Vzniká fyzickej osobe povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní?

Nepeňažný príjem vo forme nehnuteľnosti nadobudnutej darovaním nie je predmetom dane z príjmov a obdarovanému nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní. Ak však táto fyzická osoba (obdarovaný) predmetnú nehnuteľnosť predá, alebo začne dosahovať príjem z jej prenájmu, potom tento príjem z predaja nehnuteľnosti alebo z prenájmu nehnuteľnosti už je predmetom dane z príjmov, ak nie je od dane oslobodený.

2.     Dar predmetom dane z príjmov

Fyzická osoba vykonávajúca stavebné práce v rámci podnikania dostala ako dar od svojho dodávateľa lešenie.

Je uvedený dar predmetom dane z príjmov?

Keďže ide o vec, ktorá je určená na stavebné práce, je preukázaná súvislosť poskytnutého daru s výkonom činnosti podnikateľa, a preto tento dar predstavuje príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov ako príjem z podnikania.

Samostatnú kategóriu príjmov dosiahnutých formou darov, tvoria dary (nepeňažné plnenia) poskytnuté držiteľom (napr. farmaceutická spoločnosť) poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (napr. lekár), ktoré nie sú vylúčené z predmetu dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP, t. j. sú považované za zdaniteľné príjmy.

–  podľa odseku 2 písmena b) predmetom dane nie je úver a pôžička – pôžička neznamená príjem a jej splácanie naopak neznamená výdaj (náklad).

Ak napr. zamestnanec dostane pôžičku od svojho zamestnávateľa a musí ju vrátiť, suma tejto pôžičky nie je predmetom dane z príjmov, pretože zamestnancovi nevznikne prírastok majetku. Ak by však zamestnávateľ poskytol zamestnancovi nenávratnú pôžičku, išlo by o dar v súvislosti s príjmami podľa § 5 ZDP, ktorá by bola zahŕňaná do zdaniteľného príjmu zamestnanca.

V prípade, ak by zamestnávateľ poskytol bezúročnú pôžičku alebo pôžičku s úrokom nižším ako je obvyklá výška úroku v mieste a v čase plnenia, je takéto zvýhodnenie vždy predmetom dane u zamestnanca a to bez ohľadu na výšku pôžičky.

Znamená to, že peňažným zvýhodnením je úrok alebo jeho časť, ktorú nie je zamestnanec povinný z pôžičky zaplatiť. Za bežnú výšku úroku sa berie do úvahy výška úroku (platná v čase poskytnutia alebo pripísania pôžičky k dobru), ktorú by musel zamestnanec zaplatiť v čase plnenia, ak by mal takúto pôžičku poskytnutú napr. z banky. Výška úroku, za ktorú poskytuje banková inštitúcia pôžičku podobného charakteru bežne obyvateľstvu, resp. ak pôžičky poskytuje zamestnávateľ, ktorý sa touto činnosťou zaoberá, za výšku úroku sa zoberie výška úroku, ktorú poskytne bežne iným osobám, ktoré nie sú zamestnancami.

3.     Mikrodaňovník a daňová strata

V zdaňovacom období roku 2021 daňovník – fyzická osoba živnostník, vykázal daňovú stratu vo výške 1 000 eur. V roku 2022 vykáže čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 ZDP vo výške 500 eur. Daňovník splnil podmienku, že je v roku 2022 mikrodaňovníkom.

V akej výške si môže v roku 2022 odpočítať daňovú stratu vykázanú v roku 2021?

V roku 2022 si daňovník môže odpočítať daňovú stratu až do výšky čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 ZDP, t. j. vo výške 500 eur. Zostávajúcu časť, t. j. sumu 500 eur môže odpočítavať ešte v rokoch 2023–2026, pričom každé jedno zdaňovacie obdobie sleduje, či je v danom roku mikrodaňovníkom alebo nie.

Ak by v roku 2023 nesplnil podmienky pre to, aby bol považovaný za mikrodaňovníka a vykázal by čiastkový základ dane z príjmov z podnikania napr. vo výške 600 eur, môže si odpočítať zo zostatku straty vykázanej v roku 2021 len sumu 300 eur (50 % z čiastkového základu dane) a zostávajúcu sumu 200 eur odpočíta v zdaňovacích obdobiach rokov 2024–2026.

Stále zostáva aj douplatnenie strát vykázaných do 31. 12. 2019, podľa pôvodných podmienok určených v § 30 ZDP, podľa ktorých od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas štyroch bezpro­stredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

Daňovú stratu je možné odpočítať len pri súčasnom splnení všetkých uvedených podmienok. Pomernú časť daňovej straty, ktorú nebude môcť daňovník uplatniť v príslušnom roku, už nebude možné nikdy uplatniť.

4.     Príjmy z predaja domu

Daňovník kúpil v roku 2007 rodinný dom, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve. Prízemie v dome využíval na účely výkonu súkromnej veterinárnej praxe a na poschodí mal obytné priestory určené pre svoje súkromné účely. Prízemie domu zaradil do obchodného majetku v roku 2017. Neskôr uvedené priestory už neboli vyhovujúce na výkon jeho podnikateľskej činnosti, preto sa v roku 2021 rozhodol rodinný dom predať a kúpiť väčšiu nehnuteľnosť.

Ako bude daňovník zdaňovať príjmy z predaja tohto domu?

V ustanovení § 3 ods. 2 písm. a) ZDP je zadefinované, čo je nehnuteľnosťou na účely ZDP (nehnuteľnosť, byt, nebytový priestor alebo ich časti). Jozef zaradil do obchodného majetku len časť nehnuteľnosti, t. j. priestory na prízemí, ktoré využíval na výkon podnikateľskej činnosti.

V súlade so znením § 4 ods. 5 ZDP v prípade predaja nehnuteľnosti, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku daňovníka a ktorá sa používala na účely podnikania len sčasti, príjem z jej predaja sa rozdelí tak, že príjem z predaja nehnuteľnosti viažuci sa k časti nehnuteľnosti, ktorú daňovník používal na podnikanie, bude súčasťou zdaniteľných príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP, nakoľko nie sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP (neuplynulo päť rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku). Zostávajúca časť príjmu viažuca sa k časti nehnuteľnosti používanej na osobné účely nie je zdaniteľným príjmom, nakoľko v roku predaja (v roku 2020) uplynulo viac ako päť rokov od jej nadobudnutia a preto boli splnené podmienky oslobodenia príjmov z predaja tejto časti nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP.

Pavol by takto zdanil len pomernú časť príjmu z predaja nehnuteľnosti zodpovedajúcu pomeru, v akom používal nehnuteľnosť na účely podnikania a v akom ju mal zaradenú do obchodného majetku.

Ak by daňovník vyradil nehnuteľnosť z obchodného majetku ešte pred jej predajom, zdaniteľný príjem z predaja nehnuteľnosti viažuci sa k tej časti nehnuteľnosti, ktorú daňovník používal na podnikanie, by bol príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP.

5.     Automobil v obchodnom majetku

V roku 2019 daňovník zaradil automobil do obchodného majetku, lebo ho používal na účely výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Toto auto používal aj na súkromné účely, pričom si uplatňoval daňové výdavky súvisiace s týmto autom vo výške 80 % [§ 19 ods. 2 písm. t) prvý bod ZDP]. V roku 2021 toto auto predal.

Ako daňovník zdaní príjem z predaja automobilu?

Vo väzbe na znenie § 4 ods. 5 ZDP je umožnené zdaniť príjem z predaja takejto hnuteľnej veci, ktorý nie je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. c) ZDP (neuplynulo päť rokov od vyradenia hnuteľnej veci z obchodného majetku) len v tej časti, v akej ho používal na účely výkonu podnikateľskej činnosti. Preto súčasťou zdaniteľných príjmov podľa § 6 ods. 1 ZDP bude iba 80 % príjmu z predaja takejto hnuteľnej veci.

Ak by sa počas výkonu podnikateľskej činnosti menil pomer využívania tohto obchodného majetku na výkon podnikateľskej činnosti, časť príjmu z predaja auta by sa určila priemerom vypočítaným za obdobie používania auta na výkon uvedenej činnosti. Napr. ak by daňovník používal auto na výkon podnikateľskej činnosti v roku 2019 na 80 %, v roku 2020 na 100 % a v roku 2021 na 80 %, zdaniteľným príjmom z predaja auta by bola 86,67 %-ná časť z celkového príjmu z predaja [(80 + 100 + 80) : 3].

6.     Odmena konateľovi spoločnosti

Zamestnávateľ vypláca na základe zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka odmenu konateľovi spoločnosti.

O aký druh príjmu ide a kto ho zdaňuje?

Odmena konateľa sa považuje za príjem zo závislej činnosti, pričom vyplácajúca spoločnosť sa považuje za zamestnávateľa. Tento príjem zdaní zamestnávateľ preddavkovým spôsobom používaným pre príjmy zo závislej činnosti v momente jeho vyplatenia. Príjem je vyplácaný ako súčasť mzdy zamestnanca – konateľa.

Za príjmy zo závislej činnosti sa považujú aj podiely na zisku (dividenda) vyplatené obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Tieto sú súčasťou príjmov podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Ide však len o podiely na zisku vyplácané z vykázaného hospodárskeho výsledku

•   po 1. 1. 2017,

•   do 31. 12. 2003 vyplácaný po 31. 12. 2016.

Podiely na zisku vyplácané zamestnancom bez ich majetkovej účasti na spoločnosti z vykázaného hospodárskeho výsledku 2004 až 2016 sú naďalej príjmom oslobodeným od dane.

7.     Pracovné oblečenie

Spoločnosť zakúpila obleky pre riaditeľa a námestníka z dôvodu, že reprezentujú firmu.

Ide v predmetnom prípade o zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti?

Uvedenú problematiku upravuje Pokyn MF SR č. 4753/1998-62 (uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998 v znení oznámenia MF SR č. 22058/2000-72 uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 14/2000), ktorý sa primerane použije aj na podmienky súčasne platného ZDP. Za pracovné oblečenie sa podľa uvedeného pokynu považuje oblečenie, ktoré je trvale a viditeľne označené identifikačnými znakmi zamestnávateľa, čím sa vylúči zameniteľnosť s bežným alebo spoločenským oblečením ako napr. trvalé našitie, nažehlenie a pod. obchodného mena, značky, ochrannej známky na všetkých súčastiach uniformy z jej lícnej strany. V takomto prípade je možné považovať toto oblečenie za pracovné oblečenie, ktorého hodnota je vylúčená z predmetu dane u zamestnanca, ktorému bolo toto oblečenie poskytnuté zamestnávateľom. Ak však zamestnávateľ poskytne zamestnancom oblečenie majúce charakter civilného (občianskeho, spoločenského a pod.) oblečenia, ide o príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti.

8.     Ocenenie nepeňažného príjmu

Zamestnávateľ si prenajíma motorové vozidlá (formou operatívneho leasingu) od slovenskej leasingovej spoločnosti, pričom hradí mesačné nájom. Tieto motorové vozidlá sú poskytované vybraným zamestnancom na služobné aj súkromné účely. V závislosti od poskytnutého modelu vozidla zamestnanec hradí zamestnávateľovi mesačne paušálnu sumu. Suma hradená zamestnancom je protihodnotou za využívanie automobilu na súkromné účely. Odplata sa nevzťahuje k nákladom na pohonné hmoty za kilometre najazdené na súkromné účely.

Otázkou je, či musí zamestnávateľ uplatniť ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP aj v prípade, ak zamestnanec za používanie motorového vozidla na služobné a súkromné účely hradí zamestnávateľovi príspevok za využívanie automobilu na súkromné účely v dohodnutej výške alebo sa ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP uplatní len vtedy, ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi služobné vozidlo na služobné a súkromné účely bezodplatne.

Aká je správne riešenie daného prípadu?

Špecifický spôsob ocenenia nepeňažného príjmu, ktorý plynie zamestnancovi z titulu poskytnutia služobného motorového vozidla na používanie na služobné a súkromné účely je ustanovený v § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, a preto ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP sa uplatní aj v prípade, ak zamestnanec za využívanie služobného motorového vozidla na súkromné účely hradí zamestnávateľovi mesačne paušálnu sumu. O túto sumu môže však zamestnávateľ znížiť príjem zamestnanca vypočítaný v súlade s ustanovením § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.

Pri vyčíslení nepeňažného príjmu plynúceho z používania motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely zamestnanca sa vychádza zo vstupnej ceny poskytnutého motorového vozidla, ktorá je určená v § 25 ZDP, pričom takouto vstupnou cenou je

•   obstarávacia cena, ak je motorové vozidlo nadobudnuté kúpou,

•   reprodukčná obstarávacia cena v prípade, ak je motorové vozidlo nadobudnuté dedením alebo darovaním, pričom takýmto spôsobom bolo nadobudnuté do 31. 12. 2015,

•   všeobecná cena podľa § 175o Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (Občiansky súdny poriadok bol zrušený a bol nahradený Civilným sporovým poriadkom, Civilným mimosporovým poriadkom a Správnym súdnym poriadkom. Úprava dedenia a aj určenia všeobecnej ceny majetku nadobudnutom dedením je teraz upravená v Civilnom mimosporovom poriadku) pri motorovom vozidle nadobudnutom dedením po 31. 12. 2015,

•   cena určená znalcom podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri motorovom vozidle nadobudnutom darovaním po 31. 12. 2015,

•   pri preradení motorového vozidla z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku vstupná cena stanovená podľa § 25 ods. 1 písm. d) ZDP a to v závislosti od spôsobu nadobudnutia motorového vozidla,

•   zostatková cena zistená u darcu v prípade, ak je motorové vozidlo nadobudnuté darom od darcu, ktorý vyradil motorové vozidlo z obchodného majetku z dôvodu jeho darovania alebo zostatková cena zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, ktorý vyradil motorové vozidlo z obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 ZDP [§ 25 ods. 1 písm. f) ZDP].

Ak vo vstupnej cene motorového vozidla nie je zahrnutá DPH podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), na účely výpočtu nepeňažného príjmu zamestnanca sa vstupná cena o túto daň zvýši [na účely výpočtu nepeňažného príjmu zamestnanca sa vychádza zo vstupnej ceny zvýšenej o DPH podľa zákona o DPH v závislosti od toho, či je obstarané (prenajaté) vozidlo od platiteľa alebo neplatiteľa DPH].

9.     Občerstvenie poskytované zamestnancom

Občerstvenie poskytované zamestnancom (napr. politikom počas zasadania výborov alebo rokovania vlády) bude musieť byť považované za ich zdaniteľný príjem, pretože si zmenili ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b), ktorá sa odvoláva na § 152 ZP (tzn. oslobodené od dane môže byť iba také stravovanie, ktoré je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť).

Je predmetné tvrdenie správne?

Ak zamestnávateľ v priebehu pracovnej zmeny poskytuje zamestnancom na pracovisku občerstvenie, ktoré nepovažuje za zabezpečenie stravovania podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a aj nealkoholické nápoje na spotrebu na pracovisku, ktorých hodnota je od dane oslobodená podľa § 5 ods. 7 písm. c) ZDP, aj v súčasnosti platí, že hodnota takéhoto občerstvenia je zdaniteľným príjmom zamestnanca.

Úpravou znenia § 5 ods. 7 písm. b) ZDP účinnou od 1. 1. 2022 nedošlo k žiadnej úprave podmienok pre poskytovanie občerstvenia. Novelou zákona sa zjednocuje hodnota oslobodeného plnenia pre všetky formy zabezpečenia stravovania poskytovaného podľa osobitných predpisov. Je v kompetencii zamestnávateľa, ktorý poskytuje občerstvenie pre svojich zamestnancov alebo len určitému okruhu zamestnancov (napr. pri vianočných večierkoch), rozpočítanie celkových výdavkov (nákladov) zamestnávateľa medzi jednotlivých zamestnancov.

10.   Doprava zamestnancov

V januári 2021 zamestnávateľ zabezpečí dopravu pre svojich zamestnancov, nakoľko verejná hromadná doprava k jeho prevádzke nie je. Dopravcovi uhradil 2 000 eur za dopravu v pracovných dňoch, pričom doprava bola zabezpečená 45 miestnym autobusom.

Akým spôsobom rozpočíta a dodaní zamestnávateľ takúto dopravu svojim zamestnancom?

S účinnosťou od 1. 1. 2021 nie je jednou z podmienok oslobodenia nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancom pri zabezpečení dopravy aj čiastočná úhrada tejto dopravy zamestnávateľovi. Ak by teda zamestnávateľ nepožadoval vôbec úhradu od svojich zamestnancov, prepočíta celú úhradu (fakturovanú sumu) za poskytnutú dopravu na počet miest v autobuse, t. j. 2 000 eur/45 miest, čo je suma na jedného zamestnanca 44,44 eur. Keďže uvedená suma neprevyšuje maximálnu výšku oslobodeného príjmu na dopravu 60 eur celá suma takto poskytnutého plnenia bude u zamestnanca oslobodená. Uvedeným spôsobom sa určí nepeňažné plnenie na zamestnanca bez ohľadu na skutočnosť, či bol plne obsadený autobus zamestnancom a či zamestnanec sa prepravoval každý deň v mesiaci, ale musí ísť o zamestnanca, ktorý využíva v danom mesiaci takúto dopravu.

11.   Lekárska prehliadka

Daňový subjekt zahrnul do daňových nákladov lekársku prehliadku vodičov referentských vozidiel.

Sú výdavky súvisiace s lekárskymi prehliadkami vodičov referentských vozidiel daňovým nákladom?

Podľa ZDP sa do daňových výdavkov môžu zahrnúť výdavky na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. Podľa zákona o verejnom zdravotníctve je zamestnávateľ povinný pravidelne (napr. 1-krát ročne) zabezpečovať preventívne lekárske prehliadky len u pracovníkov, ktorí sú zatriedení do 3. a 4. kategórie.

Daňovník/zamestnávateľ musí sám preukazovať (dôkazné bremeno je na daňovníkovi), podľa ktorého osobitného predpisu bol povinný zabezpečovať lekárske prehliadky vodičov referentských vozidiel a či mu tento osobitný predpis uložil povinnosť zabezpečiť jednorazovú alebo pravidelnú lekársku prehliadku. Na tento účel potrebuje daňovník preukázať zatriedenie jeho zamestnancov do kategórií pracovnej činnosti, čo má následne vplyv na uznateľnosť jeho výdavkov do daňových výdavkov.

Vodiči referentských vozidiel nie sú vodiči z povolania a sú zatriedený v 1. a 2. pracovnej kategórii. V nadväznosti na zákon č. 355/2007 Z. z. nie sú každoročné preventívne prehliadky pre týchto pracovníkov uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa.

V prípade, ak napriek uvedenému zneniu osobitného predpisu, boli takéto nepeňažné plnenia poskytnuté, t. j. boli poskytnuté nad rámec zákona o BOZP, sú tieto plnenia na strane zamestnanca zdaniteľnými príjmami podľa § 5 ZDP, pričom v prípade, ak sú tieto vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení ZP sú aj daňovým výdavkom zamestnávateľa v tejto vyššej nad nárokovej sume v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.

12.   Finančný príspevok na stravu

Zamestnávateľ od 1. 3. 2021 za splnenia ustanovených podmienok v § 152 Zákonníka práce, všetkým zamestnancom prispieva na stravu a to poskytnutím finančného príspevku v sume 8 €, ktorá pozostáva z nasledujúcich súm:

– 2,81 €, ktorá predstavuje sumu podľa § 152 Zákonníka práce,

– 1,19 €, ktorá predstavuje tzv. zamestnanecký benefit poskytnutý podľa internej smernice zamestnávateľa,

– 1 €, ktorá predstavuje použitie prostriedkov sociálneho fondu,

– 3 €, ktorá predstavuje plnenie (tzv. benefit) podľa kolektívnej zmluvy.

Môže zamestnávateľ finančný príspevok v sume 6 € oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a zahrnúť ho do daňových výdavkov zamestnávateľa?

Finančný príspevok na stravovanie zamestnancov je oslobodený od dane, ak je poskytnutý v súlade s § 152 Zákonníka práce. V súlade s týmto ustanovením zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi finančný príspevok v sume 2,81 €, čo je 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného a finančný príspevok v sume 1 €, ktorý poskytuje podľa zákona o SF. Znamená to, že len časť finančného príspevku v sume 3,81 € môže zamestnávateľ podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodiť od dane z príjmov a zostávajúcu sumu finančného príspevku zamestnancovi zdaní. Zamestnávateľ zdaní finančný príspevok poskytovaný nad ustanovený limit, ktorý sa skladá zo sumy 1,19 € (suma prevyšujúca 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného) a finančný príspevok poskytnutý v sume 3 €, ktorý je síce poskytnutý v súlade s kolektívnou zmluvou, ale kolektívna zmluva nie je osobitným predpisom. Znamená to, že suma 4,19 € nie je na strane zamestnanca považovaná za príjem oslobodený od dane z príjmov, ale patrí medzi jeho zdaniteľné príjmy.

Finančný príspevok na stravovanie zamestnancov je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP, ak je poskytnutý v súlade s § 152 Zákonníka práce, čo v danom prípade, keď zamestnávateľ poskytuje všetkým zamestnancom finančný príspevok v sume 2,81 €, znamená, že daňovým výdavkom zamestnávateľa je finančný príspevok najviac v sume 2,81 €, ktorá zodpovedá 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného.

Daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 ZDP je tvorba sociálneho fondu v súlade s § 5 ods. 1 zákona o SF. Samotné vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu na stravovanie zamestnancov vo výške 1 € (čerpanie sociálneho fondu), nie je výdavkom (nákladom) zamestnávateľa.

Poskytnuté zamestnanecké benefity – suma finančného príspevku poskytnutého nad stanovený limit vo výške 1,19 € podľa internej smernice zamestnávateľa a finančný príspevok poskytnutý v sume 3 € podľa kolektívnej zmluvy, ktoré sú zdaniteľným príjmom zamestnanca, môže zamestnávateľ zahrnúť do daňových výdavkov v zmysle § 19 ods. 1 ZDP.

(Zákonník práce v § 152 neustanovuje pravidlá o preukázateľnosti použitia finančného príspevku na stravovanie, a preto zamestnávateľ nemá povinnosť a ani právo od zamestnanca požadovať predkladanie dokladov o nákupe stravy.)

13.   Motorové vozidlo na služobné a súkromné účely

Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi na používanie na služobné a súkromné účely motorové vozidlo, ktoré obstaral formou finančného prenájmu v roku 2021 za cenu 13 000 eur. DPH nie je súčasťou vstupnej ceny a predstavuje sumu 2 600 eur.

Ako je to z pohľadu dane z príjmov?

Vstupnou cenou pre účely výpočtu nepeňažného príjmu zamestnanca je cena motorového vozidla zvýšená o DPH, t. j. 13 000 eur + 2 600 eur = 15 600 eur.

Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla.

Zamestnancovi sa tento nepeňažný príjem bude zdaňovať len počas 8 rokov používania motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom aj na súkromné účely a to od zaradenia vozidla do užívania vrátane, vo výške 1 % vstupnej ceny, pričom

•   v prvom roku zo vstupnej ceny (§ 25) motorového vozidla zamestnávateľa za každý aj začatý kalendárny mesiac,

•   v ďalších siedmych rokoch zo vstupnej ceny zistenej podľa § 25 ZDP zníženej každoročne o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia ne používanie aj na súkromné účely. Ak bude na vozidle v týchto rokoch vykonané technické zhodnotenie, jeho vstupná cena sa o hodnotu technického zhodnotenia zvýši a následne sa táto suma zníži každoročne o 12,5 %.

Týmto spôsobom výpočtu sa zohľadňuje aj amortizácia vozidla.

14.   Bezodplatné stravovanie

Zamestnávateľ poskytuje bezodplatne svojim zamestnancom stravovanie na pracovisku podľa odpracovaných pracovných zmien, a to poskytnutím teplého jedla vrátane vhodného nápoja. Hodnota stravy predstavuje na jedného zamestnanca (na jednu zmenu) sumu 5,30 €.

Možno hodnotu uvedenej stravy oslobodiť od dane a uplatniť do daňových výdavkov?

Hodnota poskytnutého teplého jedla vrátane vhodného nápoja je v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP príjmom, ktorý je oslobodený od dane z príjmov, a preto zamestnávateľ sumu 5,30 € zamestnancovi nezdaní. Hodnota stravy je v plnej sume oslobodená od dane z dôvodu, že ide o plnenie poskytnuté v nepeňažnej forme. Mzdový list zamestnanca na daňové účely obsahuje okrem iného aj sumy oslobodené od dane, preto hodnotu poskytnutej stravy zamestnávateľ uvedie zamestnancovi na mzdovom liste.

Zákonník práce v § 152 upravuje povinnosť zamestnávateľa prispieť na stravovanie svojich zamestnancov sumou zodpovedajúcou 55 % hodnoty jedla (stravy), najviac do výšky 55 % stravného, poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5–12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného, čo predstavuje od 1. 7. 2019 príspevok v sume najviac 2,81 € (55 % zo sumy 5,10 €).

Daňovým výdavkom zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP je suma príspevku na stravovanie poskytnutá v rozsahu podľa § 152 Zákonníka práce, t. j. suma 2,81 €. Ak zamestnávateľ poskytne vyššiu sumu (5,30 €), rozdiel, ktorý presahuje sumu 2,81 € (2,49 €), ak zamestnávateľ o tomto rozdiele účtuje na ťarchu svojich nákladov, nie je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 21 ods. 1 písm. e) ZDP.

15.   Finančný príspevok a stravný lístok

Finančný príspevok alebo stravný lístok (resp. suma poskytovaná zamestnávateľom, napr. 2,81 €) vydaný zamestnancovi pozadu (tak za zamestnanca, ako aj zamestnávateľa) podlieha dani a odvodom.

Je predmetná úvaha správna?

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti, pričom zabezpečením stravovania sa rozumie najmä

–  poskytnutie jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,

–  zabezpečenie stravovania pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (stravovacie poukážky),

–  poskytnutie finančného príspevku na stravovanie.

Spätným poskytnutím finančného príspevku na stravovanie (alebo stravovacej poukážky) nie je splnená základná podmienka, vyplývajúca zo ZP, zabezpečenia stravovania pre zamestnancov v danom mesiaci, a preto zamestnávateľ nemôže na hodnotu stravy aplikovať oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP. Uvedené platí aj v súčasnosti pri zabezpečovaní stravovania na pracovisku a novela ZDP účinná od 1. 1. 2022 na tomto posúdení oslobodenia príspevkov na stravu nič nemení. Schválenou novelou ZDP sa len zjednocuje hodnota oslobodenia pre ostatné (nepeňažné) formy zabezpečenia stravovania s už dnes nastavenou oslobodenou hodnotou finančného príspevku na stravovanie.

16.   Nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby

Zamestnávateľ, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, poskytol svojmu zamestnancovi nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby, ktorého hodnota predstavuje 500 €, pričom sa nejedná o naturálnu mzdu. Otázkou je, či môže na uvedenú sumu zamestnávateľ aplikovať § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, ak vynaložené prostriedky na obstaranie tohto nepeňažného plnenia neuplatnil ako výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Aké je riešenie danej situácie?

Oslobodenie nepeňažného plnenia, poskytnutého zamestnancovi vo forme vlastných produktov od zamestnávateľa, ktorého prevažná činnosť je poľnohospodárska výroba, je špecificky vymedzené v § 5 ods. 7 písm. k) ZDP, preto zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie oslobodí od dane v súlade s týmto špecifickým ustanovením, t. j. nepeňažné plnenie oslobodí od dane vo výške 200 € a do základu dane zamestnanca zahrnie plnenie nad takto ustanovenú sumu, t. j. zamestnancovi zdaní 300 €. V tomto prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

17.   Preventívna lekárska prehliadka u zubára

Zamestnanec absolvuje preventívnu lekársku prehliadku u zubára, v rámci ktorej mu vykonajú aj iné lekárske výkony (napr. odstránia zubný kameň, vytrhnú alebo zaplombujú zub), ktoré nie sú financované zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, resp. obmedzene v závislosti od druhu zdravotnej poisťovne, a preto si ich zamestnanec uhradí sám nad rozsah preventívnej zubnej prehliadky.

Je možné oslobodiť tieto úkony od dane ako súčasť plnení vzniknutých pri lekárskej preventívnej prehliadke podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP?

Podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP je príjmom oslobodeným od dane aj príjem poskytnutý ako príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi. Osobitnými predpismi sú napr. zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 30e), zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z. z.“).

Rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti upravuje zákon č. 577/2004 Z. z. Ak by sa zamestnancovi pri účasti na preventívnej lekárskej prehliadke vykonali aj iné výkony, ktoré nepatria do rozsahu zdravotných výkonov, ktoré sú súčasťou preventívnej lekárskej prehliadky, nemalo by sa na tieto aplikovať oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP.

ZDP neupravuje náležitosti dokladov o absolvovaní preventívnej lekárskej prehliadky. Zamestnávateľ je oprávnený vyžadovať, aby zamestnanec dostatočne preukázal absolvovanie preventívnej lekárskej prehliadky. Takéto preukazovanie je možné podrobnejšie upraviť v internom akte zamestnávateľa.

Ak by napriek tomu zamestnávateľ zamestnancovi tieto úkony preplatil, môže si ich ponechať ako daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 ZDP, a to za podmienky že to má upravené v internom predpise alebo kolektívnej zmluve a na strane zamestnanca to zdaní ako súčasť jeho zdaniteľných príjmov.

18.   Virtuálna mena

V roku 2020 daňovník vyťažil virtuálnu menu. V októbri 2021 kúpil nehnuteľnosť, pričom sa s predávajúcim dohodol, že za ňu zaplatí touto vyťaženou virtuálnou menou. Vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2021 došlo k realizácii predaja tejto vyťaženej meny musí sa zdaniť aj príjem z ťažby tejto virtuálnej meny.

V akej výške má daňovník zdaniť uvedenú virtuálnu menu?

V nadväznosti na § 2 písm. c) ZDP musí byť príjem ocenený cenou bežne používanou v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia. V prípade kúpy/predaja nehnuteľností je možné predpokladať, že sa predávajúci s kupujúcim dohodli na trhovom ocenení nehnuteľnosti a to v platnej mene na území SR, ktorou je euro.

Uvedené znamená, že ak by daňovník za vyťaženú menu kúpil nehnuteľnosť, pričom sa s majiteľom dohodne na cene nehnuteľnosti v eurách, a daňovník môže za nehnuteľnosť zaplatiť aj vyťaženou virtuálnou menou, potom príjem z vyťaženej meny je zdaňovaný v roku 2021, a to vo výške dohodnutej ceny za predmetnú nehnuteľnosť [definícia ocenenia príjmu je nastavená aj v § 2 písm. c) ZDP].

Rovnako ustanovenie § 8 ods. 17 ZDP upravuje aj skutočnosť, že súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby pri použití ocenenia spôsobom podľa § 17 ods. 43 ZDP, t. j. použije sa pre jeho ocenenie reálna hodnota upravená v § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve ku dňu tejto výmeny.

Ak bol majetok, z ktorého plynú príjmy podľa § 8 ods. 1 a 2 (napr. príjem z predaja nehnuteľnosti, príjem z predaja hnuteľnej veci, príjem z predaja cenných papierov), nadobudnutý výmenou za virtuálnu menu, pri ocenení výdavkov vynaložených na dosiahnutie týchto príjmov sa postupuje spôsobom uvedeným v § 25b, a to

•   obstarávacou cenou (§ 25 ods. 6 zákona o účtovníctve), ak bola virtuálna mena nadobudnutá kúpou,

•   reálnou hodnotou [§ 25 ods. 1 písm. h) štvrtý bod a § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve], ak bola virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu.

Podľa § 25b ods. 2, vstupnou cenou majetku a služby nadobudnutých výmenou za virtuálnu menu ku dňu výmeny je reálna hodnota virtuálnej meny [§ 25 ods. 1 písm. h) tretí bod a § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve].

19.   Pomoc zo sociálneho fondu

V roku 2020 zamestnancovi povodeň zaplavila časť domu. Vznikli mu veľké škody a zamestnávateľ sa rozhodol pomôcť mu a vyplatiť mu 1 500 eur ako sociálnu výpomoc zo sociálneho fondu. Tento zamestnanec mal aj iného zamestnávateľa, ktorý mu poskytol rovnako pomoc zo sociálneho fondu a to v sume 500 eur.

Keďže v úhrne táto sociálna výpomoc bola 2 000 eur, je v plnej výške oslobodená od dane?

Nie. Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. l) ZDP umožňuje oslobodiť sociálnu výpomoc len od jedného zamestnávateľa. Neurčuje poradie v akom si môže uplatniť oslobodenie, t. j. od ktorého zamestnávateľa bude plnenie oslobodené a od ktorého nie.

Blízku osobu vymedzuje § 116–117 ObčZ. Živelné udalosti sú vymedzené v § 15 ods. 24 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a rozumie sa nimi povodeň, záplava, víchrica, úder blesku, požiar, krupobitie, zosuv pôdy, zrútenie skaly alebo zemín, zosuv alebo zrútenie lavíny a zemetrasenie dosahujúce aspoň 5. stupeň medzinárodnej stupnice udávajúcej makroskopické účinky zemetrasenia.

Dočasnú pracovnú neschopnosť osoby upravuje § 12a zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2014 Z. (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), pričom ju posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár (napr. všeobecný lekár). Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.

20.   Občerstvenie zamestnancov

Zamestnávateľ podľa internej smernice každoročne pre svojich zamestnancov usporiada vianočný večierok. Zamestnanci sú s touto internou smernicou oboznámení a súhlasia s podmienkami, ktoré sú v smernici uvedené, napr. že hodnota občerstvenia poskytnutá zamestnancom počas vianočného večierka, bude rozpočítaná na všetkých zamestnancov spoločnosti pomernou časťou bez ohľadu na to, či sa zamestnanec večierka zúčastní alebo nezúčastní. Občerstvenie bolo hradené zo zisku.

Môže zamestnávateľ na hodnotu občerstvenia rozpočítanú na každého zamestnanca aplikovať oslobodenie od dane z príjmov podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP?

Hodnotu občerstvenia možno podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP oslobodiť od dane, nakoľko výdavky (náklady) na obstaranie občerstvenia nie sú daňovým výdavkom zamestnávateľa.

K oslobodeniu príjmov podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP sa vyžaduje, aby výdavky (náklady) na nepeňažné plnenie neboli daňovým výdavkom.

V súlade s § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka (zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov) alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Oslobodenie sa vzťahuje na nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi, ak na strane zamestnávateľa nie je uznaným daňovým výdavkom, a preto ak samotné výdavky (náklady) na nepeňažné plnenie spĺňajú podmienky daňového výdavku v zmysle § 2 písm. i) ZDP, zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či tento výdavok (náklad) zahrnie alebo nezahrnie do základu dane, v nadväznosti na to, aby nepeňažné plnenie mohol oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, z daňových výdavkov je povinný vylúčiť tú časť z výdavku (nákladu) vynaloženého na nepeňažné plnenie, ktorá zodpovedá sume oslobodeného nepeňažného plnenia. Ak by zamestnávateľ z daňových výdavkov nevylúčil tú časť z výdavku (nákladu) vynaloženého na nepeňažné plnenie, ktorá zodpovedá sume oslobodeného nepeňažného plnenia, potom pôjde o plnenie, pri ktorom neboli splnené podmienky pre jeho oslobodenie.

21.   Oprava strešnej krytiny

Daňovník dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP. Nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku.

Môže si daňovník uplatniť do daňových výdavkov náklady vynaložené na opravu strešnej krytiny?

Ak vlastník nehnuteľnosti vykoná v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 3 ZDP na prenajímanej nehnuteľnosti opravu alebo technické zhodnotenie, pričom prenajímanú nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku, sú takto vynaložené výdavky výdavkami na jeho osobnú potrebu, a to v súlade s § 21 ods. 1 písm. i) ZDP. Tieto výdavky si bude môcť daňovník uplatniť až v prípade, keď z predaja predmetnej nehnuteľnosti dosiahne zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. Preukázateľne vynaložené výdavky na opravu alebo technické zhodnotenie predávanej nehnuteľnosti si v takomto prípade daňovník uplatní ako výdavok na dosiahnutie príjmov z predaja nehnuteľnosti, a to v súlade s § 8 ods. 5 písm. d) zákona.

Naproti tomu v prípade, ak by daňovník predal majetok, ktorý nebol zaradený do obchodného majetku sú podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja takéhoto majetku od dane stanovené ZDP menej prísne ako pri príjmoch z predaja majetku zaradeného do obchodného majetku.

V súlade s týmto ustanovením sa dňom zaradenia majetku do obchodného majetku rozumie deň, kedy sa začne o ňom účtovať alebo viesť evidencia podľa § 6 ods. 11, pričom v § 9 ods. 5 ZDP je vymedzený deň vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka, ktorým sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona.

V prípade, ak má daňovník v obchodnom majetku zahrnutú nehnuteľnosť, ktorú prenajíma len sčasti, príjmy z jej predaja, ktoré nie sú oslobodené od dane sa zahrnú do základu dane v tom pomere, v akom daňovník tento majetok využíva na uvedené činnosti (§ 4 ods. 5 zákona).

22.   Príjem z prenájmu nehnuteľnosti

Daňovník, fyzická osoba – občan, si zobral hypotekárny úver na kúpu nehnuteľnosti. Zakúpenú nehnuteľnosť dal do prenájmu.

Môže si daňovník pri príjme z prenájmu uplatniť ako daňový výdavok úroky z hypotekárneho úveru?

Podľa § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, ak tento zákon neustanovuje inak. Daňovník poberajúci príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP pri stanovení základu dane (čiastkového základu dane) môže vychádzať z ustanovení § 17 až 29 ZDP, ak si uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, o ktorých účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva alebo z ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP, ak si uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, o ktorých vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu. Ak daňovník o nehnuteľnosti nadobudnutej prostredníctvom hypotekárneho úveru účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, je táto nehnuteľnosť jeho obchodným majetkom využívaným v súvislosti s dosahovanými príjmami a úroky spojené so splátkami z poskytnutého hypotekárneho úveru platené daňovníkom budú daňovými výdavkami tohto daňovníka.

23.   Príjmy daňovníka

V roku 2021 dosahuje daňovník/fyzická osoba príjmy zo živnosti vo výške 20 000 eur (vykonáva živnosť celý rok) a dosahuje príjmy z použitia diela vo výške 12 000 eur. Chce si uplatniť paušálne výdavky.

Môže si daňovník uplatniť len sumu paušálnych výdavkov do maximálnej výšky 20 000 eur v úhrne zo všetkých príjmov dosahovaných z podnikania a z použitia diela?

Nie. V súlade s § 6 ods. 10 uplatní daňovník maximálnu sumu vo výške 20 000 eur samostatne, a to z príjmu zo živnosti a samostatne z príjmov z použitia diela, t. j.

–  pri príjmoch zo živnosti vo výške 40 000 eur sú paušálne výdavky vo výške 60 % v sume 24 000 eur ale daňovník si môže odpočítať max. sumu 20 000 eur,

–  pri príjmoch z použitia diela vo výške 12 000 eur sú paušálne výdavky vo výške 60 % v sume 7 200 eur, t. j. môže si uplatniť plnú sumu paušálnych výdavkov a to 7 200 eur (sú nižšie ako maximálne stanovená výška 20 000 eur).

24.   Podiel z prerozdelenia finančných prostriedkov

V roku 2021 bol fyzickej osobe, akcionárovi akciovej spoločnosti, vyplatený podiel z prerozdelenia finančných prostriedkov emisného ážia zaúčtovaného na účte 412 – Emisné ážio.

Ako sa zdaňuje uvedený príjem a je možné ho aj znížiť o výdavok?

Účtovanie emisného ážia a ostatných kapitálových fondov je upravené v § 59 ods. 5 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa na účte 412 – Emisné ážio účtuje rozdiel medzi menovitou hodnotou vydaných akcií a sumou platenou za akcie (emisný kurz) podľa osobitného predpisu alebo vkladov pri zvyšovaní základného imania upísaním nových akcií alebo vkladov.

Ak by išlo o akcionára, ktorý splatil hodnotu emisného ážia, pri jeho výplate by postupoval tak, že príjem vyplatený z emisného ážia by zdanil ako ostatný iný príjem pričom by cez § 8 ods. 2 ZDP do výdavkov uplatnil aj časť splateného emisného ážia až do výšky príjmu z vyplateného emisného ážia a následne ak by predával akcie ako výdavok by si mohol uplatniť len obstarávaciu cenu zníženú o vyplatené emisné ážio.

Ak by išlo o akcionára, ktorý emisné ážio nesplatil, ale kúpil akcie spoločnosti, pričom pri prerozdeľovaní emisného ážia by dosiahol aj on príjem z vyplateného ážia, zahrnul by tento príjem medzi ostatné iné príjmy ale bez uplatnenia výdavku (nesplatil on sám emisné ážio), pričom pri predaji akcie si môže odpočítať celú výšku obstarávacej ceny akcie/akcií.

Na strane vkladateľa – fyzickej osoby, je potrebné rozlíšiť, či ide o

–  vkladateľa fyzickú osobu nepodnikateľa alebo

–  fyzickú osobu podnikateľa, t. j. dosahujúceho príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti,

a to z dôvodu, že v prípade, ak by vznikol oceňovací rozdiel medzi napr. hodnotou vkladanej nehnuteľnosti a tým ako ju ocenil znalec pre účely vkladu podľa ObchZ, je potrebné tento oceňovací rozdiel u fyzickej osoby zdaniť.

Pre fyzickú osobu nepodnikateľa je predmetné zdanenie v uvedenom prípade nastavené v § 8 ods. 2 ZDP a pre fyzickú osobu dosahujúcu príjmy z podnikania v § 17 ZDP.

V § 8 ods. 2 ZDP je uvedený postup, podľa ktorého daňovník, ktorý vkladá do obchodnej spoločnosti alebo družstva NV, zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou NV započítanou na vklad spoločníka určenou podľa § 59 ObchZ a hodnotou vkladaného majetku (ďalej len „oceňovací rozdiel NV“).

25.   Obstaranie a predaj virtuálnej meny

Daňovník pri nákupe virtuálnej meny (napr. Bitcoin) uhradil v súvislosti s jej obstaraním poplatok vo virtuálnej mene a pri predaji virtuálnej meny na úhradu poplatku súvisiaceho s predajom virtuálnej meny použil euro.

Sú poplatky súvisiace s obstaraním a predajom virtuálnej meny považované za výdavky znižujúce príjem z predaja virtuálnej meny uvádzaný v § 8 ods. 1 písm. t) ZDP?

Príjem fyzickej osoby z predaja virtuálnej meny, ak nejde o príjem podľa § 6 ZDP, sa považuje za ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. t) ZDP. Predajom virtuálnej meny sa podľa § 2 písm. ai) ZDP rozumie výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny.

V súlade s § 8 ods. 2 ZDP do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 ZDP vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada.

Daňovník uvádza, že poplatok súvisiaci s kúpou virtuálnej meny uhradil vo virtuálnej mene. V danom prípade došlo k výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby, čo sa v zmysle § 2 písm. ai) ZDP považuje za predaj virtuálnej meny. V súlade s § 8 ods. 17 a nadväzujúcim § 17 ods. 43 ZDP zdaniteľný príjem z predaja virtuálnej meny podľa § 8 ods. 1 písm. t) ZDP je súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k výmene virtuálnej meny, čo v tomto prípade je v zdaňovacom období, v ktorom došlo k výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby, pri použití ocenenia vymieňanej virtuálnej meny reálnou hodnotou (§ 27 ods. 13 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov) ku dňu výmeny.

Znamená to, že poplatok súvisiaci s obstaraním virtuálnej meny uhradený virtuálnou menou, nie je možné považovať za výdavok vynaložený daňovníkom na dosiahnutie zdaniteľných príjmov z predaja virtuálnej meny podľa § 8 ods. 1 písm. t) ZDP. Pri takomto použití virtuálnej meny dochádza k výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby, v dôsledku čoho daňovníkovi plynie zdaniteľný príjem z predaja virtuálnej meny podľa § 8 ods. 1 písm. t) ZDP. V súlade s § 8 ods. 2 a 17 ZDP predmetný zdaniteľný príjem sa do základu dane (čiastkového základu dane) zahŕňa znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie, pričom pri ocenení výdavkov sa postupuje spôsobom uvedeným v § 25b ZDP.

Z obsahu žiadosti daňovníka ďalej vyplýva, že na úhradu poplatku súvisiaceho s predajom virtuálnej meny použil fiat menu – v danom prípade menu euro. Poplatky súvisiace s predajom virtuálnej meny preukázateľne vynaložené daňovníkom v mene euro je možné považovať za výdavky vynaložené na dosiahnutie zdaniteľných príjmov z predaja virtuálnej meny podľa § 8 ods. 1 písm. t) ZDP, a to v nadväznosti na znenie prvej a druhej vety § 8 ods. 2 ZDP.

26.   Predaj bytu v BSM

Manželia v roku 2021 predali byt, ktorý nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva v roku 2018 kúpou za 40 000 eur. Byt predali za 60 000 eur, pričom kúpna cena im bola zaplatená v roku 2021.

Môže uvedený príjem priznať iba manželka v daňovom priznaní?

Ak sa tak manželia dohodnú a byt nebol zaradený v obchodnom majetku, môže celý príjem z predaja bytu zahrnúť do základu dane manželka. To znamená, že v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2021 zahrnie manželka do základu dane (čiastkového základu dane) príjmy z predaja bytu vo výške 60 000 eur (celkový dosiahnutý príjem) a uplatní si výdavky v sume 40 000 eur (celú kúpnu cenu, ktorú manželia za byt preukázateľne zaplatili).

V súlade s § 10 ods. 1 zákona, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve dvoch alebo viacerých daňovníkov, potom sa spoločne dosiahnuté príjmy z predaja a spoločne vynaložené výdavky zahŕňajú do základu dane jednotlivých podielových spoluvlastníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo spoluvlastníkmi dohodnutý iný podiel (§ 137 až 142 ObčZ).

27.   Príspevok na rekreáciu

Zamestnanec s kratším (polovičným) pracovným úväzkom požiadal zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu v nadväznosti na § 152a ZP a svoj nárok doložil účtovným dokladom vo výške 100 eur.

V akej sume bude zamestnancovi vyplatený príspevok na rekreáciu?

Zamestnávateľ zamestnancovi vyplatí 55 % z oprávnených výdavkov, t. j. 55 €. Keďže zamestnanec, pracuje na kratší pracovný čas (polovičný úväzok), zamestnávate kráti najvyššiu sumu príspevku, t. j. sumu 275 €, t. j. maximálny ročný príspevok, ktorý zamestnávateľ môže poskytnúť tomuto zamestnancovi je vo výške 137,50 € (275/2 – polovičný pracovný úväzok).

Zamestnávateľ príspevok na rekreáciu podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodí od dane a uvedie ho aj na mzdovom liste zamestnanca [§ 39 ods. 2 písm. f) bod 3 ZDP].

Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 49 zamestnancov a menej.

28.   Príjem z predaja nehnuteľnosti

Manžel podniká na základe živnostenského oprávnenia a dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. V roku 2016 začal pri podnikaní používať nehnuteľnosť, ktorá patrí do BSM, preto ju zaradil do obchodného majetku. V roku 2021 chce túto nehnuteľnosť predať obchodnému partnerovi.

Môže si manžel rozdeliť príjem z predaja nehnuteľnosti s manželkou?

Ak by manžel nevyradil nehnuteľnosť z obchodného majetku pred jej predajom, potom príjem z jej predaja by bol výlučne príjmom manžela, a to príjmom zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP, lebo príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je v súlade so znením § 6 ods. 5 písm. a) ZDP aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka.

Ak by manžel vyradil nehnuteľnosť z obchodného majetku pred jej predajom, potom by bolo potrebné vyhodnotiť podmienky oslobodenia príjmu z predaja uvedenej nehnuteľnosti. Ak neuplynulo päť rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku daňovníka, príjem z predaja tejto nehnuteľnosti by nebol oslobodený od dane podľa § 9 ZDP a bol by zdaniteľným príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade so znením § 8 ods. 16 ZDP by nebolo možné tento príjem rozdeliť medzi manželov. Celý príjem z predaja nehnuteľnosti patriacej do BSM by zdanil manžel, ktorý mal túto nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku pred jej vyradením z obchodného majetku a jej následným predajom.

29.   Príjem z predaja nehnuteľnosti v BSM

Manželia od roku 2010 využívali na svoje podnikanie tú istú nehnuteľnosť patriacu do ich BSM, ktorú si zaradil do obchodného majetku manžel. V roku 2015 obaja manželia skončili podnikanie a uvedenú nehnuteľnosť prenajali (ako občania). Do obchodného majetku si ju zaradila manželka (odpisy uplatňovala ako daňové výdavky) a mala ju zaradenú v obchodnom majetku až do jej predaja, ktorý sa uskutočnil v roku 2021.

Môžu si manželia rozdeliť príjem z predaja nehnuteľnosti?

Pri skončení podnikania došlo aj k vyradeniu nehnuteľnosti z obchodného majetku manžela. Ak manželia prenajímali nehnuteľnosť v BSM a príjem z prenájmu nebol príjmom z podnikania, potom bol príjmom podľa § 6 ods. 3 ZDP, ktorý si mohli manželia deliť spôsobom uvedeným v § 4 ods. 8 ZDP (rovnakým pomerom alebo v pomere, na ktorom sa manželia dohodli).

Pri predaji nehnuteľnosti, ktorá bola v obchodnom majetku pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP, ak neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 9 ZDP (neuplynulo päť rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku prenajímateľa), príjem z predaja takejto nehnuteľnosti je zdaniteľným príjmom, a to ostatným príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade so znením § 8 ods. 16 ZDP nie je možné tento príjem rozdeliť medzi manželov a celý príjem z predaja nehnuteľnosti patriacej do BSM zdaní manželka, ktorá mala túto nehnuteľnosť pred jej predajom zaradenú v obchodnom majetku ako posledná.

30.   Odmena za vykonanie konzultačnej činnosti

V roku 2020 farmaceutická spoločnosť uzatvára s lekármi zmluvy podľa ObčZ, na základe ktorých lekárom vypláca odmenu za vykonanie konzultačnej činnosti a vypracovanie správy z odborného podujatia.

Je farmaceutická spoločnosť z uvedených peňažných plnení povinná vybrať daň zrážkou v zmysle § 43 ods. 3 písm. o) ZDP?

Ak držiteľ vyplatí zdaniteľné peňažné plnenie za vykonanie konzultačnej činnosti a vypracovanie správy z odborného podujatia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (lekárovi), ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie ako fyzická osoba – podnikateľ a dosahuje príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP, uvedené príjmy sú súčasťou jeho príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP, ktoré lekár zdaňuje osobne prostredníctvom daňového priznania.

Ak držiteľ vyplatí zdaniteľné peňažné plnenie za vykonanie konzultačnej činnosti a vypracovanie správy z odborného podujatia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (lekárovi), ktorý nevykonáva zdravotnícke povolanie ako fyzická osoba – podnikateľ, ale je napr. v pracovnoprávnom vzťahu voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, potom sú tieto príjmy príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, z ktorých je držiteľ povinný v súlade so znením § 43 ods. 3 písm. o) ZDP vybrať daň zrážkou.

Právnická osoba

31.   Rezidencia a zdaniteľnosť príjmov obchodnej spoločnosti

Obchodná spoločnosť má sídlo na území SR. Miesto skutočného vedenia má v Nemecku.

Ako správne posúdiť rezidenciu a zdaniteľnosť príjmov tejto obchodnej spoločnosti?

Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie rozsahu daňovej povinnosti a zdaniteľnosti príjmov daňovníka na území SR v prípadoch cezhraničných vzťahov je daňová rezidencia (osobná daňová príslušnosť) tohto daňovníka.

Obchodné právo SR umožňuje, aby obchodná spoločnosť so sídlom na území SR, založená podľa tohto práva, mala miesto svojho skutočného vedenia lokalizované na území iného štátu (v zahraničí).

Zo strany príslušných orgánov a úradov SR je možné preveriť zákonnosť konania subjektov v prípade, ak na účely vykonávania podnikateľskej činnosti na území SR na tomto území len formálne založia obchodnú spoločnosť, avšak žiadnu činnosť deklarovanú týmito subjektmi táto spoločnosť v skutočnosti na území SR nevykonáva.

V súlade s ustanoveniami § 2 písm. d) a f) ZDP daňovníkom s NDP (rezidentom SR), ktorého predmetom dane je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí, je právnická osoba, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia.

Keďže SR je vo vzťahu k Spolkovej republike Nemecko viazaná medzinárodnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, uverejnenou v Zbierke zákonov pod č. 18/1984 Zb. (ďalej len „medzinárodná zmluva“), pre posúdenie rezidencie spoločnosti a zdaniteľnosti príjmov tejto spoločnosti na území SR je relevantné tiež uplatnenie tejto medzinárodnej zmluvy.

V súlade s článkom 4 ods. 3 medzinárodnej zmluvy ak spoločnosť je podľa daňových právnych predpisov SR a Spolkovej republiky Nemecko rezidentom v obidvoch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že na účely tejto medzinárodnej zmluvy je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom je miesto jej skutočného vedenia.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ak v predloženom prípade miesto skutočného vedenia spoločnosti je na území Spolkovej republiky Nemecko, bez ohľadu na skutočnosť, že sídlo tejto spoločnosti je na území SR, spoločnosť je na účely medzinárodnej zmluvy rezidentom Spolkovej republiky Nemecko, t. j. podlieha neobmedzenej daňovej povinnosti na území Spolkovej republiky Nemecko.

Vo vzťahu k Spolkovej republike Nemecko príjem daňovníka, ktorý je podľa medzinárodnej zmluvy rezidentom Spolkovej republiky Nemecko, je zdaniteľný na území SR, ak je zdaniteľný na tomto území nielen podľa ZDP, ale aj podľa tejto medzinárodnej zmluvy [pozri § 2 písm. h) ZDP].

Podľa článku 7 ods. 1 medzinárodnej zmluvy zisky podniku prevádzkovaného rezidentom Spolkovej republiky Nemecko sa môžu zdaniť iba v Spolkovej republike Nemecko, ak podnik nevykonáva svoju činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená.

Ak v predloženom prípade nerezidentná spoločnosť nevykonáva svoju činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na tomto území podľa článku 5 medzinárodnej zmluvy, príjmy tejto spoločnosti nie sú podľa tejto medzinárodnej zmluvy (a tiež podľa zákona o dani z príjmov) zdaniteľné na území SR.

Je však potrebné upozorniť, že činnosť spoločnosti, ktorá môže založiť vznik takejto stálej prevádzkarne spoločnosti podľa článku 5 medzinárodnej zmluvy, môže byť vykonávaná nielen prostredníctvom vlastných zamestnancov spoločnosti, ale aj prostredníctvom iných osôb (zástupcov), ktoré pri výkone činnosti v mene a na účet spoločnosti konajú na základe pokynov spoločnosti, pod kontrolou, na zodpovednosť a riziká tejto spoločnosti, a sú tak pri výkone činnosti v mene spoločnosti právne alebo ekonomický závislé vo vzťahu k tejto spoločnosti.

Bez ohľadu na rozsah daňovej povinnosti a zdaniteľnosť príjmov spoločnosti na území SR sa na spoločnosť vzťahujú povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 49a a § 41 ZDP, a tiež povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Keďže rezidencia a prípadný vznik stálej prevádzkarne spoločnosti na území SR má významný vplyv na rozsah daňovej povinnosti a zdaniteľnosť príjmov spoločnosti na tomto území, vznik dvojitej rezidencie podľa daňových právnych predpisov zmluvných štátov, miesto skutočného vedenia spoločnosti, vznik stálej prevádzkarne spoločnosti na území SR, resp. ďalšie relevantné skutočnosti a okolnosti predmetného prípadu môžu byť predmetom dôsledného preverovania príslušným správcom dane a zo strany spoločnosti bude nevyhnutné uvedené skutočnosti a okolnosti dostatočne preukazovať.

32.   Posúdenie závislosti, ak osoby sú pod kontrolou
blízkej osoby

Jediným spoločníkom spoločnosti A je Ján Hladký. Jeho syn Peter je jediným spoločníkom spoločnosti B. Otec Ján Hladký a jeho syn Peter sa považujú za závislé osoby, nakoľko sú blízkymi osobami v priamom rade. Medzi spoločnosťou B a spoločnosťou A prebiehajú vzájomné obchodné transakcie.

Považujú sa na účely ZDP tieto dve právnické osoby za závislé osoby?

Na základe zmeny § 2 písm. o) s účinnosťou od roku 2017 sa za ekonomické prepojenie považuje aj vzájomný vzťah medzi osobami, ktoré sú nielen pod kontrolou tej istej osoby (čo v danom prípade nie je splnené, obidve spoločnosti sú pod kontrolou rozdielnych osôb), ale aj pod kontrolou blízkych osôb. Preto sa spoločnosť B a spoločnosť A považujú za závislé osoby a je potrebné na ich obchodné transakcie nahliadať ako na kontrolované transakcie [§ 2 písm. ab)] a podrobiť ceny a podmienky vo vzájomných kontrolovaných transakciách porovnaniu s porovnateľnými transakciami medzi nezávislými osobami. Ide o premietnutie princípu nezávislého vzťahu do ZDP (§ 17 ods. 5).

33.   Príjmy za ubytovanie a stravovanie študentov

Študentské domovy a jedálne, ako súčasť verejnej vysokej školy (ďalej len „VVŠ“), poskytujú ubytovanie a stravovanie študentom vysokých škôl. Vysoká škola dostáva na túto činnosť zo štátneho rozpočtu príspevky (dotáciu). Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o vysokých školách“) explicitne neuvádza zabezpečenie ubytovania a stravovania študentov ako hlavnú činnosť vysokých škôl. V § 98 zákona o vysokých školách je uvedené, že vysoká škola v rámci svojich možností zabezpečí študentom ubytovanie a stravovanie a prispieva na náklady spojené s ubytovaním a stravovaním. V Štatúte vysokej školy je uvedené, že poskytuje študentom sociálnu podporu, a to priamou a nepriamou formou. Priamou formou sociálnej podpory sú štipendiá. Nepriamou formou sociálnej podpory sú okrem iného uvedené aj služby ako stravovanie a ubytovanie podľa možností s poskytnutím príspevku na náklady spojené so stravovaním a ubytovaním v účelových zariadeniach vysokej školy.

Možno považovať príjmy dosahované za ubytovanie a stravovanie študentov za hlavnú nezdaňovanú činnosť?

VVŠ založená podľa zákona o vysokých školách sa na účely ZDP považuje podľa § 12 ods. 3 písm. b) za daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie. V súlade s § 13 ods. 1 písm. a) ZDP má takýto daňovník od dane oslobodený príjem dosahovaný z hlavnej činnosti, na ktorej účel vznikol alebo ktorá je jeho hlavnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z činností, ktoré sú podnikaním. Osobitným predpisom v prípade VVŠ je zákon o vysokých školách a štatút vysokej školy. Činnosťami, ktoré sú podnikaním sa na účely ZDP rozumejú činnosti, ktoré je možné vykonávať na základe živnostenského oprávnenia v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „MŠVVaŠ SR“) zastáva názor, že poskytovanie stravovania a ubytovania študentom verejnými vysokými školami možno považovať za hlavnú činnosť, na ktorú bola verej\á vysoká škola založená, resp. za činnosť ktorá úzko súvisí s jej hlavnou činnosťou ako aj za podnikateľskú činnosť. MŠVVaŠ SR poskytuje jednotlivým VVŠ, v súlade s § 89 zákona o vysokých školách a v súlade so schválenou metodikou rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok, dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť, na rozvoj VVŠ a na sociálnu podporu študentov. Sociálna podpora študentom sa v súlade s § 94 zákona o vysokých školách poskytuje priamou a nepriamou formou. Jednou z nepriamych foriem podpory študentov je podľa § 94 ods. 3 písm. a) zákona o vysokých školách „stravovanie a ubytovanie podľa možnosti s poskytnutím príspevku na náklady spojené so stravovaním a ubytovaním“. Tieto príspevky dostávajú VVŠ v rámci dotácie na sociálnu podporu študentov (§ 89 ods. 2 a 7 zákona o VVŠ).

VVŠ môžu v súlade s § 18 zákona o vysokých školách vykonávať podnikateľskú činnosť podľa § 2 ods. 2 písm. c) ObchZ. Pravidlá na vykonávanie podnikateľskej činnosti vrátane vnútorných pravidiel hospodárenia VVŠ sú, v súlade s § 15 zákona o vysokých školách, obsahom vnútorného predpisu každej VVŠ, konkrétne v štatúte verejnej vysokej školy.

V zmysle § 18 ods. 1 zákona o vysokých školách „v rámci podnikateľskej činnosti VVŠ vykonáva v súlade s § 15 ods. 2 písm. m) zákona o vysokých školách za úhradu činnosť nadväzujúcu na jej vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, liečebno-preventívnu, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť alebo činnosť slúžiacu na účinnejšie využitie ľudských zdrojov a majetku. Podnikateľská činnosť nesmie ohroziť kvalitu, rozsah a dostupnosť činností napĺňajúcich poslanie verejnej vysokej školy.“

Na základe vyššie uvedeného je pri zaradení príjmov od študentov za stravovanie a ubytovanie do hlavnej (nezdaňovanej) činnosti alebo vedľajšej (zdaňovanej) činnosti rozhodujúce, či ide o úhrady od vlastných študentov študujúcich na danej vysokej škole, ktorým VVŠ toto stravovanie a ubytovanie poskytuje ako nepriamu formu sociálnej podpory alebo cudzích študentov a zároveň či je potrebné na túto činnosť živnostenské oprávnenie. Úhrady od:

–  vlastných študentov za predpokladu, že túto činnosť nie je potrebné vykonávať na základe živnostenského oprávnenia, je možné považovať za príjmy z hlavnej činnosti, ktoré sú podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP oslobodené od dane,

–  cudzích študentov (napr. za ubytovanie počas prázdnin) nie je možné považovať za príjmy z hlavnej činnosti, nakoľko úzko nesúvisí s vykonávaním vzdelávacej činnosti a je predpoklad, že vykonávanie tejto činnosti je možné iba na základe živnostenského oprávnenia a preto sa takéto príjmy považujú za príjmy z podnikateľskej činnosti, ktoré podliehajú zdaneniu.

34.   Posúdenie závislosti

Členovia družstva sú považovaní za závislé osoby podľa § 2 písm. n) a p) ZDP, ak každý z členov družstva má majetkový podiel max. do výšky 1 %.

Je predmetná úvaha správna?

Ekonomickým alebo personálny prepojením je potrebné rozumieť podľa § 2 písm. o) ZDP účasť osoby na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby, pričom majetkovým prepojením sa rozumie najmenej 25 % priamy alebo nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel na základnom imaní. Jednotliví členovia družstva danom prípade spravidla nedosahujú účasť na majetku družstva viac ako 1 %. Preto v tomto prípade nedochádza k majetkovému prepojeniu.

Účasťou na vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ďalších obdobných orgánov právnickej osoby k tejto právnickej osobe (aj k družstvu resp. pozemkovému spoločenstvu). V prípade naplnenia účasti na vedení vzniká medzi osobami personálne prepojenie, ktoré je postačujúcou podmienkou pre vznik závislosti medzi osobami. Znamená to, že pri vzniku personálneho prepojenia nie je potrebné ďalej skúmať majetkové prepojenie. Zároveň platí, že pokiaľ dochádza medzi družstvom a jeho členmi (resp. medzi pozemkovým spoločenstvom a jeho členmi) k transakciám, ktorých účelom je zníženie základu dane alebo zvýšenie daňovej straty, ide o závislé osoby podľa § 2 písm. p) ZDP („iné prepojenie“, ktorým je právny vzťah alebo iný obdobný vzťah vytvorený predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty).

35.   Príjmy za ubytovanie a stravovanie „cudzích“ študentov

Príklad nadväzuje na predchádzajúci príklad ohľadne ubytovania a stravovania študentov VVŠ v študentskom domove a jedálni. Otázkou je, ako sa budú posudzovať príjmy za ubytovanie a stravovanie „cudzích“ študentov (t. j. študentov iných VVŠ ako je VVŠ, pod ktorú študentský domov a jedáleň patrí), ktorí sú počas akademického roka (počas výučby) ubytovaní v tomto študentskom domove, resp. sa stravujú v tejto študentskej jedálni.

Je možné považovať uvedený príjem za príjem z hlavnej (nezdaňovanej) činnosti?

Podľa § 18 zákona o vysokých školách môže každá verejná vysoká škola vykonávať podnikateľskú činnosť podľa § 2 ods. 2 písm. c) ObchZ. Pravidlá na vykonávanie podnikateľskej činnosti vrátane vnútorných pravidiel hospodárenia verejnej vysokej školy sú, v súlade s § 15 zákona o vysokých školách, obsahom vnútorného predpisu každej verejnej vysokej školy, konkrétne v štatúte verejnej vysokej školy.

Podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP má VVŠ ako daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie od dane oslobodené príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel táto vysoká škola vznikla alebo ktorá je jej základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z činností, ktoré sú podnikaním. Činnosti, na ktorej účel vysoká škola vznikla a jej základnou činnosťou vymedzuje štatút verejnej vysokej školy. Činnosťami, ktoré sú podnikaním sa rozumejú činnosti, ktoré je možné vykonávať na základe živnostenského oprávnenia v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Ak ide o činnosti, ktoré môže daňovník vykonávať iba na základe živnostenského oprávnenia, bez ohľadu na skutočnosť, či daňovník má alebo nemá živnostenské oprávnenie, považuje sa vykonávanie týchto činností na účely ZDP za vykonávanie podnikateľskej činnosti.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že príjmy za ubytovanie a stravovanie študentov iných vysokých škôl je potrebné posudzovať na základe údajov uvedených v štatúte príslušnej verejnej vysokej školy a skutočnosti, či VVŠ potrebuje na prevádzkovanie takejto činnosti živnostenské oprávnenie. V tejto súvislosti môžu vzniknúť nasledujúce prípady, ak VVŠ poskytovanie stravovania a ubytovania pre študentov iných vysokých škôl:

a) nemá uvedené v štatúte ako svoju hlavnú činnosť – príjmy sa považujú za zdaniteľné príjmy, ku ktorým si môže vysoká škola uplatniť daňové výdavky,

b) má uvedené v štatúte ako svoju hlavnú činnosť ale na vykonávanie tejto činnosti potrebuje živnostenské oprávnenie – príjmy sa rovnako považujú za zdaniteľné príjmy, ku ktorým si môže vysoká škola uplatniť daňové výdavky,

c) má uvedené v štatúte ako svoju hlavnú činnosť ale na vykonávanie tejto činnosti nepotrebuje živnostenské oprávnenie – príjmy sa považujú za príjmy oslobodené od zdanenia podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP.

V období prázdnin, t. j. mimo poskytovania výučby je ubytovanie a stravovanie tak vlastných študentov ako aj „cudzích“ študentov považované za uskutočňovanie podnikateľskej činnosti, nakoľko takéto ubytovanie a stravovanie nesúvisí so vzdelávacím procesom. Je predpoklad, že na vykonávanie týchto činnosti VVŠ potrebuje živnostenské oprávnenie a v tom prípade príjmy dosahované z takéhoto ubytovania a stravovania sa považujú za príjmy dosahované z podnikania, t. j. príjmy podliehajú zdaneniu.

36.   Miesto zdaňovania

Slovenský objednávateľ si objednal vypracovanie stavebného projektu na prestavbu prevádzkovej haly u rakúskeho zhotoviteľa. Uzatvorili spolu osobne zmluvu na území SR, pričom všetky podklady a údaje potrebné na vypracovanie projektu boli rakúskemu zhotoviteľovi posielané prostredníctvom elektronickej pošty. Rakúsky zhotoviteľ vypracovával štúdiu na území Rakúska. Celá komunikácia so slovenským objednávateľom prebiehala výlučne elektronicky a to až do odovzdania dohodnutej štúdie. Dohodnutá úhrada bola poslaná rakúskemu zhotoviteľovi po odovzdaní štúdie.

Je táto úhrada zdaňovaná na území SR?

Uvedená úhrada nie je zdaňovaná na území SR vzhľadom na skutočnosť, že rakúsky zhotoviteľ nevypracovával projekt na území SR bez ohľadu na skutočnosť, že mu všetky potrebné podklady a údaje boli poskytnuté z územia SR.

37.   Miesto plnenia

Slovenský objednávateľ si objednal vypracovanie marketingovej štúdie u českého zhotoviteľa. Uzatvorili spolu osobne zmluvu na území SR, pričom všetky podklady a údaje potrebné na vypracovanie požadovanej marketingovej štúdie boli českému zhotoviteľovi posielané prostredníctvom elektronickej pošty. Český zhotoviteľ vypracovával štúdiu na území ČR. Celá komunikácia so slovenským objednávateľom prebiehala výlučne elektronicky a to až do odovzdania dohodnutej štúdie. Dohodnutá úhrada bola poslaná českému zhotoviteľovi po odovzdaní štúdie.

Je predmetná úhrada zdaňovaná na území SR?

Uvedená úhrada nie je zdaňovaná na území SR vzhľadom na skutočnosť, že český zhotoviteľ nevypracovával štúdiu na území SR bez ohľadu na skutočnosť, že mu všetky potrebné podklady a údaje boli poskytnuté z územia SR.

38.   Predmet dane školského domova

Študentské domovy poskytujú ubytovanie študentom vysokej školy. Študentský domov získava od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR príspevok na náklady spojené so stravovaním a ubytovaním študentov.

Možno uvedený príjem považovať za predmet dane školského domova?

Príspevok na ubytovanie a stravovanie študentov vysokých škôl, ktoré obdrží študentský domov, sa považuje za predmet dane v súlade s § 12 ods. 2 ZDP. Jeho zdanenie, resp. oslobodenie závisí od posúdenia či predstavuje príjem z hlavnej (oslobodenej) činnosti alebo z vedľajšej podnikateľskej (zdaniteľnej) činnosti. Bližšie v komentári k § 13 ods. 1 písm. a).

39.   Predmet dane obce

V zdaňovacom období 2021 obec dosiahla príjem z predaja nepotrebného majetku a prenájmu časti budovy. Okrem toho obdržala od spoločnosti, v ktorej je spoločníkom dividendu (podiel na zisku).

Možno považovať uvedené príjmy za predmet dane obce?

Príjem z predaja nepotrebného majetku a príjem z prenájmu časti budovy sú predmetom dane obce. Dividenda, ktorú obec obdrží od obchodnej spoločnosti, sa v súlade s § 12 ods. 7 písm. c) ZDP nepovažuje za predmet dane.

40.   Príjmy neziskovej organizácie

Štátny úrad zriadil neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby za účelom vykonávania činnosti, ktoré sú uvedené v zozname voľných živností (napr. kalibračné služby, informatívne meranie), pričom tieto služby poskytuje podnikateľským subjektom.

Je možné považovať príjmy za vykonávané služby za príjmy dosahované z hlavnej činnosti neziskovej organizácie alebo tieto príjmy podliehajú zdaneniu?

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby sa na účely ZDP považuje v súlade s § 12 ods. 2 za daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie. Takýto daňovník vzhľadom na svoju vykonávanú činnosť má zákonom osobitne vymedzený predmet dane v § 12 ods. 2 ZDP, podľa ktorého predmetom dane sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane osobitne vymedzených príjmov. Hlavným poslaním daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie je vykonávanie neziskovej činnosti, ktorá má verejno-prospešný účel. Okrem neziskovej činnosti daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie môžu (ak im to právne predpisy alebo ich zriaďovateľ dovoľujú) vykonávať aj podnikateľskú ziskovú činnosť, ktorá by však mala byť iba akýmsi doplnkovým zdrojom financovania hlavnej nezdaňovanej činnosti. Skutočnosť, že príjmy sú predmetom dane, však automaticky neznamená, že sú aj zdaniteľnými príjmami. Aby príjmy boli zdaniteľnými je potrebné, aby boli nielen predmetom dane ale aby súčasne neboli oslobodené od dane z príjmov.

ZDP v § 13 ods. 1 písm. a) vymedzuje príjmy daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, ktoré sú predmetom dane ale zároveň sú oslobodené od dane. Hlavným predpokladom oslobodenia príjmov je skutočnosť, že ide o príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou. ZDP však na druhej strane striktne vymedzuje príjmy, ktoré nie sú oslobodené od dane u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie a to bez ohľadu nato, že sú dosahované z hlavnej činnosti daňovníka. Z oslobodenia od dane z príjmov sú vylúčené okrem iného aj príjmy z činností, ktoré sú podnikaním. Činnosťami, ktoré sú podnikaním sa rozumejú činnosti, ktoré je možné vykonávať na základe živnostenského oprávnenia v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Ak ide o činnosti, ktoré môže daňovník vykonávať iba na základe živnostenského oprávnenia, bez ohľadu na skutočnosť, či daňovník má alebo nemá živnostenské oprávnenie, považuje sa vykonávanie týchto činností na účely ZDP za vykonávanie podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného možno konštatovať, že príjmy neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby zriadenej štátnym úradom z činností uvedených v zozname voľných živností (kalibračné služby, informatívne meranie) poskytované podnikateľským subjektom, sú príjmami z činnosti, ktoré sa na účel ZDP považujú za príjmy z podnikania a podliehajú zdaneniu.

41.   Podiely na zisku

Akciová spoločnosť vyplatila v roku 2021 svojim akcio­nárom dodatočne podiely na zisku z nerozdeleného zisku z roku 2002.

Podlieha tento príjem dani z príjmov?

Nakoľko sa jedná o podiely na zisku vyplatené z nerozdeleného z hospodárskeho výsledku vykázaného pred rokom 2004, tento príjem je predmetom dane z príjmov, a ak bol vyplatený fyzickej osobe (rezidentovi SR) zdaňuje sa daňou vyberanou zrážkou sadzbou dane 7 %. Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane, ktorým je akciová spoločnosť, a to pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní príjmu v prospech daňovníka.

Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) vymedzuje, čo sa považuje za podiel na zisku (dividendu) pre účely ZDP.

Ide nielen o dividendy, ktoré sú zadefinované priamo v ObchZ ako podiel na zisku spoločnosti, ktoré sa vyplatili spoločníkom, ale aj

–  príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení a

–  výplata prostriedkov z kapitálového fondu z príspevkov, ktorý bol tvorený prerozdelením vlastných zdrojov obchodnej spoločnosti zo zisku po zdanení.

Rovnako sa za podiely na zisku považuje aj

–  použitie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov,

–  príjem plynúci z rezervného fondu obchodnej spoločnosti v časti, v akej boli predtým zvýšené zo zisku po zdanení.

42.   Príjmy z reklamy

Občianske združenie účtujúce v sústave podvojného účtovníctva uzatvorilo v roku 2022 zmluvu o reklame „na charitatívne účely“ s obchodnou spoločnosťou na sumu 15 000 eur. V zdaňovacom období 2022 obdržalo občianske združenie príjmy z reklamy od spoločnosti vo výške 15 000 eur.

Ako bude občianske združenie zahrňovať príjmy z reklamy do základu dane?

V zdaňovacom období 2022 občianske združenie zaúčtovalo na základe zmluvy o charitatívnej reklame výnosy z reklamných služieb vo výše 15 000 eur na ťarchu účtu 315 – Ostatné pohľadávky a v prospech účtu 602 – Tržby z predaja služieb. Suma vo výške 15 000 eur je pre občianske združenie v roku 2022:

–  na jednej strane súčasťou základu dane z príjmov podľa § 17 ods. 3 písm. m) ZDP a

–  na druhej strane sú tieto príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 1 písm. g) ZDP, pričom občianske združenie je povinné v rovnakej výške vylúčiť aj výdavky hradené z tejto charitatívnej reklamy zo základu dane.

43.   Vyhlásený konkurz

Dňa 20. 7. 2022 bol na obchodnú spoločnosť vyhlásený konkurz. Do 31. 12. 2022 nebol konkurz ukončený. V zdaňovacom období od 20. 7. 2022 do 31. 12. 2022 obchodná spoločnosť evidovala tieto príjmy a náklady:

Položka	Výnosy	Náklady/VC
Predaj majetku zahrnutého do konkurznej podstaty	300 000	310 000
Predaj zásob v rámci vykonávania činnosti spoločnosti	75 000	70 000
Prenájom majetku	42 500	40 000
Spolu	417 500	420 000

 

Ako spoločnosť stanoví základ dane za obdobie od 20. 7. 2022 do 31. 12. 2022 a ako jednotlivé výnosy (príjmy) ovplyvnia základ dane?

V súlade s § 41 ods. 6 ZDP môže byť prvé zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz dlhšie ako 1 kalendárny rok. Takéto zdaňovacie obdobie sa začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu. Ak konkurz nie je ukončený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol konkurz vyhlásený, končí sa prvé zdaňovacie obdobie práve tohto 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku, v ktorom bol konkurz vyhlásený. Základ dane tohto prvého dlhšieho zdaňovacieho obdobia sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobia kratšie ako kalendárne roky. Prvým základom dane, ktorý bude súčasťou tohto „dlhšieho“ zdaňovacieho obdobia bude základ dane stanovený za obdobie od 20. 7. 2022 do 31. 12. 2022.

Základ dane vychádza z výsledku hospodárenia, ktorým je za toto obdobie účtovná strata vo výške 2 500 eur (417 500 – 420 000). Príjmy z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty vo výške 300 000 eur sú od dane z príjmov oslobodené v súlade s § 13 ods. 1 písm. d) ZDP, t. j. pri vyčíslení základu dane budú položkou odpočítateľnou od výsledku hospodárenia. K týmto oslobodeným príjmom je zároveň potrebné vylúčiť zo základu dane náklady súvisiace s oslobodenými príjmami podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP, a to vo výške 310 000 eur (položka pripočítateľná k výsledku hospodárenia). Príjmy z prenájmu majetku ako aj z predaja zásob predstavujú zdaniteľné príjmy, ku ktorým si spoločnosť môže uplatniť daňové výdavky. V prípade, že by sa jednalo o predaj zásob, ktoré by boli zahrnuté do konkurznej podstaty, tieto príjmy by boli v súlade s § 13 ods. 1 písm. d) ZDP rovnako oslobodené od dane.

Výpočet základu dane	Suma
Výsledok hospodárenia	– 2 500
Položky odpočítateľné od VH	– 300 000
Položky pripočítateľné k VH	+ 310 000
Základ dane	7 500

 

44.   Príspevok na úhradu mzdových nákladov

Obchodná spoločnosť prevádzkujúca maloobchodnú činnosť s účtovným a zdaňovacím obdobím kalendárny rok spĺňala počas roka 2021 podmienky na priznanie plnení v rámci projektu „Prvá pomoc“ a požiadala o príspevok na úhradu mzdových nákladov, ktoré boli vo výške 32 000 eur pre zamestnancov, ktorí nemohli vykonávať svoju činnosť z dôvodu zatvorenia v rámci opatrenia č. 1. Tento príspevok vo výške 11 200 eur obchodná spoločnosť aj získala a to vo februári 2022.

Ako bude spoločnosť postupovať pri zahrnovaní uvedeného príspevku do základu dane?

Do dňa zostavenia účtovnej závierky obchodná spoločnosť posúdila splniteľnosť podmienok, preto v účtovnom období 2021 účtovala na ťarchu mzdových nákladov celkovú sumu 32 000 eur a tiež účtovala o vzniku pohľadávky voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR vo výške požiadaného príspevku v prospech účtu výnosov 648 vo výške 11 200 eur.

Výnos z príspevku podľa opatrenia č. 1 vo výške 11 200 eur zaúčtovaný v prospech účtu 648 je výnosom oslobodeným od dane podľa § 13 ods. 2 písm. k) ZDP, pretože je plnením poskytnutým podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti. Z tohto dôvodu je položkou znižujúcou výsledok hospodárenia podľa § 17 ods. 2 písm. c) ZDP, ktorá sa v tlačive daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby uvedie v riadku 230. Časť z celkových mzdových nákladov zamestnávateľa pripadajúca na zamestnancov, ktorým nemohol prideľovať prácu z dôvodu zatvorenia prevádzky za oprávnené obdobie uzatvorenia maloobchodnej prevádzky, vo výške 11 200 eur, je nákladom, ktorý prislúcha k výnosom nezahŕňaným do základu dane, a preto sa nezahŕňa do daňových výdavkov podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP. Suma 11 200 eur je položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia podľa § 17 ods. 2 písm. a) ZDP, ktorá sa v tlačive daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby uvedie v Tabuľke pomocných výpočtov A v riadku 14 a následne aj v riadku 130. Takto vykonanými úpravami sa dosiahne neutrálny vplyv na základ dane.

45.   Príspevok na náhradu stratu príjmu

Jednoosobová s. r. o. spĺňa podmienky pre získanie príspevku na náhradu stratu príjmu v rámci opatrenia č. 4B projektu „Prvá pomoc“.

Ako bude jednoosobová s. r. o. posudzovať takýto príspevok?

Jednoosobová s. r. o. ako účtovná jednotka účtuje o príspevku v časovej a vecnej súvislosti s účtovným obdobím, do ktorého prislúcha tzv. oprávnené obdobie, za ktoré žiadateľ o príspevok žiada, a to na ťarchu účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu a súvzťažne v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Takto zaúčtovaný výnos je oslobodený od dane podľa § 13 ods. 2 písm. k) ZDP a pri zisťovaní základu dane predstavuje položku znižujúcu výsledok hospodárenia podľa § 17 ods. 2 písm. c) ZDP. V tlačive daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby sa uvádza na riadku 230. S cieľom dosiahnuť neutrálny vplyv prijatého príspevku na základ dane, jednoosobová s. r. o. je povinná vylúčiť z daňových výdavkov v súlade s § 21 ods. 1 písm. j) ZDP náklady prislúchajúce k výnosu nezahŕňanému do základu dane. Zámerom príspevkov v rámci opatrenia č. 4B je podporiť jednoosobovú s. r. o. náhradou chýbajúcich výnosov. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že tento príspevok jednoosoboová s. r. o. získala v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Preto je potrebné vylúčiť zo zaúčtovaných nákladov tú časť nákladov, ktorá časovo a vecne súvisí so zdaňovacím obdobím, za ktoré bol príspevok v rámci opatrenia č. 4B poskytnutý, a to až do výšky zaúčtovaného výnosu z príspevku v rámci opatrenia č. 4B. Vylúčené náklady nie sú daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP, sú položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia podľa § 17 ods. 2 písm. a) ZDP. Pri vylučovaní nákladov prislúchajúcich k oslobodeným príspevkom v rámci opatrenia č. 4B je potrebné uplatniť všeobecne platnú zásadu dodržania princípu neutrálneho vplyvu prijatého príspevku na základ dane. Ak náklady za zdaňovacie obdobie, do ktorého spadá aj tzv. oprávnené obdobie, prevyšujú sumu príspevkov v rámci opatrenia č. 4B, do daňových výdavkov sa nezahrnie časť zodpovedajúca výške príspevkov v rámci opatrenia č. 4B, ktoré sú oslobodené od dane. Ak náklady za zdaňovacie obdobie, do ktorého spadá aj tzv. oprávnené obdobie, nedosahujú sumu príspevkov v rámci opatrenia č. 4B, z daňových výdavkov sa vylúčia len vo výške, v ktorej vznikli.

Plneniami poskytnutými podľa zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR sa rozumejú dotácie poskytované na odstraňovanie následkov mimoriadnych udalostí na oblasť kultúry a na znižovanie negatívnych vplyvov krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu na oblasť kultúry. Ministerstvo kultúry SR je podľa § 12 zákona č. 299/2020 Z. z. splnomocnené ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o účele poskytnutia dotácie, o predkladaní dokladov a overovaní údajov preukazujúcich splnenie podmienok na poskytnutie dotácie, ďalšie náležitosti žiadosti a ďalšie prílohy žiadosti. Výzvy k uplatneniu dotácii sú uverejňované na webovom sídle Ministerstva kultúry SR.

Plnenia poskytnuté na základe výzvy vyhlásenej Ministerstvom kultúry SR podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR nepodliehajú zdaneniu. Za účelom dosiahnutia neutrálneho vplyvu dotácie na základ dane a v zmysle § 21 ods. 1 písm. j) ZDP je daňovník povinný vylúčiť z daňových výdavkov výdavky súvisiace s poskytnutou dotáciou.

46.   Predmet dane rozpočtovej organizácie

Rozpočtová organizácia v roku 2022 predala nepotrebný majetok.

Je uvedený príjem pre rozpočtovú organizáciu predmetom dane? Je z tohto dôvodu povinná podať daňové priznanie?

Príjem z predaja majetku je pre rozpočtovú organizáciu vždy predmetom dane. ZDP takýto príjem priamo vymedzuje v § 12 ods. 2 ZDP. Avšak v prípade rozpočtovej organizácie je takýto príjem oslobodený od dane z príjmov podľa § 13 ods. 1 psím. b) ZDP. Vzhľadom nato, že príjem z predaja majetku je oslobodeným príjmom podľa § 13 ods. 1 písm. b) ZDP, z dôvodu dosiahnutia tohto príjmu rozpočtová organizácia nie je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby.

47.   Oslobodenie príjmov

Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou si uplatňuje oslobodenie príjmov podľa § 13a ZDP. Oslobodenie príjmov podľa § 13a sa uplatňuje počas uplatňovania daňových odpisov.

Otázkou je, ako bude daňovník posudzovať zdaniteľnosť príjmov, ak k ukončeniu odpisovania majetku dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia.

Sú od dane z príjmov oslobodené príjmy vo výške 50 % za celý kalendárny rok?

V súlade s § 13a ods. 3 v nadväznosti na § 13a ods. 1 ZDP sa oslobodenie príjmov uplatní počas zdaňovacích období, počas ktorých sa zahrňujú odpisy z aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvéru) do daňových výdavkov.

Ak sú splnené všetky podmienky ustanovené v § 13a ZDP a daňovník ukončil odpisovanie v priebehu zdaňovacieho obdobia, môže si uplatniť oslobodenie príjmov (výnosov) podľa § 13a ods. 1 ZDP vo výške 50 % z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie nehmotného aktíva za celé zdaňovacie obdobie, nielen za mesiace počas ktorých majetok odpisoval. Uvedené vyplýva aj z povinnosti uvedenej v § 13a ods. 13 ZDP, podľa ktorej, ak začne uplatňovať oslobodenie podľa § 13a je povinný toto oslobodenie uplatňovať aj počas nasledujúcich období, v ktorých pokračuje v zahrnovaní odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj do daňových výdavkov.

Cieľom zavedenia tejto povinnosti v pokračovaní uplatňovania oslobodenia podľa § 13a ods. 13 ZDP bolo zamedziť daňovníkovi vo výbere uplatňovania oslobodenia len v tých zdaňovacích obdobiach, v ktorých dosahuje vyššie výnosy z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie nehmotného aktíva, ako sú náklady spojené s týmto potenciálne oslobodeným príjmom (výnosom). Týmto postupom musí teda daňovník uplatňovať oslobodenie aj v tých zdaňovacích obdobiach, v ktorých dosahuje stratu z využívania aktivovaného vývoja (patent, úžitkový vzor, softvér), keď zároveň v dôsledku uplatnenia § 17 ods. 42 ZDP a všeobecne § 21 ods. 1 písm. j) ZDP príde k vylúčeniu vyšších nákladov z daňových výdavkov v porovnaní s oslobodenými príjmami.

48.   Výskum a vývoj

V súlade s § 13a ods. 4 ZDP sa oslobodenie príjmov, ak súčasťou nákladov na vývoj nehmotného aktíva sú aj nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, uplatňuje na základe koeficientu.

V prípade, ak firma chce uplatniť ustanovenie § 13a na príjmy z predaja licencií softvéru, na ktorom pracovali aj externí programátori, je možné náklad na týchto programátorov definovať ako nehmotný výsledok výskumu a vývoja alebo ako službu. Otázkou je, či je v takomto prípade odlišovacím kritériom pre definovanie takéhoto nákladu ako nehmotného výsledku výskumu a vývoja špecifikácia zmluvy o dielo alebo iný dokument, ktorý jednoznačne hovorí o tom, že sa jedná o nákup nehmotného výsledku výskumu a vývoja od programátora.

Aké je riešenie danej situácie?

V súlade s § 13a ods. 4 ZDP, ak súčasťou celkových nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) alebo súčasťou aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) sú nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, oslobodenie vo výške podľa § 13a ods. 1 možno uplatniť len na časť príjmu, ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel

a) súčtu nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu a aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér), ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, a

b) súčtu nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom, technického riešenia alebo počítačového programu a aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).

V súlade s § 37 ods. 6 postupov účtovania pre podnikateľov sa softvér účtuje na účte 013 – Softvér bez ohľadu na to, či je alebo nie je predmetom autorských práv, ak je

a) kúpený samostatne, a nie je súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenenia,

b) vytvorený vlastnou činnosťou, a to vrátane vývojovej činnosti podľa § 37 ods. 1 až 4 za účelom používania pre potreby účtovnej jednotky alebo na účely obchodovania s ním, ak nejde o softvér na zákazku alebo o súčasť dodávky hardvéru.

V danom prípade ide o softvér vytvorený vlastnou činnosťou, na ktorom spolupracovali aj externí programátori a preto možno konštatovať, že ide o službu a nie o nákup nehmotných výsledkov výskumu a vývoja, resp. pre správne posúdenie uvedeného, je potrebné vychádzať z konkrétnej zmluvy o dielo, z ktorej by malo byť zrejmé, či sa jedná o službu alebo o nehmotný výsledok výskumu a vývoja. Ak predmetom zmluvy je dojednanie o tom, že programátor odovzdáva objednávateľovi na neobmedzené použitie zdrojový kód alebo jeho časť, resp. algoritmus, prichádza k dodávke nehmotného výsledku výskumu a vývoja, samozrejme, ak sú splnené aj definičné znaky vývoja. K takejto dodávke prichádza zväčša pri zmluve o dielo, ale aj bežná zmluva o dodávke služieb (cena je stanovená napr. ako násobok odpracovaných hodín a hodinovej sadzby plus zisková prirážka) môže vo svojich dojednaniach obsahovať časť, ktorá zaväzuje programátora odovzdať zdrojový kód, jeho časť alebo algoritmus objednávateľovi. Takéto situácie je potrebné odlíšiť od bežnej dodávky programátorských služieb alebo ak je uzatvorená licenčná zmluva, kde programátor dáva neobmedzenú licenciu na zdrojový kód, jeho časť alebo algoritmus. Ak je predmetom niektorého typu zmluvy dojednanie o odovzdaní týchto nehmotných výsledkov výskumu a vývoja v oblasti IT objednávateľovi, je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia § 13a ZDP, podľa ktorých sa nárok na uplatnenie tohto oslobodenia kráti podľa ods. 4 tohto ustanovenia.

49.   Precenenie obchodného podielu

Ustanovenie § 13c ods. 1 ZDP vymedzuje oslobodenie príjmu (výnosu) z predaja osobitne vymedzených finančných nástrojov od dane z príjmov. Je možné ustanovenie § 13c uplatniť výlučne na transakciu predaja, tak ako je gramaticky uvedené v danom paragrafe alebo aj na iný spôsob scudzenia obchodného podielu? Ide o situáciu, keď sa bude zlučovať materská spoločnosť s dcérskou spoločnosťou, pričom právnym nástupcom bude dcérska spoločnosť. Z dôvodu zlúčenia bude precenený majetok a záväzky materskej spoločnosti vrátane precenenia obchodného podielu materskej spoločnosti v dcérskej spoločnosti. Z tohto titulu vznikne pri precenení obchodného podielu oceňovací rozdiel. Pri zlúčení obchodný podiel materskej spoločnosti v dcérskej spoločnosti zanikne, t. j. v podstate bude scudzený a oceňovací rozdiel možno chápať ako výnos (príjem) zo scudzenia tohto obchodného podielu.

Je možné ustanovenie § 13c uplatniť aj v prípade oceňovacieho rozdielu z titulu precenenia obchodného podielu pri zlúčení materskej a dcérskej spoločnosti?

V tomto prípade ide o situáciu, kedy dochádza k zlúčeniu materskej spoločnosti a dcérskej spoločnosti, ktorých právnym nástupcom je dcérska spoločnosť. Podľa § 27 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve sa jednotlivé zložky majetku alebo záväzkov alebo súbor rovnorodých zložiek majetku alebo súbor rovnorodých zložiek záväzkov oceňujú v obchodných spoločnostiach alebo v družstvách zanikajúcich bez likvidácie reálnou hodnotou. V dôsledku možného rozdielu medzi reálnou hodnotou majetku a záväzkov a ich účtovnou hodnotou sa tieto rozdiely účtujú v súlade s § 26 postupov účtovania pre podnikateľov v sústave podvojného účtovníctva.

ZDP pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c ods. 1 písm. a) ustanovuje, že základ dane daňovníka zrušeného bez likvidácie sa v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, upraví o sumu vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázanú podľa osobitného predpisu (zákon o účtovníctve + postupy účtovania), ak tieto oceňovacie rozdiely nezahrnuje do základu dane právny nástupca tohto daňovníka. Ak oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev nezahrnie do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie, musí tak urobiť právny nástupca podľa § 17c ods. 3 písm. a) ZDP. V uvedenom prípade ide o zlúčenie prepojených spoločností, čím uplatnením postupov účtovania dôjde k vylúčeniu podielu materskej spoločnosti na dcérskej spoločnosti. Ak v dôsledku precenenia obchodného podielu materskej spoločnosti na dcérskej spoločnosti vznikne oceňovací rozdiel, tento je predmetom zdanenia podľa § 17c ZDP.

Podľa § 13c ZDP je od dane oslobodený príjem (výnos) z predaja akcií u akcionára akciovej spoločnosti alebo predaja kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami u akcionára jednoduchej spoločnosti na akcie predaja obchodného podielu u spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo u komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí po splnení podmienok podľa odseku 2, u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2). Oslobodenie sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu. Zá­merom ZDP bolo motivovať investorov zakladať spoločnosti na území SR s možnosťou oslobodiť od dane z príjmov príjem, ktorý dosiahnu z predaja majetkových účastí na spoločnosti. Cieľom však nebolo oslobodiť akýkoľvek príjem spojený s majetkovými účasťami, ale iba príjem, ktorý daňovníkovi plynie z jeho predaja. ZDP zároveň explicitne vylučuje z oslobodenia aj príjem (výnos) z prípadného predaja vlastných akcií.

V tomto prípade materská spoločnosť (právnická osoba) vlastní akcie/obchodný podiel na dcérskej spoločnosti, ktorá je a. s., s. r. o., alebo k. s., t. j. spĺňa podmienky uvedené v § 13c ods. 1 a 2 ZDP, t. j. týkajúce sa minimálnej výšky držby, časový test finančnej investície na dcérskej spoločnosti a výkon skutočne realizovanej činnosti spoločnosťou. Materská spoločnosť však nepredáva akcie/obchodný podiel na dcérskej spoločnosti, ale sa zlučuje s touto svojou dcérskou spoločnosťou, pričom právnym nástupcom je dcérska spoločnosť. V uvedenom prípade dochádza k stretu viacerých účtovných a daňových opatrení, ktoré majú za následok zdanenie oceňovacieho rozdielu bez ohľadu na to, že u právneho nástupcu nebude už účasť (obchodný podiel/akcia) vykázaná v majetku. Zámerom § 13c ZDP však nie je riešiť akékoľvek potenciálne situácie, v ktorých u daňovníka dochádza k vyradeniu finančného majetku, pri ktorom môže potenciálne uplatnením účtovných predpisov a daňových predpisov vzniknúť aj zdaniteľný príjem resp. je daňovník povinný upraviť základ dane, ako napr. vo Vami uvedenom prípade zlúčenia. Ustanovenie § 13c ZDP sa preto neuplatňuje na akékoľvek scudzenie majetku, ale uplatňuje sa iba v rozsahu, v akom je v zákone ustanovený, t. j. iba na predaj akcií/obchodného podielu.

50.   Reklama na charitatívne účely

V roku 2022 nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, uzatvorila zmluvu o reklame na tzv. charitatívne účely s obchodnou spoločnosťou na sumu 22 000 eur. V zdaňovacom období 2022 nezisková organizácia obdržala plnú sumu 22 000 eur.

Ako bude nezisková organizácia zahŕňať tieto príjmy do základu dane?

V roku 2022 bude nezisková organizácia vo svojom účtovníctve evidovať tieto účtovné prípady:

P.č.	Účtovná operácia	Suma v eur	MD	D
1.	Faktúra za reklamné služby	22 000	315	602
2.	Prijatá úhrada	22 000	221	315

 

Súčasťou výsledku hospodárenia je zaúčtovaný výnos z poskytnutých reklamných služieb vo výške 22 000 eur. V súlade s § 17 ods. 3 písm. m) ZDP sa tento výnos zahŕňa do základu dane v plnej sume, vzhľadom nato, že bol v plnej výške prijatý v roku 2022 na bankový účet. Zároveň však podľa § 13 ods. 1 písm. g) je príjem z tzv. charitatívnej reklamy vo výške 20 000 eur príjmom oslobodeným od základu dane, t. j. pri výpočte základu dane predstavuje odpočítateľnú položku. Na základe uvedeného zdaneniu podlieha príjem z reklamných služieb vo výške 2 000 eur.

51.   Likvidácia

Daňovník so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ktorý začal 1. 9. 2020 vstúpil 15. 3. 2021 do likvidácie. Likvidácia bola ukončená dňa 20. 7. 2022. Otázkou je, za aké zdaňovacie obdobie daňovník zostaví daňové priznanie a aké účtovné závierky je povinný zostaviť.

Ako daňovník vypočíta základ dane za príslušné zdaňovacie obdobie?

Dňom predchádzajúcim dňu vstupu daňovníka do likvidácie je daňovník povinný uzatvoriť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku a to odo dňa 1. 9. 2020 do 14. 3. 2021. Za toto zdaňovacie obdobie je povinný v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP podať daňové priznanie, pričom základom pre zistenie základu dane je výsledok hospodárenia vykázaný v mimoriadnej účtovnej závierky za obdobie od 1. 9. 2020 do 14. 3. 2021.

Podľa § 41 ods.4 zdaňovacie obdobie bude trvať odo dňa vstupu do likvidácie najviac do 31. 12 druhého roku nasledujúceho po vstupe do likvidácie (31. 12. 2023), resp. dátumu ukončenia likvidácie, podľa toho ktorý dátum je skorší. V tomto prípade príde k ukončeniu likvidácie príde pred 31. 12. 2023, t. j. zdaňovacie obdobie bude trvať od 15. 3. 2021 do 20. 7. 2022.

Daňovník je povinný za toto zdaňovacie obdobie podať daňové priznanie, pričom pri zistení základu dane bude vychádzať z priebežných účtovných závierok zostavených za tieto obdobia:

a) k 31. 12. 2021 – za obdobie od 15. 3. 2021do 31. 12. 2021 a

b) k 20. 7. 2022 – za obdobie od 15. 3. 2021 do 20. 7. 2022.

Základom dane je súčet základov dane vyčíslené za jednotlivé obdobia uvedené pod písm. a) a b) nasledovne:

ZD₁ = výsledok hospodárenia z priebežnej účtovnej závierky za obdobie od 15. 3. 2021 do 31. 12. 2021 upravený podľa § 17 až 29 platných a účinných k 31. 12. 2021.

ZD₂ = výsledok hospodárenia z priebežnej účtovnej závierky za obdobie od 1. 1. 2022 do 20. 7. 2022 zistený ako rozdiel:

VH zisteným z priebežnej účtovnej závierky za obdobie od 15. 3. 2021 do 31. 12. 2021 a

VH zisteným z priebežnej účtovnej závierky za obdobie od 15. 3. 2021 do 20. 7. 2022.

Tento rozdiel sa upraví podľa § 17 až § 29 platných a účinných k 20. 7. 2022.

Základ dane za zdaňovacie obdobie od 15. 3. 2021 do 20. 7. 2022 sa teda vypočíta:

ZD = ZD₁ + ZD₂ pri použití sadzby dane platnej k 20. 7. 2022.

Pri zisťovaní základu dane po vyhlásení konkurzu na daňovníka sa postupuje obdobne ako pri vstupe daňovníka do likvidácie.

 

ZÁKON č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

§ 6

Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu

(1) Príjmami z podnikania sú

a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

b) príjmy zo živnosti,

c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b),

d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8 , ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.

(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy

a) z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,

b) z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,

c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,

d) z činností sprostredkovateľov po­dľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou,…

 

ZÁKON č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

§ 21

(1) Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej

a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),

b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,

c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované,

d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,

e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,

f)  výdavky prevyšujúce príjmy v za­riadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných…

 

ZÁKON č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

§ 8

Ostatné príjmy

(1) Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä

a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí; za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu,

b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,

c) príjmy z predaja hnuteľných vecí,

d) príjmy z prevodu opcií,

e) príjmy z prevodu cenných papierov,

f)  príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,

g) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,

h) dôchodky a podobné opakujúce sa požitky,

i)  výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,…

 

ZÁKON č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

§ 3

Predmet dane

(1) Predmetom dane sú

a) príjmy zo závislej činnosti (§ 5),

b) príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu (§ 6) a z použitia diela a umeleckého výkonu,

c) príjmy z kapitálového majetku (§ 7),

d) ostatné príjmy (§ 8).

e) podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v písmene f); za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem, pričom za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo rezervného fondu obchodnej spoločnosti v časti, v akej boli predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ako aj použitie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov, vrátane reverzného hybridného subjektu

f)  podiel na výsledku podnikania…

 

ZÁKON č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

§ 13c

(1) Od dane je oslobodený príjem (výnos) z predaja akcií u akcionára akciovej spoločnosti alebo predaja kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami u akcionára jednoduchej spoločnosti na akcie predaja obchodného podielu u spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo u komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí po splnení podmienok podľa odseku 2, u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) okrem daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu.

(2) Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní, ak

a) príjem z predaja akcií akcionárom akciovej spoločnosti, kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami akcionárom jednoduchej spoločnosti na akcie a predaja obchodného podielu plynie najskôr po uplynutí 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia priameho podielu najmenej 10 % na základnom imaní obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 a 

b) daňovník na území Slovenskej republiky vykonáva podstatné funkcie, riadi a znáša riziká spojené s vlastníctvom akcií akciovej spoločnosti, kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami jednoduchej spoločnosti na akcie, alebo obchodného podielu, pričom…