁾ ďalšie sociálne dávky⁴⁴⁾ a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

c)  príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku vrátane príplatku za výkon funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora poskytované podľa osobitných predpisov,⁴⁵⁾

d)  plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce⁴⁶⁾ okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6, ak nejde o plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce,^46a)

e)  jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby,⁴⁷⁾ motivačný príspevok, naturálne náležitosti, náhrada cestovného^47a) a jednorazové odškodnenie pozostalých^47b) poskytované v súvislosti so zaradením do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu,

f)  dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a Slovenskej informačnej služby poskytované podľa osobitných predpisov⁴⁹⁾ okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej starostlivosti,

g)  vecné dary alebo peňažné dary poskytované príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, zamestnancom a členom hasičských jednotiek a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku,⁵⁰⁾

h)  plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu^34a) alebo doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu,³⁵⁾

i)  prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. n), plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti,^50a) plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za

    1. stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c), alebo ak nejde o plnenia poskytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40 %ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, najviac do výšky sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), pričom ak takto vymedzené plnenia presiahnu sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a), do základu dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu; ak ide o plnenie vyplatené daňovníkovi na viac rokov, uplatní sa oslobodenie od dane v zdaňovacom období vyplatenia plnenia vo výške násobku sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) platnej v roku vyplatenia plnenia a počtu rokov, na ktoré je plnenie vyplatené, a to počnúc rokom, v ktorom bolo toto plnenie vyplatené, najviac do výšky 20 000 eur, pričom plnenie nad takto ustanovenú sumu je súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka,

    2. škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom,

    3. škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka (§ 6 ods. 1 a 2) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 6 ods. 3),

    4. škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,

j)  štipendiá⁵¹⁾ poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu,^51a) podnikové štipendiá poskytované študentom vysokých škôl podľa osobitného predpisu,^51b) podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení,⁵²⁾ neziskových organizácií a neinvestičných fondov⁵³⁾ vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky⁵⁴⁾ poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6, ak nejde o platby poskytnuté podľa osobitného predpisu,^54a)

k)  úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,⁵⁵⁾

l)  výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov⁵⁶⁾ a obdobné výhry zo zahraničia,

m) prijaté ceny alebo výhry neuvedené v písmene l) v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu sumu 350 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce ustanovenú sumu; cenou alebo výhrou sa rozumie

    1. cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,

    2. výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania,

    3. cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6),

n)  suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti⁵⁷⁾ (ďalej len „daňový bonus“) vyplatená daňovníkovi podľa § 33, suma daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie^57a) (ďalej len „daňový bonus na zaplatené úroky“) podľa § 33a a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

o)  peňažné náhrady z Fondu ochrany vkladov⁵⁸⁾ a z Garančného fondu investícií,⁵⁹⁾

p)  príjem z predaja podielového listu do výšky aktuálnej ceny podielového listu platnej v deň jeho predaja, okrem predaja podielového listu osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí,

r)  prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa osobitného predpisu,^59b)

s)  finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,

t)  suma priznaná a vyplatená zamestnancovi podľa § 32a (ďalej len „zamestnanecká prémia“),

u)  hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl a žiakov odborných učilíšť poskytované podľa osobitného predpisu,^59c)

v)  peňažné alebo nepeňažné plnenie poskytnuté právnickou osobou podľa osobitného predpisu^59ca) fyzickej osobe pri bezodplatnom prevode zaknihovaných cenných papierov podľa osobitného predpisu,^59d)

w) príjmy osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, vyplácané týmto osobám z osobitných finančných prostriedkov, ktoré Policajný zbor používa na úhradu výdavkov spojených s vykonávaním operatívno-pátracej činnosti, s vykonávaním kriminálneho spravodajstva, s používaním agenta a s ochranou svedka,^59e)

x)  plnenia poskytované dobrovoľníkovi podľa osobitného predpisu,⁵⁹ⁱ⁾

y)  nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí^37ab) určenom výhradne na vzdelávací účel a nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na sústavnom vzdelávaní podľa osobitného predpisu;^59ia) za účasť na sústavnom vzdelávaní sa považuje aj hodnota ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s týmto vzdelávaním,

z)  plnenie poskytované baníckym dôchodcom a vdovám po baníkoch alebo vdovám po baníckych dôchodcoch, ktorým nárok na toto plnenie vznikol podľa výnosu Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 1/1990 zo dňa 23. januára 1990 o deputátnom uhlí a dreve ^59j) do 16. januára 1992,

aa) odmena poskytnutá Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti podľa osobitného pred­pisu,^59ja)

ab) finančný príspevok,^59jb) jednorazové odškodnenie pozostalých^59jc) a naturálne náležitosti^59jd) poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu,

ac) peňažné plnenie a nepeňažné plnenie poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu pri príležitosti udeľovania štátnych cien a štátnych vyznamenaní,^59je) čestných štátnych titulov^59jf) a odmien športových reprezentantov^79d) za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži.^59jg)

ad) príspevok za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa osobitného predpisu,^59jh)

ae) jednorazový príspevok za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa osobitného predpisu,^59ji)

af) podpora v čase skrátenej práce.^59jj)

(3) Ak ide o predaj nehnuteľností uvedených v odseku 1 písm. a), alebo písm. b) po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,⁶⁰⁾ do lehoty uvedenej v odseku 1 písm. a), alebo písm. b) sa započítava doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

(4) Oslobodenie príjmov z predaja alebo prevodu nehnuteľností podľa odseku 1 písm. a) a b) alebo z prevodu uvedeného v odseku 1 písm. h) u predávajúceho alebo prevodcu sa posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode, a to podľa toho, ktorý deň nastal skôr, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období kupujúci alebo nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo spojené s členským podielom.

(5) Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11.

 

Komentár k § 9

-   v odseku 1 písm. a), b), d), e) v nadväznosti aj na odseky 3, 4 a 5 je uvedené oslobodenie príjmov z prevodu nehnuteľností a s tým súvisiace úpravy.

Výlučne príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 8 ZDP, je možné ďalej oslobodiť od dane z príjmov fyzických osôb, ak samozrejme daňovník spĺňa zákonnom stanovené podmienky v § 9 ZDP.

Príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 8 ZDP, sú zdaniteľnými príjmami len v prípade, ak nie sú od dane oslobodené podľa § 9 ZDP.

Predmetné oslobodenie závisí od viacerých kritérií, a to

–   doby trvania vlastníctva nehnuteľnosti,

–   spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti,

–   jej zahrnutia alebo nezahrnutia do obchodného majetku daňovníka.

Splnenie určených podmienok (doby vlastníctva) sa u predávajúceho alebo prevodcu posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je vždy ten deň, ktorý nastal skôr. Na účely oslobodenia od dane u predávajúceho nie je podstatné, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 9 ods. 4 ZDP).

 

Príklad

Daňovník nadobudol garáž kúpou 14. 4. 2018. V roku 2023 sa ju rozhodol predať. Zmluva o prevode garáže bola uzavretá 15. 4. 2023. Platbu za nehnuteľnosť daňovník prijal 17. 4. 2023. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol kupujúci v máji 2023. Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane sa v nadväznosti na § 9 ods. 4 ZDP v danom prípade posudzuje podľa dňa zavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti (15. 4. 2023), nakoľko uvedený deň nastal skôr, ako bola prijatá platba za nehnuteľnosť (17. 4. 2023). V tomto prípade je príjem z predaja posudzovanej nehnuteľnosti oslobodený od dane z príjmov.

Na príjem z predaja nehnuteľností, sa uplatňuje ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a) ZDP, podľa ktorého je príjem z predaja takejto nehnuteľnosti oslobodený od dane po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia takejto nehnuteľnosti.

V súvislosti s nadobudnutím vlastníctva nehnuteľnosti je potrebné uviesť, že doba nadobudnutia nehnuteľnosti sa posudzuje aj podľa spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti. Vlastníctvo nehnuteľnosti sa

–   pri zmluvnom prevode (predaj – kúpa) podľa ObčZ nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností,

–   pri dedením nadobúda podľa ObčZ dňom úmrtia poručiteľa,

–   pri dražbe nadobúda právoplatnosťou uznesenia o udelení príklepu, t. j. dňom príklepu podľa Občianskeho súdneho poriadku,

–   pri exekúcii v rámci exekučného konania nadobúda dňom udelenia príklepu podľa Exekučného poriadku,

–   na základe rozhodnutia štátneho orgánu nadobúda napr. rozhodnutím správneho orgánu o vyvlastnení veci,

–   pri postavenom dome, či už vlastnou výstavbou alebo dodávateľským spôsobom nadobúda na základe kolaudačného rozhodnutia.

Poznámka

 

Bežným prípadom praxe býva v súčasnosti aj nadobudnutie pozemkov v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. V týchto prípadoch sú jestvujúce práva k pozemkom zapísané do verejnej listiny, ktorou je register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“), pričom po splnení zákonom ustanovených podmienok sa rozhodnutie o schválení ROEP zapíše do katastra nehnuteľností záznamom. Záznam rozhodnutia o schválení ROEP v katastri nehnuteľností nezakladá nové právne vzťahy (nezakladá vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov), nemá tzv. konštitutívne účinky, ale má účinky deklaratórne, t. j. len potvrdzuje už vzniknuté, hoci právne neošetrené vzťahy súvisiace s už jestvujúcimi právami k nehnuteľnostiam. Na účely oslobodenia od dane, v prípade takto zapísaného pozemku do katastra nehnuteľností, t. j. záznamom na základe rozhodnutia o schválení ROEP, ak bol pozemok nadobudnutý zmluvou, je rozhodujúci pôvodný dátum nadobudnutia pozemku na základe zmluvy a nie až uvádzaný záznam. Ak sa vlastníctvo k pozemku nadobúda vydržaním podľa § 134 ods. 1 ObčZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom pozemku, ak ho má nepretržite v držbe po dobu desať rokov (dátum nadobudnutia pozemku do vlastníctva je uvedený v príslušných dokumentoch, napr. notárska zápisnica, rozhodnutie správneho orgánu, rozhodnutie o schválení ROEP v ustanovených prípadoch).

Ak ide o predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, potom podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona, je príjem z predaja oslobodený od dane za podmienky, že uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov).

Poznámka

 

O dedenie v priamom rade ide vtedy, ak poručiteľom je príbuzný v priamom rade, t. j. priamy predok alebo priamy potomok (napr. rodičia, deti, starí rodičia, vnuci).

 

Príklad

V marci 2023 daňovník predal pozemok, ktorý zdedil v decembri 2020 po smrti otca. Otec daňovníka (poručiteľ) nadobudol pozemok kúpou v decembri roku 2014. Príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane, pretože od nadobudnutia pozemku poručiteľom (otcom) do predaja pozemku daňovníkom (dedičom/synom) uplynulo viac ako päť rokov (doba vlastnenia poručiteľa + doba vlastnenia syna/daňovníka).

 

Príklad

V apríli 2023 predala daňovníčka rekreačnú chatu, ktorú nadobudla v roku 2021 dedením po svojej sestre. Sestra nadobudla chatu kúpou v roku 2014. Predávanú nehnuteľnosť síce daňovníčka nadobudla dedením, ale nakoľko nešlo o dedenie v priamom rade, na účely oslobodenia príjmu od dane nie je možné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 1 písm. b) zákona. Podmienky na oslobodenie takejto nehnuteľnosti od dane sú ustanovené v § 9 ods. 1 písm. a) zákona. Nakoľko k predaju rekreačnej chaty došlo do piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia (smrť poručiteľa), príjem z predaja nie je oslobodený od dane.

Ak ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 až 151 ObčZ, do doby vlastníctva nehnuteľnosti sa započítava aj doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 9 ods. 3 zákona).

Poznámka

 

Podľa § 149 ObčZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vykoná sa vyporiadanie. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká zrušením manželstva zo zákona, za trvania manželstva súdnym rozhodnutím a za trvania manželstva zo zákona. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva môže dôjsť dohodou, súdnym rozhodnutím alebo uplynutím doby. Podľa § 149a cit. zákona pokiaľ sa dohody medzi manželmi týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

 

Príklad

Vo februári 2015 manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva pozemok. V septembri 2020, po rozvode manželstva, nadobudla uvedený pozemok na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva manželka. V apríli 2023 manželka pozemok predala (pozemok nebol zahrnutý do obchodného majetku). Nakoľko ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do doby vlastníctva sa započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve. Vzhľadom na to, že od nadobudnutia nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do jej predaja uplynulo viac ako päť rokov, príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane.

Poznámka

 

Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dôjde až na základe rozhodnutia súdu alebo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (po uplynutí 3 rokov dôjde k vyporiadaniu majetku zo zákona, pričom majetok prejde do polovičného spoluvlastníctva obidvoch bývalých manželov, t. j. každý je vlastníkom polovice majetku), čo znamená že aj v týchto prípadoch sa do lehoty vlastníctva pri následnom predaji zarátava aj lehota počas, ktorej ju manželia vlastnili cez manželstvo.

Od dane sú oslobodené aj príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola vydaná oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov (ide o vydanie v rámci tzv. reštitučných zákonov) za podmienky, že príjem z predaja takejto nehnuteľnosti bol prijatý touto oprávnenou osobou [§ 9 ods. 1 písm. d].

V prípade oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľností nadobudnutých v rámci osobitných predpisov ako oprávnených osôb sa príslušné ustanovenia ZDP odvolávajú napr. na osobitné predpisy (tzv. „reštitučné zákony“) ako napr. zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov a pod.

Na účely oslobodenia od dane v tomto prípade

–   nie je rozhodujúce ako dlho predávajúci nehnuteľnosť vlastnil, a 

–   nie je podstatné ani to, či je alebo bola predávaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku daňovníka.

Dôležité je len, či príjem z predaja plynie oprávnenej osobe!

 

Príklad

Daňovníčke bola 25. 2. 2023 na základe rozhodnutia v reštitúcii vrátená nehnuteľnosť.

Túto sa daňovníčka rozhodla hneď v marci 2023 predať.

Keďže predáva nehnuteľnosť ako oprávnená osoba, ktorá ju nadobudla na základe rozhodnutia v rámci reštitúcie, príjem ktorý dosiahne za predaj nehnuteľnosti bude u nej oslobodeným príjmov v súlade s § 9 ods. 1 písm. d) ZDP, a to bez ohľadu na skutočnosť, že túto nehnuteľnosť daňovníčka nevlastnila viac ako 5 rokov.

Ak by túto nehnuteľnosť však napr. darovala dcére a táto by sa rozhodla predať túto nehnuteľnosť, už bude príjem z predaja nehnuteľnosti poberať dcéra, ktorá nebola oprávnenou osobou na vydanie nehnuteľnosti v rámci reštitúcie a podmienky pre oslobodenie tohto príjmu z predaja, sa budú skúmať podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP vo vzťahu k daňovníčke/dcére.

 

Príklad

Daňovník nadobudol v roku 2020 nehnuteľnosť na základe rozhodnutia vydaného v súlade s ustanoveniami tzv. „reštitučných zákonov“ ako oprávnená osoba. Keďže vykonával podnikateľskú činnosť, zaradil si aj túto nehnuteľnosť do svojho obchodného majetku a ďalej ju využíval ako skladové priestory. V januári roku 2023 túto nehnuteľnosť vyradil zo svojho obchodného majetku a v septembri roku 2023 túto nehnuteľnosť predal.

Je tento príjem oslobodený od dane?

Áno.

V súlade s § 9 ods. 1 písm. d) ZDP, keďže daňovník bol oprávnenou osobou, ktorá nadobudla nehnuteľnosť na základe rozhodnutia v reštitúcií je príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený od dane bez ohľadu na skutočnosť, že nehnuteľnosť bola zaradená v obchodnom majetku tohto daňovníka a od jej vyradenia z obchodného majetku do dňa predaja neuplynulo päť rokov.

Od dane z príjmov sú oslobodené aj príjmy z predaja majetku (aj nehnuteľností), ktorý je zahrnutý do konkurznej podstaty a to bez ohľadu na skutočnosť, či bola splnená podmienka doby vlastníctva predávanej nehnuteľnosti, a či ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej do obchodného majetku daňovníka [§ 9 ods. 1 písm. e) ZDP].

Vo všeobecnosti platí, že pri predaji nehnuteľnosti, ktorú mal daňovník zahrnutú v obchodnom majetku, t. j. daňovník o tejto nehnuteľnosti účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom, alebo ju daňovník evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP, sa uplatňuje prísnejší režim oslobodenia od dane z príjmov fyzických osôb ako pri nehnuteľnosti, ktorú daňovník nemal zaradenú v obchodnom majetku.

V takomto prípade sa nesledujú podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja nehnuteľnosti v závislosti od uplynutia zákonnej doby odo dňa jej nadobudnutia do vlastníctva, ale odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku.

Príjem z predaja zaradenej nehnuteľnosti v obchodnom majetku bude teda oslobodený od dane, ak k jej predaju dôjde po vyradení nehnuteľnosti z obchodného majetku do osobného užívania až po uplynutí piatich rokov odo dňa jej vyradenia.

Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP (§ 9 ods. 5 zákona).

!     Upozornenie

Pre účely oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľnosti je dôležité, či daňovník, ktorý predáva nehnuteľnosť mal túto zaradenú v obchodnom majetku alebo nie. Nie je dôležité, či ju mal v obchodnom majetku predchádzajúci vlastník, či už napr. poručiteľ (ak bola zdedená), darca (ak bola darovaná) alebo pôvodný vlastník (predávajúci).

Ak nehnuteľnosť daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo ak ju daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z jej predaja, ktorá nie je oslobodená od dane sa vychádza z rovnakého pomeru, v akej ju daňovník využíval na uvedené činnosti (§ 4 ods. 5 ZDP).

 

Príklad

Daňovník vlastnil byt od roku 2016. V roku 2020 pracoval v zahraničí a počas tejto doby byt prenajímal. Pri príjmoch z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona) uplatňoval preukázateľne vynaložené daňové výdavky a súčasne byt evidoval v evidencii prenajímaného hmotného majetku podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP, t. j. byt mal zahrnutý do obchodného majetku. K 31. decembru 2021 byt z obchodného majetku vyradil (preradil ho z obchodného majetku do majetku určeného na osobné účely). V marci 2023 daňovník byt predal. Pretože ide o predaj bytu, ktorý bol zahrnutý do obchodného majetku, na účely oslobodenia príjmu z predaja je rozhodujúca doba, ktorá uplynula od dňa vyradenia bytu z obchodného majetku do dňa jeho predaja. K predaju bytu došlo do piatich rokov odo dňa vyradenia bytu z obchodného majetku a z toho dôvodu príjem z predaja nie je oslobodený od dane.

Ak sa predáva pozemok, na ktorom je umiestnená stavba, je potrebné posudzovať splnenie podmienok na účely oslobodenia príjmov z predaja podľa § 9 zákona samostatne za pozemok a samostatne za stavbu (uvedené platí aj vtedy ak ide o predaj pozemku, na ktorom je umiestnená rozostavaná stavba).

Uvedené sa rozlišuje aj z dôvodu, že podľa § 120 ObčZ stavba nie je súčasťou pozemku. Pri určení momentu nadobudnutia nehnuteľnosti, ktorá bola obstaraná na základe zmluvy, je potrebné vychádzať z údajov uvedených v právoplatnom rozhodnutí správy katastra o vklade, v nadväznosti na právne účinky vkladu podľa § 28 Katastrálneho zákona.

 

-   v odseku 1 písm. i) je uvedené oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov, ktoré neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu a to aj v nadväznosti na § 52j ods. 2 ZDP, pričom oslobodenie, resp. výška tohto oslobodenia závisí aj od momentu nadobudnutia predávaných cenných papierov.

Poznámka

 

Špeciálnou kategóriou sú cenné papiere nadobudnuté do 31. 12. 2003, ktoré sa posudzujú podľa § 52 ods. 20 ZDP, podľa ktorého sa na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003. Podľa uvedených predpisov je príjem z predaja cenných papierov, ktoré daňovník nadobudol do 31. 12. 2003, dosiahnutý z ich predaja v roku 2021, oslobodený od dane z príjmov v plnej výške, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tieto cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo neboli.

Ak ide o cenné papiere, ktoré neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu a boli nadobudnuté po 31. 12. 2003, tieto sa posudzujú podľa obdobia, v ktorom boli nadobudnuté a to, ak boli nadobudnuté

•    od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2010, je príjem z predaja cenných papierov po odpočítaní zákonom určených výdavkov oslobodený od dane z príjmov do výšky 5-násobku životného minima platného k 31. 12. 2010, t. j. do výšky 925,95 eura podľa § 52j ods. 2 ZDP,

•    po 31.12.2010 je oslobodený do výšky 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP.

V týchto prípadoch nie je oslobodenie obmedzené len na cenné papiere, ktoré daňovník nemal zahrnuté v obchodnom majetku.

 

Príklad

Daňovník v roku 2023 dosiahol príjem z prevodu cenných papierov, ktoré obstaral v roku 2003.

Je daňovník povinný zdaniť príjem z predaja cenných papierov dosiahnutý v roku 2023?

Na príjmy z predaja cenných papierov nadobudnutých do 31. 12. 2003 sa aplikuje prechodné ustanovenie § 52 ods. 20 ZDP, podľa ktorého sa na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003. Podľa uvedených predpisov je príjem z predaja cenných papierov, ktoré daňovník nadobudol v roku 2003, dosiahnutý z ich predaja v roku 2023, oslobodený od dane z príjmov. Daňovník oslobodené príjmy z predaja cenných papierov v daňovom priznaní neuvádza.

 

Príklad

Daňovník obstaral 1. 5. 2013 cenné papiere v hodnote 5 000 eur. V marci 2023 cenné papiere predal za 8 500 eur. Nejde o cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.

Ako sa zdania príjmy z predaja cenných papierov v roku 2023?

V prípade príjmov z predaja cenných papierov nadobudnutých po 31. 12. 2003, ktoré neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu sa oslobodenie príjmu z predaja cenných papierov posudzuje podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP. Podľa tohto ustanovenia sú od dane oslobodené príjmy z prevodu cenných papierov nadobudnuté po 31. 12. 2010, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur.

Ak rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu (500 eur). Ak by daňovník súčasne dosiahol aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3) a príjmy z príležitostných činností [§ 8 ods. 1 písm. a) ZDP], uplatní sa oslobodenie od dane zo všetkých príjmov najviac v úhrnnej výške 500 eur.

Daňovník v uvedenom prípade dosiahne zdaniteľný príjem vo výške 3 000 eur, ktorý vypočíta z rozdielu medzi príjmom z predaja cenného papiera 8 500 eur a obstarávacou cenou cenného papiera 5 000 eur, pričom tento rozdiel sa ďalej poníži o oslobodenie vo výške 500 eur.

Daňovník následne sumu 3 000 eur uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2023 v Oddiele týkajúcom sa ostatných príjmov na príslušnom riadku v stĺpci „príjmy“.

 

Príklad

Daňovník obstaral 1.5.2007 cenné papiere v hodnote 3 000 eur. V marci 2023 cenné papiere predal za 5 500 eur. Cenné papiere neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.

Ako sa zdania príjmy z predaja cenných papierov dosiahnuté v roku 2023?

Podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP sú od dane oslobodené príjmy z prevodu (predaja) cenných papierov, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur.

Ak rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu. Ak by daňovník súčasne dosiahol aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3) a príjmy z príležitostných činností [§ 8 ods. 1 písm. a) ZDP], uplatní sa oslobodenie od dane zo všetkých príjmov najviac v úhrnnej výške 500 eur.

Ak sa jedná o príjem z prevodu cenných papierov nadobudnutých od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2010, ktoré neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, na tento príjem sa môže uplatniť oslobodenie v súlade s § 52j ods. 2 ZDP, t. j. oslobodenie do sumy 5-násobku životného minima platného k 1. 1. 2010, čo predstavuje sumu 925,95 eura.

Daňovník v uvedenom prípade dosiahne zdaniteľný príjem vo výške 1 574,05 eur, ktorý vypočíta z rozdielu medzi príjmom z predaja cenného papiera 5 500 eur a obstarávacou cenou cenného papiera 3 000 eur, pričom tento rozdiel sa ďalej poníži o oslobodenie vo výške 925,95 eura. Tento zdaniteľný príjem (1 574,05 eura) uvedie daňovník v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2023 v Oddiele týkajúcom sa ostatných príjmov na príslušnom riadku v stĺpci „príjmy“ kladný rozdiel medzi príjmami z predaja cenných papierov dosiahnutými v roku 2023.

V prípade, ak príjem z predaja cenných papierov nie je od dane oslobodený, pôjde o zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 sa zákonom č. 309/2023 Z. z. ustanovenie upravuje a dopĺňa v tom smere, že sa nepoužije

–  na príjmy z prevodu cenných papierov a príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka, a 

–  príjmy z prevodu cenných papierov a príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutých ako nepeňažné plnenie podľa písmena p) a § 5 ods. 7 písm. q).

 

-   v odseku 1 písm. k) je riešené oslobodenie od dane v prípade príjmov z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovaný trh alebo na obdobný zahraničný regulovaný trhu, a to po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia, ak doba medzi ich prijatím na regulovaný trh alebo obdobný zahraničný regulovaný trh a predajom presiahne jeden rok.

Od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka.

 

Príklad

Daňovník v máji roku 2023 predal cenné papiere v hodnote 3 200 eur, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v SR vo februári 2023. Cenné papiere nadobudol v decembri 2015 v hodnote 2 000 eur.

Je príjem z predaja týchto cenných papierov oslobodený od dane?

Nie.

Keďže je tento cenný papier predávaný v máji 2023 a prijatý na regulovaný trh by bol vo februári 2023, podľa znenia § 9 ods. 1 písm. k) ZDP je síce splnená ročná doba od jeho nadobudnutia, ale druhá podmienka, a to ročná lehota od prijatia na regulovaný trh neuplynula a preto príjem z predaja tohto cenného papieru v roku 2023 nebude od dane oslobodený. Takýto cenný papier by mohol byť oslobodený len podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP a to do výšky 500 eur základu dane po splnení ďalších tu ustanovených podmienok.

 

Príklad

Daňovník v roku 2023 predal cenné papiere v hodnote 3 200 eur, ktoré boli prijaté v marci 2019 na obchodovanie na regulovanom trhu v SR. Cenné papiere nadobudol v decembri 2015 v hodnote 2 000 eur.

Je príjem z predaja týchto cenných papierov oslobodený od dane?

Áno.

Od dane z príjmov je oslobodený príjem z predaja (prevodu) cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a zároveň prijatím na regulovaný trh a predajom presiahne jeden rok [§ 9 ods. 1 písm. k) ZDP]. Daňovník obstaral cenné papiere v roku 2015, boli prijaté na regulovaný trh v marci 2019 a predal ich v roku 2023. Keďže predávané cenné papiere spĺňali obidve podmienky pre oslobodenie upravené v § 9 ods. 1 písm. k) ZDP, príjem z ich predaja je oslobodený od dane a neuvádza sa v daňovom priznaní.

Pojem regulovaný trh je do systému slovenského finančného práva zadefinovaný predovšetkým v Smernici Európskeho parlamentu a rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS, ktorá bola prepracovaná a nahradená smernicou 2014/65/EU z 15. mája 2014.

Pojem „regulovaný trh“ v zásade znamená multilaterálny systém prevádzkovaný a/alebo riadený organizátorom trhu, ktorý spája, alebo umožňuje spájanie záujmov viacerých tretích strán nakupovať a predávať finančné nástroje – v systéme a v súlade s nediskrečnými pravidlami – spôsobom, ktorého výsledkom je zmluva týkajúca sa finančných nástrojov prijatých na obchodovanie podľa jeho pravidiel a/alebo systémov a ktorý je povolený a funguje pravidelne a v súlade s ustanoveniami hlavy III tejto smernice.

Poznámka

 

Výraz „nediskrečné pravidlá“ znamená, že tieto pravidlá neumožňujú investičnej spoločnosti spravovať multilaterálny obchodný systém (MTF) na základe voľnej úvahy, pokiaľ ide o to, ako majú záujmy vzájomne pôsobiť. Vymedzenie pojmov vyžadujú, aby sa záujmy spojili takým spôsobom, aby ich výsledkom bola zmluva, to znamená, že vykonanie sa uskutoční podľa pravidiel systému alebo prostredníctvom protokolov systému alebo interných prevádzkových postupov.

Smernica samozrejme upravuje rámcové podmienky, ktoré musia byť zabezpečené členskými štátmi EÚ pre fungovanie regulovaného trhu.

V podmienkach SR je jediným regulovaným trhom burza cenných papierov v Bratislave, pričom jej fungovanie upravuje zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov.

Uvedené znamená, že v rámci obchodovania na území SR, len príjem z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na burze cenných papierov v Bratislave je po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia a prijatia na tento regulovaný trh oslobodený od dane.

!     Upozornenie

Predmetné oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov podľa § 9 ods. 1 písm. k) ZDP sa vzťahuje aj na cenné papiere nadobudnuté do 31. 12. 2015, predávané po 31. 12. 2015.

 

Príklad

Daňovník nadobudol cenný papier za sumu 200 eur v januári roku 2016, ktorý bol v januári 2016 aj prijatý na obchodovanie na burze cenných papierov v Bratislave. Ďalší cenný papier nadobudol vo februári 2023 za sumu 350 eur, ktorý bol tiež prijatý na obchodovanie na burze cenných papierov. Obidva cenné papiere predal v máji 2023, a to prvý za sumu 380 eur a druhý za sumu 650 eur.

Ako bude posudzovaný príjem z predaja týchto cenných papierov v roku 2023?

Prvý cenný papier prijatý na obchodovanie na burzu cenných papierov spĺňa podmienky upravené v § 9 ods. 1 písm. k) ZDP, t. j. od nadobudnutia aj prijatia na obchodovanie na regulovaný trh do predaja uplynulo časové obdobie dlhšie ako jeden rok a obchodovalo sa s ním na burze cenných papierov v Bratislave.

Príjem z predaja tohto cenného papiera bude od dane oslobodený.

Druhý cenný papier nespĺňa určené časové testy uvedené v § 9 ods. 1 písm. k) ZDP, a preto bude príjem z predaja cenného papiera znížený o výdavky, oslobodený od dane z príjmov podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, a to do výšky 500 eur. Príjem z predaja tohto cenného papiera bol 650 eur a výdavok/kúpna cena bola 350 eur, t. j. rozdiel vo výške 300 eur (650 eur – 350 eur) bude v plnej výške oslobodený od dane.

Oslobodenie v závislosti od uplynutia stanovenej doby je možné aplikovať aj na príjem z predaja cenných papierov prijatých na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu ako je regulovaný trh upravený na území SR, resp. v rámci členských štátov EÚ v súlade so zásadami upravenými smernicou EÚ.

Oslobodenie v závislosti od uplynutia stanovenej doby je možné aplikovať aj na príjem z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na obdobný zahraničný regulovaný trh ako je regulovaný trh upravený na území SR.

 

Rok nadobudnutia	Rok predaja – 2023
	CP na regulovanom trhu (RT)	CP mimo RT
do 31. 12. 2003 – § 52/20 ZDP	oslobodené všetky nie je podstatné, či bol prijatý na obchodovanie na RT alebo mimo RT
od 1. 1. 2004 – 31. 12. 2010 § 52j/2 ZDP § 9/1/k	áno (za podmienky, že okrem 1 roka od nadobudnutia uplynul súčasne aj 1 rok od prijatia na RT/v opačnom prípade len do výšky 925,95 €)	do výšky 925,95
po 31. 12. 2010 § 9/1/i § 9/1/k	áno (za podmienky, že okrem 1 roka od nadobudnutia uplynul súčasne aj 1 rok od prijatia na RT/v opačnom prípade len do výšky 500 €)	do výšky 500

 

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 sa zákonom č. 309/2023 Z. z. ustanovenie upravuje a dopĺňa v tom smere, že sa nepoužije na cenné papiere nadobudnuté ako nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p) tohto zákona.

-   v odseku 1 písm. l) je uvedené špeciálne oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov, opcií a derivátových operácií v prípadoch, ak sa s nimi obchoduje na účtoch dlhodobého investičného sporenia (ďalej len „DIS“), avšak až po splnení presných podmienok určených v § 7 ods. 11 zákona o cenných papieroch.

Od dane nie je oslobodený príjem

–   z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka,

–   z výnosov vznikajúcich z investovania kapitálu (z držby cenných papierov), ktoré sa zaraďujú medzi príjmy z kapitálového majetku, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak sú vyplácané zo zdrojov na území SR alebo sa zahrňujú do daňového priznania ako príjem z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP, ak plynú zo zdrojov v zahraničí.

 

Príklad

Môžu sa oslobodzovať aj iné transakcie v rámci účtov DIS ako napr. kapitálový výnos, dividendy?

Rozsah oslobodenia transakcií na účtoch DIS je vymedzený v § 9 ods. 1 písm. l) ZDP a to na príjmy z predaja CP a opcií a z derivátových operácii. Iné príjmy ako napríklad príjmy z kapitálového majetku (kupóny, príjmy z vrátenia podielových listov a pod.), ktoré sa zahŕňajú medzi príjmy podľa § 7 ZDP, nie sú od dane oslobodené.

 

Príklad

Pri sporení na účtoch DIS sa maximálna suma investície vzťahuje na jedného daňovníka. V prípade, ak má klient záujem investovať napr. 12 000 eur a žije v štvorčlennej rodine.

Môže uzatvoriť 4x produkt na jednom účte DIS aj na rodinných príslušníkov, aby ako rodina naplno využila daňovú výhodu bez platenia poplatkov na štyroch účtoch?

Na uplatnenie oslobodenia v rámci DIS musí existovať zmluvný vzťah medzi finančnou inštitúciou a konkrétnym klientom. Preto musia byť uzavreté štyri samostatné zmluvy, a to individuálne na každého člena rodiny. Samozrejme nie je zakázané, aby klient využil na vstupnú investíciu aj darované prostriedky, vrátane prostriedkov od člena rodiny. Na každú takto uzavretú zmluvu však musia byť dodržané podmienky upravené v § 7 ods. 14 zákona o CP samostatne, aby boli všetky určené príjmy v § 9 ods. 1 písm. l) ZDP oslobodené od dane.

 

Príklad

Čo sa myslí pod pojmom obchodovať na účtoch DIS? Je stanovená nejaká frekvencia obchodov?

Frekvencia obchodovania nie je stanovená a ani nemôže vzhľadom na pravidlá odbornej starostlivosti pri investičných službách podľa zákona o CP resp. MiFID. Bolo by to aj v rozpore s bežnými pravidlami riadenia portfólia, kde práve štatistické údaje ukazujú že dlhodobé držanie finančných nástrojov (investovanie najmä investovanie do akcií) poskytuje dlhodobý nadpriemerný výnos a to aj oproti stratégii založenej na častom obchodovaní (trading). Zámerom právnej úpravy nebolo nútiť retailových klientov do tradingu, práve naopak, stanovením lehoty 15 rokov je cieľom ich motivovať skôr k dlhodobému držaniu finančných nástrojov, prípadne reprofilovaniu portólia v strednodobom časovom horizonte vzhľadom na prevládajúce trhové podmienky.

Podľa § 75 ods. 9 zákona o CP je obchodník s cennými papiermi, ktorý poskytuje klientom investičné služby v rámci DIS povinný viesť záznamy o obchodoch v portfóliu klienta takým spôsobom, aby bolo možné dokumentovať spôsob uskutočnenia obchodu a spätne identifikovať každý obchod s majetkom v rámci tohto sporenia a to od jeho vzniku. Ak obchodník s cennými papiermi poskytuje klientovi aj investičné služby, ktoré nie sú súčasťou DIS, tieto záznamy musia byť vedené tak, aby bolo možné odlíšiť obchody uskutočnené v rámci DIS od iných obchodov klienta. Tieto záznamy je obchodník s cennými papiermi povinný uchovávať od začiatku DIS až do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa § 8 ods. 14 ZDP daňovníkovi, ktorý je klientom tohto obchodníka s cennými papiermi. Obchodník s cennými papiermi je povinný doručiť tieto záznamy správcovi dane a klientovi pri porušení podmienok podľa § 7 ods. 11 zákona o CP bezodkladne.

V prípade, ak došlo k porušeniu podmienok uvedených v § 7 ods. 11 zákona o CP, potom sa v tomto zdaňovacom období, kedy k ich porušeniu došlo zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) súčet súm zistených podľa jednotlivých zdaňovacích období, v ktorých pre tieto príjmy uplatnil oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. l) ZDP.

Sumy za jednotlivé zdaňovacie obdobia sa vypočítajú ako súčet kladných rozdielov medzi jednotlivými druhmi príjmov podľa odseku 1 písm. d), e) a k) a výdavkami podľa odsekov 5 a 11 prislúchajúcich k týmto jednotlivým druhom príjmov, pričom pri ich výpočte daňovník neuplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) a k).

V nadväznosti na uvedené, ak dôjde k porušeniu podmienok musí daňovník vyčísliť základ dane v súlade s § 8 ods. 14 ZDP, a to konkrétne pre každý druh príjmu samostatne a aj pre každé zdaňovacie obdobie samostatne.

Bližšie v komentári k § 8 ods. 14 ZDP.

 

-   odsek 1 písmeno n), v ktorom je uvedené oslobodenie podielov do zákonnom určenej výšky pre člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. Za pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem.

Podľa uvedenej úpravy, ak podiely člena pozemkového spoločenstva uvedené v § 3 ods. 1 písm. g) ZDP v príslušnom zdaňovacom období nepresiahnu 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou sú od dane oslobodené.

V prípade, ak takto vymedzený príjem presiahne 500 eur, potom sa

1. daň z tohto príjmu vyberie zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. r) len zo sumy presahujúcej 500 eur od jednotlivého platiteľa dane v príslušnom zdaňovacom období,

2. zahrnie sa do osobitného základu dane podľa § 51e len v sume presahujúcej 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou v príslušnom zdaňovacom období.

V súlade s prechodným ustanovením § 52zi ods. 5 písm. a) ZDP sa úpravy týkajúce sa podielov členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou účinné od 1. 1. 2017 aplikujú na tieto podiely vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017.

 

-   podľa ods. 1 písm. o) je od dane fyzickej osoby oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej podľa § 11 zákona č. 330/1991 Zb., a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, pričom

1. do uplynutia piatich rokov sa započíta aj doba od nadobudnutia pôvodnej nehnuteľnosti, ktorá bola nahradená nehnuteľnosťou podľa zákona č. 330/1991 Zb.,

2. pri nadobudnutej nehnuteľnosti dedením v priamom rade je príjem z predaja tejto nehnuteľnosti oslobodený po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia poručiteľom, pri ktorom sa uplatní aj postup podľa prvého bodu.

 

-   v odseku bolo doplnené nové písmeno p) a to zákonom č. 309/2023 Z. z., ktoré bolo spresnené zákonom č. 530/2023 Z. z.

Podľa tohto nového ustanovenia je oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP formou akcie ocenenej v jej nominálnej hodnote alebo obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným oceneného v hodnote vkladu zistenej podľa § 25a pripadajúceho na daňovníka v súvislosti s jeho výkonom činnosti, z ktorej dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vykonávanej pre obchodnú spoločnosť, ktorej akcie alebo obchodný podiel takto získal, ak

1. táto obchodná spoločnosť nevyplácala podiely na zisku odo dňa registrácie podľa § 49a zákona o dani z príjmov, a to až do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté daňovníkom a

2. tieto akcie neboli a nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté týmto daňovníkom,

 

Podľa prechodného ustanovenia § 52zzw ods. 1 ZDP sa ustanovenie § 9 ods. 1 písm. p) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2024 použije na nepeňažné plnenia nadobudnuté po 31. 12. 2023.

Vzhľadom na to, že § 9 ods. 1 písm. p) ZDP priamo vymedzuje ocenenie nepeňažného príjmu v tomto prípade, a to pri akciách nominálnou hodnotou akcie a pri obchodných podieloch hodnotou vkladu zistenou podľa § 25a ZDP, pričom za vklad sa považuje vklad definovaný v § 2 písm. ac) ZDP, nepostupuje sa ani u tzv. kontraktorov spoločnosti pri ocenení nepeňažného príjmu vo forme nadobudnutia akcií, resp. obchodných podielov podľa § 2 písm. c) ZDP.

Ak by sa následne takto nadobudnuté akcie a obchodné podiely na spoločnosti s ručením obmedzeným [nadobudnuté ako oslobodené nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p) ZDP] predávali, tieto sú vždy zdaniteľným príjmom, čo znamená, že žiadne z oslobodení nastavených v rámci § 9 ZDP pre príjmy z predaja cenných papierov a príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, nie je možné pre takto nadobudnuté akcie a obchodné podiely použiť.

-   podľa odseku 2 písm. a) sú oslobodené dávky vyplácané z povinného zákonného poistenia daňovníka.

Ide o:

•    dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia a individuálneho zdravotného poistenia,

•    dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,

•    plnenia zo starobného dôchodkového sporenia okrem sumy vyplatenej podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SDS“), t. j. sumy vyplatenej dôchodkovou správcovskou spoločnosťou zodpovedajúcou súčinu počtu dôchodkových jednotiek, ktoré boli pripísané z dobrovoľných príspevkov, a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu. Takáto suma bude dôchodkovou správcovskou spoločnosťou vyplácaná v zákonom stanovených prípadoch, a to napr. ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu bola zmluva o starobnom dôchodkovom sporení uznaná za neplatnú,

•    vyplatená suma bude zahŕňaná medzi ostatné príjmy podľa § 8 zákona, a to iné príjmy (uvádzané v daňovom priznaní), pričom túto sumu si bude môcť daňovník znížiť o zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie,

•    plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu.

 

-   v odseku 2 písm. b) sú upravené dávky vyplácané ako pomoc štátu v ťažkých životných situáciách ako pomoc v hmotnej núdzi

Ide o:

•    dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze vyplácané podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

•    sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie vyplácané podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

•    štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi, napr. podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony,

•    ďalšie sociálne dávky, a to napr. podľa zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov,

•    plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

-   ods. 2 písm. d)

Podľa § 9 ods. 2 písm. d) ZDP sú od dane oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce (zákon o službách zamestnanosti) okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6, ale len v prípade, ak nejde o plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti (protipandemická pomoc).

V rámci aktívnej politiky trhu práce sú v nadväznosti na § 6 ZDP poskytované podpory a príspevky daňovníkovi, ktorý dosahuje príjmy z činnosti v poľnohospodárskej výrobe vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov (§ 6 ods. 1 písm. a) ZDP) a príjmy zo živnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia (§ 6 ods. 1 písm. b) ZDP).

 

Príklad

Fyzická osoba dostala príspevok na výkon podnikateľskej činnosti v súlade so zákonom o službách v zamestnanosti od Úradu práce na základe uzatvorenej dohody. Daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) podľa § 6 ods. 10 ZDP.

Je tento príspevok na začatie vykonáva podnikateľskej činnosti oslobodený od dane, alebo ide o zdaniteľný príjem fyzickej osoby podnikateľa?

Podľa § 9 ods. 2 písm. d) ZDP sú od dane oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 ZDP. Ak daňovník prijal príspevok (dotáciu) v súvislosti s výkonom činnosti, z ktorých plynú príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ZDP, príjem nie je od dane z príjmov oslobodený a ide o zdaniteľné príjmy z podnikania.

-   podľa odseku 2 písm. h) sú oslobodené plnenia z poistenia osôb, okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu alebo celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu.

 

-   v ods. 2 písm. i) ZDP sú oslobodené plnenia ako napr. prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa ods. 2 písm. a) a c) tohto ustanovenia.

Na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona. Počas tejto mimoriadnej situácie sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

Na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok, pričom

a)  živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok,

b)  havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok,

c)  katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

Podľa znenia tohto ustanovenia sa oslobodenie od dane nevzťahuje na náhradu škody, ktorá má charakter náhrady za stratu príjmu. Takýto charakter má aj náhrada, ktorú vyplácajú poisťovne z povinného zmluvného poistenia v súlade s ustanoveniami § 445 a nasledujúcimi ObčZ. Právna úprava rozoznáva stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti a stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti. Pre obidva uvedené nároky je spoločné, že sa uhrádzajú peňažným plnením stanoveným v mesačných splátkach. V tomto prípade nepôjde o príjem zo závislej činnosti, lebo medzi poisťovňou (platiteľom príjmu) a príjemcom náhrady nie je vzťah závislosti a náhrada za stratu na zárobku nie je vyplácaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýto príjem zaraďujeme medzi príjmy podľa § 8 ZDP, z ktorého si daňovú povinnosť daňovník vysporiada sám, a to prostredníctvom daňového priznania.

Takáto náhrada za stratu na zárobku vyplácaná z plnení poskytovaných poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu sa oslobodzuje, ale len pre prípady, ak má daňovník viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. Oslobodenie takejto náhrady je určené do výšky sumy uvedenej v § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, čo je suma nezdaniteľnej časti na daňovníka. Ak takto vymedzené plnenia presiahnu uvedenú zákonom určenú výšku oslobodenia, do základu dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu.

V prípade, ak je takéto plnenie vyššie, tento rozdiel je už zdaniteľným príjmom, pričom ak je vyplácané:

•    formou opakovaných plnení, je zdaniteľným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. h) ZDP (dôchodky a podobné opakujúce sa požitky),

•    jednorazovo, ide o ostatné – iné príjmy podľa § 8 ZDP (uvedené v daňovom priznaní).

V prípade, ak sú plnenia vyplatené jednorazovo, je nastavené oslobodenie v závislosti od obdobia, na ktoré sa toto poistné plnenie vypláca, ale maximálne do zákonom určenej výšky, ktorá sa určila približne vo výške 5-násobku nezdaniteľnej časti a to vo výške 20 000 eur.

Ak by jednorazové odškodnenie presiahlo sumu 20 000 eur, prevyšujúca suma sa už zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane).

 

-   v ods. 2 písm. j), podľa ktorého sú okrem iných príjmov oslobodené aj dotácie poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6 ZDP, ak nejde o platby poskytnuté podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z.

Podľa tohto ustanovenia sú oslobodené aj štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia a štipendiá poskytované žiakom podľa zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.

Sem patria aj podnikové štipendiá určené podľa § 97a zákona č. 155/2019 Z. z. o vysokých školách.

Podľa citovaného ustanovenia vysoká škola môže uzatvoriť s podnikateľom (určeným ObchZ) zmluvu o štipendijnom programe na poskytovanie podnikových štipendií, pričom účelom podnikového štipendia je podpora štúdia vo vybraných študijných programoch alebo motivácia k voľbe určitej témy záverečnej práce.

Na podnikové štipendium nemá študent právny nárok.

Poskytovanie podnikového štipendia nemožno podmieniť uzatváraním ďalších právnych vzťahov medzi podnikateľom a študentom alebo plnením povinností nad rámec študijných povinností vyplývajúcich zo študijného programu, na ktorý je študent zapísaný. Priemerná mesačná výška podnikového štipendia poskytnutá študentovi v jednom akademickom roku nesmie presiahnuť štvornásobok sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby.

Podnikové štipendium sa poskytuje na základe písomnej žiadosti študenta.

Splnenie podmienok poskytovania podnikového štipendia vyhodnocujú spoločne vysoká škola a podnikateľ. Poskytnutie podnikového štipendia vysoká škola písomne oznámi študentovi vrátane podmienok jeho poskytovania.

Zavedením takýchto štipendií má možnosť zamestnávateľ vytvárať finančné motivácie pre štúdium konkrétnych študijných programov na vysokých školách, prípadne majú možnosť nasmerovať študentov na výber konkrétnych povinne voliteľných alebo výberových predmetov. Podnikové štipendium bude síce poskytované podnikateľom, teda právnickou osobou založenou s cieľom dosahovania zisku, ale vyžaduje sa, aby do procesu výberu študentov a posudzovania nároku na podnikové štipendium bola zapojená aj vysoká škola, čoho cieľom je zabezpečenie transparentnejšieho procesu výberu poberateľov štipendia.

Rovnako sa zamedzuje tomu, aby poskytovanie podnikového štipendia bolo podmieňované dodatočnými požiadavkami, či povinnosťami, ktoré nie sú súčasťou študijného programu študenta. Týmto sa predchádza prípadnému zneužívaniu podnikových štipendií ako náhrady za odplatu za vykonanú prácu zo strany študenta.

V niektorých prípadoch môže mať podnikateľ záujem o plošnejší štipendijný program a podporu najlepších študentov v rámci všetkých vysokých škôl, preto sa umožňuje, spoločný štipendijný program s viacerými vysokými školami. V takom prípade sa vyhodnocovanie podmienok bude vykonávať naprieč všetkými zapojenými vysokými školami. Súčasne, aby vysoká škola nemusela vstupovať do viacerých aj malých štipendijných programov, umožňuje sa vytvoriť jeden štipendijný program s viacerými podnikateľmi.

 

Príklad

Samostatne hospodáriacemu roľníkovi, ktorý vykonáva činnosť na základe osvedčenia vydaného podľa § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. (ďalej len „osvedčenie“), boli v roku 2020 poskytnuté finančné prostriedky (podpora) zo štrukturálneho fondu EÚ – prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry na plodiny na ornej pôde. Nakoľko daňovník prijal platbu v súvislosti s výkonom činnosti, z ktorej mu plynú príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZDP, príjem nie je oslobodený od dane z príjmov fyzickej osoby [§ 9 ods. 2 písm. j) ZDP].

 

Príklad

Daňovníkovi, ktorý vykonáva poľnohospodársku výrobu len príležitostne (na túto činnosť nemá vydané osvedčenie), boli v roku 2020 poskytnuté finančné prostriedky (podpora) zo štrukturálneho fondu EÚ – prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry na jednotnú platbu na plochu. Nakoľko daňovník neprijal podporu v súvislosti s výkonom činnosti, z ktorej mu plynú príjmy podľa § 6 ZDP, príjem je podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZDP oslobodený od dane z príjmov fyzickej osoby.

-   v ods. 2 písm. s) ZDP, podľa ktorého sú od dane z príjmov fyzických osôb oslobodené finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Granty predstavujú nenávratné finančné čiastky, obvykle dostupné pre špecifické účely, ktoré sú poskytnuté po splnení stanovených kritérií. Jedným z hlavných faktov často spojených zo získaním grantu je spolufinancovanie, t. j. nutnosť vynaložiť taktiež svoje vlastné finančné prostriedky. Množstvo grantov je špecificky poskytovaných pre určitú lokalitu alebo región. Právnym základom je grantová zmluva alebo zmluva o poskytnutí grantu.

Prostriedky poskytnuté z medzinárodných zmlúv s inými štátmi sú upravené v § 8 ods. 4 a v § 22 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov. Podľa § 8 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách, prostriedky EÚ a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov SR a EÚ a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi SR a inými štátmi možno použiť aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch až do ich úplného vyčerpania na určený účel.

 

-   odsek 2 písm. y)

S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa upravilo oslobodenie plnení poskytnutých držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

Uvedené znamená, že naďalej sa oslobodzuje od dane nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávací účel a nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na sústavnom vzdelávaní podľa osobitného predpisu.

Avšak za účasť na sústavnom vzdelávaní sa už bude považovať aj hodnota ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s týmto vzdelávaním, ktorá bude u prijímateľa oslobodeným nepeňažným plnením.

Vzhľadom na neexistenciu prechodníka sa uvedené aplikuje na nepeňažné plnenia poskytnuté po účinnosti úpravy zákona a to od 1. 1. 2023.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že aj naďalej pre držiteľa nie sú takto uhrádzané výdavky daňovými výdavkami, a to ani na poskytnutú stravu, ani na účastnícke poplatky a ani na zabezpečené ubytovanie alebo dopravu. Takto poskytnuté plnenia nespĺňajú pre držiteľa charakter náhrad určených v súlade so zákonom o cestovných náhradách a ani základnú definíciu daňového výdavku uvedeného v § 2 písm. i) ZDP, t. j. neslúžia na zabezpečenie zdaniteľných príjmov držiteľa, ktorý ich zabezpečuje.

 

-   v odseku 2 v písm. af) je uvedené oslobodenie príjmov pre zamestnávateľov poberajúcich podporu na základe zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetným zákonom sa zaviedlo poskytovanie podpory v čase skrátenej práce na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, ktorý zamestnávateľ nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce pre zamestnancov.

Uvedená podpora sa poskytuje zamestnávateľovi a tento ju má oslobodenú od dane, pričom v nadväznosti na základnú definíciu daňového výdavku uvedenú v § 2 písm. i) ZDP, musí príslušnú časť miezd, na ktorú mu bola oslobodená podpora poskytnutá, vylúčiť z daňových výdavkov.

Podpora sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý

a)  je v čase skrátenej práce

•    časom skrátenej práce čas od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa,

•    obmedzením činnosti zamestnávateľa prekážka v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času,

•    vonkajším faktorom faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom, najmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci; za vonkajší faktor sa nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia,

•    mimoriadnou okolnosťou okolnosť, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na základe zverejnenej informácie Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body,

b)  má ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory zaplatené poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie) ktoré trvalo najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory,

c)  neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory,

d)  má

1. uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o tom, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory, alebo

2. súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory a

e)  požiada o poskytnutie podpory najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory.

Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá je v pracovnom pomere, v štátnozamestnaneckom pomere, v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, pričom pracovným vzťahom pracovný pomer, štátnozamestnanecký pomer alebo právny vzťah na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

Zamestnávateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľom na účely sociálneho poistenia, pričom časťou zamestnávateľa je organizačná zložka alebo prevádzkareň.

 

-   odsek 5 určuje deň vyradenia majetku z obchodného majetku, ktorým sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP.

K vyradeniu majetku z obchodného majetku dochádza napr. v prípade:

–   predaja alebo darovania obchodného majetku;

–   vkladu obchodného majetku do obchodnej spoločnosti alebo družstva;

–   skončenia podnikania, skončenia výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti, skončenia prenájmu a skončenia poberania príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, a to podľa toho, pri ktorej z týchto činností, resp. pri ktorých viacerých činnostiach bol obchodný majetok používaný a účtovaný alebo evidovaný, lebo daňovník prestal obchodný majetok účtovať v účtovníctve alebo uvádzať v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP;

–   zmeny spôsobu uplatňovania výdavkov z preukázateľných daňových výdavkov na uplatnenie výdavkov percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP. Takýto daňovník začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 ZDP bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP. Súčasťou evidencie podľa § 6 ods. 10 ZDP nie je evidencia o hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku, znamená to, že daňovník posledný raz účtoval obchodný majetok v účtovníctve alebo ho uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP v poslednom dni tohto zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatňoval preukázateľné daňové výdavky. Preto od začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začal uplatňovať výdavky percentom z príjmov, došlo k vyradeniu majetku z obchodného majetku v súlade so znením § 9 ods. 5 ZDP.

Napr. ak daňovník začal od 1. 1. 2023 uplatňovať výdavky percentom z príjmov, t. j. bezprostredne po skončení roka 2022, v ktorom uplatňoval preukázateľné výdavky, majetok uvádzaný v obchodnom majetku do konca roka 2022 už nie je obchodným majetkom od 1. 1. 2023.

Nie je ustanovená forma ani spôsob vykonania zápisu zaradenia majetku fyzickej osoby do obchodného majetku a jeho vyradenia z obchodného majetku v účtovníctve alebo v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP. Daňovník uvedený zápis môže vykonať napr. na inventárnej karte hmotného majetku. Uvedené skutočnosti nemá povinnosť oznamovať správcovi dane. Preradenie majetku z obchodného majetku do osobného majetku nemá vplyv na jeho zdanenie.

Poznámka

 

Vyradenie majetku z obchodného majetku má vplyv napr. na posúdenie oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí podľa podmienok ustanovených v § 9 ods. 1 písm. a) až c) ZDP a na spôsob zdanenia zdaniteľných príjmov z prenájmu a predaja obchodného majetku, teda na zaradenie príjmu z predaja takéhoto majetku podľa príslušných ustanovení ZDP (§ 6 alebo § 8 ZDP), na uplatnenie výdavkov atď.

§ 10

Výpočet príjmov a výdavkov

 spoluvlastníka a účastníka združenia,

ktoré nie je právnickou osobou

(1) Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo účastníkmi dohodnutý iný podiel.⁶¹⁾

(2) Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2), na základe písomnej zmluvy o združení⁶²⁾ a daňové výdavky sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. To platí aj pre príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní (§ 6) na základe písomnej zmluvy o združení⁶²⁾ medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.

 

Komentár k § 10

Delenie príjmov dosiahnutých spoločným podnikaním na základe písomnej zmluvy o združení medzi jednotlivých účastníkov a spôsob delenia príjmov plynúcich zo spoluvlastníctva k veci, ktorá sa tiež v niektorých prípadoch dotýka účastníkov združenia je uvedené v § 10 ZDP.

 

-   podľa odseku 1 sa príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo účastníkmi dohodnutý iný podiel.

Právna úprava podielového spoluvlastníctva je uvedená v § 137 až 142 ObčZ. Spoluvlastníkovi prislúchajú práva a povinnosti k spoločnej veci podľa pomeru jeho podielu k podielom ostatných spoluvlastníkov. Za trvania spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel určuje najmä to, akou mierou sa spoluvlastníci podieľajú na užívaní spoločnej veci, prípadne na jej úžitkoch a prírastkoch, ako majú prispievať na náklady vynaložené na vec a na náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním. Ak chýba určenie spoluvlastníckych podielov, má sa za to, že podiely všetkých spoluvlastníkov sú rovnaké.

Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa podľa § 10 ods. 1 ZDP zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo účastníkmi dohodnutý iný podiel (§ 137 až 142 ObčZ).

Poznámka

 

Vzhľadom na skutočnosť, že pri delení príjmov a výdavkov pri spoluvlastníckych podieloch je v tomto ustanovení odkaz na § 136 až 142 ObčZ, vyjadrilo ministerstvo financií názoru, že ide o legislatívne spresnenie možnosti delenia príjmov a výdavkov, a to v nadväznosti na určenie spoluvlastníckych podielov podľa uvedených ustanovení ObčZ. Predmetné ustanovenia upravujú možnosti aj iného delenia spoluvlastníckych podielov ako vychádzajú len z majetkovej účasti, podľa ktorých sa napr. účastníci môžu dohodnúť aj na určení spoluvlastníckych podielov, ktoré okrem majetku zohľadňujú aj napr. mieru účasti užívania majetku. Avšak aj takáto zmena spoluvlastníckeho podielu na majetku by mala byť určená následne zmenou spoluvlastníckeho podielu, čo napr. pri nehnuteľnostiach znamená zmenou percentuálneho podielu na spoluvlastníctve nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu najčastejšie určuje právny úkon, najmä zmluva, resp. dohoda, na základe ktorej spoluvlastníctvo vznikne alebo môže byť určené na základe právneho predpisu. Ak nie je veľkosť spoluvlastníckeho podielu určená, potom sa delí rovnakým dielom. ObčZ ďalej určuje, že aj keď majetok v spoluvlastníctve spravuje len jeden podľa dohody a jemu plynie celý príjem, je povinný sa vysporiadať s ostatnými spoluvlastníkmi.

Podľa názoru ministerstva financií by sa nemalo predmetné ustanovenie § 10 ods. 1 ZDP vykladať v tom smere, že bez akejkoľvek zmeny veľkosti spoluvlastníckeho podielu by sa len spoluvlastníci dohodli, že si inak rozdelia príjmy dosahované z užívania majetku v spoluvlastníctve. Takýto výklad by mohol smerovať k obchádzaniu daňových povinností niektorých spoluvlastníkov, prípadne k úmyselnému znižovaniu daňových povinností. V súlade so znením § 55 ods. 15 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) dohody uzatvorené o tom, že povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu (aj podľa ZDP) znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre správu daní právne účinné, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V zmysle uvedeného, tým, že v konečnom výsledku by spoluvlastníci na základe dohody preniesli zodpovednosť za odvedenie dane na jedného spoluvlastníka, došlo by k situácii, ktorá podľa § 55 ods. 15 daňového poriadku nie je prípustná.

 

Príklad

Spoluvlastníci uzatvorili dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Výlučným vlastníkom sa stal jeden z nich, ktorý vyplatí ostatným dohodnutú sumu.

Sú tieto vyplatené sumy zdaniteľným príjmom bývalých spoluvlastníkov?

Príjem dosiahnutý na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je zdaniteľným príjmom. Takýto príjem je príjmom z predaja nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP, ak nie sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 9 ods. 1 ZDP. Pri následnom predaji nehnuteľnosti už výlučným vlastníkom je potrebné príjem z jej predaja rozdeliť podľa spôsobu nadobudnutia a vyhodnotiť podmienky oslobodenia od dane podľa § 9 ods. 1 ZDP takto nadobudnutej nehnuteľnosti oddelene za jej časť nadobudnutú pôvodne do spoluvlastníctva a osobitne za druhú časť nehnuteľnosti nadobudnutú na základe vyporiadania spoluvlastníctva. Takýto postup je v súlade s definíciou nehnuteľnosti, ktorá je uvedená v § 3 ods. 2 písm. a) ZDP, nakoľko v ZDP je nehnuteľnosťou aj časť nehnuteľnosti. Ak by však na základe dohody podielových vlastníkov došlo iba k rozdeleniu nehnuteľnosti medzi podielových spoluvlastníkov podľa ich podielov, nešlo by o nové nadobudnutie nehnuteľnosti.

-   podľa odseku 2 sa príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), na základe písomnej zmluvy o združení a daňové výdavky sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. To platí aj pre príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní (§ 6 ZDP) na základe písomnej zmluvy o združení medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.

Jednou z foriem spoločného podnikania alebo spoločného výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti je vytvorenie združenia podľa § 829 až 841 ObčZ. Podľa tejto právnej úpravy sa niekoľko osôb môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. V zmluve o združení si vzájomne dohodnú podmienky, za ktorých bude prebiehať spoločné podnikanie alebo iná spoločná samostatná zárobková činnosť. Zmluvou o združení nevzniká nový právny subjekt, ale subjektom práv a záväzkov sú jednotliví členovia združenia.

Spôsob výpočtu príjmov a výdavkov účastníka združenia, ktoré nie je právnickou osobou, je uvedený v § 10 ods. 2 ZDP, podľa ktorého príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) na základe písomnej zmluvy o združení uzatvorenej podľa § 829 až 841 ObčZ a daňové výdavky sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak.

Združenie nie je samostatnou účtovnou jednotkou a nie je ani daňovníkom, preto sa nerozdeľuje zisk alebo strata vyplývajúca z činnosti združenia, ale rozdeľujú sa príjmy a výdavky (resp. náklady a výnosy).

Združenie bez právnej subjektivity nemôže nadobúdať majetok, preto ak účastník združenia poskytne združeniu hmotný a nehmotný majetok individuálne určený na bezplatné a spoločné využitie účastníkov združenia, v súlade so znením § 24 ods. 6 ZDP odpisy z tohto majetku uplatňuje ten účastník združenia, ktorý je jeho vlastníkom a ktorý ho poskytol združeniu bez právnej subjektivity na spoločné užívanie.

Podľa § 24 ods. 3 ZDP hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu. Ide aj o majetok, ktorý účastníci združenia nadobudli počas existencie združenia (právna úprava podielového spoluvlastníctva je uvedená v § 137 až 142 ObčZ).

Účastník združenia si môže uplatniť preukázateľné výdavky, ak je účtovnou jednotkou alebo ak vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP. Základ dane (čiastkový základ dane) upraví o prislúchajúci podiel spoločných príjmov a daňových výdavkov v súlade s ustanovením § 10 ods. 2 ZDP. Môže si však uplatniť aj výdavky percentom z príjmov za podmienok uvedených v § 6 ods. 10 ZDP, pričom musí byť dodržaný rovnaký spôsob uplatnenia výdavkov pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktoré daňovník dosiahol v príslušnom zdaňovacom období.

Zmluvu o združení môžu uzavrieť aj manželia, ktorí spoločne podnikajú, ak uzavreli o tom písomnú zmluvu (§ 829 až 841 ObčZ), a to len za podmienky, že obidvaja manželia majú oprávnenie na výkon príslušnej podnikateľskej činnosti. Ak obaja manželia podnikajú individuálne, postupujú pri uplatňovaní výdavkov aj podľa § 6 ods. 15 ZDP. Hnuteľné veci a nehnuteľnosti v BSM, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 6 ods. 1 až 4 ZDP obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti. V takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.

 

Príklad

Tri fyzické osoby – účastníci združenia bez právnej subjektivity, majú v zmluve o združení dohodnuté delenie príjmov a výdavkov združenia v pomere 10 % : 40 % : 50 %.

Je možné, aby sa tento pomer zmenil na základe dodatku zmluvy o združení v priebehu roka resp. až po skončení roka?

Ak by nebol pomer delenia príjmov a výdavkov uvedený v zmluve, zahŕňali by sa do základu dane jednotlivých účastníkov združenia rovným dielom. Keďže je v zmluve o združení uvedené iné delenie, akceptuje sa toto delenie aj na účely ZDP v súlade so znením § 10 ods. 2 ZDP. Žiadny právny predpis neustanovuje to, že by zmluva o združení nemohla byť zmenená aj v priebehu zdaňovacieho obdobia. Avšak musí ísť o dohodu všetkých účastníkov združenia a na daňové účely musí byť dodržané ustanovenie § 10 ods. 2 ZDP. Do zmeny pomeru budú príjmy a výdavky účastníkov združenia delené pôvodným pomerom a od zmeny pomeru delenia príjmov a výdavkov združenia budú delené ich príjmy a výdavky novým pomerom. Zmena pomeru podielov na príjmoch a výdavkoch združenia môže nastať aj z dôvodu vylúčenia niektorého účastníka združenia alebo z dôvodu vystúpenia účastníka združenia resp. úmrtia, preto je potrebné zmenu akceptovať aj v priebehu zdaňovacieho obdobia. Tieto skutočnosti je potrebné vedieť v prípade potreby osobitným spôsobom preukázať správcovi dane.

§ 11

Nezdaniteľné časti základu dane

(1) Základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3 a 8.

(2) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý

a)  sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima,^39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy platného životného minima,

b)  je vyšší ako 92,8-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

(3) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane

a)  rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti⁵⁷⁾ v tomto zdaňovacom období

    1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,

    2. má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),

    3. má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

b)  vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti⁵⁷⁾ v tomto zdaňovacom období

    1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

    2. má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

(4) Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 sa považuje za

a)  manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa podľa osobitného predpisu^63a) žijúce s daňovníkom v domácnosti, alebo ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie^63b) alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie^63c) alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím,^63d) alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím^63e) a súčasne

b)  vlastný príjem manželky (manžela) príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť; do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a, daňový bonus podľa § 33, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky⁶⁴⁾ a štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie.¹²⁵⁾

(5) Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 3 len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane.

(6) Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu vypočítanú podľa odseku 2, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku²²⁾ alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2, zníži sa základ dane podľa odseku 2 len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 a vyplatenou sumou dôchodku.

(7) Základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane podľa odsekov 3 a 8 aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

(8) Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa osobitného predpisu,^34a) príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu³⁵⁾ a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

(9) Príspevky daňovníka na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 8 je možné odpočítať od základu dane v sume, v akej sú v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do 180 eur za rok; pri výpočte úhrnu príspevkov sporiteľa na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevkov účastníka na doplnkové dôchodkové sporenie sa použije postup podľa § 4 ods. 3.

(10) Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 8 musia byť súčasne splnené tieto podmienky:

a)  príspevky podľa odseku 8 zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, alebo na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte podľa osobitného predpisu,^64a)

b)  daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa osobitného predpisu,³⁵⁾ ktorá nespĺňa podmienky uvedené v písmene a).

(11) Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber⁶⁵⁾ a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 8, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

(12) Ak má daňovník súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2, zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3 a 8. Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 si zníži len o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3, 8 a 12 prevyšujúce čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5.

 

Komentár k § 11

-   v odseku 1 a 12 sú uvedené nezdaniteľné časti základu dane daňovníka (NČZD), o ktoré je možné znížiť výlučne základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) alebo ich úhrnu.

Ide o nezdaniteľné časti základu dane daňovníka na

•    daňovníka,

•    manželku (manžela) daňovníka a

•    príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu a príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č. 129/2022 Z. z. (ďalej len „príspevky na DDS a CODP“).

V súlade s § 11 ods. 12 ZDP, ak má daňovník súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 ZDP (príjmy zo závislej činnosti) a § 6 ods. 1 a 2 ZDP (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti), zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP o NČZD uvedené v § 11 ods. 2, 3 a 8 ZDP. Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP si zníži len o NČZD uvedené v § 11 ods. 2, 3, 8 a 12 ZDP prevyšujúce čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP.

Ak teda daňovník, ktorý vykáže čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a zároveň čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti prednostne zníži o NČZD na daňovníka, NČZD na manželku (manžela) a NČZD, ktorou sú príspevky na DDS a CODP. Čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti následne daňovník zníži len o sumy NČZD prevyšujúce čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti.

 

-   v odseku 2 a 6 je upravený spôsob výpočtu nezdaniteľnej časti na daňovníka

V súlade s § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“), NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy platného životného minima.

Ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 92,8-násobok platného životného minima, NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane daňovníka.

Výpočet NČZD na daňovníka za ZO roka 2023

písm.	Ak základ dane daňovníka	Nezdaniteľná časť ZD na daňovníka
a)	– sa rovná alebo je nižší ako 21 754,18	4 922,82
b)	– je vyšší ako 21 754,18	10 361,36 – (základ dane : 4)

 

Nárok na NČZD na daňovníka si môže uplatniť každý daňovník, s výnimkou daňovníka, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“).

Výnimkou je aj daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP).

V súlade s § 11 ods. 6 ZDP, ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP, zníži sa základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP) a vyplatenou sumou dôchodku.

Ustanovenie § 11 ods. 6 ZDP sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý splnil napr. podmienky nároku na výplatu dôchodku a naďalej poberá invalidný dôchodok.

 

Príklad

Daňovník po celý rok 2023 poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a výsluhový dôchodok z ČR. Poberateľom dôchodku je od roku 2022.

Môže si daňovník za rok 2023 uplatniť nárok na NČZD na daňovníka, ak úhrnná suma dôchodku z ČR za celý rok 2023 predstavovala 6 017 eur?

Daňovníkovi nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2023 nevznikol, nakoľko k 1. 1. 2023 poberal dôchodok z ČR, ktorého úhrnná suma presiahla sumu NČZD na daňovníka za rok 2023.

Nárok na NČZD na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP] možno uplatniť v priebehu zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane alebo po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, alebo osobne prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby.

Nárok na NČZD na daňovníka má aj daňovník s ODP, bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území SR, s výnimkou daňovníka uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP.

 

-   v odseku 3 je upravený spôsob výpočtu nezdaniteľnej časti daňovníka na jeho manželku (manžela), na ktorý nadväzuje aj odsek 4, 5 a 7

NČZD daňovníka na manželku (manžela) si môže uplatniť daňovník, ak v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, NČZD na manželku (manžela) ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima. Ak manželka (manžel) daňovníka má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, NČZD na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela). Pokiaľ vlastný príjem manželky (manžela) presahuje túto sumu, NČZD na manželku (manžela) sa rovná nule.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima, NČZD na manželku (manžela) ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka. Ak manželka (manžel) mala vlastný príjem, potom takto vypočítaná suma sa zníži o vlastný príjem manželky (manžela).

Ak si daňovník v zdaňovacom období môže uplatniť NČZD na manželku (manžela) len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov, potom si základ dane v súlade s § 11 ods. 5 ZDP zníži len o NČZD na manželku (manžela) zodpovedajúcu 1/12 tejto NČZD za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD, pričom sa posudzujú celoročné príjmy manželky (manžela) bez ohľadu na to, v ktorých mesiacoch boli splnené podmienky na uplatnenie NČZD na manželku (manžela).

Výpočet NČZD na manželku/manžela daňovníka za ZO roka 2023

Ak ZD daňovníka	Vlastné príjmy manželky	NČZD na manželku
sa rovná alebo je nižší ako 41 445,46	Nepoberala	4 500,86
	Poberala	4 500,86 – vlastné príjmy manželky

 

 

Ak ZD daňovníka	Vlastné príjmy manželky	NČZD na manželku
je vyšší ako 41 445,46	Nepoberala	14 862,23 – (základ dane daňovníka : 4)
	Poberala	14 862,23 – (základ dane daňovníka : 4) – vlastné príjmy manželky

 

Na to, aby si mohol daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) musí spĺňať ďalšie podmienky, a to musí ísť o manželku (manžela)

–   ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2 ZDP) maloleté dieťa (do 3 rokov, resp. v určených prípadoch do 6 rokov veku) podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z., alebo

–   ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 180/2011, alebo

–   bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 33 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, alebo

–   sa považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa

–   zamestnanecká prémia podľa § 32a zákona,

–   daňový bonus podľa § 33 zákona,

–   zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

–   štátne sociálne dávky,

–   štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie.

Tento vlastný príjem manželky (manžela) sa znižuje o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť (§ 11 ods. 4 písm. b) zákona).

Pojem „domácnosť“ je ustanovený v § 115 ObčZ, podľa ktorého domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Adresa trvalého pobytu manžela a manželky pri uplatnení NČZD na manželku (manžela) nie je podstatná.

Základ dane sa daňovníkovi znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela),

1. ak ide o daňovníka s NDP,

2. ak ide o daňovníka s ODP, za podmienky, že úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých zdaniteľných príjmov týchto daňovníkov, dosiahnutých tak zo zdrojov na území SR ako aj zo zdrojov v zahraničí.

O túto nezdaniteľnú časť sa základ dane znižuje až po uplynutí kalendárneho roka a to u zamestnávateľa, ak mu vykonáva ročné zúčtovanie alebo cez podané daňové priznanie.

 

-   odseky 8 až 11 upravujú možnosť uplatnenia si nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na DDS a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu a príspevky na CODP.

V súlade s § 11 ods. 9 ZDP je možné príspevky daňovníka na DDS a CODP podľa § 11 ods. 8 ZDP odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 € za rok. Pri výpočte úhrnu príspevkov na DDS a CODP, platených zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia, sa použije postup podľa § 4 ods. 3 ZDP.

Podľa § 11 ods. 10 ZDP na uplatnenie tejto NČZD musia byť súčasne splnené nasledovné podmienky:

•    príspevky na DDS podľa § 11 ods. 8 ZDP zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,

•    daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o DDS, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v § 11 ods. 10 písm. a) ZDP.

NČZD, ktorou sú príspevky na DDS a CODP, si za podmienok ustanovených v § 11 ods. 8 ZDP môže uplatniť aj daňovník s ODP, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 ZDP) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí (§ 11 ods. 7 ZDP).

Nárok na NČZD, ktorou sú príspevky na DDS a CODP si môže daňovník uplatniť len po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to buď u zamestnávateľa prostredníctvom ročného zúčtovania, alebo osobne prostredníctvom podaného daňového priznania.

Pri výpočte úhrnu príspevkov na DDS a CODP, platených zamestnávateľom za zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia, sa použije postup podľa § 4 ods. 3 ZDP, t. j. príspevky na DDS uhradené zamestnávateľom za zamestnanca do 31. 1. po skončení zdaňovacieho obdobia sú súčasťou úhrnu príspevkov na DDS za toto zdaňovacie obdobie. Zamestnanci, ktorí si príspevky na DDS platia sami, postup podľa § 4 ods. 3 ZDP neuplatnia.

TRETIA ČASŤ

DAŇ PRÁVNICKEJ OSOBY

DAŇ PRÁVNICKEJ OSOBY

§ 12

Predmet dane

(1) Predmetom dane daňovníka, ktorý je

a)  správcovskou spoločnosťou a vytvára podielové fondy,⁶⁶⁾ sú len príjmy správcovskej spoločnosti,

b)  doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a vytvára doplnkové dôchodkové fondy,³⁵⁾ sú len príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

c)  dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a vytvára a spravuje dôchodkové fondy,^40a) sú len príjmy dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

d)  investičným fondom s premenlivým základným imaním,^66a) sú príjmy tohto fondu vrátane príjmov podfondov, ktoré vytvára.

(2) Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,⁶⁷⁾ sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe^29ab).

(3) Daňovníkmi podľa odseku 2 sú

a)  občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti,¹⁴¹⁾ organizácie s medzinárodným prvkom,¹⁴²⁾ Slovenský Červený kríž a subjekty výskumu a vývoja,^142a)

b)  záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky,⁶⁸⁾ rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy,⁶⁹⁾ vysoké školy,⁷⁰⁾ Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa, Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť,⁷¹⁾ Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Rozhlas a televízia Slovenska, Garančný fond investícií,⁵⁹⁾ organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli; za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sa na účely tohto zákona nepovažujú obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania.

(4) Predmetom dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou a Národnou bankou Slovenska,⁷²⁾ sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.

(5) Predmetom dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj príjem podľa § 14 ods. 4 a 6, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.

(6) Predmetom dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj príjem podľa § 14 ods. 5 a 7, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.

(7) Predmetom dane nie je

a)  príjem podľa § 50,

b)  príjem získaný darovaním⁴⁾ okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa alebo dedením,⁵⁾

c)  podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva [§ 3 ods. 1 písm. e)] v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi alebo podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou [§ 3 ods. 1 písm. g)], okrem

    1. príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) vyplácaného právnickej osobe, ak tento príjem plynie daňovníkovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x), alebo je vyplácaný daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu právnickej osobe, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x),

    2. príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácaného právnickej osobe,

d)  príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií⁷⁾ a podielov^7a) ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri premene obchodných spoločností alebo družstiev podľa osobitného predpisu^7b), a to aj vtedy, ak súčasťou premeny je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

 

Komentár k § 12

-   odsek 1  stanovuje osobitný predmet dane pre vymedzených daňovníkov, ktorými je:

a)  správcovská spoločnosť, ktorá vytvára podielové fondy podľa zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v z.n.p. – predmetom dane sú iba príjmy správcovskej spoločnosti,

b)  doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, ktorá vytvára dôchodkové fondy podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. – predmetom dane spoločnosti sú iba príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

c)  dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ktorá vytvára a spravuje dôchodkové fondy podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov – predmetom dane spoločnosti sú iba príjmy dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

     Príjmy podielových a dôchodkových fondov zriadených spoločnosťami uvedenými pod písm. a) až c) nie sú predmetom dane týchto spoločností,

d)  investičný fond s premenlivým základným imaním zriadeným podľa zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v z.n.p. – predmetom dane fondu sú príjmy fondu vrátane príjmov podfondov, ktoré vytvára.

 

-   odseky 2 a 3 vymedzuje skupinu daňovníkov označených ako „daňovníci nezaložený alebo nezriadený na podnikanie“ a ich predmet dane. Ide o daňovníkov, ktorých základnou úlohou je vykonávanie neziskovej činnosti, ktorá má verejno-prospešný účel. Aj takýto daňovníci môžu vykonávať vedľajšiu (podnikateľskú) činnosť, ak im to zriaďovateľ alebo osobitný predpis, na základe ktorého boli zriadení dovoľujú. ZDP v odseku 3 rozdeľuje týchto daňovníkov do 2 skupín:

–   1. skupina – občianske združenie, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby – títo daňovníci majú príjmy z tzv. charitatívnej reklamy oslobodené od dane podľa podmienok vymedzených v § 13 ods. 1 písm. g),

 

Zákonom č. 530/2023 Z. z. došlo k rozšíreniu okruhu právnych foriem daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, ktorí si môžu uplatniť oslobodenie príjmov z tzv. charitatívnej reklamy podľa § 13 ods. 1 písm. g) ZDP. S účinnosťou od 1. januára 2024 sa táto skupina daňovníkov rozširuje o účelové zariadenia cirkvi a náboženské spoločnosti, organizácie s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž a subjekty výskumu a vývoja. Vzhľadom nato, že tak ako oslobodenie príjmov z charitatívnej reklamy ako aj príjmy z podielu zaplatenej dane (§ 50 ZDP) predstavujú určitý zdroj financovania organizácii, došlo k zosúladeniu vymedzenia právnych foriem daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, ktoré sa môžu stať prijímateľmi podielu zaplatenej dane a zároveň mať oslobodené príjmy z tzv. charitatívnej reklamy.

–   2. skupina – napr. záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, rozpočtové a príspevkové organizácie, vysoké školy, obce, VÚC. Okrem presne vymedzených daňovníkov sa za daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie považujú aj organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli. Ide napr. o poľovnícke organizácie zriadené podľa zákona č. 249/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.

 

Príklad

Náboženská spoločnosť účtujúca v sústave podvojného účtovníctva uzatvorila v roku 2023 zmluvu o poskytnutí reklamných služieb na sumu 15 000 eur.

Ako bude postupovať, ak tento príjem v plnej výške náboženská spoločnosť obdrží až v roku 2024? 

Náboženská spoločnosť na základe uzatvorenej zmluvy o poskytnutí reklamných služieb účtovala výnosy vo výške 15 000 v prospech účtu 662 – Prijaté príspevky od právnických osôb. V roku 2023 náboženská spoločnosť patrila do skupiny daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie uvedených v § 12 ods. 3 písm. b) ZDP, ktorých výnosy plynúce z reklamy sa zahŕňali do základu dane v súlade s účtovníctvom. Keďže náboženská spoločnosť má od dane oslobodené príjmy z charitatívnej reklamy až v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. 1. 2024, príjmy plynúce na základe zmluvy o poskytnutí reklamných služieb podliehajú zdaneniu a ustanovenie § 17 ods. 3 písm. m) ZDP sa na spoločenstvo nevzťahuje.

Daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie majú z dôvodu špecifického poslania, ktorým je vykonávanie predovšetkým verejne prospešnej činnosti realizovanej z iných dôvodov ako je dosahovanie zisku, osobitne stanovený predmet dane. Predmetom dane daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú príjmy z činnosti, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť. Pojem „činnosti, ktorými daňovník dosahuje zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť“ nie je v ZDP bližšie špecifikovaný avšak pod týmito činnosťami je možné chápať  akékoľvek činnosti, ktorých výsledkom je alebo môže byť dosiahnutie zisku. V tomto prípade nie je podstatné, či samotný daňovník z tejto činnosti dosiahne zisk alebo nie. ZDP priamo vymedzuje určitý druh príjmov, ktoré sú považované vždy za predmet dane, a to príjmy:

•    z prenájmu majetku,

•    z predaja majetku,

•    z členských príspevkoch,

•    z reklám,

•    z ktorých sa daň vyberá zrážkou v súlade s § 43 ZDP  a 

•    dosahované na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

!     Upozornenie

Skutočnosť, že príjem daňovníka je predmetom dane ešte neznamená, že automaticky podlieha zdaneniu. Dôležité je posudzovať príjem aj v súvislosti s § 13, kde sú uvedené príjmy oslobodené od dane. Zdaneniu podlieha až príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený.

Obchodné spoločnosti sa nepovažujú za daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie a to aj v prípade, že nie sú založené za účelom podnikania. Ide napr. o športové kluby založené ako akciové spoločnosti. Pri stanovení predmetu dane, zisťovaní základu dane a povinnosti podania daňového priznania postupujú ako bežné obchodné spoločnosti – podnikateľské subjekty.

 

-   odsek 4 vymedzuje predmet dane pre:

–   Národnú banku Slovenska – predmetom dane sú iba príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43,

–   verejnú obchodnú spoločnosť – ide o osobnú obchodnú spoločnosť, ktorá svoje príjmy nezdaňuje na úrovni spoločnosti – právnickej osoby ale až na úrovni jednotlivých spoločníkov spoločnosti. Predmetom dane v.o.s. sú z tohto dôvodu iba príjmy, ktoré podliehajú dani vyberanej zrážkou podľa § 43 ZDP. Výnimkou sú príjmy (výnosy) pripadajúce na zahraničného spoločníka – nerezidenta, ktorý spĺňa podmienku 50 % priameho alebo nepriameho vplyvu na v.o.s., za predpokladu, že tieto príjmy nie je možné zdaniť prostredníctvom stálej prevádzkarne na území SR podľa § 16 ods. 3 ZDP alebo podľa § 16 ZDP a ak tieto príjmy nebudú podliehať zdaneniu ani v štáte rezidencie nerezidenta v zahraničí. V tomto prípade sa uvedené príjmy zdania na úrovni spoločnosti, a to v súlade s pravidlami pre reverzný hybridný subjekt podľa § 17j ZDP.

 

-   odseky 5 a 6 stanovujú predmet dane spoločníka v.o.s a komplementára k.s., u ktorých  okrem príjmov, ktoré dosahujú z vykonávania svojej činnosti je predmetom dane aj príjem (základ dane) v.o.s. alebo k.s. pripadajúci na tohto spoločníka, a to vo výške pripadajúcej na neho v súlade s dohodou na základe spoločenskej zmluvy alebo ak uvedenú situáciu spoločenská zmluva nerieši tak vo výške rovného dielu, ktorý na neho pripadá. Výnimku predstavujú zahraničný spoločníci – nerezidenti, ktorí spĺňajú podmienku 50 % priameho alebo nepriameho vplyvu na túto transparentnú spoločnosť, ak príjem (základ dane) v.o.s. alebo k.s. pripadajúci na tohto spoločníka nie je možné zdaniť prostredníctvom stálej prevádzkarne podľa § 16 ods. 3 ZDP alebo podľa § 16 a príjmy nebudú zdanené ani v štáte rezidencie spoločníka v zahraničí. V tomto prípade sa príjem (základ dane) zdaňuje na úrovni v.o.s. alebo k.s.

 

-   odsek 7 vymedzuje pre právnické osoby príjmy, ktoré nie sú predmetom dane. Takýmito príjmami sú:

a)  príjem podľa § 50 ZDP – ide o príjem, ktorý dosahuje  iba daňovník, ktorý je v príslušnom zdaňovacom období považovaný za prijímateľa podielu zaplatenej dane na základe registrácie u notára a jeho zápisu v zozname prijímateľov na príslušný kalendárny rok. Podiel zaplatenej dane je poukázaný v príslušnom zdaňovacom období správcom dane v súlade s podmienkami stanovenými v § 50 a daňovník – prijímateľ podielu zaplatenej dane ho môže použiť iba spôsobom a v časovej lehote stanovenej ZDP.

Spôsob účtovania podielu zaplatenej dane

Účtovný prípad	MD	D
1.        Prijatie podielu zaplatenej dane v roku 2023	221	665
2a.    Obstaranie dlhodobého majetku v roku 2023	04x	321
2b.    Zúčtovanie podielu zaplatenej dane pri dlhodobom majetku	665	384
2c.    Účtovný odpis dlhodobého majetku	551	08x
2d.    Zúčtovanie podielu zaplatenej dane vo výške účtovného odpisu	384	665
3.        Zúčtovanie nevyčerpaného zostatku podielu zaplatenej dane z roku 2023	384	665
4a.    Použitie podielu zaplatenej dane z roku 2023 v roku 2024	5xx	3xx
4b.    Zúčtovanie podielu zaplatenej dane vo výške nákladov	384	665

 

b)  príjem získaný dedením alebo darovaním – predmetom dane nie je peňažný aj nepeňažný príjem. Výnimku predstavuje dar získaný poskytovateľom zdravotnej starostlivosti  od držiteľa, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zdaňovaný prostredníctvom daňového priznania. Predmetom dane je nielen hodnota daru ale aj iné súvisiace výdavky, ktoré vynaložil držiteľ, ako napr. doprava, hodnota inštalácie daru. Podľa § 21 ods. 2 písm. l) ZDP sa za daňové výdavky nepovažujú výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vzťahujúce sa k peňažnému a nepeňažnému daru prijatému od držiteľa, t. j. výdavky, ktoré vynaložil držiteľ. Výdavky, ktoré vynaloží poskytovateľ zdravotnej starostlivosti na prevádzku daného daru ako napr. doprava, inštalácia, technické zhodnotenie a výdavky na opravu sa však považujú za daňové výdavky.

     V prípade peňažného a nepeňažného plnenia od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorým je právnická osoba nezaložená alebo nezriadená na podnikanie je potrebné pre určenie zdaniteľnosti príjmu rozlišovať, či poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykonáva svoju činnosť ako:

a)  hlavnú (nezdaňovanú) činnosť – príjem je predmetom dane podľa § 12 ods. 2 ZDP a v súlade s § 13 ods. 1 písm. a) ZDP je zároveň oslobodený od dane, výdavky súvisiace s obstaraním (darovaním) majetku sú podľa § 21 ods. 1 písm. j) považované za nedaňové výdavky,

b)  vedľajšiu (zdaňovanú – podnikateľskú) činnosť – príjem je predmetom dane podľa § 12 ods. 2 ZDP a zároveň zdaniteľným príjmom. Pri zdanení daru od držiteľa postupuje v tomto prípade daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie rovnako ako podnikateľský subjekt tak ako je uvedené vyššie.

 

Príklad

Farmaceutická spoločnosť darovala nemocnici zdravotnícky prístroj v hodnote 25 000 eur.

Ako ovplyvní tento dar daňové povinnosti týkajúce sa dani z príjmov nemocnice, ak nemocnica je:

a)  akciovou spoločnosťou

b)  štátnou príspevkovou organizáciou?

Na účely ZDP sa farmaceutická spoločnosť v súlade s § 2 písm. y) ZDP považuje za držiteľa.

a)  Ak právnou formou nemocnice je akciová spoločnosť, dar vo forme zdravotníckeho prístroja predstavuje pre nemocnicu predmet dane v nadväznosti na § 12 ods. 7 písm. b) a v súlade s § 21 ods. 2 písm. l) ZDP si nemocnica nemôže uplatniť do daňových výdavkov daňové odpisy. Daňovým výdavkom môžu byť však výdavky, ktoré nemocnica vynaloží napr. na dopravu a  technické zhodnotenie alebo opravu prístroja.

b)  Ak právnou formou nemocnice je štátna príspevková organizácia, poskytovanie zdravotnej starostlivosti predstavuje jej hlavnú (nezdaňovanú) činnosť. Aj pre túto nemocnicu je dar  predmetom dane, avšak v nadväznosti na § 13 ods. 1 písm. a) ZDP je tento príjem zároveň oslobodený od dane. Výdavky súvisiace s týmto darom vynaložené tak držiteľom ako aj nemocnicou sa považujú za nedaňové výdavky v súlade s § 21 ods. 1 písm. j) ZDP.

c)  príjem vo forme:

•    podielu na zisku (dividenda) – ak je zároveň splnená podmienka, že je vyplácaný  zo zisku po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu a nebol u daňovníka vyplácajúceho tento podiel daňovým výdavkom,

•    vyrovnacieho podielu,

•    podielu na likvidačnom zostatku,

•    podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou,

•    podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi.

Poznámka

 

Zdanenie, resp. nezdanenie vyššie uvedených príjmov z časového hľadiska bližšie uvádza komentár k § 51zi ods. 5 až 9.

     ZDP zároveň ustanovuje, že vyššie uvedené príjmy sú predmetom dane, ak tieto:

•    plynú daňovníkovi právnickej osobe s neobmedzenou daňovou povinnosťou od daňovníka – právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nespolupracujúceho štátu v súlade s § 2 písm. x) ZDP –  tento príjem je súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e ods. 1 písm. c) pri podaní daňového priznania zdaňovaného sadzbou dane vo výške 35 %,

–   sú vyplácané daňovníkom – právnickou osobou s neobmedzenou daňovou povinnosťou daňovníkovi – právnickej osobe, ktorá je daňovníkom nespolupracujúceho štátu v súlade s § 2 písm. x) ZDP – tento príjem sa zdaňuje daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 s použitím sadzby dane vo výške 35 %,

•    sú vyplácané spoločníkovi verejno-obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti.

 

d)  príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov z dôvodu zvýšenia základného imania akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným alebo družstva ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v niektorom členskom štáte Európskej únie.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 došlo v nadväznosti na zavedenie nového inštitútu odštiepenia a premenovanie „rozdelenia obchodnej spoločnosti“ na „rozštiepenie obchodnej spoločnosti“ v zákone o premene OS k legislatívnej úprave tohto ustanovenia.

Podstata ustanovenia sa nemení. Od 1. 1. 2024 sa za príjem, ktorý nie je predmetom dane považuje príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov z dôvodu zvýšenia základného imania a.s., s.ro. alebo družstva a príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri premene obchodných spoločností a družstiev, a to aj vtedy, ak súčasťou premeny je aj majetok spoločnosti so sídlom v niektorom členskom štáte EÚ.

V súlade so zákonom o premene OS sa premenou rozumie fúzia alebo rozdelenie spoločnosti, pričom fúziou je zlúčenie alebo splynutie OS alebo družstiev. Rozdelením sa rozumie rozštiepenie alebo odštiepenie OS a družstiev.

Rozštiepením sa v podstate rozumie doterajšia právna úprava rozdelenia OS alebo družstva kedy rozdeľovaná spoločnosť zaniká a jej imanie prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti alebo novozaložené spoločnosti alebo kombinovaným spôsobom na jestvujúcu spoločnosť a novozaloženú spoločnosť.

Odštiepením sa rozumie spôsob, pri ktorom rozdeľovaná spoločnosť nezaniká, ale na inú spoločnosť alebo viac spoločností prechádza časť imania. Od odštiepenia je však potrebné odlíšiť predaj časti spoločnosti.

§ 13

Oslobodenie od dane

(1) Od dane sú oslobodené príjmy

a)  daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa písmen b) až g) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe,^29ab) príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43,

b)  rozpočtových organizácií z prenájmu a z predaja majetku zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43,

c)  štátnych fondov,⁶⁹⁾ príjmy Rady pre riešenie krízových situácií,⁷³⁾ príjmy Garančný fond investícií⁵⁹⁾ a príjmy Fondu ochrany vkladov⁵⁸⁾ okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43,

d)  plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty³⁸⁾ a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo reštrukturalizácii^38a), vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,

e)  obcí a vyšších územných celkov z prenájmu a predaja ich majetku.

f)  z odpisu záväzkov na základe rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu.^73a)

g)  z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely, daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 písm. a) najviac do výšky 30 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom tieto príjmy je daňovník povinný použiť len na účel vymedzený v § 50 ods. 5, a to najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal; ak daňovník do uplynutia tejto lehoty nepoužije príjmy z reklám oslobodené od dane na účel vymedzený v § 50 ods. 5, je povinný zahrnúť tieto príjmy alebo ich nepoužitú časť do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota.

(2) Od dane sú oslobodené aj

a)  výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam,

b)  členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,

c)  úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,⁵⁵⁾

d)  úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných týmito bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov,

e)  úroky z účtov vyplácané Štátnej pokladnici príjmy z finančných operácií vykonávané Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity podľa osobitného predpisu,^74a)

f)  úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, výnosy z majetku v podielovom fonde,^74b) príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok vkladových listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov alebo stálej prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov, od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe

    1. daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo

    2. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo

    3. iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu,

g)  finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,

h)  príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu a druhého bodu a náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov alebo stálej prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov, od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe

    1. daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo

    2. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo

    3. iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu,

i)  výnosy z verejného zdravotného poistenia, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

    1. výnosy z verejného zdravotného poistenia sú súčasťou kladného výsledku hospodárenia z verejného zdravotného poistenia,^74aa)

    2. kladný výsledok hospodárenia podľa prvého bodu sa použije len na úhrady v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,^74ab) a to najneskôr do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa vytvoril.

j)  prijaté náhrady škôd a náhrady nemajetkovej ujmy na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,

k)  plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce^46a) a plnenia poskytnuté podľa osobitného predpisu.^54a)

l)  podpora v čase skrátenej práce.^59jj)

(3) Oslobodenie podľa odseku 2 písm. f) a h) sa môže uplatniť, aj ak podmienka priameho podielu na základnom imaní počas najmenej 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov je splnená po dni, v ktorom platiteľ dane vyplatil príjem daňovníkovi, pričom pri uplatnení tohto oslobodenia sa postupuje podľa § 43 ods. 21.

 

Komentár k § 13

Ustanovenie vymedzuje príjmy, ktoré sú predmetom dane, ale zároveň sú oslobodené od zdanenia. K príjmom oslobodeným od zdanenia je potrebné aplikovať § 21 ods. 1 písm. j) ZDP, podľa ktorého náklady na príjmy nezahrnované do základu dane nie sú daňovými výdavkami a musia sa zo základu dane vyňať.

 

-   podľa odseku 1 písm. a) sa oslobodzujú príjmy daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, ktoré plynú z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom. Osobitným predpisom sa v tomto prípade  rozumie právny predpis, na základe ktorého daňovník vznikol alebo bol založený alebo iný dokument (stanovy, štatút, zriaďovateľské alebo zakladateľské listiny), ktorý vymedzuje úlohy a spôsob financovania týchto daňovníkov. Svoju činnosť daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie financujú zo svojich vlastných príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu alebo transférov od zriaďovateľa, darov ako aj  z iných zdrojov.

Oslobodenie príjmov z hlavnej činnosti sa vzťahuje aj na situácie, kedy daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie z tejto činnosti dosiahnu zisk, t. j. príjmy z hlavnej činnosti prevyšujú výdavky. Spôsob použitia zisku dosiahnutého z hlavnej činnosti je podmienený podmienkami stanovenými v príslušných právnych predpisoch, na základe ktorých vznikli.

Toto ustanovenie zároveň vymedzuje príjmy, ktoré nie sú od dane oslobodené, a to aj napriek tej skutočnosti, že sú dosahované v rámci hlavnej činnosti daňovníka, pričom zároveň ustanovenie dáva možnosť oslobodenia tohto príjmu predovšetkým v závislosti od právnej formy daňovníka, ktorý takýto príjem dosahuje, a to za podmienky, že toto oslobodenie je vymedzené v § 13 ods. 1 písm. b) až g) alebo v odseku 2.

Z oslobodenia od dane z príjmov sú vylúčené:

•    príjmy z predaja majetku – zdanenie príjmov sa vzťahuje na príjmy z predaja akéhokoľvek majetku nielen hmotného a nehmotného, pričom spôsob úpravy základu dane pri predaji majetku vymedzuje § 17 ods. 16 ZDP,  podľa ktorého sa základ dane upravuje o rozdiel, o ktorý príjem z predaja presahuje daňovú zostatkovú cenu resp. obstarávaciu cenu v závislosti od toho, či sa daný majetok používal na činnosti, z ktorej príjmy podliehali zdaneniu alebo boli oslobodené a teda či si k týmto príjmom daňovník uplatňoval daňové výdavky alebo nie. Príjem z predaja majetku je oslobodený u rozpočtových organizácií, obci a VÚC [viď § 13 ods. 1 písm. b) a e) ZDP],

•    príjmy z nájomného – k príjmom z nájomného si môžu daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie uplatniť daňové odpisy prenajímaného majetku za zákonom stanovených podmienok podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP. Limitácia daňových odpisov  neuplatňuje daňovník so statusom mikrodaňovník, a to na prenajímaný majetok zaradený v odpisovej skupine 0 až 4. Výnimku zo zdanenia príjmov z prenájmu majú rozpočtové organizácie, obce a VÚC [viď § 13 ods. 1 písm. b) a e) ZDP],

•    príjmy z reklamy – príjmy z reklamy sú u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie považované za zdaniteľné príjmy. Výnimku predstavujú príjmy plynúce z tzv. charitatívnej reklamy, ktoré sú za zákonom stanovených podmienok podľa § 13 ods. 1 písm. g) od dane oslobodené,

•    členské príspevky – oslobodené sú iba u daňovníkov s právnou formou vymedzenou podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP,

•    príjmy z činností, ktoré sú podnikaním – daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie môžu podnikateľskú činnosť vykonávať, ak im to osobitný predpis, na základe ktorého vznikli dovoľuje, resp. im to nezakazuje. Tieto príjmy sú považované vždy za zdaniteľné príjmy, pričom k  príjmom si daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie môže uplatniť do daňových výdavkov výdavky (náklady) súvisiace s dosahovanými zdaniteľnými príjmami. ZDP priamo nedefinuje čo sa pod príjmami z činností, ktoré sú podnikaním rozumie, avšak na základe aplikačnej praxe sa uplatňuje, že  za takéto činnosti sa považujú činnosti , ktoré je možné vykonávať iba na základe živnostenského opatrenia v súlade so ŽZ alebo na základe iného oprávnenia,

•    príjmy, ktoré sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou– tieto príjmy podliehajú zdaneniu bez ohľadu nato, či sa dosahujú v rámci hlavnej (nezdaňovanej) činnosti alebo v rámci vedľajšej (zdaňovanej) činnosti. Ide o príjmy, ktoré sú vymedzené v § 43 ods. 3 ZDP a u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie sa vybratím dane zrážkou považuje daňová povinnosť za splnenú. Povinnosť odviesť daň vyberanú zrážkou a oznámiť správcovi dane túto skutočnosť má platiteľ dane. Platiteľom dane vyberanej zrážkou je vo väčšine prípadov subjekt, ktorý poukazuje alebo pripisuje tieto príjmy v prospech daňovníka, t. j. v tomto prípade v prospech daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie.

     Odlišný spôsob sa uplatňuje pri príjmoch (výnosoch) daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, ktoré plynú z držby a z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok. Platiteľom dane v tomto prípade je samotná nezisková organizácia, t. j. ide o tzv. samozdanenie a odvedenie dane vyberanej zrážkou priamo daňovníkom, ktorému sú výnosy (príjmy) vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech. Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie v tomto prípade postupuje podľa § 43 ods. 15 ZDP,

•    príjmy plynúce na základe zmluvy o sponzorstve v športe – tieto príjmy sa u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie považujú vždy za zdaniteľné príjmy. Ide o príjmy dosahované na základe zmluvy uzatvorenej medzi sponzorom a sponzorovaným na základe zákona o športe. V zmysle sponzorskej zmluvy sa sponzor zaväzuje poskytnúť sponzorovanému peňažné alebo nepeňažné plnenie a sponzorovaný sa zaväzuje využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným. Spôsob zahrnutia sponzorského do základu dane závisí od účtovej sústavy, v ktorej účtuje športová organizácia vymedzená v:

–   § 17 ods. 3 písm. k) ZDP – ak športová organizácia účtuje v sústave JÚ,

–   § 17 ods. 3 písm. l) ZDP – ak športová organizácia účtuje v sústave PÚ.

 

Príklad

Obec poskytuje na základe zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. príspevok za ubytovanie odídenca všetkým oprávneným osobám, ktoré v jej územnom obvode vlastnia nehnuteľnosť, v ktorej poskytujú odídencovi z Ukrajiny bezodplatné ubytovanie.

Považuje sa takýto príjem za príjem oslobodený od dane alebo zdaniteľný príjem, ak oprávnenou osobou je:

a)  rozpočtová organizácia

b)  nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby?

Posúdenie príspevku za ubytovanie odídenca poskytnutý oprávnenej osobe – právnickej osobe podľa ZDP závisí od skutočnosti, či oprávnená osoba má alebo nemá príjem z prenájmu oslobodený od zdanenia. Na základe uvedeného, ak oprávnenou osobou je:

a)  rozpočtová organizácia, ktorá má príjem z prenájmu oslobodený od dane z príjmov – príspevok za ubytovanie odídenca nezahrnie do základu dane  a výdavky (náklady), ktoré je možné priradiť k uvedenému príjmu rovnako nezahŕňa do základu dane v súlade s § 21 ods. 1 písm. j) ZDP,

b)  nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, u ktorej  príjem z prenájmu nie oslobodený od dane z príjmov – príspevok je zdaniteľným príjmom v súlade s účtovníctvom a to v zdaňovacom období, v ktorom sú splnené podmienky na účtovanie nároku na dotáciu so súčasným uplatnením výdavkov priraditeľných k uvedenému príspevku (napr.  prevádzkových výdavkov na služby a energie nehnuteľnosti poskytnutej na bývanie) do daňových výdavkov v súlade s § 2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. m) ZDP.

 

Príklad

Občianske združenie v zdaňovacom období vykonáva iba hlavnú činnosť, na ktorú bolo zriadené. V rámci tejto činnosti využívalo združenie budovu, ktorú sa v zdaňovacom období  rozhodlo predať.

Považuje občianske združenie príjem z predaja budovy využívanej iba na hlavnú činnosť, z ktorej plynú iba príjmy, ktoré nepodliehajú dani za príjem z hlavnej činnosti, ktorý je podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP od dane oslobodený?

Príjem z predaja akéhokoľvek majetku občianskeho združenia sa považuje za zdaniteľný príjem a to aj v prípade, že by predaj majetku malo občianske združenie vymedzené v rámci jeho hlavnej činnosti. Pri zahrnovaní príjmov z predaja majetku postupuje občianske združenie v súlade s § 17 ods. 16 ZDP. Ak by z predaja budovy občianske združenie dosiahlo stratu na túto sa neprihliada, t. j. strata z predaja sa do základu dane nezahŕňa.

-   odsek 1 písm. b) a e) vymedzuje oslobodenie príjmov, ktoré sa vzťahuje na obce, VÚC a rozpočtové organizácie zriadené štátom, obcou alebo VÚC. Príjem z predaja akéhokoľvek majetku (hmotného a nehmotného majetku, finančného majetku, zásob) alebo z jeho prenájmu je u týchto daňovníkov od dane oslobodený bez ohľadu na skutočnosť, či sa majetok používa v hlavnej alebo podnikateľskej činnosti. Výnimku predstavujú príjmy plynúce z predaja majetku, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP, napr. príjem z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok.

 

Príklad

Mesto si prenajalo  pozemky, na ktorom rastie les. Mesto ako nájomca v súlade s nájomnou zmluvou hospodári v lese v súlade s lesníckym plánom, t. j. vykonáva ťažbu dreva, výsadbu stromov na všetkých vyťažených plochách a starostlivosť o novovysadené stromy. Podľa nájomnej zmluvy s vlastníkmi pozemkov vyťažené drevo podľa plánu lestného hospodárenia patrí mestu. Ak sa na konci nájomnej zmluvy zistí, že objem vyťaženého dreva  prekročil stanovené množstvo o viac ako 10 %, naviac vyťažené drevo je nájomca povinný dodatočne zaplatiť prenajímateľovi v dohodnutej cene.

Predstavuje príjem z predaja vyťaženého dreva, ktoré patrí mestu príjem oslobodený od dane, ak mesto nie je vlastníkom uvedených lesov a pozemkov?

V prípade nájmu lesa, vlastníctvo dreva zvyčajne patrí obhospodarovateľovi lesa. V súlade s § 51a ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“), nájomca  lesa môže byť oprávnený na ťažbu dreva v určitom rozsahu a podľa určitých podmienok, ktoré sú uvedené v nájomnej zmluve. V zmysle § 51a ods. 6 zákona o lesoch nájomca lesného pozemku, ktorý ho využíva na účel hospodárenia v lesoch, je oprávnený využívať ho riadnym spôsobom podľa § 665 ods. 1 ObčZ a brať z neho úžitky v súlade s týmto zákonom. V tomto prípade mesto v súlade s lesníckym plánom hospodári na prenajatých pozemkoch, pričom súčasťou jeho hospodárenia je aj ťažba dreva.

Podľa § 22 ods. 1 zákona o lesoch sa ťažbou dreva rozumie proces zahrňujúci vyznačovanie stromov určených na výrub, technologickú prípravu pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie dreva na odvozné miesto. Od momentu, keď dochádza k procesu ťažby dreva, náklady súvisiace s procesom ťažby dreva  sa aktivujú do nedokončenej výroby. Vyťažené drevo, z ktorého predaja sa dosahujú výnosy, sa stáva výrobkom. Ťažba dreva, teda získaná drevná hmota sa účtuje ako zmena stavu vnútroorganizačných zásob (výrobkov). Príjmy z predaja drevnej hmoty sú účtované do výnosov obce. Mesto má v súlade s § 13 ods. 1 písm. e) ZDP od dane z príjmov oslobodené príjmy z predaja akéhokoľvek majetku, t. j. aj zásob. Na základe uvedeného má mesto príjem z predaja dreva oslobodený od dane z príjmov.

 

Príklad

Obec v zdaňovacom období 2024 predala nepotrebný majetok a následne kapitalizovala pohľadávku z predaja majetku do obchodnej spoločnosti.

Má uvedená operácia vplyv na základ dane obce podľa ZDP?

Obec okrem iného má od dane z príjmov podľa § 13 ods. 1 písm. e) ZDP oslobodené aj príjmy z prenájmu a predaja majetku, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tento majetok používa v rámci svojej hlavnej (nezdaňovanej) činnosti alebo v rámci vedľajšej (podnikateľskej – zdaňovanej) činnosti.

Problematika nepeňažného vkladu je v ZDP upravená v § 17b a § 17d. Od 1. 1. 2018 je možné nepeňažné vklady na daňové účely realizovať prevažne v reálnych hodnotách pri uplatnení § 17b zákona o dani z príjmov. Možnosť uplatnenia § 17d ZDP, t. j. realizácia nepeňažného vkladu v pôvodných cenách je možná iba v zákonom ustanovených prípadoch. V prípade kapitalizácie pohľadávky obce do obchodnej spoločnosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že nepeňažný vklad obce do obchodnej spoločnosti a možnosť podieľať sa na jej výsledkoch hospodárenia sa považuje za činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia zisku.

Legislatívna úprava u vkladateľa nepeňažného vkladu (obce) ustanovuje povinnosť zdanenia rozdielu medzi hodnotou vkladu započítanou na vklad spoločníka podľa § 59 ods. 3 ObchZ a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve. Hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve je hodnota, v akej sa majetok vyraďuje z účtovníctva, t. j. v prípade vlastnej pohľadávky jej menovitá hodnota. Obec tak môže získať vyššiu hodnotu finančnej investície ako je hodnota pohľadávky kapitalizovanej ako nepeňažný vklad do spoločnosti a preto je možné považovať tento rozdiel (výnos) za príjem, z ktorého obec dosahuje zisk, resp. môže zisk dosiahnuť. Obec je povinná zahrnúť ho do základu dane jednorazovo alebo najmenej vo výške 1/7 ročne najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období.

 

Príklad

Obec  v roku 2024  dosahovala príjmy z dočasného parkovania motorových vozidiel.

Možno  takéto príjmy považovať za príjmy dosahované v rámci jej hlavnej činnosti a tým oslobodené od dane z príjmov?

Podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel  a na stanovištia vozidiel taxislužby, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem, a to za podmienok stanovených v predmetnom zákone.

ZDP v § 13 ods. 1 písm. a) vymedzuje príjmy daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, ktoré sú predmetom dane ale zároveň sú oslobodené od dane. Hlavným predpokladom oslobodenia príjmov obce je skutočnosť, že ide o príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel obec vznikla alebo ktorá je jej základnou činnosťou. Hlavná činnosť obce je vymedzená v jej štatúte. Pri správe majetku obec postupuje v súlade so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) a štatútom obce, na základe ktorých mesto samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou mesta a jeho majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje zákon, ak takéto úkony podľa zákona o obecnom zriadení nevykonáva štát alebo iná právnická alebo fyzická osoba. Rovnako stanovy mesta a zákon o obecnom zriadení príkladmo vymedzujú úseky samosprávnej pôsobnosti obce a demonštratívnym spôsobom vymedzuje základné úlohy obce pri výkone samosprávy. Je možné predpokladať, že  dočasné parkovanie motorových vozidiel vykonávané v súlade s cestným zákonom  je možné považovať za úlohu obce vymedzenú stanovami, t. j. z pohľadu ZDP sa príjmy (úhrady) za dočasné parkovanie motorových vozidiel považujú za príjmy z hlavnej činnosti obce.

ZDP však na druhej strane striktne vymedzuje príjmy, ktoré nie sú oslobodené od dane u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, a to bez ohľadu nato, že sú dosahované z hlavnej činnosti daňovníka. Z oslobodenia od dane z príjmov obcí sú vylúčené okrem iného aj príjmy z činností, ktoré sú podnikaním. Činnosťami, ktoré sú podnikaním sa rozumejú činnosti, ktoré je možné vykonávať na základe živnostenského oprávnenia v súlade so ŽZ. Na základe uvedeného možno konštatovať, že príjmy plynúce z dočasného parkovania motorových vozidiel ako príjmy dosahované z hlavnej činnosti, na ktorú bola obec zriadená, sa považujú za príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP za predpokladu, že obec na vykonávanie tejto činnosti nepotrebuje živnostenské oprávnenie. V prípade možnosti vykonávania tejto činnosti iba na základe živnostenského oprávnenia, sa považujú príjmy dosahované z dočasného parkovania motorových vozidiel za príjmy podliehajúce zdaneniu.

-   odsek 1 písm. g) stanovuje oslobodenie príjmu z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely. Oslobodenie príjmov z takejto reklamy je naviazanie na splnenie viacerých podmienok:

–   príjem z charitatívnej reklamy je oslobodený od zdanenia iba u daňovníkov vymedzených v § 12 ods. 3 písm. a), t. j. v roku 2023 daňovníkov s právnou formou občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond a nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby. V nadväznosti na zmenu § 12 ods. 3 písm. a) s účinnosťou od 1. 1. 2024 sa rozširujú daňovníci, u ktorých bude tento príjem oslobodený od dane. [viď § 12 ods. 3 písm. a)],

–   oslobodenie príjmov v úhrne za zdaňovacie obdobie vo výške 20 000 eur,

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 došlo zákonom č. 530/2023 Z. z. k zvýšeniu hornej hranice príjmov plynúcich z charitatívnej reklamy oslobodených od dane z príjmov, a to z 20 000 eur na 30 000 eur.

–   príjmy z charitatívnej reklamy v plnej výške možno použiť iba na účely vymedzené v § 50 ods. 5 ZDP (napr. na ochranu a podporu zdravia, podporu a rozvoj športu, vzdelania, poskytovanie sociálnej pomoci). Náklady na vytvorenie reklamy nie je možné financovať z prostriedkov určených na charitatívnu reklamu ale daňovník je povinný reklamu financovať zo svojich iných prostriedkov. ZDP zároveň nevymedzuje výšku nákladov, ktoré musí v súvislosti s uskutočnením reklamy pre objednávateľa daňovník vynaložiť. Táto skutočnosť je plne na jeho rozhodnutí,

–   zákonom stanovený časový test použitia prostriedkov získaných na charitatívnu reklamu – do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom boli tieto príjmy prijaté. Táto podmienka platí bez ohľadu nato, či daňovník obdrží príjmy v januári alebo v decembri príslušného kalendárneho roka. Povinnosť použitia je vždy rovnaká do konca decembra nasledujúceho roka. Ak daňovník časový test použitia prostriedkov nesplní je povinný v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na použitie príjmov v súlade s § 50 ods. 5 ZDP zvýšiť základ dane vo výške nepoužitej časti príjmu na zákonom stanovený účel.

 

Príklad

Občianske združenie uzatvorilo v roku 2023 zmluvu o poskytnutí reklamných služieb na charitatívne účely v hodnote 10 000 €. Platbu na účet prijalo v októbri 2023. Z prijatej čiastky minulo v roku 2023 na účely podľa § 50 ods. 5 ZDP 3 000 eur, pričom zvyšok 7 000 eur použije v roku 2024.

Je nevyhnutné ku dňu zostavenia účtovnej závierky nespotrebovanú časť prijatých príjmov účtovať prostredníctvom účtov časového rozlíšenia? Ako potom táto skutočnosť ovplyvní vyplňovanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby a zahrnovanie príjmov z charitatívnej reklamy?

Postupy účtovania pre neziskové organizácie účtujúce v sústave podvojného účtovníctva osobitne charitatívnu reklamu neriešia. Nakoľko však ide o účelovo určené prostriedky je možné účtovať výnosy (príjmy) z charitatívnej reklamy aj prostredníctvom účtu časového rozlíšenia 384 – Výnosy budúcich období.

1.  postup bez účtovania časového rozlíšenia charitatívnej reklamy

Účtovný prípad	Suma	MD	D
Rok 2023
Príjem z charitatívnej reklamy	10 000	221, 315	602
Náklady vynaložené na účel podľa § 50 ods. 5 ZDP	3 000	5xx	221, 321
Rok 2024
Náklady vynaložené na účel podľa § 50 ods. 5 ZDP	7 000	5xx	221, 321

 

Prehľad vykázania v daňovom priznaní v roku 2023:

riadok 100                 súčasťou výnosy 10 000 eur a náklady 3 000 eur

riadok 130                 3 000 eur

riadok 230                 10 000 eur

tabuľka C riadok 5     10 000 eur.

 

Prehľad vykázania v daňovom priznaní v roku 2024:

riadok 100                 súčasťou náklady 7 000 eur

riadok 130                 7 000 eur

tabuľka C riadok 5     –  v tejto súvislosti sa nevypĺňa.

2.  postup s použitím účtovania časového rozlíšenia charitatívnej reklamy

Účtovný prípad	Suma	MD	D
Rok 2023
Príjem z charitatívnej reklamy	10 000	221,315	602
Náklady vynaložené na účel podľa § 50 ods. 5 ZDP	3 000	5xx	221, 321
Časové rozlíšenie nepoužitej sumy príjmov	7 000	602	384
Rok 2024
Náklady vynaložené na účel podľa § 50 ods. 5 ZDP	7 000	5xx	221, 321
Rozpustenie časového rozlíšenia výnosov	7 000	384	602

 

Prehľad vykázania v daňovom priznaní v roku 2023:

riadok 100                     súčasťou výnosy 3 000 eur a náklady 3 000 eur

riadok 130                     3 000 eur

riadok 180                     7 000 eur

riadok 230                     10 000 eur

tabuľka C riadok 5         10 000 eur.

 

Prehľad vykázania v daňovom priznaní v roku 2024:

riadok 100                     súčasťou výnosy 7 000 eur a náklady 7 000 eur

riadok 130                     7 000 eur

riadok 290                     7 000 eur.

Tabuľka C riadok 5        – v tejto súvislosti sa nevypĺňa.

 

Príklad

Nadácia účtujúca v sústave podvojného účtovníctva uzatvorila v roku 2023 zmluvu o poskytnutí reklamných služieb na sumu 22 000 eur, pričom nejde o reklamu na charitatívne účely.

Ako bude postupovať nadácia, ak tento príjem v plnej výške obdrží až v roku 2024?

V roku 2023 zaúčtuje nadácia na základe zmluvy o reklame výnosy vo výške 22 000 eur na ťarchu účtu 315 – Ostatné pohľadávky a v prospech účtu 602 – Tržby z predaja služieb. Ustanovenie § 17 ods. 3 písm. m) ZDP vymedzuje, že nadácia nezahŕňa do základu dane príjem z akejkoľvek reklamy v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtuje na účte výnosov ale až v zdaňovacom období, v ktorom ich prijme na účet. To znamená, že bez ohľadu na skutočnosť, že nejde o príjmy na tzv. charitatívnu reklamu v zdaňovacom období 2023 pri vyčíslovaní daňovej povinnosti predstavujú položku znižujúcu výsledok hospodárenia, t. j. nadácia uvedie sumu 22 000 eur na riadku 290 daňového priznania k dani z príjmov.

V zdaňovacom období 2024, kedy nadácia tieto prostriedky obdrží na účet, uvedie sumu vo výške 22 000 eur ako položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia na riadku 180 daňového priznania k dani z príjmov.

 

Príklad

Občianske združenie uzatvorilo v roku 2023 zmluvu o poskytnutí reklamných služieb na charitatívne účely s obchodnou spoločnosťou na sumu 18 000 eur, pričom v tomto roku obchodná spoločnosť aj uhradila občianskemu združeniu sumu 18 000 eur. Občianske združenie túto sumu na základe darovacej zmluvy previedlo na iné občianske združenie, ktoré tieto prostriedky použilo do konca roka 2023 na účely podľa § 50 ods. 5 ZDP.

Splnilo občianske združenie podmienky pre oslobodenie príjmu vo výške 18 000 eur?

Základnou podmienkou na uplatnenie oslobodenia príjmu plynúceho z tzv. charitatívnej reklamy je použitie týchto príjmov na ZDP vymedzený účel, a to priamo daňovníkom, ktorému tieto prostriedky plynuli na základe zmluvy o reklame. V tomto prípade prostriedky na účel podľa § 50 ods. 5 ZDP použilo iné občianske združenie a nie občianske združenie, ktoré uzatvorilo zmluvu o poskytnutí reklamných služieb. V roku 2023 pri vyčíslovaní svojej daňovej povinnosti uvedie občianske združenie sumu vo výške 18 000 eur na riadku 230 daňového priznania k dani z príjmov ako príjem oslobodený od dane podľa § 13 ods. 1 písm. g) ZDP. Keďže občianske združenie, ktoré uzatvorilo zmluvu, nepoužilo prostriedky na účel podľa § 50 ods. 5 ZDP, nesplnilo podmienku na oslobodenie týchto príjmov a v prípade, že uvedenú sumu nepoužije do konca roka 2024 na účely podľa § 50 ods. 5 ZDP, bude povinné za zdaňovacie obdobie 2024 zvýšiť si základ dane o sumu 18000 eur.

 

Príklad

Občianske združenie účtujúce v sústave podvojného účtovníctva uzatvorilo v roku 2023 zmluvu o poskytnutí reklamných služieb na charitatívne účely na sumu 35 000 eur.

Ako bude postupovať občianske združenie, ak tento príjem v plnej výške obdrží až v roku 2024?

V roku 2023 zaúčtuje občianske združenie na základe zmluvy o reklame výnosy vo výške 35 000 eur na ťarchu účtu 315 – Ostatné pohľadávky a v prospech účtu 602 – Tržby z predaja služieb. Ustanovenie § 17 ods. 3 písm. m) ZDP vymedzuje, že občianske združenie nezahŕňa do základu dane príjem z akejkoľvek reklamy v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtuje na účte výnosov ale až v zdaňovacom období, v ktorom ich prijme na účet.

To znamená, že bez ohľadu na skutočnosť, že ide o príjmy na tzv. charitatívnu reklamu prevyšujúce oslobodených príjmov plynúcich z charitatívnej reklamy,  v zdaňovacom období 2023 pri vyčíslovaní daňovej povinnosti predstavujú položku znižujúcu výsledok hospodárenia, t. j. občianske združenie uvedie sumu 35 000 eur na riadku 290 daňového priznania k dani z príjmov.

V zdaňovacom období 2024 kedy občianske združenie tieto prostriedky obdrží na účet uvedie sumu vo výške 35 000 eur ako položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia na riadku 180 daňového priznania k dani z príjmov a zároveň na riadku 230 daňového priznania k dani z príjmov uvedie sumu vo výške 30 000 eur, ktorá je od dane oslobodená. Oslobodenie od zdanenia príjmov z charitatívnej reklamy vo zvýšenej hodnote 30 000 eur sa uplatní aj na zmluvy o poskytnutí reklamy na charitatívne účely uzatvorené pred 1. 1. 2024, ak k fyzickému prijatiu týchto príjmov dôjde po tomto termíne.

-   odsek 2 písm. a) vymedzuje oslobodenie príjmov cirkví a náboženských spoločností, ktoré sú registrované na Ministerstve kultúry SR v súlade s § 10 až § 21 zákona č. 308/1991 Z. z. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v z.n.p. Oslobodenie sa vzťahuje na príjmy z kostolných zbierok, príspevkov a cirkevných úkonov, pod ktorými sa rozumejú napr. krst, birmovka, svadba, pohreb a iné cirkevné úkony.

 

Príklad

Cirkevná organizácia dosahuje príjem z členských príspevkov podľa jej štatútu.

Je tento príjem z členských príspevkov považovaný za zdaniteľný príjem alebo je oslobodený od dane a ak je oslobodený od dane podľa ktorého ustanovenia ZDP?

Podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP od dane sú oslobodené príjmy neziskových organizácií plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli, alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem napr. príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa § 13 ods. 1 písmen b) až f) alebo odseku 2. Podľa § 13 ods. 2 písm. a) ZDP od dane sú oslobodené aj výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam. Tzn. príjmy z príspevkov od členov sú u registrovaných cirkví a náboženských spoločností oslobodené od dane.

-   odsek 2 písm. b) stanovuje oslobodenie príjmov – členských príspevkov. Od dane sú oslobodené iba členské príspevky prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami, odborovými organizáciami a politickými stranami a hnutiami.

Oslobodenými príjmami sú:

–   povinné členské príspevky – príspevky, ktoré sú členovia povinní platiť, ak členstvo v takejto organizácii je povinné na základe osobitného právneho predpisu – rôzne profesijné komory,

–   nepovinné členské príspevky – príspevky, ktoré členovia platia dobrovoľne a účasť v takejto organizácií nie je povinná na základe právneho predpisu – rôzne zväzy združujúce podnikateľov rovnakého zamerania.

 

Oslobodené sú však len tie členské príspevky, ktoré sú určené v stanovách, zriaďovacích listinách, zakladateľských listinách alebo v osobitných zákonoch, pričom nie je podstatné aby v týchto  listinách alebo zákonoch bola určená výška členského príspevku.

 

-   odsek 2 písm. j) vymedzuje oslobodenie pre náhrady škôd a náhrady nemajetkovej ujmy, ak tieto plynú právnickej osobe na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Výrok rozsudkov  Európskeho súdu pre ľudské práva je formulovaný tak, že uvedené náhrady sú priznané ako presne vyčíslená suma plus akákoľvek daň, ktorá môže byť sťažovateľom vyrubená, t. j. prijímatelia týchto náhrad nemajú byť poškodení vyrubením dane na tieto náhrady a de facto ich znížením o vyrubenú daň. V nadväznosti na skutočnosť ZDP oslobodzuje tieto náhrady škody.

 

Príklad

Daňovníkovi – právnickej osobe priznal Ústavný súd SR finančné zadosťučinenie podľa článku 127 ods. 3 Ústavy SR.

Je možné na toto zadosťučinenie uplatniť oslobodenie podľa § 13 ods. 2 písm. j) ZDP?

Podľa § 13 ods. 2 písm. j) ZDP sa oslobodenie od dane uplatňuje len v prípade náhrady škôd a náhrady nemajetkovej ujmy priznaných na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Finančné zadosťučinenie podľa článku 127 ods. 3 Ústavy SR priznané Ústavným súdom SR právnickej osobe je príjem, ktorý je predmetom dane a zároveň nie je od dane oslobodený podľa § 13 ods. 2 písm. j) ZDP ani podľa iného ustanovenia ZDP a nie je oslobodený ani podľa medzinárodnej zmluvy, a preto ide o zdaniteľný príjem podľa § 2 písm. h) ZDP. Daňovník je povinný takýto príjem zahrnúť do základu dane ako súčasť výsledku hospodárenia a následne zdaniť príslušnou sadzbou dane. Znamená to, že „reálnou náhradou“ bude až náhrada po jej zaťažení daňou.

-   odsek. 2 písm. k) vymedzuje oslobodenie plnení (dotácií) poskytnutých:

•    v rámci aktívnej politiky trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. – išlo predovšetkým o plnenia poskytnuté v rámci opatrení prijatých na podporu udržania zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu súvisiacich s pandémiou COVID-19,

•    Ministerstvom kultúry SR podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR v z.n.p. – ide o dotácie zo štátneho rozpočtu na účely odstraňovania následkov mimoriadnych udalostí alebo znižovanie negatívnych vplyvov krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu na oblasť kultúry. Výzvy k uplatneniu dotácii sú uverejňované na webovom sídle Ministerstva kultúry SR.

!     Upozornenie

Plnenia (dotácie) poskytované na základe výzvy vyhlásenej Ministerstvom kultúry SR podľa § 2 ods. 1 písm. a) až d), f) a g) zákona č. 299/2020 Z. z. nie sú oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. k) ZDP.

V prípade dotácií (plnení) oslobodených od dane je potrebné aplikovať ustanovenie § 21 os. 1 písm. j) ZDP, podľa ktorého je potrebné pri zisťovaní základu dane z výsledku hospodárenia vyňať náklady súvisiace s príjmami nezahrnovanými do základu dane.

 

-   odsek 2 písm. k) stanovuje oslobodenie podpory v čase skrátenej práce vyplácanú na základe zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. V súlade s uvedeným zákonom sa podpora v čase skrátenej práce poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa. Vonkajším faktorom sa rozumie faktor, ktorý má ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom.

Takýmto faktorom na vyplatenie podpory môže byť najmä:

•    mimoriadna situácia vyhlásená podľa zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v z.n.p. Mimoriadnou situáciou sa rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok a môže ňou byť živelná pohroma, havária alebo katastrofa,

•    výnimočný stav alebo núdzový stav vyhlásený na základe čl. 4 a 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v z.n.p.,

•    mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci – ide o takú okolnosť, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na základe zverejnenia Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body.

Za vonkajší faktor sa však nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia.

Nakoľko podpora v čase skrátenej práce poskytnutá zamestnávateľovi v súlade so zákonom č. 215/2021 Z. z. v z.n.p. je podľa § 13 ods. 2 písm. l) ZDP oslobodená od dane z príjmov, potom na mzdové náklady, na ktoré je uvedená podpora poskytovaná, musí daňovník aplikovať ustanovenie § 21 ods. 1 písm. j) ZDP, t. j. mzdové náklady vo výške poskytnutej podpory nie sú uznaným daňovým výdavkom a je potrebné ich vyňať zo základu dane.

§ 13a

(1) Od dane sú oslobodené príjmy (výnosy) daňovníka uvedeného v § 2 písm. d) druhom bode z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie

a)  vynálezu chráneného patentom^74ba) alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,^74bb) ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja¹⁾ vykonávaného daňovníkom, a to aj vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky, a technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov) ,

b)  počítačového programu (softvér), ktorý je výsledkom vývoja¹⁾ vykonávaného daňovníkom a podlieha autorskému právu podľa osobitného predpisu,^74bc) a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov).

(2) Oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť aj u daňovníka uvedeného v § 2 písm. e) treťom bode, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, ak je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo počítačový program (softvér) funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou.

(3) Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní počas zdaňovacích období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) do daňových výdavkov.

(4) Ak súčasťou nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) alebo súčasťou aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) sú nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, oslobodenie vo výške podľa odseku 1 možno počas obdobia podľa odseku 3 uplatniť len na časť príjmu, ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel

a)  súčtu nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) a aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér), ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, a

b)  súčtu nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) a aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).

(5) Ak daňovník, ktorý začal uplatňovať oslobodenie podľa odseku 1, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, jeho právny nástupca nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia. Ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1 a predmetom nepeňažného vkladu je vynález chránený patentom, technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo počítačový program (softvér), prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia.

[Dňom 1. marca 2024 v § 13a ods. 5 sa slová „zrušenia bez likvidácie“ nahrádzajú slovami „premeny alebo cezhraničnej premeny“.]

(6) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu^120l) o daňovníkovi, ktorý si uplatnil oslobodenie podľa odseku 1, tieto údaje:

a)  obchodné meno a sídlo,

b)  daňové identifikačné číslo,

c)  výšku uplatneného oslobodenia a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,

d)  číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený, alebo názov počítačového programu (softvér).

(7) Na účely oslobodenia podľa odseku 1 je daňovník povinný viesť evidenciu o

a)  nákladoch v druhovom členení na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér),

b)  aktivovaných nákladoch v druhovom členení na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér),

c)  nákladoch v druhovom členení na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, ktoré boli vynaložené v súvislosti s vývojom vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).

(8) Daňovník je povinný správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu evidenciu podľa odseku 7 predložiť najneskôr do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy.

(9) Daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1, ak mu bol

a)  patent zrušený, odňatý alebo prepísaný^74bd) na iného majiteľa alebo mu bola patentová prihláška zamietnutá,

b)  úžitkový vzor vymazaný alebo prepísaný^74be) na iného majiteľa alebo mu bola prihláška úžitkového vzoru zamietnutá.

(10) Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.

(11) Ak sa daňovník, ktorému plynú príjmy (výnosy) podľa odseku 1, rozhodne aktivovať náklady na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) až po zdaňovacom období, v ktorom mu tieto príjmy (výnosy) začali plynúť, oslobodenie podľa odseku 1, pred uplatnením postupu podľa odseku 4, uplatní na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel

a)  aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) a

b)  súčtu nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér), ktoré daňovník vynaložil najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj¹⁾ a aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).

(12) Ak príjmy (výnosy) podľa odseku 1 plynú viacerým daňovníkom, ktorí spĺňajú podmienky podľa odseku 1, oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť na každého takéhoto daňovníka v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru, akým sa podieľal na výskume a vývoji¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).

(13) Daňovník, ktorý prvýkrát uplatní oslobodenie podľa odseku 1 v zdaňovacom období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) do daňových výdavkov, je povinný toto oslobodenie uplatňovať počas nasledujúcich zdaňovacích období, v ktorých pokračuje v zahrnovaní odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ do daňových výdavkov.

 

Komentár k § 13a

Ustanovenie vymedzuje oslobodenie príjmov (výnosov) plynúcich z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvéru), ktoré podlieha autorskému právu za týchto podmienok:

•    predmet oslobodenia – vynález chránený patentom, technické riešenie chránené úžitkovým vzorom a počítačový program sú výsledkom výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom; možnosť uplatnenia aj na vynález, ktorý je predmetom patentovej prihlášky a technické riešenie, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, t. j. ešte pred udelením patentu a zápisom úžitkového vzoru do registra,

•    uplatnenie u daňovníka právnickej osoby:

–   s neobmedzenou daňovou povinnosťou,

–   s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, ak predmety dušeného vlastníctva, ktorými sú patent, úžitkový vzor a softvér sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR,

•    výška oslobodenia –  50 % z odplát (príjmov) za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie vyššie uvedeného majetku,

•    časové rozpätie oslobodenia – počas uplatňovania daňových odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo softvéru. V prípade plynutia príjmov spojených s týmto majetkom aj po úplnom odpísaní majetku sa tieto príjmy stávajú zdaniteľnými,

•    obmedzenie oslobodenia príjmov v plnom rozsahu – ak súčasťou nákladov na vývoj vynálezu, technického riešenia alebo softvéru sú nehmotné výsledku výskumu a vývoja obstarané od inej osoby. V tomto prípade sa uplatní oslobodenie len na časť príjmov na základe koeficientu vypočítaného ako podiel

–   súčtu nákladov na vývoj vynálezu, technického riešenia alebo počítačového programu a aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu, technického riešenia alebo počítačového programu, ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby a

–   súčtu nákladov na vývoj vynálezu, technického riešenia alebo počítačového programu a aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu, technického riešenia alebo počítačového programu,

•    nemožnosť uplatnenia oslobodenia:

–   u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie pri zlúčení, splynutí a rozdelení obchodných spoločností,

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 došlo v zákone o premene OS k zavedeniu novej terminológie týkajúcej sa zrušenia OS a družstiev bez likvidácie. V ustanovení § 13a ods. 5 ZDP sa pojem „zrušenie bez likvidácie“ nahrádza pojmom „premena“, pod ktorou je potrebné predstaviť si zásadné zmeny v spoločnosti, kedy dochádza k transformácii imania spoločnosti, vzniku nových a zániku pôvodných spoločností, čo má významný dopad aj na spoločníkov spoločností, ktorí prestávajú byť spoločníkmi v pôvodných spoločnostiach a vzniká im vzťah k spoločnostiam novým. V súlade so zákonom o premene OS sa premenou rozumie fúzia alebo rozdelenie spoločnosti, pričom fúziou je zlúčenie alebo splynutie OS alebo družstiev. Rozdelením sa rozumie rozštiepenie alebo odštiepenie OS a družstiev. Rozštiepením sa v podstate rozumie doterajšia právna úprava rozdelenia OS alebo družstva kedy rozdeľovaná spoločnosť zaniká a jej imanie prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti alebo novozaložené spoločnosti alebo kombinovaným spôsobom na jestvujúcu spoločnosť a novozaloženú spoločnosť. Odštiepením sa rozumie spôsob, pri ktorom rozdeľovaná spoločnosť nezaniká ale na inú spoločnosť alebo viac spoločností prechádza časť imania. Od odštiepenia je však potrebné odlíšiť predaj časti spoločnosti. Vykonaním tejto technicko-legislatívnej zmeny sa podstata ustanovenia § 13a ods. 5 nemení. Aj od 1. 1. 2024 platí, že ak daňovník, ktorý si začal uplatňovať oslobodenie podľa § 13a ods. 1 ZDP a ktorý zanikol v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, t. j. v dôsledku zlúčenia, splynutia, rozštiepenia alebo odštiepenia OS alebo družstva, tak právny nástupca nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia príjmov.

–   u prijímateľa nepeňažného vkladu, ak predmetom nepeňažného vkladu sú patent, úžitkový vzor, alebo softvér a z týchto mu budú plynúť príjmy, na ktoré sa oslobodenie vzťahuje

•    stratenie nároku na uplatnenie oslobodenia – u daňovníka, ktorému bol:

–   patent zrušený, odňatý alebo prepísaný na iného majiteľa alebo mu bola patentová prihláška zamietnutá,

–   úžitkový vzor vymazaný alebo prepísaný na iného majiteľa alebo mu bola prihláška úžitkového vzoru zamietnutá.

     Pri strate nároku na uplatnenie oslobodenia je povinnosť podania dodatočného daňového priznania za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo uplatnené oslobodenie podľa tohto ustanovenia a to do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník zistil túto skutočnosť,

•    možnosť uplatnenia oslobodenia aj na príjmy plynúce viacerým daňovníkom – u každého daňovníka sa uplatní oslobodenie len v rozsahu, v akom sa podieľal na výskume a vývoji vynálezu, úžitkového vzoru alebo počítačového programu,

•    povinnosť uplatňovania oslobodenia príjmov – ak daňovník uplatnil oslobodenie príjmov prvýkrát je povinný aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach počas ktorých je možné oslobodiť príjmy uplatňovať oslobodenie bez ohľadu na skutočnosť, že náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom  prevyšujú oslobodené príjmy.

 

Príklad

Aké výdavky je možné priradiť k odplatám (príjmom) oslobodeným od dane podľa § 13a?

K odplatám (príjmom) za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu je možné priradiť v prvom rade výdavky na obstaranie nehmotného majetku, ktoré sa do daňových výdavkov zahŕňajú prostredníctvom daňových odpisov, náklady na sprostredkovanie na poskytnutie práva na používanie majetku inému daňovníkovi, náklady na reklamu, náklady na právne služby súvisiace s aktivovaným nehmotným majetkom. Zároveň je potrebné upozorniť na skutočnosť, že výdavky (náklady) vynaložené na príjmy oslobodené od dane podľa § 13a nie sú daňovými výdavkami a to v takom pomere, v akom sú tieto výnosy (príjmy) oslobodené od dane. Z tohto dôvodu je potrebné náklady v súlade s § 13a ods. 7 písm. a) až c) ZDP evidovať samostatne a to z dôvodu uplatnenia oslobodenia podľa § 13a ZDP.

 

Príklad

Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou si uplatňuje oslobodenie príjmov podľa § 13a ZDP. Oslobodenie príjmov podľa § 13a sa uplatňuje počas uplatňovania daňových odpisov.

Ako bude daňovník posudzovať zdaniteľnosť príjmov, ak k ukončeniu odpisovania majetku dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia? Sú od dane z príjmov oslobodené príjmy vo výške 50 % za celý kalendárny rok alebo len príjmy plynúce počas doby odpisovania?

V súlade s § 13a ods. 3 v nadväznosti na § 13a ods. 1 ZDP sa oslobodenie príjmov uplatní počas zdaňovacích období, počas ktorých sa zahrňujú odpisy z aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvéru) do daňových výdavkov. Ak sú splnené všetky podmienky ustanovené v § 13a ZDP a daňovník ukončil odpisovanie v priebehu zdaňovacieho obdobia, môže si uplatniť oslobodenie príjmov (výnosov) podľa § 13a ods. 1 ZDP vo výške 50 % z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie nehmotného aktíva za celé zdaňovacie obdobie, nielen za mesiace, počas ktorých majetok odpisoval. Uvedené vyplýva aj z povinnosti uvedenej v § 13a ods. 13 ZDP, podľa ktorej ak začne uplatňovať oslobodenie podľa § 13a je povinný toto oslobodenie uplatňovať aj počas nasledujúcich období, v ktorých pokračuje v zahrnovaní odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj do daňových výdavkov.

§ 13b

(1) Od dane vo výške podľa odseku 4 sú oslobodené príjmy (výnosy) daňovníka uvedeného v § 2 písm. d) druhom bode z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja¹⁾ vykonávaného daňovníkom, pričom tieto výrobky sú

a) obstarané od osôb, ktorým daňovník ako vlastník umožnil pri ich výrobe využívať vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo

b) vytvorené vlastnou činnosťou¹⁾ daňovníka.

(2) Oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť aj u daňovníka uvedeného v § 2 písm. e) treťom bode, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, ak je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou.

(3) Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní počas zdaňovacích období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov¹⁾ na vývoj vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom do daňových výdavkov.

(4) Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní vo výške 50 % z tej časti príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, ktorá pripadá na predajnú cenu výrobku po znížení o skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy a odbytu vrátane k nim prislúchajúcich režijných nákladov a ziskových marží, ktoré by dodávateľ uplatnil vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcií a trhových podmienok. Na účely tohto ustanovenia sa funkciami odbytu okrem činností predaja rozumejú aj činnosti spojené s propagáciou, sprostredkovaním predaja a marketingom predávaných výrobkov a súčasťou ziskovej marže spojenej s funkciou odbytu je aj zisková marža spojená s obchodným menom daňovníka, ochrannou známkou alebo inými nehmotnými aktívami spojenými s týmito funkciami odbytu.

(5) Ak súčasťou nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo súčasťou aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom sú nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, oslobodenie vo výške podľa odseku 4 počas obdobia podľa odseku 3 možno uplatniť len na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta tak, že súčin počtu predaných výrobkov a predajnej ceny výrobku po znížení o skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy a odbytu vrátane k nim prislúchajúcich režijných nákladov a ziskových marží, ktoré by dodávateľ uplatnil vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcií a trhových podmienok sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel

a)  súčtu nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom a aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby a

b)  súčtu nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom a aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom.

(6) Ak daňovník, ktorý začal uplatňovať oslobodenie podľa odseku 1, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, jeho právny nástupca nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia. Ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1 a predmetom nepeňažného vkladu je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia.

[Dňom 1. marca 2024 v § 13b ods. 6 sa slová „zrušenia bez likvidácie“ nahrádzajú slovami „premeny alebo cezhraničnej premeny“.]

(7) Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu^120l) o daňovníkovi, ktorý si uplatnil oslobodenie podľa odseku 1, tieto údaje:

a)  obchodné meno a sídlo,

b)  daňové identifikačné číslo,

c)  výšku uplatneného oslobodenia a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,

d)  číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený.

(8) Na účely oslobodenia podľa odseku 1 je daňovník povinný viesť evidenciu o

a)  kalkulácii ceny výrobku,

b)  nákladoch v druhovom členení na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,

c)  aktivovaných nákladoch v druhovom členení na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom a ich odpisový plán,

d)  nákladoch v druhovom členení na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, ktoré boli vynaložené v súvislosti s vývojom vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,

e)  počte výrobkov, na ktorých príjmy (výnosy) z predaja je oslobodenie uplatňované,

f)  technickom riešení s popisom využitia vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom pri výrobe výrobkov.

(9) Daňovník je povinný správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu evidenciu podľa odseku 8 predložiť najneskôr do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy.

(10) Daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1, ak mu bol

a)  patent zrušený, odňatý alebo prepísaný^74bd) na iného majiteľa alebo mu bola patentová prihláška zamietnutá,

b)  úžitkový vzor vymazaný alebo prepísaný^74be) na iného majiteľa alebo mu bola prihláška úžitkového vzoru zamietnutá.

(11) Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 10 v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.

(12) Ak sa daňovník, ktorému plynú príjmy (výnosy) podľa odseku 1, rozhodne aktivovať náklady na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom až po zdaňovacom období, v ktorom mu tieto príjmy (výnosy) začali plynúť, oslobodenie podľa odseku 1, pred uplatnením postupu podľa odseku 5, uplatní na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel

a)  aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom a

b)  súčtu nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktoré daňovník vynaložil najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj¹⁾ a aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom.

(13) Ak príjmy (výnosy) podľa odseku 1 plynú viacerým daňovníkom, ktorí spĺňajú podmienky podľa odseku 1, oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť na každého takéhoto daňovníka v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru, akým sa podieľal na výskume a vývoji¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom.

(14) Daňovník, ktorý prvýkrát uplatní oslobodenie podľa odseku 1 v zdaňovacom období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom do daňových výdavkov, je povinný toto oslobodenie uplatňovať počas nasledujúcich zdaňovacích období, v ktorých pokračuje v zahrnovaní odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj¹⁾ do daňových výdavkov.

 

Komentár k § 13b

Ustanovenie vymedzuje oslobodenie príjmov (výnosov) plynúcich z používania nehmotných aktív, pričom sa vzťahuje na využívanie tzv. vnorených nehmotných aktív, t. j. patentov a úžitkových vzorov využívaných úplne alebo čiastočne pri výrobe výrobkov za týchto podmienok:

•    predmet oslobodenia – patenty a úžitkové vzory využívané úplne alebo čiastočne pri výrobe výrobkov. Oslobodenie časti príjmu (výnosu) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využíva registrovaný patent alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, za predpokladu, že výrobky sú:

–   obstarané od osôb, ktorým daňovník ako vlastník umožnil pri ich výrobe využívať vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo

–   vytvorené vlastnou činnosťou daňovníka,

•    uplatnenie u daňovníka právnickej osoby:

–   s neobmedzenou daňovou povinnosťou,

–   s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, ak predmety dušeného vlastníctva, ktorými sú patent a úžitkový vzor sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR,

•    výška oslobodenia –  je potrebné vychádzať z kalkulácie predajnej ceny výrobkov. Oslobodenie vo výške 50 % z príjmov plynúcich z predaja sa uplatňuje len na časť príjmov vypočítanú ako súčin počtu predaných výrobkov a predajnej ceny výrobku po znížení o skutočné priame a nepriame náklady a po znížení o výrobnú, správnu a odbytovú réžiu a o cenovú prirážku uplatnenú tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcií a trhových podmienok. Len na takto vypočítanú zostatkovú časť príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využíva patent alebo úžitkový vzor, je následne možné aplikovať oslobodenie vo výške 50 %,

•    časové rozpätie oslobodenia – počas uplatňovania daňových odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom. V prípade plynutia príjmov spojených s týmto majetkom aj po úplnom odpísaní majetku sa tieto príjmy stávajú zdaniteľnými,

•    obmedzenie oslobodenia príjmov– ak pri vývoji aktivovaného nehmotného aktíva bolo potrebné obstarať čiastkové nehmotné výsledky výskumu a vývoja, vrátane služieb výskumu a vývoja, od inej osoby, uplatní sa oslobodenie vo výške 50 % upravené pomocou koeficientu vypočítaného ako podiel

–   súčtu nákladov na vývoj vynálezu alebo technického riešenia a aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu alebo technického riešenia, ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledku výskumu a vývoja obstarané od inej osoby a

–   súčtu nákladov na vývoj vynálezu alebo technického riešenia a aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu alebo technického riešenia,

•    nemožnosť uplatnenia oslobodenia:

–   u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie pri zlúčení, splynutí a rozdelení obchodných spoločností,

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 došlo v zákone o premene OS k zavedeniu novej terminológie týkajúcej sa zrušenia OS a družstiev bez likvidácie. V ustanovení § 13a ods. 5 ZDP sa pojem „zrušenie bez likvidácie“ nahrádza pojmom „premena“, pod ktorou je potrebné predstaviť si zásadné zmeny v spoločnosti, kedy dochádza k transformácii imania spoločnosti, vzniku nových a zániku pôvodných spoločností, čo má významný dopad aj na spoločníkov spoločností, ktorí prestávajú byť spoločníkmi v pôvodných spoločnostiach a vzniká im vzťah k spoločnostiam novým. V súlade so zákonom o premene OS sa premenou rozumie fúzia alebo rozdelenie spoločnosti, pričom fúziou je zlúčenie alebo splynutie OS alebo družstiev. Rozdelením sa rozumie rozštiepenie alebo odštiepenie OS a družstiev. Rozštiepením sa v podstate rozumie doterajšia právna úprava rozdelenia OS alebo družstva kedy rozdeľovaná spoločnosť zaniká a jej imanie prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti alebo novozaložené spoločnosti alebo kombinovaným spôsobom na jestvujúcu spoločnosť a novozaloženú spoločnosť. Odštiepením sa rozumie spôsob, pri ktorom rozdeľovaná spoločnosť nezaniká ale na inú spoločnosť alebo viac spoločností prechádza časť imania. Od odštiepenia je však potrebné odlíšiť predaj časti spoločnosti. Vykonaním tejto technicko-legislatívnej zmeny sa podstata ustanovenia § 13b ods. 6 nemení. Aj od 1. 1. 2024 platí, že ak daňovník, ktorý si začal uplatňovať oslobodenie podľa § 13b ods. 1 ZDP a ktorý zanikol v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, t. j. v dôsledku zlúčenia, splynutia, rozštiepenia alebo odštiepenia OS alebo družstva, tak právny nástupca nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia príjmov.

–   u prijímateľa nepeňažného vkladu, ak predmetom nepeňažného vkladu sú patent alebo úžitkový vzor a tieto sú spojené s predajom výrobkov, na ktoré sa oslobodenie vzťahuje,

•    stratenie nároku na uplatnenie oslobodenia – u daňovníka, ktorému bol:

–   patent zrušený, odňatý alebo prepísaný na iného majiteľa alebo mu bola patentová prihláška zamietnutá,

–   úžitkový vzor vymazaný alebo prepísaný na iného majiteľa alebo mu bola prihláška úžitkového vzoru zamietnutá.

     Pri strate nároku na uplatnenie oslobodenia je povinnosť podania dodatočného daňového priznania za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo uplatnené oslobodenie podľa tohto ustanovenia a to do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník zistil túto skutočnosť,

•    postup pri dodatočnej aktivácii nákladov na vývoj do majetku – ešte pred uplatnením modifikácie výšky príjmov z dôvodu použitia nehmotných výsledkov výskumu a vývoja obstaraných od inej osoby pri vývoji vynálezu alebo technického riešenia, na ktoré možno uplatniť oslobodenie, uplatní krátenie v závislosti od pomeru medzi aktivovanými nákladmi na vývoj a súčtom nákladov na vývoj vynaložených najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj a aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu alebo technického riešenia,

•    možnosť uplatnenia oslobodenia aj na príjmy plynúce viacerým daňovníkom – u každého daňovníka sa uplatní oslobodenie len v rozsahu, v akom sa podieľal na výskume a vývoji vynálezu alebo úžitkového vzoru,

•    povinnosť uplatňovania oslobodenia príjmov – ak daňovník uplatnil oslobodenie príjmov prvýkrát je povinný aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach počas ktorých je možné oslobodiť príjmy uplatňovať oslobodenie bez ohľadu na skutočnosť, že náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom  prevyšujú oslobodené príjmy,

•    povinnosť vedenia evidencie v rozsahu vymedzenom v § 13b ods. 7 ZDP, pričom daňovník je povinný predložiť ju Finančnému riaditeľstvu SR na základe jeho výzvy do 8 dní odo dňa doručenia výzvy.

§ 13c

(1) Od dane je oslobodený príjem (výnos) z predaja akcií u akcionára akciovej spoločnosti alebo predaja kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami u akcionára jednoduchej spoločnosti na akcie predaja obchodného podielu u spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo u komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí po splnení podmienok podľa odseku 2, u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) okrem daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu.⁸⁸⁾

(2) Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní, ak

a)  príjem z predaja akcií akcionárom akciovej spoločnosti, kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami akcionárom jednoduchej spoločnosti na akcie a predaja obchodného podielu plynie najskôr po uplynutí 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia priameho podielu najmenej 10 % na základnom imaní obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 a 

b)  daňovník na území Slovenskej republiky vykonáva podstatné funkcie, riadi a znáša riziká spojené s vlastníctvom akcií akciovej spoločnosti, kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami jednoduchej spoločnosti na akcie, alebo obchodného podielu, pričom disponuje potrebným personálnym a materiálnym vybavením potrebným na výkon týchto funkcií a pri vyčíslení základu dane postupuje podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c).

(3) Od dane nie je oslobodený

a)  príjem (výnos) z predaja akcií akcionára akciovej spoločnosti, kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami akcionára jednoduchej spoločnosti na akcie a predaja obchodného podielu na spoločnosti podľa odseku 1, ktorá je v likvidácii, konkurze alebo reštrukturalizácii,

b)  príjem (výnos) z predaja akcií akcionára akciovej spoločnosti, kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami u akcionára jednoduchej spoločnosti na akcie a predaja obchodného podielu, ak je daňovník podľa odseku 1 v likvidácii,

c)  príjem (výnos) z predaja vlastných akcií.^74bea)

(4) Podľa odseku 2 písm. a) sa za deň nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 považuje deň

a)  úplného splatenia peňažného vkladu, ktorý nesmie byť skorší ako deň zápisu do obchodného regis­tra,^74beb)

b)  splatenia nepeňažného vkladu, ktorý nesmie byť skorší ako deň zápisu do Obchodného registra; rovnako sa postupuje u prijímateľa nepeňažného vkladu, ak predáva akcie alebo obchodný podiel, ktoré nadobudol ako individuálne vložený finančný majetok¹⁾ alebo ako súčasť vkladu podniku alebo jeho časti,

c)  ukončenia obstarávania, ktorým je

    1. deň zaregistrovania akcií v evidencii centrálneho depozitára alebo člena centrálneho depozitára,^74bf)

    2. deň prevodu rubopisom a odovzdania listinnej akcie,^74bg)

    3. deň účinnosti písomnej zmluvy o prevode podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditnej spoločnosti, ^74bh)

d) zápisu do obchodného registra, ktorým nastávajú účinky zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností podľa osobitného predpisu^74bi) u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie, ak predáva akcie alebo obchodný podiel, ktoré nadobudol daňovník zrušený bez likvidácie; rovnako sa postupuje u daňovníka, ktorý zrušením daňovníka bez likvidácie nadobúda akcie alebo obchodný podiel u právneho nástupcu,

[Dňom 1. marca 2024 v § 13c ods. 4 písm. d) sa slová „daňovníka zrušeného bez likvidácie“ nahrádzajú slovami „(ďalej len „právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie“)“ a slová „daňovník zrušený bez likvidácie“ sa nahrádzajú slovami „daňovník, ktorý zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny (ďalej len „daňovník zrušený bez likvidácie“)“.

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

e) zápisu do Obchodného registra pri premiestnení sídla spoločnosti na územie Slovenskej republiky.^74bj)

[Dňom 1. marca 2024 v § 13c sa odsek 4 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:

f)  zápisu do obchodného registra, ktorým nastávajú účinky rozdelenia odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev podľa osobitného predpisu^74bi) u nástupníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, ak predáva akcie alebo obchodný podiel, ktoré nadobudol daňovník, ktorý sa rozdeľuje odštiepením; rovnako sa postupuje u daňovníka, ktorý odštiepením nadobúda akcie alebo obchodný podiel u nástupníka.]

(5) Podľa odseku 2 písm. a) sa za deň nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 nepovažuje

a)  uzatvorenie zmluvy, na základe ktorej dochádza k prevodu akcií alebo obchodného podielu v budúcnosti alebo po splnení dohodnutých iných odkladacích podmienok, alebo uzatvorenie inej obdobnej dohody alebo zmluvy,

b)  kúpa opcie, alebo

c)  získanie predkupného práva na podiel.

 

Komentár k § 13c

Ustanovenie vymedzuje oslobodenie príjmov plynúcich z predaja vymedzených finančných nástrojov za týchto podmienok:

•    predmet oslobodenia – príjmy z predaja

–   akcii u akcionára akciovej spoločnosti,

–   kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami u akcionára jednoduchej spoločnosti na akcie,

–   obchodného podielu u spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí,

•    uplatnenie u daňovníka právnickej osoby:

–   s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia,

–   s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne,

•    splnenie 3 podmienok:

–   minimálny priamy podiel vo výške 10 % na základnom imaní obchodnej spoločnosti, ktorej finančný nástroj sa predáva,

–   držba tohto minimálneho podielu na základnom imaní najmenej 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia priameho podielu, 

–   daňovník na území SR vykonáva podstatné funkcie, riadi a znáša riziká spojené s vlastníctvom akcií alebo obchodného podielu, pričom disponuje potrebným personálnym a materiálnym vybavením potrebným na výkon týchto funkcií a pri vyčíslení základu dane vychádza z výsledku hospodárenia vyčísleného z podvojného účtovníctva alebo z výsledku hospodárenia vyčísleného v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo – skutočné vykonávanie činnosti na území SR nie iba schránková firma,

•    nemožnosť uplatnenia oslobodenia

–   u daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými papiermi,

–   u daňovníka – predávajúceho v likvidácií,

–   ak ide o predaj akcii alebo obchodného podielu na daňovníkovi, ktorý je v likvidácií, konkurze alebo reštrukturalizácií,

–   pri predaji vlastných akcií.

Vzhľadom nato, že jednou z podmienok na oslobodenie príjem z predaja akcií a obchodných podielov je aj držba týchto cenných papierov najmenej 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní, ZDP presne stanovuje v § 13c ods. 4, čo sa za tento deň považuje, a to v nadväznosti na spôsob nadobudnutia akcie a obchodného podielu.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 v nadväznosti na zavedenie nového inštitútu rozdelenia OS a družstiev formou odštiepenia a zavedenie úpravy základu dane u daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením sa v § 13c ods. 4 dopĺňa nové písm. f), ktorým sa ustanovil osobitný moment nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní na účely uplatnenia oslobodenia príjmu (výnosu) z predaja akcií alebo obchodného podielu nadobudnutých odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev. Týmto dňom nadobudnutia je deň zápisu do obchodného registra, ktorým nastávajú účinky odštiepenia, a to tak pre prípad, že ide o predaj akcií alebo obchodného podielu, ktoré:

–   nadobudol v dôsledku odštiepenia nástupník od daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením,

–   nadobudol akcionár alebo spoločník na nástupníkovi daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením.

§ 14

Základ dane

(1) Základ dane sa zistí podľa § 17 až 29.

(2) Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých bol vyhlásený konkurz, alebo ktorí sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo sa zrušujú zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku, alebo ktorí sa zrušujú rozhodnutím súdu o výmaze spoločnosti, alebo ktorým bola nariadená dodatočná likvidácia ⁷⁵⁾ v zdaňovacom období podľa § 41, je výsledok hospodárenia zistený podľa osobitného predpisu,¹⁾ upravený podľa § 17. Na zníženie základu dane počas týchto zdaňovacích období sa nepoužije § 30. Ak zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie alebo konkurzu. Ak daňovníkovi bola povolená reštrukturalizácia, nedochádza z tohto dôvodu k zmene zdaňovacieho obdobia ku dňu povolenia reštrukturalizácie alebo počas reštrukturalizácie.

(3) Základ dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou podielové fondy⁶⁶⁾ sa zisťuje len za správcovskú spoločnosť. Základ dane daňovníka, ktorý je doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou vytvárajúcou doplnkové dôchodkové fondy, sa zisťuje len za doplnkovú dôchodkovú spoločnosť. Základ dane daňovníka, ktorý je dôchodkovou správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou a spravujúcou dôchodkové fondy, sa zisťuje len za dôchodkovú správcovskú spoločnosť.

(4) Základ dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Tento základ dane sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk³¹⁾ podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa § 17 až 29.

(5) Základ dane daňovníka, ktorý je komanditnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov.³²⁾ Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa § 17 až 29. Základ dane alebo daňová strata v časti pripadajúcej na komplementára, ktorý považuje komanditnú spoločnosť za reverzný hybridný subjekt, je základom dane alebo daňovou stratou komanditnej spoločnosti.

(6) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka podľa odseku 4. Táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré verejná obchodná spoločnosť podala daňové priznanie.

(7) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúca na jednotlivého komplementára; pritom táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov.³²⁾

 

Komentár k § 14

Ustanovenie vymedzuje základ dane pre jednotlivých daňovníkov – právnické osoby. Všeobecne pre všetkých daňovníkov platí, že pre vyčíslenie daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie je potrebné stanoviť základ dane, pri vyčíslení ktorého sa vychádza z výsledku hospodárenia u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva alebo vyčíslujúcich výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre  finančné výkazníctvo (IFRS) alebo z rozdielu medzi príjmami v výdavkami u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva. Pri zistení základu dane sa postupuje podľa § 17 až 29 ZDP, pomocou ktorých dochádza k transformácii výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami na základ dane.

Ustanovenie vymedzuje osobitné prípady vyčíslenia základu dane, a to:

•    u daňovníka, u ktorého dochádza k zániku z dôvodu likvidácie, vyhlásenia konkurzu, zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku, rozhodnutia o výmaze spoločnosti a nariadenia dodatočnej likvidácie. Osobitný spôsob zistenia základu dane nadväzuje na stanovenie zdaňovacieho obdobia týchto daňovníkov v nadväznosti na § 41 ods. 2 až 6 a ods. 8 ZDP.

Podľa účtovníctva účtovné obdobie daňovníka, ktorý zaniká likvidáciou predstavuje 1 účtovné obdobie a trvá odo dňa vstupu daňovníka do likvidácie až do dňa skončenia likvidácie. Zdaňovacie obdobie je nastavené iným spôsobom. Pokiaľ obdobie likvidácie do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie:

–   skončí – rovnako ako v účtovníctve aj na účely dane z príjmov sa toto obdobie  považuje za 1 zdaňovacie obdobie,

–   neskončí – prvé dlhšie zdaňovacie obdobie trvá odo dňa vstupu daňovníka do likvidácie do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Následne má daňovník zdaňovacie obdobia vždy kalendárny rok až do dňa skončenia likvidácie.

Základ dane za obdobie likvidácie, ktoré neskončí do 31. decembra roka, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie sa vypočítava ako sumár ročných základov dane vypočítaných z výsledkov hospodárenia vykázaných v priebežných účtovných závierkach zostavených ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia. Takto zistený základ dane nie je možné znížiť o daňovú stratu podľa § 30 ZDP.

Obdobne pri vyčíslení základu dane postupuje aj daňovník, na ktorého bol vyhlásený konkurz.

•    u správcovskej spoločnosti, ktorá vytvára podielové fondy. Takáto spoločnosť zisťuje základ dane iba za správcovskú spoločnosť. Súčasťou základu dane nie sú príjmy fondov, ktoré vytvára, nakoľko príjmy plynúce z fondov podliehajú zdaneniu daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP. Uvedený spôsob vyčíslenia základu dane nadväzuje na stanovenie predmetu dane pre správcovskú spoločnosť podľa § 12 ods. 1 ZDP. Rovnako postupuje aj doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vytvára doplnkové dôchodkové fondy a dôchodková správcovská spoločnosť, ktorá vytvára a spravuje dôchodkové fondy,

•    u v.o.s. – v.o.s. je osobná OS, ktorá pri vyčíslení základu dane postupuje podľa  § 17 až 29 ZDP. Základ dane spoločnosť vyčísluje za spoločnosť ako celok, avšak zdanenie sa presúva na úroveň spoločníkov. Základ dane v.o.s. sa delí medzi jednotlivých spoločníkov v pomere, v akom sa delí zisk na základe dohody v spoločenskej zmluve. V prípade, že spoločenská zmluva delenie zisku medzi spoločníkov neobsahuje, delí sa základ dane medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. V pomere v akom sa delí základ dane medzi spoločníkov sa delí aj daňová strata,

Výnimku zo zdanenia na úrovni spoločnosti predstavujú príjmy (výnosy) pripadajúce na zahraničných spoločníkov za predpokladu, že z pohľadu štátu zahraničného spoločníka sa v.o.s. považuje za samostatného daňovníka, ktorý zdaňuje príjmy na úrovni spoločnosti. V tomto prípade by dochádzalo k dvojitému nezdaneniu kedy by sa príjmy nezdanili ani na úrovni spoločnosti ani na úrovni spoločníka, a preto sa takéto príjmy sa zdaňujú na úrovni v.o.s. pri splnení podmienok podľa § 17j ZDP.

•    u k.s. – k.s. je OS, ktorá vyčíslený základ dane rozdeľuje na časť pripadajúcu na komplementárov a na časť pripadajúcu na komanditistov. Na rozdiel od v.o.s. však k.s. zdaňuje časť základu dane pripadajúcu na komanditistov na úrovni OS. Základ dane pripadajúci na komplementárov sa zdaňuje na úrovni jednotlivých spoločníkov. Rozdelenie základu dane medzi komplementárov a komanditistov sa vykoná v pomere v akom sa rozdeľuje zisk medzi nich,

Výnimku zo zdanenia na úrovni spoločnosti predstavujú príjmy (výnosy) pripadajúce na zahraničných spoločníkov – komplementárov za predpokladu, že z pohľadu štátu zahraničného spoločníka sa k.s. považuje za samostatného daňovníka, ktorý zdaňuje príjmy na úrovni spoločnosti. V tomto prípade by dochádzalo k dvojitému nezdaneniu, kedy by sa príjmy nezdanili ani na úrovni spoločnosti ani na úrovni spoločníka a preto sa takéto príjmy zdaňujú na úrovni k.s. pri splnení podmienok podľa § 17j ZDP.

•    u spoločníka v.o.s., ktorý je právnickou osobou – takýto spoločník je povinný zahrnúť do svojho základu dane aj časť základu dane v.o.s., ktorá na základe dohody v spoločenskej zmluve alebo v rovnomernej výške pripadá na neho. Pomernú časť základu dane v.o.s. spoločník zdaní podaním daňového priznania a zahrnie ho do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré v.o.s. podala daňové priznanie,

•    u komplementára k.s., ktorý je právnickou osobou – takýto spoločník je povinný zahrnúť do svojho základu dane aj časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúceho na tohto komplementára, a to v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 15

Sadzba dane

Sadzba dane je, okrem § 15a, § 43 a 44, pre

a)  fyzickú osobu

    1. zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a)

       1a. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,

       1b. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,

    2. 15 % zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 neprevyšujúce sumu 60 000 eur,

    3. zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 prevyšujúce sumu 60 000 eur,

       3a. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,

       3b. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,

    4. 19 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 7,

    5. 10 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a),

    6. 35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. b),

b)  právnickú osobu

    1. zo základu dane zníženého o daňovú stratu

       1a. 15 % pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujúce sumu 60 000 eur,

       1b. 21 % pre daňovníka neuvedeného v bode 1a.,

    2. 35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 4.

    3. 21 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 17f ods. 1 a 2.

 

Komentár k § 15

Sadzba dane v § 15 je uvedená pre výpočet daňovej povinnosti, okrem sadzby dane, ktorá je špeciálne riešená pre vybraných ústavných činiteľov v § 15a, pre daň vyberanú zrážkou uvedená v § 43 a zabezpečenie dane v § 44 ZDP.

Ustanovenie § 15 je rozdelené a samostatne riešené pre fyzickú osobu v § 15 písm. a) ZDP a samostatne pre právnickú osobu v § 15 písm. b) ZDP.

 

Sadzba dane pre fyzické osoby – § 15 písm. a) ZDP

1. zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP je

1.a 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima, t. j. do sumy 41 445,46 eura, vrátane,

1.b 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, t. j. sumy, ktorá presiahne 41 445,46 eura,

2. zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, od ktorého sa odpočíta daňová strata, je

a)  15 %, ak jej zdaniteľné príjmy (výnosy) z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti nepresiahli sumu 49 790 eur,

b)  19 % a 25 %, ak jej zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti presiahli za zdaňovacie obdobie výšku 49 790 eur, pričom sadzba dane je

•    19 % zo základu dane neprevyšujúceho sumu 41 445,46 eur a 

•    25 % zo základu dane prevyšujúceho 41 445,46 eur.

 

Príklad

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva dosahuje v roku 2023 zdaniteľné príjmy z podnikateľskej činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia vo výške 45 000 eur. Zobral si v roku 2023 aj podnikateľský úver v sume 20 000 eur.

Akou sadzbou dane bude prepočítavať svoju daňovú povinnosť?

Vzhľadom na znenie ustanovenia § 15 ZDP týkajúcich sa určenia hranice pre uplatnenie sadzby dane, podľa ktorého sa do hranice budú zahrňovať iba zdaniteľné príjmy, nebudú príjmy prijaté ako úver zahrňované do zdaniteľných príjmov (príjmy prijaté z úveru sú vylúčené z predmetu dane podľa § 3 ZDP). Z uvedených dôvodov daňovník splnil určenú hranicu zdaniteľných príjmov pre 15 %-nú sadzbu dane, ktorú si môže pri výpočte daňovej povinnosti z príjmov zo živnosti uplatniť v daňovom priznaní podávanom za zdaňovacie obdobie roka 2023.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 sa zákonom č. 530/2023 Z. z. zvyšuje hranica výšky zdaniteľných príjmov (výnosov), ktorá je rozhodná pre zníženej sadzby dane z príjmov 15 %, a to tak, že sa zvyšuje z úrovne určenej osobitným predpisom, t. j. zákonom o dani z pridanej hodnoty pre povinnosť registrácie za platiteľa dane z pridanej hodnoty, ktorá je vo výške 49 790 eur (nesledovalo sa, či bol daňovník platiteľom DPH alebo nie) na pevne stanovenú sumu 60 000 eur.

Prvýkrát sa uvedené zvýšenie použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. 1. 2024, čo upravuje prechodné ustanovenie § 52zzz ods. 1 zákona č. 530/2023 Z. z.

1. 19 % z osobitného základu dane z príjmov z kapitálového majetku zisteného podľa § 7,

2. 7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a) ZDP, t. j.

•    z podielov na zisku uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP neznížených o výdavky

•    z podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu uvedených v § 3 ods. 1 písm. a) až f) ZDP po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada,

3. 35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. b), ak plynú od právnickej osoby v nespolupracujúcom štáte [§ 2 písm. x) ZDP] a § 51h ods. 5, t. j.

•    z podielov na zisku uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP neznížených o výdavky,

•    z podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada,

•    z príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. h) ZDP, ak plynú od kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorá je daňovníkom nespolupracujúceho štátu,

4. 25 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51h ods. 4

•    z príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. h) ZDP, ak plynú od kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorá nie je daňovníkom nespolupracujúceho štátu.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2022 sa doplnila 35 %-ná sadzba dane aj pre prípady, ak kontrolovaná zahraničná spoločnosť je daňovníkom nespolupracujúceho štátu, pričom príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. h) sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51h ZDP pri podaní daňového priznania podľa § 32. Tiež sa s účinnosťou od 1. 1. 2022 sa doplnil nový siedmy bod do § 15 písm. a), kde je určená sadzba dane vo výške 25 % pre prípady, ak kontrolovaná zahraničná spoločnosť nie je daňovníkom nespolupracujúceho štátu, pričom príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. h) sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51h ZDP pri podaní daňového priznania podľa § 32.

Avšak zákonom č. 278/2023 Z. z. boli s účinnosťou od 1. 8. 2023 všetky úpravy súvisiace s CFC pravidlami vypustené zo ZDP, pričom prechodné ustanovenie § 52zzpb upravil, že daňová povinnosť vzťahujúca sa k § 3 ods. 1 písm. h), § 15 písm. a) šiesteho bodu v časti týkajúcej sa § 51h ods. 5 a siedmeho bodu, § 49 ods. 3 písm. b), § 51h a 51i v znení účinnom do 31. júla 2023, zaniká dňom 1. augusta 2023 a v prípade, ak bola daň zodpovedajúca tejto daňovej povinnosti uhradená, považuje sa od 1. augusta 2023 za daňový preplatok podľa osobitného predpisu.

Postup pri výpočte daňovej povinnosti fyzickej osoby v roku 2023

Pri výpočte daňovej povinnosti daňovníka sa vychádza samostatne

•    zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP,

•    zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP,

•    z osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP,

•    z osobitného základu dane z podielu na zisku (dividendy), vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku, podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi a podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku podľa § 51e ZDP.

V prípade, že sú súčasťou zdaniteľných príjmov aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí daňovníkovi s NDP na území SR, a zdroj je na území štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, môže tento daňovník využiť aj metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, ktoré aplikuje ku každému zo základov dane [samostatne pri výpočte daňovej povinnosti zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP, samostatne pri vyčíslení základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP] resp. osobitných základov dane samostatne (samostatne podľa § 7 a samostatne podľa § 51e ZDP).

V prípade príjmov zo závislej činnosti, môže využiť metódu vyňatia aj v prípade ak pracuje v štáte, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ a to podľa § 45 ZDP, ale za podmienky, že bol preukázateľne zdanený tento príjem v zahraničí.

Vzhľadom na uplatňovanie zníženej sadzby dane 15 % pre vybranú skupinu daňovníkov dosahujúcich zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vo výške nepresahujúcej 49 790 eur (nepresahujúcu sumu určenú osobitným predpisom, ktorým je zákon o dani z pridanej hodnoty), sa základ dane podľa § 4 ZDP vypočíta nasledovne

–   základ dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona, v ktorom vypočíta súčet základov dane (čiastkových základov dane) z príjmov zo závislej činnosti po znížení o nezdaniteľné časti alebo ich časť, z príjmov z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu a z ostatných príjmov a

–   základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), od ktorého sa odpočíta daňová strata a nezdaniteľné časti, resp. ich zostávajúca časť.

Každý z čiastkových základov dane resp. osobitných základov dane daňovníka má svoje zákonitosti a svoj spôsob výpočtu, preto je veľmi dôležité správne zaradenie príjmov do príslušného čiastkového alebo osobitného základu dane.

Napr. čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti je upravený v § 5 ZDP, pričom tento uvádza, že od zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti je možné odpočítať len povinne platené poistné a príspevky (poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu).

Spôsob, akým sa postupuje pri výpočte základu dane u daňovníka/fyzickej osoby dosahujúcej príjmy podľa § 6 ZDP, t. j. príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu uplatňujúcej preukázateľné výdavky alebo paušálne výdavky je upravený v § 6 a v tej nadväznosti aj v § 17 až 29 ZDP.

Pri jeho zisťovaní sa vychádza zo spôsobu vedenia účtovníctva, a to

–   u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

–   u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

Daňovník môže čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP znížiť o daňovú stratu z predchádzajúcich zdaňovacích období v súlade s ustanovením § 30 ZDP.

Možnosť odpočítania daňovej straty vzniknutej len z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) je uvedená v § 4 ods. 2 ZDP, pričom podľa § 30 ZDP je takto vykázanú daňová stratu možné odpočítať rovnako len od čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

Výsledná daň sa vypočíta ako súčet dane vypočítanej zo základu dane zisteného podľa § 4 ZDP, dane vypočítanej z osobitného základu dane podľa § 7 ZDP a dane vypočítanej z osobitného základu dane podľa § 51e ZDP.

Takto vypočítaná daň sa zníži o nároky na daňové bonusy v súlade s ustanoveniami ZDP.

Bližšie k nárokom na daňové bonusy priamo v komentári k týmto ustanoveniam.

 

Sadzba dane pre právnické osoby – § 15 písm. b) ZDP

Ustanovenie § 15 písm. b) ZDP stanovuje sadzbu dane pre daňovníka, ktorou je

1. zo základu dane vyčísleného podľa § 17 až 29 ZDP zníženého o daňovú stratu vyčíslenú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Pri takto vyčíslenom základe dane môže mať daňovník sadzbu dane v závislosti od zdaniteľných príjmov (výnosov) dosiahnutých daňovníkom za zdaňovacie obdobie vo výške:

a)  15 % – ak výška zdaniteľných príjmov neprevyšuje sumu ustanovenú zákonom o DPH pre povinnú registráciu na DPH, čo v súčasnosti je 49 790 eur,

b)  21 % – ak výška zdaniteľných príjmov prevyšuje sumu 49 790 eur,

2. osobitný základ dane vyčíslený pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia podľa § 17f ods. 1 a 2 ZDP, pri ktorom sa uplatňuje sadzba dane vo výške 21 % a

3. osobitný základ dane vyčíslený v súvislosti s prijatím podielu na zisku (dividendy) obchodnej spoločnosti alebo družstva, podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi, podielu člena pozemkového spoločenstva, podielu na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a vyrovnacieho podielu plynúce od daňovníka nespolupracujúceho štátu, pri ktorom sa uplatňuje sadzba dane vo výške 35 %.

§ 15a

Osobitná sadzba dane

(1) Zdaniteľný príjem zo závislej činnosti plynúci prezidentovi Slovenskej republiky, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, členovi vlády Slovenskej republiky, predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „vybraný ústavný činiteľ“) podľa osobitného predpisu^75a) vrátane príjmu uvedeného v § 5 ods. 1 písm. f) a ods. 3 písm. c) od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a vypláca vybranému ústavnému činiteľovi príjmy podľa osobitného predpisu^75a) okrem sadzby dane podľa § 15 písm. a), podlieha zdaneniu aj osobitnou sadzbou dane vo výške 5 % (ďalej len „osobitná daň“).

(2) Suma osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa, vypočítaná zo zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 sadzbou podľa odseku 1, zaokrúhlená podľa § 47, pri výpočte základu dane neznižuje úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vybraného ústavného činiteľa.

(3) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za správnosť výpočtu, zrazenia a odvedenia osobitnej dane. Osobitnú daň vybraného ústavného činiteľa odvedie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, správcovi dane v lehote podľa § 35 ods. 6 a jej odvedením je osobitná daň vysporiadaná, pričom ak platiteľ dane nevykoná zrážku, nezrazí daň v správnej výške alebo zrazenú daň neodvedie, použije sa postup uvedený v § 43 ods. 12.

(4) Mzdový list podľa § 39 ods. 2 vybraného ústavného činiteľa obsahuje aj údaj o sume osobitnej dane z príjmu uvedeného v odseku 1.

(5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný oznámiť správcovi dane výšku sumy osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 v lehote podľa § 49 ods. 2 ustanovenej pre podávanie prehľadu na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo.

(6) Uplatnením osobitnej dane z príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 plynúceho vybranému ústavnému činiteľovi nie sú dotknuté ostatné ustanovenia tohto zákona o príjmoch zo závislej činnosti.

 

Komentár k § 15a

Osobitná sadzba dane sa vyberá z príjmov zo závislej činnosti vybraných ústavných činiteľov, ktorými sú

•    prezident SR,

•    poslanec Národnej rady SR,

•    člen vlády SR, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu SR

(ďalej len „vybraný ústavný činiteľ“), ktorým tieto príjmy/platy plynú podľa zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 120/1993 Z. z.“).

Medzi tieto príjmy sa započítavajú aj príjmy

•    z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov uvedené v § 5 ods. 1 písm. f) ZDP a 

•    príjmy z cien alebo výhier zamestnancov a ich rodinných príslušníkov prevyšujúcich sumu 350 eur uvedené v § 5 ods. 3 písm. c) zákona

od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a vypláca vybranému ústavnému činiteľovi príjmy podľa zákona č. 120/1993 Z. z.

V predmetnom prípade sa tieto príjmy zdania nielen sadzbou dane uvedenou v § 15 ZDP (progresiou) tak ako u všetkých fyzických osôb ale aj osobitnou sadzbou dane vo výške 5 % (ďalej len „osobitná daň“).

Suma osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa, vypočítaná z jeho zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti (hrubého príjmu pred uplatnením poistného a príspevkov a pomernej mesačnej nezdaniteľnej časti) sa vypočíta 5 %-nou sadzbou, zaokrúhli sa na eurocenty nadol, pričom pri výpočte dane zo základu dane podľa § 5 zákona táto osobitná daň neznižuje úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vybraného ústavného činiteľa

§ 16

Zdroj príjmov daňovníka

s obmedzenou daňovou povinnosťou

(1) Príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem

a)  z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne umiestnenej na území Slovenskej republiky a z akéhokoľvek nakladania s majetkom tejto stálej prevádzkarne, pričom za príjem (výnos) z nakladania s majetkom stálej prevádzkarne sa považuje aj príjem zahrňovaný do osobitného základu dane podľa § 17f ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b),

b)  zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky alebo na palubách lietadiel alebo lodí, ktoré sú prevádzkované daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou,

c)  zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti, zo stavebných a montážnych činností a projektov a podobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne,

d)  z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu; ak v úhrade sprostredkujúcej osobe nie je preukázaná skutočná výška príjmu umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb, považuje sa za príjem týchto osôb celá úhrada,

e)  z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú

    1. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),

    2. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,

    3. úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov z majetku v podielovom fonde,^74b) z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených a z derivátov podľa osobitného predpisu,⁷⁶⁾ okrem výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok,

    4. nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky; hnuteľnou vecou umiestnenou na území Slovenskej republiky sú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1 využívané daňovníkom podľa § 2 písm. d) alebo stálou prevádzkarňou daňovníka podľa § 2 písm. e) v medzinárodnej doprave,

    5. príjmy z prevodu hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky, z prevodu majetkových práv registrovaných na území Slovenskej republiky a z prevodu cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území Slovenskej republiky okrem príjmov z prevodu štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,

    6. odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie,

    7. výhry v lotériách a iných podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a zo žrebovania, ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží,

    8. výživné, dôchodky, renty a podobné plnenia,

    9. podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu, pričom za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu, alebo rezervného fondu obchodnej spoločnosti v časti, v akej boli predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ako aj použitie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti, družstva, reverzného hybridného subjektu alebo pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou,

  10. odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, z riadiacej činnosti, sprostredkovateľskej činnosti a za marketingové služby okrem marketingových služieb a služieb sprostredkovateľskej činnosti, ktoré sú preukázateľne spojené s dodaním tovaru príjemcom marketingových služieb a služieb sprostredkovateľskej činnosti do štátu, v ktorom sú tieto služby poskytnuté, vo výške, v akej je táto odplata súčasne uplatnená ako daňový výdavok podľa § 19,

  11. príjmy podľa § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, ak sú vyplácané daňovníkovi z nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x), a príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácané verejnou obchodnou spoločnosťou alebo komanditnou spoločnosťou, ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva,

  12. príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov,

  13. príjmy z predaja virtuálnej meny,

f)  z prevodu, nájomného a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky.

g)  z prevodu akcií, účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky,

h)  z prevodu akcií, účastí alebo podielov na spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve, ak táto spoločnosť alebo toto družstvo vlastní nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky, ktorého účtovná hodnota vyplývajúca z účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie predchádzajúce prevodu je viac ako 50 % hodnoty vlastného imania tejto spoločnosti alebo tohto družstva,

i)  z rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom na území Slovenskej republiky započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku (§ 8 ods. 2) alebo hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve [§ 17b ods. 1 písm. b)].

j)  z peňažných plnení a nepeňažných plnení, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, ak sú tieto plnenia poskytnuté v súvislosti s aktivitami na území Slovenskej republiky.

k) z vyplatenia oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v sume prevyšujúcej podiel podľa § 17e ods. 14.

[Dňom 1. marca 2024 v § 16 ods. 1 písm. k) sa slová „zlúčení, splynutí alebo rozdelení“ nahrádzajú slovom „premene“ a za slovami „§ 17e ods. 14“ sa vkladajú slová „a § 17ea ods. 13“.

(2) Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti sa považuje za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Za výkon činnosti s trvalým miestom na území Slovenskej republiky sa považuje aj opakované sprostredkovanie služieb prepravy a ubytovania, a to aj prostredníctvom digitálnej platformy. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, alebo jeho závislých osôb na nich presiahne šesť mesiacov. Za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne sa považuje aj činnosť vykonávaná na území Slovenskej republiky pri poskytovaní služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Stálou prevádzkarňou je aj osoba, ktorá koná v zastúpení daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva, uzatvára, sprostredkováva uzavretie zmlúv alebo zohráva hlavnú úlohu smerujúcu k uzatváraniu zmlúv, ktoré sú následne uzatvorené daňovníkom bez zmeny ich podstatných náležitostí a tieto zmluvy sú uzatvorené v mene daňovníka alebo ich predmetom je prevod vlastníckeho práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku, ktorý má daňovník právo užívať alebo poskytnutie služieb daňovníkom. Osoba koná v zastúpení daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov, pričom daňovník výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko.

(3) Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam. Na zabezpečenie dane z uvedených príjmov sa použije § 44 ods. 2.

(4) Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem členov európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou, a ktorý im plynie z členstva v tomto zoskupení, ako aj z úverov a pôžičiek poskytnutých tomuto zoskupeniu. Na zabezpečenie dane z uvedených príjmov sa použije ustanovenie § 44 ods. 2.

 

Komentár k § 16

Rozsah obmedzenej daňovej povinnosti pre daňovníkov s ODP je určený v § 16 ZDP, a to ako zdroj príjmov (predmet dane), ktorých výpočet je taxatívny, čo znamená, že ide o komplexné vymedzenie príjmov, ktoré sú dosahované a zdaniteľné na území SR daňovníkom s ODP.

Prípadné ďalšie príjmy aj keby plynuli z územia SR, ale neboli by vymedzené v § 16 ZDP, nepodliehajú na území SR zdaneniu, a to ani v prípade, ak by takýto príjem na území SR dosahoval daňovník s bydliskom alebo sídlom v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ a táto zmluva posudzovaný príjem vymedzuje na zdanenie v štáte zdroja, t. j. v SR.

Ustanovenie § 16 ods. 1 ZDP

1. zakladá právo na zdanenie určitého druhu príjmu v SR,

2. nerieši spôsob zdanenia ani výšku daňovej povinnosti,

3. druhy príjmov plynúce daňovníkovi s ODP, ktoré sú predmetom dane vymenováva taxatívne,

4. aplikuje sa jednoznačne pri posúdení príjmov plynúcich zo zdroja na území SR daňovníkom s ODP – daňových rezidentov krajiny, s ktorou SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ,

5. ak príjmy zo zdroja na území SR plynú daňovníkovi s ODP – daňovému rezidentovi krajiny, s ktorou SR má uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je nevyhnutné skúmať tento príjem nielen podľa § 16 ZDP ale aj podľa príslušnej zmluvy o ZDZ. Zdanenie určitého príjmu v SR môže nastať iba v tom prípade, ak je tento príjem zdaniteľný v SR súčasne podľa ZDP aj podľa zmluvy o ZDZ.

 

Podstatu pre určenie zdroja príjmu na území SR, ktorú je potrebné si uvedomiť je, že činnosť, z ktorej sú dosahované príjmy je vykonávaná na území SR, resp. vec, s ktorou súvisí dosahovaný príjem, je umiestnená na území SR. Nie je podstatné kto príjem vypláca a už vôbec nie v akej mene a z akého účtu!

 

Príklad

Slovenský objednávateľ si objednal vypracovanie stavebného projektu na prestavbu prevádzkovej haly u rakúskeho zhotoviteľa. Uzatvorili spolu osobne zmluvu na území SR, pričom všetky podklady a údaje potrebné na vypracovanie projektu boli rakúskemu zhotoviteľovi posielané prostredníctvom elektronickej pošty. Rakúsky zhotoviteľ vypracovával štúdiu na území Rakúska. Celá komunikácia so slovenským objednávateľom prebiehala výlučne elektronicky, a to až do odovzdania dohodnutej štúdie. Dohodnutá úhrada bola poslaná rakúskemu zhotoviteľovi po odovzdaní štúdie.

Je táto úhrada zdaňovaná na území SR?

Uvedená úhrada nie je zdaňovaná na území SR vzhľadom na skutočnosť, že rakúsky zhotoviteľ nevypracovával projekt na území SR bez ohľadu na skutočnosť, že mu všetky potrebné podklady a údaje boli poskytnuté z územia SR.

 

Príklad

Slovenský objednávateľ si objednal vypracovanie marketingovej štúdie u českého zhotoviteľa. Uzatvorili spolu osobne zmluvu na území SR, pričom všetky podklady a údaje potrebné na vypracovanie požadovanej marketingovej štúdie boli českému zhotoviteľovi posielané prostredníctvom elektronickej pošty. Český zhotoviteľ vypracovával štúdiu na území ČR. Celá komunikácia so slovenským objednávateľom prebiehala výlučne elektronicky, a to až do odovzdania dohodnutej štúdie. Dohodnutá úhrada bola poslaná českému zhotoviteľovi po odovzdaní štúdie.

Je táto úhrada zdaňovaná na území SR?

Uvedená úhrada nie je zdaňovaná na území SR vzhľadom na skutočnosť, že český zhotoviteľ nevypracovával štúdiu na území SR bez ohľadu na skutočnosť, že mu všetky potrebné podklady a údaje boli poskytnuté z územia SR.

Ustanovenie § 16 ZDP rozlišuje príjmy dosahované zo zdroja na území SR a to na:

     príjmy z činnosti vykonávanej na území SR samotným daňovníkom, resp. osobami pre neho pracujúcimi, ktorými sú príjmy

–   z činnosti vykonávanej v stálej prevádzkarni – § 16 ods. 1 písm. a),

–   zo závislej činnosti – § 16 ods. 1 písm. b),

–   zo služieb aj keď nie sú poskytované prostredníctvom stálej prevádzkarne – § 16 ods. 1 písm. c),

–   z vystúpení umelcov a športovcov – § 16 ods. 1 písm. d),

 

Príklad

Rakúska spoločnosť, ktorá nemá na území SR stálu prevádzkareň, vyšle v roku 2023 svojho zamestnanca, ktorý je daňovníkom s ODP (rezident Rakúskej republiky), na územie SR, aby tam vykonával obchodné poradenstvo. Z doplnku pracovnej zmluvy vyplýva, že zamestnanec túto prácu bude vykonávať minimálne do konca roku 2023 a na územie SR bude dochádzať v dohodnutých časových obdobiach. Mzdu za vykonanú prácu bude rakúska spoločnosť pripisovať na účet zamestnanca vždy v štvrtý deň v mesiaci za predchádzajúci kalendárny mesiac. Dňa 4. 3. 2023 mal prvýkrát pripísanú mzdu na účet za mesiac február. Z doplnku pracovnej zmluvy vyplýva, že časové obdobie súvisiace s výkonom práce daňovníka na území SR presiahne obdobie 183 dní. Preto najneskôr do 31. 3. 2023 daňovník oznámi príslušnému správcovi dane, že začal poberať príjem zo závislej činnosti. Preddavok na daň si daňovník vypočíta tak, že obdržaný príjem zníži o sumu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a použije sadzbu dane určenú v § 15 ZDP. Preddavok na daň odvedie daňovník najneskôr do 30. 4. 2023 na príslušný daňový úrad. Po uplynutí zdaňovacieho obdobia daňovník podá daňové priznanie.

     príjmy, ktoré nevyžadujú fyzickú prítomnosť daňovníka – príjmy plynúce z rôznych foriem majetku zahraničných osôb umiestneného na území SR, ktorými sú napr.

–   (odplaty) za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) – § 16 ods. 1 písm. e) prvý bod,

–   (odplaty) za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu – § 16 ods. 1 písm. e) druhý bod,

–   úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek – § 16 ods. 1 písm. e) tretí bod,

–   nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí – § 16 ods. 1 písm. e) štvrtý bod.

 

Príklad

Švajčiarsky daňovník požičal v roku 2022 peniaze daňovníkovi na území SR. Dohodli sa na úrokoch, ktoré mu tento slovenský daňovník vyplácal štvrťročne, pričom prvá splátka pôžičky aj s úrokmi švajčiarskemu daňovníkovi bola vyplatená v prvom štvrťroku 2023.

Má slovenský daňovník zrážať daň len z vyplatených úrokov alebo z celej sumy aj s pôžičkou?

Podľa § 3 ods. 2 písm. b) ZDP úver a ani pôžička nie sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb.

Úroky platené daňovníkovi s ODP sú definované ako zdroj príjmov v ustanovení § 16 ods. 1 písm. e) tretí bod ZDP. Podľa tohto ustanovenia sú príjmom daňovníka s ODP zo zdrojov na území SR aj úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov z podielových listov, z výnosov z dlhopisov, z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených a z derivátov podľa osobitného predpisu.

SR má uzavretú zmluvu o ZDZ so Švajčiarskou konfederáciou, a preto musíme pri zdanení príjmov z úrokov vychádzať aj z príslušného článku tejto zmluvy.

Podľa článku 11 ods. 2 zmluvy môžu byť úroky zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca skutočným vlastníkom úrokov, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov.

Príjem z úrokov je zdanený zrážkovou daňou v súlade s § 43 ods. 2 ZDP, ktorej výška sa v súlade so zmluvou modifikuje na výšku 10 % z vyplácaných úrokov švajčiarskemu daňovníkovi, ktorý je skutočným vlastníkom úrokov.

-   ods. 1 písm. b)

Rozhodujúcou podmienkou pre zdaniteľnosť príjmov zo závislej činnosti podľa § 16 ods. 1 písm. b) ZDP je vykonávanie tejto činnosti na území SR. Ide o príjmy vymedzené v ustanovení § 5 ZDP ako napr. z pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom pri výkone práce pre platiteľa príjmu (zamestnávateľa) je nerezident SR povinný dodržiavať jeho pokyny alebo príkazy. Patria sem aj príjmy spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti a iné.

Za príjem zo závislej činnosti sa považuje aj príjem z činnosti, ktorú nerezident SR vykonáva na palubách lietadiel alebo lodí prevádzkovaných daňovníkom s NDP (rezidentom SR).

Príjem nerezidenta SR zo závislej činnosti je oslobodený od dane na území SR vtedy, ak mu tento príjem vypláca zahraničný zamestnávateľ (nerezident SR), ktorý na území SR nemá stálu prevádzkareň a časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti na našom území nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Uvedené platí za predpokladu, že nejde o príjmy umelca, športovca alebo artistu (alebo príjmy z podobných činností) a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni a o príjem zo závislej činnosti (zamestnania) vykonávanej na území SR [§ 16 ods. 1 písm. b) ZDP].

 

Príklad

Slovenský zamestnávateľ zamestnáva na území SR na dohodu o vykonaní práce českého rezidenta.

Kde sa majú platiť preddavky na daň z tejto závislej činnosti? Je rezident ČR povinný podať na území SR daňové priznanie z týchto príjmov?

Podľa § 16 ods. 1 písm. b) ZDP a článku 14 ods. 1 zmluvy o ZDZ č. 238/2003 Z. z. medzi SR a ČR sa príjem daňového rezidenta ČR zo závislej činnosti vykonávanej na území SR pre zamestnávateľa so sídlom na území SR zdaňuje na území SR.

Slovenský platiteľ príjmu (platiteľ dane) zráža preddavky na daň z tohto príjmu v súlade § 35 ZDP a má rovnaké povinnosti ako u ostatných rezidentných (slovenských) zamestnancov (napr. uvádzanie v mesačnom prehľade).

Po skončení zdaňovacieho obdobia je potrebné tento príjem na území SR vysporiadať buď prostredníctvom daňového priznania, ktoré podá nerezidentný daňovník alebo prostredníctvom ročného zúčtovania, ktoré vykoná slovenský zamestnávateľ, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky.

Na území ČR bude tento zamestnanec zdaňovať svoje celosvetové príjmy (tzn. súčasťou príjmov budú aj príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území SR) a eliminovať dvojité zdanenie príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR metódou uvedenou v zmluve o ZDZ.

-   ods. 1 písm. e) tretí bod ZDP definuje ako príjmy zo zdrojov na území SR pre daňovníkov s ODP úroky a iné výnosy

•    z poskytnutých úverov a pôžičiek,

•    z vkladov na vkladných knižkách,

•    z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov z majetku v podielovom fonde, z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia),

•    z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených a z derivátov podľa zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa medzi príjmy zo zdrojov na území SR doplnili výnosy z dlhopisov okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok.

Úprava sa navrhla z dôvodu zamedzenia obchádzania zdanenia výnosov z komerčných, predovšetkým podnikových dlhopisov, ktoré domáci emitenti emitovali na zahraničných trhoch.

Výnimkou, kedy aj napriek zaradeniu tohto druhu príjmu medzi príjmy zo zdroja na území SR nepríde k zdaneniu, bude situácia výplaty úrokového výnosu z dlhopisov plynúceho daňovníkom členských štátov EÚ medzi prepojenými osobami (vlastníctvo aspoň 25 % podielu na základnom imaní po dobu aspoň 24 mesiacov) a tiež výplaty úrokového výnosu rezidentom štátov, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ s nulovým zdanením podľa tejto zmluvy.

Vzhľadom na to, že tieto príjmy sa zdaňujú daňou vyberanou zrážkou, upravil sa v tejto nadväznosti aj § 43 ods. 2 ZDP.

 

Predmetná úprava sa však zákonom č. 128/2023 Z. z. v tomto ustanovení zrušila, čím sa opätovne zúžil rozsah príjmov daňovníka s ODP plynúcich zo zdrojov na území SR. Touto úpravou sa teda opätovne zaviedol spôsob daňového posúdenia dlhopisov, ktorý bol platný do 31. decembra 2022, tzn. predmetom dane z príjmov daňovníka s ODP zo zdrojov na území SR nie sú výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok (štátnych ako aj neštátnych).

Tieto legislatívne úpravy nadobudli účinnosť dňom vyhlásenia, ktorým bol 18. apríl 2023.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zzt ZDP sa ustanovenie § 43 ods. 6 písm. d) ZDP v znení účinnom do dňa predchádzajúceho dňu vyhlásenia použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.

Zo všetkých príjmov uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) tretí bod sa daň vyberá zrážkou v súlade s § 43 ZDP, pričom zrazením dane sa považuje daňová povinnosť za vysporiadanú. To neplatí, ak ide o príjmy uvedené v § 43 ods. 6 ZDP, kde sa daňovník môže rozhodnúť, že zrazenú daň bude považovať za preddavok a príjmy si zahrnie do osobitného základu dane, pričom však zdaní tieto príjmy už sadzbou dane stanovenou v § 15 ZDP.

Podľa § 43 ods. 6 ZDP ide o 

•    úroky a iné výnosy

–   z poskytnutých úverov a pôžičiek,

–   derivátov,

•    príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu EÚ a daňovníka s ODP v ďalších štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o EHP.

Ak pôjde o vyššie uvedené príjmy, ktoré plynú rezidentovi štátu, s ktorým SR má uzavretú zmluvu o ZDZ, vyberie sa daň zrážkou vo výške sadzby dane dohodnutej v príslušnej zmluve o ZDZ, t. j. výška sadzby dane upravená v § 43 ZDP bude zmluvou modifikovaná. Uvedené však platí za predpokladu, že daňovník ponechá zrazenú daň ako vysporiadanú a neuvedie ju do daňového priznania.

 

Príklad

Švajčiarsky daňovník požičal v roku 2022 peniaze daňovníkovi na území SR. Dohodli sa na úrokoch, ktoré mu tento slovenský daňovník vyplácal štvrťročne, pričom prvá splátka pôžičky aj s úrokmi švajčiarskemu daňovníkovi bola vyplatená v prvom štvrťroku 2023.

Má slovenský daňovník zrážať daň len z vyplatených úrokov alebo z celej sumy aj s pôžičkou?

Podľa § 3 ods. 2 písm. b) ZDP úver a ani pôžička nie sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb.

Úroky platené daňovníkovi s ODP sú definované ako zdroj príjmov v ustanovení § 16 ods. 1 písm. e) tretí bod ZDP. Podľa tohto ustanovenia sú príjmom daňovníka s ODP zo zdrojov na území SR aj úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov z podielových listov, z výnosov z dlhopisov, z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených a z derivátov podľa osobitného predpisu.

SR má uzavretú zmluvu o ZDZ so Švajčiarskou konfederáciou, a preto musíme pri zdanení príjmov z úrokov vychádzať aj z príslušného článku tejto zmluvy.

Podľa článku 11 ods. 2 zmluvy môžu byť úroky zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca skutočným vlastníkom úrokov, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov.

Príjem z úrokov je zdanený zrážkovou daňou v súlade s § 43 ods. 2 ZDP, ktorej výška sa v súlade so zmluvou modifikuje na výšku 10 % z vyplácaných úrokov švajčiarskemu daňovníkovi, ktorý je skutočným vlastníkom úrokov.

Z platieb tohto charakteru sa daň vyberá zrážkou vo výške sadzby 19 % a v prípade, že sa takýto príjem vypláca daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) ZDP, sadzba dane je 35 %.

Sadzbu dane resp. možnosť zdanenia tohto príjmu však môže v prípade daňovníkov zmluvných štátov modifikovať príslušná zmluva o ZDZ.

Úroky v zmluvách o ZDZ spadajú do rámca článku „Úroky“ (zvyčajne článok 11).

Daňová povinnosť nerezidenta SR sa u týchto príjmov, kde sa daň vyberá zrážkou, považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky. Daň vyberanú zrážkou je možné v tomto prípade považovať za preddavok na daň u rezidentov členských štátov Európskej únie a EHP.

Všetky výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok nie sú uvedené medzi príjmami dosahovaným zo zdrojov na území SR, t. z., že takéto príjmy plynúce nerezidentovi SR od rezidenta SR nie sú predmetom dane (t. z, nie sú na tomto území zdaniteľné).

 

Príklad

Ako a v ktorom štáte sa zdaní úrokový príjem, ktorý poberá rezident Nórska od rezidenta SR (slovenskej banky)?

Ak rezident Nórskeho kráľovstva poberá úrokový príjem, ktorý mu vypláca rezident SR podľa Zmluvy o ZDZ medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Nórskeho kráľovstva o zamedzení dvojakého zdanenia a o zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku (uverejnená v Z. z. pod č. 35/1980, ďalej len „zmluva“), tento mu vyplatí úrokový príjem bez zrazenia dane. Podmienkou uplatnenia medzinárodnej zmluvy je preukázanie rezidencie (rezidenta Nórskeho kráľovstva) platiteľovi úrokov (rezidentovi SR) do termínu výplaty týchto úrokov.

 

Príklad

Rezidentovi SR poskytla pôžičku spoločnosť z Panamy.

Je rezident SR povinný pri výplate úrokov z pôžičky predmetnej zahraničnej spoločnosti zraziť zrážkovú daň z týchto príjmov na Slovensku?

V prípade, že rezident SR vypláca úrokové príjmy rezidentovi nespolupracujúcemu štátu podľa § 2 písm. x) ZDP, pri výplate takéhoto príjmu sa postupuje výlučne podľa ZDP. Podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 ZDP je rezident SR pri výplate úrokov v prospech daňového rezidenta Panamy povinný z takéhoto príjmu vybrať daň zrážkou v súlade s ustanoveniami § 43 ods. 10 až 12 ZDP, pričom sa použije sadzba dane 35 % podľa § 43 ods. 1 tohto zákona.

-   v odseku 1 písm. e) piaty bod a písm. h) sú riešené aj príjmy z prevodu cenných papierov.

Podľa tohto ustanovenia je príjmom zo zdroja na území SR daňovníka s ODP príjem

–   z úhrad od daňovníkov s NDP a od stálych prevádzkarní daňovníkov s ODP, ktorými sú aj príjmy z prevodu cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území SR okrem príjmov z prevodu štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok [§ 16 ods. 1 písm. e) bod 5 ZDP],

–   z prevodu akcií, účastí alebo podielov na spoločnosti, ak táto spoločnosť vlastní nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na území SR, ktorého účtovná hodnota vyplývajúca z účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie predchádzajúce prevodu je viac ako 50 % hodnoty vlastného imania tejto spoločnosti alebo tohto družstva [§ 16 ods. 1 písm. h) ZDP].

Tieto príjmy sú zdaniteľnými príjmami, z ktorých platiteľ príjmu zabezpečuje daň podľa § 44 ZDP vo výške 19 % z príjmu, s výnimkou vykonávania úhrad vyplácaných, pripisovaných alebo poukazovaných v prospech daňovníka s ODP, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. t), t. j. daňovníkom členského štátu Európskej únie.

Ak by takéto príjmy plynuli daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) ZDP, daň sa zabezpečuje vo výške 35 %.

Daňovník si ale musí vysporiadať daňovú povinnosť z tohto príjmu v súlade s ustanoveniami ZDP v podanom daňovom priznaní, ak pôjde o zdaniteľný príjem, ktorý nie je oslobodený od dane tak podľa medzinárodnej zmluvy ako aj ZDP.

Tieto príjmy sú však zdaniteľné len v prípade, ak nie sú od dane oslobodené podľa ustanovení ZDP resp. v prípade, ak plynú zo štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ, ak táto zmluva umožňuje zdaňovať predmetný príjem v štáte zdroja.

V rámci zmlúv o ZDZ je príjmom z predaja majetku a to aj cenných papierov riešený zväčša v článku 13, ktorý vychádza z modelovej zmluvy a jej komentára, pričom sa podľa neho udeľuje zmluvnému štátu (štátu zdroja, t. j. tam kde je majetok umiestnený) neobmedzené právo na zdaňovanie ziskov plynúcich z predaja majetku daňovníkovi s ODP výlučne v dvoch prípadoch a to pre príjmy z predaja:

1. nehnuteľného majetku môžu byť plne zdanené v štáte, kde sa tento majetok nachádza (kde je nehnuteľnosť umiestnená),

2. hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý je využívaný v stálej prevádzkarni, prostredníctvom ktorej daňovník s ODP vykonáva činnosť v štáte zdroja.

Štát rezidencie následne poskytne v súlade s článkom 23 modelovej zmluvy úľavu proti dvojitému zdaneniu a to formou metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, t. j. zadefinovaním použitia metódy vyňatia zahraničných príjmov zo zdanenia na území SR alebo zápočtu dane zaplatenej v zahraničí na úhradu daňovej povinnosti v SR.

 

-   ods. 1 písm. e) deviaty bod ZDP, je ako zdroj príjmov na území SR zadefinovaný podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti, družstva alebo pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou.

Za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo rezervného fondu obchodnej spoločnosti v časti, v akej boli predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ako aj použitie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov.

Predmetné podiely na zisku plynúce daňovníkom s ODP zo zdrojov na území SR sa zdaňujú podľa § 43 ZDP vo výške 7 % alebo 35 %, resp. sadzbou určenou zmluvou o ZDZ, ak je táto výhodnejšia ako sadzba určená v ZDP.

 

Z dôvodu konsolidácie verejných financií sa s účinnosťou od 1. 1. 2024 zvýšila sadzba dane pre podiel na zisku vyplácaný fyzickým osobám zo sadzby dane 7 % na 10 % (obdobne aj pre vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku a podiel na zisku vyplácaný tichému spoločníkovi). Predmetné zvýšenie bude uplatňované pri podieloch na zisku vykázaných z hospodárskeho výsledku vyčísleného za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. 1. 2024.

Rovnako sa zdaňujú aj podiely na likvidačnom zostatku a vyrovnacie podiely vyplácané daňovníkovi s ODP, t. j. sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou, pričom ak je vyplácaný

•    fyzickej osobe s bydliskom v štáte, s ktorým nemá SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ a nejde o nespolupracujúci štát podľa § 2 písm. x) ZDP, vyberá sa daň zrážkou vo výške 7 % resp. 10 % s účinnosťou od 1. 1. 2024,

•    fyzickej osobe s bydliskom v štáte, s kt. má SR zmluvu o ZDZ vyberá sa daň zrážkou vo výške určenej zmluvou, ak je nižšia ako v ZDP,

•    fyzickej osobe s bydliskom v nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP vyberá sa daň zrážkou vo výške 35 %,

•    právnickej osobe so sídlom v nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP vyberá sa daň zrážkou vo výške 35 %.

V prípade posudzovania týchto podielov na zisku, podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacích podielov, ktoré sú vyplácané daňovníkom alebo od daňovníkov zo štátov, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je potrebné pri riešení zdanenia vychádzať aj zo znenia konkrétnej zmluvy o ZDZ. Oprávnenosť na zdanenie, definície a celkovo postup pre dividendy rieši článok – Dividendy (zväčša článok 10).

 

-   odsek 1 písm. f) rieši príjem z predaja nehnuteľností umiestnenej na území SR plynúci daňovníkovi s ODP.

Príjem z predaja nehnuteľností je zdaniteľným príjmom, z ktorého je platiteľ príjmu povinný zabezpečovať daň podľa § 44 ods. 2 ZDP, pričom daňovník s ODP si následne vysporiada svoju daňovú povinnosť prostredníctvom daňového priznania. Ak daňovník nepodá daňové priznanie, zrazením sumy na zabezpečenie dane môže správca dane rozhodnúť, že daňová povinnosť daňovníka je splnená.

Zabezpečenie dane sa nevykonáva z úhrad vyplácaných, pripisovaných alebo poukazovaných v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. t), t. j. daňovníkom členského štátu Európskej únie (fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha zdaneniu na území tohto členského štátu Európskej únie z príjmov plynúcich zo zdrojov na území tohto členského štátu Európskej únie, ako aj zo zdrojov mimo územia tohto členského štátu Európskej únie a ktorá na území SR nie je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou).

V prípade, ak by daňovník s ODP podával daňové priznanie, vyčísli si základ dane rovnakým spôsobom stanoveným ZDP so sadzbou dane stanovenou v § 15 ZDP. Ak by išlo o daňovníka fyzickú osobu, môže uplatniť aj príslušné oslobodenie od dane z príjmov.

V prípade daňovníkov členského štátu Európskej únie, títo musia vždy podať daňové priznanie na území SR, ak im vznikne povinnosť podľa § 32 ZDP, nakoľko im nebola zabezpečovaná daň a preto sa nemôže považovať ich daňová povinnosť na území SR za vysporiadanú. Základná zásada pre povinnosť podania daňového priznania podľa § 32 ZDP je, že jeho zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie presahujú polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Zabezpečenie dane sa vykonáva vo výške 19 % z príjmov vyplácaných daňovníkovi za predaj nehnuteľnosti, ak je zdaniteľným príjmom, a to platiteľom dane z peňažného plnenia do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane, pričom v tejto lehote je povinný zabezpečenie dane platiteľ aj oznámiť správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.

Táto sadzba dane však neplatí v prípade, ak je príjem vyplácaný daňovníkom z tzv. „nespolupracujúcich štátov“ uvedených v § 2 písm. x) ZDP, kde sa zvyšuje až na 35 %.

V prípade existencie zmluvy o ZDZ so štátom, v ktorom má bydlisko alebo sídlo daňovník s ODP, ktorému plynie príjem z predaja nehnuteľnosti umiestnenej na území SR je príjem z predaja nehnuteľnosti (zo scudzenia majetku) riešený zvyčajne v článku 13 týchto zmlúv a udeľuje zmluvnému štátu neobmedzené právo na zdaňovanie ziskov plynúcich z predaja majetku nerezidentov v dvoch prípadoch:

1. prvý je, že príjmy z predaja nehnuteľného majetku môžu byť plne zdanené v štáte, kde sa tento majetok nachádza (kde je nehnuteľnosť umiestnená),

2. druhým prípadom je neobmedzené právo zdaňovať príjmy z predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý je využívaný v stálej prevádzkarni, prostredníctvom ktorej nerezident vykonáva činnosť v štáte zdroja.

§ 17

Všeobecné ustanovenia
o zisťovaní základu dane

(1) Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza

a)  u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva¹⁾ alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

b)  u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva¹⁾ z výsledku hospodárenia,

c)  u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu¹⁾ vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke^77a) podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva,¹⁾ pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva¹⁾ a uchovávať ju podľa osobitného predpisu;^77b) ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,

d)  u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu¹⁾ a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka priraditeľnými tejto stálej prevádzkarni,

e)  u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý na území Slovenskej republiky nevykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu¹⁾ a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka.

(2) Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa

a)  zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,

b)  upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane.

c)  upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.

d)  v dôsledku zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo okrem úpravy základu dane podľa odseku 44, v zdaňovacom období, v ktorom sa o zmene účtovnej metódy účtovalo,

    1. zvýši o sumu, ktorá v dôsledku tejto zmeny zvýšila vlastné zdroje, ak by táto zmena účtovnej metódy ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období,

    2. zníži o sumu, ktorá v dôsledku tejto zmeny znížila vlastné zdroje, ak by táto zmena účtovnej metódy ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období.

(3) Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa

a)  príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 je splnená daňová povinnosť alebo pri ktorom daňovník nevyužil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7,

b)  príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení základného imania; za príjem z nákupu sa považuje rozdiel medzi menovitou hodnotou akcií a nižšou hodnotou, za ktorú sa nakúpili,

c)  suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov,

d)  daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok,

    1. na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty⁶⁾ uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, pričom o daň z pridanej hodnoty⁶⁾ je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,

    2. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu,⁶⁾ o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,

e)  suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky,

f)  dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;¹⁾ táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku,

g)  suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého finančného majetku účtovaná na účtoch obstarania dlhodobého nehmotného majetku alebo obstarania dlhodobého hmotného majetku alebo obstarania dlhodobého finančného majetku alebo v knihe dlhodobého majetku podľa osobitného predpisu¹⁾ alebo evidovaná v evidencii podľa § 6 ods. 11 pri zrušení prác a trvalom zastavení prác alebo pri ukončení obstarávania dlhodobého finančného majetku, ak nejde o škodu; táto suma sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval alebo ich evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 11,

h)  dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane

    1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,

    2. v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,

i)  príjem a obstarávacia cena cenného papiera účtovaná do výdavkov (nákladov) pri zabezpečovacom prevode cenného papiera u dlžníka a pri spätnom prevode cenného papiera u veriteľa.

j)  inventarizačný prebytok odpisovaného hmotného majetku a nehmotného majetku zistený pri inventarizácii¹⁾ v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;¹⁾ tento prebytok sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27,

k)  príjem na základe zmluvy o sponzorstve v športe^29ab) u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal, ak nebol použitý na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane

    1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie odpisovaného majetku,

    2. v období čerpania sponzorského, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,

l)  príjem (výnos) na základe zmluvy o sponzorstve v športe^29ab) použitý na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;¹⁾ toto sponzorské sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie tohto majetku.

m) príjem (výnos) z reklám plynúci daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a), ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;¹⁾ tento príjem (výnos) z reklám sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal.

n)  príjem (výnos) z virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou v zdaňovacom období jej vyťaženia; tento príjem (výnos) sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období realizácie predaja virtuálnej meny,

o)  suma rovnajúca sa rozdielu medzi reálnou hodnotou^77ba) a vstupnou cenou podľa § 25b ods. 1 písm. a) pri virtuálnej mene nadobudnutej kúpou.

(4) Súčasťou základu dane je aj príjem, z ktorého daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) je možné považovať za preddavok na daň, pri ktorom daňovník využil možnosť daň vyberanú zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Súčasťou základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu, ktorý na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne a daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) druhého bodu s výnimkou subjektu nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banky Slovenska je aj výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.

(5) Pri určení základu dane závislej osoby podľa § 2 písm. n)

a)  je jeho súčasťou aj rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky vo významných kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento rozdiel znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu a pri určení tohto rozdielu sa použije postup podľa § 18; za významnú kontrolovanú transakciu alebo skupinu kontrolovaných transakcií sa na účely určenia základu dane závislej osoby považuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého v príslušnom zdaňovacom období jedna alebo viac závislých osôb dosiahne zdaniteľný príjem (výnos) alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur, pričom za významnú kontrolovanú transakciu sa považuje aj úver alebo pôžička s istinou nad 50 000 eur,

b)  môže táto osoba zahrnúť do daňových výdavkov pomernú časť výdavkov (nákladov) vynaložených inou osobou alebo subjektom, voči ktorej je závislou osobou, ak

    1. tieto výdavky (náklady) preukázateľne súvisia s predmetom činnosti tejto osoby,

    2. by bola za porovnateľných okolností a podmienok transakcie ochotná za takéto plnenie zaplatiť, ak by bolo poskytnuté nezávislou osobou, alebo by si takúto činnosť uskutočnila sama pre seba,

    3. preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) súvisiacich alebo vynaložených na toto plnenie a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tohto predmetu transakcie a

    4. je táto pomerná časť výdavkov zaúčtovaná v účtovníctve daňovníka podľa osobitného predpisu¹⁾ alebo je zaevidovaná v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11.

(6) Úpravu základu dane závislej osoby na území Slovenskej republiky povolí správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1. Povolenie takejto úpravy správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo písomne oznámi daňovníkovi. Ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou vykonal úpravu základu dane podľa odseku 5 alebo ak bola správcom dane vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa odseku 5, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1, môže iná závislá osoba, ktorá je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo daňovníkom podľa § 2 písm. e) so stálou prevádzkarňou, vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie, ktoré podliehali úprave podľa odseku 5. Ak bola vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa odseku 5 a daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b, je tento daňovník povinný vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie. Ak daňovník uplatňujúci úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b znížil základ dane a súčasne uplatnil postup podľa § 30a ods. 8 alebo § 30b ods. 8, je iná závislá osoba na území Slovenskej republiky povinná vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie podľa odseku 5. Súčasne je daňovník povinný v lehote na podanie daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania predložiť správcovi dane oznámenie o takto vykonanej úprave základu dane, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje

a)  označenie daňovníka, ktorý vykonal úpravu základu dane podľa prvej až šiestej vety, v rozsahu

    1. daňové identifikačné číslo,

    2. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu,

    3. obchodné meno alebo názov, adresa sídla,

    4. informácia o uplatnení úľavy na dani pre príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a,

    5. informácia o uplatnení úľavy na dani pre prijímateľa stimulov podľa § 30b,

    6. ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý vykonal úpravu základu dane,

b)  údaje o inej závislej osobe na území Slovenskej republiky, ktorá vykonala úpravu základu dane podľa odseku 5, v rozsahu

    1. daňové identifikačné číslo,

    2. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu,

    3. obchodné meno alebo názov, adresa sídla,

    4. informácia o uplatnení úľavy na dani pre príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a,

    5. informácia o uplatnení úľavy na dani pre prijímateľa stimulov podľa § 30b,

    6. ďalšie údaje identifikujúce závislú osobu, ktorá vykonala úpravu základu dane,

c)  údaje o výške úpravy základu dane podľa prvej až šiestej vety.

(7) Základ dane alebo daňová strata daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá, keby ako nezávislá osoba vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa. Základ dane alebo daňová strata sa zistí podľa § 17 až 29. Do zdaniteľných príjmov (výnosov) sa zahŕňa príjem (výnos) dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne alebo nakladaním s majetkom stálej prevádzkarne. Do daňových výdavkov (nákladov) sa môžu zahrnúť aj výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane výdavkov (nákladov) na vedenie a všeobecných správnych výdavkov (nákladov) bez ohľadu na miesto ich vzniku, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne preukáže úhrnnú výšku týchto výdavkov (nákladov) za podnik ako celok, zdôvodní spôsob ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka a preukáže tok výrobkov alebo služieb smerujúcich do tejto stálej prevádzkarne. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom, alebo ak určenie základu dane týmto spôsobom nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu (§ 18), na jeho určenie možno použiť pomer zisku alebo straty k výdavkom (nákladom) alebo k príjmom (výnosom) alebo podobné porovnateľné ukazovatele u porovnateľných daňovníkov, ak sa na ich základe preukázateľne vyčísli základ dane v súlade s princípom nezávislého vzťahu (§ 18). Ďalej možno použiť metódu delenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám, ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu (§ 18). Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady), ktoré sú priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky a ktoré vznikli u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou pred vznikom stálej prevádzkarne, sa uvedú v prvom daňovom priznaní podanom za túto stálu prevádzkareň. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikli príjmy (výnosy) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky po zdaňovacom období, v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto príjmy (výnosy) sa uvedú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú tieto príjmy (výnosy) vykázané u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikli výdavky (náklady) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky alebo splní podmienky na ich zahrnutie do daňových výdavkov po zdaňovacom období, v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto výdavky (náklady) sa môžu vykázať v dodatočnom daňovom priznaní za niektoré z posledných dvoch zdaňovacích období, v ktorých táto stála prevádzkareň existovala. Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18. O použitej metóde úpravy základu dane stálej prevádzkarne vo vzťahu k zriaďovateľovi a iným závislým osobám je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou povinný viesť dokumentáciu. Obsah a rozsah dokumentácie o použitej metóde určenia základu dane stálej prevádzkarne určí ministerstvo. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Na odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18 ods. 4 až 10.

(8) Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (§ 41 ods. 3) alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz (§ 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo prenájmu (§ 6), upraví daňovník, ktorý

a)  účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom a siedmom bode a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,

b)  účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu,

c)  uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h).

(9) Na účely zistenia základu dane podľa odseku 8 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.

(10) Rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení alebo splynutí obchodných spoločností alebo družstiev vykázaný podľa osobitného predpisu¹⁾ účtovaný na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo neuhradená strata minulých rokov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, ktoré začína rozhodným dňom podľa osobitného predpisu.^77c)

[Dňom 1. marca 2024 v § 17 ods. 10 sa slová „zlúčení alebo splynutí“ nahrádzajú slovami „zlúčení, splynutí alebo odštiepení“.]

(11) Na vyčíslenie základu dane podľa odseku 1 pri

a)  kúpe podniku alebo jeho časti sa použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách a postupuje sa podľa § 17a, ak ide o daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c),

b)  nepeňažnom vklade sa použije ocenenie majetku v

    1. reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka,^37a) ak sa postupuje podľa § 17b, alebo

    2. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d,

c) zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa použije ocenenie majetku v

    1. reálnych hodnotách, ak sa postupuje podľa § 17c, alebo

    2. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17e.

[Dňom 1. marca 2024 v § 17 ods. 11 písmeno c) znie:

c)  premene sa použije ocenenie majetku v

    1. reálnych hodnotách, ak sa postupuje podľa § 17c a § 17ca, alebo

    2. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17e a § 17ea.]

(12) Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, sa

a)  zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej vklade do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota,

b)  zvýši pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo pri pohľadávke nadobudnutej postúpením vo výške jej obstarávacej ceny okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a siedmom,

c)  zníži pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením pri splnení podmienok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode,

d)  zníži o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo postupníkom pri jej ďalšom postúpení, najviac však do výšky príjmov plynúcich z tejto úhrady.

(13) Postup podľa odseku 19 použije pri zisťovaní základu dane daňovník, ktorý

a)  kupuje podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník kupujúci podnik“),

b)  je prijímateľom nepeňažného vkladu,

c)  je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie.

[Dňom 1. marca 2024 v § 17 ods. 13 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením“.]

(14) Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa odseku 1 s výnimkou výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch. Rovnako postupuje daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak v zahraničí zostáva jeho stála prevádzkareň.

(15) Pri zrušení opravných položiek a zrušení rezerv na účet nerozdelený zisk minulých rokov¹⁾ sa základ dane zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je považovaná za daňový výdavok. Opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov.

(16) Do základu dane daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) sa pri predaji majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu podľa § 25, zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané podľa § 27 alebo § 28. Pri predaji hmotného majetku, ktorý tento daňovník nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, je súčasťou základu dane aj rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie.

(17) Kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa zahrnujú do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtuje, ak sa nerozhodne zahrnovať ich do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, platbe alebo odpisu záväzku. V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník rozhodne zahrnovať kurzové rozdiely do základu dane v súlade s účtovníctvom, je povinný zahrnúť do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Právny nástupca daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie môže pokračovať v postupe nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane, ak právnym nástupcom je novozaložená obchodná spoločnosť alebo ak tento postup už uplatňoval aj daňovník, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie. Skutočnosti o osobitnom spôsobe zahrnovania a ukončenia zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane vyznačí daňovník v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie.

[Dňom 1. marca 2024 v § 17 ods. 17 tretia veta znie: „Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením môže pokračovať v postupe nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane, ak právnym nástupcom alebo nástupníkom je novozaložená obchodná spoločnosť alebo ak tento postup už uplatňoval aj daňovník, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo nástupníkom daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením.“.]

(18) Súčasťou základu dane je aj daň z pridanej hodnoty,

a)  na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočítanie pri registrácii podľa osobitného predpisu⁶⁾ s výnimkou podľa odseku 3 písm. d),

b)  ktorá je dodatočne odpočítateľná alebo dodatočne neodpočítateľná, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty zmenil účel použitia hmotného majetku podľa osobitného predpisu.⁷⁸⁾

(19) Súčasťou základu dane daňovníka, okrem výdavkov (nákladov), ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku, len po zaplatení sú

a)  kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu^37ad) u ich dlžníka,

b)  výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,

c)  výdavky (náklady) na marketingové štúdie a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka,

d)  odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv,^79a)

e)  výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nespolupracujúceho štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,

f)  výdavky (náklady) na poradenské služby a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1, 69.2, 70.1 a 70.22,¹²⁰⁾

g)  paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,^77d) zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby,^79b)

h)  výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe^29ab) poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe^29ab) v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane; za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca^79c) okrem športového reprezentanta,^79d)

i)  výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a),

j)  daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa osobitného predpisu,^79e)

k)  odvod z nadmerných príjmov.^79g)

(20) Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom veci prenajatej na základe nájomnej zmluvy alebo iného užívacieho vzťahu,⁸⁰⁾ (ďalej len „nájomná zmluva“) a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom alebo užívateľom podľa osobitného predpisu⁸⁰⁾ (ďalej len „nájomca“), po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve⁸⁰⁾ a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom

a)  bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník prenajatej veci zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,

b)  došlo k skončeniu nájomnej zmluvy; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27).

(21) Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.⁸⁰⁾

(22) Pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane.

(23) Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,¹⁾ ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19; zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená a sumou tejto rezervy, sa do základu dane nezahŕňa. Zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok sa nezahrnie do základu dane. Rovnako sa postupuje aj pri opravnej položke neuznanej za daňový výdavok podľa § 19.

(24) Pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo

a)  k porušeniu podmienok finančného prenájmu podľa § 2 písm. s) u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, sa pri vyradení tohto hmotného majetku postupuje podľa § 19 ods. 3 písm. b), d), e) alebo písm. g),

b)  po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3, sa základ dane zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.

(25) Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. e) sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základu dane z tých druhov príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou podľa § 43 alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť.

(26) Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti, alebo družstva z územia Slovenskej republiky do členského štátu Európskej únie vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, daňovník neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, okrem opravnej položky podľa § 20, pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne a odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(27) Daňovník okrem daňovníka podľa osobitného predpisu^80a) a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane zistený podľa odseku 1 písm. b) a c) upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako

a)  360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

b)  720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

c)  1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

(28) Základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde

a)  k postúpeniu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 19, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h), ak bola pohľadávka v zdaňovacom období postúpenia pohľadávky aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná; pri postúpení pohľadávky, ktorá v zdaňovacom období jej postúpenia nebola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, je možné základ dane znížiť o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h) najviac do výšky opravnej položky k pohľadávke, ktorá bola daňovníkom uplatnená ako daňový výdavok v čase, keď ešte nebola pohľadávka premlčaná,

b)  k odpisu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 19, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. h) alebo sa zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. r), ak bola pohľadávka v zdaňovacom období odpisu pohľadávky aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná; pri odpise pohľadávky, ktorá v zdaňovacom období jej odpisu nebola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, je možné základ dane znížiť o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. r) najviac do výšky opravnej položky, ktorá bola daňovníkom uplatnená ako daňový výdavok v čase, keď ešte nebola pohľadávka premlčaná,

c)  k čiastočnému zaplateniu pohľadávky, upraví o časť opravnej položky podľa § 20.

(29) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu¹⁾ alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu¹⁾ a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa odseku 15. Daňovník môže takýto postup uplatniť len vtedy, ak za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubenie dane.³⁴⁾

(30) Mimoriadny odvod podľa osobitného predpisu^80aa) sa zahrnie do základu dane vo výške jeho úhrady alebo časti jeho úhrady, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.

(31) Pri vyradení hmotného majetku, pri ktorom boli uplatnené odpisy podľa § 26 ods. 12, pred uplynutím doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a 5, je daňovník povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi podľa § 26 ods. 12 a odpismi vyčíslenými podľa § 27 alebo § 28.

(32) Ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený podľa odseku 27

a)  o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, dôjde k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený; za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie záväzku zmenkou,

b)  dôjde k premlčaniu, zániku, odpisu alebo čiastočnému odpisu tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku záväzku, o ktorú daňovník zvýšil základ dane podľa odseku 27, a to najviac do výšky zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje,

c)  sa doterajší záväzok nahrádza novým záväzkom,^80aaaa) základ dane sa zníži najviac o sumu, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku prevyšuje menovitú hodnotu nového záväzku, pričom na účely odseku 27 sa lehotou splatnosti záväzku rozumie splatnosť pôvodného záväzku,

d)  dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom^38a) alebo k vyhláseniu konkurzu na daňovníka,^80aaa) základ dane sa zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú sa zvyšoval základ dane podľa odseku 27 v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom,^38a) alebo v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu;^80b) postup podľa odseku 27 neuplatní daňovník na záväzky, ktoré sú obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne potvrdenom súdom.^38a)

(33) Súčasťou základu dane

a)  sú mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času,^80ab) ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období;¹⁾ následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa osobitného predpisu¹⁾ v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa,

b)  je výnos z predaja majetku, ktorý predávajúci súčasne nadobúda zmluvou o finančnom prenájme, účtovaný na účet výnosov budúcich období;¹⁾ následné zúčtovanie výnosov budúcich období podľa osobitného predpisu¹⁾ počas dohodnutej doby finančného prenájmu sa do základu dane nezahŕňa.

c)  je u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva ocenenie cenných papierov určených na obchodovanie účtované ako náklad alebo výnos pri oceňovaní reálnou hodnotou.

(34) Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac podľa § 19 ods. 3 písm. a) a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur spôsobom podľa § 27, ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur. Táto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa u osobných automobilov, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci.

(35) Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom uplatneného nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac a súčtom násobkov počtu týchto prenajatých osobných automobilov a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak tento základ dane je nižší ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období.

(36) V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal mikro účtovnou jednotkou podľa osobitného predpisu¹⁾ a v predchádzajúcom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia zmenu reálnej hodnoty cenných papierov, o ktorej účtoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa základ dane

a)  zvýši o hodnotu účtovanú do nákladov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov,

b)  zníži o hodnotu účtovanú do výnosov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov.

(37) Základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa osobitného predpisu,^80ac) sa zníži o

a)  3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,

b)  1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.

(38) Základom dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou na účely uplatnenia odseku 19 písm. h), odsekov 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) sa rozumie základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou zistený podľa § 17 až 29 okrem ustanovení § 17 ods. 19 písm. h), ods. 34, 35 a 37, § 17k, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h).

(39) Základ dane držiteľa motorového vozidla podľa osobitného predpisu,^80aca) ktorý do jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike nevykoná prevod držby motorového vozidla a zároveň najneskôr do 15 dní po uplynutí tejto lehoty neuhradí poplatok podľa osobitného predpisu^80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, sa v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na úhradu poplatku podľa osobitného predpisu,^80acb) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, sa základ dane držiteľa motorového vozidla^80aca) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v základe dane a to za každé zdaňovacie obdobie až do zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu^80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla. Držiteľ motorového vozidla^80aca) do zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu^80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, nemôže pri motorovom vozidle, u ktorého nie je tento poplatok uhradený podľa osobitného predpisu,^80acb) uplatniť prerušenie odpisovania podľa § 22 ods. 9.

(40) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), nie je príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov do výšky daňovníkom splateného príspevku. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba suma výnosu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom o tejto pohľadávke účtuje.¹⁾

(41) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, je aj príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Základ dane daňovníka sa zníži o sumu ním splateného príspevku. Ak suma splateného príspevku prevyšuje príjem podľa prvej vety, môže sa uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu, pričom ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.

(42) Pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b, nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy (výnosy) podľa § 13a alebo § 13b súčasťou základu dane v rovnakom pomere, v akom sú tieto príjmy (výnosy) oslobodené od dane.

(43) Súčasťou základu dane je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto výmene, pri použití ocenenia vymieňanej virtuálnej meny reálnou hodnotou^80acc) ku dňu výmeny.

(44) Súčasťou základu dane u daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty postupuje podľa odseku 1 písm. c) a využil možnosť oceňovať finančný majetok reálnou hodnotou do vlastných zdrojov bez vplyvu na výsledok hospodárenia, je pri realizácii tohto finančného nástroja aj suma zodpovedajúca zmenám vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným nástrojom od jeho nadobudnutia do jeho realizácie vrátane sumy, o ktorú sa neupravil základ dane podľa odseku 2 písm. d); to sa nevzťahuje na finančný majetok, z ktorého príjem (výnos) z predaja spĺňa podmienky na oslobodenie podľa § 13c. Pri uplatňovaní daňového výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g) sa vychádza zo vstupnej ceny finančného majetku podľa § 25a upravenej o sumu zmien vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným majetkom zahrnovaných do základu dane.

 

Komentár k § 17

-   odsek 1 stanovuje základ pre vyčíslenie základu dane daňovníka fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby v závislosti od používanej sústavy účtovania alebo evidencie.

Pri zisťovaní základu dane vychádza:

•    daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia zisteného podľa príslušných postupov účtovania – napr. obchodné spoločnosti, obce, príspevkové a rozpočtové organizácie, nadácie ale aj fyzické osoby podnikatelia a niektoré právne formy daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, ktoré majú možnosť účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva ale sa rozhodnú využívať sústavu podvojného účtovníctva,

•    daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami – napr. fyzické osoby podnikatelia, niektoré právne formy daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie (občianske združenia, združenia právnických osôb, neinvestičné fondy, cirkev a náboženské spoločnosti), ak spĺňajú ZDP stanovené podmienky,

•    daňovník, ktorý vedie tzv. daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

•    daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo,

•    daňovník s ODP, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a ani sa nerozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak ZDP neustanovuje inak.

S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa zmenilo ustanovenie § 17 ods. 1 písm. d) a doplnilo sa nové písmeno e), podľa ktorých sa umožňuje zahraničným daňovníkom, ktorí podnikajú na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, aby pri určení základu dane tejto stálej prevádzkarne vychádzali z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi priraditeľnými stálej prevádzkarni. Príslušné výnosy a náklady by boli zistené z účtovnej alebo inej obdobnej evidencie zahraničného daňovníka.

Uvedená zmena prispeje k zlepšeniu postavenia daňovníkov, ktorí majú na území SR stálu prevádzkareň, avšak nie sú povinní viesť účtovníctvo podľa slovenských účtovných predpisov. Ide o daňovníkov, ktorí nemajú povinnosť zaregistrovať organizačnú zložku v obchodnom registri, pretože napríklad podnikajú na území SR dočasne v súvislosti so stavebnými alebo montážnymi projektmi, alebo inými projektmi dočasného charakteru.

Pre týchto daňovníkov existujú dve možnosti:

a)  viesť účtovníctvo podľa slovenských predpisov dobrovoľne,

b)  vykazovať základ dane na základe rozdielu medzi príjmami a výdavkami, pričom však účtovníctvo zahraničného daňovníka (u právnickej osoby) je spravidla nastavené na vykazovanie výnosov a nákladov. Obe možnosti predstavujú pre takýchto daňovníkov dodatočnú administratívnu záťaž.

Pri zisťovaní základu dane u daňovníka s ODP, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctva sa má postupovať podľa zahraničnej evidencie daňovníka. Vo väčšine prípadov sa predpokladá akruálny princíp, t. j. rozdiel medzi výnosmi a nákladmi.

Na hotovostnom princípe budú základ dane vykazovať fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nevedú účtovníctvo na akruálnom princípe.

 

-   odsek 2 vymedzuje základné princípy, na základe ktorých dochádza k transformácii výsledku hospodárenia na základ dane.

Výsledok hospodárenie sa pri zisťovaní základu dane:

a)  zvýši o sumy, ktoré nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov alebo boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške – ide o náklady, o ktorých daňovník účtoval a ovplyvnili výsledok hospodárenia ale podľa ZDP ide o nedaňové výdavky alebo ide o daňové výdavky, ktoré sú limitované ZDP ako napr. výdavky na reprezentáciu, manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou nezavinených škôd, poskytnuté dary, tvorba rezerv a opravných položiek neuznaná za daňový výdavok, výdavky vynaložené na príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, rozdiel o ktorý účtovné odpisy majetku prevyšujú daňové odpisy, daňové odpisy prenajatého majetku, ktoré prevyšujú príjem z prenájmu, výdavky, ktoré je možné uznať do daňových výdavkov až po zaplatení, ak v príslušnom zdaňovacom období nedošlo k úhrade a pod.,

b)  upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa ZDP sú zahrnované do základu dane – napr., kurzové rozdiely z nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov v zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu pohľadávok, ich odpisu alebo k platbe záväzku alebo jeho odpisu v nadväznosti na oznámenie podané správcovi dane o nezahrnovaní kurzových rozdiel do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom o nich daňovník účtuje, suma záväzku alebo jeho neuhradená časť v ZO, v ktorom od splatnosti uplynula doba 360, 720 alebo 1080 dní, nepeňažný príjem u prenajímateľa majetku v súvislosti s technickým zhodnotením vykonaným nájomcom, rozdiel, o ktorý účtovné odpisy prevyšujú daňové odpisy, výdavky, ktoré sú daňovými výdavkami až po zaplatení, a to v zdaňovacom období, v ktorom boli uhradené, ak k ich účtovaniu došlo v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach a pod.,

c)  upraví (zníži) o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia ale sa nezahrnujú do základu dane – napr. príjmy, ktoré nie sú predmetom dane – príjem získaný darovaním alebo dedením, prijatý podiel zaplatenej dane, príjmy oslobodené od dane, rozdiel o ktorý daňové odpisy prevyšujú účtovné odpisy, príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou, ak vybratím zrážky je daň vysporiadaná a pod.

d)  upravuje o sumy v dôsledku zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo. Ide o úpravy, ktoré súvisia so zmenou vlastných zdrojov pri zmene účtovnej metódy, ak by táto zmena ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v príslušnom zdaňovacom období. Výsledok hospodárenia sa v tomto prípade:

•    zvýši o sumu, ktorá v dôsledku zmeny účtovnej metódy zvýšila vlastného zdroje,

•    zníži o sumu, ktorá v dôsledku zmeny účtovnej metódy znížila vlastné zdroje.

 

-   odsek 3 písm. a) vymedzuje príjmy a výdavky, ktoré sa do základu dane nezahŕňajú, pričom v tomto prípade ide o príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP, u ktorých je vybratím zrážkovej dane daňová povinnosť splnená alebo daňovník má možnosť si odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok na daň ale túto možnosť nevyužije.

Daň vyberaná zrážkou predstavuje osobitný spôsob vyberania dane z príjmov, kde povinnosť vybratia dane má platiteľ dane, ktorý vypláca plnenie podliehajúce dani vyberanej zrážkou po znížení o zrazenú daň. Zmyslom dane vyberanej zrážkou je, že vybraná daň je považovaná za splnenie daňovej povinnosti, t. j. nie je súčasťou základu dane. ZDP v taxatívne vymedzených prípadoch v § 43 ods. 6 dáva možnosť považovať daň vybranú zrážkou za preddavok na daň, ktorý sa vysporiada prostredníctvom podaného daňového priznania. Ak sa daňovník pri týchto príjmoch rozhodne považovať daň vybranú zrážkou za preddavok, príjmy sú súčasťou základu dane, zdaňujú sa prostredníctvom podania daňového priznania a daň vybraná zrážkou sa považuje za preddavok na daň. Ak sa však daňovník rozhodne nevyužiť túto možnosť a bude považovať vybratie zrážkovej dane za splnenie daňovej povinnosti, takýto príjem sa nezahŕňa do základu dane.

 

-   odsek 3 písm. f)

Spôsob účtovania dotácií u podnikateľov účtujúcich v sústave PÚ je upravený v § 52a opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 zo dňa 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave PÚ v z.n.p. (ďalej len „postupy účtovania v PÚ“).

Dotácie sa účtujú na príslušný účet v nadväznosti na zdroj, z ktorého sú poskytované. Dotácie zo štátneho rozpočtu a z prostriedkov Európskej únie poskytnutých prijímateľovi podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa vykazujú na účte 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu. Dotácie poskytnuté z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov Európskej únie sa vykazujú na účte 347 – Ostatné dotácie.

Nárok na dotáciu, ako odplata za minulé alebo budúce splnenie určitých podmienok, sa účtuje na ťarchu účtu 346 alebo 347, ak je takmer isté, že sa splnia všetky podmienky súvisiace s dotáciou a súčasne, že sa dotácia poskytne. V účtovníctve sa dotácia účtuje priamo v prospech účtu výnosov alebo v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období. Suma dotácie sa účtuje do výnosov systematicky v období zodpovedajúcemu vecnému a časovému súladu účtovania súvisiacich nákladov.

 

Príklad

Je poskytnutá dotácia zo štátneho rozpočtu na nákup odpisovaného majetku zdaniteľným príjmom?

ZDP vymedzuje zahrnovanie dotácií na obstaranie odpisovaného hmotného majetku do základu dane v § 17 ods. 3 písm. f) ZDP. Podľa § 19 ods. 2 písm. m) ZDP sa za daňové výdavky považujú aj výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, VÚC, štátnych fondov zahrnované do príjmov. Súčasne však pri zahrňovaní dotácií do základu dane sa vychádza aj z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve. Spôsob účtovania dotácií daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva rieši § 52a Postupov účtovania. Podľa tohto ustanovenia sa na účte 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu účtuje dotácia poskytovaná zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov Európskej únie podľa osobitného predpisu. Na účte 347 – Ostatné dotácie sa účtuje dotácia poskytovaná z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov Európskej únie podľa osobitného predpisu. Nárok na dotáciu, ako odplata za minulé alebo budúce splnenie určitých podmienok, sa účtuje na ťarchu účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu alebo 347 – Ostatné dotácie, ak je takmer isté, že sa splnia všetky podmienky súvisiace s dotáciou a súčasne, že sa dotácia poskytne. V účtovníctve sa dotácia účtuje priamo v prospech účtu výnosov alebo v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období. Suma dotácie sa účtuje do výnosov systematicky v období zodpovedajúcemu vecnému a časovému súladu účtovania súvisiacich nákladov. Prijaté dotácie na nákup odpisovaného majetku sú teda zdaniteľným príjmom v nadväznosti na § 17 ods. 3 písm. f) a § 17 ods. 1 písm. b) alebo c) zákona o dani, ku ktorým možno uplatniť daňové výdavky charakteru odpisov.

Dotácie na majetok spojené s kúpou, zhotovením alebo inou formou nadobudnutia majetku alebo technického zhodnotenia dlhodobého majetku, vrátane doplňujúcich podmienok napríklad umiestnenia majetku, obdobia počas ktorého má byť majetok držaný, sa účtuje na ťarchu účtu 384 – Výnosy budúcich období pri:

•    odpisovanom dlhodobom majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti systematicky a racionálne počas doby použiteľnosti majetku, kedy vznikajú súvisiace náklady, napríklad pripadajúca výška nákladov na odpisy, náklady na zostatkovú hodnotu pri vyradení majetku z účtovníctva,

•    neodpisovanom majetku, ak sa vyžaduje splnenie určitých podmienok so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti počas obdobia, v ktorom vznikajú náklady na splnenie týchto povinnosti, napríklad dotácia na pozemok s podmienkou postavenia stavby na tomto pozemku, sa účtuje do výnosov počas doby použiteľnosti stavby v nadväznosti na jej odpisovanie,

•    neodpisovanom majetku, v prospech vecne príslušného účtu výnosov a to v účtovnom období, v ktorom je účtovaný súvisiaci náklad, napríklad spotreba majetku, zníženie stavu zásob vlastnej výroby z dôvodu predaja, náklad na vyradenie majetku z účtovníctva.

Spôsob zahrňovania dotácií na obstaranie odpisovaného hmotného majetku je upravený v § 17 ods. 3 písm. f) ZDP. Táto dotácia sa nezahŕňa do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované do výnosov podľa postupov účtovania pre účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, ale v nadväznosti na daňové odpisovanie. To znamená, že dotácia sa zahŕňa do základu dane počas doby odpisovania daného majetku stanoveného v § 26 ZDP a vo výške odpisov vypočítaných rovnomerným (§ 27) alebo zrýchleným spôsobom odpisovania (§ 28), alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku, t. j. v takom pomere v akom sa dotácia podieľa na obstarávacej ceny majetku.

Hmotný majetok možno začať daňovo odpisovať podľa ZDP na základe splnenia 2 podmienok:

•    musí byť používaný za účelom zabezpečenia zdaniteľných príjmov, t. j. príjmov, ktoré sú predmetom dane daňovníka a ktoré nie sú podľa ZDP oslobodené a

•    musí byť zaúčtovaný v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania. Zaúčtovaním sa rozumie uvedenie majetku do užívania. Pojem „uvedenie do užívania“ stanovujú postupy účtovania v PÚ v § 33 ods. 1 ako zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho užívanie a splnenie povinností určených právnymi predpismi, napr. bezpečnostnými, ekologickými, požiarnymi, stavebnými, hygienickými a pod. (stavebný zákon, zákon o ochrane pred požiarmi, zákon o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a pod.) ako aj vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby alebo rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku. Na základe tohto účtovná jednotka môže daňovo odpisovať stavby už na základe vydania povolenia na predčasne užívanie stavby alebo na základe rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku.

Vplyv dotácie na obstaranie odpisovaného hmotného majetku má neutrálny vplyv na základ dane, nakoľko dotácia sa zahŕňa do základu dane vo výške, v akej sa do základu dane zahŕňajú odpisy tohto hmotného majetku.

 

Príklad

Poľnohospodár v roku obstaral k 25. 1. 2023 uviedol do užívania traktor v hodnote 10 000 eur. V septembri 2023 bola poľnohospodárovi priznaná dotácia z prostriedkov Európskej únie vo výške 6 000 eur na obstaranie tohto traktora. Poľnohospodár sa rozhodol účtovne odpisovať traktor 5 rokov. Traktor je zaradený do odpisovej skupiny 1 s dobou odpisovania 4 roky a daňovník uplatňuje rovnomerný spôsob.

Text	MD	D	Suma v eur	Daňový odpis	Daňový príjem
Rok 2023
Obstaranie stroja	042	321	10 000	–	–
Zaradenie stroja	022	042	10 000	–	–
Priznanie dotácie	346	384	6 000	–	–
Príjem dotácie na BÚ	221	346	6 000	–	–
Účtovné odpisy podľa odpisového plánu	551	082	2 000	2 500	–
Zúčtovanie časti príspevku do výnosov	384	648	1 200	–	1 500
Rok 2023 až 2027
Účtovné odpisy	551	082	2 000	2 500	-
Zúčtovanie časti príspevku do výnosov	384	648	1 200	–	1 500
Rok 2028
Účtovné odpisy	551	082	2 000	–	–
Zúčtovanie časti príspevku do výnosov	384	648	1 200	–	–

 

Keďže dotácia sa podieľala na obstarávacej cene vo výške 60 % (6 000/10 000), je zúčtovaná do výnosov a základu dane v tomto pomere z účtovných, resp. daňových odpisov. V rokoch 2023 až 2027 sú daňové odpisy o 500 eur (2 500 – 2 000) vyššie ako účtovné odpisy, čo predstavuje pri vyčíslení základu dane odpočítateľnú položku. Zároveň je v týchto rokoch časť dotácie zúčtovanej do základu dane vyššia oproti časti dotácie zúčtovanej v účtovníctve o 300 eur, čo predstavuje položku zvyšujúcu základ dane. V roku 2028 družstvo uplatňuje iba účtovné odpisy a keďže daňovo bol traktor odpísaný v rokoch 2023 až 2027, účtovné odpisy predstavujú položku zvyšujúcu základ dane. Zúčtovanie časti dotácie do výnosov vo výške účtovných odpisov predstavuje položku znižujúcu základ dane, pretože dotácia už bola zahrnutá do základu dane v rokoch 2023 až 2027 počas doby daňového odpisovania.

Prevádzkové dotácie sa poskytujú na podporu bežnej podnikateľskej činnosti a výdavky k nim čerpané sa považujú za daňové výdavky v nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. m) ZDP. Dopad na výslednú daňovú povinnosť pri zúčtovaní prevádzkových (neinvestičných) dotácií a príspevkov je u príjemcu dotácie neutrálny.

 

-   odsek 3 písm. g) určuje sumu, ktorá sa do základu dane nezahŕňa a ktorou je suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého HaNM účtovaná na účtoch obstarania tohto majetku (tzv. zmarená investícia).

Zmarenou investíciou sa rozumie investícia, pri ktorej z rôznych dôvodov nedôjde k jej dokončeniu. V momente rozhodnutia daňovníka o upustení od realizácie projektu obstarávania HaNM vzníká tzv. zmarená investícia, ktorá ovplyvňuje výsledok hospodárenia. Postupy účtovania v sústave PÚ upravujú tzv. zmarenú investíciu v § 68 ods. 8 a § 36 ods. 6. Ak sa rozhodne o zrušení prác na príprave alebo rozostavaní obstarávaného dlhodobého majetku sumy vzťahujúce sa na tento účtovný prípad a účtované na účte 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku a na účtu 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa v deň rozhodnutia o zrušení prác na obstarávaní dlhodobého majetku účtuje na ťarchu účtu:

•    549 – Manká a škody, – ak ide o škodu,

•    548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť – ak ide o iné situácie ako je škoda.

ZDP nadväzuje na spôsob účtovania zmarenej investície a ak ide o zmarenú investíciu:

–   z dôvodu škody – tu je potrebné rozlišovať či ide o zavinenú alebo nezavinenú škodu. V prípade zavinenej škody sa náklady na obstaranie majetku uznávajú do daňových výdavkov len do výšky prijatých náhrad (napr. od poisťovne) podľa § 19 ods. 3 písm. d) ZDP. Ak ide o zastavenie prác na obstarávaní majetku z dôvodu nezavinenej škody (napr. vplyvom poveternostných podmienok) výdavky na obstaranie majetku sa uznávajú do daňových výdavkov v plnej výške v tom zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník rozhodol o zrušení prác na obstarávaní dlhodobého majetku,

–   z iného dôvodu ako je škoda – výdavky na obstarávanie nedokončenej investície sa zahŕňajú do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o tejto skutočnosti účtoval alebo ju evidoval podľa § 6 ods. 11 (daňová evidencia).

 

-   odsek 3 písm. h)

Ustanovenie § 17 ods. 3 písm. h) ZDP rieši spôsob zahrnutia dotácie do základu dane u daňovníka, ktorý účtuje v sústave JÚ alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Týmto spôsobom postupuje každý daňovník, ktorý vedie JÚ, nielen daňovník – fyzická osoba.

V prípade, ak daňovník nadobudne majetok z dotácie a účtuje v sústave JÚ alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, ide hlavne o otázku zahrnutia tejto dotácie (príjmu) do základu dane, a to postupne v tom zdaňovacom období, v ktorom je dotácia čerpaná.

V prípade odpisovaného majetku je to postupne k výške uplatňovaných odpisov, v prípade dotácií na prevádzkovú réžiu je to postupne tak ako sa čerpajú.

Ide v zásade o úpravu časového rozlíšenia zdanenia príjmu v prospech daňovníka, nakoľko nemusí zahrnúť celý príjem do základu dane v zdaňovacom období kedy ho dosiahol, ale až postupne ako ho čerpá.

Podľa tohto ustanovenia sa dotácie, ktoré prijme daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP a ktoré nepoužije na úhradu daňových výdavkov v roku, v ktorom mu boli poskytnuté, zahrnú do základu dane až v tom zdaňovacom období, kedy dôjde k ich použitiu (čerpaniu), a to:

•    postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto prostriedkov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, príspevku a podpory na obstaranie odpisovaného majetku,

•    v období čerpania dotácie, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

Na druhú stranu je v ustanovení § 19 ods. 2 písm. m) ZDP určené, že daňovými výdavkami sú výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov.

 

Príklad

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva prijal v roku 2023 dotáciu na obstaranie poľnohospodárskeho stroja v sume 80 000 eur. Stroj daňovník aj kúpil za 80 000 eur ale až v roku 2024. Obstarávacia cena stroja je 80 000 eur a doba odpisovania je 4 roky. Stroj zaradil do majetku v januári 2024 (mal nárok na celý ročný odpis – 12 mesiacov, počas ktorých vyžíval majetok aj v prvom roku odpisovania).

Pri rovnomernom spôsobe odpisovania (§ 27 ZDP) bude dotácia zahrnovaná do základu dane nasledovne:

Rok	Výpočet daňového odpisu	Daňový odpis	Príjem zahrňovaný do základu dane
2023		0	0
2024	80 000 : 4	20 000	20 000
2025	80 000 : 4	20 000	20 000
2026	80 000 : 4	20 000	20 000
2027	80 000 : 4	20 000	20 000

 

(uvedené platí vtedy, ak daňovník počas rokov 2024 až 2027 uplatňovanie odpisov nepreruší)

Dotácie, ktoré príjme daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva a ktoré nepoužije na úhradu daňových výdavkov v roku, v ktorom mu boli poskytnuté, sa zahrnú do základu dane až v tom zdaňovacom období, kedy dôjde k ich použitiu (čerpaniu). Uvedené platí aj vtedy, ak tento daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu týchto prostriedkov zmení spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 ZDP, t. j. ak v roku čerpania dotácie uplatní tzv. paušálne výdavky.

V praxi nastávajú aj prípady, keď daňovník, ktorý príjme dotáciu následne skončí podnikanie, pričom uvedené príjmy (alebo ich časť) nezahrnie do základu dane vzhľadom na to, že ich do momentu skončenia podnikania (§ 17 ods. 8 ZDP)

•    nepoužil na určený účel,

•    použil na určený účel – obstaranie odpisovaného hmotného majetok, ale vzhľadom na spôsob zahrnovania tohto príjmu do základu dane (vo výške odpisov), do momentu skončenia podnikania „nestihol“ do základu dane zahrnúť celý prijatý príjem.

Spôsob úpravy základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo daňovníka, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, ktorý skončí podnikanie, je ustanovený v § 17 ods. 8 písm. a) ZDP. Aj keď z cit. ustanovenia priamo nevyplýva, že v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k skončeniu podnikania je daňovník povinný zahrnúť do základu dane aj dotáciu alebo ich zostávajúcu časť, ak neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 17 ods. 3 písm. h) ZDP, dotácia predstavujú zdaniteľný príjem. Z uvedeného dôvodu aj takáto dotácia alebo ich časť, sa zahrnie do základu dane, a to najneskôr ku dňu, v ktorom daňovník skončí podnikanie, za predpokladu, že tento príjem nie je povinný daňovník vrátiť do štátneho rozpočtu.

 

Postup zahrnovania dotácií do základu dane, ktorý je upravený v § 17 ods. 3 písm. h) ZDP, je možné uplatniť len v takom prípade, ak dotácia boli poskytnuté na úhradu výdavkov. Ak by však uvedené príjmy neboli viazané na výdavky príjemcu, zahrnuli by sa v plnej výške do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ich daňovník prijal (napr. dotácie na tzv. bonitu pôdy).

 

Príklad

Daňovníkovi v roku 2023 bola poskytnutá dotácia na začatie podnikania (na bežné prevádzkové výdavky) vo výške 3 500 eur. Daňovník v roku 2023 účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V roku 2023 daňovník použil dotáciu vo výške 2 300 eur. Zvyšnú časť dotácie plánuje použiť v roku 2024.

V akej výške zahrnie prijatú dotáciu v roku 2023 do základu dane?

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý poskytnutú dotáciu celú nepoužil na úhradu výdavkov v roku 2023 do základu dane za rok 2023, zahrnie dotáciu len vo výške jej čerpania v roku 2023, t. j. sumu 2 300 eur. Dopad na daň v roku 2023 je neutrálny. Zvyšnú časť dotácie daňovník zahrnie do základu dane v roku jej čerpania (rok 2024).

Ustanovenie § 17 ods. 3 písm. h) ZDP upravuje špecifický spôsob zahrnovania dotácií do základu dane, len ak dotáciu príjme daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva alebo daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Ak by takýto príjem plynul daňovníkovi, ktorý uplatňuje tzv. paušálne výdavky, musí celý tento príjem zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal, t. j., ak dotáciu príjme daňovník uplatňujúci tzv. paušálne výdavky, príjem sa časovo nerozlišuje. Skutočnosť, či dotáciu daňovník uplatňujúci tzv. paušálne výdavky v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, aj použil (čerpal) na stanovený účel, nie je v danom prípade rozhodujúca.

 

Príklad

Daňovník v marci 2023 dostal od Úradu práce dotáciu na začatie podnikania vo výške 2 500 eur. Na základe schválenej kalkulácie nákladov je dotácia účelovo viazaná na kúpu počítača v sume 500 eur, na kúpu elektronickej registračnej pokladne vo výške 600 eur, na kúpu ostatného zariadenia do prevádzky vo výške 500 eur a na ostatné prevádzkové náklady vo výške 900 eur. Daňovník v roku 2023 z poskytnutej dotácie obstaral len počítač (500 eur) a elektronickú registračnú pokladnicu (600 eur) a použil časť dotácie na prevádzkové náklady vo výške 250 eur. Zvyšnú časť poskytnutej dotácie v roku 2023 nevyčerpal. V roku 2023 dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 2 000 eur a rozhodol sa uplatniť výdavky percentom z príjmov, nakoľko je to pre neho výhodnejšie.

V akej výške zahrnie dotáciu do základu dane za rok 2023?

Nakoľko sa daňovník rozhodol, že za zdaňovacie obdobie roku 2023, v ktorom mu bola dotácia poskytnutá, uplatní výdavky percentom z príjmov, celú dotáciu vo výške 2 500 eur zahrnie do základu dane za rok 2023, bez ohľadu na skutočnosť, že celú dotáciu v roku 2023 nevyčerpal. Prijatú dotáciu pripočíta k príjmom z podnikania a z úhrnu takto vypočítaných príjmov vypočíta výdavky percentom z príjmov.

-   podľa odseku 3 písm. j) sa do základu dane nezahŕňa inventarizačný prebytok odpisovaného HaNM zisteného pri inventarizácii.

 

U daňovníka účtujúceho v sústave JÚ:

1. odpisovaný majetok

V súlade s § 6 ods. 4 postupov účtovania v sústave JÚ sa dlhodobý HaNM novozistený pri inventarizácií účtuje v knihách dlhodobého majetku. V súlade so ZDP sa pri tomto majetku uplatňujú daňové odpisy vypočítané rovnomerným spôsobom odpisovania, t. j. základ dane sa zníži o výšku daňových odpisov a súčasne sa zvýši základ dane o nepeňažný príjem vo výške uplatneného odpisu. Uvedený postup je daňovo neutrálny. Z účtovného hľadiska sa pri zavretí účtovných kníh v peňažnom denníku zaúčtujú uzávierkové účtovné operácie tak, že sa zvýšia výdavky zahrnované do základu dane o sumu daňových odpisov podľa § 27 ZDP a zároveň sa zvýšia príjmy zahrnované do základu dane z príjmov o nepeňažný príjem vo výške odpisu podľa § 27 ZDP.

2. neodpisovaný majetok

Neodpisovaný majetok novozistený pri inventarizácií sa v súlade s postupmi účtovania v sústave JÚ zaeviduje v účtovnej evidencii v pomocných knihách majetku. V prípade neodpisovaného majetku sa neúčtujú uzávierkové účtovné operácie, a preto sa ani neupravuje základ dane. Príjmy zahrnované do základu dane z príjmov sa zvýšia až pri predaji takéhoto majetku

 

U daňovníka účtujúceho v sústave PÚ

1. odpisovaný majetok

V súlade s § 21 ods. 2 postupov účtovania v sústave PÚ sa HaNM novozistený pri inventarizácií účtuje na príslušný majetkový účet so súvzťažným zápisom na účet 384 – Výnosy budúcich období a tieto sa rozpúšťajú do výnosov vo vecnej a časovej súvislosti so zaúčtovaním účtovných odpisov.

Podľa ZDP sa inventarizačný prebytok odpisovaného HaNM zahrnie do základu dane nasledovne:

–   pri HM – počas doby odpisovania stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, do ktorej je zaradený HM vo výške rovnomerného odpisu podľa § 27 ZDP,

–   pri NM – počas doby odpisovania stanovenej účtovným odpisovým plánom vo výške účtovného odpisu,

2. neodpisovaný majetok

V súlade s § 11 ods. 4 postupov účtovania v sústave PÚ sa prebytok neodpisovaného dlhodobého majetku účtuje na ťarchu účtu majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

Vzhľadom nato, že ZDP špecificky nerieši zahrnutie novozisteného neodpisovaného majetku do základu dane, v súlade s § 17 ods. 1 ZDP sa zahrnie do základu dane v súlade s účtovníctvom, t. j. celý zaúčtovaný výnos ovplyvňuje základ dane v tom zdaňovacom období, v ktorom daňovník o inventarizačnom prebytku účtoval.

 

-   v odseku 3 písm. k) a l) je určený postup zahrňovania prijatého sponzorského podľa zákona o športe u športovcov a športových odborníkov zahŕňaných medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP a športových organizácií. Možnosť poskytovania sponzorského a presné vymedzenie jeho poskytovania je uvedený v § 50 a 51 zákona o športe.

 

Zmluva o sponzorstve v športe sa uzatvára v písomnej forme a musí obsahovať tieto podstatné náležitosti

a)  identifikačné údaje zmluvných strán,

b)  obdobie trvania zmluvy, najviac do konca štvrtého roku nasledujúceho po roku, v ktorom bola sponzorovanému poskytnutá prvá časť sponzorského,

c)  spôsob zániku zmluvy,

d)  účel a rozsah sponzorského vrátane časového rozvrhu a spôsobu jeho poskytnutia a použitia,

e)  podmienky, ktoré musí sponzorovaný splniť na poskytnutie sponzorského vrátane lehoty na oznámenie ich splnenia.

V súvislosti s poskytnutým sponzorským sa upravuje aj osobitný spôsob zahrňovania sponzorského do príjmov športovca alebo športového odborníka v závislosti od spôsobu účtovania týchto sponzorovaných, ktorý je upravený v § 17 ods. 3 novom písm. k) a l) ZDP.

Spôsob zahrňovania takto prijatého sponzorského je v týchto ustanoveniach upravený rovnakým spôsobom ako v prípade prijatých dotácií, t. j. bude sa zahŕňať do základu dane vo výške v akej bol použitý na úhradu výdavkov, a to podľa účelu a rozsahu vrátane časového rozvrhu určeného v uzavretej sponzorskej zmluve medzi sponzorom a sponzorovaným.

Rovnako na strane sponzora sú v § 17 ods. 19 písm. h) ZDP určené podmienky, za ktorých si sponzor môže sponzorské uznať do daňových výdavkoch.

 

-   v odseku 3 písm. n), o) a odsek 43 sú uvedené úpravy základu dane súvisiace s virtuálnou menou pre fyzické osoby dosahujúce príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ako aj pre právnické osoby.

Podľa § 17 ods. 43 ZDP, príjem z predaja virtuálnej meny, ktorým sa rozumie výmena virtuálnej meny za majetok, za inú virtuálnu menu, za poskytnutie služby sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto výmene, pričom na ocenenie tohto príjmu sa použije reálna hodnota vymieňanej virtuálnej meny platná ku dňu tejto výmeny (v prípade vedenia účtovníctva je týmto dňom deň zaúčtovania účtovného prípadu).

Príjem (výnos) z virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou v zdaňovacom období jej vyťaženia sa podľa § 17 ods. 43 písm. n) ZDP nezahŕňa do základu dane, ale tento príjem (výnos) je súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k realizácii predaja virtuálnej meny, t. j. výmene za majetok, za inú virtuálnu menu, za poskytnutie služby alebo k odplatnému prevodu virtuálnej meny.

Vzhľadom na skutočnosť, že pri obstaraní virtuálnej meny kúpou sa táto podľa zákona o účtovníctve oceňuje reálnou hodnotou, v § 17 ods. 3 písm. o) ZDP sa upravilo, že suma rozdielu medzi reálnou hodnotou odplatne nadobudnutej virtuálnej meny určenej podľa zákona o účtovníctve a jej obstarávacou cenou sa nezahŕňa do základu dane. Uvedené je určené z dôvodu, že všetok majetok nadobudnutý kúpou sa z pohľadu ZDP oceňuje vždy obstarávacou cenou, čo má byť zachované aj pre nadobudnutie virtuálnej meny kúpou.

ZDP zároveň v § 19 ods. 2 písm. v) zamedzuje možnosti uplatnenia straty z realizácie virtuálnej meny, t. j. úhrn vstupných cien virtuálnych mien je možné zahrnúť do základu dane iba do výšky úhrnu príjmov z ich predaja. To znamená, že v príslušnom zdaňovacom období sa úhrn vstupných cien všetkých virtuálnych mien, ku ktorých realizácii prišlo porovnáva s úhrnom príjmov dosiahnutých z týchto realizácii, pričom na stratu sa neprihliada.

ZDP na svoje účely vymedzuje spôsob ocenenia virtuálnej meny v závislosti od spôsobu jej obstarania a to v § 25b ZDP.

Podľa zákona o účtovníctve je oceňovanie virtuálnej meny, upravené v ustanoveniach:

•    § 24 odsek 10, podľa ktorého virtuálnu menu prepočítava účtovná jednotka na eurá ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu podľa § 25 ods. 1 písm. h) zákona o účtovníctve, pričom na virtuálnu menu sa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve vzťahuje primerane;

•    § 25 odsek 1 písmeno h), ktoré ustanovuje ocenenie virtuálnej meny reálnou hodnotou, ktorá je definovaná v § 27 ods. 13 – touto reálnou hodnotou sa oceňuje:

1. odplatne nadobudnutá virtuálna mena,

2. virtuálna mena nadobudnutá ťažbou ku dňu výmeny za iný majetok alebo službu,

3. služba a majetok nadobudnuté výmenou za virtuálnu menu okrem peňažných prostriedkov a cenín ocenených menovitými hodnotami,

4. virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu;

•    § 25 ods. 5 je určené použitie spôsobu ocenenia váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku tohto majetku (FIFO metóda) aj na ocenenie úbytku virtuálnej meny;

•    § 27 ods. 13, podľa ktorého reálnou hodnotou virtuálnej meny je trhová cena v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve (v deň uskutočnenia účtovného prípadu) zistená spôsobom určeným účtovnou jednotkou zo zvoleného verejného trhu s virtuálnou menou. V priebehu účtovného obdobia účtovná jednotka používa rovnaký spôsob určenia reálnej hodnoty pre danú virtuálnu menu.

V súvislosti s oceňovaním je potrebné upozorniť na skutočnosť, že virtuálna mena sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neoceňuje reálnou hodnotou.

 

-   ods. 5 obsahuje úpravu zníženia základu dane u závislej osoby, ktorá je definovaná v § 2 písm. n) ZDP, a to o rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky vo významných kontrolovaných transakciách [pojem kontrolovaná transakcia je uvedený v § 2 písm. ab) ZDP] líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách. Ide o problematiku transferového oceňovania, t. j. stanovenia ceny v rámci kontrolovaných transakcií medzi závislými osobami tak, aby zodpovedala princípu nezávislého vzťahu. Táto problematika je bližšie obsiahnutá a vychádza zo Smernice OECD o transferovom oceňovaní. Postup na výpočet rozdielu medzi kontrolovanými transakciami a porovnateľnými transakciami medzi nezávislými osobami je uvedený v § 18 ZDP a zisťuje sa niektorou z metód transferového oceňovania.

S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa za účelom zníženia administratívnej záťaže malých podnikateľov pri transakciách s nízkou hodnotou zároveň dopĺňa definícia významnej kontrolovanej transakcie (alebo skupiny kontrolovaných transakcií), za ktorú sa nepovažuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého ani jedna závislá osoba nedosiahne zdaniteľný príjem (výnos), ani daňový výdavok v príslušnom zdaňovacom období v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur (to neplatí, ak ide o úver alebo pôžičku s istinou nad 50 000 eur).

Pod skupinou kontrolovaných transakcií sa rozumie viacero kontrolovaných transakcií (aj s viacerými závislými osobami), ktoré sú rovnakého druhu a sú uzatvorené za porovnateľných podmienok, sú vzájomne úzko prepojené a vzájomne podmienené, alebo porovnateľné z hľadiska využívaného majetku, funkcií a rizík.

 

Príklad

Daňovník má so závislou osobou uzatvorenú dohodu o poskytnutí poradenských služieb, v rámci ktorej mu závislá osoba poskytuje poradenské služby. V príslušnom zdaňovacom období daňovník zaúčtoval v nákladoch sumu 20 000 eur, avšak reálne uhradil len 5 000 eur. V zmysle § 19 ods. 19 zákona výdavky na poradenské služby sú súčasťou základu dane až po zaplatení.

Za významnú kontrolovanú transakciu sa nepovažuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého v príslušnom zdaňovacom období ani jedna zo závislých osôb nedosiahne zdaniteľný príjem (výnos), alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur. Táto dohoda o poskytnutí poradenských služieb bude významnou kontrolovanou transakciou, pretože poskytovateľ poradenských služieb dosiahne v zdaňovacom období zdaniteľný výnos v hodnote 20 000 eur.

Zároveň toto ustanovenie uvádza podmienky, za akých je možné do daňových výdavkov závislej osoby zahrnúť aj pomernú časť výdavkov (nákladov) vynaložené inou osobou, voči ktorej je závislou osobou. Od 1. 1. 2023 je znenie písm. b) v prípadoch zahrnovania nákladov vynaložených inou osobou v prospech daňovníka do základu dane zosúladené s metodikou uvedenou v kapitole VII Smernice OECD o TO.

 

-   z ods. 6 vyplýva, že pokiaľ si daňovník sám upraví základ dane podľa § 17 ods. 5 ZDP (t. j. vykoná tzv. primárnu úpravu základu dane), iná závislá osoba (rezident SR) môže vykonať korešpondujúce zníženie základu dane bez povinnosti podania žiadosti správcovi dane o povolenie tejto úpravy (postačuje podať správcovi dane oznámenie o takejto úprave na predpísanom štruktúrovanom tlačive).

Nárok na korešpondujúcu úpravu základu dane v nadväznosti na úpravu § 2 písm. r) ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2023 je aj v prípadoch, keď primárna úprava podľa ods. 5, vrátane primárnej úpravy vykonanej správcom dane, je vykonaná v slovenskej právnickej osobe a protistranou kontrolovanej transakcie je slovenská stála prevádzkareň nerezidenta, ktorý je závislou osobou voči slovenskej právnickej osobe – daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

 

-   v ods. 7 sú uvedené princípy stanovenia základu dane u daňovníka s ODP, ktorý na území SR vykonáva svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne.

 

-   v ods. 8 a 9, je určená povinnosť daňovníkov upraviť základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (§ 41 ods. 3), alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz (§ 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo prenájmu (§ 6). Daňovník upravuje základ dane podľa skutočnosti, či účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 [§ 17 ods. 8 písm. a) zákona] alebo účtuje v sústave podvojného účtovníctva [§ 17 ods. 8 písm. b) zákona alebo uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 [§ 17 ods. 8 písm. c) zákona].

Skončením podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti daňovníka, fyzickej osoby sa podľa § 17 ods. 9 ZDP rozumie:

•    zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti,

•    prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností, alebo

•    skončenie poberania príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu, pričom za skončenie poberania príjmov sa považuje aj skončenie poberania príjmov z dôvodu úmrtia daňovníka (v tomto prípade úpravu základu dane vykoná za zomretého daňovníka dedič, ktorý je podľa § 49 ZDP povinný podať daňové priznanie za zomretého daňovníka z príjmov dosiahnutých zomretým daňovníkom za príslušnú časť roka – do dňa jeho smrti).

Pri takomto skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti musí daňovník upraviť základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (rovnako sa posudzuje aj skončenie prenájmu). Daňovník upravuje základ dane podľa skutočnosti, či účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 [§ 17 ods. 8 písm. a) ZDP] alebo účtuje v sústave podvojného účtovníctva [§ 17 ods. 8 písm. b) ZDP] alebo uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 [§ 17 ods. 8 písm. c) ZDP].

Podľa § 17 ods. 8 ZDP základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, upraví daňovník, ktorý

a)  účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11,

–   o cenu nespotrebovaných zásob,

–   zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku,

–   výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19, a 

–   výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode.

     Medzi tzv. nevymožiteľné pohľadávky, o ktoré sa neupravuje základ dane pri skončení podnikania sa zahŕňajú aj pohľadávky určené v § 19 ods. 2 písm. h) siedmom bode a to pohľadávky, ktoré zanikli v dôsledku jej odpustenia pri tzv. preventívnej reštrukturalizácii podľa zákona č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetom zákona o riešení hroziaceho úpadku, ktorý upravuje inštitúty verejnej a neverejnej preventívnej reštrukturalizácie a ktorý je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. EÚ L 172, 26. 6. 2019), je riešiť hroziaci úpadok v preventívnom konaní prostredníctvom súboru reštrukturalizačných opatrení. Jedným z reštrukturalizačných opatrení je aj odpustenie, resp. čiastočné odpustenie záväzku (pohľadávky). Preventívna reštrukturalizácia spočíva na aktívnom jednaní dlžníka, ktorý podáva návrh na jej začatie. Úlohou je vypracovať plán, ktorý obsahuje reštrukturalizačné opatrenia, a v rámci nich môže obsahovať aj odpustenie záväzku dlžníka. Takéto odpustenie záväzku v preventívnej reštrukturalizácii je u veriteľa porovnateľné s ostatnými situáciami odpisu pohľadávky uvedenými v ostatných bodoch v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP,

–   a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť

b)  účtuje v sústave podvojného účtovníctva,

–   o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek,

–   príjmov budúcich období,

–   výnosov budúcich období,

–   výdavkov budúcich období a 

–   nákladov budúcich období,

c)  uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP upraví základ dane

–   o cenu nespotrebovaných zásob a 

–   o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h).

Ako vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 8 ZDP postup pri úprave základu dane je upravený v závislosti od formy vedenia účtovníctva alebo od spôsobu vedenia preukaznej evidencie, ktorú vedie len fyzická osoba. Zákon o účtovníctve v § 4 stanovuje, že fyzická osoba, účtovná jednotka, vedie účtovníctvo po dobu, počas ktorej podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. Podľa § 16 ods. 6 zákona o účtovníctve účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy

a)  k poslednému dňu účtovného obdobia,

b)  ku dňu skončenia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,

c)  ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti vyhlásenia konkurzu alebo vyrovnania.

 

Príklad

Daňovník zomrel 31. 8. 2023. V účtovníctve mal zaúčtované nespotrebované zásoby (materiál, tovar) v obstarávacej cene 5 800 eur.

Akým spôsobom sa tieto zásoby vysporiadajú?

O túto obstarávaciu sumu zásob sa zvýši základ dane zomretého daňovníka k dátumu úmrtia daňovníka.

Nespotrebované zásoby boli predmetom dedičského konania po zomretom manželovi, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť a zdedila ich manželka. Hodnota týchto zdedených zásob určená v dedičskom konaní nie je predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP. Manželka (dedička) nepokračuje v živnosti po manželovi a tieto zásoby predá. Príjem plynúci z predaja týchto zásob je príjmom z predaja hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP, ktoré vzhľadom na to, že daňovníčka nepodnikala a nezaradila ich do obchodného majetku sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. c) zákona.

 

Príklad

Daňovník, neplatiteľ dane z pridanej hodnoty nemal ku dňu ukončenia činnosti uhradené pohľadávky za predaj tovaru od odberateľov vo výške 30 000 eur.

Akým spôsobom vysporiada tieto pohľadávky ku dňu skončenia podnikania?

Daňovník zvýši základ dane o hodnotu pohľadávky za predaj tovaru v sume 30 000 eur.

V prípade, ak by bol daňovník platiteľom DPH, podľa § 3 ods. 2 písm. e) ZDP daň z pridanej hodnoty uplatnená v cene tovaru alebo služby nie je predmetom dane z príjmov fyzických osôb, základ dane sa upraví o výšku pohľadávky bez DPH (DPH je príjem neovplyvňujúci základ dane).

Následná úhrada pohľadávky odberateľom už nie je predmetom dane, nakoľko o tento príjem bol zvýšený základ dane v súlade s § 17 ods. 8 ZDP a teda už bola zdanená.

 

Príklad

Daňovník, neplatiteľ DPH účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, k 30. 5. 2023 ukončil živnosť. Ku dňu skončenia podnikania eviduje záväzky voči zdravotnej poisťovni a sociálnej poisťovni vo výške 256 eur. Tieto povinné odvody za mesiac apríl 2023 uhradil v auguste 2023, kedy už podnikateľskú činnosť nevykonával.

Upravuje daňovník základ dane za rok 2023 o výšku takto evidovaných záväzkov ku dňu skončenia podnikania?

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia podnikania a zostaví mimoriadnu účtovnú závierku k tomuto dňu (k 30. 5. 2023). V súlade s ustanovením § 17 ods. 8 ZDP daňovník upraví základ dane za zdaňovacie obdobie 2023 o výšku evidovaných záväzkov ku dňu skončenia podnikania. To znamená, že daňovník cez uzávierkové účtovné operácie zvýši výdavky za rok 2023 o výšku evidovaných záväzkov voči poisťovniam ku dňu skončenia podnikania (ich úhrada sa považuje za daňový výdavok).

 

Príklad

Zostatková cena hmotného majetku

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva k 30. 7. 2023 ukončil živnosť. Daňovník má v obchodnom majetku zaradený osobný automobil, ktorý obstaral v roku 2020 a jeho zostatková cena ku dňu skončenia podnikania je vo výške 8 500 eur. Ku dňu skončenia podnikania daňovník neeviduje žiadne zásoby, pohľadávky a záväzky. Je povinný upraviť základ dane o hodnotu zostatkovej ceny hmotného majetku?

Z ustanovenia § 17 ods. 8 písm. a) ZDP v prípade skončenia podnikania nevyplýva pre daňovníka povinnosť upraviť základ dane aj o zostatkovú cenu hmotného majetku. Daňovník teda nie je povinný zvýšiť základ dane o zostatkovú cenu hmotného majetku evidovanú ku dňu skončenia podnikania. Daňovník len auto vyradí z obchodného majetku.

!     Upozornenie

Úpravy základu dane podľa § 17 ods. 8 ZDP, daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva vykonáva v rámci uzávierkových účtovných operácií (ide o položky zvyšujúce a znižujúce príjmy a výdavky). Takýto daňovník nevypĺňa riadky daňového priznania, v ktorých sa uvádzajú položky zvyšujúce základ dane a položky znižujúce základ dane, nakoľko tieto riadky sú určené pre daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva resp. daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva podávajúceho dodatočné daňové priznanie.

U daňovníka, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP, resp. u daňovníka, ktorý uplatňuje skutočné preukázateľne vynaložené daňové výdavky na základe vedenej evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, sú položky zvyšujúce a znižujúce základ dane u neho súčasťou príjmov, resp. výdavkov uvádzaných v účtovníctve alebo v evidencii podľa týchto ustanovení zákona. To znamená, že daňovník tieto sumy neuvádza na riadkoch daňového priznania, v ktorých sa uvádzajú položky zvyšujúce a znižujúce základ dane.

Podľa § 17 ods. 8 písm. c) ZDP daňovník, ktorý vedie evidenciu a uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP zvýši základ dane o 

     cenu nespotrebovaných zásob a o

     výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h).

 

Príklad

Daňovník vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, pričom k 30. 9. 2023 ukončil živnosť. Iné príjmy podľa § 6 ZDP nedosahoval. Za zdaňovacie obdobie 2023 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP (splnil všetky podmienky určené zákonom pre uplatnenie tohto spôsobu odpočtu výdavkov). Ku dňu skončenia podnikania mal evidované nespotrebované zásoby vo výške 1 200 eur a pohľadávky vo výške 3 620 eur.

Je daňovník povinný upraviť základ dane (zvýšiť príjmy) o hodnotu týchto zásob a hodnotu pohľadávok?

Ak dôjde k skončeniu podnikania u daňovníka, ktorý v tomto zdaňovacom období uplatňuje výdavky percentom z príjmov (podľa § 6 ods. 10), daňovník upraví základ dane (príjmy) o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP. Daňovník v tomto prípade o sumu evidovaných pohľadávok a nespotrebovaných zásob ku dňu skončenia podnikania, t. j. k 30. 9. 2023, zvýši svoje zdaniteľné príjmy za rok 2023 (vo vedenej daňovej evidencii) a z takto navýšených príjmov vypočíta percentuálne výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, a to do maximálne zákonom stanovenej výšky.

V praxi vznikajú najčastejšie otázky, či je potrebné upravovať základ dane pri pozastavení živnosti v súlade s ustanoveniami živnostenského zákona. Aj v týchto prípadoch je potrebné vychádzať z ustanovenia § 17 ods. 9 a § 17 ods. 8 ZD

V prípade, ak daňovník pozastavil živnosť a túto živnosť neobnovil do lehoty na podanie daňového priznania musí upraviť základ dane v súlade s § 17 ods. 8 ZDP.

V prípade, ak živnosť do lehoty na podanie daňového priznania obnoví, nemá povinnosť úpravy základu dane v súlade s § 17 ods. 8 ZDP a účtovná jednotka neuzavrie svoje účtovné knihy. Obdobie pozastavenia živnostenského oprávnenia bude súčasťou bežného účtovného obdobia a teda aj v prípade, ak bude daňovník po dni pozastavenia živnosti uhrádzať niektoré záväzky alebo mu budú plynúť zdaniteľné príjmy, bude o nich účtovať ako v bežnom účtovnom období.

 

Príklad

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia pozastavil živnosť k 31. 5. 2023 na jeden rok, t. j. do 31. 5. 2024. Ku dňu pozastavenia živnostenského oprávnenia evidoval tak nespotrebované zásoby, ako aj pohľadávky a záväzky. Na základe podaného oznámia si daňovník predĺžil lehotu na podanie daňového priznania za rok 2023 do 30. 6. 2024.

Vzniká daňovníkovi povinnosť úpravy základu dane za rok 2023 ako pri skončení podnikania?

Nakoľko si daňovník predĺžil lehotu na podanie daňového priznania za rok 2023 do konca júna 2024 a živnostenské oprávnenie obnoví k 31. 5. 2024, živnostenské oprávnenie obnoví do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2023 a v súlade s ustanovením § 17 ods. 9 ZDP nejde o skončenie podnikania pre daňové účely. Z uvedeného dôvodu daňovník nemá povinnosť vykonať úpravu základu dane za rok 2023 o výšku evidovaných nespotrebovaných zásob, evidovaných pohľadávok a záväzkov ku dňu pozastavenia podnikania v roku 2023. Obdobie pozastavenia živnostenského oprávnenia bude súčasťou bežného účtovného a zdaňovacieho obdobia daňovníka.

-   podľa odseku 11 sa na vyčíslenie základu dane pri nepeňažnom vklade použije ocenenie majetku v 

1. reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka, ak sa postupuje podľa § 17b, alebo

2. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d.

 

Zákonom č. 309/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2024 dopĺňa ocenenie nepeňažného vkladu pri premene spoločnosti, podľa ktorého sa pre ocenenie majetku použijú:

1. reálne hodnoty, ak sa postupuje podľa § 17c a § 17ca, alebo

2. pôvodné hodnoty, ak sa postupuje podľa § 17e a § 17ea.

 

V nadväznosti na úpravy týkajúce sa premien spoločností uvedených v zákone č. 309/2023 Z. z. boli upravené v § 17 aj ods. 10, 13 písm. c) a ods. 17.

Bližšie budú úpravy týkajúce sa tejto oblasti komplexne uvedené v komentári k § 17a, 17ac, 17ea.

Ak je vkladateľom fyzická osoba, postupuje pri vklade v 

a)  reálnych hodnotách uvedených v § 17b podľa § 17b ods. 11, podľa ktorého postup uvedený v § 17b ods. 1 a 2 použije primerane vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP, pričom však ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2 ZDP.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že postup podľa § 17b ods. 1 a 2 primerane využije daňovník s príjmami podľa § 6 ZDP, t. j. daňovník dosahujúci príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva.

Oproti tomu, daňovník, ktorý neúčtuje o príjmoch podľa § 6 ZDP, t. j. daňovník, ktorý

–   vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP,

–   vedie evidenciu výdavkov percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP,

postupuje pri určení oceňovacieho rozdielu NV podľa ustanovenia § 8 ods. 2 ZDP.

Pri určení hodnoty vkladaného majetku u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva sa primerane postupuje podľa § 17b ods. 1 ZDP, t. j.

–   neupravuje sa základ dane o výšku rezervy, ktorej tvorba by nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20, pričom náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom, nakoľko daňovník účtujúci v sústave JÚ tvorí len zákonné daňové rezervy, ktoré sú daňovým výdavkom v čase jej tvorby,

–   neupravuje sa základ dane o vytvorené opravné položky nakoľko v sústave JÚ sa opravné položky netvoria s výnimkou opravných položiek k nadobudnutému majetku pri kúpe podniku,

–   neznižuje sa základ dane o sumu záväzkov po lehote splatnosti 36 mesiacov, nakoľko v sústave JÚ sa o takéto záväzky nezvyšuje základ dane.

Hodnotou majetku u vkladateľa pre účely vyčíslenia oceňovacieho rozdielu nepeňažného vkladu bude

–   pri odpisovanom majetku zaradenom v obchodnom majetku jeho daňová zostatková cena podľa § 25 ZDP.

     Aj keď postupy účtovania v sústave JÚ dávajú možnosť na určenie iných účtovných odpisov ako sú daňové, v praxi daňovníci účtujúci v sústave JÚ takúto možnosť nevyužívajú, t. j. účtovné odpisy sa rovnajú daňovým a preto daňovník neupravuje základ dane o rozdiel vzniknutý medzi účtovnými a daňovými odpismi (§ 17b ods. 1 písm. c) ZDP).

–   pri neodpisovanom majetku, jeho obstarávacia cena, ak bol nadobudnutý kúpou resp. cena určená v § 25 ods. 1 písm. c) ZDP, ak bol majetok nadobudnutý bezodplatne (dedením alebo darovaním),

–   pri pohľadávkach vkladaných do obchodnej spoločnosti sa hodnota určí z účtovníctva vkladajúceho daňovníka, pričom ak by znalec uznal na vklad nižšiu hodnotu ako je hodnota pohľadávky (menovitá alebo obstarávacia cena pri pohľadávke nadobudnutej postúpením), strata z takto vloženej pohľadávky sa uzná rovnako ako v prípade, ak by daňovník účtoval v sústave PÚ.

Poznámka

 

Ak by vkladateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, vkladal do obchodnej spoločnosti majetok nezaradený do obchodného majetku (neúčtoval o tomto majetku), pri stanovení jeho hodnoty a oceňovacieho rozdielu nepeňažného vkladu bude postupovať podľa § 8 ods. 2 ZDP.

     Pri zahŕňaní oceňovacieho rozdielu nepeňažného vkladu, daňovníkom vkladateľom, tento postupuje podľa § 17b ods. 1 ZDP, t. j. základ dane

a)  neupraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve ak sa rozhodne tento rozdiel zahrnúť jednorazovo do základu dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,

b)  upraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločník a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti.

 

b)  pôvodných cenách – § 17d, ak prijímateľ preberá nepeňažný vklad v pôvodných cenách, a vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, uplatní primerane postup podľa § 17d ods. 1 a 4 ZDP.

U daňovníka fyzickej osoby, nepodnikateľa, však aj v tomto prípade, môže vzniknúť oceňovací rozdiel medzi hodnotou vkladu určenou podľa § 8 ods. 2 resp. ods. 5 a hodnotou započítanou na vklad spoločníka podľa § 59 ObchZ.

!     Upozornenie

Nepeňažný vklad ocenený v pôvodných cenách je možné po 1. 1. 2018 uplatniť len v prípade, ak vkladateľom je fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky, ktorá vkladá nepeňažný vklad formou individuálne vloženého majetku, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel alebo podnik alebo jeho časť prijímateľovi nepeňažného vkladu do členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, pričom tento majetok, podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky a prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme nepeňažný vklad v pôvodných cenách.

Ak u prijímateľa nepeňažného vkladu nezostáva majetok, podnik alebo jeho časť funkčne spojený so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 17b ZDP, čo znamená, že nepeňažný vklad musí byť ocenený v reálnych hodnotách.

Uvedené je upravené v § 17d ods. 7 a 11 ZDP.

V prípade vkladaného majetku daňovníkom účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva do obchodnej spoločnosti, ktorá preberá pôvodné ceny od vkladateľa v súlade s § 17d ods. 12 ZDP je ocenenie

a)  majetku a záväzkov u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa zákona o účtovníctve a 

b)  hmotného majetku a nehmotného majetku u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa § 25 ZDP.

Keďže sa ocenenie vkladaného majetku preberá v pôvodných cenách zistených u vkladateľa nepeňažného vkladu, nevzniká v tomto prípade pre daňové účely žiadny oceňovací rozdiel NV medzi hodnotou vkladu zistenou u vkladateľa a hodnotou vkladu uznanou na zápočet tohto vkladu.

Uvedené vychádza aj z § 17d ods. 1 písm. a) ZDP, podľa ktorého do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu nezahrnuje rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve.

V súlade s § 17d ods. 4 ZDP, vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní z vypočítaného ročného odpisu podľa § 26 až 28 pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval.

-   v odseku 12, je určený spôsob úpravy základu dane u daňovníka s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela alebo z použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ZDP, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, pri postúpení alebo vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie.

Pri postúpení alebo vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo evidencie

     u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva o príjmoch podľa § 6 ZDP a k nim príslušných výdavkoch, vychádzajúc aj z postupov jednoduchého účtovníctva, o hodnotu pohľadávky zvýši príjmy resp. výdavky, ktoré sa zahrňujú do základu dane v rámci uzávierkových účtovných operácií,

     u daňovníka, ktorý pri príjmoch podľa § 6 ZDP uplatňuje výdavky spôsobom určeným v § 6 ods. 10 ZDP (percentom z príjmov), pri uplatnení

–   § 17 ods. 12 písm. a) a b) ZDP o hodnotu pohľadávky zvýši príjmy a z takto zvýšených príjmov vypočíta percentuálne výdavky,

–   § 17 ods. 12 písm. c) a d) ZDP o sumu vo výške obstarávacej ceny pohľadávky percentuálne výdavky neupravuje, t. j. nezvyšuje, nakoľko obstarávacia cena pohľadávky je už zahrnutá v percentuálnych výdavkoch,

     u daňovníka, ktorý pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP uplatňuje preukázateľné daňové výdavky v rozsahu daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14 ZDP a rovnako aj u daňovníka, ktorý pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP uplatňuje preukázateľné daňové výdavky a vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, pri uplatnení

–   § 17 ods. 12 písm. a) a b) ZDP o hodnotu pohľadávky zvýši príjmy,

–   § 17 ods. 12 písm. c) a d) ZDP o sumu vo výške obstarávacej ceny pohľadávky zvýši výdavky.

Poznámka

 

Pri uplatňovaní § 17 ods. 12 ZDP je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že súčasťou hodnoty pohľadávky (o ktorú sa upraví základ dane alebo daňová strata) je DPH, s výnimkou platiteľa DPH, ak tento postúpi, vloží alebo vyradí z účtovníctva alebo z evidencie vlastnú pohľadávku. V takomto prípade sa pri uplatnení cit. ustanovenia vychádza z hodnoty pohľadávky bez DPH, ktorú je tento platiteľ DPH povinný platiť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa dopĺňa ods. 12 písm. b) a c), kde sú uvedené úpravy základu dane pri vyradení pohľadávky, ktoré spĺňajú status nevymožiteľných pohľadávok určených v § 19 ods. 2 písm. h) siedmom bode, ktorými sú pohľadávky, ktoré zanikli v dôsledku jej odpustenia pri tzv. preventívnej reštrukturalizácii podľa zákona č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetom zákona o riešení hroziaceho úpadku, ktorý upravuje inštitúty verejnej a neverejnej preventívnej reštrukturalizácie a ktorý je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. EÚ L 172, 26. 6. 2019), je riešiť hroziaci úpadok v preventívnom konaní prostredníctvom súboru reštrukturalizačných opatrení. Jedným z reštrukturalizačných opatrení je aj odpustenie, resp. čiastočné odpustenie záväzku (pohľadávky). Preventívna reštrukturalizácia spočíva na aktívnom jednaní dlžníka, ktorý podáva návrh na jej začatie. Úlohou je vypracovať plán, ktorý obsahuje reštrukturalizačné opatrenia, a v rámci nich môže obsahovať aj odpustenie záväzku dlžníka. Takéto odpustenie záväzku v preventívnej reštrukturalizácii je u veriteľa porovnateľné s ostatnými situáciami odpisu pohľadávky uvedenými v ostatných bodoch v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP.

 

Príklad

Podnikateľ A (postupca) účtujúci v sústave JÚ v roku 2023 postúpi podnikateľovi B (postupník) za 20 000 eur vlastnú pohľadávku voči podnikateľovi C. Menovitá hodnota postúpenej pohľadávky je 30 000 eur.

Úhradu za postúpenú pohľadávku vo výške 20 000 eur príjme podnikateľ A (postupca) od podnikateľa B (postupník) až v roku 2024.

Akým spôsobom postupuje daňovník A (postupca) pri zahrnutí tejto postúpenej pohľadávky do základu dane (príjmov)?

Podnikateľ A (postupca) základ dane (príjmy) za zdaňovacie obdobie roka 2023 zvýši o sumu 30 000 eur (menovitá hodnota pohľadávky), a to aj napriek tomu, že pohľadávku postúpi len za 20 000 eur, a že úhradu za ňu dostane až v roku 2024.

 

Príklad

Podnikateľ A účtujúci v sústave JÚ obstará v roku 2023 od podnikateľa B pohľadávku voči podnikateľovi C, ktorej menovitá hodnota je 15 000 eur. Obstarávaciu cenu tejto pohľadávky vo výške 12 000 eur podnikateľ A zaplatí podnikateľovi B v roku 2023.

Podnikateľ A túto pohľadávku postúpi v roku 2024 ďalej podnikateľovi D za 13 000 eur, pričom túto postúpenú pohľadávku mu podnikateľ D aj v roku 2024 uhradí.

Ako postupuje podnikateľ A pri zahrňovaní takejto pohľadávky do základu dane?

Zaplatenie obstarávacej ceny pohľadávky v roku 2023 základ dane za toto zdaňovacie obdobie u podnikateľa A neovplyvní.

V roku 2024 zahrnie podnikateľ A do svojich zdaniteľných príjmov sumu 13 000 eur, čo je prijatá úhrada za ďalšie postúpenie obstaranej pohľadávky a súčasne základ dane za uvedené zdaňovacie obdobie zníži o sumu 12 000 eur, čo je zaplatená obstarávacia cena tejto pohľadávky pri jej nadobudnutí postúpením.

-   podľa ods. 19 písm. a) je možné kompenzačné platby u dlžníka (regulovaný subjekt), vyplácané na základe zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2012 Z. z.), zahrnúť do základu dane až ich zaplatením

Dlžníkom v tomto prípade je regulovaný subjekt, ktorým sú osoby, ktoré na základe povolenia, potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti alebo potvrdenia o registrácii vykonávajú regulovanú činnosť, ktorou je:

•    výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny a s nimi súvisiace služby,

•    výkon činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou,

•    výroba, preprava, distribúcia, uskladňovanie a dodávka plynu a s nimi súvisiace služby,

•    výroba, distribúcia a dodávka tepla,

•    výroba, distribúcia a dodávka pitnej vody verejným vodovodom,

•    odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou a

•    odber povrchovej vody a energetickej vody z vodných tokov a využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov.

Kompenzačnú platbu vypláca svojmu odberateľovi regulovaný subjekt podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z., ak nedodrží štandardy kvality a toto nedodržanie preukázateľne nastalo, a to vo výške a spôsobom určeným v § 40 ods. 2 tohto zákona.

V súlade s § 40 ods. 2 zákona č. 250/2012 Z. z., výšku kompenzačnej platby, spôsob výpočtu kompenzačnej platby za nedodržanie štandardov kvality ako aj spôsob a podmienky vyplatenia kompenzačnej platby stanovujú všeobecne záväzné právne predpisy, t. j. vyhlášky vydané Úradom pre reguláciu sieťových odvetví („ÚRSO“).

Z vyplatených kompenzačných platieb sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ZDP a to vyplácajúcim regulovaným subjektom, ktorý je platiteľom dane. Platiteľ dane má pri vybraní dane zrážkou, zároveň aj oznamovaciu povinnosť podľa § 43 ods. 11 ZDP.

 

-   podľa ods. 19 písm. b) ZDP sú súčasťou základu dane výdavky len po zaplatení, ak ide o

•    výdavky na nájomné za prenájom hnuteľných vecí – ZDP priamo nedefinuje pojem hnuteľné veci. Ak vychádzame z ObčZ hnuteľnou vecou je akákoľvek vec, ktorá nie je nehnuteľnosťou, t. j. akákoľvek vec bez ohľadu na výšku ocenenia,

•    výdavky za prenájom nehnuteľnosti – ZDP ma v § 3 na svoje účely zavedenú legislatívnu skratku, pod ktorou sa nehnuteľnosťami rozumejú nehnuteľnosti, byt, nebytový priestor alebo ich časti,

•    odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu.

Uvedené výdavky sú uznané do daňových výdavkov len po zaplatení bez ohľadu na skutočnosť, či sú platené fyzickej osobe alebo právnickej osobe. V prípade, že tieto výdavky sú zaplatené fyzickej osobe, za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznávajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.

!     Upozornenie

U prenajímateľa je suma nájomného súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom bez ohľadu na skutočnosť, kedy dôjde k jeho úhrade.

Uvedené výdavky sa budú posudzovať po zaplatení len v prípade, ak nie sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku (napr. práva za použitie softvéru, ktoré sa posudzujú aj u nájomcu ako nehmotný majetok, ak jeho vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur a doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok).

 

Príklad

Nájomca (fyzická osoba) uzatvoril v januári 2023 nájomnú zmluvu s fyzickou osobou na prenájom kancelárskych priestorov na 5 rokov (na roky 2023 až 2027). Nájomné bolo dohodnuté v nájomnej zmluve v sume 300 eur mesačne. Nájomca účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a v roku 2023 zaplatil nájomné vo výške 5 000 eur.

Môže si zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného do daňových výdavkov v zdaňovacom období 2023?

Nakoľko daňovník platí nájomné fyzickej osobe, do daňových výdavkov si môže zahrnúť iba zaplatené nájomné časovo rozlíšené na príslušné zdaňovacie obdobie, teda za rok 2023 si môže uplatniť nájomné v sume 3 600 eur (12 x 300).

-   podľa ods. 19 písm. d) sú súčasťou základu dane až po zaplatení odplaty (provízie) za sprostredkovanie tovaru alebo služby, a to u subjektu, ktorý si toto sprostredkovanie objednal, a ktorý províziu aj vypláca.

 

-   podľa ods. 19 písm. e) sú súčasťou základu dane až po zaplatení aj výdavky vzťahujúce sa k príjmom podľa § 16 ods. 1 ZDP, t. j. platby plynúce daňovníkom nespolupracujúcich štátov [§ 2 písm. x)], ktorými sú fyzická alebo právnická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnených na webovom sídle MF SR.

Ak sa z tejto platby daň vyberá zrážkou podľa § 43 alebo sa daň zabezpečuje podľa § 44, predpokladom pre uplatnenie výdavku (nákladu) v základe dane daňovníka je súčasné:

•    preukázateľné vyplatenie, poukázanie alebo pripísanie príjmu v prospech daňovníka z nezmluvného štátu,

•    odvedenie dane vyberanej zrážkou,

•    splnenie si oznamovacej povinnosti podľa § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 ZDP.

Na uplatnenie daňového výdavku je potrebné splnenie všetkých 3 vyššie uvedených povinnosti daňovníka, t. j. daňovým výdavkom sa náklad stáva v tom zdaňovacom období, v ktorom je splnená posledná z troch podmienok.

 

-   v ods. 19 písm. f) ZDP sú výdavkami len po zaplatení aj výdavky na poradenské a právne služby uvedené pod kódmi 69.1 a 69.2 Klasifikácie produktov, ktoré sú určené Nariadením európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činnosti (CPA).

Do kódu 69.1 patria napr. právne služby a poradenstvo v oblasti trestného, obchodného, pracovného a občianskeho práva, notárske služby, arbitráž a urovnanie sporu.

Do kódu 69.2 patria napr. účtovnícke služby, vedenie účtovných kníh, audítorské služby, daňové poradenstvo, finančný audit, zostavovanie účtovnej závierky, mzdové služby.

Výdavkom až po zaplatení sú podľa tohto ustanovenia aj výdavky za služby týkajúce sa vedenia firiem a poradenské služby podľa kódu Klasifikácie produktov činností č. 70.1. a 70.22.

 

-   podľa ods. 19 písm. h) súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe, uzatvorenej podľa § 50 a 51 zákona o športe, poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane. Za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca, ktorý je určený v § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona o športe okrem športového reprezentanta podľa § 29 ods. 2 zákona o športe.

Poznámka

 

Do daňových výdavkov sponzora nie je možné uplatniť sponzorské, ktoré bolo poskytnuté amatérskemu športovcovi vykonávajúcemu svoju športovú činnosť na základe

 

–   zmluvy o amatérskom vykonávaní športu [ustanovenie § 4 ods. 4 písm. a) zákona o športe],

–   dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru [§ 4 ods. 4 písm. c) zákona o športe] alebo

–   bez písomnej zmluvy na základe registrácie za športovú organizáciu [§ 4 ods. 4 písm. d) zákona o športe].

-   podľa ods. 19 písm. i) sú súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkom uvedených v § 12 ods. 3 písm. a) ZDP, ktorými sú občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby.

Zároveň majú títo daňovníci [§ 12 ods. 3 písm. a) ZDP] oslobodené príjmy plynúce z reklamy v príslušnom zdaňovacom období v úhrnnej výške 20 000 eur od všetkých daňovníkov.

Oslobodenie príjmov plynúcich z reklamy podľa § 13 ods. 1 písm. g) ZDP je ďalej podmienené aj spôsobom použitia a lehotou, do ktorej je povinný daňovník tieto príjmy použiť. ZDP ustanovuje povinnosť použiť oslobodené príjmy iba na účel, na ktorý je možné použiť podiel zaplatenej dane podľa § 50 ods. 5 ZDP ako je napríklad podpora a rozvoj športu, podpora vzdelávania, ochrana ľudských práv. ZDP neuvádza konkrétne prípady, na ktoré je možné použiť príjmy plynúce z reklamy a neuvádza ani presné položky nákladov, ktoré zodpovedajú účelu vymedzenému v § 50 ods. 5 ZDP.

Základnou zásadou je však, že musí ísť o náklady súvisiace priamo s činnosťou, ktorá zodpovedá zákonom určeného účelu.

Povinnosť použitia oslobodených príjmov plynúcich z reklamy na účely podľa § 50 ods. 5 ZDP musí daňovník splniť do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal.

Ak daňovník nepoužije oslobodené príjmy alebo ich časť na zákonom vymedzené účely do uplynutia uvedenej lehoty, je povinný v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota, zvýšiť základ dane vo výške oslobodených príjmov alebo ich nepoužitú časť na vymedzené účely.

V prípade, ak uvedený daňovník bude mať vyššie príjmy z reklamy ako 20 000 v úhrne, presahujúci príjem bude už zdaniteľným príjmom, ktorý sa zahranie do základu dane v súlade s § 17 ods. 3 písm. m) ZDP, podľa ktorého nie je súčasťou základu dane príjem (výnos) z reklám plynúci daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a), ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa zákona o účtovníctve, ale až v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.

 

Príklad

Občianske združenie uzatvorilo zmluvu o reklame s viacerými spoločnosti o poskytnutí reklamných služieb v roku 2022. Občianske združenie v roku 2022 od spoločnosti A prijalo 8 000 eur a od spoločnosti B 10 000 eur.

Ako bude občianske združenie postupovať pri vykazovaní týchto príjmov v roku 2022?

V roku 2022 občianske združenie účtuje o výnosoch z reklamných služieb prostredníctvom výnosového účtu 602 – Tržby z predaja služieb, t. j. výnosy sú súčasťou výsledku hospodárenia. Keďže občianske združenie v roku 2022 skutočne aj prijalo tieto príjmy na bankový účet, výnosy (príjmy) vo výške 18 000 eur (8 000 + 10 000) sú súčasťou základu dane a vzhľadom na skutočnosť, že príjmy nepresahujú čiastku 20 000 eur za zdaňovacie obdobie, sú podľa § 13 ods. 1 písm. g) ZDP aj oslobodeným príjmom.

-   odseky 20 a 21 vymedzujú úpravu základu dane prenajímateľa pri vykonaní technického zhodnotenia alebo opravy nájomcom.

Pre účely tohto ustanovenia a ZDP sa za nájomný vzťah považuje aj

–   podnájomný vzťah uzatvorený podľa § 664 a 669 ObčZ,

–   iný užívací vzťah uzatvorený podľa § 51 ObčZ a 

–   užívací vzťah podľa § 151 n až 151r ObčZ (užívanie na základe zriadenia vecného bremena),

–   zmluva o výpožičke podľa § 659 až 662 ObčZ.

Právne predpisy umožňujú nájomcovi na základe písomnej zmluvy s prenajímateľom (vlastníkom prenajatej veci) vykonať na prenajatom majetku technické zhodnotenie. Nájomca môže v súlade s ustanovením § 22 ods. 6 písm. d) ZDP toto technické zhodnotenie odpisovať za splnenia zákonom stanovených podmienok.

Vo vzájomnom vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom môže na základe písomnej zmluvy uzatvorenej pred vykonaním technického zhodnotenia dôjsť k nasledovným situáciám:

a)  v zdaňovacom období, v ktorom bolo technické zhodnotenie vykonané a uvedené do užívania

–   prenajímateľ uhradí nájomcovi výdavky vynaložené na vykonané technické zhodnotenie; v tomto prípade sa vlastníkom technického zhodnotenia stáva prenajímateľ, ktorý si o uhradenú časť výdavkov na technické zhodnotenie zvýši vstupnú alebo zostatkovú cenu prenajatého majetku a z takto zvýšenej ceny uplatňuje odpisy vypočítané rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania;

–   prenajímateľ neuhradí nájomcovi výdavky vynaložené na technické zhodnotenie, ale si zvýši vstupnú alebo zostatkovú cenu prenajatého majetku; v tomto prípade vzniká prenajímateľovi povinnosť zvýšiť si základ dane o nepeňažný príjem vo výške vynaložených výdavkov na technické zhodnotenie,

b)  v zdaňovacom období, v ktorom dôjde ku skončeniu nájomnej zmluvy

–   prenajímateľ uhradí nájomcovi výdavky vynaložené na technické zhodnotenie prenajatého majetku vo výške daňovej zostatkovej ceny pri uplatnení rovnomerného spôsobu odpisovania (alebo aj v nižšej hodnote); v tomto prípade u prenajímateľa došlo k odkúpeniu technického zhodnotenia a o sumu úhrady si môže zvýšiť vstupnú alebo zostatkovú daňovú cenu prenajímaného majetku.

     Nájomca pri predaji technického zhodnotenia postupuje podľa § 19 ods. 3 písm. b), podľa ktorého je zostatková cena majetku uznaná za daňový výdavok v plnej výške, s výnimkou osobitne vymedzeného majetku (osobné automobily, lietadla, lode, budovy a stavby zaradené do odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov). V prípade technického zhodnotenia vykonaného na budove (bez ohľadu nato, či je zaradená do odpisovej skupiny 5 alebo 6) si môže nájomca uplatniť daňovú zostatkovú cenu technického zhodnotenia pri jeho vyradení predajom do daňových výdavkov v plnej výške bez ohľadu na výšku príjmu z predaja,

–   prenajímateľ neuhradí nájomcovi ani časť výdavkov vynaložených na technické zhodnotenie a prevezme prenajatý majetok vrátane technického zhodnotenia; v tomto prípade dochádza k bezodplatnému odovzdaniu technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na prenajatom majetku. U prenajímateľa vzniká povinnosť zvýšenia základu dane o sumu daňovej zostatkovej ceny technického zhodnotenia pri použití rovnomerného spôsobu odpisovania. Keďže ide o bezodplatné odovzdanie majetku u nájomcu sa daňová zostatková cena nepovažuje za daňový výdavok,

–   prenajímateľ neuhradí nájomcovi výdavky vynaložené na technické zhodnotenie, ale na základe vopred uzatvorenej zmluvy požaduje vrátenie majetku do pôvodného stavu; keďže prenajímateľ nemá záujem o nájomcom vykonané technické zhodnotenie a ani ho neprevezme prenajímateľovi nevzniká nepeňažný príjem.

     Nájomca môže technické zhodnotenie demontovať a použiť na inom majetku, kedy sa zostatková cena technického zhodnotenia pripočíta k vstupnej cene tohto iného majetku alebo ho môže nájomca zlikvidovať a v tomto prípade je daňová zostatková cena uznaným daňovým výdavkov v súlade s § 19 ods. 3 písm. b) druhého bodu uznaným daňovým výdavkov v plnej výške.

Pri prenajatom majetku môže vznikať prenajímateľovi nepeňažný príjem z dôvodu vzniku výdavkov na opravu prenajatého majetku nájomcovi.

Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté a obvyklé užívanie.

Nájomca je zase povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ.

Výdavky na opravu prenajatého majetku vynaložené nájomcom vykonané nad rámec povinnosti stanovených v nájomnej zmluve alebo inej zmluve súvisiacej s užívaním nehnuteľnosti, ktoré boli u nájomcu zahrnuté do daňových výdavkov a ktoré prenajímateľ neuhradil nájomcovi, predstavujú pre prenajímateľa nepeňažný príjem, o ktorý je povinný si zvýšiť základ dane.

 

Príklad

V januári 2022 vykonal nájomca po dohode s prenajímateľom technické zhodnotenie na prenajatej budove vo výške 10 000 eur. V roku 2023 bola nájomná zmluva náhle ukončená, pričom prenajímateľ neuhradil nájomcovi ani časť výdavkov na technické zhodnotenie.

Môže nájomca predať technické zhodnotenie novému nájomcovi?

Technické zhodnotenie vykonané na prenajatom majetku môže nájomca odpisovať iba počas platnosti nájomnej zmluvy. Budova je svojím účelom zaradená do odpisovej skupiny 5 s dobou odpisovania 20 rokov pod kódom 1230. Za rok 2022 si mohol nájomca uplatniť ročný odpis vo výške 500 eur (10 000 eur/20 rokov) Ak sa nájomca nedohodol s prenajímateľom na odkúpení technického zhodnotenia jedná sa o bezodplatné odovzdanie majetku prenajímateľovi. Po skončení nájomnej zmluvy nájomca stráca právo nakladať s majetkom a preto nemôže predať technické zhodnotenie ďalšiemu nájomcovi. V tomto prípade pre nájomcu daňová zostatková cena technického zhodnotenia predstavuje nedaňový výdavok. U prenajímateľa sa v tomto prípade jedná o nepeňažný príjem vo výške daňovej zostatkovej ceny. Pri výpočte výšky nepeňažného príjmu musí použiť rovnomerný spôsob odpisovania. Nepeňažný príjem prenajímateľa predstavuje sumu 9 500 eur.

 

Príklad

Nájomca na základe zmluvy s prenajímateľom podľa § 664 až 669 ObčZ užíval budovu na svoju podnikateľskú činnosť. V nájomnej zmluve boli dohodnuté podmienky nájmu s tým, že bežné drobné opravy a údržbu budovy zabezpečuje nájomca na svoje náklady. Nájomca vymenil na budove rozvody ústredného kúrenia a radiátory, pričom táto oprava nebola v súlade s nájomnou zmluvou.

Ako sa budú posudzovať takéto náklady na opravu u nájomcu a u prenajímateľa?

Z ustanovení ObčZ vyplýva, že nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Prenajímateľ zasa musí udržiavať vec v stave spôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie. Vynaložené náklady na vykonané opravy prenajatých priestorov nad rámec opráv dohodnutých v nájomnej zmluve možno považovať za nepeňažný príjem prenajímateľa podľa § 17 ods. 21 ZDP v tom roku, v ktorom sa vykonala oprava, ak ich nájomca zahrnul do svojich nákladov. U prenajímateľa teda vzniká nepeňažný príjem vo výške výdavkov vynaložených nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve, zahrnutých do daňových výdavkov nájomcu, pričom nájomná zmluva a povinnosti uložené nájomcovi majú byť v súlade s úpravou práv a povinností nájomcu a prenajímateľa, ustanovených v príslušných osobitných predpisoch, na základe ktorých nájomný vzťah vznikol.

-   odsek 23 vymedzuje úpravu základu dane pri tvorbe rezervy, ktorej tvorba nie je uznaným daňovým výdavkom (nedaňovej rezervy). Tvorba nedaňovej rezervy neovplyvňuje základ dane v čase tvorby ale do základu dane sa zahrnie v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy (k vzniku nákladov) a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok. Rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola tvorená rezerva a sumou vytvorenej nedaňovej rezervy sa do základu dane nezahŕňa. Rovnako sa do základu dane nezahŕňa ani zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná do daňových výdavkov. Obdobne sa postupuje aj pri tvorbe opravnej položky, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok.

 

-   odsek 24 vymedzuje úpravu základu dane pri porušení podmienok v prípadoch

a)  finančného prenájmu stanovených v § 2 písm. s) ZDP;

     za majetok obstaraný formou finančného prenájmu sa považuje obstaranie HM, pri ktorom sú splnené tieto 3 podmienky:

–   cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb,

–   vlastnícke právo musí prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na nájomcu

–   dodržaná zákonom stanovená doba trvania finančného prenájmu – najmenej 60 % doby odpisovania stanovenej § 26 ods. 1 ZDP pre príslušnú odpisovú skupinu.

Poruším podmienok finančného prenájmu sa rozumie napríklad vrátenie predmetu finančného prenájmu prenajímateľovi z dôvodu insolventnosti kupujúceho, predčasné ukončenie finančného prenájmu z dôvodu totálneho znehodnotenia predmetu finančného prenájmu haváriou, predčasné ukončenie z dôvodu krádeže nadobúdanej veci alebo predčasné ukončenie finančného prenájmu z dôvodu kúpy nadobúdanej veci pred uplynutím minimálnej doby prenájmu stanovenej v § 2 písm. s) ZDP.

Pri vyradení majetku z dôvodu porušenia podmienok finančného prenájmu je daňovým výdavkom daňová zostatková cena určená vo výške závislej od dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu:

Dôvod predčasného ukončenia finančného prenájmu	Úprava ZD	Daňový výdavok
odobratie predmetu nájmu z dôvodu insolventnosti  (predčasný predaj) – odpisovaný majetok	§ 19 ods. 3 písm. b)	daňová zostatková cena (DZC) v plnej výške pri vybranom druhu majetku (autá, lode, lietadla, budovy a stavby zaradené do OS 6) len do výšky príjmov z predaja
odobratie predmetu nájmu z dôvodu insolventnosti (predčasný predaj) – neodpisovaný majetok	§ 19 ods. 3 písm. e)	vstupná cena pri pozemkoch nedotknutých ťažbou VC len do výšky príjmu z predaja
vyradenie majetku z dôvodu krádeže alebo totálneho znehodnotenia (havária)	§ 19 ods. 3 písm. d) alebo g)	DZC len do výšky príjmov z náhrad, pri živelných pohromách a krádeže neznámym páchateľom DZC v plnej výške

 

b)  skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci a následnej kúpe tejto prenajímanej veci, ak kúpna cena predmetu kúpy je:

–   vyššia ako zostatková cena vypočítaná podľa § 25 ods. 3 ZDP – úprava základu dane sa nevykonáva,

–   nižšia ako zostatková cena vypočítaná podľa § 25 ods. 3 ZDP – základ dane nájomcu (kupujúceho) sa zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy pri použití rovnomernej metódy odpisovania. Tento rozdiel, o ktorý sa zvyšuje základ dane je zároveň sumou, o ktorú sa následne zvýši vstupná cena obstarávaného HM, z ktorej bude kupujúci (bývalý nájomca) uplatňovať daňové odpisy.

 

Príklad

Spoločnosť A prenájme osobný automobil spoločnosti B formou operatívneho prenájmu. Po skončení operatívneho prenájmu si spoločnosť B obstará uvedený osobný automobil od spoločnosti A formou finančného prenájmu.

Je spoločnosť B povinná postupovať podľa § 17 ods. 24 písm. b) ZDP?

Na účely § 17 ods. 24 písm. b) ZDP je za kúpu potrebné považovať nielen kúpu na základe kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasledujúcich ObčZ, ale aj nájomnú zmluvu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci. Obdobným spôsobom je posudzované obstaranie hmotného majetku formou finančného prenájmu aj na účely uplatňovania daňových odpisov, a to bez ohľadu na skutočnosť, že v konečnom dôsledku nemusí ku kúpe prísť. Z tohto dôvodu je u nájomcu, u ktorého po skončení operatívneho prenájmu príde ku kúpe prenajatej veci formou finančného prenájmu, potrebné skúmať výšku kúpnej ceny obstarávaného osobného automobilu. Ak je kúpna cena (istina) nižšia ako daňová zostatková cena u prenajímateľa, nájomca má povinnosť úpravy základu dane podľa § 17 ods. 24 písm. b) ZDP.

-   odseky 27 a 32 vymedzujú úpravu základu dane pri neuhradených záväzkov. Táto úprava základu dane sa vzťahuje na daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva alebo daňovníka, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo. Výnimkou sú neziskové organizácie zriadené podľa zákona č. 213/1997 Zb. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a daňovníci, na ktorých bol vyhlásený konkurz.

 

-   odsek 31

V prípade ak daňovník spĺňa podmienky pre to, aby mu bol uznaný status mikrodaňovníka, má možnosť využitia výhodnejšieho odpisovania a to spôsobom uvedeným v § 26 ods. 12 ZDP.

Ide o možnosť mikrodaňovníka a nie jeho povinnosť pre výber tu nastaveného spôsobu odpisovania.

Bližšie uvedené v komentári k § 26 ods. 12 ZDP.

V prípade vyradenia majetku z akéhokoľvek dôvodu (trvalé poškodenie, predaj, preradenie do osobného majetku a pod.) pred uplynutím doby odpisovania alebo predlženej doby odpisovania, je daňovník povinný zvýšiť základ dane podľa § 17 ods. 31 ZDP.

Touto úpravou daňovník musí prepočítať odpisy klasicky, nezvýhodneným spôsobom, určeným v § 27 alebo 28 a rozdiel medzi tým, čo mal zahrnuté ako odpis v daňových výdavkoch podľa § 26 ods. 13 ZDP a tým čo by mal zahrnuté v daňových výdavkoch keby odpisoval normálnym spôsobom, musí zahrnúť do základu dane.

V tejto súvislosti sa upravuje aj spôsob výpočtu zostatkovej ceny takéhoto majetku v § 25 ods. 3 ZDP, podľa ktorého sa zostatková cena vypočíta ako rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a)] okrem zostatkovej ceny podľa § 28 ods. 2 písm. b), pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje aj podľa § 17 ods. 31, sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28 ZDP.

 

Príklad

Čo keď daňovník vyradí majetok, na ktorý uplatňoval zvýhodnené odpisy pre mikrodaňovníka?

Podľa § 17 ods. 31 ZDP pri vyradení hmotného majetku, pri ktorom boli uplatnené odpisy podľa § 26 ods. 12 ZDP, pred uplynutím doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a 5 ZDP, je daňovník povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi podľa § 26 ods. 12 a odpismi vyčíslenými podľa § 27 alebo § 28 ZDP.

V súlade s § 25 ods. 3 ZDP v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 17 ods. 31 ZDP, sa pri výpočte zostatkovej ceny za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28 ZDP. Daňovú zostatkovú cenu vyčíslenú podľa § 25 ods. 3 ZDP uplatní daňovník pri vyradení majetku do daňových výdavkov v súlade s príslušnými ustanoveniami ZDP.

V § 17 ods. 31 ZDP je určený spôsob úpravy základu dane, ak mikrodaňovník majetok, pri ktorom využil zvýhodnený spôsob odpisovania, z akéhokoľvek dôvodu (napr. z dôvodu predaja, poškodenia, preradenia z obchodného majetku do osobného užívania) vyradí z obchodného majetku pred uplynutím doby odpisovania, ktorá je pre konkrétny majetok ustanovená v § 26 ods. 1 a 5 ZDP. Mikrodaňovník je v takomto prípade povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi sumou odpisov už uplatnených do daňových výdavkov pri uplatnení zvýhodneného spôsobu odpisovania (§ 26 ods. 12 ZDP) a sumou odpisov, ktoré prepočíta spôsobom podľa § 27 (rovnomerný spôsob odpisovania), ak ide o hmotný majetok zaradený do odpisových skupín 0 až 4 alebo spôsobom podľa § 28 ZDP (zrýchlený spôsob odpisovania), ak ide o hmotný majetok zaradený do odpisových skupín 2 a 3.

V zdaňovacom období, v ktorom daňovník postupuje podľa § 17 ods. 31 ZDP, sa pri výpočte zostatkovej ceny v súlade s § 25 ods. 3 ZDP za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28 ZDP, pričom zostatkovú cenu daňovník uplatní do daňových výdavkov pri vyradení majetku v súlade s príslušnými ustanoveniami ZDP.

 

Príklad

Za rok 2023 daňovník fyzická osoba ako mikrodaňovník kúpi na podnikanie automobil za 7 000 eur a uplatní si skutočné výdavky. V roku 2024 bude uplatňovať paušálne výdavky.

Bude povinný v roku 2024 (vyraďuje k 1. 1. 2024) upravovať základ dane z dôvodu vyradenia auta z obchodného majetku, na ktoré bolo použité zvýhodnené odpisovanie v r. 2023?

ZDP neuvádza žiadne výnimky pri povinnosti úpravy základu dane podľa § 17 ods. 31 ZDP mikrodaňovníka, ktorý vyradil majetok z obchodného majetku a využil v roku jeho zaradenia špeciálny zvýhodnený spôsob odpisovania určený v § 26 ods. 12 ZDP pre mikrodaňovníka. Uvedené znamená, že aj v prípade, ak prejde na uplatňovanie paušálnych výdavkov, pri ktorých nie je majetok považovaný za obchodný majetok v súlade s jeho definíciou uvedenou v § 2 písm. m) ZDP, musí upraviť základ dane podľa § 17 ods. 31 ZDP.

 

Príklad

Daňovník v januári roku 2023 zaradí do obchodného majetku osobný automobil (prvá odpisová skupina – 4 roky), ktorý obstaral v januári 2023. Na konci zdaňovacieho obdobia zistí, že neprekročil príjmovú hranicu platnú pre status mikrodaňovníka a spĺňa všetky podmienky, aby mohol využiť výhody, ktoré mu z tohto statusu plynú. Využije výhodu nastavenú pre výhodnejšie odpisovanie v § 26 ods. 13 ZDP a hneď v prvom roku obstarania a zaradenia do obchodného majetku uplatní do výdavkov celú obstarávaciu cenu, ktorá bola vo výške 20 000 eur. V nasledujúcom roku mu však automobil ukradnú, pričom polícia mu v tom istom roku potvrdí, že ukončila vyšetrovanie a páchateľa nenašla.

Ako má postupovať pri určení zostatkovej ceny ukradnutého auta?

Daňovník musí prepočítať odpisy v nadväznosti na § 17 ods. 31 ZDP, a to spôsobom určeným v § 27 alebo § 28. Automobil je zaradený v prvej odpisovej skupine, ktoré je možné odpisovať len rovnomerným spôsobom odpisovania, t. j. ročný odpis pre tento majetok je vo výške 5 000 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že automobil mal zaradený v obchodnom majetku k 31. 12. iba v prvom roku a druhom roku mu už bolo ukradnuté, pri výpočte zostatkovej ceny postupuje spôsobom v § 25 ods. 3 ZDP, t. j. zostatková cena sa určí ako rozdiel medzi vstupnou cenou (obstarávacou cenou) a odpismi, na ktoré by mal nárok keby nevyužil výhodné odpisovanie podľa § 26 ods. 13 ZDP, t. j. prepočítané spôsobom uvedeným v 27 ZDP, t. j. mal nárok mať vo výdavkoch len odpis príslušný k prvému roku vo výške 5 000 eur.

Zvyšných 15 000 eur upraví cez účtovné závierkové operácie ako storno výdavkov (ak by mu výška výdavkov nepostačovala, musí navýšiť sumu príjmov v rámci účtovných uzávierkových operácií), ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo zahrnie do pripočítateľných položiek k základu dane, ak účtuje v podvojnom účtovníctve a to v roku, kedy došlo k porušeniu podmienok. Zároveň si celých 15 000 eur uplatní v daňových výdavkoch ako zostatkovú cenu vo výške 15 000 eur určenú podľa § 19 ods. 3 písm. g) druhý bod ZDP.

-   odsek 34 upravuje obmedzenie zahrnovania odpisov osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac do základu dane. Uvedené obmedzenie vychádza z testovania vykázaného základu dane v daňovom priznaní voči úhrnu daňových odpisov vypočítaných z limitovanej ceny 48 000 eur v danom zdaňovacom období z týchto osobných automobilov.

 

Úprava základu dane sa týka nielen obstaraného auta, ale aj auta prenajatého a v podstate znamená obmedzenie možnosti uplatňovania výdavkov pri osobnom automobile zahrnutom do obchodného majetku, ktoré má vstupnú cenu 48 000 eur a viac. Toto obmedzenie sa netýka všetkých daňovníkov, ale len tých ktorý nedosiahnu zákonom stanovenú výšku základu dane resp. vykážu daňovú stratu. Ak stanovenú výšku základu dane dosiahnu, potom si môžu uplatniť celú výšku výdavkov na obstaranie resp. prenajatie takéhoto vozidla do daňových výdavkov.

V § 17 ods. 34 ZDP sa úprava týka priamo osobného automobilu, ktorý bol obstaraný a jeho vstupná cena je 48 000 eur a viac.

Predmetné obmedzenie vychádza z testovania vykázaného základu dane v daňovom priznaní voči úhrnu daňových odpisov vypočítaných z limitovanej ceny 48 000 eur v danom zdaňovacom období z týchto osobných automobilov.

Z uvedeného vyplýva, že sa automaticky neobmedzuje uplatňovanie daňových odpisov z osobných automobilov so vstupnou cenou viac ako 48 000 eur. Aj zo vstupnej ceny nad túto hranicu si daňovník bude môcť uplatniť daňové odpisy, ak vykáže základ dane aspoň vo výške ročného daňového odpisu zo sumy 48 000 eur, t. j. vo výške 12 000 eur. Ak základ dane nedosiahne aspoň túto minimálnu úroveň, zvýši sa o rozdiel medzi skutočne už uplatnenými daňovými odpismi v daňových výdavkoch a odpismi z limitovanej ceny 48 000 eur.

Uvedené sa týka osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 (osobné automobily) so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac.

Uvedené znamená, že ak

1. základ dane daňovníka > = násobok počtu automobilov so VC >= 48 000 eur a sumy 12 000 eur (ročný odpis z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur) – úprava § 17 ods. 34 ZDP sa nevykoná,

2. základ dane daňovníka < násobok počtu automobilov so VC >= 48 000 eur a sumy 12 000 eur (ročný odpis z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur) – úprava § 17 ods. 34 ZDP sa vykoná.

Táto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa osobných automobilov, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci. Takýto prenajímateľ má upravené obmedzenie uplatňovaných odpisov len do výšky dosahovaných príjmov z prenájmu hmotného a nehmotného majetku podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP.

 

Príklad

Obstarané auta začiatkom roka

Daňovník v januári 2023 obstará osobný automobil v hodnote 72 000.

Musí v roku obstarania vykonať úpravu podľa § 17 ods. 34 ZDP?

Podľa znenia zákona, ak daňovníkov základ dane

1. > = 12 000, t. j. ročný odpis z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur – úprava základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP sa nevykoná,

2. < 12 000 – úprava podľa § 17 ods. 34 ZDP sa vykoná.

Poznámka

 

Úprava základu vykonaná podľa § 17 ods. 34 ZDP je úpravou, ktorá sa u daňovníka, fyzickej osoby, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, vykoná cez pripočítateľné položky k základu dane daňovníka v rámci bežného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

U daňovníka, fyzickej osoby, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu, sa pripočítateľné a odpočítateľné položky v rámci bežného zdaňovacieho obdobia neuplatňujú, nakoľko daňovník do daňového priznania prenáša už len príjmy, ktoré skutočne vchádzajú do základu dane a výdavky, ktoré skutočne ovplyvňujú daňové výdavky. Uvedené vyplýva napr. z § 8 ods. 4 postupov pre jednoduché účtovníctvo, kde v rámci účtovných uzávierkových účtovných operácií upravuje všetky uhradené príjmy a výdavky zaúčtované v peňažnom denníku o príjmy, resp. výdavky, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov alebo sa zahrnú do základu dane z príjmov vo výške a v zdaňovacom období v súlade s ustanoveniami ZDP.

Rok	Základ dane (ZD)	Skutočne uplatnený daňový odpis z obstarávacej ceny (60 000/4)	Odpis z limitovanej vstupnej ceny (LVC) (48 000/4)	Ak ZD<12 000, ZD sa zvýši o rozdiel medzi uplatneným odpisom v daňových výdavkoch a odpisom z LVC (15 000 – 12 000)
2023	4 500	18 000	12 000	6 000 – rozdiel (18 000 – 12 000), o ktorý sa navýši ZD (pripočítateľná položka k ZD)

 

V tomto prípade sa na r. 43 daňového priznania za rok 2023 uvedie suma 6 000 eur ako pripočítateľná položka k základu dane.

 

Príklad

Daňovníci A a B si kúpili auto v hodnote 54 540 eur s DPH. Daňovník A je platiteľom DPH a daňovník B nie je platiteľom DPH.

Vzťahuje sa na nich povinnosť úpravy základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP?

Vzhľadom na skutočnosť, že DPH nie je predmetom dane a u platiteľa dane nie je súčasťou vstupnej ceny, daňovník A, ktorého vstupná cena auta je 45 450 eur bez DPH nemusí vykonávať úpravu podľa § 17 ods. 34 ZDP. U daňovníka, ktorý nie je platiteľom DPH, je DPH súčasťou vstupnej ceny (§ 25 ods. 5 ZDP) a preto musí pri stanovení základu dane prihliadať aj na ustanovenie § 17 ods. 34 ZDP (vstupná cena auta presahuje sumu 48 000 eur – je vo výške 54 540 eur).

-   v odseku 35 je nastavené ďalšie obmedzenie voči používaniu motorových vozidiel so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, a to pre prípady prenajímania takýchto vozidiel. Obmedzenie sa týka nájomcu týchto vozidiel. Vychádza z testovania vykázaného základu dane v daňovom priznaní voči úhrnu limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období a uplatňuje sa v prípade prenajatých áut so vstupnou cenou 48 000 eur a viac. Uvedenú úpravu obsahuje ustanovenie § 17 ods. 35 ZDP.

Zjednodušene povedané, základ dane podľa § 17 ods. 35 ZDP sa upraví o rozdiel medzi

–   úhrnom uplatneného nájomného v zdaňovacom období z áut vo vstupnej cene 48 000 eur a viac a

–   limitovaného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu

vtedy, ak

1. základ dane daňovníka > = súčin počtu automobilov a ročného nájomného (pomernej časti) vo výške 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku) – úprava § 17 ods. 35 ZDP sa nevykoná,

2. základ dane daňovníka < súčin počtu automobilov a ročného nájomného (pomernej časti) vo výške 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku) – úprava § 17 ods. 35 ZDP sa vykoná.

 

Príklad

Prenajatý osobný automobil začiatkom roka

Daňovník v januári 2023 prenajme osobný automobil formou operatívneho prenájmu, za ktoré platí ročné nájomné 18 000 eur. Hodnota, za ktorú prenajímateľ obstaral auto je 60 000 eur. Nájomný vzťah je dohodnutý na 4 roky.

Ako ovplyvní základ dane v roku 2022 tento nájomný vzťah?

Podľa znenia zákona, ak daňovníkov základ dane

1. > = 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku) – úprava § 17 ods. 35 ZDP sa nevykoná,

2. < 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku)- úprava § 17 ods. 35 ZDP sa vykoná.

Poznámka

 

Úprava základu vykonaná podľa § 17 ods. 35 ZDP je úpravou (aj § 17 ods. 34 ZDP), ktorá sa u daňovníka, fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorá vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, vykoná cez pripočítateľné položky k základu dane daňovníka v rámci bežného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

Rok	Základ dane (ZD)	Uplatnené nájomné	Limitované nájomné	Ak ZD<14 400, ZD sa zvýši o rozdiel medzi uplatneným nájomným a limitom nájomného
2023	12 000	18 000	14 400	3 600 (18 000 – 14 400)

 

V tomto prípade sa na r. 43 daňového priznania za rok 2023 uvedie suma 3 600 eur ako pripočítateľná položka k základu dane.

 

-   v odseku 37 je určená možnosť odpočítania presne určenej sumy od základu dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie pre žiakov stredných odborných škôl na základe učebnej zmluvy za presne stanovených podmienok podľa zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, t. j. tzv. duálne vzdelávanie. Ide konkrétne o učebnú zmluvu uzavretú podľa § 19 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, v ktorej sa prerokujú podmienky výkonu praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania.

Systém duálneho vzdelávania pre učebné odbory a študijné odbory s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania stredných odborných škôl rieši problematiku slabej uplatniteľnosti absolventov na trhu práce, a tým nedostatok kvalifikovaných pracovných síl pre potreby krytia výpadku pracovných síl z dôvodu odchodov do dôchodku a pre potreby zabezpečenia ďalšieho ekonomického rastu. Príprava žiakov na ich budúce povolanie podľa predpokladaných potrieb trhu práce zabezpečí účelnejšie a efektívnejšie vynaloženie prostriedkov štátu, pracovné sily zodpovedajúce potrebám trhu práce a zvýšenie konkurencieschopnosti krajiny.

V nadväznosti na uvedené je úprava obsiahnutá v § 17 ods. 37 ZDP, podľa ktorej sa základ dane zamestnávateľa, ktorý poskytuje žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania zníži o paušálnu sumu vo výške

•    1 600 eur ročne na žiaka, ktorý sa vzdeláva u zamestnávateľa 200 až 400 hodín ročne a

•    3 200 eur ročne na žiaka, ktorý sa vzdeláva u zamestnávateľa nad 400 hodín ročne.

Cieľom tejto daňovej úľavy je, aby sa zamestnávateľom poskytujúcim praktické vyučovanie v duálnom systéme vzdelávania čiastočne vykompenzovala strata, ktorá im vznikne z rozdielu súčtu povinne poskytnutého finančného a hmotného zabezpečenia a minimálnej výšky nákladov na financovanie praktického vyučovania, ktorá predstavuje sumu nákladov na mzdy a platy pedagogických zamestnancov, pod vedením ktorých vykonávajú žiaci praktické vyučovanie a úspory na dani, ktorá im vznikne uplatnením týchto nákladov ako daňového výdavku.

Duálne vzdelávanie sa vykonáva v stredisku praktického vyučovania zamestnávateľa, na ktoré bolo zamestnávateľovi vydané osvedčenie o spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania.

Okrem uvedeného je odborný výcvik, odborná prax alebo umelecká prax vykonávaná

•    v dielni umiestnenej v strenej odbornej škole (§ 7 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave) alebo na

•    pracovisku zamestnávateľa (§ 8 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave).

Vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania je určené v § 9 a 10 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a znamená aj to, že celé vzdelávanie sa presúva na zamestnávateľa, ktorý výlučne zodpovedá za organizáciu, obsah a kvalitu praktického vyučovania žiaka a na ten účel uhrádza všetky náklady spojené s financovaním praktického vyučovania.

V nadväznosti na uvedené môže potom zamestnávateľ, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa § 19 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, znížiť svoj základ dane o sumy upravené podľa tohto ustanovenia ZDP, pričom výsledným základom dane je základ dane určený v súlade s § 17 ods. 38 ZDP.

 

-   v odseku 38 je určená definícia základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP daňovníka, ktorý je fyzickou osobou.

Podľa ustanovenia sa základom dane rozumie základ dane zistený podľa § 17 až 29 ZDP ešte pred jeho úpravou o položky uvedené v § 17 ods. 19 písm. h), ods. 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) ZDP, t. j. ešte pred úpravou základu dane o

•    pripočítateľnú položku u sponzora, ktorý nevykázal základ dane, aby si sponzorské mohol ponechať v daňových výdavkoch [§ 17ods. 19 písm. h) ZDP],

•    pripočítateľnú položku, ak nebola vykázaná výška základu dane pre uplatnenie celého ročného odpisu pri obstaranom motorovom vozidle so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 34 ZDP),

•    pripočítateľnú položku, ak nebola vykázaná výška základu dane pre uplatnenie celého nájomného za motorové vozidlo so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 35 ZDP),

•    odpočítateľnú položku, ak daňovník splnil podmienky pre uplatnenie paušálnej sumy na každého žiaka v rámci poskytovaného duálneho vzdelávania (§ 17 ods. 37 ZDP),

•    pripočítateľnú položku, ak mal daňovník uplatnené viac ako 5 % zo základu dane na nepovinné členské v právnickej osobe [§ 19 ods. 3 písm. n) ZDP] a

•    pripočítateľnú položku, ak mal daňovník uplatnené viac ako 5 % zo základu dane na víno ako reklamný predmet [§ 21 ods. 1 písm. h) ZDP].

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 sa medzi položky uvedené v § 17 ods. 38 ZDP, o ktoré sa neupravuje základ dane pre účely určenia jeho výšky zaraďuje aj nové ustanovenie § 17k ZDP, ktoré rieši pravidlo o obmedzení úrokových nákladov. Do nového ustanovenia § 17k ZDP sa transponuje článok 4 smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (ďalej len „smernica ATAD“) a ktorého účelom je obmedzenie čistých úrokových nákladov u právnických osôb s cieľom zabrániť umelému znižovaniu základu dane z príjmov právnických osôb prostredníctvom dlhového financovania. Do konca roku 2023 sa v SR uplatňuje výnimka podľa čl. 11 ods. 6 smernice ATAD, na základe ktorej sa limitácia úrokových nákladov podľa § 21a týka výlučne závislých osôb. S účinnosťou od 1. 1. 2024 sa zavádza nové pravidlo o limitácii čistých úrokových nákladov, ktoré sa bude uplatňovať prednostne pred pravidlami podľa § 21a. Uvedené pravidlo o obmedzení zahrnovania čistých úrokových nákladov do základu dane v § 17k sa uplatňuje u právnických osôb so sídlom alebo miestom skutočného vedenia na území SR (daňovník s NDP) alebo právnických osôb, ktorými sú daňovníci s ODP, ktorí majú na území SR zriadenú stálu prevádzkareň (§ 16 ods. 2 ZDP). Daňovníci, na ktorých sa nové pravidlo nevzťahuje, sú vymedzení v § 17k ods. 8 ZDP. Limitácia čistých úrokových nákladov sa neuplatní u daňovníkov, u ktorých suma čistých úrokových nákladov nepresiahne čiastku 3 000 000 eur vrátane (tzv. bezpečný prístav). Ak sú čisté úrokové náklady záporné, t. j. zdaniteľné úrokové výnosy sú vyššie ako daňovo uznateľné úrokové náklady, potom daňovník nepostupuje podľa § 17k a všetky úrokové náklady sú daňovými výdavkami, ak nepríde k ich obmedzeniu podľa § 21a.

-   v odseku 41 je stanovený spôsob zahrnutia príjmu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo daňovníka, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Podľa tohto ustanovenia je takýto príjem súčasťou základu dane toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom ho prijal. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. K príjmu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov si daňovník môže uplatniť daňový výdavok, ktorým je suma splateného príspevku, pričom ak suma splateného príspevku prevyšuje uvedený príjem v príslušnom zdaňovacom období, daňovník si môže uplatniť iba sumu splateného príspevku do výšky príjmu plynúceho z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v príslušnom zdaňovacom období. Uvedený postup môže daňovník použiť aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ak mu plynú príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku. Daňovník, ktorý nerealizoval príspevok, a to aj v prípade daňovníka, ktorý odkúpil obchodný podiel alebo akcie od spoločníka alebo akcionára, ktorý vložil príspevok do kapitálového fondu z príspevkov zahŕňa do základu dane iba príjem plynúci z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov bez uplatnenia daňového výdavku.

 

Príklad

Vzniká fyzickej osobe podnikateľovi povinnosť zvýšiť základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania o hodnotu vloženého majetku, ak vloží do kapitálového fondu z príspevkov pohľadávku, o ktorej účtuje vo svojom jednoduchom účtovníctve?

Podľa § 2 písm. ac) ZDP vkladom na účely ZDP sa rozumie nielen napr. peňažný vklad a nepeňažný vklad do základného imania, ale vkladom je aj príspevok do kapitálového fondu z príspevkov obchodnej spoločnosti splatený daňovníkom. V nadväznosti na § 17 ods. 12 písm. a) ZDP a vymedzenie pojmu vklad, pri vklade pohľadávky do kapitálového fondu z príspevkov tvoreného podľa pravidiel ustanovených v § 123 ods. 2 a § 217a ObchZ, sa základ dane podnikateľa účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva o hodnotu vloženej pohľadávky nezvyšuje.

 

Príklad

Považuje sa vklad pohľadávky do kapitálového fondu z príspevkov za splatený vklad, o ktorý sa zníži základ dane daňovníka podľa § 17 ods. 41 ZDP?

Pri príspevku do kapitálového fondu z príspevkov vzniká spoločníkovi záväzok voči spoločnosti realizovať (splatiť) tento príspevok. Ak uvedený záväzok spoločníka voči spoločnosti bude splatený (splnený) pohľadávkou, o ktorej spoločník ako podnikateľ účtoval vo svojom jednoduchom účtovníctve, potom ku dňu splatenia príspevku táto pohľadávka podnikateľovi zaniká a zároveň zaniká aj jeho záväzok voči spoločnosti realizovať príspevok. Takto splatený príspevok do kapitálového fondu z príspevkov sa v zmysle § 17 ods. 41 ZDP považuje za sumu znižujúcu základ dane v prípade, ak podnikateľovi bude plynúť príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov.

 

Príklad

V prípade vkladu pohľadávky do kapitálového fondu z príspevkov účtuje fyzická osoba podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva o finančnej investícii v knihe finančného majetku?

V zmysle § 28 ods. 5 zákona o účtovníctve sa v účtovníctve spoločníka alebo akcionára splatené príspevky do kapitálového fondu z príspevkov účtujú ako súčasť ocenenia cenného papiera alebo podielu na základnom imaní. To znamená hodnota finančnej investície vyjadrujúca podiel na základnom imaní zaúčtovaná v knihe dlhodobého finančného majetku sa zvyšuje o splatený príspevok do kapitálového fondu z príspevkov.

Ocenenie v reálnych hodnotách
pri predaji a kúpe podniku alebo jeho časti, nepeňažnom vklade a zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev

[Dňom 1. marca 2024 nadpis nad § 17a znie: „Ocenenie v reálnych hodnotách pri predaji a kúpe podniku alebo jeho časti, nepeňažnom vklade a premene“.]

§ 17a

Predaj a kúpa podniku alebo jeho časti

v reálnych hodnotách

(1) Daňovník, ktorý predáva podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník predávajúci podnik“) a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), zahrnuje do základu dane príjem z predaja podniku alebo jeho časti v dohodnutej kúpnej cene

a)  zvýšenej o záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik a o nevyčerpané rezervy [§ 20 ods. 9 písm. b), d) až f)],

b)  zníženej o hodnotu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré ak by boli uhradené pred predajom podniku alebo jeho časti, boli by u daňovníka predávajúceho podnik daňovým výdavkom, o zostatkovú cenu predávaného hmotného majetku a nehmotného majetku a o hodnotu pohľadávok, ktoré by sa pri inkase nepovažovali za zdaniteľný príjem,

c)  zníženej o zostatkovú hodnotu aktívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku¹⁾ alebo zvýšenej o zostatkovú hodnotu pasívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku.¹⁾

(2) Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), ocení majetok podniku alebo jeho časť v reálnej hodnote, pričom pri odpisovaní majetku sa uplatní postup podľa § 26. Opravnú položku k nadobudnutému majetku odpisuje tento daňovník podľa osobitného predpisu.¹⁾ Pri pohľadávkach, ktoré nadobudol daňovník kúpou podniku alebo jeho časti, uplatní postup podľa § 17 ods. 12 písm. d). Záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik od daňovníka predávajúceho podnik sa zahrnú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ich tento kupujúci uhradí, ak ide o úhradu záväzkov, ktoré by boli pred predajom podniku alebo jeho časti u daňovníka predávajúceho podnik daňovým výdavkom.

(3) Daňovník predávajúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), upraví výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve¹⁾ pri odpisovanom majetku o rozdiel vzniknutý medzi zostatkovou cenou zistenou podľa osobitného predpisu¹⁾ a zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reálnou hodnotou^80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g).

(4) Základ dane daňovníka predávajúceho podnik podľa odseku 3 sa zníži o

a)  sumu (výšku) rezervy prevzatej daňovníkom kupujúcim podnik, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom,

b)  rozdiel medzi vytvorenými opravnými položkami vo výške podľa osobitného predpisu¹⁾ a opravnými položkami už zahrnutými do základu dane podľa § 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,¹⁾

c)  sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27.

(5) Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti oceňuje reálnou hodnotou, pričom pri odpisovaní majetku uplatní postup podľa § 26. Goodwill alebo záporný goodwill sa zahrnuje do základu dane až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti;³⁰⁾ ak počas tohto obdobia

a)  sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,^80b)

b) sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,^80b)

[Dňom 1. marca 2024 v § 17a ods. 5 písm. b)sa slová „sa daňovník zrušuje bez likvidácie“ nahrádzajú slovami „daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“.]

c)  je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,^80b) alebo

d)  dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku³⁰⁾ alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu.^80c)

(6) Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 5 upraví základ dane o rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom. Zrušenie rezervy nadobudnutej kúpou podniku alebo jeho časti sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu.¹⁾ Na ďalšiu tvorbu rezerv u daňovníka kupujúceho podnik sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 a § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv.

(7) Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 5 pri pohľadávke, ktorá bola v zdaňovacom období jej postúpenia alebo odpisu aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej kúpou podniku alebo jeho časti ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, uplatní ako daňový výdavok podľa § 19 pri

a)  postúpení tejto pohľadávky reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

    1. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

    2. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

    3. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,

b)  odpise pohľadávky sumu najviac do výšky

    1. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

    2. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

    3. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

(8) Úprava základu dane u daňovníka predávajúceho podnik podľa odsekov 1, 3 a 4 sa vykoná v zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti.³⁰⁾

(9) Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 5.

 

Komentár k § 17a

Ustanovenie vymedzuje postup pri predaji a kúpe podniku alebo jeho časti daňovníka, a to daňovníka, ktorý predáva podnik alebo jeho časť ako aj daňovníka, ktorý ho kupuje, a to v závislosti od skutočnosti v akej sústave účtovníctva účtuje.

Daňovník, ktorý účtuje v sústave PÚ alebo vykazuje výsledok hospodárenia podľa postupov účtovania v sústave PÚ alebo z výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (IFRS) a ktorý predáva podnik alebo jeho časť je povinný v zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, zahrnúť do základu dane:

•    rozdiel medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenou pri odpisovanom majetku,

•    rozdiel medzi reálnou hodnotou a vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) ZDP pri neodpisovanom majetku nadobudnutom darom,

•    sumu rezervy, ktorú prevezme kupujúci, ak tvorba tejto rezervy nebola uznaná za daňový výdavok a zároveň náklad, na ktorý sa tvorí táto rezerva by bol daňovým výdavkom v súlade s § 19 ZDP,

•    rozdiel medzi vytvorenými opravnými položkami v súlade s účtovníctvom a daňovo uznanými opravnými položkami zahrnutými do základu dane podľa § 20 ZDP s výnimkou opravných položiek k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku, vzhľadom k tomu, že pri vyradení HMaNM, na ktorý bola vytvorená opravná položka sa táto opravná položka zúčtováva v prospech vecne príslušného účtu oprávok v účtovej skupine 07 – Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku alebo 08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku, čím ovplyvňuje zostatkovú cenu daného hmotného alebo nehmotného majetku,

•    sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú predávajúci zvýšil základ dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 17 ods. 27 ZDP, ak v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nedošlo k úhrade tohto záväzku, alebo jeho časti alebo k odpisu záväzku a k následnému zníženiu základu dane podľa § 17 ods. 27 ZDP.

Daňovník, ktorý kupuje podnik alebo jeho časť a účtuje v sústave PÚ alebo postupov účtovania v sústave PÚ alebo z výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo je povinný:

•    ku dňu účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti prevziať veci zahrnuté do predaja a podľa § 25 ods. 1 písm. e) zákona o účtovníctve oceniť ich reálnou hodnotou. Z dôvodu precenenia majetku na reálnu hodnotu môže dôjsť k vzniku goodwillu alebo záporného goodwillu. Podľa § 17a je daňovník povinný zahrnúť goodwill alebo záporný goodwill do základu dane až do jeho úplného zahrnutia maximálne počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období a najmenej vo výške jednej sedminy ročne. Goodwill je daňovník povinný začať zahŕňať do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom nadobudne účinnosť zmluva o predaji podniku alebo jeho časti. To znamená, že goodwill môže daňovník zahrnúť aj jednorazovo alebo po častiach najdlhšie však počas siedmich zdaňovacích období v minimálnej výške 1/7.

Ak by došlo u daňovníka – kupujúceho podnik alebo jeho časť k jeho zrušeniu likvidáciou, bez likvidácie, k vyhláseniu konkurzu alebo k predaju podniku, v čase kedy goodwill alebo záporný goodwill ešte nebol zahrnutý v plnej výške do základu dane, je takýto daňovník povinný zahrnúť zostatkovú cenu goodwillu jednorazovo, a to v tom zdaňovacom období kedy nastanú uvedené skutočnosti,

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 došlo v zákone o premene OS k zavedeniu novej terminológie týkajúcej sa zrušenia OS a družstiev bez likvidácie. V ustanovení § 17a ods. 5 písm. b) ZDP sa vykonala v tejto súvislosti legislatívno-technická úprava, podľa ktorej sa pojem „zrušenie bez likvidácie“ nahradil pojmom „zánik v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“.

Vykonaním tejto technicko-legislatívnej zmeny sa podstata ustanovenia § 17a ods. 5 písm. b) nemení. Aj od 1. 1. 2024 platí, že ak u daňovníka, ktorý zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, nedošlo k zahrnutiu goodwillu alebo záporného goodwillu v plnej výške do základu dane do momentu premeny, je takýto daňovník povinný zahrnúť zostávajúcu časť goodwillu alebo záporného goodwillu najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu.

•    po precenení HM nadobudnutého kúpou podniku alebo jeho časti na reálnu hodnotu odpisovať tento majetok z precenenej reálnej hodnoty ako novoobstaraný majetok, t. j. majetok sa zaradí do príslušnej odpisovej skupiny a odpisuje ako v 1 roku odpisovania, pričom v prvom roku odpisovania sa uplatní postup výpočtu daňových odpisov na tzv. mesačnej báze podľa počtu mesiacov od mesiaca zaradenia HM do konca zdaňovacieho obdobia,

•    pri daňových aj nedaňových rezervách, ktoré preberie od predávajúceho zaplatiť vzniknutý záväzok súvisiaci s vytvorenými rezervami. Základ dane daňovník upravuje o o rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k úhrade záväzku, ku ktorému bola táto rezerva tvorená. Zrušenie alebo zníženie výšky prebranej rezervy nadobudnutej kúpou daňovník zahŕňa do základu dane v súlade s účtovníctvom, t. j. tak ako zrušenie alebo zníženie hodnoty rezervy vstupuje do výsledku hospodárenia, tak sa zahŕňa aj do základu dane. Pri ďalšej tvorbe rezerv postupuje daňovník kupujúci podnik podľa § 17 ods. 23 zákona o dani z príjmov, ak ide o rezervu, ktorej tvorba nie je uznaným daňovým výdavkom a podľa § 20 zákona o dani z príjmov, ak ide o rezervu, ktorej tvorba je uznaným daňovým výdavkom.

Daňovník kupujúci podnik alebo jeho časť má možnosť pri pohľadávkach nadobudnutých kúpou podniku pri ich postúpení alebo odpise uplatniť daňový výdavok, ak pohľadávka spĺňa nasledovné podmienky:

•    musí ísť o nepremlčané pohľadávky,

•    reálna hodnota pohľadávok nesmie byť vyššia ako je menovitá hodnota pohľadávky,

•    možnosť uplatnenia výdavkov do výšky príjmu z postúpenia alebo do percentuálnej výšky stanovenej zákonom v nadväznosti na dobu uplynutia od účinnosti zmluvy o predaji.

 

Príklad

OS v roku 2023 pri kúpe podniku účtovala záporný goodwill. Účtovne sa rozhodla ho zahrnúť do výsledku hospodárenia jednorazovo a daňovo sa rozhodla v súlade s § 17a ods. 5 ZDP odpisovať ho postupne počas 5 rokov. Z dôvodu rozdielneho zahrnovania z účtovného a daňového hľadiska vzniká rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi. Z tohto dôvodu OS vyčíslila odpočítateľná položka na riadku 250 daňového priznania PO. Pri vyplňovaní tabuľky B v tlačive daňového priznania je hlásená chyba, že odpisy nemôžu byť uvedené so záporným znamienkom.

Ako je potrebné postupovať pri vyplňovaní daňového priznania PO?

Pomocná tabuľka B v daňovom priznaní PO slúži na výpočet rozdielu účtovných a daňových odpisov hmotného majetku. Záporný goodwill je nehmotný majetok, takže sa neuvádza v tabuľke B tlačiva daňového priznania PO. Zaúčtovaný goodwill alebo záporný goodwill pri kúpe podniku sa pre daňové účely zahrnuje do základu dane až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas 7 bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške 1/7 ročne počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nadobudne účinnosť zmluva o predaji podniku. Úprava základu dane o rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi z goodwillu podľa §17a ods. 5 ZDP sa uvádza v tlačive daňového priznania PO prostredníctvom riadkov 170 (ak ide o zvýšenie základu dane), resp. 280 (ak ide o zníženie základu dane).

 

Príklad

Môže daňovník kupujúci podnik zahrnúť do daňových výdavkov opravné položky k nepremlčaným pohľadávkam podľa § 20 ods. 10 a 14 ZDP?

Na pohľadávky nadobudnuté pri kúpe podniku v reálnych hodnotách nie je možné uznať za daňový výdavok v účtovníctve vytvorenú opravnú položku k nepremlčaným pohľadávkam podľa § 20 ods. 14 ZDP, ani opravnú položku k pohľadávkam v menovitej alebo obstarávacej cene voči dlžníkom v konkurze a reštrukturalizácii podľa §20 ods. 10 ZDP, pretože daňovník kupujúci podnik oceňuje takto nadobudnuté pohľadávky v reálnej hodnote.

§ 17b

Nepeňažný vklad
v reálnych hodnotách

(1) Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), výsledok hospodárenia

a)  neupraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka^37a) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve,¹⁾ ak sa rozhodne tento rozdiel zahrnúť jednorazovo do základu dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,^80c)

b)  upraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka^37a) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve¹⁾ postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu^80c) podniku alebo jeho časti; ak počas tohto obdobia

     1. sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,^80b)

    2. sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,^80b)

[Dňom 1. marca 2024 v § 17b ods. 1 písm. b) druhom bode sa slová „sa daňovník zrušuje bez likvidácie“ nahrádzajú slovami „daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“.]

    3. je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu^80b) alebo, ak

    4. u vkladateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku¹⁾ nadobudnutého týmto nepeňažným vkladom alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností,

c)  upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného majetku zistenou podľa osobitného predpisu¹⁾ a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a rozdiel medzi reálnou hodnotou^80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,^80c)

d)  zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá je súčasťou nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,^80c)

e)  zníži o rozdiel vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu¹⁾ a opravných položiek už zahrnutých do základu dane podľa § 20 v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu;^80c) súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,¹⁾

f)  zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27, v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu.^80c)

(2) Ak vkladateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka^37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve¹⁾ podľa odseku 1 písm. a), je povinný túto skutočnosť oznámiť prijímateľovi nepeňažného vkladu do 30 dní odo dňa splatenia nepeňažného vkladu.^80c)

(3) Prijímateľ nepeňažného vkladu, ktorým je

a)  individuálne vložený majetok, ocení tento majetok hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka,^37a)

b)  podnik alebo jeho časť, ocení takto nadobudnutý majetok a záväzky reálnou hodnotou.

(4) Prijímateľ nepeňažného vkladu

a)  odpisuje hmotný majetok ako novoobstaraný majetok postupom podľa § 26 z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka^37a) alebo

b)  môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka,^37a) ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní postup podľa odseku 1 písm. a), pričom

    1. pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27,

    2. pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26.

(5) Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane

a)  rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej nepeňažným vkladom sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu;¹⁾ na ďalšiu tvorbu rezerv u prijímateľa nepeňažného vkladu sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,

b)  goodwill alebo záporný goodwill až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti;^80c) ak počas tohto obdobia

     1. sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,^80b)

    2. sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,^80b)

[Dňom 1. marca 2024 v § 17b ods. 5 písm. b) druhom bode sa slová „sa daňovník zrušuje bez likvidácie“ nahrádzajú slovami „daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“.]

     3. je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu^80b) alebo

     4. dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku³⁰⁾ alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu.^80c)

(6) Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane ako daňový výdavok podľa § 19

a)  pri postúpení pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej postúpenia aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

    1. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

    2. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

    3. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,

b)  pri odpise pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej odpisu aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky

     1. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

     2. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

     3. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

(7) Ak počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu,^80c) dôjde u prijímateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť povinný oznámiť vkladateľovi nepeňažného vkladu s výnimkou, ak oznámil skutočnosti podľa odseku 2, a to do 30 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti.

(8) Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok mimo územia Slovenskej republiky, postupuje podľa odseku 1 písm. a). Rovnako sa postupuje, ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)] pri individuálne vloženom majetku. Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok do zahraničia, môže uplatniť postup podľa § 17d, ak sú splnené podmienky uvedené v § 17d ods. 7.

(9) Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. d)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorému na území Slovenskej republiky zostáva stála prevádzkareň, môže tento prijímateľ pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak nepoužije postup podľa § 17d. Ak vkladateľom nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. d)] a podnik alebo jeho časť nezostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa odseku 1 písm. a) a nemôže uplatniť postup podľa § 17d.

(10) Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky, môže tento prijímateľ oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak preukáže, že rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka^37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve vkladateľa nepeňažného vkladu, bol u vkladateľa nepeňažného vkladu preukázateľne zdanený a prijímateľ nepeňažného vkladu neuplatní postup podľa § 17d.

(11) Postup podľa odsekov 1, 2, 8 a 9 použije primerane vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a); ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2.

(12) Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých nepeňažným vkladom sa na účely tohto zákona vychádza z hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 3.

(13) Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť, ktorého vkladateľom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.

 

Komentár k § 17b

Ustanovenie vymedzuje úpravy základu dane pri nepeňažnom vklade realizovanom v reálnych hodnotách a to u vkladateľa ako aj prijímateľa nepeňažného vkladu.

Daňovník, ktorý vykoná nepeňažný vklad a ktorý účtuje v sústave PÚ, alebo ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo je povinný:

•    zahrnúť oceňovací rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu, ktorá bola započítaná na vklad spoločníka podľa § 59 ods. 3 OZ a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve, a to:

–   jednorazovo – v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu – povinnosť daňovníka túto skutočnosť oznámiť prijímateľovi nepeňažného vkladu,

–   postupne až do jeho úplného zahrnutia najdlhšie počas 7 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom v každom zdaňovacom období musí zahrnúť minimálne vo výške 1/7 – jednorazové zahrnutie zostatkovej časti oceňovacieho rozdielu v osobitne vymedzených situáciách (napr. zrušenie daňovníka s likvidáciou, bez likvidácie, vyhlásenie konkurzu na daňovníka),

•    zahrnúť rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného majetku a jeho daňovou zostatkovou cenou – a to v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,

•    zahrnúť rozdiel medzi reálnou hodnotou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou zistenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) ZDP – v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,

•    znížiť o sumu daňovo neuznanej rezervy, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá je súčasťou nepeňažného vkladu – v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,

•    znížiť o rozdiel vytvorených opravných položiek podľa účtovníctva a vytvorených opravných položiek, ktoré boli daňovo uznané (s výnimkou opravných položiek k dlhodobému hmotnému majetku) – a to v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,

•    znížiť o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil vkladateľ základ dane podľa § 17 ods. 27 ZDP – a to v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu.

Daňovník, ktorý je prijímateľom nepeňažného vkladu, má povinnosť:

•    oceniť majetok, ktorý je predmetom nepeňažného vkladu,

–   hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka pri individuálne vloženom majetku,

–   reálnou hodnotou pri majetku a záväzkoch, ktoré sú predmetom vkladu podniku alebo jeho časti.

     Takto ocenený hmotný majetok prijímateľ nepeňažného vkladu:

–   odpisuje ako novoobstaraný majetok v súlade s § 26 ZDP (rovnomernou alebo zrýchlenou metódou odpisovania),

–   môže pokračovať v odpisovaný majetku ak vkladateľ zahrnul rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka a účtovnou hodnotou nepeňažného vkladu zahrnul jednorazovo do základu dane,

•    zahrnúť rozdielu medzi výškou prevzatej rezervy a skutočnou výškou záväzku, na ktorý bola rezerva tvorená, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku je daňovým výdavkom – v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku,

•    zahrnúť goodwillu alebo záporného goodwillu až do jeho úplného zahrnutia – najdlhšie počas 7 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom v každom zdaňovacom období, v ktorom zahrňuje goodwill alebo záporný goodwill musí zahrnúť najmenej 1/7 výšky goodwillu alebo záporného goodwillu,

•    zahrnúť reálnu hodnotu pohľadávky bez príslušenstva (reálna hodnota nemôže byť vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky) nadobudnutej v rámci nepeňažného vkladu pri jej postúpení alebo odpise za predpokladu, že ide o nepremlčanú pohľadávku, a to najviac do výšky príjmu z postúpenia alebo do percentuálnej výšky stanovenej ZDP v nadväznosti na dobu uplynutia od nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom.

Ak by došlo u vkladateľa alebo prijímateľa nepeňažného vkladu k jeho zrušeniu likvidáciou, bez likvidácie, k vyhláseniu konkurzu alebo k predaju podniku, v čase kedy rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve (u vkladateľa) a v čase kedy goodwill alebo záporný goodwill (u prijímateľa) ešte nebol zahrnutý v plnej výške do základu dane, je takýto daňovník povinný zahrnúť zostatkovú cenu vyššie uvedeného rozdielu alebo goodwillu (záporného goodwillu) jednorazovo, a to v tom zdaňovacom období kedy nastanú uvedené skutočnosti.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 došlo v zákone o premene OS k zavedeniu novej terminológie týkajúcej sa zrušenia OS a družstiev bez likvidácie. V ustanovení § 17b ods. 1 písm. b) druhom bode a ods. 5 písm. b) druhom bode ZDP sa vykonala v tejto súvislosti legislatívno-technická úprava, podľa ktorej sa pojem „zrušenie bez likvidácie“ nahradil pojmom „zánik v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“. Vykonaním tejto technicko-legislatívnej zmeny sa podstata ustanovení § 17b ods. 1 písm. b) a ods. 5 písm. b) nemení. Aj od 1. 1. 2024 platí, že ak u daňovníka, ktorý zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny nedošlo k zahrnutiu rozdielu medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve alebo k zahrnutiu goodwillu alebo záporného goodwillu v plnej výške do základu dane do momentu premeny, je takýto daňovník povinný zahrnúť zostávajúcu časť uvedeného rozdielu (vkladateľa) alebo goodwillu alebo záporného goodwillu (u prijímateľa) najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu.

 

Príklad

OS A uskutočnila v roku 2023 nepeňažný príjem vo forme časti podniku do OS B. Súčasťou vkladanej časti podniku boli aj záväzky prislúchajúce k nákladom, ktoré sú daňovými výdavkami až po ich zaplatení podľa § 17 ods. 19 ZDP.

Aký vplyv budú mať výdavky, ktoré sú daňovými výdavkami po zaplatení, na základ dane v prípade nepeňažného vkladu?

Podľa § 17 ods. 13 ZDP sú výdavky (náklady) u ktorých je podmienka zaplatenia pre účely ich zahrnutia do základu dane (§17 ods. 19 ZDP) daňovým výdavkom u prijímateľa nepeňažného vkladu. To znamená, že u vkladateľa nepeňažného vkladu bude nezaplatený výdavok (náklad) pripočítateľnou položkou a u prijímateľa nepeňažného vkladu bude tento výdavok v zdaňovacom období, v ktorom bude záväzok uhradený, odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia.

 

Príklad

OS A uskutočnila v roku 2023 nepeňažný príjem vo forme časti podniku do OS B. Súčasťou vkladu časti podniku boli aj neuhradené záväzky vo výške 10 000 eur, na ktoré sa vzťahuje zvýšenie základu dane o neuhradené záväzky (§ 17 ods. 27 ZDP). OS A v roku 2022 zvýšila základ dane v súlade s § 17 ods. 27 ZDP o 20 % menovitej hodnoty záväzku, t. j. o 2 000 eur. OS B tieto záväzky neuhradila do konca roka 2023.

Ako ovplyvní výške neuhradených záväzkov základ dane za rok 2023 u vkladateľa a prijímateľa nepeňažného vkladu?

Vkladateľ nepeňažného vkladu (OS A) v roku 2023, kedy došlo k nepeňažnému vkladu zníži základ dane o sumu záväzku, o ktorý v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zvyšoval základ dane podľa § 17 ods. 27 ZDP, t. j. o sumu 2 000 eur. Prijímateľ nepeňažného vkladu (OS B), keďže uvedený záväzok do konca zdaňovacieho obdobia neuhradil je povinný v roku 2023 zvýšiť základ dane v súlade s § 17 ods. 27 ZDP vo výške 50 % menovitej hodnoty záväzku, t. j. vo výške 5 000 eur, nakoľko ide o záväzok, ktorý je po splatností viac ako 720 dní a menej ako 1 080 dní.

§ 17c

Zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie
obchodných spoločností alebo družstiev
v reálnych hodnotách

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

(1) Základ dane daňovníka zrušeného bez likvidácie sa v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,^80b)

a) upraví o sumu vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázanú podľa osobitného predpisu,¹⁾ ak tieto oceňovacie rozdiely nezahrnuje do základu dane právny nástupca tohto daňovníka,

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

b)  upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou odpisovaného hmotného majetku zistenou podľa osobitného predpisu¹⁾ a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reálnou hodnotou^80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) a o goodwill alebo záporný goodwill ešte nezahrnutý do základu dane,

c)  zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá prechádza na právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie,

d)  zníži o rozdiel vo výške vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu¹⁾ a opravných položiek, ktoré už boli zahrnuté do základu dane podľa § 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,¹⁾

e)  zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27.

(2) Majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupcom od daňovníka zrušeného bez likvidácie sa oceňujú reálnou hodnotou. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie

a)  odpisuje hmotný majetok z reálnej hodnoty ako novoobstaraný majetok postupom podľa § 26 alebo

b) môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty, pričom pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu so spôsobu výpočtu podľa § 27 a pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26, ak oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu¹⁾ zahrnie do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie alebo tento právny nástupca jednorazovo v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal rozhodný deň.^77c)

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

(3) Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa

a) oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu¹⁾ môžu zahrnúť podľa odseku 2 alebo až do ich úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň,^77c) ak odsek 11 neustanovuje inak; ak počas tohto obdobia dôjde k zvýšeniu základného imania, vyplateniu dividend, k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku, ku ktorému sa viažu oceňovacie rozdiely, je tento právny nástupca povinný zahrnúť zostávajúcu časť týchto rozdielov do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností; ak počas tohto obdobia

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

     1. sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,^80b)

    2. sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,^80b)

[Dňom 1. marca 2024 v § 17c ods. 3 písm. a) druhom bode sa slová „sa daňovník zrušuje bez likvidácie“ nahrádzajú slovami „daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“.]

    3. je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu^80b) alebo

    4. dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku³⁰⁾ alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu,^80c)

b) zahrnuje len rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovanom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu;¹⁾ na ďalšiu tvorbu rezerv u tohto daňovníka sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

c)  zahrnuje goodwill alebo záporný goodwill upravený podľa osobitného predpisu,¹⁾ až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň;^77c) ak počas tohto obdobia

     1. sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,^80b)

    2. sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,^80b)

[Dňom 1. marca 2024 v § 17c ods. 3 písm. c) druhom bode sa slová „sa daňovník zrušuje bez likvidácie“ nahrádzajú slovami „daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“.]

     3. je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu^80b) alebo

     4. dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku³⁰⁾ alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu.^80c)

(4) Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie zahrnuje do základu dane daňový výdavok podľa § 19

a) pri postúpení pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej postúpenia aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

    1. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev^77c) uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

    2. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev^77c) uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

    3. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev^77c) uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

b) pri odpise pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej odpisu aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

    1. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev^77c) uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

    2. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev^77c) uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

    3. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev^77c) uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

(5) Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa postupuje podľa § 30.

(6) Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne tohto právneho nástupcu umiestnenej na území Slovenskej republiky, ocení tento majetok a záväzky reálnou hodnotou podľa odseku 2, ak sa nepoužije postup podľa § 17e, pričom právny nástupca môže odpočítavať daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie vo výške a spôsobom podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(7) Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky a majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne mimo územia Slovenskej republiky, tento právny nástupca môže oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak oceňovacie rozdiely z precenenia majetku sú súčasťou základu dane právneho nástupcu podľa odseku 3 písm. a) a neuplatní postup podľa § 17e.

(8) Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 2.

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

(9) Ak majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie nie sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou právneho nástupcu so sídlom v zahraničí umiestnenou na území Slovenskej republiky, daňovník zrušený bez likvidácie postupuje podľa odseku 1 písm. a) a nemôže uplatniť postup podľa § 17e.

(10) Ak právnemu nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie so sídlom v zahraničí vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.

(11) Ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu¹⁾ v sume vyššej ako je suma oceňovacích rozdielov zahrnutá do základu dane v úhrne podľa odseku 3 písm. a), je právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie povinný zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k výplate oceňovacích rozdielov, sumu prevyšujúcu oceňovacie rozdiely už zahrnuté do základu dane. Rovnako sa postupuje, ak plynie príjem

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

a) zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev,

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

b) z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov^2d) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov^2d) zvýšený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev.

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

 

Komentár k § 17c

Ustanovenie vymedzuje úpravy základu dane pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev realizovaných v reálnych hodnotách tak u daňovníka zrušeného bez likvidácie ako aj u právneho nástupcu.

Daňovník zrušený bez likvidácie je v povinný pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,

•    zahrnúť oceňovací rozdiel z precenenia jednorazovo, ak oceňovací rozdiel nezahŕňa právny nástupca,

•    zahrnúť rozdiel medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenou odpisovaného majetku,

•    zahrnúť rozdiel medzi reálnou hodnotou a vstupnou cenou zistenou podľa § 25 ZDP neodpisovaného majetku nadobudnutého darom,

•    zahrnúť goodwill alebo záporný goodwill ešte nezahrnutý do základu dane,

•    znížiť o hodnotu vytvorenej rezervy, ktorá prechádza na právneho nástupca ak jej tvorba nie je daňovo uznaná, avšak náklad na ktorý sa rezerva tvorila by bol daňovým výdavkom,

•    znížiť o rozdiel vytvorených opravných položiek podľa účtovníctva a vytvorených opravných položiek, ktoré boli daňovo uznané (s výnimkou opravných položiek k dlhodobému hmotnému majetku),

•    znížiť o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil vkladateľ základ dane podľa § 17 ods. 27 ZDP.

Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie je povinný

•    zahrnúť oceňovací rozdiel z precenenia až do jeho úplného zahrnutia – najdlhšie počas 7 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň, pričom v každom zdaňovacom období, v ktorom zahrňuje oceňovací rozdiel, musí zahrnúť najmenej 1/7 výšky oceňovacieho rozdielu,

–   ak počas obdobia zahrnovania oceňovacieho rozdielu dôjde k zvýšeniu základného imania, vyplateniu dividend alebo k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty HM a NHM, ku ktorému sa viažu oceňovacie rozdiely, je daňovník povinný jednorazovo do základu dane zahrnúť zostatkovú cenu oceňovacieho rozdielu,

–   jednorazové zahrnutie zostatkovej časti oceňovacieho rozdielu v osobitne vymedzených situáciách (napr. zrušenie daňovníka s likvidáciou, bez likvidácie, vyhlásenie konkurzu na daňovníka),

–   ak právnemu nástupcovi so sídlom v zahraničí nezostane majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie ako súčasť stálej prevádzkarne na území SR, je povinný uplatniť iba reálne hodnoty a oceňovací rozdiel z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev je povinný zahrnúť do základu dane jednorazovo,

–   ak by došlo k vyplateniu oceňovacích rozdielov skôr ako boli v plnej výške zdanené podľa § 17c ods. 3 písm. a) ZDP, je právny nástupca povinný zahrnúť do základu dane tú časť vyplatených oceňovacích rozdielov, ktorá ešte neprešla zdanením a bude sa vyplácať. Rovnaký postup sa uplatní, ak dochádza k výplate týchto oceňovacích rozdielov, ktoré boli predtým použité na zvýšenie ZI alebo boli účtované ako súčasť kapitálového fondu podľa § 217a Obchodného zákonníka, pričom dochádza k prerozdeleniu kapitálového fondu z príspevkov,

•    zahrnúť goodwill alebo záporný goodwill až do jeho úplného zahrnutia – najdlhšie počas 7 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom v každom zdaňovacom období, v ktorom zahrňuje goodwill alebo záporný goodwill musí zahrnúť najmenej 1/7 výšky goodwillu alebo záporného goodwillu,

•    jednorazové zahrnutie zostatkovej časti goodwillu alebo záporného goodwillu v osobitne vymedzených situáciách (napr. zrušenie daňovníka s likvidáciou, bez likvidácie, vyhlásenie konkurzu na daňovníka),

•    zahrnúť rozdiel medzi výškou prevzatej rezervy a skutočnou výškou záväzku, na ktorý bola rezerva tvorená, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku je daňovým výdavkom – v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku,

•    zahrnúť reálnu hodnotu pohľadávky bez príslušenstva (reálna hodnota nesmie byť vyššia ako menovitá hodnota) nadobudnutej v rámci zlúčenia, splynutia alebo rozštiepenia pri jej postúpení alebo odpise , ak ide o nepremlčanú pohľadávku, pričom do výdavkov je možné zahrnúť pohľadávku najviac do výšky príjmu z postúpenia alebo do percentuálnej výšky stanovenej zákonom v nadväznosti na dobu uplynutia od nadobudnutia pohľadávky zlúčením, splynutím alebo rozštiepením.

Majetok a záväzky právny nástupca oceňuje reálnou hodnotou. Z takto stanovenej vstupnej ceny právny nástupca uplatňuje daňové odpisy.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 došlo v zákone o premene OS k zavedeniu novej terminológie týkajúcej sa zrušenia OS a družstiev bez likvidácie. V ustanovení § 17c ods. 3 písm. a) druhom bode a písm. c) druhom bode ZDP sa vykonala v tejto súvislosti legislatívno-technická úprava, podľa ktorej sa pojem „zrušenie bez likvidácie“ nahradil pojmom „zánik v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“. Vykonaním tejto technicko-legislatívnej zmeny sa podstata ustanovení § 17c ods. 3 písm. a) a písm. c) nemení. Aj od 1. 1. 2024 platí, že ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k zániku z dôvodu premeny alebo cezhraničnej premeny a nedošlo u neho k zahrnutiu oceňovacieho rozdielu z precenenia alebo k zahrnutiu goodwillu alebo záporného goodwillu v plnej výške do základu dane do momentu premeny, je takýto daňovník povinný zahrnúť zostávajúcu časť oceňovacieho rozdielu alebo goodwillu alebo záporného goodwillu najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu.

 

Príklad

Môže právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie, pri zlúčení OS pri použití reálnych cien zahrnúť do základu dane odpis záporného goodwilu jednorazovo v roku zlúčenia?

Keďže podľa § 17c ods. 3 písm.c) ZDP sa goodwill alebo záporný goodwill zahrnuje do základu dane najdlhšie počas siedmich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne. Z dikcie zákona vyplýva, že záporný goodwill možno zahrnúť do základu dane aj jednorazovo v zdaňovacom období, v ktorom nastal rozhodný deň.

 

Príklad

Môže právny nástupca daňovníka zrušeného zlúčením zahrnúť do daňových výdavkov odpis pohľadávky nadobudnutej zlúčením v reálnych cenách na základe ustanovenia §19 ods. 2 písm. r) ZDP?

Podľa §19 ods. 2 písm. r) ZDP možno zahrnúť do daňových výdavkov len odpis pohľadávky v menovitej hodnote, ktorá splní ostatné podmienky uvedené v §20 ods. 2 a 14 ZDP. Postup pri odpise pohľadávky nadobudnutej zlúčením vymedzuje § 17c ods. 4 písm. b), podľa ktorého je potrebné postupovať.

[Dňom 1. marca 2024 za § 17c sa vkladá § 17ca, ktorý vrátane nadpisu znie:

§ 17ca

Odštiepenie obchodných spoločností
alebo družstiev v reálnych hodnotách

(1) Základ dane daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, sa v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,^80b)

a)  upraví o sumu vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázanú podľa osobitného predpisu,¹⁾ ak tieto oceňovacie rozdiely nezahrnuje do základu dane nástupník tohto daňovníka,

b)  upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou odpisovaného hmotného majetku zistenou podľa osobitného predpisu¹⁾ a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reálnou hodnotou^80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) a o goodwill alebo záporný goodwill ešte nezahrnutý do základu dane,

c)  zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá prechádza na nástupníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením,

d)  zníži o rozdiel vo výške vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu¹⁾ a opravných položiek, ktoré už boli zahrnuté do základu dane podľa § 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,¹⁾

e)  zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27.

(2) Majetok a záväzky nadobudnuté nástupníkom od daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, sa oceňujú reálnou hodnotou. Nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením,

a)  odpisuje hmotný majetok z reálnej hodnoty ako novoobstaraný majetok postupom podľa § 26 alebo

b)  môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty, pričom pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu so spôsobu výpočtu podľa § 27 a pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26, ak oceňovacie rozdiely z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu¹⁾ zahrnie do základu dane daňovník, ktorý sa rozdeľuje odštiepením alebo tento nástupník jednorazovo v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal rozhodný deň.^77c)

(3) Do základu dane nástupníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, sa

a)  oceňovacie rozdiely z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu,¹⁾ môžu zahrnúť podľa odseku 2 alebo až do ich úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň,^77c) ak odsek 11 neustanovuje inak; ak počas tohto obdobia dôjde k zvýšeniu základného imania, vyplateniu dividend, k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku, ku ktorému sa viažu oceňovacie rozdiely, je tento nástupník povinný zahrnúť zostávajúcu časť týchto rozdielov do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností; ak počas tohto obdobia

    1. sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,^80b)

    2. sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,^80b)

    3. je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu^80b) alebo

    4. dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku³⁰⁾ alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu,^80c)

b)  zahrnuje len rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovanom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu;¹⁾ na ďalšiu tvorbu rezerv u tohto daňovníka sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,

c)  zahrnuje goodwill alebo záporný goodwill upravený podľa osobitného predpisu,¹⁾ až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň;^77c) ak počas tohto obdobia

     1. sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,^80b)

     2. sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,^80b)

     3. je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu^80b) alebo

     4. dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku³⁰⁾ alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu.^80c)

(4) Nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, zahrnuje do základu dane daňový výdavok podľa § 19

a)  pri postúpení pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej postúpenia aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

    1. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev^77c) uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

    2. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev^77c) uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

    3. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev^77c) uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,

b)  pri odpise pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej odpisu aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky

     1. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev^77c) uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

     2. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev^77c) uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

     3. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev^77c) uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

(5) Ak pri rozdelení odštiepením daňovníka so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého nástupníkom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne tohto nástupníka umiestnenej na území Slovenskej republiky, ocení nástupník tento majetok a záväzky reálnou hodnotou podľa odseku 2, ak sa nepoužije postup podľa § 17ea.

(6) Ak pri rozdelení odštiepením daňovníka so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorého nástupníkom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky a majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne mimo územia Slovenskej republiky, tento nástupník môže oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak oceňovacie rozdiely z precenenia majetku sú súčasťou základu dane nástupníka podľa odseku 3 písm. a) a neuplatní postup podľa § 17ea.

(7) Pri uplatnení daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 2.

(8) Ak majetok a záväzky daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, nie sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou nástupníka so sídlom v zahraničí umiestnenou na území Slovenskej republiky, daňovník, ktorý sa rozdeľuje odštiepením postupuje podľa odseku 1 písm. a) a nemôže uplatniť postup podľa § 17ea.

(9) Ak nástupníkovi daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením so sídlom v zahraničí vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.

(10) Ak u nástupníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, dôjde k výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu¹⁾ v sume vyššej ako je suma oceňovacích rozdielov zahrnutá do základu dane v úhrne podľa odseku 3 písm. a), je nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, povinný zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k výplate oceňovacích rozdielov, sumu prevyšujúcu oceňovacie rozdiely už zahrnuté do základu dane. Rovnako sa postupuje, ak plynie príjem

a)  zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev,

b)  z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov^2d) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov^2d) zvýšený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev.]

Ocenenie v pôvodných cenách
pri nepeňažnom vklade a zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev

[Dňom 1. marca 2024 nadpis nad § 17d znie: „Ocenenie v pôvodných cenách pri nepeňažnom vklade a premene“.]

§ 17d

Nepeňažný vklad v pôvodných cenách

(1) Do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,^80c)

a)  nezahrnuje rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka^37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve,¹⁾ pričom prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme vložený majetok a záväzky v pôvodných cenách podľa osobitného predpisu¹⁾ a hmotný majetok a nehmotný majetok v pôvodných cenách podľa § 25,

b)  nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,¹⁾ ak prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov, hmotného majetku a nehmotného majetku,

c)  zahrnujú rezervy podľa § 20,

d)  zahrnujú opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa § 20 najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu^80c) a prijímateľ nepeňažného vkladu môže pokračovať v ich tvorbe podľa § 20.

(2) Do základu dane prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, sa

a)  zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva a pri ďalšej tvorbe rezervy uznanej za daňový výdavok prijímateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 20; náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,¹⁾ ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnuje do základu dane tohto prijímateľa v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u tohto prijímateľa podľa § 17 ods. 23, pričom sa obdobne postupuje pri opravnej položke,

b)  nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill.

(3) Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hodnotu pohľadávky v menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u vkladateľa nepeňažného vkladu, dátum splatnosti pohľadávky, opravnú položku podľa § 20 a pokračuje v tvorbe tejto opravnej položky podľa § 20.

(4) Vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní z vypočítaného ročného odpisu podľa § 26 až 28 pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval.¹⁾

(5) Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hmotný majetok a nehmotný majetok nadobudnutý nepeňažným vkladom podniku alebo jeho časti, vrátane jednotlivých zložiek majetku v pôvodných cenách, už uplatnené daňové odpisy vrátane zostatkových cien podľa § 25 ods. 3 a uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, a to počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný v majetku prijímateľa nepeňažného vkladu. Pri nehmotnom majetku pokračuje prijímateľ nepeňažného vkladu v odpisovaní z pôvodnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne¹⁾ tohto prijímateľa najviac do výšky podľa § 25 ods. 3.

(6) Prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný evidovať výšku pôvodne oceneného majetku a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu,^80c) najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu.³⁴⁾

(7) Odseky 1 až 6 sa uplatnia, ak predmetom nepeňažného vkladu je individuálne vložený majetok, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel alebo podnik alebo jeho časť, ktorý vkladá vkladateľ nepeňažného vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky prijímateľovi nepeňažného vkladu do členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, pričom tento majetok, podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky a prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme nepeňažný vklad v pôvodných cenách. Ak u prijímateľa nepeňažného vkladu nezostáva majetok, podnik alebo jeho časť funkčne spojený so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa §17b.

(8) Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť alebo individuálne vložený majetok a vkladateľom tohto nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky a sú splnené podmienky podľa odseku 7, prijímateľ nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne

a)  prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a) v pôvodných cenách, vytvorené rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ktoré sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a

b)  pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne podľa odseku 5.

(9) Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť a vkladateľom tohto nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, pričom prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu podľa § 2 písm. d) druhého bodu vzniká mimo územia Slovenskej republiky stála prevádzkareň, prijímateľ nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu dane

a)  prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a) v pôvodných cenách, vytvorené rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a

b)  pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne primerane podľa odseku 5.

(10) Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť, ktorého vkladateľom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu so sídlom v zahraničí umiestnenou na území Slovenskej republiky a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.

(11) Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), uplatní primerane postup podľa odsekov 1, 4 a 7.

(12) Pôvodnou cenou pri nepeňažnom vklade je ocenenie

a) majetku a záväzkov u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa osobitného predpisu¹⁾ a 

b) hmotného majetku a nehmotného majetku u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa § 25.

(13) Odseky 1 až 12 sa neuplatnia, a uplatní sa postup podľa § 17b, ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak nepeňažný vklad podniku alebo jeho časti nebol realizovaný z riadnych obchodných dôvodov ako je reštrukturalizácia alebo racionalizácia činností, možno predpokladať, že hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

 

Komentár k § 17d

Ustanovenie vymedzuje úpravy základu dane pri nepeňažnom vklade realizovanom v pôvodných hodnotách, ktoré je možné uplatniť iba v prípade, že vkladateľom je daňovník so sídlom na území SR, ktorý vkladá majetok, podnik alebo jeho časť za predpokladu, že:

•    ide o individuálny vklad cenného papiera alebo obchodného podielu alebo vklad podniku alebo jeho časti,

•    prijímateľom nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP, ak

–   majetok, podnik alebo jeho časť, ktoré sú predmetom vkladu zostanú súčasťou stálej prevádzkarne na území SR prijímateľa nepeňažného vkladu,

–   legislatíva členského štátu príjemcu nepeňažného vkladu umožňuje prevzatie nepeňažného vkladu iba v pôvodných cenách alebo dáva daňovníkovi možnosť zvoliť si spôsob ocenenia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách a pôvodných cenách a daňovník si zvolí ocenenie nepeňažného vkladu v pôvodných cenách.

Vkladateľ nepeňažného vkladu do základu dane

•    nezahŕňa rozdiel vzniknutý z dôvodu nepeňažného vkladu, opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému majetku,

•    zahŕňa rezervy, ktorých tvorba je daňovo uznaná a opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok.

Prijímateľ nepeňažného vkladu do základu dane

•    zahŕňa rozdiel sumy prevzatej rezervy, ktorej tvorba je daňovo uznaná a výškou skutočnej úhrady záväzku, ku ktorému bola táto rezerva tvorená – v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku,

•    zahŕňa daňový odpis hmotného majetku vypočítaný z pôvodnej ceny, t. j. pokračuje v odpisovaní z pôvodnej ceny,

•    nezahŕňa goodwill alebo záporný goodwill,

•    zahŕňa tvorbu opravných položiek daňovo uznaných pri pohľadávkach prevzatých v rámci nepeňažného vkladu.

Nepeňažný vklad v pôvodných cenách je možné uplatniť aj v prípade, že vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom v zahraničí, ak ide o nepeňažný vklad podniku alebo jeho časti a prijímateľovi vkladu, ktorým je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou vznikne mimo územia SR stála prevádzkareň. Ocenenie v pôvodných cenách je možné uplatniť za predpokladu, že štát prijímateľa vkladu umožňuje prevzatie majetku iba v pôvodných cenách alebo dáva možnosť prevzatia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách alebo v pôvodných hodnotách a rozhodnutie o výbere ocenenia nadobudnutého nepeňažného vkladu je na prijímateľovi nepeňažného vkladu a ten si sám zvolí ocenenie v pôvodných cenách,

Pôvodnou cenou na účely tohto ustanovenia sa rozumie ocenenie:

•    majetku a záväzkov u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa účtovníctva a 

•    hmotného majetku a nehmotného majetku u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa § 25 ZDP.

Prijímateľ nepeňažného vkladu na účely ZDP preberie pôvodné ceny nepeňažného vkladu zistené u vkladateľa, pričom je povinný evidovať výšku pôvodného ocenenia, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, a najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa zákona o správe daní.

Pri tuzemskom nepeňažnom vklade je možné uplatniť iba ocenenie v reálnych cenách podľa § 17b ZDP.

!     Upozornenie

Ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov realizácie nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti je zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti, nie je možné použiť nepeňažný vklad realizovaný v pôvodných hodnotách. Pokiaľ nepeňažný vklad nie je realizovaný z riadnych obchodným dôvodov ako je reštrukturalizácia alebo racionalizácia činnosti je možné predpokladať, že nepeňažný vklad sa vykonal za účelom zníženia alebo vyhnutia sa daňovej povinnosti.

§ 17e

Zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie
obchodných spoločností alebo družstiev
v pôvodných cenách

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

(1) Do základu dane daňovníka zrušeného bez likvidácie v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,^80b) sa

a) nezahrnuje suma vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaná podľa osobitného predpisu,¹⁾ ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom, ktoré právny nástupca tohto daňovníka prevzal v pôvodných cenách podľa osobitného predpisu,¹⁾ a k hmotnému majetku a nehmotnému majetku, ktoré prevzal v ocenení podľa § 25,

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

b)  nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,¹⁾ ak právny nástupca tohto daňovníka prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov, dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku,

c)  zahrnujú aj rezervy podľa § 20 a opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa § 20 a najneskôr v tom zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,^80b) a právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie môže pokračovať v tvorbe opravných položiek k pohľadávkam podľa § 20.

(2) Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa

a)  zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, pričom pri ďalšej tvorbe rezervy zahrnovanej do základu dane podľa § 20 ods. 1 sa u právneho nástupcu postupuje podľa § 20; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,

b)  náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,¹⁾ ktorej tvorba nie je súčasťou základu dane podľa § 20, zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie podľa § 17 ods. 23; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,

c)  nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill vykázaný v otváracej súvahe právneho nástupcu neupravený podľa osobitného predpisu.¹⁾

(3) Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie prevezme pohľadávku v menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u daňovníka zrušeného bez likvidácie, dátum splatnosti pohľadávky, vytvorenú opravnú položku podľa § 20 a pokračuje v tvorbe tejto opravnej položky podľa § 20.

(4) Daňovník zrušený bez likvidácie zahrnuje do základu dane z vypočítaného ročného odpisu pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých tento daňovník majetok účtoval.¹⁾

(5) Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný u tohto právneho nástupcu. Súčasne prevezme pri odpisovanom majetku pôvodné ceny, už uplatnené daňové odpisy a zostatkové ceny majetku podľa § 25 ods. 3 a pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom. Pri nehmotnom majetku právny nástupca pokračuje v odpisovaní z pôvodnej vstupnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne¹⁾ právneho nástupcu najviac do výšky podľa § 25 ods. 3. Pri neodpisovanom majetku právny nástupca prevezme vstupnú cenu podľa § 25.

(6) Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo ak tento ešte nevznikol, daňovník, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, eviduje výšku pôvodne oceneného majetku a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň podľa osobitného predpisu,^77c) najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu.³⁴⁾

(7) Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa postupuje podľa § 30.

(8) Odseky 1 až 7 sa uplatnia, ak

a)  právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie je právny nástupca so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

b)  majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou právneho nástupcu umiestnenou na území Slovenskej republiky,

c)  členský štát Európskej únie alebo štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v ktorom má právny nástupca sídlo, umožňuje ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách,

d)  právny nástupca ocení majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupníctvom v pôvodných cenách.

(9) Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, vznikne tomuto právnemu nástupcovi na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a sú splnené podmienky podľa odseku 8, právny nástupca

[Dňom 1. marca 2024 v § 17e ods. 9 úvodnej vete sa slová „zrušení daňovníka bez likvidácie“ nahrádzajú slovami „zániku daňovníka v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“.]

a)  neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, s výnimkou opravnej položky k pohľadávkam podľa § 20,

b)  pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne podľa odseku 5,

c)  odpočítava daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie vo výške a spôsobom podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(10) Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom v zahraničí, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, vznikne tomuto právnemu nástupcovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu stála prevádzkareň v zahraničí a štát, v ktorom má daňovník zrušený bez likvidácie sídlo, umožňuje právnemu nástupcovi prevzatie majetku a záväzkov v pôvodných cenách a právny nástupca ocení majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupníctvom v pôvodných cenách, tento právny nástupca pri vyčíslení základu dane podľa § 17 ods. 14 pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku stálej prevádzkarne začatom daňovníkom, ktorý bol zrušený bez likvidácie so sídlom v zahraničí primerane podľa odseku 5.

[Dňom 1. marca 2024 v § 17e ods. 10 sa slová „zrušení daňovníka bez likvidácie“ nahrádzajú slovami „zániku daňovníka v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“ a slová „bol zrušený bez likvidácie“ sa nahrádzajú slovami „zanikol v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“.]

(11) Pôvodnou cenou pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev je ocenenie

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

a)  majetku a záväzkov u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené podľa osobitného predpisu¹⁾ bez precenenia na reálnu hodnotu a 

b)  hmotného majetku a nehmotného majetku u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené podľa § 25.

(12) Ak právnemu nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie so sídlom v zahraničí vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.

(13) Odseky 1 až 11 sa neuplatnia, a uplatní sa postup podľa § 17c, ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev nebolo realizované z riadnych obchodných dôvodov ako je reštrukturalizácia alebo racionalizácia činností, možno predpokladať, že hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

(14) Ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu¹⁾ v sume vyššej ako je súčin podielu sumy vykázaných oceňovacích rozdielov a najdlhšej doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 u majetku nadobudnutého pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení a počtu zdaňovacích období odpisovania tohto majetku, suma vyplatených oceňovacích rozdielov prevyšujúca tento podiel sa zdaní podľa § 43. Ak sa oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vzťahujú iba k neodpisovanému majetku alebo finančnému majetku, celá vyplatená suma sa zdaní podľa § 43. Rovnako sa postupuje, ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate prostriedkov v peňažnej forme alebo nepeňažnej forme

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

a) zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev,

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

b) z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov^2d) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov zvýšený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev.

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

 

Komentár k § 17e

Ustanovenie vymedzuje úpravy základu dane pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení OS alebo družstiev (zrušenie bez likvidácie) realizovaných v pôvodných cenách, ktoré je možné uplatniť, len ak daňovníkom zrušeným bez likvidácie je daňovník so sídlom na území SR a zároveň právnym nástupcom je daňovník so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP, ak

•    majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie zostanú súčasťou stálej prevádzkarne právneho nástupcu na území SR a

•    legislatíva členského štátu alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP právneho nástupcu umožňuje prevzatie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom iba v pôvodných cenách alebo dáva daňovníkovi možnosť zvoliť si spôsob ocenenia v reálnych hodnotách a pôvodných cenách a daňovník – právny nástupca si zvolí ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách.

Daňovník zrušený bez likvidácie do základu dane

•    nezahrňuje oceňovací rozdiel z precenenia vzniknutý pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom, ktoré právny nástupca prevzal v pôvodných cenách,

•    nezahrňuje opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a dlhodobému HaNHM,

•    zahrňuje daňovo uznané rezervy a daňovo uznanú tvorba opravných položiek.

Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie do základu dane:

•    zahŕňa rozdiel sumy prevzatej rezervy, ktorej tvorba je daňovo uznaná a výšky skutočnej úhrady záväzku, ku ktorému bola táto rezerva tvorená – v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku – obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,

•    zahŕňa náklad, ku ktorému bola tvorená daňovo neuznaná rezerva, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy – rovnako sa postupuje aj pri opravnej položke,

•    zahŕňa daňový odpis hmotného majetku vypočítaný z pôvodnej ceny, t. j. pokračuje v odpisovaní z pôvodnej ceny,

•    nezahŕňa goodwill alebo záporný goodwill.

Zrušenie bez likvidácie v pôvodných cenách je možné uplatniť, aj ak daňovníkom zrušeným bez likvidácie je daňovník so sídlom v zahraničí a zároveň právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území SR, ktorému z tohto dôvodu vzniká mimo územia SR stála prevádzkareň. Ocenenie v pôvodných cenách je možné uplatniť, ak štát, v ktorom má daňovník zrušený bez likvidácie sídlo, umožňuje prevzatie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom iba v pôvodných cenách alebo dáva daňovníkovi možnosť zvoliť si spôsob ocenenia v reálnych hodnotách a pôvodných cenách a daňovník si zvolí ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách. V tomto prípade právny nástupca pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a v odpisovaní HaNM stálej prevádzkarne začatom daňovníkom, ktorý bol zrušený bez likvidácie so sídlom v zahraničí.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 došlo v zákone o premene OS k zavedeniu novej terminológie týkajúcej sa zrušenia OS a družstiev bez likvidácie. V ustanovení § 17e ods. 9 a 10 ZDP sa vykonala v tejto súvislosti legislatívno-technická úprava, podľa ktorej sa pojem „zrušenie bez likvidácie“ nahradil pojmom „zánik v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“. Vykonaním tejto technicko-legislatívnej zmeny sa podstata ustanovení § 17e ods. 9 a 10 nemení.

Pôvodnou cenou na účely tohto ustanovenia sa rozumie ocenenie:

a)  majetku a záväzkov u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené podľa účtovníctva a 

b)  hmotného majetku a nehmotného majetku u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené podľa § 25 ZDP.

!     Upozornenie

Ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov realizácie zlúčenia, splynutia alebo rozštiepenia je zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti, nie je možné použiť zlúčenie, splynutie alebo rozštiepenie realizované v pôvodných hodnotách.

[Dňom 1. marca 2024 za § 17e sa vkladá § 17ea, ktorý vrátane nadpisu znie:

§ 17ea

Odštiepenie obchodných spoločností
alebo družstiev v pôvodných cenách

(1) Do základu dane daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,^80b) sa

a)  nezahrnuje suma vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaná podľa osobitného predpisu,¹⁾ ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom, ktoré nástupník tohto daňovníka prevzal v pôvodných cenách podľa osobitného predpisu,¹⁾ a k hmotnému majetku a nehmotnému majetku, ktoré prevzal v ocenení podľa § 25,

b)  nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,¹⁾ ak nástupník tohto daňovníka prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov, dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku,

c)  zahrnujú aj rezervy podľa § 20 a opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa § 20 a najneskôr v tom zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,^80b) a nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, môže pokračovať v tvorbe opravných položiek k pohľadávkam podľa § 20.

(2) Do základu dane nástupníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, sa

a)  zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, pričom pri ďalšej tvorbe rezervy zahrnovanej do základu dane podľa § 20 ods. 1 sa u nástupníka postupuje podľa § 20; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,

b)  náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,¹⁾ ktorej tvorba nie je súčasťou základu dane podľa § 20, zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u nástupníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením podľa § 17 ods. 23; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,

c)  nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill vykázaný v otváracej súvahe nástupníka neupravený podľa osobitného predpisu.¹⁾

(3) Nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, prevezme pohľadávku v menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, dátum splatnosti pohľadávky, vytvorenú opravnú položku podľa § 20 a pokračuje v tvorbe tejto opravnej položky podľa § 20.

(4) Daňovník, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, zahrnuje do základu dane z vypočítaného ročného odpisu pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých tento daňovník majetok účtoval.¹⁾

(5) Nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný u tohto nástupníka. Súčasne prevezme pri odpisovanom majetku pôvodné ceny, už uplatnené daňové odpisy a zostatkové ceny majetku podľa § 25 ods. 3 a pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom. Pri nehmotnom majetku nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, pokračuje v odpisovaní z pôvodnej vstupnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne¹⁾ nástupníka najviac do výšky podľa § 25 ods. 3. Pri neodpisovanom majetku nástupník prevezme vstupnú cenu podľa § 25.

(6) Nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením alebo ak tento ešte nevznikol, daňovník, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, eviduje výšku pôvodne oceneného majetku a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň podľa osobitného predpisu,^77c) najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu.³⁴⁾

(7) Odseky 1 až 6 sa uplatnia, ak

a)  nástupníkom daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, je nástupník so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

b)  majetok a záväzky daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou nástupníka umiestnenou na území Slovenskej republiky,

c)  členský štát Európskej únie alebo štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v ktorom má nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením sídlo, umožňuje ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých týmto nástupníctvom v pôvodných cenách,

d)  nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením ocení majetok a záväzky nadobudnuté nástupníctvom v pôvodných cenách.

(8) Ak pri rozdelení odštiepením daňovníka so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého nástupníkom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, vznikne tomuto nástupníkovi na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a sú splnené podmienky podľa odseku 7, nástupník

a)  neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, okrem opravnej položky k pohľadávkam podľa § 20,

b)  pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne podľa odseku 5.

(9) Ak pri rozdelení odštiepením daňovníka so sídlom v zahraničí, ktorého nástupníkom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, vznikne tomuto nástupníkovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu stála prevádzkareň v zahraničí a štát, v ktorom má daňovník, ktorý sa rozdeľuje odštiepením sídlo, umožňuje nástupníkovi prevzatie majetku a záväzkov v pôvodných cenách a nástupník ocení majetok a záväzky nadobudnuté nástupníctvom v pôvodných cenách, tento nástupník pri vyčíslení základu dane podľa § 17 ods. 14 pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku stálej prevádzkarne začatom daňovníkom, ktorý sa rozdeľuje odštiepením so sídlom v zahraničí primerane podľa odseku 5.

(10) Pôvodnou cenou pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev je ocenenie

a)  majetku a záväzkov u daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, zistené podľa osobitného predpisu¹⁾ bez precenenia na reálnu hodnotu a

b)  hmotného majetku a nehmotného majetku u daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, zistené podľa § 25.

(11) Ak nástupníkovi daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením so sídlom v zahraničí, vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.

(12) Odseky 1 až 11 sa neuplatnia, a uplatní sa postup podľa § 17c, ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov odštiepenia obchodných spoločností alebo družstiev je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak odštiepenie obchodných spoločností alebo družstiev nebolo realizované z riadnych obchodných dôvodov ako je reštrukturalizácia alebo racionalizácia činností, možno predpokladať, že hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov odštiepenia obchodných spoločností alebo družstiev je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

(13) Ak u nástupníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, dôjde k výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu¹⁾ v sume vyššej ako je súčin podielu sumy vykázaných oceňovacích rozdielov a najdlhšej doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 u majetku nadobudnutého pri rozdelení odštiepením a počtu zdaňovacích období odpisovania tohto majetku, suma vyplatených oceňovacích rozdielov prevyšujúca tento podiel sa zdaní podľa § 43. Ak sa oceňovacie rozdiely z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vzťahujú iba k neodpisovanému majetku alebo finančnému majetku, celá vyplatená suma oceňovacích rozdielov sa zdaní podľa § 43. Rovnako sa postupuje, ak u nástupníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, dôjde k výplate prostriedkov v peňažnej forme alebo nepeňažnej forme

a)  zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev,

b)  z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov^2d) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov zvýšený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev.]

§ 17f

Zdanenie pri presune majetku daňovníka,
odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia

(1) Súčasťou osobitného základu dane u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) je rozdiel medzi reálnou hodnotou^80ca) presunutého majetku v čase presunu majetku do zahraničia a daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g), § 19 ods. 3 písm. b), e) a h), § 21 ods. 2 písm. k) a hodnotou zásob v zdaňovacom období, v ktorom

a)  daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu presúva majetok z ústredia na území Slovenskej republiky do stálej prevádzkarne v zahraničí, alebo

b)  daňovník podľa § 2 písm. e) tretieho bodu presúva majetok zo stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky do svojho ústredia v zahraničí alebo do svojej stálej prevádzkarne v zahraničí.

(2) Súčasťou osobitného základu dane u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) je reálna hodnota^80ca) presunutého majetku a záväzkov v čase presunu podnikateľskej činnosti alebo odchodu daňovníka do zahraničia, pričom pri vyčíslení osobitného základu dane sa postupuje primerane podľa § 17a a § 17 ods. 13 písm. a), ak daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu

a)  prestane byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky okrem toho majetku a záväzkov, ktoré zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky, alebo

b)  presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť do zahraničia alebo daňovník podľa § 2 písm. e) tretieho bodu presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť vykonávanú stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky do zahraničia okrem toho majetku a záväzkov, ktoré zostávajú funkčne spojené s ústredím alebo so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky.

(3) Celkový osobitný základ dane podľa odsekov 1 a 2 nesmie mať zápornú hodnotu.

(4) Odseky 1 až 3 sa neuplatnia na presuny majetku spojené s financovaním cenných papierov, majetku poskytnutého ako zábezpeka, presun majetku s cieľom splniť prudenciálne kapitálové požiadavky, presun majetku na účely riadenia likvidity, ktorý bol presunutý do zahraničia a súčasne sa očakáva jeho návrat do 12 mesiacov od presunu. Ak majetok podľa prvej vety nebude presunutý na územie Slovenskej republiky do 12 mesiacov odo dňa presunu, daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k presunu tohto majetku a uplatniť postup podľa odsekov 1 a 2. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote je daň splatná.

(5) Z osobitného základu dane podľa odsekov 1 a 2 sa daň vypočíta pri podaní daňového priznania podľa § 41 pri použití sadzby dane podľa § 15 písm. b) tretieho bodu.

(6) Pri presune majetku podľa odseku 1 písm. a) sa

a)  finančný majetok, neodpisovaný majetok, pohľadávky a zásoby ocenia reálnou hodnotou^80ca) podľa odseku 1,

b)  odpisovaný hmotný majetok ocení reálnou hodnotou^80ca) podľa odseku 1, pričom daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu

     1. odpisuje hmotný majetok podľa § 26 z reálnej hodnoty^80ca) ako novoobstaraný majetok alebo

     2. môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty,^80ca) pričom pri

       2a. rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27,

       2b. zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26.

(7) Ak ide o majetok presunutý podľa odseku 1 písm. a), pri uplatnení daňových výdavkov sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty^80ca) podľa odseku 1. Pri postúpení pohľadávky alebo odpise pohľadávky sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 7, pričom lehota sa počíta odo dňa presunu pohľadávky.

(8) Ak sa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí stáva daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky a pri presune majetku a záväzkov podľa odsekov 1 a 2 na územie Slovenskej republiky, sa majetok a záväzky ocenia reálnou hodnotou, za ktorú sa považuje

a)  hodnota, ktorou boli majetok a záväzky ocenené na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia v zahraničí najviac však do výšky reálnej hodnoty^80ca) a daňovník postupuje podľa odseku 6, pričom pri zúčtovaní rezerv, ktorých tvorba bola daňovým výdavkom v inom štáte, sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 6; daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu odpisovaný hmotný majetok, ktorý ocení podľa prvej vety, odpisuje podľa § 26 ako novoobstaraný majetok alebo

b)  hodnota na daňové účely, ktorou boli majetok a záväzky ocenené v zahraničí, ak tento iný štát neuplatňuje zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia najviac však do výšky reálnej hodnoty;^80ca) daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu odpisovaný hmotný majetok, ktorý ocení podľa prvej vety odpisuje podľa § 26 ako novoobstaraný majetok.

(9) Ak sa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí stáva daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky, majetok a záväzky, ktoré sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou tohto daňovníka umiestnenou v zahraničí, sa ocenia podľa odseku 8 písm. b). Pri odpisovaní hmotného majetku sa postupuje podľa odseku 8 písm. b).

(10) Ak ide o majetok a záväzky presunuté na územie Slovenskej republiky podľa odseku 8, pri uplatnení daňových výdavkov sa vychádza z ocenenia podľa odseku 8. Pri postúpení pohľadávky alebo odpise pohľadávky sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 7, pričom lehota sa počíta odo dňa presunu pohľadávky na územie Slovenskej republiky.

 

Komentár k § 17f

Ustanovenie vymedzuje tzv. daň na odchode, resp. exit tax, ktorá sa uplatňuje pri:

•    presune majetku daňovníka, ak dochádza k presunu

–   z ústredia na území SR do stálej prevádzkarne v zahraničí,

–   zo stálej prevádzkarne na území SR do ústredia v zahraničí,

–   zo stálej prevádzkarne na území SR do stálej prevádzkarne v zahraničí.

     Zdanenie prostredníctvom osobitného základu dane, ktorým je rozdiel medzi reálnou hodnotou presunutého majetku v čase presunu majetku do zahraničia a daňovými výdavkami, ktoré by sa podľa ZDP u jednotlivého majetku uznali do základu dane [napr. § 19 ods. 2 písm. f) alebo g) pri cenných papierov a podielov, § 19 ods. 3 písm. b) pri odpisovanom HM].

•    pri presune daňovej rezidencie alebo podnikateľskej činnosti, kedy sa

–   z daňového rezidenta SR stáva daňový rezident v zahraničí a na území SR:

•    neostáva stála prevádzkareň,

•    ostáva stála prevádzkareň – v tomto prípade zdaneniu podlieha iba majetok a záväzky, ktoré neostávajú na území SR,

–   presúva podnikateľská činnosť ústredia na území SR do stálej prevádzkarne v zahraničí,

–   presúva podnikateľská činnosť stálej prevádzkarne na území SR do zahraničia.

Daň na odchode sa neuplatňuje pri presune majetku spojenom s financovaním cenných papierov, majetku poskytnutom ako zábezpeka, presune majetku s cieľom splniť prudenciálne kapitálové požiadavky a majetku na účely riadenia likvidity, pri ktorom sa očakáva jeho presun na územie SR do 12 mesiacov od presunu. Ak daňovník nesplní tento časový test, t. j. majetok do 12 mesiacov nebude presunutý na územie SR, daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie, a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie. V rovnakej lehote je splatná aj daň.

Daň na odchode sa zisťuje pomocou osobitného základu dane, pri výpočte ktorého sa postupuje podľa § 17a ZDP. Sadzba dane pre určenie dane na odchode je vo výške podľa § 15 ods. 2 písm. b) tretieho bodu, čo za rok 2023 aj 2024 je vo výške 21 %, pričom osobitný základ dane nemôže mať zápornú hodnotu.

Pri presune majetku zo zahraničia na územie SR sa majetok oceňuje v závislosti od toho, či štát, z ktorého bol majetok presunutý, aplikuje daň na odchode alebo nie:

•    ak štát presunu uplatňuje daň na odchode – sa majetok oceňuje reálnou hodnotou, ktorou bol majetok ocenený na účely dane na odchode v zahraničí (nesmie byť však vyššia ako reálna hodnota stanovená podľa § 27 ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve),

•    ak štát presunu neuplatňuje daň na odchode na ocenenie majetku a záväzkov sa použije hodnota na daňové účely, ktorou boli majetok a záväzky ocenené v zahraničí.

§ 17g

Osobitná úprava platenia dane
pri presune majetku daňovníka, odchode
daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia

(1) Daň z osobitného základu dane podľa § 17f, ktorá sa vzťahuje na presun majetku, podnikateľskej činnosti alebo jej časti alebo na zmenu daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu na daňovníka podľa § 2 písm. e) tretieho bodu podľa § 17f ods. 1 a 2 do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou tento štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, uzavrel dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, môže daňovník zaplatiť jednorazovo v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 alebo v splátkach počas piatich rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená. V ostatných prípadoch je daň podľa osobitného základu dane podľa § 17f splatná v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49.

(2) Daňovník žiada o platenie dane podľa odseku 1 v splátkach v daňovom priznaní.

(3) Platenie dane v splátkach počas piatich rokov povolí správca dane na žiadosť daňovníka podľa odseku 2, najskôr však po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, pričom výšku splátky dane a lehotu splatnosti splátok určí správca dane v rozhodnutí.

(4) Proti rozhodnutiu o platení dane v splátkach nemožno podať odvolanie. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť, ani odpustiť jej zmeškanie.

(5) Ak existuje preukázateľné riziko alebo skutočné riziko, že daňová povinnosť zodpovedajúca zdaneniu pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia nebude prostredníctvom splátok uhradená, správca dane môže zabezpečiť dlžnú sumu záložným právom podľa osobitného predpisu^80cb) alebo podľa § 544 až 558 Občianskeho zákonníka; to neplatí, ak výška dane zodpovedajúca zdaneniu pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia nepresiahne 3 000 eur.

(6) Za dobu povoleného platenia dane v splátkach zaplatí daňovník úrok zo sumy povolenej splátky podľa osobitného predpisu.^80cc)

(7) Ak daňovník podľa odseku 1 opakovane nezaplatí splátku dane vo výške a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí, stáva sa splatnou celá suma neuhradenej dane dňom pôvodnej splatnosti splátky dane a správca dane vyrubí zo sumy neuhradenej dane úrok z omeškania podľa osobitného predpisu.^80cd) Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 dní odo dňa, keď mala byť splátka dane zaplatená.

(8) Ak daňovník uplatňuje postup podľa odseku 3, daň z osobitného základu dane podľa § 17f je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom

a)  majetok alebo podnikateľskú činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne daňovník predal alebo iným spôsobom previedol,

b)  majetok následne presunul do iného štátu, ako je štát uvedený v odseku 1,

c)  daňovník sa stal daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom štáte, ako je štát v odseku 1,

d)  podnikateľská činnosť vykonávaná stálou prevádzkarňou daňovníka sa následne presunula do iného štátu, ako je štát uvedený v odseku 1,

e)  je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo sa daňovník zrušuje s likvidáciou.

(9) Daňovník je povinný skutočnosti podľa odseku 8 písm. a) až e) oznámiť správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k niektorej z uvedených skutočností.

 

Komentár k § 17g

Ustanovenie nadväzuje na § 17f ZDP a vymedzuje spôsob a podmienky platenia dane na odchode. Daň na odchode je možné platiť:

•    jednorazovo – v lehote na podanie daňového priznania alebo

•    v splátkach počas 5-tich rokov, a to počnúc rokom, v ktorom bola táto daň vyrubená, ak ide o presun majetku, podnikateľskej činnosti alebo jej časti alebo odchod daňovníka do:

–   členského štátu Európskej únie alebo

–   do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so SR alebo s EÚ dohodu o vzájomnej spolupráci pri vymáhaní daňových pohľadávok.

Žiadosť o platenie dane v splátkach je súčasťou daňového priznania, v ktorom si daňovník sám uvedie výšku jednotlivých splátok ako aj dátum ich splatnosti. Správca dane na základe žiadosti daňovníka rozhodne o platení dane v splátkach, pričom rozhodne najskôr po lehote na podanie daňového priznania a výšku a dátum splátok určuje správca dane, ktorý by však mal prihliadať pri stanovení výšky a dátumu splátok na výšku a dátum, ktorú si daňovník stanoví v daňovom priznaní. V tomto prípade sa však daň na odchode neplatí v lehote na podanie daňového priznania, ale až v lehote, ktorú určí správca dane v rozhodnutí.

Ak výška splátky dane na odchode presiahne 3 000 eur správca dane môže od daňovníka požadovať zabezpečenie záložným právom v súlade s daňovým poriadkom. Platenie dane na odchode v splátkach sa stáva jednorazovou, ak

–   daňovník opakovane nezaplatí splátku vo výške a v lehote určenej správcom dane. Daň na odchode sa stáva splatná v plnej výške dňom nasledujúcim po dni opakovaného porušenia a do 30 dní začína daňové exekučné konanie,

–   majetok alebo podnikateľská činnosť, ktoré boli presunuté do štátu s možnosťou platenia dane na odchode v splátkach boli predané alebo inak realizované,

–   majetok alebo podnikateľská činnosť, ktoré boli presunuté do štátu s možnosťou platenia dane na odchode v splátkach boli presunuté do štátu, ktorý nespĺňa túto podmienku – obdobne je to aj v prípade zmeny daňovej rezidencie,

–   sa na daňovníka vyhlásil konkurz alebo sa zrušuje bez likvidácie.

Daňovník má povinnosť oznámiť vznik vyššie uvedených skutočnosti správcovi dane, a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k danej skutočnosti.

§ 17h

Pravidlá pre kontrolované
zahraničné spoločnosti

(1) Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa rozumie právnická osoba alebo subjekt so sídlom v zahraničí, ak

a)  daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu sám alebo spolu so závislými osobami podľa § 2 písm. n) až r) má priamy podiel alebo nepriamy podiel na základnom imaní viac ako 50 %, má priamy podiel alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach viac ako 50 % alebo má nárok na podiel na zisku tejto právnickej osoby alebo subjektu viac ako 50 % a

b)  daň z príjmov právnickej osoby platená kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v zahraničí je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vypočítanou podľa § 17 až 29 a daňou z príjmov právnickej osoby, ktorú by platila kontrolovaná zahraničná spoločnosť v zahraničí.

(2) Príjmy stálej prevádzkarne kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené v štáte, v ktorom sa kontrolovaná zahraničná spoločnosť nachádza, sa nezahrnú do zdaniteľných príjmov na účely výpočtu dane z príjmov právnickej osoby podľa odseku 1 písm. b).

(3) Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou sa rozumie aj stála prevádzkareň daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu umiestnená v zahraničí, ktorej príjmy nie sú predmetom dane podľa § 12 alebo sú od dane oslobodené podľa § 13 alebo na ktorej základ dane sa uplatňuje metóda vyňatia príjmov podľa § 45, ak daň z príjmov právnickej osoby platená z príjmov stálej prevádzkarne v zahraničí je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby vypočítanou podľa § 17 až 29 pripadajúcou na túto stálu prevádzkareň a daňou z príjmov právnickej osoby platenej z príjmov stálej prevádzkarne v zahraničí.

(4) Súčasťou základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sú aj príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti plynúce z opatrenia alebo viacerých opatrení, ktoré nie sú skutočné a ktoré boli vykonané za účelom získania daňovej výhody v rozsahu, v akom k nim nebola vykonaná úprava základu dane podľa § 17 ods. 5 písm. a).

(5) Na účely odseku 4 sa opatrenie alebo viaceré opatrenia pri dosahovaní príjmu alebo jeho časti nepovažujú za skutočné v rozsahu, v akom by k tomuto príjmu prislúchajúci majetok a riziká nepatrili kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ak by nebola riadená a kontrolovaná daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ktorý vykonáva významné funkcie, ku ktorým tento majetok a riziká prislúchajú a ktoré slúžia na vytváranie príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.

(6) Do základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa podľa odseku 4 zahrnie základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v tom rozsahu, v ktorom je priraditeľný k majetku a rizikám súvisiacim s vykonávaním významných funkcií týmto daňovníkom, ktorý kontrolovanú zahraničnú spoločnosť riadi a kontroluje. Príjmy (výnosy) kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnuté do základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa priradia v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1.

(7) Základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa odseku 6 sa zahrnie do základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, počas ktorého končí zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.

(8) Zaplatenú daň kontrolovanej zahraničnej spoločnosti je možné započítať na daňovú povinnosť len v rozsahu podľa odseku 5 spôsobom podľa § 45. Za zaplatenú daň kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa považuje daň vyberaná zrážkou, ktorá bola kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vybraná z príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí, v rozsahu v akom by sa vybrala podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a príslušným štátom.

(9) Ak dôjde k výplate podielov na zisku (dividend) kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c), základ dane sa zníži o sumy už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 vzťahujúce sa k tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, najviac však do výšky prijatých podielov na zisku (dividend) od tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v príslušnom zdaňovacom období.

(10) Pri predaji akcií alebo obchodného podielu na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa príjem (výnos) z predaja akcií alebo obchodného podielu, ktorý nie je od dane oslobodený, zníži o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g) a zároveň sa zníži o sumy už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 znížené o sumy podľa odseku 9 vzťahujúce sa ku kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorej akcie alebo obchodný podiel sa predávajú.

(11) Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa pri presune jeho podnikateľskej činnosti zo stálej prevádzkarne, ktorá je vo vzťahu k tomuto daňovníkovi kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, zníži o sumy príjmov (výnosov) tejto stálej prevádzkarne už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 vzťahujúce sa k tejto stálej prevádzkarni.

 

Komentár k § 17h

Ustanovenie vymedzuje pravidlá, ktoré majú zabrániť narúšaniu základu dane na území SR a presunu ziskov mimo územia SR. Ide o pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti, ktorých cieľom je priradenie príjmov nízko zdaňovanej kontrolovanej dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti.

Do základu dane daňovníka sa zahŕňa základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti z takýchto príjmov, a to v rozsahu, v ktorom je priraditeľný majetku a rizikám súvisiacim s vykonávaním významných funkcií týmto daňovníkom, ktorý kontrolovanú zahraničnú spoločnosť riadi a kontroluje, pričom výška priradeného príjmu kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa vypočíta v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

Ak kontrolovaná zahraničná spoločnosť a daňovník nemajú rovnaké zdaňovacie obdobie, základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti bude súčasťou základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, v ktorom bude končiť zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.

Ak súčasťou základu dane daňovníka je aj príjem kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, daňovník má možnosť započítať si daň zaplatenú touto zahraničnou kontrolovanou spoločnosťou v zahraničí, avšak daňovník si môže pri zápočte dane započítať iba časť dane vo výške zodpovedajúcej rozsahu, v akom boli zahrnuté príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti do príjmov jej materskej spoločnosti. Zároveň ZDP umožňuje odpočet najviac vo výške percentuálneho podielu príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období.

V prípade, že kontrolovaná zahraničná spoločnosť vypláca daňovníkovi príjmy, ktoré sú predmetom dane podľa ZDP [napr. podiely na zisku podiely na zisku (dividendy)], aby sa zamedzilo dvojitému zdaneniu, umožňuje sa daňovníkovi v zdaňovacom období, v ktorom mu budú vyplatené tieto príjmy odpočítať si od základu dane sumu, ktorá už bola zdanená ako príjem kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa § 17h ods. 6 ZDP. Od základu dane je možné odpočítať iba tú časť príjmu (základu dane) kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorá príjmy vypláca. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby si daňovník viedol evidenciu príjmov (základov dane) podľa jednotlivých kontrolovaných zahraničných spoločností.

§ 17i

Hybridné nesúlady

(1) Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu sa upraví podľa odseku 5, ak došlo k vzniku hybridného nesúladu

a)  medzi závislými osobami [§ 2 písm. n) až r)] alebo

b)  medzi osobami, ktoré nie sú závislými osobami v rámci štruktúrovanej schémy, ktorou sa rozumie opatrenie alebo viaceré opatrenia vedúce k hybridnému nesúladu, ktorého výsledok je zohľadnený v cenách alebo podmienkach týchto opatrení, alebo opatrenie alebo viaceré opatrenia, ktoré boli nastavené na vytvorenie hybridného nesúladu okrem situácie, keď daňovník alebo závislá osoba nemohli vedieť, že dôjde k hybridnému nesúladu a nevyužili daňovú výhodu, ktorá im mohla priamo alebo nepriamo z týchto opatrení vyplynúť.

(2) Hybridným nesúladom sa rozumie

a)  nesúlad vedúci k

    1. odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) z dôvodu platby vykonanej na základe finančného nástroja, ak je finančný nástroj odlišne posúdený na daňové účely a ak príjem (výnos) nie je zahrnutý do zdaniteľných príjmov v primeranej lehote,

    2. odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká v dôsledku rozdielneho prístupu k zahrnutiu príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu hybridného subjektu podľa daňových predpisov štátu, v ktorom bol založený alebo registrovaný, a štátu daňovníka, ktorý má majetkovú účasť v tomto hybridnom subjekte,

    3. odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká v dôsledku rozdielneho prístupu v zahrňovaní príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu medzi ústredím a stálou prevádzkarňou, alebo medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami toho istého daňovníka podľa daňových predpisov štátov, v ktorých daňovník vykonáva činnosť,

    4. odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká v dôsledku rozdielneho prístupu v zahrňovaní príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu medzi ústredím a stálou prevádzkarňou z dôvodu rozdielneho posudzovania vzniku stálej prevádzkarne na území iného štátu podľa daňových predpisov štátu ústredia a tohto iného štátu,

    5. odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká uplatnením výdavku (nákladu) v dôsledku platby vykonanej hybridným subjektom a následným nezahrnutím tejto platby ako príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu u príjemcu,

    6. odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká v dôsledku pomyselnej platby vo vzťahu medzi ústredím a stálou prevádzkarňou alebo vo vzťahu medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami toho istého daňovníka a následného nezahrnutia súvisiaceho príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu ústredia alebo stálej prevádzkarne,

    7. viacnásobnému odpočtu výdavku (nákladu) v rozsahu, v akom súčasne nedochádza k viacnásobnému zahrnutiu príjmu (výnosu) do zdaniteľných príjmov,

b)  vložený nesúlad, ktorý vzniká, ak je výdavok (náklad) daňovníka podľa odseku 1 priamo alebo nepriamo použitý na financovanie výdavkov (nákladov), ktoré vedie k vzniku hybridného nesúladu podľa písmena a) prostredníctvom jednej alebo viacerých transakcií medzi závislými osobami, alebo v rámci štruktúrovanej schémy okrem situácie, keď došlo k odstráneniu vplyvu hybridného nesúladu u inej osoby zúčastnenej na transakcii alebo sérii transakcií vedúcich k hybridnému nesúladu.

(3) Na účely odseku 2

a)  sa odpočtom výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) rozumie uplatnenie platby alebo pomyselnej platby alebo iného výdavku vedúce k zníženiu základu dane alebo zvýšeniu daňovej straty u jedného daňovníka a nezahrnutiu zodpovedajúceho príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu u druhého daňovníka; pomyselnou platbou sa rozumie uplatnenie výdavku (nákladu) vo vzťahu medzi ústredím a jeho stálou prevádzkarňou alebo vo vzťahu medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami toho istého daňovníka,

b)  sa hybridným subjektom rozumie právnická osoba, právnická osoba, ktorou je stála prevádzkareň právnickej osoby, alebo subjekt, ktoré sú považované za daňovníka podľa daňových predpisov jedného štátu, ale ktorých príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) sú považované za príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) u iného daňovníka alebo daňovníkov podľa daňových predpisov iného štátu,

c)  sa finančným nástrojom rozumie akýkoľvek nástroj, z ktorého plynie finančný výnos alebo kapitálový výnos, ktorý je na účely zdaňovania posúdený ako dlhový nástroj, majetkový nástroj alebo derivát podľa daňových predpisov jedného štátu alebo druhého štátu a zahŕňa tiež hybridný prevod; hybridným prevodom sa rozumie akákoľvek dohoda, ktorou dochádza k prevodu finančného nástroja a podkladový príjem (výnos) dosiahnutý z tohto finančného nástroja sa na daňové účely považuje za príjem (výnos) súčasne plynúci viac ako jednej zo strán tejto dohody,

d)  sa príjem (výnos) považuje za zahrnutý v primeranej lehote do základu dane vtedy, ak je zahrnutý do základu dane v príslušnom zdaňovacom období alebo ak je zahrnutý do základu dane v zdaňovacom období, ktoré sa začína najneskôr do 12 kalendárnych mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia daňovníka, ktorý uplatnil odpočet výdavku (nákladu), alebo ak je preukázateľné, že príjem (výnos) bude zahrnutý do základu dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach a dohodnuté platobné podmienky sú v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1,

e)  hybridný nesúlad podľa odseku 2 písm. a) druhého až piateho bodu a siedmeho bodu vzniká medzi závislými osobami, ktoré sú závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r), pričom účasťou na majetku alebo kontrole sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 50 % na základnom imaní, priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 50 % na hlasovacích právach alebo podiel vo výške najmenej 50 % na zisku,

f)  hybridný nesúlad podľa odseku 2 písm. a) piateho až siedmeho bodu vzniká len vtedy, ak je možné odpočítať výdavok (náklad) voči príjmu (výnosu), ktorý nie je viacnásobne zahrnutým príjmom (výnosom),

g)  sa viacnásobným odpočtom výdavku (nákladu) rozumie odpočet toho istého výdavku (nákladu) alebo straty u viacerých osôb,

h)  sa viacnásobným zahrnutím príjmu (výnosu) rozumie zahrnutie toho istého príjmu (výnosu) do zdaniteľných príjmov u viacerých osôb.

(4) Hybridným nesúladom nie je hybridný nesúlad, pri ktorom

a)  jednou zo strán hybridného nesúladu je daňovník podľa § 12 ods. 3 alebo obdobný daňovník v inom štáte, u ktorého je tento príjem oslobodený od dane podľa § 13, alebo fyzická osoba, u ktorej tento príjem nie je zdaniteľným príjmom,

b)  platbu, ktorá predstavuje podkladový príjem (výnos) z prevedeného finančného nástroja, vykonal obchodník s cennými papiermi v rámci hybridného prevodu na regulovanom trhu39b) alebo obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, obchodník s cennými papiermi zahrnul do zdaniteľných príjmov všetky sumy prijaté v súvislosti s prevedeným finančným nástrojom a nejde o súčasť štruktúrovanej schémy.

(5) Základ dane podľa odseku 1 sa v zdaňovacom období vzniku hybridného nesúladu zvýši o sumu

a)  výdavku (nákladu), straty alebo iného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty v rozsahu, v akom vedie k hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. a) siedmeho bodu; tento postup uplatní

    1. daňovník podľa odseku 1, ktorý si výdavok (náklad) uplatňuje podľa tohto zákona na území Slovenskej republiky a ktorý má majetkovú účasť v tejto druhej závislej osobe v inom štáte, alebo

    2. daňovník podľa odseku 1, ktorý si výdavok (náklad) uplatňuje podľa tohto zákona na území Slovenskej republiky, a hybridnému nesúladu nezabránil daňovník z iného štátu, ktorý má majetkovú účasť na daňovníkovi podľa odseku 1 na území Slovenskej republiky,

b)  výdavku (nákladu), straty alebo iného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty v rozsahu, v akom vedie k hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. a) prvého až šiesteho bodu,

c)  výdavku (nákladu), straty alebo iného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty v rozsahu, v akom vedie k hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. b),

d)  výdavku (nákladu) straty alebo iného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty v rozsahu, v akom je možné ho viacnásobne odpočítať voči príjmu (výnosu), ktorý nie je viacnásobne zahrnutým príjmom, ak je daňovník podľa odseku 1 daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa tohto zákona, ako aj daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa daňových predpisov iného štátu; ak je týmto iným štátom členský štát Európskej únie, o výdavok (náklad) sa zvýši základ dane, ak v dôsledku uplatnenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia nie je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky,

e)  príjmu (výnosu), ktorý podľa tohto zákona nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený v rozsahu hybridného nesúladu, ak hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. a) prvého až šiesteho bodu a hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. b) nezabránila iná osoba, u ktorej došlo k odpočtu výdavku (nákladu), odpočtu straty alebo inému zníženiu základu dane alebo zvýšeniu daňovej straty.

(6) Daňovník, ktorý upravil základ dane podľa odseku 5 písm. a), si môže znížiť základ dane o sumu výdavku (nákladu) podľa odseku 5 písm. a), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom je možné tento výdavok (náklad) započítať voči súvisiacemu viacnásobne zahrnutému príjmu (výnosu).

(7) Postup podľa odseku 5 písm. e) sa neuplatní, ak pôjde o hybridný nesúlad podľa odseku 2 písm. a) štvrtého bodu, ak príjem (výnos), ktorý by mal byť zahrnutý do základu dane podľa odseku 5 písm. e), nie je možné zahrnúť do základu dane na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a štátom, ktorý nie je členským štátom Európskej únie.

(8) Príjem (výnos) alebo zisk podľa odseku 5 sa považuje za nezahrnutý do základu dane príjemcu, ak

a)  nie je predmetom dane z príjmov právnickej osoby alebo obdobnej dane v zahraničí,

b)  je predmetom dane, ale je od dane oslobodený; za nezahrnutý sa považuje v rozsahu oslobodenia,

c)  sa naň z dôvodu zaradenia príjmu (výnosu) do inej kategórie príjmov (výnosov) v dôsledku hybridného nesúladu uplatňuje sadzba dane z príjmov iná ako sadzba dane z príjmov uplatňovaná na takéto dosiahnuté príjmy (výnosy) z dôvodu, že ide o príjem (výnos) alebo zisk od závislej osoby alebo v rámci štruktúrovanej schémy; za nezahrnutý sa považuje v rozsahu pripadajúcom na kladný rozdiel medzi sadzbou dane z príjmov a touto inou uplatnenou sadzbou dane z príjmov,

d)  je možné naň uplatniť zápočet dane, vrátenie dane, a to aj prostredníctvom fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má majetkovú účasť na závislej osobe, okrem dane vyberanej zrážkou považovanej za preddavok na daň a zápočtu dane zaplatenej v zahraničí na účel zamedzenia dvojitého zdanenia, alebo inú úľavu na dani okrem úľavy na dani podľa § 30a a 30b alebo obdobnej úľavy na dani v zahraničí, ak pôjde o hybridný nesúlad podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu; za nezahrnutý sa považuje v rozsahu výslednej nezdanenej sumy,

e)  je možné u príjemcu príjmu (výnosu) k nemu priradiť výdavok (náklad) alebo iné zníženie základu dane, ktoré sa považuje u tohto daňovníka za realizované, tento výdavok (náklad) sa nevykáže ako príjem (výnos) ani sa nezahrnie do základu dane u iného daňovníka; za nezahrnutý sa považuje v rozsahu výslednej nezdanenej sumy,

f)  u daňovníka podľa odseku 1 výdavok (náklad) vedie k zníženiu základu dane a u príjemcu sa tento príjem (výnos) nezohľadňuje; za nezahrnutý sa považuje v rozsahu výslednej nezdanenej sumy,

g)  plynie subjektu bez právnej subjektivity, pričom u konečného príjemcu príjmu nie je zahrnutý do základu dane podľa písmen a) až e).

(9) Ak účastníkom hybridného nesúladu je subjekt kolektívneho investovania bez právnej subjektivity,^74b) podmienka závislej osoby podľa § 2 písm. n) až r) sa posudzuje vo vzťahu podielnika k subjektu kolektívneho investovania.

 

Komentár k § 17i

Ustanovenie vymedzuje pravidlá pre zamedzenie hybridných nesúladov, ktoré sa uplatňujú u daňovníka – právnickej osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou ako aj s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ustanovenie sa vzťahuje na hybridné nesúlady, ktoré vznikajú medzi:

•    tuzemskými alebo zahraničnými závislými osobami vymedzenými v § 2 písm. n) až r) ZDP, a to predovšetkým medzi právnickou osobou a jeho závislou osobou, ústredím a jeho stálou prevádzkarňou alebo medzi stálymi prevádzkarňami toho istého daňovníka,

•    osobami, ktoré nie sú závislými osobami, pričom tieto osoby sú súčasťou štruktúrovanej schémy.

Hybridným nesúladom podľa tohto ustanovenia sa rozumie

•    hybridný nesúlade vedúci k odpočtu výdavku (nákladu) a zároveň k nezahrnutiu príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu a vznikajúci v dôsledku

–   hybridného finančného nástroja – u jedného daňovníka finančný nástroj považovaný za dlhový nástroj a platba považovaná za náklad znižujúci základ dane a u druhého daňovníka finančný nástroj považovaný za majetkový nástroj a príjem považovaný za príjem, ktorý nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený,

–   rozdielneho posúdenia spoločnosti, ktorej plynú dané príjmy (výnosy). Ide o situáciu kedy jeden štát považuje spoločnosť založenú v druhom štáte za samostatného daňovníka, pričom tento druhý štát považuje daňovníka za tzv. transparentnú spoločnosť – vzniká dvojité nezdanenie príjmu,

–   rozdielneho prístupu v priradení príjmu (výnosu) medzi ústredím a stálou prevádzkarňou, kedy štát ústredia priradí platbu stálej prevádzkarni v inom štáte a štát kde sa nachádza stála prevádzkareň priradí platbu ústrediu – dvojité nezdanenie príjmu,

–   rozdielneho prístupu v priradení príjmu (výnosu) medzi ústredím a stálou prevádzkarňou kedy štát ústredia priradí platbu stálej prevádzkarne v inom štáte, v ktorom stále prevádzkareň nie je rozpoznaná – dvojité nezdanenie príjmu a uplatnenie výdavku znižujúci základ dane,

–   platby (výdavku) uskutočnenej hybridným subjektom a nezahrnutím príjmu u závislej osoby,

–   pomyslenej platby realizovanej stálou prevádzkarňou ústrediu a nezahrnutím tohto príjmu do zdaniteľných príjmov stálej prevádzkarne alebo ústredia,

•    hybridný nesúlad v dôsledku viacnásobného odpočtu výdavku (nákladu) bez viacnásobného zahrnutia príjmu (výnosu) do základu dane,

•    hybridný nesúlad ktorý vzniká nie medzi daňovníkom a jeho závislou osobou ale medzi jeho závislými osobami, pričom daňovník sa priamo podieľal na financovaní tohto nesúladu.

Pravidlá pre hybridné nesúlady sa nevzťahujú na situácie, ak:

•    jednou zo strán hybridného nesúladu je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie vymedzený v § 12 ods. 3 ZDP alebo obdobný daňovník v inom štáte, u ktorého je tento príjem oslobodený od dane podľa § 13 ZDP,

•    jednou zo strán hybridného nesúladu je fyzická osoba, u ktorej tento príjem nie je zdaniteľným príjmom,

•    dochádza k nesúladu u obchodníka s cennými papiermi, ak tento obchodník pri prevedení platby uplatnenej v daňových výdavkoch má zároveň aj prijatú platbu zahrnutú do zdaniteľných príjmov súvisiacu s prevedeným finančným nástrojom, avšak iba v prípade, že táto situácia nevznikne v dôsledku štruktúrovanej schémy.

Ustanovenie vymedzuje pravidlá, ktoré majú zamedziť vzniknutým hybridným nesúladom. Ak dôjde k hybridnému nesúladu vedúcemu k:

•    viacnásobnému odpočtu výdavkov (nákladov) bez viacnásobného zahrnutia príjmov (výnosov) – hybridný nesúlad sa odstráni zamietnutím uplatnenia daňového výdavku resp. zníženia základu dane. Tomuto hybridnému nesúladu má prioritne zabrániť neuplatnením daňového výdavku alebo zníženia základu daňovník, ktorý si výdavok (náklad) uplatňuje na území SR, a ktorá má majetkovú účasť v tejto druhej závislej osobe v inom štáte. Ide o zabránenie vzniku hybridného nesúladu na strane investora. V prípade, že vzniku hybridného nesúladu nezabráni daňovník – investor z iného štátu, ktorý má majetkovú účasť na daňovníkovi na území SR potom hybridnému nesúladu má zabrániť daňovník, ktorý si tento výdavok (náklad) uplatňuje na území SR podľa ZDP,

•    odpočtu výdavkov (nákladov) bez zahrnutia do príjmov (výnosov) – primárnym riešením tohto hybridného nesúladu je zamietnutie daňového výdavku daňovníka v štáte, v ktorom sa daňový výdavok uplatňoval. Ak tomuto nesúladu nezabráni štát, v ktorom sa uplatňoval daňový výdavok, nesúladu musí zabrániť štát príjemcu, a to zahrnutím príjmu do zdaniteľného príjmu, napr. aj neuplatnením oslobodenia daného príjmu,

•    vloženému hybridnému nesúladu – ak hybridnému nesúladu nezabránili subjekty, medzi ktorými hybridný nesúlad vznikol, alebo iné závislé osoby, musí hybridnému nesúladu zamedziť daňovník, ktorý sa priamo alebo nepriamo podieľal na financovaní hybridného nesúladu, t. j. neumožní uplatniť výdavok ako daňový výdavok.

§ 17j

Pravidlá pre reverzný hybridný subjekt

(1) Súčasťou základu dane reverzného hybridného subjektu sú príjmy (výnosy) dosahované týmto subjektom v časti, v akej nie sú zdaňované na úrovni spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti, príjemcu príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcu príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity podľa tohto zákona alebo podľa daňových predpisov platných v zahraničí. Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty reverzného hybridného subjektu sa postupuje podľa § 17 až 29. Toto ustanovenie sa nepoužije, ak reverzným hybridným subjektom je subjekt kolektívneho investovania podľa osobitného predpisu,^80ce) ktorý má široký okruh podielnikov, diverzifikované portfólio cenných papierov a podlieha regulácii v oblasti ochrany investora v Slovenskej republike.

(2) Transparentným subjektom sa rozumie verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, subjekt s právnou subjektivitou a subjekt bez právnej subjektivity, založené alebo zriadené na území Slovenskej republiky, ktorých príjmy (výnosy) sú zdaňované až na úrovni spoločníkov, komplementárov alebo príjemcov príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcov príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity; ak ide o komanditnú spoločnosť, subjekt s právnou subjektivitou a subjekt bez právnej subjektivity, ktorých príjmy (výnosy) sú na úrovni komplementárov alebo príjemcov príjmu plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcov príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity zdaňované iba z časti, považujú sa za transparentný subjekt iba v rozsahu tých príjmov (výnosov), ktoré sú zdaňované na úrovni komplementára, príjemcu príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcu príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity.

(3) Reverzným hybridným subjektom sa rozumie transparentný subjekt v tej časti príjmov (výnosov) pripadajúcich na spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti, príjemcu príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcu príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity, v akej sa zahrňujú do základu dane podľa odseku 1, a tento spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti, príjemca príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemca príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity

a)  je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou,

b)  sám alebo spolu so závislými osobami podľa § 2 písm. n) až r), ktoré sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou, má priamy podiel alebo nepriamy podiel na základnom imaní tohto subjektu najmenej 50 % alebo má priamy podiel alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach tohto subjektu najmenej 50 %, alebo má nárok na podiel na zisku tohto subjektu najmenej 50 % a

c)  považuje podľa daňových predpisov štátu, v ktorom je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, tento transparentný subjekt za daňovníka, ktorý je na území Slovenskej republiky zdaňovaný na úrovni spoločnosti obdobne ako obchodná spoločnosť alebo družstvo.^80cf)

 

Komentár k § 17j

Pri reverzných hybridných nesúladoch dochádza k hybridným nesúladom z dôvodu reverzného pohľadu na zdaňovanie spoločnosti, pretože investor (zakladateľ, spoločník) spoločnosti považuje založenú spoločnosť za daňový subjekt zdaňovaný v štáte jeho založenia, kým štát, v ktorom je spoločnosť založená, ju považuje za transparentný subjekt, t. j. spoločnosť zdaňovanú na úrovni investor (spoločníka), nie v štáte jej založenia. Vzniká tak hybridný subjekt, kde z dôvodu reverzného posúdenia spoločnosti môže dôjsť k „dvojitému nezdaneniu“ príjmu, t. j. ani v štáte založenia, ani v štáte investora. Na účely implementácie týchto pravidiel sa v ZDP zaviedla definícia „transparentného subjektu“, ktorým sa rozumie verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť so sídlom na území SR, subjekt s právnou subjektivitou a subjekt bez právnej subjektivity, založené alebo zriadené na území SR, ktorých príjmy (výnosy) sú zdaňované až na úrovni spoločníkov alebo príjemcov príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcov príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity (napr. fondy).

Reverzným hybridným subjektom sa rozumie transparentný subjekt v tej časti príjmov (výnosov) pripadajúcich na spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti, príjemcu príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcu príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity, v akej nie sú zdaňované na úrovni spoločníka, ak tento spoločník, komplementár alebo príjemca príjmu (výnosu):

a)  je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou,

b)  sám alebo spolu so závislými osobami podľa § 2 písm. n) až r) ZDP, ktoré sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou, má priamy podiel alebo nepriamy podiel na základnom imaní tohto subjektu najmenej 50 %, na hlasovacích právach najmenej 50 % alebo má nárok na podiel na zisku tohto subjektu najmenej 50 % a

c)  spoločník, komplementár alebo príjemca príjmu (výnosu) považuje tento transparentný subjekt podľa daňových predpisov štátu, v ktorom je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou za daňovníka, ktorý je na území SR zdaňovaný na úrovni spoločnosti obdobne ako sa zdaňuje kapitálová obchodná spoločnosť alebo družstvo.

Súčasťou základu dane reverzného hybridného subjektu sú príjmy (výnosy) dosahované týmto subjektom v časti, v akej nie sú zdaňované na úrovni spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti, príjemcu príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcu príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity v zahraničí alebo podľa § 16 ZDP. Princíp spočíva v tom, že príjmy (výnosy) pripadajúce na zahraničných (nerezidentných) spoločníkov spĺňajúcich kritérium 50 % a viac vo vzťahu k transparentným spoločnostiam, by boli zdaňované na úrovni tejto transparentnej spoločnosti. Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty reverzného hybridného subjektu sa postupuje podľa § 17 až 29 ZDP, pričom vyčíslený základ dane podliehajú sadzbe dane platnej pre daň z príjmov právnických osôb vo výške 21 %, ak tieto príjmy (výnosy) nerezidenta nie je možné zdaniť prostredníctvom stálej prevádzkarne podľa § 16 ods. 3 ZDP, alebo podľa § 16 a príjmy (výnosy) nebudú zdanené ani v štáte rezidencie nerezidenta, ani v zahraničí. To znamená, že príjmy zahraničného spoločníka v.o.s., môžu byť zdanené na úrovni v.o.s. obdobne ako sa zdaňujú príjmy (výnosy) komanditistu komanditnej spoločnosti.

Výnimka z tohto pravidla sa uplatňuje na subjekty kolektívneho investovania, ktoré majú široký okruh podielnikov, kde je rozptýlené vlastníctvo fondu, pri ktorom nemá žiaden podielnik kontrolný podiel, diverzifikované portfólio cenných papierov a podliehajú regulácii v oblasti ochrany investora v Slovenskej republike.

§ 17k

Pravidlo o obmedzení
úrokových nákladov

(1) Základ dane zistený podľa § 17 až 29 u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), sa upraví podľa odseku 2.

(2) Ak suma čistých úrokových nákladov je vyššia ako 3 000 000 eur, základ dane sa zvýši o sumu, o ktorú čisté úrokové náklady presiahnu 30 % úhrnu základov dane zvýšeného o čisté úrokové náklady a o odpisy zahrnuté v zdaňovacom období do základu dane podľa § 19 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 12.

(3) Čistými úrokovými nákladmi sa rozumie suma, o ktorú výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky podľa odseku 4, ktoré sú v príslušnom zdaňovacom období daňovými výdavkami, presahujú úrokové výnosy a iné príjmy ekonomicky rovnocenné úrokovým výnosom, ktoré sú v príslušnom zdaňovacom období zdaniteľným príjmom.

(4) Na účely tohto ustanovenia sa za výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky považujú úrokové náklady spojené so všetkými druhmi dlhu, iné náklady ekonomicky rovnocenné úrokom, výdavky, ktoré vznikli v súvislosti so získavaním finančných prostriedkov u dlžníka, ktorými sú

a)  úroky z úverov a pôžičiek,

b)  úroky z dlhopisov, pokladničných poukážok a iných platieb z finančných nástrojov zodpovedajúce charakteru úrokov,

c)  úrok z finančného prenájmu,

d)  úrokové sumy v rámci derivátových operácií súvisiace s úvermi a pôžičkami daňovníka,

e)  úroky, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny majetku alebo vlastných nákladov, a to v pomere v akom sa tieto úroky podieľajú na obstarávacej cene majetku alebo vlastných nákladoch majetku vrátane technického zhodnotenia alebo v pomere v akom sa tieto úroky podieľajú na zostatkovej cene (§ 25 ods. 3),

f)  sumy vypočítané na základe výnosu z finančných prostriedkov určené v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1,

g)  kurzové rozdiely z úverov, pôžičiek a nástrojov spojené so získavaním finančných prostriedkov,

h)  poplatky za záruky v súvislosti so schémami financovania,

i)  zmluvné poplatky a náklady súvisiace s pôžičkami a úvermi a

j)  iné obdobné platby, ktoré sú ekonomicky rovnocenné úrokom.

(5) Na účely tohto ustanovenia sa za úrokové výnosy a iné príjmy ekonomicky rovnocenné úrokovým výnosom rozumejú príjmy (výnosy) zodpovedajúce výdavkom (nákladom) podľa odseku 4 vznikajúce u veriteľa vrátane úrokových výnosov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a jej vybratím sa považuje daňová povinnosť za splnenú.

(6) Úhrnom základov dane na účely odseku 2 sa rozumie úhrn

a)  základu dane zisteného podľa § 17 až 29 zníženého o úhrn vyňatých príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí,

b)  osobitného základu dane podľa § 17f,

c)  osobitného základu dane podľa § 51e,

d)  základov dane z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a jej vybratím sa považuje daňová povinnosť za splnenú.

(7) Čisté úrokové náklady nezahrnuté do základu dane podľa odseku 2 v príslušnom zdaňovacom období je možné odpočítať od základu dane v najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom boli čisté úrokové náklady nezahrnuté do základu dane podľa odseku 2, pričom úhrn čistých úrokových nákladov z príslušného zdaňovacieho obdobia a čistých úrokových nákladov nezahrnutých do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nesmie presiahnuť sumu vypočítanú podľa odseku 2. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie si môže odpočítať od základu dane časť sumy čistých úrokových nákladov nezahrnutých do základu dane podľa odseku 2 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak je právnych nástupcov daňovníka zrušeného bez likvidácie viac, suma čistých úrokových nákladov nezahrnutých do základu dane podľa druhej vety sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov.

(8) Odseky 1 a 2 sa neuplatnia u dlžníka,

a)  ktorý je bankou alebo pobočkou zahraničnej banky,⁹⁴⁾ poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou, pobočkou zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne, subjektom podľa osobitného predpisu,^105b)

b)  ktorého závislými osobami podľa § 2 písm. n) sú len fyzické osoby.

(9) U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, pri výpočte úhrnu základu dane podľa odseku 6 nie je súčasťou základu dane zisteného podľa § 17 až 29 časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti, ktorá je súčasťou jeho základu dane.

(10) U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, pri výpočte úhrnu základu dane podľa odseku 6 nie je súčasťou základu dane zisteného podľa § 17 až 29 časť základu dane komanditnej spoločnosti, ktorá je súčasťou jeho základu dane.

 

Komentár k § 17k

Ustanovenie upravuje pravidlo o obmedzení čistých úrokových nákladov, ktoré sa uplatňujú prednostne pred pravidlami podkapitalizácie vymedzenými v § 21a.

Pravidlo o obmedzení zahrnovania čistých úrokových nákladov do základu dane sa uplatňuje u právnických osôb – daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou so sídlom alebo miestom skutočného vedenia na území SR a u alebo právnických osôb, ktorými sú daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí majú na území SR zriadenú stálu prevádzkareň (§ 16 ods. 2 ZDP).

Pravidlo o obmedzení čistých úrokových nákladov sa neuplatňuje u banky, pobočky zahraničnej banky, poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočky zahraničnej zaisťovne a subjektu podľa osobitného predpisu (napr. dôchodcovská správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, obchodníci s cennými papiermi a subjekty kolektívneho investovania). Rovnako sa neuplatňuje u subjektu, ktorého závislými osobami sú len fyzické osoby.

V rámci pravidla čistých úrokových nákladov sa zaviedol tzv. „bezpečný prístav“, na základe ktorého sa pravidlo limitovania čistých úrokových nákladov nevzťahuje na daňovníkov, u ktorých suma čistých úrokových nákladov nepresiahne čiastku 3 000 000 eur vrátane. Na uplatnenie bezpečného prístavu je potreba vyčíslenia čistých úrokových nákladov (ČÚN), ktoré sa stanovia:

ČÚN =

daňovo uznané úrokové náklady na prijaté úvery a pôžičky v ZO (napr. účet 562, 563, 566, 568, kapitalizované úroky)

–

zdaniteľné úrokové výnosy a príjmy konomicky rovnocenné týmto výnosom v ZO (napr. účet 662, 663, 666, 668)

 

Vymedzenie úrokových nákladov spojených so všetkými druhmi dlhu vymedzuje odsek 4, medzi ktoré patria napr. úroky z úverov a pôžičiek, z finančného prenájmu, zmluvné poplatky a náklady súvisiace s pôžičkami a úvermi. Okrem iného do úrokových nákladov sa zahŕňajú aj úroky, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku, a to v pomere, v akom sa úroky podieľajú na obstarávacej cene majetku alebo vlastných nákladoch.

Pre výpočet čistých úrokových nákladov § 17k ods. 5 definuje úrokové výnosy a iné príjmy ekonomicky rovnocenné úrokovým výnosom. Pod príjmami rovnocennými úrokovým výnosom sa rozumejú príjmy (výnosy) zodpovedajúce výdavkov (nákladom) vymedzenými v odseku 4. Do úhrnu úrokových výnosov sa zahŕňajú aj úrokové výnosy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a to tie, pri ktorých sa vybratím zrážkovej dane považuje daňová povinnosť za splnenú, t. j. nie je možné daň vybranú zrážkou považovať za preddavok na daň.

Daňovník, na ktorého sa nevzťahuje žiadna výnimka z uplatnenia pravidla o obmedzení čistých úrokových nákladov je povinný zvýšiť základ dane o sumu, o ktorú čisté úrokové náklady, ktoré presiahnu 30 % hodnoty ukazovateľa, ktorým je tzv. daňová EBITDA (EBITDA = zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi) a ktorý vychádza z daňových položiek.

Ukazovateľ daňová EBITDA sa za príslušné zdaňovacie obdobie vypočíta ako súčet:

–   základu dane zisteného podľa § 17 až 29 zníženého o úhrn vyňatých príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, t. j. základu dane vyčísleného na riadku 400 daňového priznania k dani z príjmov PO,

–   základu dane pre účely zdanenia pri odchode tzv. „exit tax“ vyčísleného podľa § 17f ZDP,

–   osobitného základu dane z podielu na zisku (dividendy) podľa § 51e ZDP,

–   základu dane z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a vybratím dane je splnená daňová povinnosť,

–   čistých úrokových nákladov a

–   daňových odpisov majetku zahrnutých v príslušnom zdaňovacom období do daňových výdavkov.

 

Povinnosť úpravy základu dane podľa § 17k

Ukazovateľ	Úprava ZD	Zvýšenie základu dane
ČÚN < 01)	nie	–
0 < ČÚN < 3 000 000	nie	–
ČÚN > 3 000 000 a EBITDA > 0	áno	suma ČÚN prevyšujúca 30 % EBITDA
ČÚN > 3 000 000 a EBITDA < 02)	áno	suma ČÚN prevyšujúca 3 000 000 eur

 

 

1)  Ak sú čisté úrokové náklady záporné, t. j. zdaniteľné úrokové výnosy sú vyššie ako daňovo uznateľné úrokové náklady, potom daňovník nepostupuje podľa § 17k a všetky úrokové náklady sú daňovými výdavkami, ak nepríde k ich obmedzeniu podľa § 21a.

2)  Ak úhrn týchto jednotlivých základov dane pre výpočet EBITDA pre účely limitácie nákladových úrokov napríklad vplyvom záporného hospodárskeho výsledku nedosiahne kladnú hodnotu, pre účely limitácie úrokových nákladov, sa základ dane zvýši o sumu čistých úrokových nákladov, ktorá prevyšuje hodnotu 3 000 000 eur podľa § 17k ods. 2.

Daňovník si môže odpočítať vylúčené neuplatnené čisté úrokové náklady najviac v piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach po prvom zdaňovacom období, v ktorom si úroky nemohol uplatniť ako daňový výdavok. Zároveň platí, že aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach musí byť dodržaná podmienka, že celková suma čistých úrokových nákladov nepresiahne limit vypočítaný podľa § 17k ods. 2, t. j. úhrn čistých úrokových nákladov vzniknutých v príslušnom zdaňovacom období a čistých úrokových nákladov nezahrnutých do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nesmie presiahnuť 3 000 000 eur.

Spoločník v.o.s. a komplementár k.s. vylúči zo svojho úhrnu základov dane tú časť základu dane (daňovej straty), ktorá je súčasťou základu dane (daňovej straty) týchto osobných spoločností tak, aby nedochádzalo k dvojitému uplatňovaniu pravidla o limitovaní úrokových nákladov podľa § 17k.

Ak daňovník:

•    spĺňa podmienky na uplatnenie podľa § 17k – pravidlá podkapitalizácie vymedzené v § 21a ZDP sa na neho nevzťahujú,

•    nespĺňa podmienky na uplatnenie podľa § 17k – je povinný testovať výšku úrokov z úverov a pôžičiek poskytnutými medzi závislými osobami podľa § 21a.

 

Príklad

Daňovník – právnická osoba v roku 2024 obstarala hmotný majetok (odpisová skupina 5) na úver. Cena obstarania majetku je vo výške 242 000 eur. Do zaradenia majetku do užívania (máj 2024) účtovala v roku 2024 úroky z tohto úveru vo výške 2 800 eur ako súčasť vstupnej ceny a úroky po zaradení majetku do užívania vo výške 4 000 eur prostredníctvom účtu 562 – Úroky.

Aká výška úrokových nákladov bude v roku 2024 zahrnutá do výdavkov (nákladov) na prijaté úvery podľa § 17k ods. 4 ZDP?

Vstupná cena majetku pri jeho zaradení do užívania predstavuje hodnotu 244 800 eur (242 000 + 2 800). Súčasťou výdavkov (nákladov) na prijaté úvery na účely výpočtu čistých úrokových nákladov podľa § 17k ods. 4 ZDP je jednoznačne suma úrokov vo výške 4 000 eur účtovaná prostredníctvom nákladového účtu 562 – Úroky. Podľa § 17k ods. 4 písm. e) ZDP súčasťou výdavkov (nákladov) na prijaté úvery sú aj úroky, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny majetku, a to v pomere v akom sa tieto úroky podieľajú na obstarávacej cene majetku. Zároveň platí, že do výdavkov (nákladov) na prijaté úvery sa zahŕňajú iba tie, ktoré sú v príslušnom zdaňovacom období daňovými výdavkami. V prípade úrokov zahrnutých do vstupnej ceny majetku je teda potrebné vypočítať v prvom rade pomer, v akom sa úroky zahrnované do vstupnej ceny majetku podieľajú na celkovej vstupnej cene a na základe toho stanoviť pomernú časť daňového odpisu pripadajúcu na úroky zahrnuté do vstupnej ceny. Na základe uvedeného:

Pomer úrokov na vstupnej cene: (2 800 / 244 800) x 100 = 1,14 %.

Ročný daňový odpis: (244 800 / 20) = 12 240 eura.

Pomerná časť odpisu pripadajúca na mesiace máj až december 2024: [(12240/12) x 8 = 8 160 eura.

Podiel úrokov na daňovo uznanom odpise: 1,14 % z 8 160 = 93,02 eura.

V zdaňovacom období 2024 na účely vyčíslenia čistých úrokových nákladov sa do úrokových nákladov zahrnú úroky vo výške 4 093,02 eura (4 000 + 93,02).

Daňovník je povinný upraviť základ dane v zdaňovacom období 2024 o sumu 2 041 450 eur (3 001 000 – 959 550).Túto sumu si môže zahrnúť do základu dane v nasledujúcich 5 zdaňovacích obdobiach a to v súlade s § 17k ods. 7 ZDP.

 

Príklad

Daňovník – právnická osoba v zdaňovacom období 2024 vykázala pri výpočte svojej daňovej povinnosti prostredníctvom daňového priznania daňovú stratu vyčíslenú podľa § 17 až 29 ZDP uvedenú na riadku 400 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby vo výške 32 000 eur. Žiadny iný základ dane na účely výpočtu daňovej EBITDA nebol vyčíslený. Daňovník vykázal čisté úrokové náklady vo výške 3 500 000 eur.

Ako bude postupovať daňovník pri aplikácii § 17k?

V zdaňovacom období 2024 daňovník vykázal zápornú daňovú EBITDA vo výške 32 000 eur. Keďže vyčíslil v zdaňovacom období 2024 čisté úrokové náklady vyššie ako 3 000 000, je povinný upraviť základ dane podľa § 17k a v tomto prípade o sumu čistých úrokových nákladov, ktorá prevyšuje hodnotu 3 000 000 eur, t. j. o sumu 500 000 eur.

 

Príklad

Daňovník – právnická osoba v zdaňovacom období 2024 vykázal čisté úrokové náklady vo výške 2 980 000 eur.

Je daňovník povinný limitovať úrokové náklady na úvery a pôžičky?

Daňovník v zdaňovacom období vykázal čisté úrokové náklady nižšie ako 3 000 000 eur, t. j. môže využiť tzv. bezpečný prístav a nemusí upravovať základ dane podľa § 17k ZDP. Je však povinný testovať pravidlá nízkej kapitalizácie podľa § 21a ZDP, ak eviduje úrokové náklady voči závislým osobám.

§ 18

Úprava základu dane
závislých osôb

(1) Pri zisťovaní spôsobu určenia cien a podmienok na účely § 17 ods. 5, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, sa použije metóda podľa odseku 2 alebo odseku 3 alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 2 a 3. Použiť možno len takú metódu, ktorej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností v príslušných obdobiach. Pri porovnávaní sa zohľadňujú činnosti vykonávané porovnávanými osobami, a to najmä výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a podobne, ako aj rozsah podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky, ekonomické prostredie trhu a obchodná stratégia. Podmienky sú vzájomne porovnateľné, ak medzi nimi nie je zásadný rozdiel alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť. Pri určení základu dane podľa § 17 ods. 5 sa použije aj metodika Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj pre transferové oceňovanie uvedená v smernici o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní. Ak sa rozdiel podľa § 17 ods. 5 písm. a) zisťuje porovnaním s viacerými nezávislými porovnateľnými hodnotami a hodnota použitá daňovníkom nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, rozdiel podľa § 17 ods. 5 písm. a) sa pri daňovej kontrole určí podľa strednej hodnoty (mediánu) zistených nezávislých porovnateľných hodnôt. Ak daňovník preukáže, že vzhľadom na okolnosti je vhodnejšia úprava na inú hodnotu v rámci rozpätia nezávislých hodnôt, základ dane sa upraví podľa tejto hodnoty. O kontrolovaných transakciách a použitej metóde na účely zistenia spôsobu určenia cien a podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, je daňovník povinný viesť dokumentáciu. Obsah a rozsah dokumentácie o kontrolovaných transakciách a použitej metóde určí ministerstvo.

(2) Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú:

a)  metóda nezávislej trhovej ceny, pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá medzi závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami; ak je medzi týmito cenami rozdiel, cena dohodnutá medzi závislými osobami sa nahradí nezávislou trhovou cenou, ktorú by použili nezávislé osoby v porovnateľných právnych vzťahoch alebo iných obdobných vzťahoch za porovnateľných podmienok,

b)  metóda následného predaja, pri ktorej sa cena prevodu majetku nakúpeného závislou osobou prepočíta na nezávislú trhovú cenu z ceny, za ktorú táto závislá osoba majetok opätovne predáva nezávislej osobe, zníženej o obvyklú výšku hrubej ziskovej marže porovnateľných nezávislých predajcov,

c)  metóda zvýšených nákladov, pri ktorej sa nezávislá trhová cena vypočíta zo skutočných priamych a nepriamych nákladov majetku alebo služby prevádzanej medzi závislými osobami, zvýšených o sumu hrubej ziskovej prirážky uplatňovanej tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám alebo o sumu hrubej ziskovej prirážky, ktorú by uplatňovala nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok.

(3) Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku, sú:

a)  metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia zisku dosiahnutého závislými osobami, aké by uplatnili nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu,

b)  metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku čistej ziskovej prirážky alebo čistej ziskovej marže z právneho vzťahu alebo obdobného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva s čistou ziskovou prirážkou alebo čistou ziskovou maržou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám.

(4) Daňovník môže písomne požiadať správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo o vydanie rozhodnutia¹²⁸⁾ o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy podľa odseku 2 alebo odseku 3, alebo inej metódy a spôsobu určenia ceny (ďalej len „rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia“) najneskôr 60 dní pred začiatkom zdaňovacieho obdobia, počas ktorého by sa mala odsúhlasená metóda ocenenia uplatňovať. Rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, v ktorom správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo vyhovie žiadosti daňovníka, sa vydáva najviac na päť zdaňovacích období. Na žiadosť daňovníka, podanú najmenej 60 dní pred uplynutím lehoty uvedenej v rozhodnutí o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo môže vydať rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia najviac na päť ďalších zdaňovacích období, ak daňovník preukáže, že nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo predchádzajúce rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia vydané.

(5) Daňovník môže požiadať správcu dane o vydanie rozhodnutia o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia. Daňovník tiež môže požiadať o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré je odsúhlasené príslušnými orgánmi dvoch zmluvných štátov alebo viacerých zmluvných štátov. Príslušné orgány podľa druhej vety sa môžu dohodnúť na použití metódy ocenenia aj za zdaňovacie obdobia, ktoré nie sú uvedené v žiadosti daňovníka, pričom ak sa dohoda týchto príslušných orgánov vzťahuje na viac ako päť zdaňovacích období, správca dane, ktorého finančné riaditeľstvo zverejní na svojom webovom sídle, vydá rozhodnutie na viac ako päť zdaňovacích období. Ak v dôsledku vydania rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia dôjde k úprave základu dane, takáto úprava sa nepovažuje za porušenie princípu nezávislého vzťahu a podaním dodatočného daňového priznania sa daňovník nedopustí správneho deliktu podľa osobitného predpisu.^80d) Ak daňovník požiada o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a príslušné štáty sa nedohodnú, správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo môže vydať rozhodnutie o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia.

(6) Žiadosť o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia musí okrem dokumentácie podľa odseku 1 obsahovať aj tieto náležitosti:

a)  identifikáciu osôb v posudzovanej kontrolovanej transakcii, a to meno, priezvisko, obchodné meno, bydlisko alebo sídlo, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo, identifikačné číslo organizácie, ak boli pridelené,

b)  zdaňovacie obdobie, na ktoré sa má rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia vzťahovať,

c)  popis kontrolovanej transakcie,

d)  predpokladanú hodnotu posudzovanej kontrolovanej transakcie,

e)  navrhnutú metódu ocenenia.

(7) Daňovník zaplatí spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia úhradu vo výške 10 000 eur, ak ide o poplatok za vydanie rozhodnutia o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia správcom dane, a vo výške 30 000 eur, ak ide o odsúhlasenie použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia; úhrada sa u daňovníka, ktorý je v čase podania žiadosti na základe indexu daňovej spoľahlivosti podľa osobitného predpisu⁸¹⁾ považovaný za vysoko spoľahlivého, znižuje na polovicu. Úhrada podľa prvej vety sa platí bez výzvy a je splatná pri podaní žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia. Ak nebola úhrada zaplatená pri podaní žiadosti a v určenej výške, je splatná do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo na jej zaplatenie. Ak úhrada nebude zaplatená v lehote alebo vo výške určenej vo výzve, považuje sa žiadosť za nepodanú. Túto skutočnosť oznámi správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo daňovníkovi a zaplatenú úhradu vráti daňovníkovi. Ak správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo vydá oznámenie o nevyhovení žiadosti, zaplatená úhrada sa daňovníkovi nevráti.

(8) Ak daňovník nedodrží lehotu na podanie žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, považuje sa žiadosť za nepodanú; túto skutočnosť oznámi správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo daňovníkovi a zaplatená úhrada sa daňovníkovi vráti.

(9) Proti rozhodnutiu o odsúhlasení použitia metódy ocenenia nemožno podať odvolanie. O nevyhovení žiadosti daňovníka správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo zašle daňovníkovi písomné oznámenie, pričom rozhodnutie sa nevydáva.

(10) Správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo

a)  zruší rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, ak bolo vydané na základe nepresných alebo nepravdivých údajov poskytnutých daňovníkom,

b)  zruší alebo zmení rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, ak došlo k zmene podstatných podmienok, na základe ktorých bolo rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia vydané a daňovník nepožiada o jeho zmenu,

c)  môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, ak o to požiada daňovník, pričom preukáže, že došlo k zmene podstatných podmienok, na základe ktorých bolo rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia vydané.

(11) Správnosť použitia metódy a vyčíslenia rozdielu podľa § 17 ods. 5 písm. a) preveruje správca dane alebo finančné riaditeľstvo pri daňovej kontrole,⁸²⁾ pričom vychádzajú z princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy a z analýzy porovnateľnosti ocenenia. Správca dane alebo finančné riaditeľstvo je oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie dokumentácie podľa odseku 1. Daňovník je povinný predložiť dokumentáciu podľa odseku 1 v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane alebo finančného riaditeľstva; túto výzvu pri dokumentácii pre príslušné zdaňovanie obdobie možno zaslať najskôr prvý deň nasledujúci po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 za toto zdaňovacie obdobie. Dokumentáciu daňovník môže predložiť v inom ako štátnom jazyku,^82a) pričom na výzvu správcu dane alebo finančného riaditeľstva predloží dokumentáciu do 15 dní od doručenia výzvy aj v štátnom jazyku.^82a)

(12) Dokumentáciu podľa odseku 1 je daňovník povinný uchovávať počas obdobia podľa osobitného predpisu.³⁴⁾

(13) Daňovník dokumentáciu podľa odseku 1 predkladá správcovi dane, finančnému riaditeľstvu alebo ministerstvu spolu so žiadosťou, ak žiada o

a)  úpravu základu dane podľa § 17 ods. 6,

b)  začatie procedúry vzájomných dohôd na základe

     1. príslušného článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti so zamedzením dvojitého zdanenia zisku závislých osôb,

     2. Dohovoru 90/436/EHS z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov.

 

Komentár k § 18

Obsahom tohto ustanovenia je problematika tzv. transferového oceňovania (TO), a to nielen vo vzťahu medzi zahraničnými závislými osobami, aj keď tento pojem ZDP vo svojich úvodných ustanoveniach a ani v ostatných ustanoveniach, nepozná, ale aj vo vzťahu medzi tuzemskými závislými osobami. Predmetom TO je stanovenie cien v rámci kontrolovaných transakcií [§ 2 písm. ab] medzi závislými osobami [§ 2 písm. n) až r) ZDP] tak, aby zodpovedali princípu nezávislého vzťahu. Ustanovenie § 18 ZDP nadväzuje predovšetkým na úpravu základu dane, ktorá je vymedzená v § 17 ods. 5 až 7 ZDP. Zásady a princípy TO sú v ZDP vymedzené v základných rámcoch. Právny rámec tejto problematiky je preto ďalej upravený v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré majú v zmysle § 1 ods. 2 ZDP prednosť pred vnútroštátnym predpisom, t. j. pred ZDP. Metodickým materiálom k problematike stanovenia transferových cien je Smernica OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a daňové správy (Smernica OECD o TO), ktorej slovenský preklad bol uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 14/1997, č. 20/1999 a č. 3/2002. V záujme právnej istoty je v ods. 1 tohto ustanovenia spresnený rozsah použitia tejto metodiky.

§ 18a

(1) Ak správca dane po daňovej kontrole vyrubí daňovníkovi daň alebo rozdiel dane a pri určovaní základu dane správca dane postupoval podľa § 17 ods. 5 písm. a) a zároveň uplatnil postup podľa § 50a alebo podľa osobitného predpisu,^82b) správca dane uloží daňovníkovi pokutu vo výške dvojnásobku pokuty určenej podľa osobitného predpisu.^82c)

(2) Ak daňovník nepodá odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane, ktorým správca dane zvýšil daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, a zaplatí rozdiel dane oproti vyrubenej dani v lehote na podanie odvolania, zvýšenie pokuty podľa odseku 1 sa neuplatní.

(3) Ak daňovník požiadal správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia a správca dane začne daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia alebo za dve zdaňovacie obdobia predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom bola podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, pričom pri určovaní základu dane správca dane postupoval podľa § 17 ods. 5 písm. a) a neuplatnil postup podľa § 50a alebo podľa osobitného predpisu,^82b) a po daňovej kontrole vyrubil daňovníkovi daň alebo rozdiel dane, správca dane uloží daňovníkovi pokutu podľa osobitného predpisu.^82d)

 

Komentár k § 18a

Ustanovenie § 18a upravuje sankcie za úmyselné vyhýbanie sa plateniu daní v dôsledku úpravy základu dane podľa § 17 ods. 5 ZDP správcom dane pri daňovej kontrole. Ide o situáciu kontrolného zistenia rozdielu, o ktorý sa ceny alebo podmienky vo významných kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento rozdiel znížil základ dane alebo zvýšil daňovú stratu.

Daňové výdavky

§ 19

(1) Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis,⁸³⁾ preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom,⁸⁹⁾ alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis,¹⁾ preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

(2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú

a)  výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov,⁸⁴⁾

b)  výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov,⁸⁵⁾

c)  výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na

    1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,

    2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia,⁸⁶⁾

    3. vzdelávanie zamestnanca,^18a) ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, vlastné vzdelávacie zariadenia,

    4. odmenu za produktívnu prácu^86aa) najviac do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy, podnikové štipendium,^86ab) hmotné zabezpečenie žiaka,^59c) poskytovanie praktického vyučovania a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov,^86ac)

    5. príspevky na stravovanie zamestnancov, príspevky na rekreáciu zamestnancov a príspevky na športovú činnosť dieťaťa poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpi­som,^86a)

    6. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi¹⁷⁾,

    7. poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) a preddavky na daň zrazené podľa § 35 z tohto navýšeného nepeňažného plnenia,

    8. podnikové štipendiá poskytované študentom vysokých škôl podľa osobitného predpisu,^51b)

    9. príspevok na štátom podporované nájomné bývanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených v § 152c Zákonníka práce v súvislosti s realizáciou sociálnej politiky zamestnávateľa,

  10. prevádzku vlastných materských škôl^86b) a zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa,^86c)

d)  cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov,¹⁵⁾ a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa osobitného predpisu,^87a)

e)  výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu,⁸⁷⁾ a to na stravovanie okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [§ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste; ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady)

    1. do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, a len, ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach u tohto daňovníka, uplatní aj výdavky (náklady) do výšky základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu,⁸⁷⁾ alebo

    2. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne,

f)  výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien akcií a úhrnu vstupných cien ostatných cenných papierov podľa § 25a v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z ich predaja okrem

    1. dlhopisu, pri ktorom je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu dane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu,

    2. daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu,⁸⁸⁾ ktorým sa výdavok (náklad) na obstaranie cenných papierov uzná do výšky účtovanej ako náklad,

g)  výdavky (náklady) vo výške vstupnej ceny podľa § 25a

    1. obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou obstarávacej ceny podielu na akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie, pre ktoré platí ustanovenie písmena f), pri jeho predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovaným za každý predaj jednotlivo,

    2. zmenky, o ktorej sa účtuje¹⁾ ako o cennom papieri, pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovanej za každý predaj jednotlivo,

h)  výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky,¹⁾ ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov vrátane istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa § 20 ods. 4 a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov,¹⁰²⁾ alebo jej neuhradenej časti vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady (ďalej len „príslušenstvo“), ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane, alebo výdavok do výšky odpisu postupníkom uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) alebo do výšky reálnej hodnoty podľa § 17a až 17c, alebo u daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva, ak

    1. súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate alebo ak dôjde k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu,^38b) a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate alebo oznámením v Obchodnom vestníku, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu,

    2. to vyplýva z výsledku konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo z výsledku oddlženia splátkovým kalendárom,³⁸⁾

    3. dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka,

    4. exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd alebo exekútor zastaví z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

    5. exekútor alebo súd výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví z dôvodu podľa osobitného predpisu;^88aaa) to sa vzťahuje aj na ostatné pohľadávky evidované daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi,

    6. to vyplýva z rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu,^73a)

    7. z potvrdeného verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu pri verejnej preventívnej reštrukturalizácii alebo potvrdeného neverejného preventívneho reštrukturalizačného plánu pri neverejnej preventívnej reštrukturalizácii vyplýva odpustenie pohľadávky alebo čiastočné odpustenie pohľadávky v rámci reštrukturalizačných opatrení podľa osobitného predpisu,^88aab) a to najskôr v zdaňovacom období, v ktorom bol súdom potvrdený verejný preventívny reštrukturalizačný plán alebo neverejný preventívny reštrukturalizačný plán, ^88aab)

i)  výdavky (náklady) prevádzkovateľa hazardnej hry na vecné ceny do lotériovej hry tomboly^88aa) do výšky príjmov z predaja žrebov, pričom každá lotériová hra tombola sa posudzuje samostatne,

j)  výdavok (náklad) vo výške odvodu z výťažku,⁵⁶⁾

k)  výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,

l)  výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky

    1. podľa cien platných v čase ich nákupu prepočítané podľa

       1a. spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje o 20 %; ak sa spotreba uvedená v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, je možné vychádzať aj zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného predpisu,^88a)

       1b. preukázanej spotreby vrátane spotreby uvedenej vo vnútornom akte riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje u daňovníka spôsob výpočtu spotreby pohonných látok, ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza a ak sa neuplatňuje postup podľa bodu 1a.,

    2. na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel, alebo

    3. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne,

m) výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov,

n)  odpisy pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na

    1. zabezpečenie zdaniteľných príjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý, ak ide o poskytnutie majetku, ktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol na priame využitie inému daňovníkovi,

    2. poskytovanie praktického vyučovania žiakov na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania a zmluvy o duálnom vzdelávaní^88b) alebo slúži na činnosť strednej odbornej školy s označením podniková škola,^88c)

o)  úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty¹⁾ do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie obdobie, okrem

    1. daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa osobitného predpisu⁸⁸⁾ Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, poisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní, zaisťovní a pobočiek zahraničných zaisťovní, ktorým sa výdavok (náklad) na deriváty uzná do výšky účtovanej ako náklad,

    2. zabezpečovacích derivátov,¹⁾ pri ktorých sa výdavok (náklad) uzná do výšky účtovanej ako náklad,

p)  stravné okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [§ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu,⁸⁷⁾ ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu⁸⁹⁾ v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e),

r)  odpis pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 4 alebo ods. 14 a príslušenstva k pohľadávke do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 22 vrátane odpisu pohľadávky a príslušenstva k pohľadávke u mikrodaňovníka, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov u mikrodaňovníka, a to do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 23.

s)  výdavky zamestnávateľa

    1. na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3,

    2. na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere^24h) v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa osobitného predpisu,¹⁰⁶⁾ ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke,

t)  výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to

    1. vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo

    2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

u)  výdavky vynaložené daňovníkom formou darov poskytnutých za účelom materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

v)  výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien virtuálnych mien podľa § 25b v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju do výšky úhrnu príjmu z ich predaja.

w) výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu,^17b) ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa osobitného predpisu^17b) v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

x)  výdavky (náklady) daňovníka na športovú činnosť dieťaťa daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu,^17c) ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na športovú činnosť dieťaťa podľa osobitného predpisu^17c) v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

(3) Daňovými výdavkami sú aj

a)  odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29), okrem hmotného majetku poskytnutého na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku, pričom tento limit výšky odpisov sa nevzťahuje na prenájom hmotného majetku zaradeného v odpisových skupinách 0 až 4 u mikrodaňovníka, a ak ide o mikrodaňovníka, ktorým je fyzická osoba, len na prenájom hmotného majetku zaradeného do obchodného majetku [§ 2 písm. m)] v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2; neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 vo výške ročného odpisu vypočítaného ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom, do výšky príjmov z prenájmu,

b)  zostatková cena (§ 25 ods. 3) alebo pomerná časť zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení

    1. predajom okrem zostatkovej ceny osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2, motorových vozidiel na jazdu na snehu a podobných vozidiel s motorom zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.52, rekreačných a športových člnov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.12, lodí a plavidiel zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.11, lietadiel a kozmických lodí a podobných zariadení zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.3, motocyklov a ich modifikácií zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.91, bicyklov a iných kolesových vozidiel bez motora zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.92.1 a budov a stavieb zaradených do odpisovej skupiny 6 okrem technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na budove a stavbe zaradenej v tejto odpisovej skupine, ktorá sa zahrnuje do výšky príjmov (výnosov) z predaja zahrnutých do základu dane,

    2. likvidáciou, pričom zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby sa zahrnie do obstarávacej ceny,¹⁾

c)  zostatková cena alebo obstarávacia cena hmotného majetku bezodplatne odovzdaného do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu,⁹⁰⁾ ak nie je súčasťou obstarávacej ceny stavby odpisovanej odovzdávajúcim daňovníkom,

d)  zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku s výnimkou uvedenou v písmene g),

e)  vstupná cena pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 23, pričom pri predaji majetku uvedeného v § 23 ods. 1 písm. d) až g) a pozemkov nedotknutých ťažbou možno vstupnú cenu zahrnúť len do výšky príjmu z predaja,

f)  tvorba rezerv a opravných položiek podľa § 20,

g)  škody nezavinené daňovníkom

    1. vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku,

    2. spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou,

h)  pri postúpení pohľadávky menovitá hodnota pohľadávky alebo jej nesplatená časť do výšky príjmu z jej postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, pričom u daňovníka s príjmami podľa § 6 účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, sa uplatní postup podľa § 17 ods. 12 písm. a) a d); ak súčasťou postúpenia pohľadávky je aj jej príslušenstvo, je daňovým výdavkom hodnota príslušenstva, ak bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, najviac do výšky príjmu plynúceho z jeho postúpenia,

i)  poistné a príspevky hradené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,

j)  daň z motorových vozidiel^90aa), miestne dane a miestny poplatok podľa osobitného predpisu,^90a) solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií^90ac), miestny poplatok za rozvoj,^90ab) odvod z nadmerných príjmov^79g), daň z osobitnej stavby^90ad) a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani,

k)  daň z pridanej hodnoty

    1. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu⁶⁾ s výnimkou uvedenou v § 17 ods. 3 písm. d) druhom bode,

    2. ak na jej odpočítanie platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok, alebo pomerná časť dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom podľa osobitného predpisu,⁶⁾ okrem dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 25 ods. 5 písm. c),

    3. ak platiteľ dane z pridanej hodnoty má nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie^90b) spôsobom podľa osobitného predpisu¹⁾ a ak ide o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva¹⁾ alebo o daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, v tom zdaňovacom období, v ktorom uplatní nárok na jej vrátenie spôsobom podľa osobitného predpisu,^90b)

    4. ak platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, z dôvodu, že suma dane z pridanej hodnoty nedosahuje predpísanú výšku na jej vrátenie, v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade tovarov a služieb,

l)  príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu³⁵⁾ a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu; tieto príspevky možno uznať v úhrne najviac vo výške 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia,

m) odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu,

n)  členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa v úhrne do výšky 5 % zo základu dane, najviac však do výšky 30 000 eur ročne,

o)  úrok pri finančnom prenájme zahrnovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného prenájmu podľa osobitného predpisu,¹⁾

p)  odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky,

r)  členský príspevok vyplývajúci z povinného členstva v právnickej osobe,

s)  úroky z úverov na obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ak podľa osobitného predpisu¹⁾ sa tieto úroky účtujú v nákladoch,

t)  výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva voči Slovenskej republike v zdaňovacom období, v ktorom daňovník upustil od jej vymáhania; v tomto prípade ide vždy len o pohľadávku uznanú Slovenskou republikou,

u)  úroky platené z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie akcií akciovej spoločnosti, kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami jednoduchej spoločnosti na akcie alebo obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) až v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií alebo obchodného podielu, ak daňovník v tomto zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií alebo obchodného podielu, nespĺňa podmienky pre oslobodenie podľa § 13c; to sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu.⁸⁸⁾

 

Komentár k § 19

-   podľa odseku 1, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis (napr. zákon o sociálnom fonde) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu.

Ak výšku výdavku (nákladu) limituje

–   tento zákon (ZDP) okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom (napr. Zákonník práce, zákon o cestovných náhradách), alebo

–   jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon (ZDP) v inej výške ako osobitný predpis (zákon o účtovníctve),

preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.

Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

Vo vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca v nadväznosti na § 19 ods. 1 ZDP je teda možné uviesť:

a)  ak je zamestnávateľ povinný zabezpečiť určité plnenie podľa osobitných predpisov, napr. osobné ochranné pomôcky v zákonom určitých prípadoch (napr. zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci), lekárske preventívne prehliadky v zákonom určených prípadoch (napr. zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci) a pod., sú takto vynaložené výdavky zamestnávateľa daňovo uznanými výdavkami. Na strane zamestnanca je to príjem, ktorý nepodlieha zdaneniu.

b)  v prípade dobrovoľnosti, t. j. v prípade, ak žiadny osobitný predpis neupravuje povinnosť zamestnávateľovi poskytovať nejaké plnenia zamestnancovi, je možné rozlíšiť dva daňové princípy v nadväznosti na § 19 ods. 1 ZDP.

Prvou situáciou sú presne uvedené výdavky v ustanoveniach ZDP, ktoré je možné u zamestnávateľa zahrnúť do daňových výdavkov ako napr. výdavky na ubytovanie, na dopravu zamestnanca do práce z miesta nástupu, vzdelávanie zamestnanca a pod., pričom na strane zamestnanca môže byť upravené aj daňové zvýhodnenie formou nezdanenia takto poskytnutého nepeňažného plnenia v plnej výške po splnení zákonom určených podmienok alebo obmedzenej výške po splnení zákonom určených podmienok.

Druhou situáciou sú všetky ostatné prípady, ktoré nie sú ani povinné podľa osobitných predpisov a ani nie sú upravené v ZDP, je možné na strane zamestnávateľa vynaložené výdavky považovať za daňové výdavky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 19 ods. 1 ZDP, a to:

–   na strane zamestnanca sú zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP a

–   takéto vyššie nároky vyplývajú z kolektívnej zmluvy, z interného predpisu zamestnávateľa, z pracovnej alebo inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v ZP.

Poznámka

 

V súlade so zadanou podmienkou v tomto ustanovení, a to že uznaným daňovým výdavkom u zamestnávateľa je plnenie zamestnávateľa nad rámec limitu upraveného v osobitnom predpise je, že bude na strane zamestnanca zdaňované ako súčasť jeho zdaniteľných príjmov podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 ZDP. Uvedené znamená aj tú skutočnosť, že takéto zdaniteľné príjmy sú zároveň príjmami, ktoré sú súčasťou vymeriavacieho základu pre platenie odvodov, a to tak sociálnych ako aj zdravotných. Toto vyplýva zo skutočnosti, že odvody sa platia v prípade

 

–   sociálneho poistenia zo zdaniteľných príjmov podľa § 5/1/a)-h), ods. 2 a 3 ZDP,

–   zdravotného poistenia podľa § 5/1/a) – h), j) a k), ods. 2 a 3 ZDP.

 

V nadväznosti na toto ustanovenie je upravený aj § 21 ods. 1 písm. e) ZDP, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi.

 

Príklad

Spoločnosť zaplatila konateľovi zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti.

Budú výdavky na platenie poistného daňovými výdavkami spoločnosti?

Poistné platené zamestnávateľom na základe poistnej zmluvy, ktorú zamestnávateľ uzavrel s komerčnou poisťovňou na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti nie je možné považovať za poistné, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť, a preto poistné platené za tento druh poistenia je dobrovoľným plnením zamestnávateľa. Uvedený výdavok možno na strane zamestnávateľa považovať za daňový výdavok v prípade, ak toto nepeňažné plnenie je súčasťou zdaniteľnej mzdy zamestnanca a vymeriavacích základov pre povinné zdravotné a sociálne poistenie a poskytnutie benefitu je upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v ZP.

 

Príklad

Do dcérskej spoločnosti zriadenej veľkou nadnárodnou spoločnosťou bol vyslaný manažér na rozbehnutie zriadenej spoločnosti. Ako manažérsky benefit mu bolo poskytovaný rodinný dom na bývanie, záhradník a škôlka pre deti. Poskytnutie týchto benefitov bolo dohodnuté v rámci jeho pracovnej zmluvy, pričom hodnota týchto benefitov bola pripočítavaná k jeho mzde a zdaňovaná.

Je v spoločnosti výdavok za uhradenie prenájmu rodinného domu, služby záhradníka a škôlka manažérovi uznaným daňovým výdavkom spoločnosti?

Áno.

Keďže boli poskytnuté benefity dohodnuté v pracovnej zmluve s manažérom a boli zdaňované v rámci jeho mesačnej mzdy, je možné tieto výdavky uznať do daňových výdavkov spoločnosti.

 

Príklad

Medzi konateľom a s.r.o. je uzatvorená Zmluva o výkone funkcie konateľa v zmysle ObchZ. V tejto zmluve sú dohodnuté nárokovateľné benefity ako príspevok na športové aktivity pre deti, kultúrne a zábavné podujatia. Vyplatené benefity sa konateľovi zdaňujú v zmysle § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP.

Je možné na strane s.r.o. vyplatené benefity považovať za daňové výdavky v zmysle § 19 ods. 1 ZDP, keďže v tomto ustanovení je v poznámke pod čiarou k odkazu č. 89 uvedený len ZP a zákon o CN?

Podľa § 19 ods. 1 ZDP, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP za podmienok ustanovených osobitným predpisom alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.

Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

Z uvedeného vyplýva, že v § 19 ods. 1 ZDP sa z daňových výdavkov, ktoré limituje tento zákon, vyňali výdavky (náklady) vynaložené zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP za podmienok ustanovených osobitným predpisom, pričom odkaz 89 v poznámke pod čiarou odkazuje len na ZP a zákon o CN. To znamená, že ZDP umožňuje uplatniť výdavky (náklady) zamestnávateľa uhrádzané ako plnenia (nároky) zamestnanca nad rámec limitov upravených v ZP a v zákone o CN, ak sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP a takéto vyššie plnenia vyplývajú z kolektívnej zmluvy, z interného predpisu zamestnávateľa, z pracovnej alebo inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v ZP.

Otázkou je, či môže ísť aj o nárokovateľné benefity dohodnuté v zmluve o výkone funkcie konateľa, ktorá je uzavretá v zmysle ObchZ (a nie v zmysle ZP, na ktorý odkazuje ZDP).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je možné vyjadriť názor, že v prípade, ak sú medzi spoločnosťou a konateľom dohodnuté benefity, ktorých poskytnutie vyplýva z kolektívnej zmluvy, z interného predpisu zamestnávateľa, z pracovnej alebo inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom, pričom tieto benefity sa konateľovi zdaňujú ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP, pre spoločnosť predstavujú daňový výdavok, bez ohľadu sa skutočnosť, či medzi konateľom a spoločnosťou je uzatvorená pracovná zmluva podľa Zákonníka práce alebo zmluva o výkone funkcie konateľa podľa ObchZ.

Uvedený problém sa týka nielen benefitov určených pre konateľa spoločnosti, ktorý má so spoločnosťou uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa, ale aj benefitov určených pre iné osoby, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu (člen dozorného orgánu, spoločníci a pod.).

-   odsek 2 písm. a)

Za daňový výdavok sa považuje výdavok (náklad), ktorý je daňovník povinný platiť, ak mu táto povinnosť vyplýva z právneho predpisu. ZDP v poznámke pod čiarou iba príkladmo uvádza právne predpisy, ktoré vymedzujú povinné platby daňovníkov, avšak ustanovenie sa vzťahuje na všetky výdavky, ktoré je daňovník v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou povinný hradiť. Ide napr. o:

     výdavky (náklady), ktoré je povinný daňovník hradiť podľa banského zákona (č. 44/1998 Zb.),

     povinný prídel do sociálneho fondu,

     odvod za podnikanie v regulovaných odvetviach, ktorý je povinná platiť tzv. Regulovaná osoba za podmienok vymedzených v zákone o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonom (č. 235/2012 Z. z.),

     náklady na zničenie spotrebiteľských balení cigariet, ktorých zničenie v nadväznosti na stanovenie vyššej sadzby spotrebnej dane vyplýva zo zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.

 

-   v odseku 2 písm. c) prvý a druhý bod sú daňovými výdavkami zamestnávateľa výdavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk, na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia.

Aj pre tieto výdavky, pri ich zahrnutí do základu dane platí, že v prípade, ak ide o výdavky, ktoré limituje osobitný predpis (napr. ZP a zákon o CN) je možné do daňových výdavkov uplatniť len výdavky do výšky takto určeného limitu.

Výnimku tvoria prípady, ak sú

–   vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení ZP,

–   tieto vyššie nároky sú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP.

Bližšie uvedené v komentári k § 19 ods. 1 ZDP.

Pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú povinnosti zamestnávateľa upravené zákonom o BOZP.

Tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Povinnosti a opatrenia ustanovené zákonom o BOZP sa v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzhľadom na povahu činnosti vzťahujú aj napr. na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, organizátora dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít a na fyzickú osobu vykonávajúcu prácu podľa pokynov organizátora dobrovoľníckych aktivít, vojenský útvar ozbrojených síl SR atď.

Podľa zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný

–   uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov,

–   vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné.

V rámci opatrení určených zákonom o BOZP je zamestnávateľ povinný napr. zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada [§ 6 ods. 1 písm. q) zákona o BOZP].

Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ, tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.

Zdravotný dohľad a lekárske preventívne prehliadky sa vykonávajú a poskytujú podľa § 30a, 30d a 30e zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“).

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnanca, ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku, u zamestnanca, ktorého zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis napr. zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov a u zamestnanca, ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, ak túto prácu nevykonával viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov.

Ďalej zákon o BOZP určuje zamestnávateľovi akým spôsobom, v akom momente a v akej periodicite je povinný zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky pre zamestnancov, u ktorých je povinný ich zabezpečovať.

Zamestnávateľ spolu so zástupcami zamestnancov a zdravotnou službou zriadenou podľa zákona č. 355/2007 Z. z. môžu nariadiť poskytnutie lekárskej preventívnej prehliadky alebo mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky aj v ďalších prípadoch určených v § 30e tohto zákona.

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu a po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa § 30e ods. 7 písm. e), uhrádza zamestnávateľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 30e ods. 16).

Na základe uvedeného možno konštatovať, že len úhradu preventívnych lekárskych prehliadok, ktoré sú v súlade s ustanoveniami zákona č. 355/2007 Z. z., na ktorý sa odvoláva zákon o BOZP, je možné uznať ako daňový výdavok.

Na druhej strane takto poskytnuté lekárske preventívne prehliadky podľa citovaného osobitného predpisu sú u zamestnanca vylúčené z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP.

Ak by boli preventívne lekárske prehliadky poskytnuté nad rámec zákona č. 355/2007 Z. z. budú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ZDP, pričom v prípade, ak sú vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení ZP budú uznané do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 1 ZDP.

Výnimku z uvedeného tvorí úhrada lekárskych preventívnych prehliadok zo sociálneho fondu nad rámec povinnosti zamestnávateľa určenej podľa osobitných predpisov, ktorá je u zamestnanca oslobodeným príjmom podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP. V daňových výdavkoch zamestnávateľa sa poskytovanie takýchto nad nárokových lekárskych preventívnych prehliadok uznáva v rámci tvorby sociálneho fondu.

 

Príklad

Daňový subjekt zahrnul do daňových nákladov lekársku prehliadku vodičov referentských vozidiel.

Sú výdavky súvisiace s lekárskymi prehliadkami vodičov referentských vozidiel daňovým nákladom?

Podľa ZDP sa do daňových výdavkov môžu zahrnúť výdavky na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. Podľa zákona o verejnom zdravotníctve je zamestnávateľ povinný pravidelne (napr. 1-krát ročne) zabezpečovať preventívne lekárske prehliadky len u pracovníkov, ktorí sú zatriedení do 3. a 4. kategórie.

Daňovník/zamestnávateľ musí sám preukazovať (dôkazné bremeno je na daňovníkovi), podľa ktorého osobitného predpisu bol povinný zabezpečovať lekárske prehliadky vodičov referentských vozidiel a či mu tento osobitný predpis uložil povinnosť zabezpečiť jednorazovú alebo pravidelnú lekársku prehliadku. Na tento účel potrebuje daňovník preukázať zatriedenie jeho zamestnancov do kategórií pracovnej činnosti, čo má následne vplyv na uznateľnosť jeho výdavkov do daňových výdavkov.

Vodiči referentských vozidiel nie sú vodiči z povolania a sú zatriedený v 1. a 2. pracovnej kategórii. V nadväznosti na zákon č. 355/2007 Z. z. na ktorý sa odvoláva zákona o BOZP, nie sú každoročné preventívne prehliadky pre týchto pracovníkov uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa.

V prípade, ak napriek uvedenému zneniu osobitného predpisu, boli takéto nepeňažné plnenia poskytnuté, t. j. boli poskytnuté nad rámec zákona o BOZP, sú tieto plnenia na strane zamestnanca zdaniteľnými príjmami podľa § 5 ZDP, pričom v prípade, ak sú tieto vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení ZP sú aj daňovým výdavkom zamestnávateľa v tejto vyššej nad nárokovej sume v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.

V rámci zákona o BOZP je riešené aj poskytnutie osobných ochranných pracovných prostriedkov a to bezplatne u zamestnancov, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, pričom musí viesť evidenciu o ich poskytnutí, a musí udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.

Rovnako zamestnávateľ poskytne zamestnancovi aj bezplatne pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu.

Bezplatný pracovný odev a pracovnú obuv musí zamestnávateľ poskytnúť na základe nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Ide o ochranné prostriedky, napr. na ochranu hlavy (napr. prilby pre baníkov, požiarnikov), ochranu dýchacích ciest (napr. ochranné rúška, potápačské prístroje), ochranu sluchu (napr. slúchadlové chrániče), na ochranu zraku a tváre (napr. kukly, štíty) atď.

Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnávateľom vo forme osobných ochranných pracovných prostriedkov a pracovného odevu a obuvi v súlade so zákonom o BOZP sú u zamestnanca príjmom vylúčeným z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP a na strane zamestnávateľa sú uznaným daňovým výdavkom.

V prípade, ak by boli takéto nepeňažné plnenia poskytnuté nad rámec tohto osobitného predpisu, t. j. zákona o BOZP, sú tieto plnenia na strane zamestnanca zdaniteľnými príjmami podľa § 5 ZDP, pričom v prípade, ak sú tieto vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení ZP sú daňovým výdavkom zamestnávateľa aj v tejto vyššej nad nárokovej sume v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.

Zamestnávateľ je v zmysle zákona o BOZP povinný zamestnancom zabezpečiť aj pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, pričom zabezpečovanie pitného režimu je zamestnávateľ povinný upraviť vnútorným predpisom.

Okrem už vyššie uvedenej povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať svojim zamestnancom v zákonnom stanovených prípadoch lekárske preventívne prehliadky je v zákone o BOZP riešené aj poskytovanie rekondičných pobytov.

Účasť na rekondičných pobytoch, ZP preklasifikuje ako prekážku v práci, spočívajúcu vo výkone občianskych povinností, v priebehu ktorej je zamestnanec hmotne zabezpečený prostredníctvom náhrady mzdy vo výške jeho priemerného zárobku, vyplácanej zamestnávateľom.

Za zamestnancov, vykonávajúcich vybraté povolania na účely povinnosti poskytovania rekondičných pobytov zamestnávateľom, sa podľa § 11 zákona o BOZP považujú zamestnanci, ktorí vykonávajú povolania, ktoré spĺňajú kritéria sťažených pracovných podmienok a súčasne spĺňajú podmienku účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesijného poškodenia zdravia. Vyžaduje sa, aby o určení vybraných povolaní rozhodol na okresnej úrovni záväzným vyjadrením príslušný orgán štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva (okresný hygienik).

Na účel poskytovania rekondičného pobytu je vybraným povolaním povolanie, v ktorom sa vykonáva práca zaradená orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej alebo štvrtej kategórie a rekondičný pobyt splní podmienku účelnosti z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia. Zamestnávateľ môže zabezpečiť na odporúčanie lekára pracovnej zdravotnej služby a po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, rekondičný pobyt aj zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie, ak rekondičný pobyt splní podmienku účelnosti z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia.

Zariadenie, kde sa bude rekondičný pobyt uskutočňovať, musí spĺňať požiadavky na ubytovanie a stravovanie podľa § 20, 21 a 26 zákona č. 355/2007 Z. z.

Poznámka

 

Na strane zamestnanca je hodnota rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom o BOZP príjmom vylúčeným z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP.

V prípade, ak by boli takéto nepeňažné plnenia poskytnuté nad rámec tohto osobitného predpisu, t. j. zákona o BOZP, sú tieto plnenia na strane zamestnanca zdaniteľnými príjmami podľa § 5 ZDP, pričom v prípade, ak sú tieto vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení ZP sú daňovým výdavkom zamestnávateľa aj v tejto vyššej nad nárokovej sume v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.

 

Príklad

Zamestnávateľ zabezpečuje rekondičný pobyt aj zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie, pričom sú splnené všetky podmienky vyplývajúce z ustanovení zákona o BOZP.

Možno náklady na rekondičný pobyt uznať za daňové výdavky zamestnávateľa? Pre zamestnanca je hodnota rekondičného pobytu zdaniteľným príjmom?

Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona o BOZP je zamestnávateľ v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať rekondičný pobyt zamestnancovi, ktorý vykonáva vybrané povolanie. Vybraným povolaním na tento účel je povolanie, v ktorom sa vykonáva práca zaradená orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej a štvrtej kategórie a rekondičný pobyt splní podmienku účelnosti z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia.

V súlade s § 11 ods. 9 zákona o BOZP môže zamestnávateľ na odporúčanie lekára pracovnej zdravotnej služby, a po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, zabezpečiť rekondičný pobyt aj zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie, ak rekondičný pobyt splní podmienku účelnosti z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia.

Podľa § 11 ods. 17 zákona o BOZP náklady na rekondičný pobyt podľa § 6 ods. 11 je povinný uhrádzať zamestnávateľ. Podľa § 6 ods. 11 zákona o BOZP náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ. Tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.

Výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP daňovými výdavkami. Na základe § 5 ods. 5 písm. e) ZDP nie je predmetom dane hodnota poskytovaných rekondičných pobytov v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je zákon o BOZP.

Ak zamestnávateľ zabezpečil v súlade s § 11 ods. 9 zákona o BOZP rekondičný pobyt aj zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie, súčasne boli dodržané aj ďalšie podmienky týkajúce sa rekondičného pobytu ustanovené v § 11 zákona o BOZP a zamestnávateľovi vznikla povinnosť uhradiť náklady na rekondičný pobyt podľa § 11 ods. 7 zákona o BOZP, možno náklady na takýto rekondičný pobyt uznať ako daňový výdavok zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP. Súčasne u zamestnancov nie je hodnota poskytnutého rekondičného pobytu predmetom dane v súlade s § 5 ods. 5 písm. e) ZDP.

-   v odseku 2 písm. c) tretí bod

Daňovými výdavkami sú aj výdavky vynaložené na akékoľvek vzdelávanie, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, pričom na strane zamestnancov je toto vzdelávanie oslobodeným príjmom po splnení zákonných podmienok, a to

–   musí ísť stále o vzdelávanie, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním tohto zamestnávateľa, pričom

–   v prípade ak by išlo o vzdelávanie, ktorým si zamestnanec zvyšuje stupeň vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to trvanie pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov.

 

-   v odseku 2 písm. c) piaty bod sú uvedené výdavky zamestnávateľa, ktoré možno uznať ako daňové výdavky po splnení podmienok určených osobitnými predpismi, a to výdavky na

•    stravovanie zamestnancov podľa § 152 ZP,

•    rekreáciu zamestnancov podľa § 152a ZP,

•    športovú činnosť dieťaťa zamestnanca podľa § 152b ZP.

 

Výdavky na stravovanie zamestnancov

V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) piatym bodom ZDP, daňovým výdavkom zamestnávateľa sú aj príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov, ak sú poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom.

Príspevky na stravovanie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom (napr. hodnota stravy, finančný príspevok na stravovanie), sú uznaným daňovým výdavkom, len ak sú poskytnuté za podmienok ustanovených v § 152 ZP.

Zamestnávateľ je v súlade s § 152 ZP povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie, ak v priebehu pracovnej zmeny vykonávajú prácu viac ako štyri hodiny, a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny.

Ak pracovná zmena trvá viac ako jedenásť hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.

Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v súlade s § 152 ods. 8 ZP, a:

–   prispieva na stravovanie iným zamestnancom, za daňový výdavok zamestnávateľa bude považovaná suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom v rozsahu podľa Zákonníka práce, tzn. suma najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného,

Poznámka

 

Potrebné je brať do úvahy, že musí ísť o porovnateľných zamestnancov (§ 40 ods. 9 Zákonníka práce).

–   neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, za daňový výdavok zamestnávateľa bude považovaná suma finančného príspevku poskytnutá v rozsahu podľa Zákonníka práce, [55 % zo sumy min. hodnoty stravovacej poukážky], najviac však suma vo výške 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného.

!     Upozornenie

Prehľad súm stravného je uvedený v komentári k § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Zamestnávateľ môže prispievať na stravu zamestnancov nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa ZP aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o SF. V súlade s § 5 ods. 1 tohto zákona povinný prídel podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o SF do fondu u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je súčasťou daňových výdavkov zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 ZDP. To znamená, že daňovým výdavkom je len tvorba sociálneho fondu v súlade so zákonom o SF, a nie jeho čerpanie. Pokiaľ zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov zo sociálneho fondu, samotné vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu na stravovanie zamestnancov nie je výdavkom (nákladom) zamestnávateľa.

V súlade s § 19 ods. 1 ZDP výdavky (náklady) vynaložené zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP, je možné zahrnúť do daňových výdavkov aj vtedy, ak presahujú stanovené limity.

Príspevok na stravovanie, ktorý poskytne zamestnávateľ v nepeňažnej forme (hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov) alebo v peňažnej forme (finančný príspevok na stravovanie) po dojednaní so zamestnancom v sume vyššej ako je jeho maximálna výška podľa ZP (nie z prostriedkov sociálneho fondu), ktorý podlieha dani z príjmov zo závislej činnosti zamestnanca ako zamestnanecký benefit, je pre zamestnávateľa daňovým výdavkom. Uznanie zamestnaneckých benefitov v daňových výdavkoch sa aplikuje za podmienky, že boli dojednané v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa a daňovníkovi zdanené ako príjem zo závislej činnosti. Uvedené ustanovenie je možné aplikovať v prípade, ak príspevky sú hradené nad rámec osobitných predpisov.

Sumy poskytované nad rozsah ustanovený v § 152 ZP môžu byť uplatňované ako daňové výdavky zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 1 ZDP, ak boli zamestnancovi zdanené ako zamestnanecký benefit.

 

Príklad

Zamestnávateľ vypláca zamestnancom finančný príspevok na stravu v zákonom určenej sume vo výplatných termínoch v priebehu mesiaca. Napr. zamestnancovu mzdu za mesiac apríl spolu s finančným príspevkom na stravu na mesiac máj vyplatil zamestnancovi 17. 5., teda zamestnanec uvedený príspevok nebude mať k dispozícii prvý pracovný deň na aktuálny mesiac (1. 5.).

Môže zamestnávateľ na finančný príspevok na stravu, ktorý poskytne zamestnancovi za predchádzajúce obdobie (dni, mesiac, mesiace), uplatniť postup podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP?

Je pre uznanie takto vyplácaného finančného príspevku ako daňového výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP (príspevky na stravovanie zamestnancov) aj v prípade účelovo viazaného finančného príspevku na stravovanie vyplateného v súlade s § 152 ZP potrebné dodržať podmienku, aby tento finančný príspevok bol poskytnutý vopred (obdobne ako pri poskytnutí stravovacích poukážok) alebo je možné, aby tieto finančné príspevky boli zamestnancom vyplácané vo výplatných termínoch, ktoré sú v priebehu mesiaca, pričom ZP dáva možnosť zamestnávateľom upraviť podrobnejšie pravidlá na poskytovanie tohto príspevku vo svojom vnútornom predpise?

Finančný príspevok na stravovanie zamestnancov je oslobodený od dane, ak je poskytnutý v súlade s § 152 ZP. Ak je finančný príspevok na stravovanie poskytnutý zamestnancom za už uplynulé dni (v tomto prípade za dni od 1. 5. do 16. 5.) alebo mesiace, nespĺňa povinnosť zabezpečenia stravovania pre zamestnancov, vyplývajúcu podľa ZP, a preto na túto časť finančného príspevku zamestnávateľ nemôže aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP. Táto časť finančného príspevku je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý zamestnancovi za dni od 17. 5. do 31. 5. je oslobodený od dane z príjmov v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Príspevky na stravovanie sú uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP len ak sú poskytnuté za podmienok ustanovených v ZP.

V prípade ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby a zamestnancom poskytuje stravovacie poukážky podľa § 152 ods. 4 ZP na príslušný mesiac pozadu, nesplní povinnosť zabezpečenia stravovania pre zamestnancov vyplývajúcu podľa ZP a takto poskytnuté príspevky nebudú uznané za daňové výdavky.

Obdobne finančný príspevok poskytnutý zamestnávateľom vo výplatnom termíne v priebehu nasledujúceho mesiaca (príspevok na mesiac máj vyplatí 17.05.), nebude mať zamestnanec k dispozícii prvý pracovný deň v mesiaci na aktuálny mesiac, tzn. nespĺňa podmienky § 152 ZP a nebude považovaný za daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP.

Pokiaľ tento príspevok bude zdaniteľným príjmom zamestnanca v zmysle interného predpisu zamestnávateľa, je možné považovať ho za daňový výdavok zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.

Výdavky na rekreáciu zamestnancov

Podľa § 152a ZP je zamestnávateľ povinný poskytnúť svojmu zamestnancovi príspevok na rekreáciu vo výške 55 % oprávnených výdavkov, najviac v sume 275 eur v prípade

–   ak zamestnáva viac ako 49 zamestnancov,

–   ak o to zamestnanec požiada,

–   ak pracovný pomer žiadajúceho zamestnanca u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Maximálna zákonnom určená suma pre príspevok zamestnávateľa 275 eur za kalendárny rok, zodpovedá 55 % z oprávnených nákladov vo výške 500 eur.

Ak by bola rekreácia v sume vyššej ako 500 eur max. príspevok vo výške 55 % z oprávnených nákladov nesmie presiahnuť 275 eur.

U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok (275 eur) zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Ďalšie podmienky, ktoré musí zamestnávateľ a zamestnanec splniť sú uvedené v § 152a ZP.

Oprávnenými výdavkami na rekreáciu sú preukázané výdavky zamestnanca na:

•    služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR,

•    pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území SR,

•    ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území SR, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,

•    organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území SR pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Oprávnenými výdavkami sú aj vyššie uvedené oprávnené výdavky zamestnanca na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.

Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa.

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi príspevok na rekreáciu dvoma spôsobmi:

•    na základe účtovných dokladov (oprávnených výdavkov) predložených zamestnancom zamestnávateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca,

•    rekreačným poukazom podľa osobitného predpisu, pričom povinnosťou zamestnávateľa je evidovať dátum začatia rekreácie a skutočné použitie (čerpanie) poukazu zamestnancom pre účely zahrnutia týchto výdavkov (nákladov) do daňových výdavkov.

 

Príklad

Môže si zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 49 zamestnancov a menej zahrnúť do daňových výdavkov výdavky na rekreáciu, ak mu z osobitného predpisu ktorým je §152a ZDP nevyplýva táto povinnosť?

Áno, v prípade ak takéhoto zamestnávateľa požiada zamestnanec o preplatenie príspevku na rekreáciu a zamestnanec splní podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru najmenej 24 mesiacov po splnení ostatných podmienok ustanovených v § 152a ZP, zamestnávateľ môže zamestnancovi vyhovieť. Ak sa zamestnávateľ dobrovoľne rozhodne postupovať podľa § 152a ZP, sú náklady na príspevky na rekreáciu jeho daňovým výdavkom.

 

Príklad

Majú nárok na príspevok na rekreáciu aj zamestnanci vykonávajúci prácu na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, osoby na materskej a rodičovskej dovolenke?

Osoby, ktoré sú na materskej a rodičovskej dovolenke majú nárok na príspevok na rekreáciu, ale zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemajú nárok na príspevok na rekreáciu.

Výdavky na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca

Jednou z hlavných podmienok určených v § 152b ZP je, že zamestnávateľ môže (nemá povinnosť) tento príspevok, po splnení aj iných podmienok, poskytnúť zamestnancovi, ktorý je u neho v pracovnom pomere nepretržite najmenej 24 mesiacov, a to na vlastnú žiadosť tohto zamestnanca. Príspevok na športovú činnosť dieťaťa je určený v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca.

O príspevok na športovú činnosť dieťaťa môže zamestnanec počas kalendárneho roka žiadať zamestnávateľa aj opakovane až do vyčerpania najvyššej sumy príspevku za kalendárny rok.

U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa za kalendárny rok, t. j. 275 €, zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Ak zamestnávateľ za ustanovených podmienok vyplatí zamestnancovi príspevok na športovú činnosť dieťaťa a podmienky na výplatu príspevku sa v priebehu roka zmenia, nie je dôvod, aby zamestnanec vrátil poskytnutý príspevok na športovú činnosť dieťaťa, pri ktorom boli splnené všetky ustanovené podmienky.

Oprávnenými výdavkami na športovú činnosť dieťaťa sú preukázané výdavky zamestnanca na:

–   športovú činnosť dieťaťa u oprávnenej osoby, ktorou je výlučne športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb v športe podľa osobitného predpisu, ktorá zabezpečuje pre dieťa zamestnanca vykonávanie športovej činnosti pod dohľadom odborne spôsobilého športového odborníka, a to najviac za obdobie kalendárneho roka, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa,

–   za dieťa sa považuje vlastné dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktoré dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, a je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu najmenej 6 mesiacov.

 

-   v odseku 2 písm. c) šiesty bod sú uvedené výdavky na mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi okrem cestovných náhrad poskytnutých zamestnancom podľa zákona o CN.

V súlade s § 118 ZP je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83 ods. 4 ZP a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Čo sa týka napr. odstupného, odchodného aj keď uvedené nie je považované za mzdu v súlade s ustanoveniami ZP, ide o pracovnoprávny nárok zamestnanca, ktorý je daňovo uznateľným výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) šiesty bod ZDP.

 

-   odsek 2 písm. c) deviaty bod rieši daňový výdavok, ktorým je príspevok na štátom podporované nájomné bývanie zamestnancov poskytovaný v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 152c ZP v súvislosti s realizáciou sociálnej politiky zamestnávateľa.

Výška tohto príspevku zamestnávateľa je limitovaná na sumu najviac 4 eur na meter štvorcový podlahovej plochy bytu a zároveň maximálnou výškou sumy príspevku 360 eur za kalendárny mesiac. Ďalej sa ustanovuje, že zamestnancovi s dohodnutým pracovným pomerom na kratší pracovný čas patrí len pomerná časť sumy príspevku na štátom podporované nájomné bývanie v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Ustanovenie zavádza aj dve obmedzenia pre zamestnanca, podľa ktorých

–   je pri súčasnej existencii viacerých pracovných pomerov zamestnanca možné obdržať príspevok na štátom podporované nájomné bývanie len od jedného zamestnávateľa,

–   príspevok na byt, v prípade ak ho užívajú viacerí nájomcovia uvedení v nájomnej zmluve mohol uplatniť len jeden z nich.

Takto poskytnutý finančný príspevok spĺňajúci podmienky určené v ZP je aj od dane oslobodený u zamestnanca podľa § 5 ods. 7 nové písmeno p) ZDP.

 

-   odsek 2 písmeno c) sa s účinnosťou od 15. 3. 2023 dopĺňa novým desiatym bodom, v ktorom sa premietla úprava zákona č. 60/2023 Z. z. doplňujúca daňové výdavky o výdavky na prevádzku vlastných materských škôl a zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa.

!     Upozornenie

Uvedenou úpravou sa nerozširujú daňové výdavky zamestnávateľa o tieto vybrané predškolské zariadenia, len sa mení ich uplatňovanie.

Kým do účinnosti citovanej novely ZDP, t. j. zákona č. 60/2023 Z. z., bolo možné výdavky na takéto zariadenia uplatňovať v rámci výdavkov na vlastné zariadenia zamestnávateľa na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb, ktoré však boli svojou výškou obmedzené podľa § 21 ods. 1 písm. f) ZDP, po účinnosti schválených zmien sa posudzujú samostatne a môžu byť u zamestnávateľa uplatnené v daňových výdavkoch v plnej výške.

Z uvedeného vyplýva, že s účinnosťou

–   do 14. 3. 2023 (vrátane) zamestnávateľ postupuje podľa § 21 ods. 1 písm. f) ZDP, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia,

–   od 15. 3. 2023 (vrátane) zamestnávateľ postupuje podľa nového ustanovenia § 19 ods. 2 písm. c) nového desiateho bodu zákona č. 60/2023 Z. z., podľa ktorého sú daňovými výdavkami zamestnávateľa výdavky (náklady) na prevádzku vlastných materských škôl a zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa s odkazmi na príslušné predpisy upravujúce zriadenia a fungovanie týchto zariadení.

Zmena sa vzťahuje na výdavky (náklady) zamestnávateľa na prevádzku vlastných materských škôl alebo vlastných jaslí, tzn. zamestnávateľ je zriaďovateľom materskej školy alebo jaslí.

 

Príklad

Je možné uplatniť náklady na prevádzku materskej škôlky ako daňové, ak materskú škôlku zriadila a prevádzkuje aj pre potreby zamestnávateľa tretia osoba? Materská škôlka spĺňa všetky náležitosti školského zákona a bude zaradená do siete škôl. Materská škôlka je financovaná z prostriedkov podielových daní, príspevkov rodičov a zvyšné náklady financuje zamestnávateľ.

Môžu sa aj v takomto prípade uznať zamestnávateľovi ako daňové výdavky podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. c) desiaty bod ZDP náklady na materskú škôlku aj keď zamestnávateľ nie je zriaďovateľom tejto materskej škôlky iba sa spolupodieľa na nákladoch materskej škôlky?

Vzhľadom na skutočnosť, že v uvedenom prípade nejde o vlastnú materskú škôlku zamestnávateľa, ktorú by prevádzkoval ako zriaďovateľ, nie je možné uznať výdavky platené na prevádzku škôlky zriadenej inou osobou v rámci daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. c) desiaty bod ZDP.

Na strane zamestnanca je použitie predškolského zariadenia oslobodeným príjmom podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP. Podľa tohto ustanovenia je príjem zamestnanca zo závislej činnosti za použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi oslobodený od dane. Takýto oslobodený nepeňažný príjem musí byť osobitne uvedený na mzdovom liste, tak ako aj iné oslobodené plnenia poskytnuté zamestnávateľom.

-   v súlade s ods. 2 písm. d) sú daňovým výdavkom zamestnávateľa cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov. Súčasťou cestovných náhrad je aj poskytovanie stravného zamestnancovi vysielaného na pracovnú cestu, na ktoré vzniká nárok podľa zákona o CN.

Podľa § 4 zákona o CN zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí

a)  náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

b)  náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,

c)  stravné,

d)  náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

e)  náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území SR, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.

 

Stravné ako daňový výdavok

Nárok na stravné pri pracovnej ceste je upravený v zákone o CN, a to

•    v § 5, ak ide o činnosť vykonávanú v tuzemsku. Výška stravného je určená Opatrením MPSVR č. 296/2014 Z. z. zo dňa 31. 10. 2014,

•    v § 13, ak ide o činnosť vykonávanú v zahraničí. Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene sú ustanovené Opatrením Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z.

Podľa § 5 zákona o CN, zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa. Stravné je určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca, resp. podnikateľa v našom prípade, nepreukazuje.

Trvanie tuzemskej pracovnej cesty za každý kalendárny deň je rozdelené na tri časové pásma v nadväznosti, na ktoré sa určuje aj výška stravného, pričom v roku 2023 boli platné tri rôzne výšky súm stravného vzhľadom na zmenu stravného v Opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Výšku stravného stanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, pričom v roku 2023 bola výška stravného stanovená nasledovne:

Od 1. 1. 2023 do 31. 5. 2023 bola výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 432/2022 takto:

•    6,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

•    10,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

•    15,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

S účinnosťou od 1. 6. 2023 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 171/2023 takto:

•    7,30 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

•    10,90 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

•    16,40 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

S účinnosťou od 1. 10. 2023 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 368/2023 takto:

•    7,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

•    11,60 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

•    17,40 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Zamestnancovi môže zamestnávateľ poskytnúť pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40 % stravného.

Ide o nenárokové plnenie a ak bolo poskytnuté zamestnancovi je u neho zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.

Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky.

Sumu základnej náhrady za jeden km jazdy stanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením.

Pre rok 2023 platia tieto sumy základnej náhrady za jeden km jazdy:

•    od 1. 9. 2022 do 31. 3. 2023 bola suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 282/2022 Z. z. pre jednostopové vozidlá a trojkolky vo výške 0,063 eura a pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,227 eura,

•    od 1. 4. 2023 do 30. 6. 2023 bola suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 88/2023 Z. z. pre jednostopové vozidlá a trojkolky vo výške 0,067 eura a pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,239 eura,

•    od 1. 7. 2023 je suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 247/2023 Z. z. pre jednostopové vozidlá a trojkolky vo výške 0,071 eura a pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,252 eura.

V nadväznosti na cit. ustanovenia zákona o CN, výška výdavkov (nákladov) na stravovanie závisí od doby trvania výkonu činnosti v inom mieste, pričom do tejto doby sa započítava aj čas strávený cestovaním z miesta pravidelného vykonávania činnosti do iného miesta výkonu činnosti a späť.

Výdavky na stravovanie daňovník nie je povinný preukázať dokladom o nákupe stravy.

Stravné sa pri zahraničnej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia SR v závislosti od času trvania v tomto dni.

Trvanie zahraničnej pracovnej cesty za každý kalendárny deň je rozdelené na tri časové pásma:

•    do 6 hodín vrátane,

•    nad 6 hodín až 12 hodín a

•    nad 12 hodín.

Pri zahraničnej pracovnej ceste nie je ustanovená dolná časová hranica pre vznik nároku na stravné, tak ako pri tuzemskej pracovnej ceste.

Pri každej zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na stravné v eurách alebo v cudzej mene bez ohľadu na dĺžku jej trvania. (§ 16 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách).

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sú stanovené Opatrením MF SR č. 401/2012 z 12. 12. 2012.

 

Náhrada preukázaných cestovných výdavkov ako daňový výdavok

V tomto prípade ide o výdavky na cestovné mestskou hromadnou dopravou, resp. diaľkovou hromadnou dopravou alebo v prípade dohody zamestnanca so zamestnávateľom aj náhrada za použitie motorového vozidla zamestnanca na vykonanie pracovnej cesty, na ktorú ho vysiela zamestnávateľ.

Výdavkami vynaloženými na dopravu hromadnými prostriedkami diaľkovej dopravy sú výdavky na zakúpenie cestovného lístku na vlak, autobus, lietadlo, ďalej výdavkami na cestovné môže byť aj výdavok za zaplatenie taxislužby alebo v prípade, ak ide o dopravu miestnou hromadnou dopravou ide o náhradu za lístky na autobus, električku, trolejbus, metro.

Takéto výdavky teda musia byť preukazné, t. j. musia byť doložené zakúpeným cestovným lístkom, lôžkovým alebo lehátkovým lístkom, letenkou a pod.

 

Náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie ako daňový výdavok

Zákon o CN, ani ZDP výšku výdavkov na ubytovanie nelimituje.

Do daňových výdavkov je možné zahrnúť len taký výdavok na ubytovanie, ktorý je preukázaný dokladom z ubytovacieho zariadenia v tuzemsku alebo v zahraničí, pričom prevádzkovateľ takéhoto ubytovacieho zariadenia je držiteľom živnostenského oprávnenia alebo obdobného oprávnenia s predmetom podnikania poskytovanie ubytovacích služieb. Povinnosť preukázať výdavok (náklad) vyplýva zo zákona o CN [§ 4 ods. 1 písm. b) zákona o CN] a aj zo ZDP [§ 2 písm. i) ZDP].

 

Náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov ako daňový výdavok

Ide napr. o výdavky vynaložené na úschovu batožiny, na vstupenku na veľtrh alebo výstavu, letiskový poplatok, diaľničné poplatky, poplatky za parkovanie, poplatky za použitie tunela alebo mosta, poplatky za použitie garáže, a pod. Výdavky (náklady) musia byť preukázané. Za nevyhnutné výdavky nie je možné považovať výdavky osobného charakteru (napr. poplatok za používanie toalety, sprchy a pod.), úhrada pokút za dopravný priestupok a pod.

 

Príklad

Zamestnanec pri vyúčtovaní pracovnej cesty predložil doklad za ubytovanie v hoteli v sume 500 eur za noc.

Je tento výdavok daňovým výdavkom?

Nakoľko zákon o CN nelimituje náhrady výdavkov za ubytovanie, daňovým výdavkom je výdavok preukázaný dokladom o zaplatení v plnej preukázanej výške.

 

Príklad

Zamestnanec sa zúčastnil pracovnej porady v apríly roka 2023 mimo miesta svojho pravidelného pracoviska, ktorá trvala 10 hodín spolu s cestou. Pri vyúčtovaní pracovnej cesty mu vznikol nárok na stravné v prvom časovom pásme 5 – 12 hodín v sume 6,80 eura.

Môže zamestnávateľ toto stravné zaúčtovať do daňových výdavkov bez jeho preukázania účtovným dokladom o zaplatení za stravu?

Suma stravného je určená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Ak pracovná cesta trvala od 5 do 12 hodín a zamestnancovi vznikol nárok na stravné v sume 6,80 eura, toto stravné zamestnanec nie je povinný preukázať dokladom o nákupe stravy. Z toho dôvodu stravné je daňovým výdavkom aj bez jeho preukázania riadnym účtovným dokladom o nákupe stravy.

 

Príklad

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu do Nemecka, pričom mu poskytol aj vreckové vo výške 40 % zo stravného.

Je toto vreckové daňovým výdavkom zamestnávateľa?

Vreckové poskytnuté zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste vo výške do 40 % stravného je daňovým výdavkom, a pre zamestnanca je príjmom zo závislej činnosti, ktorý sa zdaní v úhrne zdaniteľných príjmov v príslušnom kalendárnom mesiaci, nakoľko vreckové nie je cestovnou náhradou, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o CN. Je iba na rozhodnutí zamestnávateľa, či toto vreckové zamestnancovi poskytne.

 

Príklad

Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi paušálne cestovné náhrady za používanie jeho súkromného osobného motorového vozidla vypočítané podľa § 34 zákona o CN.

Sú tieto paušálne cestovné náhrady daňovým výdavkom zamestnávateľa?

Zamestnávateľ môže pristúpiť k paušalizácií náhrad v súlade s ustanoveniami zákona o CN. Paušalizovať náhrady je možné predovšetkým v prípadoch, ak zamestnanci pravidelne chodia na rovnaké alebo podobné pracovné cesty za porovnateľných podmienok.

Takto vypočítané a vyplácané cestovné náhrady v súlade s ustanovením § 34 zákona o CN sú aj daňovými výdavkami zamestnávateľa. Z pohľadu zamestnancov sa jedná o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti.

 

Príklad

Ako sa uplatňujú výdavky pri používaní motorového vozidla nezahrnutého v obchodnom majetku v prípade jednoosobovej s.r.o. kde je jeden spoločník zároveň aj konateľ, nemá uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah, ani mandátnu zmluvu ani zmluvu o výkone funkcie so spoločnosťou. Konateľ používa na pracovné cesty buď svoje súkromné auto alebo auto ktoré má vypožičané.

Postupuje pri preukazovaní spotreby PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP alebo podľa zákona o CN, ktorý umožňuje použiť cenu PHL vyhlásenú štatistickým úradom?

Ustanovenie § 7 zákona o CN rieši náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, pričom v ods. 1 uvádza, že ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len „základná náhrada“) a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

Aj keď zákon o cestovných náhradách uvádza, že podľa tohto zákona sa posudzujú aj náhrady poskytnuté aj osobám, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu (člen predstavenstva, člen dozornej rady, člen správnej rady, člen poradného orgánu, člen koordinačného orgánu, konateľ spoločnosti a pod.), upravuje poskytovanie PHL len v prípade použitia cestného motorového vozidla iného ako poskytnutého zamestnávateľom.

Ak by teda konateľ využíval cestné motorové vozidlo

–   iné ako zamestnávateľa, postupuje pri uplatňovaní PHL podľa zákona o CN,

–   zamestnávateľa postupuje pri uplatňovaní PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP.

-   v odseku 2 písm. e)

Podľa tohto ustanovenia sú daňovými výdavkami aj výdavky (náklady) daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste (v tuzemsku alebo v zahraničí), ako je miesto, v ktorom daňovník činnosť pravidelne vykonáva („pracovné cesty“).

Takýmito daňovými výdavkami sú výdavky (náklady)

1. určené najviac vo výške ako je stanovená pre zamestnancov podľa zákona o CN:

•    na stravovanie, okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [§ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,

•    na ubytovanie,

•    na cestovné dopravnými prostriedkami,

•    nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste,

2. súvisiace s využitím vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku na cestovanie do iného miesta vykonávania činnosti.

Pojem miesto pravidelného vykonávania činnosti nie je v ZDP špecifikovaný. Takýmto miestom môže byť napr. miesto podnikania uvedené v živnostenskom oprávnení, koncesnej listine alebo v inom oprávnení na výkon činnosti, miesto, v ktorom má daňovník zriadenú prevádzkareň, kanceláriu, ambulanciu, predajňu, ateliér a pod.

U daňovníkov, u ktorých je vzhľadom na charakter vykonávanej činnosti obtiažne vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti (maliar, natierač, kominár, pilčík, geodet a pod.), je možné za miesto pravidelného vykonávania činnosti považovať miesto podnikania uvedené v oprávnení na vykonávanie takejto činnosti, a to aj vtedy, ak je ako miesto podnikania v oprávnení uvedené miesto trvalého pobytu daňovníka.

Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na činnosti napr. audítora, daňového poradcu, účtovníka, ktorí tiež vykonávajú prácu u viacerých klientov a činnosť vykonávajú pravidelne v mieste trvalého bydliska (napr. majú časť nehnuteľnosti určenú ako kanceláriu).

Ak má daňovník v oprávnení na vykonávanie činnosti uvedené ako miesto podnikania miesto trvalého pobytu, ale činnosť vykonáva v prevádzke (predajni, ambulancii, kancelárii a pod.), ktorú má zriadenú na výkon činnosti a jej sídlo nie je totožné s miestom trvalého pobytu daňovníka potom je miestom pravidelného vykonávania činnosti miesto, v ktorom je zriadená prevádzka.

 

Príklad

Murár vykonávajúci činnosť na základe živnostenského oprávnenia, má ako miesto podnikania v živnostenskom oprávnení uvedené miesto trvalého bydliska. Má dohodnuté zákazky v ČR na pol roka, pričom pravidelne raz za dva týždne dochádza domov.

Môže si uplatniť výdavky na ubytovanie, stravné a PHL do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP spojené s vykonávaním činnosti v ČR?

Áno.

Keďže daňovník má v živnostenskom oprávnení uvedené ako miesto podnikania trvalé bydlisko, pre daňové účely sa toto miesto bude považovať za miesto pravidelného vykonávania činnosti a všetky výdavky súvisiace s činnosťou vykonávanou v inom mieste ako je miesto uvedené v živnostenskom oprávnení, spĺňajúce charakter cestovných náhrad vymedzených v zákone o CN a v § 19 ods. 2 písm. e) ZDP budú daňovými výdavkami a to bez ohľadu na dĺžku trvania výkonu činnosti na inom mieste, ako je uvedené v živnostenskom oprávnení (mesiac, pol roka, rok), a teda daňovník má nárok na výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP.

 

Príklad

Daňovník má vydané živnostenské oprávnenie na vedenie cudzieho motorového vozidla.

Môže si uplatňovať do daňových výdavkov stravné pri zahraničnej pracovnej ceste?

Daňovými výdavkami sú aj výdavky daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste ako je miesto, v ktorom daňovník činnosť pravidelne vykonáva, t. j. výdavky na tzv. pracovné cesty. Miestom pravidelného vykonávania činnosti môže byť miesto, kde má daňovník zriadenú svoju prevádzku alebo kanceláriu. U daňovníkov, u ktorých je vzhľadom na charakter vykonávanej činnosti obtiažne vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti, je možné považovať za miesto pravidelného vykonávania činnosti aj miesto podnikania uvedené v živnostenskom oprávnení.

Ak teda daňovník vykonáva práce v zahraničí v rámci svojich pracovných ciest, potom výdavky vznikajúce s týmito pracovnými cestami sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste, a to najviac vo výške podľa zákona o cestovných náhradách. Podľa § 13 zákona o CN pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia SR v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia SR je rozdelený na 3 časové pásma. Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia SR trvá v kalendárnom dni nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného ustanovenej Opatrením MF SR.

Stravné sa počíta za každý kalendárny deň pracovnej cesty mimo územia SR.

 

Príklad

Daňovník s príjmami zo živnosti používal v roku na pracovné cesty vlastné osobné motorové vozidlo nezaradené do obchodného majetku, pričom nezaplatil v roku daň z motorových vozidiel za toto vozidlo za rok.

Môže si v zdaňovacom období uplatniť cestovné náhrady za používanie tohto motorového vozidla, keď nemá zaplatenú daň z motorových vozidiel?

Uplatňovanie cestovných náhrad, ako aj výdavkov na cestovanie pri používaní vlastného osobného motorového vozidla nezaradeného do obchodného majetku nie je podmienené zaplatením dane z motorových vozidiel, a z toho dôvodu výdavky na cestovanie môžu byť daňovými výdavkami. Pri nesplnení si povinnosti podania daňového priznania k dani z motorových vozidiel a zaplatenia tejto dane bude daňovníkovi zo strany správcu dane vyrubená sankcia.

Na ustanovenie § 19 ods. 2 písm. e) nadväzuje ustanovenie § 21 ods. 1 písm. i) ZDP, ktoré vymedzuje, že daňovými výdavkami nie sú výdavky na osobnú potrebu daňovníka, pričom do týchto osobných výdavkov nepatria výdavky definované v § 19 ods. 2 písm. e) ZDP.

Ak daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti využije na cestovanie vlastné (nie prenajaté a ani vypožičané) osobné (nie nákladné) motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku môže si do daňových výdavkov uplatniť buď:

•    preukázateľne vynaložené výdavky na spotrebu PHL spolu so základnou sadzbou náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o CN, čo vyžaduje aj vedenie evidencie jázd z pracovných ciest, pričom základnú sadzbu náhrady si môže uplatniť daňovník len v prípade, ak automobil nemal zaradený v obchodnom majetku ani v čase vykonania jazdy ani v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, alebo

Poznámka

 

Základná sadzba náhrady je náhradou za výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, opravy a udržiavanie motorového vozidla, ktoré nie je zaradené v obchodnom majetku. Z uvedeného dôvodu nie je možné uplatňovať základnú sadzbu náhrady v prípade, ak mal toto vozidlo zaradené v obchodnom majetku, kedy si uplatňoval všetky preukázateľne vynaložené výdavky súvisiace s automobilom zaradeným v obchodnom majetku po jeho vyradení z obchodného majetku, ak ho naďalej daňovník využíva v súvislosti s podnikaním na pracovnej ceste.

Suma základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá ustanovuje opatrenie MPSVR SR.

 

Príklad

Daňovník pri svojej podnikateľskej činnosti používa vlastné motorové vozidlo nezaradené do obchodného majetku. Vozidlo bolo do konca roku 2021 zaradené do obchodného majetku, z ktorého daňovník uplatňoval daňové odpisy. V roku 2022 daňovník vozidlo vyradil z obchodného majetku a preradil do osobného užívania. Naďalej ho však využíva na cestovanie v súvislosti s podnikaním.

Môže si uplatniť aj sadzbu základnej náhrady za každý jeden km jazdy v roku 2023?

Keďže bolo vozidlo zaradené v obchodnom majetku v roku 2021 a 2022, daňovníkovi nevzniká v roku 2023 nárok na uplatnenie sadzby základnej náhrady za každý jeden km jazdy.

Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP na cestovanie v súvislosti s výkonom podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté v obchodnom majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, t. j. spotrebu pohonných látok musí rovnako ako podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona preukazovať dokladom o ich nákupe.

 

•    paušálnymi výdavkami do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne, pri ktorých nebude musieť viesť žiadnu evidenciu.

-   odsek 2 písm. f) a g)

Daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, vynaložených v súvislosti s príjmami plynúcimi z predaja cenných papierov, sú podľa

–   § 19 ods. 2 ZDP písm. f) výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien akcií a úhrnu vstupných cien ostatných cenných papierov podľa § 25a v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z ich predaja okrem

1. dlhopisu, pri ktorom je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu dane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu,

2. daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu (napr. zákon o cenných papieroch), ktorým sa výdavok (náklad) na obstaranie cenných papierov uzná do výšky účtovanej ako náklad,

–   § 19 ods. 2 písm. g) výdavky (náklady) vo výške vstupnej ceny podľa § 25a

1. obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou vstupnej ceny podľa § 25a podielu na akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie (akcie), pre ktoré platí ustanovenie písmena f), pri jeho predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovaným za každý predaj jednotlivo,

2. zmenky, o ktorej sa účtuje podľa zákona o účtovníctve ako o cennom papieri, pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovanej za každý predaj jednotlivo.

 

Ocenenie finančného majetku pre účely zákona o dani z príjmov uvedené v § 25a ZDP je nastavené v nadväznosti na spôsob obstarania alebo nadobudnutia finančného majetku, pričom toto ocenenie sa následne uplatní ako daňový výdavok pri jeho vyradení.

 

Príklad

Spoločnosť v zdaňovacom období predala 100 ks akcií. Z predaja, resp. z rozdielu medzi vstupnou cenou a príjmom z predaja vykázala zisk vo výške 2 800 eur. V uvedenej úhrnnej sume je započítaný aj predaj 4 kusov cenných papierov (akcií), ktoré boli predané za nižšiu cenu, ako bola ich vstupná cena, a to s rozdielom – 148 eur.

Je vstupná cena 4 kusov akcií predaných so stratou uznaným daňovým výdavkom?

Podľa § 19 ods. 2 písm. f) ZDP sa porovná úhrn vstupných cien akcií k ich celkovým príjmom z predaja. Keďže uvedený rozdiel je kladný, strata z predaja štyroch kusov akcií v sume 148 eur nebude vylúčená zo základu dane.

 

Príklad

Spoločnosť predala dlhopis za 700 eur, vstupná (obstarávacia) cena dlhopisu bola 780 eur. Do doby predaja dlhopisu spoločnosť zaúčtovala výnosy z dlhopisu vo výške 60 eur. Z predaja dlhopisu dosiahla spoločnosť stratu vo výške 80 eur.

Je vstupná cena dlhopisu predaného so stratou uznaným daňovým výdavkom?

Keďže úrokový výnos z dlhopisu bol zahrnutý do základu dane (v zdaňovacom období, v ktorom bolo o úroku účtované), do daňových výdavkov by mohla spoločnosť zahrnúť vstupnú cenu predaného dlhopisu až do výšky príjmu z predaja dlhopisu zvýšenej o výnos z dlhopisu zahrnutého do základu dane, t. j. do výšky 760 eur (700 + 60). Spoločnosť teda zahrnie do daňových výdavkov vstupnú cenu predaného dlhopisu v plnej výške 760 eur.

-   odsek 2 písm. h) stanovuje daňový výdavok pri odpise pohľadávky. Odpis pohľadávky je jednostranným úkonom na strane veriteľa, ktorý odpíše pohľadávku pri trvalom upustení od jej vymáhania. Odpis pohľadávky sa vykonáva účtovne a daňovo jednorazovo, t. j. nie je možné ho vykonať postupne ako je to napr. v prípade tvorby opravnej položky k pohľadávke. Ustanovenie vymedzuje prípady, kedy je možné považovať ocenenie pohľadávky za daňový výdavok. Ak odpis pohľadávky spĺňa podmienky daňovo uznaného odpisu pohľadávky je možné do daňových výdavkov uznať:

–   menovitú hodnotu pohľadávky vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do zdaniteľného príjmu – ak ide o vlastné pohľadávky,

–   istina z nesplateného úveru – u daňovníka, ktorým je banka alebo ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov,

–   uhradenú obstarávaciu cenu pohľadávky, ak ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením,

–   reálnu hodnotu pri pohľadávkach nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti, nepeňažným vkladom individuálnym alebo vkladom podniku alebo jeho časti, resp. pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev.

Ustanovenie zároveň na účely celého ZDP definuje pojem „príslušenstvo“, ktorým sa rozumejú úroky z omeškania a poplatky z omeškania a iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady.

Odpis pohľadávky je možné daňovo uznať napr. v prípadoch, ak je na dlžníka vyhlásený konkurz a súd ho zrušil z dôvodu nedostatku majetku alebo súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, ak zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka, ak exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd zastaví z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na exekúciu alebo výkon rozhodnutia, zaniklo ním priznané právo.

V ustanovení § 19 ods. 2 písm. h) ZDP, upravujúceho situácie tzv. zákonného a daňovo uznaného odpisu pohľadávok, patrí aj situácia zániku pohľadávky v dôsledku jej odpustenia pri tzv. preventívnej reštrukturalizácii podľa zákona o riešení hroziaceho úpadku. Takéto odpustenie záväzku v preventívnej reštrukturalizácii je u veriteľa porovnateľné s ostatnými situáciami odpisu pohľadávky uvedenými v ostatných bodoch v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP.

Podľa všeobecných podmienok stanovených v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP pri odpise pohľadávky u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva je daňovým výdavkom výdavok do výšky

•    odpisu menovitej hodnoty pohľadávky, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov alebo jej neuhradenej časti vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane – pri vlastných pohľadávkach,

•    odpisu postupníkom uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením,

•    odpisu menovitej hodnoty pohľadávky, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov vrátane istiny z nesplateného úveru alebo jej neuhradenej časti vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady – u banky, pobočky zahraničnej banky, Exportno-importnej banky Slovenska a u daňovníka vykonávajúceho obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľných úverov,

•    reálnej hodnoty pohľadávky pri podnikových kombináciách uskutočnených v reálnych cenách.

V prípade verejnej alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácie je možné vykonať daňovo uznaný odpis pohľadávky len tých pohľadávok alebo ich častí, ktorých odpustenie priamo vyplýva z potvrdeného verejného alebo neverejného reštrukturalizačného plánu a to počnúc tým zdaňovacím obdobím, v ktorom bol tento reštrukturalizačný plán potvrdený súdom.

Na strane dlžníka sa bude naďalej postupovať štandardne, ako ZDP pri odpise záväzku predpokladá, t. j. bude súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom alebo ak ide o záväzok, o ktorý bol v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zvýšený základ dane z dôvodu uplynutia časového testu od splatnosti záväzku podľa § 17 ods. 27 ZDP postupuje sa podľa § 17 ods. 32 písm. b) ZDP.

 

Príklad

Dlžník – právnická osoba podal návrh na verejnú preventívnu reštrukturalizáciu súčasťou, ktorého bol aj zoznam veriteľov. Jedným z veriteľov bola aj spoločnosť A s pohľadávkou vo výške menovitej hodnoty vrátane príslušenstva (aj pohľadávka aj príslušenstvo bolo zahrnuté spoločnosťou A do základu dane) 15 250 eur. K pohľadávke spoločnosť A netvorila opravnú položku.

Ako bude spoločnosť A postupovať, ak súd 15. mája 2023 potvrdí verejný reštrukturalizačný plán, podľa ktorého spoločnosti A je dlžník uhradiť sumu vo výške 8 000 eur a pohľadávka vo výške 7 250 eur bude odpustená?

Ak súd 15. mája 2023 potvrdí odpustenie pohľadávky voči spoločnosti A vo výške 7 250 eur, časť pohľadávky spoločnosti A odpísanej vo výške 7 250 eur bude v zdaňovacom období 2023 uznaná za daňový náklad.

-   odsek 2 písm. i) upravuje uznanie výdavkov vynaložených na tomboly do základu dane. Tombola v súlade s § 4 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“) je lotériová hra, pri ktorej sa do žrebovania zahrnú len predané žreby. Výhry z tombol sa žrebujú verejne podľa vopred určených a vyhlásených pravidiel, pričom výhercom je hráč, ktorá má žreb s číslom alebo iným označením zhodným s vyžrebovaným číslom alebo iným označením žrebu. Žreby sa predávajú a výhry z tombol sa vyhlasujú a vydávajú v deň a na mieste žrebovania.

Tomboly možno prevádzkovať na základe všeobecnej licencie vydanej Ministerstvom financií SR po splnení oznamovacej povinnosti na základe zákona o hazardných hrách. Právnická osoba, ktorá chce prevádzkovať tombolu je povinná oznámiť tento zámer miestne príslušnému daňovému úradu najneskôr 15 dní pred začiatkom ich prevádzkovania, ak nie je vo všeobecnej licencii určená dlhšia lehota. Oznámenie musí byť písomné a musí obsahovať všetky náležitosti stanovené zákonom o hazardných hrách.

Daňovým výdavkom sú výdavky na vecné ceny lotérie do výšky príjmov plynúcich z predaja žrebov. V prípade ak za zdaňovacie obdobie daňovník uskutočňuje viac lotérii, každá lotéria sa posudzuje samostatne, t. j. nie je možné posudzovať úhrn príjmov plynúcich z lotérii za zdaňovacie obdobie s úhrnom výdavkov vynaložených na obstaranie vecných výhier všetkých lotérii uskutočnených za príslušné zdaňovacie obdobie.

 

Príklad

Spoločnosť na základe všeobecnej licencie uskutočnila v máji 2023 lotériu, pri ktorej za predaj žrebov získala príjem vo výške 7 000 eur. Náklady na obstaranie vecných výhier (televízor, mobilný telefón a pod.) boli vo výške 10 000 eur.

Ako sa budú náklady na obstaranie vecných výhier posudzovať z pohľadu ZDP?

Výdavky na obstaranie vecných výhier je možné zahrnúť do základu dane do výšky príjmov z predaja žrebov danej lotérie, t. j. v tomto prípade do výšky 7 000 eur. Suma 3 000 eur, ktorá prevyšuje vybraný príjem z lotérie je pripočítateľnou položkou k základu dane.

-   odsek 2 písm. j) vymedzuje uznanie odvodu z výťažku, ktorý je povinný odviesť prevádzkovateľ hazardnej hry a výherných prístrojov, prevádzkovateľ technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo prevádzkovateľ videohier podľa zákona o hazardných hier. Prevádzkovateľ hazardných hier je povinný v súlade so zákonom o hazardných hier odvádzať odvod, ktorého výška a základňa, z ktorej sa odvádza, je stanovená zákonom o hazardných hrách. Takýto odvod je pre prevádzkovateľov hazardných hier daňovo uznaným výdavkom.

 

-   odsek 2 písm. k)

Daňovými výdavkami podľa tohto ustanovenia sú výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľnosti, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.

Podľa tejto úpravy je daňovým výdavkom akýkoľvek výdavok vynaložený daňovníkom na účel prezentácie jeho podnikateľskej činnosti so zámerom zvýšenia jeho príjmov.

V prípade, ak by daňovníkovi zabezpečovala reklamu spoločnosť uvedená v § 12 ods. 3 písm. a) ZDP (daňovník, ktorým je občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond a nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby), jeho výdavky na takúto reklamu sa zahrňujú do daňových výdavkov až po ich zaplatení, a to v nadväznosti na § 17 ods. 19 písm. i) ZDP.

Zároveň majú títo daňovníci [§ 12 ods. 3 písm. a) ZDP] oslobodené príjmy plynúce z reklamy v príslušnom zdaňovacom období v úhrnnej výške 20 000 eur od všetkých daňovníkov podľa § 13 ods. 1 písm. g) ZDP, pričom toto oslobodenie je podmienené aj spôsobom použitia a lehotou, do ktorej je povinný daňovník tieto príjmy použiť. ZDP ustanovuje povinnosť použiť oslobodené príjmy iba na účel, na ktorý je možné použiť podiel zaplatenej dane podľa § 50 ods. 5 ZDP ako je napríklad podpora a rozvoj športu, podpora vzdelávania, ochrana ľudských práv.

ZDP neuvádza konkrétne prípady, na ktoré je možné použiť príjmy plynúce z reklamy a neuvádza ani presné položky nákladov, ktoré zodpovedajú účelu vymedzenému v § 50 ods. 5 ZDP. Základnou zásadou je však, že musí ísť o náklady súvisiace priamo s činnosťou, ktorá zodpovedá zákonom určeného účelu.

Povinnosť použitia oslobodených príjmov plynúcich z reklamy na účely podľa § 50 ods. 5 ZDP musí daňovník splniť do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal. Ak daňovník nepoužije oslobodené príjmy alebo ich časť na zákonom vymedzené účely do uplynutia uvedenej lehoty, je povinný v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota, zvýšiť základ dane vo výške oslobodených príjmov alebo ich nepoužitú časť na vymedzené účely.

Z pozície daňového posudzovania reklamy sú najčastejšími formami reklamy

1. REKLAMNÉ SÚŤAŽE A VÝHRY,

2. REKLAMNÉ PODUJATIA,

3. MEDIÁLNA REKLAMA.

 

-   odsek 2 písm. n) stanovuje uznateľnosť odpisov majetku, ktorý je vo vlastníctve majiteľa, avšak nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý. Podmienkou uznateľnosti takýchto odpisov do daňových výdavkov je, že ide o poskytnutie majetku, ktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol na priame využitie inému daňovníkovi.

Ide o odpisovanie majetku – nosičov reklamných nápisov (napr. chladiace boxy,), ktorého obstarávacia cena je vyššia ako 1 700 eur a doba jeho použiteľnosti alebo dlhšia ako 1 rok. Takýto majetok daňovník, ktorý majetok poskytol na využívanie inému daňovníkovi, do základu dane nezahŕňa jednorazovo ale postupne vo forme odpisov.

 

Príklad

Spoločnosť zaoberajúca sa výrobou sladených nápojov obstará a bezplatne poskytne svojim najväčším odberateľom chladiace boxy v hodnote 2 700 eur za 1 box na uskladnenie sladených nápojov vyrábaných spoločnosťou v rámci prevádzky odberateľov. Podmienkou tohto bezplatného poskytnutia je zmluva o odbere presne stanoveného množstva sladených nápojov minimálne počas nasledujúcich 5 rokov.

Poskytnutie chladiacich boxov predstavuje pre spoločnosť určitý druh reklamy a teda náklady na obstaranie chladiacich boxov sú u nej daňovo uznanými nákladmi. Keďže obstarávacia cena chladiacich boxov je vyššia ako 1 700 eur, považujú sa za hmotný majetok a do daňových výdavkov sa dostanú postupne vo forme odpisov.

-   v odseku 2 písm. l) sú uvedené spôsoby preukazovania spotreby PHL do daňových výdavkov, a to pre daňovníkov, fyzické osoby, ktoré si neuplatňujú spotrebu podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP a pre daňovníkov právnické osoby.

V prípade daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti využije toto ustanovenie, ak na cestovanie použije iné ako vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, t. j. ak na cestovanie využije napr. prenajaté alebo vypožičané motorové vozidlo alebo využije vlastné nákladné motorové vozidlo, alebo zaradené vozidlo do obchodného majetku.

Podľa § 19 ods. 2 písm. l) prvého bodu ZDP daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) na spotrebované PHL podľa cien platných v čase ich nákupu prepočítané podľa

1a. spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje o 20 %. Ak sa spotreba uvedená v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou PHL alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, je možné vychádzať aj zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného predpisu, ktorým je § 31 ods. 1 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

1b. preukázanej spotreby vrátane spotreby uvedenej vo vnútornom akte riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje u daňovníka spôsob výpočtu spotreby pohonných látok, ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou PHL, alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza a ak sa neuplatňuje postup podľa bodu 1a.

V súlade s týmto znením sa daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou [s výnimkou špecifických prípadov ustanovených pre fyzickú osobu v § 19 ods. 2 písm. e) ZDP] a daňovníkovi, ktorý je právnickou osobou, umožňuje preukázateľne vynaložené výdavky (náklady) na spotrebované PHL prepočítať podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajoch od výrobcu alebo predajcu zvýšenej o 20 %.

Ak sa skutočná spotreba PHL nezhoduje so spotrebou uvádzanou v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo sa v týchto dokladoch spotreba PHL neuvádza, vtedy je podľa § 19 ods. 2 písm. l) bodu 1a. ZDP možné vychádzať zo spotreby PHL preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného predpisu, ktorým je § 31 ods. 1 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Takýmto spôsobom preukazovaná spotreba PHL sa však o 20 % už nezvyšuje.

V prípade nákladných automobilov a pracovných mechanizmov je v súlade s § 19 ods. 2 písm. l) bodom 1b. ZDP možné uplatňovať spotrebu PHL podľa spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia. Uvedené však platí len vtedy, ak sa daňovník pri týchto automobiloch a mechanizmoch nerozhodol uplatniť spotrebu PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) bodu 1a. ZDP (t. j. ak sa nerozhodol uplatniť spotrebu zvýšenú o 20 % oproti spotrebe uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajoch od výrobcu alebo predajcu o 20 %, resp. spotrebu preukázanú dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného predpisu).

!     Upozornenie

Podmienka preukaznosti spotreby PHL v čase ich nákupu znamená, že daňovník musí nákup PHL preukázateľne zdokladovať.

Podľa § 19 ods. 2 druhého a tretieho bodu sa preukazovanie spotreby pohonných látok môže uplatniť aj:

•    na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel alebo

•    vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Daňovník si môže sám určiť, akým spôsobom bude uplatňovať preukázateľne vynaložené daňové výdavky na spotrebované PHL.

Daňovník, ktorý používa vozidlo vybavené jednotkou satelitného sledovania pohybu vozidla a táto zaznamenáva všetky vykonávané jazdy, môže si ako daňové výdavky uplatniť nákup pohonných látok, ktoré spotreboval. Zároveň evidencia jázd podľa tohto zariadenia slúži ako podklad, na aké cesty bolo vozidlo použité. V tomto prípade daňovník nebude prepočítavať spotrebu pohonných látok podľa osvedčenia alebo podľa technického preukazu, ale uplatní preukázané výdavky na ich nákup.

!     Upozornenie

Aby bolo možné uznať celú spotrebu pohonných látok týmto spôsobom, daňovník musí mať satelitnú jednotku schopnú sledovať ich spotrebu a vykonané jazdy. V prípade, že jednotka satelitného sledovania pohybu nie je schopná sledovať aj spotrebu pohonných látok, daňovník nemôže uplatňovať tento spôsob uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky, ale musí použiť spôsob uvedený v bode 1 a 3 tohto ustanovenia.

Daňovník môže uplatniť paušálne výdavky na spotrebu pohonných látok do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie. Počet najazdených kilometrov daňovník zistí zo stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Pri tomto spôsobe preukazovania spotreby pohonných látok nie je potrebné viesť knihu jázd. Aj napriek možnosti uplatňovania paušálnych výdavkov na spotrebu pohonných látok má správca dane možnosť preveriť správnosť takto vykazovanej spotreby pohonných látok daňovníka, napr. v nadväznosti na spotrebu vykazovanú v minulých zdaňovacích obdobiach.

!     Upozornenie

Uplatňovanie výdavkov týmto spôsobom, t. j. v paušálnej výške 80 % z preukázateľne nakúpených pohonných látok, nemá vplyv na ostatné ustanovenia ZDP týkajúce sa uplatňovania výdavkov na odpisovanie auta alebo výdavkov vynaložených v súvislosti s týmto obchodným majetkom, t. j. ak daňovník využíva auto len v súvislosti s príjmami z podnikania a účtuje o ňom výlučne ako o obchodnom majetku (100 % využíva len ako obchodný majetok), neznamená to, že uplatnením 80 % paušálnych výdavkov na pohonné látky deklaruje, že celkovo využíva auto na podnikanie len na 80 %. Tento spôsob uplatňovania výdavkov na pohonné látky má zabezpečiť len väčší komfort, zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľské prostredie.

Ak daňovník, využíva motorové vozidlo výlučne v súvislosti s podnikaním, môže zahrňovať výdavky na PHL do daňových výdavkov vo výške 80 % z celkového nákupu PHL.

Daňovník, ktorý používa vozidlo aj na súkromné účely môže vzhľadom na možnosť paušálneho uplatnenia výdavkov vo výške 80 % pri majetku, ktorý môže byť využívaný aj na osobné účely v § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, uplatniť paušálnu výšku spotrebovaných PHL vo výške 80 %.

V žiadnom prípade zákon neupravuje, že ak daňovník využije možnosť upravenú v § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, musí krátiť paušálnu výšku spotrebovaných PHL v § 19 ods. 2 písm. l) ZDP na nižšiu výšku ako 80 % resp. napr. počítať 80 % zo sumy 80 % spotrebovaných PHL.

 

-   odsek 2 písm. o) stanovuje daňové výdavky pri predaji derivátov. ZDP pri definovaní derivátu vychádza z účtovníctva a nadväzne z postupov účtovania, podľa ktorých derivátom je finančný nástroj, ktorý spĺňa nasledovné podmienky:

•    jeho reálna hodnota sa mení v závislosti od zmeny úrokovej miery, ceny cenného papiera, ceny komodity, kurzu cudzích mien, indexu finančného trhu, cenového indexu, od úverového hodnotenia (ratingu) alebo úverového indexu, alebo v závislosti od podobnej premennej,

•    nevyžaduje začiatočné čisté investície alebo vyžaduje začiatočné čisté investície, ktoré sú nižšie ako by sa vyžadovalo pri iných druhoch finančných nástrojov, ktoré podobne reagujú na zmeny v úverových a trhových faktoroch,

•    je dohodnutý a vyrovnaný k budúcemu dátumu, pričom doba od dohodnutia obchodu do jeho vyrovnania je dlhšia ako pri spotovej operácii.

Finančným nástrojom je právny vzťah, na základe ktorého vzniká finančné aktívum jednej zmluvnej stany a finančný záväzok alebo kapitálový nástroj na druhej zmluvnej strane.

Deriváty sa členia podľa rôznych hľadísk napr. podľa účelu použitia na deriváty určené na obchodovanie a zabezpečovacie deriváty, podľa druhu finančného nástroja (forwardy, futurity, swapy a opcie), podľa podkladového finančného nástroja napr. (na úrokové deriváty, menové deriváty, akciové deriváty).

Postupy účtovania zároveň stanovujú, že za deriváty nie je možné považovať napr. repo obchody, zmluvy o nákupe, prenájme alebo predaji HM, NM, zásob okrem komodít, s ktorými sa obchoduje alebo sa môže obchodovať na sekundárnom trhu (poľnohospodárske produkty, nerastné produkty vrátane ropy, drahé kovy, energia), keď jedna zo zmluvných strán je oprávnená finančne sa vyrovnať, pričom táto výnimka sa nevzťahuje na zmluvy o komoditách uzavreté na účely kúpy, predaja alebo používania komodity, pri ktorých sa očakáva, že budú vyrovnané dodaním komodity, zmluvy o nadobudnutí vlastných akcií výmenou.

ZDP stanovuje, že daňovým výdavkom pri derivátových operáciách je úhrn výdavkov na deriváty do výšky príjmov z derivátov, a to v úhrne za príslušné zdaňovacie obdobie, t. j. obmedzujú sa možné straty z derivátových operácii zahrnovaných do základu dane v príslušnom zdaňovacom období. ZDP stanovuje aj výnimky, pri ktorých je možné stratu z derivátových operácii zahrnovať do základu dane, a to u:

•    daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa zákona o cenných papieroch (banky, poisťovne, správcovské spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi), Exportno-importná banka SR, u ktorých sa za daňový výdavok uznávajú výdavky na deriváty účtované v nákladoch v plnej hodnote bez ohľadu na dosiahnutý príjem z derivátov v príslušnom zdaňovacom období,

•    zabezpečovacích derivátov, pri ktorých je možné do daňových výdavkoch uznať výdavky účtované do nákladov na tieto deriváty v plnej výške. Zabezpečovacím derivátom je derivát, ktorý spĺňa nasledovné podmienky:

–   zodpovedajú stratégii účtovnej jednotky v riadení rizík,

–   zabezpečovaní vzťah je od začiatku formálne zdokumentovaný, napr. dokumentácia umožňuje identifikáciu zabezpečovaných nástrojov a zabezpečovacích nástrojov, vymedzenie rizika, prístup k zabezpečeniu a preukázaniu efektívnosti zabezpečenia,

–   zabezpečenie je efektívne, pričom za efektívne sa považuje, ak v priebehu zabezpečovacieho vzťahu budú zmeny reálnych hodnôt zabezpečovacích nástrojov zodpovedať zabezpečovanému riziku, prípadne celkové zmeny reálnych hodnôt zabezpečovacích nástrojov sú v rozpätí 80 % až 125 % zmien reálnych hodnôt zabezpečovaných nástrojov zodpovedajúcich zabezpečovanému riziku.

 

-   v odseku 2 písm. p) sú riešené výdavky na stravovanie daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (dosahujúci príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) môže uplatňovať do daňových výdavkov výdavky na vlastné stravovanie, a to za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku v mieste pravidelného výkonu svojej činnosti vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čo je v priebehu roka 2023

–   do 31. 5. 2023 vo výške 3,74 eura za každý odpracovaný deň daňovníka,

–   od 1. 6. 2023 do 30. 9. 2023 vo výške 4,02 eura za každý odpracovaný deň daňovníka,

–   od 1. 10. 2023 vo výške 4,29 eura za každý odpracovaný deň daňovníka.

Tieto výdavky na vlastné stravovanie daňovníka nie je daňovník povinný preukazovať dokladom o nákupe stravy alebo stravovacej poukážky.

Daňovník si nemôže výdavky na vlastné stravovanie uplatniť za ten kalendárny deň, ak

•    si uplatňuje výdavky na stravovanie v súvislosti s pracovnou cestou mimo miesta pravidelného výkonu činnosti [podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP],

•    mu vznikol nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce alebo zákona o CN v súvislosti s výkonom závislej činnosti (podľa § 5 ZDP).

Maximálna suma výdavkov na stravovanie podnikateľa sa odvíja od počtu odpracovaných kalendárnych dní v príslušnom zdaňovacom období.

 

Príklad

Zamestnanec a zároveň podnikateľ má zabezpečené stravovanie zo strany zamestnávateľa v súvislosti s príjmom zo závislej činnosti. V čase čerpania dovolenky zo zamestnania naďalej vykonáva činnosť podnikateľa.

Môže si do daňových výdavkov uplatniť výdavky na stravovanie za dni dovolenky, počas ktorej mu zamestnávateľ neposkytuje príspevok na stravovanie a v ktorých vykonáva podnikateľskú činnosť?

Ak daňovníkovi nevzniká počas čerpania dovolenky nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti, potom mu vzniká nárok na stravovanie za každý odpracovaný deň v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti.

 

Príklad

Daňovníčka vykonávajúca podnikateľskú činnosť je na materskej dovolenke, počas ktorej stále prevádzkuje svoju živnosť.

Môže si uplatňovať v daňových výdavkoch výdavky na stravovanie aj počas materskej dovolenky?

Daňovníčka, ktorá je na materskej dovolenke a súčasne vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, môže do daňových výdavkov zahrňovať výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň, v ktorom vykonávala podnikateľskú činnosť, okrem dňa, kedy si uplatňuje stravné v súvislosti s výkonom pracovnej cesty.

-   odsek 2 písm. s)

V § 19 ods. 2 písm. s) sa upravujú výdavky zamestnávateľa na

1. dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce vo vybraných prípadoch,

2. ubytovanie zamestnancov vo vybraných prípadoch.

 

Doprava zamestnanca

Zabezpečenie dopravy zamestnávateľom uvedenej ako daňový výdavok upravené v § 19 ods. 2 písm. s) prvý bod ZDP, sa týka takých výdavkov zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3.

Medzi nenárokové nepeňažné plnenia (benefity) patrí zabezpečenie dopravy zamestnávateľom pre svojich zamestnancov na svoje pracovisko, ktoré za určitých podmienok môže byť u zamestnancov oslobodeným plnením a to podľa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP.

Oslobodeným plnením je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne. Ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Oslobodenie dopravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi do zákonom určenej výšky uvedenej v § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je však možné len pri doprave, ktorá je vymedzená v § 19 ods. 2 písm. s) prvý bod ZDP.

Takouto dopravou sa rozumie doprava zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že

–   verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo

–   v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a 

–   zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3.

 

Príklad

Zamestnávateľ vo januári 2023 zabezpečí dopravu pre svojich zamestnancov, nakoľko verejná hromadná doprava k jeho prevádzke nie je. Dopravcovi uhradil 2 000 eur za dopravu v pracovných dňoch, pričom doprava bola zabezpečená 45 miestnym autobusom.

Akým spôsobom rozpočíta a dodaní takúto dopravu svojim zamestnancom?

Zamestnávateľ prepočíta celú úhradu (fakturovanú sumu) za poskytnutú dopravu na počet miest v autobuse, t. j. 2 000 eur/45 miest, čo je suma na jedného zamestnanca 44,44 eur. Keďže uvedená suma neprevyšuje maximálnu výšku oslobodeného príjmu na dopravu 60 eur celá suma takto poskytnutého plnenia bude u zamestnanca oslobodená. Uvedeným spôsobom sa určí nepeňažné plnenie na zamestnanca bez ohľadu na skutočnosť, či bol plne obsadený autobus zamestnancom a či zamestnanec sa prepravoval každý deň v mesiaci, ale musí ísť do základu dane (čiastkového základu dane) tohto zamestnanca.

 

Príklad

Zamestnávateľ vykonáva prepravu svojich zamestnancov zo sídla spoločnosti na prevádzku zamestnávateľa motorovým vozidlom, kód klasifikácie 29.10.3 (prostriedky hromadnej dopravy min. pre 10 osôb). Oslobodenie dopravy poskytnutej zamestnancom je uvedené v § 5 ods. 7 ZDP. V prípade, ak sa zamestnanci nebudú podieľať na preprave zamestnávateľa, musia im byť zrazené preddavky daň a odvody za nepeňažný príjem, ak by sa zamestnávateľ rozhodol, že nebude považovať výdavky za prepravu zamestnancov za daňovo uznaný výdavok?

Oslobodenie sa týka aj tých zamestnávateľov, kde sa zamestnanci dostavia do sídla spoločnosti na vlastné náklady a následne ich zamestnávateľ prepraví na prevádzku zamestnávateľa (preprava zamestnancov medzi jednotlivými prevádzkami zamestnávateľa)?

V súlade s § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je od dane z príjmov oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť v ustanovenej výške za ustanovených podmienok. Ide o prepravu zamestnancov do zamestnania a späť, kedy verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonáva vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa, t. j. preprava zamestnancov z určeného miesta, napr. z miesta bydliska, na miesto pravidelného pracoviska.

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom prepravu len medzi jednotlivými svojimi prevádzkami, išlo by o vnútropodnikovú prepravu, ktorá nie je u zamestnancov zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Za takúto vnútropodnikovú dopravu by sa dala považovať aj preprava z miesta sídla spoločnosti/zamestnávateľa, ktoré je u prepravovaných zamestnancov považované za pravidelné pracovisko a jeho prevádzkami.

Ubytovanie zamestnanca

Poskytnuté ubytovanie zamestnancom od zamestnávateľa je daňovým výdavkom zamestnávateľa, ale len v určitých prípadoch a v určitej výške a to

–   podľa § 19 ods. 2 písmeno s) ZDP v plnej výške, podľa ktorého sa za daňové výdavky zamestnávateľa považujú výdavky na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa Vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb, ak prevažujúca činnosť tohto zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke.

     Kód skupiny 112 Dvojbytové a viacbytové budovy zahŕňa oddelené domy, polooddelené domy a terasovité domy s dvomi bytmi so spoločným vchodom, ostatné bytové budovy ako sú napríklad rodinné domy s tromi bytmi a nájomné domy. Kód skupiny 113 Ostatné budovy na bývanie zahŕňa ostatné budovy ako sú napríklad internáty, robotnícke hotely.

–   podľa § 19 ods. 1 ZDP v pomernej výške zodpovedajúcej časti nepeňažného plnenia presahujúceho oslobodenú výšku 100/350 eur podľa § 5 ods. 7 písm. n) ZDP (zdaniteľnému príjmu), u zamestnávateľa, ktorého prevažujúcou činnosťou nie je výroba vo viaczmennej prevádzke, za podmienky, že takto poskytnutý benefit je upravený a dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo inej zmluve zamestnávateľa.

     Uvedené znamená, že vzhľadom na úpravu oslobodenia v § 5 ods. 7 písm. n) ZDP je možné v tomto prípade uplatniť len pomernú časť výdavkov do daňových výdavkov, a to príslušnú pomeru, v akom zodpovedá časti zdaniteľného príjmu u zamestnancom a to vo väzbe na základnú definíciu daňového výdavku uvedenú v § 2 písm. i) ZDP.

Zároveň v § 21 ods. 1 písm. f) je upravené, že v prípade, ak ubytovanie zamestnávateľ poskytuje vo vlastnom zariadení na uspokojovanie potrieb zamestnancov, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi za účelom zabezpečenia jeho ubytovania.

Plnenie poskytnuté formou ubytovania zamestnávateľom pre svojho zamestnanca je oslobodené u každého zamestnanca, a to bez ohľadu na skutočnosť akú činnosť zamestnávateľ vykonáva po splnení podmienky, že tento zamestnanec je voči zamestnávateľovi v pracovnom pomere, pričom výška oslobodenia je v úhrnnej sume mesačne

•    100 eur,

•    350 eur, ak je zamestnanec v pracovnom pomere voči zamestnávateľovi nepretržite aspoň 24 mesiacov.

Mesačná výška oslobodenia 100 eur alebo 350 eur v úhrne sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Ak by poskytnuté ubytovanie bolo vo vyššej sume ako 100 eur alebo 350 eur, prevyšujúca suma sa zahrnie do zdaniteľného príjmu zamestnanca a zdaní ako súčasť jeho mzdy.

 

-   v odseku 2 písm. t) je uvedené, že daňovými výdavkami sú výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to

1. vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo

2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

Úpravou v § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, je zabezpečená zákonná možnosť uplatnenia si „paušálnych“ výdavkov vo výške 80 % z celkových výdavkov súvisiacich s majetkom do daňových výdavkov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či aj skutočne daný majetok bude využívať v súvislosti so svojou činnosťou na 80 % alebo v inom pomere (20 %, 30 %, 50 % atď.).

V súlade so ZDP sa bude výlučne skúmať, či skutočne ide o majetok, ktorý daňovník využíva na dosiahnutie príjmov, alebo ide o majetok na jeho osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP.

Ak si však daňovník vyberie možnosť uplatnenia výdavkov v preukázateľnej výške, lebo vie preukázať, že majetok využíva na viac ako 80 % (predpokladom je, že si budú preukázateľnú výšku uplatňovať skutočne len daňovníci, ktorí využívajú majetok na viac ako 80 %), môže správca dane skúmať reálnosť využívania majetku v určenom pomere daňovníkom.

Akým spôsobom bude daňovník preukazovať túto skutočnosť nie je v ZDP upravené, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v praxi môžu nastať rôzne situácie využívania takéhoto majetku. Môže ísť napr. o úpravu vo vnútornej smernici daňovníka/zamestnávateľa, kde určí, že daný majetok musí zamestnanec využívať len na služobné účely, resp. súkromné použitie takéhoto majetku zamestnancom, tento svojmu zamestnávateľovi preplatí a pod.

Ak daňovník – zamestnávateľ uplatňuje výdavky (náklady) na obstaranie majetku v 100 % výške, môže to byť z dôvodu, že:

a)  majetok využíva len na podnikanie (napr. interný predpis vylučuje možnosť jeho poskytnutia na osobnú potrebu) alebo

b)  majetok využíva okrem podnikania aj na súkromné účely (poskytnutie zamestnancovi) a sumu skutočných (preukázateľných) výdavkov vynaložených na osobnú potrebu

1. zamestnancovi zdaní v úhrne jeho zdaniteľných príjmov v mesiaci poskytnutia tohto plnenia v súlade s ustanovením § 35 ZDP; nepeňažný príjem zamestnanca sa ocení cenou bežne používanou v mieste a v čase plnenia alebo spotreby podľa § 2 písm. c) ZDP;

2. zamestnanec uhradí zamestnávateľovi zo svojho čistého príjmu (napr. zrážkou zo mzdy); zamestnávateľ nekráti daňové výdavky na obstaranie majetku.

 

Príklad

Daňovník obstaral v roku 2023 notebook v hodnote 2000 eur a mobil v hodnote 600 eur, na ktorý platí paušál mesačne 40 eur. Tento majetok poskytol svojmu zamestnancovi aj na súkromné používanie ako zamestnanecký benefit dohodnutý v pracovnej zmluve so zamestnancom.

Môže daňovník výdavky na notebook a mobil zahrnúť do daňových výdavkov v plnej výške?

Ak je poskytnutie notebooku a mobilu zamestnancovi aj na súkromné účely dohodnuté v pracovnej zmluve, pričom zamestnávateľ zdaňuje zamestnancovi toto nepeňažné plnenie ako príjem zo závislej činnosti, potom si môže daňovník/zamestnávateľ zahrňovať do daňových výdavkov odpis notebooku, obstarávaciu cenu mobilu, ako aj paušál za používanie mobilu v plnej výške bez akéhokoľvek obmedzenia.

 

Príklad

Daňovník si platí paušál za mobilný telefón. Aby skutočne vedel preukázať správcovi dane, že mobilný telefón využíva len na obchodné účely, zabezpečí si aj výpisy telefonických hovorov, z ktorých je zrejmé, že volal výlučne zo svojimi existujúcimi obchodným partnermi, budúcimi partnermi resp. účtovníčkou a pod. V takomto prípade si môže dať do daňových výdavkov nielen celú obstarávaciu cenu mobilného telefónu, ale aj celú výšku paušálu a iných súvisiacich výdavkov.

Ak by však z výpisu telefonických hovorov zistil, že zhruba 10 % zo všetkých volaní bolo súkromných, potom by si mal uplatniť do daňových výdavkov len 90 % z obstarávacej ceny telefónu, 90 % z paušálu, ktorý platí a rovnako prepočítať aj ostatné súvisiace výdavky.

Takéto podrobné výpisy na zistenie preukázateľného pomeru využívania mobilného telefónu by nemusel mať počas celej doby využívania telefónu a paušálu, ale je možné odporúčať sledovať ich počas nejakej dlhšej doby napr. 6 mesiacov, čo by mohlo zodpovedať preukázateľnému ročnému stanoveniu v akom pomere sa využíva telefón len na obchodné účely. V nasledujúcom období by bolo možné už využívať len takto stanovené priemerné percento využívania telefónu na obchodné účely. Tiež je možné odporučiť zaviesť si na to nejakú vnútornú smernicu, resp. ponechať si podklady, z ktorých vychádzal pri stanovení pomeru v akom využíva telefón na obchodné účely (aj na 100 %).

Na § 19 ods. 2 písm. t) ZDP nadväzuje aj § 24 odsek 8 ZDP, podľa ktorého sa pri odpisovaní majetku do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.

Výnimku z možnosti výberu medzi paušálnym uplatňovaním výdavkov a preukázateľným uplatňovaním výdavkov majú

–   nehnuteľnosti, kde sa uplatňuje postup podľa § 24 ods. 4 ZDP,

–   automobily, u ktorých zamestnávateľ uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, t. j. zdaňuje zamestnancovi použitie motorového vozidla aj na súkromné účely a to vo výške 1 % zo vstupnej ceny tohto vozidla; ak sa však bude jednať o poskytnutie motorového vozidla zamestnancovi v 9. roku a v ďalších rokoch od jeho zaradenia do užívania, keď sa už ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP neaplikuje, zamestnávateľ je povinný postupovať v súlade s § 19 ods. 2 písm. t) ZDP účinného od 1. 1. 2015,

–   výdavky na osobnú potrebu daňovníkov, ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ods. 1 ZDP,

–   výdavky zamestnávateľa na majetok poskytnutý zamestnancovi ako zamestnanecký benefit dohodnutý v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa alebo v inej zmluve, ak je zamestnancovi tento benefit zdanený ako príjem zo závislej činnosti a zamestnávateľ uplatňuje daňové výdavky podľa § 19 ods. 1 ZDP,

–   výdavky na spotrebované pohonné látky, ktoré sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP bez ohľadu na to, či sa ostatné výdavky (náklady) súvisiace s predmetným motorovým vozidlom uplatňujú vo forme paušálnych výdavkov alebo v preukázateľnej výške podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP,

–   daň z motorových vozidiel, ktorá je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. j) ZDP bez ohľadu na rozsah použitia motorového vozidla na podnikateľské a na súkromné účely.

V prípade nehnuteľností daňovník postupuje podľa § 24 ods. 4 ZDP, podľa ktorého pri odpisovaní nehnuteľnosti, ktorá sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov. Všetky ostatné súvisiace výdavky sa v nadväznosti na definíciu daňových výdavkov uvedenú v § 2 písm. i) ZDP, rovnako budú zahŕňať len v takom pomere v akom je aj nehnuteľnosť využívaná na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

V prípade právnických osôb, toto ustanovenie využívajú len právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie, ale dosahujú časť príjmov, ktoré v súlade s § 12 ods. 2 ZDP podliehajú zdaneniu.

 

Príklad

Daňovník – fyzická osoba dosahujúci príjmy z podnikania vykonávaného na základe živnostenského oprávnenia obstaral v roku 2022 budovu v hodnote 85 000 eur. V roku 2023 začal časť budovy prenajímať, pričom na základe celkovej podlahovej plochy v budove určil, že ju na prenájom využíva na 40 %.

Keďže túto časť nehnuteľnosti aj zaradil do obchodného majetku, aká výška odpisu bude daňovým výdavkom?

Daňovník si môže do daňových výdavkov zahrnúť iba časť obstarávacej ceny nehnuteľnosti, ktorú využíva na prenájom a ktorú zaradil do obchodného majetku, t. j. vo výške 40 % z obstarávacej ceny. V roku 2023 to bude z vypočítaného ročného odpisu 1 700 eur, pričom v nadväznosti na § 24 odsek 5 odpisuje budovu ako v 2. roku odpisovania (zaradil časť nehnuteľnosti do obchodného majetku až v druhom roku po roku jej obstarania), pričom ide o budovu zaradenú do šiestej odpisovej skupiny.

Výpočet daňovo uznaného odpisu pri rovnomernom spôsobe odpisovania:

Ročný odpis budovy: 85 000 / 40 = 2 125.

Daňovo uznaný odpis v roku 2022: 2 125 x 0,40 = 850 eur.

V prípade, ak by daňovník – fyzická osoba predával majetok (hnuteľné aj nehnuteľné veci), ktorý využíval sčasti na podnikanie a mal ho v tejto časti aj zaradený do obchodného majetku, v súlade s § 4 ods. 5 ZDP je súčasťou základu dane daňovníka príjem z predaja tohto majetku (ak nejde o príjem od dane oslobodený), a to v takom pomere, v akom ho využíval na svoju činnosť.

Poznámka

 

Na daňové účely je pojem „nehnuteľnosť“ vymedzený v § 3 ods. 2 písm. a) ZDP.

Deň vyradenia z obchodného majetku je uvedený v ustanovení § 9 ods. 5 ZDP.

V prípade, ak ide o motorové vozidlo, pri ktorom zamestnávateľ uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, t. j. zdaňuje zamestnancovi použitie motorového vozidla aj na súkromné účely, a to vo výške 1 % zo vstupnej ceny tohto vozidla, je práve súkromná spotreba zohľadnená prostredníctvom zdanenia nepeňažného príjmu zamestnanca a nie je potrebné krátiť v tejto súvislosti výdavky a ani ich preukazovať.

Ak by ale zamestnancom nedal k dispozícii motorové vozidlo aj na súkromné účely, t. j. neuplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, čím vlastne deklaruje, že motorové vozidlo využíva len v súvislosti s dosahovaním príjmov (na obchodné účely) túto skutočnosť už bude musieť preukazovať.

Ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP upravuje ocenenie nepeňažného príjmu zamestnanca, ktorý je zdaniteľným príjmom, v prípade poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa zamestnancovi aj na súkromné účely, a to len počas ôsmich rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania. V deviatom a nasledujúcich rokoch od zaradenia motorového vozidla zamestnávateľa do užívania, zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ poskytol uvedené motorové vozidlo na používanie aj na súkromné účely, z titulu takéhoto poskytnutia vozidla príjem nevzniká, tzn. že ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP sa už neaplikuje. Zamestnávateľ preto pri uplatnení výdavkov (nákladov) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie tohto motorového vozidla v deviatom a nasledujúcich rokoch postupuje v súlade s § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.

Ak by využíval motorové vozidlo sám podnikateľ, fyzická osoba, potom uplatňuje postup podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, podľa ktorého buď uplatní 80 %-né paušálne výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla alebo výdavky v preukázateľnej výške a to v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

 

Príklad

Daňovník, fyzická osoba, si v januári roku 2023 obstaral automobil vo vstupnej cene 30 000 eur. Keďže má len jeden automobil, využíva ho aj na súkromné účely. Rozhodol sa preto uplatňovať výdavky spôsobom podľa § 19 ods. 2 písm. t) prvý bod ZDP, t. j. vo výške 80 % na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku. Ročný odpis z tohto automobilu je vo výške 7 500 eur. V daňových výdavkoch si však uplatní 80 % z tohto ročného odpisu a to výdavok vo výške 6 000 eur.

Rok	Daňový odpis vypočítaný zo OC	Skutočne uplatnený odpis v súlade s § 19/2/t/1
2022	7 500	6 000 (80 % zo 7 500)
2023	7 500	6 000 (80 % zo 7 500)
2024	7 500	6 000 (80 % zo 7 500)
2025	7 500	6 000 (80 % zo 7 500)

 

 

Príklad

Daňovník (fyzická osoba) používa na podnikanie osobné motorové vozidlo, ktoré má zaradené v obchodnom majetku. Výdavky na spotrebu PHL uplatňuje vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok.

Je povinný uplatňovať aj ostatné výdavky súvisiace s prevádzkou tohto motorového vozidla vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak vozidlo využíva výlučne na podnikanie?

Ak daňovník uplatňuje výdavky na spotrebu PHL vo výške 80 % z celkového preukázaného nákupu PHL, nie je tým deklarované, že vozidlo využíva aj na súkromné účely. Ak predmetné vozidlo využíva výlučne na podnikanie, môže výdavky na obstaranie vozidla formou odpisov, ako aj výdavky na opravy a udržiavanie a ostatné výdavky súvisiace s prevádzkou vozidla uplatňovať do daňových výdavkov v celkovej preukázanej výške.

-   v ods. 2 písm. v) je uvedená úprava obmedzujúca možnosť uplatnenia straty z realizácie obchodov súvisiacich s príjmom z predaja virtuálnej meny [definícia uvedená v § 2 písm. ai) ZDP], t. j. úhrn vstupných cien virtuálnych mien je možné zahrnúť do základu dane iba do výšky úhrnu príjmov z ich predaja. To znamená, že v príslušnom zdaňovacom období sa úhrn vstupných cien všetkých virtuálnych mien, ku ktorých realizácii prišlo porovnáva s úhrnom príjmov dosiahnutých z týchto realizácii, pričom na stratu sa neprihliada.

Spôsob ocenenia virtuálnej meny pre účely ZDP je nastavený v § 25b ZDP a tak ako pri inom majetku je vstupná cena určená v závislosti od spôsobu jej obstarania.

Virtuálnu menu je možné oceniť:

–   obstarávacou cenou – ak bola nadobudnutá kúpou,

–   reálnou hodnotou, ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu – ak bola nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu.

Majetok a služby nadobudnuté za virtuálnu menu sa oceňujú vo výške reálnej hodnoty virtuálnej meny určenej v nadväznosti na ustanovenia zákona o účtovníctve ku dňu jej výmeny za tento majetok alebo poskytnutú službu.

 

-   ods. 2 písm. w)

Príspevky na rekreáciu si môže uplatniť daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 a to podľa § 19 ods. 2 písm. w) ZDP, v ktorom sa za daňové výdavky považujú aj výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka ak vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a ZP, ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa § 152a ZP v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Uvedené znamená, že aj daňovník s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti si môže uplatniť do daňových výdavkov príspevok na rekreáciu, ak

–   vykonáva činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov,

–   nebol mu poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa § 152a ZP v súvislosti so závislou činnosťou,

pričom výška príspevku je rovnaká ako je určená pre zamestnancov a to 55 % z oprávnených nákladov vymedzených v § 152a ods. 4 a 5 ZP maximálne do výšky 275 eur ročne.

Ak by bola rekreácia v sume vyššej ako 500 eur max. príspevok vo výške 55 % z oprávnených nákladov nesmie presiahnuť 275 eur.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.

Daňovník s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti si môže, rovnako ako zamestnanec, uplatniť v kalendárnom roku príspevok na rekreáciu aj viackrát, ak má rekreácie v nižších sumách ako 500 eur, t. j. nevyčerpal si celú zákonom stanovenú výšku pre príspevok na rekreáciu (275 eur).

Oprávnenými výdavkami, ktoré je možné uplatniť ako príspevok na rekreáciu sú preukázané výdavky daňovníka (rovnako ako pre zamestnanca uvedené v § 152a ZP).

Bližšie uvedené v rámci § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP.

Za oprávnené náklady budú akceptované len rekreácie, kde ubytovanie je zabezpečované u subjektov s oprávnením na poskytovanie ubytovacích služieb. Aj zákon o CR upravuje v § 2 písm. d), že prenocovaním sa rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Rovnako pre uplatnenie vynaloženého výdavku na oprávnené náklady v zmysle § 152a ods. 4 ZP je možné akceptovať len preukázateľný doklad, ktorým je doklad vystavený oprávneným subjektom poskytovať ubytovacie služby resp. aj služby s tým spojené.

 

-   ods. 2 písm. x) v predmetnom ustanovení je umožnené aj daňovníkovi s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uplatniť do daňových výdavkov výdavky daňovníka na športovú činnosť dieťaťa tohto daňovníka, ak vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152b ZP. Uvedené je možné za podmienky, ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na športovú činnosť dieťaťa podľa osobitného predpisu v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

 

-   podľa ods. 3 písm. a) sú daňovými výdavkami, výdavky na odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29).

Výnimku tvorí hmotný majetok poskytnutý na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. Neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého HM sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania HM podľa § 26 ods. 1 do výšky príjmov z prenájmu. V prípade predaja majetku využívaného na operatívny prenájom, u ktorého boli daňové odpisy limitované, sa neuplatnená časť ročných odpisov vyplývajúca z limitovania zahrnie do základu dane ako súčasť zostatkovej ceny. Uvedené vyplýva zo znenia ustanovenia § 25 ods. 3 ZDP, podľa ktorého sa zostatkovou cenou rozumie rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP.

Túto limitáciu neuplatňuje mikrodaňovník, a to na prenajímaný

–   majetok zaradený v odpisovej skupine 0 až 4, pričom ak

–   ide o mikrodaňovníka, ktorý je fyzickou osobou, iba na majetok zaradený v obchodnom majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1a 2 ZDP.

Ak po skončení doby odpisovania daňovník majetok

•    naďalej prenajíma – do základu dane môže zahrnúť neuplatnenú časť ročného odpisu do výšky príjmov z prenájmu,

•    používa na svoju vlastnú činnosť – do základu dane môže zahrnúť neuplatnenú časť ročného odpisu v príslušnom zdaňovacom období v maximálnej výške ročného odpisu vypočítaného rovnomerný spôsobom odpisovania, a to bez ohľadu nato, aký spôsob odpisovania daňovník použil pri odpisovaní prenajímaného majetku počas doby odpisovania. Z uvedeného vyplýva, že ak išlo o majetok zaradený do odpisovej skupiny 2 alebo 3 a daňovník pri ňom uplatňoval zrýchlenú metódu odpisovania, pri zahrnovaní neuplatnenej časti ročného odpisu (z dôvodu limitovania pri prenájme majetku) po skončení doby odpisovania môže použiť iba rovnomerný spôsob odpisovania majetku.

 

-   v odseku 3 písm. b) je upravená zostatková cena alebo pomerná časť zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení z dôvodu predaja alebo likvidácie.

Pri predaji HaNM je možné uplatniť do daňových výdavkov daňovú zostatkovú cenu vyčíslenú podľa § 25 ods. 3 ZDP v plnej výške, okrem vybraného druhu majetku, u ktorého sa daňová zostatková cena zahrnuje do daňových výdavkov len do výšky príjmov z predaja tohto majetku, t. j. na stratu z predaja takéhoto majetku sa neprihliada. Medzi majetok, pri ktorom sa limituje zostatková cena pri jeho vyradení, patria:

•    osobné automobily zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2,

•    motorové vozidlá na jazdu na snehu a podobné vozidlá s motorom zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.52,

•    rekreačné a športové člny zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.12,

•    lode a plavidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.11,

•    lietadlá a kozmické lode a podobné zariadenia zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.3,

•    motocykle a ich modifikácie zatriedené do kódu Klasifikácie 30.91,

•    bicyklov a iných kolesových vozidiel bez motora zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.92.1

•    budovy a stavby zaradené do odpisovej skupiny 6.

Na účely vyčíslenia základu dane sa posudzuje predaj každého jedného hmotného majetku samostatne, t. j. nie je možná kompenzácia stratového a ziskového predaja hmotného majetku uskutočneného v príslušnom zdaňovacom období.

 

-   odsek 3 písm. c) určuje daňový výdavok v prípade HM bezodplatne odovzdaného do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitných zákonov, pričom týmito osobitnými zákonmi sú:

–   zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácií sieťových odvetviach,

–   zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

Takýmto hmotným majetkom, ktorý je bezodplatne odovzdaný do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie môžu byť napr. o elektrické prípojky, vodovodné a kanalizačné prípojky, pozemné komunikácie a pod. Obstarávacia alebo zostatková cena majetku bezodplatne odovzdaného do vlastníctva organizácie, ktorá zabezpečuje jeho ďalšie využitie sa považuje za daňový výdavok v zdaňovacom období, v ktorom k bezodplatnému odovzdaniu došlo za predpokladu, že odovzdávajúci daňovník nezahrnie tento majetok do obstarávacej ceny stavby alebo budovy, ktorú odpisuje.

Je potrebné však upozorniť, že toto ustanovenie nerieši výdavky vynaložené na preložky energetických diel, preložky verejných vodovodov a kanalizácii a preložky pozemných komunikácii, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny u tých daňovníkov, ktorí potrebu preložky vyvolali. V prípade preložiek uvedeného majetku sa postupuje podľa § 23 ods. 2 písm. d).

 

-   odsek 3 písm. d) a g) stanovuje výšku daňovej zostatkovej ceny HaNM vyradeného z dôvodu škody v nadväznosti na skutočnosť, či išlo o zavinenú alebo nezavinenú škodu. Škodou sa v súlade s účtovníctvom rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku.

Pre uplatnenie daňových výdavkov v súvislosti so škodami je potrebné rozlišovať škody:

–   nezavinené daňovníkom,

–   zavinené daňovníkom.

Medzi nezavinené škody patria škody:

a)  vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, ktorou sa rozumie napr. zemetrasenie, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesky,

b)  spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou.

Nezavinené škody sa podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP zahŕňajú do základu dane v plnej výške bez ohľadu nato, či došlo alebo v budúcnosti dôjde k náhrade škody. Opodstatnenosť zahrnutia škody do daňových výdavkov v plnej výške je daňovník povinný dokladovať na základe dokladov od príslušných organizácií, ktorými môžu byť správa od polície, od Hasičského a záchranného zboru, likvidačná správa od poisťovne a pod.

Zavinenými škodami sú iné ako škody uvedené v § 19 ods. 3 písm. g) ZDP.

Pri týchto škodách sa do daňových výdavkov uznáva daňová zostatková cena majetku podľa § 19 ods. 3 písm. d) ZDP, a to do výšky prijatých náhrad zahrňovaných do základu dane vrátane úhrad z predaja vyradeného majetku. ZDP nedefinuje pojem „prijaté náhrady“. V súlade s postupmi účtovania sa pod týmto pojmom chápe predpis náhrady škody a vznik pohľadávky voči zodpovednej osobe na náhradu škody a manka alebo voči poisťovni v dôsledku poistných udalostí. Daňovník je povinný dokladovať opodstatnenosť zahrnutia týchto výdavkov do daňových výdavkov napr. likvidačnou správou, záverečným listom o poistnom plnení alebo o zamietnutí plnenia od poisťovne, ktoré obsahujú aj výšku poistného plnenia.

Od škody je potrebné rozlíšiť výdavky na opravy, ktorými sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzky schopného stavu, pričom uvedením do prevádzky sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšením výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia. ZDP výdavky na opravy považuje za daňový výdavok, bez ohľadu nato na základe akých skutočností k poškodeniu majetku došlo, nakoľko opravený majetok daňovníkovi slúži ďalej na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

 

Príklad

V budove spoločnosti došlo v októbri 2023 ku krádeži počítačov a tým k vzniku škody vo výške 3 480 eur. Polícia prípad ku koncu roku 2023 ešte neuzavrela. Spoločnosť si však v roku 2023 zúčtovala náhradu od poisťovne vo výške 1 200 eur.

Škoda spôsobená krádežou počítačov neznámym páchateľom sa považuje za nezavinenú krádež, pri ktorej sa uznáva do daňových výdavkov plná hodnota daňovej zostatkovej ceny ukradnutého majetku, avšak až v tom zdaňovacom období, v ktorom polícia písomné potvrdí daňovníkovi, že páchateľa nenašla, ukončila pátranie a ide teda o krádež neznámym páchateľom. Nakoľko v roku 2023 polícia aj naďalej pátra po páchateľovi a nevydala spoločnosti potvrdenie ide zatiaľ o zavinenú škodu podľa § 19 ods. 3 písm. d) ZDP, ktorú je možné uznať do daňových výdavkov len do výšky prijatých náhrad, t. j. daňovo uznanou zostatkovou cenou do daňových výdavkov v roku 2023 je 1 200 eur, pričom zvyšnú časť (2 280 eur) si bude môcť daňovník uplatniť v zdaňovacom období, v ktorom polícia vydá potvrdenie, že naozaj išlo o krádež spôsobenú neznámym páchateľom.

-   odsek 3 písm. e) vymedzuje uplatnenie daňového výdavku pri predaji HM vylúčeného z odpisovania. Majetok vylúčený z odpisovania vymedzuje § 23 ZDP. Daňovým výdavkom HM vylúčeného z odpisovania je vstupná cena tohto majetku. Výnimku predstavujú:

–   pozemky nedotknuté ťažbou (napr. stavebné pozemky),

–   umelecké diela, ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov,

–   hnuteľné národné kultúrne pamiatky,

–   povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových dielach,

–   predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.

U takto vymedzeného HM je možné vstupnú cenu zahrnúť do základu dane do výšky príjmov z predaja tohto majetku, t. j. daňová strata z predaja tohto majetku neovplyvňuje základ dane.

 

-   odsek 3 písm. f) stanovuje uplatnenie tvorby opravných položiek a rezerv do daňových výdavkov, pričom sa odvoláva na § 20, ktorý vymedzuje daňovo uznanú tvorbu rezerv a opravných položiek k pohľadávkam a príslušenstvu pohľadávok.

Bližšie v komentári k § 20.

 

-   odsek 3 písm. k) vymedzuje DPH ako uznateľný výdavok, v zákonom určených prípadoch, a to napr. v prípade, ak ide o DPH, ktorú je platiteľ DPH povinný odviesť pri zrušení registrácie na DPH podľa § 81 zákona o DPH. DPH, ktorá sa vzťahuje na HaNM sa nepovažuje za daňový výdavok, nakoľko upravuje vstupnú cenu tohto majetku, čím sa táto DPH zahŕňa do základu dane postupne vo forme odpisov majetku.

 

-   podľa odseku 3 písm. n) je daňovým výdavkom členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa v úhrne do výšky 5 % zo základu dane, najviac však do výšky 30 000 eur ročne.

 

Príklad

Daňovník platí nepovinné členské vo výške 5 500 eur. Toto členské má uvedené v daňových výdavkoch. Jeho základ dane je vo výške 13 500 eur. Z dôvodu úpravy v § 19 ods. 3 písm. n) ZDP si po skončení zdaňovacieho obdobia musí vypočítať, či zaplatené nepovinné členské je v maximálnej povolenej výške. Ak nie je, musí vylúčiť zo základu dane prevyšujúcu výšku prostredníctvom pripočítateľnej položky k základu dane na príslušnom riadku daňového priznania. Keďže 5 % zo základu dane, t. j. zo sumy 13 500 eur je vo výške 675 eur, zvyšnú časť, t. j. sumu 4 825 eur (5 500 – 675) musí pripočítať k základu dane (vylúčiť z daňových výdavkov).

Základ dane je upravený v § 17 ods. 38 ZDP.

-   odsek 3 písm. o) stanovuje, že úrok platený v súvislosti s obstaraním HM formou finančného prenájmu zahrnovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného prenájmu v súlade so zákonom o účtovníctve a príslušnými postupmi účtovania v sústave PÚ alebo JÚ je daňovým výdavkom.

 

-   odsek 3 písm. p) určuje, daňovým výdavkom sú odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky.

 

Príklad

Daňovník – spoločnosť účtujúca v sústave podvojného účtovníctva uzatvorí v roku 2023 zmluvný vzťah na vymáhanie pohľadávky v menovitej hodnote 5 000 eur, pričom odmena za vymáhanie pohľadávky je dohodnutá vo výške 1 000 eur. Ku skutočnému vymoženiu pohľadávky dochádza postupne počas viacerých zdaňovacích období – v roku 2023 spoločnosť zinkasuje časť pohľadávky vo výške 500 eur, ďalších 4 500 eur zinkasuje v roku 2024.

Ako sa zahŕňa náklad na províziu za vymoženie pohľadávky do daňových výdavkov? Je možné uplatniť tento výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. p) ZDP v každom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k inkasu pohľadávky alebo sa uplatňuje podaním dodatočného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo o náklade na províziu za vymáhanie pohľadávky účtované a v ktorom bola v tejto súvislosti vykonaná prvotná úprava základu dane?

Spoločnosť účtuje o náklade na províziu za vymáhanie pohľadávky v tom účtovnom období, v ktorom náklad vzniká. Takto ovplyvnený výsledok hospodárenia transformuje na základ dane postupom podľa § 17 ods. 2 písm. a) ZDP v nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. p) ZDP. Daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. p) ZDP je odplata (provízia) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky. Výška daňového výdavku vo forme odplaty (provízie) je tak limitovaná výškou vymoženej pohľadávky. Podľa nášho názoru je možné postupovať podľa § 19 ods. 1 ZDP, podľa ktorého, ak výšku výdavku (nákladu) limituje zákon o dani z príjmov výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady (t. j. výškou vymoženej pohľadávky), uplatní sa daňový výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada. Z uvedeného dôvodu nemusí daňovník podávať dodatočné daňové priznanie, ale odplatu (províziu) zahrnie do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka alebo jej časť vymožená, najviac však do výšky 50 % vymoženej hodnoty pohľadávky.

Na základe uvedeného teda v roku 2023 kedy vznikol náklad na províziu za vymáhanie pohľadávky vo výške 1 000 eur, ale bola zinkasovaná iba čiastka vo výške 500 eur, daňovo je možno uznať iba výdavok vo výške 50 % zo 500 eur, t. j. 250 eur. Zvyšná časť provízie za vymáhanie pohľadávky vo výške 750 eur predstavuje položku zvyšujúcu základ dane podľa § 17 ods. 2 písm. c) ZDP. V roku 2024 kedy zinkasuje daňovník zvyšnú časť pohľadávky vo výške 4 500 eur si môže uplatniť do daňových výdavkov zostávajúcu časť výdavku na províziu vo výške 750 eur.

 

Príklad

Podľa § 19 ods. 3 písm. p) ZDP sú odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky daňovým výdavkom do výšky 50 % vymoženej pohľadávky. Vymáhaním pohľadávok sa zaoberajú aj advokátske kancelárie (advokáti).

Postupuje sa podľa tohto ustanovenia aj pri odmenách vyplácaných advokátovi, ak sa pohľadávka vymáha prostredníctvom služieb advokáta (napr. s advokátom je uzatvorená zmluva o advokátskych službách, ktorý fakturuje tarifnú odmenu za jeden úkon, prípadne fakturuje advokátsku odmenu za úkony týkajúce sa vymáhania pohľadávky), alebo sú tieto služby advokáta posudzované aj v tomto prípade podľa § 17 ods. 19 písm. f) ZDP, t. j. do základu dane sa zahrnú po zaplatení v plnej výške bez ohľadu na výšku vymoženej pohľadávky?

Daňovými výdavkami sú podľa § 19 ods. 3 písm. p) ZDP odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky. Podľa § 17 ods. 19 písm. f) ZDP súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zaradené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 – Právne služby a 69.2 – Služby účtovnícke, vedenie účtovných kníh, audítorské služby, daňové poradenstvo. Pri posudzovaní provízie (odmeny) vyplatenej advokátovi za vymoženie pohľadávky je podstatná zmluva, na základe ktorej bola pohľadávka vymožená. Ak daňovník uzatvoril s advokátom zmluvu na poskytovanie právnych služieb patriacich do kódu Klasifikácie produktov 69.1, táto odmena sa bude posudzovať podľa § 17 ods. 19 písm. f) ZDP, tzn. daňovým výdavkom (nákladom) bude až po zaplatení (nie je obmedzená výška, ale je podmienka zaplatenia). Ak daňovník uzatvoril s advokátom zmluvu o vymáhaní pohľadávky, odmena sa bude posudzovať podľa § 19 ods. 3 písm. p) ZDP, tzn. odplata (provízia) bude daňovým výdavkom najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky (nie je podmienka zaplatenia, ale je obmedzená výška).

-   odsek 3 písm. s) vymedzuje zahrnovanie úrokov, ktoré sa vzťahujú na úvery poskytnuté na obstaranie dlhodobého HM do daňových výdavkov. Pri zahrnovaní takýchto úrokov do daňových výdavkov je potrebné vychádzať z príslušných postupov účtovania. Postupy účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ v § 35 ods. 2 písm. h) ako aj postupy účtovania pre podnikateľov v sústave JÚ v § 10 ods. 27 písm. g) stanovujú, že pri úrokoch z úverov na obstaranie dlhodobého HM sa do času zaradenia tohto HM do používania môže účtovná jednotka rozhodnúť, či tieto úroky:

–   budú súčasťou obstarávacej ceny HM alebo

–   sa budú zahrnuté do nákladov v tom účtovnom období, kedy sa o nich účtuje.

Z pohľadu ZDP sa úroky vzniknuté do času zavedenia majetku do užívania zahrnú do základu dane v súlade s účtovníctvom. Úroky, ktoré vzniknú po zaradení majetku do užívania a sú účtované do nákladov predstavujú daňový výdavok toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa o nich účtuje.

 

-   odsek 3 písm. t) stanovuje daňový výdavok pri odpise pohľadávky u daňovníka, ktorý účtuje v sústave PÚ, alebo ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo. Odpis menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva evidovanej uvedeným daňovníkom voči SR možno uplatniť do daňových výdavkov, v tom zdaňovacom období, v ktorom daňovník upustil od jej vymáhania. Ustanovenie sa vzťahuje na odpis pohľadávky, ktorá vznikla podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákonov súvisiacich s privatizáciou majetku štátu) a v mene SR ju ako záväzok uznala priamo vláda SR.

§ 20

Rezervy a opravné položky

(1) Rezervami, ktorých tvorba je súčasťou základu dane za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú rezervy v poisťovníctve, rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami^93a) (odseky 16 a 18) a rezervy podľa odseku 9.

(2) Opravnými položkami, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f) za podmienok ustanovených týmto zákonom, sú opravné položky k

a)  nadobudnutému majetku¹⁾ (odsek 13),

b)  nepremlčaným pohľadávkam (odsek 14),

c)  pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní, vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii a neverejnej preventívnej reštrukturalizácii^88aab) a pohľadávkam voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár³⁸⁾ (odseky 10 až 12 a 24),

d)  nepremlčaným pohľadávkam, ktoré tvoria banky a pobočky zahraničných bánk⁹⁴⁾ a Exportno-importná banka Slovenskej republiky,⁹⁵⁾

e)  nepremlčaným pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia,⁹⁶⁾ ktoré tvoria poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní (zaisťovne a pobočky zahraničných zaisťovní),

f)  nepremlčaným pohľadávkam zdravotných poisťovní^93a) (odsek 17) okrem pohľadávok z verejného zdravotného poistenia prislúchajúcich k výnosom oslobodeným od dane podľa § 13 ods. 2 písm. i).

g)  nepremlčaným pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu^96a) (odsek 21).

h)  nepremlčaným pohľadávkam u mikrodaňovníka (odsek 23).

(3) Zásady pre tvorbu, čerpanie a rozpustenie rezerv a opravných položiek ustanovuje osobitný predpis.¹⁾ Pohľadávka sa na účely tohto zákona považuje k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia za nepremlčanú, ak v príslušnom zdaňovacom období bola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná.

(4) Banky a pobočky zahraničných bánk⁹⁴⁾ a Exportno-importná banka Slovenskej republiky⁹⁵⁾ môžu zahrnúť do daňových výdavkov tvorbu opravnej položky podľa odseku 6 k pohľadávke z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia, ak od splatnosti pohľadávky, na ktorú je tvorená opravná položka, uplynula doba dlhšia ako

a)  360 dní, najviac do výšky 20 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia,

b)  720 dní, najviac do výšky 50 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia,

c)  1 080 dní, najviac do výšky 100 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia.

(5) Opravná položka podľa odseku 4 sa tvorí na výšku pohľadávky, ktorej súčasťou nie je úrok z omeškania nezahrnutý do základu dane a úrok nezahrnutý do príjmov.

(6) Na vymedzenie výšky opravnej položky k pohľadávkam uvedeným v odseku 4 sa vzťahujú postupy podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo.

(7) Do výšky opravných položiek, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa odseku 4, sa započítava aj zostatok opravných položiek z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

(8) Daňovým výdavkom je tvorba technických rezerv vytváraných podľa osobitného predpisu,⁹⁷⁾ ktoré sú účtované v nákladoch podľa osobitného predpisu,¹⁾ okrem technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období tvorenej podľa osobitného predpisu.⁹⁷⁾

(9) Daňovým výdavkom je aj tvorba rezerv účtovaná ako náklad¹⁾ na

a)  nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, mzdu pri uplatňovaní konta pracovného času^80ab) vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, rezervy na vyprodukované emisie v zmysle osobitného predpisu;¹⁴⁹⁾ to neplatí u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva,

b)  lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona;⁹⁸⁾ tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť sa určuje v projekte lesnej pestovnej činnosti na obdobie od založenia kultúry alebo vzniku náletu do ukončenia prečistky mladého lesného porastu⁹⁹⁾ potvrdenom odborným lesným hospodárom,^99a) a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,¹⁾

c)  likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom;¹⁰⁰⁾ to neplatí u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

d)  uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok¹⁰¹⁾ po ich uzavretí a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

e)  nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, ak výška rezervy vypočítaná a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

f)  účelová finančná rezerva podľa osobitného zákona.^101a)

(10) Tvorba opravných položiek k pohľadávkam, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov, voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní, vrátane pohľadávky z istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa odseku 4 a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov,¹⁰²⁾ je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok prihlásených v lehote určenej podľa osobitného predpisu³⁸⁾ vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane. Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok prihlásených v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4. Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní sú daňovými výdavkami počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené. Tvorba opravných položiek k pohľadávkam, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov, voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, vrátane pohľadávky z istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa odseku 4 a pohľadávky z istiny zo spotrebiteľského úveru,¹⁰²⁾ je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane, počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bol zverejnený návrh splátkového kalendára v Obchodnom vestníku.^102aa) Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok v splátkovom kalendári a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4.

(11) Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní, vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii a neverejnej preventívnej reštrukturalizácii a k pohľadávkam voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, sa zahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka uspokojená. Ak pohľadávky poprel správca konkurznej podstaty a veriteľ neuplatňuje nárok na uspokojenie tejto pohľadávky z konkurznej podstaty prostredníctvom súdu alebo príslušného správneho orgánu, základ dane sa zvýši o výšku týchto popretých pohľadávok. Ak správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku a veriteľ uplatnil nárok na jej uspokojenie z konkurznej podstaty na súde alebo na príslušnom správnom orgáne, základ dane sa zvýši o výšku týchto popretých pohľadávok alebo ich častí v zdaňovacom období, v ktorom súd alebo príslušný správny orgán takýto návrh zamietol.

(12) Odseky 10, 11 a 24 sa použijú aj na pohľadávky voči dlžníkom v zahraničí. Ak ide o pohľadávky voči dlžníkom, ktorí majú sídlo alebo bydlisko v štáte, v ktorom nie je právny predpis upravujúci konkurz, reštrukturalizáciu, verejnú preventívnu reštrukturalizáciu a neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu a splátkový kalendár, za daňový výdavok možno uznať aj opravné položky tvorené daňovníkom na pohľadávky, ktoré sa vymáhajú prostredníctvom súdu v inom štáte.

(13) Vytvorená opravná položka k nadobudnutému majetku sa zahrnie do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi,¹⁾ pričom u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je doba zahrnovania rovnaká ako u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva.

(14) Tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, alebo ak ide o daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov,¹⁰²⁾ aj tvorba opravnej položky na časť pohľadávky vzťahujúcej sa na istinu a úrok zahrnutý do príjmov zo spotrebiteľského úveru, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako

a)  360 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,

b)  720 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,

c)  1 080 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva.

(15) Ustanovenia odsekov 4, 6, 14, 17 a 23 o opravných položkách uznaných za daňový výdavok sa nepoužijú na pohľadávku nadobudnutú postúpením alebo pohľadávku, ktorú možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi.

(16) Z rezerv vytváraných zdravotnými poisťovňami je daňovým výdavkom aj tvorba technických rezerv podľa osobitného predpisu.^102a)

(17) Z opravných položiek vytváraných zdravotnými poisťovňami^93a) je daňovým výdavkom tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, a ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, a to vo výške a za podmienok ustanovených v odseku 14.

(18) Technické rezervy na úhradu za zdravotnú starostlivosť alebo plánovanú zdravotnú starostlivosť podľa odseku 16 sa zahrnú do daňových výdavkov najviac do výšky 100 % technických rezerv na úhradu za zdravotnú starostlivosť účtovaných podľa osobitného predpisu.¹⁾

(19) K výnosom, ktoré sú podľa § 13 ods. 2 písm. i) oslobodené od dane, nie je možné uplatňovať daňové výdavky vrátane tvorby opravnej položky. Tvorba, použitie a zrušenie rezervy vytvorenej k záväzku, ktorého náklad sa vzťahuje k výnosom oslobodeným od dane podľa § 13 ods. 2 písm. i), sa nezahrnuje do základu dane.

(20) Rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy.

(21) Tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu^96a) je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane. Opravné položky k pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu^96a) sa zahrnú do základu dane počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom sa začína rezolučné konanie.

(22) Tvorba opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky, pri ktorom je riziko, že ho dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov, sa zahrnie do výdavkov do výšky 100 % hodnoty príslušenstva alebo jeho neuhradenej časti, ak od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní alebo ak od splatnosti príslušenstva uplynula doba dlhšia ako 1080 dní. Príslušenstvo je možné odpísať podľa § 19 ods. 2 písm. r) po splnení podmienky uvedenej v prvej vete.

(23) Tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, sa môže zahrnúť do výdavkov u mikrodaňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva v súlade s osobitným predpisom.¹⁾ Postup podľa prvej vety sa môže uplatniť aj pri tvorbe opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky, pri ktorom je riziko, že ho dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov.

(24) Tvorba opravných položiek k pohľadávkam, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov, voči dlžníkom vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii a neverejnej preventívnej reštrukturalizácii, vrátane pohľadávky z istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa odseku 4 a pohľadávky z istiny zo spotrebiteľského úveru, je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane, počínajúc začatím preventívneho reštrukturalizačného konania. Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom, voči ktorým bola začatá verejná preventívna reštrukturalizácia a neverejná preventívna reštrukturalizácia, vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok uvedených v zozname veriteľov^88aab) a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4.

 

Komentár k § 20

Ustanovenie vymedzuje rezervy a opravné položky, ktorých tvorba je za zákonom stanovených podmienok daňovo uznaná a zahrňovaná do základu dane.

 

Rezervy

Podmienky a spôsob tvorby a použitia rezerv upravujú príslušné postupy účtovania. Rezerva predstavuje záväzok s neistým časovým vymedzením alebo výškou predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky, pričom ak nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti, a to ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Spôsob tvorby a používania rezerv sa účtuje v súlade s vnútorným predpisom subjektu verejnej správy, pričom rezervu je možné použiť iba na účel, na ktorý bola vytvorená. Tvorba rezerv sa účtuje na ťarchu nákladov, ich použitie a zrušenie v prospech výnosov. Zostatky rezerv sa prevádzajú do nasledujúceho účtovného obdobia, pričom rezervy nemôžu mať aktívny zostatok. Rezervy podliehajú dokladovej inventúre a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa z dôvodu upravujúcich závierkových prípadov účtuje tvorba rezerv alebo sa upraví jej výška.

ZDP v § 20 vymedzuje rezervy, ktorých tvorba je daňovo uznaná a ktorými sú:

•    rezervy vytvárané Eximbankou (vymedzené v odseku 8),

•    rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami – technické rezervy vytvárané na základe zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach (vymedzené v odsekoch 16 a 18),

•    všeobecné rezervy, ktoré vytvárajú daňovníci bez ohľadu na druh ich vykonávanej činnosti – napr. rezerva na nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, rezerva na mzdu pri uplatňovaní konta pracovného času vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, účelová finančná rezerva vytváraná podľa zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu. Tieto rezervy sú vymedzené v odseku 9.

Iné ako vyššie uvedené rezervy sa považujú za nedaňové. Spôsob zahrnovania tvorby, rozpustenia alebo zrušenia nedaňových rezerv upravuje ustanovenie § 17 ods. 23 ZDP.

 

Opravné položky

Ustanovenie vymedzuje opravné položky, ktorých tvorba za zákonom stanovených podmienok sú daňovo uznané. Zásady pre tvorbu, čerpanie a rozpustenie opravných položiek upravuje zákon o účtovníctve a následne príslušné postupy účtovania. Opravná položka sa tvorí na základe opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve.

Predpoklad zníženia hodnoty majetku je opodstatnený, ak nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na odhad zníženia budúcich ekonomických úžitkov z tohto majetku.

Medzi opravné položky, ktorých tvorba je daňovo uznaná, patria opravné položky k:

–   nadobudnutému majetku (vymedzené v odseku 13),

–   nepremlčaným pohľadávkam (vymedzené v odseku 14 a 22) – výška tvorby opravnej položky je naviazaná na dobu, ktorá uplynie od doby splatnosti pohľadávky, pričom pohľadávka musí spĺňať tieto podmienky:

–   pohľadávka musí byť zahrnutá do zdaniteľných príjmov, t. j. účtovaná do výsledku hospodárenia – výnimku má daňovník, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov, ktorý môže tvoriť opravnú položku aj na časť pohľadávky, ktorá sa vzťahuje na istinu a úrok zahrnutý do základu dane,

–   pohľadávka musí byť riziková – ide o pohľadávku, u ktorej je riziko, že ju dlžník sčasti alebo úplne neuhradí,

–   pohľadávka musí byť nepremlčaná – premlčacie lehoty definujú osobitné predpisy – OZ a ObZ, za nepremlčanú pohľadávku sa považuje pohľadávka, ak aspoň 1 deň zdaňovacieho obdobia nebola pohľadávka nepremlčaná,

–   ide o pohľadávku vlastnú – na pohľadávku nadobudnutú postúpením nie je možné tvoriť opravnú položku,

–   nejde o pohľadávku, ktorú je možné vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi.

Ak pohľadávka spĺňa vyššie uvedené kritéria, daňovník má možnosť tvoriť daňovo uznanú opravnú položku na základe splnenia časového testu, ktorý sa odvíja od doby, ktorá uplynula od doby splatnosti pohľadávky, a to do výšky:

•    20 % – v zdaňovacom období, v ktorom uplynie od splatnosti pohľadávky 360 dní,

•    50 % – v zdaňovacom období, v ktorom uplynie od splatnosti pohľadávky 720 dní,

•    100 % – v zdaňovacom období, v ktorom uplynie od splatnosti pohľadávky 1 080 dní.

Takúto opravnú položku je možné tvoriť do percentuálnej výšky menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti.

Daňovo uznanú opravnú položku je možné tvoriť aj k príslušenstvu pohľadávky, za predpokladu, že toto príslušenstvo bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov. Opravnú položku daňovo uznanú je možné tvoriť na základe časového testu a to doby, ktorá uplynie od splatnosti pohľadávky alebo príslušenstva, ak je táto doba dlhšia ako 1 080 dní. Takúto opravnú položku je možné tvoriť do výšky 100 % hodnoty príslušenstva alebo jeho neuhradenej časti.

 

Príklad

Daňovník – podnikateľ účtujúci v sústave PÚ eviduje pohľadávku splatnú 14. 9. 2020 v menovitej hodnote 5 200 eur. V máji 2021 daňovník účtoval úrok z omeškania vo výške k tejto pohľadávke vo výške 300 eur. K 31. 12. 2023 daňovník účtoval 100 % opravnú položku k úroku z omeškania.

Je táto opravná položka daňovým výdavkom zdaňovacieho obdobia 2023?

Pohľadávka, ku ktorej sa viaže úrok z omeškania je k 31. 12. 2023 viac ako 1 080 dní po splatnosti. Príslušenstvo pohľadávky je u daňovníka zahrnuté do zdaniteľných príjmov. Opravná položka k príslušenstvu spĺňa podmienku daňovej uznateľnosti podľa § 20 ods. 22 ZDP.

–   pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní (vymedzené v odseku 10 a 11) – daňovo je možno uznať tvorbu opravnej položky, ak sú splnené tieto podmienky:

–   ide o pohľadávku voči dlžníka v konkurzom a reštrukturalizačnom konaní a voči dlžníkovi, ktorému bol súdom určený splátkový kalendár,

–   možno ju tvoriť do výšky

•    menovitej hodnoty pohľadávky vrátane príslušenstva, ak bola pohľadávka aj príslušenstvo zahrnuté do základu dane (výnimku predstavuje daňovník, ktorý je bankou, pobočkou zahraničnej banky, Eximbanka alebo daňovníkom, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov – možnosť tvorby opravnej položky aj na pohľadávky z istiny z nesplateného úveru, ktorá nie je zahrnutá do zdaniteľných príjmov),

•    postupníkom uhradenej obstarávacej ceny – ak ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením,

–   opravnú položku možno tvoriť počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom prihlásil svoju pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii alebo v rámci konkurzu alebo v ktorom bol zverejnený návrh splátkového kalendára v Obchodnom vestníku,

 

–   nepremlčaným pohľadávkam, ktoré tvoria banky, pobočky zahraničných bánk a Eximbanka (vymedzené v odsekoch 4 až 7) – na základe časového testu uplynutia doby od doby splatnosti pohľadávky obdobne ako pri pohľadávkach podľa odseku 14, pričom opravnú položku je možné tvoriť k pohľadávke z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia.

 

–   nepremlčaným pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia, ktoré tvoria poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní a zaisťovne,

 

–   nepremlčaným pohľadávkam zdravotných poisťovní, okrem pohľadávok z verejného zdravotného poistenia prislúchajúcich k výnosom oslobodeným od dane z príjmov podľa § 13 ods. 2 písm. i) ZDP (vymedzené v odseku 17),

 

–   nepremlčaným pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu (vymedzené v odseku 21),

 

–   nepremlčaným pohľadávkam u mikrodaňovníka (vymedzené v odseku 23) – mikrodaňovník má možnosť uplatniť zvýhodnený systém tvorby opravnej položky k pohľadávke, ak sú splnené tieto podmienky:

–   ide o vlastnú pohľadávku

–   pohľadávka bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období, v ktorom mal daňovník status mikrodaňovníka,

–   tvorba opravnej položky uznanej do daňových výdavkov v súlade s účtovníctvom v zdaňovacom období, v ktorom daňovník má status mikrodaňovníka,

–   ide o nepremlčanú pohľadávku,

–   existuje riziko, že pohľadávku dlžník úplne alebo čiastočne neuhradí

–   príslušenstvo bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov – možnosť tvorby opravnej položky aj k príslušenstvu.

 

Príklad

Daňovníkovi v roku 2022 vznikla pohľadávka v menovitej hodnote 3 000 eur. Za zdaňovacie obdobie 2022 získal daňovník status mikrodaňovníka. V zdaňovacom (účtovnom) roku 2023 z dôvodu neuhradenia pohľadávky vytvoril účtovnú opravnú položku vo výške 3 000 eur.

Ako bude postupovať z pohľadu ZDP, ak v zdaňovacom období 2023 nezískal status mikrodaňovníka?

V tomto prípade daňovník zahrnul pohľadávku do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období 2022 kedy získal status mikrodaňovníka, avšak opravnú položku vytvoril v zdaňovacom (účtovnom) období, v ktorom status mikrodaňovníka nezískal a preto nemôže využiť pravidlá pre zahrňovanie opravných položiek k pohľadávkam platné pre mikrodaňovníkov. Keďže od splatnosti uplynula v zdaňovacom období doba dlhšia ako 360 dní môže si na účely ZDP podľa § 20 ods. 14 zahrnúť do základu dane tvorbu opravnej položky do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky, t. j. vo výške 600 eur.

 

Príklad

OS v roku 2022 vznikla pohľadávka v menovitej hodnote 5 000 eur. Za zdaňovacie obdobie 2022 získala organizácia status mikrodaňovníka. V rámci uzávierkových účtovných operácii spoločnosť v roku 2022 vytvorila opravnú položku vo výške 70 % t. j. vo výške 3 500 eur.

Ako bude postupovať v roku 2023, ak účtovne dotvorí opravnú položku do výšky 100 %, pričom však v tomto zdaňovacom období nezíska status mikrodaňovníka?

V zdaňovacom období 2022 môže zahrnúť do základu dane opravnú položku v súlade s účtovníctvom, t. j. vo výške 3 500 eur nakoľko spĺňa podmienky pre uplatnenie § 20 ods. 23 ZDP. V roku 2023 spoločnosť status mikrodaňovníka nespĺňa, t. j. môže si uplatňovať tvorbu opravnej položky do základu dane v súlade s § 20 ods. 14 ZDP, a to v závislosti od časového testu, ktorý uplynie od splatnosti pohľadávky. V zdaňovacom období 2023 uplynie od splatnosti viac ako 360 dní, t. j. OS by si mohla uplatniť tvorbu opravnej položky do výšky 20 % z menovitej hodnoty pohľadávky, avšak v zdaňovacom období 2022 si už zahrnula opravnú položku vo výške 70 %. Vytvorená opravná položka a zahrnutá do daňových výdavkov v zdaňovacom období 2022 sa už neupravuje, t. j. v zdaňovacom období 2023 si nemôže uplatniť žiadny výdavok v súvislosti s tvorbou opravnej položky a ani nedochádza k zníženiu daňovo uznanej tvorby opravnej položky zahrnutej do zdaňovacieho obdobia 2022. Pri zisťovaní základu dane v zdaňovacom období 2023 bude predstavovať účtovne dotvorená opravná položka do výšky 100 % (vo výške 1 500 eur) nedaňový výdavok a položku zvyšujúcu základ dane. V zdaňovacom období 2024 by si mohla daňovo uplatniť opravnú položku do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky, avšak nakoľko už má daňovo uznanú opravnú položku do výšky 70 % ani v tomto zdaňovacom období si neuplatní žiadny daňový výdavok. V zdaňovacom období 2025, v ktorom uplynie od splatnosti pohľadávky doba dlhšia ako 1080 dní (možnosť uplatniť opravnú položku do výšky 100 % z menovitej hodnoty pohľadávky) si bude môcť OS do základu dane zahrnúť zostávajúcu časť účtovnej vytvorenej opravnej položky vo výške 1 500 eur.

–   pohľadávkam voči dlžníkom vo verejnej alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácií (vymedzené v odseku 24)

–   možnosť tvorby opravnej položky

•    do výšky menovitej hodnoty pohľadávky vrátane príslušenstva, ak bola pohľadávka aj príslušenstvo zahrnuté do základu dane,

•    do výšky postupníkom uhradenej obstarávacej ceny vrátane príslušenstva zahrnutého do základu dane – ak ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením,

•    vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok uvedených v zozname veriteľov a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa § 20 ods. 4 ZDP – ak ide o banku, pobočku zahraničnej banky alebo Eximbanku. V tomto prípade je možnosť daňovo uznanej tvorby opravnej položky aj na pohľadávky z istiny z nesplateného úveru a z istiny zo spotrebiteľského úveru, ktorá nie je zahrnutá do zdaniteľných príjmov,

–   tvorba opravnej položky počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom začalo preventívne reštrukturalizačné konanie, t. j. v zdaňovacom období v ktorom súd zverejní v Obchodnom vestníku informáciu o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie spolu so zoznamom veriteľov.

 

Príklad

Dlžník – právnická osoba podal v septembri 2023 návrh na verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, súčasťou ktorého bol aj zoznam veriteľov. Jedným z veriteľov bola aj spoločnosť A s pohľadávkou vo výške menovitej hodnoty zahrnutej do zdaniteľných príjmov 13 400 eur. K pohľadávke spoločnosť A v zdaňovacom období 2022 vytvorila daňovo uznanú opravnú položku vo výške 20 %, t. j. vo výške 2 680.

Ako bude spoločnosť A postupovať, ak súd do konca roka 2023 vydal rozhodnutie o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie ale ešte nepotvrdil verejný reštrukturalizačný plán?

V súlade s § 20 ods. 24 ZDP môže veriteľ pri pohľadávke voči dlžníkovi vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii tvoriť daňovo uznanú opravnú položku a to vo výške menovitej hodnoty pohľadávky zahrnutej do základu dane. Keďže spoločnosť A v roku 2022 vytvorila k tejto pohľadávke daňovo uznanú opravnú položku vo výške 20 %, v zdaňovacom období 2023 má možnosť dotvoriť opravnú položku do výšky 100 % menovitej hodnoty, t. j. vo výške 10 720 eur (80 % z 13 400).

§ 21

(1) Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,¹⁾ výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej

a)  výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),

b)  výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,

c)  úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované,

d)  výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,

e)  výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi¹⁵⁾ okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom⁸⁹⁾ a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,¹⁰³⁾

f)  výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia; v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov, v ktorých zamestnávateľ zabezpečuje ubytovanie podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi na účel zabezpečenia jeho ubytovania,

g)  výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2),

h)  výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú

    1. darčekové reklamné poukážky,

    2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,

    3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu^103a) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti,

i)  výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e), p), w) a x),

j)  výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, okrem výdavkov vynaložených v súvislosti s nepeňažným plnením podľa § 9 ods. 1 písm. p),

k)  výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií,

l)  hodnota akcií alebo obchodných podielov na spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutých bezodplatne v súvislosti s nepeňažným plnením podľa § 9 ods. 1 písm. p), pričom ak boli nadobudnuté odplatne daňovým výdavkom je cena určená podľa § 25a písm. a).

(2) Daňovými výdavkami nie sú tiež

a)  zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, osobitné príspevky podľa osobitného predpisu,^103b) úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty,

b)  prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov,¹⁰⁴⁾

c)  prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd,¹⁰⁵⁾

d)  tvorba rezervného fondu, kapitálového fondu z príspevkov a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu,¹³⁾

e)  manká a škody¹⁾ presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g), stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na účely tohto zákona hmotným majetkom; škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda,

f)  zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d),

g)  daň podľa tohto zákona,

h)  dane zaplatené za iného daňovníka,

i)  daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) a s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad,

j)  tvorba rezerv a tvorba opravných položiek s výnimkou podľa § 20,

k)  rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia pri postúpení nadobudnutej pohľadávky ďalšiemu postupníkovi okrem postúpenej pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak táto pohľadávka spĺňa podmienku na tvorbu opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12, pri ktorej sa za daňový výdavok považuje obstarávacia cena len do výšky tvorby opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12,

l)  výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vzťahujúce sa k peňažnému daru a nepeňažnému daru prijatému od držiteľa,

m) výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru

     1. z dôvodu jeho klasifikácie ako nebezpečného podľa osobitného predpisu,^105a)

     2. likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže, že pred uplynutím tejto doby vykonal opatrenia na podporu ich predaja do uplynutia tejto doby formou postupného znižovania ceny, okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín Potravinovej banke Slovenska alebo daňovníkovi podľa § 12 ods. 3, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5, alebo registrovanému sociálnemu podniku,^105aa) ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5 písm. a), c), e) a i),a liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa osobitného predpisu,^37ab)

     3. bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže príjem z ich predaja, okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín Potravinovej banke Slovenska alebo daňovníkovi podľa § 12 ods. 3, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5, alebo registrovanému sociálnemu podniku,^105aa) ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5 písm. a), c), e) a i).

 

Komentár k § 21

-   odsek 1 písm. a) stanovuje, že výdavky na obstaranie HaNM odpisovaného ako aj vylúčeného z odpisovania nie sú uznaným daňovým výdavkom v zdaňovacom období, kedy ich daňovník vynaložil a účtoval alebo evidoval ich. Výdavky na odpisovaný HaNM sa zahŕňa do základu dane postupne vo forme odpisov (daňových – pri odpisovanom HM; pri odpisovanom NM sa postupuje podľa odpisov určených v účtovníctve). Výdavky na HaNM vylúčený z odpisovania sa zahŕňajú do základu dane pri jeho predaji alebo vyradení z používania.

 

-   odsek 1 písm. b) vymedzuje, že daňovým výdavkom nie sú výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek. Hlavnou podstatou nedaňového výdavku je, že nie je možné zvyšovať základné imanie na úkor nákladov, keďže by tým dochádzalo k znižovaniu daňovej povinnosti. Daňovým výdavkom nie je ani splácanie pôžičiek alebo úverov, ktoré by boli daňovníkovi poskytnuté za účelom zvýšenia základného imania.

 

-   odsek 1 písm. g)

Výdavky na technické zhodnotenie HaNM, t. j. na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie nie sú uznaným daňovým výdavkom v zdaňovacom období, v ktorom ich daňovník vynaložil a v ktorom o nich účtoval. Technické zhodnotenie bez ohľadu nato, či zvyšuje vstupnú alebo zostatkovú daňovú cenu alebo či sa považuje za iný majetok podľa § 22 ods. 6 sa zahŕňa do daňových výdavkov postupne vo forme odpisov. Obdobne sa postupuje aj pri technickom zhodnotení neprevyšujúcom 1 700 eur, ak sa daňovník takéto výdavky rozhodne považovať za výdavky na technické zhodnotenie.

 

-   podľa odseku 1 písm. f) sa za daňové výdavky nepovažujú výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia.

V prípade, ak zamestnávateľ poskytuje ubytovanie vo vlastnom zariadení na uspokojovanie potrieb zamestnancov, sa za príjmy, ktorým sa posudzujú výdavky na toto zariadenie vzniknuté zamestnávateľovi, považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi za účelom zabezpečenia jeho ubytovania, t. j. celé nepeňažné plnenie, či je z časti oslobodené alebo nie. V uvedenom prípade by teda nebolo daňovým výdavkom za poskytnuté vlastné ubytovacie zariadenie len časť nákladov, ktorá by bola vyššia ako úhrn nepeňažných plnení poskytovaných zamestnancom.

 

-   odsek 1 písm. h) daňovými výdavkami nie sú výdavky na reprezentáciu.

Výdavky na reklamné predmety môžu byť daňovým výdavkom ovplyvňujúcim základ dane daňovníka iba v prípade, že sa jedná o reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet. Zákon nestanovuje povinnosť označovať reklamné predmety obchodným menom alebo ochrannou známkou daňovníka.

Reklamným predmetom sú aj

•    tabakové výrobky (do sumy nepresahujúcej 17 eur za jeden výrobok), ale iba u daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,

•    víno (do sumy nepresahujúcej 17 eur za jeden predmet), najviac však vo výške 5 % z vykázaného základu dane daňovníka za príslušné zdaňovacie obdobie, okrem daňovníka, u ktorého je výroba vína hlavným predmetom činnosti; u daňovníka, u ktorého je výroba vína hlavným predmetom jeho činnosti sa považuje poskytnutie vína ako reklamného predmetu za daňový výdavok v neobmedzenej výške, pričom podmienka reklamného predmetu neprevyšujúceho sumu 17 eur musí byť dodržaná,

•    ostatné alkoholické nápoje (okrem vína), ale iba u daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, ak ide o predmety nepresahujúce sumu 17 eur.

Vínom sa rozumie alkoholický nápoj definovaný v § 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, a to

•    tiché víno,

•    šumivé víno,

•    tichý fermentovaný nápoj,

•    šumivý fermentovaný nápoj.

Za reklamný predmet sa nepovažujú darčekové reklamné poukážky!

 

-   odsek 1 písm. j) a nové písmeno l)

Úprava v § 21 ods. 1 písm. j) ZDP ustanovuje, že výdavky, ktoré priamo súvisia s príjmami, ktoré nie sú zahrňované do základu dane nie sú daňovými výdavkami. Ide napr. o výdavky, ktoré sa vzťahujú na príjmy oslobodené od dane alebo na príjmy, ktoré nie sú predmetom dane.

Poznámka

 

V nadväznosti na úpravy vykonané zákonom č. 309/2023 Z. z. týkajúce sa zavedenia oslobodenie nadobudnutých akcií a obchodných podielov daňovníkmi s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP v § 9 ods. 1 písm. p), bolo doplnené aj ustanovenie § 21 ods. 1 písm. j) ZDP a to tak, že vylúčenie výdavkov vynaložených na príjmy nezahrňované do základu dane z daňových výdavkov sa netýka výdavkov vynaložených v súvislosti s nepeňažným plnením podľa § 9 ods. 1 písm. p) ZDP, ale tieto sú daňovými výdavkami za predpokladu, že spĺňajú podmienky daňového výdavku vymedzené v § 2 písm. i) ZDP.

Uvedené znamená, že ak podnikateľ dostal za vykonanú službu pre spoločnosť napr. akcie a sú splnené podmienky pre oslobodenie takto dosiahnuté príjmu v nadväznosti na § 9 ods. 1 písm. p) zákona č. 309/2023 Z. z., potom výdavky, ktoré súviseli s vykonanou službou sú naďalej daňovými výdavkami a nevylučujú sa z dôvodu, že boli vynaložené v súvislosti s oslobodeným príjmom.

Bližšie k novému oslobodeniu v komentári k § 9 ods. 1 písm. p) ZDP.

Ustanovenie § 21 ods. 1 ZDP sa tiež doplnilo o písmeno l), podľa ktorého daňovými výdavkami nie je hodnota akcií alebo obchodných podielov na spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutých bezodplatne v súvislosti s nepeňažným plnením podľa § 9 ods. 1 písm. p) ZDP, pričom ak boli nadobudnuté odplatne, daňovým výdavkom je cena určená podľa § 25a písm. a) ZDP, ktorou je obstarávacia cena, za ktorú daňovník nadobudol akciu alebo obchodný podiel.

-   odsek 1 písm. k) stanovuje ako nedaňové výdavky aj výdavky na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcii. Podľa § 161a ObchZ môže akciová spoločnosť nadobúdať svoje vlastné akcie za stanovených podmienok od akcionárov. Podľa ZDP sa do daňových výdavkov môže zahrnúť iba výdavok do výšky nominálnej hodnoty akcii.

 

-   odsek 2 písm. e) vymedzuje manká a škody, ktoré nie sú uznaným daňovým výdavkom.

Ide o:

–   manká a škody presahujúce prijaté náhrady, t. j. časť škody, ktorú nepokrýva prijatá náhrada. Toto sa nevzťahuje na tzv. nezavinené škody, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na prijatú náhradu, t. j. na škody uvedené v § 19 ods. 3 písm. g) ZDP spôsobené:

•    živelnou pohromou – krupobitím, zemetrasením, bleskom a pod.,

•    neznámym páchateľom, ak túto skutočnosť potvrdí polícia,

–   stratné v maloobchodnom predaji, ktoré presahuje výšku stanovenú na základe ekonomicky odôvodnenej normy úbytku tovaru.

Ide o stratu (úbytok) tovaru spôsobenú krádežou predovšetkým pri samoobslužnom predaji. Daňovník je povinný na základe spracovaných časových úbytkov tovaru v predchádzajúcich obdobiach a porovnateľných noriem daňovníkov predávajúcich tovar rovnakého druhu za približne porovnateľných podmienok vypracovať internú smernicu – normu stratného. Stratné nad daňovníkom stanovenú internú smernicu nie je daňovým výdavkom. Zároveň je daňovník povinný zabezpečiť primeranú starostlivosť o tovar, t. j. je povinný zabezpečiť také bezpečnostné opatrenia, aby ku krádežiam nedochádzalo alebo aby dochádzalo v minimálnej miere.

Ustanovenie nepriamo stanovuje aj manká a škody [s výnimkou tých, ktoré sú vymedzené v § 19 ods. 3 písm. d) a g)], ktoré sú uznané do daňových výdavkov:

–   prirodzený úbytok zásob – ide o úbytok hmotnosti alebo objemu zásob, ktorý vyplýva z technických a technologických vlastnosti zásob vznikajúci napr. rozprašovaním, vyschnutím, vyparovaním a pod. Daňovník rovnako ako pri stratnom má možnosť na základe dlhodobejšieho sledovania stanoviť normu prirodzeného úbytku zásob. Úbytky zásob do normy prirodzeného úbytku sú považované za daňový výdavok.

–   nezavinený úhyn zvierat, ktoré nie sú na účely ZDP považované za HM – ide napr. o kŕdle sliepok, kačíc, moriek.

 

-   odsek 2 písm. f) vymedzuje prípady, v ktorých nie je daňová zostatková cena pri vyradení majetku z evidencie považovaná za daňový výdavok. Podľa tohto ustanovenia nie je možné uznať napr.:

–   daňovú zostatkovú cenu špecificky vymedzeného majetku v § 19 ods. 3 písm. b) ZDP (osobné automobily, člny, lode, lietadlá, budovy odpisované v odpisovej skupine 6) prevyšujúcu príjem z predaja tohto majetku,

–   daňovú zostatkovú cenu HM vyradeného z dôvodu škody prevyšujúcu výšku príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane,

–   daňovú zostatkovú cenu majetku vyradeného z dôvodu jeho darovania.

 

-   odsek 2 písm. k) stanovuje neuznateľnosť straty dosiahnutej z opätovného postúpenia pohľadávky nadobudnutej postúpením. Za daňový výdavok sa považuje obstarávacia cena pohľadávky len do výšky príjmu z jej postúpenia. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na pohľadávku nadobudnutú postúpením, ktorá je voči dlžníkovi v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní a na ktorú je možné tvoriť podľa § 20 ods. 10 až 12 opravnú položku do výšky uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením. v prípade opätovného postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi v konkurze alebo reštrukturalizácii je strata vzniknutá z tohto postúpenia pohľadávky daňovo akceptovaná len do výšky rozdielu medzi príjmom z opätovného podstúpenia a opravnou položkou.

 

-   v odseku 2 písm. l) je v nadväznosti na spôsob zdanenia peňažných a nepeňažných plnení vyplatených/poskytnutých držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti upravené, že za daňové výdavky sa nepovažuje výdavok vo výške hodnoty poskytnutého daru.

Uvedené znamená, že v prípade

–   vyplatenia peňažného daru, musí jeho prijímateľ evidovať čo za tento peňažný dar obstaral a takýto výdavok vo výške napr. obstarávacej ceny majetku, nie je uznaným daňovým výdavkom,

–   poskytnutia nepeňažného daru, je hodnota tohto daru (obstarávacia cena zistená u darcu) nedaňovým výdavkom.

Výdavky, ktoré súvisia s takto využívaným darom, ktoré už vynakladá sám prijímateľ a spĺňajú definíciu daňového výdavku uvedeného v § 2 písm. i) ZDP, sú už uznanými daňovými výdavkami.

 

-   v odseku 2 písm. m)

Podľa tohto ustanovenia sa za daňové výdavky nepovažujú výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru:

–   z dôvodu jeho klasifikácie ako nebezpečného podľa osobitného predpisu,

–   likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže, že pred uplynutím tejto doby vykonal opatrenia na podporu ich predaja do uplynutia tejto doby formou postupného znižovania ceny, okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín Potravinovej banke Slovenska a liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa osobitného predpisu,

–   bez stanovenia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže príjem z ich predaja.

Prvým prípadom likvidácie tovaru je likvidácia z dôvodu jeho klasifikácie ako nebezpečného v súlade so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. h) uvedeného zákona sa za nebezpečný výrobok považuje výrobok, ktorý nespĺňa požiadavky bezpečného výrobku. Za nebezpečný výrobok nemožno považovať výrobok iba preto, že do obehu bol uvedený bezpečnejší výrobok. Bezpečným výrobkom je výrobok, ktorý za bežných alebo rozumne predvídateľných podmienok používania, inštalácie alebo údržby nepredstavuje po dobu určenú výrobcom alebo po dobu obvyklej použiteľnosti nebezpečenstvo pre spotrebiteľa alebo jeho používanie predstavuje pre spotrebiteľa vzhľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia len minimálne nebezpečenstvo alebo svojimi vlastnosťami zodpovedá požiadavkám podľa osobitných predpisov.

 

Príklad

Daňovník v roku 2023 obstaral tovar v hodnote 6 000 eur za účelom jeho predaja. Nákup tovaru zaúčtoval v knihe zásob (alebo v evidencii zásob, ak vedie daňovú evidenciu). Tento tovar bol Slovenskou obchodnou inšpekciou označený za nebezpečný tovar, nakoľko nespĺňa požiadavky bezpečného výrobku. Daňovník tento tovar vyradil z dôvodu jeho zákazu predaja. Úbytok zásob zaúčtoval aj v knihe zásob (alebo v evidencii zásob).

Môže si sumu 6 000 eur zaplatenú pri nákupe tovaru zahrnúť do daňových výdavkov?

Nakoľko sa jedná o vyradenie zásob tovaru z dôvodu jeho klasifikácie ako nebezpečného podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, výdavky vo výške obstarávacej ceny tovaru v sume 6 000 eur nie sú daňovými výdavkami.

Ak sa likviduje tovar, ktorý má stanovenú dobu použiteľnosti alebo trvanlivosti, a daňovník nepreukáže, že pred uplynutím tejto doby a až do uplynutia tejto doby vykonal opatrenia na podporu ich predaja formou postupného znižovania ceny, t. j. ak daňovník nepreukáže, že pri tovare s dobou použiteľnosti alebo trvanlivosti postupne aspoň 2 – 3 krát znížil cenu nie je možné zahrnúť obstarávaciu cenu tovaru do daňových výdavkov.

Poznámka

 

Daňovník môže postupné znižovanie ceny preukázať napr. internou smernicou, z ktorej bude zrejmé kedy, v akej výške a za akých podmienok bude znižovať ceny zásob tovarov.

 

Príklad

Daňovník má na sklade zásoby tovaru – potravín v obstarávacej cene 10 000 eur, ktorým doba použiteľnosti už uplynula a ktoré sa daňovníkovi aj napriek tomu, že postupne znižoval cenu týchto potravín (celkom 4 – krát) nepodarilo predať. Daňovník uvedené zásoby tovaru zlikvidoval.

Je obstarávacia cena zlikvidovaných zásob daňovým výdavkom?

Áno, výdavky vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník preukáže, že pred uplynutím tejto doby vykonal opatrenia na podporu ich predaja do uplynutia tejto doby formou postupného znižovania ceny, sú daňovým výdavkom spoločnosti.

V prípade tovaru, ktorý má určenú dobu použiteľnosti, je výnimkou z posudzovania postupného znižovania ceny skutočnosť, že

-   daňovník daroval takéto zásoby

•    Potravinovej banke Slovenska

     Potravinová banka Slovenska je občianske združenie s humanitárnym zameraním. Je nevládne, apolitické a nie je viazané na žiadne náboženské hnutie. Zhromažďuje zadarmo potraviny, skladuje a prideľuje ich humanitárnym alebo charitatívnym organizáciám, ktoré poskytujú potravinovú pomoc ľuďom v núdzi.

     Z účtovného hľadiska sa bezodplatné odovzdanie zásob na základe dobrovoľného plnenia účtovnej jednotky, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva, účtuje na ťarchu účtu 543 – Dary v analytickom členení na daňový výdavok alebo nedaňový výdavok. Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva bezodplatné odovzdanie zásob zaúčtuje ako úbytok zásob v knihe zásob.

•    neziskové subjekty uvedené v § 12 ods. 3 ZDP, ktorých predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5 ZDP (verejnoprospešný účel),

•    registrované sociálne podniky, ktorých predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5 ZDP,

-   išlo o lieky, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa § 51 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, pričom lekárne podľa tohto zákona ani nie sú oprávnené znižovať ich cenu pred blížiacim sa dátumom použiteľnosti.

V týchto prípadoch sa obstarávacia cena potravín považuje za daňový výdavok.

 

Príklad

Daňovník v roku 2023 bezodplatne odovzdal zásoby potravín Potravinovej banke Slovenska, ktoré zaúčtoval na účet 543 – Dary.

Je obstarávacia cena týchto zásob daňovým výdavkom, aj keď daňovník cenu zásob potravín pred uplynutím doby ich trvanlivosti postupne neznižoval?

Áno.

Obstarávacia cena zásob potravín u daňovníka, ktorý ich bezodplatne odovzdal Potravinovej banke Slovenska (čo preukáže dokladom, z ktorého bude zrejmé, že na základe zmluvy uzatvorenej s Potravinovou bankou Slovenska, bezodplatne odovzdal zásoby potravín), považovaná za daňový výdavok, bez ohľadu na to, či daňovník cenu zásob potravín pred uplynutím doby ich trvanlivosti postupne znižoval.

 

Príklad

Právnická osoba poskytla humanitárnu pomoc do zahraničia krajine postihnutej zemetrasením vo forme diek, zdravotníckeho materiálu, potravinovej pomoci vo výške 20 000 eur na základe uzatvorenej darovacej zmluvy s Ministerstvom vnútra SR.

Sú náklady na obstaranie uvedeného materiálu a potravín daňovým výdavkom spoločnosti?

V tomto prípade je pre uznateľnosť vynaložených nákladov na humanitárnu pomoc možné postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. u) ZDP, podľa ktorého je daňovým výdavkom aj poskytnutie materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia, ktorú daňovník bezodplatne odovzdá na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvu vnútra SR.

 

Príklad

Spoločnosť vyradila zásoby liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa osobitného predpisu (zákon o liekoch) z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti vo výške ich obstarávacej ceny v celkovej sume 5 000 eur.

Je uvedený výdavok daňovo uznaný?

Výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru – liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa osobitných predpisov z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti sú daňovým výdavkom spoločnosti.

V prípade likvidácie zásob tovaru, ktoré nemajú stanovenú dobu použiteľnosti, je jeho obstarávacia cena uznaná za daňový výdavok za podmienky, že daňovník dosiahne príjem z predaja.

!     Upozornenie

Aj keď toto ustanovenie neurčuje minimálnu výšku ceny za predaj takéhoto tovaru, v prípade blízkych osôb vydefinovaných v § 2 ZDP, by mohol správca dane sledovať aj dodržanie transferového oceňovania takéhoto predaja.

 

Príklad

Spoločnosť v roku 2021 kúpila zásoby tovaru, ktoré nemajú stanovenú dobu použiteľnosti alebo trvanlivosti v hodnote 10 000 eur. Tieto zásoby sa jej ani po dvoch rokoch nepodarilo predať, preto ich v roku 2023 zlikvidovala.

Je obstarávacia cena týchto zásob tovaru v roku 2023 daňovým výdavkom spoločnosti?

Nie.

Nakoľko v roku 2023 daňovník nedosiahol žiadny príjem z ich predaja, obstarávacia cena zásob tovaru, ktoré zlikvidoval je nedaňovým výdavkom spoločnosti.

§ 21a

Pravidlá nízkej kapitalizácie

(1) U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), daňovými výdavkami nie sú úroky platené z úverov a pôžičiek a súvisiace výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky, ak je veriteľ závislou osobou vo vzťahu k dlžníkovi, pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku podľa osobitného predpisu,¹⁾ a to vo výške úrokov, ktoré počas zdaňovacieho obdobia presahujú 25 % hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa osobitného predpisu¹⁾ alebo výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa medzinárodných účtovných noriem^77a) a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov.

(2) Ak podmienkou pre poskytnutie úveru alebo pôžičky dlžníkovi veriteľom je poskytnutie priamo súvisiaceho úveru, pôžičky alebo vkladu tomuto veriteľovi závislou osobou, považuje sa na účely odseku 1 a vzhľadom k tomuto úveru alebo pôžičke veriteľ za závislú osobu vo vzťahu k dlžníkovi.

(3) Odseky 1 a 2 sa neuplatnia u dlžníka, ktorý je bankou alebo pobočkou zahraničnej banky,⁹⁴⁾ poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou, pobočkou zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne, subjektom podľa osobitného predpisu^105b) alebo lízingovou spoločnosťou.^105c)

(4) Odseky 1 až 3 sa neuplatnia, ak daňovník zvýšil základ dane podľa § 17k.

 

Komentár k § 21a

Ustanovenie vymedzuje pravidlá nízkej kapitalizácie, ktorých cieľom je zamedzenie uplatnenia nákladových úrokov a nákladov súvisiacich s úvermi a pôžičkami poskytnutými medzi závislými osobami nad zákonom stanovený limit. Pravidlá nízkej kapitalizácie sa uplatňujú na daňovníka – právnickú osobu s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá účtuje v sústave PÚ alebo vykazuje výsledok hospodárenia podľa IFRS.

Pravidlá nízkej kapitalizácie sa vzťahujú na pôžičky a úvery, a to konkrétne na úroky a náklady súvisiace s poskytnutou pôžičkou a úverom (napr. výdavky na znalecké posudky, poplatky za bankové záruky, provízie za sprostredkovanie pôžičky), ak je veriteľ závislou osobou k dlžníkovi. Tieto pravidlá sa použijú aj v prípade, ak veriteľ nie je závislou osobou k dlžníkovi, avšak podmienkou poskytnutia úveru alebo pôžičky je poskytnutie úveru veriteľovi od subjektu, ktorý je závislou osobou k dlžníkovi.

Medzi výdavky súvisiace s prijatými pôžičkami a úvermi sa zahŕňajú napríklad výdavky na znalecké posudky, poplatky za bankové záruky, provízie za sprostredkovanie pôžičky. Úroky, ktoré tvoria súčasť obstarávacej ceny majetku, sa do nákladových úrokov, ktoré sa testujú na nízku kapitalizáciu, nezahŕňajú. Rovnako sa pravidlá nízkej kapitalizácie neaplikujú ani na úrokové náklady kapitalizované majetku v ocenení vlastnými nákladmi.

Systém limitovania úrokových nákladov od závislých osôb:

-   základňou pre limitáciu je ukazovateľ EBITDA, ktorým je výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve zvýšený o účtovné odpisy zahrnuté do tohto výsledku hospodárenia a o nákladové úroky zahrnuté do tohto výsledku hospodárenia,

-   z takto upraveného ukazovateľa EBITDA sa vypočíta hodnota vo výške 25 %,

-   daňovník vyčísli sumu nákladových úrokov a nákladov súvisiacich s poskytnutým úverom alebo pôžičkou,

-   ak úhrn nákladových úrokov a nákladov súvisiacich s poskytnutým úverom je vyšší ako 25 % hodnoty ukazovateľa EBITDA, potom je daňovník povinný uplatniť pravidlá nízkej kapitalizácie a o sumu nákladových úrokov a nákladov súvisiacich s poskytnutým úverom prevyšujúce hodnotu 25 % ukazovateľa EBITDA je povinný zvýšiť základ dane.

Pravidlá nízkej kapitalizácie sa uplatnia iba v prípade, že sa neuplatňuje ustanovenie § 17k.

§ 22

Odpisy hmotného majetku
a nehmotného majetku

(1) Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný¹⁾ alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 26 až 28 a nehmotného majetku v odseku 8, ak nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23.

(2) Hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona sú

a)  samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,

b)  budovy a iné stavby¹⁰⁶⁾ okrem

     1. prevádzkových banských diel,

    2. drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,¹⁰⁷⁾

[Dňom 1. apríla 2024 v § 22 ods. 2 písm. b) druhý bod znie:

    2. drobných stavieb na poľnohospodárske účely, na lesnícke účely alebo na poľovnícke účely¹⁰⁷⁾ a jednoduchých stavieb na poľnohospodárske účely, na lesnícke účely alebo na poľovnícke účely,^107a) ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m² a výška 5 m a okrem oplotení¹⁰⁷⁾ slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,]

c)  pestovateľské celky trvalých porastov¹⁰⁸⁾ podľa odseku 5 s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,

d)  zvieratá uvedené v prílohe č. 1,

e)  iný majetok podľa odseku 6.

(3) Samostatnou hnuteľnou vecou je aj výrobné zariadenie, zariadenie a predmet slúžiaci na poskytovanie služieb, účelový predmet a iné zariadenie, ktoré s budovou alebo so stavbou netvorí jeden funkčný celok, aj keď je s ňou pevne spojené.

(4) Súborom hnuteľných vecí je súhrn samostatných hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie. Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo iného celku. Súbor hnuteľných vecí sa účtuje alebo eviduje podľa § 6 ods. 11 samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých veciach zaradených do súboru, o určení hlavnej funkčnej veci a o všetkých zmenách súboru, napríklad prírastkoch a úbytkoch vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných a zostatkových cenách jednotlivých prírastkov a úbytkov, o celkovej cene súboru hnuteľných vecí, o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny súboru hnuteľných vecí.

(5) Pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky podľa odseku 2 sú

a)  ovocné stromy vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 90 stromov na 1 ha,

b)  ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 1000 kríkov na 1 ha,

c)  chmeľnice a vinice.

(6) Iným majetkom na účely tohto zákona sú

a)  otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak sa nezahrnujú do vstupnej ceny alebo zostatkovej ceny hmotného majetku,

b)  technické rekultivácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,¹⁰⁹⁾

c)  technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur,

d)  technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur vykonané a odpisované nájomcom,

e)  technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur a technické zhodnotenie vykonané na plne neodpísanom hmotnom majetku uvedenom v prílohe č. 3 vyššie ako 1 700 eur, ak je zaradené do užívania alebo do obchodného majetku v inom zdaňovacom období, ako je zaradený do užívania alebo do obchodného majetku hmotný majetok uvedený v prílohe č. 3, na ktorého odpis sa uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e.

(7) Nehmotným majetkom na účely tohto zákona je dlhodobý nehmotný majetok podľa osobitného predpisu,¹⁾ ktorého vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok vrátane dlhodobého nehmotného majetku zaúčtovaného právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie vyčleneného z goodwillu alebo záporného goodwillu podľa osobitného predpisu,¹⁾ len pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c.

[Dňom 1. marca 2024 v § 22 ods. 7 sa za slová „daňovníka zrušeného bez likvidácie“ vkladajú slová „alebo nástupníkom daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením,“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „alebo § 17ea“.]

(8) Nehmotný majetok sa odpíše v súlade s účtovnými predpismi,¹⁾ najviac do výšky vstupnej ceny (§ 25) s výnimkou goodwillu a záporného goodwillu, ktorý sa zahrnuje do základu dane podľa § 17a až 17c.

(9) Daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období; v ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10; v takom prípade daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť ani mikrodaňovník, ak uplatňuje odpisy podľa § 26 ods. 12. Daňovník, okrem daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a a 30b, je povinný prerušiť uplatňovanie odpisovania hmotného majetku v tom zdaňovacom období,

a)  v ktorom hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, okrem hmotného majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného majetku v používaní a hmotného majetku podľa § 26 ods. 7 poskytnutého na základe zmluvy o výpožičke¹¹⁰⁾,

b)  ktoré začína dňom v poradí druhej zmeny zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, ak v poradí k druhej zmene príde počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom od poslednej zmeny zdaňovacieho obdobia uplynie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,

c) v ktorom nedôjde k predĺženiu platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby^111a) alebo k predĺženiu dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku,^111b) a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom stavebný úrad¹⁰⁷⁾ rozhodne o ďalšom predĺžení platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby,^111a) o ďalšom predĺžení dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku^111b) alebo vydá kolaudačné rozhodnutie.

[Dňom 1. apríla 2024 v § 22 ods. 9 písm. c) sa slová „na predčasné užívanie“ nahrádzajú slovami „predčasného užívania“, slová „dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku“ sa nahrádzajú slovami „skúšobnej prevádzky“, nad slovom „úrad“ sa odkaz „107)“ nahrádza odkazom „111c)“ a slovo „rozhodnutie“ sa nahrádza slovami „osvedčenie stavby“.]

(10) Hmotným majetkom na účely tohto zákona nie sú zásoby.

(11) Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku podľa § 26 ods. 6 a 7, § 27 alebo § 28 účtovaného¹⁾ alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, okrem majetku vylúčeného z odpisovania, môže daňovník uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.

(12) Pri vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku odpisovaného podľa § 26 ods. 6 a 7 uplatní daňovník odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval¹⁾ alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11. Pri hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) prvého bodu, môže daňovník uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval¹⁾ alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11.

(13) Daňovník pri prevode správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku uplatní z ročného odpisu pomernú časť vo výške pripadajúcej na počet celých kalendárnych mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do dňa prevodu, počas ktorých majetok účtoval¹⁾ a používal na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Zvyšnú časť ročného odpisu uplatní daňovník, ktorý nadobudol právo správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku, počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom táto skutočnosť nastala.

(14) U daňovníka, u ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako kalendárny rok z dôvodu úmrtia, sa uplatní z vypočítaného ročného odpisu alikvotná časť pripadajúca na celé mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval ako obchodný majetok.¹⁾ Zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na kalendárne mesiace uplatní daňovník pokračujúci v činnosti po zomretom daňovníkovi, pričom zvyšná časť odpisu sa uplatní už v mesiaci, v ktorom bol majetok zaevidovaný v majetku daňovníka pokračujúceho v činnosti po zomretom daňovníkovi.

(15) Hmotný majetok podľa odseku 2 písm. a) je možné rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti hmotného majetku (ďalej len „jednotlivá oddeliteľná súčasť“), ak vstupná cena každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti je vyššia ako 1 700 eur. Jednotlivé oddeliteľné súčasti sa evidujú samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých oddeliteľných súčastiach a všetky zmeny jednotlivých oddeliteľných súčastí, napríklad ich prírastky a úbytky vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných cenách a zostatkových cenách jednotlivých oddeliteľných súčastí, o celkovej cene hmotného majetku a o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny tohto majetku. Z hmotného majetku podľa odseku 2 písm. b) je možné vyčleniť na samostatné odpisovanie len tie jednotlivé oddeliteľné súčasti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1.

 

Komentár k § 22

-   odsek 1 Vstupná cena HM a NHM (s výnimkou majetku vylúčeného z odpisovania vymedzeného v § 23 ZDP) sa do základu dane zahŕňa postupne vo forme odpisov stanovených jednou z metód vymedzených v ZDP. Základným predpokladom pre uplatnenie daňových odpisov pri majetku je splnenie 2 podmienok:

•    o majetku musí byť účtované = majetok je uvedený do užívania. Majetok je uvedený do užívania:

–   ak sú zabezpečené všetky technické funkcie majetku potrebné na jeho užívanie a splnenie povinností určených právnymi predpismi ako napr. bezpečnostnými, ekologickými, protipožiarnými, stavebnými, hygienickými a pod.,

–   ak je vydané povolenie na predčasné užívanie stavby alebo rozhodnutie o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku.

     Na uplatnenie daňových odpisov musí byť o majetku účtované v účtovníctve alebo v daňovej evidencii k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Výnimku predstavuje majetok:

–   odpisovaný časovou alebo výkonovou metódou odpisovania podľa § 26 ods. 6 a 7 ZDP,

–   ktorého daňová zostatková cena je limitovaná do výšky príjmu z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP.

     Pri tomto majetku je možné uplatniť daňové odpisy aj k majetku, ktorý je vyradený z užívania počas zdaňovacieho obdobia.

•    majetok musí byť používaný na dosahovanie zdaniteľných príjmov = majetok, ktorý daňovník aspoň časť zdaňovacieho obdobia používa na dosahovanie zdaniteľných príjmov. V prípade, že daňovník počas zdaňovacieho obdobia majetok vôbec nepoužil aj v nadväznosti na § 22 ods. 9 ZDP, nemá nárok na uplatnenie daňového odpisu z tohto majetku. Podmienkou na uplatnenie daňových odpisov nie je používanie majetku počas celého zdaňovacieho obdobia.

     Osobitnou kategóriou sú daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie, u ktorých môže vzhľadom na osobitne vykonávané činnosti dôjsť k situácii, že majetok je používaný čiastočne k dosahovaniu zdaniteľných príjmov a čiastočne k dosahovaniu príjmov z hlavnej (nezdaňovanej) činnosti. V takomto prípade si daňovník môže uplatniť daňový odpis majetku, a to v pomernej časti, ktorá sa vzťahuje k príjmom, ktoré podliehajú zdaneniu,

 

Príklad

Je možné zaradiť automobil do majetku a následne ho odpisovať, ak automobil nie je prihlásený na dopravnom inšpektoráte, nemá ŠPZ ale bude na prevozných značkách a bude využívaný na skúšobné jazdy?

ZDP neupravuje podmienky pre zaradenia majetku do užívania na účely odpisovania. Pri jeho zaradení je potrebné postupovať v zmysle zákona o účtovníctve a § 33 postupov účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ, ktorý ustanovuje, že uvedeným do užívania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku na jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov napr. zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona sa vozidlo vo vymedzených prípadoch nesmie pohybovať po cestách, v niektorých prípadoch to platí, ak nie je prihlásené do evidencie vozidiel v SR alebo do evidencie vozidiel iného štátu. Toto neplatí pri novozakúpenom vozidle, a to za predpokladu, že je vybavené platnou tabuľkou so zvláštnym evidenčným číslom. V danom prípade má auto prevozné značky, čiže prevádzkovať na cestách sa môže. Z pohľadu účtovníctva pri zakúpení nového motorového vozidla a pridelení zvláštnej značky, ktorá umožňuje riadne užívanie auta, sa môže auto zaradiť do užívania a odpisovať. Daňové odpisy si môže uplatniť, ak využíva vozidlo na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

 

Príklad

Daňovník v decembri 2023 obstaral a aj zaradil do užívania server v hodnote vyššej ako 1 700 eur. Ide o majetok, ktorý už v decembri 2023 bol používaný na dosahovanie zdaniteľných príjmov. Podľa interného predpisu daňovník (účtovná jednotka) začne uplatňovať účtovné odpisy od mesiaca nasledujúceho po zaradení majetku do používania, t. j. účtovné odpisy si prvýkrát uplatní až za január 2024.

Môže si daňovník uplatniť daňové odpisy podľa ZDP už za december 2023 aj napriek pravidlám stanoveným ohľadne účtovných odpisov v internej smernici alebo je povinný začať uplatňovať daňové odpisy v súlade so začatím účtovania účtovných odpisov?

Podľa § 22 ods. 1 ZDP je možné uplatňovať daňové odpisy z hmotného majetku (okrem majetku, ktorý je v súlade s § 23 ZDP vylúčený z odpisovania), ak tento majetok spĺňa 2 podmienky:

1. je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov,

2. je účtovaný v súlade so zákonom o účtovníctve, pričom za zaúčtovanie sa považuje uvedenie majetku do užívania.

Hmotný majetok – server spĺňa obidve vyššie uvedené podmienky pre uplatnenie daňových odpisov za december 2023 a to bez ohľadu na skutočnosť, akým spôsobom má daňovník (účtovná jednotka) vo svojom vnútornom predpise nastavené začatie uplatňovania účtovných odpisov. Za december 2023 si môže daňovník uplatniť daňový odpis vo výške 1/12 ročného daňového odpisu vypočítaného podľa § 26 až 28 zákona o dani z príjmov.

-   odseky 2 až 6 vymedzujú hmotný majetok, ktorý sa považuje za odpisovaný majetok:

1. samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí – požaduje sa súčasné splnenie 3 podmienok:

–   samostatné technicko-ekonomické určenie,

–   vstupná cena vyššia ako 1 700 EUR,

–   doba použiteľnosti dlhšia ako 1 rok.

Za samostatné hnuteľné veci sa považujú aj výrobné zariadenia, zariadenia a predmety slúžiace na poskytovanie služieb, účelové zariadenia, ktoré sú pevne spojené s budovou avšak netvoria s ňou jeden funkčný celok. Ako pomôcku pre určenie či dané zariadenie sa odpisuje samostatne alebo ako súčasť budovy je možné použiť pokyn MF SR č. 3400/1998-62 k uplatňovaniu § 26 ods. 2 a k § 33 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov (FS 3/1998), ktorý primerane platí aj pre ZDP.

Súbor hnuteľných vecí vytvára daňovník na dobrovoľnom rozhodnutí daňovníka a považuje sa za 1 samostatnú hnuteľnú vec odpisovanú v jednej odpisovej skupine. Súbor hnuteľných vecí je vytváraný z viacerých samostatných hnuteľných vecí. Každá hnuteľná vec má svoje samostatné technicko-ekonomické určenie, vstupnú cenu vyššiu ako 1 700 eur a dobu použiteľnosti dlhší ako 1 rok a používajú sa spoločne pri vykonávaní výrobných, obchodných a iných činností daňovníkom. Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku. Pri vymedzení hlavného funkčného celku sa nesledujú špecifické technické funkcie HM ale uprednostňuje sa hodnotové kritérium.

V prípade súboru hnuteľných vecí sa vyžaduje zabezpečenie evidencie o:

•    technických a hodnotových údajoch pri jednotlivých veciach zaradených do súboru,

•    určení hlavnej funkčnej veci súboru,

•    všetkých údajoch, o zmenách súboru (prírastky, úbytky) vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny,

•    údajoch týkajúcich sa vstupných a zostatkových cien jednotlivých prírastkov a úbytkov,

•    údajoch o celkovej cene súboru,

•    údajoch o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcej zo zmeny vstupnej ceny súboru.

Majetok, ktorý

–   nespĺňa podmienku výšky vstupnej ceny sa zahrnuje do ZD v súlade s účtovníctvom:

–   zaradenie majetku a účtovanie o ňom ako o dlhodobom hmotnom majetku – odpisovanie na základe odpisového plánu daňovníka,

–   účtovanie ako zásoba,

–   má prevádzkovo-technické funkcie kratšie ako 1 rok (bez ohľadu na výšku ocenenia) – podľa účtovníctva ide o zásobu a do základu dane sa zahŕňa v súlade s účtovníctvom.

 

Príklad

Daňovník vybudoval kotolňu na výrobu a dodávku tepla, ktorá pozostáva z kotlov, výmenníkov, čerpadiel a horákov. Hodnota majetku zaradeného do odpisovej skupiny 2 pozostávajúceho z kotlov, výmenníkov a čerpadiel je v sume 320 000 eur a hodnota horákov zaradených do odpisovej skupiny 3 je v hodnote 170 000 eur.

Ako môže daňovník odpisovať tento majetok?

Vychádzame z predpokladu, že každý samostatný majetok je v hodnote vyššej ako 1 700 eur. V tomto prípade má daňovník možnosť postupovať 2 spôsobmi:

1. každý majetok samostatne zaradí do odpisovej skupiny a bude uplatňovať odpisy za jednotlivý majetok zaradený do odpisovej skupiny 2 alebo 3,

2. z majetku môže vytvoriť súbor hnuteľných vecí a keďže v odpisovej skupine 2 má majetok zaradený vo vyššej hodnote, bude tento súbor hnuteľných vecí odpisovať v odpisovej skupine.

 

Príklad

Je možné notebook, monitor, dokovaciu stanica, myš, klávesnicu a tašku v hodnote do 1 700 eur zaradiť ako súbor hnuteľných vecí?

V prípade súboru hnuteľných vecí musí byť dodržaná podmienka, že každá jednotlivá vec, ktorá je súčasťou súboru hnuteľných vecí musí spĺňať 3 základné podmienky stanovené ZDP pre samostatné hnuteľné veci, t. j. mať:

–   samostatné technicko-ekonomické určenie,

–   prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako 1 rok a 

–   vstupnú cenu vyššiu ako 1 700 eur.

V prípade majetku, ktorého doba použiteľnosti je dlhšia ako 1 rok, ale vstupná cena nižšia ako 1 700 eur hovoríme o dlhodobom hmotnom majetku, ktorý ZDP nepovažuje za odpisovaný majetok na daňové účely.

Do daňových výdavkov, resp. základu dane sa zahŕňa takýto majetok v súlade s účtovníctvom, t. j. daňovník si spôsob zahrnutia (jednorazovo alebo postupne vo forme účtovných odpisov) stanoví sám na základe svojho rozhodnutia vo svojej internej smernici.

Ak sa daňovník rozhodne takýto dlhodobý HM účtovne odpisovať na základe zvoleného odpisového plánu, potom účtovné odpisy predstavujú zároveň daňové výdavky (podľa ZDP sa odpisuje len HM s obstarávacou cenou vyššou ako 1 700 eur a dobou použiteľnosti dlhšou ako 1 rok).

2. budovy a stavby – bez limitácie vstupnej ceny. Za budovy a stavby na účely ZDP sa nepovažujú:

•    prevádzkové banské diela,

•    drobné stavby na lesnej pôde na lesnú výrobu a poľovníctvo (postup podľa účtovníctva).

 

Príklad

Lesný podnik v zdaňovacom období vybudoval oplotenie lesnej škôlky a oplotenie pozemku, na ktorom sa nachádza parkovisko pre lesné mechanizmy a sklady materiálu a krmiva.

Ako sa budú posudzovať oplotenia z pohľadu ZDP?

Oplotenie lesnej škôlky je drobná stavba na lesnej pôde a nepovažuje sa podľa § 22 ods. 2 písm. b) druhého bodu za stavbu na účely ZDP. Do daňových výdavkov sa výdavky zahrnú v súlade s účtovníctvom, a to buď jednorazovo alebo postupne prostredníctvom účtovných odpisov.

Oplotenie pozemku, na ktorom je umiestnené parkovisko s lesnými mechanizmami a sklady materiálu a krmiva sa považuje v súlade s § 139b ods. 8 písm. b) stavebného zákona za drobnú stavbu. V súlade s prílohou č. 1 k ZDP sú drobné stavby zaradené do odpisovej skupiny 4 (položka 4-16) s dobou odpisovania 12 rokov.

ZDP budovy a stavby samostatne nedefinuje, ale odvoláva sa na stavebno–technické predpisy ako je zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z.n.p.

 

S účinnosťou od 1. 4. 2024 je stavebný zákon nahradený zákonom o výstavbe. V nadväznosti na zákon o výstavbe bol novelizovaný ZDP v čl. XXXII zákona č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Jednou zo zmien je úprava poznámky pod čiarou 106 tak, aby sa pri vymedzení pojmov budov a stavieb odkazoval ZDP na zákon o výstavbe. Ďalšou zmenou je úprava ustanovenia týkajúceho sa vymedzenia stavieb a budov, ktoré sa na účely ZDP nepovažujú za odpisovaný hmotný majetok. Cieľom úpravy bolo aj naďalej ponechanie vymedzenia stavieb a budov, ktoré slúžia na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva. V súlade s novým zákonom o výstavbe však bolo potrebné zosúladiť vymedzenie tých stavieb a budov. Na základe uvedeného sa za budovu a stavbu na účely ZDP nepovažujú drobné stavby na poľnohospodárske účely, na lesnícke účely alebo na poľovnícke účely a jednoduché stavby na poľnohospodárske účely, na lesnícke účely alebo na poľovnícke účely, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m a oplotenia slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva. V tejto súvislosti sa upravilo znenie poznámky pod čiarou 107 a zaviedla sa nová poznámka pod čiarou 107a, ktoré sa odvolávajú na prílohu č. 2 a 3 k zákonu o výstavbe.

Súčasťou ocenenia budovy a stavby je všetko, čo k nej podľa jej charakteru a projektovej dokumentácie patrí. Príklady vybavenia stavby, ktoré sú súčasťou ocenenia budovy a stavby a odpisujú sa spolu s ňou uvádza pokyn MF SR č. 3400/1998-62 k uplatňovaniu § 26 ods. 2 a k § 33 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov (FS 3/1998), ktorý primerane platí aj pre ZDP.

 

Príklad

Spoločnosť vybudovala a zaradila do užívania automatické dvojkrídlové dvere vyrobené z hliníka.

Ako sa budú tieto dvere odpisovať? Budú súčasťou ocenenia budovy alebo sa budú odpisovať ako samostatný hnuteľný majetok?

Potrebné vychádzať z pokynu MF SR vo FS 3/1998. V súlade s bodom 1.15 uvedeného pokynu dvere a vráta (na mechanický alebo automatický pohon) sú vždy súčasťou stavby a nikdy nie sú samostatne odpisovaným hmotným majetkom. V prípade výmeny dverí je potrebné rozlišovať či ide o technické zhodnotenie alebo opravu.

 

Príklad

Klimatizácia v miestnosti, ktorá obsahuje vonkajšiu aj vnútornú jednotku v hodnote nad 1 700 eur sa posudzuje ako zhodnotenie stavby? Klimatizácia obsahuje vonkajšiu a vnútornú jednotku.

Ide o budovu, ktorá je plne odpísaná, odpisuje sa táto klimatizácia ako samostatný majetok? Ako sa postupuje, ak výdavky na klimatizáciu sú do 1 700 eur?

V zásade klimatizácia je súčasťou budovy. Pri posudzovaní výdavky vynaložených na klimatizáciu je potrebné postupovať podľa Pokynu MF SR č. 3400/1998-62, ktorý bol uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 3/1998, ktorý bližšie určuje a objasňuje prvky, ktoré sú súčasťou stavebnej časti stavby (odpisované spolu so stavbou) alebo technologickej časti stavby, ktoré sa odpisujú samostatne ako samostatné hnuteľné veci.

Podľa bodu 1.3. tohto pokynu, súčastou stavby je aj vzduchotechnika: t. j. potrubia, distribučné prvky vzduchu, zariadenia pre teplovzdušné vykurovanie, teplovzdušné vetranie, klimatizácia a odsávanie vzduchu v nevýrobných objektoch (ventilátory, ohrievače a chladiče vzduchu, zariadenia na tlmenie hluku). Súčasne ale platí, že klimatizačné zariadenia sú vyňaté na samostatné, tzv. komponentné odpisovanie podľa rozhodnutia daňovníka a môžu sa odpisovať odddelene od stavby 12 rokov, vo 4. odpisovej skupine, položka (4-17). Takto je možné postupovať u odpisovanej budovy aj u budovy, ktorá je už plne odpísaná.

Ak výdavky na klimatizáciu nepresiahnu sumu 1 700 eur je na rozhodnutí daňovníka akým spôsobom si stanoví v internom predpise zahrnovanie týchto výdavkov do nákladov:

a)  jednorázovo (na ťarchu účtu 501 – Spotreba materiálu) alebo

b)  postupne prostredníctvom účtovných odpisov (na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného a dlhodobého hmotného majetku), ak sa rozhodne tento majetok považovať za drobný dlhodobý hmotný majetok, pričom dobu odpisovania si stanoví v internej smernici. Z pohľadu ZDP sa pri zahrnovaní týchto výdavkov postupuje v súlade s účtovníctvom.

 

Príklad

Ako odpisovať kamerový systém a videozáznamník s viacerými kamerami?

Pri odpisovaní kamerového systému je potrebné rozlišovať, či ide o:

–   kamerový systém nainštalovaný na budove, pričom kamery sú napojené na rozvody počítačovej siete a centrálny pult ochrany. V tomto prípade je potrebné na kamerový systém nahliadať ako na počítače. Kamery obdobne ako počítače sa zaraďujú a odpisujú samostatne ako samostatné hnuteľné veci v závislosti od toho, či sú v obstarávacej cene do 1 700 eur alebo nad 1 700 eur. Rozvody počítačovej siete sú súčasťou stavby alebo sa môžu vyčleniť na komponentné odpisovanie – položka 2-40 ako jednotlivé oddeliteľné súčasti zabudované v stavbách určené na samostatné odpisovanie podľa § 22 ods. 15 ZDP,

–   menší kamerový systém, ktorý tvoria kamery a záznamník, ktorý niekoľko dní uchováva záznamy, ktoré sa po určitej dobe vymazávajú. Kamera aj záznamník je zvyčajne do 1 700 eur a daňovník sa na základe internej smernice môže rozhodnúť, či ho zahrnie do daňových výdavkov jednorazovo do nákladov alebo postupne vo forme účtovných odpisov.

3. pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky

•    ovocné stromy vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 90 stromov na 1 ha,

•    ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 1000 kríkov na 1 ha,

•    chmeľnice a vinice.

Pestovateľské celky trvalých porastov sa považujú za odpisovaný hmotný majetok až po dosiahnutí plodonostnej staroby. Do dosiahnutia tohto stavu sa považujú za hmotný majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23 ZDP.

 

Príklad

Poľnohospodárske družstvo sa rozhodlo pre výsadbu viniča. V roku 2020 si dodávateľským spôsobom obstaralo výstavbu opornej konštrukcie v hodnote 15 000 eur, nakúpilo sadenice viniča v hodnote 6 700 eur a vyplatilo mzdy zamestnancov za výsadbu viniča vo výške 2 500 eur, pričom prvá úroda viniča sa očakáva v roku 2023.

Vinice dosiahnu plodonosnú starobu v roku prvej úrody viniča, ktorá sa predpokladá v roku 2023. Do dosiahnutia plodonosného veku sa vinice evidujú prostredníctvom účtu 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku, na ktorý sa účtujú napr. náklady na obstaranie sadeníc, náklady na hnojenie, zavlažovanie viniča, miezd zamestnancov týkajúcich sa výsadby viniča ako aj náklady súvisiace s výstavbou opornej konštrukcie, ktoré sa považuje za príslušenstvo pestovateľských celkov a je súčasťou ocenenia viniča. Z pohľadu ZDP sa počas tohto obdobia považuje vinič podľa § 23 ods. 1 písm. b) za hmotný majetok neodpisovaný. V roku 2023, t. j. v roku dosiahnutia plodonosnej staroby sa viniče uvedú do užívania a preúčtujú sa na účet 025 – Pestovateľské celky trvalých porastov a daňovo sa začnú odpisovať v odpisovej skupine 4 (položka 4-13) s dobou odpisovania 12 rokov.

4. zvieratá – za odpisovaný majetok je možno považovať iba zvieratá vymedzené v prílohe č. 1 ZDP, a to bez ohľadu na výšku ich vstupnej ceny. Ide o tieto zvieratá:

Kód klasifikácie	Názov
01.41.10	Dojnice živé
01.42.11	Ostatný hovädzí dobytok a byvoly okrem teliat živé
01.43.10	Len: ostatné koňovité zvieratá živé – somáre, muly a mulice plemenné
01.45.1	Ovce a kozy živé
01.46.10	Ošípané živé
01.47.13	Husi živé
01.43.10	Kone živé

 

Ostatné zvieratá (napr. mladé zvieratá, zvieratá vo výkrme, kŕdle sliepok, kačíc, moriek a perličiek, kožušinové zvieratá, ryby, včelstvá, psy, dospelé plemenné a chovné zvieratá) sa do základu dane zahŕňajú v súlade s účtovníctvom.

 

5. iný majetok – majetok vymedzený v § 22 ods. 6 ZDP. Ide o majetok, ktorý má vymedzený osobitný spôsob zahrnovania do základu dane:

•    otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládky odpadov

–   dočasné stavby, ktorých dočasnosť je určená obmedzenou dobou trvania stavby, ťažby surovín alebo dobou trvania ukladania odpadov,

–   do základu dane sa zahŕňajú počas doby trvania ťažby alebo ukladania odpadov v súlade s § 26 ods. 6 ZDP – časová metóda odpisovania,

–   vstupná cena = všetky náklady vzniknuté pri týchto stavbách až do doby ich uvedenia do užívania,

•    technické rekultivácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak

–   ZDP ani postupy účtovania nedefinujú pojem technická rekultivácia, resp. rekultivácia,

–   podporne možno použiť vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 508/2004, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy,

–   rekultivácia je súhrn agromelioračných, agrotechnických, biologických a pestovateľských opatrení na obnovu pôdy,

–   technická rekultivácia = zemné práce, povrchové očistenie plochy, plošné urovnávky a navážky, hydromelioračné práce, odstránenie dočasných prístupových komunikácii, odstránenie následkov zdevastovania pôdy po stavebnej činnosti, po ukončení ťažby alebo ukladania odpadov,

–   potreba odlíšenia biologickej rekultivácie – dodatočné vklady do pôdy ako hnojenie, zatrávnenie, výsadba kvetov, kríkov, okrasných stromov a zvyčajne nasleduje po technickej rekultivácii,

–   výdavky na biologickú rekultiváciu sa zahŕňajú do základu dane v súlade s účtovníctvom v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o nich účtuje za predpokladu, že boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov.

Technickú rekultiváciu je možné považovať za:

–   súčasť vstupnej ceny HM – ide o technickú rekultiváciu vykonanú v rámci ukončenia stavebnej činnosti, ak bola vykonaná do doby uvedenia stavby do užívania, ktorá zvyšuje vstupnú cenu stavby. Do základu dane sa zahŕňa vo forme odpisov stavby počas doby odpisovania uvedenej stavby. Napr. pri výstavbe budovy náklady na odstránenie dočasných prístupových komunikácii, dočasného oplotenia, navezenie zeminy a vykonanie terénnych úprav,

–   technická rekultivácia, ktorej povinnosť vykonania vyplýva z osobitného predpisu – o organizácie vykonávajúce banskú činnosť alebo prevádzkujúce skládku odpadov – povinnosť vytvorenia rezervy na likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo účelovej finančnej rezervy na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzatvorení. Ak neboli rezervy vytvorené alebo boli vytvorené v nedostatočnej výške – náklady sú daňovými výdavkami v čase ich vynaloženia v súlade s účtovníctvom,

–   iný majetok – ide o stavby, napr. napríklad komunikácie, ktoré svojím charakterom, účelom a rozsahom slúžia na vykonanie technickej rekultivácie, pričom technická rekultivácia nie je dlhodobým hmotným majetkom, ak tak ustanovuje osobitný predpis. Na účely ZDP sa odpisujú časovou metódou podľa § 26 ods. 6 ZDP, pričom mesačný daňový odpis sa určí ako podiel vstupnej ceny technickej rekultivácie a predpokladanej doby trvania rekultivácie, ktorá je uvedená v projektovej dokumentácií. Napr. náklady na odstránenie dočasných prístupových komunikácii vybudovaných z dôvodu potreby vykonania technickej rekultivácie, náklady na objekty slúžiace ako ubytovňa.

•    technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 EUR

–   nehnuteľná kultúrna pamiatka = nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku,

–   za iný majetok sa považuje technické zhodnotenie vykonané na odpisovanej nehnuteľnej kultúrnej pamiatke alebo na plne odpísanej nehnuteľnej kultúrnej pamiatke,

–   technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je zaradené v odpisovej skupine 2 (položka 2-39) s dobou odpisovania 6 rokov.

 

Príklad

Spoločnosť obstarala nehnuteľnú kultúrnu pamiatku v roku 2022. V roku 2023 spoločnosť vykonala na budove technické zhodnotenie vo výške 150 000 eur a zaradila budovu do užívania. Spoločnosť bude v budove prevádzkovať kasíno.

Ako bude spoločnosť túto budovu vrátane technického zhodnotenia odpisovať?

Nehnuteľná kultúrna pamiatka je v súlade so ZDP považovaná za odpisovaný HM – budovu. Pri zaradení budovy do príslušnej odpisovej skupiny je potrebné vychádzať z kódu klasifikácie stavieb stanovenej vyhláškou Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia stavieb. Kasíno je v súlade s uvedenou vyhláškou zaradené pod kód 1261 – Budovy pre kultúru a verejnú zábavu, ktorý patrí do odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov. Technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur sa považuje za iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. c) ZDP a odpisuje sa v odpisovej skupine 2 s dobou odpisovania 6 rokov, aj napriek tomu, že budova kasína sa odpisuje 40 rokov.

•    technické zhodnotenie vykonané, uhradené a odpisované nájomcom na prenajatom majetku vyššie ako 1 700 EUR – podmienky odpisovania nájomcom:

–   technické zhodnotenie je vykonané a uhradené nájomcom,

–   ide o technické zhodnotenie prevyšujúce hodnotu 1 700 eur,

–   technické zhodnotenie je vykonané na základe písomného súhlasu prenajímateľa – túto povinnosť vymedzuje viacero právnych predpisov napr. § 667 ObčZ, podľa ktorého nájomca je oprávnený vykonávať zmeny na veci (technické zhodnotenie) len po súhlase prenajímateľa alebo § 58 ods. 3 stavebného zákona, podľa ktorého ak ide o stavebnú úpravu, nadstavbu alebo udržiavacie práce na stavbe, môže byť stavebníkom právnická alebo fyzická osoba, ktorá je nájomcom stavby, ak o tom predloží písomnú dohodu s vlastníkom stavby,

–   prenajímateľ nemôže zvýšiť vstupnú cenu prenajímaného majetku o výdavky vynaložené nájomcom na technické zhodnotenie,

–   vždy odpisuje buď nájomca alebo prenajímateľ – nie je možné podeliť si výdavky a tým podeliť si aj odpisovanie TZ napr. ak by prenajímateľ zvýšil VC ale nájomcovi by preplatil iba časť výdavkov (napr. 40 %).

Po splnení vyššie uvedených podmienok:

–   zaradenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý majetok – § 24 ods. 2 ZDP,

–   pri technickom zhodnotení budovy používanej na niekoľko účelov zaradenie do odpisovej skupiny na základe účelu, na ktorý nájomca používa prenajatý majetok

 

Príklad

Daňovník – právnická osoba si prenajme časť budovy, v ktorej prevádzkuje predaj potravín. Ide o budovu, ktorá sa používa na viacero účelov, pričom prevažujúca časť budovy podľa úžitkovej plochy je zaradená do odpisovej skupiny 6. Nájomca na základe písomnej dohody s prenajímateľov v roku 2023 vykoná technické zhodnotenie, pričom prenajímateľ nezvyšuje vstupnú cenu budovy.

Ako bude nájomca odpisovať toto technické zhodnotenie?

Technické zhodnotenie vykonané nájomcom na budove používanej na viacero účelov sa podľa § 24 ods. 2 ZDP zaraďuje do odpisovej skupiny, na základe účelu, na ktorý nájomca využíva prenajatý majetok. V tomto prípade nájomca prevádzkuje v prenajatom priestore obchodnú činnosť, ktorá je zaradená do kódu Klasifikácie stavieb 1230. Tento kód je zaradený do odpisovej skupiny 5, a preto daňovník bude technické zhodnotenie daňovo odpisovať počas 20 rokov rovnomerným spôsobom odpisovania aj keď budova ako celok sa odpisuje v odpisovej skupine 6 s dobou odpisovania 40 rokov.

 

Príklad

Nájomca vykonal so súhlasom prenajímateľa na prenajatom majetku technické zhodnotenie a so súhlasom prenajímateľa ho aj odpisuje.

Ako bude nájomca postupovať v prípade, ak by nájomca pred ukončením nájomnej zmluvy na základe dohody o ukončení nájmu odpredal technické zhodnotenie novému nájomcovi alebo by postúpil nájomnú zmluvu novému nájomcovi a odpredal by mu vykonané technické zhodnotenie? Môže si v týchto prípadoch nájomca uplatniť daňovú zostatkovú cenu technického zhodnotenia do daňových výdavkov?

V súlade s § 24 ods. 1 ZDP odpisuje hmotný majetok daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo. Jednou z výnimiek uplatňovania tohto princípu je aj odpisovanie technického zhodnotenia vykonaného na prenajatom majetku podľa § 24 ods. 2 ZDP. Takéto technické zhodnotenie uhradené nájomcom môže odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýšil vstupnú cenu hmotného majetku o tieto výdavky.

Možnosť uplatnenia daňovej zostatkovej ceny technického zhodnotenia vykonaného na prenajatom majetku pri ukončení nájomného vzťahu nepriamo vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 20 ZDP, a závisí od spôsobu nadobudnutia technického zhodnotenia prenajímateľom. Po ukončení nájomného vzťahu nájomca stráca právo nakladať s majetkom a z tohto dôvodu existuje predpoklad, že nemôže predať technické zhodnotenie ďalšiemu nájomcovi. Majetok, vrátane vykonaného a ešte neodpísaného technického zhodnotenia, by mal nájomca vrátiť prenajímateľovi, ak sa nedohodnú, že nájomca uvedie majetok do pôvodného stavu. Ak nájomca po dohode s prenajímateľom predá prenajímateľovi technické zhodnotenie za daňovú zostatkovú cenu alebo aj za nižšiu cenu, má nájomca možnosť uplatniť si daňovú zostatkovú cenu technického zhodnotenia do daňových výdavkov v plnej výške. Ak nájomca bezodplatne odovzdá neodpísané technické zhodnotenie prenajímateľovi, daňová zostatková cena tohto technického zhodnotenia sa nepovažuje za daňový výdavok. Na základe uvedeného, ak by došlo k situácii, že by nájomca predal technické zhodnotenie v rámci postúpenia nájomnej zmluvy alebo dohody o ukončení nájmu novému (ďalšiemu) nájomcovi, je potrebné túto situáciu podľa zákona o dani z príjmov posúdiť ako bezodplatné odovzdanie technického zhodnotenia prenajímateľovi.

•    technické zhodnotenie plne odpísaného majetku vyššie ako 1 700 EUR

Za technické zhodnotenie plne odpísaného HM sa považujú výdavky vynaložené na:

–   HM a NM vymedzený ZDP, u ktorého bola plná vstupná cena zahrnutá do základu dane vo forme daňových odpisov,

–   majetok, ktorého ocenenie je nižšie ako 1 700 eur a daňovník sa pri tomto majetku rozhodol účtovať o ňom ako o dlhodobom hmotnom majetku a jeho celá vstupná cena bola zahrnutá do základu dane vo výške účtovných odpisov v súlade so zaúčtovaním,

–   majetok, ktorého ocenenie je nižšie ako 1 700 eur a daňovník sa pri tomto majetku rozhodol účtovať o ňom ako o zásobe, t. j. obstarávacia cena bola zahrnutá do základu dane jednorazovo v súlade s účtovníctvom.

Podmienky odpisovania:

–   zaradenie do odpisovej skupiny, do ktorej je zaradený samotný majetok – § 24 ods. 2 ZDP,

–   odpisovanie ako novoobstaraného HM počas doby odpisovania stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu.

 

Príklad

Daňovník účtujúci v sústave PÚ v roku 2021 obstaral notebook v hodnote 1 500 eur a o tomto notebooku účtoval ako o zásobe. V roku 2023 vykonal na notebooku technické zhodnotenie vo výške 1 750 eur.

Ako bude daňovník postupovať pri zahrňovaní výdavkov na technické zhodnotenie?

V roku 2021 daňovník zaúčtoval zaradenie do užívania notebooku na ťarchu účtu 501 – Spotreba materiálu, keďže podľa internej smernice takýto majetok považoval za zásoby. Podľa § 22 ods. 6 písm. e) ZDP sa technické zhodnotenie vykonané na plne odpísanom notebooku považuje za iný majetok. Notebook je podľa prílohy č. 1 ZDP zaradený do odpisovej skupiny 1 s dobou odpisovania 4 roky, t. j. aj technické zhodnotenie sa bude odpisovať 4 roky rovnomerným spôsobom odpisovania a to počnúc mesiacom zaradenia technického zhodnotenia do užívania.

•    technické zhodnotenie vykonané na plne neodpísanom majetku vymedzenom v prílohe č. 3 ZDP – superodpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e ZDP

–   ak je vykonané a zaradené do užívania alebo do obchodného majetku v inom zdaňovacom období ako je zaradený majetok, na ktorom bolo vykonané,

 

Príklad

Daňovník so zdaňovacím obdobím kalendárny rok sa rozhodol realizovať investície do produktívneho majetku. Vypracoval si investičný plán na roky 2022 – 2025. V priebehu roka 2023 daňovník obstaral a uviedol do užívania majetok – investíciu, na ktorú je možné uplatniť superodpočet na investície podľa § 30e so vstupnou cenou 300 000 eur. Ako bude postupovať daňovník, ak pri uvedenom majetku chce uplatniť superodpočet na investície a zároveň na tomto majetku vykoná technické zhodnotenie:

a)  v priebehu roka 2023

b)  v priebehu roka 2024?

Technické zhodnotenie vykonané na majetku, na ktorého odpise si chce daňovník uplatniť superodpočet na investície, ktoré bolo vykonané a zaradené do užívania v priebehu roka 2023, zvyšuje vstupnú cenu tohto majetku a z takto zvýšenej vstupnej ceny sa vypočíta daňový odpis.

V prípade technického zhodnotenia vykonaného na takomto majetku v priebehu roka 2024 sa toto technické zhodnotenie považuje za iný majetok, ktorý sa odpisuje samostatne, pričom sa zaradí do tej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený majetok, na ktorom bolo toto technické zhodnotenie vykonané.

-   podľa odsekov 7 a 8 sa NM na účely ZDP rozumie NM definovaný v zákone o účtovníctve a príslušných postupoch účtovania, ak:

–   vstupná cena nehmotného majetku je vyššia ako 2 400 €,

–   použiteľnosť, resp. prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako 1 rok.

Na základe uvedeného sa za odpisovaný NM považujú aktivované náklady na vývoj, softvér, oceniteľné práva, goodwill a nehmotný majetok vyčlenený právnym nástupcom spoločnosti zrušenej bez likvidácie alebo nástupníkom daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením z goodwillu vzniknutého z dôvodu zániku spoločnosti bez likvidácie, ak právny nástupca prevezme na daňové účely ocenenie majetku a záväzkov v reálnych cenách.

Podmienky uplatnenia daňových odpisov:

•    nehmotný majetok sa odpíše v súlade s účtovníctvom – na základe odpisového plánu nepriamo prostredníctvom účtovných odpisov maximálne do výšky vstupnej ceny,

•    nie je stanovená doba odpisovania nehmotného majetku – počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku, s výnimkou:

a)  aktivovaných nákladov na vývoj a goodwillu, ak sa nedá ich životnosť spoľahlivo odhadnúť – najneskôr do 5 rokov,

b)  goodwillu a záporného goodwillu vznikajúceho pri tzv. podnikových kombináciách (kúpa podniku alebo jeho časti, nepeňažný vklad podniku alebo jeho časti, zlúčenie, splynutie a rozdelenie obchodných spoločností v reálnych hodnotách), a to najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období najmenej však vo výške 1/7 ročne, pričom prvýkrát je daňovník povinný zahrnúť goodwill, resp. záporný goodwill do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom:

–   nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti,

–   dôjde k splateniu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti,

–   nastal rozhodný deň.

Za nehmotný majetok sa nepovažujú napr. náklady na:

–   školenia a semináre,

–   marketingové a podobné štúdie,

–   prieskum trhu,

–   získanie noriem a certifikátov.

 

Príklad

Daňovník – obchodná spoločnosť v rámci svojej činnosti vykonala technické zhodnotenie softvéru koncom roku 2022, pričom za obdobie 2022 uplatnila účtovné aj daňové odpisy. V roku 2023 obchodná spoločnosť zistila, že technické zhodnotenie softvéru nespĺňa všetky dohodnuté funkcie a uvedené technické zhodnotenie reklamovala. Dodávateľ technického zhodnotenia reklamáciu uznal a vystavil obchodnej spoločnosti dobropis.

Ako bude spoločnosť postupovať pri výpočte daňových odpisov za rok 2022 a 2023 po zaúčtovaní dobropisu v roku 2023?

Zaúčtovaním dobropisu dochádza k úprave obstarávacej (vstupnej) ceny majetku. Zníženie vstupnej ceny už odpisovaného technického zhodnotenia v zdaňovacom období 2023 nemá vplyv na výšku daňového odpisu uplatneného v zdaňovacom období 2022. Obchodná spoločnosť si v rámci odpisového plánu stanoví výšku účtovných (daňových) odpisov počnúc zdaňovacím obdobím 2023 tak, aby počas zostávajúcej doby použiteľnosti softvéru uplatnila odpisy najviac do výšky vstupnej ceny softvéru zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie pri zohľadnení dobropisu, pričom na účely uplatnenia daňových odpisov musia byť dodržané podmienky stanovené v § 22 ods. 1 ZDP.

 

Príklad

Daňovníkovi bol v roku 2023 dodávateľským spôsobom vykonaný upgrade softvéru, za ktorý spoločnosť v roku 2022 nezaplatila.

Ako bude spoločnosť uplatňovať daňový odpis softvéru?

ZDP v § 17 ods. 19 písm. b) stanovuje pre uznateľnosť určitých nákladov do daňových výdavkov povinnosť zaplatenia. Okrem iného ide aj o odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie počítačového programu (softvéru). Uvedené sa vzťahuje aj na upgrade (technické zhodnotenie) softvéru.

Pri uplatnení výdavkov za upgrade softvéru je potrebné postupovať v súlade s kombináciou ustanovení § 22 ods. 8 a § 17 ods. 19 písm. b) ZDP. To znamená, že výška daňového odpisu bude prvotne stanovená vo výške účtovného odpisu, avšak z dôvodu nezaplatenia faktúry za upgrade softvéru bude tento účtovný odpis znížený o pomernú časť odpisu pripadajúcu na upgrade softvéru, t. j. na účely výpočtu daňového odpisu softvéru sa bude vychádzať zo vstupnej ceny softvéru stanovenej pred upgradom softvéru. Zákon o dani z príjmov explicitne nevymedzuje spôsob zahrnutia príslušnej časti daňových odpisov softvéru vzťahujúcej sa k nezaplatenému technickému zhodnoteniu do základu dane po zaplatení upgradu softvéru, avšak za účelom dodržania princípu zahrnutia obstarávacej ceny softvéru zvýšenej o vykonaný upgrade počas doby odpisovania stanovenej v odpisovom pláne, je možné nezahrnutú časť odpisov uplatniť do daňových výdavkov

a)  jednorazovo, v tom zdaňovacom období, v ktorom boli výdavky uhradené,

b)  rovnomerne počas zostávajúcej doby odpisovania a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli tieto výdavky uhradené.

-   odsek 9 stanovuje podmienky prerušenia uplatňovania daňových odpisov, ktorými sú:

•    prerušenie len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac zdaňovacích období, pričom v ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nedošlo k prerušeniu,

•    predlženie doby odpisovania o dobu prerušenia odpisovania,

•    povinnosť prerušenia odpisovania v zákonom stanovených prípadoch:

–   majetok nevyužívaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov okrem hmotného majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného majetku v používaní – ide o tzv. náhradný majetok, ktorý sa priamo nepoužíva na dosahovanie zdaniteľných príjmov, ale jeho existencia je nevyhnutná z hľadiska zabezpečenia celého nadväzujúceho výrobného cyklu,

–   majetok poskytnutý na základe zmluvy o výpožičke okrem majetku podľa § 26 ods. 7 ZDP (formy, modely, šablóny),

–   pri zmene zdaňovacieho obdobia bezprostredne 2x po sebe – ak daňovník počas 2 kalendárnych rokov má daňovník 3 zdaňovacie obdobia,

–   u daňovníka, u ktorého nedôjde k predĺženiu platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby alebo povolenia dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku, a to počnúc zdaňovacím období, v ktorom nedošlo k predĺženiu platnosti uvedeného povolenia.

Pokračovať v odpisovaní daňovník môže v tom zdaňovacom období, v ktorom stavebný úrad vydá rozhodnutie o predĺžení platnosti povolenia na predčasné alebo dočasné užívanie stavby alebo kolaudačné rozhodnutie.

•    nemožnosť prerušenia odpisovania:

–   pri uplatnení paušálnych výdavkoch,

–   mikrodaňovník na majetok uplatňujúci odpisy podľa § 26 ods. 12 ZDP,

–   daňovník uplatňujúci úľavu na dani podľa § 30a a § 30b ZDP,

–   predajca automobilov na predvádzacie a skúšobné automobily, pri ktorom nie je uhradený správny poplatok v plnej výške registračného poplatku podľa § 17 ods. 39 ZDP.

 

V nadväznosti na zavedenie zákona o výstavbe sa zákonom č. 205/2023 Z. z. za účelom zjednotenia pojmov používaných v ZDP a v zákone o výstavbe sa upravili pojmy predčasného užívania stavby a dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzky a zároveň sa pojem „kolaudačné rozhodnutie“ nahradil pojmom „kolaudačné osvedčenie stavby“. V súvislosti v úpravou ustanovenia § 22 ods. 9 písm. c) došlo k úprave poznámky pod čiarou 111a a 111b a k zavedeniu novej poznámky 111c.

 

Príklad

Osobný automobil so vstupnou cenou 10 000 eur bol obstaraný a uvedený do užívania 5. 5. 2022. Osobný automobil je odpisovaný v odpisovej skupine 1 s dobou odpisovania 4 roky. Počas celej doby odpisovania je automobil prenajímaný, t. j. uplatňuje sa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP.

Je možné prerušiť odpisovanie prenajímaného majetku?

Ak áno, ak sa preruší odpisovanie za rok 2022, aký bude výpočet v r. 2023?

Zaráta sa tento prerušený rok do doby odpisovania v zmysle § 19 ods. 3 písm. a) ZDP (neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 vo výške ročného odpisu vypočítaného ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom, do výšky príjmov z prenájmu)?

Prerušiť odpisovanie podľa § 22 ods. 9 ZDP je možné aj v prvom roku odpisovania, resp. v roku zaradenia majetku do užívania a to bez ohľadu na skutočnosť, že majetok je prenajímaný. Ustanovenie § 22 ods. 9 vymedzuje, že pri uplatnení prerušenia odpisovania sa v ďalšom zdaňovacom období pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania.

Zároveň § 19 ods. 3 písm. a) ZDP stanovuje, že neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania.

Na základe uvedených ustanovení možno konštatovať, že zdaňovacie obdobie, v ktorom je uplatnené prerušenie odpisovania podľa § 22 ods. 9 ZDP sa nepovažuje za rok, v ktorom sa odpisy uplatňujú, pričom postup pre uplatňovanie daňových odpisov bude nasledovný:

–   vychádzame zo skutočnosti, že daňovník aj naďalej majetok prenajíma a príjem z prenájmu je každý rok vo výške 2 000 eur.

ZO	Rok odpisovania	Ročný odpis	Príjem z prenájmu	Neuplatnený odpis	Zostatková cena
2022	–	prerušenie odpisovania			10 000
2023	1	2 500	2 000	500	8 000
2024	2	2 500	2 000	500	6 000
2025	3	2 500	2 000	500	4 000
2026	4	2 500	2 000	500	2 000
2027		2 000	2 000	–	–
Spolu

 

Doba odpisovania uplynula v roku 2026, takže v roku 2027 môže daňovník uplatniť neuplatnenú časť daňového odpisu z dôvodu dosiahnutia nízkych príjmov plynúcich z prenájmu majetku.

-   odseky 11 a 12 pri HM odpisovanom rovnomerným spôsobom odpisovania, zrýchleným spôsobom odpisovania, časovou alebo výkonovou metódou je možné uplatniť ročný odpis do daňových výdavkov iba za predpokladu, že je HM vykazovaný v účtovníctve, resp. evidovaný podľa § 6 ods. 11 alebo 14 ZDP k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Výnimku predstavuje neodpisovaný HM, u ktorého sa do základu dane neuplatňujú daňové odpisy.

Ak počas zdaňovacieho obdobia dôjde k vyradeniu majetku z akéhokoľvek dôvodu, ročný odpis ani jeho pomernú časť nie je možné uplatniť do daňových výdavkov, s výnimkou:

•    HM, ktorý je odpisovaný časovou alebo výkonovou metódou odpisovania – do daňových výdavkov sa zahŕňa odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval alebo evidoval podľa § 6 ods. 11 alebo 14,

•    špecificky vymedzeného HM v § 19 ods. 3 písm. b) ZDP (napr. osobné automobily, budovy zaradené do OS 6) – možnosť uplatnenia pomernej časti ročného odpisu v ZO, v ktorom dochádza k predaju vyššie vymedzeného majetku – pomerná časť ročného odpisu vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov počas ktorých daňovník účtoval alebo evidoval majetok podľa § 6 ods. 11 ZDP (§ 22 ods. 12 ZDP).

 

-   odsek 13 stanovuje spôsob uplatnenia daňových odpisov pri prevode správy majetku štátu, obce alebo VÚC. Správca majetku nenadobúda majetok do vlastníctva. Správca majetku o takomto majetku účtuje na účtoch účtovej skupiny 0 – Dlhodobý majetok a uplatňuje si na majetok účtovné odpisy. Pri prevode správy majetku sa takýto majetok odúčtuje z účtovníctva pôvodného správcu súvzťažne s vytvorenými oprávkami a transfermi, ak bol majetok obstaraný z transferu a v tej istej hodnote sa zaúčtuje v účtovníctve nového správcu, t. j. celková hodnota majetku sa nezmení. Ak ide o odpisovaný majetok nový správca pokračuje v uplatňovaní účtovných odpisov podľa § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve. Nový správca majetku nepreberá odpisový plán od pôvodného správcu ale zostaví si svoj vlastný odpisový plán podľa vlastných predpokladov využívania majetku.

Obdobný prístup ako v účtovníctve sa aplikuje aj pri uplatňovaní daňových odpisov pri majetku zverenom do správy. Uplatňovanie daňových odpisov sa však vzťahuje len na majetok, z ktorého plynú príjmy, ktoré sú považované za zdaniteľné príjmy, t. j. ide o majetok využívaný na podnikateľskú činnosť. Ak k prevodu správy majetku dôjde počas zdaňovacieho obdobia ročný odpis spravovaného majetku zahrnú do daňových výdavkov obidvaja správcovia, a to v pomernej časti pripadajúcej na počet celých kalendárnych mesiacov, počas ktorých majetok spravovali. Daňovník, ktorý spravoval majetok do dňa prevodu si uplatní pomernú časť ročného odpisu pripadajúcu na celé kalendárne mesiace od začiatku zdaňovacie obdobia do dňa prevodu správy majetku. Daňovník, ktorý nadobúda správu majetku počas zdaňovacieho obdobia do daňových výdavkov môže zahrnúť do daňových výdavkov zvyšnú časť ročného odpisu počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom k prevodu správy majetku došlo.

 

Príklad

Obec má zriadené 2 príspevkové organizácie. Príspevkovej organizácii A bol v minulosti zverený majetok do správy, pričom obec sa rozhodla, že k 15. 10. 2023 zmení správcu majetku z príspevkovej organizácie A na príspevkovú organizáciu B. Majetok je používaný na činnosť, z ktorej príjmy podliehajú zdaneniu, t. j. je možné uplatňovať si daňové odpisy.

Ako bude uplatňovať daňové odpisy príspevková organizácia A a príspevková organizácia B?

Každá príspevková organizácia si môže uplatniť z ročného odpisu do daňových výdavkov iba časť, ktorá prislúcha na počet mesiacov, počas ktorých je majetok ku koncu príslušného mesiaca účtovaný. Na základe uvedeného príspevková organizácia A si môže uplatniť 9/12 z ročného daňového odpisu (za mesiace január až september 2023) a príspevková organizácia B si môže uplatniť 3/12 z ročného daňového odpisu (za mesiace október až december 2023).

-   odsek 15 vymedzuje možnosť uplatnenia tzv. komponentného odpisovania, a to u:

•    samostatných hnuteľných vecí, ktoré je možné rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti, pričom vstupná cena každej takejto oddeliteľnej súčasti musí byť vyššia ako 1 700 eur. Úhrn vstupných cien jednotlivých oddeliteľných súčasti sa musí rovnať vstupnej cene majetku ako celku. ZDP požaduje vedenie samostatnej evidencie každej oddeliteľnej časti tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých oddeliteľných súčastiach a všetky zmeny jednotlivých oddeliteľných súčasti, napr. vstupné ceny, zostatkové ceny, sumy odpisov jednotlivých oddeliteľných súčasti dátum vykonanej zmeny a jej rozsah,

•    budov a stavieb – v tomto prípade ZDP priamo prostredníctvom prílohy č. 1 k ZDP vymedzuje majetok, ktorý je možné vyčleniť na samostatné odpisovanie stavieb a budov:

–   rozvody počítačových sietí – OS 2 – položka 2-40,

–   klimatizačné zariadenia – OS 4 – položka 4-17,

–   osobné a nákladné výťahy – OS 4 – položka 4-17,

–   eskalátory a pohyblivé chodníky – OS 4 – položka 4-17.

 

Príklad

Dopravný podnik obstaral a uviedol do užívania v januári 2021 mikrobus (OS 1) v hodnote 120 000 €, ktorý v plnom rozsahu prenajímal. Dopravný podnik sa rozhodol ho komponentne odpisovať a rozložiť ho na tieto komponenty:

–   karoséria mikrobusu s obstarávacou cenou 60 000 €,

–   motor s obstarávacou cenou 40 000 €,

–   vnútorné vybavenie mikrobusu 20 000 €.

 

Dopravný podnik uplatňuje rovnomerný spôsob odpisovania a v 3. roku (v januári 2023) sa rozhodol z dôvodu fyzického opotrebovania vymeniť vnútorné vybavenie mikrobusu v hodnote 24 000 €.

Rok	Karoséria – VC 60 000		Motor – VC 40 000		Vnút. vybavenie – VC 20 000
	Daňový odpis	Zostatková cena	Daňový odpis	Zostatková cena	Daňový odpis	Zostatková cena
2021	15 000	45 000	10 000	30 000	5 000	15 000
2022	15 000	30 000	10 000	20 000	5 000	10 000
2023	15 000	15 000	10 000	10 000	6 000	18 000

 

Mikrobus je na účely daňového odpisovania podľa prílohy č. 1 ZDP zaradený do odpisovej skupiny 1 s dobou odpisovania 4 roky. Jednotlivé komponenty mikrobusu sa zaraďujú do odpisovej skupiny 1, tak ako je zaradený samotný mikrobus.

V roku 2023 pri výmene vnútorného vybavenia mikrobusu za nové, sa zostatková cena tohto vnútorného vybavenia v hodnote 10 000 € uznáva podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP za daňový výdavok. Zároveň si dopravný podnik v tomto roku môže do daňových výdavkov zahrnúť odpis novo zaradeného vnútorného vybavenia mikrobusu, pričom toto vnútorné vybavenie odpisuje ako v 1. roku odpisovania, t. j. bude ho odpisovať v rokoch 2023 až 2026, pokiaľ nedôjde počas tohto obdobia k ďalšej výmene vnútorného vybavenia mikrobusu.

§ 23

Hmotný majetok a nehmotný

majetok vylúčený z odpisovania

(1) Z odpisovania sú vylúčené

a)  pozemky,

b)  pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu,

c)  ochranné hrádze,

d)  umelecké diela,¹¹¹⁾ ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov,

e)  hnuteľné národné kultúrne pamiatky,¹¹³⁾

f)  povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,

g)  predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.¹¹⁴⁾

(2) Z odpisovania je ďalej vylúčený

a)  preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá potrebu tejto preložky vyvolala,⁹⁰⁾

b)  nehmotný majetok vložený ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne, napríklad know-how, obchodná značka alebo ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám,

c)  hmotný majetok u veriteľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva¹¹⁵⁾ počas zabezpečenia tohto záväzku,

d)  hmotný majetok bezodplatne nadobudnutý organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu,⁹⁰⁾ ak výdavky vynaložené na jeho vybudovanie sú u odovzdávajúceho daňovníka súčasťou obstarávacej ceny stavby alebo boli zahrnuté pri bezplatnom odovzdaní do výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. c)].

 

Komentár k § 23

Medzi majetok, z ktorého nie je možné uplatňovať daňové odpisy, patria:

•    pozemky – obstarávacia cena pozemkov sa zahrnie do daňových výdavkov pri ich predaji. Súčasťou obstarávacej ceny je aj hodnota ložiska nerastných surovín a hodnota lesa, ak sa kupuje za účelom pestovania,

•    pestovateľské celky trvalých porastov, ktoré spĺňajú podmienky vymedzené v § 22 ods. 5 ZDP a ktorých doba plodnosti je aspoň 3 roky – a to do doby, kým nedosiahnu plodonosnú starobu,

•    ochranné hrádze,

•    umelecké diela, ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov. Zabudované umelecké diela v budovách sa v súlade s pokynom MF SR k zákonu č. 286/1992 Zb., považujú za majetok, ktorý je súčasťou budovy a odpisuje sa spolu s ňou,

•    hnuteľné národné kultúrne pamiatky, ktoré vymedzuje zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu ako hnuteľné veci pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená Pamiatkovým úradom SR za kultúrnu pamiatku,

•    povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel – prírodné bohatstvo, ktoré je zvyčajne premietnuté v cene pozemkov ako ložiská nerastných zdrojov,

•    predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty,

•    preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá potrebu tejto preložky vyvolala. Ide o preložky:

–   elektroenergetického rozvodného zariadenia (elektrické stožiare, elektrické vedenie, elektrické rozvodne) vykonané v súlade so zákonom č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Preložkou sa rozumie premiestnenie niektorých prvkov elektroenergetického rozvodného zariadenia alebo zmena jeho trasy,

–   plynárenského zariadenia (zariadenie určené na prepravu plynu, distribúciu plynu, uskladňovanie plynu) vykonané v súlade so zákonom č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Preložkou sa rozumie premiestnenie niektorých prvkov plynárenského zariadenia alebo zmena trasy,

–   verejného vodovodu a verejnej kanalizácie vykonané podľa zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Preložkou sa rozumie čiastková zmena smerovej alebo výškovej trasy alebo premiestnenie niektorých prvkov tohto zariadenia a

–   dotknutého úseku vedenia alebo iného diela vykonaného v súlade so zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v z.n.p., ktoré je investor stavby pri výstavbe pozemnej komunikácie alebo pri jej zmene povinný vykonať na vlastné náklady.

Náklady na preložky týchto zariadení je povinný uhradiť ten, kto potrebu preložky vyvolal (ak sa vlastník tohto zariadenia a osoba, ktorá potrebu preložky vyvolala nedohodnú inak), pričom vlastníctvo zariadenia sa preložkou nemení. Výdavky na preložku zariadení predstavujú u daňovníka, ktorý potrebu preložky vyvolal tzv. vyvolané investície (obstaranie majetku, ktorý nebude investor používať, ale ktoré mu vznikli podľa osobitného predpisu – viď vyššie uvedené právne predpisy), ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny HM, pre ktorý k preložke majetku došlo. Náklady na preložku sa tak zahrnú do základu dane investora postupne vo forme odpisov. Vlastník zariadenia o vykonanej preložke neúčtuje iba zaeviduje zmenu v evidencii majetku a technickej dokumentácii,

•    nehmotný majetok vložený ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva, ak

–   vkladateľ NM nadobudol bezodplatne (know-how, obchodná značka) – NM vytvorený vlastnou činnosťou, ktorý nie je možné aktivovať, obchodná spoločnosť alebo družstvo preberá ocenenie vkladateľa, u ktorého je 0,

–   vkladateľ NM obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytol len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám – neprechádzajú všetky vlastnícke (majetkové) práva,

•    hmotný majetok u veriteľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva počas zabezpečenia tohto majetku – HM, ktorým sa zabezpečuje povinnosť splatenia dlhu dlžníkom a z tohto dôvodu sa prevádza vlastnícke právo na veriteľa. Veriteľ HM nepoužíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Je predpoklad, že veriteľ s dlžníkom uzatvoria písomnú zmluvu o výpožičke tohto majetku počas trvania zabezpečenia záväzku. Z tohto dôvodu je u veriteľa tento HM považovaný za HM vylúčený z odpisovania,

•    hmotný majetok bezodplatne nadobudnutý organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie podľa osobitných predpisov za predpokladu, že výdavky vynaložené na jeho vybudovanie sú

–   u odovzdávajúceho daňovníka súčasťou obstarávacej ceny stavby, alebo

–   boli zahrnuté pri bezplatnom odovzdaní do výdavkov podľa § 19 ods. 3 písm. c) ZDP.

Ide predovšetkým o prípojky na elektroenergetické zariadenia, na plynárske zariadenia, na verejné vodovody a kanalizácie alebo pozemné komunikácie, ktoré sú vlastníctvom osoby, ktorá ich zriadila na svoje náklady a spôsobom určeným prevádzkovateľom zariadenia. Vlastník prípojky môže bezodplatne previesť prípojku na organizáciu zabezpečujúcu jeho ďalšie využitie. V tomto prípade sa prevedené prípojky u vlastníka zariadenia považujú za majetok vylúčený z odpisovania. U osoby, ktorá prípojky zriadila sú výdavky vynaložené na tieto prípojky súčasťou obstarávacej ceny stavby alebo sú zahrnuté pri bezodplatnom odovzdaní do výdavkov investora podľa § 19 ods. 3 písm. c) ZDP.

 

Príklad

V súvislosti s výstavbou nehnuteľnosti bol investor nútený vykonať preložku verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, ktorá nie je v jeho vlastníctve.

Môže investor hodnotu preložky verejného potrubia zahrnúť do obstarávacej ceny nehnuteľnosti, kvôli ktorej sa preložka realizovala a zahrňovať do základu dane prostredníctvom odpisov? Ako sa prejaví v účtovníctve vlastníka vodovodného potrubia bezodplatné prevzatie preložky od stavebníka?

Podľa § 35 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov náklady na preložku verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie znáša osoba, z podnetu ktorej sa uskutočnila. Vlastníctvo verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie sa po zrealizovaní preložky nemení. Ten kto potrebu preložky vyvolal, je povinný odovzdať vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie dokončenú stavbu po vydaní kolaudačného rozhodnutia vrátane príslušnej dokumentácie skutočného zrealizovania stavby a súvisiacich dokladov.

V takomto prípade sa preložka verejného vodovodu považuje za vyvolanú investíciu a ak preložka bola vykonaná fyzickou alebo právnickou osobou podnikateľom účtujúcim v sústave PÚ v súlade s postupmi účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ, náklady na vyvolané investície sú u tejto fyzickej alebo právnickej osoby vždy súčasťou ceny obstarania budovanej investície a účtujú sa prostredníctvom účtu 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Do základu dane fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá potrebu preložky vyvolala sa tieto náklady vynaložené na preložku zahrnujú postupne vo forme daňových odpisov budovanej investície, a to bez ohľadu na skutočnosť, že fyzická alebo právnická osoba túto preložku bezodplatne prevedie na vlastníka verejného vodovodu.

Vlastník verejného vodovodu bezodplatné nadobudnutie preložky tohto vodovodu v súlade s § 33 ods. 4 postupov účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ zaúčtuje na ťarchu príslušného majetkového účtu (pri aplikácii § 42 postupov účtovania o účtovaní na analytických účtoch) so súvzťažným zápisom v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období. V príslušných účtovných obdobiach sa vo vecnej a časovej súvislosti s uplatňovanými účtovnými odpismi rozpúšťajú výnosy budúcich období. Z pohľadu ZDP sa podľa § 23 ods. 2 písm. a) takýto bezodplatne nadobudnutý majetok považuje za majetok vylúčený z odpisovania. U vlastníka verejného vodovodu má mať bezodplatné nadobudnutie takejto preložky neutrálny vplyv na základ dane. Na elimináciu časového rozlíšenia zo základu dane možno použiť ustanovenie § 17 ods. 2 písm. c) ZDP, podľa ktorého sa pri zisťovaní základu dane upraví výsledok hospodárenia o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia ale podľa ZDP sa nezahrnujú do základu dane.

§ 24

(1) Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo. Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje aj daňovník, ktorý nemá vlastnícke právo k tomuto majetku, ak účtuje¹⁾ alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 o

a)  hmotnom majetku pri prevode vlastníckeho práva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva¹¹⁵⁾ na veriteľa, ak sa pôvodný vlastník (dlžník) písomne dohodne s veriteľom na výpožičke¹¹⁶⁾ tohto majetku počas trvania zabezpečenia záväzku,

b)  dlhodobom hmotnom hnuteľnom majetku, ku ktorému vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny a do nadobudnutia vlastníckeho práva majetok kupujúci užíva,

c)  nehnuteľnej veci obstaranej na základe zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva nehnuteľnosť užíva,

d)  hmotnom majetku prenajatom formou finančného prenájmu,

e)  hmotnom majetku a nehmotnom majetku štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorý bol zverený do správy rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo inej právnickej osobe.^116a)

(2) Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýšil vstupnú cenu hmotného majetku o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok. Rovnakým spôsobom sa odpisuje iný majetok uvedený v § 22 ods. 6 písm. e). Pri vykonaní technického zhodnotenia budovy používanej na niekoľko účelov podľa § 26 ods. 2 nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny na základe účelu, na ktorý nájomca využíva prenajatý majetok.

(3) Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu.

(4) Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov.

(5) Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, pri preradení hmotného majetku a nehmotného majetku z osobného užívania do obchodného majetku a daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, odpisujú tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej v § 25 ods. 1 písm. d).

(6) Hmotný majetok a nehmotný majetok individuálne určený¹¹⁷⁾ a poskytnutý združeniu bez právnej subjektivity na spoločné využitie účastníkov združenia odpisuje ten účastník združenia, ktorý majetok poskytol na spoločné užívanie účastníkom združenia.

(7) Nehmotný majetok okrem vlastníka môže odpisovať aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol právo na jeho užívanie za odplatu.

(8) Pri odpisovaní majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t).

 

Komentár k § 24

Ustanovenie vymedzuje daňovníkov, ktorí majú právo uplatniť si pri majetku daňové odpisy. Podľa všeobecnej zásady platí, že právo odpisovať majetok má ten kto má k tomuto majetku vlastnícke právo, čo možno označiť ako právne vlastníctvo. Ustanovenie však vymedzuje výnimky, na základe ktorých je umožnené odpisovať HM a NM daňovníkom, ktorí nemajú vlastnícke právo k tomuto majetku ale používajú ho na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, ak o tomto majetku účtujú alebo ho evidujú podľa § 6 ods. 11 ZDP, čo možno označiť ako uplatňovanie odpisov na základe ekonomického vlastníctva. Takýmto majetkom je:

•    HM pri prevode vlastníckeho práva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva na veriteľa, ak sa pôvodný vlastník (dlžník) písomne dohodne s veriteľom na výpožičke tohto majetku počas trvania zabezpečenia záväzku – podľa § 553 ObčZ sa pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci na veriteľa. Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol, t. j. na pôvodného vlastníka (dlžníka),

•    dlhodobom hnuteľnom HM, ku ktorému vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny, pričom do nadobudnutia vlastníckeho práva ho kupujúci užíva – v súlade s § 601 ObčZ ak má vlastníctvo k predanej hnuteľnej veci prejsť na kupujúceho až po zaplatení ceny, musí sa táto výhrada dohodnúť písomne. Na základe tejto dohody až do celkového zaplatenia kúpnej ceny zostáva vlastníkom predávanej veci predávajúci bez ohľadu na to, či ju kupujúcemu odovzdal. Typickým príkladom výhrady vlastníckeho práva je kúpa na úver, kde nedochádza k súčasnému plneniu obidvoch strán. Ako prvý plní dohodu predávajúci odovzdaním predmetu predaja a kupujúci je povinný zaplatiť cenu v dobe, na ktorej sa s predávajúcim dohodli. Do doby splatenia celej kúpnej ceny zostáva zachované vlastníctvo predávajúceho,

•    nehnuteľnej veci obstaranej na základe zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva nehnuteľnosť užíva – v súlade s § 133 ObčZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, t. j. až do termínu povolenia vkladu do katastra nehnuteľnosti je vlastníkom nehnuteľnosti predávajúci a kupujúci sa stáva vlastníkom nehnuteľnosti až povolením vkladu. Kupujúci aj keď do termínu povolenia vkladu nie je právnym vlastníkom, môže túto nehnuteľnosť odpisovať,

•    HM obstaraný formou finančného prenájmu – základom finančného prenájmu je oddelenie právneho a ekonomického vlastníctva prenajatého predmetu medzi prenajímateľom, ktorý je právnym vlastníkom majetku počas celej doby trvania finančného prenájmu až do zaplatenia poslednej splátky a nájomcom, ktorý je ekonomickým vlastníkom majetku, t. j. používa ho. Za HM obstaraný formou finančného prenájmu je možné považovať iba obstaranie takého majetku, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 2 písm. s) ZDP. Jednou z týchto podmienok je prevod vlastníckeho práva po skončení nájmu bez zbytočného odkladu. Ak daňovník spĺňa podmienky vymedzené ZDP pre finančný prenájom, môže daňovník (nájomca) uplatňovať daňové odpisy aj počas doby trvania zmluvy o finančnom prenájme,

•    HaNM štátu, obce alebo VÚC, ktorý bol zverený do správy rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo inej právnickej osobe – prevod správy majetku štátu, obce alebo VÚC sa uskutočňuje na základe zmluvy o prevode správy, ktorá musí mať písomnú formu a musí obsahovať určenie predmetu prevodu, účel jeho využitia, deň prevodu a dojednanú cenu, ak je prevod uskutočňovaný odplatne.

     Pri prevode správy majetku štátu, obce alebo VÚC nedochádza k zmene vlastníctva majetku, t. j. správca nenadobúda majetok do svojho vlastníctva, majetok stále zostáva vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného celku ale správca má možnosť uplatňovať odpisy do daňových výdavkov, a to počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom k prevodu správy majetku došlo.

•    NM daňovníka, ktorý k nemu nadobudol právo na užívanie za odplatu – ide o osobitný prípad, kedy ten istý majetok odpisujú 2 daňovníci a to vlastník ako aj daňovník, ktorý k tomuto majetku nadobudol právo na jeho užívanie za odplatu. Tento daňovník nie je vlastníkom NM ale na základe zmluvy má iba právo používať ho na svoju činnosť.

Technické zhodnotenie vykonané nájomcom na prenajatej veci môže odpisovať nájomca, ak

–   technické zhodnotenie je vykonané a uhradené nájomcom,

–   ide o technické zhodnotenie prevyšujúce hodnotu 1 700 eur,

–   technické zhodnotenie je vykonané na základe písomnej zmluvy nájomcu s prenajímateľom – túto povinnosť vymedzuje viacero právnych predpisov napr. § 667 ObčZ, podľa ktorého nájomca je oprávnený vykonávať zmeny na veci (technické zhodnotenie) len po súhlase prenajímateľa alebo § 58 ods. 3 stavebného zákona, podľa ktorého ak ide o stavebnú úpravu, nadstavbu alebo udržiavacie práce na stavbe, môže byť stavebníkom právnická alebo fyzická osoba, ktorá je nájomcom stavby, ak o tom predloží písomnú dohodu s vlastníkom stavby,

–   prenajímateľ nemôže zvýšiť vstupnú cenu prenajímaného majetku o výdavky vynaložené nájomcom na technické zhodnotenie.

Pri splnení uvedených podmienok môže nájomca výdavky vynaložené na technické zhodnotenie považovať za iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. d) ZDP.

!     Upozornenie

Ustanovenie § 17 ods. 20 zavádza legislatívnu skratku „nájomná zmluva“ pod ktorou sa rozumie nielen nájomná zmluva ale aj podnájomný vzťah, iný užívací vzťah uzatvorený na základe nepomenovanej zmluvy alebo na základe zriadenia vecného bremena. Spôsob odpisovania technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na prenajatom majetku sa teda nevzťahuje iba na technické zhodnotenie vykonaného nájomcom na základe nájomnej zmluvy, ale aj podnájomnej zmluvy a iného užívacieho vzťahu.

§ 25

(1) Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je

a) obstarávacia cena;¹¹⁸⁾ obstarávacou cenou majetku nadobudnutého od fyzickej osoby darom, je obstarávacia cena zistená u darcu, len ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9,

b) suma vo výške vlastných nákladov,¹¹⁸⁾

c) všeobecná cena^118a) pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením a cena podľa osobitného predpisu²⁹⁾ pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom darovaním; pri nehnuteľných kultúrnych pamiatkach sa cena určí ako cena stavby zistená podľa osobitného predpisu¹¹⁹⁾ bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou,

d) cena určená podľa písmen a) až c) pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, pričom za roky nevyužívania hmotného majetku a nehmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú,

e) suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému hnuteľnému majetku a k hmotnému nehnuteľnému majetku, ktorý pri nezaplatení pohľadávky alebo jej časti prechádza do vlastníctva veriteľa,¹¹⁵⁾ znížená o čiastku splateného úveru alebo pôžičky,

f) zostatková cena majetku zistená u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania, okrem majetku vylúčeného z odpisovania alebo zostatková cena majetku zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9, okrem majetku vylúčeného z odpisovania,

g) obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania alebo obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9,

h) pre jednotlivé oddeliteľné súčasti podľa § 22 ods. 15

    1. obstarávacia cena,¹¹⁸⁾

    2. cena určená podľa kvalifikovaného odhadu alebo posudkom znalca, ak nie je k dispozícii cena uvedená v prvom bode.

  i) reálna hodnota presunutého hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia (§ 17f ods. 6 a 8).

(2) Súčasťou vstupnej ceny, ak § 22 ods. 6 písm. e) neustanovuje inak, je technické zhodnotenie v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania, pričom pri zrýchlenom odpisovaní technické zhodnotenie zvyšuje aj zostatkovú cenu.

(3) Zostatkovou cenou na účely tohto zákona je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 12] okrem zostatkovej ceny podľa § 28 ods. 2 písm. b), pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 17 ods. 31, 34 a 39 a § 19 ods. 2 písm. t), sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28.

(4) Technické zhodnotenie pri použití zrýchleného spôsobu odpisovania podľa § 28 na účely výpočtu ročnej výšky odpisu a priradenia ročného koeficientu zvyšuje zostatkovú cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“); to neplatí, ak bolo technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania.

(5) Súčasťou vstupnej ceny je aj

a) daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

b) daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a nemôže ju odpočítať alebo

c) časť neodpočítanej dane z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ak uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom podľa osobitného predpisu⁶⁾.

(6) Pri obstaraní hmotného majetku formou finančného prenájmu súčasťou obstarávacej ceny u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu nie je daň z pridanej hodnoty.

(7) Pri zvýšení vstupnej ceny alebo znížení vstupnej ceny, ku ktorému dochádza pri už odpisovanom hmotnom majetku z iného dôvodu, ako je jeho technické zhodnotenie (ďalej len „upravená vstupná cena“), sa odpis určí z upravenej vstupnej (zostatkovej) ceny pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu podľa § 27 alebo § 28.

(8) Súčet vstupných cien jednotlivých oddeliteľných súčastí uvedených v § 22 ods. 15 sa rovná vstupnej cene tohto hmotného majetku.

 

Komentár k § 25

-   odsek 1 Ustanovenie vymedzuje spôsob ocenenia HM a NM na účely uplatnenia daňových výdavkov. Vstupnou cenou HM a NM môže byť:

•    obstarávacia cena – cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane technického zhodnotenia vykonaného do času uvedenia majetku do užívania a nákladov súvisiacich s jeho obstaraním (§ 35 ods. 1 PÚPP).

Súčasťou obstarávacej ceny nie sú penále, pokuty, poplatky, úroky z omeškania alebo iné sankcie zo zmluvných vzťahov a peňažné náhrady škôd súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku, náklady na prípravu pracovníkov pre budované prevádzky a zariadenia, náklady na vybavenie obstarávaného HM zásobami, náklady na biologickú rekultiváciu, náklady súvisiace s prípravou a zabezpečením výstavby, ktoré vznikli po uvedení obstaraného HM do užívania, náklady na opravy a udržiavanie, kurzové rozdiely a úroky z úverov, ak sa daňovník do času uvedenia tohto majetku nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny.

Na účely ZDP sa obstarávacou cenou oceňuje majetok:

–   obstaraný kúpou,

–   obstaraný darom od fyzickej osoby:

–   ak ide o majetok, ktorý nebol u darcu zahrnutý do obchodného majetku a pri ktorom by sa naň pri jeho predaji v deň darovania nevzťahovalo oslobodenie od dane z príjmov podľa § 9 ZDP – neuplynulo 5 rokov od jeho nadobudnutia,

–   ak ide o majetok vylúčený z odpisovania a ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku a v čase darovania je už vyradený z obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 ZDP,

–   vylúčený z odpisovania u darcu – právnickej osoby pri vyradení v dôsledku jeho darovania,

–   preradený z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku, ktorý bol nadobudnutý kúpou,

–   daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného za účelom podnikania, ktorý začal daňovník používať na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, ak bol nadobudnutý kúpou – za roky nevyužívania HaNM na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú,

–   jednotlivé oddeliteľné súčasti HM, pri ktorom sa uplatňuje komponentné odpisovanie (ak je možné zistiť ich obstarávaciu cenu napr. na faktúre).

 

Príklad

Obchodná spoločnosť v roku 2023 dostala od fyzickej osoby nehnuteľnosť, ktorú fyzická osoba nadobudla kúpou v roku 2021 vo výške 15 000 eur.

Obchodná spoločnosť ocení nehnuteľnosť vo vstupnej cene, ktorou je obstarávacia cena zistená u fyzickej osoby, t. j. vo výške 15 000 eur, a to z dôvodu, že keby fyzická osoba v deň darovania nehnuteľnosti túto nehnuteľnosť predala, nemala by príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený od dane podľa § 9.

 

Príklad

Občianske združenie obstaralo kúpou v roku 2020 budovu v hodnote 248 000 eur. V rokoch 2020 až 2022 používalo budovu v rámci svojej hlavnej činnosti, na ktorú bolo zriadené. V roku 2023 občianske združenie prenajalo budovu za 7 000 eur ročne.

Ako stanoví ročný odpis budovy občianske združenie v roku 2023?

V prípade obstarania HM kúpou sa majetok oceňuje obstarávacou cenou, v tomto prípade vo výške 248 000 eur. V rokoch 2020 až 2022 využívalo občianske združenie budovu iba na hlavnú činnosť, príjmy z ktorej sú oslobodené od dane z príjmov a v nadväznosti na uvedené, aj výdavky súvisiace s príjmami nezahrnovanými do základu dane nie sú uznanými daňovými výdavkami, t. j. v rokoch 2020 až 2022 občianske združenie neuplatňovalo do základu dane daňové odpisy.

V roku 2023 začalo občianske združenie používať budovu na činnosť, ktorej príjmy sú predmetom dane (prenájom). K príjmom z prenájmu si môže občianske združenie uplatniť daňové odpisy maximálne do výšky príjmy plynúcich z prenájmu. Ročný odpis budovy vo výške 6 200 eur (248 000 / 40 rokov) je nižší ako príjem z prenájmu, a preto si občianske združenie môže uplatniť odpis v plnej výške. Občianske združenie uplatňuje odpisy v roku 2023 ako v 4. roku odpisovania, t. j. neuplatnené odpisy za roky 2020 až 2022 si nebude môcť nikdy uplatniť.

 

Príklad

Daňovník – právnická osoba stavia budovu na vlastnom pozemku. Na základe požiadavky je daňovník ako vyvolanú investíciu povinný vybudovať na pozemkoch mesta susediacich s pozemkom daňovníka chodník a cyklochodník. Chodník a cyklochodník budú prevedené do užívania obce.

Vybudovanie chodníka a cyklochodníka bolo podmienkou obce stavebného úradu pre vydanie stavebného povolenia. Ide o náklady, ktoré je daňovník povinný znášať a ktoré súvisia s výstavbou budovy ako tzv. vyvolaná investícia. Daňovník ich vybuduje na vlastné náklady a bezodplatne odovzdá do vlastníctva alebo správy obce, ktorá bude zabezpečovať jeho ďalšie využitie. Náklady vynaložené na vybudovanie chodníka a cyklochodníka vstupujú do obstarávacej ceny budovy.

-   suma vo výške vlastných nákladov – v súlade s účtovníctvom sa vlastnými nákladmi rozumejú priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť (napr. náklady vynaložené na materiál, mzdové náklady pracovníkov súvisiace s daným majetkom) a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť.

Na účely ZDP sa vlastnými nákladmi oceňuje majetok:

–   vytvorený vlastnou činnosťou,

–   preradený z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku, ktorý bol vytvorený vlastnou činnosťou,

–   daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného za účelom podnikania vytvoreného vlastnou činnosťou, ktorý začal daňovník používať na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane – za roky nevyužívania HaNM na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú.

 

Príklad

Daňovník pre vlastné potreby vytvára hmotný majetok, na ktorého výrobu obstaráva materiál, z ktorého zamestnanci vytvárajú nábytok – pracovné stoly. Cena jedného stola je v sume vyššej ako 1 700 eur, pričom súčasťou ceny stola je hodnota obstaraného materiálu a časť miezd zamestnancov.

Daňovník ocení stoly v hodnote vlastných nákladov (cena materiálu + časť miezd zamestnancov).

•    všeobecná cena – ide o cenu stanovenú v dedičskom konaní uvedenú v uznesení o dedičstve. Takouto cenou sa oceňuje majetok:

–   nadobudnutý dedením,

–   preradený z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku, ktorý bol nadobudnutý dedením,

•    cena stanovená na základe zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch – majetok nadobudnutý darovaním od fyzickej osoby, ak

–   ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku avšak v čase darovania už bol vyradený z obchodného majetku a v deň darovania by sa pri predaji tohto majetku naň vzťahovalo oslobodenie podľa § 9,

•    suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hnuteľnému HM a k nehnuteľnému HM znížená o čiastku splatenej pôžičky alebo úveru – v súlade s § 553 ObčZ splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa. Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci z dlžníka na veriteľa. Až do zániku zabezpečovacieho prevodu práva veriteľ nie je oprávnený prevedené právo previesť ďalej na inú osobu, ani ho inak zaťažiť v prospech inej osoby. Ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného predpisu. V prípade začatia výkonu zabezpečovacieho prevodu, práva sa majetok, ktorý je jeho predmetom oceňuje vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená znížená o už splatenú časť pôžičky alebo úveru.

 

Príklad

Obchodná spoločnosť A poskytla úver obchodnej spoločnosti B vo výške 200 000 eur pri dohodnutom úroku 3,5 % . Úver bol zabezpečený prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti B, ktorej vstupná cena bola 350 000 eur. Spoločnosti uzatvorili zmluvu o výpožičke, na základe ktorej túto nehnuteľnosti bude naďalej využívať a odpisovať spoločnosť B. Spoločnosť B prestala splácať úver, pričom spoločnosť A si uplatnila zabezpečovacie právo.

V akej vstupnej cene spoločnosť A ocení nehnuteľnosť, ak ku dňu uplatnenia zabezpečovacieho práva nebola uhradená suma úveru vo výške 120 000 eur a úroky vo výške 6 500 eur?

Vstupná cena nehnuteľnosti u spoločnosti A predstavuje úhrn nesplatenej časti úveru vo výške 120 000 eur a úrokov vo výške 6 500 eur, t. j. v úhrne 126 500 eur.

-   daňová zostatková cena – je definovaná v § 25 ods. 3 ako rozdiel medzi vstupnou cenou HaNM a celkovou výškou odpisov, ktoré boli zahrnuté do daňových výdavkov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Pri HM, pri ktorom je daňová zostatková cena uznaná za daňový výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. b) len do výšky príjmov (výnosov) z predaja (osobné automobily, lietadlá, motocykle, budovy zaradené do odpisovej skupiny 6) vstupná cena znížená aj o odpisy uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju HM.

Za odpisy zahrnuté do daňových výdavkov sa považuje odpis vypočítaný podľa § 27 alebo § 28 pri:

–   predčasnom vyradení majetku mikrodaňovníka,

–   vyradení tzv. luxusného automobilu,

–   vyradení osobného automobilu určenému na predvádzacie a skúšobné účely u autorizovaného predajcu osobných automobilov,

–   vyradení majetku, pri ktorom je uplatňovaný daňový odpis v paušálnej výške podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.

Daňovou zostatkovou cenou sa oceňuje majetok:

–   obstaraný darom s výnimkou majetku vylúčeného z odpisovania, pričom daňová zostatková cena sa zisťuje u darcu,

–   obstaraného darom od darcu, ktorý je fyzickou osobou pri vyradení z obchodného majetku, ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku a pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 – s výnimkou majetku vylúčeného z odpisovania.

 

Príklad

Občan získal darovaním nebytový priestor. Bude ho prenajímať. Darcom bol občan, ktorý mal nehnuteľnosť v obchodnom majetku (tiež ho prenajímal). Nový majiteľ zaradil nehnuteľnosť do obchodného majetku v zostatkovej cene u darcu.

Môže nový majiteľ nebytový priestor odpisovať?

Áno, nový majiteľ môže nebytový priestor nadobudnutý darom odpisovať. Je predpoklad, že ide o nehnuteľnosť, na ktorú sa oslobodenie podľa § 9 ku dňu darovania nevzťahuje (t. j. ide tento nebytový priestor vyradený z obchodného majetku z dôvodu darovania alebo o darovanie do 5 rokov od jeho vyradenia z obchodného majetku), vstupnou cenou nebytového priestoru je daňová zostatková cena zistená u darcu.

•    cena určená podľa kvalifikovaného odhadu alebo posudkom znalca – používa sa pri rozložení HM na jednotlivé oddeliteľné súčasti za podmienky, že nie je k dispozícií obstarávacia cena jednotlivých oddeliteľných častí, pričom:

–   vstupná cena každého komponentu musí byť vyššia ako 1 700 eur,

–   súčet vstupných cien jednotlivých oddeliteľných súčastí daného hmotného majetku sa musí rovnať vstupnej cene tohto hmotného majetku (§ 25 ods. 8 ZDP),

•    reálna hodnota sa používa na ocenenie

–   majetku novozisteného pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachyteného,

–   presunutého majetku, ktorou bol majetok ocenený na účely dane na odchode v súlade s § 17g.

 

-   odseky 2 až 4 vymedzujú spôsob zahrnovania výdavkov na technické zhodnotenie do základu dane:

–   technické zhodnotenie ovplyvňuje vstupnú alebo zostatkovú daňovú cenu majetku (okrem TZ vymedzeného ako iný majetok v § 22 ods. 6 ZDP), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo technické zhodnotenie dokončené a zaradené do užívania,

–   zvýšenie vstupnej alebo daňovej zostatkovej ceny závisí od metódy odpisovania príslušného HM. Ak sa pri daňovom odpisovaní HM používa:

•    rovnomerný spôsob odpisovania – technické zhodnotenie zvyšuje vstupnú cenu tohto majetku a z takto zvýšenej vstupnej ceny sa následne vypočítava ročný daňový odpis pri použití rovnakej doby odpisovania aká bola pred vykonaním technického zhodnotenia,

•    zrýchlený spôsob odpisovania – technické zhodnotenie zvyšuje okrem vstupnej ceny aj zostatkovú daňovú cenu, ktorá je základňou pre výpočet ročného daňového odpisu. Z takto zvýšenej daňovej zostatkovej ceny sa vypočítava ročný daňový odpis pri použití koeficientu platného pre zvýšenú zostatkovú cenu v príslušnej odpisovej skupine. Toto však neplatí, ak sa technické zhodnotenie vykoná v prvom roku odpisovania. V tomto prípade sa zvyšuje vstupná cena HM.

 

-   odseky 5 a 6 Súčasťou vstupnej ceny HM a NM je aj DPH, a to u daňovníka, ktorý:

–   nie je platiteľom DPH,

–   je platiteľom DPH a nemôže ju odpočítať,

–   uplatňuje nárok na odpočítanie DPH koeficientom, a to časť DPH na ktorej odpočet nemá nárok.

Pri obstaraní HM formou finančného prenájmu súčasťou obstarávacej ceny u nájomcu nie je daň z pridanej hodnoty, a to bez ohľadu na skutočnosť, či nájomca je alebo nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

§ 25a

Vstupnou cenou finančného majetku¹⁾ je

a) obstarávacia cena,¹¹⁸⁾ ak bol finančný majetok nadobudnutý kúpou okrem reálnej hodnoty podľa písmena d), upravená o všetky zníženia tejto ceny, ktoré neboli zahrnuté do základu dane, okrem zníženia tejto ceny z dôvodu výplaty príjmu zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo do dňa nadobudnutia finančného majetku zvýšené zo zisku po zdanení [§ 3 ods. 1 písm. e), § 12 ods. 7 písm. c) prvý bod],

b) cena zistená podľa osobitného predpisu,²⁹⁾ ak bol finančný majetok nadobudnutý bezodplatne, okrem akcií alebo obchodných podielov na spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutých v súvislosti s nepeňažným plnením podľa § 9 ods. 1 písm. p),

c) hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka,^37a) ak ide o 

    1. finančný majetok,¹⁾ ktorý nadobudol vkladateľ nepeňažného vkladu splateného vo forme individuálne vloženého majetku alebo vo forme podniku, alebo jeho časti pri postupe podľa § 17b,

    2. individuálne vložený finančný majetok,¹⁾ ktorý nadobudol prijímateľ nepeňažného vkladu podľa § 17b,

d) reálna hodnota,^119a) ak ide o finančný majetok¹⁾

    1. nadobudnutý kúpou podniku alebo jeho časti,

    2. nadobudnutý vkladom podniku alebo jeho časti u vkladateľa nepeňažného vkladu a prijímateľa nepeňažného vkladu podľa § 17b,

    3. nadobudnutý právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c,

[Dňom 1. marca 2024 v § 25a písm. d) treťom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo nadobudnutý nástupníkom daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17ca“.]

    4. ktorého prvotné ocenenie v reálnej hodnote ustanovuje osobitný predpis,^119a)

    5. určený na obchodovanie, ktorého precenenie na reálnu hodnotu vykázané ako náklad alebo výnos bolo zahrnuté do základu dane,

e)  pôvodná cena, ak ide o finančný majetok, ktorý nadobudol

    1. prijímateľ nepeňažného vkladu pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17d a právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17e; finančný majetok, ktorý nadobúda vkladateľ nepeňažného vkladu, je ocenený pôvodnou cenou, ktorou sa rozumie celková hodnota nepeňažného vkladu vyjadrená v pôvodných cenách, ktorú preberá príjemca nepeňažného vkladu podľa § 17d,

[Dňom 1. marca 2024 v § 25a písm. e) prvom bode sa za slová „cien podľa § 17d“ vkladá čiarka a slová „a právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17e“ sa nahrádzajú slovami „právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17e a nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17ea“.]

    2. akcionár alebo spoločník daňovníka zrušeného bez likvidácie pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev na právnom nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie; pôvodnou cenou sa rozumie ocenenie akcií alebo podielu na daňové účely, ktorým boli akcie alebo podiel ocenené pred zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných spoločností alebo družstiev,

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

[Dňom 1. marca 2024 v § 25a sa písmeno e) dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:

    3. akcionár alebo spoločník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením na nástupníkovi daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením v pomernej výške zodpovedajúcej pomeru vlastného imania daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, prevzatého jeho nástupníkom; pôvodnou cenou sa rozumie ocenenie akcií alebo podielu na daňové účely, ktorým boli akcie alebo podiel ocenené pred rozdelením odštiepením.]

f)  hodnota splateného peňažného vkladu [§ 2 písm. ac)],

g)  reálna hodnota presunutého finančného majetku, ktorou bol finančný majetok ocenený na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia (§ 17f ods. 6 a 8).

 

Komentár k § 25a

V nadväznosti na spôsob obstarania alebo nadobudnutia sa na účely ZDP finančný majetok oceňuje na účely uplatnenia daňového výdavku pri vyradení finančného majetku:

•    obstarávacou cenou – a to finančný majetok nadobudnutý kúpou, okrem finančného majetku, ktorý sa oceňuje reálnou hodnotou. Obstarávacou cenou sa oceňujú napr. podiely na základnom imaní obchodných spoločností, deriváty a cenné papiere nadobudnuté kúpou, okrem napr. cenných papierov určených na obchodovanie, cenných papierov určených na predaj u obchodníka s cennými papiermi, podiely na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a deriváty oceňované reálnou hodnotou. Obstarávacou cenou sa rozumie obstarávacia cena definovaná v § 25 ods. 6 písm. a) zákona o účtovníctve, ktorou je cena, za ktorú sa finančný majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny. Súčasťou obstarávacej ceny cenného papiera a podielu sú priame náklady súvisiace s obstaraním cenného papiera a podielu, tzn. priame náklady na obchody spojené s cennými papiermi, napríklad poplatky, provízie za sprostredkovanie platené maklérom, poradcom, burzám. Súčasťou obstarávacej ceny nie sú najmä úroky z úverov na obstaranie cenných papierov a podielov, kurzové rozdiely a náklady spojené s držbou cenného papiera a podielu,

•    cenou zistenou podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch – ak ide o finančný majetok nadobudnutý bezodplatne. Metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku vrátane finančného majetku znalcom ustanovuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Spôsob a metódy stanovenia všeobecnej hodnoty cenných papierov vymedzuje príloha č. 7 predmetnej vyhlášky.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 sa zákonom č. 309/2023 Z. z. doplnilo ustanovenie v nadväznosti na zavedenie oslobodenia pre tzv. kontraktorov v § 9 ods. 1 písm. r) ZDP. Kontraktory nadobudli akcie alebo obchodné podiely v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti pre spoločnosť, od ktorej takto získali akcie alebo obchodné podiely. Nakoľko kontraktory získali tieto akcie alebo obchodné podiely ako určitý druh odmeny bezodplatne a za daňové výdavky sa považuje iba preukázateľne zaplatená cena za akciu alebo obchodný podiel, ustanovilo sa, že ocenenie na základe zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch sa na tieto akcie a obchodné podiely nepoužijú a ich vstupná cena bude nulová.

•    hodnotou nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka, a to

–   finančný majetok, ktorý nadobudol vkladateľ nepeňažného vkladu realizovaného v reálnych hodnotách podľa § 17b ZDP splateného vo forme individuálne vloženého majetku alebo podniku alebo jeho časti,

–   individuálne vložený finančný majetok, ktorý nadobudol prijímateľ nepeňažného vkladu realizovaného v reálnych hodnotách podľa § 17b ZDP.

Vklad finančného majetku do spoločnosti sa považuje za nepeňažný vklad. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí v súlade s § 59 ods. 3 ObchZ obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom.

•    reálnou hodnotou – ak ide o finančný majetok

–   nadobudnutý kúpou podniku alebo jeho časti – ocenenie finančného majetku u kupujúceho, ktorý bol nadobudnutý práve touto kúpou podniku alebo jeho časti,

–   nadobudnutý vkladom podniku alebo jeho časti u prijímateľa vkladu, ak sa nepeňažný vklad realizuje v reálnych hodnotách podľa § 17b ZDP – ocenenie finančného majetku, ktorý nadobudol prijímateľ nepeňažného vkladu, ak ide o nepeňažný vklad podniku alebo jeho časti,

–   nadobudnutý v rámci zániku daňovníka bez likvidácie – ocenenie finančného majetku, ktorý prechádza v rámci tzv. podnikových kombinácii na právneho nástupcu pri uplatňovaní reálnych hodnôt podľa § 17c ZDP.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 sa zákonom č. 309/2023 Z. z. v nadväznosti na zavedenie inštitútu odštiepenia doplnilo ustanovenie v tom zmysle, že reálnou hodnotou sa oceňuje aj finančný majetok nadobudnutý nástupníkom daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, ak sa na daňové účely postupuje v súlade s princípom reálnych cien podľa § 17ca.

–   ktorého prvotné ocenenie v reálnej hodnote už pri jeho obstaraní ustanovuje zákon o účtovníctve – ide napr. o cenné papiere určené na obchodovanie, cenné papiere určené na predaj a deriváty u obchodníka s cennými papiermi, v platobnej inštitúcii, v inštitúcii elektronických peňazí, ak nepostupujú podľa § 17a ods. 3 zákona o účtovníctve a v pobočke zahraničnej finančnej inštitúcie, ak nejde o pobočku zahraničnej správcovskej spoločnosti, podiely na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenných papierov a sú v majetku fondu.

     Daňovým výdavkom pri vyradení cenných papieroch určených na obchodovanie je ich obstarávacia cena upravená o precenenie na reálnu hodnotu, ak toto precenenie bolo zahrnuté do základu dane a ktoré sa účtuje prostredníctvom:

•    nákladových účtov – účtu 564 – Náklady na precenenie cenných papierov alebo účtu 566 – Náklady na krátkodobý finančný majetok alebo

•    výnosových účtov – 664 – Výnosy z precenenia cenných papierov alebo 666 – Výnosy z krátkodobého finančného majetku,

–   presunutý pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia podľa § 17f ods. 6 a 8 ZDP (daň na odchode),

•    pôvodnou cenou – finančný majetok

–   nadobudnutý prijímateľom nepeňažného vkladu pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17d ZDP – ocenenie finančného majetku, ktorý bol predmetom nepeňažného vkladu u prijímateľa nepeňažného vkladu,

–   nadobudnutý právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17e ZDP – ocenenie finančného majetku, ktorý prechádza v rámci tzv. podnikových kombinácii na právneho nástupcu,

–   nadobudnutý vkladateľom nepeňažného vkladu pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17d ZDP – ocenenie finančného majetku, ktorý obdrží vkladateľ nepeňažného vkladu a to vo výške celkovej hodnoty nepeňažného vkladu vyjadrenej v pôvodných cenách, ktorú preberá príjemca nepeňažného vkladu,

–   nadobudnutý akcionárom alebo spoločníkom daňovníka zrušeného bez likvidácie pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev na právnom nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 sa zákonom č. 309/2023 Z. z. v nadväznosti na zavedenie inštitútu odštiepenia sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého sa pôvodnou cenou oceňuje finančný majetok nadobudnutý nástupníkom daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17ea. Zároveň sa stanovilo, že ak ide o finančný majetok akcionára alebo spoločníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, pri stanovení vstupnej ceny jeho finančného majetku, ktorý mu ostane na daňovníkovi, ktorý sa rozdeľuje odštiepením a tiež ktorý získa na jeho nástupníkovi, sa bude vychádzať z pôvodného ocenenia akcií alebo obchodného podielu, ktorými boli tieto akcie alebo obchodný podiel ocenené pred odštiepením. Ocenenie finančného majetku sa následne stanoví v pomernej výške zodpovedajúcej pomeru vlastného imania daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením prevzatého jeho nástupníkom. Týmto spôsobom sa tiež určí vstupná cena finančného majetku, ktorý ostane akcionárovi alebo spoločníkovi na daňovníkovi, ktorý sa rozdeľuje odštiepením po realizácii odštiepenia.

•    hodnotou splateného peňažného vkladu – finančný majetok nadobudnutý na základe splatenia:

–   peňažného vkladu do základného imania,

–   príspevku do kapitálového fondu z príspevkov,

–   povinného príplatku do rezervného fondu alebo nedeliteľného fondu družstva splateného akcionárom alebo spoločníkom alebo členom družstva,

–   emisného ážia splateného akcionárom.

§ 25b

(1) Vstupnou cenou virtuálnej meny je

a)  obstarávacia cena,¹¹⁸⁾ ak bola virtuálna mena nadobudnutá kúpou,

b)  reálna hodnota,^119b) ak bola virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu.

(2) Vstupnou cenou majetku a služby nadobudnutých výmenou za virtuálnu menu ku dňu výmeny je reálna hodnota^119c) virtuálnej meny.

 

Komentár k § 25b

Ustanovenie stanovuje spôsob ocenenia virtuálnej meny v závislosti od spôsobu jej obstarania. Virtuálnu menu je možné oceniť:

–   obstarávacou cenou – ak bola nadobudnutá kúpou,

–   reálnou hodnotou, ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu – ak bola nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu.

Majetok a služby nadobudnuté za virtuálnu menu sa oceňujú v hodnote reálnej hodnoty virtuálnej meny ku dňu jej výmeny za tento majetok alebo poskytnutú službu.

 

Príklad

Obchodná spoločnosť obstarala na individuálnom trhu1 Bitcoin (BTC) za 6 500 eur, pričom reálna hodnota 1 BTC na zvolenom verejnom trhu bola 6 400 eur. V tom istom účtovnom (zdaňovacom) období spoločnosť predala tento 1 BTC v individuálnom obchode za hodnotu 7 000 eur. Obchodná spoločnosť pri úbytku virtuálnej meny používa metódu FIFO.

Účtovanie v sústave podvojného účtovníctva

Účtovný prípad	Suma v eur	Účtovná súvzťažnosť
		MD	D
Nákup 1 BTC	6 400	258	379*
Rozdiel medzi kúpnou cenou a RH	100	568	379*
Úhrada záväzku	6 500	379	221
Predaj 1 BTC za 13 000 eur
a) vyradenie 1 BTC (FIFO)	6 400	568	258
b) tržba z predaja	7 000	378*	668
Inkaso pohľadávky	7 000	221	378

 

*   je možné použiť aj iný záväzkový alebo pohľadávkový účet

Rozdiel medzi kúpnou cenou 1 BTC (6 500 eur) a jej reálnou hodnotou ku dňu obstarania (6 400 eur) vo výške 100 eur sa v súlade s § 17 ods. 3 písm. o) nezahŕňa do základu dane, t. j. suma 100 eur predstavuje pripočítateľnú položku k výsledku hospodárenia. Tržba z predaja vo výške 7 000 eur podlieha zdaneniu, pričom k tomuto príjmu si môže účtovná jednotka uplatniť daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. v) v nadväznosti na § 25b zákona o dani z príjmov, t. j. obstarávaciu cenu 1 BTC vo výške 6 500 eur.

 

Účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva

Názov účtovnej knihy	Účtovný prípad
Nákup BTC
Kniha krátkodobého finančného majetku	Prírastok 1 BTC v sume 6 400 eur
Kniha záväzkov	Vznik záväzku z dôvodu nadobudnutia 1 BTC v sume 6 500 eur a pri úhrade záväzku jeho zánik
Peňažný denník	Úhrada záväzku z bankového účtu: vo výške 6 500 eur ako výdavok neovplyvňujúci ZD
Predaj BTC
Kniha krátkodobého finančného majetku	Úbytok 1 BTC v hodnote 6 400 eur
Kniha pohľadávok	Vznik pohľadávky z dôvodu predaja 1 BTC v hodnote 7 000 eur
Peňažný denník	Príjem na bankový účet v sume 7 000 eur ako príjem ovplyvňujúci ZD Uzávierková účtovná operácia – ostatný výdavok ovplyvňujúci ZD vo výške obstarávacej ceny 1 BTC v sume 6 500 eur [v súlade s § 19 os. 2 písm. v) zákona o dani z príjmov]

 

§ 26

Postup pri odpisovaní
hmotného majetku

(1) V prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb¹²⁰⁾ do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1. Doba odpisovania je

Odpisová skupina	Doba odpisovania
0	2 roky
1	4 roky
2	6 rokov
3	8 rokov
4	12 rokov
5	20 rokov
6	40 rokov

 

 

(2) Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy a ktorého doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2; to neplatí pre hmotný majetok podľa odsekov 6 a 7. Pri používaní budovy na niekoľko účelov je na zaradenie tejto budovy do odpisovej skupiny rozhodujúce jej hlavné využitie určené z celkovej úžitkovej plochy.¹⁰⁶⁾ Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku. Pri postupe uplatnenom podľa § 22 ods. 15 sa jednotlivé oddeliteľné súčasti zaradia do rovnakej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený tento hmotný majetok s výnimkou jednotlivých oddeliteľných súčastí budov a stavieb, ktoré sú zaradené v prílohe č. 1.

(3) Daňovník odpisuje hmotný majetok metódou rovnomerného odpisovania (§ 27). Metódou zrýchleného odpisovania (§ 28) môže daňovník odpisovať hmotný majetok zaradený podľa prílohy č. 1 do odpisovej skupiny 2 a 3. Spôsob odpisovania určí daňovník pre každý novoobstaraný hmotný majetok a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania.

(4) Hmotný majetok sa odpisuje najviac do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie alebo pri zrýchlenom odpisovaní do výšky zvýšenej zostatkovej ceny.

(5) Pri vykonaní technického zhodnotenia alebo skrátení doby odpisovania sa hmotný majetok doodpisuje do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie platnou ročnou odpisovou sadzbou alebo do výšky zostatkovej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny koeficientom pre príslušnú odpisovú skupinu. Vykonaním technického zhodnotenia sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 alebo § 28.

(6) Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných stavieb¹⁰⁷⁾ a banských diel sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.

[Dňom 1. apríla 2024 v 26 ods. 6 nad slovom „stavieb“ sa odkaz „107)“ nahrádza odkazom „120aaa)“.]

(7) Pri formách, modeloch a šablónach zatriedených do kódov Klasifikácie produktov 25.73.6, 28.92.4, ak ide o stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku, a kódov 28.96.1 a 25.73.5 sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov. Na hmotný majetok uvedený v prvej vete poskytnutý na základe zmluvy o výpožičke¹¹⁰⁾ sa neuplatňuje limit výšky odpisov podľa § 19 ods. 3 písm. a).

(8) Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, okrem pozemkov, odpíše daňovník počas doby odpisovania tohto majetku podľa odseku 1 do výšky vstupnej ceny ustanovenej v § 25 spôsobom podľa § 27 alebo § 28 pri zohľadnení postupu podľa § 17 ods. 34.

(9) Ročný odpis podľa odsekov 6 a 7 sa určuje s presnosťou na celé kalendárne mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania. Mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania, je mesiac, v ktorom sa majetok začal účtovať alebo evidovať podľa § 6 ods. 11.

(10) Mesačný odpis vypočítaný podľa odsekov 6 a 7 sa zaokrúhľuje podľa § 47.

(11) Prerušenie odpisovania a zmenu prerušenia odpisovania podľa § 22 ods. 9 nemožno uplatniť pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní podľa osobitného predpisu¹²⁸⁾ a v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola.

(12) Mikrodaňovník môže odpisovať hmotný majetok zaradený do odpisových skupín 0 až 4 okrem osobného automobilu zatriedeného do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac, najviac počas doby odpisovania podľa odsekov 1 a 5 v ním určenej výške najviac do výšky vstupnej ceny podľa § 25 ods. 1. Rovnako sa postupuje aj pri inom majetku uvedenom v § 22 ods. 6 písm. e). Tento spôsob odpisovania použije daňovník, ktorým je

a)  právnická osoba, na hmotný majetok zaradený do užívania v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník považovaný za mikrodaňovníka,

b)  fyzická osoba, na hmotný majetok zaradený do obchodného majetku [§ 2 písm. m)] v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník považovaný za mikrodaňovníka.

 

Komentár k § 26

-   odsek 1 Po obstaraní majetku a jeho uvedení do užívania má daňovník povinnosť HM zaradiť na účely uplatnenia daňových odpisov do príslušnej odpisovej skupiny – príloha č. 1. ZDP v súčasnosti vymedzuje 7 odpisových skupín s rôznou dobou odpisovania:

HM sa zaraďuje do príslušnej odpisovej skupiny na základe kódu klasifikácie, a to:

•    kódu štatistickej klasifikácie produktov podľa činnosti (CPA) vydanej Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008 pri hmotnom majetku inom ako sú budovy a stavby – pri HM zaradenom v odpisových skupinách 0 až 4,

•    kódu klasifikácie stavieb stanoveného vyhláškou Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia stavieb pri budovách a stavbách – pri HM zaradenom do odpisových skupín 5 a 6.

 

Príklad

Do ktorej odpisovej skupiny sa zaradia elektrobicykle s obstarávacou cenou nad 1 700 eur?

Do kódu Klasifikácie produktov (KP) 30.92 sú zahrnované bicykle a iné kolesové vozidlá bez motora a tieto sú obsiahnuté v položke 1-28; KP-30.92 – Bicykle a iné kolesové vozidlá bez motora, t. j. odpisová skupina 1 s dobou odpisovania 4 roky.

Do kódu Klasifikácie produktov (KP) 30.91.1 sú zahrnované motocykle, mopedy a bicykle vybavené pomocným motorom (teda aj elektrobicykle) a tieto sú obsiahnuté v položke 2-32; KP-30.91.1 – Motocykle a prívesné vozíky, t. j. odpisová skupina 2 s dobou odpisovanie 6 rokov.

 

Príklad

Do ktorej odpisovej skupine je možné zaradiť geodetický dron?

V súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 28. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 je možné geodetický dron zaradiť pod kód klasifikácie 26.40.3 – Zariadenia na záznam a reprodukciu zvuku a obrazu. Celý kód klasifikácie 26.4 je zaradený do odpisovej skupiny 1 s dobou odpisovania 4 roky.

 

Príklad

Do ktorej odpisovej skupiny je možné zaradiť poplachové zariadenie na ochranu proti krádeži? Odpisuje sa toto zariadenie samostatne alebo ako súčasť budovy?

Potrebné vychádzať z pokynu MF SR vo FS 3/1998. Poplachové zariadenie na ochranu proti krádeži možno zaradiť medzi zariadenia na prenos informácií pripojené na rozvodné siete uvedené v čl. I. bode 2.5, ktoré sú samostatnými hnuteľnými vecami odpisovanými oddelene od stavieb.

Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, poplachové zariadenia na ochranu proti krádeži spadá do kódu 26.30.50. Na základe uvedeného sa v rámci prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov poplachové zariadenia na ochranu proti krádeži zahŕňa do odpisovej skupiny 1 do položky 1-14 s kódom klasifikácie produkcie 26.3 – Komunikačné zariadenia.

V prípade, že poplachové zariadenie na ochranu proti krádeži je napojené na rozvody počítačových sietí, tieto počítačové siete sa odpisujú samostatne a to v odpisovej skupine 2 (položka 2-40).

 

Príklad

Do ktorej odpisovej skupiny sa zaradia interierové LED svietidlá s obstarávacou cenou nad 1 700 eur?

Potrebné vychádzať z pokynu MF SR vo FS 3/1998. Interiérové LED svietidlá sa v súlade s uvedeným pokynom MF SR považujú za hnuteľný majetok, ktorý sa odpisuje samostatne za predpokladu, že nie sú súčasťou stavebnej časti stavby podľa projektovej dokumentácie. Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008 LED svietidlá spadajú do kódu 27.4 Elektrické svietidlá. Uvedený kód sa v rámci prílohy č. 1 ZDP zahŕňa do odpisovej skupiny 2 (položka 2-14).

Svietidlá, ktoré podľa projektovej dokumentácie a stavebného povolenia tvoria súčasť stavebnej časti stavby spadajú do bodu 1.4 – Elektrické silové zariadenia a rozvody nízkeho napätia, umelé osvetlenie a bleskovody – pokynu MF SR a odpisujú sa spolu so stavbou.

-   odsek 2 vymedzuje osobitné spôsoby zaradenia HM do odpisových skupín:

–   HM, ktorý nie je možné na základe kódu štatistickej klasifikácie produktov podľa činnosti zaradiť ani do jednej odpisovej skupiny a jeho doba použiteľnosti nevyplýva z iného právneho predpisu sa zaradí do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov – neaplikuje sa na majetok odpisovaný časovou alebo výkonovou metódou odpisovania podľa § 26 ods. 6 a 7 ZDP, u ktorého je stanovená doba použiteľnosti alebo výkon (počet výrobkov), ktorý je možné prostredníctvom hmotného majetku vyrobiť,

–   súbor hnuteľných vecí – zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku. ZDP osobitne nevymedzuje spôsob ako sa stanovuje hlavný funkčný celok. Vzhľadom na skutočnosť, že účtovníctvo aj daň z príjmov je založená na hodnotovom princípe sa hlavný funkčný celok stanovuje na základe vstupnej cenu hnuteľných vecí, ktoré tvoria súbor hnuteľných vecí. Na základe uvedeného sa súbor hnuteľných vecí zaraďuje do tej odpisovej skupiny, do ktorej je zaradená prevažná časť vecí tvoriacich súbor,

–   budova používaná na viacero účelov – zaradenie budovy ako celku iba do jednej z odpisovej skupiny – rozhodujúce je jej hlavné využitie určené z celkovej úžitkovej plochy, t. j. prevažujúci charakter budovy. Pre zaradenie budovy používanej na niekoľko účelov do príslušnej odpisovej skupiny je nevyhnutné najskôr zaradiť jednotlivé časti budovy do kódov klasifikácie stavieb podľa vyhlášky Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z. Na základe uvedených kódov klasifikácie stavieb a prílohy č. 1 k ZDP sa jednotlivé časti budovy priradia k odpisovej skupine 5 alebo 6. V súlade s uvedenou vyhláškou Štatistického úradu SR sa do úžitkovej plochy nezahŕňajú stavebné plochy (nosné, deliace alebo iné komponenty – stĺpy, piliere, nosníky, priečky, komíny), funkčné plochy pre pomocné využitie (plochy zastavané vyhrievacími a klimatizačnými inštaláciami alebo elektrickými generátormi) a priechodné plochy (schodištia, výťahy alebo eskalátory).

     Následne sa budova zaradí do príslušnej odpisovej skupiny na základe porovnania úhrnu úžitkovej plochy v m² (alebo percentuálneho podielu) všetkých častí budovy zaradených do odpisovej skupiny 5 a úhrnu úžitkovej plochy v m² (alebo percentuálneho podielu) všetkých častí budovy zaradených do odpisovej skupiny 6. Budova ako celok sa zaradí do tej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradená prevažujúca časť budovy podľa úžitkovej plochy v m² alebo percentuálneho podielu.

–   samostatné hnuteľné veci, pri ktorých daňovník uplatňuje komponentné odpisovanie podľa § 22 ods. 15 ZDP sa odpisujú samostatne a sú zaradené do tej odpisovej skupiny, do ktorej je zaradený hmotný majetok ako celok. – rozdielny prístup pri jednotlivých oddeliteľných súčastiach budov a stavieb, pri ktorých samotná príloha č. 1 ZDP vymedzuje ich zaradenie do príslušnej odpisovej skupiny.

 

Príklad

Do ktorej odpisovej skupiny sa zaradí väčšie akvárium samostatne stojace na drevennom podstavci?

V prípade väčšieho akvária je pri jeho zaradení potrebné skúmať, či je súčasťou stavby alebo ide o samostatne odpisovaný hmotný majetok – potrebné vychádzať z pokynu MF SR vo FS 3/1998. Je predpoklad, že ide o akvárium, ktoré sa považuje za samostatne odpisovaný majetok. Sklenené akvárium nie je možné zaradiť ani do jedného kódu klasifikácie uverejneného v prílohe č. 1 ZDP, a teda sa zaradí do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov.

Zároveň je potrebné upozorniť, že daňové odpisy je možné uplatniť iba za predpokladu, že výdavky vynaložené na obstaranie akvária spĺňajú všeobecnú definíciu daňového výdavku podľa § 2 písm. i) ZDP, t. j. je umiestnené v priestoroch kde sa zdržujú klienti (návštevníci) a je splnená podmienka vecnej súvislosti vzniknutého nákladu s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľného príjmu.

Pozor akvárium zabudované v stene budovy sa odpisuje ako súčasť budovy.

 

Príklad

Daňovník má zaradenú do užívania budovu, ktorú v plnej miere využíva na dosahovanie zdaniteľných príjmov, pričom budova sa využíva na rôzne účely. Celková úžitková plocha budovy vo výmere 2 250 m² sa rozdeľuje nasledovne:

Účel	Úžitková plocha	% podiel z celkovej úžitkovej plochy	Kód klasifikácie	Odpisová skupina
Kancelárske priestory	1 100 m2	30,99 %	1220	6
Obchody	900 m2	25,35 %	1230	5
Jazyková škola	650 m2	18,31 %	1263	6
Dielňa – Montážna miestnosť	900 m2	25,35 %	1251	5
Spolu	3 550 m2	100 %	–	–

 

Daňovník najskôr zaradí jednotlivé časti budovy (kancelárske priestory, obchody atď.) do príslušného kódu klasifikácie podľa vyhlášky Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z. Na základe priradených kódov zaradí jednotlivé časti do odpisovej skupiny 5 alebo odpisovej skupiny 6. Následne vyčísli súhrn úžitkovej plochy za všetky časti priradené k jednotlivých odpisovým skupinám:

Odpisová skupina 5 (obchody a dielňa): (900 + 900) = 1 800 m², resp. 50,7 %.

Odpisová skupina 6 (ostatné časti): (1 100 + 650) =1 750 m², resp. 49,3 %.

Nakoľko úhrn celkovej úžitkovej plochy častí zaradených do odpisovej skupiny 5 (1 800 m², resp. 50,7 %) prevyšuje úhrn celkovej úžitkovej plochy častí zaradených do odpisovej skupiny 6 (1 750 m², resp. 49,3 %), budova ako celok sa zaradí do odpisovej skupiny 5 a bude sa odpisovať rovnomerným spôsobom odpisovania počas 20 rokov.

 

Príklad

Do ktorej odpisovej skupiny sa zaradí budova, ktorá sa používa na viacero účelov, ak pomer celkovej úžitkovej plochy častí budovy zaradenej do odpisovej skupiny 5 a odpisovej skupiny 6 je 50 % na 50 %?

ZDP situáciu zaradenia budovy, ktorú daňovník používa v rovnakom pomere na administratívne účely ako aj na tzv. výrobné účely konkrétne nerieši. Pri zaradení budovy sa vychádza zo zaužívaných pravidiel, podľa ktorých ak ZDP situáciu nerieši postupuje sa v prospech daňovníka. V tomto prípade je na dobrovoľnom rozhodnutí daňovníka či zaradí budovu do odpisovej skupiny 5 lebo odpisovej skupiny 6.

 

Príklad

Reštaurácia sa rozhodla vybudovať rozoberateľnú letnú terasu, ktorú bude využívať iba počas letných sezón.

Do ktorej odpisovej skupiny zaradí reštaurácia letnú terasu?

Podľa § 56 písm. c) stavebného zákona stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov. Pri posudzovaní letných terás ako krátkodobých prenosných zariadení je potrebné vychádzať z navrhovaného stavebno-technického riešenia a účelu užívania, ako aj doby, na ktorú bude zariadenie slúžiť. Vždy však musí byť splnená podmienka, že ide o zariadenie, ktoré je prenosné a krátkodobé a nemožno ho považovať za stavbu v intenciách § 43 stavebného zákona. Na základe uvedeného, ak letná terasa spĺňa podmienky stanovené v predchádzajúcej vete, z pohľadu zákona o dani z príjmov sa nepovažuje za stavbu.

Príloha č. 1 zákona o dani z príjmov špecificky nevymedzuje letnú terasu v niektorej z odpisových skupín. Z tohto dôvodu sa letná terasa na účely daňového odpisovania v súlade s § 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov zaradí do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov.

 

Príklad

Spoločnosť vlastniaca lyžiarske stredisko vybudovala pri stredisku parkovací system, ktorý pozostáva z terénnych úprav, závory, zariadenia manažmentu vstupu a výstupu vozidiel, platobného automatu, terminálu na komunikáciu a IT techniky, ktorá je nevyhnutná na funkčnosť systémov (sieťové a počítačové prvky, káblové pripojenie).

Do ktorej odpisovej skupiny sa zaradí parkovací systém? V prípade parkovacieho systému je potrebné vychádzať z projektovej dokumentácie. Predpokladáme, že v tomto prípade ide o vybudovanie parkoviska. Podľa Klasifikácie stavieb sa parkovisko považuje za inžiniersku stavbu zaradenú pod kód klasifikácie stavieb 2112 Miestne komunikácie. Podľa prílohy č. 1 je kód klasifikácie stavieb 2112 zaradený do odpisovej skupiny 5 s dobou odpisovania 20 rokov.

Terénne úpravy – v súlade s § 35 opatrenia MF SR (PÚPP) súčasťou obstarania dlhodobého hmotného majetku sú aj náklady súvisiace s jeho obstaraním vrátane technickej rekultivácie (terénné úpravy),

Závora – podľa pokynu MF SR č. 3400/1998-62 sú automatické dvere a vráta (položka 1.15) súčasťou budov a stavieb a odpisujú sa spolu s nimi,

Pri zaradení zariadenia vstupu a výstupu vozidiel a terminálu na komunikáciu na účely uplatnenia daňových odpisov je potrebné vychádzať z projektovej dokumentácie. Predpokladáme, že tieto zariadenia sú neoddeliteľnou súčasťou parkovacieho systému a rovnako ako závora by mali zvyšovať vstupnú cenu parkoviska.

Aj pri platobnom automate je potrebné vychádzať z projektovej dokumentácie, avšak v tomto prípade je pravdepodobné, že ide o samostatný majetok, ktorý je zaradený do kódu klasifikácie 26.20.12 – Terminály POS, ATM a podobné zariadenia, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť, ktorý je zaradený do odpisovej skupiny 1 s dobou odpisovania 4 roky.

-   odsek 3 stanovuje možnosť použitia 2 základných metód daňového odpisovania:

•    rovnomernú metódu odpisovania – je možné použiť u HM zaradeného do odpisovej skupiny 0 až 6,

•    zrýchlenú metódu odpisovania – je možné použiť iba pri HM zaradenom do odpisovej skupiny 2 alebo 3.

V prípade HM zaradenom do odpisovej skupiny 2 a 3 daňovník sám rozhoduje akú metódu odpisovania si zvolí. Tento spôsob odpisovania daňovník určí pre každý novoobstaraný hmotný majetok, pričom platí pravidlo, že počas celej doby odpisovania je daňovník používať rovnakú metódu odpisovania. To však neznamená, že by daňovník nemohol počas uplatňovania daňových odpisov zmeniť metódu odpisovania. Tu však platí, že daňovník musí mať možnosť podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie obdobia, počas ktorých dôjde z dôvodu zmeny metódy odpisovania k zmene výšky uplatneného odpisu tak aby bola splnená podmienka uplatnenia rovnakej metódy odpisovania počas celej doby odpisovania majetku.

 

Príklad

Daňovník so zdaňovacím obdobím kalendárny rok zaradil do užívania majetok zaradený do odpisovej skupiny 3 v roku 2015, pričom sa rozhodol pre uplatňovanie rovnomerného spôsobu odpisovania. V zdaňovacom období 2023 uvažoval o uplatňovaní zrýchleného spôsobu odpisovania.

Mal by daňovník možnosť zmeniť spôsob odpisovania?

Zmena spôsobu odpisovania je naviazaná na možnosť podania dodatočného daňového priznania za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých by zmenou metódy odpisovania došlo k zmene výšky daňového odpisu zahrnutého do základu dane. V súlade s § 69 ods. 1 Daňového poriadku nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. V prvom roku odpisovania (2015) je výška daňového odpisu rovnaká bez ohľadu na zvolenú metódu odpisovania, t. j. nie je potrebné podávať dodatočné daňové priznanie. Zmena výšky daňového odpisu nastupuje počnúc druhým rokom odpisovania (2016). Vyrubiť rozdiel dane za zdaňovacie obdobie 2016 je možné do 31. 12. 2022 (5 rokov od 31. 12. 2017 – rok, v ktorom sa podáva daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2016). Právo vyrubiť daň tak zaniká počnúc 1. 1. 2023. Na základe uvedeného teda daňovník nemôže v roku 2023 podať dodatočné daňové priznanie za rok 2016, a teda nemôže zmeniť spôsob odpisovania z rovnomerného na zrýchlený spôsob odpisovania.

 

Príklad

Daňovník zaradil do užívania majetok, ktorý nie je možné podľa kódu štatistickej klasifikácie produktov podľa činnosti zaradiť do žiadnej odpisovej skupiny podľa prílohy č. 1 ZDP.

Je možné u tohto majetku uplatňovať zrýchlený spôsob odpisovania?

Majetok, ktorý nie je možné zaradiť do žiadnej odpisovej skupiny podľa prílohy č. 1 ZDP sa v súlade s § 26 ods. 2 ZDP na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2. Majetok zaradený do odpisovej skupiny 2 je možné odpisovať aj zrýchleným spôsobom odpisovania.

-   odseky 4 a 5 vymedzujú limit, do ktorého je možné uplatniť daňové odpisy. Základným princípom je zahrnutie hmotného majetku do daňových odpisov najviac do výšky vstupnej ceny vymedzenej v § 25 ZDP. V prípade vykonania technického zhodnotenia sa vstupná cena a daňová zostatková cena zvyšuje o hodnotu vykonaného technického zhodnotenia. Pri majetku, na ktorom bolo vykonané technické zhodnotenie sa majetok odpisuje najviac do výšky takto zvýšenej vstupnej ceny. Vykonaním technického zhodnotenia a zvýšením vstupnej ceny sa predlžuje doba odpisovania v nadväznosti na zvolený spôsob odpisovania podľa § 27 alebo § 28.

 

Príklad

Daňovník v januári 2021 obstaral a zaradil do užívania majetok zaradený do odpisovej skupiny 2 so vstupnou cenou 24 000 eur.

V akej výške bude daňovník uplatňovať daňové odpisy v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, ak v 4 roku odpisovania vykonal technické zhodnotenie vo výške 2 400 eur a ich porovnanie pri rovnomernom a zrýchlenom spôsobe odpisovania?

Rok	Rovnomerný spôsob odpisovania			Zrýchlený spôsob odpisovania
	Spôsob výpočtu uplatneného ročného odpisu	Ročný odpis	Zostatková cena	Spôsob výpočtu uplatneného ročného odpisu	Ročný odpis	Zostatková cena
2021	24 000 / 6	4 000	20 000	24 000 / 6	4 000,00	20 000,00
2022	24 000 / 6	4 000	16 000	(2 x 20000) / 7 – 1	6 666,67	13 333,33
2023	24 000 / 6	4 000	12 000	(2 x 13 333,33)/ 7 – 2	5 333,33	8 000,00
2024	26 400 / 6	4 400	10 000	(2 x 10 400) / 6	3 466,67	6 933,33
2025	26 400 / 6	4 400	5 600	(2 x 6 933,33) / 6 – 1	2 773,33	4 160,00
2026	26 400 / 6	4 400	1 200	(2 x 4 160) / 6 – 2	2 080,00	2 080,00
2027	26 400 / 6	1 200*	–	(2 x 2 080) / 6 – 3	1 386,67	693,33
2028	–	–	–	(2 x 693,33) / 6 – 4	693,33	–
	Spolu	26 400		Spolu	26 400,00	–

 

Pri rovnomernom spôsobe odpisovania v roku 2027 si daňovník bude môcť uplatniť daňový odpis iba vo výške 1 200 eur aby bola dodržaná podmienka, podľa ktorej je možné hmotný majetok odpisovať najviac do výšky vstupnej ceny zvýšenej o hodnotu technického zhodnotenia.

Pri zrýchlenom spôsobe odpisovania v roku 2024 sa na účely výpočtu daňového odpisu zvyšuje daňová zostatková cena majetku určená
k 31. 12. 2023 vo výške 8 000 eur zvyšuje o hodnotu technického zhodnotenia vo výške 2 400 eur, t. j. daňová zostatková cena z ktorej sa vypočítava daňový odpis je vo výške 10 400 eur.

-   odsek 6 vymedzuje HM, u ktorého je možné uplatniť časovú metódu odpisovania. Časová metóda odpisovania sa uplatňuje na majetok, ktorým sú:

•    otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie považovanej za iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. b) ZDP, ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté,

•    dočasné stavby,

•    banské diela,

•    majetok zaradený do kódov štatistickej klasifikácie produktov:

     25.73.6 – Ostatné nástroje,

     28.92.4 – Stroje a zariadenia na triedenie, drvenie, miešanie a podobné spracovanie zeminy, kameňa, rúd a ostatných nerastných látok – z tohto kódu iba stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku,

     28.96.1 – Stroje a prístroje inde neuvedené na spracovanie plastov a gumy alebo na zhotovovanie výrobkov z týchto materiálov,

     25.73.5 – Formy; formovacie rámy pre zlievarne kovov; formovacie základne; modely na formy.

Ide o HM, ktorý má stanovenú dobu trvania. Základom pre výpočet ročného daňového odpisu je vyčíslenie mesačného odpisu ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania alebo ustanovenej doby použiteľnosti HM. Ročný daňový odpis sa následne stanoví ako súčet mesačných odpisov vypočítaných za mesiace, počas ktorých sa majetok využíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov v príslušnom zdaňovacom období.

 

-   odsek 7 stanovuje HM, u ktorého je možné použiť tak časovú ako aj výkonovú metódu odpisovania. Túto metódu je možné použiť na majetok zaradený do týchto kódov štatistickej klasifikácie produktov:

     25.73.6 – Ostatné nástroje,

     28.92.4 – Stroje a zariadenia na triedenie, drvenie, miešanie a podobné spracovanie zeminy, kameňa, rúd a ostatných nerastných látok – z tohto kódu iba stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku,

     28.96.1 – Stroje a prístroje inde neuvedené na spracovanie plastov a gumy alebo na zhotovovanie výrobkov z týchto materiálov,

     25.73.5 – Formy; formovacie rámy pre zlievarne kovov; formovacie základne; modely na formy.

Pri výkonovej metóde odpisovania je základom pre výpočet ročného daňového odpisu vyčíslenie odpisu na 1 výrobok, resp. odliatok, ktorý sa stanoví ako podiel vstupnej ceny daného majetku a počtu výrobkov (odliatkov), ktoré je možné na HM vyrobiť. Ročný odpis sa následne stanoví ako súčin odpisu pripadajúceho na 1 výrobok (odliatok) a počtu výrobkov (odliatkov), ktoré boli daným majetkom vyrobené v príslušnom zdaňovacom období.

Pri vyššie uvedenom majetku poskytnutom na základe zmluvy o výpožičke sa u daňovníka, ktorý si uplatňuje daňové odpisy z tohto majetku, neuplatňuje limitácia výšky daňových odpisov iba do výšky príjmov plynúcich z prenájmu majetku podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP.

 

Príklad

Spoločnosť vyrábajúca obuv v máji 2020 obstarala a zaradila do užívania stroj v hodnote 345 000 eur. Životnosť stroja je stanovená výrobcom na 380 000 ks výrobkov.

Ako spoločnosť vypočíta odpisy v jednotlivých zdaňovacích obdobiach pri uplatnení výkonovej metódy odpisovania, ak vyrobila:

v roku 2020      35 000 topánok

v roku 2021      73 000 topánok

v roku 2022      84 000 topánok

v roku 2023      95 000 topánok

v roku 2024    93 000 topánok?

 

Výpočet odpisu pripadajúceho na 1 topánku: 345000 / 380 000 = 0,9078 @ 0,91

Rok	Spôsob výpočtu	Ročný odpis	Zostatková cena
2020	35 000 x 0,91	31 850	313 150
2021	73 000 x 0,91	66 430	246 720
2022	84 000 x 0,91	76 440	170 280
2023	95 000 x 0,91	86 450	83 830
2024	93 000 x 0,91	83 830*	–
–	Spolu	345 000	–

 

*   v roku 2024 je možné (vzhľadom na zaokrúhlenie odpisu na 1 topánku a možnosti zahrnúť HM do základu dane len do výšky vstupnej ceny uznať do daňových výdavkov) iba sumu 83 830 €.

-   odsek 8 upravuje spôsob uplatnenia daňových odpisov pri majetku nadobudnutom formou finančného prenájmu. Finančný prenájom je svojou podstatou prenájom, keď poskytovateľ finančného prenájmu (prenajímateľ) poskytne príjemcovi (nájomcovi) predmet finančného prenájmu, ktorým môže byť hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, na používanie. Odplatou za poskytnutie práva používania (prenájmu) sú bežné platby – splátky, čím sa finančný prenájom podobá úverovému vzťahu. Právnym vlastníkom predmetu finančného prenájmu ostáva prenajímateľ. Prenajímateľ a nájomca medzi sebou uzatvárajú zmluvu. Po uplynutí dohodnutej doby prenájmu spravidla prichádza k predaju predmetu finančného prenájmu nájomcovi za odplatnú (zostatkovú) hodnotu.

HM nadobudnutý formou finančného prenájmu odpisuje nájomca a to do výšky vstupnej ceny, ktorou je istina (súčasťou istiny je aj kúpna cena, za ktorú prejde vlastnícke právo na nájomcu po ukončení finančného prenájmu) a náklady súvisiace s obstaraním prenajatého majetku vynaložené nájomcom do doby zaradenia majetku do užívania. Za náklady súvisiace s obstaraním prenajatého majetku, ktoré sú súčasťou vstupnej ceny tohto majetku je možné považovať poplatok za uzatvorenie zmluvy o finančnom prenájme, náklady na dopravu, montáž, clo a technické zhodnotenie predmetu finančného prenájmu vykonané do času uvedenia majetku do užívania. Súčasťou obstarávacej ceny u nájomcu nie je daň z pridanej hodnoty, a to bez ohľadu na skutočnosť, či nájomca je alebo nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

 

Príklad

Daňovník uzatvoril zmluvu s dojednaným právom kúpy osobného automobilu odpisovaného v odpisovej skupine 1 (doba odpisovania 4 roky). Daňovník zaradil automobil do užívania 22. júla 2021. V zmluve je dohodnutá doba prenájmu 38 mesiacov. Obstarávacia cena automobilu bez DPH je 35 300 eur, poplatok za uzatvorenie zmluvy 500 eur a kúpna cena po skončení nájmu 200 eur.

Rok	Spôsob výpočtu uplatneného ročného odpisu	Ročný odpis			Zostatková cena na účely výpočtu odpisov
		celkový	uplatnený	neuplatnený
2021	[(36 000 / 4) / 12] x 6	9 000	4 500	4 500	31 500
2022	36 000 / 4	9 000	9 000	–	22 500
2023	36 000 / 4	9 000	9 000	–	13 500
2024	36 000 / 4	9 000	9 000		4 500
2025	36 000 / 4	9 000	4 500		–
	Spolu	–	36 000	–	–

 

Vstupnou cenou hmotného majetku nadobudnutého formou finančného prenájmu je úhrn:

–   obstarávacej ceny bez DPH 35 300 eur

–   poplatok za uzatvorenie zmluvy 500 eur

–   kúpna cena po skončení nájmu 200 eur

Vstupná cena               36 000 eur

 

Daňovník bude odpisovať osobný automobil počas 4 rokov bez ohľadu na dohodnutú dobu trvania nájmu a to pri použití rovnomerného spôsobu odpisovania. V roku 2021 si daňovník môže uplatniť iba pomernú časť ročného odpisu pripadajúcu na 6 mesiacov (júl až december 2021), počas ktorých daňovník tento automobil používal. V roku 2025 si uplatní daňovník pomernú časť ročného odpisu z roku 2021, ktorú si nemohol uplatniť v roku 2021.

-   odsek 12 vymedzuje zvýhodnené daňové odpisovanie u mikrodaňovníka. Zvýhodnené daňové odpisovanie je možné použiť za zákonom stanovených podmienok:

•    majetok zaradený do užívania najskôr 1. 1. 2021,

•    majetok zaradený do užívania (PO) alebo do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (FO) v zdaňovacom období, v ktorom je daňovník považovaný za mikrodaňovníka,

•    uplatnenie uvedeného spôsobu daňových odpisov aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach bez ohľadu na skutočnosť, či v týchto zdaňovacích obdobiach má alebo nemá status mikrodaňovníka,

•    vzťahuje sa iba na majetok zaradený v odpisových skupinách 0 až 4 (hnuteľný majetok) s výnimkou osobných automobilov, ktorých vstupná cena je 48 000 a viac,

•    pri majetku zaradenom do odpisových skupín 0 až 4 poskytnutom na prenájom uplatňovanie daňových odpisov sa neuplatňuje limitácia daňového odpisu vo výšky príjmu dosiahnutého z prenájmu,

•    možnosť použiť aj na technické zhodnotenie vykonané na plne odpísanom HM [iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. e)],

•    možnosť uplatniť daňové odpisy najdlhšie počas doby odpisovania stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, do ktorej je majetok zaradený,

•    držba majetku počas doby odpisovania aj keď bude majetok odpísaný za kratšie obdobie,

•    pri vyradení majetku pred uplynutím doby odpisovania – povinnosť zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi sumou už uplatnených odpisov do daňových výdavkov a sumou odpisov, ktoré by boli vyčíslené podľa § 27 alebo § 28.

 

Príklad

Daňovník je v zdaňovacom období 2023 považovaný za mikrodaňovníka. V roku 2023 obstaral a zaradil do užívania hmotný majetok zaradený do odpisovej skupiny 1 v obstarávacej cene 6 000 eur.

Môže daňovník zahrnúť do daňových výdavkov odpisy majetku jednorazovo v prvom roku odpisovania alebo musí majetok odpisovať rovnomerne počas celej doby odpisovania?

Mikrodaňovník sa môže sám rozhodnúť, v akej výške a v akom období bude zahrnovať odpisy do daňových výdavkov. Podmienkou je že odpisy je možné uplatniť najviac do výšky vstupnej ceny a najdlhšie počas stanovenej doby odpisovania – v tomto prípade počas 4 rokov. V zdaňovacom období 2023 si teda mikrodaňovník môže zahrnúť do daňových výdavkov daňový odpis predmetného hmotného majetku až do výšky 6 000 eur.

 

Príklad

Daňovník za zdaňovacie obdobie roka 2022 dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) prevyšujúce 49 790 eur a nezískal v tomto zdaňovacom období postavenie mikrodaňovníka. Zároveň v roku 2022 obstaral a zaradil do užívania majetok, ktorý je zaradený v odpisovej skupine 1 s dobou odpisovania 4 roky. Za zdaňovacie obdobie roka 2023 je daňovník považovaný za mikrodaňovníka.

Môže za zdaňovacie obdobie roka 2023, kedy mal status mikrodaňovníka, odpisovať hmotný majetok obstaraný a zaradený do užívania v roku 2022 zvýhodneným spôsobom podľa § 26 ods. 12 ZDP?

Zvýhodnený spôsob odpisovania majetku podľa § 26 ods. 12 ZDP je možné použiť iba na majetok zaradený do užívania v zdaňovacom období, v ktorom má daňovník status mikrodaňovníka. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok bol obstaraný už v roku 2022, kedy daňovník nemal postavenie mikrodaňovníka, pokračuje v odpisovaní tohto hmotného majetku štandardným spôsobom bez ohľadu na skutočnosť, že sa za zdaňovacie obdobie roka 2023 stal mikrodaňovníkom.

 

Príklad

Daňovník je v zdaňovacom období roka 2021 považovaný za mikrodaňovníka. V januári 2021 obstaral a zaradil do užívania majetok zaradený do odpisovej skupiny 1 so vstupnou cenou 18 000 eur, pričom sa rozhodol uplatniť si daňové odpisy jednorazovo v prvom roku odpisovania. V januári 2023 sa daňovník rozhodol majetok predať.

Daňovník so statusom mikrodaňovníka v roku 2021 sa rozhodol uplatniť zvýhodnený spôsob odpisovania majetku. Jednou z podmienok uplatnenia tohto spôsobu odpisovania je držba majetku minimálne počas doby odpisovania, t. j. počas rokov 2021 až 2024. V roku 2023 kedy majetok predá je povinný vykonať zvýšenie základu dane podľa § 17 ods. 31 ZDP, a to vo výške kladného rozdielu medzi už uplatnenými daňovými odpismi a odpismi vyčíslenými podľa § 27. V roku 2021 daňovník zahrnul do základu dane odpis majetku vo výške 18 000 eur. Podľa § 27 ZDP si za zdaňovacie obdobia 2021 a 2022 mohlo do daňových výdavkov uplatniť sumu 9 000 eur (2 x ročný odpis vo výške 4 500 eur). V zdaňovacom období 2023 je daňovník povinný zvýšiť základ dane vo výške 9 000 eur (18 000 eur – 9 000 eur).

§ 27

Rovnomerné odpisovanie
hmotného majetku

(1) Pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 takto:

Odpisová skupina	Ročný odpis
0	1/2
1	1/4
2	1/6
3	1/8
4	1/12
5	1/20
6	1/40

 

(2) V prvom roku odpisovania hmotného majetku sa uplatní len pomerná časť z ročného odpisu vypočítaného podľa odseku 1 v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Ak počas doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1

a) nebolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť tohto ročného odpisu sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1,

b) bolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť tohto ročného odpisu sa uplatní podľa § 26 ods. 5.

(3) Ročný odpis vypočítaný podľa odseku 1, pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 a pomerná časť ročného odpisu podľa § 22 ods. 12 druhej vety sa zaokrúhľujú podľa § 47.

 

Komentár k § 27

Podmienky pre uplatnenie rovnomerného spôsobu odpisovania:“

•    možnosť uplatniť pre hmotný majetok zaradený do všetkých odpisových skupín vymedzených v prílohe č. 1, t. j. do odpisových skupín 0 až 6,

•    ročný odpis v rovnakej výške vypočítaný ako podiel vstupnej ceny a doby odpisovania stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu,

•    v roku zaradenia hmotného majetku sa do daňových výdavkov uplatňuje iba pomerná časť ročného odpisu, a to v pomernej výške zodpovedajúcej počtu mesiacov, počas ktorých o majetku účtoval,

•    neuplatnená časť ročného odpisu z roku zaradenia majetku sa zahŕňa do základu dane v závislosti od toho, či bolo alebo nebolo vykonané technické zhodnotenie. Ak:

–   nebolo vykonané – neuplatnená pomerná časť ročného odpisu sa do základu dane zahrnie v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku stanovenej ZDP pre príslušnú odpisovú skupinu,

–   bolo vykonané – v tomto prípade nie je možné povedať kedy sa konkrétne neuplatnená časť ročného odpisu zahrnie do základu dane. Technické zhodnotenie vykonané na majetku zvyšuje vstupnú cenu majetku a z takto zvýšenej vstupnej ceny sa následne počíta ročný odpis. V tomto prípade dochádza k predĺženiu doby odpisovania v nadväznosti na súbeh zvýšenia vstupnej ceny majetku a neuplatnenej časti ročného odpisu z roku zaradenia majetku do užívania. Neuplatnená časť ročného odpisu sa tak uplatní v nadväznosti na spôsob výpočtu odpisu rovnomerným spôsobom odpisovania a konkrétne podmienky stanovené pri odpise toho ktorého majetku,

•    ročný odpis, pomerná časť z ročného odpisu uplatnená v roku zaradenia a pomerná časť ročného odpisu majetku, ktorý má limitovanú daňovú zostatkovú cenu pri jeho predaji do výšky príjmov z predaja uplatnená v roku predaja majetku sa zaokrúhľuje matematicky na 2 desatinné miesta.

 

Príklad

Daňovník zaradil majetok (výrobný stroj) zaradený do odpisovej skupiny 1 do užívania v apríli 2022 v hodnote 44 160 eur.

Rok	Ročný odpis			Zostatková cena podľa § 25 ods. 3	Spôsob výpočtu
	celkový	uplatnený	neuplatnený
2022	11 040	8 280	2 760	35 880	[{(44 160 / 4} / 12] x 9
2023	11 040	11 040	–	24 840	44 160 / 4
2024	11 040	11 040	–	13 800	44 160 / 4
2025	11 040	11 040	–	2 760	44 160 / 4
2026	11 040	2 760	–	–	44 160 / 4
Spolu	–	112 000	–	–	–

 

 

 

Príklad

Daňovník zaradil majetok (výrobný stroj) zaradený do odpisovej skupiny 1 do užívania v apríli 2022 v hodnote 44 160 eur. Ako bude postupovať pri výpočte daňových odpisoch v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, ak v novembri 2024 vykoná technické zhodnotenie vo výške 4 000 eur?

Rok	Ročný odpis			Zostatková cena podľa § 25 ods. 3	Spôsob výpočtu
	celkový	uplatnený	neuplatnený
2022	11 040	8 280	2 760	35 880	[{(44 160 / 4} / 12] x 9
2023	11 040	11 040	–	24 840	44 160 / 4
2024	12 040	12 040	–	16 800	48 160 / 4
2025	12 040	12 040	–	4 760	48 160 / 4
2026	12 040	4760	–	–	48 160 / 4
Spolu	–	112 000	–	–	–

 

Tak ako v predchádzajúcom príklade, aj v tomto prípade v roku 2022 si daňovník môže uplatniť daňový odpis iba v pomernej výške pripadajúcej na 9 mesiacov (apríl až december 2022) a neuplatnenú časť si uplatní až v budúcnosti. Keďže v roku 2024 vykonal na majetku aj technické zhodnotenie tak v roku 2026 si môže do daňových výdavkov zahrnúť daňový odpis vo výške 4 760 eur, ktorý sa skladá zo sumu 2 760 eur (neuplatnená časť daňového odpisu z roku 2022) a zo sumy 2 000 (nezahrnutá hodnota technického zhodnotenia do základu dane).

§ 28

Zrýchlené odpisovanie hmotného majetku
zaradeného do odpisovej skupiny 2 a 3

(1) Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám 2 a 3 priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie:

Odpisová skupina	Koeficient pre zrýchlené odpisovanie
	v prvom roku odpisovania	v ďalších rokoch odpisovania	pre zvýšenú zostatkovú cenu
2	6	7	6
3	8	9	8

 

 

(2) Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa určia odpisy z hmotného majetku takto:

a) v prvom roku odpisovania hmotného majetku len pomerná časť z ročného odpisu určeného ako podiel vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie hmotného majetku platného v prvom roku odpisovania v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia,

b) v ďalších rokoch odpisovania hmotného majetku ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, počas ktorých sa už odpisoval; len na účely výpočtu ročných odpisov

    1. v druhom roku odpisovania sa zostatková cena hmotného majetku určí ako rozdiel medzi vstupnou cenou a podielom jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania neskráteným o pomernú časť ročného odpisu neuplatnenú v daňových výdavkoch v prvom roku odpisovania,

    2. v ďalších rokoch odpisovania sa zostatková cena určená podľa prvého bodu zníži o daňové odpisy z tohto majetku zahrnuté do daňových výdavkov, počnúc druhým rokom odpisovania.

(3) Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku po vykonaní technického zhodnotenia sa odpisy určujú takto:

a) v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú cenu,

b) v ďalších rokoch odpisovania ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného majetku a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, počas ktorých sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej ceny.

(4) Ak počas doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1

a) nebolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 písm. a) sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1,

b) bolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 písm. a) zvyšuje zostatkovú cenu tohto majetku v roku vykonania technického zhodnotenia.

(5) Ročný odpis vypočítaný podľa odsekov 2 a 3 a pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 a pomerná časť ročného odpisu podľa § 22 ods. 12 druhej vety sa zaokrúhľuje podľa § 47.

 

Komentár k § 28

Podmienky pre uplatnenie rovnomerného spôsobu odpisovania:“

•    možnosť uplatniť pre hmotný majetok zaradený iba do odpisových skupín 2 a 3,

•    ročný odpis stanovený na základe koeficientov stanovených pre jednotlivé odpisové skupiny, pričom každá skupina rozlišuje 3 koeficienty

–   koeficient v prvom roku odpisovania – použije sa v roku, kedy uplatňuje daňovník prvýkrát daňový odpis uvedeného majetku. Tento koeficient sa použije aj v prípade, že v roku zaradenia do užívania daňovník využil možnosť uplatniť prerušenie odpisovania podľa § 22 ods. 9 ZDP a v nasledujúcom zdaňovacom období po tomto období začne uplatňovať daňové odpisy,

–   koeficient v ďalších rokoch odpisovania – uplatňuje sa v rokoch nasledujúcich po roku, v ktorom uplatnil „koeficient v prvom roku odpisovania“,

–   koeficient pre zvýšenú zostatkovú cenu – tento koeficient sa použije počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo na majetku vykonané technické zhodnotenie,

•    v roku zaradenia hmotného majetku sa do daňových výdavkov uplatňuje iba pomerná časť ročného odpisu, a to v pomernej výške zodpovedajúcej počtu mesiacov, počas ktorých o majetku účtoval – ročný odpis vypočítaný ako podiel vstupnej ceny a koeficientu v prvom roku odpisovania,

•    v ďalších rokoch odpisovania ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre ďalšie roky odpisovania platným pre príslušnú odpisovú skupinu a počtom rokov, počas ktorých sa majetok už odpisoval – napríklad v 3 roku odpisovania [(2 x ZC) / koeficient -2],

•    stanovenie daňovej zostatkovej ceny na účely výpočtu daňových odpisov:

–   v 2 roku: vstupná cena – ročný odpis z prvého roku (vrátane neuplatnenej časti ročného odpisu z 1 roku),

–   v ďalších rokoch: daňová zostatková cena k poslednému dňu predchádzajúceho ZO znížená o daňové odpisy zahrnuté do daňových výdavkov, napr. v 3 roku odpisovania sa ZC stanovená na účely výpočtu daňových odpisov v 2 roku odpisovania zníži o uplatnený ročný odpis 2 roku odpisovania,

•    výpočet daňových odpisov pri vykonaní technického zhodnotenia:

–   v roku vykonania technického zhodnotenia sa zvyšuje zostatková cena o hodnotu technického zhodnotenia a ročný odpis sa stanoví ako dvojnásobok takto zvýšenej zostatkovej ceny a koeficientu pre zvýšenú zostatkovú cenu,

–   v nasledujúcich rokoch sa ročný odpis vypočíta ako dvojnásobok daňovej zostatkovej ceny a rozdielu koeficientu pre zvýšenú zostatkovú cenu a počtu rokov počas ktorých sa majetok odpisoval zo zvýšenej zostatkovej ceny,

•    zahrnutie neuplatnenej časti daňového odpisu z 1. roku odpisovania v závislosti od skutočnosti, či bolo na majetku vykonané technické zhodnotenie:

–   ak nebolo vykonané technické zhodnotenie – v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku – napr. majetok v odpisovej skupine s dobou odpisovania 6 rokov zahrnie neuplatnenú časť daňového odpisu z 1. roku odpisovania v 7 roku odpisovania,

–   ak bolo vykonané technické zhodnotenie – v roku vykonania technického zhodnotenia sa daňová zostatková cena zvyšuje nielen o hodnotu vykonaného technického zhodnotenia ale aj o neuplatnenú časť daňového odpisu z 1 roku odpisovania,

•    ročný odpis, pomerná časť ročného odpisu uplatnená v 1. roku odpisovania a pomerná časť ročného odpisu majetku, ktorý má limitovanú daňovú zostatkovú cenu pri jeho predaji do výšky príjmov z predaja uplatnená v roku predaja majetku sa zaokrúhľuje matematicky na 2 desatinné miesta.

 

Príklad

Daňovník k 20. 9. 2022 zaradil do užívania majetok zaradený do odpisovej skupiny 2 so vstupnou cenou 43 200 eur, pri ktorom uplatňoval zrýchlený spôsob odpisovania. V roku 2024 bolo vykonané technické zhodnotenie vo výške 6 000 eur.

Rok	Spôsob výpočtu uplatneného ročného odpisu	Ročný odpis			ZC
		celkový	uplatnený	neuplatnený	na účely výpočtu odpisov	podľa § 25 ods. 3
2022	[(43 200 / 6) / 12] x 4	7 200	2 400	4 800	36 000	40 800
2023	[(2 x 36 000)] / 7 – 1	12 000	12 000	–	24 000	28 800
2024	[2 x (24 000 + 6 000 + 4 800)] / 6	11 600	11 600	–	23 200	23 200
2025	[(2 x 23 200)] / 6 – 1	9 280	9 280	–	13 920	13 920
2026	[(2 x 13 920)] / 6 – 2	6 960	6 960	–	6 960	6 960
2027	[(2 x 6 960)] / 6 – 3	4 640	4 640	–	2 320	2 320
2028	[(2 x 4 080)] / 6 – 4	2 320	2 320	–	–	–
Spolu		–	49 200	–	–	–

 

V prvom roku odpisovania si daňovník do daňových výdavkov môže uznať pomernú časť ročného odpisu, ktorá sa vzťahuje na mesiace september až december, t. j. 4/12 ročného odpisu. V roku 2024, keď daňovník vykonal na majetku technické zhodnotenie, zvyšuje na účely uplatnenia daňových odpisov daňovú zostatkovú cenu nielen o hodnotu vykonaného technického zhodnotenia ale aj o neuplatnenú časť ročného odpisu z roku 2022 vo výške 4 800 eur. Z takto zvýšenej daňovej zostatkovej ceny daňovník vypočítava daňové odpisy pri použití koeficientu 6 platného pre zvýšenú daňovú zostatkovú cenu. V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach daňovník stanovuje daňový odpis na základe koeficientu 6 zníženého o počet rokov, počas ktorých daňovník uplatňoval daňové odpisy z takto zvýšenej daňovej zostatkovej ceny.

§ 29

Technické zhodnotenie hmotného majetku

a nehmotného majetku

(1) Technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy,¹⁰⁷⁾ rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie. Technickým zhodnotením hmotného majetku sa na účely tohto zákona rozumie aj hodnota verejným subjektom prijatého a poskytovateľom energetickej služby s garantovanou úsporou energie zrealizovaného energetického zhodnotenia majetku na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor.^120aa)

[Dňom 1. apríla 2024 v § 29 ods. 1 nad slovom „úpravy“ sa odkaz „107)“ nahrádza odkazom „120aaa)“.]

(2) Za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku podľa odseku 1 sa považuje aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 1 700 eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie. V tomto prípade sa takéto výdavky odpisujú ako súčasť vstupnej ceny, zvýšenej vstupnej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku.

(3) Za technické zhodnotenie sa považuje aj technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1 700 eur za zdaňovacie obdobie vykonané na dlhodobom hmotnom majetku,¹⁾ ktorého obstarávacia cena bola 1 700 eur a menej. Takéto technické zhodnotenie sa pripočíta k obstarávacej cene dlhodobého hmotného majetku a uplatní sa ročný odpis vypočítaný podľa § 26.

(4) Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností.

(5) Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť tohto majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok.

 

Komentár k § 29

Ustanovenie vymedzuje technické zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku ako výdavky na dokončené:

•    nadstavby – ide o úpravy a zmeny, ktorými sa stavby zvyšujú,

•    prístavby – ide o zmeny, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou,

•    stavebné úpravy – úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby,

Zmeny stavby je možné uskutočňovať iba na základe stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebného úradu.

•    rekonštrukcie – ide o zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho použitia (rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby), kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov (kvalitatívna zmena, ktorá má vplyv na funkciu alebo vlastnosti HM týkajúcu sa výkonnosti, rýchlosti, spotreby, hlučnosti), pričom za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností,

•    modernizácie – ide o zásahy, ktorými dochádza k rozšíreniu vybavenosti alebo použiteľnosti majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť tohto majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok. Môže ísť napr. o upgrade softvéru, ktorým dochádza k rozšíreniu pôvodných alebo zavedeniu nových funkcií softvéru.

Za technické zhodnotenie sa považujú výdavky na zmenu majetku, ak:

–   ich celková výška v úhrne pri jednotlivom majetku prevyšuje za zdaňovacie obdobie sumu 1 700 eur,

–   ide o výdavky na vykonanie technického zhodnotenia v hodnote nižšej ako 1 700 eur za zdaňovacie obdobie, ak sa takto daňovník sám rozhodne,

–   ide o výdavky na technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1 700 eur, ak bolo vykonané na majetku, ktorého vstupná cena je rovná alebo nižšia ako 1 700 eur,

–   ide o hodnotu zrealizovaného energetického zhodnotenia majetku, ktorá sa vykoná na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor – zlepšenie energetickej efektívnosti budovy alebo zariadenia. Energetickým zhodnotením majetku sa rozumie energetické zhodnotenie majetku prijímateľa garantovanej energetickej služby poskytovateľom garantovanej energetickej služby, a to najmä rekonštrukcia, modernizácia a oprava majetku za účelom dosiahnutia garantovanej energetickej úspory. Hodnota zrealizovaného energetického zhodnotenia majetku vrátane nákladov charakteru opráv sa u verejného subjektu považuje za technické zhodnotenie hmotného majetku, ktoré je súčasťou ocenenia majetku a do základu dane sa zahŕňa postupne ako súčasť odpisov energetický zhodnoteného majetku.

!     Upozornenie

Potrebné rozlišovať výdavky na technické zhodnotenie a výdavky vynaložené na opravy

Podľa § 35 ods. 2 písm. f) postupov účtovania v sústave PÚ sa opravami odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu. Uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológii, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia. Udržiavaním sa spomaľuje fyzické opotrebenie majetku, predchádza jeho následkom a odstraňujú sa drobnejšie závady. Náklady na opravu a udržiavanie nezvyšujú vstupnú cenu majetku, ale sú uznaným daňovým výdavkom jednorazovo v súlade s postupmi účtovania.

 

Príklad

Daňovník vykonal odhlučnenie jednej z miestností v budove. Celková suma výdavkov na odhlučnenie predstavuje sumu vyššiu ako 1 700 eur. Výdavky na odhlučnenie miestnosti zahŕňajú výmenu kazetového stropu v hodnote vyššej ako 1 700 eur, demontáž pôvodných kaziet v hodnote 600 eur, odvoz a likvidácia odpadu v hodnote 100 eur, manipulačné a prepravné náklady v hodnote 50 eur, izoláciu priečok v hodnote vyššej ako 1 700 eur, nové zvukovo-izolačné dvere, pričom dochádza k zúženiu šírky dverí.

Možno tieto výdavky považovať za výdavky na opravu alebo ide o výdavky na technické zhodnotenie miestnosti?

Výdavky na izoláciu priečok ako aj výdavky na nové zvukovo-izolačné dvere možno považovať za rekonštrukciu, nakoľko miestnosť nadobúda nové kvalitatívne vlastnosti – zvukovú izoláciu. V prípade výmeny kazetového stropu je potrebné vychádzať z vlastností pôvodného kazetového stropu. V prípade, že aj pôvodný kazetový strop zabezpečoval odhlučnenie miestnosti (stropu), výdavky vynaložené na výmenu je možné považovať za opravu. Ak však pôvodný kazetový strop nezabezpečoval odhlučnenie stropu, tieto výdavky sa rovnako považujú za výdavky na technické zhodnotenie miestnosti (budovy).

 

Príklad

Spoločnosť ako nájomca vykonala a uhradila technické zhodnotenie prenajatého majetku – obchodných priestorov. Išlo o technické zhodnotenie (stavebné úpravy) v sume do 1 700 eur. Spoločnosť sa rozhodla považovať tieto výdavky za technické zhodnotenie v zmysle § 29 ods. 2 ZDP. Spoločnosť má písomnú zmluvu s vlastníkom, že technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku môže odpisovať v zmysle § 24 ods. 2 ZDP.

Môže nájomca so súhlasom prenajímateľa odpisovať aj technické zhodnotenie vykonané na prenajatom majetku v hodnote do 1 700 eur?

Podľa § 22 ods. 6 písm. d) ZDP iným majetkom na účely ZDP je technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur vykonané a odpisované nájomcom.

Podľa § 29 ods. 2 ZDP za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku podľa odseku 1 sa považuje aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 1 700 eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie. V tomto prípade sa takéto výdavky odpisujú ako súčasť vstupnej ceny, zvýšenej vstupnej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku.

Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že technické zhodnotenie vykonané nájomcom na prenajatom majetku v sume nižšej ako 1 700 eur, nemožno považovať za technické zhodnotenie podľa § 22 ods. 6 písm. d) ZDP. Na nájomcu sa nevzťahuje § 29 ods. 2 ZDP, toto ustanovenie sa vzťahuje na prenajímateľa.

Ak vychádzame z predpokladu, že úpravy obchodných priestorov boli vykonané so súhlasom prenajímateľa, potom by mali byť zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu, ktorý ich uhradil. Ak budú tieto výdavky vynaložené nájomcom nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve, pôjde o nepeňažný príjem prenajímateľa v súlade s § 17 ods. 21 ZDP.

§ 30

Odpočet daňovej straty

(1) Od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Daňovník si môže uplatniť tento odpočet daňovej straty najviac do výšky

a)  základu dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, ak sa v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty, považuje za mikrodaňovníka,

b)  50 % základu dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, ak nejde o daňovníka podľa písmena a).

(2) Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty podľa odseku 1, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, daňovú stratu odpočítava právny nástupca; ak je právnych nástupcov viac, daňová strata sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov. Právny nástupca môže odpočítať daňovú stratu, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu na daňovníka nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu zaniká. Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.

[Dňom 1. marca 2024 v § 30 ods. 2 sa slová „zrušenia bez likvidácie“ nahrádzajú slovami „premeny alebo cezhraničnej premeny“.]

(3) Daňová strata u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, sa zvýši o časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka alebo sa zníži o časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka. Postup podľa prvej vety sa neuplatní u spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, u ktorého je daňová strata súčasťou daňovej straty reverzného hybridného subjektu.

(4) Daňová strata u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, sa zvýši o časť daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka alebo sa zníži o časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka. Postup podľa prvej vety sa neuplatní u komplementára komanditnej spoločnosti, u ktorého je daňová strata súčasťou daňovej straty reverzného hybridného subjektu.

(5) Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty podľa odseku 1, zmenil právnu formu, má nárok na pokračovanie v jej odpočte podľa odseku 1.

(6) Na zistenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať podľa odseku 1, platia ustanovenia § 17 až 29.

 

Komentár k § 30

-   podľa odseku 1 je daňovú stratu možné odpočítať počas 5-tich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré nasleduje za zdaňovacím obdobím, v ktorom bola táto daňová strata vyčíslená, pričom je možné ju odpočítať maximálne do výšky 50 % vyčísleného

–   základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo

–   základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP daňovníka, ktorý je fyzickou osobou.

Takto odpočítavať daňovú stratu je možné prvýkrát v prípade, ak vznikla za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2020.

S účinnosťou od 1. 1. 2021 je možné vykázanú daňovú stratu odpočítať u daňovníka, ktorý spĺňa podmienky pre dosiahnutie štatútu mikrodaňovníka, až do plnej výšky vyčísleného základu dane v zdaňovacom období, v ktorom si chce jej odpočet uplatniť, t. j. neviaže sa na zdaňovacie obdobie vzniku daňovej straty, ale na zdaňovacie obdobie jej uplatnenia.

V nadväznosti na skutočnosť určenia výšky odpočtu straty v danom roku, daňovník bude prvýkrát v zdaňovacom období roku 2022, čiže prvýkrát pri odpočítavaní straty vykázanej za zdaňovacie obdobie roka 2021, posudzovať, či je v tomto roku mikrodaňovníkom a môže si uplatniť stratu až do výšky základu dane, alebo nie je mikrodaňovníkom a môže odpočítať stratu len do výšky 50 % základu dane, ak je právnickou osobou alebo do výšky 50 % základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP ak je fyzickou osobou.

Bližšie k statusu mikrodaňovníka uvedené v komentári k § 2 písm. w) ZDP.

 

Príklad

Spoločnosť vykázala daňovú stratu vo výške 1 000 eur v zdaňovacom období roku 2022. V roku 2023 vykáže základ dane z príjmov vo výške 500 eur.

V akej výške si môže v roku 2023 odpočítať daňovú stratu vykázanú v roku 2022?

Daňovník si môže odpočítať daňovú stratu v rokoch 2023 až 2027, pričom v roku 2023 môže odpočítať (ak sa tak rozhodne)

–   do výšky 50 % základu dane, to znamená, že do výšky 250 eur a zvyšnú časť douplatňuje maximálne do 5 rokov od zdaňovacieho obdobia kedy vznikla, t. j. do konca roka 2027, v prípade, ak nebude spĺňať podmienky pre dosiahnutie statusu mikrodaňovníka, alebo

–   do výšky základu dane, ak spĺňa podmienky pre dosiahnutie štatútu mikrodaňovníka, t. j. vo výške 500 eur a zvyšnú časť daňovej straty vykázanej v roku 2022 (500 eur) douplatňuje najneskôr do 5tich zdaňovacích období, od zdaňovacieho obdobia kedy vznikla, pričom každý rok skúma, či spĺňa podmienky pre dosiahnutie statusu mikrodaňovníka a v závislosti od tejto skutočnosti uplatňuje sumu zostávajúcej daňovej straty, ak je vykázaný základ dane, od ktorého sa daňová strata odpočítava.

Poslednýkrát v roku 2023 zostáva možnosť aj douplatnenie poslednej štvrtiny daňovej straty vykázanej z roku 2019, a to podľa pôvodných podmienok určených v § 30 ZDP, čo bola možnosť odpočtu daňovej straty od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

 

Príklad

Živnostník vykáže za rok 2022 z príjmov zo živnosti stratu vo výške 2 600 eur. Za rok 2023 vykáže základ dane vo výške 4 000 eur. V roku 2023 bude spĺňať podmienku mikrodaňovníka.

Akú sumu straty z roku 2022 si môže odpočítať zo základu dane za rok 2023?

Živnostník môže stratu z roku 2022 odpočítavať najviac päť rokov, a to v rokoch 2023 až 2027. Keďže v roku 2023 bude spĺňať podmienky mikrodaňovníka, môže zo základu dane za rok 2023 odpočítať celú sumu daňovej straty vykázanej z roku 2022, teda sumu 2 600 eur, ak sa tak rozhodne. Ak by v roku 2023 nespĺňal podmienky mikrodaňovníka, môže si odpočítať zo straty 2 600 eur najviac 2 000 eur, čo predstavuje 50 % jeho základu dane za rok 2023.

 

Príklad

Obchodná spoločnosť vykázala za zdaňovacie obdobie roka 2020 daňovú stratu vo výške 10 000 eur, za zdaňovacie obdobie roka 2021 daňovú stratu vo výške 8 000 eur a za zdaňovacie obdobie roka 2022 daňovú stratu vo výške 15 000 eur. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2023 vykázala základ dane vo výške 30 000 eur.

V akej výške si v roku 2023 môže uplatniť odpočet daňovej straty, ak je daňovník považovaný za mikrodaňovníka ?

V zdaňovacom období roka 2023 si daňovník môže odpočítať daňovú stratu vykázanú za rok 2020 do výšky 50 % vykázaného základu dane za rok 2023 (10 000 eur), daňovú stratu vykázanú za rok 2021 do výšky 100 % vykázaného základu dane za rok 2023 (8 000 eur) a daňovú stratu vykázanú za rok 2022 do výšky 100 % vykázaného základu dane za rok 2023, maximálne však do výšky základu dane (12 000 eur), t. j. v celkovej výške 30 000 eur.

-   odseky 3 a 4 vymedzuje úpravu daňovej straty vykázanej spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti o časť základu dane alebo daňovej straty vyčíslenej za verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť ako celok pripadajúcej na tohto spoločníka.

Táto úprava daňovej straty sa nepoužije u spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, u ktorého je daňová strata súčasťou daňovej straty reverzného hybridného subjektu. V tomto prípade sa vykázaná daňová strata prenáša do budúcich zdaňovacích období a odpočítavať sa bude od kladného základu dane pripadajúceho na tohto zahraničného spoločníka.

§ 30a

Úľava na dani pre príjemcov

 investičnej pomoci

(1) Daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci obsahujúcej úľavu na dani podľa osobitného predpisu,^120a) si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky podľa odseku 2, ak súčasne spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom^120a) a osobitné podmienky podľa odseku 3.

(2) Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane. Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom 0,5 a percentuálnym vyjadrením úhrnnej výšky oprávnených nákladov^120b) vynaložených po podaní žiadosti o investičnú pomoc podľa osobitného predpisu^120a) do konca príslušného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na úľavu na dani k celkovej výške oprávnených nákladov,^120b) na ktoré bola investičná pomoc poskytnutá podľa osobitného predpisu.^120a) Výška úľavy na dani nesmie presiahnuť 20 % hodnoty celkovej schválenej investičnej pomoci vo forme úľavy na dani podľa osobitného predpisu.^120a)

(3) Osobitnými podmienkami podľa odseku 1 sú:

a)  daňovník počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, využije všetky ustanovenia tohto zákona znižujúce základ dane, na ktoré mu vzniká nárok, a to najmä uplatnením

    1. odpisov podľa § 22 až 29; v období uplatňovania úľavy na dani nie je možné prerušiť odpisovanie hmotného majetku podľa § 22 ods. 9,

    2. opravných položiek a rezerv podľa § 20,

b)  daňovník je povinný počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, odpočítať od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty, o ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, a to vo výške základu dane; ak je základ dane vyšší ako výška daňovej straty, o ktorú sa v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, zníži sa základ dane o výšku tejto straty,

c) daňovník nemôže uplatniť úľavu na dani podľa odseku 4 pri zrušení bez likvidácie, pri vstupe do likvidácie, pri vyhlásení konkurzu alebo pri zrušení alebo pozastavení podnikateľskej činnosti,

[Dňom 1. marca 2024 v § 30a ods. 3 písm. c) sa slová „zrušení bez likvidácie“ nahrádzajú slovami „zániku v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“.]

d)  daňovník je povinný pri vyčíslení základu dane vo vzájomnom obchodnom vzťahu so závislou osobou postupovať podľa § 18 a dodržiavať princíp nezávislého vzťahu.

(4) Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 si daňovník môže uplatniť najviac na desať bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré si možno úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci a daňovník splnil podmienky stanovené osobitným predpisom^120a) a osobitné podmienky podľa odseku 3, najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu.^120a)

(5) Nárok na úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac do výšky, ktorá v priebehu zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu uvedenú pre tento druh investičnej pomoci v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci vydanom podľa osobitného predpisu.^120a)

(6) Výška úľavy na dani sa nemení, ak je daňovníkovi dodatočne vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená vyššia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

(7) Výška nevyčerpanej hodnoty investičnej pomoci formou úľavy na dani sa nemení, ak bola daňovníkovi vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená nižšia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

(8) Ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok ustanovených osobitným predpisom^120a) alebo osobitnú podmienku uvedenú v odseku 3 písm. c), nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote je daň, na ktorú bola uplatnená úľava na dani a ktorá bola priznaná v dodatočnom daňovom priznaní, splatná. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila. Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká aj vtedy, ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník nedodržal podmienku uvedenú v odseku 3 písm. d), ktorej porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a tento rozdiel dane predstavuje viac ako 10 % z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci.^120a)

(9) Ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok uvedených v odseku 3 písm. a), b) alebo písm. d), ktorých porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a toto zvýšenie pomernej časti základu dane je

a)  10 % a menej v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom niektorú z podmienok nedodržal, sa znižuje o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa § 15 a tej časti zmeny základu dane, ktorá vznikla porušením podmienky podľa odseku 3 písm. a), b) alebo písm. d), pričom daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci,^120a)

b)  viac ako 10 % v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci.^120a)

(10) Dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 je daňovník povinný podať v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote aj aj splatná dodatočne priznaná daň. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila.

(11) Daňovník, ktorému bolo počas uplatňovania úľavy na dani na základe rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu^120a) vydané nové rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci obsahujúce úľavu na dani, môže uplatniť úľavu na dani na základe tohto nového rozhodnutia až po skončení uplatňovania úľavy na dani na základe skôr vydaného rozhodnutia.

(12) Ak bolo daňovníkovi počas uplatňovania úľavy na dani vydané nové rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu^120a) obsahujúce úľavu na dani, doba uplatňovania úľavy na dani na základe tohto nového rozhodnutia sa skracuje o dobu, počas ktorej daňovník uplatňuje úľavu na dani na základe skôr vydaného rozhodnutia.

 

Komentár k § 30a

Úľava na dani predstavuje jednu z foriem poskytnutej investičnej pomoci na základe zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Investičná pomoc formou úľavy na dani, ktorá je uvedená v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci predstavuje maximálnu výšku úľavy na dani, ktorú si môže daňovník uplatniť počas celého obdobia, za ktoré sa úľava na dani uplatňuje. Prijímateľ investičnej pomoci formou úľavy na dani si môže úľavu na dani podľa § 30a ZDP uplatniť počas celej lehoty vymedzenej v § 30a ods. 4 ZDP pri súčasnom uplatnení prechodných ustanovení § 52zzl a § 52zzs ZDP.

Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom 0,5 a percentuálnym vyjadrením úhrnnej výšky oprávnených nákladov vynaložených po podaní žiadosti o investičnú pomoc podľa zákona o regionálnej investičnej pomoci do konca príslušného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na úľavu na dani k celkovej výške oprávnených nákladov, na ktoré bola investičná pomoc poskytnutá. Výška úľavy na dani za príslušné zdaňovacie obdobie nesmie presiahnuť 20 % hodnoty celkovej schválenej investičnej pomoci vo forme úľavy na dani podľa zákona o regionálnej investičnej pomoci.

Daňovník, ktorému bolo schválené rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci vo forme úľavy na dani a ktorý si chce uplatniť túto úľavu na dani je povinný splniť ZDP stanovené podmienky:

•    počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, využije všetky ustanovenia ZDP, na základe ktorých sa znižuje základ dane a na ktoré má daňovník nárok, a to najmä uplatnenie:

–   odpisov podľa § 22 až 29 ZDP – v období uplatňovania úľavy na dani nie je možné prerušiť odpisovanie HM podľa § 22 ods. 9 ZDP,

–   opravných položiek a rezerv podľa § 20 ZDP – daňovník je povinný vytvoriť všetky ZDP uznané opravné položky a rezervy, aj keď ich tvorbou dochádza k znižovaniu základu dane, z ktorého sa uplatňuje úľava na dani,

•    počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, odpočíta od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty, o ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, a to vo výške základu dane; ak je základ dane vyšší ako výška daňovej straty, o ktorú sa v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, zníži sa základ dane o výšku tejto straty – daňovník uplatňujúci túto úľavu na dani nepostupuje pri odpočte daňovej straty podľa § 30 ZDP, t. j. najviac do výšky 50 % základu dane ale uplatní si daňovú stratu vykázanú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach v plnej výške najviac do výšky vyčísleného základu dane,

•    daňovník si nemôže uplatniť úľavu na dani pri zrušení bez likvidácie, pri vstupe do likvidácie, pri vyhlásení konkurzu alebo pri zrušení alebo pozastavení podnikateľskej činnosti,

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 došlo v zákone o premene OS k zavedeniu novej terminológie týkajúcej sa zrušenia OS a družstiev bez likvidácie. V ustanovení § 30a ods. 3 písm. c) ZDP sa vykonala v tejto súvislosti legislatívno-technická úprava, podľa ktorej sa pojem „zrušenie bez likvidácie“ nahradil pojmom „zánik v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“. Vykonaním tejto technicko-legislatívnej zmeny sa podstata ustanovenia nemení.

•    daňovník je povinný pri vyčíslení základu dane vo vzájomnom obchodnom vzťahu so závislou osobou postupovať podľa § 18 ZDP a dodržiavať princíp nezávislého vzťahu, t. j. používať pri vzájomných obchodných vzťahoch so závislou osobou ceny používané medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch.

V súlade s § 30a ods. 4 ZDP si daňovník môže uplatniť daňovú úľavu najviac počas 10 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré si môže daňovú úľavu uplatniť je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci a daňovník splnil podmienky stanovené zákonom o regionálnej investičnej pomoci a ZDP. Najneskôr je daňovník povinný začať uplatňovať daňovú úľavu v zdaňovacom období, v ktorom uplynuli 3 roky od vydania rozhodnutia vydaného podľa zákona o regionálnej investičnej pomoci. Neznamená to, že daňovník, ktorý nezačne čerpať úľavu na dani v zdaňovacom období, v ktorom uplynuli 3 roky od vydania rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci stráca nárok na jej uplatnenie. V tomto prípade daňovníkovi začína v zdaňovacom období, v ktorom uplynuli uvedené 3 roky plynúť lehota 10 rokov na uplatnenie daňovej úľavy. Daňovník teda nebude mať možnosť uplatniť si daňovú úľavu počas 10 rokov ale kratšie obdobie.

Úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac do výšky, ktorá v priebehu zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu uvedenú pre tento druh investičnej pomoci v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci vydanom podľa zákona o regionálnej investičnej pomoci.

To znamená, že daňovník si môže uplatňovať úľavu na dani iba do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom dosiahne v úhrne výšku úľavy na dani uvedenú v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci.

 

Príklad

Daňovníkovi bolo v júni 2023 vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci.

Ako môže daňovník čerpať daňovú úľavu?

Daňovník môže čerpať daňovú úľavu maximálne 10 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období a to počnúc rokom 2023, ak splní podmienky stanovené zákonom o regionálnej investičnej pomoci a ZDP. Ak by začal uplatňovať úľavu na dani podľa § 30a ZDP počnúc rokom 2023, posledným rokom uplatnenia úľavy na dani bude zdaňovacie obdobie 2032. Daňovník má povinnosť začať čerpať daňovú úľavu najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynú 3 roky od vydania rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci, t. j. v roku 2026. Ak by daňovník začal uplatňovať daňovú úľavu až v roku 2026, potom posledným rokom čerpania úľavy bude zdaňovacie obdobie 2035.

 

Príklad

Daňovníkovi bolo 1. 7. 2019 vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci s úľavou na dani vo výške 175 000 eur. Daňovník plánuje preinvestovať oprávnené náklady v hodnote 4 500 000 eur. Daňovník obstaral dlhodobý hmotný a nehmotný majetok a vykázal nasledovné základy dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia:

ZO	Náklady na majetok	Základ dane (+) daňová strata (-)
2019	400 000	– 120 000
2020	850 000	+ 100 000*
2021	1 550 000	+ 190 000
2022	700 000	+ 250 000
2023	620 000	+ 400 000
2024	380 000	+ 420 000
2025	–	+ 320 000
2026	–	+ 390 000
2027	–	+ 220 000

 

*   ZD po odpočte daňovej straty za zdaňovacie obdobie 2019, nakoľko daňovník je povinný podľa § 30a ods. 3 písm. b) ZDP odpočítať od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty do výšky základu dane, ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach vykázal a o ktorú neznižoval základ dane.

ZO	Oprávnené náklady		ZD / DS	Koeficient ON	Pomerná časť základu dane
	výpočet	Kumul. hodnota
2019	400 000	400 000	– 120 000	–	–
2020	400 000 + 850 000	1 250 000	+ 100 000	0,28	14 000
2021	1 250 000 + 1 550 000	2 800 000	+ 190 000	0,62	58 900
2022	2 800 000 + 700 000	3 500 000	+ 250 000	0,78	97 500
2023	3 500 000 + 620 000	4 120 000	+ 400 000	0,92	184 000
2024	4 120 000 + 380 000	4 500 000	+ 420 000	1,00	210 000
2025	4 500 000	4 500 000	+ 320 000	1,00	160 000
2026	4 500 000	4 500 000	+ 390 000	1,00	195 000
2027	4 500 000	4 500 000	+ 220 000	1,00	110 000

 

 

ZO	Základ dane	Daň (21 %)	Pomerná časť ZD	Úľava na dani
				vypočítaná	uplatnená
2020	+ 100 000	21 000	14 000	2 940	2 940
2021	+ 190 000	39 900	58 900	12 369	12 369
2022	+ 250 000	52 500	97 500	20 475	20 475
2023	+ 400 000	84 000	184 000	38 640	35 000
2024	+ 420 000	88 200	210 000	44 100	35 000
2025	+ 320 000	67 200	160 000	33 600	33 600
2026	+ 390 000	81 900	195 000	40 950	35 000
2027	+ 220 000	46 200	110 000	23 100	616
Spolu	–	480 900	–	193 074	175 000

 

 

ZO	Daň bez úľavy	Úľava na dani	Daň po úľave
2020	21 000	2 940	18 060
2021	39 900	12 369	27 531
2022	52 500	20 475	32 025
2023	84 000	35 000	49 000
2024	88 200	35 000	53 200
2025	67 200	33 600	33 600
2026	81 900	35 000	46 900
2027	46 200	616	45 584
Spolu	480 900	175 000	305 900

 

Príklad vychádza z predpokladu, že hodnota nákladov na obstaraný dlhodobý hmotný a nehmotný majetok v roku 2019 vo výške 400 000 eur predstavuje majetok obstaraný po podaní žiadosti o poskytnutí investičnej pomoci. Vzhľadom na skutočnosť, že daňovník v roku 2019 vykázal daňovú stratu vo výške 120 000 eur, daňovú úľavu si uplatňovať nebude.

V zdaňovacom období 2020 výška oprávnených nákladov vynaložených po podaní žiadosti o poskytnutí investičnej pomoci do 31. 12. 2020 predstavuje úhrn výdavkov vynaložených v zdaňovacom období 2019 a 2020, t. j. úhrnná výška je 1 250 000 eur. Ukazovateľ oprávnených nákladov, ktorým sa násobí súčin základu dane a pevne určeného koeficientu vo výške 0,5 sa stanovuje ako podiel úhrnnej výšky oprávnených nákladov vynaložených po podaní žiadosti o poskytnutie investičnej pomoci do 31. 12. 2020 a výšky oprávnených nákladov, na ktoré bola poskytnutá investičná pomoc určená v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci. V zdaňovacom období 2020 sa tento koeficient vypočíta ako podiel hodnoty 1 250 000 eur a hodnoty 4 5 000, čo predstavuje po zaokrúhlení 0,28. ZDP zároveň určuje, že úľava na dani v príslušnom zdaňovacom období nemôže presiahnuť 20 % hodnoty celkovej schválenej investičnej pomoci vo forme úľavy na dani, t. j. v tomto prípade 20 % z 175 000 je 35 000 eur. Za zdaňovacie obdobie 2020 daňovníkovi vyšla daňová úľava vo výške 2 940 eur, čo je menej ako 20 % z celkovej schválenej daňovej úľavy, t. j. daňovník si môže uplatniť daňovú úľavu v plnej výške.

V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach pri výpočte daňovej úľavy postupuje daňovník analogicky. Daňovníkovi v zdaňovacom období 2023 podľa stanoveného postupu v § 30a ods. 2 vyšla daňová úľava vo výške 38 640 eur, ale vzhľadom na 20 % obmedzenie daňovej úľavy z celkovej poskytnutej úľavy si môže v tomto zdaňovacom období uplatniť iba 35 000 eur. Uvedené limitovanie daňovej úľavy bude daňovník aplikovať aj v zdaňovacom období 2024 a 2026.

V zdaňovacom období 2027 si môže uplatniť daňovú úľavu iba vo výške 616 eur a to z toho dôvodu, že daňovník môže uplatniť daňovú úľavu len do výšky celkovej schválenej investičnej pomoci vo forme úľavy na dani vo výške 175 000 eur a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil úľavu na dani už vo výške 174 384.

V prípade, že by daňovník uplatňujúci si daňovú úľavu pre príjemcu investičnej pomoci podal dodatočné daňové priznanie, v ktorom by vyčíslil vyššiu daňovú povinnosť ako vyčíslil v riadnom daňovom priznaní, z tohto dôvodu by nedošlo k zmene výšky uplatnenia daňovej úľavy uplatnenej v riadnom daňovom priznaní.

Ustanovenie § 30a ods. 11 a 12 ZDP vymedzuje obmedzenie pre súbeh čerpania úľavy na dani. Daňovníkovi sa neumožňuje súbežne čerpanie úľavy na dani na základe viacerých rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci vo forme úľavy na dani. Ide o situáciu kedy daňovník bude čerpať úľavu na dani na základe rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci a počas čerpania tejto úľavy na dani bude daňovníkovi vydané ďalšie rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci obsahujúce úľavu na dani z príjmov. Daňovník môže uplatniť úľavu na dani na základe tohto nového rozhodnutia až po skončení uplatňovania úľavy na dani na základe skôr vydaného rozhodnutia. V tomto prípade dochádza zároveň ku skráteniu doby uplatňovania úľavy na dani na základe tohto nového rozhodnutia o dobu, počas ktorej daňovník uplatňuje úľavu na dani na základe skôr vydaného rozhodnutia.

§ 30b

Úľava na dani pre prijímateľa stimulov

(1) Daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu,^120d) si môže uplatniť nárok na úľavu na dani podľa odseku 2 jednotlivo za každé zdaňovacie obdobie počas celého obdobia, na ktoré bolo toto rozhodnutie vydané, najviac však do výšky nákladov vykázaných v účtovnej závierke daňovníka hradených z jeho vlastných prostriedkov^120e) na účel podľa osobitného predpisu,^120d) ak daňovník súčasne spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu^120d) a osobitné podmienky podľa odseku 3.

(2) Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane. Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel

a)  nákladov vykázaných v účtovnej závierke daňovníka hradených z jeho vlastných prostriedkov^120e) na účel podľa osobitného predpisu^120d) za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňuje nárok na úľavu na dani, a 

b)  súčtu nákladov podľa písmena a) a dotácie poskytnutej na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu^120d) vo výške podľa odseku 3 písm. e) za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňuje nárok na úľavu na dani.

(3) Osobitnými podmienkami podľa odseku 1 sú:

a)  daňovník počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, využije všetky ustanovenia tohto zákona znižujúce základ dane, na ktoré mu vzniká nárok, a to najmä uplatnením

    1. odpisov podľa § 22 až 29; v období uplatňovania úľavy na dani nie je možné prerušiť odpisovanie hmotného majetku podľa § 22 ods. 9,

    2. opravných položiek a rezerv podľa § 20,

b)  daňovník je povinný počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, odpočítať od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty, o ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, a to vo výške základu dane; ak je základ dane vyšší ako výška daňovej straty, o ktorú sa v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, zníži sa základ dane o výšku tejto straty,

c) daňovník nemôže uplatniť úľavu na dani podľa odseku 4 pri zrušení bez likvidácie, pri vstupe do likvidácie, pri vyhlásení konkurzu alebo pri zrušení alebo pozastavení podnikateľskej činnosti,

[Dňom 1. marca 2024 v § 30b ods. 3 písm. c) sa slová „zrušení bez likvidácie“ nahrádzajú slovami „zániku v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“.]

d)  daňovník je povinný pri vyčíslení základu dane vo vzájomnom obchodnom vzťahu so závislou osobou postupovať podľa § 18 a dodržiavať princíp nezávislého vzťahu,

e)  dotácia poskytnutá na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu^120d) sa zahrnie do koeficientu na účely výpočtu pomernej časti základu dane podľa odseku 2

     1. rovnomerne počas doby čerpania daňovej úľavy, ak sa poskytuje na obstaranie odpisovaného hmotného majetku a nehmotného majetku, a 

     2. vo vecnej a časovej súvislosti so zaúčtovaním nákladov podľa osobitného predpisu,¹⁾ ak sa poskytuje na prevádzkové náklady.

(4) Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 si daňovník môže uplatniť najviac na tri bezprostredne po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré si možno úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov a daňovník splnil podmienky ustanovené osobitným predpisom^120d) a osobitné podmienky podľa odseku 3, najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu.^120f)

(5) Nárok na úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac do výšky, ktorá v priebehu zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu uvedenú v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu.^120f)

(6) Výška úľavy na dani sa nemení, ak je daňovníkovi dodatočne vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená vyššia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

(7) Výška nevyčerpanej hodnoty stimulov formou úľavy na dani sa nemení, ak bola daňovníkovi vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená nižšia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

(8) Ak daňovník nedodrží niektorú zo všeobecných podmienok ustanovených osobitným predpisom^120d) alebo osobitnú podmienku uvedenú v odseku 3 písm. c), nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote je daň, na ktorú bola uplatnená úľava na dani a ktorá bola priznaná v dodatočnom daňovom priznaní, splatná. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila. Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká aj vtedy, ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník nedodržal podmienku uvedenú v odseku 3 písm. d), ktorej porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a tento rozdiel dane predstavuje viac ako 10 % z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov.^120d)

(9) Ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok uvedených v odseku 3 písm. a), b) alebo písm. d), ktorých porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a toto zvýšenie pomernej časti základu dane je

a)  10 % a menej v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom niektorú z podmienok nedodržal, sa znižuje o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa § 15 a tej časti zmeny základu dane, ktorá vznikla porušením podmienky podľa odseku 3 písm. a), b) alebo písm. d), pričom daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov,^120d)

b)  viac ako 10 % v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov.^120d)

(10) Dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 je daňovník povinný podať v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila.

 

Komentár k § 30b

Ustanovenie upravuje podmienky poskytnutia daňovej úľavy pre prijímateľa stimulov pre vedu a výskum. Túto úľavu si môže uplatňovať prijímateľ – daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov podľa zákona č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o stimuloch“). Daňovník si môže uplatniť úľavu na dani z príjmov jednotlivo za každé zdaňovacie obdobie počas celého obdobia, na ktoré bolo toto rozhodnutie vydané, najviac však do výšky nákladov vykázaných v účtovnej závierke daňovníka hradených z jeho vlastných prostriedkov na účel podľa zákona o stimuloch, ak daňovník súčasne spĺňa podmienky podľa zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a osobitné podmienky podľa ZDP.

Daňovník, ktorý si chce uplatniť úľavu na dani podľa tohto ustanovenia je povinný splniť tieto podmienky ZDP vymedzené v § 30b ods. 3:

•    počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani využije všetky ustanovenia ZPD znižujúce základ dane, na ktoré mu vzniká nárok, a to predovšetkým odpisy, opravných položiek a rezerv, v prípade uplatnenia daňových odpisov ZDP obmedzuje možnosť prerušenia uplatnenia odpisov do základu dane podľa § 22 ods. 9 ZDP,

•    počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, odpočíta od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty, o ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, a to vo výške základu dane; ak je základ dane vyšší ako výška daňovej straty, o ktorú sa v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, zníži sa základ dane o výšku tejto straty,

•    daňovník si nemôže uplatniť úľavu na dani pri zrušení bez likvidácie, pri vstupe do likvidácie, pri vyhlásení konkurzu alebo pri zrušení alebo pozastavení podnikateľskej činnosti,

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 došlo v zákone o premene OS k zavedeniu novej terminológie týkajúcej sa zrušenia OS a družstiev bez likvidácie. V ustanovení § 30b ods. 3 písm. c) ZDP sa vykonala v tejto súvislosti legislatívno-technická úprava, podľa ktorej sa pojem „zrušenie bez likvidácie“ nahradil pojmom „zánik v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“. Vykonaním tejto technicko-legislatívnej zmeny sa podstata ustanovenia nemení.

•    daňovník je povinný pri vyčíslení základu dane vo vzájomnom obchodnom vzťahu so závislou osobou postupovať podľa § 18 ZDP a dodržiavať princíp nezávislého vzťahu, t. j. používať pri vzájomných obchodných vzťahoch so závislou osobou ceny používané medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch,

•    dotácia poskytnutá na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov sa zahrnie do koeficientu na účely výpočtu pomernej časti základu dane

–   rovnomerne počas doby čerpania daňovej úľavy – pri dotácií na odpisovaný hmotný a nehmotný majetok,

–   vo vecnej a časovej súvislosti so zaúčtovaním nákladov – pri dotácií na prevádzkové náklady.

Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani z príjmov do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane, ktorá sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom. Koeficient sa stanovuje ako podiel nákladov vykázaných v účtovnej závierke daňovníka hradených z jeho vlastných prostriedkov na účel podľa zákona o stimuloch pre výskum a vývoj za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňuje nárok na úľavu na dani a súčtu týchto nákladov a dotácie poskytnutej na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa zákona o stimuloch.

Úľavu na dani si môže daňovník uplatniť najviac v 3 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré si možno úľavu na dani uplatniť je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov a daňovník splnil podmienky stanovené zákonom o poskytnutí stimulov a osobitné podmienky podľa ZDP. ZDP zároveň stanovuje zdaňovacie obdobie, v ktorom daňovník musí začať uplatňovať daňovú úľavu, a to je zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynú 3 roky od vydania rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov. Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani najviac do výšky, ktorá v priebehu zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu uvedenú v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov vydanom podľa zákona o stimuloch.

§ 30c

Odpočet výdavkov (nákladov)
na výskum a vývoj

(1) Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii projektu výskumu a vývoja možno odpočítať 100 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj¹⁾ v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

(2) Odpočet podľa odseku 1 možno v zdaňovacom období zvýšiť o 100 % kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov (nákladov) vynaložených v 

a)  zdaňovacom období na výskum a vývoj¹⁾ zahrnovaných do odpočtu a úhrnom výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období na výskum a vývoj¹⁾ zahrnovaných do odpočtu a

b)  dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach na výskum a vývoj¹⁾ zahrnovaných do odpočtu.

(3) Pri odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane podľa odsekov 1 a 2 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11.

(4) Od základu dane možno podľa odsekov 1 a 2 odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka. Ak vynaložené výdavky (náklady) na výskum a vývoj¹⁾ súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja len sčasti, je možné uplatniť odpočet podľa odseku 1 písm. a) až c) len z rozdielu medzi skutočnými výdavkami (nákladmi) a výdavkami (nákladmi) nesúvisiacimi s realizáciou projektu výskumu a vývoja.

(5) Odpočet podľa odsekov 1 a 2 nemožno uplatniť na výdavky (náklady)

a)  na ktoré bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií, okrem príspevku podľa osobitného predpisu^46a) na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb,

b)  na služby, licencie¹⁾, okrem licencií¹⁾ na počítačový program (softvér) priamo využívaný pri realizácii projektu výskumu a vývoja, a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od iných osôb s výnimkou výdavkov (nákladov) na

     1. služby, ktoré súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od Slovenskej akadémie vied,^120g) právnických osôb uskutočňujúcich výskum a vývoj zriadených ústrednými orgánmi štátnej správy,^120h) verejných vysokých škôl⁷⁰⁾ a štátnych vysokých škôl,⁷⁰⁾

     2. nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od osôb podľa osobitného predpisu,¹²⁰ⁱ⁾ ktorým bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj,^120j)

     3. certifikáciu vlastných výsledkov výskumu a vývoja, ktoré vynaložil daňovník.

(6) Odpočet podľa odsekov 1 a 2 môže využiť daňovník, ktorý

a)  v zdaňovacom období neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30b,

b)  ako držiteľ osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj^120j) nerealizuje projekt výskumu a vývoja za účelom predaja nehmotných výsledkov výskumu a vývoja.

(7) Projektom výskumu a vývoja, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa odsekov 1 a 2, sa rozumie písomný dokument, v ktorom daňovník vymedzí predmet výskumu a vývoja. Tento dokument musí obsahovať najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú názov a sídlo spoločnosti, daňové identifikačné číslo, u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania, dátum začiatku a predpokladaného ukončenia realizácie projektu výskumu a vývoja, ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení, celkové predpokladané výdavky (náklady) na realizáciu projektu a predpokladané výdavky (náklady) v jednotlivých rokoch realizácie projektu. Projekt výskumu a vývoja musí byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka podľa § 13 Obchodného zákonníka, a to do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si daňovník pri realizácii projektu výskumu a vývoja uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2. Pri daňovej kontrole⁸²⁾ je správca dane alebo finančné riaditeľstvo^120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie projektu výskumu a vývoja. Lehota na predloženie projektu výskumu a vývoja daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.

(8) Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu,^120l) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii projektu výskumu a vývoja uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2, tieto údaje:

a)  meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, daňové identifikačné číslo,

b)  výšku uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,

c)  dátum začiatku realizácie projektu výskumu a vývoja,

d)  ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení.

(9) Ak odpočet podľa odsekov 1 a 2 nie je možné uplatniť z dôvodu, že daňovník vykázal daňovú stratu alebo základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako odpočet podľa odseku 1, je možné odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj alebo jeho zostávajúcu časť uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom daňovník vykáže základ dane, najviac však v piatich zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet podľa odseku 1 vznikol.

(10) Ak daňovník, ktorý je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj,^120j) predá nehmotné výsledky výskumu a vývoja, pričom pri realizácii projektu výskumu a vývoja, ktorého sú výsledkom, uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2, stráca nárok na odpočet podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.

 

Komentár k § 30c

Ustanovenie upravuje poskytnutie superodpočetu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, pri ktorom dochádza okrem už raz uplatnených výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj do výsledku hospodárenia a základu dane k opätovnému uplatneniu výdavkov do základu dane na základe zákonom stanovených podmienok. Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj je možné uplatniť u daňovníka – právnickej osoby a u daňovníka fyzickej osoby, ktorá dosahuje príjmy z podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2, aj ak daňovník vedie daňovú evidenciu.

Súčasťou superodpočtu môžu byť iba výdavky (náklady), ktoré sú súčasne daňovými výdavkami podľa § 2 písm. i) ZDP. Výdavky (náklady), ktoré sú súčasťou superodpočtu sú vždy súčasťou účtovných nákladov a sú to náklady, ktoré sa dajú priradiť k výskumu a vývoju ako napr. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov pracujúcich na výskume a vývoji, odpisy budov, strojov a zariadení v rozsahu, v akom sa využívajú pri výskume a vývoji alebo spotrebovaný materiál, energie, služby použité na výskum a vývoj.

Daňovník je povinný v súlade s § 30c ods. 4 ZDP na účely uplatnenia superodpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj evidovať výdavky, pri ktorých chce uplatniť superodpočet oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka, a to tak, aby ich vedel priradiť ku konkrétnemu projektu výskumu a vývoja. Evidencia daňových výdavkov súvisiacich s realizáciou projektu výskumu a vývoja musí byť dostatočne prehľadná a preukázateľná nakoľko dôkazné bremeno k oprávnenosti uplatnenia odpočtu výdavkov (nákladov) spočíva práve na daňovníkovi. V prípade, že účtované náklady súvisia len sčasti s projektom výskumu a vývoja, je možné uplatniť odpočet len na časť, ktorá súvisí priamo s projektom.

Odpočet nákladov (výdavkov) na výskum a vývoj nemožno uplatniť na výdavky:

1. na ktoré bola poskytnutá úplná alebo čo i len čiastočná podpora z verejných financií – napr. dotácia – to znamená, ak daňovník dostal čo i len nepatrnú dotáciu na úhradu vymedzených nákladov (napr. 10 %), nemá možnosť uplatniť si do superodpočtu výdavkov ani tie výdavky týkajúce sa nákladov, na ktoré bola dotácia poskytnutá, ktoré prevyšovali sumu prijatej dotácie. Výnimku predstavujú mzdové náklady, na ktoré bol poskytnutý príspevok z verejných zdrojov na základe § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov,

2. na služby, licencie a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od iných osôb s výnimkou

•    služieb ktoré súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja obstarané od:

–   Slovenskej akadémie vied,

–   právnických osôb uskutočňujúcich výskum a vývoj, ktoré sú zriadené ústrednými orgánmi štátnej správy,

–   verejných vysokých škôl,

–   štátnych vysokých škôl,

•    nehmotných výsledkov výskumu a vývoja obstaraných od osôb, ktorým bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj podľa zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja,

•    nákladov na certifikáciu vlastných výsledkov výskumu a vývoja, ktoré vynaložil daňovník,

•    výdavkov na licencie za počítačový program (softvér), ktorý je priamo využívaní pri realizácií projektu výskumu a vývoja, napr. grafické a konštrukčné programy. Za výskumno-vývojový počítačový program však nemožno považovať napr. softvér zahrnutý v tzv. kancelárskych balíkoch,

3. na administratívne, finančné, právne a personálne činnosti, reprezentačné, strážnu službu, upratovanie a pod.

 

Príklad

Možno na účely uplatnenia odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj zahrnúť do výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj aj výdavky (náklady) na správu vlastných výsledkov výskumu a vývoja, napríklad udržiavací poplatok za patent, odmeny pre právnikov a patentových zástupcov, ktorí registráciu a správu výsledkov výskumu a vývoja daňovníka profesionálne zabezpečujú?

V tomto prípade ide o výdavky (náklady), ktoré nevznikajú pri realizácii projektu výskumu a vývoja, ale až po jeho ukončení, preto ich nemožno zahŕňať do výdavkov (nákladov) na účely odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj. Zároveň platí, že ide o služby, na ktoré si podľa § 30c ods. 5 písm. b) ZDP nemožno uplatniť odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, s výnimkou služieb poskytnutých vymedzenými osobami.

Pri realizácii projektu výskumu a vývoja možno od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty odpočítať:

•    100 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie,

•    100 % z medziročného nárastu výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj, pričom medziročný nárast zahŕňa kladný rozdiel, ktorý zohľadňuje až 2 bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobia uplatnenia odpočtu výdavkov na výskum a vývoj. Tento odpočet sa vypočíta ako kladný rozdiel medzi

–   priemerom úhrnu nákladov vynaložených v zdaňovacom období, za ktoré sa odpočet nákladov vykonáva a 

–   bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie a priemerom úhrnu výdavkov vynaložených v dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

Tzv. superodpočet nákladov je možné uskutočniť pri realizácii projektu výskumu a vývoja. Projekt výskumu a vývoja sa rozumie písomný dokument, v ktorom daňovník ešte pred začatím riešenia tohto projektu vymedzí predmet výskumu a vývoja. Tento dokument musí obsahovať zákonom stanovené základné údaje o daňovníkovi. Projekt výskum a vývoja musí byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka, a to do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si daňovník pri realizácii projektu výskumu a vývoja uplatnil odpočet podľa § 30c ods. 1 a 2 ZDP.

ZDP nevymedzuje povinnosť predkladania projektu výskumu a vývoja daňovníkom správcovi dane pri začatí uplatňovania odpočtu nákladov na výskum a vývoj alebo ako súčasť alebo príloha daňového priznania. Je však povinný predložiť tento projekt na základe výzvy správcu dane alebo Finančného riaditeľstva SR pri vykonávaní daňovej kontroly. Lehota na predloženie projektu daňovníkov správcovi dane je 8 dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.

Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj je možné uplatniť do výšky vyčísleného základu dane zníženého o daňovú stratu. Ak daňovník odpočet výdavkov (nákladov) nemôže uplatniť z dôvodu, že vykázal daňovú stratu alebo nedostatočný základ dane po znížení o odpočet daňovej straty, má možnosť odpočet výdavkov alebo ich neuplatnenú časť na výskum a vývoj uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom daňovník vykáže základ dane. Najviac si však daňovník môže uplatniť takýto prenos odpočtu nákladov v 5 zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet nákladov vznikol.

§ 30d

Úľava na dani pre registrované
sociálne podniky

(1) Daňovník, ktorý je právnickou osobou a ktorý je verejnoprospešným podnikom podľa osobitného predpisu,^120m) si môže uplatniť nárok na úľavu na dani z hospodárskej činnosti¹²⁰ⁿ⁾ vo výške percentuálneho vyjadrenia záväzku využitia zisku na dosiahnutie hlavného cieľa podľa osobitného predpisu^120o) za zdaňovacie obdobie, v ktorom k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia má priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku.

(2) Úľavu na dani podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období si môže uplatniť daňovník, ktorý neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b a neuplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30c a nie je prijímateľom podielu zaplatenej dane podľa § 50.

(3) Daňovník, ktorý si uplatnil úľavu na dani podľa odseku 1, je povinný použiť sumu úľavy na dani podľa odseku 1 na

a)  dosiahnutie hlavného cieľa podľa osobitného predpisu^120p) v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré si uplatňuje túto úľavu,

b)  prevod peňažných prostriedkov podľa odseku 4 vo výške kladného rozdielu medzi úľavou na dani podľa odseku 1 a nákladmi na dosiahnutie hlavného cieľa podľa osobitného predpisu^120p) podľa písmena a).

(4) Daňovník uplatňujúci postup podľa odseku 3 písm. b) je povinný odviesť peňažné prostriedky vo výške podľa odseku 3 písm. b) na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky určený len na prijatie týchto peňažných prostriedkov a ich použitie podľa odseku 5, a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom si daňovník uplatnil úľavu na dani podľa odseku 1. Ak daňovník nedodrží lehotu odvedenia peňažných prostriedkov vo výške podľa odseku 3 písm. b) na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, stráca nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa odseku 1 a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatnil túto úľavu na dani v lehote do konca tretieho kalendárneho mesiaca po uplynutí lehoty na prevod peňažných prostriedkov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky; v rovnakej lehote je splatná aj dodatočne priznaná daň.

(5) Peňažné prostriedky na osobitnom účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa odseku 4 vrátane úrokov z nich plynúcich je možné použiť iba na obstaranie hmotného majetku, a to najneskôr do piatich rokov odo dňa pripísania peňažných prostriedkov alebo úrokov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Ak podmienka podľa prvej vety nie je splnená, daňovník stráca nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období vo výške, ktorá nebola použitá na obstaranie hmotného majetku, a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom si túto úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote je splatná aj dodatočne priznaná daň.

(6) Daňovník podľa odseku 1 stráca nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 a je povinný zvýšiť základ dane vo výške úhrnu úľav na dani podľa odseku 1 uplatnených daňovníkom za päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom daňovník stráca nárok na úľavu na dani podľa odseku 1, ak

a)  sa zrušuje s likvidáciou, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,^80b)

b) sa zrušuje bez likvidácie, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu;^80b) to sa nevzťahuje na zrušenie bez likvidácie v súlade s osobitným predpisom,^120q) pričom podmienky použitia peňažných prostriedkov podľa odseku 5 vrátane lehoty na použitie týchto peňažných prostriedkov ostávajú zachované aj pre právneho nástupcu,

[Dňom 1. marca 2024 v § 30d ods. 6 písm. b) sa slová „sa zrušuje bez likvidácie“ nahrádzajú slovami „zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“ a slová „zrušenie bez likvidácie“ sa nahrádzajú slovami „zánik v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“.]

c)  je na daňovníka vyhlásený konkurz, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,^80b)

d)  daňovník vrátil štatút registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu^120r) alebo mu bol štatút registrovaného sociálneho podniku zrušený podľa osobitného predpisu,^120s) v zdaňovacom období, v ktorom vrátil štatút registrovaného sociálneho podniku alebo v ktorom mu bol štatút registrovaného sociálneho podniku zrušený.

 

Komentár k § 30d

Ustanovenie vymedzuje úľavu na dani pre registrované sociálne podniky, ktoré v súlade so zákonom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch v znení neskorších predpisoch (ďalej len „zákon o sociálnej ekonomike“) dosahujú pozitívny sociálny vplyv napĺňaním verejného záujmu.

Registrovaným sociálnym podnikom (RSP) je sociálny podnik, ktorému Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na základe žiadosti prizná štatút registrovaného sociálneho podniku. Na to aby sociálnemu podniku bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku musí spĺňať niekoľko podmienok, okrem iného aj existencia základného dokumentu, súčasťou ktorého je predovšetkým záväzok žiadateľa využívať viac ako 50 % zisku na dosiahnutie hlavného cieľa a určenie postupov a pravidiel rozdeľovania zvyšnej časti zisku, ktoré nenarušia hlavný cieľ

Na účel uplatnenia daňovej úľavy musí RSP splňať nasledovné podmienky:

•    daňovník musí byť verejnoprospešným podnikom v súlade so zákonom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý poskytuje spoločensky prospešné služby,

•    daňovník musí mať právnu formu – združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť alebo družstvo,

•    uplatnenie úľavy na dani z hospodárskej činnosti vo výške percentuálneho vyjadrenia záväzku využitia zisku na dosiahnutie hlavného cieľa za zdaňovacie obdobie, v ktorom k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia má priznaný štatút RSP,

•    daňovník si nemôže uplatňovať úľavu na dani pre príjemcov investičnej pomoci alebo úľavu na dani pre príjemcov stimulov podľa § 30b ZDP,

•    daňovník nemôže byť v zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje úľavu na dani prijímateľom podielu zaplatenej dane podľa § 50 ZDP.

•    RSP, ktorý si uplatňuje úľavu na dani je povinný použiť sumu daňovej úľavy na:

•    dosiahnutie hlavného cieľa, ktorým je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu – prevádzkové aj kapitálové výdavky súvisiace s uskutočňovaním hlavného cieľa definovaného v základnom dokumente, ktorý je súčasťou žiadosti o priznanie štatútu RSP vynaložené daňovníkom v tom účtovnom (zdaňovacom) období, v ktorom si uplatnila úľavu na dani – náklady účtované v zdaňovacom období na dosiahnutie hlavného cieľa,

•    prevod peňažných prostriedkov vo výške kladného rozdielu medzi úľavou na dani uplatnenou podľa § 30d ods. 1 a nákladmi na dosiahnutie hlavného cieľa podľa predchádzajúceho bodu. Z dôvodu samostatného sledovania týchto finančných prostriedkov je daňovník povinný zriadiť si osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky a do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania previesť prostriedky. Pri zmeškaní tejto lehoty na prevod finančných prostriedkov, daňovník stráca nárok na uplatnenie úľavy na dani a je povinný podať dodatočné daňové priznanie a daň z príjmov zaplatiť v lehote do konca 3 kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na prevod peňažných prostriedkov.

Prevedené finančné prostriedky vrátane úrokov pripísaných na osobitný účet v banke je daňovník povinný použiť na obstaranie hmotného majetku a to najneskôr do 5 rokov odo dňa ich pripísania na účet. 5-ročná lehota sa u finančných prostriedkov aj úrokov počíta vždy od dátumu pripísania na účet. Pri nesplnení podmienky použitia finančných prostriedkov daňovník stráca nárok na uplatnenie úľavy na dani a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom si túto úľavu uplatnil. V dodatočnom daňovom priznaní je povinný dodaniť tú časť úľavy na dani, ktorá zodpovedá sume, ktorá nebola použitá na obstaranie hmotného majetku v zákone stanovenej lehote 5 rokov. Dodatočné daňové priznanie vrátane uhradenia dane je daňovník povinný podať do konca 3 kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie.

Daňovník stráca nárok na uplatnenie úľavy na dani aj v prípade , že u neho dôjde k zrušeniu s likvidáciou, zrušeniu bez likvidácie, vyhláseniu konkurzu, vráteniu štatútu RSP alebo k zrušeniu štatútu RSP. V týchto prípadoch je RSP povinné zvýšiť základ dane vo výške úhrnu úľav na dani uplatnených daňovníkom za 5 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom daňovník stráca nárok na úľavu na dani.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 došlo v zákone o premene OS k zavedeniu novej terminológie týkajúcej sa zrušenia OS a družstiev bez likvidácie. V ustanovení § 30d ods. 6) ZDP sa vykonala v tejto súvislosti legislatívno-technická úprava, podľa ktorej sa pojem „zrušenie bez likvidácie“ nahradil pojmom „zánik v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“. Vykonaním tejto technicko-legislatívnej zmeny sa podstata ustanovenia nemení.

Ak dochádza k zlúčeniu alebo splynutiu dvoch alebo viacerých RSP nedochádza k zániku nároku na uplatnenie úľavy na dani, ale podmienky použitia peňažných prostriedkov podľa § 30d ods. 5, t. j. obstaranie hmotného majetku do 5 rokov od pripísania týchto peňažných prostriedkov na osobitný účet v banke ostáva zachovaný aj pre právneho nástupcu.

 

Príklad

RSP previedol v súlade s § 30d ods. 5 ZDP úhrn úľavy na dani na samostatný bankový účet. Z uvedených prostriedkov chce obstarať pozemok, na ktorom chce postaviť ďalšie pracovisko (dielne), obstarať automobil (používaný na rozvoz) a obstarať pozemok s budovou určenou na opravu (dielňa). Pri obstaraní tohto majetku chce uzatvoriť aj zmluvu o účelovom úvere na obstaranie majetku na 5 rokov s tým, že splátku úveru bude realizovať z účtu, kde previedol prostriedky z úľavy na dani.

Je možné použiť prostriedky na účte na splátku úveru použitého na obstaranie majetku? Je možné obstarať majetok aj prostredníctvom finančného prenájmu? Je možné kombinovať úhradu nákladov na obstaranie pri vyššej hodnote ako je výška úľavy prevedená na osobitný účet so zdrojmi z vytvoreného zisku?

V súlade s § 30d ods. 5 ZDP peňažné prostriedky na osobitnom účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa § 30d ods. 4 vrátane úrokov z nich plynúcich je možné použiť iba na obstaranie hmotného majetku, a to najneskôr do piatich rokov odo dňa pripísania peňažných prostriedkov alebo úrokov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Ak podmienka použitia prostriedkov na osobitnom účte do piatich rokov odo dňa ich vloženia na osobitný účet nie je splnená, daňovník stráca nárok na úľavu na dani podľa § 30d ods. 1 ZDP v príslušnom zdaňovacom období vo výške, ktorá nebola použitá na obstaranie hmotného majetku, a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom si túto úľavu na dani uplatnil.

V nadväznosti na vyššie uvedené:

–   ak ide o obstaranie napr. motorového vozidla so vstupnou cenou vyššou ako 1700 eur, pozemku alebo budovy, ktoré sa bez ohľadu na ich vstupnú cenu považujú za hmotný majetok, podmienka podľa § 30d ods. 5 ZDP je splnená, ak dôjde k obstaraniu (v súlade s účtovnými predpismi) v lehote 5 rokov od pripísania finančných prostriedkov na osobitný účet (v príslušných ustanoveniach ZDP nie je špecifikované, či podmienka podľa § 30d ods. 5 ZDP bude splnená aj v prípade, ak k obstaraniu majetku došlo ešte pred pripísaním finančných prostriedkov na osobitný účet a následne v stanovenej lehote dôjde k úhradám záväzkov);

–   ak v stanovenej lehote dôjde k obstaraniu hmotného majetku na úver a sociálny podnik ho následne spláca viac ako 5 rokov, podmienka § 30d ods. 5 zákona o dani z príjmov je splnená v prípade splátok, ktoré budú zrealizované z osobitného účtu v banke najneskôr do piatich rokov odo dňa pripísania peňažných prostriedkov na tento osobitný účet. Splátky realizované po tejto lehote nie sú použité v súlade s § 30d ods. 5 ZDP;

–   podmienka je splnená aj v prípade obstarania majetku formou finančného leasingu, ak splátky budú zrealizované z osobitného účtu v banke najneskôr do piatich rokov odo dňa pripísania peňažných prostriedkov na tento osobitný účet. ZDP v § 30d neurčuje podmienku prevodu (právneho) vlastníctva majetku najneskôr do piatich rokov odo dňa pripísania peňažných prostriedkov na osobitný účet v banke, tzn. pri financovaní obstarania majetku RSP formou splátok z pohľadu ZDP nerozhoduje typ zmluvy;

–   úhradu nákladov na obstaranie hmotného majetku z osobitného účtu podľa § 30d ods. 4 ZDP a z iných zdrojov je možné kombinovať, napr. ak na osobitnom účte nie je dostatok prostriedkov na obstaranie budovy dielne, časť investičných nákladov môže byť hradená z bankového účtu.

§ 30e

Odpočet výdavkov (nákladov)
na investície

(1) Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii investičného plánu možno po splnení podmienok podľa odseku 2 odpočítať ustanovené percento výdavku (nákladu) z odpisu podľa § 22 až 29 z investície podľa odseku 5, ktorého výška závisí od plánovanej výšky percenta preinvestovania priemernej hodnoty investícií a od hodnoty preinvestovania tejto plánovanej priemernej hodnoty investícií ustanovených v investičnom pláne, a to:

Preinvestovaná priemerná hodnota investícií v percentách	Hodnota plánovanej výšky preinvestovania priemernej hodnoty investícií v mil. eur
	viac ako 1 do 20 vrátane	viac ako 20 do 50 vrátane	viac ako 50
od 700 % – do 1 399,99 %	15 %	25 %	50 %
od 1 400 % a viac	20 %	30 %	55 %

 

 

(2) Odpočet podľa odseku 1 môže daňovník uplatniť na investíciu zaradenú do užívania alebo do obchodného majetku počas obdobia investičného plánu. Odpočet výdavkov (nákladov) na investíciu, ktorá spĺňa podmienky pre tento odpočet v zdaňovacom období jej zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, si môže daňovník uplatniť počas doby odpisovania tohto majetku, avšak najviac počas desiatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím jeho zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, pričom počas obdobia investičného plánu nie je možné prerušiť odpisovanie tohto hmotného majetku podľa § 22 ods. 9. Na účely uplatnenia odpočtu podľa prvej vety sa hodnota investície podľa odseku 5 alebo úhrn hodnôt týchto investícií v príslušnom zdaňovacom období posudzuje vždy k priemernej hodnote investícií podľa odseku 4. Zdaňovacie obdobie daňovníka počas obdobia investičného plánu musí trvať nepretržite 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

(3) Pri odpočte podľa odsekov 1 a 2 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 a ide o investíciu podľa odseku 5 obstaranú a zaradenú do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2.

(4) Priemerná hodnota investícií musí byť vyššia ako nula a vypočíta sa ako aritmetický priemer výdavkov (nákladov) vynaložených daňovníkom na obstaranie:

a) hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3 kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou¹⁾ zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného plánu,

b) technického zhodnotenia vykonaného na majetku uvedeného v prílohe č. 3 a počítačového programu (softvér) obstaraného kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou¹⁾ zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného plánu a

c) technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou¹⁾ zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného plánu.

(5) Na účely odsekov 1 a 2 sa investíciou rozumie investícia do výrobného systému a logistického systému skladajúceho sa zo zariadení, strojov, prídavných zariadení, automatizačnej techniky a komunikačnej techniky, vrátane počítačového programu (softvér) pre riadenie výrobného procesu a logistického procesu, spôsobilého v reálnom čase vymieňať, spracovávať a archivovať digitalizované údaje s cieľom poskytnúť informácie na identifikáciu a optimalizáciu výrobného procesu a logistického procesu, pričom ide o investíciu do

a) hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3, vrátane technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku v zdaňovacom období jeho zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, nadobudnutého kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou,¹⁾ ktorý nebol pred jeho obstaraním odpisovaný,

b) iného majetku podľa § 22 ods. 6 písm. e), ak ide o technické zhodnotenie hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3,

c) počítačového programu (softvér) obstaraného kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou,¹⁾ ktorý nebol pred jeho obstaraním odpisovaný, vrátane technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku.

(6) Od základu dane možno podľa odsekov 1 a 2 odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka.

(7) Odpočet podľa odsekov 1 a 2 nemôže využiť

a) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získala povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie počas troch zdaňovacích období zahrňovaných do výpočtu priemernej hodnoty investícií podľa odseku 4,

b) daňovník na majetok podľa odseku 5, ktorého odpis podľa § 22 až 29 zahrnuje úplne alebo čiastočne do odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c,

c) daňovník na majetok podľa odseku 5, na ktorý bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií, okrem návratných foriem pomoci podľa osobitného predpisu.^120t)

(8) Investičným plánom, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa odsekov 1 a 2, sa rozumie písomný dokument, v ktorom daňovník vymedzí celkovú hodnotu plánovanej investície podľa odseku 5, časové vymedzenie obdobia plánovanej investície, predpokladaný harmonogram realizácie plánovanej investície, výpočet priemernej hodnoty investícií podľa odseku 4, plánovanú výšku preinvestovania priemernej hodnoty investícií v peňažnom vyjadrení a percentuálnom vyjadrení podľa odseku 1 a stručný technický popis prepojenia obstarávanej investície s digitalizáciou a automatizáciou výrobných procesov a logistických procesov podľa odseku 5. Obdobie, na ktoré sa investičný plán vypracováva, musí trvať u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, štyri po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré začína 1. januára 2022, a posledným zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré končí 31. decembra 2025. Obdobie, na ktoré sa investičný plán vypracováva, musí trvať u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, štyri po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína v roku 2022, a posledným zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína v priebehu roka 2025. Daňovník môže mať iba jeden investičný plán. Investičný plán obsahuje najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, obchodné meno alebo názov, sídlo a daňové identifikačné číslo, a u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania a dátum začiatku realizácie investičného plánu. Investičný plán musí byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka podľa § 13 Obchodného zákonníka v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom si prvýkrát uplatní odpočet výdavkov (nákladov) na investície. Pri daňovej kontrole⁸²⁾ je správca dane alebo finančné riaditeľstvo^120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie investičného plánu. Lehota na predloženie investičného plánu daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.

(9) Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu^120l) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii investičného plánu uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2, tieto údaje:

a) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby, daňové identifikačné číslo,

b) výšku uplatneného odpočtu výdavkov (nákladov) na investície a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,

c) hodnotu investície podľa odseku 5 zaradenú do užívania alebo obchodného majetku v príslušnom zdaňovacom období,

d) plánovanú výšku preinvestovania priemernej hodnoty investícií v percentách.

(10) Nárok na uplatnenie odpočtu podľa odsekov 1 a 2 alebo jeho neuplatnenej časti v príslušnom zdaňovacom období zaniká, ak daňovník vykázal

a) daňovú stratu,

b) základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, nižší, ako je odpočet podľa odsekov 1 a 2,

c) základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, po znížení o odpočet daňovej straty nižší, ako je odpočet podľa odsekov 1 a 2, alebo

d) základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, po znížení o odpočet daňovej straty a po odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, ak daňovník prvotne odpočíta odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, nižší ako odpočet podľa odsekov 1 a 2.

(11) Ak daňovník počas obdobia investičného plánu nezaradí do užívania alebo do obchodného majetku investíciu podľa odseku 5 v úhrne najmenej vo výške plánovanej výšky preinvestovania priemernej hodnoty investícií uvedenej v investičnom pláne a uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2, stráca nárok na odpočet podľa odsekov 1 a 2 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.

(12) Daňovník stráca nárok na odpočet podľa odsekov 1 a 2 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2, ak v období investičného plánu

a) sa zrušuje s likvidáciou,

b) sa zrušuje bez likvidácie,

[Dňom 1. marca 2024 v § 30e ods. 12 písm. b) sa slová „sa zrušuje bez likvidácie“ nahrádzajú slovami „zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny alebo dôjde k vyradeniu majetku podľa odseku 5 v dôsledku rozdelenia odštiepením“.]

c)  je naňho vyhlásený konkurz,

d)  je v reštrukturalizácii,

e)  dôjde k predaju podniku alebo jeho časti, k nepeňažnému vkladu podniku alebo jeho časti,

f)  predá alebo iným spôsobom vyradí majetok podľa odseku 5, okrem vyradenia tohto majetku v dôsledku škody, pred uplynutím doby odpisovania,

g)  dôjde k vykázaniu kratšieho zdaňovacieho obdobia ako je 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia, alebo

h)  u daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6) podľa § 17 ods. 9, okrem daňovníka, u ktorého dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6) podľa § 17 ods. 9 z dôvodu úmrtia.

(13) Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 12 za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2, a to v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.

 

Komentár k § 30e

Ustanovenie vymedzuje uplatnenie dodatočného odpočtu výdavkov (nákladov) na investície z daňového odpisu súvisiace s digitalizáciou a automatizáciou výrobných a logistických procesov. Odpočet výdavkov (nákladov) na investície je možné uplatniť na základe splnenia nasledujúcich podmienok:

•    možnosť uplatnenia u právnickej osoby a fyzickej osoby, ktorá dosahuje príjmy z podnikania a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, a to aj ak vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP; odpočet výdavkov (nákladov) na investície je možné u fyzickej osoby uplatniť iba na majetok zaradený do obchodného majetku,

•    vypracovanie investičného plánu na 4 po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia, a to na zdaňovacie obdobia 2022 až 2025 a u daňovníkov, ktorých zdaňovacím obdobím je hospodársky rok investičný plán musí byť vypracovaný na 4 zdaňovacie obdobia, pričom prvé zdaňovacie obdobie je 2022/2023 a posledné 4 zdaňovacie obdobie je 2025/2026; každý daňovník môže mať iba 1 investičný plán,

•    investičný plán musí byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka, a to v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom si prvýkrát uplatní odpočet výdavkov (nákladov) na investície, investičný plán nie je prílohou daňového priznania k dani z príjmov ani ho daňovník v lehote na podanie daňového priznania nepredkladá správcovi dane. Pri daňovej kontrole má správca dane možnosť požiadať daňovníka o predloženie investičného plánu a daňovník je povinný v lehote do 8 dní odo dňa doručenia výzvy predložiť správcovi dane investičný plán,

•    dodatočný odpočet daňových odpisov je možné uplatniť na investície do výrobného a logistického systému, a to na:

–   HM uvedený v prílohe č. 3 k ZDP vrátane technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku v zdaňovacom období zaradenia majetku do užívania,

–   technické zhodnotenie vykonané na existujúcom majetku uvedenom v prílohe č. 3 k ZDP, ktoré daňovník zaradil do užívania – toto technické zhodnotenie sa považuje za iný majetok podľa § 22 ods. 6 ZDP, ktoré sa samostatne odpisuje a

–   počítačový program obstaraný kúpou alebo vytvorený vlastnou činnosťou využívaný v súvislosti s majetkom uvedených v prílohe č. 3 k ZDP vrátane technického zhodnotenia softvéru vykonaného za účelom dosiahnutia automatizácie výrobných alebo logistických procesov, digitalizácie alebo slúžiaceho na vyhodnocovanie a analyzovanie údajov v súvislosti s týmito procesmi (nie bežný upgrate softvéru),

     Majetok musí byť nový, nadobudnutý kúpou, u predávajúceho doteraz neodpisovaný alebo novovytvorený vlastnou činnosťou.

•    odpočet výdavkov (nákladov) na investície sa odvíja od daňového odpisu investície uplatneného v príslušnom zdaňovacom období, ktorý je naviazaný na hodnotu investície, ktorú sa rozhodne daňovník v rámci obdobia investičného plánu preinvestovať. Výška dodatočného uplatnenia daňového odpisu vo výške 15 % až 55 % závisí od 2 ukazovateľov:

–   od preinvestovanej priemernej hodnoty investícií v percentách – ZDP vymedzuje 2 pásma, a to od 700 % do 1 399,99 % a od 1 400 % a

–   od hodnoty plánovanej výšky preinvestovania priemernej hodnoty investícii – ZDP vymedzuje 3 pásma a to od 1 mil. do 20 mil. eur, hodnota prevyšujúca 20 mil. eur do 50 mil. eur a hodnota prevyšujúca 50 mil. eur,

     Priemerná hodnota investícii sa stanoví ako aritmetický priemer výdavkov (nákladov) vynaložených na obstaranie hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3 a počítačového programu, vrátane technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku, ktorý bol aj zaradený do užívania alebo do obchodného majetku počas 3 bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích období, ktoré predchádzajú zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom daňovník podľa investičného plánu deklaruje začiatok realizácie investícií,

•    dodatočný odpočet daňových odpisov je možné uplatniť iba na investíciu, ktorá je zaradená do užívania alebo do obchodného majetku počas obdobia investičného plánu, a to počas doby odpisovania tejto investície, najviac však počas 10 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom daňovník pri tomto majetku nemôže prerušiť odpisovanie a zdaňovacie obdobie, v ktorom si daňovník bude uplatňovať dodatočný odpočet daňových odpisov musí trvať nepretržite 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,

•    Povinnosť vedenia osobitnej evidencie investícií a daňových odpisov z investícií, na ktoré sa uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na investície.

 

Príklad

Daňovník so zdaňovacím obdobím kalendárny rok sa rozhodol v roku 2022 realizovať investície do produktívneho majetku. V roku 2019 zaradil do užívania majetok uvedený v prílohe č. 3 vo výške 325 000 eur, v roku 2020 nezaradil do užívania žiadny majetok uvedený v prílohe č. 3, v roku 2021 zaradil do užívania majetok uvedený v prílohe č. 3 vo výške 550 000 eur.

Aká je priemerná hodnota investícií?

Priemerná hodnota investícií sa vypočíta ako aritmetický priemer nákladov vynaložených na obstaranie majetku vymedzeného v § 30e ods. 4 zákona o dani z príjmov, tzn. v predmetnom prípade je priemerná hodnota investícií vo výške 291 666,67 eur [(325 000 + 0 + 550 000) / 3 = 875 000 / 3].

Odpočet výdavkov (nákladov) na investície nie je možné uplatniť:

•    u novovzniknutého daňovníka, ktorý vznikol, t. j. získal povolenie alebo oprávnenie na podnikanie počas 3 zdaňovacích období, ktoré by mali byť zohľadnené pri výpočte priemernej hodnoty investícií,

•    na majetok, na ktorý bola čiastočne alebo úplne poskytnutá podpora z verejných financií (napríklad dotácia na obstaranie majetku), okrem situácie, ak ide o návratnú formu pomoci,

•    na majetok, ktorého odpis sa zahrňuje v plnej výške alebo čiastočne do odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ZDP. Superodpočet na investície podľa § 30e zákona si však môže uplatniť daňovník, ktorému bola schválená úľava na dani podľa § 30a, resp. 30b ZPD, avšak iba na taký majetok, ktorý nie je súčasťou oprávnených nákladov súvisiacich s predmetnými úľavami na dani.

Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období nevykáže dostatočný základ dane na uplatnenie odpočtu výdavkov (nákladov) na investície, vykáže daňovú stratu, alebo nemá dostatočný základ dane po odpočte daňovej straty na odpočet celej sumy odpočtu výdavkov (nákladov) na investície, alebo nemá dostatočný základ dane po odpočte daňovej straty a odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na investície alebo jeho neuplatnenej časti v príslušnom zdaňovacom období zaniká a daňovník si ho nemôže preniesť do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia.

Ustanovenie vymedzuje situácie, pri ktorých daňovník stráca nárok na uplatnenie odpočtu výdavkov na investície, a to buď úplne alebo v príslušnom zdaňovacom období. Ide napr. o zrušenie daňovníka bez likvidácie, s likvidáciou, vyhlásenie konkurzu na daňovníka, vykázanie daňovej straty alebo vykázanie nedostatočnej výšky základu dane.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 došlo v zákone o premene OS k zavedeniu novej terminológie týkajúcej sa zrušenia OS a družstiev bez likvidácie. V ustanovení § 30e ods. 12 ZDP sa vykonala v tejto súvislosti legislatívno-technická úprava, podľa ktorej sa pojem „zrušenie bez likvidácie“ nahradil pojmom „zánik v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“. Vykonaním tejto technicko-legislatívnej zmeny sa podstata ustanovenia nemení.

 

Príklad

Daňovník so zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ktorý uplatňuje odpočet podľa § 30e ZDP, vykázal za zdaňovacie obdobie 2022 daňovú stratu vo výške 10 000 eur. Nárok na odpočet podľa § 30e ZDP vznikol daňovníkovi vo výške 5 500 eur.

Ako daňovník uplatní odpočet?

V súlade s § 30e ods. 10 zákona o dani z príjmov daňovníkovi zanikol v zdaňovacom období 2022 nárok na uplatnenie odpočtu podľa § 30e vo výške 5 500 eur z dôvodu vykázania daňovej straty za predmetné zdaňovacie obdobie. Daňovník o tento nárok prišiel a nemôže si ho uplatniť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

§ 31

Prepočítací kurz

(1) Ak daňovník je účtovnou jednotkou, na prepočet cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (ďalej len „kurz“), platný ku dňu, ku ktorému je uplatnený daňovníkom v účtovníctve,¹⁾ ak tento zákon neustanovuje inak. Pri kúpe a predaji cudzej meny za eurá sa uplatní postup podľa osobitného predpisu.¹²¹⁾

(2) Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, na prepočet sa použije pri

a)  príjmoch

    1. priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý alebo

    2. kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky alebo

    3. ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie alebo

    4. priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy,

b)  výdavkoch primerane postup uvedený v písmene a) v zdaňovacom období, v ktorom boli tieto výdavky vynaložené.

(3) Pri prepočte dane z úrokov na účtoch v cudzej mene a vkladových listoch znejúcich na cudziu menu, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, použije sa kurz v deň pripísania úrokov daňovníkovi. Rovnaký postup sa použije aj pri ďalších príjmoch podľa § 16, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 alebo z ktorých sa vykonáva zabezpečenie dane podľa § 44, pričom na prepočet zrazenej dane alebo sumy zrazenej na zabezpečenie dane sa použije kurz platný v deň, v ktorom sa vykonala zrážka.

(4) Na zápočet dane zaplatenej v zahraničí sa použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Ak je zdaňovacím obdobím iné obdobie ako kalendárny rok, na prepočet sa použije priemer vypočítaný z priemerných mesačných kurzov za obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva.

PIATA ČASŤ

VYBERANIE A PLATENIE DANE

Prvý oddiel

Daň fyzickej osoby

§ 32

Daňové priznanie

(1) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), s výnimkou uvedenou v odseku 4. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ale vykazuje daňovú stratu. Do sumy zodpovedajúcej 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak

a)  vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo

b)  daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7.

(2) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy len podľa § 5, presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ak

a)  plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48,

b)  plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v odseku 4,

c)  nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a)],

d)  daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“) alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11.

(3) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal

a)  príjmy podľa § 5 od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,

b)  iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11.

(4) Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy

a)  podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa odseku 2 alebo

b)  z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo

c)  ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo,^122a)

d)  zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo

e)  ktoré sú od dane oslobodené.

(5) Daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie podľa odsekov 1 a 2.

(6) Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, je povinný uviesť v tomto daňovom priznaní okrem výpočtu daňovej povinnosti alebo zamestnaneckej prémie aj osobné údaje v tomto členení:

a)  priezvisko, meno,

b)  titul, rodné číslo,

c)  adresa trvalého pobytu, adresa bydliska alebo adresa pobytu, ak ide o daňovníka, ktorý sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava, a to ulica, číslo, poštové smerové číslo, obec, štát,

d)  priezvisko, meno a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje zníženie základu dane (§ 11 ods. 3) a daňový bonus (§ 33),

e)  priezvisko, meno a rodné číslo druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti, ak daňovník postupuje podľa § 33 ods. 9.

(7) Okrem údajov uvedených v odseku 6 môže daňovník v daňovom priznaní uviesť aj číslo telefónu a e-mailovú adresu; správca dane je oprávnený tieto údaje spracovať.

(8) Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi podľa odsekov 6 a 7, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje podľa odsekov 6 a 7. Osoba podľa osobitného predpisu^122aa) a osoba uvedená v § 49 ods. 4 zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie. Správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa osobitného predpisu.^132a)

(9) Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie podľa odsekov 1 a 2, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa odseku 3, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu,^122a) pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.

(10) Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje daňový bonus podľa § 33, okrem zamestnanca, ktorému zamestnávateľ vyplatil daňový bonus podľa § 33 v plnej sume, na ktorú mal nárok, je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie dokladom alebo potvrdením podľa § 37 ods. 2, okrem potvrdenia školy alebo potvrdenia príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa, ak dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti⁵⁷⁾ sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom¹²⁵⁾ na škole so sídlom na území Slovenskej republiky. Doklady podľa prvej vety sú súčasťou daňového priznania to neplatí vtedy, ak už boli predložené správcovi dane a nedošlo k zmene údajov v nich uvedených. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje si daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a, je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie potvrdením vystaveným veriteľom podľa osobitného predpisu,^122ab) ktoré je súčasťou daňového priznania.

(11) Daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu.^132a)

(12) Ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9) dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy, zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9). Ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu. ^132a) Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8.

 

Komentár k § 32

-   odsek 1 určuje povinnosť podania daňového priznania pre fyzické osoby.

Podľa ustanovenia § 15 daňového poriadku daňové priznanie je povinný podať:

•    každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, ktorým je aj ZDP. ZDP ďalej upravuje, ktorým daňovníkom, v akej lehote a za akých podmienok vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Napríklad v ustanovení § 32 ZDP upravuje povinnosť podať daňové priznanie daňovníkovi/fyzickej osobe, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) ZDP s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 4 ZDP.

Ak daňový subjekt opomenie povinnosť a nepodá daňové priznanie v lehote podľa hmotnoprávneho predpisu, správca dane je povinný vyzvať daňový subjekt na splnenie tejto povinnosti. Výzva musí obsahovať poučenie o následkoch spojených s nepodaním daňového priznania, a tým je určenie dane podľa pomôcok.

•    alebo ten, koho správca dane na to vyzve.

Na účely zdanenia príjmov fyzických osôb sa používajú dve tlačivá:

–   daňové priznanie typ A určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú len príjmy zo závislej činnosti,

–   daňové priznanie typ B určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy podľa § 5 až § 8 ZDP.

Spôsob podania daňového priznania je určený v § 13 a § 14 daňového poriadku v nadväznosti aj na § 33 daňového poriadku.

Podľa § 15 daňového poriadku sa daňové priznanie podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. Prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní.

Vzory tlačív daňových priznaní určí ministerstvo financií a uverejní ich na svojom webovom sídle s vyznačením dátumu uverejnenia. Tieto tlačivá, okrem údajov vyplývajúcich z osobitných predpisov, obsahujú najmä identifikačné údaje daňového subjektu, a to ak ide o

a)  fyzickú osobu, meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, daňové identifikačné číslo, rodné číslo alebo dátum jej narodenia,

b)  právnickú osobu, názov, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, a daňové identifikačné číslo.

 

Najvýznamnejšími a najrozsiahlejšími zmenami sú zmeny v tlačive daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2023 súvisiace

–   s úpravou a uplatnením daňovej straty – len v tlačive typ B,

–   s novou možnosťou navýšenia zákonom stanoveného základu dane o zákonom určený základ dane druhej oprávnenej osoby pre vyčíslenie plnej výšky daňového bonusu na vyživované dieťa, t. j. možnosť uplatnenia nového postupu upraveného v § 33 ods. 8 ZDP, ktorý sa môže uplatniť len cez daňové priznanie a prvý krát v roku 2023 – v tlačive A aj B,

 – so spätným uplatnením nového daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky podľa § 52zzy zákona č. 508/2023 Z. z. – v tlačive A aj B.

Podľa § 32 ZDP sa podáva daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy v príslušnom zdaňovacom období presiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, t. j. pre rok 2023 suma vo výške 2 461,41 eura za ustanovených podmienok, v lehote podľa § 49 ZDP do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak (lehota podľa § 49 ZDP sa vzťahuje aj na daňovníka, ktorý podáva priznanie podľa § 32 ods. 5 ZDP), pričom príjmom na zdanenie podľa zákona sa rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, dosiahnuté aj zámenou.

V daňovom priznaní sa vypočíta daň z príjmov fyzickej osoby a v lehote na podanie daňového priznania je povinný daňovník, dedič alebo osoba podľa § 35 ZP, daň aj zaplatiť.

Ak daňovník v ustanovenej lehote túto daň nezaplatí, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku. Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu alebo deň pracovného pokoja (nedeľa, sviatok, štátny sviatok), posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. V lehote na podanie daňového priznania je daň splatná.

Ak daňovník podáva ďalšie daňové priznanie, v ktorom opravoval chyby a toto podá ešte pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ZDP, na tlačiva takto podaného priznania vyznačí, že ide o opravné priznanie a na pôvodne podané priznanie sa nebude prihliadať (§ 16 daňového poriadku).

Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania je povinný daňovník podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie, ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako bola ním priznaná v daňovom priznaní alebo správcom dane vyrubená alebo daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní (§ 16 ods. 3 daňového poriadku), a v tejto lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná (§ 16 daňového poriadku). Dodatočné daňové priznanie typ B podáva aj daňovník, ktorý podal daňové priznanie typ A a dodatočne zistil, že mal aj iné druhy príjmov, t. j., že nemal podať daňové priznanie typu A. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP, ak nebol povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 a 2 ZDP, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 3 ZDP. Dodatočné daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorý zistí, že jeho daňová povinnosť je nižšia, ako ju uviedol v priznaní, alebo ako bola správcom dane vyrubená alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní (§ 16 ods. 4 daňového poriadku).

V nadväznosti na ustanovenie § 32 ZDP, kde je určená príjmov hranica pre povinnosť podania daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby, je upravená aj minimálna výška dane fyzickej osoby, uvedená v § 46a ZDP. Podľa tohto ustanovenia sa daň nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, s výnimkou, ak daňovník uplatňuje daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa podľa § 33 alebo daňové zvýhodnenie na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie (ďalej len „daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a ZDP“) resp. špeciálne v roku 2023 sa rozhodol, že nevyužije daňový bonus podľa § 33a na zaplatené úroky ale využije možnosť uplatnenia si novej sumy daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie z dôvodu nárastu úrokov (ďalej len „daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky“) podľa § 52zzy zákona č. 508/2023 Z. z., schváleného dňa 6. 12. 2023 v NR SR.

Daň na úhradu sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur, a to aj v prípade, ak daňovník využije postup podľa § 50 zákona (asignuje daň v prospech neziskových organizácií na verejnoprospešný účel).

Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu, t. j. daňovník dosahujúci príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), ktorého daňové výdavky presahujú zdaniteľné príjmy.

Do úhrnu zdaniteľných príjmov (50 % nezdaniteľnej časti základu dane), od ktorých výšky sa odvíja povinnosť podania daňového priznania, sa nezapočítavajú príjmy, ktoré sú

•    vysporiadané daňou vyberanou zrážkou a jej zrazením je považovaná daňová povinnosť za vysporiadanú alebo daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP,

•    od dane oslobodené.

Zrážková daň sa nepovažuje za vysporiadanú len v prípade príjmov fyzických osôb, ktoré sú upravené v § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP, t. j. príjmov uvedených

a)  v § 16 ods. 1 písm. d) u daňovníka s ODP (zahraniční umelci a športovci, ktorí vykonávajú svoju činnosť na území SR),

b)  v § 16 ods. 1 písm. e) prvého, druhého a štvrtého bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa zákona o cenných papieroch a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s ODP v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor,

c)  v § 7 ods. 1 písm. g) ZDP z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s NDP.

Ak sa daňovník podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP rozhodne daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku.

Všetky ostatné príjmy uvedené v § 43 ZDP sa zrazením dane považujú za vysporiadané a nezahŕňajú sa do základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 4 ods. 7 ZDP.

 

-   podľa odsekov 2 povinný podať daňové priznanie aj daňovník, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), presahujúce polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a tieto mu:

–   plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP,

Poznámka

 

Za zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, sa považuje zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti, ale nie je povinný zrážať preddavky na daň podľa ustanovení § 35 zákona a zároveň nie je ani zahraničným platiteľom dane. Ide napr. o zahraničný zastupiteľský úrad na území SR, ak sa sám dobrovoľne nerozhodol stať sa platiteľom dane podľa § 48 ZDP.

–   plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 ZDP,

Poznámka

 

Pre účely podania daňového priznania, uvedené znamená, že príjmy zo závislej činnosti boli v zahraničí aj zdaniteľnými príjmami. Nejde o prípady, kedy bol napr. zamestnanec vyslaný pracovať do zahraničia na menej ako 183 dní pričom nepracoval ani v stálej prevádzkarni slovenského zamestnávateľa umiestnenej v zahraničí ani u zahraničného zamestnávateľa.

–   nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň podľa § 35 ods. 3 písm. a) ZDP,

Poznámka

 

Ide o zamestnanca, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať a preto sa nezaplatený preddavok vyrovná najneskôr pri podaní daňového priznania, ak mu vznikne povinnosť jeho podania alebo sa daňovník rozhodol ho podať, resp. pri vykonaní ročného zúčtovania zdaniteľných príjmov, ak mu povinnosť podania daňového priznania nevznikla alebo sa sám nerozhodol ho podať.

–   daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11.

 

Príklad

Daňovník je považovaný za slovenského daňového nerezidenta či už na základe ZDP, resp. príslušnej zmluvy o ZDZ a má zo zdroja na území SR iba príjmy podľa § 5 ZDP, pričom tento daňovník má aj v štáte svojej rezidencie príjmy zo závislej činnosti.

Je v tomto prípade daňovník s ODP povinný podávať daňové priznanie podľa § 32 ZDP, alebo môže požiadať svojho slovenského zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane?

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o daňovníka s ODP na území SR (nie je možné brať do úvahy príjmy, ktoré dosahuje v zahraničí), sú tu zdaniteľnými príjmami len príjmy zo závislej činnosti vykonávanej pre slovenského zamestnávateľa, tento mu môže vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na území SR.

-   odsek 4

Daňové priznanie nie je podľa § 32 ods. 4 ZDP povinný podať daňovník, ak má len príjmy:

a)  podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 2 ZDP alebo

b)  z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7, alebo

c)  ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva, alebo

d)  zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo

e)  ktoré sú od dane oslobodené.

 

-   odsek 5

Podľa § 32 ods. 5 ZDP, daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie. Toto ustanovenie môže využiť aj daňovník, ktorý nedosiahol žiadne zdaniteľné príjmy (nemá povinnosť podania daňového priznania), ale má nárok na daňový bonus na zaplatené úroky z hypotekárneho úveru podľa § 33a ZDP, o ktorého vyplatenie požiada práve cez podanie daňového priznania.

 

Toto ustanovenie môže využiť aj daňovník, ktorý nedosiahol žiadne zdaniteľné príjmy (nemá povinnosť podania daňového priznania), ale má nárok na daňový bonus na zaplatené úroky z hypotekárneho úveru podľa § 33a ZDP, o ktorého vyplatenie požiada práve cez podanie daňového priznania resp. má nárok za zdaňovacie obdobie roka 2023 na uplatnenie nového daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky podľa § 52zzy zákona č. 508/2023 Z. z., ktorý sa bude uplatňovať už v tlačivách daňových priznaní za rok 2023.

!     Upozornenie

1. Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu, pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.

2. Ak sa daňovník rozhodne podať daňové priznanie, aj keď nemá povinnosť, musí ho podať v zákonom stanovenej lehote určenej podľa § 49 ZDP.

Do daňového priznania fyzickej osoby sa zahrňujú výlučne zdaniteľné príjmy, okrem príjmov z „redemácie“ podielových listov nadobudnutých do 31. 12. 2003, ktoré sú pri redemácii v roku 2022 oslobodené od dane v nadväznosti na § 52 ods. 20 ZDP, ale platiteľ dane z nich zrazil daň (uplatní si takto zrazenú daň ako už zaplatený preddavok, ktorý sa mu vráti alebo započíta na úhradu daňovej povinnosti).

Zdaniteľné príjmy je následne potrebné zatriediť do príslušného druhu príjmov, z ktorého sa počíta čiastkový základ dane, resp. osobitný základ dane a daňová povinnosť daňovníka.

Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi určené zákonnom, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje. Osoba podľa § 35 ZP a osoba uvedená v § 49 ods. 4 ZDP (napr. dedič) zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie. Správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa osobitného predpisu, t. j. postup podľa § 155 a 156 daňového poriadku (sankcie – pokuty, úroky z omeškania).

 

-   odsek 6 určuje povinnosť uvádzať osobné údaje daňovníkovi, ktorý podáva daňové priznanie, pričom tieto sa uvádzajú v členení

a)  priezvisko, meno,

b)  titul, rodné číslo,

c)  adresa trvalého pobytu, adresa bydliska alebo adresa pobytu, ak ide o daňovníka, ktorý sa na území SR obvykle zdržiava, a to ulica, číslo, poštové smerové číslo, obec, štát,

d)  priezvisko, meno a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje zníženie základu dane (§ 11 ods. 3) a daňový bonus (§ 33).

 

S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa rozsah osobných údajov rozširuje aj o priezvisko, meno a rodné číslo druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti, ak daňovník využije postup nastavený pre uplatnenie vyššieho daňového bonusu, a to práve pripočítaním základu dane (čiastkového základu dane) druhej oprávnenej osoby, o ktorej osobné údaje sa rozširuje toto ustanovenie.

Bližšie uvedené v komentári k § 33 ZDP.

-   odsek 10

Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje si nárok na daňový bonus podľa § 33 ZDP, okrem daňovníka, ktorému zamestnávateľ vyplatil daňový bonus v plnej sume, na ktorú mal daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie nárok, nemusí k daňovému priznaniu predkladať

–   potvrdenie školy, že dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ani

–   potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa, ak dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom na území SR.

Povinnosť predkladania potvrdenia o návšteve školy majú daňovníci, ktorých deti študujú na školách so sídlom mimo územia SR (deti študujúce na školách v zahraničí).

Ostatné doklady preukazujúce nároky na uplatnenie daňového bonusu ako napr.

–   kópia rodného listu dieťaťa,

–   kópia dokladu o osvojení dieťaťa,

–   kópia potvrdenia o návšteve školy, ak sa dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom mimo územia SR,

nemá daňovník povinnosť predkladať správcovi dane ako súčasť daňového priznania vtedy, ak už boli správcovi dane predložené a nedošlo k zmene údajov v nich uvedených.

 

-   odsek 11 a 12

Daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu, t. j. správca dane nebude takéhoto daňovníka postihovať vyrubovaním sankcií v súlade s § 155 a 156 daňového poriadku. Z uvedeného vyplýva, že ak je daňovníkovi priznaný niektorý z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP spätne za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, je povinný si dodatočným daňovým priznaním svoju daňovú povinnosť opraviť.

Podľa § 32 ods. 12 ZDP, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9) dodatočne prijme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami, dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9), pričom ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 155 a 156 daňového poriadku. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8.

Poznámka

 

V praxi sa vyskytli prípady, keď napr. podnikajúca fyzická osoba až po skončení podnikania bola zaviazaná zaplatiť náhradu v súvislosti s podnikaním, resp. bola jej zaplatená takáto náhrada. Predmetné ustanovenie dáva daňovníkovi možnosť vysporiadať si spravodlivo daňovú povinnosť podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 6 zákona). Postup vyplývajúci z citovaného ustanovenia môže uplatniť daňovník pri príjmoch podľa § 6 až 8.

Najčastejším využívaním tohto ustanovenia sú prípady vyberania zdravotných odvodov z príjmov podľa § 7 a 8 ZDP, kde na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia vychádzajúceho práve z podaného daňového priznania, pri takýchto druhoch príjmu vznikajú nedoplatky, ktoré má nárok daňovník s uplatniť ako daňový výdavok spôsobom uvedeným práve v § 32 ods. 12 ZDP.

§ 32a

Zamestnanecká prémia

(1) Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie daňovníkovi

a)  vzniká, ak

    1. dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) a f), vykonávanej len na území Slovenskej republiky (ďalej len „posudzované príjmy“), v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy,¹²³⁾

    2. poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov,

    3. neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43,

    4. nepoberal príjmy uvedené v § 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h) a ods. 3,

    5. nepoberal iné zdaniteľné príjmy (§ 6 až 8) okrem príjmov uvedených v treťom bode,

    6. nie je na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 6) alebo dôchodok nebol tomuto daňovníkovi priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia a 

    7. suma vypočítaná podľa odseku 3 je kladné číslo,

b)  nevzniká, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v písmene a), ale ide o zamestnanca, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol príspevok podľa osobitného predpisu.^122b)

(2) Ak zamestnanec dosiahol posudzované príjmy za kalendárny mesiac len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,^122c) tento mesiac sa do obdobia uvedeného v odseku 1 písm. a) druhom bode nezapočíta.

(3) Ak zamestnanec za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy. Ak zamestnanec za zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 z posudzovaných príjmov tohto zamestnanca. Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje podľa § 47.

(4) Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 1, vzniká nárok na zamestnaneckú prémiu podľa odseku 3 v plnej výške. Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období menej ako 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 1, vzniká nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, za ktoré poberal tieto príjmy. Vypočítaná pomerná časť zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje podľa § 47.

(5) Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie, zamestnaneckú prémiu prizná a vyplatí na jeho žiadosť tento zamestnávateľ. Ak boli tomuto zamestnancovi zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti (§ 35), zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri vykonaní ročného zúčtovania použije postup podľa § 38 ods. 6.

(6) Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a podá daňové priznanie, zamestnaneckú prémiu vyplatí na jeho žiadosť správca dane, ktorý pri vyplatení zamestnaneckej prémie postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.¹²⁶⁾ Rovnako postupuje správca dane aj v prípade, ak boli tomuto zamestnancovi zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti (§ 35).

(7) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie zamestnaneckej prémie v správnej výške a v lehote podľa tohto zákona.

(8) Ak sa postupuje pri vykonaní ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania podľa odsekov 5 alebo 6, na účely uplatnenia zamestnaneckej prémie sa vypočítaná daň rovná nule a postup podľa § 11 sa nepoužije.

 

Komentár k § 32a

Ustanovenie upravuje postup pri uplatňovaní nároku na zamestnaneckú prémiu.

§ 33

Daňový bonus

(1) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom,⁵⁷⁾ pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti⁵⁷⁾ nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Ak § 52zzp ods. 3 až 5 neustanovuje inak, suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je

a)  50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku, alebo

b)  100 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku.

(2)  Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.¹²⁵⁾ Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.^125a)

(3) Daňovník, ktorý je rodič dieťaťa alebo u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti,⁵⁷⁾ môže si uplatniť daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak manžel (manželka) tohto dieťaťa nemá za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a).

(4) Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti⁵⁷⁾ viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

(5) Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov podľa § 5 len o sumu daňového bonusu podľa odsekov 1 a 6 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(6) Nárok na daňový bonus podľa odseku 1 možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, alebo ich úhrnu, takto:

Počet vyživovaných detí	Percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane)
1	20 %
2	27 %
3	34 %
4	41 %
5	48 %
6 a viac	55 %.

 

 

(7) Daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa tohto zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku;¹²⁶⁾ ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 35 ods. 5 a 7 alebo § 36 ods. 5, alebo § 38.

(8) Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn na uplatnenie celého nároku daňového bonusu na vyživované dieťa (deti) podľa odseku 1, môže si pri podaní daňového priznania navýšiť základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus podľa odsekov 1 a 6 o základ dane z príjmov (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti a z takto navýšeného základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrnu si uplatniť nárok na daňový bonus vo výške podľa odsekov 1 a 6. Ak druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu len časť roka, základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn daňovníka uplatňujúceho si nárok na daňový bonus sa na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus podľa odsekov 1a 6 navýši len o pomernú časť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo pomernú časť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo pomernú časť ich úhrnu druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti podľa počtu mesiacov, na začiatku ktorých druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu.

(9)  Daňový bonus podľa odsekov 1 až 8, 10 a 11 si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Ak daňovník podľa prvej vety uplatňuje postup podľa odseku 8, musí aj druhá oprávnená osoba, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a s daňovníkom vyživuje dieťa (deti) v domácnosti dosahovať v príslušnom zdaňovacom období úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) vo výške najmenej 90 % zo všetkých jej príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

(10) Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene počtu vyživovaných detí, na ktoré sa uplatňuje daňový bonus, výška nároku na daňový bonus sa uplatní ako úhrn nárokov na daňový bonus vypočítaných podľa odseku 6 v pomernej výške zodpovedajúcej počtu mesiacov, v ktorých daňovník vyživoval príslušný počet detí, na ktoré si uplatňuje daňový bonus.

(11) Ak bol daňovníkovi v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnávateľom priznaný vyšší nárok na daňový bonus podľa tohto zákona ako mu vznikne pri prepočítaní po skončení zdaňovacieho obdobia, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus.

 

Komentár k § 33

Podľa § 9 ods. 2 písm. n) ZDP je suma daňového bonusu na vyživované dieťa/deti oslobodená od dane.

V prípade, ak by daňovníkovi plynulo takéto plnenie rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, táto je rovnako oslobodená od dane podľa § 9 ods. 2 písm. n) ZDP.

 

-   v odseku 1 – 11 sú určené podmienky, osoby s právom na uplatnenie daňového bonusu spolu s určením detí, na ktoré nárok na daňový bonus vzniká a spôsob výpočtu daňového bonusu na vyživované dieťa/deti.

 

Pojem vyživované nezaopatrené dieťa.

Daňový bonus je možné uplatňovať len na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti, ktorým je nezaopatrené dieťa vymedzené v § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa“).

Podľa § 3 zákona o prídavku na dieťa, ide o dieťa, a to

–   vlastné,

–   osvojené,

–   dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a 

–   dieťa druhého z manželov.

Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu [§ 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona o prídavku na dieťa]. V súlade s § 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona o prídavku na dieťa, ide o plnoleté nezaopatrené dieťa, ak do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.

V súlade so zákonom o prídavku na dieťa nezaopatrené dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.

Nezaopatreným dieťaťom podľa zákona o prídavku na dieťa je aj dieťa, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy alebo dieťa, ktoré sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.

V súlade s § 3 ods. 3 zákona o prídavku na dieťa nezaopatrené dieťa nie je dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie podľa zákona o prídavku na dieťa je štúdium, ktoré sa organizuje na strednej škole dennou formou (§ 54 ods. 1 a 2 zákona č. 245/2008 Z. z.), alebo sa uskutočňuje na vysokej škole dennou formou [§ 60 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. 455/2012 Z. z. (ďalej len „zákon o vysokých školách“)]. Zákon o prídavku na dieťa v ustanovených prípadoch vymedzuje za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie aj iné obdobie, napr. tzv. obdobie prázdnin.

Ide napr. o prípad, kedy

–   dieťa ukončí štúdium na strednej škole v júni 2022 a od 1. 7. 2022 sa zamestná,

–   dieťa ukončí štúdium na strednej škole v júni 2022 a na vysokú školu sa zapíše dňa 10. 10. 2022,

–   dieťa ukončí vysokoškolské štúdium prvého stupňa v máji 2022 a na vysokoškolské štúdium prvého stupňa (iný odbor) sa zapíše 25. 8. 2022 atď.

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa zákona o prídavku na dieťa je aj

–   obdobie, v ktorom dieťa opakuje ročníky štúdia,

–   iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „Ministerstvo školstva SR“) postavené na úroveň štúdia na školách v SR [§ 4 ods. 5 písm. a) zákona o prídavku na dieťa].

 

Príklad

Dvadsaťročný študent 1. 9. 2023 začal študovať v Japonsku na vysokej škole dennou formou.

Považuje sa dieťa študujúce v zahraničí za vyživované dieťa?

Ak Ministerstvo školstva SR rozhodnutím potvrdí, že štúdium na škole v Japonsku, je postavené na úroveň štúdia na vysokých školách v SR, potom možno tohto študenta považovať za nezaopatrené dieťa a na účely ZDP za vyživované dieťa.

Pri vlastnom dieťati, určenie rodičovstva ustanovuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“).

 

Príklad

Daňovník žije s družkou v jednej domácnosti, ktorej sa 7. 2. 2023 narodil syn. Otcom tohto dieťaťa je daňovník žijúci s družkou, t. j. druh.

Považuje sa toto dieťa u daňovníka (druha) za vyživované?

Keďže ide o vlastné dieťa daňovníka (druha), toto dieťa sa v súlade s § 33 ods. 2 ZDP považuje za vyživované.

Pri osvojení dieťaťa, v súlade s ustanoveniami § 97 až 109 zákona o rodine, súd o osvojení rozhoduje na návrh osvojiteľa, pričom pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Budúci osvojiteľ nahrádza dieťaťu starostlivosť rodičov, preto ak splní aj ostatné podmienky ustanovené v ZDP, nárok na daňový bonus budúcemu osvojiteľovi vzniká aj za mesiace, v ktorých mu súd zveril dieťa do predosvojiteľskej starostlivosti.

V súlade s ustanovením § 44 ods. 3 zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť.

 

Príklad

Daňovník si každoročne uplatňuje nárok na daňový bonus na dieťa, ktoré mu súd zveril do pestúnskej starostlivosti. Dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom dennou formou, dňa 20. 2. 2023 dovŕšilo 18 rokov veku.

Môže si daňovník uplatniť na toto dieťa daňový bonus aj po februári 2023?

V súlade s § 33 ods. 2 ZDP sa za vyživované dieťa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa, ak do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, preto daňovníkovi vzniká aj po februári 2023 nárok na daňový bonus, ak sa dieťa aj naďalej sústavne pripravuje na povolanie štúdiom dennou formou (najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa).

Poznámka

 

Ak je dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, k zmene podmienok na uplatnenie nároku na daňový bonus dochádza odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov uvedeného v rozhodnutí alebo, ak takýto deň v rozhodnutí nie je uvedený, potom je to deň, v ktorom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

ZDP ustanovuje, že aj dieťa druhého z manželov sa považuje za vyživované dieťa. Ide napr. o vlastné dieťa len jedného z manželov alebo osvojené dieťa len jedným z manželov.

 

Príklad

Od 1. 1. 2023 druh a družka žijú v jednej domácnosti a spoločne vyživujú dve deti (jedno dieťa je družkine a druhé dieťa je druhovo). Družka si uplatňuje daňový bonus na vlastné dieťa a druh si uplatňuje daňový bonus na vlastné dieťa. Dňa 22. 3. 2023 sa zosobášili.

Môžu si od apríla naďalej uplatňovať daňový bonus osobitne na svoje vlastné dieťa?

V súlade s § 33 ods. 2 ZDP sa dieťa druhého z manželov považuje za vyživované dieťa, a preto uzavretím sobáša manželkino dieťa sa vo vzťahu k jej manželovi považuje za dieťa druhého z manželov a rovnako manželovo dieťa sa vo vzťahu k jeho manželke považuje za dieťa druhého z manželov. Ak deti vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich, a to na všetky deti (§ 33 ods. 4 ZDP). Znamená to, že od apríla 2023, po splnení všetkých ustanovených podmienok, nárok na daňový bonus na obidve deti si môže uplatniť len jeden z manželov.

Uplatnenie daňového bonusu

Daňový bonus si môže daňovník uplatniť v priebehu zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa alebo po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“), alebo osobne prostredníctvom daňového priznania.

Ak ide o daňovníka dosahujúceho príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, uplatňuje si nárok na daňový bonus po splnení zákonných podmienok určených v § 33 ZDP až po skončení zdaňovacieho obdobia osobne prostredníctvom daňového priznania.

Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo dieťa osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Nárok na daňový bonus za rovnakých ustanovených podmienok vzniká aj tomu daňovníkovi, ktorému dieťa zomrie v deň, v ktorom sa dieťa narodilo.

Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov podľa § 5 ZDP len o sumu daňového bonusu za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Pomernú časť daňového bonusu si môže uplatniť časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba (§ 33 ZDP). Počet vyživovaných detí, na ktoré môže daňovník uplatniť daňový bonus nie je ZDP limitovaný.

Daňový bonus podľa § 33 ZDP (§ 52zzn ZDP) si môže uplatniť aj daňovník s ODP, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

V súlade s § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Pri striedavej osobnej starostlivosti obidvaja rodičia spĺňajú podmienku žitia v domácnosti s dieťaťom. Znamená to, že takéto dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, t. j. matka aj otec, pričom daňový bonus mesačne na toto dieťa si môže uplatniť len jeden z nich. Ak sa rodičia, ktorým bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti nedohodnú na uplatnení daňového bonusu, daňový bonus sa uplatní alebo prizná v poradí matka, otec (§ 33 ods. 4 ZDP).

 

Príklad

Daňovník si u zamestnávateľa uplatňuje daňový bonus na vlastné dieťa. Dňa 15. 4. 2023 sa s manželkou rozviedol a súd zveril ich spoločné dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Podľa rozhodnutia súdu, striedavá osobná starostlivosť bude prebiehať tak, že otec dieťaťa sa bude o dieťa osobne starať 1. až 15. deň každého mesiaca a matka sa bude o dieťa osobne starať 16. až posledný deň každého mesiaca.

Ktorý z rodičov si môže uplatniť nárok na daňový bonus na dieťa?

Pri striedavej osobnej starostlivosti nie je potrebné skúmať, u ktorého z rodičov je v prvý deň príslušného kalendárneho mesiaca dieťa v osobnej starostlivosti, nakoľko obidvaja rodičia spĺňajú podmienku žitia v domácnosti s dieťaťom. Je na rodičoch, aby sa dohodli, ktorí z nich si uplatní daňový bonus, pričom časť roka si môže daňový bonus uplatniť matka a časť roka otec. Ak sa rodičia nedohodnú, kto z nich si daňový bonus na vyživované dieťa uplatní, potom prednostné právo na daňový bonus má matka (§ 33 ods. 4 ZDP).

Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za zomretého daňovníka podáva dedič v súlade s § 49 ods. 4 a 5 ZDP. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane za ustanovených podmienok môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. V rovnakej lehote podáva daňové priznanie za zomrelého daňovníka osoba podľa osobitného predpisu [§ 35 ZP]. Dedič (osoba podľa osobitného predpisu) v daňovom priznaní zomretého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie, môže uplatniť za ustanovených podmienok nárok na daňový bonus na vyživované dieťa za zomretého daňovníka.

 

Preukazovanie nároku na daňový bonus

V súlade s § 37 ods. 2 ZDP nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi:

a)  predložením dokladu o oprávnenosti nároku na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa a potvrdením školy, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa,

b)  potvrdením príslušného úradu o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa.

 

Doklady platia za predpokladu, že u zamestnanca a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na priznanie daňového bonusu.

Potvrdenie školy o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, platí vždy na školský rok, na ktorý bolo vydané, pričom toto potvrdenie a potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa sa nepredkladá vymedzenému zamestnávateľovi, ktorým je napr. zamestnávateľ určený zákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, ak dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom na území Slovenskej republiky.

Zamestnanec v tomto prípade predloží zamestnávateľovi len údaje v rozsahu meno, priezvisko a rodné číslo alebo dátum narodenia dieťaťa potrebné na účel overenia statusu žiaka alebo študenta.

 

Príklad

Daňovník si u svojho zamestnávateľa (s.r.o.) mesačne uplatňuje daňový bonus na vlastné dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole v Bratislave. Dňa 24. 6. 2023 sa daňovník so svojou manželkou rozviedol a súd určil, že dieťa zveruje do osobnej starostlivosti matke. Otec nežije s dieťaťom v jednej domácnosti, ale mesačne prispieva na výživu dieťaťa.

Môže si matka uplatniť daňový bonus, ak si nárok na daňový bonus naďalej uplatňuje otec dieťaťa?

Pokiaľ dieťa vyživujú viacerí daňovníci, daňový bonus si môže uplatniť len jeden z nich, ale musí byť splnená aj podmienka žitia s dieťaťom v domácnosti. Otec dieťaťa v tomto prípade nežije s vlastným dieťaťom v domácnosti, a preto je povinný oznámiť túto skutočnosť zamestnávateľovi v súlade s § 36 ods. 7 ZDP. V prípade, že tak neurobí, daňový bonus si uplatňuje v rozpore s ustanoveniami ZDP (zamestnanec má povinnosť doplatiť nielen neoprávnene uplatnený daňový bonus, ale aj súvisiace sankcie). Matka dieťaťa je jediná oprávnená osoba, ktorej vzniká nárok na daňový bonus, ktorý preukáže napr. rodným listom dieťaťa a potvrdením zo školy (potvrdenie školy predkladá z dôvodu, že zamestnávateľ nemá poskytnutý prístup do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov).

Ak sa zamestnanec v súlade s § 36 alebo § 38 ZDP dohodne so zamestnávateľom na doručovaní ustanovených tlačív elektronickými prostriedkami (§ 36 a 38 ZDP), potom môže zamestnanec doklady, ktorými preukazuje nárok na daňový bonus, doručiť zamestnávateľovi elektronicky.

Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje daňový bonus, okrem zamestnanca, ktorému zamestnávateľ vyplatil daňový bonus v plnej sume, na ktorú mal nárok, je v súlade s § 32 ods. 10 ZDP povinný preukázať nárok na .jeho uplatnenie dokladom alebo potvrdením podľa § 37 ods. 2 ZDP, okrem potvrdenia školy alebo potvrdenia príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa, ak dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom na území SR. Tieto doklady sú súčasťou daňového priznania, ak už neboli predložené správcovi dane a nedošlo k zmene údajov v nich uvedených.

 

Výška daňového bonusu a spôsob výpočtu daňového bonusu

Čo sa týka priamo sumy daňového bonusu je potrebné upozorniť, že v zdaňovacích obdobiach rokov 2023 a 2024 sa nepostupuje v súlade s úpravou nastavenou v § 33, ale postupuje sa v súlade s úpravou uvedenou v prechodnom ustanovení § 52zzp ods. 3 až 5 ZDP. Všetky ďalšie podmienky pre roky 2023 a 2024 platia tak ako sú nastavené v § 33 ods. 2 až 11 ZDP.

Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je

a)  50 € mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 18 rokov veku, alebo

b)  140 € mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 18 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku; to neplatí, ak sa na vyživované dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Od 1. 5. 2023 sa na poskytnutie dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa neprihliada (§ 52zzpa ZDP).

 

Výška daňového bonusu nastavená v § 33 ods. 1 ZDP sa bude uplatňovať až po 31. 12. 2024, t. j. prvýkrát za január roka 2025 a je určená na

a)  50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku, alebo

b)  100 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku.

 

V súlade s § 33 ods. 6 ZDP nárok na daňový bonus podľa § 52zzp ods. 4 ZDP (r. 2023 a 2024) možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (ČZD) z príjmov podľa § 5 ZDP alebo do výšky ustanoveného percenta základu dane (ČZD) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, alebo ich úhrnu (ďalej len „vymedzený základ dane“), takto:

Počet vyživovaných detí	Percentuálny limit vymedzeného základu dane
1	20 %
2	27 %
3	34 %
4	41 %
5	48 %
6 a viac	55 %

 

V nadväznosti na uvedenú limitáciu nároku na uplatnenie daňového bonusu uvedenú v § 33 ods. 6 ZDP, je možné prvýkrát pri podávaní daňového priznania daňovníkom, ktorý si uplatňuje nárok na daňový bonus, využiť postup upravený v § 33 ods. 8 ZDP.

Podľa tohto ustanovenia, ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá taký vysoký základ dane (ČZD), aby si mohol uplatniť celý nárok na daňový bonus podľa § 52zzp ods. 4 ZDP (140 eur alebo 50 eur), môže si práve pri podaní daňového priznania navýšiť svoj vymedzený základ dane na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus o vymedzený základ dane druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti a z takto navýšeného vymedzeného základu dane si uplatniť nárok na daňový bonus vo výške upravenej v § 52zzp ods. 4 a § 33 ods. 6 ZDP.

Ak druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu len časť roka, vymedzený základ dane daňovníka uplatňujúceho si nárok na daňový bonus sa na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus navýši len o pomernú časť vymedzeného základu dane druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti podľa počtu mesiacov, na začiatku ktorých druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu.

!     Upozornenie

Aj pri postupe podľa § 33 ods. 8 ZDP podmienky na uplatnenie daňového bonusu môže spĺňať viac daňovníkov. Daňovník uplatňujúci si daňový bonus môže svoj vymedzený základ dane navýšiť o vymedzený základ dane druhej oprávnenej osoby, len jednej z oprávnených osôb. Znamená to, že pri postupe podľa § 33 ods. 8 ZDP, v rámci jedného roka, nie je možné navyšovať vymedzený základ dane daňovníka uplatňujúceho daňový bonus o vymedzené základy dane viacerých oprávnených osôb, ani ich pomerných častí.

Postup podľa § 33 ods. 8 ZDP možno výlučne uplatniť len v daňovom priznaní, a to po prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2023. Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2023 je upravené tak, že daňovník v III. Oddiele daňového priznania uvádza nové údaje potrebné pre správne uplatnenie nároku na daňový bonus, napr.:

–   osobné údaje druhej oprávnenej osoby (r. 32 DP typ A, r. 34 DP typ B),

–   mesiace, na začiatku ktorých druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu (r. 32 DP typ A, r. 34 DP typ B),

–   prostredníctvom zaškrtávacieho poľa oznamuje, akým dokladom vie preukázať výšku vymedzeného základu dane druhej oprávnenej osoby (zaškrtávacie polia pod r. 32 DP typ A, pod r. 34 DP typ B),

–   vymedzený základ dane druhej oprávnenej osoby (r. 32a DP typ A, r. 34a DP typ B),

–   navýšený vymedzený základ dane slúžiaci na výpočet sumy daňového bonusu (r. 56a DP typ A, r. 116a DP typ B).

Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje postup podľa § 33 ods. 8 ZDP je povinný uviesť v daňovom priznaní aj osobné údaje druhej oprávnenej osoby, ktorej vymedzený základ dane použije na účely výpočtu sumy daňového bonusu [§ 32 ods. 6 písm. e) ZDP].

Tu je potrebné poukázať na rozdiel pri uplatnení daňového bonusu, kedy daňovník má možnosť uplatniť daňový bonus už v kalendárnom mesiaci, v ktorom

–   sa dieťa narodí alebo

–   začne sústavnú prípravu na budúce povolanie, alebo

–   je dieťa osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Pri postupe uvedenom v § 33 ods. 8 ZDP, ak druhá oprávnená osoba splní podmienky na uplatnenie daňového bonusu len časť roka, daňovník uplatňujúci si daňový bonus, svoj vymedzený základ dane navýši o pomernú časť vymedzeného základu dane podľa počtu mesiacov, na začiatku ktorých druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu. Znamená to, ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu druhá oprávnená osoba splní len časť roka, potom daňovník svoj vymedzený základ dane navýši len časť z vymedzeného základu dane druhej oprávnenej osoby, vypočítanú pomernou časťou pripadajúcou a počtu mesiacov, na začiatku ktorých táto druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu.

Pomernú časť vypočíta ako súčin jednej dvanástiny z vymedzeného základu dane s počtom mesiacov, na začiatku ktorých druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu.

V nadväznosti na znenie § 33 ods. 8 ZDP, daňovník, ktorý bude navyšovať svoj zákonom určený základ dane o zákonom určený základ dane druhej oprávnenej osoby, musí vedieť aj preukázať výšku základu dane druhej oprávnenej osoby, o ktorú svoj základ dane ide navyšovať.

Ak daňovník uplatňujúci postup podľa § 33 ods. 8 ZDP v čase podania daňového priznania nevie preukázať výšku vymedzeného základu dane druhej oprávnenej osoby, postup podľa § 33 ods. 8 ZDP nemôže uplatniť.

Daňovník v takýchto prípadoch môže postupovať

–   podľa § 49 ods. 3 ZDP, t. j. predĺži si lehotu na podanie daňového priznania, aby počas tohto obdobia získal doklad preukazujúci výšku vymedzeného základu dane druhej oprávnenej osoby, resp.

–   postup podľa § 33 ods. 8 ZDP aplikuje až po získaní takéhoto dokladu podaním dodatočného daňového priznania.

 

Príklad

Manželia žijú v spoločnej domácnosti s vlastným dieťaťom. Matka si daňový bonus uplatňuje u svojho zamestnávateľa, ale jej vymedzený základ dane nepostačuje na uplatnenie celého nároku daňového bonusu. Matka v daňovom priznaní navýši svoj vymedzený základ dane o otcov (manželov) vymedzený základ dane a k daňovému priznaniu priloží rodný list dieťaťa, nakoľko rodný list dieťaťa bol vydaný v zahraničí.

Ak otec za zdaňovacie obdobie dosiahol:

–   príjmy podľa § 5 ZDP a zamestnávateľ mu vykonal ročné zúčtovanie; matka k daňovému priznaniu priloží kópiu prvej strany ročného zúčtovania, ktorou preukáže výšku vymedzeného základu dane otca,

–   príjmy podľa § 5 ZDP, pričom zamestnávateľa nepožiadal o ročné zúčtovanie a nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ZDP; matka k daňovému priznaniu priloží doklad preukazujúci vymedzený základ dane otca, ktorým môže byť, napr. kópia potvrdenia o zdaniteľných príjmoch,

–   príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP a otec je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ZDP; matka k daňovému priznaniu nemá povinnosť priložiť doklad, ktorým by vymedzený základ dane z týchto príjmov preukázala (správca dane uvedené preverí z podaného daňového priznania na území SR otca),

–   kombináciu príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP a otec je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ZDP; matka k daňovému priznaniu nemá povinnosť priložiť doklad, ktorým by vymedzený základ dane z týchto príjmov preukázala (správca dane uvedené preverí z podaného daňového priznania na území SR otca),

–   príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo kombináciu príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP a otec nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ZDP; otec síce nemá povinnosť podať daňové priznanie, ale v prípade, že sa dostáva do pozície druhej oprávnenej osoby, bude potrebné, aby daňové priznanie z tohto titulu podal, t. j. aby matka vedela preukázať výšku jeho vymedzeného základu dane. Ak by otec daňové priznanie nepodal, potom matka jeho vymedzený základ dane nevie preukázať a postup podľa § 33 ods. 8 ZDP nemôže uplatniť.

Správca dane pri preverovaní výšky vymedzeného základu dane druhej oprávnenej osoby postupuje v súlade s ustanoveniami daňového poriadku.

Daňový bonus si môže uplatniť aj daňovník s ODP, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Ak daňovník s ODP uplatňuje postup podľa § 33 ods. 8 ZDP, musí aj druhá oprávnená osoba, ktorá je daňovníkom s ODP a s daňovníkom vyživuje dieťa (deti) v domácnosti, dosahovať v príslušnom zdaňovacom období úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16 ZDP) vo výške najmenej 90 % zo všetkých jej príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Daňovník s ODP do „úhrnu jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16 ZDP)“ započíta všetky príjmy, ktoré sú zdaniteľné na území SR, t. j. nielen zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ale aj ostatné príjmy zdaniteľné podľa ZDP, napr. zdaniteľné príjmy podľa § 8 ZDP. Do úhrnu „všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí“, započíta všetky „celosvetové“ príjmy, ktoré sú v štáte rezidencie tohto daňovníka zdaniteľné podľa daňových právnych predpisov platných na území tohto štátu.

§ 33a

Daňový bonus na zaplatené úroky

(1) Daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus na zaplatené úroky v príslušnom zdaňovacom období vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie,^57a) na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie,^57a) na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie,^132b) ktorou je byt alebo rodinný dom slúžiace výlučne k jeho vlastnému trvalému bývaniu alebo k jeho vlastnému trvalému bývaniu spolu s blízkymi osobami²⁾, ak má

a) najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o tento úver,

b) priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie,^57a) najviac vo výške 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie;^57a) priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e.

(2) Za tú istú zmluvu o úvere na bývanie^57a) sa považuje aj zmena tejto zmluvy, pričom ustanovenia osobitného predpisu^57a) tým nie sú dotknuté.

(3) Daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období podľa odseku 1, najviac však do výšky 1 200 eur za rok.

(4) Ak je daňovník dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie,^57a) na ktorú si uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, spolu s iným dlžníkom alebo spolu s inými viacerými dlžníkmi (ďalej len „spoludlžník“),

a)  podmienku podľa odseku 1 písm. a) musí spĺňať aj spoludlžník,

b)  priemerný mesačný príjem podľa odseku 1 písm. b) dlžníka spolu so spoludlžníkom nesmie presiahnuť súčin počtu dlžníka a spoludlžníka a 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca podľa odseku 1 písm. b),

c)  spoludlžníkovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká.

(5) Podmienky uvedené v odseku 1 písm. b) a odseku 4 písm. b) musia byť splnené ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie.^57a)

(6) Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká daňovníkovi, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie,^57a) ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie,^57a) na ktorú sa uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky.

(7) Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch, počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie.^57a) V roku začatia úročenia úveru na bývanie má daňovník nárok na pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy uvedenej v odseku 3 pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom začalo úročenie úveru na bývanie. Rovnako postupuje daňovník aj v roku, keď uplynie päťročná lehota na uplatnenie nároku na daňový bonus na zaplatené úroky, pričom uplatní len pomernú časť tohto daňového bonusu pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to končiac mesiacom, v ktorom päťročná lehota skončila.

(8) O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie,^57a) ktorá sa najskôr zníži o sumu daňového bonusu podľa § 33, ak daňový bonus podľa § 33 uplatňuje.

(9) Daňový bonus na zaplatené úroky možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa tohto zákona zníženej o daňový bonus podľa § 33. Ak suma dane zníženej o daňový bonus podľa § 33 vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie zníženej o daňový bonus podľa § 33, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku;¹²⁶⁾ ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa § 5 a ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 38. Daňovníkovi, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky a ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie, daňový bonus na zaplatené úroky prizná a vyplatí na jeho žiadosť tento zamestnávateľ.

(10) Daňový bonus na zaplatené úroky podľa odsekov 1 až 9 si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

(11) Ak zomrie daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli nesplatené záväzky z úveru na bývanie^57a) po zomrelom daňovníkovi; podmienky podľa odseku 1 písm. a) a b) a odseku 4 písm. b) a c) sa neuplatnia, pričom ustanovenia odseku 1 úvodnej vety a odsekov 2 a 6 tým nie sú dotknuté. Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky sa uplatní u zomrelého daňovníka za mesiace žitia vrátane mesiaca, v ktorom daňovník zomrel, a u daňovníka, na ktorého prešli nesplatené záväzky z úveru na bývanie,^57a) počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci úmrtia daňovníka až do uplynutia päťročnej lehoty na uplatnenie nároku na daňový bonus na zaplatené úroky, ktorá sa počíta od vzniku nároku na daňový bonus na zaplatené úroky u zomrelého daňovníka.

(12) Finančné riaditeľstvo poskytuje Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky na účely plnenia úloh v oblasti štátnej bytovej politiky súhrnné údaje o počte daňových subjektov, ktoré si uplatnili daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a vrátane celkovej výšky uplatneného daňového bonusu na zaplatené úroky za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

 

Komentár k § 33a

Daňový bonus na zaplatené úroky

NR SR v decembri 2023 schválila vládny návrh zákona č. 508/2023 Z. z. ktorý upravuje podmienky pre daňový bonus na zaplatené úroky na bývanie pre mladých vo veku 18 – 35 rokov po 31. 12. 2023, pričom prechodné ustanovenie § 52zzy upravuje, že

–   podmienky uvedené v § 33a ZDP účinnom do 31. 12. 2023 sa použijú na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté najneskôr do 31. 12. 2023 a

–   nové podmienky resp. zmenené podmienky upravené v § 33a účinnom po 31. 12. 2023 sa použijú na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté po 31. 12. 2023.

 

-   odseky 1 – 12

Úvery na bývanie, ktorých sa uvedený daňový bonus týka, sú zadefinované v § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z. (ďalej len „zákon o úveroch na bývanie“) a ide o úvery na bývanie poskytnuté na účely nadobudnutia tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo jej časti, výstavbu tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo zmenu dokončenej stavby určenej na bývanie.

Zákonom určená výška daňového bonusu vychádza zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, ktoré sú vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie na základe jednej zmluvy o úvere na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, pričom tieto úroky sa

–   do 31. 12. 2023 počítajú najviac zo sumy
50 000 eur aj keď je úver na bývanie poskytnutý na vyššiu sumu a 

–   po 31. 12. 2023 sa počítajú z celej sumy poskytnutého úveru na bývanie.

Aby si daňovník mohol odpočítať nárok na tento daňový bonus, musí splniť aj ďalšie zákonom určené podmienky, a to, že má

a)  najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o úver, pričom podmienka veku zostáva v platnosti aj pri zmluvách o úvere na bývanie uzavretej po 31. 12. 2023,

b)  priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 (príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu a ostatné príjmy) a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 (príjmy z kapitálového majetku) a 51e (podiely na zisku, vyrovnacie podiely a podiely na likvidačnom zostatku) za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, najviac vo výške

–   1,3 násobku (do 31.12.2023),

–   1,6 násobku (po 31. 12. 2023)

     priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.

     Priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e ZDP.

Nárok na daňový bonus je určený vo výške
50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške

•    400 eur ročne do 31. 12. 2023,

•    1 200 eur ročne po 31. 12. 2023.

 

Zhrnutie zákonných podmienok pre uplatnenie DB na zaplatené úroky z úverov na bývanie

Zmluvy uzavreté najneskôr 31. 12. 2023	Zmluvy uzavreté najskôr po 31. 12. 2023
Obmedzenie veku daňovníka uplatňujúceho si DB na zaplatené úroky na vek 18 – 35 rokov	Obmedzenie veku daňovníka uplatňujúceho si DB na zaplatené úroky na vek 18 – 35 rokov
Nárok na DB sa počíta z poskytnutého úveru na bývanie avšak najviac zo sumy 50 000 eur	Nárok na DB sa počíta z poskytnutého úveru na bývanie
Daňovník nehnuteľnosť, na ktorú uplatňuje DB môže využívať bez obmedzenia, t. j. na vlastné bývanie, prenájom, podnikanie	Daňovník nehnuteľnosť, na ktorú uplatňuje DB nesmie prenajímať
max. mes. príjem nesmie presiahnuť 1,3x*	max. mes. príjem nesmie presiahnuť 1,6x*
max. ročná výška DB 400 eur**	max. ročná výška DB 1 200 eur**

 

*   Priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou ZD (ČZD) v max. výške 1,3/1,6 násobok priemernej mesačnej mzdy („PMM“) zamestnanca v hospodárstve SR za KR predchádzajúci KR, v kt. bola uzavretá zmluva o úvere (PMM = 1/12 zo súčtu ZP, kt. sú súčasťou ZD (ČZD) z príjmov § 5, § 6 a 8 a OZD z príjmov § 7 a 51e) – napr. ak by bola uzavretá v r. 2023, tak PMM za rok 2022 je 1 304 – jej 1,3 násobok je 1 695,20. Priemerná mzda za rok 2023 bude vyhlásená ŠÚ SR až v roku 2024.

     Ak je spoludlžník násobok takto určenej výšky príjmov.

** 50 % zo zaplatených úrokov max. v ročne výške 400 eur/1 200 eur.

Nárok na daňový bonus vzniká len jednému žiadateľovi, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky a to aj v prípade, ak by o úver žiadal spolu s iným spoludlžníkom. Tento spoludlžník musí rovnako spĺňať podmienky veku a aj podmienku dosiahnutia maximálneho príjmu, ale tento v násobku spolu s dlžníkom (nemusí mať každý max. 1,3 násobok alebo 1,6 násobok ale úhrn ich príjmov bude do výške 2 x 1,3 násobok alebo 2 x 1,6 násobok ak by boli dvaja – teda dlžník + 1 spoludlžník).

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie.

Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky na bývanie.

O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorú najskôr zníži o sumu daňového bonusu podľa § 33.

Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.

Nárok na daňový bonus sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia, a to

•    pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľom pre zamestnanca na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (bankou poskytujúcou úver na bývanie), ktorý je povinný vydať takéto potvrdenie na žiadosť žiadateľa, a to na vzore tlačiva, ktoré je prílohou k zákonu o úveroch na bývanie,

•    pri podaní daňového priznania, na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (rovnako ako v prípade, ak si daňovník uplatňuje tento nárok u zamestnávateľa).

Poznámka

 

Potvrdenie o splnení podmienok pre účely uplatnenia daňového bonusu podľa § 33a ZDP sa vydáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4 zákona o úveroch na bývanie, a obsahuje všetky potrebné informácie na uplatnenie si tohto daňového bonusu na zaplatené úroky.

Daňový bonus na zaplatené úroky si môže uplatniť aj daňovník s ODP, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

§ 34

Platenie preddavkov na daň

(1) Preddavky na daň v priebehu preddavkového obdobia platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 5 000 eur, pričom preddavkové obdobie je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období.

(2) Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 5 000 eur a nepresiahla 16 600 eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka.

(3) Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 16 600 eur, platí mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.

(4) V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň inak.

(5) Poslednou známou daňovou povinnosťou na výpočet preddavkov v preddavkovom období podľa odseku 1 je daň vypočítaná zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v poslednom daňovom priznaní, pri použití sadzby dane vo výške 19 %. Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti z podaného daňového priznania v bežnom zdaňovacom období k začiatku preddavkového obdobia podľa odseku 1 sa preddavky na daň splatné do začiatku tohto preddavkového obdobia nemenia, pričom ak preddavky na daň zaplatené do tejto zmeny sú vyššie ako preddavky vypočítané z podaného daňového priznania, suma preddavkov z poslednej známej daňovej povinnosti prevyšujúca sumu preddavkov vypočítanú z podaného daňového priznania sa započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto zmene alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Na postup správcu dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.¹²⁶⁾

(6) Ak daňovník skončil podnikanie a inú samostatnú zárobkovú činnosť (§ 17 ods. 9), nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností.

(7) Správca dane vráti do 30 dní odo dňa podania žiadosti daňovníka zaplatené preddavky na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa tohto zákona, alebo rozdiel zaplatených preddavkov na daň, ak daňovník zaplatil preddavky na daň v sume vyššej, akú bol povinný zaplatiť podľa tohto zákona. Na postup správcu dane sa pri vrátení takto zaplatených preddavkov alebo rozdielu zaplatených preddavkov na daň použijú ustanovenia osobitného predpisu.¹²⁶⁾

(8) Výšku preddavkov na daň splatných po lehote na podanie daňového priznania oznámi správca dane daňovníkovi najneskôr päť dní pred splatnosťou preddavku na daň, ak správca dane neuplatní postup podľa odseku 4.

 

Komentár k § 34

Platenie preddavkov na daň

 

-   odsek 1, 2 a 5

Preddavkovým obdobím podľa § 34 ods. 1 ZDP je obdobie začínajúce od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období.

Na trvanie preddavkového obdobia má vplyv skutočnosť, či:

•    daňovník má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania v súlade so znením § 49 ZDP,

•    posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja – v takomto prípade sa za posledný deň lehoty na podanie daňového priznania v nadväznosti na § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov považuje najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 51c ods. 1 ZDP sa preddavok na daň platí miestne príslušnému správcovi dane v eurách, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie.

 

Povinnosť platenia preddavkov závisí od výšky poslednej známej daňovej povinnosti, pričom ak:

Posledná známa daňová povinnosť < 5 000 eur	neplatí preddavky
Posledná známa daňová povinnosť > 5 000 eur < 16 600 eura	platí štvrťročné preddavky
Posledná známa daňová povinnosť > 16 600 eur	platí mesačné preddavky

 

V odôvodnených prípadoch môže, na žiadosť daňovníka, správca dane určiť platenie preddavkov inak.

Poslednou známou daňovou povinnosťou na výpočet preddavkov na daň sa podľa § 34 ods. 5 ZDP rozumie daň vypočítaná:

•    zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v poslednom daňovom priznaní,

•    pri použití sadzby dane vo výške 19 %.

!     Upozornenie

Výšku poslednej známej daňovej povinnosti neovplyvňuje (neznižuje) príjem (základ dane), ktorý daňovníkovi plynul v predchádzajúcom zdaňovacom období zo zdrojov v zahraničí, pri ktorom daňovník uplatnil na zamedzenie dvojitého zdanenia metódu vyňatia príjmov.

Podľa § 34 ods. 5 ZDP sa posledná známa daňová povinnosť nemení (neprepočítava) v dôsledku podania dodatočného daňového priznania a nemení sa ani vtedy, ak daňovníkovi dorubí daň správca dane. Daňovník však môže v takomto prípade požiadať správcu dane o určenie preddavkov inak.

Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti z podaného daňového priznania v bežnom zdaňovacom období k začiatku preddavkového obdobia sa preddavky na daň splatné do začiatku tohto preddavkového obdobia nemenia.

Ak sú preddavky na daň zaplatené do zmeny poslednej známej daňovej povinnosti vyššie ako preddavky na daň vypočítané z podaného daňového priznania, suma preddavkov na daň zaplatená do začatia preddavkového obdobia, ktorá prevýši sumu preddavkov na daň vypočítanú z podaného daňového priznania, sa buď daňovníkovi

•    započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto zmene, alebo

•    sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti.

Na postup správcu dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka sa použije postupu podľa § 79 daňového poriadku. Uvedené znamená, že najskôr správca dane použije preplatok na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby (postupnosť prednostných úhrad je uvedená v § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku) a až potom vráti daňovníkovi daňový preplatok.

 

-   podľa ods. 6 ZDP, ak daňovník skončil podnikanie a inú samostatnú zárobkovú činnosť (§ 17 ods. 9 ZDP), nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností.

Podľa § 17 ods. 9 ZDP sa za skončenie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti považuje zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania (s výnimkou sezónnych činností) alebo skončenie poberania príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.

 

Napríklad

–   ak daňovník podniká na základe živnostenského oprávnenia a na základe oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti, ktoré doručí v septembri 2023 živnostenskému úradu, si pozastaví prevádzkovanie živnosti vo všetkých predmetoch podnikania do konca septembra 2024, takže je zrejmé, že činnosť neobnoví do lehoty na podanie daňového priznania (za rok 2023), ide podľa § 17 ods. 9 ZDP o skončenie podnikania (s povinnosťou úpravy základu dane podľa § 17 ods. 8 ZDP) a v súlade s § 34 ods. 6 ZDP daňovník prestáva byť povinný platiť preddavky na daň;

–   ak daňovníkovi plynie súčasne niekoľko druhov príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, napr. príjmy zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP a príjmy z činnosti sprostredkovateľa podľa § 6 ods. 2 písm. d) ZDP, ukončenie živnostenského podnikania v tomto prípade nespôsobuje zánik povinnosti platenia preddavkov na daň. Daňovník naďalej poberá príjmy z činnosti sprostredkovateľa.

 

-   odsek 7

Správca dane môže vrátiť v priebehu zdaňovacieho obdobia preddavok na daň, ale len v prípade, ak

–   bol zaplatený omylom, t. j. napr. 2x odišla úhrada alebo

–   platil preddavok bez právneho dôvodu napr. skončil podnikanie a už nemal povinnosť na ich platenie (§ 34 ods. 8 ZDP).

Preddavky v týchto prípadoch sa vrátia len na žiadosť daňovníka na základe rozhodnutia správcu dane do 30 dní od doručenia žiadosti, ale až po uplatnení postupu uvedeného v § 79 daňového poriadku. To znamená, že v prvom rade sa použije takáto platba na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby (postupnosť prednostných úhrad je uvedená v § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku) a až potom vráti správca dane daňový preplatok.

 

Príklad

Daňovník, ktorý bol povinný platiť preddavky v preddavkovom období od 1. 4. 2023 do 31. 3. 2024, omylom zaplatil preddavok splatný k 1. 7. 2023 dvakrát.

Má možnosť požiadať správcu dane o vrátenie platby omylom zaplateného preddavku?

Áno, daňovník môže požiadať správcu dane o vrátenie takto omylom zaplateného preddavku. Preddavky sa v tomto prípade vrátia len na základe podanej žiadosti daňovníka, a to na základe rozhodnutia správcu dane do 30 dní od doručenia žiadosti, ale až po uplatnení postupu uvedeného v § 79 daňového poriadku.

-   podľa odseku 8 výšku preddavkov na daň splatných po lehote na podanie daňového priznania oznámi správca dane daňovníkovi najneskôr päť dní pred splatnosťou preddavku na daň, ak správca dane neuplatní postup podľa odseku 4, t. j. nestanovil rozhodnutím preddavky inak na základe podanej žiadosti daňovníkom.

Vyberanie a platenie preddavkov
na daň a dane z príjmov
zo závislej činnosti

§ 35

(1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o

a)  sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

b)  nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. b), ods. 3, 6 a 8 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie.

(2) Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8 násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8 násobku platného životného minima. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa § 33 ods. 1.

(3) Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Ak pri príjmoch oslobodených od dane neboli splnené podmienky na oslobodenie, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zrazí preddavok na daň dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo postupuje podľa písmena a). Zamestnancovi,

a)  ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení, pri ktorom sa neuplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. d) alebo toto nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní (§ 38) alebo pri podaní daňového priznania (§ 32), alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32, daň sa v termíne na podanie daňového priznania (§ 49) považuje za vysporiadanú,

b)  ktorého príjem zo závislej činnosti a náhrada tohto príjmu za dovolenku je zložený z eurovej časti a z časti v cudzej mene, preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a časti v cudzej mene prepočítanej na eurá; ustanovenia osobitného predpisu¹³⁰⁾ o zrážkach preddavku na daň sa nepoužijú,

c)  ktorému zamestnávateľ poskytuje k príjmu zo závislej činnosti zahraničný príspevok podľa osobitného predpisu,¹³¹⁾ preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a zahraničného príspevku prepočítaného na eurá.

(4) U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, je zdaniteľnou mzdou úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré mu zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

(5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zníži zamestnancovi, ktorý u neho podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, preddavok na daň o sumu priznaného daňového bonusu v ustanovenej výške, ktorá nesmie presiahnuť percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti podľa § 33 ods. 6 za príslušný kalendárny mesiac. O túto sumu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň za príslušný kalendárny mesiac.

(6) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. Ak zdaniteľnú mzdu vypláca zamestnancovi osoba so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá na území Slovenskej republiky nemá organizačnú zložku, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prijal doklad preukazujúci príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 4. Zo sumy navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný zraziť a odviesť za zamestnanca preddavky na daň.

(7) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie daňového bonusu. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca, ktorý poberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, nižšia ako suma daňového bonusu alebo ak zdaniteľná mzda tohto zamestnanca spočíva len v nepeňažnom plnení, alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku preddavku na daň vykonať, vyplatí zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň a dane zrazenej všetkým zamestnancom. Ak je úhrnná suma preddavkov na daň a dane zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri výplate, pripísaní alebo poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru vyplatí zamestnancovi daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej týmto zákonom za príslušný kalendárny mesiac zo svojich prostriedkov. V tomto prípade zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, požiada na tlačive podľa § 39 ods. 9 písm. a), po skončení kalendárneho štvrťroka za príslušné kalendárne mesiace tohto štvrťroka miestne príslušného správcu dane o poukázanie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov a úhrnnou sumou preddavkov na daň a dane, ktoré zrazil všetkým zamestnancom. Správca dane je povinný sumu rozdielu uvedenú v žiadosti poukázať zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti; na tieto účely správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.¹²⁸⁾

(8) Preddavok na daň podľa odsekov 1 až 7 nevyberie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ak ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí.

(9) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia, vypočíta preddavok na daň a prizná a vyplatí daňový bonus tak, ako by bola zdaniteľná mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre zamestnanca výhodnejší.

(10) Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) prvého bodu s príjmami podľa § 5, ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane¹²⁸⁾ vo výške vypočítanej z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci spôsobom podľa tohto ustanovenia. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovníkovi bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane¹²⁸⁾ do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný.

(11) Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou s príjmami podľa § 16 ods. 1 písm. b), ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane¹²⁸⁾ vypočítané z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci, zníženého o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a), pri použití sadzby dane podľa § 15, platnej v zdaňovacom období, za ktoré boli príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovníkovi takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane¹²⁸⁾ do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný. Ak zo zmluvy, na základe ktorej tento daňovník poberá príjmy,

a)  vyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň od začiatku svojho pobytu na území Slovenskej republiky,

b)  nevyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň až za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí 183 dní pobytu na území Slovenskej republiky.

(12) V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň podľa odsekov 10 a 11 inak.

 

Komentár k § 35

-   podľa odseku 1 je zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane povinný vybrať preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy okrem prípadov, ak

–   je preukázané, že daňovník s NDP, ktorý sa na území SR obvykle zdržiava, platí preddavky na daň podľa § 34,

–   ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí.

Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov, ktoré boli zúčtované a zamestnancovi vyplatené za kalendárny mesiac, znížené o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, príp. o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (ak zamestnanec podpísal tlačivo Vyhlásenie k zdaneniu príjmov).

Ak zamestnanec nepodpísal vyhlásenie zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov, ktoré zamestnávateľ zamestnancovi vyplatil, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

 

-   v odseku 2 je nastavený spôsob výpočtu preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti. Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej smerom nadol, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa § 33.

 

-   podľa odseku 3, sa preddavok na daň zrazí pri výplate alebo poukázaní alebo pripísaní zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru. Každý príjem zo závislej činnosti, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený, sa musí pri výplate, pripísaní alebo pri poukázaní daňovníkovi k dobru zdaniť.

Zdaniť je ale možné len príjem, ktorý mu bol aj skutočne vyplatený, pričom

–   pripísaním sa rozumie pripísanie na účet v peňažnom ústave (príkaz na úhradu),

–   poukázaním – poukázanie poštovou poukážkou na meno,

–   výplatou – výplata cez pokladňu v hotovosti.

Zdaniteľným príjmom nie je len peňažný príjem, ale aj nepeňažný príjem. Ak zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť mzdy, z ktorej potom nie je možné vykonať zrážku preddavku na daň, tento sa zrazí pri najbližšom peňažnom plnení alebo až na konci roka pri podaní daňového priznania alebo pri vykonaní ročného zúčtovania.

V prípade, ak sa daňovník rozhodne vysporiadať tieto nepeňažné príjmy pri podaní daňového priznania, pričom ich výška nepresahuje 50 % nezdaniteľnej časti základu dane a okrem týchto príjmov nemá žiadne iné zdaniteľné príjmy, potom nie je povinný podať daňové priznanie (§ 32 ZDP). V takýchto prípadoch môže ísť napr. o plnenie vo forme obedu pre bývalých zamestnancov (dôchodcov), poskytnutie liečebného poukazu pracovníčke na materskej dovolenke, pričom títo zamestnanci iný zdaniteľný príjem nemali a nepeňažné príjmy nepresahovali polovicu nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Uvedeným spôsobom postupuje len daňovník, ktorý nebude uplatňovať postup uvedený v § 5 ods. 3 písm. d), t. j. nebude navyšovať príjem o odvody a poistné (nebude „bruttovať“ príjem). U takéhoto daňovníka sa postupuje pri výpočte preddavkov podľa odseku 6.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 sa do tohto ustanovenia dopĺňa aj situácia, keď zamestnávateľ zistí, že pri oslobodených príjmoch neboli splnené podmienky na oslobodenie, čo znamená, že zrazí preddavok na daň dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení, resp. podľa písm. a) tohto ustanovenia.

 

-   odsek 6 upravuje lehotu pre odvedenie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti znížených o daňový bonus pre zamestnávateľa, a to najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázanie alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa neurčí inak. Rovnako v nadväznosti na rozhodnutie zamestnávateľa o navýšení nepeňažného plnenia o daň alebo odvody, t. j. o použití systému „brutácie“ príjmov podľa § 5 ods. 3 písm. d), zákon upravuje, že zo sumy navýšeného nepeňažného plnenia zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný zraziť a odviesť za zamestnanca preddavky na daň.

Ak zdaniteľnú mzdu vypláca zamestnancovi osoba so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá na území Slovenskej republiky nemá organizačnú zložku, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prijal doklad preukazujúci príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 4.

 

-   odseky 8, 10 až 12

Uvedené odseky riešia platenie preddavkov, ak ide o situácie:

–   daňovníka s NDP, ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, ktorý si platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti príslušnému správcovi dane sám vo výške vypočítanej z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci,

–   daňovník s ODP s príjmami podľa § 16 ods. 1 písm. b), ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, ktorý platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti príslušnému správcovi dane vypočítané z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci, zníženého o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a), pri použití sadzby dane podľa § 15, platnej v zdaňovacom období, za ktoré boli príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané.

Aj v týchto prípadoch, ak sú odôvodnené, môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň inak (odsek 12).

V odseku 8 je uvedené, že preddavok na daň zo závislej činnosti nevyberie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ak ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí.

§ 36

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu
dane na daňovníka, zamestnaneckej prémie a daňového bonusu

(1) Zamestnanec, ktorý si uplatňuje daňový bonus u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, je povinný preukázať tomuto zamestnávateľovi splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa. Na predložené doklady zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne, začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, preukážu; ak zamestnanec nastúpi do zamestnania, na predložené doklady zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom zamestnanec nastúpil do zamestnania, ak ich preukáže do konca tohto kalendárneho mesiaca a neuplatnil si ich v tomto kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane. Ak sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, na daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka prihliadne zamestnávateľ poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, ak vo vyhlásení podľa odseku 6 zamestnanec neuvedie inak.

(2) Ak sa zamestnancovi narodí dieťa, dieťa si osvojí alebo dieťa prevezme do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala, ak zamestnanec predloží doklad o preukázaní splnenia podmienok na uplatnenie daňového bonusu do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Rovnaký postup sa uplatní aj pri začatí sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie.

(3) Ak zamestnanec poberá v kalendárnom mesiaci zdaniteľnú mzdu súčasne alebo postupne od viacerých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a na daňový bonus iba jeden zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, u ktorého zamestnanec uplatní nároky podľa odsekov 1 a 2.

(4) Ak zamestnanec neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a nepreukáže splnenie podmienok na uplatnenie daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a prihliadne na preukázané podmienky na priznanie daňového bonusu dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak ich zamestnanec preukáže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, alebo si ich zamestnanec uplatní pri podaní daňového priznania.

(5) Ak zamestnanec nedosiahol v kalendárnom mesiaci zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v peňažnej forme alebo v nepeňažnej forme u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého si uplatňuje daňový bonus za splnenia ustanovených podmienok, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prizná túto časť daňového bonusu pri ročnom zúčtovaní alebo zamestnanec si túto časť uplatní pri podaní daňového priznania.

(6) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a na daňový bonus, ak zamestnanec podá vyhlásenie, ktoré doručí zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jeho doručení elektronickými prostriedkami, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, o tom

a)  že uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa zmenili,

b)  že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a daňový bonus u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,

c)  či je poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6.

(7) Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu a nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)], zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, u ktorého si daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] uplatňuje, v listinnej podobe, napríklad zmenou vo vyhlásení podľa odseku 6, ak sa so zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, nedohodnú na ich oznamovaní elektronickými prostriedkami, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, poznamená zmenu na mzdovom liste zamestnanca.

(8) Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] alebo na daňový bonus, zamestnanec je povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom vo vyhlásení podľa odseku 6 u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a daňový bonus ku dňu, keď táto skutočnosť nastala.

(9) Ak zamestnanec preukáže nárok na zamestnaneckú prémiu zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré si zamestnaneckú prémiu uplatňuje, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupuje podľa § 32a ods. 5.

 

Komentár k § 36

-   v odsekoch 1 a 2 sú upravené lehoty, dokedy zamestnanec preukazuje splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na daňový bonus u zamestnávateľa, pričom

•    zamestnanec preukazuje splnenie podmienok najneskôr do konca mesiaca, v ktorom už podmienky spĺňa, pričom

•    zamestnávateľ prihliadne na tieto doklady už v nasledujúcom mesiaci po mesiaci kedy zamestnanec preukáže splnenie podmienok, ak nejde o nastupujúceho zamestnanca, u ktorého na predložené doklady zamestnávateľ prihliadne už v mesiaci kedy nastúpil do zamestnania za podmienky, že ich do konca tohto mesiaca aj tento nový zamestnanec preukáže a neuplatnil si ich v tomto kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa.

Podľa tohto ustanovenia, ak sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, nárok na daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatní zamestnávateľ poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, ak vo vyhlásení podľa § 36 ods. 6 zamestnanec neuvedie inak.

Ak sa zamestnancovi narodí dieťa, dieťa si osvojí alebo dieťa prevezme do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala, ak zamestnanec predloží doklad o preukázaní splnenia podmienok na uplatnenie daňového bonusu do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala.

Rovnaký postup sa uplatní aj pri začatí sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie.

 

-   podľa odsekov 3 a 4 ak zamestnanec

•    poberá v kalendárnom mesiaci zdaniteľnú mzdu od viacerých zamestnávateľov bez ohľadu na to, či postupne alebo súčasne, prihliadne na uplatnenie nezdaniteľnej časti a daňového bonusu len jeden z nich,

•    neuplatňuje nezdaniteľnú časť a nepreukáže splnenie podmienok pre daňový bonus v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnávateľ mu tieto nároky uplatní pri vykonaní ročného zúčtovania ak do 15. 2. preukáže splnenie podmienok pre ich uplatnenie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (za to zdaňovacie obdobie, za ktoré vykonáva ročné zúčtovanie).

 

-   odseky 6 a 7

Vyhlásenie na uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňový bonus nenahlasuje zamestnanec zamestnávateľ každoročne do konca januára, ak na strane zamestnanca počas roka nedochádza k zmene podmienok na uplatňovanie daňového bonusu, alebo ide o daňovníka, ktorý je poberateľom dôchodku a táto skutočnosť je zamestnávateľovi už známa.

V prípadoch, ak má zamestnávateľ u zamestnanca prihliadnuť na nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnanec podáva toto vyhlásenie pri nástupe do zamestnania a vždy vtedy, ak sa u neho zmenia podmienky na ich uplatňovanie.

Zamestnanec môže komunikovať so zamestnávateľom okrem listinnej formy aj elektronickou formou po ich vzájomnej dohode, a to v prípade

•    nahlasovania zmeny podmienok, ktoré majú vplyv na uplatňovanie nároku na daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka,

•    podania žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň elektronickou formou,

•    doručenia potvrdenia o zdaniteľných príjmoch, ročného zúčtovania preddavkov na daň a potvrdenia o zaplatení dane.

Podľa § 36 odseku 6, zamestnávateľ prihliadne na NČZD na daňovníka a na daňový bonus (§ 33 ZDP), ak zamestnanec podá vyhlásenie, ktoré doručí zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jeho doručení elektronickými prostriedkami, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, o tom že uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa zmenili, že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník, či je poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP.

Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa a nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa odseku 7 je zamestnanec povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi u ktorého si daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatňuje, v listinnej podobe, napríklad zmenou vo vyhlásení, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na ich oznamovaní elektronickými prostriedkami, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Zamestnávateľ poznamená zmenu na mzdovom liste zamestnanca.

 

Príklad

Zamestnanec doručil zamestnávateľovi 10. 1. 2023 vyhlásenie zamestnávateľovi v listinnej podobe, v ktorom si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus na jedno vyživované dieťa. V máji 2023 dieťa ukončilo štúdium na vysokej škole (druhý stupeň), preto je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi uvedenú zmenu.

Môže túto zmenu oznámiť zamestnávateľovi elektronicky?

Áno.

Ak sa tak v súlade s § 36 ods. 7 ZDP na takomto doručovaní navzájom dohodnú zamestnávateľ so zamestnancom.

§ 37

Spôsob preukazovania nároku
na zníženie základu dane,
zamestnaneckú prémiu, daňový bonus
a daňový bonus na zaplatené úroky

(1) Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane,

a)  predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 3 vystaveného oprávneným subjektom a čestným vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky (manžela),

b)  posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku (§ 11 ods. 6), ak suma takéhoto dôchodku v úhrne nepresahuje sumu ustanovenú v § 11 ods. 2.

c)  predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 8 vystaveného oprávneným subjektom, ak za zamestnanca neodvádza príspevok na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa osobitného predpisu^34a) alebo na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnávateľ.

(2) Nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane,

a)  predložením dokladu o oprávnenosti nároku na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa a potvrdením školy, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti⁵⁷⁾ sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom,¹²⁵⁾ alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa,

b)  potvrdením príslušného úradu o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti ⁵⁷⁾ sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa.

(3) Doklady uvedené v odseku 1 písm. a) a b) platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených. Potvrdenie školy o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti⁵⁷⁾ sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, platí vždy na školský rok, na ktorý bolo vydané. Potvrdenie podľa druhej vety a potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa sa nepredkladá zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu,^131aa) ak dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti ⁵⁷⁾ sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom na území Slovenskej republiky; zamestnanec predloží údaje v rozsahu meno, priezvisko a rodné číslo alebo dátum narodenia dieťaťa potrebné na účel overenia statusu žiaka alebo študenta. Rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku podľa odseku 1 písm. b) sa nepredkladá zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu.^125a) Doklady platia za predpokladu, že u zamestnanca a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na priznanie nezdaniteľnej časti základu dane [§ 11 ods. 3] a daňového bonusu.

(4) Nárok na zamestnaneckú prémiu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, čestným vyhlásením o tom, že spĺňa podmienky uvedené v § 32a ods. 1.

(5) Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, predložením potvrdenia vystaveného veriteľom podľa osobitného predpisu^122ab) a čestným vyhlásením o tom, že mu nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu.^131a)

(6) Na účely preukazovania nároku podľa odsekov 1 až 5, zisťovania, preverovania a kontroly správneho postupu preukazovania nároku na zníženie základu dane, na zamestnaneckú prémiu, na daňový bonus a na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a, na účely ochrany a domáhania sa práv daňovníka, zamestnávateľa a správcu dane sú zamestnávateľ, správca dane a ministerstvo oprávnení spracúvať osobné údaje dotknutých osôb. Zamestnávateľ, správca dane a ministerstvo sú na tieto účely oprávnení aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.

 

Komentár k § 37

-   v odsekoch 1 až 3 je upravený spôsob preukazovania nárokov na zníženie základu dane, zamestnaneckú prémiu, daňový bonus a daňový bonus na zaplatené úroky.

Nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na manželku (manžela), ktorá sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia, sa preukazuje (§ 37 ods. 1 písm. a) ZDP)

•    dokladom preukazujúcim oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD na manželku/manžela vystaveného oprávneným subjektom napr.

–   sobášnym listom,

–   rodným listom, resp. potvrdením o poberaní rodičovského príspevku (starostlivosť o dieťa),

–   rozhodnutie alebo oznámenie SP o zdravotnom postihnutí občana,

–   potvrdenie z úradu práce o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

•    čestným prehlásením o výške vlastného príjmu.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa v zásade nepreukazuje. Výnimkou je len ten daňovník – zamestnanec, ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku a suma tohto dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP), pričom uvedené vyplýva z § 37 ods. 1 písm. b) ZDP.

V súlade s § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi

•    posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo

•    dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie sa

•    u zamestnávateľa preukazuje

–   predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 10 ZDP vystaveného oprávneným subjektom; takýmto dokladom napr. výpis z osobného účtu sporiteľa vystavený dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ak za zamestnanca neodvádza dobrovoľný príspevok na DDS zamestnávateľ. Ak za zamestnanca príspevok na DDS odvádza zamestnávateľ a zamestnanec mu preukáže splnenie podmienok ustanovených v § 11 ods. 12 ZDP, potom zamestnanec nemá povinnosť zamestnávateľovi každoročne preukazovať nárok na túto NČZD [§ 37 ods. 1 písm. c) ZDP].

     V prípade, ak príspevky na DDS zamestnanca odvádza zamestnávateľ, potom mu nemusí preukazovať splnenie podmienok pre uplatnenie tejto NČZD,

•    pri podaní daňového priznania daňovník nemá automaticky povinnosť k daňovému priznaniu priložiť doklad, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal. Správca dane je však oprávnený daňovníka vyzvať, aby nárok na uvedenú NČZD preukázal.

Podľa § 11 ods. 8 ZDP, nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č. 129/2022 Z. z. príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona o DDS a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

Príspevky daňovníka na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 ZDP je možné odpočítať od základu dane v sume, v akej sú v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do 180 eur za rok.

V súlade s § 37 ods. 1 písm. c) ZDP, nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 8 ZDP vystaveného oprávneným subjektom, ak za zamestnanca neodvádza príspevok na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č. 129/2022 Z. z. alebo na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnávateľ.

Nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane,

•    predložením dokladu o oprávnenosti nároku na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa a potvrdením školy, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa,

•    potvrdením príslušného územného úradu o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa.

Doklady preukazujúce nárok na nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka na manželku/manžela podľa § 11 ods. 3 a posledné rozhodnutie o priznaní dôchodku pre účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených.

Zamestnávateľovi uvedenom v § 1 ods. 2 zákona č. 555/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme sa nepredkladá

–   potvrdenie školy o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom (platí vždy na školský rok, na ktorý bolo vydané),

–   potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa, ak sa dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom na území Slovenskej republiky,

–   rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku.

V prípade údajov detí, zamestnanec predloží výlučne údaje v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia dieťaťa potrebné na účel overenia statusu žiaka alebo študenta.

Všetky ostatné doklady potrebné pre účely preukazovania splnenia podmienok podľa § 11 ods. 3 a daňového bonusu, platia dovtedy, kým sa u zamestnanca a ním vyživovaných osôb nezmenili skutočnosti na priznanie týchto nárokov.

 

-   odsek 5

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľom, kde sa preukazuje predložením dokladu vystaveného veriteľom (bankou poskytujúcou úver na bývanie), ktorý je povinný vydať takéto potvrdenie na žiadosť žiadateľa a to na vzore tlačiva, ktoré je prílohou k zákonu o úveroch na bývanie.

Potvrdenie o splnení podmienok pre účely uplatnenia daňového bonusu podľa § 33a ZDP sa vydáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4 zákona o úveroch na bývanie, a obsahuje všetky potrebné informácie na uplatnenie si tohto daňového bonusu na zaplatené úroky.

Vzhľadom na skutočnosť, že zákonom č. 508/2023 Z. z. sa na zmluvy o úvere na bývanie uzatvorené po 31. 12. 2023 zmenili podmienky, upravilo sa aj príslušný vzor tlačiva, na ktorom budú banky potvrdzovať prvýkrát za rok 2024 v roku 2025 splnenie podmienok pre uplatnenie daňového bonusu podľa § 33a účinného od 1. 1. 2024.

Bližšie v komentári k § 33a ZDP.

§ 38

Ročné zúčtovanie

(1) Zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 alebo ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11, môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, ktoréhokoľvek z týchto zamestnávateľov. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania doručí zamestnanec zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jej doručení elektronickými prostriedkami.

(2) Ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, na žiadosť zamestnanca uvedeného v odseku 1. Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, zamestnávateľ podľa prvej vety na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok.

(3) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32.

(4) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na príjmy oslobodené od dane, pri ktorých neboli splnené podmienky na oslobodenie, na zrazené preddavky na daň, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3, na nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 6 a 8, na zamestnaneckú prémiu, na daňový bonus a na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše žiadosť, ktorej vzor určí finančné riaditeľstvo, pričom tlačivo obsahuje osobné údaje uvedené v § 32 ods. 6. Tieto osobné údaje sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.¹³²⁾

(5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 na základe údajov o zdaniteľnej mzde (§ 35 ods. 1), ktoré je povinný viesť podľa tohto zákona (§ 39), dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane, na daňový bonus (§ 33) a daňový bonus na zaplatené úroky (§ 33a) a potvrdení o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane. Zamestnanec je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania a nepredloží požadované doklady v ustanovenom termíne, je povinný podať daňové priznanie (§ 32).

(6) Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu (§ 32a), daňový bonus alebo jeho časť (§ 33) a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť (§ 33a) do výšky ustanovenej týmto zákonom. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa § 40 ods. 8. O vyplatený daňový bonus alebo jeho časť a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ktorý postupoval podľa § 32a ods. 5, zníži odvod preddavkov na daň (dane) aj o sumu zamestnaneckej prémie najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7.

(7) Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu 5 eur zráža zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zamestnávateľ zníži o sumu daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo ročné zúčtovanie.

(8) Ak zamestnanec uvedený v odseku 1 nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z dôvodu zániku zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, bez právneho nástupcu, je povinný podať daňové priznanie podľa § 32.

(9) Ak správca dane zistí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevykonal ročné zúčtovanie zamestnancovi, ktorý požiadal platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania a zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky podmienky podľa tohto zákona, uloží mu pokutu najmenej 15 eur za každého takéhoto zamestnanca. Výška celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť 30 000 eur za všetkých zamestnancov, ktorí požiadali o vykonanie ročného zúčtovania, splnili na jeho vykonanie všetky podmienky podľa tohto zákona, ale zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, týmto zamestnancom ročné zúčtovanie nevykonal. Rovnaký postup sa použije, ak správca dane zistí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevystavil a nedoručil v lehote ustanovenej v tomto zákone doklad uvedený v § 39 ods. 5 a 6.

(10) Ročné zúčtovanie sa vykoná na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo, pričom tlačivo obsahuje osobné údaje uvedené v § 32 ods. 6. Tieto osobné údaje sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.¹³²⁾

(11) Ak je to nevyhnutné na utajenie činnosti alebo totožnosti príslušníka Vojenského spravodajstva alebo plnenia úloh Vojenského spravodajstva, môže byť ročné zúčtovanie alebo daňové priznanie k dani z príjmu plynúceho zo služobného pomeru príslušníka Vojenského spravodajstva vykonané oddelene od ročného zúčtovania alebo daňového priznania príslušníka Vojenského spravodajstva z príjmov z činnosti podľa osobitného predpisu^132c) alebo z výkonu činnosti, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa § 5 až 8. Súhrnné vyúčtovanie príjmov príslušníka Vojenského spravodajstva vykoná Vojenské spravodajstvo tak, aby sa vo vzťahu k príslušníkovi Vojenského spravodajstva zachovalo utajenie jeho služobného pomeru. Podrobnosti o vykonaní tohto súhrnného vyúčtovania upraví riaditeľ Vojenského spravodajstva interným predpisom.

 

Komentár k § 38

-   odseky 1 až 10

Zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 ods. 7 ZDP), alebo ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane (za ustanovených podmienok zvyšuje základ dane, napr. zamestnanec, ktorému bol vyplatený predčasný výber), môže najneskôr do 15. 2. 2024 požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, ktoréhokoľvek z týchto zamestnávateľov. Zamestnanec má možnosť požiadať o ročné zúčtovanie ktoréhokoľvek zamestnávateľa, od ktorého v roku 2023 poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, pričom uplatnenie NČZD na daňovníka alebo daňového bonusu na vyživované dieťa v priebehu roka nemá na to vplyv.

Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania doručí zamestnanec zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jej doručení elektronickými prostriedkami. Vzor žiadosti o ročné zúčtovanie za rok 2022 určilo Finančné riaditeľstvo SR a zverejnilo na svojom webovom sídle.

Zamestnávateľ vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na príjmy oslobodené od dane, pri ktorých neboli splnené podmienky na oslobodenie, na zrazené preddavky na daň, na NČZD na daňovníka, na NČZD na manželku (manžela), na NČZD na doplnkové dôchodkové sporenie, na zamestnaneckú prémiu, na daňový bonus na vyživované dieťa a na daňový bonus na zaplatené úroky, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia požiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše žiadosť o ročné zúčtovanie.

V súlade s § 38 ods. 4 ZDP zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie je povinný pri výpočte dane prihliadnuť aj na príjmy oslobodené od dane, pri ktorých neboli splnené podmienky na oslobodenie. Zamestnávateľ posúdi splnenie podmienok ustanovených pre uplatnenie oslobodenia daných príjmov na základe údajov uvedených v predložených potvrdeniach o zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti (na riadkoch 05 až 09 potvrdenia), vystavených podľa § 39 ods. 5 ZDP (ďalej len „potvrdenie o zdaniteľných príjmoch“), ktoré mu zamestnanec priloží k žiadosti o ročné zúčtovanie a údajov na mzdovom liste. Ide o príjmy uvedené:

–   v § 5 ods. 7 písm. k) ZDP, poskytnuté formou produktov vlastnej výroby, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené najviac v úhrnnej výške 200 € ročne od všetkých zamestnávateľov; v potvrdeniach o zdaniteľných príjmoch sú potrebné údaje uvedené na riadkoch 01c a 05,

–   v § 5 ods. 7 písm. l) ZDP, poskytnuté ako sociálna výpomoc zo sociálneho fondu (na ustanovený účel), ktoré možno oslobodiť od dane z príjmov najviac v úhrnnej výške 2 000 € za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa; v potvrdeniach o zdaniteľných príjmoch sú potrebné údaje uvedené na riadku 06,

–   v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, vyplatené ako príspevok na rekreáciu, ktoré možno oslobodiť od dane z príjmov najviac v sume 275 € od jedného zamestnávateľa; v potvrdeniach o zdaniteľných príjmoch sú potrebné údaje uvedené na riadkoch 07 a 07a,

–   v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, vyplatené ako príspevok na športovú činnosť dieťaťa, ktoré možno oslobodiť od dane z príjmov najviac v sume 275 € od jedného zamestnávateľa; v potvrdeniach o zdaniteľných príjmoch sú potrebné údaje uvedené na riadku 08.

–   v § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, poskytnuté ako nepeňažné plnenie, ktoré možno oslobodiť od dane z príjmov v úhrnnej sume najviac 500 € za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov; v potvrdeniach o zdaniteľných príjmoch sú potrebné údaje uvedené na riadku 09.

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie na základe údajov o zdaniteľnej mzde, ktoré je povinný viesť podľa ZDP, dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane, na daňový bonus na vyživované dieťa a daňový bonus na zaplatené úroky a potvrdení o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov. Zamestnanec je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť zamestnávateľovi najneskôr do 15. 2. 2024. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a nepredloží požadované doklady v ustanovenom termíne, je povinný podať daňové priznanie. Zamestnávateľ v takomto prípade zamestnancovi vystaví potvrdenie o zdaniteľných príjmoch podľa § 39 ods. 5 ZDP, ktorého vzor určilo Finančné riaditeľstvo SR a uverejnilo na svojom webovom sídle.

Ročné zúčtovanie a výpočet dane za rok 2023 vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. 3. 2024, pričom z dôvodu tohto dátumu na víkend a sviatok posúva sa lehota až na 2. 4. 2024. Zamestnávateľ zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl 2024 (t. j. do 31. 5. 2024) vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu, daňový bonus na vyživované dieťa alebo jeho časť a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť do výšky ustanovenej ZDP. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, t. j. do 31. 12. 2024, alebo zamestnávateľ uplatní postup podľa § 40 ods. 8 ZDP, t. j. požiada daňový úrad o vrátenie vyplatených preplatkov vyplývajúcich z ročného zúčtovania samostatnou žiadosťou. O vyplatené daňové bonusy alebo ich časti zníži zamestnávateľ odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka (31. 12. 2024), alebo zamestnávateľ uplatní postup podľa § 35 ods. 7 ZDP, t. j. požiada daňový úrad o vrátenie týchto súm žiadosťou, ktorá je súčasťou tlačiva prehľad (§ 39 ods. 9 ZDP).

Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu 5 € zráža zamestnávateľ zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia (31. 12. 2024). Zamestnávateľ odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zamestnávateľ zníži o sumu daňového bonusu na vyživované dieťa a daňového bonusu na zaplatené úroky a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 5 € alebo nižšej ako 5 €. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50 ZDP, t. j. rozhodne sa poukázať podiel zaplatenej dane, potom zamestnávateľ zamestnancovi v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu na vyživované dieťa a daňového bonusu na zaplatené úroky, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 5 € alebo nižšej ako 5 €.

 

Príklad

Z ročného zúčtovania za rok 2023, ktoré zamestnávateľ vykoná vo februári 2024, plynie zamestnancovi preplatok v sume 210 € a suma daňového bonusu na zaplatené úroky v sume 400 €.

Je zamestnávateľ povinný uvedené sumy vyplatiť zamestnancovi v jednom mesiaci?

Zamestnávateľ sumy vyplývajúce z ročného zúčtovania nemusí zamestnancovi vyplatiť v jednom mesiaci, musí byť však dodržaná lehota, t. j. v súlade s § 38 ods. 6 ZDP zamestnávateľ uvedené sumy vyplatí zamestnancovi najneskôr v aprílovej mzde, čo je do 31. 5. 2024. Preplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania v sume 210 € vyplatí zamestnancovi, napr. v marci a sumu daňového bonusu na zaplatené úroky v apríli 2024.

 

Príklad

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie za rok 2023, v ktorom zamestnancovi vypočíta nedoplatok na dani v sume 0,12 €. Zamestnávateľ tento nedoplatok nezrazí zamestnancovi zo mzdy do dňa vystavenia potvrdenia o zaplatení dane, čo v potvrdení aj uvedie.

Je tento zamestnávateľ povinný nedoplatok na dani vyplývajúci z ročného zúčtovania v sume 0,12 € zamestnancovi zraziť po vystavení potvrdenia o zaplatení dane? Ak zamestnanec k vyhláseniu priloží takéto potvrdenie, poukáže správca dane podiel zaplatenej dane prijímateľovi, ktorého zamestnanec uvedie vo vyhlásení?

Zamestnávateľ je povinný zraziť zamestnancovi nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania aj v sume nižšej ako je 5 €, ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50 ZDP, t. j. aj po vystavení potvrdenia o zaplatení dane. Ak zamestnanec k vyhláseniu priloží potvrdenie o zaplatení dane, v ktorom je uvedené, že nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania v nižšej sume ako 5 € mu nebol zrazený, potom správca dane v súlade s ustanoveniami § 50 ZDP poukáže podiel zaplatenej dane danému prijímateľovi, ktorého uviedol zamestnanec vo vyhlásení (za daňový nedoplatok pre účely § 50 ZDP sa nepovažuje suma nedoplatku na dani nepresahujúca 5 €).

Povinnosti zamestnávateľa,
ktorý je platiteľom dane

§ 39

(1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy s výnimkou uvedenou v odseku 4 a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.

(2) Mzdový list musí na daňové účely obsahovať

a)  meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce,

b)  rodné číslo zamestnanca a u daňovníka s trvalým pobytom v členskom štáte Európskej únie identifikačné číslo na daňové účely, ak mu bolo pridelené,

c)  adresu trvalého pobytu zamestnanca,

d)  mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane [§ 11 ods. 3] a daňový bonus,

e)  výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,

f)  za každý kalendárny mesiac

    1. počet dní výkonu práce,

    2. úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo o nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 3 písm. d),

    3. sumy oslobodené od dane okrem sumy uvedenej v deviatom bode,

    4. sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

    5. základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,

    6. sumu daňového bonusu,

    7. sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odvádza zamestnávateľ,

    8. suma príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré za zamestnanca odvádza zamestnávateľ,

    9. nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q),

g)  za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v písmene f),

h)  sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie (§ 32a),

(3) Údaje uvedené v odseku 2 písm. a) až d) sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.¹³²⁾

(4) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevedie pre zamestnancov, ktorí poberajú len nepeňažné príjmy uvedené v § 5 ods. 3, mzdové listy, je povinný viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, jeho rodné číslo, adresu trvalého pobytu, údaj o trvaní pracovnej činnosti a úhrn nepeňažných príjmov uvedených v § 5 ods. 3.

(5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľný príjem, vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa odseku 4, ktoré sú rozhodujúce na výpočet základu dane, preddavkov na daň, dane, na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle a doručiť zamestnancovi najneskôr do

a)  10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie, alebo

b)  do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom alebo za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil príjem zo závislej činnosti zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, ak o vystavenie dokladu požiada najneskôr do 5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia.

(6) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 38 ods. 10) najneskôr do konca apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie. Na žiadosť zamestnanca je zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný do desiatich dní od doručenia žiadosti vystaviť doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie, daňového bonusu (§ 33) alebo daňového bonusu na zaplatené úroky (§ 33a) vyplývajúceho z tohto ročného zúčtovania. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, za zdaňovacie obdobie, za ktoré vystavil doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní nebude po dátume vyplnenia tohto dokladu zrážať alebo vyplácať sumy daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu uvedené v tomto doklade.

(7) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 najneskôr do 15. apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie, na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo.

(8) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný kópie dokladov uvedených v odsekoch 1 a 4 až 6 uchovávať po dobu ustanovenú osobitným predpisom.¹⁾

(9) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný podávať správcovi dane v lehote podľa § 49

a)  preh ľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len „prehľad“),

b)  hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie o vybraných príjmoch oslobodených od dane ustanovených týmto zákonom, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky (ďalej len „hlásenie“); hlásenie obsahuje aj meno a priezvisko osoby, ktorej bol príjem poskytnutý, jej rodné číslo, u daňovníka s trvalým pobytom v členskom štáte Európskej únie identifikačné číslo na daňové účely, ak mu bolo pridelené, nezdaniteľné časti základu dane, poistné a príspevky, ktoré platí zamestnanec, preddavky na daň, daňový bonus, meno, priezvisko a rodné číslo osoby, na ktorú zamestnanec uplatňuje daňový bonus, zamestnaneckú prémiu a daň, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu¹³²⁾.

(10) Prehľad a hlásenie podľa odseku 9 sa predkladá na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo.

(11) Na hlásenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a ustanovenia osobitného predpisu vzťahujúce sa na daňové priznanie,¹²⁸⁾ pričom hlásenie sa považuje za daňové priznanie, opravné hlásenie sa považuje za opravné daňové priznanie a dodatočné hlásenie sa považuje za dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu.¹²⁸⁾ Ak bol zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný podať prehľad a tento nepodal do piatich dní po uplynutí lehoty uvedenej v § 49 ods. 2 na podanie prehľadu, správca dane použije postup podľa osobitného predpisu,^132a) ak zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, za tento kalendárny mesiac vznikla povinnosť odviesť preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo žiadal správcu dane o vyplatenie daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie.

(12) Prehľad a hlásenie podľa odseku 9 nie je povinný podať len ten zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane alebo zahraničným platiteľom dane podľa § 48, ktorý v príslušnom období nevyplácal príjmy zo závislej činnosti.

(13) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, podá opravný prehľad v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil, že podaný prehľad neobsahuje správne údaje za príslušné obdobie. Na podaný prehľad alebo na podané predchádzajúce opravné prehľady sa v tomto prípade neprihliada.

(14) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného prehľadu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Vo výzve správca dane určí zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, primeranú lehotu na vyjadrenie a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty, ktoré vyplývajú z osobitného predpisu.¹²⁸⁾ Ak je v lehote na poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie podľa § 35 ods. 7 zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom prehľade, lehota na vrátenie rozdielu daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie neplynie odo dňa odovzdania výzvy na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo poskytovateľa poštových služieb alebo odo dňa odoslania výzvy elektronickými prostriedkami až do dňa odstránenia nedostatkov prehľadu.

(15) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zistí po lehote na podanie hlásenia, že podané hlásenie je nesprávne alebo neúplné alebo jeho oprava má za následok zmenu sumy daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie, je povinný za príslušné zdaňovacie obdobie podať správcovi dane dodatočné hlásenie v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom túto skutočnosť zistil. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, môže zvýšiť alebo znížiť nárok na daňový bonus, zvýšiť alebo znížiť nárok na daňový bonus na zaplatené úroky alebo zvýšiť alebo znížiť nárok na zamestnaneckú prémiu na základe dodatočného hlásenia, len ak uplatní skutočnosti, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.

(16) Doklady podľa odsekov 5 až 7 vystaví a doručí zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na ich doručení elektronickými prostriedkami. Doklad doručený elektronickými prostriedkami obsahuje predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa a nie je možné ho dodatočne meniť ani upravovať. Pri elektronickej komunikácii zamestnávateľa so zamestnancom sa vyžaduje potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré obsahuje informáciu o dátume a čase elektronického doručenia, vrátane označenia elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

 

Komentár k § 39

-   podľa odseku 1 je zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy okrem zákonom stanovených prípadov uvedených v § 39 ods. 4 a výplatné listiny za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.

 

-   v odseku 2 sú upravené náležitosti mzdového listu, pričom s účinnosťou od 1. 1. 2024 sa medzi položky, ktoré musia byť v mzdovom liste rozpísané dopĺňa aj nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q) doplnené zákonom č. 309/2023 Z. z. Ide o nové špeciálne zavedené oslobodenie pre zamestnancami nadobudnuté zamestnanecké akcie a obchodné podiely po splnení zákonom určených podmienok.

 

-   v odseku 5 je uvedený postup pri vydaní potvrdenia o zdaniteľnom príjme zamestnávateľom, podľa ktorého zamestnávateľ vystaví potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti zamestnancovi z údajov uvedených na mzdových listoch, prípadne v evidencii podľa § 39 ods. 4 ZDP (o nepeňažných príjmoch), ktoré sú rozhodujúce pre výpočet základu dane, preddavkov na daň, daň, na priznanie zamestnaneckej prémie a daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie. Vzor potvrdenia určí Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle www.financnasprava.sk.

-   v odseku 9 je určená povinnosť pre zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, podávať v lehote podľa § 49 ZDP prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti a hlásenie o vyúčtovaní dane, pričom vzory jednotlivých tlačív vydáva ministerstvo financií, a to s údajmi, ktoré sú zadefinované práve v tomto ustanovení. Medzi povinne uvádzané osobné údaje v hlásení zamestnávateľa pre správcu dane patria aj údaje o vyživovaných deťoch na účely daňového bonusu, a to presne meno, priezvisko a rodné číslo osoby, na ktorú zamestnanec uplatňuje daňový bonus.

 

-   v odseku 11 je určená lehota pre zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane pre dodatočné podanie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac v lehote najneskôr 5 dní po uplynutí zákonnej lehoty na podanie prehľadu (§ 49 ods. 2) bez uloženia sankcie.

 

-   v odseku 14 je upravený postup pre správcu dane v prípade, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného prehľadu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, podľa ktorého správca dane oznámi tieto pochybnosti zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Vo výzve správca dane určí zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, primeranú lehotu na vyjadrenie a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty, ktoré vyplývajú z osobitného predpisu.

Ak je v lehote na poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie podľa § 35 ods. 7 zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom prehľade, lehota na vrátenie rozdielu daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov prehľadu.

Lehota sa počíta odo dňa odovzdania výzvy na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo poskytovateľa poštových služieb alebo odo dňa odoslania výzvy elektronickými prostriedkami až do dňa odstránenia nedostatkov prehľadu.

 

-   podľa ods. 16 doklady podľa § 39 ods. 5 až 7 ZDP a to potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, ročné zúčtovanie, doplnený doklad o ročnom zúčtovaní, potvrdenie o zaplatení dane vystaví a doručí zamestnávateľ zamestnancovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na ich doručení elektronickými prostriedkami. Doklad doručený elektronickými prostriedkami obsahuje predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa a nie je možné ho dodatočne meniť ani upravovať. Pri elektronickej komunikácii zamestnávateľa so zamestnancom sa vyžaduje potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré obsahuje informáciu o dátume a čase elektronického doručenia, vrátane označenia elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

 

Príklad

Zamestnávateľ vzhľadom na zjednodušenie administratívy sa rozhodol nahradiť súčasnú listinnú formu podávania tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti, elektronickou formou. K uvedenej problematike vypracoval internú smernicu, kde bolo podrobne popísaný spôsob elektronickej komunikácie, a s každým zamestnancom uzatvoril dohodu o doručovaní tlačív podľa § 36 až 39 ZDP elektronickou formou. V súlade s § 38 ods. 4 zamestnávať vykoná ročné zúčtovanie zamestnancovi len vtedy, ak zamestnanec v ustanovenej lehote žiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše žiadosť.

Môže zamestnávateľ akceptovať doručenú žiadosť zamestnanca, ktorý cez informačný systém potvrdí svoj podpis tak, že klávesnicou počítača vpíše svoje meno a priezvisko pri zabezpečení ochrany osobných údajov?

ZDP neustanovuje, že žiadosť v prípade elektronickej komunikácie, musí byť podpísaná len elektrickým podpisom, a preto je plne v kompetencii zamestnávateľa a zamestnanca, ako si nadefinujú formu podpísania žiadosť. Pokiaľ sa navzájom dohodli, že možno za podpísanú žiadosť považovať aj vpísanie klávesnicou počítača meno a priezvisko zamestnanca, potom zamestnávateľ akceptuje žiadosť za podpísanú žiadosť zamestnancom.

 

Príklad

Zamestnávateľ sa dohodol so zamestnancami, že im od 1. 1. 2023 bude elektronicky doručovať tlačivá podľa § 39 ods. 5 až 7 ZDP. Pri elektronickej komunikácii zamestnávateľa so zamestnancom sa vyžaduje potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré obsahuje informáciu o dátume a čase elektronického doručenia, vrátane označenia elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Možno za doručenie považovať dátum z odoslanej pošty (správa o uložení tlačiva na server emailového príjemcu) alebo je potrebné samotné potvrdenie o prečítaní si tohto mailu?

Elektronické doručovanie tlačív podľa § 39 ods. 5 až 7 ZDP závisí od dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom, a preto deň doručenia daného tlačiva bude závisieť od ich vzájomnej dohody.

§ 40

(1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ktorý zrazil zamestnancovi vyššiu daň, ako bol povinný zraziť podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi rozdiel na dani, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu.³⁴⁾ Ak tento zamestnávateľ zrazil zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období preddavky na daň vyššie, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi vzniknutý preplatok na preddavkoch na daň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. O vrátený preplatok dane alebo preplatok na preddavkoch na daň zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane.

(2) Zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal alebo vyplatil za zdaňovacie obdobie daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti zamestnávateľ zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu,³⁴⁾ ak za toto zdaňovacie obdobie nebola zamestnancovi suma rozdielu daňového bonusu vyplatená na základe vykonaného ročného zúčtovania (§ 38) alebo podaného daňového priznania (§ 33 ods. 6). Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období priznal alebo vyplatil daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. O vrátenú sumu rozdielu daňového bonusu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7.

(3) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,

a)  nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu,³⁴⁾

b)  nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa tohto zákona, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka,

c)  priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, ako bol povinný podľa tohto zákona, môže ju dodatočne vybrať od zamestnanca iba vtedy, ak od doby, keď nesprávne priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, neuplynula lehota podľa osobitného predpisu,³⁴⁾

(4) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zavinením zamestnanca

a)  daň nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške, zrazí ju vrátane príslušenstva, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu,³⁴⁾

b)  daňový bonus priznal a vyplatil vo vyššej sume, ako je ustanovené týmto zákonom, vyberie ho vrátane príslušenstva od zamestnanca, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu.³⁴⁾

(5) Ak nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane z dôvodu podľa odseku 4 písm. a) a nedoplatok dane, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania, alebo ak nemôže vybrať od zamestnanca daňový bonus podľa odseku 4 písm. b) a vyššiu sumu daňového bonusu, ako je ustanovená týmto zákonom, ktorá vyplýva z ročného zúčtovania, z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno zamestnancovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Na tento účel zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju tento zamestnávateľ zistil. Zamestnanec je povinný daňový nedoplatok vzniknutý jeho zavinením vrátane úroku z omeškania alebo sumu rozdielu daňového bonusu vrátane úroku z omeškania uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto daňovom nedoplatku alebo sume rozdielu daňového bonusu zamestnancovi doručené. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, a správca dane tento postup nepoužijú, ak sa daňový nedoplatok alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná 5 eur alebo je nižšia ako 5 eur, ale len ak daňovník nevyužije možnosť podať vyhlásenie podľa § 50.

(6) Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok na daň podľa odsekov 3 a 4 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň, ak neuplatní postup podľa § 35 ods. 7 alebo ak dodatočne vybratú sumu rozdielu daňového bonusu podľa odsekov 3 a 4 nepoužije na priznanie daňového bonusu inému zamestnancovi.

(7) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, za zdaňovacie obdobie neuviedol zamestnancovi, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie alebo ktorému vykonal iný zamestnávateľ podľa tohto zákona ročné zúčtovanie (§ 38), správne údaje podľa tohto zákona v doklade podľa § 39 ods. 5, je povinný vystaviť tomuto zamestnancovi opravný doklad v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď dodatočný platobný výmer, ktorým sa tomuto zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, vyrubila daň alebo rozdiel dane, nadobudol právoplatnosť. Ak nesprávne údaje v doklade podľa § 39 ods. 5 zistil zamestnanec alebo zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, opravný doklad vystaví zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom túto skutočnosť zistil alebo v ktorom zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, na túto chybu zamestnanec upozornil. V tomto prípade sa neuplatní v súvislosti s príjmami podľa § 5 postup podľa osobitného predpisu^132a) u zamestnanca, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie.

(8) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odviedol preddavky na daň vyššou sumou, ako bol povinný odviesť, a nemôže o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň, požiada správcu dane o vrátenie tejto sumy. Správca dane vráti sumu naviac zaplatených preddavkov na daň vtedy, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nemohol o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň a odviedol všetky preddavky na daň a daň v správnej sume. Rovnaký postup sa môže uplatniť aj v prípade rozdielu vyplývajúceho z ročného zúčtovania. Správca dane vráti požadovanú sumu zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, do jedného mesiaca od doručenia žiadosti.

(9) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal a vyplatil nižšiu alebo vyššiu sumu zamestnaneckej prémie, ako je ustanovená týmto zákonom, alebo ak zavinením zamestnanca priznal a vyplatil vyššiu sumu zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu na zaplatené úroky, ako je ustanovená týmto zákonom, postupuje podľa odsekov 1 až 8.

(10) Na kontrolu daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu o daňovej kontrole.¹²⁸⁾ Kontrola na zistenie oprávnenosti poukázania daňového bonusu daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie alebo ich časti je začatá v deň spísania zápisnice o začatí kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o kontrole.

(11) Pri určení daňového bonusu daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie podľa pomôcok správca dane uplatní rovnaký postup ako pri určení dane podľa pomôcok podľa osobitného predpisu.¹²⁸⁾

(12) Správca dane určí daňový bonus, daňový bonus na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu podľa pomôcok, ak

a)  zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,

    1. nepodá hlásenie ani na výzvu správcu dane,

    2. nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňový bonus alebo zamestnaneckú prémiu správne zistiť, alebo

    3. neumožní vykonať kontrolu podľa odseku 10,

b)  daňovník, ktorý v podanom daňovom priznaní uplatňuje nárok na daňový bonus alebo na zamestnaneckú prémiu

    1. nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňový bonus alebo zamestnaneckú prémiu správne zistiť, alebo

    2. neumožní vykonať kontrolu podľa odseku 10.

 

Komentár k § 40

Upravuje povinnosti a postup zamestnávateľa, ak napr. zrazil vyššie preddavky na daň, alebo priznal a vyplatil vyšší daňový bonus ako mal a pod.

 

-   v odsekoch 1 – 4 je, okrem iného, určená lehota

–   na vykonanie možnej opravy výpočtu dane, alebo daňového bonusu na vyživované dieťa, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu do piatich rokov v súlade s daňovým poriadkom, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zrazil alebo vyplatil zamestnancovi daň, daňový bonus na vyživované dieťa, daňový bonus na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu vo vyššej sume alebo v nižšej sume ako bol povinný podľa tohto zákona a to aj vtedy, ak tak urobil zavinením zamestnanca,

–   na vrátenie alebo dodatočné zrazenie nezrazeného alebo nesprávne zrazeného preddavku na daň najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.

 

Príklad

Zamestnávateľ 28. 3. 2021 vykonal zamestnancovi ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2020, v ktorom vypočítal zamestnancovi nedoplatok na dani v sume 100 €. V januári 2023 zamestnávateľ zistil, že ročné zúčtovanie za rok 2020 všetkým zamestnancom vykonal nesprávne z dôvodu technickej chyby. Zamestnancovi, ktorému vypočítal nedoplatok 100 €, mal vypočítať správne nedoplatok na dani v sume 20 €.

Môže zamestnávateľ zamestnancovi vrátiť rozdiel na dani v sume 80 € a v akej lehote?

Rozdiel na dani vráti zamestnancovi, ak neuplynula lehota podľa § 69 (zánik práva vyrubiť daň) daňového poriadku. V súlade s týmto ustanovením nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. V danom prípade zánik práva vyrubiť daň neuplynula, preto zamestnávateľ rozdiel na dani zamestnancovi vráti a o vrátenú sumu zníži zamestnávateľ ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane.

-   v ods. 8 sa riešia prípady, ak zamestnávateľ žiada o vrátenie preplatku na dani, ktorý mu vznikol odvedením preddavkov na daň vo vyššej sume, než bol povinný odviesť. Upravila sa lehota, dokedy môže zamestnávateľ žiadať správcu dane o vrátenie naviac zaplatenej sumy preddavkov na daň. Po jej uplynutí už správca dane nemôže vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Správca dane vráti naviac zaplatené preddavky na daň, len ak nemožno o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, resp. nemá nedoplatky na daň zo závislej činnosti z predchádzajúcich rokov.

 

Príklad

Zamestnávateľ v marci 2023 neodviedol zrazené preddavky na daň v sume 200 €. V ostatných mesiacoch si plnil svoju odvodovú povinnosť. V mesiaci august mal odviesť zamestnávateľ zrazené preddavky v sume 300 €, pričom sa pomýlil a miesto 300 € odviedol 3 000 €. V súlade s § 40 ods. 8 ZDP zamestnávateľ 6. 10. 2023 požiadal o vrátenie naviac zaplatených preddavkov v sume 2 700 €.

Vráti správca dane zamestnávateľovi požadovanú sumu 2 700 € do tridsať dní od podania žiadosti?

Vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ neodviedol všetky preddavky na daň v správnej sume, t. j. neodviedol zrazené preddavky na daň v sume 200 €, správca dane mu požadovanú sumu nevráti. Po uplynutí zdaňovacieho obdobia 2023 zamestnávateľ podá hlásenie, v ktorom si vypočíta preplatok na dani. Preplatok na dani mu správca dane vráti na základe žiadosti v lehote ustanovenej v § 79 daňového poriadku.

Druhý oddiel

Daň právnickej osoby

§ 41

Daňové priznanie
a zdaňovacie obdobie

(1) Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v lehote podľa § 49. Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie a Národná banka Slovenska nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43. Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, a príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b). Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, len príjmy oslobodené od dane. Rovnako nemusí podať daňové priznanie daňovník, ak má príjmy len podľa § 13 ods. 2 písm. a) a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.

(2) Zo zdaniteľných príjmov daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva daňové priznanie jeho právny nástupca. Ak ide o daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, daňové priznanie podáva správca konkurznej podstaty. Ak ide o daňovníka, na ktorého bol vyhlásený malý konkurz,^80aaa) daňové priznanie podáva osoba oprávnená podľa osobitného predpisu.^132d) Za zdaňovacie obdobie podľa odseku 6, počas ktorého dochádza k zrušeniu malého konkurzu a vyhláseniu konkurzu podľa osobitného predpisu,^132e) daňové priznanie podáva správca.

(3) Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie, končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie.

(4) Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie.¹³³⁾ Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie. Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

(5) Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

(6) Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, je až do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bol zrušený konkurz. „Ak sa u daňovníka ruší malý konkurz a vyhlasuje konkurz podľa osobitného predpisu,^132e) nedochádza z tohto dôvodu k zmene zdaňovacieho obdobia ku dňu vyhlásenia konkurzu podľa osobitného predpisu.^132e)

(7) Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňovacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo. V týchto prípadoch sa ku dňu predchádzajúcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra zostavuje účtovná závierka podľa osobitného predpisu.^133a) Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť alebo na družstvo, akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na družstvo, jednoduchej spoločnosti na akcie na akciovú spoločnosť, alebo družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť.

(8) Pri zrušení daňovníka zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku sa zdaňovacie obdobie končí dňom zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka. Pri zrušení daňovníka zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku sa zdaňovacie obdobie končí dňom zverejnenia oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku.^133b)

(9) Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny v lehote podľa § 49 ods. 2.

(10) Ak v súlade s osobitným predpisom¹³⁴⁾ došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Na termín predloženia daňového priznania sa v tomto prípade primerane použijú ustanovenia tohto zákona o termínoch predkladania daňového priznania. Pri zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, na hospodársky rok sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie.

(11) Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva daňovník prestáva byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a súčasne mu nevzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ku ktorému došlo k zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva. Základ dane sa vypočíta podľa § 17 až 29, pričom sa uplatní aj postup podľa § 17f a 17g.

(12) Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva daňovník prestáva byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a súčasne mu vzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, zdaňovacie obdobie sa končí posledným dňom pôvodného zdaňovacieho obdobia daňovníka, ktoré mal pred touto zmenou. Základ dane sa vypočíta podľa § 17 až 29, pričom sa uplatní aj postup podľa § 17f a 17g na presun toho majetku a záväzkov, ktoré sa nevzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(13) Ak bolo vydané rozhodnutie o zrušení daňovníka a zverejnené oznámenie o predpoklade úpadku spoločnosti alebo družstva a nebol podaný návrh na ustanovenie likvidátora spolu so zloženým preddavkom a nebol ani podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok daňovníka,^134aa) zdaňovacie obdobie sa končí dňom výmazu daňovníka z obchodného registra.^134aa)

(14) Ak bola nariadená dodatočná likvidácia,^134ab) zdaňovacie obdobie sa začína dňom obnovenia zápisu spoločnosti alebo družstva v obchodnom registri^134ab) a končí sa dňom výmazu daňovníka z obchodného registra z dôvodu skončenia dodatočnej likvidácie.

 

Komentár k § 41

Daňové priznanie je povinná podať každá právnická osoba, ktorá má sídlo alebo miesto svojho skutočného vedenia na území SR. Ak ide o zahraničnú právnickú osobu tá podáva daňové priznanie ak má príjmy zo zdrojov na území SR, z ktorých sa nevyberá daň zrážkou podľa § 43 ZDP. V prípade, že zahraničná právnická osoba dosahuje príjmy zo zdrojov na území SR, ktoré sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 a táto daň sa u zahraničnej právnickej osoby môže považovať za preddavok, môže táto zahraničná právnická osoba podať daňové priznanie.

Výnimku z povinnosti podania daňového priznania majú daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie a Národná banka Slovenska, ktorí nemusia podať daňové priznanie ak dosahujú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP. ZDP osobitne z daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie vymedzuje ešte niektoré právne formy, ktoré nemusia podať daňové priznanie, ak dosahujú aj iné príjmy, a to:

•    občianske združenie – ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP a členské príspevky,

•    rozpočtová a príspevková organizácia – ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP a príjmy, ktoré sú podľa § 13 ZDP oslobodené od dane,

•    registrované cirkvi a náboženské spoločnosti – ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP a príjmy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky.

Daňové priznanie PO podáva za príslušné zdaňovacie obdobie. Riadnym zdaňovacím obdobím na účely ZDP môže byť kalendárny alebo hospodársky rok.

ZDP vymedzuje osobitné zdaňovacie obdobia, ktoré sa nezhodujú s riadnym zdaňovacím obdobím:

Prípady osobitného vymedzenia zdaňovacieho obdobia, ktoré sa nezhoduje s kalendárnym rokom

Daňovník	Vymedzenie zdaňovacieho obdobia (ZO)
Daňovník zanikajúci bez likvidácie	od začiatku ZO do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu
	ZO počnúc rozhodným dňom a končiace 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom nastal rozhodný deň – v prípade, že právny nástupca ešte nevznikol
Daňovník, u ktorého bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku	od začiatku ZO do dňa zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku
Daňovník, u ktorého bolo zastavené konkurzné konanie z dôvodu nedostatku majetku	od začiatku ZO do dňa zverejnenia oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku
Daňovník, na ktorého bol vyhlásený konkurz	od začiatku ZO do dňa predchádzajúceho dňu vyhlásenia konkurzu
	ak k zrušeniu konkurzu došlo do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz – ZO odo dňa vyhlásenia konkurzu do dňa zrušenia konkurzu
	ak k zrušeniu konkurzu nedošlo do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz: ZO odo dňa vyhlásenia konkurzu do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola na daňovníka vyhlásený konkurz
	následne až do zrušenia konkurzu je ZO kalendárny rok, pričom ak sa konkurz zruší v priebehu zdaňovacieho obdobia končí sa ZO dňom zrušenia konkurzu
Daňovník, ktorý vstúpil do likvidácie	od začiatku ZO do dňa predchádzajúceho dňu vstupu do likvidácie
	ak sa likvidácia skončila do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie – ZO odo dňa vstupu do likvidácie do dňa skončenia likvidácie
	ak sa likvidácia neskončila do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie: ZO odo dňa vstupu do likvidácie do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom vstúpil daňovník do likvidácie následne až do ukončenia likvidácie je ZO kalendárny rok, pričom ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, ZO sa končí dňom skončenia likvidácie
	ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz končí sa ZO dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu
	Od skončenia likvidácie do výmazu spoločnosti z obchodného registra – už ďalšie ZO nevzniká
Daňovník, u ktorého bola nariadená dodatočná likvidácia	ZO začína dňom obnovenia zápisu v obchodnom registri a končí sa dňom výmazu daňovníka z obchodného registra z dôvodu skončenia dodatočnej likvidácie
Daňovník, na ktorého bolo vydané rozhodnutie o zrušení daňovníka a zverejnené oznámenie o predpoklade úpadku spoločnosti alebo družstva a nebol podaný návrh na ustanovenie likvidátora a nebol ani podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok daňovníka	Od začiatku ZO do dňa výmazu daňovníka z obchodného registra
Daňovník, u ktorého došlo k zmene právnej formy nevzťahuje sa na zmenu: s.r.o. na a.s. alebo na družstvo a.s. na s.r.o. alebo na družstvo jednoduchej spoločnosti na akcie na a.s. (od 1. 1. 2017) družstva na a.s. alebo s.r.o.	Od začiatku ZO do dňa predchádzajúceho dňu zápisu zmeny do obchodného registra
	ZO odo dňa zápisu zmeny právnej formy do obchodného registra do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo
Daňovník, ktorý mení zdaňovacieho obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak	od začiatku ZO do dňa predchádzajúceho dňu zmeny. Ak sa právnická osoba rozhodne zmeniť účtovné obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, potom hospodársky rok je súčasne zdaňovacím obdobím. Hospodársky rok predstavuje obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom, t. j. začína prvým dňom mesiaca iným ako január.
Daňovník v reštrukturalizácii	nedochádza k zmene ZO a nevyžaduje sa podanie daňového priznania ku dňu povolenia reštrukturalizácie
Daňovník, u ktorého dochádza k zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia zo SR do ČŠ EÚ na území SR zostáva SP	od začiatku ZO do posledného dňa ZO, ktoré mal daňovník pred zmenou sídla alebo miesta skutočného vedenia
Daňovník, u ktorého dochádza k zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia zo SR do ČŠ EÚ na území SR nezostáva SP	od začiatku ZO do dňa predchádzajúceho dňu, ku ktorému došlo k zmene sídla (zápis zmeny do OR SR)

 

 

 

 

Príklad

Občianske združenie v zdaňovacom období 2023 dosiahlo príjmy z podielu zaplatenej dane, úrokové výnosy na bankovom účte, príjmy z členských príspevkov a príspevok za ubytovanie odídenca poskytnutého v súlade so zákonom č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Je občianske združenie povinné podať daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2023?

V súlade s § 41 ods. 1 ZDP nie je občianske združenie povinné podať daňové priznanie k dani z príjmov len ak dosahuje príjmy, ktoré:

–   nie sú predmetom dane – občianske združenie dosiahlo príjem z podielu zaplatenej dane,

–   sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou – takýmto spôsobom občianske združenie zdaňovalo úrokové výnosy na bankovom účte.

Okrem toho občianske združenie obdržalo aj členské príspevky od svojich členov.

Ak by občianske združenie dosiahlo iba takéto príjmy nemalo by povinnosť podania daňového priznania. Občianske združenie však v zdaňovacom období 2023 obdržalo aj príspevky za ubytovanie odídenca poskytnuté v súlade so zákonom o azyle. Takýto príjem možno považovať za príjem, ktorý je predmetom dane a na základe uvedeného je občianske združenie povinné podať daňové priznanie. Posúdenie zdaniteľnosti príspevkov za ubytovanie odídencov závisí od toho, či príjem z prenájmu u daňovníka podlieha zdaneniu alebo nie. Na základe uvedeného u občianskeho združenia predstavujú príspevky za ubytovanie odídencov za príjem, ktorý podlieha zdaneniu.

§ 42

Platenie preddavkov
na daň

(1) Daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa odseku 6 presiahla 16 600 eur, je povinný platiť, počnúc prvým mesiacom nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, a to vždy do konca príslušného mesiaca. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.

(2) Daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období vypočítaná podľa odseku 6 presiahla 5 000 eur a nepresiahla 16 600 eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka a ak ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.

(3) Ak správca dane neurčí platenie preddavkov na daň podľa odseku 10, preddavky na daň neplatí

a)  daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa odseku 6 nepresiahla 5 000 eur,

b)  daňovník v likvidácii alebo v konkurze v zdaňovacom období podľa § 41 ods. 4 a 6,

c)  daňovník podľa odseku 8.

(4) Daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako zlúčením, splynutím alebo rozdelením, neplatí preddavky na daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol. Daňovník, ktorý počas roka

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

a)  zmenil právnu formu, pokračuje v platení preddavkov na daň vo výške vypočítanej z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zmene právnej formy,

b)  vznikol splynutím, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane daňovníkov zaniknutých splynutím za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníkov,

c)  sa zlúčil s iným daňovníkom, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane

    1. daňovníka zaniknutého zlúčením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka,

    2. daňovníka, s ktorým sa zlúčil zaniknutý daňovník, za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zlúčeniu,

d) vznikol rozdelením, platí preddavky na daň v pomernej výške vypočítanej z dane daňovníka zaniknutého rozdelením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, zodpovedajúcej pomeru vlastného imania zaniknutého daňovníka prevzatého daňovníkom vzniknutým rozdelením.

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

(5) Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období platí preddavky na daň na toto zdaňovacie obdobie podľa odsekov 1 a 2.

(6) Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona.

(7) Do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vrátane použitia sadzby dane podľa § 15 uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Daňovník, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutím alebo rozdelením a pri zlúčení, platí preddavky na daň do lehoty na podanie daňového priznania spôsobom a vo výške podľa odseku 4 písm. b) až d).

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

(8) Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané daňové priznanie, do lehoty na jeho podanie neplatí preddavky na daň. Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania vyrovná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania vo výške vypočítanej z dane uvedenej v daňovom priznaní.

(9) Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie, použijú sa na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Na postup správcu dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.¹²⁶⁾

(10) Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak, ak ide o ich platenie na základe výšky predpokladanej dane, výšky určenej podľa odsekov 3 a 4 a ak daň uvedená v daňovom priznaní, na ktorej základe sú platené preddavky na daň, bola zmenená rozhodnutím správcu dane alebo dodatočným daňovým priznaním. V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň inak.

(11) Ak daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania.

(12) Správca dane vráti do 30 dní odo dňa podania žiadosti daňovníka zaplatené preddavky na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa tohto zákona, alebo rozdiel zaplatených preddavkov na daň, ak daňovník zaplatil preddavky na daň v sume vyššej, akú bol povinný zaplatiť podľa tohto zákona. Na postup správcu dane sa pri vrátení takto zaplatených preddavkov alebo rozdielu zaplatených preddavkov na daň použijú ustanovenia osobitného predpisu.¹²⁶⁾

(13) Výšku preddavkov na daň splatných po lehote na podanie daňového priznania oznámi správca dane daňovníkovi najneskôr päť dní pred splatnosťou preddavku na daň, ak správca dane neuplatní postup podľa odseku 10.

 

Komentár k § 42

-   odseky 1 až 3 stanovujú spôsob a podmienky platenia preddavkov na daň. Výška a periodicita platenia preddavkov na príslušné zdaňovacie obdobie závisí od dane vyčíslenej za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Ak daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie:

•    nepresiahla 5 000 eur – daňovník nemusí do lehoty na podanie daňového priznania platiť preddavky, ak správca dane neurčí platenie preddavkov na daň inak podľa § 42 ods. 10 ZDP,

•    presiahla 5 000 eur a nepresiahla 16 600 eur – daňovník je povinný platiť štvrťročné preddavky, ktoré sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Daňovník so zdaňovacím obdobím hospodársky rok platí preddavky do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka,

•    presiahla 16 600 eur – daňovník je povinný platiť mesačné preddavky, ktoré sú splatné do konca príslušného mesiaca.

 

Príklad

Obchodná spoločnosť má zdaňovacie obdobie hospodársky rok od 1. 6. 2024 do 31. 5. 2025. Daňovníkovi v tomto zdaňovacom období vznikne povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň.

V akých lehotách sú splatné tieto preddavky na daň?

Preddavky na daň u daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ktorý začne 1. 6. 2024 a skončí 31. 5. 2025, sú splatné do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka, tzn. do 2. 9. 2024, 2. 12. 2024, 28. 2. 2025 a 2. 6. 2025.

V súlade s § 27 ods. 4 daňového poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), ak pripadne deň splatnosti preddavku na daň na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, za deň splatnosti preddavku na daň sa považuje najbližší nasledujúci pracovný deň. V kalendárnom roku 2024 sa posúva splatnosť preddavkov na daň za mesiac

•    marec 2024 na 2. 4. 2024,

•    jún 2024 na 1. 7. 2024,

•    august 2024 na 2. 9. 2024,

•    november 2024 na 2. 12. 2024.

Ak správca dane neurčí platenie preddavkov na daň rozhodnutím podľa § 42 ods. 10 ZDP, preddavky na daň okrem daňovníka, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahla 5 000 eur, neplatí aj:

•    daňovník v likvidácií a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie až do dňa skončenia likvidácie,

•    daňovník v konkurze a to počnúc zdaňovacím obdobie, ktoré začína dňom vyhlásenia konkurzu a až do zdaňovacieho obdobia, v ktorom dochádza k zrušeniu konkurzu, pričom daňovník počas reštrukturalizácie platí preddavky na daň rovnako ako pred povolením reštrukturalizácie, čo súvisí so skutočnosťou, že podľa § 14 ods. 2 ZDP povolením reštrukturalizácie u daňovníka nedochádza k zmene zdaňovacieho obdobia, tzn. daňovník podáva daňové priznanie tak, ako keby k povoleniu reštrukturalizácie nedošlo.

•    daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané daňové priznanie, do lehoty na jeho podanie neplatí preddavky na daň.

 

-   odsek 4 vymedzuje platenie preddavkov v prípade zmeny právnej formy a pri uskutočnení podnikovej kombinácie:

•    zmena právnej formy – daňovník pokračuje v platení preddavkov na daň vo výške vypočítanej z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zmene právnej formy,

•    vznikol splynutím – platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane daňovníkov zaniknutých splynutím za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníkov,

•    sa zlúčil s iným daňovníkom – platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane

–   daňovníka zaniknutého zlúčením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka,

–   daňovníka, s ktorým sa zlúčil zaniknutý daňovník, za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zlúčeniu,

•    vznikol rozštiepením – platí preddavky na daň v pomernej výške vypočítanej z dane daňovníka zaniknutého rozdelením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, zodpovedajúcej pomeru vlastného imania zaniknutého daňovníka prevzatého daňovníkom vzniknutým rozdelením.

Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie pokračuje v platení preddavkov vyčíslených v súlade s § 42 ods. 4 písm. b) až d) ZDP až do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k zániku alebo k vzniku z dôvodu rozštiepenia daňovníka.

 

-   odsek 5 Pri platení preddavkov na daň daňovníka, ktorý vznikol v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré bolo kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, sa vychádza z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, aj keď uvedená daň sa týka len časti zdaňovacieho obdobia.

V prípade, ak daňovník predpokladá, že jeho daňová povinnosť v zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období kratšom ako 12 kalendárnych mesiacov bude vyššia, a teda by chcel platiť vyššie preddavky na daň má možnosť požiadať správcu dane o vydanie rozhodnutia o platení preddavkov inak.

 

-   odsek 6 definuje daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ktorou sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 ZDP uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona.

Daňovník – právnická osoba môže vyčíslovať svoju daňovú povinnosť zo základu dane zníženého o daňovú stratu s použitím dvoch sadzieb dane a to vo výške 15 % alebo 21 % v závislosti od výšky zdaniteľných príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie daňovníka.

 

-   odsek 7 Pri preddavkoch platených od začiatku zdaňovacieho obdobia do lehoty na podanie daňového priznania sa vychádza z poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vrátane použitia sadzby dane podľa § 15 ZDP uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.

Pri platení preddavkov na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023 sa u daňovníka so zdaňovacím obdobím kalendárny rok do 31. 3. 2024 (ak si daňovník nepredĺži lehotu na podanie daňového priznania) vychádza z daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2022.

 

Príklad

Daňovník – právnická osoba so zdaňovacím obdobím kalendárny rok v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2022 vykázal na riadku 500 základ dane znížený o odpočet daňovej straty vo výške 32 148,64 eur a riadok 610 nevyplnil, nakoľko si neuplatňoval žiadnu úľavu na dani z príjmov podľa ZDP. V zdaňovacom období 2022 dosiahol zdaniteľné príjmy neprevyšujúce 100 000 eur a preto použil sadzbu dane vo výške 15 %. Na riadku 1110 daňového priznania uviedol daň na účely určenia výšky platenia preddavkov na daň vo výške 4822,30 eura (31 148,64 x 0,15), z čoho mu nevyplynula povinnosť platiť v zdaňovacom období 2023 preddavky na daň.

Na základe akej daňovej povinnosti a v akej výške bude platiť preddavky na daň v roku 2024 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023?

Daňovník vychádza pri platení preddavkov na daň z poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2022 uvedenej na riadku 1110. Keďže táto daň je nižšia ako 5 000 eur, v roku 2024 mu nevzniká povinnosť platiť preddavky na daň do lehoty na podanie daňového priznania.

-   odsek 8 V zdaňovacom období, v ktorom daňovník vznikne (s výnimkou prípadov, ak ide o daňovníka vzniknutého zlúčením, splynutím alebo rozdelením) nie je povinný platiť preddavky na daň. Daňovú povinnosť vysporiada až pri podaní daňového priznania. V zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom daňovník vznikol preddavky na daň do lehoty na podanie daňového priznania neplatí. Na rozdiel od ostatných daňovníkov, novovzniknutý daňovník má povinnosť vyrovnať rozdiel na preddavkoch splatných do lehoty na podanie prvého daňového priznania. Tento rozdiel je povinný vyrovnať do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania vo výške vypočítanej z dane uvedenej v prvom podanom daňovom priznaní.

 

-   odsek 9 Ak daňovník platil preddavky na daň do lehoty na podanie daňového priznania a ich výška je odlišná od výšky preddavkov vyčíslených na základe poslednej daňovej povinnosti (preddavky na zdaňovacie obdobie 2023 z daňového priznania za rok 2022) a platené preddavky sú:

•    v nižšej výške akoby mal platiť na základe podaného daňového priznania – daňovník nemá povinnosť vyrovnania rozdielu vo výške týchto preddavkov. Daňová povinnosť sa vysporiada až podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie, na ktoré sú preddavky platené. Rovnako sa postupuje aj pri preddavkoch, ktorých výšku určil správca dane rozhodnutím o platení preddavkov inak podľa § 42 ods. 10 ZDP. To znamená, že ani preddavky na daň, ktoré daňovník platí na základe rozhodnutia správcu dane nepodliehajú vyrovnaniu,

•    vo vyššej výške akoby mal platiť na základe podaného daňového priznania – rozdiel na preddavkoch sa použije na budúce preddavky na daň alebo sa na základe žiadosti daňovníka vrátia. Správca dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka postupuje pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku.

 

-   odsek 10 Správca dane môže na základe žiadosti daňovníka alebo z vlastného podnetu rozhodnutím zmeniť preddavky na daň platené podľa pravidiel upravených ZDP, a to ak ide o:

•    prípady, kedy daňovník preddavky na daň neplatí a ak ide o platenie preddavkov na daň u novovzniknutých daňovníkov,

•    prípady, kedy daň uvedená v daňovom priznaní, na ktorej základe sú platené preddavky na daň, bola zmenená rozhodnutím správcu dane (napr. po daňovej kontrole) alebo dodatočným daňovým priznaním (podanie dodatočného daňového priznania u právnickej osoby nezakladá povinnosť upraviť platenie preddavkov na daň).

Správca dane môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň inak aj z iných dôvodov, ako sú vyššie uvedené.

 

Príklad

Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie so zdaňovacím obdobím kalendárny rok v zdaňovacom období 2023 dosiahol mimoriadny príjem (výnos) z predaja majetku, na základe ktorého vyčíslil na r. 1100 daň na účely určenia preddavkov na daň vo výške 20 400 eur, z čoho daňovníkovi vyplynula povinnosť platenia mesačných preddavkov na daň vo výške 1 700 eur na zdaňovacie obdobie 2024.

Je daňovník povinný platiť tieto preddavky, aj ak bol tento príjem dosiahnutý mimoriadne, t. j. išlo o výnimočnú situáciu, ktorá nastala jednorazovo?

Platenie preddavkov na daň z príjmov je nastavené v závislosti od vyčíslenia dane na účely určenia preddavkov na daň uvedenej na riadku 1100 daňového priznania a to pre všetkých daňovníkov bez rozdielu. Ak daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie vyčíslil vysokú daň na účely určenia preddavkov na daň iba z dôvodu jednorazového príjmu z predaja majetku, ktorý v nasledujúcom zdaňovacom období neočakáva a nechce platiť preddavky na daň, resp. by mal záujem platiť preddavky na daň v nižšej výške, môže požiadať správcu dane o určenie preddavkov inak. Správca dane môže na žiadosť daňovníka vydať rozhodnutie o platení preddavkov inak, v ktorom určí daňovníkovi povinnosť platenia preddavkov v nižšej výške alebo ho od platenia preddavkov oslobodí.

-   odsek 13 Finančná správa oznamuje daňovníkom, ktorým vzniká na základe podaného daňového priznania povinnosť platenia preddavkov, výšku a splatnosť preddavku na daň z príjmov platených po lehote na podanie daňového priznania. Správca dane oznámi túto skutočnosť daňovníkovi najneskôr 5 dní pred splatnosťou preddavku na daň, ak správca dane nevydá rozhodnutie o platení preddavkov inak.

Tretí oddiel

Spoločné ustanovenia na vyberanie
a platenie dane

§ 43

Daň vyberaná zrážkou

(1) Daň sa vyberá zrážkou vo výške

a)  10 % z príjmov podľa odseku 3 písm. r) a s), okrem príjmov zdaňovaných podľa písmena c),

b)  19 % z príjmov podľa odsekov 2 a 3, okrem príjmov zdaňovaných podľa písmen a) a c),

c)  35 % z príjmov podľa odsekov 2 a 3, ak sú tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x).

(2) Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov (§ 16 ods. 2), ktorá je zaregistrovaná podľa tohto zákona, sa vyberá zrážkou, ak ide o príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. c) až e) prvého, druhého, štvrtého, desiateho a dvanásteho bodu, § 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu, ak plynú daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x), a o príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. k), úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa osobitného predpisu.⁷⁶⁾

(3) Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o

a)  úrok, výhru alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov, z účtov stavebných sporiteľov a z vkladových účtov s výnimkou, ak je príjemcom úroku alebo výnosu podielový fond,⁶⁶⁾ doplnkový dôchodkový fond,³⁵⁾ dôchodkový fond,^134a) banka alebo pobočka zahraničnej banky⁹⁴⁾ alebo Exportno-importná banka Slovenskej republiky,⁹⁵⁾

b)  výnos z majetku v podielovom fonde,^74b) príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), výnos z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov a z vkladových listov s výnimkou, ak je príjemcom výnosu alebo príjmu podielový fond,⁶⁶⁾ doplnkový dôchodkový fond³⁵⁾ a dôchodkový fond,^134a)

c)  peňažnú výhru v lotériách a iných podobných hrách a peňažnú výhru z reklamných súťaží a žrebovaní [§ 8 ods. 1 písm. i)] okrem výhier oslobodených od dane podľa § 9,

d)  peňažnú cenu z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží [§ 8 ods. 1 písm. j)] s výnimkou cien oslobodených od dane podľa § 9,

e)  dávku z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu^34a) a dávku z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu³⁵⁾ [§ 7 ods. 1 písm. d)],

f)  plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku [§ 7 ods. 1 písm. e)],

g)  príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv,¹³⁵⁾ ktorými sú

    1. príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane prijatých úrokov z omeškania a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,

    2. zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov tohto fondu,

    3. príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak,

h)  príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu²⁷⁾ podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy podľa § 6 ods. 4, ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14,

i)  výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska,

j)  poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem podľa § 5 alebo § 6, vrátené zdravotnou poisťovňou tomuto daňovníkovi z ročného zúčtovania poistného,^136aa) poistné zo zaplateného poistného na sociálne poistenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem podľa § 5 alebo § 6, vrátené Sociálnou poisťovňou tomuto daňovníkovi z ročného zúčtovania poistného plateného preddavkami,²¹⁾

k)  náhradu za stratu na zárobku vyplatenú zamestnancovi podľa osobitného predpisu,^23aa) ak sa na účely jej výpočtu nevychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu.^23ab)

l)  výnos (príjem) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska.

m) kompenzačné platby podľa osobitného predpisu,^37ad)

n)  výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie fyzickej osobe, okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok plynúcich tejto fyzickej osobe,

o)  peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa [§ 8 ods. 1 písm. l)] okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,^37ab)

p)  poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie vrátené zdravotnou poisťovňou z ročného zúčtovania poistného z dôvodu uplatnenia odpočítateľnej položky podľa osobitného pred­pisu.^136aaa)

q)  príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu^37af) [§ 8 ods. 1 písm. o)].

r)  príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g), okrem príjmov zdaňovaných podľa odseku 2, plynúce fyzickej osobe a príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. g) oslobodených od dane podľa § 9; daň vyberaná zrážkou sa nevyberá z príjmov, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ak je ich príjemcom podielový fond,⁶⁶⁾ doplnkový dôchodkový fond³⁵⁾ a dôchodkový fond.^134a)

s)  príjmy podľa § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, ak sú vyplácané daňovníkovi z nespolupracujúceho štátu, a príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácané verejnou obchodnou spoločnosťou alebo komanditnou spoločnosťou, ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva,

  t) vyplatené oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v sume prevyšujúcej podiel podľa § 17e ods. 14,

[Dňom 1. marca 2024 v § 43 ods. 3 písm. t) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo z precenenia pri rozdelení odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev v sume prevyšujúcej podiel podľa § 17ea ods. 13“.]

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

u)  príjmy z činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu,^29aa) ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14.

(4) Základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri príjmoch uvedených v odsekoch 2 a 3 je iba príjem, ak sa nepostupuje podľa odseku 5, 9 alebo odseku 10. Základ dane a daň sa zaokrúhľujú podľa § 47; v prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia.

(5) Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených

a)  v odseku 3 písm. e) a f) je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné; v prípade preddavkovo uskutočňovaných výplat z poistenia pre prípad dožitia určitého veku podlieha dani vyberanej zrážkou rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom pri výplate z poistenia celkový úhrn súm plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku presiahne celkový úhrn súm zaplateného poistenia, pričom vybraná daň z predchádzajúcich výplat sa započíta na úhradu celkovej dane; ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať,

b)  v odseku 3 písm. h) je príjem znížený o zrazený príspevok podľa osobitného predpisu,^136ad)

c)  v odseku 3 písm. i) a l) je úhrn týchto výnosov (príjmov) v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich vyplateniu, poukázaniu alebo pripísaniu v prospech daňovníka znížených o obstarávaciu cenu dlhopisov vyradených z majetku podľa osobitného predpisu¹⁾ v príslušnom zdaňovacom období a poplatky súvisiace s ich obstaraním.

d)  v odseku 2 a odseku 3 písm. r) a s) je vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota jednotlivého splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.

e)  v odseku 2 je príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov znížený o hodnotu príspevku do kapitálového fondu z príspevkov splateného daňovníkom [§ 2 písm. ac)].

(6) Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Daň vyberanú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň, ak bola vybraná z

a)  príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou,

b)  príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. c) a e) prvého, druhého, štvrtého, desiateho a dvanásteho bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa osobitného predpisu⁷⁶⁾ a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

c)  príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) okrem daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska.

(7) Ak sa daňovník podľa odseku 6 písm. a) až c) rozhodne daň vyberanú zrážkou z príjmov podľa odseku 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku;¹²⁶⁾ rovnako aj spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti si môže odpočítať pomernú časť dane, ktorá bola zrazená verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a to v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na spoločníka alebo komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom; manželia, ktorým plynú príjmy z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pri ktorých možno odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok, si môžu odpočítať pomernú časť zrazenej dane, a to v rovnakom pomere, v akom sa zdaňujú tieto príjmy.

(8) Daňovník, ktorý si môže podľa odseku 7 odpočítať daň vybranú zrážkou a ktorý pri zisťovaní základu dane postupuje podľa § 17 až 29, zahrnie príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane.

(9) Ak plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od správcovskej spoločnosti,⁶⁶⁾ je základom dane pre daň vyberanú zrážkou vyplácaný výnos z majetku v podielovom fonde^74b) znížený o príjmy prijaté správcovskou spoločnosťou, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

(10) Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka sa považuje aj príjem dosiahnutý v dôsledku zápočtu vzájomných pohľadávok a záväzkov alebo priradenie nákladov stálej prevádzkarni jej zriaďovateľom, ktorý uskutočnil úhrady vzťahujúce sa k týmto nákladom v inom štáte. Pri vyplatení (vrátení) podielového listu sa vykoná zrážka dane z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je úhrn predajných cien podielových listov pri ich vydaní; ak ide o príjemcu, ktorým je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi držiaci podielové listy vo svojom mene pre svojich klientov v rámci poskytovania investičnej služby na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez zriadenia pobočky, zrážka dane sa nevykoná a platiteľom dane vyberanej zrážkou z vyplatenia (vrátenia) podielového listu je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi. Rovnaký postup sa použije aj v prípade, ak vypláca podielové listy alebo obdobné cenné papiere zahraničný subjekt kolektívneho investovania alebo zahraničná správcovská spoločnosť.^136a)

(11) Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie. Súčasne je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje súhrnné údaje o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou v členení na daňovníkov podľa

a)  § 2 písm. d), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x),

b)  § 2 písm. e), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x); ak tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo obsahuje aj údaje v členení podľa písmena c),

c)  § 2 písm. x); pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zrazenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zrazenej dane, pričom, ak ide o

     1. fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,

     2. právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

(12) Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.

(13) Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. g) je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov¹³⁵⁾ alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy.¹³⁵⁾ Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv.¹³⁵⁾ Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.

(14) Z príjmov podľa odseku 3 písm. h) a u) sa daň nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje identifikačné údaje o daňovníkovi, ktorým je fyzická osoba, a to meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo alebo dátum narodenia, ak ide o daňovníka, ktorý nemá pridelené rodné číslo v Slovenskej republike.

(15) Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. i) a l) je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska. Títo platitelia sú povinní daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom im boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech. Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.

(16) Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. n) je obchodník s cennými papiermi, ktorý drží finančné nástroje a peňažné prostriedky klientov, z ktorých tieto príjmy plynú.

(17) Platiteľom dane z nepeňažných plnení uvedených v odseku 3 písm. o) je príjemca nepeňažného plnenia. Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijaté. Na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, je správcovi dane povinný predložiť

a)  platiteľ dane do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí kalendárneho roka oznámenie o zrazení a odvedení dane; toto tlačivo obsahuje údaje o výške nepeňažného plnenia od jednotlivých držiteľov a o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom platiteľ poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené,

b)  držiteľ do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie poskytnuté, oznámenie o výške nepeňažného plnenia, dátume jeho poskytnutia, a tiež údaje o fyzickej osobe, ktorej bolo poskytnuté, a to meno, priezvisko, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom fyzická osoba poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo tejto fyzickej osoby, ak jej bolo pridelené.

(18) Ak platiteľ dane podľa odseku 17 nemá pridelené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný oznámiť správcovi dane začatie poberania týchto nepeňažných plnení do pätnástich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom nepeňažné plnenie prijal. Platiteľ dane, ktorému do lehoty na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný odviesť daň správcovi dane v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane. V rovnakej lehote je tento platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane aj oznámenie o zrazení a odvedení dane. Vzor oznámenia podľa prvej vety určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, pričom toto tlačivo obsahuje aj meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a rodné číslo fyzickej osoby alebo dátum narodenia, ak ide o zahraničnú fyzickú osobu.

(19) Výšku nepeňažného plnenia uvedenú v odseku 3 písm. o) je povinný držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol. Ak nepeňažné plnenie poskytol držiteľ prostredníctvom iného držiteľa, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie tohto plnenia, výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi tohto plnenia a správcovi dane podľa odseku 17 písm. b) oznamuje tento iný držiteľ, ak sa držitelia písomne nedohodnú inak; to neplatí, ak je týmto držiteľom, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od držiteľa, zahraničná osoba.

(20) Príjmy uvedené v odseku 3 písm. o) plynúce daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa zdania daňou vyberanou zrážkou, a to aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí. Pri peňažnom plnení a nepeňažnom plnení uvedenom v odseku 3 písm. o) plynúcom zo zdrojov v zahraničí postupuje prijímateľ týchto plnení spôsobom uvedeným v odsekoch 17 a 18. Ak je toto peňažné plnenie a nepeňažné plnenie vyplatené alebo poskytnuté držiteľom, ktorým je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, postupuje sa pri peňažnom plnení podľa odsekov 10 až 12 a pri nepeňažnom plnení podľa odsekov 17 až 19. Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy uvedené v odseku 3 písm. o) zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

(21) Ak podmienka priameho podielu na základnom imaní počas najmenej 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov pre oslobodenie príjmov podľa § 13 ods. 2 písm. f) a h) je splnená po dni, v ktorom platiteľ dane vyplatil príjem daňovníkovi, správca dane na základe žiadosti vráti daň zrazenú platiteľom dane daňovníkovi. Daňovník môže požiadať o vrátenie tejto zrazenej dane najskôr v prvý deň po uplynutí 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri vrátení dane sa postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.¹²⁶⁾ Žiadosť o vrátenie dane podáva daňovník na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, pričom žiadosť musí obsahovať identifikačné údaje daňovníka, a to názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, a ďalšie údaje potrebné na vrátenie zrazenej dane.

(22) Príjmy uvedené v odseku 3 písm. i) a l) plynúce daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou, okrem Národnej banky Slovenska, sa zdania daňou vyberanou zrážkou, a to aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí. Pri príjmoch uvedených v odseku 3 písm. i) a l) plynúcich zo zdrojov v zahraničí postupuje prijímateľ, okrem Národnej banky Slovenska, spôsobom uvedeným v odseku 15. Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou, okrem Národnej banky Slovenska, príjmy uvedené v odseku 3 písm. i) a l) zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

(23) Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou môže zamedziť dvojitému zdaneniu podľa odsekov 20 a 22 v oznámení platiteľa dane o zrazení a odvedení dane podľa odseku 15 a odseku 17 písm. a). Držiteľ, ktorým je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, vystaví na účely zamedzenia dvojitého zdanenia prijímateľovi peňažného plnenia uvedeného v odseku 3 písm. o) potvrdenie o výške tohto plnenia a zrazenej dani podľa odseku 10 v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo peňažné plnenie vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech prijímateľa. Ak prijímateľ v takomto prípade zamedzuje dvojitému zdaneniu podľa odseku 20, toto potvrdenie je prílohou oznámenia podľa odseku 17 písm. a). Ak výsledkom zamedzenia dvojitého zdanenia je suma na vrátenie, na postup správcu dane sa pri jej vrátení použijú ustanovenia osobitného predpisu.¹²⁶⁾

(24) Platiteľom dane z príjmov podľa odseku 3 písm. s) je

a)  vyplácajúca verejná obchodná spoločnosť alebo vyplácajúca komanditná spoločnosť, ak má sídlo na území Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej sa vyplácajú uvedené príjmy spoločníkom verejných obchodných spoločností alebo komplementárom komanditných spoločností,

b)  vyplácajúca obchodná spoločnosť alebo vyplácajúce družstvo so sídlom na území Slovenskej republiky, ak vypláca tieto príjmy daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorým je zahraničná osoba, ktorá nepodlieha zdaneniu obdobne ako spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, zriadená a umiestnená na území Slovenskej republiky, pričom ak takáto zahraničná osoba nepreukáže vyplácajúcej obchodnej spoločnosti alebo vyplácajúcemu družstvu konečných príjemcov vyplácaných príjmov, vyberie daň zrážkou z celej vyplatenej sumy príjmov.

(25) Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1, zrazí daň vo výške podľa odseku 1 písm. c) z tohto príjmu a v oznámení o zrazení a odvedení dane podávanom podľa odseku 11 neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi, ak ide o

a)  fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,

b)  právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.

 

Komentár k § 43

Zrazenie dane je jedným z inštitútov, ktorých cieľom je zabezpečiť daň pri zdroji. Výberom dane týmto spôsobom sa v zásade uspokojivo rieši otázka nielen zabezpečenia predchádzania daňových únikov, a to predovšetkým v prípade vyplácania príjmov do zahraničia, ale aj zabezpečenia jednoduchšieho a prehľadnejšieho výberu daní.

Zároveň odbremeňuje daňovníka, príjemcu platby, od povinnosti podávania daňového priznania len z titulu poberania príjmov vysporiadaných pri zdroji, pričom uvedené môže nastať nielen v prípade, ak plynú takéto príjmy do zahraničia, ale aj v prípade, ak plynú na území SR a daňovník nepoberá iný druh príjmov.

Charakteristickým znakom tejto formy zabezpečenia dane pri zdroji je prenesenie zodpovednosti za vyberanie dane na subjekt, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhradu v prospech daňovníka, t. j. platiteľa dane. Platiteľ dane je povinný zraziť alebo zabezpečiť daň daňovníkom so sídlom alebo bydliskom v zahraničí.

Vo väčšine prípadoch sa zrazením dane považuje daňová povinnosť daňovníka za splnenú a vysporiadanú, a to aj u fyzických osôb aj právnických osôb.

Ustanovenie § 43 ZDP, však upravuje aj špecifické situácie, kedy zrazením dane nie je daňová povinnosť vysporiadaná, ale daňovník sa môže rozhodnúť aj inak.

Ide o prípady taxatívne určené v § 43 ods. 6 písm. a) až c) a § 43 ods. 14 ZDP.

V prípade príjmov vymedzených v § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP sa daňovník môže rozhodnúť, že z týchto príjmov bude mať daňovú povinnosť zrazením dane vysporiadanú alebo nie, pričom práve v prípade, ak sa rozhodne o tom, že zrazením dane nebude považovať svoju daňovú povinnosť za vysporiadanú ale využije postup uvedený v § 43 ods. 7 ZDP, musí tieto príjmy už zahrnúť do daňového priznania a daňovú povinnosť si vysporiadať týmto spôsobom. Samozrejme pri určení daňovej povinnosti potom už použije sadzbu dane platnú v § 15 ZDP.

Uvedené potvrdzuje aj znenie ustanovení týkajúcich sa:

–   fyzických osôb, a to § 4 ods. 6 a ods. 7 ZDP,

–   fyzických osôb/podnikateľov a právnických osôb podľa § 17 ods. 3 písm. a) a ods. 4 ZDP,

podľa ktorých sa do základu dane nezahŕňa príjem, z ktorého je vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 ZDP splnená daňová povinnosť, alebo pri ktorom daňovník nevyužil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 ZDP. Tento príjem je súčasťou základu dane, ak daňovník využil možnosť daň vyberanú zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 ZDP.

Okrem vyššie uvedených taxatívne vymedzených príjmov v § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP, ktoré sú výnimkou z pravidla vysporiadania daňovej povinnosti daňovníka zrazením dane z vymedzených príjmov v § 43 ZDP sú ďalšou špeciálnou výnimkou príjmy vyplácané fyzickej osobe podľa autorského zákona, ktoré sa svojou podstatou zahrňujú medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) a ods. 4 ZDP, kde sa daňovník (autor, umelec) môže s platiteľom dane dohodnúť dopredu pred vyplatením príjmu (honoráru), že mu platiteľ dane vôbec nezrazí daň, ale si príjem daňovo vysporiada prostredníctvom daňového priznania.

 

-   v odseku 1 sú riešené sadzby dane pre daň vyberanú zrážkou.

Sadzba dane pre daň vyberanú zrážkou je určená vo výške

–   7 % – špeciálne pre podiely na zisku určené

•    pre fyzické osoby v § 3 ods. 1 písm. e) a g), t. j. napr. podiely na zisku vyplácané zo zisku obchodnou spoločnosťou alebo družstvom určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo podiely členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom tohto pozemkového spoločenstva vo výške presahujúcej sumu určenú pre oslobodenie (500 eur na každý podiel jednotlivo); uvedená sadzba dane neplatí, ak sú tieto podiely vyplácané daňovníkom s bydliskom na území nespolupracujúceho štátu [§ 2 písm. x) ZDP], ktorým sa takéto podiely zdaňujú 35 % sadzbou dane,

•    podiely na zisku vyplácané spoločníkom (platí aj pre právnické osoby aj fyzické osoby) verejných obchodných spoločností alebo komplementárom komanditných spoločnosti vyplácaných týmto spoločníkom alebo komplementárom z majetkovej účasti verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti na inej právnickej osobe [§ 12 ods. 7 písm. c) druhý bod, § 3 ods. 1 písm. f) ZDP]; uvedená sadzba dane neplatí, ak sú podiely vyplácané daňovníkom s bydliskom alebo sídlom na území nespolupracujúceho štátu, ktorým sa takéto podiely zdaňujú 35 % sadzbou dane,

–   19 % zo všetkých ostatných príjmov podliehajúcich dani vyberanou zrážkou, na ktoré sa nevzťahuje sadzba dane 7 % a 35 % určená v § 43 ods. 1 písm. a) a c) ZDP a 

–   35 %, ak sú vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nespolupracujúceho štátu.

 

Základom dane pre daň vyberanú zrážkou je iba príjem okrem zákonom uvedených prípadov, kde je možné odpočítať určené výdavky. Možnosť uplatnenia výdavkov je určená pre prípady uvedené v § 43 ods. 5, 9 alebo 13 ZDP.

-   odsek 2

V ustanovení § 43 ods. 2 ZDP sú špecificky vymedzené len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, a ktoré sú vyplácané daňovníkom s ODP do zahraničia.

Ide o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 ZDP, okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov (§ 16 ods. 2), ktorá je zaregistrovaná podľa § 49a ods. 5 ZDP.

Presnejšie ide o príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. c) až e) prvého, druhého, štvrtého bodu, desiateho a dvanásteho bodu, § 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu, ak plynú daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) ZDP a o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. k), úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa zákona o cenných papieroch.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa medzi príjmy zo zdroja na území SR uvedené v § 16 ZDP pre daňovníka s ODP doplnili aj výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok. Tieto sa však zákonom č. 128/2023 Z. z. s účinnosťou dňom vyhlásenia, t. j. 18. 4. 2023 opätovne vypustili zo zdroja príjmov v § 16 ZDP, čo znamená, že nebudú na území SR zdaniteľným príjmom. Podľa prechodného ustanovenia § 52zzt zákona č. 128/2023 Z. z. sa znenie § 43 ods. 6 písm. d) v znení účinnom do dňa predchádzajúceho dňu vyhlásenia sa použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.

Poznámka

 

Podľa § 2 písm. x) ZDP, daňovníkom nespolupracujúceho štátu je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“); ministerstvo zaradí do tohto zoznamu štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o ZDZ alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní alebo štát, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská republika viazaná a bez toho, aby bolo pri zdanení dotknuté uplatnenie zmluvy o ZDZ, ministerstvo vyradí z tohto zoznamu štát, ktorý:

 

1. je uvedený v zozname Európskej únie obsahujúcom štáty, ktoré nespolupracujú na daňové účely, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie k 1. januáru kalendárneho roka, alebo

2. neuplatňuje daň z príjmov právnických osôb, alebo

3. uplatňuje nulovú sadzbu dane z príjmov právnických osôb.

 

Uvedené znamená, že nepostačuje pre zaradenie štátu do zoznamu spolupracujúcich štátov ich transparentnosť z pohľadu možnosti preveriť si údaje a vymeniť informácie cez zmluvy o ZDZ a ďalšie medzinárodné zmluvy o výmene informácií tu uvedené, ale zároveň sa berie do úvahy aj úroveň zdanenia v týchto štátoch.

Pri posudzovaní neuplatňovania dane z príjmov právnických osôb alebo uplatňovania nulovej sadzby dane z príjmov právnických osôb sa berie do úvahy príslušná štatistika Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a analógia s daňou z príjmov právnických osôb uplatňovanou v SR. Štáty, ktoré budú uvedené na zozname nespolupracujúcich štátov EÚ, pričom budú zmluvným štátom SR na základe zmluvy o ZDZ, nebudú zaradené na národný zoznam (spolupracujúcich štátov) uverejnený na webovom sídle MF SR.

Takáto situácia však nebude mať vplyv na uplatnenie danej zmluvy o ZDZ a jej prednosť pred zákonom podľa § 1 ods. 2 zákona.

Ministerstvo financií každoročne zverejňuje zoznam spolupracujúcich štátov na svojom webovom sídle, pričom platný zoznam na rok 2022 je uverejnený na linku

https://www.mfsr.sk/files/archiv/56/Zoznam-spolupracujucich-statov-podla-2-pism.pdf.

V rámci uvedených ustanovení sa daň vyberá zrážkou z príjmov plynúcich daňovníkovi s ODP

–   zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti, zo stavebných a montážnych činností a projektov a podobných činností poskytovaných na území SR, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne,

–   z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území SR bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu; ak v úhrade sprostredkujúcej osobe nie je preukázaná skutočná výška príjmu umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb, považuje sa za príjem týchto osôb celá úhrada,

Príjmy umelcov a športovcov podliehajú na území SR zdaneniu daňou vyberanou zrážkou v súlade s § 43 ods. 2 ZDP. Sadzba zrážkovej dane je 19 %, pričom ak by bol príjem vyplácaný daňovníkovi s ODP, ktorý má bydlisko v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ, táto môže modifikovať výšku sadzby dane. V prevažnej miere však zmluvy o ZDZ neustanovujú žiadnu sadzbu dane pre príjem umelcov a športovcov, a preto sa aplikuje výlučne domáci daňový predpis. V zmluvách o ZDZ je príjem športovcov a umelcov uvedený v samostatnom článku – Umelci a športovci (väčšinou článok 17).

V prípade, ak by sa takýto príjem vyplácal daňovníkovi s bydliskom alebo sídlom v tzv. nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP, bude sa zrážať daň vo výške 35 %.

Poznámka

 

Aj v prípade, ak by na území SR poriadala vystúpenie zahraničného umelca napr. zahraničná agentúra, je táto v pozícii zahraničného platiteľa dane, ktorá má zrážkovú daň za umelca vybrať a to v nadväznosti na § 48 ods. 1 písm. b) ZDP, podľa ktorého je platiteľom dane podľa § 35, 43 a 44 je aj fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá vypláca, poukazuje alebo pripisuje príjem podľa § 16 ods. 1 písm. d) ZDP.

Tieto príjmy nie sú vysporiadané automaticky zrazením dane podľa § 43 ods. 6 ZDP, ale daňovník sa môže rozhodnúť, či využije ustanovenie § 43 ods. 7 ZDP a bude považovať zrazenú daň za preddavok.

V tomto prípade na území SR podá daňové priznanie, pričom si uvedený príjem zahrnie do zdaniteľných príjmov v príslušnom základe dane (čiastkovom základe dane). Ak daňovník s ODP využije možnosť danú ustanovením § 43 ods. 7 ZDP, potom už bude príjmy zdaňovať sadzbou dane stanovenou v § 15 ZDP.

Poznámka

 

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa príjmy umelcov spadajúcich pod autorské práva, posudzujú podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP v nadväznosti na § 43 ods. 14 ZDP (bližšie uvedené v komentári k týmto ustanoveniam). Uvedené platí aj pre umelcov – daňovníkov s ODP, ktorí si môžu vybrať postup uvedený v § 43 ods. 2 a ods. 6 ZDP a rovnako aj postup podľa § 43 ods. 3 písm. h) a ods. 14 ZDP.

 

Príklad

Český spevák bude vystupovať v Prešove na koncerte organizovanom slovenskou agentúrou. Zmluva o ZDZ uzavretá medzi SR a ČR umožňuje zdaniť odmeny za vystúpenie umelcov v štáte uskutočnenia koncertu, t. j. v štáte zdroja. Podľa § 16 ods. 1 písm. d) ZDP je príjem umelcov z činnosti vykonávanej na území SR zdaniteľným príjmom zo zdroja na území SR, ktorý je zdaňovaný zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP. Z odmeny, ktorú vypláca agentúra tomuto spevákovi, musí ako platiteľ dane zraziť daň vo výške 19 %.

Spevák sa môže rozhodnúť, že si stanoví základ dane podľa ustanovení § 17 až § 29 ZDP a v nadväznosti na § 4 ods. 6 a § 43 ods. 7 ZDP vyčísli daňovú povinnosť prostredníctvom podaného daňového priznania a zrazenú daň si odpočíta ako už uhradený preddavok na daň.

!     Upozornenie

Aj keď príjmy umelcov a autorov spadajú na území SR pod spoločný autorský zákon (umelci/práva príbuzné autorským právam), pre daňové účely ich je potrebné na účely medzinárodného zdanenia rozlišovať práve na príjmy umelcov podľa § 16 ods. 1 písm. d) ZDP a článku Umelci a športovci (väčšinou článok 17) a príjmy autorov za vytvorenie diela spadajúceho pod ustanovenie § 16 ods. 2 ZDP zdaňované len ak na zemí SR vzniká stála prevádzkareň a článok zisky podnikov (väčšinou článok 7) v nadväznosti na stálu prevádzkareň (väčšinou článok 5).

V prípade príjmov umelcov tieto tiež delíme na aktívne príjmy, t. j. príjmy z výkonu činnosti, ktoré sú zdaniteľné podľa § 16 ods. 1 písm. d) ZDP a v prípade zmluvného štátu podľa článku Umelci a športovci uvedeného v danej zmluve, a pasívne príjmy, t. j. príjmy z použitia umeleckého výkonu, ktoré sú príjmami podľa § 16 ods. 1 písm. e) druhý bod ZDP (práva príbuzné autorskému právu) a v prípade zmluvného štátu podľa článku Licenčné poplatky.

Bližšie k zdaneniu príjmov spadajúcich pod autorský zákon v § 43 ods. 3 písm. h) ZDP.

 

–   z úhrad od daňovníkov s NDP a od stálych prevádzkarní daňovníkov s ODP, ktorými sú

•    odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),

•    odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,

V prípade, ak sú tieto príjmy vyplácané daňovníkovi, ktorý je rezidentom v štáte, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ, pri ich zdanení sa postupuje výlučne podľa ustanovení ZDP, t. j. z týchto príjmov bude zrazená daň podľa § 43 ZDP.

Ak sú vyplácané daňovníkovi s ODP, ktorý je rezidentom v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, do riešenia zdanenia vstupuje aj príslušná zmluva o ZDZ.

Ak zmluva dovoľuje zdaniť, tento príjem v štáte zdroja, pričom stanovuje aj percento sadzby dane, ktorou môže byť uvedený príjem zdanený a toto je nižšie alebo rovné sadzbe dane platnej na území SR, bude zdanené touto sadzbou. Ak by však bolo v zmluve o ZDZ stanovené vyššie percento sadzby na zdanie tohto príjmu, potom sa zdaňuje maximálne vo výške sadzby dane stanovenej ZDP, t. j. vo výške 19 % (zmluva o ZDZ nikdy nesmie sprísniť vnútroštátny daňový predpis). Aj v tomto prípade spôsob zdanenia určuje ZDP a z tohto príjmu je daň vyberaná zrážkou podľa § 43 ZDP.

 

Príklad

Spoločnosť, ktorá sídli v ČR, vynašla a dala si patentovať špeciálnu nanotechnológiu. Slovenská spoločnosť kúpila všetky majetkové práva k tomuto vynálezu. Túto technológiu chce využiť v rámci svojej výroby, čím získa konkurenčnú výhodu na trhu.

Bude úhrada českej spoločnosti zdanená na Slovensku? Ak áno, ako?

Keďže ide o úplný prevod majetkových práv k predmetu priemyselného vlastníctva, transakciu posudzujeme na daňové účely ako predaj majetku. Platba za nadobudnutie úplných majetkových práv nie je zdaniteľným príjmom na území SR.

Pri zdaňovaní práv k duševnému vlastníctvu na území SR postupujeme nielen podľa ZDP alebo zmluvy o ZDZ so štátom, kde má sídlo alebo bydlisko skutočný poskytovateľ alebo prijímateľ licencií ale zdanenie týchto práv nám upresňuje aj Pokyn Ministerstva financií č. 3399/1998-62 k zdaňovaniu príjmov, ktorých zdroj je na území SR podľa § 22 ods. 1 písm. d) bod 1 a 2 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Tento je primerane použiteľný aj za účinnosti potom platných noviel zákona o daniach z príjmov, zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov s jeho platnými novelami ako aj ZDP účinného v súčasnosti.

V kontexte článkov zmlúv o ZDZ vychádzajúcich z modelovej zmluvy OECD a jej komentára sú predmetné platby považované za licenčné poplatky.

Licenčné poplatky uvedené v článku 12 modelovej zmluvy OECD (vzhľadom na licencie na použitie patentov a podobného vlastníctva (majetku) a vzhľadom na podobné platby) sú pre príjemcu v princípe príjmami z prenájmu. Prenájom sa môže poskytnúť v súvislosti s podnikom (napr. použitie autorského práva na literárne dielo poskytnuté vydavateľom alebo použitie patentu poskytnuté vynálezcom) alebo celkom nezávisle od akejkoľvek činnosti poskytovateľa (napr. poskytnutie patentu dedičom).

Podľa definície „licenčných poplatkov“ ustanovenej v modelovej zmluve OECD sú licenčnými poplatkami akékoľvek peňažné a iné plnenia, ktoré sa poskytujú za použitie alebo za právo na použitie autorských práv, literárnych, umeleckých alebo vedeckých diel, vrátane kinematografických filmov, akýchkoľvek patentov, obchodných značiek, typov alebo modelov, plánov, tajných vzorcov alebo postupov a informácií týkajúcich sa priemyselných, obchodných alebo vedeckých záležitostí.

 

V zásade je pri riešení oprávnenosti štátu zdaňovať prímy z licenčných poplatkov a v akej výške v konkrétnych zmluvách uplatňovaný zvyčajne dvojaký prístup, a to:

a)  Prvý prístup

Znenie ustanovenia rozlišuje licenčné poplatky ako:

•    kultúrne licenčné poplatky – poplatky platené za využívanie autorských práv k dielam literárnym, umeleckým, či vedeckým, vrátane filmov a

•    priemyselné licenčné poplatky – použitie patentov, ochranných známok a pod., ďalej z použitia priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia (leasing), alebo za poskytnutie informácií typu know-how.

Zatiaľ, čo kultúrne licenčné poplatky sú v štáte zdroja zvyčajne oslobodené od zdanenia, priemyselné licenčné poplatky podliehajú v štáte zdroja zdaneniu ale len do presne určenej maximálnej výšky dohodnutej sadzby dane.

b)  Druhý prístup

Zmluva nerozlišuje licenčné a im podobné poplatky na kultúrne a priemyselné ale stanovuje pre všetky jednu sadzbu dane, ktorú môže štát zdroja vyberať.

 

•    nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky; hnuteľnou vecou umiestnenou na území Slovenskej republiky sú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1 využívané daňovníkom podľa § 2 písm. d) alebo stálou prevádzkarňou daňovníka podľa § 2 písm. e) v medzinárodnej doprave,

Z príjmov z prenájmu hnuteľných vecí sa zráža daň v súlade s § 43 ZDP. Ide však len o operatívny prenájom hnuteľných vecí (v prípade zmluvných štátov spadajúci pod článok Licenčné poplatky).

Poznámka

 

V prípade príjmov z finančného prenájmu hnuteľných vecí je potrebné príjem rozdeliť na dve časti, a to na príjem zodpovedajúci predajnej cene hnuteľného majetku a na príjem zodpovedajúci ziskovej prirážke, ktorá je vlastne úrokom. Kým prvá časť príjmu je zdaňovaná na území iného zmluvného štátu, len v prípade, ak poskytovateľovi finančného prenájmu tam vzniká stála prevádzkareň, t. j. aplikuje sa článok 7 a nadväzne článok 5, tak druhá časť príjmu rovnajúca sa úroku je zdaniteľným príjmom spadajúcim pod článok úroky, avšak len v prípade, ak ho umožňuje zdaniť aj príslušná zmluva o ZDZ (zdanenie úroku v štáte zdroja príjmu).

Aj v prípade týchto príjmov sa daňovník môže po skončení zdaňovacieho obdobia rozhodnúť, či bude považovať zrazením dane svoju daňovú povinnosť za vysporiadanú alebo za preddavok na daň (§ 43 ods. 6 ZDP), pričom v tom prípade bude podávať daňové priznanie, avšak príjem už bude zdaňovaný sadzbou dane podľa § 15 ZDP, t. j. v prípade fyzických osôb progresívnou sadzbou dane vo výške 19 %, resp. 25 % alebo špeciálnou sadzbou dane 15 % po splnení zákonom určených podmienok a v prípade právnických osôb vo výške 21 % resp. špeciálnou sadzbou dane 15 % po splnení zákonom určených podmienok.

V prípade, ak by sa takýto príjem vyplácal daňovníkovi s bydliskom alebo sídlom v tzv. nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP, bude sa zrážať daň vo výške 35 %.

Za hnuteľnú vec umiestnenú na území SR sa podľa tohto ustanovenia považujú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1, využívané daňovníkom s NDP alebo stálou prevádzkarňou v medzinárodnej doprave a ktoré sú prenajaté od daňovníka s ODP.

 

Príklad

Slovenskej spoločnosti prenajala česká spoločnosť lietadlo, ktoré ale slovenská spoločnosť prevádzkuje na linke Českej republiky – Veľká Británia. Takýto nájom bude zdaniteľný na území SR vzhľadom na to, že nerezident poberá od prevádzkovateľa linky, slovenskej spoločnosti so sídlom na území SR, príjmy z prenájmu hnuteľnej veci, ktorou zabezpečuje prepravu mimo územia SR.

•    odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, z riadiacej činnosti, sprostredkovateľskej činnosti a za marketingové služby okrem marketingových služieb a služieb sprostredkovateľskej činnosti, ktoré sú preukázateľne spojené s dodaním tovaru príjemcom marketingových služieb a služieb sprostredkovateľskej činnosti do štátu, v ktorom sú tieto služby poskytnuté, vo výške, v akej je táto odplata súčasne uplatnená ako daňový výdavok podľa § 19;

V tomto prípade sa zrážková daň vyberie len do vzniku stálej prevádzkarne,

•    príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov,

•    podiel na zisku (dividenda), vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu, pričom za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu, alebo rezervného fondu obchodnej spoločnosti v časti, v akej boli predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ako aj použitie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti, družstva, reverzného hybridného subjektu alebo pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, ak plynú daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x),

–   z vyplatenia oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v sume prevyšujúcej podiel podľa § 17e ods. 14,

–   úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa zákona o cenných papieroch.

 

Tieto sú uvedené ako zdroj príjmov v ustanovení § 16 ods. 1 písm. e) tretí bod ZDP.

Rovnako aj z týchto príjmov, ak plynú daňovníkovi s ODP, sa zráža daň v súlade s § 43 ods. 2 ZDP [19 % resp. vo výške 35 %, ak pôjde o daňovníka, ktorý nie je uvedený v zozname podľa § 2 písm. x) ZDP].

V prípade týchto príjmov sa daňovník môže po skončení zdaňovacieho obdobia rozhodnúť, či bude považovať zrazením dane svoju daňovú povinnosť za vysporiadanú alebo za preddavok na daň (§ 43 ods. 6 ZDP), pričom v tom prípade bude podávať daňové priznanie, avšak príjem už bude zdaňovaný sadzbou dane podľa § 15 ZDP.

V prípade, ak ide o daňovníka s ODP zo štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, potom je potrebné pri stanovení výšky sadzby dane a oprávnenosti na zdanenie takéhoto príjmu na území SR postupovať aj podľa článku úroky príslušnej zmluvy.

Ostatné príjmy, ktoré podliehajú zrážkovej dani, sú uvedené v § 43 ods. 3 ZDP aj pre daňovníkov s ODP aj pre daňovníkov s NDP.

-   v odseku 3 sú uvedené príjmy podliehajúce dani vyberanej zrážkou plynúce aj daňovníkovi s NDP aj daňovníkovi s ODP.

Medzi najvýznamnejšie resp. najčastejšie vyplácané príjmy podliehajúce zrážkovej dani vyplácané daňovníkovi s NDP aj ODP patria príjmy, ktoré možno charakterizovať ako príjmy plynúce z investícií, príjmy z výhier, príjmy z autorských honorárov, príjmy z peňažných a nepeňažných plnení vyplácaných/poskytovaných držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

 

-   Príjmy z investícií podliehajúce zrážkovej dani

Svojim charakterom sem spadajú napr.

–   úrok, výhra alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov, z účtov stavebných sporiteľov a z vkladových účtov s výnimkou, ak je príjemcom úroku alebo výnosu podielový fond, doplnkový dôchodkový fond, dôchodkový fond, banka alebo pobočka zahraničnej banky alebo Exportno-importná banka Slovenskej republiky,

–   výnos z majetku v podielovom fonde, príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), výnos z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov a z vkladových listov s výnimkou, ak je príjemcom výnosu alebo príjmu podielový fond, doplnkový dôchodkový fond a dôchodkový fond,

–   výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska,

–   výnos (príjem) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska,

–   výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie fyzickej osobe, okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok plynúcich tejto fyzickej osobe.

Zrážkovej dani podliehajú aj príjmy plynúce fyzickej osobe vymedzené v § 3 ods. 1 písm. e) a g) ZDP, okrem tých, ktoré sú už vymedzené v § 43 ods. 2 ZDP pre daňovníkov s ODP a príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. g) ZDP oslobodených od dane podľa § 9 ZDP. Daň vyberaná zrážkou sa nevyberá z príjmov, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ak je ich príjemcom podielový fond, doplnkový dôchodkový fond a dôchodkový fond.

V tomto prípade, t. j. v prípade príjmov zadefinovaných v § 3 ods. 1 písm. e) a g) ZDP ide napr. o príjmy, ktorými sú podiely na zisku vyplatené zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva fyzickej osobe, ktorá sa podieľa na základnom imaní vyplácajúcej spoločnosti, vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva vyplatený fyzickej osobe, podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva.

 

-   Príjmy z výhier

Dani vyberanej zrážkou podliehajú peňažné ceny a výhry vyplatené fyzickej osobe výhercovi, ak nie sú od dane oslobodené, a to v prípadoch, ak ide o 

–   peňažnú výhru v lotériách a iných podobných hrách a peňažnú výhru z reklamných súťaží a žrebovaní [§ 8 ods. 1 písm. i)] okrem výhier oslobodených od dane podľa § 9,

–   peňažnú cenu z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží [§ 8 ods. 1 písm. j)] s výnimkou cien oslobodených od dane podľa § 9.

Od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené prijaté ceny alebo výhry neuvedené v § 9 ods. 2 písm. l) ZDP, ak ich hodnota neprevyšuje 350 eur za cenu alebo výhru. Pod pojmom cena alebo výhra sa rozumie:

-   cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny;

Znaky verejnej súťaže sú vymedzené v § 847 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vyhlasovateľom verejnej súťaže môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba.

Súťaž predpokladá potenciálnu možnosť pre viaceré subjekty, a to podľa vopred určených pravidiel zúčastniť sa a dosiahnuť požadovaný výsledok – dielo (hmotný alebo nehmotný výsledok ľudskej činnosti, vytvorenie alebo zhotovenie ktorého bolo predmetom súťaže) alebo výkon (akákoľvek ľudská činnosť, ktorou sa dosahuje cieľ určený súťažou).

Cena z verejnej súťaže môže spočívať v peňažnom aj nepeňažnom plnení. Ak je súčasťou ceny z verejnej súťaže odmena za použitie diela alebo výkonu, na túto odmenu sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 9 ods. 2 písm. m) ZDP. Odmena za použitie diela alebo výkonu je zdaniteľným príjmom a považuje sa za príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP.

Pre súťaž, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, je charakteristické, že účasť v nej je viazaná na určité podmienky, prostredníctvom ktorých sa obmedzuje okruh súťažiacich (osobná kvalifikácia, vek a pod.).

 

Príklad

Miss SR, Mama roka

•    výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania;

     Podmienkou účasti na takýchto súťažiach je zakúpenie určitého tovaru, služby alebo iného plnenia. Výhry sú spravidla nepeňažné,

•    cena zo športovej súťaže, okrem ceny zo športovej súťaže prijatej daňovníkom, ktorého športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou.

Pri uplatňovaní oslobodenia podľa citovaného ustanovenia je potrebné každú cenu a výhru posudzovať jednotlivo. Ceny a výhry v rámci jednej súťaže a ani v rámci zdaňovacieho obdobia nie je možné sčítavať. Cena alebo výhra prevyšujúca sumu 350 eur v plnej výške podlieha zdaneniu.

Cena alebo výhra, ktorá nie je oslobodená od dane, sa považuje za zdaniteľný príjem. Pre správny spôsob zdanenia cien a výhier je potrebné tieto príjmy správne zaradiť k jednotlivým druhom príjmov tak, ako sú vymedzené v ZDP.

Pre ceny a výhry sú v ZDP ustanovené dva spôsoby zdanenia, pričom:

–   pri taxatívne vymedzených cenách a výhrach uvedených v § 8 ZDP, ak boli vyplácané ako

•    peňažné, je daň povinný zraziť prevádzkovateľ alebo organizátor hry, súťaže alebo žrebovania, alebo poskytovateľ ceny alebo výhry,

•    nepeňažné, prizná ich výherca v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby,

–   pri cenách a výhrach, ktoré sa zahŕňajú medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z týchto si daňovú povinnosť musí vyrovnať daňovník (výherca) sám prostredníctvom daňového priznania,

–   pri cenách a výhrach plynúcich ako kapitálový majetok, ak plynú:

•    zo zdrojov na území SR, sú vysporiadané zrážkou podľa § 43 ZDP,

•    ak plynú zo zdrojov v zahraničí, sú súčasťou príjmov podľa § 7 ZDP uvádzaných v daňovom priznaní.

 

-   Príjmy podľa autorského zákona

     Podľa tohto ustanovenia sa daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR daňovníkom s ODP a NDP vyberá zrážkou z príjmov

•    z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu [§ 6 ods. 2 písm. a) ZDP] a 

•    z použitia diela a použitia umeleckého výkonu [§ 6 ods. 4 ZDP], t. j.

z príjmov, ktoré sa považujú za autorské práva a spadajú pod ustanovenia Autorského zákona.

Daň zrážkou vyberie platiteľ dane automaticky (prednostne), za predpokladu, že sa nedohodli inak (dopredu) a to v súlade s § 43 ods. 14 ZDP.

Postup podľa § 43 ods. 14 ZDP upravuje, že daň z týchto príjmov [§ 43 ods. 3 písm. h) ZDP] sa nevyberie, ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane, že mu daň nevyberie. Uvedené však znamená, že daňovník si bude tieto príjmy priznávať ako súčasť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 2 písm. a) a ods. 4 ZDP v daňovom priznaní. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, pričom toto tlačivo obsahuje identifikačné údaje o daňovníkovi, ktorým je fyzická osoba, a to meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo alebo dátum narodenia, ak ide o daňovníka, ktorý nemá pridelené rodné číslo v SR.

Daň vyberaná zrážkou sa nedotýka príjmov, ktoré síce svojim charakterom spadajú pod ustanovenia AZ, ale ide o príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady [§ 6 ods. 2 písm. s) ZDP].

V prípade príjmov spadajúcich pod AZ, ktoré plynú daňovníkovi s ODP je potrebné rozlišovať príjmy na príjmy

–   z vytvorenia diela,

–   z podania umeleckého výkonu a

–   z použitia diela alebo umeleckého výkonu.

Rozlíšenie týchto príjmov je dôležité aj z pohľadu zmlúv o ZDZ, nakoľko sa tieto príjmy posudzujú podľa rôznych článkov príslušnej zmluvy o ZDZ.

V prípade príjmov z vytvorenia diela posudzujeme príjmy dosahované autorom z vytvorenia diela (autorský zákon), ktoré sú na území SR zdaniteľné len, ak túto činnosť vykonáva prostredníctvom stálej prevádzkarne tu umiestnenej, a to v prípade nezmluvného štátu len podľa § 16 ods. 2 ZDP a v prípade zmluvného štátu aj v súlade s článkami príslušnej zmluvy o ZDZ (zvyčajne článok 5 a 7 zmlúv o ZDZ). Ak by mu stála prevádzkareň vznikla, bude zdaňovať svoje príjmy na území SR podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, spôsobom upraveným pre tento druh príjmu.

Pri príjmoch dosahovaných umelcom z výkonu činnosti na území SR (z podania umeleckého výkonu) a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území SR bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo, alebo cez sprostredkujúcu osobu [§16 ods. 1 písm. d) ZDP], podliehajú na území SR zdaneniu daňou vyberanou zrážkou v súlade s § 43 ZDP. Sadzba zrážkovej dane je 19 % pričom zmluva o ZDZ môže modifikovať výšku sadzby dane. V prevažnej miere však zmluvy o ZDZ neustanovujú žiadnu sadzbu dane pre príjem umelcov a preto sa aplikuje výlučne sadzba dane určená domácim daňovým predpisom. V zmluvách o ZDZ je príjem umelcov spolu so športovcami uvedený v samostatnom článku – Umelci a športovci (väčšinou článok 17).

Vzhľadom na úpravu § 43 ods. 3 písm. h) ZDP, v prípade príjmov umelcov/daňovníkov s ODP, dosahujúcich príjmy z podania umeleckého výkonu sú nastavené v ZDP dve možnosti postupu (je na daňovníkovi s ODP, ktorú z možností si vyberie), a to

•    v súlade s § 43 ods. 2 a v tej nadväznosti § 43 ods. 6 ZDP, t. j. daňovníkovi s ODP bude počas celého zdaňovacieho obdobia vyberaná daň zrážkou sadzbou dane podľa ZDP alebo podľa zmluvy o ZDZ a po skončení zdaňovacieho obdobia sa rozhodne, či bude daň vybranú zrážkou považovať za vysporiadanú alebo za preddavok na daň v súlade s § 43 ods. 7 ZDP a potom bude svoju daňovú povinnosť vysporiadavať prostredníctvom daňového priznania sadzbou dane určenou v § 15 ZDP,

•    v súlade s § 43 ods. 3 písm. h) ZDP a v tej nadväznosti § 43 ods. 14 ZDP, t. j. daňovník s ODP sa môže rozhodnúť už v priebehu zdaňovacieho obdobia (podľa § 43 ods. 6 a 7 sa môže rozhodnúť až po skončení zdaňovacieho obdobia), že si bude sám priznávať dosiahnuté príjmy na území SR, t. j. platiteľ dane mu nebude zrážať daň, a to na základe písomnej dohody uzavretej s platiteľom dane, o tom, že mu nebude platiteľ vyberať daň zrážkou podľa § 43 ods. 14 ZDP rovnako si môže aj vybrať, že časť príjmov bude zahŕňať do daňového priznania a časť príjmov si nechá zrazením dane vysporiadanú.

Ak daňovník s ODP využije možnosť podania daňového priznania, v ktorom si uplatní aj výdavky a iné nároky určené v ustanoveniach ZDP, potom už bude príjmy zdaňovať sadzbou dane stanovenou v § 15 ZDP.

V druhom prípade pri obidvoch druhoch príjmov, t. j. aj príjmov za použitie diela autorov aj za použitie umeleckého diela, pôjde o príjem uvedený ako predmet dane podľa § 16 ods. 1 písm. e) druhý bod ZDP, a to odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva k literárnym, vedeckým a umeleckým dielam alebo práva príbuzné autorskému právu podľa autorského zákona s výnimkou autorských práv k počítačovým programom, ktoré sú uvedené v § 16 ods. 1 písm. e) prvý bod ZDP. V prípade aplikácie zmlúv o ZDZ, je možné sa stretnúť aj s pojmom „kultúrne licenčné poplatky“. V prípade autorských práv k počítačovým programom tieto sú v zmluvách o ZDZ zvyčajne zahrňované pod „priemyselné licenčné poplatky“.

Z príjmov tohto charakteru sa na území SR daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP. Sadzba dane vyberanej zrážkou je 19 %, ak však ide o rezidenta zmluvného štátu, výška sadzby dane môže byť modifikovaná príslušnou zmluvou o ZDZ. Ide zvyčajne o článok 12 – Licenčné poplatky.

V mnohých zmluvách o ZDZ sa však na kultúrne licenčné poplatky uplatňuje nulová sadzba dane. Tieto sa v krajine zdroja príjmu potom nezdaňujú.

Rovnako aj v týchto prípadoch je uvedené posudzované na území SR podľa Autorského zákona, čo znamená možnosť výberu postupu medzi § 43 ods. 2 spolu s ods. 6 ZDP a § 43 ods. 3 písm. h) spolu s ods. 14 ZDP.

 

-   Peňažné a nepeňažné plnenia vyplatené/poskytnuté držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti

Daň vyberaná zrážkou sa vyberá aj v prípadoch ak ide o peňažné a nepeňažné plnenia vyplatené/poskytnuté držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorým je výlučne fyzická osoba, pričom ide o také peňažné a nepeňažné plnenia, ktoré sa svojim charakterom posudzujú ako ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP. Za takéto príjmy sa považujú peňažné a nepeňažné plnenia, ktoré nie sú príjmami podľa § 5 až 7 ZDP.

V súlade so znením § 8 ods. 13 ZDP z peňažných a nepeňažných plnení podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP sa daň vyberá podľa § 43 ZDP, okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch v znení neskorších predpisov.

V súlade so znením § 43 ods. 3 písm. o) ZDP daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR daňovníkom s ODP a NDP sa vyberá zrážkou, ak ide o peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa [§ 8 ods. 1 písm. l) ZDP] okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie.

V súlade s ustanovením § 43 ods. 20 ZDP príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, z ktorých sa daň vyberá zrážkou v súlade so znením § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, sú aj rovnaké príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Príjmami fyzickej osoby podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP od držiteľa sú peňažné a nepeňažné príjmy takého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti [podľa § 2 písm. z) ZDP], ktorý nevykonáva zdravotnícke povolania ako podnikateľ (nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti), ale je zdravotníckym pracovníkom (§ 27 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti), resp. zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorým je zdravotnícky pracovník-nepodnikateľ“).

Platiteľ dane vyberanej zrážkou je určený podľa toho, v akej forme bolo plnenie podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP poskytnuté od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorým je zdravotnícky pracovník-nepodnikateľ, a podľa toho, či takejto fyzickej osobe tieto príjmy plynuli zo zdrojov na území SR alebo zo zdrojov v zahraničí:

a)  plnenia podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP od držiteľa plynúce poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorým je zdravotnícky pracovník-nepodnikateľ, zo zdrojov na území SR:

–   ak bolo poskytnuté peňažné plnenie podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, z ktorého sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, platiteľom dane je držiteľ, ktorý pri zrazení dane postupuje podľa § 43 ods. 10 až 12 ZDP;

–   ak bolo poskytnuté nepeňažné plnenie podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, z ktorého sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, platiteľom dane je zdravotnícky pracovník – príjemca nepeňažného plnenia, ktorý postupuje podľa § 43 ods. 17 písm. a) ZDP a § 43 ods. 18 ZDP;

b)  plnenia podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP od držiteľa plynúce poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorým je zdravotnícky pracovník-nepodnikateľ, zo zdrojov v zahraničí:

–   v prípade príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí sa pri určení osoby platiteľa dane postupuje rovnako ako v prípade príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR, ak peňažné plnenie a nepeňažné plnenie podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, je poskytnuté držiteľom, ktorým je zahraničná osoba, ktorá má na území SR organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň;

–   v ostatných prípadoch príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, plynúcich zo zdrojov v zahraničí, je platiteľom dane zdravotnícky pracovník – príjemca, ktorý postupuje podľa § 43 ods. 17 písm. a) ZDP a § 43 ods. 18 ZDP, bez ohľadu na skutočnosť, či mu bolo poskytnuté peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie.

Ak držiteľ nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň; podobne sa postupuje, ak držiteľ nezrazí daň v správnej výške. Taktiež, ak zdravotnícky pracovník – príjemca nepeňažného plnenia podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP daň z tohto nepeňažného plnenia, plynúceho zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí, resp. peňažného plnenia podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, z ktorého sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, plynúceho zo zdrojov v zahraničí neodvedie včas a v správnej výške, správca dane bude vymáhať ním nezaplatenú daň. V oboch prípadoch správca dane uloží sankcie v súlade s ustanoveniami daňového poriadku.

V súlade so znením § 43 ods. 6 ZDP, ak ide o peňažné a nepeňažné plnenia podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, daňová povinnosť daňovníka sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane.

Takýto príjem, pre ktorý je ustanovené, že daň vybraná podľa § 43 ods. 6 ZDP sa považuje za splnenie daňovej povinnosti, sa do základu dane nezahŕňa a daňovník nemôže zrážkovú daň odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 ZDP [§ 4 ods. 7; § 17 ods. 3 písm. a) ZDP].

Daň vyberaná zrážkou podľa § 43 ods. 17 písm. a) ZDP sa neplatí, ak nepeňažné plnenia podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, v úhrnnej sume od všetkých držiteľov za príslušný kalendárny rok nepresiahne 40 eur. V takomto prípade nepodáva fyzická osoba oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 17 písm. a) ZDP.

 

Príklad

Farmaceutická spoločnosť uzatvára s lekármi zmluvy podľa ObčZ, na základe ktorých lekárom vypláca odmenu za vykonanie konzultačnej činnosti a vypracovanie správy z odborného podujatia.

Je farmaceutická spoločnosť povinná vybrať daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP z takýchto peňažných plnení?

Ak držiteľ vyplatí zdaniteľné peňažné plnenie za vykonanie konzultačnej činnosti a vypracovanie správy z odborného podujatia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (lekárovi), ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie ako podnikateľ a dosahuje príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP, uvedené príjmy sú súčasťou jeho príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP, ktoré lekár zdaňuje osobne prostredníctvom daňového priznania.

Ak držiteľ vyplatí zdaniteľné peňažné plnenie za vykonanie konzultačnej činnosti a vypracovanie správy z odborného podujatia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (lekárovi), ktorý nevykonáva zdravotnícke povolanie ako podnikateľ, ale je napr. v pracovnoprávnom vzťahu voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, potom sú tieto príjmy príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, z ktorých je držiteľ povinný v súlade so znením § 43 ods. 3 písm. o) ZDP vybrať daň zrážkou.

 

Príklad

Distribútor liekov daroval počítač fyzickej osobe – zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (nie je podnikateľom).

Ako zdaní uvedený zdravotnícky pracovník tento príjem?

Predmetom dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP sú aj peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vo forme darov. V uvedenom prípade ide o dar poskytnutý držiteľom fyzickej osobe, ktorá nevykonáva zdravotnícke povolanie ako podnikateľ, ale vykonáva zdravotnícke povolanie ako zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, preto ide o nepeňažný príjem fyzickej osoby podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, z ktorého sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Zdravotnícky pracovník pri vyberaní zrážky postupuje spôsobom a v lehote uvedenej v § 43 ods. 17 písm. a) ZDP. Držiteľ je povinný oznámiť výšku nepeňažného plnenia tomuto zdravotníckemu pracovníkovi spôsobom a v lehote uvedenej v § 43 ods. 19 ZDP a správcovi dane spôsobom a v lehote uvedenej v § 43 ods. 17 písm. b) ZDP.

-   Príjmy športového odborníka

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 sa medzi príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, dopĺňajú aj príjmy z činnosti športového odborníka podľa zákona o športe. Uvedené neplatí, ak tento športový odborník uplatnil postup uvedený v odseku 14 tohto ustanovenia, čo znamená, že pred zrazením dane uzavrel s platiteľom dane písomnú dohodu o nezrážaní dane, pričom si ďalej bude tento príjem priznávať v podávanom daňovom priznaní. Uzavretú dohodu musí platiteľ dane oznámiť správcovi dane do 31. 1. roka nasledujúceho po roku, kedy takýto druh príjmu plynul a bola uzavretá predmetná dohoda.

Daň vyberaná zrážkou sa týka výlučne príjmov, ktoré športovému odborníkovi plynú z jeho činnosti. Netýka sa príjmov, ktoré by mu plynuli ako sponzorské. Daň vyberaná zrážkou sa vyberá zo zdaniteľných príjmov pred znížením o daňové výdavky. Daňové výdavky si daňovník môže uplatniť len v prípade, ak by si predmetný príjem vysporiadaval prostredníctvom daňového priznania. Podľa prechodného ustanovenia § 52zzu zákona č. 128/2023 Z. z. sa postup určený v § 6 ods. 2 písm. e), § 43 ods. 3 písm. u) a § 43 ods. 14 v znení účinnom od 1. 5. 2023 prvýkrát použije pri zdanení výnosov (príjmov) daňovníka plynúcich od 1. 1. 2024.

 

-   iné

Medzi príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak sú dosahované zo zdroja na území Slovenskej republiky patria napr. aj

–   dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa [§ 7 ods. 1 písm. d) ZDP], podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov;

Základom dane pre daň vyberanú zrážkou je plnenie znížené o zaplatené vklady na doplnkové dôchodkové sporenie podľa § 43 ods. 5 ZDP.

Ak sa dávka vyplatí jednorazovo, potom banka zrazí daň z rozdielu medzi plnením a zaplatenými vkladmi.

Ak sa vypláca formou dôchodku, rozdelia sa zaplatené vklady na obdobie poberania dôchodku. Ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať.

V prípade, ak by daňovník poberal takéto plnenie zo zahraničia, potom ho musí vysporiadať len podaním daňového priznania.

–   plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku [príjem uvedený v § 7 ods. 1 písm. e) ZDP],

Podľa § 43 ods. 5 písm. a) ZDP základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. f) je plnenie znížené o zaplatené poistné.

V prípade preddavkovo uskutočňovaných výplat z poistenia pre prípad dožitia určitého veku podlieha dani vyberanej zrážkou rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom pri výplate z poistenia celkový úhrn súm plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku presiahne celkový úhrn súm zaplateného poistenia, pričom vybraná daň z predchádzajúcich výplat sa započíta na úhradu celkovej dane. Ide o zábezpeku, aby daňovník neuplatňoval pri zápočte preddavku dane podľa § 43 ods. 7 ZDP zrazené preddavky viackrát.

Ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku. Ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať.

Poznámka

 

V súlade s § 43 ods. 3 písm. e) ZDP, daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR daňovníkom s ODP a NDP sa vyberá zrážkou, aj ak ide o dávku z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa zákon č. 129/2022 Z. z. [§ 7 ods. 1 písm. d)].

Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. e) ZDP je v súlade s § 43 ods. 5 písm. a) ZDP plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné. To znamená, že aj v prípade výplaty dávky z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu sa zdaní len výnos plynúci z tohto plnenia. Ak napr. daňovník na poistnom zaplatí 15 000 eur a po skončení poistného vzťahu mu bude vyplatené plnenie vo výške 15 700 eur, zrážková daň sa vyberie zo základu dane vo výške 700 eur (15 700 eur – 15 000 eur).

–   príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorými sú

1. príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane prijatých úrokov z omeškania a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,

2. zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov tohto fondu,

3. príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.

Vybraním dane zrážkou z týchto príjmov pripísaných fondu prevádzky, údržby a opráv sa považuje daňová povinnosť daňovníka za splnenú. Ak spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov predáva spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu alebo spoločné zariadenia domu, môžu sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnúť, že si tento príjem z ich predaja rozdelia a každý vlastník zdaní svoju časť príjmu podaním daňového priznania. Ak sa však vlastníci dohodnú, že príjem z predaja týchto spoločných nebytových priestorov, častí domu alebo spoločných zariadení domu sa zahrnie do príjmov fondu prevádzky, údržby a opráv, zdaní spoločenstvo hrubý príjem, bez možnosti uplatnenia výdavku alebo oslobodenia na tento príjem, daňou vyberanou zrážkou.

–   poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie vrátené zdravotnou poisťovňou z ročného zúčtovania poistného z dôvodu uplatnenia odpočítateľnej položky podľa osobitného predpisu,

Ak bude daňovníkovi vrátený preplatok z ročného zúčtovania poistného plateného v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti (§ 5) alebo príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6), o ktoré si daňovník znižoval tieto príjmy, zdravotná poisťovňa z nich zrazí daň a daňovník si už nebude takýto príjem zahrnovať medzi príjmy, pretože daňová povinnosť bude zrazením dane považovaná za vysporiadanú.

 

Príklad

Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania a príjmy zo závislej činnosti si spravil ročné zúčtovanie preddavkov na zdravotné poistenie za rok 2021 v roku 2022, na základe ktorého mu vyšiel preplatok.

Tento preplatok mu zdravotná poisťovňa vrátila a zároveň mu z neho zrazila daň v súlade s § 43 ZDP.

Zahŕňa tento príjem daňovník medzi svoje príjmy?

Keďže sa aj pri týchto príjmoch považuje zrazením dane daňová povinnosť daňovníka za vysporiadanú, vyplatený preplatok nebude súčasťou základu dane daňovníka, a to napriek skutočnosti, že si preddavky zahŕňal ako výdavky znižujúce príjmy podľa § 5 a § 6 ZDP.

–   príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu [§ 8 ods. 1 písm. o)],

Daň zrážkou sa vyberá len pri platbách za výkup kovového odpadu od fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom.

Nadväzne na § 16 ods. 8 písm. e) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odpadoch“), medzi ostatné príjmy vymedzené v § 8 ods. 1 písm. o) ZDP sa zaraďujú len príjmy za výkup kovového odpadu uvedeného v § 16 ods. 6 a 7 zákona o odpadoch, a to len v prípade, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7 ZDP.

Daň vyberaná zrážkou sa neuplatňuje na kovový odpad všeobecne, ale len na kovový odpad uvedený v § 16 ods. 6 a 7 zákona o odpadoch.

Ustanovenie § 16 ods. 8 zákona o odpadoch, ktoré uvádza, že výkupca odpadu vyberie za výkup z kovového odpadu daň podľa § 43 ZDP, priamo odkazuje na ustanovenie § 16 ods. 6 a 7 zákona o odpadoch, kde je zadefinovaný druh odpadu, ktorého sa daň vyberaná zrážkou bude týkať, pričom vyberať sa bude len z výkupu od fyzickej osoby nepodnikateľa.

 

-   v odseku 6 sú taxatívne vymedzené príjmy, pri ktorých zrazením dane nie je daňová povinnosť daňovníka považovaná za vysporiadanú, ale daňovník sa môže rozhodnúť považovať túto daň za preddavok.

Ide o situácie, ak bola daň vybraná z 

a)  príjmov daňovníkov s ODP a to zahraničných umelcov a športovcov vykonávajúcich svoju činnosť na území SR v nadväznosti na § 16 ods. 1 písm. d) ZDP,

b)  príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého, druhého, štvrtého bodu a desiateho bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa zákona o cenných papieroch a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s ODP v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor,

V súlade s § 43 ods. 6 ZDP daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Daň vyberanú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň v prípade príjmov vyplácaných daňovníkovi s ODP, ktorí sú z členského štátu EÚ z príjmov uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) prvého a druhého bodu ZDP podľa § 43 ods. 6 písm. b) ZDP.

Ak sa daňovník rozhodne daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku.

Tento daňovník, ktorý si môže odpočítať daň vybranú zrážkou a ktorý pri zisťovaní základu dane postupuje podľa § 17 až § 29 ZDP, zahrnie príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane. V tomto prípade však daňovník už nemôže využiť výhodnejšiu sadzbu dane stanovenú príslušnou zmluvou o ZDZ (ak ide o daňovníka s ODP, ktorý má bydlisko alebo sídlo v štáte s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ), ale zdaňuje sadzbou stanovenou vo vnútroštátnom predpise, t. j. sadzbou dane vo výške 19 %, resp. 25 %, ak ide o fyzickú osobu alebo 21 %, ak ide o právnickú osobu.

V prípade, ak by sa takýto príjem vyplácal daňovníkovi s bydliskom alebo sídlom v štáte, ktorý nie je zverejnený ministerstvom financií v zozname určených zmluvných štátov (zmluvy o ZDZ a o výmene informácií) podľa § 2 písm. x) ZDP, bude sa zrážať daň vo výške 35 %.

Poznámka

 

Príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) druhý bod ZDP, t. j. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, posudzujú podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP v nadväznosti na § 43 ods. 14 ZDP (bližšie uvedené v tomto ustanovení).

c)  príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s NDP podľa § 2 písm. d) okrem daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2), Fondu národného majetku SR a Národnej banky Slovenska,

 

V prípade príjmov z vyplatenia podielových listov ide o príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), u ktorých je možné daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň len vtedy, ak tieto príjmy plynú fyzickým a právnickým osobám s NDP na území SR a fyzickým a právnickým osobám s NDP na území iných členských štátov Európskej únie alebo fyzickým a právnickým osobám s NDP na území ďalších štátov tvoriacich Európsky hospodársky priestor.

 

Ak sa daňovník podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) rozhodne daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku.

Ak sa rozhodne, že z týchto príjmov, bude mať daňovú povinnosť splnenú, tieto príjmy neuvádza v daňovom priznaní.

 

S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa medzi príjmy zo zdroja na území SR uvedené v § 16 ZDP pre daňovníka s ODP doplnili aj výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok. V tejto súvislosti sa doplnili aj medzi príjmy vyberané zrážkovou daňou do § 43 ods. 2 ZDP, pričom vybraním dane zrážkou sa nepovažovala daňová povinnosť daňovníka s ODP v prípade právnických osôb za vysporiadanú z dôvodu, že mu bolo umožnené postupovať podľa § 43 ods. 7 ZDP v nadväznosti na doplnenie týchto príjmov do § 43 ods. 6 nového písmena d) ZDP. Tieto sa však zákonom č. 128/2023 Z. z. s účinnosťou dňom vyhlásenia, t. j. 18. 4. 2023 opätovne vypustili zo zdroja príjmov v § 16 ZDP, čo znamená, že nie sú na území SR zdaniteľným príjmom. Podľa prechodného ustanovenia § 52zzt zákona č. 128/2023 Z. z. sa znenie § 43 ods. 6 písm. d) v znení účinnom do dňa predchádzajúceho dňu vyhlásenia použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023

-   v odseku 10 až 24 sú uvedené povinnosti platiteľa dane pri vyberaní dane zrážkou.

Zrážkovú daň je povinný vybrať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka, pričom podľa § 2 písm. v) ZDP je platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.

Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka sa nepovažuje len pripísanie platby na bankový účet daňovníka, ale aj situácia, v ktorej je priama platba nahradená vzájomným započítam pohľadávok a záväzkov medzi dotknutými osobami alebo situácia, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne priradí náklady stálej prevádzkarni, ktoré sú uhradené zriaďovateľom v inom štáte.

Takáto úprava zohľadňuje aj medzinárodnú prax v kontexte medzinárodných zmlúv – článok 7 ods. 3 väčšiny zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluvy o ZDZ“) a tiež články 11 ods. 5 a 12 ods. 5 zmlúv o ZDZ.

Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie.

Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak alebo zákon nehovorí inak (napr. pri nepeňažných plneniach poskytnutých držiteľom poskytovateľovi ZS). Súčasne je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane.

Tlačivo oznámenia o zrazení dane podľa § 43 ods. ods. 11 ZDP obsahuje súhrnné údaje o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou v členení na daňovníkov podľa

•    § 2 písm. d), t. j. daňovníkov s NDP, okrem daňovníka z „nespolupracujúceho štátu“ podľa § 2 písm. x) ZDP,

•    § 2 písm. e), t. j. daňovníkov s ODP, okrem daňovníka z „nespolupracujúceho štátu“ podľa § 2 písm. x). Ak však tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo musí obsahovať údaje v členení podľa § 43 ods. 11 písm. c), t. j. údaje v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1, sume odvedenej dane atď. a to aj v presnom označení daňovníka napr. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a dátum narodenia, ak ide o fyzickú osobu,

•    § 2 písm. x), t. j. daňovníkov s ODP z „nespolupracujúceho štátu“. Tlačivo oznámenia musí obsahovať aj údaje o zrazenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1 ZDP, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zrazenej dane.

Ak ide

–   o fyzickú osobu aj meno, priezvisko, adresu TP a dátum narodenia,

–   o právnickú osobu aj názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

Vzor oznámenia o zrazení dane určí Finančné riaditeľstvo SR, ktoré ho zverejní na svojom webovom sídle.

V prípade, ak je daň vyberaná zrážkou daňovníkovi s ODP, a platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1 ZDP, postupuje podľa odseku 25 (bližšie uvedené v komentári k odseku 25).

Okrem uvedených všeobecných pravidiel je v niektorých prípadoch upravený platiteľ dane aj iným spôsobom resp. špecificky pre daný druh príjmu.

Ide napr. o platiteľov dane pri nepeňažných a peňažných plneniach poskytnutých držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, alebo pre príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv resp. pri výnosoch z dlhopisov a pokladničných poukážok.

V prípade peňažných a nepeňažných plnení vyplatených/poskytnutých držiteľom poskytovateľovi ZS (bližšie uvedené v nasledujúcich častiach), sú určené čiastočne odlišne a to predovšetkým pri nepeňažných plneniach, pričom zrazenie dane sa oznamuje na špeciálnych tlačivách týkajúcich sa len týchto plnení, ktorých vzor určuje rovnako Finančné riaditeľstvo ako v prípade iných príjmov podliehajúcich dani vyberanej zrážkou.

V prípade príjmov uvedených § 43 ods. 3 písm. g) ZDP, t. j. príjmov fondu prevádzky, údržby a opráv, je platiteľom dane spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy. Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka.

V lehote do kedy má odviesť platiteľ dane daň, je povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.

Platiteľom dane v prípade

–   výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok a

–   výnosov (príjmov) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok,

ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2), Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Národnej banke Slovenska, je tento daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (§ 12 ods. 2), Fond národného majetku Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska. Títo platitelia sú povinní daň odviesť správcovi dane najneskôr do tridsiateho dňa po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom im boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech.

V lehote do kedy má odviesť platiteľ dane daň, je povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.

Z výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynú fyzickej osobe, okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok plynúcich tejto fyzickej osobe daňou vyberanou zrážkou, je platiteľom dane z tohto príjmu obchodník s cennými papiermi, ktorý drží finančné nástroje a peňažné prostriedky klientov, z ktorých tieto príjmy plynú.

Výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ktoré plynú fyzickým osobám sa vysporiadavajú prostredníctvom daňového priznania.

 

-   odsek 25

V predmetnom ustanovení je uvedené, že ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1 ZDP, zrazí daň vo výške 35 % z tohto príjmu a v oznámení o zrazení a odvedení dane podávanom správcovi dane podľa § 43 od. 11 ZDP neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi, ak ide o

a)  fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,

b)  právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.

Definícia konečného príjemcu je obsiahnutá v základných pojmoch a to v § 2 písm. af) ZDP, pričom táto vychádza z konceptu „skutočného vlastníka“ príjmu, ktorý je určený v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia vychádzajúcich z Modelovej zmluvy OECD a jej komentára a aj z koncepcie používanej v smerniciach EÚ.

Podľa § 2 písm. af) ZDP, sa za konečného príjemcu príjmu považuje osoba, ktorej plynie príjem v jej vlastný prospech a má právo využívať tento príjem neobmedzene bez zmluvnej alebo inej právnej povinnosti previesť príjem na inú osobu. Rovnako sa za konečného príjemcu považuje stála prevádzkareň tejto osoby, ak činnosť spojená s týmto príjmom je vykonávaná touto stálou prevádzkarňou, alebo majetok, s ktorým tento príjem súvisí, je funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou. Za konečného príjemcu príjmu sa nepovažuje osoba, ktorá koná ako sprostredkovateľ za inú osobu.

Konečným príjemcom je osoba, ktorá preberá riziko a kontrolu nad týmito príjmami a má právo využívať tieto príjmy bez povinnosti previesť ich ďalej na inú osobu.

Majetok je funkčne spojený so stálou prevádzkarňou na území SR, ak sa podieľa na tvorbe ziskov priraditeľných stálej prevádzkarni.

V súlade s konceptom „skutočného vlastníka“ príjmu zadefinovaného v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré vychádzajú z Modelu OECD, je tento pojem používaný v rámci posudzovania úrokov, licenčných poplatkov a dividend.

Aj keď žiadne ustanovenia Modelovej zmluvy OECD ani jej komentár v príslušných článkoch neustanovuje pojem „skutočný vlastník“ je potrebné pri riešení konkrétnych prípadov rozlišovať medzi okamžitým príjemcom tohto typu príjmu a jeho skutočným vlastníkom.

Zatiaľ čo okamžitým príjemcom môže byť v podstate ktokoľvek, komu je tento príjem poukázaný bez ohľadu na to, či z neho má skutočný úžitok, skutočný vlastník je osoba, ktorej je možné tento príjem objektívne prisúdiť a ktorá ho zdaňuje. To znamená, že pokiaľ príjem vo forme dividend, úrokov alebo licenčných poplatkov obdrží rezident jedného zmluvného štátu jednajúci ako sprostredkovateľ alebo poverenec (teda okamžitý príjemca) pre niekoho iného, nie je ho možné chápať ako skutočného vlastníka, a bolo by preto v rozpore s predmetom a účelom zmluvy, keby štát zdroja takéhoto príjmu poskytoval daňové úľavy alebo oslobodenia len preto, že tento okamžitý príjemca je rezidentom štátu, s ktorým má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Za tejto situácie je síce okamžitý príjemca rezidentom druhého zmluvného štátu a zmluva sa na neho všeobecne podľa Článku 1 vzťahuje, ale v jeho prípade u takéhoto príjmu žiadne dvojité zdanenie nehrozí, pretože tento príjemca nie je pre daňové účely v štáte svojej rezidencie skutočným vlastníkom takéhoto príjmu, a teda ho ani ako taký nezdaňuje.

Dá sa povedať, že pokiaľ príjem len prejde cez rezidenta (napr. sprostredkovateľa) jedného zmluvného štátu a až potom plynie osobe, ktorá naozaj získava úžitok z tohto príjmu a ktorá je tiež vlastníkom aktív (právneho titulu), z ktorého takýto príjem plynie, nie je možné uplatňovať, a tiež ani poskytovať daňové úľavy alebo oslobodenie rezidentov rezidentovi, cez ktorého platba takto prechádza. Na uvedené má nárok len skutočný vlastník príjmu, ktorý naviac môže byť rezidentom tretieho štátu. V takomto prípade nie je pochopiteľne možné nárokovať výhody zo zmluvy medzi štátom zdroja a štátom rezidencie okamžitého príjemcu, ale zo zmluvy (pokiaľ existuje) medzi štátom zdroja a štátom rezidencie skutočného vlastníka.

V starších zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré vychádzali zo skoršej Modelovej zmluvy OECD, sa síce nepoužíva pojem „ skutočný vlastník“, hovorí sa len o príjemcovi, ktorý je rezidentom v určitom štáte, avšak skutočnosť, že tento príjemca je rovnako skutočný vlastník vo vyššie uvedenom význame a zmysle, sa automaticky predpokladá a zmluvy takto boli vždy aj interpretované.

V rámci zmlúv o ZDZ je koncept „skutočného vlastníka používaný v rámci posudzovania tzv. pasívnych príjmov, a to konkrétne úrokov, licenčných poplatkov a dividend.

 

Príklad

Právnická osoba – akciová spoločnosť so sídlom na území SR (daňový rezident SR) vypláca podiely na zisku právnickej osobe – banke so sídlom na území SR (daňový rezident SR), ktorá však slovenskú akciovú spoločnosť informovala, že nie je konečným vlastníkom akcií spoločnosti a má ich iba na držiteľskom účte. Zároveň odmietla poskytnúť informácie o konečných vlastníkoch akcií.

Má slovenská akciová spoločnosť pri výplate podielov na zisku postupovať podľa § 43 ods. 25 ZDP – t. j. zraziť a správcovi dane následne odviesť zrážkovú daň vo výške 35 %?

Podľa § 2 písm. v) ZDP je platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.

V súlade s § 43 ods. 12 ZDP, ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.

Z predmetných ustanovení ZDP vyplýva, že platiteľ dane je priamo zodpovedný za správne zrazenie a včasné odvedenie dane, preto by jeho správanie malo byť čo najviac obozretné a opatrné. Podľa predložených informácií slovenskému platiteľovi dane nie sú do momentu výplaty podielov na zisku oznámené relevantné informácie o skutočných = konečných príjemcoch predmetných príjmov (či sa jedná len o daňovníkov s NDP alebo aj o daňovníkov s ODP, daňovníkov nespolupracujúceho štátu, fyzické osoby, resp. právnické osoby a pod.).

Uplatnenie sadzby dane vo výške podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZDP, resp. vylúčenie podielov na zisku z predmetu dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) ZDP je možné len za predpokladu, že tieto príjmy plynú daňovníkom, na ktorých sa vzťahuje príslušný spôsob zdanenia. Automatické uplatnenie výhod vyplývajúcich z príslušnej zmluvy o ZDZ je podmienené preukázaním informácie o mieste daňovej rezidencie príslušného daňovníka ako aj informácie o skutočnom vlastníkovi = konečnom príjemcovi predmetného príjmu v súlade s ustanovením § 2 písm. af) ZDP.

V dôsledku absencie relevantných informácií ako aj opatrného správania sa v súvislosti s uplatnením zodpovednosti platiteľa dane za správne zdanenie a včasné odvedenie dane je potrebné v predloženom prípade postupovať v súlade s ustanovením § 43 ods. 25 ZDP, podľa ktorého ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1, zrazí daň vo výške 35 % z tohto príjmu a v oznámení o zrazení a odvedení dane podávanom podľa § 43 ods. 11 ZDP neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi predmetného príjmu.

V prípade následného zistenia relevantných skutočností má platiteľ dane možnosť opraviť informácie uvedené v podanom oznámení o zrazení a odvedení dane ako aj požiadať o prípadné vrátenie daňového preplatku. Finančná správa SR vracia rozdiel medzi daňou, ktorá bola zrazená podľa ZDP a daňou, ktorá mala byť zrazená podľa príslušnej zmluvy o ZDZ priamo skutočnému vlastníkovi = konečnému príjemcovi predmetného príjmu (daňovému nerezidentovi SR) po preukázaní predpísaných náležitostí.

§ 43a

(1) Ak má daňovník pochybnosti o správnosti zrazenej dane alebo preddavku na daň, môže požiadať o vysvetlenie platiteľa dane v lehote do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa, keď k zrážke dane alebo preddavku na daň došlo. V žiadosti uvedie dôvody preukazujúce jeho pochybnosti. Platiteľ dane je povinný písomne oznámiť daňovníkovi požadované údaje v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti a v tej istej lehote prípadnú chybu opraviť. Ak platiteľ dane nesplní túto povinnosť, daňovník je oprávnený podať sťažnosť správcovi dane v lehote do 60 dní odo dňa, keď mal platiteľ dane doručiť daňovníkovi písomné vysvetlenie a prípadnú chybu opraviť.

(2) Ak po doručení písomného vysvetlenia platiteľa dane podľa odseku 1 daňovník nesúhlasí s postupom platiteľa dane, môže podať sťažnosť na postup platiteľa dane správcovi dane, a to v lehote do 30 dní odo dňa doručenia písomného vysvetlenia platiteľa dane daňovníkovi.

(3) Správca dane, ktorý je miestne príslušný platiteľovi dane podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,^136ab) o sťažnosti uvedenej v odseku 1 alebo odseku 2 rozhodne tak, že sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu alebo vyhovie čiastočne a súčasne uloží platiteľovi dane povinnosť vykonať nápravu v určenej lehote, alebo sťažnosť zamietne. Rozhodnutie o sťažnosti sa doručí daňovníkovi aj platiteľovi dane, pričom daňovník a platiteľ dane sa môžu proti nemu odvolať v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie má odkladný účinok. Ak platiteľ dane nevykoná nápravu v lehote určenej v rozhodnutí, správca dane uloží platiteľovi dane pokutu podľa osobitného predpisu.^136ac)

 

Komentár k § 43a

-   odsek 1 a 2

Podľa tohto ustanovenia postupuje daňovník, ak má pochybnosti o správnosti zrazenej dane platiteľom dane. V súlade s týmto ustanovením môže do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa, keď k zrážke dane došlo, požiadať platiteľa dane o vysvetlenie a preukázať svoje pochybnosti. Platiteľ dane je povinný v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti daňovníkovi písomne odpovedať a prípadnú chybu v tejto lehote aj opraviť. V prípade nesplnenia povinností vyplývajúcich pre platiteľa dane z § 43a ods. 1 ZDP alebo nesúhlasu daňovníka s postupom platiteľa dane, môže daňovník podať v zákonom určených lehotách na platiteľa dane sťažnosť správcovi dane (§ 43a ods. 2 ZDP).

Poznámka

 

Podľa tohto ustanovenia môže postupovať napr. držiteľ, ktorý je aj v pozícii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (tzv. dvojjediný), pričom iný držiteľ mu zrazil daň z vyplácaného plnenia, ktoré však nebolo vyplatené v súvislosti s plnením pre neho v pozícii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ale v pozícii držiteľa.

-   odsek 3

O sťažnosti rozhoduje na základe § 43a ods. 3 ZDP správca dane miestne príslušný platiteľovi dane, ktorý sťažnosti buď vyhovie v plnom rozsahu, alebo vyhovie čiastočne a platiteľovi dane uloží povinnosť vykonať nápravu v určenej lehote alebo sťažnosť zamietne. Platiteľom dane nevykonaná náprava uložená rozhodnutím správcu dane má za následok uloženie pokuty podľa daňového poriadku.

Ak platiteľovi dane vznikla zo ZDP povinnosť zraziť daň, ale platiteľ ju zrazil v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ako vyplýva zo ZDP, vzniknutý rozdiel je nedoplatkom, resp. preplatkom platiteľa dane, ktorý sa vysporiada prostredníctvom platiteľa dane. V prípade preplatku môže platiteľ dane požiadať o jeho vrátenie svojho miestne príslušného správcu dane, ktorý pri vrátení preplatku postupuje podľa § 79 daňového poriadku. Daňovník môže požiadať o vrátenie preplatku platiteľa dane. Finančné vyrovnanie medzi platiteľom dane a daňovníkom je záležitosťou ich vzájomného vzťahu, do ktorého správca dane nevstupuje – s výnimkou prípadu sťažnosti podanej daňovníkom podľa § 43a ods. 2 ZDP.

Situáciu využitia ustanovenia § 43 a v tej nadväznosti § 43a rieši aj Usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/016332/2021-724 k uplatňovaniu zmlúv o ZDZ a to v časti II, v ktorom je riešený postup daňovníka s ODP, platiteľa dane a správcu dane pri vyberaní dane zrážkou.

Podľa tohto usmernenia, ak daň nie je platiteľom dane zrazená v správnej výške, či už z dôvodu, že daňovník do momentu výplaty nepreukáže slovenskému platiteľovi dane všetky požadované skutočnosti, alebo slovenský platiteľ dane má pochybnosti o splnení podmienok a skutočností relevantných pre uplatnenie výhod zo zmluvy o ZDZ, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, vzniknutý rozdiel je nedoplatkom, resp. preplatkom dane platiteľa dane. Vychádzajúc z ustanovení § 43 ods. 12 a § 43a ZDP prípadné opravy zdaňovania príjmov zdaňovaných zrážkou sa realizujú prostredníctvom platiteľa dane, ktorý je za „nesprávnosť“ zdanenia priamo zodpovedný. Platiteľ dane vykoná opravu prostredníctvom oznámenia uvedeného v § 43 ods. 11 ZDP, v ktorom vyznačí, že oznámenie podáva z dôvodu opravy údajov uvedených v predchádzajúcom oznámení.

K takto podanému oznámeniu platiteľ dane priloží žiadosť o vrátenie daňového preplatku, v ktorej uvedie

a)  dôvod podania „opravného“ oznámenia (napr. že potvrdenie o daňovej rezidencii mu bolo predložené dodatočne po lehote na zrazenie a odvedenie dane a pod.),

b)  číslo účtu, na ktorý má byť daňový preplatok vrátený,

c)  prílohy k písomnej žiadosti a to napr. preukazný doklad o mieste daňovej rezidencie daňovníka v čase poberania príjmu, doklady preukazujúce skutočné vlastníctvo príjmov, napr. zmluvu súvisiacu s vlastníctvom príjmov alebo doklad o zápise majetku v zozname/registri, príp. čestné vyhlásenie o skutočnom vlastníctve príjmov a iné.

Po overení všetkých skutočností správca dane zašle sumu daňového preplatku na účet uvedený platiteľom dane. Pre vrátenie preplatku dane sa použijú primerane ustanovenia § 79 daňového poriadku.

V § 43a ZDP je ustanovená aj možnosť pre daňovníka, ak má pochybnosti o správnosti zrazenej dane (napr. v prípade dane zrazenej podľa ZDP a nie podľa príslušnej zmluvy o ZDZ), požiadať platiteľa dane o vysvetlenie v lehote do 12 mesiacov odo dňa, keď k zrazeniu dane došlo. Platiteľ dane v takom prípade postupuje v súlade s ustanoveniami a v lehotách uvedených v § 43a ods. 1 ZDP. Ak po doručení písomného vysvetlenia platiteľa dane daňovník nesúhlasí s postupom platiteľa dane, môže správcovi dane podať sťažnosť na postup platiteľa dane. Správca dane, ktorý je miestne príslušný platiteľovi dane, o tejto sťažnosti rozhodne v súlade s § 43a ods. 3 ZDP.

Osobitne a v špecifických prípadoch môže o vrátenie rozdielu medzi daňou zrazenou podľa § 43 ZDP a daňou, ktorá môže byť uplatnená podľa ustanovení príslušnej zmluvy o ZDZ, požiadať skutočný vlastník = konečný príjemca príjmu priamo správcu dane, a to podľa § 69 ods. 5 daňového poriadku najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie.

Takýmto špecifickým prípadom môže byť napríklad zánik platiteľa dane, resp. ak tento s daňovníkom nekomunikuje. O tejto skutočnosti daňovník informuje správcu dane v podanej žiadosti.

Pri podávaní žiadosti o vrátenie daňového preplatku skutočný vlastník = konečný príjemca príjmu postupuje takto

a)  o vrátenie daňového preplatku dane požiada písomne miestne príslušného správcu dane, ktorým je podľa § 7 ods. 3 daňového poriadku Daňový úrad Bratislava,

b)  v písomnej žiadosti sa uvádzajú údaje, a to identifikačné údaje daňovníka, druh a výška príjmu, dátum výplaty, resp. prijatia platby, dátum odvedenia dane, ak je tento dátum daňovníkovi známy, identifikačné údaje platiteľa dane, odôvodnenie priamej žiadosti, číslo účtu, na ktorý má byť daňový preplatok vrátený, prehlásenie o vykonávaní/nevykonávaní činnosti na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne,

c)  prílohy k písomnej žiadosti sú preukazný doklad o mieste daňovej rezidencie daňovníka v čase poberania príjmu, doklady preukazujúce skutočné vlastníctvo príjmov, napr. zmluvu súvisiacu s vlastníctvom príjmov alebo doklad o zápise majetku v zozname/registri, príp. čestné vyhlásenie o skutočnom vlastníctve príjmov, potvrdenie o zaplatení dane, podané oznámenie o zrazení podľa § 43 ods. 11 ZDP vzťahujúce sa k dani zrazenej a odvedenej platiteľom dane z príjmu, ktorý je predmetom tejto žiadosti, ak ho má skutočný vlastník (konečný príjemca) príjmu k dispozícii a iné.

Po obdržaní žiadosti a overení všetkých skutočností Daňový úrad Bratislava zašle sumu daňového preplatku na účet uvedený skutočným vlastníkom (konečným príjemcom) príjmu. Pre vrátenie preplatku dane sa použijú primerane ustanovenia § 79 daňového poriadku.

§ 44

Zabezpečenie dane

(1) Správca dane môže rozhodnutím uložiť fyzickým osobám a právnickým osobám, aby pri peňažnom plnení poskytnutom inému daňovníkovi zrážali na zabezpečenie dane sumu vo výške 9,5 % z peňažného plnenia. Suma zabezpečenia dane sa považuje za preddavok na daň.

(2) Na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa zráža preddavok na daň podľa § 35, je platiteľ dane, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhrady v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, okrem daňovníka podľa § 2 písm. t) alebo daňovníka štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, povinný zrážať sumu vo výške 19 % z peňažného plnenia a v prospech daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) povinný zrážať sumu vo výške 35 % z peňažného plnenia. Ak ide o podiel daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárom komanditnej spoločnosti alebo členom európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov, suma na zabezpečenie dane sa zráža bez ohľadu na vyplatenie podielu na zisku najneskôr do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Postup podľa druhej vety sa neuplatní u spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, ktorých podiel je zdaňovaný na úrovni reverzného hybridného subjektu.

(3) Sumy na zabezpečenie dane podľa odsekov 1 a 2 sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane. Túto skutočnosť je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný oznámiť správcovi dane, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje súhrnné údaje o zabezpečenej a odvedenej dani v členení na daňovníkov podľa

a)  § 2 písm. d), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x),

b)  § 2 písm. e), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x); ak tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo obsahuje aj údaje v členení podľa písmena c),

c)  § 2 písm. x); pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zabezpečenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, zrazenú sumu na zabezpečenie dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zabezpečenej dane, pričom, ak ide o

     1. fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,

     2. právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

(4) Platiteľ dane nezrazí sumu na zabezpečenie dane podľa odseku 2, ak daňovník predloží potvrdenie od správcu dane, že platí preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42, ak správca dane nerozhodne inak.

(5) Ak daňovník nepodá daňové priznanie, zrazením sumy na zabezpečenie dane podľa odsekov 1 a 2 môže správca dane rozhodnúť, že daňová povinnosť daňovníka je splnená.

(6) Platiteľ dane, ktorý nevykoná zrážku sumy na zabezpečenie dane alebo ju zrazí v nesprávnej výške, alebo zrazenú sumu na zabezpečenie dane včas neodvedie, zodpovedá za daň, ktorá sa mala zabezpečiť rovnako, ako za daň nezaplatenú platiteľom príjmu.

(7) Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1, zrazí na zabezpečenie dane sumu vo výške 35 % z tohto príjmu a v oznámení o zrazení a odvedení dane podávanom podľa odseku 3 písm. c) neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi, ak ide o

a)  fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,

b)  právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.

 

Komentár k § 44

Ustanovenie § 44 dáva širokú možnosť správcovi dane zabezpečiť daň iným spôsobom ako od daňovníka. Zabezpečenie dane je určitou formou platenia preddavkov na daň z príjmov, používanou prakticky najmä vo vzťahu k daňovníkom s ODP, ktorí dosahujú na území SR zdaniteľné príjmy, ale často tu nie sú fyzicky prítomní. V uvedenom prípade je prenesená zodpovednosť za vybratie a odvedenie preddavku na daň z daňovníka na platiteľa dane. Je teda nástrojom na zabezpečenie úhrady na nesplatnú alebo nevyrubenú daň a na zaistenie toho, aby si daňovník následne vysporiadal svoju daňovú povinnosť podaním daňového priznania.

 

-   podľa odseku 1 správca dane môže rozhodnutím uložiť právnickým osobám a fyzickým osobám, aby pri peňažnom plnení v prospech daňovníkov, bez ohľadu na to, či ide o daňovníkov s ODP alebo NDP, zrážali sumu zodpovedajúcu polovičnej sadzbe dane t. j. vo výške 9,5 % zo sadzby dane uvedenej podľa § 15 ZDP z peňažného plnenia ako preddavok na daň. Uvedené ustanovenie je takto využiteľné vo všeobecnosti na prípady, kedy vzniknú pochybnosti zaplatenia dane zo strany daňovníka. Toto ustanovenie však v praxi nie je často, ak vôbec je, používané.

 

-   odseky 2, 4 až 6

V praxi sa využíva hlavne ustanovenie § 44 ods. 2 ZDP, podľa ktorého na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sú platitelia príjmu, ktorí vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú úhrady v prospech daňovníka s ODP, povinní zrážať sadzbou dane vo výške 19 % resp. 35 % (voči daňovníkom s ODP, ktorí majú bydlisko alebo sídlo v nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP).

V prípade ak ide o daňovníka s ODP, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území štátu, s ktorým má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, t. j. v našom prípade ide hlavne o zmluvy o ZDZ, je potrebné tiež vychádzať z príslušných článkov zmluvy o ZDZ a ak je stanovená v tejto zmluve nižšia sadzba dane je potrebné pri zdanení príjmu použiť túto nižšiu sadzbu dane.

Platiteľ príjmu, ktorý nevykoná zrážku sumy na zabezpečenie dane alebo ju zrazí v nesprávnej výške, alebo zrazenú daň včas neodvedie, zodpovedá za daň, ktorá sa mala zabezpečiť, rovnako, ako za daň nezaplatenú platiteľom príjmu, čo upravujú odseky 3 až 6 ustanovenia § 44 ZDP, podľa ktorých:

     sumy na zabezpečenie dane sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane. Túto skutočnosť je platiteľ príjmu povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane daňovníka, ak tento správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak,

     platiteľ príjmu nezrazí sumu na zabezpečenie dane podľa odseku 2, ak daňovník predloží potvrdenie od správcu dane, že platí preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42, ak správca dane nerozhodne inak,

     ak daňovník nepodá daňové priznanie, zrazením sumy na zabezpečenie dane podľa odsekov 1 a 2 môže správca dane rozhodnúť, že daňová povinnosť daňovníka je splnená,

Poznámka

 

Pri systéme zabezpečenia dane je síce očakávané podanie priznania ale v prípade ak daňovník nepodá daňové priznanie, zrazením sumy na zabezpečenie dane môže správca rozhodnúť, že daňová povinnosť je splnená a to z dôvodu, že zabezpečením dane sa vyberie minimálne tá daň, ktorá by bola vybratá aj prostredníctvom podaného daňového priznania.

     platiteľ príjmu, ktorý nevykoná zrážku sumy na zabezpečenie dane alebo ju zrazí v nesprávnej výške, alebo zrazenú sumu na zabezpečenie dane včas neodvedie, zodpovedá za daň, ktorá sa mala zabezpečiť rovnako, ako za daň nezaplatenú platiteľom príjmu.

Zabezpečenie dane vo výške 19 % resp. 35 % z peňažného plnenia sa vyberá zo zdaniteľných príjmov daňovníkov s ODP.

Podľa § 2 písm. h) ZDP je zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa ZDP a ani podľa medzinárodnej zmluvy v zmysle § 1 ods. 2 ZDP, ktorá má prednosť pred ZDP. To znamená, že ide o príjmy plynúce zo zdrojov na území SR daňovníkovi s ODP, ktoré sú vymedzené v ustanoveniach § 16 ZDP, ak sú predmetom dane a nie sú oslobodené od dane. V prípade daňovníka s ODP, ktorý je rezidentom štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je tiež dôležité, aby právo zdanenia daného príjmu bolo prisúdené SR v súlade s príslušnou ZDZ.

Predmetom zabezpečenia dane podľa § 44 ZDP, v prípade príjmov plynúcich daňovníkovi s ODP sú príjmy definované v § 16 ZDP ako zdroj príjmov, ktoré nepodliehajú zrážkovej dani a ani sa z nich nevyberá iný preddavok na daň (závislá činnosť).

Ide napr. o 

     príjmy z prevodu, nájomného a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. f) ZDP,

V prípade príjmov z predaj nehnuteľnosti, platiteľ dane zabezpečuje daň zo zdaniteľných príjmov, čo znamená, že v prípade ak by mu daňovník s ODP preukázal, že jeho príjem z predaja nehnuteľnosti tomuto platiteľovi dane je oslobodený od dane podľa ustanovenia § 9 ZDP, napr. z dôvodu, že tento daňovník vlastnil nehnuteľnosť viac ako 5 rokov a nemal ju zaradenú v obchodnom majetku, platiteľ dane by nezabezpečoval daň z takéhoto vyplácaného príjmu, nakoľko by nešlo o zdaniteľný príjem, ale o oslobodený príjem.

Rovnako ak by daňovník s ODP s bydliskom resp. sídlom v krajine, s ktorou má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, a daňovník by svoju príslušnosť k tejto krajine preukázal potvrdením o daňovej rezidencii a zmluva by neoprávňovala zdaňovať príjem z predaja nehnuteľnosti na území štátu, v ktorom bola nehnuteľnosť umiestnená (v našom prípade na území SR) platiteľ dane by rovnako nezabezpečoval daň v súlade s ustanovením § 44 ZDP.

 

Príklad

Ak má daňovník – český rezident, na území SR nehnuteľnosť, ktorú predá, príjem z jej predaja je zdaniteľným príjmom na území SR tak podľa zmluvy o ZDZ ako aj podľa ZDP a daňovník si vysporiada svoju daňovú povinnosť z príjmov z predaja nehnuteľnosti prostredníctvom daňového priznania.

Pri zdanení alebo nezdanení takéhoto príjmu je však potrebné brať do úvahy, či daňovníkov príjem z predaja nehnuteľnosti nebude na území SR oslobodený od dane z príjmov v súlade s § 9 ZDP.

Ak by český daňovník predal nehnuteľnosť na území SR, ktorú mal vo vlastníctve viac ako päť rokov je príjem z predaja takejto nehnuteľnosti oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb. V takomto prípade je síce príjem českého daňovníka zdaniteľným príjmom na území SR v súlade s § 16 ZDP, ale zároveň je tento príjem oslobodený od dane v súlade s § 9 ZDP a český daňovník nie je povinný podávať daňové priznanie na území SR z oslobodených príjmov.

     príjmy z prevodu hnuteľných vecí umiestnených na území SR, z prevodu majetkových práv registrovaných na území SR a z prevodu cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území SR okrem príjmov z prevodu štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok podľa § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod ZDP.

 

Príklad

Ak by išlo o posudzovanie príjmu z predaja hnuteľných vecí na území SR daňovníkom s ODP s bydliskom na území štátu, s ktorým nemá SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, tento ak nebol zaradený v obchodnom majetku je v súlade s ustanoveniami § 9 ZDP oslobodeným od dane a teda nie je zdaniteľným príjmom, z ktorého by platiteľ dane zabezpečoval daň podľa § 44 ZDP. Ak by išlo o predávaný majetok, ktorý je súčasťou obchodného majetku alebo by ešte predávaný majetok nespĺňal podmienky pre oslobodenie od dane podľa § 9 ZDP, platiteľ dane zabezpečuje daň podľa § 44 ZDP.

V prípade, ak by príjem z predávaného majetku plynul daňovníkovi s ODP a tento má bydlisko v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, príjem je navyše posudzovaný podľa príslušného článku, pričom príjem z predaja hnuteľného majetku je zdaniteľný v štáte zdroja len v prípade, ak tvorí súčasť prevádzkového majetku stálej prevádzkarne podniku so sídlom v jednom zmluvnom štáte umiestnenej na území SR.

Skutočnosť, že zmluva o ZDZ umožňuje zdaniť len príjmy z predaja hnuteľného majetku, ktorý tvorí súčasť prevádzkového majetku stálej prevádzkarne na území štátu kde sa hnuteľný majetok nachádza, obmedzuje právo na zdanenie takéto príjmu v štáte umiestnenia hnuteľného majetku napriek skutočnosti, že ZDP umožňuje zdaniť všetok hnuteľný majetok umiestnený na území SR, ak nie je oslobodený od dane.

 

Príklad

Český podnik podniká na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorej súčasťou majetku sú aj nákladné autá. Keďže tieto nákladné autá prestal využívať pri svojej podnikateľskej činnosti rozhodol sa ich predať. Príjem z predaja tohto hnuteľného majetku bude zdaniteľným príjmom daňovníka s ODP podľa § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod, ktorý bude súčasťou základu dane stálej prevádzkarne podľa ustanovení ZDP.

Ak ide o ostatné príjmy definované v § 16 ods. 1 písm. e) šiesty bod u daňovníka s ODP s bydliskom alebo sídlom na území štátu s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, a to príjem z predaja hnuteľného majetku umiestneného na území SR, ktorý nie je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne daňovníka s ODP, príjem z predaja cenných papierov emitovaných daňovníkmi zo sídlom na území SR a z predaja majetkových práv registrovaných na území SR, z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území SR tieto podliehajú zdaneniu výlučne v štáte rezidencie predávajúceho.

 

Príklad

Český daňovník predal svoj obchodný podiel na slovenskej obchodnej spoločnosti. Príjem z predaja tohto podielu bude zdaňovať len na území ČR, vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o ZDZ dáva výlučné právo na zdanenie tohto príjmu štátu rezidencie daňovníka, ktorý predáva obchodný podiel.

     odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie podľa § 16 ods. 1 písm. e) šiesty bod zákona.

V tomto prípade je možné hovoriť o dvoch druhoch odmien, a to:

•    odmeny za výkon funkcie v orgánoch právnických osôb (pravidelné odmeny vyplácané v priebehu roka za výkon funkcie, ktoré sú daňovým výdavkom u vyplácajúcej spoločnosti), ktoré sú zdaniteľnými príjmami v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 písm. d) ZDP a

•    odmeny za výkon funkcie, ktoré sú vyplácané formou podielu na zisku tzv. „tantiémy“(nie sú súčasťou daňových výdavkov u vyplácajúcej spoločnosti ale sú vyplácané až po zdanení zo zisku spoločnosti ak o tom valné zhromaždenie rozhodne).

V prípade, ak takéto odmeny za výkon funkcie budú vyplácané daňovému rezidentovi krajiny, s ktorou má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, budú tieto príjmy podliehať článku – Tantiémy, ktorým zvyčajne býva článok 16.

Zdaniteľným príjmom, ktorý podlieha zabezpečeniu dane podľa § 44 ods. 2 ZDP je aj

–   príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni za ktorý sa považuje príjem spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi s ODP a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam a

–   príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni, za ktorý sa považuje príjem členov európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov so sídlom na území SR, ktorí sú daňovníkmi s ODP, a ktorý im plynie z členstva v tomto zoskupení, ako aj z úverov a z pôžičiek poskytnutých tomuto zoskupeniu.

V prípadoch, kedy je výber dane z príjmov a splnenie daňovej povinnosti daňovníka s ODP zaistené iným spôsobom (napr. platením preddavkov na daň), nie je potrebné zrážať zabezpečenie dane.

Zabezpečenie dane sa preto nevykonáva v prípadoch, ak

•    je z nich vyberaná zrážková daň podľa § 43 ZDP, alebo

•    ide o príjmy zo závislej činnosti, z ktorých sa zráža preddavok na daň podľa § 35 ZDP, alebo

•    daňovník predložil platiteľovi príjmu potvrdenie od správcu dane, že platí preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42 ZDP.

Zabezpečenie dane sa zráža pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech daňovníka s ODP.

Osobitným prípadom je však podiel daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárom komanditnej spoločnosti alebo členom európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov, kedy sa suma na zabezpečenie dane zráža bez ohľadu na to, či došlo k skutočnému vyplateniu podielu na zisku. Suma na zabezpečenie dane sa zrazí najneskôr do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Tento postup sa neuplatní u spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, ktorých podiel je zdaňovaný na úrovni reverzného hybridného subjektu.

Povinnosť zabezpečenia dane sa neuplatní

•    na úhrady, ktoré plynú daňovníkovi podľa § 2 písm. t) ZDP, t. j. daňovníkovi členského štátu Európskej únie,

•    na úhrady vyplácané, poukazované alebo pripísané v prospech daňovníka s ODP, ktorý je daňovníkom štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP tvoriaceho Európsky hospodársky priestor.

Zabezpečenie dane sa vyberá sadzbou dane 19 % s výnimkou platieb vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných voči daňovníkom nespolupracujúcich štátov, kde je sadzba dane vo výške 35 %.

 

Príklad

Slovenská spoločnosť s r.o. platí v roku 2023 nájomné za nájom nebytových priestorov vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorým je spoločnosť so sídlom v USA.

Je slovenská s.r.o. povinná v súlade s § 44 ZDP zraziť daň 19 % na zabezpečenie dane?

Príjem z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej na území SR je zdaniteľným príjmom daňovníka s ODP (rezidenta USA) zo zdrojov na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. f) ZDP ako aj podľa článku 6 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená v Z. z. pod č. 74/1994).

Predmetný príjem je daňový rezident USA povinný po skončení zdaňovacieho obdobia vysporiadať prostredníctvom podaného daňového priznania, pričom platiteľ dane (rezident SR) je povinný zabezpečiť daň z takéhoto príjmu v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 až 6 ZDP.

 

Príklad

Právnická osoba z ČR predala slovenskej spoločnosti (rezidentovi SR) nehnuteľnosť, ktorú vlastnila v SR. Z tohto príjmu je povinná podať daňové priznanie v SR a zaplatiť daň z príjmu v SR.

Je ale slovenská spoločnosť, ktorá danú nehnuteľnosť kúpila, povinná vykonať zabezpečenie dane z tohto príjmu podľa § 44 ZDP?

Podľa článku 13 ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003) a § 16 ods. 1 písm. f) ZDP zisky, ktoré poberá rezident ČR zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v SR, podliehajú zdaneniu v SR.

Daňovník si predmetné príjmy daňovo vysporiada na území SR osobne prostredníctvom podaného daňového priznania v lehote podľa § 49 ZDP.

Zabezpečenie dane podľa § 44 ods. 2 ZDP sa u daňovníkov uvedených v § 2 písm. t) tohto zákona (t. z. u daňovníkov členských štátov EÚ) neaplikuje.

V súlade s § 44 ods. 3 ZDP suma na zabezpečenie dane, ktorá bola zrazená platiteľom dane, sa odvádza príslušnému správcovi dane v lehote do pätnásteho dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. V rovnakej lehote je túto skutočnosť povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak.

Oznámenie o zabezpečení dane vykoná platiteľ dane na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo SR. Uvedené tlačivo bude zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR [www.drsr.sk] a toto tlačivo bude obsahovať súhrnné údaje o zabezpečenej a odvedenej dani v členení na:

–   daňovníkov s NDP, t. j. daňovníkov podľa § 2 písm. d) ZDP,

–   daňovníkov s ODP, t. j. daňovníkov podľa § 2 písm. e) ZDP; s výnimkou daňovníkov z nespolupracujúceho štátu, t. j. daňovníkov podľa § 2 písm. x) ZDP,

–   daňovníkov z nespolupracujúceho štátu, t. j. daňovníkov podľa § 2 písm. x) ZDP.

Súčasne pre daňovníkov z nespolupracujúceho štátu tlačivo obsahuje aj:

–   údaje o zabezpečenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1 ZDP,

–   sumu zdaniteľného príjmu,

–   sadzbu dane,

–   zrazenú sumu na zabezpečenie dane,

–   dátum úhrady zdaniteľného príjmu,

–   dátum odvedenia zabezpečenej dane.

Ak ide o daňovníka z nespolupracujúceho štátu, ktorý je fyzickou osobou, tlačivo vyžaduje uviesť tiež jeho meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia.

Ak ide o daňovníka z nespolupracujúceho štátu, ktorý je právnickou osobou, tlačivo vyžaduje uviesť tiež jej názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

V súlade s § 44 ods. 3 ZDP v prípade, ak daňovník s ODP, ktorému bolo vykonané zabezpečenie dane, žiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmov, platiteľ dane uvedie v jeho prípade v tlačive všetky údaje ako keby išlo o daňovníka z nespolupracujúceho štátu.

§ 45

Zamedzenie dvojitého zdanenia

(1) Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s výnimkou uvedenou v odseku 3 písm. c). Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný zápočet dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, sa zaokrúhľuje podľa § 47. Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí sa na účely zápočtu dane rozumie základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, § 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14 a osobitný základ dane podľa § 7 a 51e a posledná veta znie: „Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda vyňatia príjmov, základom dane alebo daňovou stratou z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, § 8, základ dane alebo daňová strata vyčíslená podľa § 17 ods. 14 a osobitný základ dane podľa § 7 a 51e. Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období sa zaokrúhľuje podľa § 47, pričom u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa rozumie celkovým základom dane (na účely zápočtu dane) základ dane neznížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11. Maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať, sa zaokrúhli podľa § 47. Započítať možno iba daň vzťahujúcu sa na príjmy zahrnuté do základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda vyňatia príjmov, základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený podľa § 5 ods. 8 alebo rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami vyčíslený podľa § 17 ods. 14.

(2) Ak plynú daňovníkovi príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktorého zdaňovacie obdobie je iné ako v Slovenskej republike, a v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 nemá doklad o zaplatení dane od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie.

(3) Metóda vyňatia príjmov podľa odseku 1 sa uplatní, ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti

a)  za prácu vykonávanú pre Európsku úniu a jej orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo

b)  zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené,

c)  zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší.

(4) Podrobnejšie postupy uplatňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vo vzťahu k daňovníkovi podľa § 2 písm. d) a e) určí ministerstvo.

(5) Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa pri vzniku hybridného prevodu započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na čistý príjem (výnos) zahrnutý do základu dane plynúci zo zdrojov v zahraničí a postup podľa odseku 1 sa neuplatní.

 

Komentár k § 45

Dvojité zdanenie vzniká v prípade, ak rovnaký predmet dane (príjem, majetok) je podrobený dvojnásobnému alebo viacnásobnému zdaneniu tou istou alebo podobnou daňou. Nejde o situácie, kedy predmet dane bol zdanený napr. daňou z majetku a daňou z príjmov alebo spotrebnou daňou. Môže nastať situácia, kedy podnik alebo občan, ktorý je rezidentom jedného štátu, nazývaný štát rezidenta, resp. štát príjemcu, a ktorý poberá príjmy zo zdrojov na území druhého štátu, štátu zdroja, podlieha zdaneniu týchto príjmov v obidvoch štátoch.

Je zrejmé, že dvojité zdanenie jedného príjmu na dvoch rôznych miestach tento príjem výrazne znižuje a tým znižuje aj záujem príjemcu o podnikanie za takýchto podmienok vo všeobecnosti. Dvojité zdanenie nepriaznivo ovplyvňuje aj ekonomický rozvoj jednotlivých štátov. Z uvedeného dôvodu sa snažia jednotlivé štáty zabrániť dvojitému zdaneniu a to buď formou jednostranných opatrení (na území SR je to ustanovenie § 45 ZDP) alebo práve prostredníctvom zmlúv o ZDZ.

V prípadoch dvojitého zdanenia, dochádza k určitému prekrývaniu, kolízii, daňových zákonov dvoch alebo viacerých štátov, ktoré vplýva na príjmy toho istého daňovníka, čoho výsledkom je medzinárodné dvojité zdanenie, čiže súčasné zdanenie toho istého príjmu u tej istej osoby, a to ako v štáte rezidencie tak aj v štáte zdroja.

K zamedzeniu dvojitého zdanenia sa používajú rôzne metódy a ich rôzne formy, pričom tak v prípade jednostranných opatrení uvedených vo vnútroštátnych predpisoch ako aj v zmluvách o ZDZ môže byť použitá buď jedna metóda alebo viac metód pre rôzne druhy príjmov a ich foriem súčasne.

Vo väčšine zmlúv o ZDZ, ktorými je SR viazaná, sa objavujú dve metódy, a to metóda jednoduchého zápočtu a metóda vyňatia s výhradou progresie.

Metóda zápočtu je charakteristická svojou neutralitou a to tak, že všetci daňoví rezidenti jedného štátu sú rovnako daňovo zaťažení bez ohľadu na to, či zdroj ich príjmov je v tuzemsku alebo v zahraničí.

Pri použití metódy vyňatia, pri ktorej sa v štáte príjemcu vylučuje zo zdanenia príjem, ktorý bol zdanený v zahraničí (v štáte zdroja), dochádza spravidla k inému zdaneniu (k rozdielu vo výške daňového zaťaženia) v štáte príjemcu a k inému v štáte zdroja.

Niektoré štáty používajú vo svojich vnútroštátnych predpisoch a daňových zmluvách zmiešaný systém. Niektoré príjmy svojich daňových rezidentov, ktoré boli zdanené v zahraničí zo zdanenia vylučujú, prípadne vylučujú s výhradou progresie, pre iné príjmy aplikujú metódu zápočtu.

Všeobecne pre uplatnenie zmluvy o ZDZ je potrebné si uvedomiť rozdielnosť vo význame pojmu „príjem“. V niektorých prípadoch sa použije základ dane, t. j. príjem znížený o uplatnené výdavky podľa vnútroštátnych predpisov štátu zdroja a v niektorých prípadoch sa uplatní „brutto“ príjem.

V slovenskom daňovom systéme sú metódy k vylúčeniu dvojitého zdanenia uvedené v § 45 ZDP.

 

-   podľa odseku 1, ak plynú daňovníkovi s NDP príjmy zo štátu, s ktorým SR má uzavretú zmluvu o ZDZ, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy s výnimkou uvedenou v § 45 odseku 3 písm. c) ZDP (príjmy daňovníka s NDP zo závislej činnosti vykonávanej a preukázateľne zdanenej v zahraničí, kde sa použije metóda vyňatia a to bez ohľadu na metódu určenú zmluvou o ZDZ resp. zamedzí sa dvojitému zdaneniu aj v prípade, ak daňovník s NDP vykonával závislú činnosť v štáte, s ktorým vôbec SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ).

Ak sa podľa zmluvy o ZDZ uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o ZDZ, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí sa na účely zápočtu dane rozumie základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, § 7 a 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14. U daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa rozumie celkovým základom dane (na účely zápočtu dane) základ dane neznížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11. Započítať možno iba daň vzťahujúcu sa na príjmy zahrnuté do základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

Ak sa podľa zmluvy o ZDZ uplatňuje metóda vyňatia príjmov, základom dane alebo daňovou stratou z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, § 7 a 8 a základ dane alebo daňová strata vyčíslená podľa § 17 ods. 14.

Pri uplatňovaní metód na zamedzenie dvojitého zdanenia od základov dane je potrebné pri fyzických osobách upozorniť aj na skutočnosť významných zmien pri výpočte základu dane, ktorých výsledkom bolo rozdelenie celého základu dane z príjmov fyzických osôb na samostatné základy dane z vybraných druhov príjmov, a to samostatný výpočet základu dane

–   podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP, t. j. základ dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, z príjmom z prenájmu a z použitia diela podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP a ostatných príjmov podľa § 8 ZDP,

–   podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP, t. j. základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP,

–   podľa § 7 ZDP, čo je osobitný základ dane z príjmov z kapitálového majetku,

–   podľa 51e ZDP, čo je osobitný základ dane z príjmov z podielov na zisku a ďalších vymedzených podielov.

Uvedené znamená, že metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia sa uplatňujú samostatne pri každom z takto určených základov dane.

Poznámka

 

Pri určovaní vyčíslenia „celosvetového“ základu dane daňovníka s NDP aj v súvislosti so zamedzením dvojitého zdanenia sa postupuje výlučne podľa ZDP (nie podľa zahraničných právnych predpisov).

Výnimkou z vyššie uvedeného „štandardného“ spôsobu zisťovania základu dane vrátane uplatňovania daňových výdavkov podľa ZDP sú v prípade stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí len daňové výdavky uvedené v § 17 ods. 14 ZDP.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 14 ZDP daňovými výdavkami stálej prevádzkarne daňovníka umiestnenej v zahraničí sú vo všeobecnosti aj výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov platných v štáte umiestnenia tejto stálej prevádzkarne, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch.

Ak napr. daňovník, ktorý má stálu prevádzkareň umiestnenú na území Nemecka je povinný podľa osobitných pracovnoprávnych predpisov platných na území tohto štátu uhrádzať zamestnancom cestovné náhrady výdavkov na pracovné cesty, vynaložené výdavky (náklady) daňovníka (zamestnávateľa) sú daňovým výdavkom v rozsahu, na ktorý vzniká nárok zamestnancov podľa týchto nemeckých pracovnoprávnych predpisov (nie do výšky obdobného nároku zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách platného na území SR).

Daňovník, fyzická osoba, podnikajúci v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý je účtovnou jednotkou len v zahraniční a na území SR nie je účtovnou jednotkou, t. j. neuplatňuje si preukázateľné výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, si môže na území SR, uplatniť ku všetkým svojim celosvetovým zdaniteľným príjmom, výdavky percentom z príjmov v súlade s § 6 ods. 10 ZDP. Rovnakým spôsobom určený základ dane z príjmov zo zahraničia použije aj pri následnom uplatňovaní metódy zápočtu alebo metódy vyňatia.

 

Príklad

Fyzickej osobe (rezidentovi SR) v roku 2023 holandská spoločnosť vyplatila podiely na zisku, ktoré boli vykázané za rok 2017.

Uvádza rezident SR takýto príjem v daňovom priznaní v SR?

V súlade s článkom 10 ods. 2 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore dani z príjmu a z majetku (uverejnená pod č. 138/1974 Zb., ďalej len zmluva) dividendy sa môžu zdaniť v štáte, v ktorom má sídlo spoločnosť, ktorá ich vypláca (v Holandsku), a to podľa zákonov Holandska. Takto určená daň však nemôže presiahnuť 10 % hrubej sumy dividend. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle zmluvy právo na zdanenie predmetného príjmu má Holandsko, avšak či toto právo využije, závisí od jeho vnútroštátnej daňovej legislatívy.

Ak podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017 plynú rezidentovi SR (fyzickej osobe) zo zdrojov v zahraničí (z Holandska), zdaňujú sa ako súčasť osobitného základu dane (§ 51e ZDP) pri podaní daňového priznania, a to sadzbou dane vo výške 7 %.

Predmetný príjem rezident SR uvedie v „Daňovom priznaní k dani z príjmov FO typu B“ v Prílohe č. 2. Ak boli uvedené príjmy zdanené v Holandsku v súlade so zmluvou o ZDZ medzi SR a Holandskom, v slovenskom daňovom priznaní si k nim daňovník môže uplatniť metódu zápočtu dane za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia.

-   podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak plynú daňovníkovi príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktorého zdaňovacie obdobie je iné ako v SR, a v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 nemá doklad o zaplatení dane od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie.

 

-   odsek 3 upravuje aj špeciálny výhodný postup uplatnenia metódy vyňatia zahraničných príjmov zo zdanenia na území SR pre prípady, ak ich poberá daňovník s NDP a plynú mu zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí. Podľa citovaného ustanovenia sa metóda vyňatia príjmov uplatní, ak daňovníkovi s NDP plynú príjmy zo závislej činnosti

a)  za prácu vykonávanú pre Európsku úniu a jej orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo

b)  zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým SR nemá uzavretú zmluvu, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené,

c)  zo zdrojov v zahraničí (vykonáva prácu mimo územia SR) zo štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, pričom tieto príjmy tam boli preukázateľne zdanené. Daňovník môže využiť túto metódu ak je pre neho výhodnejšia aj napriek tomu, že v príslušnej zmluve o ZDZ bude uvedená ako metóda pre vylúčenie dvojitého zdanenia, metódu zápočtu.

Účelom predmetného ustanovenia zákona je zamedziť skutočnému medzinárodnému dvojitému zdaneniu príjmov zo závislej činnosti v prípade, ak tieto príjmy preukázateľne podliehajú dani súčasne v štáte ich zdroja a v štáte rezidencie ich prijímateľa.

 

Príklad

Slovenský rezident pracoval v mesiacoch marec až august roku 2023 v Čechách u českého zamestnávateľa. Zamestnávateľ mu mesačne zrážal zo mzdy preddavky na daň.

Je daňovník povinný po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie SR a uviesť tam tieto príjmy?

Rezident SR je povinný na území SR vysporiadať si svoju tzv. celosvetovú povinnosť. To znamená, že daňovník (rezident SR), ktorý v zdaňovacom období poberal príjmy plynúce zo zdrojov v ČR a vyplynie mu povinnosť na podanie daňového priznania v zmysle § 32 ZDP, má povinnosť uviesť tieto príjmy v daňovom priznaní podanom v SR. Na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov zo zdrojov v ČR daňovník použije metódu zápočtu dane v zmysle § 45 ods. 1 ZDP a článku 22 zmluvy. Ak však boli predmetné príjmy v ČR preukázateľne zdanené a pre daňovníka je to výhodnejšie, v súlade s § 45 ods. 3 písm. c) ZDP môže na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov zo závislej činnosti plynúcich zo zdrojov v ČR uplatniť metódu vyňatia príjmov.

Ako prílohu k daňovému priznaniu daňovník priloží potvrdenie o príjme od českého zamestnávateľa, prípadne o zaplatenom povinnom poistnom (alebo napr. výplatné pásky).

 

Príklad

Je správne, ak daňovník (rezident SR) v prípade uplatnenia metódy vyňatia príjmov zo závislej činnosti zo zdrojov v Poľskej republike vyníma zdaniteľné príjmy (nie základ dane)?

Podľa § 45 ods. 1 ZDP, ak sa podľa zmluvy o ZDZ uplatňuje metóda vyňatia príjmov, základom dane alebo daňovou stratou z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, § 8, základ dane alebo daňová strata vyčíslená podľa § 17 ods. 14 a osobitný základ dane podľa § 7 a 51e ZDP.

Vychádzajúc z predmetného ustanovenia ZDP uvádzame, že ak v predloženom prípade ide o príjmy zo závislej činnosti plynúce zo zdrojov v zahraničí, na účely uplatnenia metódy vyňatia príjmov sa z „celosvetového“ základu dane z príjmov daňovníka vyníma základ dane z príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí vypočítaný podľa § 5 ods. 8 ZDP.

Ak by v opačnom prípade daňovník z „celosvetového“ základu dane vyňal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (nie základ dane) plynúce zo zdrojov v zahraničí, došlo by k neoprávnenému zníženiu základu dane z ostatných zdaniteľných príjmov, a tým k zníženiu výslednej daňovej povinnosti daňovníka.

S ohľadom na množiace sa prípady zneužívania metódy vyňatia príjmov, v podobných prípadoch ako je tento správca dane preveruje, či skutočne ide o príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ZDP.

Ak nejde o takéto príjmy (a nie sú súčasne splnené aj ďalšie podmienky), metóda vyňatia príjmov podľa § 45 ods. 3 písm. c) ZDP sa neuplatní.

-   v odseku 4 sa z dôvodu zabezpečenia právnej istoty v prípade zamedzenia dvojitého zdanenia podľa § 45 ZDP uvádza, že daňovníci budú mať k dispozícií podrobnejšie postupy k uplatňovaniu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

Tieto podrobnejšie postupy sú uverejnené na webovom sídle ministerstva financií a to na linku

https://www.mfsr.sk/files/archiv/priloha- stranky/3535/54/01a_UsmernenieNaUplatnovanieZmluv.pdf

Konkrétnejšie ide o „Usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/016332/2021-724 k uplatňovaniu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.“

Uvedené usmernenie bolo vydané práve s ohľadom § 45 ods. 4 ZDP a § 160 ods. 2 daňového poriadku.

Predmetné usmernenie ministerstva financií uvádza, že zmluvy o ZDZ predstavujú jeden zo základných nástrojov úpravy medzinárodných daňových vzťahov. Účelom zmlúv o ZDZ je zamedzenie dvojitého zdanenia v súvislosti s daňami z príjmov a majetku bez toho, aby sa vytvárali príležitosti na ich nezdaňovanie alebo znížené zdanenie. K uvedenému môže dochádzať prostredníctvom daňových únikov alebo vyhýbania sa daňovej povinnosti (vrátane využívania schém najvýhodnejších daňových podmienok tzv. treaty shopping s cieľom získať úľavy, ktoré takáto zmluva o ZDZ poskytuje ako nepriamu výhodu pre rezidentov tretích krajín).

Prostredníctvom zmlúv o ZDZ sa upravuje alokácia práv zmluvných štátov na zdanenie určitého príjmu, ktorý má zdroj v jednom štáte a plynie rezidentovi druhého zmluvného štátu. Zmluvy o ZDZ vymedzujú zmluvný štát, ktorý má právo na zdanenie príjmu (štát zdroja príjmu alebo štát rezidencie daňovníka) a tiež stanovujú spôsob zamedzenia dvojitého zdanenia rovnakého príjmu. Zmluvy o ZDZ tiež obsahujú ustanovenia na podporu administratívnej spolupráce v oblasti daní medzi zmluvnými štátmi, zabezpečenie rovnakého zaobchádzania (nediskriminácia) s daňovníkmi a posilnenie právnej istoty daňovníkov.

Pri výklade zmlúv o ZDZ, SR prihliada na aktuálne znenie Komentára k Modelovej zmluve OECD, ktorý je najčastejšie používaným referenčným zdrojom pri uzatváraní konkrétnych zmlúv o ZDZ a pri výklade ich ustanovení.

Modelová zmluva OECD s Komentárom sú uznávaným nástrojom jednotnej interpretácie a uplatňovania ZZDZ daňovými správami jednotlivých zmluvných štátov a ich daňovými subjektami.

Komentár je možné v súlade s článkom 32 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (ďalej len „Dohovor“) použiť ako doplnkový prostriedok výkladu medzinárodných zmlúv. Podľa článku 32 Dohovoru doplnkové prostriedky výkladu, vrátane prípravných materiálov na zmluve a okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, možno použiť buď pre potvrdenie významu, ktorý vyplýva z použitia článku 31 Dohovoru, alebo pre určenie významu, kde výklad podľa článku 31 Dohovoru ponecháva význam nejednoznačným alebo nejasným, alebo vedie k výsledku, ktorý je zrejme protizmyselný alebo nerozumný.

SR aplikuje dynamický prístup k výkladu zmlúv o ZDZ, ktorý presadzuje aj OECD.

Nové znenie Komentára sa teda môže vzťahovať na znenie zmlúv o ZDZ, ktoré boli uzavreté pred touto zmenou, ak:

a)  príslušné zmluvné štáty (členské štáty OECD) neuplatnia výhrady voči novému zneniu a 

b)  cieľom zmeny znenia Komentára je len vyjasniť a nie zmeniť význam dotknutých ustanovení Modelovej zmluvy OECD.

Pre poskytnutie výhod plynúcich z príslušnej zmluvy o ZDZ sa vo všeobecnosti sleduje:

a)  aby poberateľom príjmov zo zdrojov na území SR bola osoba, ktorá je daňovým rezidentom druhého zmluvného štátu,

b)  pri vybraných druhoch príjmov aj skutočné vlastníctvo (konečného príjemcu) týchto príjmov,

c)  naplnenie ďalších podmienok uvedených v príslušnej ZZDZ (napr. v článku „Obmedzenie výhod“/„Limitation of benefits“) alebo vnútroštátnym zákonom, ak je to náležité.

Právny rámec pre vydávanie potvrdenia o daňovej rezidencii ustanovuje § 51g ZDP a konkrétnejší postup pre daňovníka je uvedený v informácii Finančného riaditeľstva SR k potvrdzovaniu daňovej rezidencie pre daňovníkov s NDP na území SR uverejnenej na webovom sídle finančnej správy.

Preukazným dokladom daňovej rezidencie v prípade daňovníkov s ODP na území SR podľa § 2 písm. e) ZDP je predovšetkým potvrdenie o mieste daňovej rezidencie daňovníka v príslušnom zdaňovacom období vydané zahraničným správcom dane.

Ak daňovník požadované skutočnosti nepreukáže, rozsah jeho daňových povinností na území SR sa posudzuje výlučne podľa ustanovení ZDP a príslušná zmluva o ZDZ sa neuplatní.

V ďalšej časti Usmernenia ministerstva financií je uvedený aj presnejší postup pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP v nadväznosti na príslušné zmluvy o ZDZ.

 

-   v odseku 5 sa v súvislosti s hybridnými nesúladmi a osobitne s hybridným prevodom upravuje možnosť započítania dane zaplatenej v zahraničí, a to v § 45 ods. 5 ZDP. Súčasné znenie zákona umožňuje zápočet pomerom príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí oproti celkovému základu dane. Pri hybridnom prevode dochádza k viacnásobnému uplatneniu tej istej zrazenej dane viacerými závislými osobami. V tomto prípade umožňuje smernica ATAD 2 započítať túto daň zaplatenú v zahraničí iba vo výške pripadajúcej na čistý príjem (výnos) dosiahnutý z danej operácie. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné vypočítať zápočet dane zaplatenej v zahraničí na daňovú povinnosť v SR samostatne pre danú operáciu.

§ 46

Minimálna výška dane

Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur. Daň vyberaná zrážkou podľa § 43 ods. 17 sa neplatí, ak nepeňažné plnenie podľa § 43 ods. 17 v úhrnnej sume za príslušný kalendárny rok nepresiahne 40 eur.

 

Komentár k § 46

Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur.

Daň vyberaná zrážkou podľa § 43 ods. 17 (t. j. z nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od „držiteľa“) sa neplatí, ak nepeňažné plnenie v úhrnnej sume za príslušný kalendárny rok nepresiahne 40 eur.

 

Príklad

Daňovník podá daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2023, v ktorom vypočíta daňovú povinnosť v sume 10 eur.

Je povinný túto sumu dane zaplatiť?

Nakoľko daň nepresiahla 17 eur, daňovníkovi nevzniká povinnosť daň uvedenú v daňovom priznaní zaplatiť.

 

Príklad

Daňovník podá daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2023, v ktorom vypočíta daň na úhradu sume 2 eurá.

Je povinný túto sumu 3 eurá aj zaplatiť?

Keďže daň na úhradu nepresiahla 5 eur, daňovníkovi nevzniká povinnosť daň na úhradu v sume 2 eurá zaplatiť.

 

Príklad

Lekár ako zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dosiahne v roku 2023 nepeňažné plnenia od farmaceutických spoločností v celkovej výške 25 eur.

Je povinný z týchto plnení odviesť daň zrážkou?

Keďže nepeňažné plnenie za rok 2023 nepresiahne sumu 40 eur, lekárovi nevznikne povinnosť zaplatiť daň z týchto nepeňažných plnení a nevznikne mu ani povinnosť podať správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane.

§ 46a

Minimálna výška dane
fyzickej osoby

Daň fyzickej osoby sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy tohto daňovníka, za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50% sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a). To neplatí, ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 alebo ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a alebo ak sa daň vyberá podľa § 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35, alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6, postup podľa prvej a druhej vety použije, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

 

Komentár k § 46a

Daň fyzickej osoby sa nevyrubí a neplatí, ak

•    za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur, alebo

•    celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, čo za rok 2023 predstavuje sumu vo výške 2 461,41 eura.

Uvedené neplatí v prípade, ak daňovník uplatňuje daňový bonus, ak sa daň vyberá zrážkou, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo preddavky na zabezpečenie dane.

 

Príklad

Fyzická osoba dosiahne v roku 2023 zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 461,41 eura a podá daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2023. V tomto daňovom priznaní vypočíta daňovú povinnosť v sume 22 eur.

Je povinná túto sumu dane zaplatiť?

Keďže daňová povinnosť presiahla 17 eur, daňovník je povinný túto sumu uhradiť.

 

Príklad

Daňovníčka je poberateľkou starobného dôchodku a pracuje na dohodu. V roku 2023 jej zárobok bude cca 1 600 eur.

Akým spôsobom sa jej vrátia zaplatené preddavky?

Ak daňovníčka za zdaňovacie obdobie roka 2023 dosiahla zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré nepresiahli úhrnnú sumu 2 461,41 eura, ako poberateľ starobného dôchodku (poberateľ k 1. januáru 2023) môže uplatniť znenie druhej vety § 46a ZDP a podať daňové priznanie typu A, pričom na príslušnom riadku daňového priznania typu A uvedie nulu. Zrazené preddavky na daň podľa § 35 ZDP vyčísli ako preplatok na dani, ktorý jej správca dane – daňový úrad na základe žiadosti (je súčasťou priznania) vráti. Prílohou priznania je kópia potvrdenia zamestnávateľa o vyplatených príjmoch a zrazených preddavkoch na daň.

§ 46b

Minimálna daň právnickej osoby

(1) Minimálnou daňou právnickej osoby je daň po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a4 a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška minimálnej dane ustanovenej pre jednotlivého daňovníka podľa odseku 2, alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.

(2) Minimálnu daň platí daňovník, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy)

a)  neprevyšujúce sumu 50 000 eur, a to vo výške 340 eur,

b)  prevyšujúce sumu 50 000 eur a neprevyšujúce sumu 250 000 eur, a to vo výške 960 eur,

c)  prevyšujúce sumu 250 000 eur a neprevyšujúce sumu 500 000 eur, a to vo výške 1 920 eur,

d)  prevyšujúce sumu 500 000 eur, a to vo výške 3 840 eur.

(3) U daňovníka, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa osobitného predpisu,^136b) sa minimálna daň podľa odseku 2 znižuje na polovicu.

(4) Minimálna daň právnickej osoby je splatná za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49

(5) Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň (§ 42) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola táto minimálna daň zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane právnickej osoby.

(6) Za zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sa minimálna daň právnickej osoby vypočíta vo výške súčinu 1/12 minimálnej dane podľa odseku 1 a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.

(7) Minimálnu daň právnickej osoby neplatí

a)  daňovník, ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie,

b)  daňovník podľa § 12 ods. 3 a 4,

c)  daňovník, ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitného predpisu,^136ba)

d)  daňovník za zdaňovacie obdobia podľa § 41 ods. 4, 6, 8, 12 až 14,

e)  daňovník, ktorým je pozemkové spoločenstvo, ak dosahuje len príjmy z činností podľa osobitného predpisu^136bb) so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) neprevyšujúcimi sumu 10 000 eur,

f)  daňovník počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti;^136bc) ak bol daňovník po zverejnení oznámenia o zrušení spoločnosti upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti, je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, za ktoré neplatil minimálnu daň, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti^136bc) do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovník upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie, pričom v tejto lehote je priznaná minimálna daň splatná.

(8) Nárok na zápočet minimálnej dane právnickej osoby alebo kladného rozdielu medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní a minimálnou daňou právnickej osoby

a)  zaniká, ak daňovníkovi nevznikne možnosť odpočítať minimálnu daň alebo rozdiel medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobia podľa odseku 5,

b)  zaniká ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie.

(9) Ak sú zaplatené preddavky na daň za príslušné zdaňovacie obdobie podľa § 42 vyššie ako daň vypočítaná v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie a súčasne táto daň je

a)  vyššia ako minimálna daň podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a daňou po zápočte minimálnej dane podľa odseku 5 sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti,

b)  nižšia ako minimálna daň podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a minimálnou výškou dane sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti a súčasne kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou sa započíta podľa odseku 5.

(10) Daňovník, ktorý bol povinný zaplatiť minimálnu daň právnickej osoby, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4.

 

Komentár k § 46b

 

S účinnosťou od 1. 1. 2024 bol do zákona zavedený nový inštitút minimálnej dani pre právnické osoby. Zavedením minimálnej dani nedochádza k zavedeniu novej dane alebo poplatku, ale ZDP stanovuje minimálnu výšku dane z príjmov právnických osôb, ktorú je daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie povinný zaplatiť.

-   odsek 1 Základným ukazovateľom, ktorý je potrebné skúmať z dôvodu, či daňovník je povinný platiť minimálnu daň, je jeho daňová povinnosť vykázaná v daňovom priznaní po:

–   odpočítaní úľavy na dani pre príjemcov investičnej pomoci (§ 30a),

–   odpočítaní úľavy na dani pre prijímateľa stimulov pre výskum a vývoj poskytnutých na základe zákona č. 185/2009 Z. z. (§ 30b),

–   odpočítaní úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z.,

–   zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45 ZDP.

Povinnosť platenia minimálnej dane sa vzťahuje na daňovníka, ktorého takto vyčíslená daňová povinnosť je nižšia ako je stanovená výška minimálnej dane ustanovenej pre jednotlivého daňovníka.

-   odsek 2

Výška minimálnej dane, ktorú je daňovník povinný zaplatiť sa odvíja od výšky zdaniteľných príjmov dosiahnutých za zdaniteľné obdobie

Zdaniteľné príjmy (ZP)	Výška minimálnej dane
ZP ?; 50 000 €	340 €
50 000 € < ZP ?; 250 000 €	960 €
250 000 € < ZP ?; 500 000 €	1 920 €
500 000 € < ZP	3 840 €

 

 

Príklad

Daňovník za zdaňovacie obdobie 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 150 000 eur a vyčíslil

a)  daňovú povinnosť vo výške 5 000 eur,

b)  daňovú stratu vo výške 3000 eur,

c)  daňovú povinnosť vo výške 500 eur.

Je daňovník v týchto prípadoch povinný platiť minimálnu daň?

a)  Daňovník vykázal daňovú povinnosť vo výške 5 000 eur, čo je vyššie ako je stanovená výška minimálnej dane pre daňovníka, ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 150 000 eur (960 eur). Z tohto dôvodu daňovník neplatí minimálnu daň.

b)  Daňovník vykázal daňovú stratu vo výške 3 000 eur, čo je nižšie ako je stanovená výška minimálnej dane pre daňovníka so zdaniteľnými príjmami vo výške 150 000 eur (960 eur), preto je povinný zaplatiť minimálnu daň vo výške 960 eur. Minimálnu daň vo výške 960 eur má daňovník možnosť započítať na daňovú povinnosť v nasledujúcich 3 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach (2025 – 2027), za predpokladu, že v týchto zdaňovacích obdobiach vykáže daňovú povinnosť vyššiu ako je výška minimálnej dane.. Rovnako by daňovník postupoval aj v prípade vykázania nulovej daňovej povinnosti.

c)  Daňovník vykázal nižšiu daňovú povinnosť ako je stanovená výška minimálnej dane pre daňovníka so zdaniteľnými príjmami vo výške 150 000 eur, preto je povinný zaplatiť minimálnu daň vo výške 960 eur. V nasledujúcich 3 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach (2025 – 2027) má daňovník nárok na zápočet rozdielu medzi minimálnou daňou a vypočítanou daňovou povinnosťou vyčíslenou v daňovom priznaní, t. j. daňovník môže započítať 460 eur (960 – 500).

-   odsek 3 U daňovníka – právnickej osoby, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách sa výška minimálnej dane znižuje na polovicu nasledovne:

Zdaniteľné príjmy (ZP)	Výška minimálnej dane
ZP ?; 50 000 €	170 €
50 000 € < ZP ?; 250 000 €	480 €
250 000 € < ZP ?; 500 000 €	960 €
500 000 € < ZP	1 920 €

 

Percento priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie na celkovom priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách sa počíta na základe vyhlášky Štatistického úradu SR č. 425/2023 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2024 až 2026, a to konkrétne zo štvrťročného výkazu o práci.

 

-   odsek 4 Minimálna daň je splatná v rovnakej lehote ako je splatná daňová povinnosť a to v lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb.

 Výnimkou je daňovník, ktorý v priebehu kalendárneho roka 2024 zmení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok. Takýto daňovník platí minimálnu daň podľa § 52zzz ods. 7 ZDP za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s minimálnou daňou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie končiace v roku 2015, t. j. spolu s minimálnou daňou za zdaňovacie obdobie začínajúce v kalendárnom roku 2024 a končiace v kalendárnom roku 2025.

 

-   odsek 5 Daňovník, ktorý zaplatil minimálnu daň, má možnosť zápočtu kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a skutočnou daňovou povinnosťou vypočítanou v daňovom priznaní na daňovú povinnosť vyčíslenú pred uplatnením preddavkov na daň platené podľa § 42 ZDP. Zápočet minimálnej dane alebo kladného rozdielu medzi minimálnou daňou je možný v 3 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola minimálna daň zaplatená, a to len tú časť, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane. Napr. minimálnu daň zaplatenú za zdaňovacie obdobie 2024 je možné započítať na daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie 2025 až 2027.

 

-   odsek 6 Daňovník, ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov platí podľa § 46b ods. 6 ZDP minimálnu daň v pomernej výške v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia. Ide napr. o:

–   zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vstupu daňovníka do likvidácie,

–   zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu na daňovníka,

–   zmenu zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak alebo z hospodárskeho roka na iný hospodársky rok.

Podmienky platenia minimálnej dane u daňovníka, u ktorého dochádza v priebehu roka 2024 k zrušeniu s likvidáciou, alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo u ktorého dochádza k zmene zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok sú upravené v § 52zzz ods. 6 a 7 ZDP.

 

-   odsek 7 ZDP vymedzuje daňovníkov, ktorí sú od platenia minimálnej dane oslobodení. Medzi takýchto daňovníkov patrí:

–   novovzniknutý daňovník – a to za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol. To znamená, že ak daňovník vznikne napr. v priebehu roka 2024, tak za zdaňovacie obdobie 2024 nie je povinný zaplatiť minimálnu daň. Táto výnimka z platenia minimálnej dane sa nevzťahuje na právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie, t. j. právneho nástupcu pri splynutí, zlúčení alebo rozštiepení obchodnej spoločnosti,

–   daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie – takýmto daňovníkom sú napr. záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, rozpočtové a príspevkové organizácie, nadácie. Zavedenie oslobodenia vyplýva zo špecifického „neziskového“ poslania daňovníka ako aj z výpočtu základu dane a daňovej povinnosti takéhoto daňovníka, u ktorého sú príjmy plynúce z hlavnej činnosti oslobodené od dane z príjmov. Zároveň je potrebné poznamenať, že oslobodenie sa nevzťahuje na obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania,

–   daňovník s právnou formou v.o.s. – oslobodenie vyplýva z osobitného vymedzenia predmetu dane takéhoto daňovníka. Predmetom dane v.o.s. sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP. Základ dane vyčíslený za celú v.o.s. sa delí medzi jednotlivých spoločníkov v takom pomere, v akom sa delí zisk podľa spoločenskej zmluvy,

–   Národná banka Slovenska – oslobodenie vyplýva zo skutočností, že jej predmetom dane je iba príjem zdaňovaný daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP,

–   daňovník prevádzkujúci chránenú dielňu alebo chránené pracovisko – chránenou dielňou a chráneným pracoviskom sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, na ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu,

–   daňovník v konkurze a likvidácii – oslobodenie sa týka zdaňovacieho obdobia, ktoré

•    začína dňom vstupu daňovníka do likvidácie a končí dňom skončenia likvidácie – vzhľadom na špecifické stanovenie zdaňovacieho obdobia likvidácie v ZDP nie vždy ide o jedno zdaňovacie obdobie, a to v závislosti od dĺžky trvania likvidácie. Zdaňovacie obdobie v súlade s § 41 ods. 4 ZDP začína dňom vstupu daňovníka do likvidácie a ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto prvé zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Následne až do skončenia likvidácie je zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak dôjde k skončeniu likvidácie v priebehu roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie. Daňovník nie je povinný platiť minimálnu daň za všetky tieto zdaňovacie obdobia, ktoré spadajú do obdobia od začiatku vstupu daňovníka do likvidácie do dňa skončenia likvidácie,

•    začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu – zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí dňom zrušenia konkurzu. Vzhľadom na skutočnosť, že zdaňovacie obdobie konkurzu podľa § 41 ods. 6 ZDP sa stanovuje na rovnakých princípoch ako zdaňovacie obdobie v prípade likvidácie daňovníka (uvedené v predchádzajúcom bode) daňovník nie je povinný platiť minimálnu daň za všetky tieto zdaňovacie obdobia, ktoré spadajú do obdobia od vyhlásenia konkurzu na daňovníka do dňa zrušenia konkurzu,

•    končí momentom zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka,

•    končí posledným dňom pôvodného zdaňovacieho obdobia pri daňovníkovi, u ktorého dochádza k zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia OS alebo družstva,

•    končí dňom výmazu daňovníka z obchodného registra – ak bolo vydané rozhodnutie o zrušení daňovníka a zverejnené oznámenie o predpoklade úpadku spoločnosti alebo družstva a nebol podaný návrh na ustanovenie likvidátora spolu so zloženým preddavkom a nebol ani podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok daňovníka,

•    začína dňom obnovenia zápisu spoločnosti alebo družstva v obchodnom registri a končí sa dňom výmazu daňovníka z obchodného registra z dôvodu skončenia dodatočnej likvidácie – ak bola nariadená dodatočná likvidácia.

 

Príklad

Na daňovníka, ktorý podlieha plateniu minimálnej dane so zdaňovacím obdobím kalendárny rok bol 15. 1. 2025 vyhlásený konkurz.

Podlieha daňovník v tomto prípade plateniu minimálnej dani?

V prvom rade je nevyhnutné určiť si zdaňovacie obdobia, ktoré by podliehali plateniu minimálnej dani. V tomto prípade je potrebné analyzovať možnosť platenia minimálnej dane v zdaňovacom období, ktoré začína 1. 1. 2024 ako aj dňom vyhlásenia konkurzu.

–   zdaňovacie obdobie 1. 1. 2024 – 31. 12. 2024

Inštitút minimálnej dane sa podľa § 52zzz ods. 5 ZDP prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie začínajúce 1. 1. 2024. Podmienka na platenie minimálnej dani je splnená, t. j. daňovník je povinný za toto zdaňovacie obdobie minimálnu daň zaplatiť.

–   zdaňovacie obdobie 1. 1. 2025 – 14. 1. 2025 – daňovník je povinný zaplatiť minimálnu daň v pomernej výške podľa § 46b ods. 6 ZDP,

–   zdaňovacie obdobie 15. 1. 2025 – do skončenia konkurzu.

V súlade s § 46b ods. 7 písm. d) ZDP sa minimálna daň za obdobie od vyhlásenia konkurzu do jeho skončenia neplatí.

-   odsek 8 špecificky vymedzuje prípady, v ktorých zaniká nárok na zápočet kladného rozdielu medzi skutočne vykázanou daňovou povinnosťou v daňovom priznaní a zaplatenou minimálnou daňou, a to:

–   ak daňovníkovi počas 3 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola minimálna daň zaplatená, nevznikne možnosť odpočítať kladný rozdiel medzi daňovou povinnosťou vykázanou v daňovom priznaní a zaplatenou minimálnou daňou, a to z dôvodu vykázania nedostatočnej daňovej povinnosti počas týchto 3 zdaňovacích období,

–   ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, t. j. právny nástupca pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností nemá nárok na uplatnenie minimálnej dani za daňovníkov zrušených bez likvidácie,

–   ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie – a to z dôvodu, že daňovník počnúc zdaňovacím obdobím, ktorý začína dňom vstupu do likvidácie až do skončenia likvidácie nie je povinný platiť minimálnu daň. Rovnako sa postupuje v prípade vstupu daňovníka do konkurzu.

 

-   odsek 9 Ak bol daňovník povinný platiť preddavky na daň na príslušné zdaňovacie obdobie a tieto preddavky sú vyššie ako daň vypočítaná v daňovom priznaní môžu nastať tieto prípady:

a)  preddavky na daň > daň vypočítaná v daňovom priznaní > suma minimálnej dane

     daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako minimálna daň – daňovník nie je povinný platiť minimálnu daň a rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné použiť na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia,

b)  preddavky na daň > daň vypočítaná v daňovom priznaní < suma minimálnej dani

     daň vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako minimálna daň – v tomto prípade daňovník je povinný zaplatiť minimálnu výšku dane – minimálnu daň a zároveň kladný rozdiel medzi:

–   zaplatenými preddavkami a minimálnou daňou sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníka vráti a zároveň

–   inimálnou daňou a skutočne vyčíslenou daňou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť v bezprostredne nasledujúcich 3 zdaňovacích obdobiach.

 

-   odsek 10 Daňovník, ktorý je povinný zaplatiť minimálnu daň má v súlade s § 46b ods. 10 ZDP právo poukázať podiel zaplatenej dane podľa podmienok stanovených v § 50 ZDP a to z celej výšky zaplatenej minimálnej dane.

§ 47

Zaokrúhľovanie

Všetky prepočty podľa tohto zákona sa vykonajú s presnosťou na dve desatinné miesta, pričom druhá číslica za desatinnou čiarkou sa upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej, tak, že

a)  zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny,

b)  zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, sa zväčšuje o jednu.

§ 48

Zahraničný platiteľ dane

(1) Platiteľom dane podľa § 35, 43 a 44 je aj fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá

a)  má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň,

b)  vypláca, poukazuje alebo pripisuje príjem podľa § 16 ods. 1 písm. d) alebo

c)  zamestnáva na území Slovenskej republiky zamestnancov dlhšie ako 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov; to neplatí, ak ide o poskytovanie služieb uvedených v § 16 ods. 1 písm. c) alebo zahraničný zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky, pričom zahraničný zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky alebo jeho podriadená organizácia môže byť platiteľom dane za zamestnancov, ktorí nepožívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, ak týmto zamestnancom vypláca, poukazuje alebo pripisuje príjem podľa § 5 a zahraničný zastupiteľský úrad sa rozhodne požiadať o registráciu ako platiteľ dane.

(2) V prípade uvedenom v § 5 ods. 4 nie je platiteľom dane fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí. To neplatí, ak ide o osobu so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, keď je platiteľom dane táto osoba v rozsahu poskytnutej mzdy.^136bg)

 

Komentár k § 48

-   odsek 1

V ustanovení § 48 ZDP je vymedzený okruh osôb, ktoré možno považovať za zahraničného platiteľa dane. V súlade s § 2 písm. v) ZDP je platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.

Podľa tohto odseku sa za zahraničného platiteľa dane považuje platiteľ dane podľa § 35, 43 a 44, fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá

a)  má na území SR stálu prevádzkareň,

b)  vypláca, poukazuje alebo pripisuje príjem podľa § 16 ods. 1 písm. d), čo je príjem umelcov, športovcov a spoluúčinkujúcich osôb vykonávajúcich činnosť na území SR alebo

c)  zamestnáva na území SR zamestnancov dlhšie ako 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

To neplatí, ak ide

     o poskytovanie služieb uvedených v § 16 ods. 1 písm. c), alebo

     zahraničný zastupiteľský úrad na území SR, pričom zahraničný zastupiteľský úrad na území SR alebo jeho podriadená organizácia môže byť platiteľom dane za zamestnancov, ktorí nepožívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, ak týmto zamestnancom vypláca, poukazuje alebo pripisuje príjem podľa § 5 a zahraničný zastupiteľský úrad sa rozhodne požiadať o registráciu ako platiteľ dane.

 

Príklad

Právnická osoba so sídlom v Brne chce zamestnať slovenských zamestnancov na území SR na dlhšie obdobie.

Aké má povinnosti voči slovenskému správcovi dane?

Ak právnická osoba so sídlom v zahraničí zamestnáva na území SR zamestnancov, ktorí sú daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou, dlhšie ako 183 dní a neposkytuje služby vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností poskytovaných na území SR, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne, stáva sa zahraničným platiteľom dane zo závislej činnosti a je povinná sa registrovať u správcu dane.

 

Príklad

Zahraničná banka – obchodník s cennými papiermi (ďalej OCP), ktorá nie je registrovaná na žiadnej dani v SR, sa stala členom centrálneho depozitára cenných papierov SR ( ďalej CDCP). V CDCP si zriadila držiteľský účet podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len „zákon o cenných papieroch“ – § 6 ods. 10 a § 105a zákona o cenných papieroch). Na tomto držiteľskom účte drží finančné nástroje svojich klientov, ktorými sú aj korporátne dlhopisy emitované slovenskými rezidentami. Tento zahraničný OCP zároveň uzatvoril podľa § 41 zákona o cenných papieroch so slovenským OCP zmluvu o správe cenných papierov, preto výkon práv s cennými papiermi v rozsahu § 41 zákona o cenných papieroch zabezpečuje slovenský OCP.

Je v tomto prípade platiteľom zrážkovej dane z príjmov zo slovenských korporátnych dlhopisov, ak tieto príjmy plynú fyzickým osobám [§ 43 ods. 3 písm. n) ZDP], zahraničný obchodník s cennými papiermi?

Podľa § 16 ods. 1 písm. e) ZDP na účely tohto zákona, ale tiež príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sa predpokladá, že predmetné príjmy majú zdroj na území SR, ak ich vypláca (uhrádza) daňovník s NDP alebo daňovník s ODP, ktorý má na území SR stálu prevádzkareň, v súvislosti s ktorou vznikol záväzok, z ktorého sa predmetné príjmy vyplácajú a idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne.

Dlhopis je cenný papier, s ktorým je spojená povinnosť emitenta dlhopisu splácať dlžnú sumu v menovitej hodnote dlhopisu a vyplácať výnosy z dlhopisu jeho majiteľovi v termínoch určených v dlhopise. Podľa uvedeného tak v prípade dlhopisu osobou, ktorá vypláca, poukazuje alebo pripisuje výnosy z dlhopisu v prospech majiteľa dlhopisu (platiteľom výnosov) je emitent dlhopisu.

Ak v predloženom prípade emitentom podnikových dlhopisov je daňovník s NDP, zdroj výnosov z týchto dlhopisov vyplácaných ich majiteľom je na území SR.

Vychádzajúc z ustanovenia § 43 ods. 10 ZDP osobou, ktorá je povinná zraziť daň daňovníkovi a zrazenú daň odviesť správcovi dane, a ktorá majetkovo za túto daň zodpovedá, t. j. osobou platiteľa dane podľa § 2 písm. v) ZDP je osoba, ktorá vypláca, poukazuje alebo pripisuje zdaniteľný príjem v prospech daňovníka.

Keďže v prípade dlhopisu platiteľom výnosov z tohto dlhopisu je emitent dlhopisu, je tiež platiteľom dane z výnosov z dlhopisu vyberanej zrážkou podľa § 43 ZDP. Emitent dlhopisu je vo všeobecnosti platiteľom dane vyberanej zrážkou tiež v prípade, ak zdaniteľné výnosy z dlhopisu vypláca prostredníctvom inej osoby, resp. viacerých osôb.

Osobitným spôsobom je vymedzená osoba platiteľa dane vyberanej zrážkou v prípade uvedenom v ustanovení § 43 ods. 16 ZDP. V súlade s § 43 ods. 16 ZDP platiteľom dane z výnosov (príjmov) z dlhopisov uvedených v 43 ods. 3 písm. n) je obchodník s cennými papiermi, ktorý drží finančné nástroje a peňažné prostriedky klientov, z ktorých tieto príjmy plynú.

Podľa § 48 ods. 1 ZDP je obchodník s cennými papiermi uvedený v § 43 ods. 16 osobou platiteľa dane vyberanej zrážkou len v prípade, ak je tuzemskou osobou alebo zahraničnou osobou uvedenou v § 48 ods. 1 ZDP. Ak v tomto prípade zahraničný obchodník s cennými papiermi, ktorý na svojom držiteľskom účte vedenom na území SR drží finančné nástroje klienta (daňovníka) nie je osobou uvedenou v § 48 ods. 1 ZDP, platiteľom dane z výnosov z dlhopisov vyberanej zrážkou podľa § 43 je tuzemský emitent dlhopisov.

-   odsek 2

Podľa § 5 ods. 4 ZDP je zamestnávateľom aj daňovník s NDP, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s NDP. V takomto prípade ustanovenie § 48 ods. 2 upravuje, že zahraničný zamestnávateľ nie je zahraničným platiteľom dane v kontexte tejto úpravy.

Ustanovenie § 5 ods. 4 ZDP v zásade definuje zamestnávateľa v nadväznosti na tzv. „medzinárodný prenájom pracovných síl“, pričom touto definíciou sa v zásade preberá koncept „ekonomického“ zamestnávateľa z medzinárodných zmlúv. Uvedené znamená, že aj keď z právneho hľadiska bude uzavretý pracovný vzťah medzi zahraničným zamestnancom (daňovým nerezidentom) a zahraničným zamestnávateľom (daňovým nerezidentom), ale tento zamestnanec bude vykonávať prácu na území SR pre slovenského objednávateľa služby (práce) podľa jeho pokynov a príkazov, tento sa pre daňové účely stane jeho „ekonomickým“ zamestnávateľom. Splnenie ekonomického zamestnávania na území SR zakladá oprávnenie SR na zdanenie príjmu zamestnanca na území SR, pričom slovenský zamestnávateľ musí vybrať preddavok na daň tomuto zamestnancovi zo mzdy.

V prípade, ak má ale tento zahraničný právny zamestnávateľ, na území SR organizačnú zložku prostredníctvom ktorej vykonáva svoju činnosť na území SR, preddavok na daň zamestnancovi vykonávajúcemu prácu pre slovenského objednávateľa (ekonomického zamestnávateľa) v rozsahu jeho mzdy vyberie táto organizačná zložka. Tá sa stáva aj zahraničným platiteľom dane v kontexte § 48 ods. 2 ZDP.

 

Príklad

Český zamestnávateľ poskytne svojho zamestnanca (rezidenta ČR) slovenskej spoločnosti (daňový rezident SR), kde bude vykonávať svoju činnosť pre potreby a v záujme slovenskej spoločnosti. Mzdu bude počas tohto obdobia vyplácať zamestnancovi naďalej český zamestnávateľ a následne vzniknuté mzdové náklady prefakturuje slovenskej spoločnosti. Český zamestnávateľ má v SR zriadenú organizačnú zložku (ďalej len „OZ“), ktorá však vykonáva inú činnosť ako je činnosť slovenskej spoločnosti.

Kto sa v takom prípade stáva v SR platiteľom dane zo závislej činnosti – slovenská spoločnosť („ekonomický“ zamestnávateľ) alebo český zamestnávateľ prostredníctvom svojej OZ na území SR?

Podľa § 5 ods. 4 ZDP je zamestnávateľom aj daňovník s NDP, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s NDP. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území SR organizačnú zložku, nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.

Podľa § 48 ods. 2 ZDP v prípade uvedenom v § 5 ods. 4 ZDP nie je platiteľom dane fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí. To neplatí, ak ide o osobu so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá má na území SR organizačnú zložku, keď je platiteľom dane táto osoba v rozsahu poskytnutej mzdy.

Podľa § 5 ods. 4 ZDP a § 48 ods. 2 ZDP vyplýva, že osoba s bydliskom alebo so sídlom v zahraničí, ktorá prenajíma svojich zamestnancov osobe s bydliskom alebo so sídlom na území SR, a ktorá má zároveň na tomto území zriadenú organizačnú zložku, má postavenie platiteľa dane v rozsahu poskytnutej mzdy týmto zamestnancom. Podľa platného znenia ZDP nie je potrebné skúmať, na aký účel bola táto organizačná zložka na území SR zriadená.

Ak teda zahraničný poskytovateľ pracovnej sily má na území SR zriadenú OZ, povinnosti platiteľa dane v rozsahu miezd poskytnutých „prenajatým“ zamestnancom prechádzajú zo slovenského užívateľa pracovnej sily na túto zahraničnú osobu.

§ 49

Lehoty na podávanie daňového
priznania, prehľadu a hlásenia

(1) Daňové priznanie (§ 32 a 41), prehľad [§ 39 ods. 9 písm. a)] alebo hlásenie [§ 39 ods. 9 písm. b)] podáva daňovník správcovi dane. Prílohou daňového priznania sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania.

(2) Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu^122aa) daň aj zaplatiť. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku alebo do lehoty podľa odseku 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu.^122aa)

(3) Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2, sa na základe

a)  oznámenia podaného príslušnému správcovi dane¹²⁸⁾ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,

b)  oznámenia podaného príslušnému správcovi dane¹²⁸⁾ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu,^132a)

c)  žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2 o predĺženie tejto lehoty môže správcom dane rozhodnutím predĺžiť lehota na podanie daňového priznania podľa odseku 2, najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

(4) Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku. V rovnakej lehote podáva daňové priznanie za zomrelého daňovníka osoba podľa osobitného predpisu.^122aa) Ak bol tento daňovník zároveň zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, rovnaký postup sa použije aj na podanie hlásenia a prehľadu.

(5) Ak daňovník pred svojím úmrtím mal povinnosť podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a daň nebola vyrubená, je dedič, s výnimkou Slovenskej republiky, povinný podať priznanie namiesto zomretého daňovníka do troch mesiacov po úmrtí daňovníka. Správca dane môže túto lehotu zo závažných dôvodov na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku. V rovnakej lehote podáva daňové priznanie za zomrelého daňovníka osoba podľa osobitného predpisu.^122aa) Ak bol tento daňovník zároveň zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, rovnaký postup sa použije aj na podanie hlásenia a prehľadu.

(6) Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, je tento daňovník alebo jeho právny nástupca povinný podať daňové priznanie v lehote uvedenej v odseku 2 za zdaňovacie obdobie ukončené ku dňu podľa osobitného predpisu.^77c) Majetok a záväzky vzniknuté počnúc rozhodným dňom podľa osobitného predpisu^77c) do dňa zániku daňovníka sú súčasťou majetku a záväzkov jeho právneho nástupcu. Ak právny nástupca ešte nevznikol, daňové priznanie podáva daňovník zrušený bez likvidácie za zdaňovacie obdobie začínajúce rozhodným dňom podľa osobitného predpisu^77c) a končiace 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom nastal rozhodný deň podľa osobitného predpisu,^77c) a to v lehote podľa odseku 2.

[Dňom 1. marca 2024 v § 49 ods. 6 sa slová „sa daňovník zrušuje bez likvidácie“ nahrádzajú slovami „daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“.]

(7) Ak daňovník zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, alebo nemá na území Slovenskej republiky organizačnú zložku,^136ae) je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky, má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, alebo má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku,^136ae) je povinný podať daňové priznanie v lehote podľa odseku 2.

(8) Ak z dôvodu zmeny skutočností ovplyvňujúcich vznik stálej prevádzkarne daňovník zistí vznik stálej prevádzkarne až v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom mu vznikla stála prevádzkareň, je povinný za toto zdaňovacie obdobie podať daňové priznanie do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil vznik stálej prevádzkarne, a v rovnakej lehote si splniť povinnosti, okrem povinnosti uvedenej v § 39 ods. 9 písm. a), vzťahujúce sa na zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane [§ 48 ods. 1 písm. a)], ak na území Slovenskej republiky v tomto zdaňovacom období vyplácal príjem zo závislej činnosti daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) prvého bodu. V lehote podľa prvej vety je daňovník povinný daň aj zaplatiť. V lehote do 30 dní po uplynutí lehoty podľa prvej vety je povinný podať daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie a daň aj zaplatiť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) prvého bodu, ktorému daňovník podľa prvej vety vyplácal príjmy zo závislej činnosti a tento daňovník nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania, pričom, ak tento daňovník podá dodatočné daňové priznanie, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu^132a) na príjem zo závislej činnosti prisúditeľnej k stálej prevádzkarni. Postup podľa prvej vety až tretej vety sa neuplatní, ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) prvý bod a tretí bod] má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku.^136ae) Za zdaňovacie obdobie, v ktorom daňovník pokračuje v činnosti, postupuje pri podávaní daňového priznania podľa odseku 2.

(9) Daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu^122aa) je povinný v daňovom priznaní si daň vypočítať sám a uviesť tiež prípadné výnimky, oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy a vyčísliť ich výšku.

(10) Skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane sa posudzujú pre každé zdaňovacie obdobie samostatne.

(11) Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku¹⁾ ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa tohto zákona a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa osobitného predpisu.¹⁾, ak osobitný predpis neustanovuje inak.^136af)

(12) Na podávanie opravného daňového priznania alebo hlásenia alebo dodatočného daňového priznania alebo hlásenia sa použije osobitný predpis.¹²⁸⁾

(13) Za zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 8, 13 a 14 podáva daňové priznanie v lehote podľa odseku 2 posledný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v obchodnom registri pred výmazom daňovníka z obchodného registra, oprávnený konať za daňovníka v rozsahu zapísanom v obchodnom registri pred výmazom daňovníka z obchodného registra a v lehote na podanie daňového priznania je povinný daň aj zaplatiť.

 

Komentár k § 49

Každému komu vzniká povinnosť podania daňového priznania, čo je v prípade fyzických osôb nastavené v § 32 ZDP a v prípade právnických osôb v § 41 ZDP, musí ho podať v zákonom stanovenej lehote určenej v § 49 ZDP.

 

-   podľa odseku 2 sa daňové priznanie podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

Zdaňovacím obdobím je podľa § 2 písm. l) ZDP kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. U fyzickej osoby je to vždy kalendárny rok.

To platí aj pre daňovníkov, ktorí sú zamestnancami zamestnávateľa (právnickej osoby), ktorý nemá zdaňovacie obdobie zhodné s kalendárnym rokom, t. j. má zdaňovacie obdobie určené na základe vedeného účtovníctva ako hospodársky rok.

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník skončil podnikateľskú činnosť (napr. zrušil živnostenské oprávnenie), lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t. j. za rok 2023 je lehota na podanie daňového priznania do 31. marca 2024, avšak tento dátum pripadne na nedeľu, pričom aj 1. 4. 2024 je sviatok a preto posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania za rok 2023, ak daňovník neoznámil alebo nepožiadal o jej predĺženie je 2. 4. 2024.

Aj daňovník, ktorý skončil podnikateľskú činnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia, môže v lehote na podanie daňového priznania podať oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. Na základe oznámenia podaného daňovníkom príslušnému správcovi dane (musí byť podané v lehote na podanie daňového priznania), sa mu predĺži lehota na podanie daňového priznania.

 

Príklad

Čo sa považuje za skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu?

Skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, je

–   zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti,

–   prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností,

–   skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu,

–   skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu, z dôvodu úmrtia daňovníka; v tomto prípade úpravu základu dane za zomrelého vykoná dedič alebo osoba, na ktorú prešlo právo na príjmy zo zamestnania, a to z príjmov dosiahnutých zomretým daňovníkom za príslušnú časť roka do dňa jeho smrti.

 

Príklad

Daňovník ukončil činnosť na základe živnostenského oprávnenia v auguste 2023. Zamestnal sa a do konca roku 2023 poberal príjmy zo zamestnania.

V akej lehote je povinný podať daňové priznanie za rok 2023?

Daňovník je povinný podať daňové priznanie za rok 2023 v lehote do 2. 4. 2024, za predpokladu, že si nepredĺži lehotu na podanie DP podaným oznámením.

 

Príklad

Daňovník – dôchodca sa rozhodol ukončiť prenájom nehnuteľnosti k 31. 3. 2023. Za toto obdobie dosiahol príjmy vo výške 650 eur. Iné príjmy okrem starobného dôchodku nepoberal.

V akej lehote je povinný podať daňové priznanie?

Ak daňovník ukončil prenájom nehnuteľnosti, resp. prestal poberať príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP a jeho zdaniteľné príjmy za rok 2023 nepresiahli sumu vo výške 2 461,41 eur v zdaňovacom období 2023, nie je povinný podať daňové priznanie ani v prípade, ak ukončil prenájom a zrušil registráciu na daň z príjmov.

Zdaňovacím obdobím právnickej osoby môže byť kalendárny rok alebo hospodársky rok, ktorý si určí súlade s ustanoveniami zákona o účtovníctve.

Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse poskytnutých jednotlivým zamestnancom za uplynulé zdaňovacie obdobie podľa § 39 ods. 9 písm. b) ZDP sa podáva do konca apríla kalendárneho roka nasledujúceho po zdaňovacom období, za ktoré sa hlásenie podáva.

Prehľad o príjmoch zo závislej činnosti vyplatených jednotlivým zamestnancom, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmoch a o daňovom bonuse zostavuje podľa § 39 ods. 9 písm. a) ZDP a predkladá príslušnému správcovi dane mesačne, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac.

Daňovník je povinný každú platbu poukazovanú správcovi dane náležite označiť v súlade s Vyhláškou č. 378/2011 Z. z. Daňovník poukazuje jednotlivé platby správcovi dane na vlastný účet. Číslo vlastného účtu – tzv. základné číslo účtu má daňovník pridelené od správcu dane a toto číslo účtu sa skladá z:

–   predčíslia účtu označujúceho druh dane,

–   základného čísla účtu označujúceho daňový subjekt a

–   identifikačného kódu Štátnej pokladnice.

Základné číslo účtu pre platenie dane každému daňovníkovi oznamuje správca dane. Ak oznámenie bude doručené daňovníkovi až po lehote na podanie daňového priznania, daňovník je povinný zaplatiť daň neskôr než je lehota na podanie daňového priznania – a to v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia. Obdobne sa postupuje aj v prípade, ak daňové priznanie podáva za daňovníka dedič alebo osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 ZP, pričom do termínu na podanie daňového priznania číslo účtu vedeného pre daňovníka nebolo správcom dane oznámené.

 

-   podľa odseku 3 daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v zákonnej lehote uvedenej v odseku 2, sa na základe

a)  oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná,

b)  oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu,

c)  žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie daňového priznania o predĺženie tejto lehoty môže správca dane rozhodnutím predĺžiť zákonnú lehotu na podanie daňového priznania, najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

 

-   odseky 4 a 5 riešia lehotu na podanie daňového priznania v prípade smrti daňovníka, pričom, ak

–   zomrie v priebehu kalendárneho roka (za predchádzajúce zdaňovacie obdobie má svoju daňovú povinnosť už vysporiadanú podaním daňového priznania), t. j. je potrebné vysporiadať jeho daňovú povinnosť prostredníctvom daňového priznania za túto príslušnú časť roka, ak by bol povinný podať daňové priznanie,

 

Príklad

Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa § 6 ZDP zomrie 5. 5. 2023. Za príslušnú časť roka, t. j. od 1. 1. 2023 do 5. 5. 2023 je povinný vysporiadať daňovú povinnosť za zomretého daňovníka dedič (§ 49 ods. 4 ZDP), a to do 3 mesiacov od smrti daňovníka.

–   zomrie po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), pričom ešte za uplynulé zdaňovacie obdobie nepodával daňové priznanie, ktoré bol povinný podať, t. j. nepodaním daňového priznania mu nebola ani vyrubená daň.

 

Príklad

Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa § 6 ZDP zomrie 1. 2. 2024. Keďže ešte neuplynula lehota na podanie daňového priznania, zomretý daňovník ešte nepodával daňové priznanie za rok 2023 a jeho daň za rok 2023 nebola vyrubená. Dedič preto bude podávať 2 daňové priznania, a to za zdaňovacie obdobie roka 2023 (§ 49 ods. 5 ZDP) a za príslušnú časť kalendárneho roka v ktorom daňovník zomrel, t. j. od 1. 1. 2024 do 1. 2. 2024, ak mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie (napr. zomretý daňovník vykázal daňovú stratu).

V obidvoch prípadoch za zomretého daňovníka podáva daňové priznanie dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom SR, daňové priznanie sa nepodáva. Ak nie je známy dedič alebo dedič zomrie, podá daňové priznanie zástupca ustanovený správcom dane.

Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po úmrtí daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. Žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania musí dedič podať najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania uvedenej v zákone, t. j. 15 dní pred uplynutím trojmesačnej lehoty po dni úmrtia daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie dedič. 

Poznámka

 

V prípade, ak ešte nie je začaté dedičské konanie, správca dane si môže urobiť úsudok o predbežnej otázke (kto bude osobou dediča) a s touto osobou bude konať a tiež jej doručovať písomnosti. Urobiť si úsudok o predbežnej otázke znamená, že správca dane spíše úradný záznam, v ktorom uvedie, ktorú z osôb (napr. z okruhu najbližších) bude správca dane považovať za osobu dediča. Na túto osobu bude vydávať aj rozhodnutia. Ak si správca dane sám urobil úsudok o predbežnej otázke a následne o tejto otázke rozhodol príslušný orgán inak, bude táto skutočnosť dôvodom na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm. c) daňového poriadku. Uvedené znamená, že konanie ukončené právoplatným rozhodnutím sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Tento dôvod bude aktuálny za predpokladu, že rozhodnutie správcu dane vo veci samej sa stalo právoplatným a že rozhodnutie príslušného orgánu o predbežnej otázke sa od pôvodného posúdenia otázky odchyľuje takým spôsobom, že znamená nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 49 ods. 4 a 5 ZDP, daňové priznanie za zomrelého daňovníka nemusí podávať len dedič, ale aj osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 ZP. V súlade s § 35 ZP peňažné nároky zamestnanca z pracovného pomeru jeho smrťou nezanikajú, ale prechádzajú postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti (iba v prípade, ak takýchto osôb niet, sa peňažné nároky stávajú predmetom dedičstva).

 

-   podľa odseku 6, ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, je tento daňovník alebo jeho právny nástupca povinný podať daňové priznanie v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to za zdaňovacie obdobie ukončené dňom, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Ak právny nástupca ešte nevznikol, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie začínajúce rozhodným dňom a končiace 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom nastal rozhodný deň, podáva daňovník zrušený bez likvidácie, a to v lehote do troch kalendárnych mesiacov (§ 49 ods. 6 ZDP).

 

Príklad

Spoločnosť sa zrušila bez likvidácie, zlúčením s inou spoločnosťou.

Vzniká zanikajúcej spoločnosti zdaňovacie obdobie? Ak áno, v akej lehote je zanikajúca spoločnosť povinná podať daňové priznanie?

Ak sa spoločnosť zrušuje bez likvidácie, jej zdaňovacie obdobie končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu v súlade s § 4 ods. 3 zákona o účtovníctve. Rozhodný deň na účely účtovníctva je deň určený napr. podľa § 69 ods. 3 a 4 ObchZ. Podľa § 49 ods. 6 ZDP zanikajúca spoločnosť alebo jej právny nástupca je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

 

Príklad

Na základe rozhodnutia spoločníkov sa v roku 2023 spoločnosť A zlúči so spoločnosťou B. Spoločnosť A zanikne zrušením bez likvidácie ku dňu zápisu zlúčenia do obchodného registra. V návrhu zmluvy o zlúčení je potrebné určiť rozhodný deň, od ktorého úkony spoločnosti budú považované za úkony vykonané na účet novej nástupníckej spoločnosti.

Na kedy je možné stanoviť rozhodný deň? Aké povinnosti zanikajúcej spoločnosti a nástupnickej spoločnosti súvisia s takto stanoveným rozhodným dňom?

Právnická osoba, ktorá sa zrušuje bez likvidácie, vedie účtovníctvo do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu (§ 4 ods. 3 zákona o účtovníctve), t. j. ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu zanikajúca účtovná jednotka uzavrie účtovné knihy a zostaví mimoriadnu účtovnú závierku [§ 16 ods. 4 písm. c) zákona o účtovníctve].

Rozhodným dňom na účely účtovníctva je deň určený v zmluve o zlúčení alebo splynutí alebo deň určený v projekte rozdelenia ako deň, od ktorého sa úkony zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo družstva považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby podľa § 69 ods. 6 písm. d) ObchZ. Zákon o účtovníctve v § 4 ods. 3 uvádza, že tento deň sa nesmie určiť po dni nadobudnutia účinkov splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia podľa § 69a ObchZ. V zmysle § 69 ods. 6 písm. d) ObchZ tento deň môže byť určený aj spätne, najskôr k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom je vypracovaný návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností alebo návrh projektu rozdelenia spoločnosti za predpokladu, že účtovná závierka zostavená ku dňu, ktorý predchádza tomuto dňu, nebola schválená príslušným orgánom. Od rozhodného dňa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva zanikajúcej právnickej osoby, sú súčasťou účtovníctva nástupníckej účtovnej jednotky.

Podľa § 49 ods. 6 ZDP, ak sa daňovník v roku 2023 zrušuje bez likvidácie, je tento daňovník alebo jeho právny nástupca povinný podať daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP (do troch kalendárnych mesiacov) za zdaňovacie obdobie ukončené ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu. Majetok a záväzky vzniknuté počnúc rozhodným dňom do dňa zániku daňovníka sú súčasťou majetku a záväzkov jeho právneho nástupcu. Ak právny nástupca ešte nevznikol, daňové priznanie podáva daňovník zrušený bez likvidácie za zdaňovacie obdobie začínajúce rozhodným dňom a končiace 31. 12. kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom nastal rozhodný deň, a to do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

-   odsek 7 definuje lehotu na podanie daňového priznania alebo hlásenia pre daňovníka s ODP, ktorý vykonával svoju podnikateľskú činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, avšak túto stálu prevádzkareň umiestnenú na území SR zruší.

Daňovník s ODP, ktorý zruší stálu prevádzkareň umiestnenú na území SR, je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom daňovník zrušil stálu prevádzkareň.

Uvedené sa však nevzťahuje na daňovníka s ODP, ktorý pri zrušení stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR:

–   dosahuje na území SR iné zdaniteľné príjmy (s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP a jej vybraním je splnená daňová povinnosť), alebo

–   má na území SR aj iné stále prevádzkarne, alebo

–   má na území SR organizačnú zložku.

Daňovník s ODP, ktorý spĺňa aspoň jeden z uvedených predpokladov, je povinný podať daňové priznanie v bežnej lehote v súlade s § 49 ods. 2 ZDP, t. j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Pre povinnosť podania fyzickej osoby, a to aj ak je daňovníkom s ODP, však stále platí ustanovenie § 32 ZDP, t. j. má povinnosť podať daňové priznanie, len ak jeho zdaniteľné príjmy dosiahnuté na území SR sú vyššie ako 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka alebo vykázal daňovú stratu z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

 

Príklad

Nemecká spoločnosť vykonáva na území SR svoju podnikateľskú činnosť. Z titulu výkonu jej podnikateľskej činnosti má na území SR umiestnených viacero stálych prevádzkarní. Táto spoločnosť sa rozhodne, že v roku 2023 jednu zo svojich stálych prevádzkarní zruší. Zrušenie jednej z viacerých stálych prevádzkarní na území SR nie je dôvodom, aby mala nemecká spoločnosť povinnosť podať daňové priznanie v lehote do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola stála prevádzkareň zrušená. Nemeckej spoločnosti totiž plynú aj iné zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR, a to prostredníctvom ďalších stálych prevádzkarní.

 

Príklad

Daňovník s ODP má na území SR umiestnenú stálu prevádzkareň, ktorú dňa 30. septembra 2023 zrušil. Tento daňovník nemá na území SR žiadnu inú stálu prevádzkareň, ani mu zo zdrojov na území SR neplynú žiadne iné zdaniteľné príjmy. Daňovník s ODP je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 1. januára 2023 do 30. septembra 2023 v lehote do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň, t. j. do 31. decembra 2023.

-   odsek 8 určuje lehotu na podanie daňového priznania daňovníka s ODP, ktorý má na území SR stálu prevádzkareň.

 

Príklad

V septembri 2023 začala česká spoločnosť vykonávať podnikateľskú činnosť na území SR. Ide o stavebnú činnosť, pričom táto spoločnosť predpokladala, že jej stavebné práce na území SR nebudú trvať dlhšie ako dvanásť mesiacov. V tejto súvislosti česká spoločnosť neočakávala vznik stálej prevádzkarne na území SR podľa § 16 ods. 2 ZDP a v zmysle článku 5 zmluvy č. 238/2003 Z. z. medzi SR a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia.

V skutočnosti však česká spoločnosť realizovala stavebné práce počas dlhšieho obdobia kvôli nepriaznivému počasiu a taktiež omeškaniu niektorých subdodávateľov. Na základe splneného časového testu pre vznik stálej prevádzkarne, t. j. po uplynutí dvanástich mesiacov výkonu činnosti na stavebnom projekte na území SR v septembri 2024, vznikla českej spoločnosti stála prevádzkareň umiestnená na území SR.

Česká spoločnosť je v súlade s § 49 ods. 8 ZDP povinná podať daňové priznanie za prvé zdaňovacie obdobie, t. j. za obdobie od septembra 2023 do konca roka 2023, v lehote do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci vzniku stálej prevádzkarne, t. j. do konca decembra 2024.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2024, t. j. zdaňovacie obdobie, v ktorom stála prevádzkareň vznikla, podáva česká spoločnosť v zákonnej lehote (§ 49 ods. 2 ZDP), t. j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia – čo je do 31. 3. 2025.

-   odsek 12 podávanie opravného daňového priznania, alebo dodatočného daňového priznania.

Tak ako riadne daňové priznanie, tak aj opravné alebo dodatočné daňové priznanie je možné podať len na predpísanom tlačive. Riadne daňové priznanie daňový subjekt podáva v zákonom stanovenej lehote, t. j. v lehote upravenej v § 49 ZDP.

Dodatočné daňové priznanie podáva daňovník na tlačive platnom za zdaňovacie obdobie, za ktoré ho podáva, t. j. nepodáva ho na tlačive platnom v zdaňovacom období, v ktorom zistil skutočnosti zakladajúce povinnosť podávať dodatočné daňové priznanie.

Ak pred uplynutím tejto lehoty daňový subjekt zistí, že ním podané daňové priznanie obsahuje chyby, môže v tomto termíne podať opravné daňové priznanie. Na tlačive daňového priznania daňový subjekt vyznačí v riadku na to určenom, že ide o opravné daňové priznanie.

Podstatnou skutočnosťou po podaní opravného daňového priznanie je to, že na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie a na podané daňové priznanie a na predchádzajúce opravné daňové priznanie sa neprihliada. Podanie opravného daňového priznania daňový poriadok nepovažuje za správny delikt, za ktorý by bol daňový subjekt sankcionovaný.

 

Príklad

Daňový subjekt podá daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2023 dňa 13. 2. 2024. Následne dňa 13. 3. 2024 daňový subjekt podá opravné daňové priznanie, pretože zistí, že daň v podanom daňovom priznaní uviedol nesprávne. Lehotu na podanie daňového priznania upravuje ZDP tak, že daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak. V danom prípade daňový subjekt je oprávnený podať opravné daňové priznanie, pretože lehota na podanie daňového priznania ešte neuplynula. Pre vyrubovacie konanie sa použije opravné daňové priznanie podané dňa 13. 3. 2024 a na predchádzajúce daňové priznanie správca dane nebude prihliadať.

Ak uplynie zákonnom stanovená lehota na podanie daňového priznania a daňový subjekt zistí, že uviedol v daňovom priznaní nesprávne údaje, môže ich opravu vykonať už len podaním dodatočného daňového priznania. V dodatočnom daňovom priznaní vyznačí na tlačive v riadku na to určenom, že ide o dodatočné daňové priznanie, pričom tlačivo vyplní v rozsahu, ako keby podával „riadne“ daňové priznanie a rozdiely oproti pôvodne podanému priznaniu vyznačí v oddiely na tom určenom.

Podľa § 49 ZDP môže daňové priznanie daňovník podať u hociktorého správcu dane.

§ 49a

Registračná povinnosť
a oznamovacia povinnosť

(1) Fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá je zapísaná do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci,^136ag) na základe údajov z tohto registra, ktoré boli prevzaté do tohto registra z obchodného registra, zo živnostenského registra a z iných registrov podľa oznámenia finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle, zaregistruje správca dane v lehote a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.¹²⁸⁾

(2) Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o registráciu.

(3) Fyzická osoba a právnická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1 alebo odseku 2, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane. Registračná povinnosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17.

(4) Ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je registrovaná podľa odsekov 1 až 3, vznikla na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň. Ak táto fyzická osoba alebo právnická osoba už je registrovaná podľa odsekov 1 až 3, je povinná správcovi dane oznámiť vznik stálej prevádzkarne v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tejto fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikla stála prevádzkareň. Oznámenie o vzniku stálej prevádzkarne sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje

a)  označenie daňovníka, ktorý podáva oznámenie, v rozsahu

    1. daňové identifikačné číslo,

    2. meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu v zahraničí, telefónne číslo a e-mailová adresa,

    3. obchodné meno alebo názov, adresa sídla v zahraničí, právna forma, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, telefónne číslo a e-mailová adresa,

    4. ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý podáva oznámenie,

b)  údaje o stálej prevádzkarni daňovníka v rozsahu

     1. druh stálej prevádzkarne,

     2. názov,

     3. meno a priezvisko alebo názov zástupcu,

     4. adresa umiestnenia na území Slovenskej republiky,

     5. dátum vzniku stálej prevádzkarne,

     6. ďalšie údaje o stálej prevádzkarni daňovníka.

(5) Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, je povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí vzniknúť na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb pre neho pracujúcich na území Slovenskej republiky, a to do 30 dní po uzatvorení takejto zmluvy. Oznámenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje

a)  označenie daňovníka, ktorý podáva oznámenie, v rozsahu

    1. daňové identifikačné číslo,

    2. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, telefónne číslo a e-mailová adresa,

    3. obchodné meno alebo názov, adresa sídla, telefónne číslo a e-mailová adresa,

    4. adresa umiestnenia stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky,

    5. ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý podáva oznámenie,

b)  označenie daňovníka, s ktorým uzatvoril zmluvu, v rozsahu

    1. meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu v zahraničí,

    2. obchodné meno alebo názov, adresa sídla v zahraničí, právna forma,

    3. ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, s ktorým uzatvoril zmluvu,

c)  údaje o uzatvorenej zmluve v rozsahu

    1. druh zmluvy,

    2. dátum uzatvorenia zmluvy,

    3. ďalšie údaje o uzatvorenej zmluve,

d)  miesto na osobitné záznamy daňovníka.

(6) Držiteľ je povinný predložiť správcovi dane oznámenie o výške nepeňažného plnenia nad rozsah určený osobitným predpisom^37ab) a dátume jeho poskytnutia do konca mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo toto nepeňažné plnenie 11 poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti okrem nepeňažných plnení oznamovaných podľa § 43 ods. 17, pričom ak ho poskytol

a)  yzickej osobe, tlačivo obsahuje aj jej meno, priezvisko, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom fyzická osoba poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo tejto fyzickej osoby, ak jej bolo pridelené,

b)  právnickej osobe, tlačivo obsahuje aj jej obchodné meno alebo názov, adresu sídla a jej daňové identifikačné číslo.

(7) Výšku zdaniteľného nepeňažného plnenia, okrem nepeňažných plnení oznamovaných podľa § 43 ods. 17, je povinný oznámiť držiteľ príjemcovi v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol. Ak nepeňažné plnenie poskytol držiteľ prostredníctvom iného držiteľa, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie tohto plnenia, výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi tohto plnenia oznamuje tento iný držiteľ, ak sa držitelia písomne nedohodnú inak; to neplatí, ak je týmto držiteľom, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od držiteľa, zahraničná osoba.

(8) Právnická osoba je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom jej vzniklo miesto skutočného vedenia na území Slovenskej republiky, ak táto právnická osoba nie je registrovaná podľa odsekov 1 až 4.

(9) Spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti, príjemca príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemca príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity, ktorý spĺňa podmienky podľa § 17j ods. 3 písm. a) a b), je povinný oznámiť správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa stal spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárom komanditnej spoločnosti, príjemcom príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcom príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity, či sa podľa daňových predpisov štátu, v ktorom je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, považuje táto spoločnosť alebo subjekt za reverzný hybridný subjekt, ktorého príjmy (výnosy)

a)  sú zdaňované podľa tohto zákona alebo daňových predpisov platných v zahraničí alebo

b)  nie sú zdaňované podľa tohto zákona alebo daňových predpisov platných v zahraničí.

(10) Ak správca dane následne zistí, že príjmy (výnosy) reverzného hybridného subjektu neboli zdanené podľa tohto zákona alebo podľa daňových predpisov platných v zahraničí, uloží reverznému hybridnému subjektu pokutu vo výške rozdielu dane vyrubeného reverznému hybridnému subjektu.

(11) Ak spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti, príjemca príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemca príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity prestane spĺňať podmienky podľa § 17j ods. 3, alebo dôjde k zmene skutočností uvedených v oznámení podľa odseku 9, je povinný oznámiť tieto skutočnosti správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom tieto skutočnosti nastali.

(12) Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa tohto zákona, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali. Ak nastali skutočnosti, ktoré majú za následok zrušenie registrácie, daňovník je povinný požiadať o zrušenie registrácie podľa osobitného predpisu.¹²⁸⁾

(13) Registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy len podľa § 5, § 7 alebo § 8 alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43), alebo kombináciu týchto príjmov.

 

Komentár k § 49a

-   odsek 1 Správca dane registruje fyzickú alebo právnickú osobu na daň z príjmov z úradnej moci na základe údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a to na základe tých údajov, ktoré boli, resp. budú exportované do tohto registra zo zdrojových registrov, ktorými sú obchodný register a živnostenský register. Registráciu z úradnej moci na základe údajov zapísaných do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci z iných registrov ako je obchodný register a živnostenský register bude správca dane vykonávať v budúcnosti na základe oznámenia, ktoré Finančné riaditeľstvo SR zverejní na svojom webovom sídle. Správca dane zaregistruje fyzickú alebo právnickú osobu v lehote a spôsobom ustanoveným v § 67 Daňového poriadku.

 

-   odsek 2 Fyzická osoba, ktorá na území SR začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenajímať nehnuteľnosť (s výnimkou pozemku) a nebola zaregistrovaná z úradnej moci podľa odseku 1, je povinná požiadať správcu dane o registráciu, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom začala prenajímať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.

 

Príklad

Fyzická osoba vlastní nehnuteľnosť (nie pozemok), ktorý začala od 15. marca 2024 prenajímať.

Vzniká fyzickej osobe povinnosť v súvislosti s registráciou na daň z príjmov?

V súvislosti s registráciou fyzickej osoby, ktorá dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteľnosti je dôležité rozlišovať, či fyzická osoba tento prenájom môže vykonávať na základe živnostenského oprávnenia podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov aj bez živnostenského oprávnenia.

Ak fyzická osoba vykonáva prenájom na základe živnostenského oprávnenia, t. j. je zapísaná v živnostenskom registri, v súlade s § 49a ods. 1 ZDP správca dane na základe údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zaregistruje fyzickú osobu na daň z príjmov z úradnej moci, a to v lehote do 30 dní odo dňa zápisu fyzickej osoby do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, t. j. fyzická osoba nemá žiadnu povinnosť v súvislosti s registráciou na daň z príjmov.

V prípade fyzickej osoby, ktorá môže vykonávať túto činnosť bez živnostenského oprávnenia a ktorej plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP, táto má povinnosť požiadať správcu dane o registráciu na daň z príjmov, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom začala fyzická osoba prenajímať nehnuteľnosť. V tomto prípade do 30. 4. 2024.

-   odsek 3 Fyzická a právnická osoba, ktorej nevznikne povinnosť registrácie podľa odsekov 1 alebo 2, a ktorej vzniká povinnosť zrážať daň, preddavky na daň alebo daň vyberať, je povinná registrovať sa ako platiteľ dane na daň z príjmov, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť jednej z vyššie uvedených činností. Ide napríklad o daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, ktorý má zamestnancov, ktorým musí v súlade so ZDP zrážať preddavky na daň z príjmov alebo dosahuje príjmy z držby alebo z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok a v súlade s § 43 ods. 15 ZDP je v pozícií platiteľa dane.

Táto povinnosť registrácie sa nevzťahuje na daňovníka – fyzickú osobu, ktorý dosiahol ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti peňažné a nepeňažné plnenie a to od držiteľa.

 

-   odsek 4 v súvislosti s registráciou na daň z príjmov vymedzuje povinnosti fyzickej a právnickej osoby, ktorej na území SR vzniká stála prevádzkareň, a to v závislosti od toho, či táto fyzická a právnická osoba je alebo nie je registrovaná na daň z príjmov. Vznik stálej prevádzkarne daňovník posudzuje podľa § 16 ods. 2 ZDP a v prípade existencie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a štátom, ktorého je daňovník rezidentom aj podľa príslušných ustanovení tejto zmluvy.

Ak fyzickej alebo právnickej osobe vznikne na území SR stála prevádzkareň a táto fyzická alebo právnická osoba nie je registrovaná na daň z príjmov, je táto osoba povinná požiadať správcu dane o registráciu, a to do konca mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň.

Ak daňovníkovi, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá je podľa § 49a už registrovaná na daň z príjmov, vznikne stála prevádzkareň, je tento povinný oznámiť správcovi dane vznik tejto stálej prevádzkarne, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom mu vznikla stála prevádzkareň. Oznámenie o vzniku stálej prevádzkarne daňovník podáva na tlačive, ktorého vzor určuje Finančné riaditeľstvo SR a ktoré je uverejnené na jeho webovom sídle.

 

-   odsek 5 Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník so sídlom na území SR) a daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník, ktorý má na území SR stálu prevádzkareň) je povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí vzniknúť na území SR stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb pre neho pracujúcich na území SR. Oznámenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor určuje Finančné riaditeľstvo SR a je zverejnené na jeho webovom sídle a to do 30 dní po uzatvorení takej zmluvy.

 

Príklad

Stavebná spoločnosť so sídlom na území SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) uzatvorila zmluvu s českým dodávateľom na vykonanie stavebných prác. Predpokladaná dĺžka vykonávaných prác je 16 mesiacov.

Vzniká stavebnej spoločnosti oznamovacia povinnosť?

Áno. V súlade so zmluvou o zamedzením dvojitého zdanenia medzi SR a ČR vzniká pri stavebných prácach stála prevádzkareň po uplynutí 12 mesiacov. Nakoľko českému dodávateľovi môže vzniknúť na území SR stála prevádzkareň, je stavebná spoločnosť povinná oznámiť správcovi dane uzatvorenie tejto zmluvy, a to do 30 dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie obsahuje údaje o stavebnej spoločnosti so sídlom na území SR, údaje o českom daňovníkovi, s ktorým stavebná spoločnosť uzatvorila zmluvu a údaje o uzatvorenej zmluve.

-   odseky 6 a 7 vymedzujú oznamovaciu povinnosť držiteľa, ktorý poskytol nepeňažné plnenie prijímateľovi zdravotnej starostlivosti v príslušnom kalendárnom roku. Držiteľovi z poskytnutia nepeňažného plnenia prijímateľovi vyplýva oznamovacia povinnosť jednak voči správcovi dane ako aj voči príjemcovi nepeňažného plnenia. Oznámenie držiteľ predkladá správcovi dane do konca mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo toto nepeňažné plnenie poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Na nepeňažné plnenia oznamované podľa § 43 ods. 17 ZDP sa toto oznámenie nevzťahuje.

Výšku nepeňažného plnenia je povinný držiteľ oznámiť príjemcovi v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol. Ak nepeňažné plnenie poskytol držiteľ prostredníctvom iného držiteľa, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie tohto plnenia, výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi tohto plnenia oznamuje tento iný držiteľ, ak sa držitelia písomne nedohodnú inak. To neplatí, ak je týmto držiteľom, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od držiteľa, zahraničná osoba.

Oznamovacia povinnosť sa týka tých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (právnických alebo fyzických osôb), ktorým držiteľ poskytol nepeňažné plnenia, z ktorých sa nevyberá daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, t. j. tie zdaniteľné nepeňažné plnenia poskytnuté držiteľom, ktoré si poskytovatelia zdravotnej starostlivosti zdaňujú osobne.

 

-   odseky 9 až 11 vymedzujú oznamovacie povinnosti daňovníkov v súvislosti s pravidlami pre reverzný hybridný subjekt podľa § 17j ZDP. Zahraničný spoločník v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa stal spoločníkom v.o.s., komplementárom k.s., príjemcom príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcom príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity deklaruje akým spôsobom nahliada na našu transparentnú spoločnosť, aby sa vedel uplatniť správny spôsob jej zdaňovania, t. j. deklaruje, či na našu transparentnú spoločnosť nahliada ako na zdaňovaný subjekt a zároveň, či príjmy v časti pripadajúcej na tohto spoločníka sú zdaňované v SR alebo v zahraničí, alebo nie sú zdaňované ani v SR, ani v zahraničí a uplatní sa zdanenie pre reverzný hybridný subjekt. Zahraničný spoločník oznamuje správcovi dane túto skutočnosť na tlačive „Oznámenie o reverznom hybridnom subjekte podľa § 49a ods. 9 a 11 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov“, ktorého vzor je zverejnený na webovom sídle finančnej správy (OZN49a911v22_1).

Ak by správca dane zistí, že zahraničný spoločník nesprávne deklaroval status transparentnej spoločnosti a spoločnosť mala byť považovaná za reverzný hybridný subjekt, okrem dodanenia reverzného hybridného subjektu uplatní správca dane aj pokutu vo výške dorubenej dane z príjmov.

Daňovník má rovnako povinnosť oznámiť aj skutočnosť, ak prestane spĺňať podmienky podľa § 17j ods. 3 ZDP alebo ak dôjde k zmene skutočností uvedených v § 49a ods. 9 ZDP. Túto skutočnosť oznamuje na rovnakom tlačive „Oznámenie o reverznom hybridnom subjekte podľa § 49a ods. 9 a 11 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov“, (OZN49a911v22_1) a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom tieto skutočnosti nastali.

§ 50

Použitie podielu zaplatenej dane
na osobitné účely

(1) Daňovník, ktorý je

a)  fyzickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania alebo na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle predloženom správcovi dane do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, ak ide o daňovníka, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určenej právnickej osobe podľa odseku 4 (ďalej len „prijímateľ“) alebo že sa má prijímateľovi poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 3 %, ak ide o daňovníka, ktorý v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka, vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa osobitného predpisu^136f) počas najmenej 40 hodín v zdaňovacom období a predloží o tom písomné potvrdenie podľa osobitného predpisu;^59k) ak tento daňovník uplatňuje postup podľa § 33 alebo § 33a, alebo § 33 a 33a, za zaplatenú daň sa považuje zaplatená daň znížená o daňový bonus podľa § 33, alebo zaplatená daň znížená o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a alebo zaplatená daň znížená o daňový bonus podľa § 33 a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a,

b)  právnickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie tohto daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,⁶⁷⁾ na účely vymedzené v odseku 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 0,5 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4 len do výšky 1 % zaplatenej dane.

(2) Podiel zaplatenej dane podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje podľa § 47 a je najmenej

a)  3 eurá, ak je daňovníkom fyzická osoba,

b)  8 eur pre jedného prijímateľa, ak je daňovníkom právnická osoba.

(2) Podiel zaplatenej dane podľa odseku 1 je najmenej

a)  3,32 eura, ak daňovníkom je fyzická osoba,

b)  8,30 eura pre jedného prijímateľa, ak daňovníkom je právnická osoba.

(3) Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa platí daň, ktoré je súčasťou daňového priznania alebo uvedené na tlačive podľa odseku 1 písm. a) (ďalej len „vyhlásenie“) obsahuje

a)  označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie v rozsahu

    1. meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, telefónne číslo, ak ho daňovník uvedie, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom fyzickou osobou,

    2. názov, adresu sídla, právnu formu, identifikačné číslo daňovníka, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom právnickou osobou,

b)  sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,

c)  zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,

d)  identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov podľa odseku 4 v rozsahu názov a identifikačné číslo organizácie, pričom názov má iba informatívny charakter,

e)  sumu pripadajúcu na každého prijímateľa.

(4) Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorým je

a)  občianske združenie¹³⁷⁾ alebo organizačná jednotka združenia,^136ah)

b)  nadácia,¹³⁸⁾

c)  neinvestičný fond,¹³⁹⁾

d)  nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby,¹⁴⁰⁾

e)  účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti,¹⁴¹⁾

f)  organizácia s medzinárodným prvkom,¹⁴²⁾

g)  Slovenský Červený kríž,

h)  subjekty výskumu a vývoja.^142a)

(5) Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi a použiť len na účely, ktoré sú predmetom jeho činnosti, ak predmetom jeho činnosti sú

a)  ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,

b)  podpora a rozvoj športu,

c)  poskytovanie sociálnej pomoci,

d)  zachovanie kultúrnych hodnôt,

e)  podpora vzdelávania,

f)  ochrana ľudských práv,

g)  ochrana a tvorba životného prostredia,

h)  veda a výskum,

i)  organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

(6) Správca dane poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi uvedenému vo vyhlásení, ak sú splnené tieto podmienky:

a)  daňovník nemá do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok pre účely tohto ustanovenia sa nepovažuje suma nedoplatku na dani nepresahujúca 5 eur; daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, preukáže potvrdením od tohto zamestnávateľa, že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, bola daňovníkovi zrazená alebo daňovník nedoplatok na dani za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, vysporiada v správnej výške do lehoty na podanie vyhlásenia podľa odseku 1, pričom takéto potvrdenie vystaví zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca (§ 39 ods. 7) a toto potvrdenie je prílohou vyhlásenia,

b)  daňovník vo vyhlásení určil ako prijímateľa

    1. len jednu právnickú osobu podľa odseku 4 s uvedením príslušnej sumy, ak ide o daňovníka fyzickú osobu, alebo

    2. jednu alebo viac právnických osôb podľa odseku 4 s uvedením príslušných súm, ak ide o daňovníka právnickú osobu,

c)  prijímateľ je uvedený k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v centrálnom registri prijímateľov vedenom Notárskou komorou Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu¹⁴³⁾ (ďalej len „komora“),

d)  prijímateľ je osobou uvedenou v odseku 4, ktorej predmetom činnosti sú činnosti uvedené v odseku 5,

e)  prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa preukazuje splnenie podmienok podľa písmen d), g) a h),

f)  prijímateľ nemá do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok pre účely tohto ustanovenia sa nepovažuje suma nepresahujúca 5 eur,

g)  prijímateľ nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie alebo nie je evidovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne v časti týkajúcej sa evidencie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov,^143a)

h)  prijímateľ preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, potvrdením banky alebo pobočky zahraničnej banky, nie starším ako 30 dní a oznámi číslo tohto účtu; to neplatí, ak prijímateľ požiada notára o osvedčenie splnenia podmienok podľa odseku 6 písm. d), e), g), h) a j) do 30. novembra bežného roka, a tiež ak prijímateľ od 1. septembra 2021 do 15. decembra preukázal, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky a nedošlo k zmene jeho čísla účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky,

i)  notár osvedčil prijímateľovi a bez zbytočného odkladu oznámil komore identifikačné údaje prijímateľa, názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má zriadený účet a číslo tohto účtu.

j)  prijímateľ je zapísaný do registra právnických osôb.^136ag)

(7) Notár¹⁴⁴⁾ osvedčuje každoročne prijímateľovi do 15. decembra bežného roka splnenie podmienok podľa odseku 6 písm. d), e), g), h) a j), počnúc 1. septembrom bežného roka. Notár, ktorý toto osvedčenie vykonal, je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť identifikačné údaje prijímateľa v rozsahu podľa odseku 3 písm. d), názov banky alebo názov pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ zriadený účet a číslo tohto účtu komore na účely jeho zápisu do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok. Zoznam prijímateľov obsahuje obchodné meno alebo názov prijímateľa a jeho sídlo, právnu formu prijímateľa, identifikačné číslo organizácie, číslo účtu a názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ tento účet zriadený. Zoznam prijímateľov je verejný zoznam, ktorý komora každoročne zverejňuje podľa osobitného predpisu,¹⁴⁵⁾ a to do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel zaplatenej dane. Tento zoznam v rovnakej lehote komora doručí finančnému riaditeľstvu.

(8) Správca dane je povinný po splnení podmienok podľa odseku 6 previesť podiely zaplatenej dane na účet prijímateľa do troch mesiacov po lehote na podanie vyhlásenia podľa odseku 1. Po súhlase daňovníka oznámi správca dane prijímateľovi označenie daňovníka, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane, a to meno, priezvisko a trvalý pobyt, ak je daňovníkom fyzická osoba a obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, ak je daňovníkom právnická osoba. Ak nebolo preukázané splnenie podmienok podľa odseku 6 alebo ak predložené vyhlásenie obsahuje nesprávne údaje o prijímateľovi, nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne. Ak predložené vyhlásenie obsahuje aj iné nesprávne údaje, správca dane vyzve daňovníka na ich opravu, okrem údajov, ktoré je správca dane povinný a oprávnený pri svojej úradnej činnosti získavať a používať z úradnej povinnosti podľa osobitných predpisov^145a), a ak nebudú nedostatky vo vyhlásení v lehote určenej vo výzve odstránené, nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne. O týchto skutočnostiach upovedomuje správca dane bez zbytočného odkladu daňovníka. Pri skúmaní podmienok podľa odseku 6 písm. a), b), c) a f) a pri poukazovaní sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane na účet prijímateľa správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.¹²⁸⁾

(9) Ak sa zruší prijímateľ po osvedčení splnenia podmienok podľa odseku 6 do poukázania podielu zaplatenej dane správcom dane, nárok na podiel zaplatenej dane zaniká. Ak sa zruší prijímateľ do 12 mesiacov po poukázaní podielu zaplatenej dane správcom dane, je povinný najneskôr ku dňu zrušenia vrátiť podiel zaplatenej dane správcovi dane miestne príslušnému podľa sídla prijímateľa. Na nedodržanie tejto povinnosti sa vzťahujú ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.⁷⁴⁾

(10) Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane prijímateľovi nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná. Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok na dani. Ak prijímateľ nepoužije prijatý podiel zaplatenej dane, ale ho poskytne inej právnickej osobe, za použitie podielu zaplatenej dane na účely vymedzené v odseku 5 zodpovedá prijímateľ, ktorý je povinný preukázať použitie podielu zaplatenej dane dokladmi tejto inej právnickej osoby. Iná právnická osoba je povinná použiť takto prijatý podiel zaplatenej dane len na účely vymedzené v odseku 5, a to v lehote, v ktorej mal prijímateľ použiť prijatý podiel zaplatenej dane podľa odseku 11.

(11) Ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosti podľa odseku 5 najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný, vzťahujú sa na prijímateľa ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu,⁷⁴⁾ pričom je povinný podiel zaplatenej dane vrátiť správcovi dane miestne príslušnému podľa sídla prijímateľa do 90 dní odo dňa vzniku skutočnosti, s ktorou je spojená povinnosť vrátiť poskytnutý podiel zaplatenej dane. Ak prijímateľ použije poskytnutý podiel zaplatenej dane v rozpore s účelom podľa odseku 5, poruší finančnú disciplínu podľa osobitného predpisu.¹⁴⁶⁾ Použitie podielu zaplatenej dane na obstaranie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti, ktoré sa využívajú na účely podľa odseku 5 sa nepovažuje za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.¹⁴⁶⁾ Rovnako sa posudzuje aj použitie podielu zaplatenej dane na reklamu,^146aa) ktorá bola vynaložená na účely podľa odseku 5. Za použitie podielu zaplatenej dane sa považuje aj vklad do výšky 25 % z prijatého podielu zaplatenej dane do nadačného imania^146aaa) nadácie.

(12) Z údajov správcov dane o poskytnutí podielu zaplatenej dane zostavuje finančné riaditeľstvo ročný prehľad prijímateľov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. V ročnom prehľade prijímateľov sa uvádza názov prijímateľa a jeho sídlo, identifikačné číslo organizácie a súhrn podielov zaplatenej dane, ktoré boli prijímateľovi poskytnuté. Ročný prehľad prijímateľov za predchádzajúci rok zverejňuje finančné riaditeľstvo vždy do 31. januára bežného roka a zároveň tento prehľad zasiela komore.

(13) Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v ročnom prehľade prijímateľov podľa odseku 12 je vyšší ako 3 320 eur, je povinný do 16 mesiacov odo dňa zverejnenia ročného prehľadu prijímateľov podľa odseku 12 zverejniť špecifikáciu použitia prijatého podielu v Obchodnom vestníku, ktorá obsahuje najmä výšku a účel použitia podielu zaplatenej dane podľa odseku 5, spôsob použitia podielu zaplatenej dane v členení na výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s účelom použitia podľa odseku 5 a výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s prevádzkou prijímateľa a výrok audítora, ak podľa osobitného predpisu¹⁾ prijímateľ musí mať účtovnú závierku overenú audítorom. Prijímateľ je povinný nahlásiť notárovi číslo a ročník vydania Obchodného vestníka, v ktorom si splnil povinnosť podľa predchádzajúcej vety, a to bezodkladne po splnení tejto povinnosti. Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v príslušnom kalendárnom roku je vyšší ako 33 000 eur, je povinný najneskôr do 30 dní od prijatia tejto sumy zriadiť osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorom vedie len prijatie a čerpanie podielu zaplatenej dane, pričom finančné prostriedky zodpovedajúce podielu zaplatenej dane prijaté v príslušnom kalendárnom roku pred uvedeným obdobím znížené o použité sumy prijímateľ prevedie na tento účet do 30 dní od povinnosti jeho zriadenia. Číslo osobitného účtu a číslo a ročník vydania Obchodného vestníka, v ktorom si splnil povinnosť podľa prvej vety, je prijímateľ povinný nahlásiť notárovi každoročne na účely osvedčenia pri preukazovaní splnenia podmienky podľa odseku 6 písm. h). Úroky z peňažných prostriedkov na osobitnom účte znížené o daň vybranú zrážkou podľa § 43 a o uhradené náklady spojené s vedením tohto účtu prijímateľ použije len na účely vymedzené v odseku 5, ktoré sú predmetom jeho činnosti.

(14) Ak si prijímateľ nesplní povinnosť podľa odseku 13, komora nezaradí prijímateľa do zoznamu prijímateľov na obdobie jedného roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k nesplneniu povinnosti podľa odseku 13.

(15) Ak pri vykonávaní daňovej kontroly podľa osobitného predpisu⁸²⁾ alebo pri miestnom zisťovaní podľa osobitného predpisu^146ab) zistí miestne príslušný správca dane u daňovníka podľa odseku 1 písm. b) porušenie podmienok podľa odseku 1 písm. b) a § 52i ods. 2 a 3, uloží rozhodnutím tomuto daňovníkovi zaplatiť sumu vo výške rozdielu medzi sumou podielu zaplatenej dane uvedenou vo vyhlásení podľa odseku 3 a sumou podielu zaplatenej dane, ktorú bol oprávnený uviesť vo vyhlásení (ďalej len „rozdiel“). Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať. Odo dňa nasledujúceho po dni poukázania podielu zaplatenej dane prijímateľovi až do dňa zaplatenia rozdielu správca dane vyrubí daňovníkovi z rozdielu úroku z omeškania vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň poukázania podielu zaplatenej dane; ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %. Ak daňovník podľa odseku 1 písm. b) zistí, že vo vyhlásení uviedol vyššiu sumu podielu zaplatenej dane ako bol oprávnený podľa odseku 1 písm. b) a § 52i ods. 2 a 3, oznámi túto skutočnosť správcovi dane v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa toto zistenie týka a v rovnakej lehote tento rozdiel aj zaplatí, pričom odo dňa nasledujúceho po dni poukázania podielu zaplatenej dane prijímateľovi až do dňa zaplatenia rozdielu správca dane vyrubí daňovníkovi z rozdielu úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň poukázania podielu zaplatenej dane; ak dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 7,5 %, pri výpočte úroku z omeškania sa namiesto dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 7,5 %. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou rozdielu. Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom mal daňovník rozdiel zaplatiť. Rovnaký postup sa použije, ak sa preukáže, že daňovník uvedený v odseku 1 písm. a) nesplnil podmienky určené podľa osobitného predpisu.^59l)

(16) Ministerstvo a Úrad vládneho auditu vykonávajú vládny audit^146ac) dodržiavania ustanovení tohto zákona o použití podielu zaplatenej dane na osobitné účely.

 

Komentár k § 50

-   odsek 3

Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa platí daň, ktoré je súčasťou daňového priznania alebo uvedené na tlačive platné pre zamestnancov, ktorým bolo vykonané ročné zúčtovanie (ďalej len „vyhlásenie“), obsahuje označenie daňovníka a jeho identifikačné údaje v rozsahu určenom v tomto ustanovení, sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane, zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka, identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov, sumu pripadajúcu na každého prijímateľa.

V prípade identifikačných údajov prijímateľa alebo prijímateľov asignácie dane (uvedený v odseku 4) sa uvádza len názov, ktorý má informatívny charakter a identifikačné číslo organizácie (IČO).

 

-   odsek 4 určuje prijímateľov asignácie dane ako napr. občianske združenie alebo jeho organizačná jednotka, nadácie, Slovenský červený kríž, neinvestičný fond, subjekty výskumu a vývoja.

 

-   odseky 5 až 13

Podiel zaplatenej dane môže použiť len na presne zákonom určené účely, ktoré sú predmetom činnosti prijímateľa, ak predmetom jeho činnosti sú:

a)  ochrana a podpora zdravia, prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,

b)  podpora a rozvoj športu,

c)  poskytovanie sociálnej pomoci,

d)  zachovanie kultúrnych hodnôt,

e)  podpora vzdelávania,

f) ochrana ľudských práv,

g)  ochrana a tvorba životného prostredia,

h)  veda a výskum,

i) organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

ZDP neuvádza konkrétne prípady, na ktoré je možné použiť podiel zaplatenej dane a neuvádza ani presné položky nákladov, ktoré zodpovedajú tomuto účelu. Základnou zásadou však je, že musí ísť o náklady súvisiace priamo s činnosťou, ktorá zodpovedá zákonom určenému účelu, ktorý je zapísaný ako predmet činnosti prijímateľa.

 

Príklad

Prijímateľ podielu zaplatenej dane je neziskovou organizáciou zaoberajúcou sa podporou vzdelávania.

Je možné použitie podielu zaplatenej dane prijímateľom na rekonštrukciu, opravu a údržbu škôl?

Ustanovenie § 50 ods. 5 ZDP sa špecificky neodkazuje pri jednotlivých účeloch na osobitné predpisy a ani tieto účely špecificky nedefinuje. Základnou podmienkou je, že prijímateľ musí mať činnosť spĺňajúcu charakter zákonom vymedzených účelov v predmete výkonu svojej činnosti. Ak je takýmto predmetom činnosti napr. podpora vzdelávania, je možné použiť podiel zaplatenej dane aj na úhradu výdavkov spojených s rekonštrukciou, opravou a údržbou nehnuteľnosti, v ktorej sa výučba vykonáva. Ak by však prijímateľ vynaložil prostriedky na kúpu, rekonštrukciu a opravu nehnuteľnosti, v ktorej sa priamo výučba nevykonáva, potom nie je možné na takéto úhrady použiť prostriedky poskytnuté z podielu zaplatenej dane.

Ak nezisková organizácia má právnu formu uvedenú v § 50 ods. 4 a jej predmet činnosti spĺňa účel zadefinovaný v § 50 ods. 5 ZDP, musí sa zapísať do centrálneho registra prijímateľov, ktorý vedie Notárska komora Slovenskej republiky (ďalej len „notárska komora“).

Jednotlivé zápisy vykonávajú notári, ktorý však zapíšu prijímateľa do tohto registra prijímateľov až po splnení ďalších zákonom stanovených podmienok uvedených v § 50 ods. 6 ZDP, pričom tieto podmienky overuje notár každoročne v čase od 15. septembra kalendárneho (bežného) roka až do 15. decembra tohto roka.

Notár overuje pre zápis prijímateľa do centrálneho registra zákonom určené podmienky [§ 50 ods. 6 písm. d), e), g), h) a j)], ktorými sú, že tento prijímateľ

     je právnickou osobou uvedenou v § 50 ods. 4 ZDP (nadácia, neinvestičný fond, občianske združenie a pod.) s predmetom činnosti uvedenom v § 50 ods. 5 ZDP (podpora vzdelávania, športu atď.),

     nemá nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie alebo nie je evidovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne v časti týkajúcej sa evidencie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov,

     má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky a oznámi číslo tohto účtu a

     vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom preukazuje tieto podmienky (v roku kedy sa chce zapísať),

     preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky okrem zákonom uvedených výnimiek,

     je zapísaný do registra právnických osôb.

Notár následne bez zbytočného odkladu oznamuje Notárskej komore SR takto zistené identifikačné údaje o prijímateľovi na účely zápisu právnickej osoby do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok.

Zoznam prijímateľov je verejný zoznam, ktorý Notárska komora SR každoročne zverejňuje, a to do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel zaplatenej dane.

!     Upozornenie

Notár po osvedčení splnenia podmienok prijímateľov vyhotoví o tejto skutočnosti Notársku zápisnicu. V prípade, ak prijímateľ vykonáva nejakú zmenu napr. zmení číslo účtu, nie je možné upravovať údaje uvedené v tejto zápisnici, a to z dôvodu, že ide o verejnú listinu, ktorá je nemenná. Finančné riaditeľstvo SR zase nemôže vstupovať do zoznamu prijímateľov. Z uvedeného dôvodu sa neodporúča v období prijímania finančných prostriedkov z poukázaného podielu zaplatenej dane meniť skutočnosti, ktoré by mali za následok nemožnosť ich poukázania.

Zoznam prijímateľov je zverejnený na internetovej stránke komory: www.notar.sk.

Správca dane začína poukazovať podiel zaplatenej dane až po podaní vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane daňovníkmi, čo znamená, že u fyzickej osoby je to po podaní daňového priznania v lehote na podanie daňového priznania, alebo vo vyhlásení predloženom správcovi dane do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, ak ide o daňovníka, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie a u právnickej osoby v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania.

Vyhlásenie, ktoré podávajú zamestnanci, ktorým vykonáva zamestnávateľ ročné zúčtovanie, sa podáva na vzore, ktoré vydáva Finančné riaditeľstvo a je v predpísanej štruktúrovanej forme.

Pred poukázaním podielu zaplatenej dane však v prvom rade overuje splnenie zákonom stanovených podmienok na strane daňovníka ako napr. že daňovník uviedol vo vyhlásení prijímateľa, ktorý je uvedený v zozname prijímateľov zverejnenom Notárskou komorou SR, resp. daňovník uviedol vo vyhlásení správne údaje o prijímateľovi atď. a následne ďalej overí, či splnil zákonnom upravené podmienky aj prijímateľ, a až potom poukazuje podiel zaplatenej dane.

!     Upozornenie

Častými chybami v praxi je nesprávne uvedené IČO prijímateľa, resp. chybne uvedený účet tohto prijímateľa. V týchto prípadoch správca dane musí postupovať v súlade s ustanovením § 50 ods. 8 ZDP a kvôli zdanlivo banálnej chybe, stráca prijímateľ nárok na poukázané finančné prostriedky.

Rovnako prijímateľ musí zvážiť aj zmenu čísla účtu v priebehu roka a to po zápise do zoznamu prijímateľov, kde uvádza číslo účtu na poukázanie podielu zaplatenej dane, nakoľko rovnako mu správca dane nepoukáže podiel zaplatenej dane na účet, ktorý sa odlišuje od účtu uvedeného v zozname prijímateľov vystavenom Notárskou komorou SR.

Podmienky, ktoré musí splniť daňovník, aby mohol správca dane poukázať podiel zaplatenej dane prijímateľovi sú napr., že daňovník

–   nemá do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podania daňového priznania nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok na účely tohto ustanovenia sa nepovažuje suma nedoplatku na dani nepresahujúca 5 eur,

–   vo vyhlásení určil prijímateľa podielu zaplatenej dane s uvedením príslušnej sumy podielu zaplatenej dane (ak sa jedná o fyzickú osobu, vo vyhlásení určí len jedného prijímateľa, a ak ide o právnickú osobu, vo vyhlásení môže určiť jednu alebo viac prijímateľov),

–   uviedol vo vyhlásení správne údaje o prijímateľovi (§ 50 ods. 8 ZDP).

Ak daňovník, právnická osoba uvedie vo vyhlásení viacerých prijímateľov a pri niektorých z nich uvedie nesprávne údaje, správca dane poukáže podiel zaplatenej dane len v prospech tých prijímateľov, údaje ktorých sú vo vyhlásení uvedené správne.

Ak by údaje o prijímateľovi boli uvedené nesprávne nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane zaniká zo zákona o čom správca dane bez zbytočného odkladu upovedomí daňovníka.

Ak by vyhlásenie obsahovalo aj iné nesprávne údaje, správca dane vyzve daňovníka na ich opravu, okrem údajov ktoré je správca dane povinný a oprávnený pri svojej úradnej činnosti získavať a používať z úradnej povinnosti podľa osobitných predpisov (napr. § 10 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci v znení neskorších predpisov). Ak nebudú nedostatky vo vyhlásení v lehote určenej vo výzve odstránené, nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane zanikne (§ 50 ods. 8 ZDP).

 

Správca dane poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi, ak sú splnené nasledovné podmienky prijímateľom, a to

–   je uvedený v centrálnom registri prijímateľov, ktorý vedie Notárska komora SR, a to k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka [pred zápisom notár overil už podmienky uvedené v § 50 ods. 6 a 

–   daňovník nemá do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok pre účely tohto ustanovenia sa nepovažuje suma nedoplatku na dani nepresahujúca 5 eur.

Po splnení uvedených podmienok je správca dane povinný previesť podiely zaplatenej dane na účet prijímateľa do troch mesiacov po lehote na podanie vyhlásenia podľa § 50 ods. 1 ZDP, pričom prijímateľ ich má povinnosť použiť v lehote podľa § 50 ods. 11 ZDP, t. j. do konca nasledujúceho kalendárneho roka nasledujúceho po roku kedy finančné prostriedky asignovaním dane prijal.

Okrem už vyššie uvedených prípadov, kedy nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane zanikne, t. j. správca dane podiel zaplatenej dane určenému prijímateľovi nepoukáže, kvôli nesplneniu zákonných podmienok, podiel zaplatenej dane správca dane nepoukáže aj v prípade, kedy sa prijímateľ podielu zaplatenej dane zruší po osvedčení splnenia zákonom stanovených podmienok (§ 50 ods. 6 ZDP) do poukázania podielu zaplatenej dane správcom dane (§ 50 ods. 9 ZDP).

Prijímateľ je povinný vrátiť podiel zaplatenej dane správcovi dane, ak sa zruší do 12 mesiacov po poukázaní podielu zaplatenej dane správcovi dane, a to najneskôr ku dňu jeho zrušenia. Povinnosť vrátenia podielu zaplatenej dane má však len v časti, ktorú do dňa zrušenia nestihol použiť na účely určené v § 50 ods. 5 ZDP.

Prijímateľ podielu zaplatenej dane má aj zákonnú možnosť (§ 50 ods. 10 ZDP) prijatý podiel zaplatenej dane poskytnúť inej právnickej osobe. Tento prijímateľ je však aj naďalej zodpovedný za to, že takto poskytnuté/darované finančné prostriedky, obdarovaná iná právnická osoba (nemusí ísť o prijímateľa, ktorý je zverejnený v zozname prijímateľov ani o daňovníka vymedzeného v § 50 ods. 4 ZDP, ale skutočne o akúkoľvek inú právnickú osobu) tiež použije na zákonom vymedzené účely určené v § 50 ods. 5 ZDP. Zároveň prijímateľ preukáže potrebnými dokladmi splnenie ustanovených podmienok. Iná právnická osoba musí podľa § 50 ods. 10 ZDP použiť prijaté finančné prostriedky v lehote, ktorá sa vzťahuje na pôvodného prijímateľa podielu zaplatenej dane ustanovenej v § 50 ods. 11 ZDP.

Medzi povinnosti prijímateľa v prípadoch, ak súhrn ich podielov zaplatenej dane v ročnom prehľade prijímateľov je vyšší ako 3 320 eur, patrí aj do 16 mesiacov od zverejnenia ročného prehľadu prijímateľov, zverejnenie špecifikácie použitia prijatého podielu zaplatenej dane v obchodnom vestníku, ktorá obsahuje najmä výšku a účel použitia podielu zaplatenej dane podľa odseku 5 (na účel, ktorý je zákonom upravený), spôsob použitia podielu zaplatenej dane v členení na výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s účelom použitia podľa odseku 5 a výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s prevádzkou prijímateľa.

Prijímateľ notárovi nahlasuje číslo a ročník Obchodného vestníka, v ktorom si splnil povinnosť zverejnenia špecifikácie použitia podielu zaplatenej dane a to bezodkladne po splnení tejto povinnosti. Uvedené musí vykonávať každoročne.

Pravidlá proti zneužívaniu

§ 50a

(1) Ak daňovník získa podiel na zisku na základe opatrenia alebo viacerých opatrení, ktoré so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti nemožno považovať na účely tohto zákona za skutočné a ich hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov je získanie výhody pre daňovníka, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom tohto zákona, je tento podiel na zisku predmetom dane. Opatrenie podľa prvej vety môže pozostávať z viacerých opatrení alebo z ich častí.

(2) Na účely tohto zákona sa opatrenie podľa odseku 1 nepovažuje za skutočné v rozsahu, v akom nie je uskutočnené na základe riadnych podnikateľských dôvodov zodpovedajúcich ekonomickej realite.

 

Komentár k § 50a

V predmetnom ustanovením sa implementuje Smernica Rady 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch, zámerom ktorej je najmä zefektívniť boj proti daňovým únikom a zabrániť úprave základov dane zneužívaním výhod z tejto smernice. Ustanovenie upravuje situácie, keď daňovník vykoná transakcie, ktoré sú svojou podstatou zamerané na zneužívanie tohto zákona. Pri posudzovaní, či ide o zneužívanie, je potrebné vykonať objektívnu analýzu všetkých skutočností a okolností. Toto ustanovenie postihuje aj situácie, keď nie sú skutočné iba niektoré časti vykonaných opatrení, pričom zvyšné skutočné opatrenia alebo časti opatrení tým ostávajú nedotknuté.

Slovné spojenie „v rozsahu, v akom“ sa môže použiť na prípady, keď sú dotknuté subjekty skutočné, ale keď napríklad obchodné podiely na základe ktorých sa rozdeľuje zisk, nie sú skutočne pridelené daňovníkovi členského štátu Európskej únie. Ide o prípady, ak sa opatrením alebo súborom opatrení prenáša vlastníctvo obchodných podielov, ale tieto opatrenia neodrážajú ekonomickú realitu.

ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ

A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 51

Postup pri prechode účtovania zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a naopak, a podrobnosti o ustanoveniach tohto zákona ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

 

Komentár k § 51a

V prípade, ak daňovník chce zmeniť spôsob uplatňovania daňových výdavkov z preukázateľných t. j. z výdavkov uplatňovaných podľa § 19 na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona, t. j. výdavky určené percentom z príjmov, alebo ak začal účtovať po období, v ktorom nebol účtovnou jednotkou, musí postupovať podľa § 51a ZDP.

V súlade s § 6 ods. 16 ZDP však nikdy nemôže zmeniť spôsob uplatňovaných výdavkov po podaní daňového priznania.

ZDP upravuje v § 51a prechod

–   z percentuálnych výdavkov na preukázateľné daňové výdavky (daňová evidencia alebo účtovníctvo),

–   z preukázateľných daňových výdavkov (daňová evidencia alebo účtovníctvo) na percentuálne výdavky.

Podľa § 51a ods. 1 ZDP, ak daňovník zmení spôsob uplatňovania výdavkov podľa § 6 ods. 10 na uplatňovanie preukázateľných výdavkov podľa § 6 ods. 11 ZDP a naopak upraví základ dane postupom, ktorý určí MF SR.

Tento postup je upravený v usmernení č. MF/011092/2009-72.

V súlade s týmto usmernením daňovník, ktorý sa bezprostredne po zdaňovacom období, v ktorom uplatňoval percentuálne výdavky, rozhodne viesť daňovú evidenciu, v zdaňovacom období, v ktorom ju začne viesť, neupravuje základ dane o cenu nespotrebovaných zásob ani o výšku pohľadávok.

Pri prechode z evidencie paušálnych výdavkov podľa § 6 ods. 10 zákona na daňovú evidenciu daňovník:

–   konečný zostatok zásob zistený z evidencie podľa § 6 ods. 10 ZDP k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil percentuálne výdavky, uvedie ako začiatočný stav zásob v daňovej evidencii v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období,

–   konečný zostatok pohľadávok z evidencie podľa § 6 ods. 10 ZDP zistený k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil percentuálne výdavky, prevedie ako začiatočný stav pohľadávok v daňovej evidencii v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období.

Ak daňovník, zaúčtoval v predchádzajúcich účtovných obdobiach opravnú položku k nadobudnutému majetku, o jej prípadný zostatok sa pri zmene spôsobu uplatňovania výdavkov základ dane neupravoval. Túto opravnú položku daňovník, ktorý zmení spôsob uplatňovania výdavkov z percentuálnych výdavkov na preukázateľné daňové výdavky v rozsahu daňovej evidencie, zahrnuje v súlade s § 51a ods. 7 ZDP aj počas vedenia daňovej evidencie do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi.

V prípade, ak daňovník, ktorý sa bezprostredne po zdaňovacom období, v ktorom viedol daňovú evidenciu, rozhodne uplatniť percentuálne výdavky, neupravuje základ dane v zdaňovacom období, v ktorom uplatní percentuálne výdavky, o cenu nespotrebovaných zásob, výšku záväzkov ani o výšku pohľadávok.

Údaje z daňovej evidencie prevedie tento daňovník do evidencie podľa § 6 ods. 10 ZDP tak, že:

•    konečný zostatok zásob zistený k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovník viedol daňovú evidenciu, uvedie ako začiatočný stav zásob v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období v evidencii podľa § 6 ods. 10 ZDP,

•    konečný zostatok pohľadávok zistený k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovník viedol daňovú evidenciu, prevedie ako začiatočný stav pohľadávok v evidencii podľa § 6 ods. 10 ZDP v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období.

V § 51a ZDP ani v iných ustanoveniach ZDP nie je riešený postup daňovníka, ktorý mení spôsob uplatňovania výdavkov z paušálnych na jednoduché účtovníctvo a naopak. Na uvedené je však možné vztiahnuť postup prechodu z daňovej evidencie na paušálne výdavky a naopak, nakoľko daňová evidencia bola navrhnutá ako zjednodušená forma jednoduchého účtovníctva.

V § 51a odsekoch 4 až 6 ZDP

–   je riešený postup daňovníka, ktorý

•    začal účtovať v podvojnom účtovníctve po období, v ktorom viedol výdavky spôsobom podľa § 6 ods. 10 ZDP a naopak, pričom musí upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. b) alebo písm. c) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene. Úpravu základu dane tento daňovník vykoná zo zisteného stavu jednotlivých položiek k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10.

•    začal viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 ZDP po období v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10,

–   rieši postup pri zahrnutí opravnej položky u daňovníka, ktorý začal viesť výdavky spôsobom podľa § 6 ods. 10 ZDP, bezprostredne po období, v ktorom viedol jednoduché alebo podvojné účtovníctvo.

§ 51a

(1) Daňovník, ktorý zmení spôsob uplatňovania výdavkov podľa § 6 ods. 10 na uplatňovanie preukázateľných výdavkov podľa § 6 ods. 11 a naopak, upraví základ dane postupom, ktorý určí ministerstvo.

(2) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období uplatňoval výdavky podľa § 6 ods. 11 a po tomto zdaňovacom období začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo daňovník, ktorý v zdaňovacom období účtoval v sústave podvojného účtovníctva a po tomto zdaňovacom období začal uplatňovať výdavky podľa § 6 ods. 11, upraví základ dane postupom, ktorý určí ministerstvo.

(3) Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva,¹⁾ základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11. Daňovník, ktorý začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva¹⁾ bezprostredne po období, v ktorom viedol daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11, neupravuje základ dane.

(4) Daňovník, ktorý začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva¹⁾ po období, v ktorom uplatňoval výdavky spôsobom podľa § 6 ods. 10 a naopak, upraví základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. b) alebo písm. c) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene. Úpravu základu dane tento daňovník vykoná zo zisteného stavu jednotlivých položiek k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10.

(5) Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva,¹⁾ základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10.

(6) Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva¹⁾ alebo v sústave podvojného účtovníctva,¹⁾ ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa osobitného predpisu,¹⁾ vedie túto opravnú položku len evidenčne, pričom počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 10 ovplyvňuje táto opravná položka len výšku príjmov; počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 10 nemôže prerušiť a ani predĺžiť dobu zahrnovania tejto opravnej položky do daňových výdavkov alebo príjmov.

(7) Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva¹⁾ alebo v sústave podvojného účtovníctva,¹⁾ alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 10, ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa osobitného predpisu,¹⁾ zahrnuje do daňových výdavkov alebo príjmov túto opravnú položku v súlade s účtovnými predpismi¹⁾ aj počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11.

§ 51b

zrušený

§ 51c

(1) Preddavok na daň sa platí miestne príslušnému správcovi dane v eurách, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie.

(2) Na správu dane z príjmov sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.¹²⁸⁾

 

Komentár k § 51c

-   podľa odseku 1 zákona sa preddavok na daň platí miestne príslušnému správcovi dane v eurách, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie.

Podľa § 2 písm. u) ZDP, je preddavkom na daň povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.

Preddavky na daň sa v priebehu zdaňovacieho obdobia platia, len ak daňovníkovi vzniká povinnosť ich platenia, resp. požiada správcu dane o platenie preddavkov inak, a to u daňovníka

–   fyzickej osoby dosahujúcej príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, pre ktorého je povinnosť platenia preddavkov určená v § 34 ZDP,

–   právnickej osoby, u ktorej je povinnosť platenia preddavkov určená v § 42 ZDP.

 

-   v odseku 2 je uvedené, že na správu daní z príjmov sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je daňový poriadok.

§ 51d

Samostatný základ dane

(1) Príjmami zahrňovanými do samostatného základu dane sú podiely na zisku (dividendy) obchodnej spoločnosti alebo družstva vykázanom za zdaňovacie obdobia najneskôr do 31. decembra 2003, o ktorých vyplatení valné zhromaždenie rozhodlo po 31. decembri 2012, okrem podielov na zisku spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností. Ide o podiely na zisku (dividendy) vyplácané

a) daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky [§ 2 písm. d)],

b) daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky [§ 2 písm. e)],

c) daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. d)] zo zdrojov v zahraničí.

(2) Z podielov na zisku (dividend) vyplácaných daňovníkovi podľa odseku 1 písm. a) a b) sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, sadzbou dane vo výške 15 %. Na zdanenie podielov na zisku (dividend) sa uplatní postup podľa § 43 a vyplácajúca obchodná spoločnosť alebo družstvo sa považuje za platiteľa dane podľa § 43, na ktorého sa vzťahujú povinnosti vyplývajúce z tohto ustanovenia.

(3) Ak sa vyplácajú podiely na zisku (dividendy) daňovníkovi podľa odseku 1 písm. c), tieto sú súčasťou samostatného základu dane na zdanenie pri podaní daňového priznania podľa § 32 alebo § 41, pričom samostatným základom dane je príjem neznížený o výdavky. Sadzba dane zo samostatného základu dane je o výške 15 %.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa neuplatnia, ak sa tento príjem vypláca

a) daňovníkovi so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie,

b) daňovníkovi podľa § 2 písm. d) od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie.

(5) Pri zdanení podielov na zisku (dividend) podľa odseku 4 sa neuplatní postup podľa § 52 ods. 24.

§ 51e

Osobitný základ dane z podielu na zisku (dividendy), vyrovnacieho podielu,
podielu na likvidačnom zostatku, podielu
na výsledku podnikania vyplácaného
tichému spoločníkovi a podielu člena
pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku

(1) Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g), okrem príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. g) oslobodených od dane podľa § 9 a príjmy, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ktoré plynú daňovníkovi

a) podľa § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, okrem daňovníka podľa písmena b),

b) podľa § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí od daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x),

c) podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí od daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x).

(2) Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) a § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, plynúce od zahraničnej osoby, ktorá nepodlieha zdaneniu obdobne ako spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, ktorá má sídlo alebo miesto skutočného vedenia na území Slovenskej republiky a ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní zahraničnej osoby, ak plynú daňovníkovi podľa

a) § 2 písm. d) prvého bodu okrem daňovníka podľa písmena b),

b) § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú od daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x)

c) § 2 písm. d) druhého bodu, ak mu tieto príjmy plynú od daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x).

(3) Príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) až g), neznížené o výdavky, vyplácané daňovníkovi podľa

a) odseku 1 písm. a) a odseku 2 písm. a) sú súčasťou osobitného základu dane pri podaní daňového priznania podľa § 32 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. a) piateho bodu, okrem vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada,

b) odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b) sú súčasťou osobitného základu dane pri podaní daňového priznania podľa § 32 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. a) šiesteho bodu, okrem vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.

(4) Príjmy (výnosy) podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, neznížené o výdavky, vyplácané daňovníkovi podľa odseku 1 písm. c) a príjmy (výnosy) podľa § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu neznížené o výdavky vyplácané daňovníkovi podľa odseku 2 písm. c) sú súčasťou osobitného základu dane pri podaní daňového priznania podľa § 41 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. b) druhého bodu okrem vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.

 

Komentár k § 51e

S účinnosťou od 1. 1. 2017 sú podiely na zisku podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP predmetom dane, čo znamená, že od 1. 1. 2017 podliehajú zdaneniu.

V prípade, ak plynú zo zdrojov

•    na území SR, vyberá sa z nich daň zrážkou podľa § 43 ZDP,

•    v zahraničí, zdaňujú sa prostredníctvom daňového priznania v rámci osobitného základu dane podľa § 51e ZDP.

Podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP ide o:

•    podiel (dividendu) na zisku vyplácanú zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva,

•    podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel,

•    podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v písmene f), pričom

za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem.

Ak sú dividendy vyplácané zo zdrojov v zahraničí nášmu daňovníkovi, t. j. daňovníkovi s NDP uvádza tieto dividendy a ostatné podiely uvedené v § 3 ods. 1 písm. e) v osobitnom základe dane podľa § 51e ZDP pričom sadzba dane je uvedená v § 15 ZDP, a to vo výške

•    7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 2 písm. a) ZDP, t. j.

•    z podielov na zisku uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) ZDP neznížených o výdavky,

•    z podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) ZDP po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) ZDP za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada,

•    35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 2 písm. b) ZDP, ak plynú od právnickej osoby v nezmluvnom štáte [§ 2 písm. x) ZDP], t. j.

•    z podielov na zisku uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) ZDP neznížených o výdavky,

•    z podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) ZDP po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) ZDP za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zi ods. 5 ZDP sa doplnenia týkajúce sa zavedenia zdaňovania podielov na zisku podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP použijú na

a)  podiel na zisku (dividendu) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi vykázaných za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017,

b)  podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpi do likvidácie najskôr 1. januára 2017 alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu najskôr 1. januára 2017,

c)  vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017.

Nový spôsob zdanenia podielov na zisku určených v § 3 ods. 1 písm. e) ZDP sa použije aj na podiely na zisku z vykázaného hospodárskeho výsledku do 31. 12. 2003, ktoré, ak boli vyplácané v období roka 2004 až 2016 sa zdaňovali ako súčasť základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa § 8 ZDP sadzbou dane vo výške 19 % resp. 25 % po zavedení progresívneho zdaňovania (od 1. 1. 2014).

 

Z dôvodu konsolidácie verejných financií sa s účinnosťou od 1. 1. 2024 zvyšuje sadzba dane pre podiel na zisku vyplácaný fyzickým osobám zo sadzby dane 7 % na 10 % (obdobne aj pre vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku a podiel na zisku vyplácaný tichému spoločníkovi). Predmetné zvýšenie bude uplatňované pri podieloch na zisku vykázaných z hospodárskeho výsledku vyčísleného za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. 1. 2024 a premietlo sa aj do sadzby dane pre podiely na zisku vyplácané daňovníkovi s NDP zo zdrojov v zahraničí, ktorý ich priznáva v daňovom priznaní práve prostredníctvom osobitného základu dane podľa § 51e ZDP.

Samostatne sa upravujú ustanovenia týkajúce sa podielov na zisku a na majetku a to konkrétne

•    podiely na zisku plynúce spoločníkom v.o.s. a komplemetárom k.s. z majetkovej účasti v.o.s. a k.s. na inej obchodnej spoločnosti,

•    vyrovnacích podielov a podielov na likvidačnom zostatku vyplácaných spoločníkom, ktorý majetkový podiel na spoločnosti získali kúpou od iného spoločníka.

Rovnako sa samostatne riešia aj situácie zdanenia podielov na zisku, podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacích podielov spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností v prípadoch, ak im plynú tieto príjmy z dôvodu, že uvedené spoločnosti majú majetkovú účasť na inej obchodnej spoločnosti (napr. s.r.o., a.s.) alebo družstve.

Uvedená úprava je potrebná z dôvodu, že v prípade verejných obchodných spoločností a komanditných spoločností, tieto nie sú zdaňované na úrovni spoločnosti, ale až na úrovni jednotlivých spoločníkov alebo komplementárov. V prípade, ak má verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť majetkovú účasť na inej obchodnej spoločnosti alebo družstve, a táto by delila ňou vytvorené podiely na zisku na verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť, ktorá o nich účtuje do svojho výsledku hospodárenia, ale vzhľadom na skutočnosť, že takéto podiely na zisku sú vylúčené z predmetu dane u prijímateľa právnickej osoby, tak ich vyjme zo základu dane. Týmto spôsobom by sa nedostal podiel na zisku ako súčasť deleného základu dane podľa vlastníckych podielov na jednotlivých spoločníkov fyzické osoby a dochádzalo by k zdaneniu týchto podielov na zisku (nie sú vylúčené z predmetu dane ani oslobodené od dane, t. j. sú zdaniteľnými príjmami) v rámci príjmov podľa § 8 zákona, a to sadzbou dane vo výške 19 % alebo 25 %. Predmetná úprava by znamenala nerovnaké daňové zaobchádzanie s podielmi na zisku, ktoré sú vyplácané napr. spoločníkom s.r.o. a spoločníkom v.o.s.

Ak takéto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, zahrňujú sa do osobitného základu dane podľa § 51e ZDP ods. 2, podľa ktorého sa sem zahŕňajú príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) a § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, plynúce od zahraničnej osoby, ktorá nepodlieha zdaneniu obdobne ako spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, ktorá má sídlo alebo miesto skutočného vedenia na území SR a ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní zahraničnej osoby, ak plynú

a)  daňovníkovi s NDP – fyzickej osobe okrem daňovníka podľa písmena b),

b)  daňovníkovi s NDP – fyzickej osobe, ak mu tieto príjmy plynú od daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x),

c)  daňovníkovi s NDP – právnickej osobe, ak mu tieto príjmy plynú od daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x).

V prípade vyrovnacích podielov a podielov na likvidačnom zostatku sa pri ich výplate dopĺňa nový výdavok, a to nadobúdacia cena zistená spôsobom podľa § 25a ZDP.

Daňovník odpočíta

•    hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota jednotlivého splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku na rozdiel sa neprihliada,

•    obstarávaciu cenu (ak si majetkový podiel na spoločnosti kúpil) za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota jednotlivého nadobudnutého vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku na rozdiel sa neprihliada alebo

•    cenu zistenú znalcom (ak podiel na spoločnosti nadobudol bezodplatne) za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota jednotlivého nadobudnutého vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku na rozdiel sa neprihliada.

§ 51f

Opatrenia týkajúce sa mikrodaňovníkov, ktoré sú štátnou pomocou, možno vykonať len v súlade s predpismi v oblasti štátnej pomoci.^146ad)

§ 51g

Potvrdenia vydávané
finančnou správou

(1) Správca dane vydá daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou potvrdenie o daňovej rezidencii na základe jeho žiadosti.

(2) Správca dane vydá daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou potvrdenie o zaplatení dane na území Slovenskej republiky na základe žiadosti tohto daňovníka alebo platiteľa dane.

(3) Vzory žiadosti a potvrdenia vydávaných podľa odsekov 1 a 2 určí finančné riaditeľstvo a uverejní ich na svojom webovom sídle.

 

Komentár k § 51g

Podľa uvedeného ustanovenia má správca dane povinnosť osvedčovať zaplatenie dane nerezidentnej osoby na území Slovenskej republiky a daňovú rezidenciu najmä na účely uplatnenia zmlúv o ZDZ, ale tiež lokálnych daňových právnych predpisov dotknutých štátov.

Vzory tlačív vydáva Finančná správa.

Už aj v súčasnosti takéto tlačivá vydáva finančná správa, len z dôvodu jednoznačnosti sa uvedené dopĺňa aj do ZDP.

Podľa informácie vydanej Finančným riaditeľstvom uverejnenom na https://www.financnasprava.sk//_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Novinky_leg/Medzinarodne_zdanovanie/2021.03.19_2_MZ_2021_I.pdf, o vydanie potvrdenia môže požiadať daňovník s ODP alebo platiteľ dane podľa § 2 písm. v) ZDP (ďalej len „žiadateľ“) svojho miestne príslušného správcu dane. Vzor tlačiva „Žiadosť o vydanie potvrdenia o zaplatení dane na území Slovenskej republiky podľa § 51g ods. 2 ZDP, je štruktúrovaným tlačivom určeným FR SR a zverejneným na webovom sídle FS SR.

Za žiadosť podanú v súlade s ustanovením § 51g ods. 2 ZDP sa považuje, aj ak platiteľ dane požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane na samostatnej strane tlačiva „Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 11 ZDP“ zaškrtnutím políčka „Žiadam o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu“. V takomto prípade nie je potrebné duplicitne podávať skôr uvedenú žiadosť. Žiadateľ postupuje pri podaní žiadosti a príloh v súlade s ustanoveniami § 13 a § 14 daňového poriadku a Podmienkami využívania eSlužieb podľa § 33 ods. 4 ZDP. V žiadosti je potrebné v časti „za obdobie“ uviesť zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daň na území Slovenskej republiky zaplatená, resp. zrazená. Časový údaj môže pokrývať predchádzajúce obdobie jedného alebo viacerých mesiacov pri vysporiadaní daňovej povinnosti daňou vyberanou zrážkou prostredníctvom platiteľa dane (uvedie sa napr. od 1. 1. 2023 do 31. 1. 2023) alebo obdobie jedného zdaňovacieho obdobia pri vysporiadaní daňovej povinnosti prostredníctvom podaného daňového priznania alebo ročného zúčtovania (uvedie sa napr. od 1. 1. 2023 do 31. 12. 2023). Presný postup k vypĺňaniu žiadosti je uvedený v informácii Finančného riaditeľstva.

§ 51h

Zrušený zákonom č. 278/2023 Z. z.

 

Komentár k § 51h

 

S účinnosťou od 1. 1. 2022 sa medzi príjmy, ktoré sú predmetom dane, doplnili príjmy plynúce daňovníkom s NDP zo zahraničia v rámci tzv. „CFC pravidiel“.

Avšak zákonom č. 278/2023 Z. z. boli s účinnosťou od 1. 8. 2023 všetky úpravy súvisiace s CFC pravidlami vypustené zo ZDP, pričom prechodné ustanovenie § 52zzpb upravil, že daňová povinnosť vzťahujúca sa k § 3 ods. 1 písm. h), § 15 písm. a) šiesteho bodu v časti týkajúcej sa § 51h ods. 5 a siedmeho bodu, § 49 ods. 3 písm. b), § 51h a 51i v znení účinnom do 31. júla 2023, zaniká dňom 1. augusta 2023 a v prípade, ak bola daň zodpovedajúca tejto daňovej povinnosti uhradená, považuje sa od 1. augusta 2023 za daňový preplatok podľa osobitného predpisu.

§ 51i

Zrušený zákonom č. 278/2023 Z. z.

§ 52

(1) Na daňové povinnosti za rok 2003 a predchádzajúce roky s výnimkou podľa odseku 14 a na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zúčtovaných do 31. decembra 2003 podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a vyplatených do 31. januára 2004 a na vykonanie ich ročného zúčtovania sa použije zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Na sankcie vyrubené od 1. januára 2004 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.^146a)

(2) Oslobodenie, úľavy a iné zvýhodnenia uplatnené podľa doterajších predpisov sa uplatnia až do uplynutia lehoty, do ktorej sa na ne oslobodenie, úľavy alebo iné zvýhodnenie vzťahuje. Podmienky ustanovené na uplatnenie oslobodenia od dane alebo zníženia dane podľa § 4 ods. 1 písm. m), § 5 ods. 7, § 13 ods. 3 až 7 a úľavy na paušálnej dani podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, uplatnených do 31. decembra 2003 sa použijú aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Nárok na úľavu na paušálnej dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov zaniká dňom účinnosti tohto zákona.

(3) Daňovníci, ktorí vznikli v lehotách podľa § 35 a 35a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, môžu uplatniť nárok na úľavy a ich čerpanie podľa doterajších predpisov za podmienok ustanovených v § 52b, pričom nepreukazujú splnenie podmienok uvedených v § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov o dodržaní podielu splateného vkladu zo zdrojov v zahraničí počas celej doby čerpania daňového úveru najmenej vo výške 75 % a v § 35a ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov vo výške 60 %. Ustanovenia osobitného predpisu¹⁴⁷⁾ nie sú dotknuté.

(4) Úľavy na dani pre príjemcov investičných stimulov podľa § 35b a 35c zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa aj po 1. januári 2004 použijú na daňovníkov, ktorým bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov obsahujúce úľavu na dani najneskôr do 31. decembra 2007. Nárok na čerpanie úľavy týmto daňovníkom zostáva zachovaný do jej vyčerpania podľa ustanovených podmienok v rozhodnutí o poskytnutí investičných stimulov, toto rozhodnutie nie je možné vydať opakovane.

(5) Na odchodné podľa osobitných predpisov²²⁾ prijaté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu, ak do 31. decembra 2003 služobný pomer trval najmenej päť rokov.

(6) Ak podmienka trvania služobného pomeru, s ktorou osobitný predpis²²⁾ spája vznik nároku na odchodné, bude splnená až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, a ak nárok na vyplatenie odchodného podľa osobitného predpisu²²⁾ vznikne do

a) 31. decembra 2004, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2004 suma zodpovedajúca 20 % z prijatého odchodného,

b) 31. decembra 2005, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2005 suma zodpovedajúca 40 % z prijatého odchodného,

c) 31. decembra 2006, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2006 suma zodpovedajúca 60 % z prijatého odchodného,

d) 31. decembra 2007, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2007 suma zodpovedajúca 80 % z prijatého odchodného.

(7) Na príjem z predaja bytu, ktorý bol obstaraný pred 1. januárom 2004, dosiahnutý do 31. decembra 2004 sa použijú ustanovenia zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na príjem z predaja bytu, ktorý bol obstaraný pred 1. januárom 2004, dosiahnutý po 31. decembri 2004 sa použije § 9 tohto zákona.

(8) Ustanovenie § 30 sa použije na straty, ktoré môže daňovník odpočítavať prvýkrát po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, aj keď boli vykázané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Daňovník, ktorý znižoval alebo mohol znižovať základ dane o stratu vykázanú pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pokračuje v jej odpočte podľa doterajších predpisov.

(9) Rezervy na opravy hmotného majetku, ktorých tvorba bola uznaná za daňový výdavok do 31. decembra 2003, sa dočerpajú, rozpustia a zahrnú do základu dane podľa daňovníkom určeného plánu opráv počnúc daňovým priznaním podaným po účinnosti tohto zákona, najneskôr do 31. decembra 2008. Rezervy, ktorých čerpanie podľa daňovníkom určeného plánu opráv nastane po 31. decembri 2008, sa rozpustia do základu dane počnúc zdaňovacím obdobím roku 2004 rovnomerne, v každom zdaňovacom období vo výške jednej pätiny z celkovej sumy vytvorenej rezervy. Ak do 31. decembra 2008 zanikne daňovník zrušením bez likvidácie, rozpúšťa rezervy právny nástupca podľa prvej vety najneskôr do 31. decembra 2008. Ak do 31. decembra 2008 je na daňovníka vyhlásený konkurz, rozpustia sa rezervy najneskôr do 31. decembra 2008; ak po vyhlásení konkurzu dôjde k zrušeniu daňovníka v konkurze bez právneho nástupcu, rozpustia sa rezervy najneskôr do dňa zániku tohto daňovníka. Ak do 31. decembra 2008 zanikne daňovník v dôsledku zrušenia s likvidáciou, rozpustia sa rezervy najneskôr do dňa zániku daňovníka. Rovnako sa budú čerpať alebo rozpúšťať aj rezervy na opravu hmotného majetku v odpisovej skupine 2, ktorých tvorba nebola uznaná za daňový výdavok už v roku 2003.

(10) Zostatky rezerv a opravných položiek uznávaných za výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa doterajších predpisov vytvorených do 31. decembra 2003 okrem rezerv na opravy hmotného majetku, ktorých postup pri čerpaní a rozpustení je uvedený v odseku 9, sa prevádzajú do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia a považujú sa za rezervy alebo opravné položky podľa tohto zákona.

(11) Zostatky rezerv v bankovníctve, ktorých tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa doterajšieho predpisu, sa zahrnú do príjmov v období ich čerpania najneskôr do obdobia piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(12) Príjmy a výdavky (náklady), ktoré sa podľa doterajšieho predpisu zahŕňali do základu dane až po zaplatení alebo prijatí úhrady, zaúčtované do 31. decembra 2003 do výnosov alebo nákladov daňovníka sa zahrnú do základu dane, s výnimkou podľa odseku 1, v tom zdaňovacom období, v ktorom budú zaplatené alebo prijaté aj po 31. decembri 2003.

(13) Na zdanenie nepeňažných vkladov do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva uskutočnených do 31. decembra 2003 sa použije doterajší predpis.

(14) Pri podaní daňového priznania po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa nezahrnie do základu dane rozdiel z ocenenia jednotlivých zložiek odpisovaného majetku vykonaného podľa osobitného predpisu¹⁾ ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie vzťahujúci sa k majetku daňovníka, pri ktorom právny nástupca pokračuje v odpisovaní a nadobúdateľom zúčtovaný goodwill a badwill, kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkov a oceňovací rozdiel derivátov a cenných papierov vzniknutý pri ich oceňovaní reálnou hodnotou, ak sú účtované do nákladov alebo výnosov do 31. decembra 2003.

(15) Pri zmene odpisovej skupiny hmotného majetku a nehmotného majetku, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu je daňovník povinný vykonať tieto zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa doterajšieho predpisu, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

(16) Daňovník, ktorý obstaral a odpisoval do 31. decembra 2003 dopravné prostriedky, na ktoré sa vzťahovala limitovaná vstupná cena podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo limitovaná výška nájomného zahrnovaného do daňových výdavkov podľa § 24 ods. 3 písm. f) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, pokračuje po 31. decembri 2003 v odpisovaní z preukázanej vstupnej ceny alebo v zahrnovaní nájomného do daňových výdavkov z preukázanej výšky nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve, pričom po 31. decembri 2003 môže do daňových výdavkov zahrnúť len odpisy a nájomné pripadajúce na zdaňovacie obdobia nasledujúce po 31. decembri 2003. Odpisy a nájomné, ktoré presahovali zákonom ustanovený limit do 31. decembra 2003, nemôže daňovník dodatočne zahrnúť do základu dane po 31. decembri 2003.

(17) Na zmluvy o nájme pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci uzatvorené do 31. decembra 2003 sa použije doterajší predpis. Zmeny vyplývajúce zo skrátenia odpisových lehôt hmotného majetku v § 30 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je možné vykonať len po vzájomnej dohode nájomcu a prenajímateľa.

(18) Tvorba opravných položiek k nepremlčaným pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré boli zahrnuté do príjmov do 31. decembra 2003, pričom ich splatnosť nastala po 31. decembri 2001, sa uzná do daňových výdavkov vo výške a podľa podmienok uvedených v § 25 ods. 1 písm. v) treťom bode zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ak ide o pohľadávky, ktoré vznikli do 31. decembra 2003. Ustanovenie § 20 ods. 14 sa použije na pohľadávky, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(19) Daňovník, ktorý k 31. decembru 2003 alebo po tomto termíne splnil podmienky na odpis pohľadávky, ktorej splatnosť nastala do 31. decembra 2002, do daňových výdavkov podľa § 24 ods. 2 písm. s) siedmeho bodu zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, odpíše tieto pohľadávky do daňových výdavkov podľa podmienok tohto zákona, ak sa o trvalom upustení od vymáhania nepremlčanej pohľadávky účtovalo v nákladoch po 31. decembri 2002; na postúpenie tejto pohľadávky po 31. decembri 2003 sa použijú ustanovenia § 24 ods. 2 písm. r) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Na zahrnovanie odpustenej sumy záväzku do základu dane, prislúchajúcej k týmto pohľadávkam, sa použijú ustanovenia § 23 ods. 27 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

(20) Na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona sa použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003.

(21) Na zdanenie príjmu z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov, obstaraných pred účinnosťou tohto zákona, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje päť rokov, sa použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003.

(22) Na zdanenie výnosov zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu, ktoré boli vydané do 31. decembra 2003, sa použijú doterajšie predpisy. Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. s) a § 13 ods. 2 písm. f) sa použijú na štátne dlhopisy, ktoré boli vydané a registrované v zahraničí po 31. decembri 2003, ak k výplate, poukázaniu alebo pripísaniu výnosu dôjde po 31. decembri 2004.

(23) Na zdanenie úrokov, výhier alebo iných výnosov plynúcich z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov a z vkladových účtov pripísaných k 31. decembru 2003 sa použije doterajší predpis. Ustanovenie § 36 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa použije na zdanenie úroku alebo iného výnosu plynúceho fyzickej osobe z vkladu s dohodnutou dobou viazanosti najmenej troch rokov, ktorý nie je určený na podnikanie, za podmienky, že výber istiny a úroku nastane až po uplynutí tejto dohodnutej doby viazanosti, ak sa vklad ukončí najneskôr do 31. decembra 2006 a úrok sa pripíše najneskôr do 31. decembra 2006.

(24) Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie od 1. apríla 2004 daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, je príjmom zo zdroja na území Slovenskej republiky zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou (§ 43); tento príjem nie je predmetom dane, ak plynie daňovníkovi so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, tento príjem odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nie je predmetom dane.

(25) Ustanovenie § 23 ods. 2 písm. f) sa použije na hmotný majetok bezodplatne odovzdaný po 31. decembri 2003.

(26) Pri posudzovaní splnenia podmienok na poukázanie podielu zaplatenej dane podľa § 50 sa v roku 2004 použijú ustanovenia § 48 a 51a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

(27) Ustanovenie § 17 ods. 13 o zániku daňovníka zrušením bez likvidácie pri zlúčení, splynutí a rozdelení obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom v členskom štáte Európskej únie sa prvýkrát uplatní v zdaňovacom období, v ktorom sa Slovenská republika stane členom Európskej únie.

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

(28) Zmeny vyplývajúce zo spôsobu účtovania podľa § 86 ods. 1 písm. i) a l) opatrenia ministerstva č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (oznámenie č. 740/2002 Z. z.) na účtoch 01 – Dlhodobý nehmotný majetok, 381 – Náklady budúcich období a 382 – Komplexné náklady budúcich období, vysporiada daňovník v základe dane najneskôr do konca roku 2006. Toto sa vzťahuje i na daňové priznania podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(29) Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2004 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa doterajšieho predpisu.

(30) Ustanovenie § 6 ods. 8 písm. a) a § 58 ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa použije na peňažné zvýhodnenie v súvislosti s pôžičkami poskytnutými pred účinnosťou tohto zákona.

(31) Na odchodné sudcov a prokurátorov podľa osobitných predpisov¹⁴⁸⁾ sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu, ak je

a)  prijaté do 31. decembra 2004,

b)  prijaté po 31. decembri 2004 a ak

     1. výkon funkcie sudcu trval do 31. decembra 2004 najmenej päť rokov alebo

     2. započítateľná prax prokurátora dosiahla do 31. decembra 2004 najmenej päť rokov.

(32) Ak podmienka podľa odseku 31 písm. b) bodov 1 a 2, s ktorými osobitné predpisy¹⁴⁸⁾ spájajú vznik nároku na odchodné, bude splnená až po 31. decembri 2004 a ak nárok na vyplatenie odchodného podľa osobitných predpisov¹⁴⁸⁾ vznikne do

a)  31. decembra 2005, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2005 suma zodpovedajúca 20 % z prijatého odchodného,

b)  31. decembra 2006, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2006 suma zodpovedajúca 40 % z prijatého odchodného,

c)  31. decembra 2007, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2007 suma zodpovedajúca 60 % z prijatého odchodného,

d)  31. decembra 2008, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2008 suma zodpovedajúca 80 % z prijatého odchodného.

(33) Pomerná časť úrokového výnosu z dlhopisov a pokladničných poukážok účtovaná do 31. decembra 2003 do výnosov, nezahrnovaná do základu dane podľa § 23 ods. 4 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona dôjde k ich predaju alebo k ich splatnosti.

(34) Pri podaní daňového priznania po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa tvorba rezerv na nevyfakturované dodávky a služby, na nevyčerpané dovolenky a na vyplácanie prémií a odmien, účtovaná do nákladov do 31. decembra 2003 zahrnie aj do daňových výdavkov.

(35) Na účely vyčíslenia základu dane podľa § 5 a 6 tohto zákona možno v zdaňovacom období roka 2004 odpočítať príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktorý zaplatí daňovník s príjmami podľa § 5 alebo § 6 v roku 2004, a to najviac vo výške a spôsobom podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a za zdaňovacie obdobia rokov 2005 a 2006 najviac vo výške, spôsobom a za podmienok ustanovených v § 11 ods. 6 písm. a) a b) tohto zákona.

(36) Postup pri prechode z evidencie príjmov, hmotného majetku a nehmotného majetku využívaného na podnikanie, pohľadávok a záväzkov, prijatých a vydaných účtovných dokladov, ktorú viedol daňovník podľa § 15 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, do sústavy jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(37) Kurzový rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanom pri ich vzniku a hodnotou po precenení v období, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, respektíve platbe alebo odpisu záväzku, zahrnie sa do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo k platbe, alebo odpisu záväzku.

(38) Na zdanenie úrokových výnosov z hypotekárnych záložných listov, ktoré boli vydané do 31. decembra 2003, sa použijú ustanovenia o oslobodení úrokových výnosov uvedené v § 4 ods. 2 písm. p) a § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003.

(39) Ustanovenie § 17 ods. 17 v znení účinnom po 31. decembri 2004 sa použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2004. Ak sa daňovník rozhodne nezahrnúť kurzové rozdiely do základu dane už za prvé zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri 2004, oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 za toto zdaňovacie obdobie doručí správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Kurzové rozdiely, rozdiely z precenenia cenných papierov a derivátov nezahrnuté do základu dane sa zahrnú do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa končí 31. decembra 2007, a to počnúc zdaňovacím obdobím, za ktoré je po 31. decembri 2004 podávané daňové priznanie.

(40) Ustanovenia § 2 písm. s), § 17 ods. 15, 18, 19 a 26, § 19 ods. 2 písm. i), § 19 ods. 3 písm. o), § 20 ods. 9 písm. a), § 23 ods. 1 písm. e), § 25 ods. 6, § 26 ods. 8, § 32 ods. 2 písm. b), § 32 ods. 4 písm. c) a § 45 ods. 3 v znení účinnom po 31. decembri 2004 sa použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2004.

(41) Za zdaňovacie obdobie roka 2005 si môže daňovník uplatniť za podmienok ustanovených v § 33 daňový bonus na vyživované dieťa v sume 5 000 Sk, pričom za kalendárne mesiace január až august v sume 400 Sk mesačne a za kalendárne mesiace september až december v sume 450 Sk mesačne.

(42) Na podiely na zisku bez majetkovej účasti vyplatené po 1. januári 2005, z ktorých bol vybraný preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa

a)  použije § 3 ods. 2 písm. c) tohto zákona, ak ide o člena štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva,

b)  použije § 5 ods. 7 písm. i) tohto zákona, ak ide o zamestnanca obchodnej spoločnosti alebo družstva okrem písmena a), a

c)  vybraná daň do nadobudnutia účinnosti tohto zákona vysporiada najneskôr pri ročnom zúčtovaní podľa § 38 alebo pri podaní daňového priznania podľa § 32.

(43) Ak sa daňovník rozhodne nezahrnovať kurzové rozdiely do základu dane podľa § 17 ods. 17 počnúc zdaňovacím obdobím roka 2005, oznámenie o ich nezahrnovaní doručí správcovi dane do 31. decembra 2005.

(44) Súčasťou rozdielov z precenenia cenných papierov nezahrnutých do základu dane v zdaňovacom období roku 2003, ktoré je daňovník povinný zahrnúť do základu dane najneskôr v lehote ukončenej 31. decembrom 2007, sú aj oceňovacie rozdiely z cenných papierov určených na predaj a obchodovanie, vzniknuté z ocenenia cenných papierov reálnou hodnotou, o ktorých bol daňovník povinný účtovať k 1. januáru 2003 na účet výsledku hospodárenia minulých rokov.

(45) Na výšku vykázanej straty do 31. decembra 2003 odpočítavanej podľa § 30 sa použijú ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak počas odpočtu straty podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných do 31. decembra 2003 vykáže daňovník ďalšie straty, na ich odpočet sa použije § 30.

(46) Rozdiely vzniknuté k 31. decembru 1999 medzi zostatkovou cenou opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku odpisovanej podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, nezahrnuté do výdavkov alebo príjmov daňovníka do konca roka 2004, sa zahrnú do výdavkov alebo príjmov daňovníka najneskôr do konca roka 2006.

(47) Postup podľa § 11 ods. 10 sa použije aj u daňovníka, ktorý si uplatnil zníženie základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. c) až e) v roku 2005.

(48) Daňový bonus podľa § 33 sa zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima.^39a) Tento postup sa po prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie roku 2007.

(49) Pri predĺžení alebo skrátení dohodnutej doby finančného prenájmu sa výška mesačného odpisu vypočítaná podľa § 26 ods. 8 upraví počnúc mesiacom, v ktorom sa nájomca a prenajímateľ dohodli na zmene doby trvania finančného prenájmu.

(50) Zdaňovacie obdobie doterajšej zdravotnej poisťovne,¹⁴⁹⁾ ktoré sa začalo pred zánikom doterajšej zdravotnej poisťovne, sa končí dňom predchádzajúcim dňu zániku doterajšej zdravotnej poisťovne podľa osobitného predpisu.¹⁵⁰⁾

(51) Do základu dane zdravotnej poisťovne^93a) sa nezahŕňa čerpanie a rozpustenie rezerv a opravných položiek, ktoré boli vytvorené pred vznikom zdravotnej poisťovne.^93a)

 (52) Ustanovenia § 12 ods. 3, § 19 ods. 2 písm. h) piateho bodu, § 19 ods. 3 písm. h), § 20 ods. 1, § 20 ods. 2 písm. f), § 20 ods. 16 až 19, § 52 ods. 50 a 51 v znení účinnom po 31. decembri 2005 sa použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2005.

(53) Zostatok technickej rezervy na mimoriadne riziká poisťovní, ktorej tvorba nezodpovedá postupu účtovania podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas desiatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Ak ide o poisťovňu, ktorá vznikla po roku 1995, zostatok rezervy na mimoriadne riziká sa zahrnie do základu dane počas toľkých zdaňovacích období, koľko uplynulo od jej vzniku do 31. decembra 2005. Bez ohľadu na uvedené sa zostatok rezervy zahrnie do základu dane najneskôr v zdaňovacom období do dňa zrušenia daňovníka bez likvidácie, dňa predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie, ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do konkurzu, ku dňu zápisu zmeny do obchodného registra pri zmene právnej formy, pri ktorej vzniká povinnosť podať priznanie podľa § 41 ods. 8, a ku dňu zmeny sídla alebo miesta vedenia mimo územia Slovenskej republiky.

 

Komentár k § 52

-   odsek 20 rieši príjmy z predaja cenných papierov nadobudnutých do 31. 12. 2003, t. j. do účinnosti tohto zákona.

Podľa tohto ustanovenia sa na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003. Podľa uvedených predpisov je príjem z predaja cenných papierov, ktoré daňovník nadobudol do 31. 12. 2003, a o ktorých neúčtoval ako o obchodnom majetku, dosiahnutý z ich predaja v roku 2022, oslobodený od dane z príjmov v plnej výške a to bez ohľadu na skutočnosť, či tieto cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo neboli.

 

Príklad

Daňovník v roku 2023 dosiahol príjem z prevodu cenných papierov, ktoré obstaral v roku 2002.

Je daňovník povinný zdaniť príjem z predaja cenných papierov dosiahnutý v roku 2023?

Na príjmy z predaja cenných papierov nadobudnutých do 31. 12. 2003 sa aplikuje prechodné ustanovenie § 52 ods. 20 ZDP, podľa ktorého sa na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003. Podľa uvedených predpisov je príjem z predaja cenných papierov, ktoré daňovník nadobudol v roku 2002, dosiahnutý z ich predaja v roku 2023, oslobodený od dane z príjmov, ale len za podmienky, že neúčtoval alebo o týchto cenných papieroch ako o obchodnom majetku. Daňovník oslobodené príjmy z predaja cenných papierov v daňovom priznaní neuvádza.

 

Príklad

V akciovej spoločnosti došlo k zníženiu základného imania, pričom spoločnosť vznikla v roku 2000.

Je možné aplikovať oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov – akcií nadobudnutých do 31. 12. 2003 podľa § 52 ods. 20 ZDP?

Podľa § 52 ods. 20 ZDP na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred 1. 1. 2004 sa aj po 31. 12. 2003 použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. Podľa § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z., na ktorý odkazuje § 52 ods. 20 ZDP, sa ustanovenie § 4 ods. 1 písm. d) a § 10 ods. 3 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. použijú len v prípade cenných papierov nadobudnutých po účinnosti tohto zákona, t. j. po 31. 12. 1999.

Podmienky zníženia základného imania obchodnej spoločnosti upravujú ustanovenia § 211 až 216 ObchZ. Podľa § 213 ObchZ zníženie základného imania sa vykoná:

a)  znížením menovitej hodnoty akcií

•    zníženie menovitej hodnoty listinných akcií sa vykoná

–   výmenou za nové akcie s nižšou menovitou hodnotou, alebo

–   vyznačením nižšej menovitej hodnoty na doterajšej akcii ustanoveným spôsobom,

•    zníženie menovitej hodnoty zaknihovaných akcií sa vykoná zmenou zápisu o výške ich menovitej hodnoty v evidencii cenných papierov ustanoveným spôsobom,

b)  vzatím určitého počtu akcií z obehu

 

Príklad

Akcionár nadobudol akcie emisiou v r. 2000, k zníženiu základného imania spoločnosti došlo v r. 2010 výmenou pôvodných akcií za nové akcie s nižšou menovitou hodnotou.

Ak by sa tieto akcie predávali v r. 2023, pre účely aplikácie oslobodenia príjmov z ich predaja pôjde o nové nadobudnutie akcií v r. 2010 alebo je rozhodujúci pôvodný dátum nadobudnutia akcií v rámci emisie uskutočnenej v r. 2000 a môže sa aplikovať oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov podľa § 52 ods. 20 ZDP? Ako by sa uvedené posúdilo ak by a.s. realizovala zníženie základného imania spoločnosti v r. 2010 vzatím vlastných akcií spoločnosti z obehu, pričom zrušila celú pôvodnú emisiu z r. 2000 a vydala novú emisiu v r. 2010 tak, že počet akcií pôvodných akcionárov, druh, predkupné práva aj nominálna hodnota zostali nezmenené, nedošlo k zániku spoločnosti ani k zmene pomeru majetkových hodnôt jednotlivých akcionárov na spoločnosti, môže sa aplikovať oslobodenia podľa § 52 ods. 20 ZDP nakoľko sa posudzuje nadobudnutie predávaných akcií od prvého momentu nadobudnutia z r. 1999, alebo sa nedá toto oslobodenie aplikovať, lebo sa posudzuje nadobudnutie akcií až od momentu vydania novej emisie v roku 2010?

K obidvom prípadom by mohlo byť uvedené nasledovné:

Akcia patrí do sústavy cenných papierov podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o cenných papieroch. Podľa § 155 ObchZ predstavuje akcia práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom. Môže byť vydaná v podobe listinného cenného papiera alebo v podobe zaknihovaného cenného papiera. Akcia ako cenný papier zároveň obsahuje predpísané náležitosti ako sú napr. obchodné meno a sídlo spoločnosti, menovitú hodnotu, označenie, či akcia znie na doručiteľa alebo na meno, výšku základného imania a počet všetkých akcií spoločnosti k dátumu vydania emisie akcií, dátum vydania emisie akcií.

Ministerstvo financií vyjadrilo názor, že pri uplatnení oslobodenia podľa § 52 ods. 20 ZDP by sa malo skúmať, či pri znížení základného imania dochádza aj k zmene menovitej hodnoty akcií. Ak nedôjde k zmene menovitej hodnoty akcií, pričom nie je dôležité, či pôjde o listinnú alebo zaknihovanú akciu, resp. či došlo k zrušeniu pôvodnej emisie a vydaniu novej emisie, je možné na účely oslobodenia považovať za deň nadobudnutia pôvodný deň ich nadobudnutia, t. j. v uvedených prípadoch r. 2000.

 

Príklad

Obchodný podiel nadobudnutý transformáciou a.s. na s.r.o.

Fyzická osoba, daňovník s NDP, vlastní cenné papiere (akcie) spoločnosti so sídlom v SR. tieto cenné papiere – akcie na slovenskej spoločnosti nadobudla fyzická osoba v roku 1999 vkladom do základného imania pri vzniku a.s. a v roku 2001 odkúpila ďalšie akcie kúpou od ostatných akcionárov. Následne v roku 2008 táto fyzická osoba vložila do základného imania tejto spoločnosti nepeňažný vklad, čím navýšila základné imania a tým došlo k upísaniu ďalších akcií, ktoré opäť nadobudla fyzická osoba. Akcie a.s. neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu. Všetky akcie majú rovnakú nominálnu hodnotu. Jedná sa o kmeňové akcie v listinnej podobe, vo forme na meno. Akcie a.s. neboli zaradené v obchodnom majetku fyzickej osoby. V roku 2021 zmení spoločnosť právnu formu z akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzením, pričom fyzická osoba, pôvodný akcionár a po zmene právnej formy spoločník v s.r.o., v roku 2023 predá svoj obchodný podiel.

Je možné oslobodiť príjem z predaja tohto obchodného podielu v nadväznosti na oslobodenie od dane z príjmov fyzických osôb upravené v § 52 ods. 21 ZDP, po transformácii a.s. na s.r.o., na základe ktorej už fyzická osoba predáva obchodný podiel a nie pôvodne nadobudnuté cenné papiere/akcie?

Podľa § 52 ods. 21 ZDP sa na zdanenie príjmu z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov, obstaraných pred účinnosťou tohto zákona, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje päť rokov, použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. 12. 2003.

Podľa § 52 ods. 20 ZDP sa na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou ZDP použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. 12. 2003. Na príjem z predaja akcií, ktoré boli nadobudnuté od 1. 1. 2000 do 31. 12. 2003 je možné uplatniť oslobodenie, ak je splnený časový test držby cenných papierov 3 roky. Pri cenných papieroch nadobudnutých od 1. 1. 1993 do 31. 12. 1999 je možné uplatniť oslobodenie podľa § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 4 písm. c) zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov po splnení časového testu držby 1 roka.

Pri akciách, ktoré boli nadobudnuté v roku 2008, t. j. do 31. 12. 2010 by bolo možné v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 52j ods. 2 ZDP uplatniť oslobodenie podľa 9 ods. 1 písm. j) ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2010.

Pri transformácii a.s. na s.r.o., fyzická osoba namiesto akcií nadobudla obchodný podiel na spoločnosti. ZDP pre účely dane z príjmov rozlišuje medzi obstaraním obchodného podielu a jeho navýšením a obstaraním akcií a ich prikúpením.

Podľa § 114 ObchZ predstavuje obchodný podiel práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Pokiaľ sa spoločník zúčastňuje ďalším vkladom, zvyšuje sa jeho obchodný podiel v pomere zodpovedajúcom výške ďalšieho vkladu. Aj na daňové účely je len jeden deň obstarania obchodného podielu a „prikúpenie“ obchodného podielu je považované iba za jeho navýšenie. Pri predaji obchodného podielu by sa pri určení oslobodenia vychádzalo z dátumu jeho prvotného obstarania, preto transformáciou s.r.o. na a.s. by nedošlo u daňovníka k daňovému zvýhodneniu. Preto moment obstarania akcií pri transformácii s.r.o. na a.s. je možné stotožniť s dátumom prvotného obstarania obchodného podielu.

Akcia však patrí do sústavy cenných papierov podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 155 ObchZ predstavuje akcia právo akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom. Môže byť vydaná v podobe listinného cenného papiera alebo v podobe zaknihovaného cenného papiera. Akcia ako cenný papier zároveň obsahuje predpísané náležitosti ako sú napr. obchodné meno a sídlo spoločnosti, menovitú hodnotu, označenie, či akcia znie na doručiteľa alebo na meno, výšku základného imania a počet všetkých akcií spoločnosti k dátumu vydania emisie akcií, dátum vydania emisie akcií. Z pohľadu ZDP sa daňový dopad pri predaji akcií odvíja od dátumu ako aj spôsobu ich nadobudnutia, t. j. uplatňuje sa iný režim ako pri predaji obchodného podielu.

ZDP osobitne neupravuje časový moment nadobudnutia akcií, resp. obchodných podielov, ak dôjde k transformácii a.s. na s.r.o. V uvedenom prípade FO nadobudla akcie v rôznych časových obdobiach. Pri posúdení daňového dopadu pri ich predaji (bez transformácie a.s. na s.r.o.), by sa oslobodenie odvíjalo od dátumu nadobudnutia akcií, čím by nemuselo dôjsť k 100 %-nému oslobodeniu príjmu dosiahnutého z ich predaja.

Z uvedeného dôvodu nie je možná interpretácia, že transformáciou a.s. na s.r.o. je obchodný podiel nadobudnutý obstaraním prvotnej akcie, nakoľko by došlo k daňovému zvýhodneniu daňovníka a akciám by bol prisúdený rovnaký status ako obchodnému podielu, čo však nie je v súlade s ustanoveniami ZDP. Pri transformácii a.s. na s.r.o. by príjem z predaja obchodného podielu mohol byť oslobodený, avšak iba v tom pomere, v akom by daňovník vedel preukázať, že jeho hodnota zodpovedá hodnote akcií nadobudnutých pred transformáciou spoločnosti, pri ktorých predaji by bolo možné uplatniť oslobodenie podľa § 52 ods. 20 ZDP, resp. § 9 ZDP. Ak daňovník nebude vedieť uvedenú skutočnosť preukázať, dátum nadobudnutia obchodného podielu by sa mal odvíjať od nadobudnutia obchodného podielu po transformácii spoločnosti a nie od prvotného obstarania akcie.

Vzhľadom na rôzne situácie, ktoré môžu vzniknúť u akcionára a.s. vo vzťahu k nadobudnutiu akcií alebo zmene akcií, je potrebné každú situáciu transformácie a.s. na s.r.o. posudzovať osobitne, a to aj vo väzbe na znenie § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 52a

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

§ 52b

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2007

(1) Ustanovenie § 5 ods. 1 písm. i) sa môže použiť po prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie roka 2006 alebo pri podaní daňového priznania z príjmov podľa § 5 za zdaňovacie obdobie roka 2006, podanom po 31. decembri 2006.

(2) Ustanovenia § 11 v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie roka 2007.

(3) Podľa § 45 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2007 je možné započítať daň zrazenú z úrokového príjmu po prvýkrát v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2006. Podľa § 45 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2007 je možné v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2005 podanom po 31. decembri 2006 započítať daň zrazenú z úrokového príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného v období od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005, pričom na toto dodatočné daňové priznanie sa nevzťahujú ustanovenia § 39 ods. 3 poslednej vety, ods. 4 a 5 osobitného predpisu.¹²⁸⁾

(4) Daňovníci, na ktorých sa vzťahuje § 52 ods. 3 môžu uplatniť nároky ustanovené v § 52 ods. 3, ak podmienky podľa § 35 ods. 1 písm. a) a § 35a ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 466/2000 Z. z. budú splnené najneskôr do 31. marca 2007.

(5) Lehoty ustanovené v § 35 ods. 8 a v § 35a ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 466/2000 Z. z. sa použijú primerane aj na zdaňovacie obdobie, ktorým je hospodársky rok.

(6) Úroky z omeškania, o ktorých banky účtovali vo výnosoch, nezahrnuté do základu dane do konca roka 2005 podľa § 17 ods. 21 v znení účinnom do 31. decembra 2005, sa zahrnú do základu dane počnúc zdaňovacím obdobím, za ktoré sa po 31. decembri 2006 podáva daňové priznanie, najneskôr však do 31. decembra 2007. Úroky z omeškania platené bankám zahrnované do daňových výdavkov podľa § 17 ods. 21 v znení účinnom do 31. decembra 2005 sa zahrnú do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom došlo k ich zaplateniu.

(7) Ustanovenia § 25 ods. 5 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije počnúc zdaňovacím obdobím, za ktoré je daňovník povinný po 31. decembri 2006 podať daňové priznanie. Ustanovenia § 50 ods. 1 a 2 v znení účinnom od 29. decembra 2006 sa použijú na vyhlásenia podané za zdaňovacie obdobie ukončené najneskôr 31. decembra 2006 a ustanovenie § 50 ods. 5 v znení účinnom do 28. decembra 2006 sa použije pri poukazovaní podielu zaplatenej dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov v roku 2006.

(8) Ustanovenie § 17 ods. 1 písm. c) v znení účinnom odo dňa vyhlásenia sa prvýkrát použije pri daňovom priznaní podanom po dni vyhlásenia.

(9) Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. o) druhý bod v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije na zabezpečovacie deriváty,¹⁾ pri ktorých k poslednému vyrovnaniu, ukončeniu alebo uplatneniu práva došlo po 1. januári 2007. Ak k poslednému vyrovnaniu, ukončeniu alebo uplatneniu práva došlo pred 1. januárom 2007, môže si daňovník o náklady na zabezpečovacie deriváty, ktoré prevyšovali príjmy (výnosy) z derivátov, upraviť základ dane za zdaňovacie obdobie ukončené najneskôr v roku 2007.

(10) Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. r) v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije na príjmy plynúce z predaja podielových listov od 1. apríla 2007.

(11) Ustanovenie § 43 ods. 10 v znení účinnom od 1. apríla 2007 sa použije aj na podielové listy obstarané do 31. decembra 2003, ak k ich vyplateniu (vráteniu) dôjde od 1. apríla 2007, pričom na tieto podielové listy daňovník môže použiť ustanovenie § 52 ods. 20 pri podaní daňového priznania. Ak daňovník obstaral podielové listy do 31. marca 2007 a pri ich vyplatení (vrátení) dôjde k vykonaniu zrážky dane od 1. apríla 2007 podľa § 43 ods.10 v znení účinnom od 1. apríla 2007, môže si daňovník pri podaní daňového priznania znížiť základ dane vykázaný pre daň vyberanú zrážkou z tohto príjmu, o sumu rozdielu, o ktorý výdavky spojené s nadobudnutím podielových listov prevyšujú cenu, za ktorú boli podielové listy vydané.

§ 52c

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. marca 2007

(1) Ustanovenia § 17 ods. 25 a § 20 ods. 20 v znení účinnom od 1. marca 2007 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie ukončené v roku 2007, podanom po 28. februári 2007.

(2) Ustanovenie § 50 ods. 5 v znení účinnom od 1. marca 2007 sa použije po prvýkrát pri poukazovaní podielu zaplatenej dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov v roku 2007.

§ 52d

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2008

(1) Daňovník, ktorému bolo povolené vyrovnanie alebo reštrukturalizácia do 31. decembra 2006, použije na určenie zdaňovacieho obdobia, ktorého začiatok je v tejto lehote, a na preddavky na daň ustanovenia zákona účinného do 31. decembra 2006.

(2) Na vyčíslenie základu dane za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo do 31. decembra 2007, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2007.

(3) Daňovník, ktorý postupoval podľa § 17 ods. 12 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2007, upraví základ dane najneskôr do 31. decembra 2008 o poskytnutý alebo prijatý preddavok na tovar, služby alebo iné plnenia, aj keď nedošlo k splneniu dodávky tovaru, služby alebo iných plnení do skončenia zdaňovacieho obdobia roka 2008, na ktorých úhradu bol preddavok prijatý alebo poskytnutý.

(4) Daňovník, ktorému bola poskytnutá dotácia na obstaranie hmotného majetku do 31. decembra 2007, rozdiel medzi výškou daňových odpisov tohto hmotného majetku uznaných za daňový výdavok k 31. decembru 2007 a výškou dotácie, zahrnutej do základu dane do 31. decembra 2007, zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009.

(5) Ustanovenie § 17 ods. 29 v znení účinnom od 1. januára 2008 sa použije aj na záväzky, pri ktorých do 31. decembra 2007 uplynula od splatnosti doba dlhšia ako 36 mesiacov, pričom suma týchto záväzkov zvyšujúca základ dane sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009.

(6) Rozdiel medzi opravnými položkami zahrnutými do daňových výdavkov podľa § 20 ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 2007 a opravnými položkami, ktoré sú uznané za daňový výdavok podľa § 20 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009, pričom ak do tohto obdobia

a)  daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

b)  je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu alebo

c)  daňovník sa zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia.

(7) Zostatok technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období vykázaný pred 1. januárom 2008, tvorba ktorej bola uznaná za daňový výdavok sa zahrnie do základu dane počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009, pričom ak do tohto obdobia

a)  daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

b)  je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu alebo

c)  daňovník sa zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia.

(8) Rozdiel, o ktorý zostatok opravných položiek v poisťovníctve, tvorba ktorých bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 8 písm. c) v znení účinnom do 31. decembra 2007, prevyšuje zostatok opravných položiek vypočítaných podľa § 20 ods. 14 účinného od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009, pričom ak do tohto obdobia

a)  daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

b)  je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu alebo

c)  daňovník sa zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia.

(9) Rozdiel medzi opravnými položkami zahrnutými do daňových výdavkov podľa § 20 ods. 14 v znení účinnom do 31. decembra 2007 a opravnými položkami, ktoré sú uznané za daňový výdavok podľa § 20 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009, pričom ak do tohto obdobia

a)  daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

b)  je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu alebo

c)  daňovník sa zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia.

(10) Ak splatnosti menovitej hodnoty dlhopisu predchádza splatnosť výnosu z dlhopisu,¹⁵¹⁾ pomerná časť úrokového výnosu podľa § 52 ods. 33 sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom je výnos z dlhopisu, súčasťou ktorého je aj táto pomerná časť úrokového výnosu, splatný. Splatný výnos z dlhopisu nezahrnutý do základu dane v zdaňovacom období ukončenom 31. decembra 2007, sa zahrnie do základu dane najneskôr v zdaňovacom období ukončenom 31. decembra 2008.

(11) Ustanovenie § 50 ods. 5 v znení účinnom od 1. januára 2008 sa použije po prvýkrát pri poukazovaní podielu zaplatenej dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov zverejnenom v roku 2008.

§ 52e

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2009

(1) Výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené daňovníkom v súvislosti s prechodom zo slovenskej meny na euro vrátane výdavkov (nákladov) na zaokrúhlenie sa považujú za daňové výdavky, ak spĺňajú podmienky ustanovené v § 2 písm. i) a § 19 až 21 v znení účinnom od 1. januára 2009.

(2) Daňovník, ktorý má podľa § 17 ods. 17 podané oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane v období, v ktorom sa o nich účtuje, zahrnie kurzové rozdiely do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo platbe alebo odpisu záväzku, pričom kurzový rozdiel pri pohľadávke alebo záväzku znejúcich na

a)  euro predstavuje rozdiel medzi hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanou pri ich vzniku v slovenských korunách, prepočítanou konverzným kurzom na eurá, a hodnotou pohľadávky alebo záväzku v eurách ku dňu, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo platbe alebo odpisu záväzku,

b)  cudziu menu predstavuje rozdiel medzi hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanou pri ich vzniku v slovenských korunách, prepočítanou konverzným kurzom na eurá, a hodnotou pohľadávky alebo záväzku znejúcich na cudziu menu prepočítaného podľa § 31 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2009 ku dňu, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo platbe alebo odpisu záväzku.

(3) Daňovník, ktorý obstaral a uviedol do užívania¹⁾ hmotný majetok do 31. decembra 2008, prepočíta vstupnú cenu, daňové odpisy a zostatkovú cenu, vyjadrené v slovenských korunách, k 1. januáru 2009 konverzným kurzom na eurá a zaokrúhli ich podľa § 47 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2009.

(4) Daňovník, ktorý uplatňoval zrýchlené odpisovanie hmotného majetku do 31. decembra 2008 podľa § 28, pokračuje po 31. decembri 2008 v odpisovaní podľa § 28 zo zostatkovej ceny prepočítanej konverzným kurzom podľa odseku 3. Daňovník, ktorý uplatňoval rovnomerné odpisovanie hmotného majetku do 31. decembra 2008 podľa § 27, pokračuje po 31. decembri 2008 v odpisovaní podľa § 27 zo vstupnej ceny prepočítanej konverzným kurzom podľa odseku 3.

(5) Ak daňovník bol povinný zaplatiť preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42 do 31. decembra 2008 v slovenských korunách a zaplatil ich po 1. januári 2009, tieto preddavky sa prepočítajú konverzným kurzom na slovenské koruny a zaokrúhlia sa na celé koruny nahor.

(6) Výdavky (náklady) vynaložené daňovníkom do 31. decembra 2008 a príjmy (výnosy), o ktorých sa účtovalo do 31. decembra 2008 v slovenských korunách, ktoré ovplyvňujú základ dane v zdaňovacích obdobiach končiacich po 1. januári 2009, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor. Rovnako sa postupuje aj pri uplatňovaní daňovej straty podľa § 30.

§ 52f

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. januára 2009

(1) Ustanovenia § 32a, 38 a 43 v znení účinnom od 1. januára 2009 sa prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie roku 2009.

(2) Ustanovenie § 18 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2009 sa použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začne po 31. decembri 2008.

§ 52g

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. marca 2009

(1) Na zníženie základu dane o nezdaniteľné časti základu dane sa na zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010 nepoužije § 11 ods. 2 a 3 a základ dane sa na tieto zdaňovacie obdobia zníži takto:

a)  ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý

    1. sa rovná alebo je nižší ako 86-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 22,5-násobku sumy platného životného minima,

    2. je vyšší ako 86-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule,

b)  ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane

    1. rovnajúci sa alebo nižší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti⁵⁷⁾ v tomto zdaňovacom období

       1a. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 22,5-násobku platného životného minima,

       1b. má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 22,5-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 22,5-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),

       1c. má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 22,5-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

    2. vyšší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti⁵⁷⁾ v tomto zdaňovacom období

       2a. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 66,5-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

       2b. má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

(2) Ustanovenie odseku 1 písm. a) prvého bodu sa použije po prvýkrát pri vyberaní preddavkov na daň podľa § 35 zo zdaniteľnej mzdy za mesiac marec 2009. Ustanovenia odseku 1 sa použijú pri vykonaní ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010 alebo pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010.

(3) Postup podľa ustanovenia § 6 ods. 14 v znení účinnom od 1. marca 2009 môže za celé zdaňovacie obdobie použiť aj daňovník vykonávajúci podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, ktorý v zdaňovacom období roka 2009 do 28. februára 2009 účtoval¹⁾ alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 10.

(4) Na vyčíslenie základu dane za zdaňovacie obdobie končiace po 28. februári 2009 sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom od 1. marca 2009 s výnimkou prílohy č. 1 v znení účinnom od 1. marca 2009, podľa ktorej daňovník, ak sa tak rozhodne, zaradí hmotný majetok do odpisových skupín až od 1. januára 2010.

(5) Odpis hmotného majetku, na ktorý bolo vydané povolenie na predčasné užívanie stavby^111a) alebo rozhodnutie o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku,^111b) môže daňovník uplatniť po prvýkrát v zdaňovacom období, ktoré skončí po 28. februári 2009.

(6) Pri hmotnom majetku, ktorého vstupná cena je 1 700 eur a menej, môže daňovník, ktorého zdaňovacie obdobie končí po 28. februári 2009, zahrnúť zostatkovú cenu v plnej výške do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie končiace v roku 2009 v daňovom priznaní podanom po 28. februári 2009 alebo pokračovať v začatom odpisovaní podľa § 27 alebo § 28.

(7) Zostatkovú cenu zriaďovacích výdavkov zahrnie daňovník v plnej výške do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie končiace v roku 2009 v daňovom priznaní podanom po 28. februári 2009.

(8) Ustanovenie § 22 ods. 15 v znení účinnom od 1. marca 2009 môže daňovník po prvýkrát použiť na majetok, ktorý uviedol do užívania v zdaňovacom období končiacom v roku 2009.

(9) Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok a ktorý postupuje podľa § 52d ods. 4 až 6, 8 a 9, upravuje základ dane v súlade s týmito ustanoveniami rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2010 a ktorý postupuje podľa § 52d ods. 7, najneskôr do 31. decembra 2010.

(10) Na zdanenie výnosov zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky, ktoré boli vydané a registrované v zahraničí do 28. februára 2009 sa použijú ustanovenia § 9 ods. 2 písm. r) a § 13 ods. 2 písm. f) v znení účinnom do 28. februára 2009.

(11) Výnimka ustanovená v § 17 ods. 29 v znení účinnom od 1. marca 2009 sa použije po prvýkrát pri podaní daňového priznania podanom po 28. februári 2009.

§ 52h

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. januára 2010

(1) Ustanovenie § 5 ods. 3 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na zamestnaneckú opciu poskytnutú zamestnávateľom po 31. decembri 2009 na nákup zamestnaneckej akcie.

(2) Ustanovenie § 17 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na daňovú stratu stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí vykázanú po 31. decembri 2009.

(3) Ustanovenia § 19 ods. 3 písm. t) a § 51a ods. 3 až 7 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použijú pri podávaní daňového priznania po 1. januári 2010 za zdaňovacie obdobie končiace v roku 2009.

(4) Pri odpisovaní goodwillu alebo záporného goodwillu vzťahujúceho sa ku kúpe podniku alebo jeho časti alebo nepeňažnému vkladu podniku alebo jeho časti, ku ktorým došlo do 31. decembra 2009, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009 aj po tomto období.

(5) Pri uplatňovaní oceňovacích rozdielov z kapitálových účastín vzťahujúcich sa k nepeňažným vkladom vykonaným do 31. decembra 2009 vrátane určenia vstupnej ceny pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009 aj po tomto období.

(6) Pri uplatňovaní oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí, rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu¹⁾ do 31. decembra 2009 sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009 aj po tomto období.

(7) Ustanovenie § 20 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije na pohľadávky vzniknuté po 31. decembri 2009, pričom ak sa daňovník rozhodne, môže ustanovenie § 20 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 použiť aj na pohľadávky vzniknuté do 31. decembra 2009.

(8) Ustanovenie § 25 ods. 1 písm. f) a g) v znení účinnom do 31. decembra 2009 sa použije na uplatnenie výdavkov podľa § 19 pri predaji a vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku vrátane uplatnenia výdavkov podľa § 19 pri predaji a vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku podľa § 17a až 17e aj po 31. decembri 2009, ak tento majetok bol nadobudnutý do 31. decembra 2009.

(9) Ustanovenie § 30 ods.1 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije na daňové straty vykázané po 31. decembri 2009.

(10) Ak daňovník do 31. decembra 2009 vypočítal preddavky podľa § 42 z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie zníženej o uplatnený nárok na úľavu na dani v správnej výške podľa tohto zákona a takto vypočítané preddavky zaplatil v lehote podľa § 42, správca dane neuplatní úrok z omeškania podľa osobitného predpisu,¹²⁷⁾ a ak už bol tento úrok z omeškania zaplatený, správca dane ho na žiadosť daňovníka vráti.

(11) Ustanovenie § 49 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije po prvýkrát pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31. decembra 2009 a pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31. decembra 2010.

(12) Ustanovenie § 50 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije aj na prijímateľa, ktorý si nesplnil povinnosť podľa § 50 ods. 13 v znení účinnom do 31. decembra 2009 a komora ho nezaradila do zoznamu prijímateľov na rok 2010.

(13) Na výpočet nezdaniteľných častí základu dane podľa § 52g ods. 1 sa za zdaňovacie obdobie roka 2010 použije životné minimum platné k 1. januáru 2009 v sume 178,92 eura.

(14) Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. v) v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania na zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí 31. decembrom 2009.

§ 52i

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. januára 2011

(1) Ustanovenie § 50 ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2011 sa použije po prvýkrát pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2010 a pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2014.

(2) Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia končiace najneskôr 31. decembra 2015 až 31. decembra 2017, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 1,5 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 1 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,⁶⁷⁾ na účely vymedzené v § 50 ods. 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 1 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňových priznaniach v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom len do výšky 1 % zaplatenej dane.

(3) Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia končiace najneskôr 31. decembra 2018 až 31. decembra 2020, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 1 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 1,5 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,⁶⁷⁾ na účely vymedzené v § 50 ods. 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 1,5 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňových priznaniach v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom len do výšky 0,5 % zaplatenej dane.

(4) Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach, počnúc zdaňovacím obdobím končiacim najskôr 31. decembra 2021, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 0,5 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4 na účely vymedzené v § 50 ods. 5.

§ 52j

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2011

(1) Ustanovenie § 5 ods. 5 písm. a) predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použije pri zahraničnej pracovnej ceste, na ktorú bol zamestnanec vyslaný po 31. decembri 2010.

(2) Oslobodenie príjmu podľa § 9 ods. 1 písm. a), i) a j) predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije na príjmy z predaja takéhoto majetku nadobudnutého do 31. decembra 2010. Na príjem z predaja bytu, ktorý bol obstaraný pred 1. januárom 2004, dosiahnutý po 31. decembri 2010 sa použije § 9 predpisu účinného do 31. decembra 2010.

(3) Na uplatnenie § 11 ods. 1 až 4 a odseku 9 za zdaňovacie obdobie roku 2010 a predchádzajúce zdaňovacie obdobia sa použijú ustanovenia predpisu účinného do 31. decembra 2010.

(4) Ustanovenie o porušení podmienok podľa § 5 ods. 9 predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije aj pri porušení podmienok po 31. decembri 2010.

(5) Ustanovenie § 17c ods. 3 písm. c) predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použije na goodwill alebo záporný goodwill vykázaný u právneho nástupcu pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev, u ktorých nastal rozhodný deň^77c) po 31. decembri 2010.

(6) Ustanovenie § 22 ods. 7 predpisu účinného od 1. ja­nuára 2011 sa použije na nehmotný majetok uvedený do užívania po 31. decembri 2010.

(7) Ustanovenie § 43 predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije na zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných do 31. decembra 2010 a vyplatených do 31. januára 2011.

(8) Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. x) a § 13 ods. 2 písm. j) predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použijú na výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v rokoch 2011 a 2012 podľa osobitného predpisu^59h) plynúce do 31. decembra 2012 povinnému účastníkovi schémy obchodovania,^59f) ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu.^59g)

(9) Ustanovenia § 51b ods. 1 až 12 predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použijú poslednýkrát pri podávaní daňového priznania na daň z emisných kvót za rok 2012.

(10) Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. c), § 21 ods. 2 písm. l) a § 51b ods. 13 predpisu účinného od 1. januára 2011 sa uplatnia, ak daňová povinnosť k dani z emisných kvót vznikla do konca roka 2012.

 

Komentár k § 52j

-   podľa odseku 2 sa na oslobodenie príjmov z prevodu opcií, cenných papierov a účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva, ktoré daňovník nadobudol do 31. 12. 2010 použijú podmienky stanovené zákonom do 31. 12. 2010, t. j. oslobodenie od dane z príjmov sa bude posudzovať do hranice 5-násobu platného životného minima platného k 1. 1. 2010 podľa § 52j ods. 2 ZDP (925,95 eura).

§ 52k

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. augusta 2011

(1) Ustanovenia § 30a predpisu účinného od 1. augusta 2011 sa použijú na daňovníka, ktorému bolo od 1. augusta 2011 vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu^120a) obsahujúce úľavu na dani; takýto daňovník nesmie súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 31. júla 2011 alebo § 30b a úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. augusta 2011.

(2) Ak daňovník pokračuje po 1. auguste 2011 v uplatňovaní úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 31. júla 2011 alebo § 30b a súčasne mu vznikne možnosť uplatňovať úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. augusta 2011, môže začať uplatňovať úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. augusta 2011, ak

a)  nebude súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 31. júla 2011 alebo § 30b alebo

b)  dokončí uplatňovanie úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 31. júla 2011 alebo § 30b, pričom o túto dobu uplatňovania úľavy na dani sa doba podľa § 30a predpisu účinného od 1. augusta 2011 skracuje.

(3) Správca dane je povinný vykonať kontrolu dodržania podmienok na uplatnenie úľavy na dani podľa § 35, 35a, 35b a 35c zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom boli tieto úľavy na dani uplatnené, a to v lehote podľa osobitného predpisu.³⁴⁾

(4) Nárok na uplatnenie daňovej úľavy podľa § 30a ods. 2 písm. b) predpisu účinného od 1. augusta 2011 môže uplatniť len daňovník, ktorému bolo rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu^120a) vydané po 31. júli 2011.

§ 52k*

Prechodné ustanovenie k úprave
účinnej od 1. augusta 2011

Ak daňovník nepoužije kladný výsledok hospodárenia z verejného zdravotného poistenia v súlade s § 13 ods. 2 písm. i) podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2011, je povinný zahrnúť takéto výnosy z verejného zdravotného poistenia podľa § 13 ods. 2 písm. i) do základu dane najneskôr v zdaňovacom období roku 2012.

§ 52m

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2012

(1) Ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikla registračná povinnosť alebo oznamovacia povinnosť pred 1. januárom 2012, a táto registračná povinnosť a oznamovacia povinnosť nebola do 31. decembra 2011 splnená, na postup pri registrácii sa použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2012 a ustanovenia osobitného predpisu¹²⁸⁾ prvýkrát od 1. januára 2012.

(2) Ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej vznikla na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň do 31. decembra 2011, nie je registrovaná, je povinná sa zaregistrovať podľa tohto zákona do 31. marca 2012.

(3) Organizačná jednotka fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá bola registrovaná ako platiteľ dane podľa osobitného predpisu účinného do 31. decembra 2011, sa považuje za platiteľa dane podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2012, pričom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá túto organizačnú jednotku zriadila, je povinná v lehote do 30. júna 2012 zrušiť registráciu organizačnej jednotky ako platiteľa dane. Ak fyzická osoba alebo právnická osoba nezruší registráciu organizačnej jednotky ako platiteľa dane v určenej lehote ani na výzvu správcu dane, správca dane túto registráciu organizačnej jednotky zruší z úradnej moci najneskôr do 31. decembra 2012.

(4) Na zrušenie registrácie organizačnej jednotky ako platiteľa dane sa použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2012 a ustanovenia osobitného predpisu¹²⁸⁾ prvýkrát od 1. januára 2012, pričom odo dňa zrušenia registrácie práva a povinnosti tejto organizačnej jednotky ako platiteľa dane vyplývajúce z tohto zákona alebo osobitného predpisu¹²⁸⁾ prechádzajú na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá túto organizačnú jednotku vytvorila.

(5) Na sankcie vyrubené po 31. decembri 2011 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.¹²⁸⁾

§ 52n

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. decembra 2011

Ustanovenie § 50 ods. 1 písm. a), ods. 5 a 15 v znení účinnom od 1. decembra 2011 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania alebo ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2012.

§ 52o

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2012

(1) Na nájomné zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci uzatvorené do 31. decembra 2011 vrátane postúpenia týchto nájomných zmlúv bez zmeny podmienok na nového nájomcu aj po 31. decembri 2011 sa použijú ustanovenia predpisu účinného do 31. decembra 2011.

(2) Ustanovenie § 6 ods. 6 prvej vety v znení účinnom od 1. januára 2012 sa použije po prvýkrát pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2011.

(3) Ustanovenia § 4 ods. 2, § 6 ods. 6 druhej a tretej vety a § 30 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2012 sa použijú na daňovú stratu vykázanú po 31. decembri 2011.

(4) Ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b) a e) v znení účinnom od 1. januára 2012 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2011.

(5) Ustanovenia § 27 ods. 2 a 3 a § 28 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2012 sa použijú na hmotný majetok uvedený do užívania po 31. decembri 2011.

§ 52p

Prechodné ustanovenia k úpravám
 účinným od 30. júna 2012

(1) Ustanovenia § 51b v znení účinnom do 29. júna 2012 sa použijú pri podávaní daňového priznania k dani z emisných kvót za posledné zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu roka 2012, pričom ustanovenie § 52j ods. 9 sa neuplatní.

(2) Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. x) a § 13 ods. 2 písm. j) v znení účinnom do 29. júna 2012 sa použijú na výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2011 podľa osobitného predpisu^59h) plynúce povinnému účastníkovi schémy obchodovania,^59f) ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu,^59g) pričom ustanovenie § 52j ods. 8 sa neuplatní. Výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2012 podľa osobitného predpisu^59h) plynúce povinnému účastníkovi schémy obchodovania,^59f) ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu,^59g) sú súčasťou základu dane. Výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2012 podľa osobitného predpisu^59h) plynúce do 29. júna 2012 povinnému účastníkovi schémy obchodovania,^59f) ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu,^59g) sú súčasťou základu dane pri podaní daňového priznania k dani z príjmov po 29. júni 2012. Ak tieto výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2012 podľa osobitného predpisu^59h) plynúce do 29. júna 2012 neboli súčasťou základu dane v daňovom priznaní k dani z príjmov podanom do 29. júna 2012 a nie sú súčasťou základu dane z emisných kvót, daňovník je povinný zahrnúť ich do základu dane v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období.

(3) Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. c), § 21 ods. 2 písm. l) a § 51c ods. 2 v znení účinnom do 29. júna 2012 sa uplatnia na daňovú povinnosť k dani z emisných kvót, ktorá vznikla za posledné zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu roka 2012, pričom ustanovenie § 52j ods. 10 sa neuplatní.

(4) Ak daňovník zaplatil preddavky na daň z emisných kvót na rok 2012, uplatní sa primerane postup podľa § 42 ods. 13.

§ 52r

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. januára 2013

Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2013 sa pri osobe, ktorá zaplatila dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a ktorej zaniklo právne postavenie sporiteľa podľa osobitného predpisu, ¹⁵²⁾ použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012.

§ 52s

Prechodné ustanovenia
k podávaniu daňového priznania
k dani z emisných kvót

(1) Daňovník, ktorý nepodal daňové priznanie na daň z emisných kvót za posledné zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu roku 2012 do 29. septembra 2012, je povinný toto daňové priznanie podať v lehote do 15. októbra 2012, pričom daň z emisných kvót je v tejto lehote aj splatná.

(2) Na postup správcu dane sa pri vrátení rozdielu zaplatených preddavkov na daň z emisných kvót, ktoré sú vyššie ako daň z emisných kvót vypočítaná v daňovom priznaní, použijú ustanovenia osobitného predpisu. ¹²⁶⁾

§ 52t

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2013

(1) Na zdanenie príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných do 31. decembra 2012 a vyplatených do 31. januára 2013 a na vykonanie ich ročného zúčtovania sa použijú ustanovenia zákona účinného do 31. decembra 2012.

(2) Ustanovenie § 15 v znení účinnom od 1. januára 2013 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2013 s výnimkou uvedenou v odseku 10.

(3) Ustanovenia § 7 ods. 4 a 7, § 8 ods. 3 a 12 a § 9 ods. 2 písm. i) v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2012.

(4) Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2013 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. decembra 2012.

(5) Ustanovenie § 39 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2013 sa prvýkrát použije pri podávaní hlásenia za zdaňovacie obdobie 2012 a pri podávaní prehľadu za mesiac január 2013.

(6) Ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b) a e) v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2012.

(7) Ustanovenia § 49 ods. 3 písm. a) a b) sa nepoužijú pri podaní daňového priznania, ktorého posledný deň lehoty na podanie pripadne na kalendárny rok 2013. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 a súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí okrem daňovníka v konkurze alebo v likvidácii, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 predlžuje lehota na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace, pričom koniec tejto predĺženej lehoty musí byť stanovený na posledný deň jedného z týchto troch kalendárnych mesiacov. Daňovník v oznámení uvedie skutočnosť o príjmoch zo zdrojov v zahraničí a predĺženú lehotu podľa druhej vety; v tejto predĺženej lehote je daň aj splatná.

(8) Lehotu podľa odseku 7 možno v odôvodnených prípadoch opätovne predĺžiť najviac o tri kalendárne mesiace na základe žiadosti daňovníka podanej príslušnému správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím predĺženej lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 7. Ak daňovník do uplynutia predĺženej lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 7 neobdrží rozhodnutie správcu dane o opätovnom predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, je povinný daňové priznanie podať v lehote na podanie daňového priznania uvedenej v oznámení podľa odseku 7. Ak správca dane rozhodne o opätovnom predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, v tejto opätovne predĺženej lehote je daň aj splatná.

(9) Ak podľa daňového priznania podaného v lehote podľa odseku 7 alebo odseku 8 daňovník nedosiahol príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, daňové priznanie sa považuje za podané po lehote podľa § 49 ods. 2 a správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu.^132a)

(10) Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v kalendárnom roku 2012 a ktorý skončí v roku 2013, vypočíta svoju daňovú povinnosť ako súčet

a)  súčinu pomernej časti základu dane za počet mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2012 a sadzby dane vo výške 19 %; táto pomerná časť základu dane sa vypočíta ako súčin podielu základu dane zníženého o daňovú stratu a počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia, a počtu mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2012 a

b)  súčinu pomernej časti základu dane za počet mesiacov od začiatku kalendárneho roka 2013 do konca zdaňovacieho obdobia a sadzby dane vo výške 23 %; táto pomerná časť základu dane sa vypočíta ako súčin podielu základu dane zníženého o daňovú stratu a počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia, a počtu mesiacov od 1. januára 2013 do konca zdaňovacieho obdobia.

(11) Ustanovenie § 51d v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použije na podiely na zisku (dividendy) vyplatené najneskôr do 31. decembra 2013.

§ 52u

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. mája 2013

(1) Ustanovenia § 30a predpisu účinného od 1. mája 2013 sa použijú na daňovníka, ktorému bolo od 1.mája 2013 vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu^120a) obsahujúce úľavu na dani; taký daňovník nesmie súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 30. apríla 2013 alebo § 30b a úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. mája 2013.

(2) Ak daňovník pokračuje po 1. máji 2013 v uplatňovaní úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 30. apríla 2013 alebo § 30b a súčasne mu vznikne možnosť uplatňovať úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. mája 2013, môže začať uplatňovať úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. mája 2013, ak

a)  nebude súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 30. apríla 2013 alebo § 30b alebo

b)  dokončí uplatňovanie úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 30. apríla 2013 alebo § 30b, pričom o túto dobu uplatňovania úľavy na dani sa doba podľa § 30a predpisu účinného od 1. mája 2013 skracuje.

(3) Nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa § 30a ods. 2 predpisu účinného od 1. mája 2013 môže uplatniť len daňovník, ktorému bolo rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu^120a) vydané po 30. apríli 2013.

§ 52v

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. júla 2013

Postup podľa § 6 ods. 2 písm. a), § 7 ods. 1 písm. h) a ods. 3, § 16 ods. 1 písm. e) tretieho bodu, § 43 ods. 3 písm. h), i) a l) a § 43 ods. 5 písm. c) v znení účinnom od 1. júla 2013 sa použije pri zdanení výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok vyplatených, poukázaných alebo pripísaných v prospech daňovníka od 1. júla 2013.

§ 52z

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2014 Ustanovenia § 11 ods. 10 až 13 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použijú po prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania a pri podávaní hlásenia za zdaňovacie obdobie 2014 a pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014.

§ 52za

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2014

(1) Postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použije po prvýkrát pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca za január 2014. Ak bolo zamestnancovi v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach poskytnuté to isté motorové vozidlo zamestnávateľa na používanie na služobné účely a súkromné účely, nepeňažný príjem sa vypočíta zo zníženej vstupnej ceny podľa § 5 ods. 3 písm. a) druhého bodu v znení účinnom od 1. januára 2014.

(2) Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2014 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. decembra 2013.

 (3) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vo vydanom potvrdení podľa § 39 ods. 5 neuviedol údaje podľa § 39 ods. 2 písm. i) v znení účinnom do 31. decembra 2013 za niektoré kalendárne mesiace roku 2013 alebo za celé zdaňovacie obdobie roku 2013, takéto potvrdenie sa bude v roku 2014 akceptovať pri vykonaní ročného zúčtovania alebo podaní daňového priznania za rok 2013 aj, ak tento zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, svojmu zamestnancovi vyplatil príjmy uvedené v mzdovom liste podľa § 39 ods. 2 písm. i) v znení účinnom do 31. decembra 2013.

 (4) Neuplatnené daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 alebo súčet týchto neuplatnených daňových strát, aj keď sa mohli odpočítať od základu dane, sa odpočítajú od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014. Rovnaký postup sa uplatní aj pri vykázanej daňovej strate za zdaňovacie obdobie rokov 2010 a 2011 z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3.

(5) Výnosy z hypotekárnych záložných listov¹⁵³⁾ podľa § 7 ods. 1 písm. h) v znení účinnom do 31. decembra 2013 prijaté fyzickou osobou od 1. júla 2013 do 31. decembra 2013 sa v roku 2014 zdania daňou vyberanou zrážkou spôsobom ustanoveným v § 43 ods. 10 na základe písomnej dohody platiteľa dane s fyzickou osobou, ktorá je príjemcom takéhoto výnosu. Na postup platiteľa dane pri zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou sa primerane použijú ustanovenia § 43 ods. 1, 4, 11 a 12, pričom platiteľ dane je povinný daň vyberanú zrážkou odviesť správcovi dane najneskôr do 28. februára 2014. Ak v lehote do 15. februára 2014 neuzatvorí fyzická osoba, ktorá je príjemcom takéhoto výnosu, takúto písomnú dohodu s platiteľom dane, je povinná zahrnúť tento výnos do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7.

(6) Ustanovenie § 15 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2014.

(7) Ustanovenie § 46b v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2014 okrem zdaňovacieho obdobia podľa odseku 8.

(8) Daňovník, ktorý sa zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho roka 2014, neplatí daňovú licenciu podľa § 46b za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

(9) Daňovník, ktorý v kalendárnom roku 2014 mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, platí daňovú licenciu podľa § 46b za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s daňovou licenciou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie.

§ 52zb

Prechodné ustanovenie k úprave
účinnej od 1. marca 2014

Ak Slovenská republika uzatvorí medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2014, príslušný štát bude doplnený do zoznamu podľa § 2 písm. x) bez ohľadu na skutočnosť, že medzinárodná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodná zmluva o výmene informácií týkajúcich sa daní nadobudne účinnosť po 31. decembri 2014.

§ 52zc

Prechodné ustanovenie k úprave
účinnej od 1. januára 2016

Postup podľa § 39 ods. 7 a ods. 9 písm. b) a § 50 ods. 6 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije po prvýkrát pri poukázaní podielu zaplatenej dane po 31. decembri 2017.

§ 52zd

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2015

(1) Pri nájomných zmluvách s dojednaným právom kúpy prenajatej veci uzatvorených od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014 sa použijú ustanovenia predpisu účinného od 1. januára 2015, okrem zmeny doby trvania týchto zmlúv, ktorú je možné vykonať len po vzájomnej dohode nájomcu a prenajímateľa v rozsahu vyplývajúcom zo skrátenia alebo predĺženia doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1.

(2) Ustanovenia § 2 písm. s), § 17 ods. 5, 6, 19, 24, 34 a 35, § 18, § 19 ods. 2 písm. t) a ods. 3 písm. a), b), n) a p), § 20 ods. 9 písm. a) a ods. 10, § 21 ods. 1 písm. h), § 21 ods. 2 písm. m) a n), § 22 ods. 9, 11 a 12, § 24 ods. 8, § 25 ods. 3, § 25 ods. 5 písm. c), § 26 ods. 1 až 3 a 8 až 11, § 27 ods. 1, § 28, § 30c, § 42 ods. 2, príloha č. 1 v znení účinnom od 1. januára 2015 sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2015.

(3) Postup podľa § 5 ods. 3 písm. d) v znení účinnom od 1. januára 2015 sa prvýkrát použije pri výpočte nepeňažného príjmu poskytnutého zamestnancovi po 31. decembri 2014.

(4) Ustanovenie § 17 ods. 33 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2015 sa po prvýkrát použije na zmluvy o predaji majetku, pri ktorých sa výnos z predaja majetku zaúčtuje na účet výnosov budúcich období po 31. decembri 2014.

(5) Ustanovenie § 21a v znení účinnom od 1. januára 2015 sa použije po prvýkrát na úroky plynúce na základe zmlúv o úveroch a pôžičkách pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2015.

(6) Pri zmene metódy odpisovania, pri zmene odpisovej skupiny, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2014, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

(7) Daňový bonus podľa § 33 sa zvyšuje k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia rovnakým koeficientom, ako sa zvyšovala suma životného minima^39a) k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Tento postup sa po prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie 2015. Ustanovenie § 52 ods. 48 sa od 1. januára 2015 neuplatňuje.

(8) Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2015 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. decembra 2014.

(9) Ustanovenie § 17 ods. 36 v znení účinnom od 1. januára 2015 sa po prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2014.

§ 52ze

Prechodné ustanovenie účinné
od 15. marca 2015

Daňovník, ktorý si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 8, je povinný zvýšiť si základ dane o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane, ak mu zaniklo právne postavenie sporiteľa podľa osobitného predpisu^153a) a

a)  bola mu vyplatená suma podľa osobitného predpisu,^153b) podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom mu bola táto suma vyplatená, alebo za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie,

b)  uzatvoril dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa osobitného predpisu,^153c) podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola táto dohoda uzatvorená, alebo za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie, v ktorom mu zaniklo právne postavenie sporiteľa podľa osobitného predpisu.^153a)

§ 52zf

Prechodné ustanovenia k úpravám

 účinným od 1. apríla 2015

(1) Ustanovenia § 30a predpisu účinného od 1. apríla 2015 sa použijú na daňovníka, ktorému bolo od 1. apríla 2015 vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu,^120a) obsahujúce úľavu na dani; taký daňovník nesmie súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 31. marca 2015 alebo § 30b a úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. apríla 2015.

(2) Nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa § 30a ods. 2 predpisu účinného od 1. apríla 2015 môže uplatniť len daňovník, ktorému bolo rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu^120a) vydané po 31. marci 2015.

§ 52zg

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2016

(1) Ustanovenia § 13 ods. 1 písm. d), § 17 ods. 32, § 17a ods.7 písm. a) a b), § 17b ods. 6 písm. a) a b) a § 17c ods. 4 písm. a) a b) v znení účinnom od 1. januára 2016 je možné použiť po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2015.

(2) Ustanovenia § 17a ods. 3, § 17b ods. 1 písm. c) a § 17c ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použijú pri úprave výsledku hospodárenia pri majetku, ktorý je ocenený reálnou hodnotou^80ac) po 31. decembri 2015. Pri majetku, ktorý je ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou¹⁾ sa použije pri úprave výsledku hospodárenia § 17a ods. 3, § 17b ods. 1 písm. c) a § 17c ods. 1 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2015.

(3) Ustanovenie § 20 ods. 8 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije na tvorbu technických rezerv v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2016.

(4) V období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2017 sa pri poukázaní sumy podielu zaplatenej dane použijú ustanovenia § 38 ods. 1 až 3, § 39 ods. 7 a 9 písm. b) a § 50 ods. 6 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2015.

(5) Ustanovenie § 50 ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije po prvýkrát pri poukázaní podielu zaplatenej dane po 31. decembri 2015. Ustanovenia § 52i sa od 1. januára 2016 nepoužijú.

(6) Pri poukázaní podielu zaplatenej dane v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2017 vyhlásenie obsahuje

a)  presné označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie, a to

    1. meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, číslo telefónu, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom fyzickou osobou,

    2. obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo daňovníka, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom právnickou osobou,

b)  sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,

c)  zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,

d)  identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov podľa § 50 ods. 4, a to obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo organizácie,

e)  uvedenie sumy pripadajúcej na každého prijímateľa.

(7) V období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2017 notár, ktorý osvedčuje každoročne prijímateľovi do 15. decembra bežného roka splnenie podmienok podľa § 50 ods. 6 písm. d), e), g), h), je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť identifikačné údaje prijímateľa v rozsahu podľa odseku 6 písm. d), názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ zriadený účet a číslo tohto účtu komore na účely jeho zápisu do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok.

(8) Ustanovenia § 19 ods. 2 písm. f) a g), § 25a a § 25 ods. 1 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použijú na finančný majetok,¹⁾ hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný po 31. decembri 2015.

(9) Zostatok technickej rezervy na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov vykázaný pred 1. januárom 2016 sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2016, pričom ak do tohto obdobia

a)  sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu rozhodnému dňu,^80b)

b)  sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

c)  je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu,

d)  dochádza k zmene právnej formy, pri ktorej vzniká povinnosť podať daňové priznanie podľa § 41 ods. 7, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra, alebo

e)  dochádza k zmene sídla alebo miesta vedenia mimo územia Slovenskej republiky, najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zmene sídla alebo miesta vedenia mimo územia Slovenskej republiky.

(10) Ustanovenia § 17 ods. 19 písm. f) a g), § 19 ods. 2 písm. c) a r), § 19 ods. 3 písm. a), b), h) a j), § 20 ods. 22, § 21 ods. 2 písm. a), § 22 ods. 12, § 24 ods. 2, § 25 ods. 3, § 27 ods. 3, § 28 ods. 5, § 37 ods. 1 písm. c) a § 46b ods. 7 písm. e) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2015.

(11) Ustanovenie § 46b ods. 7 písm. f) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2015. Daňovník, ktorý podal návrh na zrušenie bez likvidácie^136bf) v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, rovnako neplatí daňovú licenciu za zdaňovacie obdobie roka 2015, za ktoré podáva daňové priznanie po 31. decembri 2015.

(12) Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. m) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije prvýkrát na sociálnu výpomoc poskytnutú zamestnancovi po 31. decembri 2015.

(13) Ustanovenia § 43 ods. 17 a § 46 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa prvýkrát použijú pri nepeňažných plneniach, ktoré boli poskytnuté držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti po 31. decembri 2015.

§ 52zh

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2016

(1) Ustanovenia § 12 ods. 2, § 17 ods. 3 písm. k) a l) a § 17 ods. 19 písm. h) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2016.

(2) Ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije po prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2016 okrem daňovníkov, ktorými sú ministerstvá a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, u ktorých sa toto ustanovenie použije po prvýkrát na príjmy (výnosy) z reklám po 31. marci 2017.

§ 52zi

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2017

(1) Ustanovenie § 15 písm. b) prvého bodu v znení účinnom od 1. januára 2017 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2017.

(2) Ustanovenie § 17 ods. 5, 6 a 19 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2017 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2016.

(3) Ustanovenie § 18a ods. 1 a 2 v znení účinnom od 1. januára 2017 sa prvýkrát použije pri spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie po 31. decembri 2016.

(4) Pri ukladaní pokuty sa postupuje podľa § 18a ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2017, ak k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane došlo po 31. decembri 2016.

(5) Ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) až g), § 3 ods. 2, § 5 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1 písm. n), § 12 ods. 7 písm. c), § 15 písm. a) tretieho a štvrtého bodu a písm. b) druhého bodu, § 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu, § 32a ods. 1 písm. a) štvrtého bodu, § 43 ods. 1 a 2, § 43 ods. 3 písm. r), § 43 ods. 5 písm. d), § 43 ods. 9 a § 51e v znení účinnom od 1. januára 2017 sa použijú na

a)  podiel na zisku (dividendu) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v § 3 ods. 1 písm. f), a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou vykázaných za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017 a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou [§ 12 ods. 7 písm. c)] vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2016 a vyplácaný po 31. decembri 2016,

b)  podiel na zisku (dividendu) vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva vykázaný za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017 a vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 vyplácaný po 31. decembri 2016,

c)  podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpi do likvidácie najskôr 1. januára 2017 alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu^136bf) najskôr 1. januára 2017,

d)  vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017.

(6) Ak podiel na zisku (dividenda) vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie v zdaňovacom období začínajúcom najskôr od 1. januára 2017 zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkovi podľa

a)  § 2 písm. d) prvého bodu, je príjmom zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou (§ 43) pri použití sadzby dane vo výške 7 %, pričom postup podľa § 52 ods. 24 sa neuplatní,

b)  § 2 písm. d) druhého bodu, je zdaňovaný podľa § 52 ods. 24.

(7) Ak podiel na zisku (dividenda) vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie od 1. januára 2017 zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkovi podľa

a)  § 2 písm. e) prvého a druhého bodu, je príjmom zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou (§ 43) pri použití sadzby dane vo výške 7 %, pričom postup podľa § 52 ods. 24 sa neuplatní,

b)  § 2 písm. e) tretieho bodu, je zdaňovaný podľa § 52 ods. 24, pričom ak dôjde k zdaneniu daňou vyberanou zrážkou, použije sa sadzba dane vo výške 19 %.

(8) Ak podiel na zisku (dividenda) vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie v zdaňovacom období začínajúcom najskôr od 1. januára 2017 zo zdrojov v zahraničí daňovníkovi podľa

a)  § 2 písm. d) prvého bodu, je príjmom zahrnovaným do osobitného základu dane podľa § 51e pri použití sadzby dane podľa § 15 písm. a) tretieho bodu, pričom postup podľa § 52 ods. 24 sa neuplatní,

b)  § 2 písm. d) druhého bodu, je zdaňovaný podľa § 52 ods. 24.

(9) Pri určení základu dane podľa § 43 ods. 5 písm. d) a § 51e ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. januára 2017 sa za hodnotu splateného vkladu obstaraného do 31. decembra 2015 považuje hodnota splateného vkladu ustanovená podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015 a posudzovaná za každý vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku jednotlivo. Ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.

 

Komentár k § 52zi

-   odsek 5 rieši spôsob uplatnenia úprav zadefinovaných pre zdanenie podielov na zisku vyplácaných z majetkovej účasti z vykázaného hospodárskeho výsledku do 31. 12. 2003 vyplácaných po 1. 1. 2017 a z vykázaného hospodárskeho výsledku po 1. 1. 2017. Rovnako rieši postup pre vyrovnacie podiely a podiely na likvidačnom zostatku.

Podľa § 52zi ods. 5 ZDP sa ustanovenia o zdanení podielov na zisku použijú na

a)  podiel na zisku (dividendu) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi vykázaných za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017,

b)  podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpi do likvidácie najskôr 1. januára 2017 alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu najskôr 1. januára 2017,

c)  vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017.

Zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP alebo ako súčasť osobitného základu dane podľa § 51e ZDP sa zdania aj podiely na zisku z vykázaného hospodárskeho výsledku do 31. 12. 2003, ktoré, ak boli vyplácané v období roka 2004 až 2016 sa zdaňovali ako súčasť základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa § 8 ZDP sadzbou dane vo výške 19 %, resp. 25 % po zavedení progresívneho zdaňovania (od 1. 1. 2014).

Podiely na zisku vykázané z hospodárskych výsledkov rokov 2004 až 2016 sú naďalej vylúčené z predmetu dane, a to aj ak k ich vyplateniu dôjde po 1. 1. 2017.

Rovnako sú naďalej vylúčené z predmetu dane aj vyrovnacie podiely a podiely na likvidačnom zostatku, za podmienky, že sa

•    vyrovnací podiel určil na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie končiace najneskôr 31. 12. 2016, ak ide o daňovníka – právnickú osobu, ktorá má zdaňovacie obdobie zhodné s kalendárnym rokom alebo ak má zdaňovacie obdobie určené ako hospodársky rok, muselo toto začať do 31. 12. 2016,

•    podiel na likvidačnom zostatku vyplatil na základe likvidácie, do ktorej vstúpila obchodná spoločnosť alebo družstvo do 31. 12. 2016.

V súlade s prechodným ustanovením § 52zi ods. 5 písm. a) ZDP, úpravy týkajúce sa podielov členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom tohto pozemkového spoločenstva alebo podiel na likvidačnom zostatku tohto pozemkového spoločenstva účinné od 1. 1. 2017 sa aplikujú na tieto podiely vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017.

Uvedené podiely vykázané do 31. 12. 2016 vyplácané po 1. 1. 2017 naďalej nebudú podliehať dani z príjmov fyzických osôb [sú vylúčené z predmetu dane podľa § 3 ods. 2 písm. d) ZDP].

Podľa prechodného ustanovenia § 52zi ods. 5 písm. b) ZDP sa zdanenie podielov na zisku (dividenda) vyplácaných obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva použije až na podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017 a vykázané za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 vyplácané po 31. decembri 2016. Ak takéto podiely na zisku boli vyplatené od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2016 sú stále oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. i) ZDP.

 

Porovnanie zdanenia „zamestnaneckých“ podielov:

Od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2016	Po 1. 1. 2017
Oslobodené od dane – § 5 ods. 7 písm. i) ZDP	Súčasťou zdaniteľných príjmov podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP
	§ 52zi ods. 5 písm. b) ZDP Platí pre podiely na zisku vyplácané z vykázaného HV po 1. 1. 2017 do 31. 12. 2003 vyplácaný po 31. 12. 2016

 

 

§ 52zj

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. februára 2017

Ustanovenia § 17 ods. 39 a § 25 ods. 3 v znení účinnom od 1. februára 2017 sa použijú pri motorovom vozidle evidovanom v evidencii vozidiel v Slovenskej republike po 31. januári 2017.

§ 52zk

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2018

Ustanovenie § 46b v znení účinnom do 31. decembra 2017 sa naposledy uplatní za zdaňovacie obdobie končiace 31. decembra 2017 a ak je zdaňovacím obdobím hospodársky rok za zdaňovacie obdobie končiace v priebehu kalendárneho roka 2018. Ak daňovník zaplatil za zdaňovacie obdobia končiace v rokoch 2015 až 2017 a pri zdaňovacom obdobím, ktorým je hospodársky rok, končiace v rokoch 2015 až 2018, daňovú licenciu podľa § 46b v znení účinnom do 31. decembra 2017, nárok podľa § 46b ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017 na zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní sa uplatňuje aj po 31. decembri 2017 v súlade s § 46b ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017.

§ 52zl

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2018

Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije na príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia, za ktoré vykázaný podiel na zisku (dividenda) bol predmetom dane.

§ 52zm

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2018

(1) Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. n), § 32 ods. 10, § 33a, § 37 ods. 5 a 6, § 38 ods. 4, 5 a 7, § 39 ods. 6, 9 písm. a) a b), ods. 11, 14 a 15, § 40 ods. 9 až 12, § 46a, § 47 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú na zmluvy o úvere na bývanie^57a) uzatvorené po 31. decembri 2017; ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu,^131a) nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.

(2) Finančné riaditeľstvo prvýkrát poskytne Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky na účely plnenia úloh v oblasti štátnej bytovej politiky súhrnné údaje o počte daňových subjektov, ktoré si uplatnili daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a vrátane celkovej výšky uplatneného daňového bonusu na zaplatené úroky za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo 1. januára 2018.

§ 52zn

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2018

(1) Ustanovenia § 2 písm. n), o), r), ad) až ag), § 17 ods. 42, § 21 ods. 2 písm. o) a § 30c v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2018.

(2) Ustanovenia § 4 ods. 9, § 9 ods. 1 písm. e), § 13 ods. 2 písm. j), § 19 ods. 2 písm. h) prvého a druhého bodu, § 20 ods. 2 písm. c), § 20 ods. 10 až 12 a § 45 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2017.

(3) Ustanovenie § 8 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na príjmy z predaja majetku nadobudnutého do 31. decembra 2017.

(4) Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. y) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije pri podaní oznámenia podľa § 43 ods. 17 po 31. decembri 2017.

(5) Ustanovenie § 11 ods. 6 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát uplatní pri výpočte dane za zdaňovacie obdobie roka 2017.

(6) Ustanovenie § 13a v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2018. Ustanovenie § 13a v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na daňovníka, ktorému v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018 plynú príjmy (výnosy) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktoré boli výsledkom výskumu a vývoja¹⁾ vykonávaného daňovníkom, a to aj vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky, a technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, alebo počítačového programu (softvér), ktorý bol výsledkom vlastnej činnosti daňovníka a podlieha autorskému právu podľa osobitného predpisu,^74bc) ktoré boli po 31. decembri 2017 prevedené inou osobou naspäť na daňovníka.

(7) Ustanovenie § 13b v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2018. Ustanovenie § 13b v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na daňovníka, ktorému v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018 plynú príjmy (výnosy) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ktoré boli výsledkom výskumu a vývoja¹⁾ vykonávaného daňovníkom, a to aj ak ide o vynález, ktorý je predmetom patentovej prihlášky, a technické riešenie, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, ktoré boli po 31. decembri 2017 prevedené inou osobou naspäť na daňovníka.

(8) Ustanovenia § 17b ods. 8, 9, 11 a 13 a § 17d ods. 7, 8, 10 až 13 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použijú na splatenie nepeňažného vkladu^80c) po 31. decembri 2017.

(9) Ustanovenia § 17c ods. 9 a 10 a § 17e ods. 8 až 10 a ods. 12 a 13 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použijú na zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev, u ktorých rozhodný deň nastane najskôr po 1. januári 2018.

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

(10) Ustanovenia § 17c ods. 3 písm. a) a ods. 11 a § 17e ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2018.

[Dňom 1. marca 2024 slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch sa nahrádza slovom „rozštiepenie“ v príslušnom tvare.]

(11) Ustanovenia § 17f, § 17g, § 25 ods. 1 písm. i) a § 25a písm. g) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia po 31. decembri 2017.

(12) Ustanovenie § 22 ods. 6 písm. f) a príloha č. 1 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije prvýkrát na technické zhodnotenie a opravy vykonané a zaradené do užívania po 31. decembri 2017.

(13) Ustanovenia § 30a ods. 8 až 10 a § 30b ods. 8 až 10 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú na daňové kontroly ukončené po 31. decembri 2017.

(14) Ustanovenie § 33 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie roka 2017.

(15) Ustanovenie § 52zc sa od 1. januára 2018 neuplatňuje.

(16) Ustanovenie § 26 ods. 12 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018, a to aj na majetok, ktorý bol odpisovaný podľa predpisu účinného do 31. decembra 2017, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

(17) Ustanovenie § 13c v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije na príjmy z predaja akcií alebo obchodného podielu nadobudnutých pred 1. januárom 2018, u ktorých je splnená podmienka splateného a v obchodnom registri zapísaného priameho podielu na základnom imaní 10 %, pričom na účely splnenia podmienky podľa § 13c ods. 2 písm. a) lehota 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov začína plynúť od 1. januára 2018. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, sa ustanovenie § 13c v znení účinnom od 1. januára 2018 použije na príjmy z predaja akcií alebo obchodného podielu nadobudnutých do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré bezprostredne predchádza zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu po 31. decembri 2017, u ktorých je splnená podmienka splateného a v obchodnom registri zapísaného priameho podielu na základnom imaní 10 %, pričom na účely splnenia podmienky podľa § 13c ods. 2 písm. a) lehota 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov začína plynúť prvým dňom zdaňovacieho obdobia začínajúceho po 31. decembri 2017.

(18) Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. f) prvého bodu v znení účinnom do 31. decembra 2017 sa použije pri predaji akcií obstaraných najneskôr do 31. decembra 2017 a u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, pri predaji akcií obstaraných do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré bezprostredne predchádza zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu po 31. decembri 2017, u ktorých nie sú splnené podmienky oslobodenia podľa odseku 17 a § 13c.

(19) Ustanovenia § 5 ods. 7 písm. m) a § 19 ods. 2 písm. s) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri poskytnutí dopravy na miesto výkonu práce a späť po 31. decembri 2017.

 

Komentár k § 52zn

-   podľa odseku 3 sa ustanovenie § 8 ods. 16, ktoré rieši príjem z predaja majetku v BSM použije aj na príjmy z predaja majetku nadobudnutého do 31. 12. 2017,

 

-   podľa odseku 19 sa úpravy týkajúce sa dopravy zamestnancov použijú až na dopravu na miesto výkonu práce a späť po 31. 12. 2017.

§ 52zo

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. januára 2019

Ustanovenia § 2 písm. ah) a § 17h v znení účinnom od 1. januára 2019 sa použijú prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2019.

§ 52zp

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. apríla 2018

(1) Ustanovenia § 30a v znení účinnom od 1. apríla 2018 sa použijú na daňovníka, ktorému bolo od 1. apríla 2018 vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu^120a) obsahujúce úľavu na dani; taký daňovník nesmie súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, § 30a v znení účinnom do 31. marca 2018 alebo § 30b a úľavu na dani podľa § 30a v znení účinnom od 1. apríla 2018.

(2) Ak daňovník pokračuje po 1. apríli 2018 v uplatňovaní úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo § 30a v znení účinnom do 31. marca 2018 alebo § 30b a súčasne mu vznikne možnosť uplatňovať úľavu na dani podľa § 30a v znení účinnom od 1. apríla 2018, môže začať uplatňovať úľavu na dani podľa § 30a v znení účinnom od 1. apríla 2018, len ak dokončí uplatňovanie úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, § 30a v znení účinnom do 31. marca 2018 alebo § 30b.

(3) Ak bolo daňovníkovi počas uplatňovania úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo úľavy na dani podľa § 30a v znení účinnom do 31. marca 2018 vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu^120a) obsahujúce úľavu na dani podľa § 30a v znení účinnom od 1. apríla 2018, doba uplatňovania úľavy na dani na základe tohto rozhodnutia sa skracuje o dobu, počas ktorej daňovník uplatňuje úľavu na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo podľa § 30a v znení účinnom do 31. marca 2018.

(4) Nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa § 30a ods. 2 v znení účinnom od 1. apríla 2018 môže uplatniť len daňovník, ktorému bolo rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu^120a) vydané po 31. marci 2018.

§ 52zr

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. mája 2018

(1) Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. n) sa prvýkrát použije na sumu peňažného plnenia podľa osobitných predpisov^24d) vyplatenú v mesiaci jún 2019.

(2) Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) sa prvýkrát použije na sumu peňažného plnenia podľa osobitných predpisov^24g) vyplatenú zamestnancovi v mesiaci december 2018 za predpokladu, že v mesiaci jún 2018 bola zamestnancovi vyplatená aj suma peňažného plnenia podľa osobitných predpisov^24d) najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu) zamestnanca podľa osobitných predpisov.^24f)

(3) Ustanovenie § 39 ods. 2 písm. f) druhý, tretí, deviaty a desiaty bod v znení účinnom od 1. mája 2018 sa prvýkrát použije pri vedení mzdového listu zamestnanca po 30. apríli 2018.

§ 52zs

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 1. októbra 2018

Ustanovenia § 2 písm. ai), § 8 ods. 1 písm. t) a ods. 17, § 17 ods. 3 písm. n) a o) a ods. 43, § 19 ods. 2 písm. v) a § 25b sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 30. septembri 2018.

§ 52zt

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 1. januára 2019

Ustanovenia § 5 ods. 7 písm. b), § 11 ods. 14, § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu, § 19 ods. 2 písm. w) a § 21 ods. 1 písm. i) v znení účinnom od 1. januára 2019 sa použijú na rekreácie podľa osobitného predpisu,^17b) ktoré začínajú po 31. decembri 2018.

§ 52zu

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. januára 2019

(1) Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. p) v znení účinnom od 1. januára 2019 sa použije na nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancom od zamestnávateľa po 31. decembri 2017 prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie roku 2018 alebo pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018. Ustanovenia § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu a § 21 ods. 1 písm. f) v znení účinnom od 1. januára 2019 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018.

(2) Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. ac) v znení účinnom od 1. januára 2019 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie roka 2018.

(3) Ustanovenia § 17 ods. 2 písm. d) a § 17 ods. 44 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018.

§ 52zv

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. januára 2019

Ustanovenie § 17 ods. 19 písm. k) v znení účinnom od 1. januára 2019 sa prvýkrát použije na osobitný odvod obchodných reťazcov^79f) zaplatený po 31. decembri 2018.

§ 52zw

Prechodné ustanovenie k úprave
účinnej od 1. apríla 2019

Nárok na daňový bonus podľa ustanovenia § 33 ods. 1 v znení účinnom od 1. apríla 2019 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac apríl 2019.

§ 52zx

Prechodné ustanovenie k úprave
účinnej od 1. marca 2019

Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. n) v znení účinnom od 1. marca 2019 sa prvýkrát použije na sumu peňažného plnenia podľa osobitných predpisov^24d) vyplatenú v mesiaci jún 2019.

§ 52zy

Prechodné ustanovenie

Osobitný odvod obchodných reťazcov zaplatený predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona je súčasťou základu dane daňovníka.

§ 52zz

Prechodné ustanovenie k úprave
účinnej od 1. decembra 2019

Ustanovenie § 32 ods. 10 v znení účinnom od 1. decembra 2019 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2019.

§ 52zza

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2020

(1) Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. p) v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri poskytnutí ubytovania po 31. decembri 2019.

(2) Ustanovenie § 11 ods. 9 v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa použije aj po 31. decembri 2019.

(3) Ustanovenia § 13 ods. 3 a § 43 ods. 21 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použijú na príjmy vyplatené po 31. decembri 2019.

(4) Ustanovenia § 13c ods. 1 až 3 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použijú na príjmy z predaja akcií jednoduchej spoločnosti na akcie nadobudnutých pred 1. januárom 2018, u ktorých je splnená podmienka splateného a v obchodnom registri zapísaného priameho podielu na základnom imaní najmenej 10 %, pričom na účely splnenia podmienky podľa § 13c ods. 2 písm. a) lehota 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov začala plynúť od 1. januára 2018. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, sa ustanovenia § 13c ods. 1 až 3 v znení účinnom od 1. januára 2020 použijú na príjmy z predaja akcií jednoduchej spoločnosti na akcie nadobudnutých do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré bezprostredne predchádza zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu po 31. decembri 2017, u ktorých je splnená podmienka splateného a v obchodnom registri zapísaného priameho podielu na základnom imaní najmenej 10 %, pričom na účely splnenia podmienky podľa § 13c ods. 2 písm. a) lehota 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov začala plynúť prvým dňom zdaňovacieho obdobia, ktoré sa začalo najskôr 1. januára 2018.

(5) Ustanovenia § 17 ods. 19 a § 21 ods. 2 písm. m) v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použijú na výdavky (náklady), ktoré boli zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo boli zaúčtované¹⁾ najskôr v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2020.

(6) Ustanovenie § 17 ods. 19 písm. c) v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa použije na príjmy (výnosy) za marketingové a iné štúdie a za prieskum trhu u veriteľa, ktoré boli zaúčtované¹⁾ najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa končí najneskôr 31. decembra 2019, aj po 31. decembri 2019. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, sa ustanovenie § 17 ods. 19 písm. c) v znení účinnom do 31. decembra 2019 použije na príjmy (výnosy) za marketingové a iné štúdie a za prieskum trhu u veriteľa, ktoré boli zaúčtované najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa začalo v kalendárnom roku 2019 a ktoré sa skončí po 31. decembri 2019, aj po 31. decembri 2019.

(7) Ustanovenia § 17 ods. 19 písm. d) a g) v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa použijú na výdavky (náklady), ktoré boli zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo boli zaúčtované najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa končí najneskôr 31. decembra 2019, aj po 31. decembri 2019. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, sa ustanovenia § 17 ods. 19 písm. d) a g) v znení účinnom do 31. decembra 2019 použijú na výdavky (náklady), ktoré boli zaúčtované najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa začalo v kalendárnom roku 2019 a ktoré sa skončí po 31. decembri 2019, aj po 31. decembri 2019.

(8) Ustanovenia § 17 ods. 31, § 21 ods. 2 písm. l), § 43 ods. 3 písm. o) a ods. 17, 18, 20 a 21 v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa poslednýkrát uplatnia na plnenia poskytnuté a vyplatené najneskôr do 31. decembra 2019.

(9) Ustanovenia § 17a ods. 7, § 17b ods. 6 písm. a) a b), § 17c ods. 4 písm. a) a b) a § 20 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2020.

(10) Ustanovenia § 17i a § 45 ods. 5 sa prvýkrát použijú v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr po 31. decembri 2019.

(11) Ustanovenie § 20 ods. 9 písm. b) v znení účinnom po 31. decembri 2019 sa použije prvýkrát na tvorbu rezervy na lesnú pestovnú činnosť v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2020.

(12) Ustanovenie § 20 ods. 9 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa použije na tvorbu rezervy na lesnú pestovnú činnosť na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu potvrdenom odborným lesným hospodárom, ktorú tvoril do 31. decembra 2019, aj po 31. decembri 2019.

(13) Ustanovenia § 21 ods. 1 písm. l) a ods. 2 písm. o) v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa použijú poslednýkrát v zdaňovacom období, ktoré sa začalo najneskôr v kalendárnom roku 2019 a skončilo sa najneskôr po 31. decembri 2019.

(14) Ustanovenie § 21 ods. 2 písm. m) v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa použije na paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok,^37aa) zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka, ktoré boli zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo boli zaúčtované najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa končí najneskôr 31. decembra 2019, aj po 31. decembri 2019. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, sa ustanovenie § 21 ods. 2 písm. m) v znení účinnom do 31. decembra 2019 použije na paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka, ktoré boli zaúčtované najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa začalo v kalendárnom roku 2019 a ktoré sa skončí po 31. decembri 2019, aj po 31. decembri 2019.

(15) Ustanovenia § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a príloha č. 1 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019. Pri zmene odpisovej skupiny, pri zmene doby odpisovania alebo pri zmene ročnej odpisovej sadzby je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2018, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

(16) Ustanovenie § 30 ods. 1 prvej vety a písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použije na daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré sa začínajú najskôr 1. januára 2020.

(17) Pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019 možno pri realizácii projektu výskumu a vývoja podľa § 30c ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2019 odpočítať 150 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, ktoré začalo najskôr 1. januára 2019. Ustanovenie § 30c ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2020.

(18) Ustanovenia § 30c ods. 7 a 9 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú na projekt výskumu a vývoja, ktorý sa začne realizovať v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2020.

(19) Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2020 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. decembra 2019.

(20) Ustanovenia § 36 ods. 6 a 7, § 38 ods. 1 a § 39 ods. 16, ktorými sa upravuje spôsob doručovania v elektronickej podobe, v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použijú pri oznamovaní zmien a doručovaní dokladov medzi zamestnávateľom a zamestnancom elektronickými prostriedkami po 31. decembri 2019.

(21) Ustanovenia § 42 ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použijú prvýkrát pri platení preddavkov na daň na zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2020.

(22) Ustanovenie § 45 ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa poslednýkrát použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí najneskôr 31. decembra 2019.

(23) Na daňové povinnosti za rok 2019 a predchádzajúce roky, na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zúčtovaných do 31. decembra 2019 a vyplatených do 31. januára 2020 a na vykonanie ročného zúčtovania za rok 2019 sa použije postup zaokrúhľovania podľa § 47 v znení účinnom do 31. decembra 2019.

(24) Ustanovenia § 5 ods. 7 písm. a) a § 19 ods. 2 písm. c) tretieho bodu v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú na sumu vynaloženú zamestnávateľom zamestnancovi na vzdelávanie pri zúčtovaní mzdy za mesiac január 2020. Pri poskytovaní vzdelávania, ktorým dochádza k zvyšovaniu stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, sa tieto ustanovenia prvýkrát použijú na akademický rok, ktorý sa začína po 31. decembri 2019.

§ 52zzb

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2021

(1) Postavenie mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) v znení účinnom od 1. januára 2021 môže daňovník nadobudnúť prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce sa najskôr 1. januára 2021.

(2) Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. m) v znení účinnom od 1. januára 2021 sa prvýkrát použije pri poskytnutí dopravy na miesto výkonu práce a späť po 31. decembri 2020.

(3) Ustanovenia § 17 ods. 31, § 19 ods. 3 písm. a), § 22 ods. 9, § 25 ods. 3 a § 26 ods. 13 v znení účinnom od 1. januára 2021 sa použijú na hmotný majetok nadobudnutý najskôr 1. januára 2021.

(4) Ustanovenia § 20 ods. 2 písm. h), § 20 ods. 15 a § 20 ods. 23 v znení účinnom od 1. januára 2021 sa môžu použiť na tvorbu opravnej položky k pohľadávke a príslušenstvu pohľadávky zahrnutých do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník mikrodaňovníkom.

(5) Ustanovenie § 30 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2021 sa použije na daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré sa začínajú najskôr 1. januára 2021.

(6) Správca dane primerane postupuje podľa § 49a ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2021, aj ak ide o fyzickú osobu, ktorá po 31. decembri 2020 podá daňové priznanie, ktoré nie je jej prvé daňové priznanie.

 

Komentár k § 52zzb

-   podľa odseku 1 je možné status mikrodaňovníka prvýkrát použiť za zdaňovacie obdobie roka 2021.

 

-   podľa odseku 3 sú zvýhodňujúce úpravy pri odpisovaní určeného hmotného majetku mikrodaňovníka možné použiť až pri hmotnom majetku nadobudnutom najskôr 1. 1. 2021.

§ 52zzc

Prechodné ustanovenie k úprave
účinnej od 1. januára 2022

Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) v znení účinnom od 1. januára 2022 sa použije až na nepeňažné plnenie poskytnuté a zúčtované zamestnancom po 31. decembri 2021.

§ 52zzd

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. januára 2020

(1) Ustanovenie § 15 písm. b) prvého bodu v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát uplatní za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr od 1. januára 2020.

(2) Ustanovenia § 42 ods. 6 a 7 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú pri platení preddavkov na zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2020.

§ 52zze

Prechodné ustanovenie k úprave
účinnej od 1. januára 2020

Ustanovenie § 11 ods. 2 písm. a) a b) v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použije po prvýkrát za zdaňovacie obdobie roka 2020.

§ 52zzf

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. januára 2020

Ustanovenia § 5 ods. 7 písm. b), § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu, § 19 ods. 2 písm. x) a § 21 ods. 1 písm. i) v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použijú na športovú činnosť dieťaťa podľa osobitného predpisu,^17c) ktorú dieťa vykonáva po 31. decembri 2019.

§ 52zzg

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. októbra 2020

(1) Ustanovenie § 41 ods. 8 v znení účinnom do 30. septembra 2020 sa použije u daňovníka, ak daňovník po skončení konkurzu vstúpil do likvidácie najneskôr 30. septembra 2020 alebo sa u neho pokračuje v likvidácii najneskôr do 30. septembra 2020.

(2) Ustanovenie § 41 ods. 14 sa použije na daňovníka, ktorému bola nariadená dodatočná likvidácia po 30. septembri 2020.

(3) Pri zrušení daňovníka bez likvidácie^153d) sa zdaňovacie obdobie končí dňom výmazu daňovníka z obchodného registra. Za toto zdaňovacie obdobie podáva daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 posledný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v obchodnom registri pred výmazom daňovníka z obchodného registra, oprávnený konať za daňovníka v rozsahu zapísanom v obchodnom registri pred výmazom daňovníka z obchodného registra a v lehote na podanie daňového priznania je povinný daň aj zaplatiť.

§ 52zzh

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2020

(1) Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. p) v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri zabezpečení ubytovania zamestnanca po 31. decembri 2019.

(2) Ustanovenie § 21 ods. 1 písm. f) v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2020.

(3) Ustanovenie § 26 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2020. Zmenu doby odpisovania podľa § 26 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2020 je možné vykonať aj pri tom majetku, ktorý sa odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2019, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

§ 52zzi

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2021

(1) Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. d) a j), § 13 ods. 2 písm. k) a § 30c ods. 5 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2021 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2020. Ustanovenie § 15 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu a písm. b) prvého bodu podbodu 1a. v časti, ktorá ustanovuje rozsah zdaniteľných príjmov (výnosov), v znení účinnom od 1. januára 2021, sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2020.

(2) Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. r) v znení účinnom od 1. januára 2021 sa prvýkrát použije na odpis pohľadávky alebo príslušenstva k pohľadávke, ku ktorému došlo v zdaňovacom období, v ktorom je daňovník považovaný za mikrodaňovníka a ide o odpis pohľadávky alebo príslušenstva k pohľadávke zahrnutých do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období, v ktorom je daňovník považovaný za mikrodaňovníka.

(3) Ustanovenie § 52zzb ods. 6 sa od 1. januára 2021 nepoužije.

(4) Vzor tlačiva daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typ A a typ B a vzor tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby uvedené v prílohách č. 1 až 3 k opatreniu Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. novembra 2018 č. MF/010685/2018-721, ktorým sa ustanovujú vzory tlačív daňových priznaní k dani z príjmov (oznámenie č. 338/2018 Z. z.) v znení opatrenia z 22. augusta 2019 č. MF/013624/2019-721 (oznámenie č. 344/2019 Z. z.) sa použijú pri podávaní daňových priznaní u daňovníkov, ktorým posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynul najneskôr 31. decembra 2020.

(5) Pri plnení registračnej povinnosti a oznamovacej povinnosti fyzická osoba, právnická osoba a daňovník uvedení v odsekoch 6 až 16, správca dane a finančné riaditeľstvo postupujú od 1. januára 2021 do 31. decembra 2022 podľa odsekov 6 až 16.

(6) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie. Na účely tohto zákona sa dňom získania povolenia na podnikanie alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky.

(7) Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 6, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o registráciu.

(8) Fyzická osoba a právnická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 6 alebo odseku 7, je povinná v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane. Ak táto osoba je už registrovaná podľa odseku 6 alebo odseku 7, je povinná, na účel vykonania zmien v registrácii, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stala platiteľom dane. Registračná povinnosť a oznamovacia povinnosť podľa prvej vety a druhej vety sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17

(9) Ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je registrovaná podľa odsekov 6 až 8, vznikla na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň. Ak táto fyzická osoba alebo právnická osoba už je registrovaná podľa odsekov 6 až 8, je povinná správcovi dane oznámiť vznik stálej prevádzkarne v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tejto fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikla stála prevádzkareň. Oznámenie o vzniku stálej prevádzkarne sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo, a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje

a) označenie daňovníka, ktorý podáva oznámenie, v rozsahu

    1. daňové identifikačné číslo,

    2. meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu v zahraničí, telefónne číslo a e-mailová adresa,

    3. obchodné meno alebo názov, adresa sídla v zahraničí, právna forma, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, telefónne číslo a e-mailová adresa,

    4. ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý podáva oznámenie,

b) údaje o stálej prevádzkarni daňovníka v rozsahu

    1. druh stálej prevádzkarne,

    2. názov,

    3. meno a priezvisko alebo názov zástupcu,

    4. adresa umiestnenia na území Slovenskej republiky,

    5. dátum vzniku stálej prevádzkarne,

    6. ďalšie údaje o stálej prevádzkarni daňovníka.

(10) Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, je povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí vzniknúť na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb pre neho pracujúcich na území Slovenskej republiky, a to do 30 dní po uzatvorení takejto zmluvy. Oznámenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje

a) označenie daňovníka, ktorý podáva oznámenie, v rozsahu

    1. daňové identifikačné číslo,

    2. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, telefónne číslo a e-mailová adresa,

    3. obchodné meno alebo názov, adresa sídla, telefónne číslo a e-mailová adresa,

    4. adresa umiestnenia stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky,

    5. ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý podáva oznámenie,

b) označenie daňovníka, s ktorým uzatvoril zmluvu, v rozsahu

    1. meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu v zahraničí,

    2. obchodné meno alebo názov, adresa sídla v zahraničí, právna forma,

    3. ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, s ktorým uzatvoril zmluvu,

c) údaje o uzatvorenej zmluve v rozsahu

    1. druh zmluvy,

    2. dátum uzatvorenia zmluvy,

    3. ďalšie údaje o uzatvorenej zmluve,

d) miesto na osobitné záznamy daňovníka.

(11) Držiteľ je povinný predložiť správcovi dane oznámenie o výške nepeňažného plnenia nad rozsah určený osobitným predpisom^37ab) a dátume jeho poskytnutia do konca mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo toto nepeňažné plnenie poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti okrem nepeňažných plnení oznamovaných podľa § 43 ods. 17, pričom ak ho poskytol

a) fyzickej osobe, tlačivo obsahuje aj jej meno, priezvisko, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom fyzická osoba poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo tejto fyzickej osoby, ak jej bolo pridelené,

b) právnickej osobe, tlačivo obsahuje aj jej obchodné meno alebo názov, adresu sídla a jej daňové identifikačné číslo.

(12) Výšku zdaniteľného nepeňažného plnenia, okrem nepeňažných plnení oznamovaných podľa § 43 ods. 17, je povinný oznámiť držiteľ príjemcovi v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol. Ak nepeňažné plnenie poskytol držiteľ prostredníctvom iného držiteľa, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie tohto plnenia, výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi tohto plnenia oznamuje tento iný držiteľ, ak sa držitelia písomne nedohodnú inak; to neplatí, ak je týmto držiteľom, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od držiteľa, zahraničná osoba.

(13) Registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy len podľa § 5, § 7 alebo § 8 alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43), alebo kombináciu týchto príjmov.

(14) Právnická osoba je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom jej vzniklo miesto skutočného vedenia na území Slovenskej republiky, za predpokladu, že táto právnická osoba nie je registrovaná podľa odsekov 6 až 9.

(15) Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa tohto zákona, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali. Ak nastali skutočnosti, ktoré majú za následok zrušenie registrácie, daňovník je povinný požiadať o zrušenie registrácie podľa osobitného predpisu.¹²⁸⁾ Ak vznikla daňovníkovi rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane podľa osobitného predpisu,¹⁵⁴⁾ daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.

(16) Ak fyzická osoba získava oprávnenie na podnikanie podľa osobitného predpisu²⁵⁾ na jednotnom kontaktnom mieste,¹⁵⁵⁾ registračnú povinnosť podľa odseku 6 a oznamovacie povinnosti si plní na tomto mieste. Fyzická osoba neuvedená v prvej vete a právnická osoba môže registračné povinnosti a oznamovacie povinnosti plniť prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, ak sa tak rozhodne.

(17) Ustanovenie § 11 ods. 12 v znení účinnom do 31. decembra 2020 sa poslednýkrát použije na zníženie základu dane daňovníka za zdaňovacie obdobie roka 2020. Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 12 v znení účinnom do 31. decembra 2020 je možné použiť aj preukázateľne zaplatenú úhradu za kúpeľnú starostlivosť v zdaňovacom období roka 2020, ktorá je realizovaná v zdaňovacích obdobiach rokov 2020 a 2021, ak aspoň jeden kalendárny deň bola kúpeľná starostlivosť poskytovaná v zdaňovacom období 2020.

(18) Ustanovenia § 22 ods. 6 písm. f) a § 26 ods. 12 v znení účinnom do 31. decembra 2020 sa poslednýkrát použijú v zdaňovacom období, ktoré končí najneskôr 31. decembra 2020, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri 2020, a u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v roku 2020 a skončí počas roka 2021, poslednýkrát k poslednému dňu tohto zdaňovacieho obdobia. Pri zmene doby odpisovania alebo pri zmene ročnej odpisovej sadzby je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2020, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

(19) Ustanovenie § 26 ods. 14 v znení účinnom do 31. decembra 2020 sa poslednýkrát použije v zdaňovacom období, ktoré končí najneskôr 31. decembra 2020, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri 2020, a u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v roku 2020 a skončí počas roka 2021, poslednýkrát k poslednému dňu tohto zdaňovacieho obdobia. Pri zmene doby odpisovania alebo pri zmene ročnej odpisovej sadzby je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2020, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

(20) Ustanovenie § 15 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu a písm. b) prvého bodu podbodu 1a. v časti, ktorá ustanovuje výšku zdaniteľných príjmov (výnosov), v znení účinnom od 1. januára 2021, sa prvýkrát použije v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2021.

§ 52zzj

Prechodné ustanovenia
účinné od 1. júla 2021

(1) Pri uplatnení daňového bonusu na vyživované dieťa postupuje daňovník od 1. júla 2021 do 31. decembra 2021 podľa odsekov 2 a 3 a § 33 ods. 2 až 10.

(2) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy¹²³⁾ alebo ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy¹²³⁾ a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom,⁵⁷⁾ pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti⁵⁷⁾ nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je

a) 22,17 eura mesačne,

b) dvojnásobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo šesť rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši šesť rokov veku, alebo

c) 1,7-násobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo šesť rokov veku a nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši 15 rokov veku; to neplatí, ak sa na vyživované dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa.

(3) Nárok na daňový bonus podľa odseku 2 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac júl 2021 a poslednýkrát za kalendárny mesiac december 2021.

§ 52zzk

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2022

(1) Ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) a f), § 6 ods. 1 písm. d) a ods. 7 a 8, § 12 ods. 4 až 6 a ods. 7 písm. c), § 14 ods. 4 a 5, § 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu, § 17j, § 30 ods. 3 a 4, § 44 ods. 2 a § 49a ods. 9 až 11 v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát uplatnia v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2022.

(2) Oznámenie podľa § 49a ods. 9 v rozsahu údajov podľa § 49a ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2022 je povinný podať aj spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti, príjemca príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemca príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity, ktorý spĺňa podmienky podľa § 17j ods. 3, ak je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárom komanditnej spoločnosti, príjemcom príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcom príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity k 31. decembru 2021 a aj po 31. decembri 2021, a to najneskôr do 31. januára 2022. Ak toto oznámenie nepodá, uplatní sa postup podľa § 49a ods. 10 v znení účinnom od 1. januára 2022.

(3) Ustanovenie § 49a ods. 1 až 8 v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát uplatní v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2023.

(4) Ustanovenia § 3 ods. 1 písm. h), § 15 písm. a) šiesteho bodu a siedmeho bodu, § 49 ods. 3 písm. b), § 51h a 51i v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát použijú na sumu príjmu priraditeľného daňovníkovi z výsledku hospodárenia kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vykázaného za zdaňovacie obdobie končiace počas roka 2022.

 

Komentár k § 52zzk

-   odseky 1 a 2 riešia účinnosť ustanovení týkajúcich sa reverzných hybridných subjektov

§ 52zzl

Prechodné ustanovenia účinné
od 1. januára 2021

(1) Pre daňovníka, ktorému bolo do 31. decembra 2020 vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci obsahujúce nárok na úľavu na dani podľa osobitného predpisu,¹⁵⁶⁾ a ktorý si môže uplatňovať úľavu na dani podľa rozhodnutia o schválení investičnej pomoci alebo rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci aj po 31. decembri 2019, sa do lehoty na začatie uplatňovania úľavy na dani podľa § 30a ods. 4 nezapočítava obdobie rokov 2020 až 2022.

(2) Pre daňovníka, ktorému bolo do 31. decembra 2020 vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci obsahujúce nárok na úľavu na dani podľa osobitného predpisu,¹⁵⁶⁾ a ktorý si môže uplatňovať úľavu na dani aj po 31. decembri 2019, sa do lehoty, počas ktorej má nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa § 30a ods. 4, nezapočítavajú tri bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom prvé z týchto zdaňovacích období začalo plynúť v roku 2020.

 

Komentár k § 52zzl

Vplyvom obdobia pandémie došlo z dôvodu jej negatívneho vplyvu na podnikateľské subjekty vrátane subjektov, ktorým bola poskytnutá úľava na dani, k úpravám ZDP týkajúcich sa práve lehôt na začatie uplatňovania daňovej úľavy a 10 ročnej lehoty na uplatňovanie daňovej úľavy, a to zákonom č. 420/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o investičnej pomoci s účinnosťou od 1. 1. 2021 – novela zákona o regionálnej investičnej pomoci reagovala na situáciu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19, ktorá zásadným a nepredvídateľným spôsobom ovplyvnila prijímateľov investičnej pomoci a ich schopnosť plniť povinnosti a podmienky vyplývajúce z rozhodnutí o poskytnutí, resp. schválení investičnej pomoci. Zákonom sa zmiernili niektoré podmienky investičnej pomoci z hmotného a časového hľadiska. Súčasťou tohto zákona bola aj novela ZDP, ktorej cieľom bolo aby maximálna dĺžka čerpania úľavy na dani reflektovala situáciu v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Prechodné ustanovenie § 52zzl stanovilo, že u daňovníka, ktorému bolo do 31. 12. 2020 vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa zákona č. 561/2007 Z. z. alebo rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa zákona č. 57/2018 Z. z.:

–   sa do lehoty na začatie uplatňovanie daňovej úľavy do 3 rokov nezapočítava obdobie rokov 2020 až 2022;

–   sa do lehoty, počas ktorej môže daňovník uplatňovať daňovú úľavu nezapočítava obdobie 3 rokov bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvé z týchto zdaňovacích období začalo plynúť v roku 2020.

 

Príklad

Daňovníkovi bolo vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci v roku 2011 a v tom istom roku začal daňovník uplatňovať daňovú úľavu.

V ktorých rokoch si bude uplatňovať daňovník daňovú úľavu?

Daňovník si uplatňoval daňovú úľavu v rokoch 2011 až 2019, čo predstavuje 9 bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov. V súlade s § 52zzl sa do lehoty 10 bezprostredne po sebe nasledujúce roky nezapočítavajú 3 bezprostredne po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom prvé toto zdaňovacie obdobie začalo plynúť v roku 2020, t. j. nezapočítavajú sa roky 2020 až 2022. V nadväznosti na prechodné ustanovenie § 52zzs sa do lehoty 10 rokov na uplatňovanie daňovej úľavy nezapočítavajú ani roky 2023 a 2024. Posledný rok uplatňovania daňovej úľavy, t. j. 10 rok uplatňovania daňovej úľavy bude v roku 2025. V tomto prípade si daňovník mohol uplatňovať daňovú úľavu najdlhšie počas rokov 2011 až 2025, t. j. počas 15 rokov.

 

Príklad

Daňovníkovi bolo v septembri 2020 vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci. Daňovú úľavu začal čerpať v roku 2022. V roku 2026 dosiahol daňovú stratu.

Je možné predĺžiť si uplatňovanie daňovej úľavy z dôvodu dosiahnutia daňovej straty?

Daňovník môže čerpať daňovú úľavu maximálne 10 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Daňovník sa môže rozhodnúť začať čerpať daňovú úľavu v prvých štyroch zdaňovacích obdobiach od poskytnutia investičnej pomoci, pričom v nadväznosti na prechodné ustanovenia § 52zzl a § 52zzs sa roky 2020 až 2024 do tejto lehoty nezapočítavajú. V tomto prípade však daňovník začal čerpať úľavu na dani už v roku 2022. Podmienka čerpania daňovej úľavy počas 10 bezprostredne po sebe nasledujúcich podmienok je však fixná, t. j. bez ohľadu na skutočnosť, v koľkých zdaňovacích obdobiach by daňovník dosiahol daňovú stratu, čerpanie úľavy nemôže presiahnuť stanovený 10-ročný limit. V tomto prípade sa roky 2022 až 2025 nezapočítavajú do 10 ročnej lehoty ale lehota začína plynúť aj rokom 2026 a posledným zdaňovacím obdobím, v ktorom si môže daňovník uplatniť úľavu na dani je rok 2035. Žiadne z ustanovení § 30a ZDP neobmedzuje možnosť čerpanie úľavy prerušiť a následne v ňom pokračovať znova, t. j. bez ohľadu nato v koľkých zdaňovacích obdobiach daňovník dosiahne daňovú stratu, môže si úľavu na dani posledný krát uplatniť v zdaňovacom období 2035.

§ 52zzm

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2022

(1) Ustanovenie § 18 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát použije na žiadosti podané po doručení oznámenia o indexe daňovej spoľahlivosti daňovému subjektu.

(2) Ustanovenie § 39 ods. 11 v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát použije pri prehľade za kalendárny mesiac december 2021, ktorý je zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný podať do konca kalendárneho mesiaca január 2022.

(3) Ustanovenia § 22 ods. 6 písm. e), § 25 ods. 2, § 30e a príloha č. 3 v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát uplatnia na hmotný majetok, počítačový program (softvér) a iný majetok zaradený do užívania alebo zaradený do obchodného majetku v období, na ktoré sa vypracováva investičný plán, pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr po 31. decembri 2021.

(4) Ustanovenie § 30c ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát uplatní na výdavky (náklady) na výskum a vývoj vynaložené v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2022.

(5) Ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a) v časti, ktorá ustanovuje vek vyživovaného dieťaťa, v znení účinnom od 1. januára 2022, sa uplatní pri vykonaní ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2021.

§ 52zzn

Prechodné ustanovenia účinné
od 1. júla 2022

(1) Pri uplatňovaní daňového bonusu od 1. júla 2022 do 31. decembra 2022 postupuje daňovník spôsobom podľa odsekov 2 až 16, ak nie je vyšší nárok na daňový bonus vypočítaný spôsobom podľa § 33 v znení účinnom do 30. júna 2022.

(2) Pri priznaní daňového bonusu za kalendárne mesiace júl 2022 až december 2022 zamestnávateľ postupuje spôsobom podľa odseku 1 a § 35 ods. 5 prvej vety v znení účinnom od 1. júla 2022, ak nie je vyšší nárok na daňový bonus vypočítaný spôsobom podľa § 33, § 35 ods. 5 a 7 a § 36 ods. 5 v znení účinnom do 30. júna 2022. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane pri ročnom zúčtovaní podľa § 38, nárok na daňový bonus za kalendárne mesiace júl 2022 až december 2022, ktorý by vznikol podľa odsekov 3 až 14, porovná s nárokom na daňový bonus podľa § 33, § 35 ods. 5 a 7 a § 36 ods. 5 v znení účinnom do 30. júna 2022 a prizná zamestnancovi nárok na daňový bonus za kalendárne mesiace júl 2022 až december 2022, ktorý je pre neho výhodnejší. Pri vyplatení rozdielu medzi vyššou sumou nároku podľa prvej vety a výškou vyplateného daňového bonusu za kalendárne mesiace júl 2022 až december 2022 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupuje podľa § 38 ods. 6. Zamestnanec, ktorý nepožiada zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania podľa § 38, postupuje obdobne v daňovom priznaní.

(3) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom,⁵⁷⁾ pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti⁵⁷⁾ nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je

a) 40 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku, alebo

b) 70 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku; to neplatí, ak sa na vyživované dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa osobitného predpisu.^126a)

(4)  Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.¹²⁵⁾ Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.^125a)

(5) Daňovník, ktorý je rodič dieťaťa alebo u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti,⁵⁷⁾ môže si uplatniť daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak manžel (manželka) tohto dieťaťa nemá za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a).

(6) Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 4 vyživujú v domácnosti⁵⁷⁾ viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 7 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

(7) Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v období od 1. júla 2022 do 31. decembra 2022, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov podľa § 5 len o sumu daňového bonusu podľa odsekov 3, 8 a 9 za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(8) Nárok na daňový bonus podľa odseku 3 možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta z polovice základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo do výšky ustanoveného percenta polovice základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, alebo ich úhrnu, takto:

Počet vyživovaných detí	Percentuálny limit polovice základu dane (čiastkového základu dane)
1	20 %
2	27 %
3	34 %
4	41 %
5	48 %
6 a viac	55 %.

 

 

(9) Daňovník, ktorý začal vykonávať závislú činnosť, z ktorej dosahuje zdaniteľné príjmy podľa § 5, alebo ktorý začal vykonávať činnosť, z ktorej dosahuje zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2, počnúc 1. júlom 2022 môže uplatniť daňový bonus najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, alebo ich úhrnu, za príslušné zdaňovacie obdobie podľa odseku 8.

(10) Daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa tohto zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku;¹²⁶⁾ ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 35 ods. 5 a 7 alebo § 36 ods. 5 v znení účinnom od 1. júla 2022 alebo postup podľa § 38.

(11) Ak daňovník v období od 1. júla 2022 do 31. decembra 2022 poberal zdaniteľné príjmy podľa § 5 a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal daňový bonus len v pomernej časti a v tomto zdaňovacom období daňovník vykázal aj základ dane podľa § 6 ods. 1 a 2, môže si zostávajúcu pomernú časť daňového bonusu nepriznanú zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, uplatniť pri podaní daňového priznania.

(12) Daňový bonus podľa odsekov 3 až 11 si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

(13) Nárok na daňový bonus podľa odsekov 1 až 12 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac júl 2022 a poslednýkrát za kalendárny mesiac december 2022.

(14) Suma daňového bonusu podľa odsekov 1 až 13 je od dane oslobodená.

(15) Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene počtu vyživovaných detí, na ktoré sa uplatňuje daňový bonus, výška nároku na daňový bonus sa uplatní ako úhrn nárokov na daňový bonus vypočítaných podľa odseku 8 stanovených v pomernej výške zodpovedajúcej počtu mesiacov, v ktorých daňovník vyživoval príslušný počet detí, na ktoré si uplatňuje daňový bonus.

(16) Ak bol daňovníkovi v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnávateľom priznaný vyšší nárok na daňový bonus podľa tohto zákona ako mu vznikne pri prepočítaní po skončení zdaňovacieho obdobia, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus.

 

Komentár k § 52zzn

Prechodné ustanovenie rieši novú úpravu týkajúcu sa výpočtu a podmienok pri uplatňovaní daňového bonusu v období od 1. 7. 2022 do 31. 12. 2022.

§ 52zzo

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2023

(1) Nárok na daňový bonus podľa § 33 ods. 1 a 6 v znení účinnom od 1. januára 2023 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac január 2023.

(2) Ustanovenie § 52zd ods. 7 prvej vety a druhej vety sa od 1. januára 2023 neuplatňuje.

 

Komentár k § 52zzo

Prechodné ustanovenie sa týka uplatnenia daňového bonusu.

Bližšie v komentári k § 33 ZDP.

§ 52zzp

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2023

(1) Úpravy základu dane podľa § 17 ods. 2 písm. d), ktoré vyplývajú z osobitného predpisu,¹⁵⁷⁾ poisťovňou, pobočkou poisťovne iného členského štátu a pobočkou zahraničnej poisťovne sa zahrnú do základu dane rovnomerne počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré začína najskôr 1. januára 2023, najneskôr však do konca druhého zdaňovacieho obdobia, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, ktoré začalo najskôr 1. januára 2023. Pri zrušení technických rezerv vytvorených k 31. decembru 2022 podľa § 20 ods. 8 v znení účinnom do 31. decembra 2022 poisťovňou, pobočkou poisťovne iného členského štátu a pobočkou zahraničnej poisťovne sa neuplatní § 17 ods. 15 prvá veta.

(2) Ustanovenie § 33 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2023 sa prvýkrát použije pri vykonaní ročného zúčtovania alebo podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023.

(3) Pri uplatnení daňového bonusu na vyživované dieťa postupuje daňovník od 1. januára 2023 do 31. decembra 2024 podľa odsekov 4 a 5 a § 33 ods. 2 až 12.

(4) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom,⁵⁷⁾ pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti⁵⁷⁾ nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je

a) 50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 18 rokov veku, alebo

b) 140 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 18 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku; to neplatí, ak sa na vyživované dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa osobitného predpisu.^126a)

(5) Nárok na daňový bonus podľa odseku 4 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac január 2023 a poslednýkrát za kalendárny mesiac december 2024.

(6) Nárok na daňový bonus podľa § 33 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2023 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac január 2025.

(7) Ustanovenia § 52zd ods. 7 prvej vety a druhej vety a § 52zzo sa od 1. januára 2023 neuplatňujú.

(8) Ustanovenie § 39 ods. 9 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2023 sa prvýkrát použije pri podaní hlásenia po 31. decembri 2022.

 

Komentár k § 52zzp

-   odsek 1 Úpravy základu dane poisťovne, pobočky poisťovne iného členského štátu alebo pobočky zahraničnej poisťovne pri prvotnom uplatnení štandardov IFRS 9 a 17 z dôvodu zmeny účtovnej metódy, ktorou je aj zmena vo vykazovaní poistných zmlúv, zmeny vykázané vo vlastnom imaní, ktoré by mali vplyv na zdaniteľné príjmy alebo daňové výdavky sa zahrnú do základu dane rovnomerne počas 3 zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré začína najskôr 1. 1. 2023 a najneskôr v druhom zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. 1. 2023. Podľa IFRS 17 poisťovne začnú uplatňovať IFRS na ročné obdobia vykazovania začínajúce 1. januára 2023 alebo neskôr. Na základe uvedeného úpravy základu dane z dôvodu prvotnej aplikácie IFRS 9 a 17 sa u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je

a)  kalendárny rok – počas zdaňovacích období 2023, 2024 a 2025,

b)  hospodársky rok – počas zdaňovacích období 2023/2024, 2024/2025 a 2025/2026.

Zároveň je potrebné si uvedomiť, že ak by poisťovňa z nejakého dôvodu mala skrátené zdaňovacie obdobie, aj v tomto skrátenom zdaňovacom období je povinná zahrnúť 1/3 vyčíslenej zmeny vyplývajúcej z prvotnej aplikácie IFRS 9 a 17.

Pri prvotnom uplatnení štandardu z dôvodu zmeny účtovnej metódy poisťovňa neuplatní postup podľa prvej vety § 17 ods. 15 ZDP, t. j. poisťovňa nebude zvyšovať základ dane v súvislosti so zrušením rezerv, ktoré sa účtujú prostredníctvom účtu nerozdelený zisk minulých období, ak tvorba týchto rezerv bola zároveň daňovo uznaná.

 

Príklad

Poisťovňa so zdaňovacím obdobím hospodársky rok vyčíslila sumu, ktorá v dôsledku zmeny účtovnej metódy podľa IFRS 17 zvýšila vlastné zdroje a táto zmena ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky vo výške 210 000 eur.

Ako bude túto sumu poisťovňa zahŕňať do základu dane?

Podľa prechodného ustanovenia § 52zzp ods. 1 sa takáto suma zahŕňa do základu dane rovnomerne počas 3 zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím začínajúcim najskôr 1. januára 2023. V tomto prípade poisťovňa bez zmeny zdaňovacieho obdobia zahrnie sumu rovnomerne vo výške 70 000 eur v zdaňovacích obdobiach 2023/2024, 2024/2025 a 2025/2026.

 

Príklad

Poisťovňa so zdaňovacím obdobím kalendárny rok vyčíslila sumu, ktorá v dôsledku zmeny účtovnej metódy podľa IFRS 17 zvýšila vlastné zdroje a táto zmena ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky vo výške 210 000 eur.

Ako bude túto sumu poisťovňa zahŕňať do základu dane, ak v roku 2024 začala uplatňovať hospodársky rok počnúc 1. aprílom?

Podľa prechodného ustanovenia § 52zzp ods. 1 sa takáto suma zahŕňa do základu dane rovnomerne počas 3 zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím začínajúcim najskôr 1. januára 2023. ZDP nestanovuje, že zdaňovacie obdobie, v ktorom sa má suma zahrnúť musí byť štandardné zdaňovacie obdobie v dĺžke 12 mesiacov. Na základe uvedeného sa suma bude zahrnovať do základu dane nasledovne:

–   70 000 eur v zdaňovacom období kalendárny rok 2023,

–   70 000 eur v zdaňovacom období od 1. 1. 2023 do 31. 3. 2024 a

–   70 000 eur v zdaňovacom období od 1. 4. 2024 do 31. 3. 2025.

§ 52zzpa

Prechodné ustanovenie
účinné od 1. mája 2023

Pri uplatnení daňového bonusu na vyživované dieťa podľa § 52zzp ods. 4 písm. b) sa od 1. mája 2023 neprihliada na poskytnutie dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa osobitného predpisu.^126a)

 

Komentár k § 52zzp a § 52zzpa

-   odseky 2 až 8 riešia uplatnenia nových úprav týkajúcich sa daňového bonusu.

Najvýznamnejšou úpravou je zmena výšky daňového bonusu špeciálne pre rok 2023 a 2024, podľa ktorej je suma daňového bonusu pre rok 2023 a 2024, o ktorú sa znižuje daň, je

a)  50 € mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 18 rokov veku, alebo

b)  140 € mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 18 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku; to neplatí, ak sa na vyživované dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Od 1. 5. 2023 sa na poskytnutie dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa neprihliada (§ 52zzpa ZDP).

Nárok na daňový bonus podľa odseku 4 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac január 2023 a poslednýkrát za kalendárny mesiac december 2024.

Nárok na daňový bonus podľa § 33 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2023 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac január 2025.

§ 52zzpb

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. augusta 2023

Daňová povinnosť vzťahujúca sa k § 3 ods. 1 písm. h), § 15 písm. a) šiesteho bodu v časti týkajúcej sa § 51h ods. 5 a siedmeho bodu, § 49 ods. 3 písm. b), § 51h a 51i v znení účinnom do 31. júla 2023, zaniká dňom 1. augusta 2023; ak bola daň zodpovedajúca tejto daňovej povinnosti uhradená, považuje sa od 1. augusta 2023 za daňový preplatok podľa osobitného predpisu.¹²⁸⁾

 

Komentár k § 52zzpb

 

Ide o úpravu zákonom č. 278/2023 Z. z., ktorej cieľom bolo s účinnosťou od 1. 8. 2023 zrušiť všetky úpravy súvisiace s CFC pravidlami vypustené zo ZDP, pričom prechodné ustanovenie § 52zzpb upravilo, že „daňová povinnosť vzťahujúca sa k § 3 ods. 1 písm. h), § 15 písm. a) šiesteho bodu v časti týkajúcej sa § 51h ods. 5 a siedmeho bodu, § 49 ods. 3 písm. b), § 51h a 51i v znení účinnom do 31. júla 2023, zaniká dňom 1. augusta 2023 a v prípade, ak bola daň zodpovedajúca tejto daňovej povinnosti uhradená, považuje sa od 1. augusta 2023 za daňový preplatok podľa osobitného predpisu, ktorým je daňový poriadok.“

§ 52zzr

Prechodné ustanovenie k úprave
účinnej od 1. januára 2024

Ustanovenie § 17k v znení účinnom od 1. januára 2024 sa použije prvýkrát na čisté úrokové náklady plynúce na základe zmlúv uzatvorených po 31. decembri 2023, vrátane dodatkov uzatvorených po 31. decembri 2023 k zmluvám, ktoré boli uzatvorené do 31. decembra 2023.

 

Komentár k § 52zzr

Pravidlo o obmedzení úrokových nákladov podľa § 17k sa v súlade s prechodným ustanovením § 52zzr uplatní na čisté úrokové náklady, ktorých súčasťou budú úrokové náklady a výnosy plynúce na základe zmlúv uzatvorených po 31. 12. 2023, t. j. ak pôjde o úrokové náklady a výnosy vznikajúce na základe zmlúv, ktoré boli uzatvorené do 31. 12. 2023 tieto od 1. 1. 2024 do výpočtu čistých úrokových nákladov vstupovať nebudú. Výnimku predstavujú úrokové náklady a výnosy plynúce z dodatkov zmlúv uzatvorených do 31. 12. 2023, ak tieto dodatky boli uzatvorené od 1. 1. 2024.

 

Príklad

Daňovník – právnická osoba v zdaňovacom období 2024 účtovala úrokové náklady na základe zmluvy o poskytnutí úveru uzatvorenej v roku 2023, zmluvy o poskytnutí úveru uzatvorenej v roku 2024 a dodatku k zmluve o poskytnutí úveru zatvorenému v roku 2024, pričom k uzatvoreniu pôvodnej zmluvy došlo v roku 2022.

Ktoré úrokové náklady podliehajú pravidlu o obmedzení úrokových nákladov podľa § 17k?

V súlade s prechodným ustanovením § 52zzr sa pravidlo limitácie úrokových nákladov použije na čisté úrokové náklady, do ktorých sú zahrnuté úrokové náklady plynúce na základe zmlúv uzatvorených po 31. 12. 2023 vrátane úrokových nákladov, ktoré plynú na základe dodatkov zmlúv uzatvorených do 31. 12. 2023, ak k uzatvoreniu tohto dodatku dôjde od 1. 1. 2024. Na základe uvedeného do čistých úrokových nákladov podľa § 17k sa nebudú u daňovníka zahŕňať iba úrokové náklady plynúce zo zmluvy o poskytnutí úveru uzatvorenej v roku 2023. Všetky ostatné úrokové náklady budú podliehať pravidlu obmedzenia úrokových nákladov.

§ 52zzs

 Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. mája 2023

(1) Pre daňovníka, ktorému bolo do 31. decembra 2022 vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci, obsahujúce nárok na úľavu na dani podľa osobitného predpisu,156) a ktorý si môže uplatňovať úľavu na dani podľa rozhodnutia o schválení investičnej pomoci alebo rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci aj po 31. decembri 2022, sa do lehoty na začatie uplatňovania úľavy na dani podľa § 30a ods. 4 nezapočítavajú zdaňovacie obdobia plynúce v rokoch 2023 a 2024.

(2)  Pre daňovníka, ktorému bolo do 31. decembra 2022 vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci, obsahujúce nárok na úľavu na dani podľa osobitného predpisu,156) a ktorý si môže uplatňovať úľavu na dani aj po 31. decembri 2022, sa do lehoty, počas ktorej má nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa § 30a ods. 4, nezapočítavajú tri bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom prvé z týchto zdaňovacích období začalo plynúť v roku 2023.

 

Komentár k § 52zzs

Vplyvom obdobia energetickej krízy došlo z dôvodu jej negatívneho vplyvu na podnikateľské subjekty vrátane subjektov, ktorým bola poskytnutá úľava na dani, k úpravám ZDP týkajúcich sa práve lehôt na začatie uplatňovania daňovej úľavy a 10 ročnej lehoty na uplatňovanie daňovej úľavy a to zákonom č. 123/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o investičnej pomoci s účinnosťou od 1. 5. 2023 – zákon reagoval na pretrvávajúcu energetickú krízu a jej negatívne dôsledky, ktoré zasiahli aj podnikateľské subjekty. S cieľom zmiernenia niektorých podmienok na poskytnutie regionálnej investičnej pomoci a súvisiacich povinnosti z hmotného a časového hľadiska a motivovania investorov k realizácii nových investícii a k umiestneniu svojich nových investícií v SR sa novelizoval aj ZDP. Prechodné ustanovenie § 52zzs vymedzilo, že u daňovníka, ktorému bolo do 31. 12. 2022 vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa zákona č. 561/2007 Z. z. alebo rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci obsahujúce nárok na úľavu na dani podľa zákona č. 57/2018 Z. z. a ktorý si môže uplatňovať úľavu na dani podľa rozhodnutia o schválení investičnej pomoci alebo rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci aj po 31. 12. 2022:

–   sa do lehoty na začatie uplatňovanie úľavy na dani do 3 rokov nezapočítava obdobie rokov 2023 a 2024,

–   sa do lehoty, počas ktorej môže daňovník uplatňovať úľavu na dani nezapočítava obdobie 3 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvé z týchto zdaňovacích období začalo plynúť v roku 2023.

 

Príklad

Kedy uplynie daňovníkovi lehota na začatie uplatňovania úľavy na dani, ak bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie Ministerstva hospodárstva SR o schválení investičnej pomoci:

a)  v novembri 2018,

b)  v marci 2019,

c)  v júli 2020,

d)  apríli 2021,

e)  novembri 2022,

f)  máji 2023?

a)  Za štandardných podmienok (ak by nebolo obdobie pandémie a energetická kríza) by daňovník bol povinný začať uplatňovať 10 ročnú lehotu na uplatňovanie daňovej úľavy v zdaňovacom období 2021, pričom posledné zdaňovacie obdobie, v ktorom by si mohol daňovník uplatniť daňovú úľavu by bolo zdaňovacie obdobie 2030. Daňovníkovi bolo vydané rozhodnutie MH SR o schválení investičnej pomoci, ktorej súčasťou je aj poskytnutie úľavy na dani v novembri 2018. Vzhľadom na skutočnosť, že v rokoch 2020 až 2024 neplynie lehota, do 3 ročnej lehoty na začatie uplatňovania úľavy na dani sa počítajú zdaňovacie obdobia 2019, 2025 a 2026. Zdaňovacie obdobie 2026 je považované za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula lehota „3 roky od vydania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci“. Posledný rok, v ktorom si môže uplatniť daňovník daňovú úľavu je rok 2035.

b)  Daňovníkovi bolo vydané rozhodnutie MH DR v marci 2019. Keďže v rokoch 2020 až 2024 neplynie lehota na začatie uplatňovania úľavy na dani, lehota 3 rokov od vydania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci sa začína počítať v roku 2025. Lehota „3 rokov od vydania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci“, t. j. lehota, v ktorom si daňovník musí začať uplatňovať úľavu na dani spadá do roku 2027. Posledný rok, v ktorom si môže uplatniť daňovník daňovú úľavu, je rok 2036.

c)  Daňovníkovi bolo vydané rozhodnutie MH SR v júli 2020. V tomto prípade 3 ročná lehota na začatie uplatňovania úľavy na dani ako aj 10 ročná lehota uplatňovania daňovej úľavy je rovnaká ako v písm. b).

d)  Daňovníkovi bolo vydané rozhodnutie MH SR v apríli 2021. Prechodné ustanovenie § 52zzl sa na daňovníka nevzťahuje. Keďže ustanovenie § 52zzs sa vzťahuje na rozhodnutia MH SR vydané do 31. 12. 2022 je možné ho uplatniť aj na tohto daňovníka. Keďže v rokoch 2023 a 2024 neplynie lehota, do 3 ročnej lehoty na začatie uplatňovania úľavy na dani sa počítajú zdaňovacie obdobia 2022, 2025 a 2026. Zdaňovacie obdobie 2026 je považované za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula lehota „3 roky od vydania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci“. Posledný rok, v ktorom si môže uplatniť daňovník daňovú úľavu je rok 2035.

e)  Daňovníkovi bolo vydané rozhodnutie MH SR v novembri 2022. Na tohto daňovníka je možné uplatniť len prechodné ustanovenie 52zzs. Keďže v rokoch 2023 a 2024 neplynie lehota na začatie uplatňovania úľavy na dani, lehota 3 rokov od vydania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci sa začína počítať v roku 2025. Lehota „3 rokov od vydania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci“ spadá do roku 2027. Posledný rok, v ktorom si môže uplatniť daňovník daňovú úľavu je rok 2036.

f) Daňovníkovi bolo vydané rozhodnutie MH SR v máji 2023. Prechodné ustanovenie § 52zzs sa vzťahuje iba na rozhodnutia MH SR vydané do 31. 12. 2022, t. j. na tohto daňovníka nie je možné ho aplikovať. Do lehoty 3 rokov od vydania rozhodnutia o schválení investičné pomoci sa započítavajú roky 2024, 2025 a 2026. Zdaňovacie obdobie 2026 je považované za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula lehota „3 rokov od vydania tohto rozhodnutia“ a zároveň za zdaňovacie obdobie, ktorým začína plynúť 10 ročná lehota na uplatnenie úľavy na dani. Posledný rok, v ktorom si môže daňovník uplatniť daňovú úľavu je rok 2035.

Dátum vydania rozhodnutia MH SR	Roky započítavané do 3 ročnej lehoty na začatie uplatňovania úľavy na dani	10 ročná lehota uplatňovania úľavy na dani
November 2018	2019, 2025, 2026	2026 až 2035
Marec 2019	2025, 2026, 2027	2027 až 2036
Júl 2020	2025, 2026, 2027	2027 až 2036
Apríl 2021	2022, 2025, 2026	2026 až 2035
November 2022	2025, 2026, 2027	2027 až 2036
Máj 2023	2024, 2025, 2026	2026 až 2035

 

§ 52zzt

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným dňom vyhlásenia

Ustanovenie § 43 ods. 6 písm. d) v znení účinnom do dňa predchádzajúceho dňu vyhlásenia sa použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.

 

Komentár k § 52zzt

 

Predmetné ustanovenie rieši postup pri zrušení zdaňovania dlhopisov daňovníkom s ODP dosiahnutých zo zdrojov na území SR v prípadoch právnických osôb, ktorý mali možnosť rozhodnúť sa zrazenú daň z dlhopisov považovať za preddavok na daň a uviesť si ho v daňovom priznaní. Podľa tejto úpravy ustanovenie § 43 ods. 6 písm. d) v znení účinnom do dňa predchádzajúceho dňu vyhlásenia sa použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.

§ 52zzu

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. mája 2023

Postup podľa § 6 ods. 2 písm. e), § 43 ods. 3 písm. u) a § 43 ods. 14 v znení účinnom od 1. mája 2023 sa prvýkrát použije pri zdanení výnosov (príjmov) daňovníka plynúcich od 1. januára 2024.

 

Komentár k § 52zzu

 

V nadväznosti na zavedenie zdanenia príjmov z činnosti športových odborníkov daňou vyberanou zrážkou zákonom č. 128/2023 Z. z. účinným od 1. 5. 2023, prechodné ustanovenie rieši, že uvedené sa použije prvýkrát pri zdanení výnosov (príjmov) daňovníka plynúcich od 1. 1. 2024.

[Dňom 1. apríla 2024

§ 52zzv

Prechodné ustanovenie účinné
od 1. apríla 2024

Na účely uplatnenia daňových odpisov sa budovy a stavby, pri ktorých bolo podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. marca 2024 konanie začaté a právoplatne ukončené, a budovy a stavby, pri ktorých sa postupuje v súlade s osobitným predpisom¹⁵⁸⁾ a pri ktorých dochádza po 31. marci 2024 k zmene vymedzenia charakteru stavby, považujú za budovy a stavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. marca 2024.]

 

Komentár k § 52zzv

Podľa prechodného ustanovenia sa na účely uplatnenia daňových odpisov budovy a stavby, pri ktorých bolo podľa stavebného zákona do 31. marca 2024 konanie začaté a právoplatne ukončené, a budovy a stavby, pri ktorých sa postupuje v súlade o zákonom o výstavbe, pri ktorých bolo konanie začaté a neukončené a pri ktorých dochádza po 31. marci 2024 k zmene vymedzenia charakteru stavby, považujú za budovy a stavby podľa stavebného zákona, a to aj po 31. 3. 2024.

Na základe tohto prechodného ustanovenia, ak by sa napríklad stavba, pri ktorej bolo začaté aj právoplatne ukončené konanie podľa stavebného zákona, považovala podľa tohto stavebného zákona za drobnú stavbu a podľa zákona o výstavbe by sa táto stavba považovala za jednoduchú stavbu, na účely ZDP a uplatnenia daňových odpisov by sa táto stavba aj po 31. 3. 2024 považovala za drobnú stavbu, t. j. doodpisovala by sa ako drobná stavba. Rovnako by sa posudzovala stavba, pri ktorej sa začalo a neskončilo konanie podľa stavebného zákona do 1. 4. 2024 a pri ktorej sa aj od 1. 4. 2024 stále bude uplatňovať stavebný zákon. Pri stavbách, pri ktorých bude začaté a ukončené konanie podľa zákona o výstavbe, sa na účely uplatnenia daňových odpisov bude vychádzať z charakteru stavby ustanovenej podľa zákona o výstavbe.

§ 52zzw

Zrušený zákonom č. 530/2023 Z. z.

§ 52zzx

Prechodné ustanovenie k úpravám

účinným od 1. januára 2024

Ustanovenia § 2 písm. ai) až al), § 7 ods. 2 a 11, § 8 ods. 17, § 9 ods. 1 písm. k) a s), § 12 ods. 3 písm. a), § 13 ods. 1 písm. g), § 15 písm. a) piateho bodu, § 17 ods. 3 písm. n), § 17 ods. 43, § 25b ods. 1 písm. c), § 43 ods. 3 a 10, § 51e ods. 5 a 6 v znení účinnom od 1. januára 2024 sa použijú prvýkrát v zdaňovacom období, ktoré sa začína 1. januára 2024.

[Zákon č. 508/2023 Z. z.]

§ 52zzy

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2024

(1) Ustanovenie § 33a v znení účinnom do 31. decembra 2023 sa poslednýkrát použije na zmluvy o úvere na bývanie^57a) uzavreté najneskôr do 31. decembra 2023.

(2) Ustanovenie § 33a v znení účinnom od 1. januára 2024 sa prvýkrát použije na zmluvy o úvere na bývanie^57a) uzavreté najskôr po 31. decembri 2023.

(3) Pri uplatňovaní daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie^57a) z dôvodu nárastu úroku (ďalej len „daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky“) za zdaňovacie obdobie roka 2023 postupuje daňovník spôsobom podľa odsekov 4 až 13 a 15, ak neuplatní postup pre uplatnenie daňového bonusu podľa § 33a v znení účinnom do 31. decembra 2023.

(4) Daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky v zdaňovacom období roku 2023 vypočítaný z poskytnutého úveru na bývanie,^57a) na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie,^57a) na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie,^132b) ktorou je byt alebo rodinný dom slúžiace výlučne k jeho vlastnému trvalému bývaniu alebo k jeho vlastnému trvalému bývaniu spolu s blízkymi osobami,²⁾ ak má priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e za zdaňovacie obdobie roku 2022, najviac vo výške 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok 2022; priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e.

(5) Za tú istú zmluvu o úvere na bývanie^57a) sa považuje aj zmena tejto zmluvy, pričom ustanovenia osobitného predpisu^57a) tým nie sú dotknuté.

(6) Daňovým bonusom zo zvýšenia zaplatenej splátky podľa odseku 4 je suma vo výške 75 % z rozdielu medzi zaplatenou nižšou priemernou ročnou splátkou v zdaňovacom období roku 2022 a zaplatenou vyššou ročnou splátkou v zdaňovacom období roku 2023, najviac však do výšky 1 800 eur za rok. Spôsob výpočtu uvedený v prvej vete sa použije počas celého obdobia uplatňovania daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky. Ak k zmene výšky splátky dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia, daňovník má nárok na pomernú časť daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom došlo k zvýšeniu zaplatenej splátky oproti výške zaplatenej splátky v roku 2022 v mesačnej výške najviac 150 eur. Primerane sa postupuje aj pri uplatnení pomernej časti maximálnej sumy daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky uvedenej v prvej vete.

(7) Za zaplatenú ročnú splátku pre účely daňového bonusu podľa odseku 6 sa rozumie úhrn zaplatenej istiny a úroku dohodnutej v zmluve o úvere na bývanie podľa odseku 4.

(8) Ak je daňovník dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie,^57a) na ktorú si uplatňuje nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky, spolu s iným dlžníkom alebo spolu s inými viacerými dlžníkmi (ďalej len „spoludlžník“),

a)  priemerný mesačný príjem podľa odseku 4 dlžníka spolu so spoludlžníkom nesmie presiahnuť súčin počtu dlžníka a spoludlžníka a 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca podľa odseku 4,

b)  spoludlžníkovi nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky nevzniká.

(9) Nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky nevzniká daňovníkovi, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie,^57a) ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie,^57a) na ktorú sa uplatňuje nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky a na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a v znení účinnom do 31. decembra 2023.

(10) O sumu daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie,^57a) ktorá sa najskôr zníži o sumu daňového bonusu podľa § 33, ak si daňový bonus podľa § 33 uplatňuje.

(11) Daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa tohto zákona zníženej o daňový bonus podľa § 33. Ak suma dane zníženej o daňový bonus podľa § 33 vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie zníženej o daňový bonus podľa § 33, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku;¹²⁶⁾ ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa § 5 a ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 38. Daňovníkovi, ktorému vznikol nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky a ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie, daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky prizná a vyplatí na jeho žiadosť tento zamestnávateľ.

(12) Daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky podľa odsekov 4 až 11 si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

(13) Pre uplatnenie daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky podľa odsekov 4 až 12 sa rovnako použijú § 9 ods. 2 písm. n), § 32 ods. 10, § 37 ods. 5 a 6, § 38 ods. 4 až 7, § 39 ods. 6, ods. 9 písm. b) a ods. 15, § 40 ods. 9 až 12, § 46a a § 50 ods. 1 písm. a).

(14) Ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu,^131a) nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a v znení účinnom do 31. decembra 2023, podľa § 33a v znení účinnom od 1. januára 2024 alebo na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky podľa odsekov 4 až 12 mu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.

(15) Nárok na daňový bonus podľa § 33a v znení účinnom do 31. decembra 2023 nevzniká daňovníkovi, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie,^57a) ak je súčasne dlžníkom alebo spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie,^57a) na ktorú sa uplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33a v znení účinnom od 1. januára 2024.

(16) Finančné riaditeľstvo poskytuje Ministerstvu dopravy Slovenskej republiky na účely plnenia úloh v oblasti štátnej bytovej politiky súhrnné údaje o počte daňových subjektov, ktoré si uplatnili daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a v znení účinnom do 31. decembra 2023 alebo podľa § 33a v znení účinnom od 1. januára 2024 alebo daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky podľa odsekov 4 až 13 vrátane úhrnnej výšky uplatneného daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a v znení účinnom do 31. decembra 2023 alebo podľa § 33a v znení účinnom od 1. januára 2024 alebo daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky podľa odsekov 4 až 13 za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

 

Komentár k § 52zzy

-   odseky 1 a 2 rieši postup vo väzbe na zmeny prijaté ohľadne podmienok daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a ZDP zákonom č. 508/2023 Z. z. účinným od 1. 1. 2024, a to tak, že podmienky uvedené v § 33a účinnom do 31. 12. 2023 sa stále budú uplatňovať na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté do 31. 12. 2023 a nové podmienky uvedené v § 33a v znení účinnom od 1. 1. 2024 sa začnú uplatňovať až na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté po 31. 12. 2023.

-   odseky 3 až 13 riešia úpravy týkajúce sa nového daňového bonusu zo zvýšenej splátky

Daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky si daňové subjekty môžu uplatniť za rok 2023 v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní.

Z dôvodu, že podpora štátu formou daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky sa týka len roku 2023, legislatívna úprava je uvedená v prechodnom ustanovení § 52zzy novely ZDP schválenej v decembri roku 2023.

 

Cieľom doplnenia ustanovení o daňovom bonuse na zvýšené splátky hypotéky je zmierniť inflačný dopad pre úvery na bývanie formou zavedenia nového daňového bonusu odpočítateľného v roku 2023, pričom navrhovaný daňový bonus sa bude týkať všetkých úverov na bývanie, pri ktorých došlo k zvýšeniu zaplatenej splátky v roku 2023 oproti splátke v roku 2022, ak daňovník splnil aj ostatné zákonom stanovené podmienky.

Daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky v zdaňovacom období 2023 vypočítaný z poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom slúžiace výlučne k jeho vlastnému trvalému bývaniu alebo k jeho vlastnému trvalému bývaniu spolu s blízkymi osobami, ak má priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, § 6 a § 8 (príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu a ostatné príjmy) a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 (príjmy z kapitálového majetku) a § 51e (podiely na zisku, vyrovnacie podiely a podiely na likvidačnom zostatku) za zdaňovacie obdobie 2022, najviac vo výške 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za rok 2022, čo je suma 2 086,40 eura a (1,6 x 1 304). Priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, § 6a a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a § 51e.

Za tú istú zmluvu o úvere na bývanie sa považuje aj zmena tejto zmluvy, pričom ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je zákon o úveroch na bývanie tým nie sú dotknuté.

Práve vo väzbe uplatnenia daňového bonusu, či už na zaplatené úroky alebo zo zvýšenej splátky, a zákonnej podmienky upravujúcej, že daňové bonusy sa poskytujú na „základe jednej zmluvy o úvere na bývanie“, je potrebné upozorniť na rozdiel pri zohľadnení refinancovanej zmluvy pri posudzovaní nároku na predmetné daňové bonusy, ktorý vychádza z materiálnej podstaty účelu pomoci, a to:

–   v prípade bonusu na zaplatené úroky (bonus pre mladých) bolo cieľom podpory pomôcť pri obstaraní nehnuteľnosti na bývanie, preto je bonus uplatňovaný na jednu zmluvu o úvere na bývanie, ktorou sa zabezpečilo financovanie obstarania predmetnej nehnuteľnosti,

–   v prípade daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky bolo cieľom podpory pomôcť pri zvýšení splátky úveru z dôvodu nárastu úrokovej sadzby, preto je bonus uplatňovaný na jednu zmluvu, vo vzťahu ku ktorej došlo k nárastu splátky.

Z uvedeného dôvodu je možné v prípade daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky tento uplatniť aj v prípadoch, ak išlo o úver na bývanie, ktorý bol refinancovaný z inej banky.

Avšak za refinancovaný úver, pri ktorom je možné uplatňovať nárok na tento daňový bonus je považovaný výlučne také refinancovanie, kde je určený aspoň jeden z účelov uvedených v § 1 ods. 6 a 7 zákona o úveroch na bývanie, a to

–   nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo jej časti,

–   výstavbu tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo

–   zmenu dokončenej stavby určenej na bývanie.

Daňovým bonusom zo zvýšenia zaplatenej splátky je suma vo výške 75 % z rozdielu medzi zaplatenou nižšou priemernou ročnou splátkou v zdaňovacom období 2022 a zaplatenou vyššou ročnou splátkou v zdaňovacom období roku 2023, najviac však do výšky 1 800 eur za rok.

Ak k zmene výšky splátky dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia, daňovník má nárok na pomernú časť daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom došlo k zvýšeniu zaplatenej splátky oproti výške zaplatenej splátky v roku 2022 v mesačnej výške najviac 150 eur.

Za zaplatenú ročnú splátku na účely daňového bonusu sa rozumie úhrn zaplatenej istiny a úroku dohodnutej v zmluve o úvere na bývanie.

Daňovník má v roku 2023 právo rozhodnúť sa, či uplatní daňový bonus podľa § 33a v znení účinnom do 31. 12. 2023, t. j. daňový bonus zo zaplatených úrokov pre mladých alebo daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky podľa § 52zzy ods. 4 až 13 ZDP.

V nadväznosti na úpravy vykonané v daňových bonusoch súvisiacich s hypotékami sa menili aj tlačivá – vzory, ktoré bude vydávať a potvrdzovať banka ako veriteľ v spojitosti s konkrétnymi podmienkami potrebnými pre uplatnenie nároku na daňový bonus, okrem zisťovania výšky zdaniteľných príjmov dlžníka, za ktoré zodpovedá sám daňovník – dlžník, ktorý si ide uplatňovať nárok na odpočet daňového bonusu.

Uvedené vzory potvrdení sú upravené novelou zákona o úveroch na bývanie, a to:

–   v prílohe č. 4, kde je aktualizované potvrdenie pre daňový bonus na zaplatené úroky po 1. 1. 2024 a

–   v prílohe č. 5 vydávane na účely daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky za rok 2023.

Pri výpočte daňového bonusu bude daňovník vychádzať z týchto potvrdení vydaných veriteľom – bankou.

Vzhľadom na skutočnosť, že daňový bonus zo zvýšených splátok na hypotéky sa musí uviesť už v schválených a vydaných tlačivách daňových priznaní fyzických osôb typ A aj B, ministerstvo financií vydalo informáciu, akým spôsobom sa tento daňový bonus bude uvádzať a vypočítavať v tlačivách daňových priznaní ale aj v ďalších tlačivách týkajúcich sa závislej činnosti. Túto informáciu zverejnilo ako príspevok č. 46 vo Finančnom spravodajcovi dňa 22. 12. 2023, a to oznámením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/018706/2023-721 o vydaní informácie k postupu pri vypĺňaní tlačív podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zavedenie daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie za rok 2023.

 

-   v odsekoch 14 až 16 je uvedený zákaz súbehu medzi štátnym príspevkom poskytovaným pre mladých podľa osobitných predpisov do 31. 12. 2017 a uplatnením daňových bonusov či už na zaplatené úroky podľa § 33a v znení účinnom do 31. 12. 2023 aj v znení účinnom po 31. 12. 2023 a aj na daňový bonus zo zvýšených splátok podľa § 52zzy. Tiež upravuje , že nárok na daňový bonus podľa § 33a v znení účinnom do 31. 12. 2023 nevzniká dlžníkovi, ktorý je dlžníkom ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ak je súčasne dlžníkom alebo spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33a v znení účinnom od 1. januára 2024.

Odsek 16 upravuje zasielanie určených údajov o daňovníkoch uplatňujúcich daňové bonusy v súvislosti s úvermi na bývanie Finančnou správou Ministerstvu dopravy.

[Zákon č. 530/2023 Z. z.]

§ 52zzz

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2024

(1) Ustanovenia § 2 písm. w), § 15 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu a písm. b) prvého bodu podbodu 1a. v znení účinnom od 1. januára 2024 sa prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2024.

(2) Ustanovenia § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p) v znení účinnom od 1. januára 2024 sa použijú na nepeňažné plnenia nadobudnuté po 31. decembri 2023.

(3) Ustanovenia § 9 ods. 1 písm. i) a k) v znení účinnom od 1. januára 2024 sa použijú na cenné papiere a obchodné podiely nadobudnuté po 31. decembri 2023.

(4) Ustanovenia § 15 písm. a) piateho bodu a § 43 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2024 sa použijú na

a)  podiel na zisku (dividendu) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v § 3 ods. 1 písm. f), a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou vykázaných za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2024,

b)  podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpi do likvidácie najskôr 1. januára 2024 alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu^136bf) najskôr 1. januára 2024,

c)  vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2024.

(5) Ustanovenie § 46b v znení účinnom od 1. januára 2024 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2024 okrem zdaňovacieho obdobia podľa odseku 6.

(6) Daňovník, ktorý sa zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho roka 2024, neplatí minimálnu daň podľa § 46b za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

(7) Daňovník, ktorý v kalendárnom roku 2024 mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, platí minimálnu daň podľa § 46b za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s minimálnou daňou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie.

 

Komentár k § 52zzz

-   odsek 1 upravuje skutočnosť, že zvýšenie príjmovej hranice zo 49 790 eur na 60 000 eur pre získanie statusu mikrodaňovníka po splnení ďalších podmienok uvedených v § 2 písm. w) a získanie zvýhodnenej sadzby dane vo výške 15 % pre daňovníkov právnické osoby a fyzické osoby dosahujúce príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. 1. 2024,

-   odsek 2 uvádza, že spresňujúce úpravy vykonané v súvislosti s novými oslobodeniami zavedenými v § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p) sa použijú na nepeňažné plnenia nadobudnuté po 31. 12. 2023,

-   odsek 3 uvádza, že spresnenia vykonané v § 9 ods. 1 písm. i) a k) v znení účinnom od 1. 1. 2024 sa použijú na cenné papiere a obchodné podiely nadobudnuté po 31. 12. 2023. V prípade úprav v týchto ustanoveniach ide len o spresnenie vykonané opätovne v nadväznosti na zavedenie oslobodení v § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p), čo napr. znamená, že pri príjme z predaja cenných papierov platí oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. k) ZDP po uplynutí ročného časového testu od nadobudnutia predávaného cenného papiera a aj prijatia na regulovaný trh, pričom toto oslobodenie sa nepoužije, ak predávaný cenný papier je cenným papierom, na ktoré bolo uplatnené oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p). Obdobne sa uvedené aplikuje aj pri oslobodení príjmov z predaja cenných papierov, ktoré neboli prijaté na regulovaný trh, a aplikuje sa oslobodenie do výšky 500 eur uvedené v § 9 ods. 1 písm. i) ZDP.

 

-   odsek 5 Podľa prechodného ustanovenia sa minimálna daň platí prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2024, t. j. povinnosť zaplatenia minimálnej dane sa bude prvýkrát týkať pri zdaňovacom období, ktorým je:

–   kalendárny rok – zdaňovacieho obdobia začínajúceho 1. 1. 2024,

–   hospodársky rok – zdaňovacieho obdobia, ktoré začína v priebehu roka 2024, t. j. na zdaňovacie obdobie, ktoré začalo v priebehu roku 2023 a skončí v priebehu kalendárneho roka 2024 sa povinnosť zaplatenia minimálnej dani nevzťahuje.

 

-   odsek 6 stanovuje výnimku z platenia minimálnej dane za zdaňovacie obdobie predchádzajúce dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu, a to za podmienky, že daňovník vstúpi do likvidácie alebo je na neho vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho roka 2024.

 

Príklad

Na daňovníka, ktorý podlieha plateniu minimálnej dane so zdaňovacím obdobím kalendárny rok bol vyhlásený 1. 12. 2024 konkurz.

Podlieha daňovník v tomto prípade plateniu minimálnej dani?

V prvom rade je nevyhnutné určiť si zdaňovacie obdobia, ktoré by podliehali plateniu minimálnej dani. V tomto prípade je potrebné analyzovať možnosť platenia minimálnej dane v zdaňovacom období, ktoré začína 1. 1. 2024 ako aj dňom vyhlásenia konkurzu.

–   zdaňovacie obdobie 1. 1. 2024 – 30. 11. 2024

     Inštitút minimálnej dane sa podľa § 52zzz ods. 5 ZDP prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie začínajúce 1. 1. 2024. Podmienka na platenie minimálnej dani by bola splnená, zároveň však § 52zzz ods. 6 ZDP stanovuje výnimku, podľa ktorej ak v priebehu kalendárneho roka 2024 dôjde k vyhláseniu konkurzu, za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu, minimálna daň za toto zdaňovacie obdobie sa neplatí.

–   zdaňovacie obdobie 1. 12. 2024 – do skončenia konkurzu

     V súlade s § 46b ods. 7 písm. d) ZDP sa minimálna daň za obdobie od vyhlásenia konkurzu do jeho skončenia neplatí.

-   odsek 7 stanovuje povinnosť platenia minimálnej dane podľa podmienok stanovených v § 46 ZDP pri zmene kalendárneho roka na hospodársky rok, ak k tejto zmene dôjde počas kalendárneho roka 2014. Pri zmene zdaňovacieho obdobia ku dňu predchádzajúcemu zmeny končí zdaňovacie obdobie a nové zdaňovacie obdobie začína dňom zmeny. Za zdaňovacie obdobie, ktoré začína 1. 1. 2024 a končí dňom predchádzajúcim dňu zmeny je daňovník povinný v lehote do 3 kalendárnych mesiacov podať daňové priznanie. Aj za toto zdaňovacie obdobie je daňovník povinný zaplatiť minimálnu daň, ak spĺňa podmienky stanovené v § 46b. Prechodné ustanovenie však stanovuje, že minimálnu daň v tomto prípade daňovník zaplatí spolu s minimálnou daňou vyčíslenou za zdaňovacie obdobie začínajúce dňom zmeny zdaňovacieho obdobia v roku 2024 a končiace v roku 2025.

§ 53

Zrušujú sa:

1. zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 358/2000 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 466/2000 Z. z., zákona č. 154/2001 Z. z., zákona č. 381/2001 Z. z., zákona č. 561/2001 Z. z., zákona č. 565/2001 Z. z., zákona č. 247/2002 Z. z., zákona č. 437/2002 Z. z., zákona č. 472/2002 Z. z., zákona č. 473/2002 Z. z. a zákona č. 163/2003 Z. z.,

2. zákon č. 368/1999 Z. z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov.

§ 53a

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 161/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje rozsah a výška tvorby technických rezerv a opravných položiek k pohľadávkam, ktoré je možné zahrnúť do daňových výdavkov zdravotných poisťovní.

§ 53b

Zrušovacie ustanovenie účinné
od 1. januára 2021

Zrušuje sa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. novembra 2018 č. MF/010685/2018-721, ktorým sa ustanovujú vzory tlačív daňových priznaní k dani z príjmov (oznámenie č. 338/2018 Z. z.) v znení opatrenia z 22. augusta 2019 č. MF/013624/2019-721 (oznámenie č. 344/2019 Z. z.).

§ 54

Tento zákon nadobudol účinnosť 1. 1. 2004.

* * *

Zákon č. 43/2004 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2005.

Zákon č. 177/2004 Z. z. nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii
(1. 5. 2004).

Zákon č. 191/2004 Z. z. nadobudol účinnosť
15. 4. 2004.

Zákon č. 391/2004 Z. z. nadobudol účinnosť
9. 7. 2004.

Zákon č. 538/2004 Z. z. nadobudol účinnosť
14. 10. 2004.

Zákon č. 539/2004 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 11. 2004.

Zákon č. 659/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2005 okrem čl. I bodu 22 [§ 9 ods. 2 písm. r)], ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2005, a okrem čl. I bodu 35 [§ 13 ods. 2 písm. i)], ktorý nadobudol účinnosť 1. 5. 2006.

Zákon č. 68/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2005.

Zákon č. 314/2005 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (20. 7. 2005) okrem čl. I piateho (§ 33 ods. 1) a šiesteho (§ 52 ods. 41) bodu, ktoré nadobudli účinnosť 1. 9. 2005.

Zákon č. 534/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 12. 2005 okrem článku I bodov desiateho až dvanásteho, pätnásteho, sedemnásteho, devätnásteho, dvadsiateho druhého, dvadsiateho tretieho, tridsiateho tretieho, tridsiateho siedmeho, štyridsiateho prvého, štyridsiateho piateho až päťdesiateho, päťdesiateho druhého, päťdesiateho tretieho, päťdesiateho piateho, päťdesiateho deviateho, šesťdesiateho, šesťdesiateho tretieho, šesťdesiateho štvrtého, sedemdesiateho, sedemdesiateho ôsmeho, sedemdesiateho deviateho, osemdesiateho druhého, deväťdesiateho štvrtého, deväťdesiateho šiesteho až stodruhého, stoštvrtého, stojedenásteho až stopätnásteho, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2006, a okrem čl. I bodu tridsiateho piateho [§ 13 ods. 2 písm. i)], ktorý nadobúda účinnosť 1. 5. 2006.

Zákon č. 660/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2006.

Zákon č. 688/2006 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (29. decembera 2006), okrem čl. I bodov 1. až 6., 9. až 18., 21., 22., 23., 26., 27., 29., 30., 32., 33., 37., 38., 40., 41., 45. až 63., 65. až 87., 89. až 97., 100., 102., 105, § 52b odsekov 1 až 7 a odsekov 9 až 12 a bodu 106., ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2007 a čl. I bodu 7., bodu 8., § 7 ods. 7 a bodu 88., ktoré nadobúdajú účinnosť 1. 4. 2007.

Zákon č. 76/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2007.

Zákon č. 209/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2007.

Zákon č. 519/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008.

Zákon č. 530/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2009.

Zákon č. 561/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008.

Zákon č. 621/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008 s výnimkou čl. I bodu 26, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2009 a s výnimkou § 21 ods. 2 písm. k) v čl. I bode 41, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2010.

Zákon č. 653/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 30. 12. 2007 okrem čl. I bodov 2. až 82., § 92a v bode 84. a bodov 85. až 89., čl. II, III, čl. IV bodov 1. a 3. a čl. V až VII, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2008.

Zákon č. 168/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 2008.

Zákon č. 465/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2009 s výnimkou čl. II bodu 6, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2010.

Zákon č. 514/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 12. 2008.

Zákon č. 563/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2009.

Zákon č. 567/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2009.

Zákon č. 60/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2009.

Zákon č. 184/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2009.

Zákon č. 185/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2010.

Zákon č. 504/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2010, okrem čl. I bodu 40 [(§ 50 ods. 1 písm. b)], ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2011.

Zákon č. 563/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2010.

Zákon č. 374/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 30. 9. 2010.

Zákon č. 548/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2011.

Zákon č. 129/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2011.

Zákon č. 231/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2011.

Zákon č. 250/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2011.

Zákon č. 331/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2012.

Zákon č. 362/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2011.

Zákon č. 406/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2011.

Zákon č. 547/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2014.

Zákon č. 548/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2012.

Zákon č. 69/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2012.

Zákon č. 189/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 30. 6. 2012.

Zákon č. 252/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2013.

Zákon č. 288/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 30. 9. 2012.

Zákon č. 395/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2013.

Zákon č. 70/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2013.

Zákon č. 135/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2013.

Zákon č. 318/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2014.

Zákon č. 463/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2014 okrem § 2, § 21, § 43, § 44 a § 52zb, ktoré nadobudli účinnosť 1. 3. 2014, poslednej vety v § 18 ods. 4, ktorá nadobudla účinnosť 1. 9. 2014 a § 38, § 39, § 50 a § 52zc, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 180/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 183/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2014 okrem § 9 ods. 2 písm. a), ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2015.

Zákon č. 333/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2015.

Zákon č. 364/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2015.

Zákon č. 371/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2015.

Zákon č. 43/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 3. 2015.

Zákon č. 61/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2015.

Zákon č. 62/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 2015.

Zákon č. 79/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 140/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2015 okrem § 11 ods. 6, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 176/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2015.

Zákon č. 253/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 31. 12. 2015 okrem čl. I bodov 1 až 88 a 90 až 93, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 361/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 18. 3. 2016.

Zákon č. 375/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 378/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 2. 1. 2016.

Zákon č. 389/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2017.

Zákon č. 437/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2016.

Zákon č. 440/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2016.

Zákon č. 341/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2017 okrem § 17 ods. 39, poznámok pod čiarou k odkazom 80aca a 80acb, § 25 ods. 3 a § 52zj, ktoré nadobudli účinnosť 1. februára 2017 a § 46b a poznámky pod čiarou k odkazom 136bb až 136be § 52zk, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2018.

Zákon č. 264/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2018.

Zákon č. 279/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2018.

Zákon č. 335/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 30. decembra 2017.

Zákon č. 344/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2018 okrem § 2 písm. ah), § 17h a § 52zo, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2019.

Zákon č. 57/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. apríla 2018.

Zákon č. 63/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája 2018.

Zákon č. 112/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája 2018 okrem § 30d, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2019.

Zákon č. 209/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. septembra 2018.

Zákon č. 213/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. októbra 2018 okrem § 17 ods. 19 písm. j), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2019.

Zákon č. 317/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2022.

Zákon č. 347/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2019.

Zákon č. 368/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2019.

Zákon č. 385/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2019.

Zákon č. 4/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. februára 2019.

Zákon č. 10/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. apríla 2019.

Zákon č. 54/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. marca 2019.

Zákon č. 88/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 9. apríla 2019.

Zákon č. 155/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2019.

Zákon č. 221/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. decembra 2019, okrem § 37 ods. 3, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2021.

Zákon č. 223/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. septembra 2019.

Zákon č. 228/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2020.

Zákon č. 233/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2020.

Zákon č. 301/2019 Z. z. nadobúda účinnosť 1. decembra 2019, okrem § 2 písm. x), § 2 sa písmeno ac), § 3 ods. 1 písm. e), § 5 ods. 3 písmeno d), § 5 ods. 7 písm. a), § 5 ods. 7 písm. e), § 5 ods. 7 písmeno h), § 5 ods. 7 písm. p), Poznámka pod čiarou k odkazu 37af, § 8 ods. 14 a § 9 ods. 1 písm. l), § 8 ods. 17, § 9 ods. 1 písm. k), § 9 ods. 2 písm. i), poznámke pod čiarou k odkazu 59jh, § 11 ods. 1, § 11 ods. 7, § 11 ods. 9 až 11, § 11 ods. 12,.§ 13, § 13c ods. 1, § 13c ods. 2 písm. a), § 13c ods. 2 písm. b), § 13c odsek 3, § 13c ods. 4 písmeno a), § 15a ods. 2, § 16 ods. 1 písm. a), Poznámka pod čiarou k odkazu 76, § 16 ods. 1 písm. e) deviatom bode, § 16 ods. 1 písm. e) desiaty bod, § 16 ods. 1 písm. i), § 17 ods. 3 písm. g), § 17 ods. 6, § 17 ods. 12 písm. a), § 17 odsek 19, § 17 ods. 28 písmená a) a b), § 17 odsek 32, § 17 sa odsek 33, § 17a ods. 7, § 17b ods. 6 písm. a), § 17b ods. 6 písm. b), § 17e ods. 14, § 17i, § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod, § 20 ods. 3, § 20 ods. 9 písm. b), § 20 ods. 10, § 21 ods. 1, § 21 ods. 2 písmeno l), § 21 ods. 2, § 21 ods. 2 písm. m), § 21 ods. 2 písm. m), § 22 ods. 9 písm. a), § 25a písm. a), § 25a sa písmeno d), § 25a písmeno e), § 26 ods. 1, § 26 ods. 7, § 26 ods. 10, § 27 ods. 3 a § 28 ods. 5, § 27 ods. 1, § 30 ods. 1 prvej vety a písm. b) v § 30 odsek 1, § 30 ods. 2, § 30c ods. 1, § 30c ods. 7, § 30c ods. 9, § 32 ods. 2 písm. d) a § 32 ods. 3 písm. b), § 32 ods. 6 písm. d), § 32 ods. 10, § 32a ods. 3 a 4, § 34 ods. 1 a 2, § 34 ods. 5, § 34 odsek 6, § 35 ods. 1 písm. b) a § 38 ods. 4, § 35 ods. 3 písm. a), § 35 ods. 6, § 35 ods. 7, § 35 odsek 8,.§ 35 sa dopĺňa odsekmi 10 až 12, § 36 ods. 6, § 36 ods. 7, § 37 ods. 1 písm. c), § 37 ods. 1 písm. d), § 37 ods. 3, § 38 ods. 1, § 39 ods. 14,.§ 39, § 40 ods. 1, § 40 ods. 2, § 40 ods. 3 písm. a), § 40 ods. 3 písm. c), § 40 ods. 4 písm. a), § 40 ods. 4 písm. b), § 40 ods. 8, § 42 ods. 2 a 3, § 42 ods. 6, § 42 ods. 8, § 43 ods. 2, § 43 ods. 3 písm. o), § 43 sa odsek 5, § 43 ods. 6 písm. b), § 43 ods. 10, § 43 ods. 17 písmeno a), § 43 ods. 17 písmeno b), § 43 ods. 18, § 43 ods. 20, § 43 odsek 21, § 43 ods. 22, § 45 ods. 1,.§ 45 sa dopĺňa odsekom 5, § 47, § 50 ods. 2, § 50 ods. 4, § 50 sa odsek 6, § 50 ods. 16, bod§ 52zza až 52zzc, príloha č. 1, príloha č. 2, príloha č. 6, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2020, § 2, § 5 ods. 7 písmeno m), § 17 ods. 31, § 19 ods. 3 písm. a), § 20 sa odsek 2, § 20 ods. 15, § 20 ods. 23, § 22 ods. 9, § 25 ods. 3, § 26 ods. 13, § 30 ods. 1 písm. a) v bode 76 a § 49a, § 51f, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2021, § 5 sa odsek 7, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2022.

Zákon č. 315/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2020.

Zákon č. 316/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2020.

Zákon č. 319/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2020.

Zákon č. 390/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. októbra 2020.

Zákon č. 393/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. apríla 2020.

Zákon č. 462/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2020.

Zákon č. 46/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 1. apríla 2020.

Zákon č. 198/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 21. júla 2020.

Zákon č. 296/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 31. októbra 2020.

Zákon č. 416/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 30. decembra 2020 okrem § 2 písm. d) druhý bod, § 2 písmeno e), § 2 písm. w), § 2 písm. x), poznámka k odkazu 14, § 5 ods. 7, § 9 ods. 2 písm. d), § 9 ods. 2 písm. j), poznámka k odkazu 56, § 11 ods. 1 a 13, § 11 ods. 7, § 13 ods. 2 písm. k), § 15 písm. a), § 16 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 1 písm. e), § 16 ods. 1 písm. g), poznámka k odkazu 88aa, § 19 ods. 2 písm. r), § 19 ods. 3 písm. u), § 21 ods. 1 písm. f), § 22 ods. 6, § 26, § 30c ods. 5 písm. a), § 30c ods. 7, § 32 ods. 6 písm. d), § 35 ods. 1 písm. b), § 36 ods. 1, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, § 38 ods. 2, § 38 ods. 4, § 39 ods. 2 písm. b), § 39 ods. 2 písm. f), § 39 ods. 9 písm. b), § 40 ods. 8, § 42 ods. 9, § 43 ods. 3 písm. s), § 43 ods. 6 písm. b), § 48 ods. 1, § 49 odsek 8, § 50 ods. 3 písm. a), § 50 ods. 7, § 51e ods. 3 písm. a), § 51g až 51i, § 51g v bode 66, § 52zzi a § 52zzk v § 52zzi až 52zzk a § 53b, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2021, § 52zzj v § 52zzi až 52zzk, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2021, a § 3 ods. 1 písm. e) a § 12 ods. 7 písm. c), § 3 ods. 1 písm. f), § 3 ods. 1 písm. h), § 6 ods. 1 písm. d), ods. 7, § 14 ods. 5, § 15 písm. a), § 17j, § 30 ods. 3, § 30 ods. 4, § 33 ods. 1 písm. a), § 33 ods. 1 písm. b), § 33 ods. 1 písm. c), § 34 ods. 8, .§ 34 ods. 8, § 44 ods. 2, § 49 ods. 3 písm. b), § 49a a § 51h a § 51i v § 51g až 51i, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2022.

Zákon č. 420/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2021.

Zákon č. 421/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2021.

Zákon č. 76/2021 Z. z. nadobudol účinnosť 1. marca 2021.

Zákon č. 257/1995 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (3. 7. 2021), okrem § 52zzj ods. 2 písm. c), ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2021 a § 33 ods. 1 písm. c), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2022.

Zákon č. 310/2021 Z. z. nadobudol účinnosť 1. septembra 2021.

Zákon č. 408/2021 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2022.

Zákon č. 416/2021 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2022.

Zákon č. 129/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 13. apríla 2022.

Zákon č. 222/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2023.

Zákon č. 232/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2022 okrem § 33 odsek 1, § 33 ods. 5, § 33 ods. 6 a § 52zzo, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2023.

Zákon č. 257/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 1. septembra 2022.

Zákon č. 433/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 8. decembra 2022.

Zákon č. 496/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2023 okrem § 17 ods. 38, § 17k, § 21a odsek 4, § 52zzr, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2024.

Zákon č. 519/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 31. decembra 2022.

Zákon č. 59/2023 Z. z. nadobudol účinnosť 27. februára 2023.

Zákon č. 60/2023 Z. z. nadobudol účinnosť 15. marca 2023.

Zákon č. 65/2023 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája 2023.

Zákon č. 123/2023 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája 2023.

Zákon č. 128/2023 Z. z. nadobudol účinnosť 8. apríla 2023 okrem § 6 ods. 2 písmeno e), § 43 ods. 3 písm. u), § 43 ods. 14 a § 52zzu, ktoré nadobudli účinnosť 1. mája 2023.

Zákon č. 205/2023 Z. z. nadobúda účinnosť 1. apríla 2024.

Zákon č. 278/2023 Z. z. nadobudol účinnosť 1. augusta 2023.

Zákon č. 281/2023 Z. z. nadobudol účinnosť 1. augusta 2023.

Zákon č. 309/2023 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2024, okrem § 3 ods. 2 písm. d) a § 12 ods. 7 písm. d), § 13a ods. 5, § 13b ods. 6 a § 30 ods. 2, § 13a ods. 5, § 13b ods. 6 a § 30 ods. 2, § 13c ods. 4 písm. f), § 16 ods. 1 písm. k), § 17 ods. 10, § 17 ods. 11 písm. c), § 17 ods. 13 písm. c), § 17 ods. 17, § 17a, § 17a ods. 5 písm. b), § 17b ods. 1 písm. b) druhom bode, § 17b ods. 5 písm. b) druhom bode, § 17c ods. 3 písm. a) druhom bode, § 17c ods. 3 písm. c) druhom bode a § 49 ods. 6, § 17ca, § 17d, § 17d, § 17e ods. 10, § 17ea a § 22 ods. 7, § 25a písm. d), § 25a písm. e), § 25a písm. e), § 30a ods. 3 písm. c) a § 30b ods. 3 písm. c), § 30d ods. 6 písm. b), 30e ods. 12 písm. b), § 43 ods. 3 písm. t), slovo „rozdelenie“ vo všetkých tvaroch, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2024.

Zákon č. 315/2023 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2024 (čl. I a čl. III bol vypustený zákonom č. 530/2023 Z. z.).

Zákon č. 508/2023 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2024.

Zákon č. 530/2023 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2023 okrem čl. XVIII, ktorý nadobudol účinnosť 31. decembra 2023.

* * *

Čl. XVII

zákona č. 530/2023 Z. z.

Zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:

1. V čl. XIV sa vypúšťajú body 2, 6, 7 a 39.

2. V čl. XXXV sa slová „2 až 7“ nahrádzajú slovami „3 až 5“ a vypúšťajú sa slová „a 39“.

Čl. XVIII

zákona č. 530/2023 Z. z.

Zákon č. 315/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení takto: Čl. I a III sa vypúšťajú.

 

 

*  Redakčná poznámka:

         V zákone č. 250/2011 Z. z. došlo k duplicitnému číslovaniu § 52k.

 

 

    ** Redakčná poznámka:

         Od 1. 7. 2011 daňový bonus vo výške 20,51 eura mesačne.

Odkazy k textu:

 

     1) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

   1a) Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

         Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

   1b) § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka.

     2) § 116 a 117 Občianskeho zákonníka.

   2a) Zrušená.

2aa) § 22 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   2b) § 144 a 208 Obchodného zákonníka.

   2c) § 223 ods. 9 Obchodného zákonníka.

   2d) § 123 ods. 2 a § 217a Obchodného zákonníka.

   2e) § 67, § 157, § 217 a 235 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

     3) Napríklad zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov, zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945 v znení neskorších predpisov, zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z. z.

     4) Napríklad § 628 až 630 Občianskeho zákonníka.

     5) Napríklad § 460 až 487 Občianskeho zákonníka.

     6) Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

     7) § 208 Obchodného zákonníka.

   7a) § 144 a 223 Obchodného zákonníka.

[Dňom 1. marca 2024 poznámka pod čiarou k odkazu 7b znie:

   7b) Zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov.]

     8) Napríklad § 13 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

   8a) § 166 až 171c zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z.

     9) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z.

   10) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

   11) § 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 451/2002 Z. z.

   12) § 19 ods. 2 písm. e), § 29 ods. 1 a § 29a zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.

   13) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

   14) Napríklad § 16 ods. 15 až 19 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   15) Napríklad zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

15a) § 53 Zákonníka práce.

   16) § 18 až 33a zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   17) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.

17a) Napríklad § 152 Zákonníka práce.

17b) § 152a Zákonníka práce.

17c) § 152b Zákonníka práce.

   18) § 145 Zákonníka práce.

18a) Napríklad § 153 až 155 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, § 23 až 26 a § 36 až 38 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 161 až 165 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 318/2018 Z. z., § 214 až 218 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   20) Napríklad zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

   21) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

21a) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

         Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   22) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

22a) § 35 a 49a zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 335/2017 Z. z.

   23) Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23a) Napríklad § 30e zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

23aa) § 72 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.

23ab) § 134 ods. 9 Zákonníka práce v znení zákona č. 348/2007 Z. z.

   24) Napríklad § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.

24a) Napríklad § 15 ods. 24 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.

24b) § 12a zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2014 Z. z.

24c) až 24 g) Zrušené.

25h) § 42 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

   25) Zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

   26) Napríklad zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení zákona č. 337/1998 Z. z., zákon č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov, zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

   27) Napríklad zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z.

   28) Napríklad zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 20 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   29) Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

29a) Napríklad zákon č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákon č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

29aa) § 4 ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), b) a d) a § 6 ods. 1 písm. a) až d) a § 45 zákona č. 440/2015 Z. z.

29ab) § 50 a 51 zákona č. 440/2015 Z. z.

29b) Zrušená.

   30) § 476 až 488 Obchodného zákonníka.

   31) § 82 Obchodného zákonníka.

   32) § 100 Obchodného zákonníka.

   33) § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 198/2007 Z. z.

   34) § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

34a) Zákon č. 129/2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   35) Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   36) § 45 až 52 zákona č. 383/1997 Z. z. v znení zákona č. 234/2000 Z. z.

   37) § 842 Občianskeho zákonníka.

37a) § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

37aa) Zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37ab) Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

37aba § 20 ods. 1 písm. i) zákona č. 362/2011 Z. z.

37ac) Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

37ad) § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

37ae) § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

37af) Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

37afa)  § 4 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 440/2015 Z. z.

37afb)  § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve v znení zákona č. 440/2015 Z. z.

37afc)  § 7 ods. 11 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 253/2015 Z. z.

37ag) § 73i až 73l a § 75 ods. 9 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37ah) § 50 ods. 3 písm. d) zákona č. 440/2015 Z. z.

37b) § 5 písm. ah) a § 122ya ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 279/ 2017 Z. z.

37c) § 2 ods. 1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení zákona č. 658/2007 Z. z.

   38) Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

38a) § 153, 155 a 155a zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

38b) § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z.

   39) Napríklad zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení zákona č. 554/2008 Z. z.

39a) § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

39b) § 3 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

39c) § 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

   40) § 5 a § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z.

40a) Zákon č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

40b) Zrušená.

40c) § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z.

   41) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   42) Zákon č. 447/2008 Z. z.

         Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

   43) Napríklad zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov, zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   44) Napríklad zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

   45) Napríklad zákon č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

   46) Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z.

46a) § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   47) § 19b zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 518/2007 Z. z.

47a) § 14c ods. 1 písm. a), c) a d) zákona č. 570/2005 Z. z. v znení zákona č. 378/2015 Z. z.

47b) § 14h zákona č. 570/2005 Z. z. v znení zákona č. 378/2015 Z. z.

   49) Napríklad zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   50) § 50 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.

         § 30 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.

50a) § 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   51) Napríklad vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej republiky č. 326/1990 Zb. o poskytovaní štipendií študentom vysokých škôl v znení neskorších predpisov.

51a) § 27 ods. 3 a 6 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

51b) § 97a zákona č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. 155/2019 Z. z.

   52) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.

         Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

   53) § 2 ods. 2 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z.

         § 2 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z.

   54) Napríklad § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

54a) § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

   55) § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

   56) Zákon č. 30/2019 Z. z. v znení zákona č. 221/2019 Z. z.

   57) § 115 Občianskeho zákonníka.

57a) § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z.

   58) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

   59) Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

59a) § 18 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

59b) Napríklad § 141 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

[Dňom 1. apríla 2024 poznámka pod čiarou k odkazu 59b znie:

59b) Napríklad § 4 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.]

59c) § 26 zákona č. 61/2015 Z. z.

59ca) § 2 ods. 2 zákona č. 375/2015 Z. z. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

59d) § 6 zákona č. 375/2015 Z. z. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

59e) § 38a, 39, 39c a 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

59f) § 2 písm. g) zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

59g) Príloha č. 1 tabuľka A zákona č. 572/2004 Z. z.

59h) § 9 ods. 8 zákona č. 572/2004 Z. z. v znení zákona č. 117/2007 Z. z.

  59i) § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

59ia) § 42 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

  59j) Oznámenie Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 59/1990Zb. o vydaní výnosu o deputátnom uhlí a dreve.

59ja) § 9 zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

59jb) § 32 zákona č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

59jc) § 33 zákona č. 378/2015 Z. z.

59jd) § 34 až 38 zákona č. 378/2015 Z. z.

59je) Napríklad zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky v znení zákona č. 115/2011 Z. z., zákon č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka.

59jf) § 56 ods. 1 písm. b) a § 57 zákona č. 440/2015 Z. z.

59jg) § 3 písm. h) prvý bod zákona č. 440/2015 Z. z.

59jh) § 1 zákona č. 228/2019 Z. z. o príspevku za zásluhy v oblasti športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

59ji) § 9 zákona č. 228/2019 Z. z.

59jj) Zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

59k) § 4 ods. 9 a § 5 ods. 6 zákona č. 406/2011 Z. z.

  59l) Zákon č. 406/2011 Z. z.

   60) § 149 až 151 Občianskeho zákonníka.

   61) § 137 až 142 Občianskeho zákonníka.

   62) § 829 až 841 Občianskeho zákonníka.

   63) Zrušený.

63a) § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z.

63b) § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení zákona č. 180/2011 Z. z.

63c) § 33 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

63d) § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

63e) § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.

   64) Napríklad zákon č. 235/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 238/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 280/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/2003 Z. z. v znení zákona č. 485/2004 Z. z.

64a) Čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1238 z 20. júna 2019 o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP) (Ú. v. EÚ L 198, 25. 7. 2019) v platnom znení.

   65) § 19 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

65a) Zrušená.

   66) Zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

66a) § 4 ods. 2 písm. b) a § 26d a 26e zákona č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 220b Obchodného zákonníka v znení zákona č. 361/2015 Z. z.

   67) § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka.

   68) Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z.

         Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.

   69) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.

   70) Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   71) Čl. 3 ods. 7 a 8 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.

   72) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

   73) § 3 až 20a zákona č. 371/2014 Z. z. v znení zákona č. 437/2015 Z. z.

73a) § 39 až 46 zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   74) Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

74a) § 17 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

74aa) § 15 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

74ab) Zákon č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

74b) Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní.

74ba) Napríklad Zmluva o patentovej spolupráci (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 296/1991 Zb.) v znení neskorších zmien a doplnení, zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov.

74bb) Zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

74bc) Zákon č. 185/2015 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z.

74bd) § 46 až 48 zákona č. 435/2001 Z. z.

74be) § 47 zákona č. 517/2007 Z. z.

74bea) § 161a a 161b Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

74beb) § 60, § 93, § 113 a 177 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

74bf) § 22 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

74bg) § 21 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

74bh) § 115 Obchodného zákonníka.

74bi) § 69a a 256 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

[Dňom 1. marca 2024 poznámka pod čiarou k odkazu 74bi znie:

74bi) § 4 zákona č. 309/2023 Z. z.]

74bj) § 26 ods. 2 Obchodného zákonníka.

   75) § 68, § 68b, § 75k Obchodného zákonníka.

         § 309d až 309h Civilného mimosporového poriadku.

75a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   76) § 7 ods. 25 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 237/2018 Z. z.

   77) § 18 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 561/2004 Z. z.

77a) § 17a zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 561/2004 Z. z.

77b) § 35 a 36 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

77ba) § 25 ods. 1 písm. h) prvý bod a § 27 ods. 13 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 213/2018 Z. z.

77c) § 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

77d) § 369c Obchodného zákonníka v znení zákona č. 9/2013 Z. z.

   78) § 54 až 54b zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

78a) Zrušená.

   79) Napríklad § 369 Obchodného zákonníka.

79a) § 642 až 672a Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

79b) § 355 Obchodného zákonníka.

79c) § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona č. 440/2015 Z. z.

79d) § 29 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z. z.

79e) Zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov..

79f) Zákon č. 385/2018 Z. z. o osobitnom odvode obchodných reťazcov a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

79g) § 25a až 25k zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 433/2022 Z. z.

   80) Napríklad § 51, § 151n až 151r, § 659 až 662 a § 664 až 669 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 6 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.

80a) Zákon č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.

         Zákon č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

80d) § 53c ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 435/2013 Z. z.

80e) Zrušená.

80aa) § 37 ods. 20 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 374 /2010 Z. z.

80aaa) § 23 a 106c zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 421/2020 Z. z.

80aaaa) § 570 až 574 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.

80ab) § 87a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

80ac) § 19 zákona č. 61/2015 Z. z.

80aca) Položka 65 písm. d) sadzobníka správnych poplatkov zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona č. .../2016 Z. z.

80acb) Šiesty bod poznámok k položke 65 sadzobníka správnych poplatkov zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. v znení zákona č. .../2016 Z. z.

80acc) § 27 ods. 13 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 213/2018 Z. z.

80ad) § 25 ods. 1 písm. d) prvý bod zákona č. 431/2002 Z. z.

80b) § 16 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

80c) § 59 a 60 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

 80ca)              § 27 ods. 2 a 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

80cb) § 81 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

80cc) § 57 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

80cd) § 156 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

80ce) § 4 ods. 5 a 6 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

80cf) § 105, 154, 220h a 221 Obchodného zákonníka.

80d) § 154 ods. 1 písm. i) zákona č. 563/2009 Z. z.

   81) § 53d zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   82) § 44 až 47 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

82a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

82b) § 3 ods. 6 druhá veta zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 435/2013 Z. z.

82c) § 155 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

82d) § 155 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   83) Napríklad § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 375/1996 Z. z.

   84) Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

   85) Napríklad zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov.

   86) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

         Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

86a) Napríklad § 152, § 152a a 152b Zákonníka práce.

 86aa)  § 27 ods. 1 zákona č. 61/2015 Z. z. v znení zákona č. 209/2018 Z. z.

86ab) § 27 ods. 6 zákona č. 61/2015 Z. z.

86ac) § 4, § 6 a 6a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

86b) § 28 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

86c) § 32b zákona č. 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   87) Zákon č. 283/2002 Z. z.

87a) § 14 zákona č. 283/2002 Z. z.

   88) Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

         Zákon č. 385/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.

88a) § 31 ods. 1 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

88aa) § 5 ods. 6 zákona č. 30/2019 Z. z.

88aaa) § 61n ods. 1 písm. a), c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 2/2017 Z. z.

         § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

88aab) Zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

88b) § 8 ods. 2 a § 16 zákona č. 61/2015 Z. z.

88c) § 24a zákona č. 61/2015 Z. z. v znení zákona č. 209/2018 Z. z.

   89) Zákonník práce.

         Zákon č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   90) Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

         Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

         Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

90a) § 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

90aa) Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z. z.

90ab) Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

90ac) Zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov.

90ad) Zákon č. 59/2023 Z. z., ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

90b) § 55f zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 471/2009 Z. z.

   91) § 642 až 651 Obchodného zákonníka.

   92) Zrušená.

   93) Zrušená.

93a) § 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   94) Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

   95) Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

   96) § 801 Občianskeho zákonníka.

96a) § 1 ods. 3 zákona č. 371/2014 Z. z.

   97) § 30a a 30b zákona č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.

97a) Zrušená.

97b) Zrušená.

   98) Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch.

   99) § 21 zákona č. 326/2005 Z. z.

99a) § 47 zákona č. 326/2005 Z. z.

100) Zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

101) Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

101a) § 14 zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

102) Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

102a) § 6 ods. 9 zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

102aa) § 168d zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z.

103) Napríklad zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z.

103a) § 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov.

103aa) Zrušená.

103b) § 40a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 373/2014 Z. z.

104) Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

         Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 327/1996 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov.

105) Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 35/1979 Zb. o odplatách vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov.

105a) § 3 ods. 8 zákona č. 281/2023 Z. z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

105aa) § 5 ods. 2 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

105b) § 47 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

         § 22 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

         § 4 písm. b) a § 6 až 12 zákona č. 186/2009 Z. z.

         § 4, § 27, § 128 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.

105c) § 1 písm. c) opatrenia Národnej banky Slovenska z 2. septembra 2014 č. 19/2014 o predkladaní výkazu faktoringovou spoločnosťou, spoločnosťou splátkového financovania alebo lízingovou spoločnosťou na štatistické účely (oznámenie č. 248/2014 Z. z.).

106) § 43a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

         Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb.

[Dňom 1. apríla 2024 poznámka pod čiarou k odkazu 106 znie:

106) § 2 zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe.

         Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb.]

107) Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

[Dňom 1. apríla 2024 poznámky pod čiarou k odkazom 107 a 107a znejú:

107) Príloha č. 2 k zákonu č. 201/2022 Z. z.

107a) Príloha č. 3 ods. 1 písm. a) štvrtý bod k zákonu č. 201/2022 Z. z.]

108) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

         Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiach (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

109) Zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

         Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

110) § 659 až 662 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.

111) Zákon č. 383/1997 Z. z. v znení zákona č. 234/2000 Z. z.

111a) § 83 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 229/1997 Z. z.

111b) § 84 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

[Dňom 1. apríla 2024 poznámky pod čiarou k odkazom 111a až 111c znejú:

111a) § 43 zákona č. 201/2022 Z. z.

111b) § 42 zákona č. 201/2022 Z. z.

111c) § 5 zákona č. 201/2022 Z. z.]

113) § 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu.

114) Zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov.

115) § 553 Občianskeho zákonníka.

116) § 659 Občianskeho zákonníka.

116a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

117) § 833 Občianskeho zákonníka.

118) § 25 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 504/2009 Z. z.

118a) § 175o Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.

119) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.

119a) § 25 ods. 1 písm. e) a f) a ods. 8 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

119b) § 25 ods. 1 písm. h) štvrtý bod a § 27 ods. 13 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 213/2018 Z. z.

119c) § 25 ods. 1 písm. h) tretí bod a § 27 ods. 13 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 213/2018 Z. z.

120) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 145, 4. 6. 2008).

         Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z.

120a) Zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

120aa) § 18 zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 4/2019 Z. z.

[Dňom 1. apríla 2024 poznámka pod čiarou k odkazu 120aaa znie:

120aaa) § 2 zákona č. 201/2022 Z. z.]

120b) § 6 zákona č. 57/2018 Z. z.

120c) § 9 ods. 1 a 2, § 10 ods. 9 zákona č. 561/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

120d) Zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

120e) Čl. 31 až 33 nariadenia Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (Ú. v. EÚ L 214, 9. 8. 2008).

120f) § 7 ods. 7, 8 a 10 zákona č. 185/2009 Z. z.

120g) Zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení zákona č. 40/2011 Z. z.

120h) Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

120i) § 7 písm. d) a e) zákona č. 172/2005 Z. z.

120j) § 26a zákona č. 172/2005 Z. z. v znení zákona č. 233/2008 Z. z.

120k) § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

         § 4 ods. 3 písm. v) zákona č. 333/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

120l) § 52 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 333/2014 Z. z.

120m)  § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

120n) § 5 ods. 2 zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci.

120o) § 6 ods. 1 písm. c) piaty bod zákona č. 112/2018 Z. z.

120p) § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 112/2018 Z. z.

120q) § 8 ods. 4 zákona č. 112/2018 Z. z.

120r) § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 112/2018 Z. z.

120s) § 8 ods. 2 zákona č. 112/2018 Z. z.

120t) Napríklad Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) v platnom znení, zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 368/2015 Z. z. o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

121) § 24 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

122a) Napríklad Viedenský dohovor o diplomatických stykoch (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb.), Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb.).

122aa) § 35 Zákonníka práce.

122ab) § 26a zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.

122b) § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 139/2008 Z. z.

122c) § 223 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

123) Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

125) Zákon č. 600/2003 Z. z.

125a) § 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona č. 600/2003 Z. z.

126) § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

126a) § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

127) §155 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

128) Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

129) Zrušená.

130) § 37 zákona č. 380/1997 Z. z. v znení zákona č. 563/2001 Z. z.

131) Napríklad § 70 zákona č. 380/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 336/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti na poskytovanie zahraničného príspevku.

131a) § 122ya ods. 12 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.

131aa) § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

         Zákon č. 55/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov.

132) § 267 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.

132a) § 155 a 156 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

132b) § 1 ods. 7 zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.

132c) § 13 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

132d) § 106f ods. 1 a 3 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 421/2020 Z. z.

132e) § 106j zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 421/2020 Z. z.

133) § 75j ods. 1 a § 768s Obchodného zákonníka.

133a) § 16 ods. 4 a § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z.

133b) § 20 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

         § 68 ods. 4 písm. c) Obchodného zákonníka.

134) § 3 ods. 6 a 7 zákona č. 431/2002 Z. z.

134a) § 47 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z.

134aa) § 68 a 68b Obchodného zákonníka.

         § 309d až 309h Civilného mimosporového poriadku.

134ab) § 75k Obchodného zákonníka.

135) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

135a) § 2 ods. 1 a § 8 zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov.

136) § 45 zákona č. 383/1997 Z. z.

136a) § 4 ods. 9 a 12 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

136aa) § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

136aaa) § 13a zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 364/2014 Z. z.

136ab) § 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

136ac) § 154 ods. 1 písm. d) a § 155 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

136ad) § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch.

136ae) § 7 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.

136af)  § 34 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov.

136ag) Zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 52/2018 Z. z.