2.  Dane v praxi

Zákon o dani z príjmov od roku 2025

2.1    Daňová rezidencia

Spoločnosť so sídlom na území Českej republiky a spoločnosť so sídlom na území SR sú závislé osoby. Česká spoločnosť je dcérskou spoločnosťou materskej slovenskej spoločnosti a vykonáva pre túto svoju slovenskú materskú spoločnosť práce. Spoločníkmi a konateľmi obidvoch spoločností sú rovnaké dve fyzické osoby. Česká dcérska spoločnosť má svoje lokálne vedenie, pričom však obidve spoločnosti sú riadené spoločne, a to najmä cez svojich štatutárnych orgánov (dvoch konateľov) týchto spoločností a tiež manažmentu slovenskej materskej spoločnosti, ktorí pracujú v priestoroch slovenskej materskej spoločnosti na území SR. K zabezpečeniu spoločného riadenia spoločností prostredníctvom manažmentu slovenskej materskej spoločnosti slovenská materská spoločnosť poskytuje českej dcérskej spoločnosti manažérske služby, za čo jej česká dcérska spoločnosť platí manažérske poplatky. Spoločníci a konatelia obidvoch spoločností, a tiež prevažná časť kľúčových manažérov slovenskej materskej spoločnosti, sú občania SR s trvalým pobytom na tomto území.

Kde má česká dcérska spoločnosť daňovú rezidenciu?

Podľa daňových právnych predpisov SR a Českej republiky je česká dcérska spoločnosť súčasne rezidentom obidvoch štátov (SR na základe miesta skutočného vedenia a Českej republiky na základe sídla). Dvojitá rezidencia tejto právnickej osoby sa rozhraničí a jej rezidencia sa určí podľa spoločnej zmluvy o ZDZ s Českou republikou. Podľa článku 4 ods. 3 tejto zmluvy, ak je podľa lokálnych daňových právnych predpisov zmluvných štátov právnická osoba rezidentom obidvoch zmluvných štátov, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného (hlavného) vedenia. V prípade pochybností upravia príslušné orgány zmluvných štátov túto otázku vzájomnou dohodou. Skutočnosť, že miesto kde sa prijímajú kľúčové riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárneho orgánu českej dcérske spoločnosti, ale tiež iných osôb relevantných z pohľadu kompetencií vrcholového (hlavného) riadenia tejto spoločnosti, sa nachádza výlučne v priestoroch slovenskej materskej spoločnosti na území SR znamená, že by nemali existovať pochybnosti o mieste skutočného (hlavného) vedenia českej dcérskej spoločnosti.

Napriek skutočnosti, že v predmetnom prípade česká dcérska spoločnosť má sídlo na území Českej republiky, ak takáto spoločnosť má miesto skutočného (hlavného) vedenia na území SR, je na účely zmluvy o ZDZ s Českou republikou a ZDP rezidentom SR.

2.2    Zdanenie podielov na zisku

Podiely na zisku sú určené konateľovi bez účasti na základnom imaní a zamestnancom bez účasti na základnom imaní. Títo sú súčasne aj členmi štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti.

Akým spôsobom majú byť zdanené podiely na zisku?

Odmeny za výkon funkcie členov štatutárneho orgánu alebo členov dozorného orgánu sú príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. d) ZDP. Rovnako aj príjmy za prácu konateľov spoločností s ručením obmedzeným sú príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade s § 2 písm. aa) ZDP poberateľ príjmov zo závislej činnosti sa na účely ZDP považuje za zamestnanca.

V ustanoveniach ObchZ upravujúcich s.r.o. nie je osobitne upravená oblasť vyplácania podielov na zisku konateľovi.

Podľa § 178 ObchZ valné zhromaždenie rozhoduje komu vypláca podiely na zisky, pričom tieto sa vyplácajú po splnení podmienok určených v § 179 ods. 3 – 5 ObchZ a delí sa len čistý zisk.

V nadväznosti na uvedené valné zhromaždenie môže určiť rozdelenie podielov na zisku pre

▪    spoločníkov, ktorý majú majetkovú účasť na vyplácajúcej spoločnosti,

▪    pre členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady,

▪    konateľov,

▪    zamestnancom bez majetkovej účasti na vyplácajúcej spoločnosti.

V nadväznosti na uvedené sa následne takéto podiely na zisku zaraďujú pod príslušný druh príjmu.

V § 133 ObchZ sa uvádza, že štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Zároveň sa v § 125 ObchZ uvádza, že valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti s.r.o., rozhoduje aj o odmeňovaní konateľov a členov dozornej rady.

Podiel na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vyplatený po 31. 12. 2016, ktorý je vykázaný z hospodárskych výsledkov za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017 alebo za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003, a je určený na rozdelenie:

1.  osobe, ktorá sa podieľa na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní sadzbou dane vo výške 7 % ak bol vyplácaný z hospodárskeho výsledku vykázaného za zdaňovacie obdobie rokov 2017 až 2023 a začínajúceho najskôr po 31. 12. 2024 alebo 10 % z vykázaného hospodárskeho výsledku za zdaňovacie obdobie roku 2024, resp. 35 % (daň vyberaná zrážkou). Medzi takéto osoby patrí aj konateľ, ktorý sa podieľa na základnom imaní,

2.  členovi štatutárneho orgánu, členovi dozorného orgánu, sa zdaní sadzbou dane vo výške 7 % resp. 10 % (bližšie uvedené vyššie), resp. 35 % (daňou vyberanou zrážkou) bez ohľadu na to, či sa tieto osoby podieľajú na základnom imaní alebo nie; konateľ obchodnej spoločnosti do tejto skupiny osôb nepatrí (podľa ObchZ nie je konateľ člen štatutárneho orgánu ale je štatutárny orgán),

3.  zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní preddavkovým spôsobom podľa § 35 ZDP. Uvedené platí aj pre konateľa, ktorý nemá účasť na základnom imaní obchodnej spoločnosti, nakoľko tento sa v súlade s § 2 písm. aa) ZDP považuje za zamestnanca. Ak podiel na zisku je určený pre zamestnanca bez účasti na základnom imaní a bude vyplatený aj zamestnancovi, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu k spoločnosti, ale súčasne bude aj členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu, aj takýto podiel na zisku sa zdaní preddavkovo podľa § 35 ZDP. Ak by dostal podiel na zisku určený pre zamestnanca, ale aj podiel na zisku určený pre člena štatutárneho orgánu, potom každý z týchto podielov má rôzne zdanenia, pričom v prvom prípade ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP a v druhom prípade o podiel na zisku podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP.

2.3    Zdaniteľný príjem

Fyzická osoba Jožko bola vlastníkom nehnuteľností (budovy, priľahlého pozemku a pozemku pod budovou) v podiele 4/5 od októbra 2023, kedy ju nadobudla darovaním od Petra. 1/5 predmetných nehnuteľností ostala vo vlastníctve pôvodného darcu. Od 1. 1. 2024 začali spoluvlastníci nehnuteľností (Jožko a Peter) tieto nehnuteľnosti prenajímať a poberať príjmy podliehajúce dani podľa § 6 ods. 3 ZDP. V júli 2024 Peter daroval Jožkovi aj poslednú 1/5 nehnuteľností. Obdarovaný darované nehnuteľnosti nezaradí do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov z prenájmu. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP predmetom dane sú dary poskytnuté v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 ZDP.

Je darovanie tejto nehnuteľnosti zdaniteľným príjmom obdarovaného? Podlieha dani z príjmov už nadobudnutie nehnuteľností v roku 2023 v podiele 4/5 alebo až nadobudnutie nehnuteľností darom v podiele 1/5 v roku 2024?

V súlade s § 3 ods. 2 písm. a) ZDP predmetom dane nie je príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 zákona.

V nadväznosti na legislatívnu skratku „nehnuteľnosť“ ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. a) ZDP sa za nehnuteľnosť považuje aj časť nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť v podiele 4/5 získal obdarovaný v čase, keď nehnuteľnosť nebola prenajímaná. Tento nepeňažný príjem získaný darom nie je predmetom dane z príjmov z dôvodu, že sa nejedná o dar súvisiaci s výkonom činností podľa § 6 ZDP. Zvyšnú časť nehnuteľnosti v podiele 1/5 získal obdarovaný v čase, kedy nehnuteľnosť (ako celok) bola prenajímaná a z uvedeného dôvodu časť nehnuteľnosti v podiele 1/5 je predmetom dane z príjmov v súlade s § 3 ods. 2 písm. a) zákona.

Pri zdaňovaní nepeňažného príjmu získaného darovaním je potrebné postupovať podľa ôsmeho bodu Usmernenia MF SR k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov uverejnenom vo FS č. 5/2005, t. j. ak daňovník dostal dar, ktorý je hmotným majetkom, hodnotu daru zahrnie do základu dane postupne vo výške odpisov darovaného majetku.

2.4    Postavenie mikrodaňovníka

Za určitých podmienok môže byť daňovník posudzovaný ako mikrodaňovník.

Ako často sa u daňovníka posudzuje splnenie podmienok pre získanie postavenia mikrodaňovníka?

Splnenie podmienok rozhodujúcich pre získanie postavenia mikrodaňovníka sa posudzuje za každé zdaňovacie obdobie samostatne. To znamená, že napr. daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie roka 2024 splní ustanovené podmienky a získa postavenie mikrodaňovníka, môže v dôsledku nesplnenia ustanovených podmienok v nasledujúcom zdaňovacom období roka 2025 toto postavenie stratiť, a následne, v roku 2026, resp. v niektorom z nasledujúcich zdaňovacích období môže, za predpokladu splnenia ustanovených podmienok, tento status opätovne získať.

Ak daňovník dosiahne status mikrodaňovníka môže si uplatniť

▪    v zákonom určených prípadoch výhodnejšie odpisovanie,

▪    odpočítanie daňovej straty až do výšky základu dane,

▪    jednoduchšie zahrňovanie tvorby opravných položiek k nepremlčaným pohľadávkam do daňových výdavkov u daňovníkov účtujúcich v podvojnom účtovníctve,

▪    zvýhodnenú sadzbu dane vo výške 15 %.

Pre mikrodaňovníka - fyzickú osobu, ktorá pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP (tzv. paušálne výdavky), je určené len jedno zvýhodnenie, a to zvýhodnený odpočet daňovej straty podľa § 30 ZDP vzniknutej najskôr v zdaňovacom období 2021 (daňová strata môže vzniknúť, len ak sú uplatňované preukázateľné výdavky, pričom odpočítať ju v zmysle § 30 ZDP je možné aj v zdaňovacích obdobiach kedy základ dane vykázal z paušálnych výdavkov).

Výhody, ktoré vyplývajú z postavenia mikrodaňovníka, resp. niektorú z týchto výhod daňovník, ktorý získa status mikrodaňovníka, využiť môže, nie je to však jeho povinnosťou.

2.5    Zdaňovanie úhrady

Slovenský objednávateľ si objednal vypracovanie stavebného projektu na prestavbu prevádzkovej haly u rakúskeho zhotoviteľa. Uzatvorili spolu osobne zmluvu na území SR, pričom všetky podklady a údaje potrebné na vypracovanie projektu boli rakúskemu zhotoviteľovi posielané prostredníctvom elektronickej pošty. Rakúsky zhotoviteľ vypracovával štúdiu na území Rakúska. Celá komunikácia so slovenským objednávateľom prebiehala výlučne elektronicky, a to až do odovzdania dohodnutej štúdie. Dohodnutá úhrada bola poslaná rakúskemu zhotoviteľovi po odovzdaní štúdie.

Je táto úhrada zdaňovaná na území SR?

Uvedená úhrada nie je zdaňovaná na území SR vzhľadom na skutočnosť, že rakúsky zhotoviteľ nevypracovával projekt na území SR bez ohľadu na skutočnosť, že mu všetky potrebné podklady a údaje boli poskytnuté z územia SR.

2.6    Predaj obrazu

Daňovník nadobudol umelecký obraz v hodnote 10 000 eur dedením po svojom otcovi. Tento obraz predal za 80 000 eur.

Podlieha príjem z predaja obrazu dani z príjmov?

Príjem z predaja obrazu je predmetom dane z príjmov, nakoľko sa jedná už o príjem plynúci z príjmu získaného dedením. Tento príjem z predaja hnuteľnej veci je však od dane z príjmov oslobodený a daňovníkovi nevzniká v súvislosti s týmto príjmom žiadna daňová povinnosť.

2.7    Predaj zdedenej nehnuteľnosti

Fyzická osoba nadobudla na základe uznesenia o dedičstve po zomrelom poručiteľovi nehnuteľnosť v hodnote 200 000 eur. Túto nehnuteľnosť predala za 250 000 eur.

Je príjem z predaja nehnuteľnosti predmetom dane a vzniká fyzickej osobe povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní?

Nepeňažný príjem vo forme nehnuteľnosti nadobudnutej priamo na základe osvedčenia o dedičstve v sume 200 000 eur nie je predmetom dane z príjmov a dedičovi pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením nevzniká povinnosť tento nepeňažný príjem priznať v daňovom priznaní. Príjem z predaja tejto nehnuteľnosti vo výške 250 000 eur však už je predmetom dane z príjmov, ktorý môže byť u dediča od dane oslobodený, ak uplynulo aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva poručiteľa, ak sa jednalo o dedenie v priamom rade alebo niektorým z manželov, alebo ak uplynulo aspoň päť rokov odo dňa smrti poručiteľa (moment nadobudnutia nehnuteľnosti dedením podľa ustanovení Občianskeho zákonníka) do dňa predaja nehnuteľnosti, ak bola nehnuteľnosť nadobudnutá dedením v nepriamom rade. 

2.8    Zdanenie príjmu z dedičstva

Fyzická osoba nadobudla na základe uznesenia o dedičstve po zomrelom manželovi obchodný podiel v obchodnej spoločnosti.

Má fyzická osoba (manželka) povinnosť tento príjem vyčíslený v uznesení o dedičstve zdaniť?

Nepeňažný príjem vo forme nadobudnutia obchodného podielu v obchodnej spoločnosti na základe uznesenia o dedičstve nie je predmetom dane z príjmov a dedičovi nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní. Ak by však manželka dosiahla príjem z prevodu tohto obchodného podielu na inú fyzickú osobu, potom príjem z prevodu obchodného podielu je predmetom dane z príjmov. V závislosti od momentu nadobudnutia tohto obchodného podielu manželkou (smrťou poručiteľa) je možné určitým spôsobom oslobodiť príjem z predaja obchodného podielu, a to v nadväznosti na § 9 ods. 1 písm. i) ZDP a § 52 ods. 21 ZDP.

2.9    Výdavky pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti

Pri prenájme nehnuteľnosti vznikajú platby za výkon správy, odmena zástupcovi vlastníkov bytov, ktorý bol zvolený vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (zákon č. 182/1993 Z. z.), platby za recepciu a strážnu službu.

Čo je možné za daňové výdavky pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP považovať, ak prenajímanú nehnuteľnosť nemá daňovník zaradenú v obchodnom majetku?

Daňovník, ktorý nemá prenajímanú nehnuteľnosť v príslušnom zdaňovacom období zaradenú vo svojom obchodnom majetku [§ 2 písm. m) ZDP], si ako daňové výdavky k predmetným príjmom nemôže uplatniť výdavky, ktorými sú napr. výdavky spojené s obstaraním prenajímanej nehnuteľnosti (formou odpisov), výdavky spojené s jej opravou, udržiavaním alebo technickým zhodnotením (ustanoveným spôsobom), daň z nehnuteľností [§ 19 ods. 3 písm. j) ZDP], úroky z úverov a pôžičiek, ktoré si daňovník zobral na nákup prenajímanej nehnuteľnosti, výdavky na poistenie prenajímanej nehnuteľnosti ani daň z nehnuteľností viažucu sa na prenajímanú nehnuteľnosť. Predmetné výdavky sa v takomto prípade viažu na osobný majetok daňovníka, t. j. považujú sa za výdavky na osobnú potrebu daňovníka, ktoré podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP nie sú daňovými výdavkami.

Daňovník, ktorý v príslušnom zdaňovacom období nemá prenajímanú nehnuteľnosť zaradenú vo svojom obchodnom majetku, si pri príjmoch z prenájmu takejto nehnuteľnosti môže uplatniť len výdavky na riadnu prevádzku prenajímanej nehnuteľnosti. Takýmito výdavkami sú napr. výdavky na energie (dodávka elektrickej energie, tepla na vykurovanie, teplej úžitkovej vody, pitnej a úžitkovej vody pre domácnosť, plynu) vrátane výdavkov na ostatné služby.

Ostatnými službami súvisiacimi s prenájmom nehnuteľnosti sú najmä odvádzanie odpadovej vody z domácností, osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov v dome, používanie výťahu a domovej práčovne, kontrola a čistenie komínov, odvoz popola, smetí a splaškov, čistenie žúmp, vybavenie bytu spoločnou televíznou a rozhlasovou anténou (základné služby súvisiace s prevádzkou prenajímanej nehnuteľnosti).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, služby recepcie a strážnej služby, je vzhľadom na ich charakter, možné považovať za ostatné služby súvisiace s riadnou prevádzkou prenajímanej nehnuteľnosti, t. j. výdavky na tieto služby, za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky ustanovené v § 2 písm. i) ZDP, je možné považovať za daňové výdavky znižujúce zdaniteľné príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP.

Uvedené platí aj pokiaľ ide o výdavky, ktorými sú úhrady vlastníka bytu a nebytového priestoru za služby poskytované za výkon povinnej správy bytového domu vykonávanú podľa § 6 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. ako aj úhrady vlastníka bytu a nebytového priestoru za výkon činnosti zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov vykonávanú podľa § 8a ods. 5 cit. zákona.

Aj v tomto prípade platí, že uplatnenie predmetných výdavkov do daňových výdavkov je podmienené splním všetkých podmienok ustanovených v § 2 písm. i) ZDP.

2.10  Paušálne výdavky

Daňovník dosahuje príjmy zo živnosti, pričom si uplatňuje výdavky percentom z príjmov vo výške 60 %. Do výdavkov si započítava aj preukázateľne zaplatené poistné, ktoré uhradil v súvislosti s touto činnosťou. Po započítaní výdavkov vynaložených na zaplatené poistné boli výdavky vyššie ako príjmy.

Je možné, aby daňovník vykázal stratu pri paušálnych výdavkoch?

Daňovník, ktorý si uplatňuje výdavky percentom z príjmov, nemôže vykázať stratu. Preukázateľne zaplatené poistné si započíta k paušálnym výdavkom len do výšky príjmov.

2.11  Kontrolovaná transakcia

Spoločnosť daruje bezodplatne osobný automobil s nulovou daňovou zostatkovou cenou synovi konateľa.

Je to považované za kontrolovanú transakciu?

Áno.

Syn konateľa, ktorý nevykonáva žiadnu činnosť pre spoločnosť, ktorá by sa dala posudzovať ako činnosť vykonávaná v rámci závislej činnosti, nie je v závislom vzťahu k tejto spoločnosti v kontexte posudzovania príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP. Je však závislou osobou v nadväznosti na definíciu závislej osoby podľa § 2 písm. n) ZDP, a preto ide o kontrolovanú transakciu. Daňová zostatková cena je z hľadiska trhovej hodnoty automobilu irelevantná.

2.12  Obvyklá cena

Spoločnosť predá osobný automobil svojmu konateľovi (spoločníkovi/inému zamestnancovi) za obvyklú cenu.

Je to považované za kontrolovanú transakciu?

Nie.

Spoločník/konateľ/iný zamestnanec dosahuje od spoločnosti príjmy zo závislej činnosti, pričom vo väzbe na základné definície príjmu, môžu byť poskytnuté, tak v peňažnej ako aj nepeňažnej forme a musia byť ocenené cenou obvyklou [§ 2 písm. c) ZDP]. V prípade, ak by ocenené cenou obvyklou v mieste a čase plnenia neboli, zvýhodnenie ktoré by im takto plynulo, by sa rovnako považovalo za nepeňažné plnenie zo závislej činnosti a zdaňovalo by sa ako príjem zo závislej činnosti (mzda) podľa § 5 a nadväzujúcich ZDP.

Uvedené znamená, že stanovenie ceny obvyklej pre prípadné zdanenie príjmu zo závislej činnosti, je akási forma testovania nezávislej ceny, čo je aj predmetom kontrolovanej transakcie, a preto nie je potrebné, aby znova prechádzala testom pre kontrolovanú transakciu.

Aj keď v uvedenom prípade nedochádza k zdaneniu, nakoľko cena za predaj auta bola určená v rámci ceny obvyklej, čo znamená že neprišlo k zvýhodneniu oproti bežnej trhovej cene za odpredaj auta, a teda nie je potrebné zdanenie zvýhodnenia.

Preto sa v uvedenom prípade takáto transakcia posudzovaná v rámci závislej činnosti, nepovažuje za kontrolovanú transakciu v kontexte § 2 písm. ab) ZDP.

2.13  Dodatočné podiely na zisku

Akciová spoločnosť vyplatila v roku 2024 svojim akcionárom dodatočne podiely na zisku z nerozdeleného zisku z roku 2002.

Podlieha tento príjem dani z príjmov?

Nakoľko sa jedná o podiely na zisku vyplatené z nerozdeleného z hospodárskeho výsledku vykázaného pred rokom 2004, tento príjem je predmetom dane z príjmov, a ak bol vyplatený fyzickej osobe (rezidentovi SR), zdaňuje sa daňou vyberanou zrážkou sadzbou dane 7 %. Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane, ktorým je akciová spoločnosť, a to pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní príjmu v prospech daňovníka. 

2.14  Nepeňažný príjem

Fyzická osoba (nepodnikateľ) nadobudla na základe darovacej zmluvy nehnuteľnosť v hodnote 100 000 eur.

Je tento nepeňažný príjem predmetom dane z príjmov a vzniká fyzickej osobe povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní?

Nepeňažný príjem vo forme nehnuteľnosti nadobudnutej darovaním nie je predmetom dane z príjmov a obdarovanému nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní. Ak však táto fyzická osoba (obdarovaný) predmetnú nehnuteľnosť predá, alebo začne dosahovať príjem z jej prenájmu, potom tento príjem z predaja nehnuteľnosti alebo z prenájmu nehnuteľnosti už je predmetom dane z príjmov, ak nie je od dane oslobodený podľa § 9 ZDP.

2.15  Zmluva na predaj nehnuteľnosti

Fyzická osoba (nepodnikateľ) uzatvorila kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti, ktorú nadobudla darovaním od svojich rodičov. V čase darovania bola nehnuteľnosť ocenená súdnym znalcom v hodnote 90 000 eur. Z predaja nehnuteľnosti dosiahla fyzická osoba príjem vo výške 100 000 eur.

Vzniká fyzickej osobe ako predávajúcemu povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov?

Keďže sa jedná o príjem z predaja nehnuteľnosti, tento príjem už podlieha dani z príjmov. Môže byť však oslobodený od dane pri splnení podmienok na jeho oslobodenie určených v § 9 ZDP.

2.16  Dar

Fyzická osoba vykonávajúca stavebné práce v rámci svojej podnikateľskej činnosti, dostala ako dar od svojho dodávateľa lešenie.

Je tento dar predmetom dane z príjmov?

Keďže ide o vec, ktorá je určená na stavebné práce, je preukázaná súvislosť poskytnutého daru s výkonom činnosti podnikateľa, a preto tento dar predstavuje príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov ako príjem z podnikania. 

2.17  Plnenie oslobodené od dane

Plnenia oslobodené od dane upravuje § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

Je možné za nepeňažné plnenia oslobodené od dane považovať od 1. 1. 2024 napr. lístky do kina, permanentky na hokej, do fitnes, na tenisové kurty, telocvične?

Podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP sú od dane oslobodené nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP je oslobodené od dane použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).

Podľa uvedeného znenia je oslobodené napr. použitie zariadenia na šport, čo znamená, že ak zamestnávateľ má vo vlastníctve alebo prenajme napr. plaváreň, ihrisko, tenisové kurty, .... pre svojich zamestnancov, takto poskytnuté nepeňažné plnenie zamestnancom je oslobodené od dane v plnej výške a u zamestnávateľa je v plnej výške daňovým výdavkom.

V prípade, ak takéto možnosti nemá alebo nevyužije a chce poskytnúť zamestnancom permanentky napr. na šport, či už napr. do fitnesscentra, tenisové kurty a pod. tieto sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, pričom zamestnávateľ ich môže považovať za daňový výdavok len v prípade, ak má poskytnutie takýchto plnení dohodnutých napr. v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve (§ 19 ods. 1 ZDP).

Pri takto poskytnutých nepeňažných plneniach sa môže rozhodnúť, že hodnotu permanentky vylúči z daňových výdavkov a uplatní oslobodenie od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

2.18  Príjem z predaja domu

Daňovník dlhodobo prenajímal rodinný dom, ktorý nadobudol vlastnou výstavbou. Dom mal zaradený v obchodnom majetku a uplatňoval si v daňových výdavkoch daňové odpisy, resp. aj ďalšie súvisiace výdavky. Prenájom ukončil vo februári 2024 z dôvodu predaja tohto domu.

Bude príjem z predaja domu súčasťou príjmov z prenájmu za rok 2024?

Príjem z predaja domu nie je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP, lebo neuplynulo päť rokov od vyradenia domu z obchodného majetku (vyradenie vo februári 2024), preto ide o zdaniteľný príjem, ktorý je ostatným príjmom, a to príjmom z prevodu nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP.

2.19  Odmena konateľovi

Zamestnávateľ vypláca na základe zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej podľa ObchZ odmenu konateľovi spoločnosti.

O aký druh príjmu ide a kto ho zdaňuje?

Odmena konateľa sa považuje za príjem zo závislej činnosti, pričom vyplácajúca spoločnosť sa považuje za zamestnávateľa. Tento príjem zdaní zamestnávateľ preddavkovým spôsobom používaným pre príjmy zo závislej činnosti v momente jeho vyplatenia. Príjem je vyplácaný ako súčasť mzdy zamestnanca – konateľa.

2.20  Nižšia cena

Spoločnosť predá osobný automobil svojmu konateľovi (spoločníkovi/inému zamestnancovi) za nižšiu cenu ako je cena obvyklá.

Je uvedené považované za kontrolovanú transakciu?

Nie.

Spoločník/konateľ/iný zamestnanec dosahuje od spoločnosti príjmy zo závislej činnosti, pričom vo väzbe na základné definície príjmu, môžu byť poskytnuté, tak v peňažnej ako aj nepeňažnej forme a musia byť ocenené cenou obvyklou [§ 2 písm. c) ZDP]. V prípade, ak by ocenené cenou obvyklou v mieste a čase plnenia neboli, zvýhodnenie ktoré by im takto plynulo, by sa rovnako považovalo za nepeňažné plnenie zo závislej činnosti a zdaňovalo by sa ako príjem zo závislej činnosti (mzda) podľa § 5 a nadväzujúcich ZDP. Uvedené znamená, že stanovenie ceny obvyklej pre zdanenie príjmu zo závislej činnosti, je akási forma testovania nezávislej ceny, čo je aj predmetom kontrolovanej transakcie, a preto nie je potrebné, aby znova prechádzala testom pre kontrolovanú transakciu.

Preto sa v uvedenom prípade takáto transakcia zdaňovaná v rámci závislej činnosti nepovažuje za kontrolovanú transakciu v kontexte ustanovenia § 2 písm. ab) ZDP.

2.21  Stravné

Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi pri pracovnej ceste sumu stravného vo vyššej sume, ako je suma stravného podľa zákona o cestovných náhradách. Vyššiu sumu vypláca na základe kolektívnej zmluvy.

Je toto stravné predmetom zdanenia alebo nie je predmetom dane?

Z predmetu dane u zamestnanca je vylúčená len tá cestovná náhrada, ktorej povinnosť poskytnutia zo strany zamestnávateľa vyplýva priamo z ustanovení zákona o cestovných náhradách. Všetky ostatné vyššie plnenia (§ 9 zákona o cestovných náhradách) sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, t. j. aj suma vo výške rozdielu medzi sumou stravného vo výške nároku vyplývajúceho zo zákona o cestovných náhradách a poskytnutou sumou dohodnutou v kolektívnej zmluve (pracovnej zmluve, vnútornom predpise).

2.22  Pôžička s nižším úrokom

Spoločnosť poskytne bezúročnú pôžičku, resp. pôžičku s nižším úrokom ako je obvyklá svojmu konateľovi, spoločníkovi, resp. inému zamestnancovi.

Ide o kontrolovanú transakciu?

Nie.

Spoločník/konateľ/iný zamestnanec dosahuje od spoločnosti príjmy zo závislej činnosti, pričom vo väzbe na základné definície príjmu, môžu byť poskytnuté, tak v peňažnej ako aj nepeňažnej forme a musia byť ocenené cenou obvyklou [§ 2 písm. c) ZDP]. V prípade, ak by ocenené cenou obvyklou v mieste a čase plnenia neboli, zvýhodnenie ktoré by im takto plynulo, by sa rovnako považovalo za nepeňažné plnenie zo závislej činnosti a zdaňovalo by sa ako príjem zo závislej činnosti (mzda) podľa § 5 a nadväzujúcich ZDP. Uvedené znamená, že stanovenie ceny obvyklej pre zdanenie príjmu zo závislej činnosti je akási forma testovania nezávislej ceny, čo je aj predmetom kontrolovanej transakcie, a preto nie je potrebné, aby znova prechádzala testom pre kontrolovanú transakciu.

Preto sa v uvedenom prípade, takáto transakcia zdaňovaná v rámci závislej činnosti, nepovažuje za kontrolovanú transakciu v kontexte § 2 písm. ab) ZDP.

2.23  Nehnuteľnosť nevložená v obchodnom majetku

Daňovník dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP. Nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku.

Môže si daňovník uplatniť do daňových výdavkov náklady vynaložené na opravu strešnej krytiny vykonanú na tomto majetku?

Ak vlastník nehnuteľnosti vykoná v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 3 ZDP na prenajímanej nehnuteľnosti opravu alebo technické zhodnotenie, pričom prenajímanú nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku, sú takto vynaložené výdavky výdavkami na jeho osobnú potrebu, a to v súlade s § 21 ods. 1 písm. i) ZDP. Tieto výdavky si bude môcť daňovník uplatniť až v prípade, keď z predaja predmetnej nehnuteľnosti dosiahne zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. Preukázateľne vynaložené výdavky na opravu alebo technické zhodnotenie predávanej nehnuteľnosti si v takomto prípade daňovník uplatní ako výdavok na dosiahnutie príjmov z predaja nehnuteľnosti, a to v súlade s § 8 ods. 5 písm. d) ZDP.

2.24  Príjem z prenájmu traktora

Daňovník je samostatne hospodáriaci roľník. V obchodnom majetku má zaradený traktor, ktorý používa na svojej farme v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZDP (príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva). Po skončení prác na svojich poliach prenajal traktor majiteľovi susediacej farmy, ktorému sa jeho traktor pokazil.

Kam daňovník zaradí takýto príjem z prenájmu traktora?

Ide o príjem z nakladania s obchodným majetkom daňovníka s príjmami z podnikania, preto v súlade so znením § 6 ods. 5 písm. a) ZDP príjem z prenájmu traktora bude súčasťou príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZDP.

2.25  Predaná nehnuteľnosť

Daňovník podniká na základe živnostenského oprávnenia a dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. V roku 2022 začal pri podnikaní používať nehnuteľnosť, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve a ktorú zaradil do obchodného majetku. V roku 2024 túto nehnuteľnosť predal inému daňovníkovi.

Ako daňovník zdaní tento príjem?

Ak daňovník nevyradí nehnuteľnosť z obchodného majetku pred jej predajom, potom príjem z jej predaja je príjmom zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP, nakoľko v nadväznosti na § 6 ods. 5 písm. a) ZDP ide o príjem z nakladania s obchodným majetkom daňovníka. Ak by daňovník vyradil nehnuteľnosť z obchodného majetku pred jej predajom, príjem z jej predaja by bol príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP.

2.26  Používanie služobného motorového vozidla

Zamestnávateľ si prenajíma motorové vozidlá (formou operatívneho leasingu) od slovenskej leasingovej spoločnosti, pričom hradí mesačné nájom. Tieto motorové vozidlá sú poskytované vybraným zamestnancom na služobné aj súkromné účely. V závislosti od poskytnutého modelu vozidla zamestnanec hradí zamestnávateľovi mesačne paušálnu sumu. Suma hradená zamestnancom je protihodnotou za využívanie automobilu na súkromné účely. Odplata sa nevzťahuje k nákladom na pohonné hmoty za kilometre najazdené na súkromné účely. Zamestnanec za používanie motorového vozidla na služobné a súkromné účely hradí zamestnávateľovi príspevok za využívanie automobilu na súkromné účely v dohodnutej výške.

Musí zamestnávateľ uplatniť ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP alebo sa ustanovenie uplatní len vtedy, ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi služobné vozidlo na služobné a súkromné účely bezodplatne?

Špecifický spôsob ocenenia nepeňažného príjmu, ktorý plynie zamestnancovi z titulu poskytnutia služobného motorového vozidla na používanie na služobné a súkromné účely je ustanovený v § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, a preto ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP sa uplatní aj v prípade, ak zamestnanec za využívanie služobného motorového vozidla na súkromné účely hradí zamestnávateľovi mesačne paušálnu sumu. O túto sumu môže však zamestnávateľ znížiť príjem zamestnanca vypočítaný v súlade s ustanovením § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.

2.27  Príjem z predaja auta

Daňovník zaradil v roku 2022 automobil do obchodného majetku. Toto auto používal aj na súkromné účely, pričom si uplatňoval daňové výdavky súvisiace s týmto autom vo výške 80 % [§19 ods. 2 písm. t) prvý bod ZDP]. V roku 2024 si kúpil nové auto, pričom to predchádzajúce predal.

Ako daňovník zdaní príjem z predaja auta?

Vo väzbe na znenie § 4 ods. 5 ZDP je umožnené zdaniť príjem z predaja takejto hnuteľnej veci, ktorý nie je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. c) ZDP (neuplynulo päť rokov od vyradenia hnuteľnej veci z obchodného majetku) len v tej časti, v akej ho používal na účely výkonu podnikateľskej činnosti. Preto súčasťou zdaniteľných príjmov podľa § 6 ods. 1 ZDP bude iba 80 % príjmu z predaja takejto hnuteľnej veci.

Ak by sa počas výkonu podnikateľskej činnosti menil pomer využívania tohto obchodného majetku na výkon podnikateľskej činnosti, časť príjmu z predaja auta by sa určila priemerom vypočítaným za obdobie používania auta na výkon uvedenej činnosti.

Napr. ak by daňovník používal auto na výkon podnikateľskej činnosti v roku 2022 na 80 %, v roku 2023 na 100 % a v roku 2024 na 80 %, zdaniteľným príjmom z predaja auta by bola 86,67 %-ná časť z celkového príjmu z predaja [(80 + 100 + 80) : 3].

2.28  Cestovné náhrady

Spoločnosť so sídlom na území SR má konateľa, ktorý je občanom Francúzska. Konateľ prichádza do slovenskej spoločnosti z miesta bydliska vo Francúzsku.

Patria konateľovi cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách? Sú poskytnuté cestovné náhrady predmetom dane?

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným sa na daňové účely považuje za zamestnanca a platiteľ príjmu (odmeny konateľa) sa považuje za zamestnávateľa. Predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, ktorým je aj zákon o cestovných náhradách okrem vreckového poskytovaného pri zahraničných pracovných cestách.

Konateľ spoločnosti je zahrnutý v personálnej pôsobnosti zákona o cestovných náhradách – ide o osobu zvolenú alebo vymenovanú do orgánu právnickej osoby, ak nie je k tejto právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Za pracovnú cestu sa na účely poskytovania cestovných náhrad považuje každá cesta konateľa, v rámci ktorej plní funkciu, ktorá pre neho vyplýva z postavenia konateľa spoločnosti.

Podmienkou poskytovania cestovných náhrad je priama súvislosť medzi vykonanou cestou a činnosťou konateľa spoločnosti a nie miesto, kde sa táto činnosť vykonáva, pričom mu patria v tom istom rozsahu, výške a podmienok ich poskytovania ako zamestnancovi v pracovnom pomere.

2.29  Zamestnávanie na dohodu

Spoločnosť zamestnáva pracovníka na dohodu o pracovnej činnosti a vypláca mu cestovné náhrady.

Sú tieto náhrady zdaniteľným príjmom alebo nie sú predmetom dane?

V § 1 ods. 2 písm. c) zákona o cestovných náhradách je upravené aj poskytovanie náhrad fyzických osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, dohodnuté. 

Tzn., ak je v dohode uvedené, že budú preplácané aj cestovné náhrady potom tieto cestovné náhrady vo výške nároku podľa zákona o cestovných náhradách pre dohodára [zamestnanec s príjmom zo závislej činnosti z pracovnoprávneho vzťahu podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP] nie sú predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. a) ZDP.

V prípade, že to v dohode nie je dohodnuté, takto vyplatené náhrady sú predmetom dane poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 ods. 2) a zdania sa zamestnancovi vykonávajúcemu prácu na základe dohody o vykonaní práce v úhrne jeho príjmu v mesiaci vyplatenia.

2.30  Kurz jazyka

Zamestnávateľ - cestovná agentúra zaplatil zamestnancovi kurz anglického jazyka.

Ide o zdaniteľný príjem zamestnanca?

Podľa ustanovenia § 5 ods. 7 písm. a) ZDP je od dane oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa. Ak v uvedenom prípade sú splnené podmienky, teda vzdelávanie súvisí s činnosťou alebo s podnikaním tohto zamestnávateľa, uvedené plnenie je oslobodené od dane.

2.31  Podiely na zisku

Spoločnosť s ručením obmedzeným vyplatila spoločníkom spoločnosti – fyzickým osobám v roku 2024 podiely na zisku z hospodárskeho výsledku vykázaného za rok 2016.

Sú tieto podiely na zisku predmetom dane a vzniká fyzickým osobám povinnosť tieto príjmy zdaniť?

Keďže sa jedná o podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie 2016, tieto podiely nie sú predmetom dane z príjmov a fyzickým osobám, ani obchodnej spoločnosti, nevzniká žiadna daňová povinnosť v súvislosti s týmto príjmom. 

2.32  Oslobodenie od dane

Ako postupovať pri zdaňovaní príjmu zamestnanca - člena dozornej rady, ktorému bolo preplatené štúdium na druhom stupni vysokoškolského štúdia. Člen dozornej rady má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie v dĺžke trvania viac ako 24 mesiacov.

Bude sa na uvedené vzťahovať oslobodenie zmysle § 5 ods. 7 písm. a) ZDP?

Nie.

Podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP je v prípade, ak by išlo o vzdelávanie, ktorým si zamestnanec zvyšuje stupeň vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa oslobodenie nastavené aj na skutočnosť, že ide o zamestnanca, u ktorého je splnená aj podmienka trvania pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov. Z uvedenej podmienky je zrejmé, že v prípade zvýšenia stupňa vzdelania, je oslobodené plnenie len v prípade, ak ide o zamestnancov, ktorých príjmy sú zadefinované v § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Ak by išlo o zamestnanca, z ktorého príjmy sú posudzované ako príjmy zo závislej činnosti ale podľa iných ustanovení ako podľa odseku 1 písm. a), potom už toto oslobodenie nie je možné použiť.

Išlo by napr. o člena dozornej rady, ktorého príjmy zo závislej činnosti sú príjmami podľa § 5 ods. 1 písm. d) ZDP.

2.33  Príjem z prenájmu časti výrobnej haly

Daňovník s príjmami zo živnosti [§ 6 ods. 1 písm. b) ZDP] má v obchodnom majetku zaradenú výrobnú halu, ktorú používa na podnikanie. Časť tejto haly prenajíma inému podnikateľovi. Prenajíma aj byt, ktorý má tiež v obchodnom majetku, ale ktorý nepoužíva ani nepoužíval na podnikanie. Na prenájom nemá živnostenské oprávnenie, ani mu taká povinnosť nevznikla, lebo neposkytuje aj iné než základné služby spojené s prenájmom.

Kam zaradí daňovník príjem z prenájmu časti výrobnej haly a príjem z prenájmu bytu?

Príjem z prenájmu časti haly zaradí daňovník nadväzne na § 6 ods. 5 písm. a) ZDP medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP a príjem z prenájmu bytu zaradí medzi príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP.

2.34  Náklady na opravy a na technické zhodnotenie

Daňovník dosahujúci príjmy podľa § 6 ZDP využíval majetok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania, o ktorom však neúčtoval ani neviedol evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP ako o obchodnom majetku.

Môže si daňovník uplatniť do daňových výdavkov náklady na opravy a na technické zhodnotenie vykonané na tomto majetku?

Len majetok, o ktorom daňovník účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP je obchodným majetkom, čo znamená že aj všetky výdavky súvisiace s týmto majetkom sú uznaným daňovým výdavkom.

V opačnom prípade ide o majetok, ktorý síce daňovník využíva v súvislosti s podnikaním, ale keďže o ňom neúčtuje ani nevedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, ide o jeho osobný majetok a výdavky súvisiace s takýmto majetkom sú výdavkami na osobnú potrebu daňovníka, to znamená že nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP.

2.35  Príjmy dosahované z podnikania

Daňovník/fyzická osoba dosahuje v roku 2024 príjmy zo živnosti vo výške 20 000 eur (vykonáva živnosť celý rok) a dosahuje príjmy z použitia diela vo výške 12 000 eur. Chce si uplatniť paušálne výdavky.

Môže si daňovník uplatniť len sumu paušálnych výdavkov do maximálnej výšky 20 000 eur v úhrne zo všetkých príjmov dosahovaných z podnikania a z použitia diela?

Nie. V súlade s § 6 ods. 10 uplatní daňovník maximálnu sumu vo výške 20 000 eur samostatne, a to z príjmu zo živnosti a samostatne z príjmov z použitia diela, t. j.

▪    pri príjmoch zo živnosti vo výške 40 000 eur sú paušálne výdavky vo výške 60 % v sume 24 000 eur, ale daňovník si môže odpočítať max. sumu 20 000 eur,

▪    pri príjmoch z použitia diela vo výške 12 000 eur sú paušálne výdavky vo výške 60 % v sume 7 200 eur, t. j. môže si uplatniť plnú sumu paušálnych výdavkov, a to 7 200 eur (sú nižšie ako maximálne stanovená výška 20 000 eur).

2.36  Nepeňažné plnenie zamestnanca

Zamestnávateľ poskytoval počas celého roka 2024 svojim zamestnancom a aj iným osobám parkovacie miesta umiestnené na vlastnom parkovisku. Iné osoby za jedno parkovacie miesto hradia 50 eur mesačne. Zamestnanci využívajú parkovacie miesta bezodplatne. Výdavky (náklady) na výstavbu tohto parkoviska boli v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zahrnuté do daňových výdavkov (parkovisko bude v roku 2024 už plne odpísané) a výdavky (náklady), ktoré vzniknú v súvislosti s prevádzkou parkoviska, napr. výdavky (náklady) na jeho osvetlenie a čistenie, zamestnávateľ nezahrnie vo výške zodpovedajúcej sume oslobodeného nepeňažného plnenia do daňových výdavkov.

Môže zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie zamestnanca oslobodiť od dane?

Vzhľadom na znenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, hodnota nepeňažného plnenia poskytnutá vo forme parkovacieho miesta je pre zamestnanca príjmom oslobodeným od dane, a to z dôvodu, že zamestnávateľ vynaložené prostriedky na prevádzku parkoviska, tzn. výdavky (náklady) na osvetlenie a čistenie parkoviska, ktoré súvisia s týmto nepeňažným plnením, neuplatní v zdaňovacom období 2024 do daňových výdavkov v hodnote nepeňažného plnenia (500 eur). Rozdiel, o ktorý skutočné náklady na prevádzku parkoviska prevyšujú oslobodenú sumu nepeňažného plnenia u zamestnanca, je daňovým výdavkom.

2.37  Nepeňažné plnenie

Zamestnávateľ dobíja zamestnancom benefit kartu a z tejto karty si môže zamestnanec hradiť služby u zmluvných dodávateľov, medzi ktorými sú fitnes, ubytovacie služby, školenia a pod.

Môže dobitie karty považovať za nepeňažné plnenie oslobodené do 500 eur?

Podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP sú od dane oslobodené nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Vychádzajúc z uvedeného, ak je karta nepeňažným plnením od zamestnávateľa, na plnenia, ktoré nie sú oslobodené od dane podľa iných úprav uvedených v § 5 ods. 7 ZDP a zamestnávateľ ich vylúčil z daňových výdavkov, je možné využiť ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ musí sledovať na čo bola benefitová kartička použitá a následne posúdiť, či dané nepeňažné plnenie nie je oslobodzované podľa iných ustanovení v § 5 ods. 7 ZDP.

Zároveň je dôležité posudzovať každú benefitovú kartičku individuálne, a to z dôvodu, či nejde o takú benefitovú kartičku, ktorá svojou funkciou a použitím nahrádza platobný prostriedok. V takomto prípade, nie je možné posudzovať takúto kartičku ako nepeňažné plnenie.

2.38  Podiel z v. o. s.

V. o. s. vykázala časť základu dane v. o. s. na neho pripadajúci v jednom zdaňovacom období. V nasledujúcom roku mal spoločník svoj podiel z v. o. s. vyplatený na účet.

V ktorom zdaňovacom období má spoločník v. o. s. zahrnúť časť základu dane v. o. s. na neho pripadajúci?

Podľa znenia § 14 ods. 6 ZDP súčasťou základu dane spoločníka v. o. s. je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty v. o. s. pripadajúca na tohto spoločníka. Ďalej v ustanovení § 6 ods. 1 písm. d) ZDP je síce uvedené, že sú to „príjmy“ spoločníkov, avšak je tam ustanovené, že sú to príjmy podľa § 6 ods. 7 ZDP, podľa ktorého týmito príjmami je časť základu dane v. o. s. Z tohto vyplýva, že za príjem sa považuje priamo časť základu dane bez ohľadu na konkrétne časové obdobie, v ktorom došlo k reálnej výplate príjmov. Spoločník v. o. s. je povinný zahrnúť časť základu dane na neho pripadajúci do čiastkového základu dane podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP toho zdaňovacieho obdobia, za ktoré ho vykáže v. o. s.

Spoločník v. o. s. uvádza pomernú časť základu dane v. o. s. na neho pripadajúcu v stĺpci príjmov príslušného riadku tabuľky č. 1 daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B, resp. pomernú časť straty v. o. s. uvádza v stĺpci výdavkov toho istého riadku.

2.39  Úroky z hypotekárneho úveru

Daňovník, fyzická osoba – občan si zobral hypotekárny úver na kúpu nehnuteľnosti. Zakúpenú nehnuteľnosť dal do prenájmu.

Môže si daňovník pri príjme z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP uplatniť ako daňový výdavok úroky z hypotekárneho úveru, ktoré platí banke?

Podľa § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, ak tento zákon neustanovuje inak. Daňovník poberajúci príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP pri stanovení základu dane (čiastkového základu dane) môže vychádzať z ustanovení § 17 až 29 ZDP, ak si uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, o ktorých účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva alebo z ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP, ak si uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, o ktorých vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu.

Ak daňovník o nehnuteľnosti nadobudnutej prostredníctvom hypotekárneho úveru účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, je táto nehnuteľnosť jeho obchodným majetkom využívaným v súvislosti s dosahovanými príjmami a úroky spojené so splátkami z poskytnutého hypotekárneho úveru platené daňovníkom budú daňovými výdavkami tohto daňovníka.

2.40  Dodanenie dopravy

Zamestnávateľ vo januári 2024 zabezpečí dopravu pre svojich zamestnancov, nakoľko verejná hromadná doprava k jeho prevádzke nie je. Dopravcovi uhradil 2 000 eur za dopravu v pracovných dňoch, pričom doprava bola zabezpečená 45 miestnym autobusom.

Akým spôsobom rozpočíta a dodaní takúto dopravu svojim zamestnancom?

Zamestnávateľ prepočíta celú úhradu (fakturovanú sumu) za poskytnutú dopravu na počet miest v autobuse, t. j. 2 000 eur/45 miest, čo je suma na jedného zamestnanca 44,44 eur. Keďže uvedená suma neprevyšuje maximálnu výšku oslobodeného príjmu na dopravu 60 eur, celá suma takto poskytnutého plnenia bude u zamestnanca oslobodená. Uvedeným spôsobom sa určí nepeňažné plnenie na zamestnanca bez ohľadu na skutočnosť, či bol plne obsadený autobus zamestnancom a či zamestnanec sa prepravoval každý deň v mesiaci, ale musí ísť do základu dane (čiastkového základu dane) tohto zamestnanca.

2.41  Poistné

V. o. s. s dvoma spoločníkmi – fyzickými osobami – vykázala za rok 2024 základ dane 100 000 €. V spoločenskej zmluve nemajú uvedený spôsob delenia zisku. Jednotliví spoločníci si platili povinné odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne.

Ako uvedú poistné v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B?

Pretože nebol určený iný spôsob delenia zisku v spoločenskej zmluve, základ dane tejto spoločnosti sa rozdelí medzi spoločníkov rovnakým dielom. Polovicu základu dane v. o. s. (50 000 eur), uvedie každý z nich vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B v stĺpci príjmov v riadku 04 tabuľky č. 1, v ktorom sú uvedené príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d) ZDP a preukázateľne zaplatené zákonné povinné poistné a príspevky [§ 5 ods. 7 písm. e) ZDP] sa uvedú v tom istom riadku v stĺpci výdavkov.

2.42  Daňová evidencia

Daňovník živnostník nadobudol bezodplatne akcie od svojho nového obchodného partnera, pričom splnil podmienky pre ich oslobodenie uvedené v § 9 ods. 1 písm. p) ZDP. Uvedené akcie mu boli poskytnuté ako nepeňažné plnenie za dodanú službu.

Akým spôsobom a v akej vstupnej cene si takto nadobudnuté akcie zaeviduje vo svojej daňovej evidencii?

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorý uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky v rozsahu daňovej evidencie a ktorý bezodplatne nadobudol akcie alebo obchodné podiely, ako nepeňažné plnenie podľa § 9 ods. 1 písm. p) v súvislosti s výkonom činnosti, z ktorej plynú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, zaeviduje tento majetok v daňovej evidencii, ktorá bola s účinnosťou od 1. 1. 2024 doplnená aj o finančný majetok do § 6 ods. 11 písm. c) ZDP. Vo väzbe na znenie § 25a ods. 1 písm. b) ZDP však tieto akcie zaeviduje v nulovej vstupnej cene.

2.43  Vykázanie straty

Daňovník dosahuje príjmy zo živnosti, pričom si uplatňuje výdavky percentom z príjmov vo výške 60 %. Do výdavkov si započítava aj preukázateľne zaplatené poistné, ktoré uhradil v súvislosti s touto činnosťou. Po započítaní výdavkov vynaložených na zaplatené poistné boli výdavky vyššie ako príjmy.

Je možné, aby daňovník vykázal stratu pri paušálnych výdavkoch?

Daňovník, ktorý si uplatňuje výdavky percentom z príjmov, nemôže vykázať stratu. Preukázateľne zaplatené poistné si započíta k paušálnym výdavkom len do výšky príjmov.

2.44  Úrokový výnos

Daňovník, ktorý je celý rok zamestnaný, má uložené prostriedky na vkladovom účte, na ktorý mu bol pripísaný úrokový výnos vo výške 1 500 eur.

Považuje sa tento príjem za zdaniteľný príjem. Kto je povinný zdaniť tento príjem? 

Príjem z úrokov z vkladového účtu daňovníka sa považuje za zdaniteľný príjem podľa § 7 ods. 1 písm. b) ZDP, pričom z takto pripísaného výnosu je povinná banka, ktorá pripisuje tento príjem v prospech daňovníka (platiteľ dane), zraziť daň. Zrazením dane sa daňová povinnosť z týchto príjmov (úrokov) považuje za splnenú a tieto príjmy sa do osobitného základu dane podľa § 7 ZDP nezahŕňajú, t. j. daňovník tieto príjmy v daňovom priznaní neuvádza.

Daňovník nemôže považovať daň vybranú z úrokov za preddavok na daň a nemôže požiadať správcu dane cez podané daňové priznanie o vrátenie zrazenej dane. 

2.45   Plnenie z poistky

Daňovníkovi v roku 2024 okrem príjmov zo zamestnania (25 200 eur) bolo vyplatené plnenie z poistky pre prípad dožitia určitého veku vo výške 7 250 eur.

Považuje sa vyplatené poistné plnenie za zdaniteľný príjem daňovníka? Ide o kapitálové príjmy, ktoré sa zdaňujú zrážkovou daňou, alebo je daňovník povinný príjmy uviesť v daňovom priznaní a zdaniť ich?

Vyplatené plnenie z poistenia pre prípad dožitia určitého veku sa považuje za zdaniteľný príjem, ktorý sa zaraďuje medzi príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. e) ZDP. Pri týchto príjmoch, ak plynú zo zdrojov na území SR, sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP. Riadnym vykonaním zrážky dane (za jej zrazenie zodpovedá poisťovňa, ktorá plnenie vyplatila) z tohto príjmu sa daňová povinnosť považuje za splnenú. Daňovník nemá povinnosť uvádzať vyplatenú poistku v daňovom priznaní. Nakoľko daňovník v roku 2024 okrem príjmov zo zamestnania nedosiahol žiadne iné zdaniteľné príjmy (okrem príjmov, ktoré už boli zdanené zrážkou a zrazením dane je daň vysporiadaná), nemá povinnosť za zdaňovacie obdobie roku 2024 podať daňové priznanie, ak požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2024.

2.46  Daň vybraná zrážkou

Farmaceutická spoločnosť uzatvára v roku 2024 s lekármi zmluvy podľa ObčZ, na základe ktorých lekárom vypláca odmenu za vykonanie konzultačnej činnosti a vypracovanie správy z odborného podujatia.

Je farmaceutická spoločnosť z takýchto peňažných plnení povinná vybrať daň zrážkou v zmysle § 43 ods. 3 písm. o) ZDP?

Ak držiteľ vyplatí zdaniteľné peňažné plnenie za vykonanie konzultačnej činnosti a vypracovanie správy z odborného podujatia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (lekárovi), ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie ako fyzická osoba-podnikateľ a dosahuje príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP, uvedené príjmy sú súčasťou jeho príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP, ktoré lekár zdaňuje osobne prostredníctvom daňového priznania.

Ak držiteľ vyplatí zdaniteľné peňažné plnenie za vykonanie konzultačnej činnosti a vypracovanie správy z odborného podujatia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (lekárovi), ktorý nevykonáva zdravotnícke povolanie ako fyzická osoba-podnikateľ, ale je napr. v pracovnoprávnom vzťahu voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, potom sú tieto príjmy príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, z ktorých je držiteľ povinný v súlade so znením § 43 ods. 3 písm. o) ZDP vybrať daň zrážkou.

2.47  Predaj akcii

Daňovník – fyzická osoba vlastní akcie. Pred ich nadobudnutím daňovník obstaral opciu, ktorú použil na nákup týchto akcií. Daňovník si uplatňuje preukázateľné výdavky na obstaranie akcií v súlade s § 8 ods. 5 písm. e) ZDP. Opcia bola uplatnená pri nákupe akcií, a to v súlade s § 8 ods. 2 ZDP.

Aké výdavky si môže daňovník uplatniť pri predaji akcií? Môže daňovník uplatniť ako výdavok pri príjmoch z predaja akcií aj výdavky na obstaranie opcie?

V súlade s § 8 ods. 2 ZDP do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie, pričom ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu podľa § 8 ods. 1 ZDP vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Tzn. ani pri príjmoch z prevodu cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP nie je možné vykázať stratu.

Pri príjmoch z prevodu cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP je možné uplatniť výdavky, ktoré sú vymedzené v § 8 ods. 5 ZDP, a to napr. kúpnu cenu preukázateľne zaplatenú za cenný papier (ak daňovník nadobudol cenný papier kúpou), cenu cenného papiera zistenú v čase nadobudnutia, ak daňovník nadobudol cenný papier bezodplatne (napr. darovaním, dedením), výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenného papiera.

Pri uvedených príjmoch sú podľa § 8 ods. 5 písm. f) ZDP výdavkami aj výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku, za ktoré sa považujú aj výdavky na obstaranie opcie, ktorá bola použitá na nákup akcií.

Uvedené platí za podmienky, že cena opcie, ktorá bola použitá na nákup akcií, nie je zohľadnená v cene akcie, z dôvodu, aby nebol dvakrát uplatnený ten istý výdavok.

2.48  Transakcie

Môžu sa oslobodzovať aj iné transakcie v rámci účtov DIS ako napr. kapitálový výnos, dividendy?

Rozsah oslobodenia transakcií na účtoch DIS je vymedzený v § 9 ods. 1 písm. l) ZDP, a to na príjmy z predaja CP a opcií a z derivátových operácii. Iné príjmy ako napríklad príjmy z kapitálového majetku (kupóny, príjmy z vrátenia podielových listov a pod.), ktoré sa zahŕňajú medzi príjmy podľa § 7 ZDP, nie sú od dane oslobodené.

2.49  Cenné papiere oslobodené od dane

Daňovník v roku 2024 predal cenné papiere v hodnote 3 200 eur, ktoré boli prijaté v marci 2019 na obchodovanie na regulovanom trhu v SR. Cenné papiere nadobudol v decembri 2015 v hodnote 2 000 eur.

Je príjem z predaja týchto cenných papierov oslobodený od dane?

Áno.

Od dane z príjmov je oslobodený príjem z predaja (prevodu) cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a zároveň prijatím na regulovaný trh a predajom presiahne jeden rok [§ 9 ods. 1 písm. k) ZDP]. Daňovník obstaral cenné papiere v roku 2015, boli prijaté na regulovaný trh v marci 2019 a predal ich v roku 2024. Keďže predávané cenné papiere spĺňali obidve podmienky pre oslobodenie upravené v § 9 ods. 1 písm. k) ZDP, príjem z ich predaja je oslobodený od dane a neuvádza sa v daňovom priznaní.

2.50  Posudzovanie príjmu

Daňovník nadobudol cenný papier za sumu 200 eur v januári roku 2016, ktorý bol v januári 2016 aj prijatý na obchodovanie na burze cenných papierov v Bratislave. Ďalší cenný papier nadobudol vo februári 2024 za sumu 350 eur, ktorý bol tiež prijatý na obchodovanie na burze cenných papierov. Obidva cenné papiere predal v máji 2024, a to prvý za sumu 380 eur a druhý za sumu 650 eur.

Ako bude posudzovaný príjem z predaja týchto cenných papierov v roku 2024?

Prvý cenný papier prijatý na obchodovanie na burzu cenných papierov spĺňa podmienky upravené v § 9 ods. 1 písm. k) ZDP, t. j. od nadobudnutia aj prijatia na obchodovanie na regulovaný trh do predaja uplynulo časové obdobie dlhšie ako jeden rok a obchodovalo sa s ním na burze cenných papierov v Bratislave. Príjem z predaja tohto cenného papiera bude od dane oslobodený.

Druhý cenný papier nespĺňa určené časové testy uvedené v § 9 ods. 1 písm. k) ZDP, a preto bude príjem z predaja cenného papiera znížený o výdavky, oslobodený od dane z príjmov podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, a to do výšky 500 eur.

Príjem z predaja tohto cenného papiera bol 650 eur a výdavok/kúpna cena bola 350 eur, t. j. rozdiel vo výške 300 eur (650 eur – 350 eur) bude v plnej výške oslobodený od dane.

2.51  Darovanie počítača

Distribútor liekov daroval fyzickej osobe – zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (nie je podnikateľom), počítač.

Ako zdaní uvedený zdravotnícky pracovník tento príjem?

Predmetom dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP sú aj peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vo forme darov. V uvedenom prípade ide o dar poskytnutý držiteľom fyzickej osobe, ktorý nevykonáva zdravotnícke povolanie ako podnikateľ, ale vykonáva zdravotnícke povolanie len ako zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, preto ide o nepeňažný príjem fyzickej osoby podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, z ktorého sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Zdravotnícky pracovník pri vyberaní zrážky postupuje spôsobom a v lehote uvedenej v § 43 ods. 17 písm. a) ZDP.

Držiteľ je povinný oznámiť výšku nepeňažného plnenia tomuto zdravotníckemu pracovníkovi spôsobom a v lehote uvedenej v § 43 ods. 19 ZDP a správcovi dane spôsobom a v lehote uvedenej v § 43 ods. 17 písm. b) ZDP.

2.52  Rozdelenie príjmu

Manžel podniká na základe živnostenského oprávnenia a dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. V roku 2017 začal pri podnikaní používať nehnuteľnosť, ktorá patrí do BSM a zaradil ju do obchodného majetku. V roku 2024 chce túto nehnuteľnosť predať obchodnému partnerovi.

Môže si manžel rozdeliť príjem z predaja nehnuteľnosti s manželkou?

Ak by manžel nevyradil nehnuteľnosť z obchodného majetku pred jej predajom, potom príjem z jej predaja by bol výlučne príjmom manžela, a to príjmom zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP, lebo príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je v súlade so znením § 6 ods. 5 písm. a) ZDP aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka.

Ak by manžel vyradil nehnuteľnosť z obchodného majetku pred jej predajom, potom by bolo potrebné vyhodnotiť podmienky oslobodenia príjmu z predaja uvedenej nehnuteľnosti. Ak neuplynulo päť rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku daňovníka, príjem z predaja tejto nehnuteľnosti by nebol oslobodený od dane podľa § 9 ZDP a bol by zdaniteľným príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade so znením § 8 ods. 16 ZDP by nebolo možné tento príjem rozdeliť medzi manželov.

Celý príjem z predaja nehnuteľnosti patriacej do BSM by zdanil manžel, ktorý mal túto nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku pred jej vyradením z obchodného majetku a jej následným predajom.

2.53  Zdanenie virtuálnej meny

Virtuálna mena bola nadobudnutá darom od rodinných príslušníkov (nepodnikateľov).

Akým spôsobom a v ktorom momente sa zdaňuje virtuálna mena?

Predmetom dane fyzickej osoby nie je v súlade s § 3 ods. 2 písm. a) ZDP príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6 ZDP.

Zdanenie predaja virtuálnej meny je v príslušných ustanoveniach ZDP nastavená tak, že sa virtuálna mena zdaní až v čase jej predaja, čo je výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny. Z dôvodu tohto špeciálneho nastavenia zdanenia príjmu z predaja virtuálnej meny sa nepostupuje v súlade s ustanoveniami platnými napr. pre zdanenie darov v prípade fyzickej osoby dosahujúcej príjmy podľa § 6 ZDP.

Fyzickej osobe, ktorá nadobudne virtuálnu menu darovaním v postavení občana (nepodnikateľa), nevzniká v momente nadobudnutia virtuálnej meny zdaniteľný príjem. Ak fyzická osoba virtuálnu menu nadobudnutú darovaním nevloženú do obchodného majetku predá, príjem z predaja virtuálnej meny zaradí medzi príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. t) ZDP. V súlade s § 8 ods. 17 ZDP súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby pri použití ocenenia spôsobom podľa § 17 ods. 43 ZDP, t. j. reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve. Pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) daňovník v nadväznosti na § 8 ods. 2 ZDP uplatní skutočné výdavky vynaložené na dosiahnutie príjmu z predaja virtuálnej meny.

Takýmto výdavkom môže byť napr. notársky poplatok zaplatený pri darovaní alebo dedení virtuálnej meny, ktorý sa viaže k nadobudnutiu predávanej virtuálnej meny. Za daňový výdavok však nie je možné považovať hodnotu darovanej virtuálnej meny.

2.54  Zdaňovanie vykonaných obchodov dedičom

Daňovník zomrie v priebehu sporenia. Musí za neho dedič zdaňovať vykonané obchody, nakoľko neboli dodržané podmienky.

Môže pokračovať na tomto účte dedič, tak aby spĺňal podmienky pre oslobodenie od dane?

Príjem získaný dedením nie je predmetom dane podľa § 3 ods. 2 ZDP.

V súlade s § 8 ods. 14 ZDP sa za porušenie podmienok DIS nepovažuje prípad, ak daňovník počas zákonnom stanoveného obdobia zomrie, t. j. dedič nemusí zdaňovať obchody uskutočnené na účtoch DIS.

Ak by dedič chcel obchodovať s cennými papiermi prostredníctvom účtov DIS, musí si zriadiť nový účet DIS na svoje meno a splniť určené podmienky nanovo u seba, resp. ak by takýto účet mal už zriadený, môže na nové investície použiť zdedené prostriedky z účtu poručiteľa.

2.55  Skladové priestory

Daňovník nadobudol v roku 2021 nehnuteľnosť na základe rozhodnutia vydaného v súlade s ustanoveniami tzv. „reštitučných zákonov“ ako oprávnená osoba. Keďže vykonával podnikateľskú činnosť, zaradil si aj túto nehnuteľnosť do svojho obchodného majetku a ďalej ju využíval ako skladové priestory. V januári roku 2024 túto nehnuteľnosť vyradil zo svojho obchodného majetku a v septembri roku 2024 túto nehnuteľnosť predal.

Je tento príjem oslobodený od dane?

Áno. V súlade s § 9 ods. 1 písm. d) ZDP, keďže daňovník bol oprávnenou osobou, ktorá nadobudla nehnuteľnosť na základe rozhodnutia v reštitúcií je príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený od dane bez ohľadu na skutočnosť, že nehnuteľnosť bola zaradená v obchodnom majetku tohto daňovníka a od jej vyradenia z obchodného majetku do dňa predaja neuplynulo päť rokov.

2.56  Príjmy vo forme prijatých úrokov

Fyzická osoba nepodnikateľ požičal druhej fyzickej osobe nepodnikateľovi peniaze, pričom medzi sebou uzavreli zmluvu o pôžičke podľa ObčZ. V tejto zmluve si dohodli úroky za požičané peniaze. Fyzická osoba dosiahla okrem príjmov zo zamestnania aj príjmy z úrokov z poskytnutej pôžičky.

Považujú sa príjmy vo forme prijatých úrokov z poskytnutej pôžičky u daňovníka za zdaniteľný príjem podľa § 7 ZDP a akým spôsobom si daňovník fyzická osoba vyrovná daňovú povinnosť z týchto príjmov?

Úroky z poskytnutej pôžičky sa považujú za zdaniteľné príjmy fyzickej osoby, ktoré sa považujú za príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. c) ZDP. Daňovú povinnosť z týchto príjmov daňovník vyrovná podaním daňového priznania za predpokladu, že mu povinnosť podať daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie vznikne v súlade s ustanovením § 32 ZDP.

2.57  Delený zisk

K. s. vykázala za rok 2024 základ dane 100 000 eur. Spoločnosť má jedného komplementára – fyzickú osobu a jedného komanditistu tiež fyzickú osobu. Podľa zmluvy si delia zisk rovnakým dielom.

Kto z nich bol povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B?

Fyzická osoba – komplementár k. s. uviedol svoju časť základu dane k. s. v sume 50 000 eur ako príjem podľa § 6 ods. 1 písm. d) ZDP v priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B za rok 2024. Zostávajúca časť základu dane v sume 50 000 eur podlieha zdaneniu v k. s. daňou z príjmov právnických osôb. Po zdanení je možné vyplatiť podiel na zisku fyzickej osobe – komanditistovi, ktorý je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby v súlade so znením § 3 ods. 1 písm. e) ZDP, z ktorého komanditná spoločnosť ako platiteľ dane zrazí daň vyberanú zrážkou. Súčasne zašle komanditná spoločnosť aj oznámenie platiteľa dane správcovi dane podľa § 43 ods. 11 ZDP. Fyzická osoba – komanditista má riadnym zrazením dane vyberanej zrážkou daň vysporiadanú.

2.58  Kurz účtovníctva

Zamestnanec účtovníckej firmy sa zúčastnil kurzu účtovníctva - zmeny v priebehu roka. Výdavky na kurz preplatil zamestnancovi zamestnávateľ.

Ide o zdaniteľný príjem zamestnanca?

Vzhľadom k tomu, že výdavky na vzdelávanie zamestnanca súvisia s podnikaním a činnosťou zamestnávateľa, ide o oslobodený príjem pre zamestnanca.

2.59  Platenie členských príspevkov

V súlade so stanovami Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (ďalej len „EZÚS“) platia členovia tohto združenia združeniu členské príspevky.

Je možné považovať tento príjem za príjem oslobodený od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP?

V súlade s ustanoveniami § 9 a § 12 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení Nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení, podrobnosti o finančných príspevkoch členov sa uvádzajú v stanovách EZÚS.

Podľa § 25 zákona o EZÚS peňažné príspevky členov tvoria majetok zoskupenia. V zmysle § 26 ods. 1 a 2 zákona o EZÚS zoskupenie môže podnikať, ak sa touto činnosťou dosiahne účelnejšie využitie jeho majetku a nebude ohrozený účel, na ktorý bolo zoskupenie založené, nemôže sa zúčastňovať na podnikaní iných osôb a nemôže uzatvárať zmluvu o tichom spoločenstve.

Vzhľadom k tomu, že EZÚS nevzniká za účelom dosahovania zisku, tzn. nejde o podnikateľský subjekt, môže byť považované za daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie v súlade s § 12 ods. 2 a 3 ZDP. Daňovníkmi podľa § 12 ods. 3 písm. b) ZDP sú okrem priamo vymenovaných právnych foriem daňovníkov nezaložených a nezriadených na podnikanie aj organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli.

V súlade s § 13 ods. 1 písm. a) ZDP sú od dane oslobodené príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom (zriaďovacia listina, zakladacia listina, štatút a pod.), s výnimkou okrem iného aj príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa § 13 ods. 2 písmen b) ZDP. Podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP sú od dane z príjmov oslobodené členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 13 ods. 2 písm. b) ZDP pri pojme „záujmové združenia právnických osôb“ neuvádza odkaz na konkrétny právny predpis a EZÚS charakterom vykonávanej činnosti, t. j. združovaním právnických osôb za účelom vykonávania spoločných cieľov a spôsobom hospodárenia je možné pripodobniť záujmovému združeniu právnických osôb, má príjem z členských príspevkov oslobodený od zdanenia.

2.60  Skončenie podnikania

Od roku 2011 manželia využívali na svoje podnikanie tú istú nehnuteľnosť patriacu do ich BSM, ktorú si zaradil do obchodného majetku manžel. V roku 2017 obaja manželia skončili podnikanie a uvedenú nehnuteľnosť prenajali (ako občania). Do obchodného majetku si ju zaradila manželka (odpisy uplatňovala ako daňové výdavky) a má ju zaradenú v obchodnom majetku až do jej predaja, ktorý sa uskutočnil v roku 2024.

Môžu si manželia rozdeliť príjem z predaja nehnuteľnosti?

Pri skončení podnikania došlo aj k vyradeniu nehnuteľnosti z obchodného majetku manžela. Ak manželia prenajímali nehnuteľnosť v BSM a príjem z prenájmu nebol príjmom z podnikania, potom bol príjmom podľa § 6 ods. 3 ZDP, ktorý si mohli manželia deliť spôsobom uvedeným v § 4 ods. 8 ZDP (rovnakým pomerom alebo v pomere, na ktorom sa manželia dohodli). Pri predaji nehnuteľnosti, ktorá bola v obchodnom majetku pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP, ak neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 9 ZDP (neuplynulo päť rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku prenajímateľa), príjem z predaja takejto nehnuteľnosti je zdaniteľným príjmom, a to ostatným príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP.

V súlade so znením § 8 ods. 16 ZDP nie je možné tento príjem rozdeliť medzi manželov a celý príjem z predaja nehnuteľnosti patriacej do BSM zdaní manželka, ktorá mala túto nehnuteľnosť pred jej predajom zaradenú v obchodnom majetku ako posledná.

2.61  Bývalí spoluvlastníci

Spoluvlastníci uzatvorili dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Výlučným vlastníkom sa stal jeden z nich, ktorý vyplatí ostatným dohodnutú sumu.

Sú tieto vyplatené sumy zdaniteľným príjmom bývalých spoluvlastníkov?

Príjem dosiahnutý na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je zdaniteľným príjmom. Takýto príjem je príjmom z predaja nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP, ak nie sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 9 ods. 1 ZDP. Pri následnom predaji nehnuteľnosti už výlučným vlastníkom je potrebné príjem z jej predaja rozdeliť podľa spôsobu nadobudnutia a vyhodnotiť podmienky oslobodenia od dane podľa § 9 ods. 1 ZDP takto nadobudnutej nehnuteľnosti oddelene za jej časť nadobudnutú pôvodne do spoluvlastníctva a osobitne za druhú časť nehnuteľnosti nadobudnutú na základe vyporiadania spoluvlastníctva. Takýto postup je v súlade s definíciou nehnuteľnosti, ktorá je uvedená v § 3 ods. 2 písm. a) ZDP, nakoľko v ZDP je nehnuteľnosťou aj časť nehnuteľnosti.

Ak by však na základe dohody podielových vlastníkov došlo iba k rozdeleniu nehnuteľnosti medzi podielových spoluvlastníkov podľa ich podielov, nešlo by o nové nadobudnutie nehnuteľnosti.

2.62  Organizačná jednotka

Občianske združenie v súlade so zákonom o združovaní občanov si zriadilo organizačnú jednotku s právnou subjektivitou, ktorá koná vo svojom mene. Táto organizačná jednotka v roku 2024 účtovala okrem príjmov dosahovaných z činností, ktorá je jej základnou činnosťou aj výnosy (príjmy) z reklám.

Ako bude organizačná jednotka postupovať pri ich zahrnovaní do základu dane?

Organizačná jednotka s právnou subjektivitou postupuje pri zahrnovaní príjmov z reklám rovnako ako jej zriaďovateľ – občianske združenie. To znamená, že príjem z reklamy u nej je predmetom dane a do základu dane sa v súlade s § 17 ods. 3 písm. m) zahŕňa až v zdaňovacom období, v ktorom ich príjme na bankový účet alebo do pokladne. Rovnako sa na ňu vzťahuje oslobodenie tzv. príjmov z charitatívnej reklamy do 30 000 eur ročne.

2.63  Náhrada za vyvlastnenie

Vysoká škola v zdaňovacom období 2024 prijala náhradu za vyvlastnenie pozemku na základe rozhodnutia o vyvlastnení. Pozemky vysoká škola nadobudla z vlastných zdrojov.

Považuje sa prijatá náhrada za vyvlastnenie na účely ZDP za príjem plynúci z predaja majetku?

Vysoká škola sa na účely ZDP považuje za daňovníka, ktorí nie je založený alebo zriadený na podnikanie. Takýto daňovník vzhľadom na charakter vykonávanej činnosti má osobitne stanovený predmet dane v súlade s § 12 ods. 2 ZDP. Skutočnosť, že príjmy sú predmetom dane, však automaticky neznamená, že sú aj zdaniteľnými príjmami. Aby príjmy boli zdaniteľnými, je potrebné, aby boli nielen predmetom dane, ale aby súčasne neboli oslobodené od dane z príjmov. ZDP v § 13 ods. 1 písm. a) vymedzuje príjmy daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, ktoré sú predmetom dane, ale zároveň sú oslobodené od dane, pričom toto ustanovenie priamo ustanovuje, že príjem z predaja majetku (s výnimkou rozpočtových organizácií, obcí a VÚC) sa považuje za príjem, ktorý nie je oslobodený od dane, a teda podlieha zdaneniu daňou z príjmov.

Podľa § 2 a § 4 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov možno nehnuteľnosť vyvlastniť len, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom a len za primeranú náhradu. Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie pozemku je všeobecná hodnota pozemku, ktorá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako 2 roky. Príjem z finančnej náhrady za vyvlastnené pozemky nemožno stotožňovať s príjmom z predaja.

Vzhľadom na „nútené“ speňaženie majetku je možné konštatovať, že u daňovníkov, ktorými sú daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie, má finančná náhrada za vyvlastnenie charakter príjmu z tzv. hlavnej (nezdaňovanej) činnosti, ktorá v súlade s § 13 ods. 1 písm. a) ZDP nepodlieha zdaneniu.

2.64  Finančné prostriedky na základe grantu

Obchodným spoločnostiam a neziskovým organizáciám boli poskytnuté finančné prostriedky na základe grantu medzi Európskou výskumnou agentúrou a týmito spoločnosťami a organizáciami.

Možno tieto finančné prostriedky považovať za príjmy, ktoré sú oslobodené od zdanenia podľa § 13 ods. 2 písm. g) ZDP?

Podľa § 13 odsek 2 písmeno g) ZDP sú od dane oslobodené finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná. Medzinárodnou zmluvou je podľa článku 2 odseku 1 písmena a) Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (15/1988 Zb.) „medzinárodná dohoda uzavretá medzi štátmi písomnou formou, spravujúca sa medzinárodným právom, spísaná v jedinej alebo vo dvoch alebo viacerých súvisiacich listinách, nech je jej názov akýkoľvek“.

Príjmy, o ktoré ide v tomto prípade, sú však vyplatené na základe „Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013“. Na rozdiel od medzinárodnej zmluvy je nariadenie (EÚ) právnym aktom inštitúcie EÚ. Grant je v tomto prípade vyplatený na základe nariadenia EÚ a nie na základe medzinárodnej zmluvy, a preto nie je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 13 odseku 2 písmena g) ZDP.

Keďže na príjmy z grantov plynúce PO - obchodným spoločnostiam je možné uplatniť len oslobodenie podľa § 13 odseku 2 písmena g) ZDP a príjmy plynúce od Európskej výskumnej agentúry sú vyplácané na základe nariadenia EÚ a nie na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná, príjmy obchodnej spoločnosti sa považujú za zdaniteľné príjmy.

Pri neziskových organizáciách je odlišný spôsob zahrnovania do základu dane. Tento rozdiel vyplýva z toho, že príjmy, ktoré jej plynú z činnosti, na ktorej účel vznikla alebo ktorá je jej základnou činnosťou, sú oslobodené od dane podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP. Ak je teda jednou z hlavných činnosti medzinárodná spolupráca na projektoch výskumu a vývoja a s tým súvisiace získavanie grantov, takže príjem z grantu môže byť oslobodený od dane.

Na príjmy SAV z grantov sa môže za určitých okolností vzťahovať aj oslobodenie podľa § 13 odseku 2 písmena g) ZDP.

2.65  Nárok na NČZD

Daňovník po celý rok 2024 poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a výsluhový dôchodok z ČR. Poberateľom dôchodku je od roku 2023.

Môže si daňovník za rok 2024 uplatniť nárok na NČZD na daňovníka, ak úhrnná suma dôchodku z ČR za celý rok 2024 predstavovala 6 017 eur?

Daňovníkovi nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2024 nevznikol, nakoľko k 1. 1. 2024 poberal dôchodok z ČR, ktorého úhrnná suma presiahla sumu NČZD na daňovníka za rok 2023.

2.66  Cenné papiere neprijaté na obchodovanie na regulovanom trhu

Daňovník obstaral 1. 5. 2007 cenné papiere v hodnote 3 000 eur. V marci 2024 cenné papiere predal za 5 500 eur. Cenné papiere neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.

Ako sa zdania príjmy z predaja cenných papierov dosiahnuté v roku 2024? 

Podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP sú od dane oslobodené príjmy z prevodu (predaja) cenných papierov, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur. Ak rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu. Ak by daňovník súčasne dosiahol aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3) a príjmy z príležitostných činností [§ 8 ods. 1 písm. a) ZDP], uplatní sa oslobodenie od dane zo všetkých príjmov najviac v úhrnnej výške 500 eur.

Ak sa jedná o príjem z prevodu cenných papierov nadobudnutých od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2010, ktoré neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, na tento príjem sa môže uplatniť oslobodenie v súlade s § 52j ods. 2 ZDP, t. j. oslobodenie do sumy 5-násobku životného minima platného k 1. 1. 2010, čo predstavuje sumu 925,95 eura.

Daňovník v uvedenom prípade dosiahne zdaniteľný príjem vo výške 1 574,05 eur, ktorý vypočíta z rozdielu medzi príjmom z predaja cenného papiera 5 500 eur a obstarávacou cenou cenného papiera 3 000 eur, pričom tento rozdiel sa ďalej poníži o oslobodenie vo výške 925,95 eura.

Tento zdaniteľný príjem (1 574,05 eura) uvedie daňovník v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 v Oddiele týkajúcom sa ostatných príjmov na príslušnom riadku v stĺpci „príjmy“ kladný rozdiel medzi príjmami z predaja cenných papierov dosiahnutými v roku 2024.

2.67  Príjmy z kapitálového majetku

Daňovník v roku 2024 okrem príjmov zo zamestnania dosiahol aj výnosy zo štátnych dlhopisov vo výške 6 000 eur.

Považujú sa tieto príjmy za zdaniteľné príjmy z kapitálového majetku, a akým spôsobom daňovník zdaní tieto príjmy?

Výnosy zo štátnych dlhopisov plynúce zo zdroja na území SR fyzickej osobe v roku 2024 sa zaraďujú medzi zdaniteľné príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. h) ZDP. Daňovú povinnosť z týchto príjmov je daňovník povinný vyrovnať osobne podaním daňového priznania za rok 2024. Tieto príjmy sa v súlade s § 7 ods. 4 ZDP zahŕňajú do osobitného základu dane podľa § 7 neznížené o výdavky.

Daňovník bude povinný podať za rok 2024 daňové priznanie, v ktorom okrem príjmov zo zamestnania (na základe potvrdenia od zamestnávateľa) uvedie aj príjmy z výnosov zo štátnych dlhopisov [§ 7 ods. 1 písm. h) ZDP].

2.68  Sledovanie vývoja nákladov

Súčasťou nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu sú aj nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, na účely výpočtu koeficientu podľa § 13a ods. 4 ZDP.

Je potrebné sledovať vývoj nákladov na takéto nehmotné výsledky výskumu a vývoja v roku aktivácie nehmotného majetku alebo počas celého obdobia vývoja?

V súlade s § 13a ods. 4 ZDP, ak súčasťou celkových nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) alebo súčasťou aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) sú nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, oslobodenie vo výške podľa § 13a ods. 1 možno uplatniť len na časť príjmu, ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel

a)  súčtu nákladov na vývoj (odvolávka na zákon o účtovníctve) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu a aktivovaných nákladov na vývoj (odvolávka na zákon o účtovníctve) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér), ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, a

b)  súčtu nákladov na vývoj (odvolávka na zákon o účtovníctve) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia alebo počítačového programu a aktivovaných nákladov na vývoj (odvolávka na zákon o účtovníctve) vynálezu, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).

Pre účely výpočtu koeficientu podľa § 13a ods. 4 ZDP sa bude „súčet nákladov na vývoj“ a „aktivované náklady na vývoj“ vyčísľovať za celé obdobie vývoja.

Podľa § 13a ods. 4 písm. a) ZDP sa pri výpočte koeficientu použijú „náklady na vývoj“ a „aktivované náklady na vývoj“, vrátane nákladov na externé služby, okrem nákladov na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby.

2.69  Pôžička z Panamy

Rezidentovi SR poskytla pôžičku spoločnosť z Panamy.

Je rezident SR povinný pri výplate úrokov z pôžičky predmetnej zahraničnej spoločnosti zraziť zrážkovú daň z týchto príjmov na Slovensku?

V prípade, že rezident SR vypláca úrokové príjmy rezidentovi nespolupracujúcemu štátu podľa § 2 písm. x) ZDP, pri výplate takéhoto príjmu sa postupuje výlučne podľa ZDP. Podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 ZDP je rezident SR pri výplate úrokov v prospech daňového rezidenta Panamy povinný z takéhoto príjmu vybrať daň zrážkou v súlade s ustanoveniami § 43 ods. 10 až 12 ZDP, pričom sa použije sadzba dane 35 % podľa § 43 ods. 1 tohto zákona.

2.70  Vykonávanie podnikateľskej činnosti

Fyzická osoba dostala príspevok na výkon podnikateľskej činnosti v súlade so zákonom o službách v zamestnanosti od Úradu práce na základe uzatvorenej dohody. Daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) podľa § 6 ods. 10 ZDP.

Je príspevok na začatie vykonávanie podnikateľskej činnosti oslobodený od dane, alebo ide o zdaniteľný príjem fyzickej osoby podnikateľa?

Podľa § 9 ods. 2 písm. d) ZDP sú od dane oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 ZDP. Ak daňovník prijal príspevok (dotáciu) v súvislosti s výkonom činnosti, z ktorých plynú príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ZDP, príjem nie je od dane z príjmov oslobodený a ide o zdaniteľné príjmy z podnikania. 

2.71  Postup stanovenia základu dane

Daňovník, fyzická osoba – občan, nakúpil zmenky v hodnote 1 000 amerických dolárov, ktoré pri ich splatení mali hodnotu 1 030 amerických dolárov. Ak by kurz doláru od momentu nadobudnutia zmenky do jej splatnosti značne klesol, v zásade daňovník pri prepočte ceny nadobudnutia zmenky na euro a jej hodnoty pri splatení nedosiahne zisk ale stratu. Daňovník pri stanovení základu dane prepočíta hodnotu zmenky pri jej nadobudnutí a hodnotu pri je splatnosti a keďže mu vznikla strata, tak uvedené ani neuvedie do daňového priznania, a to aj z dôvodu, že podľa znenia ustanovenia § 7 ods. 1 písm. f) zákona je príjmom uvádzaným do daňového priznania výnos zo zmenky.

Postupuje daňovník pri stanovení základu správne?

Nie. V súlade s § 7 ods. 1 písm. f) ZDP, príjmom daňovníka je výnos zo zmenky okrem príjmov z jej predaja a až výnos určený v dolároch sa prepočíta kurzom podľa § 31 ZDP.

Výnosom v takomto prípade bude 30 dolárov prepočítaných na eurá, ktoré daňovník uvedie do príjmov podľa § 7 ZDP do daňového priznania typ B, a to bez uplatnenia výdavkov.

2.72  Odmenu za platbu kartou

Odmenu za platbu kartou vypláca banka jedenkrát mesačne majiteľovi účtu vo výške určeného podielu z hodnoty realizovaných nákupov, ak klient neplatí v hotovosti, ale platobnou kartou vydanou k bežnému účtu.

Považuje sa tento príjem za zdaniteľný príjem daňovníka a je povinný ho uvádzať v daňovom priznaní?

Predmetné príjmy sa považujú za iné výnosy z vkladov na bežnom účte, ktoré sa považujú za zdaniteľné príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. b) ZDP. Z týchto príjmov je banka povinná vybrať daň zrážkou, a zrazením dane sa daňová povinnosť daňovníka z tohto príjmu považuje splnenú. Daňovník z dôvodu dosiahnutia tohto príjmu (odmena za platbu kartou na bežnom účte), nie je povinný podávať daňové priznania a tieto príjmy už nezdaňuje. 

2.73  Zrážanie dane

Švajčiarsky daňovník požičal v roku 2023 peniaze daňovníkovi na území SR. Dohodli sa na úrokoch, ktoré mu tento slovenský daňovník vyplácal štvrťročne, pričom prvá splátka pôžičky aj s úrokmi švajčiarskemu daňovníkovi bola vyplatená v prvom štvrťroku 2024.

Má slovenský daňovník zrážať daň len z vyplatených úrokov alebo z celej sumy aj s pôžičkou?

Podľa § 3 ods. 2 písm. b) ZDP úver a ani pôžička nie sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb.

Úroky platené daňovníkovi s ODP sú definované ako zdroj príjmov v ustanovení § 16 ods. 1 písm. e) tretí bod ZDP. Podľa tohto ustanovenia sú príjmom daňovníka s ODP zo zdrojov na území SR aj úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov z podielových listov, z výnosov z dlhopisov, z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených a z derivátov podľa osobitného predpisu.

SR má uzavretú zmluvu o ZDZ so Švajčiarskou konfederáciou, a preto musí pri zdanení príjmov z úrokov vychádzať aj z príslušného článku tejto zmluvy.

Podľa článku 11 ods. 2 zmluvy môžu byť úroky zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca skutočným vlastníkom úrokov, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov.

Príjem z úrokov je zdanený zrážkovou daňou v súlade s § 43 ods. 2 ZDP, ktorej výška sa v súlade so zmluvou modifikuje na výšku 10 % z vyplácaných úrokov švajčiarskemu daňovníkovi, ktorý je skutočným vlastníkom úrokov.

2.74  Dotácia na začatie podnikania

Daňovník v marci 2024 dostal od Úradu práce dotáciu na začatie podnikania vo výške 2 500 eur. Na základe schválenej kalkulácie nákladov je dotácia účelovo viazaná na kúpu počítača v sume 500 eur, na kúpu elektronickej registračnej pokladne vo výške 600 eur, na kúpu ostatného zariadenia do prevádzky vo výške 500 eur a na ostatné prevádzkové náklady vo výške 900 eur. Daňovník v roku 2024 z poskytnutej dotácie obstaral len počítač (500 eur) a elektronickú registračnú pokladnicu (600 eur) a použil časť dotácie na prevádzkové náklady vo výške 250 eur. Zvyšnú časť poskytnutej dotácie v roku 2024 nevyčerpal. V roku 2024 dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 2 000 eur a rozhodol sa uplatniť výdavky percentom z príjmov, nakoľko je to pre neho výhodnejšie.

V akej výške daňovník zahrnie dotáciu do základu dane za rok 2024?

Nakoľko sa daňovník rozhodol, že za zdaňovacie obdobie roku 2024, v ktorom mu bola dotácia poskytnutá, uplatní výdavky percentom z príjmov, celú dotáciu vo výške 2 500 eur zahrnie do základu dane za rok 2024, bez ohľadu na skutočnosť, že celú dotáciu v roku 2024 nevyčerpal. Prijatú dotáciu pripočíta k príjmom z podnikania a z úhrnu takto vypočítaných príjmov vypočíta výdavky percentom z príjmov.

2.75  Vysporiadanie zásob

Daňovník zomrel 31. 8. 2024. V účtovníctve mal zaúčtované nespotrebované zásoby (materiál, tovar) v obstarávacej cene 5 800 eur.

Akým spôsobom sa tieto zásoby vysporiadajú?

O túto obstarávaciu sumu zásob sa zvýši základ dane zomretého daňovníka k dátumu úmrtia daňovníka.

Nespotrebované zásoby boli predmetom dedičského konania po zomretom manželovi, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť a zdedila ich manželka. Hodnota týchto zdedených zásob určená v dedičskom konaní nie je predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP. Manželka (dedička) nepokračuje v živnosti po manželovi a tieto zásoby predá. Príjem plynúci z predaja týchto zásob je príjmom z predaja hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP, ktoré vzhľadom na to, že daňovníčka nepodnikala a nezaradila ich do obchodného majetku, sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. c) zákona.

2.76  Vysporiadanie pohľadávok

Daňovník, neplatiteľ dane z pridanej hodnoty, nemal ku dňu ukončenia činnosti uhradené pohľadávky za predaj tovaru od odberateľov vo výške 30 000 eur.

Akým spôsobom daňovník vysporiada tieto pohľadávky ku dňu skončenia podnikania?

Daňovník zvýši základ dane o hodnotu pohľadávky za predaj tovaru v sume 30 000 eur. V prípade, ak by bol daňovník platiteľom DPH, podľa § 3 ods. 2 písm. e) ZDP daň z pridanej hodnoty uplatnená v cene tovaru alebo služby nie je predmetom dane z príjmov fyzických osôb, základ dane sa upraví o výšku pohľadávky bez DPH (DPH je príjem neovplyvňujúci základ dane). Následná úhrada pohľadávky odberateľom už nie je predmetom dane, nakoľko o tento príjem bol zvýšený základ dane v súlade s § 17 ods. 8 ZDP, a teda už bola zdanená.

2.77  Evidované záväzky

Daňovník, neplatiteľ DPH účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, k 30. 5. 2024 ukončil živnosť. Ku dňu skončenia podnikania eviduje záväzky voči zdravotnej poisťovni a sociálnej poisťovni vo výške 256 eur. Tieto povinné odvody za mesiac apríl 2024 uhradil v auguste 2024, kedy už podnikateľskú činnosť nevykonával.

Upravuje daňovník základ dane za rok 2024 o výšku takto evidovaných záväzkov ku dňu skončenia podnikania?

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia podnikania a zostaví mimoriadnu účtovnú závierku k tomuto dňu (k 30. 5. 2024). V súlade s ustanovením § 17 ods. 8 ZDP daňovník upraví základ dane za zdaňovacie obdobie 2024 o výšku evidovaných záväzkov ku dňu skončenia podnikania. To znamená, že daňovník cez uzávierkové účtovné operácie zvýši výdavky za rok 2024 o výšku evidovaných záväzkov voči poisťovniam ku dňu skončenia podnikania (ich úhrada sa považuje za daňový výdavok).

2.78  Výška zahrnutia dotácie

Daňovníkovi v roku 2024 bola poskytnutá dotácia na začatie podnikania (na bežné prevádzkové výdavky) vo výške 3 500 eur. Daňovník v roku 2024 účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V roku 2024 daňovník použil dotáciu vo výške 2 300 eur. Zvyšnú časť dotácie plánuje použiť v roku 2025.

V akej výške daňovník zahrnie prijatú dotáciu v roku 2024 do základu dane? 

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý poskytnutú dotáciu celú nepoužil na úhradu výdavkov v roku 2024 do základu dane, za rok 2024 zahrnie dotáciu len vo výške jej čerpania v roku 2024, t. j. sumu 2 300 eur. Dopad na daň v roku 2024 je neutrálny. Zvyšnú časť dotácie daňovník zahrnie do základu dane v roku jej čerpania (rok 2025).

2.79  Zostatková cena hmotného majetku

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva k 30. 7. 2024 ukončil živnosť. Daňovník má v obchodnom majetku zaradený osobný automobil, ktorý obstaral v roku 2021 a jeho zostatková cena ku dňu skončenia podnikania je vo výške 8 500 eur. Ku dňu skončenia podnikania daňovník neeviduje žiadne zásoby, pohľadávky a záväzky.

Je daňovník povinný upraviť základ dane o hodnotu zostatkovej ceny hmotného majetku?

Z ustanovenia § 17 ods. 8 písm. a) ZDP v prípade skončenia podnikania nevyplýva pre daňovníka povinnosť upraviť základ dane aj o zostatkovú cenu hmotného majetku. Daňovník teda nie je povinný zvýšiť základ dane o zostatkovú cenu hmotného majetku evidovanú ku dňu skončenia podnikania. Daňovník len auto vyradí z obchodného majetku.

2.80  Zvýšenie príjmov

Daňovník vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, pričom k 30. 9. 2024 ukončil živnosť. Iné príjmy podľa § 6 ZDP nedosahoval. Za zdaňovacie obdobie 2024 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP (splnil všetky podmienky určené zákonom pre uplatnenie tohto spôsobu odpočtu výdavkov). Ku dňu skončenia podnikania mal evidované nespotrebované zásoby vo výške 1 200 eur a pohľadávky vo výške 3 620 eur.

Je daňovník povinný upraviť základ dane (zvýšiť príjmy) o hodnotu týchto zásob a hodnotu pohľadávok?

Ak dôjde k skončeniu podnikania u daňovníka, ktorý v tomto zdaňovacom období uplatňuje výdavky percentom z príjmov (podľa § 6 ods. 10), daňovník upraví základ dane (príjmy) o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP. Daňovník v tomto prípade o sumu evidovaných pohľadávok a nespotrebovaných zásob ku dňu skončenia podnikania, t. j. k 30. 9. 2024, zvýši svoje zdaniteľné príjmy za rok 2024 (vo vedenej daňovej evidencii) a z takto navýšených príjmov vypočíta percentuálne výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, a to do maximálne zákonom stanovenej výšky.

2.81  Nespotrebované zásoby

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia pozastavil živnosť k 31. 5. 2024 na jeden rok, t. j. do 31. 5. 2025. Ku dňu pozastavenia živnostenského oprávnenia evidoval tak nespotrebované zásoby, ako aj pohľadávky a záväzky. Na základe podaného oznámia si daňovník predĺžil lehotu na podanie daňového priznania za rok 2024 do 30. 6. 2025.

Vzniká daňovníkovi povinnosť úpravy základu dane za rok 2024 ako pri skončení podnikania?

Nakoľko si daňovník predĺžil lehotu na podanie daňového priznania za rok 2024 do konca júna 2025 a živnostenské oprávnenie obnoví k 31. 5. 2025, živnostenské oprávnenie obnoví do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2024 a v súlade s ustanovením § 17 ods. 9 ZDP nejde o skončenie podnikania pre daňové účely. Z uvedeného dôvodu daňovník nemá povinnosť vykonať úpravu základu dane za rok 2024 o výšku evidovaných nespotrebovaných zásob, evidovaných pohľadávok a záväzkov ku dňu pozastavenia podnikania v roku 2024. Obdobie pozastavenia živnostenského oprávnenia bude súčasťou bežného účtovného a zdaňovacieho obdobia daňovníka. 

2.82  Zahrnutie postúpenej pohľadávky

Podnikateľ A (postupca) účtujúci v sústave JÚ v roku 2024 postúpi podnikateľovi B (postupník) za 20 000 eur vlastnú pohľadávku voči podnikateľovi C. Menovitá hodnota postúpenej pohľadávky je 30 000 eur. Úhradu za postúpenú pohľadávku vo výške 20 000 eur príjme podnikateľ A (postupca) od podnikateľa B (postupník) až v roku 2025.

Akým spôsobom postupuje daňovník A (postupca) pri zahrnutí tejto postúpenej pohľadávky do základu dane (príjmov)?

Podnikateľ A (postupca) základ dane (príjmy) za zdaňovacie obdobie roka 2024 zvýši o sumu 30 000 eur (menovitá hodnota pohľadávky), a to aj napriek tomu, že pohľadávku postúpi len za 20 000 eur, a že úhradu za ňu dostane až v roku 20254.

2.83  Uhradenie postúpenej pohľadávky

Podnikateľ A účtujúci v sústave JÚ obstará v roku 2024 od podnikateľa B pohľadávku voči podnikateľovi C, ktorej menovitá hodnota je 15 000 eur. Obstarávaciu cenu tejto pohľadávky vo výške 12 000 eur podnikateľ A zaplatí podnikateľovi B v roku 2024. Podnikateľ A túto pohľadávku postúpi v roku 2024 ďalej podnikateľovi D za 13 000 eur, pričom túto postúpenú pohľadávku mu podnikateľ D aj v roku 2025 uhradí.

Ako postupuje podnikateľ A pri zahrňovaní takejto pohľadávky do základu dane?

Zaplatenie obstarávacej ceny pohľadávky v roku 2024 základ dane za toto zdaňovacie obdobie u podnikateľa A neovplyvní.

V roku 2025 zahrnie podnikateľ A do svojich zdaniteľných príjmov sumu 13 000 eur, čo je prijatá úhrada za ďalšie postúpenie obstaranej pohľadávky a súčasne základ dane za uvedené zdaňovacie obdobie zníži o sumu 12 000 eur, čo je zaplatená obstarávacia cena tejto pohľadávky pri jej nadobudnutí postúpením.

2.84  Predaj technického zhodnotenia

V januári 2024 vykonal nájomca po dohode s prenajímateľom technické zhodnotenie na prenajatej budove vo výške 10 000 eur. V roku 2024 bola nájomná zmluva náhle ukončená, pričom prenajímateľ neuhradil nájomcovi ani časť výdavkov na technické zhodnotenie.

Môže nájomca predať technické zhodnotenie novému nájomcovi?

Technické zhodnotenie vykonané na prenajatom majetku môže nájomca odpisovať iba počas platnosti nájomnej zmluvy. Budova je svojím účelom zaradená do odpisovej skupiny 5 s dobou odpisovania 20 rokov pod kódom 1230. Za rok 2024 si mohol nájomca uplatniť ročný odpis vo výške 500 eur (10 000 eur/20 rokov). Ak sa nájomca nedohodol s prenajímateľom na odkúpení technického zhodnotenia jedná sa o bezodplatné odovzdanie majetku prenajímateľovi. Po skončení nájomnej zmluvy nájomca stráca právo nakladať s majetkom, a preto nemôže predať technické zhodnotenie ďalšiemu nájomcovi. V tomto prípade pre nájomcu daňová zostatková cena technického zhodnotenia predstavuje nedaňový výdavok. U prenajímateľa sa v tomto prípade jedná o nepeňažný príjem vo výške daňovej zostatkovej ceny.

Pri výpočte výšky nepeňažného príjmu musí použiť rovnomerný spôsob odpisovania. Nepeňažný príjem prenajímateľa predstavuje sumu 9 500 eur.

2.85  Posudzovanie nákladov na opravu

Nájomca na základe zmluvy s prenajímateľom podľa § 664 až 669 ObčZ užíval budovu na svoju podnikateľskú činnosť. V nájomnej zmluve boli dohodnuté podmienky nájmu s tým, že bežné drobné opravy a údržbu budovy zabezpečuje nájomca na svoje náklady. Nájomca vymenil na budove rozvody ústredného kúrenia a radiátory, pričom táto oprava nebola v súlade s nájomnou zmluvou.

Ako sa budú posudzovať takéto náklady na opravu u nájomcu a u prenajímateľa?

Prenajímateľ zasa musí udržiavať vec v stave spôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie. Vynaložené náklady na vykonané opravy prenajatých priestorov nad rámec opráv dohodnutých v nájomnej zmluve možno považovať za nepeňažný príjem prenajímateľa podľa § 17 ods. 21 ZDP v tom roku, v ktorom sa vykonala oprava, ak ich nájomca zahrnul do svojich nákladov. U prenajímateľa teda vzniká nepeňažný príjem vo výške výdavkov vynaložených nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve, zahrnutých do daňových výdavkov nájomcu, pričom nájomná zmluva a povinnosti uložené nájomcovi majú byť v súlade s úpravou práv a povinností nájomcu a prenajímateľa, ustanovených v príslušných osobitných predpisoch, na základe ktorých nájomný vzťah vznikol.

Z ustanovení ObčZ vyplýva, že nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda.

2.86  Účty DIS

Čo sa myslí pod pojmom obchodovať na účtoch DIS? Je stanovená nejaká frekvencia obchodov?

Frekvencia obchodovania nie je stanovená a ani nemôže vzhľadom na pravidlá odbornej starostlivosti pri investičných službách podľa zákona o CP, resp. MiFID. Bolo by to aj v rozpore s bežnými pravidlami riadenia portfólia, kde práve štatistické údaje ukazujú že dlhodobé držanie finančných nástrojov (investovanie najmä investovanie do akcií) poskytuje dlhodobý nadpriemerný výnos, a to aj oproti stratégii založenej na častom obchodovaní (trading). Zámerom právnej úpravy nebolo nútiť retailových klientov do tradingu, práve naopak, stanovením lehoty 15 rokov je cieľom ich motivovať skôr k dlhodobému držaniu finančných nástrojov, prípadne reprofilovaniu portólia v strednodobom časovom horizonte vzhľadom na prevládajúce trhové podmienky.

2.87  Športový klub

Tenisový športový klub dosiahol v zdaňovacom období príjmy zo sponzorského na základe zmluvy o sponzorstve. Športový klub môže byť založený ako občianske združenie alebo ako akciová spoločnosť, ktorá nie je založená za účelom dosahovania zisku.

Je rozdiel pri zdaňovaní?

Športový klub založený ako akciová spoločnosť, aj keď nie je založený za účelom dosahovania zisku, posudzuje príjmy a výdavky ako právnická osoba – podnikateľ, t. j. príjmy zo sponzorského sú u neho predmetom dane podľa § 2 písm. f) ZDP a zároveň zdaniteľnými príjmami. Ak športový klub je založený ako občianske združenie, považuje sa za daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie.

Aj napriek tomu sa príjem zo sponzorského aj u neho považuje za predmet dane podľa § 12 ods. 2 ZDP a zároveň zdaniteľným príjmom podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP.

2.88  Úhrada zdaňovaná na území SR

Slovenský objednávateľ si objednal vypracovanie stavebného projektu na prestavbu prevádzkovej haly u rakúskeho zhotoviteľa. Uzatvorili spolu osobne zmluvu na území SR, pričom všetky podklady a údaje potrebné na vypracovanie projektu boli rakúskemu zhotoviteľovi posielané prostredníctvom elektronickej pošty. Rakúsky zhotoviteľ vypracovával štúdiu na území Rakúska. Celá komunikácia so slovenským objednávateľom prebiehala výlučne elektronicky, a to až do odovzdania dohodnutej štúdie. Dohodnutá úhrada bola poslaná rakúskemu zhotoviteľovi po odovzdaní štúdie.

Je táto úhrada zdaňovaná na území SR?

Uvedená úhrada nie je zdaňovaná na území SR vzhľadom na skutočnosť, že rakúsky zhotoviteľ nevypracovával projekt na území SR bez ohľadu na skutočnosť, že mu všetky potrebné podklady a údaje boli poskytnuté z územia SR.

2.89  Vyradenie auta z obchodného majetku

Za rok 2024 daňovník fyzická osoba ako mikrodaňovník kúpi na podnikanie automobil za 7 000 eur a uplatní si skutočné výdavky. V roku 2025 bude uplatňovať paušálne výdavky. Na auto bolo použité zvýhodnené odpisovanie v r. 2024.

Bude daňovník povinný v roku 2025 (vyraďuje k 1. 1. 2025) upravovať základ dane z dôvodu vyradenia auta z obchodného majetku?

ZDP neuvádza žiadne výnimky pri povinnosti úpravy základu dane podľa § 17 ods. 31 ZDP mikrodaňovníka, ktorý vyradil majetok z obchodného majetku a využil v roku jeho zaradenia špeciálny zvýhodnený spôsob odpisovania určený v § 26 ods. 12 ZDP pre mikrodaňovníka. Uvedené znamená, že aj v prípade, ak prejde na uplatňovanie paušálnych výdavkov, pri ktorých nie je majetok považovaný za obchodný majetok v súlade s jeho definíciou uvedenou v § 2 písm. m) ZDP, musí upraviť základ dane podľa § 17 ods. 31 ZDP.

2.90  Určenie zostatkovej ceny

Daňovník v januári roku 2024 zaradí do obchodného majetku osobný automobil (prvá odpisová skupina – 4 roky), ktorý obstaral v januári 2024. Na konci zdaňovacieho obdobia zistí, že neprekročil príjmovú hranicu platnú pre status mikrodaňovníka a spĺňa všetky podmienky, aby mohol využiť výhody, ktoré mu z tohto statusu plynú. Využije výhodu nastavenú pre výhodnejšie odpisovanie v § 26 ods. 13 ZDP a hneď v prvom roku obstarania a zaradenia do obchodného majetku uplatní do výdavkov celú obstarávaciu cenu, ktorá bola vo výške 20 000 eur. V nasledujúcom roku mu však automobil ukradnú, pričom polícia mu v tom istom roku potvrdí, že ukončila vyšetrovanie a páchateľa nenašla.

Ako má daňovník postupovať pri určení zostatkovej ceny ukradnutého auta?

Daňovník musí prepočítať odpisy v nadväznosti na § 17 ods. 31 ZDP, a to spôsobom určeným v § 27 alebo § 28. Automobil je zaradený v prvej odpisovej skupine, ktoré je možné odpisovať len rovnomerným spôsobom odpisovania, t. j. ročný odpis pre tento majetok je vo výške 5 000 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že automobil mal zaradený v obchodnom majetku k 31. 12. iba v prvom roku a druhom roku mu už bolo ukradnuté, pri výpočte zostatkovej ceny postupuje spôsobom v § 25 ods. 3 ZDP, t. j. zostatková cena sa určí ako rozdiel medzi vstupnou cenou (obstarávacou cenou) a odpismi, na ktoré by mal nárok keby nevyužil výhodné odpisovanie podľa § 26 ods. 13 ZDP, t. j. prepočítané spôsobom uvedeným v 27 ZDP, t. j. mal nárok mať vo výdavkoch len odpis príslušný k prvému roku vo výške 5 000 eur.

Zvyšných 15 000 eur upraví cez účtovné závierkové operácie ako storno výdavkov (ak by mu výška výdavkov nepostačovala, musí navýšiť sumu príjmov v rámci účtovných uzávierkových operácií), ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo zahrnie do pripočítateľných položiek k základu dane, ak účtuje v podvojnom účtovníctve, a to v roku, kedy došlo k porušeniu podmienok.

Zároveň si celých 15 000 eur uplatní v daňových výdavkoch ako zostatkovú cenu vo výške 15 000 eur určenú podľa § 19 ods. 3 písm. g) druhý bod ZDP.

2.91  Zvýhodnené odpisy

Daňovník vyradí majetok, na ktorý uplatňoval zvýhodnené odpisy pre mikrodaňovníka.

Ako bude daňovník ďalej postupovať?

Podľa § 17 ods. 31 ZDP pri vyradení hmotného majetku, pri ktorom boli uplatnené odpisy podľa § 26 ods. 12 ZDP, pred uplynutím doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a 5 ZDP je daňovník povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi podľa § 26 ods. 12 a odpismi vyčíslenými podľa § 27 alebo § 28 ZDP.

V súlade s § 25 ods. 3 ZDP v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 17 ods. 31 ZDP, sa pri výpočte zostatkovej ceny za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28 ZDP. Daňovú zostatkovú cenu vyčíslenú podľa § 25 ods. 3 ZDP uplatní daňovník pri vyradení majetku do daňových výdavkov v súlade s príslušnými ustanoveniami ZDP.

V § 17 ods. 31 ZDP je určený spôsob úpravy základu dane, ak mikrodaňovník majetok, pri ktorom využil zvýhodnený spôsob odpisovania, z akéhokoľvek dôvodu (napr. z dôvodu predaja, poškodenia, preradenia z obchodného majetku do osobného užívania) vyradí z obchodného majetku pred uplynutím doby odpisovania, ktorá je pre konkrétny majetok ustanovená v § 26 ods. 1 a 5 ZDP. Mikrodaňovník je v takomto prípade povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi sumou odpisov už uplatnených do daňových výdavkov pri uplatnení zvýhodneného spôsobu odpisovania (§ 26 ods. 12 ZDP) a sumou odpisov, ktoré prepočíta spôsobom podľa § 27 (rovnomerný spôsob odpisovania), ak ide o hmotný majetok zaradený do odpisových skupín 0 až 4 alebo spôsobom podľa § 28 ZDP (zrýchlený spôsob odpisovania), ak ide o hmotný majetok zaradený do odpisových skupín 2 a 3.

V zdaňovacom období, v ktorom daňovník postupuje podľa § 17 ods. 31 ZDP, sa pri výpočte zostatkovej ceny v súlade s § 25 ods. 3 ZDP za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28 ZDP, pričom zostatkovú cenu daňovník uplatní do daňových výdavkov pri vyradení majetku v súlade s príslušnými ustanoveniami ZDP.

2.92  Daňovníci ako platiteľ DPH

Daňovníci A a B si kúpili auto v hodnote 54 540 eur s DPH. Daňovník A je platiteľom DPH a daňovník B nie je platiteľom DPH.

Vzťahuje sa na nich povinnosť úpravy základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP?

Vzhľadom na skutočnosť, že DPH nie je predmetom dane a u platiteľa dane nie je súčasťou vstupnej ceny, daňovník A, ktorého vstupná cena auta je 45 450 eur bez DPH, nemusí vykonávať úpravu podľa § 17 ods. 34 ZDP. U daňovníka, ktorý nie je platiteľom DPH, je DPH súčasťou vstupnej ceny (§ 25 ods. 5 ZDP), a preto musí pri stanovení základu dane prihliadať aj na ustanovenie § 17 ods. 34 ZDP (vstupná cena auta presahuje sumu 48 000 eur – je vo výške 54 540 eur).

2.93  Príjem z príležitostnej činnosti

Daňovník, ktorý je celý rok 2024 zamestnaný, príležitostne pokosí trávnik susedovi a dosiahne príjem 100 eur za rok.

Je možné takýto príjem považovať za príjem z príležitostnej činnosti, ktorý je oslobodený od dane z príjmov?

Áno, ak sused nie je podnikateľom, ktorý si môže vyplatenú sumu zahrnúť do základu dane, a to na základe vystavenia dokladu s náležitosťami účtovného dokladu.

2.94  Predaj cenných papierov

Daňovník v roku 2024 dosiahol príjem z prevodu cenných papierov, ktoré obstaral v roku 2003.

Je daňovník povinný zdaniť príjem z predaja cenných papierov dosiahnutý v roku 2024?

Na príjmy z predaja cenných papierov nadobudnutých do 31. 12. 2003 sa aplikuje prechodné ustanovenie § 52 ods. 20 ZDP, podľa ktorého sa na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003. Podľa uvedených predpisov je príjem z predaja cenných papierov, ktoré daňovník nadobudol v roku 2003, dosiahnutý z ich predaja v roku 2024, oslobodený od dane z príjmov. Daňovník oslobodené príjmy z predaja cenných papierov v daňovom priznaní neuvádza.

2.95  Miesto platenia preddavkov na daň

Slovenský zamestnávateľ zamestnáva na území SR na dohodu o vykonaní práce českého rezidenta.

Kde sa majú platiť preddavky na daň z tejto závislej činnosti? Je rezident ČR povinný podať na území SR daňové priznanie z týchto príjmov?

Podľa § 16 ods. 1 písm. b) ZDP a článku 14 ods. 1 zmluvy o ZDZ č. 238/2003 Z. z. medzi SR a ČR sa príjem daňového rezidenta ČR zo závislej činnosti vykonávanej na území SR pre zamestnávateľa so sídlom na území SR zdaňuje na území SR.

Slovenský platiteľ príjmu (platiteľ dane) zráža preddavky na daň z tohto príjmu v súlade § 35 ZDP a má rovnaké povinnosti ako u ostatných rezidentných (slovenských) zamestnancov (napr. uvádzanie v mesačnom prehľade).

Po skončení zdaňovacieho obdobia je potrebné tento príjem na území SR vysporiadať buď prostredníctvom daňového priznania, ktoré podá nerezidentný daňovník alebo prostredníctvom ročného zúčtovania, ktoré vykoná slovenský zamestnávateľ, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky.

Na území ČR bude tento zamestnanec zdaňovať svoje celosvetové príjmy (tzn. súčasťou príjmov budú aj príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území SR) a eliminovať dvojité zdanenie príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR metódou uvedenou v zmluve o ZDZ.

2.96  Zmluva o poskytnutí reklamných služieb

Občianske združenie účtujúce v sústave podvojného účtovníctva uzatvorilo v roku 2024 zmluvu o poskytnutí reklamných služieb na charitatívne účely na sumu 32 000 eur.

Ako bude postupovať občianske združenie, ak tento príjem v plnej výške obdrží až v roku 2025?

V roku 2024 zaúčtuje občianske združenie na základe zmluvy o reklame výnosy vo výške 32 000 eur na ťarchu účtu 315 – Ostatné pohľadávky a v prospech účtu 602 – Tržby z predaja služieb. Ustanovenie § 17 ods. 3 písm. m) ZDP vymedzuje, že občianske združenie nezahŕňa do základu dane príjem z akejkoľvek reklamy v zdaňovacom období, v ktorom o nej účtuje na účte výnosov, ale až v zdaňovacom období, v ktorom ich prijme na účet. To znamená, že v zdaňovacom období 2024 pri vyčíslovaní daňovej povinnosti predstavujú položku znižujúcu výsledok hospodárenia, t. j. občianske združenie uvedie sumu 32 000 eur na riadku 290 daňového priznania k dani z príjmov.

V zdaňovacom období 2025 kedy občianske združenie tieto prostriedky obdrží na účet, uvedie sumu vo výške 32 000 eur ako položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia na riadku 180 daňového priznania k dani z príjmov a zároveň sumu vo výške 30 000 eur ako položku znižujúcu výsledok hospodárenia na riadku 230 daňového priznania k dani z príjmov.

Do konca roka 2026 je občianske združenie povinné použiť príjem vo výške 30 000 eur na účel podľa § 50 ods. 5 ZDP.

2.97  Vyplňovanie DP

OS v roku 2024 pri kúpe podniku účtovala záporný goodwill. Účtovne sa rozhodla ho zahrnúť do výsledku hospodárenia jednorazovo a daňovo sa rozhodla v súlade s § 17a ods. 5 ZDP odpisovať ho postupne počas 5 rokov. Z dôvodu rozdielneho zahrnovania z účtovného a daňového hľadiska vzniká rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi. Z tohto dôvodu OS vyčíslila odpočítateľná položka na riadku 250 daňového priznania PO. Pri vyplňovaní tabuľky B v tlačive daňového priznania je hlásená chyba, že odpisy nemôžu byť uvedené so záporným znamienkom.

Ako je potrebné postupovať pri vyplňovaní daňového priznania PO?

Pomocná tabuľka B v daňovom priznaní PO slúži na výpočet rozdielu účtovných a daňových odpisov hmotného majetku. Záporný goodwill je nehmotný majetok, takže sa neuvádza v tabuľke B tlačiva daňového priznania PO. Zaúčtovaný goodwill alebo záporný goodwill pri kúpe podniku sa pre daňové účely zahrnuje do základu dane až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas 7 bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške 1/7 ročne počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nadobudne účinnosť zmluva o predaji podniku. Úprava základu dane o rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi z goodwillu podľa §17a ods. 5 ZDP sa uvádza v tlačive daňového priznania PO prostredníctvom riadkov 170 (ak ide o zvýšenie základu dane), resp. 280 (ak ide o zníženie základu dane).

2.98  Príspevok na stravovanie

Zamestnanec a zároveň podnikateľ má zabezpečené stravovanie zo strany zamestnávateľa v súvislosti s príjmom zo závislej činnosti. V čase čerpania dovolenky zo zamestnania naďalej vykonáva činnosť podnikateľa.

Môže si zamestnanec do daňových výdavkov uplatniť výdavky na stravovanie za dni dovolenky, počas ktorej mu zamestnávateľ neposkytuje príspevok na stravovanie a v ktorých vykonáva podnikateľskú činnosť?

Ak daňovníkovi nevzniká počas čerpania dovolenky nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti, potom mu vzniká nárok na stravovanie za každý odpracovaný deň v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti.

Otázky 2.1 až 2.98 vypracovali
Ing. Miroslava Brnová, Ing. Michaela Vidová