Zákon o dani z pridanej hodnoty s komentárom

Zákon
o dani z pridanej hodnoty

s komentárom

Ing. Zuzana Ondreášová

S účinnosťou od 1. 1. 2018 vstúpil do platnosti zákon č. 334/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Základné zmeny a úpravy:

• nový inštitút daňového zástupcu – v súvislosti s nadobudnutím tovaru z iného členského štátu, ktorý je určený na dodanie do iného členského štátu alebo tretieho štátu,

• postúpenie pohľadávky v rámci uplatňovania osobitnej úpravy vzniku daňovej povinnosti na základe prijatej platby – nová úprava vzniku daňovej povinnosti a vzniku práva na odpočítanie dane,

• povinnosť podávania súhrnných výkazov – zavádza sa aj pre zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH, ak sa zúčastňujú na trojstrannom obchode,

• aplikácia osobitnej úpravy zdanenia prirážky cestovnými kanceláriami pri poskytovaní služieb cestovného ruchu – má byť uplatňovaná voči všetkým subjektom, a to aj
v prípade, ak budú tieto služby poskytnuté platiteľovi dane na účely jeho pracovnej cesty,

• povinnosť bezodkladného vrátenia zábezpeky daňovým úradom v prípade zrušenia registrácie pre daň,

• aj pre zahraničnú zdaniteľnú osobu je možnosť vyhotoviť súhrnnú faktúru za nájom a dodávky elektriny, plynu, vody a tepla za obdobie 12 kalendárnych mesiacov,

• zrušenie limitu 5 000 eur pri prenose daňovej povinnosti, ktorý je do 31. 12. 2017 platiteľ dane povinný uplatniť pri dodaní určitých komodít,

• zosúladenie podmienky pri uplatňovaní trojstranného obchodu (prvý odberateľ nesmie byť usadený v členskom štáte druhého odberateľa) so Smernicou 2006/112/ES.

PREHĽAD

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

Základné ustanovenia.......................................................... § 1-3

Registračná povinnosť......................................................... § 4-7a

Zdaniteľné obchody............................................................. § 8-12

Miesto zdaniteľného obchodu............................................. § 13-14

Miesto dodania služby.......................................................... § 15-18

Daňová povinnosť................................................................ § 19-21

Základ dane a sadzba dane................................................... § 22-27

Oslobodenie od dane........................................................... § 28-48b

Odpočítanie dane................................................................. § 49-55

Vrátenie dane zahraničnej osobe z iného členského štátu.. § 55a-55e

Podanie žiadosti o vrátenie dane v inom členskom štáte.... § 55f-55g

Vrátenie dane zahraničnej osobe z tretieho štátu................ § 56-58

Vrátenie dane cestujúcim pri vývoze tovaru....................... § 59-60

Vrátenie dane osobám, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva

a oslobodenie od dane.......................................................... § 61-64

Osobitná úprava uplatňovania dane..................................... § 64a-69b

Povinnosti osôb povinných platiť daň.................................. § 70-80

Zrušenie registrácie............................................................. § 81-84

Prechodné a záverečné ustanovenia.................................... § 85-88

Zákon o DPH účinný od 1. 1. 2018

Slovenská republika ako jeden z členských štátov je súčasťou jednotného (spoločného) trhu Európskej únie (EÚ), v rámci ktorého platia iné pravidlá zdaňovania dodávok tovarov a služieb oproti tým, ktoré sa uplatňujú voči nečlenským (tretím) štátom. V rámci EÚ platí systém uplatňovania DPH, ktorý je jednotný pre všetky členské štáty EÚ a je upravený v smernici Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme DPH – ďalej len „smernica“ (predtým smernica č.77/388/EHS zo dňa 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov o dani z obratu – spoločný systém pre daň z pridanej hodnoty, jednotný základ jej ustanovenia – tzv. šiesta smernica). Uvedená smernica bola v SR implementovaná do zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Na úseku DPH okrem tohto zákona sa v SR uplatňuje aj nariadenie Rady č. 282/2011 ako aj jeho zmeny s účinnosťou od 1. 1. 2015 uvedené vo vykonávacom nariadení Rady č. 1042/2013, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, ktorými sú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky poskytované služby nezdaniteľnej osobe. K uvedenému vykonávaciemu nariadeniu boli vydané vysvetlivky k pravidlám EÚ v oblasti DPH týkajúcim sa miesta poskytovania služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom, kde sa nachádzajú podkladové informácie o pravidlách týkajúcich sa miesta poskytovania služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom, ako aj vysvetlenie toho, ako sa tieto pravidlá majú chápať podľa Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre dane a colnú úniu. Tieto vysvetlivky nie sú právne záväzné a nebránia členským štátom a vnútroštátnym daňovým správam, aby prijali usmernenie týkajúce sa toho istého predmetu úpravy. Súčasne nemajú vyčerpávajúci charakter a priebežne sa dopĺňajú.

Systém DPH je prínosom jednotného trhu, keďže odstránil prekážky, ktoré narúšali hospodársku súťaž a bránili voľnému pohybu tovaru, a tým v značnej miere uľahčil obchod v EÚ. DPH je daňou zo spotreby, ktorá sa považuje za jednu z foriem zdanenia, ktorá najviac podporuje rast. Súčasne je najväčším zdrojom príjmov z daní v EÚ.

V súčasnosti je systém DPH v EÚ nadmieru fragmentovaný a náchylný na podvody, preto má Komisia záujem naštartovať spravodlivý a efektívny daňový systém s cieľom zníženia objemu cezhraničných podvodov, čo prezentovala vo svojom akčnom pláne v oblasti DPH z apríla 2016. Ďalšími kľúčovými opatreniami sa má docieliť modernizácia a zjednodušenie systému DPH tak, aby vyhovoval požiadavkám globálnej, digitálnej a mobilnej ekonomiky, a aby sa zabezpečila primeraná politika určovania sadzieb.

Modernizácia systému DPH sa môže dosiahnuť len prostredníctvom opatrení realizujúcich v krátkodobom ako aj dlhodobom horizonte.

V krátkodobom horizonte sa navrhuje balík opatrení pre konečný systém DPH, ktorý tvoria právne predpisy týkajúce sa najmä:

– zavedenia pojmu „certifikovaná zdaniteľná osoba“,

– harmonizácie pravidiel úpravy „call-off-stock“,

– uznanie IČ DPH nadobúdateľa ako hmotnoprávnej podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru v rámci Spoločenstva,

– zjednodušenie pravidiel v oblasti reťazových obchodov.

Zák. č. 334/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela“), účinný od 1. 1. 2018, bol predložený na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 571 zo dňa 14. decembra 2016, ktorým vláda schválila Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017. Novela je orientovaná na oblasti, v ktorých aplikačná prax ukázala potrebu upraviť existujúce pravidlá uplatňovania dane z pridanej hodnoty a ktoré bolo potrebné zosúladiť s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD“).

Novelou zákona o DPH dochádza k zmene úpravy zdaňovania prirážky pri poskytovaní služieb cestovného ruchu. Podľa právnej úpravy zákona o dani z pridanej hodnoty platného do 31. 12. 2017 sa osobitná úprava zdaňovania prirážky môže uplatňovať len v prípade, ak je príjemcom služieb cestovného ruchu konečný spotrebiteľ – cestujúci. V zmysle judikatúry SD osobitnú úpravu zdaňovania prirážky musia členské štáty uplatňovať na každý predaj služieb cestovného ruchu bez ohľadu na to, kto je príjemcom týchto služieb. Novelou sa teda rozširuje uplatňovanie osobitnej úpravy aj na prípady, keď príjemcom služieb cestovného ruchu je podnikateľ, ktorý kupuje balík služieb cestovného ruchu na účely svojho podnikania, či už na účely jeho ďalšieho predaja alebo na účely pracovnej cesty.

Ak poskytovateľ služieb cestovného ruchu uplatňoval postup podľa judikatúry SD a nie podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, bola táto skutočnosť akceptovaná finančnou správou, čo znamená, že v praxi sa uplatňovali dva prístupy, a preto bolo potrebné odstrániť možnosť dvojakého postupu pri predaji služieb cestovného ruchu a stanoviť jasné pravidlá.

Ďalej účelom novely je odstránenie aplikačných problémov plynúcich z nedostatočnej alebo chýbajúcej právnej úpravy, ako napríklad:

– zmena podmienky pri uplatňovaní trojstranného obchodu,

– vyriešenie vzniku daňovej povinnosti a vzniku práva na odpočítanie dane pri postúpení pohľadávky v rámci uplatňovania osobitnej úpravy vzniku daňovej povinnosti na základe prijatej platby,

– rozšírenie povinnosti úpravy odpočítanej dane pri zmene účelu použitia na všetky stavby,

– zavedenie povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH, podávať súhrnné výkazy, ak sa tieto osoby zúčastňujú na trojstrannom obchode v postavení prvého odberateľa,

– zrušenie limitu 5 000 eur pri prenose daňovej povinnosti, ktorý je platiteľ dane povinný uplatniť pri dodaní určitých komodít (poľnohospodárske plodiny, železo, oceľ...).

Novela v súlade so smernicou zavádza oslobodenie od dane z pridanej hodnoty na bezodplatné dodanie tovaru formou daru z dôvodu jeho následného vývozu do tretích štátov prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako súčasť humanitárnej a dobročinnej činnosti.

Novela tiež umožňuje vyhotovenie súhrnnej faktúry aj v prípadoch, ak príjemca je zahraničnou zdaniteľnou osobou. Táto úprava prispeje k zníženiu administratívnej záťaže platiteľov dane. Zákon o dani z pridanej hodnoty platný do 31. 12. 2017 umožňoval vyhotovenie súhrnnej faktúry za nájom a dodávky elektriny, plynu, vody a tepla za obdobie 12 kalendárneho mesiacov, len ak príjemca plnenia bol tuzemskou zdaniteľnou osobou.

Súčasne sa na základe článku 204 smernice rozširuje inštitút daňového zástupcu pre zahraničné osoby vo veci nadobudnutia tovaru z iného členského štátu v tuzemsku na účely jeho dodania z tuzemska do iných štátov. Daňového zástupcu si môžu zvoliť tie zahraničné osoby, ktoré budú tieto obchody uskutočňovať výlučne prostredníctvom elektronického komunikačného rozhrania.

Prílohy 286

Zákon
č. 222/2004 Z. z.

o dani z pridanej hodnoty

v znení

zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 651/2004 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 523/2005 Z. z.,
zákona č. 656/2006 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 593/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z.,
zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 83/2009 Z. z., zákona č. 258/2009 Z. z., zákona č. 471/2009 Z. z.,
zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 83/2010 Z. z., zákona č. 490/2010 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z.,
zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 360/2013 Z. z.
zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 268/2015 Z. z., zákona č. 360/2015 Z. z., zákona č. 297/2016 Z. z.,
zákona č. 298/2016 Z. z. a zákona č. 334/2017 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Základné ustanovenia

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“).

Komentár k § 1

Toto ustanovenie vymedzuje predmet dane, ktorým je uplatňovanie dane z pridanej hodnoty vychádzajúc pritom zo smernice, ktorá bola implementovaná do zákona o DPH spolu ďalšími smernicami uvedenými v prílohe č. 6, nakoľko ide o jednotný systém uplatňovania DPH pôsobiaci na celom území Spoločenstva. V rámci tohto systému platia určité základné pravidlá, ktoré musia byť rovnako aplikované v národných legislatívach všetkých členských štátov. Okrem toho smernica obsahuje tzv. „dobrovoľné“ ustanovenia, ktoré môže, ale nemusí príslušný členský štát transponovať do svojej národnej legislatívy (napr. čl. 194 až 205).

§ 2

Predmet dane

(1) Predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“),

d) dovoz tovaru do tuzemska.

(2) Na účely tohto zákona je

a) tuzemskom územie Slovenskej republiky,

b) zahraničím územie, ktoré nie je tuzemskom,

c) územím Európskej únie tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov,

d) územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

(3) Na účely tohto zákona sa plnenia pochádzajúce z Monackého kniežatstva alebo určené pre Monacké kniežatstvo považujú za plnenia pochádzajúce z Francúzska alebo určené pre Francúzsko a plnenia pochádzajúce z ostrova Man alebo určené pre ostrov Man sa považujú za plnenia pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo určené pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

Komentár k § 2

Predmetom dane je dodanie tovaru a poskytnutie služby v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou za protihodnotu.

Predmetom dane je teda plnenie za protihodnotu, čo znamená, že bezodplatné dodávky nie sú predmetom dane (C-89/81 Hong-Kong Trade), avšak za určitých podmienok sa považuje bezodplatné plnenie za plnenie za odplatu (viď komentár k § 8 a § 9).

Pojem dodanie tovaru a poskytovanie služby majú objektívnu povahu a uplatňujú sa nezávisle od cieľov a výsledkov plnení (Optigen a i.- C-354/03, C-355/03, C-484/03).

Predmetom dane nie je len dodanie tovaru a služby v tuzemsku za protihodnotu zdaniteľnou osobou, ale aj nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a dovoz tovaru do tuzemska z územia tretích krajín. V nadväznosti na predmet dane sú definované pojmy: tuzemsko, zahraničie, územie Európskej únie a územie tretích štátov.

Predmet dane vychádza zo základného princípu fungovania DPH, ktorým je zdanenie spotreby touto daňou. Tzn. dodanie tovaru a služby (zdaniteľná udalosť – transakcia) podlieha slovenskej DPH len vtedy, ak miestom ich dodania je v tuzemsku a súčasne ide o plnenie za protihodnotu v rámci existencie priameho vzťahu.

Predmetom dane sú len tie plnenia, ktoré uskutoční zdaniteľná osoba v rámci svojej ekonomickej činnosti, z ktorej má alebo môže mať príjmy a nevzťahuje sa na tie činnosti, pri ktorých koná ako napr. súkromná osoba.

V zmysle judikatúry SD je podstatným znakom zdaniteľnej činnosti existencia priameho vzťahu, v rámci ktorého existuje právny vzťah medzi poskytovateľom plnenia a príjemcom plnenia, pri ktorom dochádza k výmene recipročných plnení, pričom odmena prijatá poskytovateľom predstavuje skutočnú protihodnotu za službu poskytnutú príjemcovi. To znamená, že zdaniteľnou udalosťou je udalosť, pri ktorej existuje priama súvislosť medzi poskytnutou službou a prijatou protihodnotou, pričom zaplatené sumy predstavujú skutočnú protihodnotu individualizovanej služby poskytnutej v rámci právneho vzťahu (rozsudky C-102/86, C-37/16, C-11/15..).

Priamy vzťah môže byť aj len potenciálny, čo uviedol SD v rozsudku C-174/00 Kennemer Golf and Country Club, v ktorom združenie založené za účelom prevádzkovania a podpory športu a hier, hlavne golfu vlastnilo golfové ihrisko a clubhotel. Členovia združenia platili ročný členský poplatok, za ktorý im bolo umožnené využívať golfové ihrisko. To, že člen nevyužil túto možnosť, nemalo vplyv na výšku poplatku. SD vyslovil záver, že ide o priamy vzťah, pretože existuje väzba medzi poskytnutou službou, ktorou je právo využívať športové zariadenie, a obdržanou odplatou. Priamy vzťah teda môže byť aj len potenciálny, keď niektorí členovia vôbec nevyužili právo prístupu na ihrisko. Iní členovia toto právo využili, pričom výška ročného poplatku bola nemenná.

Zaplatením štartovného za účasť na súťaži ako protihodnotou za poskytnutú službu sa zaoberal SD v rozsudku C-498/99 Town & County Factors Ltd. Spoločnosť Town usporiadavala rôzne súťaže. Účastníci hradili vstupný poplatok a výhercovia z rady účastníkov obdržali ceny vo forme finančných čiastok, hnuteľných vecí alebo služieb, financovaných z vybraných vstupných poplatkov. Podľa propagačných materiálov súťaže účastníci súhlasili s tým, že záväzok poskytnutia ceny organizátorom súťaže existoval len na základe „čestného slova“ a teda výhercovi nevznikal právny nárok na túto cenu. Organizátor súťaže môže so vstupným poplatkom, tzv. štartovným voľne nakladať. Ide v podstate o organizovanú súťaž, pri ktorej existuje recipročný výkon medzi organizátorom a súťažiacim, kedy čiastka obdržaná organizátorom vo forme vstupného poplatku tvorí protihodnotu ním skutočne obdržanú za služby, ktoré poskytol súťažiacim.

Za dodanie tovaru za protihodnotu je potrebné považovať fyzický prevod tovaru na kupujúceho, ktorý podvodne použil bankomatovú kartu ako platobný prostriedok, pričom prevod platby vykonala tretia osoba na základe zmluvy uzatvorenej medzi ňou a dodávateľom tovaru, keď sa tretia osoba zaviazala zaplatiť za tovar, ktorý dodávateľ predal kupujúcemu. Táto platba predstavuje protihodnotu (C-494/12 Dixons Retail plc.).

Zmluvy o výmene, v ktorých je protihodnota v zásade vyjadrená v naturáliách a plnenia, pri ktorých je protihodnota vyjadrená v peniazoch, z ekonomického a obchodného hľadiska predstavujú dve rovnocenné situácie, čo uviedol SD v rozsudku C-283/12 Serebrianaj vek, kde išlo o užívanie a prenajímanie nehnuteľnosti výmenou za služby spočívajúce vo zveľadení a v zariadení týchto nehnuteľností. Serebrianaj vek je s.r.o. založená podľa bulharského práva, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je p. Bodzuliak. Predmetom činnosti s.r.o. je najmä prenájom nehnuteľnosti a služby turistického ruchu a hotelierstva. P. Bodzuliak kúpil vo vlastnom mene dva byty, ktoré sú zaevidované v spoluvlastníctve s jeho manželkou a uzavrel vo svojom mene dve rovnaké zmluvy so spoločnosťou Serebranaj vek, na základe ktorých jej priznal vecné právo užívania tohto nehnuteľného majetku v hrubej stavbe (oboch bytov) na obdobie 5 rokov. Počas doby platnosti zmlúv nemal nájomca platiť nijaké nájomné, avšak sa zaviazal vo svojom mene a na vlastné náklady vykonať opravy, montážne práce na účely dokončenia a kolaudácie bytov, aby ich bolo možné užívať, hlavne nakúpiť podlahy, nábytok, dekorácie a sanitárne zariadenie. Na konci platnosti zmluvy vlastníci prevezmú dotknuté byty so zariadením, ktoré sa tam bude nachádzať. Možnosť kvalifikovať určité plnenie ako plnenie za protihodnotu predpokladá existenciu priamej súvislosti medzi dodaním tovarov či poskytnutím služby a protihodnotou, ktorú zdaniteľná osoba skutočne získala. Protihodnota za dodanie tovaru môže spočívať v poskytovaní služieb a na základe toho môže predstavovať základ dane v zmysle čl. 73 smernice (§ 22 zákona o DPH), avšak len pod podmienkou, že existuje priama súvislosť medzi dodaním tovaru a poskytnutím služby a že poskytovanie služby možno vyjadriť v peniazoch. To isté platí pri poskytovaní služieb (napr. služby spočívajúce v oprave a v zariadení bytu) výmenou za iné služby (napr. právo užívania bytu). Existuje teda priama spojitosť medzi plnením a protihodnotou, ktorú zaň poskytovateľ prijal, a to právo užívať predmetný byt na účely hospodárskej činnosti.

Obdobne v rozsudku C-331/14 uviedol SD, že zdaniteľná osoba, ktorá kúpi pozemky, pričom niektoré z nich patrili do jej súkromného majetku a iné do majetku jej podniku a na všetkých týchto pozemkoch nechá postaviť ako zdaniteľná osoba obchodné centrum, ktoré následne predá spolu s pozemkami, podlieha DPH. Táto zdaniteľná osoba koná pri tomto plnení (aj pri predaji pozemkov zaradených do súkromného majetku) v postavení zdaniteľnej osoby.

Predmetom dane je aj pašovaný tovar a tovar nezákonne predávaný C-455/98 Saluments a ďalší, C-3/97 Goodwin a Unstead s výnimkou nezákonného dovozu falšovaných bankoviek (C-343/89 Witzemann), nelegálneho dovozu omamných drog, pokiaľ nie sú striktne kontrolované kompetentnými orgánmi na účely ich použitia v medicíne a na vedecké účely (C-294/82 Einberger, C-269/86 Mol). Predaj drog ako zdaniteľná činnosť bola posudzovaná aj vo veci C-158/98 Coffeeshop „Siberie“, keď išlo o kaviareň, kde sa dali kúpiť a konzumovať tzv. ľahké drogy. V kaviarni prenechávala majiteľka za úplatu stôl (prenájom stola) používaný dílerom k predaju rôznych produktov z konope. Za prenájom stola neodvádzala Siberie žiadnu DPH. SD uviedol, že činnosť, ktorá by mala podliehať DPH nie je predaj narkotík, ale poskytnutie služieb spočívajúcich v umožnení využitia miesta pre ich predaj. V tomto prípade neexistuje špecifická situácia vzhľadom k zvláštnym charakteristikám určitých produktov, pri ktorých je vylúčená konkurencia medzi legálnym a nelegálnym ekonomickým sektorom. Prenájom miesta k prevádzkovaniu obchodných aktivít je v princípe ekonomickou činnosťou spadajúcou pod predmet DPH. Skutočnosť, že činnosti vykonávané na prenajatom mieste predstavujú trestný čin, ktorý môže považovať prenájom za nezákonný, nemení ekonomický charakter prenájmu a nezamedzuje konkurencii.

To, že nejde o zdaniteľnú činnosť, keďže neexistuje priamy vzťah, uviedol SD v rozsudku C-16/93 Tolsma, v ktorom išlo o hudobníka hrajúceho na ulici, ktorému okoloidúci hádzali peniaze. Medzi týmito okoloidúcimi a hudobníkom nebol totiž uzatvorený zmluvný vzťah a rovnako hudobníkom prijatá odmena bola len subjektívne motivovanou odplatou ľudí, ktorá nepredstavovala skutočnú protihodnotu za službu, ktorej poskytnutie bolo v danej chvíli na rozhodnutí hudobníka (vážna hudba, šláger,...).

Neexistenciu priameho vzťahu vyslovil SD aj v rozsudkoch C-11/15 Český rozhlas a C-37/16 SAWP.

C-11/15 Český rozhlas, ktorý je právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorej hlavnou činnosťou je verejnoprávne vysielanie rozhlasových programov. Český rozhlas podal dodatočné daňové priznania, v ktorých si uplatňoval dodatočné odpočítanie dane na základe zmeny výšky koeficientu, keď do jeho výpočtu nezahrnul poplatky zaplatené na základe zákona (pôvodne boli poplatky zahrnuté vo výpočte koeficientu ako plnenia oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane). Poskytnutie služieb za protihodnotu, ktoré je predmetom dane, predpokladá existenciu priamej súvislosti medzi poskytnutou službou a prijatou protihodnotou. Medzi Českým rozhlasom a poplatníkom rozhlasového poplatku neexistuje právny vzťah, v rámci ktorého by dochádzalo k vzájomnej výmene plnení. Český rozhlas a uvedené osoby nie sú viazané nijakým zmluvným vzťahom alebo transakciou obsahujúcou určenie ceny, ani slobodne prevzatým právnym záväzkom jednej strany voči druhej. Povinnosť zaplatiť poplatok rovnako nevyplýva z poskytnutia služby, ale ide výlučne len o poplatok spojený s držbou rozhlasového prijímača bez ohľadu na jeho používanie. Tento poplatok majú povinnosť zaplatiť osoby, ktoré majú v držbe rozhlasový prijímač bez ohľadu na to, či ho využívajú na počúvanie rozhlasových programov vysielaných inými vysielateľmi ako Českým rozhlasom resp. na počúvanie kompaktných diskov resp. ho nevyužívajú vôbec. Na základe uvedeného možno konštatovať, že súvislosť medzi rozhlasovým poplatkom a službou verejnoprávneho vysielania Českého rozhlasu nielenže neexistuje, ale k zaplateniu tohto poplatku ani nedochádza v rámci právneho vzťahu zahrňujúceho vzájomné poskytnutie plnení, ale v rámci povinnosti stanovenej zákonom. Zaplatenie poplatku nepredstavuje teda poskytnutie služieb za protihodnotu a nespadá do pôsobnosti uvedenej smernice (systému DPH).

V rozsudku SD C-37/16 SAWP – SAWP požiadalo ministerstvo financií o stanovisko, či poplatky z prázdnych nosičov a zariadení pre záznam a rozmnožovanie, platené výrobcami a dovozcami takýchto prístrojov a nosičov na základe zákona o autorských právach a súvisiacich právach podlieha DPH. V predmetnom prípade neexistuje právny vzťah, pretože povinnosť platiť poplatky vyplýva zo zákona. Poplatky slúžia na financovanie spravodlivej odmeny pre nositeľov práv na rozmnožovanie. Spravodlivá odmena však nepredstavuje priamu protihodnotu za žiadne plnenie, pretože súvisí s ujmou, ktorá týmto nositeľom práv vznikla v dôsledku rozmnoženia ich chránených diel bez ich povolenia. Nositelia práv na rozmnožovanie neposkytujú službu v zmysle smernice výrobcom a dovozcom prázdnych nosičov a zariadení pre záznam a rozmnožovanie, z ktorých organizácia kolektívnej správy autorských práv a súvisiacich práv vyberá vo vlastnom mene a na účet týchto nositeľov práv poplatky z titulu predaja týchto zariadení a nosičov.

Z predmetu dane vyplýva, že dodaním tovaru za protihodnotu nemôže byť ani krádež tovaru (C-435/03 British American Tobacco International Ltd.), avšak členský štát môže vyžadovať vrátenie odpočítanej dane v danej situácii. Rovnako odškodné nie je predmetom dane. SD nemá definíciu tohto pojmu, ale v podstate je to suma zaplatená za škodu spôsobenú príjemcovi plnenia, tzn. ten, kto utrpí škodu, musí byť odškodnený. Príjemca tejto sumy neposkytuje žiadne plnenie osobe, ktorá platí odškodné, tzn. nejde tu o výmenu plnení, ktorou je na jednej strane poskytnutie služby (dodanie tovaru) a na druhej strane protihodnota priamo úmerná poskytnutej služby (dodanému tovaru).

Pojem protihodnoty za poskytnutú službu v súvislosti so zaplatením odškodného, tzn. zaplatením sumy za spôsobenú škodu riešil SD v rozsudku C-277/05 Société thermale. Ide o spoločnosť, ktorá prevádzkovala kúpeľné zariadenie a v rámci neho poskytovala aj hotelové a reštauračné činnosti. Spoločnosť vyberala pri rezerváciách pobytov kúpeľnými hosťami určité sumy vopred ako zálohy. Tieto sumy sa neskôr odpočítali od ceny služieb spojených s pobytom alebo si ich spoločnosť ponechala, ak došlo k zrušeniu pobytu.

SD konštatoval, že povinnosť rezervácie vyplýva zo samotnej zmluvy o ubytovaní a nie zo zaplatenia zálohy, preto neexistuje priama súvislosť medzi poskytnutou službou a prijatou zálohou. Zaplatením zálohy ide o paušálne odškodnenie, ktoré nepredstavuje odmenu ako skutočnú protihodnotu samostatnej a individualizovanej služby. Za odstúpenie od zmluvy totiž zákazník zaplatil náhradu škody, ktorú prevádzkovateľ utrpel v dôsledku nesplnenia záväzku zákazníkom. Inkasovaná záloha nesúvisí so žiadnou odplatne poskytnutou službou, a preto nepodlieha DPH.

Do rámca pôsobnosti zákona o DPH nespadá ani hospodársky subjekt, ktorý na svoje riziko nakupuje pohľadávky neuhradené ani po lehote splatnosti. Tento nákup realizuje za cenu nižšiu ako je nominálna hodnota pohľadávky, čo uviedol SD v rozsudku C-93/10 GFKL Financial Services. Takáto činnosť nie je poskytnutím služby za protihodnotu a teda ekonomickou činnosťou, pokiaľ rozdiel medzi nominálnou hodnotou uvedených pohľadávok a ich kúpnou cenou odráža skutočnú hospodársku hodnotu dotknutých pohľadávok v čase ich postúpenia.

Na účely uplatnenia systému DPH je vymedzené územie tuzemska, zahraničia, územie EÚ a územie tretích štátov.

Územie DPH v rámci jednotného trhu EÚ je tvorené 27 členskými štátmi EÚ. Územie členských štátov EÚ tvorí územie, ktoré je vymedzené zákonmi jednotlivých členských štátov EÚ ako tuzemsko týchto štátov. Niektoré územia členských štátov sú vylúčené z územia členských štátov EÚ pre účely DPH a niektoré pre colné účely. To, či je alebo nie je dané územie súčasťou územia členských štátov EÚ, má veľký význam pri uplatnení DPH. Ak tovar prichádza na územie SR z ktoréhokoľvek územia, ktoré nie je územím EÚ, resp. z územia vylúčeného z územia EÚ pre účely DPH, považuje sa tento tovar za dovezený.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice sa DPH neuplatňuje na tieto územia, ktoré tvoria súčasť colného územia Spoločenstva:

– vrch Athos,

– Kanárske ostrovy,

– francúzske zámorské oblasti,

– Alandy,

– Normandské ostrovy.

DPH sa súčasne neuplatňuje ani na územia, ktoré netvoria súčasť colného územia Spoločenstva nasledovne:

– Spolková republika Nemecko: ostrov Helgograd, územie Busingen

– Španielske kráľovstvo: Ceuta, Melilla,

– Talianska republika: Livigno, Campione d´Italia, talianske vody jazera Lugano.

Podľa čl. 7 smernice sa Monacké kniežatstvo, ostrov Man a výsostné územia Spojeného kráľovstva Akrotiri a Dhekelia nepovažujú za tretie krajiny. Preto sa na transakcie pochádzajúce z týchto území a na tieto územia uplatní DPH.

§ 3

Zdaniteľná osoba

(1) Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

(2) Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov,¹⁾ duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

(3) Vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania, sa nepovažuje za nezávislé vykonávanie činnosti podľa odseku 1.

(4) Štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž, a s výnimkou, ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu. Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky²⁾ je zdaniteľnou osobou v rozsahu nákupu a predaja štátnych hmotných rezerv.

(5) Každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok (§ 11 ods. 12) z tuzemska do iného členského štátu a tento nový dopravný prostriedok je ňou alebo kupujúcim alebo na ich účet odoslaný alebo prepravený kupujúcemu, je na tento účel zdaniteľnou osobou.

Komentár k § 3

ods. 1 – Na to, aby transakcia bola predmetom dane, musí ju vykonať (uskutočniť) právnická alebo fyzická osoba v postavení zdaniteľnej osoby, tzn. takej osoby, ktorá nezávisle a na akomkoľvek mieste vykonáva ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledok tejto činnosti. Pri posudzovaní nezávislosti je potrebné uplatniť kritéria:

– existencie vzťahu podriadenosti – posudzuje sa z právneho hľadiska ako aj skutkovej podstaty (C-23/98 Heerma, C-355/06)

– úplnej slobody organizácie a vykonávania práce (C-202/90, C-235/85)

– právnej zodpovednosti voči tretím osobám.

Ak má daná transakcia podliehať DPH, musí pri nej zdaniteľná osoba konať ako taká, čo uviedol SD v rozsudku C-291/92 Dieter Ambrecht. Osoba konajúca v postavení súkromnej osoby, nie je zdaniteľnou osobou. Pán Ambrecht ako hotelier vlastnil budovu, v ktorej prevádzkoval penzión, reštauráciu a časť budovy využíval na súkromné bývanie. Pri predaji budovy postupoval ako zdaniteľná osoba, tzn. jej predaj považoval za zdaniteľné plnenie, avšak len v tej časti nehnuteľnosti, ktorá slúžila na ekonomickú činnosť a časť budovy slúžiacej na bývanie považoval za nepodliehajúcu DPH. SD boli položené otázky, či časť majetku, ktorá slúžila pre účely podnikania, je považovaná za samostatné plnenie a či tam, kde zdaniteľná osoba predáva majetok, ktorého časť si zvolila, ponechať v dobe jeho nadobudnutia mimo obchodného majetku, či táto osoba bola oprávnená v priebehu využívania tohto majetku na podnikanie odpočítať DPH viažucu sa k celému majetku alebo bola táto osoba oprávnená odpočítať len časť DPH, viažucu sa k časti majetku zaradeného do podnikania a či oprava dane na vstupe sa týka len tej časti majetku, ktorá je zaradená do podnikania. SD uviedol, že ak uskutoční zdaniteľná osoba transakciu v rámci svojej súkromnej činnosti, nejedná ako zdaniteľná osoba, a preto takáto transakcia nie je predmetom dane. Žiadne ustanovenie smernice nezamedzuje zdaniteľnej osobe, ktorá si praje podržať časť majetku v súkromnom majetku, a teda nepodliehať DPH, aby tak urobila. Pomer medzi časťou majetku zaradeného do obchodného majetku a časťou majetku určeného na súkromné použitie musí byť založený na pomere súkromného a podnikateľského využitia tohto majetku v roku jeho nadobudnutia. Zdaniteľná osoba musí po dobu, keď je vlastníkom tohto majetku, preukázať zámer podržať si túto časť majetku v súkromnom majetku. Zdaniteľná osoba je oprávnená odpočítať si daň na vstupe len v tej miere, v ktorej majetok využíva na účely svojich plnení. Ak zdaniteľná osoba podrží časť majetku mimo obchodný majetok, potom táto časť majetku nie je predmetom dane. Nárok na odpočet dane na vstupe môže byť uplatnený len u plnení týkajúcich sa tej časti majetku, ktorá je zaradená do obchodného majetku zdaniteľnej osoby.

Postavenie fyzických osôb pri predaji stavebných pozemkov posudzoval SD v rozsudku v spojených veciach C-180/10 a C-181/10 Jaroslaw Slaby a manželia Kučoví, tzn. či ich konanie je konaním zdaniteľnej osoby alebo ide o konanie súkromných osôb, ktoré nespadá do pôsobnosti DPH. Vo veci C-180/10 došlo k rozparcelovaniu a následnému predaju prekvalifikovaného pozemku na stavebný pozemok, ktoré pán Slaby nadobudol ako fyzická súkromná osoba, ktorá nevykonávala ekonomickú činnosť. Pán Slaby využíval pozemok na poľnohospodársku činnosť. Po skončení tejto činnosti bol pozemok určený na výstavbu rekreačných chát rozdelený na 64 parciel, ktoré pán Slaby postupne predával. Vo veci C-181/10 manželia Kučoví boli majiteľmi poľnohospodárskeho podniku, ktorý nadobudli ako poľnohospodársky pozemok, na ktorom nie je povolená výstavba. Tento pozemok používali manželia na chov koní a pestovanie rastlín. Manželia boli zapísaní ako zdaniteľné osoby povinné platiť DPH. V dôsledku zmeny územného plánu bol predmetný pozemok prekvalifikovaný na stavebný pozemok určený na výstavbu bytov a poskytovanie služieb. Manželia postupne a neorganizovane predávali jednotlivé časti pozemku. SD uviedol, že kritériom rozlišovania konania subjektu nie je počet a rozsah predajov stavebných pozemkov. Dokonca nie je určujúca ani skutočnosť, že pred prevodom pozemku bola vykonaná jeho parcelácia za účelom dosiahnutia vyššej ceny, ako ani obdobie, počas ktorého sa vykonával predaj pozemkov, a tiež ani výška príjmov z tejto činnosti. Všetky tieto činnosti môžu patriť do rámca nakladania so súkromným majetkom. Samotný výkon vlastníckeho práva majiteľom totiž nemôže byť považovaný za ekonomickú činnosť. To neplatí v prípade, ak subjekt podnikne aktívne kroky k predaju nehnuteľnosti (pozemku) uplatnením prostriedkov, aké použila zdaniteľná osoba (podnikateľ). Tieto aktívne kroky môžu byť zavedenie inžinierskych sietí na pozemkoch, využitie overených marketingových krokov. Tieto aktivity nie sú totiž bežne začlenené do rámca nakladania so súkromným majetkom. Samotné nadobudnutie a samotný predaj majetku nemôže predstavovať využitie majetku na účely dosiahnutia príjmov majúcich sústavnú povahu, pretože jediný výnos je tvorený zo zisku pri predaji tohto majetku. Takéto plnenia nemôžu predstavovať ekonomickú činnosť. Fyzická osoba sa nepovažuje za zdaniteľnú, ak predaje pozemkov patria do rámca nakladania so súkromným majetkom, tzn. ak táto činnosť predstavuje len uplatňovanie vlastníckeho práva majiteľa. Fyzická osoba sa považuje za zdaniteľnú osobu, ak podnikne aktívne kroky za účelom predaja nehnuteľností, spočívajúce vo výkone činností obdobných činnostiam podnikateľa.

Konaním osoby v postavení súkromnej osoby sa zaoberal SD v rozsudku C-415/98 Bakcsi. Nemecký podnikateľ Bakcsi kúpil automobil od fyzickej osoby, pre ktorú tento predaj nebol zdaniteľným plnením, a teda predaj nebol zaťažený DPH. Pán Bakcsi nebol preto oprávnený si DPH odpočítať. Tento automobil používal na podnikateľské účely (70 %) a aj na súkromné účely. Pri jeho predaji neodviedol DPH. SD bola položená otázka, či podlieha DPH predaj tovaru nadobudnutého od súkromnej osoby, ak zdaniteľná osoba tento tovar používala aj na podnikateľské a aj na súkromné účely. SD uviedol: Zdaniteľná osoba, ktorá nadobúda tovar, pričom ho používa aj na podnikateľské a aj na súkromné účely, môže sa rozhodnúť ponechať tento tovar plne v súkromnom majetku, a teda mimo systém DPH. Ak sa rozhodne vložiť tento majetok plne do obchodného majetku, potom je predaj tohto tovaru predmetom DPH, a to aj v tom prípade, že ide o tovar nadobudnutý od nezdaniteľnej osoby. Ak zdaniteľná osoba vyradí z obchodného majetku tento tovar (ktorý nadobudla od nezdaniteľnej osoby) na súkromné použitie, pričom pri jeho nadobudnutí nebola oprávnená si odpočítať daň, nejde o dodanie tovaru za odplatu a vyradenie takéhoto majetku z obchodného majetku nemôže viesť k jeho zdaneniu. Následný predaj takéhoto vyradeného tovaru nie je predmetom dane, pretože ide o predaj v rámci súkromnej činnosti.

ods. 2 – Z čl. 9 smernice vyplýva, že len transakcie vykonané v rámci hospodárskej činnosti podliehajú DPH. Hospodárskou (ekonomickou) činnosťou je každá činnosť výrobcov, obchodníkov alebo osôb poskytujúcich služby vrátane ťažobných a poľnohospodárskych činností a činností pri výkone slobodných povolaní. Ekonomickou činnosťou je aj využívanie hmotného a nehmotného majetku za účelom získania príjmu na pokračujúcej báze. Za ekonomickú činnosť nemožno považovať jednoduché nadobudnutie a samotnú držbu akcií, keďže nadobudnutie finančnej účasti v iných podnikoch nepredstavuje využívanie majetku za účelom trvalého dosahovania príjmu. Úžitok z tejto účasti, dividendy, vyplýva z vlastníctva majetku a súčasne nie je protihodnotou žiadnej hospodárskej činnosti (rozsudok C-465/03 Kretztechnik AG). Do pôsobnosti zákona o DPH (smernice) patria plnenia spočívajúce vo vytváraní zisku, ktoré majú trvalý charakter a prekračujú rámec jednoduchého nadobudnutia a predaja cenných papierov. Ide napr. o plnenia uskutočňované pri vykonávaní obchodnej činnosti obchodovania s cennými papiermi. Za hospodársku činnosť nemožno považovať vydanie nových akcií zdaniteľnou osobou, pretože sa táto osoba snaží len získať finančné prostriedky a neposkytuje služby za protihodnotu.

Pojem „hospodárska činnosť“ v rámci vykonávania propagačnej činnosti v prospech miestnych straníckych organizácií je riešená v rozsudku C-267/08 SPÓ Landesorganisation Kárnten. Žalobu podala krajinská organizácia, ktorá má právnu spôsobilosť a uskutočnila určité činnosti pre svoje podriadené regionálne a miestne organizácie v oblasti styku s verejnosťou, reklamy a informačnej činnosti, t. j. činnosti označované ako „externá propagácia“. Išlo najmä o nákup reklamného materiálu pred voľbami, ktorý následne distribuovala a fakturovala jednotlivým miestnym a regionálnym organizáciám podľa ich potreby a každoročné organizovanie bálu. Príjmy krajinskej organizácie pochádzali z vyúčtovaní výkonov v prospech okresných a miestnych organizácií a predaja lístkov na bál. Len malá časť jej nákladov bola ďalej vyúčtovaná podriadeným organizáciám. Neexistovali pravidlá na vyúčtovanie nákladov, čo viedlo k tomu, že krajinská organizácia hradila prevažnú časť nákladov vzniknutých v rámci propagačnej činnosti. Vzniknuté straty sa mohli kryť z príspevkov zo ŠR, členských príspevkov a príspevkov od členov a darov. SD uviedol, že externé propagačné činnosti, ktoré uskutočňuje organizácia politickej strany, sa nemajú považovať za hospodársku činnosť z nasledovných dôvodov:

– odmena prijatá poskytovateľom nepredstavuje skutočnú protihodnotu za službu

– všetky operácie nesmerujú k nadobúdaniu zisku z majetku na nepretržitom základe

– z uskutočňovania propagačných činností neplynie pravidelný príjem

– na vykonávanie svojich činností musí byť krajinská organizácia financovaná z verejného rozpočtu, členských príspevkov a darov – ide o pravidelné príjmy

– komunikačnú činnosť vykonáva organizácia v rámci plnenia svojich politických cieľov (šírenie jej názorov).

Ekonomickú činnosť, zdaniteľnú osoba, pojem „poskytovanie služieb“ riešil SD v rozsudku C-263/15 Lajvér Meliorációs Nonprofit Kft., Lajvér Csapadékvízrendezési Nonprofit Kft. Ide o neziskové obchodné spoločnosti, ktoré vykonávajú ekonomickú činnosť, ktorá nie je zameraná na dosiahnutie zisku. Okrem toho môžu vykonávať aj doplnkovú ekonomickú činnosť podnikateľskej povahy. Tieto spoločnosti boli založené s cieľom postaviť a následne prevádzkovať na pozemkoch vo vlastníctve ich spoločníkov melioračné zariadenia – odvodňovacie kanály, vodný rezervoár a náplavové priekopy. Práce na realizáciu týchto zariadení boli financované zo štátnych prostriedkov a z prostriedkov EÚ. Obchodné spoločnosti disponujú správnymi povoleniami a súhlasom vlastníkov pozemkov. Za prevádzkovanie melioračných zariadení budú vyberať poplatok počas 8 rokov. Prípravu a realizáciu prác vykonala spoločnosť BPM, ktorá vystavila faktúry vrátane DPH. Túto DPH si spoločnosti odpočítali, s čím nesúhlasila finančná správa, pretože plánovaná činnosť podľa nej nepredstavuje ekonomickú činnosť, obchodné spoločnosti nie sú zdaniteľnými osobami a ich činnosť nemôže byť posúdená ako poskytovanie služieb. Bežné prevádzkovanie melioračných zariadení, ktoré spočíva v údržbe betónového kanála a jeho okolia a v zabezpečení odtoku vody, sa uskutočňuje na verejnej komunikácii, pričom predstavuje povinnosť vyplývajúcu z právneho predpisu a preto nepredstavuje poskytovanie služieb. Znížené príjmy, ktoré obchodné spoločnosti mienili poberať, nezodpovedali pojmu „protihodnota“ v zmysle zákona o DPH. SD uviedol, že predmetná činnosť predstavuje ekonomickú činnosť za podmienky, že sa vykonáva na účely získania príjmu na pokračujúcom základe. Otázka, či cieľom tejto činnosti je získanie príjmu na pokračujúcom základe, je skutkovou otázkou, ktorú treba posúdiť v súvislosti so všetkými okolnosťami. Obchodné spoločnosti budú za svoju činnosť vyberať poplatok od majiteľov pozemkov, preto prevádzkovanie melioračných zariadení je zabezpečované za účelom získania príjmov. Vyberanie tohto poplatku je stanovené na obdobie 8 rokov, preto možno konštatovať, že má pokračujúcu povahu. Toto nemožno spochybniť z dôvodu, že obchodné spoločnosti mohli vykonávať len doplnkovú ekonomickú činnosť podnikateľskej povahy. Ide teda o poskytovanie služieb, nakoľko skutočnosť, že spoločnostiam povinnosť prevádzkovať melioračné zariadenie ukladá právny predpis, je irelevantná

Pojem ekonomická činnosť zahrňuje každú činnosť výrobcov, obchodníkov a osôb poskytujúcich služby, a najmä využívanie hmotného a nehmotného majetku na účely získania príjmu na pokračujúcom základe (rozsudky SD č. C-284/04, C-246/08, C-219/12)

ods. 3 – Podmienka nezávislosti pri vykonávaní hospodárskej (ekonomickej) činnosti vylučuje z daňovej povinnosti zamestnané a iné osoby, ak sú voči zamestnávateľovi viazané pracovnou zmluvou alebo inými právnymi prepojeniami, ktoré vytvárajú vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom v oblasti pracovných podmienok, odmeňovania a záväzkov zamestnávateľa.

Obdobný vzťah vzťahu pracovnoprávnemu, keď vzniká vzťah nadriadenosti a podriadenosti pri vykonávaní požadovanej činnosti a jej odmeňovaní, možno charakterizovať:

– vykonávateľovi činnosti sú priamo alebo nepriamo určované pracovné úlohy, jeho práca je riadená, organizovaná a kontrolovaná, pričom sú mu ukladané záväzné pokyny a príkazy

– vykonávateľ poskytuje svoje činnosti zadávateľovi príkazov, ktorý znáša zodpovednosť a riziká za výsledky práce vykonávateľa

– vykonávateľ sa priamo podieľa na plnení bežných úloh a predmete činností svojou prácou za odmenu

– v priestoroch, v ktorých sa práca vykonáva poskytuje vykonávateľovi činností zadávateľ príkazov zväčša svoje vlastné výrobné a pracovné prostriedky (napr. nástroje, materiál, telefón, kancelársky nábytok, dopravné prostriedky...)

– zadávateľ príkazov určuje množstvo, dobu, kvalifikáciu a ďalšie požiadavky vykonávateľa práce

– zadávateľ príkazov vytvára pre vykonávateľa práce vhodné pracovné podmienky.

ods. 4 – Za zdaniteľné osoby sa nepovažujú štátne, regionálne a miestne orgány, ako aj iné subjekty, ktoré sa spravujú verejným právom, keď konajú ako orgány verejnej moci a to aj napriek tomu, že v tejto súvislosti vyberajú dávky, poplatky, príspevky alebo platby. Ak by takáto činnosť však závažne narúšala hospodársku súťaž, stala by sa takáto osoba zdaniteľnou. Rovnako sa tieto subjekty stávajú zdaniteľnou osobou, ak vykonávajú v nezanedbateľnom rozsahu činnosti v prílohe č. 8 (napr.: telekomunikačné služby, dodanie vody, plynu, elektriny a tepelnej energie, preprava tovaru, prístavné a letiskové služby, preprava cestujúcich, dodanie nového tovaru vyrábaného na predaj, skladové hospodárstvo, organizácia obchodných veľtrhov a výstav, činnosti obchodných reklamných agentúr, činnosti reklamných agentúr...).

Za zdaniteľné osoby sa považujú štátne, regionálne a miestne orgány ako aj iné subjekty, ktoré sa spravujú verejným právom, ak vykonávajú činnosti, ktoré by viedli k závažnému narušeniu hospodárskej súťaže, ak by sa s takýmito osobami nakladalo ako s nezdaniteľnými, čo upravuje čl. 13 smernice a čo uviedol tiež SD v rozsudku C-430/04 Feuerbestattungsverein Halle eV (ďalej len „Feuer“). Feuer je verejnoprospešné združenie, ktoré prevádzkuje krematórium v meste Halle. Toto združenie požiadalo finančné orgány o informáciu o DIČi vydaného obci Lutherstadt Eisleben, ktorá tiež prevádzkuje krematórium. V žiadosti uviedlo, že nezdaňovanie Lutherstadt daňou z pridanej hodnoty by jej umožnilo poskytovať kremačné služby za výhodnejšie ceny ako účtuje združenie Feuer. Finančné orgány odmietli poskytnúť tieto informácie. SD uviedol, že jednotlivec, ktorý je v konkurenčnom vzťahu s organizáciou verejného práva a ktorý namieta skutočnosť, že predmetná verejnoprávna organizácia nie je zdaňovaná DPH alebo podlieha veľmi nízkemu zdaneniu vzhľadom na činnosti, ktorých sa zúčastňuje ako verejný orgán, je oprávnený sa odvolávať na čl. 13 druhý pododsek smernice.

Rovnako SD riešil skreslenie hospodárskej súťaže v rozsudku C-288/07 Commissioners proti štyrom miestnym orgánom pri prevádzkovaní uzavretých parkovacích priestorov pre automobily. Miestne orgány ponúkajú nájom parkovacích miest. Tieto služby poskytuje aj súkromný sektor. SD vyložil pojmy „narušenie hospodárskej súťaže“ „viedlo by“ a „výrazný“. Čl. 13 prvý pododsek smernice upravuje verejné orgány, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami, pričom musia byť splnené dve podmienky súčasne:

1. ide o výkon činnosti verejnoprávnym subjektom

2. výkon činností v postavení verejnoprávneho orgánu – ide o právny režim osobitný pre tieto subjekty.

Verejné orgány sú zdaniteľnými osobami, ak by táto činnosť viedla k výraznému narúšaniu hospodárskej súťaže alebo ak tieto činnosti nie sú zanedbateľné vzhľadom na predmetnú činnosť ako takú (nie k prehodnoteniu podmienok na miestnom trhu).

Pojem „viedlo by“ zohľadňuje nielen skutočnú hospodársku súťaž ale aj potencionálnu, ak existuje možnosť, aby súkromný podnikateľský subjekt vstúpil na trh skutočne a nielen hypoteticky.

Pojem „výrazné“ smeruje k obmedzeniu pôsobnosti nepodliehania verejnoprávneho subjektu DPH. Nepodliehanie verejnoprávneho subjektu DPH môže byť len vtedy, ak vedie k zanedbateľným narušeniam hospodárskej súťaže.

Posúdenie pojmu ekonomickej činnosti riešil SD aj v rozsudku C-520/14 Gemeente Borsele, kde išlo o prepravu žiakov, vykonávanú obcou. V tejto súvislosti treba podotknúť, že poskytnutie služieb sa „vykonáva za protihodnotu“ a teda sa zdaňuje DPH len vtedy, ak existuje medzi poskytovateľom a príjemcom právny vzťah, v rámci ktorého dôjde k vzájomnej výmene plnení, pričom odmena prijatá poskytovateľom predstavuje skutočnú protihodnotu za službu poskytnutú príjemcovi. Obec Borsele využíva na prepravu žiakov, ktorí majú na to nárok, služby dopravných podnikov. Na základe nariadenia prispieva približne tretina rodičov žiakov, ktorí využívajú prepravu, príspevkami, ktorých celková výška zodpovedá 3 % súm vynaložených obcou na financovanie prepravy žiakov. Zostatok financovala obec prostredníctvom verejných zdrojov. Obec Borsele sa považovala za zdaniteľnú osobu z titulu poskytovania prepravy žiakov za príspevok, a preto si odpočítavala DPH z fakturovaných služieb od dopravných podnikov. Daňový orgán však vyhodnotil túto činnosť ako činnosť, ktorá nie je ekonomickou, tzn. obec neposkytuje plnenia za protihodnotu z nasledovných dôvodov:

– obec Borsele vyberá iba malú časť vynaložených nákladov prostredníctvom príspevkov, pričom tento príspevok nie je povinný hradiť každý užívateľ. Platí ich len tretina z nich, pričom ich výška pokrýva iba 3 % všetkých nákladov prepravy,

– z tejto asymetrie vyplýva neexistencia skutočnej súvislosti medzi zaplatenou sumou a poskytnutými službami. Príspevok rodičov sa teda javí len ako príspevok a nie je odmenou,

– podmienky, za ktorých sa poskytujú prepravné služby sa odlišujú od podmienok, za ktorých sa uskutočňuje preprava cestujúcich na všeobecnom trhu. Obec tu vystupuje ako príjemca a konečný spotrebiteľ prepravy, ktorú dáva k dispozícii rodičom žiakov v rámci svojej činnosti verejnej služby.

SD potvrdil, že čl. 9 ods. 1 smernice sa má vykladať tak, že orgán územnej samosprávy, ktorý poskytuje službu prepravy žiakov za podmienok uvedených v tomto konaní, nevykonáva ekonomickú činnosť, a teda nemá postavenie zdaniteľnej osoby.

Smernica neukladá členským štátom, aby vo svojej národnej legislatíve výslovne stanovili kritériá a kvantitatívne limity vymedzujúce rozsah zdaniteľnosti orgánov verejnej moci, čo uviedol SD v rozsudku C-446/98 Camara Municipal do Porto. V podstate išlo o posúdenie činnosti verejnoprávneho orgánu pri prenájme priestorov na parkovanie. Prenajímanie priestorov na parkovanie vozidiel je činnosť, ktorá keď ju vykonáva verejnoprávny subjekt, je činnosť, ktorú tento subjekt vykonáva ako verejnoprávny orgán, ak ju vykonáva na základe osobitného právneho režimu vzťahujúceho sa na verejnoprávne subjekty. To je prípad, kedy vykonávanie činností súvisí s uplatnením verejných právomocí. Uvedená činnosť podlieha verejnoprávnemu režimu, ak verejnoprávny subjekt môže uplatňovať právomoci ako povolenie alebo obmedzenie parkovania na verejných komunikáciách alebo uplatniť sankcie formou pokuty pri prekročení povolenej doby parkovania, teda za iných právnych podmienok, ktoré sa nevzťahujú na súkromných poskytovateľov činnosti.

V rozsudku C-246/08 Komisia versus Fínska republika riešil SD rozdielne zaobchádzanie so službami právnej pomoci rovnakej povahy poskytované súkromnými poradcami a štátnymi kanceláriami, keď štátne kancelárie nespadajú pod uplatnenie smernice. Podľa komisie tento režim spôsobuje skreslenie hospodárskej súťaže v neprospech súkromných poradcov. SD uviedol, že do úvahy treba vziať objektívny charakter pojmu hospodárskej činnosti. Činnosť štátnych kancelárií spočíva vo výkone úloh zverených a upravených zákonom s cieľom všeobecného záujmu, pričom služby právnej pomoci sa poskytujú nepretržite, preto je potrebné zistiť, či ide o poskytovanie služby za odmenu, čo je posledná z podmienok vykonávania hospodárskej činnosti. Štátne kancelárie neposkytujú služby bezplatne, pretože príjemcovia musia zaplatiť príspevok, ktorý je však iba čiastočným, pretože nepokrýva celú sumu odmien stanovených právnou úpravou. Tento príspevok totiž predstavuje 20 % – 75 % celkovej sumy odmeny a je závislý od majetku príjemcu služby. Príspevok teda nevyjadruje skutočnú hodnotu poskytnutej služby, a preto nemožno hovoriť o priamom vzťahu medzi poskytnutou službou a zaplatenou protihodnotou. Z tohto dôvodu nemožno považovať činnosť štátnych kancelárií za ekonomickú (hospodársku) činnosť.

V rozsudku SD č. C-268/83 Rompelman nadobudol pán Rompelmann právo na kúpu dvoch nebytových jednotiek ponúkaných ako „showroom“, ktoré mal záujem ďalej prenajímať. Rozhodol sa tento prenájom zdaňovať. V daňovom priznaní uplatnil odpočítanie dane zo záloh zaplatených vo vzťahu k budúcim prevodom nebytových jednotiek. Notársky zápis o prevode vlastníckeho práva k nebytovým jednotkám však ešte nebol vykonaný a teda ku dňu podania daňového priznania neboli tieto priestory prenajímané. SD definoval ekonomickú činnosť, ktorou sú aj prípravné činnosti ako je nadobudnutie majetku, a teda aj kúpa nehnuteľného majetku. Nadobudnutie práva na budúcu kúpu časti budovy s výhľadom prenájmu priestorov v tejto budove môže byť považované za ekonomickú činnosť. Toto však vopred nevylučuje, aby daňové úrady nemohli vyžadovať vyhlásenie o zámere podporené dôkazmi, že priestory, ktoré budú postavené, sa osobitne budú využívať na komerčné účely.

Obdobnou problematikou, tzn. posúdením prípravnej činnosti ako ekonomickej činnosti, sa zaoberal SD v rozsudku C-110/94 Inzo. Išlo o spoločnosť založenú krajmi a obcami západných a východných Flandier. Jej úlohou bolo definovať postupy vedúce k spracovaniu morskej vody na pitné účely. Spoločnosť preto dala spracovať štúdiu ziskovosti projektu výstavby odsoľovacieho zariadenia. Štúdia preukázala znaky nerentability projektu, na základe čoho odstúpili investori. Projekt bol ukončený a spoločnosť vstúpila do likvidácie. SD vyslovil záver, že ak správca dane akceptoval postavenie spoločnosti ako zdaniteľnej osoby, ktorá deklarovala úmysel vykonávať ekonomickú činnosť vypracovaním štúdie a projektu, nemôže byť spoločnosti toto postavenie spätne odobraté. Musí byť totiž zachovaný princíp právnej istoty. V prípade daňového podvodu alebo zneužitia dane, keď sa daná osoba pod zámienkou vykonávania ekonomickej (hospodárskej) činnosti usilovala získať tovar ako svoje súkromné aktíva, z ktorých je možné odrátať si DPH, môže daňový úrad požadovať spätné zaplatenie týchto súm z dôvodu, že daňové úľavy – výhody vznikli na základe nepravdivého daňového priznania.

ods. 5 – Zdaniteľnou osobou je aj každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok do miesta určenia v inom členskom štáte nadobúdateľovi, pričom odoslanie alebo preprava tohto prostriedku sa vykoná predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet. Ide o osobitné nakladanie s novými dopravnými prostriedkami na území Spoločenstva za účelom zachovania princípu neutrality dane. V prípade, že predá nový dopravný prostriedok fyzická osoba – občan, podnikateľ alebo právnická osoba – obchodná spoločnosť, družstvo, obec, nadácia, združenie zahraničnej osobe do iného členského štátu, do ktorého je aj dopravný prostriedok dodaný, stáva sa predávajúci zdaniteľnou osobou, čo znamená, že má právo podať daňové priznanie, v ktorom si môže žiadať vrátiť časť DPH uplatnenej pri nákupe nového dopravného prostriedku (viď komentár k § 52).

Registračná povinnosť

§ 4

(1) Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.

(2) Žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1.

(3) Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 1 alebo odseku 2, je zdaniteľnou osobou podľa § 3, daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods. 1. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“).

(4) Platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu,⁴⁾a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch podľa štvrtej vety a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(5) Na účely tohto zákona sa prevádzkarňou rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania.

(6) Na účely tohto zákona sa bydliskom rozumie adresa trvalého pobytu fyzickej osoby v tuzemsku a u fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt v tuzemsku, sa bydliskom rozumie trvalé miesto jej pobytu v zahraničí.

(7) Na účely tohto zákona sa obratom rozumejú výnosy (príjmy) bez dane z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem výnosov (príjmov) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42. Výnosy (príjmy) z poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39, sa nezahŕňajú do obratu, ak tieto služby sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosy (príjmy) z príležitostne predaného nehmotného majetku.

Komentár k § 4

ods. 1 – Registračnú povinnosť má každá zdaniteľná osoba, t.j. tuzemská alebo zahraničná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, ak dosiahne za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49.790 eur. Žiadosť o registráciu pre daň je zdaniteľná osoba povinná podať do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla tento obrat.

Registračnú povinnosť si zdaniteľná osoba splní predložením riadne vyplnenej žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Vzor žiadosti je zverejnený na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR (www.financnasprava.sk) v časti daňové a colné formuláre/elektronické formuláre/register/registrácia dane z príjmov a DPH.

ods. 2 – Žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla zákonom stanovený obrat 49 790 eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov (tzv. dobrovoľná registrácia). Žiadosť o registráciu predkladá na rovnakom tlačive ako osoba, pre ktorú zo zákona vyplynula povinnosť registrovať sa pre daň z pridanej hodnoty. Daňový úrad registruje zdaniteľnú osobu ku dňu, ku ktorému požiada o registráciu.

Daňový úrad nebude registrovať zdaniteľnú osobu so spätným dátumom, t.j. registrácia nemôže byť vykonaná pred dátumom podania žiadosti o registráciu na daňovom úrade. Spätná registrácia nie je možná ani v prípade, že zdaniteľná osoba o registráciu so spätným dátumom požiada.

ods. 3 – Touto právnou úpravou sa zjednocuje postup procesu registrácie pre DPH pre zdaniteľné osoby, ktoré dosiahli obrat 49 790 eur a pre zdaniteľné osoby, ktoré nedosiahli obrat 49 790 eur. Správca dane má povinnosť zdaniteľnú osobu registrovať, vydať jej osvedčenie a prideliť identifikačné číslo pre daň najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu. Ak žiadateľom o registráciu je zdaniteľná osoba, ktorej správca dane uložil povinnosť zložiť zábezpeku, vydá jej správca dane osvedčenie s prideleným IČ DPH najneskôr do 60 dní odo dňa predloženia žiadosti o registráciu. Dňom uvedeným v osvedčení sa žiadateľ stáva platiteľom dane.

ods. 4 – V niektorých presne vymedzených prípadoch sa právnické osoby a fyzické osoby ako zdaniteľné osoby stanú platiteľom dane priamo zo zákona. Povinnosťou týchto osôb je oznámiť skutočnosť zakladajúcu postavenie platiteľa a predložiť o tejto skutočnosti preukazujúce doklady správcovi dane v lehote 10 dní. Daňový úrad preverí predložené doklady so skutočnosťou a v prípade ich zhody vydá osvedčenie o registrácii a pridelí identifikačné číslo do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia ako aj dokladov o tejto skutočnosti (napr. zmluvu o predaji podniku, výpis z obchodného registra, zmluvu o dodaní stavby...). Ak daňový úrad zistí, že nie sú splnené podmienky na registráciu, nevydá osvedčenie, nepridelí IČ DPH a o tejto skutočnosti vydá rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať odvolanie.

Prvým prípadom, kedy sa zdaniteľná osoba stane platiteľom dane zo zákona, je predaj podniku platiteľa alebo jeho časti, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku podľa § 476 až § 488 Obchodného zákonníka.

Podnikatelia v rámci výkonu svojho podnikateľského oprávnenia a v súvislosti s ním vytvárajú a zhromažďujú súbor rozmanitých hodnôt, ktoré využívajú na to, aby vôbec podnikali. Priestor, v ktorom realizujú svoje podnikateľské oprávnenie, stroje a nástroje, ktoré potrebujú, autá, počítače, konštrukčný program do počítača, ako aj kolektív zamestnancov, technici a ich intelektuálny prínos pre prácu, ktorú pre podnikateľa vykonávajú – všetky tieto zložky spája jeden podnikateľský zámer, patriaci jednému konkrétnemu podnikateľovi, ktoré slúžia k prevádzkovaniu jeho podnikateľskej činnosti. Súbor týchto materiálnych, ale aj nehmotných zložiek podnikania nazýva Obchodný zákonník podnikom. Podľa § 5 Obchodného zákonníka sa podnikom pritom rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Podnik teda tvorí súbor hmotných zložiek – budov, pozemkov, strojov, kancelárskeho zariadenia, nehmotných zložiek – obchodné meno, obchodné tajomstvo, know-how a osobných zložiek – tzv. personálny substrát podniku.

Časťou podniku je organizačná zložka podniku a rozumie sa ňou odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku. Odštepný závod je teda organizačná zložka podniku, ktorá je zapísaná v obchodnom registri. Obdobné postavenie ako odštepný závod má organizačná zložka, ktorá môže a nemusí byť zapísaná v obchodnom registri.

Zmluva o predaji podniku zakladá medzi zmluvnými stranami absolútny obchod, patriaci do pôsobnosti Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Keďže je ako zmluvný typ upravená výlučne v Obchodnom zákonníku, tieto ustanovenia sú záväzné pre podnikateľov i nepodnikateľov ako účastníkov zmluvy. Zmluva o predaji podniku musí mať písomnú formu a podpisy kupujúceho a predávajúceho musia byť osvedčené.

Zdaniteľná osoba, ktorá teda kúpi podnik alebo jeho časť, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku podniku, od platiteľa dane, stáva sa platiteľom dane dňom nadobudnutia podniku.

Predajom podniku sa zaoberal aj SD v rozsudku C-444/10 Christel Schriever, keď predajom podniku je aj prevod vlastníctva ku skladovým zásobám tovarov a k obchodnému vybaveniu predajne na nadobúdateľa, pričom sa nadobúdateľovi prenajmú priestory predajne na dobu neurčitú a obe zmluvné strany môžu tento prenájom v krátkej výpovednej lehote vypovedať. Podmienkou pre posúdenie tejto transakcie ako prevodu podniku je skutočnosť, že všetky prevedené aktíva postačujú k vykonávaniu samostatnej ekonomickej činnosti nadobúdateľom.

Obdobne sa predajom podniku zaoberal SD aj v rozsudku C-497/01 Zita Modes, keď pri predaji podniku je potrebné zohľadniť nielen prevod hnuteľných príp. nehnuteľných elementov podniku, ktoré predstavujú samostatnú časť podniku schopnú vykonávať samostatnú ekonomickú činnosť, ale aj skutočnosť, že existuje úmysel nadobúdateľa podniku prevádzkovať tento podnik a nie ho bezprostredne likvidovať.

Druhým prípadom je zánik platiteľa bez likvidácie s právnym nástupcom, keď právny nástupca – zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom dane dňom, kedy sa stala právnym nástupcom, čo preukazuje zápisom tejto skutočnosti v obchodnom registri. Zrušenie spoločnosti bez likvidácie je možné len ak:

– imanie spoločnosti prechádza na právneho nástupcu;

– spoločnosť nemá žiaden majetok;

– ide o dobrovoľné zrušenie spoločnosti zlúčením, splynutím a rozdelením.

Tretím prípadom, ktorý bol do zákona o DPH doplnený novelou účinnou od 1. 10. 2012, je dodanie stavby, jej časti alebo stavebného pozemku alebo prijatie platby za tieto dodávky vopred, tzn. pred uskutočnením týchto transakcií. Ak zdaniteľná osoba dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, stáva sa platiteľom dane a to tým dňom, ktorý nastane skôr za podmienky, že z tohto dodania dosiahne alebo sa má dosiahnuť obrat 49 790 eur, ktorý sa považuje za cenu bez dane, preto v skutočnosti celkový dosiahnutý príjem má činiť 59 748 eur. Momentom dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku totiž nastanú súčasne dve skutočnosti a to: vznik daňovej povinnosti a predávajúci sa stane platiteľom dane, ktorý má povinnosť odviesť túto daň ako daňovú povinnosť do ŠR SR. Zdaniteľná osoba sa nestane platiteľom dane pri dodaní stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH, tzn. stavby alebo ich časti, u ktorých uplynulo už viac ako 5 rokov od ich prvej kolaudácie. Rovnako toto ustanovenie nie je možné aplikovať na príležitostný predaj stavby, jej časti alebo stavebného pozemku zdaniteľnou osobou. Zdaniteľná osoba sa tiež nestane platiteľom dane, ak sa z dodania stavby, jej časti alebo pozemku nedosiahne alebo nemá dosiahnuť obrat 49 790 eur (59 748 eur vrátane DPH). To znamená, ak z jednotlivej takejto transakcie nedosiahne zdaniteľná osoba uvedený obrat, nestane sa platiteľom dane zo zákona. Stanovený obrat je limitom pri jednotlivej transakcii pre vznik zákonného postavenia platiteľa dane.

? Príklad 1

Živnostník (fyzická osoba) predáva novo postavené a skolaudované byty. Vo februári 2018 uzatvoril ako predávajúci s klientom A zmluvu na kúpu bytu v cene 70 000 eur. Kupujúci zaplatil dňa 10. 2. 2018 časť kúpnej ceny vo výške 30 000 eur. K dodaniu bytu – časti nehnuteľnosti dôjde 28. 3. 2018 zápisom zmeny vlastníka v katastri nehnuteľnosti, keď v tento deň dôjde aj k odovzdaniu bytu kupujúcemu. V tento deň bola doplatená aj zvyšná časť kúpnej ceny. Živnostník (predávajúci) sa stal dňa 10. 2. 2018 platiteľom dane, preto z prijatej platby pred dodaním bytu, z ktorej dosiahne zákonom stanovený obrat, musí odviesť DPH.

Spoločnosť s ručením obmedzeným predáva byty skolaudované v mesiaci január 2018. V marci 2018 uzatvorila ako predávajúci s klientom A zmluvu na kúpu bytu v cene 40 000 eur. Kupujúci zaplatil dňa 11. 3. 2018 časť kúpnej ceny vo výške 30 000 eur. K dodaniu bytu – časti nehnuteľnosti došlo 20. 4. 2018 zápisom zmeny vlastníka v katastri nehnuteľnosti. V tento deň bola doplatená aj zvyšná časť kúpnej ceny. Predávajúci (s.r.o.) sa nestala platiteľom dane, pretože obrat z dodania bytu (časti nehnuteľnosti) nedosiahne zákonom stanovený limit.

Člen W: nákupy od iných	ZD 1 000	sadzba 20 %	DPH 200	celkom 1 200
nákupy od X	ZD 500	sadzba 20 %	DPH 100	celkom 600
predaje iným	ZD 3 000	sadzba 20 %	DPH 600	celkom 3 600
predaje X	ZD 2 000	sadzba 20 %	DPH 400	celkom 2 400
Člen X: nákupy od iných	ZD 2 000	sadzba 20 %	DPH 400	celkom 2 400
nákupy od W	ZD 2 000	sadzba 20 %	DPH 400	celkom 2 400
predaje iným	ZD 1 500	sadzba 20 %	DPH 300	celkom 1 800
predaje W	ZD 500	sadzba 20 %	DPH 100	celkom 600

nákupy členov od iných	ZD 3000	sadzba dane 20 %	DPH 600	celkom 3600
predaje členov iným	ZD 4500	sadzba dane 20 %	DPH 900	celkom 5400

Zdaňovacie obdobie	Daň na vstupe	Predbežne odpočítaná daň
I. štvrťrok	8 100	6 075
II. štvrťrok	15 000	11 250
III. štvrťrok	10 000	7 500
IV. štvrťrok	52 000	39 000
Celkom	85 100	63 825

Celoročný limit vrátenia dane je pre
a)	vedúceho misie	3 319,39 eura
b)	vedúceho konzulárneho úradu	3 319,39 eura
c)	člena diplomatického personálu	2 655,51 eura
d)	člena administratívneho a technického personálu	1 991,64 eura

Celoročný limit vrátenia dane je pre
a)	vedúceho misie	1 659,70 eura
b)	vedúceho konzulárneho úradu	1 659,70 eura
c)	člena diplomatického personálu	995,82 eura
d)	člena administratívneho a technického personálu	497,91 eura

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

Vypredané

3,96 €