2.       Zákon o dani z príjmov
po novelách

Ing. Jana Bielená

Ing. Marta Boráková

P odporiť daňovú motiváciu obyvateľstva investovať na kapitálovom trhu a tým podporiť rozvoj kapitálového trhu a zvýšiť financovanie slovenskej reálnej ekonomiky z dlhodobých úspor obyvateľstva, a tiež pokračovať v koncepčnom a systematickom boji proti daňovým podvodom, a to prostredníctvom zadefinovania opatrení proti zneužívaniu zákona o dani z príjmov je cieľom novely Zákona o dani z príjmov.

 

Úpravy v zákone o dani z príjmov sú teda zamerané na:

•    podporu investovania na kapitálovom trhu

−   zavedenie oslobodenia na príjmy z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí časového testu 1 rok,

−   podpora dlhodobého investičného sporenia u fyzických osôb ako zvýhodnenej formy investovania finančných prostriedkov do portfólia vykonávaného prostredníctvom oprávnených inštitúcií po splnení ustanovených podmienok,

•    posilňovanie právnej istoty a daňovej spravodlivosti

−   spresnenie uplatňovania daňových výdavkov pri:

»   predaji cenných papierov,

»   neuplatnenej časti ročného odpisu prenajatého hmotného majetku po uplynutí doby odpisovania, pričom je rozhodujúce či sa majetok ďalej prenajíma,

»   tvorbe technických rezerv v nadväznosti na nový zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

−   úprava vstupných cien hmotného a nehmotného majetku v nadväznosti na zmenu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,

−   zabezpečenie rovnakého spôsobu zdanenia plnení prijatých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľov zo zahraničia s prijatými plneniami zo zdrojov na území SR a spresnenie, že dary poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti držiteľom nie sú vylúčené z predmetu dane,

−   úprava v oblasti transferového oceňovania – spresnenie procesu žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia, ak daňovník požiada o odsúhlasenie na základe uplatnenia medzinárodných zmlúv a kompetentné autority štátov sa nedohodnú,

•    odstránenie možnej nezlučiteľnosti ustanovení zákona o dani z príjmov s právom Európskej únie na základe výhrady Európskej komisie – zamedzenie nerovnakého zdanenia príjmov z kapitálového majetku plynúce zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí a to zavedením osobitného základu dane pre príjmy z kapitálového majetku so sadzbou dane vo výške 19 %,

•    implementáciu legislatívy Európskej únie v oblasti výplaty podielov na zisku (dividend).

1.  Všeobecné pojmy

1.2  Daňový výdavok [§ 2 písm. i)]

V ustanovení § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov sa dopĺňa základná definícia daňového výdavku tak, aby pojem daňový výdavok nadväzoval na ostatný text zákona o dani z príjmov.

Kým do konca roka 2015 sa daňovým výdavkom rozumel výdavok (náklad)

•    na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak,

od 1. 1. 2016 sa daňovým výdavkom rozumie výdavok (náklad)

•    na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ide teda len o legislatívno–technické spresnenie pojmu daňový výdavok.

1.2  Zavedenie legislatívnej skratky „zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia“
[§ 2 písm. x)]

V ustanovení § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, v ktorom je definovaný daňovník nezmluvného štátu, ktorým je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), je zavedená legislatívna skratka „zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia“.

Ak teda § 52zb neustanovuje inak, ministerstvo zaradí do tohto zoznamu štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia“) alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní alebo štát, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská republika viazaná.

V nadväznosti na zavedenie tejto legislatívnej skratky „zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia“ sa vykonali legislatívno-technické úpravy aj v § 17 ods. 6, § 18 ods. 8, § 45 ods. 1, 3 a 4 a § 49 ods. 8 zákona o dani z príjmov.

1.3  Vymedzenie pojmu držiteľ a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
[§ 2 písm. y), z)]

Z dôvodu spresnenia sa presúva legislatívna skratka držiteľa z pôvodného ustanovenia § 8 ods. 1 písm. l) zákona o dani z príjmov medzi základné pojmy do § 2 písm. y) zákona o dani z príjmov. Za držiteľa sa podľa tohto ustanovenia aj od 1. 1. 2016 považuje:

•    držiteľ registrácie lieku,

•    držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov,

•    držiteľ povolenia na výrobu liekov,

•    farmaceutická spoločnosť,

•    výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky,

•    výrobca a distribútor dietetickej potraviny,

•    tretia osoba, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od týchto osôb.

Držiteľom podľa tohto ustanovenia je aj tretia osoba, ktorou nie je len osoba majetkovo alebo personálne, resp. obdobne prepojená osoba, ale aj napr. ďalšia osoba v prípade

−   kedy ostatní držitelia (napr. farmaceutické spoločnosti) neposkytnú plnenie priamo, ale cez túto osobu a to na základe akejkoľvek zmluvy uzatvorenej s týmito tretími osobami, predmetom ktorej bude najmä druh, rozsah a účel poskytnutých peňažných a nepeňažných plnení, ako napr. prispievanie na organizovanie seminárov treťou osobou pre zdravotníckych pracovníkov,

−   akýchkoľvek obchodných vzťahov medzi skupinou ostatných držiteľov a touto osobou, ktoré spájajú rovnaké obchodné vzťahy ako napr. v prípade výrobcu zdravotníckych pomôcok a distribútora jeho zdravotníckych pomôcok, kde výsledkom je práve zainteresovanie zdravotníckych pracovníkov oprávnených predpisovať zdravotnícke pomôcky poskytovaním peňažných a nepeňažných plnení a tým spätné profitovanie nielen distribútora týchto pomôcok, ale aj výrobcu, od ktorého tieto pomôcky kupuje,

−   kedy sa v rámci skupiny prepojených osôb dohodli na preplatení, resp. inom kompenzovaní nákladov spojených s poskytovaným plnením a pod.

V § 2 písm. z) zákona o dani z príjmov sa zaviedla aj legislatívna skratka pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka.

Podľa tohto ustanovenia od 1. 1. 2016 treba pod pojmom „poskytovateľ zdravotnej starostlivosti“ rozumieť

•    poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,

•    jeho zamestnanca alebo

•    zdravotníckeho pracovníka.

1.4 Legislatívne skratky pre zamestnanca a zamestnávateľa
[§ 2 písm. aa)]

Zavedené legislatívne skratky v § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov „zamestnanec“ a „zamestnávateľ“ sa presúvajú do § 2 písm. aa) zákona o dani z príjmov medzi základné pojmy. V nadväznosti na zosúladenie týchto pojmov s ostatným textom zákona o dani z príjmov došlo aj k ich legislatívno-technickej úprave. Zamestnancom je daňovník s príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“).

2.  Zmeny v zdaňovaní príjmov FO od roku 2016

Zákonom č. 253/2015 Z. z. z 22. septembra 2015 sa od 1. januára 2016 mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej „zákon o dani z príjmov“ alebo „ZDP“).

Okrem uvedeného zákona boli schválené v roku 2015 aj ďalšie zákony upravujúce zdanenie príjmov fyzických osôb, sú to:

−   Zákon č. 25/2015 Z. z. – zákon o SDS – od 15. 3. 2015

−   Zákon č. 61/2015 Z. z. – zákon o odbornom vzdelávaní a príprave – od 1. 9. 2015

−   Zákon č. 79/2015 Z. z. – zákon o odpadoch – od 1. 1. 2016

−   Zákon č. 140/2015 Z. z. – zákon o sociálnom poistení – od 1. 1. 2016

−   Zákon č. 176/2015 Z. z. – zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím – od 1. 9. 2015

Najväčšie zmeny zákona o dani z príjmov priniesol zákon č. 253/2015 Z. z. Zmeny zákona týkajúce sa fyzických osôb, rovnako ako u právnických osôb, reagujú na zmeny vo všeobecne právnych predpisoch, napr. zákona o účtovníctve. Zákon je vypracovaný na základe úlohy uznesenia vlády SR č. 191/2014 zo dňa 23. 4. 2014 s cieľom podporiť investovanie na kapitálovom trhu. Zákon reaguje na zmeny v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, ktoré ovplyvňujú vyčíslenie základu dane z príjmov, napr. zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Aj u fyzických osôb sa doplňujú niektoré ustanovenia vo väzbe na legislatívu Európskej únie.

Zámerom novely tohto zákona je:

•    zvýšenie daňovej motivácie obyvateľstva investovať na kapitálovom trhu z dôvodu podpory rozvoja kapitálového trhu a zvýšenia financovania slovenskej reálnej ekonomiky z dlhodobých úspor obyvateľstva,

•    pokračovanie v koncepčnom a systematickom boji proti daňovým podvodom a to prostredníctvom zadefinovania opatrení proti zneužívaniu zákona o dani z príjmov.

U fyzických osôb sú zmeny zamerané na:

a)  podporu investovania na kapitálovom trhu;

−   zavedením oslobodenia na príjmy z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí časového testu 1 rok,

−   podporou dlhodobého investičného sporenia u fyzických osôb ako zvýhodnenej formy investovania finančných prostriedkov do portfólia vykonávaného prostredníctvom oprávnených inštitúcií po splnení ustanovených podmienok,

b)  posilňovanie právnej istoty a daňovej spravodlivosti v dôsledku;

−   spresnenia uplatňovania daňových výdavkov pri predaji cenných papierov, pri neuplatnenej časti ročného odpisu prenajatého hmotného majetku po uplynutí doby odpisovania, pričom je rozhodujúce či sa majetok ďalej prenajíma a úprava vstupných cien hmotného a nehmotného majetku v nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve,

−   zabezpečenia rovnakého spôsobu zdanenia plnení prijatých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľov zo zahraničia s prijatými plneniami zo zdrojov na území SR a spresnenie, že dary poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti držiteľom nie sú vylúčené z predmetu dane,

−   úpravou v oblasti transferového oceňovania, spresnením procesu žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia, ak daňovník požiada o odsúhlasenie na základe uplatnenia medzinárodných zmlúv a kompetentné autority štátov sa nedohodnú,

c)  odstránenie možnej nezlučiteľnosti ustanovení zákona o dani z príjmov s právom Európskej únie na základe výhrady Európskej komisie – zamedzenie nerovnakého zdanenia príjmov z kapitálového majetku plynúce zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí a to zavedením osobitného základu dane pre príjmy z kapitálového majetku so sadzbou dane vo výške 19 %.

U fyzických osôb by mala zmena zákona pozitívne ovplyvniť nielen jednotlivé fyzické osoby, ale aj ich domácnosti a to:

1.  v prípade dosiahnutia príjmu z prevodu cenných papierov zavedením oslobodenia príjmov z predaja a prevodu cenných papierov:

•    obchodovaných na regulovanom trhu po splnení časového testu 1 rok,

•    plynúcich z dlhodobého investičného sporenia pri splnení stanovených podmienok,

2.  zavedením osobitného základu dane na príjmy z kapitálového majetku.

2.1  Daňový výdavok
– § 2 písm. i)

V § 19 sú vymedzené niektoré daňové výdavky. V súvislosti s uvedeným ustanovením by sa mohlo zdať, že pri uplatňovaní daňových výdavkov sa uznávajú aj tie, ktoré priamo nesúvisia s dosahovanými príjmami, nakoľko samotné ustanovenie týkajúce sa daňových výdavkov túto podmienku neobsahuje. Zákon o dani z príjmov ale v § 21 vymedzuje, čo nie je daňovým výdavkom. Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Zákon o dani z príjmov platný do konca roku 2015 túto skutočnosť taxatívne nevymedzoval pri základných pojmoch v § 2. písm. i).

Do daňových výdavkov možno uplatniť len daňové výdavky (náklady), ktoré spĺňajú podmienku:

−   preukázateľnosti vynaloženého výdavku (či daňový výdavok skutočne nastal),

−   súvislosti s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov (či bude daňovníkovi plynúť príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti na základe vynaloženého výdavku v tomto zdaňovacom období alebo v budúcich obdobiach),

−   zaúčtovania v účtovníctve daňovníka (v nadväznosti na zákon o účtovníctve) alebo evidované v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 (u daňovníka, ktorý si uplatňuje výdavky % z príjmov), ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok u fyzickej osoby uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

 

Uplatnenie pomernej časti výdavkov je možné podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona, pričom do daňových výdavkov si môže podnikateľ alebo SZČO uplatniť len výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to

1.  vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo

2.  v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

Daňové výdavky, ktoré sú pri splnení podmienky preukaznosti v súvislosti s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu daňovo uznanými výdavkami, sú uvedené v § 19 zákona o dani z príjmov, nedaňové výdavky sú uvedené v § 21 zákona. V predmetných ustanoveniach však nie sú uvedené všetky druhy výdavkov, sú tu uvedené len niektoré druhy daňových a nedaňových výdavkov. Pri zaúčtovaní a zaevidovaní výdavkov má daňovník povinnosť rešpektovať ich vecnú a časovú súvislosť s dosahovanými príjmami.

Podľa § 2 písm. i) ZDP platného od 1. 1. 2016 je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Od roku 2016 je v ZDP jednoznačne ustanovené, že musí ísť o výdavok slúžiaci na dosiahnutie zdaniteľných príjmov. Aj keď v minulosti zákon jednoznačne túto skutočnosť nevymedzoval, postupovalo sa obdobne.

     Príklad 1

Fyzická osoba vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnosti, zároveň je jediným spoločníkom a konateľom v spol. s.r.o., za rok 2015 mal vyplatený podiel na zisku. Z podielu na zisku je povinný platiť v roku 2016 poistné na zdravotné poistenie. Pri podaní daňového priznania za rok 2016 si chce daňovník do daňových výdavkov v súvislosti s podnikaním uplatniť aj zaplatené poistné z podielov na zisku.

Podiel na zisku nie je zdaniteľným príjmom, ide o príjem vylúčený z predmetu dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, preto ani zaplatené poistné nie je možné uznať za daňový výdavok. Nejde o výdavok na dosiahnutie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Doplnenie základných pojmov držiteľ, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, zamestnanec – § 2 písm. y), z), aa)

Medzi základnými pojmami boli doplnené nové písmená y) a z), ktoré definujú že:

y)  držiteľom je držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na výrobu liekov, farmaceutická spoločnosť, výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky, výrobca a distribútor dietetickej potraviny alebo tretia osoba, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od týchto osôb,

z)  poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník.

Ide len o legislatívnu úpravu zákona, keď boli tieto pojmy vypustené z § 8 ods. 1 písm. l) zákona o dani z príjmov.

Držiteľom je aj tretia osoba, ktorá nemusí byť len majetkovo alebo personálne prepojená, ale môže ísť o inú osobu, napr.

−   keď farmaceutická spoločnosť neposkytne plnenie priamo, ale cez túto osobu, na základe akejkoľvek zmluvy, uzatvorenej s treťou osobou za účelom poskytnutia peňažných alebo nepeňažných plnení,

−   akýchkoľvek iných obchodných vzťahov, uzatvorených medzi touto osobou a ostatnými držiteľmi, ktorí majú rovnaké obchodné vzťahy, ktorých výsledkom je zainteresovanie zdravotníckych pracovníkov oprávnených predpisovať zdravotnícke pomôcky poskytovaním peňažných alebo nepeňažných plnení, v dôsledku čoho dochádza k spätnému profitovaniu nielen distribútora týchto pomôcok, ale aj výrobcu, od ktorého pomôcky kupuje,

−   ak bolo v rámci skupiny prepojených osôb dohodnuté preplatenie alebo iná kompenzácia výdavkov (nákladov) spojených s poskytovaným plnením.

V § 2 písm. aa) sú definované pojmy zamestnanec a zamestnávateľ, pričom zamestnancom je daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“).

Definícia pojmov zamestnávateľ a zamestnanec bola do roku 2015 v § 5 ods. 2 ZDP. Ide len o legislatívne spresnenie.

2.2  Výnimka z nezdanenia daru poskytnutého poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa – § 3 ods. 2 písm. a)

Zákon o dani z príjmov platný pre rok 2015 v § 3 ods. 2 písm. a) ZDP vylučuje z predmetu dane akýkoľvek príjem získaný darom poskytnutých fyzickej osobe, okrem:

1.  darov poskytnutých v súvislosti s výkonom závislej činnosti a 

2.  darov získaných v súvislosti s podnikaním a inou samostatnou zárobkovou činnosťou.

Dar nie je predmetom dane, len ak bol poskytnutý občanovi inou fyzickou osobou - SZČO, občanom alebo právnickou osobou.

Pre poskytnutie daru Občiansky zákonník vymedzuje splnenie podmienok bezplatnosti a dobrovoľnosti. Obdarovanému nevzniká povinnosť poskytnúť darcovi majetkovú hodnotu vyjadrenú v peniazoch. Darom nie je plnenie, pri ktorom z darovacej zmluvy vyplýva pre obdarovaného povinnosť, ktorá by priniesla darcovi majetkový prospech. Pod pojmom dobrovoľnosť možno rozumieť to, že darca bezplatne niečo poskytuje alebo sa zaväzuje poskytovať niečo obdarovanému bez toho, aby mal k tomu právnu povinnosť.

V príslušnom ustanovení sa zákon o dani z príjmov odvoláva na § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub s vďakou prijíma.

Pri poskytnutí daru v súvislosti:

−   s výkonom závislej činnosti,

−   s podnikaním,

−   s inou samostatnou zárobkovou činnosťou,

je dar zdaniteľným príjmom, ktorý sa zdaní v nadväznosti na druh príjmu, ku ktorému bol poskytnutý v § 5 alebo v § 6.

Samostatne je v ZDP upravené zdaňovanie plnení (vrátane darov) poskytnutých lekárom alebo zdravotníckym pracovníkom od vybraného okruhu osôb (držiteľa) ako ostatný príjem.

Poskytnutie daru zamestnancovi

Ak bol dar poskytnutý v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti a táto forma plnenia nie je oslobodená alebo vylúčená z predmetu dane, zdaňuje sa ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov.

     Príklad 2

Zamestnávateľ daruje svojmu zamestnancovi v januári 2016 pri príležitosti životného jubilea rekreačný poukaz v hodnote 400 eur.

Ide o nepeňažný dar, ktorý sa u zamestnanca zdaní ako príjem zo závislej činnosti v § 5 ZDP v mesiaci poskytnutia spolu so mzdou vyplatenou za mesiac január 2016 (vo februári 2016). Ak zamestnávateľ hodnotu daru nezdaní, môže tak urobiť pri vykonaní ročného zúčtovania za rok 2016 v lehote do 31. marca 2017.

Zamestnávateľ môže poskytnúť svojmu zamestnancovi dar z prostriedkov sociálneho fondu. Aj takýto dar, ktorý je poskytnutý zo sociálneho fondu, je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. f) ZDP, bez ohľadu na to, či je poskytnutý v peňažnej alebo nepeňažnej forme. Ak nie je dar poskytnutý na účely, ktoré sú od dane oslobodené (§ 5 ods. 7) alebo vylúčené z predmetu dane (§5 ods. 5 ZDP), zdaňujú sa spolu so mzdou podľa § 35 zákona o dani z príjmov.

Poskytnutie daru podnikateľovi
alebo SZČO

Zákon jednoznačne vymedzuje v § 3 ods. 2 písm. a), že predmetom dane nie je príjem získaný darovaním okrem darov získaných v súvislosti s podnikaním a inou samostatnou zárobkovou činnosťou.

Ak dostane v roku 2016 podnikateľ alebo iná samostatne zárobkovo činná osoba dar v súvislosti so svojou činnosťou, je hodnota daru zdaniteľným príjmom podľa § 6 zákona o dani z príjmov a zdaní sa spolu s ostatnými príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Obdobne sa postupovalo aj v predchádzajúcom období.

     Príklad 3

SZČO vykonávajúci sprostredkovanie poistenia dostal od spoločnosti X s.r.o. ako dar notebook.

Príjmy z činnosti sprostredkovateľa poistenia podľa osobitného predpisu, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, sa zdaňujú ako príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. Daňovník dostal dar v súvislosti so svojou činnosťou, preto hodnota notebooku, ako nepeňažného daru, bude zdaniteľným príjmom podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Dar poskytnutý zdravotníckemu pracovníkovi

Podľa § 8 ods. 1 písm. l) zákona o dani z príjmov platného do konca roku 2015 sa ako ostatné príjmy zdaňovali peňažné a nepeňažné plnenia, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby.

Podľa uvedeného ustanovenia zákona sa do základu dane (čiastkového základu dane) zahŕňali a aj naďalej v r. 2016 zahŕňajú zdaniteľné príjmy neznížené o výdavky, t.j. takto prijaté plnenia sa zdaňujú celé v plnej výške, neznížené o daňové výdavky. Pri poskytnutí peňažného alebo nepeňažného plnenia prostredníctvom tretej osoby sa vybranému okruhu osôb neposkytuje plnenie priamo ale cez tretiu osobu, vždy to ale súvisí s poskytovaním plnení od držiteľa lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky alebo výrobcu dietetickej potraviny.

Platiteľ zrážkovej dane je určený podľa toho, v akej forme bolo plnenie poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa:

−   ak bolo poskytnuté peňažné plnenie, platiteľom dane je držiteľ, ktorý pri zrazení dane postupuje podľa § 43 ods. 10 až 12 ZDP

−   ak bolo poskytnuté nepeňažné plnenie, platiteľom dane je príjemca nepeňažného plnenia, ktorý postupuje podľa § 43 ods. 17 a 18 ZDP.

Od roku 2016 dochádza k zmene ZDP v § 3 ods. 2 písm. a), kde sa medzi výnimky darov vylúčených z predmetu dane doplnila aj výnimka darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, t.j. výnimka z nezdanenia daru poskytnutého napr. lekárovi je už taxatívne vymedzená zákonom.

Spresnenie definície pojmov zamestnanec a zamestnávateľ, zamestnávateľom nie je organizačná zložka – § 5 ods. 4 a § 48 ods. 2

Podľa znenia ustanovenia § 5 ods. 4, platného pre rok 2015 je zamestnávateľom aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí (zahraničnej fy.). Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Od roku 2016 došlo k zmene a za zamestnávateľa sa považuje aj fyzická alebo právnická osoba ako daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území SR organizačnú zložku.

V prípade prenájmu pracovnej sily od osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí sa neuplatní daňová fikcia v súvislosti s výškou príjmov. To ale platí len vtedy, ak táto osoba má na tento účel zriadenú organizačnú zložku.

 

Daň vyslaných zamestnancov sa odvedie v rozsahu mzdy vyplatenej týmto zamestnancom. Povinnosť užívateľských zamestnávateľov zraziť daň zo závislej činnosti v súlade s § 58 ods. 10 Zákonníka práce, z časti mzdy vyplatenej užívateľským zamestnávateľom vo výške doplatku rozdielu medzi mzdou porovnateľného zamestnávateľa a mzdou, ktorú mu poskytne zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania, týmto ostanú nedotknuté.

Za príjem sa naďalej považuje príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.

Zmena v zdaňovaní príjmov členov pozemkových spoločenstiev
– § 6 ods. 1 písm. a) ZDP

Počnúc rokom 2016 sú príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva ²⁴⁾

Poznámka pod čiarou k odkazu 24 znie: „²⁴) Napríklad § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.“.

Od 1. 5. 2013 nadobudol účinnosť zákon č. 97/2013 o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „ nový zákon o pozemkových spoločenstvách“ alebo „ZPS). Problematiku hospodárenia a najmä zdaňovania príjmov pozemkových spoločenstiev do účinnosti tohto zákona upravoval zákon č. 181/1995 Z. z 

Do účinnosti nového zákona o PS mohlo existovať pozemkové spoločenstvo ako:

−   spoločenstvo s právnou subjektivitou alebo

−   spoločenstvo bez právnej subjektivity.

Pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity nezdaňujú príjmy ako celok, ale rozdelia medzi spoločníkov (spoluvlastníkov lesa) podiel na príjmoch a výdavkoch. Daňovníkom nebolo spoločenstvo ale každá fyzická osoba, ktorá dostala podiel na príjmoch a výdavkoch hospodárenia pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity.

 

Práve členovia PS bez právnej subjektivity zdaňovali príjmy v nadväznosti na ich spoluvlastnícke podiely v spoločenstve ako príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. a), lebo zákon o dani z príjmov sa odvolával nielen na zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. ale aj na zákon č. 181/1995 Z. z.

Zákonom č. 34/2014 Z. z. sa posunula povinnosť nového zákona o pozemkových spoločenstvách v časti povinnosti zrušenia registrácie starých pozemkových spoločenstiev a registrácia na nové pozemkové spoločenstvá.

Spoločenstvá založené podľa doterajších predpisov boli povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam nového zákona o pozemkových spoločenstvách do 30. júna 2014 a 

•    podať návrh na zápis podľa § 24 (ak nie sú zapísané v registri), alebo

•    podať návrh na zápis podľa § 25 ods. 2 nového zákona o pozemkových spoločenstvách (ak sú zapísané v registri).

Ak si spoločenstvo nesplnilo povinnosť a nepodalo návrh na zápis do 30. júna 2014 podľa nového zákona o pozemkových spoločenstvách v stanovenej lehote, zmluva o pozemkovom spoločenstve stráca platnosť a pôvodné spoločenstvo sa zrušuje. Obvodný lesný úrad zapísalo spoločenstvo do registra s dodatkom "v likvidácii" a spoločenstvo môže vykonávať len úkony smerujúce k svojmu zániku.

Naposledy si mohli deliť príjmy a výdavky fyzické osoby, ako spoločníci pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity, ktorí si uviedli v daňovom priznaní svoj podiel na zdaniteľných príjmoch a podiel na daňových výdavkoch s uplatnením postupu podľa § 10 ods. 2 ZDP, podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov za zdaňovacie obdobie roku 2014. Keďže došlo v priebehu roku 2014 k zmene právnej subjektivity, potom jednotliví členovia pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity zdaňovali za časť roka 2014 príjmy dosiahnuté pri spoločnom obhospodarovaní lesa podľa ich vlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Každý spoločník bol za časť roka 2014, t.j. za obdobie existencie PS bez právnej subjektivity samostatným subjektom, ktorý mal povinnosť osobne zdaniť svoj podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch spoločenstva, ako príjem podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZDP.

V roku 2015 už nie je možné, aby existovalo PS bez právnej subjektivity, ani nie je možné vyplácať fyzickým osobám podiel na príjmoch ani výdavkoch takéhoto spoločenstva. V ZDP bola odvolávka, ktorá sa stala nepoužiteľnou, preto bola zo zákona od roku 2016 vypustená.

 

Od roku 2015 môže existovať už len PS s právnou subjektivitou, ktoré bude vyplácať svojim členom podiel na zisku. Podľa § 3 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou je vylúčený z predmetu dane, preto sa u fyzických osôb nezdaňuje.

2.3  Zmena v zdaňovaní príjmov autorov – § 6 ods. 2 písm. a) a § 6 ods. 4

Príjmy plynúce na základe autorských práv sa zdaňujú podľa § 6 ods. 2 alebo § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Príjmy autorov a umelcov upravuje zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov (ďalej „Autorský zákon“).

Ustanovenia tohto zákona sa podľa § 2 vzťahujú na:

−   dielo autora,

−   na umelecký výkon výkonného umelca,

−   na zvukový záznam a zvukovo-obrazový záznam,

−   vysielateľa alebo vydavateľa predtým nezverejneného diela, na zhotoviteľa databázy.

Medzi príjmy podľa autorského zákona patria príjmy z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady.

Príjmy z autorských práv sú rozdelené na dva okruhy, a to na:

−   aktívne príjmy,

−   pasívne príjmy.

Do konca roku 2015 patrili medzi aktívne príjmy do § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov príjmy dosiahnuté na základe zmluvy o vytvorení diela podľa § 39 autorského zákona, napr. príjmy za umelecké výkony (§ 71 autorského zákona), aj príjmy z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného vlastníctva.

Medzi pasívne príjmy do § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov sa do r. 2015 zaraďovali príjmy za použitie už vytvoreného diela a umeleckého výkonu dosiahnuté na základe licenčnej zmluvy, uzatvorenej v súlade s § 40 autorského zákona.

Práva duševného vlastníctva sa podľa autorského zákona rozdeľujú na:

1)  autorské práva, t.j. práva autorov literárnych a iných umeleckých diel, vedeckých diel, počítačových programov a práva súvisiace s autorským právom, teda práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, výrobcov zvuko­vo-obrazových záznamov, rozhlasových a televíznych vysielateľov, zhotoviteľov databáz a pod. (všetky tieto práva sú upravené autorským zákonom),

2)  práva priemyselného vlastníctva - patentové právo, právo ochranných známok, právo na úžitkové vzory, priemyselné vzory, zlepšovacie návrhy, know-how a pod.

Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nejde o závislú činnosť, sú príjmy z vytvorenia diela a umeleckého výkonu a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, a príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie [43 ods. 3 písm. h)], pri ktorých daňovník využil postup uvedený v § 43 ods. 15.

Čo je periodická tlač upravuje § 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon).

Periodická tlač sú noviny, časopisy alebo iná tlač vydávaná pod rovnakým názvom, s rovnakým obsahovým zameraním a v jednotnej grafickej úprave najmenej dvakrát v kalendárnom roku. Jednotlivým časopisom je pridelené ISSN. Ide o medzinárodné štandardné číslovanie. V jednotlivých krajinách prideľovanie čísiel zabezpečujú národné agentúry. V Slovenskej republike Národná agentúra ISSN pôsobí v rámci Univerzitnej knižnice v Bratislave.

Agentúra prideľuje ISSN tlačeným periodickým publikáciám vydávaným na Slovensku a tiež publikáciám, ktoré majú charakter pokračujúcich prameňov a publikujú sa na iných nosičoch (napr. online, CD-ROM). Knihy nepatria medzi periodickú tlač a majú pridelené ISBN, prideľované Národnou agentúrou ISBN, ktorá sídli v Slovenskej národnej knižnici v Martine.

V zdaňovacom období roku 2015 sa zdaňovali ako príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti príjmy z vytvorenia diela a umeleckého výkonu vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, pri ktorých daňovník využil postup uvedený v § 43 ods. 15 a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.

V súlade s uvedeným boli príjmy podľa § 6 od. 2 písm. a) rozdelené na:

a) príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady,

b)  príjmy autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, ak nejde o umelecký výkon.

Príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady si daňovník – fyzická osoba za rok 2015 zdaňuje prostredníctvom podaného daňového priznania.

Príjmy autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, ak nejde o umelecký výkon, sa môžu zdaniť:

1.  prostredníctvom podaného daňového priznania,

2.  daňou vyberanou zrážkou.

Prostredníctvom daňového priznania, podaného za zdaňovacie obdobie roku 2015, v lehote do 31. 3. 2016 si môže autor ako fyzická osoba zdaniť príjem len vtedy, ak uzatvoril v roku 2015 písomnú dohodu s platiteľom o výplate honoráru bez uplatnenia zrážkovej dane, a to vopred (pred vyplatením príjmu) (§ 43 ods. 15). Túto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá, t.j. do 15. januá­ra 2016.

Postup zdanenia príjmov cez daňové priznanie sa vzťahuje len na príjmy autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, ktoré sú vyplácané na základe zmluvy o vytvorení diela alebo zmiešanej zmluvy (zmluva o vytvorení diela spolu s licenčnou zmluvou), z ktorej nie je zrejmé, aká je presná odmena za vytvorenie diela a za použitie diela, ale je dohodnutá úhrnná odmena.

 

Postup a spôsob zdanenia uvedených príjmov zrážkovou daňou upravuje § 43. Aj keď v § 15 ZDP je ustanovená progresívna sadzba dane 19 % a 25 % daň vybraná zrážkou sa vypočíta len vo výške 19 %, bez ohľadu na výšku príjmov vyplatenú autorovi.

Ako už bolo uvedené, zdanenie zrážkovou daňou sa v roku 2015 uplatnilo len vtedy, ak nebola uzatvorená dohoda autora s platiteľom o neuplatnení zrážkovej dane. Príjem sa pred uplatnením zrážkovej dane znížil o zrazený príspevok podľa osobitného predpisu (zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov) – 2 % odvod do LITA, FVU, HF [(§ 43 ods. 5 písm. b)].

Vydavateľstvo alebo iný platiteľ dane pri vyberaní dane zrážkou neznižuje príjem o 40 % výdavky. Daňová povinnosť autora príspevku do novín, časopisov, rozhlasu a televízie sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Zrážkovú daň nie je možné považovať za preddavok na daň, ani si ju odpočítať v daňovom priznaní, ktoré bude daňovník podávať po skončení roku 2015 v lehote k 31. 3. 2016. Autor, ktorému boli príjmy zdanené zrážkovou daňou nemá nárok na vykázanie daňovej straty, nie je možné odpočítavať daňovú stratu vykázanú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, ani uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, ani uplatniť právo na daňový bonus.

Upozorňujeme, že ak bude daňovník v roku 2015 zdaňovať príjmy za príspevky alebo iné príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, prostredníctvom podaného daňového priznania, bol povinný sa registrovať u správcu dane podľa § 49a) zákona o dani z príjmov.

 

Príjmy plynúce za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie sú príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pri ktorej je povinný daňovník registrovať sa u správcu dane, ktorý mu pridelí daňové identifikačné číslo (DIČ). Fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľ, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť, požiadať správcu dane o registráciu.

Autorovi ako fyzickej osobe vzniká za podmienok ustanovených v zákone o sociálnom poistení a v zákone o zdravotnom poistení aj povinnosť platenia poistného na zdravotné a sociálne poistenie.

     Príklad 4

Autor mal v roku 2015 vyplatené príjmy za príspevky do regionálnych novín v celkovej výške 9 250 eur. Uzatvoril dohodu s vydavateľom, že si príjmy zdaní sám prostredníctvom podaného daňového priznania, preto si môže znížiť základ dane o 40 %-tné paušálne výdavky. Poistné zaplatil v celkovej sume 1 020 eur. Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus na jedno dieťa.

Ak sa daňovník rozhodne predmetné príjmy zdaniť prostredníctvom podaného daňového priznania, keďže ide o tzv. aktívne príjmy, môže si uplatniť okrem percentuálnych výdavkov aj nezdaniteľnú časť základu dane aj daňový bonus na vyživované dieťa.

Výpočet daňovej povinnosti autora za rok 2015 bude nasledovný:

Príjmy	9 250 eur
Výdavky 40 % z príjmov	3 700 eur
Celkové výdavky (40 % + zapl. poistné 1 020)	4 720 eur
Základ dane	4 530 eur
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka	3 803,33 eur
Základ dane po uplatnení NČ ZD	726,67 eur
Daň 19 %	138,06 eur

 

Ak si autor uplatní daňový bonus na dieťa 256,92 eur, jeho daňová povinnosť bude nulová, správca dane vráti autorovi rozdiel daňového bonusu 118,86 eur.

Ak by sa daňovník nedohodol s vydavateľstvom a daň z príjmov za príspevky do novín a časopisov, v celkovej výške 9 250 eur by sa mu zdanili zrážkovou daňou, platiteľ (vydavateľstvo), by zaplatil sumu dane vo výške 1 757,50 eur (19 % zo sumy 9 250 eur).

Ak sa daňovník rozhodne zdaniť príjmy prostredníctvom podaného daňového priznania, má ale na druhej strane výhodu, že si môže uviesť zaplatené príspevky a poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie ako položku znižujúci základ dane do daňového priznania, taktiež si môže uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, daňový bonus, môže si odpočítať daňové výdavky (skutočné alebo paušálne 40 %). Je vecou daňovníka, ako sa rozhodne. Uvedené je možné aplikovať len na príspevky autorov, ktoré sú vyplácané na základe zmluvy o vytvorení diela alebo v prípade, ak by bola uzavretá zmluva o vytvorení diela spolu s licenčnou zmluvou, pričom bola dohodnutá suma ako odmena aj za vytvorenie diela, aj za jeho následné použitie, t. j. takýto príjem by sa považoval za príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP.

Postup v roku 2016:

Od roku 2016 boli v zákone o dani z príjmov zmenené ustanovenia § 6 ods. 2 písm. a), § 6 ods. 4, § 43 ods. 3 písm. h) a § 43 ods. 14.

Zmeny, ktoré sú uvedené v § 6 ods. 2 a ods. 4 od budúceho zdaňovacieho obdobia spresňujú pojmy používané vo vzťahu k autorským právam. Aj v ďalšom období roku 2016 sa príjmy podľa autorského zákona rozdeľujú na aktívne a pasívne príjmy.

Podstatná zmena spočíva v tom, že pri výplate uvedených príjmov sa bude vyberať daň zrážkou [§ 43 ods. 3 písm. h)], bez ohľadu na to, či ide napr. len o príspevky do novín a časopisov ale aj o prednáškovú činnosť alebo umelecký výkon. Ak by sa však daňovník (napr. umelec) s používateľom dohodol, že sa daň vyberaná zrážkou (§ 43 ods. 14) neuplatní, autor (umelec) si príjmy zdaní sám prostredníctvom podaného daňového priznania.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa považujú za príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, podľa § 6 ods. 2 písmeno a) zákona o dani z príimov, príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva.

 

Zákon o dani z príjmov sa odvoláva na § 39 a § 71 ods. 1 Autorského zákona. Uvedené ustanovenie Autorského zákona upravuje Zmluvu o vytvorení diela. Zmluvou o vytvorení diela sa autor zaväzuje vytvoriť pre objednávateľa dielo. V zmluve o vytvorení diela môže autor s objednávateľom dohodnúť odmenu za vytvorenie diela. Autor je povinný vytvoriť dielo osobne. Ak má dielo nedostatky, objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy; ak sú nedostatky odstrániteľné, objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť len vtedy, ak ich autor neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol na tento účel. Odovzdaním veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, prechádza vlastnícke právo k nej na objednávateľa, ak nie je dohodnuté inak.

Zmluvou o vytvorení diela ani odovzdaním veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, nenadobudne objednávateľ právo použiť toto dielo, ak nie je uvedené inak, len ak súčasne so zmluvou o vytvorení diela alebo po tomto momente uzatvorí s autorom licenčnú zmluvu. Na zmluvu o vytvorení diela sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Vybrané ustanovenia Autorského zákona sa primerane vzťahujú na výkonného umelca a na jeho umelecký výkon, na výrobcu zvukového záznamu a jeho zvukový záznam, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a jeho zvukovo-obrazový záznam a na vysielateľa a jeho vysielanie a na zvukový záznam.

2.4. Zdanenie príjmov z duševného vlastníctva – § 6 ods. 4 ZDP

Do konca roku 2015 boli v § 6 ods. 4 definované príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, vyplácané podľa osobitného predpisu ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a).

Sú to pasívne príjmy, ktoré súvisia s už vytvoreným dielom, kedy sa dielo ďalej používa napr. publikovaním, vysielaním, hraním a pod. na základe uzatvorených licenčných zmlúv. Patria tu aj príjmy z tantiém, ktoré súvisia s majetkovými právami autora, ktoré vypláca kolektívna správa práv na území SR každému umelcovi, ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky.

Uvedené príjmy, ktoré dostala vyplatené fyzická osoba v roku 2015 si zdaní prostredníctvom podaného daňového priznania typ B po skončení zdaňovacieho obdobia, alebo ak ide o príspevky na základe licenčnej zmluvy podľa § 6 ods. 4 ZDP – zdania sa jedine zrážkovým spôsobom a neuvedú sa v daňovom priznaní.

Za obdobie roku 2015 daňovník nemá nárok ani na odpočet daňovej straty, ani straty vykázanej v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, výnimkou sú straty vykázané do 31. 12. 2011. Daňovník nemá nárok ani na uplatnenie:

•    nezdaniteľnej časti základu dane (na daňovníka, na manželku, na dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, na doplnkové dôchodkové sporenie),

•    daňového bonusu.

Podľa znenia § 6 odsek 4 platného od roku 2016 sú príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup, že sa vopred dohodol s platiteľom dane, že si príjmy zdaní sám.

 

ZDP sa odvoláva na § 40 a § 71 ods. 1 Autorského zákona. Do autorského práva nezasahuje vysielateľ, ktorý bez súhlasu autora vyhotoví dočasný záznam diela prostredníctvom vlastného zariadenia a na účel vlastného vysielania. Vysielateľ je oprávnený záznam diela archivovať podľa osobitného predpisu, len ak má tento záznam audiovizuálnu hodnotu.

Ustanovenie § 71 Autorského zákona upravuje prechod licencie a zánik licencie. Smrťou fyzickej osoby, ktorej bola udelená licencia, prechádzajú práva a povinnosti z licenčnej zmluvy na dedičov. Licenčná zmluva môže takýto prechod práv a povinností na dedičov vylúčiť. Ak niet právneho nástupcu alebo dedičov, licencia zaniká.

Ako už bolo uvedené s účinnosťou od roku 2016 sa mení spôsob zdaňovania príjmov umelcov. V zákone bolo doplnené nové ustanovenie § 43 ods. 3 písmeno h), podľa ktorého sa zrážkovou daňou zdaňujú príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy podľa § 6 ods. 4, ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14.

U príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady, bez uzatvorenia autorskej zmluvy (nakladanie samotným autorom) a na priemyselné práva sa zrážková daň nebude aplikovať. Zrážkovou daňou sa nebudú zdaňovať ani príjmy umelcov za ich umelecký výkon, ani napr. príjmy z napísania knihy, ktoré si autor zdaní v daňovom priznaní.

Zrážkovou daňou sa bude v nasledujúcom období zdaňovať akýkoľvek príjem podľa Autorského zákona, bez ohľadu na to, či ide o príjem z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) alebo z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 ZDP. Nie je podstatné, či ide o príspevok do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie.

Uvedené sa vzťahuje na všetky príjmy, aj na príjmy za umelecký výkon a na príjmy z vytvorenia diela a umeleckého výkonu aj na príjmy z použitia diela (umeleckého výkonu).

Autor môže uzavrieť v roku 2016 rovnako ako v roku 2015 s platiteľom dohodu o nevyberaní dane zrážkou s tým, že si vysporiada príjem cez daňové priznanie [§ 6 ods. 2 písm. a) aj § 6 ods. 4 ZDP].

     Príklad 5

Fyzická osoba, cestovateľ, napíše o svojich zážitkoch z ciest knihu. Uzatvorí Autorskú zmluvu, knihu (rukopis) predá vydavateľovi, ktorý ju v roku 2016 vydal a vyplatí autorovi honorár v sume 10 200 eur. Kniha bude označená normou ISBN, vydavateľ bude zrážať z vyplateného honorára zrážkovú daň, ako je tomu u príspevkov do novín a časopisov.

Predmetné príjmy sú príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a autor si ich zdaní prostredníctvom podaného daňového priznania za rok 2016 sám, len ak uzatvorí s vydavateľstvom dohodu o nezrážaní zrážkovej dane.

     Príklad 6

Lektor vykoná v januári prednášku na základe zmluvy o dielo podľa Autorského zákona, za čo si dohodne odmenu vo výške 500 eur.

Objednávateľ prednášky je ako platiteľ dane, povinný zdaniť príjem zrážkou pri výplate.

2.5  Zmena v zdaňovaní príjmov z kapitálového majetku zrážkovou daňou – § 7

Do 31. 12. 2015 boli príjmy z kapitálového majetku zdaňované väčšinou podľa § 43 ZDP zo zdrojov na území SR okrem:

−   príjmov z vrátenia podielových listov,

−   úrokov z úverov a pôžičiek,

−   výnosov zo zmeniek,

−   výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,

−   výnosov vzniknutých pri splatnosti cenných papierov a výnosov vzniknutých pri dlhopisoch a pokladničných poukážkach predávaných pod ich menovitú hodnotu.

Ak išlo o zrážkovú daň podľa § 43, sadzba dane bola 19 %. V daňovom priznaní sa v nadväznosti na výšku príjmov aplikovala 19 %-tná alebo 25 %-tná sadzba dane.

Uplatňovala sa rozdielna sadzba dane v rámci spôsobu vysporiadania na území SR aj v rámci príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a na území SR. Voči takémuto postupu boli vznesené námietky z EÚ.

Od 1. 1. 2016 je u príjmov z kapitálového majetku – § 7 sadzba dane vždy 19 %.

Čo sa týka zdaňovanie výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, od roku 2013 bolo v § 7 ods. 1 zákona o dani z príjmov doplnené nové písmeno h), podľa ktorého príjmami z kapitálového majetku boli aj výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok. Do konca roku 2012 sa výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok zdaňovali daňou vyberanou zrážkou v súlade s § 43 ods. 14. Obchodník s cennými papiermi, ktorý disponuje s finančnými nástrojmi a investuje peňažné prostriedky klientov, bol povinný ako platiteľ dane vykonať zrážku dane. Platiteľ bol zodpovedný za zrazenie dane z výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok podľa § 43 ods. 3 písm. i) ZDP, ak plynuli fyzickej osobe (podobne aj daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie, Fondu národného majetku SR, Národnej banke Slovenska alebo daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý na území SR nepodniká prostredníctvom stálej prevádzkarne).

Pri zdaňovaní úrokových výnosov (kupónov) z dlhopisov bolo potrebné v r. 2012 posúdenie skutočnosti, či je emitentom daného dlhopisu slovenský alebo zahraničný emitent (spoločnosť).

1)  Slovenský emitent bol povinný zdaňovať úrokové výnosy z dlhopisov majiteľovi dlhopisov – fyzickej osobe 19 % zrážkovou daňou, týmto sa považovala daňová povinnosť za splnenú.

2)  Úrokové výnosy vyplácané zo zahraničných dlhopisov, t.j. plynúce od zahraničného emitenta, dostal majiteľ dlhopisov – fyzická osoba ako hrubý výnos alebo čiastočne zdanený v závislosti od uzatvorenej medzištátnej Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (uplatní sa metóda vyňatia alebo zápočtu zaplatenej dane v zahraničí). Tento výnos bol majiteľ dlhopisov povinný v roku 2012 zahrnúť do základu dane v daňovom priznaní (daň zrazená v zahraničí sa započítala na úhradu dane v SR alebo sa uplatní metóda vyňatia príjmov).

Novela zákona o dani z príjmov od roku 2013 zmenila zdaňovanie výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok. U fyzických osôb výnos nebol zdaňovaný zrážkovou daňou. Daňovníci – fyzické osoby, boli povinní tieto výnosy zdaniť ako iné kapitálové príjmy.

Ďalšie zmeny v zdaňovaní cenných papierov platné od r. 2016 sú:

a)  v § 43 ods. 10, kde dochádza k spresneniu výpočtu dane vyberanej zrážkou, pričom sa vychádza z úhrnu predajných cien podielových listov pri ich vydaní,

b)  v § 43 ods. 22 dochádza k rozšíreniu tzv. „samozdanenia“ podľa § 43 ods. 15 ZDP daňou vyberanou zrážkou aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Postupuje sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia okrem prípadov, kedy ide o výnosy (príjmy) z dlhopisov a pokladničných poukážok a príjmov z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok u subjektov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie (NBS).

Novela zákona od roku 2016 zavádza samostatné zdaňovanie príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov, zavádza sa osobitný základ dane.

Zavedenie inštitútu osobitného základu dane znamená, že príjmy z kapitálového majetku sa už nebudú zahŕňať pod spoločný základ dane z príjmov fyzickej osoby spolu s príjmami zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z použitia diela a umeleckého výkonu a ostatnými príjmami. Kapitálové príjmy sa budú zdaňovať v rámci osobitného základu dane samostatne, a to sadzbou dane vo výške 19 %, bez ohľadu na skutočnosť, či plynú zo zdrojov v zahraničí alebo zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

Príjmy z kapitálového majetku sa zahŕňali do jedného základu dane a výška dane sa v r. 2015 odvíja od dosiahnutého základu dane zo všetkých zdaniteľných príjmov. Príjmy sa zdaňovali v súlade s § 15 19 % sadzbou dane a po prekročení stanoveného základu dane 25 % sadzbou dane. Uplatňovala sa rozdielna sadzba dane v rámci spôsobu vysporiadania na území SR aj v rámci príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a na území SR. Voči takémuto postupu boli vznesené námietky z EÚ.

Novela zákona o dani z príjmov v § 7 zmenila aj spôsob zdaňovania príjmov z kapitálového majetku, ktoré plynú manželom z titulu bezpodielového spoluvlastníctva (BSM).

Úprava bezpodielového spoluvlastníctva je definovaná § 143 až 151 Občianskeho zákonníka. Pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len BSM) ide len o spoluvlastnícke vzťahy manželov, nie iných osôb. Trvanie BSM je závislé od uzavretia a trvania manželstva. BSM nemôže existovať medzi druhom a družkou, ani vtedy, ak majú spoločnú domácnosť a spoločne hospodária, nakoľko medzi nimi nie je uzatvorené manželstvo.

Do konca roku 2015 príjmy manželov na základe ich bezpodielového spoluvlastníctva upravovalo ustanovenie § 4 ods. 8 zákona o dani z príjmov tak, že príjmy uvedené v § 6 ods. 3, § 7 a 8, t.j. príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak. V tom istom pomere sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov. Tento postup si uplatnia manželia pri podaní daňového priznania v lehote do 31. 3. 2016 za rok 2015.

Z uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmov vyplýva, že u príjmov, ktoré dosahujú manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve, počas trvania manželstva majú možnosť výberu optimálneho zdanenia týchto príjmov.

Manželia môžu zdaňovať príjem nasledovne:

•    každý z manželov v rovnakom pomere alebo

•    každý z manželov v rôznom pomere alebo

•    len jeden z manželov, ak sa tak dohodnú.

Ak príjmy z kapitálového majetku uvedené v § 7 ods. 1 písm. a), b), d), e) a g) a § 7 ods. 2 ZDP plynuli v roku 2015 zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa do základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 7 ZDP a daňovník je povinný vysporiadať svoju daňovú povinnosť v podanom daňovom priznaní.

Uvedené príjmy z kapitálového majetku zo zdrojov v zahraničí, ktoré daňovník dosiahol spoločne s ďalším daňovníkom alebo s viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv sa delia spôsobom uvedeným v § 10 ods. 1 ZDP. Ak plynú takéto kapitálové príjmy manželov z ich BSM, delenie príjmov a výdavkov sa za rok 2015 uskutoční podľa § 4 ods. 8 ZDP.

     Príklad 7

Manžel podniká na základe živnosti v Českej republike, kde má otvorený bežný účet v banke. V roku 2015 mu boli pripísané úroky vo výške 5 600 eur, banka mu z nich zrazila daň. Manželia majú BSM. Môže si manželka uviesť tieto úroky vo svojom daňovom priznaní a započítať zaplatenú daň na úhradu svojej daňovej povinnosti?

Medzi príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. b) ZDP patria aj úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu okrem úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b) ZDP. Ak takéto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa do základu dane (čiastkového základu dane) tak, ako je uvedené v § 7 ods. 3 ZDP. Ak ide o príjmy z BSM, je možné ešte za zdaňovacie obdobie roku 2015 rozdeliť tieto príjmy medzi manželov v súlade so znením § 4 ods. 8 ZDP. Potrebné je však postupovať aj v súlade so Zmluvou medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku, ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003 (ďalej len „zmluva“). V súlade s ustanovením článku 11 ods. 1 zmluvy úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a skutočne vlastnené rezidentom druhého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto druhom štáte. Ak rezident SR dosiahol úroky z peňažných prostriedkov z ČR z účtu, ktorý nepoužíva v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ČR nemá právo na zdanenie týchto príjmov a tieto príjmy plne podliehajú zdaneniu v SR. Ak v ČR bola zrazená daň z takéhoto príjmu, rezident SR nemôže daň vybranú v rozpore so zmluvou započítať na úhradu dane v SR (§ 45 ods. 1 ZDP). Manžel môže požiadať o vrátenie takejto dane v ČR. Aby daň z úrokov nebola naďalej zrážaná v ČR t.j. na účely uplatnenia zmluvy je potrebné v ČR preukázať platiteľovi úrokových príjmov rezidenciu v SR (domicil). Manželia majú teda povinnosť zdaniť úrokový príjem zo zahraničia v SR a môžu sa rozhodnúť o tom, kto zdaní tento úrokový príjem resp. akým pomerom si ho rozdelia, ale ani jeden z nich si nemôže daň zrazenú v ČR v rozpore so zmluvou započítať na úhradu dane v SR.

Ak majú manželia aj iný druh príjmov, pre výpočet dane sa za rok 2015 jednotlivé základy dane spočítajú a vypočíta sa jedna suma dane zo všetkých príjmov, vrátane príjmov z kapitálového majetku.

Toto neplatí pre zdaňovacie obdobie počnúc rokom 2016. Novelou zákona o dani z príjmov sa ustanovenie § 7 dopĺňa novými odsekmi 9 a 10, ktoré samostatne upravujú vyčíslenie základu dane z príjmov z kapitálového majetku u manželov v BSM.

 

Príjmy z kapitálového majetku uvedené v § 7 ods. 1 až 3, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do osobitného základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahŕňajú do osobitného základu dane výdavky, o ktoré je podľa odsekov 2, 3, 5, 7 a 8 možné znížiť príjmy zahrňované do osobitného základu dane.

Do osobitného základu dane sa zahŕňajú:

−   úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,

−   úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu okrem úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b),

−   úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,

−   výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja,

−   výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,

neznížené o výdavky okrem výdavkov (okrem poistného).

Osobitný základ dane tvorí suma, o ktorú úhrn príjmov z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), prevyšuje úhrn vkladov podielnika, pričom za vklad podielnika sa považuje predajná cena vyplateného (vráteného) podielového listu pri jeho vydaní. Ak úhrn vkladov podielnika prevyšuje úhrn príjmov, na rozdiel sa neprihliada.

Pri uvedených príjmoch, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane, sa za výdavky považuje aj povinne platené poistné z týchto príjmov. Do osobitného základu dane sa zahŕňajú aj príjmy z kapitálového majetku, plynúce zo zdrojov v zahraničí znížené o zaplatené vklady alebo poistné, pričom ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať.

Sadzba dane fyzickej osoby okrem § 15a, 43 a 44:

1.  zo základu dane zisteného podľa § 4 je

1a.   19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,

1b.  25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,

2.  z osobitného základu dane zisteného podľa § 7 je 19 %.

     Príklad 8

Manžel je podnikateľ, základ dane z podnikania za rok 2016 bude mať 6 900 eur. Manželka je zamestnaná, budem mať len príjem zo závislej činnosti, základ dane 8 200 eur. Okrem toho manželia poskytnú inej fyzickej osobe pôžičku, za čo im bude vyplatený úrok celkom 2 600 eur. Úrok si budú zdaňovať v pomere 50:50.

Výpočet daňovej povinnosti manžela za rok 2016 bude nasledovný:

Základ dane z príjmov z podnikania – § 6 ods. 1 písm. b)	6 900 eur
Daň	1 311 eur
Osobitný základ dane (2 600 : 2)	1 300 eur
Daň z osobitného základu dane	247 eur
Celková daňová povinnosť manžela za rok 2016 bude	1 558 eur (1 311 + 247)

 

Výpočet daňovej povinnosti manželky bude nasledovný:

Základ dane z príjmov zo závislej činnosti	8 200 eur
Daň	1 558 eur
Osobitný základ dane (2 600 : 2)	1 300 eur
Daň z osobitného základu dane	247 eur
Celková daňová povinnosť manželky za rok 2016 bude	1 805 eur (1 558 + 247)

 

Podľa doplneného § 7 ods. 10 sa príjmy z kapitálového majetku, z ktorých je možné daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, sa zahŕňajú do osobitného základu dane, ak daňovník využil možnosť odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok na daň. Príjmy, pre ktoré je ustanovené, že sa daň vybraná zrážkou (§ 43 ods. 6) považuje za splnenie daňovej povinnosti, sa do osobitného základu dane nezahŕňajú.

Ustanovenie § 43 ods. 6 taxatívne vymedzuje, že daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane.

Daň vyberanú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň, ak bola vybraná:

a)  z príjmov zo zdrojov na území SR u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (cudzinca), z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu,

b)  z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého, druhého a štvrtého bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa osobitného predpisu a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor,

c)  z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) okrem daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2), Fondu národného majetku SR a Národnej banky Slovenska.

V súvislosti s príjmami z kapitálového majetku bolo v zákone od roku 2016 doplnené oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov. Bližšie k danej problematike sa dočítate v § 9.

2.6. Peňažné a nepeňažné plnenia, poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa – § 8 ods. 1 písm. l),
§ 8 ods. 13, § 16 ods. 1 písm. j), § 43 ods. 17 až 21

Všetky zmeny schválené zákonom č. 253/2015 Z. z. v uvedených ustanoveniach ZDP spresňujú postup na spôsob zdaňovania peňažných aj nepeňažných plnení poskytovaných poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa.

Podľa § 43 ods. 17 ZDP sa u platiteľa dane z nepeňažných plnení od roku 2016 posúva lehota na odvedenie dane a podanie oznámenia do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí roka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijaté. Za rok 2016 je to do konca januára 2017.

Do roku 2015 sa daň odvádzala a aj oznámenia sa podávali štvrťročne, po uplynutí kalendárneho štvrťroka.

V § 43 ods. 18 sa spresňuje oznamovacia povinnosť prijímateľa nepeňažného plnenia od držiteľa, ktorému nebolo vygenerované OUD (osobný účet daňovníka). Takýto daňovník musí oznámiť začatie poberania takéhoto príjmu správcovi dane na tlačive, ktoré určí FR SR.

Do § 43 ods. 19 sa presunula povinnosť držiteľa oznamovať výšku nepeňažného plnenia, ktorý poskytol príjemcovi, bez ohľadu na to, aký je medzi nimi právny vzťah, či ide o pracovnú zmluvu, zmluvu podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka.

Oznamovaciu povinnosť voči správcovi dane je povinný vykonať posledný držiteľ v rade, t.j. konečný priamy poskytovateľ nepeňažného plnenia, okrem prípadov, kedy takéto plnenia poskytuje zahraničný držiteľ (tretia osoba), ktorého si objednal držiteľ so sídlom alebo bydliskom v Slovenskej republike.

V § 43 ods. 20 bolo pre účely rovnakého zdanenia doplnené, že ak ide o samoplatiteľa, daň vyberaná zrážkou u peňažného aj nepeňažného plnenia poskytovaného alebo vyplácaného zahraničným držiteľom, zo zdrojov v zahraničí, ktoré prijali poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanci alebo zdravotnícki pracovníci s bydliskom na území SR. Slovenský poskytovateľ ako samoplatiteľ si už nebude uvedené príjmy vysporiadavať cez daňové priznanie.

Podľa § 43 ods. 21 ZDP, ak peňažné alebo nepeňažné plnenie plynie od držiteľa príjemcovi tohto plnenia, ktorý je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a súčasne aj držiteľom a toto plnenie bolo poskytnuté príjemcovi v postavení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, stáva sa samoplatiteľom. Daň sa vyberie zrážkou pri prijatých peňažných aj nepeňažných plneniach od iného držiteľa súvisiacich s jeho činnosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti tak, aby bol sám zodpovedný za správne zrazenie a vybratie dane. Prijatie takýchto plnení je povinný zároveň oznámiť správcovi dane. Ak ide o držiteľa, daň sa nevyberie podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP.

2.7  Príjmy za výkup odpadu
– § 8 ods. 1 písm. o)

U fyzickej osoby je doplnený ďalší druh ostatného príjmu v § 8 ods. 1 písm. o), príjem za výkup odpadu vyplateného podľa osobitného predpisu. Nový Zákon o odpadoch č. 79/2015 Z. z., účinný od 1. 1. 2016, je zameraný na zníženie množstva odpadov, ktoré sa zneškodňujú skládkovaním, úpravu a zameranosť na predchádzanie vzniku odpadu, minimalizácia negatívnych vplyvov vzniku a nakladania s odpadom na životné prostredie a zdravie ľudí, zavedenie a uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dovozcov, štandardným spôsobom obvyklým v iných členských štátoch EÚ a jej premietnutie na komunálnu úroveň.

Nadobudnutím účinnosti zákona o odpadoch došlo k sprísneniu podmienok a kontroly výkupu kovového odpadu od fyzických osôb – nepodnikateľov. Príjmy za výkup odpadu sú u fyzickej osoby zdaniteľným príjmom podľa § 8 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Zároveň zákon o odpadoch v § 16 – Zber odpadu a výkup odpadu, ustanovil povinnosť, že ten, kto vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu, je povinný pri platbách za výkup kovového odpadu od fyzickej osoby vypočítať a odviesť daň podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom, na ktorý sa zákon o odpadoch odvoláva, je § 43 ZDP.

 

V súlade s uvedeným, v nadväznosti na doplnenie nového druhu príjmov v § 8 ods. 10 ZDP bolo doplnené aj nové ustanovenie § 43 ods. 3 písm. g), podľa ktorého sa z týchto príjmov daň vyberá zrážkou. Podľa uvedeného ustanovenia sa daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou vyberá zrážkou, ak ide o príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu.

Postup pri porušení podmienok DIS,
na základe ktorých mala FO príjmy z prevodu cenných papierov, opcií a príjmy z derivátových operácií oslobodené od dane – § 8 ods. 14

Predmetné ustanovenie bolo doplnené zákonom č. 253/2015 Z. z. od r. 2016, v nadväznosti na uplatnenie oslobodenia z dlhodobého investičného sporenia (ďalej „DIS“), v § 9 ods. 1 písm. l.

Ak dôjde k porušeniu podmienok DIS, na základe ktorých mala fyzická osoba príjmy z prevodu cenných papierov, opcií a z derivátových operácií oslobodené od dane, je povinná tieto príjmy zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k porušeniu podmienok.

Daňovník bude postupovať tak, že za každé zdaňovacie obdobie si vypočíta základ dane samostatne, podľa jednotlivých druhov príjmov (§ 8 ods. 1 pís. d), e) a k)), znížených o výdavky (§ 8 ods. 5 a 11). Pri výpočte jednotlivých základov dane sa neuplatní oslobodenie. Daňovník zahrnie do základu dane v tom roku, kedy porušil podmienky, súčet jednotlivých základov dane vypočítaných za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré si uplatnil oslobodenie. Výdavky si môže uplatniť len do výšky príjmu. V prípade úmrtia daňovníka sa toto nepovažuje za porušenie podmienok dlhodobého investičného sporenia.

Pri úprave základu dane v dôsledku porušenia podmienok je povinná daňovníkovi poskytnúť údaje o uskutočnených prevodoch cenných papierov, opcií a derivátových operácií finančná inštitúcia, ktorá poskytovala klientovi investičné služby v období investičného sporenia.

2.8  Oslobodenie príjmov z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty
– § 9 ods. 1 písm. e)

Zákon o dani z príjmov u fyzickej osoby oslobodzuje od dane príjmy z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a odpisu záväzkov pri konkurze alebo reštrukturalizácii, pričom do roku 2015 ZDP taxatívne vymedzoval, že ide o tie, ktoré sú vykonané podľa osobitného predpisu. Uvedené bolo od r. 2016 zo zákona vypustené.

Ak bude v roku 2016 u daňovníka podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii z reštrukturalizačného plánu, potvrdeného súdom zrejmé, že veriteľovi bude uhradená pohľadávka menej ako 50 %, potom pohľadávka do výšky 50 % nezaniká a zvyšná jej časť je iným majetkovým právom.

Časť záväzku, ktorá bude u veriteľa iným majetkovým právom sa odpíše a odpis tohto záväzku bude príjmom oslobodeným od dane v tom zdaňovacom období, kedy došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom.

2.9  Oslobodenie príjmov
z predaja cenných papierov
– § 9 ods. 1 písm. k) a l)

V novele zákona o dani z príjmov č. 253/2015 Z. z. od r. 2016 sa v Čl. IV dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na koncepciu rozvoja kapitálového trhu schválenú vládou bolo stanovené ako jeden zo spôsobov podpory investovanie na kapitálovom trhu aj prehodnotenie systému zdaňovania investícií na finančnom trhu.

Okrem návratu k už v minulosti odskúšaným spôsobom podpory kapitálového trhu vo forme časového testu sa zavádza nový spôsob daňového zvýhodnenia formou dlhodobého investičného sporenia pre fyzické osoby ako obdoby tzv. ISA účtov vo Veľkej Británii alebo IRA účtov v USA.

Zámerom zavedenia dlhodobého investičného sporenia (DIS) je podpora dlhodobého sporenia, ako alternatíva k už existujúcim produktom 3. piliera dôchodkového sporenia. Fyzické osoby si môžu vybrať zo súčasných produktov (napr. DDS, investičné životné poistenie) alebo z nového druhu sporenia pre občanov, ktorým súčasné možnosti sporenia z rôznych dôvodov nevyhovujú, napr. :

−   nemajú možnosť aktívnejšie sa podieľať na výbere a riadení svojich investícií,

−   ide o sporenie s nízkou flexibilitou v nadväznosti na časový horizont sporenia,

−   v spôsobe výberu nasporenej sumy alebo neatraktívnej formy daňového zvýhodnenia

Ustanovenie § 9 ods. 2 od roku 2016 dopĺňa písm. k), podľa ktorého je od dane oslobodený príjem z predaja (prevodu) cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok. Oslobodený od dane naďalej nie je príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli zahrnuté v obchodnom majetku daňovníka, a o týchto účtoval alebo evidoval (§ 6 ods. 11 ZDP).

Od dane budú od roku 2016 oslobodené aj príjmy z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií plynúci z dlhodobého investičného sporenia po splnení podmienok ustanovených v § 7 ods. 11 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 253/2015 Z. z., vrátane príjmu vyplateného po uplynutí 15 rokov od začiatku dlhodobého investičného sporenia. Oslobodeným príjmom naďalej nie je príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka.

Zmenou zákona od r. 2016 sa za účelom podpory investovania a sporenia prostredníctvom nástrojov kapitálového trhu ako jednej z ďalších foriem podpory dlhodobého sporenia fyzických osôb, oslobodzujú od dane príjmy plynúce z prevodu cenných papierov, opcií a príjmy z derivátových operácií, pri splnení podmienok ustanovených zákonom o cenných papieroch pre špecifický finančný produkt zadefinovaný ako dlhodobé investičné sporenie (DIS).

 

Daňové zvýhodnenie sa netýka vstupnej investície, ale príjmov plynúcich z prevodu cenných papierov získaných až v priebehu sporenia, čo predstavuje lepší model z pohľadu motivácie klienta pokračovať v sporení a vytvorí určitý tlak na kvalitu služieb poskytovaných finančnými inštitúciami a v neposlednom rade aj na ich poplatkovú politiku.

2.10  Oslobodenie plnení zo starobného dôchodkového sporenia
– § 9 ods. 2 písm. a)

Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom od 15. 3. 2015 umožnil fyzickej osobe, ktorá bola k 15. 3. 2015 sporiteľom DDS, vystúpiť z II. piliera. Ak túto možnosť daňovník ako sporiteľ, využil, dôchodková správcovská spoločnosť nasporenú sumu tvorenú z týchto príspevkov vyplatí tejto fyzickej osobe v súlade s § 123aq ods. 5 písm. b), ods. 6 písm. b) a c) zákona o SDS.

Uvedená vyplatená suma bola v roku 2015 zdaniteľným príjmom fyzickej osoby – ide o ostatný príjem podľa § 8 ZDP (iné). Daňovník je povinný z vyplatenej sumy zaplatiť daň. Daňovú povinnosť si vysporiada prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015, v lehote do 31. 3. 2016. Ak v tejto lehote podá správcovi dane oznámenie o predĺžení lehoty, môže si lehotu predĺžiť do 30. 6. 2016 (§ 49 ods. 2, 3 ZDP).

V daňovom priznaní sa bude u sporiteľov, ktorí vystúpili z II. piliera za zdaňovacie obdobie roku 2015 zdaňovať základ dane, t.j. rozdiel medzi vyplatenými príjmami a daňovými výdavkami. V súlade s § 8 ods. 2 ZDP daňovými výdavkami, ktoré je možné pri predmetných príjmoch uplatniť, sú preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

     Príklad 9

Sporiteľ vystúpil z II. piliera. Bola mu vyplatená nasporená suma vo výške 1 560 eur. Zaplatil dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v celkovej sume 1 220 eur.

V daňovom priznaní typ B za r. 2015 si medzi ostatné príjmy - § 8 do riadku iné uvedie príjmy 1 560, výdavky 1 220, základ dane na zdanenie je 340 eur.

Podľa § 9 ods. 2 písm. a) budú od roku 2016 od dane oslobodené všetky plnenia zo starobného dôchodkového sporenia (zák. č. 43/2004 Z. z.). Ide o:

−   dôchodky (starobný, predčasný starobný, pozostalostné),

−   výnos z umiestnenia prostriedkov technických rezerv (prebytok z výnosov),

−   výnos z investovania (od 1. 1. 2016).

V novele zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SDS“) bolo do zákona o SDS s účinnosťou od 1. 1. 2015 doplnené aj ďalšie plnenie, ktorým je výnos z investovania majetku v dôchodkovom fonde (ďalej len „výnos z investovania“).

Uvedené plnenie sa vypláca fyzickej osobe zo starobného dôchodkového sporenia rovnako ako napr. starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, a z tohto dôvodu sa výnos z investovania ako plnenie zo systému starobného dôchodkového sporenia oslobodzuje od dane.

Nakoľko výnos z investovania predstavuje ďalšie plnenie oslobodené od dane z rovnakého dôvodu ako dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia, výnos z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, ktorý sa vypláca poberateľovi dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu, z dôvodu jednoznačnosti a s ohľadom na prijaté zmeny v zákone o SDS sa v zákone o dani z príjmov ustanovil spoločný pojem a to „plnenia zo starobného dôchodkového sporenia“.

Počnúc 1. 1. 2016 sú oslobodené dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, plnenia zo starobného dôchodkového sporenia, okrem sumy vyplatenej podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č.252/2012 Z. z. a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu.

 

2.11  Oslobodenie niektorých plnení z EÚ (EHP)
– § 9 ods. 2 písm. b)

Do konca roku 2015 boli od dane oslobodené dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze, sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi a ďalšie sociálne dávky. Zákon neoslobodzoval obdobné plnenia plynúce zo zahraničia.

Od roku 2016 sú oslobodené dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sociálne služby podľa zákona č. 447/2008 Z. z. a zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi a ďalšie sociálne dávky a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

     Príklad 10

Daňovník pracoval ako baník v ČR, mal pracovný úraz, v dôsledku čoho sa stal ťažko zdravotne postihnutý. Z ČR dostáva štátnu dávku vo forme peňažného príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

Predmetný príjem je od roku 2016 u daňovníka príjmom oslobodeným od dane.

Podľa § 9 ods. 2 písm. b) platného od 1. 1. 2016 sa oslobodenie od dane rozširuje aj na plnenia rovnakého druhu plynúce z členských štátov EÚ a zo štátov, s ktorými sú uzatvorené Dohody o EHP (Island, Nórsko, Lichtenštajnsko).

2.12  Oslobodenie
daňového bonusu
plynúceho zo zahraničia
– § 9 ods. 2 písm. n)

Do roku 2015 bola od dane oslobodená suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti, vo forme daňového bonusu (ďalej len „daňový bonus“) vyplatená daňovníkovi podľa § 33 ZDP.

Ktorý daňovník a za akých podmienok má nárok na uplatnenie daňového bonusu taxatívne vymedzuje zákon o dani z príjmov v § 33.

Nárok na daňový bonus má daňovník, ktorý:

a)  má aktívny príjem (§5 alebo § 6 ods. 1 a 2) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy,

b)  vyživuje dieťa žijúce s ním v domácnosti, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu,

c)  ide o vyživované dieťa vlastné alebo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo dieťa druhého z manželov,

d)  ide o nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa.

Ak bol daňový bonus vyplatený daňovníkovi za rok 2015 zo zahraničia, napr. z Českej republiky, ide o zdaniteľný príjem, ktorý sa uvádza v daňovom priznaní typ B medzi ostatné príjmy podľa § 8, do riadku iné.

Podľa § 9 ods. 2 písm. n) ZDP sa od r. 2016 oslobodzuje suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa, plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

     Príklad 11

Fyzická osoba pracuje v Českej republike. V zdaňovacom období 2016 si v ČR uplatní daňový bonus na 3 deti.

Daňovník nebude sumu daňového bonusu zdaňovať, ani uvádzať v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie roku 2016 v SR.

Oslobodenie stravy od držiteľa poskytnutej na odbornom podujatí
– § 9 ods. 2 písm. y)

Medzi ostatné príjmy uvedené v § 8 ods. 1 písm. l) ZDP patrí aj peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, farmaceutickej spoločnosti, liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby.

Od roku 2015 sa zmenil spôsob zdaňovania akýchkoľvek vyššie uvedených plnení, zdaňujú sa zrážkovou daňou, pričom ak ide

−   o peňažné plnenia - tieto zdaňuje sám držiteľ, ktorý ich vyplatil,

−   o nepeňažné plnenie – zdaňuje ich sám poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník, ktorý ho od držiteľa prijal.

Do konca roku 2015 sa zdaňuje zrážkovou daňou ako ostatný príjem aj strava poskytovaná na akomkoľvek odbornom podujatí. Zmenou zákona sa od roku 2016 oslobodzuje od dane z príjmov poskytnutá strava na akomkoľvek odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávací účel (zákon o liekoch) a to do výšky podľa zákona o cestovných náhradách, v prípadoch, ak vznikol poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti nárok na stravu podľa zákona o cestovných náhradách.

Naďalej sa zdaňuje nepeňažné plnenie poskytované na akomkoľvek vzdelávaní, ak je preplatené ubytovanie alebo cestovné. V súvislosti s oslobodením uvedených príjmov a úpravou v § 9 ods. 2 písm. y) ZDP dochádza aj k úprave v ustanovení § 19 ods. 2 písm. e a § 19 ods. 2 písm. p) ZDP, podľa ktorých daňové výdavky u daňovníka s príjmami z podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti nie je výdavok na stravné, ak mu bolo poskytnuté v rámci nepeňažného plnenia od držiteľa, pričom bolo uplatnené oslobodenie od dane [§ 9 ods. 2 písm. y) ZDP].

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v nadväznosti
na poberanie vyrovnávacieho príspevku
– § 11 ods. 6

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže fyzická osoba uplatniť len z tzv. aktívnych príjmoch:

−   počas roka v pomernej časti (1/12), ak poberá príjmy zo závislej činnosti alebo

−   pri vykonaní ročného zúčtovania z príjmov zo závislej činnosti alebo

−   pri podaní daňového priznania z príjmov zo závislej činnosti - § 5, z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti - § 6 ods. 1 a 2.

Nezdaniteľná časť na daňovníka je suma, ktorá zodpovedá 19,2 násobku životného minima. Životné minimum platné k 1. januáru 2015 je 198,09 eur mesačne, potom ročná nezdaniteľná časť základu dane (ďalej len NČZD) na daňovníka je 198,09 x 19,2 = 3 803,33 eur ročne.

 

Za rok 2015 sa základ dane daňovníka neznižuje o sumu nezdaniteľnej časti, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom:

−   starobného dôchodku

−   predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia

−   dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu

−   výsluhového dôchodku

alebo mu tieto dôchodky boli priznané spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a sú vyššie ako suma zodpovedajúca 19,2 násobku životného minima.

Ak je suma dôchodkov nižšia ako 19,2 násobok životného minima, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou týchto dôchodkov a sumou 3 803,33 eur. Základnú nezdaniteľnú časť na daňovníka možno uplatniť len u daňovníka, ktorý nebol poberateľom starobného dôchodku už na začiatku zdaňovacieho obdobia, t.j. od 1. januára 2015, ani mu nebol spätne priznaný od 1. januára.

Nezdaniteľná časť na daňovníka sa nedelí, ani sa neuplatní pomernou časťou, vždy sa uplatní v plnej výške, bez ohľadu na to, za akú časť zdaňovacieho obdobia daňovník poberal príjmy.

Od roku 2011 sa podstatne zmenili podmienky uplatnenia NČ ZD na daňovníka. Za predchádzajúce obdobie si mohol uplatniť NČ ZD každý daňovník, ktorý poberal akýkoľvek druh príjmov.

NČ ZD si do r. 2010 mohli uplatniť všetci daňovníci, ktorí poberali príjem:

−   zo závislej činnosti (§ 5 ZDP),

−   z podnikania a z inej samotnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1,2),

−   z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3),

−   z príjmov z kapitálového majetku (§ 7),

−   z ostatných príjmov (§ 8).

Podľa § 11 ods. 1 zákona o dani z príjmov základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2 a 3.

Z uvedeného vyplýva, že za rok 2015 si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane daňovník, ktorý má príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3), príjmy z kapitálového majetku (§ 7), ostatné príjmy uvedené v § 8 ZDP. Ak bude mať daňovník kombináciu príjmov, napr. príjmy zo závislej činnosti (§ 5) a príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3) môže si uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane len z príjmov zo závislej činnosti, do výšky vykázaného základu dane. Obdobný postup sa bude aplikovať aj v zdaňovacom období roku 2016.

     Príklad 12

Daňovník pracoval v roku 2015 len 5 mesiacov. Príjmy z pracovnoprávneho vzťahu mal vo výške 2 150 eur. Nemal podpísané vyhlásenie a zamestnávateľ mu preto neuplatňoval mesačnú NČ ZD na daňovníka. Čiastkový základ dane (po odpočítaní poistného) vo výške 288 eur bol 1 832 eur.

Daňovník prenajíma byt. Za rok 2015 mal príjem z prenájmu vo výške 6 000 eur. Výdavky mal v sume 2 400 eur. Základ dane z príjmov z prenájmu je vo výške 3 600 eur (6 000 – 2 400).

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane vo výške 3 803,33 eur len z príjmov zo závislej činnosti (§ 5).

Základ dane z príjmov zo závislej činnosti je vo výške 1 832 eur. Daňovník si preto uplatní NČ ZD len do tejto sumy, t.j. 1832 eur. Rozdiel NČ ZD 3 803,33 eur – 1 832 eur = 1 971,33 eur si neuplatní, nakoľko pri vykázanom základe dane u príjmov z prenájmu nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane. Rozdiel sumy NČ ZD na daňovníka 1 971,33 eur si daňovník za rok 2015 neuplatní.

Výpočet daňovej povinnosti za rok 2015 bude nasledovný:

 

Príjmy zo závislej činnosti (§5)	2 150 eur
Zrazené poistné	288 eur
ČZD zo závislej činnosti	1 832 eur
Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti	6 000 eur
Výdavky	2 400 eur
Čiastkový základ dane z prenájmu	3 600 eur

 

Súčet čiastkových základov dane (1 832 + 3 600)	5 462 eur
NČ ZD na daňovníka (len z príjmov zo ZČ)	– 1 971,33 eur
Základ dane	3 490,47 eur
Daň 19 %	663,17 eur

 

Ak fyzická osoba dosiahla za rok 2015 základ dane vyšší ako 100 násobok životného minima, NČ ZD na daňovníka je suma rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a ¼ základu dane. Ak je táto suma nižšia ako 0, NČ ZD sa rovná 0.

Pre rok 2015 platí:

•    100-násobok sumy
životného minima je           19 809 eur

•    44,2-násobok sumy
životného minima je           8 755,57 eur

     Príklad 13

Daňovník má v roku 2015 ZD vo výške 17 900 eur.

Nezdaniteľná časť základu dane je 3 803,33 eur

     Príklad 14

Daňovník bude mať ZD 22 020 eur.

Daňovník si uplatní NČ 8 755,578 – (22 020 : 4) = 8 755,578 – 5 005 = 3 250,57 eur.

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si za zdaňovacie obdobie roku 2015 nemohol uplatniť daňovník, ak bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom:

−   starobného dôchodku,

−   predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo

−   výsluhového dôchodku (ďalej len „dôchodok“)

alebo ak mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane na daňovníka.

Počnúc rokom 2016 bolo zákonom č. 140/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2016 doplnené, že nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nemá podľa § 11 ods. 6 ani ten, kto je poberateľom vyrovnávacieho príplatku.

 

Cestovné náhrady ako daňový
výdavok vyplatené nad rámec zákona
– § 19 ods. 2 písm. c) bod 6

Daňovými výdavkami sú výdavky vynaložené na mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi okrem cestovných náhrad podľa osobitných predpisov, cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách osobitných predpisov, a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa zákona o cestovných náhradách.

Cestovné náhrady zamestnancov sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa § 14 zákona o cestovných náhradách.

Počnúc zdaňovacím obdobím roku 2015 boli v ZDP zákonom č. 333/2014 Z. z. upravené zamestnanecké benefity v § 19 ods. 1, § 21 ods. 1 písm. e) ZDP.

Zákon o dani z príjmov limituje niektoré druhy daňových výdavkov. Z výdavkov, ktoré zákon limituje, boli vyňaté výdavky (náklady) vynaložené zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 ZDP a podľa § 5 ods. 3 písm. d) ZDP za podmienok ustanovených osobitným predpisom (Zákonník práce, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov).

Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu podľa zákona o cestovných náhradách patrí:

−   náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

−   náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,

−   stravné,

−   náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

−   náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, v prípade, ak nie je v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.

Zamestnancovi môže zamestnávateľ poskytnúť pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40 % stravného, ktoré však po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca zamestnancovi nepatrí.

Ak zamestnávateľ dohodol v kolektívnej zmluve vyššie cestovné náhrady, sú daňovým výdavkom. Od roku 2016 sú cestovné náhrady, ktoré poskytne zamestnávateľ svojmu zamestnancovi nad rámec zákona o cestovných náhradách, u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) za predpokladu, že u zamestnanca predstavuje takéto plnenie zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona. Ide o legislatívne spresnenie zákona. Uvedená úprava bola vykonaná z dôvodu právnej istoty.

 

     Príklad 15

Zamestnanec bol vyslaný na pracovnú cestu na území SR, ktorá trvá menej ako 12 hod. za čo mu prináleží náhrada stravného vo výške 4,20 eur. Zamestnávateľ ale v kolektívnej zmluve dohodol, že bude zamestnancom vyplácať 5 eur.

Vyplatené stravné pri pracovnej ceste je u zamestnávateľa daňovým výdavkom.

Podľa § 5 ods. 5 písm. a) ZDP okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste. U zamestnanca sa v súlade s uvedeným nezdaňuje hodnota 4,20 eur. Rozdiel prevyšujúci limit (5 - 4,20) stanovený zákonom o cestovných náhradách je u zamestnanca zdaniteľným príjmom.

2.13  Zmena v uplatňovaní odpisov HM, ak ide o prenajímaný majetok
– § 19 ods. 3 písm. a)

Aj u fyzickej osoby dochádza od roku 2016 v dôsledku účinnosti zákona č. 253/2015 Z. z. k zmenám pri uplatňovaní odpisov nasledovne:

1.  Daňové odpisy sa uplatnia najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie.

2.  Spresňuje sa spôsob doodpisovania prenajímaného majetku, ak po skončení doby odpisovania daňovník:

−   majetok naďalej prenajíma – do výšky príjmov z prenájmu,

−   majetok používa na svoju vlastnú činnosť – maximálne do výšky VC/doba odpisovania.

3.  Upravuje sa výška odpisov pri prenájme majetku v nadväznosti na:

−   rozsah, v akom sa majetok prenajíma v príslušnom zdaňovacom období

−   dobu, počas ktorej sa majetok prenajíma v príslušnom zdaňovacom období. Uvedené sa použije pri podaní DP po 31. 12. 2015 (§ 52zg ods. 10).

Novela ZDP zároveň upravuje postup daňovníka pri uplatňovaní, resp. douplatňovaní odpisu pri prenájme v súvislosti s prenajímaným majetkom. Ak po skončení odpisovej doby už daňovník majetok nebude prenajímať, ale ďalej ho bude využívať pre svoju vlastnú činnosť, môže daňovník ďalej uplatňovať neuplatnené odpisy počas doby prenájmu, ale ročne maximálne vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu majetku v príslušnej odpisovej skupine. Súčasne sa od roku 2016 aj spresňuje výpočet ročného odpisu po skončení doby odpisovania stanovenej zákonom pri rovnomernom aj zrýchlenom spôsobe odpisovania rovnako.

Zákonom č. 253/2015 sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 upravuje aj výška odpisov prenajímaného majetku zahrňovaných do daňových výdavkov u prenajímateľa, ktorý prenajíma tento majetok len časť zdaňovacieho obdobia alebo prenajíma len časť majetku. V tomto prípade sa pri uplatňovaní daňových odpisov berie do úvahy rozsah alebo doba, v akom sa majetok prenajíma.

 Novela ZDP ruší povinnosť krátenia zostatkovej ceny technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na prenajatej nehnuteľnosti zaradenej do odpisovej skupiny 6, u ktorých je doba odpisovania 40 rokov, do výšky príjmov z predaja tohto technického zhodnotenia. V takomto prípade si bude môcť nájomca pri predaji technického zhodnotenia uplatniť do daňových výdavkov celú zostatkovú cenu. Spresňuje sa spôsob výpočtu ročného odpisu technického zhodnotenia plne odpísaného hmotného majetku a zaradenie majetku do odpisovej skupiny v prípade viacúčelového použitia.

 Od roku 2016 bude umožnené uplatniť pri výpočte zostatkovej ceny predávaného majetku, pri ktorom sa limituje výška zostatkovej ceny pri predaji podľa § 19 ods. 3 písm. b) (napr. osobné automobily, motocykle alebo budovy zaradené do odpisovej skupiny 6), aj odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník účtoval alebo evidoval podľa § 6 ods. 11. Uvedené sa týka prípadov, kedy sa bude majetok predávať v priebehu roku 2016. Novela zákona spresňuje aj výpočet zostatkovej ceny a zaokrúhľovanie pomernej časti ročného odpisu.

2.14  Ďalšie zmeny v uplatňovaní odpisov hmotného majetku – § 19 ods. 3 písm. b)
a § 24 ods. 2

Od roku 2016 dochádza aj k ďalším zmenám:

1.  Uplatneniu daňovej zostatkovej ceny špecificky vymedzeného majetku pri predaji, platného v roku 2015, ako limitovanie daňovej zostatkovej ceny pri predaji technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na prenajatej nehnuteľnosti zaradenej do OS 6 [§ 19 ods. 3 písm. b)], bolo vypustené.

2.  Bola zavedená možnosť uplatnenia mesačných odpisov v roku, v ktorom dochádza k predaju majetku, odpis sa uplatní za počet mesiacov, počas ktorých daňovník o majetku účtoval alebo ho evidoval (§ 22 ods. 12).

3.  Dochádza k spresneniu vyčíslenia zostatkovej ceny a zaokrúhľovania.

4.  Technického zhodnotenia budovy používanej na niekoľko účelov do príslušnej OS sa zaradí na základe účelu, na ktorý nájomca využíva prenajatý majetok (§ 24 ods. 2).

5.  Uvedené sa použije pri podaní DP po 31. 12. 2015 (§ 52zg ods. 10).

Úprava vstupných cien hmotného, nehmotného a finančného majetku
po zmene zákona o účtovníctve
– § 25 ods. 1 písm. c) a § 25a

Nakoľko došlo s účinnosťou od 1. 1. 2016 k zrušeniu možnosti ocenenia majetku vo výške reprodukčnej obstarávacej ceny v zákone o účtovníctve sa na účely zákona o dani z príjmov bude považovať za vstupnú cenu hmotného, nehmotného majetku nadobudnutého dedením a darovaním a finančného majetku nadobudnutého bezodplatne cena stanovená znalcom podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov, resp. cena uvedená v uznesení o dedičstve.

2.15  Vstupná cena finančného majetku – § 25a

S účinnosťou od 1. januára 2016 sa spresňuje vstupná cena finančného majetku (doplnený nový §25a), pričom vstupnou cenou môže byť:

a)  obstarávacia cena (cenné papiere nadobudnuté kúpou),

b)  cena stanovená posudkom znalca v prípade bezodplatne nadobudnutého finančného majetku,

c)  hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka v prípade individuálne vloženého majetku, ktorým je cenný papier u prijímateľa tohto cenného papiera,

d)  reálna hodnota, ak ide o finančný majetok nadobudnutý v rámci tzv. podnikových kombinácií pri uplatnení reálnych hodnôt,

e)  pôvodná cena – finančná investícia, ktorá bola splatená nepeňažným vkladom, u ktorého prijímateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 17d, sa na daňové účely u vkladateľa nepeňažného vkladu oceňuje pôvodnou cenou,

f)  hodnota splateného peňažného vkladu vrátane emisného ážia, ak ide o finančný majetok – vklad do základného imania splatený peňažnými prostriedkami.

Poznámka

Bližšie k danej problematike sa dozviete v časti právnické osoby.

 

2.16  Spresnenie preukazovania nároku na NČ ZD
– § 37 ods. 1 písm. c)

V zákone sa spresňuje spôsob preukazovania nároku na uplatnenie NČ ZD podľa § 11 ods. 10, podľa ktorého má zamestnanec povinnosť preukázať oprávnenosť nároku na uvedenú daňovú úľavu zamestnávateľovi predložením dokladu, len ak za neho neodvádza príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie tento zamestnávateľ. Zamestnanec nebude preukazovať nárok na uplatnenie NČ ZD na doplnkové dôchodkové sporenie dokladom od oprávneného subjektu v prípade, ak príspevky za neho odvádza zamestnávateľ.

Náležitosti mzdového listu
– § 39 ods. 2 písm. f) bod 8

Zákonom č. 253/2015 Z. z. bolo doplnené ustanovenie, ktoré taxatívne vymedzuje, aké náležitosti musí obsahovať mzdový list. Okrem údajov o zamestnancovi a jednotlivých NČ ZD musí obsahovať za každý začatý kalendárny mesiac:

1.  počet dní výkonu práce,

2.  úhrn vyplatených zdaniteľných miezd, bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie podľa ods. 3 písm. d),

3.  sumy oslobodené od dane,

4.  sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

5.  základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,

6.  sumu daňového bonusu,

7.  sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odvádza zamestnávateľ,

8.  sumu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré za zamestnanca odvádza zamestnávateľ.

Zmena v poukázaní 2 % podielu zaplatenej dane (asignácia dane) – § 50

Zmenou zákona došlo aj u fyzických osôb k posunutiu účinnosti ustanovení, ktoré sa týkajú postupu poukázaniu 2 % (3 %) podielu zaplatenej dane zamestnancov prostredníctvom zamestnávateľa, v nadväznosti na predpokladané fungovanie nového informačného systému Finančného riaditeľstva SR v oblasti vytvorenia registra zamestnancov. Postup asignácie dane zamestnancov prostredníctvom ich zamestnávateľov sa uplatní prvýkrát pri poukázaní podielu zaplatenej dane v roku 2018 za zdaňovacie obdobie 2017.

Mení sa ustanovenie § 50 ods. 8 ZDP. V praxi sa často stávalo, že prijímateľ podielu zaplatenej dane nedostal poukázané 2 % (3 %) zo strany správcu dane. Následne sa na túto skutočnosť informoval u správcu dane, ale tento nebol oprávnený poskytnúť prijímateľovi informáciu, kto a v akej výške podiel zaplatenej dane poskytol. Preto po súhlase daňového subjektu musí správca dane po splnení zákonom stanovených podmienok túto skutočnosť prijímateľovi oznámiť.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 8 zákona o dani z príjmov správca dane je povinný po splnení podmienok podľa odseku 6 previesť podiely zaplatenej dane na účet prijímateľa do troch mesiacov po lehote na podanie vyhlásenia.

Po súhlase daňovníka oznámi správca dane prijímateľovi označenie daňovníka – fyzickej osoby, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane, a to:

−   meno, priezvisko a

−   trvalý pobyt, ak je daňovníkom fyzická osoba.

Ak ide o právnickú osobu, oznámi správca dane prijímateľovi a to:

−   obchodné meno alebo názov,

−   sídlo,

−   právnu formu.

Ak nebolo preukázané splnenie podmienok podľa odseku 6 alebo ak predložené vyhlásenie obsahuje nesprávne údaje o prijímateľovi, nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane zanikne. V prípade, že predložené vyhlásenie obsahuje aj iné nesprávne údaje, správca dane vyzve daňovníka na ich opravu, a ak nebudú nedostatky vo vyhlásení v lehote určenej vo výzve odstránené, nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne.

O týchto skutočnostiach upovedomuje správca dane bez zbytočného odkladu daňovníka. Pri skúmaní podmienok podľa odseku 6 písm. a), b), c) a f) a pri poukazovaní sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane na účet prijímateľa správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.

Zákon č. 463/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:

V čl. VI sa slová „a čl. I bodov 55 až 57, 63, 64, 96, 98 a 108, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2016“ nahrádzajú slovami „čl. I bodov 55 až 57, 63, 64, 98 a 108, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2016, a čl. I bodu 96, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2018“.

Ďalšie zmeny v zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti.

Oslobodenie odmeny za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie a predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára – § 5 ods. 7

Zákonom č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v čl. V s účinnosťou od 1. 1. 2016 dopĺňa zákon o dani z príjmov v § 5 ods. 7. Zmena sa týka ustanovenia § 5 ods. 7 ZDP, v ktorom sa rozširuje okruh príjmov oslobodených od dane z príjmov fyzickej osoby. V súlade s doplneným písmenom k) citovaného ustanovenia sa oslobodzujú od dane z príjmov aj príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1 písm. j) ZDP, t. j. odmeny za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie a predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára.

V marci 2016 budú voľby do NR. Tak ako pri iných voľbách, budú v rámci SR zriadené volebné komisie, v ktorých budú fyzické osoby, občania vykonávať činnosť člena, zapisovateľa alebo predsedu volebných komisií.

Na voľbu sa zriaďujú volebné orgány:

−   Ústredná komisia v rámci SR

−   obvodné komisie

−   okrskové komisie

Členom komisie môže byť len oprávnený občan.

V rámci SR sa uskutočňujú voľby podľa

1.  zákona č. 46/1999 Z. z. o spôsobuje voľby prezidenta SR, o ľudovom hlasovaní a o jeho odvolaní a o doplnení niektorých zákonov

2.  zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky

3.  zákona č. 31/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu

4.  zákona č. 346/1990 Zb. zákona Slovenskej národnej rady o voľbách do orgánov samosprávy obcí

5.  zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku

6.  zákona č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda

Komisia na svojom prvom zasadaní určí zo svojho stredu predsedu a podpredsedu. Ak nedôjde k dohode, určí sa predseda a podpredseda žrebom. Žrebovanie riadi zapisovateľ komisie. Zapisovateľ komisie zabezpečuje aj organizačné a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie. Zúčastňuje sa na zasadnutiach komisie a má právo poradného hlasu.

Členovia volebných komisií

a)  zabezpečujú riadny priebeh hlasovania, najmä dozerajú na správne odovzdanie hlasovacích lístkov a dbajú o poriadok vo volebnej miestnosti a v jej bezprostrednom okolí,

b)  posudzujú platnosť hlasovacích lístkov,

c)  sčítavajú hlasovacie lístky a hlasy,

d)  vyhotovujú zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odovzdajú ju príslušnej obvodnej volebnej komisii,

e)  plnia ďalšie úlohy, ktoré im uloží príslušná obvodná volebná komisia alebo ústredná volebná komisia.

Členovia okrskových komisií budú tak, ako pri iných voľbách, za svoju prácu počas volieb odmeňovaní. Odmena za výkon funkcie člena okrskovej volebnej komisie je ustanovená v sume, pripadajúcej na jeden pracovný deň z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za predposledný kalendárny štvrťrok pred kalendárnym štvrťrokom, v ktorom sa konajú voľby. Odmena podlieha zdaneniu preto, že podľa zákona o dani z príjmov je považovaná za príjem zo závislej činnosti. Rovnako sa z odmeny odvádzajú zdravotné odvody, keďže člen komisie je považovaný za zamestnanca.

Funkcia člena komisie je čestnou funkciou a výkon tejto funkcie sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme. Ak občan vykonáva výkon tejto funkcie vo svojom pracovnom čase, má nárok na odmenu a na pracovné voľno.

Odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie ako aj člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára patrí medzi príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov. Predmetné príjmy zaraďujeme do § 5 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov. Tieto príjmy boli s účinnosťou od 1. 1. 2013 na podnet Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR samostatne vyčlenené u príjmov zo závislej činnosti v § 5 zákona z dôvodu, že aj keď zostávajú zdaniteľnými príjmami zo závislej činnosti, nevstupujú do vymeriavacích základov na sociálne poistenie.

Pred touto zmenou boli odmeny členov komisií vo voľbách rovnako posudzované ako príjmy zo závislej činnosti, ale zaraďovali sa medzi príjmy uvedené v § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov, medzi odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy. Spôsob zdanenia pri obidvoch druhoch príjmov je rovnaký, ale odvody do Sociálnej poisťovne sú rozdielne.

Do roku 2015 sa vyplatená odmena zdaňuje preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona o dani z príjmov. Od roku 2016 je odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie ako aj člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára, aj keď patrí medzi príjmy zo závislej činnosti, príjmom oslobodeným od dane podľa § 5 ods. 7 písm. k) zákona.

Oslobodenie sociálnej výpomoci z dôvodu mimoriadnych udalostí a hmotnej núdze zamestnanca, vyplatený z prostriedkov sociálneho fondu – § 5 ods. 7 písm. m)

Zákonom č. 253/2015 Z. z. sa od 1. ja­nuára 2016 dopĺňa zákon o dani z príjmov a jednou zo zmien, ktorá bola doplnená, po dohode KOZ SR a MF SR, je úprava oslobodenia od dane u príjmov, ktoré sú vyplácané zo sociálneho fondu pri vybraných situáciách v rámci sociálnej výpomoci.

 

Medzi príjmy zo závislej činnosti do § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z príjmov„ alebo „ZDP“) patria aj príjmy z prostriedkov sociálneho fondu, ktoré sú poskytované podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“ alebo „ZSF“).

Sociálny fond sa tvorí z povinného prídelu a z iných zdrojov. Povinný prídel je stanovený percentuálne z úhrnu hrubých miezd (platov) zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely. Hrubá mzda je mzda neznížená o povinné odvody a preddavok na daň. Základom pre určenie prídelu do fondu u zamestnancov, ktorí podľa pracovnej zmluvy vykonávajú práce vo verejnom záujme v zahraničí a u štátnych zamestnancov dočasne vyslaných na vykonávanie štátnej služby do cudziny je súhrn určených funkčných platov alebo služobných platov.

V rámci realizácie svojej sociálnej politiky môže zamestnávateľ poskytnúť svojim zamestnancom z fondu príspevok na:

a)  stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,

b)  dopravu do zamestnania a späť,

c)  účasť na kultúrnych a športových podujatiach,

d)  rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,

e)  zdravotnú starostlivosť,

f)  sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,

g)  doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

h)  ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Príspevok poskytnutý zo sociálneho fondu je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. f) ZDP, bez ohľadu na to, či je poskytnutý v peňažnej alebo nepeňažnej forme.

Zamestnanec môže dostať od zamestnávateľa príspevok zo sociálneho fondu:

−   vyplatený v plnej výške alebo

−   zamestnávateľ poskytnuté plnenie zdaní.

Príjmy, ktoré zamestnanec dostane vyplatené v plnej výške, sú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (§ 5 ods. 5 ZDP) alebo príjmy, ktoré sú od dane oslobodené (§ 5 ods. 7 ZDP).

Či je plnenie poskytnuté zo sociálneho fondu zdaniteľným príjmom zamestnanca alebo nie skúmame u zamestnanca samostatne, bez ohľadu na to,

−   či boli poskytnuté v súlade so zákonom o sociálnom fonde alebo nad rámec zákona o SF,

−   či ide o daňový výdavok zamestnávateľa a 

−   z akých zdrojov boli plnenia poskytnuté.

Predmetný postup je v súlade s ustanovením § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (zamestnanec) od platiteľa týchto príjmov (zamestnávateľ) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Z pohľadu zamestnanca je jedno, z akých zdrojov bolo plnenie poskytnuté, je potrebné skúmať len skutočnosť, či je konkrétne plnenie zdaniteľným príjmom alebo nie.

     Príklad 16

Zamestnávateľ poskytol zo sociálneho fondu v roku 2015 zamestnancom príspevok na dopravu v hodnote 120 eur. Zamestnanci sú povinní za účelom preukázania výšky cestovného na cestu do zamestnania a späť predložiť cestovné lístky. Niektorí zamestnanci nepredložili cestovné lístky, preto im zamestnávateľ príspevok na dopravu nevyplatil.

Poskytnutie príspevku na dopravu zo sociálneho fondu nie je podľa § 5 ods. 5 alebo § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov príjmom oslobodeným, ani príjmom vylúčeným z predmetu dane. Ide o zdaniteľný príjem, preto je príspevok v sume 120 eur súčasťou zdaniteľnej mzdy. Zdaní sa v mesiaci poskytnutia. Zamestnávateľ poskytnutý príspevok zdaní pri výplate, pripísaní alebo poukázaní k dobru spolu so mzdou v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov.

Pre účely zákona o dani z príjmov nie je potrebné preukazovať výšku cestovného lístku dokladom. Aj keď zamestnanec nedoložil cestovné lístky do zamestnania a späť, môže mu zamestnávateľ vyplatiť príspevok na dopravu zo sociálneho fondu rovnako ako ostatným zamestnancom, ktorí výšku cestovného preukázali. U všetkých zamestnancov sa poskytnutý príspevok zdaní rovnako.

     Príklad 17

Zamestnávateľ poskytol zo sociálneho fondu svojmu zamestnancovi pri príležitosti jubilea rekreáciu v hodnote 200 eur.

Podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom fonde zamestnávateľ poskytuje zamestnancom rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily.

Podľa § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov je z predmetu dane vylúčená hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených Zákonníkom práce. Nakoľko zamestnanec nespĺňa podmienku práce v sťažených pracovných podmienkach, je poskytnuté plnenie u neho zdaniteľným príjmom, aj vtedy, ak bolo hradené zo sociálneho fondu.

Od januára 2016 je v § 5 odsek 7 zákona o dani z príjmov doplnené nové písm. m, podľa ktorého bude od roku 2016 oslobodená sociálna výpomoc do stanovenej výšky za zákonom stanovených podmienok. Ide o sociálnu výpomoc z dôvodu mimoriadnych udalostí a hmotnej núdze, vyplatenej zamestnancovi od zamestnávateľa z prostriedkov sociálneho fondu.

 

Podľa § 5 sa odsek 7 písm. m) zákona o dani z príjmov budú od dane oslobodené príjmy poskytnuté ako sociálna výpomoc z dôvodu:

−   úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca,

−   odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo

−   dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia,

poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa.

Ak takáto sociálna výpomoc presiahne v príslušnom zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad 2 000 eur ustanovenú sumu. Zákon o dani z príjmov sa v uvedenom ustanovení odvoláva napr. na § 15 ods. 24 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, na § 12a zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2014 Z. z.

Dôvodom novely zákona je oslobodiť od dane z príjmov fyzických osôb – zamestnancov sociálnu výpomoc, poskytnutú zamestnávateľom z prostriedkov sociálneho fondu v prípade zákonom taxatívne vymenovaných prípadoch.

Sú to prípady:

a)  úmrtia blízkej osoby zamestnanca, pričom blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel,

b)  odstraňovanie následkov živelných udalostí, napr. povodeň, záplava, víchrica, úder blesku, požiar, krupobitie, zosuv pôdy, zrútenie skaly alebo zemín, zosuv alebo zrútenie lavíny a zemetrasenie,

c)  dlhodobá pracovná neschopnosť zamestnanca, ktorá bez prerušenia presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia. V prípade, že pracovná neschopnosť začne v druhej polovici zdaňovacieho obdobia a trvá nepretržite aj v nasledujúcom zdaňovacom období, považuje sa takáto práceneschopnosť za splnenie podmienky nepretržitosti počas prevažnej časti príslušného zdaňovacieho obdobia; t.j. na účely splnenia podmienky prevažnej časti zdaňovacieho obdobia (6 mesiacov a jeden deň) sa do dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca započítava aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

Sociálnu výpomoc môže počas zdaňovacieho obdobia poskytnúť zamestnancovi len jeden zamestnávateľ. T.j. ak prvý zamestnávateľ poskytne plnenie v nižšej výške, nie je možné, aby ďalší možní zamestnávatelia zamestnanca doplatili plnenie do ustanovenej maximálnej sumy.

     Príklad 18

Zamestnancovi zomrie manželka. Zamestnávateľ mu poskytne zo sociálneho fondu príspevok v sume 2 000 eur.

Tento príjem je u zamestnanca príjmom oslobodeným od dane.

     Príklad 19

V dôsledku povodne vzniknú zamestnancovi škody na rodinnom dome, v ktorom býva. Zamestnávateľ mu vyplatí zo sociálneho fondu sociálnu výpomoc vo výške 2 500 eur.

U zamestnanca bude oslobodená suma 2 000 eur. Keďže sociálna výpomoc presiahla v príslušnom zdaňovacom období 2 000 eur, zamestnávateľ zdaní spolu so mzdou zamestnancovi rozdiel prevyšujúci 2 000 eur, t.j. 500 eur.

     Príklad 20

Zamestnávateľ poskytne v roku 2016 zamestnankyni, ktorá je dlhodobo práceneschopná, sociálnu výpomoc 1 000 eur. V priebehu roku zamestnankyňa zmení zamestnávateľa. Následne jej zomrie manžel. Nový zamestnávateľ jej z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie poskytne zo sociálneho fondu výpomoc, príspevok v sume 800 eur.

Zamestnávateľ je povinný poskytnuté plnenie vo výške 800 eur zdaniť, nakoľko v zdaňovacom období roku 2016 už poskytol prvý zamestnávateľ jednu sociálnu výpomoc, aj keď táto bola nižšia ako je stanovený limit (2 000 eur).

Rozšírenie príjmov zo závislej činnosti o platy a funkčné príplatky komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím – § 5 ods. 1 písm. c)

Ktoré príjmy sa považujú za príjmy zo závislej činnosti vymedzuje § 5 ods. 1 ZDP. Medzi príjmy zo závislej činnosti do § 5 ods. 1 písm. c) patria aj platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov SR, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, prokurátorov SR a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR ustanovené osobitnými predpismi.

Zákonom č. 176/2015 Z. z. bolo v § 5 ods. 1 písm. c) znenie pôvodného ustanovenia, ktoré sa rozširuje o platy a funkčné príplatky komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť od 1. septembra 2015.

Odmena za produktívnu prácu žiaka strednej a vysokej školy

Zákonom č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 1. septembra 2015 novelizovaný aj zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „ ZDP“).

Uvedenou zmenou zákona došlo k zavedeniu systému duálneho vzdelávania pre učebné odbory a študijné odbory s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania stredných odborných škôl. Zákon rieši problematiku slabej uplatniteľnosti absolventov týchto odborov na trhu práce, a tým nedostatok kvalifikovaných pracovných síl pre potreby krytia výpadku pracovných síl v týchto odboroch z dôvodu odchodov do dôchodku a pre potreby zabezpečenia ďalšieho ekonomického rastu.

Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave upravuje systém odborného vzdelávania a prípravy žiaka strednej odbornej školy, typy stredných odborných škôl, praktické vyučovania žiaka, systém duálneho vzdelávania, overenie spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, úpravu vzájomných práv a povinností žiaka, strednej odbornej školy a zamestnávateľa pri praktickom vyučovaní, hmotné zabezpečenie žiaka a finančné zabezpečenie žiaka a koordináciu odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Zmena v duálnom systéme školstva sa týka najmä prístupu k zamestnanosti v nadväznosti na jednoduchšie uplatnenie na trhu práce a prístupu k vzdelaniu vďaka kvalitnejšej výučbe odrážajúcej aktuálne potreby trhu práce. Predpokladá sa, že žiak zapojený v systéme duálneho vzdelávania sa po štúdiu rýchlejšie uplatní na trhu práce a dosiahne v priemere vyšší nástupný plat.

Hlavným cieľom súčasnej právnej úpravy bolo motivovať zamestnávateľov, aby vstúpili do procesu odborného vzdelávania a prípravy. Príprava na povolanie študentov by mala prebiehať v súlade s požiadavkami a potrebami zamestnávateľov. Podstatnou motiváciou pre zamestnávateľa vstúpiť do odborného vzdelávania a prípravy, sú aj stimuly v oblasti daní.

V nadväznosti na uvedené došlo zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave aj k zmene Zákonníka práce a zákona o dani z príjmov. Zmeny týchto zákonov majú vplyv na to, že zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravuje na povolanie, môže poskytovať žiakovi finančné a hmotné zabezpečenie. Ak má zamestnávateľ so žiakom strednej odbornej školy uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa § 53 Zákonníka práce, môže si výdavky vynaložené na výchovu a vzdelávanie takéhoto žiaka uplatniť ako daňový výdavok.

Pracovnú zmluvu môže zamestnávateľ so žiakom uzatvoriť aj pred skončením štúdia najskôr v deň, keď dovŕši 15 rokov veku, pričom zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravuje na povolanie môže so žiakom uzatvoriť dohodu, v ktorej sa zaviaže, že po skončení štúdia zotrvá u zamestnávateľa po určitý čas, najviac však tri roky. Takáto dohoda sa môže uzatvoriť len pri uzatváraní pracovnej zmluvy.

Uvedeným zákonom bol menený zákon o dani z príjmov a to v nadväznosti na uplatnenie výdavkov (nákladov) poskytnutých z prostriedkov zamestnávateľov na finančné a hmotné zabezpečenie žiakov ako daňového výdavku, čo má dopad na daňovú povinnosť zamestnávateľa.

Ako daňový výdavok si budú môcť uplatniť zamestnávatelia poskytujúci finančné a hmotné zabezpečenie žiakom v duálnom systéme vzdelávania aj ostatným žiakom. Výdavky (náklady) na finančné zabezpečenie budú obsahovať odmenu za produktívnu prácu žiaka a podnikové štipendium, náklady na hmotné zabezpečenie zahŕňajú náklady žiaka na stravovanie, ubytovanie, cestovné, osobné ochranné pracovné prostriedky žiaka a posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka.

Zamestnávateľom poskytujúcim praktické vzdelávanie žiakom v duálnom systéme vzdelávania vznikne povinnosť poskytnúť žiakom hmotné zabezpečenie, pracovné štipendium a odmenu za produktívnu prácu ak ju žiak bude vykonávať. Poskytnutie finančného a hmotného zabezpečenia pre žiakov v zmiešanom systéme nebude pre zamestnávateľa, okrem odmeny za produktívnu prácu a hmotného zabezpečenia osobných ochranných pracovných prostriedkov a posúdenia zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka, povinné.

Zamestnávateľ v systéme duálneho vzdelávania si bude môcť uplatniť ako daňový výdavok minimálne náklady, ktoré bude musieť vynaložiť na mzdy a platy majstrov odbornej výchovy, pod vedením ktorých žiaci vykonávajú praktické vyučovanie v príslušných kategóriách stredných odborných škôl. Základom pre výpočet predpokladanej hodnoty daňového výdavku, ktorý si uplatnia zamestnávatelia, je súčin hodnoty usporeného normatívu na jedného žiaka a predpokladaného počtu žiakov v duálnom systéme.

V nadväznosti na zmenu zákona o dani z príjmov došlo k vylúčeniu odmeny za produktívnu prácu z predmetu dane fyzických osôb, nebude sa na tento príjem vzťahovať ani povinnosť odvodu na zdravotné poistenie. Odmeny za produktívnu prácu sú oslobodené od zdravotných odvodov. Pri výpočte sa vychádza z maximálnej výšky odmeny za produktívnu prácu, ktorú by žiak mohol dosiahnuť za jeden mesiac. Odmenu za produktívnu prácu poskytuje zamestnávateľ žiakovi vo výške 50 – 100 % hodinovej minimálnej mzdy v závislosti od kvality práce a správania žiaka.

Zmenou zákona o dani z príjmov došlo k zmene v:

−   zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti v § 5 ods. 1, kde sa dopĺňa nové písmeno l),

−   pri vyčíslení základu dane v § 17 sa dopĺňa nový odsek 37, podľa ktorého základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie,

−   uplatnení daňového výdavku § 19 ods. 2 písm. c) bod 4, podľa ktorého daňovými výdavkami sú aj výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na hmotné zabezpečenie žiaka, finančné zabezpečenie žiaka a na poskytovanie praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania.

Novelou zákona o dani z príjmov sa v § 5 odsek 1 dopĺňa písmenom l), podľa ktorého príjmom zo závislej činnosti je odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe.

 

Medzi príjmy zo závislej činnosti boli do § 5 ods. 1 písm. a) (v zákone o dani z príjmov zaradené príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania).

Do účinnosti zmeny zákona bola odmena za produktívnu prácu považovaná za príjem zo závislej činnosti, ktorý podliehal zdaneniu, a teda aj ročnému zúčtovaniu dane z príjmov fyzickej osoby.

Medzi príjmy zo závislej činnosti boli doplnené aj príjmy zo závislej činnosti, ako nové písmeno, vyplatené vo forme odmeny za produktívnu prácu žiaka strednej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe. V nadväznosti na uvedenú zmenu sú od 1. 9. 2015 príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania vypustené z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Vo väčšine prípadov odmena za produktívnu prácu nedosahovala takú výšku, aby žiak pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (podpísanie vyhlásenia), platil preddavky na daň. V prípade zrazenia preddavkov (nebola uplatnená NČ ZD) sa preddavky na daň zúčtovali v ročnom zúčtovaní alebo daňovom priznaní a žiak mal nulovú daňovú povinnosť. Príjmy študenta ale podliehali odvodom do zdravotnej poisťovne a ročnému zúčtovaniu zdravotného poistenia. Z uvedených dôvodov boli zamestnávatelia, ktorí vyplácali príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania neprimerane administratívne zaťažení.

Nakoľko sa zákonom č. 61/2015 Z. z. ruší zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „zákon č. 184/2009 Z. z.“) znenie poznámky pod čiarou k odkazu 51a) sa nahrádza novým znením odkazujúcim na § 27 ods. 3 a 6 zákona č. 61/2015 Z. z. a znenie poznámky pod čiarou k odkazu 59c)sa nahrádza novým znením odkazujúcim na § 26 zákona č. 61/2015 Z. z.

Uvedenou zmenou zákona o dani z príjmov došlo k vylúčeniu príjmov za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania do samostatného písmena a v nadväznosti na ustanovenia v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, preto uvedené príjmy nebudú podliehať odvodovému zaťaženiu.

2.17  Zmena pri vyčíslení základu dane zamestnávateľa
– § 17 ods. 37

V zákone o dani z príjmov bolo doplnené nové ustanovenie súvisiace s vyčíslením základu dane zamestnávateľa § 17 ods. 37 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa osobitného predpisu, sa zníži o 

a)  3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,

b)  1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.

Doplnením predmetného ustanovenia sa upravuje zníženie základu dane zamestnávateľa s cieľom motivovať zamestnávateľov zapojiť sa do systému duálneho vzdelávania. Základ dane zamestnávateľa, ktorý poskytuje žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, znížil o uvedenú paušálnu sumu. Táto zmena zákona o dani z príjmov vo forme daňovej úľavy sa zamestnávateľom poskytujúcim praktické vyučovanie v systéme duálnom systéme vzdelávania čiastočne kompenzuje strata, ktorá im vznikne poskytnutím finančného a hmotného zabezpečenia a financovaním nákladov na praktické vyučovanie.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 61/2015 Z. z. zamestnávateľ a zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak prerokujú náležitosti učebnej zmluvy a podmienky výkonu praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania. Ak sa zamestnávateľ a zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak dohodnú, uzatvoria učebnú zmluvu. Náležitosti, ktoré musí obsahovať učebná zmluva, sú vymedzené v § 19 ods. 3 zákona č. 61/2015 Z. z.

Praktickým vyučovaním podľa § 2 písm. g) zákona č. 61/2015 Z. z. sa rozumie organizovaný proces poskytujúci žiakom praktické zručnosti, schopnosti a návyky nevyhnutné na výkon povolania, skupiny povolaní alebo na výkon odborných činností.

Systémom duálneho vzdelávania podľa § 2 písm. i) zákona č. 61/2015 Z. z. sa rozumie časť systému odborného vzdelávania a prípravy žiaka založenom na

1.  zmluvnom vzťahu,

2.  výkone praktického vyučovania žiaka priamo u zamestnávateľa na pracovisku praktického vyučovania a 

3.  financovaní praktického vyučovania zamestnávateľom.

     Príklad 21

Podnikateľ prevádzkujúci stavebnú činnosť poskytne do konca roku 2015 praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa osobitného predpisu, v rozsahu 500 hodín. Podnikateľ vykáže za zdaňovacie obdobie roku 2015 základ dane vo výške 15 900 eur.

V súlade s ustanovením § 17 ods. 37 zákona o dani z príjmov si môže podnikateľ ako zamestnávateľ, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi, znížiť základ dane o 3 200 eur.

Základ dane pre účely výpočtu daňovej povinnosti bude 12 700 eur (15 900 – 3 200).

Výdavky vynaložené na hmotné zabezpečenie žiaka, finančné zabezpečenie žiaka a na poskytovanie praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania
– § 19 ods. 2 písm. c)

Podľa platných právnych predpisov do 1. 9. 2015 bola stanovená podmienka na uplatnenie výdavkov na výchovu a vzdelávanie žiakov stredných odborných škôl a odborných učilíšť na finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie týchto žiakov ako daňových výdavkov uzatvorenie pracovnej zmluvy podľa Zákonníka práce.

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 ZDP platného do 31. 8. 2015 boli daňovými výdavkami, ktoré bolo možné uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na výchovu a vzdelávanie žiakov v stredných odborných školách a žiakov v odborných učilištiach, s ktorými má zamestnávateľ uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa § 53 Zákonníka práce, na finančné zabezpečenie žiakov a hmotné zabezpečenie žiakov vymedzené v § 12 a § 13 zákona č. 184/2009 Z. z., na činnosť stredísk praktického vyučovania nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov (s odkazom na zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov).

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 ZDP účinného od 1. septembra 2015 sú daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na hmotné zabezpečenie žiaka (§ 26 zákona č. 61/2015 Z. z.), finančné zabezpečenie žiaka (§ 27 zákona č. 61/2015 Z. z.) a na poskytovanie praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania.

Zmenou zákona sa už za daňové výdavky nepovažujú len výdavky poskytnuté na finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie žiakov, s ktorými má zamestnávateľ uzatvorenú pracovnú zmluvu, ale aj výdavky spojené s finančným zabezpečením a hmotným zabezpečením všetkých žiakov, ktoré im budú poskytnuté zamestnávateľom v súlade so zmenou zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.

 

Zamestnávatelia, ktorí budú poskytovať žiakom praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, si budú môcť uplatniť ako daňový výdavok aj všetky náklady spojené s poskytovaním praktického vyučovania, ktoré v plnej miere znášajú, čo je jedným zo základných prvkov systému duálneho vzdelávania.

     Príklad 22

Zamestnávateľ poskytuje praktické vyučovanie žiakom strednej školy. Na výkon práce im poskytne pracovné oblečenie.

Výdavky na poskytnutie pracovného oblečenia žiakom strednej školy, v rámci praktického vyučovania sú u podnikateľa, ako zamestnávateľa, daňovo uznanými výdavkami.

V nadväznosti na § 26 ods. 1 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave, ak žiak vykonáva praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, zamestnávateľ zabezpečí na svoje náklady osobné ochranné pracovné prostriedky pre žiaka a posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka, ak sa na výkon praktického vyučovania jej posúdenie vyžaduje.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, zamestnávateľ, ktorý poskytuje praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, uhrádza žiakovi zo svojich prostriedkov náklady na stravovanie žiaka počas praktického vyučovania vo výške ustanovenej v § 152 ods. 3 a 8 Zákonníka práce. Podľa ods. 3 zamestnávateľ, ktorý poskytuje praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, môže uhradiť žiakovi zo svojich prostriedkov náklady na ubytovanie žiaka v školskom internáte (§ 117 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov), cestovné náhrady (zákon č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) za dopravu z miesta trvalého bydliska do strednej odbornej školy, miesta výkonu praktického vyučovania a školského internátu a späť a zo školského internátu do strednej odbornej školy a miesta výkonu praktického vyučovania a späť.

Ustanovenie § 26 ods. 4 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave umožňuje náklady uvedené v § 26 ods. 2 a 3 uhradiť žiakovi zo svojich prostriedkov aj zamestnávateľovi, u ktorého sa vykonáva praktické vyučovanie podľa § 8 citovaného zákona. Ustanovenie § 27 zákona o odbornom vzdelávaní v ods. 1 a 2 upravuje poskytovanie odmeny za produktívnu prácu, v ods. 3 až 5 poskytovanie motivačného štipendia z prostriedkov štátneho rozpočtu a v ods. 6 a 7 poskytovanie podnikového štipendia z prostriedkov zamestnávateľa.

2.18  Zmeny v zdaňovaní športovcov v nadväznosti na zákon o športe

Postavenie športovca upravuje od 1. 1. 2016  – nový zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o športe“). Zákon vymedzuje športovca ako zamestnanca - príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu ako príjmy zo ZČ, ale aj amatérsky šport.

Zákon o športe ďalej upravuje podporu športu, zmluvy o sponzorstve v športe, posudzovanie sponzorského a ďalšie s tým súvisiace zmeny, upravuje šport, subjekty v športe, právne vzťahy pri vykonávaní, organizovaní, riadení, správe, podpore a rozvoji športu, riešenie sporov vzniknutých pri športovej činnosti, pôsobnosť orgánov verejnej správy v športe a opatrenia proti negatívnym javom v športe.

Zákonodarca obsiahol do zákonného rámca normatívnej úpravy takmer všetky dnes existujúce právne vzťahy, ktoré súvisia so športom samotným. Subjekty vystupujúce v športe ako fyzické či právnické osoby, ale aj iné subjekty, môžu svoje vzťahy majúce súkromnoprávny charakter, upraviť odlišným spôsobom v prípadoch, kedy to zákon nevylučuje.

V zákone o športe je zadefinovaný profesionálny športovec prostredníctvom aktivity, na základe ktorej sa na jeho činnosť aplikuje pracovnoprávny režim. Platí to v prípade, ak športová činnosť spĺňa znaky závislej práce v zmysle Zákonníka práce, pričom ide o iný pracovnoprávny vzťah v zmysle § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Nie je podstatné, ako si konkrétny vzťah pomenujú dotknuté subjekty, dôležitým je skutočný charakter a skutočný výkon športovej činnosti a jeho vlastnosti.

Nie je dôležité ani to, ako profesionálneho športovca – profesionála definujú športové pravidlá jednotlivých športov. Ak športovec vykonáva pre športový klub činnosť, ktorá má znaky závislej práce, bez ohľadu na jeho definíciu v príslušnom športe musí mať tento vzťah profesionálny charakter podľa zákona. Iný stav je v rozpore so zákonom. Zákon o športe kategóriu profesionálnych športovcov jednoznačne spája so zmluvou o profesionálnom výkone športu, v ktorej následne (ustanovenie § 35 návrhu zákona) normuje minimálne kvalitatívne požiadavky kladené pre tento druh vzťahu v športe.

Druhou kategóriou, ktorú zavádza zákon o športe, je profesionálny športovec ako samostatne zárobkovo činná osoba, týka sa to hlavne profesionálnych športovcov v individuálnych športoch. Ide o prípady, kedy sa konkrétny športovec výkonom športovej činnosti živí a jeho športová činnosť pre neho predstavuje hlavný príjem (je pre neho hlavnou ekonomickou činnosťou). Činnosť vykonáva vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, na svoje náklady, v čase podľa svojho uváženia a podobne (čo v prípade profesionálneho športovca – zamestnanca neplatí). V prípadoch, ak bude chcieť tento typ profesionálneho športovca vykonávať športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie, predpokladá sa, že športová organizácia a športovec uzavrú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka (ustanovenie § 51), alebo zmluvy podľa Obchodného zákonníka (ustanovenie § 269 ods. 2).

V nadväznosti na profesionálneho športovca je upravené aj postavenie amatérskeho športovca. V prípade amatérskeho športovca zákon ustanovuje, že tento vykonáva športovú činnosť:

•    na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu (ustanovenie § 4 ods. 3 písm. a, ustanovenie § 45 a nasl.),

•    na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca [ustanovenie § 4 ods. 3 písm. b)],

•    na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru [ustanovenie § 4 ods. 3 písm. c) alebo bez písomnej zmluvy na základe registrácie za športovú organizáciu (ustanovenie § 4 ods. 3 písm. d, ustanovenie § 47)].

Rozsah činnosti vykonávanej pre účely zmluvy o amatérskom vykonávaní športu nie je určujúci pre ostatné typy a možnosti výkonu športu amatérskym športovcom. Ak je športová činnosť vykonávaná športovcom v zmysle zmluvy o amatérskom výkone športovej činnosti odplatne, vykonáva športovec túto činnosť ako inú samostatnú zárobkovú činnosť.

Týmto postupom sa zrovnoprávňuje, skutkový stav, kedy dochádza k situácii, v ktorej športovci vykonávajú športovú činnosť takmer totožným spôsobom ako profesionálni športovci, no jej výkon je zúžený obmedzeným rozsahom činnosti, menšou sumou odplaty a pod. Ide o prípady, kedy fyzické osoby popri svojej hlavnej hospodárskej a ekonomickej činnosti (zamestnanie a iné druhy pracovného pomeru, podnikanie a pod.), vykonávajú šport kvalitatívne v menšom rozsahu. Preto zákon umožňuje výkon tejto športovej činnosti v uvedenom rozsahu, no súčasne ju odlišuje od profesionálnej úrovne výkonu športu, teda od profesionálnych športovcov.

Zákon toto odlíšenie uvádza predovšetkým podmienením statusu amatéra v zmysle zmluvy o amatérskom vykonávaní športu rozsahom vykonávania športovej činnosti. Je dôležité podotknúť, že amatéra v zmysle tejto zmluvy nedefinuje skutočný rozsah výkonu športovej činnosti, ale rozsah stanovený tou­to zmluvou. To teda znamená, že aj napriek skutočnosti, že športovec trénuje na základe svojich rozhodnutí a športových potrieb rozsahovo nad rámec rozsahu stanovený v ustanovení § 4 ods. 3 písm. a), jeho amatérsky status definuje rozsah vykonávania športu, na ktorý je povinný v zmysle zmluvy pre konkrétnu športovú organizáciu.

Amatérsky športovec môže vykonávať športovú činnosť pre športovú organizáciu aj bez uzatvorenia zmluvného dojednania, pričom špecifiká tohto výkonu športovej činnosti sú stanovené zákonom o športe v § 47. Podstatné, čo odlišuje túto úroveň výkonu športovej činnosti od výkonu športovej činnosti na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu je, že v tomto prípade nemá športovec nárok na odplatu. Zákon zároveň definuje, čo sa nepovažuje za odplatu pri vykonávaní športovej činnosti bez zmluvy. V tomto rozsahu je dôležitý jeho registračný vzťah k tejto športovej organizácii, ktorý by mal existovať a preukazovať vzťah športovca k športovej organizácii, ktorý v ostatných prípadoch preukazujú zmluvné dojednania.

Zákon o športe upravuje aj postavenie športového odborníka v ustanovení § 6 a 7. Úprava zákona vychádza z predpokladu, že športovci a športoví odborníci nie sú pri výkone športovej činnosti bežní podnikatelia a ani bežní zamestnanci, preto sa uvažuje o zavedení novej kategórie inej samostatne zárobkovo činnej osoby aj v navrhovanej novele zákona o dani z príjmov. Na základe tohto východiska potom zákon o športe uvažuje o viacerých kategóriách športových odborníkov.

Športovým odborníkom podľa zákona o športe je osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť ako:

−   tréner a inštruktor športu,

−   fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podľa iných predpisov,

−   fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej predpismi športového zväzu; takými sú najmä rozhodcovia, ale aj delegáti a iné osoby, o ktorých to určí vo svojich predpisoch športový zväz, ak sa pre výkon ich činnosti vyžaduje odborná spôsobilosť,

−   kontrolór športovej organizácie, ktorý je tiež odborne spôsobilou osobou a je športovým odborníkom,

−   funkcionár športovej organizácie,

−   dopingový komisár.

Okrem osôb, ktoré majú odbornú spôsobilosť, sa považujú za športových odborníkov aj osoby, ktoré síce odbornú spôsobilosť nemajú, ale pôsobia v rámci športovej činnosti a podliehajú disciplinárnej právomoci národných športových zväzov, takými osobami sú funkcionári športovej organizácie, členovia realizačných tímov športovcov, pomocný alebo servisný personál, hlásatelia, časomerači, trestomerači, zapisovatelia a iné osoby, ktoré pôsobia pri výkone športu podľa športových pravidiel alebo predpisov športového zväzu.

Na rozdiel od športovcov, ktorým zákon určuje, aký typ zmluvy majú mať uzavretý, pri športovom odborníkovi sa ponecháva zmluvná sloboda a typ zmluvy bude vyplývať z dohody medzi ním a športovou organizáciou.

Oprávnenie vykonávať činnosť športového odborníka vznikne dňom zápisu do registra fyzických osôb v športe. Je to tak preto, lebo sa navrhuje zrušiť súčasný systém vydávania živnostenských oprávnení na výkon špecializovanej činnosti v oblasti telesnej kultúry, a preto nestačí na výkon činnosti dosiahnutie odbornej spôsobilosti, ale je potrebné, aby sa športový odborník zaregistroval do informačného systému športu.

 

2.19  Ako sa zdaňujú príjmy športovcov

Zdaňovanie  príjmov športovcov
za r. 2015

Fyzická osoba – športovec mohol svoju činnosť v roku 2015 vykonávať ako:

1.  športovec, ktorý má postavenie zamestnanca alebo

2.  športovec, ktorý má postavenie samostatne zárobkovo-činnej osoby.

V nadväznosti na spôsob výkonu športovej činnosti si bude športovec zdaňovať aj svoje príjmy. Vykonávanie športovej činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, alebo iného obdobného vzťahu, kedy je športovec ako fyzická osoba povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy, na základe čoho vzniká stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania, sa považuje za výkon závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje ako príjem podľa § 5 zákona o dani z príjmov.

 Športovec môže vykonávať športovú činnosť vo vzťahu závislosti, napr. ak vykonáva kolektívny šport a má uzatvorenú zmluvu, pri ktorej je pri výkone svojej činnosti závislý na pokynoch športového klubu Ide najmä o zmluvy uzatvorené medzi športovým klubom a športovcom v súlade s § 51 Občianskeho zákonníka ako napr. Hráčska zmluva, Profesionálna zmluva, Zmluva o spolupráci. (ďalej len „hráčske zmluvy“). Predmetom týchto zmlúv je vykonávanie športovej činnosti profesionálneho športovca za odmenu, výhradné disponovanie klubu s fyzickým a psychickým potenciálom hráča. Zmluvou môže byť hráč zaviazaný, napr. že :

−   bude hrať ligovú súťaž vo všetkých exhibičných a iných zápasoch klubu, do ktorých bude nominovaný trénermi

−   bude sa zúčastňovať tréningov, sústredení a všetkých akcií.

Súčasťou zmluvy môže byť aj postúpenie zmluvných klubových práv, povinností a záväzkov aj na iný klub i bez súhlasu hráča.

Okrem príjmov, ktoré športovcom plynú od športového klubu (na základe „hráčskych zmlúv“), môžu športovcom plynúť príjmy i z iných zdrojov napr. od športových zväzov s celoslovenskou pôsobnosťou, za pôsobenie v reprezentácii SR. To, či ide o zdaniteľný príjem, závisí od uzatvoreného právneho vzťahu, tzn. od charakteru zmluvy medzi športovcom – reprezentantom a druhou osobou.

ZDP v § 6 ods. 2 písm. b) zaraďoval medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti ako príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitného predpisu, aj príjmy profesionálnych športovcov. Do tejto skupiny sa do konca roku 2015 zaraďovali aj príjmy športovcov, ak nejde o príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. a).

Profesionálny športovec mohol v roku 2015 na základe uvedeného zdaňovať svoje príjmy dvoma spôsobmi:

•    ako samostatne zárobkovo-činná osoba (SZČO) – príjem zaraďujeme do § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, medzi príjmy, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním alebo

•    športovec mal postavenie zamestnanca – príjem zaraďujeme do § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Od roku 2016 môže športovec zdaňovať príjem ako:

1.  SZČO (§ 6 ods. 2 písm. e),

2.  zamestnanec (§ 5 ods. 1 písm. m) alebo

3.  ostatný príjem (§ 8 ZDP).

1)  Športovec ako samostatne zárobkovo činná osoba

Športovec má postavenie SZČO, ak má uzatvorenú so športovým klubom hráčsku zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorú bude správca dane pri zdanení príjmov akceptovať. Športovci často dostávajú od športového klubu okrem odmeny vyplatenej vo forme finančných prostriedkov aj rôzne plnenia v nepeňažnej forme.

     Príklad 23

Profesionálny športovec dostal v roku 2015 od športového klubu do prenájmu byt, za ktorý mu klub platí nájom.

U športovca SZČO ide o zdaniteľný príjem, ktorý si zdaní pri podaní daňového priznania v lehote k 31.3. 2016 ako príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti v § 6 ods. 2 písm. b) ZDP. Rovnaký postup bude aj v roku 2016, len príjem sa zdaní v § 6 ods. 2 písm. e) ZDP.

Stretávame s prípadmi, že športové kluby poskytujú športovcovi ako fyzickej osobe úhradu nájomného za byt alebo poskytujú bezplatné ubytovanie, úhradu telefonických účtov alebo poskytnutie mobilného telefónu alebo poskytnutie automobilu. Všetky uvedené plnenia sú u športovca ako SZČO predmetom zdanenia. Športové kluby poskytujú hráčom ako fyzickým osobám napr. aj náhrady cestovných výdavkov pri zápasoch alebo športových podujatiach, stravu alebo napr. aj ošatné.

Kluby poskytujú športovcovi aj také plnenia, na ktoré by mal nárok len zamestnanec. Všetky uvedené plnenia sú u športovca, ktorý je SZČO zdaniteľným príjmom. U športového klubu následne nie sú daňovým výdavkom v prípade ak takáto skutočnosť nie je ošetrená v hráčskej zmluve. Športový klub nemôže poskytnúť fyzickej osobe také plnenia, na ktoré má nárok len zamestnanec a uplatniť ich do daňových výdavkov klubu. V danom prípade ide o nedaňový výdavok športového klubu.

Zdanenie príjmov športovca SZČO, ktorý má okrem príjmov plynúcich od športového klubu na základe hráčskej zmluvy aj príjmy za pôsobenie v reprezentácii

Často má športovec, ktorý poberá príjmy od športového klubu aj príjmy zo športového zväzu, ktoré mu vypláca zväz za reprezentáciu SR. Činnosť športovca v čase pôsobenia v reprezentácii je časovo ohraničená a športovec musí spĺňať stanovené výkonnostné kritériá.

Účasť v reprezentácii je poverenie úkonom vo všeobecnom záujme, preto vyplatený príjem od športového zväzu posudzujeme ako príjem plynúci na základe uzatvoreného právneho vzťahu. Ak nemá Slovenský zväz uzatvorenú so športovcom – reprezentantom žiadnu zmluvu, posudzujeme príjem ako príjem zo závislej činnosti, ktorý je povinný zdaniť športový zväz preddavkovým spôsobom .

Medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti do § 6 ods. 2 sa s účinnosťou od januára 2016 dopĺňa písmenom e), podľa ktorého sú samostatným príjmom z inej samostatnej zárobkovej činnosti príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa § 4 ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), b) a d) a § 6 ods. 1 písm. a) až d) a § 45 zákona o športe, vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

     Príklad 24

Profesionálny športovec – volejbalista má uzatvorenú na rok 2016 so športovým klubom hráčsku zmluvu. Okrem toho pôsobí v reprezentácii za Slovenskú republiku, kde je v postavení zamestnanca.

 Príjem vyplatený športovým klubom je príjmom z inej samostatnej zárobkovej činnosti, podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP, ktorý si bude daňovník zdaňovať sám prostredníctvom podaného daňového priznania. Príjem vyplatený za reprezentáciu zdaní ako príjem zo závislej činnosti Slovenský zväz. Športovec si ale v daňovom priznaní uvedie aj príjem zo závislej činnosti a z celkovej vypočítanej daňovej povinnosti si odpočíta preddavok na daň zrazený platiteľom (športovým zväzom).

2)  Príjmy športovca plynúce na základe uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu

Do roku 2015 sa príjmy športovca zdaňovali ako príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. a) ako príjmy z obdobného vzťahu, pri ktorom je daňovník pri výkone práce povinný dodržiavať pokyny, alebo príkazy platiteľa.

Od r. 2016 bolo ustanovenie § 5 sa odsek 1 bolo doplnené novým písmeno m), podľa ktorého sa medzi príjmy zo závislej činnosti zaraďujú príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, vykonávaného podľa § 35 zákona o športe. Ide len o legislatívne spresnenie, nakoľko do účinnosti zákona o športe sa takéto príjmy športovca rovnako zdaňovali ako príjem zo závislej činnosti.

Športovec, ktorý má postavenie zamestnanca, má príjmy vyplácané od športového klubu vo forme mzdy. Športový klub ako platiteľ dane je povinný odvádzať preddavky na daň miestne príslušnému správcovi dane v zmysle § 35 ZDP. Okrem zdaniteľnej mzdy môže klub poskytovať aj rôzne iné plnenia v peňažnej alebo nepeňažnej forme. Z pohľadu ZDP musíme rozlišovať, ktoré plnenia sú oslobodené, ktoré nie sú predmetom dane a ktoré je povinný športový klub ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti zdaniť v mesiaci poskytnutia. Ide napr. o náhradu cestovných výdavkov, poskytnutie oblečenia, poskytnutie rekondičných rehabilitačných pobytov a zdravotníckej starostlivosti, poskytnutie stravovania, poskytnutie nealkoholických nápojov, poskytnutie rekreačného, zdravotníckeho vzdelávacieho a športového zariadenia.

Ide napr. o :

−   náhradu cestovných výdavkov,

−   poskytnutie oblečenia,

−   poskytnutie rekondičných rehabilitačných pobytov a zdravotníckej starostlivosti,

−   poskytnutie stravovania,

−   poskytnutie nealkoholických nápojov,

−   Poskytnutie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho a športového zariadenia.

Náhrada cestovných výdavkov

Predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti nie je náhrada cestovných výdavkov poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti, na ktoré vzniká športovcovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách ako aj na vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40%. Ak klub uhradí zamestnancovi cestovné náhrady nad nárokovú výšku ustanovenú zákonom o cestovných náhradách, potom sa jedná o zdaniteľný príjem, ktorý sa zdaňuje preddavkovým spôsobom spolu so mzdou.

Poskytnutie pracovného oblečenia

Z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm. b) je vylúčená z dane z príjmov zo závislej činnosti aj hodnota poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, ochranných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania /napr. pracovné odevy, uniformy

V prípade, že by športový klub poskytol športovcovi oblečenie, ktoré by malo charakter civilného oblečenia, bude to u športovca zdaniteľný príjem. Ak klub poskytne zamestnancovi na ošatenie tzv. paušál v peňažnej forme, hoci účel by bol dodržaný, taktiež ide o zdaniteľný príjem. Rovnako ak poskytne športovcovi oblečenie, ktoré má charakter civilného, občianskeho alebo spoločenského oblečenia, ktoré nie je viditeľne označené identifikačným znakom športového klubu, ide o zdaniteľný príjem.

Poskytnutie stravovania

U zamestnanca je od dane oslobodený podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP aj nepeňažný príjem poskytnutý ako hodnota stravy poskytnutá zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov. Zákonník práce ustanovuje v § 152 povinnosť zamestnávateľom zabezpečovať stravovanie zamestnancom priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Uvedené sa vzťahuje aj na športovcov, ktorí sú v postavení zamestnancov.

Stáva sa, že aj športovci – vykonávajúci činnosť ako SZČO, dostanú od športového klubu stravné lístky alebo majú poskytnutý obed. Poskytnuté plnenie nie je u športovca, samostatne zárobkovo činnej osoby oslobodený príjem. Ide o zdaniteľný príjem, ktorý sa zdaní ako nepeňažné plnenie v § 6 ods. 2 ZDP v daňovom priznaní.

Stáva sa, že aj športovci – vykonávajúci činnosť ako SZČO dostanú od športového klubu stravné lístky, alebo majú poskytnutý obed. Poskytnuté plnenie nie je u športovca, samostatne zárobkovo činnej osoby oslobodený príjem. Ide o zdaniteľný príjem, ktorý sa zdaní ako nepeňažné plnenie v § 6 ods. 2 ZDP v daňovom priznaní

Poskytovanie nealkoholických nápojov

U zamestnancov, teda aj u športovcov, vykonávajúcich činnosť na základe pracovnej zmluvy je oslobodené v zmysle § 5 ods. 7 písm. c) ZDP aj plnenie poskytované zamestnávateľom ako hodnota nealkoholických nápojov na spotrebu na pracovisku. ZDP sa v tomto ustanovení neodvoláva na žiaden právny predpis, ani nestanovuje limit pre hodnotu poskytnutých nealkoholických nápojov.

Nealkoholickým nápojom môže byť napr. minerálka, džús, čaj, mlieko, káva a pod.. V žiadnom prípade nie je oslobodené plnenie poskytnuté vo forme alkoholického nápoja, napr. pivo, víno a pod. Ak športový klub poskytne športovcovi finančný príspevok na nákup nealkoholického nápoja, ide o zdaniteľný príjem.

Poskytnutie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho a športového zariadenia

Od dane je oslobodené u športovca, ktorý má postavenie zamestnanca, použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho telovýchovného alebo športového zariadenia ktoré poskytne športový klub športovcovi. Obdobne je oslobodený príjem aj vtedy, ak je zariadenie ako nepeňažný príjem poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely ZDP považujú za vyživované osoby.

Pri poskytnutí takéhoto zariadenia športovcovi SZČO, musí byť poskytnutie predmetného plnenia zakotvené v hráčskej zmluve. Všetky plnenia poskytnuté nad rámec hráčskej zmluvy sú u športovca – SZČO zdaniteľným príjmom podľa § 6 ods. 2 ZDP.

3)  Príjmy športovca ako ostatný príjem

Medzi ostatné príjmy do § 8 boli od r. 2016 doplnené písm. p) a r). Ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. p) sú príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe, prijaté športovcom podľa § 4 ods. 3 písm. a) a b) zákona o športe.

Ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. r) je náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom, na ktorý sa zákon o športe odvoláva je § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve v znení zákona č. 440/2015 Z. z.

V súlade s § 8 ods. 15 ZDP účinného od r. 2016 sa pri príjmoch plynúcich na základe zmluvy o sponzorstve v športe za výdavky považujú všetky výdavky preukázateľne vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Príjem zo zmluvy o sponzorstve v športe na obdobie presahujúce zdaňovacie obdobie, sa zahrnie do základu dane postupne v období čerpania príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe do výšky vynaložených výdavkov v príslušnom zdaňovacom období podľa zákona o športe.

Oslobodenie náhrady za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu

Zákon o dani z príjmov aj doposiaľ oslobodzoval niektoré druhy príjmov uvedené v § 8, ak úhrn týchto príjmov nepresiahol 500 eur. od r. 2016 sa rozširuje okruh oslobodených príjmov. Podľa § 9 sa odsek 1 písm. m) ZDP je oslobodená náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu podľa osobitného predpis podľa § 8 ods. 1 písm. r), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.

Zákon o športe upravuje aj príjem z činnosti športovca alebo športového odborníka vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe, rieši aj sponzorské zmluvy. Pri poskytnutí sponzorstva sa plnenia budú posudzovať na strane príjmov podobne ako dotácie.

Na strane výdavkov sa bude postupovať podľa § 17 ods. 19 písm. h) ZDP, kedy sa výdavky zahrnú do daňových výdavkov v čase použitia sponzorovaným podľa sponzorskej zmluvy.

Pri úprave základu dane bude daňovník, ktorý dostane príjem plynúci na základe zmluvy o sponzorstve v športe postupovať podľa § 17 odsek 3 písm. k) a l).

Príjem na základe zmluvy o sponzorstve v športe u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal, ak nebol použitý na úhradu daňových výdavkov, tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane:

1.  postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie odpisovaného majetku,

2.  v období čerpania sponzorského, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

Príjem (výnos) na základe zmluvy o sponzorstve v športe, použitý na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu, sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie tohto majetku.

Základ dane sa upraví u športovca aj podľa § 17 sa odsek 19 písm. h), podľa ktorého výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane; za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca okrem športového reprezentanta.

3.  Daň z príjmov právnickej osoby

3.1. Oslobodenie príjmov plynúcich z odpisu záväzkov
[§ 13 ods. 1 písm. d)]

Podľa § 13 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31. 12. 2015 sú od dane oslobodené príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a z odpisu záväzkov pri konkurze a reštrukturalizácii, ktoré sú vykonané podľa osobitného predpisu (zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov), vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi.

V súvislosti s oslobodením odpisu záväzkov pri konkurze alebo reštrukturalizácii sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 do ustanovenia § 13 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov doplnil za slovo „reštrukturalizácia“ nový odkaz na § 153, 155 a 155a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) a zároveň sa v tejto súvislosti vypustilo slovné spojenie „ktoré sú vykonané podľa osobitného predpisu“ s odkazom na zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

Poznámka

Podľa § 153 zákona o konkurze a reštrukturalizácii : (1) Ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.

 

(2) Plán potvrdený súdom tvorí súčasť súdneho spisu. Účastníci plánu a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu, ako aj plánu potvrdeného súdom a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov. Podľa § 155 zákona o konkurze a reštrukturalizácii: (1) Ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. (2) Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. (3) Plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom. (4) Plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

 

(5) Ak je to potrebné na dosiahnutie vzniku, zmeny alebo zániku práva predpokladaného plánom, účastník plánu alebo dozorný správca sa môže domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle účastníka plánu bolo nahradené rozhodnutím súdu. (6) Plánom zostáva nedotknuté právo veriteľa v rozsahu zistenej pohľadávky domáhať sa jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Podľa § 155a zákona o konkurze a reštrukturalizácii: (1) Dlžník alebo preberajúca osoba nemôže po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky ich zistených pohľadávok; na tieto účely pôvodná pohľadávka do výšky 50 % nezaniká a vo zvyšnej časti sa má za to, že je iným majetkovým právom veriteľa byť uspokojený v rozsahu zisku alebo iných vlastných zdrojov. Pohľadávka podľa predchádzajúcej vety je do splnenia plánu alebo do neúčinnosti plánu nevymáhateľná. (2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky vytvorenej podľa § 137 ods. 5. (3) Plnenie poskytnuté veriteľom podľa odseku 1 nad rozsah určený plánom sa nepovažuje za bezdôvodné obohatenie. (4) Ustanovenie odseku 1 platí aj pre právnych nástupcov dlžníka alebo preberajúcej osoby.

 

Cieľom odvolávky na § 153, § 155 a § 155a zákona o konkurze a reštrukturalizácii je úprava daňových dôsledkov odpisu časti záväzku (na strane dlžníka), ktorá u veriteľa predstavuje iné majetkové právo. Ak totiž z reštrukturalizačného plánu potvrdeného súdom podľa § 155a zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že veriteľovi bude uhradená pohľadávka menej ako 50 %, pohľadávka do tejto výšky nezaniká a vo zvyšnej časti sa má za to, že je iným majetkovým právom. Časť záväzku, ktorá u veriteľa predstavuje iné majetkové právo sa v účtovníctve odpíše do výnosov a podľa zákona o dani z príjmov bude odpis tohto záväzku (výnos) oslobodený od dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom.

Ustanovenie § 13 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. 1. 2016 je možné prvýkrát použiť pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015. Vyplýva to z prechodného ustanovenia § 52zg ods. 1 ZDP.

     Príklad 25

Spoločnosti Beta, a.s. bola dňa 30. 4. 2016 povolená reštrukturalizácia. Veritelia uplatnili svoje pohľadávky v reštrukturalizácii prihláškou. Na základe potvrdeného reštrukturalizačného plánu je dlžník povinný zaplatiť veriteľom prihlásené pohľadávky vo výške 30 % ich hodnoty. Zistená pohľadávka až do výšky 50 % zo zákona nezaniká a považuje sa za právoplatnú pohľadávku a vo zvyšku sa z nej stáva iné majetkové právo, ktoré bude môcť byť uspokojené zo zisku a z vlastných zdrojov dlžníka.

Záväzky, ktoré nie sú obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne, t.j. časť záväzkov, ktorá u veriteľov predstavuje iné majetkové právo podľa § 155a zákona o konkurze a reštrukturalizácii, prípadne neprihlásené pohľadávky podľa § 155 zákona o reštrukturalizácii sa odpíšu do výnosov v súlade s postupmi účtovania, pričom odpis týchto záväzkov je podľa § 13 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov oslobodený od dane.

3.2  Pravidlá nízkej kapitalizácie
[§ 21a ods. 3]

Nízka kapitalizácia, resp. podkapitalizácia, je nástroj daňovej optimalizácie spočívajúci v skrytej distribúcii podielu na zisku prostredníctvom neúmerného financovania spoločnosti z cudzích zdrojov a s tým súvisiacim znižovaním základu dane o nákladové úroky. Namiesto vykázania kladného výsledku hospodárenia a následnej výplaty podielov na zisku po jeho zdanení prichádza k transferu zisku spoločnosti prostredníctvom výplaty nákladových úrokov, ktoré sú daňovým výdavkom.

Z dôvodu zamedzenia takejto daňovej optimalizácie sa už od 1. 1. 2015 zaviedli do § 21a zákona o dani z príjmov pravidlá nízkej kapitalizácie na princípe testovania výšky nákladových úrokov od závislých osôb voči 25 % hodnote ukazovateľa EBITDA (zisk pred úrokmi a odpismi). Zaviedol sa teda limit pre maximálnu výšku úrokov z úverov a pôžičiek, účtovanú v nákladoch, zahrňovanú do daňových výdavkov, ak sú úvery a pôžičky vyplácané medzi závislými právnickými osobami. Limit pre maximálnu výšku úrokov, ktoré je možné považovať za daňový výdavok, je ustanovený do 25 % ukazovateľa EBITDA.

Tento ukazovateľ sa vypočíta ako súčet:

•    výsledku hospodárenia pred zdanením uvedeného na r. 100 daňového priznania,

•    odpisov zahrnutých do tohto výsledku hos­podárenia uvedeného na r. 100 daňového priznania a

•    nákladových úrokov zahrnutých do tohto výsledku hospodárenia uvedeného na riadku 100 daňového priznania.

Súčasťou posudzovaných úrokov sú aj výdavky (náklady) súvisiace s prijatými úvermi a pôžičkami (napr. znalecké posudky, poplatky za bankové záruky, provízie za sprostredkovanie pôžičky, poplatky za predčasné splatenie úveru). Do posudzovaného stavu úverov a pôžičiek sa nezahrňujú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny majetku, t.j. úroky, ktoré do času uvedenia majetku do užívania sú na základe rozhodnutia daňovníka zahrnuté do obstarávacej ceny majetku.

Ak úroky z úverov a súvisiace výdavky od závislých osôb sú vyššie ako 25 % hodnoty ukazovateľa EBITDA, zvýši sa základ dane v príslušnom zdaňovacom období o túto presahujúcu sumu úrokov z úverov a súvisiacich výdavkov.

V § 21a ods. 2 zákona o dani z príjmov sa ustanovuje, že za závislú osobu voči dlžníkovi sa považuje aj veriteľ, ktorý úver dlžníkovi priamo poskytol, pričom podmienkou na jeho poskytnutie bolo, že veriteľovi bol najskôr poskytnutý úver od osoby, ktorá je vo vzťahu k dlžníkovi závislou osobou.

Zmena tohto ustanovenia od 1. 1. 2016 je vo vymedzení daňovníkov, na ktorých sa pravidlá nízkej kapitalizácie nevzťahujú. V roku 2015 sa ustanovenia o podkapitalizácii nevzťahovali na finančné inštitúcie a subjekty kolektívneho investovania, t.j. na daňovníka, ktorý je

•    bankou alebo pobočkou zahraničnej banky,

•    poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej banky,

•    zaisťovňou alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne,

•    subjektom kolektívneho investovania a 

•    lízingovou spoločnosťou, ktorá lízing vykonáva ako svoju rozhodujúcu alebo podstatnú činnosť [§ 1 písm. c) opatrenia NBS č. 19/2014].

S účinnosťou od 1. 1. 2016 medzi daňovníkov, na ktorých sa nevzťahujú pravidlá nízkej kapitalizácie, sú zaradené pobočky poisťovní z iného členského štátu a pobočky zaisťovní z iného členského štátu v nadväznosti na zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poisťovníctve“). Čiže ustanovenie § 21a ods. 3 zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 1. 1. 2016 rozlišuje medzi pobočkami poisťovne z iného členského štátu a pobočkami zahraničnej poisťovne, pobočkami zaisťovne z iného členského štátu a pobočkami zahraničnej zaisťovne.

Podľa § 21a ods. 3 zákona o dani z príjmov v znení od 1. 1. 2016 pravidlá nízkej kapitalizácie sa neuplatnia u dlžníka, ktorý je :

•    bankou alebo pobočkou zahraničnej banky,

•    poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej poisťovne,

•    zaisťovňou, pobočkou zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne,

•    subjektom kolektívneho investovania,

•    lízingovou spoločnosťou, ktorá lízing vykonáva ako svoju rozhodujúcu alebo podstatnú činnosť [§ 1 písm. c) opatrenia NBS č. 19/2014].

3.3  Výnimky z platenia
daňovej licencie
[§ 46b ods. 7 písm. e) a f)]

Inštitút daňovej licencie sa zaviedol do zákona o dani z príjmov od 1. 1. 2014. Daňovou licenciou podľa § 46b ods. 1 zákona o dani z príjmov treba rozumieť minimálnu daň po odpočítaní úľav na dani a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí, ktorú platí právnická osoba za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie ustanovenej pre jednotlivého daňovníka alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.

Daňovú licenciu platí daňovník, ktorý

•    k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty s ročným obratom neprevyšujúcim 500 000 eur, vo výške 480 eur;

•    k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia je platiteľom dane z pridanej hodnoty s ročným obratom neprevyšujúcim 500 000 eur, vo výške 960 eur;

•    za zdaňovacie obdobie dosiahol ročný obrat viac ako 500 000 eur, vo výške 2 880 eur.

Daňová licencia sa znižuje na polovicu, ak daňovník zamestnáva pracovníkov so zdravotným postihnutím, pričom priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa vyhlášky ŠÚ SR č. 358/2011 Z. z.

Daňovník, ktorý zaplatil daňovú licenciu, má možnosť započítať kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a skutočnou daňovou povinnosťou vypočítanou v daňovom priznaní v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie. Napr., daňovú licenciu zaplatenú za zdaňovacie obdobie 2014 je možné započítať na daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie 2015 až 2017.

 

Od platenia daňovej licencie sú oslobodení daňovníci vymedzení v § 46b ods. 7 zákona o dani z príjmov. Ide o:

•    novovzniknutého daňovníka za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol - ak daňovník vznikne napr. v priebehu roka 2015, tak za zdaňovacie obdobie 2015 nie je povinný zaplatiť daňovú licenciu; táto výnimka z platenia daňovej licencie sa nevzťahuje na právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie, t.j. právneho nástupcu pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení obchodnej spoločnosti,

•    daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie podľa § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov - oslobodenie vyplýva z osobitného neziskového poslania daňovníka. Sú to napríklad záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky, rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli, štátne fondy, vysoké školy, neinvestičné fondy atď.,

•    verejnú obchodnú spoločnosť - oslobodenie vyplýva z osobitného spôsobu zdaňovania príjmov spoločnosti na úrovni spoločníkov,

•    NBS a FNM SR – oslobodenie vyplýva zo skutočnosti, že predmetom dane týchto daňovníkov je iba príjem zdaňovaný daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov,

•    daňovníka v konkurze a likvidácii za zdaňovacie obdobia podľa § 41 ods. 4, 6, 8 a 9 zákona o dani z príjmov – ak daňovník vstúpi do likvidácie alebo je na daňovníka vyhlásený konkurz, odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu až do dňa ukončenia týchto procesov daňovú licenciu neplatí.

•    daňovníka, ktorý prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.

S účinnosťou od 1. januára 2016 dochádza k rozšíreniu okruhu daňovníkov, ktorí neplatia daňovú licenciu v § 46 b ods. 7 písm. e) zákona o dani z príjmov, aj o:

•    pozemkové spoločenstvo, ak dosahuje len príjmy z činností podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“). Ide teda len o také pozemkové spoločenstvo, ktoré na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim,

−   vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov,

−   hospodári v lesoch alebo na vodných plochách,

pričom tieto činnosti vykonáva v súlade s osobitnými predpismi a jeho celkový ročný obrat neprevyšuje sumu 10 000 eur ročne.

Osobitnými predpismi sú napríklad zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v z.n.p., zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy zákona č. 359/2007 Z. z., zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z.n.p. (vodný zákon), zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v z.n.p., zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.

Ročným obratom podľa § 6 ods. 4 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva rozumie súhrn výnosov zo všetkých ním vykonávaných činností za príslušné zdaňovacie obdobie a u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva súhrn príjmov zo všetkých ním vykonávaných činností za príslušné zdaňovacie obdobie.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 10 zákona o dani z príjmov sa oslobodenie prvýkrát uplatní pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015.

     Príklad 26

Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou dosahovalo v roku 2015 príjmy z predaja dreva a jeho celkový obrat bol 8 500 eur. V daňovom priznaní za toto zdaňovacie obdobie vypočítalo pozemkové spoločenstvo daň vo výške 270 €. Keďže ide o sumu dane, ktorá je nižšia ako ustanovená suma daňovej licencie (480 €), je pozemkové spoločenstvo povinné za zdaňovacie obdobie roka 2015 zaplatiť daňovú licenciu?

Keďže ide o pozemkové spoločenstvo, ktoré dosahuje iba príjmy z hospodárenia v lese, pričom jeho ročný obrat neprekročil sumu 10 000 €, podľa § 46b ods. 7 písm. e) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. 1. 2016, ktoré sa uplatní už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015, je oslobodené od platenia daňovej licencie. Pozemkové spoločenstvo teda za zdaňovacie obdobie roka 2015 zaplatí daň len vo výške 270 €.

     Príklad 27

Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou dosahovalo v roku 2015 príjmy z predaja dreva a jeho celkový obrat bol 18 000 €. V daňovom priznaní za toto zdaňovacie obdobie vykázalo pozemkové spoločenstvo daňovú stratu. Je povinné pozemkové spoločenstvo zaplatiť za zdaňovacie obdobie roka 2015 daňovú licenciu?

Aj keď pozemkové spoločenstvo dosahovalo v roku 2015 iba príjmy z hospodárenia v lese, jeho ročný obrat vo výške 18 000 € však prekročil sumu 10 000 €, preto podľa § 46b ods. 7 písm. e) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. 1. 2016, ktoré sa uplatní už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015, je pozemkové spoločenstvo povinné zaplatiť daňovú licenciu. Keďže ročný obrat je vo výške do 500 000 € a pozemkové spoločenstvo nie je platiteľom DPH, je povinné v daňovom priznaní za rok 2015 vyčísliť daňovú licenciu vo výške 480 € a zaplatiť ju v lehote pre podanie daňového priznania.

Od 1. januára 2016 dochádza k roz­ší­reniu okruhu daňovníkov, ktorí neplatia daňovú licenciu, ďalej aj o:

•    daňovníka, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom podal návrh na zrušenie bez likvidácie (§ 68 ods. 6 Obchodného zákonníka) okrem situácie, keď imanie prechádza na právneho nástupcu.

Podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka súd na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem alebo aj z vlastného podnetu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak

a)  sa v príslušnom kalendárnom roku ne­konalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti,

b)  spoločnosť stratí oprávnenie na podnikanie,

c)  zaniknú predpoklady ustanovené Obchodným zákonníkom na vznik spoločnosti,

d)  spoločnosť poruší povinnosť vytvoriť alebo doplniť rezervný fond podľa Obchodného zákonníka,

e)  spoločnosť porušuje povinnosť podľa § 56 ods. 4 Obchodného zákonníka (činnosť, ktorú podľa osobitných predpisov môžu vykonávať iba fyzické osoby, môže spoločnosť vykonávať iba pomocou osôb, ktoré sú na to oprávnené podľa osobitných predpisov),

f)  spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe,

g)  spoločnosť nespĺňa podmienky podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka (právnická osoba musí preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako jej sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo v živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, vlastnícke právo alebo užívacie právo, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania nevylučuje, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie ustanovenej osobitným zákonom).

Súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či spoločnosť má obchodný majetok. Ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zverejní oznámenie v Obchodnom vestníku, že sa vedie konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie. Rozhodnutie o zrušení spoločnosti bez likvidácie môže súd vydať až po uplynutí šiestich mesiacov od zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.

Ak však takýto daňovník vezme späť návrh na zrušenie bez likvidácie alebo, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť má obchodný majetok a nariadi jej likvidáciu, je potom daňovník podľa § 46b ods. 7 písm. f) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. 1. 2016 povinný podať:

•    dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, za ktoré neplatil daňovú licenciu počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom podal návrh na zrušenie bez likvidácie do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k späťvzatiu návrhu na zrušenie bez likvidácie alebo súd nariadil likvidáciu spoločnosti; v tejto lehote je priznaná daňová licencia splatná,

•    daňové priznanie podľa § 41 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ak súd nariadil likvidáciu spoločnosti, t. j. za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie a končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie; za toto zdaňovacie obdobie je daňovník povinný zaplatiť daňovú licenciu podľa § 46b ods. 1 až 10 zákona o dani z príjmov,

•    daňové priznanie podľa § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k späťvzatiu návrhu na zrušenie bez likvidácie; za toto zdaňovacie obdobie platí daňovú licenciu podľa § 46b ods. 1 až 10 zákona o dani z príjmov.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 10 zákona o dani z príjmov sa oslobodenie prvýkrát uplatní pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015.

     Príklad 28

Spoločnosť v roku 2015 podala na súd návrh na jej zrušenie podľa ustanovenia § 68 ods. 6 písm. c) Obchodného zákonníka. Súd následne zistil, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, preto rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Keďže súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zverejnil v Obchodnom vestníku oznámenie o tom, že sa vedie konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie, pričom rozhodnutie o zrušení spoločnosti bez likvidácie môže súd vydať až po uplynutí šiestich mesiacov od zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku, spoločnosť predpokladá, že rozhodnutie súdu bude vydané až v roku 2016. Je v tomto prípade spoločnosť povinná zaplatiť daňovú licenciu za zdaňovacie obdobie roku 2015?

Podľa § 46b ods. 7 písm. f) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. 1. 2016, ktoré sa prvýkrát uplatní pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015, daňovú licenciu neplatí daňovník počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom podal návrh na zrušenie bez likvidácie, okrem situácie, keď imanie prechádza na právneho nástupcu.

Podľa tohto ustanovenia spoločnosť nie je povinná za zdaňovacie obdobie roka 2015 zaplatiť daňovú licenciu, pretože ide o zdaňovacie obdobie, v ktorom spoločnosť podala návrh na zrušenie bez likvidácie podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka.

3.4  Príjmy zo sponzorstva

Novelou zákona o dani z príjmov zákonom č.440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa do predmetu dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, v § 12 ods.2 zákona o dani z príjmov dpĺňa aj príjem na základe zmluvy o sponzorstve v športe uzavretej podľa § 50 zákona o športe.

V nadväznosti na úpravu v § 12 ods.2 zákona o dani z príjmov sa legislatívne spresňujú aj príjmy oslobodené od dane u daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie. V § 13 ods.1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa medzi príjmy, na ktoré sa oslobodenie nevzťahuje, taxatívne dopĺňajú jednak príjmy, ktoré boli predmetom dane aj do 31.12.2015 (príjmy z nájomného, z reklám, z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa ďalších ustanovení) aj príjmy na základe zmluvy sponzorstve v športe.

4.  Spoločné ustanovenia pre FO a PO

4.1  Zmeny v zisťovaní základu dane

Daňové výdavky po zaplatení

Ustanovenie § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov od 1. 1. 2015 komplexne vymedzuje výdavky (náklady), ktoré možno považovať za daňové výdavky len po zaplatení. Okrem podmienky zaplatenia je v tomto ustanovení pri určitých výdavkoch upravený aj osobitný spôsob zahrňovania do základu dane.

Súčasťou základu dane až po zaplatení sú:

•    kompenzačné platby u ich dlžníka vyplácané v zmysle § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach,

•    výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a neh­motného majetku; od 1. 1. 2015 sa podmienka zaplatenia vzťahuje na úhrady fyzickým osobám, aj na úhrady právnickým osobám (do 31. 12. 2014 sa podľa § 19 ods. 4 zákona o dani z príjmov podmienka zaplatenia vzťahovala len na nájomné uhrádzané fyzickej osobe). Zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. Prenajímateľ zahrnie vyfakturované nájomné do základu dane v súlade s účtovníctvom,

•    výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu; tieto výdavky (náklady) sú u dlžníka daňovým výdavkom až po zaplatení, u veriteľa sa zahŕňajú do základu dane až po ich prijatí,

•    provízie za sprostredkovanie u pri­jí­mateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv (§ 642 až 672a Obchodného zákonníka). Ide o provízie uhrádzané fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Pre uplatnenie zaplatenej provízie do daňových výdavkov sa súčasne zaviedol limit, a to do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Tento limit sa nevzťahuje na banku a pobočku zahraničnej banky, Exportno-importnú banku SR, poisťovňu a pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne a ostatné subjekty podľa osobitného predpisu,

•    výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov vyplácané, poukazované alebo pripisované v prospech daňovníka nezmluvného štátu; tieto výdavky sú u daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, súčasťou základu dane až po zaplatení a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov alebo § 44 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ak mu takéto povinnosti vznikli. Predpokladom pre uplatnenie týchto výdavkov (nákladov) v základe dane daňovníka je teda nielen zaplatenie, ale súčasne aj odvedenie zrazenej dane a splnenie si oznamovacej povinnosti,

•    výdavky (náklady) na poradenské a právne služby, 

•    výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov; okrem podmienky zaplatenia sa u týchto výdavkov ustanovuje aj podmienka zahrňovania do základu dane rovnomerne počas doby platnosti noriem a certifikátov, najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky zaplatené.

Novelou účinnou od 1. 1. 2016 sú nanovo upravené výdavky na provízie za sprostredkovanie, výdavky na poradenské a právne služby a výdavky na normy a certifikáty.

 

Výdavky (náklady) na provízie
za sprostredkovanie
[§ 17 ods. 19 písm. d)]

Výška provízie za sprostredkovanie, ktorá sa môže uplatniť do daňových výdavkov, je podľa § 17 ods. 19 písm. d) zákona o dani z príjmov okrem zaplatenia podmienená aj limitom, a to do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Sprostredkovaným obchodom treba rozumieť skutočne realizovaný obchod. Podľa pôvodnej úpravy tohto ustanovenia sa limit do výšky 20 % nevzťahoval na banku a pobočku zahraničnej banky, Exportno-importnú banku SR, poisťovňu a pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne a ostatné subjekty podľa osobitného predpisu.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 medzi daňovníkov, na ktorých sa nevzťahuje limit daňových výdavkov v prípade provízií za sprostredkovanie, boli zaradené aj pobočky poisťovní z iného členského štátu a pobočky zaisťovní z iného členského štátu.

 

Zmena bola vykonaná v nadväznosti na zmenu zákona o poisťovníctve (zákon č. 39/2015 Z. z.), ktorý s účinnosťou od 1. 1. 2016 rozlišuje medzi pobočkami poisťovne z iného členského štátu a pobočkami zaisťovne z iného členského štátu, pobočkami zahraničnej poisťovne a pobočkami zahraničnej zaisťovne. Členským štátom podľa § 5 písm. k) tohto zákona je členský štát Európskej únie alebo členský štát Európskej dohody o voľnom obchode, ktorý podpísal Zmluvu o Európskom hospodárskom priestore.

Výdavky (náklady) na poradenské a právne služby [§ 17 ods. 19 písm. f)]

Ustanovenie bolo od 1. 1. 2016 spresnené tak, aby bolo zrejmé, ktoré poradenské a právne služby sú daňovým výdavkom u dlžníka len po zaplatení. Pri vymedzení pojmu poradenské a právne služby sa vychádza zo štatistickej klasifikácie produktov podľa činnosti [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činnosti (CPA)]. Za poradenské a právne služby sa považujú služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2.

Presnejšie ide o služby, ktoré možno zaradiť do týchto subkategórií:

•    69.10.11 Právne poradenstvo a zastupovanie v oblasti trestného práva

•    69.10.12 Právne poradenstvo a zastupovanie v právnych konaniach obchodného a komerčného práva

•    69.10.13 Právne poradenstvo a zastupovanie v právnych konaniach pracovného práva

•    69.10.14 Právne poradenstvo a zastupovanie v právnych konaniach občianskeho práva

•    69.10.15 Právne služby v oblasti patentov, autorských práv a ostatných práv duševného vlastníctva

•    69.10.16 Notárske služby

•    69.10.17 Arbitráž a urovnanie sporu

•    69.10.18 Právne služby v oblasti aukcií

•    69.10.19 Ostatné právne služby

•    69.20.10 Finančný audit

•    69.20.21 Kontrola účtov

•    69.20.22 Zostavovanie účtovnej uzávierky

•    69.20.23 Účtovná evidencia

•    69.20.24 Mzdové služby

•    69.20.29 Ostatné účtovné služby

•    69.20.31 Poradenstvo a príprava v oblasti daní právnických osôb

•    69.20.32 Príprava a plánovanie v oblasti daní fyzických osôb

•    69.20.40 Platobná neschopnosť a konkurzné správcovstvo.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 10 ZDP ustanovenie § 17 ods. 19 písm. f) v znení účinnom od 1. 1. 2016 sa prvýkrát použije už pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2015. To znamená, že takto vymedzené služby sa uplatnia v daňových výdavkoch za zdaňovacie obdobie roka 2015 len v tom prípade, ak budú aj zaplatené.

 

     Príklad 29

Spoločnosť zaúčtovala do nákladov v roku 2015 faktúru za poskytnuté účtovnícke služby vo výške 3 000 €. Vyfakturovanú sumu zaplatila až v januári 2016. Ako bude spoločnosť postupovať pri zahrnutí tohto nákladu do základu dane?

Podľa § 17 ods. 19 písm. f) ZDP výdavky vynaložené za služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2 sú súčasťou základu dane až po zaplatení. Keďže účtovnícke služby patria do kódu Klasifikácie produktov 69.2, vyfakturovaná suma za tieto služby vo výške 3 000 eur, zaúčtovaná do nákladov v roku 2015 a neuhradená do konca zdaňovacieho obdobia, t.j. do 31. 12. 2015, sa pri zistení základu dane za rok 2015 pripočíta k výsledku hospodárenia. Pri zistení základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2016 sa uvedená suma od výsledku hospodárenia odpočíta.

     Príklad 30

Spoločnosť v roku 2015 vytvorila rezervu na zostavenie, overenie a zverejnenie účtovnej závierky za rok 2015 vo výške 5 000 eur. Tvorbu rezervy zaúčtovala na ťarchu účtu 518 – Ostatné služby so súvzťažným zápisom v prospech účtu 323 - Krátkodobé rezervy. V roku 2016 vyfakturované služby spoločnosť zaúčtovala na ťarchu účtu 323 – Krátkodobé rezervy a v prospech účtu 321 - Dodávatelia, pričom fakturovaná suma nebola v roku 2016 uhradená.

Podľa § 17 ods. 23 zákona o dani z príjmov náklad, na ktorý bola tvorená rezerva, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19 zákona o dani z príjmov.

V tomto prípade je potrebné vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého výšku výdavku (nákladu) limitovanú zákonom o dani z príjmov, možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o dani z príjmov. Keďže podľa § 17 ods. 19 písm. f) zákona o dani z príjmov je výdavok (náklad) za poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2, kde patria aj služby súvisiace so zostavením účtovnej závierky, uznaným daňovým výdavkom až po zaplatení, ustanovenie § 17 ods. 23 zákona o dani z príjmov sa neuplatní. To znamená, že náklad, na ktorý bola vytvorená daňovo neuznaná rezerva, sa nezahrnie do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, t.j. v roku 2016, ale až v zdaňovacom období, v ktorom bude vyfakturovaná suma uhradená.

Výdavky (náklady) na normy a certifikáty [§ 17 ods. 19 písm. g)]

V oblasti výdavkov (nákladov), ktoré sa do základu dane zahŕňajú len po zaplatení, dochádza od 1. 1. 2016 aj k zavedeniu limitu pre výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov. Podľa pôvodného znenia ustanovenia § 17 ods. 19 písm. g) zákona o dani z príjmov je okrem podmienky zaplatenia u týchto výdavkov ustanovená aj podmienka zahrňovania do základu dane rovnomerne počas doby platnosti noriem a certifikátov, najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky zaplatené. Podľa zmeny v tomto ustanovení sa od 1. 1. 2016 zahrňovanie výdavkov na získanie noriem a certifikátov do základu dane nebude časovo rozlišovať v prípade, ak ich cena nepresiahne 2 400 eur. Ak teda tieto náklady neprevýšia obstarávaciu cenu 2 400 eur, zahrnú sa do základu dane jednorazovo.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 10 ZDP sa ustanovenie § 17 ods. 19 písm. g) v znení účinnom od 1. 1. 2016 prvýkrát použije už pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2015. To znamená, že zaplatené výdavky na získanie noriem a certifikátov neprevyšujúce sumu 2 400 eur sa uplatnia v daňových výdavkoch v roku 2015 v plnej výške.

     Príklad 31

Spoločnosť si v roku 2015 obstarala certifikát za 2 300 eur, ktorý môže používať od 1. 4. 2015 do 31. 3. 2017. Ako bude spoločnosť postupovať pri zahrnutí tohto nákladu do základu dane?

Ak spoločnosť výdavky na získanie certifikátu do konca roka 2015:

−   nezaplatí, nemôže zaúčtovaný náklad zahrnúť do daňových výdavkov a bude pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia,

−   zaplatí, môže ho zahrnúť do daňových výdavkov jednorazovo.

Zákonom č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa s účinnosťou od 1.1.2016 medzi výdavky uznané do daňových výdavkov až po zaplatení do § 17 ods.19 písm. h) dopĺňa výdavok sponzora na sponzorské poskytnuté podľa zákona o športe. Sponzor si môže do daňových výdavkov uplatniť sponzorské počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe, a to len ak ho sponzor zaplatil , ak v príslušnom zdaňovacom období vykázal kladný základ dane a len vo výške preukázateľne použitej sponzorovaným v príslušnom zdaňovacom období. Za výdavky na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca okrem športového reprezentanta. zdazdaňovacom období.

Príjem na základe zmluvy o sponzorstve

Novelou zákona o dani z príjmov zákonom č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa do § 17 ods.3 dopĺňa písm. l), podľa ktorého s účinnosťou od 1.1.2016 príjem (výnos) na základe zmluvy o sponzorstve v športe použitý na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch v súlade s účtovníctvom, sa nezáhrňa do základu dane. Toto sponzorské sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 zákona o dani z príjmov a vo výške odpisu podľa § 27 aalebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie tohto majetku.

Postup zahrnutia sponzorského do základu dane je teda obdobný ako v prípade prijatých dotácií.odpovedajúcej výške vvjetku

Úprava základu dane, ak daňovník v minulosti zvyšoval základ dane o neuhradené záväzky
[§ 17 ods. 32 písm. c)]

V § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov je ustanovená povinnosť postupného zvyšovania základu dane o sumu záväzku, ktorý prislúcha k výdavku (nákladu), ktorý je daňovým výdavkom podľa § 19 ZDP, ak od jeho splatnosti uplynula zákonom stanovená doba.

Ak záväzok, ktorý bol predmetom dodanenia, je následne uhradený alebo premlčaný, prípadne dôjde k zániku záväzku, základ dane sa o takýto záväzok zníži, a to v súlade s úpravou ustanovenou v § 17 ods. 32 zákona o dani z príjmov. Ak teda po období, v ktorom bol základ dane zvýšený podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov

•    o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, dôjde k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený,

•    dôjde k premlčaniu alebo zániku tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje.

Novela zákona o dani z príjmov účinná od 1. 1. 2016 dopĺňa § 17 ods. 32 o písm. c), v ktorom rieši úpravu základu dane o záväzky v reštrukturalizácii a záväzky v zdaňovacom období pred vstupom do konkurzu.

 

Podľa doplneného ustanovenia:

•    v prípade potvrdenia reštruk­tura­li­zač­né­ho plánu súdom podľa § 153, 155 a 155a zákona o konkurze a reštrukturalizácii daňovník zníži základ dane o sumu záväzku, o ktorú v minulosti základ dane zvyšoval v súlade s § 17 ods. 27 ZDP. Vykoná tak v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom. Pokiaľ ide o zahrňovanie neuhradených záväzkov do základu dane podľa § 17 ods. 27 ZDP, tento postup sa neuplatní na záväzky, ktoré sú obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne potvrdenom súdom. Na ostatné záväzky sa podmienky úpravy základu dane podľa § 17 ods. 27 ZDP vzťahujú bez modifikácie.

S uvedenou úpravou súvisí aj nové znenie ustanovenia § 13 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého odpis záväzku v reštrukturalizácii v súlade s účtovníctvom je oslobodený od dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom (pozri komentár k § 13 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov).

Podľa doplneného ustanovenia sa rovnako aj

•    u daňovníkov, na ktorých bol vyhlásený konkurz, zníži základ dane o sumu záväzku, ktorá v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zvyšovala základ dane. Základ dane sa zníži za zdaňovacie obdobie ukončené ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu. V zdaňovacích obdobiach, ktoré vzniknú daňovníkovi v konkurze, sa ustanovenie § 17 ods. 27 ZDP neuplatňuje. Vyplýva to zo samotného znenia tohto ustanovenia.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 1 ZDP sa ustanovenie § 17 ods. 32 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2016 prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015.

     Príklad 32

Spoločnosť v roku 2013 a 2014 zvýšila v súlade s § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov základ dane o výšku záväzkov prislúchajúcich k daňovému výdavku v sume 100 000 eur. V júli 2015 bola spoločnosti súdom povolená reštrukturalizácia a v tom istom roku bol schválený aj reštrukturalizačný plán. Vzťahuje sa ustanovenie § 17 ods. 27 ZDP a ustanovenie § 17 ods. 32 ZDP aj na daňovníka v reštrukturalizácii? Ak áno, ako bude postupovať?

V zdaňovacom období, v ktorom bol reštrukturalizačný plán schválený, spoločnosť zníži základ dane o sumu záväzkov, o ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zvýšila základ dane, a to v súlade s § 17 ods. 32 písm. c) ZDP. To znamená, že v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2015 odpočíta od výsledku hospodárenia dodanené záväzky v sume 100 000 eur. Na záväzky spoločnosti (dlžníka), ktoré sú obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne, sa ustanovenie § 17 ods. 27 ZDP neuplatňuje. Záväzky, ktoré nie sú obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne (pohľadávky veriteľmi neprihlásené, ako aj časť záväzkov, ktorá u veriteľov predstavuje iné majetkové právo podľa § 155a zákona o konkurze a reštrukturalizácii) sa odpíšu do výnosov v súlade s postupmi účtovania, pričom odpis týchto záväzkov je podľa § 13 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov oslobodený od dane. Ustanovenie § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov sa naďalej uplatňuje na novovzniknuté záväzky.

     Príklad 33

Spoločnosť má vo svojom účtovníctve záväzok z neuhradenej faktúry za poskytnuté služby v sume 50 000 eur, ktorý bol splatný dňa 15. 5. 2013. V roku 2014 bola spoločnosť podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov povinná zvýšiť základ dane o 20 % tohto neuhradeného záväzku, t.j. o sumu 10 000 eur (20 % zo 50 000), pretože od jeho splatnosti v tomto zdaňovacom období uplynulo viac ako 360 dní. Dňa 15. 10. 2015 bol na spoločnosť vyhlásený konkurz. Bude spoločnosť pri neuhradenom záväzku aj naďalej uplatňovať ustanovenie § 17 ods. 27 a 32 ZDP? Ak áno, v ktorom zdaňovacom období a v akej výške?

Vzhľadom na to, že je na spoločnosť dňa 15. 10. 2015 vyhlásený konkurz, podáva daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2015 do 14. 10. 2015, a to v lehote do 31. 1. 2016. Keďže koniec lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie je po 31.12.2015, môže spoločnosť pri úprave základu dane uplatniť ustanovenie § 17 ods. 32 písm. c) zákona o dani z príjmov účinné od 1. 1. 2016. Podľa tohto ustanovenia spoločnosť za zdaňovacie obdobie roka 2015 (od 1. 1. 2015 do 14. 10. 2015) zníži základ dane o sumu záväzku, o ktorú zvýšila v roku 2014 základ dane podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov, t.j. o sumu 10 000 eur.

Ďalšie daňové priznanie bude podávať spoločnosť v konkurze, a to v súlade s § 41 ods. 6 ZDP, kedy ustanovenie § 17 ods. 27 ZDP už neuplatní. To znamená, že o sumu záväzku, od splatnosti ktorého uplynie zákonom stanovená doba počas obdobia konkurzu, sa základ dane nezvyšuje. Výnimka z tejto povinnosti nadväzuje na ustanovenie § 13 ods. 1 písm. d) ZDP, podľa ktorého sú príjmy z odpisu záväzkov od dane oslobodené.

Vymedzenie základu dane daňovníka
(§ 17 ods.38)

Vzhľadom na už existujúce úpravy základu dane sa novelou zákona o dani z príjmov zákonom č.440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov vymedzuje základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou a základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods.1 a 2 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou tak, že základom dane je základ dane zistený podľa § 17 až 29 ZDP okrem ustanovení § 17 ods.19 písm. h), ods. 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n a § 21 ods.1 písm. h) ZDP.

4.2  Zmeny v daňových a nedaňových výdavkoch

Mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov
[§ 19 ods. 2 písm. c) bod 6]

Z výdavkov (nákladov), ktoré sa do daňových výdavkov zahŕňajú len vo výške limitu ustanoveného zákonom o dani z príjmov, sa od 1. 1. 2015 vyňali výdavky (náklady) vynaložené zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 ZDP a podľa § 5 ods. 3 písm. d) ZDP za podmienok ustanovených osobitným predpisom (Zákonník práce, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p.). To znamená, že je možné do daňových výdavkov uplatniť takéto výdavky aj nad rámec ustanovených limitov v týchto osobitných predpisoch za podmienky, že takéto vyššie plnenia vyplývajú z kolektívnej zmluvy, z pracovnej zmluvy, či interného predpisu zamestnávateľa.

V nadväznosti na túto úpravu v § 19 ods. 1 ZDP bolo potrebné le­gislatívne spresniť aj ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP, podľa ktorého nebolo možné uplatniť do daňových výdavkov cestovné náhrady nad rámec nárokových cestovných náhrad.

Od 1. 1. 2016 sa teda z tohto ustanovenia vypustila výnimka súvisiaca s cestovnými náhradami. Tým sú u zamestnávateľa cestovné náhrady, ktoré poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom nad rámec zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“), daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 1 ZDP za predpokladu, že u zamestnanca predstavujú takéto plnenia zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 10 ZDP sa ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2016 prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015.

     Príklad 34

Pri zahraničných pracovných cestách poskytla spoločnosť v roku 2016 svojmu zamestnancovi vreckové vo výške 65 % z nároku na stravné v celkovej sume 4 550 €. Vzhľadom na charakter práce zamestnanca je táto výška vreckového pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnanca dohodnutá v pracovnej zmluve.

Podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste je daňovým výdavkom vo výške podľa § 14 zákona o cestovných náhradách. Z tohto ustanovenia vyplýva, že zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové vo výške do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5 tohto zákona.

Podľa § 19 ods. 1 ZDP výdavok (náklad), ktorý limituje zákon o dani z príjmov, možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP za podmienok ustanovených osobitným predpisom. V nadväznosti na uvedené, ak poskytnutie vreckového pri zahraničnej pracovnej ceste v sume vyššej ako vyplýva z § 14 zákona o cestovných náhradách je so zamestnancom dohodnuté v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve, poprípade v internom predpise, či inej zmluve, možno ho považovať za daňový výdavok zamestnávateľa za podmienky, že poskytnutie tohto benefitu je zamestnancovi zdanené ako príjem zo závislej činnosti a je súčasťou vymeriavacích základov na povinné zdravotné poistenie a povinné sociál­ne poistenie.

Keďže vreckové poskytnuté zamestnancovi pri zahraničnej ceste je predmetom dane a nie je od dane oslobodené, je u zamestnanca vždy zdaniteľným príjmom a teda je aj súčasťou vymeriavacích základov na povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie. Preto vreckové dohodnuté v pracovnej zmluve nad limit vreckového podľa zákona o cestovných náhradách v celkovej čiastke 1 750 € (rozdiel vo výške 25 %), zistený z analytickej evidencie vedenej k účtu 512, je v spoločnosti uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.

Odpis a postúpenie pohľadávok nadobudnutých v rámci podnikových kombinácií
[§ 17a ods. 7 písm. a) a b), § 17b ods. 6 písm. a) a b), § 17c ods. 4 písm. a) a b)]

Z dôvodu jednotného prístupu pri uplatňovaní daňových výdavkov pri odpise a postúpení pohľadávok sa aj pri pohľadávkach nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti, nepeňažným vkladom, zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných spoločností alebo družstiev, ocenených reálnou hodnotou, pri ich odpise alebo postúpení nahrádza lehota vyjadrená v mesiacoch dňami. V ustanovení § 17a ods. 7 písm. a) a b), § 17b ods. 6 písm. a) a b) a § 17c ods. 4 písm. a) a b) sa lehota 12, 24 a 36 mesiacov nahrádza 360, 720 a 1 080 dňami.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 1 ZDP uvedené ustanovenia v znení účinnom od 1. 1. 2016 je možné použiť po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015.

Odpis pohľadávok,
tvorba opravnej položky
[§ 19 ods. 2 písm. h) a § 20 ods. 10]

V uvádzacej vete § 19 ods. 2 písm. h) ZDP a v § 20 ods. 10 ZDP sa slová „nesplatenej pôžičky“ nahrádzajú slovami „nesplateného úveru“, a to z dôvodu zjednotenia pojmov v nadväznosti na § 20 ods. 4 ZDP, podľa ktorého je možné tvoriť opravnú položku na istinu z nesplateného úveru u bánk.

Zároveň sa v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP spresňuje, že v prípade zákonných dôvodov na odpis pohľadávky, je možné odpísať do daňových výdavkov aj pohľadávku ocenenú reálnou hodnotou podľa § 17a až § 17c ZDP nadobudnutú kúpou podniku alebo jeho časti, nepeňažným vkladom alebo zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných spoločností alebo družstiev.

Príslušenstvo pohľadávky – opravná položka, odpis, postúpenie
[§ 20 ods. 22, § 19 ods. 2 písm. r) a § 19 ods. 3 písm. h)]

S účinnosťou od 1. januára 2016 sa mení rozsah a podmienky pri uplatňovaní tvorby opravných položiek a odpisu príslušenstva pohľadávky do daňových výdavkov. Zmeny sú premietnuté v § 19 ods. 2 písm. r), § 19 ods. 3 písm. h) a § 20 ods. 22 ZDP, ktoré sa podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 10 ZDP prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015.

Príslušenstvom pohľadávky na účely ZDP podľa § 19 ods. 2 písm. h) treba rozumieť:

•    úroky z omeškania,

•    poplatky z omeškania,

•    iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady.

Podľa § 20 ods. 22 ZDP doplneného do zákona od 1. 1. 2016 sa opravná položka vytvorená k príslušenstvu pohľadávky, pri ktorom je riziko, že ho dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, zahrnie do daňových výdavkov do výšky 100 % hodnoty príslušenstva alebo jeho neuhradenej časti, ak sú splnené tieto podmienky:

•    príslušenstvo bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov,

•    od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

Opravnú položku k príslušenstvu pohľadávky bude teda možné považovať za daňový výdavok (ak bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov) až v tom zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynuli 3 roky (viac ako 1 080 dní).

Rovnako aj odpis príslušenstva pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP bude uznaným daňovým výdavkom až v tom zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže uplynie viac ako 1 080 dní. Vyplýva to priamo z tohto ustanovenia, ktoré sa od 1. 1. 2016 dopĺňa v tom zmysle, aby odpis príslušenstva, pri ktorom je riziko, že ho dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré je zahrnuté do zdaniteľných príjmov, bolo daňovým výdavkom do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 22 ZDP.

Pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky vrátane jej príslušenstva, podľa doplneného ustanovenia § 19 ods. 3 písm. h) ZDP hodnota príslušenstva je daňovým výdavkom, ak bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov, najviac do výšky príjmu plynúceho z jeho postúpenia.

 

Ak teda daňovník postupuje pohľadávku vrátane príslušenstva, je povinný rozdeliť sumu plynúcu z postúpenia pohľadávky na časť vzťahujúcu sa k pohľadávke a časť vzťahujúcu sa k príslušenstvu. Pri uplatňovaní daňových výdavkov daňovník osobitne posudzuje menovitú hodnotu pohľadávky, pri ktorej môže uplatniť daňový výdavok buď do výšky príjmu plynúceho z postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky podľa § 20 ZDP. V prípade postúpenia príslušenstva je výdavok možné uplatniť len do výšky príjmu plynúceho z postúpenia pripadajúceho na príslušenstvo. Musí však ísť o príslušenstvo zahrnuté do zdaniteľných príjmov.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 10 ZDP sa ustanovenie § 19 ods. 2 písm. r), § 19 ods. 3 písm. h) a § 20 ods. 22 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2016 prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015. Príslušenstvo pohľadávky bude teda pri tvorbe opravnej položky, odpise alebo postúpení uplatňované do daňových výdavkov podľa nových pravidiel už pri zistení základu dane za rok 2015.

 

     Príklad 35

Spoločnosť Alfa, s.r.o. má voči spoločnosti Beta, s.r.o. pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy o dielo vo výške 10 000 €. Keďže pohľadávka bola splatná dňa 31. 12. 2014, spoločnosť Alfa, s.r.o. v zmysle zmluvy uplatnila aj úroky z omeškania, ktoré predstavujú sumu 1 500 €. K 31. 12. 2016 spoločnosť Alfa, s.r.o. vytvorila k pohľadávke opravnú položku vo výške 100 % jej menovitej hodnoty, t.j. 10 000 € a k príslušenstvu pohľadávky vo výške 100 % hodnoty príslušenstva, t.j. 1 500 €. V akej výške môže spoločnosť zahrnúť vytvorené opravné položky do daňových výdavkov?

Opravná položka vytvorená k pohľadávke vo výške 10 000 € spĺňa k 31. 12. 2016 podmienky pre jej uznanie do daňových výdavkov do výšky 50 % menovitej hodnoty (pohľadávka bola zahrnutá do príjmov, od splatnosti uplynulo viac ako 720 dní), preto je opravná položka podľa § 20 ods. 14 písm. b) ZDP v roku 2016 daňovým výdavkom do výšky 5 000 €. Opravná položka vytvorená k príslušenstvu pohľadávky vo výške 1 500 € nebude v roku 2016 uznaným daňovým výdavkom, pretože od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa úroky z omeškania viažu, neuplynulo k 31. 12. 2016 viac ako 1 080 dní (§ 20 ods. 22 ZDP).

     Príklad 36

Spoločnosť Alfa, s.r.o. eviduje voči spoločnosti Beta, s.r.o. pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy o dielo vo výške 10 000 €. K pohľadávke splatnej dňa 31. 12. 2014 spoločnosť Alfa, s.r.o. v zmysle zmluvy uplatnila aj úroky z omeškania, ktoré predstavujú sumu 1 500 €. Pretože spoločnosť Beta, s.r.o. nereaguje na upomienky ani na navrhované osobné stretnutia a zo všetkých okolností je zrejmé, že táto pohľadávka nebude zaplatená, spoločnosť Alfa, s.r.o. sa rozhodla, že k 31.12.2016 odpíše pohľadávku vrátane príslušenstva do nákladov. V akej výške môže spoločnosť zahrnúť odpis pohľadávky a príslušenstva do daňových výdavkov v roku 2016?

Podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP odpis pohľadávky je daňovým výdavkom do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 14 ZDP a príslušenstvo k pohľadávke je daňovým výdavkom do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 22 ZDP.

Keďže pohľadávka odpísaná do nákladov k 31. 12. 2016 spĺňa podmienky pre uznanie tvorby opravnej položky do daňových výdavkov podľa § 20 ods. 14 ZDP len do výšky 50 % menovitej hodnoty (pohľadávka bola zahrnutá do príjmov, od splatnosti pohľadávky uplynulo viac ako 720 dní), bude táto odpísaná pohľadávka v zdaňovacom období roka 2016 daňovým výdavkom len do výšky do výšky 5 000 €. Odpis príslušenstva v zdaňovacom období roka 2016 nie je uznaným daňovým výdavkom, nakoľko nie sú splnené podmienky pre uznanie tvorby opravnej položky k príslušenstvu do daňových výdavkov podľa § 20 ods. 22 ZDP (od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, k 31. 12. 2016 neuplynula doba dlhšia ako 1 080 dní).

     Príklad 37

Spoločnosť Alfa, s.r.o. k 31. 12. 2016 postúpila na inú spoločnosť pohľadávku splatnú 31. 12. 2014, ktorú eviduje voči spoločnosti Beta, s.r.o. zo zmluvy o dielo vo výške 10 000 € za cenu 3 300 € a príslušenstvo k pohľadávke (úrok z omeškania) vo výške 1 500 € za cenu 500 €. V akej výške môže spoločnosť zahrnúť menovitú hodnotu pohľadávky vrátane príslušenstva pri jej postúpení do daňových výdavkov?

Podľa § 19 ods. 3 písm. h) ZDP pri postúpení pohľadávky je menovitá hodnota pohľadávky daňovým výdavkom do výšky príjmu z postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ZDP. Ak súčasťou postúpenia pohľadávky je aj jej príslušenstvo, toto je daňovým výdavkom, ak bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov, najviac do výšky príjmu plynúceho z jeho postúpenia.

Keďže pohľadávka v menovitej hodnote 10 000 € je pri postúpení po splatnosti viac ako 720 dní, bolo by možné k tejto pohľadávke vytvoriť daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. 14 písm. b) ZDP vo výške 50 % menovitej hodnoty, t.j. 5 000 €. Nakoľko príjem z postúpenia v sume 3 300 € je nižší ako tvorba opravnej položky, do daňových výdavkov možno v súlade s § 19 ods. 3 písm. h) ZDP zahrnúť menovitú hodnotu pohľadávky až do výšky tvorby opravnej položky, t.j. do výšky 5 000 €. Pokiaľ ide o postúpený úrok z omeškania (príslušenstvo) zaúčtovaný na účte 546 a zahrnutý do zdaniteľných príjmov v hodnote 1 500 €, tento je v súlade s § 19 ods. 3 písm. h) ZDP uznaným daňovým výdavkom len do výšky príjmu plynúceho z jeho postúpenia, t.j. len do výšky 500 €.

Daň z motorových vozidiel
[§ 19 ods. 3 písm. j)]

S účinnosťou od 1. 1. 2015 bol v § 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov vypustený odsek 3, na základe čoho už daň z motorových vozidiel nie je miestnou daňou. Z uvedeného dôvodu sa do ustanovenia § 19 ods. 3 písm. j) ZDP k miestnym daniam a poplatkom, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom, dopĺňa aj daň z motorových vozidiel podľa zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ustanovenie § 19 ods. 3 písm. j) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2016 sa podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 10 ZDP prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015.

Tvorba technických rezerv [§ 20 ods. 8]

Novelou účinnou od 1. 1. 2016 sa upravuje § 20 ods. 8 ZDP týkajúci sa tvorby technických rezerv poisťovní a ich daňovej uznateľnosti. Túto úpravu si vyžiadal nový zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve (ďalej len „zákon o poisťovníctve“), ktorý nadobúda účinnosť od 1. 1. 2016 a mení spôsob vykazovania a výpočtu technických rezerv poisťovní. Poisťovne budú počnúc 1. 1. 2016 vykazovať technické rezervy zvlášť na účely solventnosti (dohľadu) a zvlášť na účely preukazovania likvidity.

Pri posúdení daňových výdavkov v súvislosti s tvorbou technických rezerv poisťovní sa za technické rezervy u všetkých poisťovní (vrátane tých, ktoré podliehajú režimu Solvency II) budú považovať technické rezervy tvorené s cieľom preukázania likvidity, uvedené v § 171 zákona o poisťovníctve, vypočítané metódami podľa § 172 až § 177 zákona o poisťovníctve a zaúčtované v nákladoch poisťovne.

Naďalej zostáva v platnosti podmienka, že výška technických rezerv nesmie presiahnuť objem záväzkov vypočítaný metódami podľa zákona o poisťovníctve a daňovým výdavkom nie je tvorba technických rezerv z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období. Podľa § 20 ods. 8 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2016 je teda daňovým výdavkom tvorba technických rezerv vytváraných:

•    v poisťovníctve podľa osobitných predpisov (odkaz na § 30a a 30b zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke SR v znení neskorších predpisov, § 20 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktoré sú účtované v nákladoch podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“), okrem technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období,

•    v poisťovni, pobočke poisťovne z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni, pobočke zaisťovne z iného členského štátu a pobočke zahraničnej zaisťovne vo výške, ktorá nesmie presiahnuť objem záväzkov vypočítaný metódami podľa § 171 až 177 zákona o poisťovníctve, bez ohľadu na to, či ide o poisťovňu, pobočku poisťovne z iného členského štátu, pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu, pobočku zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočku zahraničnej zaisťovne, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim podľa § 167 zákona o poisťovníctve, ak sú technické rezervy účtované v nákladoch podľa zákona o účtovníctve, okrem technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období.

Ustanovenie § 20 ods. 8 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2016 sa podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 3 ZDP použije na tvorbu technických rezerv v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. 1. 2016.

Zostatok technickej rezervy na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov vykázaný pred 1. januárom 2016 sa podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 9 ZDP zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2016, pričom ak do tohto obdobia:

•    sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu rozhodnému dňu [§ 16 ods. 4 písm. c) zákona o účtovníctve],

•    sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

•    je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu,

•    dochádza k zmene právnej formy, pri ktorej vzniká povinnosť podať daňové priznanie podľa § 41 ods. 7, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra, alebo

•    dochádza k zmene sídla alebo miesta vedenia mimo územia SR, najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zmene sídla alebo miesta vedenia mimo územia SR.

Technická rezerva na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov [§ 52zg ods. 9]

Podľa zákona o poisťovníctve sa uvedená rezerva od 1. 1. 2016 nepovažuje za technickú rezervu. Zostatok tejto rezervy vykázaný pred 1. 1. 2016 sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré sa začína najskôr 1. 1. 2016. Ak by počas tohto obdobia došlo u daňovníka k zrušeniu bez likvidácie, k zrušeniu s likvidáciou, k vyhláseniu konkurzu, k zmene právnej formy, pri ktorej vzniká povinnosť podať daňové priznanie podľa § 41 ods. 7 ZDP alebo k zmene sídla alebo miesta vedenia mimo územia SR, daňovník zahrnie zostatok rezervy do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, ktoré predchádza obdobiu zmeny.

Nedaňové výdavky [§ 21 ods. 2 písm. a)]

Do § 21 ods. 2 písm. a) ZDP sa medzi výdavky sankčného charakteru dopĺňajú od 1. 1. 2016 osobitné príspevky platené podľa § 40a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 373/2014 Z. z. Tieto príspevky majú tiež povahu sankcie, preto sa nepovažujú za daňové výdavky.

Uvedené ustanovenie v znení účinnom od 1. 1. 2016 sa podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 10 ZDP prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015.

5.  Odpisovanie majetku, zostatková cena
a technické zhodnotenie

5.1  Odpis majetku poskytnutého na prenájom
[§ 19 ods. 3 písm. a)]

Zákon o dani z príjmov v § 19 ods. 3 písm. a) osobitne upravuje uplatňovanie daňových odpisov z hmotného majetku poskytnutého na prenájom. Podľa tohto ustanovenia sa v prípade majetku poskytnutého na operatívny prenájom u prenajímateľa obmedzuje zahrňovanie odpisov do základu dane, a to najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov z prenájmu za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom daňové odpisy z každého hmotného majetku sa posudzujú samostatne voči príjmom dosiahnutým z prenájmu tohto majetku.

Neuplatnená časť ročného odpisu sa prenesie do rokov nasledujúcich po uplynutí stanovenej doby odpisovania, opäť sa však bude zahŕňať do daňových výdavkov len do výšky príjmov z prenájmu.

Od 1. 1. 2016 sa v tomto ustanovení spresňuje postup daňovníka pri douplatňovaní odpisu k prenajímanému majetku. Neuplatnená časť ročného odpisu sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania vo výške ročného odpisu vypočítaného ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 ZDP, teda rovnako pri rovnomernom ako aj zrýchlenom spôsobe odpisovania.

 

Doplnením tohto ustanovenia sa tiež upravuje výška odpisov prenajímaného majetku zahrňovaných do daňových výdavkov, ak sa majetok prenajíma len časť zdaňovacieho obdobia alebo sa prenajíma len časť majetku. V tomto prípade sa pri uplatňovaní daňových odpisov berie do úvahy:

•    rozsah, v akom sa majetok prenajíma [napr. ročný odpis je 1 200 €, pričom sa prenajíma iba 40 % majetku – pre uplatnenie daňových odpisov sa porovnáva 40 % ročného odpisu (480 €) s príjmami z prenájmu],

•    doba, počas ktorej sa majetok prenajíma [napr. ročný odpis je 1 200 €, pričom majetok prenajíma iba 4 mesiace – pre uplatnenie daňových odpisov sa porovnávajú 4/12 ročného odpisu (400 €) s príjmami z prenájmu].

Podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 10 ZDP sa ustanovenie § 19 ods. 3 písm. a) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2016 prvýkrát použije už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015.

     Príklad 38

Spoločnosť od 1. 1. 2016 prenajíma inej osobe osobný automobil za ročné nájomné 3 000 €. Nájomná zmluva je uzatvorená na obdobie dvoch rokov, t.j. do 31.12.2017. Osobný automobil spoločnosť nadobudla 5. 1. 2014 za obstarávaciu cenu 25 000 €, odpisovaný je v 1. odpisovej skupine rovnomerným spôsobom odpisovania.

Pri uplatňovaní odpisov počas doby prenájmu bude spoločnosť postupovať nasledovne:

Zdaňovacie obdobie	Ročný odpis v €	Nájomné v €	Daňový odpis v €
			uplatnený	neuplatnený
2014	[(25 000 : 4) : 12] x 12 = 6 250	–	6 250	–
2015	25 000 : 4 = 6 250	–	6 250
2016	25 000 : 4 = 6 250	3 000	3 000	3 250
2017	25 000 : 4 = 6 250	3 000	3 000	3 250
2018	–	–	6 250	–
2019	–		250	–

 

V roku 2016, v ktorom spoločnosť začala prenajímať osobný automobil za ročné nájomné 3 000 €, môže uplatniť ročný odpis (6 250 €) ako daňový výdavok len vo výške ročného nájomného (3 000 €), neuplatnený odpis je vo výške 3 250 €. V roku 2017, v ktorom spoločnosť pokračuje v prenájme osobného automobilu za ročné nájomné 3 000 €, môže opäť uplatniť ročný odpis (6 250 €) ako daňový výdavok len vo výške ročného nájomného (3 000 €), teda aj v tomto roku rozdiel vo výške 3 250 € sa do daňových výdavkov neuplatní.

Rok 2018 je prvým rokom po skončení stanovenej doby odpisovania, v tomto roku teda môže spoločnosť zahrnúť do daňových výdavkov neuplatnenú časť odpisov v roku 2016 a 2017 (3 250 € + 3 250 €), avšak len do výšky ročného odpisu vypočítaného ako pomer vstupnej ceny a doby odpisovania stanovenej pre 1. odpisovú skupinu, t.j. 6 250 € (25 000:4). V roku 2019 zahrnie spoločnosť do daňových výdavkov zvyšnú časť neuplatnených odpisov v rokoch 2016 a 2017, t.j. odpis vo výške 250 € (6 500 – 6 250).

     Príklad 39

Spoločnosť vlastní obrábací stroj v obstarávacej cene 78 000 eur. Na prvé tri mesiace roka v roku 2016 poskytla stroj na krátkodobý prenájom za 1 000 eur mesačne, zvyšok roka ho používa na vlastné podnikanie. V akej výške si uplatní spoločnosť odpis tohto obrábacieho stroja do daňových výdavkov v roku 2016?

Podľa znenia § 19 ods. 3 písm. a) ZDP sa odpisy hmotného majetku poskytnutého na prenájom zahrňujú do daňových výdavkov najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie, pričom neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania, avšak len do výšky príjmov z prenájmu.

Ak bol obrábací stroj prenajatý len časť zdaňovacieho obdobia, potom na účely vyčíslenia sumy odpisov do daňových výdavkov sa porovnáva výška príjmov z prenájmu k pomernej časti ročného odpisu pripadajúcej na počet mesiacov prenájmu.

V uvedenom prípade, ak by obrábací stroj nebol prenajatý, ročný odpis by bol v sume 19 500 eur, mesačný odpis v sume 1 625 eur. Z porovnania odpisu obrábacieho stroja za obdobie prenájmu s príjmom z prenájmu vyplýva, že príjem z prenájmu za tri mesiace vo výške 3 000 eur (1 000 x 3 mesiace) je nižší ako odpisy vypočítané za tri mesiace v sume 4 875 eur (1 625 x 3 mesiace). Rozdiel vo výške 1 875 eur je suma, ktorú spoločnosť neuplatní v základe dane, pričom úprava sa vykoná v tabuľke B daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby. Táto neuplatnená suma odpisu sa zahrnie do základu dane po skončení doby odpisovania.

     Príklad 40

Spoločnosť prenajala osobný automobil v obstarávacej cene 60 000 eur na obdobie prvých piatich mesiacov roka 2016 za mesačné nájomné 1 000 eur, zvyšok roka, t.j. od júna do konca roka ho používa na vlastné podnikanie. Spoločnosť očakáva v roku 2016 daňovú stratu. V akej výške si uplatní spoločnosť odpis tohto automobilu do daňových výdavkov v roku 2016?

Keďže ide o osobný automobil so vstupnou cenou vyššou ako je limit 48 000 €, bude spoločnosť pri uplatnení odpisov do daňových výdavkov postupovať podľa § 17 ods. 34 a podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP.

Podľa znenia § 17 ods. 34 ZDP základ dane daňovníka sa zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25 ZDP) 48 000 eur a viac podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur spôsobom podľa § 27 ZDP, ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur. Táto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa pri osobných automobiloch, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci.

Ak daňovník prenajíma osobné motorové vozidlo bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci len časť zdaňovacieho obdobia (napr. 6 mesiacov), nie je možné postupovať podľa poslednej vety ustanovenia § 17 ods. 34 ZDP, čiže nie je možné aplikovať výnimku pre úpravu základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP počas celého zdaňovacieho obdobia, t. j. aj v období, kedy už spoločnosť nemala postavenie prenajímateľa.

Spoločnosť teda počas doby prenájmu (5 mesiacov) bude aplikovať ustanovenie § 19 ods. 3 písm. a) ZDP, to znamená, že za toto päťmesačné obdobie v roku 2016 uplatní do daňových výdavkov pomernú časť odpisu (60 000: 4/12 x 5 mesiacov = 6 250 eur) len do výšky príjmu z prenájmu (5 mesiacov x 1 000 = 5 000 eur). Neuplatnenú časť odpisu vo výške 1 250 eur (6 250 – 5 000) zahrnie do daňových výdavkov po skončení doby odpisovania. Na zvyšok zdaňovacieho obdobia (7 mesiacov), kedy daňovník už nie je v postavení prenajímateľa, bude aplikovať ustanovenie § 17 ods. 34 ZDP.

Keďže odpis na zvyšok zdaňovacie obdobia je vo výške 7 500 eur(60 000: 4/12 x 7 mesiacov = 8 750 eur), pričom základ dane za toto obdobie je nulový (spoločnosť vykázala stratu), spoločnosť zvýši základ dane o rozdiel medzi touto pomernou časťou skutočne uplatnených odpisov v roku 2016 (8 750) a pomernou časťou ročného odpisu vypočítaného z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur, ktorá je vo výške 7 000 eur (48 000 : 4 /12 x 7 mesiacov). O rozdiel v sume 1 750 eur (8 750 – 7 000) sa v roku 2016 zvýši základ dane spoločnosti v súlade s § 17 ods. 34 ZDP.

     Príklad 41

Spoločnosť vlastní administratívnu budovu, ktorú z časti prenajíma a z časti využíva ako vlastné kancelárske priestory. Budovu odpisuje v 6. odpisovej skupine zo vstupnej ceny 500 000 eur. Budova má celkovú plochu 1 000 m², na prenájom poskytuje 650 m² za ročné nájomné 7 500 eur. Ako bude spoločnosť postupovať pri zahrňovaní odpisov z administratívnej budovy do daňových výdavkov, ak časť budovy prenajíma?

Spoločnosť v tomto prípade zahrnie odpisy do daňových výdavkov v pomernej výške tak, aby zodpovedali ustanoveniu § 19 ods. 3 písm. a) ZDP. To znamená, že odpisy pripadajúce na tú časť budovy (v m2), ktorú prenajíma, zahrnie do daňových výdavkov len do výšky príjmov z prenájmu. Odpisy pripadajúce na časť budovy v m², ktorú spoločnosť využíva ako vlastné kancelárske priestory, uplatní do daňových výdavkov v plnej výške.

Ak je teda budova odpisovaná v 6. odpisovej skupine zo vstupnej ceny 500 000 eur, ročný odpis je vo výške 12 500 eur (500 000 : 40 rokov). V prípade, že budova má celkovú plochu 1 000 m² a z toho sú prenajaté priestory, ktoré majú plochu 650 m²,t.j. 65 % z celkovej plochy budovy, odpisy pripadajúce na prenajatú plochu sú vo výške 8 125 eur (65 % z 12 500).

Odpisy pripadajúce na prenajatú plochu (8 125 eur) sa zahrnú do daňových výdavkov len do výšky príjmu z prenájmu (7 500 eur), t.j. odpisy vo výške 625 eur sa v príslušnom zdaňovacom do daňových výdavkov neuplatnia. Spoločnosť zahrnie neuplatnené odpisy z titulu nižšieho príjmu z prenájmu vo výške 625 eur za každý rok prenájmu do daňových výdavkov po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku, avšak len do výšky ročného odpisu vypočítaného vo výške 12 500 eur (500 000 : 40), resp. len do výšky prípadného prenájmu. Zostávajúca časť odpisov pripadajúca na plochu budovy, ktorú ako kancelárske priestory využíva sám prenajímateľ, vo výške 4 375 eur, zahrnie spoločnosť do daňových výdavkov v plnej výške.

     Príklad 42

Spoločnosť má vo svojom majetku nehnuteľnosť, ktorú len sčasti využíva, a to tak, že ju prenajíma. Ako bude spoločnosť postupovať pri odpisovaní tejto budovy?

Ustanovenie § 19 ods. 3 písm. a) ZDP umožňuje pri hmotnom majetku poskytnutom na prenájom zahrnúť do daňových výdavkov odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. V súlade s týmto ustanovením aj v prípade, že spoločnosť prenajíma len časť nehnuteľnosti, pričom ostatnú časť nehnuteľnosti nevyužíva, je možné ročný odpis zahrnúť do daňových výdavkov iba do výšky príjmu z prenájmu tejto nehnuteľnosti, zaúčtovaného vo výnosoch príslušného zdaňovacieho obdobia v súlade s účtovnými predpismi.

Zostatková cena technického zhodnotenia vykonaného nájomcom
[§ 19 ods. 3 písm. b)]

Zostatková cena hmotného a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom je daňovým výdavkom v plnej výške [§ 19 ods. 3 písm. b) bod 1 ZDP]. Výnimkou je zostatková cena pri predaji

•    osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov (KP) 29.10.2,

•    motorových vozidiel na jazdu na snehu a podobných vozidiel s motorom zatriedených do kódu KP 29.10.52,

•    rekreačných a športových člnov zatriedených do kódu KP 30.12,

•    lodí a plavidiel zatriedených do kódu KP 30.11,

•    lietadiel a kozmických lodí a podobných zariadení zatriedených do kódu KP 30.3,

•    motocyklov a ich modifikácií zatriedených do kódu KP 30.91, bicyklov a iných kolesových vozidiel bez motora zatriedených do kódu KP 30.92.1 a

•    budov a stavieb zaradených do odpisovej skupiny 6,

ktorá sa zahrňuje do daňových výdavkov len do výšky príjmov (výnosov) z predaja zahrnutých do základu dane.

Úpravou tohto ustanovenia sa s účinnos­ťou od 1. 1. 2016 ruší povinnosť krátenia zostatkovej ceny technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na prenajatej nehnuteľnosti zaradenej do odpisovej skupiny 6 (doba odpisovania 40 rokov) do výšky príjmov z predaja tohto technického zhodnotenia. V takomto prípade si bude môcť nájomca pri predaji technického zhodnotenia uplatniť do daňových výdavkov celú zostatkovú cenu.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 10 ZDP sa ustanovenie § 19 ods. 3 písm. b) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2016 prvýkrát použije už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015.

 

     Príklad 43

Spoločnosť prenajala nebytové priestory, ktoré boli zrekonštruované tak, aby v nich mohli byť poskytované ubytovacie služby. Stavebné úpravy boli dokončené v januári 2014 a výdavky na stavebné úpravy boli vo výške 20 000 €. S písomným súhlasom prenajímateľa toto technické zhodnotenie odpisuje nájomca. V septembri 2016 došlo k zrušeniu nájomnej zmluvy. Prenajímateľ a nájomca sa dohodli na odkúpení technického zhodnotenia. Ako bude postupovať nájomca, keď prenajímateľ pri skončení nájmu uhradí technické zhodnotenie vo výške 15 000 €?

Nájomca zaradil technické zhodnotenie do 4. odpisovej skupiny a odpisoval rovnomerným spôsobom zo vstupnej ceny 20 000 €. Od 1. 1. 2015 je technické zhodnotenie odpisované podľa účelu využitia v 6. odpisovej skupine.

Odpisovanie je nasledovné:

Rok	Výpočet odpisov v €	Zostatková cena v €
2014	(20 000 : 20) : 12 x 12 = 1 000 €	19 000
2015	20 000 : 40 = 500 €	18 500
2016	odpis neuplatňuje	18 500

 

Nájomca si v priebehu nájmu uplatnil daňové odpisy z technického zhodnotenia ako daňové výdavky. Pri ukončení nájmu a predaji technického zhodnotenia prenajímateľovi si nájomca uplatní ako daňový výdavok daňovú zostatkovú cenu technického zhodnotenia v plnej výške 18 500 € v súlade s § 19 ods. 3 písm.b) bod 1 ZDP, a to aj napriek tomu, že technické zhodnotenie je od 1. 1. 2015 odpisované v 6. odpisovej skupine. To znamená, že pri zahrnutí zostatkovej ceny technického zhodnotenia (18 500 eur) do daňových výdavkov nájomca neuplatní limit do výšky príjmu z predaja (15 000 eur).

     Príklad 44

Spoločnosť v roku 2016 prenajala na výkon svojej činnosti lietadlo zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30. 3. Po dohode s prenajímateľom vykonala v roku 2016 na lietadle technické zhodnotenie, ktorým prispôsobila vybavenie lietadla na účely svojich potrieb. Na základe písomného súhlasu prenajímateľa v nájomnej zmluve technické zhodnotenie odpisuje nájomca. V roku 2017 došlo k zrušeniu nájomnej zmluvy. Prenajímateľ a nájomca sa dohodli na odkúpení technického zhodnotenia. Zostatková cena technického zhodnotenia pri vrátení predmetu prenájmu bola vo výške 82 000 €. Ako bude postupovať nájomca (spoločnosť), keď prenajímateľ pri skončení nájmu uhradí technické zhodnotenie vo výške 60 000 €?

Keďže predmetom prenájmu je hmotný majetok taxatívne vymedzený v § 19 ods. 3 písm. b) bod 1 ZDP, pri jeho vyradení predajom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmu z predaja. Výnimkou pri taxatívne vymedzenom majetku je len zostatková cena technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na budove a stavbe zaradenej v odpisovej skupine 6, kedy je zostatková cena daňovým výdavkom v plnej výške.

Pri ukončení nájmu uplatní teda nájomca zostatkovú cenu technického zhodnotenia vykonaného na prenajatom lietadle vo výške 82 000 € do daňových výdavkov len do výšky príjmu z predaja, t.j. do výšky 60 000 €. Rozdiel v sume 22 000 € bude pri zistení základu dane položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.

Pomerná časť odpisu pri predaji majetku s limitovanou zostatkovou cenou
[§ 22 ods. 12, § 25 ods. 3, § 27 ods. 3, § 28 ods. 5]

Daňové odpisy sú ročnou kategóriou, vypočítané ročnou odpisovou sadzbou alebo koeficientom. Ročný odpis sa rozumie odpis za zdaňovacie obdobie. Podľa § 22 ods. 11 ZDP základnou podmienkou pre uplatnenie ročného odpisu je, že hmotný majetok je účtovaný v súlade s účtovníctvom alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 ZDP k poslednému dňu príslušného zdaňovacieho obdobia.

Zákon o dani z príjmov teda neumožňuje uplatniť odpis v zdaňovacom období, v ktorom sa majetok vyraďuje. Ako daňový výdavok sa posudzuje daňová zostatková cena vyčíslená k 1. 1. príslušného zdaňovacieho obdobia.

 

Výnimkou podľa § 22 ods. 12 ZDP je zostatková cena pri vyradení majetku odpisovaného časovou metódou (§ 26 ods. 6 až 8 ZDP). V tomto prípade daňovník uplatní odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých majetok účtoval alebo evidoval.

Doplnením ustanovenia § 22 ods. 12 umožňuje zákon o dani z príjmov od 1. 1. 2016 pri predaji hmotného majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) bod 1 ZDP, uplatniť odpis aj v roku vyradenia, a to vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval alebo evidoval podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Zostatkovou cenou na účely zákona o dani z príjmov je v tomto prípade rozdiel medzi vstupnou cenou a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov vrátane pomernej časti odpisu podľa § 22 ods. 12 ZDP. Pomerná časť ročného odpisu sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor (§ 27 ods. 3 a § 28 ods. 5 ZDP).

Podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 10 ZDP sa ustanovenie § 22 ods. 12, § 25 ods. 3, 27 ods. 3 a 28 ods. 5 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2016 prvýkrát použije už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015.

 

     Príklad 45

Spoločnosť v septembri 2016 predala osobný automobil, ktorý kúpila v januári 2015 za 36 000 €. Príjem z predaja je vo výške 18 000 €. Automobil daňovo odpisovala rovnomernou metódou odpisovania v 1. odpisovej skupine. Daňová zostatková cena a účtovná zostatková cena je pri predaji automobilu rovnaká, a to vo výške 21 000 €.

Výpočet zostatkovej ceny
Rok	Výpočet ročného odpisu v €	Zostatková cena v €
2015	[(36 000 : 4) : 12] x 12 = 9 000	27 000 (36 000 – 9 000)
2016	[(36 000 : 4) : 12] x 8 = 6 000	21 000 (36 000 – 9 000 – 6 000)

 

Účtovanie v roku 2016	MD	D	Suma v €
1.  Faktúra za predaj	315	641	18 000 €
2.  Zúčtovanie zostatkovej ceny	541	082	21 000 €
3.  Vyradenie majetku	082	022	36 000 €

 

V súlade s § 22 ods. 12 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2016 spoločnosť v roku vyradenia automobilu zatriedeného do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2, t.j. v roku 2016 uplatní do daňových výdavkov daňový odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých automobil účtovala. Daňová zostatková cena automobilu pri jeho vyradení je teda vo výške podľa stavu k 31. 8. 2016. Keďže ide o predaj osobného automobilu, u ktorého je limitovaná zostatková cena, táto sa zahrnie do daňových výdavkov pri jeho predaji len do výšky príjmov z predaja, a to v súlade s § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 ZDP. Rozdiel v sume 3 000 € (21 000 – 18 000) bude pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.

     Príklad 46

Spoločnosť vlastní od januára 2013 nehnuteľnosť v obstarávacej cene 150 000 €, ktorú využívala ako kancelárske priestory. Z dôvodu zmeny sídla firmy v máji 2016 budovu predala za 124 000 €. Budova bola do roku 2014 odpisovaná rovnomerne v 4. odpisovej skupine, od 1. 1. 2015 v 6. odpisovej skupine. Odpisový plán budovy spoločnosť nezmenila. Zostatková cena budovy pri jej vyradení predajom je vo výške 130 000 €, účtovná zostatková cena je vo výške 125 000 €.

Výpočet zostatkovej ceny
Rok	Výpočet ročného odpisu v €	Zostatková cena v €
2013	150 000 : 20 = 7 500	142 500 (150 000 – 7 500)
2014	150 000 : 20 = 7 500	135 000 (150 000 – 7 500 – 7 500)
2015	150 000 : 40 = 3 750	131 250 (150 000 – 7 500 – 7 500 – 3 750)
2016	[(150 000 : 40) : 12] x 4 = 1 250	130 000 (150 000 – 7 500 – 7 500 – 3 750 - 1 250)

 

Účtovanie v roku 2016	MD	D	Suma v €
1.  Faktúra za predaj	315	641	124 000 €
2.  Zúčtovanie zostatkovej ceny	541	082	125 000 €
3.  Vyradenie majetku	082	022	150 000 €

 

V súlade s § 22 ods. 12 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2016 spoločnosť v roku vyradenia nehnuteľnosti odpisovanej v 6. odpisovej skupine, t.j. v roku 2016 uplatní do daňových výdavkov daňový odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých nehnuteľnosť účtovala. Daňová zostatková cena nehnuteľnosti pri jej vyradení je teda vo výške podľa stavu k 30. 4. 2016. Keďže ide o predaj nehnuteľnosti, u ktorej je zostatková cena pre uplatnenie do daňových výdavkov limitovaná, táto sa zahrnie do daňových výdavkov pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja, a to v súlade s § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 ZDP. Rozdiel v sume 6 000 € (130 000 – 124 000) bude pri zistení základu dane pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou vo výške 5 000 € sa pri zistení základu dane od výsledku hospodárenia odpočíta.

Technické zhodnotenie prenajatej budovy odpisovanej v 6. odpisovej skupine
[§ 24 ods. 2]

Technické zhodnotenie prenajatej budovy alebo stavby uhradené nájomcom môže podľa § 24 ods. 2 ZDP odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýšil vstupnú cenu budovy alebo stavby o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre budovy a stavby, pričom nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradená prenajatá budova alebo stavba.

Podľa znenia tohto ustanovenia od 1. 1. 2016 sa pri vykonaní technického zhodnotenia budovy používanej na niekoľko účelov technické zhodnotenie zaradí u nájomcu do odpisovej skupiny na základe účelu, na ktorý nájomca využíva prenajatý majetok. Napr. ak budova je využívaná prenajímateľom zo 40 % na výrobné účely a zo 60 % na administratívne účely, budovu ako celok zaradí prenajímateľ do 6. odpisovej skupiny ako administratívnu budovu. Nájomca má prenajatú časť využívanú na výrobné účely a preto technické zhodnotenie, ktoré vykoná na tejto časti nehnuteľnosti zaradí do 5. odpisovej skupiny.

V prípade, ak by nájomca chcel zmeniť účel využitia prenajatej nehnuteľnosti z výrobného účelu na administratívny alebo naopak, môže tak urobiť len na základe povolenia v súlade s povinnosťami určenými v § 76 až § 85 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), napr.

•    Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno v zmysle § 76 ods. 1 stavebného zákona užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

•    Kolaudačné rozhodnutie sa v zmysle § 76 ods. 3 stavebného zákona vyžaduje aj pre jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré postačilo ohlásiť podľa § 55 ods. 2 písm. a) stavebného zákona.

•    V zmysle § 85 ods. 1 stavebného zákona platí, že stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činnosti, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až § 84 stavebného zákona.

•    Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje v zmysle § 85 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona.

•    Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmenách podľa § 85 ods. 1 a 2 stavebného zákona, stavebný úrad nepovolí, ak sú v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie (§ 85 ods. 3 stavebného zákona).

V zmysle § 82 ods. 1 stavebného zákona sa kolaudačným rozhodnutím povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. Podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 10 ZDP sa ustanovenie § 24 ods. 2 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2016 prvýkrát použije už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015.

 

     Príklad 47

Spoločnosť vlastní budovu využívanú na viacero účelov zaradenú do 6. odpisovej skupiny. Časť tejto budovy prenajíma, pričom nájomca na tejto časti nehnuteľnosti vykonal technické zhodnotenie (stavebné úpravy), ktoré so súhlasom prenajímateľa aj odpisuje. Ak nájomca využíva prenajaté priestory na obchodné účely, teda na účely odpisovej skupiny 5, v akej odpisovej skupine bude odpisovať technické zhodnotenie, keď prenajímateľ celú budovu t.j. vrátane prenajatých priestorov odpisuje v 6. odpisovej skupine?

Ak ide o prenajatú časť nehnuteľnosti v rámci budovy používanej na viacero účelov užívania, nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny na základe účelu, na ktorý on využíva prenajaté priestory. Ak teda nájomca využíva prenajaté priestory na obchodné účely, vykonané technické zhodnotenie spočívajúce v stavebných úpravách odpisuje v 5. odpisovej skupine.

     Príklad 48

Spoločnosť vlastní budovu, ktorú prenajíma viacerým nájomcom. Nájomcovia využívajú prenajaté priestory na rôzne účely – kancelárie, obchody, lekáreň, čistiareň. Prenajaté priestory nájomcovia technicky zhodnotili a so súhlasom prenajímateľa aj odpisujú. V akej odpisovej skupine budú nájomcovia odpisovať technické zhodnotenie vykonané na prenajatej časti budovy?

Podľa § 24 ods. 2 ZDP technické zhodnotenie vykonané a uhradené nájomcom na prenajatej budove využívanej na niekoľko účelov zaradí nájomca do odpisovej skupiny na základe účelu, na ktorý nájomca využíva prenajatý majetok.

Ak nájomcovia využívajú prenajaté pries­tory na obchodné účely a čistiareň, vykonané technické zhodnotenie odpisujú v 5. odpisovej skupine. Nájomcovia, ktorí využívajú prenajatú časť budovy ako kancelárie a lekáreň, odpisujú technické zhodnotenie v 6. odpisovej skupine.

Technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku [§ 24 ods. 2]

Výdavky vynaložené daňovníkom na hmotnom majetku už plne odpísanom, ktoré majú podľa § 29 ZDP povahu technického zhodnotenia a sú vyššie ako 1 700 € v úhrne za zdaňovacie obdobie, považujú sa podľa § 22 ods. 6 písm. e) ZDP za iný majetok odpisovaný samostatne. Takéto technické zhodnotenie sa podľa doplneného ustanovenia § 24 ods. 2 ZDP odpisuje v rovnakej odpisovej skupine, do akej bol zaradený už odpísaný hmotný majetok, pričom si daňovník môže zvoliť rovnomerný alebo zrýchlený spôsob odpisovania, a to bez ohľadu na spôsob, ktorým bol odpisovaný technicky zhodnotený majetok.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 10 ZDP sa ustanovenie § 24 ods. 2 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2016 prvýkrát použije už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015.

     Príklad 49

Daňovník eviduje vo svojom majetku počítač, ktorý úplne odpísal v roku 2015. V roku 2016 vykonal na počítači technické zhodnotenie – upgrade pamäti počítača v hodnote 1 760 €. Pôvodná obstarávacia cena počítača bola 1 800 €. Ako má daňovník správne odpisovať technické zhodnotenie v roku 2016?

Technické zhodnotenie úplne odpísaného počítača nezvyšuje jeho vstupnú cenu. Technické zhodnotenie počítača bude daňovník odpisovať samostatne ako iný majetok, a to v 1. odpisovej skupine (tak ako samotný počítač) po dobu štyroch rokov rovnomerným spôsobom odpisovania. To znamená, že od roku 2016 daňovník uplatní do daňových výdavkov rovnomerný odpis zo sumy 1 760 €.

6.  Vstupná cena majetku

6.1  Zmeny súvisiace so zrušením reprodukčnej obstarávacej ceny

Zákonom č. 130/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa v nadväznosti na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ s účinnosťou od 1. 1. 2016 ruší oceňovanie reprodukčnou obstarávacou cenou. Reprodukčná obstarávacia cena sa nahrádza reálnou hodnotou definovanou v § 27 zákona o účtovníctve.

Na účely zákona o účtovníctve sa podľa ustanovenia § 27 ods. 2 v znení účinnom od 1. 1. 2016 reálnou hodnotou jednotlivej zložky majetku alebo záväzkov alebo súboru rovnorodých zložiek majetku alebo súboru rovnorodých zložiek záväzkov rozumie

a)  trhová cena,

b)  hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na aktívnom trhu, ak nie je cena podľa písmena a) známa,

c)  hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na inom ako aktívnom trhu, ak nie sú na aktívnom trhu informácie, ktoré by bolo možné použiť v oceňovacom modeli podľa písmena b) alebo

d)  posudok znalca, ak pre oceňovanú položku majetku nie je možné zistiť jeho reálnu hodnotu podľa písmen a) až c), alebo pre oceňovanú položku majetku nie je dostupný oceňovací model odhadujúci s postačujúcou spoľahlivosťou cenu majetku, za ktorú by sa v danom čase predal, alebo jeho použitie by vyžadovalo od účtovnej jednotky vynaloženie neprimeraného úsilia alebo nákladov v pomere s prínosom jeho použitia pre kvalitu zobrazenia finančnej pozície účtovnej jednotky v účtovnej závierke.

Trhová cena je

−   záverečná cena vyhlásená na burze v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 zákona o účtovníctve za predpokladu, ak trh s príslušným majetkom, ktorý burza organizuje, je aktívnym trhom, alebo

−   najpočetnejšia cena ponuky, alebo ak táto nie je reprezentatívna, medián cien ponúk na inom aktívnom trhu v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 zákona o účtovníctve, ak nie je možné použiť ocenenie podľa § 27 ods. 3 písm.a) zákona o účtovníctve; ak náklady na dopravu kúpeného majetku z miesta jeho uloženia na účely obchodovania na aktívnom trhu na miesto jeho použitia u kupujúceho nie sú zanedbateľné, prirátajú sa k trhovej cene.

Ak jednotlivý trh nezverejňuje záverečné ceny alebo iné ceny na ňom realizované, použijú sa kotácie cien na ňom alebo iné formy cenových ponúk, ak nemajú formu kotácií, ak tento trh spĺňa podmienky aktívneho trhu podľa § 27 ods. 5 písm. a) a b) zákona o účtovníctve.

Aktívny trh je podľa § 27 ods. 5 zákona o účtovníctve trh, na ktorom

•    sa obchoduje s majetkom podľa druhu majetku s podobnými vlastnosťami za obdobných podmienok,

•    sú obvykle osoby ochotné kúpiť alebo predať,

•    informácia o cenách je dostupná verejnosti.

Ak sa s majetkom neobchoduje na tuzemskej burze, ale obchoduje sa s ním na zahraničných regulovaných verejných trhoch, rozumie sa trhovou cenou záverečná cena vyhlásená na rozhodujúcom regulovanom trhu. Ak sa na rozhodujúcom regulovanom trhu s majetkom, ktorý je predmetom ocenenia, v deň ocenenia neobchodovalo, rozumie sa trhovou cenou najvyššia cena zo záverečných cien vyhlásená na zahraničných regulovaných verejných trhoch, na ktorých je účtovnej jednotke dostupná účasť na obchodovaní.

Oceňovacie modely vychádzajú z

•    trhového prístupu, ktorý používa informácie vytvárané operáciami na trhu,

•    výdavkového prístupu, ktorý vychádza z peňažnej sumy, ktorú by bolo potrebné vydať na obstaranie majetku, ktorý by mal pre účtovnú jednotku porovnateľný prínos ako oceňovaný majetok, pričom tento prístup sa používa najmä na ocenenie nefinančného majetku; zohľadňujú sa pri tom informácie z operácií alebo cenové ponuky z trhu z hľadiska jeho druhu a miesta, na ktorom by sa majetok pravdepodobne obstaral, vrátane maloobchodného trhu,

•    príjmového prístupu, napríklad model súčasnej hodnoty, ktorý je založený na súčasnej hodnote budúcich peňažných príjmov z majetku a budúcich peňažných výdavkov na majetok, pričom diskontná sadzba sa určí ako vnútorná miera návratnosti požadovaná investormi pre daný druh majetku ku dňu jeho ocenenia, ktorý nesie danú mieru rizika.

Ocenenie reálnou hodnotou sa ku dňu ocenenia nevykoná, ak nie je možné spoľahlivo určiť reálnu hodnotu.

Ocenenie neodpisovaného majetku nadobudnutého darom
[§ 17a ods. 3, § 17b ods. 1 písm. c), § 17c ods. 1 písm. b)]

V súvislosti so zrušením reprodukčnej obstarávacej ceny bolo potrebné vykonať zmeny aj v ocenení majetku v ustanoveniach zákona o dani z príjmov, ktoré upravujú podnikové kombinácie. Daňovník predávajúci podnik (§ 17a ods. 3 ZDP), vkladateľ nepeňažného vkladu [§ 17b ods. 1 písm. c) ZDP] a daňovník, ktorý sa zrušuje bez likvidácie [§ 17c ods. 1 písm. b) ZDP], bude základ dane v prípade neodpisovaného majetku nadobudnutého darom upravovať o rozdiel medzi jeho reálnou hodnotou a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) ZDP.

Uvedené ustanovenia v znení účinnom od 1. 1. 2016 sa podľa § 52zg ods. 2 ZDP použijú pri úprave výsledku hospodárenia pri majetku, ktorý je ocenený reálnou hodnotou po 31. 12. 2015. Pri majetku, ktorý je ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou sa použije pri úprave výsledku hospodárenia ustanovenie § 17a ods. 3, § 17b ods. 1 písm. c) a § 17c ods. 1 písm. b) ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2015.

 

Vstupná cena hmotného majetku, nehmotného majetku
nadobudnutého dedením a darovaním
[§ 25 ods. 1 písm. c)]

Z dôvodu zrušenia reprodukčnej obstarávacej ceny sa od 1. 1. 2016 za vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého:

•    dedením považuje všeobecná cena podľa § 175o Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov,

•    darovaním považuje cena stanovená znalcom podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch v znení neskorších predpisov.

Uvedené ustanovenie v znení účinnom od 1. 1. 2016 sa podľa § 52zg ods. 8 ZDP použije na hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný po 31. 12. 2015.

6.2. Vstupná cena finančného majetku [§ 25a]

S cieľom dosiahnutia právnej istoty daňovníkov v súvislosti s oceňovaním finančného majetku (cenných papierov a podielov) sa do zákona o dani z príjmov od 1. 1. 2016 dopĺňa nový § 25a, ktorý podrobne upravuje vstupnú cenu finančného majetku.

Vstupnou cenou finančného majetku podľa § 25a ZDP je

•    obstarávacia cena (definícia je uvedená v § 25 ods. 6 zákona o účtovníctve), ak bol finančný majetok nadobudnutý kúpou okrem reálnej hodnoty podľa § 25a písm. d) ZDP, pričom obstarávacou cenou podľa § 25 ods. 6 zákona o účtovníctve je cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny,

•    cena zistená podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov, ak bol finančný majetok nadobudnutý bezodplatne,

•    hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka, pričom v zmysle § 59 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) v znení neskorších predpisov sa hodnota nepeňažného vkladu musí určiť znaleckým posudkom, ak ide o

−   finančný majetok, ktorý nadobudol vkladateľ nepeňažného vkladu splateného vo forme individuálne vloženého majetku alebo vo forme podniku alebo jeho časti pri postupe podľa § 17b ZDP,

−   individuálne vložený finančný majetok, ktorý nadobudol prijímateľ nepeňažného vkladu podľa § 17b ZDP,

•    reálna hodnota, pričom reálnou hodnotou sa rozumie ocenenie v zmysle § 25 ods. 1 písm. e) a f) a ods. 8 zákona o účtovníctve, ak ide o finančný majetok:

−   nadobudnutý kúpou podniku alebo jeho časti,

−   nadobudnutý vkladom podniku alebo jeho časti u vkladateľa nepeňažného vkladu a prijímateľa nepeňažného vkladu podľa § 17b ZDP,

−   nadobudnutý právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c ZDP,

−   ktorého prvotné ocenenie v reálnej hodnote ustanovuje § 25 ods. 1 písm. e) a f) a ods. 8 zákona o účtovníctve,

•    pôvodná cena, ak ide o finančný majetok, ktorý nadobudol prijímateľ nepeňažného vkladu pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17d ZDP a právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17e ZDP; finančný majetok, ktorý nadobúda vkladateľ nepeňažného vkladu, je ocenený pôvodnou cenou, ktorou sa rozumie celková hodnota nepeňažného vkladu vyjadrená v pôvodných cenách, ktorú preberá príjemca nepeňažného vkladu podľa § 17d ZDP,

•    hodnota splateného peňažného vkladu vrátane emisného ážia; za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zisku po zdanení na základe rozhodnutia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti alebo predstavenstva družstva.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 8 ZDP sa ustanovenie § 25a v znení účinnom od 1. 1. 2016 použije na finančný majetok obstaraný po 31. 12. 2015.

Cieľom zmien v oceňovaní finančného majetku je jednoznačne určiť vstupnú cenu finančného majetku, pretože práve vstupná cena, v akej je ocenený finančný majetok ocenený, predstavuje následne daňový výdavok uplatňovaný pri predaji tohto finančného majetku.

Doplnením § 25 ZDP sa spresňuje, že pri predaji finančného majetku sa za daňový výdavok bude považovať:

•    obstarávacia cena, ak bol finančný majetok nadobudnutý kúpou,

•    cena stanovená posudkom znalca v prípade bezodplatne nadobudnutého finančného majetku,

•    hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka v prípade individuálne vloženého majetku, ktorým je cenný papier u prijímateľa tohto cenného papiera; rovnako sa hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka ocení aj finančná investícia, ktorú nadobúda vkladateľ nepeňažného vkladu, ak bola splatená vo forme nepeňažného vkladu (majetkom, pohľadávkou a pod.) resp. vo forme podniku alebo jeho časti,

•    reálna hodnota, ak ide o finančný majetok nadobudnutý v rámci tzv. podnikových kombinácií pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17a až § 17c, t.j. ak ako súčasť podniku alebo jeho časti, ktorý sa predáva alebo vkladá ako nepeňažný vklad sú aj cenné papiere, tieto sa na daňové účely u daňovníka kupujúceho podnik alebo jeho časť alebo daňovníka, ktorý nadobudol podnik alebo jeho časť nepeňažným vkladom, ocenia reálnou hodnotou. Rovnako, ak v účtovníctve daňovníka zrušeného bez likvidácie sú cenné papiere, ktoré zlúčením, splynutím alebo rozdelením prechádzajú do účtovníctva právneho nástupcu, ocenia sa tieto cenné papiere reálnou hodnotou (nejde o cenné papiere na úrovni spoločníkov spoločnosti zrušenej bez likvidácie a spoločníkov právneho nástupcu). Reálnou hodnotou sa oceňuje aj finančný majetok, ktorého prvotné ocenenie v reálnej hodnote ustanovuje zákon o účtovníctve už priamo pri jeho obstaraní,

•    pôvodná cena u vkladateľa nepeňažného vkladu použitá napr. v prípade (daňového) ocenenia finančnej investície splatenej nepeňažným vkladom, u ktorého prijímateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 17d ZDP. Táto pôvodná cena predstavuje celkovú daňovú hodnotu majetku a záväzkov, ktoré preberá prijímateľ nepeňažného vkladu od vkladateľa nepeňažného vkladu a uplatňuje ju do daňových výdavkov. U prijímateľa nepeňažného vkladu a u právneho nástupcu pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných cenách podľa § 17d a 17e ZDP je vstupnou cenou cenných papierov nadobudnutých v rámci týchto podnikových kombinácii pôvodná cena, ktorá bola prevzatá od vkladateľa nepeňažného vkladu resp. od daňovníka zrušeného bez likvidácie,

•    hodnota splateného peňažného vkladu vrátane emisného ážia, ak ide o finančný majetok v podobe vkladu do základného imania splatený peňažnými prostriedkami; za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zisku po zdanení.

Predaj cenných papierov a obchodných podielov [§ 19 ods. 2 písm. f) a g)]

V nadväznosti na zmenu ocenenia nadobudnutých cenných papierov určených na obchodovanie reálnou hodnotou upravuje sa aj znenie § 19 ods. 2 písm. f) a g) ZDP, a to tak, že v prípade predaja akcií a ostatných cenných papierov alebo predaja obchodného podielu sa ako daňový výdavok uplatní vstupná cena podľa § 25a ZDP do výšky príjmov z predaja. To znamená, že strata z predaja nie je daňovo akceptovaná s výnimkou cenných papierov, u ktorých je splnená odchýlka od priemerného kurzu. V § 19 ods. 2 písm. f) bod 1 ZDP je trh cenných papierov nahradený regulovaným trhom.

V nadväznosti na zavedenie ustanovenia § 25a ZDP bolo s účinnosťou od 1. 1. 2016 vypustené ustanovenie § 19 ods. 4, ktoré do 31. 12. 2015 definovalo obstarávaciu cenu obchodného podielu na účely zákona o dani z príjmov.

 

7.  Vyplatenie (vrátenie) podielového listu [§ 43 ods. 10]

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa spresňuje výpočet základu dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmu plynúceho z vyplatenia (vrátenia) podielových listov. Podľa ustanovenia § 43 ods. 10 ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2014 sa pri vyplatení (vrátení) podielového listu zrážka dane vykoná z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je predajná cena podielového listu pri jeho vydaní.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa ustanovenie § 43 ods. 10 ZDP upravuje tak, aby sa pri vyplatení (vrátení) podielového listu zrážka dane vykonala z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je úhrn predajných cien podielových listov pri ich vydaní. Základ dane sa teda nepočíta pre každý podielový list osobitne, ale vychádza sa z úhrnu predajných cien všetkých podielových listov, ktoré sú k príslušnému dátumu vyplatené (vrátené).

Odstraňuje sa tým nejasnosť, akým spôsobom je potrebné postupovať pri vyčíslení základu dane, predovšetkým v prípade podielových listov s nízkou nominálnou hodnotou, kde výpočet základu dane pre každý podielový list osobitne by mal za následok, z titulu zaokrúhľovania, vykázanie nulového základu dane.

     Príklad 50

Spoločnosť pri vyplatení podielového listu v roku 2016 vykonáva zrážku dane z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je predajná cena podielového listu pri jeho vydaní v súlade s § 43 ods. 10 ZDP. Ak podielnik nadobudol podielové listy vo viacerých transakciách za rôzne ceny, má spoločnosť vykonať zrážkovú daň na úrovni každého podielového listu osobitne, alebo je možné zrážkovú daň vykonať z kladného rozdielu medzi úhrnom vyplatených nezdanených súm a úhrnom vkladov podielnika, ktorými je predajná cena týchto podielových listov pri ich vydaní?

Podľa § 43 ods. 10 ZDP zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od správcovských spoločností sa nepovažuje zahrnutie výnosu do aktuálnej ceny už vydaného podielového listu, ktorým je splnená povinnosť každoročného vyplácania výnosu z majetku podielového fondu. Pri vyplatení (vrátení) podielového listu sa vykoná zrážka dane z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je s účinnosťou od 1. 1. 2016 úhrn predajných cien podielových listov pri jeho vydaní.

V súlade s vyššie uvedeným pri vyplatení (vrátení) podielových listov v roku 2016 sa vykoná zrážka dane z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je úhrn predajných cien podielových listov pri ich vydaní, t.j. uvedený kladný rozdiel sa zistí z úhrnu vyplatených podielových listov.

8.  Zdaňovanie peňažných plnení
a nepeňažných plnení plynúcich od držiteľa

8.1  Dary poskytnuté držiteľom [§ 3 ods. 2 písm. a) a § 12 ods. 7 písm. b)]

Podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP v znení účinnom do 31.12.2015 predmetom dane u fyzickej osoby nie je príjem získaný darovaním okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 a lebo § 6 ZDP. U právnickej osoby nie je predmetom dane príjem získaný darovaním podľa § 12 ods. 7 písm. b) ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2015.

Obidve tieto ustanovenia sa od 1. 1. 2016 spresňujú tak, že dary poskytnuté držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti nie sú vylúčené z predmetu dane. Rovnaký postup sa uplatňoval aj do 31. 12. 2015, a to vzhľadom na skutočnosť širokého vymedzenia peňažných a nepeňažných plnení poskytovaných držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

     Príklad 51

Poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je právnickou osobou, poskytla farmaceutická spoločnosť nepeňažný dar. Podlieha tento dar zrážkovej dani podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP alebo ide o príjem, ktorý u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nie je predmetom dane?

Podľa § 12 ods. 7 písm. b) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2016 predmetom dane nie je príjem získaný darovaním okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa. Dary poskytnuté farmaceutickou spoločnosťou, ktorá je držiteľom podľa § 2 písm. y) ZDP, poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti podľa § 2 písm. z) ZDP, ktorý je právnickou osobou, či už sú poskytnuté v peňažnej alebo v nepeňažnej forme, sú plneniami, ktoré sú predmetom dane a zdaňujú sa zrážkovou daňou v súlade s podmienkami uvedenými v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP a postupom podľa § 43 ods. 10 až 13 ZDP pri peňažnom plnení alebo podľa § 43 ods. 17 ZDP pri nepeňažnom plnení.

     Príklad 52

Farmaceutická spoločnosť poskytla súkromnému lekárovi peňažný dar na nákup zdravotníckeho prístroja. Podlieha tento dar zrážkovej dani podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP alebo ide o príjem, ktorý u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nie je predmetom dane?

Podľa § 3 ods. 2 písm. b) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2016 predmetom dane nie je príjem získaný darovaním okrem darov, ktoré boli poskytnuté v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6 a darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa. Peňažný dar poskytnutý farmaceutickou spoločnosťou, ktorá je držiteľom podľa § 2 písm. y) ZDP, súkromnému lekárovi, ktorý je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 2 písm. z) ZDP, je teda predmetom dane a zdaňuje sa zrážkovou daňou v súlade s podmienkami uvedenými v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP a postupom podľa § 43 ods. 10 až 13 ZDP.

Oslobodenie nepeňažného plnenia od dane fyzickej osoby
– § 9 ods. 2 písm. y) ZDP

Do konca roka 2015 sa v súvislosti s nepeňažným plnením poskytnutým držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti oslobodzovalo od dane fyzickej osoby nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na sústavnom vzdelávaní podľa osobitného predpisu. Za účasť na sústavnom vzdelávaní sa však nepovažovala hodnota stravy, ubytovania a dopravy, ktoré boli poskytnuté v súvislosti s týmto vzdelávaním.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa oslobodzuje od dane fyzickej osoby nielen vyššie uvedené nepeňažné plnenie, ale aj strava uhradená držiteľom za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávací účel a na sústavnom vzdelávaní, avšak len do výšky stravy určenej pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách. Ak bude strava poskytnutá vo vyššej sume, presahujúca časť nie je oslobodená od dane, t. j. je zdaniteľným príjmom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

 

Ak by poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí súčasne vznikol v súlade s ustanoveniami zákona o cestovných náhradách nárok na stravu u zamestnávateľa, potom strava poskytovaná držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti nie je od dane z príjmov oslobodená. Ak držiteľ poskytne stravu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom alebo sústavnom vzdelávaní, nemôže si tento daňovník uplatniť výdavky na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP, ani výdavky na stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) ZDP.

Zmena lehoty splatnosti dane a oznamovacej povinnosti
[§ 43 ods. 17, § 43 ods. 19]

S účinnosťou od 1. 1. 2016 dochádza pri nepeňažných plneniach podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP k zmene lehoty na odvedenie dane a k zmene lehoty oznamovacej povinnosti ustanovenej v § 43 ods. 17 ZDP nasledovne:

•    daň z nepeňažných plnení uvedených v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP je príjemca nepeňažného plnenia (platiteľ dane) povinný podľa § 43 ods. 17 ZDP odviesť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijaté. Do 31. 12. 2015 splatnosť dane bola do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka,

•    platiteľ dane (príjemca nepeňažného plnenia) je povinný podľa § 43 ods. 17 písm. a) ZDP predložiť správcovi dane oznámenie o zrazenej a odvedenej dani do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie poskytnuté, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní na svojom webovom sídle; tlačivo obsahuje údaje o výške nepeňažného plnenia od jednotlivých držiteľov, zrazenú a odvedenú daň a identifikačné údaje platiteľa dane. Do 31. 12. 2015 lehota na oznámenie bola stanovená do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka,

•    držiteľ (poskytovateľ nepeňažného plnenia) je povinný podľa § 43 ods. 17 písm. b) ZDP do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie poskytnuté, predložiť správcovi dane oznámenie o výške nepeňažného plnenia a dátume jeho poskytnutia, pričom tlačivo obsahuje aj identifikačné údaje o prijímateľovi nepeňažného plnenia. Do 31.12. 2015 lehota na oznámenie bola stanovená do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka.

Uvedené nové lehoty sa podľa § 52zg ods. 13 ZDP prvýkrát použijú pri nepeňažných plneniach, ktoré boli poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti poskytnuté od držiteľa po 31. 12. 2015.

Povinnosť držiteľa oznamovať výšku nepeňažného plnenia príjemcovi tohto plnenia (poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti) bez ohľadu na zmluvný vzťah, ktorý majú medzi sebou uzavretý (pracovná zmluva, obchodno-dodávateľský vzťah a pod.) sa presunula z ustanovenia § 8 ods. 13 a § 17 ods. 31 ZDP do nového ustanovenia § 43 ods. 19 ZDP. Podľa tohto ustanovenia výšku nepeňažného plnenia uvedenú v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP je povinný držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol.

Ak nepeňažné plnenie poskytol držiteľ prostredníctvom iného držiteľa, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie tohto plnenia, výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi tohto plnenia a správcovi dane podľa § 43 ods. 17 písm. b) ZDP oznamuje tento iný držiteľ, ak sa držitelia písomne nedohodnú inak. Toto neplatí, ak je týmto držiteľom, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od držiteľa, zahraničná osoba.

V nadväznosti na zmenu lehoty splatnosti dane a na predkladanie oznámenia podľa § 43 ods. 17 písm. a) ZDP, sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 mení aj výška nepeňažného plnenia, z ktorej sa daň neplatí. Podľa § 46 ZDP daň vyberaná zrážkou podľa § 43 ods. 17 ZDP sa neplatí, ak nepeňažné plnenie v úhrnnej sume za príslušný kalendárny rok nepresiahne sumu 40 eur. Ustanovenie § 46 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2016 sa prvýkrát použije pri nepeňažných plneniach, ktoré boli poskytnuté držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti po 31. 12. 2015.

     Príklad 53

Farmaceutická spoločnosť uhradila v roku 2016 súkromnému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti:

−   faktúru za prenájom priestorov, v ktorých sa uskutočnil odborný seminár zamestnancov spoločnosti,

−   odmenu lektora,

−   faktúru za preventívne prehliadky svojich zamestnancov,

−   odmenu za reklamnú službu – umiestnenie reklamného panela.

Farmaceutická spoločnosť je podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP pri úhrade uvedených faktúr povinná vybrať zrážkovú daň z príjmov. Zmenil sa od 1. 1. 2016 postup pri zrazení a odvedení dane z peňažného plnenia?

Ustanovenia § 43 ZDP, ktoré upravujú postup pri vyberaní dane zrážkou z peňažných plnení, sa od 1. 1. 2016 nemenia. To znamená, že zrážku dane je aj naďalej povinná vykonať farmaceutická spoločnosť zo sumy úhrady pri jej výplate, poukázaní alebo pri pripísaní v prospech súkromného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Zrazenú daň je povinný držiteľ (platiteľ dane) odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa nasledujúceho mesiaca a v rovnakej lehote je povinný predložiť správcovi dane oznámenie na tlačive platnom od 1. 1. 2016, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo a zverejnilo na svojom webovom sídle (vzor oznámenia OZN4311v16).

     Príklad 54

Farmaceutická spoločnosť organizovala vo februári 2016 odborný seminár, pričom účastníkom (lekárom) bolo poskytnuté bezplatné ubytovanie a stravovanie. Aké povinnosti má farmaceutická spoločnosť v súvislosti s poskytnutým nepeňažným plnením a aké povinnosti má lekár?

Držiteľovi (farmaceutickej spoločnosti) pri poskytnutí nepeňažného plnenia ukladá povinnosti § 43 ods. 17 písm. b) a ods. 19 ZDP. Podľa týchto ustanovení v znení účinnom od 1. 1. 2016 je farmaceutická spoločnosť povinná oznámiť správcovi dane výšku nepeňažného plnenia a dátum jeho poskytnutia najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie poskytnuté, t.j. do 15. januára 2017. Keďže nepeňažné plnenie bolo poskytnuté fyzickým osobám, je potrebné na tlačive uviesť ich meno, priezvisko, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom fyzická osoba vykonáva zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, DIĆ tejto fyzickej osoby, ak bolo pridelené. Podľa § 43 ods. 19 ZDP je zároveň farmaceutická spoločnosť povinná oznámiť výšku nepeňažného plnenia do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytla, t.j. 15. januára 2017 aj účastníkom odborného seminára (lekárom).

Oznámenie o začatí poberania nepeňažných plnení správcovi dane
(§ 43 ods. 18)

Platiteľ dane, ktorý nemá pridelené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je podľa § 43 ods. 18 ZDP povinný oznámiť správcovi dane začatie poberania nepeňažných plnení podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nepeňažné plnenie prijal.

Od 1. 1. 2016 sa bude toto oznámenie podávať na tlačive oznámenia o začatí poberania nepeňažných plnení, ktorého vzor určilo a zverejnilo na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo (OZN4318v16 – Oznámenie o začatí poberania nepeňažných plnení platné od 1. 1. 2016). V prípade, že platiteľom dane je

•    fyzická osoba, tlačivo obsahuje aj meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a jej rodné číslo alebo dátum narodenia, ak ide o zahraničnú osobu,

•    právnická osoba, tlačivo obsahuje aj názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

Do konca roka 2015 na toto oznámenie nebolo predpísané tlačivo.

Platenie dane vyberanej zrážkou u daňovníka, ktorý je aj držiteľom aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (§ 43 ods. 21)

Ak peňažné a nepeňažné plnenia plynú od držiteľa príjemcovi tohto plnenia, ktorý je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a súčasne je aj držiteľom, a toto plnenie bolo poskytnuté príjemcovi v postavení

•    poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, daň sa vyberie zrážkou, pričom na peňažné plnenie a nepeňažné plnenie sa uplatní postup podľa § 43 ods. 17 písm. a) ZDP,

•    držiteľa, daň sa zrážkou nevyberie.

 

To znamená, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý je súčasne aj držiteľom, sa stáva samoplatiteľom dane vyberanej zrážkou pri prijatých peňažných a nepeňažných plneniach od iného držiteľa súvisiacich s jeho činnosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, t. j. sám je zodpovedný za správne zrazenie a vybratie dane z uvedených plnení. Prijatie takýchto plnení a zrazenie dane oznamuje správcovi dane.

 

8.2  Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely

Podľa § 50 ods. 1 písm. b) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2016 daňovník, ktorý je právnickou osobou, v prípade, ak neposkytol finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 0,5 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4 ZDP len do výšky 1 % zaplatenej dane. V prípade splnenia podmienky poskytnutia finančných prostriedkov ako dar najmenej vo výške 0,5 % zaplatenej dane je oprávnený vyhlásiť, že sa má poukázať podiel do výšky 2 % zaplatenej dane.

Zmena poukazovaného percentuálneho podielu zaplatenej dane právnickou osobou v § 50 ods. 1 písm. b) ZDP účinného od 1. 1. 2016 sa podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 5 ZDP použije po prvýkrát pri poukázaní podielu zaplatenej dane po 31. 12. 2015. Ustanovenia § 52i ZDP o postupnom znižovaní poukazovaného podielu zaplatenej dane sa od 1. 1. 2016 nepoužijú.

Podľa doplneného ustanovenia § 50 ods. 8 ZDP, ak daňovník vo vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa daň platí, dá súhlas s informovaním prijímateľa o tom, že mu poukazuje podiel zaplatenej dane, správca dane oznámi prijímateľovi označenie daňovníka, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane, a to meno, priezvisko a trvalý pobyt, ak je daňovníkom fyzická osoba a obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, ak je daňovníkom právnická osoba.

8.3  Legislatívno-technické a spresňujúce úpravy

Nadväzne na znenie zákona o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého sa pozemkovým spoločenstvom rozumie len právnická osoba (t. j. zákon o pozemkových spoločenstvách už nepozná pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity), dochádza k legislatívno-technickej úprave v poznámke pod čiarou k odkazu 24. Zároveň sa nadväzne na zákon o pozemkových spoločenstvách z ustanovenia § 10 ods. 2 ZDP vypúšťa písomné vyhlásenie o združení sa, a to z toho dôvodu, že takéto vyhlásenie sa vzhľadom na skutočnosť, že pozemkovým spoločenstvom môže byť len právnická osoba, už neuzatvára.

Došlo aj k úprave poznámky pod čiarou k odkazu 121. V celom texte zákona o dani z príjmov sa tiež vypúšťa odkaz 122, nakoľko poznámka pod čiarou k odkazu 122 bola vypustená zákonom č. 331/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

9.  Oblasť medzinárodných vzťahov

Úprava ustanovení súvisiacich s prenájmom pracovnej sily

Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 ZDP nie je platiteľom dane v prípade uvedenom v § 5 ods. 4 fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí. S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa však za platiteľa dane v predmetnom prípade považuje taká osoba so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území SR organizačnú zložku.

V súvislosti s uvedeným bola v ustanovení § 5 ods. 4 ZDP pri prenájme pracovnej sily od osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí zrušená daňová fikcia ohľadne výšky príjmu zamestnanca, a to v prípade ak má takáto osoba na území SR zriadenú organizačnú zložku. Daň za vyslaných zamestnancov sa odvedie v rozsahu mzdy vyplatenej týmto zamestnancom.

To znamená, že ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, v prípade, že má táto osoba na území SR organizačnú zložku, nepovažuje sa za príjem zamestnanca celá úhrada, ale len skutočne vyplatená mzda týmto zamestnancom.

Platiteľom dane podľa doplneného § 48 ods. 2 ZDP je v tomto prípade osoba so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, a to v rozsahu poskytnutej mzdy.

Oslobodenie plnení uvedených v § 9 ods. 2 písm. b) a n) z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore od dane oslobodené

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sú plnenia uvedené v § 9 ods. 2 písm. b) a písm. n) oslobodené od dane aj v prípade, ak predmetné plnenia boli poskytnuté na základe osobitných predpisov platných v členských štátoch EÚ alebo v štátoch, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Touto úpravou sa zabezpečí rovnaké daňové zaobchádzanie s týmito plneniami bez ohľadu na to, odkiaľ sú poskytnuté.

Úprava ustanovenia § 12 ods. 7 písm. c) v súvislosti so zefektívnením boja proti daňovým únikom a erózii základu dane

S účinnosťou od 1. 1. 2016 je vylúčenie podielu na zisku z predmetu dane podmienené tým, či bola u daňovníka, ktorý tento podiel vypláca, celá suma alebo časť sumy podielu na zisku zahrnutá do daňových výdavkov. Predmetom dane nie je len tá časť podielu na zisku, ktorá nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku. Ak bola celá suma alebo časť sumy vyplácaného podielu na zisku zahrnutá do daňových výdavkov, potom zodpovedajúca suma u príjemcu podielu na zisku zostáva súčasťou základu dane.

V predmetnom prípade sa jedná o implementáciu novely Smernice Rady 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje najmä na hybridné finančné nástroje, ktoré sú v štáte výplaty považované za úverový finančný nástroj a v SR za dividendu.

Rozšírenie zdroja príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou

Do ustanovenia § 16 ods. 1 ZDP sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 dopĺňa nové písmeno j), podľa ktorého príjmom zo zdrojov na území SR daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je aj príjem z peňažných plnení a nepeňažných plnení, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území SR organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, ak sú tieto plnenia poskytnuté v súvislosti s aktivitami na území SR. Daň z predmetného príjmu sa vyberá zrážkou v súlade s ustanovením § 43.

Úprava počítania doby vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne

V roku 2014 bol do zákona o dani z príjmov doplnený alternatívny koncept stálej prevádzkarne, ktorý rozširuje definíciu stálej prevádzkarne aj na prípady poskytovania služieb, v ktorých by stála prevádzkareň nevznikla z dôvodu absencie „stáleho miesta na výkon činností“, t. j. na prípady jednorazových, resp. príležitostných služieb (aj stavebných alebo montážnych) poskytovaných na rôznych miestach na území SR. S účinnosťou od 1. 1. 2016 bola vykonaná úprava v súvislosti s počítaním doby vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne z pôvodných „šesť mesiacov“ na „183 dní".

Doplnenie postupu pri vydávaní rozhodnutia o odsúhlasení metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne

V ustanovení § 17 ods. 7 sa doplnil pos­tup pri vydávaní rozhodnutia o odsúhlasení konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne a zároveň sa tento postup zjednotil s postupom pri vydávaní rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia podľa § 18 ods. 4, t.j. stanovila sa lehota na podanie žiadosti, povinnosť zaplatiť príslušnú úhradu v zmysle § 53c ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňového poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a forma a spôsob posudzovania a odsúhlasenia resp. zamietnutia žiadosti zo strany správcu dane.

Úprava postupu pri odsúhlasení
metódy ocenenia

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa upravilo znenie § 18 ods. 4 ZDP, ktoré poskytuje daňovníkovi možnosť požiadať správcu dane o odsúhlasenie zvolenej metódy ocenenia a upravuje postup správcu dane pri tomto procese.

V ustanovení sa dopĺňa postup správcu dane, ak daňovník nedodrží lehotu na predloženie žiadosti. Ustanovenie je doplnené aj o postup správcu dane pri zmene bilaterálnej žiadosti daňovníka na unilaterálnu žiadosť. Úprava ustanovenia zároveň zahŕňa aj postup platenia za žiadosť, následky nezaplatenia úhrady a postup, ak správca dane neodsúhlasí žiadosť daňovníka.

Spresnenia procesu posudzovania žiadosti a postupu platenia príslušnej úhrady boli doplnené z dôvodu, že ustanovenie § 18 ods. 4 ZDP obsahovalo odkaz len na § 53c ods. 1 písm. a) a b) daňového poriadku, ktorý upravuje výšku úhrady za proces posúdenia žiadosti daňovníka. Z tohto dôvodu nebolo možné aplikovať celý postup upravený v § 53c daňového poriadku.

Termín na zaslanie výzvy
na predloženie dokumentácie k transferovému oceňovaniu

Ustanovením § 18 ods. 6 ZDP sa upresňuje možnosť správcu dane vyžiadať si dokumentáciu k transferovému oceňovaniu za príslušné zdaňovacie obdobie. Správca dane môže zaslať daňovníkovi výzvu na predloženie dokumentácie k transferovému oceňovaniu najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania.

Vychádza sa z princípu, že ceny transakcií medzi závislými osobami, ktoré sú predmetom dokumentačnej povinnosti, musia byť premietnuté aj do daňového priznania, a preto aj príslušná dokumentácia by mala byť k dispozícií až po podaní daňového priznania.

Postup pri zdanení príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. o) plynúcich daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov v zahraničí

Podľa ustanovenia § 43 ods. 20 ZDP sa príjmy uvedené v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP plynúce daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou zdania daňou vyberanou zrážkou, a to aj ak plynuli zo zdrojov v zahraničí.

Prijímateľ týchto plnení postupuje v prípade peňažného a nepeňažného plnenia spôsobom uvedeným v § 43 ods. 17 a 18 ZDP, tzn. s účinnosťou od 1. 1. 2016 je príjemca takéhoto peňažného plnenia a nepeňažného plnenia povinný odviesť daň správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka a v rovnakej lehote tieto skutočnosti aj oznámiť na tlačivách, ktorých vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní na svojom webovom sídle.

 

Ak však je takéto plnenie vyplatené alebo poskytnuté držiteľom, ktorým je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území SR organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, postupuje sa pri peňažnom plnení v súlade s ustanoveniami § 43 ods. 10 až 12 a pri nepeňažnom plnení podľa odsekov 17 až 19.

Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy uvedené v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP zo štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 písm. c) ZDP.

Uvedené sa podľa tohto ustanovenia nevzťahuje na príjmy zo závislej činnosti, ktoré sa na území SR vynímajú zo zdanenia za podmienky, že plynú zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší.

     Príklad 55

Lekár sa zúčastní kongresu v zahraničí. Keďže letenku platí pobočka farmaceutickej spoločnosti v SR, v tomto prípade ide o nepeňažný príjem, ktorý zdaní lekár zrážkovou daňou. Ako sa posúdi nepeňažné plnenie poskytnuté lekárovi na predmetnom kongrese v zahraničí, ktorý organizuje a financuje materská farmaceutická spoločnosť so sídlom v zahraničí, keď zahraničná materská spoločnosť má na území SR organizačnú zložku a zároveň stálu prevádzkareň, ale plnenie poskytuje zahraničná materská spoločnosť? A ako sa posudzuje prípad, keď zahraničná materská spoločnosť, ktorá plnenie poskytuje, nemá na území SR organizačnú zložku ani stálu prevádzkareň a konečnému držiteľovi, ktorým je táto zahraničná materská spoločnosť, nepredchádza držiteľ, ktorý je na území SR daňovníkom alebo platiteľom dane.

Podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP daň z peňažného a nepeňažného plnenia, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa, sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, ak toto plnenie plynie zo zdrojov na území SR. V prípade, že plnenie poskytuje zahraničná farmaceutická spoločnosť, ktorá má na území SR organizačnú zložku, podľa § 17 ods. 20 ZDP sa pri nepeňažnom plnení postupuje podľa § 43 ods. 17 až 19 ZDP. To znamená, že platiteľom dane je príjemca nepeňažného plnenia (lekár), ktorý je povinný odviesť správcovi dane daň do 31. januára nasledujúceho roka a v tejto lehote predložiť aj oznámenie o zrazení a odvedení dane. Zároveň držiteľ, ktorý má na území SR organizačnú zložku, je povinný výšku nepeňažného plnenia oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol. Podľa § 43 ods. 17 písm. b) je držiteľ povinný oznámiť výšku nepeňažného plnenia, dátum jeho poskytnutia a identifikačné údaje o prijímateľovi aj správcovi dane, a to do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie poskytnuté.

Ak nepeňažné plnenie plynie lekárovi od zahraničnej farmaceutickej spoločnosti, resp. od zahraničnej sprostredkovateľskej agentúry (držiteľa), ktorá na území SR nemá organizačnú zložku ani stálu prevádzkareň (nie je platiteľom dane na území SR), a takýto držiteľ je skutočným (nielen právnym, ale aj ekonomickým) poskytovateľom tohto plnenia, daň z takéhoto plnenia sa nevyberá zrážkou podľa § 43 ZDP. Nepeňažné plnenie plynúce v takomto prípade zo zdrojov v zahraničí sa zahŕňa do základu dane uvedenom v daňovom priznaní podanom podľa § 32 ods. 2 písm. b) ZDP, t. j. je zdaňované prostredníctvom daňového priznania daňovníka (lekára). Držiteľ, ktorý na území SR nemá organizačnú zložku ani stálu prevádzkareň, a je skutočným poskytovateľom predmetného plnenia, nie je povinný predložiť správcovi dane oznámenie podľa § 43 ods. 17 písm. b) ZDP.

Postup pri zdanení príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. i) a l) plynúcich
daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov v zahraničí

Podľa ustanovenia § 43 ods. 22 ZDP príjmy uvedené v § 43 ods. 3 písm. i) a l) ZDP, ktorými sú výnosy (príjmy) z dlhopisov a pokladničných poukážok a výnosy (príjmy) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok, plynúce daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie, Fondu národného majetku, okrem Národnej banky Slovenska, sa zdania daňou vyberanou zrážkou aj v prípade, ak plynú zo zdrojov v zahraničí. Prijímateľ týchto plnení (okrem NBS) postupuje spôsobom uvedeným v § 43 ods. 15 ZDP, tzn. tento platiteľ dane je povinný odviesť daň správcovi dane najneskôr do 30. dňa po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech a v rovnakej lehote je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.

Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy uvedené v § 43 ods. 3 písm. i), l) zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy.

Implementácia pravidiel proti zneužívaniu za účelom zefektívnenia boja proti daňovým únikom a zabráneniu erózii základov dane (§ 50a)

S účinnosťou od 1. 1. 2016 bolo do zákona o dani z príjmov doplnené nové ustanovenie § 50a, ktorým sa implementuje novela Smernice Rady 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátov.

Podľa tohto ustanovenia ak daňovník získa podiel na zisku na základe opatrenia alebo viacerých opatrení, ktoré nie sú uskutočnené na základe riadnych podnikateľských dôvodov zodpovedajúcich ekonomickej realite a ktorých hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov je získanie výhody pre daňovníka, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom zákona o dani z príjmov, je tento podiel na zisku predmetom dane.

Pri posudzovaní, či ide o zneužívanie, je potrebné vykonať objektívnu analýzu všetkých skutočností a okolností. Toto ustanovenie postihuje aj situácie, keď nie sú skutočné iba niektoré časti vykonaných opatrení, pričom zostávajúce skutočné opatrenia alebo časti opatrení tým ostávajú nedotknuté.

 

K problematike „Novela zákona o dani z príjmov“ a súvisiace predpisy sme publikovali:

·  Zákon o dani z príjmov (č. 595/2003 Z. z.) – str. 84,
Zákon o účtovníctve (č. 431/2002 Z. z.) – str. 534,
Zákon o miestnych daniach (č. 582/2004 Z. z.)
– str. 234, Zákon o cestovných náhradách
(č. 283/2002 Z. z.) – str. 508, Zákon o dani
z motorových vozidiel (č. 361/2014 Z. z.) – str. 319,
Zákon o správe daní (daňový poriadok)
(č. 563/2009 Z. z.) – str. 4 – Zákony I/2016

·  Obchodný zákonník (č. 40/1964 Zb.) – str. 7,
Občiansky zákonník (č. 513/1991 Zb.) – str. 343,
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii
(č. 7/2005 Z. z.) – str. 418, Autorský zákon
(č. 618/2003 Z. z.) – str. 613 – Zákony II/2016 časť A

·  Zákonník práce (č. 311/2001 Z. z.) – str. 5, Zákon
o prídavku na dieťa (č. 600/2003 Z. z.) – str. 686,
Zákon o starobnom dôchodkovom sporení
(č. 43/2004 Z. z.) – str. 403, Zákon o službách
zamestnanosti (č. 5/2004 Z. z.) – str. 95
– Zákony III/2016

·  Stavebný zákon (č. 50/1976 Zb.) – str. XX
– Zákony IV/2016

·  Zákon o pozemkových spoločenstvách (č. 97/2013)
– str. XX – Zákony V/2016

·  Zákon o odpadoch (č. 79/2015 Z. z) – str. XX
– Zákony VI/2016

Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, Po-Pia od 9⁰⁰ – 15⁰⁰ hod. alebo emailom
na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.