Zákon o dani z pridanej hodnoty

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
s komentárom (Ing. Naďa Vašková)

Zavedenie harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa digitálneho oznamovania údajov vyplývajúcich z nárastu digitálneho hospodárstva výrazne ovplyvnilo fungovanie systému dane z pridanej hodnoty v rámci Európskej únie. Používanie elektronickej fakturácie sa stane predvoleným systémom vyhotovovania faktúr. V nadväznosti na jej zavedenie a tiež na digitálne oznamovanie údajov pri tuzemských zdaniteľných obchodoch sa úplne zruší povinnosť podávať kontrolný výkaz pre platiteľov dane. V súlade s cieľom zefektívniť boj proti daňovým únikom, s účinnosťou od 1. januára 2026, nastanú zmeny v oblasti registrácie pre daň s cieľom eliminovať konania vedúce k vyhýbaniu sa registračnej povinnosti.

P R E H Ľ A D

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

Základné ustanovenia	§	1 – 3
Platiteľ dane a registračná povinnosť platiteľa dane	§	4 – 7a
Zdaniteľné obchody	§	8 – 12
Miesto zdaniteľného obchodu	§	13 – 14
Miesto dodania služby	§	15 – 18
Daňová povinnosť	§	19 – 21
Základ dane a sadzba dane	§	22 – 27
Oslobodenie od dane	§	28 – 48b
Oslobodenie od dane pri zdaniteľných obchodoch spojených
s medzinárodným obchodom	§	48c – 48e
Odpočítanie dane	§	49 – 55
Podanie žiadosti o vrátenie dane v inom členskom štáte	§	55f – 55g
Vrátenie dane zahraničnej osobe z tretieho štátu	§	56 – 58
Vrátenie dane cestujúcim pri vývoze tovaru	§	59 – 60
Vrátenie dane osobám, ktoré požívajú výsady a imunity
podľa medzinárodného práva a oslobodenie od dane	§	61 – 64
Osobitná úprava uplatňovania dane	§	64a – 69b
Povinnosti osôb povinných platiť daň	§	70 – 80
Zrušenie registrácie	§	81 – 84
Prechodné a záverečné ustanovenia	§	85 – 88

Príloha č. 1	POSTUP PRI ÚPRAVE ODPOČÍTANEJ DANE PRI INVESTIČNOM MAJETKU
Príloha č. 2	ŽIADOSŤ o vrátenie dane z pridanej hodnoty zahraničnej osobe
	podľa § 56 až 58 zákona č. 222/2004 Z.z.
Príloha č. 3	POTVRDENIE O POSTAVENÍ DAŇOVÉHO SUBJEKTU
	CERTIFICATE OF STATUS OF TAXABLE PERSON
Príloha č. 4	ŽIADOSŤ o vrátenie dane z pridanej hodnoty zahraničnému
	zástupcovi podľa § 61 a 62 zákona č. 222/2004 Z.z.
Príloha č. 5	UMELECKÉ DIELA A ZBERATEĽSKÉ PREDMETY
Príloha č. 6	ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Príloha č. 7	ZOZNAM TOVAROV SO ZNÍŽENOU SADZBOU DANE
Príloha č. 7a	ZOZNAM SLUŽIEB SO ZNÍŽENOU SADZBOU DANE
Príloha č. 8	ZOZNAM ČINNOSTÍ
Príloha č. 9	ZOZNAM SLUŽIEB SO ZNÍŽENOU SADZBOU DANE

ZÁKON č. 222/2004 Z. z.

o dani z pridanej hodnoty

v znení

zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 651/2004 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z.,
zákona č. 523/2005 Z. z., zákona č. 656/2006 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z.,
zákona č. 593/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z.,
zákona č. 83/2009 Z. z., zákona č. 258/2009 Z. z., zákona č. 471/2009 Z. z.,
zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 83/2010 Z. z., zákona č. 490/2010 Z. z.,
zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z.,
zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 360/2013 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z.,
zákona č. 268/2015 Z. z., zákona č. 360/2015 Z. z., zákona č. 297/2016 Z. z.,
zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z.,
zákona č. 323/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 369/2018 Z. z.,
zákona č. 317/2019 Z. z., zákona č. 318/2019 Z. z., zákona č. 368/2019 Z. z.,
zákona č. 344/2020 Z. z., zákona č. 186/2021 Z. z., zákona č. 346/2021 Z. z.,
zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 516/2022 Z. z.,
zákona č. 9/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z.,
zákona č. 102/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 354/2024 Z. z.,
zákona č. 364/2024 Z. z., zákona č. 26/2025 Z. z., zákona č. 77/2025 Z. z.,
zákona č. 181/2025 Z. z., zákona č. 261/2025 Z. z., zákona č. 384/2025 Z. z.
a zákona č. 385/2025 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Základné ustanovenia

Základné ustanovenia

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“).

§ 2

Predmet dane

(1) Predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“),

d) dovoz tovaru do tuzemska.

(2) Na účely tohto zákona je

a) tuzemskom územie Slovenskej republiky,

b) zahraničím územie, ktoré nie je tuzemskom,

c) územím Európskej únie tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov,

d) územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

(3) Na účely tohto zákona sa plnenia pochádzajúce z Monackého kniežatstva alebo určené pre Monacké kniežatstvo považujú za plnenia pochádzajúce z Francúzska alebo určené pre Francúzsko a plnenia pochádzajúce z ostrova Man alebo určené pre ostrov Man sa považujú za plnenia pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo určené pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

Komentár k § 1 a 2

Predmet úpravy, predmet dane

Úvodné ustanovenia zákona o DPH stanovujú základný rámec pre plnenia, ktoré majú byť zaťažené daňou z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Nevyhnutnou podmienkou je existencia protihodnoty, postavenie zdaniteľnej osoby, existencia právneho vzťahu a podstata samotného charakter plnenia.

Pri posúdení toho, či tovar alebo služba je predmetom dane, je nutná priama väzba medzi dodaným tovarom alebo poskytnutou službou a prijatou platbou.

Nie každá fakturácia platiteľom dane má obsahovať aj DPH. V prípade tuzemských transakcií je predmetom DPH dodanie tovaru alebo dodanie služby, v prípade zahraničných transakcií je predmetom DPH nadobudnutie tovaru v SR z iného členského štátu a dovoz tovaru z tretieho (nečlenského štátu EÚ).

Fakturácie rôznych finančných plnení, ako sú náhrady škôd, pokuty, penále a pod., nie sú predmetom DPH (nedochádza pri nich k dodaniu služby alebo tovaru), pri takýchto fakturovaných plneniach platiteľ neuplatňuje pri fakturácii DPH.

V daňovom priznaní pre DPH podávanom v SR sa uvádzajú len tie zdaniteľné obchody, ktoré sú predmetom DPH v SR. V daňovom priznaní podávanom v SR sa teda neuvádzajú zdaniteľné obchody, ktoré síce sú predmetom DPH, ale v zahraničí, nie v SR.

Napríklad, ak slovenský platiteľ DPH poskytne poradenskú službu českému podnikateľovi, registrovanému pre DPH v ČR, miestom dodania tejto služby je ČR. Služba nie je predmetom DPH podľa slovenského zákona o DPH, preto slovenský platiteľ jej dodanie neuvedie vo svojom daňovom priznaní v SR (prijatie služby uvedie a zdaní príjemca v Rakúsku).

§ Judikatúra

Závery Súdneho dvora EÚ (ďalej „SD EÚ“)

• Platba bez jednoznačnej súvislosti s poskytnutou službou (vec C-154/80 Aardappelenbewaarplaats)

V prípade poskytnutia služby bez prijatia jednoznačnej jednostrannej odplaty, ktorá má priamu súvislosť s dodávanou službou, nemôže byť takéto dodanie služby považované za plnenie za odplatu a následne nemôže ani podliehať DPH.

• Neexistenica právneho vzťahu medzi poskytovateľom služby a jej príjemcom (vec C-16/93 Tolsma)

Predmetom DPH je služba za predpokladu existencie právneho vzťahu medzi poskytovateľom a príjemcom služby. Odmena za službu má vyjadrovať hodnotu vydanú príjemcom služby za to, že mu bola služba poskytnutá.

• Neexistencia priamej odplaty za službu (vec C-89/91 Hong-Kong Trade)

Pri činnosti spočívajúcej vo výlučnom poskytovaní služieb bez priamej odplaty neexistuje základ pre vymeranie dane a takáto služba nie je predmetom DPH.

• Nadobudnutie a držba dlhopisov (vec C-80 /95 Harnas & Helm CV)

Nadobudnutie vlastníckeho práva k dlhopisom a držba dlhopisov, činnosti, ktoré neslúžia na žiadnu ďalšiu obchodnú činnosť a výnos z dlhopisov nemožno pokladať za hospodárske činnosti, pri ktorých dotknuté osoby nadobúdajú postavenie osoby podliehajúcej dani.

• Správcovská činnosť (vec C-155/94 Wellcome Trust)

Transakcie súvisiace s cennými papiermi môžu byť predmetom DPH predovšetkým v prípade, ak sú uskutočňované ako súčasť komerčného obchodovania alebo s cieľom zabezpečiť priamy alebo nepriamy vplyv na vedenie spoločností, ktorých podiely sú vlastnené.

• Činnosť investičnej spoločnosti (vec C-8/03 BBL)

Činnosť investičných spoločností, ktorá spočíva v kolektívnom investovaní kapitálu sústredeného od verejnosti do prevoditeľných cenných papierov, presahuje rámec samotného nadobudnutia a samotného predaja prevoditeľných cenných papierov.

Pretože ide o dosahovanie zisku na nepretržitom základe, ich činnosť predstavuje hospodársku činnosť. Z toho vyplýva, že takéto spoločnosti majú postavenie osoby podliehajúcej dani.

• Činnosť faktoringovej spoločnosti (vec C-305/01 MKG-Kraftfahrzeuge-Factory)

Činnosť faktoringovej spoločnosti je považovaná za ekonomickú činnosť, pričom predstavuje výnimku z oslobodených plnení.

• Konanie platiteľa v postavení súkromnej osoby – ako nepodnikateľa (vec C-291/92 Dieter Ambrech)

Fyzická osoba – platiteľ DPH ktorý vykonávajúca transakciu v postavení súkromnej osoby (nepodnikateľa), nekoná ako zdaniteľná osoba, preto táto transakcia nepodlieha DPH.

• Prenájom miesta na ktorom nájomca vykonáva nezákonnú činnosť (vec C-158/98 Coffeshop „Siberie“ vof.)

Prenájom miesta s úmyslom komerčných činností je v zásade ekonomická aktivita. Skutočnosť, že nájomca vykonáva nezákonnú činnosť, nemení ekonomickú povahu prenájmu.

• Zálohy ktoré si poskytovateľ ponecháva v prípade odstúpenia od zmluvy (vec C-277/05 Société thermale d’Eugénie-les-Bains)

Sumy zaplatené ako zálohy v rámci zmlúv týkajúcich sa poskytovania hotelových služieb podliehajúcich dani z pridanej hodnoty sa musia v prípade, že zákazník využije právo na odstúpenie od zmluvy, ktorým disponuje, a že prevádzkovateľ hotelového zariadenia si tieto sumy ponechá, považovať za paušálne odškodnenie za odstúpenie od zmluvy zaplatené z dôvodu náhrady škody, ktorú prevádzkovateľ utrpel v nadväznosti na nesplnenie záväzku zákazníkom, ktoré však priamo nesúvisí so žiadnou odplatne poskytnutou službou, a ako také za sumy nepodliehajúce tejto dani.

§ 3

Zdaniteľná osoba

(1) Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

(2) Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov,¹⁾ duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

(3) Vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania, sa nepovažuje za nezávislé vykonávanie činnosti podľa odseku 1.

(4) Štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž, a s výnimkou, ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu. Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky²⁾ je zdaniteľnou osobou v rozsahu nákupu a predaja štátnych hmotných rezerv.

(5) Každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok (§ 11 ods. 12) z tuzemska do iného členského štátu a tento nový dopravný prostriedok je ňou alebo kupujúcim alebo na ich účet odoslaný alebo prepravený kupujúcemu, je na tento účel zdaniteľnou osobou.

Komentár k § 3

Zdaniteľná osoba

Základné pojmy pre DPH sú „zdaniteľná osoba“ a „ekonomická činnosť“, ktoré sú definované v § 3 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

Zdaniteľná osoba je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Zdaniteľnými osobami sú predovšetkým podnikatelia, ale môžu nimi byť aj osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania, ak vykonávajú ekonomickú činnosť, z ktorej dosahujú príjmy. Za zdaniteľnú osobu sa podľa zákona o DPH považuje tiež Správa štátnych hmotných rezerv SR v rozsahu nákupu a predaja štátnych hmotných rezerv.

Osobitným prípadom získania štatútu zdaniteľnej osoby je príležitostný predaj nového dopravného prostriedku akoukoľvek osobou, t. j. aj nepodnikateľom, do iného členského štátu. Takáto osoba, ktorá neuskutočňuje inú ekonomickú činnosť pre účely DPH, sa považuje za zdaniteľnú osobu (§ 3 ods. 5 zákona o DPH) len z titulu uvedeného predaja. To jej umožňuje uplatniť si právo na odpočítanie dane.

Ekonomická činnosť (podnikanie) je kľúčovým pojmom vymedzenia predmetu DPH. Vykonávanie ekonomickej činnosti predstavuje predovšetkým sústavnú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti.

Osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť dodávajú tovary alebo poskytujú služby v ktoromkoľvek výrobnom alebo obchodnom odvetví. Ekonomická činnosť zahŕňa aj všetky služby poskytované osobami vykonávajúcimi slobodné povolanie podľa osobitných predpisov (znalci, tlmočníci, právnické povolania, lekári, veterinári, projektanti a pod.), ako aj slobodné povolania umelcov a športovcov.

Za podnikanie sa všeobecne považuje aj využívanie vlastného hmotného majetku a nehmotného majetku s cieľom dosahovania príjmu z tohto majetku akoukoľvek osobou, t. j. aj fyzickou osobou – nepodnikateľom, ak ide o činnosť sústavnú. Ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa za ekonomickú činnosť jeho využívanie na účel dosahovania príjmu v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Ekonomickou činnosťou nie je (§ 3 ods. 3 zákona o DPH) vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu. V tomto prípade ide o vzťah, kedy fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny, resp. príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania. Takto vykonávaná činnosť nie je považovaná za nezávislé vykonávanie činnosti.

Pri transakcii, ktorá má podliehať DPH, musí zdaniteľná osoba konať „ako taká“. Zdaniteľná osoba vykonávajúca transakciu v postavení súkromníka (nepodnikateľa) nekoná ako zdaniteľná osoba, preto táto transakcia nepodlieha DPH. Nič nebráni zdaniteľnej osobe, ktorá si chce zachovať časť majetku medzi svojím súkromným majetkom, vyňať ho zo systému DPH. Zdaniteľná osoba si môže vybrať, či chce zahrnúť do svojho podnikania pre účely uplatňovania DPH časť majetku, ktorá je vydaná do jej súkromného užívania. Tento prístup sa zhoduje s jednou zo základných zásad – že zdaniteľná osoba musí niesť bremeno DPH len vtedy, ak to súvisí s tovarmi alebo službami, ktoré používa na súkromnú spotrebu a nie na svoje zdaniteľné podnikateľské činnosti (v súvislosti s podnikateľskou činnosťou má právo na odpočítanie DPH).

Ak zdaniteľná osoba predáva majetok, ktorého časť si v čase nadobudnutia vyhradila na to, že ho nepridelí na podnikanie, pre účely DPH sa má brať do úvahy len tá časť majetku, ktorá sa určila na jej podnikanie a tiež úpravy takýchto odpočtov sa musia obmedziť len na túto časť.

Podobne, ak verejnoprávny orgán – napr. obec, v čase nákupu majetku nie je zdaniteľnou osobou, a teda nekonala ako taká, právo na odpočítanie dane pri nákupe tohto majetku nevzniklo. Z tohto dôvodu si toto právo nemôže ani dodatočne uplatniť (podľa § 55 zákona o DPH) pri registrácii za platiteľa dane. Uvedený názor je plne v súlade s precedenčným právom SD EÚ, ktorý zdôrazňuje, že len postavenie, v akom príslušný jednotlivec koná v čase kúpy tovaru, je rozhodujúce pre existenciu práva na odpočet.

Obec a narušenie hospodárskej súťaže

Podliehanie verejnoprávnych subjektov DPH vyplýva z výkonu danej činnosti ako takej nezávisle od otázky, či uvedené subjekty čelia alebo nečelia hospodárskej súťaži na úrovni miestneho trhu, na ktorom vykonávajú túto činnosť – napr. prevádzkovanie platených parkovísk obcou.

Tento záver podporujú všeobecné zásady práva Spoločenstva, ktoré sú uplatniteľné v daňovej oblasti, ako je zásada daňovej neutrality a právnej istoty. Zásada daňovej neutrality, ktorá je základom spoločného systému DPH, teda bráni tomu, aby s podnikateľskými subjektmi, ktoré vykonávajú rovnaké činnosti, bolo v oblasti vyberania DPH zaobchádzané odlišne. Hoci je pravda, že smernica uvádza výnimky, ktoré do určitej miery môžu ohroziť uplatnenie zásady daňovej neutrality, keďže umožňuje, aby verejnoprávne subjekty nepodliehali DPH, pokiaľ ich nepodliehanie dani vedie iba k nepatrným narušeniam hospodárskej súťaže, skutočnosťou zostáva, že táto výnimka sa musí vykladať tak, aby porušenie tejto zásady bolo čo najmenšie. Na otázku, či sa pojem „viedlo by“ k výraznému narušeniu hospodárskej súťaže má vykladať tak, že zohľadňuje výlučne skutočnú hospodársku súťaž, alebo tak, že sa vzťahuje tiež na potenciálnu hospodársku súťaž, SD EÚ dospel k záveru, že nepodliehanie týchto subjektov DPH je prípustné, pokiaľ sú tieto činnosti zanedbateľné, predpokladajúc, že z nich vyplývajúce narušenia hospodárskej súťaže sú rovnako zanedbateľné. Pojem „výrazné“ v zmysle smernice sa má chápať v tom zmysle, že skutočné alebo potenciálne narušenia hospodárskej súťaže majú byť viac než zanedbateľné.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

Na otázky posúdenia hospodárskej (ekonomickej) činnosti v osobitných prípadoch SD EÚ uviedol:

• Hospodárska činnosť – udelenie licencií (vec C 369/04, Hutchison 3G UK Ltd, mmO2 plc, Orange 3G Ltd, T Mobile (UK) Ltd, Vodafone Group Services Ltd)

Udelenie licencií, akými sú licencie na mobilné telekomunikácie tretej generácie, národným regulačným orgánom, zodpovedným za udeľovanie frekvencií, prostredníctvom ponukového konania na práva na používanie telekomunikačných zariadení nepredstavuje hospodársku činnosť a nepatrí do pôsobnosti smernice o DPH.

- Udelenie práv umožňujúcich používanie definovanej časti spektra rádiových frekvencií vyhradených na telekomunikačné služby (vec C-284/04, T Mobile Austria GmbH a ďalší)

Udelenie práva na používanie frekvencií elektromagnetického spektra s cieľom poskytnúť verejnosti mobilné telekomunikačné služby, národným regulačným orgánom, zodpovedným za udeľovanie frekvencií, prostredníctvom ponukového konania nepredstavuje hospodársku činnosť a nepatrí do pôsobnosti smernice o DPH.

• Propagačná činnosť v prospech miestnych straníckych organizácií (vec C-267/ 08, SPÖ Landesorganisation Kärnten)

Externé propagačné činnosti, ktoré uskutočňuje organizácia politickej strany členského štátu, sa nemajú považovať za hospodársku činnosť.

• Dodávky dreva s cieľom zmierniť škody spôsobené búrkou (vec C-263/11 Ainārs Rēdlihs)

Dodávky dreva, ktoré uskutočnila fyzická osoba s cieľom zmierniť následky prípadu vyššej moci, patria do rámca využívania hmotného majetku, ktoré treba posúdiť ako „ekonomickú činnosť“, pretože uvedené dodávky sa vykonávajú na účely získania stáleho príjmu.

• Výkon činností spoločnosti fyzickou osobou, ktorá je jediným konateľom, jediným spoločníkom a jediným zamestnancom (vec C-355/06, J. A. van der Steen)

Fyzická osoba, ktorá vykonáva práce v mene a na účet spoločnosti, ktorá je zdaniteľnou osobou, v rámci pracovnej zmluvy, ktorú má uzatvorenú s touto spoločnosťou, ktorej je okrem toho jediným spoločníkom, jediným konateľom a jediným zamestnancom, sa nepovažuje za zdaniteľnú osobu.

• Príležitostné poskytovanie služieb – Neexistencia súvislosti s profesijnou činnosťou, ktorá je zaregistrovaná a ktorá podlieha DPH – Nezávislý súdny exekútor (vec C-62/12, Galin Kostov)

Fyzická osoba, ktorá je už platiteľom DPH v súvislosti so svojimi činnosťami nezávislého súdneho exekútora, sa má považovať za „zdaniteľnú osobu“ v súvislosti s akoukoľvek inou ekonomickou činnosťou vykonávanou príležitostne za podmienky, že táto činnosť predstavuje činnosť v zmysle smernice o DPH.

• Pojem zdaniteľná osoba – Predaj stavebných pozemkov (v spojených veciach C-180/10 a C-181/10, Jarosław Słaby, Emilian Kuć a Halina Jeziorska-Kuć)

Fyzická osoba, ktorá vykonávala poľnohospodársku činnosť na pozemku prekvalifikovanom v dôsledku zmeny územného plánu uskutočnenej z dôvodov nezávislých od jej vôle na pozemok určený na výstavbu, sa nemá považovať za zdaniteľnú osobu povinnú platiť DPH, keď začne predávať tieto pozemky, ak tieto predaje patria do rámca nakladania so súkromným majetkom tejto osoby.

Naproti tomu, keď táto osoba na účely realizovania týchto predajov podnikne aktívne kroky na účely predaja nehnuteľností uplatnením podobných prostriedkov, aké použil výrobca, obchodník alebo osoba poskytujúca služby, má sa považovať za osobu vykonávajúcu „ekonomickú činnosť“, a teda sa má považovať za zdaniteľnú osobu, ktorá je povinná platiť DPH.

• Fotovoltické zariadenie namontované na streche rodinného domu – Dodávka do siete (vec C-219/12,Thomas Fuchs)

Využitie fotovoltického zariadenia umiestneného na súkromnom rodinnom dome alebo pri ňom, ktoré je technicky dimenzované tak, že množstvo vyrobenej elektriny zo zariadenia je jednak trvalo nižšie ako množstvo elektriny, ktorú prevádzkovateľ zariadenia celkovo spotrebuje na súkromné účely, a jednak je toto množstvo elektriny dodávané do siete, za čo vyššie uvedená osoba získava pravidelné príjmy, patrí do pojmu „hospodárska činnosť“.

Platiteľ dane a registračná
povinnosť platiteľa dane

Platiteľ dane a registračná povinnosť platiteľa dane

§ 4

(1) Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, sa stáva platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“)

a) prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý hodnota bez dane dodaných tovarov alebo služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa odseku 15, presiahla 50 000 eur, ak písmená b) až i), odsek 8 alebo § 48c ods. 5 neustanovujú inak,

b) dodaním tovaru alebo služby, ktorým hodnota bez dane dodaných tovarov alebo služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa odseku 15, v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne 62 500 eur,

c) dňom, v ktorom sa táto osoba stala právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie,

d) dňom nadobudnutia podniku alebo jeho časti, ak táto osoba nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku platiteľa alebo časti podniku platiteľa, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku,

e) dňom účinnosti premeny pri odštiepení³⁾ alebo dňom účinnosti premeny pri odštiepení podľa zákona platného v inom členskom štáte alebo zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo dňom účinnosti premeny pri cezhraničnom odštiepení,⁴⁾ ak na túto osobu v tuzemsku prechádza hmotný majetok alebo nehmotný majetok platiteľa, ktorý sa rozdelil odštiepením^4a) alebo cezhraničným odštiepením,^4b)

f) dňom, v ktorom táto osoba dodá stavbu, časť stavby alebo stavebný pozemok, ak sa z dodania má presiahnuť obrat podľa písmena b),

g) dňom, v ktorom táto osoba prijme platbu pred dodaním tovaru podľa písmena f),

h) dňom dodania tovaru s miestom dodania v tuzemsku, ak ide o zdaniteľnú osobu podľa § 8 ods. 7 prvej vety, alebo

i) dodaním tovaru alebo služby alebo nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré je predmetom dane podľa § 2, uskutočneným zdaniteľnou osobou, ktorá má v tuzemsku výlučne prevádzkareň, ak nejde o malý podnik zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2.

(2) Zdaniteľná osoba podľa odseku 1 je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň do piatich pracovných dní

a) odo dňa, v ktorom bol presiahnutý obrat podľa odseku 1 písm. a),

b) odo dňa, v ktorom bol presiahnutý obrat podľa odseku 1 písm. b), ak nebola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa písmena a),

c) odo dňa, v ktorom bol presiahnutý obrat podľa odseku 1 písm. b), ak bol tento obrat presiahnutý po presiahnutí obratu podľa odseku 1 písm. a) do uplynutia lehoty na podanie žiadosti o registráciu pre daň podľa písmena a) a žiadosť o registráciu pre daň podľa písmena a) nebola ešte podaná,

d) odo dňa, keď sa stala platiteľom podľa odseku 1 písm. c) až i) alebo

e) odo dňa, keď sa stala platiteľom podľa odseku 1 písm. c) až i), ak táto skutočnosť nastala po presiahnutí obratu podľa odseku 1 písm. a) do uplynutia lehoty na podanie žiadosti o registráciu pre daň podľa písmena a) a žiadosť o registráciu pre daň podľa písmena a) nebola ešte podaná.

(3) Zdaniteľná osoba, ktorá je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 2, v tejto žiadosti uvedie skutočnosť, na základe ktorej je povinná túto žiadosť podať, a deň, keď táto skutočnosť nastala; ak zdaniteľná osoba podáva žiadosť o registráciu pre daň z dôvodu presiahnutia obratu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39, vyznačí v žiadosti aj túto skutočnosť. K žiadosti o registráciu pre daň podľa odseku 2 písm. d) a e) z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba stala platiteľom podľa odseku 1 písm. c) až h), je platiteľ povinný predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť; ak sa táto skutočnosť nezapisuje do obchodného registra a platiteľ podľa odseku 1 písm. c) až e) nemá v tuzemsku sídlo, doklady musia byť úradne overené.

(4) Ak nie je v odseku 10 písm. a) ustanovené inak, daňový úrad zaregistruje

a) zdaniteľnú osobu, ktorá bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 2 písm. a), pridelí jej identifikačné číslo pre daň a vydá rozhodnutie o registrácii pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň, pričom identifikačné číslo pre daň nadobúda platnosť

1. prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bol presiahnutý obrat podľa odseku 1 písm. a), ak nie je v druhom až štvrtom bode alebo v odseku 11 ustanovené inak,

2. dodaním tovaru alebo služby, ktorým bol presiahnutý obrat podľa odseku 1 písm. b), ak k tomuto dodaniu došlo pred 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bol presiahnutý obrat podľa odseku 1 písm. a),

3. v deň, keď nastane skutočnosť podľa odseku 1 písm. c) až i) alebo

4. nasledujúci deň po dni oznámenia skutočnosti podľa odseku 8 písm. b),

b) platiteľa, ktorý bol povinný podať žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 2 písm. b) až e), alebo platiteľa podľa odseku 8 písm. a), pridelí mu identifikačné číslo pre daň a vydá rozhodnutie o registrácii pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň z dôvodu, že

1. zdaniteľná osoba sa stala platiteľom podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. i) alebo podľa odseku 8 písm. a), pričom identifikačné číslo pre daň nadobúda platnosť dňom, keď sa zdaniteľná osoba stala platiteľom,

2. zdaniteľná osoba sa stala platiteľom podľa odseku 1 písm. c) až h) a doručenia dokladov podľa odseku 3, pričom identifikačné číslo pre daň nadobúda platnosť dňom, keď sa zdaniteľná osoba stala platiteľom.

(5) Zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 2 písm. a), je povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že sa stala platiteľom podľa odseku 1 písm. b) až i) alebo podľa § 48c ods. 5 do 31. decembra prebiehajúceho kalendárneho roka; v oznámení uvedie deň, keď k tejto skutočnosti došlo. Ak daňový úrad ku dňu oznámenia podľa prvej vety ešte nevydal rozhodnutie podľa odseku 4 písm. a), vydá rozhodnutie o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm. b).

(6) Platiteľom sa môže stať aj zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, pred

a) presiahnutím obratu podľa odseku 1 písm. a) alebo

b) presiahnutím obratu podľa odseku 1 písm. b).

(7) Zdaniteľná osoba podľa odseku 6 písm. a) môže podať žiadosť o registráciu pre daň. Ak nie je v odseku 10 písm. b) ustanovené inak, daňový úrad zaregistruje túto osobu, pridelí jej identifikačné číslo pre daň a vydá rozhodnutie o registrácii pre daň najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii pre daň a týmto dňom nadobúda platnosť identifikačné číslo pre daň; to neplatí, ak sa zdaniteľná osoba stane platiteľom podľa odseku 1 písm. a) až h) alebo podľa § 48c ods. 5 pred týmto dňom, pričom túto skutočnosť je povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu. Ak nastane skutočnosť podľa tretej vety v časti za bodkočiarkou a daňový úrad už vydal rozhodnutie o registrácii pre daň, toto rozhodnutie sa zrušuje vydaním nového rozhodnutia; na postup zdaniteľnej osoby sa primerane vzťahuje odsek 3 a na postup daňového úradu v registračnom konaní sa primerane vzťahujú odseky 4 a 10.

(8) Ak sa zdaniteľná osoba, ktorej obrat v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahol 50 000 eur, chce stať platiteľom podľa odseku 6 písm. b)

a) dodaním tovaru alebo služby, ktorým hodnota bez dane dodaných tovarov alebo služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa odseku 15, v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne 50 000 eur, uvedie túto skutočnosť v žiadosti o registráciu pre daň podľa odseku 2 a zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom počnúc týmto dodaním,

b) pred presiahnutím obratu podľa odseku 1 písm. b), oznámi túto skutočnosť daňovému úradu najskôr po doručení rozhodnutia o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm. a) a zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom dňom nasledujúcim po dni, v ktorom túto skutočnosť oznámila.

(9) Proti rozhodnutiu o registrácii pre daň podľa odseku 4 alebo odseku 7 nemožno podať odvolanie.

(10) Ak daňový úrad v registračnom konaní zistí, že neboli splnené podmienky pre registráciu pre daň osoby, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň

a) podľa odseku 2, túto osobu nezaregistruje z dôvodu, že sa nestane alebo nestala platiteľom a vydá o tom rozhodnutie proti ktorému nemožno podať odvolanie alebo

b) podľa odseku 7, túto osobu nezaregistruje z dôvodu, že nie je zdaniteľnou osobou.

(11) Ak v prebiehajúcom kalendárnom roku nastane skutočnosť, v dôsledku ktorej by zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 2 písm. a) a ktorá nemá pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 7 alebo § 7a, bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7 alebo § 7a, je zdaniteľná osoba povinná túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu pred tým, ako táto skutočnosť nastane. Zdaniteľná osoba, ktorej ku dňu oznámenia skutočnosti podľa prvej vety

a) bolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm. a), sa odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom oznámila túto skutočnosť, do 31. decembra prebiehajúceho kalendárneho roka alebo do dňa, keď sa v prebiehajúcom kalendárnom roku stane platiteľom podľa odseku 1 písm. b) až i), odseku 8 písm. b) alebo podľa § 48c ods. 5, považuje na účely tohto zákona za osobu registrovanú pre daň podľa § 7 alebo § 7a; daňový úrad rozhodnutie nevydáva,

b) ešte nebolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm. a), sa odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do 31. decembra prebiehajúceho kalendárneho roka alebo do dňa, keď sa v prebiehajúcom kalendárnom roku stane platiteľom podľa odseku 1 písm. b) až i), odseku 8 písm. b) alebo podľa § 48c ods. 5, považuje na účely tohto zákona za osobu registrovanú pre daň podľa § 7 alebo § 7a.

(12) Ak platiteľ, ktorý podal žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 2 alebo odseku 7, alebo ak zdaniteľná osoba, ktorá oznámila skutočnosť podľa odseku 8, má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 7, § 7a alebo na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad pridelí tejto osobe to isté identifikačné číslo pre daň.

(13) Oznámenie podľa odseku 5, odseku 7 tretej vety, odseku 8 písm. b) alebo odseku 11 sa podáva na tlačive podľa osobitného predpisu.^4c)

(14) Na účely tohto zákona sa

a) bydliskom rozumie adresa trvalého pobytu fyzickej osoby v tuzemsku a u fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt v tuzemsku, sa bydliskom rozumie trvalé miesto jej pobytu v zahraničí,

b) prevádzkarňou rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania.

(15) Na účely tohto zákona sa obratom rozumie hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem hodnoty tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42. Hodnota dodaných poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39, sa nezahŕňa do obratu, ak tieto služby sú dodané pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňa hodnota príležitostne dodaného hmotného majetku okrem zásob a hodnota príležitostne dodaného nehmotného majetku.

Komentár k § 4

Registračná povinnosť

Registračné podmienky nie sú stanovené rovnako v členských štátoch EÚ, pretože smernica o DPH neupravuje registráciu. Ak teda slovenský podnikateľ uskutočňuje činnosti zasahujúce do iných členských štátov EÚ, musí si preveriť ako zákon o DPH príslušného členského štátu upravuje povinnosť registrácie.

Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur. Z uvedeného platí výnimka, teda zdaniteľná osoba sa stane platiteľom skôr v prípadoch:

– Ak v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne obrat v tuzemsku 62 500 eur, platiteľom dane sa stane už týmto dodaním tovaru a služby.

– Stane sa právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie.

– Nadobudne podnik alebo jeho časť v tuzemsku a v rámci toho hmotný majetok a nehmotný majetok platiteľa alebo časti podniku platiteľa, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku.

– Premenou pri odštiepení premenou pri cezhraničnom odštiepení, ak na túto osobu v tuzemsku prechádza hmotný majetok alebo nehmotný majetok platiteľa, ktorý sa rozdelil odštiepením alebo cezhraničným odštiepením.

– Dodaním stavby, časti stavby alebo stavebného pozemku, ak sa z dodania má presiahnuť obrat 62 500 eur, alebo prijatím platby pred dodaním stavby alebo stavebného pozemku.

– Dodaním tovaru s miestom dodania v tuzemsku, ak ide o zdaniteľnú osobu podľa § 8 ods. 7, ktorá uľahčuje dodanie tovaru na území EÚ pri internetových obchodoch.

– Dodaním tovaru alebo služby, alebo nadobudnutím tovaru z iného členského štátu, ktoré je predmetom dane podľa § 2, uskutočneným zdaniteľnou osobou, ktorá má v tuzemsku výlučne prevádzkareň, ak nejde o malý podnik zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2.

– Dodaním tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom dane uskutočneným zdaniteľnou osobou, ktorá má v tuzemsku výlučne prevádzkareň, ak nejde o malý podnik zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2.

Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do piatich pracovných dní. V žiadosti uvedie skutočnosť, na základe ktorej bola povinná podať, a aj deň, keď uvedená skutočnosť nastala. Spolu so žiadosťou je povinná predložiť aj doklady osvedčujúce predmetnú skutočnosť. Daňový úrad vydá rozhodnutie o registrácii pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.

Ak zdaniteľná osoba podala žiadosť o registráciu z dôvodu presiahnutia obratu 50 000 eur a vznikla jej povinnosť podať aj žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7 alebo § 7a, je povinná oznámiť daňovému úradu túto skutočnosť pred tým, než nastane. Táto osoba sa bude považovať do 31. 12. prebiehajúceho kalendárneho roka za osobu registrovanú podľa § 7 alebo § 7a. V takom prípade daňový úrad rozhodnutie nevydáva. Zdaniteľnej osobe, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň a má už IČ DPH podľa § 7, § 7a alebo, ak uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b ods. 2, daňový úrad pridelí to isté IČ DPH.

Dobrovoľná registrácia

Žiadosť o registráciu pre daň môže podľa § 4 ods. 6 a 7 zákona o DPH podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla zákonom stanovený obrat (tzv. dobrovoľná registrácia). Žiadosť o registráciu predkladá na rovnakom tlačive ako osoba, pre ktorú zo zákona vyplynula povinnosť registrovať sa pre daň z pridanej hodnoty. Daňový úrad rozhodne o žiadosti do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti. Zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii a týmto dňom nadobúda platnosť IČ DPH.

Príklad

Dobrovoľná registrácia a prekročenie obratu

Spoločnosť dosiahla od 1. 1. 2025 do 15. 12. 2025 obrat vo výške 20 000 eur. Dňa 17. 12. 2025 podala žiadosť o dobrovoľnú registráciu pre DPH. Daňový úrad v rozhodnutí o registrácii uviedol, že spoločnosť sa stáva platiteľom DPH odo dňa 3. 1. 2026 (daňový úrad vydá rozhodnutie podľa § 4 ods. 7 zákona o DPH v lehote do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu). Spoločnosť dňa 30. 12. 2025 dodala služby vo výške 30 500 eur, čím presiahla obrat 50 000 eur, na základe čoho by sa mala stať platiteľom od 1. 1. 2026. Spoločnosť je povinná prekročenie obratu 50 000 eur oznámiť daňovému úradu do 5 pracovných dní. Daňový úrad zruší rozhodnutie o registrácii k 3. 1. 2026 a vydá nové rozhodnutie, v ktorom uvedie, že IČ DPH je platné už od 1. 1. 2026.

O dobrovoľnú registráciu môže požiadať aj osoba, ktorá ešte neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody, avšak z dôvodu jej budúcich ekonomických činností je nevyhnutné, aby mala postavenie platiteľa dane.

Novozaložená spoločnosť, ktorá má záujem o registráciu na DPH, by mala vedieť preukázať zámer vykonávať ekonomickú činnosť a tento zámer podložiť objektívnymi dôkazmi. Takými môžu byť napríklad vykázané prvé investičné náklady vynaložené s cieľom podnikania (rozsudok SD EÚ C-268/83), prípade preukázanie príprav na podnikanie. Novozaložená obchodná spoločnosť, ktorá nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť a ktorá nevie svoj zámer vykonávania ekonomickej činnosti objektívne preukázať, nevie preukázať ani postavenie zdaniteľnej osoby, na základe čoho nemôže získať postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty.

Novozaložená spoločnosť by mala vedieť preukázať zámer začať vykonávať ekonomickú činnosť, ako sa pripravuje na podnikanie, kde má sídlo a priestory určené na podnikanie, či bude mať zamestnancov, zoznam budúcich obchodných partnerov, výšku predpokladaného obratu a podobne.

Ak žiadateľ o registráciu pre DPH nevykonáva ekonomickú činnosť a dôkazy ním predložené nedostatočne preukazujú jeho zámer vykonávať ekonomickú činnosť, nevie preukázať postavenie zdaniteľnej osoby. Ak žiadateľ o registráciu dostatočným spôsobom nepreukáže svoj zámer vykonávať ekonomickú činnosť, a teda skutočnosť, že je zdaniteľnou osobou, správca dane po vyhodnotení všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti žiadosti o registráciu pre DPH nevyhovie.

Prevádzkareň podľa zákona o DPH

Z definície prevádzkarne uvedenej v § 4 ods. 14 písm. b) zákona o DPH vyplýva, že má ísť o stále miesto vykonávania samostatnej a nezávislej ekonomickej činnosti, z ktorej sa dosahuje príjem (vykonávanie činnosti na pokračujúcej báze, resp. opakovane), a ktoré disponuje na jednej strane materiálnym vybavením potrebným na vykonávanie ekonomickej činnosti z tohto miesta (napr. kancelárske priestory, v ktorých alebo z ktorých poskytuje svoje plnenia) a na strane druhej personálnym vybavením (personál, resp. zamestnanci, ktorí sú stále k dispozícii na uvedenom mieste) potrebným na vykonávanie uvedenej ekonomickej činnosti z tohto miesta.

Pri posudzovaní prevádzkarne na účely zákona o DPH sa teda ako jediné kritérium neberie do úvahy samotný zápis organizačnej zložky zahraničnej osoby do Obchodného registra v SR, ale skúmajú sa aj ďalšie faktory nevyhnutné pre existenciu prevádzkarne (nezávislé vykonávanie ekonomickej činnosti, personálne a materiálne vybavenie).

Registrácia organizačnej zložky zahraničnej osoby v SR

Ak má organizačná zložka zahraničnej osoby personálne a materiálne vybavenie na to, aby mohla v tuzemsku vykonávať samostatnú ekonomickú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, spĺňa kritériá prevádzkarne na účely dane z pridanej hodnoty. Pritom musí ísť o ekonomickú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, teda nie činnosť vykonávanú napr. len pre svojho zriaďovateľa so sídlom v zahraničí.

Za vyššie uvedeného predpokladu sa na uvedenú osobu vzťahuje registračná povinnosť podľa § 4 zákona o DPH, t. j. registrácia zdaniteľnej osoby, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň (registruje ju miestne príslušný daňový úrad).

V opačnom prípade, teda ak právnická alebo fyzická osoba, ktorá podniká v zahraničí, nespĺňa v tuzemsku kritériá prevádzkarne na účely dane z pridanej hodnoty (a nemá v tuzemsku ani sídlo, ani miesto podnikania) a začne v tuzemsku vykonávať činnosť, ktorá je predmetom dane, je táto osoba povinná registrovať sa podľa § 5 zákona o DPH na Daňovom úrade Bratislava (bez ohľadu na výšku obratu).

Sídlo ekonomickej činnosti

Podľa článku 10 vykonávacieho Nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len „nariadenie 282/2011“), sa za miesto, kde má zdaniteľná osoba zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti, považuje miesto, kde sa vykonávajú funkcie ústrednej správy podniku. Zohľadní sa pritom miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia týkajúce sa všeobecného riadenia podniku, miesto, kde sa nachádza registrované sídlo podniku, a miesto, kde sa stretáva jeho vedenie. Ak tieto kritériá neumožňujú s istotou určiť sídlo ekonomickej činnosti, uprednostní sa ako kritérium miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia týkajúce sa všeobecného riadenia podniku.

Samotná existencia poštovej adresy sa nemôže považovať za miesto, kde je zriadené sídlo ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby.

Zdaniteľná osoba neusadená v zahraničí

Pojem zdaniteľná osoba neusadená v zahraničí (neetablovaná v zahraničí) predpokladá postavenie platiteľa dane, ktorý nemá sídlo na území iného štátu, t. j. nemá v ňom v rozhodujúcom období žiadne spájajúce prvky. Na prvom mieste týchto prvkov sa nachádza sídlo hospodárskej činnosti a existencia stálej prevádzkarne, prostredníctvom ktorej sa vykonávajú obchodné transakcie.

Pri určení sídla hospodárskej činnosti sa zohľadní súhrn faktorov, medzi ktorými sa v prvom rade nachádza sídlo, miesto ústredia, miesto stretnutia riadiacich osôb spoločnosti a miesto (obvykle totožné), kde sa rozhoduje o všeobecnej podnikovej politike.

Iné faktory, ako napríklad bydlisko riadiacich osôb a miesto konania valného zhromaždenia, sa môžu v druhej fáze taktiež zohľadniť, pokiaľ ide o určenie skutočného sídla spoločnosti s fiktívnym usadením, ktoré charakterizuje spoločnosť typu „poštová schránka“ alebo „webová stránka“.

V prípade fyzickej osoby sa za jej trvalé bydlisko podľa článku 12 Nariadenia č. 282/2011 považuje adresa, ktorú daná osoba poskytla príslušným daňovým úradom, ak neexistujú dôkazy o tom, že táto adresa nezodpovedá skutočnosti.

Miestom, kde sa fyzická osoba obvykle zdržiava, je miesto, kde táto fyzická osoba obvykle žije z dôvodu osobných a profesionálnych väzieb (článok 13 Nariadenia č. 282/2011). V prípade, ak sú profesionálne väzby v inom štáte, ako sú osobné väzby, alebo ak žiadne profesionálne väzby nie sú, miesto, kde sa osoba obvykle zdržiava, sa určí podľa osobných väzieb, ktoré preukazujú úzke väzby medzi fyzickou osobou a miestom, kde žije.

Obrat na účely registrácie pre DPH

Na účely DPH je pojem „obrat“ osobitne definovaný. Do obratu na účely registrácie pre DPH v SR (§ 4 ods. 15 zákona o DPH) sa započítava hodnota dodávaných tovarov a služieb, pri ktorých miesto dodania zdaniteľného obchodu je v SR.

Do obratu sa nezahrnie fiktívna protihodnota bezodplatne dodaných tovarov ani trhová hodnota v zmysle § 22 ods. 8 zákona o DPH. Na základe definície platnej od 1. 1. 2019 sa do obratu nezahrnú platby, ktoré boli prijaté pred dodaním tovaru alebo služby. Tieto prijaté „preddavkové platby“ predstavujú súčasť hodnoty tovaru alebo služby a zahrnú sa do obratu za kalendárny mesiac, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná.

Do obratu sa nezahŕňa hodnota tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane, ide o poštové služby, zdravotnú starostlivosť, služby sociálnej pomoci, výchovné a vzdelávacie služby, členské príspevky politických strán, kultúrne služby, služby verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Taktiež sa do obratu nezahŕňa hodnota poisťovacích služieb a z finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa zákona o DPH, ak tieto služby sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby, ak sú poskytované ako hlavné služby, do obratu sa zahrnú.

Do obratu sa zahŕňa aj hodnota z dodania a nájmu nehnuteľnosti, i keď sú oslobodené od dane podľa § 38 zákona o DPH – s výnimkou, ak by išlo o dodanie nehnuteľnosti príležitostné.

Pri zisťovaní výšky obratu nie je účelom zahŕňať doň jednorazové, náhodné činnosti. Pre účely DPH je vylúčená z obratu hodnota príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a hodnota príležitostne predaného nehmotného majetku. Taktiež do obratu pre účely DPH nevstupuje ani hodnota z dodaní tovarov a služieb s miestom dodania v zahraničí. U slovenského podnikateľa nebudú vstupovať do obratu pre účely DPH napr. hodnota z tovaru dodaného s montážou, ku ktorej dochádza v inom členskom štáte, z dodaných služieb, ktorých miesto dodania sa nenachádza v SR, z príležitostného predaja nehnuteľnosti, z predaja podniku. Do obratu pre účely registrácie nevchádza ani hodnota premiestneného tovaru (§ 8 ods. 4 zákona o DPH), ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania.

Príklad

Prekročenie obratu výlučne z dodaní oslobodených od dane

Spoločnosť poskytuje výlučne finančné služby, ktoré sú v zmysle zákona o DPH oslobodené od dane. V období od 1. 1. 2025 do 15. 5. 2025 dodala finančné služby s miestom dodania v SR vo výške 52 000 eur. Od 1. 1. 2025 sa na spoločnosť vzťahuje povinnosť podať žiadosť o registráciu na DPH, napriek tomu že poskytuje len služby oslobodené od DPH. Pri podaní žiadosti musí spoločnosť uviesť, že dosiahla obrat výlučne z dodaní oslobodených od dane. Daňový úrad jej následne pridelí IČ DPH.

Spoločnosť však na základe § 78 ods. 2 písm. a) bod 2 zákona o DPH nebude musieť podávať daňové priznanie (ani kontrolný výkaz), je povinná viesť len podrobné záznamy podľa § 70 zákona o DPH.

§ 4a

(1) Viac zdaniteľných osôb so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou v tuzemsku, ktoré sú spojené finančne, ekonomicky a organizačne (ďalej len „člen skupiny“), sa môže považovať za jednu zdaniteľnú osobu (ďalej len „skupina“).

(2) Finančne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, z ktorých jedna alebo viac osôb je ovládaných ovládajúcou osobou.^4e)

(3) Ekonomicky spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, ktorých hlavné činnosti sú vzájomne závislé alebo majú spoločný ekonomický cieľ alebo z ktorých jedna osoba uskutočňuje celkom alebo sčasti činnosti v prospech jedného alebo viacerých členov skupiny.

(4) Organizačne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, na ktorých riadení alebo kontrole sa podieľa aspoň jedna zhodná osoba.

(5) Zdaniteľná osoba môže byť členom len jednej skupiny. Ak má zdaniteľná osoba, ktorá je členom skupiny, sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň mimo tuzemska, nemôžu byť tieto jej časti mimo tuzemska súčasťou skupiny. Členom skupiny nemôže byť zdaniteľná osoba, na ktorú je vyhlásený konkurz alebo ktorej je povolená reštrukturalizácia.

§ 4b

(1) Členovia skupiny môžu požiadať o registráciu skupiny pre daň (ďalej len „registrácia skupiny“). Žiadosť o registráciu skupiny musí obsahovať

a) obchodné meno a adresu sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne každého člena skupiny,

b) identifikačné číslo pre daň každého člena skupiny, ak je mu pridelené v tuzemsku,

c) miestne príslušný daňový úrad každého člena skupiny,

d) obchodné meno a adresu sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne člena skupiny, ktorý bol určený členmi skupiny na zastupovanie skupiny na účely uplatňovania tejto dane (ďalej len „zástupca skupiny“),

e) podpisy štatutárnych zástupcov všetkých členov skupiny.

(2) Žiadosť o registráciu skupiny sa podáva daňovému úradu, ktorý je miestne príslušný pre zástupcu skupiny. Ak zdaniteľné osoby preukážu splnenie podmienok podľa § 4a, daňový úrad zaregistruje skupinu a pridelí jej identifikačné číslo pre daň; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Dňom registrácie skupiny sa skupina stáva platiteľom a zaniká platnosť identifikačných čísiel pre daň jednotlivých členov skupiny. Pre skupinu je miestne príslušný daňový úrad, v ktorého územnom obvode má zástupca skupiny sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň.

(3) Registráciu skupiny vykoná daňový úrad k 1. januáru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti o registráciu skupiny. Ak je žiadosť o registráciu skupiny podaná po 31. októbri kalendárneho roka, daňový úrad vykoná registráciu skupiny k 1. januáru druhého kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti.

(4) Za skupinu koná zástupca skupiny. Práva a povinnosti jednotlivých členov skupiny vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na skupinu dňom registrácie skupiny. Členovia skupiny zodpovedajú spoločne a nerozdielne za povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona a osobitného predpisu,³³⁾ a to aj po zrušení skupiny alebo po vystúpení člena skupiny zo skupiny, za obdobie, v ktorom boli členmi skupiny. Daňový úrad môže požadovať platenie dlžnej sumy dane a sankcií týkajúcich sa porušenia povinností skupiny vyplývajúcich z tohto zákona a osobitného predpisu³³⁾ od ktoréhokoľvek člena skupiny.

(5) Členom skupiny sa môže stať aj ďalšia zdaniteľná osoba, ak spĺňa podmienky podľa § 4a. Žiadosť o zmenu registrácie skupiny z dôvodu pristúpenia ďalšieho člena do skupiny podáva zástupca skupiny. Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky podľa § 4a, daňový úrad vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny, proti ktorému nemožno podať odvolanie; účinky zmeny registrácie skupiny nastávajú k prvému dňu tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu registrácie skupiny podaná. Platnosť identifikačného čísla pre daň člena skupiny, ktorý pristúpil do skupiny, zaniká dňom, ktorý predchádza dňu, kedy nastali účinky zmeny registrácie skupiny. Práva a povinnosti zdaniteľnej osoby, ktorá pristúpila do skupiny, vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na skupinu dňom, kedy nastali účinky zmeny registrácie skupiny.

(6) Ak sa člen skupiny rozhodne vystúpiť zo skupiny alebo musí vystúpiť zo skupiny z dôvodu neplnenia podmienok podľa § 4a, zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny; ak je vystupujúcim členom skupiny zástupca skupiny, žiadosť musí obsahovať aj označenie člena skupiny, ktorý bol určený členmi skupiny ako nový zástupca skupiny. Daňový úrad vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny, proti ktorému nemožno podať odvolanie; účinky zmeny registrácie skupiny nastávajú v deň uvedený v rozhodnutí, ktorý nesmie byť neskorší ako 30. deň odo dňa podania žiadosti o zmenu registrácie skupiny. Daňový úrad, ktorý je miestne príslušný pre vystupujúceho člena skupiny, zaregistruje vystupujúceho člena skupiny za samostatného platiteľa ku dňu, kedy nastali účinky zmeny registrácie skupiny a pridelí mu identifikačné číslo pre daň; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Práva a povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na zdaniteľnú osobu, ktorá vystúpila zo skupiny, dňom, kedy nastali účinky zmeny registrácie skupiny, a to v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté touto zdaniteľnou osobou.

(7) Ak niektorý z členov skupiny zanikne bez likvidácie a na právneho nástupcu prechádza majetok zanikajúceho člena skupiny, zástupca skupiny alebo jeho právny nástupca je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny; ak je zaniknutým členom skupiny zástupca skupiny, žiadosť musí obsahovať aj označenie člena skupiny, ktorý bol určený členmi skupiny ako nový zástupca skupiny. Daňový úrad vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny, ktorého účinky nastávajú ku dňu zániku člena skupiny bez likvidácie; ak právny nástupca spĺňa podmienky podľa § 4a, proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Ak právny nástupca nespĺňa podmienky podľa § 4a, prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z tohto zákona z člena skupiny, ktorý zanikol bez likvidácie, na jeho právneho nástupcu v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté zaniknutým členom skupiny, a to ku dňu zániku člena skupiny bez likvidácie. Daňový úrad právneho nástupcu, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 4a, zaregistruje za samostatného platiteľa a pridelí mu identifikačné číslo pre daň ku dňu, kedy nastali účinky zmeny registrácie skupiny; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Komentár k § 4a a § 4b

Skupinová registrácia

Umožňuje jednoduchšie uplatňovanie DPH. Možnosť takejto registrácie vyplýva z článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Podľa citovaného článku smernice môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Uvedený článok smernice bol implementovaný do slovenského zákona o DPH.

Základným cieľom zavedenia skupinovej registrácie na účely DPH je umožniť, aby sa so zdaniteľnými osobami, ktoré sú navzájom prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami, zaobchádzalo ako s jednou zdaniteľnou osobou.

Pritom si každý člen takejto skupiny zachováva svoju právnu formu. Výlučne na účely DPH sa vytvorenie skupiny uprednostňuje pred právnymi formami, napr. podľa občianskeho alebo obchodného práva. Členovia skupiny sú aj po zaregistrovaní skupiny naďalej samostatnými právnymi subjektmi a v obchodných vzťahoch vystupujú vo svojom mene; len na účely uplatňovania DPH sa skupina považuje za jednu zdaniteľnú osobu – platiteľa dane.

Daňou z pridanej hodnoty sa teda zdaňujú všetky dodania tovarov a služieb uskutočnené skupinou pre iné osoby ako členov skupiny, t. j. pre tretie osoby.

Všetky dodávky tovarov a služieb poskytnuté jednotlivými členmi skupiny tretím osobám sa považujú na účely DPH za poskytnuté skupinou, nie jednotlivými členmi. Taktiež dodávky tovarov a služieb poskytnuté tretími osobami sa považujú za prijaté skupinou, nie jednotlivými členmi skupiny.

Z ustanovenia § 4a ods. 1 zákona o DPH vyplýva, že skupinu na účely DPH môžu vytvoriť len zdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku (usadené v tuzemsku).

Administratívne zjednodušenie

Možnosť skupinovej registrácie na účely DPH je predovšetkým opatrením vedúcim k administratívnemu zjednodušeniu. Pod administratívnym zjednodušením je možné rozumieť napr., že za skupinu ako jeden celok sa bude podávať len jedno daňové priznanie, jeden súhrnný výkaz a všetky práva a povinnosti týkajúce sa DPH bude plniť zástupca skupiny ako osoba určená ostatnými členmi skupiny.

Ďalšou výhodou, ako aj jedným z najdôležitejších dôsledkov vytvorenia skupiny na účely DPH, je skutočnosť, že dodávky tovarov a služieb uskutočnené vo vnútri skupiny, t. j. medzi jednotlivými členmi skupiny, sa nepovažujú za zdaniteľné obchody, a teda sa nezdaňujú. Tieto dodávky medzi jednotlivými členmi skupiny sa na účely DPH považujú len za „vnútorné dodania“ v rámci jednej osoby, z čoho vyplýva, že na tieto dodávky sa ani neuplatňuje DPH (faktúry medzi jednotlivými členmi skupiny sú navzájom vystavované bez uplatnenia DPH), pretože nie sú predmetom dane.

Pretože sa skupina na účely DPH považuje za jednu zdaniteľnú osobu, má rovnaké práva a povinnosti ako akákoľvek iná zdaniteľná osoba a vzťahujú sa na ňu všetky ustanovenia zákona o DPH. Povinnosti sa vzťahujú na skupinu na účely DPH ako takú, nie na jej členov.

O zmene registrácie skupiny z dôvodu pristúpenia ďalšieho člena, vystúpenia člena zo skupiny, prípadne z dôvodu zániku jedného z členov skupiny bez likvidácie daňový úrad vydáva rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa nepovoľuje pristúpenie ďalšieho člena do skupiny, je možné podľa daňového poriadku podať odvolanie.

Účinky rozhodnutia o zmene registrácie skupiny nastávajú taxatívne priamo zo zákona (v prípade pristúpenia ďalšieho člena skupiny alebo zániku člena skupiny bez likvidácie s právnym nástupníctvom), prípadne nastávajú dňom uvedeným v rozhodnutí (pri vystúpení člena skupiny). Ak nastanú účinky zmeny registrácie skupiny dňom uvedeným v rozhodnutí, daňový úrad to musí zohľadniť pri vydaní a doručovaní rozhodnutia. V prípade zániku člena bez likvidácie a prechodu jeho majetku na právneho nástupcu dochádza k vydaniu rozhodnutia o zmene registrácie skupiny na podklade žiadosti o zmenu registrácie skupiny, ktorú podáva zástupca skupiny. V prípade, ak zaniká bez likvidácie samotný zástupca skupiny, je povinný túto žiadosť podať jeho právny nástupca, a to aj ak nespĺňa podmienky podľa § 4a; žiadosť o zmenu registrácie skupiny musí v tomto prípade obsahovať aj dohodu zostávajúcich členov skupiny na mene nového zástupcu skupiny. Proti rozhodnutiu o zmene registrácie skupiny, ktorým sa povolí, aby sa právny nástupca stal členom skupiny, nemožno podať odvolanie. V opačnom prípade sa postupuje podľa daňového poriadku.

Podľa prechodného ustanovenia § 85kl ods. 1 v prípade, že dôjde ku vzniku skupiny po 31. 12. 2021 a členmi budú zdaniteľné osoby, ktoré mali vydané osvedčenie o registrácii pre daň ešte pred 31. 12. 2021, budú tieto osoby povinné osvedčenie o registrácii pre daň odovzdať daňovému úradu do desiatich dní odo dňa registrácie skupiny.

Pri zmene registrácie skupiny z dôvodu pristúpenia ďalšieho člena do skupiny navrhovaný § 4 ods. 5 už taktiež neobsahuje ustanovenia týkajúce sa zániku platnosti osvedčenia o registrácii pre daň pristupujúceho člena skupiny. Zároveň, ak ide o člena skupiny, ktorý k 31. 12. 2021 mal vydané osvedčenie o registrácii pre daň a po 31. 12. 2021 pristúpi do skupiny, bude povinný odovzdať podľa § 85kl ods. 2 vydané osvedčenie o registrácii daňovému úradu.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Pobočka člena skupiny v inom členskom štáte (C-812/19, Danske Bank A/S)

Na účely DPH sa hlavná prevádzkareň spoločnosti nachádzajúca sa v členskom štáte, ktorá je súčasťou skupiny na účely DPH a pobočka tejto spoločnosti usadená v inom členskom štáte majú považovať za samostatné zdaniteľné osoby, keď táto hlavná prevádzkareň poskytuje uvedenej pobočke služby, ktorých náklady jej účtuje.

§ 4c

Registrácia skupiny z úradnej moci

(1) Na účely tohto zákona sa dôvodmi na registráciu skupiny z úradnej moci rozumie vykonávanie podnikania viacerými členmi skupiny s hlavným cieľom obchádzať platenie dane.

(2) Ak z podkladov získaných pri výkone správy daní alebo na základe výsledkov činnosti Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky^4f) (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) vyplýva, že nastali dôvody na registráciu skupiny z úradnej moci, Daňový úrad Banská Bystrica vyzve predpokladaných členov skupiny, aby do ôsmich dní odo dňa, kedy bola táto výzva doručená poslednému z týchto predpokladaných členov skupiny, spomedzi seba určili spoločného zástupcu na účely registračného konania z úradnej moci. Ak tak neurobia, Daňový úrad Banská Bystrica spomedzi nich určí spoločného zástupcu a oznámi to predpokladaným členom skupiny; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Začatie konania o registrácii skupiny z úradnej moci bráni registrácii členov skupiny podľa § 4b.

(3) Daňový úrad Banská Bystrica vyzve spoločného zástupcu podľa odseku 2, aby sa vyjadril k dôvodom na registráciu skupiny z úradnej moci v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa doručenia výzvy.

(4) Ak na základe vyjadrenia podľa odseku 3 nedôjde k vyvráteniu dôvodov na registráciu skupiny z úradnej moci alebo ak spoločný zástupca výzve podľa odseku 3 nevyhovie, Daňový úrad Banská Bystrica rozhodne z úradnej moci o registrácii tých členov skupiny, pri ktorých sú splnené dôvody na registráciu skupiny z úradnej moci, pridelí skupine identifikačné číslo pre daň a určí zástupcu skupiny. Proti tomuto rozhodnutiu môže spoločný zástupca podľa odseku 2 podať do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, ktoré má odkladný účinok.

(5) Zaregistrovaná skupina podľa odseku 4 sa stáva platiteľom dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o registrácii skupiny; týmto dňom nadobúda platnosť identifikačné číslo pre daň pridelené skupine a zaniká platnosť identifikačných čísel pre daň jednotlivých členov skupiny, ak boli pridelené v tuzemsku.

(6) Pre skupinu je príslušný daňový úrad, ktorý je príslušný pre zástupcu skupiny.

(7) Na konanie zástupcu skupiny, práva, povinnosti a zodpovednosť jednotlivých členov skupiny sa primerane vzťahuje § 4b ods. 4.

(8) Zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny, ak ďalší člen skupiny spĺňa podmienky na registráciu skupiny z úradnej moci. Daňový úrad príslušný pre skupinu vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny, ak sú na to dôvody. Ak daňový úrad príslušný pre skupinu zistí, že ďalší člen skupiny spĺňa podmienky na registráciu skupiny z úradnej moci, vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny. Rozhodnutie podľa druhej vety a tretej vety sa doručuje tomuto členovi skupiny a zástupcovi skupiny. Proti rozhodnutiu podľa druhej vety a tretej vety môže tento člen skupiny alebo zástupca skupiny do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia podať odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Účinky zmeny registrácie skupiny podľa druhej vety a tretej vety nastávajú ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zmene registrácie skupiny; platnosť identifikačného čísla pre daň tohto člena skupiny, ak bolo pridelené v tuzemsku, zaniká dňom, ktorý predchádza dňu, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny.

(9) Ak člen skupiny prestane spĺňať podmienky podľa § 4a, zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny; ak je členom skupiny, ktorý prestal spĺňať podmienky podľa § 4a, zástupca skupiny, žiadosť musí obsahovať aj označenie člena skupiny, ktorý bol určený členmi skupiny ako nový zástupca skupiny. Daňový úrad príslušný pre skupinu nie je návrhom na určenie nového zástupcu skupiny viazaný a z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže za nového zástupcu skupiny určiť aj iného člena skupiny. Daňový úrad príslušný pre skupinu vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Ak daňový úrad príslušný pre skupinu zistí, že člen skupiny prestal spĺňať podmienky podľa § 4a, vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny z úradnej moci; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Účinky zmeny registrácie skupiny nastávajú ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zmene registrácie skupiny. Daňový úrad príslušný pre člena skupiny, ktorý prestal spĺňať podmienky podľa § 4a, zaregistruje takéhoto člena skupiny za samostatného platiteľa ku dňu, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny, a pridelí mu identifikačné číslo pre daň; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Práva a povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na zdaniteľnú osobu, ktorá bola zo skupiny vylúčená, dňom, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny, a to v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté touto zdaniteľnou osobou.

(10) Ak niektorý z členov skupiny zanikne bez likvidácie a na právneho nástupcu prechádza majetok zanikajúceho člena skupiny, zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny; ak je zaniknutým členom skupiny zástupca skupiny, žiadosť podáva jeho právny nástupca a musí obsahovať aj označenie člena skupiny, ktorý bol určený členmi skupiny ako nový zástupca skupiny. Daňový úrad príslušný pre skupinu nie je návrhom na určenie nového zástupcu skupiny viazaný a z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže za nového zástupcu skupiny určiť aj iného člena skupiny. Daňový úrad príslušný pre skupinu vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Účinky zmeny registrácie skupiny nastávajú ku dňu zániku člena skupiny bez likvidácie. Ak právny nástupca nespĺňa podmienky podľa § 4a, prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z tohto zákona z člena skupiny, ktorý zanikol bez likvidácie, na jeho právneho nástupcu v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté zaniknutým členom skupiny, a to ku dňu zániku člena skupiny bez likvidácie. Daňový úrad príslušný pre právneho nástupcu, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 4a, zaregistruje tohto právneho nástupcu za samostatného platiteľa a pridelí mu identifikačné číslo pre daň ku dňu, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(11) Odsek 10 sa primerane uplatní aj, ak člen skupiny, ktorý zanikol bez likvidácie, nemá právneho nástupcu; ak zanikol zástupca skupiny, žiadosť o zmenu registrácie skupiny môže podať ktorýkoľvek z členov skupiny.

(12) Ak zástupca skupiny nesplní povinnosti podľa odsekov 8 až 10, daňový úrad príslušný pre skupinu uloží skupine pokutu do výšky 10 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho stavu.

Komentár k § 4c

Registrácia skupiny z úradnej moci – nové ustanovenie, účinnosť od 1. 1. 2026

Režim skupinovej registrácie podľa § 4a a 4b zákona o DPH je založený na dobrovoľnej registrácii viacerých, právne nezávislých, zdaniteľných osôb so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou na území SR, vzájomne spojených finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami, ktoré možno na účely zákona o DPH považovať za jednu zdaniteľnú osobu bez ohľadu na skutočnosť, že aj naďalej ostávajú samostatnými právnymi subjektmi. Skupina sa po zaregistrovaní stáva platiteľom a práva a povinnosti jednotlivých členov skupiny vyplývajúce zo zákona o DPH a Daňového poriadku prechádzajú na skupinu. Skupina má rovnaké práva a povinnosti ako ktorýkoľvek iný platiteľ dane.

Od 1. 1. 2026 dochádza k rozšíreniu režimu skupiny ako jednej zdaniteľnej osoby na účely dane a zavádza sa nový inštitút registrácie skupiny pre DPH z úradnej moci s cieľom zamedziť obchádzanie platenia dane. Podstatou je právomoc správcu dane rozhodnúť o registrácii dvoch alebo viacerých, formálne nezávislých, zdaniteľných osôb, u ktorých sú dôvody (obchádzanie platenia dane a zachovanie si výhody oslobodenia od dane v rámci podnikania) na registráciu skupiny z úradnej moci, ako jedného platiteľa na účely dane. Existencia týchto dôvodov je teda nevyhnutným predpokladom na registráciu skupiny z úradnej moci.

Daňový úrad Banská Bystrica, ktorý je príslušný na registračné konanie, vyzve predpokladaných členov skupiny, aby si určili spoločného zástupcu na účely registračného konania z úradnej moci. Ak tak neurobia, určí im ho Daňový úrad Banská Bystrica. Začatie registrácie skupiny z úradnej moci bráni registrácii členov skupiny podľa § 4b zákona o DPH.

Ak nastane dôvod na registráciu skupiny z úradnej moci, Daňový úrad Banská Bystrica, zašle zástupcovi skupiny, ktorého si predpokladaní členovia zvolia na účely registračného konania, výzvu, aby sa k týmto dôvodom v určenej lehote vyjadril. Daňový úrad Banská Bystrica je povinný na základe údajov z kontrolnej a operatívnej činnosti preukázať, že finančne, ekonomicky a organizačne prepojené zdaniteľné osoby organizovali výkon svojej ekonomickej činnosti tak, aby sa úmyselne vyhýbali registrácii za platiteľov dane a napríklad z tohto dôvodu cena ich tovarov alebo služieb nepodliehala dani na výstupe, v dôsledku čoho takéto zdaniteľné osoby využívali neoprávnenú konkurenčnú výhodu. Dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu dôvodov na registráciu skupiny z úradnej moci, t. j. že hlavným cieľom týchto osôb je vyhýbanie sa plateniu daní, znáša Daňový úrad Banská Bystrica. Ak sa v konaní preukáže existencia uvedených dôvodov, Daňový úrad Banská Bystrica z úradnej moci skupinu zaregistruje pre daň, pridelí jej identifikačné číslo pre daň a určí jej zástupcu. Proti rozhodnutiu o registrácii je možno podať odvolanie do 8 dní od jeho doručenia, podané odvolanie má odkladný účinok.

Skupina sa stáva platiteľom dňom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o registrácii skupiny, ktorý je zároveň dňom, kedy nadobúda platnosť identifikačné číslo pre daň pridelené skupine z úradnej moci a zaniká platnosť identifikačných čísiel pre daň jednotlivých členov skupiny z úradnej moci, ak im boli pridelené.

Daňovým úradom príslušným pre skupinu z úradnej moci bude daňový úrad príslušný pre zástupcu skupiny. Na konanie zástupcu skupiny z úradnej moci, práva a povinnosti a zodpovednosť jednotlivých jej členov sa bude primerane vzťahovať ustanovenie platné pre dobrovoľnú registráciu skupiny, ktorým je § 4b ods. 4.

Následne môže dochádzať k zmene registrácie skupiny z úradnej moci v prípadoch, ak ďalší jej člen spĺňa podmienky na registráciu skupiny z úradnej moci alebo prestal spĺňať podmienky podľa § 4a (finančné, ekonomické a organizačné prepojenie). Zástupca skupiny je povinný podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny z úradnej moci, ak ďalší člen skupiny spĺňa podmienky na registráciu skupiny z úradnej moci alebo ak člen skupiny prestane spĺňať podmienky podľa § 4a. Ak tieto skutočnosti zistí daňový úrad príslušný pre skupinu, bezodkladne rozhodne z úradnej moci o zmene registrácie skupiny.

Ak niektorý z členov skupiny zanikne bez likvidácie a na právneho nástupcu prechádza majetok zanikajúceho člena skupiny, zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny. Ak právny nástupca nespĺňa podmienky podľa § 4a, prechádzajú práva a povinnosti z člena skupiny, ktorý zanikol bez likvidácie, na jeho právneho nástupcu v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté zaniknutým členom skupiny, a to ku dňu zániku člena skupiny bez likvidácie. Daňový úrad príslušný pre právneho nástupcu, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 4a, zaregistruje tohto právneho nástupcu za samostatného platiteľa a pridelí mu identifikačné číslo pre daň ku dňu, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Za nesplnenie povinností v súvislosti so žiadosťou o zmenu registrácie skupiny daňový úrad uloží skupine pokutu do výšky 10 000 eur.

§ 5

(1) Zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava (ďalej len „zahraničná osoba“), sa stáva platiteľom

a) dodaním tovaru alebo služby, ktoré je predmetom dane podľa § 2, okrem dodania tovaru alebo služieb uvedených v odseku 2,

b) prijatím platby pred dodaním tovaru alebo služby podľa písmena a) alebo

c) nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré je predmetom dane podľa § 2, ak nejde o malý podnik zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2, a ak nejde o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré sa považuje za zdanené podľa § 45 ods. 2.

(2) Zahraničná osoba sa nestáva platiteľom, ak v tuzemsku dodáva len

a) prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a § 48 ods. 8,

b) služby alebo tovar, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby (§ 69 ods. 2 až 4),

c) tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) a osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5, alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a (§ 69 ods. 9),

d) tovar do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, a zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a,

e) tovar v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom je zúčastnená ako prvý odberateľ,

f) tovar alebo služby, na ktoré uplatňuje osobitné úpravy podľa § 68a až 68c a členským štátom spotreby je Slovenská republika alebo osobitné úpravy podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68a až 68c a členským štátom spotreby je Slovenská republika,

g) tovar alebo služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42,

h) tovar alebo služby oslobodené od dane podľa § 48c ods. 1 a 2,

i) tovar alebo služby oslobodené od dane podľa § 68f ods. 2.

(3) Zahraničná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava, a to do piatich pracovných dní odo dňa, kedy sa stala platiteľom podľa odseku 1. Daňový úrad Bratislava zaregistruje platiteľa podľa odseku 1, pridelí mu identifikačné číslo pre daň a vydá rozhodnutie o registrácii pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň, pričom identifikačné číslo pre daň nadobúda platnosť dňom, keď sa zahraničná osoba stala platiteľom; ak platiteľ má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 7 alebo na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad mu pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Proti rozhodnutiu podľa druhej vety nemožno podať odvolanie. Ak Daňový úrad Bratislava zahraničnú osobu nezaregistruje z dôvodu, že sa nestala platiteľom, vydá o tom rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

(4) Platiteľom sa stáva aj zahraničná osoba, na ktorú v tuzemsku prechádza hmotný majetok alebo nehmotný majetok platiteľa, ktorý

a) zanikol bez likvidácie, a to dňom keď sa stala právnym nástupcom platiteľa, ak naďalej spĺňa status zahraničnej osoby,

b) sa rozdelil odštiepením, a to dňom účinnosti premeny pri odštiepení podľa zákona platného v inom členskom štáte alebo zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak naďalej spĺňa status zahraničnej osoby, alebo

c) sa rozdelil cezhraničným odštiepením, a to dňom účinnosti premeny pri cezhraničnom odštiepení, ak naďalej spĺňa status zahraničnej osoby.

(5) Platiteľ podľa odseku 4 je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava, v ktorej uvedie skutočnosť, na základe ktorej sa stal platiteľom, do piatich pracovných dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť; ak sa táto skutočnosť nezapisuje do obchodného registra, doklady musia byť úradne overené. Daňový úrad Bratislava preverí skutkový stav a porovná ho s údajmi v žiadosti o registráciu pre daň a dokladoch a ak sú tieto údaje pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, pridelí mu identifikačné číslo pre daň a vydá rozhodnutie o registrácii pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a dokladov podľa prvej vety, pričom identifikačné číslo pre daň nadobúda platnosť dňom, keď sa zahraničná osoba stala platiteľom. Ak platiteľ má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 7 alebo na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad mu pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Proti rozhodnutiu podľa druhej vety nemožno podať odvolanie. Ak Daňový úrad Bratislava zahraničnú osobu nezaregistruje z dôvodu, že sa nestala platiteľom, vydá o tom rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

Komentár k § 5

Registrácia zahraničných osôb

Ustanovenie § 5 zákona o DPH stanovuje registračnú povinnosť pre DPH v SR zahraničným zdaniteľným osobám neusadeným v SR, ktoré uskutočnili zdaniteľný obchod, ktorého miesto dodania, a teda predmet DPH, sa nachádza v SR. Ide o zahraničné osoby, ktoré nemajú na našom území sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko ani sa tu obvykle nezdržiavajú.

Zahraničná osoba neusadená v SR sa stáva platiteľom dane dodaním tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom DPH v SR, alebo prijatím platby pred týmito dodávkami, alebo nadobudnutím tovaru. To neplatí, ak ide o malý podnik zahraničnej osoby uplatňujúci oslobodenie od dane, alebo ide o prvého odberateľa v trojstrannom obchode.

V § 5 ods. 2 zákona je vymedzené, v ktorých prípadoch sa zahraničná osoba nestáva v SR platiteľom dane napríklad keď poskytuje len prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby pri vývoze tovaru, tovary a služby pri ktorých dochádza k prenosu miesta dodania na príjemcu v SR, pri dodaní tovaru do iného členského štátu pričom pri dovoze tohto tovaru do SR bola zastúpená daňovým zástupcom, dodanie tovaru v rámci trojstranného obchodu, pri ktorom je v pozícii prvého odberateľa, v rámci osobitných úprav uplatňovania DPH pri elektronickom obchode, ak členským štátom spotreby je SR, pri dodaní tovarov a služieb oslobodených od DPH podľa § 28 až 42, ak ide o dodanie tovaru alebo služby malým podnikom zahraničnej osoby, ktoré je oslobodené od dane.

Stanovené sú lehoty na podanie žiadosti o registráciu pre daň, v ktorej sa uvedie skutočnosť, na základe ktorej sa zahraničná zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane – je to lehota 5 pracovných dní, ako aj nové lehoty pre Daňový úrad Bratislava, v ktorých je povinný vydať rozhodnutie o registrácii pre daň a v prípade kladného rozhodnutia, prideliť zahraničnej zdaniteľnej osobe IČ DPH – je to lehota 10 dní. Rozhodnutie má výlučne deklaratórny účinok a nie je možné proti nemu podať odvolanie.

Podľa prechodného ustanovenia (§ 85kn ods. 3) sa postupovalo v registračnom konaní zahraničnej osoby podľa pravidiel účinných do 31. decembra 2024, ak podala žiadosť o registráciu do konca roku 2024.

§ 5a

Na účely tohto zákona sa za platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5, považuje platiteľ, ktorý

a) sa stal platiteľom po doručení rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 4, a to počnúc dňom, keď sa stal platiteľom; ak platiteľ nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 5, tak počnúc 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahol obrat podľa § 4 ods. 1 písm. a),

b) sa stal platiteľom pred doručením rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 4 alebo § 5, a to počnúc dňom doručenia tohto rozhodnutia alebo

c) je skupinou, počnúc dňom, ku ktorému daňový úrad vykoná registráciu skupiny.

Komentár k § 5a

Za platiteľa, ktorý má pridelené IČ DPH pre daň podľa § 4, § 4b, §4c alebo § 5 sa považuje platiteľ, ktorý sa stal platiteľom po doručení rozhodnutia správcu dane, alebo ak si nesplnil oznamovaciu povinnosť pri presiahnutí ročného obratu 50 000 eur dňom 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka alebo dňom registrácie skupiny.

Vymedzenie tohto pojmu je dôležité pre správne uplatňovanie ďalších ustanovení zákona – napríklad pokiaľ ide o určenie osoby povinnej platiť daň alebo možnosť zmeny zdaňovacieho obdobia.

Príklad

Platiteľ DPH pred doručením rozhodnutia

Zdaniteľná osoba dosiahne obrat 50 000 eur dňa 20. 12. 2025, daňový úrad jej pridelí IČ DPH do 10 dní od podania žiadosti, dňa 29. 12. 2025. Zdaniteľná osoba si prevezme toto rozhodnutie v elektronickej schránke dňa 7. 1. 2026. Platiteľom DPH sa stáva od 1. 1. 2026, avšak platiteľom DPH, ktorý má pridelené IČ DPH, až od 7. 1. 2026.

§ 6

Osobitná oznamovacia
povinnosť platiteľa

(1) Platiteľ je povinný oznámiť spôsobom podľa odseku 5 finančnému riaditeľstvu každý vlastný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, ktorý bude používať na podnikanie, ktoré je predmetom dane podľa § 2 (ďalej len „bankový účet“), a to bezodkladne odo dňa, keď sa stal platiteľom, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5, alebo odo dňa, keď si takýto bankový účet následne zriadil.

(2) Ak okrem bankového účtu oznámeného podľa odseku 1 alebo podľa § 85kk chce platiteľ používať aj iný bankový účet, je povinný tento účet oznámiť spôsobom podľa odseku 5 finančnému riaditeľstvu predtým, ako ho začne používať na podnikanie.

(3) Platiteľ je povinný oznámiť spôsobom podľa odseku 5 akúkoľvek zmenu, doplnenie alebo zrušenie týkajúce sa bankového účtu oznámeného podľa odsekov 1 a 2 alebo podľa § 85kk, a to bezodkladne odo dňa, kedy táto skutočnosť nastala.

(4) Povinnosť podľa odsekov 1 až 3 sa nevzťahuje na platiteľa, ktorý je poskytovateľom platobných služieb, ak ide o iný ako platobný účet⁵⁾ určený na zúčtovanie platobných operácií vedený pre tohto poskytovateľa platobných služieb.

(5) Oznámenie podľa odsekov 1 až 3 alebo podľa § 85kk platiteľ podá na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „webové sídlo finančného riaditeľstva“), prostredníctvom elektronickej podateľne podľa osobitného predpisu.^5ad)

(6) Finančné riaditeľstvo zverejní na webovom sídle finančného riaditeľstva aktualizovaný zoznam bankových účtov platiteľa oznámených podľa odsekov 1 až 3 alebo podľa § 85kk spôsobom podľa odseku 5.

(7) Ak platiteľ oznámi finančnému riaditeľstvu účet vedený u poskytovateľa platobných služieb alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, ktorý patrí inej osobe, považuje sa tento účet na účely tohto zákona za bankový účet; platiteľ je povinný súčasne oznámiť meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tento bankový účet patrí. Osoba, ktorej tento bankový účet patrí, je spoločne a nerozdielne zodpovedná za daň z dodania tovaru alebo služby uvedenú na faktúre, ak dodávateľ túto daň alebo jej časť neuhradil v lehote splatnosti a protihodnota za toto plnenie alebo jej časť bola zaplatená na tento bankový účet.

(8) Ak platiteľ na tlačive podľa odseku 5 uvedie nesprávne, nepravdivé alebo neúplné údaje, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.

Komentár k § 6

Osobitná oznamovacia povinnosť platiteľa

Platiteľ dane je povinný oznámiť finančnému riaditeľstvu čísla všetkých vlastných bankových účtov, ktoré bude využívať na príjem a odosielanie platieb za dodanie tovarov a služieb, ktoré sú predmetom dane. Táto povinnosť sa vzťahuje tak k bankovým účtom, ktoré finančnej správe oznámili dotknutí poskytovatelia platobných služieb podľa § 26 ods. 3 daňového poriadku, ako aj k iným účtom (napr. ktoré sú vedené u zahraničných poskytovateľov platobných služieb a ktoré oznámené neboli). Platiteľ dane je povinný čísla bankových účtov oznámiť bezodkladne odo dňa, keď sa stal platiteľom dane alebo bezodkladne odo dňa, kedy si takýto účet zriadil potom, ako bol daňovým úradom zaregistrovaný ako platiteľ dane.

Platitelia dane môžu mať zriadených viacero bankových účtov, a preto ak dôjde k zmene ich rozhodnutia, a budú chcieť na podnikanie využívať aj iné účty, ako tie, ktoré oznámili podľa § 6 ods. 1, tak ich budú musieť oznámiť finančnému riaditeľstvu ešte pred ich použitím na účely podnikania podliehajúcemu DPH. Súčasne má byť bezodkladne oznámená aj každá zmena, doplnenie alebo zrušenie oznámených bankových účtov.

Povinnosť oznámiť účty sa nebude vzťahovať na poskytovateľov platobných služieb, ktorými sú napr. banky, avšak len vo vzťahu k takým interným/ záväzkovým účtom, ktoré sú pre ne vedené na zúčtovanie platobných operácií. Ide napríklad o situácie, kedy banky ako poskytovatelia platobných služieb platby za vlastné plnenia priamo od klientov inkasujú a inkasované sumy priamo rozúčtujú v prospech rôznych produktových účtov, kde sú vedené pohľadávky voči jednotlivým klientom. Vo všetkých ostatných prípadoch budú banky povinné zverejňovať svoje vlastné bankové účty. To znamená, že ak napr. banka bude poskytovať poradenstvo v oblastí obchodovania cenných papierov klientovi, ktorý uhradí platbu za poskytnuté poradenstvo na účet vedený pre banku, v takomto prípade tento bankový účet podlieha zo strany banky oznamovacej povinnosti.

Všetky tieto oznámenia (podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk) platitelia vykonajú na tlačive, sprístupnené v elektronickej podateľni podľa § 33 ods. 2 daňového poriadku.

Finančná správa disponuje číslami podnikateľských bankových účtov, ktoré jej boli oznámené dotknutými poskytovateľmi platobných služieb, zabezpečí platiteľom predvyplnenie tlačiva podľa § 6 ods. 5 o všetky jej známe čísla bankových účtov a platiteľ si už z nich iba zvolí konkrétne bankové účty pre účely splnenia osobitnej oznamovacej povinnosti oznámenia alebo doplní iné čísla bankových účtov, o ktorých finančná správa nemá vedomosť (napríklad bankové účty vedené v zahraničí).

Finančné riaditeľstvo SR má povinnosť viesť aktualizovaný zoznam všetkých bankových účtov, ktoré mu platitelia dane oznámili, nakoľko tento zoznam má úzke previazanie s inštitútom ručenia za daň odberateľom. Prioritne sa predpokladá, že platitelia dane budú podľa § 6 ods. 1 oznamovať vlastné bankové účty, ktoré využívajú pri dodávaní tovarov alebo služieb v tuzemsku. Rôzne nadnárodné štruktúry, ktorých dcérske spoločnosti sú usadené v tuzemsku, používajú na účely podnikania bankové účty, ktoré patria ich materským spoločnostiam. Platitelia dane môžu oznámiť aj také bankové účty, ktoré patria inej osobe, ako platiteľovi dane. Aby finančná správa mala dosah na finančné prostriedky uložené na takýchto bankových účtoch, ktoré z hľadiska vlastníckeho práva patria inej osobe ako platiteľovi dane, bude spoločná a nerozdielna zodpovednosť vlastníka bankového účtu s platiteľom dane, ktorý tento „cudzí“ bankový účet oznámi ako „vlastný“ za platbu dane, ktorú dodávateľ neuhradil, ak platba za dodanie tovarov alebo služieb bola zaplatená na tento bankový účet. Zároveň aby sa zamedzilo situáciám, kedy by platitelia dane oznamovali cielene bankové účty iných osôb, môže sa uložiť pokuta podľa závažnosti a dĺžky trvania protiprávneho stavu.

§ 6a

Zmena registrácie platiteľa

(1) Zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná podľa § 5 a ktorá prestane spĺňať status zahraničnej osoby, sa považuje za platiteľa registrovaného podľa § 4 odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby a naďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane v tuzemsku. Zdaniteľná osoba je povinná oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby do desiatich dní odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby. V oznámení uvedie deň, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby, a adresu sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, v tuzemsku.

(2) Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na registráciu podľa § 5 a je registrovaná podľa § 4, považuje sa za platiteľa registrovaného podľa § 5 odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava; túto skutočnosť je povinná oznámiť daňovému úradu do desiatich dní odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

(3) Daňový úrad vydá nové rozhodnutie o registrácii pre daň ku dňu, keď nastala skutočnosť, na základe ktorej došlo k zmene registrácie podľa odseku 1 alebo podľa odseku 2, a to do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 alebo podľa odseku 2; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Komentár k § 6a

Zmena registrácie platiteľa

Zmenu registrácie platiteľa dane podľa § 5 na registráciu podľa § 4 zákona o DPH, oznamuje platiteľ, ktorý prestal spĺňať status zahraničnej osoby a naďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane v tuzemsku.

Platiteľ registrovaný podľa § 4 zákona o DPH, ktorý prestane mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, bydlisko, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, oznamuje zmenu registrácie platiteľa dane z pridanej hodnoty podľa § 6a ods. 2 zákona o DPH, t. j. preregistrácia z § 4 na registráciu podľa § 5 zákona o DPH.

Podkladom pre zmenu registrácie je elektronicky podané oznámenie podané na formulári Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť na zrušenie registrácie na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty.

Zahraničná osoba, ktorá má v tuzemsku zriadenú organizačnú zložku, ktorá spĺňa kritériá prevádzkarne v zmysle § 4 ods. 5 zákona o DPH, t. j. má personálne a materiálne vybavenie na to, aby mohla v tuzemsku vykonávať samostatnú ekonomickú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, sa na účely dane z pridanej hodnoty považuje za osobu usadenú v tuzemsku. V takomto prípade sa na zahraničnú osobu vzťahuje registračná povinnosť podľa § 4 zákona o DPH (registruje ju miestne príslušný daňový úrad).

Ak právnická alebo fyzická osoba, ktorá podniká v zahraničí, nespĺňa v tuzemsku kritériá prevádzkarne na účely registrácie pre DPH podľa § 4 ods. 5 zákona o DPH a v tuzemsku vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane, je táto osoba povinná registrovať sa podľa § 5 na Daňovom úrade Bratislava.

Podľa § 6a ods. 1 zákona o DPH zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná podľa § 5 a ktorá prestane spĺňať status zahraničnej osoby, sa považuje za platiteľa registrovaného podľa § 4 odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby a naďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane v tuzemsku.

Zdaniteľná osoba je povinná oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby, do desiatich dní odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby. V oznámení uvedie deň, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby, a adresu sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava v tuzemsku.

Ak zdaniteľná osoba registrovaná podľa § 5 zákona o DPH prestane spĺňať status zahraničnej osoby (napr. z dôvodu, že si v SR zriadila prevádzkareň v zmysle § 4 ods. 5 zákona o DPH, prípadne došlo k presunu sídla do SR alebo k zmene bydliska) a naďalej vykonáva v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane, považuje sa táto zdaniteľná osoba za osobu, ktorá je registrovaná podľa § 4 zákona o DPH, odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby.

Podľa § 6a ods. 2 zákona o DPH, ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na registráciu podľa § 5 a je registrovaná podľa § 4, považuje sa za platiteľa registrovaného podľa § 5 odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava; túto skutočnosť je povinná oznámiť daňovému úradu do desiatich dní odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Zmena registrácie z § 4 zákona o DPH na registráciu podľa § 5 zákona o DPH sa vykoná vtedy, ak zdaniteľná osoba prestane spĺňať status osoby usadenej v SR. Môže to byť z dôvodu, že prevádzkareň zriadená v tuzemsku v zmysle § 4 ods. 5 zákona o DPH prestane spĺňať kritériá prevádzkarne pre účely registrácie, prevádzkareň sa zruší alebo dôjde k zmene sídla spoločnosti mimo SR a spĺňa podmienky na registráciu pre daň podľa § 5 zákona o DPH, t. j. ak táto osoba, ktorá nadobudla status zahraničnej osoby, bude v tuzemsku vykonávať činnosť, z ktorej je povinná platiť DPH.

Táto osoba je platiteľom dane, odkedy bola pôvodne registrovaná podľa § 4 zákona o DPH, pričom sa považuje za platiteľa dane registrovaného pre daň podľa § 5 zákona o DPH odo dňa, keď prestala spĺňať status osoby usadenej v tuzemsku.

Zdaniteľná osoba je povinná oznámiť miestne príslušnému daňovému úradu (podľa adresy sídla alebo prevádzkarne) zmenu v registrácii z § 4 na registráciu podľa § 5 zákona o DPH v lehote do 10 dní odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, t. j. keď prestala spĺňať status osoby usadenej v tuzemsku.

Pre vykonanie zmeny registrácie z § 4 na § 5 zákona o DPH by mal platiteľ dane preukázať, že naďalej bude vykonávať v SR činnosť, ktorá je predmetom dane, z ktorej je povinný platiť DPH v SR, napr. podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH.

Ak by zdaniteľná osoba neusadená v tuzemsku vykonávala v tuzemsku len činnosť, pri ktorej sa uplatňuje prenos daňovej povinnosti na príjemcu, v tom prípade zmenu registrácie z § 4 na registráciu podľa § 5 daňový úrad nevykoná a zruší registráciu pre daň podľa § 4 v zmysle § 81 zákona o DPH.

Ak dôjde ku skutočnosti vedúcej k zmene registrácie, daňový úrad vydá nové rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať odvolanie. Zdaniteľná osoba, ktorá bola zaregistrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 5 do 31. decembra 2021, u ktorej dôjde po 31. 12. 2021 ku skutočnosti, na základe ktorej dôjde k zmene registrácie podľa § 6a, je povinná spolu s oznámením podľa § 6a ods. 1 alebo ods. 2 odovzdať daňovému úradu aj osvedčenie o registrácii pre daň.

Registračná povinnosť osoby, ktorá nie je platiteľom

Registračná povinnosť osoby, ktorá nie je platiteľom

§ 7

(1) Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 14 000 eur.

(2) Žiadosť o registráciu pre daň môže podať osoba podľa odseku 1 aj v prípade, ak hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahla v kalendárnom roku 14 000 eur.

(3) Daňový úrad je povinný osobu podľa odsekov 1 a 2 registrovať pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň; ak zdaniteľná osoba má identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad jej pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Proti rozhodnutiu podľa prvej vety nemožno podať odvolanie.

(4) Žiadosť o registráciu pre daň sa nepodáva, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 4 ods. 7 alebo § 7a.

Komentár k § 7

Registrácia z dôvodu nadobúdania tovaru

Ustanovenie § 7 zákona o DPH vymedzuje osoby, ktoré majú povinnosť požiadať o registráciu pre daň, ale nenadobudnú štatút platiteľa dane. Ide o osoby, ktoré pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu budú mať povinnosť platiť daň v tuzemsku z nadobudnutia tovaru, avšak na rozdiel od osôb, ktoré sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, nebudú mať tieto osoby právo na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru.

Aj zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane (nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5 ods. 3 alebo oznámiť skutočnosť podľa § 5 ods. 5) a nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, má byť alebo môže byť registrovaná pre daň podľa § 7, za takých istých podmienok, ako tuzemská zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane.

Nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom, alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

O nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu pre účely registrácie pre daň podľa § 7 zákona o DPH ide vtedy, ak:

– nadobúdateľom je zdaniteľná osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,

– dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu nadobúdateľovi v tuzemsku.

Registračnú povinnosť má:

– zdaniteľná osoba, ktorá nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4, § 4c alebo § 5 a nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, a to pred nadobudnutím tovaru, ktorým dosiahne celkovú hodnotu tovaru bez dane 14 000 eur v kalendárnom roku,

Zdaniteľnou osobou, ktorá nie je platiteľom dane, sa rozumie podnikateľ, ktorý sa neregistroval pre daň z dôvodu, že nedosiahol obrat pre registráciu podľa § 4 zákona o DPH a neregistroval sa ani dobrovoľne.

– právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a ktorá nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, a to pred nadobudnutím tovaru, ktorým dosiahne celkovú hodnotu tovaru bez dane 14 000 eur v kalendárnom roku.

Právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, sa rozumie taká osoba, ktorá nie je založená alebo zriadená s cieľom podnikania (rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, nadácie, politické strany...).

Žiadosť o registráciu pre daň sa podáva na rovnakom tlačive, aké predkladá zdaniteľná osoba, ktorá sa registruje podľa § 4 zákona o DPH. O registrácii pre daň podľa § 7 zákona o DPH vydá príslušný daňový úrad nadobúdateľovi rozhodnutie a pridelí identifikačné číslo pre daň. Pridelené identifikačné číslo pre daň bude nadobúdateľ používať pri objednávaní tovarov z iných členských štátov.

Osoba, ktorá sa registruje pre daň podľa tohto ustanovenia, je povinná platiť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ale nemá nárok na odpočítanie dane. Registráciou pre daň podľa § 7 zákona o DPH sa nadobúdateľ nestáva platiteľom dane.

Žiadosť o registráciu pre daň z titulu nadobúdania tovaru z iného členského štátu môže byť podaná aj v prípade, ak hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahne v kalendárnom roku 14 000 eur. Ak sa teda nadobúdateľ rozhodne, že bude zdaňovať nadobudnutie tovaru pred dosiahnutím hodnoty 14 000 eur, toto svoje rozhodnutie oznámi písomne daňovému úradu pri podaní žiadosti o registráciu pre daň podľa § 7 zákona o DPH. Nadobudnutie tovaru bude potom zdaňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

Miestne príslušný daňový úrad bude registrovať nadobúdateľa ku dňu, ku ktorému požiada o registráciu. Daňový úrad však nebude registrovať nadobúdateľa so spätným dátumom, t. j. registrácia nemôže byť vykonaná pred dátumom podania žiadosti o registráciu na daňovom úrade.

Príklad

Nadobudnutie tovaru z iného členského štátu zdaniteľnou osobou

Živnostník – zdaniteľná osoba, nie je registrovaný pre DPH, si v januári 2025 objednal od podnikateľa z Nemecka, ktorý je registrovaný pre DPH tovar v hodnote 10 000 eur bez dane. Nemecký podnikateľ dodal tovar vo februári 2025, pričom v Nemecku odviedol DPH.

Živnostník si chce ďalej objednať od podnikateľa – platiteľa z Českej republiky počítač v hodnote 5 000 eur bez dane.

Celková hodnota nadobudnutého tovaru z iných členských štátov by presiahla hodnotu 14 000 eur bez DPH, preto je živnostník povinný požiadať o registráciu podľa § 7 zákona o DPH miestne príslušný daňový úrad, a to ešte pred nadobudnutím počítača z Českej republiky.

Po registrácii si objedná počítať pod prideleným IČ DPH. Český platiteľ dodá počítač bez dane, živnostník pri nadobudnutí počítača zaplatí 23 % daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku. Daň z nadobudnutia, ktorú je povinný priznať a zaplatiť si, nemôže odpočítať, nakoľko registráciou pre daň podľa § 7 zákona o DPH sa nestal platiteľom dane.

§ 7a

(1) Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4, je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7.

(2) Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7.

(3) Daňový úrad je povinný osobu podľa odseku 1 alebo 2 registrovať pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň; ak zdaniteľná osoba má identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad jej pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Proti rozhodnutiu podľa prvej vety nemožno podať odvolanie.

Komentár k § 7a

Registrácia z dôvodu cezhraničných služieb v rámci EÚ

• Prijatie služby slovenským podnikateľom od platiteľa z iného členského štátu

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5, je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby.

Žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH.

Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby, ktorej miesto dodania je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku.

Povinnosť podať žiadosť o registráciu sa na zdaniteľnú osobu vzťahuje v prípade, ak sú súčasne splnené tri podmienky:

– služba má byť dodaná zahraničnou osobou so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v inom členskom štáte,

– miesto dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku,

– príjemca služby je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Zdaniteľná osoba nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň v prípade:

– ak prijíma službu s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH dodanú zahraničnou osobou so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v treťom štáte,

– ak zdaniteľná osoba prijíma službu s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ktorá je oslobodená od dane (v tomto prípade nie je osobou povinnou platiť daň).

Príklad

Oprava vykonaná poľským platiteľom pre slovenského podnikateľa

Fyzická osoba – podnikateľ, ktorý nie je registrovaný pre DPH si objedná opravu stroja u poľského platiteľa registrovaného pre DPH v Poľsku. Miestom dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je miesto, kde má podnikateľ, ktorému je služba dodaná, sídlo alebo miesto podnikania, t. j. SR (a to bez ohľadu na to, kde je fyzicky oprava vykonávaná). Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH príjemca služby – slovenský podnikateľ. Pred prijatím služby je podnikateľ povinný podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre DPH tak, aby v čase dodania služby mal pridelené IČ DPH. Poľský podnikateľ vykonanú opravu fakturuje bez DPH a dodanie služby vykáže v súhrnnom výkaze, ktorý podá v Poľsku.

Príklad

Štátna rozpočtová organizácia registrovaná podľa § 7

Štátna rozpočtová organizácia nie je platiteľom DPH, ale je registrovaná ako nadobúdateľ tovaru z iných členských štátov EÚ podľa § 7 zákona o DPH. V rámci jej hlavnej činnosti potrebuje uskladniť a prepraviť zaistený tovar – uvedené jej poskytne český platiteľ DPH.

1. Podľa § 3 ods. 4 zákona o DPH, keďže zaistenie tovaru vykonáva v rámci svojej hlavnej činnosti a touto činnosťou nenarušuje hospodársku súťaž, nie je zdaniteľnou osobou.

2. Podľa § 15 ods. 4 zákona o DPH sa na účely určenia miesta dodania služby právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná (registrovaná) pre DPH, považuje za zdaniteľnú osobu. Teda aj keď štátna rozpočtová organizácia nie je zdaniteľnou osobou, na účely určenia miesta dodania služby skladovania a prepravy poskytnutej dodávateľom – platiteľom DPH z ČR, sa považuje za zdaniteľnú osobu a dochádza k prenosu miesta dodania a teda miestom dodania je SR.

Podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH aj právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre DPH podľa § 7 zákona o DPH, je povinná platiť daň pri službe dodanej z iného členského štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v SR.

3. Na účelu prenosu miesta dodania a určenia osoby povinnej platiť daň je teda štátna rozpočtová organizácia považovaná za zdaniteľnú osobu, teda je povinná vykonať „samozdanenie“, ale pretože nemá postavenie platiteľa DPH, nemá nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.

• Dodanie služby slovenským podnikateľom platiteľovi do iného členského štátu

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby.

Žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH.

Zdaniteľná osoba je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby s miestom dodania v inom členskom štáte. Dodanie služby s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, je zdaniteľná osoba povinná vykázať v súhrnnom výkaze.

Zdaniteľná osoba nie je povinná registrovať sa pre daň, ak:

– dodá službu zahraničnej osobe so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v treťom štáte,

– ak zdaniteľná osoba dodá službu, ktorá je oslobodená od dane v členskom štáte príjemcu služby.

Registráciou podľa § 7a zákona o DPH sa zdaniteľná osoba nestáva platiteľom dane. Ak zdaniteľná osoba prijíma službu s miestom dodania v tuzemsku od zahraničnej osoby z iného členského štátu alebo dodáva službu s miestom dodania v inom členskom štáte, vzniká jej registračná povinnosť podľa § 7a zákona o DPH.

Zdaniteľná osoba, ktorá má registráciu z titulu dodania služby do iného členského štátu alebo prijatia služby z iného členského štátu (registrácia podľa § 7a) a hodnota tovaru, ktorý nadobúda z iných členských štátov EÚ nedosiahla limit pre povinnú registráciu (§ 7 zákona o DPH, t. j. sumu 14 000 eur), má možnosti v súvislosti s nadobúdaním tovarov z iných členských štátov oznámiť dodávateľovi tovaru svoje IČ DPH a na základe toho bude zdanenie tovaru uskutočnené v SR, preto dodávateľ bude fakturovať bez DPH; alebo neoznámiť dodávateľovi tovaru svoje IČ DPH a na základe toho zdaní dodanie tovaru dodávateľ, t. j. bude fakturovať s DPH platnou v štáte, kde má sídlo.

Príklad

Preprava tovaru vykonaná slovenským podnikateľom – neplatiteľom DPH

Fyzická osoba, ktorá podniká v SR – neplatiteľ DPH, vykoná pre českého platiteľa prepravu tovaru. Miestom dodania prepravnej služby tovaru medzi členskými štátmi je miesto, kde má príjemca služby sídlo alebo miesto podnikania, t. j. ČR. Slovenský podnikateľ – ako zdaniteľná osoba, je povinný pred vykonaním prepravy podať miestne príslušnému daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7a zákona.

Daňový úrad zdaniteľnú osobu zaregistruje, pridelí jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Následne na faktúre uvedie pridelené IČ DPH. Miestom dodania prepravnej služby je ČR a osobou povinnou platiť daň je český platiteľ ako príjemca služby. Slovenský podnikateľ vykonanú prepravu uvedie v súhrnnom výkaze.

Príklad

Nadobudnutie tovaru z iného členského štátu zdaniteľnou osobou registrovanou podľa v§ 7a zákona o DPH

Podnikateľ zo SR (zdaniteľná osoba) má v marci 2026 poskytnúť opravu prístroja pre platiteľa z ČR. Ide o službu, pri ktorej sa vzhľadom na postavenie odberateľa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH t. j. miesto dodania služby bude v ČR. Ešte pred ukončením služby je slovenský platiteľ povinný uskutočniť registráciu na DPH podľa § 7a zákona, na základe čoho mu je pridelené IČ DPH.

V máji 2026 má podnikateľ v pláne nakúpiť tovar z Dánska. Dánskemu dodávateľovi oznámi svoje IČ DPH pridelené v súvislosti s registráciou podľa § 7a zákona o DPH, čo znamená, že dodanie tovaru bude fakturované bez DPH a slovenskému podnikateľovi vznikne v SR povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru.

V septembri 2026 slovenský podnikateľ plánuje kúpiť tovar z Luxemburska. Celková hodnota tovaru kúpeného z Dánska a tovaru, ktorý plánuje kúpiť z Luxemburska, nepresahuje sumu 14 000 eur. Podnikateľ v tomto prípade neoznámi dodávateľovi svoje IČ DPH, čo pre dodávateľa znamená povinnosť zdaniť dodanie tovaru v Luxembursku.

Zdaniteľné obchody

Zdaniteľné obchody

§ 8

Dodanie tovaru

(1) Dodaním tovaru je

a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska^5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,

c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa za normálnych okolností vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

(2) Dodaním tovaru je aj prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku za náhradu alebo protihodnotu na základe rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

(3) Ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe tohto tovaru alebo jeho súčasti alebo vytvorení tohto tovaru alebo jeho súčasti vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.

(4) Za dodanie tovaru sa považuje aj premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania. Takéto premiestnenie sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu okrem premiestnenia tovaru, ktoré spĺňa podmienky režimu call-off stock podľa § 8a, a okrem premiestnenia tovaru

a) na účel jeho inštalácie alebo montáže zdaniteľnou osobou alebo na jej účet v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru,

b) na účel predaja tohto tovaru na diaľku na území Európskej únie zdaniteľnou osobou v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru,

c) na účel dodania tovaru na palubách lietadiel, lodí alebo vlakov počas osobnej dopravy na území Európskej únie,

d) určeného na vývoz tovaru do tretích štátov,

e) určeného na dodanie tovaru do iného členského štátu touto zdaniteľnou osobou, ak dodanie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, bude oslobodené od dane,

f) na účel ocenenia tovaru alebo na účel prepracovania, spracovania, opravy alebo iných podobných činností fyzicky vykonaných na tomto tovare pre túto zdaniteľnú osobu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava, za predpokladu, že sa tejto osobe tovar po skončení operácií vráti do tuzemska,

g) na dočasné použitie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, na účel dodania služieb touto zdaniteľnou osobou,

h) na dočasné použitie na obdobie nepresahujúce 24 mesiacov na území iného členského štátu, v ktorom by sa dovoz toho istého tovaru z územia tretieho štátu považoval za prepustený do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla,

i) na účel dodania plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, dodania elektriny a dodania tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f).

(5) Okamihom, keď sa prestane plniť niektorá z podmienok podľa odseku 4 písm. a) až i), považuje sa takéto premiestnenie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu.

(6) Ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná vo svojom mene na účet inej osoby (ďalej len „komisionárska zmluva“), obstará kúpu tovaru alebo predaj tovaru, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar kúpila a predala.

(7) Ak zdaniteľná osoba uľahčuje^5ab) dodanie tovaru na území Európskej únie uskutočnené zdaniteľnou osobou neusadenou na území Európskej únie osobe inej ako zdaniteľnej osobe prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania, ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar prijala a dodala. Ak zdaniteľná osoba uľahčuje^5ab) predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov v zásielkach s vlastnou hodnotou^5ac) nepresahujúcou 150 eur prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania, ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar prijala a dodala.

Komentár k § 8

Dodanie tovaru

Za tovar sa na účely DPH podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH považuje hmotný majetok, dodaním tovaru sa rozumie prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, t. j. dodanie tovaru je spájané s ekonomickým a nie s právnym poňatím vlastníctva. Za dodanie tovaru na účely DPH sa považuje aj dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo obdobnej zmluvy (je potrebné rozlišovať, kedy dochádza k dodaniu časti stavby – z hľadiska DPH tovaru a kedy dochádza k dodaniu stavebných prác – z hľadiska DPH služby).

Dodaním tovaru je aj odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa za normálnych okolností vlastníctvo k predmetu nájmu nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky (t. j. k dodaniu tovaru dochádza, aj keď ešte nedošlo k zmene vlastníctva).

Ako dodanie tovaru na účely zákona o DPH sa posúdi aj odovzdanie tovaru na základe nájomnej (resp. inej obdobnej) zmluvy s dojednanou opciou kúpy odovzdaného tovaru nájomcom, ak pri jej uzatvorení využitie opcie kúpy predstavuje ekonomicky jedinú racionálnu voľbu pre nájomcu. Pôjde napríklad o odovzdanie automobilu na základe leasingovej zmluvy, pri ktorej bude na leasingového nájomcu prevedená väčšina výhod a rizík vlastníckeho práva, súčet zmluvných splátok bude zodpovedať hodnote tovaru vrátane nákladov financovania a nájomcovi pri využití opcie kúpy predmetu financovania nebude uložená úhrada dodatočnej značnej sumy. Podľa prechodného ustanovenia (§ 85kn ods. 4) sa takéto daňové posúdenie nebude vzťahovať na prípady, kedy bolo na základe nájomnej (resp. inej obdobnej) zmluvy uzatvorenej pred 1. januárom 2025 posúdené odovzdanie tovaru ako dodanie služby.

Za dodanie tovaru sa považuje prevod vlastníckeho práva k majetku za odplatu na základe rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe zákona (nútený predaj).

Za dodanie tovaru za odplatu sa považuje použitie hmotného majetku na účely nesúvisiace s ekonomickou činnosťou (podnikaním). Ide o prípady, keď tovar, pri obstaraní ktorého mal platiteľ právo na odpočítanie, prevedie (dodá) bezodplatne na svoju súkromnú spotrebu alebo spotrebu svojich zamestnancov.

Pri bezodplatnom dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH, pri kúpe alebo vytvorení ktorého nebol uplatnený odpočet DPH, podlieha povinnosti odviesť DPH súčasť tovaru, pri kúpe alebo vytvorení ktorej bol uplatnený odpočet DPH.

Za dodanie tovaru sa nepovažuje (výnimka podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH) bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez DPH za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek.

Na účely DPH je dodaním tovaru za protihodnotu v zmysle § 8 ods. 4 zákona o DPH aj premiestnenie tovaru vo vlastníctve platiteľa do iného členského štátu na účely podnikania. Z uvedeného pravidla platia výnimky podľa § 8 ods. 4 písm. a) až i) zákona o DPH. K dodaniu tovaru za protihodnotu v uvedených prípadoch dôjde okamihom, ktorým by prestala platiť niektorá z uvedených podmienok umožňujúca výnimku z dodania tovaru za protihodnotu.

Predaj tovaru na základe komisionárskej zmluvy je chápaný ako samostatné dodanie tovaru medzi komitentom a komisionárom a samostatné dodanie medzi komisionárom a kupujúcim.

Za dodanie tovaru sa považuje aj odovzdanie hnuteľného hmotného majetku pri zmluve s dojednaným právom kúpy prenajatej veci (finančnom lízingu) poskytnutého do iného členského štátu, ak sa v členskom štáte nájomcu považuje prevzatie predmetu nájmu za nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ktoré je predmetom dane.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Krádež tabakových výrobkov (C-435/03 British American Tobacco International Ltd,Newman Shipping & Agency Company NV)

Krádež tovarov nie je dodávkou tovaru za protihodnotu, a preto nemôže ako taká podliehať dani z pridanej hodnoty. Skutočnosť, že ukradnutý tovar podlieha spotrebnej dani, nemá na túto úvahu vplyv.

• Výmena tovaru za kupóny (C-48/97 Kuwait Petroleum)

Použitie tovaru na to, aby bol poskytnutý kupujúcemu iného tovaru výmenou za kupóny, pri zaplatení ceny tohto iného tovaru, sa musí považovať v prípade, ak nejde o tovar malej hodnoty (reklamné a propagačné predmety do stanoveného limitu) za dodanie za protihodnotu. Dochádza teda k dvom zdaniteľným plneniam, ktoré sú predmetom dane.

• Predaj majetku vloženého do podnikania (C-415/98 L. Bakcsi)

Predmetom dane pri predaji hmotného majetku vloženého čiastočne do obchodného majetku, je len pomerná časť predaného majetku, a to v pomere, v akom bol majetok platiteľom vložený do obchodného majetku.

• Dispozičné právo k tovaru (C-185/01 Auto Lease)

Pri dodaní tovaru a určení osoby kupujúceho je podstatné, kto má oprávnenie disponovať s tovarom ako vlastník, t. j. kto má právo rozhodovať o jeho ďalšom využití. Spôsob financovania nákupu tovaru nemá vplyv na určenie kupujúceho.

• Dodanie tovaru a podvodné použitie bankovej karty (vec C-494/12, Dixons Retail plc)

Fyzický prevod tovaru na kupujúceho, ktorý podvodne použije bankovú kartu ako platobný prostriedok, predstavuje „dodanie tovaru“ na účely DPH, v rámci takéhoto prevodu platba vykonaná treťou osobou na základe zmluvy uzavretej medzi ňou a dodávateľom tohto tovaru, ktorou sa tretia osoba zaviazala zaplatiť mu tovar, ktorý dodávateľ predal kupujúcim, pričom tí použili ako platobný prostriedok takúto kartu, predstavuje „protihodnotu“ na účely DPH.

• Konanie o nútenom predaji (vec C-125/12, Promociones y Construcciones BJ 200 SL)

Pod pojem konanie o nútenom predaji spadá každý predaj nehnuteľného majetku uskutočneného dlžníkom uznaným súdom nielen v rámci konania týkajúceho sa likvidácie jeho majetku, ale aj v rámci konkurzného konania, ktoré prebieha pred takýmto likvidačným konaním, ak sa takýto predaj uskutoční s cieľom uspokojiť veriteľov alebo obnoviť ekonomickú či profesijnú činnosť uvedeného dlžníka.

• Kvalifikácia obchodnej činnosti ako „dodávky tovaru“ alebo „poskytovania služieb“ (v spojených veciach C-497/09, C-499/09, C-501/09 a C-502/09, Manfred Bog, CinemaxX Entertainment GmbH & Co. KG, a ďalší)

Dodávka čerstvo pripravených jedál alebo potravín určených na priamu konzumáciu v stánkoch s občerstvením, mobilných stánkoch alebo vo foyer kín je dodávkou tovarov, ak z kvalitatívneho preskúmania plnenia ako celku vyplynie, že neprevládajú prvky poskytovania služieb, ktoré predchádzajú dodávke potravín alebo ju súčasne dopĺňajú.

• Nevrátenie majetku lízingovej spoločnosti po vypovedaní zmluvy – Záporný inventarizačný rozdiel (veci C-438/13 SC BCR Leasing IFN SA)

Za dodanie tovaru za protihodnotu nemožno považovať skutočnosť, že lízingová spoločnosť nebola po vypovedaní zmluvy o finančnom lízingu zavinenom nájomcom schopná získať od neho späť tovar, ktorý bol predmetom tejto zmluvy, napriek krokom, ktoré podnikla na jeho vrátenie, a napriek neexistencii akéhokoľvek protiplnenia v dôsledku tohto vypovedania.

• Súčasť tovaru (C-322/99 a C-323/99 Fischer a Brandenstein)

O súčasť tovaru nejde v prípade, ak dodanie tovaru je iba súčasťou plnenia, ktoré je vo výsledku kvalifikované ako poskytnutie služby. V prípade, keď platiteľ dane dodá tovar na svoju osobnú spotrebu alebo osobnú spotrebu svojich zamestnancov alebo bezodplatne dodá tovar na účely iné ako podnikateľské, pričom z neho nebola odpočítaná daň a na tovare boli neskôr vykonané práce, v rámci ktorých bola daň odpočítaná, a výsledkom týchto prác bolo začlenenie „súčasti tovaru“ do pôvodného tovaru, uvedené predstavuje dodanie tovaru za protihodnotu. Základom dane pri dodaní tohto tovaru sú však len náklady vynaložené „na súčasť tovaru“, pri ktorej bola daň odpočítaná, pričom sa musí prihliadať na náklady v momente preradenia tovaru do súkromného majetku alebo jeho bezodplatného dodania na iný účel ako na podnikanie.

Pri vyradení tovaru z obchodného majetku platiteľa sa na účely určenia základu dane za súčasť tovaru“ považujú tovary, ktoré boli začlenené k tomuto tovaru a trvalo zvýšili jeho hodnotu.

§ 8a

(1) Na účely tohto zákona sa režimom call-off stock rozumie situácia, keď sú splnené tieto podmienky:

a) tovar je odoslaný alebo prepravený platiteľom alebo na jeho účet treťou osobou z tuzemska do iného členského štátu s tým, že tento tovar tam bude dodaný, a to neskôr a až po skončení prepravy, zdaniteľnej osobe, ktorá je oprávnená nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru podľa dohody uzatvorenej medzi touto zdaniteľnou osobou a platiteľom,

b) platiteľ, ktorý odosiela alebo prepravuje tovar podľa písmena a), nemá sídlo ani prevádzkareň v členskom štáte, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený,

c) zdaniteľná osoba, ktorej má byť tovar dodaný, je identifikovaná pre daň v členskom štáte, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený, a platiteľ podľa písmena a) pozná v čase začatia odoslania alebo prepravy tovaru jej obchodné meno a identifikačné číslo pre daň pridelené týmto členským štátom,

d) platiteľ uviedol premiestnenie tovaru v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. g),

e) platiteľ uviedol v súhrnnom výkaze podľa § 80 ods. 1 písm. e) identifikačné číslo pre daň pridelené zdaniteľnej osobe, ktorá nadobudne tovar, členským štátom, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený.

(2) Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1 a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa uskutoční v lehote podľa odseku 3, v čase prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na zdaniteľnú osobu podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5 platí, že dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 sa považuje za uskutočnené platiteľom, ktorý tovar odoslal alebo prepravil alebo na účet ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený treťou osobou z tuzemska do iného členského štátu.

(3) Ak do 12 mesiacov po skončení prepravy tovaru v členskom štáte, do ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, tento tovar nebol dodaný zdaniteľnej osobe, ktorej sa mal dodať podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5, premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa považuje za uskutočnené v deň, ktorý nasleduje po uplynutí 12 mesiacov, okrem situácií uvedených v odseku 6.

(4) Premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa nepovažuje za uskutočnené, ak

a) nedošlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník a tovar bol vrátený do tuzemska v lehote podľa odseku 3 a

b) platiteľ, ktorý tovar odoslal alebo prepravil podľa odseku 1 písm. a), uviedol vrátenie tovaru v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. g).

(5) Ak v lehote podľa odseku 3 zdaniteľnú osobu podľa odseku 1 písm. c) nahradila iná zdaniteľná osoba, premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa nepovažuje za uskutočnené v okamihu tohto nahradenia, ak

a) sú splnené podmienky podľa odseku 1 uplatniteľné s ohľadom na nahradenie zdaniteľnej osoby a

b) platiteľ, ktorý tovar odoslal alebo prepravil podľa odseku 1 písm. a), uviedol nahradenie zdaniteľnej osoby

1. v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. g) a

2. v súhrnnom výkaze podľa § 80 ods. 1 písm. f).

(6) Okamihom, keď sa v lehote podľa odseku 3 prestane plniť niektorá z podmienok podľa odsekov 1 a 5, premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa považuje za uskutočnené. Ak je tovar dodaný inej osobe, ako je zdaniteľná osoba podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5, posudzuje sa, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť bezprostredne pred týmto dodaním. Ak je tovar odoslaný alebo prepravený do iného štátu, ako je členský štát, z ktorého bol tovar pôvodne odoslaný alebo prepravený, posudzuje sa, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť bezprostredne predtým, ako sa odoslanie alebo preprava tovaru do iného štátu začala. Ak dôjde k zničeniu, strate alebo ku krádeži tovaru, posudzuje sa, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť v deň, keď došlo k zničeniu, strate alebo ku krádeži tovaru; ak tento deň nie je možné určiť, v deň, keď sa zistilo, že tovar je zničený alebo chýba.

Komentár k § 8a

Režim call-off stock

Režimu call-off stock je povinná, harmonizovaná úprava pre všetky členské štáty, na základe ktorej sa preprava tovaru, ktorý je obchodným majetkom zdaniteľnej osoby (dodávateľa), do iného členského štátu na účely jeho následného dodania vopred známemu odberateľovi – zdaniteľnej osobe registrovanej pre daň v členskom štáte skončenia prepravy tovaru (odberateľovi) nepovažuje, pri splnení ustanovených podmienok, za premiestnenie tovaru do iného členského štátu podľa § 8 ods. 4 zákona o DPH.

V ustanovení § 8a zákona o DPH je zavedená definícia režimu call-off stock a sú ustanovené podmienky a následky uplatnenia tohto režimu z pozície SR ako členského štátu začatia prepravy tovaru (členského štátu dodania).

Pre možnosť uplatnenia režimu call-off stock musia byť splnené hmotnoprávne podmienky uvedené v § 8a ods. 1 písm. a) až e). Z týchto podmienok vyplýva, že obe osoby zúčastnené na dohode zakladajúcej call-off stock režim musia byť zdaniteľné osoby, dohoda medzi nimi musí predchádzať premiestneniu tovaru, tovar musí byť odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu platiteľom alebo na jeho účet treťou osobou a tovar bude zdaniteľnej osobe dodaný neskôr.

Uvedenie premiestnenia v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. e) zákona o DPH je tiež hmotnoprávnou podmienkou, bez splnenia ktorej nejde o režim call-of stock. Aj zdaniteľná osoba, pre ktorú sa tovar do iného členského štátu prepravuje, má záznamové povinnosti – to však nie je podmienka hmotnoprávna ale len formálno-právna.

Uvedenie príslušných údajov v súhrnnom výkaze je ďalšou hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie režimu call-of stock. Platiteľ bude podávať súhrnný výkaz aj za kalendárny mesiac, v ktorom tovar odoslal alebo prepravil, pričom uvedie len IČ DPH budúceho kupujúceho. Platiteľ podá súhrnný výkaz aj pri dodaní tovaru v zodpovedajúcom rozsahu.

V súvislosti s režimom call-off stock je dodávateľ povinný podať súhrnný výkaz dvakrát. Prvýkrát v období, v ktorom došlo k preprave tovaru do iného členského štátu [povinnosť podľa § 80 ods. 1 písm. e) a ods. 4 písm. f) zákona o DPH] a druhýkrát v období, v ktorom došlo k dodaniu tovaru.

Pri splnení všetkých podmienok tovar premiestnený do iného členského štátu bude považovaný za dodaný dodávateľom s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH až v momente, v ktorom k nemu nadobudne právo nakladať ako vlastník určený odberateľ, na základe dohody uzavretej s dodávateľom, pričom na premiestnenie tovaru sa nebude prihliadať.

Z uvedených podmienok ďalej vyplýva, že prípadná existencia prevádzkarne platiteľa v členskom štáte, do ktorého sa tovar premiestňuje, je prekážkou uplatňovania režimu call-off stock. Prekážkou uplatnenia režimu nie je registrácia platiteľa – dodávateľa v členskom štáte, do ktorého premiestňuje tovar.

V prípade, že SR bude členským štátom, do ktorého bol tovar prepravený (členským štátom nadobudnutia tovaru), uplatní sa nové znenie § 11a zákona o DPH. V tomto ustanovení sa uvádza, v ktorom momente dôjde v SR k nadobudnutiu tovaru z iného členského štátu a osoba, u ktorej sa toto nadobudnutie považuje za uskutočnené. Uvedené sa uplatní aj v prípade, ak dodávateľ má v členskom štáte skončenia prepravy pridelené identifikačné číslo pre DPH (nemôže však byť v SR usadený – to znamená že nemôže mať u nás sídlo ani prevádzkareň).

Príklad

Dodávateľ má v SR prevádzkareň

Poľský platiteľ DPH, ktorý je v Poľsku registrovaný a tiež je registrovaný v SR podľa § 4 zákona o DPH, nakoľko má u nás prevádzkareň, uzavrel zmluvu so slovenským platiteľom, ktorému má dodať tovar potrebný na účely výroby slovenského platiteľa.

V danom prípade nemôže byť uplatnený režim call-off stock, nakoľko nie je splnená podmienka „neusadenia“ v SR.

Záznamové povinnosti pri uplatňovaní call-of stock režimu má aj budúci kupujúci, nejde však o hmotnoprávnu podmienku uplatnenia režimu call-of stock,

Pre uplatnenie režimu call-of stock je stanovená podmienka, že tovar musí byť dodaný osobe, pre ktorú je určený, do 12 mesiacov odo dňa skončenia prepravy. Plynutie 12 mesačnej lehoty sa začína od skončenia prepravy tovaru v členskom štáte určenia. Nahradením pôvodne zamýšľaného nadobúdateľa iným nedochádza k pretrhnutiu lehoty.

Pri nedodržaní podmienok pre uplatnenie režimu call-off stock sa tovar bude považovať za premiestnený v zmysle § 8 ods. 4 zákona o DPH, a to momentom keď sa nesplní niektorá z podmienok, ktoré sú stanovené pre uplatnenie tohto režimu v § 8a ods. 1 až 5 zákona o DPH.

V prípade, ak tovar nie je dodaný pôvode zamýšľanému nadobúdateľovi a ani jeho náhradníkovi v lehote 12 mesiacov a tovar je prepravený naspäť do tuzemska (§ 8a ods. 4 zákona o DPH), nebude dochádzať k premiestneniu tovaru podľa § 8 ods. 4 zákona o DPH.

Hmotnoprávnou podmienkou je, aby platiteľ vrátenie tovaru uviedol v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. g) zákona o DPH.

Tiež je povinný pri vrátení tovaru podať súhrnný výkaz, kde v časti II. uvedie okrem identifikačného čísla pre DPH pôvodne zamýšľaného kupujúceho v stĺpci vrátenie tovaru príznak „A“.

K zachovaniu režimu call-of stock dôjde, ak v lehote 12 mesiacov pôvodného kupujúceho nahradí iný kupujúci a jemu je tovar v uvedenej lehote aj dodaný.

Nahradenie pôvodného kupujúceho musí byť uvedené v záznamoch a v súhrnnom výkaze – ide o hmotnoprávnu podmienku.

Príklad

Vrátenie časti tovaru

Slovenský platiteľ dodal v januári 2020 svoj tovar do skladu v Rakúsku za účelom jeho postupného vyskladňovania pre rakúskeho platiteľa. Polovica tovaru bude vyskladnená v marci 2020. Druhú polovicu tovaru rakúsky odberateľ odmietne prevziať, bude vrátená zo skladu slovenskému platiteľovi.

Za obdobie 1/2020 podá súhrnný výkaz, v ktorom uvedie v časti II. len IČ DPH rakúskeho platiteľa, údaje uvedie aj v záznamoch. Rovnako rakúsky platiteľ uvedie vo svojich záznamoch príslušné údaje.

V marci 2020 uvedie rakúsky platiteľ vo svojom daňovom priznaní dodanie tovaru s oslobodením od dane (v rozsahu vyskladneného množstva), v súhrnnom výkaze uvedie v časti I. hodnotu tovaru a IČ DPH rakúskeho platiteľa.

Vrátenie druhej polovice tovaru sa nepovažuje za premiestnenie tovaru z Rakúska do SR. Vrátenie tovaru uvedie slovenský platiteľ v záznamoch a v súhrnnom výkaze v časti II. (uvedie IČ DPH pôvodne zamýšľaného kupujúceho a príznak „A“).

§ 9

Dodanie služby

(1) Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane

a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu,

b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,

c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

(2) Užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu okrem užívania majetku, pri ktorom bola daň odpočítaná podľa § 49 ods. 5 alebo § 49a v rozsahu použitia majetku na podnikanie alebo bola vykonaná úprava odpočítanej dane podľa § 54a.

(3) Bezodplatné dodanie služby iné ako v odseku 2 na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu okrem služby bezodplatne dodanej vysielajúcej organizácii alebo prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu.^5aa)

(4) Ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala.

Komentár k § 9

Dodanie služby

I keď služby na účely DPH majú veľmi širokú pôsobnosť, predmetom dane sú vtedy, ak majú ekonomický (hospodársky) charakter. Služba musí byť na účely DPH posudzovaná sama o sebe, nezávisle od jej cieľov alebo výsledkov. Všeobecné zásady pre zdanenie služieb:

– Existencia priamej väzby medzi službou a platbou

– Existencia právneho vzťahu medzi poskytovateľom a príjemcom služby

– Existencia základu pre vymeranie dane

– Pri prenájme je podstatná ekonomická povaha tejto služby, nie je podstatné, akú činnosť vykonáva nájomca

– Súvis platby a už ukončenej ekonomickej činnosti

– Zásada daňovej neutrality

– Činnosť, ktorá neprináša úžitok konkrétnej osobe, ale ide o všeobecný záujem.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Zabezpečenie dopravy pre zamestnancov bez spojitosti s vykonanou prácou (C-258 /95 Julius Fillibeck)

Poskytnutie služieb sa realizuje za protihodnotu a je teda zdaniteľné, len ak existuje právny vzťah medzi poskytovateľom služby a prijímateľom, na základe ktorého existuje recipročné plnenie, odmena prijatá poskytovateľom služby.

• Prevod softvéru uloženého na nosiči, neskoršie prispôsobenie softvéru osobitným potrebám nadobúdateľa (vec C-41/04,Levob Verzekeringen BV, OV Bank NV)

Keď dva alebo viaceré prvky alebo činnosti poskytnuté platiteľom dane v prospech spotrebiteľa, sú úzko spojené tak, že tvoria objektívne z hospodárskeho hľadiska celok, ktorého rozčlenenie by bolo neprirodzené, súbor týchto prvkov alebo týchto činností tvorí jediné plnenie s cieľom uplatniť DPH.

Takým je prípad plnenia, ktorým platiteľ dane dodá spotrebiteľovi predtým vyvinutý a predávaný bežný softvér uložený na nosiči, a následne prispôsobí tento softvér osobitným potrebám tohto nadobúdateľa, aj keď ako úhrada sú zaplatené rôzne ceny.

Jediné plnenie, v danom prípade sa má kvalifikovať ako „poskytovanie služieb“, keď prispôsobenie nie je ani druhoradé, ani vedľajšie, ale má určujúci charakter; takým je najmä prípad, keď vzhľadom na prvky, ako sú rozsah, dĺžka alebo cena prispôsobenia, toto prispôsobenie je rozhodujúco dôležité preto, aby umožnilo používanie softvéru „na mieru“ nadobúdateľom.

• Pobočka a poskytovanie služieb (C-210/ 04 FCE Bank plc)

Pobočka spoločnosti, ktorá nie je rezidentom, nie je samostatná a teda neexistuje medzi nimi žiaden právny vzťah. Pobočka a spoločnosť musia byť považované za jedného a toho istého platiteľa dane.

Stála pobočka, ktorá nie je samostatným právnym subjektom odlišným od spoločnosti, ktorej patrí, usadenej v inom členskom štáte a ktorej táto spoločnosť poskytuje služby, nemá byť z hľadiska nákladov, ktoré sú jej za tieto služby započítané, považovaná za platiteľa dane.

• Hlavná a doplnková služba (C-349/96 Card Protection Plan)

Balík služieb je možné považovať za jednu transakciu, ak jedna služba je hlavná a druhá (druhé) skôr doplnková. Doplnková služba nepredstavuje pre klienta cieľ, je len spôsobom, ako využiť hlavnú službu. Doplnková služba sama o sebe nemá pre klienta význam, ten má len v spojení s hlavnou službou.

• Kompenzácie za záväzok úplného nepokračovania v produkcii (C-215/94 Mohr)

V prípade, ak sa platiteľ za odplatu zaviaže nepokračovať v určitej činnosti a táto skutočnosť neprináša úžitok konkrétnej osobe, ale ide o všeobecný záujem, nedochádza k poskytnutiu služby, ktorá by bola predmetom DPH.

§ 9a

Dodanie tovaru a služby
pri použití poukazu

(1) Na účely tohto zákona je

a) poukazom nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov vrátane podmienok použitia tohto nástroja,

b) jednoúčelovým poukazom poukaz, pri ktorom je v čase jeho vystavenia známe miesto dodania tovaru alebo miesto dodania služby, na ktoré sa poukaz vzťahuje, a daň splatná z tohto tovaru alebo služby,

c) viacúčelovým poukazom poukaz iný ako jednoúčelový poukaz.

(2) Každý prevod jednoúčelového poukazu uskutočnený zdaniteľnou osobou, ktorá koná vo vlastnom mene, sa považuje za dodanie tovaru alebo dodanie služby, na ktoré sa poukaz vzťahuje. Skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby za jednoúčelový poukaz, ktorý dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby prijme ako protihodnotu alebo časť protihodnoty, sa nepovažuje za samostatnú transakciu.

(3) Ak prevod jednoúčelového poukazu vykoná zdaniteľná osoba, ktorá koná v mene inej zdaniteľnej osoby, tento prevod sa považuje za dodanie tovaru alebo dodanie služby, na ktoré sa poukaz vzťahuje, uskutočnené touto inou zdaniteľnou osobou, v mene ktorej zdaniteľná osoba koná.

(4) Ak dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby nie je zdaniteľnou osobou, ktorá vo vlastnom mene vystavila jednoúčelový poukaz, má sa za to, že tento dodávateľ dodal tovar alebo dodal službu, na ktoré sa tento poukaz vzťahuje, tejto zdaniteľnej osobe.

(5) Predmetom dane je skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby za viacúčelový poukaz, ktorý dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby prijme ako protihodnotu alebo jej časť; každý predchádzajúci prevod tohto viacúčelového poukazu nie je predmetom dane.

(6) Ak prevod viacúčelového poukazu uskutoční iná zdaniteľná osoba ako dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby podľa odseku 5, každá služba dodaná v súvislosti s prevodom viacúčelového poukazu touto inou zdaniteľnou osobou, ako napríklad distribučná služba alebo propagačná služba, je samostatne predmetom dane.

Komentár k § 9a

Dodanie tovaru a služby pri použití poukazu

Zaobchádzanie s transakciami spojenými s poukazmi je závislé od špecifických charakteristík poukazu. Je preto nevyhnutné rozlišovať medzi rôznymi typmi poukazov a stanoviť rozlišovacie prvky.

Ak možno zaobchádzanie na účely DPH priraditeľné príslušnému dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb s istotou určiť už pri vystavení jednoúčelového poukazu, DPH by sa mala uplatniť z každého prevodu vrátane vystavenia jednoúčelového poukazu. Samotné odovzdanie tovaru alebo samotné poskytnutie služieb za jednoúčelový poukaz by sa nemalo považovať za samostatnú transakciu.

V prípade viacúčelových poukazov DPH by sa mala uplatniť pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb, na ktoré sa poukaz vzťahuje. Na základe uvedeného by akýkoľvek predchádzajúci prevod viacúčelových poukazov nemal podliehať DPH.

Poukaz je vymedzený ako nástroj, s ktorým je spojené právo jeho držiteľa získať zodpovedajúci tovar alebo služby, ktoré majú byť na základe použitia poukazu dodané, pričom zodpovedajúce tovary alebo služby, respektíve aspoň totožnosť ich možných dodávateľov musí byť na poukaze alebo k nemu súvisiacej dokumentácii uvedená, spolu s podmienkami použitia tohto nástroja. Poukaz sa teda považuje za protihodnotu alebo jej časť za prislúchajúce dodanie tovaru alebo služieb.

Uplatňovanie pravidiel DPH je rozlišované v závislosti od skutočnosti, či je možné daňové zaobchádzanie priraditeľné príslušnému dodaniu tovarov alebo služieb s istotou určiť už pri vystavení poukazu alebo nie.

V prípade, že je v čase vystavenia poukazu známe miesto dodania tovaru alebo služieb, na ktoré sa tento poukaz vzťahuje, ako aj suma splatnej dane z predmetného tovaru alebo služby, pôjde o tzv. jednoúčelový poukaz.

V praxi môže dochádzať k situáciám, kedy jednoúčelový poukaz vystaví a vo svojom mene ďalej distribuuje osoba iná, ako je dodávateľ prislúchajúcich tovarov alebo služieb. Keďže prevod jednoúčelového poukazu vystaviteľom, ktorý je osobou odlišnou od osoby dodávateľa, sa považuje na účely DPH za samotné dodanie prislúchajúcich tovarov alebo služieb, bude sa v týchto prípadoch mať za to, že dodávateľ dodal vystaviteľovi tovary alebo služby, ktoré sa vzťahujú k jednoúčelovému poukazu, pričom k tomuto prevodu dôjde súčasne v momente, kedy dodávateľ výmenou za poukaz odovzdá prislúchajúci tovar alebo poskytne prislúchajúce služby zákazníkovi. Ostatné pravidlá DPH vzťahujúce sa na prevod jednoúčelových poukazov ostávajú nezmenené.

Naopak, ak v čase vystavenia poukazu nebude známa niektorá zo skutočností umožňujúca určiť jednoznačné daňové zaobchádzanie z hľadiska DPH, v takýchto prípadoch sa vystavený poukaz bude považovať za tzv. viacúčelový. Pôjde napríklad o poukaz na ubytovanie v ktoromkoľvek hoteli konkrétnej hotelovej siete, ktoré sa nachádzajú v Českej republike a Slovenskej republike, lebo v takomto prípade bude miesto poskytnutia a sadzba DPH známa až pri poskytnutí služby výmenou za poukaz.

V prípadoch zahŕňajúcich viacúčelové poukazy bude predmet dane predstavovať až skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby ich dodávateľom výmenou za viacúčelový poukaz. Predchádzajúce prevody viacúčelového poukazu nebudú predstavovať transakciu, ktorá by predstavovala predmet dane. Dani z pridanej hodnoty však v prípade prevodu viacúčelového poukazu, uskutočneného inou osobou ako dodávateľom prislúchajúceho tovaru alebo služby, budú podliehať súvisiace služby, ako napríklad distribučné alebo reklamné služby.

Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby za viacúčelový poukaz je suma, ktorú zákazník zaplatil za viacúčelový poukaz, znížená o daň vzťahujúcu sa na dodávaný tovar alebo službu; ak dodávateľ tovaru alebo služby nedisponuje takouto informáciou, základom dane bude suma rovnajúca sa nominálnej hodnote viacúčelového poukazu, znížená o príslušnú sumu dane.

Príklad

Jednoúčelový poukaz

Poukaz na ubytovanie na jednu noc v ktoromkoľvek hoteli hotelovej siete v Slovenskej republike. V takomto prípade bude známe tak miesto poskytnutia prislúchajúcej služby podľa § 16 ods. 1 je to SR, ako aj sadzba DPH vzťahujúca sa na túto službu, t. j. 5 % daň. Daňová povinnosť vzniká dňom vydania poukazu.

Príklad

Viacúčelový poukaz

Poukaz na ubytovanie v ktoromkoľvek hoteli konkrétnej hotelovej siete, ktoré sa nachádzajú v Českej republike a Slovenskej republike. V takomto prípade bude miesto poskytnutia a sadzba DPH známa až pri poskytnutí služby výmenou za poukaz. Daňová povinnosť preto vznikne až dňom výmeny poukazu za službu ubytovania.

§ 10

(1) Za dodanie tovaru a dodanie služby sa nepovažuje predaj podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku a vloženie podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak nadobúdateľ je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 1 písm. d); nadobúdateľ, ktorý je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 1 písm. d), sa na účely tohto zákona považuje za právneho nástupcu zdaniteľnej osoby, ktorá podnik alebo časť podniku tvoriacu samostatnú organizačnú zložku predala alebo vložila ako nepeňažný vklad, a to v rozsahu hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa na neho prevádza.

(2) Odsek 1 sa neuplatní, ak nadobúdateľ výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41; táto výnimka sa nevzťahuje na predaj alebo vloženie podniku alebo jeho časti platiteľom, ktorý výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41.

(3) Za dodanie tovaru a dodanie služby sa nepovažuje ani prechod hmotného majetku alebo nehmotného majetku na nástupnícku spoločnosť platiteľa v rámci jeho rozdelenia odštiepením alebo cezhraničným odštiepením, ak nástupnícka spoločnosť je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 1 písm. e) alebo podľa § 5 ods. 4 písm. b) alebo písm. c); nástupnícka spoločnosť sa na účely tohto zákona považuje za právneho nástupcu tohto platiteľa, a to v rozsahu majetku, ktorý na ňu prechádza.

(4) Za dodanie služby sa nepovažuje

a) emisia cenného papiera emitentom,

b) postúpenie pohľadávky,

c) dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke, ak platiteľ nie je bankou.

Komentár k § 10

Čo nie je predmetom dane

Za dodanie tovaru a služby sa nepovažuje podľa § 10 zákona o DPH predaj podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku a vloženie podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva v prípade, ak nadobúdateľ je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa zákona, s výnimkou prípadov, ak nadobúdateľ prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 41 zákona o dani z pridanej hodnoty. Výnimka sa nevzťahuje na predaj alebo vloženie podniku alebo jeho časti platiteľom, ktorý výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby oslobodené od DPH bez nároku na odpočítanie.

Za dodanie služby sa nepovažuje emisia cenného papiera emitentom; postúpenie pohľadávky, dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte u platiteľa, ktorý nie je bankou.

Fakturácia rôznych finančných plnení, sankčných nárokov, pokút a náhrady škody nie je dodaním služby (nie je vôbec predmetom dane). Fakturácia takýchto finančných náhrad nie je predmetom DPH, pretože zo strany odberateľa nedochádza k dodaniu služby.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Výklad pojmu prevod „všetkých“ aktív (C- 444/10 Christel Schriever)

Prevod vlastníctva ku skladovým zásobám tovarov a k obchodnému vybaveniu maloobchodnej predajne na nadobúdateľa, pričom sa nadobúdateľovi prenajmú priestory uvedenej predajne na dobu neurčitú a obe zmluvné strany môžu tento prenájom v krátkej výpovednej lehote vypovedať, je z hľadiska DPH prevodom všetkých aktív alebo ich časti pod podmienkou, že prevedené aktíva postačujú na to, aby uvedený nadobúdateľ mohol trvalo vykonávať samostatnú hospodársku činnosť.

• Pokračovanie pôsobenia nadobúdateľa v tej istej oblasti podnikania ako prevodca (Zita Modes C-497/01)

Pravidlo, že v prípade prevodu súhrnu aktív sa neuskutočnila dodávka tovaru, platí pre akýkoľvek prevod podniku alebo samostatnej časti podniku vrátane hnuteľných prvkov a prípadne nehnuteľných prvkov, ktoré spolu predstavujú podnik alebo časť podniku schopnú uskutočňovať samostatnú hospodársku činnosť. Nadobúdateľ však musí mať úmysel prevádzkovať prevedený podnik alebo časť podniku, a nie jednoducho bezprostredne zlikvidovať predmetnú činnosť a predať zásoby, ak nejaké boli.

§ 11

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku

z iného členského štátu

(1) Na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

(2) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak

a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a

b) dodávateľom je zdaniteľná osoba, ktorá je v inom členskom štáte, v ktorom sa začalo odoslanie alebo preprava tovaru dodaného za protihodnotu osobe podľa písmena a), identifikovaná pre daň podľa ustanovenia zákona platného v tomto inom členskom štáte zodpovedajúceho § 4, § 4b, § 4c alebo § 5 alebo sa od nej táto identifikácia vyžaduje, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem predaja tovaru na diaľku na území Európskej únie.

(3) Predmetom dane je aj nadobudnutie nového dopravného prostriedku za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu každou osobou.

(4) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nie je predmetom dane, ak

a) dodanie takého tovaru v tuzemsku by bolo oslobodené od dane podľa § 47 ods. 7 až 10,

b) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá nie je registrovaná pre daň podľa § 7, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a ktorá nie je registrovaná pre daň podľa § 7, a súčasne celková hodnota nadobudnutého tovaru nedosiahla 14 000 eur za predchádzajúci kalendárny rok a ani v prebiehajúcom kalendárnom roku túto hodnotu nedosiahne,

c) nadobúdateľom je osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a ktorá má nárok na vrátenie dane podľa § 61 až 64.

(5) Ustanovenie odseku 4 písm. b) sa nevzťahuje na nadobudnutie tovaru

a) ktorý je predmetom spotrebnej dane, ak podľa osobitného predpisu⁶⁾ povinnosť platiť spotrebnú daň v tuzemsku vzniká nadobúdateľovi,

b) zahraničnou osobou, ktorá neuplatňuje oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 alebo zdaniteľnou osobou, ktorá má v tuzemsku výlučne prevádzkareň, ak nejde o malý podnik zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2.

(6) Do hodnoty 14 000 eur podľa odseku 4 písm. b) sa započítava celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v členskom štáte, z ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený; do hodnoty sa nezapočítava hodnota nových dopravných prostriedkov a hodnota tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane.

(7) Nadobúdateľ podľa odseku 4 písm. b) sa môže rozhodnúť, že bude zdaňovať nadobudnutie tovaru pred dosiahnutím hodnoty 14 000 eur a toto svoje rozhodnutie oznámi písomne daňovému úradu pri podaní žiadosti o registráciu pre daň (§ 7). Zdaňovanie nadobudnutia tovaru je nadobúdateľ povinný uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

(8) Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj použitie tovaru zdaniteľnou osobou na účely jej podnikania, ktorý je ňou alebo na jej účet odoslaný alebo prepravený do tuzemska z členského štátu, v ktorom zdaniteľná osoba v rámci svojho podnikania tento tovar vyrobila, vyťažila, spracovala, kúpila, nadobudla z iného členského štátu alebo doviezla z územia tretieho štátu, ak by sa premiestnenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu považovalo za dodanie tovaru za protihodnotu podľa § 8 ods. 4.

(9) Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj pridelenie tovaru ozbrojeným silám štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, na ich použitie alebo na použitie civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, ak tento tovar nebol kúpený podľa všeobecných pravidiel zdanenia v členskom štáte pridelenia a ak by dovoz tohto tovaru nebol oslobodený od dane podľa § 48 ods. 6.

(10) Ak tovar nadobudnutý právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je odoslaný alebo prepravený z územia tretieho štátu a dovezený touto osobou do iného členského štátu a miestom určenia odoslaného alebo prepraveného tovaru je tuzemsko, považuje sa tento tovar za odoslaný alebo prepravený z členského štátu dovozu.

(11) Dopravným prostriedkom na účely odseku 12 je

a) pozemné motorové vozidlo so zdvihovým objemom motora viac ako 48 cm³ alebo s výkonom väčším ako 7,2 kW určené na prepravu osôb a nákladov,

b) plavidlo dlhšie ako 7,5 m určené na prepravu osôb a nákladov s výnimkou námornej lode oslobodenej od dane podľa § 47 ods. 8,

c) lietadlo, ktorého štartovacia hmotnosť je väčšia ako 1 550 kg, určené na prepravu osôb a nákladov s výnimkou lietadla oslobodeného od dane podľa § 47 ods. 10.

(12) Novým dopravným prostriedkom na účely tohto zákona je

a) pozemné motorové vozidlo podľa odseku 11 písm. a), ak nemá najazdených viac ako 6 000 km alebo v čase jeho dodania neuplynulo šesť mesiacov od jeho prvého uvedenia do prevádzky,

b) plavidlo podľa odseku 11 písm. b), ak nebolo prevádzkované na vode viac ako 100 hodín alebo v čase jeho dodania neuplynuli tri mesiace od jeho prvého uvedenia do prevádzky,

c) lietadlo podľa odseku 11 písm. c), ak nenalietalo viac ako 40 prevádzkových hodín alebo v čase jeho dodania neuplynuli tri mesiace od jeho prvého uvedenia do prevádzky.

(13) Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj pridelenie tovaru ozbrojeným silám členského štátu podieľajúceho sa na obrannom úsilí vynakladanom na účely vykonávania činnosti Európskej únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, na ich použitie alebo na použitie civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, ak tento tovar nebol kúpený podľa všeobecných pravidiel zdanenia v členskom štáte pridelenia a ak by dovoz tohto tovaru nebol oslobodený od dane podľa § 48 ods. 13.

(14) Osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte na účely tohto zákona je osoba, ktorej je v inom členskom štáte pridelené identifikačné číslo pre daň, pomocou ktorého je možné identifikovať členský štát, ktorý toto identifikačné číslo vydal.

Komentár k § 11

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

Nadobudnutie tovaru v SR z iného členského štátu je predmetom dane v SR v prípade, ak:

– dodávateľ tovaru je zdaniteľnou osobou, ktorá nemá nárok na oslobodenie od dane pre malé podniky,

– nadobúdateľ je osobou registrovanou pre daň,

– tovar bude fyzicky prepravený do tuzemska z iného členského štátu,

– nadobúdateľ získa právo nakladať s tovarom ako vlastník,

– pôjde o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom.

Príklad

Uskladnenie tovaru pred prepravou

Slovenský platiteľ kupuje tovar od nemeckého dodávateľa (platiteľa DPH) s dodacou podmienkou EX WORKS. Nemecký dodávateľ vyrobené výrobky uskladní vo svojom sklade a vyhotoví faktúru, v ten deň sú pripravené na odber. Slovenský platiteľ dostane faktúru, ale tovar ešte fyzicky nemá. V prípade, ak tovar nebude prepravený do SR ani do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola vyhotovená faktúra (tým dňom bol tovar daný k dispozícii odberateľovi, ale on ho neprepravil), nedôjde k nadobudnutiu tovaru slovenským platiteľom.

Nadobudnutie tovaru neplatiteľom DPH

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o DPH zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a nadobúda v SR tovar z iného členského štátu EÚ, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre DPH pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez DPH z iných členských štátov dosiahne 14 000 eur.

O nadobudnutie tovaru v SR z iného členského štátu osobou, ktorá nie je platiteľom DPH, pôjde vtedy, ak:

– dodávateľ tovaru je osobou identifikovanou pre daň,

– nadobúdateľ je osobou registrovanou pre daň,

– tovar bude fyzicky prepravený do tuzemska z iného členského štátu,

– nadobúdateľ získa právo nakladať s tovarom ako vlastník,

– pôjde o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom.

Nadobudnutie tovaru v rámci EÚ je upravené v článku 16 vykonávacieho nariadenia Rady EÚ č. 282/2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. Podľa nariadenia, ak sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava skončí, uplatní svoju právomoc zdaniť bez ohľadu na spôsob uplatnenia DPH na transakciu v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava začala.

To znamená, že aj v prípade, ak by dodávateľ tovaru neoslobodil od DPH dodávku tovaru do iného členského štátu, nadobúdateľ tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru je povinný zdaniť nadobudnutie tohto tovaru.

Na druhej strane uvedené nariadenie umožňuje u dodávateľa tovaru vykonať opravu DPH (zrušenie priznanej dane dodatočným daňovým priznaním), ktorú fakturoval a priznal na rámec zákona.

Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu sa považuje aj pridelenie tovaru ozbrojeným silám členského štátu podieľajúceho sa na obrannom úsilí vynakladanom na účely vykonávania činnosti EÚ v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

§ 11a

Nadobudnutie tovaru
v tuzemsku z iného členského štátu
v režime call-off stock

Ak je tovar odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v režime call-off stock a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa uskutoční do 12 mesiacov po skončení prepravy tovaru do tuzemska, v čase prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na zdaniteľnú osobu platí, že nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorej sa tovar dodáva v tuzemsku.

Komentár k § 11a

Nadobudnutie tovaru v režime call-off stock

Podľa § 11a zákona o DPH platí, že ak je tovar odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v režime call-off stock a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa uskutoční do 12 mesiacov po skončení prepravy tovaru do tuzemska, v čase prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na zdaniteľnú osobu sa nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu považuje za uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorej sa tovar dodáva v tuzemsku.

Nadobúdateľ v SR musí byť zdaniteľná osoba registrovaná v SR pre DPH, ale nemusí byť platiteľom.

Táto osoba kupujúceho musí byť zahraničnej osobe, ktorá si tovar premiestňuje, známa pred začatím prepravy tovaru, vrátane jej identifikačného čísla pre DPH.

Nadobúdateľ má povinnosť viesť záznamy podľa § 70 ods. 2 písm. h) a § 70 ods. 4 písm. d) zákona o DPH a v čase a v rozsahu vyskladnenia dochádza k nadobudnutiu tovaru v tuzemsku.

Príklad

Nadobudnutie tovaru od nemeckého dodávateľa

Poľský platiteľ, ktorý v SR nemá sídlo ani prevádzkareň (nie je v SR usadený), uzavrel zmluvu so slovenským platiteľom, na základe ktorej sa slovenský platiteľ zaviazal v termíne od 31. januára do 1. decembra príslušného kalendárneho roka odobrať od poľského platiteľa 1 000 ks tovaru, ktorý bol podľa zmluvy prepravený do SR 1. januára príslušného kalendárneho roka.

Zmluva stanovuje, že tovar bude uskladnený v priestoroch slovenského platiteľa, ktorý bude v stanovenom časovom rámci odoberať potrebný počet tovarov, vždy na základe predošlého odsúhlasenia získaného od poľskej zdaniteľnej osoby.

Podmienky režimu call-off stock sú splnené (poľský podnikateľ uviedol údaje v záznamoch a premiestnenie vykázal v súhrnnom výkaze podanom za obdobie január). Tiež slovenský platiteľ vedie záznamy podľa § 70 ods. 2 písm. h) zákona o DPH.

Slovenský platiteľ bude tovar odoberať zo skladu vo februári, marci, máji, júni, októbri a novembri príslušného kalendárneho roka. Za uvedené zdaňovacie obdobia bude dochádzať k nadobudnutiu tovaru v SR slovenským platiteľom, nadobudnutie bude uvádzať v daňových priznaniach v rozsahu, v akom odoberie tovar, a v časti B.1 kontrolného výkazu.

§ 12

Dovoz tovaru

Dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Komentár k § 12

Dovoz tovaru

Správcom dane pri dovoze tovaru je colný úrad, na dovoz tovaru sa vzťahujú ustanovenia colných predpisov. Dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie EÚ. Štátom dovozu tovaru je členský štát, v ktorom je tovar colne prerokovaný.

Miesto zdaniteľného obchodu

Miesto zdaniteľného obchodu

§ 13

Miesto dodania tovaru

(1) Miestom dodania tovaru,

a) ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14,

b) ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný,

c) ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje,

d) pri dodaní tovaru na palubách lietadiel, lodí a vlakov počas časti osobnej dopravy na území Európskej únie je miesto, kde sa osobná doprava začína,

e) pri dodaní plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, pri dodaní elektriny a pri dodaní tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí obchodníkovi je miesto, kde obchodník má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, pre ktorú sa uvedený tovar dodáva, alebo ak obchodník nemá takéto miesto, je miestom dodania tovaru jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava; obchodníkom na účely tohto ustanovenia je zdaniteľná osoba, ktorej hlavnou činnosťou vo vzťahu ku kúpenému plynu, elektrine, teplu alebo chladu je ich ďalší predaj a ktorého vlastná spotreba týchto tovarov je zanedbateľná,

f) pri dodaní plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, pri dodaní elektriny a pri dodaní tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí inej osobe ako obchodníkovi podľa písmena e) je miesto, kde zákazník skutočne využije a spotrebuje tento tovar; ak zákazník skutočne nespotrebuje tento tovar alebo jeho časť, považuje sa tento nespotrebovaný tovar za využitý a spotrebovaný v mieste, kde má tento zákazník sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, pre ktorú sa tento tovar dodáva, alebo ak zákazník nemá takéto miesto, považuje sa tento nespotrebovaný tovar za využitý a spotrebovaný v mieste jeho bydliska alebo v mieste, kde sa obvykle zdržiava.

(2) Ak sa odoslanie alebo preprava tovaru začína na území tretieho štátu, považuje sa za miesto dodania tovaru dovozcom (§ 69 ods. 8) a za miesto prípadných ďalších dodaní tohto tovaru členský štát dovozu.

(3) Na účely odseku 1 písm. d) sa za časť osobnej dopravy na území Európskej únie považuje časť prepravy medzi miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky mimo územia Európskej únie. Za miesto začatia osobnej dopravy sa považuje prvé miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci môžu nastúpiť do dopravného prostriedku. Za miesto skončenia osobnej dopravy sa považuje posledné miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci môžu vystúpiť z dopravného prostriedku. Pri ceste tam a späť sa cesta späť na účely určenia miesta dodania tovaru považuje za samostatnú dopravu.

Komentár k § 13

Miesto dodania tovaru

Pre správne uplatnenie DPH má zásadný význam určenie miesta zdaniteľného obchodu. Podľa toho, kde je miesto dodania tovaru, sa určí, či zdaniteľný obchod je:

– predmetom dane podľa slovenského zákona o DPH, t. j. či DPH bude odvedená do slovenského štátneho rozpočtu – ak je miesto dodania v SR, alebo či je

– predmetom dane podľa zákona iného členského štátu, t. j. v takom prípade bude DPH odvedená do štátneho rozpočtu iného členského štátu – ak je miesto dodania v inom členskom štáte, alebo

– nie je predmetom podľa slovenského zákona o DPH ani predmetom dane v zmysle smernice Rady EÚ – je mimo rozsah jej vplyvu, t. j. miesto dodania je na území tretieho štátu, aplikuje sa zákon platný v danom štáte.

Určenie miesta dodania tovaru závisí od spôsobu, akým je dodávaný kupujúcemu. Ak je dodanie tovaru spojené s jeho odoslaním alebo prepravou, podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH miestom dodania tovaru je to miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa preprava alebo odosielanie začína uskutočňovať.

§ 13a

(1) Ak ten istý tovar je predmetom viacerých po sebe nasledujúcich dodaní a tento tovar bol odoslaný alebo prepravený z jedného členského štátu do druhého členského štátu priamo od prvého dodávateľa konečnému zákazníkovi v reťazci dodaní, odoslanie alebo preprava tovaru sa priradí len k dodaniu uskutočnenému pre prostrednú osobu. Ak prostredná osoba oznámila svojmu dodávateľovi identifikačné číslo pre daň, ktoré jej pridelil členský štát, z ktorého sa tovar odoslal alebo prepravil, odoslanie alebo preprava tovaru sa priradí len k dodaniu tovaru, ktoré uskutočnila prostredná osoba.

(2) Na účely odseku 1 je prostrednou osobou dodávateľ, ktorý v reťazci dodaní nie je prvým dodávateľom a ktorý odosiela alebo prepravuje tovar alebo na účet ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený treťou osobou.

(3) Priradenie prepravy podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje aj na odoslanie alebo prepravu tovaru prvým odberateľom alebo na jeho účet podľa § 45 ods. 1 písm. d).

Komentár k § 13a

Reťazové transakcie v rámci EÚ

V uvedenom ustanovení je určené pravidlo týkajúce sa priradenia prepravy tovaru pri reťazových transakciách v rámci územia EÚ, kedy ten istý tovar je predmetom viacerých po sebe nasledujúcich dodaní, pričom odoslanie alebo preprava tohto tovaru sa uskutočňuje z jedného členského štátu do iného členského štátu, a to priamo od prvého dodávateľa konečnému odberateľovi v rámci reťazca.

Ak zabezpečuje prepravu odberateľ (zdaniteľná osoba, ktorá kupuje tovar od prvého dodávateľa, tzv. prostredná osoba), odoslanie, resp. preprava tovaru sa priradí k tomuto prvému dodaniu tovaru, čo znamená, že prvý dodávateľ uskutočňuje tzv. pohyblivú dodávku tovaru, a teda uplatní oslobodenie od DPH.

Ak prostredná osoba oznámi prvému dodávateľovi identifikačné číslo pre DPH pridelené v členskom štáte, kde sa preprava tovaru začína uskutočňovať, prepravu tovaru nemožno priradiť k dodaniu tovaru prvým dodávateľom, ale sa priradí k dodaniu tovaru uskutočnenému prostrednou osobou.

V takomto prípade nemôže prvý dodávateľ uplatniť na dodanie tovaru pre prostrednú osobu oslobodenie od DPH.

Pod pojmom prostredná osoba je potrebné rozumieť dodávateľa, iného ako prvého dodávateľa v reťazci dodaní, ktorý odosiela alebo prepravuje tovar, alebo na účet ktorého sa tovar odosiela alebo prepravuje treťou osobou.

Prostredná osoba by mala byť schopná predložiť dôkaz daňovému úradu o oznámení identifikačného čísla pre DPH svojmu dodávateľovi; ak nie je schopná preukázať toto oznámenie, daňový úrad by mal považovať identifikačné číslo pre DPH za oznámené, ak:

– dodávateľ uviedol na faktúre identifikačné číslo pre DPH prostrednej osoby, pridelené v členskom štáte začatia prepravy tovaru,

– suma splatnej DPH v členskom štáte začatia prepravy tovaru bola uvedená na faktúre.

Tiež na účely splnenia podmienok trojstranného obchodu bude rozhodujúce, aké identifikačné číslo pre DPH oznámi prvý odberateľ (prostredná osoba) prvému dodávateľovi.

Príklad

Dodanie tovaru českému odberateľovi

Český platiteľ (A) si objednal dodanie tovaru od slovenského platiteľa, za účelom jeho ďalšieho dodania pre jeho českého zákazníka (B), pričom tovar má byť prepravený priamo zo SR do firmy českého zákazníka (B). Preprava tovaru je vykonaná na účet českého platiteľa (A), ktorý má uzatvorenú zmluvu s dopravcom.

Český platiteľ pri objednaní tovaru oznámil slovenskému platiteľovi svoje IČ DPH, ktoré má pridelené v ČR, slovenský dodávateľ preto fakturoval s oslobodením od dane.

Príklad

Slovenský platiteľ ako prostredná osoba

Rakúsky podnikateľ si u slovenského platiteľa dane objednal tovar, ktorý slovenský platiteľ dane kúpil u českého podnikateľa identifikovaného pre DPH v ČR a aj v tuzemsku podľa § 5 zákona o DPH. Tovar sa fyzicky prepraví z miesta v SR do miesta určenia v Rakúsku. Prostrednou osobou v reťazci dodávok je slovenský platiteľ dane, ktorý vykonal prepravu tovaru od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi v reťazci dodávok.

Slovenský platiteľ dane poskytol svojmu dodávateľovi, teda českému podnikateľovi, identifikačné číslo pre DPH, ktoré má pridelené v SR, čo znamená, že dodanie tovaru s prepravou nemožno priradiť prvej dodávke tovaru vykonanej českým podnikateľom pre slovenského platiteľa dane.

Prvá dodávka tovaru je bez prepravy a podlieha zdaneniu v SR. Osobou povinnou platiť daň v tuzemsku je slovenský platiteľ dane podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH. Keďže slovenský platiteľ dane použil pri kúpe tovaru od českého podnikateľa identifikačné číslo pre DPH pridelené v SR, dodanie tovaru s prepravou sa priradí druhej dodávke tovaru v rámci zmluvného vzťahu medzi slovenským platiteľom dane a rakúskym podnikateľom.

Dodanie tovaru slovenským platiteľom dane pre rakúskeho podnikateľa má miesto dodania v SR a bude oslobodené od dane pri splnení podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH.

§ 14

Miesto dodania tovaru pri predaji
tovaru na diaľku

(1) Na účely tohto zákona sa rozumie

a) predajom tovaru na diaľku na území Európskej únie dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený dodávateľom alebo na jeho účet, a to aj keď dodávateľ zasahuje nepriamo do odoslania alebo prepravy tovaru,^6aaa) z iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi, ak

1. sa dodanie tovaru uskutočňuje pre zdaniteľnú osobu alebo pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, u ktorých nadobudnutie tovaru na území Európskej únie nie je predmetom dane podľa § 11 ods. 4, alebo pre osobu inú ako zdaniteľnú osobu,

2. dodaným tovarom nie sú nové dopravné prostriedky ani tovar dodaný s inštaláciou alebo montážou uskutočnenou dodávateľom alebo na jeho účet,

b) predajom tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený dodávateľom alebo na jeho účet, a to aj keď dodávateľ zasahuje nepriamo do odoslania alebo prepravy tovaru, z územia tretích štátov k zákazníkovi v členskom štáte, ak sú splnené tieto podmienky:

1. dodanie tovaru sa uskutočňuje pre zdaniteľnú osobu alebo pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, u ktorých nadobudnutie tovaru na území Európskej únie nie je predmetom dane podľa § 11 ods. 4, alebo pre osobu inú ako zdaniteľnú osobu,

2. dodaným tovarom nie sú nové dopravné prostriedky ani tovar dodaný s inštaláciou alebo montážou uskutočnenou dodávateľom alebo na jeho účet.

(2) Miestom dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku na území Európskej únie je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi skončí, ak § 16a ods. 1 neustanovuje inak.

(3) Miestom dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov do iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi skončí, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi skončí.

(4) Miestom dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov do členského štátu, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi skončí, je v tomto členskom štáte, ak sa na toto dodanie uplatňuje osobitná úprava podľa § 68c.

(5) Odseky 2 až 4 sa nevzťahujú na dodanie tovaru uvedeného v § 66 ods. 1 písm. a) až c), ak sa na toto dodanie uplatňuje osobitná úprava podľa § 66.

(6) Ak zdaniteľná osoba tovar prijala a dodala podľa § 8 ods. 7, odoslanie alebo preprava tovaru sa priradí k dodaniu uskutočnenému touto zdaniteľnou osobou.

Komentár k § 14

Miesto dodania tovaru na diaľku

V ustanovení § 14 zákona o DPH je ustanovená definícia pojmov „predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie“ a „predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov“.

Oba tieto spôsoby dodaní tovarov iných, ako sú nové dopravné prostriedky alebo tovar dodaný s inštaláciou alebo montážou, uskutočnených pre nezdaniteľné osoby, respektíve zdaniteľné osoby alebo nezdaniteľné právnické osoby, ktorých nadobudnutia tovaru z iného členského štátu nepredstavujú predmet dane, sa vyznačujú tou skutočnosťou, že odoslanie alebo preprava dodávaných tovarov začína v inom členskom štáte, ako je členský štát usadenia kupujúceho (predaj tovaru na diaľku na území EÚ) alebo v treťom štáte (predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov), a že do tohto odoslania alebo prepravy tohto tovaru priamo alebo nepriamo zasahuje zdaniteľná osoba, ktorá je dodávateľom tovaru. Pre tieto spôsoby dodaní tovaru je osobitne určené miesto dodania, ktoré sa odchyľuje od základného pravidla miesta dodania tovaru spojeného s jeho prepravou, upraveného v § 13 ods. 1 písm. a) zákona.

V prípade predaja tovaru na diaľku miestom dodania tovaru je členský štát skončenia odoslania alebo prepravy tovaru, okrem prípadov, kedy je miesto dodania tovaru podľa § 16a v členskom štáte, v ktorom sa začína odoslanie alebo preprava tovaru.

Pri predaji tovaru na diaľku, ktorý je dovážaný z územia tretích štátov, sa miesto dodania určuje v závislosti od skutočnosti, či je členský štát dovozu zhodný s členským štátom skončenia odoslania alebo prepravy. Ak tomu tak nie je, miestom dodania tovaru je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava ku kupujúcemu skončí.

V prípade, že sa tovar predáva na diaľku a dováža sa do toho istého členského štátu, ako je členský štát skončenia odoslania alebo prepravy, miesto dodania tovaru je v tomto členskom štáte len v prípade, že dodávateľ uplatňuje na takéto predaje tovaru osobitnú úpravu podľa § 68c. Ak dodávateľ na takéto dodania osobitnú úpravu nepoužije, miesto dodania sa určí podľa základného pravidla upraveného v § 13 ods. 1 písm. a) zákona a daň sa vyberie výlučne pri dovoze tovaru.

Z uplatňovania osobitného miesta dodania tovaru sú vylúčené tie tovary, na ktoré sa uplatňuje osobitná úprava podľa § 66 zákona, keďže v tomto prípade je mechanizmus uplatňovania DPH úplne odlišný.

Predaje tovaru na diaľku sú v značnom rozsahu uskutočňované využitím elektronických rozhraní, ktoré tieto dodania uľahčujú, pričom zdaniteľná osoba, ktorá prevádzkuje uvedené rozhrania, sa v niektorých prípadoch môže považovať v súlade s § 8 ods. 7 za osobu, ktorá tieto tovary od dodávateľa prijala a sama ich kupujúcemu dodala. Práve pre tieto prípady na účely jednoznačného určenia je ustanovené pravidlo, ktoré z týchto dvoch po sebe idúcich dodaní toho istého tovaru, ktorý je ale predmetom len jediného odoslania alebo prepravy z iného štátu, ako je členský štát kupujúceho, je dodaním tovaru spojeným s odoslaním alebo prepravou ustanovenému kupujúcemu. Dodanie, ktorému sa odoslanie alebo preprava tovaru priradí, tak bude spĺňať podmienku pre predaj tovaru na diaľku.

Miesto dodania služby

Miesto dodania služby

§ 15

(1) Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

(2) Miestom dodania služby osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. Ak dodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

(3) Miesto dodania služby sa určí podľa odseku 1 alebo 2, ak § 16 neustanovuje inak.

(4) Na účely určenia miesta dodania služby podľa odsekov 1 a 2 a § 16 sa

a) zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo b), považuje za zdaniteľnú osobu pre všetky služby, ktoré sú jej dodané,

b) právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, považuje za zdaniteľnú osobu.

Komentár k § 15

Miesto dodania služby – základné pravidlá

Tieto pravidlá na určenie miesta dodania služieb (ale tiež niektoré osobitné pravidlá na určenie miesta dodania služieb uvedené v § 16 zákona o DPH) sú založené na postavení príjemcu služby, t. j. je potrebné skúmať, či príjemca služby je alebo nie je zdaniteľnou osobou.

Služby poskytnuté zdaniteľnej osobe, pri ktorých sa uplatní základné pravidlo pre určenie miesta dodania služby:

– preprava tovaru vrátane prepravy tovaru medzi členskými štátmi,

– doplnkové služby pri preprave tovaru ako nakladanie, vykladanie, manipulácia a podobné súvisiace služby,

– ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku,

– sprostredkovateľské služby,

– dlhodobý prenájom dopravných prostriedkov (pre všetky dopravné prostriedky viac ako 30 dní, pre plavidlá viac ako 90 dní),

– nehmotné služby, ktoré zahŕňajú napr.:

• prevod a postúpenie autorských práv, patentov, licencií, ochranných známok a podobných práv,

• reklamné služby,

• poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke a iné podobné služby vrátane služieb spracovania údajov a poskytovania informácií,

• bankové, finančné, poisťovacie a zaisťovacie služby,

• poskytnutie zamestnancov,

• nájom hnuteľného hmotného majetku okrem krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov, železničných vagónov a vozňov, prívesov a návesov,

• poskytnutie prístupu a prepravy alebo prenosu cez rozvodné systémy zemného plynu a elektriny a dodanie ostatných priamo súvisiacich služieb,

• telekomunikačné služby,

• služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania,

• služby dodávané elektronickými prostriedkami.

Pri dodaní služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miestom dodania služby miesto, kde má táto osoba sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko. Platí to teda v prípade, ak príjemca služby koná v postavení zdaniteľnej osoby (napríklad fyzická osoba prijíma službu ako podnikateľ, nie v postavení nepodnikateľa), t. j. prijíma službu v rámci svojej ekonomickej činnosti, z ktorej dosahuje príjmy.

V prípade, ak by fyzická osoba prijímala službu v postavení súkromnej osoby, miesto dodania služby sa určí podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH.

Pri určení miesta ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby je potrebné vziať do úvahy viacero faktorov, ako napr. sídlo ekonomickej činnosti; miesto ústrednej správy; miesto, kde sa určuje hlavná stratégia ekonomickej činnosti.

Do úvahy je možné vziať aj ďalšie faktory, ako napr. miesto, kde sa koná valné zhromaždenie; miesto, kde sa uschovávajú organizačné a účtovné dokumenty; miesto, kde sa obvykle vykonávajú finančné a bankové prevody. Miestom ekonomickej činnosti je miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia týkajúce sa celkového riadenia spoločnosti a kde sa vykonávajú funkcie ústrednej správy.

Príklad

Český podnikateľ (IČ DPH v ČR) uzatvoril zmluvu so slovenským podnikateľom, ktorý nie je registrovaný pre DPH, na dodanie reklamnej služby. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 ZDPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. SR. Slovenský podnikateľ – zdaniteľná osoba je povinný pred prijatím reklamnej služby podať miestne príslušnému daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7a ZDPH. Český podnikateľ dodanie reklamných služieb fakturuje bez českej DPH, osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 3 ZDPH slovenský príjemca služby. Dodanie reklamnej služby český podnikateľ vykáže v súhrnnom výkaze.

Príklad

Slovenský platiteľ dane A si u slovenského platiteľa dane B objednal prepravu tovaru v Chorvátsku. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 ZDPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko, t. j. SR. Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 ZDPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, t. j. platiteľ dane A. Platiteľ dane A fakturuje prepravu tovaru v Chorvátsku platiteľovi dane B so slovenskou DPH.

Príklad

Český podnikateľ so sídlom a IĆ DPH prideleným v ČR si u prepravcu – slovenského platiteľa dane objedná prepravu tovaru v Chorvátsku. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 ZDPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. ČR. Osobou povinnou platiť daň je český príjemca služby. Slovenský dopravca vykonanú prepravu v Chorvátsku fakturuje bez slovenskej DPH a uvedie ju v súhrnnom výkaze.

Príklad

Český podnikateľ so sídlom a IČ DPH prideleným v ČR si u dopravcu – slovenského platiteľa dane objedná prepravu tovaru zo Slovenska do Chorvátska. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 ZDPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. Česká republika. Slovenský dopravca vykonanú prepravu fakturuje bez slovenskej DPH a neuvedie ju v súhrnnom výkaze, pretože ide o prepravnú službu spojenú s vývozom tovaru, ktorá je oslobodená od dane (toto pravidlo je rovnaké vo všetkých členských štátoch) a táto sa v súhrnnom výkaze neuvádza. Keďže prepravná služba spojená s vývozom tovaru je oslobodená od dane, český podnikateľ neuplatní daň.

Dodanie služby prevádzkarni

O prevádzkarni na účely DPH(§ 4 ods. 7) je možné uvažovať vtedy, ak sú splnené podmienky jej určitej stálosti a existencie ľudských a technických zdrojov.

Ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, ktorá je schopná tieto služby prijať a tiež ich využiť, potom miestom dodania služby je miesto, kde je umiestnená prevádzkareň.

Ak je zdaniteľná osoba, ktorej sa poskytli služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH usadená na viac ako jednom mieste, tieto služby sa v princípe zdaňujú v mieste, kde má príjemca služby zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti. Ak sa služby poskytujú prevádzkarni zdaniteľnej osoby umiestnenej na inom mieste, ako je sídlo ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby, služba sa zdaňuje v mieste, kde sa táto prevádzkareň nachádza. Pokiaľ nie je dôkaz o zneužití práva, iba zdaniteľná osoba, ktorá prijíma služby, je zodpovedná za určenie, kde sa služby poskytujú. Pri posudzovaní, či sú služby skutočne poskytnuté prevádzkarni, by sa mali brať do úvahy tieto skutočnosti:

– či zmluva alebo objednávka identifikuje prevádzkareň ako príjemcu služby;

– či prevádzkareň je subjektom platiacim za služby alebo či sú náklady v skutočnosti znášané týmto subjektom;

– či charakter služieb umožňuje určiť konkrétnu prevádzkareň, ktorej boli služby poskytnuté.

Ak je príjemca služby z tretieho štátu, musí dodávateľ služby okrem dôkazu, že sídlo alebo miesto podnikania príjemcu služby sa nachádza mimo územia EÚ, preukázať, že zákazník je zdaniteľnou osobou. Ako dôkaz o takomto postavení môže byť identifikačné číslo pre DPH alebo podobné číslo, ktoré sa používa v danom štáte, miesto podnikania, informácie získané od kompetentných daňových úradov, ktoré potvrdzujú, že príjemca služby je zdaniteľná osoba. Rovnako sem patrí objednávkový formulár príjemcu služby, ktorý obsahuje údaj o sídle jeho ekonomickej činnosti, identifikačné číslo alebo výpis z webovej stránky príjemcu služby, ktorý potvrdzuje, že zákazník vykonáva ekonomickú činnosť.

Príklad

Poskytnutie služby sprostredkovania švajčiarskej spoločnosti

Spoločnosť so sídlom vo Švajčiarsku si pod IČ DPH prideleným v Rakúsku objednala u slovenského platiteľa dane sprostredkovanie predaja tovaru na Slovensku. Toto sprostredkovanie sa netýka činnosti spojenej s aktivitami v Rakúsku. Slovenský platiteľ si musí preveriť postavenie príjemcu služby z tretieho štátu (či je zdaniteľnou osobou v Švajčiarsku), pretože skutočnosť, že má pridelené identifikačné číslo pre DPH v Rakúsku, nie je dôkazom pre posúdenie jeho postavenia ako príjemcu fakturovanej služby v štáte, kde má sídlo, t. j. vo Švajčiarsku.

Ak platiteľ zistí, že švajčiarska spoločnosť je zdaniteľnou osobou so sídlom vo Švajčiarsku, potom miesto dodania služby je Švajčiarsko. Slovenský platiteľ dodanú sprostredkovateľskú službu fakturuje bez DPH. Dodanú sprostredkovateľskú službu neuvedie v súhrnnom výkaze, pretože miestom jej dodania je Švajčiarsko a nie Rakúsko, kde má táto spoločnosť pridelené IČ DPH.

Služby dodané inej ako zdaniteľnej osobe

Pri dodaní služby inej ako zdaniteľnej osobe je miestom jej dodania miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania. Ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. Toto základné pravidlo pre určenie miesta dodania služieb (§ 15 ods. 2 zákona o DPH) sa uplatní napr. pri nasledovných druhoch služieb, ktoré sú poskytnuté nezdaniteľnej osobe:

– dlhodobý prenájom dopravných prostriedkov (pre všetky dopravné prostriedky viac ako 30 dní, pre plavidlá viac ako 90 dní),

– nehmotné služby, ktoré zahŕňajú napr.:

• reklamné služby,

• poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke a iné podobné služby vrátane služieb spracovania údajov a poskytovania informácií,

• bankové, finančné, poisťovacie a zaisťovacie služby,

• nájom hnuteľného hmotného majetku okrem krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov, železničných vagónov a vozňov, prívesov a návesov,

• telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania,

• poskytované zdaniteľnou osobou so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v členskom štáte,

• služby dodávané elektronickými prostriedkami poskytované zdaniteľnou osobou so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v členskom štáte.

Príklad

Právne poradenstvo poskytnuté českým advokátom pre slovenského občana

Slovenský občan si objedná službu právneho poradenstva u českého advokáta, ktorý má sídlo a pridelené IČ DPH v ČR. Keďže občan nie je zdaniteľnou osobou, miestom dodania služby právneho poradenstva je podľa § 15 ods. 2 ZDPH miesto, kde má dodávateľ služby sídlo, t. j. česká republika. Český advokát k fakturovanej cene služby uplatní českú DPH.

§ 16

(1) Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

(2) Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov je miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi; krátkodobým nájmom sa rozumie nepretržité držanie alebo používanie dopravného prostriedku počas obdobia nepresahujúceho 30 dní alebo 90 dní, ak ide o nájom plavidiel. Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí iného nájmu dopravných prostriedkov, ako je krátkodobý nájom, ak je poskytnutý osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, okrem nájmu výletnej lode, pri ktorom je miestom dodania služby miesto, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi za podmienky, že v tomto mieste má poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkareň.

(3) Miestom dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb, ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch, vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb a vstupu na tieto podujatia, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú; ak sa kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a podobné služby, ako napríklad služby na výstavách a veľtrhoch, vysielajú alebo iným spôsobom virtuálne sprístupňujú, miestom dodania týchto služieb, vrátane s nimi súvisiacich doplnkových služieb a vstupu na tieto podujatia, je miesto, kde osoba iná ako zdaniteľná osoba má sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Miestom dodania služieb v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia, ako sú výstavy a veľtrhy, a doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ak sú tieto služby dodané zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto podujatia skutočne konajú; to neplatí, ak je účasť na tomto podujatí virtuálna.

(4) Miestom dodania dopravy osôb je miesto, kde sa doprava vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch.

(5) Miestom dodania prepravy tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru začína.

(6) Miestom dodania pri inej preprave tovaru ako je preprava tovaru medzi členskými štátmi podľa odseku 7 osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch.

(7) Na účely odsekov 5 a 6 je

a) prepravou tovaru medzi členskými štátmi preprava tovaru, ktorej miesto začatia a miesto skončenia sa nachádzajú na územiach dvoch rôznych členských štátov,

b) miestom začatia prepravy tovaru miesto, kde sa preprava tovaru skutočne začína, bez ohľadu na prekonanú vzdialenosť do miesta, kde sa tovar nachádza,

c) miestom skončenia prepravy tovaru miesto, kde sa preprava tovaru skutočne skončí.

(8) Miestom dodania doplnkových služieb pri preprave, napríklad nakladanie, vykladanie, manipulácia a podobné služby, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.

(9) Miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.

(10) Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb okrem reštauračných a stravovacích služieb podľa odseku 11 je miesto, kde sa tieto služby fyzicky poskytnú.

(11) Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb, ktoré sa fyzicky poskytnú na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas výkonu časti osobnej dopravy na území Európskej únie, je miesto, kde sa osobná doprava začína.

(12) Na účely odseku 11 sa za časť osobnej dopravy na území Európskej únie považuje časť dopravy medzi miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky mimo územia Európskej únie. Za miesto začatia osobnej dopravy sa považuje prvé plánované miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci môžu nastúpiť do dopravného prostriedku, prípadne aj po zastávke mimo územia Európskej únie. Za miesto skončenia osobnej dopravy sa považuje posledné plánované miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci, ktorí nastúpili na území Európskej únie, môžu vystúpiť z dopravného prostriedku, prípadne aj pred zastávkou mimo územia Európskej únie. Pri ceste tam a späť sa cesta späť na účely určenia miesta dodania služby považuje za samostatnú dopravu.

(13) Miestom dodania služby, ktorá spočíva v sprostredkovaní tovaru alebo služby osobou, ktorá koná v mene a na účet inej osoby, dodanej osobe inej ako zdaniteľnej osobe je to isté miesto ako miesto dodania alebo nadobudnutia tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom sprostredkovania.

(14) Miestom dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb dodaných osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, ak § 16a ods. 1 neustanovuje inak.

(15) Miestom dodania služieb uvedených v odseku 16 vrátane prijatia záväzku zdržať sa zámeru ich vykonávania alebo zdržať sa ich vykonávania úplne alebo čiastočne, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava mimo územia Európskej únie, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

(16) Služby, pri ktorých sa určí miesto dodania podľa odseku 15, sú tieto:

a) prevod a postúpenie autorských práv, patentov, licencií, ochranných známok a podobných práv,

b) reklamné služby,

c) poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke a iné podobné služby vrátane služieb spracovania údajov a poskytovania informácií,

d) bankové, finančné, poisťovacie a zaisťovacie služby s výnimkou nájmu bezpečnostných schránok,

e) poskytnutie zamestnancov,

f) nájom hnuteľného hmotného majetku okrem nájmu dopravných prostriedkov, železničných vagónov a vozňov, prívesov a návesov,

g) poskytnutie prístupu k sústave zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, k sieti, ktorá je k takejto sústave pripojená, k elektrizačnej sústave, teplárenským sieťam, chladiarenským sieťam, preprava alebo distribúcia prostredníctvom uvedených sústav alebo sietí a dodanie ostatných priamo súvisiacich služieb.

(17) Elektronickými službami podľa odseku 14 sú najmä

a) poskytovanie webových stránok, hosťovanie na webových stránkach, diaľkové udržiavanie programov a vybavenia,

b) dodanie programového vybavenia (softvéru) a jeho aktualizácia,

c) dodanie obrázkov, textu a informácií a sprístupnenie databáz,

d) dodanie hudby, filmov a hier vrátane výherných a hazardných hier a politického, kultúrneho, umeleckého, športového, vedeckého a zábavného vysielania a vysielania udalostí,

e) vyučovanie na diaľku.

(18) Za elektronickú službu podľa odseku 14 sa nepovažuje komunikácia prostredníctvom elektronickej pošty medzi dodávateľom služby a jeho zákazníkom.

(19) Telekomunikačnými službami podľa odseku 14 sú služby spočívajúce v prenose, vo vysielaní alebo v prijímaní signálu, písaného textu, obrazov a zvukov alebo informácií akejkoľvek povahy telegraficky, rádiom, opticky alebo pomocou ostatných elektromagnetických systémov vrátane súvisiaceho prevodu alebo postúpenia práva na používanie kapacity na takýto prenos, vysielanie alebo príjem; telekomunikačné služby zahŕňajú aj poskytnutie prístupu ku globálnym informačným sieťam.

Komentár k § 16

Osobitné pravidlá pre určenie miesta dodania služby

Služby, pri ktorých nie je podstatné, pre koho sú poskytované (nie je rozhodujúce, či ide o zdaniteľnú alebo nezdaniteľnú osobu):

– služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť,

– krátkodobý nájom dopravných prostriedkov,

– kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a podobné a vstup na tieto podujatia

– doprava osôb,

– reštauračné a stravovacie služby,

– reštauračné a stravovacie služby fyzicky poskytnuté na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas výkonu časti osobnej dopravy na území Európskeho spoločenstva.

Služby dodané inej ako zdaniteľnej osobe:

– Preprava tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej osobe.

– Iná preprava tovaru ako je preprava tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej osobe.

– Doplnkové službe pri preprave dodané inej ako zdaniteľnej osobe.

– Ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku dodané inej ako zdaniteľnej osobe.

– Sprostredkovanie tovaru alebo služby dodané inej ako zdaniteľnej osobe.

– Nehmotné služby dodané inej ako zdaniteľnej osobe.

Ak sú služby kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie zábavné služby a podobné) vrátane doplnkových služieb, ktoré sú vysielané alebo iným spôsobom virtuálne sprístupnené nezdaniteľnej osobe, bude v súlade s princípom zdanenia služby v mieste určenia miesto dodania služby tam, kde má zákazník sídlo, bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava. Pokiaľ pôjde o virtuálnu účasť na vymedzenom podujatí (napríklad udelenie práva na účasť na online vzdelávacom podujatí) a zákazníkom bude zdaniteľná osoba, miesto dodania sa určí podľa základného pravidla, t. j. podľa § 15 ods. 1.

Rozhodovanie o použití základných pravidiel, alebo pravidiel osobitných

Podľa ustanovenia § 15 ods. 3 zákona o DPH miesto dodania služby sa určí podľa vyššie uvedených základných pravidiel vtedy, ak miesto dodania služby sa nedá určiť podľa žiadneho z odsekov § 16 zákona o DPH.

Znamená to, že pri určení miesta dodania služby je potrebné v prvom rade zistiť, či pre konkrétnu službu neplatí niektoré z pravidiel uvedených v § 16 zákona o DPH, ktoré sú osobitnými pravidlami vo vzťahu k uvedeným základným pravidlám uvedeným v § 15 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

Ak teda pre konkrétnu službu neplatí osobitné pravidlo podľa § 16 zákona o DPH, uplatní sa pri určení miesta dodania služby jedno z dvoch všeobecných pravidiel podľa § 15 zákona o DPH, a to v závislosti od toho, či príjemca služby je zdaniteľnou osobou alebo nezdaniteľnou osobou.

Príklad

Rekonštrukcia nehnuteľnosti vykonaná českou spoločnosťou v SR

Česká spoločnosť so sídlom a IČ DPH prideleným v ČR vykonáva rekonštrukciu nehnuteľnosti na Slovensku. Objednávateľom služby je zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť a súčasne aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane. Miestom dodania služby je podľa § 16 ods. 1 ZDPH miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t. j. SR. Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 2 ZDPH zdaniteľná osoba, ktorá službu prijala.

Ak by česká spoločnosť vykonala rekonštrukciu nehnuteľnosti pre nezdaniteľnú osobu, miesto dodania služby zostáva nezmenené, t. j. nachádza sa v SR. Osobou povinnou platiť daň by však v tomto prípade bola česká spoločnosť, ktorá by bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5 ZDPH pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Dočasné ubytovanie (C-315/00 Maierhofer)

V prípade stavby zloženej z prefabrikátových dielov pripevnených k zemi, ktorá bude po ukončení nájmu rozobraná a premiestnená, sa jedná o prenájom nehnuteľného majetku. Dôležité je, že stavba nemôže byť ľahko demontovateľná a premiestniteľná na iné miesto.

Na posúdenie oslobodenia od dane nemá vplyv, či stavba bude po ukončení nájomnej zmluvy rozobraná a premiestnená na iné miesto. Pre účely oslobodeného prenájmu nehnuteľného majetku tiež nie je relevantné, či prenajímateľ prenajíma stavbu vrátane pozemku, alebo len stavbu postavenú na pozemku nájomcu.

• Prevod práva na chytanie rýb (C-166/05 Heger Rudi)

Práva na chytanie rýb, ktoré spoločnosť nadobudla a potom predala, umožňujú vykonávať takéto právo na určitých častiach majetku vymedzeného dotknutým vodným tokom. Tieto práva sa nevzťahujú na množstvo vody, ktoré pretečie riekou a neustále cirkuluje, ale sa vzťahujú na určité geografické oblasti, v ktorých uvedené práva môžu byť vykonávané, a preto sa spájajú s povrchom pokrytým vodou, ktorý je vymedzený stálym spôsobom. Teda úseky rieky, na ktoré sa vzťahujú povolenia na chytanie rýb, musia byť považované za nehnuteľný majetok. Táto nehnuteľnosť predstavuje kľúčový a nevyhnutný prvok pre uvedené poskytovanie služby. Navyše miesto, kde sa nachádza nehnuteľnosť, sa zhoduje s miestom konečnej spotreby služby.

Prevod práv na chytanie rýb formou odplatného prevodu povolení je poskytovaním služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom.

• Prenájom kotevných miest (C-428/02 Fonden Marselisborg Lystbådehavn)

Čo sa týka miest na súši – súš používaná pre skladovanie lodí je nehnuteľným majetkom. Čo sa týka miest na vode, vlastníkom prístavného terénu a bazénu je určitý subjekt. Skutočnosť, že tento terén je či už celý alebo z časti zatopený, nebráni jeho kvalifikovaniu ako nehnuteľného majetku, ktorý môže byť predmetom prenájmu. Prenájom sa však netýka akejkoľvek kvantity vody, ale určenej časti bazénu. Táto plocha krytá vodou je určená trvalým spôsobom a nemôže byť premiestnená.

Prenájom miest pre lode sa neobmedzuje na samotné právo výlučne užívať plochu vody, ale obsahuje v sebe umožnenie disponovania rôznymi prístavnými zariadeniami umožňujúcimi najmä ukotvenie lode, možnosť nalodenia a vylodenia pre posádku, eventuálne použitie rôznych sanitárnych a iných zariadení posádkou.

Miesto v prístavnom bazéne zodpovedá definícii nehnuteľného majetku. Prenájom nehnuteľného majetku zahŕňa prenájom miest určených pre kotvenie lodí na vode, ako aj miest pre skladovanie týchto lodí na súši v priestore prístavu.

Prenájom miest na parkovanie vozidiel musí byť vykladaný v tom význame, že sa použije všeobecným spôsobom na prenájom miest pre státie všetkých dopravných prostriedkov vrátane lodí.

Krátkodobý nájom dopravných prostriedkov

Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov je miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi; krátkodobým nájmom sa rozumie nepretržité držanie alebo používanie dopravného prostriedku počas obdobia nepresahujúceho 30 dní alebo 90 dní, ak ide o nájom plavidiel. Dopravné prostriedky bez ohľadu na to, či sú motorizované alebo nemotorizované, spolu s ďalším príslušenstvom a zariadením, určené na prepravu tovarov alebo osôb z jedného miesta na druhé, ktoré môžu byť ťahané, vlečené alebo tlačené dopravným prostriedkom, a ktoré sú spravidla určené a schopné uskutočnenia prepravy tovarov alebo osôb, sa považujú za dopravné prostriedky. Ide predovšetkým o tieto dopravné prostriedky:

– motorizované a nemotorizované pozemné vozidlá, ako napr. automobily, motocykle, bicykle, trojkolky a obytné prívesy, pokiaľ nie sú pripevnené k zemi;

– prívesy a návesy, ako aj železničné vagóny;

– motorizované a nemotorizované plavidlá;

– motorizované a nemotorizované lietadlá;

– vozidlá prispôsobené na prepravu chorých a zranených osôb;

– poľnohospodárske traktory a ostatné poľnohospodárske vozidlá;

– nebojové vojenské vozidlá a vozidlá policajného dozoru alebo vozidlá určené na účely civilnej obrany;

– mechanicky alebo elektronicky poháňané invalidné vozíky.

Za dopravné prostriedky sa nepovažujú trvalo imobilizované vozidlá a kontajnery.

Prenájom kontajnerov je službou pri ktorej sa miesto dodania určí podľa všeobecných pravidiel, t. j. § 15 ods. 1 zákona o DPH, ak je prenájom kontajnerov poskytnutý zdaniteľnej osobe a § 15 ods. 2 zákona o DPH, ak je prenájom kontajnerov poskytnutý nezdaniteľnej osobe.

Dopravné prostriedky sa považujú za skutočne odovzdané do dispozície zákazníka v mieste, kde sa dopravný prostriedok nachádza, keď nad ním zákazník prevezme skutočnú kontrolu. Zmocnenie sa veci z právneho hľadiska (podpis zmluvy, prevzatie kľúčov) nie je v tomto ohľade postačujúce.

Dĺžka trvania nepretržitého držania alebo používania dopravného prostriedku je rozhodujúcou skutočnosťou. Dĺžka trvania nepretržitého držania alebo používania dopravného prostriedku by mala byť posudzovaná podľa zmluvy medzi zúčastnenými stranami. Zmluva je teda síce základným predpokladom, ale tento je možné vyvrátiť akoukoľvek faktickou skutočnosťou alebo právnou skutočnosťou v snahe správne určiť skutočnú dĺžku trvania nepretržitej držby alebo používania dopravného prostriedku.

Ak dve a viac zmluvy, ktoré sa týkajú prenájmu rovnakých dopravných prostriedkov, boli uzatvorené krátko po sebe, s rozdielom dvoch a menej dní, je potrebné pri určení, či sa zmluva uzatvorená v poradí ako druhá považuje za krátkodobú zmluvu alebo nie, vziať do úvahy prvý termín uzavretia zmluvy. Ak sa platnosť krátkodobej zmluvy predĺži a dĺžka jej trvania presiahne 30 (90) dní, je potrebné zmluvu opätovne posúdiť. Ak predĺženie zmluvy bolo spôsobené jednoznačne preukázateľnými okolnosťami mimo vplyvu zúčastnených strán (za predpokladu že nedochádza k zneužitiu), nie je potrebné zmluvný vzťah opätovne posudzovať.

Príklad

Nájom dopravného prostriedku

Slovenský platiteľ dane prenajme osobný automobil inému platiteľovi dane. Zmluva bola uzatvorená na obdobie 20 dní. Podľa požiadavky nájomcu bol osobný automobil fyzicky odovzdaný na letisku Schwechat vo Viedni. Ide o krátkodobý nájom a miestom dodania služby je podľa 16 ods. 2 ZDPH miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi, t. j. Rakúsko.

Prenajímateľ osobného automobilu pri registračnej povinnosti a daňových povinnostiach postupuje podľa rakúskeho zákona o DPH.

Ak by bola zmluva o nájme uzatvorená na obdobie dlhšie ako 30 dní, miestom dodania služby by bolo podľa § 15 ods. 1 ZDPH Slovensko a prenajímateľ osobného automobilu by dlhodobý nájom fakturoval so slovenskou DPH.

Služby kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia a vstup na tieto podujatia

Služby v súvislosti so vstupom na uvedené podujatia zahŕňajú poskytnutie služieb, ktorých základnou charakteristikou je udelenie práva na vstup na podujatie výmenou za lístok alebo platbu, vrátane platby vo forme predplatného, sezónneho lístku alebo pravidelného poplatku. Ide najmä o tieto služby:

• právo na vstup na zábavné predstavenia, divadelné predstavenia, cirkusové predstavenia, veľtrhy, do zábavných parkov, na koncerty, výstavy a iné podobné kultúrne podujatia;

• právo na vstup na športové podujatia, akými sú zápasy alebo súťaže;

• právo na vstup na vzdelávacie a vedecké podujatia, akými sú konferencie a semináre.

Používanie zariadení, akými sú telocvične alebo podobné zariadenia, za úhradu poplatku nepredstavuje služby v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia.

Doplnkové služby zahŕňajú služby, ktoré priamo súvisia so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia a ktoré sa poskytujú samostatne osobe zúčastňujúcej sa na podujatí za protihodnotu.

Takéto doplnkové služby zahŕňajú najmä používanie šatní alebo hygienických zariadení, nezahŕňajú však samotné sprostredkovateľské služby súvisiace s predajom lístkov.

Pri sprostredkovaní predaja lístkov na podujatie medzi zdaniteľnými osobami sa miesto dodania služby sprostredkovania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň.

Príklad

Sprostredkovanie predaja vstupeniek

Agentúra – platiteľ DPH sprostredkováva pre organizátora kultúrneho podujatia predaj vstupeniek na toto podujatie, ktoré sa uskutoční v Poľsku. Organizátorom podujatia je platiteľ DPH so sídlom v Poľsku. Miestom dodania služby sprostredkovania predaja vstupeniek podľa § 15 ods. 1 ZDPH je miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. Poľsko. Osobou povinnou platiť daň je príjemca služby. Agentúra poskytnutú službu s miestom dodania v inom členskom štáte fakturuje bez DPH a uvedie ju v súhrnnom výkaze.

Poskytnutie služieb zdaniteľnej osobe – dodanie služby, alebo právo na vstup

Pre určenia miesta dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a iných podobných podujatí poskytnutých zdaniteľnej osobe je rozhodujúcou skutočnosťou posúdenie, či tieto služby spočívajú v poskytnutí práva na vstup na konkrétne podujatie výmenou za lístok alebo za poplatok na takéto podujatie. V prípade, ak sa na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatie vyberá vstupné, ktoré predstavuje právo na vstup na konkrétne podujatie a podujatie je určené širokej verejnosti, t. j. po zaplatení vstupného má právo na vstup každý záujemca, miesto dodania poskytnutej služby sa určí podľa § 16 ods. 3 zákona o DPH bez ohľadu na skutočnosť, či je služba poskytnutá zdaniteľnej alebo nezdaniteľnej osobe. Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí práva na vstup na konkrétne podujatie výmenou za lístok alebo za poplatok na takéto podujatie je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú, pričom nie je potrebné skúmať, či je služba poskytnutá zdaniteľnej alebo nezdaniteľnej osobe.

Pri poskytnutí služby zdaniteľnej osobe je potrebné rozlišovať, či ide o služby spočívajúce v poskytnutí práva na vstup za lístok alebo za poplatok, pri ktorých sa miesto dodania služby určí podľa osobitného pravidla upraveného v § 16 ods. 3 zákona o DPH alebo ide o dodanie služby, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. V prípade, ak kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia nie sú určené širokej verejnosti, ale sú zorganizované napr. na základe objednávky konkrétnej zdaniteľnej osoby, podujatie je určené uzatvorenému okruhu účastníkov, na podujatie nie je vyberané vstupné, ale organizátor, ktorý je zdaniteľnou osobou poskytnutú službu fakturuje objednávateľovi – zdaniteľnej osobe, miesto dodania služby sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. miestom dodania služby poskytnutej zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak organizátorom podujatia je zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a objednávateľom je zdaniteľná osoba so sídlom alebo miestom podnikania v tuzemsku, miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH tuzemsko, osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH je zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH. Ak organizátorom podujatia je zahraničná osoba z iného členského štátu, službu podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH s miestom dodania v tuzemsku vykáže v súhrnnom výkaze.

Príklad

Poplatok umožňujúci vstup na veľtrh

Slovenská firma sa zúčastní na veľtrhu v Nemecku, ktorý organizuje nemecká zdaniteľná osoba registrovaná na DPH. Slovenská firma uhradí poplatok umožňujúci vstup na veľtrh. Na veľtrhu sa môže po zaplatení vstupného (alebo poplatku za vstup) zúčastniť verejnosť. Miestom dodania služby je miesto, kde sa veľtrh koná, t. j. Nemecko. Nemecká firma poplatok umožňujúci vstup na veľtrh zdaní nemeckou DPH. V tomto prípade na určenie miesta dodania služby nemá vplyv skutočnosť, či jej príjemcom je zdaniteľná alebo nezdaniteľná osoba. V prípade, ak slovenská firma je platiteľom DPH v SR, môže žiadať o refundáciu nemeckej DPH.

Príklad

Prednáška na seminári

Platiteľ DPH – FO s bydliskom v SR prednáša na seminári v ČR na základe objednávky organizátora seminára, ktorým je slovenská firma, za dohodnutú odmenu. Miestom dodania služby poskytnutej slovenským platiteľom je podľa § 15 ods. 1 ZDPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, príjemca služba je zo SR, preto miesto dodania služby je SR. Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 ZDPH prednášajúci – platiteľ DPH, ktorý k cene fakturovanej služby uplatní slovenskú DPH.

Príklad

Organizácia vystúpenia súboru z tretieho štátu

Ruský podnikateľ si u slovenského platiteľa DPH objednal zorganizovanie vystúpenia ruského umeleckého súboru na Slovensku, pozostávajúce z organizačno-technického zabezpečenia (zabezpečenia moderátora, hostesiek, ozvučenia a pod.). Slovenský platiteľ poskytuje službu zdaniteľnej osobe z tretieho štátu. Miestom jej dodania je podľa § 15 ods. 1 ZDPH miesto, kde má táto osoba sídlo, t. j. Rusko. Dodávateľ služby k fakturovanej cene neuplatní slovenskú DPH, pretože služba nie je predmetom dane v SR, neuvedie ju ani v súhrnnom výkaze, pretože miesto jej dodania je v treťom štáte.

Poskytnutie služby nezdaniteľnej osobe

Miestom dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb (služieb na výstavách a veľtrhoch), vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb a vstupu na tieto podujatia, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.

Príklad

Vzdelávacia služba poskytnutá českým platiteľom

VÚC, ktoré nie je registrované pre daň, si u českého platiteľa DPH objedná vzdelávaciu službu. Vzdelávanie sa realizuje v SR a je určené uzavretému okruhu účastníkov. Miestom dodania tejto vzdelávacej služby je miesto, kde sa služba fyzicky vykoná, t. j. SR. Pretože služba je dodaná nezdaniteľnej osobe, český platiteľ ako zahraničná zdaniteľná osoba je povinný podať žiadosť o registráciu pre DPH v SR na Daňovom úrade Bratislava, a to ešte pred poskytnutím vzdelávacej aktivity. Následne k fakturovanej cene uplatní slovenskú DPH.

Reštauračné a stravovacie služby

Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb okrem reštauračných a stravovacích služieb fyzicky poskytnutých na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch je miesto, kde sa tieto služby fyzicky poskytnú. Reštauračné služby pozostávajú z dodania pripraveného alebo nepripraveného jedla a/alebo nápojov určených na konzumáciu ľuďmi v priestoroch poskytovateľa, spolu s vhodnými doplnkovými službami umožňujúcimi okamžitú spotrebu, kým stravovacie služby pozostávajú z rovnakého dodania, avšak poskytnutého mimo priestorov poskytovateľa. Podobne ako reštauračné služby možno stravovacie služby charakterizovať súborom znakov a úkonov, pričom prevládajú služby a poskytnutie jedál alebo nápojov je len jedným z komponentov. Za reštauračné a stravovacie služby sa nepovažujú:

– samotné dodanie pripraveného alebo nepripraveného jedla (napr. jedlo vzaté so sebou z reštaurácií, supermarketov a podobne);

– dodania pozostávajúce iba zo samotnej prípravy a prepravy jedla;

– vo všeobecnosti dodania pozostávajúce z prípravy a donášky jedla a/alebo nápojov bez žiadnej inej doplnkovej služby.

V prípadoch, kedy dodanie jedla a/alebo nápojov nie je spojené s ďalšími službami, považuje sa za dodanie tovaru. Ak jedlo a/alebo nápoje poskytne iba jedna zdaniteľná osoba a doplnkové/podporné služby sú tomu istému zákazníkovi poskytnuté inou zdaniteľnou osobou, dodanie uskutočnené každou z týchto zdaniteľných osôb sa posudzuje samostatne, podľa samostatných kritérií, za predpokladu, že neexistuje dôkaz o zneužití práva.

Ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku

Pod ocenením hnuteľného hmotného majetku sa rozumejú práce vykonané na dodanom materiáli alebo polovýrobkoch, výsledkom ktorých dochádza k zvýšeniu hodnoty pôvodného hnuteľného hmotného majetku, pričom pôvodný aj výsledný produkt nie je vlastníctvom osoby, ktorá práce vykonala. Sú to rôzne práce ako napríklad šitie odevov z dodanej látky, výroba komponentov do automobilov z dodaných materiálov a podobne.

Prácami na hnuteľnom hmotnom majetku sú inštalácia a montáž tovaru, oprava tovaru, údržba, spracovanie, úprava, zdokonalenie tovaru, obnovenie a renovácia, kontrola tovaru, prehliadka tovaru, balenie a podobné služby.

Miestom dodania uvedených služieb poskytnutých pre zdaniteľnú osobu je miesto, kde má príjemca služby sídlo, alebo miesto podnikania, t. j. miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 1 ZDPH.

Ak sú uvedené služby poskytnuté pre nezdaniteľnú osobu, miestom ich dodania je podľa § 16 ods. 9 ZDPH miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.

Príklad

Oprava automobilu pre zahraničnú osobu

Autoservis – platiteľ DPH v SR vykoná opravu automobilu pre zdaniteľnú osobu z ČR (preukáže sa prideleným IČ DPH), v tomto prípade sa miesto dodania služby určí podľa § 15 ods. 1 ZDPH, t. j. nachádza sa v ČR. Autoservis vyhotoví faktúru bez DPH a dodanie služby uvedie v súhrnnom výkaze.

Ak autoservis vykoná opravu automobilu českého občanovi – t. j. nezdaniteľnej osobe, miesto dodania sa určí podľa § 16 ods. 9 ZDPH, t. j. nachádza sa v SR, osobou povinnou odviesť daň v SR je slovenský platiteľ – dodávateľ služby, ktorá k fakturovanej cene uplatní DPH.

Sprostredkovanie tovaru alebo služby

Miestom dodania služby, ktorá spočíva v sprostredkovaní tovaru alebo služby osobou, ktorá koná v mene a na účet inej osoby, dodanej osobe inej ako zdaniteľnej osobe je to isté miesto ako miesto dodania alebo nadobudnutia tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom sprostredkovania. Pri sprostredkovaní ubytovania sprostredkovateľom, ktorý koná v mene a na účet inej osoby pre inú ako zdaniteľnú osobu, je miestom dodania sprostredkovateľskej služby to isté miesto, ako miesto dodania ubytovacej služby.

Určenie miesta dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb v prípade, ak sú dodané nezdaniteľnej osobe

Miestom dodania uvedených služieb je podľa § 16 ods. 14 zákona o DPH miesto, kde má táto nezdaniteľná osoba svoje sídlo (v prípade, ak ide o nezdaniteľnú právnickú osobu, napr. charitatívnu organizáciu), bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava (v prípade, ak ide o fyzickú osobu).

Pri poskytovaní uvedených služieb nezdaniteľnej osobe môže poskytovateľ, po splnení presne ustanovených podmienok, uplatniť aj osobitné miesto dodania podľa § 16a. Preto je potrebné pri určení miesta dodania týchto služieb prihliadať na obidve pravidlá určenia miesta dodania vo vzájomných súvislostiach.

§ 16a

Osobitné miesto dodania tovaru
pri predaji tovaru na diaľku na území
Európskej únie a osobitné miesto
dodania určitých služieb dodaných
osobe inej ako zdaniteľnej osobe

(1) Miestom dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku na území Európskej únie je miesto, kde sa odoslanie alebo preprava tovaru začína, a miestom dodania pri dodaní telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb, ktoré sú dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, a ak nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, ak

a) dodávateľ tovaru alebo služby má len v jednom členskom štáte sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň alebo bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava,

b) tovar sa odosiela alebo prepravuje do iného členského štátu, ako je členský štát podľa písmena a) alebo služba sa dodáva osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, v inom členskom štáte, ako je členský štát podľa písmena a) a

c) celková hodnota dodaní uvedených v písmene b) bez dane nepresiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku 10 000 eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku celková hodnota dodaní uvedených v písmene b) bez dane nepresiahla 10 000 eur.

(2) Ak sa počas kalendárneho roka presiahne limit podľa odseku 1 písm. c), dodaním tovaru alebo služby, ktorým sa prekročí tento limit, miesto dodania tovaru sa mení na miesto dodania tovaru podľa § 14 ods. 2 a miesto dodania služby sa mení na miesto dodania služby podľa § 16 ods. 14.

(3) Dodávateľ tovaru alebo služby, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1, sa môže rozhodnúť pre miesto dodania tovaru podľa § 14 ods. 2 a miesto dodania služieb podľa § 16 ods. 14 a je povinný tieto miesta uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

Komentár k § 16a

Osobitné miesto dodania tovaru pri predaji na diaľku na území EÚ a osobitné miesto dodania určitých služieb pre nezdaniteľnú osobu

Základným pravidlom pre určenie miesta dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb v prípade, ak sú dodané inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má táto nezdaniteľná osoba svoje sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Základným pravidlom pre určenia miesta dodania predaja tovaru na diaľku na území Európskej únie je miesto, kde sa preprava tovaru k zákazníkovi skončí. S cieľom odstrániť administratívnu záťaž spojenú s registráciou pre daň vo všetkých členských štátoch, kde sa preprava tovaru skončí, došlo k zrušeniu existujúcich prahových hodnôt pre zásielkový predaj tovaru, po novom označovaný ako predaj tovaru na diaľku.

Ako podpora mikropodnikov, ktoré obchodujú na území Európskej únie, bola pre všetky členské štáty ustanovená jednotná prahová hodnota, a to 10 000 eur, pričom sa okrem predaja tovaru na diaľku bude táto prahová hodnota uplatňovať aj na dodávky telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb, ak sú poskytnuté nezdaniteľnej osobe.

V prípade, ak podnikateľ bude mať sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko iba v jednom členskom štáte a celková hodnota tovarov predávaných na diaľku a zároveň hore uvedených služieb poskytnutých do iného členského štátu, ako je ten, v ktorom je podnikateľ usadený, nepresiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku a ani v predchádzajúcom kalendárnom roku hodnotu 10 000 eur bez dane, je podnikateľ oprávnený zdaňovať poskytovanie takýchto služieb daňou členského štátu, v ktorom má sídlo a pri predaji tovaru na diaľku do iného členského štátu daňou členského štátu, v ktorom sa preprava tovaru začína.

To znamená, že od 1. júla 2021 platiteľ dane so sídlom v tuzemsku, ktorý v roku 2020 a v roku 2021 uskutočnil predaj tovaru na diaľku do Českej republiky v hodnote 5 000 eur a poskytol elektronické služby nezdaniteľným osobám usadeným v Českej republike v hodnote 3 000 eur, môže uplatňovať na tieto dodania daň v tuzemsku (miesto, kde sa preprava tovaru začína, a zároveň, kde má sídlo poskytovateľ služieb).

Aj v prípade, ak podnikateľ spĺňa všetky podmienky pre zdaňovanie predaja tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa začína preprava tovaru, a zdaňuje služby v členskom štáte, kde je usadený, sa však môže rozhodnúť pre administratívne náročnejšie zdaňovanie tovaru v členskom štáte skončenia prepravy tovaru k zákazníkovi a zdaňovanie služieb v členskom štáte usadenia zákazníka. Takto však musí postupovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

Ak podnikateľ zdaňuje predaj tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa preprava tovaru začína, a pre služby určuje miesto dodania v členskom štáte, kde je usadený, po prekročení prahovej hodnoty dodaných tovarov a/alebo poskytnutých služieb 10 000 eur musí nevyhnutne prejsť na určenie miesta dodania podľa základných pravidiel. Pri predaji tovaru na diaľku je to miesto, kde sa preprava tovaru k zákazníkovi skončí, a pri poskytnutí služieb, ide o miesto usadenia zákazníka. V danom prípade je možné uplatniť osobitnú úpravu podľa § 68b zákona.

Príklad

Dodávateľ tovaru na diaľku na území EÚ

Slovenský podnikateľ vyrába prírodnú kozmetiku, ktorú predáva cez internet výhradne len občanom v rámci EÚ. Do konca novembra 2025 mal dodávky pre občanov: do Rakúska za 9 000 eur, do Čiech za 1 000 eur a do Poľska za 5 000 eur. Keďže súčet hodnoty dodaných tovarov do Čiech, Rakúska a Poľska presiahol sumu 10 000 eur v kalendárnom roku, slovenskému podnikateľovi vzniká pred dodávkou tovaru do Poľska povinnosť registrácie k DPH v Poľsku. Môže sa však vyhnúť registrácii v Poľsku, a to tak, že bude uplatňovať osobitnú úpravu dane OSS.

§ 17

Miesto nadobudnutia tovaru

z iného členského štátu

(1) Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.

(2) Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.

(3) Ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.

(4) Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 je miesto podľa odseku 1, ak

a) prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň,

b) prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80,

[Dňom 1. júla 2030 v § 17 ods. 4 písm. b) sa slová „uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze“ nahrádzajú slovami „oznámiť údaje“.]

c) prvý odberateľ nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle nezdržiava v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a

d) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a).

Komentár k § 17

Miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu

Miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je vymedzené z pohľadu nadobúdateľa, ktorému vzniká povinnosť z tohto nadobudnutia priznať daň.

Podľa základného princípu uvedeného v § 17 ods. 1 zákona o DPH je všeobecne miestom nadobudnutia tovaru to miesto, kde sa preprava tovaru k nadobúdateľovi skončí.

Špecifický postup sa uplatní v prípade, ak osoba, ktorá nadobúda tovar, oznámi dodávateľovi identifikačné číslo pre DPH (ďalej len „IČ DPH“) z iného členského štátu, než v ktorom je ukončená preprava tovaru. Aj v tomto prípade musí byť uplatnený základný princíp určenia miesta nadobudnutia tovaru v závislosti od toho, kde bola jeho preprava ukončená, ale zároveň je uplatnený aj princíp miesta určenia podľa IČ DPH nadobúdateľa, ktorý je uvedený v § 17 ods. 2 zákona o DPH.

Podľa tohto princípu je miestom dodania členský štát, ktorý pridelil nadobúdateľovi IČ DPH, pod ktorým dodanie tovaru objednal.

Aby nedošlo k dvojitému zdaneniu, ustanovenie § 17 ods. 3 zákona o DPH umožňuje, aby osoba, ktorá nadobúda tovar, preukázala, že nadobudnutie bolo predmetom DPH v členskom štáte ukončenia prepravy tovaru, na základe čoho môže vykonať opravu priznaného základu dane a príslušnej DPH, a to v členskom štáte, ktorý vydal IČ DPH.

Príklad

Preprava tovaru pre slovenského platiteľa z Nemecka do ČR

Slovenská firma (platiteľ DPH v SR) má prevádzkareň v Českej republike, kde je tiež platiteľom DPH. Tovar nadobúda od nemeckej firmy registrovanej v Nemecku pre DPH, pričom ho objedná pod uvedením slovenského IČ DPH, ale bude prepravený do jej prevádzkarne v ČR. Slovenská firma by mala priznať daň v SR. Ak však preukáže, že vo väzbe na základné vymedzenie miesta nadobudnutia priznala daň v ČR, kam bol tovar skutočne prepravený, môže v SR znížiť základ dane a príslušnú daň.

Miesto nadobudnutia tovaru pri trojstrannom obchode, ak sú splnené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH, je miesto, kde sa skončí preprava tovaru, t. j. členský štát druhého odberateľa.

Účinnosť od 1. 7. 2030

Zavedením povinnej elektronickej fakturácie a oznamovania údajov pri cezhraničnom dodaní tovarov a služieb v rámci členských štátov, dochádza k zrušenie povinnosti pre platiteľov dane podávať súhrnný výkaz od 1. 7. 2030. Je to dôsledok smernice Rady (EÚ) 2025/516 z 11. marca 2025, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o pravidlá DPH pre digitálny vek Jednou z podmienok, ktoré špecifikujú, že miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi, bude digitálne oznámenie údajov o cezhraničnom dodaní tovaru.

§ 18

Miesto dovozu tovaru

(1) Miestom dovozu tovaru je členský štát, na ktorého území sa tovar nachádza v čase, keď vstupuje na územie Európskej únie s výnimkou podľa odseku 2.

(2) Ak má dovážaný tovar pri jeho vstupe na územie Európskej únie postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo ak je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, alebo ak je prepustený do colného režimu colné uskladňovanie, do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit, alebo ak je vpustený do teritoriálnych vôd, miestom dovozu je členský štát, v ktorom sa skončia tieto colné opatrenia.

Komentár k § 18

Miesto dovozu tovaru

Územie EÚ je jednotným colným územím, dovoz tovaru z tretích štátov na územie EÚ sa zdaňuje. Miestom dovozu tovaru je členský štát, na ktorého území sa tovar nachádza v čase, keď vstupuje na územie EÚ (kde sa uskutoční colné konanie). Ak však dovozca pri vstupe tovaru na územie EÚ:

– požaduje pre tovar postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo

– tovar je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, alebo

– tovar je prepustený do colného režimu uskladňovanie v colnom sklade, do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit,

potom miestom dovozu je členský štát, v ktorom sa skončia tieto colné opatrenia.

Príklad

Dovážaný tovar prepustený do colného režimu tranzit

Slovenský platiteľ DPH dováža tovar z Kanady, ktorý vstupuje na územie EÚ v Holandsku a tam je prepustený do colného režimu tranzit. Tento colný režim sa skončí v SR s tým, že tovar je prepustený do colného režimu voľný obeh. Miestom dovozu tovaru je SR a nie Holandsko, daňová povinnosť pri dovoze tovaru vznikne v SR.

Daňová povinnosť

Daňová povinnosť

§ 19

Daňová povinnosť
pri dodaní tovaru a služby

(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

(3) Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Ak

a) je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v písmene b) za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí,

b) sa služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby, uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí,

c) platiteľ požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla, považujú sa tieto tovary za dodané dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje platbu za tieto tovary,

d) sa opakovane poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi elektronické služby osobami, ktoré majú na poskytovanie uvedených sietí a služieb povolenie podľa osobitného predpisu,^6a) za deň dodania služby sa považuje najneskôr deň vyhotovenia faktúry a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; táto výnimka sa nevzťahuje na opakovane poskytované elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi poskytované elektronické služby, ak daň z týchto služieb je povinný platiť príjemca služby.

e) sa opakovane dodáva tovar s oslobodením od dane podľa § 43 počas obdobia dlhšieho ako kalendárny mesiac, považuje sa tovar za dodaný posledným dňom každého kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru neskončí.

(4) Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

(5) Pri dodaní tovaru na základe komisionárskej zmluvy vzniká komitentovi daňová povinnosť v ten istý deň, keď vzniká daňová povinnosť komisionárovi.

(6) Pri obstaraní služby podľa § 9 ods. 4 vrátane obstarania opakovane alebo čiastkovo dodávaných služieb sa služba obstaraná osobou, ktorá koná vo svojom mene, považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ požaduje úhradu za službu, a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; deň dodania služby podľa tohto odseku sa neurčí, ak sa obstará služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby. Daňová povinnosť vzniká nositeľovi autorských práv dňom prijatia platby od organizácie kolektívnej správy autorských práv, ak táto organizácia vyberá vo svojom mene pre nositeľa autorských práv odmeny a náhrady odmien za poskytnutie práva na použitie diela.

(7) Pri dodaní tovaru prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných obdobných prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze vzniká daňová povinnosť dňom, keď sa vyberú peniaze alebo známky z prístroja alebo iným spôsobom sa zistí výška obratu.

(8) Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, dňom vzniku daňovej povinnosti je

a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo

[Dňom 1. júla 2030 v § 19 ods. 8 písm. a) sa slová „15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci“ nahrádzajú slovami „desiaty deň odo dňa“.]

b) deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a).

[Dňom 1. júla 2030 v § 19 ods. 8 písm. b) sa číslo „15.“ nahrádza slovom „desiatym“.]

(9) Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do miesta určenia na území tretieho štátu (§ 47 ods. 1 a 2), za deň dodania tovaru sa považuje deň výstupu tovaru z územia Európskej únie, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom vyhlásení.

(10) Daňová povinnosť zo zálohovaných obalov^6aa) dodaných na trh spolu s tovarom vzniká platiteľovi, ktorý ako prvý uvádza na trh v tuzemsku zálohované obaly spolu s tovarom, a to posledným dňom príslušného kalendárneho roka z rozdielu medzi celkovým počtom zálohovaných obalov, ktoré spolu s tovarom ako prvý uviedol na trh v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku, a celkovým počtom týchto zálohovaných obalov, ktoré sa mu vrátili z trhu v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku; ak je rozdiel v príslušnom kalendárnom roku záporný, uvedie sa základ dane a výška dane v záznamoch podľa § 70 a v daňovom priznaní so záporným znamienkom. Platiteľ, ktorý v kalendárnom roku dodáva zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré uvádza na trh v tuzemsku ako prvý, a ktorý dodáva aj zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré neuvádza na trh v tuzemsku ako prvý, nemôže uplatniť záporný rozdiel v daňovom priznaní. Základom dane je súčin zisteného rozdielu podľa prvej vety a výšky zálohy za zálohovaný obal určenej osobitným predpisom,^6ab) ktorá je platná posledný deň príslušného kalendárneho roka, znížený o daň.

(11) Pri dodaní tovaru zdaniteľnou osobou, ktorá uľahčuje dodanie tovaru na území Európskej únie a predaj tovaru na diaľku podľa § 8 ods. 7, a pri dodaní tohto tovaru tejto zdaniteľnej osobe sa za deň dodania tovaru a deň vzniku daňovej povinnosti považuje deň prijatia platby.^6abc)

Komentár k § 19

Daňová povinnosť pri dodaní tovaru a služby

Všeobecne platí, že daňová povinnosť pri dodaní tovaru vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH). Deň dodania tovaru zákon o DPH stanovuje podľa toho, o aký druh tovaru ide, t. j. či ide o hnuteľnú vec, nehnuteľnosť alebo stavbu, resp. jej časť.

Za deň dodania hnuteľnej veci (napr. stroja, materiálu, výrobkov, polotovarov a pod.) sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, t. j. kedy nadobudne dispozičné právo k veci. Uvedené platí aj vtedy, ak podľa zmluvy právne vlastníctvo k tovaru neprechádza na kupujúceho prevzatím tovaru (napr. pri výhrade vlastníckeho práva).

Dňom nadobudnutia dispozičného práva môže byť deň, kedy si kupujúci prevezme tovar u predávajúceho, alebo deň, kedy dodávateľ odovzdá tovar kupujúcemu. Pri určení dňa, kedy kupujúci nadobudne dispozičné právo k tovaru, sa vychádza zo zmluvy, ak je v konkrétnom prípade uzatvorená.

Pri dodaní tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky, sa za deň dodania považuje deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Prenajímateľovi vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH dňom odovzdania predmetu nájmu nájomcovi, pričom základom dane je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú má prenajímateľ prijať od nájomcu – prijímateľa plnenia, t. j. celková dohodnutá odplata za nájom a následný predaj tovaru.

Ak zo zmluvného vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom nevyplýva povinnosť predať a kúpiť predmet nájmu pri zaplatení poslednej splátky a tento zmluvný vzťah je založený na práve kúpiť, resp. predať predmet nájmu, v takomto prípade sa nájom považuje za dodanie služby.

Za deň dodania pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti vrátane pozemkov sa považuje deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak predávajúci odovzdá nehnuteľnosť kupujúcemu skôr ako v deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnosti v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon).

Pri dodaní stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy sa považuje za deň dodania tovaru deň odovzdania stavby. O dodanie stavby ide napríklad pri dodaní bytu na základe zmluvy o výstavbe bytu.

Daňová povinnosť pri dodaní služby vzniká dňom dodania služby. Dňom dodania služby sa rozumie deň, kedy je jej poskytnutie ukončené. Moment vzniku daňovej povinnosti je totožný s momentom ukončenia poskytovania služby.

Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Najčastejšie sa čiastkové plnenie poskytuje v stavebníctve, ak dodávateľ odovzdáva stavbu na základe zmluvy o dielo po čiastkach.

Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Najčastejšie prípady opakovaného plnenia pri dodaní tovaru sú napr. dodanie elektrickej energie, vody, tepla, plynu, pri dodaní služby ide napr. o prenájom hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci (prenájom kancelárskych priestorov, počítača, dopravného prostriedku, opakovane dodávané právne služby, poradenské služby, účtovné služby a pod.).

Pri opakovane poskytovaných elektronických komunikačných sieťach a elektronických komunikačných službách a spolu s nimi elektronických služieb osobami, ktoré majú na poskytovanie uvedených sietí a služieb povolenie, sa za deň dodania služby považuje najneskôr deň vyhotovenia faktúry.

Z uvedeného vyplýva, že dňom dodania môže byť aj skorší deň ako deň vyhotovenia faktúry, čo by však malo byť zrejmé z faktúry.

Pri dodaní tovaru na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, keď platiteľ dane koná vo svojom mene na účet inej osoby, komitentovi vzniká daňová povinnosť v ten istý deň, keď vzniká daňová povinnosť komisionárovi.

Účinnosť od 1. 7. 2030

V nadväznosti na skrátenie lehoty na vyhotovenie elektronickej faktúry dochádza k úprave okamihu vzniku daňovej povinnosti pri cezhraničnom dodaní tovaru do iného členského štátu a cezhraničnom nadobudnutí tovaru z iného členského štátu na desiaty deň odo dňa dodania tovaru, resp. na desiaty deň odo dňa nadobudnutia tovaru.

Príklad

Komisionársky predaj tovaru v SR

Platiteľ dane A (komitent) na základe komisionárskej zmluvy odovzdal v SR tovar platiteľovi dane B (komisionárovi) 20. 8. príslušného kalendárneho roka.. Platiteľ dane B sa zaviazal v zmysle komisionárskej zmluvy, že zabezpečí predaj tovaru vo vlastnom mene na účet platiteľa dane A. Platiteľ dane (komisionár) predal tovar kupujúcemu (tretej osobe) dňa 23. 10. príslušného kalendárneho roka. Daňová povinnosť vzniká komisionárovi 23. 10. príslušného kalendárneho roka a v ten istý deň aj komitentovi. Komisionárovi vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH v deň, keď kupujúci nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník a komitentovi podľa § 19 ods. 5 zákona o DPH v ten istý deň ako komisionárovi.

Pri obstaraní služby vzniká daňová povinnosť dňom vyhotovenia faktúry alebo dňom prijatia platby, ak platba bola poskytnutá skôr, ako bola vyhotovená faktúra, ktorou požadoval obstarávateľ platbu za obstaranú službu.

Obstarávateľ služby uplatní takú sadzbu dane, aká prislúcha obstaranej službe alebo oslobodenie od dane podľa obstaranej služby. V prípade, že zákon o DPH na oslobodenie od dane pri určitej službe vyžaduje splnenie určitých podmienok, musia byť tieto podmienky splnené u poskytovateľa služby a nie u obstarávateľa. Ak platiteľ dane obstará dodanie služby od osoby, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, napr. od fyzickej osoby, za dodanie služby obstarania má povinnosť uplatniť daň.

Príklad

Obstaranie prepravy vykonanej v zahraničí

Dopravca – slovenský platiteľ dane na základe objednávky slovenského zasielateľa – platiteľa dane, vykonal dňa 12. 1. 2025 prepravu tovaru z Poľska do Českej republiky. Miestom dodania prepravnej služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. SR, osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH dopravca.

Dopravca vyhotovil faktúru pre zasielateľa dňa 20. 1. 2025 a k cene prepravnej služby uplatnil 23 % DPH. Dopravca na faktúre uviedol deň dodania služby 12. 1. 2025 (§ 19 ods. 2 zákona o DPH). Ide o obstaranie služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ dane, ktorý dodáva službu. Zasielateľ fakturuje obstaranie prepravnej služby faktúrou vyhotovenou dňa 15. 2. 2025. K cene prepravnej služby uplatní 23 % DPH. Dňom dodania služby zasielateľom a rovnako dňom vzniku daňovej povinnosti je deň vyhotovenia faktúry, t. j. 15. 2. 2025.

V prípade, ak výber a platenie dane z dodania tovaru uskutočneného zdaniteľnou osobou neusadenou v EÚ a z dodania tovaru dovážaného z územia tretích štátov s hodnotou nepresahujúcou 150 eur zabezpečuje online platforma, podľa § 19 ods. 11 zákona o DPH daňová povinnosť z dodania tovaru vzniká dňom, kedy platforma prijala platbu od zákazníka.

§ 20

Daňová povinnosť
pri nadobudnutí tovaru

v tuzemsku z iného členského štátu

(1) Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká

a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo

[Dňom 1. júla 2030 v § 20 ods. 1 písm. a) sa slová „15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci“ nahrádzajú slovami „desiaty deň odo dňa“.]

b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a).

[Dňom 1. júla 2030 v § 20 ods. 1 písm. b) sa číslo „15.“ nahrádza slovom „desiatym“.]

(2) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.

(3) Daňová povinnosť pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu osobou, ktorá nie je registrovaná pre daň, vzniká dňom nadobudnutia nového dopravného prostriedku.

Komentár k § 20

Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

Pre vznik daňovej povinnosti z nadobudnutia tovaru je podstatný deň vyhotovenia faktúry a deň nadobudnutia tovaru.

Poskytnutie platby pred nadobudnutím tovaru v SR z iného členského štátu nezakladá vznik daňovej povinnosti, podstatný je fyzický pohyb tovaru.

Vyhotovenie faktúry na dodanie tovaru z iného členského štátu predtým, ako dôjde k fyzickému dodaniu tovaru a teda k nadobudnutiu tovaru v SR, v zásade neovplyvní vznik daňovej povinnosti. Avšak v prípade, ak je faktúra na dodanie tovaru vyhotovená predtým, ako je tovar prepravený do SR, pričom je splnená podmienka fyzickej prepravy tovaru do SR maximálne do podania daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie, faktúra zakladá vznik daňovej povinnosti.

Účinnosť od 1. 7. 2030

§ 21

Daňová povinnosť pri dovoze tovaru

(1) Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká

a) prepustením tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia,^6aba)

b) prepustením tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla,

c) v ostatných prípadoch, keď vznikne colný dlh pri dovoze tovaru.^6abb)

(2) Daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia.

(3) Pri tovare prepustenom do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla sa daň vypočíta vo výške, v akej by sa vypočítala pri tomto tovare, ak by tovar v okamihu prepustenia do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla bol prepustený do colného režimu voľný obeh. Colný úrad bezodkladne po prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla oznámi osobe povinnej platiť daň sumu dane podľa prvej vety a daň je splatná do desiatich dní odo dňa oznámenia sumy dane; to neplatí, ak sa pri dovoze tovaru uplatňuje postup podľa § 84a ods. 3.

(4) Ak daňová povinnosť pri dovoze tovaru vznikne podľa odseku 1 písm. c), daň sa zníži o sumu dane zaplatenej pri prepustení tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia alebo pri prepustení do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla alebo o sumu dane priznanej podľa § 84a ods. 3.

(5) Úrok z omeškania sa vymeria, ak

a) vznikla daňová povinnosť podľa odseku 1 písm. c),

b) daň pri dovoze tovaru bola zaplatená oneskorene alebo

c) bola v dôsledku kontroly po prepustení tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia alebo do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla dodatočne vymeraná vyššia daň pri dovoze tovaru.

(6) Na úrok z omeškania podľa odseku 5 sa použijú colné predpisy okrem dane priznanej podľa § 84a ods. 3, keď sa na úrok z omeškania použijú ustanovenia osobitného predpisu.^6abba)

Komentár k § 21

Daňová povinnosť pri dovoze tovaru

Dovozom tovaru sa rozumie dovoz tovaru na územie Európskej únie z tretích štátov (štátov mimo územia EÚ). Dovoz tovaru je predmetom dane a daňová povinnosť vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, ktorým vznikol colný dlh iným spôsobom. Daň je splatná v lehote pre splatnosť cla.

Príklad

Daňová povinnosť pri dovoze tovaru

Podnikateľ doviezol tovar z Ukrajiny na územie Slovenska 29. 5. 2025. V ten istý deň colný úrad vydal aj colné vyhlásenie, ktorým bolo vyrubené clo. Colný úrad zároveň s clom vyrubí dovozcovi aj DPH, t. j. daňová povinnosť vzniká dňa 29. 5. 2025. Clo, ako aj DPH je dovozca povinný zaplatiť do 10 dní odo dňa oznámenia colného dlhu.

Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH platí, že platiteľ môže pri dovoze tovaru odpočítať daň, ak je daň zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH môže platiteľ uplatniť, ak má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Úrok z omeškania sa vymeria podľa príslušných ustanovení colných predpisov.

Od roku 2025 došlo k zavedeniu samozdanenia pri dovoze tovaru pri splnení zákonných podmienok. Podľa § 21 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, ktorým colný dlh vznikol iným spôsobom. Podľa § 84a ods. 1 zákona o DPH daň pri dovoze tovaru vyrubuje colný úrad a splatná je v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. To však neplatí v prípadoch dovozcov spĺňajúcich podmienky ustanovení § 84a ods. 2 až 5 a § 84b zákona o DPH. V prípade týchto dovozov už nebude vyrubovať DPH colný úrad a daň nebude splatná v lehote podľa colných predpisov.

Platiteľ dane, ktorému vznikne daňová povinnosť prepustením tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitie alebo prepustením tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla, je povinný daň pri dovoze tovaru vypočítať a uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. V daňovom priznaní uvedie aj dovoz tovaru, ktorý je oslobodený od DPH.

Zároveň pri splnení podmienok pre odpočítanie dane si podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH si platiteľ príslušnú DPH, ktorú pri dovoze uplatnil, aj odpočíta.

Správcom dane je v tomto prípade daňový úrad miestne príslušný [pri právnickej osobe podľa miesta sídla a pri fyzickej osobe podľa bydliska, ktorý pri správe dane použije daňový procesný predpis – zákon č. 563/2009 Z .z. (daňový poriadok)].

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Nesplnenie povinnosti stanovenej colnými predpismi (C-7/20 ,VS)

DPH pri dovoze vzťahujúca sa na tovar, ktorý podlieha clu, vzniká v členskom štáte, v ktorom sa zistilo nesplnenie povinnosti stanovenej colnými predpismi Únie, pokiaľ predmetný tovar – aj keď fyzicky vstúpil na colné územie Únie v inom členskom štáte – do hospodárskeho obehu Únie vstúpil v členskom štáte, kde k uvedenému zisteniu došlo.

Základ dane a sadzba dane

Základ dane a sadzba dane

§ 22

Základ dane pri dodaní tovaru a služby

(1) Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

(2) Do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj

a) iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu,

b) súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka.

(3) Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka (ďalej len „prechodné položky“). Pri dodaní tovaru v zálohovaných obaloch sa do základu dane podľa odseku 1 nezahŕňa záloha na zálohované obaly, ktoré sú dodané spolu s tovarom. Pri dodaní nápoja v zálohovanom jednorazovom obale na nápoje^6abd) sa do základu dane podľa odseku 1 nezahŕňa záloh na tento obal.

(4) Ak je v čase dodania tovaru alebo služby poskytnutá zľava z ceny alebo ak je poskytnutá zľava za skoršiu úhradu ceny, základ dane sa zníži o sumu zľavy.

(5) Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 je základom dane kúpna cena príslušného tovaru v čase jeho dodania alebo ak takúto kúpnu cenu nie je možné zistiť, kúpna cena podobného tovaru v čase jeho dodania; ak kúpna cena neexistuje, sú základom dane náklady na vytvorenie tohto tovaru v čase jeho dodania. Pri dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3 sú základom dane náklady na službu. Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal opravu odpočítanej dane alebo úpravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane.

(6) Základom dane pri premiestnení tovaru podľa § 8 ods. 4 je cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou, pričom pri určení základu dane sa primerane uplatnia odseky 2 a 3.

(7) Pri dodaní tovarov a dodaní služieb v rámci predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku sa základ dane určí na základe dohodnutej ceny vzťahujúcej sa na jednotlivý prevádzaný hmotný majetok a nehmotný majetok a jednotlivé iné majetkovo využiteľné hodnoty. Základ dane sa nemôže znížiť o záväzky, ktoré prechádzajú na kupujúceho.

(8) Ak pri dodaní tovaru alebo dodaní služby osobám, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu, je protihodnota nižšia ako trhová hodnota na voľnom trhu a príjemca plnenia nie je platiteľom alebo je platiteľom, ktorý pri tomto tovare alebo službe nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, základom dane je trhová hodnota na voľnom trhu. Trhovou hodnotou na voľnom trhu je suma, ktorú by príjemca plnenia musel zaplatiť pri obstaraní príslušného tovaru alebo služby v tuzemsku na rovnakom obchodnom stupni ako na tom, na ktorom sa dodanie tovaru alebo dodanie služby uskutočňuje, nezávislému dodávateľovi tovaru alebo služby v čase tohto dodania za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Ak nie je možné zistiť porovnateľné dodanie tovaru alebo služby, trhová hodnota na voľnom trhu je

a) pri dodaní tovaru suma, ktorá nie je nižšia ako kúpna cena príslušného tovaru alebo podobného tovaru, a ak kúpna cena neexistuje, náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou príslušného tovaru v čase jeho dodania,

b) pri dodaní služby suma, ktorá nie je nižšia ako náklady na túto službu.

(9) Na účely odseku 8 osobami, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, sú

a) fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, alebo členom štatutárneho orgánu platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, ako aj fyzické osoby, ktoré sú im priamo podriadené,

b) fyzické osoby, ktoré sú členom dozornej rady platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,

c) osoby, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia alebo kontrolujú 10 % alebo viac akcií alebo podielov platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu,

d) osoby, v ktorých priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje 10 % alebo viac akcií alebo podielov platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu,

e) osoby, ktoré sú členom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,

f) fyzické osoby, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu voči platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu,

g) fyzické osoby, ktoré sú osobou blízkou^6ac) fyzickej osobe uvedenej v písmene a), b), c), d) alebo f),

h) právnické osoby, ktorých štatutárny orgán, spoločník alebo člen je aj štatutárnym orgánom alebo spoločníkom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,

i) fyzické osoby, ktoré žijú s platiteľom, ktorý dodáva tovar alebo službu, v domácnosti,^24a)

j) osoby blízke^6ac) platiteľovi, ktorý je fyzickou osobou a ktorý dodáva tovar alebo službu.

(10) Základom dane pri dodaní tovaru alebo dodaní služby pri použití viacúčelového poukazu je protihodnota zaplatená za poukaz znížená o daň; ak dodávateľ nemá informáciu o tejto protihodnote, základom dane je peňažná hodnota, ktorá je uvedená na viacúčelovom poukaze alebo v súvisiacej dokumentácii, znížená o daň vzťahujúcu sa na dodaný tovar alebo službu. Ustanovenie odseku 1 týmto nie je dotknuté.

Komentár k § 22

Základ dane

Základ dane pri dodaní tovaru a poskytovaní služieb a pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru tvorí všetko, čo zakladá odplatu, ktorú dodávateľ získal alebo má získať od kupujúceho alebo od tretej strany, a to vrátane dotácií priamo viazaných na kúpnu cenu.

Predmetom DPH je len tá časť dotácie, ktorá sa dá identifikovať ako odplata za zdaniteľnú dodávku. Je nutné preveriť, či kupujúci tovarov alebo služieb majú prínos z dotácie, ktorá bola poskytnutá dotovanému subjektu.

Cena, ktorú má zaplatiť kupujúci, sa musí stanoviť takým spôsobom, že sa bude znižovať proporcionálne k dotácii poskytnutej dodávateľovi tovarov alebo služieb.

Do základu dane sa nezahŕňajú prechodné položky, záloha na zálohované obaly, ktoré sú dodané spolu s tovarom a pri dodaní nápoja v zálohovanom jednorazovom obale na nápoje sa do základu dane nezahŕňa záloh na tento obal.

Nepeňažný vklad a základ dane

Podľa ustanovenia § 59 Obchodného zákonníka nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť, teda majetok, ktorý je oceniteľný peniazmi. Predmetom nepeňažného vkladu môžu byť hnuteľné veci, nehnuteľnosti, podnik alebo jeho časť, nehmotný majetok (práva k nehmotným statkom, ako aj záväzkové právo – pohľadávka, obchodné podiely, cenné papiere a pod.).

Prevzatím záväzku spoločníka poskytnúť spoločnosti vklad vzniká spoločníkovi vkladová povinnosť.

Záväzok splatiť vklad je v zásade splnený okamihom, keď majetok tvoriaci predmet vkladu prejde zo spoločníka na spoločnosť. Jednotlivé spôsoby splnenia vkladovej povinnosti sú rôzne a závisia od toho, čo tvorí predmet vkladu.

Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine. Hodnota nepeňažného vkladu sa v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti určí znaleckým posudkom. Povinnosť znaleckého ocenenia vkladov sa netýka nepeňažných vkladov do verejnej obchodnej spoločnosti a do komanditnej spoločnosti.

Predmet každého nepeňažného vkladu sa posudzuje samostatne. Poskytnutie nepeňažného vkladu sa považuje za dodanie tovaru (§ 8 zákona o DPH) alebo dodanie služby (§ 9 – napr. prevod práva k nehmotnému majetku) za protihodnotu, s výnimkou, ak predmetom vkladu je podnik alebo jeho časť (§ 10 zákona o DPH).

Pri určení základu dane podľa § 22 zákona o DPH sa v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti protihodnotou rozumie suma nepeňažného vkladu zapísaná do obchodného registra.

Protihodnotou pri nepeňažnom vklade vloženom do verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti je hodnota dohodnutá v spoločenskej zmluve a zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti ako vklad.

Bezodplatné dodania

Platiteľ dane, ktorý je povinný odviesť DPH z bezodplatného dodania tovaru podľa § 8 ods. 3 alebo bezodplatne dodanej služby podľa § 9 ods. 2, zohľadní pri výpočte dane prípadné skutočnosti, že si vstupnú daň odpočítaval v pomernej výške použitím koeficientu podľa § 50 alebo pri tovare, ktorý je v zmysle § 54 ods. 2 investičným majetkom, počas obdobia na úpravu odpočítanej dane vykonal jednu alebo viacero úprav odpočítanej dane.

Určenie základu dane pri bezodplatnom dodaní

Základom dane je kúpna cena tovaru alebo podobného tovaru v čase jeho dodania. Ak túto cenu nie je možné zistiť, resp. určiť, základ dane sa určí na základe nákladov na vytvorenie príslušného tovaru, a to v čase jeho dodania.

Základ dane sa určí na základe ceny v čase dodania predmetného tovaru, teda základom dane nebude cena, za ktorú platiteľ tento tovaru nadobudol. Zákon o DPH neustanovuje výpočet podkladov, na základe ktorých sa má táto cena určiť, teda platiteľ na tento účel môže vychádzať z rôznych podkladov, napr. z vykonaného porovnania cien druhovo zhodného tovaru na trhu (prípadne podobného tovaru, ak druhovo zhodný tovar nie je na trhu dostupný), ktoré bude opatrené dôkazom realizácie tohto úkonu v relevantnom čase, prípadne môže byť na tento účel použitý znalecký posudok, ktorý však na určenie stanovenia kúpnej ceny nie je nevyhnutný.

Trhová hodnota ako základ dane

Podľa § 22 ods. 8 zákona o DPH, ak pri dodaní tovaru alebo služby osobám, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu, je protihodnota nižšia ako trhová hodnota na voľnom trhu a príjemca plnenia nie je platiteľom alebo je platiteľom a nemá právo na odpočítanie DPH v plnom rozsahu, základom dane je trhová hodnota na voľnom trhu.

Zákon o DPH jednoznačne uvádza, čo je základom dane podľa § 22 ods. 8. Len v prípade, ak nie je možné zistiť porovnateľné dodanie tovaru alebo služby, zákon o DPH ustanovuje, čo je na účely odvodu dane z pridanej hodnoty trhovou hodnotou na voľnom trhu. Hodnota nehnuteľnosti uvedená v znaleckom posudku by mohla byť využiteľná v prípade, ak by vyjadrovala trhovú hodnotu na voľnom trhu v zmysle ustanovenia § 22 ods. 8 zákona o DPH, čo v podstate znamená, že trhová hodnota na voľnom trhu by bola zistiteľná. V opačnom prípade je v zmysle ustanovenia § 22 ods. 8 zákona o DPH trhovou hodnotou na voľnom trhu pri dodaní tovaru suma, ktorá nie je nižšia ako kúpna cena príslušného tovaru alebo podobného tovaru, a ak kúpna cena neexistuje, náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou príslušného tovaru v čase dodania.

Barterové obchody a základ dane

Jednou z foriem obchodovania medzi spoločnosťami je vzájomná výmena tovarov alebo služieb – barter. Táto forma umožní obchodovať, i keď spoločnosť nemá voľné finančné zdroje, pretože nedochádza k finančnému vyrovnaniu, ale dochádza k vzájomnej výmene produktov.

Dodaním tovaru alebo služby výmenou za iný tovar alebo službu vznikne medzi obchodnými partnermi bežný záväzok a pohľadávka. V prípade barterových obchodov pojem protihodnota z hľadiska DPH nepredstavuje peňažné vyrovnanie pohľadávky vzniknutej dodaním tovaru alebo služby, ale protihodnota predstavuje vyrovnanie dodaním iného tovaru alebo služby.

Hodnota vymieňaných produktov a tým aj výška protihodnoty na účely DPH musí v týchto prípadoch vyplývať z dohodnutých obchodných podmienok medzi dodávateľom a odberateľom. Rovnako musí byť dohodnutý spôsob vzájomného vyrovnania v prípade, ak hodnota dodania zo strany jedného partnera prevyšuje hodnotu dodania zo strany druhého partnera.

Základom dane pri dodaní tovaru alebo dodaní služby pri použití viacúčelového poukazu je protihodnota zaplatená za poukaz znížená o daň. Ak dodávateľ nemá informáciu o tejto protihodnote, základom dane je peňažná hodnota, ktorá je uvedená na viacúčelovom poukaze alebo v súvisiacej dokumentácii, znížená o daň vzťahujúcu sa na dodaný tovar alebo službu.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Provízia za službu poskytnutú vydavateľom karty (C 18-92 Chaussures Bally SA)

Základom dane pri predaji tovaru, ak cena je uhradená organizáciou, ktorá si z poukázanej čiastky zrazí províziu, je cena tovaru, t. j. vrátane provízie.

• Základ dane pri devízových transakciách (C-172/96 First National Bank of Chicago)

Pri devízových transakciách, ktoré sa vykonávajú bez provízie alebo poplatkov vo vzťahu k istým osobitným plneniam, základ dane predstavuje celkový výsledok plnení dodávateľa služieb za dané časové obdobie. Základom dane, pokiaľ ide o poskytnutie služieb, je protiplnenie, ktoré za takéto služby prijal alebo má prijať poskytovateľ od kupujúceho. Určenie výšky protiplnenia sa odvíja od určenia výšky sumy, ktorú prijme daná banka za devízové transakcie.

• Úrok v súvislosti s odkladom platby
(C-281/91 Muys´ en Winter´ S Bouw)

Úrok platený kupujúcim v súvislosti s odkladom platby za dodávaný tovar alebo službu, je súčasťou základu dane dodávaného tovaru alebo služby.

• Zľavové kupóny ako platobný prostriedok (C-398/99 Yorkshire)

Pre určenie základu dane pri dodaní tovaru nie je relevantné, akým spôsobom je uhradená predajná cena. Zľavové kupóny sú považované za platobný prostriedok.

• Základ dane pri platbe kupónom
(C-126/ 88 Boots)

Nominálna hodnota kupónu predloženého zákazníkom pri predaji tovaru predstavuje zľavu z ceny tovaru, t. j. základ dane sa zníži o túto hodnotu.

• Kupón predložený zákazníkom priamo výrobcovi (C-317/94 Elida Gibbs)

Hodnota kupónu oprávňujúceho zákazníka k zľave z ceny predávaného tovaru, znižuje základ dane u výrobcu tovaru, a to bez ohľadu na to, či mu kupón predloží predajca, alebo samotný zákazník.

• Základ dane pri vecnom bonuse (C-380/ 99 Bertelsmann)

Základom dane pri poskytnutí vecného bonusu je okrem kúpnej ceny tohto bonusu aj náklad na jeho dodanie, ak tieto náklady platí poskytovateľ bonusu.

• Základ dane ak časť nákladov znáša dodávateľ (C-412/03, Hotel Scandic Gasaback AB)

Náklady, ktoré znáša samotný dodávateľ, nemôžu tvoriť súčasť zdaniteľného základu dotknutého plnenia. Protihodnota je hodnotou subjektívnou – skutočne prijatou, vyjadriteľnou v peniazoch, poskytuje ju vždy príjemca plnenia, alebo tretia strana, nie však samotný dodávateľ.

• Subvencia pokrývajúca prevádzkové náklady (C-184/00 Office des produits wallons ASBL)

Aby bola subvencia zdaniteľná, musí predstavovať protihodnotu poskytovaného zdaniteľného plnenia a dodávateľovi musí byť poskytnutá treťou osobou.

• Prechodné položky (C-98/05 De Danske Bilimporter (DBI)

Daň, ktorá zodpovedá sume, ktorú platiteľ dane získal od kupujúceho ako náhradu výdavkov vynaložených v jeho mene a na jeho účet, nevstupuje do základu dane, ale je prechodnou položkou.

• Základ dane pri vyradení z obchodného majetku (C-322/99 Fisher)

Pri vyradení tovaru z obchodného majetku platiteľa sa na účely určenia základu dane za „súčasť tovaru“ považujú tovary, ktoré boli začlenené k tomuto tovaru a trvalo zvýšili jeho hodnotu.

§ 23

Základ dane pri nadobudnutí tovaru

v tuzemsku z iného členského štátu

(1) Základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a 11a sa určí podľa § 22 ods. 1 až 4 okrem nadobudnutia tovaru podľa odseku 2.

(2) Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 sa základ dane určí podľa § 22 ods. 6.

Komentár k § 23

Základ dane pri nadobudnutí tovaru a služby v tuzemsku z iného členského štátu

Pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu platiteľom v SR pre určenie základu dane platia všeobecné pravidlá, t. j. do základu dane sa zahrnie aj dotácia k cene, iné dane a poplatky, súvisiace náklady, základ dane sa zníži o prípadnú zľavu poskytnutú v čase dodania. Naopak, do základu dane sa nezahrnú priebežné položky (platené v mene a na účet zákazníka).

Pri premiestnení vlastného tovaru platiteľa z iného členského štátu do SR sa do základu dane zahrnú aj náklady, ktoré súvisia s nadobudnutím tovaru.

V prípade, ak platiteľ – dodávateľ, z iného členského štátu nesprávne fakturuje s DPH platnou v štáte dodávateľa, platiteľ v SR – odberateľ, je povinný vykonať samozdanenie, základom dane je fakturovaná cena bez zahraničnej DPH.

§ 24

Základ dane pri dovoze tovaru

(1) Základom dane pri dovoze tovaru je colná hodnota tovaru.

(2) Ak nie sú zahrnuté do colnej hodnoty tovaru, zahŕňajú sa do základu dane pri dovoze tovaru aj

a) dane, clá a iné platby splatné v zahraničí a splatné pri dovoze tovaru okrem dane, ktorá sa má vymerať,

b) súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia vzniknuté do prvého miesta určenia v tuzemsku.

(3) Prvé miesto určenia v tuzemsku podľa odseku 2 písm. b) je miesto uvedené v nákladnom liste alebo inom sprievodnom dokumente sprevádzajúcom dovážaný tovar do tuzemska. Ak takéto miesto nie je uvedené, za prvé miesto určenia v tuzemsku sa považuje miesto prvej prekládky tovaru v tuzemsku.

(4) Do základu dane sa zahŕňajú aj náklady (výdavky) podľa odseku 2 písm. b), ktoré sa týkajú prepravy tovaru na iné miesto určenia na území Európskej únie, ako je tuzemsko, ak toto miesto je pri dovoze tovaru známe.

(5) Do základu dane sa nezahŕňa zľava z ceny tovaru a zľava za skoršiu úhradu ceny tovaru.

(6) Pri späť dovážanom tovare prepustenom do colného režimu voľný obeh z colného režimu pasívny zušľachťovací styk je základom dane hodnota spracovateľských operácií vykonaných v treťom štáte a položky podľa odseku 2; hodnota spracovateľských operácií sa do základu dane nezahrnie, ak sú tieto spracovateľské operácie službami s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1.

Komentár k § 24

Základ dane pri dovoze tovaru

Základom DPH pri dovoze tovaru do SR z tretích štátov je colná hodnota dovážaného tovaru. Je to cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar dovážaný do SR z tretích štátov. Colná hodnota sa upravuje o pripočítateľné a odpočítateľné položky uvedené v colnom zákone a po tejto úprave sa prepočíta platným kurzom v deň podania colného vyhlásenia na eurá.

Colná správa má právo požadovať doplňujúce informácie v prípadoch, keď existujú pochybnosti o presnosti deklarovanej ceny dovážaného tovaru.

Dohoda o uplatňovaní článku VII GATT 1994 definuje rôzne spôsoby stanovenia colnej hodnoty v prípade, ak nie sú osoby v spojení a ak sú osoby v spojení.

Colnou hodnotou dovážaného tovaru bude prevodná hodnota, t. j. cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar, ktorý bol predaný na vývoz do krajiny dovozu, upravená v súlade s ustanoveniami článku 8 Dohody o uplatňovaní článku VII GATT 1994.

Do základu dane pri dovoze tovaru sa zahrnú aj dane, clá a iné platby splatné v zahraničí a pri dovoze a súvisiace náklady (provízie, prepravné, poistné a pod.) vzniknuté do prvého miesta určenia v SR.

Prvé miesto určenia v SR je miesto uvedené v sprievodnom dokumente, ktorý sprevádza dovážaný tovar. Ak nie je uvedené, považuje sa za takéto miesto prvej prekládky tovaru v SR.

Ak sa má dovážaný tovar prepraviť zo SR na iné miesto v rámci EÚ a toto miesto je pri dovoze tovaru do SR známe, zahrnú sa do základu dane aj náklady súvisiace s prepravou tovaru na toto miesto.

V súvislosti s určením základu dane pri dovoze tovaru podľa § 24 ods. 6 zákona o DPH sa v prípade spätne dovezeného tovaru vo forme zušľachteného výrobku, keď bol tovar prepustený do pasívneho zušľachťovacieho styku, hodnota spracovateľských operácií zahŕňa do základu dane.

V prípade, ak v rámci colného režimu pasívny zušľachťovací styk bude spracovaný materiál, ktorý nebol dočasne vyvezený objednávateľom služby (držiteľom povolenia) a nebol ani dodaný dodávateľom služby (napr. tovar zakúpený v tretej krajine držiteľom povolenia, resp. dodaný iným subjektom, ako je dodávateľ služby), hodnota takéhoto tovaru bude vstupovať do základu pre vymeranie DPH pri prepúšťaní tovaru do colného režimu voľný obeh po colnom režime pasívny zušľachťovací styk.

§ 25

Oprava základu dane

(1) Základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví

a) pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru,

b) pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti,

c) pri zvýšení ceny tovaru alebo služby.

(2) Ak sa po nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vráti nadobúdateľovi spotrebná daň zaplatená v členskom štáte, z ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, základ dane sa zníži o sumu vrátenej spotrebnej dane.

(3) Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane, a pri oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, rozdiel sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane.

(4) Colný orgán vráti alebo odpustí daň pri dovoze tovaru na základe žiadosti v prípadoch podľa osobitného predpisu^6acaa) s výnimkou prípadu, ak platiteľ môže odpočítať daň z dovezeného tovaru v plnom rozsahu; táto výnimka sa nevzťahuje na prípad podľa osobitného predpisu.^6acab) Ak pri dovoze tovaru nevyrubuje daň colný orgán, zníženie základu dane a dane pri dovoze tovaru vykoná platiteľ v zdaňovacom období, v ktorom colný orgán vráti alebo odpustí clo alebo v ktorom sa znížila hodnota položky podľa § 24 ods. 2 alebo ods. 4, a zvýšenie základu dane a dane pri dovoze tovaru vykoná platiteľ v zdaňovacom období, v ktorom colný orgán dodatočne vymeral colný dlh alebo v ktorom sa zvýšila hodnota položky podľa § 24 ods. 2 alebo ods. 4; oprava základu dane a dane sa nevykoná, ak platiteľ môže alebo mohol odpočítať daň z dovezeného tovaru v plnom rozsahu. Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou platiteľ uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie podľa druhej vety.

(5) Ak pri dovoze tovaru vznikne daňová povinnosť v tuzemsku právnickej osobe z iného členského štátu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, colný orgán vráti tejto osobe daň zaplatenú pri dovoze, ak

a) ide o tovar odoslaný alebo prepravený z územia tretieho štátu a miestom určenia tovaru je iný členský štát ako tuzemsko a

b) táto osoba preukáže, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte určenia tovaru.

(6) Základ dane a daň sa nemusí opraviť, ak platiteľ zníži cenu tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti voči inému platiteľovi za predpokladu, že na takom postupe sa obidve strany písomne dohodli.

(7) Pri oprave základu dane sa použije sadzba dane, ktorá bola platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane vzťahuje.

Komentár k § 25

Oprava základu dane

Dôvody opravy základu dane sú uvedené v § 25 zákona o DPH, ide o prípady, kedy sú vyhotovené dobropisy alebo ťarchopisy, i keď zákon o DPH tieto pojmy nepoužíva, používa pojem oprava základu dane a dane. Každý doklad, ktorý mení a dopĺňa pôvodnú faktúru, musí sa na ňu jednoznačne odvolávať a tiež sa považuje za faktúru na účely.

Podľa § 25 zákona o DPH nepostupuje platiteľ dane v prípade nesprávne uplatnenej sadzby dane, resp. oslobodenia od dane. V takom prípade je potrebné opravu vykonať podaním dodatočného daňového priznania k zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom k dodaniu došlo.

Oprava základu dane pri plneniach oslobodených od dane, ktoré neovplyvňujú výšku dane v tuzemsku, sa uvádza v riadkoch 15 až 17.

Platiteľ dane, ktorý dodáva služby, pri ktorých vzniká povinnosť platiť daň zákazníkovi v inom členskom štáte, fakturuje služby bez dane z pridanej hodnoty a základ dane neuvádza v daňovom priznaní podanom v tuzemsku. Ak platiteľ dane opraví základ dane pri takto poskytovaných službách, rovnako rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane neuvádza v daňovom priznaní.

Prvý odberateľ pri trojstrannom obchode nemá povinnosť vykázať opravu základu dane v daňovom priznaní ani v súhrnnom výkaze.

Príklad

Skonto z dôvodu skoršej úhrady

Platiteľ dostal faktúru za nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ktorá bola vystavená dňa 10. 1. kalendárneho roka (daňová povinnosť vzniká 10. 1.) v hodnote 10 000 eur. V rámci platobných podmienok je uvedená možnosť platby do 7 dní so skontom 2 %. Úhrada prebehla dňa 16. 1. v sume 9 800 eur. Platiteľ uviedol v zdaňovacom období január v daňovom priznaní základ dane 10 000 eur, DPH 2 000 eur. Na hodnotu 200 eur (skonto 2 %) dodávateľ nevystavil a nedoručil dobropis.

V danom prípade teda po vzniku daňovej povinnosti došlo k oprave pôvodného základu dane, pričom dodávateľ nevyhotovil doklad o oprave základu dane. Rozdiel medzi pôvodným a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou bude uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH platí, že opravu odpočítanej dane vykoná platiteľ – odberateľ aj vtedy, ak nedostane doklad o oprave základu dane (t. j. aj dobropis) do 30 dní odo dňa, keď nastal dôvod jeho vyhotovenia podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH – napr. skonto z dôvodu skoršej úhrady. Opravu odpočítanej dane vykoná platiteľ v zdaňovacom období, v ktorom uplynul uvedený 30-ty deň.

Ak sa oprava odpočítanej dane vzťahuje na nadobudnutie tovaru v SR z iného členského štátu, súčasne s opravou odpočítanej dane platiteľ vykoná aj opravu základu dane a dane.

Dôvod vyhotovenia dokladu o oprave – dobropisu v danom prípade nastal dňa 16. 1., kedy boli splnené podmienky pre skonto. Ak teda do 15. 2. platiteľ nedostal dobropis od dodávateľa, i bez takéhoto dokladu, uviedol hodnotu skonta do daňového priznania za zdaňovacie obdobie február daného kalendárneho roka. Zároveň s opravou odpočítanej dane platiteľ vykonal aj opravu základu dane a priznanej dane.

Príklad

Nesprávne fakturované množstvo tovaru

Platiteľ dane mal dodať v zmysle zmluvy inému platiteľovi dane 10 kusov výrobkov v cene 100 eur za kus, DPH 23 eur, v celkovej cene s DPH 1 230 eur. Dodávku v dohodnutom množstve aj realizoval, na faktúre však uviedol, že dodal 12 kusov výrobkov, t. j. celková fakturovaná suma bola 1 476 eur, z toho DPH 276 eur. Uvedenú sumu DPH dodávateľ aj priznal v daňovom priznaní. Odberateľ uvedený rozdiel vo fakturovanej sume reklamoval.

Dodávateľ vyhotoví doklad o oprave nesprávne fakturovanej sumy, nie je to však oprava základu dane a dane v zmysle § 25 zákona o DPH. Okrem toho fakturovaná suma (2 kusy výrobkov po 123 eur) nemôže predstavovať opravu základu dane a dane preto, leto tieto 2 kusy neboli vôbec dodané, takže pri nich nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Opravu nesprávne fakturovaného základu dane a dane preto dodávateľ uvedie podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom predmetnú dodávku priznal.

Dôvody na opravu základu dane a DPH pri dovoze tovaru vznikajú v súvislosti s vrátením alebo odpustením cla colným orgánom, resp. dodatočným vymeraním colného dlhu, alebo znížením alebo zvýšením súvisiacich nákladov s dovozom tovaru, ktorými sú:

– Dane, clá a iné platby v zahraničí splatné pri dovoze tovaru (§ 24 ods. 2 zákona o DPH),

– Súvisiace náklady – provízie, náklady na balenie, prepravu, poistenie, vzniknuté do prvého miesta určenia v SR (§ 24 ods. 4 zákona o DPH).

Ak daň pri dovoze tovaru nevyrubuje colný orgán, rozdiel medzi pôvodným základom dane a zníženým základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a zníženou daňou uvedie platiteľ dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom colný úrad vráti alebo odpustí clo alebo v ktorom sa znížila hodnota položky podľa § 24 ods. 2 alebo ods. 4 zákona o DPH. V prípade zvýšenia základu dane pri dovoze, platiteľ dane uvedie rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom colný orgán dodatočne vymeral colný dlh alebo v ktorom sa zvýšila hodnota položky podľa § 24 ods. 2 alebo ods. 4 zákona o DPH.

Ak platiteľ dane môže alebo mohol odpočítať daň z dovezeného tovaru v plnom rozsahu, oprava základu dane a dane sa nevykoná (z dôvodu nulového vplyvu, pretože daň aj odpočítanie dane sú rovnaké).

§ 25a

Oprava základu dane
pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru
alebo služby

(1) Základ dane pri dodaní tovaru alebo služby môže platiteľ, ktorý je z tohto dodania povinný platiť daň podľa § 69 ods. 1, znížiť, ak mu po vzniku daňovej povinnosti odberateľ úplne alebo čiastočne nezaplatil za dodanie tovaru alebo služby a jeho pohľadávka z tohto dodania sa stala nevymožiteľnou podľa odseku 2.

(2) Na účely tohto zákona sa pohľadávka z dodania tovaru alebo služby stáva nevymožiteľnou pohľadávkou, ak

a) uplynulo 150 dní od splatnosti pohľadávky za dodanie tovaru alebo služby, v rozsahu, v akom nebola zaplatená, a táto pohľadávka

1. nie je viac ako 1 000 eur vrátane dane a platiteľ preukáže, že vykonal akýkoľvek úkon, ktorý smeruje k získaniu úhrady pohľadávky,

2. je viac ako 1 000 eur vrátane dane a platiteľ preukáže, že sa domáha zaplatenia pohľadávky žalobou na súde okrem rozhodcovského súdu, alebo

3. je viac ako 1 000 eur vrátane dane a platiteľ preukáže, že je vymáhaná v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu,^6aca)

b) sa odberateľ (dlžník) nachádza v konkurznom konaní^6acb) a

1. konkurzné konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku, a to dňom zverejnenia oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku,

2. konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku, a to dňom zverejnenia oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku, alebo

3. na majetok odberateľa (dlžníka) bol vyhlásený konkurz, a to dňom a v rozsahu, v akom bola táto pohľadávka zistená v konkurznom konaní; ak platiteľ neprihlásil pohľadávku v konkurznom konaní, dňom zverejnenia oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku v Obchodnom vestníku a v rozsahu, v akom platiteľ preukáže, že by jeho pohľadávka nebola uspokojená ani ak by bola prihlásená, za podmienky, že táto pohľadávka k tomuto dňu nebola premlčaná,

c) sa odberateľ (dlžník) nachádza v oddlžení^6acc) a

1. konkurz bol skončený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, a to dňom zverejnenia uznesenia o zrušení konkurzu z uvedeného dôvodu v Obchodnom vestníku,

2. na majetok odberateľa (dlžníka) bol vyhlásený konkurz, a to dňom a v rozsahu, v akom bola táto pohľadávka zistená v konkurznom konaní; ak platiteľ neprihlásil pohľadávku v konkurznom konaní, dňom zverejnenia uznesenia o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku v Obchodnom vestníku a v rozsahu, v akom platiteľ preukáže, že by jeho pohľadávka nebola uspokojená ani ak by bola prihlásená, za podmienky, že táto pohľadávka k tomuto dňu nebola premlčaná, alebo

3. súd určil splátkový kalendár, a to dňom určenia splátkového kalendára a v rozsahu, v akom bola táto pohľadávka zahrnutá do splátkového kalendára,

d) odberateľ (dlžník), ktorý je právnickou osobou, zanikol bez právneho nástupcu, a to dňom zániku,

e) odberateľ (dlžník) zomrel a

1. súd zastavil konanie o dedičstve, ak táto osoba nezanechala žiadny majetok^6acd) alebo zanechala majetok nepatrnej hodnoty,^6ace) a to dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení konania o dedičstve, alebo

2. táto pohľadávka bola v lehote určenej súdom prihlásená v konaní o likvidácii dedičstva,^6acf) v rozsahu, v akom bola prihlásená, a to dňom, ktorý nasleduje po uplynutí lehoty na prihlásenie pohľadávok; ak platiteľ neprihlásil pohľadávku do konania o likvidácii dedičstva, dňom právoplatného skončenia likvidácie dedičstva, a to v rozsahu, v akom platiteľ preukáže, že by jeho pohľadávka nebola uspokojená, ani ak by bola prihlásená, za podmienky, že táto pohľadávka k tomuto dňu nebola premlčaná,

f) bolo zverejnené uznesenie o skončení reštrukturalizácie a pohľadávka v tomto konaní nebola prihlásená, a to dňom zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku v rozsahu, v akom platiteľ preukáže, že by jeho pohľadávka nebola uspokojená, ani ak by bola prihlásená, za podmienky, že táto pohľadávka k tomuto dňu nebola premlčaná.

(3) Platiteľ môže vykonať opravu základu dane podľa odseku 1 najviac vo výške, ktorá zodpovedá neprijatej protihodnote za dodanie tovaru alebo služby. Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie najskôr v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa odseku 2; pôvodný základ dane sa nemôže znížiť o sumu, ktorú platiteľ prijal v súvislosti s dodaním tovaru alebo služby po tom, ako sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa odseku 2.

(4) Platiteľ nemôže vykonať opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke podľa odseku 2, ak

a) odberateľ (dlžník) je alebo v deň dodania tovaru alebo služby bol vo vzťahu k platiteľovi osobou uvedenou v § 22 ods. 9,

b) tovar alebo služba bola dodaná odberateľovi (dlžníkovi) po vyhlásení konkurzu na majetok odberateľa (dlžníka) alebo

c) najneskôr ku dňu dodania tovaru alebo služby vedel alebo vedieť mal a mohol, že odberateľ (dlžník) úplne alebo čiastočne nezaplatí za dodanie tovaru alebo služby, a to s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho obchodného vzťahu.

(5) Právo platiteľa vykonať opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke podľa odseku 2 zaniká uplynutím troch rokov od posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná, pričom pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) právo platiteľa vykonať opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke podľa odseku 2 zaniká uplynutím troch rokov od uplynutia lehoty splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Doba podľa prvej vety neplynie

a) počas súdneho konania alebo rozhodcovského konania, ak platiteľ na základe výsledkov týchto konaní uplatnil alebo mohol uplatniť pohľadávku voči odberateľovi (dlžníkovi) v začatom konkurznom konaní,

b) odo dňa začatia konkurzného konania do dňa zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku,

c) odo dňa začatia konkurzného konania do dňa zistenia pohľadávky platiteľa v konkurznom konaní,

d) odo dňa vyhlásenia rozhodnutia o oddlžení konkurzom do dňa zrušenia konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu,

e) odo dňa vyhlásenia rozhodnutia o oddlžení konkurzom do dňa zistenia pohľadávky platiteľa v konkurznom konaní,

f) odo dňa zverejnenia uznesenia o poskytnutí ochrany dlžníkovi pred veriteľmi v Obchodnom vestníku do dňa skončenia konania o určení splátkového kalendára, v ktorom je zahrnutá pohľadávka platiteľa,

g) odo dňa úmrtia dlžníka do dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení konania o dedičstve alebo do prihlásenia pohľadávky v konaní o likvidácii dedičstva,

h) od začatia reštrukturalizačného konania do jeho skončenia, ak platiteľ v tomto konaní pohľadávku neprihlásil.

(6) Ak po znížení základu dane podľa odseku 3 platiteľ príjme v súvislosti s nevymožiteľnou pohľadávkou podľa odseku 2 akúkoľvek platbu, je platiteľ povinný vykonať opravu zníženého základu dane, a to vo výške zodpovedajúcej prijatej platbe; ak platiteľ postúpi pohľadávku inej osobe, považuje sa to, že prijal platbu vo výške nevymožiteľnej pohľadávky podľa odseku 2. Platiteľ vykoná opravu zníženého základu dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom túto platbu prijal.

(7) Platiteľ je povinný vyhotoviť opravný doklad, ak odberateľ bol v čase dodania tovaru alebo služby zdaniteľnou osobou a

a) opravil základ dane podľa odseku 3 alebo

b) bol povinný vykonať opravu zníženého základu dane podľa odseku 6.

(8) Ak sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa odseku 2 písm. d) alebo písm. e), opravný doklad podľa odseku 7 sa nevyhotovuje.

(9) Opravný doklad podľa odseku 7 písm. a) musí obsahovať

a) číselnú identifikáciu opravného dokladu,

b) dátum vyhotovenia opravného dokladu,

c) sumu, o ktorú platiteľ opravil základ dane a daň,

d) slovnú informáciu „oprava základu dane podľa § 25a“,

e) údaje podľa § 74 ods. 1 písm. a) až c) týkajúce sa faktúry o dodaní tovaru alebo služby, ktorého sa oprava základu dane týka.

(10) Opravný doklad podľa odseku 7 písm. b) musí obsahovať

a) číselnú identifikáciu opravného dokladu,

b) dátum vyhotovenia opravného dokladu,

c) údaje z opravného dokladu podľa odseku 9 písm. a) a b),

d) slovnú informáciu „oprava základu dane podľa § 25a“,

e) sumu, ktorú platiteľ prijal v súvislosti s nevymožiteľnou pohľadávkou podľa odseku 2 alebo jej časťou, a z toho sumu prislúchajúcej dane,

f) dátum prijatia sumy podľa písmena e).

(11) Platiteľ je povinný vyhotoviť a odoslať opravný doklad najneskôr do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie,

a) za ktoré vykonal opravu základu dane podľa odseku 3,

b) v ktorom prijal platbu podľa odseku 6.

(12) Platiteľ je povinný uviesť opravu základu dane podľa odsekov 3 a 6 v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. i).

(13) Ak platiteľ opravil základ dane podľa odseku 3 a nesplnil povinnosť podľa odseku 11 písm. a), oprava základu dane uvedená v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal opravu základu dane, sa neuzná.

(14) Na opravu základu dane pri predaji tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahuje uplatňovanie osobitných úprav podľa § 65 a 66 z dôvodu, že zákazník úplne alebo čiastočne nezaplatil za tieto tovary alebo služby, a táto pohľadávka sa stala nevymožiteľnou pohľadávkou podľa odseku 2, sa použijú odseky 3 až 6.

(15) Platiteľ je povinný vykonať opravu zníženého základu dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k niektorej zo skutočností uvedených v písmenách a) až c), ak po znížení základu dane podľa odseku 3, z dôvodu, že sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa odseku 2 písm. a) druhého bodu,

a) platiteľ vezme žalobu celkom alebo sčasti späť,

b) dôjde k zastaveniu konania podľa osobitného predpisu^6acg) z dôvodov na strane platiteľa (dodávateľa) alebo

c) súd celkom alebo sčasti nepriznal platiteľovi uplatňovaný nárok.

(16) Opravu zníženého základu dane podľa odseku 15 platiteľ vykoná vo výške zodpovedajúcej sume, v akej sa na základe skutočností uvedených v odseku 15 písm. a) až c) nemôže domáhať zaplatenia pohľadávky v príslušnom konaní.

Komentár k § 25a

Oprava základu dane pri nezaplatení protihodnoty

Od 1. 1. 2020 bola zavedená možnosť opravy základu dane pri dodaní tovaru alebo služby, ak platiteľ dane, ktorý uskutočňuje tieto dodania, nedostal zaplatené celkom alebo sčasti a jeho pohľadávka sa stala nevymožiteľnou. Tento inštitút sa uplatňuje len pri dodaniach tovaru a služby v tuzemsku, v cene ktorých bola platiteľom dane uplatnená daň.

Ustanovenie § 25a nadväzuje na ustanovenie § 53b, podľa ktorého je povinný odberateľ opraviť odpočítanú daň z kúpených tovarov a služieb, v cene ktorých bola daň uplatnená, ak úplne alebo sčasti neuhradí záväzok keď nastal 101. deň po jeho splatnosti, podľa § 25a, dodávateľ môže opraviť základ dane, ak mu odberateľ úplne alebo z časti nezaplatí za dodanie tovaru alebo služby, a jeho pohľadávka sa na účely zákona o DPH stane nevymožiteľnou.

Zavedenie včasnej povinnosti odberateľa podľa § 53b dáva možnosť znížiť prísnosť pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre to, aby sa pohľadávka na účely zákon o DPH považovala za nevymožiteľnú pohľadávku.

Inštitúty opravy základu dane a opravy odpočítanej dane sú síce vzájomne previazané, nemusí k nim však dôjsť v rovnakom čase, pričom sa pripúšťa, aby oprava odpočítanej dane bola vykonaná skôr (C-335/19 E. Sp. z o.o. sp. k. proti Minister Finansów, bod 42.).

Kedy a v akom rozsahu sa na účely zákona o DPH pohľadávka stáva nevymožiteľnou, ustanovuje § 25a odsek 2.

Nevymožiteľnou pohľadávkou sa stane taká pohľadávka, od splatnosti ktorej uplynulo 150 dní.

Splatnosť záväzku je lehota určená zmluvnými stranami na splnenie peňažného záväzku dlžníka. Zákon o DPH nevymedzuje splatnosť faktúry, ako jej obligatórnu náležitosť. Zmluvné strany však v prípade uplatňovania ustanovenia § 25a ods. 2 budú musieť relevantne preukázať lehotu splatnosti pohľadávky, vrátane jej dodatočných zmien (napríklad v uzatvorenej zmluve). Ak sa zmluvné strany dohodnú na dodatočnej úprave dĺžky lehoty splatnosti pohľadávky, dodávateľ zohľadní upravenú dĺžku lehoty splatnosti pri oprave základu dane a rovnako aj odberateľ ju zohľadní pri oprave odpočítanej dane, ak ju úplne alebo čiastočne nezaplatil.

Ak bol medzi dodávateľom a odberateľom dohodnutý splátkový kalendár za poskytnutie služby alebo dodanie tovaru, pri splatnosti pohľadávky je nevyhnutné vychádzať z dohody zmluvných strán a príslušných ustanovení osobitných predpisov (napr. § 565 Občianskeho zákonníka).

Po splnení podmienky, podľa ktorej uplynie 150 dní od lehoty splatnosti, nasleduje podmienka závisiaca od sumy pohľadávky. Ak je suma pohľadávky vo výške najviac tisíc eur vrátane dane, bude pre splnenie zákonných podmienok nevymožiteľnosti, ustanovených v prvom bode § 25a ods. 2 písm. a), postačovať, aby dodávateľ (platiteľ dane) preukázal, že vykonal akýkoľvek úkon, ktorý smeroval k získaniu úhrady pohľadávky (napr. výzva na úhradu odoslaná odberateľovi elektronicky).

Ak je suma pohľadávky viac ako tisíc eur vrátane dane, bude v súlade s druhým bodom § 25a ods. 2 písm. a) pre posúdenie pohľadávky ako nevymožiteľnej na účely zákona o DPH taktiež potrebné, aby dodávateľ (platiteľ dane) preukázal, že sa domáha zaplatenia pohľadávky žalobou na súde s výnimkou rozhodcovského súdu.

Ak dodávateľ (platiteľ dane) disponuje exekučným titulom, ktorým je napríklad vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní alebo notárska zápisnica spĺňajúca podmienky ustanovené § 45 ods. 2 písm. c) exekučného poriadku, bude pre vznik nevymožiteľnej pohľadávky potrebné, aby preukázal, že je pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní [§ 25a ods. 2 písm. a) tretí bod].

Pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s opakovaným alebo čiastkovým dodaním tovarov alebo služieb, sa považujú za samostatné pohľadávky, od ktorých sa osobitne odvíja dĺžka splatnosti a v prípade ich nezaplatenia aj vznik nároku na opravu základu dane podľa znenia ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a).

V § 25 ods. 3 je upravený rozsah opravy základu dane podľa § 25a. Keďže pohľadávka prihlásená napr. do konkurzu môže byť navýšená o príslušenstvo (napr. dohodnutú zmluvnú pokutu, úroky z omeškania), ustanovuje sa, že výška opravy základu dane nemôže presiahnuť výšku protihodnoty, ktorú mal platiteľ dane prijať za dodanie tovaru alebo služby. Pri prijatej protihodnote za dodanie tovaru alebo služby sa zohľadní aj prijatie nepeňažného plnenia, ktoré je možné ohodnotiť peniazmi.

V prípade, ak po dodaní tovaru alebo služby dôjde k oprave základu dane podľa § 25 zákona, platiteľ dane prihliada pri oprave základu dane podľa § 25a na základ dane po korekcii podľa § 25 zákona. Ak platiteľ dane po vzniku nevymožiteľnej pohľadávky prijme v súvislosti s dodaním tovaru alebo služby akúkoľvek platbu od dlžníka alebo inej osoby, musí túto platbu zohľadniť pri oprave základu dane. Pri prijatí platby na účely opravy základu dane platiteľ dane zohľadní z nej vyplývajúci základ dane a daň.

V odseku 4 sú vymenované prípady, kedy napriek tomu, že sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa odseku 2, platiteľ dane nemôže vykonať opravu základu dane podľa odseku 3. Hlavným predpokladom uskutočnenia opravy dane je dobrá viera platiteľa dane, že za dodanie tovaru alebo služby dostane zaplatené.

Obdobie, v rámci ktorého platiteľ dane môže opraviť základ dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty, začne plynúť posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná a skončí uplynutím troch rokov od tohto dňa. Sú ustanovené prípady prerušenia plynutia uvedenej lehoty, aby oprava základu dane nebola znemožnená kvôli jej márnemu uplynutiu ešte predtým, ako sa pohľadávka platiteľa dane stane nevymožiteľnou.

Pokiaľ ide o dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona o DPH (odovzdanie tovaru na základe nájomnej resp. inej obdobnej zmluvy s dojednanou opciou kúpy odovzdaného tovaru nájomcom, ak pri jej uzatvorení využitie opcie kúpy predstavuje ekonomicky jedinú racionálnu voľbu pre nájomcu), právo platiteľa vykonať opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke zaniká uplynutím troch rokov od uplynutia lehoty splatnosti prvej nezaplatenej splátky.

Ak dôjde po vykonaní opravy základu dane k prijatiu akejkoľvek platby v súvislosti s nevymožiteľnou pohľadávkou, bez ohľadu na to, či ide o platbu vymoženú v exekučnom konaní, konkurze, pri plnení podľa splátkového kalendára alebo platby prijatej od ručiteľa alebo inej tretej strany, je platiteľ dane povinný vykonať opravu zníženého základu dane, a to vo výške, ktorá zodpovedá základu dane a dani vypočítanej z prijatej platby.

Platiteľ dane, ktorému vzniklo právo na opravu základu dane a uplatnil si opravu základu dane prostredníctvom daňového priznania, je súčasne v zákonom ustanovenej lehote povinný vyhotoviť opravný doklad najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vykonal opravu základu dane. Platiteľ dane vyhotoví opravný doklad len vtedy, ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočnilo voči zdaniteľnej osobe. Na základe tohto dokladu vykoná odberateľ, ktorý si uplatnil odpočítanie dane, opravu odpočítanej dane (§ 53b zákona). Ak odberateľ neuplatňoval odpočítanie dane, napr. z dôvodu, že nemal postavenie platiteľa dane, nebudú mu v súvislosti s opravným dokladom vznikať žiadne povinnosti.

Z dôvodu, že vyhotovenie opravného dokladu má dopad na odberateľa, ktorý si v pozícii platiteľa dane uplatnil odpočítanie a ktorý na základe doručeného opravného dokladu musí vykonať opravu odpočítanej dane, podmieňuje sa uznanie opravy základu dane u dodávateľa vyhotovením a odoslaním opravného dokladu, a to najneskôr do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom platiteľ dane vykonal opravu základu dane. Opravu základu dane správca dane u dodávateľa neuzná, ak si dodávateľ za dané zdaňovacie obdobie tieto povinnosti neplnil; uvedené však neznamená, že platiteľ dane nemôže vykonať opravu základu dane v neskoršom zdaňovacom období.

Ak platiteľ dane po vykonaní opravy základu dane získa platbu, ktorou sa celkom alebo čiastočne zníži jeho peňažná pohľadávka voči odberateľovi, musí vyhotoviť ďalší opravný doklad.

Opravné doklady je potrebné uvádzať aj v kontrolnom výkaze a platiteľ dane je povinný viesť záznamy o oprave základu dane. Do záznamov musí zahrnúť aj tie opravy základu dane, pri ktorých nebol povinný vyhotoviť opravný doklad.

V ustanovení § 25a ods. 5 sú upravené podmienky neplynutia prekluzívnej lehoty, a to počas súdneho konania alebo rozhodcovského konania.

Z § 25a ods. 15 a 16 vyplýva povinnosť pre dodávateľa (platiteľa dane), ktorého pohľadávka sa stala nevymožiteľnou podľa odseku 2 písm. a) druhého bodu, vykonať opravu zníženého základu dane, ak po znížení základu dane podľa odseku 3 nastane niektorá z taxatívne uvedených skutočností v tomto ustanovení.

Opravu zníženého základu dane má platiteľ povinnosť vykonať v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo ku skutočnostiam ustanoveným zákonom, a to vo výške, ktorá zodpovedá sume, v akej sa platiteľ už nemôže domáhať zaplatenia pohľadávky v príslušnom konaní (napríklad z dôvodu, že na jeho podnet došlo k úplnému alebo čiastočnému zastaveniu konania pred súdom alebo z dôvodu, že súd právoplatne rozhodol o úplnom alebo čiastočnom nepriznaní uplatňovaného nároku).

§ 26

Prepočet cudzej meny
a zaokrúhľovanie dane

(1) Ak sa požaduje platba pri dodaní tovaru, dodaní služby alebo nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v cudzej mene, prepočíta sa na účely určenia základu dane na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska^5a) v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti. Osoba povinná platiť daň môže používať na prepočet cudzej meny na eurá kurz platný podľa colných predpisov v deň vzniku daňovej povinnosti; rozhodnutie používať kurz platný podľa colných predpisov sa musí písomne oznámiť daňovému úradu pred jeho prvým použitím a je záväzné počas celého kalendárneho roka. Pri oprave základu dane podľa § 25 sa použije kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti.

(2) Pri prepočte cudzej meny na eurá pri určení základu dane pri dovoze tovaru sa postupuje podľa colných predpisov.

(3) Daň vypočítaná pri dodaní tovaru, dodaní služby a nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

(4) Daň vypočítaná pri dovoze tovaru sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

Komentár k § 26

Prepočet cudzej meny a zaokrúhľovanie dane

V prípade, ak je platba za fakturovanú dodávku požadovaná od platiteľa v cudzej mene, nie v eurách, platiteľ je povinný na účely určenia základu dane túto sumu prepočítať na eurá, môže to vykonať dvoma spôsobmi:

– použije referenčný kurz vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou SR v deň predchádzajúci vzniku daňovej povinnosti alebo

– použije kurz platný podľa colných predpisov v deň vzniku daňovej povinnosti. Použitie tohto kurzu je platiteľ povinný oznámiť daňovému úradu pred jeho prvým použitím a následne je povinný ho používať celý kalendárny rok.

Pri oprave základu dane platiteľ použije kurz, ktorý použil pri vzniku daňovej povinnosti.

Vypočítaná daň sa zaokrúhľuje matematicky na eurocenty.

§ 27

Sadzby dane

(1) Základná sadzba dane na tovary a služby je 23 % zo základu dane.

(2) Znížená sadzba dane 19 % zo základu dane sa uplatňuje na

a) tovary uvedené v prílohe č. 7 bode 1 okrem dovážaného tovaru, pri ktorom sa daň priznáva a platí podľa § 68cb,

b) služby uvedené v prílohe č. 7a bode 1.

(3) Znížená sadzba dane 5 % zo základu dane sa uplatňuje na:

a) tovary uvedené v prílohe č. 7 bodoch 2 a 3 okrem dovážaného tovaru, pri ktorom sa daň priznáva a platí podľa § 68cb,

b) služby uvedené v prílohe č. 7a bode 2,

c) tovary a služby, ktoré v rámci aktivít sociálnej ekonomiky^6ad) dodáva registrovaný sociálny podnik,^6ae) ktorý 100 % svojho zisku po zdanení používa na dosiahnutie svojho hlavného cieľa,

d) dodanie stavby alebo časti stavby vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba alebo časť stavby stojí, ktorá spĺňa podmienky stavby štátom podporovaného nájomného bývania^6ag) v rámci sociálnej politiky štátu a prijímateľom plnenia je prenajímateľ nájomného bytu štátom podporovaného nájomného bývania,^6ah) ktorý má uzatvorenú zmluvu o prevádzke bytového domu^6ai) štátom podporovaného nájomného bývania, v ktorej je táto stavba špecifikovaná, okrem dodania nebytových priestorov určených na iný účel ako je bývanie alebo ubytovanie^6aj),

e) obnovu a prestavbu stavby alebo časti stavby vrátane stavebných a montážnych prác na stavbe, ktorá spĺňa podmienky stavby štátom podporovaného nájomného bývania a prijímateľom plnenia je prenajímateľ nájomného bytu štátom podporovaného nájomného bývania, ktorý má uzatvorenú zmluvu o prevádzke bytového domu štátom podporovaného nájomného bývania, v ktorej je táto stavba špecifikovaná, okrem obnovy a prestavby stavieb vrátane stavebných a montážnych prác, ktoré sa vzťahujú na nebytové priestory určené na iný účel ako je bývanie alebo ubytovanie.

(4) Na účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu podľa prílohy č. 7 sa použije záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydaná colným orgánom podľa osobitného predpisu.^6b)

(5) Pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti.

Komentár k § 27

Sadzby dane

S účinnosťou od 1. 1. 2025 sa zvýšila základná sadzba DPH z 20 % na 23 % zo základu dane a na vybrané tovary a služby sa zaviedli znížené sadzby DPH vo výškach 19 % a 5 % zo základu dane.

Tovary so zníženou sadzbou DPH sú uvedené v prílohe č. 7, pričom v bode 1 sú uvedené tovary so zníženou sadzbou dane 19 % a v bodoch 2 a 3 sú uvedené tovary so zníženou sadzbou dane 5 %.

Zníženej sadzbe dane 5 % podliehajú aj bezlepkové potraviny, konkrétne chlieb a pečivo. Ide o pekárske výrobky, v ktorých obsah lepku predstavuje najviac 20 mg na kg výrobku. Toto je hodnota, do ktorej možno potravinu označiť ako bezlepkovú. Taktiež sa táto znížená sadzba uplatní na bezlepkové múky.

S účinnosťou od 1. 1. 2026 sa na potraviny, ktoré obsahujú zvýšený obsah cukru a soli, vzťahuje základná sadzba DPH 23 %. Ide najmä o sladké pochutiny, napríklad čokoláda, sušienky, kandizované ovocie; zmrzlina; džemy; sladené nealko nápoje; slané pochutiny, napríklad chipsy, tyčinky. Samotné suroviny – cukor a soľ podlieha sadzbe dane 19 %. Detská výživa, detské pokrmy, mliečne nápoje, jogurty, 100 % džúsy bez pridaného cukru a DIA potraviny podliehajú sadzbe 19 %.

Služby so zníženou sadzbou DPH sú uvedené v prílohe č. 7a, pričom v bode 1 sú uvedené služby so zníženou sadzbou dane 19 % a v bode 2 sú uvedené služby so zníženou sadzbou dane 5 %.

Sadzba vo výške 5 % zo základu dane sa vzťahuje na:

• Tovary, ktoré sú uvedené v prílohe č.7 zákona o DPH a na ktoré sa do 31. 12. 2024 vzťahovala sadzba dane vo výške 10 %: vybrané potraviny, lieky, vybraný okruh zdravotníckych pomôcok.

• Tlačené knihy, brožúry, letáky a podobné tlačiarenské výrobky, noviny, časopisy a periodiká, s výnimkou ak reklama a inzercia predstavujú viac ako 50 % celkového obsahu a s výnimkou ak erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % celkového obsahu. Podmienkou zníženej sadzby DPH bola do 1. 7. 2025 periodicita ich vychádzania najmenej štyrikrát týždenne. Od 1. 7. 2025 sa znížená sadzba dane uplatňuje bez ohľadu na periodicitu vychádzania.

• Ubytovacie služby.

• Služby spojené s podávaním jedál v reštauračných a stravovacích zariadeniach.

• Knihy online okrem kníh online, v ktorých reklama a inzercia predstavujú jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % ich celkového obsahu, a zvukové záznamy s prednesom obsahu kníh online okrem zvukových záznamov, v ktorých prednes obsahu kníh online predstavuje menej ako 50 % ich celkového obsahu.

• Prevádzka športových zariadení –služby súvisiace so vstupom na športové podujatia, služby fitnescentier – vstupné.

• Štátom podporované nájomné bývanie (sadzba 5 % zostáva platná aj od 1. 1. 2025).

• Tovary a služby, ktoré v rámci aktivít sociálnej ekonomiky dodáva registrovaný sociálny podnik, ktorý 100 % svojho zisku po zdanení používa na dosiahnutie svojho hlavného cieľa (do 31. 12. 2024 bola platná sadzba 10 %).

Od 1. 7. 2025 sa sadzba dane 5 % vzťahuje aj na služby spočívajúce v udelení práva na vstup na divadelné predstavenia, predstavenia bábkového divadla, operu, balet, muzikál a podobné kultúrne podujatia, ak nie sú oslobodené od dane podľa § 34 zákona o DPH.

Pod pojmom „iné podobné kultúrne podujatia“ sa rozumejú podobné podujatia ako tie, ktoré sú uvedené v opise služby kódov CPA „90.02.11“ a „90.04.10“, napríklad opereta a pod. Znížená sadzba dane sa nevzťahuje na služby súvisiace so vstupom na hudobné koncerty.

Rovnako sa znížená sadzba dane 5 % zo základu dane uplatňuje na vstupné do múzeí a na výstavy, okrem obchodných výstav.

Sadzba vo výške 19 % zo základu dane sa vzťahuje na:

• dodanie elektriny

• všetky potraviny, s výnimkou potravín uvedených v prílohe č. 7 (do 31. 12. 2024 to bolo 20 %).

• služby spojené s podávaním nápojov v reštauračných a stravovacích zariadeniach s výnimkou podávania alkoholických nápojov s obsahom alkoholu viac ako 0,5 % objemu (do 31. 12. 2024 to bolo 10 %).

Sadzba vo výške 23 % zo základu dane sa vzťahuje na ostatné tovary a služby.

Podľa § 27 ods. 5 zákona o DPH sa pri zmene sadzby dane použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti. Daňová povinnosť všeobecne môže vzniknúť pred samotným dodaním tovaru alebo služby podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, dodaním tovaru podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby (jej ukončením) podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, opakovaným alebo čiastkovým dodaním tovaru alebo služby podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH.

Pre vznik daňovej povinnosti z nadobudnutia tovaru podľa § 20 zákona o DPH je podstatný deň vyhotovenia faktúry a deň nadobudnutia tovaru. Poskytnutie platby pred nadobudnutím tovaru v SR z iného členského štátu nezakladá vznik daňovej povinnosti, podstatný je fyzický pohyb tovaru. Vyhotovenie faktúry na dodanie tovaru z iného členského štátu predtým, ako dôjde k fyzickému dodaniu tovaru, a teda k nadobudnutiu tovaru v SR, v zásade neovplyvní vznik daňovej povinnosti. Avšak v prípade, ak je faktúra na dodanie tovaru vyhotovená predtým, ako je tovar prepravený do SR, pričom je splnená podmienka fyzickej prepravy tovaru do SR maximálne do podania daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie, faktúra zakladá vznik daňovej povinnosti.

Príklad

Reštauračné služby

V roku 2025 reštaurácie pri poskytovaní svojich služieb uplatňujú sadzby DPH vo výške 5 %, 19 % a 23 %. Ak zákazník bude konzumovať jedlo, toto bude podliehať sadzbe 5 %, nealkoholický nápoj, napr. minerálka bude podliehať sadzbe 19 % a alkoholický nápoj (s obsahom alkoholu viac ako 0,5 % objemu) bude podliehať sadzbe 23 %.

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. 1. 2025

Podľa prechodného ustanovenia § 85ko k úpravám účinným od 1. 1. 2025, ak po 31. decembri 2024 dôjde u dodávateľa platiteľa DPH k oprave základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, teda k zníženiu základu dane pri dodaní tovaru alebo služby, pri ktorom vznikla daňová povinnosť do 31. decembra 2024 a súčasne aj po 31. decembri 2024, potom bude povinnosť vypočítať výšku opravenej dane pomerne, podľa sadzieb použitých pri jednotlivých daňových povinnostiach (pri prijatí preddavkovej platby za budúce dodanie tovaru alebo služby a pri ich samotnom dodaní).

Podobne pri oprave odpočítanej dane u odberateľa – platiteľa DPH, sa podľa § 53 zákona o DPH použije sadzba dane platná v čase vzniku práva na odpočítanie dane.

Oslobodenie od dane

Oslobodenie od dane

§ 28

Poštové služby

Oslobodené od dane sú univerzálne poštové služby.⁷⁾ Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou.

§ 29

Zdravotná starostlivosť

(1) Oslobodené od dane je poskytovanie zdravotnej starostlivosti štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami podľa osobitného predpisu⁸⁾ a tovary a služby s ňou priamo súvisiace poskytované týmito štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami. Oslobodené od dane nie je dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok.

(2) Oslobodená od dane je aj

a) ošetrovateľská starostlivosť a pôrodná asistencia,

b) kúpeľná starostlivosť, a ak kúpeľná starostlivosť nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú starostlivosť alebo ústavnú starostlivosť, aj služby s ňou priamo súvisiace,

c) poskytovanie zdravotnej starostlivosti zubnými lekármi a dodanie zubných náhrad zubnými lekármi a zubnými technikmi,

d) záchranná zdravotná služba a doprava osôb do zdravotníckeho zariadenia a zo zdravotníckeho zariadenia poskytovaná v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou.

(3) Oslobodené od dane je dodanie ľudských orgánov a tkanív, ľudskej krvi a krvných prípravkov a materského mlieka.

§ 30

Služby sociálnej pomoci

(1) Oslobodené od dane sú služby sociálnej pomoci a služby súvisiace s ochranou detí a mládeže poskytované v zariadeniach sociálnych služieb podľa osobitného predpisu;¹¹⁾ oslobodený od dane je aj tovar dodaný spolu s týmito službami, ak s dodaním týchto služieb priamo súvisí.

(2) Oslobodené od dane sú služby a tovar podľa odseku 1 dodané aj inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ak táto osoba spĺňa jednu podmienku alebo viac z týchto podmienok:

a) vykonáva činnosť na iný účel, ako je dosahovanie zisku, a akýkoľvek prípadný zisk musí byť v plnom rozsahu určený na pokračovanie alebo zlepšenie dodávaných služieb,

b) je zriadená a spravovaná na zásade dobrovoľnosti osobami, ktoré nemajú priamy alebo nepriamy finančný prospech na výsledkoch jej činnosti,

c) uplatňuje ceny schválené príslušnými úradmi alebo ceny neprekračujúce takto schválené ceny a pri službách, ktoré nepodliehajú povinnosti schválenia ceny, uplatňuje nižšiu cenu, ako za obdobné služby uplatňujú osoby, ktorých cieľom je dosiahnuť takouto činnosťou zisk.

§ 31

Výchovné služby a vzdelávacie služby

(1) Oslobodené od dane sú výchovné služby a vzdelávacie služby poskytované

a) podľa osobitných predpisov,¹²⁾

b) právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok podľa § 30 ods. 2,

c) ako odborný výcvik a rekvalifikácia poskytované podľa osobitného predpisu.¹³⁾

(2) Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru a dodanie služieb úzko súvisiacich s výchovnými službami a vzdelávacími službami podľa odseku 1 osobami, ktoré poskytujú výchovné služby a vzdelávacie služby podľa odseku 1.

§ 32

Služby dodávané členom

(1) Oslobodené od dane sú služby dodávané ako protihodnota členského príspevku pre vlastných členov politických strán a hnutí, cirkví a náboženských spoločností, občianskych združení vrátane odborových organizácií a profesijných komôr, ak toto oslobodenie od dane nenarušuje hospodársku súťaž; oslobodený od dane je aj tovar dodaný týmito osobami v úzkej súvislosti s dodanou službou.

(2) Oslobodené od dane sú služby, ktoré svojim členom dodáva právnická osoba, ak

a) všetci jej členovia vykonávajú činnosť, ktorá je oslobodená od dane podľa odseku 1 a § 28 až 36, alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane,

b) tieto služby sú priamo nevyhnutné na vykonávanie činnosti podľa písmena a),

c) táto právnická osoba požaduje od svojich členov len úhradu podielu na spoločných výdavkoch a

d) toto oslobodenie od dane nenarušuje hospodársku súťaž.

§ 33

Služby súvisiace so športom

alebo telesnou výchovou

Oslobodené od dane sú služby, ktoré úzko súvisia so športom alebo telesnou výchovou, dodávané osobám, ktoré sa zúčastňujú na športe alebo telesnej výchove, ak sú tieto služby dodávané právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok podľa § 30 ods. 2.

§ 34

Kultúrne služby

Oslobodené od dane sú kultúrne služby a dodanie tovarov úzko s nimi súvisiacich, ak sú poskytované

a) právnickou osobou zriadenou zákonom,¹⁴⁾

b) právnickou osobou zriadenou Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného predpisu,¹⁵⁾

c) právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok podľa § 30 ods. 2.

§ 35

Zhromažďovanie finančných prostriedkov
Oslobodené od dane je dodanie tovarov a služieb osobami, ktorých činnosť je oslobodená od dane podľa § 29 až 34, na podujatiach, ktoré sú usporiadané na účel zhromažďovania finančných prostriedkov použitých na ich vlastnú činnosť, za podmienky, že toto oslobodenie od dane nenarušuje hospodársku súťaž.

§ 36

Služby verejnoprávnej televízie

a verejnoprávneho rozhlasu

Oslobodené od dane je vysielanie verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu okrem vysielania reklám, telenákupu a sponzorovaných programov vrátane ich propagácie.

§ 37

Poisťovacie služby

(1) Oslobodená od dane je poisťovacia a zaisťovacia činnosť vrátane sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia.

(2) Oslobodená od dane je poisťovacia činnosť Sociálnej poisťovne¹⁷⁾ a poisťovacia činnosť zdravotných poisťovní.¹⁸⁾

§ 38

Dodanie a nájom nehnuteľnosti

(1) Oslobodené od dane je dodanie stavby alebo časti stavby vrátane stavebného pozemku,¹⁹⁾ na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch odo dňa

a) kolaudácie stavby, ktorou sa povolilo prvé užívanie stavby na určený účel, alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania tejto stavby, a to podľa toho, čo nastane skôr,

b) kolaudácie, ktorou sa povolila zmena účelu užívania stavby, ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, ak náklady na tieto stavebné práce sú vo výške najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác; hodnotou stavby pred začatím stavebných prác sa na účely tohto odseku rozumie hodnota, ktorá nie je nižšia ako cena porovnateľnej stavby na voľnom trhu v čase pred začatím stavebných prác,

c) kolaudácie, ktorou sa povolilo užívanie stavby po vykonaní stavebných prác, v dôsledku ktorých došlo k podstatnej zmene podmienok doterajšieho užívania stavby; podstatnou zmenou podmienok doterajšieho užívania stavby sa rozumie vynaloženie nákladov na stavebné práce vo výške najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác.

(2) Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou alebo časťou stavby, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1 alebo odsek 7.

(3) Oslobodený od dane je nájom nehnuteľnosti alebo jej časti s výnimkou

a) ubytovacích služieb,

b) nájmu priestorov a miest na parkovanie vozidiel,

c) nájmu trvalo inštalovaných zariadení a strojov,

d) nájmu bezpečnostných schránok.

(4) Na účely odseku 3 písm. a) ubytovacími službami sú služby, ktoré patria do skupín 55.1 až 55.3 a 55.9 štatistickej klasifikácie podľa osobitného predpisu;^19aa) služby, ktoré patria do skupiny 55.9, sú ubytovacími službami, len ak sú poskytnuté na obdobie kratšie ako tri mesiace.

(5) Platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane okrem nájmu bytu, rodinného domu, nájomného bytu, ktorým je nebytový priestor určený rozhodnutím stavebného úradu na funkciu bývania alebo ubytovania,^6aj) a nájmu apartmánu v bytovom dome alebo ich častí.

(6) Odseky 3 až 5 sa vzťahujú aj na podnájom nehnuteľnosti alebo jej časti.

(7) Ak platiteľ dodáva časť stavby, ktorou je jednotlivý byt, jednotlivý apartmán alebo jednotlivý nebytový priestor, dodanie je oslobodené od dane, ak je uskutočnené po piatich rokoch odo dňa

a) kolaudácie stavby, na základe ktorej sa povolilo prvé užívanie bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru, alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru, a to podľa toho, čo nastane skôr,

b) kolaudácie, ktorou sa povolila zmena účelu užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru, ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, ak náklady na tieto stavebné práce sú vo výške najmenej 40 % z hodnoty bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru pred začatím stavebných prác; hodnotou bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru pred začatím stavebných prác sa na účely tohto odseku rozumie hodnota, ktorá nie je nižšia ako cena porovnateľného bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru na voľnom trhu v čase pred začatím stavebných prác,

c) kolaudácie, ktorou sa povolilo užívanie stavby, bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru po vykonaní stavebných prác na spoločných častiach stavby alebo jednotlivom byte, apartmáne alebo nebytovom priestore, v dôsledku ktorých došlo k podstatnej zmene podmienok doterajšieho užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru; podstatnou zmenou podmienok doterajšieho užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru sa rozumie vynaloženie nákladov na stavebné práce vo výške najmenej 40 % z hodnoty bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru pred začatím stavebných prác.

(8) Platiteľ, ktorý dodáva stavbu alebo časť stavby, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa odseku 1 alebo odseku 7, sa môže rozhodnúť, že dodanie stavby alebo časti stavby nebude oslobodené od dane; to neplatí pri dodaní stavby určenej na bývanie, dodaní jednotlivého bytu, dodaní nájomného bytu, ktorým je nebytový priestor určený rozhodnutím stavebného úradu na funkciu bývania alebo ubytovania, a dodaní jednotlivého apartmánu v bytovom dome. Ak platiteľ dodá stavbu, ktorá je určená na bývanie, a aj na účel iný ako na bývanie, môže sa rozhodnúť, že dodanie stavby nebude oslobodené od dane len v časti, ktorá nie je určená na bývanie.

(9) Na účely odsekov 5 a 8 sa apartmánom v bytovom dome19a) rozumie miestnosť alebo súbor miestností v bytovom dome, ktorý je spôsobilý plniť rovnakú funkciu ako byt.

Komentár k § 38

Dodanie a nájom nehnuteľnosti

Pre uplatnenie oslobodenia od dane je rozhodujúce splnenie časovej podmienky.

Pri dodaní nových stavieb je to dodanie po 5 rokoch odo dňa prvej kolaudácie alebo po 5 rokoch odo dňa začatia prvého užívania tejto stavby – podľa toho, čo nastane skôr.

Pri dodaní starších stavieb sa oslobodenie uplatní, ak je dodanie uskutočnené po 5 rokoch odo dňa kolaudácie, ktorou sa povolila zmena účelu užívania stavby (pri splnení kritéria výšky nákladov) alebo kolaudácie, ktorou sa povolilo užívanie stavby pred vykonaním stavebných prác, v dôsledku ktorých došlo k podstatnej zmene podmienok užívania stavby.

V prípade predaja nehnuteľnosti určenej na bývanie po uplynutí 5 rokov od kolaudácie (s oslobodením od dane) a pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej DPH (obdobie na úpravu odpočítanej DPH pri nehnuteľnosti je 20 rokov podľa § 54 zákona o DPH) je platiteľ dane povinný upraviť DPH odpočítanú z nadobudnutia nehnuteľnosti (vrátiť DPH do štátneho rozpočtu). Skutočnosť, či je stavba, resp. jej časť určená na bývanie, vyplýva z kolaudačného rozhodnutia.

V súvislosti so stavebným pozemkom zákon o DPH odkazuje na stavebný zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 43h ods. 1 stavebného zákona stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo súčasťou lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu alebo ak je v zastavanom území.

Vznik daňovej povinnosti v prípade, že sa neuplatňuje režim oslobodenia od dane, upravuje ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého daňová povinnosť vzniká pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti dňom dodania, ktorým je deň zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V prípade, ak deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania nastane pred zápisom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, potom sa za deň dodania, a tým aj deň vzniku daňovej povinnosti považuje deň skutočného odovzdania nehnuteľnosti do užívania.

Stavbou podľa § 43 stavebného zákona je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie spojenie pevným základom, upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, umiestnenie pod zemou. Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.

Ubytovacími službami podľa skupín vymedzených v ustanovení § 38 ods. 4, odkazom na štatistickú klasifikáciu sú najmä hotelové a podobné služby, turistické a ostatné krátkodobé ubytovacie služby, služby miest na táborenie a taktiež služby ubytovania v študentských ubytovacích zariadeniach alebo v ubytovniach pre robotníkov, avšak len za predpokladu, že ubytovanie je poskytnuté na obdobie menej ako tri mesiace.

Podľa ustanovenia § 38 ods. 5 zákona o DPH, bez ohľadu na postavenie príjemcu (nájomcu), platiteľ dane je vždy povinný uplatniť oslobodenie od dane pri nájomnom, ak je predmet nájmu určený na bývanie. Uvedené sa týka zmluvných vzťahov (napr. zmlúv o nájme bytu), ktoré boli uzatvorené po 1. 1. 2019.

Príklad

Prenájom bytu ak bola zmluva uzatvorená v r. 2018

Platiteľ dane kúpil v bytovom dome byt v roku 2018 pričom DPH si odpočítal, pretože byt začal prenajímať s uplatňovaním DPH. Platiteľ s nájomcom uzavreli dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého sa pokračovalo v nájomnom vzťahu aj v ďalších rokoch. Prenajímateľ môže naďalej fakturovať nájom s DPH.

V ustanovení § 38 ods. 7 až 8 zákona o DPH sú osobitne upravené podmienky oslobodenia od dane pri dodaní jednotlivého bytu, bytového apartmánu alebo nebytového priestoru. Ak platiteľ dane bude predávať samostatne jednotlivý byt, bytový apartmán alebo nebytový priestor, pri posúdení splnenia časovej podmienky oslobodenia od dane sa rovnako ako pri dodaní stavby bude brať do úvahy ich prvé užívanie povolené na základe kolaudácie budovy.

Po dobu 5 rokov odo dňa prvej kolaudácie platiteľ dane nemôže uplatniť oslobodenie od dane na dodanie bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru.

Ak sa povolí zmena účelu užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru, ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, a náklady na tieto stavebné práce budú najmenej 40 % z ich hodnoty pred začatím stavebných prác, na účely oslobodenia od dane sa bude pri ich dodaní brať do úvahy kolaudácia, ktorou sa povolí zmena účelu užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru.

Ak sa bude na základe stavebného povolenia rekonštruovať (opravovať) budova, resp. spoločné priestory budovy alebo sa budú rekonštruovať jednotlivé byty, nebytové priestory alebo apartmány a náklady na stavebné práce budú predstavovať najmenej 40 % z hodnoty bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru pred začatím stavebných prác, na účely oslobodenia od dane sa bude pri ich dodaní brať do úvahy kolaudácia po vykonaní stavebných zmien.

Ak sa bude rekonštrukcia (oprava) týkať len spoločných priestorov, je potrebné pri určení navýšenej hodnoty (40 %) dodávaného bytu, nebytového priestoru, príp. apartmánu vychádzať zo stavebných nákladov rozpočítaných na jednotlivé byty, nebytové priestory, apartmány podľa ich podlahovej plochy.

Pri dodaní nehnuteľnosti sa za určitých podmienok môže uplatniť tzv. tuzemský prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c) až e) zákona o DPH. Povinnosť platiť DPH sa pri tuzemských dodaniach prenáša z dodávateľa na príjemcu plnenia, ktorý má postavenie platiteľa dane, pri splnení stanovených podmienok.

Príklad

Prenájom miest na parkovanie

Platiteľ dane, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti, má uzatvorenú zmluvu o nájme budovy s nájomcom – neplatiteľom dane. Vlastník budovy neskôr zriadil na pozemku pred budovou, parkovacie miesta pre nájomcu. V zmluve o nájme je uvedené, že nájomné (vrátane nájomného za parkovacie miesta) sa bude fakturovať oslobodené od dane v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 zákon o DPH.

Nájom parkovacích miest je teda tiež oslobodený od dane, pretože zriadenie parkovacích miest nie je hlavnou transakciou, hlavnou transakciou je nájom budovy. Tieto dva nájmy tvoria jednu ekonomickú transakciu.

Príklad

Prenájom administratívnej budovy

Vlastník budovy – platiteľ DPH, prenajíma nebytové priestory – kancelárie v budove, platiteľom DPH, neziskovej organizácii a zahraničnej firme. Pri uplatnení daňového režimu sa môže rozhodnúť, že všetky nájmy budú oslobodené od DPH podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH alebo oslobodenie uplatní len pri nájme neziskovej organizácii (ide o nezdaniteľnú osobu, zákon v tomto prípade neumožňuje rozhodnúť sa nájom zdaňovať) a ostatné nájmy (ide o zdaniteľné osoby) bude zdaňovať.

§ 39

Finančné služby

(1) Oslobodené od dane sú:

a) poskytnutie, dojednávanie a sprostredkovanie úveru, poskytnutie a sprostredkovanie pôžičky, správa úveru a pôžičky osobou, ktorá ich poskytla, a sprostredkovanie sporenia,

b) poskytnutie, dojednávanie a sprostredkovanie úverovej záruky a inej záruky za peňažný záväzok, ako aj správa úverovej záruky osobou, ktorá poskytla úver,

c) činnosti týkajúce sa vkladov a bežných účtov vrátane ich sprostredkovania,

d) činnosti týkajúce sa platieb, prevodov platieb, šekov, prevoditeľných dokumentov, dlhov s výnimkou vymáhania dlhov,

e) vydanie a správa elektronických platobných prostriedkov a cestovných šekov,

f) činnosti týkajúce sa cenných papierov a obchodných podielov vrátane sprostredkovania týchto činností; oslobodená od dane nie je správa cenných papierov a úschova cenných papierov,

g) otvorenie akreditívu,

h) obstaranie inkasa,

i) činnosti týkajúce sa peňazí používaných ako zákonné platidlo vrátane sprostredkovania týchto činností,

j) zmenárenská činnosť,

k) správa podielového fondu podľa osobitného predpisu,²⁰⁾ správa dôchodkového fondu podľa osobitného predpisu^20a) a správa doplnkového dôchodkového fondu podľa osobitného predpisu,^20b)

l) obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta pri termínovaných obchodoch a opciách vrátane kurzových a úrokových obchodov.

(2) Cenou služby pri zmenárenskej činnosti je dohodnutá odplata a výnos (príjem) dosiahnutý z rozdielu kurzov v príslušnom zdaňovacom období.

(3) Cenou služby pri obchodoch podľa odseku 1 písm. l) je dosiahnutý zisk z týchto obchodov po odpočítaní prípadnej straty z týchto obchodov v príslušnom zdaňovacom období.

§ 40

Predaj poštových cenín a kolkov

Oslobodené od dane je sprostredkovanie predaja platných poštových cenín určených na použitie v rámci poštových služieb, kolkov a iných úradných cenín, ak sa predávajú za nominálnu hodnotu.

§ 41

Prevádzkovanie lotérií
a iných podobných hier

(1) Oslobodené od dane je prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier osobou, ktorá má povolenie na ich prevádzkovanie podľa osobitného predpisu.²¹⁾

(2) Od dane je oslobodená aj činnosť spočívajúca v zabezpečení prevádzkovania lotérií a iných podobných hier, ktorá je vykonávaná v mene a na účet osoby, ktorá má povolenie na prevádzkovanie podľa osobitného predpisu. Zabezpečením prevádzkovania lotérií a iných podobných hier sa rozumie príjem stávok, predaj žrebov, výplata výhier a ďalšie služby priamo s nimi spojené, poskytované mandatárom.

Komentár k § 28 – § 41

Oslobodenie od dane

Poštové služby

Poštové služby oslobodené od dane upravuje § 28 zákona o DPH. Podľa tohto ustanovenia oslobodené od dane sú univerzálne poštové služby (§ 3 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách) a aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou. Univerzálne poštové služby môže poskytovať len subjekt, ktorý má na predmetné služby licenciu.

Zdravotná starostlivosť

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Výdavky na zaslanie vzoriek na rozbor

(C-76/99 Komisia vs. Francúzska republika)

Oslobodenie od DPH sa vzťahuje nielen na výdavky na odber vzorky a rozbor, ale aj na výdavky na zaslanie vzoriek na rozbor. Odobratie vzorky a prenos vzorky do špecializovaného laboratória predstavujú služby, ktoré úzko súvisia s rozborom, a preto sa s nimi musí nakladať rovnako ako s rozborom a nesmú podliehať DPH.

Služba sa musí pokladať za pomocnú k službe hlavnej, ak sama o sebe netvorí cieľ zákazníka, ale len prostriedok na lepšie využitie poskytovanej hlavnej služby. Ak je hlavná služba oslobodená od DPH (lekárska starostlivosť), potom je aj pomocná služba oslobodená od dane.

• Služby úzko súvisiace s lekárskou starostlivosťou [C-394/04 Diagnostiko & Therapeftiko Kentro Athinon-Ygeia (Ygeia)]

Poskytovanie telefónnych služieb a prenájom televízorov hospitalizovaným osobám, poskytovanie lôžok a stravy osobám, ktoré ich sprevádzajú, vo všeobecnosti nepredstavuje plnenia úzko súvisiace s nemocničnou a lekárskou starostlivosťou, uvedené služby preto nie sú oslobodené od dane.

To však neplatí v prípade, ak sú k uvedené služby nevyhnutné na dosiahnutie terapeutických cieľov sledovaných nemocničnou a lekárskou starostlivosťou a v zásade nie sú určené na dosahovanie vedľajších príjmov dodávateľov týchto služieb uskutočňovaním plnení, ktoré priamo konkurujú plneniam komerčných podnikov podliehajúcich dani.

Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby pri zohľadnení všetkých konkrétnych skutkových okolností a aj vzhľadom na obsah lekárskych predpisov vystavených príslušným pacientom, určil, či poskytované služby sú alebo nie sú nevyhnutné.

Plnením úzko súvisiacim s nemocničnou a lekárskou starostlivosťou nie sú služby, ktoré žiadnym spôsobom nesúvisia s nemocničnou ani lekárskou starostlivosťou o príjemcov týchto služieb.

• Odborná lekárska správa (C-307/01 Petrom d´Ambrumenilom)

Oslobodenie od DPH sa vzťahuje na lekárske služby spočívajúce vo:

– vykonávaní lekárskych prehliadok jednotlivcov pre zamestnávateľov alebo poisťovne,

– odoberaní krvi a iných telesných tkanív na účely testovania prítomnosti vírusov, infekcií a iných chorôb v záujme zamestnávateľov alebo poisťovní,

– vydávaní potvrdení o zdravotnej spôsobilosti napr. na cestovanie, v prípade, že tieto služby majú primárne za cieľ ochranu zdravia danej osoby.

Uvedené oslobodenie sa nevzťahuje na nasledujúce služby vykonávané pri výkone lekárskeho povolania:

– vydávanie potvrdení ohľadne zdravotného stavu osoby na účely ako napr. posúdenie nároku na vojnový dôchodok,

– lekárske prehliadky vykonávané za účelom prípravy odborného lekárskeho posudku o otázkach zodpovednosti za škodu a vyčíslenie výšky odškodného pre jednotlivcov zvažujúcich súdny spor vo veci osobného úrazu,

– príprava lekárskych správ po prehliadkach uvedených v predchádzajúcom odseku a lekárskych správ založených na lekárskych záznamoch bez vykonania lekárskej prehliadky,

– lekárske prehliadky vykonávané za účelom prípravy odborného lekárskeho posudku ohľadne zanedbania odbornej lekárskej starostlivosti pre jednotlivcov zvažujúcich súdny spor,

– príprava lekárskych správ po prehliadkach uvedených v predchádzajúcom odseku a lekárskych správ založených na lekárskych záznamoch bez vykonania lekárskej prehliadky.

Pri poskytnutí služby spočívajúcej vo vydaní odbornej lekárskej správy je pre účely oslobodenia od DPH podstatný účel takejto služby. Ak primárnym účelom sledovaným poskytnutím služby je splnenie právnej alebo zmluvnej podmienky v rozhodovacom procese iného subjektu, takáto služba nemôže byť oslobodená od DPH (primárnym účelom nie je ochrana zdravia).

• Príprava odborného posudku o zdravotnom stave s cieľom potvrdiť nárok na vyplatenie invalidného dôchodku (C-212/01 Margaret Unterpertinger und Pensionsversicherungsanstalt der Arbeiter)

Je určené účelom lekárskej služby, či by mala byť oslobodená od DPH. Preto, ak kontext, v ktorom sa realizuje lekárska služba, umožňuje stanoviť, že jej hlavným účelom nie je ochrana zdravia, vrátane jeho udržiavania alebo obnovy, ale skôr poskytnutie rady požadovanej pred prijatím rozhodnutia s právnymi následkami na danú službu sa nevzťahuje oslobodenie.

Ak služba pozostáva z prípravy odborného lekárskeho posudku, je jasné, že napriek tomu, že vykonanie takejto služby vyžaduje lekárske znalosti poskytovateľa a môže zahŕňať činnosti, ktoré sú typické pre lekársku profesiu ako telesné vyšetrenia pacienta, alebo analýza jeho anamnézy, hlavným účelom takejto služby nie je ochrana, vrátane udržiavania alebo obnovy zdravia osoby, ktorej sa posudok týka alebo pre iné osoby. Takáto služba nemôže ťažiť z oslobodenia.

Oslobodenie od DPH sa nevzťahuje na služby lekára pozostávajúce z prípravy odborného posudku o zdravotnom stave osoby s cieľom potvrdiť alebo vylúčiť nárok na vyplatenie invalidného dôchodku.

Skutočnosť, že daný lekársky expert dostal pokyn od súdu alebo od dôchodkovej poisťovacej inštitúcie, je v tomto ohľade irelevantná.

• Psychoterapeutické služby poskytované osobami, ktoré nie sú lekármi (C-443/04 H.A.Solleveld, C-444/04 J.E. van den Hout-van Eijnsbergen)

Psychoterapeutické služby poskytované osobami, ktoré nie sú lekármi ani psychiatrami, za podmienky, že spĺňajú odbornú kvalifikáciu spôsobilú zabezpečiť rovnakú kvalitatívnu úroveň, ako je dosahovaná lekármi a psychiatrami, sú oslobodené od dane.

• Vykonanie lekárskych analýz

(C-106/05 L.u.P)

Na lekárske analýzy, ktorých predmetom je preventívne pozorovanie a vyšetrovanie pacientov a ktoré vykonáva súkromnoprávne laboratórium mimo liečebného zariadenia na základe predpisu praktických lekárov, sa vzťahuje oslobodenie ako na lekársku starostlivosť poskytovanú iným riadne uznaným súkromnoprávnym zariadením.

Vykonanie lekárskych analýz je oslobodené od dane, bez ohľadu na to, že nie je uskutočňované pod lekárskym dohľadom.

• Dodávky zubných protéz (C-401/05 VDP Dental Laboratory NV)

Dodávky zubných protéz uskutočňované sprostredkovateľom, ktorý nie je v postavení zubného lekára alebo zubného technika nemôžu byť oslobodené od dane.

V prípade, ak je oslobodenie služby viazané na jej poskytovanie určitým hospodárskym subjektom (zubný technik), potom nemôže byť uplatnené v prípade, ak službu vykonáva subjekt s inou profesiou.

• Extrakcia kĺbových chrupavkových buniek (vec C-156/09 Verigen Transplantation Service International AG)

Postup spočívajúci v odobratí chrupavkového materiálu s cieľom získať bunky, ktoré budú pestované, aby boli opätovne implantované pacientovi, má celkovo terapeutický účel. Nie je podstatná skutočnosť, či uvedené služby boli poskytnuté laboratórnym personálom, ktorého členovia nie sú kvalifikovanými lekármi, keďže nie je potrebné, aby poskytovanie lekárskej starostlivosti terapeutickej povahy bolo vo všetkých jeho aspektoch vykonávané lekárskym personálom. Okolnosť, či vypestované bunky boli opätovne implantované pacientovi, ktorému boli odobraté, alebo tretej osobe, nemá v zásade vplyv na kvalifikáciu služby ako „poskytovania lekárskej starostlivosti.“

Extrakcia kĺbových chrupavkových buniek z chrupavkového materiálu, ktorý bol odobratý osobe a nasledujúce pestovanie týchto buniek s cieľom opätovne ich implantovať na terapeutické účely, predstavujú „poskytovanie lekárskej starostlivosti“.

• Činnosť prepravy ľudských orgánov a tkanív (vec C-237/09 Nathalie De Fruytier)

Výraz „dodávka tovarov“ sa na účely DPH musí vykladať autonómne a jednotne, spôsobom vlastným právu EÚ. Pojem „dodávka tovarov“ predstavuje prevod práva nakladať s hmotným majetkom na iného majiteľa. Hoci činnosť prepravy ľudských orgánov a tkanív spočíva v prípade prepravcu výlučne v tom, že premiestňuje fyzicky dotknuté tovary z jedného miesta na druhé na účet rôznych nemocníc a laboratórií, takúto činnosť nemožno považovať za „dodávku tovarov“, pretože neumožňuje druhej strane v skutočnosti nakladať s predmetnými tovarmi, ako keby bola ich vlastníkom.

Činnosť prepravy ľudských orgánov a tkanív vykonávaná pre nemocnice a laboratória nie je oslobodená od DPH.

• Služby odberu, prepravy, analýzy a us-kladnenia pupočníkovej krvi novorodencov (vec C-262/08 CopyGene A/S)

Lekárske služby poskytované na účely prevencie môžu byť oslobodené od dane. Aj v prípade, že osoby, ktoré podstupujú vyšetrenia alebo iné zdravotné zákroky preventívnej povahy, netrpia žiadnou chorobou alebo zdravotnou anomáliou, je zahrnutie týchto služieb do pojmov „lekárska starostlivosť“ alebo „poskytovanie starostlivosti“ v súlade s cieľom znižovať náklady na zdravotnú starostlivosť.

Služby určené len na zabezpečenie toho, že bude k dispozícii špecifický zdroj na účely liečby za neistého predpokladu, že sa stane nevyhnutným, nepredstavujú činnosti, ktorých cieľom je odvrátiť, zabrániť alebo predísť výskytu choroby, úrazu alebo zdravotných ťažkostí, alebo odhaliť ochorenie v latentnom alebo počiatočnom štádiu. Takéto činnosti nemožno považovať za činnosti, ktoré majú samy osebe preventívnu povahu.

Pokiaľ ide o pojem „plnenia úzko súvisiace s nemocničnou a lekárskou starostlivosťou“, nevzťahuje sa na služby, ktoré žiadnym spôsobom nesúvisia s nemocničnou starostlivosťou príjemcov týchto služieb, ani s prípadnou lekárskou starostlivosťou. Takýmito plneniami by boli v prípade, že sú skutočne poskytované ako doplnkové plnenie k nemocničnej alebo lekárskej starostlivosti o príjemcov služieb, ktorá predstavuje hlavné plnenie.

Z judikatúry vyplýva, že plnenie možno považovať za vedľajšie vo vzťahu k hlavnému plneniu, ak nepredstavuje cieľ sám osebe, ale prostriedok na využívanie hlavnej služby poskytovateľa za lepších podmienok.

Jedine poskytovania služieb, ktoré sa bežne poskytujú v rámci poskytovania služieb nemocničnej a lekárskej starostlivosti a sú nevyhnutnou súčasťou procesu poskytovania týchto služieb zameraných na dosiahnutie terapeutických cieľov sledovaných týmito službami, môžu byť úzko súvisiace plnenia.

Činnosti týkajúce sa odberu a uskladňovania pupočníkovej krvi novorodencov, majú za súčasného stavu vedeckého poznania natoľko vzdialenú a hypotetickú väzbu s možnou budúcou nemocničnou starostlivosťou dotknutých osôb, že nemožno hovoriť o plneniach úzko súvisiacich s nemocničnou a lekárskou starostlivosťou na účely oslobodenia od DPH.

Skutočnosť, že môže existovať významný časový odstup medzi odberom kmeňových buniek a ich prípadným použitím na účely nemocničnej a lekárskej starostlivosti, sama osebe nebráni tomu, aby sa na činnosti, o aké ide, mohlo vzťahovať oslobodenie. Z toho však nevyplýva ani to, že tieto činnosti možno považovať za služby, úzko súvisiace s nemocničnou a lekárskou starostlivosťou.

Činnosti spočívajúce v odbere, doprave, analýze pupočníkovej krvi, ako aj v uskladnení kmeňových buniek, pokiaľ lekárska starostlivosť poskytovaná v nemocničnom prostredí, s ktorou tieto činnosti súvisia iba prípadne, nie je poskytovaná, neprebieha alebo ešte nie je plánovaná, nie sú oslobodené od DPH.

Pokiaľ sú služby bánk kmeňových buniek, poskytované oprávnenými zdravotníckymi pracovníkmi, hoci majú povolenie príslušných zdravotníckych orgánov, nedostávajú pomoc z verejného systému sociálneho zabezpečenia a platby, ktoré sa im odvádzajú, nie sú z uvedeného systému uhrádzané, možno sa domnievať, že takáto osoba, nie je „iným riadne uznaným zariadením podobnej povahy“.

• Psychoterapeutické ošetrenie
(C-45/01 Dornier)

Ak psychoterapeutické ošetrenie nesúvisí s inou službou nemocničného liečenia, alebo lekárskeho výkonu, nie je považované za činnosť úzko súvisiacu s poskytovaním nemocničnej a lekárskej starostlivosti, ale patrí priamo pod pojem „lekárska starostlivosť“.

Z dôvodu zachovania daňovej neutrality, pod pojem „lekárska starostlivosť“ patria aj výkony osôb, ktoré nie sú lekármi, ak vykonávajú činnosť v rámci humánnej medicíny (napr. diplomovaní psychológovia).

• Poskytovanie zdravotných služieb cez telefón (X-GmbH C- 48/19)

Na služby poskytované telefonicky, ktoré spočívajú v poskytovaní poradenstva v oblasti zdravia a chorôb, sa môže vzťahovať oslobodenie od dane pod podmienkou, že sledujú terapeutický účel. Oslobodenie od dane si nevyžaduje, aby zdravotné sestry a odborný zdravotnícky personál, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť, museli z dôvodu, že poskytujú tieto služby telefonicky, podliehať dodatočným požiadavkám na odbornú kvalifikáciu nato, aby sa na uvedené služby mohlo vzťahovať oslobodenie od dane pod podmienkou, že úroveň kvality týchto služieb možno považovať za rovnakú ako úroveň kvality služieb poskytovaných inými poskytovateľmi využívajúcimi ten istý komunikačný prostriedok.

Služby súvisiace so sociálnou pomocou

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Starostlivosť v domácnosti (C-141/00 Ambulanter Pflegedienst Kügler)

Pri uplatňovaní oslobodenia v súvislosti s poskytovaním lekárskej starostlivosti nezáleží na právnej forme osoby poskytujúcej lekárske a zdravotnícke služby.

Oslobodenie sa týka poskytovania starostlivosti liečebnej povahy kapitálovou spoločnosťou, ktorá sa venuje službe ambulantnej starostlivosti, vrátane starostlivosti v domovoch, ktorú poskytuje kvalifikovaný personál zdravotných sestier, s výnimkou poskytovania všeobecnej starostlivosti a pomoci v domácnosti.

Poskytnutie všeobecnej starostlivosti a pomoci v domácnosti službou ambulantnej starostlivosti, fyzicky a ekonomicky odkázaným osobám, je službou úzko súvisiacou so sociálnou pomocou a sociálnym zabezpečením, preto je oslobodené od DPH.

• Obchodný charakter organizácie a činnosť vo verejnom záujme (C-498/03 Kingscrest Associates, Montecello)

Pojem „charitable“ je samostatným pojmom práva Spoločenstva a je potrebné ho vykladať s prihliadnutím na všetky jazykové verzie smernice.

Pojem „organizácie, ktoré boli príslušným členským štátom uznané za charitatívne“, nevylučuje súkromné subjekty, ktoré sledujú vytváranie zisku.

Je vecou vnútroštátneho súdu, aby určil predovšetkým s prihliadnutím na zásady rovného zaobchádzania a daňovej neutrality a s prihliadnutím na obsah poskytovaných služieb, ako aj podmienky ich poskytovania, či uznanie súkromného subjektu, ktorý sleduje vytváranie zisku a ktorý z tohto dôvodu nemá postavenie „charity“ podľa vnútroštátneho práva, za charitatívnu organizáciu vybočuje z medzí voľnej úvahy, ktorú členským štátom priznávajú tieto ustanovenia.

Obchodný charakter činnosti nevylučuje, že ide o činnosť vo verejnom záujme.

• Sprostredkovanie sociálnych služieb

(C-415 /04 Stichting Kinderopvang Enschede)

Služby sprostredkovateľa medzi osobami, ktoré hľadajú a osobami, ktoré ponúkajú službu opatery detí, poskytované organizáciou podliehajúcou verejnému právu alebo inou organizáciou, v prípade ktorých príslušný členský štát uznal, že ich činnosť má sociálny charakter, môžu byť oslobodené iba ak:

– služba opatery detí spĺňa sama o sebe podmienky oslobodenia podľa uvedených ustanovení smernice,

– služba je takej povahy alebo má takú kvalitu, že rodičia by si nemohli byť istí, že by dostali službu rovnakej hodnoty bez využitia sprostredkovateľskej služby;

– tieto sprostredkovateľské služby nie sú vo svojej podstate určené na to, aby ich poskytovateľ dosiahol dodatočné príjmy realizáciou plnení, ktoré priamo konkurujú plneniam komerčných podnikov podliehajúcich DPH.

Sprostredkovanie sociálnych služieb môže byť oslobodené od DPH vtedy, ak samotná služba, ktorá je sprostredkovaná, má sociálny charakter a ak služba sprostredkovania zabezpečuje kvalitu samotnej služby.

Výchovné a vzdelávacie služby

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Poskytovanie vyučovania učiteľom na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť (C-445/05 Werner Haderer)

Činnosť fyzickej osoby v postavení nezávislého spolupracovníka spočívajúca v poskytovaní hodín doučovania ako aj hodín keramiky a hrnčiarstva v centrách vzdelávania pre dospelých môže podliehať oslobodeniu od DPH len vtedy, ak takáto činnosť spočíva v poskytnutí školského alebo univerzitného vyučovania učiteľom na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. Vnútroštátny súd musí preto overiť, či ide o takýto prípad.

Zdanenie určitého plnenia, alebo jeho oslobodenie o DPH, nemôže závisieť od jeho kvalifikácie vo vnútroštátnom práve.

Poskytnutie školského alebo univerzitného vyučovania súkromným učiteľom je oslobodené od DPH, ak ju vykonáva na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť.

• Odplatné pridelenie učiteľa na výkon práce k vzdelávaciemu zariadeniu (C-434/05 Horizon College)

Výrazy „vzdelávanie detí a mládež, školské alebo univerzitné vzdelávanie, odborná príprava alebo rekvalifikácia“ sa nevzťahujú na plnenie spočívajúce v odplatnom pridelení učiteľa na výkon práce k vzdelávaciemu zariadeniu v zmysle tohto ustanovenia, v ktorom bude tento učiteľ dočasne poskytovať vzdelanie na zodpovednosť tohto zariadenia, a to aj v prípade, ak zariadenia, ktoré tohto učiteľa pridelilo, je samo subjektom, ktorý sa spravuje verejným právom a má vzdelávacie ciele, alebo je iným subjektom, ktorého ciele dotknutý členský štát považuje za podobné.

Odplatné pridelenie učiteľa na výkon práce k inému vzdelávaciemu zariadeniu, v ktorom tento učiteľ dočasne zabezpečuje vzdelávanie na zodpovednosť tohto zariadenia, môže byť plnením oslobodeným od DPH spočívajúcim v poskytovaní služieb, ktoré „úzko súvisia“ so vzdelávaním, ak je takého pridelenie prostriedkom na poskytovanie vzdelania ako hlavného plnenia za najlepších podmienok, avšak len ak dôjde k splneniu týchto podmienok, ktoré overí vnútroštátny súd, a síce, že:

– hlavné plnenie ako aj pridelenie zamestnanca na výkon práce inému zamestnávateľovi, ktoré s ním úzko súvisí, sa uskutoční oprávnenými subjektmi,

– uvedené pridelenie bude takej povahy alebo druhu, že by bez takejto služby nebolo možné zaručiť, aby poskytovanie vzdelania užívateľským zariadením, a teda vzdelanie poskytované študentom tohto zariadenia, malo rovnakú hodnotu,

– hlavným cieľom takéhoto pridelenia nie je, aby sa prostredníctvom uskutočňovania takéhoto plnenia, ktoré priamo konkuruje plneniam obchodných spoločností podliehajúcich DPH, získali dodatočné príjmy.

Oslobodenie služieb a tovarov súvisiacich so vzdelávaním sa nevzťahuje na také poskytovanie služieb a dodaní tovarov, ktoré nemajú žiadny vzťah k vzdelávaniu, odbornej príprave alebo rekvalifikácii. Za služby úzko súvisiace so vzdelávaním sa môžu považovať len vtedy, ak sa uskutočňujú ako vedľajšie plnenia k vzdelávaniu, ktoré je hlavným plnením. Nie je nutné, aby služby úzko súvisiace so vzdelávaním, boli poskytované priamo študentom.

• Činnosť výučby a skúšania v súkromnom vzdelávacom zariadení (C-473/08 Ingenieurburo Eulitz)

Na účely DPH sa nemá rozlišovať medzi vzdelávaním žiakov alebo študentov, ktorí sa zúčastňujú základného školského alebo univerzitného vzdelávania a vzdelávaním osôb, ktoré už majú osvedčenie o ukončení štúdia alebo univerzitný diplom a ktoré sa po získaní tohto osvedčenia alebo diplomu zúčastňujú odborného vzdelávania.

Plnenia, ktoré poskytuje diplomovaný inžinier ako učiteľ vo vzdelávacom zariadení, ktoré má podobu združenia podľa súkromného práva, pre účastníkov kurzov ďalšieho vzdelávania, ktorí už ukončili štúdium na vysokej škole, pričom tieto kurzy sú ukončené skúškou, predstavujú výučbu poskytovanú ako vzdelávanie oslobodené od dane.

Okolnosť, že medzi združením a vyučujúcim, ktorý činnosť vykonával v rámci združenia, neexistoval vzťah zamestnávateľa a zamestnanca, nestačí samo osebe na to, aby činnosti vyučujúceho boli považované za činnosti vykonávané súkromne.

Len tá skutočnosť, že hospodárska činnosť je vykonávaná „nezávisle“ a že sú splnené ostatné kritéria, aby subjekt mohol byť považovaný za zdaniteľnú osobu na účely DPH, nemôže bez ďalších okolností viesť k záveru, že učiteľ, ktorý nemá uzavretú pracovnú zmluvu alebo iný právny zväzok vytvárajúci vzťah zamestnávateľa a zamestnanca, vykonáva svoju činnosť „súkromne“.

V danom prípade učiteľ pôsobil v rámci vzdelávacích kurzov ponúkaných treťou osobou (združením), bol jej k dispozícii ako učiteľ, za čo ho táto osoba odmeňovala ako poskytovateľa služieb v prospech vzdelávacieho systému, teda nebolo možné, aby osoba v postavení uvedeného učiteľa konala súkromne.

Práve toto združenie bolo teda zodpovedné za vzdelávacie zariadenie a zabezpečovalo poskytovanie vzdelávania účastníkom kurzov (malo s nimi zmluvný vzťah), bolo teda z hľadiska DPH dodávateľom vzdelávacej služby.

Služby dodávané členom (služby poskytované nezávislými skupinami osôb)

Oslobodenia od dane pri službách dodávaných ako protihodnota členského príspevku, poskytovaného právnickou osobou podľa ustanovených podmienok sa uplatní len na prípady, ak všetci členovia tejto právnickej osoby uskutočňujú výlučne plnenia oslobodené od dane z dôvodu verejného záujmu (§ 28 až § 36) alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane. Oslobodenie od dane sa neuplatní tak ako to bolo možné do 30. 6. 2024 v prípade, ak členovia vykonávajú oslobodené činnosti podľa § 37 – poisťovacie služby, § 38 – oslobodenie pri dodaní a nájme nehnuteľností, finančné služby podľa § 39, predaj poštových cenín a kolkov podľa § 40 a prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier podľa § 41.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Odhadovanie škôd združením (C-8/01 Taksatorringen)

Odhadovanie škody na motorových vozidlách, ktoré vykonáva v mene svojich členov združenie, ktorého členovia sú poisťovne, nie sú poisťovacie operácie ani služby s nimi súvisiace, ktoré vykonávajú poisťovací makléri alebo poisťovací agenti.

Oslobodenie od dane v prípade služieb, ktoré svojím členom poskytujú nezávislé skupín osôb musí byť zamietnuté, ak existuje opodstatnené riziko, že samotné oslobodenie by mohlo okamžite alebo v budúcnosti spôsobiť skreslenie hospodárskej súťaže.

• Poskytovanie služieb nadáciou druhej nadácii (C-348/87 Stichting Uitvoering Financiele Acties (SUFA)

Od DPH nie je oslobodená činnosť nadácie, ktorá spočíva výlučne v organizovaní a vykonávaní práce súvisiacej s činnosťami inej nadácie za úhradu skutočne vzniknutých nákladov, ak táto druhá nadácia funguje ako zastrešujúca organizácia viacerých subjektov vykonávajúcich činnosť oslobodenú od dane alebo nepodliehajúcu dani a služby vykonáva výlučne len pre tieto subjekty.

Poskytovanie služieb nadáciou druhej nadácii, ktorá nie je jej členom, nie je oslobodené od dane.

• Neziskové organizácie odborárskej povahy (C-149/97 Institute of the Motor Industry)

Nezisková organizácia, ktorej hlavným cieľom je obhajovať a zastupovať kolektívne záujmy svojich členov, spĺňa kritérium uskutočňovania činnosti vo verejnom záujme, ktorý je základom oslobodenia od dane, a to pokiaľ dáva svojím členom zastupujúci hlas a moc pri rokovaniach s tretími stranami. Na účely oslobodenia organizácia odborovej (odborárskej) povahy znamená organizáciu, ktorej hlavným cieľom je obhajovať a zastupovať kolektívne záujmy svojich členov a zastupovať ich pred príslušnými tretími osobami, vrátane verejných orgánov.

Kultúrne služby

Oslobodené od dane podľa § 34 zákona o DPH sú kultúrne služby a dodanie tovaru úzko s nimi súvisiacich, ak sú poskytované:

• právnickou osobou zriadenou zákonom (napr. zákon o SND, zákon. o Slovenskej filharmónii),

• právnickou osobou zriadenou Ministerstvom kultúry SR, VÚC alebo obcou podľa osobitného predpisu,

• právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu alebo viac podmienok podľa § 30 ods. 2 zákona o DPH.

Toto ustanovenie zákona o DPH oslobodzuje kultúrne služby napr. divadelné predstavenia, premietanie filmov, múzeá a pod. za predpokladu, že sú poskytované zákonom určenou osobou, t. j. osobou zriadenou zákonom, alebo subjektom, ktorý spĺňa charakter neziskovosti. Poskytovanie kultúrnych služieb inými subjektmi na komerčnej báze, podlieha dani (kiná, divadlá a pod.). Ostatné služby kultúrneho charakteru, ktoré uvedené predpoklady nespĺňajú, podliehajú zdaneniu sadzbou dane 23 %, resp. 5 %, ak ide o služby spočívajúce v udelení práva na vstup na divadelné predstavenia, predstavenia bábkového divadla, operu, balet, muzikál a podobné kultúrne podujatia.

Finančné činnosti

Oslobodenie finančných činností od DPH upravuje § 39 zákona o DPH. Oslobodené od dane sú nielen finančné činnosti, ktoré poskytujú banky, ale aj tie, ktoré poskytujú nebankové subjekty. V odsekoch a) až l) cit. ustanovenia sú vymenované jednotlivé druhy finančných služieb.

Finančné služby, ktoré sú oslobodené od DPH v rámci legislatívy EÚ, zahŕňa a opisuje Smernica Rady 2006/112/ES v článku 135.

Zákon o DPH ani Smernica Rady 2006/112/ES však neuvádza špecifické požiadavky, ktoré musí spĺňať spoločnosť vykonávajúca služby oslobodené od DPH. Finančné služby, uvedené v smernici a v zákone o DPH, nemusí vykonávať finančná inštitúcia. Príslušné ustanovenia smernice a § 39 zákona o DPH stanovujú iba akú má mať povahu poskytovaná služba a nie osoba, ktorá služby vykonáva. Oslobodenie týchto služieb teda nepodlieha podmienke, že služby musí poskytnúť finančná inštitúcia, ktorá je v právnom vzťahu s klientom. Nie je preto podstatné, aký vzťah je medzi poskytovateľom služby, jej objednávateľom a konečným zákazníkom. Dôležitým je práve povaha služieb, poskytovaných pre objednávateľa, ktoré slúžia spoločným záujmom osôb, pre ktoré sú služby určené.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Oslobodenie od DPH pri operácii, ktorú poskytuje tretia strana, nie banka (C- 2/95 Sparekassernes Datacenter SDC)

Oslobodenie od DPH nepodlieha podmienke, že operácie má uskutočňovať určitý typ inštitúcie, určitý typ právnickej osoby alebo má byť uskutočnený úplne alebo čiastočne určitými elektronickými prostriedkami alebo manuálne. Príslušné ustanovenia smernice na jednej strane definujú oslobodené operácie podľa povahy poskytovaných služieb a nie podľa osoby, ktorá ich poskytuje alebo prijíma, na druhej strane nerozlišujú ich podľa špecifického spôsobu, akým sa služba vykonáva.

Oslobodenie nepodlieha podmienke, že službu má poskytovať inštitúcia, ktorá je v právnom vzťahu s konečným klientom banky. Skutočnosť, že operáciu oslobodenú od dane uskutočňuje tretia strana, ale konečnému klientovi sa javí, ak služba poskytovaná bankou, neprekluduje oslobodenie tejto operácie.

Samotná skutočnosť, že službu fakturuje tretia strana nebráni tomu, aby operácia s ktorou súvisí, bola oslobodená od dane. Tak to môže byť, ak centrum na spracovanie dát, ktoré uskutočňuje operácie a tretia strana, ktorá ich z organizačných dôvodov v skutočnosti fakturuje, predstavujú jednotku vytvorenú na to, aby slúžila spoločným záujmom osôb, pre ktoré sú jej služby určené.

Oslobodenie finančnej služby od dane nepodlieha podmienke, že službu má poskytovať inštitúcia, ktorá je v právnom vzťahu s konečným klientom banky. Spôsob, akým sú rôzne aspekty služby fakturované, je irelevantný pre účely predmetného oslobodenia.

• Služby „call centra“ a posúdenie oslobodenia od DPH (C-235/00 CSC Financial Services)

Za transakcie týkajúce sa akcií, podielov na spoločnostiach alebo združeniach, dlhopisov a iných cenných papierov, sú považované dojednania, zmena alebo vyrovnanie práv a povinností zúčastnených strán.

Za dojednanie obchodu s cenným papiermi, obdobne ako dojednanie obchodu s iným podkladovým nástrojom je považovaná činnosť sprostredkovateľa vedúca k dojednaniu, zmene alebo vyrovnaniu práv plynúcich v uvedenom prípade z cenných papierov medzi zúčastnenými zmluvnými stranami. Ide o akt sprostredkovania.

Činnosť sprostredkovateľa môže zahŕňať doporučenia výhodných príležitostí pre uzavretie kontraktu, skontaktovanie protistrán kontraktu alebo dojednanie podmienok kontraktu v mene a v prospech klienta a podobné činnosti vedúce k uzavretiu kontraktu medzi jednotlivými subjektmi, bez priamej účasti sprostredkovateľa.

Za dojednanie obchodu s cennými papiermi nemožno považovať činnosť spočívajúcu len v samotnom poskytovaní informácií o finančných produktoch, alebo spracovanie žiadosti o úpis cenných papierov bez ich emisie, kedy sa nejedná o investičné poradenstvo, ale ide len o poskytovanie informácií bez skutočného zabezpečenia emisie a prevodu cenných papierov. Táto činnosť má byť zdanená.

Pokiaľ ide o transakcie týkajúce sa prevodu cenný papierov, poskytované služby musia mať efekt prevodu zdrojov a umožňovať zmenu právneho a ekonomického vlastníctva.

Transakcie s cennými papiermi znamenajú transakcie, ktoré by mohli vytvárať, meniť alebo rušiť práva a záväzky účastníkov týkajúce sa cenných papierov, neznamenajú zabezpečovane len fyzickej, odbornej alebo administratívnej služby, ktorá nemení právnu alebo finančnú situáciu.

Dojednávanie cenných papierov nepokrýva služby, vykonávané subdodávateľom pre zmluvnú stranu dohody, obmedzujúce sa na poskytovanie informácií o finančnom produkte a prípadne prijímanie a spracovávanie žiadostí o upísanie na príslušné cenné papiere, bez ich emisie.

Poisťovacie služby

Poisťovacie služby oslobodené od dane upravuje § 37 zákona o DPH. Podmienkou oslobodenia predmetných služieb je poskytovanie zdaniteľnou osobou na základe právneho vzťahu medzi poskytovateľom poisťovacej služby a poisteným, ktorého riziká poistenie kryje.

Z uvedeného vyplýva, že poisťovacie a zaisťovacie služby nemusí poskytovať len poisťovňa, ale aj zdaniteľná osoba v rámci kolektívneho poistenia. Medzi poisťovacie služby, ktoré sú oslobodené od dane, patrí aj poisťovacia činnosť Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Služby súvisiace s uzavretím poistenia poskytované poisťovacími agentmi [C-472 /03 Arthur Andersen &Co.Accountants c.s. (A.A)]

Aj keď služby poskytnuté spoločnosťou v prospech poisťovne prispievajú k podstate činností poisťovacej spoločnosti, tieto služby nepredstavujú poisťovacie činnosti na účely DPH oslobodené od dane. Ide o činnosti, ktoré nepatria k činnostiam vykonávaným poisťovacím agentom (základné aspekty činnosti poisťovacieho agenta sú napr. hľadanie zákazníkov a ich spojenie s poisťovateľom).

Zmluva o spolupráci je v podstate zmluvou o subdodávke, podľa ktorej spoločnosť dáva poisťovni k dispozícii svoje personálne a správne kapacity, ktoré jej chýbajú a poskytuje jej niekoľko pomocných služieb k úlohám súvisiacim s jej činnosťou ako poisťovateľa.

Uvedené služby sú teda chápané ako druh spolupráce, spočívajúci v poskytnutí odplatnej pomoci poisťovni bez toho, aby sa vytvorili zmluvné vzťahy s poistenými.

Takéto činnosti nepredstavujú poskytovanie služieb poisťovacím agentom.

Z uvedeného vyplýva, že za služby súvisiace s poisťovacou činnosťou oslobodené od dane sa nepovažujú pomocné služby, ktoré nesmerujú k vytvoreniu zmluvného vzťahu s poistenými.

• Poskytovanie služieb cestnej pomoci

(C-13/06 Komisia ES v. Helénska republika)

Spoločnosť – automobilový klub poskytuje svojím členom v prípade nehody alebo poruchy vozidla na základe úhrady pevne stanoveného ročného príspevku služby cestnej pomoci.

Poisťovacia činnosť je všeobecne prijatým spôsobom charakterizovaná skutočnosťou, že poisťovateľ sa zaväzuje na základe predchádzajúcej platby poistného poskytnúť poistenému v prípade, že dôjde k poistnému riziku, plnenie dohodnuté pri uzatvorení zmluvy.

Poistné plnenie, ktoré sa poisťovateľ zaväzuje poskytnúť v prípade poistnej udalosti, nemusí nevyhnutne spočívať v peňažnom plnení, ale toto plnenie môžu tiež predstavovať činnosti v oblasti poskytovania pomoci, či už vo forme peňažných alebo vecných dávok. Takáto pomoc môže mať v prípade nehody alebo poruchy cestného vozidla najmä formu zabezpečenia opravy priamo na mieste alebo aj dopravy vozidla na miesto, kde sa môže vykonať oprava.

Na účely DPH pojem „poisťovacie činnosti“ zahŕňa aj poskytnutie poistenia platiteľom dane, ktorý sám nie je poisťovateľom, ale ktorý v rámci kolektívneho poistenia poskytuje svojím zákazníkom také poistenie využitím plnenia poisťovateľa, ktorý preberá poistné riziko.

Na základe uvedeného potom poskytovanie cestnej pomoci, ktorým sa platiteľ zaväzuje poskytovať svojím prispievateľom na základe úhrad pevne stanoveného ročného príspevku v prípade, že dôjde k vzniku poruchy alebo nehody, je oslobodené od dane.

• Prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier (C-453/02 Edith Linneweber a C-462/02 Savvas Akritidis)

Oslobodenie od DPH sa podľa vnútroštátneho predpisu uplatňuje na obrat dosiahnutý autorizovanými verejnými kasínami prostredníctvom hazardných hier alebo výherných hracích automatov bez toho, aby bola určená forma alebo spôsoby organizovania a prevádzkovania uvedených hier a automatov.

Prevádzkovanie hazardných hier a výherných hracích automatov v zásade musí byť oslobodené od DPH, avšak členským štátom ostáva právomoc určiť podmienky a obmedzenia takéhoto oslobodenia. Pri výkone tejto právomoci členské štáty musia dodržiavať zásadu daňovej neutrality, tejto zásade odporuje najmä rozdielne zaobchádzanie z pohľadu DPH s podobnými tovarmi a službami, ktoré si tak navzájom konkurujú. Pritom pre posúdenie, či výrobky alebo služby sú si podobné, totožnosť výrobcu alebo poskytovateľa služby a právna forma, prostredníctvom ktorej títo vykonávajú svoje činnosti, nie sú rozhodujúce.

Keďže totožnosť prevádzkovateľa hazardnej hry nie je rozhodujúca pre určenie, či nedovolené organizovanie uvedenej hry má byť považované za súperiace s dovoleným organizovaním rovnakej hry, musí to tak byť, a fortiori, aj pri určení či dve hazardné hry alebo výherné hracie automaty prevádzkované v súlade so zákonom, majú byť považované za súperiace medzi sebou.

Pri určení podmienok a obmedzení, za ktorých prevádzkovanie hazardných hier a výherných hracích automatov môže byť oslobodené od DPH, členské štáty nemôžu oslobodenie robiť závislým na totožnosti prevádzkovateľa uvedených hier a automatov.

V zmysle zásady daňovej neutrality, nemôže byť rozdielne zaobchádzané z pohľadu DPH so službami a tovarmi, ktoré si navzájom konkurujú. Oslobodenie nemôže byť závislým na totožnosti prevádzkovateľa hazardných hier a automatov.

• Plnenie zložené z viacerých plnení nemôže byť oslobodené od dane, pokiaľ hlavné plnenie nespĺňa podmienky oslobodenia (C-907/19 Q-GmbH)

Oslobodenie od DPH sa nevzťahuje na plnenia poskytnuté zdaniteľnou osobou, ktoré zahŕňajú poskytovanie poistného produktu poisťovacej spoločnosti, a ako vedľajšie plnenie, uzatváranie zmlúv na tento produkt na účet tejto spoločnosti, ako aj správu uzatvorených poistných zmlúv, pokiaľ by tieto plnenia boli kvalifikované z hľadiska DPH ako jediné plnenie.

§ 42

Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru,
pri ktorom nebola odpočítaná daň

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 41 bez možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 3 a bez možnosti úpravy odpočítanej dane podľa § 54 vzťahujúcej sa na dodaný tovar, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7.

Komentár k § 42

Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru, pri ktorom nebola odpočítaná daň

Oslobodené od dane je dodanie tovaru (jeho ďalší predaj), ktorý sa používal len na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až § 41 zákona, to znamená, že pri tomto tovare nemohla byť odpočítaná daň podľa § 49 ods. 3 zákona.

Zámerom je zabrániť dvojitému zdaneniu, pretože pri kúpe týchto tovarov platiteľ dane nemal právo odpočítať daň, a preto nie je povinný zdaniť ich predaj. Takéto oslobodenie je v súlade so smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

Oslobodenie od dane pri následnom predaji tovaru, pri obstaraní ktorého nevznikol nárok na odpočítanie DPH podľa § 42 zákona o DPH, sa od 1. 1. 2016 uplatní len vtedy, ak v kalendárnom roku dodania neexistuje možnosť úpravy odpočítanej dane podľa § 54 zákona o DPH, t. j. úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku (investičným majetkom sú aj hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez DPH alebo vlastné náklady sú najmenej 3 319,39 € a doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok).

Ak teda existuje možnosť úpravy odpočítanej dane na základe § 54, platiteľ dane predá takýto tovar (pri ktorého kúpe si nemohol odpočítať DPH) s daňou na výstupe a následne má právo na vrátenie zodpovedajúcej časti DPH v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka.

Uvedený postup sa nebude vzťahovať na tovary, ktorých obstarávacia hodnota bola nižšia ako 3 319,39 €, t. j. tovar, ktorý nie je investičným majetkom na účely DPH. V týchto prípadoch sa uplatní oslobodenie od dane pri predaji tovaru, ak si pri pôvodnom nadobudnutí tovaru platiteľ dane nemohol odpočítať DPH.

Príklad

Predaj osobného auta používaného na oslobodenú činnosť

Platiteľ DPH – poisťovňa, kúpil v roku 2021 osobný automobil s cenou s DPH, ktorá bola v sume 8 000 € a nebola predmetom odpočítania, pretože nevznikol nárok na odpočítanie vzhľadom na ustanovenie § 49 ods. 3 zákona o DPH (použitie na činnosť oslobodenú od dane bez nároku na odpočítanie).

V marci roku 2025 došlo k predaju uvedeného automobilu. Rok 2025 je posledným – piatym rokom obdobia, v ktorom platiteľ sleduje zmenu účelu použitia majetku. Na základe ustanovenia § 42 zákona o DPH je platiteľ povinný jeho predaj zdaniť a následne môže vykonať úpravu odpočítanej dane pri hnuteľnom investičnom majetku podľa § 54 zákona o DPH. V poslednom zdaňovacom období roku 2025 si teda uplatní dodatočne odpočítateľnú DPH vo výške 1/5 z 8 000 €, t. j. uplatní si DPH vo výške 1 600 €.

Ak by poisťovňa automobil predala až v roku 2026 t. j. po uplynutí sledovaného 5-ročného obdobia, podľa § 42 zákona o DPH by uplatnila oslobodenie od dane.

§ 42a

Oslobodenie od dane
pri dodaní tovaru zdaniteľnej osobe, ktorá uľahčuje dodanie tovaru

Ak sa tovar dodá zdaniteľnej osobe, ktorá uľahčuje dodanie tohto tovaru na území Európskej únie podľa § 8 ods. 7 prvej vety, dodanie tovaru pre túto zdaniteľnú osobu je oslobodené od dane.

Komentár k § 42a

Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru zdaniteľnej osobe, ktorá uľahčuje dodanie tovaru

Fikcia zdaniteľnej osoby, ktorá využíva platformu, pomocou ktorej sa uľahčuje predaj tovaru na diaľku, ako osoby, ktorá tovar prijala a dodala, rozdeľuje jedno dodanie tovaru od vlastníka tovaru (zdaniteľnej osoby z tretieho štátu) nezdaniteľnej osobe na dve dodávky, a to na dodanie od vlastníka tovaru (zdaniteľnej osoby z tretieho štátu) zdaniteľnej osobe, ktorá využíva platformu, a na dodanie tovaru zdaniteľnou osobou, ktorá využíva platformu, pre nezdaniteľnú osobu. Prvá dodávka, teda dodávka vlastníka tovaru (zdaniteľnej osoby z tretieho štátu) pre zdaniteľnú osobu, ktorá využíva platformu (elektronické rozhranie), je dodávka bez prepravy, teda miesto dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, kedy sa jeho dodanie uskutočňuje. Táto dodávka je oslobodená od dane s povinnosťou vyhotoviť faktúru podľa § 72 ods. 3 zákona.

Príklad

Platforma ako domnelý dodávateľ

Dodávateľ z tretieho štátu dodáva tovar zákazníkom – nezdaniteľným osobám v EÚ, ktorý si tovar objednávajú prostredníctvom platformy z tretieho štátu. Tovar je dodávaný z logistického skladu v SR (je domnelým dodávateľom). Platforma sa registrovala do schémy OSS v SR, má pridelené IČ DPH.

Transakcia pre platformu od dodávateľa neusadeného v EU je oslobodená od DPH podľa § 42a zákona o DPH a transakcie od platformy pre zákazníkov sú zdaňované v rámci schémy EÚ OSS schémy (pre slovenských zákazníkov aj pre zákazníkov z ostatných členských štátov). Deň vzniku daňovej povinnosti je deň prijatia platby od zákazníka.

§ 43

Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru

z tuzemska do iného členského štátu

(1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak

a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a

b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

(2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.

(3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.

(4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.

(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4

a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať

1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,

2. množstvo a druh tovaru,

3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,

4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,

5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a

d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

(6) Oslobodené od dane je dodanie tovaru a dodanie služby

a) pre diplomatické misie a konzulárne úrady iných štátov ako Slovenskej republiky zriadené na území iného členského štátu a ich pracovníkov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike,

b) Európskej únii, Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu a orgánom nimi zriadenými, Európskej centrálnej banke a Európskej investičnej banke v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou,^21a)

c) medzinárodným organizáciám iným, ako sú uvedené v písmene b), zriadeným na území iného členského štátu a ich pracovníkom, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, v rozsahu a za podmienok podľa medzinárodných zmlúv,²⁴⁾

d) do iného členského štátu pre ozbrojené sily štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, určené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, a na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak tieto ozbrojené sily nie sú ozbrojenými silami štátu určenia dodávok a ak sa podieľajú na spoločnom obrannom úsilí.

e) do iného členského štátu pre ozbrojené sily členského štátu, určené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, a na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak tieto ozbrojené sily nie sú ozbrojenými silami členského štátu určenia dodávok a ak sa podieľajú na obrannom úsilí vynakladanom na účely vykonávania činnosti Európskej únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky,

f) Európskej komisii, agentúre alebo orgánu zriadenému podľa práva Európskej únie určené na plnenie úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19, okrem tovarov a služieb, ktoré Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie použije na účely ďalšieho dodania za protihodnotu.

(7) Platiteľ je povinný preukázať oslobodenie od dane podľa odseku 6 potvrdením na úradnom tlačive na oslobodenie od dane, ktoré je vyhotovené príslušným štátnym orgánom iného členského štátu a ktoré odberateľ odovzdal platiteľovi.

(8) Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

(9) Oslobodenie od dane podľa odsekov 1 a 4 sa neuzná, ak dodávateľ nepodal súhrnný výkaz za príslušné obdobie alebo údaje v podanom súhrnnom výkaze sú nesprávne, nepravdivé alebo neúplné; to neplatí, ak dodávateľ dostatočne odôvodní nepodanie súhrnného výkazu, nesprávnosť údajov alebo neúplnosť údajov v súhrnnom výkaze.

[Dňom 1. júla 2030 v § 43 odsek 9 znie:

(9) Oslobodenie od dane podľa odsekov 1 a 4 sa neuzná, ak dodávateľ neoznámil údaje podľa § 80, alebo ak zaslané údaje obsahujú nesprávne, nepravdivé alebo neúplné informácie o tomto dodaní; to neplatí, ak dodávateľ tieto nedostatky dostatočne odôvodní.]

(10) Oslobodenie od dane podľa odseku 1, 3, 4 alebo odseku 6 sa neuplatní, ak zdaniteľná osoba, ktorá dodáva tovar, nie je platiteľ.

Komentár k § 43

Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu

Zákon o DPH teda určuje v § 43 v podstate dve základné podmienky oslobodenia od dane, prvou je postavenie dodávateľa a odberateľa, kedy dodávateľom je platiteľ dane a odberateľom je osoba identifikovaná pre DPH v inom členskom štáte, a druhou podmienkou je fyzická preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Zároveň, pokiaľ má dôjsť k dodaniu tovaru, ktoré je predmetom v SR, musí byť splnená podmienka prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na inú osobu a musí ísť o dodanie tovaru s miestom dodania v SR.

Pri dodaní tovaru v rámci členských štátov medzi osobami registrovanými pre DPH t. j. pri intrakomunitárnom (vnútrospoločenskom dodaní), je predmetom dane dodanie tovaru na strane predávajúceho a predmetom dane je i nadobudnutie tovaru na strane kupujúceho. Takýto princíp posúdenia jedného obchodného prípadu (predaja a nákupu tovaru) umožňuje, aby sa uplatnil princíp štátu určenia, t. j. aby k zdaneniu tovaru došlo v štáte kupujúceho. Zabezpečí sa to tým spôsobom, že kupujúci sám zdaní nadobudnutý tovar.

V rámci intrakomunitárneho dodania tovaru je dodanie u dodávateľa oslobodené od dane – túto skutočnosť uvedie vo svojom daňovom priznaní a zároveň v súhrnnom výkaze, v ktorom uvádza oslobodené dodania tovarov s uvedením identifikácie odberateľa v inom členskom štáte. Na druhej strane odberateľ vo svojom daňovom priznaní uplatní DPH vzťahujúcu sa k nadobudnutému tovaru – vykoná „samozdanenie“, ktoré daňová správa skontroluje na základe údajov v súhrnnom výkaze dodávateľa.

Platiteľ DPH – predávajúci v SR, môže uplatniť oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu za podmienok vyplývajúcich z § 43 zákona o DPH.

Od roku 2020 jednou z hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu je, že nadobúdateľ má pridelené identifikačné číslo pre DPH v inom členskom štáte ako je členský štát, kde sa začala preprava tovaru, pričom toto identifikačné číslo pre DPH musí nadobúdateľ oznámiť dodávateľovi [táto podmienka bola doplnená v článku 138 (1) smernice o DPH, zákon o DPH platný do 31. 12. 2019 však túto podmienku už obsahoval].

Dôležitou súčasťou podmienok pre oslobodenie od dane sa stáva aj samotné deklarovanie dodania tovaru do iného členského štátu v súhrnnom výkaze. Oslobodenie od dane správca dane neuzná, ak dodávateľ nepodá súhrnný výkaz alebo ak v súhrnnom výkaze uvedie nesprávne, neúplné alebo nepravdivé údaje.

Oslobodenie od dane správca dane uzná vtedy, ak dodávateľ vie akýmkoľvek vierohodným spôsobom preukázať, že neúmyselne a v dobrej viere uviedol nesprávne alebo neúplné údaje v súhrnnom výkaze a následne tieto skutočnosti doloží napr. dodatočným súhrnným výkazom, alebo na základe výzvy správcu dane poskytne správne a úplné údaje.

Ak platiteľ dane dodá bezodplatne tovar do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň a daň pri tomto tovare bola čiastočne alebo úplne odpočítateľná, nesplní podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH.

V prípade dodania tovaru do iného členského štátu oslobodeného od dane musí ísť o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom a o dodaní tovaru musí byť vyhotovená faktúra. Bezodplatné dodanie tovaru do iného členského štátu osobe registrovanej pre daň podlieha dani z pridanej hodnoty.

Pre oslobodenie od DPH majú byť teda splnené hmotnoprávne podmienky a formálno-právne podmienky.

Hmotnoprávne podmienky [§ 43 ods. 1 a) a b) zákona o DPH]:

a) musí dôjsť k dodaniu tovaru a k uskutočneniu fyzickej prepravy tovaru z členského štátu jej začatia,

b) existencia IČ DPH prideleného nadobúdateľovi v inom členskom štáte (nemusí ísť o členský štát skončenia prepravy),

c) nadobúdateľ oznámil toto IČ DPH dodávateľovi, pričom sa nevyžaduje osobitná forma tohto oznámenia.

Neoznámenie IČ DPH z akéhokoľvek dôvodu (bez ohľadu na skutočnosť, či je nadobúdateľ identifikovaný v inom členskom štáte alebo nie) vytvára prekážku uplatnenia oslobodenia, bez ohľadu na skutočnosť, že ostatné podmienky pre uplatnenie oslobodenia (t. j. prevod práva a preprava) sú splnené.

Formálno-právne podmienky (§ 43 ods. 9 zákona o DPH)

Podanie súhrnného výkazu a uvedenie správnych údajov o transakcii.

Ak platiteľ nemohol z objektívnych dôvodov podať súhrnný výkaz alebo v podanom súhrnnom výkaze neuviedol príslušné údaje, alebo uviedol neprávne údaje, ale v dobrej viere (napríklad vykázal transakcie v inom súhrnnom výkaze, uviedol neúmyselnú chybu o dodaní), potom oslobodenie od dane sa uzná.

V súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 sa od 1. 1. 2023 zaviedlo oslobodenie od dane pri dodaní tovaru alebo služby Európskej komisii, agentúre alebo inému orgánu zriadenému podľa práva Európskej únie na plnenie úloh im zvereným právom Európskej únie v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, ktoré nie sú určené na ďalšie dodanie za protihodnotu v tuzemsku, ale budú prepravené do iného členského štátu na účely bezodplatného poskytnutia oprávneným subjektom.

Oslobodenie sa neuplatní, ak zdaniteľná osoba, ktorá dodáva tovar, nie je platiteľ. Neznamená to, že by zdaniteľná osoba mala na dodanie uplatniť daň, keďže ide o malý podnik, ktorého dodania sú od dane oslobodené podľa osobitnej úpravy pre malé podniky.

Príklad

Neoznámenie IČ DPH českým odberateľom

Slovenský platiteľ sa zaviazal dodať tovar českému podnikateľovi, tovar si český podnikateľ vyzdvihol v priestoroch slovenského dodávateľa, pričom mu nevedel uviesť IČ DPH, nakoľko bolo práve v štádiu prideľovania v ČR.

Nakoľko získal české IČ DPH až neskôr a po vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 8 zákona o DPH, slovenský platiteľ bol povinný uplatniť na dodávku slovenskú DPH.

Po tom, ako český odberateľ oznámi slovenskému platiteľovi svoje české IČ DPH, slovenský platiteľ opraví faktúru a uplatní na dodanie oslobodenie od dane. Následne zaplatenú DPH vráti českému podnikateľovi.

Preukazovanie prepravy do iného členského štátu podľa čl. 45a Vykonávacieho nariadenia Rady 2018/1912.

Preukázanie uskutočnenia prepravy do iného členského štátu predstavuje jednu z podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane.

Článok 131 priznáva členským štátom voľnosť stanovenia dôkazných prostriedkov, pri rešpektovaní zásad neutrality a proporcionality.

V čl. 45a Vykonávacieho nariadenia Rady 2018/1912 sa stanovujú podmienky, pri splnení ktorých bude vo všetkých členských štátoch založená vyvrátiteľná domnienka, že k preprave tovaru do iného členského štátu došlo.

Vyvrátiteľná domnienka, ak je preprava uskutočňovaná treťou osobou, je v prípade, ak je preprava vykonaná na účet dodávateľa:

a) Predávajúci má 2 neprotichodné doklady preukazujúce uskutočnenie prepravy, ktoré vystavili dve navzájom nezávislé rôzne strany, rôzne od dodávateľa a nadobúdateľa (CMR, CIM, faktúru od prepravcu...).

b) Predávajúci má doklad preukazujúci uskutočnenie prepravy, ktorý vystavila iná osoba ako je dodávateľ/ nadobúdateľ a spolu s ním predloží neprotichodný doklad preukazujúci poistenie, platbu za prepravu tovaru, potvrdenie verejného orgánu iného členského štátu o skončení prepravy v členskom štáte určenia (napr. notár) alebo potvrdenie o uskladnení tovaru vystavené majiteľom skladu.

Vyvrátiteľná domnienka, ak je preprava uskutočňovaná treťou osobou, je v prípade, ak je preprava vykonaná na účet kupujúceho:

a) Vyhlásenie nadobúdateľa, v ktorom sa prehlasuje uskutočnenie prepravy tovaru (povinný je ho predložiť do 10 dní od skončenia mesiaca, v ktorom došlo k dodaniu).

b) Doklady uvedené vyššie.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Preukázanie podvodného konania – odmietnutie oslobodenia (C-285/09- R.)

Predloženie falošných faktúr alebo falošných dokumentov, ako aj akákoľvek iná manipulácia s dôkazmi, môžu brániť správnemu vyberaniu dane a následne správnemu fungovaniu spoločného systému DPH.

Právo Únie nebráni tomu, aby členské štáty považovali predloženie nepravdivých faktúr za daňový podvod a odmietli v takom prípade poskytnúť oslobodenie.

Pokiaľ ide o zásadu proporcionality, nebráni tomu, aby dodávateľ, ktorý sa zúčastňuje na podvode, bol povinný zaplatiť a posteriori DPH z dodávky v rámci Spoločenstva, ktorú vykonal, ak jeho účasť na podvode je určujúcim prvkom, ktorý treba zohľadniť pri skúmaní proporcionality vnútroštátneho opatrenia.

Zásady daňovej neutrality, právnej istoty a zásady ochrany legitímnej dôvery sa nemôže dovolávať zdaniteľná osoba, ktorá sa zámerne zúčastnila daňového podvodu a uviedla tak do rizika fungovanie spoločného systému DPH.

Za okolností, keď k dodávke tovaru v rámci Spoločenstva naozaj došlo, ale pri tejto príležitosti dodávateľ utajil totožnosť skutočného nadobúdateľa s cieľom umožniť mu vyhnúť sa plateniu dane z pridanej hodnoty, môže členský štát odoslania odmietnuť uplatnenie oslobodenia od dane na túto dodávku.

• Úmysel kupujúceho v okamihu nadobudnutia tovaru (C-430/09 Euro Tyre Holding)

Na jednej strane z ustálenej judikatúry SD EÚ síce vyplýva, že je legitímne požadovať, aby dodávateľ konal v dobrej viere a prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Na druhej strane však, ak si dodávateľ splnil povinnosti týkajúce s preukázania dodávky v rámci EÚ, zatiaľ čo nadobúdateľ si nesplnil zmluvnú povinnosť odoslať alebo prepraviť tovar mimo územia členského štátu dodania, je potrebné za dlžníka DPH v tomto členskom štáte považovať práve tohto nadobúdateľa.

• Reťazový obchod (vec C-245/04 EMAG Handel)

Pri reťazovom obchode – dodaní toho istého tovaru medzi viacerými spoločnosťami v rámci EÚ len miesto dodávky, ktorá zakladá dopravu v rámci EÚ, sa považuje za nachádzajúce sa v členskom štáte začatia dopravy (intrakomunitárne dodanie oslobodené od dane). Miesto ostatných dodávok sa nachádza tam, kde sa tovar nachádza v čase uskutočnenia dodávky.

Účinnosť od 1. 7. 2030

V nadväznosti na zavedenie povinnej elektronickej fakturácie a oznamovania údajov o cezhraničnom dodaní tovarov a služieb v rámci členských štátov a s tým súvisiace zrušenie povinnosti pre platiteľov dane podávať súhrnný výkaz sa s účinnosťou od 1. 7. 2030 stanovila nová podmienka na uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Touto podmienkou je oznámenie údajov ohľadne dodania (podľa § 80 zákona o DPH) dodávateľom, resp., ich nesprávnosť, nepravdivosť alebo neúplnosť, s výnimkou, ak dodávateľ tieto nedostatky dostatočne odôvodní.

§ 44

Oslobodenie od dane
pri nadobudnutí tovaru
v tuzemsku z iného členského štátu

Oslobodené od dane je nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ak

a) by dodanie takého tovaru platiteľom v tuzemsku bolo oslobodené od dane,

b) by dovoz takého tovaru bol oslobodený od dane podľa § 48 ods. 1, 2, 4 až 9, 11 a 13 alebo

c) by nadobúdateľ tovaru mal nárok na vrátenie dane v plnom rozsahu podľa § 55a alebo § 56 až 58.

Komentár k § 44

Oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

Nadobudnutie tovaru platiteľom v SR v zásade podlieha režimu samozdanenia, s výnimkou, ak by:

– dodanie tohto tovaru bolo v SR oslobodené od DPH (napr. tovar úzko súvisiaci s výchovnými a vzdelávacími službami),

– dovoz tohto tovaru bol oslobodený od dane,

tovar nadobudnutý v SR je určený na bezprostredné dodanie do ďalšieho členského štátu alebo na vývoz tovaru oslobodený od dane, pričom platiteľ má nárok na odpočítanie (SR nie je štátom určenia tovaru).

V súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 sa od 1. 1. 2023 zaviedlo oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu Európskou komisiou, agentúrou alebo iným orgánom zriadeným podľa práva Európskej únie, na plnenie úloh im zvereným právom Európskej únie v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, ak tento tovar nie je určený na ďalšie dodanie za protihodnotu v tuzemsku, ale bude bezodplatne poskytnutý oprávneným subjektom.

§ 45

Oslobodenie od dane
pri trojstrannom obchode

(1) Trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak

a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu,

b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,

c) prvý odberateľ nemá v členskom štáte druhého odberateľa sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle v členskom štáte druhého odberateľa nezdržiava a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,

d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa,

e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a

f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

(2) Ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

(3) Pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti.

[Dňom 1. júla 2030 v § 45 odsek 3 znie:

(3) Ak je prvý odberateľ zahraničnou osobou z tretieho štátu, na vyhotovenie a uchovávanie faktúry pre druhého odberateľa sa vzťahujú § 71 až 76.]

(4) Zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé

a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa,

b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.

Komentár k § 45

Trojstranný obchod

Trojstranný obchod je špecifickým typom reťazového obchodu uskutočneného v rámci vnútorného trhu EÚ. Princípom trojstranného obchodu je, že medzi troma osobami registrovanými pre DPH z troch rôznych členských štátov dochádza k dodaniu jedného tovaru, pričom fyzický pohyb tovaru je len raz – od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi.

Podmienky, ktoré musia byť splnené, aby išlo o trojstranný obchod, sú uvedené v ustanovení § 45 zákona o DPH.

K zdaneniu dodávky tovaru v rámci trojstranného obchodu dochádza len raz, to znamená, že osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ, ktorý nadobudne tovar z iného členského štátu.

Keby neexistovala úprava trojstranného obchodu, prvý odberateľ by sa musel registrovať v členskom štáte, v ktorom skončí odoslanie alebo preprava tovaru, pretože v tomto členskom štáte má zdaniteľný obchod, t. j. nadobudnutie tovaru z iného členského štátu (získa právo disponovať s tovarom ako vlastník v členskom štáte, kde sa preprava tovaru skončila, čiže tam, kde je tovar odovzdaný). Okrem toho prvý odberateľ uskutočňuje následné dodanie tovaru druhému odberateľovi v členskom štáte druhého odberateľa, čo znamená, že ak by neplatil zjednodušený postup pri trojstrannom obchode, prvý odberateľ v členskom štáte druhého odberateľa vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane v tomto štáte a aj z tohto dôvodu by mu tam vznikla registračná povinnosť. Z uvedeného vyplýva, že výhoda zjednodušeného uplatnenia mechanizmu DPH sa efektívne dotýka 1. odberateľa.

Daňová povinnosť prechádza na kupujúceho (druhého odberateľa) v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru. Prvý odberateľ však musí do súhrnného výkazu uviesť dodanie tovaru do iného členského štátu.

V podmienkach vyplývajúcich zo zákona o DPH platného v SR je nevyhnutné, aby osoby, ktoré v trojstrannom obchode vystupujú ako prvý dodávateľ a prvý odberateľ, boli nielen identifikované pre daň, ale boli aj platiteľom DPH. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že prvý dodávateľ, ako aj prvý odberateľ sú povinní podať súhrnný výkaz, pričom tento podáva len platiteľ DPH (vyplýva to z ustanovenia § 80 ods. 1 zákona o DPH). V postavení druhého odberateľa môže byť aj osoba, ktorá nie je platiteľom, podmienkou je že registrovaná pre daň z titulu nadobúdania tovarov (registrácia podľa § 7 zákona o DPH), teda nemusí byť platiteľom (nepodáva súhrnný výkaz). Jednou z podmienok trojstranného obchodu je aj to, že prvý odberateľ nemá mať sídlo alebo prevádzkareň v štáte druhého odberateľa.

V súvislosti s údajom na faktúre, ktorú vyhotoví prvý odberateľ pre druhého odberateľa, sa neuvádza informácia o tom, že ide o trojstranný obchod, ale informácia o tom, že dochádza k preneseniu daňovej povinnosti (táto informácia je pre druhého odberateľa dôležitá, aby vedel, že má vykonať samozdanenie nadobudnutého tovaru).

Príklad

Prvý odberateľ neusadený v štáte druhého odberateľa

Slovenský platiteľ DPH (prvý odberateľ) si objednal dodanie tovaru od poľského platiteľa registrovaného pre DPH v Poľsku. Tovar ďalej dodáva platiteľovi DPH v ČR (druhý odberateľ), ktorý je v ČR registrovaný pre DPH. Tovar bude dodávaný od poľského platiteľa priamo českému platiteľovi.

Slovenský platiteľ má pridelené v ČR identifikačné číslo pre DPH ako zahraničná osoba, nemá v ČR sídlo ani prevádzkareň, teda nie je v ČR usadený.

Skutočnosť, že slovenský platiteľ ako prvý odberateľ v trojstrannom obchode má české IČ DPH nie je prekážkou toho, aby išlo o trojstranný obchod, a to z dôvodu, že ide o typ registrácie, pri ktorej je splnená podmienka, že zahraničná osoba v ČR nie je usadená. Slovenský platiteľ ako prvý odberateľ v trojstrannom obchode nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru v ČR – v štáte druhého odberateľa. Slovenský platiteľ uvedie dodanie tovaru pre českého platiteľa v súhrnnom výkaze. Nadobudnutie tovaru v ČR zdaní český platiteľ – druhý odberateľ v trojstrannom obchode.

Účinnosť od 1. 7. 2030

Ustanovenia týkajúce sa trojstranného obchodu sa spresňujú v nadväznosti na zavedenie povinnej elektronickej fakturácie. Ak prvým odberateľom bude zahraničná osoba z tretieho štátu, na vyhotovenie a uchovávanie faktúry pre druhého odberateľa, ktorý je osobou registrovanou pre DPH v SR, sa vzťahujú ustanovenia § 71 až 76 zákona o DPH, ktoré upravujú povinnosti pri vyhotovovaní a uchovávaní faktúr, vrátane pravidiel pre elektronickú fakturáciu. V súlade s fakturačnými pravidlami potom ak je prvým odberateľom zdaniteľná osoba z iného členského štátu, použije pri vyhotovení faktúry pre druhého odberateľa fakturačné pravidlá členského štátu, v ktorom je prvý odberateľ usadený.

§ 46

Oslobodenie prepravných
služieb od dane

(1) Oslobodená od dane je preprava tovaru na ostrovy a z ostrovov, ktoré tvoria autonómne oblasti Azory a Madeira, a preprava tovaru medzi týmito ostrovmi.

(2) Oslobodená od dane je doprava osôb na území tuzemska, ak ide o dopravu

a) z tuzemska do zahraničia,

b) zo zahraničia do tuzemska,

c) z miesta v zahraničí do miesta v zahraničí cez tuzemsko,

d) medzi dvoma miestami v tuzemsku, ktorá tvorí súčasť medzinárodnej leteckej alebo vodnej dopravy.

(3) Doprava batožiny a motorového vozidla, ktoré sprevádzajú dopravované osoby, a dodanie služieb vzťahujúcich sa na dopravu osôb sú oslobodené od dane, ak je samotná doprava osôb oslobodená od dane podľa odseku 2.

Komentár k § 46

Oslobodenie prepravných služieb od dane

Miestom dodania dopravy osôb je miesto, kde sa doprava vykonáva, ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch.

Doprava osôb – pravidelná aj nepravidelná, vo vzťahu k zahraničiu je v SR oslobodená od DPH. Ide o prepravu osôb zo SR do zahraničia, zo zahraničia do SR, z miesta v zahraničí do iného miesta v zahraničí cez územie SR a tiež osobnú prepravu medzi dvoma miestami v SR, ktorá tvorí súčasť medzinárodnej leteckej alebo vodnej dopravy.

Ak je doprava osôb oslobodená od dane, oslobodená je aj doprava batožiny a motorové vozidlo sprevádzajúce dopravované osoby a tiež služby vzťahujúce sa na túto dopravu.

Oslobodenie sa vzťahuje na všetkých dopravcov – tuzemských, z iného členského štátu i z tretieho štátu, pričom zahraničnému dopravcovi v SR nevznikne povinnosť registrácie pre daň.

Príklad

Medzinárodná autobusová preprava osôb

Platiteľ dane vykonáva pravidelnú autobusovú prepravu osôb na trase Košice – Praha – Berlín. Preprava osôb prechádza cez územie Slovenskej republiky, Českej republiky a Nemeckej republiky. Miestom dodania dopravy osôb je miesto, kde sa doprava vykonáva, t. j. Slovenská republika, Česká republika, Nemecká republika. Časť prepravy vykonaná na území Slovenskej republiky za predpokladu, že ide o prepravu osôb z tuzemska do zahraničia, je oslobodená od dane podľa § 46 zákona o DPH s nárokom na odpočítanie dane. Pri registrácii a daňových povinnostiach týkajúcich sa DPH v Českej republike a v Nemeckej republike platiteľ dane postupuje podľa českého a nemeckého zákona o DPH.

§ 47

Oslobodenie od dane
pri vývoze tovaru a služieb

(1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu.

(2) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený kupujúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu, ak kupujúci nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko, s výnimkou dodania tovaru, ktorý prepravil kupujúci na účely vybavenia, zásobenia pohonnými látkami a potravinami výletných lodí, súkromných lietadiel alebo akýchkoľvek dopravných prostriedkov na súkromné použitie.

(3) Odoslanie alebo prepravu tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ povinný preukázať dokladom o odoslaní alebo o preprave tovaru a

a) colným vyhlásením, v ktorom je colným orgánom potvrdený výstup tovaru z územia Európskej únie, alebo

b) inými dôkazmi podľa osobitného predpisu,^21b) ak ide o

1. podanie ústneho colného vyhlásenia o vývoze tovaru alebo

2. vykonanie úkonu považovaného za colné vyhlásenie o vývoze tovaru.

(4) Oslobodené od dane je dodanie tovaru v daňovom sklade povolenom podľa osobitného predpisu⁶⁾ v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov a na palubách lietadiel výlučne fyzickým osobám, ktoré bezprostredne opustia, prípadne opustia s medzipristátím v inom členskom štáte, ak je pri takom medzipristátí zamedzené opustenie tranzitného priestoru, územie spoločenstva. Tovar oslobodený od dane smie byť predaný týmto osobám až po overení, že ich cieľové letisko alebo cieľový prístav je v treťom štáte. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje taký predaj, je povinná zabezpečiť, aby na predajnom doklade bolo vyznačené meno a priezvisko fyzickej osoby, číslo letu alebo plavby, cieľové letisko alebo prístav kupujúceho, obchodný názov tovaru a cena tovaru.

(5) Oslobodené od dane sú spracovateľské operácie na hnuteľnom majetku, ktorý bol dovezený z územia tretieho štátu alebo nadobudnutý na účely vykonania takých spracovateľských operácií v tuzemsku a ktorý je odoslaný alebo prepravený z územia Európskej únie osobou, ktorá tieto služby dodala, alebo na jej účet alebo zákazníkom, ktorý nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko, alebo na jeho účet.

(6) Oslobodené od dane sú služby vrátane prepravných a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, iné ako služby oslobodené od dane podľa § 28 až 41, ktoré sú priamo spojené s vývozom tovaru a s tovarom pod colným opatrením podľa § 18 ods. 2.

(7) Oslobodené od dane je dodanie tovaru na zásobenie plavidiel

a) používaných na plavbu po otvorených moriach, ktoré vykonávajú prepravu cestujúcich za odplatu, obchodnú, priemyselnú alebo rybársku činnosť,

b) používaných na záchranné akcie a poskytovanie pomoci na mori alebo na pobrežný rybolov s výnimkou dodania potravín pre plavidlá vykonávajúce pobrežný rybolov,

c) vojnových, kódu kombinovanej nomenklatúry ex 8906 00 10, ktoré opúšťajú tuzemsko a smerujú do zahraničného prístavu alebo kotviska.

(8) Oslobodené od dane je dodanie, oprava, úprava, údržba a nájom námorných plavidiel podľa odseku 7 písm. a) a b), dodanie, oprava, údržba a nájom vybavenia vrátane rybárskej výbavy a dodanie iných služieb nevyhnutne spojených s námornými plavidlami.

(9) Oslobodené od dane je dodanie tovaru na zásobenie lietadiel užívaných leteckým dopravcom, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu.

(10) Oslobodené od dane je dodanie, oprava, úprava, údržba a nájom lietadiel užívaných leteckým dopravcom, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu, dodanie, oprava, údržba a nájom vybavenia inštalovaného alebo používaného v týchto lietadlách a dodanie iných služieb potrebných priamo pre tieto lietadlá alebo ich náklad.

(11) Oslobodené od dane je dodanie zlata centrálnym bankám.

(12) Oslobodené od dane je obstaranie dodania tovarov a služieb podľa odsekov 1 až 11, ak sa obstaranie vykoná v mene a na účet inej osoby, a ďalej je oslobodené od dane obstaranie tovarov a služieb uskutočnené mimo územia Európskej únie, ak sa obstaranie vykoná v mene a na účet inej osoby; oslobodenie od dane sa nevzťahuje na obstaranie služieb cestovného ruchu, ktoré sú dodané v inom členskom štáte.

(13) Oslobodené od dane je bezodplatné dodanie tovaru formou daru poskytnutého na základe písomnej darovacej zmluvy uzatvorenej medzi platiteľom a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na účel vývozu tovaru mimo územia Európskej únie ako súčasť humanitárnej činnosti a dobročinnej činnosti. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky za každý kalendárny rok do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka predloží finančnému riaditeľstvu

a) zoznam darovacích zmlúv uzatvorených medzi platiteľom a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok,

b) zoznam evidenčných čísiel colných vyhlásení o vývoze tovaru darovaného platiteľom za príslušný kalendárny rok.

Komentár k § 47

Oslobodenie od dane pri vývoze tovaru a služieb

Pri vývoze tovaru je tovar prepravený alebo odoslaný z územia SR na územie tretieho štátu, t. j. nečlenského štátu EÚ. Pri vývoze tovaru zo SR sa miesto dodania tovaru nachádza v SR.

Z ustanovenia § 47 ods. 1 zákona o DPH vyplýva, že oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu.

Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia oslobodené od dane je aj dodanie tovaru do tretieho štátu v prípade, ak odoslanie alebo prepravu zabezpečuje kupujúci, ktorý nemá v SR sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko (s výnimkou tovaru na účely zásobenia výletných lodí, súkromných lietadiel alebo dopravných prostriedkov na súkromné použitie).

Z ustanovenia § 47 ods. 3 zákona o DPH vyplýva, že dodávateľ má možnosť preukázať odoslanie alebo prepravu tovaru, ktorý dodáva, do miesta určenia na území tretích štátov, v prípadoch kedy podľa colných predpisov môže podať ústne colné vyhlásenie na colný režim vývoz alebo v prípade vykonania úkonu považovaného podľa colných predpisov za colné vyhlásenie na colný režim vývoz, aj inými dôkazmi. Podľa colných predpisov dôkazom môže byť napríklad doklad o zaplatení, exemplár príjemcom potvrdeného dodacieho listu a iné.

Za deň dodania tovaru sa na základe § 19 ods. 9 zákona o DPH považuje deň výstupu tovaru z územia EÚ potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení. V zdaňovacom období, v ktorom došlo k dodaniu tovaru do tretieho štátu, platiteľ uvedie dodanie tovaru s oslobodením od dane v daňovom priznaní.

Pri vývoze tovaru je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru, ak dodáva tovar inej zdaniteľnej osobe (podnikateľovi) alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

Faktúra musí obsahovať náležitosti na účely DPH, t. j. presnú identifikáciu dodávateľa a odberateľa vrátane IČ DPH, poradové číslo faktúry, dátum dodania, dátum vyhotovenia faktúry, množstvo a druh tovaru, základ dane – t. j. cenu tovaru a odkaz na ustanovenie § 47 ods. 1 zákona o DPH, resp. slovnú informáciu „dodanie je oslobodené od dane“.

Príklad

Dodanie tovaru na Ukrajinu

Spoločnosť A zo SR má uzatvorenú zmluvu o dodaní tovaru so spoločnosťou B zo SR, spoločnosť B má uzatvorenú zmluvu o dodaní toho istého tovaru so spoločnosťou C z Ukrajiny. Spoločnosť B žiada, aby spoločnosť A prepravila tovar priamo spoločnosti C na miesto určenia v Ukrajine.

Spoločnosť A má miesto dodania tovaru v SR, pôjde o dodanie oslobodené od dane podľa § 47 ods. 1 zákona o DPH, pretože tovar bude prepravený spoločnosťou A alebo na jej účet na miesto určenia v treťom štáte za predpokladu preukázania podmienok pre oslobodenie podľa § 47 ods. 3 zákona. A vyhotoví faktúru pre B bez DPH z dôvodu oslobodenia od dane.

Spoločnosť B nadobudne dispozičné právo k tovaru na území tretieho štátu, kde dôjde následne k dodaniu tovaru spoločnosti C. Dodanie tovaru medzi B a C už nie je sprevádzané pohybom tovaru, ide o nepohyblivú dodávku. Miesto dodania tovaru u spoločnosti B je na Ukrajine, nie je predmetom dane podľa slovenského zákona o DPH. B vyhotoví faktúru pre C bez DPH z dôvodu, že dodanie nie je predmetom dane v SR – v daňovom priznaní ho neuvádza.

Na základe § 47 ods. 6 zákona o DPH oslobodenie od dane sa vzťahuje aj na služby priamo spojené s vývozom tovaru vrátane prepravných a s nimi súvisiacich doplnkových služieb.

Služby priamo spojenou s vývozom tovaru

Službou priamo spojenou s vývozom tovaru oslobodenou od dane sú napr. colno-deklarantské služby pri vývoze tovaru.

Oslobodené od dane sú tiež prepravné služby priamo spojené s vývozom tovaru a súvisiace doplnkové služby pri preprave tovaru, napr. nakladanie, vykladanie, prekladanie a manipulácia s tovarom skladovanie tovaru, balenie tovaru, váženie tovaru, pristátie dopravného prostriedku, vylodenie dopravného prostriedku a podobné doplnkové služby súvisiace s prepravou tovaru do tretieho štátu.

Príklad

Preprava tovaru pri vývoze

Slovenský platiteľ DPH dodáva tovar odberateľovi z Ukrajiny. Tovar je prepravený na účet slovenského platiteľa dane – vývozcu, na Ukrajinu na základe prepravnej zmluvy uzatvorenej medzi slovenským platiteľom dane a dopravcom.

Poskytnutie prepravnej služby v rámci vývozu tovaru do tretieho štátu pre vývozcu je oslobodené od dane. Dopravca vyhotoví pre slovenského vývozcu faktúru bez DPH a na faktúre uvedie odkaz na ustanovenie § 47 ods. 6 zákona o DPH alebo odkaz na ustanovenie čl. 146 ods. 1 písm. e) smernice alebo slovnú informáciu „dodanie je oslobodené od dane“.

Príklad

Colno-deklarantské služby

Slovenský platiteľ dane dodáva tovar ukrajinskému odberateľovi. Tovar je prepravený na účet slovenského platiteľa dane – vývozcu, na Ukrajinu. Slovenský platiteľ dane objednal prepravu tovaru zo SR na Ukrajinu a zabezpečenie colno-deklarantských služieb u špedičnej spoločnosti – slovenského platiteľa dane.

Špedičná spoločnosť obstarala prekládku tovaru vo svojom mene a na účet slovenského platiteľa dane u iného platiteľa dane.

Pre účely zákona o DPH, ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala.

Firma, ktorá vykonala prekládku tovaru, uplatní na dodanie svojej služby pre špedičnú spoločnosť daň, keďže poskytnutie tejto služby, ktorá súvisí s vývozom tovaru do tretieho štátu nie je oslobodené od dane z dôvodu, že služba nie je poskytnutá priamo vývozcovi tovaru, ale inej slovenskej firme.

Špedičná spoločnosť má právo uplatniť odpočítanie dane z prijatých služieb prekládky tovaru.

Špedičná spoločnosť uplatní na dodanie služby prekládky tovaru a dodanie svojich vlastných colno-deklarantských služieb pre vývozcu tovaru – slovenského platiteľa dane oslobodenie od dane, na faktúre uvedie odkaz na ustanovenie § 47 ods. 6 zákona o DPH alebo odkaz na ustanovenie čl. 146 ods. 1 písm. e) smernice alebo slovnú informáciu „dodanie je oslobodené od dane“.

Najvyšší súd SR v rozsudku č. 3Sžf/60/2012 zo dňa 13. 11. 2012 konštatuje, že ustanovenie § 47 ods. 3 zákona o DPH neupravuje použitie alternatívnych dôkazov, teda ani skutočnosť, či platiteľ musí mať alternatívny dôkaz na vývoz tovaru v rovnakej lehote, t. j. najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru.

Prípustnosť alternatívnych dôkazov na vývoz tovaru je ustálená súdnou praxou a princípy rozsudku Súdneho dvora EU C-146/05 „Albert Colleé“ sú aplikovateľné i na vývoz tovaru mimo územia Spoločenstva. Dikcia právnej normy § 47 ods. 3 zákona o DPH je preto v danom prípade modifikovaná závermi rozsudku „Colleé“ a musí sa vykladať tak, že nevylučuje, nezakazuje, ale na základe rozsudku „ Colleé“ pripúšťa možnosť použitia i alternatívnych dôkazov.

Rozsudok „Colleé“ modifikuje lehotu podľa § 47 ods. 3 zákona o DPH. Nemožno ju považovať za prekluzívnu, ale za procesnú poriadkovú lehotu. Lehota má zabezpečiť, aby JCD doklady boli predkladané včas. Navyše ani zákon o DPH nespája s márnym uplynutím lehoty zánik práva. Citované ustanovenie nespĺňa podmienky prekluzívnej lehoty, ide o procesnú lehotu na predloženie dôkazu, ktorá je legislatívne upravená v hmotnoprávnom predpise.

Pri posúdení výkladu pojmu z rozsudku Colleé „dôkaz predložený v potrebnom čase“ dospel súd k záveru, že pokiaľ je dôkaz predložený v rámci daňovej kontroly, následného daňového vyrubovacieho konania, alebo následného súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, t. j. dokedy daňová vec je formálne otvorená, nie je možné takýto dôkaz odmietnuť ako oneskorený.

§ Judikatúra

Závery SD EU

• Vývoz tovaru – nesplnené podmienky oslobodenia, dodávateľ konajúci so starostlivosťou riadneho obchodníka (vo veci C-271/06, Netto Supermarkt)

Členský štát má oslobodiť od dane z pridanej hodnoty vývoz tovaru z Európskeho spoločenstva v prípade, keď síce podmienky na oslobodenie nie sú splnené, ale zdaniteľná osoba nemohla tento nedostatok zistiť ani so starostlivosťou riadneho obchodníka z dôvodu sfalšovania vývozného dokladu, ktorý predložil kupujúci.

• Vývozca tovaru – konanie v dobrej viere (vec C-653/18, Unitel)

V prípade zistenia, že vývozca tovaru z členského štátu do tretieho štátu konal v dobre viere, mal za to, že sú splnené podmienky pre oslobodenie od dane a prijal všetky opatrenia, ktoré prijať mohol, aby sa ubezpečil, že nedôjde k podvodu, pričom napriek tomu k podvodu dôjde na území tretieho štátu, keď sa následne zistí, že nadobúdateľ tovaru (kupujúci) nie je identický s osobou uvedenou na faktúre a colnom prehlásení, potom sa na takúto transakciu hľadí tak, že nie je zdaniteľnou (nie je predmetom DPH podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH) a v súvislosti s takýmto dodaním tovaru predávajúcemu nevzniká právo na odpočítanie DPH (právo na odpočítanie DPH sa uplatňuje len pri dodávkach ktoré sú predmetom DPH).

§ 48

Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru

(1) Oslobodený od dane je dovoz tovaru, ak ide o tovar, ktorého dodanie v tuzemsku platiteľom by bolo oslobodené od dane.

(2) Tovar, ktorý je prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od cla podľa osobitného predpisu,²²⁾ je oslobodený od dane, ak ide o

a) malé zásielky tovaru neobchodného charakteru a ak ide o dovoz kávy alebo čaju, oslobodenie sa vzťahuje na

1. 500 gramov kávy alebo 200 gramov kávového extraktu a esencie,

2. 100 gramov čaju alebo 40 gramov čajového extraktu a esencie,

b) osobný majetok fyzických osôb sťahujúcich sa z tretieho štátu na územie Európskej únie,

c) tovar dovážaný pri príležitosti uzavretia manželstva,

d) osobný majetok nadobudnutý dedením,

e) vybavenie a študijné potreby a zariadenie domácnosti žiakov a študentov,

f) premiestnenie obchodného majetku z tretieho štátu na územie Európskej únie; oslobodenie od dane sa nevzťahuje na obchodný majetok, ktorý je dovezený na účely činností, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41,

g) poľnohospodárske výrobky,

h) osivá, hnojivá a výrobky na obrábanie pôdy a pestovanie rastlín,

i) zvieratá určené na výskum pre subjekty, ktoré poskytujú vzdelávanie alebo uskutočňujú vedecký výskum, ak sú poskytnuté bezodplatne,

j) biologické látky alebo chemické látky určené na výskum pre subjekty, ktoré poskytujú vzdelávanie alebo uskutočňujú vedecký výskum,

k) liečivá a lieky ľudského pôvodu a činidlá na určovanie krvnej skupiny a typu tkaniva,

l) farmaceutické výrobky používané pri medzinárodných športových podujatiach,

m) tovar pre charitatívne alebo dobročinné organizácie,

n) tovar dovážaný v prospech obetí živelnej pohromy,

o) čestné vyznamenania a ocenenia, dary venované v rámci medzinárodných vzťahov a tovar určený pre predstaviteľov štátu,

p) vzorky tovaru nepatrnej hodnoty,

r) reklamné tlačoviny a reklamné predmety,

s) tovar používaný alebo spotrebovaný počas výstavy alebo podobného podujatia,

t) tovar dovážaný na skúšky, analýzy alebo pokusy,

u) zásielky určené osobám príslušným na konanie vo veciach ochrany autorských práv, v oblasti priemyselného vlastníctva a v oblasti technickej normalizácie,

v) turistický propagačný materiál,

w) rôzne dokumenty a predmety,

x) doplnkový materiál, ktorý slúži na uloženie a ochranu tovaru počas prepravy, ak je súčasťou základu dane dovážaného tovaru,

y) podstieľku, krmivo a napájanie pre zvieratá počas ich prepravy,

z) palivá a mazivá v cestných motorových vozidlách a špeciálnych kontajneroch,

aa) tovar určený na výstavbu, údržbu alebo výzdobu pamätníkov alebo cintorínov vojnových obetí,

ab) rakvy, urny a ozdobné pohrebné predmety.

(3) Dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za podmienky, ak u dovozcu (§ 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 až 4. Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru dovozca, ktorý je platiteľom, alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie:

a) svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku alebo osobitné identifikačné číslo pre daň daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 69a,

b) identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte alebo svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí,

c) dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, najmä zmluvu o preprave tovaru alebo prepravný doklad.

(4) Oslobodený od dane je spätný dovoz tovaru v takom stave, v akom bol vyvezený osobou, ktorá ho vyviezla, ak sa naň vzťahuje oslobodenie od cla.

(5) Oslobodený od dane je dovoz tovaru

a) osobami, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva,²³⁾ ak sa na tento dovoz vzťahuje oslobodenie od cla,

b) Európskou úniou, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a orgánmi nimi zriadenými, Európskou centrálnou bankou a Európskou investičnou bankou v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou,^21a)

c) medzinárodnými organizáciami inými, ako sú uvedené v písmene b), a ich pracovníkmi v rozsahu a za podmienok podľa medzinárodných zmlúv.²⁴⁾

(6) Oslobodený od dane je dovoz tovaru ozbrojenými silami iného štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy alebo zúčastneným štátom v Partnerstve za mier, a iného štátu na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, vrátane tovaru určeného na zásobenie stravovacích zariadení týchto ozbrojených síl podieľajúcich sa na spoločnom obrannom úsilí.

(7) Oslobodené od dane je zlato dovezené Národnou bankou Slovenska.

(8) Oslobodené od dane sú služby vzťahujúce sa na dovážaný tovar, ak hodnota týchto služieb je zahrnutá do základu dane podľa § 24.

(9) Oslobodený od dane je dovoz plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, alebo privádzaného z plavidla určeného na dopravu plynu do sústavy zemného plynu alebo ťažobnej siete, dovoz elektriny a dovoz tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí.

(10) Oslobodený od dane je dovoz tovaru, ktorý nie je predmetom spotrebnej dane a ktorého vlastná hodnota nepresahuje 150 eur, pri ktorom sa daň priznáva podľa osobitnej úpravy podľa § 68c alebo podľa ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúceho § 68c, ak je colnému orgánu najneskôr pri podaní colného vyhlásenia poskytnuté identifikačné číslo pre daň s predponou IM pridelené

a) zdaniteľnej osobe na účely uplatňovania osobitnej úpravy alebo

b) sprostredkovateľovi pre každú zdaniteľnú osobu, ktorú zastupuje, ak je zdaniteľná osoba na účely uplatňovania osobitnej úpravy zastúpená sprostredkovateľom.

(11) Oslobodený od dane je dovoz tovaru Európskou komisiou, agentúrou alebo orgánom zriadeným podľa práva Európskej únie, ak je tento tovar určený na plnenie úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19; to neplatí, ak Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie použije dovážaný tovar okamžite alebo neskôr na účely ďalšieho dodania za protihodnotu.

(12) Ak sa prestali plniť podmienky na oslobodenie od dane v súvislosti s dovozom tovaru podľa odseku 11, Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie sú povinné o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informovať colný úrad; colný úrad vyrubí daň podľa sadzby dane, ktorá bola platná v danom čase.

(13) Oslobodený od dane je dovoz tovaru ozbrojenými silami iného členského štátu, určeného na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, vrátane tovaru určeného na zásobenie stravovacích zariadení týchto ozbrojených síl podieľajúcich sa na obrannom úsilí vynakladanom na účely vykonávania činnosti Európskej únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

(14) Malou zásielkou tovaru neobchodného charakteru sa na účely odseku 2 písm. a) rozumie zásielka tovaru zasielaná bezodplatne z tretieho štátu fyzickou osobou inej fyzickej osobe do tuzemska, ak

a) je zasielaná príležitostne,

b) obsahuje tovar určený výlučne na osobnú spotrebu príjemcu alebo členov jeho domácnosti^24a) a povaha a množstvo tovaru nevzbudzuje podozrenie, že príjemca tovaru alebo členovia jeho domácnosti použijú tento tovar na obchodné účely, a

c) hodnota zásielky nepresahuje 45 eur.

Komentár k § 48

Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru

V súlade s čl. 143 až 145 smernice Rady č. 2006/112/ES je oslobodený od dane dovoz tovaru za predpokladu, že pôjde o tovar, ktorý by bol v tuzemsku, ak by bol dodaný platiteľom, oslobodený od dane (napr. dovoz lietadla leteckým dopravcom, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú prepravu, lebo aj dodanie takéhoto lietadla v tuzemsku je oslobodené od dane).

Oslobodenie od dane sa vzťahuje aj na dovoz tovaru, ktorý je oslobodený od cla, ďalej tovar prepustený do colného režimu voľný obeh, ak pôjde o tovary uvedené v § 48 ods. 2 písm. a) až ab), ide napr. o tieto tovary:

– malé zásielky tovaru neobchodného charakteru, ktorý bude oslobodený od cla, ak pôjde o dovoz kávy alebo čaju, oslobodenie sa vzťahuje na 500 gramov kávy alebo 200 gramov kávového extraktu a esencie, 100 gramov čaju alebo 40 gramov čajového extraktu a esencie,

– oslobodenie zásielok, ktorých hodnota nepresahuje 22 eur, bolo od 1. 1. 2021 zrušené,

– osobný majetok fyzických osôb sťahujúcich sa z tretieho štátu na územie Európskej únie,

– tovar dovážaný pri príležitosti uzavretia manželstva,

– osobný majetok nadobudnutý dedením,

– vzorky tovaru nepatrnej hodnoty,

– reklamné tlačoviny a reklamné predmety,

– tovar používaný alebo spotrebovaný počas výstavy alebo podobného podujatia,

– tovar dovážaný na skúšky, analýzy alebo pokusy,

– turistický propagačný materiál.

Od dane je podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH oslobodený aj dovážaný tovar, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a preprava tohto tovaru sa skončí v inom členskom štáte, teda nie v SR, ak dovozca, t. j. osoba, ktorá bude dlžníkom podľa colných predpisov, preukáže, že je registrovaná pre DPH v SR a že tento tovar môže dodať oslobodený od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 (intrakomunitárne dodanie tovaru).

Colný orgán v štáte, kde sa preprava tovaru skončila, už daň nevyberá; daň je povinný uplatniť podnikateľ, ak k nadobudnutiu tovaru dôjde v tomto členskom štáte.

Napríklad tovar dovezie vlakom z Ukrajiny rakúsky platiteľ dane, bude deklarovať dovoz tovaru v Čiernej nad Tisou. Ak preukáže, že je platiteľom dane v SR a súčasne preukáže, že preprava tovaru bude pokračovať do Rakúska, kde dôjde k nadobudnutiu tovaru a bude tovar zdanený, nebude povinný zaplatiť v SR daň.

Zahraničný dovozca sa nemusí registrovať pre daň v SR, ale môže splnomocniť na zastupovanie pri dovoze tovaru daňového zástupcu (podľa § 69a), ktorý v mene dovozcu uplatní oslobodenie od dane pri dovoze a zabezpečí ďalšie povinnosti – podá za zastúpeného daňové priznanie a tiež súhrnný výkaz.

Vyrubenie dane pri dovoze tovaru, pri dodaní ktorého sa daň vyberie v súvislosti s uplatnením osobitnej úpravy podľa § 68c, by znamenalo dvojité zdanenie, preto v týchto prípadoch je zavedené oslobodenie od dane pri dovoze takéhoto tovaru pri splnení podmienky, že najneskôr v čase podania colného vyhlásenia bude colnému orgánu predložené IČ DPH pridelené zdaniteľnej osobe, resp. jej sprostredkovateľovi, na uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68c (ide o IČ DPH s predponou IM).

Na účely zákona o DPH sa považuje za malú zásielku tovar neobchodného charakteru, ktorej dovoz je oslobodený od DPH. Z relevantných ustanovení smernice Rady 2006/79/ES o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín vyplýva rozdiel vo vecnom rozsahu uplatnenia oslobodenia od DPH pri dovoze tovaru v malých zásielkach od uplatnenia oslobodenia od dovozného cla, ktorý je ustanovený v príslušných ustanoveniach nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009.

Ak bude obsah malej zásielky neobchodného charakteru pozostávať z kávy, vrátane kávového extraktu a esencie, alebo čaju, vrátane čajového extraktu alebo esencie, uplatnenie oslobodenia bude závislé aj od splnenia množstevných obmedzení ustanovených v § 48 ods. 2 písm. a) prvom, resp. druhom bode.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Dovoz, po ktorom nasleduje dodanie v rámci EÚ (C-528/17 Milan Božičevič Ježovnik)

Za okolností, keď zdaniteľnej osobe, ktorá je dovozcom a dodávateľom, bolo priznané oslobodenie od DPH pri dovoze na základe povolenia, ktoré po predbežnej kontrole vydali príslušné colné orgány vzhľadom na dôkazy predložené touto zdaniteľnou osobou, táto zdaniteľná osoba nie je povinná zaplatiť dodatočne DPH, keď sa pri neskoršej kontrole zistí, že hmotnoprávne podmienky na oslobodenie od dane neboli splnené, ibaže by sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukázalo, že uvedená zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že dodania nadväzujúce na predmetné dovozy boli súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ, a že neprijala všetky opatrenia, ktoré od nej bolo možné rozumne požadovať na zabránenie tomuto podvodu, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

§ 48a

Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru

v osobnej batožine cestujúcich

(1) Na účely tohto ustanovenia sa rozumie

a) cestujúcim leteckou dopravou osoba cestujúca leteckým dopravným prostriedkom okrem dopravného prostriedku súkromného rekreačného lietania,

b) súkromným rekreačným lietaním použitie lietadla jeho vlastníkom alebo inou osobou na základe nájomného vzťahu alebo iného vzťahu na iné ako obchodné účely alebo na iné účely ako je preprava cestujúcich alebo tovaru alebo poskytovanie služieb za protihodnotu alebo pre potreby orgánov verejnej moci,

c) osobnou batožinou batožina, ktorú môže cestujúci pri ukončení svojej cesty predložiť colnému orgánu, a tiež batožina, ktorú môže cestujúci predložiť tomuto colnému orgánu neskôr, za predpokladu, že táto batožina bola na začiatku jeho cesty zaregistrovaná ako príručná batožina spoločnosťou, ktorá je zodpovedná za jeho prepravu; pohonné látky iné ako v odseku 12 sa za osobnú batožinu nepovažujú,

d) neobchodným dovozom dovoz tovaru, ak

1. je tovar určený na osobnú spotrebu cestujúceho alebo osobnú spotrebu jeho domácnosti,^24a) alebo je určený ako dar,

2. povaha a množstvo tovaru nevzbudzuje podozrenie, že tovar sa dováža na obchodné účely a

3. dovoz sa uskutočňuje príležitostne,

e) cigarkou cigara s jednotkovou hmotnosťou najviac 3 gramy.

(2) Oslobodený od dane je neobchodný dovoz tovaru v osobnej batožine cestujúceho z územia tretích štátov.

(3) Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa okrem tovaru uvedeného v odsekoch 6 až 12 uplatní na dovoz tovaru, ak jeho hodnota celkom nepresahuje

a) 300 eur na osobu inú ako uvedenú v písmenách b) a c),

b) 430 eur na osobu, ak cestuje leteckou dopravou,

c) 150 eur na osobu mladšiu ako 15 rokov bez ohľadu na dopravný prostriedok.

(4) Na účely uplatňovania peňažných limitov podľa odseku 3 sa hodnota jednotlivého tovaru nemôže rozdeliť.

(5) Na účely uplatňovania oslobodenia od dane podľa odseku 3 sa neprihliada na hodnotu osobnej batožiny cestujúceho, ktorá sa dováža dočasne alebo sa dováža spätne po jej dočasnom vývoze, a hodnotu liekov nevyhnutných na osobnú potrebu cestujúceho.

(6) Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa pri dovoze tabakových výrobkov uplatní na jedného cestujúceho najviac na množstvo

a) 200 kusov cigariet na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 40 kusov cigariet na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou,

b) 100 kusov cigariek na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 20 kusov cigariek na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou,

c) 50 kusov cigár na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 10 kusov cigár na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou,

d) 250 gramov tabaku na fajčenie na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 50 gramov tabaku na fajčenie na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou.

(7) Každé množstvo ustanovené v odseku 6 písm. a) až d) predstavuje 100 % celkového povoleného množstva pre oslobodenie od dane na tabakové výrobky. Oslobodenie od dane na tabakové výrobky sa môže uplatniť na akúkoľvek kombináciu tabakových výrobkov uvedených v odseku 6 písm. a) až d), ak súhrnný percentuálny podiel jednotlivých povolených množstiev nepresahuje 100 % celkového povoleného množstva.

(8) Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa pri dovoze alkoholu a alkoholických nápojov iných ako tiché víno a pivo uplatní na jedného cestujúceho najviac na množstvo

a) jeden liter alkoholu a alkoholického nápoja s obsahom alkoholu viac ako 22 % objemu alebo nedenaturovaného etylalkoholu s obsahom alkoholu 80 % objemu a viac,

b) dva litre alkoholu a alkoholického nápoja s obsahom alkoholu 22 % a menej.

(9) Každé množstvo ustanovené v odseku 8 písm. a) a b) predstavuje 100 % celkového povoleného množstva pre oslobodenie od dane na alkohol a alkoholické nápoje. Oslobodenie od dane na alkohol a alkoholické nápoje sa môže uplatniť na akúkoľvek kombináciu alkoholu a alkoholických nápojov uvedených v odseku 8, ak súhrnný percentuálny podiel jednotlivých povolených množstiev nepresahuje 100 % celkového povoleného množstva.

(10) Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa uplatní na dovoz tichého vína najviac v množstve 4 litrov a na dovoz piva najviac v množstve 16 litrov.

(11) Oslobodenie od dane podľa odsekov 6 až 10 sa neuplatní, ak cestujúcim je osoba mladšia ako 17 rokov.

(12) Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa uplatní na dovoz pohonných látok, ktoré sa nachádzajú v bežnej nádrži motorového dopravného prostriedku, a pohonných látok v prenosnej nádrži, ktorých objem nepresahuje desať litrov.

Komentár k § 48a

Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru v osobnej batožine cestujúcich

Nekomerčný dovoz tovaru v osobnej batožine cestujúcich z tretích krajín je oslobodený od DPH. Ustanovené sú peňažné limity pre oslobodenie od dane tovaru dovážaného v osobnej batožine osobami cestujúcimi z územia tretích štátov v závislosti od použitého dopravného prostriedku a množstvové obmedzenia pre oslobodenie od dane u cestujúceho pri dovoze tabaku a tabakových výrobkov, alkoholu a alkoholických nápojov a pohonných látok.

Oslobodenie sa vzťahuje len na dovoz tovaru, ktorý nemá obchodný charakter. To znamená, že ide o tovar určený výhradne na osobnú spotrebu cestujúceho alebo jeho domácnosti alebo je určený ako dar, súčasne množstvo a povaha tovaru nevzbudzuje podozrenie, že sa dováža na obchodné účely a dovoz tovaru sa uskutočňuje príležitostne.

Peňažná hodnota tovaru, ktorý je pri dovoze oslobodený od dane, je ustanovená na jednu osobu v hodnote 300 eur, čo platí pre všetky druhy dopravy okrem leteckej dopravy, kde je ustanovená hodnota 430 eur. Pre osobu mladšiu ako 15 rokov platí hodnota 150 eur.

Uvedené peňažné limity sa neuplatňujú pri dovoze tabakových výrobkov, kde sa oslobodenie od dane aplikuje podľa dovezeného množstva. Oslobodenie od dane na dovezené množstvo tovaru (nie na peňažnú hodnotu) sa uplatňuje aj pri alkohole a alkoholických nápojoch. Oslobodenie od dane pri dovoze tabakových výrobkov, alkoholu a alkoholických nápojov, tichého vína a piva sa neuplatní v prípade cestujúcej osoby mladšej ako 17 rokov.

Množstvové obmedzenie sa vzťahuje aj na dovoz pohonných látok, pričom oslobodené od dane sú pohonné látky nachádzajúce sa v bežnej nádrži motorového dopravného prostriedku, ako aj pohonné látky v prenosnej nádrži, ktorých objem nepresahuje 10 litrov.

§ 48b

Zabezpečenie dane
pri dovoze tovaru

(1) Colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3. Zabezpečenie dane sa poskytne formou podľa osobitného predpisu.^24aa)

(2) Colný úrad rozhodnutím určí výšku zabezpečenia dane a lehotu na jej zaplatenie. Proti rozhodnutiu o zabezpečení dane nie je možné podať odvolanie. Ak osoba podľa odseku 1 zabezpečenie dane nezaplatí v lehote a vo výške určenej v rozhodnutí, colný úrad oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 neuplatní.

(3) Colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do desiatich dní od predloženia dôkazu o tom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte okrem odseku 4. Dôkazom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru musí obsahovať

a) meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,

b) množstvo a druh tovaru,

c) adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak odoslanie alebo prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak odoslanie alebo prepravu tovaru vykoná odberateľ,

d) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala, uvedené paličkovým písmom a jej podpis,

e) evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnilo odoslanie alebo preprava tovaru.

(4) Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, oslobodenie od dane sa zrušuje a colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.

(5) Ak osoba, ktorá zložila zabezpečenie dane, doklad o prevzatí tovaru podľa odseku 3 colnému úradu nepredloží do 60 dní od prepustenia tovaru do colného režimu voľný obeh, oslobodenie od dane sa zrušuje a colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.

Komentár k § 48b

Zabezpečenie dane pri dovoze tovaru

Pri dovoze tovaru z tretích štátov dochádza k oslobodeniu od DPH, keď po dovoze tovaru nasleduje jeho dodanie do iného členského štátu oslobodené od dane a daň sa odvádza v inom členskom štáte, t. j. v členskom štáte určenia.

Bez vhodných kontrolných mechanizmov by bolo riziko, že tovar ostane v členskom štáte dovozu tovaru bez odvedenia dane alebo bude spotrebovaný v členskom štáte určenia bez priznania a zaplatenia dane v tomto štáte. V záujme eliminácie rizika nezdanenia tovaru v členskom štáte dovozu tovaru a nezdanenia tovaru v členskom štáte určenia tovaru sa zaviedlo zabezpečenie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov, keď miesto dovozu tovaru je v SR.

Ustanovenie o zabezpečení DPH pri dovoze tovaru, ktorý je oslobodený od dane z dôvodu jeho pokračujúceho dodania do iného členského štátu podľa zákona o DPH, je zosúladené s ustanoveniami § 54 a § 55 Colného zákona, ktorý vymedzuje jednotlivé možnosti zloženia zábezpeky na clo, prípadne na iné platby pri dovoze tovaru.

Ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu o prevzatí tovaru, resp. ak osoba, ktorá zložila zabezpečenie dane, doklad o prevzatí tovaru colnému úradu nepredložila do 60 dní od prepustenia tovaru do colného režimu voľný obeh, dôjde k zrušeniu oslobodenia od dane a colný úrad pristúpi k vyrubeniu dane.

Ako dôkaz na uvoľnenie zabezpečenia dane sa požaduje preukázanie prevzatia tovaru príjemcom tovaru v inom členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru.

Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa neuplatnilo oslobodenie. Zabezpečenie dane môže byť poskytnuté zložením peňažných prostriedkov na účet colného úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad.

Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu.

Oslobodenie od dane
pri zdaniteľných obchodoch spojených s medzinárodným obchodom

§ 48c

(1) Oslobodené od dane je

a) dodanie tovaru, ktorý je uvedený v prílohe č. 9 časti I, vo verejnom colnom sklade typu I²⁵⁾ v tuzemsku, ktorý je prepustený do colného režimu colné uskladňovanie, okrem dodania tovaru, v súvislosti s ktorým dochádza k ukončeniu colného režimu colné uskladňovanie,

b) dodanie tovaru, ktorý je uvedený v prílohe č. 9 časti I, v osobitnom sklade podľa § 48d, okrem dodania tovaru, v súvislosti s ktorým dochádza k vyňatiu tovaru z osobitného skladu,

c) dodanie služieb, ktoré súvisia s tovarom v režime podľa písmena a) alebo situácii podľa písmena b).

(2) Ak sú splnené podmienky podľa § 48e, oslobodené od dane je

a) dovoz tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti II, ktorý je určený na umiestnenie do daňového skladu v tuzemsku,25a)

b) dodanie tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti II, ktorý je určený na umiestnenie do daňového skladu v tuzemsku, a dodanie služieb, ktoré súvisia s dodaním tohto tovaru,

c) dodanie tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti II v daňovom sklade v tuzemsku a dodanie služieb uskutočnených v daňovom sklade v tuzemsku, ak ich dodanie súvisí s uskladneným tovarom okrem dodania tovaru, v súvislosti s ktorým dochádza k vyňatiu tovaru z daňového skladu,

d) nadobudnutie tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti II v tuzemsku z iného členského štátu, ktorý je určený na umiestnenie do daňového skladu v tuzemsku, a dodanie služieb, ktoré súvisia s nadobudnutím tohto tovaru.

(3) Oslobodenie od dane podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje na dodanie tovarov, ktoré sú určené na konečné použitie alebo spotrebu, a dodanie s tým súvisiacich služieb.

(4) Výška splatnej dane pri ukončení režimu alebo situácie podľa odsekov 1 a 2 zodpovedá výške dane, ktorá by bola splatná, keby každý uskutočnený zdaniteľný obchod podliehal dani.

(5) Osoba, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať režim alebo situácia uvedená v odsekoch 1 a 2, je povinná platiť daň. Ak osoba podľa prvej vety nie je platiteľom, stáva sa platiteľom okamihom, keď sa na tovar prestane vzťahovať režim alebo situácia uvedená v odsekoch 1 a 2. Na registračnú povinnosť osoby podľa druhej vety sa primerane vzťahujú § 4 ods. 2 alebo § 5 ods. 3 a na postup daňového úradu pri registrácii pre daň sa primerane vzťahujú § 4 ods. 4 alebo § 5 ods. 3.

(6) Službami podľa odseku 1 písm. c) sú skladovanie, ocenenie a služby fyzicky vykonané na tomto tovare, ak po vykonaní služby tovar naďalej ostane tovarom uvedeným v prílohe č. 9 časti I, a službami podľa odseku 2 písm. c) sú skladovanie, ocenenie a služby fyzicky vykonané na tomto tovare, ak po vykonaní služby tovar naďalej ostane tovarom uvedeným v prílohe č. 9 časti II. Službami podľa odseku 2 písm. b) a d) sú preprava tovaru a doplnkové služby pri preprave tovaru.

§ 48ca

Oslobodenie od dane v colnom sklade

(1) Osoba, ktorá dodá tovar s oslobodením od dane podľa § 48c ods. 1 písm. a), je povinná do desiatich dní odo dňa dodania tovaru oznámiť držiteľovi povolenia na prevádzkovanie colného skladu (ďalej len „prevádzkovateľ colného skladu“) obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tovar dodala, dátum dodania tovaru a množstvo dodaného tovaru v metrických tonách.

(2) Ak sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie okrem ukončenia colného režimu colné uskladňovanie, ku ktorému dochádza v súvislosti s dodaním tovaru, oslobodenie od dane uplatnené na dodanie tovaru, ktoré tomu predchádzalo, a oslobodenie od dane na prijaté služby sa týmto okamihom zrušujú a osobou povinnou priznať a zaplatiť daň ku dňu, keď táto skutočnosť nastala, je osoba, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie; oslobodenie od dane na prijaté služby sa nezrušuje, ak sú tieto služby oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6.

(3) Osoba, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie, je povinná predtým, ako nastane táto skutočnosť, oznámiť prevádzkovateľovi colného skladu identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku a doručiť mu

a) faktúru, ktorú prijala o predchádzajúcom dodaní tovaru s oslobodením od dane, ak v súvislosti s ukončením colného režimu colné uskladňovanie nedochádza k dodaniu tovaru, a faktúru, ktorú prijala o dodaní služby súvisiacej s týmto tovarom podľa § 48c ods. 1 písm. c),

b) faktúru, ktorú vyhotovila o dodaní tovaru, ak v súvislosti s dodaním tovaru dochádza k ukončeniu colného režimu colné uskladňovanie, alebo iný doklad, ktorý preukazuje dodanie tovaru, ak faktúra nie je vyhotovená predtým, ako sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie.

(4) Prevádzkovateľ colného skladu je povinný viesť záznamy v členení podľa kalendárnych mesiacov o

a) množstve tovaru v metrických tonách umiestneného do colného skladu, dátume umiestnenia tovaru a osobe, pre ktorú bol tento tovar umiestnený,

b) údajoch oznámených podľa odseku 1,

c) množstve tovaru v metrických tonách, ktorý bol vydaný z colného skladu, dátume vydania tovaru, osobe, ktorá požiadala o vydanie tovaru z colného skladu, a údajoch z faktúr podľa odseku 3.

(5) Záznamy podľa odseku 4 je prevádzkovateľ colného skladu povinný uchovávať desať rokov od konca kalendárneho roka, ktorého sa týkajú, a tieto na požiadanie predložiť daňovému úradu.

(6) Prevádzkovateľ colného skladu nesmie umožniť vyňatie tovaru z colného skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 3. Ak prevádzkovateľ colného skladu umožní vyňatie tovaru z colného skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 3, je spoločne a nerozdielne zodpovedný za daň nezaplatenú osobou, ktorá spôsobila, že sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie. Ak prevádzkovateľ colného skladu nemá informáciu o sume, za ktorú bol tovar skutočne predaný, daň sa vypočíta zo základu dane, ktorým je hodnota vyňatého tovaru určená na základe priemernej ceny tovaru zverejnenej na webovom sídle Svetovej banky za kalendárny mesiac, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa tovar vyňal z colného skladu, prepočítanej na eurá; na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou v deň, ktorý predchádza dňu, keď sa tovar vyňal z colného skladu, alebo v nasledujúci deň, ak nebol v tento deň referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený.

§ 48d

Oslobodenie od dane v osobitnom sklade

(1) Osobitným skladom sa rozumie priestorovo ohraničené miesto v tuzemsku určené na uskladnenie tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I so skladovacou kapacitou najmenej 50 000 000 l.

(2) Osobitný sklad musí mať na uskladnenie tovaru pevne zabudovanú stacionárnu nádrž používanú ako meradlo objemu, ktorá musí byť vybavená určeným meradlom,^25b) ktoré umožňuje pri príjme a výdaji tovaru merať množstvo pretečeného tovaru.

(3) Na prevádzkovanie osobitného skladu musí mať platiteľ povolenie vydané daňovým úradom. Žiadosť o povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu platiteľ podá na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

(4) Žiadosť podľa odseku 3 musí obsahovať

a) meno a priezvisko platiteľa alebo obchodné meno alebo názov platiteľa,

b) adresu sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne,

c) adresu osobitného skladu,

d) údaj o skladovacej kapacite osobitného skladu.

(5) Prílohou k žiadosti podľa odseku 3 je technická dokumentácia stacionárnej nádrže používanej ako meradlo objemu, počet určených meradiel, doklad o overení stacionárnych nádrží a určených meradiel a spôsob zabezpečenia tovaru pred neoprávneným použitím.

(6) Osoba, ktorá chce prevádzkovať osobitný sklad, musí ku dňu podania žiadosti podľa odseku 3 spĺňať tieto podmienky:

a) je platiteľom registrovaným podľa § 4,

b) nie je na ňu vyhlásený konkurz alebo nevstúpila do likvidácie,

c) nemá daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu v súhrne viac ako 1 000 eur.

(7) Platiteľ je povinný pred vydaním povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu zložiť zábezpeku na daň vo výške a lehote uvedenej v rozhodnutí daňového úradu. Zábezpeku na daň daňový úrad určí na základe skladovacej kapacity osobitného skladu, sadzby dane prislúchajúcej k tovaru a poslednej zverejnenej priemernej nominálnej ceny tovaru na webovom sídle Svetovej banky pred podaním žiadosti podľa odseku 3 prepočítanej na eurá; na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou v prvý deň kalendárneho mesiaca, v ktorom daňový úrad vydal rozhodnutie, alebo nasledujúci deň, ak nebol v tento deň referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený. Zábezpeka na daň sa skladá zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad. Zo zloženej zábezpeky na daň platiteľ nemá nárok na úroky.

(8) Daňový úrad pred vydaním povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu preverí skutočnosti a údaje podľa odsekov 4 až 6, a ak sú pravdivé a správne a platiteľ zložil zábezpeku podľa odseku 7, vydá povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu bezodkladne.

(9) Ak daňový úrad povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu nevydá, bezodkladne uvoľní alebo vráti platiteľovi zábezpeku na daň zloženú podľa odseku 7.

(10) Prevádzkovateľ osobitného skladu je povinný doplniť zloženú zábezpeku na daň do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, že časť zábezpeky na daň použil daňový úrad na úhradu dane.

(11) Povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu zaniká dňom

a) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia daňového úradu o odňatí povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu podľa odseku 12,

b) vyhlásenia konkurzu alebo dňom vstupu do likvidácie,

c) podania žiadosti o výmaz z obchodného registra alebo dňom podania žiadosti o zrušenie živnostenského oprávnenia,

d) keď prevádzkovateľ osobitného skladu prestal byť platiteľom.

(12) Daňový úrad odníme povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu, ak prevádzkovateľ osobitného skladu

a) požiada o odňatie povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu,

b) poruší podmienky alebo prestane spĺňať podmienky podľa odseku 2 alebo odseku 10,

c) má daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu v súhrne viac ako 1 000 eur nepretržite viac ako 90 dní.

(13) Ak povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu zanikne, daňový úrad bezodkladne uvoľní alebo vráti zloženú zábezpeku na daň alebo jej časť, ak zábezpeka bola použitá na úhradu dane.

(14) Osoba, ktorá dodá tovar s oslobodením od dane podľa § 48c ods. 1 písm. b), je povinná do desiatich dní odo dňa dodania tovaru oznámiť prevádzkovateľovi osobitného skladu obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tovar dodala, dátum dodania tovaru a množstvo dodaného tovaru v metrických tonách.

(15) Ak sa tovar vyjme z osobitného skladu okrem vyňatia tovaru, ku ktorému dochádza v súvislosti s dodaním tovaru, oslobodenie od dane uplatnené na dodanie tovaru, ktoré tomu predchádzalo, a oslobodenie od dane na prijaté služby sa okamihom vyňatia tovaru zrušujú a osobou povinnou priznať a zaplatiť daň ku dňu, keď táto skutočnosť nastala, je osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z osobitného skladu.

(16) Osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z osobitného skladu, je povinná predtým, ako nastane táto skutočnosť, oznámiť prevádzkovateľovi osobitného skladu identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku a doručiť mu

a) faktúru, ktorú prijala o predchádzajúcom dodaní tovaru s oslobodením od dane, ak v súvislosti s vyňatím tovaru nedochádza k dodaniu tovaru, a faktúru, ktorú prijala o dodaní služby súvisiacej s týmto tovarom podľa § 48c ods. 1 písm. c),

b) faktúru, ktorú vyhotovila o dodaní tovaru, ak v súvislosti s dodaním tovaru dochádza k vyňatiu tovaru z osobitného skladu, alebo iný doklad, ktorý preukazuje dodanie tovaru, ak faktúra nie je vyhotovená pred vyňatím tovaru z osobitného skladu.

(17) Prevádzkovateľ osobitného skladu je povinný viesť záznamy v členení podľa kalendárnych mesiacov o

a) množstve tovaru v metrických tonách umiestneného do osobitného skladu, dátume umiestnenia tovaru a osobe, pre ktorú bol tento tovar umiestnený,

b) údajoch oznámených podľa odseku 14,

c) množstve tovaru v metrických tonách, ktorý bol vydaný z osobitného skladu, dátume vydania tovaru, osobe, ktorá požiadala o vydanie tovaru z osobitného skladu, a údajoch z faktúr podľa odseku 16.

(18) Záznamy podľa odseku 17 je prevádzkovateľ osobitného skladu povinný uchovávať desať rokov od konca kalendárneho roka, ktorého sa týkajú, a tieto na požiadanie predložiť daňovému úradu.

(19) Prevádzkovateľ osobitného skladu nesmie umožniť vyňatie tovaru z osobitného skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 16. Ak prevádzkovateľ osobitného skladu umožní vyňatie tovaru z osobitného skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 16, je spoločne a nerozdielne zodpovedný za daň nezaplatenú osobou, ktorá spôsobila, že sa tovar vyňal z osobitného skladu. Zábezpeka na daň zložená podľa odseku 7 sa použije na úhradu nezaplatenej dane; použitie zábezpeky na daň daňový úrad písomne oznámi prevádzkovateľovi osobitného skladu. Ak prevádzkovateľ osobitného skladu nemá informáciu o sume, za ktorú bol tovar skutočne predaný, daň sa vypočíta zo základu dane, ktorým je hodnota vyňatého tovaru určená na základe priemernej ceny tovaru zverejnenej na webovom sídle Svetovej banky za kalendárny mesiac, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa tovar vyňal z osobitného skladu, prepočítanej na eurá; na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou v deň, ktorý predchádza dňu, keď sa tovar vyňal z osobitného skladu, alebo v nasledujúci deň, ak nebol v tento deň referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený.

§ 48e

Oslobodenie od dane v daňovom sklade

(1) Oslobodenie od dane podľa § 48c ods. 2 písm. a) z miesta dovozu tovaru do daňového skladu v tuzemsku sa uplatní, ak pred začatím prepravy je colnému úradu zložená zábezpeka na daň vo výške dane, ktorá by bola splatná, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane. Zábezpeku na daň je povinný zložiť prevádzkovateľ daňového skladu, do ktorého je tovar určený na umiestnenie. Zábezpeka na daň sa zloží spôsobom podľa osobitného predpisu.^25c)

(2) Colný úrad uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 1, ak sú splnené podmienky na uvoľnenie alebo vrátenie zábezpeky na spotrebnú daň podľa osobitného predpisu.^25d)

(3) Ak sa na prepravovaný tovar oslobodený od dane podľa odseku 1 nepredloží colnému úradu elektronická správa o prijatí podľa osobitného predpisu,^25e) je osoba, ktorá by bola povinná platiť daň pri dovoze tovaru, povinná priznať a zaplatiť daň ku dňu, ku ktorému vznikne povinnosť zaplatiť spotrebnú daň podľa osobitného predpisu,^25f) a to vo výške, ktorú by bola povinná zaplatiť pri dovoze tovaru, ak by sa neuplatnilo oslobodenie od dane; to neplatí pri nenávratnom zničení alebo pri prirodzenom úbytku tovaru. Ak daň je zaplatená podľa prvej vety, colný úrad bezodkladne uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 1. Ak daň nie je zaplatená v lehote splatnosti, na úhradu dane sa použije zábezpeka na daň zložená podľa odseku 1; použitie zábezpeky na daň daňový úrad písomne oznámi prevádzkovateľovi daňového skladu.

(4) Oslobodenie od dane podľa § 48c ods. 2 písm. b) môže zdaniteľná osoba uplatniť, ak pred začatím prepravy tovaru, ktorý je určený na umiestnenie do daňového skladu, je colnému úradu zložená zábezpeka na daň vo výške dane, ktorá by bola splatná, keby sa na dodanie tovaru neuplatnilo oslobodenie od dane. Zábezpeku na daň je povinný zložiť prevádzkovateľ daňového skladu, z ktorého sa prepravuje tovar určený na umiestnenie do iného daňového skladu. Zábezpeka na daň sa zloží spôsobom podľa osobitného predpisu.

(5) Colný úrad uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 4, ak sú splnené podmienky na uvoľnenie alebo vrátenie zábezpeky na spotrebnú daň podľa osobitného predpisu.

(6) Ak sa na prepravovaný tovar podľa odseku 4 nepredloží colnému úradu elektronická správa o prijatí podľa osobitného predpisu, oslobodenie od dane sa zrušuje a osoba povinná platiť daň je povinná priznať a zaplatiť daň ku dňu, ku ktorému vznikne povinnosť zaplatiť spotrebnú daň podľa osobitného predpisu, a to vo výške dane, ktorá by bola splatná, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane; to neplatí pri nenávratnom zničení tovaru alebo pri prirodzenom úbytku tovaru. Ak daň je zaplatená podľa prvej vety, colný úrad bezodkladne uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 4. Ak daň nie je zaplatená v lehote splatnosti, na úhradu dane sa použije zábezpeka na daň podľa odseku 4; použitie zábezpeky na daň daňový úrad písomne oznámi prevádzkovateľovi daňového skladu.

(7) Osoba, ktorá dodá tovar s oslobodením od dane podľa § 48c ods. 2 písm. c), je povinná do desiatich dní odo dňa dodania tovaru oznámiť prevádzkovateľovi daňového skladu obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tovar dodala, dátum dodania tovaru a množstvo dodaného tovaru.

(8) Ak sa tovar vyjme z daňového skladu okrem vyňatia tovaru, ku ktorému dochádza v súvislosti s dodaním tovaru, oslobodenie od dane uplatnené na dodanie tovaru podľa § 48c ods. 2 písm. c), ktoré tomu predchádzalo, oslobodenie od dane uplatnené na nadobudnutie tovaru podľa § 48c ods. 2 písm. d), ktoré tomu predchádzalo, a oslobodenie od dane na prijaté služby podľa § 48c ods. 2 písm. b) až d) sa okamihom vyňatia tovaru zrušujú a osobou povinnou priznať a zaplatiť daň ku dňu, keď táto skutočnosť nastala, je osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z daňového skladu; ak sa z daňového skladu vyjme tovar, pri ktorom sa uplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48c ods. 2 písm. a), bez toho, aby došlo k dodaniu tovaru v daňovom sklade, je osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z daňového skladu, povinná priznať a zaplatiť daň ku dňu, keď táto skutočnosť nastala, a to vo výške, ktorú by bola povinná zaplatiť pri dovoze tovaru, ak by sa neuplatnilo oslobodenie od dane.

(9) Osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z daňového skladu, je povinná predtým, ako nastane táto skutočnosť, oznámiť prevádzkovateľovi daňového skladu identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku a doručiť mu

a) faktúru, ktorú prijala o predchádzajúcom dodaní tovaru, ak v súvislosti s vyňatím tovaru nedochádza k dodaniu tovaru, a faktúru, ktorú prijala o dodaní služby súvisiacej s týmto tovarom podľa § 48c ods. 2 písm. c),

b) faktúru, ktorú vyhotovila o dodaní tovaru, ak v súvislosti s dodaním tovaru dochádza k vyňatiu tovaru z daňového skladu, alebo iný doklad, ktorý preukazuje dodanie tovaru, ak faktúra nie je vyhotovená pred vyňatím tovaru z daňového skladu.

(10) Prevádzkovateľ daňového skladu je povinný viesť záznamy v členení podľa kalendárnych mesiacov o

a) množstve tovaru umiestneného do daňového skladu, dátume umiestnenia tovaru a osobe, pre ktorú bol tento tovar umiestnený,

b) údajoch oznámených podľa odseku 7,

c) množstve tovaru, ktorý bol vydaný z daňového skladu, dátume vydania tovaru, osobe, ktorá požiadala o vydanie tovaru z daňového skladu, a údajoch z faktúr podľa odseku 9.

(11) Záznamy podľa odseku 10 je prevádzkovateľ daňového skladu povinný uchovávať desať rokov od konca kalendárneho roka, ktorého sa týkajú, a tieto na požiadanie predložiť daňovému úradu.

(12) Prevádzkovateľ daňového skladu nesmie umožniť vyňatie tovaru z daňového skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 9. Ak prevádzkovateľ daňového skladu umožní vyňatie tovaru z daňového skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 9, je spoločne a nerozdielne zodpovedný za daň nezaplatenú osobou, ktorá spôsobila, že sa tovar vyňal z daňového skladu. Táto daň sa vypočíta zo základu dane, ktorým je trhová hodnota vyňatého tovaru na voľnom trhu ku dňu, keď sa tovar vyňal z daňového skladu, ak prevádzkovateľ daňového skladu nemá informáciu o sume, za ktorú bol tovar skutočne predaný.

Komentár k § 48c – § 48e

Oslobodenie od dane pri zdaniteľných obchodoch spojených s medzinárodným obchodom

Od 1. 1. 2020 sa zaviedlo:

– Oslobodenie od dane pri dodaní surovej ropy v colnom alebo osobitnom sklade v tuzemsku a dodanie služieb poskytnutých v tomto sklade, ktoré súvisia so surovou ropou.

– Oslobodenie od dane pri dovoze, nadobudnutí alebo dodaní motorového benzínu alebo motorovej nafty, ktoré sú určené na uskladnenie v daňovom sklade, oslobodené sú tiež súvisiace služby.

– Dodanie motorového benzínu alebo motorovej nafty v daňovom sklade a dodanie služieb poskytnutých v tomto sklade, ktoré súvisia s benzínom alebo naftou.

Presné označenie surovej ropy a motorového benzínu alebo nafty je uvedené v prílohe č. 9 k zákonu o DPH.

Oslobodenie od dane sa nevzťahuje na dodanie tovarov, ktoré sú určené na konečné použitie alebo spotrebu, a dodanie s tým súvisiacich služieb.

Výška splatnej dane pri ukončení režimu alebo situácie tak, ako je vyššie uvedené, zodpovedá výške dane, ktorá by bola splatná, keby každý uskutočnený zdaniteľný obchod podliehal dani. Daň je povinná platiť osoba, ktorá spôsobí ukončenie režimu.

Pod osobitným skladom sa rozumie ohraničené miesto v tuzemsku, v ktorom sa v rámci podnikania surová ropa prijíma, skladuje a odosiela a ktoré spĺňa podmienky podľa zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

Ustanovenie § 48c upravuje oslobodenie od dane pri určitých zdaniteľných obchodoch spojených s medzinárodným obchodom s tovarmi uvedenými v prílohe č. 9 zákona o DPH, ak sú dodané v colných skladoch a v osobitných skladoch – tovar uvedený v časti I prílohy č. 9 (surová ropa) alebo v daňových skladoch (tovary uvedené v časti II prílohy č. 9), alebo sú dovezené či nadobudnuté v tuzemsku a sú určené na umiestnenie do daňového skladu.

Oslobodenie od dane sa uplatní aj na poskytnutie určitých služieb vymedzených v § 48c ods. 6. Stanovená je limitácia oslobodenia od dane a v súvislosti s ukončením príslušného režimu je stanovená osoba povinná platiť – ide o osobu, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať režim alebo situácia uvedená v § 48c ods. 1 a 2. Touto osobou je osoba, ktorá má v čase, keď sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie alebo v čase vyňatia tovaru z osobitného či daňového skladu, právo nakladať s tovarom ako vlastník.

V ustanovení § 48d je zavedená a definícia pojmu „osobitný sklad“.

Oslobodenie sa uplatní len na dodanie predmetných tovarov umiestnených v tuzemských skladoch, resp. na dovoz, dodanie či nadobudnutie týchto tovarov v tuzemsku, pokiaľ sú určené na umiestnenie do daňového skladu v tuzemsku (§ 48c ods. 1 a 2).

V ustanovení § 48ca sú uvedené osobitné pravidlá, ktoré sa uplatnia na prípady, ak osoba, ktorá kúpila surovú ropu s oslobodením od dane, spôsobí, že sa na tento tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie v iných prípadoch, ako je ukončenie tohto colného režimu v súvislosti s dodávkou tovaru (napr. vyňatie tovaru zo skladu, prepustenie do colného režimu aktívny zušľachťovací styk a pod.).

Zavedené sú záznamové a aj oznamovacie povinnosti prevádzkovateľov colných skladov voči správcovi dane, ktorým je daňový úrad. Tiež je zavedená spoločná a nerozdielna zodpovednosť prevádzkovateľa colného skladu, ktorá vznikne len v prípade, ak prevádzkovateľ, v rozpore so zákazom ustanoveným v § 48ca ods. 6, umožní vlastníkovi surovej ropy túto fyzicky vyňať z priestorov colného skladu bez toho, aby si vlastník voči prevádzkovateľovi splnil povinnosti pred vyňatím tovaru a súčasne si vlastník nesplnil povinnosť zaplatiť daň.

V ustanovení § 48d je zadefinovaný pojem „osobitný sklad“, prevádzkovateľ osobitného skladu je povinný zložiť zábezpeku na daň. Identicky ako v ustanovení § 48ca sú aj v § 48d osobitné pravidlá pre prípad, že vlastník tovaru vyjme surovú ropu z osobitného skladu a nejde o vyňatie v súvislosti s jej dodaním inej osobe.

Platitelia dane, ktorým vznikne povinnosť platiť daň z dôvodu vyňatia tovarov z jednotlivých skladov bez toho, aby toto súviselo bezprostredne s dodaním dotknutých tovarov inej osobe (§ 48ca ods. 1, § 48d ods. 14 a § 48e ods. 7), podľa § 49 ods. 2 písm. b) budú oprávnení odpočítať túto daň.

Odpočítanie dane

Odpočítanie dane

§ 49

Odpočítanie dane platiteľom

(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

(3) Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.

(4) Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3 alebo odseku 6, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50.

(5) Platiteľ, ktorý nadobudne investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. d) a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia tohto investičného majetku na iný účel ako na podnikanie. Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia majetku podľa prvej vety na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3) alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2 alebo ods. 3); ak platiteľ použije investičný majetok na iný účel ako na podnikanie v inom rozsahu, na postup platiteľa sa vzťahuje § 54d. Ak platiteľ použije prijaté služby, ktoré nie sú investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. d), a nadobudnutý tovar, ktorý nie je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a), b) alebo písm. c), na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia. Pomer použitia tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doby používania tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Odsek 4 týmto nie je dotknutý.

(6) Platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku; to neplatí, ak platiteľ použije tovary a služby na dodanie tovarov a služieb v inom členskom štáte, v ktorom uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g.

(7) Platiteľ nemôže odpočítať daň pri

a) kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy,

b) prechodných položkách podľa § 22 ods. 3.

(8) Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré použije na prevádzkovanie podniku; platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu konkurznej podstaty, a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou proti konkurznej podstate.

(9) Platiteľ, ktorý je zahraničnou osobou a spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a alebo § 56, nemôže uplatňovať odpočítanie dane z tovarov a služieb prostredníctvom daňového priznania okrem odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1. a okrem odpočítania ním uplatnenej dane na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň.

(10) Ak zahraničná osoba uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a až 68c alebo osobitnú úpravu podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68a až 68c a súčasne vykonáva v tuzemsku aj činnosti, na ktoré sa tieto osobitné úpravy nevzťahujú a v súvislosti s ktorými je registrovaná ako platiteľ podľa § 5, má právo na odpočítanie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb uvedených v § 68 ods. 1.

[Dňom 1. júla 2030 § 49 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:

(11) Ak dodanie tovaru alebo služby podlieha oznamovacej povinnosti podľa § 80a, platiteľ môže odpočítať daň podľa odseku 2 písm. a) len, ak má elektronickú faktúru.]

Komentár k § 49

Odpočítanie dane platiteľom

Právo na odpočítanie DPH je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu tejto dane a v zásade ho nemožno obmedziť. Uplatňuje sa bezprostredne na daň účtovanú pri prijatých plneniach (nákupoch tovarov a služieb).

Aby mohol byť uplatnený nárok na odpočítanie dane, musia mať nadobudnuté tovary a služby priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočet.

Existencia priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe alebo plneniami, ktoré sú dôvodom pre vznik nároku na odpočet, je nevyhnutná ešte predtým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočet DPH na vstupe, ako aj z dôvodu stanovenia rozsahu tohto oprávnenia. V zákone o DPH sú všeobecné zásady pre odpočítanie dane predmetom ustanovení § 49, § 49a, § 50, § 51, § 52, § 53, § 54, § 54a, § 55.

Právo odpočítať daň sa vzťahuje na zdaniteľné osoby registrované v SR podľa § 4 zákona o DPH a zahraničné osoby registrované podľa § 5 a § 6 zákona o DPH, uvedené osoby majú postavenie platiteľov DPH. Právo na odpočítanie dane nemajú osoby registrované podľa § 7 a § 7a zákona, pretože na základe tejto registrácie registrovaná osoba nenadobúda postavenie platiteľa DPH.

Z princípov DPH vyplýva, že právo na odpočítanie dane nevzniká zdaniteľným osobám, ktoré nie sú platiteľmi DPH, t. j. podnikateľom – neplatiteľom, a právnickým osobám, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami.

Možnosť odpočítania dane z nakúpených tovarov a služieb je podmienená vznikom daňovej povinnosti pri ich dodaní (predaji), čo predstavuje základnú podmienku pre odpočítanie dane vyjadrenú v ustanovení § 49 ods. 1 zákona o DPH. Uplatnenie dane na faktúre dodávateľom však musí byť faktické, nielen formálne. Ak teda dodávateľ uplatní DPH k fakturovanej cene bez toho, aby vznikol predmet dane alebo za dodanie od dane oslobodené, resp. dodávateľ, ktorý fakturuje daň, nie je platiteľom DPH, teda daň uplatní na faktúre neoprávnene, odberateľovi nevznikne právo na odpočítanie takejto dane.

! Upozornenie

V prípade, ak je platiteľ dane registrovaný pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68g v inom členskom štáte, nemá možnosť odpočítania dane z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku, ktoré použije na účely podnikania oslobodeného od dane v inom členskom štáte.

V nadväznosti na uvedené sa za účelom určenia správnej výšky odpočítateľnej dane stanovuje, že takýto platiteľ bude v súlade s postupom podľa § 50 povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať podľa § 49 ods. 4 tak, že do menovateľa pri výpočte koeficientu uvedie aj ním realizované plnenia v členských štátoch, ktoré budú oslobodené od dane z dôvodu využívania tejto osobitnej úpravy uplatňovania dane.

Od 1. 1. 2025 dochádza k zmene terminológie v súvislosti s hmotným a nehmotným majetkom, keď sa v tejto súvislosti upúšťa od odkazovania na zákon o dani z príjmov. Pojem investičný majetok je definovaný na účely DPH v § 54 ods. 2 zákona o DPH.

Možnosť uplatniť odpočítanie dane len sčasti, ak platiteľ pri nadobudnutí majetku predpokladá jeho použitie na podnikanie len sčasti, sa vzťahuje na hnuteľný investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o DPH a tiež aj na nehmotný investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. d).

Ak sa platiteľ rozhodne neodpočítať časť dane, pretože pri nadobudnutí tohto investičného majetku predpokladal jeho použitie na podnikanie len sčasti, nebude následne musieť zdaňovať používanie tohto majetku v rozsahu, v akom ho používa na iný účel ako na podnikanie, pretože použitie tohto majetku sa nebude v danom rozsahu považovať za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3) alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2).

Ak nastanú ďalšie zmeny v rozsahu použitia tohto hnuteľného alebo nehmotného investičného majetku, pri ktorom platiteľ odpočítal len časť dane podľa § 49 ods. 5, tieto sa vysporiadajú prostredníctvom mechanizmu úpravy odpočítanej dane podľa § 54d.

Ak platiteľ použije prijaté služby, ktoré nie sú investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. d), a nadobudnutý tovar, ktorý nie je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a), b) alebo písm. c), na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia.

Pomer použitia tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doby používania tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.

Do 31. 12. 2025 platilo, že ak platiteľ uplatňoval výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) tretí bod zákona o dani z príjmov a nemohol preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, mohol odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa zákona o dani z príjmov.

! Upozornenie

Od 1. 1. 2026 dochádza k obmedzeniu odpočtu DPH pri osobných autách na 50 % – toto obmedzenie vyplýva z § 49 ods. 5 a § 85n.

Obmedzenie odpočtu DPH sa má uplatňovať od 1. januára 2026 do 30. júna 2028, pričom Slovensko môže požiadať Európsku komisiu o predĺženie výnimky. Podobný režim má viacero krajín EÚ ( Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Rumunsko, Slovinsko).

Úpravou ustanovenia § 49 ods. 5 zákona o DPH a doplnením ustanovenia § 85n v zákone o DPH dochádza k zmenám v súvislosti s odpočítaním DPH pri hmotnom investičnom majetku – osobných automobiloch a motocykloch.

Hmotný investičný majetok na účely DPH je hnuteľná vec so samostatným technicko-ekonomickým určením, ktorej obstarávacia cena bez DPH presahuje 1 700 eur. Obmedzenie odpočítania dane sa týka konkrétne vozidiel týchto kategórií:

• M1 – osobné autá určené na prepravu osôb s najviac 8 sedadlami okrem vodiča,

• L1e – ľahké dvojkolesové vozidlá (do 50 cm³ alebo do 4 kW).

• L3e – motocykle a dvojkolesové vozidlá bez limitu výkonu.

Ak sa uvedené vozidlá budú používať okrem podnikateľského účelu aj účel súkromný, bude možné odpočítanie dane len vo výške 50 %. Obmedzenie odpočítania sa týka nielen samotných vozidiel používaných aj na súkromné účely, ale aj súvisiacich tovarov a služieb, teda výdavkov na náhradné diely, príslušenstvo, pohonné hmoty, údržbu, opravy, určené pre tieto vozidlá. Taktiež sa vzťahuje na nájomné zmluvy okrem krátkodobých. Na druhej strane platiteľom v takýchto prípadoch odpadne povinnosť vedenia podrobnej evidencie súkromného a podnikateľského využívania tak, ako boli povinní do 31. 12. 2025.

Obmedzenie odpočítania DPH na 50 % sa vzťahuje len na osobné automobily a motocykle, nevzťahuje na ostatné kategórie vozidiel – úžitkové a nákladné, napr. kamióny, dodávky, prívesy a iné kategórie ako M1/L1e/L3e a vozidlá do 1 700 eur.

Príklad

Platiteľ dane používa osobné auto v rozsahu 90 % na podnikanie.

Platiteľ dane si v januári 2026 obstará osobné motorové vozidlo kategórie M1, k cene je uplatnená DPH vo výške 12 000 eur. Vozidlo nebude v plnom rozsahu používať na podnikanie, predpokladá použitie na podnikanie v rozsahu 90 %, na súkromný účel len minimálne – 10 %. Platiteľ nemá nárok na odpočítanie dane v rozsahu 90 %, ani v prípade vedenia dôkladnej a podrobnej evidencie o používaní vozidla. Pretože vozidlo má byť používané aj na účely súkromné (nie je podstatné v akom rozsahu), odpočítať si môže DPH v rozsahu 50 %, t. j. vo výške 6 000 eur. Tiež pri kúpe pneumatík, pohonných látok a servise vozidla si bude odpočítavať len 50 % z príslušnej DPH.

V takomto prípade platiteľ nebude sledovať v rámci 5-ročného obdobia (sledované obdobie určené pre hmotný investičný majetok), aký je skutočný rozsah použitia na účel podnikateľský, nebude teda vykonávať úpravu odpočítanej dane. Úpravu odpočítanej dane by vykonal len v prípade, ak by v rámci uvedeného 5-ročného obdobia došlo k predaju tohto vozidla.

Príklad

Nákup vozidla kategórie N1

Platiteľ DPH v januári 2026 kúpi vozidlo kategórie N1 na účely podnikania v rozsahu 90 % a zároveň aj na účel nepodnikateľský v rozsahu 10 %. Pri odpočítaní dane nebude obmedzený limitom odpočítania v rozsahu 50 %. Môže si teda odpočítať DPH v rozsahu 90 %, bude však povinný na základe svojej evidencie preukázať oprávnenosť takéhoto odpočtu. Prípadnú zmenu rozsahu použitia na podnikanie už pri jeho prvotnom použití, napr. ak ho začne používať na podnikanie v rozsahu 70 %, bude povinný zohľadniť opravou odpočítanej dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu na podnikanie v nižšom rozsahu [§ 53 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o DPH]. Zároveň bude povinný sledovať, či nedošlo k zmene rozsahu použitia na podnikanie oproti prvotnému použitiu (či sa uvedených 70 % nezmenilo), ak došlo k zmene, v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka vykoná úpravu odpočítanej dane na základe § 54d a vzorca uvedeného v prílohe č. 1 zákona o DPH.

Výnimky z obmedzenia odpočtu

Uvedené obmedzenie odpočtu DPH sa nevzťahuje na osobné motorové vozidlá:

– Používané výlučne na podnikanie, ktorým je krátkodobý nájom, dopravu osôb a batožiny vrátane taxislužby, prevádzkovanie autoškoly ak vozidlo je výcvikovým vozidlom a

– predvádzacie alebo testovacie osobné motorové vozidlá, náhradné vozidlá poskytované zákazníkom počas doby opravy ich vozidiel (§ 85n ods. 4 zákona o DPH),

– nadobudnuté a používané výlučne na podnikanie, pričom takéto použitie vie platiteľ preukázať na základe podrobných záznamov, uchovávaných podľa § 70 ods. 11 písm. b) zákona o DPH do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie 10 rokov od skončenia roka, v ktorom vzniklo právo na odpočítanie dane (§ 85n ods. 5 zákona o DPH).

Záznamy preukazujúce rozsah použitia osobného motorového vozidla výlučne na podnikanie

Ustanovenie § 85n ods. 6 zákona o DPH stanovuje minimálny rozsah záznamov:

a) identifikačné číslo osobného motorového vozidla VIN,

b) evidenčné číslo osobného motorového vozidla, názov a typ osobného motorového vozidla,

c) stav počítadla kilometrov osobného motorového vozidla v deň začatia vedenia záznamov, na konci každého zdaňovacieho obdobia a v deň ukončenia vedenia záznamov,

d) evidenciu o každom použití osobného motorového vozidla, ktorá obsahuje najmä tieto údaje:

1. poradové číslo záznamu o jazde,

2. meno a priezvisko osoby, ktorá viedla osobné motorové vozidlo počas jazdy,

3. dátum, čas začatia jazdy a skončenia jazdy,

4. účel jazdy preukazujúci použitie osobného motorového vozidla na podnikanie,

5. miesto začatia jazdy a miesto skončenia jazdy,

6. počet najazdených kilometrov za každú jazdu, stav počítadla kilometrov pred každou jazdou a po každej jazde,

e) evidenciu o nadobudnutí tovaru a prijatí služieb slúžiacich na prevádzku osobného motorového vozidla v členení na jednotlivé tovary a služby s uvedením ich špecifikácie, obstarávacej ceny bez dane a dátumu nadobudnutia tovaru alebo prijatia služby.

Záznamy sa vedú elektronicky, osobitne za každé vozidlo, na výzvu správcu dane musia byť záznamy sprístupnené elektronickými prostriedkami.

Oznamovacia povinnosť

Použitie osobného motorového vozidla, ktoré podlieha výnimke z paušálneho odpočítania 50 % (§ 85n ods. 4 alebo 5), je platiteľ povinný oznámiť daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatnil odpočítanie dane, na tlačive, uverejnenom finančným riaditeľstvom.

Pri osobnom motorovom vozidle používanom na základe nájomnej zmluvy inej ako krátkodobej nájomnej zmluvy alebo na základe obdobnej zmluvy, je platiteľ povinný oznámiť použitie osobného motorového vozidla v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatnil odpočítanie dane prvýkrát.

Ak dôjde k zmene použitia osobného motorového vozidla podľa § 85n ods. 4 na použitie podľa odseku 5 alebo naopak, platiteľ túto skutočnosť oznámi daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom táto skutočnosť nastala.

Predaj vozidla – zmena rozsahu použitia investičného majetku na podnikanie

Ustanovenie § 54d zákona o DPH, ktoré stanovuje povinnosť a právo úpravy odpočítanej dane vo vzťahu k jeho prvotnému použitiu pri zmene rozsahu použitia na podnikanie, sa nevzťahuje na osobné motorové vozidlo, pri ktorom bude odpočítaná daň podľa nových pravidiel platných od 1. 1. 2026.

To znamená, že platitelia, ktorí si odpočítali pri kúpe osobného auta daň v rozsahu 50 %, nebudú povinní sledovať zmenu rozsahu použitia na podnikanie a vykonávať v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka úpravu odpočítanej dane.

Výnimka (teda uplatnenie § 54d a vzorca uvedeného v prílohe č. 1 zákona o DPH) bude v prípade, ak platiteľ v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane podľa § 52a ods. 2 písm. a) zákona o DPH – t. j. v priebehu 5-ročného obdobia:

a) Predá osobné motorové vozidlo, pri ktorom odpočítal daň v rozsahu 50 %.

V prípade predaja vozidla do 5 rokov od kúpy, pri ktorom bola DPH odpočítaná len vo výške 50 % sa bude postupovať tak, že predaj vozidla bude celý podliehať DPH na výstupe, avšak neodpočítaných 50 % bude dodatočne odpočítateľných, výpočet sa vykoná podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1 zákona o DPH.

b) Oznámi najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho roka daňovému úradu na príslušnom tlačive, že od nasledujúceho kalendárneho roka začne osobné motorové vozidlo, pri ktorom odpočítal daň v rozsahu 50 %, používať prvýkrát výlučne na účel, pri ktorom má nárok na 100 % odpočítanie dane (§ 85n ods. 4 alebo § 85n ods. 5).

Platiteľ, ktorý začne používať osobné motorové vozidlo výlučne na podnikanie, je povinný viesť záznamy od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom začne používať osobné motorové vozidlo výlučne na podnikanie.

Príklad

Predaj osobného auta s odpočtom DPH v rozsahu 50 %

Platiteľ kúpil vo februári 2026 osobné motorové vozidlo na účely použitia na podnikanie aj účel súkromný, súčasťou ceny bola DPH v sume 10 000 eur. Platiteľ si odpočítal DPH v rozsahu 50 %, t. j. 5 000 eur. V januári 2027 platiteľ vozidlo predá, t. j. k dodaniu investičného majetku dôjde počas sledovaného 5-ročného obdobia. Pri predaji v januári 2027 platiteľ odvedie DPH v plnom rozsahu. Následne vykoná úpravu odpočítanej dane – použije vzorec uvedený v prílohe zákona o DPH č. 1.:

DD = (DV x (A – B)/5) x R

DV -vstupná daň vzťahujúca sa na obstarávaciu cenu auta pri jeho nákupe, A – rozsah odpočítania pri prvotnom použití, t. j. 50 %, B – rozsah odpočítania pri predaji (považuje sa za používaný na podnikanie v rozsahu 100 %), R – počet rokov zostávajúcich do ukončenia 5-ročného obdobia, sledované obdobie je 5 rokov.

10 000 x (0,5 – 1)/5 x 4 = – 4 000

Dodatočne odpočítateľná daň je vo výške – 4000 eur, túto daň si platiteľ odpočíta v poslednom zdaňovacom období roku 2027.

Pre uplatnenie nového režimu odpočtu DPH pri osobných motorových vozidlách je podstatné, kedy platiteľ nadobudne právo nakladať s vozidlom ako vlastník (nie je podstatný moment jeho registrácia, ani pridelenie EČV).

Na účely DPH je motorové vozidlo považované za tovar, pričom dodaním tovaru je podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH prevod práva nakladať s ním ako vlastník.

Nové pravidlá pri odpočte DPH platia pre osobné motorové vozidlá nadobudnuté od 1. 1. 2026, pri ostatných vozidlách sa uplatnia pravidlá platné do 31. 12. 2025.

Teda ak by platiteľ nadobudol osobné motorové vozidlo kategórie M1 dňa 31. 12. 2025, na účel podnikateľský (90 %) a čiastočne na účel súkromný (10 %), pričom dňa 31. 12. 2025 nebude mať pridelené EČV, bude pridelené až po 1. 1. 2026, nebude sa na neho vzťahovať obmedzenie odpočtu DPH 50 %. Podstatné bude, že platiteľ sa stane vlastníkom – nadobudne dispozičné právo pred 1. 1. 2026, čo znamená, že sa na neho bude vzťahovať zákon o DPH platný do 31. 12. 2025. Bude mať možnosť odpočítať si DPH v rozsahu 90 %, čo bude musieť preukázať dostatočnými dôkazmi zo svojej evidencie (nebude sa ale na neho vzťahovať povinnosť vedenia záznamov podľa § 85n ods. 6 zákona o DPH platného od 1. 1. 2026).

Účinnosť od 1. 7. 2030

Novou hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, ktorá sa bude vzťahovať na dodanie tovaru alebo služby podliehajúce oznamovacej povinnosti podľa § 80a (Oznamovanie údajov finančnému riaditeľstvu pri tuzemskom dodaní tovaru a služby), bude dispozícia elektronickou faktúrou. Ak platiteľ dane v týchto prípadoch nebude mať elektronickú faktúru, právo na odpočítanie dane si nebude môcť uplatniť.

§ Judikatúra

Závery SD EU

• Podvod typu kolotoč (C-439/04 Recolta Recykling)

Ak dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim, nemôže neplatnosť kúpnej zmluvy podľa vnútroštátneho práva mať za následok stratu práva na odpočet DPH. V tejto súvislosti je nepodstatná otázka, či táto neplatnosť vyplýva z podvodu vo vzťahu k DPH alebo z iných podvodov.

Naopak, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane.

• Zamietnutie práva na odpočítanie (vo veci C-285/11Bonik)

Zdaniteľnej osobe sa nemá zamietnuť právo odpočítať DPH za dodania tovaru z dôvodu, že so zreteľom na podvody alebo nezrovnalosti spáchané na vstupe alebo výstupe tohto dodania sa toto dodanie nepovažuje za skutočne uskutočnené bez toho, aby sa na základe objektívnych dôkazov preukázalo, že zdaniteľná osoba dane vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou podvodu týkajúceho sa DPH spáchaného na vstupe alebo na výstupe v rámci dodávateľského reťazca.

• Pojem daňový podvod – Požiadavka skutočného poskytnutia služieb – Povinnosť viesť dostatočne podrobné účtovníctvo (vo veci C-18/13, Maks Pen)

Zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že:

– hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná, ďalšou podmienkou je, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť.

• Nepriznanie práva na odpočítanie dane – Úprava odpočítanej dane, keď sa zdaniteľné plnenie neuskutočnilo (vo veci C-107/13, FIRIN)

Odpočítanie dane, ktoré vykonal príjemca faktúry vystavenej na účely zaplatenia preddavku týkajúceho sa dodania tovaru, sa má upraviť, pokiaľ sa toto dodanie tovaru napokon neuskutočnilo, aj keby dodávateľ bol naďalej povinný túto daň zaplatiť a preddavok by nevrátil.

Výdavky vynaložené holdingovou spoločnosťou v súvislosti s nadobudnutím podielov v dcérskych spoločnostiach, do ktorých riadenia sa zapája, a ktorá pri tejto príležitosti vykonáva hospodársku činnosť, treba posúdiť tak, že sú súčasťou jej všeobecných nákladov a DPH zaplatená z týchto výdavkov sa má v zásade v celom rozsahu odpočítať, s výnimkou, ak niektoré hospodárske plnenia uskutočnené na výstupe sú oslobodené od dane.

Výdavky vynaložené holdingovou spoločnosťou v súvislosti s nadobudnutím podielov v dcérskych spoločnostiach, ktorá sa zapája do riadenia len niektorých z nich a vo vzťahu k ostatným naopak nevykonáva hospodársku činnosť, treba posúdiť tak, že sú len sčasti súčasťou jej všeobecných nákladov, a teda daň zaplatená z nákladov sa môže odpočítať len pomerne z nákladov, ktoré prináležia k hospodárskej činnosti.

• Povinnosť zdaniteľnej osoby ubezpečiť sa o zákonnom konaní vystaviteľa faktúry voči daňovej správe (vo veci C-324/11, Gábor Tóth)

Daňový úrad nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH za služby, ktoré jej boli dodané, z dôvodu, že vystaviteľovi faktúry bolo odňaté živnostenské oprávnenie samostatného podnikateľa pred poskytnutím predmetných služieb alebo pred vystavením príslušnej faktúry, v prípade, ak daná faktúra obsahuje všetky údaje požadované smernicou, najmä také, ktoré sú potrebné na identifikáciu osoby, ktorá uvedenú faktúru vystavila, a povahy poskytnutých služieb.

Daňový úrad nemá zamietnuť právo na odpočítanie dane za služby, ktoré boli dodané, z dôvodu, že vystaviteľ faktúry spojenej s týmito službami neprihlásil svojich zamestnancov, a bez toho, aby daný orgán vzhľadom na objektívne skutočnosti preukázal, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane bolo súčasťou podvodu zo strany uvedeného vystaviteľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.

Skutočnosť, že si zdaniteľná osoba neoverila, či medzi pracovníkmi pracujúcimi na stavbe a vystaviteľom faktúry existuje právny vzťah, respektíve či tento vystaviteľ prihlásil svojich zamestnancov, nepredstavuje objektívnu okolnosť, ktorá umožňuje dospieť k záveru, že príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na konaní, ktoré je súčasťou podvodu na DPH, v prípade, ak príjemca nedisponoval informáciami, ktoré by ho oprávňovali predpokladať vznik nezákonností alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry. Právo na odpočítanie dane preto nemôže byť zamietnuté z dôvodu tejto skutočnosti, keď boli zároveň splnené aj materiálne a formálne podmienky na výkon daného práva, ktoré sú uvedené v danej smernici.

Ak daňový orgán predloží konkrétne indície o existencii daňového podvodu, smernica a zásada daňovej neutrality nebránia tomu, aby vnútroštátny súd na základe celkového posúdenia okolností daného prípadu preskúmal, či vystaviteľ faktúry sám vykonal predmetné plnenie.

V predmetnom prípade právo na odpočítanie dane môže byť zamietnuté iba vtedy, ak daňový orgán vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane bolo súčasťou podvodu zo strany uvedeného vystaviteľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.

• Nesprávny údaj na faktúre – strata práva na odpočítanie (vo veci C 368/09 Pannon Gép Centrum)

Správca dane nemá zamietnuť právo na odpočítanie DPH za služby, ktoré platiteľovi boli poskytnuté, z dôvodu, že pôvodná faktúra, ktorú mal v držbe v čase odpočítania, obsahovala nesprávny dátum ukončenia poskytovania služieb a že neexistovalo poradové číslovanie faktúry a dobropisu. Podstatné je, že sú splnené hmotnoprávne podmienky odpočítania a pred prijatím rozhodnutia správcu dane mu platiteľ poskytol opravenú faktúru uvádzajúcu presný dátum, ku ktorému bolo toto poskytovanie služieb ukončené. Nie je podstatné, že neexistuje poradové číslovanie tejto faktúry a dobropisu zrušujúceho pôvodnú faktúru.

• Určenie existencie priamej súvislosti s podnikateľskou činnosťou zdaniteľnej osoby pri bezodplatnej dodávke (C-528/19, Mitteldeutsche Hartstein Industrie AG)

Právo na odpočítanie DPH v prospech zdaniteľnej osoby je prípustné aj pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnym plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie, ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť všeobecných nákladov zdaniteľnej osoby a sú ako také podstatnými prvkami tvoriacimi cenu tovarov alebo služieb, ktoré poskytuje. Takéto náklady totiž priamo a bezprostredne súvisia s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby. Na základe uvedeného:

1. Zdaniteľná osoba má právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe za práce spočívajúce v rozšírení komunálnej cesty vykonané v prospech obce, ak je táto cesta využívaná tak touto zdaniteľnou osobou v rámci jej hospodárskej činnosti, ako aj verejnosťou, pokiaľ tieto práce spočívajúce v rozšírení cesty nešli nad rámec toho, čo bolo nevyhnutné na to, aby uvedená zdaniteľná osoba mohla vykonávať svoju hospodársku činnosť, a pokiaľ sú náklady na tieto práce zahrnuté v cene plnení uskutočnených na výstupe tou istou zdaniteľnou osobou.

2. Povolenie na prevádzkovanie kameňolomu udelené jednostranne správnym orgánom členského štátu nepredstavuje protihodnotu získanú zdaniteľnou osobou, ktorá bez peňažnej protihodnoty vykonala práce spočívajúce v rozšírení komunálnej cesty patriacej obci, takže tieto práce nepredstavujú plnenia za protihodnotu.

3. Práce vykonané v prospech obce spočívajúce v rozšírení komunálnej cesty, ktorá je sprístupnená verejnosti, ale ktorú používa v rámci svojej hospodárskej činnosti zdaniteľná osoba, ktorá tieto práce bezodplatne vykonala, ako aj verejnosť, nepredstavujú plnenie, ktoré treba považovať za dodávku tovaru za protihodnotu.

• Vylúčenie práva na odpočet dane zo služieb poskytnutých z „daňového raja“ (vo veci C-395/09O asis East sp. z o.o.)

Nie je možné všeobecným spôsobom vylučuje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe v súvislosti s dovozom služieb, za ktoré sa úhrada poskytuje priamo či nepriamo osobám, ktoré majú sídlo v oblasti alebo štáte, ktorý táto právna úprava označuje za „daňový raj“.

• Faktúry vystavené pred zápisom spoločnosti požadujúcej odpočet (vo veci C-280/10 Kopalnia Odkrywkowa Polski Trawertyn P. Granatowicz, M. Wąsiewicz spółka jawna)

Vnútroštátna právna úprava, ktorá neumožňuje ani spoločníkom spoločnosti, ani samotnej spoločnosti uplatniť si právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe za investičné náklady vynaložené týmito spoločníkmi pred založením a registráciou tejto spoločnosti pre potreby vykonávania ekonomickej činnosti prostredníctvom tejto spoločnosti, nie je v súlade so smernicou.

Spoločnosť má nárok na odpočet dane, pokiaľ faktúra vyhotovená pred registráciou a identifikáciou tejto spoločnosti na účely DPH bola vystavená na meno jej spoločníkov.

• Účtovná nezrovnalosť a nezrovnalosť daňového priznania týkajúca sa tran-sakcií podriadených systému prenesenia daňovej povinnosti (v spojených veciach C-95/07 a C-96/07 Ecotrade SpA)

V súlade so smernicou o DPH nie je prax opravy daňových priznaní a vymáhania dane z pridanej hodnoty, ktorá trestá porušenie, akým je porušenie povinností vyplývajúcich z formálnych požiadaviek stanovených vnútroštátnou právnou úpravou, účtovných povinností a povinnosti daňového priznania, zamietnutím práva na odpočítanie v prípade uplatnenia systému prenesenia daňovej povinnosti.

• Právo spoločnosti na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe pri nadobudnutí investičného majetku, ktorý sa ešte nezačal používať v rámci podnikateľskej činnosti tejto spoločnosti (vo veci C-153/11Klub OOD)

Zdaniteľná osoba, ktorá nadobudla investičný majetok a zaradila ho do svojho obchodného majetku, je oprávnená odpočítať daň z pridanej hodnoty zaplatenú pri nadobudnutí tohto majetku v zdaňovacom období, v ktorom sa daň stala splatnou, a to bez ohľadu na okolnosť, že sa tento majetok ihneď nevyužíval na podnikateľské účely. Vnútroštátnemu súdu prináleží určiť, či zdaniteľná osoba nadobudla investičný majetok pre potreby svojej ekonomickej činnosti, prípadne posúdiť existenciu zneužitia.

• Nadobudnutie pozemku a na ňom postavených budov s cieľom demolácie týchto budov a realizácie stavebného projektu na tomto pozemku (vo veci C-257/11, SC Gran Via Moineşti)

Spoločnosť, ktorá nadobudla pozemok a na ňom postavené budovy s cieľom ich demolácie a výstavby bytového komplexu na tomto pozemku, má právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty týkajúcej sa nadobudnutia uvedených budov.

Demolácia budov, ktoré boli nadobudnuté spolu s pozemkom, na ktorom boli tieto budovy postavené, s cieľom výstavby bytového komplexu na mieste týchto budov, nezakladá povinnosť vykonať úpravu pôvodného odpočítania dane z pridanej hodnoty týkajúcej sa nadobudnutia uvedených budov.

• Nadobudnutie časti klientely zrušenej spoločnosti (vo veci C-204/13, Heinz Malburg)

Spoločník spoločnosti, zaoberajúcej sa daňovým poradenstvom, ktorý získa od tejto spoločnosti časť klientely iba na ten účel, aby ju bezprostredne potom bezodplatne prenechal na podnikateľské účely novovzniknutej spoločnosti, zaoberajúcej sa daňovým poradenstvom, v ktorej je hlavným spoločníkom, bez toho, aby bola táto klientela zaúčtovaná do majetku novozaloženej spoločnosti, nemá právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe z predmetného nadobudnutia klientely.

• Existencia zdaniteľného plnenia – Rovnaké posúdenie vo vzťahu k vystaviteľovi faktúry a k jej príjemcovi (vo veci C-643/11, LVK)

DPH, ktorú osoba uviedla na faktúre, je táto osoba povinná zaplatiť bez ohľadu na to, či skutočne došlo k zdaniteľnému plneniu.

Len zo skutočnosti, že daňová správa v daňovom výmere zaslanom vystaviteľovi tejto faktúry neopravila DPH, ktorú priznal, nemožno vyvodiť záver, že táto správa uznala, že uvedená faktúra zodpovedá skutočnému zdaniteľnému plneniu.

• Zamestnanec pridelený zdaniteľnej osobe, ktorá si uplatňuje právo na odpočet dane, ale zamestnaný inou zdaniteľnou osobou (vo veci C-124/12, AES-3C Maritza East)

Zdaniteľná osoba, ktorej vznikli náklady za prepravné služby, pracovné oblečenie, ochranné pomôcky a služobné cesty pre ňu pracujúcich osôb, má právo na odpočítanie dane vzťahujúcej sa na tieto náklady. Platí to aj za okolností, že uvedené osoby jej boli pridelené inou osobou a nemôžu byť preto považované za jej zamestnancov napriek tomu, že uvedené náklady možno posudzovať ako náklady priamo a bezprostredne súvisiace s celkovými nákladmi spojenými so všetkými hospodárskymi činnosťami tejto zdaniteľnej osoby.

Členský štát v čase pristúpenia k Európskej únii nemôže zaviesť obmedzenie práva na odpočet dane podľa ustanovenia vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré stanovuje vylúčenie práva na odpočítanie dane pri bezplatnom dodaní tovarov a poskytnutí služieb alebo pri dodaní tovarov a poskytnutí služieb, ktoré nesúvisia s hospodárskymi činnosťami zdaniteľnej osoby, ak právna úprava platná do dňa pristúpenia takéto vylúčenie práva neupravovala.

• Vrátenie zaplatenej dane dodávateľovi v prípade zamietnutia práva na odpočet príjemcovi plnenia oslobodeného od dane (vo veci C-138/12, Rusedespred OOD)

Daňová správa nemá zamietnuť vrátenie dane vyfakturovanej zákazníkovi omylom z dôvodu, že tento dodávateľ chybnú faktúru neopravil, hoci zákazníkovi bolo právoplatne zamietnuté právo na odpočet uvedenej dane a toto právoplatné zamietnutie malo za následok, že opravný postup upravený vo vnútroštátnom zákone už nemožno uplatniť.

V opačnom prípade sa zdaniteľná osoba môže odvolávať na zásadu neutrality DPH, ktorá je konkretizovaná v článku 203 smernice 2006/112, s cieľom brániť sa voči takémuto ustanoveniu vnútroštátneho práva.

• Bezodplatné odovzdanie časti stavby obci veci (C 132/16 – Iberdrola Inmobiliaria Real Estate Investments“ EOOD)

Súdny dvor EÚ sa zaoberal otázkou, či platiteľ má právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe za poskytnutie služieb spočívajúcich vo výstavbe alebo rekonštrukcii nehnuteľnosti, ktorej majiteľom je tretia osoba, ktorá nadobudne výsledok týchto poskytnutých služieb bezodplatne a využíva ich spolu s platiteľom na účely ich hospodárskych činností. Záver bol taký, že platiteľ má právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe za poskytnutie služieb spočívajúcich vo výstavbe alebo rekonštrukcii nehnuteľnosti, ktorej majiteľom je tretia osoba, ktorá nadobudne výsledok týchto poskytnutých služieb bezodplatne a využíva ich spolu so zdaniteľnou osobou na účely svojej ekonomickej činnosti, za podmienok:

– služby nie sú nad rámec toho, čo je potrebné na to, aby platiteľ uskutočnil svoje zdaniteľné plnenia na výstupe, a pokiaľ sú náklady na služby zahrnuté do ceny týchto plnení.

• Rekreačný chodník určený na bezodplatné používanie (C-126/14, Sveda)

Súdny dvor EÚ sa zaoberal otázkou, či je oprávnený platiteľ na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe za nadobudnutie alebo vytvorenie investičného majetku na účely výkonu plánovanej ekonomickej činnosti, ktorá súvisí s agroturistikou a rekreačnou turistikou, ktorý je na jednej strane priamo určený na bezodplatné používanie verejnosťou a na druhej strane môže byť prostriedkom na realizáciu zdaniteľných plnení.

Súdny dvor EÚ prijal záver, že platiteľ (spoločnosť Sveda) bol oprávnený na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe za vytvorenie investičného majetku na účely výkonu plánovanej ekonomickej činnosti, ktorá súvisí s agroturistikou a rekreačnou turistikou, ktorý je na jednej strane priamo určený na to, aby ho bezodplatne používala verejnosť, a na druhej strane môže umožniť realizáciu zdaniteľných plnení, ak sa preukáže priama a bezprostredná súvislosť medzi výdavkami súvisiacimi s plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie, alebo s celkovou ekonomickou činnosťou tejto zdaniteľnej osoby.

• Platiteľ DPH nie je schopný okrem faktúry od dodávateľa predložiť iné dôkazy o dodávke (vec C 430/19, SC C.F. SRL)

SD EÚ sa zaoberal jednak otázkou uplatnenia všeobecnej zásady – práva na obhajobu a tiež posúdenia situácie, kedy zdaniteľná osoba – platiteľ DPH nie je schopná okrem faktúry od dodávateľa predložiť iné dôkazy o dodávke, z ktorej si uplatnila právo na odpočítanie DPH.

Zásady upravujúce uplatňovanie spoločného systému DPH členskými štátmi, najmä zásady daňovej neutrality a právnej istoty, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby v prípade existencie jednoduchých nepodložených podozrení zo strany vnútroštátnej daňovej správy, pokiaľ ide o reálne uskutočnenie hospodárskych transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry, bolo zdaniteľnej osobe, ktorej bola vystavená daňová faktúra, odopreté právo na odpočítanie DPH, ak nie je schopná okrem uvedenej faktúry poskytnúť iné dôkazy o tom, že vykonané hospodárske transakcie sú skutočné.

• Odpočítanie DPH u platiteľa, ktorého dodávateľ bol zverejnený v registri „nečinných“ platiteľov (vec C-101/16, SC Paper Consult)

Nie je v súlade so smernicou o DPH, keď sa právo na odpočítanie dane odoprie zdaniteľnej osobe z dôvodu, že dodávateľ, ktorý jej poskytol službu na základe faktúry s DPH, bol daňovým orgánom členského štátu vyhlásený za nečinného, pričom toto vyhlásenie za nečinného je verejné a prístupné na internete každej zdaniteľnej osobe v tomto štáte, pokiaľ je toto odopretie práva na odpočítanie dane systematické a konečné a neumožňuje predloženie dôkazu o neexistencii podvodu alebo straty daňových príjmov.

Správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmania týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu.

• Eistencia priamej súvislosti medzi dovážaným tovarom a plnením na výstupe [vec C-621/19, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (FR SR) proti Weindel Logistik Service SR spol. s r.o.]

Nie je možné priznanie práva na odpočítanie DPH dovozcovi, ak nedisponuje tovarom ako majiteľ a ak náklady na dovoz na vstupe neexistujú alebo nie sú zahrnuté v cene konkrétnych plnení na výstupe alebo v cene tovarov a služieb dodaných alebo poskytovaných zdaniteľnou osobou v rámci jej ekonomickej činnosti.

• Neoverenie registrácie dodávateľa v oso-bitnom registri (vec C 329/18, Altic)

To, že zdaniteľná osoba zúčastňujúca sa na potravinovom reťazci si neoverila registráciu svojich dodávateľov na príslušných orgánoch podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, nie je relevantné na účely určenia, či zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na DPH.

• Upustenie od pôvodne plánovanej činnosti (vec C-734/19, ITH Comercial Timişoara)

Právo na odpočítanie dane zaplatenej na vstupe z tovarov, nehnuteľného majetku, a zo služieb, nadobudnutých s cieľom uskutočniť zdaniteľné plnenia, zostáva zachované, ak sa od pôvodne plánovaných investičných projektov upustilo z dôvodu okolností nezávislých od vôle zdaniteľnej osoby, a že v takom prípade sa nemá pristúpiť k úprave tejto DPH, ak mala zdaniteľná osoba stále v úmysle využívať uvedené tovary na účely zdaniteľných plnení.

• Nepriznanie práva na odpočítanie (C-384 /04 Federation of Technological Industries a i., C-271/06 Netto Supermarkt)

Založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií.

• Vznik práva na odpočítanie DPH pred začatím konkurzu (C 374/19 HF)

Začatie konkurzného konania voči hospodárskemu subjektu, ktoré sa spája s likvidáciou jeho aktív v prospech jeho veriteľov, automaticky nezakladá povinnosť tohto subjektu upraviť odpočty DPH, ktoré uskutočnil v súvislosti s tovarom a službami nadobudnutými pred vyhlásením konkurzu, ak začatie takéhoto konania nebráni výkonu ekonomickej činnosti, a to najmä na účel likvidácie dotknutého podniku.

• Vedomosť o finančných ťažkostiach predávajúceho (C 227/21, UAB „HA.EN.“)

V rámci predaja nehnuteľného majetku medzi zdaniteľnými osobami sa kupujúcemu nemá odmietnuť právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe len z toho dôvodu, že vedel alebo mal vedieť o finančných ťažkostiach predávajúceho, čo mohlo mať za následok, že tento predávajúci nezaplatí alebo nebude schopný zaplatiť DPH do štátnej pokladnice.

• Existencia neoprávnenej daňovej výhody (C 273/18, SIA „Kuršu zeme“)

Na účely zamietnutia práva odpočítať DPH zaplatenú na vstupe skutočnosť, že k nadobudnutiu tovaru došlo v rámci reťazca transakcií v podobe po sebe nasledujúcich predajov medzi viacerými osobami a skutočnosť, že zdaniteľná osoba nadobudla držbu dotknutého tovaru v sklade osoby zúčastnenej na tomto reťazci, ktorá sa nezhoduje s osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, sama osebe nepostačuje na konštatovanie existencie zneužívajúceho konania zo strany zdaniteľnej osoby alebo iných osôb zúčastnených na uvedenom reťazci, pretože príslušný daňový orgán je povinný preukázať existenciu neoprávnenej daňovej výhody, ktorú získala táto zdaniteľná osoba alebo tieto iné osoby.

• Zistenie daňového podvodu – vplyv na odpočítanie DPH (C-610/19 Vikingo)

Smernica o DPH v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože:

1. osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená,

2. neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva,

3. dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený,

4. v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti.

Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca.

§ 49a

(1) Daň uplatnenú na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c), ktorý je zahrnutý v majetku platiteľa a ktorý platiteľ použije na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta platiteľ len v rozsahu použitia tohto investičného majetku na podnikanie. Ustanovenie § 49 ods. 4 týmto nie je dotknuté.

(2) Pomer použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa plochy nehnuteľnosti používanej na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie, doby používania investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.

Komentár k § 49a

Odpočítanie dane pri nadobudnutí investičného nehnuteľného majetku

Platiteľ dane pri obstaraní nehnuteľnosti, ktorú použije na podnikanie, ako aj na iné účely ako na podnikanie, musí rozdeliť vstupnú daň na časť, ktorú nemôže odpočítať z dôvodu použitia časti majetku na iný účel ako na podnikanie, a na časť, ktorú môže odpočítať, pretože majetok čiastočne použije na podnikanie.

Pri uplatnení ustanovenia § 49a zákona o DPH už platiteľ dane nepoužije postup podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH (neodvádza daň v rozsahu použitia nehnuteľnosti na iné účely ako na podnikanie v ďalších zdaňovacích obdobiach).

Kritériom pre stanovuje pomeru použitia nehnuteľnosti na podnikateľské účely a na iné účely ako na podnikanie je plocha alebo iné kritérium, ktoré objektívne odráža rozsah použitia na podnikanie a na iný ako podnikateľský účel. Platiteľ dane musí pomer určiť na základe takého, resp. takých kritérií, ktoré objektívne odrážajú pomer použitia tovarov a služieb.

§ 50

Pomerné odpočítanie dane

(1) Pomernú výšku odpočítateľnej dane podľa § 49 ods. 4 platiteľ vypočíta ako súčin dane a koeficientu vypočítaného podľa odseku 2 a zaokrúhleného na dve desatinné miesta nahor.

(2) Koeficient sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, a v ktorého menovateli je hodnota bez dane zo všetkých dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok. Pri výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu neuvádza hodnota z

a) predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku,

b) predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania, okrem zásob,

c) finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39, ak ich platiteľ poskytol príležitostne,

d) príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti.

(3) V jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka platiteľ použije koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak nemožno použiť koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka, určí platiteľ koeficient na príslušný kalendárny rok odhadom podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane.

(4) Po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ spôsobom podľa odseku 2 koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočíta odpočítateľnú daň za tento kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Tým istým spôsobom postupuje aj platiteľ, ktorý sa v priebehu kalendárneho roka stal platiteľom alebo v priebehu kalendárneho roka prestal byť platiteľom, a to za obdobie kalendárneho roka, v ktorom mal postavenie platiteľa.

(5) Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odsekov 2 až 4 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.

Komentár k § 50

Pomerné odpočítanie dane

Ustanovenie § 50 zákona o DPH nadväzuje na ustanovenie § 49 ods. 4, ktoré upravuje stav, kedy si platiteľ nemôže odpočítať celú výšku DPH, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ v tuzemsku, alebo ktorú uplatnil v rámci samozdanenia.

Pomerné odpočítanie dane má 2 etapy:

1. predbežné odpočítanie v jednotlivých zdaňovacích obdobiach kalendárneho roka,

2. ročné zúčtovanie predbežne odpočítanej dane.

Predbežné odpočítanie dane sa netýka tých platiteľov, ktorí:

– neprijali v príslušnom kalendárnom roku plnenie s uplatnenou DPH s cieľom uskutočňovania svojich vlastných dodaní oslobodených od dane v zmysle § 28 až § 42 zákona o DPH v uvedenom roku alebo v ďalších rokoch. Títo platitelia si uplatnili odpočet dane v plnej výške,

– v príslušnom kalendárnom roku prijali plnenie s uplatnenou DPH s cieľom dodania svojich plnení oslobodených od dane v zmysle § 28 až § 42 zákona o DPH, pričom tieto prijaté tovary alebo služby nemajú byť zároveň použité na dodania, ktoré nie sú oslobodené v zmysle uvedených ustanovení. Títo platitelia si uplatňovali odpočet buď v plnej výške, alebo si ho neuplatnili vôbec. Nemajú preto dôvod vykonávať ročné zúčtovanie dane.

Predbežné odpočítanie dane sa týka tých platiteľov, ktorí prijali v príslušnom kalendárnom roku plnenie s uplatnenou DPH, pričom tovar alebo služba, ktoré boli prijaté s cieľom uskutočnenia oslobodenej činnosti od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH, boli zároveň prijaté aj na iný účel – na inú činnosť podliehajúcu dani s nárokom na odpočítanie. Títo platitelia si z došlých faktúr uplatňovali odpočet DPH v plnej výške alebo v pomernej výške, alebo si ho nemohli uplatniť vôbec.

Pre posúdenie odpočítateľnosti dane nie je podstatné, či „výstupy“ platiteľa, ku ktorým sa vzťahuje „vstupná“ daň, boli uskutočnené v príslušnom roku alebo ešte len budú uskutočnené v ďalších rokoch.

Platiteľ dane, ktorý bol registrovaný k 1. 1. kalendárneho roku a v roku predchádzajúcom používal koeficient, pri predbežnom odpočítaní použije ročný koeficient z predchádzajúceho roku.

Platiteľ, ktorý nebol registrovaný k 1. 1. kalendárneho roku, stal sa platiteľom v priebehu roku alebo bol registrovaný, ale nemal dôvod použiť koeficient, pri predbežnom odpočítavaní výšku koeficienta určí podľa § 50 ods. 3 zákona o DPH odhadom údajov o predpokladaných výnosoch podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane.

Súhlas správca dane môže vyjadriť písomným oznámením o akceptovaní koeficientu navrhovaného platiteľom alebo v prípade rokovania na daňovom úrade spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní. Pred udelením súhlasu si správca dane môže od platiteľa vyžiadať údaje týkajúce sa predpokladaných obchodov, na základe ktorých platiteľ vychádzal pri určení koeficienta.

Koeficient vyjadruje prostredníctvom výšky hodnoty bez dane dodaných tovarov a služieb platiteľa pomer tej jeho podnikateľskej činnosti, pri ktorej je daň odpočítateľná, k jeho celkovej podnikateľskej činnosti. Charakterizuje teda platiteľa z pohľadu odpočítateľnosti dane.

Do koeficientu sa neuvádza:

– Hodnota prijatých tovarov a služieb, pri ktorých platiteľ vykonal samozdanenie ako osoba povinná platiť daň v SR (ide o prijaté plnenia, nie uskutočnené).

– Premiestnenie tovaru platiteľa do iného členského štátu (§ 8 ods. 4 zákona), ktoré sa síce považuje pre účely DPH za dodanie tovaru za protihodnotu, ale platiteľ pri premiestnení nedosahuje výnosy (príjmy) – ide len o presun vlastného tovaru. (Premiestnenie sa nezahŕňa ani do obratu pre účely DPH).

– Cieľom pri výpočte koeficientu je, aby bol vyjadrením hlavnej, nie vedľajšej činnosti platiteľa. Do koeficientu sa preto neuvádza:

• predaj podniku alebo jeho časti, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku,

• príležitostný predaj majetku používaného na účely podnikania okrem zásob,

• príležitostne poskytnuté finančné služby oslobodené od dane podľa § 39 zákona (napr. prevod obchodného podielu, príležitostne poskytnutá pôžička),

• príležitostný prevod nehnuteľnosti a príležitostný nájom nehnuteľnosti oslobodený od dane podľa § 38 zákona.

Za príležitostnú transakciu sa pre účel výpočtu koeficientu považuje taká transakcia, ktorá:

– nemá charakter hlavnej činnosti platiteľa,

– netvorí značnú časť obratu z celkového obratu platiteľa,

– platiteľ ju nevykonáva opakovane,

– platiteľovi pri nej nevznikajú opakované náklady,

súvisiace náklady netvoria značnú časť celkových nákladov.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Pomerné odpočítanie dane, pobočky so sídlom v iných členských štátoch alebo v tretích štátoch – nezohľadnenie ich obratu (vo veci C-388/11Le Crédit Lyonnais)

Spoločnosť, ktorej ústredie sa nachádza v jednom členskom štáte, nemôže na určenie odpočítateľnej pomernej časti DPH, ktorá sa na ňu uplatňuje, zohľadniť obrat dosiahnutý jej pobočkami so sídlom v iných členských štátoch alebo v tretích štátoch.

Členský štát nemôže uplatniť pravidlo výpočtu odpočítateľnej pomernej časti podľa jednotlivých oblastí činnosti spoločnosti, ktorá je zdaniteľnou osobou, umožňujúcich tejto spoločnosti zohľadniť obrat dosiahnutý jej pobočkou so sídlom v inom členskom štáte alebo v treťom štáte.

• Výpočet koeficientu (C-142/99 Floridienne SA and Berginvest SA)

Keď holdingová spoločnosť reinvestuje najskôr inkasované dividendy formou poskytnutia pôžičky, nejde o ekonomickú činnosť. Úroky plynúce z týchto pôžičiek musia byť považované za výsledok vlastníctva finančných zdrojov, a preto nie sú predmetom odpočtu. Z menovateľa zlomku pre výpočet koeficientu majú byť vyňaté jednak dividendy vyplácané filiálkami svojej holdingovej spoločnosti, ktorá je zdaniteľná na základe iných činností a poskytuje svojim filiálkam služby správy, ako aj úroky vyplácané filiálkami svojej holdingovej spoločnosti za pôžičky, ktoré im poskytla, ak tieto operácie nepredstavujú hospodársku činnosť holdingovej spoločnosti.

• Investičný majetok – oprava odpočítanej dane (C-63/04 Centralan Property Ltd)

Ak sa jednej osobe udelí právo nájmu investičného majetku na 999 rokov za uhradenie značnej odmeny a ak sa zostatkové vlastnícke právo k tomuto majetku postúpi o 3 dni neskôr na inú osobu za omnoho nižšiu cenu, zatiaľ čo tieto 2 plnenia sú neoddeliteľne prepojené a pozostávajú z prvého plnenia, ktoré je oslobodené od dane, a z druhého plnenia, ktoré je zdaniteľné, a ak tieto plnenia predstavujú dodávky z dôvodu prevodu práva nakladať s týmto investičným majetkom ako vlastník, predmetný majetok sa považuje až do uplynutia obdobia povoleného na opravu za používaný na hospodársku činnosť, o ktorej sa predpokladá, že je čiastočne zdaniteľná a čiastočne oslobodená podľa pomeru hodnôt obidvoch plnení.

§ 51

Uplatnenie práva na odpočítanie dane

(1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,

c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu; ak platiteľ nemá faktúru, môže uplatnenie práva na odpočítanie dane preukázať aj iným hodnoverným dokladom osvedčujúcim nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a vznik daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v príslušnom zdaňovacom období,

d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

(2) Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

(3) Ak v dôsledku oneskoreného doručenia faktúry je platiteľ povinný podať dodatočné daňové priznanie z dôvodu, že daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vznikla podľa § 20 ods. 1 písm. b), má platiteľ právo vykonať odpočítanie dane v zdaňovacom období, za ktoré podáva dodatočné daňové priznanie, ak ku dňu podania dodatočného daňového priznania má faktúru.

(4) Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odseku 2 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.

(5) Odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

Komentár k § 51

Uplatnenie práva na odpočítanie dane

V ustanovení § 51 zákona o DPH sú uvedené „formálne“ podmienky pre odpočítanie dane, ktoré nadväzujú na „vecné“ podmienky uvedené v § 49 zákona o DPH.

! Upozornenie

Od 1. 1. 2025 sa upresňuje, že platiteľ dane, ktorý nadobudol v tuzemsku tovar z iného členského štátu, si môže uplatniť právo na odpočítanie dane v zdaňovacom období, v ktorom z tohto nadobudnutia tovaru vznikla daňová povinnosť, aj v prípade, ak nemá do podania príslušného daňového priznania od dodávateľa z iného členského štátu faktúru (ide o formálnu podmienku) o dodaní tohto tovaru.

Platiteľ dane oprávnenosť uplatňovaného nároku na odpočítanie dane bude v tomto prípade môcť preukázať inými relevantnými dokladmi z obchodnej korešpondencie s dodávateľom, ktoré musia preukázať reálne uskutočnenie nadobudnutia tovaru, ako aj výšku vzniknutej daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu v predmetnom zdaňovacom období. V takomto prípade bude platiteľ uvádzať do kontrolného výkazu údaje z tohto iného dokladu.

V súlade s princípom daňovej neutrality sa tým sleduje, aby si platiteľ dane mohol v prípade splnenia ustanovených podmienok uplatniť odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu aj v prípade, kedy mu zo strany dodávateľa nebola ešte doručená „formálna“ faktúra, čím sa predpokladá eliminácia jeho dočasného daňového zaťaženia z tohto dôvodu. Ak platiteľ dane, ktorý nadobudol tovar z iného členského štátu a nedisponuje v čase vzniku daňovej povinnosti podľa § 20 ods. 1 písm. a) ani takýmito dokladmi, pričom následne, po doručení „formálnej“ faktúry alebo dokladov, sa zistí, že daňová povinnosť vznikla podľa § 20 ods. 1 písm. b) v skoršom zdaňovacom období, môže naďalej postupovať podľa § 51 ods. 3. Teda v prípade, ak bude povinný podať dodatočné daňové priznanie v súvislosti s priznaním dane, má právo vykonať aj odpočítanie dane v rovnakom zdaňovacom období.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Originál faktúry (vec C- 85/95 Reisdorf)

SD EÚ konštatoval, že pojem „faktúra“ musí byť vykladaný v súlade so smernicou, ktorá obsahuje pravidlá pre povinný obsah náležitostí faktúry a umožňuje členskému štátu stanoviť kritériá určujúce, či doklad slúži ako faktúra, a umožňuje členskému štátu považovať za faktúru nielen originál faktúry, ale aj iné dokumenty, ktoré napĺňajú kritériá stanovené členským štátom.

Smernica neupravuje dôkazné prostriedky preukazujúce právo na odpočet, ktoré bolo platiteľom uplatnené, a neobsahuje ustanovenia špecificky upravujúce dôkazné prostriedky platiteľa dane preukazujúce jeho oprávnený nárok na odpočet dane.

Členský štát je oprávnený stanoviť pravidlá súvisiace s overením práva uplatnenia odpočtu dane. Oprávnenie členského štátu zahŕňa požiadavku predloženia originálu faktúry a tiež v prípade, kedy platiteľ už originál faktúr nemá, umožnenie mu predložiť ďalšie presvedčivé dôkazy, že sa plnenie uskutočnilo.

§ 52

Odpočítanie dane pri dodaní nového
dopravného prostriedku

Osobe, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, vzniká v čase dodania nového dopravného prostriedku právo odpočítať daň zahrnutú do kúpnej ceny alebo zaplatenú pri dovoze alebo ním uplatnenú pri dovoze, alebo pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu, a to do výšky, ktorá neprekročí daň, ktorú by bola povinná táto osoba uhradiť, ak by pri dodaní nového dopravného prostriedku z tuzemska do iného členského štátu bola povinná platiť daň. Právo odpočítania dane môže byť uplatnené len za mesiac, v ktorom bol nový dopravný prostriedok dodaný.

Komentár k § 52

Odpočítanie dane pri dodaní nového dopravného prostriedku

V súvislosti s novými dopravnými prostriedkami je v rámci vnútorného trhu EÚ zavedený špecifický režim, ktorý sa vzťahuje aj na príležitostný predaj nových dopravných prostriedkov, a to akoukoľvek osobou, teda aj nezdaniteľnou.

V súvislosti s uplatnením tohto režimu, ktorý umožňuje aj nezdaniteľnej osobe odpočítanie DPH pri predaji nového dopravného prostriedku do iného členského štátu, sa za zdaniteľnú osobu považuje každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok zo SR do iného členského štátu za podmienky, že dôjde k jeho fyzickému premiestneniu.

Takejto nezdaniteľnej osobe vznikne v čase dodania právo odpočítať DPH zahrnutú do kúpnej ceny alebo zaplatenú pri dovoze, alebo pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku z iného členského štátu.

Výška dane, ktorá je odpočítaná, nemôže prekročiť daň, ktorú by bola táto osoba povinná zaplatiť, ak by pri dodaní bola povinná platiť daň.

Odpočítanie dane je uplatnené prostredníctvom daňového priznania a musí byť uplatnené za ten kalendárny mesiac, v ktorom bol nový dopravný prostriedok dodaný.

Oprava a úprava odpočítanej dane

§ 52a

(1) Na účely opravy odpočítanej dane podľa § 53 a 53a a úpravy odpočítanej dane podľa § 54 až 54d sa rozumie

a) prvotným použitím prvé skutočné použitie tovarov a služieb platiteľom na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých vzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1,

b) dlhodobým majetkom platiteľa majetok, ktorý platiteľ používa na účely svojho podnikania, okrem majetku nadobudnutého alebo majetku vytvoreného vlastnou činnosťou na účely ďalšieho predaja, a ktorého doba použiteľnosti je viac ako jeden rok.

(2) Obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo podľa § 54d je

a) päť kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku, ak ide o investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a) a d),

b) 20 kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku, ak ide o investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c).

(3) Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely úpravy odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo podľa § 54d sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.

Komentár k § 52a

S účinnosťou od 1. 1. 2025 sú na základe ustanovenia § 52a zavedené definície pojmov na účely DPH v súvislosti s opravou a úpravou odpočítanej dane.

Prvotné použitie – ide o prvé skutočné použitie tovarov a služieb platiteľom na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých vzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1. Prvé skutočné použitie je nové kritérium začiatku obdobia na úpravu odpočítanej dane. Využitie daného pojmu sa nevzťahuje výlučne na mechanizmus úpravy odpočítanej dane, ale aj na mechanizmus opravy odpočítanej dane. Prvotné použitie bude predstavovať objektívny ukazovateľ súladu resp. nesúladu zamýšľaného účelu a rozsahu použitia vstupných plnení a ich reálneho použitia na dodávky tovarov a služieb, čo sa následne, ak sa zamýšľaný účel a rozsah použitia nebude stotožňovať s reálnym použitím, premietne do povinnosti vykonať opravu odpočítanej dane. Kritérium prvotného použitia sa bude sledovať len v prípade, že vstupné plnenia platiteľ skutočne nadobudol v postavení platiteľa, a teda mu pri nich vzniklo právo na odpočítanie dane. Prostredníctvom kritéria prvotného použitia sa, objektívne determinuje rozsah práva na odpočítanie dane, na aký má platiteľ skutočne nárok pri príslušnom vstupnom plnení. Tento určený rozsah následne predstavuje referenčný ukazovateľ pre následnú opravu odpočítanej dane (§ 53), ako aj úpravu odpočítanej dane počas celého obdobia na úpravu odpočítanej dane, ktoré začína plynúť po prvotnom použití tovaru alebo služby, ak tieto predstavujú investičný majetok (§ 54 ods. 2). Sledovanie prvotného použitia vstupných plnení, ako aj následná oprava či úprava odpočítanej dane, bude prichádzať do úvahy len v prípadoch, keď pri týchto vstupných plneniach vzniklo platiteľovi právo na odpočítanie dane.

Dlhodobý majetok platiteľa – ide o majetok, ktorý nebol nadobudnutý alebo vytvorený vlastnou činnosťou na účely jeho ďalšieho predaja a súčasne doba jeho použiteľnosti je viac ako jeden rok.

Obdobie na úpravu odpočítanej dane – dochádza k vymedzeniu dĺžky obdobia na úpravu odpočítanej dane, a to súhrnne pre všetky situácie, kedy sa vykonáva úprava odpočítanej dane pri investičnom majetku, teda na účely sledovania zmien účelu použitia, ako aj zmien rozsahu použitia investičného majetku.

Pre investičný majetok, ktorým je dlhodobý majetok hnuteľný nad 1 700 eur bez DPH a pre nehmotný investičný majetok nad 2 400 eur bez DPH, platí päťročné obdobie na úpravu odpočítanej dane.

Na účely úpravy odpočítanej dane podľa § 54a a § 54d sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok, ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok.

§ 53

Oprava odpočítanej dane

(1) Ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ

a) uplatnil odpočítanie dane, nastane skutočnosť podľa § 25, ktorá má za následok zníženie základu dane, je platiteľ, ktorý odpočítal daň, povinný opraviť odpočítanú daň,

b) uplatnil odpočítanie dane, nastane skutočnosť podľa § 25 alebo § 68d, ktorá má za následok zvýšenie základu dane, má platiteľ, ktorý odpočítal daň, právo opraviť odpočítanú daň,

c) uplatnil odpočítanie dane, uplatnil pomerné odpočítanie dane podľa § 49 ods. 4 alebo ak platiteľ nemohol uplatniť odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2, 3 alebo ods. 7, dôjde k prvotnému použitiu,

1. je platiteľ povinný opraviť odpočítanú daň, ak vykonal odpočítanie dane vo vyššej výške, ako by mohol vykonať na základe prvotného použitia; to neplatí, ak ide o dodanie tovaru podľa § 8 ods. 3 alebo dodanie služby podľa § 9 ods. 2,

2. platiteľ môže opraviť odpočítanú daň, ak vykonal odpočítanie dane v nižšej výške, ako by mohol vykonať na základe prvotného použitia.

(2) Opravu odpočítanej dane podľa

a) odseku 1 písm. a) platiteľ vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom

1. dostal doklad o oprave základu dane,

2. uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ak platiteľ nedostane doklad o oprave základu dane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1; ak sa oprava odpočítanej dane vzťahuje na nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo dodanie tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň príjemca plnenia, platiteľ súčasne opraví aj základ dane a daň podľa § 25, a oprava odpočítanej dane pri dovoze tovaru sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ vykonal opravu základu dane s výnimkou podľa odseku 3,

b) odseku 1 písm. b) platiteľ vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom dostal doklad o oprave základu dane, a ak sa oprava základu dane vykoná podľa § 68d ods. 8, oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ zaplatil, a to vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil, a oprava odpočítanej dane pri dovoze tovaru sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ vykonal opravu základu dane s výnimkou podľa odseku 4,

c) odseku 1 písm. c) platiteľ vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu alebo v ktorom sa platiteľ dozvedel alebo mal a mohol dozvedieť, že k prvotnému použitiu nedôjde; to neplatí, ak k prvotnému použitiu nedôjde z dôvodov nezávislých od vôle platiteľa a platiteľ mal preukázateľne v úmysle použiť tovary alebo služby na podnikanie.

(3) Ak daň zaplatená pri dovoze tovaru bola dodatočne vrátená v plnej výške alebo čiastočne podľa colných predpisov, platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom colný orgán vrátil daň.

(4) Ak daň zaplatená pri dovoze tovaru bola dodatočne zvýšená podľa colných predpisov, platiteľ môže opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom bola dodatočne zvýšená daň zaplatená colnému orgánu.

(5) Pri nezákonnom prisvojení si tovaru inou osobou, pri kúpe ktorého alebo jeho súčasti alebo vytvorení ktorého alebo jeho súčasti bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, je platiteľ povinný odviesť daň, ktorú z tohto tovaru odpočítal; výšku dane platiteľ vypočíta rovnako, ako pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3, pričom platiteľ odvedie vypočítanú daň najviac do výšky odpočítanej dane. Platiteľ daň odvedie za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zistil, že mu bol tovar odcudzený.

(6) Platiteľ, ktorý odviedol daň podľa odseku 5, má právo vykonať opravu opravenej odpočítanej dane, ak získa späť tovar, ktorý mu bol odcudzený, v rozsahu, v akom platiteľ použije späť získaný tovar na podnikanie s možnosťou odpočítania dane; opravu platiteľ vykoná v zdaňovacom období, v ktorom tovar získal späť, a to najviac do výšky dane odvedenej podľa odseku 5.

(7) Ak bola vykonaná oprava sadzby dane, ktorá má za následok zníženie dane, je platiteľ, ktorý odpočítal daň, povinný opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom bola vykonaná oprava sadzby dane, alebo v prvom nasledujúcom zdaňovacom období. Ak bola vykonaná oprava sadzby dane, ktorá má za následok zvýšenie dane, má platiteľ, ktorý odpočítal daň, právo opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom bola vykonaná oprava sadzby dane, alebo v prvom nasledujúcom zdaňovacom období. Opravu sadzby dane a opravu odpočítanej dane nie je povinný vykonať platiteľ pri uplatnení nesprávnej sadzby dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, ak platiteľ môže pri tomto zdaniteľnom obchode odpočítať daň v plnom rozsahu.

(8) Na účely opravy odpočítanej dane podľa odseku 2 písm. a) druhého bodu sa použije sadzba dane platná v čase vzniku práva na odpočítanie dane.

Komentár k § 53

Oprava odpočítanej dane

Ustanovenie § 53 zákona o DPH upravuje prípady, kedy má platiteľ – odberateľ povinnosť a kedy má právo opraviť odpočítanú DPH.

Platiteľ DPH, ktorý si odpočítal daň a v ďalšom zdaňovacom období nastane dôvod na opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, pričom táto oprava má za následok zníženie základu dane a dane, je povinný opraviť daň, ktorú si odpočítal. Opravu odpočítanej dane vykoná platiteľ bez ohľadu na to, či dostal, alebo nedostal od dodávateľa doklad o oprave – dobropis.

Ak platiteľ od svojho dodávateľa doklad o oprave dostal, je povinný opravu vykonať v zdaňovacom období, v ktorom ho dostal. Ak doklad o oprave od dodávateľa platiteľ nedostal do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane a dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo uvedených 30 dní.

V prípade, ak sa oprava odpočítanej dane vzťahuje na prípady, kedy:

– platiteľ nadobudol tovar z iného členského štátu a vykonal samozdanenie a odpočítanie dane,

– platiteľovi bol dodaný tovar alebo služba, pri ktorých bol osobou povinnou platiť v SR daň (vykonal samozdanenie),

potom súčasne s opravou odpočítanej dane podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH opraví aj základ dane a daň podľa § 25.

Povinnosť opravy odpočítanej dane sa vzťahuje aj na prípady zaplatenia dane pri dovoze tovaru, ktorá bola dodatočne vrátená celá alebo čiastočne podľa colných predpisov. Oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom colný orgán vrátil daň.

Platiteľ podľa § 53 ods. 2 zákona o DPH nemá povinnosť, ale len právo opraviť odpočítanú DPH, ak došlo k zvýšeniu základu dane a dane. Ak platiteľ svoje právo využije a zvýši pôvodne odpočítanú DPH, vykoná tak v zdaňovacom období, v ktorom doklad o oprave (zvýšení dane) od dodávateľa dostal.

Oprava odpočítanej dane u platiteľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d ods. 9 zákona o DPH, sa vykoná na základe princípov, podľa ktorých táto osobitná úprava funguje. To znamená, že zvýšiť pôvodne odpočítanú daň si platiteľ môže až na základe vykonania platby dodávateľovi.

V prípade, ak sa zistí krádež tovaru, z ktorého si platiteľ odpočítal DPH, zákon ukladá platiteľovi povinnosť odviesť daň vo výške odpočítanej dane, v prípade odpisovaného majetku po zohľadnení odpisov. Táto povinnosť mu vzniká v zdaňovacom období, v ktorom zistil krádež.

Pri krádeži majetku v obstarávacej cene nižšej ako 1 700 eur, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý bol kúpený na iný účel ako ďalší predaj, sa od 1. 1. 2023 uplatní zákonná fikcia. Takýto majetok je posudzovaný, akoby išlo o povinne odpisovaný majetok na účely zákona o dani z príjmov. Ide napr. o krádež počítača s obstarávacou cenou 1 000 eur, ktorý bol používaný platiteľom dane na podnikanie, ktorá nastala v treťom roku od jeho kúpy. Uvedené ustanovenie kopíruje postup výpočtu opravy odpočítanej dane, ktorú má vrátiť platiteľ dane, pričom sa zohľadňuje opotrebenie takéhoto majetku, rovnako ako napríklad pri bezodplatnom dodaní takéhoto majetku, kedy sa základ dane určuje podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH.

! Upozornenie

Od 1. 1. 2025 dochádza k rozšíreniu povinnosti platiteľa dane odviesť daň vo výške odpočítanej dane, ak došlo ku krádeži tovaru, pri ktorom bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, na všetky situácie, v ktorých dochádza k nezákonnému odňatiu tovaru z dispozície platiteľa dane, čoho dôsledkom je skutočnosť, že už tento tovar nemôže používať na svoje zdaniteľné plnenia na výstupe. Pojem „krádež“ sa v tejto súvislosti upravuje na „odcudzenie alebo nezákonné prisvojenie“. V prípade nezákonného odcudzenia alebo nezákonného prisvojenia tovaru je platiteľ dane povinný odviesť odpočítanú daň aj v prípade, ak bol tento tovar vytvorený jeho vlastnou činnosťou.

Príklad

Krádež automobilu, ktorý nebol odpísaný (účinnosť do 31. 12. 2024)

Platiteľ DPH zakúpil v novembri 2019 automobil, odpočítal si DPH, keďže spĺňal podmienky pre odpočítanie v zmysle § 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V apríli 2021 došlo ku krádeži tohto automobilu. Platiteľ je povinný uplatniť postup podľa § 53 ods. 5 zákona, t. j. je povinný vrátiť časť odpočítanej dane po zohľadnení daňových odpisov z dôvodu, že z ukradnutého tovaru si daň odpočítal.

! Upozornenie

S účinnosťou od 1. 1. 2025 je ustanovenie § 53 zákona o DPH doplnené novými skutočnosťami, ktoré zakladajú povinnosť, resp. právo vykonať opravu odpočítanej dane.

Ustanovenie § 53 ods. 1 komplexne upravuje prípady spojené so vznikom práva alebo povinnosti pristúpiť k oprave odpočítanej dane. Situácie, s ktorými je spojená oprava odpočítanej dane zostávajú zachované, avšak sú doplnené o zohľadnenie prvotného použitia vo vzťahu k zamýšľanému použitiu a výšky uplatneného práva na odpočítanie dane. Oprava odpočítanej dane sa bude vzťahovať aj na investičný majetok. Povinnosť opraviť odpočítanú daň vznikne za predpokladu, že platiteľ si uplatnil odpočítanie dane vo vyššej výške, ako by mohol uplatniť na základe prvotného použitia. Naopak, ak platiteľ odpočítal daň v nižšej výške, než by mohol odpočítať vzhľadom na prvotné použitie, vznikne mu právo vykonať opravu odpočítanej dane.

Situácia, keď sa platiteľ dozvedel alebo mal a mohol dozvedieť, že k prvotnému použitiu nedôjde, zahŕňajú nielen prípady súkromnej spotreby, ale aj akékoľvek iné dôvody, na základe ktorých sa platiteľ dozvedel alebo mal a mohol dozvedieť, že k dodaniu tovaru alebo služby nepríde, napr. pri preddavkových platbách.

V nadväznosti na zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru s účinnosťou od 1. júla 2025, sa, s rovnakým dátumom účinnosti, upravujú časové okamihy, kedy sa bude vykonávať oprava odpočítanej dane pri znížení alebo zvýšení základu dane v prípade uplatnenia samozdanenia pri dovoze tovaru.

V súvislosti s povinnosťou opraviť odpočítanú daň pri nezákonnom prisvojení tovaru inou osobou sa od 1. 1. 2025 už neodkazuje na postupy odpisovania podľa zákona o dani z príjmov. Postup výpočtu dane, ktorú je platiteľ povinný odviesť, sa vypočíta rovnako, ako pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH (dodanie na osobnú spotrebu, bezodplatné dodanie alebo dodanie na iný účel ako na podnikanie). Bude sa teda vychádzať z kúpnej ceny tohto tovaru alebo podobného tovaru v čase jeho krádeže, resp. z iného nezákonného prisvojenia si tovaru trvalej povahy inou osobou, a ak taká kúpna cena nebude existovať, tak z nákladov na vytvorenie príslušného tovaru, rovnako v čase, kedy bol tovar platiteľovi odcudzený, resp. kedy túto skutočnosť zistil. Platiteľ je povinný odviesť daň najviac do výšky odpočítanej dane (napr. ak platiteľ odpočítal daň v pomernej výške). S ohľadom na výpočet sumy dane platí, podobne ako pri § 22 ods. 5, že daň sa určuje z ceny v čase nezákonného prisvojenia tovaru inou osobou, teda nie z ceny, za ktorú platiteľ tovar, ktorý mu bol nezákonné odcudzený, nadobudol.

V prípade, že nezákonne prisvojený tovar inou osobou sa v budúcnosti nájde a vráti späť do dispozície platiteľa, v zdaňovacom období, v ktorom platiteľ získal tovar späť, prizná sa platiteľovi právo na opravu opravenej odpočítanej dane, ktorú platiteľ odviedol, za predpokladu, že platiteľ použije tento späť získaný tovar na podnikanie s možnosťou odpočítania dane.

Platiteľ bude postupovať podľa § 53 v znení účinnom od 1. januára 2025, ak k prvému použitiu nedošlo do 31. decembra 2024. Výnimkou z tohto pravidla je situácia, keď pri investičnom majetku podľa § 54 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2024 už začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 ods. 4, § 54a ods. 2 alebo § 54d ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2024.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Krádež nespadá pod pojem dodanie za protihodnotu (British American Tobacco International Ltd a Newman Shipping & Agency Company NV vec C-435/03)

Z definície krádeže tovaru vyplýva, že táto neprináša osobe, ktorá je jej obeťou, žiadnu finančnú protihodnotu. Z tohto dôvodu nemožno krádež tovaru ako takú považovať za dodanie tovaru uskutočnené za protihodnotu. Pojem „dodanie tovaru“ predstavuje prevod práva nakladať s hmotným majetkom na iného majiteľa. Pojem dodanie tovaru zahŕňa všetky prevody hmotného majetku jednou stranou, ktorá poskytne druhej strane oprávnenie nakladať s týmto majetkom tak, ako keby bola jeho vlastníkom. Krádež teda neoprávňuje páchateľa, aby s tovarom nakladal za rovnakých podmienok ako vlastník, preto ju nemožno považovať za prevod uskutočnený medzi stranou, ktorá je jej obeťou, a páchateľom protiprávneho konania.

• Právo na odpočítanie dane – krádež tovaru (vo veci C–550/11, PIGI – Pavleta Dimova ET)

V prípade konštatovania straty tovarov podliehajúcich DPH, je vyžadovaná úpravu odpočtu tejto dane zaplatenej na vstupe v prípade, ak sa zdaniteľná osoba stala obeťou krádeže predmetného tovaru neznámym páchateľom.

§ 53a

(1) Ak platiteľ uplatnil odpočítanie dane zo služby vykonanej na investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), pri nadobudnutí ktorého neuplatnil odpočítanie dane, a táto služba viedla k trvalému zvýšeniu hodnoty investičného majetku, je povinný opraviť odpočítanú daň z tejto služby v zdaňovacom období, v ktorom tento investičný majetok dodá na svoju osobnú spotrebu, na osobnú spotrebu svojich zamestnancov alebo dodá investičný majetok bezodplatne.

(2) Odpočítanú daň zo služby vykonanej na investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. a) platiteľ opraví vo výške, ktorá sa vzťahuje na obdobie, ktoré sa začína kalendárnym mesiacom, v ktorom platiteľ tento investičný majetok dodal podľa odseku 1, a končí sa uplynutím 60. kalendárneho mesiaca od uplatnenia odpočítania dane. Odpočítanú daň zo služby vykonanej na investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. b) platiteľ opraví vo výške, ktorá sa vzťahuje na obdobie, ktoré sa začína kalendárnym mesiacom, v ktorom platiteľ tento investičný majetok dodal podľa odseku 1, a končí sa uplynutím 240. kalendárneho mesiaca od uplatnenia odpočítania dane. Pri oprave odpočítanej dane platiteľ zohľadní pomerné odpočítanie dane zo služby vykonanej na investičnom majetku.

Komentár k § 53a

Oprava odpočítanej dane zo služieb, ktoré boli vykonané na investičnom majetku

Na základe rozsudkov Súdneho dvora (C-322/99 a C-323/99 Fischer a Brandenstein) je ustanovením § 53a zákona o DPH zavedený mechanizmus opravy odpočítanej dane zo služieb, ktoré boli vykonané na investičnom majetku platiteľa dane, pri nadobudnutí ktorého platiteľ dane neuplatnil odpočítanie dane.

Platiteľ dane je povinný opraviť odpočítanú daň z tých služieb, ktoré viedli k trvalému zvýšeniu hodnoty investičného majetku v prípadoch, keď predmetný investičný majetok dodá na svoju osobnú spotrebu, osobnú spotrebu svojich zamestnancov alebo ho dodá bezodplatne (§ 8 ods. 3 zákona o DPH).

Obdobie, počas ktorého je platiteľ dane v prípade dodania tohto investičného majetku na iný účel ako na podnikanie povinný opraviť odpočítanú daň z týchto služieb, je 60 kalendárnych mesiacov od zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil odpočítanie dane v prípade, že ide o služby vykonané na hnuteľnom investičnom majetku [§ 54 ods. 2 písm. a)], a 240 kalendárnych mesiacov od zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k uplatneniu nároku na odpočítanie dane, ak ide o služby vykonané na nehnuteľnom investičnom majetku, ktorým sú stavby, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory [§ 54 ods. 2 písm. b)].

Platiteľ je povinný vrátiť DPH za obdobie, v ktorom nebude dotknutý investičný majetok po zhodnotení o predmetné služby využívaný na účely podnikania.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Zdanenie „súčasti“ tovaru (spojené veci C-322/99 a C-323/99 Hans-Georg Fischer a Klaus Brandenstein)

Keď zdaniteľná osoba použije tovar na iné účely ako účely jej podnikania (motorové vozidlo), pri nadobudnutí ktorého DPH nebola odpočítateľná a na ktorom bola po jeho nadobudnutí vykonaná práca, z ktorej bolo možné odpočítať daň, splatná daň sa týka výlučne „súčastí“ tovaru, v súvislosti s ktorými existovalo právo na odpočítanie, konkrétne súčastí, ktoré definitívne stratili ich fyzické a ekonomické osobitosti po ich včlenení do vozidla, po jeho kúpe, v dôsledku transakcií zahŕňajúcich dodania tovarov, ktoré viedli k trvalému zvýšeniu hodnoty vozidla, ktoré nebolo úplne spotrebované v čase tohto použitia.

V prípade použitia tovaru (motorového vozidla), ktorý bol nadobudnutý bez práva na odpočítanie dane, na ktorom boli urobené práce zakladajúce právo na odpočítanie dane, výsledkom ktorých bolo začlenenie ‚súčastí‘ do tohto tovaru, základ dane musí byť určený s ohľadom na cenu tovarov včlenených do vozidla, ktoré tvoria súčasti použitého tovaru, v čase použitia.

Ak práca, z ktorej bola vstupná daň odpočítaná, vykonaná na tovaroch (motorové vozidlo) po ich kúpe, nevedie k vzniku daňovej povinnosti daň odpočítaná v súvislosti s touto prácou musí byť opravená, ak hodnota tejto práce nebola úplne spotrebovaná v súvislosti s ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby predtým ako je vozidlo preradené do jej súkromného majetku (musí byť vykonaná úprava odpočítane DPH).

§ 53b

Oprava odpočítanej dane
pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru
alebo služby

(1) Platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň, ak

a) úplne alebo čiastočne nezaplatil za dodanie tovaru alebo služby, z ktorého je osobou povinnou platiť daň dodávateľ podľa § 69 ods. 1, v rozsahu, v akom za dodanie tohto tovaru alebo služby nezaplatil, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal 101. deň odo dňa splatnosti záväzku, alebo

b) nebol povinný opraviť odpočítanú daň podľa písmena a) a po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil odpočítanie dane, nastane skutočnosť podľa § 25a ods. 2 písm. b), c) alebo písm. f) a platiteľ dostal opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dostal tento doklad, a to v rozsahu, v akom za dodanie tovaru alebo služby nezaplatil.

(2) Ak platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby, za ktoré úplne alebo čiastočne nezaplatil, až po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom nastal 101. deň odo dňa splatnosti záväzku, je povinný súčasne vykonať opravu odpočítanej dane v rozsahu, v akom za dodanie tohto tovaru alebo služby nezaplatil.

(3) Pri oprave odpočítanej dane podľa odseku 1 alebo odseku 2 platiteľ zohľadní pomerné odpočítanie dane a vykonané úpravy odpočítanej dane.

(4) Platiteľ má právo vykonať opravu opravenej odpočítanej dane podľa odseku 1 alebo odseku 2 v tom zdaňovacom období, v ktorom

a) došlo k úplnému alebo čiastočnému zaplateniu za dodanie tovaru alebo služby, a to vo výške zodpovedajúcej sume protihodnoty, ktorá bola zaplatená za dodanie tovaru alebo služby, ak platiteľ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie nedostal opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a), alebo

b) platiteľ dostal opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. b) po tom, čo nastala akákoľvek skutočnosť, na základe ktorej bol dodávateľ povinný vykonať opravu zníženého základu dane podľa § 25a ods. 6, a to vo výške zodpovedajúcej sume protihodnoty, ktorá bola zaplatená za dodanie tovaru alebo služby.

(5) Pri oprave opravenej odpočítanej dane podľa odseku 4 platiteľ zohľadní pomerné odpočítanie dane a vykonané úpravy odpočítanej dane; ak platiteľ opravil odpočítanú daň podľa odseku 1 alebo odseku 2 z dôvodu, že za dodanie tovaru alebo služby úplne nezaplatil, zohľadní aj úpravy odpočítanej dane, ktoré by bol povinný vykonať, ak by neopravil odpočítanú daň podľa odseku 1 alebo odseku 2.

(6) Ak platiteľ opravil odpočítanú daň podľa odseku 1 alebo odseku 2 alebo opravil opravenú odpočítanú daň podľa odseku 4, zohľadní tieto opravy pri úprave odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d.

(7) Platiteľ je povinný uviesť opravu odpočítanej dane podľa odseku 1 alebo odseku 2 a opravu opravenej odpočítanej dane podľa odseku 4 v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. j).

(8) Ak platiteľ nedostal opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a) do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom mu bol odoslaný, má sa za to, že tento doklad dostal v posledný deň tohto nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Komentár k § 53b

Oprava odpočítanej dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty

Podľa § 53b má odberateľ povinnosť vykonať opravu odpočítanej dane z kúpených tovarov alebo služieb, v cene ktorých bola daň uplatnená, ak sčasti alebo úplne neuhradí záväzok pri ktorom nastal 101. deň od jeho splatnosti.

V súlade so základnou zásadou systému DPH, daňová povinnosť zaťažuje iba konečné štádium spotreby. Aj keď sa daň vyberá na každom stupni výroby a distribúcie tovarov a služieb, systém odpočtov má zabezpečiť neutrálny účinok DPH vo vzťahu ku všetkým zdaniteľným osobám, ktoré vystupujú vo výrobnom a distribučnom procese. Spoločný mechanizmus DPH je pritom založený na zásade, že odberateľ za kúpený tovar alebo službu v blízkej budúcnosti zaplatí.

Technika vzniku daňovej povinnosti, ku ktorej dochádza už v okamihu dodania tovaru alebo služby, je rovnako založená na predpoklade, že zaplatenie dohodnutej protihodnoty nasleduje bezodkladne po tomto dodaní. Aj keď z takto nastavených pravidiel vyplýva, že právo na odpočítanie DPH zaplatenej v cene kúpeného tovaru alebo služby síce vzniká nezávisle od úhrady protihodnoty, a v zásade tejto skutočnosti predchádza, nie je možné aby toto právo ostalo priznané v prípade, ak k úhrade protihodnoty zo strany odberateľa nedôjde v krátkom čase od dodania, resp. vôbec.

Toto ustanovenie zákona o DPH vychádza zo znenia článkov 184 a 185 smernice o DPH vyložených judikatúrou Súdneho dvora (C-335/19 E. sp. z o.o. sp. k. proti Minister Finansów), z ktorej je zrejmá možnosť členských štátov požadovať, v prípade nezaplatenia záväzku zo strany odberateľa, ktorý si z kúpeného tovaru alebo služby odpočítal daň, vykonanie opravy tejto odpočítanej dane ešte pred momentom, kedy si dodávateľ bude na základe zákonom stanovených možností nárokovať vrátenie dane z nezaplatenej pohľadávky.

V ustanovení § 53b ods. 1 písm. a) sa v súlade s vyššie uvedeným pravidlom ustanovuje povinnosť odberateľa opraviť odpočítanú daň v rozsahu neuhradeného záväzku, a to v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 100 dní od jeho splatnosti. V prípadoch, kedy si odberateľ uplatní právo na odpočítanie dane tovaru alebo služby neskôr, než je stanovená lehota na opravu odpočítanej dane, je táto osoba povinná vykonať opravu odpočítanej dane v rovnakom zdaňovacom období, kedy si uplatní právo na odpočet dane tovaru alebo služby, a to v rozsahu v akom za dodanie tohto tovaru alebo služby nezaplatila.

V prípadoch, keď odberateľ nebol povinný opraviť odpočítanú daň, je naďalej zachovaná povinnosť jej opravy v prípadoch, keď nastanú skutočnosti podľa § 25a ods. 2 písm. b), c) alebo písm. f) a keď odberateľ zároveň dostal opravný doklad o oprave základu dane. Ak odberateľ pôvodné odpočítanie dane vykonal v pomernej výške (§ 49 ods. 4, 5 alebo § 49a), respektíve vykonal opravu, či úpravu odpočítanej dane (napríklad podľa § 54), tieto skutočnosti zohľadní pri oprave odpočítanej dane pri neuhradení záväzku.

Podľa nového ustanovenia § 53b odseku 4, ak po oprave odpočítanej dane podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 dôjde čo i len k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky dodávateľa, a odberateľ nedostal od dodávateľa do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania doklad o oprave základu dane z dôvodu vzniku nevymožiteľnej pohľadávky, vzniká odberateľovi, ktorý vykonal opravu odpočítanej dane podľa odseku 1 písm. a), resp. odseku 2, právo opraviť opravenú odpočítanú daň. Právo na opravu vzniká v rozsahu sumy zaplatenej za dodaný tovar alebo službu. Odberateľ toto právo uplatní v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k predmetnému zaplateniu. Obdobne postupuje odberateľ aj v tom prípade, keď dostane doklad o oprave základu dane, ktorým sa znížil základ dane z dôvodu prijatia akejkoľvek platby príslušnej nevymožiteľnej pohľadávky. Odberateľ v týchto prípadoch opätovne zohľadní pri oprave odpočítanej dane pomerné odpočítanie dane a vykonané opravy, či úpravy odpočítanej dane.

V ustanovení § 53b odseku 7 je stanovená povinnosť vedenia záznamov o oprave odpočítanej dane, ako aj jej prípadnej opravy, podľa § 70 ods. 2 písm. j).

V ustanovení § 55 ods. 2 sa ustanovuje, že pri uplatnení práva na odpočítanie dane pri registrácii platiteľa je tento povinný zohľadniť aj skutočnosť, že za tovary a služby úplne, resp. čiastočne nezaplatil, ak je s úhradou v omeškaní a nastal 101. deň od jeho splatnosti. V takomto prípade si nebude môcť uplatniť odpočítanie dane, prípadne si ho uplatní v pomernej výške zodpovedajúcej zaplatenej časti protihodnoty za dodaný tovar alebo službu. Pretože, ak by mal štatút platiteľa dane, bol by povinný postupovať v súlade s § 53b ods. 1 písm. a).

Obdobný postup je aj v ustanoveniach § 55 ods. 3 a 4, keď tuzemskej, ako aj zahraničnej osobe, ktorá si nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, vzniká povinnosť opravy odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 písm. a) v súvislosti s právom na odpočítanie dane počas obdobia, v ktorom mala byť platiteľom.

V súvislosti s ustanovením § 53b je v ustanovení § 78a ods. 10 a ods. 11 povinnosť uvádzania opravy odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 a 2, ako aj opravy opravenej odpočítanej dane podľa § 53b ods. 4 v kontrolnom výkaze, pričom v súvislosti s pohľadávkou po splatnosti viac ako 100 dní, ku ktorej bola vykonaná oprava odpočítanej dane, prípadne aj oprava opravenej odpočítanej dane, odberateľ v kontrolnom výkaze nebude uvádzať číselnú identifikáciu opravného dokladu.

Prechodným ustanovením § 85km ods. 5 sa v nadväznosti na situáciu, keď platiteľ dane (odberateľ) dostane od svojho dodávateľa opravný doklad po 31. 12. 2022 z dôvodu opravy základu dane pri vzniku nevymožiteľnej pohľadávky podľa § 25a ods. 2 písm. a) alebo písm. f) v znení účinnom do 31. 12. 2022, ustanovuje odberateľovi povinnosť vykonať opravu odpočítanej dane.

Toto ustanovenie sa tak vzťahuje na situácie, keď dodávateľ opraví základ dane a vyhotoví opravný doklad z dôvodu vzniku nevymožiteľnej pohľadávky, ku ktorému dôjde buď po 31. 12. 2022 (súvis s § 85km ods. 3), a taktiež na situáciu, keď nevymožiteľná pohľadávka vznikla podľa § 25 ods. 2 písm. a) alebo písm. f) do 31. 12. 2022, avšak dodávateľ pristúpil k výkonu svojho práva na opravu základu dane až v roku 2023 (prípadne neskôr). Prechodným ustanovením sa ďalej zavádza časový rámec na opravu odpočítanej dane (v zdaňovacom období, v ktorom dostane tento opravný doklad), ako aj ďalšie povinnosti súvisiace s opravou odpočítanej dane ustanovené v § 53b a § 78a v znení účinnom do 31. 12. 2022.

§ 54

Úprava dane odpočítanej
pri investičnom majetku

(1) Ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku, platiteľ zmení účel jeho použitia,

a) je povinný upraviť odpočítanú daň, ak v dôsledku tejto zmeny bola daň pri prvotnom použití tohto investičného majetku odpočítaná vo vyššej výške, v akej mohla byť odpočítaná v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene účelu použitia tohto investičného majetku,

b) má právo upraviť odpočítanú daň, ak v dôsledku tejto zmeny bola daň pri prvotnom použití tohto investičného majetku odpočítaná v nižšej výške, v akej mohla byť odpočítaná v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene účelu použitia tohto investičného majetku.

(2) Investičným majetkom na účely tohto zákona je dlhodobý majetok platiteľa, ktorým sú

a) hnuteľné veci, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú viac ako 1 700 eur,

b) stavby,^26a) stavebné pozemky, byty a nebytové priestory,

c) nadstavby stavieb, prístavby stavieb, vstavby^26b) a stavebné úpravy stavieb, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali rozhodnutie o stavebnom zámere,²⁷⁾

d) nehmotný majetok³¹⁾ s obstarávacou cenou bez dane viac ako 2 400 eur.

(3) Zmenou účelu použitia investičného majetku sa rozumie, ak platiteľ

a) investičný majetok, pri ktorom odpočítal daň, používa na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou pomerného odpočítania dane,

b) investičný majetok, pri ktorom nemohol odpočítať daň, používa na dodávky tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou pomerného odpočítania dane,

c) investičný majetok, pri ktorom odpočítal pomernú výšku dane, používa na dodávky tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania dane; za zmenu účelu použitia investičného majetku, pri ktorom platiteľ odpočítal pomernú výšku dane, považuje sa aj zmena výšky ročného koeficientu (§ 50 ods. 4) o hodnotu väčšiu ako 0,10.

(4) Ak platiteľ nadobudne investičný majetok na základe nájomnej zmluvy inej ako nájomnej zmluvy podľa § 8 ods. 1 písm. c), pri ktorom po nadobudnutí zmení účel jeho použitia, na účely úpravy odpočítanej dane sa má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.

(5) Zmena účelu použitia investičného majetku sa posudzuje samostatne za každý kalendárny rok počas obdobia na úpravu odpočítanej dane v porovnaní s daňou, ktorú platiteľ odpočítal pri prvotnom použití tohto investičného majetku. Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil účel použitia investičného majetku. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa prílohy č. 1. Na účely výpočtu úpravy dane odpočítanej pri investičnom majetku sa daň, ktorú platiteľ nemôže odpočítať, považuje za odpočítanie dane vo výške 0.

(6) Úpravu odpočítanej dane platiteľ nevykoná, ak absolútna hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku predstavuje 0,10 a menej; hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku je rozdiel čísla A a čísla B podľa prílohy č. 1.

(7) Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s uplatnením dane alebo s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s možnosťou odpočítania dane. Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s oslobodením od dane.

Komentár k § 54

Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku

Platiteľ DPH je povinný majetok, ktorý je na účely DPH definovaný ako investičný, osobitne sledovať. Okrem toho, že pri odpočítaní dane z investičného majetku aplikuje všeobecné pravidlá stanovené pre odpočet DPH, má platiteľ ďalšiu povinnosť – podľa § 54 ods. 1 je povinný upraviť odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom ho nadobudol alebo vytvoril, zmení účel jeho použitia.

Za investičný majetok sa považujú všeobecne stavby – teda aj inžinierske stavby, ktoré môžu podliehať zmene účelu ich použitia (napr. oplotenie a sedačky štadióna).

Podmienkou odpočítania dane z nadobudnutia investičného majetku je použitie tohto majetku na účely podnikania. Pre odpočítanie dane sa uplatnia všeobecné ustanovenia pre odpočítanie dane – § 49 až § 51 zákona o DPH. Platiteľ pri kúpe investičného majetku musí vedieť určiť, na aký účel svojho podnikania predmetný investičný majetok použije.

Obdobie na úpravu odpočítanej dane sa u každého nadobúdateľa nehnuteľného investičného majetku počíta odznovu, čo znamená, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začína každému platiteľovi dane plynúť v roku, v ktorom nehnuteľný investičný majetok zaradil do užívania.

Výnimkou je len prípad nadobudnutia nehnuteľného investičného majetku právnym nástupcom v rámci zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia spoločností a prípad nadobudnutia nehnuteľného investičného majetku v rámci kúpy podniku alebo časti podniku podľa § 10 zákona o DPH platiteľom dane, ktorý sa na účely ustanovenia § 54b zákona o DPH považuje za právneho nástupcu.

Uvedením do užívania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií potrebných na užívanie a splnenie všetkých povinností určených právnymi predpismi, najmä stavebnými, bezpečnostnými a pod.

Ak platiteľ dane dodá nehnuteľný investičný majetok pred jeho uvedením do užívania a zmení účel jeho použitia, upraví odpočítanú daň v kalendárnom roku, keď dodá nehnuteľný investičný majetok.

V priebehu sledovaného obdobia (5, 10 alebo 20 rokov) je platiteľ dane povinný vykonať úpravu odpočítanej dane pri každej zmene účelu použitia investičného majetku. Úpravu odpočítanej dane platiteľ dane nevykoná, ak zmení účel použitia investičného majetku po uplynutí zákonom stanoveného obdobia.

Príklad

Zmena účelu investičného majetku v roku jeho obstarania

Platiteľ dane kúpil v januári 2020 automobil – hnuteľný investičný majetok, suma dane bola 1 000 eur, DPH si odpočítal v plnej výške podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, pretože predpokladal, že automobil bude používať výlučne na podnikateľské účely, pri ktorých vzniká daňová povinnosť.

V novembri 2020 došlo k zmene účelu použitia automobilu, pretože platiteľ ho začal používať výlučne na činnosť oslobodenú od dane podľa § 30 zákona o DPH. Platiteľ dane bude povinný v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2020 priznať dodatočne neodpočítateľnú daň vo výške 1 000 eur, t. j. vrátiť do štátneho rozpočtu odpočítanú daň v plnej výške.

Ak platiteľ dane dodá hnuteľný investičný majetok, ktorý používal len na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až § 41 zákona o DPH, pri kúpe ktorého si nemohol uplatniť odpočítanie dane, pričom kupujúcim je osoba registrovaná pre DPH v inom členskom štáte, teda ide o oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, dochádza k zmene účelu použitia investičného majetku.

Platiteľ dane aj v tomto prípade postupuje podľa § 54 zákona o DPH a v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom došlo k zmene účelu použitia investičného majetku, upraví odpočítanú daň.

Príklad

Predaj automobilu do Maďarska

Platiteľ dane kúpil v roku 2018 automobil – hnuteľný investičný majetok, DPH, ktorá bola vo výške 1 000 €, si neodpočítal v zmysle § 49 ods. 3 zákona o DPH, pretože predpokladal jeho použitie na činnosti oslobodené od dane podľa § 39 zákona o DPH.

Obdobie na úpravu odpočítanej dane je v danom prípade 5 kalendárnych rokov vrátane roka 2018, v ktorom platiteľ dane automobil nadobudol.

V auguste 2020 platiteľ dane predá automobil platiteľovi DPH do Poľska. Pri dodaní uplatní oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, uvedie to v daňovom priznaní a súhrnnom výkaze.

Automobil sa posudzuje, akoby až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane bol používaný na podnikanie s možnosťou odpočítania.

V danom prípade ide o oslobodenie od dane s nárokom na odpočítanie dane, v treťom roku obdobia na úpravu odpočítanej dane. V poslednom zdaňovacom období roka 2020 platiteľ dane vykoná úpravu odpočítanej dane nasledovne: DD = [1 000 x (0 – 1) x 3] : 5 = – 600.

Platiteľ dane si v daňovom priznaní podanom za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2020 uplatní dodatočne odpočítateľnú daň vo výške 600 eur.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Zničenie nehnuteľného majetku za účelom novej stavby (vec C-234/11, TEC Chaskovo AD)

Zničenie viacerých budov určených na výrobu energie a ich nahradenie modernejšími budovami s rovnakým účelom, nepredstavuje zmenu okolností zohľadňovaných pri stanovení výšky odpočítania dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, ku ktorej došlo po podaní daňového priznania k dani z pridanej hodnoty, a teda nezakladá povinnosť upraviť toto odpočítanie.

• Nevyužívanie nehnuteľnosti, napriek snahe jej vlastníka o prenájom (C-672/ 16 Imofloresmira – Investimentos Imobiliários SA)

Nie je správne ukladať povinnosť urobiť úpravu pôvodne odpočítanej DPH z dôvodu, že nehnuteľnosť, pri ktorej bolo uplatnené právo voľby zdanenia, sa považuje za nehnuteľnosť, ktorú zdaniteľná osoba už nevyužíva pre potreby svojich zdaniteľných plnení, ak táto nehnuteľnosť zostala nevyužitá viac ako dva roky, keď sa preukáže, že sa ju zdaniteľná osoba snažila počas tohto obdobia prenajať.

• Priestory využívané na „kombinované činnosti“ a ukončenie zdaniteľnej činnosti (C-374/19, HF)

Zdaniteľná osoba, ktorá nadobudla právo na pomerné odpočítanie DPH vzťahujúcej sa na výstavbu kaviarne pripojenej k domovu dôchodcov, ktorý prevádzkuje na účely plnení oslobodených od DPH, pričom kaviareň je určená na používanie tak na zdaňované plnenia, ako aj na plnenia oslobodené od dane, je povinná upraviť pôvodné odpočítanie DPH v prípade, že skončila v priestoroch tejto kaviarne zdaňované plnenia a pokračovala len v uskutočňovaní plnení oslobodených od dane.

• Úprava pôvodne vykonaného odpočítania dane – cenové zľavy (vec C-684/18 World Comm Trading Gfz SRL)

Vnútroštátne daňové orgány musia uložiť zdaniteľnej osobe úpravu pôvodne vykonaného odpočítania dane z pridanej hodnoty, ak po tom, čo zdaniteľná osoba získala zľavu na vnútroštátne dodávky tovarov, tieto orgány zastávajú názor, že pôvodne vykonané odpočítanie bolo vyššie než odpočítanie, ktoré táto zdaniteľná osoba bola oprávnená vykonať.

Úpravu pôvodne vykonaného odpočítania dane z pridanej hodnoty (DPH) treba vykonať vo vzťahu k zdaniteľnej osobe so sídlom v jednom členskom štáte, aj keď dodávateľ tejto zdaniteľnej osoby ukončil svoje činnosti v tomto členskom štáte, a aj keď uvedený dodávateľ z tohto dôvodu už nemôže žiadať o vrátenie časti DPH, ktorú zaplatil.

• Mechanizmus úpravy odpočítanej dane, nie povinnosť vrátiť pôvodne odpočítanú daň (C-248/20, Skellefteå Industrihus AB)

Ak zdaniteľná osoba z dôvodu okolností nezávislých od svojej vôle nepoužíva tovary a služby, pri ktorých bola odpočítaná daň, v rámci svojich zdaniteľných plnení, na preukázanie existencie „zmien“ nepostačuje, že sa nehnuteľnosť po skončení nájomnej zmluvy, ktorej bola predmetom, nevyužíva, keď sa preukáže, že zdaniteľná osoba mala naďalej záujem využívať ju na účely zdaniteľného plnenia a v tomto smere urobila potrebné úkony, pretože to by viedlo k obmedzeniu práva na odpočítanie dane na základe ustanovení v oblasti úprav.

Úzky a priamy vzťah, ktorý musí existovať medzi právom na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe a uskutočnením plánovaných zdaniteľných plnení, by bol narušený len vtedy, ak by zdaniteľná osoba už viac neplánovala používať tovary a služby na uskutočňovanie plnení zdaniteľných na výstupe alebo ich používala na uskutočňovanie činností oslobodených od dane.

V danej veci má dôjsť k uplatneniu mechanizmu úprav odpočítanej DPH a nie k povinnosti vrátiť celú sumu odpočítanú v súvislosti so stavebným projektom zvýšenú o prípadné úroky z dôvodu, že plánovaný projekt, ktorý zakladal právo na odpočítanie dane, neviedol k žiadnej zdaniteľnej činnosti.

• Jednorazová úprava odpočítania v celom rozsahu po prvom použití majetku (C-791/18, Stichting Schoonzicht)

Obdobie na úpravu odpočítania dane stanovené v článku 187 smernice o DPH tak umožňuje vyhnúť sa nepresnostiam vo výpočte odpočítateľných súm a neoprávneným výhodám a nevýhodám pre zdaniteľnú osobu, najmä keď zmeny okolností, ktoré boli pôvodne zohľadnené na určenie odpočítateľnej sumy, nastanú po podaní daňového priznania alebo prípadne po prvom použití.

Logika riadiaca úpravu, ktorá sa musí vykonať v prípade, že k zmene okolností, pôvodne zohľadnených na určenie výšky odpočítania, dôjde počas používania dotknutého investičného majetku, sa líši od logiky riadiacej úpravu, ktorá sa musí vykonať, ak je pôvodné odpočítanie nižšie alebo vyššie než odpočítanie, na ktoré má zdaniteľná osoba nárok v okamihu prvého použitia tohto majetku, vzhľadom na skutočné používanie uvedeného majetku.

Ak sa pri skutočnom používaní majetku zistí, že odpočítanie nezodpovedá odpočítaniu, ktoré bola zdaniteľná osoba oprávnená uplatniť na základe skutočného použitia uvedeného majetku. je celé pôvodne uplatnené odpočítanie dane z tohto majetku predmetom jednorazovej úpravy.

! Upozornenie

V súvislosti so zavedením prvotného použitia ako nového kritéria určujúceho začiatok obdobia na úpravu odpočítanej dane od 1. 1. 2025 sa táto úprava premietla aj do ustanovenia § 53 zákona o DPH. Úprava odpočítanej dane sa vykonáva až v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvému použitiu investičného majetku. Nevyhnutnou podmienkou výkonu úpravy odpočítanej dane podľa § 54 je zmena účelu použitia investičného majetku bližšie upravená v § 54 ods. 3, ktorá zostáva nezmenená aj od 1. 1. 2025.

Platiteľovi dane podľa § 54 ods. 1 vznikne povinnosť upraviť odpočítanú daň vtedy, ak je výška uplatneného práva na odpočítanie dane pri prvotnom použití investičného majetku vyššia, než na akú by mal platiteľ nárok v dôsledku zmeny účelu použitia tohto investičného majetku, v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene účelu použitia investičného majetku. Naopak, platiteľovi vznikne právo vykonať úpravu odpočítanej dane, ak je výška uplatneného práva na odpočítanie dane pri prvotnom použití nižšia, než na akú by mal platiteľ nárok v dôsledku zmeny účelu použitia tohto investičného majetku, v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene účelu použitia investičného majetku.

Základnou podmienkou definície investičného majetku je, že musí ísť o dlhodobý majetok platiteľa. S ohľadom na obsahové vymedzenie pojmu dlhodobý majetok platiteľa v § 52a ods. 1 písm. b), investičným majetkom nebudú zásoby, aj keby tieto bolo možné podradiť pod niektorú z kategórii investičného majetku v § 54 ods. 2 písm. a) až d).

Novou kategóriou majetku, ktorý sa na účely zákona o DPH považuje za investičný majetok, je nehmotný majetok s obstarávacou cenou bez dane viac ako 2 400 eur. Pri stanovení cenového kritéria sa vychádza z účtovných predpisov.

Hnuteľným investičným majetkom sú hnuteľné veci, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, a ktorých obstarávacia cena bez DPH alebo vlastné náklady sú viac ako 1700 eur.

Platiteľ bude pokračovať v úprave odpočítanej dane pri investičnom majetku podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2024, ak obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 ods. 4, § 54a ods. 2 alebo § 54d ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2024, začalo plynúť do 31. decembra 2024.

Príklad

Prvotné použitie investičného majetku bolo iné, ako bolo zamýšľané

Platiteľ DPH si v januári 2025 kúpi automobil, ktorý plánuje používať výlučne na účely svojho podnikania, pri ktorom mu vzniká daňová povinnosť, preto si uplatnil odpočítanie dane v plnej výške DPH na základe § 49 ods. 2 zákona o DPH, t. j. v sume 10 000 eur. Ku skutočnému používaniu automobilu začalo dochádzať vo februári 2025, platiteľ ale zmenil pôvodný zámer a začal automobil čiastočne používať aj na súkromný – nepodnikateľský účel, a to v rozsahu 25 % na nepodnikateľský účel (bez nároku na odpočítanie) a 75 % na účel podnikateľský (s nárokom na odpočítanie). Takéto používanie automobilu bude do konca roku 2025.

Pre posúdenie povinnosti opravy a úpravy už odpočítanej DPH je nevyhnutné zistiť, aké bolo skutočné prvotné použitie uvedeného investičného majetku. Pretože vo februári 2025 došlo k prvotnému použitiu automobilu a bolo iné ako bolo zamýšľané pri odpočítaní DPH v januári 2025, vznikla povinnosť vykonania opravy odpočítanej dane.

V daňovom priznaní za február 2025 platiteľ vykoná opravu odpočítanej DPH na základe § 53 ods. 2 písm. c) zákona o DPH, t. j. dôjde k vráteniu časti odpočítanej DPH vo výške 2 500 eur (25 % z 10 000), teda sumy odpočítanej dane, na ktorú nemá nárok z dôvodu použitia automobilu na iný účel ako na podnikateľský (riadok 28 daňového priznania).

Ak uvedený rozsah použitia automobilu – 75 % na podnikanie nezmenil do konca roku, nevznikla mu v poslednom zdaňovacom období roka 2025 povinnosť úpravy odpočítanej dane, pretože nedošlo k zmene účelu vo vzťahu k prvotnému použitiu.

§ 54a

(1) Ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c), platiteľ zmení rozsah použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie,

(2) Ak platiteľ nadobudne investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) na základe nájomnej zmluvy inej ako nájomnej zmluvy podľa § 8 ods. 1 písm. c), pri ktorom po nadobudnutí zmení rozsah použitia na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie, na účely úpravy odpočítanej dane sa má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol tento investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.

(3) Zmena rozsahu použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) alebo písm. c) sa posudzuje samostatne za každý kalendárny rok počas obdobia na úpravu odpočítanej dane v porovnaní s daňou, ktorú platiteľ odpočítal pri prvotnom použití tohto investičného majetku. Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c) na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa prílohy č. 1. Na účely výpočtu úpravy dane odpočítanej pri investičnom majetku sa daň, ktorú platiteľ nemôže odpočítať, považuje za odpočítanie dane vo výške 0 eur.

(4) Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) s uplatnením dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na podnikanie. Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) s oslobodením od dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na iný účel ako na podnikanie.

Komentár k § 54a

Úprava odpočítanej dane pri zmene rozsahu použitia na účely podnikania

Na ustanovenie § 49a zákona nadväzuje ustanovenie § 54a, ktoré je obdobou § 54. Z ustanovenia § 54a zákona vyplýva, že platiteľ upraví daň odpočítanú podľa § 49a, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) uviedol do užívania, zmení rozsah použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie.

V priebehu sledovaného obdobia dvadsať rokov môže viackrát dôjsť k zmenám odpočítanej dane.

Zákon o DPH ukladá v ustanovení § 76 ods. 1 povinnosť uchovávania (prijatých) faktúr súvisiacich s nadobudnutím nehnuteľnosti až do konca obdobia, kedy sa končí 20-ročná lehota na úpravu odpočítanej DPH.

! Upozornenie

S účinnosťou od 1. 1. 2025 sa úprava odpočítanej dane pri zmene rozsahu použitia investičného majetku vykonáva až v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku. Rozlišuje sa medzi vznikom povinnosti a práva vykonať úpravu odpočítanej dane podľa § 54a, pričom použitá technika je identická, ako pri § 54. V súlade so zmenami v prílohe č. 1, úprava odpočítanej dane za príslušný kalendárny rok sa nevykonáva v rozsahu za všetky zostávajúce kalendárne roky do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane, vrátane kalendárneho roka, v ktorom došlo k zmene rozsahu použitia investičného majetku.

Príklad

Zmena účelu použitia budovy

Investičný majetok – budova, bol platiteľom obstaraný v januári 2025, daň bola odpočítaná v plnej výške 100 000 eur. Pri prvotnom použití vo februári 2026 bude použitá na prenájom s oslobodením od DPH, v roku 2027 budovu bude používať výlučne na podnikanie s nárokom na odpočítanie dane (už nie na prenájom s oslobodením od dane).

Platiteľovi vznikne v zdaňovacom období prvotného použitia vo februári 2026 povinnosť opraviť odpočítanú DPH v plnej výške 100 000 eur, nakoľko sa investičný majetok použil len na oslobodené plnenia.

Rokom 2026 začína plynúť doba na úpravu odpočítanej DPH – sledované obdobie 20 rokov. Pri sledovaní zmeny účelu sa porovnáva jeho použitie v aktuálnom roku s použitím prvotným (vo februári 2026 bolo prvotné použitie na účely oslobodené od DPH).

Ak v roku 2027 dôjde k zmene účelu použitia investičného majetku – začne sa používať výlučne na zdaniteľné plnenia pri ktorých je nárok na odpočet DPH, tak platiteľ má právo na úpravu odpočítanej DPH v poslednom zdaňovacom období daného kalendárneho roka 2027 vo výške 1/20 odpočítateľnej DPH, t. j. 5 000 eur (100 000 : 20).

Za predpokladu, že sa nič nezmení, bude platiteľ takto postupovať každý rok až do uplynutia lehoty na úpravu odpočítanej DPH, ktorá uplynie rokom 2045 (každý rok bude porovnávať s prvotným použitím, ak bude budova používaná v plnom rozsahu na podnikanie, odpočíta si DPH vo výške 5000 eur každý rok).

§ 54b

(1) Ak investičný majetok podľa § 54 ods. 2 prechádza na právneho nástupcu platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, je právny nástupca povinný pokračovať v úprave odpočítanej dane tohto investičného majetku podľa § 54, § 54a a 54d.

(2) Platiteľ, ktorý predá podnik alebo časť podniku alebo ktorý vloží podnik alebo časť podniku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva bez dane podľa § 10 ods. 1, a platiteľ, ktorý sa rozdelil odštiepením alebo cezhraničným odštiepením, sú povinní nadobúdateľovi oznámiť údaj o dani vzťahujúcej sa k nadobudnutému investičnému majetku podľa § 54 ods. 2, údaj o odpočítanej dani a o vykonaných úpravách odpočítanej dane podľa § 54, § 54a a 54d.

(3) Ak nadobúdateľ podniku alebo časti podniku alebo platiteľ, na ktorého prešiel investičný majetok platiteľa v rámci jeho rozdelenia odštiepením alebo cezhraničným odštiepením, nemá k dispozícii údaje podľa odseku 2, predpokladá sa, že odpočítanie dane pri nadobudnutí investičného majetku bolo uplatnené v roku nadobudnutia tohto majetku právnym nástupcom, a to vo výške 100 % zo základu dane, ktorým je reálna hodnota tohto investičného majetku podľa osobitného predpisu.³¹⁾

Komentár k § 54b

Úprava dane pri investičnom majetku nadobudnutom právnym nástupcom

Ak investičný majetok, ktorým je nehnuteľnosť, podlieha pravidlám úpravy odpočítanej dane, či už podľa § 54 alebo podľa § 54a zákona, a tento majetok nadobudne právny nástupca, ktorý je, alebo sa stáva platiteľom dane podľa § 4 ods. 6 zákona, obdobie na úpravu odpočítanej dane, ktoré začalo plynúť v čase, keď nadobudol investičný majetok predchodca, sa neprerušuje.

Ak napr. platiteľ dane nadobudol nehnuteľnosť v roku 2016 a v roku 2021 dôjde k zániku platiteľa dane bez likvidácie, jeho právny nástupca je povinný pri zmenách uvedených v § 54 alebo v § 54a zákona upraviť odpočítanú daň, a toto obdobie na úpravu odpočítanej dane trvá až do konca roka 2035.

Za právneho nástupcu na účely úpravy odpočítanej dane z investičného majetku sa považuje aj platiteľ dane, ktorý nadobudol podnik alebo jeho časť od platiteľa dane bez dane na základe zmluvy o predaji podniku alebo na základe vkladu podniku do obchodnej spoločnosti alebo družstva (ide o dodanie podľa § 10 ods. 1 zákona, ktoré nepodlieha dani).

Takže obdobie na úpravu odpočítanej dane z nehnuteľnosti sa nadobudnutím podniku neprerušuje a nadobúdateľ je povinný pokračovať v období na úpravu odpočítanej dane až do jeho skončenia.

Platiteľ dane, ktorý predá podnik alebo časť podniku alebo ktorý vloží podnik alebo časť podniku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva bez dane, je povinný oznámiť nadobúdateľovi všetky údaje vzťahujúce sa na nadobudnutie nehnuteľnosti, a to výšku odpočítanej dane pri nadobudnutí nehnuteľnosti, poslednú odpočítanú daň (ak bola vykonaná úprava podľa § 54 alebo § 54a zákona), začatie obdobia na úpravu odpočítanej dane. Pokiaľ sa takéto údaje neposkytnú nadobúdateľovi podniku, platí domnienka – zákonná fikcia, že tento platiteľ dane nadobudol nehnuteľnosť v roku, kedy došlo ku kúpe podniku alebo vkladu podniku alebo jeho časti a uplatnil si odpočítanie dane v plnej výške, pričom základ dane sa určí podľa reálnej hodnoty nehnuteľnosti v čase nadobudnutia podniku.

Právny nástupca je povinný pokračovať v úprave odpočítanej dane aj pri hnuteľnom investičnom majetku.

§ 54c

(1) Ak platiteľ nadobudol investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 od platiteľa podľa § 68d ods. 2 a uplatňuje odpočítanie dane až po skončení kalendárneho roka, v ktorom začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d, je povinný pri odpočítaní dane a prípadnom vysporiadaní pomerného odpočítania dane zohľadniť zmenu alebo zmeny účelu použitia investičného majetku a zmenu alebo zmeny rozsahu použitia investičného majetku, ak k týmto zmenám došlo v období od začiatku plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje odpočítanie dane.

(2) Na účely úpravy odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d vykonávanej platiteľom, ktorý nadobudol investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 od platiteľa podľa § 68d ods. 2, a vykonávanej platiteľom podľa § 68d ods. 2 sa skratkou DV vo vzorci uvedenom v prílohe č. 1 rozumie daň vzťahujúca sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastné náklady investičného majetku vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú tento platiteľ zaplatil.

Komentár k § 54c

Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe platby

Platiteľ dane, ktorý obstará investičný majetok od platiteľa dane, ktorý používa osobitnú úpravu podľa § 68d zákona o DPH, si môže uplatniť odpočítanie dane, až keď zaplatí svojmu dodávateľovi.

Môže nastať situácia, že nárok na odpočet dane vznikne neskôr (v nasledujúcich rokoch) ako v roku, keď začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane z nadobudnutia investičného majetku. Pokiaľ v priebehu obdobia, kedy začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane, a zdaňovacieho obdobia, kedy platiteľovi dane po prvýkrát vzniklo právo uplatniť odpočítanie dane, došlo k jednej alebo viacerým zmenám účelu použitia investičného majetku, musí platiteľ dane zmeny účelu použitia zohľadniť pri uplatnení odpočtu dane.

Ak platiteľ dane, ktorý neuplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d zákona o DPH, nadobudne investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 zákona o DPH od platiteľa dane, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d a odpočítanie dane uplatňuje až po skončení kalendárneho roka, v ktorom začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 alebo § 54a, je povinný pri odpočítaní dane a prípadnom vyrovnaní pomerného odpočítania dane zohľadniť zmenu alebo zmeny účelu použitia investičného majetku a zmenu alebo zmeny rozsahu použitia investičného majetku na účely podnikania a na iný účel ako podnikanie, ak k týmto zmenám došlo v období od začiatku plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje odpočítanie dane.

Postup podľa ustanovenia § 54c zákona o DPH sa uplatní len v tom kalendárnom roku, v ktorom platiteľ dane uplatňuje odpočítanie dane z nadobudnutého investičného majetku. Koeficient sa zaokrúhľuje na 2 desatinné miesta.

Platiteľ dane, ktorý obstaráva investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 zákona o DPH od platiteľa dane, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d zákona o DPH, môže uplatniť odpočítanie dane, až keď zaplatí svojmu dodávateľovi. Na základe tejto skutočnosti môže nastať situácia, že nárok na odpočítanie dane vznikne až v kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane z nadobudnutia investičného majetku.

§ 54d

(1) Ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. d), pri ktorom bola odpočítaná časť dane podľa § 49 ods. 5 prvej vety alebo pri ktorom nebola odpočítaná daň, platiteľ zmení rozsah použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie,

(2) Ak platiteľ nadobudne investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) na základe nájomnej zmluvy inej ako nájomnej zmluvy podľa § 8 ods. 1 písm. c), pri ktorom po nadobudnutí zmení rozsah použitia na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie, na účely úpravy odpočítanej dane sa má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol tento investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.

(3) Zmena rozsahu použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. d) sa posudzuje samostatne za každý kalendárny rok počas obdobia na úpravu odpočítanej dane v porovnaní s daňou, ktorú platiteľ odpočítal pri prvotnom použití tohto investičného majetku. Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. d) na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa prílohy č. 1.

(4) Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. d) s uplatnením dane alebo s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na podnikanie.

Komentár k § 54d

Úprava odpočítanej dane pri hnuteľnom hmotnom majetku

Platiteľ, ktorý odpočítal časť dane podľa § 49 ods. 5 pri hnuteľnom hmotnom majetku a tento majetok je investičným majetkom, upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po nadobudnutí zmení rozsah použitia majetku na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie. Obdobie na úpravu odpočítanej dane je päť rokov vrátane roka, v ktorom platiteľ nadobudol hnuteľný hmotný majetok.

Ak platiteľ nadobudne hnuteľný investičný majetok formou finančného lízingu, pri ktorom po nadobudnutí zmení rozsah použitia na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie, má sa za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol tento investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.

Úpravu odpočítanej dane vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia hnuteľného hmotného majetku, a to za každý kalendárny rok do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane vrátane kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia tohto majetku.

Platiteľ postupuje podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1 zákona.

Príklad

Zmena účelu investičného majetku v roku 2025

Platiteľ dane kúpil v januári 2025 automobil – hnuteľný investičný majetok, DPH bola v sume 1 000 eur. Daň odpočítal v plnej výške podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, automobil začal používať výlučne na podnikateľské účely, pri ktorých vzniká daňová povinnosť. V júli 2025 došlo k zmene účelu použitia automobilu, pretože platiteľ ho začal používať len na činnosť oslobodenú od dane podľa § 30 zákona o DPH.

Platiteľ v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka prizná dodatočne neodpočítateľnú daň vo výške 200 eur.

Výpočet dodatočne neodpočítateľnej dane podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1 zákona o DPH:

DV x (A – B)

DD = -------------------- x R

1 000 x (1 – 0)

DD = -------------------- x 1 = + 200 eur

Platiteľ takto vyčíslil sumu dodatočne neodpočítateľnej dane vzťahujúcej sa na iné použitie automobilu v roku 2025, ako bolo jeho prvotné použitie.

! Upozornenie

Od 1. 1. 2025 dochádza k rozšíreniu uplatňovania § 54d aj na nehmotný investičný majetok špecifikovaný v § 54 ods. 2 písm. d). Okrem toho sa v § 54d, podobne ako v § 54 a § 54a, spresňuje, že úprava odpočítanej dane pri zmene rozsahu použitia investičného majetku podľa § 54d sa vykonáva až v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku.

§ 55

Odpočítanie dane pri registrácii platiteľa
a pri oneskorenej registrácii platiteľa

(1) Platiteľ môže výlučne v prvom zdaňovacom období uplatniť právo na odpočítanie dane viažucej sa k tovarom a službám, ktoré nadobudol alebo prijal v postavení zdaniteľnej osoby pred dňom, keď sa stal platiteľom, alebo ktoré nadobudne alebo prijme v postavení platiteľa, ak daňová povinnosť vznikla podľa § 19 ods. 4 pred dňom, keď sa stal platiteľom, ak tieto prijaté plnenia okrem zásob neboli zahrnuté do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu^27a) v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stal platiteľom. Daň pri majetku, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,²⁶⁾ platiteľ zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom; platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri znížení odpočítateľnej dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou.

(2) Platiteľ môže odpočítať daň podľa odseku 1 v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 50 a § 51 ods. 1 a 5. Pri odpočítaní dane je platiteľ povinný zohľadniť aj opravu odpočítanej dane podľa § 53b, ktorú by bol povinný vykonať pred dňom, keď sa stal platiteľom, ak by mal postavenie platiteľa.

(3) Platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, môže v zdaňovacom období, za ktoré v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti podáva daňové priznanie po uplynutí lehoty podľa § 78 ods. 2, uplatniť v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 50, § 51 ods. 1, 3 a 5 a odseku 4 právo na odpočítanie dane inej ako v odseku 1, ktorá bola

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 2, 3, 7 alebo ods. 9,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 alebo § 11a alebo

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

(4) Platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, môže odpočítať daň podľa odseku 3 v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak ku dňu podania daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie spĺňa podmienky podľa § 51 ods. 1.

(5) Pri odpočítaní dane podľa odseku 3 je platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, povinný zohľadniť aj

a) opravu odpočítanej dane podľa § 53b, ktorú by bol povinný vykonať, keby si registračnú povinnosť podľa § 4 alebo § 5 splnil včas, alebo

b) pravu odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d, ktorú by bol povinný vykonať, keby si registračnú povinnosť podľa § 4 alebo § 5 splnil včas.

(6) Na účely tohto zákona sa platiteľom, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, rozumie platiteľ, ktorý

a) nepodal žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 2,

b) podal žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 2 oneskorene,

c) nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 5,

d) splnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 5 oneskorene,

e) nepodal žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5 ods. 3 alebo ods. 5 alebo

f) podal žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5 ods. 3 alebo ods. 5 oneskorene.

Komentár k § 55

Odpočítanie dane pri registrácii platiteľa

Platiteľ dane má možnosť, pred registráciou si odpočítať DPH z tovarov a služieb prijatých pred registráciou, ak neboli zahrnuté do daňových výdavkov v predchádzajúcich rokoch. Výnimkou z uvedenej podmienky – nezahrnutia do daňových výdavkov sú zásoby.

V prípade dane z majetku, ktorý je odpisovaným, sa táto zníži o pomernú časť zodpovedajúcu odpisom.

Odpočítanie dane sa môže uplatniť výlučne v daňovom priznaní podanom za prvé zdaňovacie obdobie len s podmienkou, že prijaté služby a tovary budú použité na účely zdaniteľných obchodov platiteľa, pri ktorých mu vzniká daňová povinnosť alebo sú oslobodené od dane s nárokom na odpočítanie. To znamená, že musí byť zrejmá bezprostredná súvislosť s plneniami, ktoré bude vykonávať ako platiteľ DPH.

! Upozornenie

V nadväznosti na znenie § 4 a § 5, ktoré ustanovujú, že zdaniteľná osoba sa s výnimkou dobrovoľnej registrácie stáva platiteľom dane v momente, keď nastane niektorá zo zákonných skutočností, a nie na základe právoplatného rozhodnutia daňového úradu, ako tomu bolo podľa právnej úpravy platnej do 31. 12. 2024, v § 55 ods. 3 a 4 sú upravené aj podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane platiteľom dane, ktorý si nesplnil registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, resp. ich splnil oneskorene. Uplatnenie tohto práva tuzemským ako aj zahraničným platiteľom dane (podmienky sú rovnaké), ktorý nadobudol tovary alebo prijal služby v tomto postavení (teda ide o inú daň ako podľa § 55 ods. 1, ktorá bola voči platiteľovi dane uplatnená ešte v čase, keď mal postavenie zdaniteľnej osoby), je oprávnený odpočítať daň výlučne v daňovom priznaní podanom v dôsledku nesplnenia registračnej alebo oznamovacej povinnosti, resp. s oneskorením za zdaňovacie obdobie, v ktorom toto právo vzniklo, ak má ku dňu podania tohto daňového priznania doklady vyžadované podľa § 51 ods. 1 písm. a), c) alebo d), resp. pri odpočítaní dane, ktorú je dotknutý platiteľ dane povinný aj sám zaplatiť podľa § 69 ods. 2, 3, 7 alebo 9, je ku dňu podania príslušného daňového priznania daň uvedená v záznamoch podľa § 70.

Platiteľ dane je povinný zohľadniť aj opravu odpočítanej dane podľa § 53b a úpravu odpočítanej dane podľa § 54, § 54a a § 54d, ktoré by bol povinný vykonať, ak by si registračnú povinnosť splnil včas. Na účely zákona o DPH vymedzuje pojem „platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť“. Pod uvedeným pojmom je potrebné rozumieť platiteľa, ktorý si splnil registračnú alebo oznamovaciu povinnosť oneskorene a tiež aj platiteľa, ktorý si vôbec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa príslušných ustanovení zákona o DPH.

Príklad

Právna služba poskytnutá vo vzťahu k majetku predanému pred registráciou

Spoločnosť sa stala platiteľom DPH od 1. 11. 2025. V období pred registráciou – v júni 2025, predala pozemok a v tejto súvislosti prijala právnu službu v máji 2025. V danom prípade spoločnosť nemá nárok na odpočítanie DPH z právnej služby, lebo sa vzťahovala na predaj majetku, ku ktorému došlo pred registráciou spoločnosti.

V zmysle § 55 ods. 3 zákona o DPH obdobím, na ktoré sa vzťahuje povinnosť platiť daň z dodania tovarov a služieb v tuzemsku, je obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane. Obdobím, v ktorom táto osoba mala byť platiteľom DPH, sa rozumie obdobie, ktoré sa začína 22 dňom po dni, keď osoba bola povinná najneskôr podať žiadosť o registráciu pre DPH, a končí dňom, ktorý predchádza dňu registrácie.

Odo dňa registrácie sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane. Dvadsiaty druhý deň po dni, keď osoba bola povinná najneskôr podať žiadosť o registráciu pre daň, predstavuje začiatok obdobia aj vtedy, ak tento deň pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja. Rovnako, ak koniec obdobia pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom obdobia, v ktorom osoba mala byť platiteľom dane, je deň, ktorý predchádza dňu registrácie aj v prípade, ak tento deň pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja. Uvedené obdobie sa vzťahuje tak na prípad registrácie z úradnej moci správcom dane, ako aj oneskorenej registrácie zdaniteľnej alebo zahraničnej osoby.

V prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá si nesplnila registračnú povinnosť, prestala byť zdaniteľnou osobou, napr. z dôvodu, že zrušila živnostenské oprávnenie, obdobie, v ktorom osoba mala byť platiteľom, končí dňom, ktorým zdaniteľná osoba stratila postavenie zdaniteľnej osoby, napr. deň zrušenia živnostenského oprávnenia v prípade, ak osoba nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť.

Obdobná úprava sa vzťahuje aj na zahraničné osoby, ktoré si nesplnili povinnosť podať žiadosť o registráciu alebo ju podali oneskorene. Táto úprava berie do úvahy skutočnosť, že povinnosť registrácie zahraničných osôb vychádza z iných predpokladov ako povinná registrácia tuzemských osôb – nie je založená na dosiahnutí obratu. Obdobie, za ktoré sú zahraničné osoby povinné spätne odviesť daň, prípadne majú spätne právo na odpočítanie dane, začína dňom, kedy zahraničná osoba uskutočnila v tuzemsku prvý zdaniteľný obchod, z ktorého jej vznikla povinnosť platiť daň, ak by bola platiteľom dane. Prvým zdaniteľným obchodom zahraničnej osoby môže byť napr. aj dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 alebo § 47 zákona. Zahraničná osoba si spätne nemôže odpočítať daň, ak splnila podmienky na podanie žiadosti o vrátenie dane podľa § 55a zákona.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Faktúry vystavené pred zápisom spoločnosti požadujúcej odpočet (vo veci C-280/10Kopalnia Odkrywkowa Polski Trawertyn P. Granatowicz, M. Wąsiewicz spółka jawna)

Spoločnosť má nárok na odpočet dane, pokiaľ faktúra vyhotovená pred registráciou a identifikáciou tejto spoločnosti na účely DPH bola vystavená na meno jej spoločníkov.

§ 55a

(1) Zahraničná osoba, ktorá má v inom členskom štáte sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v inom členskom štáte obvykle zdržiava a žiada o vrátenie dane (ďalej len „žiadateľ“), má nárok na vrátenie dane z tovaru a služby, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane vyrubenej pri dovoze tovaru v tuzemsku za podmienok a v rozsahu podľa odsekov 2 až 5 a § 55b až 55e.

(2) Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak

a) je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava,

b) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemal v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko a ani sa v tuzemsku obvykle nezdržiaval,

c) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodal tovar ani službu v tuzemsku s výnimkou dodania

1. prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a § 48 ods. 8,

2. služby a dodania tovaru, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca podľa § 69 ods. 2, 3 a 12,

3. tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f), ak je osobou povinnou platiť daň osoba, ktorej je tento tovar dodaný podľa § 69 ods. 9,

4. tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu žiadateľom, ktorý bol zastúpený daňovým zástupcom podľa § 69a,

5. tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom sa zúčastnil ako prvý odberateľ a osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ.

(3) Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Ak žiadateľ uskutočňuje v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, zdaniteľné obchody, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne zdaniteľné obchody, pri ktorých nemôže odpočítať daň, má nárok na vrátenie pomernej výšky dane, ktorú vypočíta podľa pravidiel platných v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.

(4) Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak by takáto daň bola odpočítateľná podľa § 49.

(5) Žiadateľ nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade s týmto zákonom, a dane uplatnenej pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 ods. 2. Ak žiadateľ podľa zákona platného v inom členskom štáte uplatňuje osobitnú úpravu zodpovedajúcu ustanoveniam podľa § 65, nemá nárok na vrátenie dane pri tovaroch a službách obstaraných na účel uskutočnenia cesty.

(6) Žiadateľ, ktorý je identifikovaný pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68c v tuzemsku alebo osobitnej úpravy podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68b alebo § 68c, má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb uvedených v § 68 ods. 1 písm. b) a c); splnenie podmienky podľa odseku 2 písm. c) sa nevyžaduje.

§ 55b

(1) Žiadateľ uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane v elektronickej forme prostredníctvom elektronického portálu v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Daňový úrad Bratislava bezodkladne elektronickými prostriedkami oznámi žiadateľovi dátum prijatia žiadosti o vrátenie dane; ak koniec lehoty na podanie žiadosti o vrátenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.

(2) Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať

a) priezvisko a meno alebo názov žiadateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,

b) elektronickú adresu žiadateľa,

c) opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar a služby nadobudol, uvedením zodpovedajúceho číselného kódu podľa osobitného predpisu,^27b)

d) obdobie podľa § 55c ods. 1, na ktoré sa žiadosť vzťahuje,

e) vyhlásenie žiadateľa, že spĺňa podmienku podľa § 55a ods. 2 písm. c),

f) identifikačné číslo pre daň žiadateľa alebo jeho daňové registračné číslo pridelené v inom členskom štáte,

g) údaje o bankovom účte žiadateľa vrátane medzinárodného bankového čísla účtu (IBAN) a medzinárodného kódu banky (BIC),

h) bližšie určujúci kód podľa osobitného predpisu^27ba) pri použití číselného kódu 9 podľa odseku 4 písm. i).

(3) Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať okrem údajov podľa odseku 2 údaje z každej faktúry o dodaní tovaru alebo služby a z každého dovozného dokladu, z ktorých žiadateľ žiada vrátenie dane, a to:

a) priezvisko a meno alebo názov dodávateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,

b) identifikačné číslo pre daň dodávateľa pridelené v tuzemsku okrem dovozu tovaru,

c) dátum vyhotovenia faktúry, číslo faktúry a dátum a číslo dovozného dokladu,

d) základ dane a sumu dane v eurách,

e) výšku odpočítateľnej dane podľa § 55a ods. 3 a 4,

f) v prípade potreby pomernú výšku odpočítateľnej dane podľa § 55a ods. 3 vyjadrenú v percentách,

g) číselný kód podľa odseku 4, ktorý prislúcha nadobudnutému tovaru a službe, a pri použití číselného kódu 10 druh nadobudnutého tovaru a služby.

(4) Druh nadobudnutého tovaru a služieb sa vyjadruje týmito číselnými kódmi:

a) pohonná látka číselným kódom 1,

b) nájom dopravných prostriedkov číselným kódom 2,

c) výdavky týkajúce sa dopravných prostriedkov s výnimkou tých, ktoré súvisia s tovarom a službami podľa písmen a) a b), číselným kódom 3,

d) poplatky za užívanie ciest a diaľnic číselným kódom 4,

e) cestovné náklady týkajúce sa osobnej dopravy číselným kódom 5,

f) ubytovacie služby číselným kódom 6,

g) jedlá, nápoje a reštauračné služby číselným kódom 7,

h) vstupné na veľtrhy a výstavy číselným kódom 8,

i) výdavky na luxusné predmety, pohostenie, zábavu a reprezentáciu číselným kódom 9,

j) iné tovary a služby ako sú uvedené v písmenách a) až i) číselným kódom 10.

(5) Ak je základ dane vo faktúre alebo dovoznom doklade 1 000 eur a viac alebo vo faktúre o kúpe pohonných látok 250 eur a viac, je žiadateľ povinný spolu so žiadosťou o vrátenie dane elektronickými prostriedkami predložiť kópiu faktúry alebo dovozného dokladu.

(6) Údaje v žiadosti o vrátenie dane a ďalšie požadované informácie podľa § 55d ods. 1 a 2 uvádza žiadateľ v slovenskom jazyku alebo v anglickom jazyku.

§ 55c

(1) Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, musí byť najmenej 50 eur. Žiadosť o vrátenie dane sa môže podať za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 400 eur. Vrátenie dane sa môže vzťahovať na obdobie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 50 eur.

(2) Žiadosť o vrátenie dane sa vzťahuje na

a) kúpu tovarov a služieb, ktoré boli fakturované počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, ak daňová povinnosť vznikla pred vyhotovením faktúry alebo v čase vyhotovenia faktúry, alebo v súvislosti s ktorými daňová povinnosť vznikla počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, ak kúpa bola fakturovaná pred vznikom daňovej povinnosti,

b) dovoz tovaru, ktorý sa uskutočnil počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje.

(3) Žiadosť o vrátenie dane sa môže vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré nie sú zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí o vrátenie dane a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roka.

(4) Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane upraví odpočítateľná časť dane podľa zákona platného v členskom štáte žiadateľa, žiadateľ je povinný opraviť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadal, alebo sumu dane, ktorá sa mu už vrátila.

(5) Oprava podľa odseku 4 sa vykoná v žiadosti o vrátenie dane vzťahujúcej sa na obdobie kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý žiadateľ žiadal vrátenie dane. Ak žiadateľ za obdobie kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý žiadateľ žiadal vrátenie dane, nepodáva žiadosť o vrátenie dane, opravu dane podľa odseku 4 vykoná v samostatnom vyhlásení podanom prostredníctvom elektronického portálu v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.

(6) Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane zníži základ dane a daň za dodanie tovaru alebo služby, je žiadateľ povinný vrátiť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadal. Vrátenie dane žiadateľ vykoná v žiadosti o vrátenie dane za obdobie kalendárneho roka, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane. Ak žiadateľ za obdobie kalendárneho roka, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane, nepodáva žiadosť o vrátenie dane, je povinný oznámiť elektronickými prostriedkami Daňovému úradu Bratislava najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane, že dostal doklad o oprave základu dane a dane. Spolu s oznámením žiadateľ predloží elektronickými prostriedkami doklad o oprave základu dane a dane. Daňový úrad Bratislava oznámi žiadateľovi rozhodnutie o vrátení vrátenej dane. Žiadateľ je povinný vrátiť daň do 30 dní od oznámenia rozhodnutia.

§ 55d

(1) Daňový úrad Bratislava oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti s výnimkou podľa odsekov 5 a 6. Ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o správnosti uplatňovaného nároku na vrátenie dane, Daňový úrad Bratislava môže v lehote podľa prvej vety elektronickými prostriedkami požiadať žiadateľa, príslušné orgány členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, alebo inú osobu o dodatočné informácie; inú osobu ako žiadateľa alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, môže požiadať elektronickými prostriedkami, iba ak sú tieto prostriedky dostupné jej adresátovi.

(2) Ak nie sú dodatočné informácie dostatočné, môže Daňový úrad Bratislava požiadať o ďalšie dodatočné informácie. Žiadosť o dodatočné informácie a žiadosť o ďalšie dodatočné informácie sa považujú za doručené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu žiadateľa uvedenú v žiadosti o vrátenie dane, na elektronickú adresu príslušných orgánov členských štátov alebo elektronickú adresu iných osôb; na doručovanie sa nevzťahuje ustanovenie osobitného predpisu.^27bc)

(3) Dodatočnými informáciami podľa odseku 1 a ďalšími dodatočnými informáciami podľa odseku 2 sú aj originál alebo kópia faktúry alebo dovozného dokladu, ktoré sa týkajú uplatňovaného nároku na vrátenie dane, a to aj takých, v ktorých základ dane je nižší ako základ dane podľa § 55b ods. 5.

(4) Osoba, od ktorej Daňový úrad Bratislava žiada dodatočné informácie a ďalšie dodatočné informácie podľa odsekov 1 a 2, je povinná požadované informácie poskytnúť do jedného mesiaca odo dňa, kedy jej bola požiadavka doručená.

(5) Ak Daňový úrad Bratislava žiada dodatočné informácie podľa odseku 1, oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do dvoch mesiacov od prijatia požadovaných informácií, a ak nedostal požadované informácie, oznámi rozhodnutie do dvoch mesiacov od uplynutia lehoty podľa odseku 4; ak dvojmesačná lehota na oznámenie rozhodnutia uplynie skôr ako uplynie šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, Daňový úrad Bratislava oznámi rozhodnutie najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

(6) Ak Daňový úrad Bratislava žiada ďalšie dodatočné informácie podľa odseku 2, oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane najneskôr do ôsmich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

(7) Ak Daňový úrad Bratislava rozhodne o vrátení dane, vráti daň najneskôr do desiatich pracovných dní od uplynutia lehoty na oznámenie rozhodnutia o žiadosti o vrátenie dane podľa odseku 1, 5 alebo 6.

(8) Daňový úrad Bratislava vráti daň na účet vedený v banke v tuzemsku alebo na základe žiadosti žiadateľa na účet vedený v zahraničnej banke v inom členskom štáte. Pri vrátení dane na účet vedený v zahraničnej banke v inom členskom štáte sa od sumy dane odpočítajú bankové poplatky za prevod peňažných prostriedkov, ak ju nemožno použiť podľa osobitného predpisu.^27bd)

(9) Rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane alebo časti dane sa môže žiadateľ odvolať spôsobom a v lehote podľa osobitného predpisu.^27c)

(10) Ak daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov alebo sa vrátenie dane dosiahlo podvodným spôsobom, žiadateľ je povinný zaplatiť Daňovému úradu Bratislava neoprávnene vrátenú daň a pokutu uloženú podľa osobitného predpisu.^27d) Ak žiadateľ uloženú pokutu nezaplatí, Daňový úrad Bratislava má právo odmietnuť ďalšie vrátenie dane až do výšky nezaplatenej pokuty.

(11) Daňový úrad Bratislava vráti daň za obdobie kalendárneho roka, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, zníženú alebo zvýšenú o sumu, ktorá zodpovedá oprave dane vykonanej podľa § 55c ods. 4 a 5. Ak sa oprava dane vykoná podaním samostatného vyhlásenia podľa § 55c ods. 5, Daňový úrad Bratislava rozhodne o zvýšení alebo znížení dane na základe samostatného vyhlásenia o oprave dane.

(12) Na účely § 55c ods. 6 a odsekov 1, 5 a 6 sa rozhodnutie považuje za oznámené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti o vrátenie dane.

§ 55e

(1) Ak Daňový úrad Bratislava nevráti žiadateľovi daň v lehote podľa § 55d ods. 7, žiadateľ má nárok na úrok vo výške ustanovenej podľa osobitného predpisu.^27e)

(2) Žiadateľ nemá nárok na úrok podľa odseku 1, ak nepredložil dodatočné informácie alebo ďalšie dodatočné informácie v lehote podľa § 55d ods. 4, alebo ak nepredloží kópiu faktúry alebo dovozného dokladu podľa § 55b ods. 5.

Podanie žiadosti o vrátenie dane
v inom členskom štáte

Podanie žiadosti o vrátenie dane v inom členskom štáte

§ 55f

(1) Platiteľ registrovaný podľa § 4 alebo 4b uplatňuje nárok na vrátenie dane v členskom štáte, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami na webovom sídle finančného riaditeľstva. Žiadosť o vrátenie dane môže platiteľ registrovaný podľa § 4 podať, ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Na obsah žiadosti o vrátenie dane sa primerane vzťahuje § 55b ods. 2 až 4; žiadosť o vrátenie dane sa nepovažuje za podanú, ak tieto údaje neobsahuje.

(2) Na spôsob podania žiadosti o vrátenie dane sa nevzťahuje osobitný predpis.^27f)

§ 55g

(1) Finančné riaditeľstvo bezodkladne elektronickými prostriedkami odošle platiteľovi potvrdenie o prijatí žiadosti.

(2) finančné riaditeľstvo neodošle žiadosť o vrátenie dane členskému štátu, ktorému je žiadosť určená, ak v období, za ktoré sa žiada vrátenie dane, platiteľ nebol platiteľom alebo vykonával výlučne činnosti, pri ktorých nemôže odpočítať daň. Neodoslanie žiadosti oznámi Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky elektronickými prostriedkami platiteľovi.

Komentár k § 55a až § 55g

Vrátenie dane zahraničnej osobe z iného členského štátu (refundácia)

Vrátenie DPH zaplatenej pri kúpe tovarov a služieb slovenskými platiteľmi v iných členských štátoch je náhradou odpočítania DPH, ktoré platitelia vykonávajú prostredníctvom daňového priznania. V daňovom priznaní podanom v SR si môžu odpočítať len DPH súvisiacu s prijatými zdaniteľnými plneniami prijatými od slovenských platiteľov, nie DPH od platiteľov z iných štátov.

V rámci EÚ všeobecné pravidlá pre vrátenie DPH (refundáciu) zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte, vyplývajú zo Smernice Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008. Táto smernica je vykonávacím predpisom, ktorý stanovuje podrobné pravidlá pre vrátenie dane na základe článku 170 smernice o DPH zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane a ktoré spĺňajú stanovené podmienky.

V slovenskom zákone o DPH je upravený podrobný postup vrátenia dane zahraničným osobám z iných členských štátov v ustanoveniach § 55a až § 55e. Vrátenie DPH slovenským platiteľom z iných členských štátov je upravené len rámcovo v ustanoveniach § 55f a § 55g (upravujú postup podania žiadosti, jej akceptáciu), pokiaľ ide o obsah žiadosti a ďalšie podmienky, primerane sa uplatnia postupy, ktoré uplatňuje náš štát voči zahraničným platiteľom.

! Upozornenie

V súvislosti s lehotou na podanie žiadosti o refundáciu DPH od 1. 1. 2025 už nebude dochádzať k posunu posledného dňa lehoty na najbližší nasledujúci pracovný deň, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja (tak ako je to pri ostatných lehotách podľa zákona č. 563/2009 Z. z. – daňového poriadku).

Vrátenie dane uplatnenej
v cenách tovarov a služieb

Vrátenie dane uplatnenej v cenách tovarov a služieb

Vrátenie dane zahraničnej osobe
z tretieho štátu

§ 56

(1) Zahraničná osoba, ktorá nemá na území Európskej únie a sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa na území Európskej únie obvykle nezdržiava (ďalej len „zahraničná osoba z tretieho štátu“), má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri hnuteľnom majetku a službách, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane uplatnenej pri dovoze tovaru za podmienok uvedených v odseku 2.

(2) Zahraničná osoba z tretieho štátu má nárok na vrátenie dane, ak

a) je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby v štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava,

b) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemala na území Európskej únie sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko a ani sa na tomto území obvykle nezdržiavala,

c) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodala tovar ani službu v tuzemsku s výnimkou dodania

1. prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a § 48 ods. 8,

2. služieb a dodania tovaru, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca (§ 69 ods. 2, 3 a 12),

3. tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f), ak je osobou povinnou platiť daň osoba, ktorej je tento tovar dodaný (§ 69 ods. 9),

4. tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu zahraničnou osobou, ktorá bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a,

5. tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom sa zúčastnila ako prvý odberateľ a osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ,

d) by daň bola odpočítateľná podľa § 49.

(3) Zahraničná osoba z tretieho štátu nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade s týmto zákonom, a dane uplatnenej pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 ods. 2.

(4) Zdaniteľná osoba, ktorá nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie a je identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68a až 68c v tuzemsku alebo osobitnej úpravy podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68a až 68c, má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb uvedených v § 68 ods. 1; splnenie podmienok podľa odseku 2 písm. c) a § 58 ods. 5 sa nevyžaduje.

§ 57

(1) Zahraničná osoba z tretieho štátu uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava; vzor tlačiva žiadosti o vrátenie dane je uvedený v prílohe č. 2. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie kalendárneho roka, a to najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane; ak koniec lehoty na podanie žiadosti o vrátenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Žiadosť o vrátenie dane môže zahraničná osoba z tretieho štátu podať, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 50 eur.

(2) Žiadosť o vrátenie dane môže podať zahraničná osoba z tretieho štátu aj za obdobie kalendárneho polroka, ak suma dane, ktorej vrátenie žiada, je najmenej 1 000 eur, a ak taká žiadosť bola podaná za prvý kalendárny polrok, suma dane, ktorej vrátenie žiada za druhý kalendárny polrok, je najmenej 50 eur. Žiadosť o vrátenie dane za kalendárny polrok sa podáva najneskôr v lehote podľa odseku 1.

(3) Žiadosť o vrátenie dane za druhý kalendárny polrok sa môže vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré nie sú zahrnuté do žiadosti za prvý kalendárny polrok a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roka.

(4) Zahraničná osoba z tretieho štátu k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť

a) originál faktúry vyhotovenej platiteľom v tuzemsku, v ktorej je uvedená suma dane v eurách, a v prípade dovozu tovaru príslušný dovozný doklad a doklad preukazujúci platbu dane,

b) potvrdenie daňového úradu štátu, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, osvedčujúce, že zahraničná osoba z tretieho štátu je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby, pričom potvrdenie nesmie byť staršie ako jeden rok; vzor tlačiva potvrdenia je uvedený v prílohe č. 3.

(5) Zahraničná osoba z tretieho štátu musí v žiadosti o vrátenie dane vyhlásiť, že

a) spĺňa podmienky podľa § 56 ods. 2,

b) údaje uvedené v žiadosti o vrátenie dane sú pravdivé,

c) sa zaväzuje vrátiť späť akúkoľvek neoprávnene vrátenú daň.

§ 58

(1) Daňový úrad Bratislava rozhodne o žiadosti o vrátenie dane do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti. Faktúry a dovozné doklady priložené k žiadosti o vrátenie dane Daňový úrad Bratislava vráti zahraničnej osobe z tretieho štátu do 60 dní od ich predloženia; tieto faktúry a dovozné doklady môže pred vrátením označiť.

(2) Ak Daňový úrad Bratislava rozhodne o vrátení dane, vráti daň v lehote na rozhodnutie o žiadosti podľa odseku 1. Daň vráti v eurách na účet vedený v banke v tuzemsku alebo na základe žiadosti zahraničnej osoby z tretieho štátu na účet vedený v zahraničnej banke v inom štáte. Pri vrátení dane na účet vedený v zahraničnej banke v inom štáte sa od sumy dane odpočítajú bankové poplatky za prevod peňažných prostriedkov. Daňový úrad Bratislava môže vrátiť daň aj prostredníctvom zástupcu zahraničnej osoby z tretieho štátu, ak zástupca predloží daňovému úradu plnomocenstvo na zastupovanie zahraničnej osoby z tretieho štátu týkajúce sa vrátenia dane.

(3) Rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane alebo časti dane sa môže zahraničná osoba z tretieho štátu odvolať spôsobom a v lehote podľa osobitného predpisu.^27c)

(4) Ak daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov alebo sa vrátenie dane dosiahlo podvodným spôsobom, zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná zaplatiť Daňovému úradu Bratislava neoprávnene vrátenú daň a pokutu uloženú podľa osobitného predpisu^27d) a ak zahraničná osoba z tretieho štátu nevráti neoprávnene vrátenú daň alebo nezaplatí uloženú pokutu, Daňový úrad Bratislava má právo odmietnuť ďalšie žiadosti o vrátenie dane počas dvoch kalendárnych rokov nasledujúcich po podaní žiadosti o vrátenie dane na základe nepravdivých údajov.

(5) Nárok na vrátenie dane z tovarov a služieb nemá zahraničná osoba z tretieho štátu, ak štát, v ktorom má táto zahraničná osoba sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko, neposkytuje vrátenie dane zdaniteľným osobám, ktoré sú platiteľmi podľa tohto zákona.

(6) Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane zníži základ dane a daň za dodanie tovaru alebo služby, je zahraničná osoba z tretieho štátu povinná vrátiť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadala. Zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná oznámiť Daňovému úradu Bratislava, že dostala doklad o oprave základu dane a dane, a to najneskôr do 60 dní odo dňa, keď tento doklad dostala. Spolu s oznámením zahraničná osoba z tretieho štátu predloží doklad o oprave základu dane a dane. Daňový úrad Bratislava vydá zahraničnej osobe z tretieho štátu rozhodnutie o vrátení vrátenej dane. Zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná vrátiť daň do 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Komentár k § 56 až § 58

Vrátenie dane zahraničnej osobe z tretieho štátu

Základným východiskom pre legislatívnu úpravu vrátenia dane z pridanej hodnoty zahraničnej osobe, ktorá nemá na území Európskej únie sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa na území Európskej únie obvykle nezdržiava, je trinásta smernica Rady č. 86/560/EHS o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území Spoločenstva.

Pokiaľ ide o rozsah a podmienky vrátenia dane osobám z tretích štátov, sú rovnaké ako pre osoby z iných členských štátov, v tomto prípade je zachovaný „papierový“ postup pri vrátení dane. Žiadateľ vyplní vytlačenú žiadosť, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 2 zákona.

Zahraničná osoba z tretieho štátu má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri hnuteľnom hmotnom majetku a službách dodaných platiteľom dane v tuzemsku (aj dane uplatnenej pri dovoze tovaru do tuzemska).

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Neregistrácia v štáte vrátenia dane

(C-242/19, CHEP)

Členský štát nemôže vylúčiť zdaniteľnú osobu usadenú v inom členskom štáte z práva na vrátenie DPH len z dôvodu, že táto zdaniteľná osoba je alebo by mala byť identifikovaná pre DPH v prvom členskom štáte.

Len článok 171a smernice o DPH umožňuje členským štátom, aby v súvislosti s osobitnými transakciami, ktorých sa týka, priznali zdaniteľnej osobe usadenej v inom členskom štáte právo na odpočítanie dane tým, že ju vylúčia z postupu vrátenia dane na základe smernice 2008/9.

V predmetnej veci na jednej strane CHEP ako zdaniteľná osoba usadená v inom členskom štáte nespĺňa žiadne z kritérií uvedených v článku 3 písm. a) smernice 2008/9/ES na väzbu s rumunským územím. Na druhej strane, pokiaľ ide o podmienku uvedenú v článku 3 písm. b) tejto smernice, zo skutočností v spise vyplýva, že CHEP tým, že prenajímala palety spoločnosti CHEP Rumunsko, poskytuje služby, pri ktorých sa predpokladá, že sa miesto ich poskytovania nachádza v Rumunsku v súlade s článkom 44 smernice o DPH, pričom CHEP Rumunsko je podľa článku 196 smernice o DPH povinná zaplatiť DPH v rámci mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti. Za týchto podmienok CHEP, spĺňa kumulatívne podmienky stanovené v článku 3 smernice 2008/9/ES, a teda má nárok na vrátenie DPH.

Vzhľadom na uvedené nemá byť odmietnuté právo na vrátenie DPH zdaniteľnej osobe usadenej na území iného členského štátu len z dôvodu, že táto zdaniteľná osoba je alebo by mala byť identifikovaná pre DPH v členskom štáte vrátenia dane.

• Lehota na predloženie dodatočných informácií pre refundáciu dane (C-133/ 18, Sea Chefs Cruise Services GmbH)

Článok 20 ods. 2 smernice Rady 2008/9/ES, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane ustanovené v smernici o DPH zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte, sa má vykladať v tom zmysle, že lehota jedného mesiaca upravená v tomto ustanovení na to, aby boli členskému štátu vrátenia dane poskytnuté dodatočné informácie, o ktoré tento členský štát žiada, nie je prekluzívnou lehotou, ktorá by v prípade jej prekročenia alebo neposkytnutia odpovede viedla k tomu, že zdaniteľná osoba stratí možnosť doplniť svoju žiadosť o vrátenie dane tým, že priamo pred vnútroštátnym súdom predloží dodatočné informácie určené na potvrdenie existencie jej práva na vrátenie dane z pridanej hodnoty.

• Zamietnutie vrátenia DPH – nesprávne identifikačné číslo pre DPH (Nestrade SA C-562/17)

Ustanovenia trinástej smernice nebránia tomu, aby členský štát v rámci výkonu práva na vrátenie DPH časovo obmedzil možnosť opraviť chybné faktúry, napríklad opravou identifikačného čísla na účely DPH, ktoré pôvodne bolo uvedené na faktúre, za predpokladu, že sú dodržané zásady ekvivalencie a efektivity, čo musí overiť vnútroštátny súd.

Vrátenie dane cestujúcim
pri vývoze tovaru

Vrátenie dane cestujúcim pri vývoze tovaru

§ 59

(1) Fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Európskej únie a ktorá v cestovnom styku vyváža z územia Európskej únie tovar neobchodného charakteru v osobnej batožine, môže požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene vyvezeného tovaru, ktorý kúpila v tuzemsku od platiteľa, s výnimkou pohonných látok.

(2) Trvalý pobyt a prechodný pobyt na účely odseku 1 je miesto, ktoré je zapísané v cestovnom pase. Ak taký údaj nie je v cestovnom pase zapísaný, preukáže cestujúci tento údaj iným hodnoverným dokladom.

(3) Cestujúci môže požiadať o vrátenie dane, ak

a) celková hodnota vrátane dane vyvezeného tovaru uvedená v doklade o kúpe tovaru je vyššia ako 100 eur,

b) má doklad o kúpe tovaru vyhotovený platiteľom,

c) vývoz tovaru je uskutočnený najneskôr do troch mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar kúpený,

d) vývoz tovaru je potvrdený colným úradom toho členského štátu, v ktorom tovar opustí územie Európskej únie, na tlačive, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „tlačivo na vrátenie dane“), alebo v informačnom systéme na to určenom.

(4) Vrátenie dane sa uplatňuje u

a) platiteľa, ktorý tovar predal,

b) osoby, ktorú platiteľ podľa písmena a) poveril vrátením dane, alebo

c) osoby, ktorú cestujúci poveril, aby v jeho mene uplatnila vrátenie dane, ak táto osoba má uzavretú dohodu o vrátení dane s finančným riaditeľstvom.

(5) Dohoda podľa odseku 4 písm. c) obsahuje najmä

a) spôsob potvrdzovania vývozu tovaru colným úradom,

b) spôsob overenia splnenia podmienok na vrátenie dane,

c) spôsob podávania žiadosti o vrátenie dane,

d) spôsob a rozsah evidencie dokladov o predaji tovaru a spôsob identifikácie cestujúcich,

e) spôsob a lehoty uchovávania elektronicky predložených dokladov týkajúcich sa vrátenia dane.

(6) Nárok na vrátenie dane zaniká, ak sa platiteľovi alebo poverenej osobe nepredložia doklady uvedené v odseku 3 do šiestich mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar predaný.

§ 60

(1) Platiteľ môže pri predaji tovaru na požiadanie vydať tlačivo na vrátenie dane, v ktorom uvedie tieto údaje:

a) svoje obchodné meno a identifikačné číslo pre daň,

b) dátum predaja tovaru,

c) druh a množstvo predaného tovaru,

d) predajnú cenu s daňou, sadzbu dane a sumu dane,

e) meno, priezvisko a bydlisko cestujúceho.

(2) Po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane (§ 59 ods. 3 a 6) sa vráti daň na základe predloženého dokladu o kúpe tovaru a tlačiva na vrátenie dane, v ktorom je potvrdený vývoz tovaru colným úradom.

(3) Daň vrátenú podľa odseku 2 uvedie platiteľ v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola daň vrátená. Vrátenú daň je platiteľ povinný evidovať podľa jednotlivých zdaňovacích období. V evidencii uvádza platiteľ poradové číslo tlačiva na vrátenie dane a sumu dane.

(4) Tlačivo na vrátenie dane uchováva platiteľ počas desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vrátenú daň uplatnil v daňovom priznaní.

(5) Ak sa vrátenie dane uplatňuje u poverenej osoby podľa § 59 ods. 4 písm. c), táto osoba vráti daň cestujúcemu po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane (§ 59 ods. 1, 3 a 6) na základe elektronicky predloženého dokladu o kúpe tovaru a potvrdenia vývozu tovaru colným úradom.

(6) Daň vrátenú podľa odseku 5 uplatní poverená osoba podľa § 59 ods. 4 písm. c) podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami Daňovému úradu Bratislava za kalendárny mesiac, v ktorom bola daň vrátená cestujúcemu. Prílohou k žiadosti o vrátenie dane je zoznam dokladov o kúpe tovaru, z ktorých bola vrátená daň. Zoznam dokladov o kúpe tovaru sa uvádza v členení podľa cestujúcich a obsahuje údaje v rozsahu dohodnutom podľa § 59 ods. 5 písm. d).

(7) Žiadosť o vrátenie dane a príloha k tejto žiadosti podľa odseku 6 sa podáva na tlačive, ktorého vzor uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

(8) Daňový úrad Bratislava vráti poverenej osobe podľa § 59 ods. 4 písm. c) sumu dane uplatnenú v žiadosti o vrátenie dane v eurách na účet vedený v banke v tuzemsku do 30 dní od jej podania; ak sa daň vráti v požadovanej výške, rozhodnutie sa nevydá.

(9) Poverená osoba podľa § 59 ods. 4 písm. c) uchováva doklady, ktoré jej boli predložené cestujúcimi, po dobu desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vrátenú daň uplatnila v žiadosti o vrátenie dane, a na požiadanie Daňového úradu Bratislava je povinná umožniť prístup k týmto dokladom, ich sťahovanie a používanie.

Komentár k § 59 a § 60

Vrátenie dane cestujúcim pri vývoze tovaru

Fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území EÚ a ktorá v cestovnom styku vyváža z územia EÚ tovar neobchodného charakteru v osobnej batožine (ďalej len „cestujúci“), môže požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene vyvezeného tovaru, ktorý kúpila v tuzemsku od platiteľa, s výnimkou pohonných látok.

Trvalým pobytom a prechodným pobytom je pre účely ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o DPH miesto, ktoré je zapísané v cestovnom pase. Ak takýto údaj nie je v cestovnom pase zapísaný, preukáže cestujúci tento údaj iným hodnoverným dokladom.

Na účely zákona o DPH sa za územie EÚ považuje tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov.

Zákon o DPH pri vrátení dane cestujúcim priamo v § 59 nedefinuje „tovar neobchodného charakteru v osobnej batožine cestujúceho“, ale v § 48 zákona o DPH je v odseku 2 odkaz na Nariadenie Rady (EHS) č. 918/83 z 28. marca 1983 ustanovujúce v spoločenstve systém oslobodení od cla v znení neskorších zmien a doplnkov v súvislosti s oslobodením od dane pri dovoze tovaru. Oslobodenie sa vzťahuje aj na tovar v osobnej batožine cestujúcich.

V hlave XI citovaného nariadenia sa v článku 45 uvádza, čo sa rozumie pod pojmom osobná batožina a dovozy neobchodnej povahy.

Osobnou batožinou sa rozumie všetka batožina, ktorú cestujúci môže predložiť colným orgánom pri svojom príchode do colného územia spoločenstva, ako aj batožina predložená týmto orgánom neskôr za predpokladu, že je možné dokázať, že táto batožina bola zapísaná ako sprievodná batožina v čase odchodu cestujúceho spoločnosťou, ktorá prepravila túto batožinu z tretej krajiny odchodu do colného územia spoločenstva.

Dovozmi neobchodnej povahy sa rozumejú dovozy, ktoré sú príležitostnej povahy a obsahujú výlučne tovar na osobné použitie cestujúcich alebo ich rodín alebo tovar určený ako dary, povaha a množstvo tohto tovaru by nemali naznačovať možnosť, že je dovážaný z obchodných dôvodov.

V ďalších ods. ustanovenia § 59 sú stanovené podmienky na vrátenie dane, postup vrátenia dane je uvedený v § 60 zákona o DPH.

Vrátenie dane osobám,
ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva a oslobodenie od dane

Vrátenie dane osobám, ktoré požívajú výsady a imunity

§ 61

(1) Osoby iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva,²³⁾ a medzinárodné organizácie²⁴⁾ a ich pracovníci (ďalej len „zahraničný zástupca“) majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na ich spotrebu.

(2) Zahraničnými zástupcami sú

a) diplomatické misie a konzulárne úrady so sídlom na území Slovenskej republiky s výnimkou konzulárnych úradov vedených honorárnym konzulom,

b) diplomatické misie a konzulárne úrady, ktoré sú akreditované pre Slovenskú republiku a majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky, s výnimkou konzulárnych úradov vedených honorárnym konzulom,

c) medzinárodné organizácie alebo oblastné úradovne medzinárodných organizácií (ďalej len „medzinárodná organizácia“), ktoré sú zriadené podľa medzinárodných zmlúv,

d) diplomatickí zástupcovia misie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike,

e) konzulárni úradníci, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, s výnimkou honorárnych konzulov,

f) členovia administratívneho a technického personálu misie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike,

g) konzulárni zamestnanci, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, s výnimkou zamestnancov konzulárnych úradov vedených honorárnym konzulom,

h) pracovníci medzinárodnej organizácie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike a sú trvalo pridelení na výkon úradných funkcií v Slovenskej republike.

(3) Vrátenie dane sa poskytuje zahraničným zástupcom len tých štátov, ktoré také vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie poskytujú osobám Slovenskej republiky. Ak iný štát také vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie neposkytuje osobám Slovenskej republiky v rozsahu vrátenia dane poskytovaného Slovenskou republikou, prizná sa zahraničným zástupcom týchto štátov vrátenie dane len v takom rozsahu, ako poskytuje tento štát osobám Slovenskej republiky. Ak iný štát také vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie poskytuje osobám Slovenskej republiky vo väčšom rozsahu, ako poskytuje Slovenská republika, prizná sa zahraničným zástupcom týchto štátov vrátenie dane v takom rozsahu, ako poskytuje tento štát osobám Slovenskej republiky. Vzájomnosť podľa tohto odseku sa nevzťahuje na medzinárodné organizácie a ich pracovníkov.

(4) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do výšky 99 581,76 eura za kalendárny rok. Do uvedeného limitu sa nezaratúva daň zaplatená v cenách automobilov, pohonných látok, stavieb a stavebných prác.

(5) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. c) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do výšky 99 581,76 eura za kalendárny rok. Do uvedeného limitu sa nezaratúva daň zaplatená v cenách automobilov a pohonných látok.

(6) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) a c) sa vráti daň zaplatená

a) v cene jedného osobného automobilu na každého akreditovaného člena alebo úradníka počas dvoch rokov,

b) v cenách najviac troch úžitkových automobilov počas dvoch rokov vrátane dane zaplatenej v cenách pohonných látok,

c) v cenách pohonných látok na jeden osobný automobil v rozsahu najviac 4 000 litrov ročne.

(7) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) až g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, vráti sa daň zaplatená v cenách tovarov a služieb na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu a pohonných látok v rozsahu celoročného limitu.

Celoročný limit vrátenia dane je pre
a)	vedúceho misie	3 319,39 eura
b)	vedúceho konzulárneho úradu	3 319,39 eura
c)	člena diplomatického personálu	2 655,51 eura
d)	člena administratívneho a technického personálu	1 991,64 eura

(8) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) a e), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, sa vráti daň zaplatená v cene dvoch osobných automobilov počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok ročne a zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. f) a g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, sa vráti daň zaplatená v cene jedného osobného automobilu počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok ročne.

(9) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. b) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do výšky 8 298,48 eura za kalendárny rok.

(10) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) až g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, vráti sa daň zaplatená v cenách tovarov a služieb určených na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu v rozsahu celoročného limitu.

Celoročný limit vrátenia dane je pre
a)	vedúceho misie	1 659,70 eura
b)	vedúceho konzulárneho úradu	1 659,70 eura
c)	člena diplomatického personálu	995,82 eura
d)	člena administratívneho a technického personálu	497,91 eura

(11) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. h) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb určených na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu a pohonných látok najviac do výšky 1 991,64 eura za kalendárny rok.

(12) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. h) sa vráti daň zaplatená v cene jedného osobného automobilu na jeho osobnú spotrebu počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok ročne.

(13) Ak v priebehu dvoch rokov od registrácie osobných automobilov alebo úžitkových automobilov s prideleným diplomatickým evidenčným číslom CD, CC alebo ZZ, pri ktorých sa vrátila daň podľa odsekov 6, 8 a 12, tieto automobily sa zničia alebo odcudzia, zahraničnému zástupcovi sa vráti daň zaplatená v cene ďalšieho osobného automobilu alebo úžitkového automobilu. Ak zahraničný zástupca pred uplynutím dvoch rokov od registrácie automobilu podľa prvej vety, pri ktorom uplatnil vrátenie dane, automobil predá alebo daruje, je povinný vrátenú daň vrátiť; to neplatí, ak zahraničný zástupca predá alebo daruje tento automobil inému zahraničnému zástupcovi. Ak zahraničný zástupca podľa ods. 2 písm. d) až h) uplatnil vrátenie dane zaplatenej v cene osobného automobilu a končí svoje pôsobenie v Slovenskej republike do šiestich mesiacov od registrácie tohto automobilu podľa prvej vety, je povinný vrátiť vrátenú daň“ a na konci sa pripája táto veta: „Tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 3.

(14) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) sa vráti daň zaplatená pri dodaní stavby a stavebných prác, ak cena vrátane dane nepresiahne 3 319,39 eura; ak cena vrátane dane presiahne 3 319,39 eura, vráti sa daň iba v prípade, ak vysielajúci štát potvrdí Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky priznanie nároku na vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie v rovnakom rozsahu slovenským diplomatickým misiám a konzulárnym úradom.

(15) Dodanie tovaru zahraničnému zástupcovi v daňovom sklade povolenom podľa osobitného predpisu⁶⁾ je oslobodené od dane. Oslobodenie od dane sa poskytne najviac v rozsahu, v akom je umožnené vrátenie dane podľa odsekov 4, 5, 7, 9, 10 a 11, pričom nárok na vrátenie dane sa pomerne zníži. Podrobnosti uplatnenia oslobodenia od dane a vrátenia dane ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

§ 62

(1) Zahraničný zástupca uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdí elektronicky Daňovému úradu Bratislava splnenie podmienky vzájomnosti podľa § 61 ods. 3. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie kalendárneho štvrťroka do 30. dňa po skončení kalendárneho štvrťroka.

(2) Zahraničný zástupca k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť originál faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa, v ktorom je uvedená suma dane v eurách s potvrdením platby dane. Ak vysielajúci štát zahraničného zástupcu podľa § 61 ods. 2 písm. a) umožňuje vrátenie dane na základe predloženia kópie faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa, môže tento zahraničný zástupca namiesto originálu faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa doložiť k žiadosti o vrátenie dane kópiu týchto dokladov potvrdenú vedúcim misie alebo vedúcim konzulárneho úradu.

(3) Vrátenie dane môže zahraničný zástupca žiadať len v prípade, ak celková cena vrátane dane na jednom doklade o kúpe tovarov alebo služieb s výnimkou dokladu o kúpe pohonných látok je najmenej 33,19 eura. Ak iný štát viaže vrátenie dane osobám Slovenskej republiky na doklad o kúpe tovarov alebo služieb, na ktorom je celková cena vyššia ako 33,19 eura, môže zahraničný zástupca tohto štátu žiadať vrátenie dane z takého dokladu, na ktorom je celková cena najmenej vo výške určenej týmto štátom.

(4) Daňový úrad Bratislava opatrí odtlačkom úradnej pečiatky všetky faktúry a iné doklady o kúpe tovarov a služieb priložené k žiadosti o vrátenie dane a do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane za príslušný kalendárny štvrťrok ich vráti zahraničnému zástupcovi.

(5) Daňový úrad Bratislava vráti zahraničnému zástupcovi daň na účet vedený v banke v Slovenskej republike do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane za príslušný kalendárny štvrťrok.

(6) Nárok na vrátenie dane môže zahraničný zástupca uplatniť najneskôr za kalendárny štvrťrok nasledujúci po kalendárnom štvrťroku, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná, inak mu nárok zaniká.

Komentár k § 61 a § 62

Vrátenie dane osobám, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva a oslobodenie od dane

Osoby iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, napr. podľa vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch, vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch, a medzinárodné organizácie, napr. podľa vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 21/1968 Zb. o Dohovore o výsadách a imunitách medzinárodných odborných organizácií a ich pracovníci (ďalej len „zahraničný zástupca“), majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na ich spotrebu.

Daňový úrad Bratislava vráti daň zahraničnému zástupcovi iba v prípade, že daň z tovarov a služieb bola zaplatená a tovary a služby sú určené na spotrebu zahraničného zástupcu. Ak zahraničný zástupca nezaplatil za tovary alebo služby ani vo výške dane, Daňový úrad Bratislava nemôže pristúpiť k vráteniu dane.

Zahraničný zástupca, ktorý uplatňuje nárok na vrátenie dane, má postavenie daňového subjektu. Kto sa považuje za zahraničného zástupcu, je uvedené v § 61 ods. 2 zákona o DPH.

Vrátenie dane sa poskytuje zahraničným zástupcom len tých štátov, ktoré takéto vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie poskytujú osobám Slovenskej republiky.

Ak iný štát takéto vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie neposkytuje osobám Slovenskej republiky v rozsahu vrátenia dane poskytovaného Slovenskou republikou, prizná sa zahraničným zástupcom týchto štátov vrátenie dane len v takom rozsahu, ako poskytuje tento štát osobám Slovenskej republiky.

Ak iný štát takéto vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie poskytuje osobám Slovenskej republiky vo väčšom rozsahu, ako poskytuje Slovenská republika, uvedené prípady je potrebné riešiť v spolupráci s Diplomatickým protokolom Ministerstva zahraničných vecí SR. V otázkach vzájomnosti sa uplatňuje princíp priamej spolupráce správcu dane s Diplomatickým protokolom Ministerstva zahraničných vecí SR. Vzájomnosť sa nevzťahuje na medzinárodné organizácie a ich pracovníkov.

Ustanovenie § 61 zákona o DPH stanovuje rozdielne podmienky vrátenia dane pre jednotlivých zahraničných zástupcov. Ďalej je v ustanovení upravené uplatnenie nároku na vrátenie dane zahraničným zástupcom.

§ 62a

Vrátenie dane Európskej únii

a medzinárodným organizáciám

Európska únia, Európske spoločenstvo pre atómovú energiu a orgány nimi zriadené, Európska centrálna banka a Európska investičná banka majú nárok na vrátenie dane z vnútroštátnych nákupov tovarov a služieb v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou,^21a) ak je hostiteľským štátom ich orgánov Slovenská republika.

Komentár k § 62a

Vrátenie dane EÚ a medzinárodným organizáciám

Európska únia, Európske spoločenstvo pre atómovú energiu a orgány nimi zriadené, Európska centrálna banka a Európska investičná banka majú nárok na vrátenie dane z vnútroštátnych nákupov tovarov a služieb v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou, ak je hostiteľským štátom ich orgánov Slovenská republika.

Oslobodenie od dane sa realizuje formou vrátenia dane z vnútroštátnych nákupov tovarov a služieb v rozsahu a za podmienok stanovených medzinárodnou zmluvou, ktorou je Dohoda medzi vládou SR a Komisiou Európskych spoločenstiev o vykonávaní Protokolu o výsadách a imunitách ES v Slovenskej republike. Na vrátenie dane bol splnomocnený zástupca Daňový úrad Bratislava.

§ 62aa

Vrátenie dane Európskej komisii,
agentúre alebo orgánu zriadenému
podľa práva Európskej únie

(1) Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie majú nárok na vrátenie dane z vnútroštátnych nákupov tovarov alebo služieb určených na plnenie úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19; to neplatí, ak Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie použije dovážaný tovar okamžite alebo neskôr na účely ďalšieho dodania za protihodnotu.

(2) Nárok na vrátenie dane podľa odseku 1 sa uplatňuje podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava. K žiadosti o vrátenie dane sa musia doložiť doklady o kúpe tovarov a služieb, v ktorých je uvedená suma dane v eurách.

(3) Daňový úrad Bratislava rozhodne o žiadosti o vrátenie dane do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane a vráti daň do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

(4) Ak sa po podaní žiadosti podľa odseku 2 prestali plniť podmienky na vrátenie dane podľa odseku 1, Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie sú povinné o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informovať Daňový úrad Bratislava.

(5) Ak sa prestali plniť podmienky na vrátenie dane podľa odseku 1 a rozhodnutie o vrátení dane už bolo vydané, Daňový úrad Bratislava toto rozhodnutie zruší. Ak sa prestali plniť podmienky na vrátenie dane podľa odseku 1 len čiastočne, Daňový úrad Bratislava novým rozhodnutím zruší rozhodnutie o vrátení dane a určí sumu dane, na vrátenie ktorej má Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie nárok.

(6) Ak bolo rozhodnutie zrušené podľa odseku 5 a ak už bola daň vrátená, Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie sú povinné vrátiť vrátenú daň do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 5; ak bola určená suma dane na vrátenie podľa odseku 5 druhej vety, Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie sú povinné vrátiť rozdiel medzi pôvodne vrátenou sumou dane a daňou, na vrátenie ktorej má nárok, do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 5.

§ 63

Oslobodenie od dane pri dodaní tovarov
a služieb ozbrojeným silám iného štátu a vrátenie dane Ministerstvu obrany
Slovenskej republiky

(1) Oslobodené od dane je dodanie tovarov a služieb v tuzemsku

a) ozbrojeným silám iného štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy alebo zúčastneným štátom v Partnerstve za mier, určené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, alebo na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak sa tieto ozbrojené sily podieľajú na spoločnom obrannom úsilí,

b) ozbrojeným silám iného členského štátu, určené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, alebo na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak sa tieto ozbrojené sily podieľajú na obrannom úsilí vynakladanom na účely vykonávania činnosti Európskej únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

(2) Platiteľ je povinný preukázať oslobodenie od dane podľa odseku 1 potvrdením na úradnom tlačive na oslobodenie od dane^27g) potvrdeným Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, ktoré sú ozbrojené sily podľa odseku 1 povinné odovzdať platiteľovi najneskôr pri dodaní tovaru alebo služby.

(3) Ak sú tovary a služby podľa odseku 1 dodané ozbrojeným silám iného štátu Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky má nárok na vrátenie dane z dodaných tovarov a služieb. Nárok na vrátenie dane sa uplatňuje podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava. K žiadosti o vrátenie dane sa musia doložiť doklady o kúpe tovarov a služieb a doklady o dodaní tovarov a služieb ozbrojeným silám iného štátu; ak je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 z kúpených tovarov a služieb Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, k žiadosti sa musia doložiť aj doklady preukazujúce uvedenie základu dane a dane z týchto tovarov a služieb v daňovom priznaní.

Komentár k § 63

Vrátenie dane ozbrojeným silám

Ozbrojené sily iného štátu žiadajú o vrátenie dane Daňový úrad Bratislava prostredníctvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky. K žiadosti o vrátenie dane musia byť doložené doklady o kúpe tovaru a služieb, v ktorých je uvedená suma dane v eurách. Daňový úrad Bratislava rozhoduje o žiadosti o vrátenie dane formou rozhodnutia.

§ 64

Vrátenie dane neziskovým
organizáciám poskytujúcim všeobecne prospešné služby
a Slovenskému Červenému krížu

(1) Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby²⁸⁾a Slovenský Červený kríž môžu požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene tovaru, ktorý vyviezli mimo územia Európskej únie na humanitárnu, dobročinnú alebo vzdelávaciu činnosť.

(2) Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby a Slovenský Červený kríž uplatňujú nárok na vrátenie dane podaním žiadosti Daňovému úradu Bratislava. K žiadosti o vrátenie dane sa musí doložiť

a) doklad o kúpe tovaru od platiteľa, v ktorom je uvedená suma dane v eurách s potvrdením platby dane,

b) colné vyhlásenie o vývoze tovaru.

Komentár k § 64

Vrátenie dane neziskovým organizáciám poskytujúcim všeobecne prospešné služby a Slovenskému Červenému krížu

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby je právnická osoba založená podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o neziskových organizáciách“), ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok a ktorej zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov, ale sa musí použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb.

Nezisková organizácia, ktorá uplatňuje nárok na vrátenie dane, má postavenie daňového subjektu. Daňový úrad Bratislava rozhoduje o žiadosti o vrátenie dane formou rozhodnutia.

Osobitná úprava
uplatňovania dane

Osobitná úprava uplatňovania dane

§ 64a

Na miesto dodania služby, vznik daňovej povinnosti, základ dane, opravu základu dane, prepočet cudzej meny na eurá, odpočítanie dane, pomerné odpočítanie dane, opravu odpočítanej dane, obsah faktúry, zdaňovacie obdobie, splatnosť dane a postup pri úprave odpočítanej dane sa vzťahujú § 15, 19, 22, 25, 26, 49, 50, 51, 53, 55, 74, 77, 78 a príloha č. 1, ak ustanovenia § 65 až 68d o uplatňovaní osobitných úprav neustanovujú inak.

Komentár k § 64a

Osobitná úprava uplatňovania dane

Z tohto ustanovenia vyplýva, že základné zásady uplatňovania DPH („bežný režim zdaňovania“) sa pri osobitných režimoch (nasledujúce ustanovenia § 65 až § 68d zákona o DPH) uplatnia vtedy, ak tieto nestanovujú inak. Teda osobitné úpravy zdaňovania, ktoré sú uplatnené v ustanoveniach § 65 až § 68 zákona o DPH, majú prednosť pred základnými pravidlami zdaňovania používanými pri bežnom režime.

§ 65

Osobitná úprava uplatňovania
dane pre cestovné kancelárie
a cestovné agentúry

(1) Platiteľ, ktorý obstaráva od iných zdaniteľných osôb tovary a služby na účel uskutočnenia cesty (ďalej len „služby cestovného ruchu“) a pri predaji vystupuje voči zákazníkom vo vlastnom mene (ďalej len „cestovná kancelária“), je povinný uplatňovať osobitnú úpravu podľa odsekov 2 až 8. Služby cestovného ruchu obstarané zdaniteľnou osobou od iných zdaniteľných osôb sa považujú za dodanie jednej služby zákazníkovi a táto služba je predmetom dane v členskom štáte, v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo alebo prevádzkareň, z ktorej službu dodala.

(2) Cestovná kancelária nemôže odpočítať daň pri službách cestovného ruchu obstaraných od iných osôb.

(3) Základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu je kladný rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a skutočnými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb; ak v čase vzniku daňovej povinnosti nie sú známe skutočné náklady, základ dane sa určí ako rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a predpokladanými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb. Tento rozdiel predstavuje prirážku cestovnej kancelárie, ktorá sa považuje za cenu s daňou.

(4) Daňová povinnosť pri predaji služieb cestovného ruchu zákazníkovi vzniká dňom poskytnutia poslednej služby; ak je platba prijatá pred poskytnutím poslednej služby, vzniká daňová povinnosť z každej platby dňom prijatia platby.

(5) Ak je cestovná kancelária povinná postupovať pri odpočítaní dane podľa § 50, pri výpočte koeficientu neuvádza do čitateľa ani menovateľa služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb.

(6) Prirážka cestovnej kancelárie je oslobodená od dane, ak služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb sú poskytované mimo územia Európskej únie. Ak sú služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb poskytované čiastočne mimo územia Európskej únie a čiastočne na území Európskej únie, je oslobodená od dane iba pomerná časť prirážky cestovnej kancelárie vzťahujúca sa na služby poskytované mimo územia Európskej únie.

(7) Cestovná kancelária, ktorá predáva služby cestovného ruchu v mene a na účet inej cestovnej kancelárie, uplatňuje daň len za sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu okrem sprostredkovania, ktoré je oslobodené od dane podľa § 47 ods. 12. Sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu v mene a na účet inej cestovnej kancelárie, ak sú tieto služby poskytované čiastočne mimo územia Európskej únie a čiastočne na území Európskej únie, je oslobodené od dane v pomernej časti.

(8) Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu a postupuje podľa odsekov 1 až 6, je povinný viesť podrobné záznamy o obstaraných a predaných službách cestovného ruchu na účely určenia základu dane podľa odseku 3 a záznamy o oprave základu dane podľa odsekov 10 a 11 a podľa § 25a.

(9) Platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa odsekov 1 až 6, nesmie vo faktúre o predaji služieb cestovného ruchu uviesť samostatne sumu dane.

(10) Cestovná kancelária je povinná opraviť základ dane a výšku dane pri službách cestovného ruchu, ak po vzniku daňovej povinnosti

a) sú skutočné náklady cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb nižšie ako predpokladané náklady, ktoré cestovná kancelária použila pri určení základu dane pri vzniku daňovej povinnosti,

b) nastala iná skutočnosť, ktorá má za následok zvýšenie základu dane.

(11) Cestovná kancelária môže opraviť základ dane a výšku dane pri službách cestovného ruchu, ak po vzniku daňovej povinnosti

a) sú skutočné náklady cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb vyššie ako predpokladané náklady, ktoré cestovná kancelária použila pri určení základu dane pri vzniku daňovej povinnosti,

b) nastala iná skutočnosť, ktorá má za následok zníženie základu dane.

(12) Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou podľa odsekov 10 a 11 sa uvedie v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k zvýšeniu základu dane alebo zníženiu základu dane.

Komentár k § 65

Osobitná úprava uplatňovania dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry

Zákon o DPH ukladá povinnosť uplatňovať osobitú úpravu zdaňovania služieb cestovného ruchu platiteľovi dane, ktorý obstaráva od iných zdaniteľných osôb služby cestovného ruchu a tieto vo svojom mene predáva zákazníkom. Osobitná úprava sa nevzťahuje na platiteľa dane, ktorý koná ako sprostredkovateľ, t. j., ktorý predáva služby cestovného ruchu v mene a na účet inej osoby.

V smernici o DPH je osobitná úprava zdaňovania služieb cestovného ruchu upravená v čl. 306 – 310. Ak niektorú problematiku pri poskytovaní služieb cestovného ruchu ustanovenia smernice o DPH a zákona o DPH neupravujú, je potrebné prihliadať na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré ustanovenia smernice o DPH v danej oblasti vykladajú, spresňujú, prípadne dopĺňajú.

Osobitná úprava pre poskytovateľov služieb cestovného ruchu zjednodušuje pravidlá DPH bez ohľadu na typ zákazníka. Osobitná úprava spočíva vo vylúčení odpočítania dane alebo vrátenia dane z obstaraných (nakúpených) služieb cestovného ruchu, prípadne i tovarov, a následným zdaňovaním rozdielu medzi predajnou cenou a cenou obstaraných služieb, a to z jedného miesta podľa sídla cestovnej kancelárie (ďalej len „CK“) alebo jej prevádzkarne, a to podľa toho, odkiaľ sa služby poskytujú.

Poskytovateľom cestovných služieb je akákoľvek zdaniteľná osoba, ktorá poskytuje službu cestovného ruchu. Avšak pre posúdenie, či podnikateľský subjekt má súhrn vlastností subjektu, na ktorý sa vzťahuje osobitná úprava, je potrebné skúmať, či vykonáva obdobné alebo porovnateľné činnosti ako sa vzťahujú na cestovnú kanceláriu, či koná vo svojom vlastnom mene voči zákazníkom, či na uskutočnenie cesty využíva služby a dodávky poskytnuté ďalšími zdaniteľnými osobami, či služba zahŕňa cestovné služby najmä v oblasti dopravy alebo ubytovania.

Zákazníkom sa rozumie akákoľvek osoba, ktorej je poskytnutá služba cestovného ruchu. Pojem „zákazník“ zahŕňa aj cestovné kancelárie, ktorých zámerom je ďalej predávať služby cestovného ruchu, ako aj zdaniteľné osoby, ktoré využívajú cestovné služby na svoje obchodné účely. Zákazníkom teda môže byť konečný spotrebiteľ (súkromná osoba alebo podnikateľ) alebo iná zdaniteľná osoba, ktorá nakupuje (obstará) služby cestovného ruchu za účelom ich ďalšieho predaja zákazníkovi.

Službou cestovného ruchu sa rozumie:

– kombinácia služieb cestovného ruchu a iných služieb, pokiaľ sú jednotlivé služby obstarané (nakúpené) od iných zdaniteľných osôb za účelom ich následného predaja zákazníkovi. V rámci tejto kombinácie vždy musí ísť aj o poskytnutie služby cestovného ruchu ako je doprava alebo ubytovanie. Iné obstarané služby sa považujú za služby cestovného ruchu v prípade, ak sú poskytované spoločne s obstaranou službou ubytovania alebo dopravy osôb,

– poskytnutie jednej obstaranej služby cestovného ruchu, ktorou môže byť doprava osôb alebo ubytovanie. Za samostatnú službu cestovného ruchu sa tak považuje obstaraná doprava osôb alebo obstaraná služba ubytovania.

Príklad

Obstaranie ubytovania

Cestovná agentúra (ďalej len „CA“) so sídlom v SR obstarala na základe objednávky od CK z Poľska ubytovanie pre určitý počet osôb a určitý počet dní v Tatranskej Lomnici. CA pri predaji ubytovacích služieb uplatní postup podľa osobitnej úpravy pre CK. Služba ubytovania nie je obmedzená len na službu samotného ubytovania, zahŕňa aj informácie a rady CA pri výbere ubytovania a rezervácii ubytovania.

Príklad

Predaj samostatných charterových leteniek

CK kúpila miesta v lietadle – charterové letenky od leteckej spoločnosti. Obstarané charterové letenky, ktoré sa jej nepodarilo predať v rámci vlastných zájazdov, predáva samostatne buď občanom alebo iným cestovným kanceláriám. Ak CK voči klientom vystupuje vlastným menom, pri predaji samostatných charterových leteniek uplatní bežný režim dane, ak pri ich predaji neposkytuje žiadne ďalšie rady a informácie.

Príklad

Obstaranie ubytovania a vstupeniek na športové podujatia

CK nakupuje ubytovanie a vstupenky na športové podujatie a predáva ich zákazníkom ako jednu službu. Ide o poskytnutie služby cestovného ruchu s povinnosťou uplatniť osobitnú úpravu. Obstaraná služba ubytovania je službou cestovného ruchu a obstarané vstupenky na športové podujatie sa stávajú službou cestovného ruchu z dôvodu, že sú predávané spoločne s obstaranou službou ubytovania.

Na samostatný predaj vstupeniek na podujatia (napr. kultúrne, športové, výstavy, veľtrhy) bez poskytnutia cestovných služieb sa osobitná úprava nevzťahuje.

Postup podľa osobitnej úpravy pre cestovné kancelárie platí aj pre podnikateľský subjekt, aj keď tento poskytovateľ nie je formálne cestovnou kanceláriou, ak vykonáva zhodné alebo podobné činnosti ako cestovná kancelária alebo cestovná agentúra.

Kritéria, kedy je opodstatnené uplatniť osobitnú úpravu pre cestovné kancelárie pri podnikateľskom subjekte inom ako je cestovná kancelária alebo cestovná agentúra, ktorý ako protihodnotu zaplatenia súhrnnej ceny za balík služieb ponúka svojim zákazníkom okrem vlastných služieb aj plnenia charakteru služieb spojených s cestou ako je doprava svojich zákazníkov alebo ich ubytovanie a preto, aby poskytol služby všeobecne súvisiace s týmto druhom činnosti, Súdny dvor EÚ definoval v prípade C-308/96 a C-94/97 Madgett a Baldwin a C-200/04 iSt inernationale Sprac-und Sudienreisen GmbH.

Prvým kritériom je skúmanie, či tento subjekt má súhrn vlastností podnikateľského subjektu, na ktorý sa vzťahuje osobitná úprava pre cestovné kancelárie, t. j. či tento subjekt vykonáva činnosti, ktoré sú zhodné s tými, ktoré vykonáva cestovná kancelária alebo organizátor zájazdov. Pre uplatnenie osobitnej úpravy pre cestovné kancelárie sa vyžaduje skúmanie, či tento subjekt koná vo svojom vlastnom mene, či používa pre plnenia, pri ktorých koná vlastným menom, obstarané tovary a služby ďalších zdaniteľných osôb a či v rámci obstaraných služieb poskytuje služby cestovného ruchu, ktorými sú ubytovanie a/alebo doprava.

Druhým kritériom umožňujúcim uplatniť osobitnú úpravu pre cestovné kancelárie je kritérium vychádzajúce z posúdenia, či tento subjekt ponúkajúci služby zvyčajne súvisiace aj s cestami, pričom tieto služby obstaráva od tretích osôb, sú vzhľadom na vlastné plnenia tohto subjektu vo vzťahu doplnkovosti, resp. či tieto služby v porovnaní s ďalšími ponúkanými plneniami subjektu predstavujú/nepredstavujú bezvýznamnú časť sumy z celkového balíka služieb.

Ak je podnikateľským subjektom, ktorý neprevádzkuje cestovnú kanceláriu alebo cestovnú agentúru, ale vykonáva zhodnú alebo porovnateľnú činnosť ako cestovné kancelárie a cestovné agentúry, obstaraná len jedna služba cestovného ruchu, ktorou je ubytovanie alebo doprava osôb, a táto činnosť zahŕňa napr. aj informácie a rady o výbere dovolenky, potom sa na tieto obstarané služby cestovného ruchu vzťahuje osobitná úprava pre cestovné kancelárie.

Príklad

Obstaranie ubytovania zamestnancov

Platiteľ dane, ktorý dodáva stavebné a montážne práce na území celého Slovenska, využíva na tento účel svojich zamestnancov, ale aj subdodávateľské firmy. Platiteľ dane v zmysle dohody so subdodávateľom obstará ubytovanie aj pre jeho zamestnancov v turistickej ubytovni počas výkonu montážnych prác vykonávanými týmito zamestnancami. Platiteľ dane pri obstaraní služby ubytovania a následnej prefakturácii ubytovania subdodávateľovi uplatní bežný režim dane (§ 9 ods. 4 zákona o DPH), ak nevykonáva rovnaké transakcie v kontexte inej činnosti podobnej špecifikám činností cestovných kancelárii a organizátorov zájazdov, neorganizuje cestovanie, neposkytuje zákazníkovi ďalšie informácie a služby súvisiace s cestou.

Pretože pri službách obstaraných od iných zdaniteľných osôb na účely uskutočnenia cesty si nemôže cestovná kancelária odpočítať daň, neuvádza ich ani do daňového priznania. Ak však cestovná kancelária napr. obstará službu od zahraničnej osoby, pri ktorej je osobou povinnou platiť daň v tuzemsku príjemca plnenia napr. v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH, v daňovom priznaní v príslušných riadkoch, v ktorých sa uvádzajú výstupné plnenia, uvedie základ dane za obstaranú službu (fakturovaná cena bez dane) a daň zo služby, ktorú platí príjemca, prislúchajúcu k základu dane tejto služby. Ani v tomto prípade však platiteľovi dane nárok na odpočítanie dane nevzniká.

Zákaz odpočítania dane sa nevzťahuje na prijaté zdaniteľné plnenia, ktoré nie je možné zahrnúť do služieb cestovného ruchu, pri ktorých sa uplatňuje osobitná úprava. Cestová kancelária môže pri kúpe tovarov a služieb vzťahujúcich sa na prevádzku samotnej cestovnej kancelárie odpočítať daň po splnení podmienok stanovených v § 49 – § 51 zákona o DPH (napr. pri kúpe tovarov na vybavenie cestovnej kancelárie, nájomné, telekomunikačné služby, energie a iné režijné náklady).

Ak cestovná kancelária v rámci svojej živnosti predáva aj predmety súvisiace s cestovným ruchom napr. mapy, cestovné poriadky, pohľadnice, spomienkové predmety, atď., pri ich nákupe po splnení podmienok stanovených v § 49 – § 51 zákona o DPH si môže uplatniť odpočítanie dane a pri ich predaji uplatní daň na výstupe. Pri kúpe predmetov do hodnoty 17 eur bez dane za jeden kus, ktoré následne použije na bezodplatné dodanie na obchodné účely (napr. bezodplatné dodanie reklamných predmetov na obchodné účely), si môže uplatniť odpočítanie dane, ak jej činnosť podlieha dani. Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota za 1 ks nepresiahne 17 eur bez dane sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.

Ak cestovná kancelária poskytuje v rámci balíka služieb cestovného ruchu aj vlastnú službu, napr. ubytovanie a stravovanie vo vlastnom zariadení, dopravu osôb vlastným dopravným prostriedkom, poskytne vlastného sprievodcu, atď., tieto zdaňuje bežným režimom dane. Cestovná kancelária pri prijatí služieb a tovarov od platiteľov dane, príp. osôb identifikovaných pre daň v inom členskom štáte súvisiacich s poskytovaním vlastnej služby, si môže po splnení podmienok stanovených v § 49 – § 51 zákona o DPH uplatniť odpočítanie dane, príp. vrátenie dane po splnení podmienok stanovených v zákone o DPH.

Základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu je kladný rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a skutočnými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb. Ak v čase vzniku daňovej povinnosti nie sú známe skutočné náklady, základ dane sa určí ako rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a predpokladanými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb (§ 65 ods. 3 zákona o DPH). Tento rozdiel predstavuje prirážku cestovnej kancelárie, ktorá sa považuje za cenu s daňou. Ak je rozdiel nulový alebo záporný, je základom dane nula.

Ak pri vzniku daňovej povinnosti vychádza platiteľ dane pri určení základu dane (prirážky) z predpokladaných nákladov za obstarané služby a následne po vzniku daňovej povinnosti vznikne rozdiel medzi základom dane pôvodne zisteným z predpokladaných nákladov za obstarané služby a základom dane cestovnej kancelárie zisteným zo skutočných nákladov vynaložených za obstarané služby, s účinnosťou od 1. 1. 2020 platiteľ dane postupuje podľa § 65 ods. 10 – 12 zákona o DPH, ktoré upravujú postup pri oprave základu dane.

Ak sú obstarané služby cestovného ruchu uskutočnené mimo územia Európskej únie (tretie štáty) a aj na území Európskej únie, je prirážka cestovnej kancelárie oslobodená od dane len v pomere zodpovedajúcom poskytnutým službám mimo územia Európskej únie a v pomere zodpovedajúcom poskytnutým službám na území Európskej únie prirážka cestovnej kancelárie podlieha dani z pridanej hodnoty.

Zákon o DPH a ani smernica o DPH nestanovuje pravidlá pre určenie tohto pomeru, preto je na cestovnej kancelárii, aký mechanizmus použije. Cestovná kancelária preukazuje v konkrétnom prípade, že zvolený pomer oslobodenej prirážky je relevantný a ekonomicky odôvodnený. Pre stanovenie pomeru oslobodenia od dane je možné použiť napríklad pomer cien obstaraných služieb cestovného ruchu mimo územia Európskej únie k pomeru cien obstaraných služieb cestovného ruchu na území Európskej únie.

Ak nie je možné niektoré obstarané služby rozdeliť podľa cien, je možné ich napr. rozdeliť podľa počtu dní strávených na území Európskej únie a mimo územia Európskej únie. V prípade obstaraných služieb napr. autobusovej dopravy osôb, ktoré sú poskytnuté, tak na území Európskej únie ako aj mimo územia EÚ, sa cena za obstaranú dopravu osôb rozdelí podľa počtu najazdených kilometrov na území tretích štátov a na území Európskej únie.

Z § 64a zákona o DPH vyplýva, že na opravu základu dane sa vzťahuje § 25 zákona o DPH, ak ustanovenie § 65 zákona o DPH neustanovuje inak. Zákon o DPH v znení platnom do 31. 12. 2019 vrátane pri uplatňovaní osobitnej úpravy pre cestovné kancelárie neupravoval opravu základu dane a dane. S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa § 65 doplnil o ods. 10 – 12, ktoré upravujú postup pri oprave základu dane a dane, ak po vzniku daňovej povinnosti vznikne rozdiel medzi pôvodne vypočítaným základom dane a základom dane vypočítaným zo skutočných nákladov cestovnej kancelárie. Vzhľadom na uvedené, s účinnosťou od 1. 1. 2020 cestovná kancelária pri oprave základu dane a dane postupuje podľa § 65 zákona o DPH.

Príkladom zmeny predpokladaných nákladov cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu v porovnaní so skutočnými nákladmi môže byť napr. zmena ceny za ubytovanie pre jednu osobu pri odbere určitého množstva ubytovania za stanovené obdobie cestovnou kanceláriou, na základe zmluvnej dohody medzi ubytovacím zariadením a cestovnou kanceláriou.

Predpokladaná cena ubytovania, kalkulovaná na jednu osobu, sa bude meniť (zvyšovať alebo znižovať) podľa toho, či došlo k zníženiu alebo zvýšeniu počtu ubytovaných osôb. Uvedená skutočnosť sa posúdi napr. až po ukončení ubytovacej sezóny a môže viesť k zvýšeniu alebo zníženiu základu dane.

Základom dane u cestovnej kancelárie, ktorá sprostredkúva predaj služby cestovného ruchu v mene a na účet inej osoby (cestovnej kancelárie), je odmena (provízia) za sprostredkovanie predaja služby cestovného ruchu, znížená o daň. Pri posudzovaní, či je dohodnutá odmena (provízia) považovaná za cenu s daňou alebo bez dane, je potrebné vychádzať z uzavretého zmluvného vzťahu.

Ak cestovná kancelária na základe mandátnej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, sprostredkúva predaj služby cestovného ruchu (napr. zájazd) v mene a na účet iného platiteľa dane a v zmysle zmluvy je mandatár (sprostredkovateľ) splnomocnený mandantom vybrať platbu za službu cestovného ruchu od tretej osoby (zákazníka), prijatá platba za zariadenie obchodnej záležitosti mandatárom od tretej osoby (zákazníka) nevchádza do základu dane u mandatára. Mandatár pri prijatí platby koná v mene a na účet mandanta. Ak však mandatár v mene mandanta prijal platbu, vzniká mandantovi daňová povinnosť v deň prijatia platby mandatárom, a to v rozsahu prijatej platby.

Príklad

Sprostredkovanie predaja letenky

CK predáva letenky na medzinárodnú leteckú dopravu osôb z Bratislavy do Prahy a späť v mene a na účet slovenského platiteľa. Miesto dodania služby sprostredkovania predaja letenky sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, nachádza sa v SR. Provízia za sprostredkovanie predaja letenky požadovaná od slovenského platiteľa je u CK v zmysle § 46 ods. 3 v nadväznosti na ods. 2 oslobodená od dane.

Príklad

Sprostredkovanie leteckej dopravy mimo SR

CK sprostredkovala nákup letenky na trase Praha – Paríž v mene a na účet občana zo Švajčiarska (z tretieho štátu). Podľa § 16 ods. 13 zákona o DPH miestom dodania služby, ktorá spočíva v sprostredkovaní služby osobou, ktorá koná v mene a na účet inej ako zdaniteľnej osoby, je to isté miesto ako miesto dodania alebo nadobudnutia služby, ktorá je predmetom sprostredkovania. Predmetom sprostredkovania je letecká doprava osôb vykonávaná mimo územia SR. Miestom dodania samotnej služby, ktorou je letecká doprava osôb, nie je na území SR, preto tiež služba sprostredkovania nie je v SR predmetom dane podľa § 2 zákona o DPH.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Pojem „dodanie jednej služby cestovného ruchu“ (C-557/11 Maria Kozak)

Pojem „dodanie jednej služby cestovného ruchu“ sa vzťahuje iba na služby zabezpečené tretími zdaniteľnými osobami. Bez ohľadu na to, či vlastné služby poskytnuté cestovnou kanceláriou (napr. doprava osôb) sú alebo nie sú nevyhnutné na celkovú službu v oblasti cestovného ruchu, nemožno ich chápať ako „jednu službu cestovného ruchu“ a v dôsledku toho sa s nimi z daňového hľadiska nemôže zaobchádzať pre účely výpočtu základu dane rovnako ako s „jednou službou cestovného ruchu“. Poskytnutie vlastnej služby podlieha všeobecnej úprave – bežnému režimu DPH a nie osobitnej úprave pre cestovné kancelárie.

• Zloženie balíka služieb (C-291/03 My Travel)

CK alebo usporiadateľ zájazdov, ktorý za zaplatenie ceny balíka služieb poskytuje zákazníkovi jednak služby poskytnuté tretími osobami a jednak vlastné služby, v zásade musí oddeliť časť balíka služieb predstavujúcu jeho vlastné služby na základe ich trhovej hodnoty, ak táto hodnota môže byť stanovená. V takomto prípade platiteľ dane môže použiť kritérium skutočných nákladov iba vtedy, ak preukáže, že toto kritérium verne odzrkadľuje skutočné zloženie balíka služieb.

• Obstaranie ubytovania v rámci „motoristickej dovolenky“ (C-163/91 Van Ginkel)

Súdny dvor EÚ rozhodol, že ak agent cestovnej kancelárie, ktorý svojim zákazníkom vo svojom katalógu ponúka tzv. „motoristickú dovolenku“, v rámci ktorej obstaráva len jednu službu, ktorou je ubytovanie, pričom doprava zákazníka nie je dohodnutá prostredníctvom tohto agenta, nie je to postačujúce na vylúčenie takýchto služieb poskytnutých takýmto podnikom z oblasti uplatnenia osobitnej úpravy pre cestovné kancelárie. Skutočnosť, že agent cestovnej kancelárie poskytuje zákazníkovi len rekreačné ubytovanie, služba poskytnutá agentom, aj keď je v posudzovanom prípade obmedzená na poskytnutie ubytovania, nemusí byť obmedzená na jedinú službu, nakoľko môže zahŕňať informácie a rady agenta pri výbere dovolenky a rezerváciu ubytovania.

• Poskytnutie autobusovej dopravy pre CK (C-220/11 Star Coaches)

Dopravná spoločnosť, ktorá prevádzkuje autobusovú dopravu, tým, že poskytuje autobusovú dopravu cestovným kanceláriám vlastnými dopravnými prostriedkami alebo prostredníctvom tretích osôb a neposkytuje žiadne ďalšie služby, ako je ubytovanie, sprievodcovská činnosť alebo poradenstvo, pri obstaraných službách dopravy neuskutočňuje plnenia, na ktoré sa vzťahuje osobitná úprava pre cestovné kancelárie.

• Poskytnutie zľavy sprostredkovateľom

(C-300/12 Ibero Tours GmbH)

Ak sprostredkovateľ poskytne zľavu pri predaji zájazdu zákazníkovi, ktorú sprostredkovateľ financuje časťou svojej provízie, nie je možné u sprostredkovateľa znížiť základ dane (dohodnutú províziu) za službu sprostredkovania predaja zájazdu pre usporiadateľa zájazdu a ani znížiť predajnú cenu za službu poskytovanú usporiadateľom zájazdu.

Ak cestovná kancelária predá letenku v mene a na účet dopravcu, cena letenky, za ktorú v zmysle dohody medzi cestovnou kanceláriou (sprostredkovateľom) a dopravcom, obdrží platbu cestovná kancelária od tretej osoby, je u nej prechodnou položkou. Základom dane u cestovnej kancelárii je podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH odmena (provízia) za sprostredkovanie predaja letenky požadovaná od dopravcu.

• Sprostredkovateľ konajúci v mene tour operátora (C-149/01 First Choice Holidays plc)

Základ dane, sa musí vykladať v tom zmysle, že celková čiastka, ktorú má cestujúci zaplatiť, zahrnuje dodatočnú čiastku, ktorú cestovná kancelária konajúca ako sprostredkovateľ v mene tour operátora musí zaplatiť tour operátorovi navyše ceny, ktorú zaplatil cestujúci, pričom výška tej čiastky zodpovedá zľave, ktorú cestovná kancelária poskytla cestujúcemu z ceny dovolenky uvedenej v brožúre tour operátora.

§ 66

Osobitná úprava uplatňovania dane

pri umeleckých dielach, zberateľských
predmetoch, starožitnostiach
a použitom tovare

(1) Na účely tohto ustanovenia

a) umeleckými dielami a zberateľskými predmetmi sú predmety uvedené v prílohe č. 5,

b) starožitnosťami sú predmety iné ako umelecké diela alebo zberateľské predmety, ktoré sú staršie ako sto rokov,

c) použitým tovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene,

d) obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci svojho podnikania kupuje, nadobúda v tuzemsku z iného členského štátu alebo dováža na účely ďalšieho predaja použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo starožitnosti, a pri tom koná vo svojom mene na svoj účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby na základe zmluvy, podľa ktorej má právo na odplatu za obstaranie kúpy alebo predaja,

e) predajom použitého tovaru je aj odovzdanie použitého tovaru nájomcovi na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa za normálnych okolností vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

(2) Obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané

a) zdaniteľnou osobou, ktorá nie je platiteľom podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5 alebo ktorá nemá tento status podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte, alebo nezdaniteľnou osobou,

b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte,

c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte.

(3) Základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň.

(4) Na účely odseku 3 je

a) predajnou cenou všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú obchodník prijal alebo má prijať od kupujúceho alebo od tretej osoby vrátane dotácií priamo spojených s týmito plneniami, daní, cla, poplatkov a súvisiacich nákladov (výdavkov) ako provízia, náklady na balenie, dopravu a poistenie, ktoré obchodník požaduje od kupujúceho, okrem prechodných položiek a zliav a ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), súčasťou predajnej ceny je aj celková suma splátok dohodnutá v nájomnej zmluve,

b) kúpnou cenou všetko, čo tvorí protihodnotu podľa písmena a), ktoré obchodník zaplatil alebo má zaplatiť dodávateľovi.

(5) Osobitnú úpravu uplatňovania dane môže obchodník použiť aj pri dodaní

a) umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol; v tých prípadoch sa kúpnou cenou podľa odseku 4 rozumie všetko, čo tvorí základ dane a daň uplatnenú alebo vyrubenú pri dovoze tovaru,

b) umeleckých diel, ktoré mu dodal autor umeleckého diela alebo jeho právny nástupca.

(6) Ak sa obchodník v prípadoch podľa odseku 5 rozhodne pre osobitnú úpravu uplatňovania dane, je povinný tento postup uplatňovať najmenej dva kalendárne roky.

(7) Platiteľ pri kúpe tovarov podľa odseku 1 od obchodníka, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nemôže odpočítať daň vzťahujúcu sa k základu dane podľa odseku 3.

(8) Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nemôže odpočítať daň

a) zaplatenú colnému úradu alebo ním uplatnenú pri dovoze umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol,

b) voči nemu uplatnenú pri dodaní umeleckého diela autorom umeleckého diela alebo jeho právnym nástupcom.

(9) Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, je povinný na účely určenia základu dane podľa odseku 3 viesť osobitne záznamy o predajných cenách a kúpnych cenách tovarov.

(10) Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nesmie v žiadnom doklade o predaji tovaru podľa odseku 1 uviesť samostatne sumu dane.

(11) Obchodník sa môže rozhodnúť pri dodaní tovaru podľa odseku 1 použiť bežný režim dane uplatnením dane zo základu dane podľa § 22 ods. 1 až 4. Ak sa obchodník rozhodne použiť bežný režim dane, môže odpočítať daň

a) zaplatenú colnému úradu alebo ním uplatnenú pri dovoze umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol,

b) voči nemu uplatnenú pri dodaní umeleckého diela autorom umeleckého diela alebo jeho právnym nástupcom.

(12) Odpočítať daň podľa odseku 11 môže obchodník najskôr v zdaňovacom období, v ktorom vznikne daňová povinnosť pri dodaní tovaru, ktorého sa odpočítavaná daň týka.

(13) Osobitná úprava uplatňovania dane sa nevzťahuje na nové dopravné prostriedky (§ 11 ods. 12) dodané z tuzemska do iného členského štátu.

(14) Nadobudnutie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností v tuzemsku z iného členského štátu, ak je predávajúcim obchodník z iného členského štátu alebo organizátor predaja verejnou dražbou z iného členského štátu a uvedený tovar bol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, nepovažuje sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11.

(15) Ustanovenia o oslobodení od dane dodania tovaru do iného členského štátu podľa § 43, prípadne podľa § 45 sa nevzťahujú na dodanie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, pri ktorých sa uplatňuje osobitná úprava.

(16) Ak obchodník kúpi umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti alebo použitý tovar z iného členského štátu od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu uplatňovania dane, ak na faktúre vyhotovenej predávajúcim nie je uvedená slovná informácia podľa § 74 ods. 1 písm. n).

Komentár k § 66

Osobitná úprava uplatňovania dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare

Na účely použitia osobitnej úpravy uplatňovania dane je v § 66 ods. 1 zákona o DPH zavedená definícia umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru.

Podstata uplatňovania osobitnej úpravy zdaňovania pri použitom tovare spočíva v tom, že platiteľ dane má právo uplatniť tento režim zdanenia len v tom prípade, ak na predchádzajúcom stupni nebola uplatnená DPH. Táto skutočnosť je vyjadrená v § 66 ods. 2 zákona o DPH, z ktorého vyplýva, že platiteľ je povinný použiť osobitnú úpravu, ak kúpi použitý tovar od osoby identifikovanej pre daň, ktorá voči nemu uplatní oslobodenie od dane bez nároku na odpočítanie dane (§ 42 zákona o DPH alebo obdobného ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte), alebo od osoby neidentifikovanej pre daň, alebo od iného obchodníka.

Povinnosť použiť osobitnú úpravu dane v podstate znamená oprávnenie uplatniť túto úpravu, pretože následne, ak platiteľ splní podmienky použitia § 66 zákona o DPH, môže sa rozhodnúť použiť bežný režim dane, ale už s uplatnením dane zo základu dane podľa § 22 zákona o DPH a nie z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou.

Použitým tovarom na účely uplatňovania osobitnej úpravy v zmysle § 66 zákona o DPH sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene. Sú to napr. ojazdené automobily, obnosené šatstvo a pod.

Obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci svojho podnikania kupuje, nadobúda v tuzemsku z iného členského štátu alebo dováža s cieľom ďalšieho predaja použitý tovar (napr. autobazár).

Osobitnú úpravu zdaňovania ziskovej prirážky uplatňuje platiteľ dane, ktorý koná vo svojom mene a na svoj účet alebo vo svojom mene a na účet inej osoby. Osobitnú úpravu zdaňovania nemôže použiť obchodník, ktorý koná v mene a na účet inej osoby (koná ako sprostredkovateľ predaja medzi predávajúcim a kupujúcim).

V prípade, ak obchodník predáva tovary podliehajúce osobitnej úprave vo svojom mene na účet inej osoby na základe komisionárskej alebo inej obdobnej zmluvy, v takomto prípade platí, že obchodník takéto tovary sám kúpil a ďalej sám predal (§ 8 ods. 6).

V prípade, ak si obchodník premiestni tovar podliehajúci osobitnej úprave, ktorý bol nakúpený v inom členskom štáte podľa osobitnej úpravy (obdobné ustanovenie ako § 66 zákona o DPH), do tuzemska, takéto premiestnenie sa podľa § 66 ods. 14 zákona o DPH nepovažuje v tuzemsku za nadobudnutie tovaru v zmysle § 11 zákona o DPH.

Pre uplatnenie rozdielového spôsobu zdanenia je nevyhnutné poznať postavenie dodávateľa, resp. režim, v akom bol predmetný tovar dodaný. Ak je rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou nula alebo záporné číslo, základom dane je nula a daňová povinnosť nevzniká.

Na účely stanovenia základu dane je predajnou cenou všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú obchodník prijal alebo má prijať od kupujúceho alebo tretej osoby vrátane dotácií priamo spojených s týmito plneniami, daní, cla, poplatkov a súvisiacich nákladov ako provízia, na balenie, dopravu a poistenie, ktoré obchodník požaduje od kupujúceho, okrem prechodných položiek a zliav.

Pri kúpe tovarov, ktoré podliehajú osobitnej úprave a sú určené na ďalší predaj v nezmenenom stave, ak obchodník postupuje pri ich predaji podľa osobitnej úpravy, nemá právo na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane má však obchodník z takých prijatých plnení, ktoré použije na účely svojho podnikania, ako napr. pri kúpe náhradných dielov, prijatých služieb s cieľom opravy, ale aj z prevádzkových nákladov.

Príklad

Oprava ojazdeného automobilu pred jeho predajom

Obchodník s ojazdenými automobilmi zo SR obstaral automobil od iného obchodníka z iného členského štátu. Za účelom jeho ďalšieho predaja bolo potrebné vykonať jeho opravu, ktorú uskutočnil iný platiteľ v SR za cenu s DPH. Automobil obchodník predal, pričom základom dane je rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou znížený o daň.

Sumu opravy nemôže zahrnúť do kúpnej ceny. Oprava je pre obchodníka prijatou službou s účelom použitia pre jeho podnikanie, spĺňa teda podmienku pre odpočítanie podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Daň zo služby opravy si teda odpočíta.

V prípade, ak obchodník uskutočňuje predaj tovaru podliehajúceho osobitnej úprave takou formou, že za výmenu ponúka tovar zákazníkovi s podmienkou, že zákazník doplatí rozdiel medzi cenou tovaru, ktorý zákazník predal obchodníkovi, a cenou tovaru, ktorý si od obchodníka kúpil, z hľadiska DPH ide o dve transakcie. Jednou je nákup tovaru od zákazníka a druhou je predaj tovaru zákazníkovi.

Príklad

Výmena starého vozidla za novšie ojazdené

Obchodník s ojazdenými vozidlami ponúka na predaj ojazdené vozidlá určitého druhu v akcii s podmienkami výhodného predaja – výmeny starého vozidla za novšie ojazdené s tým, že zákazník zaplatí nižšiu cenu. V tomto prípade je potrebné posudzovať dve transakcie.

Jedna je nákup ojazdeného vozidla od zákazníka – súkromnej osoby a druhá je predaj ojazdeného vozidla.

Zákazník predá svoje staré ojazdené vozidlo obchodníkovi za cenu 8 000 eur. Zároveň si kúpi od obchodníka iné ojazdené vozidlo za cenu 24 000 eur, ale zaplatí sumu 16 000 eur. Kúpna cena ojazdeného vozidla, ktoré obchodník predáva zákazníkovi, bola 14 000 eur. Obchodník pri predaji ojazdeného vozidla zákazníkovi určí základ dane ako kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou predávaného vozidla, t. j. 10 000 eur, DPH je vo výške 1666,60 eur. Pre určenie základu dane nie je teda podstatné, že prijal peňažnú sumu len vo výške 16 000 eur.

V prípade, ak ide o predaj použitého tovaru odovzdaného nájomcovi na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, súčasťou predajnej ceny je aj celková suma splátok dohodnutá v nájomnej zmluve.

Poplatok za uzatvorenie nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ktorá priamo súvisí s dodaním tovaru podľa osobitnej úpravy, predstavuje súčasť predajnej ceny, to znamená, že sa zahŕňa do základu dane pri osobitnom spôsobe zdaňovania a nepredstavuje samostatne poskytnutú službu.

V prípade poplatku za uzatvorenie predmetnej zmluvy nie je možné postupovať tak, že obchodník samostatne zdaní poplatok podľa bežného režimu, t. j. k poplatku uplatní daň.

Kúpna cena nemôže obsahovať také náklady, ktoré vznikli obchodníkovi z toho dôvodu, aby mohol nakúpený tovar podliehajúci osobitnej úprave znovu zaradiť do predajného cyklu. Ide napr. o náklady na opravu tovaru, nákup náhradných dielov a podobne.

Do kúpnej ceny nie je možné zahrnúť ani prevádzkové náklady spojené s obchodovaním s uvedeným tovarom.

Ak obchodník bezodplatne dodá použitý tovar, pri kúpe ktorého nebola daň odpočítateľná, nepovažuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH. Keďže predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je iba dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.

Bezodplatné dodanie použitého tovaru na osobnú spotrebu platiteľa, jeho zamestnancov alebo jeho bezodplatné dodanie na ďalší iný účel ako na podnikanie nie je predmetom dane z pridanej hodnoty v prípade, že pri jeho kúpe nebola daň odpočítateľná.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Režim pre použitý tovar – predaný kôň po vycvičení (vec C-320/02, Förvaltnings AB Stenholmen)

Hlavná hodnota budúceho predaja kúpeného koňa po tom ako bol vycvičený na špecifické účely, vyplýva z procesu výcviku, z ekonomického hľadiska by bolo nespravodlivé zdaňovať iba ekonomickú hodnotu, ktorá bola vytvorená počas finálnej fázy ekonomického cyklu, ak bol kôň kúpený od súkromnej osoby alebo hocijakej nezdaniteľnej osoby.

Nič nebráni tomu, aby sa špecifický režim uplatňovaný na dodania použitého tovaru neaplikoval na dodania zvierat akými sú kone.

Zdaniť dodanie zdaniteľnou osobou predajcom koňa, kúpeného od súkromnej osoby a predaného po vycvičení, z celkovej ceny by v princípe spôsobilo dvojité zdanenie, pretože, nech je akákoľvek časť ceny priradená k výcviku, stále by existovala časť ceny, ktorá by súvisela s nákupnou cenou a ktorá zahŕňa sumu DPH zaplatenú na vstupe súkromnou osobou, bez toho aby si ju mohla odpočítať či už ona alebo zdaniteľná osoba predajca.

V tomto kontexte nezáleží na tom, či navýšenie ceny daného zvieraťa nemá pôvod v „oprave“, v striktnom zmysle slova, ale napríklad, v biologickom procese alebo výcviku zvieraťa.

Na základe uvedeného sa za použitý tovar môže považovať zviera kúpené od súkromnej osoby (inej ako chovateľ), ktoré je po výcviku opätovne predané na špecifické používanie.

• Použité diely motorových vozidiel (vec C-203 /10 Auto Nikolovi OOD)

Osobitná úprava zdaňovania prirážky nie je uplatniteľná na dodania tovarov, akými sú použité diely motorových vozidiel, ktoré zdaniteľný obchodník sám doviezol do EÚ, a ktoré podliehajú všeobecnej úprave DPH.

• Dodávka ojazdených vozidiel obchodníkom , ktoré mu dodala ako oslobodené od DPH iná zdaniteľná osoba, ktorá vykonala čiastočný odpočet dane (vec C-160/11 Bawaria Motors sp. z o.o.)

Zdaniteľný obchodník nie je oprávnený uplatniť úpravu zdaňovania ziskovej prirážky, ak dodá motorové vozidlá považované za použitý tovar, ktoré predtým nadobudol oslobodené od DPH od inej zdaniteľnej osoby, ktorá mala právo na čiastočný odpočet uvedenej dane zaplatenej na vstupe z kúpnej ceny týchto vozidiel.

• Osobitná úprava zdaňovania prirážky, predaj náhradných dielov z vozidiel po dobe životnosti (vec C-471/15 Sjelle Autogenbrug I/S)

Použité diely, ktoré pochádzajú z vozidiel po dobe životnosti odkúpených podnikom zaoberajúcim sa opätovným využitím vozidiel od jednotlivca a ktoré sú určené na ďalší predaj ako náhradné diely, predstavujú „použitý tovar“, v dôsledku čoho dodávky takýchto dielov uskutočnené zdaniteľným obchodníkom podliehajú uplatneniu úpravy zdaňovania prirážky.

• Odmietnutie vnútroštátnych daňových orgánov priznať zdaniteľnej osobe právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky (vec 624/15 Litdana“ UAB)

Daňové orgány nemajú odmietnuť zdaniteľnej osobe, ktorá dostala faktúru, na ktorej sú uvedené označenia týkajúce sa tak úpravy zdaňovania prirážky, ako aj oslobodenia od DPH, právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, aj keď z následnej kontroly vyplýva, že zdaniteľný obchodník, ktorý dodal použitý tovar, v skutočnosti neuplatnil túto úpravu na dodanie tohto tovaru, pokiaľ príslušné orgány nezistia, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

• Tovar obsahujúci vzácne kovy alebo vzácne kamene (vec C-154/17 SIA „E LATS“)

Pojem „použitý tovar“ nepokrýva použitý tovar obsahujúci vzácne kovy alebo vzácne kamene, ak tento tovar už nie je spôsobilý mať svoju pôvodnú funkčnosť a zachoval si iba funkčnosť vlastnú týmto kovom a týmto kameňom, čo musí overiť vnútroštátny súd s prihliadnutím na všetky relevantné objektívne okolnosti každého konkrétneho prípadu.

• Dodanie umeleckých diel autorom alebo jeho právnymi nástupcami v rámci Spoločenstva (vec C-264/17 Harry Mensing)

Zdaniteľný obchodník sa môže rozhodnúť pre uplatňovanie úpravy zdaňovania prirážky na dodanie umeleckých diel, ktoré mu na vstupe dodali v súvislosti s dodaním v rámci ES oslobodeným od dane ich autori alebo ich právni nástupcovia.

Zdaniteľný obchodník sa nemôže rozhodnúť pre uplatňovanie úpravy zdaňovania prirážky na dodanie umeleckých diel, ktoré mu boli dodané na vstupe v súvislosti s dodaním v rámci ES oslobodeným od dane, a zároveň si nárokovať odpočítanie dane zaplatenej na vstupe.

§ 67

Osobitná úprava uplatňovania dane

pri investičnom zlate

(1) Na účely tohto ustanovenia investičným zlatom

a) je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac,

b) sú zlaté mince, ktoré majú rýdzosť 900 tisícin a viac a boli razené po roku 1800 a sú alebo boli zákonným platidlom v krajine pôvodu a predávajú sa za cenu, ktorá nepresahuje trhovú hodnotu zlata obsiahnutú v minciach viac než o 80 %.

(2) Národná banka Slovenska vydáva zoznam zlatých mincí, ktoré spĺňajú kritériá podľa odseku 1 písm. b). Zoznam bude uverejnený vo Vestníku Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska informuje každoročne do 1. júla Európsku komisiu o zlatých minciach, ktoré sa obchodujú v Slovenskej republike.

(3) Od dane je oslobodené dodanie investičného zlata, nadobudnutie investičného zlata z iného členského štátu a dovoz investičného zlata vrátane investičného zlata vo forme certifikátu na alokované alebo nealokované zlato alebo obchodovaného na účet zlata vrátane pôžičiek v zlate a swapových obchodov, ktoré obsahujú vlastnícke práva alebo iné práva týkajúce sa investičného zlata, ako aj obchody týkajúce sa investičného zlata zahŕňajúce futurity a forwardy, ktoré vedú k prevodu vlastníckych práv alebo iných práv týkajúcich sa investičného zlata. Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby je oslobodené od dane.

(4) Platiteľ, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, môže sa rozhodnúť, že dodanie investičného zlata inému platiteľovi bude zdaňovať. Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby môže byť tiež zdaňované, ak sa toto sprostredkovanie týka dodania investičného zlata, ktorého dodanie sa platiteľ rozhodol zdaňovať.

(5) Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane, môže odpočítať daň

a) ním uplatnenú pri dodaní investičného zlata iným platiteľom, ktorý využil možnosť zdanenia podľa odseku 4,

b) voči nemu uplatnenú pri dodaní iného ako investičného zlata iným platiteľom, ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato,

c) ním uplatnenú pri nadobudnutí iného ako investičného zlata v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato,

d) zaplatenú colnému úradu alebo ním uplatnenú pri dovoze iného ako investičného zlata, ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato,

e) voči nemu uplatnenú pri dodaní služieb iným platiteľom, ktoré spočívali v zmene podoby, hmotnosti alebo rýdzosti zlata vrátane investičného zlata.

(6) Platiteľ, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, môže odpočítať daň z tovarov a služieb prijatých na túto činnosť.

Komentár k § 67

Osobitná úprava uplatňovania dane pri investičnom zlate

Zákon o DPH v § 67 ods. 1 definuje, čo sa na účely tohto zákona rozumie investičným zlatom. Investičným zlatom je zlato, ktoré je vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac. Hmotnosť akceptovanú na trhu s drahými kovmi definuje článok 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1777/2005 zo 17. októbra 2005 (ďalej „nariadenie“). Hmotnosti akceptované na trhu s drahými kovmi pokrývajú prinajmenšom jednotky a obchodované hmotnosti, ktoré sa nachádzajú v prílohe č. II cit. nariadenia. V prílohe II cit. nariadenia je určená minimálna definícia hmotností všeobecne akceptovaných na trhu s drahými kovmi a tieto „váhy“, resp. hmotnosti a jednotky musí každý členský štát akceptovať ako „investičné zlato“.

Nariadenie má konkrétny priamy dosah na každého, čo znamená, že je priamo aplikovateľné a záväzné v celom rozsahu vo všetkých členských štátoch bez potreby akejkoľvek legislatívnej formy na ich zavedenie na úrovni členských štátov.

Investičným zlatom sú aj zlaté mince, ktoré majú rýdzosť 900 tisícin a viac a boli razené po roku 1800, boli alebo sú zákonným platidlom a predávajú sa za cenu, ktorá nepresahuje trhovú hodnotu zlata v minciach viac než o 80 %. Národná banka SR vydáva zoznam mincí, ktoré spĺňajú uvedené kritériá.

V zásade platí, že dodanie investičného zlata, jeho nadobudnutie z iného členského štátu alebo jeho dovoz z tretieho štátu je oslobodené od dane. Tiež sprostredkovanie dodania investičného zlata je oslobodené od dane.

Platiteľ dane, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, sa pri dodaní investičného zlata inému platiteľovi dane môže rozhodnúť investičné zlato, ktoré vyrobil alebo pretvoril, zdaniť namiesto oslobodenia od dane. Rovnako to platí aj pre sprostredkovanie dodania investičného zlata, ktorého dodanie sa platiteľ rozhodol zdaniť.

Príklad

Nákup a predaj investičného zlata

Platiteľ dane investičné zlato nakúpil a následne ho predá v nezmenenej podobe, alebo po zmene jeho formy, rýdzosti alebo hmotnosti inému platiteľovi dane ako investičné zlato. Kupujúci od platiteľa požaduje, aby predaj zdanil, pretože investičné zlato kupuje s cieľom jeho ďalšieho spracovania (na priemyselné účely).

Na platiteľa dane pri dodaní nakúpeného investičného zlata sa nevzťahuje postup podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH, ale sa na neho vzťahuje postup podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH, t. j. dodanie investičného zlata je oslobodené od dane. Je irelevantné zisťovanie, s akým cieľom bolo investičné zlato dodané. Dôležitá je tá skutočnosť, že ide o dodanie investičného zlata definovaného v § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

Osobitné úpravy uplatňovania dane
na služby dodávané osobe inej
ako zdaniteľnej osobe, na predaj tovaru na diaľku a určité domáce dodania
tovaru

§ 68

(1) Osobitná úprava podľa

a) § 68a sa vzťahuje na dodanie služby zdaniteľnou osobou neusadenou na území Európskej únie s miestom dodania podľa § 16 na území Európskej únie osobe inej ako zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava na území Európskej únie,

b) § 68b sa vzťahuje na

1. predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie,

2. dodanie služby zdaniteľnou osobou neusadenou v členskom štáte spotreby s miestom dodania podľa § 16 na území Európskej únie osobe inej ako zdaniteľnej osobe,

3. určité domáce dodanie tovaru, ktorým sa rozumie dodanie tovaru na území Európskej únie zdaniteľnou osobou neusadenou na území Európskej únie osobe inej ako zdaniteľnej osobe prostredníctvom zdaniteľnej osoby, ktorá uľahčuje dodanie tovaru podľa § 8 ods. 7 prvej vety, ak sa odoslanie alebo preprava tovaru začína a skončí v tom istom členskom štáte,

c) § 68c sa vzťahuje na predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov v zásielke, ak vlastná hodnota zásielky nepresahuje 150 eur a tovar nie je predmetom spotrebnej dane.

(2) Na účely uplatňovania osobitných úprav podľa odseku 1 sa daňovým priznaním rozumie podanie, ktoré obsahuje údaje podľa osobitného predpisu^28aa) potrebné na určenie výšky dane, ktorá sa stala splatnou v každom členskom štáte.

(3) Zdaniteľná osoba, ktorá sa rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68a, § 68b alebo § 68c, je povinná doručovať písomnosti týkajúce sa osobitnej úpravy daňovému úradu elektronickými prostriedkami; spôsob doručovania písomností elektronickými prostriedkami podľa osobitného predpisu^28ab) sa nevzťahuje na podávanie písomností zdaniteľnou osobou, na ktorú sa nevzťahuje povinnosť doručovať písomnosti spôsobom podľa osobitného predpisu.^28ab)

(4) Písomnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68a, § 68b alebo podľa § 68c sa doručujú zdaniteľnej osobe, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu, elektronickými prostriedkami; písomnosti sa doručujú na elektronickú adresu uvedenú v oznámení o začatí činnosti a za deň doručenia sa považuje deň odoslania dátovej správy.

Komentár k § 68

(účinnosť od 1. 7. 2021)

Osobitné úpravy uplatňovania dane na služby dodávané nezdaniteľnej osobe, na predaj tovaru na diaľku a určité domáce dodania tovaru

Aby sa zdaniteľné osoby nemuseli registrovať pre DPH v každom členskom štáte, v ktorom im vzniká daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby nezdaniteľným osobám, môžu si zvoliť uplatňovanie osobitných úprav jedného kontaktného miesta podľa § 68a až § 68c, ktoré znamenajú výrazné zníženie ich administratívnej záťaže. Rozširuje sa možnosť použiť osobitné úpravy (okrem prípadov, kedy zdaniteľné osoby usadené v EÚ ako aj zdaniteľné osoby neusadené v EÚ poskytujú nezdaniteľným osobám telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby) aj na iné cezhraničné služby dodané nezdaniteľným osobám a taktiež na cezhraničné dodanie tovaru nezdaniteľným osobám (predaj tovaru na diaľku).

Osobitné úpravy sú dobrovoľné a sú uplatniteľné na:

1. poskytovanie služieb zdaniteľnými osobami neusadenými v EÚ nezdaniteľným osobám usadeným v EÚ – § 68a,

2. predaj tovaru na diaľku v rámci územia EÚ a poskytovanie služieb zdaniteľnými osobami usadenými v EÚ, ale nie v členskom štáte spotreby, nezdaniteľným osobám a určité tzv. domáce predaje tovaru – § 68b,

3. predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích krajín – § 68c.

Písomnosti určené osobám uplatňujúcim osobitné úpravy sa budú doručovať vždy elektronickými prostriedkami bez ohľadu na to, či pôjde o daňový úrad alebo odvolací orgán. Písomnosti sa budú týmto zdaniteľným osobám doručovať vždy na elektronickú adresu, ktorá sa uvedie v oznámení pri začatí činnosti.

§ 68a

Osobitná úprava uplatňovania
dane na služby, ktoré dodávajú
zdaniteľné osoby neusadené
na území Európskej únie

(1) Na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 14 je

a) zdaniteľnou osobou neusadenou na území Európskej únie zdaniteľná osoba, ktorá nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie,

b) členským štátom identifikácie členský štát, ktorý si zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie zvolí pre oznámenie, že začala na území Európskej únie dodávať služby podľa § 68 ods. 1 písm. a),

c) členským štátom spotreby členský štát, v ktorom je miesto dodania služby uvedenej v § 68 ods. 1 písm. a).

(2) Ak si zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie, ktorá dodáva služby podľa § 68 ods. 1 písm. a), zvolí za členský štát identifikácie tuzemsko, oznámi Daňovému úradu Bratislava začatie tejto činnosti. Toto oznámenie musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel, národné daňové číslo, ak jej bolo pridelené, vyhlásenie, že nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie, a ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise.^28aa) Daňový úrad Bratislava oznámi tejto zdaniteľnej osobe, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy a súčasne jej pridelí a oznámi osobitné identifikačné číslo pre daň s predponou EU na účely uplatňovania osobitnej úpravy; toto číslo sa môže použiť len na účely uplatňovania osobitnej úpravy. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(3) Ak zdaniteľná osoba nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy, Daňový úrad Bratislava vydá rozhodnutie o tom, že jej nepovoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba podať odvolanie.

(4) Zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie, ktorá má povolenie podľa odseku 2, je povinná uplatňovať osobitnú úpravu na všetky služby podľa § 68 ods. 1 písm. a).

(5) Každú zmenu údajov uvedených v oznámení o začatí činnosti podľa odseku 2 je zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie povinná oznámiť Daňovému úradu Bratislava.

(6) Zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie je povinná oznámiť Daňovému úradu Bratislava skončenie činnosti alebo zmenu činnosti v takom rozsahu, že ďalej nebude spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy.

(7) Daňový úrad Bratislava zruší zdaniteľnej osobe neusadenej na území Európskej únie povolenie uplatňovať osobitnú úpravu a odníme osobitné identifikačné číslo pre daň, ak

a) táto zdaniteľná osoba oznámi Daňovému úradu Bratislava, že prestala dodávať služby podľa § 68 ods. 1 písm. a),

b) možno predpokladať, že táto zdaniteľná osoba prestala dodávať služby podľa § 68 ods. 1 písm. a),

c) táto zdaniteľná osoba prestala spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy alebo

d) táto zdaniteľná osoba opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy.

(8) Daňový úrad Bratislava o zrušení povolenia podľa odseku 7 vydá rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.

(9) Zdaňovacím obdobím, za ktoré je zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie povinná podať daňové priznanie podľa § 68 ods. 2, je kalendárny štvrťrok; daňové priznanie sa musí podať aj za zdaňovacie obdobie, v ktorom služby podľa § 68 ods. 1 písm. a) neboli dodané. Daňové priznanie sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva. Ak koniec lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.

(10) Zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie je povinná v daňovom priznaní uviesť

a) osobitné identifikačné číslo pre daň s predponou EU pridelené v tuzemsku,

b) celkovú hodnotu služieb podľa § 68 ods. 1 písm. a) bez dane dodaných v zdaňovacom období, výšku dane pre každú sadzbu dane, sadzbu dane a celkovú výšku splatnej dane, a to v členení podľa členských štátov spotreby, v ktorých vznikla daňová povinnosť.

(11) Sumy v daňovom priznaní sa uvádzajú v eurách. Ak sa úhrada za dodané služby podľa § 68 ods. 1 písm. a) uskutoční v inej mene ako v eurách, použije sa na prepočet tejto úhrady na eurá referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) platný posledný deň príslušného zdaňovacieho obdobia alebo nasledujúci deň, ak nebol v posledný deň zdaňovacieho obdobia tento kurz určený a vyhlásený.

(12) Daň sa platí v eurách na príslušný účet daňového úradu najneskôr do konca lehoty na podanie daňového priznania s uvedením odkazu na príslušné daňové priznanie. Ak koniec lehoty na zaplatenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Za deň platby sa považuje deň, keď bola platba pripísaná na účet daňového úradu.

(13) Každú zmenu údajov z pôvodného daňového priznania je zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie povinná uviesť v nasledujúcom daňovom priznaní najneskôr do troch rokov odo dňa uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania. V nasledujúcom daňovom priznaní zdaniteľná osoba uvedie príslušný členský štát spotreby, zdaňovacie obdobie a sumu dane, ktorá vyplýva z opravy. Ak sa úhrada za dodané služby podľa § 68 ods. 1 písm. a) uskutočnila v inej mene ako v eurách, použije sa pri oprave sumy dane kurz, ktorý sa mal použiť pri prepočte úhrady za dodanú službu podľa odseku 11.

(14) Zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie je povinná viesť záznamy o dodaných službách, pri ktorých uplatnila osobitnú úpravu, v rozsahu podľa osobitného predpisu,^28ac) aby správca dane v členskom štáte spotreby mohol preveriť správnosť výšky dane uvedenej v daňovom priznaní, a uchovávať záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom dodala služby podľa § 68 ods. 1 písm. a). Zdaniteľná osoba podľa prvej vety je povinná elektronickými prostriedkami sprístupniť tieto záznamy Daňovému úradu Bratislava na požiadanie.

Komentár k § 68a

(účinnosť od 1. 7. 2021)

Osobitná úprava uplatňovania dane na služby, ktoré dodávajú zdaniteľné osoby neusadené na území EÚ

Úprava v tomto ustanovení sa týka uplatňovania osobitnej úpravy, ktorú si môže zvoliť zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená na území EÚ, t. j., ktorá nemá sídlo, príp. bydlisko na území EÚ a ani prevádzkareň na území EÚ a ktorá poskytuje služby s miestom dodania určeným podľa § 16 zákona nezdaniteľným osobám usadeným v EÚ (napríklad elektronické služby, stavebné služby, poskytovanie krátkodobého nájmu dopravného prostriedku, vstupné na kultúrne podujatia). Zdaniteľná osoba, ktorá si zvolí za členský štát identifikácie pre uplatňovanie osobitnej úpravy (OSS) SR, musí oznámiť prostredníctvom daňového portálu začatie činnosti a musí uviesť povinné údaje, ktoré sú uvedené v odseku 2 zákona a ďalšie údaje podľa prílohy I vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/194.

V konaní o registrácii správca dane zisťuje, či zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na registráciu pre osobitnú úpravu. Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky, Daňový úrad Bratislava jej vydá IČ DPH s predponou EÚ, ktoré môže zdaniteľná osoba použiť len v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy. Proti rozhodnutiu správcu dane nie je možné podať odvolanie.

Ak zdaniteľná osoba identifikovaná pre osobitnú úpravu s EÚ IČ DPH bude vykonávať v SR aj inú činnosť, ktorá je predmetom DPH, daňový úrad jej na základe žiadosti pridelí IČ DPH podľa § 5 zákona. Na účely osobitnej úpravy však bude naďalej používať EÚ IČ DPH. Pokiaľ dodávateľ, ktorý poskytuje služby nezdaniteľným osobám a ktorý nie je usadený v EÚ, bude používať osobitnú úpravu podľa § 68a a súčasne bude uskutočňovať predaj tovaru na diaľku v rámci EÚ konečným zákazníkom (tovar sa bude nachádzať na území jedného členského štátu, z ktorého bude dodávaný do iného/iných členských štátov), musí byť osobitne registrovaný pre obidva systémy
(§ 68a a § 68b), ak chce uplatňovať zjednodušenie pre obidve kategórie dodávok. Registrácia pre dodanie služieb môže byť v inom členskom štáte ako registrácia pre predaj tovaru na diaľku v rámci EÚ.

§ 68b

Osobitná úprava uplatňovania
dane na predaj tovaru na diaľku
na území Európskej únie,

určité domáce dodania tovaru
a služby dodané pre osoby
iné ako zdaniteľné osoby

(1) Na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 20 je

a) zdaniteľnou osobou neusadenou v členskom štáte spotreby zdaniteľná osoba, ktorá má na území Európskej únie sídlo alebo prevádzkareň a nemá sídlo ani prevádzkareň v členskom štáte spotreby,

b) členským štátom identifikácie členský štát,

1. v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo, a ak nemá sídlo na území Európskej únie, členský štát, v ktorom má prevádzkareň,

2. v ktorom má zdaniteľná osoba prevádzkareň a ktorý si zvolí pre oznámenie, že chce uplatňovať osobitnú úpravu, ak nemá sídlo na území Európskej únie a má na území Európskej únie viac ako jednu prevádzkareň,

3. v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začína, ak zdaniteľná osoba nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie,

4. ktorý si zvolí pre oznámenie, že chce uplatňovať osobitnú úpravu, ak tento členský štát je jedným z viacerých členských štátov, v ktorých sa odoslanie alebo preprava tovaru začína a ak zdaniteľná osoba nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie,

c) členským štátom spotreby členský štát, v ktorom

1. sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi pri predaji tovaru podľa § 68 ods. 1 písm. b) prvého bodu,

2. je miesto dodania služby podľa § 68 ods. 1 písm. b) druhého bodu,

3. sa začína aj skončí odoslanie alebo preprava tovaru pri dodaní tovaru podľa § 68 ods. 1 písm. b) tretieho bodu.

(2) Ak sa zdaniteľná osoba, ktorá dodáva tovar podľa § 68 ods. 1 písm. b) prvého bodu a tretieho bodu, a zdaniteľná osoba neusadená v členskom štáte spotreby, ktorá dodáva služby podľa § 68 ods. 1 písm. b) druhého bodu, rozhodnú pre uplatňovanie osobitnej úpravy a členským štátom identifikácie je tuzemsko alebo si tuzemsko zvolia ako členský štát identifikácie, oznámia daňovému úradu začatie tejto činnosti. Zdaniteľné osoby podľa prvej vety musia v oznámení o začatí činnosti uviesť obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel a ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise.^28aa) Daňový úrad oznámi zdaniteľnej osobe, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy a súčasne jej pridelí a oznámi identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy, ak táto zdaniteľná osoba nemá v tuzemsku pridelené identifikačné číslo pre daň; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(3) Ak zdaniteľná osoba nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy, daňový úrad vydá rozhodnutie o tom, že jej nepovoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba podať odvolanie.

(4) Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 sa nesmie identifikovať na uplatňovanie tejto osobitnej úpravy v inom členskom štáte.

(5) Pri uplatňovaní osobitnej úpravy používa zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 identifikačné číslo pre daň, ktoré jej bolo pridelené v tuzemsku ako platiteľovi podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5, alebo ktoré jej bolo pridelené podľa § 7, § 7a alebo podľa odseku 2.

(6) Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 je povinná uplatňovať osobitnú úpravu na všetky tovary a služby podľa § 68 ods. 1 písm. b).

(7) Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 1 písm. b) druhom bode a štvrtom bode, ktorej daňový úrad povolil uplatňovanie osobitnej úpravy v tuzemsku, je povinná uplatňovať osobitnú úpravu v tuzemsku do konca druhého kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom začala uplatňovať osobitnú úpravu.

(8) Každú zmenu údajov uvedených v oznámení o začatí činnosti podľa odseku 2 je zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 povinná oznámiť daňovému úradu.

(9) Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 je povinná oznámiť daňovému úradu skončenie činnosti alebo zmenu činnosti v takom rozsahu, že ďalej nebude spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy.

(10) Daňový úrad zruší zdaniteľnej osobe uvedenej v odseku 2 povolenie uplatňovať osobitnú úpravu, ak

a) táto zdaniteľná osoba oznámi daňovému úradu, že prestala vykonávať činnosť podľa § 68 ods. 1 písm. b),

b) možno predpokladať, že táto zdaniteľná osoba prestala vykonávať činnosť podľa § 68 ods. 1 písm. b),

c) táto zdaniteľná osoba prestala spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy alebo

d) táto zdaniteľná osoba opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy.

(11) Daňový úrad o zrušení povolenia podľa odseku 10 vydá rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Zrušením povolenia zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň na účely uplatňovania tejto osobitnej úpravy.

(12) Zdaňovacím obdobím, za ktoré je zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 povinná podať daňové priznanie podľa § 68 ods. 2, je kalendárny štvrťrok; daňové priznanie sa musí podať aj za zdaňovacie obdobie, v ktorom tovar a služby podľa § 68 ods. 1 písm. b) neboli dodané. Daňové priznanie sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva. Ak koniec lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.

(13) Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 je povinná v daňovom priznaní uviesť

a) identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku,

b) celkovú hodnotu tovarov a služieb podľa § 68 ods. 1 písm. b) bez dane dodaných v zdaňovacom období, výšku dane pre každú sadzbu dane, sadzbu dane a celkovú výšku splatnej dane, a to v členení podľa členských štátov spotreby, v ktorých vznikla daňová povinnosť.

(14) Ak sa tovar odosiela alebo prepravuje z iných členských štátov, zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 je povinná v daňovom priznaní uviesť aj celkovú hodnotu dodaných tovarov podľa § 68 ods. 1 písm. b) bez dane, výšku dane pre každú sadzbu dane, sadzbu dane a celkovú výšku splatnej dane, a to v členení podľa členských štátov, z ktorých sa tovar odosiela alebo prepravuje, ak sa uskutočňuje

a) predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie podľa § 14 ods. 1 písm. a),

b) predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie podľa § 8 ods. 7 prvej vety a určité domáce dodanie tovaru podľa § 68 ods. 1 písm. b) tretieho bodu.

(15) Ak zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 dodá tovar podľa odseku 14 písm. a), daňové priznanie musí obsahovať aj identifikačné číslo pre daň alebo daňové identifikačné číslo pridelené členským štátom, z ktorého sa tovar odoslal alebo prepravil. Ak zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 dodá tovar podľa odseku 14 písm. b), daňové priznanie musí obsahovať aj identifikačné číslo pre daň alebo daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené členským štátom, z ktorého sa tovar odoslal alebo prepravil.

(16) Ak má zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 jednu alebo viac prevádzkarní v iných členských štátoch, z ktorých dodáva služby podľa § 68 ods. 1 písm. b), v daňovom priznaní je povinná uviesť údaje podľa odseku 13 písm. b) za každý členský štát, v ktorom má prevádzkareň, a identifikačné číslo pre daň prevádzkarne alebo daňové identifikačné číslo prevádzkarne.

(17) Sumy v daňovom priznaní sa uvádzajú v eurách. Ak sa úhrada za dodané tovary a služby podľa § 68 ods. 1 písm. b) uskutoční v inej mene ako v eurách, použije sa na prepočet tejto úhrady na eurá referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) platný posledný deň príslušného zdaňovacieho obdobia alebo nasledujúci deň, ak nebol v posledný deň zdaňovacieho obdobia tento kurz určený a vyhlásený.

(18) Daň sa platí v eurách na príslušný účet daňového úradu najneskôr do konca lehoty na podanie daňového priznania s uvedením odkazu na príslušné daňové priznanie. Ak koniec lehoty na zaplatenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Za deň platby sa považuje deň, keď platba bola pripísaná na účet daňového úradu.

(19) Každú zmenu údajov z pôvodného daňového priznania je zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 povinná uviesť v nasledujúcom daňovom priznaní najneskôr do troch rokov odo dňa uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania. V tomto nasledujúcom daňovom priznaní zdaniteľná osoba uvedie príslušný členský štát spotreby, zdaňovacie obdobie a sumu dane, ktorá vyplýva z opravy. Ak sa úhrada za dodané tovary a služby podľa § 68 ods. 1 písm. b) uskutočnila v inej mene ako v eurách, použije sa pri oprave sumy dane kurz, ktorý sa mal použiť pri prepočte úhrady za dodaný tovar alebo službu podľa odseku 17.

(20) Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 je povinná viesť záznamy o dodaných tovaroch a službách podľa § 68 ods. 1 písm. b) v rozsahu podľa osobitného predpisu,^28ac) aby správca dane v členskom štáte spotreby mohol preveriť správnosť výšky dane uvedenej v daňovom priznaní, a uchovávať záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom dodala tovar alebo službu podľa § 68 ods. 1 písm. b). Zdaniteľná osoba podľa prvej vety je povinná elektronickými prostriedkami sprístupniť tieto záznamy daňovému úradu na požiadanie.

Komentár k § 68b

(účinnosť od 1. 7. 2021)

Osobitná úprava uplatňovania dane na predaj tovaru na diaľku na území EÚ, určité domáce dodania tovaru a služby dodané pre osoby iné ako zdaniteľné osoby

Uvedené ustanovenie je transpozíciou čl. 369a až 369k smernice (EÚ) 2017/2455 a môžu ho využiť zdaniteľné osoby usadené v EÚ poskytujúce nielen telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby nezdaniteľným osobám, ale všetky služby podľa § 16 zákona o DPH, ak sú poskytované nezdaniteľným osobám (napr. prenájom dopravného prostriedku). Okrem služieb možno túto osobitnú úpravu využiť aj pre predaj tovaru na diaľku na území EÚ osobami usadenými, ale aj neusadenými v EÚ. Osobitnú úpravu môže využiť aj zdaniteľná osoba (usadená v EÚ alebo v treťom štáte), ktorá prostredníctvom platformy (elektronického rozhrania) uľahčuje buď predaj tovaru na diaľku alebo uskutočňuje domáce dodanie tovaru.

V takomto prípade sa platforma považuje za osobu, ktorá prijala a dodala tovar. Do osobitnej úpravy však zdaniteľná osoba nesmie zahrnúť poskytnutia služieb v členskom štáte svojho usadenia.

Pri predaji tovaru na diaľku, členským štátom identifikácie pre zdaniteľnú osobu usadenú na území EÚ je členský štát, v ktorom má sídlo alebo prevádzkareň, ak nemá na území EÚ sídlo; ak má viacero prevádzkarní, bude členským štátom identifikácie ten členský štát, v ktorom má prevádzkareň a ktorý si zdaniteľná osoba zvolí. Ak ide o zdaniteľnú osobu, ktorá nemá na území EÚ sídlo ani prevádzkareň, je členským štátom identifikácie ten členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začína, a v prípade, že sa tovar začína pohybovať z viacerých členských štátov, bude členským štátom identifikácie ten členský štát začatia prepravy tovaru, ktorý si zdaniteľná osoba zvolí. Ak sa zdaniteľné osoby rozhodnú uplatňovať v SR túto osobitnú úpravu, oznámia túto skutočnosť daňovému úradu. V prípade, že daňový úrad povolí zdaniteľnej osobe uplatňovanie osobitnej úpravy, pridelí jej zároveň IČ DPH na účely uplatňovania tejto osobitnej úpravy. Výnimku tvorí situácia, kedy zdaniteľná osoba už v SR pridelené IČ DPH má podľa § 4, 4b, 5, 7 alebo § 7a zákona; v takom prípade je možné ho na uplatňovanie osobitnej úpravy použiť. Proti rozhodnutiu správcu dane nie je možné podať odvolanie.

V prípade, že zdaniteľná osoba nespĺňa podmienky pre uplatňovanie tejto osobitnej úpravy, daňový úrad vydá rozhodnutie, že jej nepovoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy. Pri zrušení povolenia na uplatňovanie tejto úpravy dôjde k zániku platnosti IČ DPH prideleného pre účely uplatňovania osobitnej úpravy.

Zdaniteľné osoby, ktoré nemajú na území EÚ sídlo, ale majú na území EÚ vrátane SR viacero prevádzkarní, prípadne zdaniteľné osoby, ktoré nemajú sídlo ani prevádzkareň na území EÚ, ale preprava tovaru sa začína vo viacerých členských štátoch vrátane SR, a ktoré si za členský štát identifikácie zvolili SR, sú povinné uplatňovať osobitnú úpravu v tuzemsku do konca druhého kalendárneho roka po roku, v ktorom si uplatňovanie tejto osobitnej úpravy zvolili.

Zdaňovacím obdobím pri tejto osobitnej úprave je kalendárny štvrťrok.

Príklad

Dodávanie tovaru čínskym dodávateľom z logistického skladu v SR

Čínsky dodávateľ má zriadený logistický sklad v SR, do ktorého dodáva svoj tovar, ktorý bude predávaný nezdaniteľným osobám v EÚ. Na území SR sa nachádza platforma, ktorá ako domnelý dodávateľ, prostredníctvom ktorého si zákazníci tovar objednávajú, dodáva tovar jednak slovenským zákazníkom, jednak zákazníkom mimo SR v rámci EÚ. Platforma na všetky dodávky – teda aj tuzemské, použije zdanenie na základe OSS schémy podľa § 68b zákona o DPH.

§ 68c

Osobitná úprava uplatňovania dane
na predaj tovaru na diaľku dovážaného
z územia tretích štátov

(1) Na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 25 je

a) zdaniteľnou osobou neusadenou na území Európskej únie zdaniteľná osoba, ktorá nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie,

b) sprostredkovateľom zdaniteľná osoba so sídlom alebo prevádzkarňou na území Európskej únie, ktorú zdaniteľná osoba uskutočňujúca predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov určila ako osobu povinnú platiť daň a plniť povinnosti ustanovené touto osobitnou úpravou v jej mene a na jej účet,

c) členským štátom identifikácie členský štát,

1. ktorý si zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie zvolí na uplatňovanie osobitnej úpravy,

2. v ktorom má zdaniteľná osoba prevádzkareň a ktorý si zvolí na uplatňovanie osobitnej úpravy, ak nemá sídlo na území Európskej únie a má na území Európskej únie jednu alebo viac prevádzkarní,

3. v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo, ak má sídlo na území Európskej únie,

4. v ktorom má sprostredkovateľ sídlo, ak má sídlo na území Európskej únie,

5. v ktorom má sprostredkovateľ prevádzkareň a ktorý si zvolí na uplatňovanie osobitnej úpravy, ak nemá sídlo na území Európskej únie a má na území Európskej únie jednu alebo viac prevádzkarní,

d) členským štátom spotreby členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi.

(2) Osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa odsekov 4 až 25 na predaj tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) môže uplatňovať

a) platiteľ, ktorý neuplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g a ktorý má v tuzemsku sídlo, alebo platiteľ, ktorý má v tuzemsku prevádzkareň, ak nemá sídlo na území Európskej únie,

b) zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo alebo prevádzkareň v treťom štáte, s ktorým Európska únia uzatvorila dohodu o vzájomnej pomoci, boji proti podvodom a vymáhaní pohľadávok v oblasti dane z pridanej hodnoty, a ktorá uskutočňuje predaj tovaru na diaľku z tohto tretieho štátu,

c) zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie iná ako zdaniteľná osoba podľa písmena b), len ak je zastúpená sprostredkovateľom, ktorý má sídlo v tuzemsku alebo má v tuzemsku prevádzkareň, ak nemá sídlo na území Európskej únie,

d) zdaniteľná osoba usadená na území Európskej únie, okrem zdaniteľnej osoby, ktorá nespĺňa podmienky podľa písmena a), alebo nie je identifikovaná pre daň podľa ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúceho § 4, § 4b alebo § 4c alebo ktorá je v inom členskom štáte identifikovaná pre osobitnú úpravu pre malé podniky, alebo zdaniteľná osoba podľa písmena b), ak sa rozhodne byť zastúpená sprostredkovateľom, ktorý má sídlo v tuzemsku alebo má v tuzemsku prevádzkareň, ak nemá sídlo na území Európskej únie.

(3) Osobitná úprava uplatňovania dane podľa odsekov 4 až 25 sa vzťahuje len na tovar, ktorý nie je predmetom spotrebnej dane, dovážaný z územia tretích štátov v zásielke, ktorej vlastná hodnota nepresahuje 150 eur.

(4) Ak sa zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje predaj tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) a ktorá nie je zastúpená sprostredkovateľom, rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy a členským štátom identifikácie je tuzemsko alebo si tuzemsko zvolí ako členský štát identifikácie, je povinná predtým, ako začne uplatňovať osobitnú úpravu, oznámiť toto rozhodnutie daňovému úradu. Toto oznámenie musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel, identifikačné číslo pre daň alebo národné daňové číslo a ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise.28aa) Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy, daňový úrad jej oznámi, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(5) Ak sa sprostredkovateľ rozhodne uplatňovať osobitnú úpravu na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby, ktorá uskutočňuje alebo chce uskutočňovať predaj tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c), a členským štátom identifikácie je tuzemsko, sprostredkovateľ je povinný predtým, ako začne uplatňovať osobitnú úpravu na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby, oznámiť toto rozhodnutie daňovému úradu. Toto oznámenie musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu, identifikačné číslo pre daň sprostredkovateľa a ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise.^28aa) Ak sprostredkovateľ spĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby, daňový úrad mu oznámi, že mu povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(6) Ak sa zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje predaj tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) a ktorá je zastúpená sprostredkovateľom, rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy a členským štátom identifikácie je tuzemsko, je sprostredkovateľ povinný oznámiť daňovému úradu túto zdaniteľnú osobu predtým, ako táto zdaniteľná osoba začne uplatňovať osobitnú úpravu. V oznámení musí sprostredkovateľ uviesť svoje evidenčné identifikačné číslo pridelené podľa odseku 7 písm. b) a obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel a identifikačné číslo pre daň alebo národné daňové číslo zastúpenej zdaniteľnej osoby. Ak zastúpená zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy, daňový úrad oznámi sprostredkovateľovi, že zdaniteľnej osobe povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(7) Daňový úrad na účely uplatňovania osobitnej úpravy pridelí

a) zdaniteľnej osobe, ktorá nie je zastúpená sprostredkovateľom, identifikačné číslo pre daň s predponou IM,

b) sprostredkovateľovi evidenčné identifikačné číslo s predponou IN,

c) sprostredkovateľovi identifikačné číslo pre daň s predponou IM pre každú zdaniteľnú osobu, ktorú zastupuje.

(8) Identifikačné číslo pre daň pridelené podľa odseku 7 písm. a) a c) a evidenčné identifikačné číslo pridelené podľa odseku 7 písm. b) sa môže použiť len na účely uplatňovania osobitnej úpravy.

(9) Zdaniteľná osoba, ktorá má povolenie na uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 4 až 25, je povinná uplatňovať osobitnú úpravu na všetky predaje tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c).

(10) Zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov, si môže zvoliť na uplatňovanie osobitnej úpravy len jedného sprostredkovateľa.

(11) Ak zdaniteľná osoba podľa odseku 4 alebo odseku 6 nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy alebo sprostredkovateľ podľa odseku 5 nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby, daňový úrad vydá rozhodnutie o tom, že nepovoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie.

(12) Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 1 písm. c) druhom bode a sprostredkovateľ uvedený v odseku 1 písm. c) piatom bode, ktorým daňový úrad povolil uplatňovanie osobitnej úpravy v tuzemsku, sú viazaní svojím rozhodnutím uplatňovať osobitnú úpravu v tuzemsku do konca druhého kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom začali uplatňovať osobitnú úpravu.

(13) Zdaniteľná osoba podľa odseku 4 alebo sprostredkovateľ podľa odseku 5 sú povinní oznámiť daňovému úradu každú zmenu údajov v oznámení podľa odseku 4, 5 alebo odseku 6.

(14) Zdaniteľná osoba podľa odseku 4 alebo sprostredkovateľ podľa odseku 5 sú povinní oznámiť daňovému úradu skončenie činnosti alebo zmenu činnosti v takom rozsahu, že ďalej nebudú spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy.

(15) Daňový úrad zruší zdaniteľnej osobe, ktorá nie je zastúpená sprostredkovateľom, povolenie uplatňovať osobitnú úpravu a odníme identifikačné číslo pre daň podľa odseku 7 písm. a), ak

a) táto zdaniteľná osoba oznámi daňovému úradu, že prestala vykonávať činnosť podľa § 68 ods. 1 písm. c),

b) možno predpokladať, že táto zdaniteľná osoba prestala vykonávať činnosť podľa § 68 ods. 1 písm. c),

c) táto zdaniteľná osoba prestala spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy alebo

d) táto zdaniteľná osoba opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy.

(16) Daňový úrad zruší sprostredkovateľovi povolenie uplatňovať osobitnú úpravu na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby a odníme evidenčné identifikačné číslo podľa odseku 7 písm. b), ak sprostredkovateľ

a) počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov nekonal ako sprostredkovateľ,

b) prestal spĺňať podmienky na to, aby konal ako sprostredkovateľ, alebo

c) opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy.

(17) Daňový úrad zruší zdaniteľnej osobe, ktorá je zastúpená sprostredkovateľom, povolenie uplatňovať osobitnú úpravu a odníme identifikačné číslo pre daň podľa odseku 7 písm. c), ak

a) sprostredkovateľ oznámi daňovému úradu, že táto zdaniteľná osoba prestala vykonávať činnosť podľa § 68 ods. 1 písm. c),

b) možno predpokladať, že táto zdaniteľná osoba prestala vykonávať činnosť podľa § 68 ods. 1 písm. c),

c) táto zdaniteľná osoba prestala spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy,

d) táto zdaniteľná osoba opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy alebo

e) sprostredkovateľ oznámi daňovému úradu, že prestal zastupovať túto zdaniteľnú osobu.

(18) Daňový úrad o zrušení povolenia podľa odseku 15, 16 alebo odseku 17 vydá rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.

(19) Pri predaji tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c), na ktorý sa uplatňuje osobitná úprava, vzniká daňová povinnosť dodaním tovaru; tovar sa považuje za dodaný dňom prijatia platby.

(20) Zdaňovacím obdobím, za ktoré sú zdaniteľná osoba a sprostredkovateľ povinní podať daňové priznanie podľa § 68 ods. 2, je kalendárny mesiac; daňové priznanie sa musí podať aj za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa neuskutočnil predaj tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c). Daňové priznanie sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva. Ak koniec lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.

(21) Daňové priznanie musí obsahovať tieto údaje:

a) identifikačné čísla podľa odseku 7,

b) celkovú hodnotu predaja tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) bez dane, pri ktorom vznikla daňová povinnosť v zdaňovacom období, výšku dane pre každú sadzbu dane, sadzbu dane a celkovú výšku splatnej dane, a to v členení podľa členských štátov spotreby, v ktorých vznikla daňová povinnosť.

(22) Sumy v daňovom priznaní sa uvádzajú v eurách. Ak sa úhrada za predaj tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) uskutoční v inej mene ako v eurách, použije sa na prepočet tejto úhrady na eurá referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska^5a) platný posledný deň príslušného zdaňovacieho obdobia alebo nasledujúci deň, ak nebol v posledný deň zdaňovacieho obdobia kurz určený a vyhlásený.

(23) Daň sa platí v eurách na príslušný účet daňového úradu najneskôr do konca lehoty na podanie daňového priznania s uvedením odkazu na príslušné daňové priznanie. Ak koniec lehoty na zaplatenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Za deň platby sa považuje deň, keď platba bola pripísaná na účet daňového úradu.

(24) Každá zmena údajov z pôvodného daňového priznania sa uvedie v nasledujúcom daňovom priznaní najneskôr do troch rokov odo dňa uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania. V tomto nasledujúcom daňovom priznaní sa uvedie príslušný členský štát spotreby, zdaňovacie obdobie a suma dane, ktorá vyplýva z opravy. Ak sa pri predaji tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) úhrada uskutočnila v inej mene ako v eurách, použije sa pri oprave sumy dane kurz, ktorý sa mal použiť pri prepočte úhrady za dodaný tovar podľa odseku 22.

(25) Zdaniteľná osoba, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu a nie je zastúpená sprostredkovateľom, a sprostredkovateľ sú povinní viesť záznamy o predaji tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) v rozsahu podľa osobitného predpisu,^28ac) aby správca dane v členskom štáte spotreby mohol preveriť správnosť výšky dane uvedenej v daňovom priznaní, a uchovávať záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom dodal tovar. Osoby podľa prvej vety sú povinné elektronickými prostriedkami sprístupniť tieto záznamy daňovému úradu na požiadanie.

Komentár k § 68c

(účinnosť od 1. 7. 2021)

Osobitná úprava uplatňovania dane na predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov

Ustanovením § 68c dochádza k transpozícii článkov 369l až 369x smernice (EÚ) 2017/2455, ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane na predaj tovaru na diaľku, ktorý je dovážaný z územia tretích štátov (osobitná úprava pri dovoze). Táto osobitná úprava však má limitujúci vecný rozsah, nakoľko sa bude môcť uplatniť len na zásielky s vlastnou hodnotou maximálne 150 eur, a to za predpokladu, že dovážaný tovar nie je predmetom spotrebnej dane. Aj v prípade predaja tovaru na diaľku dovážaného z tretích štátov sa bude môcť daň z tovarov, ktorých miesto dodania je v niektorom z členských štátov EÚ, priznať a zaplatiť správcovi dane v členskom štáte identifikácie a ten bude zodpovedný za jej následnú distribúciu do členských štátov, v ktorých sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí (tzv. členský štát spotreby). Ak zdaniteľná osoba nemusí byť na účely uplatňovania tejto úpravy zastúpená sprostredkovateľom, bude SR členským štátom identifikácie vtedy, ak tu má zdaniteľná osoba zriadené sídlo, resp., ak v SR nemá sídlo, má tu zriadenú prevádzkareň. Ak ide o zdaniteľnú osobu so sídlom v treťom štáte, ktorá má na území EÚ zriadené prevádzkarne vo viacerých členských štátoch vrátane SR, respektíve ide o zdaniteľnú osobu, ktorá nie usadená v EÚ a má sídlo v treťom štáte, s ktorým EÚ uzavrela dohodu o administratívnej spolupráci, boji proti podvodom a vymáhaní pohľadávok v oblasti DPH (toho času iba Nórsko), bude SR členským štátom identifikácie vtedy, keď si ju zdaniteľná osoba na tento účel zvolí. Na účely uplatňovania osobitnej úpravy pri dovoze si môžu zvoliť sprostredkovateľa aj zdaniteľné osoby, ktoré nemusia byť zastúpené sprostredkovateľom. Môže sa stať, že členským štátom identifikácie pre uplatňovanie osobitnej úpravy pri dovoze bude pre zdaniteľnú osobu so sídlom v Českej republike Slovenská republika, ak sa takáto zdaniteľná osoba rozhodne byť pre uplatňovanie osobitnej úpravy pri dovoze zastúpená sprostredkovateľom, ktorý má sídlo v SR. Každá zdaniteľná osoba, ktorá musí, resp. si sprostredkovateľa pre uplatňovanie osobitnej úpravy pri dovoze dobrovoľne zvolí, môže mať len jedného sprostredkovateľa. Sprostredkovateľovi bude na účely plnenia povinností za zdaniteľnú osobu, ktorá uplatňuje túto osobitnú úpravu, pridelené špeciálne evidenčné identifikačné číslo (s predponou IN). Aj zdaniteľným osobám bude na uplatňovanie osobitnej úpravy v prípade, že to daňový úrad povolí, pridelené osobitné identifikačné číslo pre daň (s predponou IM), použiteľné výlučne pre tieto účely. V prípade, že je zdaniteľná osoba zastúpená sprostredkovateľom, bude toto identifikačné číslo pre daň s predponou IM pridelené sprostredkovateľovi za každú zdaniteľnú osobu, ktorú zastupuje.

Ak daňový úrad uplatňovanie osobitnej úpravy povolí, je zdaniteľná osoba povinná uplatňovať osobitnú úpravu na všetky dodania tovaru predávaného na diaľku dovážaného z tretích štátov, ku ktorým došlo odo dňa pridelenia osobitného identifikačného čísla tejto zdaniteľnej osobe, resp. jej sprostredkovateľovi.

Proti rozhodnutiam správcu dane nemožno podať odvolanie.

Na účely uplatňovania osobitnej úpravy pri dovoze bola zavedená nevyvrátiteľná domnienka, na základe ktorej sa tovar predávaný na diaľku, ktorý je dovážaný z tretích štátov, považuje za dodaný v deň prijatia platby, čo v kontexte článku 61b vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/2026 predstavuje okamih prijatia potvrdenia o platbe, správy o povolení platby alebo záväzku k platbe na účet zdaniteľnej osoby, ktorá uplatňuje túto osobitnú úpravu, bez ohľadu na dátum uskutočnenia skutočnej platby, podľa toho, ktorý z týchto okamihov nastane skôr.

! Upozornenie

Od 1. 1. 2025 je upresnené, že osobitnú úpravu podľa § 68c môže uplatňovať len platiteľ, ktorý neuplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania oslobodenia od dane v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby, ktorý má zároveň sídlo v tuzemsku, alebo platiteľ, ktorý má v tuzemsku prevádzkareň, ak nemá sídlo na území Európskej únie.

Ak by sa zdaniteľná osoba chcela registrovať do osobitnej úpravy prostredníctvom sprostredkovateľa, dopĺňajú sa podmienky vzťahujúce sa na uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68c:

– tuzemskou zdaniteľnou osobou, ktorá musí byť platiteľom so sídlom v tuzemsku a nesmie uplatňovať osobitnú úpravu uplatňovania oslobodenia od dane v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby alebo

– zahraničnou zdaniteľnou osobou, ktorá musí byť identifikovaná pre daň podľa ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúceho § 4 alebo § 4b a nemôže byť v inom členskom štáte identifikovaná pre osobitnú úpravu pre malé podniky.

Príklad

Sprostredkovateľ dodania tovaru dovážaného z tretích krajín zákazníkom v EÚ

Spoločnosť z USA dodáva zákazníkom v EÚ tovar, hodnota nie je viac ako 150 eur, určila si spoločnosť usadenú v SR ako sprostredkovateľa v schéme IOSS. Slovenská spoločnosť sprostredkuje nielen samotnú registráciu pre IOSS, ale zároveň preberá na seba aj ich ďalšie povinnosti, a to podávanie daňových priznaní pre IOSS a platenie DPH v mene a na účet americkej spoločnosti.

§ 68ca

Správa daní pri uplatňovaní
osobitných úprav

(1) Ak členským štátom identifikácie je Slovenská republika, na správu dane vzťahujúcej sa na osobitnú úpravu uplatňovania dane pri dodaní tovarov a služieb podľa § 68 ods. 1 s miestom dodania v inom členskom štáte, ktorý je členským štátom spotreby, sa použije osobitný predpis,³³⁾ ak osobitný predpis^28ad) a § 68a až 68c neustanovujú inak.

(2) Ak členským štátom spotreby je Slovenská republika, na správu dane sa použije osobitný predpis,³³⁾ ak osobitný predpis^28ad) neustanovuje inak. Ak je zdaniteľná osoba identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68a až 68c, doručuje písomnosti daňovému úradu elektronickými prostriedkami; na doručovanie sa vzťahuje primerane § 68 ods. 3. Písomnosti sa doručujú zdaniteľnej osobe podľa druhej vety na elektronickú adresu, ktorá bola oznámená členskému štátu identifikácie pri začatí činnosti; na doručovanie sa vzťahuje primerane § 68 ods. 4.

(3) Ak sa na predaj tovaru uplatňuje osobitná úprava podľa § 68c a členským štátom spotreby je Slovenská republika, zdaniteľná osoba zastúpená sprostredkovateľom a sprostredkovateľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu na účet tejto zdaniteľnej osoby, sú spoločne a nerozdielne zodpovední za daň nezaplatenú z predaja tovaru.

(4) Ak členským štátom spotreby je Slovenská republika a zahraničná osoba uviedla v daňovom priznaní nesprávnu daň alebo daň neuviedla, na vyrubenie dane alebo rozdielu dane sa použije skrátené vyrubovacie konanie.³³⁾

(5) Ak zdaniteľná osoba, ktorá je identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68a až 68c alebo podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68a až 68c, opravuje nesprávne uvedenú výšku dane alebo daň neuvedenú v daňovom priznaní, časť 3 daňového priznania sa v rozsahu týchto opráv považuje za dodatočné daňové priznanie.

(6) Ak je členským štátom spotreby Slovenská republika, osoba, ktorá uplatňuje alebo uplatňovala osobitnú úpravu podľa § 68a až 68c alebo podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68a až 68c,

a) je povinná podať daňovému úradu elektronickými prostriedkami osobitné tlačivo do 30 dní odo dňa zistenia, že nepodala daňové priznanie, ak od pôvodnej lehoty na jeho podanie uplynuli viac ako tri roky,

b) je povinná podať daňovému úradu elektronickými prostriedkami osobitné tlačivo do 30 dní odo dňa zistenia, že neuviedla daň alebo daň má byť vyššia, ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní, ak od lehoty na podanie pôvodného daňového priznania uplynuli viac ako tri roky,

c) je povinná podať daňovému úradu elektronickými prostriedkami osobitné tlačivo do 30 dní odo dňa zistenia, že neuviedla daň alebo daň má byť vyššia, ako bola uvedená v podanom konečnom daňovom priznaní^28ae) alebo predchádzajúcich daňových priznaniach po podaní konečného daňového priznania alebo

d) môže podať daňovému úradu elektronickými prostriedkami osobitné tlačivo, ak zistila, že daň má byť nižšia, ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní, ak od lehoty na podanie pôvodného daňového priznania uplynuli viac ako tri roky, v podanom konečnom daňovom priznaní alebo v predchádzajúcich daňových priznaniach po podaní konečného daňového priznania.

(7) V osobitnom tlačive podľa odseku 6 sa uvádza

a) zdaňovacie obdobie, za ktoré nebolo daňové priznanie podané, a všetky údaje potrebné na výpočet celkovej splatnej dane z tovarov a služieb, ak ide o povinnosť podľa odseku 6 písm. a),

b) zdaňovacie obdobie, ktorého sa oprava týka, a suma dane vyplývajúca z opravy, ak ide o opravu podľa odseku 6 písm. b) až d).

(8) Osobitné tlačivo podľa odseku 6 sa považuje za daňové priznanie; vzor osobitného tlačiva zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva. Ak sa oprava podľa odseku 6 písm. b) až d) týka nesprávne uvedenej výšky dane alebo dane neuvedenej v daňovom priznaní, konečnom daňovom priznaní alebo v daňovom priznaní podanom pred podaním konečného daňového priznania, časť osobitného tlačiva sa v rozsahu týchto opráv považuje za dodatočné daňové priznanie.

(9) Osoba podľa odseku 6 je povinná v lehote na podanie osobitného tlačiva podľa odseku 6 písm. a) až c) zaplatiť daň vypočítanú z údajov uvedených podľa odseku 7 písm. a) alebo vyplývajúcu z opravy podľa odseku 7 písm. b).

Komentár k § 68ca

(účinnosť od 1. 7. 2021)

Správa daní pri uplatňovaní osobitných úprav

Ak sa uplatňuje osobitná úprava a SR je členským štátom spotreby, práva a povinnosti, ktoré súvisia so správou daní upravuje prioritne vykonávacie nariadenie (EÚ) 282/2011 v konsolidovanom znení. Ak procesné postupy v danom právnom predpise upravené nie sú, použije sa daňový poriadok okrem doručovania písomností zahraničnými osobami identifikovanými pre niektorú z osobitných úprav v inom členskom štáte daňovému úradu a naopak; v týchto prípadoch je doručovanie písomností možné len formou elektronickej komunikácie, bez toho, aby sa vyžadoval spôsob doručovania ustanovený podľa daňového poriadku (kvalifikovaný elektronický podpis alebo dohoda so správcom dane).

Zdaniteľná osoba, ktorá je zastúpená na účely uplatňovania osobitnej úpravy pri predaji tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov sprostredkovateľom, a aj sprostredkovateľ, sú spoločne a nerozdielne zodpovední za daň nezaplatenú z dodaní tovarov, na ktoré sa dotknutá osobitná úprava vzťahuje, a aj za sankcie, pričom cieľom je ochrana daňových príjmov SR. Pri uplatňovaní osobitných úprav zahraničnou osobou, kedy je členským štátom spotreby SR, sa pre zabezpečenia efektívneho postupu správcu dane pri vyrubení dodatočnej dane z dodaných tovarov a služieb stanovilo, aby daňový úrad použil inštitút skráteného vyrubovacieho konania podľa daňového poriadku.

Ak je zahraničná osoba identifikovaná pre uplatnenie osobitnej úpravy a SR je členským štátom spotreby, ustanovuje sa trojročná prekluzívna lehota na vyrubenie dane a rozdielu dane, ktorá začína plynúť od uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania. V prípadoch, kedy bude SR členským štátom identifikácie a zároveň aj členským štátom spotreby a osobou identifikovanou pre uplatňovanie niektorej z osobitných úprav je tuzemská zdaniteľná osoba, sa uplatní štandardná lehota pre zánik práva vyrubiť daň ustanovená daňovým poriadkom.

Sú ustanovené rôzne povinnosti pre osoby uplatňujúce osobitné úpravy podľa tohto zákona (alebo len niektorú z nich) alebo podľa podobných ustanovení zákona platného v inom členskom štáte, za podmienky, že členským štátom spotreby je Slovenská republika. Ide o vysporiadanie povinností týchto osôb vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, pričom na zánik práva vyrubiť daň sa uplatnia lehoty podľa daňového poriadku. Ak tieto osoby nepodali daňové priznanie vôbec a uplynuli viac ako tri roky odo dňa uplynutia pôvodnej lehoty na jeho podanie, tieto osoby si majú oneskorene splniť túto povinnosť podaním osobitného tlačiva elektronickými prostriedkami do 30 dní odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

V osobitnom tlačive, ktoré sa považuje za oneskorene podané riadne daňové priznanie, sa uvedie zdaňovacie obdobie, za ktoré sa pôvodné daňové priznanie malo podať a zároveň všetky údaje potrebné pre výpočet celkovej splatnej dane. Podobne sa navrhuje upraviť aj situácia, kedy daňové priznanie síce podané bolo, ale Slovenská republika v ňom nebola uvedená ako členský štát spotreby a zároveň od lehoty na podanie pôvodného daňového priznania uplynuli viac ako tri roky. V takomto prípade sa osobitné tlačivo podané elektronickými prostriedkami považuje za dodatočné daňové priznanie, čo vyvoláva právne následky podľa daňového poriadku; v tomto prípade sa v osobitnom tlačive uvedie odkaz na zdaňovacie obdobie, ktorého údaje sa opravujú a suma dane vyplývajúca z opravy. Identické povinnosti má určená osoba v prípade, ak zistí, že daň v pôvodnom daňovom priznaní, ak od uplynutia pôvodnej lehoty na jeho podanie uplynuli viac ako tri roky, konečnom daňovom priznaní, alebo v daňových priznaniach podaných pred konečným daňovým priznaním mala byť vyššia. Aj v týchto prípadoch sa osobitné tlačivo považuje za dodatočné daňové priznanie. S výnimkou situácie, kedy daň uvedená v podanom daňovom priznaní mala byť nižšia, sa navrhuje pre dané osoby vysporiadať tieto svoje finančné záväzky voči daňovému úradu do 30 dní odo dňa ich zistenia.

§ 68cb

Osobitná úprava na priznávanie
a platbu dane pri dovoze tovaru

(1) Ak sa na tovar, ktorý nie je predmetom spotrebnej dane, dovážaný do tuzemska v zásielke, ktorej vlastná hodnota nepresahuje 150 eur, neuplatní osobitná úprava podľa § 68c, a odoslanie alebo preprava tohto tovaru skončí v tuzemsku, colný úrad na základe žiadosti povolí osobe, ktorá mu predkladá tovar na účet osoby, pre ktorú je tovar určený, uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 4 až 9.

(2) Osoba, ktorá sa rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 4 až 9, podá colnému úradu elektronickými prostriedkami žiadosť, v ktorej uvedie svoje obchodné meno, adresu, elektronickú adresu, číslo registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov (číslo EORI). Táto osoba musí v žiadosti vyhlásiť, že v súvislosti s dovozom tovaru podľa odseku 1

a) predloží colnému úradu colné vyhlásenie,

b) predloží colnému úradu tovar a súvisiace doklady,

c) zabezpečí výber dane v správnej výške od osoby, pre ktorú je dovezený tovar určený.

(3) Colný úrad elektronickými prostriedkami oznámi rozhodnutím osobe, ktorá podala žiadosť podľa odseku 2, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 4 až 9 a určí podmienky uplatňovania tejto osobitnej úpravy. Na vydanie rozhodnutia a odvolanie sa použije správny poriadok.

(4) Osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, vyberie daň od osoby, pre ktorú je dovezený tovar určený, a túto vybranú daň je povinná zaplatiť colnému úradu.

(5) Osoba, pre ktorú je dovezený tovar určený, je povinná zaplatiť daň vzťahujúcu sa na tento tovar osobe, ktorá má povolenie podľa odseku 3.

(6) Osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, je povinná daň vybranú od osoby podľa odseku 5, vzťahujúcu sa na tovar, za ktorý sa podáva hlásenie podľa odseku 7, zaplatiť colnému úradu súhrnne do 16. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola daň vybraná podľa odseku 4.

(7) Osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, je povinná mesačne podať elektronickými prostriedkami hlásenie do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola daň vybraná podľa odseku 4. Táto osoba je povinná v hlásení uviesť celkovú vybranú daň od osoby podľa odseku 5 a referenčné čísla colných vyhlásení, ku ktorým sa príslušná daň vzťahuje. Hlásenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

(8) Ak osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, uvedie v hlásení nesprávne, nepravdivé alebo neúplné údaje, je povinná uviesť doplnené alebo opravené údaje v hlásení podanom za kalendárny mesiac, v ktorom tieto skutočnosti zistila.

(9) Osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, je povinná viesť záznamy o dovezených tovaroch, na ktoré sa uplatnila osobitná úprava, v takom rozsahu, aby colný úrad mohol preveriť správnosť výšky dane uvedenej v hlásení, a uchovávať záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom sa doviezol tovar. Osoba podľa prvej vety je povinná sprístupniť tieto záznamy elektronickými prostriedkami na požiadanie colnému úradu.

(10) Osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, je povinná oznámiť elektronickými prostriedkami colnému úradu každú zmenu údajov uvedených v žiadosti podľa odseku 2.

(11) Ak sa osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, rozhodne pre skončenie uplatňovania osobitnej úpravy, je povinná túto skutočnosť oznámiť colnému úradu.

(12) Colný úrad zruší osobe, ktorá má povolenie podľa odseku 3, povolenie uplatňovať osobitnú úpravu, ak táto osoba

a) oznámi, že sa rozhodla skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odseku 11 alebo

b) opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy.

(13) Colný úrad o zrušení povolenia podľa odseku 12 vydá rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie. Na vydanie rozhodnutia a odvolanie sa použije správny poriadok.

Komentár k § 68cb

(účinnosť od 1. 7. 2021)

Osobitná úprava na priznávanie a platbu dane pri dovoze tovaru

Táto úprava je zjednodušením pre zdanenie tovaru, ktorý je dovezený pre konečného zákazníka, ak sa pri dovoze nepoužije osobitná úprava podľa § 68c (IOSS). Aj pre toto zjednodušenie platí, že hodnota zásielky nemôže byť viac ako 150 eur a tovar nemôže byť predmetom spotrebnej dane. Toto ustanovenie môže využiť napr. pošta alebo dopravcovia, ktorí zvyčajne deklarujú dovoz tovaru nízkej hodnoty. Zjednodušenie spočíva v tom, že DPH z dovozu nebude vybraná colným orgánom od zákazníka, ktorému je tovar z tretej krajiny dodaný, ale priznanie a zaplatenie DPH za zákazníka urobí pošta alebo dopravca tovaru. Osoba, ktorej je povolené uplatňovanie osobitnej úpravy podľa tohto ustanovenia, je povinná podať mesačné hlásenie, v ktorom uvedie len tú daň, ktorú vybrala od osôb, pre ktoré bol dovezený tovar určený. V mesačnom hlásení sa uvádza daň vzťahujúca sa k tovaru, ktorý bol dovezený v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci. Osoba s povolením, ktorá vybrala daň od osôb, pre ktoré bol dovezený tovar určený, je povinná túto daň zaplatiť colnému úradu najneskôr do 16. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po dovoze tovaru

§ 68d

Osobitná úprava uplatňovania
dane na základe prijatia platby
za dodanie tovaru alebo služby

(1) Platiteľ registrovaný podľa § 4 sa môže rozhodnúť pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 3 až 13, ak

a) za predchádzajúci kalendárny rok nedosiahol obrat 100 000 eur a odôvodnene predpokladá, že v prebiehajúcom kalendárnom roku nedosiahne obrat 100 000 eur a

b) na platiteľa nebol vyhlásený konkurz alebo platiteľ nevstúpil do likvidácie.

(2) Platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1 a ktorý sa rozhodol uplatňovať osobitnú úpravu podľa odsekov 3 až 13, uplatňuje túto úpravu od prvého dňa zdaňovacieho obdobia. Dátum začatia uplatňovania osobitnej úpravy platiteľ písomne oznámi daňovému úradu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu.

(3) Osobitná úprava sa vzťahuje na odplatné dodania tovarov a služieb v tuzemsku, pri ktorých je platiteľ povinný platiť daň podľa § 69 ods. 1, okrem dodania tovarov a služieb podľa § 43 a 47.

(4) Daňová povinnosť pri uplatňovaní osobitnej úpravy vzniká dňom prijatia platby za tovar alebo službu, ktoré sú alebo majú byť dodané, a to z prijatej platby; ak platiteľ postúpi pohľadávku, daňová povinnosť vzniká dňom postúpenia pohľadávky a základom dane je cena bez dane požadovaná za dodaný tovar alebo službu. Faktúra vyhotovená platiteľom podľa odseku 2 okrem faktúry podľa § 74 ods. 3 písm. a) a b), ktorá je vyhotovená oproti prijatiu platby, musí obsahovať aj zreteľnú a čitateľnú slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Ak platiteľ takú slovnú informáciu na faktúre neuvedie, daňová povinnosť vznikne podľa § 19. Platiteľ nesmie opraviť pôvodnú faktúru doplnením slovnej informácie „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“.

[Dňom 1. júla 2030 v § 68d ods. 4 sa slová „faktúry podľa § 74 ods. 3 písm. a) a b)“ nahrádzajú slovami „zjednodušenej faktúry“.]

(5) Právo odpočítať daň z tovarov a služieb, ktorú voči platiteľovi podľa odseku 2 uplatnil iný platiteľ, vzniká dňom zaplatenia za tovar alebo službu platiteľom podľa odseku 2 dodávateľovi; ak platiteľ zaplatí za tovar alebo službu inej osobe ako dodávateľovi z dôvodu postúpenia pohľadávky, právo odpočítať daň vznikne dňom zaplatenia tejto inej osobe. Ak platiteľ podľa odseku 2 zaplatí len časť protihodnoty za tovar alebo službu, právo odpočítať daň vzniká pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil.

(6) Ak platiteľ podľa odseku 2 uplatňuje odpočítanie dane pri investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 až po skončení kalendárneho roka, v ktorom začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d, je povinný pri odpočítaní dane a prípadnom vysporiadaní pomerného odpočítania dane zohľadniť zmenu alebo zmeny účelu použitia investičného majetku a zmenu alebo zmeny rozsahu použitia investičného majetku, ak k týmto zmenám došlo v období od začiatku plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje odpočítanie dane.

(7) Odpočítanie dane podľa § 55 môže platiteľ podľa odseku 2 uplatniť pri tovaroch a službách, za ktoré zaplatil dodávateľovi. Ak platiteľ zaplatil len časť protihodnoty, odpočítanie dane môže uplatniť len pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil.

(8) Ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, nastane skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie vzniknutej daňovej povinnosti, platiteľ podľa odseku 2 uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vrátil platbu, a to v rozsahu vrátenej platby. Ak sa opravou základu dane zvýši základ dane, platiteľ podľa odseku 2 uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom prijal platbu, a to v rozsahu prijatej platby.

(9) Platiteľ podľa odseku 2 má právo opraviť odpočítanú daň pri zvýšení základu dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom zaplatil dodávateľovi a vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil.

(10) Platiteľ podľa odseku 2 sa môže rozhodnúť pre skončenie uplatňovania osobitnej úpravy. Uplatňovanie osobitnej úpravy je platiteľ povinný skončiť posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom svoje rozhodnutie písomne oznámi daňovému úradu.

(11) Platiteľ je povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, ak

a) v prebiehajúcom kalendárnom roku dosiahne obrat 100 000 eur, a to posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom dosiahol obrat,

b) sa stane členom skupiny, a to dňom, ktorý predchádza dňu, keď sa stal členom skupiny,

c) je naňho vyhlásený konkurz alebo vstúpil do likvidácie, a to dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu alebo vstupu do likvidácie,

d) sa zrušuje bez likvidácie, a to dňom, ktorý predchádza dňu jeho zániku,

e) je fyzickou osobou pokračujúcou v podnikaní po úmrtí platiteľa podľa § 83, a to posledným dňom posledného zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve,

f) nastane skutočnosť na zmenu registrácie pre daň podľa § 6a ods. 2, a to dňom, ktorý predchádza dňu, keď táto skutočnosť nastala.

(12) Dátum skončenia uplatňovania osobitnej úpravy podľa odseku 11 platiteľ alebo jeho právny nástupca písomne oznámi daňovému úradu najneskôr do piatich dní od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatňovanie osobitnej úpravy skončil.

(13) Posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ skončil uplatňovanie osobitnej úpravy, a dňom, uplynutím ktorého prestala byť právnická osoba alebo fyzická osoba platiteľom podľa § 81 ods. 4, vzniká daňová povinnosť z dodania tovarov a služieb za obdobie uplatňovania osobitnej úpravy, ktorá by bola vznikla, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu, okrem daňovej povinnosti, ktorá vznikla za zdaňovacie obdobia, v ktorých uplatňoval osobitnú úpravu. V tomto zdaňovacom období platiteľ môže odpočítať daň z tovarov a služieb, pri ktorých by bolo vzniklo právo odpočítať daň v období uplatňovania osobitnej úpravy, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu, okrem dane, ktorú už odpočítal.

(14) Daňový úrad uloží pokutu do výšky 10 000 eur, ak

a) platiteľ uplatňuje osobitnú úpravu a nesplnil podmienky podľa odseku 1,

b) platiteľ pokračuje v uplatňovaní osobitnej úpravy po dni, ktorým bol povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odseku 10 alebo odseku 11,

c) platiteľ podľa odseku 2 na faktúre neuvedie slovnú informáciu podľa odseku 4.

(15) Pri určení výšky pokuty podľa odseku 14 prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.

(16) Finančné riaditeľstvo zverejní na webovom sídle finančného riaditeľstva zoznam platiteľov, ktorí písomne oznámili začatie uplatňovania osobitnej úpravy, platiteľov, ktorí písomne oznámili skončenie uplatňovania osobitnej úpravy, a platiteľov, ktorí uplatňovali osobitnú úpravu a ich registrácia pre daň bola zrušená.

(17) Oznámenie podľa odsekov 2, 10 a 12 sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

Komentár k § 68d

Osobitná úprava uplatňovania dane na základe platby

Rozdiel medzi bežným režimom DPH a osobitnou úpravou podľa § 68d zákona o DPH spočíva v rozdielnom momente vzniku daňovej povinnosti. Pri osobitnej úprave je daňová povinnosť viazaná na prijatie platby za tovar alebo službu. Na druhej strane pri odpočítaní dane pri uplatňovaní bežného režimu DPH platiteľovi vzniká právo na odpočítanie dane v deň, keď pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, t. j. dňom dodania tovaru alebo služby bez ohľadu na skutočnosť, že svojmu dodávateľovi za dodaný tovar alebo službu nezaplatil.

Ak sa platiteľ rozhodne uplatňovať osobitnú úpravu, právo na odpočítanie dane vzniká dňom zaplatenia za tovar alebo službu dodávateľovi. Daňová povinnosť a odpočítanie dane sa uplatní vo výške, ktorá zodpovedá realizovanej platbe za plnenie. Uplatňovaním osobitnej úpravy platiteľ získa čiastočnú výhodu spočívajúcu v modifikovanom systéme uplatňovania dane z pridanej hodnoty, ktorý nebude mať negatívny vplyv na jeho peňažné toky.

Osobitná úprava sa podľa § 68d ods. 3 zákona o DPH vzťahuje na odplatné dodania tovarov a služieb v tuzemsku, pri ktorých je platiteľ povinný platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, okrem dodania tovarov a služieb podľa § 43 a § 47 zákona o DPH. Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH povinný platiť daň, ak zákon o DPH neustanovuje inak. Uplatňovanie osobitnej úpravy je možné len pri dodaní tovarov a služieb s miestom dodania v tuzemsku, ktoré sú uskutočnené za protihodnotu a pri ktorých je osobou povinnou platiť daň dodávateľ tovaru alebo služby, okrem dodania tovarov a služieb podľa § 43 a § 47 zákona o DPH.

Pre uplatňovanie osobitnej úpravy sa podľa § 68d ods. 1 zákona o DPH môže rozhodnúť len platiteľ registrovaný podľa § 4 zákona o DPH, t. j. zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava. Podmienkou pre uplatňovanie osobitnej úpravy je, že na platiteľa nebol vyhlásený konkurz ani nevstúpil do likvidácie.

Pre uplatňovanie osobitnej úpravy sa môžu rozhodnúť len tí platitelia, ktorých obrat za predchádzajúci kalendárny rok nedosiahol 100 000 eur a odôvodnene predpokladajú, že tento obrat nedosiahnu ani v prebiehajúcom kalendárnom roku.

Pre uplatňovanie osobitnej úpravy sa môže rozhodnúť aj novoregistrovaný platiteľ, ktorý v predchádzajúcom kalendárnom roku nedosiahol žiadny obrat a odôvodnene predpokladá, že v prebiehajúcom kalendárnom roku nedosiahne obrat 100 000 eur.

Kým pre účely určenia obratu pre povinnú registráciu, pre účely zrušenia registrácie pre DPH, pre účely určenia zdaňovacieho obdobia sledujú zdaniteľné osoby obrat za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pre účely osobitnej úpravy sa sleduje obrat za kalendárny rok.

Podľa § 52 ods. 11 daňového poriadku Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam platiteľov, ktorí oznámili začatie a skončenie uplatňovania osobitnej úpravy. V zozname sa uvedie meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty, dátum začatia a dátum skončenia uplatňovania osobitnej úpravy a zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňovanie osobitnej úpravy skončilo.

Príklad

Daňová povinnosť z čiastkovej úhrady

Platiteľ A uplatňujúci osobitnú úpravu dodal dňa 15. 3. 2025 tovar platiteľovi B v cene 28 800 eur, z toho základ dane 22 764,23 eur, DPH 23 % 5 235,77 eur. Platiteľ A uvedie na faktúre informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“.

Platiteľ A bol povinný vyhotoviť faktúru do 15 dní odo dňa dodania tovaru, t. j. do 30. 3. 2025. Platiteľ B uhradil časť platby vo výške 12 000 eur bezhotovostným prevodom dňa 29. 4.

2025, platba bola na bankový účet platiteľa A pripísaná dňa 2. 5. 2025. Daňová povinnosť z prijatej platby vznikne dodávateľovi A prijatím platby na bankový účet dňa 2. 5. 2025 vo výške 2 243,90 eur (12 000 x 23/123). Platiteľ A uvedie daňovú povinnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2025, resp. II. štvrťrok 2025.

Príklad

Dodanie tovaru do ČR

Platiteľ A uplatňujúci osobitnú úpravu dodal tovar platiteľovi DPH v ČR. Preprava je vykonaná na účet predávajúceho prepravnou spoločnosťou, tovar bol do ČR prepravený a odovzdaný kupujúcemu dňa 8. 2. 2025. Platiteľ A vyhotoví faktúru na dodanie tovaru dňa 10. 2. 2025. Platba za dodanie tovaru bola na bankový účet platiteľa A pripísaná dňa 2. 3. 2025. Daňová povinnosť (nulová) platiteľovi A vzniká podľa § 19 ods. 8 zákona o DPH dňom vyhotovenia faktúry, t. j. dňa 10. 2. 2025.

Právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb kúpených od iného platiteľa v tuzemsku a použitých v súvislosti s dodaním tovaru do iného členského štátu oslobodeného od dane podľa § 43 zákona o DPH vzniká dňom zaplatenia za tovar alebo službu dodávateľovi.

Príklad

Dodávateľ uplatňuje osobitnú úpravu a odberateľ uplatňuje bežný režim

Platiteľ C, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, dodal tovar platiteľovi A v cene 3 000 eur, z toho základ dane 2 439,02 eur, DPH 23 % 560,98 eur. Platiteľ A neuplatňuje osobitnú úpravu.

Tovar bol dodaný 11. 2. 2025. Platiteľ A uskutočnil čiastočnú platbu za tovar bezhotovostným prevodom vo výške 1 800 eur. Platba bola na bankový účet dodávateľa C pripísaná 4. 3. 2025. Platiteľovi A vzniká právo na odpočítanie dane vo výške 336,56 eur (1 800 x 23 / 123) momentom vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, t. j. dňa 4. 3. 2025. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH si platiteľ A môže uplatniť právo na odpočítanie dane najskôr v zdaňovacom období marec 2025 a najneskôr v zdaňovacom období december 2025.

Faktúra vyhotovená platiteľom podľa § 68d odseku 2 zákona o DPH [s výnimkou zjednodušenej faktúry podľa § 74 ods. 3 písm. a) až c) zákona o DPH], ktorá je vyhotovená z dôvodu prijatia platby, musí obsahovať aj zreteľnú a čitateľnú slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Táto informácia je dôležitá pre odberateľa, na jej základe vie, že obchoduje s platiteľom uplatňujúcim osobitnú úpravu, čo má vplyv na vznik práva na odpočítanie dane aj u neho, napriek tomu, že neuplatňuje osobitnú úpravu.

Ak platiteľ slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“ na faktúre okrem zjednodušených faktúr neuvedie, daňová povinnosť nevznikne podľa § 68d ods. 4 zákona o DPH, ale podľa § 19 zákona o DPH, t. j. dňom dodania tovaru alebo služby.

V záujme ochrany odberateľa dodávateľ nesmie opraviť pôvodnú faktúru doplnením slovnej informácie „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Povinným uvádzaním tejto informácie sa má zabrániť tomu, aby platiteľ, ktorý sa rozhodol pre uplatňovanie osobitnej úpravy, účelovo nepoužíval bežný režim DPH popri osobitnej úprave.

Ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, nastane skutočnosť podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, ktorá má za následok zníženie vzniknutej daňovej povinnosti, platiteľ uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vrátil platbu, a to v rozsahu vrátenej platby.

Ak sa opravou základu dane zvýši základ dane, platiteľ uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom prijal platbu, a to v rozsahu prijatej platby.

Platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, sa môže rozhodnúť pre skončenie jej uplatňovania aj napriek skutočnosti, že naďalej spĺňa podmienky pre jej uplatňovanie. Ak sa platiteľ rozhodne skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, svoje rozhodnutie písomne oznámi daňovému úradu v priebehu kalendárneho roka, uplynutím ktorého chce skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy. Platiteľ je povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom svoje rozhodnutie písomne oznámi daňovému úradu.

Dobrovoľné ukončenie osobitnej úpravy je možné vždy len k 31. 12. príslušného kalendárneho roka, v priebehu ktorého platiteľ oznámi daňovému úradu dobrovoľné skončenie uplatňovania osobitnej úpravy.

Zákon o DPH v § 68d ods. 11 upravuje, v ktorých prípadoch je platiteľ povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy.

Osobitné úpravy
pre malé podniky

Osobitné úpravy pre malé podniky

§ 68e

Na účely uplatňovania osobitných úprav podľa § 68f a 68g je

a) ročným obratom v tuzemsku celková ročná hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb zdaniteľnou osobou počas kalendárneho roka, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa § 4 ods. 15,

b) ročným obratom v Únii celková ročná hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb zdaniteľnou osobou na území Európskej únie počas kalendárneho roka, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa § 4 ods. 15 a podľa ustanovení zákonov platných v iných členských štátoch zodpovedajúcich § 4 ods. 15.

§ 68f

Osobitná úprava uplatňovania
oslobodenia od dane pre malý podnik
zahraničnej osoby

(1) Na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 7 je

a) malým podnikom zahraničnej osoby zdaniteľná osoba, ktorá má na území iného členského štátu sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa na území iného členského štátu obvykle zdržiava, ak v

1. prebiehajúcom kalendárnom roku hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v tuzemsku, nepresiahne 62 500 eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v tuzemsku, nepresiahla 50 000 eur a

2. prebiehajúcom kalendárnom roku hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, nepresiahne 100 000 eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, nepresiahla 100 000 eur,

b) členským štátom usadenia iný členský štát, na území ktorého má malý podnik zahraničnej osoby sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.

(2) Dodanie tovaru a služby uskutočnené v tuzemsku malým podnikom zahraničnej osoby je oslobodené od dane, ak je malý podnik zahraničnej osoby v členskom štáte usadenia identifikovaný pre túto osobitnú úpravu, a to odo dňa, kedy mu bolo príslušným orgánom členského štátu usadenia oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tuzemsko, do dňa podľa odseku 5 alebo do okamihu podľa odseku 6.

(3) Na malý podnik zahraničnej osoby sa v súvislosti s dodaním tovarov a služieb v tuzemsku, ktoré sú oslobodené od dane podľa odseku 2, nevzťahuje povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5 a ani povinnosť podať daňové priznanie podľa § 78.

(4) Ak malý podnik zahraničnej osoby nesplní povinnosť ustanovenú zákonom platným v členskom štáte usadenia zodpovedajúcu § 68g ods. 8, je povinný za príslušný kalendárny štvrťrok oznámiť daňovému úradu dodania tovarov a služieb oslobodené od dane podľa odseku 2 elektronickými prostriedkami na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva, a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom uplynula lehota na splnenie tejto povinnosti; táto povinnosť sa vzťahuje aj na malý podnik zahraničnej osoby, ktorý v príslušnom kalendárnom štvrťroku nedodal žiadne takéto tovary alebo služby. Ak sa na malý podnik zahraničnej osoby nevzťahuje povinnosť doručovať písomnosti spôsobom podľa osobitného predpisu,^28ab) spôsob podania tlačiva podľa prvej vety určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na webovom sídle finančného riaditeľstva.

(5) Ak sa malý podnik zahraničnej osoby rozhodne prestať uplatňovať oslobodenie od dane podľa odseku 2, toto oslobodenie sa prestane uplatňovať

a) od prvého dňa kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, v ktorom malý podnik zahraničnej osoby oznámi príslušnému orgánu členského štátu usadenia rozhodnutie prestať uplatňovať toto oslobodenie v tuzemsku, alebo

b) od prvého dňa druhého mesiaca kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, v ktorom malý podnik zahraničnej osoby oznámi príslušnému orgánu členského štátu usadenia rozhodnutie prestať uplatňovať toto oslobodenie, ak bolo toto rozhodnutie oznámené počas posledného mesiaca kalendárneho štvrťroka.

(6) Zdaniteľná osoba, ktorá má na území iného členského štátu sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa na území iného členského štátu obvykle zdržiava, nemôže uplatňovať oslobodenie od dane podľa odseku 2, počnúc

a) prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom hodnota bez dane dodaných tovarov alebo služieb touto zdaniteľnou osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v tuzemsku, presiahla 50 000 eur,

b) dodaním tovaru alebo služby, ktorým hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto zdaniteľnou osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v tuzemsku, presiahla v prebiehajúcom kalendárnom roku 62 500 eur alebo

c) dodaním tovaru alebo služby, ktorým hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto zdaniteľnou osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, presiahla v prebiehajúcom kalendárnom roku 100 000 eur.

(7) Zdaniteľná osoba podľa odseku 6 nemôže uplatňovať oslobodenie od dane podľa odseku 2 ani počas kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat podľa odseku 6 písm. a), b) alebo písm. c).

(8) Ak príslušný orgán členského štátu usadenia neoznámil alebo nepotvrdil zdaniteľnej osobe individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tuzemsko z dôvodu, že nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 7, zdaniteľná osoba môže podať námietku v slovenskom jazyku alebo v anglickom jazyku miestne príslušnému daňovému úradu v lehote do 30 dní odo dňa, kedy bola zdaniteľná osoba o tejto skutočnosti príslušným orgánom členského štátu usadenia vyrozumená. Podaná námietka musí byť vecne odôvodnená a zdaniteľná osoba je povinná preukázať, že námietka je podaná v lehote podľa prvej vety.

§ 68g

Osobitná úprava uplatňovania
oslobodenia od dane v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby

(1) Na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 16 je malým podnikom tuzemskej osoby zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, ak v prebiehajúcom kalendárnom roku nepresiahne hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, 100 000 eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku nepresiahla hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, 100 000 eur.

(2) Ak zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, chce uplatňovať osobitnú úpravu, je povinná vopred oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva. Oznámenie podľa prvej vety obsahuje najmä

a) obchodné meno alebo názov zdaniteľnej osoby, predmet podnikania, právnu formu a adresu,

b) členský štát alebo členské štáty, v ktorých chce zdaniteľná osoba uplatňovať túto osobitnú úpravu, s uvedením identifikačného čísla pre daň alebo daňového registračného čísla, ak jej bolo v príslušnom členskom štáte pridelené,

c) celkovú hodnotu bez dane tovarov a služieb v eurách dodaných zdaniteľnou osobou na území Európskej únie, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, počas kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom bolo oznámenie podané, v členení podľa jednotlivých členských štátov a podľa limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania, ak sú v iných členských štátoch ustanovené, alebo hodnotu „0“, ak nedodala v príslušnom období v týchto členských štátoch žiadne takéto tovary alebo služby,

d) celkovú hodnotu bez dane tovarov a služieb v eurách dodaných zdaniteľnou osobou na území Európskej únie, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, od začiatku prebiehajúceho kalendárneho roka do podania oznámenia, v členení podľa jednotlivých členských štátov a podľa limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania, ak sú v iných členských štátoch ustanovené, alebo hodnotu „0“, ak nedodala v príslušnom období v týchto členských štátoch žiadne takéto tovary alebo služby.

(3) Ak v inom členskom štáte nie je možné uplatňovať osobitnú úpravu po dobu dvoch kalendárnych rokov nasledujúcich po kalendárnom roku, v ktorom bol presiahnutý ročný obrat ustanovený týmto členským štátom, na účely odseku 2 písm. c) sa uvádza celková hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb zdaniteľnou osobou v tomto členskom štáte počas dvoch kalendárnych rokov predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom bolo oznámenie podľa odseku 2 podané.

(4) Ak podané oznámenie podľa odseku 2 obsahuje neúplné alebo nesprávne údaje alebo ak nastala akákoľvek skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene uvedených údajov, je zdaniteľná osoba povinná podať opravné oznámenie bezodkladne po tom, ako neúplnosť alebo nesprávnosť údajov zistila alebo bezodkladne po tom, ako nastala skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene údajov uvedených v podanom oznámení.

(5) Ak je zdaniteľná osoba podľa odseku 2 malým podnikom tuzemskej osoby, daňový úrad jej pridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX a oznámi jej každý členský štát podľa odseku 2 písm. b), ktorý spôsobom podľa osobitného predpisu^28af) potvrdil splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, a každý členský štát, ktorý spôsobom podľa osobitného predpisu potvrdil, že malý podnik tuzemskej osoby nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území. Rozhodnutie podľa prvej vety musí byť malému podniku tuzemskej osoby doručené do 35 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 2 alebo do 35 pracovných dní odo dňa doručenia opravného oznámenia podľa odseku 4, ak aspoň jeden členský štát v lehote podľa osobitného predpisu^28af) potvrdil splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, alebo bezodkladne po tom, ako bolo prvé takéto potvrdenie doručené po uplynutí lehoty podľa osobitného predpisu; ak do dňa vydania rozhodnutia nebolo doručené potvrdenie členského štátu podľa odseku 2 písm. b) o splnení podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy v tomto členskom štáte alebo členský štát podľa odseku 2 písm. b) požiadal daňový úrad o predĺženie lehoty podľa osobitného predpisu, daňový úrad bezodkladne oznámi malému podniku tuzemskej osoby potvrdenie o splnení podmienok alebo potvrdenie o nesplnení podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na území tohto členského štátu po tom, ako ho získa. Ak všetky členské štáty podľa odseku 2 písm. b) potvrdili, že malý podnik tuzemskej osoby nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy na ich území, daňový úrad mu individuálne identifikačné číslo s príponou EX nepridelí; rozhodnutie musí byť malému podniku tuzemskej osoby doručené do 35 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 2 alebo do 35 pracovných dní odo dňa doručenia opravného oznámenia podľa odseku 4, ak bolo potvrdenie o nesplnení podmienok doručené od všetkých členských štátov v lehote podľa osobitného predpisu, alebo bezodkladne po tom, ako daňový úrad získa potvrdenie od posledného členského štátu. Proti rozhodnutiu podľa prvej vety alebo podľa tretej vety nie je možné podať odvolanie.

(6) Ak členský štát podľa odseku 2 písm. b) spôsobom podľa osobitného predpisu potvrdil, že malý podnik tuzemskej osoby nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, na podanie opravného prostriedku malým podnikom tuzemskej osoby sa vzťahuje právny predpis tohto členského štátu.

(7) Ak zdaniteľná osoba podľa odseku 2 nie je malým podnikom tuzemskej osoby, daňový úrad jej nepridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX. Rozhodnutie podľa prvej vety musí byť zdaniteľnej osobe doručené do 35 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 2 alebo do 35 pracovných dní odo dňa doručenia opravného oznámenia podľa odseku 4.

(8) Malý podnik tuzemskej osoby je povinný do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom uplatňoval osobitnú úpravu, podať výkaz na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva; ak koniec lehoty na podanie výkazu pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Malý podnik tuzemskej osoby vo výkaze podľa prvej vety uvedie tieto údaje:

a) individuálne identifikačné číslo s príponou EX,

b) celkovú hodnotu bez dane tovarov a služieb v eurách dodaných v tuzemsku v príslušnom kalendárnom štvrťroku, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa § 4 ods. 15, alebo hodnotu „0“, ak v príslušnom kalendárnom štvrťroku nedodal v tuzemsku žiadne takéto tovary alebo služby,

c) celkovú hodnotu bez dane tovarov a služieb v eurách dodaných v iných členských štátoch v príslušnom kalendárnom štvrťroku, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa ustanovení zákonov platných v týchto členských štátoch zodpovedajúcich § 4 ods. 15, v členení podľa jednotlivých členských štátov a podľa limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania, ak sú v iných členských štátoch ustanovené, alebo hodnotu „0“, ak v príslušnom kalendárnom štvrťroku nedodal v týchto členských štátoch žiadne takéto tovary alebo služby.

(9) Ak malý podnik tuzemskej osoby podal oznámenie podľa odseku 2

a) pred kalendárnym štvrťrokom, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, je povinný v prvom výkaze podľa odseku 8 uviesť ako súčasť hodnôt uvedených v odseku 8 písm. b) a c) aj hodnoty dodaných tovarov a služieb podľa odseku 8 písm. b) a c) za obdobie od podania oznámenia podľa odseku 2 do skončenia kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo toto oznámenie podané,

b) počas kalendárneho štvrťroka, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, neuvádza v prvom výkaze podľa odseku 8 ako súčasť hodnôt uvedených v odseku 8 písm. b) a c) hodnoty dodaných tovarov a služieb podľa odseku 8 písm. b) a c) v príslušnom kalendárnom štvrťroku, ktoré uviedol v tomto oznámení.

(10) Ak podaný výkaz podľa odseku 8 obsahuje neúplné alebo nesprávne údaje alebo ak nastala akákoľvek skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene uvedených údajov, je malý podnik tuzemskej osoby povinný podať za príslušný kalendárny štvrťrok opravný výkaz bezodkladne po tom, ako neúplnosť alebo nesprávnosť údajov zistil alebo bezodkladne po tom, ako nastala skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene údajov uvedených v podanom výkaze.

(11) Ak malý podnik tuzemskej osoby pri dodaní tovaru alebo služby uskutočnenom v inom členskom štáte prijíma platbu v cudzej mene, táto platba sa na účely splnenia povinnosti ustanovenej v odseku 2 písm. c) a d) a odseku 8 písm. c) prepočíta na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou v prvý deň príslušného kalendárneho roka alebo nasledujúci deň, ak nebol tento kurz v prvý deň príslušného kalendárneho roka určený a vyhlásený.

(12) Ak malý podnik tuzemskej osoby podľa odseku 5 chce uplatňovať osobitnú úpravu aj v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom osobitnú úpravu uplatňuje, je povinný vopred oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive podľa odseku 2; ak malý podnik tuzemskej osoby oznámi túto skutočnosť pred doručením oznámenia daňového úradu o potvrdení splnenia alebo nesplnenia podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na území posledného z členských štátov podľa odseku 2 písm. b), považuje sa táto skutočnosť za oznámenú malým podnikom tuzemskej osoby v deň doručenia oznámenia daňového úradu. Oznámenie podľa prvej vety musí obsahovať individuálne identifikačné číslo s príponou EX, ktoré mu bolo pridelené. Malý podnik tuzemskej osoby nie je povinný v oznámení podľa prvej vety uviesť údaje podľa odseku 2 písm. c) a d), ktoré uviedol vo výkazoch podaných podľa odseku 8; v prípade, že podané oznámenie obsahuje neúplné alebo nesprávne údaje alebo ak nastala akákoľvek skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene uvedených údajov, na postup malého podniku tuzemskej osoby sa primerane vzťahuje odsek 4. Ak členský štát, v ktorom chce malý podnik tuzemskej osoby uplatňovať osobitnú úpravu, spôsobom podľa osobitného predpisu potvrdil splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, daňový úrad oznámi túto skutočnosť malému podniku tuzemskej osoby. Ak členský štát, v ktorom malý podnik tuzemskej osoby chce uplatňovať osobitnú úpravu, spôsobom podľa osobitného predpisu potvrdil, že malý podnik tuzemskej osoby nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, daňový úrad oznámi túto skutočnosť malému podniku tuzemskej osoby; na podanie opravného prostriedku malým podnikom tuzemskej osoby sa vzťahuje odsek 6. Na postup daňového úradu podľa štvrtej vety alebo piatej vety sa primerane vzťahuje odsek 5.

(13) Ak sa malý podnik tuzemskej osoby rozhodne neuplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte oznámenom daňovým úradom podľa odseku 5 alebo odseku 12 alebo sa rozhodne skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, je povinný vopred oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive podľa odseku 2. Oznámenie podľa prvej vety musí obsahovať individuálne identifikačné číslo s príponou EX, ktoré mu bolo pridelené, a označenie každého členského štátu, v ktorom sa malý podnik tuzemskej osoby rozhodol neuplatňovať osobitnú úpravu, alebo vyznačenie skutočnosti, že sa malý podnik tuzemskej osoby rozhodol skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy. Malý podnik tuzemskej osoby nesmie uplatňovať osobitnú úpravu v členskom štáte označenom v oznámení podľa prvej vety alebo v žiadnom členskom štáte, ak v tomto oznámení vyznačil skutočnosť, že sa rozhodol skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho štvrťroka po doručení oznámenia alebo od prvého dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho kalendárneho štvrťroka, ak bolo oznámenie doručené počas posledného mesiaca predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka. Ak malý podnik tuzemskej osoby v oznámení podľa prvej vety vyznačil skutočnosť, že sa rozhodol skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, daňový úrad rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX ku dňu, počnúc ktorým malý podnik tuzemskej osoby nesmie uplatňovať osobitnú úpravu; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(14) Ak hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, zdaniteľnou osobou presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku 100 000 eur, je zdaniteľná osoba povinná prestať uplatňovať osobitnú úpravu počnúc dodaním, ktorým bol tento obrat presiahnutý; zdaniteľná osoba je súčasne povinná do 15 pracovných dní od tohto dňa podať výkaz podľa odseku 8 za obdobie od začiatku príslušného kalendárneho štvrťroka do dňa, v ktorom hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, presiahla 100 000 eur.

(15) Daňový úrad bezodkladne

a) rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX, ak

1. ročný obrat v Únii malého podniku tuzemskej osoby v prebiehajúcom kalendárnom roku, uvedený vo výkaze podľa odseku 8 alebo podľa odseku 14, presiahol 100 000 eur,

2. malý podnik tuzemskej osoby prestal vykonávať podnikanie podľa § 3,

3. malý podnik tuzemskej osoby už nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava,

4. po doručení oznámenia podľa písmena b) malý podnik tuzemskej osoby neuplatňuje osobitnú úpravu na území žiadneho iného členského štátu,

5. sa malý podnik tuzemskej osoby stal členom skupiny podľa § 4b alebo § 4c,

b) oznámi malému podniku tuzemskej osoby skutočnosť, že mu príslušný orgán iného členského štátu, v ktorom malý podnik tuzemskej osoby uplatňoval osobitnú úpravu, oznámil, že malý podnik tuzemskej osoby nie je oprávnený na uplatňovanie oslobodenia od dane na jeho území, alebo že sa oslobodenie od dane na území tohto iného členského štátu prestalo uplatňovať; na podanie opravného prostriedku malým podnikom tuzemskej osoby sa vzťahuje odsek 6.

(16) Na účely uplatňovania tejto osobitnej úpravy sa písomnosti doručujú elektronickými prostriedkami spôsobom podľa osobitného predpisu.^28ag)

Komentár k § 68e až § 68g

Osobitné úpravy pre malé podniky

Na účely uplatňovania osobitných úprav pre malé podniky sú definované pojmy „ročný obrat v tuzemsku“ a „ročný obrat v Únii“. Ročným obratom v tuzemsku je celková ročná hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb zdaniteľnou osobou počas kalendárneho roka, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa § 4 ods. 15. Ročným obratom v Únii je celková ročná hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb zdaniteľnou osobou na území Európskej únie počas kalendárneho roka, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa § 4 ods. 15 a podľa ustanovení zákonov platných v iných členských štátoch zodpovedajúcich § 4 ods. 15.

V § 68f sú stanovené pravidlá, v prípade splnenia ktorých môže zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá nie je v tuzemsku usadená a je identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy v členskom štáte usadenia, uplatňovať osobitnú úpravu pre malý podnik zahraničnej osoby v SR. Základnou materiálnou podmienkou je, že zahraničná osoba spĺňa podmienky na to, aby mohla byť považovaná za malý podnik zahraničnej osoby, ktorý je definovaný v § 68f ods. 1 písm. a). V § 68f ods. 1 písm. b) je definovaný pojem „členský štát usadenia“ ako členský štát, v ktorom môže byť malý podnik zahraničnej osoby identifikovaný pre túto osobitnú úpravu.

Podstata osobitnej úpravy podľa § 68f spočíva v tom, že malý podnik zahraničnej osoby je po tom, ako mu je v členskom štáte usadenia pridelené individuálne identifikačné číslo s príponou EX a toto číslo mu je príslušným orgánom oznámené pre SR, oprávnený dodávať tovary alebo služby v tuzemsku s oslobodením od dane, podobne ako tuzemská zdaniteľná osoba.

Ak malý podnik zahraničnej osoby uplatňuje v tuzemsku osobitnú úpravu, nie je povinný v súvislosti s výkonom predmetnej ekonomickej činnosti podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 (týka sa výlučne prípadu, ak zahraničná osoba má v tuzemsku zriadenú prevádzkareň, avšak táto osoba nedosiahla ani ustanovený ročný obrat v tuzemsku a ani ročný obrat v Únii vo výške 100 000 eur) alebo podľa § 5; ak však malý podnik zahraničnej osoby nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu a hodnota nadobudnutí presiahne limit ustanovený v § 7, bude podľa tohto ustanovenia povinný sa pred presiahnutím tohto limitu registrovať.

Od malého podniku zahraničnej osoby sa nevyžaduje, aby v súvislosti s uskutočňovanou ekonomickou činnosťou v tuzemsku, ktorá je oslobodená od dane, uvádzal dodania tovarov a služieb uskutočnené v tuzemsku v daňovom priznaní podľa § 78. Uplatňovanie osobitnej úpravy malým podnikom zahraničnej osoby podlieha splneniu určitých povinností administratívnej povahy v členskom štáte usadenia, ktoré by mali byť v zásade zhodné s tými, ktoré sú ustanovené v § 68g pre malý podnik tuzemskej osoby.

Jednou z týchto povinností je podávanie štvrťročných výkazov o dodaných tovaroch a službách v celej EÚ. Ak by k splneniu tejto povinnosti malým podnikom zahraničnej osoby nedošlo, vznikne povinnosť podať daňové priznanie daňovému úradu elektronickými prostriedkami. Ak malý podnik zahraničnej osoby nemá povinnosť elektronickými prostriedkami doručovať písomnosti spôsobom podľa Daňového poriadku, na doručenie daňového priznania sa spôsob ustanovený Daňovým poriadkom nebude taktiež vzťahovať a spôsob tejto elektronickej komunikácie je FRSR uverejnený na webovom sídle. Malý podnik zahraničnej osoby sa môže kedykoľvek rozhodnúť ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy. Ak sa toto rozhodnutie bude vzťahovať len pre tuzemsko, alebo ak na základe rozhodnutia prestane zahraničná osoba uplatňovať osobitnú úpravu úplne, odsek 5 ustanovuje moment, ktorým toto rozhodnutie vo vzťahu k SR nadobúda účinnosť. Ak však zahraničná osoba prestane spĺňať podmienky pre to, aby mohla byť považovaná za malý podnik zahraničnej osoby, t. j. buď v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne hodnotu obratu v tuzemsku 62 500 eur alebo ročného obratu v Únii 100 000 eur, dodaním, ktorým bola jedna z týchto dvoch hodnôt presiahnutá, nemôže sa na dodanie tovaru alebo služby vzťahovať oslobodenie od dane podľa odseku 2, t. j. zahraničná osoba sa stáva platiteľom. Ak malý podnik zahraničnej osoby presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku ročný obrat v tuzemsku 50 000 eur a súčasne nepresiahne obrat v tuzemsku 62 500 eur ani ročný obrat v Únii 100 000 eur, nemôže uplatňovať predmetné oslobodenie od dane počnúc 1. januárom nasledujúceho kalendárneho roka. V prípade, že od tohto dňa bude v tuzemsku dodávať tovary alebo služby [s výnimkou dodaní uvedených v § 5 ods. 2 písm. a) až h)] je povinný bezodkladne po prvom dodaní podať žiadosť o registráciu pre daň (§ 5 ods. 1 a 3).

V prípade, že príslušným orgánom iného členského štátu nebolo zahraničnej osobe oznámené alebo potvrdené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre SR z dôvodu, že SR oznámila, že táto osoba nespĺňa zákonom ustanovené podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy z dôvodu presiahnutia ustanoveného limitu pre ročný obrat v tuzemsku, zahraničná osoba môže podať námietku miestne príslušnému daňovému úradu. Týmto daňovým úradom bude buď Daňový úrad Bratislava, ak zahraničná osoba nie je v tuzemsku usadená, alebo daňový úrad, v územnej pôsobnosti ktorého si zahraničná osoba zriadila prevádzkareň. Na postup daňového úradu v konaní o námietke sa bude v súlade s § 84 zákona o DPH vzťahovať Daňový poriadok.

V ustanovení § 68g je upravená osobitná úprava uplatňovania oslobodenia od dane pre malý podnik tuzemskej osoby. Splnenie podmienok ustanovených v definícii „malý podnik tuzemskej osoby“ predstavuje nevyhnutný predpoklad pre uplatňovanie oslobodenia dodávok tovarov a služieb od dane v tých členských štátoch, v ktorých zdaniteľná osoba so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku nie je usadená. Zdaniteľná osoba, ktorá spĺňa podmienky na jej zadefinovanie ako „malý podnik tuzemskej osoby“, pritom môže byť v tuzemsku platiteľom dane registrovaným podľa § 4, keďže oslobodenie od dane pri dodaní tovarov alebo služieb sa uplatňuje v iných členských štátoch, a tak, okrem národných obratov v jednotlivých členských štátoch postačuje sledovanie obratu v Únii, ktorého hodnota v prebiehajúcom kalendárnom roku nesmie presiahnuť 100 000 eur.

Pre účely uplatňovania osobitnej úpravy v tuzemsku je nevyhnutné, aby sa tuzemská zdaniteľná osoba vopred identifikovala u miestne príslušného správcu dane, a to prostredníctvom oznámenia, v ktorom je povinná uviesť požadované údaje (§ 68g odsek 2). V rámci ustanoveného procesu (odseky 2 až 7), na ktorý sa okrem zákona o DPH vzťahuje aj postup ustanovený nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 (čl. 37b), je daňový úrad povinný doručiť rozhodnutie o pridelení/nepridelení individuálneho identifikačného čísla s príponou EX do 35 pracovných dní odo dňa prijatia tohto oznámenia; výnimku predstavuje situácia, ak by si kompetentný orgán iného členského štátu vyžiadal dodatočný čas na overenie údajov uvedených v tomto oznámení, kedy daňový úrad doručí rozhodnutie bezodkladne potom, ako mu bude doručený výsledok tohto overovania. V prípade, že žiadateľ je malým podnikom tuzemskej osoby, daňový úrad mu pridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX a oznámi mu každý členský štát (v ktorom chce táto osoba uplatňovať osobitnú úpravu), ktorý potvrdil splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území. V prípade, že daňový úrad zistí, že zdaniteľná osoba nie je malým podnikom tuzemskej osoby (jej ročný obrat v Únii presiahol hodnotu 100 000 eur), individuálne identifikačné číslo s príponou EX jej nepridelí, pričom zdaniteľná osoba má možnosť proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie.

Ak daňový úrad zistí, že zdaniteľná osoba spĺňa podmienky malého podniku tuzemskej osoby, ale ustanoveným spôsobom mu príslušný orgán členského štátu, v ktorom zamýšľala uplatňovať oslobodenie od dane, oznámi, že táto osoba nespĺňa zákonom ustanovené podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, v rozhodnutí, ktorým jej pridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX, daňový úrad súčasne oznámi tejto osobe predmetnú skutočnosť. Zdaniteľná osoba sa proti takémuto výsledku môže brániť spôsobom ustanoveným právnym poriadkom tohto iného členského štátu. Ide v zásade o analógiu s postupom ustanoveným v navrhovanom § 68f ods. 8 (ktorý upravuje možnosť podania námietky zahraničným žiadateľom o uplatňovanie oslobodenia od dane v prípade, keď SR ustanoveným spôsobom potvrdila príslušnému orgánu iného členského štátu, že žiadajúca zahraničná osoba nespĺňa podmienky pre uplatňovanie oslobodenia od dane z dôvodu, že hodnota jej dodaní presiahla ustanovený ročný obrat v tuzemsku).

Po oznámení individuálneho identifikačného čísla s príponou EX pre konkrétny členský štát sú dodania tovarov a služieb uskutočnené malým podnikom tuzemskej osoby s miestom dodania v tomto členskom štáte oslobodené od dane. Oslobodenie sa vzťahuje aj na dodania tovarov a služieb, pri ktorých sa v tomto členskom štáte uplatňuje prenos daňovej povinnosti na tam usadenú osobu.

Ak napríklad malý podnik tuzemskej osoby dodá službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte, pre ktorý má oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX, je dodanie tejto služby oslobodené od dane a nedochádza k prenosu daňovej povinnosti na príjemcu služby, z čoho vyplýva, že malému podniku tuzemskej osoby ani nevzniká povinnosť uviesť toto dodanie služby v súhrnnom výkaze; uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či je tento malý podnik v tuzemsku platiteľom dane alebo nie.

Pri uplatňovaní osobitnej úpravy je malý podnik tuzemskej osoby povinný podávať štvrťročné výkazy.

! Upozornenie

Malý podnik tuzemskej osoby je povinný uviesť v prvom štvrťročnom výkaze okrem hodnôt dodaní tovarov a služieb za kalendárny štvrťrok, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 68g, aj hodnoty dodaní tovarov a služieb za obdobie od podania oznámenia podľa § 68g ods. 2, ak toto oznámenie podal pred kalendárnym štvrťrokom, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 68g, do konca kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo toto oznámenie podané.

V prípade, že malý podnik tuzemskej osoby podal oznámenie podľa § 68g ods. 2 počas kalendárneho štvrťroka, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, v prvom výkaze neuvádza ako súčasť hodnôt v § 68g ods. 8 písm. b) a c) hodnoty dodaných tovarov a služieb podľa citovaných ustanovení v príslušnom kalendárnom štvrťroku, ktoré uviedol v podanom oznámení podľa § 68g ods. 2.

Tuzemská zdaniteľná osoba, ktorá chce uplatňovať osobitnú úpravu, je povinná v oznámení podľa § 68g ods. 2 uvádzať aj hodnotu 0, ak v príslušnom období nedodala v členských štátoch žiadne tovary alebo služby, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii.

Lehota na podanie výkazu podľa § 68g ods. 8 sa neposúva na nasledujúci pracovný deň, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja.

V prípade, že členský štát (v ktorom chce malý podnik tuzemskej osoby uplatňovať oslobodenie od dane) potvrdil splnenie podmienok pre jej uplatňovanie na svojom území, daňový úrad potvrdí tomuto podniku individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tento členský štát. Ak však členský štát potvrdil nesplnenie týchto podmienok, daňový úrad bezodkladne oznámi túto skutočnosť malému podniku tuzemskej osoby, pričom na podanie opravného prostriedku malým podnikom sa vzťahujú príslušné ustanovenia právneho predpisu platného v tomto členskom štáte.

Ak malý podnik tuzemskej osoby už nechce ďalej uplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte alebo v žiadnom členskom štáte, túto skutočnosť oznámi daňovému úradu, ktorý bezodkladne rozhodne o zrušení uplatňovania osobitnej úpravy v tomto členskom štáte buď k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho štvrťroka po doručení oznámenia alebo k prvému dňu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho kalendárneho štvrťroka, ak bolo oznámenie doručené počas posledného kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka. K tomuto dňu súčasne daňový úrad odníme individuálne identifikačné číslo s príponou EX, ktoré pre tento členský štát pridelil.

Ak obrat v Únii tuzemskej zdaniteľnej osoby presiahne 100 000 eur, je táto osoba povinná ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy počnúc dodaním tovaru alebo služby na území EÚ, ktorým túto sumu presiahne. Súčasne je povinná do 15 pracovných dní od tohto dňa podať štvrťročný výkaz za obdobie od začiatku príslušného kalendárneho štvrťroka do dňa presiahnutia sumy 100 000 eur. Daňový úrad bezodkladne rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX, ak ročný obrat v Únii malého podniku tuzemskej osoby v prebiehajúcom kalendárnom roku, uvedený vo výkaze a v oznámení presiahol 100 000 eur, ak prestal vykonávať podnikanie, alebo ak iný členský štát oznámil že nie je oprávnený na uplatňovanie oslobodenia od dane na jeho území, alebo že sa oslobodenie od dane na území tohto iného členského štátu prestalo uplatňovať.

Príklad

Prekročenie úniového obratu

Zdaniteľná osoba usadená v Nemecku, ktorá nemá postavenie platiteľa v Nemecku, uplatňuje oslobodenie od dane pre malé podniky na Slovensku, v Česku a Rakúsku.

K 29. 9. 2025 bol jej ročný obrat v Únii 99 000 EUR, avšak dňa 30. 9. 2025 zdaniteľná osoba uskutočnila dodanie v SR v hodnote 1 500 EUR. Vzhľadom k tomu, že 30. 9. 2025 zdaniteľná osoba presiahla ročný obrat v Únii 100 000 EUR, je povinná počnúc dodaním, ktorým presiahla stanovený obrat, prestať uplatňovať oslobodenie od dane v SR, Rakúsku aj v Česku.

Zdaniteľná osoba môže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia od dane na dodávky tovarov a služieb s miestom dodania v Nemecku za predpokladu, že jej ročný obrat v Nemecku neprekročí zákonom stanovenú hranicu a nestane sa osobou povinnou platiť daň z dodania tovarov a služieb.

Príklad

Dodanie, ktorým bol presiahnutý obrat v SR

Malý podnik zahraničnej osoby usadený v Maďarsku uplatňuje oslobodenie od dane pre malé podniky v SR a v ČR. Dňa 21. 10. 2025 je jeho obrat v SR 49 000 EUR. Dňa 22. 10. 2025 zdaniteľná osoba uskutočnila dodanie tovaru v SR v hodnote 20 000 EUR. Vzhľadom na to, že dodaním 20 000 EUR prekročila ročný obrat v tuzemsku 62 500 EUR (69 000 EUR), musí prestať uplatňovať oslobodenie od dane v SR počnúc týmto dodaním. Zdaniteľná osoba teda nemôže oslobodiť od dane dodanie v hodnote 20 000 EUR, ale musí ho zdaniť.

Príklad

Odpočítanie DPH

Platiteľ so sídlom v SR vykonáva svoju ekonomickú činnosť v SR a v ďalších dvoch členských štátoch EÚ. V obidvoch iných členských štátoch používa osobitnú úpravu a dodáva s oslobodením od dane. Nakupuje tovary a služby v SR od tuzemských dodávateľov, ako aj dodávateľov z iných členských štátov. Tieto dodania podliehajú v SR dani. Slovenský platiteľ má plný nárok na odpočítanie dane na vstupe z tých nákupov, ktoré použije na uskutočnenie zdaniteľných plnení v SR, nárok na pomerný odpočet dane na vstupe z nákupov použitých na dodávky v SR a zároveň v uvedených dvoch členských štátoch, ale nemá právo odpočítať si daň zo žiadneho nákupu použitého na uskutočnenie oslobodených dodaní v uvedených členských štátoch.

§ 69

Osoby povinné platiť daň
správcovi dane

(1) Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri

a) službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11, ktoré tejto zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2, alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby je v tuzemsku,

b) tovare, ktorý tejto zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2, alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania tovaru je v tuzemsku, okrem

1. predaja tovaru na diaľku podľa § 14 ods. 1,

2. tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I, na dodanie ktorého vo verejnom colnom sklade typu I nie je možné podľa § 48c ods. 1 písm. a) uplatniť oslobodenie od dane,

3. tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I, na dodanie ktorého v osobitnom sklade nie je možné podľa § 48c ods. 1 písm. b) uplatniť oslobodenie od dane,

4. tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti II, na dodanie ktorého v daňovom sklade nie je možné podľa § 48c ods. 2 písm. c) uplatniť oslobodenie od dane.

(3) Zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň podľa § 7, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2, alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku.

(4) Na účely určenia osoby povinnej platiť daň podľa § 69 sa za zahraničnú osobu považuje aj taká osoba, ktorá má v tuzemsku prevádzkareň, ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku touto osobou.

(5) Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

(6) Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.

(7) Pri trojstrannom obchode podľa § 45 je povinná platiť daň osoba, ktorá je druhým odberateľom.

(8) Pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, ak § 84a ods. 3 neustanovuje inak.

(9) Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5, alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a, ktorej je dodaný tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f), je povinný platiť daň pri tomto tovare, ak je dodaný zahraničnou osobou.

(10) Pri dodaní zlata vo forme suroviny alebo polotovaru o rýdzosti 325 tisícin alebo vyššej je povinný platiť daň z tohto tovaru platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5 a ktorému je takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5 a ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej služby.

(11) Pri dodaní investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm. a) platiteľom, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5 a ktorý využil možnosť zdanenia podľa § 67 ods. 4, je povinný platiť daň platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5 a ktorému je takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5 a ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej služby.

(12) Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5 a ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na

a) dodanie kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku; kovovým odpadom a kovovým šrotom sa rozumie kovový odpad a kovový šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov,

b) prevod emisných kvót skleníkových plynov podľa osobitného predpisu ^28b) v tuzemsku,

c) dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 8,

d) dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorá bola predaná dlžnou osobou uznanou súdom alebo iným štátnym orgánom v konaní o nútenom predaji, ^28c)

e) dodanie tovaru, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa, pri výkone práva z tejto záruky; ^28d) pri zabezpečovacom prevode práva je príjemcom plnenia platiteľ, ktorého pohľadávka bola zabezpečená, a platiteľ, ktorý nadobudol predmet záruky.

f) dodanie tovarov patriacich do kapitol 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka,^28da) ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu okrem dodania tovarov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b),

g) dodanie tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka^28da) a do položiek 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka,^28da) iných ako uvedených v písmene a) okrem dodania tovarov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b),

[Dňom 1. júla 2030 v § 69 ods. 12 písm. f) a g) sa vypúšťajú slová „podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b)“.]

h) dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených frekvenciách bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú iné využitie, ak základ dane vo faktúre za dodanie mobilných telefónov je 5 000 eur a viac,

i) dodanie integrovaných obvodov, ako sú mikroprocesory a centrálne spracovateľské jednotky, v stave pred zabudovaním do výrobkov pre konečného spotrebiteľa, ak základ dane vo faktúre za dodanie integrovaných obvodov je 5 000 eur a viac,

j) dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti podľa § 8 ods. 1 písm. b), ktoré patria do sekcie F osobitného predpisu,^28db) a dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F osobitného predpisu.^28db)

(13) Platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí podľa § 69b za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal a mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená. Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ vedieť mal a mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená, je skutočnosť, že

a) protihodnota za plnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka,

b) v čase vzniku daňovej povinnosti bol jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,

c) protihodnota za plnenie alebo jej časť bola zaplatená na iný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, ako bankový účet dodávateľa, ktorý bol v deň uskutočnenia platby zverejnený v zozname bankových účtov oznámených podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk spôsobom podľa § 6 ods. 5; za deň uskutočnenia platby sa považuje deň, kedy platiteľ zadal poskytovateľovi platobných služieb alebo zahraničnému poskytovateľovi platobných služieb pokyn k vkladu alebo prevodu finančných prostriedkov ako protihodnotu za plnenie na účet vedený u poskytovateľa platobných služieb alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb.

(14) Ak daňový úrad zistí, že uplatiteľa nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 3 písm. b) druhého bodu, finančné riaditeľstvo ho zverejní v zozname takýchto osôb vedenom na webovom sídle finančného riaditeľstva.

(15) Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5 a vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), sa považuje za príjemcu plnení v postavení platiteľa pre všetky plnenia podľa odseku 12 písm. a), c) až e) a j), ktoré sú dodané iným platiteľom, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5.

(16) Ak platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5, dodá stavebné práce alebo dodá tovar s inštaláciou alebo montážou a má za to, že tieto stavebné práce alebo tovar s inštaláciou alebo montážou sú plnením podľa odseku 12 písm. j) a vyhotovená faktúra obsahuje slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5 a je príjemcom plnenia, je osobou povinnou platiť daň.

Komentár k § 69

Osoby povinné platiť daň správcovi dane

Na to, aby DPH bola správne odvedená, je potrebné pri zdaniteľnom obchode najskôr určiť miesto dodania tovaru alebo služby, resp. miesto nadobudnutia tovaru, pretože tam, kde sa nachádza toto miesto, vzniká predmet dane. To znamená, že tam – v tom štáte, kde je predmet dane, bude daň odvedená, bude príjmom štátneho rozpočtu.

Určenie osoby, ktorá je v SR povinná platiť DPH, vyplýva z ustanovenia § 69 zákona o DPH. Úprava uvedeného ustanovenia vychádza zo Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (články 193 až 205).

Daňová povinnosť vo všeobecnosti znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň od osôb, ktorým to zákon vymedzuje (§ 69 ods. 1). Týmito osobami sú štandardne dodávatelia, ktorí dodávku uskutočňujú, ale nemusí to tak byť vždy, v určitých prípadoch môžu daň štátu odvádzať príjemcovia dodávky – odberatelia (§ 69 ods. 2, 3, 10, 11, 12). K prenosu daňovej povinnosti môže dôjsť vo vzťahu:

– dodávateľ = slovenský platiteľ DPH a odberateľ = slovenský platiteľ DPH (tzv. tuzemský prenos daňovej povinnosti, resp. tuzemské samozdanenie),

– dodávateľ = zahraničná zdaniteľná osoba a odberateľ = slovenská zdaniteľná osoba (zahraničný prenos daňovej povinnosti, resp. zahraničné samozdanenie).

Dôsledkom prenosu daňovej povinnosti od zahraničného dodávateľa na slovenského podnikateľa sa zahraničná zdaniteľná osoba nemusí v SR registrovať podľa § 5 zákona (úprava v § 5 ods. 1), keďže štátu daň namiesto nej odvedie tuzemská osoba ako príjemca tovaru alebo služby.

Zahraničná osoba, ktorá uskutoční dodanie tovaru s miestom dodania v SR pre zdaniteľnú osobu, teda vyhotoví faktúru bez DPH, pričom je povinná na faktúre uviesť poznámku „prenesenie daňovej povinnosti“.

Za zahraničnú osobu sa na účely určenia osoby povinnej platiť daň považuje aj taká osoba, ktorá má v SR prevádzkareň, ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby v SR.

! Upozornenie

S účinnosťou od 1. 1. 2025 sa prenos daňovej povinnosti na tuzemskú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu registrovanú pre daň neuplatní, ak dodanie uskutočňuje malý podnik zahraničnej osoby, ktorý využíva osobitnú úpravu podľa § 68f.

Zo znenia § 4 vyplýva, že pre získanie štatútu platiteľa dane na účely zákona o DPH už nie je nevyhnutné pridelenie IČ DPH.

Prenos daňovej povinnosti pri dodaní týchto tovarov osobe, ktorá je platiteľom dane, sa uplatní len v prípade, ak má pridelené IČ DPH. Pokiaľ ide o osoby registrované pre daň podľa § 7 alebo § 7a, prenos daňovej povinnosti sa uplatňuje naďalej.

Tuzemský prenos daňovej povinnosti pri dodaní vybraných tovarov a služieb v tuzemsku medzi platiteľmi dane sa uplatní výlučne v prípade, ak obaja účastníci dodania majú v čase jeho realizácie pridelené IČ DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5.

Príklad

Dodanie tovaru českým podnikateľom na území SR

Firma v SR, ktorá nie je platiteľom DPH v SR, kúpi tovar od českého podnikateľa, ktorý nie je v SR registrovaný pre DPH. Tovar dodáva český podnikateľ z miesta v SR, t. j. nie je prepravovaný z ČR. Miesto dodania tovaru sa nachádza v SR. Český podnikateľ nebude povinný registrovať sa v SR pre DPH, pretože osobou povinnou platiť DPH v SR, kde sa nachádza predmet DPH, bude slovenská firma.

Príklad

Nezisková organizácia a nákup tovaru od zahraničnej osoby

Nezisková organizácia vykonáva čiastočne aj zdaniteľnú činnosť. Pri nákupe tovaru v SR od zahraničnej osoby je povinná nákup tovaru zdaniť na základe § 69 ods. 2 zákona o DPH. Zahraničný dodávateľ teda vyhotoví faktúru bez DPH, pretože dochádza k prenosu daňovej povinnosti na kupujúceho.

Príklad

Montáž linky v SR zahraničným dodávateľom

Platiteľ DPH z Českej republiky, ktorý nemá v SR sídlo ani prevádzkareň a podniká v ČR, dodáva na základe objednávky výrobnú linku pre slovenského platiteľa. V zmysle zmluvy montáž linky v SR a jej dopravu na územie Slovenska vykoná dodávateľ. Kupujúci a ani dodávateľ nie sú v SR registrovaní pre DPH. Miesto dodania výrobnej linky je SR.

Výrobná linka bola dopravená dodávateľom na Slovensko dňa 29. 1. 2026, montáž bola ukončená dňa 8. 2. 2026 a v tento deň bola odovzdaná kupujúcemu do užívania. Kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník dňom odovzdania výrobnej linky do užívania. Za deň dodania tovaru sa považuje deň 8. 2. 2026, kedy vzniká kupujúcemu daňová povinnosť. Dodávateľ vyhotoví faktúru v cene bez DPH.

Kupujúci ako zdaniteľná osoba v SR je osobou povinnou platiť daň v SR podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH, má povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň v lehote do 25 dní po skončení mesiaca február 2026. Povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň, i keď nie je registrovaný pre DPH, vyplýva z § 78 ods. 3 zákona o DPH.

Povinnosť zaplatiť daň kupujúcim v SR by vznikla aj v prípade, ak by český dodávateľ bol v SR registrovaný pre DPH podľa § 5 zákona o DPH.

Príklad

Právna služba poskytnutá rakúskym právnikom

Právnik – platiteľ DPH v Rakúsku, poskytol právne služby slovenskému podnikateľovi, neplatiteľovi dane. Služba je dodaná 29. 1. 2026. Faktúru za dodanú službu vyhotovil rakúsky právnik dňa 13. 2. 2026. Ide o službu s miestom dodania v SR, kde má sídlo príjemca služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Slovenský podnikateľ je povinný platiť daň z prijatej služby v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH z dôvodu, že prijal službu s miestom dodania v SR od zahraničnej osoby z iného členského štátu. Slovenskému podnikateľovi vzniká daňová povinnosť dňom dodania služby, t. j. 29. 1. 2026. V daňovom priznaní podanom za mesiac január 2021 príjemca služby, slovenský podnikateľ, uvedie základ dane a daň a v lehote do 25. 2. 2026 je povinný daň aj zaplatiť podľa § 78 ods. 3 zákona o DPH.

V súvislosti so spoločnou a nerozdielnou zodpovednosťou prevádzkovateľov skladov, v ktorých sú dodania určitých tovarov oslobodené od dane (§ 48ca ods. 6, § 48d ods. 19 a § 48e ods. 12), sa mechanizmus prenosu daňovej povinnosti pri dodaniach uskutočnených v tuzemsku zahraničnou osobou v prospech tuzemských zdaniteľných osôb podľa § 69 ods. 2 neuplatní na dodanie tovaru uskutočnenom v jednotlivých typoch skladov v tuzemsku, na ktoré nie je možné uplatniť oslobodenie od dane.

V praxi pôjde o dodania tovaru zahraničnou osobou pre tuzemskú zdaniteľnú osobu, v súvislosti s ktorými dochádza buď k ukončeniu colného režimu colné uskladňovanie alebo k vyňatiu tovaru z osobitného skladu alebo daňového skladu.

Uvedenie DPH na faktúre

Každá osoba, ktorá uvedie na faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH túto daň zaplatiť. Uvedené ustanovenie vychádza z článku 203 smernice 2006/112/ES, v ktorom sa uvádza, že DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre.

Smernica neuvádza výslovne prípad, keď je DPH uvedená na faktúre omylom a nie je splatná. Z toho vyplýva, že kým tento nedostatok nebude odstránený európskym zákonodarcom, prináleží členským štátom nájsť riešenie. SD EÚ v tomto ohľade rozhodol, že s cieľom zabezpečiť neutralitu DPH prináleží členským štátom zakotviť vo svojich vnútorných právnych poriadkoch možnosť opravy každej neprávom fakturovanej dane, a to hneď ako vystavovateľ faktúry preukáže svoj dobrý úmysel. V každom prípade, keď vystavovateľ faktúry v dostatočnej lehote úplne eliminoval riziko straty príjmov z daní, neprávom fakturovaná daň má byť vyrovnaná a vyrovnanie ani nemusí byť podmienené dobrým úmyslom vystavovateľa uvedenej faktúry.

V prípade, ak osoba nevykonáva nezávislú hospodársku činnosť, a teda nie je zdaniteľnou osobou, služby, ktoré vykonáva, nepodliehajú DPH. Z toho vyplýva, že ak uvedie na faktúre za tieto služby omylom sumu ako DPH, táto suma nemôže byť považovaná za DPH.

DPH uvedená na faktúre a neuskutočnený zdaniteľný obchod

Z rozhodnutia SD EÚ (vec C-342/87) vyplýva, že zmienka o dani zodpovedajúcej dodávke tovaru a služieb je náležitosťou faktúry, od ktorej sa odvíja právo odpočtu. Z toho vyplýva, že tento nárok nemožno uplatniť, pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedá určitému plneniu buď z titulu, že je daň vyššia, ako tá právoplatne splatná, alebo z titulu, že predmetné plnenie nepodlieha DPH.

Právo na odpočítanie možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Princíp neutrality DPH vyžaduje, aby DPH, ktorá bola nesprávne fakturovaná, mohla byť upravená bez toho, aby takéto konanie bolo podmieňované tým, či vystavovateľ príslušnej faktúry konal v dobrej viere.

V prípade neuskutočneného zdaniteľného obchodu, ak dodávateľovi nevznikla povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, pretože nedodal tovar ani službu v tuzemsku, vznikla mu povinnosť platiť daň uvedenú na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH.

Dodanie tovaru medzi platiteľmi DPH – tiež sa nazýva intrakomunitárny obchod, je založené na princípe, že obchod je predmetom dane v štáte dodávateľa, kde je oslobodený od DPH a predmetom dane je aj v štáte odberateľa, kde vzniká povinnosť odviesť daň.

Príklad

Nadobudnutie tovaru slovenským platiteľom, dodávateľ fakturuje DPH

Slovenská firma, ktorá je platiteľom DPH v SR, nadobudne tovar od firmy, ktorá je registrovaná ako platiteľ DPH v Rakúsku, a tovar je prepravený z Rakúska do SR. Miesto nadobudnutia tovaru je v SR, kde bola preprava tovaru ukončená a povinnosť priznať daň v SR má nadobúdateľ.

Ak v SR dôjde k nadobudnutiu tovaru v zmysle § 11 zákona o DPH, pričom dodávateľ – platiteľ z iného členského štátu, uvedie na faktúre DPH platnú v štáte dodávateľa, potom je, napriek uvedenému, slovenský platiteľ ako nadobúdateľ tovaru povinný zdaniť tento tovar, pretože je osobou povinnou platiť DPH v SR podľa § 69 ods. 6 zákona.

Takýto postup je v súlade s vykonávacím nariadením č. 282/2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. Podľa článku 16 nariadenia, ak sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva, členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava skončí, uplatní svoju právomoc zdanenia bez ohľadu na spôsob uplatnenia DPH na transakciu v členskom štáte začatia prepravy. Žiadosť dodávateľa tovaru o opravu DPH, ktorú vyfakturoval a priznal členskému štátu, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, tento členský štát vybaví v súlade so svojimi vnútroštátnymi predpismi (v tomto prípade maďarským zákonom).

Základom dane u slovenského platiteľa je cena tovaru bez zahraničnej DPH. Pre uplatnenie práva na odpočítanie dane musí mať slovenský platiteľ faktúru s náležitosťami na účely DPH. To znamená, že ak sú splnené všetky podmienky pre nadobudnutie tovaru v SR, slovenský platiteľ je povinný nadobudnutý tovar samozdaniť a vo väzbe na účel použitia tohto tovaru na účely podnikania si môže priznanú daň aj odpočítať.

Bezdôvodne fakturovanú zahraničnú DPH, ak ju slovenský platiteľ dodávateľovi uhradil, by mal od neho žiadať vrátiť. Slovenský platiteľ však nemôže podať žiadosť o vrátenie takejto DPH podľa § 55f a § 55g zákona o DPH (refundácia dane), keďže bola uplatnená DPH neoprávnene.

Tuzemský prenos daňovej povinnosti

Predstavuje výnimku zo základného pravidla zdaňovania pri vnútroštátnych dodávkach, kedy daň z dodania neplatí dodávateľ, ale táto povinnosť je prenesená na odberateľa. Tuzemské sektorové „samozdanenie“ bolo zavedené s cieľom eliminácie daňových podvodov pri obchodoch s vybranými komoditami uvedenými v § 69 ods. 10 až 12 zákona o DPH.

Prenos povinnosti platiť daň na odberateľa v SR sa uplatní v prípade, ak dodávateľ aj odberateľ sú v SR platiteľmi DPH. V týchto prípadoch neodvádza daň dodávateľ, ale osoba, ktorej bol uvedený tovar predaný alebo služba poskytnutá. Dodávateľ musí na faktúre uviesť slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“.

Prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH v sektore stavebníctva sa uplatní len v prípade, ak sa dodanie realizuje medzi tuzemskými platiteľmi dane, t. j. dodávateľ aj odberateľ musia byť registrovaní pre daň v SR podľa § 4 zákona o DPH, prípadne podľa § 4b, § 5 a § 6 zákona o DPH (registrácia, pri ktorej zdaniteľné osoby nadobudnú štatút platiteľa DPH).

V prípade registrácie slovenských podnikateľov (zdaniteľných osôb) podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH (bez štatútu platiteľa DPH) nie je možné uplatniť prenos daňovej povinnosti.

Tuzemský prenos daňovej povinnosti v stavebníctve sa uplatní, ak sú splnené súčasne nasledovné podmienky:

– predmetom dodania sú stavebné práce patriace do sekcie F klasifikácie CPA,

– miesto dodania tovaru alebo služby je na území SR,

– dodávateľ a odberateľ sú platitelia dane v tuzemsku, t. j. sú registrovaní pre daň podľa § 4, § 4b, § 5 a § 6 zákona o DPH.

Podmienky pre uplatnenie prenosu daňovej povinnosti – zaradenie do sekcie F štatistickej klasifikácie produktov. Sekcia F – Stavby a stavebné práce zahŕňa nasledovné divízie:

41 – Budovy a výstavba budov (skupiny: bytové budovy, nebytové budovy, práce na stavbe bytových a nebytových budov – nové diela, rozširovanie pôvodných stavieb, práce na úpravách a renováciách).

42 – Stavby a práce na stavbe inžinierskych stavieb (skupiny: cesty a železnice; práce na stavbe ciest a železníc, výstavba a práce na stavbe inžinierskych sietí, ostatné projekty inžinierskych stavieb a práce na stavbe ostatných projektov inžinierskych stavieb).

43 – Špecializované stavebné práce (skupiny: demolačné práce a príprava staveniska, elektrické, inštalačné a iné stavebnomontážne práce, kompletizačné a dokončovacie práce, ostatné špecializované stavebné práce).

Na dodanie tovarov a služieb, ktoré nepatria do sekcie F klasifikácie CPA, sa tuzemský prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) nevzťahuje.

Príklad

Poskytnutie stavebných prác slovenským platiteľom inému slovenskému platiteľovi

Platiteľ A, registrovaný pre DPH podľa § 4 zákona o DPH, poskytol pokrývačské práce (spadajú pod sekciu F klasifikácie CPA) na stavbe budovy, ktorá sa nachádza na území SR, pre platiteľa B, dohodnutá cena bez dane je vo výške 20 000 €. Stavebné práce boli ukončené a odovzdané odberateľovi B dňa 11. 1. 2026.

Osobou povinnou platiť daň je platiteľ B, príjemca stavebných prác. Dodávateľ A je povinný vyhotoviť do 15 dní odo dňa dodania stavebných prác faktúru v cene bez dane, na ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“. Platiteľ B uplatní k cene dodaných stavebných prác daň (20 000 x 23 %) vo výške 4 600 € a daň uvedie do daňového priznania za zdaňovacie obdobie január 2026.

Platiteľovi B vzniká v zdaňovacom období január 2026 aj právo na odpočítanie dane v rozsahu podľa účelu použitia uvedených prác na účely vlastného podnikania (§ 49 ods. 2 – 5 zákona o DPH).

Podľa ustanovenia § 69 ods. 15 zákona o DPH tuzemský prenos daňovej povinnosti sa pri stavebných prácach uplatní aj v prípade, ak stavebné práce poskytne platiteľ dane inému platiteľovi dane, ktorý vykonáva okrem činností, ktoré sú predmetom dane, aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane. Uvedené platí aj vtedy, keď platiteľ dane prijal stavebné práce v súvislosti s činnosťami, ktoré nie sú predmetom dane.

Ustanovenie § 69 ods. 15 zákona o DPH sa vzťahuje aj na osoby, ktoré neboli zriadené s cieľom podnikateľskej činnosti, ak okrem činností, pre ktoré boli zriadené a ktoré nie sú ekonomickou činnosťou, vykonávajú aj ekonomickú činnosť podľa § 3 zákona o DPH a v súvislosti s touto ekonomickou činnosťou sú zdaniteľnou osobou a zároveň sú registrované za platiteľa dane.

Uvedené ustanovenie sa týka aj osôb, ktoré sú uvedené v § 3 ods. 4 zákona o DPH, t. j. štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy (obce, mestá a vyššie územné celky) a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, ak sú platiteľmi dane, a to aj v prípade, ak stavebné práce neprijali v súvislosti s ekonomickou činnosťou, pre ktorú sú registrované ako platitelia dane.

Príklad

Rekonštrukcia obecného úradu zdanená obcou

Platiteľ dane A vykoná na základe zmluvy o dielo uzatvorenej s obcou rekonštrukciu budovy obecného úradu. Obec je registrovaným platiteľom dane z dôvodu prevádzkovania reštaurácie, má zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok. V zmluve o dielo na dodanie rekonštrukcie budovy obecného úradu bola dohodnutá cena bez dane vo výške 30 000 €. Rekonštrukčné práce boli ukončené a odovzdávací protokol podpísaný dňa 26. 3. 2026.

Platiteľ dane A je povinný vyhotoviť do 15 dní odo dňa dodania rekonštrukčných prác faktúru v cene bez dane, na ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“. Obec, platiteľ dane, je povinná k cene dodaných stavebných prác uplatniť daň vo výške 6 900 € (30 000 x 23 %).

Obec uvedie základ dane a daň z prijatých stavebných prác do daňového priznania za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2026, pričom nemá právo na odpočítanie dane z dôvodu, že rekonštrukcia budovy obecného úradu nesúvisí s prevádzkou reštaurácie, pre ktorú je obec registrovaná za platiteľa DPH.

Ak dodávateľ stavebných prác uvedie na faktúre za dodanie stavebných prác pre iného platiteľa dane daň (teda postupuje nesprávne), je povinný túto daň odviesť do štátneho rozpočtu podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH.

Uplatnenie dane na dodanie stavebných prác dodávateľom nad rámec zákona nezakladá odberateľovi právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre a nemá vplyv na jeho povinnosť priznať a odviesť daň z prijatých stavebných prác, t. j. napriek uvedenému vykonať samozdanenie zo sumy základu dane.

Viaceré plnenia v rámci jednej dodávky

Ak v rámci uzatvoreného zmluvného vzťahu je predmetom dodania viacero rôznych plnení, pre správne uplatnenie režimu dane je potrebné zistiť, či ide o jedno zložené plnenie s jedným základom dane alebo o viaceré odlišné plnenia.

Plnenie pozostávajúce z jediného plnenia z hospodárskeho hľadiska nesmie byť umelo členené, aby sa nezmenila funkčnosť systému DPH. Je dôležité preto hľadať charakteristické prvky predmetného plnenia, aby sa určilo, či platiteľ dane odovzdá svojmu klientovi viacero hlavných rôznych plnení alebo jediné plnenie.

Ak ide o jedno zložené plnenie, je potrebné určiť, ktoré plnenie je hlavné a ktoré plnenia sú vedľajšie vo vzťahu k hlavnému plneniu. Za vedľajšie plnenia vo vzťahu k hlavnému plneniu sa považujú také plnenia, ktoré pre zákazníka nepredstavujú cieľ, ale sú prostriedkom lepšieho využitia hlavného plnenia.

Prenos daňovej povinnosti sa uplatní na plnenie ako celok v prípade, ak z dohodnutých zmluvných podmienok vyplýva, že ide o jedno zložené plnenie a hlavnou službou, ktorá určuje charakter poskytnutého plnenia, je služba stavebných prác zaradená do sekcie F klasifikácie CPA.

Ak predmetom zmluvného vzťahu je jedno zložené plnenie, kde hlavné plnenie nepatrí do sekcie F klasifikácie CPA, na plnenie ako celok sa uplatní bežný režim zdanenia, a to aj v prípade, ak v rámci tohto plnenia sú poskytnuté ako vedľajšie služby vo vzťahu k hlavnému plneniu stavebné práce, ktoré patria do sekcie F klasifikácie CPA.

V prípade viacerých rôznych plnení, ktoré netvoria jedno nerozlučné hospodárske plnenie, sa uplatní prenos daňovej povinnosti len pri službách stavebných prác, ktoré patria do sekcie F klasifikácie produkcie a na ostatné samostatné služby sa uplatní bežný režim zdanenia.

Bola zavedená právna fikcia pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti pri stavebných prácach. V prípade, ak dodávateľ na základe odôvodneného predpokladu, že ním dodaná stavebná služba podlieha prenosu daňovej povinnosti, uvedie na faktúre informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, príjemca plnenia – platiteľ dane, bude osobou povinnou platiť DPH.

Ručenie za daň

Ručenie za daň je upravené v § 69 ods. 13 a § 69b zákona o DPH. Uplatňovanie ručenia za daň z pridanej hodnoty z predchádzajúceho stupňa umožňuje členským štátom EÚ uplatňovať článok 205 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH.

Cieľom tohto inštitútu je zamedziť daňovým únikom v oblasti DPH, keď na jednej strane daň uvedená na faktúre dodávateľa nie je týmto platiteľom uhradená do štátneho rozpočtu a na druhej strane je odberateľom – platiteľom DPH, zo štátneho rozpočtu nárokovaná.

Ručenie za daň podľa zákona o DPH sa týka len ručenia za daň z pridanej hodnoty, t. j. osoby ktoré sú ručiteľmi, neručia za nedoplatky svojho dodávateľa na iných daniach.

Podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH platiteľ dane, ktorému je alebo má byť v SR dodaný tovar alebo služba, ručí za daň z predchádzajúceho stupňa, t. j. odberateľ ručí za daň svojho dodávateľa, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ dane (odberateľ) v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že daň – či už celá alebo jej časť, nebude zaplatená.

V zákone sú uvedené dôvody, ktoré nasvedčujú, že platiteľ dane (odberateľ) vedieť mal alebo vedieť mohol, že daň nebude zaplatená.

Ak daňový úrad zistí, že sú naplnené podmienky na uplatnenie inštitútu ručenia za daň a zistí ručiteľa, t. j. osobu, ktorá je povinná uhradiť daň uvedenú na faktúre, ktorú dodávateľ v lehote splatnosti podľa § 78 zákona o DPH neuhradil alebo uhradil len jej časť, vydá rozhodnutie. Týmto rozhodnutím uloží ručiteľovi povinnosť uhradiť nezaplatenú daň. Daň uvedená v rozhodnutí je splatná do 8 dní od doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu je odvolanie prípustné, a to do 8 dní od jeho doručenia, odvolanie však nemá odkladný účinok.

Príklad

Ručenie za daň pri personálnom prepojení

Daňový úrad pri daňovej kontrole platiteľa – právnickej osoby A, zistil, že si odpočítal DPH z faktúry od dodávateľa – platiteľa DPH, právnickej osoby B. Konateľ spoločnosti A je zároveň konateľom spoločnosti B. Spoločnosť B vykazuje nedoplatky DPH z nezaplatených daňových povinností. Daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi vydá rozhodnutie, v ktorom uloží platiteľovi A uhradiť daň za jeho dodávateľa, platiteľa B.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Skutočne splatná daň (vec C-342/87 Genius Holding)

Právo odpočítania môže byť uplatnené len s ohľadom na dane skutočne splatné, to znamená, dane zodpovedajúce transakcii, ktorá je predmetom DPH alebo zaplatenej, vzhľadom na to, že sú splatné. Za účelom zaistenia uplatňovania princípu neutrality DPH je na členskom štáte stanoviť možnosť opravy akejkoľvek dane nesprávne fakturovanej, ak vystavovateľ faktúry preukáže, že konal v dobrej viere.

• Oprava dane za nedodané služby (vec C-454/98 Schmeink a Manfred Strobel)

Schmeink nadobudol 50 % podielov v GmbH a vydal pre GmbH faktúru, na ktorej bola uvedená suma za poradenské služby, ktoré neboli nikdy poskytnuté. GmbH si neodpočítalo daň a vrátilo faktúru.

Strobel vydal niekoľko lízingových zmlúv s faktúrami týkajúcimi sa dodávok, ktoré sa nikdy neuskutočnili. Strobel používal fiktívne faktúry za účelom zamaskovania stratovosti v jednej z jeho dcérskych spoločností, ktoré si odpočítavali daň z týchto faktúr.

Daňový úrad zamietol žiadosť o opravu DPH, SD EÚ bola predložená prejudiciálna otázka – či vystavovateľ faktúry musel konať v dobrej viere za účelom získania možnosti úpravy DPH, ktorá bola nesprávne fakturovaná.

Podľa SD EÚ akákoľvek osoba, ktorá uvádza DPH na faktúre alebo inom dokumente slúžiacom ako faktúra, je povinná zaplatiť DPH, pričom smernica (v tom čase bola platná šiesta smernica) neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa úpravy DPH nesprávne fakturovanej, ktorú vykoná vystavovateľ faktúry, ale len definuje podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby mohlo byť upravené odpočítanie dane na vstupe u osoby, pre ktorú boli tovary a služby dodané. V takýchto prípadoch, je na členských štátoch, aby stanovili podmienky, na základe ktorých môže byť nesprávne fakturovaná DPH upravená. Riziko straty na daňových príjmoch bolo úplne eliminované v dostatočnom čase buď preto, že vystavovateľ faktúry opravil (napravil) alebo zničil faktúru predtým, ako ju prijímateľ použil alebo hoci faktúra bola použitá, vystavovateľ faktúry vysporiadal sumu dane uvedenú oddelene na faktúre.

Princíp neutrality DPH preto vyžaduje, aby DPH, ktorá bola nesprávne fakturovaná, mohla byť upravená bez toho, aby takáto úprava bola podmieňovaná zo strany ČS tým, že vystavovateľ príslušnej faktúry konal v dobrej viere. Podmienka, aby vystavovateľ faktúry preukázal jeho dobrú vieru, keď v dostatočnom čase eliminoval riziko zníženia daňových výnosov, nie je nevyhnutná na zabezpečenie výberu DPH alebo predchádzaniu daňovým únikom. Ak riziko straty daňových príjmov nebolo úplne eliminované, členské štáty môžu umožniť úpravu DPH, ktorá bola nesprávne fakturovaná, urobiť závislou na konaní vystavovateľa príslušnej faktúry v dobrej viere. Ako uviedol národný súd, ak vyjde najavo, že už nie je možné zrušiť vrátené odpočítanie dane u prijímateľa faktúry a vystavovateľ faktúry nekonal v dobrej viere, môže byť ustanovený zodpovedným za schodok daňových príjmoch za účelom zaistenia daňovej neutrality. Ak vystavovateľ faktúry v dostatočnom čase úplne eliminoval riziko strát na daňových príjmoch, princíp neutrality DPH vyžaduje, že DPH, ktorá bola nesprávne fakturovaná, mohla byť upravená bez toho, aby takáto úprava bola podmienená tým, že vystavovateľ faktúry konal v dobrej viere. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, či sa takáto úprava má uskutočniť ako časť postupu pri určení splatnej dane alebo v priebehu následného postupu. Členský štát môže zastávať stanovisko, že úprava nesprávne účtovanej dane by sa mala uskutočniť v následnom stupni postupu, aby sa umožnilo DÚ overiť, že akékoľvek riziko strát na daňových príjmoch bolo odstránené, hlavne ak odpočítanie dane bolo uskutočnené vo vzťahu k predmetnej DPH.

• Oprava dane nesprávne uvedenej na faktúre (vec C-78/02, C-79/02, C-80/02 Karageorgou)

Aby sa zaistil princíp neutrality dane, je v zásade na členskom štáte, aby určil podmienky, za ktorých sa suma DPH omylom uvedená na faktúre môže opraviť. Smernica o DPH nebráni vráteniu sumy omylom uvedenej na faktúre alebo inom doklade, ktorý slúži ako faktúra, ak tieto služby nepodliehajú dani, a teda fakturovaná suma sa nemôže klasifikovať ako DPH. Čiastka uvedená ako DPH na faktúre vystavenej osobou, ktorá poskytuje služby štátu, sa nemôže považovať za DPH v prípade, keď sa táto osoba mylne domnieva, že poskytuje služby ako nezávislá osoba, hoci v skutočnosti existuje vzťah podriadenosti.

• Daň splatná výlučne z dôvodu jej uvedenia vo faktúre (vec C-566/07 Stadeco BV)

DPH je splatná v tom členskom štáte, ktorého DPH je uvedená vo faktúre alebo inom dokumente, ktorý slúži ako faktúra, aj keď predmetné plnenie nie je zdaniteľné v tomto členskom štáte. Prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby overil so zohľadnením všetkých relevantných okolností, DPH ktorého členského štátu zodpovedá daň uvedená v predmetnej faktúre. V tejto súvislosti môžu byť relevantné najmä uvedená sadzba, mena, v ktorej je vyjadrená suma na zaplatenie, jazyk, v ktorom je faktúra vystavená, obsah a kontext predmetnej faktúry, miesta, kde sú usadení vystaviteľ tejto faktúry a príjemca poskytnutých služieb ako aj ich správanie. Zásade daňovej neutrality v zásade neodporuje tomu, keď členský štát podmieňuje opravu DPH splatnú v tomto členskom štáte iba na základe skutočnosti, že je omylom uvedená v odoslanej faktúre tým, že zdaniteľná osoba zašle príjemcovi poskytnutých služieb opravenú faktúru, v ktorej nebude uvedená DPH, pokiaľ táto zdaniteľná osoba v primeranej lehote a úplne neodstránila nebezpečenstvo straty daňových príjmov.

• Zdaniteľná osoba usadená v zahraničí (vec C-421/10 Markus Stoppelkamp)

V situácii, ktorá je charakteristická skutočnosťou, že sídlo hospodárskej činnosti zdaniteľnej osoby je známe a nachádza sa mimo krajiny príjemcu a okolnosťou, že ide o reálne a skutočné sídlo a nie fiktívne sídlo alebo fiktívne usadenie, sa nemôže zohľadniť prípadné bydlisko zdaniteľnej osoby na území tejto krajiny. Iné faktory, ako napr. bydlisko riadiacich osôb a miesto konania valného zhromaždenia, sa môžu v druhej fáze taktiež zohľadniť, pokiaľ ide o určenie skutočného sídla spoločnosti s fiktívnym usadením, ktoré charakterizuje spoločnosť typu „poštová schránka“ alebo „webová stránka“. Výklad, podľa ktorého sa v rámci určenia miesta usadenia poskytovateľa služieb môže miesto bydliska zohľadniť, iba pokiaľ chýbajú spájajúce prvky priamo spojené s vykonávanou hospodárskou činnosťou týmito poskytovateľmi, ako je sídlo hospodárskej činnosti alebo existencia prevádzkarne, prostredníctvom ktorej sa vykonávajú obchodné transakcie, je tiež v súlade s logikou. Na to, aby zdaniteľná osoba bola považovaná za „platiteľa dane, ktorý nemá sídlo na území štátu“, postačuje, aby mala sídlo svojej hospodárskej činnosti v zahraničí.

• Rovnaké posúdenie vo vzťahu k vystaviteľovi faktúry a k jej príjemcovi (vec C-642/11 Stroj trans EOOD)

DPH, ktorú osoba uviedla na faktúre, je táto osoba povinná zaplatiť bez ohľadu na to, či skutočne došlo k zdaniteľnému plneniu, a len zo skutočnosti, že daňová správa v opravnom daňovom výmere zaslanom vystaviteľovi faktúry neopravila DPH, ktorú priznal, nemožno vyvodiť záver, že táto správa uznala, že uvedená faktúra zodpovedá skutočnému zdaniteľnému plneniu. Zásady daňovej neutrality, proporcionality a legitímnej dôvery sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby sa príjemcovi faktúry zamietlo právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe z dôvodu neuskutočnenia zdaniteľného plnenia, hoci v opravnom daňovom výmere zaslanom vystaviteľovi faktúry sa neopravila DPH, ktorú vystaviteľ priznal. Ak sa však vzhľadom na podvody alebo nezrovnalosti, ktorých sa dopustil tento vystaviteľ alebo ku ktorým došlo na vstupe plnenia, o ktoré sa opiera právo na odpočet, považuje toto plnenie za neuskutočnené, treba na základe objektívnych skutočností a bez toho, aby sa od príjemcu faktúry vyžadovalo overovanie, ktoré mu neprináleží, preukázať, že tento príjemca vedel alebo mohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu týkajúceho sa DPH, čo musí preveriť vnútroštátny súd.

• Strata práva na odpočítanie dane, zásada daňovej neutrality, zásada právnej istoty (vec C-424/12 SC Fatorie SRL)

V rámci transakcie podliehajúcej režimu prenesenia daňovej povinnosti smernica o DPH a zásada daňovej neutrality nebránia tomu, aby bolo príjemcovi služieb odňaté právo na odpočítanie DPH, ktorú bez právneho dôvodu zaplatil poskytovateľovi služieb na základe nesprávne vystavenej faktúry, a to aj vtedy, ak je oprava tejto chyby nemožná z dôvodu úpadku uvedeného poskytovateľa. Zásada právnej istoty nebráni správnej praxi vnútroštátnych daňových orgánov, ktorá spočíva v zrušení rozhodnutia, ktorým tieto orgány priznali zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH, v rámci prekluzívnej lehoty, pričom v nadväznosti na opätovnú kontrolu od nej žiadajú zaplatenie tejto dane a úrokov z omeškania.

• Zaplatenie DPH príjemcom v dôsledku omylu (vec C-111/14 GST – Sărviz AG Germanija)

Jedinou osobou povinnou platiť DPH je zdaniteľná osoba poskytujúca služby, ak boli tieto služby poskytované zo stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v členskom štáte, v ktorom je táto daň splatná. Nie je možné považovať príjemcu služieb, ktoré mu boli poskytované zo stálej prevádzky poskytovateľa, za povinného platiť DPH v prípade, keď tak poskytovateľ, ako aj príjemca týchto služieb, sú usadení na území toho istého členského štátu, aj keď tento príjemca už zaplatil túto daň vychádzajúc z nesprávneho predpokladu, že uvedený poskytovateľ nemal stálu prevádzkareň v tomto štáte. Zásada neutrality DPH sa má vykladať v tom zmysle, že bráni daňovej správe odoprieť poskytovateľovi služieb vrátenie tejto dane, ktorú zaplatil, keď príjemcovi týchto služieb, ktorý tiež zaplatil uvedenú daň za rovnaké služby, bolo tiež odopreté právo jej odpočtu z dôvodu, že nemal k dispozícii príslušný daňový doklad, keďže vnútroštátny zákon neumožňuje úpravu daňových dokladov, ak existuje právoplatné rozhodnutie o dodatočnom vymáhaní dane.

• Systém prenesenia daňovej povinnosti a právo na odpočítanie dane (C-564/15 Tibor Farkas)

Smernica o DPH, ako aj zásady daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby bolo nadobúdateľovi tovaru odopreté právo na DPH, ktorú bez právneho dôvodu zaplatil predajcovi na základe faktúry vypracovanej podľa pravidiel všeobecného režimu DPH, hoci relevantná transakcia spadala do mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, keď predávajúci previedol uvedenú daň do štátnej pokladnice. Tieto zásady však vyžadujú, aby sa v prípade, že nadobúdateľ nemôže získať od predajcu vrátenie DPH, ktorá bola fakturovaná bez právneho dôvodu, alebo je to nadmerne ťažké, najmä z dôvodu, že tento predajca je v likvidácii, mohol nadobúdateľ obrátiť so svojou žiadosťou o vrátenie dane priamo na daňový orgán. Zásada proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v takej situácii daňové orgány uložili zdaniteľnej osobe, ktorá nadobudla tovar, ktorého dodanie spadá do režimu prenesenia daňovej povinnosti, daňovú sankciu vo výške 50 % DPH, ktorú je táto osoba povinná zaplatiť daňovej správe, ak daňová správa neutrpela nijakú ujmu, pokiaľ ide o daňové príjmy, a nič nepoukazuje na to, že došlo k daňovému podvodu, čo musí overiť vnútroštátny súd.

• Oprava faktúry (vec C-835/18 SC Terracult SRL)

Ustanovenia smernice o DPH ako aj zásady daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej správnej praxi, ktorá nedovoľuje zdaniteľnej osobe uskutočňujúcej transakcie, ktoré boli neskôr zaradené do režimu prenesenia daňovej povinnosti k DPH, opraviť faktúry týkajúce sa týchto transakcií a uplatniť ich prostredníctvom opravy predchádzajúceho daňového priznania alebo podaním nového daňového priznania, v ktorom už bola zohľadnená takto vykonaná oprava, na účely vrátenia DPH, ktorú táto zdaniteľná osoba neoprávnene fakturovala a zaplatila, a to z dôvodu, že obdobie, v ktorom boli uvedené transakcie vykonané, už bolo predmetom daňovej kontroly, na základe ktorej príslušný daňový orgán vydal daňový výmer, ktorý zdaniteľná osoba nespochybnila, takže nadobudol právoplatnosť.

V súvislosti s uplatnením inštitútu ručenia za daň je založená domnienka o tom, že platiteľ dane, ktorý je alebo bude príjemcom zdaniteľného plnenia od iného platiteľa dane v tuzemsku, v čase vzniku daňovej povinnosti z dodaného tovaru alebo služby, resp. z prijatia platby pred ich dodaním, vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane nebude z tohto zdaniteľného obchodu dodávateľom zaplatená.

Ručenie za daň bude možné uplatniť v prípade, ak protihodnota za dodanie tovaru alebo služby síce bude uhradená na účet dodávateľa, avšak tento nebude zverejnený v zozname bankových účtov oznámených dodávateľom finančnej správe; ak ide o platiteľov, ktorí sú poskytovateľmi platobných služieb, títo nemajú povinnosť oznamovať účty, ktoré sú určené na zúčtovanie platobných operácií, a preto v prípade, ak je protihodnota za nimi poskytované finančné služby zúčtovaná na takýto účet, prípadné uplatnenie inštitútu ručenia za daň nezaplatenú poskytovateľom finančnej služby, ktorá nie je oslobodená od dane podľa § 39, nebude možné.

Ručenie za daň sa však bude môcť uplatniť v prípade, ak protihodnota bude uhradená na bankový účet inej osoby (ktorá nie je dodávateľom tovaru alebo služby) bez ohľadu na to, či je tento účet zverejnený v zozname oznámených bankových účtov. Naopak, ručenie za daň sa neuplatní, ak protihodnota bude uhradená na bankový účet, ktorý patrí inej osobe, avšak dodávateľ ho podľa § 6 ods. 7 prehlásil za vlastný.

§ 69a

Daňový zástupca pri dovoze tovaru

(1) Dovozca, ktorý je zahraničnou osobou a nie je platiteľom podľa tohto zákona, sa vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 môže dať zastúpiť daňovým zástupcom. Daňovým zástupcom môže byť len platiteľ so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku. Daňový zástupca musí mať na zastupovanie dovozcu udelené písomné plnomocenstvo s úradne overeným podpisom a osobitné identifikačné číslo pre daň pridelené Daňovým úradom Bratislava.

(2) Písomné plnomocenstvo podľa odseku 1 musí obsahovať

a) vyhlásenie splnomocniteľa, že ide o daňové zastúpenie v mene a na účet dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 a následného dodania tovaru do iného členského štátu,

b) vyhlásenie, že splnomocniteľ je zahraničnou osobou a nie je platiteľom podľa tohto zákona,

c) splnomocnenie daňového zástupcu na podanie daňového priznania a súhrnného výkazu.

[Dňom 1. júla 2030 v § 69a ods. 2 písm. c) sa za slovo „priznania“ vkladá čiarka a slová „a súhrnného výkazu“ sa nahrádzajú slovami „vyhotovenie elektronickej faktúry a na oznámenie údajov podľa § 80 ods. 5 písm. a) alebo písm. b)“.]

(3) Daňový úrad Bratislava pridelí na žiadosť platiteľa daňovému zástupcovi osobitné identifikačné číslo pre daň, pod ktorým daňový zástupca koná v mene zastúpeného dovozcu, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Daňový zástupca pod týmto osobitným identifikačným číslom pre daň môže konať v mene viacerých zastúpených dovozcov.

(4) Daňový zástupca je povinný viesť záznamy o dovoze tovaru a jeho následnom dodaní do iného členského štátu osobitne za každého zastúpeného dovozcu. Záznamy musia obsahovať priezvisko a meno alebo názov zastúpeného dovozcu a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, a číslo rozhodnutia vydaného v colnom konaní, ktorým bol tovar prepustený do navrhovaného colného režimu.

(5) Daňový zástupca je povinný podať za zastúpených dovozcov daňové priznanie Daňovému úradu Bratislava za obdobie kalendárneho mesiaca, a to do 25 dní po skončení kalendárneho štvrťroka. K daňovému priznaniu je daňový zástupca povinný priložiť zoznam zastúpených dovozcov s uvedením sumy všetkých základov dane ním deklarovaných dodaní tovaru osobitne za každého zastúpeného dovozcu.

(6) Daňový zástupca je povinný podať za zastúpených dovozcov súhrnný výkaz podľa § 80 Daňovému úradu Bratislava za obdobie kalendárneho mesiaca, a to do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca.

[Dňom 1. júla 2030 v § 69a odsek 6 znie:

(6) Daňový zástupca je povinný za zastúpených dovozcov oznámiť údaje podľa § 80 ods. 5 písm. a) alebo písm. b) v lehote podľa § 80 ods. 6.]

(7) Daňový zástupca má práva a povinnosti zastúpenej osoby v rozsahu, v akom koná za zastúpeného dovozcu vo veci oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 na základe udeleného plnomocenstva.

(8) Daňový úrad Bratislava zruší daňovému zástupcovi osobitné identifikačné číslo pre daň, ak daňový zástupca

a) opakovane poruší povinnosti podľa odsekov 4 až 6,

b) požiada o odňatie osobitného identifikačného čísla pre daň,

c) v období 12 kalendárnych mesiacov nezastupoval žiadneho dovozcu,

d) prestane byť platiteľom,

e) nebol oprávnený konať za dovozcu na základe písomného splnomocenstva.

(9) Proti rozhodnutiu, ktorým Daňový úrad Bratislava zrušil daňovému zástupcovi osobitné identifikačné číslo pre daň podľa odseku 8 písm. b), nemožno podať odvolanie.

(10) Ak si dovozca, ktorý je zahraničnou osobou, zvolí daňového zástupcu, nie je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5.

Komentár k § 69a

Daňový zástupca pri dovoze tovaru

So zámerom zjednodušenia uplatňovania zákona o DPH pre zahraničných podnikateľov, ktorí dovážajú tovar z tretích štátov cez Slovenskú republiku do iného členského štátu, bolo do zákona o DPH zavedené ustanovenie § 69a, ktoré upravuje postavenie daňového zástupcu pri dovoze tovaru.

Zvolenie si daňového zástupcu znamená pre zahraničného dovozcu zjednodušenie, ktoré spočíva v tom, že dovozca, ktorý je zahraničnou osobou a nie je platiteľom dane podľa zákona o DPH, sa vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH nemusí registrovať za platiteľa dane na Daňovom úrade Bratislava, ale môže sa dať zastúpiť daňovým zástupcom.

Proti rozhodnutiu, ktorým daňový úrad zrušil zástupcovi osobitné identifikačné číslo pre daň na základe jeho žiadosti, nie je možné podať odvolanie.

Účinnosť od 1. 7. 2030

Obsahové náležitosti písomného plnomocenstva medzi dovozcom a daňovým zástupcom budú rozšírené aj na vyhotovenie elektronickej faktúry a na oznámenie údajov vo väzbe na zavedenie elektronickej fakturácie.

Povinnosť daňového zástupcu oznámiť príslušné údaje zabezpečuje riadne vykazovanie plnení prostredníctvom daňového zástupcu a plní kontrolnú funkciu v rámci elektronického oznamovania údajov.

Od 1. 1. 2026 dochádza k zrušeniu ustanovenia § 69aa

§ 69aa

Zrušený zákonom č. 385/2025 Z. z.

§ 69b

Ručenie za daň

(1) Daň uvedenú na faktúre, ktorú dodávateľ v lehote splatnosti podľa § 78 neuhradil alebo uhradil len jej časť (ďalej len „nezaplatená daň“), je povinný uhradiť platiteľ, ktorý ručí za daň podľa § 69 ods. 13 (ďalej len „ručiteľ“); ak § 69c ods. 2 neustanovuje inak.

[Dňom 1. januára 2027 v § 69b ods. 1 sa slová „ods. 2“ nahrádzajú slovami „ods. 3“.]

(2) Zánikom dodávateľa bez právneho nástupcu nie je povinnosť ručiteľa ručiť dotknutá.

(3) Daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi (ďalej len „daňový úrad dodávateľa“) rozhodnutím uloží ručiteľovi povinnosť uhradiť nezaplatenú daň.

(4) V rozhodnutí podľa odseku 3 uvedie daňový úrad dodávateľa výšku nezaplatenej dane. Ručiteľ je povinný uhradiť nezaplatenú daň v lehote ôsmich dní od doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu môže ručiteľ podať odvolanie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia, ktoré nemá odkladný účinok.

(5) Ručiteľ má v súvislosti s úhradou nezaplatenej dane právo nazerať do spisu týkajúceho sa nezaplatenej dane v rozsahu nevyhnutnom pre uplatnenie opravného prostriedku.

(6) Ak ručiteľ uplatňuje nadmerný odpočet, ktorý má byť vrátený podľa § 79, daňový úrad dodávateľa použije na úhradu nezaplatenej dane alebo jej časti nadmerný odpočet alebo jeho časť. O použití nadmerného odpočtu alebo jeho časti daňový úrad dodávateľa vydá rozhodnutie. Proti rozhodnutiu môže ručiteľ podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Použitie nadmerného odpočtu podľa tohto odseku má prednosť pred použitím nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.³³⁾

(7) Ak ručiteľ uhradil nezaplatenú daň a daňový úrad použil nadmerný odpočet na úhradu nezaplatenej dane, daňový úrad bezodkladne vráti ručiteľovi sumu dane, ktorá prevyšuje výšku nezaplatenej dane.

(8) Ak ručiteľ nezaplatenú daň alebo jej časť uhradil a došlo k úhrade nezaplatenej dane alebo jej časti aj dodávateľom a výsledná suma dane uhradená ručiteľom a dodávateľom je vyššia ako nezaplatená daň podľa odseku 1, daňový úrad sumu uhradenú ručiteľom, ktorá prevyšuje nezaplatenú daň, vráti bezodkladne ručiteľovi.

§ 69c

Osobitný spôsob úhrady dane

(1) Daň uvedenú na faktúre, ktorú je z dodania tovaru alebo služby povinný platiť dodávateľ podľa § 69 ods. 1, môže najneskôr pred doručením rozhodnutia podľa § 69b ods. 3 zaplatiť spôsobom podľa osobitného predpisu^28dba) na číslo účtu správcu dane vedeného pre dodávateľa podľa osobitného predpisu28dbb) platiteľ (odberateľ), ktorý v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov uvedených v § 69 ods. 13 vedieť mal a mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená.

[Dňom 1. januára 2027 v § 69c odsek 1 znie:

(1) Daň uvedenú na faktúre, ktorú je z dodania tovaru alebo služby povinný platiť dodávateľ podľa § 69 ods. 1,

a) môže najneskôr pred doručením rozhodnutia podľa § 69b ods. 3 zaplatiť spôsobom podľa odseku 2 platiteľ (odberateľ), ktorý v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov uvedených v § 69 ods. 13 vedieť mal a mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená,

b) je povinný zaplatiť spôsobom podľa odseku 2 platiteľ (odberateľ), ak je dôvodná obava, že ju dodávateľ v lehote splatnosti dane podľa § 78 ods. 1 nezaplatí a ak tak určí daňový úrad; daň je splatná v lehote určenej v rozhodnutí, proti ktorému nie je možné podať odvolanie.]

[Dňom 1. januára 2027 v § 69c sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

(2) Daň podľa odseku 1 je platiteľ (odberateľ) povinný zaplatiť spôsobom podľa osobitného predpisu28dba) na číslo účtu správcu dane vedeného pre dodávateľa podľa osobitného predpisu.^28dbb)

Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.]

(2) Ak vznikla nezaplatená daň podľa § 69b ods. 1 a platiteľ (odberateľ) zaplatil daň podľa odseku 1, postup podľa § 69b sa neuplatní; ak daňový úrad dodávateľa vydal rozhodnutie podľa § 69b ods. 3, toto rozhodnutie sa zaplatením dane zrušuje.

(3) Daň zaplatená podľa odseku 1 predstavuje daňový preplatok dodávateľa, ak dodávateľ uhradil daň v lehote splatnosti podľa § 78; platiteľ (odberateľ), ktorý zaplatil daň podľa odseku 1, nemôže požiadať o preúčtovanie daňového preplatku podľa osobitného predpisu.^28dbc)

(4) Ak platiteľ (odberateľ) zaplatil daň podľa odseku 1 a dodávateľ neuhradil daň v lehote splatnosti podľa § 78 za zdaňovacie obdobie, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby, ktorého sa daň uvedená na faktúre týka, použije sa na túto úhradu daň zaplatená podľa odseku 1. Kladný rozdiel medzi daňou zaplatenou podľa odseku 1 a sumou dane použitej podľa prvej vety predstavuje daňový preplatok dodávateľa; platiteľ (odberateľ), ktorý zaplatil daň podľa odseku 1, nemôže požiadať o preúčtovanie daňového preplatku podľa osobitného predpisu.

(5) Ak daňový úrad v lehote na vrátenie daňového preplatku podľa odseku 3 alebo podľa odseku 4 začne daňovú kontrolu, tento daňový preplatok vráti do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, ak sa daňovou kontrolou nezistil rozdiel vo výške tohto daňového preplatku, inak do desiatich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(6) Daňový úrad vráti daňový preplatok podľa odseku 3 alebo podľa odseku 4 na bankový účet oznámený podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk spôsobom podľa § 6 ods. 5 a ak dodávateľ nesplnil takúto povinnosť, daňový úrad vráti daňový preplatok do desiatich dní odo dňa, kedy dodávateľ takúto povinnosť dodatočne splnil; postup podľa osobitného predpisu týmto nie je dotknutý.^27bd)

[Dňom 1. januára 2027 v § 69c ods. 6 a 7 sa slová „3 alebo podľa odseku 4“ nahrádzajú slovami „4 alebo odseku 5“.]

[Dňom 1. januára 2027 § 69c sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:

(8) Ak platiteľ (odberateľ) daň uvedenú v rozhodnutí podľa odseku 1 písm. b) neuhradí v určenej lehote alebo uhradí len jej časť, daňový úrad mu uloží pokutu do výšky dane uvedenej na faktúre.]

Komentár k § 69c

Osobitný spôsob úhrady dane

Bol ustanovený osobitný spôsob úhrady dane z dodania tovaru alebo služby uskutočneného platiteľom dane v tuzemsku, v cene ktorého bola dodávateľom uplatnená daň. Týmto je umožnené vyhnúť sa potenciálnemu uplatneniu ručenia za daň voči platiteľovi dane, ktorý je odberateľom a ktorý v čase vzniku daňovej povinnosti na základe niektorej zo skutočností uvedených v § 69 ods. 13 vedieť mal a vedieť mohol, že jeho dodávateľ daň uvedenú na faktúre o dodaní alebo o prijatí platby pred dodaním tovaru alebo služby úplne alebo čiastočne nezaplatí. Podstata tohto osobitného spôsobu zaplatenia dane spočíva v tom, že daň uvedenú na faktúre nezaplatí odberateľ v cene zdaniteľného plnenia dodávateľovi (čo predstavuje štandardný mechanizmus DPH), ale dodávateľom fakturovanú sumu pri jej úhrade rozdelí tak, že dodávateľovi zaplatí len základ dane a samotnú sumu dane zaplatí na osobný účet daňovníka („OÚD“), ktorý je vedený správcom dane pre dodávateľa. Uvedenú platbu bude odberateľ povinný označiť podľa osobitného predpisu (vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane v znení neskorších predpisov) tak, akoby ju platil sám dodávateľ. Tento spôsob úhrady dane však bude u odberateľa možný len do momentu doručenia rozhodnutia, ktorým mu daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi uložil povinnosť zaplatiť nezaplatenú daň za dodávateľa (rozhodnutie o ručení).

Ak odberateľ zaplatí daň z dodania za dodávateľa, ktorý si v lehote splatnosti splnil svoje platobné povinnosti, daň zaplatená odberateľom sa podľa § 69c ods. 3 stáva daňovým preplatkom dodávateľa. Odberateľ však v tomto prípade nebude mať možnosť požiadať o jeho preúčtovanie, nakoľko za normálnych okolností by túto daň zaplatil v cene zdaniteľného plnenia dodávateľovi.

Ustanovenie § 69c ods. 4 upravuje situácie, kedy dodávateľ nezaplatí daň uvedenú na faktúre v lehote splatnosti podľa § 78 zákona o DPH, pričom odberateľ využije možnosť vyhnúť sa ručeniu a túto daň zaplatí na OÚD dodávateľa. V tomto prípade sa odberateľom zaplatená daň použije na úhradu daňového nedoplatku dodávateľa za dotknuté zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla predmetná daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby, resp. z prijatej platby pred ich dodaním. Ak odberateľom zaplatená daň prevyšuje celkovú splatnú daň, ktorú mal dodávateľ zaplatiť za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť z tohto dodania, tento kladný rozdiel bude taktiež predstavovať preplatok dodávateľa. Aj v tomto prípade sa eliminuje možnosť odberateľa požadovať preúčtovanie preplatku podľa príslušného ustanovenia daňového poriadku.

V prípade, že sa preplatok, ktorý vznikne podľa § 69c ods. 3 alebo ods. 4 nepoužije podľa § 55 ods. 6 a 7 alebo podľa § 79 ods. 10 daňového poriadku, môže dodávateľ požiadať o jeho vrátenie v súlade s postupom stanoveným v § 79 daňového poriadku. Ak však daňový úrad bude mať za to, že je potrebné predmetné zdaňovacie obdobie skontrolovať a začne daňovú kontrolu v lehote na vrátenie preplatku podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku, vráti preplatok v ním zistenej výške do desiatich dní odo dňa jej skončenia, ak sa daňovou kontrolou nezistí rozdiel vo výške preplatku. V prípade, že sa daňovou kontrolou rozdiel vo výške preplatku zistí, daňový úrad vráti preplatok do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydanom vo vyrubovacom konaní, a to na niektorý z bankových účtov, ktorý dodávateľ oznámil podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo § 85kk.

Pred vrátením preplatku po skončení daňovej kontroly však daňový úrad opäť preskúma, či je možné použiť preplatok spôsobom podľa daňového poriadku (z dôvodu vzniknutého daňového nedoplatku, daňovej pohľadávky a pod.) a ak áno, použije sa preplatok prioritne na úhradu tejto sumy.

Účinnosť od 1. 1. 2027

Osobitný spôsob úhrady dane umožňuje platiteľovi dane (odberateľovi) vyhnúť sa ručeniu za daň podľa § 69b zákona o DPH, ktorú v lehote splatnosti nezaplatil (vcelku alebo len sčasti) jeho dodávateľ tým, že sumu dane odberateľ neuhradí dodávateľovi, ale ju zašle na osobný účet daňového subjektu (OÚD) vedený správcom dane pre dodávateľa.

Dochádza k rozšíreniu uplatňovania osobitného spôsobu úhrady dane podľa § 69c zákona o DPH takým spôsobom, že pri určitých transakciách vybraných platiteľov dane, pri ktorých je odôvodnené podozrenie, že daň u dodávateľa nebude uhradená, bude mať daňový úrad možnosť uložiť povinnosť odberateľovi uhradiť daň z faktúry priamo na OÚD správcu dane vedený pre dodávateľa. Pôjde teda o cielené, nie plošné opatrenie, na základe informácií daňového úradu získaných z kontrolnej a operatívnej činnosti. Odôvodnenie rozhodnutia o uložení povinnosti uhradiť daň za dodávateľa sa musí opierať o dostatočne relevantné dôkazy, ktoré smerujú k tomu, že daň u dodávateľa nebude uhradená (napr. zapojenie dodávateľa v rizikových reťazcoch, jeho zlá daňová minulosť, obchodovanie s rizikovými komoditami, rizikové osoby vo vedení obchodnej spoločnosti, a podobne).

Ak odberateľ daň uvedenú v rozhodnutí neuhradí vcelku v určenej lehote, alebo uhradí len jej časť, daňový úrad mu uloží pokutu, pričom jej maximálna výška je určená výškou dane uvedenej na faktúre.

Povinnosti osôb
povinných platiť daň

Povinnosti osôb povinných platiť daň

§ 70

Vedenie záznamov

(1) Platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny.

(2) Platiteľ vedie podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o

a) dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3,

b) premiestnení tovaru podľa § 8 ods. 4 písm. f), g) a h) z tuzemska do iného členského štátu,

c) dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3 okrem služieb oslobodených od dane podľa § 28 až 41,

d) dodaní služby s miestom dodania v treťom štáte, dodaní služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte, ktorá je oslobodená od dane, a dodaní služby s miestom dodania podľa § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 v inom členskom štáte,

e) dodaní tovaru s inštaláciou alebo montážou s miestom dodania v inom členskom štáte, ak sa preprava tohto tovaru začala v tuzemsku,

f) dodaní tovaru podľa § 47 ods. 13,

g) premiestnení tovaru, vrátení tovaru alebo nahradení zdaniteľnej osoby podľa § 8a ods. 1 písm. c) v režime call-off stock, v rozsahu podľa osobitného predpisu,^28dc)

h) tovare, ktorý bol pre neho odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v režime call-off stock, v rozsahu podľa osobitného predpisu.

i) oprave základu dane podľa § 25 a 25a,

j) oprave odpočítanej dane podľa § 53, § 53a, § 53b ods. 1 a 2 a oprave opravenej odpočítanej dane podľa § 53b ods. 4.

(3) Platiteľ vedie osobitne záznamy potrebné na identifikáciu hnuteľného hmotného majetku z iného členského štátu, na ktorom vykoná práce alebo ho oceňuje, ak tieto práce vykonáva pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte.

(4) Osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo 7a je povinná viesť záznamy o

a) nadobudnutých tovaroch z iného členského štátu,

b) dodaných službách s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1,

c) prijatých službách, pri ktorých je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3,

d) tovare, ktorý bol pre ňu odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v režime call-off stock, v rozsahu podľa osobitného predpisu.^28dc)

(5) Platiteľ, ktorému vzniká daňová povinnosť zo zálohovaných obalov podľa § 19 ods. 10, vedie na účely určenia základu dane osobitne záznamy o počte všetkých zálohovaných obalov uvedených spolu s tovarom na trh v tuzemsku a o počte všetkých prázdnych zálohovaných obalov vrátených z trhu v tuzemsku.

(6) Platiteľ, ktorý kúpi pozemné motorové vozidlo uvedené v§ 11ods.11písm. a) z iného členského štátu, ktoré je alebo bolo v evidencii vozidiel v inom členskom štáte, od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte na účely ďalšieho predaja a tento tovar je odoslaný alebo prepravený do tuzemska, je povinný viesť záznamy o tomto tovare. Záznamy o každom kúpenom pozemnom motorovom vozidle musia obsahovať

a) meno a priezvisko predávajúceho alebo názov predávajúceho a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte,

b) hodnotu tovaru,

c) identifikačné číslo vozidla VIN,^28e)

d) počet najazdených kilometrov,

e) dátum prvého uvedenia tovaru do prevádzky,

f) dátum vyhotovenia faktúry,

g) dátum nadobudnutia tovaru,

h) údaj, ktorý je povinný predávajúci uviesť vo faktúre podľa zákona platného v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, či tovar bol dodaný s oslobodením od dane alebo predávajúci uplatnil osobitnú úpravu uplatňovania dane pri predaji použitého tovaru.

(7) Platiteľ je povinný za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom kúpi tovar podľa odseku 6, doručiť daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania záznamy podľa odseku 6. Záznamy sa podávajú na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

(8) Ak platiteľ nedoručí záznamy podľa odseku 6 daňovému úradu, doručí záznamy oneskorene alebo uvedie v záznamoch nepravdivé údaje, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť protiprávneho stavu.

(9) Platiteľ je povinný pri investičnom majetku podľa § 54 ods. 2 viesť podrobné záznamy preukazujúce účel použitia tohto majetku na podnikanie s možnosťou odpočítania dane, podnikanie s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania dane alebo na podnikanie s možnosťou pomerného odpočítania dane a rozsah použitia tohto majetku na podnikanie a na iný účel ako podnikanie.

(10) Zdaniteľná osoba iná ako zdaniteľná osoba podľa § 8 ods. 7, ktorá uľahčuje dodanie tovaru alebo dodanie služby podľa osobitného predpisu^28f) osobe inej ako zdaniteľnej osobe na území Európskej únie prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania, ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok, je povinná uchovávať záznamy o týchto dodaniach. Zdaniteľná osoba podľa prvej vety je povinná viesť podrobné záznamy^28g) tak, aby umožnili daňovému úradu preveriť správnosť výšky dane, ktorá sa vzťahuje na dodanie tovaru alebo dodanie služby s miestom dodania v tuzemsku; zdaniteľná osoba podľa prvej vety je povinná sprístupniť tieto záznamy elektronickými prostriedkami na požiadanie daňového úradu.

(11) Záznamy podľa

a) odsekov 1 až 6 a 10 sa uchovávajú do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú,

b) odseku 9 vzťahujúce sa na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) a d) sa uchovávajú do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, v ktorom vzniklo právo na odpočítanie dane pri tomto investičnom majetku podľa § 49 ods. 1,

c) odseku 9 vzťahujúce sa na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) sa uchovávajú do konca obdobia na úpravu odpočítanej dane podľa § 52 ods. 2 písm. b).

Komentár k § 70

Vedenie záznamov na účely DPH

Podkladom pre samotné vypracovanie údajov o zdaniteľných transakciách uvádzaných v daňovom priznaní je evidencia na účely DPH – záznamy, ktoré má povinnosť viesť platiteľ podľa § 70 zákona o DPH. Záznamy sa uchovávajú do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie 10 rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú.

Záznamy vedie platiteľ podľa jednotlivých zdaňovacích období, uvádza v nich údaje rozhodujúce pre správne určenie dane.

Platiteľ, ktorý kúpi pozemné motorové vozidlo – nový dopravný prostriedok z iného členského štátu, ktoré je alebo bolo v evidencii vozidiel v inom členskom štáte, od osoby identifikovanej pre DPH v inom členskom štáte na účely ďalšieho predaja a tento tovar je odoslaný alebo prepravený do SR, je povinný viesť záznamy o každom kúpenom pozemnom motorovom vozidle, ktoré musia obsahovať meno a priezvisko predávajúceho alebo jeho názov a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho IČ DPH pridelené v inom členskom štáte; hodnotu tovaru, identifikačné číslo vozidla VIN, počet najazdených kilometrov, dátum prvého uvedenia tovaru do prevádzky, dátum vyhotovenia faktúry, dátum nadobudnutia tovaru, údaj o tom, či tovar bol dodaný s oslobodením od DPH alebo predávajúci uplatnil osobitnú úpravu DPH pri predaji použitého tovaru (zdanenie prirážky).

Uvedené záznamy o pozemnom motorovom vozidle je platiteľ povinný doručiť daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania. Nesplnenie tejto povinnosti je správcom dane sankcionované pokutou až do výšky 10 000 eur (pri určovaní výšky pokuty prihliadne na závažnosť protiprávneho stavu).

Vedenie záznamov podľa § 70 zákona o DPH sa netýka len platiteľov DPH, ale aj osôb registrovaných pre DPH podľa § 7 a § 7a zákona o DPH.

! Upozornenie

Podrobné záznamy je povinný platiteľ dane viesť aj pri investičnom majetku. Záznamy majú preukazovať účel použitia tohto majetku na podnikanie s možnosťou odpočítania dane, podnikanie s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania dane alebo na podnikanie s možnosťou pomerného odpočítania dane a rozsah použitia tohto majetku na podnikanie a na iný účel ako podnikanie

§ 70a

Poskytovatelia platobných služieb

(1) Na účely tohto ustanovenia

a) poskytovateľom platobných služieb je poskytovateľ platobných služieb podľa osobitného predpisu,^28h)

b) tuzemským poskytovateľom platobných služieb je poskytovateľ platobných služieb podľa písmena a), ktorého domovským členským štátom alebo hostiteľským členským štátom je tuzemsko,

c) platobnou službou je platobná služba podľa osobitného predpisu,²⁸ⁱ⁾

d) platbou je platobná operácia^28j) alebo poukázanie peňazí,^28k)

e) poskytovateľom platby je platiteľ podľa osobitného predpisu,^28l)

f) príjemcom platby je príjemca,^28m)

g) domovským členským štátom je domovský členský štát podľa osobitného predpisu,²⁸ⁿ⁾

h) hostiteľským členským štátom je hostiteľský členský štát podľa osobitného predpisu,^28o)

i) cezhraničnou platbou je platba, ak sa poskytovateľ platby nachádza v členskom štáte určenom podľa odseku 6 a príjemca platby sa nachádza v inom členskom štáte alebo v treťom štáte určenom podľa odseku 7.

(2) Tuzemský poskytovateľ platobných služieb je povinný, za účelom vykonávania kontroly dodania tovaru alebo dodania služby s miestom dodania na území Európskej únie, viesť záznamy podľa odseku 8 o príjemcovi platby cezhraničnej platby a o cezhraničnej platbe v súvislosti s platobnou službou, ktorú poskytol, a to za obdobie kalendárneho štvrťroka, počas ktorého poskytol platobné služby zodpovedajúce viac ako 25 cezhraničným platbám rovnakému príjemcovi platby. Počet cezhraničných platieb podľa prvej vety sa určí podľa platobných služieb, ktoré tuzemský poskytovateľ platobných služieb poskytol, a podľa identifikátorov uvedených v odseku 7. Ak má tuzemský poskytovateľ platobných služieb informáciu, že príjemca platby má niekoľko identifikátorov, počet cezhraničných platieb sa určí podľa príjemcu platby.

(3) Povinnosť podľa odseku 2 sa vzťahuje na tuzemského poskytovateľa platobných služieb

a) príjemcu platby,

b) poskytovateľa platby, ak sa ani jeden z poskytovateľov platobných služieb príjemcu platby nenachádza na území Európskej únie.

(4) Pre určenie počtu cezhraničných platieb podľa odseku 2 je tuzemský poskytovateľ platobných služieb poskytovateľa platby podľa odseku 3 písm. b) povinný zahrnúť všetky platobné služby poskytnuté poskytovateľovi platby, ktoré zodpovedajú cezhraničným platbám rovnakému príjemcovi platby.

(5) Tuzemský poskytovateľ platobných služieb podľa odseku 3 je povinný

a) viesť záznamy podľa odseku 8 v elektronickom formáte počas obdobia troch kalendárnych rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bola platba vykonaná,

b) sprístupniť finančnému riaditeľstvu elektronickými prostriedkami záznamy podľa odseku 8 prostredníctvom elektronického formulára najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, ktorého sa tieto záznamy týkajú podľa osobitného predpisu.^28p)

(6) Za miesto poskytovateľa platby, ktorý vykoná cezhraničnú platbu, sa na účely tohto ustanovenia považuje členský štát identifikovaný podľa

a) IBAN platobného účtu poskytovateľa platby alebo akéhokoľvek iného identifikátora, ktorý určuje poskytovateľa platby a jeho miesto, alebo

b) BIC alebo akéhokoľvek iného obchodného identifikačného kódu, ktorý určuje poskytovateľa platobných služieb konajúceho v mene poskytovateľa platby a jeho miesto, ak identifikátory podľa písmena a) nie sú k dispozícii.

(7) Za miesto príjemcu platby cezhraničnej platby sa považuje členský štát alebo tretí štát identifikovaný podľa

a) IBAN platobného účtu príjemcu platby alebo akéhokoľvek iného identifikátora, ktorý určuje príjemcu platby a jeho miesto, alebo

b) BIC alebo akéhokoľvek iného obchodného identifikačného kódu, ktorý určuje poskytovateľa platobných služieb konajúceho v mene príjemcu platby a jeho miesto, ak identifikátory podľa písmena a) nie sú k dispozícii.

(8) Záznamy podľa odseku 2, ktoré je povinný viesť tuzemský poskytovateľ platobných služieb podľa odseku 3, musia obsahovať

a) BIC alebo akýkoľvek iný obchodný identifikačný kód, ktorý určuje poskytovateľa platobných služieb,

b) meno a priezvisko príjemcu platby alebo obchodné meno alebo názov príjemcu platby, uvedené v záznamoch poskytovateľa platobných služieb,

c) identifikačné číslo pre daň alebo národné daňové číslo príjemcu platby, ak je k dispozícii,

d) IBAN alebo akýkoľvek iný identifikátor, ktorý určuje príjemcu platby a jeho miesto, ak IBAN nie je k dispozícii,

e) BIC alebo akýkoľvek iný obchodný identifikačný kód, ktorý určuje poskytovateľa platobných služieb konajúceho v mene príjemcu platby a jeho miesto, ak príjemca platby prijíma finančné prostriedky a nemá platobný účet,

f) adresu príjemcu platby, ak je k dispozícii, uvedenú v záznamoch poskytovateľa platobných služieb,

g) údaje o všetkých cezhraničných platbách podľa odseku 2,

h) údaje o vrátených platbách vzťahujúcich sa k cezhraničným platbám podľa písmena g).

(9) Pri údajoch podľa odseku 8 písm. g) sa uvedie

a) dátum a čas platby,

b) suma a mena platby,

c) členský štát pôvodu platby, ktorú prijal príjemca platby alebo ktorá bola prijatá v mene príjemcu platby, a druh identifikátorov podľa odseku 6 použitých na účely určenia tohto členského štátu,

d) akákoľvek informácia, ktorá identifikuje platbu,

e) informácia o platbe vykonanej v priestoroch dodávateľa tovaru alebo služby, ak má o nej poskytovateľ platobných služieb vedomosť.

(10) Pri údajoch podľa odseku 8 písm. h) sa uvedie

a) dátum a čas vrátenia platby,

b) suma a mena vrátenej platby,

c) členský štát určenia vrátenej platby a druh identifikátorov podľa odseku 6 použitých na účely určenia tohto členského štátu.

(11) Tuzemský poskytovateľ platobných služieb podľa odseku 3 je povinný spôsobom podľa odseku 5 písm. b) a v lehote určenej vo výzve daňového úradu sprístupniť finančnému riaditeľstvu záznamy podľa odseku 8 za príslušný kalendárny štvrťrok, ak

a) tieto záznamy nesprístupnil v lehote alebo spôsobom podľa odseku 5 písm. b) alebo

b) sprístupnené záznamy sú neúplné alebo nesprávne.

(12) Nesplnenie povinnosti podľa odseku 11 sa považuje za správny delikt podľa osobitného predpisu.^28r)

Komentár k § 70a

(účinnosť od 1. 1. 2024)

Poskytovatelia platobných služieb

S účinnosťou od 1. 1. 2024 smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES zavádza určité požiadavky na poskytovateľov platobných služieb. Cieľom tejto smernice je primárne boj proti daňovým únikom spojených s rozmachom cezhraničného elektronického obchodu, keď sa zákazník nachádza v jednom členskom štáte a dodávateľ tovarov alebo služieb sa nachádza v inom členskom štáte, prípadne v treťom štáte, pričom celý nákup sa realizuje v online priestore.

Keďže zákazník nemá žiadnu informačnú povinnosť, a ani povinnosť viesť účtovníctvo vo vzťahu k uskutočnenému nákupu, finančné správy v jednotlivých členských štátoch sú odkázané na informácie od dodávateľov týchto nákupov, ktoré sú však nie vždy presné a úplné. Aby finančné správy v rámci EÚ mali dostatočné nástroje na kontrolu a odhaľovanie takýchto obchodov, zaviedla sa uvedenou smernicou povinnosť pre poskytovateľov platobných služieb (prevažne banky), prostredníctvom ktorých sa realizujú platby za takéto nákupy, viesť záznamy a informovať finančné správy v jednotlivých členských štátoch o platbách uskutočnených v prospech dodávateľov týchto cezhraničných nákupov, ktorí sú v postavení príjemcov takýchto platieb.

Získané záznamy od poskytovateľov platobných služieb budú následne členské štáty zasielať do centrálneho európskeho systému o platbách (tzv. CESOP), kde sa získané údaje podrobia rizikovým analýzam, krížovej kontrole s následným vyhodnotením. Základné pojmy v súvislosti s uvedeným sú: poskytovateľ platobných služieb, príjemca platby, platobná služba, platba, cezhraničná platba a ďalšie pojmy, definované s odkazom na príslušné ustanovenie zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, respektíve na iné právne predpisy.

Pre tuzemských poskytovateľov platobných služieb, ktorými sa na účely ustanovenia § 70a rozumie každý poskytovateľ platobných služieb, ktorého domovským alebo hostiteľským členským štátom je Slovenská republika, stanovuje záznamová povinnosť o príjemcovi cezhraničnej platby, ako aj o cezhraničných platbách, ktoré súvisia s platobnou službou, ktorú poskytli. Predpokladom záznamovej povinnosti o platbe je, že miesto dodania tovaru alebo služby, za ktorú sa takáto platba uhrádza, je na území Európskej únie.

Pôjde napríklad o cezhraničnú platbu z Českej republiky uskutočnenú českou nezdaniteľnou osobou (konečným spotrebiteľom) za tovar dodaný od slovenského dodávateľa, ktorý má svoj bankový účet v jednej z tuzemských bánk.

Stanovuje sa obdobie, počas ktorého je tuzemský poskytovateľ platobných služieb povinný sledovať a zaznamenávať cezhraničné platby uskutočnené pre jedného príjemcu platby. Zároveň sa taxatívne určuje počet platobných služieb zodpovedajúcich cezhraničným platbám rovnakému príjemcovi platby (25), po presiahnutí ktorého má tuzemský poskytovateľ platobných služieb túto záznamovú povinnosť a aj povinnosť tieto záznamy sprístupniť. Na účely určenia počtu cezhraničných platieb sa použijú buď identifikátory určujúce miesto príjemcu platby, ustanovené v odseku 7, alebo ak má poskytovateľ platobných služieb informáciu, že príjemca platby má niekoľko identifikátorov (napríklad viacero bankových účtov), počet cezhraničných platieb sa určí podľa príjemcu platby. Pri určení počtu cezhraničných platieb tuzemský poskytovateľ platobných služieb vychádza z celkového počtu uskutočnených cezhraničných platieb voči konkrétnemu príjemcovi platby, ktorého miesto sa nachádza mimo členských štátov EÚ, a to bez ohľadu na to, či tieto cezhraničné platby realizoval jeden alebo viacerí poskytovatelia platieb tuzemského poskytovateľa platobných služieb (napr. banky).

Tuzemský poskytovateľ platobných služieb spočíta za príslušný kalendárny štvrťrok všetky cezhraničné platby smerované na konkrétneho príjemcu platby, a to aj v tom prípade, ak tieto cezhraničné platby uskutočnili viacerí klienti tohto poskytovateľa platobných služieb.

Záznamové povinnosti budú mať predovšetkým tuzemskí poskytovatelia platobných služieb príjemcu platby. Avšak v prípade, že ide o platobnú operáciu, na realizácii ktorej sa podieľa jeden alebo viacero poskytovateľov platobných služieb príjemcu platby, z ktorých sa ani jeden nenachádza na území Európskej únie, bude mať záznamovú povinnosť v tomto osobitnom prípade tuzemský poskytovateľ platobných služieb poskytovateľa platby, to znamená napríklad tuzemská banka klienta, ktorý platbu odoslal. Túto povinnosť bude mať tuzemský poskytovateľ platobných služieb poskytovateľa platby výlučne vo vzťahu k platobným službám vzťahujúcim sa k cezhraničným platbám smerujúcim do tretích štátov tomu istému príjemcovi platby, ak túto skutočnosť vie preukázateľne určiť a ak počet poskytnutých platobných služieb súvisiacich so všetkými cezhraničnými platbami (v EÚ a aj do tretích štátov) pre toho istého príjemcu v priebehu kalendárneho štvrťroka presiahol 25. Ak sa záznamová povinnosť týka výnimočne tuzemského poskytovateľa platobných služieb poskytovateľa platby podľa navrhovaného odseku 3 písm. b), v takom prípade sa podľa odseku 4 určí počet cezhraničných platieb pre jedného príjemcu bez ohľadu na to, či ide o cezhraničné platby uskutočnené do iných členských štátov alebo tretích štátov, ak ide o totožného príjemcu platby.

! Upozornenie

Ak záznamy, ktoré je tuzemský poskytovateľ platobných služieb povinný viesť, neboli FRSR sprístupnené v ustanovenej lehote alebo ustanoveným spôsobom alebo sprístupnené záznamy boli neúplné alebo nesprávne, bude tuzemský poskytovateľ platobných služieb povinný tieto záznamy sprístupniť, resp. opätovne sprístupniť FRSR, na základe výzvy daňového úradu v určenej lehote. Nesplnenie povinnosti sprístupnenia záznamov ani na základe výzvy správcu dane či opätovného sprístupnenia záznamov sa považuje za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy, čo predstavuje správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku.

V prípade, že poskytovateľ platobných služieb nesprístupnil záznamy v lehote ustanovenej v § 70a ods. 5 písm. b), čo sa považuje za správny delikt podľa Daňového poriadku a túto povinnosť si nesplní ani v lehote určenej vo výzve daňového úradu, bude sankcionovaný opätovne.

Príklady

Záznamová povinnosť

Klient banky (príjemca platby) prijal 26 platieb (z toho 1 platba bola tuzemská a 25 platieb bolo cezhraničných) počas jedného mesiaca. Vo zvyšnom období sledovaného štvrťroka už neprijal žiadne platby. V tomto prípade tuzemskému poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby záznamová povinnosť vo vzťahu k tomuto príjemcovi nevznikne.

Počas kalendárneho štvrťroka, klient banky (príjemca platby) prijal 20 cezhraničných platieb z iných členských štátov a z tretích krajín prijal 10 cezhraničných platieb. Tuzemskému poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby vznikla záznamová povinnosť vo vzťahu ku všetkým prijatým cezhraničným platbám.

Vo vzťahu k záznamovej povinnosti je stanovený spôsob a obdobie vedenia týchto záznamov, a zároveň povinnosť sprístupniť elektronickými prostriedkami tieto záznamy finančnej správe v určenej lehote prostredníctvom elektronického formulára, ktorého vzor ustanoví vykonávacie nariadenie Komisie, a to ak ide o tuzemského poskytovateľa platobných služieb.

Bez ohľadu na miesto dodania tovaru alebo služby, za ktoré sa poskytuje úhrada, sa identifikuje miesto poskytovateľa cezhraničnej platby a miesto príjemcu cezhraničnej platby prostredníctvom stanovených identifikátorov.

Príklad

Identifikátor pri platbách kartou

Príjemca platby usadený na Slovensku, ktorý poskytuje elektronické služby, prijíma od zákazníkov platby za tieto služby na svoj bankový účet zriadený u tuzemského poskytovateľa platobných služieb (slovenská banka) využitím online rozhrania (platobnej brány), ktorú prevádzkuje iný tuzemský poskytovateľ platobných služieb. Poskytovatelia platby, ktorí sú usadení v rôznych iných členských štátoch EÚ, uskutočňujú platby tomuto príjemcovi prostredníctvom platobných kariet vydaných poskytovateľmi platobných služieb v členských štátoch ich usadenia. Relevantným identifikátorom pri platbách kartou je pre určenie miesta poskytovateľa platby bankové identifikačné číslo (BIN) a miesta príjemcu platby jeho adresa alebo iný vhodný identifikátor obchodníka. V takýchto prípadoch ide o cezhraničné platby, ktoré podlieha záznamovej a oznamovacej povinnosti tuzemských poskytovateľov platobných služieb, v prípade, že títo poskytli príjemcovi platby platobné služby zodpovedajúce viac ako 25-tim cezhraničným platbám .

Príklad

Určenie, či ide o platbu vnútroštátnu alebo zahraničnú

Poskytovatelia platieb realizujú úhrady za elektronicky poskytované služby a za tovary predávané na diaľku príjemcom platieb prostredníctvom inštitúcie elektronických peňazí alebo e-trhoviska. Inštitúcie elektronických peňazí, ako aj e-trhoviská, disponujú z dôvodu uzatvorenia zmluvných vzťahov množstvom identifikátorov a údajov, ktorými môžu zistiť miesto usadenia poskytovateľa platby, ako aj miesto príjemcu platby (IBAN, BIN, adresa zadaná pri registrácii klienta a iné). Tuzemský poskytovateľ platobných služieb by mal tieto informácie použiť na určenie miesta príslušných klientov. Pomocou vybraného identifikátora bude následne tuzemský poskytovateľ platobných služieb určovať, či sú jednotlivé transakcie považované za cezhraničnú platbu alebo pôjde o vnútroštátne platby, ktoré nepodliehajú záznamovej povinnosti.

§ 71

Faktúra

(1) Na účely tohto zákona

a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry,

b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,

[Dňom 1. júla 2030 v § 71 ods. 1 písmená a) a b) znejú:

a) faktúrou je

1. elektronická faktúra podľa tohto zákona alebo podľa právneho predpisu iného členského štátu upravujúceho vyhotovenie elektronickej faktúry,

2. zjednodušená faktúra,

3. každý doklad alebo oznámenie iné ako elektronická faktúra alebo zjednodušená faktúra, ktoré obsahuje náležitosti podľa § 74 ods. 1, (ďalej len „faktúra v inej podobe“),

b) elektronickou faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré obsahuje náležitosti podľa § 74 ods. 1 a je vyhotovené, zaslané a prijaté

1. vo formáte elektronického dokumentu, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie, a

2. v dátovej štruktúre v súlade s technickou normou pre elektronickú fakturáciu a so zoznamom jej syntaxí podľa osobitného predpisu,^28s)]

c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,

e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

(2) Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje. Faktúrou podľa prvej vety nie je opravný doklad podľa § 25a.

[Dňom 1. júla 2030 v § 71 odsek 2 znie:

(2) Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, okrem opravného dokladu podľa § 25a, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje. Na vyhotovenie dokladu alebo oznámenia podľa prvej vety sa vzťahujú rovnaké podmienky ako na vyhotovenie faktúry, ktorú mení.]

(3) Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť

a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,

b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu²⁹⁾ alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,

[Dňom 1. júla 2030 v § 71 ods. 3 písmeno b) znie:

b) kvalifikovaný elektronický podpis²⁹⁾ alebo kvalifikovanú elektronickú pečať,^29aaaa)]

c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,

d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

[Dňom 1. júla 2030 § 71 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

(4) Faktúra sa vyhotovuje ako elektronická faktúra, ak tento zákon neumožňuje vyhotoviť faktúru ako zjednodušenú faktúru alebo ako faktúru v inej podobe, alebo ak tento zákon neustanovuje povinnosť vyhotoviť faktúru ako faktúru v inej podobe. Vyhotovenie faktúry nepodlieha súhlasu príjemcu plnenia. Zaslanie elektronickej faktúry iným spôsobom než doručovacou službou podlieha súhlasu príjemcu plnenia.]

[Dňom 1. januára 2027 § 71 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

(5) Každá zdaniteľná osoba, ktorá je povinná vyhotoviť elektronickú faktúru podľa tohto zákona, je povinná zabezpečiť, aby mohla zaslať a prijať elektronickú faktúru doručovacou službou. Každá osoba, ktorej je v tuzemsku dodaný tovar alebo služba, pri ktorej je zdaniteľná osoba povinná vyhotoviť elektronickú faktúru podľa tohto zákona, je povinná zabezpečiť, aby mohla prijať elektronickú faktúru zaslanú doručovacou službou.]

[Dňom 1. júla 2030 § 71 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

(6) Zjednodušenou faktúrou je doklad alebo oznámenie, ktoré nemusí obsahovať všetky údaje podľa § 74 ods. 1 a vydáva sa ako

a) doklad za tovar alebo službu, ak cena vrátane dane nie je viac ako 100 eur, pričom takýto doklad nemusí obsahovať údaje podľa § 74 ods. 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa § 74 ods. 1 písm. g),

b) doklad vyhotovený pokladnicou eKasa podľa osobitného predpisu,^29a) ak cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 400 eur, a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 400 eur, pričom takéto doklady nemusia obsahovať údaje podľa § 74 ods. 1 písm. b), jednotkovú cenu podľa § 74 ods. 1 písm. g) a údaje podľa § 74 ods. 1 písm. q),

c) doklad alebo oznámenie podľa odseku 2, ktoré musí obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry, ktorým môže byť aj pôvodný identifikátor pokladničného dokladu podľa osobitného predpisu,^29a) a údaje, ktoré sa menia.]

Komentár k § 71

Faktúra

Slovenská republika je povinná s účinnosťou od 1. júla 2030 transponovať do vnútroštátneho práva článok 5 smernice (EÚ) 2025/516, ktorá mení smernicu 2006/112/ES tak, aby zohľadňovala vzostup digitálneho hospodárstva a plnohodnotné využívanie údajov, ktoré digitalizácia generuje.

Cieľom harmonizačných pravidiel je zvýšiť výber dane najmä pri cezhraničných transakciách. Členské štáty majú zavedené rozdielne systémy oznamovania faktúr, resp. údajov z vyhotovených a prijatých faktúr. Nové pravidlá a súvisiace procesy majú byť založené na elektronickej fakturácii a digitálnom oznamovaní údajov z elektronických faktúr o jednotlivých zdaniteľných obchodoch, v reálnom čase, a to nielen pokiaľ ide o cezhraničné transakcie, ale aj o tuzemské transakcie.

Na účely zákona o DPH sa bude vyhotovovať faktúru zásadne ako elektronická faktúra v zákonom ustanovenom formáte elektronického dokumentu, ktorý umožňuje automatizované a elektronické spracovanie a v dátovej štruktúre v súlade s technickou normou pre elektronickú fakturáciu a zoznamom jej syntaxí podľa osobitného predpisu – vykonávacie rozhodnutie 2017/1870.

Okrem toho zákon v ustanovených prípadoch pripúšťa aj vyhotovenie zjednodušenej faktúry alebo dokladu alebo oznámenia iného ako elektronická faktúra alebo zjednodušená faktúra – faktúra v inej podobe (môže ísť napríklad o listinnú podobu, PDF a pod.).

V nadväznosti na zavedenie povinnej elektronickej fakturácie sa aj každý opravný doklad alebo oznámenie (okrem opravného dokladu podľa § 25a) k prvotne vyhotovenej elektronickej faktúre vyhotoví elektronicky za rovnakých podmienok ako elektronická faktúra. Vyhotovovanie opravných faktúr sa legislatívnymi úpravami od 1. 1. 2027 a od 1. 7. 2030 mení iba v tom zmysle, že ak pôvodná faktúra bola vyhotovená ako elektronická, aj opravná faktúra k nej musí byť vyhotovená ako elektronická faktúra. Dôvody, kvôli ktorým sa vyhotovujú opravné faktúry, sa zavedením povinnej elektronickej fakturácie nemenia, a týkajú sa buď zrejmých omylov alebo opráv základu dane (§ 25 zákona o DPH). To znamená, že aj v prípade zrejmých omylov sa bude vyhotovovať opravná faktúra, ktorá by mala odkázať na pôvodnú faktúru a účtovný systém dodávateľa aj odberateľa by mal takéto elektronické faktúry (riadnu aj opravnú) vedieť spárovať.

V § 71 ods. 4 sa ustanovuje, že faktúrou na účely zákona o DPH je elektronická faktúra, ak zákon o DPH výslovne neustanovuje, že faktúru je možné vyhotoviť ako zjednodušenú faktúru alebo faktúru v inej podobe (alebo ak zákon výslovne neustanovuje povinnosť vyhotoviť faktúru v inej podobe). S účinnosťou od 1. 7. 2030 vyhotovenie elektronickej faktúry nepodlieha súhlasu príjemcu plnenia. Zaslanie elektronickej faktúry, ktorá je vyhotovená v harmonizovanom štruktúrovanom elektronickom formáte, ktorý umožňuje jej automatizované a elektronické spracovanie, nepodlieha súhlasu odberateľa faktúry, ak ide o platiteľa dane, zdaniteľnú osobu alebo o nezdaniteľnú právnickú osobu a elektronická faktúra je zaslaná prostredníctvom doručovacej služby (cez Peppol). Zaslanie elektronickej faktúry iným spôsobom ako doručovacou službou, vyžaduje súhlas odberateľa s prijatím elektronickej faktúry týmto iným spôsobom doručenia. Nejde o udelenie súhlasu s vyhotovením elektronickej faktúry, ale o udelenie súhlasu s jej zaslaním v inom formáte súladným s európskou technickou normou pre elektronickú fakturáciu a so zoznamom jej syntaxí, ako je formát podporovaný doručovacou službou.

V § 71 ods. 5 sa s účinnosťou od 1. 1. 2027 upravuje, že každá zdaniteľná osoba, ktorá je povinná vyhotoviť elektronickú faktúru, je povinná zabezpečiť, aby ju vedela zaslať alebo prijať doručovacou službou. To znamená, že platiteľ dane, ktorý je ako dodávateľ povinný vyhotovovať elektronické faktúry podľa § 85n ods. 2 zákona o DPH od 1. 1. 2027 do 30. 6. 2030, a podľa § 71 ods. 4 zákona o DPH od 1. 7. 2030, je od 1. 1. 2027 povinný zabezpečiť, aby vedel vo všeobecnosti zasielať a prijímať elektronické faktúry doručovacou službou podľa § 76a zákona o DPH (cez Peppol).

Zákonná povinnosť vedieť prijať a zasielať elektronické faktúry doručovacou službou však neznamená, že prostredníctvom doručovacej služby (cez Peppol) musí platiteľ dane zároveň elektronické faktúry zasielať a prijímať, platiteľ dane sa môže rozhodnúť, že zašle alebo prijme faktúru aj iným spôsobom (podmienkou však je súhlas príjemcu s takýmto zaslaním a súlad vyhotovenej elektronickej faktúry s európskou technickou normou). Rovnaká povinnosť vedieť prijímať elektronické faktúry zaslané doručovacou službou (cez Peppol) vyplýva aj pre každého odberateľa tovaru alebo príjemcu služby, ktorým môže byť platiteľ, zdaniteľná osoba – neplatiteľ a nezdaniteľná právnická osoba, ktorej je v tuzemsku dodaný tovar alebo služba od platiteľa (dodávateľa), ktorý je pre tieto osoby povinný vyhotoviť elektronickú faktúru. Ak odberateľ nebude schopný prijať elektronickú faktúru doručovacou službou a dodávateľ zašle elektronickú faktúru doručovacou službou, u dodávateľa sa zákonná povinnosť vyhotoviť a zaslať elektronickú faktúru doručovacou službou považuje za splnenú.

V § 72 ods. 2 sa uvádza, v ktorých prípadoch je zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, povinná vyhotoviť elektronickú faktúru – je to pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby a zdaniteľná osoba je registrovaná podľa § 7 alebo § 7a; pred prijatím platby pred uvedenými dodaniami a pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe.

V § 72 ods. 3 sa stanovuje, že zahraničná osoba z tretieho štátu, ktorá nie je platiteľom, a ktorej vzniká povinnosť vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru alebo dodaní služby s miestom dodania v tuzemsku, nemusí vyhotoviť faktúru len ako elektronickú faktúru, ale môže faktúru vyhotoviť aj v inej podobe (listinná podoba, PDF a pod.) podľa zákona o DPH.

V § 72 ods. 11 sa stanovuje zákonná povinnosť pre dodávateľa vyhotoviť faktúru v inej podobe pri dodaniach tovarov alebo služieb, prípadne pri prijatí platby pred dodaním, ak je odberateľom tovarov alebo služieb Slovenská informačná služba alebo Vojenské spravodajstvo. Podobne, ak je dodanie tovarov alebo služieb utajovanou skutočnosťou, je spojené s utajovanou skutočnosťou alebo si vyžaduje utajovanú skutočnosť, bez ohľadu na to, kde je dodávateľ alebo odberateľ tohto dodania usadený, vyhotovuje sa pri tomto dodaní povinne faktúra v inej podobe.

V § 72 ods. 12, ktoré je účinné od 1. 1. 2026 sa uvádza, že platiteľ, ktorý je zahraničnou osobou z iného členského štátu, vyhotovuje pri dodaní tovaru alebo služby faktúru podľa slovenského zákona o DPH, len ak je z tohto dodania osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 v SR.

§ 72

Osoby povinné vyhotoviť faktúru

(1) Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri

a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,

b) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane,

c) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu,

d) predaji tovaru na diaľku na území Európskej únie s miestom dodania v tuzemsku okrem predaja tovaru na diaľku, pri ktorom dodávateľ uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b,

e) dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43,

f) prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d),

g) prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c),

h) dodaní služby uvedenej v § 16 ods. 14 s miestom dodania v inom členskom štáte právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a nie je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ak uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a alebo § 68b.

(2) Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá dodá službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte alebo treťom štáte, je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní služby a prijatí platby pred dodaním služby.

[Dňom 1. júla 2030 v § 72 odsek 2 znie:

(2) Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri

a) dodaní tovaru s miestom dodania v inom členskom štáte, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru a zdaniteľná osoba je registrovaná podľa § 7 alebo § 7a,

b) dodaní služby s miestom dodania v inom členskom štáte, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca služby a zdaniteľná osoba je registrovaná podľa § 7 alebo § 7a,

c) prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmena a) alebo dodaním služby podľa písmena b),

d) dodaní služby s miestom dodania v treťom štáte zdaniteľnej osobe.]

(3) Zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru alebo dodaní služby s miestom dodania v tuzemsku; to neplatí, ak má táto osoba na území Európskej únie prevádzkareň, ktorá sa zúčastňuje na tomto dodaní.

[Dňom 1. júla 2030 v § 72 ods. 3 sa za slovo „štátu“ vkladá čiarka a slová „ktorá nie je platiteľom,“, za slovo „vyhotoviť“ sa vkladá slovo „elektronickú“ a za slovo „faktúru“ sa vkladajú slová „alebo faktúru v inej podobe“.]

(4) Zahraničná osoba, ktorá je zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a, je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru s miestom dodania v tuzemsku.

(5) Každá osoba, ktorá dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, je povinná vyhotoviť o dodaní nového dopravného prostriedku faktúru podľa tohto zákona.

(6) Faktúru môže v mene a na účet dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť odberateľ alebo tretia osoba. Odberateľ môže vyhotoviť faktúru v mene a na účet dodávateľa, ak medzi dodávateľom a odberateľom je uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr, ktorá musí obsahovať podmienky, ktoré musia byť splnené, aby dodávateľ akceptoval faktúry vyhotovené odberateľom. Faktúru v mene a na účet dodávateľa vyhotovuje odberateľ podľa zákona členského štátu, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo služby.

(7) Za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby, a to aj, ak je faktúra vyhotovená odberateľom alebo treťou osobou.

(8) Povinnosť vyhotoviť faktúru podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje na dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42 a na dodanie poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39 s miestom dodania v inom členskom štáte alebo treťom štáte.

[Dňom 1. júla 2030 § 72 sa dopĺňa odsekmi 9 až 11, 12, ktoré znejú:

(9) Platiteľ nesmie vyhotoviť zjednodušenú faktúru podľa § 71 ods. 6 písm. a) a b) pri

a) dodaní tovaru alebo služby podľa odseku 1 písm. b), d) a e),

b) prijatí platby podľa odseku 1 písm. f) pred dodaním tovaru podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. d),

c) prijatí platby podľa odseku 1 písm. g) pred dodaním služby podľa odseku 1 písm. b).

(10) Platiteľ alebo zdaniteľná osoba môže vyhotoviť faktúru v inej podobe pri

a) dodaní tovaru s miestom dodania v treťom štáte zdaniteľnej osobe, ak dodávateľom je platiteľ alebo dodaní služby s miestom dodania v treťom štáte zdaniteľnej osobe, ak dodávateľom je platiteľ alebo zdaniteľná osoba,

b) dodaní nového dopravného prostriedku podľa odseku 5, okrem dodania, ktoré je oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1,

c) predaji tovaru na diaľku na území Európskej únie s miestom dodania v tuzemsku okrem predaja tovaru na diaľku, pri ktorom dodávateľ uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b.

(11) Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru v inej podobe pri dodaní tovaru alebo služby alebo pri prijatí platby pred týmto dodaním, ak plnenie

a) je alebo má byť poskytnuté Slovenskej informačnej službe,

b) je alebo má byť poskytnuté Vojenskému spravodajstvu,

c) je spojené s utajovanou skutočnosťou, vyžaduje si utajovanú skutočnosť alebo ktoré obsahuje utajovanú skutočnosť.^29aab)]

[Dňom 1. januára 2027 § 72 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:

(12) Platiteľ, ktorý je zahraničnou osobou z iného členského štátu, vyhotovuje pri dodaní tovaru alebo služby faktúru podľa tohto zákona, len ak je z tohto dodania osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 v tuzemsku. Povinnosť vyhotoviť faktúru podľa prvej vety sa vzťahuje aj na vyhotovenie faktúry pri prijatí platby pred týmto dodaním tovaru alebo služby.]

§ 73

Lehota na vyhotovenie faktúry

(1) Faktúra podľa § 72 musí byť vyhotovená do 15 dní

[Dňom 1. júla 2030 v § 73 ods. 1 úvodnej vete sa číslo „15“ nahrádza slovom „desiatich“.]

a) odo dňa dodania tovaru alebo služby, ak odsek 2 neustanovuje inak,

b) odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby alebo do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba prijatá, ak odsek 2 neustanovuje inak,

[Dňom 1. júla 2030 v § 73 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „alebo do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba prijatá“.]

c) od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bol dodaný tovar oslobodený od dane podľa § 43,

[Dňom 1. júla 2030 v § 73 ods. 1 písmeno c) znie:

c) odo dňa, v ktorom bol dodaný tovar oslobodený od dane podľa § 43,]

d) od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola dodaná služba alebo prijatá platba pred dodaním služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte,

e) od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane podľa § 25 ods. 1.

[Dňom 1. júla 2030 v § 73 ods. 1 písm. d) a e) sa slová „od konca kalendárneho mesiaca“ nahrádzajú slovami „odo dňa“.]

(2) Ak platiteľ, ktorý v ustanovenej lehote splnil registračnú povinnosť podľa § 4 ods. 2 alebo podľa § 5 ods. 3 alebo ods. 5 alebo v ustanovenej lehote splnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ďalej len „platiteľ, ktorý splnil registračnú povinnosť“), nemá do uplynutia lehoty na vyhotovenie faktúry podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 alebo § 5, je povinný faktúru vyhotoviť do piatich pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 4 ods. 4 alebo podľa § 5 ods. 3 alebo ods. 5.

[Dňom 1. júla 2030 § 73 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

(3) Ak koniec lehoty na vyhotovenie faktúry podľa odseku 1 alebo podľa § 75 pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.

(4) Lehota podľa odseku 1 alebo podľa § 75 sa považuje za dodržanú, ak zdaniteľná osoba vyhotoví faktúru do desiatich dní odo dňa dodatočného oznámenia odberateľa, že je osobou, ktorej bola táto zdaniteľná osoba povinná vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru alebo služby alebo pri prijatí platby pred dodaním podľa odseku 1 alebo § 75.]

Komentár k § 73

§ 73 ods. 1, § 73 ods. 1 písm. b), § 73 ods. 1 písm. c), § 73 ods. 1 písm. d) a e), § 73 ods. 3 a 4)

Z dôvodu zavedenia povinnej elektronickej fakturácie sa s účinnosťou od 1. 7. 2030 upravuje aj lehota na vyhotovenie faktúry z 15 dní na 10 dní (ide o kalendárne dni) za účelom dosiahnutia jednoznačnosti a jednotného postupu pokiaľ ide o dodania tovarov a služieb do iných členských štátov, tuzemské dodania tovarov a služieb, ale aj dodania tovarov a služieb do tretích štátov alebo prijatia platby pred týmto dodaniami. Rovnaká lehota je aj pre vyhotovenie opravnej faktúry.

Dochádza k spresneniu postupu pri počítaní lehôt pri vyhotovení faktúry, kedy nebude dochádzať k posunu posledného dňa lehoty na najbližší nasledujúci pracovný deň, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja.

V § 73 ods. 4 je zohľadnená situácia, keď dodávateľ nemal v čase dodania tovaru alebo služby dostatočné informácie na to, aby vedel, že je povinný vyhotoviť faktúru v zmysle § 73 ods. 1, napríklad keď odberateľ až dodatočne oznámi, že je zdaniteľnou osobou, a teda má nárok na vyhotovenie faktúry v zákonom stanovenej lehote. Ak dôjde k dodatočnému oznámeniu odberateľa, že ide o zdaniteľnú osobu, lehota na vyhotovenie faktúry sa bude považovať za dodržanú, ak dodávateľ vyhotoví faktúru do desiatich dní od tohto oznámenia.

§ 74

Obsah faktúry

(1) Faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať

a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala,

b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba,

c) poradové číslo faktúry,

[Dňom 1. januára 2027 v § 74 ods. 1 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „založené na jednej alebo viacerých sériách, ktoré jednoznačne identifikuje faktúru“.]

d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,

e) dátum vyhotovenia faktúry,

f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,

g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,

h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od dane“,

i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66,

j) slovnú informáciu „vyhotovenie faktúry odberateľom“, ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 6,

k) slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby,

[Dňom 1. júla 2030 v § 74 ods. 1 písm. k) sa na konci pripájajú tieto slová: „a pri dodaní tovaru, pri ktorom je osobou povinnou platiť daň druhý odberateľ podľa § 69 ods. 7, aj slovnú informáciu „trojstranný obchod““.]

l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12,

m) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky – cestovné kancelárie“, ak sa uplatní osobitná úprava podľa § 65,

n) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky – použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky – umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky – zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.

o) meno a priezvisko alebo názov daňového zástupcu podľa § 69a, adresu jeho sídla alebo bydliska a jeho osobitné identifikačné číslo pre daň, ak zahraničná osoba je zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a alebo § 69aa.

[Dňom 1. júla 2030 v § 74 sa odsek 1 dopĺňa písmenami p) a q), ktoré znejú:

p) poradové číslo pôvodnej faktúry, ak ide o doklad alebo oznámenie podľa § 71 ods. 2,

q) čísla bankových účtov dodávateľa alebo čísla virtuálnych účtov dodávateľa alebo akékoľvek iné identifikátory, ktoré jednoznačne identifikujú účty dodávateľa, na ktoré môže príjemca faktúry túto faktúru zaplatiť.]

(2) Faktúra vyhotovená pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. g) až i), ak formou odkazu na množstvo alebo rozsah a druh tovaru alebo služby možno určiť základ dane.

(3) Platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, môžu vyhotoviť zjednodušenú faktúru, ktorá neobsahuje všetky údaje podľa odseku 1. Zjednodušenou faktúrou je

a) doklad za tovar alebo službu, ak cena vrátane dane nie je viac ako 100 eur; doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g),

b) doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient podľa osobitného predpisu,29a) ak cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 400 eur, a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 400 eur; doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g),

c) faktúra podľa § 71 ods. 2; faktúra musí obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry, ktorým môže byť aj pôvodný identifikátor pokladničného dokladu podľa osobitného predpisu,29a) a údaje, ktoré sa menia.

(4) Zjednodušená faktúra podľa odseku 3 písm. a) a b) sa nesmie vyhotoviť pri dodaní tovaru alebo služby podľa § 72 ods. 1 písm. b), d) a e).

[Dňom 1. júla 2030 v § 74 sa vypúšťajú odseky 3 a 4. Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 3 až 5.]

(5) Za identifikačné číslo pre daň sa na účely vyhotovenia zjednodušenej faktúry podľa odseku 3 písm. b) považuje aj daňové identifikačné číslo, ktoré bolo platiteľovi pridelené podľa osobitného predpisu,^29aaa) alebo identifikačné číslo, ktoré bolo platiteľovi pridelené podľa osobitného predpisu,^29aab) ak ku dňu vyhotovenia tejto zjednodušenej faktúry platiteľ, ktorý splnil registračnú povinnosť, nemá pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 alebo § 5.

[Dňom 1. júla 2030 v § 74 ods. 3 sa slová „odseku 3 písm. b)“ nahrádzajú slovami „§ 71 ods. 6 písm. b)“.]

(6) Ak tovar alebo službu dodáva skupina, uvedie sa vo faktúre ako údaj podľa odseku 1 písm. a) meno a adresa sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne člena skupiny, ktorý dodáva tovar alebo službu, a identifikačné číslo pre daň skupiny.

(7) Ak elektronické faktúry sú poslané alebo sprístupnené rovnakému príjemcovi v jednom súbore, môžu sa údaje, ktoré sú spoločné pre jednotlivé faktúry, uviesť len raz, ak sú pre každú faktúru prístupné všetky informácie.

[Dňom 1. júla 2030 v § 74 ods. 5 sa za slová „elektronické faktúry“ vkladajú slová „alebo faktúry v inej podobe v elektronickom formáte“.]

Komentár k § 74

Obsah faktúry

V súvislosti s uvedením poradového čísla faktúry ako povinnej náležitosti (§ 74 ods. 1 písm. c), dochádza s účinnosťou od 1. 1. 2026 k upresneniu, že poradové číslo je založené na jednej alebo viacerých sériách, ktoré jednoznačne identifikuje faktúru.

V súvislosti s uvedením slovnej informácie o prenesení daňovej povinnosti [§ 74 ods. 1 písm. k)] dochádza k doplneniu, že pri dodaní tovaru v rámci trojstranného obchodu, pri ktorom je osobou povinnou platiť daň druhý odberateľ podľa § 69 ods. 7, sa uvedie aj slovná informácia „trojstranný obchod“.

V § 71 ods. 4 sa s účinnosťou od 1. 7. 2030 doplnili obsahové náležitosti faktúry o údaje: poradové číslo pôvodnej faktúry, ak ide o doklad alebo oznámenie, ktoré menia pôvodnú faktúru a čísla bankových účtov dodávateľa alebo čísla virtuálnych účtov dodávateľa alebo akékoľvek iné identifikátory, ktoré jednoznačne identifikujú účty dodávateľa, na ktoré môže príjemca faktúry túto faktúru zaplatiť.

Povinnou náležitosťou faktúry, vrátane elektronickej faktúry, je údaj o množstve a druhu tovaru alebo o rozsahu a druhu služby. Podrobná špecifikácia tohto tovaru alebo služby však môže byť obsiahnutá v prílohe elektronickej faktúry, ak samotná elektronická faktúra je vyhotovená v súlade s ustanovenou technickou normou pre elektronickú fakturáciu.

Rušia sa ustanovenia o možnosti vyhotovenia zjednodušenej faktúry (§ 74 ods. 3 a 4).

§ 75

Súhrnná faktúra

(1) Platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, môže vyhotoviť za viac samostatných dodaní tovaru alebo služby alebo za viac platieb prijatých pred dodaním tovaru alebo dodaním služby súhrnnú faktúru, ktorá môže pokrývať najviac obdobie kalendárneho mesiaca; faktúra sa musí vyhotoviť do 15 dní od skončenia kalendárneho mesiaca.

(2) Ak dohoda o platbách, ktorá je súčasťou zmluvy o dodaní elektriny, plynu, vody alebo tepla, pokrýva obdobie najviac 12 kalendárnych mesiacov, a dohoda o platbách nájomného, ktorá je súčasťou nájomnej zmluvy, obsahujú údaje podľa § 74 ods.1, nie je platiteľ povinný vyhotovovať faktúru za každý opakovane dodaný tovar alebo službu, ak miesto dodania tovaru alebo služby je v tuzemsku.

[Dňom 1. júla 2030 § 75 vrátane nadpisu znie:

§ 75

Súhrnná faktúra

Platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, môže vyhotoviť za viac samostatných dodaní tovaru alebo služby alebo za viac platieb prijatých pred dodaním tovaru alebo dodaním služby súhrnnú faktúru, ktorá môže zahŕňať najviac obdobie kalendárneho mesiaca. Súhrnná faktúra sa musí vyhotoviť do desiatich dní od skončenia kalendárneho mesiaca, na ktorý sa súhrnná faktúra vzťahuje.]

Komentár k § 75

Súhrnná faktúra

Z dôvodu povinnej elektronickej fakturácie sa s účinnosťou od 1. 7. 2030 upravila aj lehota na vyhotovenie súhrnnej faktúry. Ruší sa možnosť vyhotovenia súhrnnej faktúry pri plyne, vody alebo tepla, ktorá pokrýva obdobie najviac 12 kalendárnych mesiacov alebo dohody o platbách nájomnéh). Európska norma pre elektronickú fakturáciu, v súlade s ktorou sa vyhotovujú elektronické faktúry, takúto dohodu neumožňuje. Ak sa faktúra vyhotovila ako súhrnná faktúra, a následne po dodaní tovaru alebo služby dôjde ku skutočnostiam, kvôli ktorým sa k nej vyhotovuje opravná faktúra, ktorá bude zaslaná príjemcovi v jednom súbore, je možné údaje, ktoré sa opakujú v opravnej faktúre (sú spoločné pre jednotlivé faktúry) uviesť len jedenkrát.

§ 76

Uchovávanie faktúr

(1) Platiteľ je povinný uchovávať

a) kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia osoba, a prijaté faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

b) prijaté faktúry vzťahujúce sa na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) do konca obdobia na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 a 54a,

c) dovozné doklady a vývozné doklady potvrdené colným orgánom do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú.

(2) Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, je povinná uchovávať

a) kópie faktúr podľa § 72 ods. 2, ktoré vyhotovila alebo ktoré vyhotovil v jej mene a na jej účet odberateľ alebo tretia osoba, po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

b) prijaté faktúry vzťahujúce sa na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň, po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

(3) Právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je povinná uchovávať prijaté faktúry vzťahujúce sa na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň, po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

(4) Každá osoba, ktorá predá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, a každá osoba, ktorá kúpi nový dopravný prostriedok z iného členského štátu, je povinná uchovať faktúru o predaji alebo kúpe nového dopravného prostriedku po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k predaju alebo kúpe.

(5) Zdaniteľná osoba, ktorá uchováva faktúry elektronicky, je povinná umožniť daňovému úradu na účely kontroly prístup k týmto faktúram, ich sťahovanie a používanie.

(6) Elektronickým uchovávaním faktúry sa rozumie uloženie údajov vykonané prostredníctvom elektronického zariadenia na spracovanie vrátane digitálnej kompresie a uchovávanie údajov použitím drôtových, rádiových, optických alebo iných elektromagnetických prostriedkov.

(7) Ak je faktúra vyhotovená alebo prijatá v cudzom jazyku, sú platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, povinní na požiadanie daňového úradu na účel kontroly zabezpečiť jej preklad do slovenského jazyka; ustanovenie osobitného predpisu^29aa) týmto nie je dotknuté.

Komentár k § 71 – § 76

Fakturačné pravidlá

V rámci EÚ platia pre členské štáty jednotné pravidlá fakturácie.

Faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej alebo elektronickej forme podľa zákona o DPH platného v tuzemsku alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry. Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru. Fakturačné pravidlá zabezpečujú rovnocenné postavenie papierových a elektronických faktúr.

Faktúra a reálne uskutočnenie obchodu

Každá faktúra musí odzrkadľovať skutočné dodanie tovaru alebo služby a musí sa viazať ku konkrétnemu zdaniteľnému obchodu, či už ide o dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. Dodávateľ tovaru alebo služby faktúrou žiada odplatu za zdaniteľné obchody, ktoré uskutočnil. Pre prijímateľa tovaru alebo služby je faktúra dokladom, ktorý je nevyhnutný na preukázanie vzniku nároku na odpočítanie dane z prijatého plnenia.

Vo faktúre musí byť uvedený zdaniteľný obchod, ktorý sa uskutočnil, a faktúra musí obsahovať všetky požadované náležitosti.

Platiteľ dane je povinný poskytnúť daňovému úradu faktúry, ktoré vyhotovil alebo v jeho mene vyhotovil odberateľ alebo tretia osoba, a ktoré prijal, bez ohľadu na to, či boli vyhotovené v listinnej alebo elektronickej forme.

Osoby povinné vyhotoviť faktúru

V záujme zabezpečenia právnej istoty pre zdaniteľné osoby v súvislosti s ich povinnosťami fakturácie fakturačná smernica (smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty), v článku 219a jednoznačne určuje, pravidlá ktorého členského štátu sa majú v prípade fakturácie uplatniť.

Do úvahy prichádzajú dve pravidlá fakturácie, a to pravidlá uplatňované v členskom štáte, kde je miesto dodania tovarov alebo služieb, alebo pravidlá uplatňované v členskom štáte, kde je usadený dodávateľ. Faktúry nie je možné vyhotovovať podľa legislatívy ľubovoľného členského štátu.

Pravidlá členského štátu, v ktorom je miesto dodania

Fakturácia v zásade podlieha pravidlám uplatňovaným v členskom štáte, v ktorom sa dodanie tovaru alebo poskytnutie služby uskutočnilo, teda kde je miesto dodania zdaniteľného obchodu.

Jednoznačne teda podľa zákona o DPH vyhotovuje faktúru platiteľ dane, ak dodáva tovar alebo službu s miestom dodania v tuzemsku.

Ak je dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku oslobodené od dane podľa § 28 až 42 zákona o DPH, v zmysle § 72 ods. 7 zákona o DPH nie je povinnosť vyhotoviť faktúru.

Povinnosť vyhotoviť faktúru neplatí aj v prípade dodania poisťovacích služieb podľa § 37 zákona o DPH a finančných služieb podľa § 39 zákona o DPH s miestom dodania v inom členskom štáte alebo treťom štáte.

Zahraničná osoba, ktorá je platiteľom dane v tuzemsku, je povinná vyhotoviť faktúru podľa zákona o DPH v prípade dodania tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku.

Týka sa to aj prípadu, ak zahraničná osoba dodáva do tuzemska tovar formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku.

Z § 72 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že ak faktúru vyhotovuje odberateľ, vždy sa uplatnia fakturačné pravidlá členského štátu, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo služby.

Príklad

Faktúra vyhotovená podľa zákona platného v štáte príjemcu služby

Platiteľ dane, ktorý je registrovaný pre DPH aj v Maďarsku, poskytuje maďarskému podnikateľovi konzultačné služby.

Tieto služby poskytuje zo svojej prevádzkarne, ktorú má zriadenú v Maďarsku. Miesto dodania služby je v Maďarsku.

Pri fakturácii služby sa uplatnia fakturačné pravidlá platné v Maďarsku, kde je miesto dodania služby. Osobou povinnou platiť daň v Maďarsku je platiteľ dane prostredníctvom svojej prevádzkarne z dôvodu, že sa prevádzkareň zúčastnila na dodaní služby. Z uvedeného dôvodu sa aj faktúra vyhotoví podľa predpisov platných v Maďarsku.

Pravidlá členského štátu, v ktorom je dodávateľ tovarov alebo služieb usadený.

Odchylne od predchádzajúceho pravidla podlieha fakturácia pravidlám uplatňovaným v členskom štáte, v ktorom má dodávateľ zriadené sídlo ekonomickej činnosti alebo prevádzkareň, z ktorej sa poskytuje plnenie, alebo ak takéto miesta neexistujú, v ktorom má trvalý pobyt alebo v ktorom sa obvykle zdržiava (kde je usadený), ak:

– dodávateľ nie je usadený v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo služby, alebo prevádzkareň, ktorú má zriadenú v tomto členskom štáte, nezasahuje do dodávky, a osobou povinnou platiť daň je príjemca,

– miesto dodania tovaru alebo služieb je mimo Európskej únie, teda v treťom štáte.

Príklad

Faktúra vyhotovená podľa zákona platného v štáte dodávateľa

Platiteľ dane uzatvoril zmluvu na dodanie okien spolu s ich montážou pre rakúskeho podnikateľa na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Rakúsku. Miesto dodania tovaru s montážou je v Rakúsku. Platiteľ dane nie je usadený v Rakúsku a rovnako sa v Rakúsku obvykle nezdržiava. Ak osobou povinnou platiť daň je rakúsky podnikateľ, pri vyhotovení faktúry platiteľ dane uplatní zákon o DPH platný v SR.

Podľa zákona o DPH platného v SR postupuje pri vyhotovení faktúry aj zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane a ktorá dodáva službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte alebo treťom štáte (§ 72 ods. 2). Táto povinnosť sa vzťahuje aj na prípad prijatia platby pred dodaním služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.

Ak platiteľ dane alebo zdaniteľná osoba dodávajú službu, pri ktorej je miesto dodania v inom členskom štáte a oslobodenie od dane, príp. zdanenie sa posudzuje podľa právneho predpisu členského štátu, kde je usadený zákazník, musí platiteľ dane, resp. zdaniteľná osoba, vyhotoviť vždy faktúru aj napriek tomu, že by bola služba oslobodená od dane. Uvedené neplatí v prípade dodania poisťovacích služieb podľa § 37 zákona o DPH a finančných služieb podľa § 39 zákona o DPH s miestom dodania v inom členskom štáte.

Vyhotovenie faktúry v prípade daňového zastupovania

Zahraničné osoby, ktoré sú zastupované daňovým zástupcom podľa § 69a alebo 69aa zákona o DPH, majú povinnosť vyhotoviť faktúru podľa zákona o DPH platného v SR v prípade dodania tovaru s miestom dodania v tuzemsku.

Faktúra vyhotovená odberateľom alebo treťou osobou

V zmysle ustanovenia § 72 ods. 5 zákona o DPH môže faktúru v mene a na účet dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť odberateľ alebo tretia osoba. Ak má faktúru v mene a na účet dodávateľa vyhotoviť odberateľ, môže tak urobiť len vtedy, ak medzi dodávateľom a odberateľom je uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr.

Táto dohoda musí obsahovať podmienky, ktoré musia byť splnené, aby dodávateľ akceptoval faktúry vyhotovené odberateľom. Pri vyhotovení faktúry odberateľom v mene a na účet dodávateľa sa postupuje podľa fakturačných pravidiel členského štátu, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo služby.

Za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby. Uvedené platí aj v prípade, ak faktúru vyhotovuje v mene a na účet dodávateľa odberateľ alebo tretia osoba.

Lehota na vyhotovenie faktúry

Zákon o DPH upravuje lehotu na vyhotovenie faktúry v § 73. Platiteľ dane, ktorý je podľa § 72 zákona o DPH povinný vyhotoviť faktúru, musí faktúru vyhotoviť do 15 dní odo dňa dodania tovaru alebo služby, prípadne do 15 dní odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby. Táto 15-dňová lehota na vyhotovenie faktúry je rovnaká vo všetkých členských štátoch.

Lehota pri cezhranične dodávaných tovaroch a službách

– dodanie tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 zákona o DPH,

– dodanie služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte.

V týchto dvoch prípadoch sa faktúra musí vyhotoviť do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bol dodaný tovar oslobodený od dane podľa § 43 zákona o DPH, alebo v ktorom bola dodaná služba alebo prijatá platba pred dodaním služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte.

V prípade, že je pred dodaním tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH prijatá platba, zákon o DPH neustanovuje povinnosť vyhotoviť faktúru.

Lehota pri vyhotovení súhrnnej faktúry

Platiteľ dane a zdaniteľnej osobe, ktorá nie je platiteľom dane, môžu vyhotoviť za viac platieb prijatých pred dodaním tovaru alebo dodaním služby súhrnnú faktúru, ktorá môže pokrývať najviac obdobie kalendárneho mesiaca.

Ak za obdobie rovnakého kalendárneho mesiaca platiteľ dane prijme platbu pred dodaním tovaru alebo služby a zároveň dodá tovar alebo službu, môže na jednej faktúre uviesť údaje týkajúce sa prijatia platby a aj dodania tovaru alebo služby.

! Upozornenie

Od 1. 1. 2025 je ustanovená nová lehota na vyhotovenie faktúry, podanie daňového priznania, podanie kontrolného výkazu v prípade, keď tuzemskému platiteľovi dane nebolo do uplynutia lehoty na splnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o DPH (vyhotovenie faktúry, podanie daňového priznania, podanie kontrolného výkazu) daňovým úradom doručené rozhodnutie o registrácii.

Dodatočná lehota na prvotné splnenie týchto povinností je päť pracovných dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Týka sa to tuzemského platiteľa dane aj zahraničnej osoby, ktorí v ustanovenej lehote splnili registračnú alebo oznamovaciu povinnosť a nebolo im do uplynutia lehoty na splnenie týchto zákonných povinností doručené rozhodnutie o registrácii pre daň.

Ak takejto osobe v čase vyhotovenia pokladničného dokladu pokladnicou e-kasa klient nebolo doručené rozhodnutie o registrácii, považuje sa do momentu doručenia tohto rozhodnutia za IČ DPH na účely vyhotovenia zjednodušenej faktúry daňové identifikačné číslo („DIČ“), ktoré jej bolo pridelené pri všeobecnej registrácii podľa Daňového poriadku.

Obsah faktúry

Zákon o DPH v ustanovení § 74 ustanovuje rovnaký obsah faktúr v prípade dodania tovarov alebo služieb s miestom dodania v tuzemsku ako aj s miestom dodania v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, ak dodávateľovi tovaru alebo služby vzniká povinnosť vyhotoviť faktúru podľa § 72 zákona o DPH.

Ak tovar alebo službu dodáva DPH skupina, pokiaľ ide o identifikáciu dodávateľa tovaru alebo služby, vo faktúre sa uvádza meno a adresa sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne člena skupiny, ktorý dodáva tovar alebo službu, a identifikačné číslo pre daň skupiny.

Ak sa faktúra posiela elektronicky, má sa za to, že v ten istý deň, kedy je zaslaná odberateľovi, je táto faktúra vyhotovená.

Zjednodušené faktúry

Doklad za tovar alebo službu, ktorých cena vrátane dane nie je viac ako 100 eur, sa považuje za faktúru na účely DPH aj napriek tomu, že v tomto doklade nie je uvedené priezvisko a meno alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresa jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresa miesta, kde sa obvykle zdržiava, jeho identifikačné číslo pre daň podľa § 74 ods. 1 písm. b) zákona o DPH a jednotková cena podľa § 74 ods. 1 písm. g) zákona o DPH. Môže ísť o doklad, ktorý je vyhotovený pokladnicou e-kasa klient, ale aj o doklad, ktorý nie je vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou.

Aj keď zákon o DPH samostatne neupravuje cestovný lístok vydaný prevádzkovateľom verejnej hromadnej dopravy osôb, ktorý je platiteľom dane, môže byť tento lístok považovaný za faktúru podľa § 74 ods. 3 písm. a) zákona o DPH, a to v tom prípade, ak bude obsahovať všetky náležitosti uvedené v § 74 ods. 1 zákona o DPH, okrem údaja uvedeného v písm. b) a jednotkovej ceny podľa písm. g) tohto ustanovenia a jeho cena vrátane dane nepresiahne 100 eur.

! Upozornenie

Za zjednodušenú faktúru sa považuje aj doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient ak cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 400 eur, a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 400 eur.

Súhrnná faktúra

Ak platiteľ dane, príp. zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, uskutoční v priebehu kalendárneho mesiaca viac dodaní tovarov alebo služieb alebo prijme viac platieb pred dodaním tovaru alebo služieb, môže vyhotoviť jednu súhrnnú faktúru, pričom táto súhrnná faktúra môže pokrývať najviac obdobie kalendárneho mesiaca. Súhrnná faktúra sa musí vyhotoviť do 15 dní od skončenia kalendárneho mesiaca.

Zákon o DPH v § 75 ods. 2 ustanovuje, že ak dohoda o platbách, ktorá je súčasťou zmluvy o dodaní elektriny, plynu, vody alebo tepla, pokrýva obdobie najviac 12 kalendárnych mesiacov, a dohoda o platbách nájomného, ktorá je súčasťou nájomnej zmluvy, obsahujú údaje podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ dane nie je povinný mesačne vyhotovovať faktúru za každý opakovane dodaný tovar alebo službu, ak miesto dodania tovaru alebo služby je v tuzemsku. Vyhotovenie súhrnnej faktúry možné aj v prípade, ak príjemca plnenia je zahraničná zdaniteľná osoba.

§ Judikatúra

Závery SD EÚ

• Kópia faktúry ako dôkaz (vec C-85/95 John Reisdorf)

Rozlíšenie medzi uplatnením práva a jeho preukázaním pri následných kontrolách je pri použití systému DPH nevyhnutné. Pokiaľ ide o uplatnenie práva na odpočet dane, vyžaduje sa od daňovníka mať faktúru. Je zrejmé, že uplatnenie práva na odpočet dane na vstupe za normálnych okolností závisí od držby originálu faktúry alebo dokumentu, ktorý podľa kritérií určených príslušným členským štátom, môže byť považovaný za faktúru. Právomoc stanovovať kritériá pre určenie toho, či aj iné dokumenty ako originály faktúr môžu slúžiť ako faktúry, zahŕňa aj právo rozhodnúť, že dokument nemôže slúžiť ako faktúra, ak jej originál bol vystavený a je v držbe príjemcu. Za faktúru možno považovať nielen jej originál, ale tiež akýkoľvek iný dokument slúžiaci ako faktúra.

• Faktúra v prípade spoluvlastníctva manželov (vec C-25/03 HE)

SD EÚ sa zaoberal otázkou, či v prípade, ak manželia nadobúdajú investičný majetok do spoluvlastníctva a tento tovar je používaný na podnikateľské účely len jedným zo spoluvlastníkov, je potrebné pre vykonanie práva na odpočet vystaviť faktúru na meno samotného spoluvlastníka a uviesť zlomky ceny a dane zodpovedajúce jeho spoluvlastníckemu podielu alebo postačuje faktúra, ktorá bola vystavená na mená spoluvlastníkov – manželov bez uvedenia takéhoto prerozdelenia.

Podľa SD EÚ v takomto prípade neexistuje žiadne riziko podvodu alebo obchádzania zákona, keďže ide o prípad osobitného druhu majetkového spoločenstva, a to faktického spoluvlastníctva medzi manželmi, ktoré samo osebe nemá postavenie osoby podliehajúcej dani a v rámci ktorého iba jeden z manželov vykonáva hospodársku činnosť, z toho dôvodu je vylúčené, aby faktúry, hoci vystavené na meno „pán a pani...“ a bez uvedenia údaja o časti ceny a DPH zodpovedajúcej spoluvlastníckym podielom každého z manželov – spoluvlastníkov, mohli byť použité manželom nepodliehajúcim dani pre opätovné získanie odpočtu rovnakej sumy DPH.

Za týchto podmienok by bolo nezlučiteľné so zásadou proporcionality odmietnuť manželovi – osobe podliehajúcej dani – právo na odpočet len z dôvodu, že faktúry neobsahujú len údaj týkajúci sa manžela.

Nie je preto nutné, aby osoba podliehajúca dani disponovala faktúrou vystavenou na svoje meno, uvádzajúcou časti ceny a DPH zodpovedajúce jej podielu na spoluvlastníctve. Na tento účel postačuje faktúra vystavená bez odlíšenia na manželov – spoluvlastníkov a bez uvedenia takéhoto prerozdelenia.

• Zásady daňovej neutrality a proporcionality, pravidlá zaokrúhľovania súm DPH (vec C-302/07 D Wetherspoon plc)

Právo ES nestanovuje konkrétne pravidlo, týkajúce sa metódy zaokrúhľovania súm DPH. V prípade neexistencie konkrétnej právnej úpravy ES prináleží členským štátom, aby stanovili pravidlá a metódy zaokrúhľovania súm DPH, pričom sú povinné pri takomto stanovení dodržiavať zásady, na ktorých je založený spoločný systém tejto dane, najmä zásady daňovej neutrality a proporcionality. Právo ES na jednej strane nebráni uplatneniu vnútroštátneho predpisu vyžadujúceho zaokrúhľovanie sumy DPH nahor vtedy, keď zlomok najmenšej predmetnej menovej jednotky sa rovná, alebo je väčší ako 0,5 a na druhej strane nevyžaduje, aby bolo zdaniteľným osobám umožnené zaokrúhliť nadol sumu DPH vtedy, keď táto suma zahŕňa zlomok najmenšej dostupnej národnej menovej jednotky.

V prípade predaja za cenu vrátane DPH, keď neexistuje osobitná právna úprava ES, prináleží každému členskému štátu určiť v rámci hraníc práva ES úroveň, na ktorej sa zaokrúhľovanie sumy DPH obsahujúcej zlomok najmenšej národnej menovej jednotky môže alebo musí vykonať, pričom musia byť dodržané zásady daňovej neutrality a proporcionality.

Vzhľadom k tomu, že podnikatelia, ktorí vypočítavajú ceny predaja tovarov a poskytovaných služieb s DPH, sa nachádzajú v odlišnej situácii ako tí, ktorí poskytujú ten istý druh plnenia za ceny bez DPH, prví uvedení sa nemôžu odvolávať na zásadu daňovej neutrality, aby si nárokovali povolenie vykonávať takisto zaokrúhľovanie súm splatnej DPH nadol na úrovni druhu výrobkov a zdaniteľného plnenia.

• Oprava chyby – zaplatenie dane (C-259/ 12 Rodopi-M 91)

Zásada daňovej neutrality nebráni tomu, aby daňová správa zdaniteľnej osobe, ktorá si v lehote stanovenej vnútroštátnou právnou úpravou nesplnila povinnosť zaúčtovať a priznať skutočnosti majúce vplyv na výpočet DPH, ktorú je povinná zaplatiť, uložila peňažnú pokutu vo výške zodpovedajúcej sume tejto dane, ktorá nebola v uvedenej lehote zaplatená, hoci táto zdaniteľná osoba následne pochybenie odstránila a zaplatila daň v plnej výške vrátane príslušných úrokov. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby posúdil, či vzhľadom na okolnosti veci samej, predovšetkým vzhľadom na lehotu, v rámci ktorej sa opravila nezrovnalosť, závažnosť tejto nezrovnalosti a prípadnú existenciu podvodu alebo obchádzania uplatniteľnej právnej úpravy zdaniteľnou osobou, výška uloženej sankcie nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov zabezpečenia riadneho výberu dane a predchádzania daňovým podvodom.

• Údaje, ktoré musia byť povinne uvedené na faktúre (vec C-516/14 Barlis 06 – Investimentos Imobiliários e Turísticos SA)

Faktúry, ktoré obsahujú iba údaje „právne služby poskytnuté od – určitého dátumu do dnešného dňa“, a faktúry, ktoré obsahujú iba údaje „právne služby poskytnuté do dnešného dňa“, nie sú a priori v súlade s požiadavkami, kladenými na obsah faktúr. Na druhej strane daňové orgány by nemali odmietnuť právo na odpočítanie dane iba z dôvodu, že zdaniteľná osoba má faktúru, ktorá nespĺňa podmienky pokiaľ ide o obsah údajov na faktúre, hoci príslušné orgány majú k dispozícii všetky informácie nevyhnutné na overenie, že sú vecné podmienky týkajúce sa vykonania tohto práva splnené.

• Možnosť považovať písomnú zmluvu za faktúru (C 235/21, Raiffeisen Leasing, trgovina in leasing d. o. o.)

Zásada neutrality DPH vyžaduje, aby odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe bolo priznané, ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky, hoci určité formálne požiadavky zdaniteľné osoby opomenuli splniť.

V dôsledku toho ak má daňový orgán k dispozícii údaje potrebné na stanovenie, že hmotnoprávne podmienky sú splnené, nemôže v súvislosti s právom zdaniteľnej osoby na odpočítanie tejto dane ukladať dodatočné podmienky, ktoré by mohli urobiť toto právo neúčinným.

Daňová správa nemôže odmietnuť odpočítanie DPH iba z dôvodu, že faktúra nespĺňa podmienky vyžadované článkom 226 bodmi 6 a 7 smernice o DPH, ak má k dispozícii všetky údaje na overenie, že vecné podmienky týkajúce sa tohto práva sú splnené.

Vzťah medzi existenciou a správnosťou faktúry na jednej strane a právom na odpočítanie DPH na druhej strane nie je automatický v tom zmysle, že po prvé toto právo je v zásade spojené so skutočným dodaním predmetného tovaru alebo poskytnutím predmetných služieb a po druhé výkon práva na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná výlučne z dôvodu, že je uvedená na faktúre.

Zmluva o predaji a spätnom prenájme, po ktorej uzavretí zmluvné strany nevystavili faktúru, sa môže považovať za faktúru, ak táto zmluva obsahuje všetky informácie potrebné na to, aby daňový orgán členského štátu mohol určiť, či sú splnené hmotnoprávne podmienky práva na odpočítanie DPH.

Účinnosť od 1. 7. 2030

§ 76a

Doručovacia služba

(1) Doručovacou službou je služba zasielania a doručovania elektronickej faktúry, ktorú poskytuje certifikovaný poskytovateľ doručovacej služby.

(2) Certifikovaný poskytovateľ doručovacej služby je povinný zabezpečiť, aby prostredníctvom doručovacej služby bolo možné

a) automatizovane skontrolovať splnenie formálnych náležitostí elektronickej faktúry,

b) zabezpečiť vysokú úroveň spoľahlivosti identifikácie odosielateľa aj adresáta,

c) zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť elektronickej faktúry od jej odoslania po jej doručenie adresátovi,

d) preukázať dátum a čas odoslania, doručenia a prijatia elektronickej faktúry,

e) automatizovane plniť informačné povinnosti podľa § 80, 80a a 85o.

(3) Ak v Európskej únii existuje štandard výmeny elektronických dokumentov prostredníctvom jednotných pravidiel spravovanej infraštruktúry a postupov, ktorý nie je spravovaný osobou založenou na účely dosahovania zisku a ktorým sa zabezpečí splnenie podmienok podľa odseku 2 písm. a) až d) (ďalej len „európsky doručovací štandard“), doručovacia služba sa poskytuje v súlade s podmienkami európskeho doručovacieho štandardu a s použitím nástrojov a postupov podľa tohto štandardu, ak je tento štandard všeobecne akceptovaný a rozšírený v členských štátoch.

(4) Podmienka všeobecnej akceptácie a rozšírenia podľa odseku 3 je splnená, ak je európsky doručovací štandard dostupný a používaný pre doručovaciu službu najmenej v polovici členských štátov a ak sa na činnosti osoby spravujúcej tento štandard podieľajú aj orgány verejnej moci najmenej polovice členských štátov.

(5) Finančné riaditeľstvo vedie evidenciu európskych doručovacích štandardov a certifikovaných poskytovateľov doručovacej služby pôsobiacich na území Slovenskej republiky a zverejňuje ju prostredníctvom svojho webového sídla.

(6) Finančné riaditeľstvo zapíše do evidencie podľa odseku 5 európsky doručovací štandard, ktorý je všeobecne akceptovaný a rozšírený v členských štátoch.

(7) Osoba môže v Slovenskej republike poskytovať doručovaciu službu ako certifikovaný poskytovateľ doručovacej služby, ak je zapísaná v evidencii podľa odseku 5; splnenie podmienok na podnikanie v tejto oblasti a iných podmienok podľa osobitných predpisov tým nie je dotknuté.

(8) Finančné riaditeľstvo zapíše ako certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby osobu, ktorá podala žiadosť o zápis do evidencie podľa odseku 5, a to do 30 dní odo dňa podania žiadosti, ak

a) má sídlo alebo miesto podnikania na území Európskej únie,

b) je bezúhonná a jej štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu je bezúhonný; za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,

c) preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2,

d) preukáže oprávnenie poskytovať doručovaciu službu v súlade s podmienkami európskeho doručovacieho štandardu a s použitím nástrojov a postupov podľa tohto štandardu.

(9) Súčasťou žiadosti podľa odseku 8 sú doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa odseku 8 písm. a), c) a d). Na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 8 písm. b) poskytne osoba

a) výpis z registra trestov^29aac) nie starší ako tri mesiace,

b) iný rovnocenný doklad výpisu z registra trestov vydaný príslušným orgánom členského štátu, v ktorom má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, ak ide o zahraničnú osobu.

(10) Ak osoba, ktorá podala žiadosť podľa odseku 8, nespĺňa podmienky podľa odseku 8, finančné riaditeľstvo rozhodne o nezapísaní tejto osoby do evidencie podľa odseku 5 v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti; proti rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

(11) Finančné riaditeľstvo bezodkladne vymaže z evidencie podľa odseku 5 osobu, ktorá

a) podala žiadosť o výmaz z evidencie podľa odseku 5,

b) nespĺňa podmienky podľa odseku 2 alebo odseku 8 alebo

c) zanikla bez právneho nástupcu.

(12) Proti rozhodnutiu podľa odseku 11 písm. a) a b) nemožno podať opravný prostriedok; ak finančné riaditeľstvo vymaže z evidencie podľa odseku 5 osobu, ktorá zanikla bez právneho nástupcu, rozhodnutie nevydá.

(13) Na zápis osoby do evidencie podľa odseku 5 a na výmaz osoby z tejto evidencie sa použije správny poriadok.

(14) Na doručovanie písomností vo veci zápisu osoby do evidencie podľa odseku 5 a vo veci výmazu osoby z tejto evidencie sa použije postup podľa osobitného predpisu;^33a) ak osoba, ktorá chce požiadať o zápis do evidencie podľa odseku 5, je zahraničnou osobou a nemá aktivovanú elektronickú schránku podľa osobitného predpisu,^33a) je povinná zvoliť si na účel doručovania písomností zástupcu na doručovanie, ktorý má aktivovanú elektronickú schránku podľa osobitného predpisu.

(15) Finančné riaditeľstvo zabezpečuje spoluprácu Slovenskej republiky s osobou spravujúcou európsky doručovací štandard.

Komentár k § 76a

Doručovacia služba

Ide o nové ustanovenie účinné od 1. 1. 2026.

Doručovacia služba je založená na dosiahnutí čo najvyššej miery jednotnosti uplatňovania systému elektronickej fakturácie v EÚ a je využívaná aj v iných členských štátoch.

Ako vyplýva z § 71 ods. 5, každá zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť, aby mohla zaslať a prijať elektronickú faktúru doručovacou službou. Takisto, každá osoba, ktorej je v tuzemsku dodaný tovar alebo služba, pri ktorej je zdaniteľná osoba povinná vyhotoviť elektronickú faktúru, je povinná zabezpečiť, aby mohla prijať elektronickú faktúru zaslanú doručovacou službou.

Ak platiteľ dane nezasiela elektronickú faktúru prostredníctvom doručovacej služby, ktorá predstavuje základný modus doručovania elektronických faktúr, podlieha jej zaslanie súhlasu príjemcu faktúry (§ 71 ods. 4 a § 85n ods. 2), pričom v tomto prípade nejde o súhlas s vyhotovením elektronickej faktúry, ale o súhlas s jej vyhotovením v inom formáte, ako je ten, ktorý je podporovaný doručovacou službou. Platitelia dane, ktorí vyhotovujú a prijímajú elektronickú faktúru v tomto inom formáte, ktorý ale musí byť vždy v súlade s technickou normou pre elektronickú fakturáciu a so zoznamom jej syntaxí, oznámia údaje z vyhotovenej alebo prijatej faktúry prostredníctvom dátovej správy.

Doručovaciu službu budú poskytovať certifikovaní poskytovatelia doručovacej služby, ktorí sú spôsobilí v mene platiteľov dane a ostatných osôb, ktoré sú podľa zákona o DPH povinné vyhotoviť alebo prijať elektronickú faktúru, zabezpečiť jej všetky funkcionality súvisiace s procesom fakturácie, ako aj s procesom oznamovania ustanovených údajov z elektronickej faktúry.

Nevyhnutnou podmienkou pre poskytovanie doručovacej služby je aj zápis jej poskytovateľa do evidencie vedenej finančným riaditeľstvom.

Doručovacia služba sa bude poskytovať v súlade s európskym doručovacím štandardom, ktorý je spravovaný neziskovou organizáciou Európskej Komisie Open Peppol.

Finančné riaditeľstvo zapíše do evidencie podľa odseku 5 právnickú alebo fyzickú osobu so sídlom alebo miestom podnikania v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, ak preukáže splnenie podmienok podľa odseku 8; na konanie pri zápise takejto osoby sa vzťahujú ustanovenia správneho poriadku.

V prípade nesplnenia podmienok podľa odseku 8, vydá Finančné riaditeľstvo rozhodnutie o nezapísaní takejto osoby do evidencie, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok. Opravný prostriedok nemožno podať ani proti rozhodnutiu o výmaze osoby z evidencie, ak táto osoba požiadala o výmaz z evidencie, alebo prestala spĺňať podmienky. Na doručovanie písomností pri zápise a výmaze osoby z evidencie podľa odseku 5 sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 305/2013 Z. z o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 77

Zdaňovacie obdobie

(1) Zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac okrem odseku 2.

(2) Platiteľ sa môže rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, ak uplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5, a za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahol obrat 100 000 eur.

(3) Ak sa platiteľ rozhodne pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok podľa odseku 2, je povinný oznámiť túto zmenu daňovému úradu do 25 dní od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom sa splnili podmienky podľa odseku 2. Zmena zdaňovacieho obdobia na kalendárny štvrťrok môže nastať len k prvému dňu kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ splnil podmienky podľa odseku 2. Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia platiteľ prestane plniť podmienky podľa odseku 2, končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom podmienky prestal plniť.

(4) Ak je na platiteľa právoplatne vyhlásený konkurz, končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom právoplatného vyhlásenia konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol právoplatne vyhlásený konkurz. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac.

(5) Dňom zrušenia konkurzu sa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol konkurz zrušený. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac, a to až do konca kalendárneho roka, v ktorom bol konkurz zrušený, a pre nasledujúci kalendárny rok sa určí zdaňovacie obdobie podľa odsekov 1 až 4.

Komentár k § 77

Zdaňovacie obdobie

Základným zdaňovacím obdobím platiteľa dane je kalendárny mesiac okrem prípadov uvedených v § 77 ods. 2 tohto zákona.

Časová a obratová podmienka

Časová podmienka – platiteľ dane ju splní, ak je registrovaný pre DPH po dobu viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom a minimálne po tú istú dobu je platiteľom, ktorému bolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň podľa § 4, 4b alebo podľa § 5. Začiatok lehoty sa počíta od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom dane . Časová podmienka je teda splnená až k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvanásteho kalendárneho mesiaca.

Obratová podmienka – platiteľ dane splní obratovú podmienku, ak nedosiahol obrat 100 000 eur za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Splnenie obratovej podmienky sa neposudzuje v poslednom 12. kalendárnom mesiaci, ale až v 13. mesiaci, lebo znenie § 77 ods. 2 uvádza „za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov“.

Príklad

Obratová podmienka

Platiteľ dane dosiahne obrat 95 000 eur v období od decembra 2025 do novembra 2026. Obratovú podmienku (nedosiahnutie obratu 100 000 eur) bude spĺňať k 1. decembru 2026 keďže až v tomto mesiaci nastane tá skutočnosť, že za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahol obrat vo výške 100 000 eur.

Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok

V prípade, že platiteľ dane spĺňa časovú a obratovú podmienku, môže sa rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok v zmysle § 77 ods. 2 zákona o DPH. Táto zmena zdaňovacieho obdobia môže nastať len k prvému dňu kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ dane splnil vyššie uvedené podmienky (časovú podmienku a obratovú podmienku).

Uvedené podmienky platiteľ splnil v mesiaci bezprostredne predchádzajúcom prvému dňu nasledujúceho kalendárneho štvrťroka. Ak teda splní časovú podmienku a obratovú podmienku v mesiaci február, zmena zdaňovacieho obdobia môže nastať len k aprílu. Potrebné je sledovať splnenie podmienok vždy v mesiaci bezprostredne predchádzajúcom začiatku kalendárneho štvrťroka.

Ak sa platiteľ dane rozhodne pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, je povinný túto zmenu oznámiť daňovému úradu do 25 dní od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom splnil podmienky (zákon o DPH bližšie nešpecifikuje spôsob a formu podania oznámenia o zmene zdaňovacieho obdobia z kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok).

Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiac

Ak platiteľ dane so štvrťročným zdaňovacím obdobím prestane plniť obratovú podmienku, t. j. prekročí obrat 100 000 eur v priebehu zdaňovacieho obdobia (kalendárneho štvrťroka), podľa § 77 ods. 3 zákona o DPH musí ukončiť prebiehajúce štvrťročné zdaňovacie obdobie kalendárnym mesiacom, v ktorom prestal plniť podmienku obratu. Od nasledujúceho kalendárneho mesiaca bude mať takýto platiteľ zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac.

Platiteľ dane pri povinnej zmene zdaňovacieho obdobia z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiac nemusí oznámiť túto zmenu daňovému úradu. Platiteľ so štvrťročným zdaňovacím obdobím sa môže rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac, i keď spĺňa obratovú podmienku pre štvrťročné zdaňovacie obdobie.

Zmena zdaňovacieho obdobia platiteľa dane v takomto prípade môže nastať len k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po poslednom dni kalendárneho štvrťroka, v ktorom sa platiteľ dane rozhodol pre zmenu zdaňovacieho obdobia z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiac.

Ani túto zmenu zdaňovacieho obdobia nie je povinný oznámiť daňovému úradu. Ak by následne platiteľ dane chcel uplatňovať zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, musí splniť podmienky uvedené v § 77 ods. 2 zákona o DPH.

Príklad

Zmena zdaňovacieho obdobia na kalendárny mesiac – podanie dvoch daňových priznaní

Platiteľ dane má zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok. Za obdobie marec 2025 až apríl 2026 dosiahne obrat vo výške 110 000 eur, to znamená, že v mesiaci máj 2026 prestane plniť podmienky pre štvrťročné zdaňovacie obdobie.

Platiteľ skončí prebiehajúce zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok v mesiaci máj 2026, od júna 2026 bude mať už zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac.

To znamená, že platiteľ dane z obdobie apríl až jún podá dve daňové priznania. Prvé daňové priznanie podá v lehote do 25. júna 2026 za prebiehajúce zdaňovacie obdobie II. štvrťrok, označí ho ako štvrťročné. Bude pozostávať len z dvoch kalendárnych mesiacov II. štvrťroka 2026. Druhé daňové priznanie za mesiac jún platiteľ dane podá v lehote do 25. júla 2026 a v priznaní vyznačí zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac – jún 2026.

Príklad

Zmena zdaňovacieho obdobia na kalendárny mesiac

Platiteľ dane má od apríla 2025 zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, pretože splní podmienky ustanovené v § 77 ods. 2 zákona o DPH. Vo februári 2026 sa rozhodne, napriek tomu, že spĺňa podmienky pre štvrťročné zdaňovacie obdobie, že prejde späť na zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac. Zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac môže mať až 1. apríla 2026, pretože musí dokončiť prebiehajúce zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2026.

Osobitný spôsob určenia zdaňovacieho obdobia platiteľa v konkurze

Vyhlásením konkurzu platiteľ DPH nestratí svoje postavenie platiteľa, má to však za následok to, že za podnik úpadcu zodpovedá správca konkurznej podstaty, ktorý za platiteľa podáva daňové priznania a plní ostatné povinnosti vyplývajúce zo zákona o DPH.

Prebiehajúce zdaňovacie obdobie, v ktorom bol vyhlásený na platiteľa konkurz, sa rozdelí na časť pred vyhlásením konkurzu, za ktoré zodpovedá platiteľ, a na čas po vyhlásení konkurzu, za ktoré už zodpovedá správca konkurznej podstaty.

Ďalšie zdaňovacie obdobia sú kalendárny mesiac, a to i v prípade, ak pred vyhlásením konkurzu mal platiteľ zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok.

Dňom zrušenia konkurzu sa skončí prebiehajúce zdaňovacie obdobie, ďalšie zdaňovacie obdobie sa začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa dňom posledného dňa kalendárneho mesiaca.

Osoby, ktoré nemajú určené zdaňovacie obdobie

Okrem osôb registrovaných ako platitelia dane sú povinné priznávať daň aj iné osoby, ktoré nemajú postavenie platiteľa DPH. U týchto osôb sa nestanovuje zdaňovacie obdobie podľa princípov uvedených v § 77 zákona o DPH. Ide o:

– zdaniteľné osoby registrované podľa § 7 zákona o DPH, ktoré sú registrované z titulu nadobúdania tovarov z iných členských štátov,

– zdaniteľné osoby registrované podľa § 7a zákona o DPH, ktoré sú registrované z titulu prijímania alebo dodávania služieb zdaniteľným osobám z iných členských štátov;

Tieto osoby sú povinné podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca (tým sa však nemyslí, že majú zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac), v ktorom vznikla daňová povinnosť.

– každú osobu, ktorá nadobudne nový dopravný prostriedok z iného členského štátu – ak nie je registrovaná podľa § 4 až § 7, je povinná podať daňové priznanie do 7 dní od jeho nadobudnutia.

§ 78

Daňové priznanie a splatnosť vlastnej
daňovej povinnosti

(1) Daň, ktorú je povinný platiť platiteľ, je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru, ktorá je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej splatnej dane okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru odpočíta odpočítateľnú daň a tento kladný rozdiel (ďalej len „vlastná daňová povinnosť“) uvedie do daňového priznania.

(2) Platiteľ, ktorý

a) má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, je povinný podať daňové priznanie do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote je povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť, okrem platiteľa, ktorý

1. splnil registračnú povinnosť podľa § 4, a ktorému nebolo do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za prvé zdaňovacie obdobie pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, ktorý je povinný podať daňové priznanie a zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do piatich pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 4 ods. 4,

2. uskutočňuje v tuzemsku výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 28 až 42, na ktorého sa povinnosť podávať daňové priznanie vzťahuje počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom mu vznikne povinnosť platiť daň zo zdaniteľného obchodu, ktorý nie je oslobodený od dane podľa § 28 až 42, alebo počnúc prvým zdaňovacím obdobím, ak sa stal platiteľom 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý presiahol obrat podľa § 4 ods. 1 písm. a) výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39, a od tohto presiahnutia obratu do 31. decembra prebiehajúceho kalendárneho roka dodal v tuzemsku tovar alebo službu, ktorá nie je oslobodená od dane podľa § 28 až 42.

b) je zahraničnou osobou, je povinný, ak odsek 9 neustanovuje inak, podať daňové priznanie do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla povinnosť platiť daň, dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47, nadobudol tovar s oslobodením od dane podľa § 44 alebo uplatňuje odpočítanie dane, a v tej istej lehote je povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť; ak platiteľovi, ktorý splnil registračnú povinnosť podľa § 5, nebolo do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za prvé zdaňovacie obdobie pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 5, je povinný podať daňové priznanie a zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do piatich pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 5 ods. 3 alebo ods. 5.

(3) Ak osobe, ktorá nie je platiteľom, vznikne povinnosť platiť daň (§ 69), je táto osoba povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť, a v tej istej lehote zaplatiť daň s výnimkou podľa odseku 4. Osoba, ktorá nie je platiteľom, nie je povinná zaplatiť daň, ak daň na zaplatenie nie je viac ako 5 eur.

(4) Osoba, ktorá nie je registrovaná pre daň, pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku z iného členského štátu je povinná podať daňové priznanie do siedmich dní od nadobudnutia nového dopravného prostriedku a v tej istej lehote zaplatiť daň. Ak osobe podľa prvej vety nebolo oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre túto osobu, je povinná zaplatiť daň do siedmich dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.

(5) Každá osoba, ktorá príležitostne nadobudne nový dopravný prostriedok z iného členského štátu, je povinná priložiť k daňovému priznaniu aj úradne overenú kópiu dokladu o kúpe nového dopravného prostriedku a na požiadanie daňového úradu poskytnúť ďalšie informácie potrebné na správne určenie dane.

(6) Osoba, ktorá nie je platiteľom a príležitostne dodá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, uplatňuje odpočítanie dane v daňovom priznaní. Daňový úrad vráti uplatnenú odpočítanú daň do 30 dní od podania daňového priznania.

(7) Každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje potrebné na výpočet celkovej splatnej dane a na výpočet celkovej odpočítateľnej dane vrátane celkovej hodnoty tovarov a služieb vzťahujúcej sa na celkovú daň a na odpočítavanú daň a celkovej hodnoty tovarov a služieb oslobodených od dane. Hodnota tovarov a služieb oslobodených od dane sa uvádza v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Údaje v daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

[Dňom 1. júla 2030 v § 78 sa za odsek 7 vkladajú nové odseky 8 až 13, ktoré znejú:

(8) Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, uvádza zo zjednodušených faktúr podľa § 71 ods. 6 písm. a) a b) v daňovom priznaní

a) celkovú sumu obratov podľa osobitného predpisu^29ab) evidovaných pokladnicou eKasa v členení na základ dane a sumu dane podľa sadzieb dane,

b) celkovú sumu základov dane vrátane opráv základu dane a celkovú sumu dane podľa sadzieb dane pri plneniach, ktoré sa neevidujú pokladnicou eKasa.

(9) Platiteľ, ktorý prijíma tovar alebo službu, uvádza zo zjednodušených faktúr podľa § 71 ods. 6 písm. a) a b) v daňovom priznaní celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane zo všetkých prijatých zjednodušených faktúr za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa zjednodušené faktúry vyhotovili; ak je za príslušné zdaňovacie obdobie celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr 3 000 eur a viac, je platiteľ povinný uviesť osobitne celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane v členení podľa jednotlivých dodávateľov tovarov a služieb s uvedením ich identifikačného čísla pre daň.

(10) Platiteľ uvádza z opravných dokladov, ktoré bol povinný vyhotoviť podľa § 25a ods. 7 písm. a), v daňovom priznaní

a) identifikačné číslo pre daň odberateľa,

b) číselnú identifikáciu opravného dokladu,

c) poradové číslo faktúry o dodaní tovaru alebo služby, ktorého sa oprava základu dane týka,

d) sumu, o ktorú sa opravil základ dane a daň,

e) sadzbu dane.

(11) Ak platiteľ dane nie je povinný vyhotoviť opravný doklad podľa § 25a ods. 7, uvádza v daňovom priznaní sumu, o ktorú sa opravuje základ dane a daň.

(12) Platiteľ uvádza pri oprave odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 písm. b) a oprave opravenej odpočítanej dane podľa § 53b ods. 4 písm. b) v daňovom priznaní

a) identifikačné číslo pre daň dodávateľa,

b) číselnú identifikáciu opravného dokladu,

c) poradové číslo faktúry o dodaní tovaru alebo služby, ktorého sa oprava základu dane týka,

d) sumu, o ktorú sa opravila odpočítaná daň,

e) sadzbu dane.

(13) Pri oprave odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 písm. a) alebo ods. 2 a oprave opravenej odpočítanej dane podľa § 53b ods. 4 písm. a) platiteľ uvádza v daňovom priznaní údaje podľa odseku 12 písm. a), d) a e) a poradové číslo faktúry o dodaní tovaru alebo služby, ktorej sa oprava týka.

Doterajšie odseky 8 a 9 sa označujú ako odseky 14 a 15.]

(8) Ustanovenie odsekov 2 až 7 sa nevzťahuje na podanie daňového priznania pri uplatnení osobitnej úpravy podľa § 68.

(9) Platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, je povinný podať daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti nepodal daňové priznanie v lehote podľa odseku 2, v chronologickom poradí počnúc prvým zdaňovacím obdobím; ak je platiteľ zahraničnou osobou, je povinný podať daňové priznanie aj za zdaňovacie obdobie, za ktoré by ho nebol povinný podať podľa odseku 2 písm. b).

Komentár k § 78

Daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti

V daňovom priznaní sa uvádzajú všetky transakcie, pri ktorých v príslušnom zdaňovacom období vznikla povinnosť platiť daň v SR. Ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane, hodnota týchto dodávok sa uvádza v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli dodané. Nevyplnené riadky sa ponechávajú prázdne, nepoužívajú sa čiarky, bodky a pomlčky.

Údaje v daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na eurocenty do 0,005 eur smerom nadol a od 0,005 eur vrátane smerom nahor podľa § 78 ods. 7 zákona.

V daňovom priznaní sa neuvádzajú transakcie s miestom plnenia mimo SR. To znamená, že v daňovom priznaní sa uvádzajú len tie zdaniteľné obchody, ktoré sú predmetom DPH v SR podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH.

Daňové priznanie sú povinné podať aj osoby neregistrované pre DPH, a to do 7 dní od nadobudnutia nového dopravného prostriedku a v rovnakej lehote aj zaplatiť daň. V prípade, že daňový úrad nadobúdateľovi dopravného prostriedku včas neoznámi číslo účtu, na ktorý má byť daň uhradená, povinnosť zaplatiť daň je do 7 dní od doručenia oznámenia čísla účtu daňovým úradom.

! Upozornenie

Osoba, ak uskutočňuje výlučne dodania oslobodené od dane (§ 37 až 39), aj keď v prípade dosiahnutia zákonného obratu z týchto činností je povinná podať žiadosť o registráciu, nemá povinnosť podávať daňové priznanie ani kontrolný výkaz.

V ustanovení § 78 ods. 2 je upravené, počnúc ktorým zdaňovacím obdobím je táto osoba povinná podať daňové priznanie, ak uskutočňuje aj plnenia, ktoré nie sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42. Je to zdaňovacie obdobie, v ktorom mu vznikne povinnosť platiť daň zo zdaniteľného obchodu, ktorý nie je oslobodený od dane podľa § 28 až 42, alebo počnúc prvým zdaňovacím obdobím, ak sa stal platiteľom 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý presiahol obrat podľa § 4 ods. 1 písm. a) výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39, a od tohto presiahnutia obratu do 31. decembra prebiehajúceho kalendárneho roka dodal v tuzemsku tovar alebo službu, ktorá nie je oslobodená od dane podľa § 28 až 42.

Príklad

Dodanie tovaru s montážou v Rakúsku

Slovenský platiteľ dostal objednávku na dodanie tovaru s montážou od iného slovenského platiteľa DPH, tovar má byť dodaný a zmontovaný v jeho prevádzke v Rakúsku.

Slovenský platiteľ uskutoční zdaniteľný obchod, ktorého miesto dodania sa určí podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH. Miesto dodania sa nachádza tam, kde je tovar zmontovaný, t. j. v Rakúsku.

To znamená, že slovenský platiteľ – dodávateľ, uskutoční zdaniteľný obchod, ktorý nie je predmetom DPH podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH v SR, ale je predmetom DPH v Rakúsku. Na zdanenie tohto dodania sa vzťahuje rakúsky zákon o DPH, daň má byť odvedená v Rakúsku. Predmetný zdaniteľný obchod slovenský dodávateľ neuvádza vo svojom daňovom priznaní v SR.

Podanie daňového priznania pri oneskorenej registrácii

Ustanovenie § 78 ods. 9 určuje povinnosť tuzemskej zdaniteľnej osobe a zahraničnej zdaniteľnej osobe v postavení platiteľa dane, ktoré si nesplnili registračnú povinnosť, podať v chronologickom poradí daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie počnúc prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti nepodali daňové priznanie v základnej lehote ustanovenej v § 78 ods. 2.

Zároveň sa v § 78a ods. 14 stanovuje platiteľovi, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť, povinnosť podať v chronologickom poradí počnúc prvým zdaňovacím obdobím aj všetky kontrolné výkazy, ktoré v dôsledku nesplnenia registračnej povinnosti nepodal v základnej lehote ustanovenej v § 78a ods. 1.

Povinnosť podať daňové výkazy v chronologickom poradí je z dôvodu správneho určenia dňa začatia plynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, pre prípad, ak by platiteľovi dane v niektorom zo zdaňovacích období, za ktoré podáva daňové priznanie oneskorene, tento vznikol.

Zákon o DPH priznáva právo na odpočítanie dane viažucej sa na tovary a služby, z dodania ktorých musí osoba, ktorá nesplnila registračnú povinnosť. Ak odpočítanie dane uplatňované v zmysle § 55 ods. 3 a 4 zákona o DPH prevyšuje daň, ktorú je osoba, ktorá nesplnila registračnú povinnosť v zákonom stanovenej lehote, povinná platiť, nejde o nadmerný odpočet a na vrátenie tejto dane sa neuplatní postup podľa § 79 zákona o DPH. Daň, ktorá prevyšuje splatnú daň, daňový úrad vráti vo výške zistenej daňovým úradom po vykonaní daňovej kontroly v lehote desiatich dní od skončenia kontroly. V nadväznosti na povinnosť v § 6 a § 85kk daňový úrad po skončení daňovej kontroly zápornej sumy dane, ktorú platiteľ dane vykázal za obdobie v ktorom mal byť platiteľom, vráti daň vo výške ním zistenej na bankový účet, ktorý platiteľ dane oznámil podľa § 6 alebo § 85kk.

Platiteľ dane, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, bude za takéto oneskorené podanie daňového priznania a kontrolného alebo súhrnného výkazu sankcionovaný za správny delikt uložením úhrnnej pokuty podľa § 155a Daňového poriadku. Výšku úhrnnej pokuty určí správca dane v rámci ustanoveného rozpätia podľa závažnosti a opakovaného porušenia povinnosti.

Účinnosť od 1. 7. 2030

Z dôvodu vypustenia kontrolného výkazu od 1. 7. 2030 sa ako súčasť daňového priznania budú uvádzať údaje o dodaniach, ktoré sa nebudú elektronicky oznamovať podľa § 80a zákona o DPH.

Podľa § 78 ods. 8 až 13 zákona, s účinnosťou od 1. 7. 2030, budú v daňovom priznaní predmetom oznamovacej povinnosti aj údaje o dodaniach, ku ktorým sú vyhotovené zjednodušené faktúry, údaje z opravných dokladov podľa § 25a a § 53b zákona o DPH. Zachovanie oznamovania údajov pri niektorých druhoch dodaní tovarov a služieb je pre finančnú správu a boj proti daňovým podvodom kľúčové.

§ 78a

Kontrolný výkaz

(1) Platiteľ je povinný podať kontrolný výkaz elektronickými prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie, do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Ak platiteľ, ktorý splnil registračnú povinnosť, nemá do uplynutia lehoty na podanie kontrolného výkazu podľa prvej vety za prvé zdaňovacie obdobie pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 alebo § 5, je povinný podať kontrolný výkaz do piatich pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 4 ods. 4 alebo podľa § 5 ods. 3 alebo ods. 5. Platiteľ nie je povinný podať kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorom

a) nie je povinný uviesť žiadne údaje o plneniach,

b) je povinný uviesť len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 alebo § 47 a súčasne v ktorom neuvádza údaje o odpočítaní dane alebo uvádza len odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. d).

(2) Kontrolný výkaz musí obsahovať údaje o daňovej povinnosti a odpočítaní dane za príslušné zdaňovacie obdobie v tomto členení:

a) údaje z každej faktúry, ktorú bol platiteľ povinný vyhotoviť podľa § 71 až 75 o dodaní tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň v tuzemsku a ktoré nie sú oslobodené od dane, okrem zjednodušenej faktúry, alebo z ktorých je povinný platiť daň v tuzemsku príjemca plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. f) až j), okrem zjednodušenej faktúry,

b) údaje z každej prijatej faktúry o dodaní tovarov a služieb,

1. pri ktorých je osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 ods. 2, 3, 6, 7 a 9 až 12 a ktoré nie sú oslobodené od dane,

2. ktoré sú alebo majú byť dodané iným platiteľom povinným platiť daň podľa § 69 ods. 1 a pri ktorých príjemca plnenia uplatňuje odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom období,

c) údaje z každej faktúry podľa § 71 ods. 2,

d) údaje o dodaní tovarov a služieb iných ako uvedených v písmene a), z ktorých je platiteľ povinný platiť daň v tuzemsku.

e) údaje o oprave základu dane podľa § 25a a údaje o oprave odpočítanej dane podľa § 53b.

(3) Ak platiteľ nie je povinný mať faktúru na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. b), uvedie údaje do kontrolného výkazu z iného dokladu o dodaní tovaru alebo služby a ak platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. c) na základe iného dokladu ako faktúry, uvedie údaje do kontrolného výkazu z tohto iného dokladu.

(4) Z faktúr uvedených v odseku 2 alebo z dokladu podľa odseku 3 sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto údaje:

a) identifikačné číslo pre daň odberateľa alebo dodávateľa, pod ktorým tovar alebo služba bola alebo má byť dodaná,

b) poradové číslo faktúry alebo číselnú identifikáciu dokladu podľa odseku 3, ak tento doklad číselnú identifikáciu obsahuje,

c) dátum dodania tovaru alebo služby alebo dátum prijatia platby, ak prijatím platby vznikla daňová povinnosť,

d) základ dane a suma dane vyjadrené v eurách,

e) sadzba dane,

f) výška odpočítanej dane,

g) druh a množstvo tovaru, ak je faktúra vyhotovená o dodaní tovaru, z ktorého je povinný platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. h) a i).

(5) Ak je faktúra vyhotovená o dodaní tovaru, z ktorého je povinný platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. f) a g), uvádzajú sa v kontrolnom výkaze aj prvé štyri číslice číselného kódu podľa osobitného predpisu28da) a množstvo tovaru.

(6) Ak platiteľ dane má o dodaní tovarov a služieb zjednodušené faktúry podľa § 74 ods. 3 písm. a) a b), uvádza na účely odseku 2 písm. b) bodu 2 v kontrolnom výkaze celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane zo všetkých prijatých zjednodušených faktúr, z ktorých si za dané zdaňovacie obdobie uplatňuje odpočítanie dane. Ak za dané zdaňovacie obdobie je celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr 3 000 eur a viac, je platiteľ povinný uviesť osobitne celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane v členení podľa jednotlivých dodávateľov tovarov a služieb s uvedením ich identifikačného čísla pre daň.

(7) Z faktúry podľa § 71 ods. 2 sa v kontrolnom výkaze uvádzajú údaje podľa odseku 4 písm. a) a b), poradové číslo pôvodnej faktúry, údaje podľa odseku 4 písm. d) až g) a odseku 5, ak sa menia. Ak platiteľ nemá faktúru a opraví odpočítanú daň podľa § 53 ods. 1, v kontrolnom výkaze uvádza údaje podľa prvej vety okrem údaja podľa odseku 4 písm. b).

(8) O dodaní tovarov a služieb podľa odseku 2 písm. d) sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto údaje:

a) celková suma obratov podľa osobitného predpisu^9ab) evidovaných pokladnicou eKasa^29a) v členení na základ dane a sumu dane podľa sadzieb dane,

b) celková suma základov dane vrátane opráv základu dane a celková suma dane podľa sadzieb dane pri plneniach, ktoré sa neevidujú elektronickou registračnou pokladnicou.^29a)

(9) Pri oprave základu dane podľa § 25a,

a) pri ktorej je platiteľ povinný vyhotoviť opravný doklad, sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto údaje:

1. identifikačné číslo pre daň odberateľa,

2. číselná identifikácia opravného dokladu,

3. poradové číslo faktúry o dodaní tovaru alebo služby, ktorého sa oprava základu dane týka,

4. suma, o ktorú sa opravil základ dane a daň,

5. sadzba dane,

b) pri ktorej platiteľ nie je povinný vyhotoviť opravný doklad, sa v kontrolnom výkaze uvádza suma, o ktorú sa opravil základ dane a daň.

(10) Pri oprave odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 písm. b) a oprave opravenej odpočítanej dane podľa § 53b ods. 4 písm. b) sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto údaje:

a) identifikačné číslo pre daň dodávateľa,

b) číselná identifikácia opravného dokladu,

c) poradové číslo faktúry o dodaní tovaru alebo služby, ktorého sa oprava základu dane týka,

d) suma, o ktorú sa opravila odpočítaná daň,

e) sadzba dane.

(11) Pri oprave odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 písm. a) alebo ods. 2 a oprave opravenej odpočítanej dane podľa § 53b ods. 4 písm. a) sa v kontrolnom výkaze uvádzajú údaje podľa odseku 10 písm. a), d) a e) a poradové číslo faktúry o dodaní tovaru alebo služby, ktorého sa oprava týka.

(12) Ak platiteľ, ktorý podal kontrolný výkaz, zistí pred uplynutím lehoty na podanie kontrolného výkazu, že údaje uvedené v kontrolnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný kontrolný výkaz, pričom na pôvodne podaný kontrolný výkaz sa neprihliada. Ak platiteľ, ktorý podal kontrolný výkaz, zistí po uplynutí lehoty na podanie kontrolného výkazu, že údaje v kontrolnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá dodatočný kontrolný výkaz, v ktorom uvedie len doplnené alebo opravené údaje.

(13) Ak nebol kontrolný výkaz podaný v lehote podľa odseku 1, daňový úrad vyzve platiteľa na jeho podanie. Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného kontrolného výkazu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi daňový úrad tieto pochybnosti platiteľovi, ktorý kontrolný výkaz podal, a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Na základe tejto výzvy je platiteľ povinný do piatich pracovných dní od doručenia výzvy nedostatky podaného kontrolného výkazu odstrániť.

(14) Platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, je povinný podať kontrolný výkaz za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti nepodal kontrolný výkaz v lehote podľa odseku 1, v chronologickom poradí počnúc prvým zdaňovacím obdobím.

(15) Ak platiteľ nedoručí kontrolný výkaz daňovému úradu, doručí kontrolný výkaz oneskorene, uvedie v kontrolnom výkaze neúplné alebo nesprávne údaje alebo v lehote určenej vo výzve daňového úradu neodstráni nedostatky podaného kontrolného výkazu, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Ak platiteľ poruší povinnosti podľa prvej vety opakovane, daňový úrad uloží pokutu do výšky 100 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.

(16) Platiteľ uvedie údaje podľa odsekov 2 až 11 v kontrolnom výkaze v členení, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Kontrolný výkaz sa podáva vo formáte Extensible Markup Language (XML), ktorého opis dátového rozhrania je zverejnený na webovom sídle finančného riaditeľstva; na kontrolný výkaz, ktorý platiteľ doručil inak, sa neprihliada.

[Dňom 1. júla 2030 § 78a vrátane nadpisu sa vypúšťa.]

Komentár k § 78a

Kontrolný výkaz

Bol zavedený na účely krížovej kontroly tých údajov, ktoré sú predmetom DPH v SR a vzniká pri nich daňová povinnosť. Kontrolný výkaz plní funkciu kontrolnú v rámci obchodov v SR. Podanie kontrolného výkazu predstavuje pre platiteľov DPH nepeňažnú povinnosť. Uvádzané údaje vychádzajú z údajov daňového priznania, ktoré sú v kontrolnom výkaze detailnejšie rozpísané.

Kedy platiteľ dane nepodáva kontrolný výkaz

1. keď nie je povinný podať daňové priznanie, napr. ak platiteľ dane registrovaný podľa § 5 za príslušné zdaňovacie obdobie nedodal žiadne tovary alebo služby v tuzemsku, pri ktorých by mu vznikla povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH a zároveň si neuplatňuje odpočítanie dane z prijatých tovarov alebo služieb na vstupe,

2. keď nie je povinný v daňovom priznaní uviesť žiadne údaje o plneniach, t. j. ak platiteľ dane registrovaný podľa § 4 zákona o DPH za príslušné zdaňovacie obdobie nedodal tovary alebo služby s miestom dodania v tuzemsku a zároveň si neuplatňuje odpočítanie dane z prijatých tovarov alebo služieb na vstupe, pričom je povinný podať daňové priznanie – ide o tzv. „nulové“ daňové priznanie,

3. keď je povinný uviesť v daňovom priznaní údaje o plneniach, avšak sú to len

a) intrakomunitárne dodania tovarov do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH alebo

b) vývoz tovarov podľa § 47 zákona a DPH, a zároveň platiteľ dane neuvádza v daňovom priznaní žiadne odpočítanie dane, prípadne uvádza len odpočítanie dane pri dovoze tovaru v tuzemsku podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH.

Príklad

Platiteľ podáva kontrolný výkaz

Platiteľ dane dodal tovar do Poľska s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH a zároveň v daňovom priznaní uplatňuje odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH uplatnenej voči nemu iným platiteľom dane v SR za tovary alebo služby, ktoré sú mu dodané. Platiteľ je povinný podať kontrolný výkaz.

Prázdny kontrolný výkaz

Platiteľ podáva „prázdny“ kontrolný výkaz vtedy, keď je síce povinný podať kontrolný výkaz, avšak nie je povinný uvádzať údaje v kontrolnom výkaze. Ide o prípady keď v zdaňovacom období:

– vykazuje len daň z krádeže tovaru,

– vykazuje len vrátenie dane cestujúcim pri vývoze tovaru podľa § 60 zákona o DPH,

– vysporiadava len koeficient v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roku podľa § 50 zákona o DPH,

– vykonáva len úpravu odpočítanej dane podľa § 54 až § 54d zákona o DPH,

– priznáva len daň pri zrušení registrácie podľa § 81 ods. 5 a 8 zákona o DPH,

– uplatňuje si len odpočítanie dane pri registrácii platiteľa dane podľa § 55 zákona o DPH,

– vykazuje len oslobodené dodanie tovaru a služieb podľa § 28 až § 42 zákona o DPH,

– oslobodené nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 44 zákona o DPH,

– vykazuje len oslobodené dodanie služieb podľa § 46 zákona o DPH,

– vykazuje len oslobodené dodanie služieb podľa § 47 ods. 4 až 12 zákona o DPH,

– uplatňuje len oslobodené dodanie služieb podľa § 48 ods. 8 zákona o DPH,

– oslobodené dodanie tovaru a služieb podľa § 48c ods. 1 a 2 zákona o DPH,

– povinnosť priznať a zaplatiť daň podľa § 48ca ods. 2 zákona o DPH (colný sklad), § 48d ods. 15 zákona o DPH (osobitný sklad) a § 48e ods. 3, 6 a 8 zákona DPH (daňový sklad).

Transakcie uvádzané v kontrolnom výkaze

A. Údaje z vyhotovených faktúr, ktoré je platiteľ dane povinný vyhotoviť podľa § 71 až § 75 zákona o DPH.

Dodávateľ uvádza v časti A.1. údaje z vyhotovenej faktúry za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Rovnako dodávateľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d zákona o DPH, uvádza v A.1. údaje z vyhotovenej faktúry za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

Dodávateľ tu uvádza údaje o:

– dodaní tovaru (vrátane dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou) s miestom dodania v tuzemsku a o dodaní služby s miestom dodania v tuzemsku, a to platiteľovi dane alebo inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,

– dodaní tovaru s miestom dodania v tuzemsku, ak ide o predaj tovaru na diaľku na území EÚ s miestom dodania v tuzemsku, okrem predaja tovaru na diaľku na území EÚ, pri ktorom dodávateľ uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b zákona.

V časti A.1. dodávateľ neuvádza údaje o:

– dodaní tovaru a služby oslobodenej od dane s miestom dodania v tuzemsku, a to bez ohľadu na to, či sa k nim vyhotovia faktúry alebo nie, napr. poskytnutie finančných služieb platiteľovi dane v tuzemsku,

– dodaní tovaru do iného členského štátu s miestom dodania v tuzemsku s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH (tzv. intrakomunitárne dodanie tovaru),

– dodaní tovaru prvým odberateľom s miestom dodania v inom členskom štáte v rámci trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH,

– vývoze tovaru do tretieho štátu s miestom dodania v tuzemsku s oslobodením od dane podľa § 47 zákona o DPH,

– dodaní tovaru a služieb, ak miesto dodania je mimo SR.

Ak platiteľ dane, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d zákona o DPH, skončí jej uplatňovanie alebo prestane byť platiteľom dane, uvedie v A.1. údaje z vyhotovených faktúr o dodaní tovaru alebo služby, pri ktorých nevznikla za obdobie uplatňovania osobitnej úpravy daňová povinnosť prijatím platby, a to za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil uplatňovanie osobitnej úpravy alebo v ktorom prestal byť platiteľom dane (§ 68d ods. 13 zákona o DPH).

V časti A.2. dodávateľ uvádza dodanie tovaru a služby, pri ktorých sa uplatňuje prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia (tuzemský sektorový prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia), ak ide o tieto vybrané druhy tovaru a služby: poľnohospodárske plodiny, kovy a kovové predmety, mobilné telefóny, integrované obvody, stavebné práce a stavby dodané inému platiteľovi dane, pričom dodávateľ je povinný vyhotoviť faktúru, ale osobou povinnou platiť daň je príjemca plnenia [§ 69 ods. 12 písm. f) až j) zákona o DPH].

Prenos daňovej povinnosti sa pri dodaní mobilných telefónov a integrovaných obvodov uplatní, ak základ dane je 5 000 eur a viac a príjemca plnenia je platiteľ dane. Ak ide o dodanie uvedených plnení, pri ktorých základ dane je do 5 000 eur, uvádza dodávateľ tieto dodania v A.1.

V časti A.2. dodávateľ neuvádza:

– dodanie kovového odpadu alebo kovového šrotu podľa § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH,

– dodanie emisných kvót skleníkových plynov podľa § 69 ods. 12 písm. b) zákona o DPH,

– dodanie nehnuteľnosti, ktorú sa platiteľ dane rozhodol zdaniť alebo ktorá sa predáva dlžnou osobou v konaní o nútenom predaji podľa § 69 ods. 12 písm. c) a d) zákona o DPH,

– dodanie tovaru, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa podľa § 69 ods. 12 písm. e) zákona o DPH.

Dodanie uvedených tovarov a služieb uvádza len príjemca plnenia v B.1.

Dodávateľ v A.1. a A.2. neuvádza zjednodušené faktúry podľa § 74 ods. 3 písm. a), b), c) a d) zákona o DPH.

Ak bola vyhotovená faktúra k prijatej platbe a táto prijatá platba predstavovala 100 % ceny za dodanie tovaru alebo služby a následne v ďalšom zdaňovacom období bola vyhotovená faktúra o dodaní tovaru alebo služby, dodávateľ uvedie v kontrolnom výkaze za príslušné zdaňovacie obdobie len faktúru k prijatej platbe (faktúru vyhotovenú o dodaní tovaru alebo služby z dôvodu nulovej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období už v kontrolnom výkaze neuvádza). Rovnako sa postupuje aj keď takýto prípad nastane v rámci jedného zdaňovacieho obdobia.

B. Údaje z prijatých faktúr

V časti B.1. príjemca plnenia uvádza údaje o prijatých plneniach, t. j. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a cezhraničný a tuzemský prenos daňovej povinnosti:

– tovar (okrem tovaru dodaného formou zásielkového predaja) alebo služby s miestom dodania v tuzemsku podľa 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 zákona o DPH dodané zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo tretieho štátu,

– služby s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH dodané zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo tretieho štátu,

– tovar nadobudnutý v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a zákona o DPH,

– tovar nadobudnutý v rámci trojstranného obchodu, ak platiteľ dane je druhým odberateľom,

– elektrina, plyn, teplo a chlad, ak sú dodané zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo tretieho štátu,

– zlato vo forme suroviny alebo polotovaru dodané iným platiteľom dane v tuzemsku,

– investičné zlato podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodané iným platiteľom dane v tuzemsku,

– tovar alebo služby dodané iným platiteľom dane v tuzemsku, pri ktorých sa uplatní prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH, napr. poľnohospodárske plodiny, kovy a kovové predmety, mobilné telefóny, integrované obvody, kovový šrot, emisné kvóty, dodanie nehnuteľností v konaní o nútenom predaji, stavebné práce a dodanie stavby alebo jej časti, dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ktoré patria do sekcie F štatistickej klasifikácie produktov.

Príjemca plnenia v B.1. uvádza údaje z prijatých faktúr aj v prípade, ak nemá nárok na odpočítanie dane a neuvádza dodanie služby zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo tretieho štátu, ktorá je oslobodená od dane (napr. finančná služba od poskytovateľa z iného členského štátu).

Ak platiteľ dane ku dňu podania kontrolného výkazu nedostal faktúru o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, uvedie údaje z tejto faktúry do kontrolného výkazu za to zdaňovacie obdobie, v ktorom dostal faktúru.

V časti B.2. príjemca plnenia uvádza údaje z faktúr prijatých od platiteľa dane (dodávateľa), pri ktorých platiteľ dane (príjemca plnenia) uplatňuje odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom období.

V časti B.2. príjemca plnenia neuvádza údaje z faktúr o dodaní tovarov alebo služieb oslobodených od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH (napr. kúpa cenných papierov od platiteľa dane), o dodaní tovarov alebo služieb, pri ktorých neuplatňuje odpočítanie dane (napr. banka, ktorá prijme službu softvérového poradenstva od iného platiteľa dane, pri ktorej neuplatňuje odpočítanie dane, pretože nemá nárok na odpočítanie dane).

Príjemca plnenia, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d zákona o DPH, uvádza v B.2. údaje z faktúry prijatej od iného platiteľa dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje odpočítanie dane za zaplatený tovar alebo službu.

Príjemca plnenia, ktorý neuplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d zákona o DPH a ktorý prijal tovar alebo službu od dodávateľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d zákona o DPH, uvádza v B.2. údaje z prijatej faktúry za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje odpočítanie dane za zaplatený tovar alebo službu.

Ak platiteľ dane, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d zákona o DPH, skončí jej uplatňovanie alebo prestane byť platiteľom dane, uvedie v B.2. údaje o odpočítaní dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil uplatňovanie osobitnej úpravy alebo v ktorom prestal byť platiteľom dane (§ 68d ods. 13 zákona o DPH).

Ak príjemca plnenia dostal faktúru vyhotovenú k prijatej platbe a táto platba predstavovala 100 % ceny za dodanie tovaru alebo služby a následne v ďalšom zdaňovacom období dostal faktúru vyhotovenú o dodaní tovaru alebo služby, uvedie príjemca plnenia v príslušnom zdaňovacom období len faktúru k prijatej platbe (prijatú faktúru o dodaní tovaru alebo služby už v kontrolnom výkaze neuvádza). Rovnako sa postupuje aj keď takýto prípad nastane v rámci jedného zdaňovacieho obdobia.

V časti B.3.1. príjemca plnenia uvádza údaje zo všetkých prijatých zjednodušených faktúr podľa § 74 ods. 3 písm. a) až c) zákona o DPH, z ktorých uplatňuje odpočítanie dane (ak je celková suma odpočítanej dane za príslušné zdaňovacie obdobie menej ako 3 000 eur).

Príjemca plnenia do B.3.1. zahrnie:

Údaje zo všetkých prijatých zjednodušených faktúr podľa § 74 ods. 3 písm. a) a b) zákona o DPH, z ktorých príjemca plnenia uplatňuje odpočítanie dane (ak je celková suma odpočítanej dane za príslušné zdaňovacie obdobie menej ako 3 000 eur). Ide o doklady z pokladnice e-kasa klient, doklady vyhotovené tankovacím automatom – doklady za tovar alebo službu, ak cena vrátane dane nie je viac ako 100 eur (napr. parkovacie lístky, cestovné lístky, potvrdenie o kúpe diaľničnej známky).

V časti B.3.2. príjemca plnenia uvádza údaje zo všetkých prijatých zjednodušených faktúr podľa § 74 ods. 3 písm. a) a b) zákona o DPH, z ktorých uplatňuje odpočítanie dane (ak je celková suma odpočítanej dane za príslušné zdaňovacie obdobie 3 000 eur a viac).

Ak je celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr za príslušné zdaňovacie obdobie 3 000 eur a viac, príjemca plnenia, ktorý má o prijatom tovare alebo službe zjednodušenú faktúru celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane podľa identifikačného čísla pre DPH dodávateľa za dané zdaňovacie obdobie, a to zo všetkých prijatých zjednodušených dokladov, z ktorých si uplatňuje odpočítanie dane v zdaňovacom období, za ktoré podáva kontrolný výkaz. Zjednodušenú faktúru, z ktorej si neodpočítava daň, nezahrnie do kontrolného výkazu.

C. Údaje z vyhotovených a prijatých opravných faktúr podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH

V časti C.1. dodávateľ uvádza údaje z opravných faktúr vyhotovených k faktúram uvedeným v A.1. a A.2.

V C.1. dodávateľ neuvádza údaje z vyhotovených dobropisov alebo ťarchopisov, ktoré sú vyhotovené k dodávkam, pri ktorých sa vydáva doklad z pokladnice e-kasa klient, alebo pri ktorých dodávateľ nie je povinný vyhotoviť faktúru. Tieto údaje sú zahrnuté v D.1. alebo D.2. (v celkovom obrate).

Dodávateľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d zákona o DPH, uvedie v C.1. údaje z vyhotovenej opravnej faktúry, ktorou sa znižuje základ dane, za zdaňovacie obdobie, v ktorom vrátil platbu, a to v rozsahu vrátenej platby.

Dodávateľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d zákona o DPH, uvedie v C.1. údaje z vyhotovenej opravnej faktúry, ktorou sa zvyšuje základ dane, za zdaňovacie obdobie, v ktorom prijal platbu, a to v rozsahu prijatej platby.

Ak dodávateľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d zákona o DPH, prijme platbu vzťahujúcu sa na vyhotovenú faktúru o dodaní tovaru alebo služby a k nej vyhotovený dobropis, môže uviesť v A.1. údaje z riadnej faktúry znížené o údaje z dobropisu, a to v rozsahu prijatej platby. Údaje z vyhotoveného dobropisu do C.1. neuvádza.

Dodávateľ, ktorý uplatňuje opravu základu dane z dôvodu, že mu príjemca plnenia úplne alebo čiastočne nezaplatil za dodanie tovaru alebo služby a pohľadávka sa stala nevymožiteľnou, uvedie v C.1. údaje z vyhotoveného opravného dokladu, ktorý odoslal príjemcovi plnenia. Údaje z opravného dokladu uvedie najskôr za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa pohľadávka stala nevymožiteľnou.

Platiteľ dane, ktorý prijal po vykonaní opravy základu dane platbu, ktorou sa celkom alebo čiastočne zníži jeho pohľadávka voči odberateľovi, uvedie v C.1. údaje z vyhotoveného „dodatočného“ opravného dokladu vzťahujúceho sa k tejto prijatej platbe. Údaje z tohto dokladu uvedie za zdaňovacie obdobie, v ktorom túto platbu prijal.

V časti C.2. príjemca plnenia uvádza údaje z opravných faktúr prijatých k faktúram uvedeným v B.1. a B.2.

V C.2. príjemca plnenia uvádza aj údaje z jednotlivých prijatých dobropisov alebo ťarchopisov, ktoré sú vyhotovené k dodávkam, pri ktorých bol vydaný doklad z pokladnice e-kasa klient alebo iná zjednodušená faktúra [§ 74 ods. 3 písm. a) a b) zákona o DPH], a to aj napriek tomu, že údaje z prijatých zjednodušených faktúr uvádza v kontrolnom výkaze jednou celkovou sumou v B.3.1. alebo podľa identifikačného čísla DPH dodávateľa v B.3.2.

Príjemca plnenia, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d zákona o DPH, uvedie v C.2. údaje z prijatej opravnej faktúry, ktorou sa zvyšuje základ dane, za zdaňovacie obdobie, v ktorom zaplatil dodávateľovi, a to vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil. Taktiež tu uvedie údaje z prijatej opravnej faktúry, ktorou sa znižuje základ dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom je povinný opraviť odpočítanú daň podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH.

Príjemca plnenia, ktorý neuplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d zákona o DPH, a ktorý prijme opravnú faktúru, ktorou sa zvyšuje základ dane, od dodávateľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d zákona o DPH, uvedie v C.2. údaje z prijatej opravnej faktúry za zdaňovacie obdobie, v ktorom zaplatil, a to vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil (§ 53 ods. 2 zákona o DPH). Pri znížení základu dane na základe faktúry od platiteľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, uvedie v C.2. údaje z prijatej opravnej faktúry za zdaňovacie obdobie, v ktorom je povinný opraviť odpočítanú daň podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH.

V C.2. sa uvádzajú aj údaje z prijatých opravných dokladov a „dodatočných“ opravných dokladov, ktoré je platiteľ dane (dodávateľ) povinný vyhotoviť podľa § 25a ods. 7 zákona o DPH

D. Údaje o dodaní tovarov a služieb iných ako uvedených v A., pri ktorých je dodávateľ osobou povinnou platiť daň

V časti D.1. uvádza dodávateľ údaje o celkových sumách obratov evidovaných pokladnicou e-kasa klient

Ak sa prostredníctvom pokladnicou e-kasa klient vyhotoví doklad, ktorý má všetky náležitosti faktúry podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ dane uvádza tieto faktúry do A.1. a ak ich nie je možné vylúčiť z celkového obratu evidovaného pokladnicou e-kasa klient, môže ich mať duplicitne zahrnuté v údaji o celkovom obrate v D.1.

Do obratu platiteľ dane nemusí zahrnúť faktúry, ktoré už boli vyhotovené so všetkými náležitosťami faktúry a následne sú uhradené v hotovosti a evidované prostredníctvom pokladnicou e-kasa klient (faktúry sú uvedené v A.1.).

V časti D.2. uvádza dodávateľ údaje o celkových základoch dane vrátane opráv základu dane a celkovej sume dane vzťahujúcich sa na dodania tovarov a služieb, pri ktorých vznikla daňová povinnosť a ktoré sa neevidujú pokladnicou e-kasa klient .

V D.2. platiteľ dane (dodávateľ) zahrnie len tie dodania tovaru alebo služby, ktoré nezahrnul do D.1. Ide najmä o dodanie tovaru alebo služieb nezdaniteľným osobám, ako aj predaj cestovných lístkov, doklad z tankovacieho automatu, príp. predaj elektronických diaľničných známok, ak nie sú zahrnuté v D.1.

S účinnosťou od 1. 7. 2030 v nadväznosti na zavedenie povinnej elektronickej fakturácie (§ 71 zákona o DPH) a na oznamovanie údajov zo zdaniteľných obchodov v čase vyhotovenia, resp. prijatia faktúry (§ 80a zákona o DPH), sa ruší povinnosť podávať kontrolný výkaz pre platiteľov dane.

Údaje, ktoré sa v súčasnosti oznamujú v kontrolnom výkaze, budú od 1. 7. 2030 predmetom oznamovacej povinnosti v daňovom priznaní podľa § 78 ods. 8 až 13 zákona o DPH (údaje o dodaniach, ku ktorým sú vyhotovené zjednodušené faktúry, údaje z opravných dokladov podľa § 25a a § 53b zákona o DPH) a oznamovacej povinnosti podľa § 80 a § 80a zákona o DPH.

§ 79

Nadmerný odpočet

(1) Ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru vyrubenej colným úradom.

(2) Daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak

a) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac,

b) platiteľ bol platiteľom, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5, najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a

c) platiteľ nemal v období 6 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov v súhrne viac ako 1 000 eur.^29b)

(3) Platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, vyznačí túto skutočnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.

(4) Ak v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo 2 je zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní, výzva na podanie kontrolného výkazu alebo výzva na odstránenie nedostatkov v podanom kontrolnom výkaze, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov, alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu,^29ba) pričom nadmerný odpočet sa vráti vo výške určenej v tomto rozhodnutí.

[Dňom 1. júla 2030 v § 79 ods. 4 sa vypúšťajú slová „výzva na podanie kontrolného výkazu alebo výzva na odstránenie nedostatkov v podanom kontrolnom výkaze,“.]

(5) Ak platiteľ uplatňuje nadmerný odpočet alebo zvyšuje nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním podaným po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom tento nadmerný odpočet vznikol, daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak po vrátení nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 platiteľ zvýši nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním, daňový úrad vráti sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu je zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom daňovom priznaní alebo na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom kontrolnom výkaze, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov, alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu,^29ba) pričom nadmerný odpočet sa vráti vo výške určenej v tomto rozhodnutí.

[Dňom 1. júla 2030 v § 79 ods. 5 sa vypúšťajú slová „alebo na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom kontrolnom výkaze“.]

(6) Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.

(7) Ak daňový úrad začal daňovú kontrolu podľa odseku 6, vráti časť nadmerného odpočtu pred skončením daňovej kontroly vo výške uvedenej v čiastkovom protokole vyhotovenom podľa osobitného predpisu.^29c)Daňový úrad vráti časť nadmerného odpočtu do desiatich dní odo dňa odoslania čiastkového protokolu.

(8) Ak bol nadmerný odpočet vrátený v lehote podľa odseku 2 na základe nepravdivých údajov, daňový úrad uloží pokutu do výšky 1,3 % zo sumy vráteného nadmerného odpočtu.

(9) Daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo jeho časť na bankový účet podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk oznámený spôsobom podľa § 6 ods. 5.

(10) Ak platiteľ nesplnil povinnosť podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk, daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo jeho časť do desiatich dní odo dňa, kedy platiteľ túto povinnosť dodatočne splnil; lehota na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2, 4, 5, 6 alebo podľa odseku 7 sa považuje za dodržanú.

(11) Ustanovenie osobitného predpisu^27bd) nie je odsekmi 9 a 10 dotknuté.

[Dňom 1. januára 2027 § 79 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:

(12) Lehota na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 neplynie odo dňa vydania rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia podľa osobitného predpisu³⁰⁾ do dňa, kedy bolo rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia zrušené alebo do dňa straty účinnosti tohto predbežného opatrenia; to neplatí, ak správca dane vo vzťahu k nadmernému odpočtu za totožné zdaňovacie obdobie postupuje podľa odseku 6.]

Komentár k § 79

Nadmerný odpočet

Nadmerný odpočet je pojem súvisiaci s vyčíslením finančného vzťahu platiteľa DPH za príslušné zdaňovacie obdobie k štátnemu rozpočtu. Výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu platiteľ zistí v zásade ako rozdiel celkovej daňovej povinnosti zo zdaniteľných obchodov (výstupov) a celkového odpočítania dane (vstupov), okrem dane pri dovoze tovaru. Záporná hodnota tohto rozdielu, t. j. prevýšenie vstupnej dane nad daňou výstupnou, predstavuje nadmerný odpočet.

Lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu upravuje zákon o DPH v ustanovení § 79, a to v závislosti od toho, či sa nadmerný odpočet odpočítava od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, alebo platiteľ spĺňa podmienky na skoršie vrátenie nadmerného odpočtu, alebo či je predmetom daňovej kontroly.

V súvislosti so zrušením registrácie je upravená lehota na vrátenie nadmerného odpočtu v prípade, ak si ho platiteľ nemôže odpočítať v poslednom zdaňovacom období, táto lehota je do 30 dní od podania daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie. Správca dane v týchto prípadoch preveruje oprávnenosť nadmerného odpočtu a za tým účelom vykonáva daňovú kontrolu. Nadmerný odpočet, ak je oprávnený, je vrátený v lehote do 10 dní od ukončenia daňovej kontroly.

Daňový úrad môže nadmerný odpočet vrátiť aj v skrátenej lehote 30 dní na základe § 79 ods. 2 zákona o DPH. Podmienkou je, že zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, pred vznikom nadmerného odpočtu bol platiteľom DPH a mal pridelené IČ DPH podľa § 4, 4b alebo § 5 minimálne dvanásť kalendárnych mesiacov a v uvedenom období spĺňa limit pre daňové, colné nedoplatky a nedoplatky na poistných odvodoch, ktorý bol stanovený na maximálnu výšku 1 000 eur.

Definíciu daňového nedoplatku upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v ustanovení § 2 písm. f). Daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Preto na to, aby u daňového subjektu bol evidovaný daňový nedoplatok, musí mať tento dlžnú sumu dane. Daňou sa pritom rozumie daň podľa osobitných zákonov vrátane sankčného úroku a úroku, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane. Preddavky na daň nemožno považovať za daň.

Ak daňový subjekt má evidovanú dlžnú sumu na preddavkoch, túto dlžnú sumu nemožno považovať za daňový nedoplatok. Dlžná suma preddavkov sa môže stať daňovým nedoplatkom až dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane, t. j. po uplynutí lehoty na zaplatenie dane za predpokladu, že daň vyplývajúca z hlásenia v lehote splatnosti nebola zaplatená, resp. bola zaplatená len čiastočne.

Prerušenie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu

V prípade, ak správca dane v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu zistí nedostatky alebo nezrovnalosti v podanom daňovom priznaní, zašle platiteľovi dane výzvu na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní. Podľa § 79 ods. 4 zákona o DPH v takomto prípade neplynie lehota na vrátenie nadmerného odpočtu odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov. Je teda v záujme platiteľa odstrániť nedostatky v daňovom priznaní čo najskôr, aby prerušenie lehoty na vrátenie bolo čo najkratšie.

Nadmerný odpočet zvýšený dodatočným daňovým priznaním

Podľa § 79 ods. 5 zákona o DPH, ak dôjde po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, k jeho zvýšeniu na základe podania dodatočného daňového priznania, daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo sumu, o ktorú sa zvýšil, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania.

Ak platiteľ zvyšuje nadmerný odpočet, ktorý už bol vrátený, daňový úrad vráti sumu, o ktorú sa zvýšil, do 30 dní od podania dodatočného priznania. Aj v tomto prípade je možnosť prerušenia plynutia lehoty na vrátenie, ak správca dane zašle výzvu na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom priznaní alebo dodatočnom kontrolnom výkaze.

Ak bude platiteľovi v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1 alebo 2 zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní, výzva na podanie kontrolného výkazu alebo výzva na odstránenie nedostatkov v podanom kontrolnom výkaze, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu nebude plynúť odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného v skrátenom vyrubovacom konaní. Nadmerný odpočet bude platiteľovi dane vrátený vo výške určenej v tomto rozhodnutí.

Rovnaký postup bude uplatňovaný voči platiteľovi dane, ktorý si uplatní alebo zvýši nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním. Ak v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 5 zákona bude platiteľovi dane zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom daňovom priznaní alebo na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom kontrolnom výkaze, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu nebude plynúť odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného v skrátenom vyrubovacom konaní a nadmerný odpočet sa vráti vo výške určenej v tomto rozhodnutí.

Zánik nadmerného odpočtu

Ak platiteľ dane neumožní vykonanie daňovej kontroly začatej v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca.

Vrátenie nadmerného odpočtu na základe čiastkového protokolu

Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí, že časť nadmerného odpočtu je uplatňovaná oprávnene a druhú časť nadmerného odpočtu je potrebné ešte preveriť, môže sa rozhodnúť preverenú časť nadmerného odpočtu vrátiť na základe čiastkového protokolu. V praxi je najčastejším prípadom ďalšieho preverovania nadmerného odpočtu preverenie deklarovaných dodávok prostredníctvom medzinárodného dožiadania.

Po skončení daňovej kontroly nadmerného odpočtu, ak v priebehu kontroly bola už časť nadmerného odpočtu vrátená, správca dane vráti len rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške, ktorú zistil ako oprávnenú, a časťou nadmerného odpočtu vráteného na základe čiastkového protokolu, a to v lehote desiatich dní od skončenia daňovej kontroly.

Správca dane je i v prípade vyhotovenia čiastkového protokolu viazaný maximálnou dĺžkou výkonu daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, t. j. do jedného roka. Uvedené ustanovenie však umožňuje správcovi dane prerušenie daňovej kontroly, pričom počas doby prerušenia lehoty neplynú.

Podľa ustanovenia § 61 daňového poriadku správca dane daňové konanie preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke (ide o povinnosť) a môže prerušiť (je to právo), ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (v odkaze je ako príklad uvedený zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní).

Správca dane môže, resp. musí rovnako ako daňové konanie prerušiť aj daňovú kontrolu, a to vzhľadom na ustanovenie § 46 ods. 10 daňového poriadku, podľa ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

Vrátenie nadmerného odpočtu po daňovej kontrole

Ak sa daňovou kontrolou nezistí rozdiel v sume uplatneného nadmerného odpočtu, daňový úrad nezasiela platiteľovi dane výzvu na vyjadrenie sa k protokolu, na základe čoho sa nezačína vyrubovacie konanie. Daňový úrad vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly.

Ak sa daňovou kontrolou zistí rozdiel v sume uplatneného nadmerného odpočtu, daňový úrad v zmysle § 46 ods. 8 daňového poriadku zašle platiteľovi dane spolu s protokolom aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie a toto konanie sa končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu.

Ak sa na základe vyrubovacieho konania zvýši suma nadmerného odpočtu, ktorá bola vrátená do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, daňový úrad postupuje podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH.

To znamená, že daňový úrad vráti platiteľovi dane kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom po skončení daňovej kontroly do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Ak sa na základe vyrubovacieho konania zníži suma nadmerného odpočtu, ktorá bola vrátená do 10 dní od skončenia daňovej kontroly, daňový úrad postupuje pri vyrubení rozdielu v sume nadmerného odpočtu podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku a zároveň v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní uvedie aj sumu dane, ktorú je platiteľ dane povinný zaplatiť a určí lehotu, dokedy je platiteľ dane povinný zaplatiť rozdiel medzi nadmerným odpočtom priznaným v rozhodnutí a nadmerným odpočtom vráteným do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly.

Ak sa u platiteľa dane vykonáva daňová kontrola uplatneného nadmerného odpočtu, ktorá bola začatá v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH, na vrátenie nadmerného odpočtu sa uplatní 10-dňová lehota od skončenia daňovej kontroly. Ak platiteľ dane podá počas výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol nadmerný odpočet, dodatočné daňové priznanie k daňovému priznaniu za nasledujúce zdaňovacie obdobie, pričom toto zdaňovacie obdobie nie je predmetom daňovej kontroly, výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu uvedený v tomto dodatočnom daňovom priznaní ovplyvní sumu nadmerného odpočtu z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia na vrátenie.

Ak sa na základe daňovej kontroly vykonanej po vrátení nadmerného odpočtu zistí, že nadmerný odpočet má byť vyšší, ako bol v daňovom priznaní uplatnený, daňový úrad vráti zvýšenie nadmerného odpočtu do 30 dní od skončenia daňovej kontroly.

Ak sa na základe daňovej kontroly zistí, že platiteľovi dane vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie namiesto vlastnej daňovej povinnosti nadmerný odpočet, zaplatená vlastná daňová povinnosť je preplatkom. Nadmerný odpočet zistený na základe daňovej kontroly daňový úrad vráti v lehote ustanovenej v § 65 daňového poriadku, a to do 30 dní od skončenia daňovej kontroly.

Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, zistí, že nevznikol nárok na nadmerný odpočet, ale určí vlastnú daňovú povinnosť, pričom na základe odvolania platiteľa je rozhodnutie daňového úradu odvolacím orgánom zrušené a na základe nového rozhodnutia je priznaný nadmerný odpočet, daňový úrad vráti nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

V prípade, ak sa platiteľ dane odvolá voči rozhodnutiu daňového úradu vydanému na základe daňovej kontroly, ktorým sa platiteľovi dane priznal nadmerný odpočet nižší, ako bol uplatnený v daňovom priznaní, a odvolací orgán zmení rozhodnutie daňového úradu tak, že v rozhodnutí vydanom v rámci odvolacieho konania prizná vyšší nadmerný odpočet, ako bol vrátený na základe daňovej kontroly, kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí odvolacieho orgánu a nadmerným odpočtom vráteným na základe daňovej kontroly daňový úrad vráti platiteľovi dane do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu.

Daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo jeho časť len na niektorý z bankových účtov, ktorý mu platiteľ dane oznámil podľa § 6 alebo § 85kk. V prípade, že si platiteľ túto povinnosť nesplnil, daňový úrad vráti nadmerný odpočet do desiatich dní odo dňa oznámenia bankového účtu; v takomto prípade sa lehoty pre vrátenie nadmerného odpočtu ustanovené v § 79 ods. 1, 2, 4, 5, 6 alebo ods. 7 považujú za dodržané. Týmto však nebude dotknutý postup daňového úradu pri použití nadmerného odpočtu spôsobom podľa § 79 daňového poriadku.

Účinnosť od 1. 1. 2027

V súvislosti s doplnením § 50 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) o nové písmeno c), podľa ktorého sa navrhuje pre platiteľov dane strpieť vydaním predbežného opatrenia nevrátenie nadmerného odpočtu v prípade, ak sú dôvodné obavy, že nesplatná, nevyrubená daň nebude v deň jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná, sa preruší plynutie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 zákona o DPH.

Vydanie predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 2 Daňového poriadku počas lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 a 5 zákona o DPH zakladá začiatok prerušenia plynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, pričom koniec prerušenia lehoty sa viaže na zrušenie rozhodnutia o predbežnom opatrení (§ 50 ods. 7 Daňového poriadku), ak pominú dôvody na jeho vydanie alebo sa viaže na stratu účinnosti predbežného opatrenia; uvedené však neplatí, ak správca dane pri nadmernom odpočte za totožné obdobie koná v súlade s § 79 ods. 6 zákona o DPH. Vydanie predbežného opatrenia a s tým súvisiace prerušenie plynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu by malo byť dostatočne odôvodnené a malo by rešpektovať princíp proporcionality.

§ 79a

Náhrada za zadržanie nadmerného

odpočtu počas daňovej kontroly

(1) Ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len „úrok z nadmerného odpočtu“) podľa odseku 2.

(2) Platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak tento dvojnásobok základnej úrokovej sadzby nedosiahne 1,5 %, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo výške 1,5 %. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane; do výpočtu úroku sa nezapočítava doba, počas ktorej daňový úrad nemohol vrátiť nadmerný odpočet z dôvodu, že platiteľ nesplnil povinnosť podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk spôsobom podľa § 6 ods. 5.

(3) O priznaní úroku z nadmerného odpočtu podľa odsekov 1 a 2 daňový úrad rozhodne do 15 dní od vrátenia nadmerného odpočtu a úrok z nadmerného odpočtu platiteľovi zaplatí do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu na bankový účet oznámený podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk spôsobom podľa § 6 ods. 5; ak platiteľ nesplnil takúto povinnosť, daňový úrad zaplatí úrok z nadmerného odpočtu do 15 dní odo dňa, kedy platiteľ takúto povinnosť dodatočne splnil.

(4) Ak nastanú skutočnosti, na základe ktorých sa vrátený nadmerný odpočet zníži alebo zruší, z úradnej moci sa zníži alebo zruší aj úrok z nadmerného odpočtu; novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie o priznaní úroku z nadmerného odpočtu zrušuje. Platiteľ je povinný vrátiť sumu úroku z nadmerného odpočtu alebo jeho časť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti nového rozhodnutia o znížení alebo zrušení úroku z nadmerného odpočtu. Na vrátenie sumy úroku z nadmerného odpočtu alebo jeho časti sa vzťahujú ustanovenia o daňovom nedoplatku podľa osobitného predpisu.³³⁾

(5) Ak platiteľ počas daňovej kontroly nadmerného odpočtu opakovane neplnil povinnosti pri daňovej kontrole, opakovane nepreberal písomnosti, opakovane sa bez ospravedlnenia nedostavil na predvolanie daňového úradu alebo opakovane nebol zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne, nemá nárok na úrok z nadmerného odpočtu, o čom daňový úrad vydá rozhodnutie.

(6) Ustanovenia osobitného predpisu³³⁾ o použití daňového preplatku sa vzťahujú aj na použitie úroku z nadmerného odpočtu.

(7) Úrok z nadmerného odpočtu daňový úrad neprizná, ak nie je viac ako 5 eur.

Komentár k § 79a

Úrok z nadmerného odpočtu

Správnosť uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní správca dane často skontroluje predtým, ako príslušnú sumu poukáže platiteľovi na účet.

Daňová kontrola môže trvať najviac 12 mesiacov, pričom v opodstatnených prípadoch je možné predĺžiť výkon kontroly. Ak je kontrola začatá v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, tak vrátenie nadmerného odpočtu je odložené až do skončenia kontroly, pričom výška nadmerného odpočtu, ktorý správca dane vráti, závisí od výsledku kontroly.

Na základe ustanovenia § 79a za obdobie zadržania nadmerného odpočtu je platiteľovi dane priznaná peňažná náhrada – úrok z nadmerného odpočtu.

Nárok na úrok z nadmerného odpočtu bude priznaný platiteľovi dane, ak obdobie zadržania nadmerného odpočtu bude viac ako šesť mesiacov odo dňa uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Na obdobie šiestich mesiacov, počas ktorých bude nadmerný odpočet zadržiavaný, sa nárok na úrok z nadmerného odpočtu nebude vzťahovať.

Výpočet úrokov z nadmerného odpočtu je stanovený percentom zo sumy vráteného nadmerného odpočtu (ide o sumu nadmerného odpočtu zistenú po kontrole), a to za každý deň až do jeho vrátenia. Počiatočným dňom nároku na úrok z nadmerného odpočtu je deň nasledujúci po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu.

Úrok bude priznaný vo výške dvojnásobku základnej sadzby ECB platnej v prvý deň daného kalendárneho roka, za ktorý sa úrok z nadmerného odpočtu počíta. Zároveň je stanovený minimálny úrok vo výške 1,5 % pre prípad, ak v danom kalendárnom roku bude dvojnásobok základnej sadzby ECB nižší ako 1,5 %.

Platiteľ dane nemusí podať žiadosť o priznanie nároku na úrok z nadmerného odpočtu. Daňový úrad o priznaní úroku z nadmerného odpočtu vydá rozhodnutie ex offo.

Ak platiteľ neumožní správcovi dane riadny výkon kontroly nadmerného odpočtu, resp. ho sťažuje (nepreberá zásielky od správcu dane, je nesúčinný, nekomunikuje), má to za následok nepriznanie nároku na úroky z nadmerného odpočtu. Ak sa po priznaní, resp. nepriznaní úroku z nadmerného odpočtu zvýši suma nadmerného odpočtu na základe odvolacieho alebo súdneho konania, daňový úrad vydá rozhodnutie, ktorým prizná ďalší úrok z nadmerného odpočtu v nadväznosti na sumu, o ktorú sa zvýšila suma vráteného nadmerného odpočtu.

V prípade zníženia výšky už vráteného nadmerného odpočtu daňový úrad rozhodnutím z úradnej moci zníži alebo zruší sumu priznaného úroku z nadmerného odpočtu. Týmto novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie o priznaní nároku na úrok z nadmerného odpočtu zrušuje a platiteľ dane je povinný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o znížení alebo zrušení priznaného úroku vrátiť celú čiastku priznaného úroku alebo jeho časť.

§ 80

Súhrnný výkaz

(1) Platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz za kalendárny mesiac, ak

a) dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 1 z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,

b) premiestnil tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 4,

c) sa zúčastnil na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45,

d) dodal službu s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň,

e) odoslal alebo prepravil tovar v režime call-off stock,

f) zdaniteľná osoba, pre ktorú bol tovar odoslaný alebo prepravený v režime call-off stock, bola nahradená inou zdaniteľnou osobou podľa § 8a ods. 5,

g) tovar, ktorý bol odoslaný alebo prepravený v režime call-off stock, bol vrátený do tuzemska.

(2) Platiteľ môže podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok, ak hodnota tovarov podľa odseku 1 písm. a) až c) nepresiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotu 50 000 eur; možnosť podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok prestáva platiť od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom hodnota tovarov podľa odseku 1 písm. a) až c) presiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku hodnotu 50 000 eur, a platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz osobitne za každý kalendárny mesiac príslušného kalendárneho štvrťroka.

(3) Súhrnný výkaz je povinná podať aj zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a za každý kalendárny štvrťrok, v ktorom dodala službu podľa odseku 1 písm. d). Ak sa táto zdaniteľná osoba zúčastňuje na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45 ods. 1, na podávanie súhrnného výkazu sa vzťahuje odsek 2.

(4) Súhrnný výkaz musí obsahovať

a) identifikačné číslo pre daň osoby, ktorá podáva súhrnný výkaz,

b) pri dodaní tovaru podľa odseku 1 písm. a) identifikačné číslo pre daň nadobúdateľa, pod ktorým mu bol tovar dodaný, a celkovú hodnotu dodaného tovaru pre každého nadobúdateľa osobitne,

c) pri dodaní tovaru podľa odseku 1 písm. b) identifikačné číslo pre daň, ktoré má platiteľ pridelené v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a hodnotu tovaru zodpovedajúcu základu dane určeného podľa § 22 ods. 6,

d) pri trojstrannom obchode podľa odseku 1 písm. c) identifikačné číslo pre daň druhého odberateľa pridelené v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a hodnotu tovaru dodaného druhému odberateľovi,

e) pri dodaní služby identifikačné číslo pre daň príjemcu služby, pod ktorým mu bola služba dodaná, a celkovú hodnotu dodaných služieb pre každého príjemcu služieb,

f) pri odoslaní alebo preprave tovaru v režime call-off stock identifikačné číslo pre daň zdaniteľnej osoby, ktorej sa má tovar dodať, a ak túto zdaniteľnú osobu nahradila iná zdaniteľná osoba podľa § 8a ods. 5, identifikačné číslo pre daň tejto zdaniteľnej osoby.

(5) V súhrnnom výkaze sa neuvádzajú služby oslobodené od dane podľa zákona platného v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania služby.

(6) Hodnota dodaných tovarov a dodaných služieb podľa odseku 4 sa uvádza v súhrnnom výkaze za obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Údaje v súhrnnom výkaze sa uvádzajú v eurách a zaokrúhľujú sa na celé eurá do 0,5 eura nadol a od 0,5 eura vrátane nahor. Ak dodávateľ služby do uplynutia lehoty na podanie súhrnného výkazu nemá identifikačné číslo pre daň príjemcu služby a príjemca služby ho informoval o tom, že požiadal o pridelenie identifikačného čísla pre daň, uvedie dodávateľ služby dodanie služby do súhrnného výkazu za obdobie, v ktorom bolo identifikačné číslo pre daň príjemcovi služby pridelené.

(7) Pri oprave základu dane podľa § 25 sa v súhrnnom výkaze uvádza suma, o ktorú sa základ dane opravil, a to za obdobie, v ktorom bola oprava základu dane oznámená nadobúdateľovi tovaru alebo príjemcovi služby.

(8) Ak osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, zistí pred uplynutím lehoty na podanie súhrnného výkazu, že údaje uvedené v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný súhrnný výkaz. Ak osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, zistí po uplynutí lehoty na podanie súhrnného výkazu, že údaje v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá dodatočný súhrnný výkaz, v ktorom uvedie len doplnené alebo opravené údaje.

(9) Osoby podľa odsekov 1 až 3 sú povinné podať súhrnný výkaz elektronickými prostriedkami najneskôr do 25 dní po skončení obdobia, za ktoré sú povinné podať súhrnný výkaz. Súhrnný výkaz musí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Súhrnný výkaz podaný elektronickými prostriedkami nemusí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, ak osoba, ktorá podáva súhrnný výkaz, má s daňovým úradom uzavretú písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia a ak osoba, ktorá podáva súhrnný výkaz, písomne oznámi daňovému úradu údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva. Ak platiteľ, ktorý splnil registračnú povinnosť, nemá do uplynutia lehoty na podanie súhrnného výkazu podľa prvej vety za prvé obdobie pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 alebo § 5, je povinný podať súhrnný výkaz do piatich pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 4 ods. 4 alebo podľa § 5 ods. 3 alebo ods. 5.

(10) Súhrnný výkaz sa podáva na tlačive, ktorého vzor ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením jeho úplného znenia.

(11) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného súhrnného výkazu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi daňový úrad tieto pochybnosti osobe, ktorá súhrnný výkaz podala, a vyzve ju, aby sa k nim vyjadrila, neúplné údaje doplnila, nejasnosti vysvetlila a nepravdivé údaje opravila alebo pravdivosť údajov riadne preukázala. Na základe tejto výzvy je osoba, ktorá súhrnný výkaz podala, povinná do piatich dní od doručenia výzvy nedostatky podaného súhrnného výkazu odstrániť.

[Dňom 1. júla 2030 § 80 vrátane nadpisu znie:

§ 80

Oznamovanie údajov finančnému
riaditeľstvu pri cezhraničnom dodaní
a nadobudnutí tovaru a služby

(1) Platiteľ, ktorý dodal tovar alebo službu pod identifikačným číslom pre daň podľa § 4, 4b, 4c alebo § 5, alebo ktorý prijal platbu pred dodaním podľa písmena c), je povinný finančnému riaditeľstvu oznámiť údaje podľa odseku 5 písm. a) až c) o

a) dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 ods. 1,

b) premiestnení tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 ods. 4,

c) dodaní

1. služby s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1, ak je príjemca služby osobou povinnou platiť daň podľa ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúceho § 69 ods. 3,

2. tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, ak je odberateľ tovaru alebo služby osobou identifikovanou pre daň v tomto členskom štáte a ak je osobou povinnou platiť daň podľa ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúceho § 69 ods. 2,

3. tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f), ak je odberateľ tovaru osobou povinnou platiť daň podľa ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúceho § 69 ods. 9,

4. tovaru pri trojstrannom obchode, na ktorom sa zúčastnil ako prvý odberateľ podľa § 45.

(2) Platiteľ, ktorému bol dodaný tovar alebo služba pod identifikačným číslom pre daň podľa § 4, 4b, 4c alebo § 5, alebo ktorý zaplatil pred dodaním podľa písmena b), je povinný finančnému riaditeľstvu oznámiť údaje podľa odseku 5 písm. d) a e) o

a) nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11,

b) dodaní

1. služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku, ktorú mu dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, pri ktorej je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3,

2. tovaru s miestom dodania podľa § 13 v tuzemsku alebo dodaní služby s miestom dodania podľa § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 v tuzemsku, ktorú mu dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, pri ktorom je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 2,

3. tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f), ktorý mu dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, pri ktorom je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 9,

4. tovaru pri trojstrannom obchode, pri ktorom je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 7.

(3) Povinnosť podľa

a) odseku 1 písm. c) sa vzťahuje aj na zdaniteľnú osobu, ak dodala tovar alebo službu pod identifikačným číslom pre daň, ktoré jej bolo pridelené podľa § 7 alebo § 7a, alebo ak prijala platbu pred týmto dodaním,

b) odseku 2 sa vzťahuje aj na zdaniteľnú osobu, ktorá nadobudla tovar v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 pod identifikačným číslom pre daň, ktoré jej bolo pridelené podľa § 7 alebo § 7a, alebo ktorej bol v tuzemsku dodaný tovar alebo služba pod identifikačným číslom pre daň, ktoré jej bolo pridelené podľa § 7 alebo § 7a, a ktorú dodala zahraničná osoba z iného členského štátu; oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na túto zdaniteľnú osobu, aj ak zaplatila pred dodaním tovaru alebo prijatím služby.

(4) Povinnosť oznamovať údaje podľa

a) odsekov 1 a 2 sa vzťahuje aj na dodanie tovaru alebo služby, ku ktorému sa vyhotovuje opravná faktúra podľa § 71 ods. 2; platiteľ podľa odseku 1 alebo odseku 2 alebo zdaniteľná osoba podľa odseku 3 písm. a) alebo písm. b) oznamuje údaje podľa § 74 ods. 1 písm. p) a údaje podľa odseku 5, ktoré sa menia, v lehote podľa

1. odseku 6, ak ide o platiteľa podľa odseku 1 alebo zdaniteľnú osobu podľa odseku 3 písm. a),

2. odseku 7, ak ide o platiteľa podľa odseku 2 alebo zdaniteľnú osobu podľa odseku 3 písm. b),

b) odseku 1 sa nevzťahuje na dodanie tovaru alebo služby, ktoré je oslobodené od dane podľa zákona platného v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo služby,

c) odseku 2 sa nevzťahuje na dodanie tovaru alebo služby, ktoré je oslobodené od dane podľa § 28 až 42 alebo § 68f ods. 2.

(5) Pri

a) dodaní tovaru podľa odseku 1 písm. a) je platiteľ podľa odseku 1 povinný oznámiť

1. identifikačné číslo pre daň dodávateľa, ktoré mu bolo pridelené,

2. identifikačné číslo pre daň odberateľa, ktoré mu bolo pridelené,

3. údaje podľa § 74 ods. 1 písm. c) až g), h) v časti za bodkočiarkou, písm. p) a q),

b) premiestnení tovaru podľa odseku 1 písm. b) je platiteľ podľa odseku 1 povinný oznámiť

1. identifikačné číslo pre daň dodávateľa, ktoré mu bolo pridelené,

2. identifikačné číslo pre daň odberateľa, ktoré mu bolo pridelené v inom členskom štáte, pod ktorým nadobudol tovar premiestnený z tuzemska do iného členského štátu,

3. údaje podľa § 74 ods. 1 písm. c) až g), h) v časti za bodkočiarkou a písm. p),

c) dodaní tovaru alebo služby podľa odseku 1 písm. c) je platiteľ podľa odseku 1 alebo zdaniteľná osoba podľa odseku 3 písm. a) povinná oznámiť

1. identifikačné číslo pre daň dodávateľa, ktoré jej bolo pridelené,

2. identifikačné číslo pre daň odberateľa, ktoré jej bolo pridelené,

3. údaje podľa § 74 ods. 1 písm. c) až g), h) v časti za bodkočiarkou, písm. k), p) a q),

d) nadobudnutí tovaru podľa odseku 2 písm. a) je platiteľ podľa odseku 2 alebo zdaniteľná osoba podľa odseku 3 písm. b) povinná oznámiť

1. identifikačné číslo pre daň dodávateľa, ktoré jej bolo pridelené,

2. identifikačné číslo pre daň odberateľa, pod ktorým nadobudla tovar v tuzemsku z iného členského štátu,

3. údaje podľa § 74 ods. 1 písm. c) až i) a p) a q); pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 sa údaj podľa § 74 ods. 1 písm. q) neoznamuje,

e) dodaní tovaru alebo služby podľa odseku 2 písm. b) je platiteľ podľa odseku 2 alebo zdaniteľná osoba podľa odseku 3 písm. b) povinná oznámiť

1. identifikačné číslo pre daň dodávateľa, ktoré jej bolo pridelené,

2. identifikačné číslo pre daň odberateľa, ktoré jej bolo pridelené,

3. údaje podľa § 74 ods. 1 písm. c) až g), h) v časti pred bodkočiarkou, písm. i), písm. k), o), ak je osobou povinnou platiť daň daňový zástupca, a písm. p) a q).

(6) Údaje podľa odseku 5 písm. a) a b) je platiteľ podľa odseku 1 povinný oznámiť za každý zdaniteľný obchod finančnému riaditeľstvu a údaje podľa odseku 5 písm. c) je platiteľ podľa odseku 1 alebo zdaniteľná osoba podľa odseku 3 písm. a) povinná oznámiť za každý zdaniteľný obchod finančnému riaditeľstvu

a) v čase vyhotovenia elektronickej faktúry alebo v posledný deň lehoty na vyhotovenie elektronickej faktúry podľa § 73 ods. 1 písm. a) až d), ak elektronická faktúra nebola do tohto dňa vyhotovená,

b) najneskôr do piatich dní odo dňa vyhotovenia elektronickej faktúry alebo odo dňa uplynutia lehoty na vyhotovenie elektronickej faktúry, ak elektronickú faktúru vyhotovuje odberateľ v mene a na účet platiteľa podľa odseku 1 alebo v mene a na účet zdaniteľnej osoby podľa odseku 3 písm. a).

(7) Údaje podľa odseku 5 písm. d) a e) sú platiteľ podľa odseku 2 a zdaniteľná osoba podľa odseku 3 písm. b) povinní oznámiť za každý zdaniteľný obchod finančnému riaditeľstvu najneskôr do piatich dní odo dňa prijatia elektronickej faktúry.

(8) Údaje podľa odseku 4 písm. a) a odsekov 6 a 7 sa oznamujú elektronickou správou podľa osobitného predpisu upravujúceho formát jednotnej dátovej správy alebo prostredníctvom doručovacej služby. Ak sa na zaslanie elektronickej faktúry použije doručovacia služba, povinnosť oznámiť údaje podľa odseku 5 sa považuje za splnenú odovzdaním elektronickej faktúry doručovacej službe. Ak koniec lehoty na oznámenie údajov podľa odsekov 6 a 7 pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.

(9) Daňový úrad uloží pokutu do výšky 10 000 eur

a) platiteľovi podľa odseku 1, ktorý

1. neoznámil údaje podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. a) až c) alebo oznámil tieto údaje po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 6,

2. neoznámil všetky údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. a) až c) alebo oznámil údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. a) až c), nesprávne,

b) platiteľovi podľa odseku 2, ktorý

1. neoznámil údaje podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. d) a e) alebo oznámil tieto údaje po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 7,

2. neoznámil všetky údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. d) a e) alebo oznámil údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. d) a e), nesprávne.

(10) Daňový úrad uloží pokutu do výšky 10 000 eur

a) zdaniteľnej osobe podľa odseku 3 písm. a), ktorá neoznámila údaje podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. c), oznámila tieto údaje po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 6, neoznámila všetky údaje podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. c) alebo ich oznámila nesprávne,

b) zdaniteľnej osobe podľa odseku 3 písm. b), ktorá neoznámila údaje podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. d) a e), oznámila tieto údaje po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 7, neoznámila všetky údaje podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. d) a e) alebo ich oznámila nesprávne.

(11) Daňový úrad uloží pokutu do výšky 100 000 eur

a) platiteľovi podľa odseku 1 alebo odseku 2, ak sa dopustí konania podľa odseku 9 opakovane,

b) zdaniteľnej osobe podľa odseku 3, ak sa dopustí konania podľa odseku 10 opakovane.

(12) Daňový úrad prihliadne pri určení výšky pokuty podľa odsekov 9 až 11 na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu; pokutu podľa odsekov 9 až 11 neuloží, ak

a) platiteľ podľa odseku 1 opraví nesprávne uvedené údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. a) až c), a z povahy veci vyplýva, že tieto údaje boli uvedené nesprávne z dôvodu zrejmého omylu,

b) platiteľ podľa odseku 2 opraví nesprávne uvedené údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. d) a e), a z povahy veci vyplýva, že tieto údaje boli uvedené nesprávne z dôvodu zrejmého omylu,

c) zdaniteľná osoba podľa odseku 3 písm. a) opraví nesprávne uvedené údaje, ktoré bola povinná oznámiť podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. c), a z povahy veci vyplýva, že tieto údaje boli uvedené nesprávne z dôvodu zrejmého omylu,

d) zdaniteľná osoba podľa odseku 3 písm. b) opraví nesprávne uvedené údaje, ktoré bola povinná oznámiť podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. d) a e), a z povahy veci vyplýva, že tieto údaje boli uvedené nesprávne z dôvodu zrejmého omylu,

e) platiteľ podľa odseku 1 alebo zdaniteľná osoba podľa odseku 3 písm. a) neoznámila údaje v lehote podľa odseku 6 z dôvodov preukázateľnej technickej poruchy na strane certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby a údaje oznámila bezodkladne po odstránení tejto poruchy,

f) platiteľ podľa odseku 2 alebo zdaniteľná osoba podľa odseku 3 písm. b) neoznámila údaje v lehote podľa odseku 7 z dôvodov preukázateľnej technickej poruchy na strane certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby a údaje oznámila bezodkladne po odstránení tejto poruchy.

(13) Ak je platiteľ skupinou, povinnosti podľa odsekov 1, 2 a 4 plní každý člen skupiny v rozsahu ním uskutočnených a prijatých zdaniteľných plnení.]

Komentár k § 80

Súhrnný výkaz

Systém vnútorného trhu EÚ, ktorý je pri cezhraničných dodávkach tovaru a služieb medzi osobami registrovanými pre DPH založený na princípe „samozdanenia“, t. j. priznania DPH odberateľom v štáte určenia, si vyžaduje adekvátny kontrolný systém. Súhrnný výkaz v rámci systému výmeny informácií medzi členskými štátmi zabezpečuje kontrolu tohto mechanizmu.

Podané súhrnné výkazy sú automaticky odoslané do systému VIES (informačný systém pre výmenu informácií týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty v rámci členských štátov EÚ), kde sú predmetom ďalšieho spracovania.

Extrakciou údajov zo súhrnných výkazov sa v systéme VIES vytvorí databáza všetkých podaných súhrnných výkazov platiteľmi dane a zdaniteľnými osobami.

V systéme VIES sa zo súhrnných výkazov spracujú zostavy, ktoré obsahujú sumu všetkých dodaní realizovaných zo SR na konkrétneho odberateľa v inom členskom štáte EÚ za príslušné obdobie.

Tieto súbory sa následne po spracovaní odošlú ostatným členským štátom. Spracovanie, ako aj samotné odoslanie je zabezpečované prostredníctvom systému VIES automatizovane.

Rovnakým spôsobom aj SR prijíma takéto súbory z iných členských štátov EÚ, ktoré sú predmetom porovnania s podanými daňovými priznaniami u konkrétnych platiteľov. Tento princíp je základom kontroly zdanenia obchodov v rámci jednotného trhu EÚ.

Povinnosť podania súhrnného výkazu

Platiteľ dane je podľa § 80 ods. 1 zákona o DPH povinný podať súhrnný výkaz, ak v kalendárnom mesiaci:

– dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH zo SR do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, alebo

– premiestnil tovar, ktorý je v jeho vlastníctve a ktorý je oslobodený od dane podľa § 43 ods. 4 zákona o DPH, zo SR do iného členského štátu na účely jeho podnikania v tomto členskom štáte, alebo

– zúčastnil sa na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45 zákona o DPH, alebo

– dodal službu s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň,

– odoslal alebo prepravil tovar v režime call-off stock, resp. uvedený tovar bol vrátený do SR,

– zdaniteľná osoba pre ktorú bol tovar odoslaný v režime call-off stock bola nahradená inou osobou.

Uvádzanie služby v súhrnnom výkaze

Predmetom DPH v SR sú podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH také poskytnuté služby, ktoré sú poskytnuté za protihodnotu, ich miesto dodania sa nachádza v SR a sú uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby (osoby vykonávajúcej nezávisle ekonomickú činnosť).

Z uvedeného vyplýva, že služby, ktorých miesto dodania sa nenachádza v SR, nie sú predmetom zdanenia v SR, neuplatní sa pri nich slovenská DPH.

Dodanie služby uvádza dodávateľ – zdaniteľná osoba, len v tých prípadoch, kedy sa miesto dodania jeho služby nachádza v štáte odberateľa – zdaniteľnej osoby, ktorá má pridelené IČ DPH. V prípadoch ostatných služieb, pri ktorých sa miesto dodania neurčí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, sa tieto služby do súhrnného výkazu neuvádzajú.

Súhrnný výkaz podáva aj zdaniteľná osoba registrovaná pre DPH podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH, ak nastane skutočnosť uvedená v § 80 ods. 1 písm. d) zákona o DPH.

Súhrnný výkaz sa podáva aj v prípade, ak sa zdaniteľná osoba zúčastňuje na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH.

Obdobie, za ktoré sa súhrnný výkaz podáva

Základným obdobím, za ktoré sa súhrnný výkaz podáva, je podľa § 80 ods. 1 zákona o DPH kalendárny mesiac. Výnimka z uvedeného vyplýva z ustanovenia § 80 ods. 2, podľa ktorého má platiteľ (zdaniteľná osoba) možnosť podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok v prípade, ak:

– hodnota tovarov dodaných zo SR do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH vrátane premiestnenia tovaru podľa § 43 ods. 4 zákona o DPH a tovaru dodaného v rámci trojstranného obchodu druhému odberateľovi nepresiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku 50 000 eur a súčasne

– v žiadnom z predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokov nepresiahne hodnotu 50 000 eur.

Hodnota 50 000 eur sa viaže na konkrétny kalendárny štvrťrok, čo znamená, že táto hodnota sa v posudzovanom kalendárnom štvrťroku a v štyroch predchádzajúcich kalendárnych štvrťrokoch nesčítava. Hodnota 50 000 eur sa posudzuje samostatne v každom kalendárnom štvrťroku. Do tejto hodnoty sa nezahŕňa hodnota dodaných služieb.

Ak platiteľ dane dodáva len službu s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň, môže podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok, pretože hodnota tovarov je v danom prípade nula.

Ak hodnota dodaných tovarov uvedených v § 80 ods. 1 písm. a) až c) zákona o DPH presiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku hodnotu 50 000 eur, platiteľ dane nemôže súhrnný výkaz podať za kalendárny štvrťrok.

Možnosť podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok prestáva platiť od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom hodnota dodaných tovarov presiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku hodnotu 50 000 eur. V takomto prípade je platiteľ dane povinný podať súhrnný výkaz osobitne za každý kalendárny mesiac príslušného kalendárneho štvrťroka.

Ak hodnota dodaných tovarov presiahla v niektorom z kalendárnych štvrťrokov hodnotu 50 000 eur, možnosť podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok prichádza do úvahy najskôr po uplynutí ďalších štyroch kalendárnych štvrťrokov.

Ak platiteľ dane v príslušnom kalendárnom mesiaci alebo kalendárnom štvrťroku nedodal tovar zo SR do iného členského štátu, nepremiestnil tovar zo SR do iného členského štátu, nezúčastnil sa na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ a zároveň nedodal službu s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, súhrnný výkaz nepodáva.

Podanie súhrnného výkazu zdaniteľnou osobou – neplatiteľom DPH

Aby bolo možné poskytovať medzi členskými štátmi informácie o dodávkach služieb s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, bola ustanovená povinná registrácia pre DPH aj pre zdaniteľné osoby, ktoré nie sú platiteľom dane, ak prijímajú službu od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej sú povinné platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH alebo dodávajú službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby. Ide o zdaniteľné osoby registrované pre daň podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH.

Tieto registrované osoby sú povinné podať súhrnný výkaz za každý kalendárny štvrťrok, v ktorom dodali službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, t. j. táto povinnosť sa nevzťahuje na všetky dodávané služby do členských štátov.

Ak službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH dodáva právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (podľa § 7 ods. 1 môže byť registrovaná z titulu nadobúdania tovarov z iných členských štátov), bez ohľadu na to, či je alebo nie je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH, súhrnný výkaz nepodáva z dôvodu, že toto poskytnutie služby nie je predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, keďže poskytovateľ služby nekoná v postavení zdaniteľnej osoby.

Lehota na podanie súhrnného výkazu

Súhrnný výkaz sa podáva v lehote do 25 dní po skončení obdobia, za ktoré je povinnosť podať súhrnný výkaz. Ak koniec lehoty na podanie súhrnného výkazu pripadne na sobotu, nedeľu alebo na deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Súhrnný výkaz sa podáva len elektronickými prostriedkami.

Služby, ktoré sa v súhrnnom výkaze neuvádzajú

V súhrnnom výkaze sa neuvádzajú služby oslobodené od dane podľa zákona platného v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania služby. To znamená, že ak platiteľ dane alebo zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH dodajú v príslušnom období len služby s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ktoré sú oslobodené od dane, nie sú povinní podať súhrnný výkaz.

Platba prijatá pred dodaním služby

Ak je pred dodaním služby s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH prijatá platba, daňová povinnosť vzniká z prijatej platby dňom prijatia platby. To znamená, že pri vykazovaní služieb v súhrnnom výkaze sa bude brať do úvahy aj vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH (na rozdiel od dodania tovaru do iného členského štátu, kedy platba pred dodaním tovaru nemá vplyv na vykazovanie v súhrnnom výkaze).

Informácia o IČ DPH príjemcu služby

Ak dodávateľ služby s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1, keď osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, nemá do uplynutia lehoty na podanie súhrnného výkazu IČ DPH príjemcu služby, pričom príjemca služby ho informoval o tom, že požiadal o pridelenie IČ DPH, dodanie služby uvedie do súhrnného výkazu za obdobie, v ktorom bolo IČ DPH príjemcovi služby pridelené.

Ak v čase dodania služby odberateľ neposkytol dodávateľovi IČ DPH pridelené v členskom štáte, v ktorom je usadený, ale informoval dodávateľa o tom, že požiadal o pridelenie IČ DPH, a poskytovateľ si overil, že príjemca je na účely DPH zdaniteľnou osobou, dodanie služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, keď osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, dodávateľ fakturuje v cene bez DPH.

Oprava údajov uvedených v podanom súhrnnom výkaze

Podľa § 80 ods. 8 zákona o DPH ak osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, následne po jeho podaní zistí, že údaje v ňom uvedené sú neúplné alebo nesprávne, postupuje pri oprave týchto údajov v závislosti od toho, či k zisteniu dôjde pred uplynutím lehoty na podanie súhrnného výkazu alebo po uplynutí tejto lehoty.

Ak k zisteniu, že údaje uvedené v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, dôjde pred uplynutím lehoty na podanie, osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, podá opravný súhrnný výkaz.

V opravnom súhrnnom výkaze sa uvádzajú všetky správne údaje, teda nielen tie, ktoré sa opravujú. Opravný súhrnný výkaz nahrádza pôvodne podaný súhrnný výkaz.

Ak osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, zistí, že údaje v ňom uvedené sú neúplné alebo nesprávne a toto zistenie je až po uplynutí lehoty na podanie súhrnného výkazu, podáva dodatočný súhrnný výkaz. V dodatočnom súhrnnom výkaze sa uvádzajú len tie údaje, ktoré sa opravujú alebo dopĺňajú. Pokiaľ nebol podaný riadny súhrnný výkaz, nemožno podať dodatočný súhrnný výkaz.

Druhy opráv v dodatočnom súhrnnom výkaze

Spôsob vykonania opravy hodnoty dodaného tovaru, resp. jeho stornovania sa odlišuje od spôsobu vykonania opravy IČ DPH alebo kódu dodávky.

Zatiaľ čo pri oprave hodnoty tovaru sa uvedie v dodatočnom súhrnnom výkaze len údaj so správnou hodnotou, pri oprave IČ DPH alebo kódu dodávky sa v dodatočnom súhrnnom výkaze uvedie najskôr v jednom riadku pôvodne uvedený nesprávny údaj a v druhom riadku správny údaj.

Oprava hodnoty

Ak po dodaní tovaru platiteľ zistí, že uviedol nesprávnu hodnotu dodaného tovaru, uvedie v dodatočnom súhrnnom výkaze celý údaj so správnou hodnotou.

Stornovanie dodávky

V prípade, ak dodanie tovaru vôbec nemalo byť uvedené v súhrnnom výkaze, t. j. uvedenú hodnotu treba stornovať, v dodatočnom súhrnnom výkaze uvedie údaj s „nulovou“ hodnotou.

Ak v súhrnnom výkaze platiteľ uviedol nesprávne IČ DPH odberateľa v inom členskom štáte, v dodatočnom súhrnnom výkaze uvedie v jednom riadku údaj s týmto nesprávnym IČ DPH a s hodnotou „0“ a v druhom riadku uvedie údaj so správnym IČ DPH a hodnotou tovaru.

Nesprávne uvedenie kódu dodávky

Ak platiteľ v podanom súhrnnom výkaze nesprávne pridelil kód pre trojstranný obchod („1“) alebo pre dodanie služby („2“), resp. kód vôbec nepriradil, v dodatočnom súhrnnom výkaze uvedie riadok s údajom s pôvodným nesprávnym kódom a s hodnotou „0“ a za tým riadok s údajom a so správnym kódom a s hodnotou tovaru.

Opravy zrejmých omylov v súhrnnom výkaze

Oprava nesprávneho údaja v podanom súhrnnom výkaze nie je v každom prípade dôvodom na podanie dodatočného súhrnného výkazu. Ak sa opravuje zrejmý omyl pri vypĺňaní tlačiva súhrnného výkazu, ako je napríklad nesprávne označenie obdobia, za ktoré sa súhrnný výkaz podáva, alebo uvedenie nesprávneho identifikačného čísla osoby podávajúcej súhrnný výkaz, nie je potrebné a ani možné nesprávny údaj opraviť podaním dodatočného súhrnného výkazu.

V takomto prípade môže na základe vysvetlenia osoby podávajúcej súhrnný výkaz opraviť nesprávny údaj daňový úrad a následne ho spracovať a zaevidovať v informačnom systéme.

Rovnako je to i v prípade opravy údaja uvedeného v kolónke „Celková hodnota dodaných tovarov a služieb v príslušnom kalendárnom mesiaci alebo štvrťroku“ na prvej strane súhrnného výkazu, kedy ide o zrejmý omyl uvedený pri sčítaní hodnôt dodávok tovaru alebo služieb uvedených na druhých stranách súhrnného výkazu a údaje uvedené na druhých stranách súhrnného výkazu sú správne. Uvedená hodnota slúži len ako kontrolný súčet, nie je preto dôvod na podanie dodatočného súhrnného výkazu.

Doplnenie neúplných údajov s následným prekročením hodnoty 100 000 eur

Ak platiteľ dane po uplynutí lehoty na podanie súhrnného výkazu zistí, že údaje v podanom súhrnnom výkaze za kalendárny štvrťrok sú neúplné a z tohto dôvodu hodnota dodaných tovarov presiahla v tomto kalendárnom štvrťroku hodnotu 100 000 eur, je podľa § 80 ods. 2 zákona o DPH povinný podať súhrnný výkaz osobitne za každý kalendárny mesiac príslušného kalendárneho štvrťroka.

Súhrnný výkaz, ktorý bol podaný za kalendárny štvrťrok, sa bude považovať za súhrnný výkaz za posledný mesiac kalendárneho štvrťroka z dôvodu, že sa podával v lehote na podanie súhrnného výkazu za kalendárny štvrťrok. K tomuto obdobiu platiteľ dane podá dodatočný súhrnný výkaz, v ktorom uvedie údaje, ktoré opravuje alebo dopĺňa, a to tak, aby v súhrnnom výkaze za príslušný kalendárny mesiac boli vykázané len dodávky týkajúce sa tohto kalendárneho mesiaca. Za prvé dva kalendárne mesiace príslušného štvrťroka musia byť platiteľom dane podané dva samostatné súhrnné výkazy.

Vystavenie dobropisu alebo ťarchopisu

Ak platiteľ dane alebo zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH opravujú základ dane podľa § 25 zákona o DPH (t. j. vyhotovia dobropis alebo ťarchopis), sú povinní opraviť aj údaje v podanom súhrnnom výkaze.

V prípade opravy základu dane podľa § 25 zákona o DPH sa v súhrnnom výkaze uvádza suma, o ktorú sa základ dane opravil, a to za obdobie, v ktorom bola oprava základu dane oznámená nadobúdateľovi tovaru alebo príjemcovi služby.

Výzva na odstránenie nedostatkov podaného súhrnného výkazu

Ak má daňový úrad pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti údajov v ňom uvedených, oznámi tieto pochybnosti osobe, ktorá súhrnný výkaz podala, a vyzve ju, aby sa k nim vyjadrila, neúplné údaje doplnila, nejasnosti vysvetlila a nepravdivé údaje opravila alebo pravdivosť údajov riadne preukázala. Zákon o DPH zároveň ustanovuje povinnosť pre osobu, ktorá súhrnný výkaz podala, odstrániť nedostatky podaného súhrnného výkazu do piatich dní od doručenia výzvy.

Ak osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, neodstráni nedostatky podaného súhrnného výkazu v lehote piatich dní od doručenia výzvy, daňový úrad tejto osobe uloží sankciu podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku vo výške od 60 eur do 3 000 eur stanovenej v § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku za porušenie povinnosti nepeňažnej povahy ustanovenej zákonom o DPH.

! Upozornenie

V prípadoch, kedy tuzemskému alebo zahraničnému platiteľovi nebolo do uplynutia lehoty na splnenie určitých povinností vyplývajúcich zo zákona o DPH (vyhotovenie faktúry, podanie daňového priznania, podanie kontrolného výkazu) daňovým úradom doručené rozhodnutie o registrácii pre daň, stanovuje sa dodatočná lehota na prvotné splnenie týchto povinností, a to päť pracovných dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Nevyhnutou podmienkou na uplatnenie tejto dodatočnej lehoty je, aby si platiteľ včas splnil registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Súčasťou povinností týchto osôb je aj podávanie súhrnného výkazu, ak nastanú podmienky na jeho podanie, preto dochádza k rozšíreniu uplatnenie tejto dodatočnej lehoty aj na prvotnú povinnosť podať súhrnný výkaz ako platiteľ. V tejto súvislosti sa vyžaduje, aby si platiteľ riadne splnil registračnú povinnosť, a aby mu nebolo do uplynutia lehoty na podanie súhrnného výkazu daňovým úradom doručené rozhodnutie o registrácii pre daň, ktorým mu správca dane prideľuje súčasne aj identifikačné číslo pre daň.

[Dňom 1. júla 2030 za § 80 sa vkladá § 80a, ktorý vrátane nadpisu znie:

§ 80a

Oznamovanie údajov
finančnému riaditeľstvu pri tuzemskom dodaní tovaru a služby

(1) Platiteľ, ktorý uskutočnil dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku iné ako dodanie tovaru alebo služby uvedené v § 80 ods. 1 písm. a) až c) pod identifikačným číslom pre daň podľa § 4, 4b, 4c alebo § 5 alebo ktorý prijal platbu pred týmto dodaním, je povinný finančnému riaditeľstvu oznámiť údaje podľa odseku 3; to neplatí, ak ide o dodanie tovaru alebo služby, ktoré je oslobodené od dane podľa § 28 až 43 alebo § 47, ak platiteľ vyhotovil pri dodaní tovaru alebo služby faktúru podľa § 71 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo faktúru v inej podobe v súlade s § 72 ods. 10 a 11.

(2) Platiteľ, ktorému bol dodaný tovar alebo služba podľa odseku 1 pod identifikačným číslom pre daň podľa § 4, 4b, 4c alebo § 5 alebo ktorý zaplatil pred týmto dodaním, je povinný finančnému riaditeľstvu oznámiť údaje podľa odseku 4; to neplatí, ak ide o dodanie tovaru alebo služby, ktoré je oslobodené od dane podľa § 28 až 42 alebo ak pri dodaní tovaru alebo služby bola v súlade s § 72 ods. 11 vyhotovená faktúra v inej podobe.

(3) Platiteľ podľa odseku 1 je povinný oznámiť

a) identifikačné číslo pre daň dodávateľa, ktoré mu bolo pridelené,

b) identifikačné číslo pre daň odberateľa, ktoré mu bolo pridelené alebo jeho meno a priezvisko alebo názov, ak mu identifikačné číslo pre daň nebolo pridelené,

c) údaje podľa § 74 ods. 1 písm. c) až k), m), n) a q) a podľa § 68d ods. 4; ak je osobou povinnou platiť daň v tuzemsku príjemca plnenia podľa § 69 ods. 10 až 12, neuvádza údaje o uplatnenej sadzbe dane podľa § 74 ods. 1 písm. h) a údaj podľa § 74 ods. 1 písm. i).

(4) Platiteľ podľa odseku 2 je povinný oznámiť

a) identifikačné číslo pre daň dodávateľa, ktoré mu bolo pridelené,

b) identifikačné číslo pre daň odberateľa, ktoré mu bolo pridelené,

c) údaje podľa § 74 ods. 1 písm. c) až k), m), n) a q) a podľa § 68d ods. 4; ak platiteľ podľa odseku 2 je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 10 až 12, je povinný uviesť aj údaj o uplatnenej sadzbe dane podľa § 74 ods. 1 písm. h) a údaj podľa § 74 ods. 1 písm. i).

(5) Ak sa pri dodaní podľa odseku 1 vyhotovuje elektronická faktúra podľa § 71 ods. 2, je platiteľ podľa odseku 1 alebo platiteľ podľa odseku 2 povinný oznámiť údaje podľa § 74 ods. 1 písm. p) a podľa odsekov 3 a 4, ktoré sa menia. Údaje podľa prvej vety oznamuje platiteľ podľa odseku 1 v lehote podľa odseku 6 a platiteľ podľa odseku 2 v lehote podľa odseku 7.

(6) Údaje podľa odseku 3 je platiteľ podľa odseku 1 povinný oznámiť za každý zdaniteľný obchod finančnému riaditeľstvu

a) v čase vyhotovenia elektronickej faktúry alebo v posledný deň lehoty na vyhotovenie elektronickej faktúry podľa § 73 ods. 1 písm. a) a b), ak elektronická faktúra nebola do tohto dňa vyhotovená,

b) najneskôr do piatich dní odo dňa vyhotovenia elektronickej faktúry alebo odo dňa uplynutia lehoty na vyhotovenie elektronickej faktúry, ak elektronickú faktúru vyhotovuje platiteľ podľa odseku 2 v mene a na účet platiteľa podľa odseku 1.

(7) Údaje podľa odseku 4 je platiteľ podľa odseku 2 povinný oznámiť za každý zdaniteľný obchod finančnému riaditeľstvu najneskôr do piatich dní odo dňa prijatia elektronickej faktúry.

(8) Údaje podľa odsekov 3 až 5 sa oznamujú elektronickou správou podľa osobitného predpisu upravujúceho formát jednotnej dátovej správy alebo prostredníctvom doručovacej služby. Ak sa na zaslanie elektronickej faktúry použije doručovacia služba, povinnosť oznámiť údaje podľa odsekov 3 až 5 sa považuje za splnenú odovzdaním elektronickej faktúry doručovacej službe. Ak koniec lehoty na oznámenie údajov podľa odsekov 6 a 7 pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.

(9) Daňový úrad uloží pokutu do výšky 10 000 eur

a) platiteľovi podľa odseku 1, ktorý

1. neoznámil údaje podľa odseku 3 alebo odseku 5 alebo oznámil tieto údaje po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 6,

2. neoznámil všetky údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 3 alebo odseku 5 alebo oznámil údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 3 alebo odseku 5, nesprávne,

b) platiteľovi podľa odseku 2, ktorý

1. neoznámil údaje podľa odseku 4 alebo odseku 5 alebo oznámil tieto údaje po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 7,

2. neoznámil všetky údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 4 alebo odseku 5 alebo oznámil údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 4 alebo odseku 5, nesprávne.

(10) Daňový úrad uloží pokutu do výšky 100 000 eur, ak sa platiteľ podľa odseku 1 alebo odseku 2 dopustí konania podľa odseku 9 opakovane.

(11) Daňový úrad prihliadne pri určení výšky pokuty podľa odsekov 9 a 10 na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu; pokutu podľa odsekov 9 a 10 neuloží, ak

a) platiteľ podľa odseku 1 opraví nesprávne uvedené údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 3 alebo odseku 5, a z povahy veci vyplýva, že tieto údaje boli uvedené nesprávne z dôvodu zrejmého omylu,

b) platiteľ podľa odseku 2 opraví nesprávne uvedené údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 4 alebo odseku 5, a z povahy veci vyplýva, že tieto údaje boli uvedené nesprávne z dôvodu zrejmého omylu,

c) platiteľ podľa odseku 1 neoznámil údaje v lehote podľa odseku 6 z dôvodov preukázateľnej technickej poruchy na strane certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby a údaje oznámil bezodkladne po odstránení tejto poruchy,

d) platiteľ podľa odseku 2 neoznámil údaje v lehote podľa odseku 7 z dôvodov preukázateľnej technickej poruchy na strane certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby a údaje oznámil bezodkladne po odstránení tejto poruchy.

(12) Ak je platiteľ skupinou, povinnosti podľa odsekov 1, 2 a 5 plní každý člen skupiny v rozsahu ním uskutočnených a prijatých zdaniteľných plnení.]

Zrušenie registrácie

Zrušenie registrácie

§ 81

(1) Žiadosť o zrušenie registrácie pre daň môže podať platiteľ, ak je registrovaný

a) podľa § 4, a to najskôr po uplynutí jedného kalendárneho roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nepresiahol v predchádzajúcom kalendárnom roku 50 000 eur,

b) podľa § 5, a to najskôr po uplynutí jedného kalendárneho roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, a odôvodnene predpokladá, že bude v tuzemsku uskutočňovať výlučne dodania tovarov a služieb podľa § 5 ods. 2 písm. a) až h).

(2) Platiteľ je povinný požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď prestal vykonávať podnikanie podľa § 3 ods. 2. Právnická osoba, ktorá sa zrušuje bez likvidácie, je povinná túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu pred svojím zánikom.

(3) Daňový úrad môže zrušiť registráciu pre daň

a) na základe žiadosti platiteľa podľa odsekov 1 a 2, ak zistí, že sú splnené podmienky na zrušenie registrácie,

b) ak nie sú dôvody na registráciu, a to, ak platiteľ

1. nevykonáva alebo prestal vykonávať podnikanie podľa § 3 alebo

2. opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz, opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne alebo opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole.

[Dňom 1. júla 2030 v § 81 ods. 3 písm. b) druhom bode sa vypúšťajú slová „alebo kontrolný výkaz“.]

(4) Daňový úrad o zrušení registrácie pre daň vydá rozhodnutie, v ktorom určí deň, uplynutím ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba prestáva byť platiteľom; proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie. Ak sa právnická osoba zrušuje bez likvidácie, daňový úrad rozhodnutie nevydá a právnická osoba prestáva byť platiteľom dňom jej zániku. Uplynutím dňa, kedy právnická osoba alebo fyzická osoba prestáva byť platiteľom, končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň; ak právnická osoba alebo fyzická osoba uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b, platnosť identifikačného čísla pre daň na účely uplatňovania tejto osobitnej úpravy nezaniká.

(5) V poslednom zdaňovacom období sa majetok, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná alebo ktorý platiteľ nadobudol bez dane (§ 10 ods. 1 alebo ods. 3) a pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň u predchádzajúceho vlastníka úplne alebo čiastočne odpočítaná, považuje za dodaný platiteľom podľa § 8 ods. 3. Daň sa vypočíta zo základu dane podľa § 22 ods. 5, najviac však do výšky odpočítanej dane, okrem dane vzťahujúcej sa na majetok, ktorého dodanie by bolo oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 alebo ods. 7, pri ktorom sa daň vypočíta vo výške, v akej by bol platiteľ povinný upraviť odpočítanú daň podľa § 54a z dôvodu, že zmenil rozsah použitia tohto majetku len na iný účel ako na podnikanie. Ak ide o investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. d), v poslednom zdaňovacom období je platiteľ povinný upraviť odpočítanú daň postupom podľa prílohy č. 1, z dôvodu, že sa tento majetok posudzuje až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane akoby bol používaný len na iný účel ako na podnikanie.

(6) Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal opravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane z majetku podľa odseku 5. Pri výpočte dane podľa odseku 6 sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti.

(7) Daňová povinnosť podľa odseku 5 nevzniká pri zániku platiteľa bez likvidácie, keď právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 1 písm. c) alebo podľa § 5 ods. 4 písm. a).

(8) V poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovi povinnosť vrátiť odpočítanú daň z platby podľa § 19 ods. 4, ak ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia tovar nebol dodaný alebo služba nebola dodaná; túto povinnosť nemá platiteľ pri zániku bez likvidácie, ak právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 1 písm. c) alebo podľa § 5 ods. 4 písm. a).

(9) Ak platiteľ opraví základ dane alebo zmení výšku dane pri tovare alebo službe, ktoré dodal osobe, ktorá prestala byť platiteľom, je táto osoba povinná vrátiť daňovému úradu odpočítanú daň alebo jej pomernú časť viažucu sa na vykonanú opravu základu dane, ak táto suma dane nebola zahrnutá v daňovej povinnosti podľa odseku 5. Odpočítanú daň alebo jej pomernú časť vráti do desiatich dní odo dňa vyhotovenia faktúry alebo odo dňa prijatia opravného dokladu podľa § 25a ods. 7 písm. a); ak osoba podľa prvej vety neprijala opravný doklad do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom jej bol odoslaný, má sa za to, že tento doklad prijala v posledný deň tohto nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

(10) Ak bolo zdaniteľnej osobe registrovanej pre daň podľa § 4 alebo § 5 oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tuzemsko, táto osoba prestáva byť platiteľom dňom, ktorý predchádza dňu tohto oznámenia; túto skutočnosť daňový úrad bezodkladne oznámi zdaniteľnej osobe. Uplynutím dňa, kedy zdaniteľná osoba podľa prvej vety prestáva byť platiteľom, končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň; ustanovenia odsekov 5 až 9 týmto nie sú dotknuté.

§ 81a

(1) Daňový úrad zruší registráciu skupiny k 31. decembru kalendárneho roka, ak zástupca skupiny podá žiadosť o zrušenie registrácie skupiny podľa § 4b najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka. Ak je žiadosť o zrušenie registrácie skupiny podaná po 31. októbri kalendárneho roka, daňový úrad zruší registráciu skupiny najneskôr k 31. decembru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti.

(2) Ak skupina podľa § 4b alebo § 4c prestane spĺňať podmienky podľa § 4a, zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zrušenie registrácie skupiny. Daňový úrad zruší registráciu skupiny najneskôr do 30 dní odo dňa podania žiadosti o zrušenie registrácie skupiny. Ak daňový úrad zistí, že skupina prestane spĺňať podmienky podľa § 4a, zruší registráciu skupiny z úradnej moci.

(3) Platnosť identifikačného čísla pre daň skupiny podľa § 4b alebo § 4c zaniká ku dňu zrušenia registrácie skupiny.

(4) V deň nasledujúci po dni zrušenia registrácie skupiny podľa § 4b alebo § 4c prechádzajú práva a povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona na členov skupiny v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté členmi skupiny, a členovia skupiny sa stávajú samostatnými platiteľmi. Daňový úrad týchto platiteľov zaregistruje pre daň a pridelí im identifikačné čísla pre daň; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Komentár k § 81a

Zrušenie registrácie skupiny

Ak o zrušenie registrácie skupiny požiada zástupca skupiny najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, daňový úrad zruší registráciu skupiny k 31. decembru kalendárneho roka.

Ak o zrušenie registrácie požiada zástupca skupiny po 31. októbri kalendárneho roka, daňový úrad zruší registráciu skupiny najneskôr k 31. decembru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti.

Ak sa počas existencie skupiny prestanú plniť podmienky pre skupinovú registráciu uvedené v § 4a zákona o DPH (napr. finančné, ekonomické a organizačné prepojenie zdaniteľných osôb), daňový úrad zruší registráciu skupiny z úradnej moci.

Pri zrušení skupiny po 31. 12. 2021, ktorá vznikla ešte pred týmto dátumom, budú podľa § 85kl ods. 5 jednotliví členovia skupiny povinný do 10 dní odo dňa zrušenia registrácie pre daň skupiny odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii pre daň.

V deň nasledujúci po dni zrušenia registrácie skupiny prechádzajú práva a povinnosti skupiny vyplývajúce zo zákona o DPH na členov skupiny v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté členmi skupiny, členovia skupiny sa stávajú samostatnými platiteľmi dane. Pre jednotlivých platiteľov budú miestne príslušné daňové úrady, v ktorých územnom obvode majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň.

Účinnosť od 1. 7. 2030 – nové znenie

§ 80 Oznamovanie údajov finančnému riaditeľstvu pri cezhraničnom dodaní a nadobudnutí tovaru a služby

Slovenská republika preberá do svojho vnútroštátneho práva s účinnosťou od 1. 7. 2030 čl. 5 smernice (EÚ) 2025/516 /čl. 262 až 264 smernice (EÚ) 2025/516/, ktorým sa zavádza povinné digitálne oznamovanie cezhraničných dodávok tovarov alebo služieb platiteľmi dane a inými povinnými osobami.

V § 80 sa určuje ktoré osoby sú povinné digitálne oznamovať údaje o cezhraničných dodávkach tovarov a služieb. Pre jednotlivé typy cezhraničných dodávok tovarov a služieb sa stanovuje rozsah povinne oznamovaných údajov.

Stanovené sú lehoty, v ktorých sú osoby tieto údaje povinné oznamovať a určuje spôsob oznamovania týchto údajov. V prípade nedodržania zákonom predpísaných oznamovacích povinností sú uložené sankcie.

• V postavení dodávateľa je osobou povinnou digitálne oznamovať údaje:

– platiteľ dane, a to pri intrakomunitárnom dodaní tovaru do iného členského štátu a premiestnení tovaru do iného členského štátu,

– platiteľ dane, ale aj zdaniteľná osoba identifikovaná pre daň (nepôjde o nezdaniteľné právnické osoby, ktoré nekonajú v postavení zdaniteľnej osoby), ide o dodanie tovaru alebo služby s prenosom daňovej povinnosti na príjemcu v inom členskom štáte, ak príjemca je osobou povinnou platiť daň,

– platiteľ dane pri dodaní tovaru, ktorým je elektrina a plyn, do iného členského štátu, ak príjemca tovaru je osobou povinnou platiť daň v tomto členskom štáte,

– platiteľ dane alebo zdaniteľná osoba oznamujú údaje o dodaní tovaru do iného členského štátu v rámci trojstranného obchodu, na ktorom sa zúčastnili ako prví odberatelia.

• V postavení odberateľa je osobou povinnou digitálne oznamovať údaje:

– platiteľ dane a oznamovacia povinnosť je uložená aj registrovanej zdaniteľnej osobe, a to pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru v tuzemsku alebo pri dodaní tovaru alebo zaplatení pred týmto dodaním, a to pri tovare s miestom dodania v tuzemsku, pri prijatej ak dodávku tovaru alebo služby uskutočnila zahraničná osoba z iného členského štátu a odberateľ je osobou povinnou platiť daň v tuzemsku,

– platiteľ dane alebo registrovaná zdaniteľná osoba oznamujú údaje o dodaní v rámci trojstranného obchodu, pri ktorom sú osobami povinnými platiť daň v tuzemsku. Ak je platiteľom dane skupina, povinnosť oznamovať údaje o dodaní, ku ktorému je vyhotovená elektronická faktúra, majú jednotliví členovia skupiny.

Povinnosť oznamovať údaje sa vzťahuje aj na cezhraničné dodanie tovaru alebo služby, pri ktorom sa vyhotovuje opravná faktúra, vtedy sa oznamuje poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje, ktoré sa menia.

Povinnosť oznamovať údaje o cezhraničnom dodaní tovaru alebo služby nemá dodávateľ ani odberateľ, ak ide o dodanie, ktoré je oslobodené od dane podľa ustanovení § 28 až 42 alebo § 68f zákona o DPH, alebo ak ide o dodanie oslobodené od dane podľa platného zákona v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania.

Údaje, ktoré sú osoby pri jednotlivých dodaniach tovaru alebo služieb povinné oznamovať:

– Pri dodaní tovaru oslobodeného od dane je platiteľ povinný oznámiť svoje identifikačné číslo pre daň, identifikačné číslo pre daň odberateľa a príslušné údaje podľa § 74 ods. 1.

– Pri premiestnení tovaru je platiteľ dane povinný oznámiť svoje identifikačné číslo pre daň, identifikačné číslo pre daň odberateľa, ktoré mu bolo pridelené v inom členskom štáte, pod ktorým nadobudol tovar premiestnený z tuzemska do iného členského štátu a príslušné údaje podľa § 74 ods. 1.

– Pri dodaní tovaru alebo služby s prenosom daňovej povinnosti, platiteľ alebo zdaniteľná osoba registrovaná pre daň sú povinní v postavení dodávateľa oznámiť ich identifikačné číslo pre daň, identifikačné číslo pre daň odberateľa, a príslušné údaje podľa § 74 ods. 1.

Uvedené údaje povinné osoby oznamujú v čase vyhotovenia elektronickej faktúry alebo v posledný deň lehoty na vyhotovenie elektronickej faktúry, ak elektronická faktúra nebola do tohto dňa vyhotovená.

Ak elektronickú faktúru vyhotovuje odberateľ v mene dodávateľa, povinné osoby oznamujú tieto údaje najneskôr do piatich dní odo dňa vyhotovenia elektronickej faktúry alebo odo dňa uplynutia lehoty na vyhotovenie elektronickej faktúry.

– Pri nadobudnutí tovaru sú platiteľ alebo registrovaná zdaniteľná osoba povinní v postavení odberateľa oznámiť identifikačné číslo pre daň dodávateľa, svoje identifikačné číslo pre daň odberateľa, pod ktorým nadobudli tovar v tuzemsku z iného členského štátu a príslušné údaje podľa § 74 ods. 1,

– Pri tovare alebo službe s prenosom daňovej povinnosti sú platiteľ alebo registrovaná zdaniteľná osoba povinní v postavení odberateľa oznámiť identifikačné číslo pre daň dodávateľa, svoje identifikačné číslo pre daň, príslušné údaje podľa § 74 ods. 1.

Údaje pri prijatých dodávkach tovarov alebo služieb sú platiteľ alebo registrovaná zdaniteľná osoba povinní oznámiť za každý zdaniteľný obchod finančnému riaditeľstvu najneskôr do piatich dní odo dňa prijatia elektronickej faktúry.

Platiteľ dane je povinný tieto údaje oznámiť prostredníctvom jednotnej dátovej správy podľa osobitného predpisu, ktorým je Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) alebo prostredníctvom doručovacej služby. V prípade oznámenia údajov cez doručovaciu službu, sa údaje považujú za oznámené odovzdaním elektronickej faktúry doručovacej službe.

Lehota na oznámenie údajov pri cezhraničnom dodaní a nadobudnutí tovaru alebo služby sa neposúva na nasledujúci pracovný deň, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja.

Sankcia za nesplnenie oznamovacej povinnosti:

V prípade, ak povinná osoba neoznámi žiadne údaje, oznámi údaje po lehote, neoznámi všetky požadované údaje, ale len ich časť alebo oznámi nesprávne údaje, môže byť uložená do výšky 10 000 eur.

Dodržiavanie pravidiel digitálneho výkazníctva je kľúčové pre fungovanie systému „real-time“ elektronickej fakturácie podľa smernice (EÚ) 2025/516.

Prísnejší postih bude v prípadoch opakovaného porušenia povinností, kedy daňový úrad môže uložiť pokutu do výšky 100 000 eur. Cieľom je sankcionovať subjekty, ktoré dlhodobo alebo systematicky nerešpektujú zákonné povinnosti a tým znemožňujú účinné fungovanie systému elektronickej fakturácie.

Daňový úrad má pri určovaní konkrétnej výšky pokuty prihliadať na závažnosť protiprávneho konania a dĺžku jeho trvania (napr. ojedinelé oneskorenie, technická chyba pri odoslaní údajov včas, opakované neoznamovanie údajov, zámerné obchádzanie systému elektronickej fakturácie – faktúry mimo formát a pod.).

V prípade, ak sú údaje oznámené dodávateľom alebo odberateľom nesprávne, a ide o zrejmý omyl, pričom nesprávne údaje dodávateľ alebo odberateľ následne opraví, daňový úrad pokutu neuloží. Rovnako daňový úrad pokutu neuloží, ak platiteľ alebo zdaniteľná osoba neoznámili údaje v ustanovenej lehote z dôvodu preukázanej technickej poruchy, ako napríklad plošný výpadok internetovej siete, na strane certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby, za podmienky, že bezodkladne po odstránení tejto poruchy budú údaje oznámené.

Účinnosť od 1. 7. 2030 – nové znenie

§ 80a Oznamovanie údajov finančnému riaditeľstvu pri tuzemskom dodaní tovaru a služby

S účinnosťou od 1. 7. 2030 sa zavádza povinnosť pre platiteľov dane oznamovať údaje pri tuzemskom dodaní tovarov a služieb (tzv. tuzemské B2B dodania tovarov a služieb). Údaje sa budú oznamovať spôsobom, ktorý je súladný s povinným oznamovaním údajov pri cezhraničnom dodaní tovarov a služieb (§ 80).

V § 80a sú určení platitelia dane, ktorí sú povinní oznamovať údaje a identifikujú sa dodania tovarov a služieb, z ktorých sú platitelia dane povinní oznamovať údaje. Uvádza rozsah povinne oznamovaných údajov pre platiteľa dane (dodávateľa), ktorý je povinný vyhotoviť elektronickú faktúru a pre platiteľa dane (odberateľa), ktorý prijíma elektronickú faktúru. Zákon ďalej stanovuje lehoty, v ktorých sú platitelia dane povinní tieto údaje oznamovať, ako aj orgán, ktorému sa údaje oznamujú a spôsob oznamovania týchto údajov. V prípade nedodržania zákonom predpísaných oznamovacích povinností pri tuzemskom dodaní tovarov a služieb sa uplatní sankcia z porušenia tejto oznamovacej povinnosti.

Oznamovaciu povinnosť má:

• Platiteľ dane – dodávateľ, ktorý uskutočnil dodanie tovaru alebo služby. Kým do 30. 6. 2030 sa povinnosť vyhotovovať elektronické faktúry môže vzťahovať len na platiteľov dane usadených v SR, od 1. 7. 2030 sa táto povinnosť, a teda aj povinnosť oznamovať údaje, vzťahuje aj na platiteľa dane neusadeného v SR, ale identifikovaného v SR pre daň podľa § 5. Povinnosť oznamovať údaje sa týka výlučne zdaniteľných obchodov, pri ktorých je platiteľ dane povinný vyhotoviť elektronickú faktúru v zmysle, teda pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v SR inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Uvedená povinnosť sa vzťahuje aj na prípady, kedy bola prijatá platba pred samotným dodaním tovaru alebo služby, ak v dôsledku tejto platby vzniká povinnosť vystaviť elektronickú faktúru. Platiteľ dane nie je povinný oznámiť údaje z vyhotovenej faktúry, ak ide o dodanie, ktoré je oslobodené od dane podľa ustanovení § 28 až 43 alebo § 47, alebo ak ide o dodanie tovaru alebo služby, pri ktorom sa vyhotovuje faktúra podľa § 71 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o DPH (zjednodušená faktúra ak ide o doklad s cenou nie viac ako 100 eur, alebo doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient ak cena nie je viac ako 400 eur), alebo ak ide o dodanie pri ktorom sa vyhotovuje faktúra v inej podobe (§ 72 ods. 10 a 11 zákona o DPH, napr. ak je miesto dodania v 3. štáte).

• Platiteľ dane – odberateľ, ktorému bol dodaný tovar alebo služba 1 s miestom dodania v SR, alebo ktorý uskutočnil platbu dodávateľovi pred týmto dodaním, a to na základe elektronickej faktúry vystavenej iným platiteľom s použitím identifikačného čísla pre daň. Platiteľ dane je povinný oznámiť údaje v rozsahu a spôsobom ustanoveným v odseku 3 a odseku 8 tohto ustanovenia. Nie je povinný oznámiť údaje z prijatej faktúry, ak ide o dodanie, ktoré je oslobodené od dane podľa ustanovení § 28 až 42 alebo ak ide o dodanie, pri ktorom sa vyhotovuje faktúra v inej podobe.

Rozsah údajov, ktoré je povinný oznamovať platiteľ dane (dodávateľ a odberateľ):

– Platiteľ dane, ktorý je dodávateľom, z dodania tovaru alebo služby elektronicky oznamuje svoje IČ DPH, IČ DPH odberateľa, jeho meno a priezvisko alebo názov, ak odberateľ nemá IČ DPH a údaje, ktoré sa daného dodania tovaru alebo služby týkajú.

– Odberateľ je povinný elektronicky oznámiť údaje z prijatého dodania tovaru alebo služby, avšak len ak je platiteľom dane (napr. zdaniteľná osoba, nezdaniteľná právnická osoba, ktoré môžu byť registrované pre daň podľa § 7, alebo § 7a, povinnosť oznamovať elektronicky údaje o prijatom tovare alebo službe nemajú). Odberateľ oznamuje IČ DPH dodávateľa, svoje IČ DPH, ak ho nemá, oznamuje svoje meno a priezvisko alebo názov, a údaje ktoré sa daného dodania tovaru alebo služby týkajú.

V prípade, že ide o platiteľa dane, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu dane na základe prijatia platby podľa § 68d odsek 4, oznamuje sa aj údaj týkajúci sa slovnej informácie „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“.

Keď osobou povinnou platiť daň je príjemca plnenia (odberateľ) podľa § 69 ods. 10 až 12 (napr. pri reverse-charge režime), diferencuje sa rozsah oznamovaných údajov, aby sa zohľadnili rozdielne daňové povinnosti pri týchto typoch zdaniteľných obchodov. Ak osobou povinnou platiť daň je príjemca plnenia (odberateľ), platiteľ dane (dodávateľ) v tomto prípade neoznamuje údaj týkajúci sa sadzby dane a sumy dane, ktorý je povinný oznámiť príjemca plnenia (odberateľ). Zároveň je platiteľ dane (dodávateľ) v tomto prípade povinný oznámiť údaj týkajúci sa slovnej informácie „prenesenie daňovej povinnosti“.

V prípade, že po vyhotovení elektronickej faktúry dôjde k zmenám údajov, ktoré boli pôvodne oznámené, a platiteľ dane vyhotoví opravnú elektronickú faktúru, je povinný oznámiť aj údaj týkajúci sa poradového čísla pôvodnej elektronickej faktúry a údaje v rozsahu, v akom sa menia. Platiteľ oznamuje údaje na základe vyhotovenej opravnej faktúry v rovnakej lehote, v akej je povinný oznámiť údaje z riadnej elektronickej faktúry.

Lehoty na oznamovanie údajov:

Dodávateľ, ktorému vyplynula povinnosť vyhotoviť elektronickú faktúru oznamuje údaje v lehote v závislosti od toho, či elektronickú faktúru vyhotovil on sám alebo ju v jeho mene a na jeho účet vyhotovil odberateľ. Ak elektronickú faktúru vyhotovuje samotný dodávateľ alebo tretia strana konajúca na jeho účet (napr. prostredníctvom poskytovateľa fakturačných služieb), je povinný oznámiť údaje v deň jej vyhotovenia alebo v posledný deň zákonnej lehoty na jej vyhotovenie, ak k vyhotoveniu faktúry do tejto lehoty nedošlo. Tento model zohľadňuje prípady oneskoreného fakturovania a zaručuje, že údaje budú oznámené najneskôr do konca zákonnej lehoty. Ak je elektronická faktúra vyhotovená v mene a na účet dodávateľa odberateľom, oznámenie údajov dodávateľ vykoná najneskôr do piatich dní od vyhotovenia elektronickej faktúry alebo uplynutia lehoty na jej vyhotovenie. Týmto sa zohľadňuje časová a procesná náročnosť v prípadoch, kde platiteľ dane nevyhotovuje faktúru sám.

Odberateľ je povinný oznámiť údaje do piatich dní odo dňa prijatia elektronickej faktúry. Táto lehota zabezpečuje primeraný čas na spracovanie údajov a ich oznámenie.

Platiteľ dane je povinný tieto údaje oznámiť vo formáte jednotnej dátovej správy alebo prostredníctvom doručovacej služby. V prípade oznámenia údajov cez doručovaciu službu, sa údaje považujú za oznámené odovzdaním elektronickej faktúry doručovacej službe. Lehota na oznámenie údajov pri tuzemskom dodaní tovaru alebo služby sa neposúva na nasledujúci pracovný deň, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja.

Sankcie v prípade porušenia oznamovacích povinností:

Ak platiteľ dane – či už vyhotoviteľ elektronickej faktúry alebo jej príjemca neoznámil žiadne údaje, alebo ich oznámil po lehote, oznámil iba niektoré údaje, prípadne oznámil nesprávne údaje, môže daňový úrad uložiť pokutu do výšky 10 000 eur.

V prípadoch opakovaného porušenia povinností daňový úrad môže uložiť pokutu do výšky 100 000 eur.

Daňový úrad pri určovaní konkrétnej výšky pokuty prihliada na závažnosť protiprávneho konania a dĺžku jeho trvania. Tento prístup umožňuje individualizáciu sankcie podľa konkrétnych okolností prípadu a zabraňuje uloženiu neprimeraných pokút pri menej závažných alebo krátkodobých porušeniach na jednej strane a na druhej strane umožňuje uloženie vyšších pokút v prípade závažných a dlhodobých porušení (dôvody napr. ojedinelé oneskorenie, technická chyba pri odoslaní údajov včas, opakované neoznamovanie údajov, zámerné obchádzanie systému elektronickej fakturácie – faktúry mimo formát a pod.). V prípade, ak sú údaje oznámené dodávateľom alebo odberateľom nesprávne, a ide o zrejmý omyl, pričom nesprávne údaje dodávateľ alebo odberateľ následne opraví, daňový úrad pokutu neuloží. Takisto daňový úrad pokutu neuloží, ak platiteľ neoznámil údaje v ustanovenej lehote z dôvodu preukázanej technickej poruchy, ako napríklad plošný výpadok internetovej siete, na strane certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby, za podmienky, že bezodkladne po odstránení tejto poruchy budú údaje oznámené.

Ak je platiteľom dane skupina, povinnosť oznamovať údaje o dodaní tovaru alebo služby majú jednotliví členovia skupiny, a to v rozsahu nimi uskutočnených a prijatých zdaniteľných plnení.

§ 82

(1) Osoba registrovaná podľa § 7 môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, ak v bežnom kalendárnom roku celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu nedosiahne 14 000 eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu nedosiahla 14 000 eur.

(2) Osoba registrovaná podľa § 7 alebo § 7a je povinná bezodkladne požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď skončí v tuzemsku podnikanie.

(3) Daňový úrad zruší registráciu pre daň na žiadosť podľa odseku 1 alebo odseku 2, ak zistí, že sú splnené podmienky na zrušenie registrácie pre daň, alebo zruší registráciu pre daň z úradnej moci, ak osoba podľa odseku 2 nesplnila povinnosť podať žiadosť o zrušenie registrácie pre daň; proti rozhodnutiu o zrušení registrácie nie je možné podať odvolanie. Daňový úrad zruší registráciu pre daň z úradnej moci, ak sa osoba registrovaná podľa § 7 alebo § 7a stala platiteľom, a to ku dňu, keď sa stala platiteľom; daňový úrad rozhodnutie o zrušení registrácie nevydáva. Zrušením registrácie zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň; ak právnická osoba alebo fyzická osoba uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b, platnosť identifikačného čísla pre daň na účely uplatňovania tejto osobitnej úpravy nezaniká.

Komentár k § 81 – § 82

Zrušenie registrácie platiteľa dane

Zákon o DPH rozlišuje zrušenie registrácie:

1. na základe žiadosti platiteľa dane (dobrovoľné zrušenie registrácie),

2. vykonanej daňovým úradom, ak nie sú dôvody na registráciu (zrušenie registrácie z úradnej moci).

Platiteľ dane registrovaný pre daň podľa § 4 zákona o DPH môže požiadať o zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 1 zákona o DPH, ak:

– uplynul jeden kalendárny rok odo dňa, keď sa stal platiteľom dane a

– obrat platiteľa dane nepresiahol v predchádzajúcom kalendárnom roku 50 000 eur.

Rovnako má možnosť aj zahraničná osoba podať žiadosť o zrušenie registrácie pre daň, ak predpokladá, že bude na území SR výlučne dodávať tovary a služby vymedzené v ustanovení § 5 ods. 1 písm. a) až h), pri ktorých nie je povinnosť podať žiadosť o registráciu.

! Upozornenie

Od 1. 1. 2025 sa opäť zaviedla povinnosť registrácie v prípade dosiahnutia obratu z činností oslobodených od DPH podľa § 37 až § 39, avšak tieto osoby nie sú povinné podávať daňové priznania a kontrolný výkaz.

V nadväznosti na zmeny pri registrácii a zavedeniu osobitnej úpravy pre malý podnik od 1. 1. 2025, dochádza aj k úprave podmienok pri zrušení registrácie.

V § 81 ods. 10 sa ustanovuje deň, ktorým zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 5 a ktorej bolo oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre SR, prestáva byť ex lege platiteľom dane. Je to deň, ktorý predchádza dňu tohto oznámenia. Uplynutím tohto dňa zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň prideleného podľa § 4 alebo § 5. Povinnosti tejto zdaniteľnej osoby vyplývajúce z § 81 ods. 5 až 9 (vysporiadanie dane v poslednom zdaňovacom období) však ostávajú zachované.

Platiteľ dane je povinný požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane podľa § 2 zákona o DPH bez ohľadu na dĺžku obdobia, v ktorom bol platiteľom dane a výšku dosiahnutého obratu.

Podať žiadosť o zrušenie registrácie môže napr. aj spoločnosť registrovaná pre daň podľa § 4 zákona o DPH z dôvodu ukončenia ekonomickej činnosti ako takej, a to bez ohľadu na dĺžku obdobia, v ktorom bola platiteľom dane, a bez ohľadu na výšku dosiahnutého obratu v čase, keď došlo k ukončeniu činnosti.

Ak podá žiadosť o zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 2 zákona o DPH fyzická osoba, platiteľ dane, z dôvodu, že zrušila živnostenské oprávnenie, daňový úrad by mal pristúpiť k zrušeniu registrácie, až keď zistí, že sú splnené podmienky stanovené v § 81 ods. 1 zákona o DPH. Fyzická osoba môže aj naďalej vykonávať ekonomickú činnosť, z ktorej môže dosahovať obrat, pretože zákon o DPH ekonomickú činnosť („podnikanie“) chápe v širšom rozsahu ako Obchodný zákonník (napr. prenájom nehnuteľnosti).

Príklad

Zrušenie živnostenského oprávnenia

Podnikateľ, fyzická osoba, platiteľ dane zrušil živnostenské oprávnenie. Dňa 16. 1. 2026 požiadal miestne príslušný daňový úrad o zrušenie registrácie pre daň v zmysle § 81 ods. 2 zákona o DPH z dôvodu, že prestal v SR vykonávať činnosť na základe živnosti.

Podnikateľ dosiahol príjem zo živnosti za posledný kalendárny rok vo výške 20 000 eur a z prenájmu bytu a dvoch chát, ktoré nemal zaradené do podnikania, dosiahol príjem 32 000 eur. Výška jeho obratu za predchádzajúci kalendárny rok bola vyššia ako 50 000 eur, t. j. nie je splnená obratová podmienka pre zrušenie registrácie.

Zahraničná osoba registrovaná pre daň podľa § 5 zákona o DPH ako platiteľ dane môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane bez ohľadu na dĺžku obdobia, v ktorom bola platiteľom dane, a výšku dosiahnutého obratu.

Zrušenie registrácie z úradnej moci

Pri posúdení, či sú dôvody na zrušenie registrácie z úradnej moci, by mal daňový úrad každý konkrétny prípad posudzovať individuálne a mal by vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu. Skutočnosť, že si platiteľ dane neplní svoje daňové povinnosti, napr. nepodáva daňové priznania, neplatí vykázanú vlastnú daňovú povinnosť, neprizná daň zo zdaniteľných obchodov...atď., sama osebe nie je dôvodom na zrušenie registrácie pre daň z úradnej moci. Je potrebné, aby správca dane vykonal všetky potrebné kroky, napr. na zistenie dôvodov nepodávania daňových priznaní. Ak daňový úrad zistí, že platiteľ dane nepodáva daňové priznanie z dôvodu prerušenia činnosti alebo z dôvodu choroby, toto nie je dôvodom pristúpiť k zrušeniu registrácie pre daň. Ak však daňový úrad zistí, že daňové priznania nepodáva z dôvodu, že nevykonáva ekonomickú činnosť, t. j. zistí, že nie je zdaniteľnou osobou pre účely zákona o DPH, zruší registráciu pre daň, pretože nie sú dôvody pre jej registráciu.

Príklad

Zrušenie registrácie z úradnej moci – platiteľ nekomunikuje so správcom dane

Právnická osoba, platiteľ dane, so správcom dane nekomunikuje, na výzvy správcu dane nereaguje, daňové priznanie podáva nepravidelne, resp. ich nepodá vôbec a z podaných daňových priznaní vyplýva, že vykazuje obrat pre zákonnú registráciu pre DPH. Správca dane zistil, že konateľ spoločnosti sa na adrese, ktorá je totožná s adresou sídla spoločnosti, nezdržiava, sídlo spoločnosti neexistuje a správca dane žiadne spojenie s firmou nezistil.

Ak správca dane po využití zákonných možností nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti daňovým subjektom, ktorú platiteľ „formálne“ deklaruje podanými daňovými priznaniami, daňový úrad pristúpi k zrušeniu registrácie pre DPH z úradnej moci.

Posledné zdaňovacie obdobie

Ak daňový úrad pristúpi k zrušeniu registrácie pre daň, či už na základe žiadosti platiteľa dane, alebo z úradnej moci, najskôr musí určiť platiteľovi dane posledné zdaňovacie obdobie (§ 81 ods. 5 zákona o DPH).

Posledné zdaňovacie obdobie nemôže byť určené so spätnou platnosťou – s výnimkou v zákone uvedených prípadov.

Daňový úrad by mal určiť posledné zdaňovacie obdobie tak, aby platiteľ dane sa o tejto skutočnosti dozvedel včas, aby si mohol uplatniť svoje práva a splniť povinnosti vyplývajúce zo zákona o DPH pri určení posledného zdaňovacieho obdobia.

Platiteľ dane má povinnosť podať daňové priznanie do 25 dní po skončení posledného zdaňovacieho obdobia a v tejto lehote je daň aj splatná.

Vznik daňovej povinnosti pri zrušení registrácie

Zákon o DPH ukladá platiteľovi dane v daňovom priznaní podanom za posledné zdaňovacie obdobie povinnosť priznať daň z majetku, ak:

– pri jeho nadobudnutí (kúpe) bola daň čiastočne alebo úplne odpočítaná, napr. stavba postavená dodávateľsky, kúpa tovaru od platiteľa dane... atď.,

– pri jeho vytvorení vlastnou činnosťou bola daň čiastočne alebo úplne odpočítaná; ide napr. o výrobky vyrobené platiteľom dane, stavby postavené vo vlastnej réžii... atď.,

– tento majetok nadobudol (kúpil) bez dane od platiteľa dane, predchádzajúceho vlastníka, u ktorého bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná.

V poslednom zdaňovacom období má platiteľ povinnosť dodaniť majetok, z ktorého si odpočítal DPH. Daň sa vypočíta zo základu dane podľa § 22 ods. 5 (najviac do výšky odpočítanej dane), pretože sa upravuje fikcia, že takýto majetok bol platiteľom dodaný podľa § 8 ods. 3 v poslednom zdaňovacom období.

Ak platiteľ, ktorý ruší registráciu na DPH, nadobudol nehnuteľný investičný majetok, pri ktorom ešte neuplynulo obdobie na úpravu odpočítanej dane a podľa § 38 ods. 1 alebo ods. 7 jeho dodanie po 5 rokoch je oslobodené od dane, je povinný zaplatiť daň vo výške, v akej by bol povinný upraviť odpočítanú daň podľa § 54a z dôvodu, že zmenil rozsah použitia tohto majetku na iný účel ako na podnikanie.

Platiteľ je povinný odviesť daň aj v prípade nehmotného investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. d), pričom tento majetok sa posudzuje až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na iný účel ako na podnikanie a pri výpočte výšky dane bude platiteľ postupovať podľa prílohy č. 1.

Ak platiteľ dane odpočítal daň pomerne alebo vykonal úpravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane z majetku v poslednom zdaňovacom období.

Ak pri nadobudnutí majetku bolo uplatnené odpočítanie dane z investičného majetku hmotného uvedeného v § 54 ods. 2 písm. a) zákona o DPH len v rozsahu použitia na účely podnikania (napr. v rozsahu 80 % z obstarávacej ceny) v súlade s § 49 ods. 5 zákona o DPH z dôvodu, že tento majetok je v pomernej výške (20 %) využívaný na iný účel ako na podnikanie, platiteľ dane pri zrušení registrácie pre DPH z majetku, pri ktorom bola odpočítaná daň len v rozsahu jeho používania na podnikateľské účely podľa § 49 ods. 5 zákona o DPH, pri výpočte výšky odvodu dane podľa § 81 ods. 6 zákona o DPH túto skutočnosť zohľadní.

Ak platiteľ dane v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom tento majetok nadobudol, zmení rozsah použitia majetku na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie, pri zrušení registrácie pre DPH zohľadní skutočnosť, že odpočítaná daň bola upravená podľa § 54d zákona o DPH.

Ak platiteľ dane pri odpočítaní dane postupoval podľa § 50 zákona o DPH, t. j. daň na vstupe krátil koeficientom alebo vykonal úpravu odpočítanej dane podľa § 54 zákona o DPH, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane z majetku. Ak pri odpočítaní dane z hmotného majetku bol použitý koeficient podľa § 50 zákona o DPH, pri výpočte odvodu dane z tohto majetku sa tiež použije koeficient, ktorý sa použil pri odpočítaní dane. V uvedenom prípade ide o ročný koeficient vypočítaný za príslušný kalendárny rok, v ktorom platiteľ dane odpočítal daň z majetku.

Platiteľovi dane pri zrušení registrácie pre DPH vzniká daňová povinnosť najviac do výšky odpočítanej dane. V súlade s princípom zachovania daňovej neutrality odvod dane z majetku pri zrušení registrácie nemôže byť vyšší ako bol pri tomto majetku uplatnený odpočet dane. Pri výpočte odvodu dane sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti, t. j. v poslednom zdaňovacom období.

Príklad

Dodanenie materiálu v poslednom zdaňovacom období.

Platiteľovi DPH na základe jeho žiadosti správca dane určil posledné zdaňovacie obdobie jún 2026. Platiteľ má na sklade materiál určený na spracovanie vo výrobnom procese, ktorý kúpil v januári 2026, jeho obstarávacia cena (vrátane nákladov na prepravu) bola vo výške 7 380 eur, z toho DPH 1 380 eur. V poslednom zdaňovacom období – jún 2026 platiteľ odvedie DPH z uvedeného materiálu z aktuálnej trhovej ceny v júni 2026, teda nemusí to byť vo výške 1 380 eur, ktorú si odpočítal. Nemal by však odviesť viac, ako si odpočítal, teda nie viac ako 1380 eur.

Príklad

Priznanie DPH zo softvéru pri ukončení registrácie

Platiteľ dane požiadal o zrušenie registrácie, v poslednom zdaňovacom období november 2025 mu na základe § 81 ods. 5 zákona o DPH vznikla povinnosť odviesť daň z majetku, z ktorého bola dať odpočítaná. Týka sa to aj softvéru, z ktorého si odpočítal DPH v januári 2025 vo výške 500 eur v. Ide o nehmotný investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. d) zákona o DPH, pri ktorom sa sleduje na základe § 54 ods. 4 zákona o DPH po dobu 5 rokov, či nedošlo k zmene účelu jeho použitia. V novembri 2025 vznikla platiteľovi povinnosť odviesť DPH, ktorú vypočíta na základe § 81 ods. 5 zákona o DPH tak, ako keby bol používaný až do konca sledovaného obdobia (5 rokov) na iný účel ako na podnikanie. Platiteľ teda vykonal úpravu odpočítanej dane podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1 zákona o DPH.

DD = [ / 500 x (1 – 0) / : 5 x 5 = + 500

Platiteľ odvedie v novembri 2025 zo softvéru daň vo výške 500 eur.

Zrušenie registrácie právnických osôb, ktoré sa zrušujú bez likvidácie

Právnická osoba, ktorá sa zrušuje bez likvidácie má povinnosť oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu pred svojím zánikom. Podľa Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra. Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku; ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku; ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.

Na základe právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra. Zákon o DPH neupravuje formu a spôsob podania oznámenia o skutočnosti, že sa právnická osoba zrušuje bez likvidácie. Pri podaní oznámenia sa postupuje podľa daňového poriadku, pričom z oznámenia by malo byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, a nakoľko to z povahy podania vyplýva, aj dôvody podania.

Ak sa právnická osoba zrušuje bez likvidácie, daňový úrad nevydá rozhodnutie o zrušení registrácie a neurčí deň, ktorým táto osoba prestáva byť platiteľom dane (§ 81 ods. 4 zákona o DPH). Právnická osoba, ktorá sa zrušuje bez likvidácie prestane byť platiteľom dane zo zákona dňom jej zániku, ktorým je deň výmazu z obchodného registra. K zániku spoločnosti dochádza až jej výmazom z obchodného registra a k tomuto dňu spoločnosť zaniká ako ekonomický a právny subjekt.

Príklad

Zrušenie registrácie – zánik obchodnej spoločnosti bez likvidácie

Spoločnosť A, s.r.o. sa stala platiteľom dane dňa 1. 1. 2025. Dňa 6. 11. 2025 podala žiadosť o zrušenie registrácie pre daň z dôvodu, že sa ku dňu 1. 12. 2025 zlúči s už existujúcou spoločnosťou B, s.r.o., platiteľom dane. Pri zlúčení spoločností, spoločnosť A sa zrušuje bez likvidácie a dochádza k jej zániku, pričom spoločnosť B sa stáva právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti A. V obchodnom registri sa vykoná výmaz zanikajúcej spoločnosti A a zápis zlúčenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti B k tomu istému dňu, t. j. ku dňu 1. 12. 2025.

Daňový úrad v uvedenom prípade po preverení dôvodov uvedených v žiadosti a skutočností, že spoločnosť A zaniká bez likvidácie v zmysle § 69 a § 69a Obchodného zákonníka, zruší registráciu pre daň na základe žiadosti podanej platiteľom dane ku dňu 1. 12. 2025.

Príklad

Zaplatenie zálohy a následné zrušenie registrácie

Platiteľ DPH za zdaňovacie obdobie január 2026 zaplatil zálohu za službu opravy hnuteľného majetku inému platiteľovi v SR, ktorý mal službu dodať. Na základe vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa služby podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH bola dodávateľom služby vyhotovená faktúra v rozsahu prijatej platby s DPH, na základe ktorej si platiteľ – odberateľ služby, odpočítal DPH vo výške 800 eur v zdaňovacom období január 2026.

Platiteľ požiadal o zrušenie registrácie na DPH, posledné zdaňovacie obdobie bolo určené apríl 2026. Vzhľadom na skutočnosť, že služba nebola do apríla 2026 poskytnutá, platiteľ je povinný vrátiť DPH vo výške 800 eur, ktorú si odpočítal v januári 2026.

Právnická alebo fyzická osoba, ktorá už nie je platiteľom dane, má v určitom prípade povinnosť vrátiť odpočítanú daň. Ak pre právnickú alebo fyzickú osobu (odberateľ), ktorá prestala byť platiteľom dane, vyhotoví jej dodávateľ, platiteľ dane, faktúru (dobropis), ktorou opravuje základ dane alebo výšku dane pri tovare alebo službe dodanej v čase, keď odberateľ bol platiteľom dane a odpočítal daň, je táto osoba (odberateľ) povinná vrátiť daňovému úradu odpočítanú daň alebo jej pomernú časť viažucu sa na vykonanú opravu základu dane alebo opravu výšky dane. Odberateľ má povinnosť vrátiť odpočítanú daň alebo jej pomernú časť do 10 dní odo dňa vyhotovenia faktúry (dobropisu).

Povinnosť vrátenia odpočítanej dane je uložená osobe, ktorá nie je platiteľom dane, preto odpočet dane vráti priamo uhradením sumy dane na účet daňového úradu.

Povinnosť vrátenia odpočítanej dane sa nevzťahuje na prípad, ak sa oprava týka majetku, z ktorého bola pri zrušení registrácie platiteľa dane odvedená daň v daňovom priznaní podanom za posledné zdaňovacie obdobie.

Komentár k § 82

Zrušenie registrácie pre daň u osôb registrovaných pre daň podľa § 7 zákona o DPH

Osoby registrované pre daň podľa § 7 zákona o DPH môžu požiadať o zrušenie registrácie pre daň, ak splnia dve podmienky:

– v bežnom kalendárnom roku celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu nedosiahne 14 000 eur a súčasne

– v predchádzajúcom kalendárnom roku celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu nedosiahla 14 000 eur.

Daňový úrad môže zrušiť registráciu pre daň podľa § 7 zákona o DPH aj bez podania žiadosti o zrušenie registrácie pre daň, ak zistí, že nie sú dôvody na registráciu pre daň.

Príklad

Výmaz z obchodného registra

Daňový úrad zistí, že zdaniteľná osoba registrovaná pre daň ako nadobúdateľ (§ 7) bola vymazaná z obchodného registra (zanikla) a žiadosť o zrušenie registrácie nebola podaná, daňový úrad zruší registráciu pre daň podľa § 7 zákona o DPH z úradnej moci ku dňu výmazu spoločnosti, pretože nie sú dôvody na jej registráciu. V tomto prípade daňový úrad rozhodnutie o zrušení registrácie pre daň nevydá. Daňový úrad o tejto skutočnosti vyhotoví úradný záznam, ktorý založí do spisu daňového subjektu.

§ 83

(1) Fyzická osoba, ktorá pokračuje v podnikaní po úmrtí platiteľa³²⁾ (ďalej len „osoba pokračujúca v podnikaní“), oznámi túto skutočnosť daňovému úradu, ktorý bol príslušný poručiteľovi, najneskôr do 30 dní odo dňa jeho úmrtia. Daňový úrad vykoná príslušné zmeny v registri, v ktorom uvedie meno, priezvisko, bydlisko osoby pokračujúcej v podnikaní a poznámku, že ide o pokračovanie v podnikaní po úmrtí platiteľa; zmeny v registri a identifikačné číslo pre daň poručiteľa sú platné do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve. Vykonané zmeny v registri oznámi daňový úrad osobe pokračujúcej v podnikaní do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia podľa prvej vety.

(2) V čase od úmrtia poručiteľa do skončenia konania o dedičstve sa osoba pokračujúca v podnikaní považuje za platiteľa. Osoba pokračujúca v podnikaní vo faktúrach vyhotovených do skončenia jej posledného zdaňovacieho obdobia uvádza svoje meno, priezvisko a miesto podnikania. Posledným zdaňovacím obdobím osoby pokračujúcej v podnikaní je zdaňovacie obdobie, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve. V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie vzniká osobe pokračujúcej v podnikaní daňová povinnosť podľa § 81, pričom pri výpočte dane vychádza z ceny majetku zistenej ku dňu skončenia konania o dedičstve. Daňová povinnosť nevzniká pri majetku, ktorý pripadol dedičovi, ktorý bude pokračovať v podnikaní a ktorý je platiteľom alebo ktorý požiada o registráciu za platiteľa bezodkladne po skončení konania o dedičstve. Daňový úrad zaregistruje tohto dediča za platiteľa ku dňu nadobudnutia majetku dedičstvom.

(3) Ak sa po úmrtí platiteľa nepokračuje v podnikaní, podá jeho právny nástupca daňové priznanie do troch mesiacov po skončení posledného zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote je povinný zaplatiť daň. V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie, ktorým je zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k úmrtiu platiteľa, vzniká právnemu nástupcovi daňová povinnosť podľa § 81. Uplynutím posledného zdaňovacieho obdobia zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň.

Komentár k § 83

Úmrtie platiteľa

Postup v prípade, ak sa po úmrtí fyzickej osoby, platiteľa dane, pokračuje v živnosti

Zákon o DPH v § 83 ods. 1 a 2 upravuje postup osoby pokračujúcej v živnosti, a to v nadväznosti na úpravu obsiahnutú v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej „živnostenský zákon“). V zmysle § 13 ods. 1 živnostenského zákona, ak fyzická osoba (živnostník) zomrie, môžu v živnosti pokračovať až do skončenia konania o prejednaní dedičstva:

a) dedičia zo zákona, ak niet dediča zo závetu,

b) dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti,

c) pozostalý manžel spĺňajúci podmienku uvedenú v písm. b), ak v živnosti nepokračujú dedičia,

d) správca dedičstva, ak ho ustanovil súd.

Pokračovanie v živnosti sú osoby uvedené v písm. a) až c) povinné oznámiť živnostenskému úradu v lehote jedného mesiaca od úmrtia živnostníka. Správca dedičstva je povinný oznámiť živnostenskému úradu pokračovanie v živnosti do jedného mesiaca od ustanovenia do funkcie. Živnostenský úrad na základe oznámenia o pokračovaní v živnosti vydáva osobe, ktorá pokračuje v živnosti, úradný záznam, ktorým potvrdí zmeny v živnostenskom liste zomretého. Vydaným úradným záznamom dedič alebo správca dedičstva preukazuje skutočnosť, že pokračuje v živnosti po úmrtí živnostníka.

Osoba pokračujúca v živnosti sa v čase od úmrtia poručiteľa do skončenia konania o dedičstve považuje za platiteľa dane, má povinnosť vo všetkých faktúrach vyhotovených v zmysle zákona o DPH do skončenia posledného zdaňovacieho obdobia uvádzať svoje meno, priezvisko a miesto podnikania; daňové priznania je povinná podávať v lehote do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote je splatná aj vlastná daňová povinnosť.

Na osobu pokračujúcu v živnosti, ktorá sa rozhodla po úmrtí fyzickej osoby, platiteľa dane, pokračovať v živnosti, dočasne prechádzajú práva a povinnosti fyzickej osoby, platiteľa dane, ktorá zomrela, a to odo dňa jej úmrtia do konca posledného zdaňovacieho obdobia, ktorým je zdaňovacie obdobie, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve.

Ak fyzická osoba, platiteľ dane, je osobou, ktorá podniká, a zároveň je aj osobou, ktorá pokračuje v živnosti po poručiteľovi, môže v praxi nastať situácia, keď miestna príslušnosť správcu dane poručiteľa a tohto platiteľa dane je rôzna.

Posledné zdaňovacie obdobie a vznik daňovej povinnosti

Posledným zdaňovacím obdobím osoby pokračujúcej v živnosti je zdaňovacie obdobie, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve. Osoba pokračujúca v živnosti daňové priznanie za posledné zdaňovacie obdobie predkladá v lehote do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote je splatná aj vlastná daňová povinnosť (§ 78 ods. 2 zákona o DPH).

Zákon o DPH jednoznačne ustanovuje v § 83 ods. 2 osobe pokračujúcej v živnosti po úmrtí platiteľa dane, odkedy dokedy má táto osoba status platiteľa a ktoré obdobie sa považuje za posledné zdaňovacie obdobie. Vzhľadom na uvedené, daňový úrad o zrušení registrácie pre daň nevydáva rozhodnutie, v ktorom sa určuje deň, uplynutím ktorého fyzická osoba pokračujúca v živnosti po úmrtí platiteľa dane prestáva byť platiteľom, a ani o tom, ktoré zdaňovacie obdobie sa považuje za posledné zdaňovacie obdobie.

V poslednom zdaňovacom období osobe pokračujúcej v živnosti vzniká, resp. nevzniká daňová povinnosť pri majetku, ktorý pripadol dedičovi v zmysle § 81 zákona o DPH, v závislosti od toho, či dedič po skončení dedičského konania bude pokračovať v živnosti, či dedič je platiteľom dane, resp. nadobudne status platiteľa dane ku dňu nadobudnutia majetku dedičstvom.

Daňová povinnosť

a) v prípade pokračovania v živnosti po skončení konania o dedičstve

V poslednom zdaňovacom období osobe pokračujúcej v živnosti pri majetku, ktorý pripadol dedičovi, ktorý bude pokračovať v živnosti po skončení dedičského konania, v zmysle § 81 zákona o DPH vzniká daňová povinnosť, ak dedič, ktorý pokračuje v živnosti, nie je platiteľom dane, resp. sa nestane platiteľom dane ku dňu skončenia konania o dedičstve, napr. z dôvodu, že nepožiada o registráciu bezodkladne po skončení dedičského konania.

V poslednom zdaňovacom období osobe pokračujúcej v živnosti pri majetku, ktorý pripadol dedičovi, ktorý bude pokračovať v živnosti po skončení konania o dedičstve, podľa § 81 zákona o DPH daňová povinnosť nevzniká, ak dedič je platiteľom dane alebo dedič požiada o registráciu za platiteľa dane bezodkladne po skončení konania o dedičstve.

b) Postup v prípade, ak sa po úmrtí fyzickej osoby, platiteľa dane, nepokračuje v podnikaní

Ak sa po úmrtí platiteľa dane nepokračuje v podnikaní, potom jeho právny nástupca má povinnosť podať daňové priznanie. Právny nástupca je povinný podať daňové priznanie do troch mesiacov po skončení posledného zdaňovacieho obdobia.

Daňová povinnosť vzniká právnemu nástupcovi v poslednom zdaňovacom období podľa § 81 zákona o DPH. Pri výpočte dane sa vychádza z ceny majetku zistenej ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia v zmysle § 81 ods. 6 zákona o DPH. Právnemu nástupcovi teda vzniká daňová povinnosť v poslednom zdaňovacom období určenom podľa § 83 ods. 3 zákona o DPH tak ako pri zrušení registrácie podľa § 81 zákona o DPH.

Ak fyzická osoba, platiteľ dane, pred svojím úmrtím nepodala daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, právnemu nástupcovi zákon o DPH samostatne neukladá povinnosť podať daňové priznanie.

V prípade fyzickej osoby pokračujúcej v podnikaní po úmrtí platiteľa dane daňový úrad vykoná príslušné zmeny v registri, ktoré oznámi osobe pokračujúcej v podnikaní v lehote do 10 dní.

Ak dôjde k úmrtiu platiteľa dane, po ktorom sa už nepokračuje v podnikaní podľa § 83 ods. 3 a platiteľ, ktorý zomrel, bol zaregistrovaný pre daň pred 1. 1. 2022, uplynutím posledného zdaňovacieho obdobia zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň, keďže toto bolo ešte vydané podľa § 4 ods. 3 alebo ods. 8 v znení účinnom do 31. 12. 2021.

§ 84

(1) Daň pri dovoze tovaru vyrubuje colný orgán s výnimkou podľa odseku 2. Daň vyrubená colným orgánom je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov.

(2) Daň pri dovoze tovaru, ktorý je navrhnutý platiteľom na prepustenie do colného režimu podľa § 21 ods. 1 písm. a) až d), colný úrad nevyrubí, ak platiteľ

a) má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo organizačnú zložku zapísanú v obchodnom registri,

b) dováža tovar, ktorý použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ,

c) doviezol v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vzniká daňová povinnosť pri dovoze tovaru, tovar, ktorého celková colná hodnota je najmenej 150 000 eur, a ak platiteľ neuskutočnil dovoz tovaru v predchádzajúcom kalendárnom roku alebo nepodnikal v predchádzajúcom kalendárnom roku, colná hodnota tovaru pri prvom dovoze tovaru v kalendárnom roku, v ktorom vzniká daňová povinnosť pri dovoze tovaru, je najmenej 30 000 eur a

d) nemal daňové nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu k 30. novembru kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vzniká daňová povinnosť pri dovoze tovaru, a ak platiteľ začal podnikať v kalendárnom roku, v ktorom vzniká daňová povinnosť pri dovoze tovaru, nemal daňové nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu k poslednému dňu druhého kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vzniká daňová povinnosť pri dovoze tovaru, a colná hodnota dovážaného tovaru je najmenej 30 000 eur; splnenie tejto podmienky je platiteľ povinný preukázať pri prvom dovoze tovaru v kalendárnom roku potvrdením vydaným daňovým úradom.

(3) Platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, je povinný daň pri dovoze tovaru sám vypočítať a uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

Komentár k § 84

Správa dane

Na správu DPH sa použije procesný daňový predpis, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. zákon o správe daní (daňový poriadok), a to v prípade, ak zákon o DPH neustanovuje inak.

Pri dovoze tovaru z tretích štátov je správcom dane colný orgán a na správu dane sa použijú colné predpisy, pokiaľ zákon o DPH neustanovuje inak.

§ 84a

Úhrada dane
pri dovoze tovaru

(1) Daň pri dovoze tovaru vyrubuje colný úrad a daň vyrubená colným úradom je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov, ak odseky 2 až 5, § 21 ods. 3 a § 84b neustanovujú inak.

(2) Postup podľa odseku 1 sa neuplatní pri dovoze tovaru, pri ktorom daňová povinnosť vznikla podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ak

a) platiteľ, na účet ktorého sa podáva colné vyhlásenie, má v čase vzniku daňovej povinnosti

1. sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, má v tuzemsku bydlisko,

2. pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 alebo § 4b a

3. účinné povolenie, ktorým sa udeľuje status schváleného hospodárskeho subjektu podľa colných predpisov,

b) platiteľ, na účet ktorého sa podáva colné vyhlásenie v rámci centralizovaného colného konania podľa colných predpisov, má v čase vzniku daňovej povinnosti

1. pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 a

2. múčinné povolenie, ktorým sa udeľuje status schváleného hospodárskeho subjektu podľa colných predpisov.

(3) Platiteľ podľa odseku 2, na účet ktorého bolo podané colné vyhlásenie na tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), je povinný daň pri dovoze tovaru vypočítať a uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť; tento platiteľ je osobou povinnou zaplatiť túto daň. V daňovom priznaní podľa prvej vety platiteľ uvedie aj dovoz tovaru, ktorý je oslobodený od dane.

(4) Ak platiteľ uplatnil postup podľa odseku 3 a podmienky podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu neboli splnené, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 1,3 % zo sumy dane pri dovoze tovaru, ktorú by bol colný úrad vyrubil, ak by sa neuplatnil postup podľa odseku 3.

(5) Správu dane podľa odseku 2 vykonáva daňový úrad a na správu dane sa použijú ustanovenia osobitného predpisu,³³⁾ ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 84b

Osobitný spôsob úhrady
dane pri dovoze tovaru
v rámci centralizovaného
colného konania

(1) Ak daňová povinnosť vznikla podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a colné vyhlásenie bolo v rámci centralizovaného colného konania podané na účet osoby, ktorá nespĺňa podmienky podľa § 84a ods. 2 písm. b), colný úrad bezodkladne po prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu vypočíta sumu dane a oznámi ju osobe povinnej platiť daň (§ 69 ods. 8). Na oznámenie sumy vypočítanej dane sa primerane použijú ustanovenia colných predpisov o oznámení colného dlhu. Daň podľa prvej vety je splatná do desiatich dní odo dňa oznámenia sumy dane.

(2) Ak je osoba povinná platiť daň (§ 69 ods. 8) zahraničnou osobou a nemá aktivovanú elektronickú schránku podľa osobitného predpisu,^33a) je povinná zvoliť si pred prvým podaním colného vyhlásenia podľa odseku 1 zástupcu na doručovanie, ktorý má aktivovanú elektronickú schránku podľa osobitného predpisu.

Komentár k § 84a a 84b

Samozdanenie pri dovoze tovaru

Zákon o DPH obsahuje od roku 2011 ustanovenie zavádzajúce inštitút samozdanenia pri dovoze tovaru z tretích štátov do tuzemska (dovoz tovaru), avšak toto ustanovenie sa nestalo účinným. Pri dovoze tovaru z tretích krajín do tuzemska (dovoz tovaru), pri ktorom vzniká daňová povinnosť, je dovozca povinný zaplatiť DPH colnému úradu (správca DPH pri dovoze tovaru) a následne si, v prípade splnenia ustanovených podmienok, uplatňuje tento dovozca právo na odpočítanie zaplatenej DPH v daňovom priznaní, ktoré podáva s istým časovým odstupom, čo preňho znamená negatívny cash flow vplyv v trvaní niekoľkých týždňov až mesiacov.

V EÚ dochádza k zavedeniu centralizovaného colného konania (CCK) pri dovoze tovaru. V dôsledku CCK sa vybraným subjektom na základe ich žiadosti povolí podávať colné vyhlásenie na dovážaný tovar v členskom štáte, v ktorom je dovozca usadený (colný úrad/členský štát dohľadu), a nie v členskom štáte, kde je tovar fyzicky predložený colnému orgánu, t. j. kde je tovar spotrebovaný a kde sa má zaplatiť DPH (colný úrad/členský štát predloženia). Na získanie takéhoto povolenia, žiadateľ musí mať účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu.

Použitie mechanizmu samozdanenia pri dovoze tovaru predstavuje efektívnejší spôsob platenia DPH po spustení CCK. Spustenie CCK v celej EÚ predstavuje vhodný moment pre zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v SR.

Podstatou samozdanenia pri dovoze tovaru podľa ustanovení (§ 84a a 84b) je, že daň pri dovoze tovaru nevyrubí colný orgán, ale ju môže, za splnenia určitých zákonných podmienok, platiteľ dane sám vypočítať, uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť pri dovoze tovaru a zaplatiť daňovému úradu, a zároveň môže v tomto daňovom priznaní uplatniť právo na odpočítanie dane.

Tento inštitút nadobudol účinnosť od 1. júla 2025, pričom ho neuplatňujú všetci platitelia. Oprávneným subjektom na jeho uplatňovanie je od 1. 7. 2026 platiteľ dane usadený v tuzemsku, ktorý má účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu (ďalej len „AEO“) podľa colných predpisov.

Od 1. 1. 2026 došlo k rozšíreniu podmienok využitia tohto inštitútu, budú ho môcť využívať aj zahraničné osoby registrované v SR. Ako vyplýva z ustanovenia § 84a ods. 2 písm. b) zákona o DPH, vzťahuje sa na platiteľov, na účet ktorých sa podáva colné vyhlásenie v rámci centralizovaného colného konania, ktorí budú mať v čase vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru do SR splnené podmienky:

– Pridelené IČ DPH podľa § 4, alebo §4b alebo podľa § 5 (zahraničné osoby registrované v SR),

– Účinné povolenie, ktorým sa udeľuje status AEO.

Samozdanenie pri dovoze tovaru môže využívať sám deklarant (platiteľ dane), ktorý podá na svoj účet colné vyhlásenie alebo tak urobí jeho colný zástupca pri zastupovaní v colnom konaní. Centralizované colné konanie môže využiť iba držiteľ statusu AEO.

Ak colný zástupca, ktorý bude držiteľom povolenia AEO podá colné vyhlásenie na účet osoby, ktorá nie je držiteľom statusu AEO, a teda táto osoba si nemôže uplatniť samozdanenie pri dovoze, tak osoba, v ktorej mene bolo podané colné vyhlásenie, bude povinná podať colnému úradu elektronickými prostriedkami dovozné vyhlásenie na účely úhrady dane pri dovoze tovaru, a to najneskôr nasledujúci deň po dni, v ktorom bolo prijaté colné vyhlásenie. V súvislosti s tým sa zaviedol nový typ tlačiva dovozného vyhlásenia.

V prípade ak zahraničný platiteľ dane, ktorý dováža tovar do SR v rámci centralizovaného colného konania je zastúpený v rámci nepriameho zastúpenia, status schváleného hospodárskeho subjektu s povolením pre zjednodušené colné postupy musí byť udelený aj tomuto deklarantovi.

Schválený hospodársky subjekt (AEO)

Cieľom zavedenia statusu schváleného hospodárskeho subjektu (slov. skratka SHS, angl. Authorised Economic Operators – skratka AEO) je zabezpečenie medzinárodného obchodu s ľahko rozpoznateľnou známkou kvality – povolením AEO, ktoré indikuje, že jeho držiteľ je bezpečným článkom medzinárodného dodávateľského reťazca. Držiteľ povolenia AEO je preverený zo strany colných orgánov, ktoré osvedčili, že jeho vnútorné kontrolné mechanizmy, finančné zdravie, colné postupy, fyzická bezpečnosť tovaru počnúc od výroby cez skladovanie po prepravu, vyhovujú bezpečnostným a/alebo colným požiadavkám. Okrem prestížneho postavenia sú držiteľovi povolenia AEO colnými orgánmi poskytované výhody pri colnom konaní. Povolenie AEO vydané v ktoromkoľvek členskom štáte je platné v celej Európskej únii a nemá obmedzenú časovú platnosť.

Druhy povolenia AEO: povolenie schváleného hospodárskeho subjektu pre zjednodušené colné postupy, ktoré umožňuje držiteľovi využívať určité zjednodušené postupy podľa colných predpisov – povolenie AEOC; povolenie schváleného hospodárskeho subjektu pre oblasť bezpečnosti a ochrany, ktoré držiteľa oprávňuje využívať uľahčenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany – povolenie AEOS; oba druhy povolenia možno mať súčasne a vydané je jedno kombinované povolenie AEOF.

Držitelia povolenia AEO absolvovali náročný proces preverenia splnenia kritérií, preto sú považovaní za dôveryhodných partnerov finančnej správy. Držiteľom povolenia AEO sú podľa druhu povolenia poskytované určité výhody – napr. nižší počet fyzických a dokladových kontrol vzťahujúcich sa na bezpečnosť a ochranu vzťahujúcich sa na inú colnú legislatívu, prednostné zaobchádzanie v prípade výberu na kontrolu, dôveryhodnosť pri colnom konaní. Colným orgánom, ktorý v SR vydáva povolenia AEO, je Úrad pre vybrané hospodárske subjekty.

Kritériá na vydanie povolenia AEO: dodržiavanie colných a daňových predpisov, uspokojivý systém riadenia obchodnej a prepravnej evidencie, finančná spôsobilosť, praktické normy pre odbornú spôsobilosť alebo odborná kvalifikácia priamo spojená s vykonávanou činnosťou (len v prípade AEOC), Zavedené normy bezpečnosti a ochrany(len v prípade AEOS AEOF).

Nesplnenie podmienok pre uplatnenie samozdanenia v rámci centralizovaného colného konania (§ 84b)

Osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania (CCK), pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), sa uplatní v prípade, ak osoba, na účet ktorej bolo podané príslušné colné vyhlásenie nespĺňa podmienky pre uplatnenie samozdanenia pri dovoze tovaru podľa § 84a ods. 2 písm. b) zákona o DPH.

Platiteľ dane je povinný postupovať podľa platných colných predpisov, ak nespĺňa uvedené podmienky v prípade dovozu tovaru v rámci centralizovaného colného konania prepusteného do voľného obehu (vrátane konečného použitia); alebo colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla.

V takom prípade je podľa § 84b zákona o DPH platiteľ dane pri colnom konaní povinný vypracovať a elektronicky podať dovozné vyhlásenie colnému úradu. Colný úrad bezodkladne po prijatí dovozného vyhlásenia oznámi osobe povinnej platiť daň určenú výšku dane. Toto oznámenie sa vykoná písomným rozhodnutím o určení colného dlhu alebo vymeraní colného dlhu v colnom konaní v zmysle colných predpisov. Daň je splatná do 10 dní odo dňa oznámenia výšky dane.

V prípade ak colné vyhlásenie nebude podané v lehote do 10 dní odo dňa oznámenia výšky dane, colný úrad zašle výzvu na podanie dovozného vyhlásenia osobe, v menej ktorej sa podáva colné vyhlásenie. V tejto výzve colný úrad vyzve osobu na splnenie si povinnosti, aby podala dovozné vyhlásenie do 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Výzva sa zasiela elektronicky do aktivovanej elektronickej schránky osoby, v mene ktorej sa podáva vyhlásenie.

Ak osoba, v menej ktorej sa bude podávať colné vyhlásenie má postavenie zahraničnej osoby a nemá aktivovanú elektronickú schránku podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) je povinná si zvoliť pred prvým podaním colného vyhlásenia zástupcu na doručovanie.

Zástupca na doručovanie môže byť len osoba, ktorá má zriadenú elektronickú schránku na komunikáciu s orgánmi štátnej moci (napr. daňový úrad, colný úrad).

Sankcie

Ak osoba, v menej ktorej sa podáva colné vyhlásenie na dovoz tovaru do režimu voľného obehu alebo colného režimu dočasné použitie nepodá toto dovozné vyhlásenie, colný úrad je oprávnený jej uložiť pokutu. Výška pokuty závisí od lehoty, v ktorej si oprávnená osoba nesplnila svoju povinnosť. Pri nepodaní dovozného vyhlásenia do 10 dní odo dňa oznámenia výšky dane je pokuta do sumy 1000 eur, pri nepodaní dovozného vyhlásenia do 10 dní odo dňa prijatia výzvy na jeho podanie od colného úradu je pokuta do sumy 10 000 eur.

Výhody samozdanenia pre platiteľov

• Zníženie administratívneho zaťaženia – podnikatelia môžu sami vykonávať vyhlásenie a odvedenie DPH, čo zjednodušuje proces a znižuje potrebu komunikácie s colnými orgánmi.

• Rýchlejšie uvoľnenie tovaru – bez potreby čakať na spracovanie colnými orgánmi môže tovar rýchlejšie vstúpiť do voľného obehu.

Účinnosť od 1. 1. 2027

Prechodné
a záverečné ustanovenia

Prechodné a záverečné ustanovenia

§ 85

(1) Podľa doterajších predpisov sa až do uplynutia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.

(2) Registrácia platiteľov vykonaná podľa doterajších predpisov sa považuje za registráciu pre daň podľa § 4 tohto zákona.

(3) Ak pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorá bola nadobúdateľovi odovzdaná do užívania do 30. apríla 2004 vrátane, nevznikla daňová povinnosť do 30. apríla 2004 vrátane, určí sa vznik daňovej povinnosti podľa doterajších predpisov.

(4) Pri opakovanom a čiastkovom dodaní tovaru alebo služby, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť do 30. apríla 2004 vrátane, sa vznik daňovej povinnosti určuje podľa § 19 ods. 3 a 4 tohto zákona.

(5) Pri oprave základu dane zdaniteľného plnenia uskutočneného do 31. decembra 2003 vrátane sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení.

(6) Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na zdaniteľné plnenia uskutočnené do 30. apríla 2004 vrátane a ktorá sa vzťahuje na tovar dovezený do 30. apríla 2004 vrátane, sa vzťahujú doterajšie predpisy s výnimkou odpočítania dane viažucej sa na majetok, ktorú platiteľ môže odpočítať pri registrácii pre daň.

(7) Pri predbežnom odpočítaní dane podľa § 50 tohto zákona v zdaňovacích obdobiach roku 2004 použije platiteľ koeficient vypočítaný podľa doterajších predpisov.

(8) Na investičný majetok podľa § 54, pri ktorom platiteľ odpočítal daň po 31. decembri 2002, sa vzťahuje úprava odpočítanej dane podľa tohto zákona s výnimkou podľa odseku 9.

(9) Ak bol platiteľ povinný vykonať úpravu odpočítanej dane pri investičnom majetku z dôvodu zmeny účelu použitia tohto majetku v roku 2003, použije pri prípadnej ďalšej zmene účelu použitia investičného majetku na úpravu odpočítanej dane doterajšie predpisy.

(10) Žiadosti o zrušenie registrácie pre daň podané pred účinnosťou tohto zákona, o ktorých daňový úrad nerozhodol do 30. apríla 2004 vrátane, sa posudzujú podľa § 81 tohto zákona.

(11) Lekáreň a výdajňa zdravotníckych pomôcok na základe súpisu zásob liekov a zdravotníckych pomôcok, pri ktorých nebolo možné podľa doterajšieho predpisu odpočítať daň, môže odpočítať daň z týchto zásob podľa súpisu zásob liekov a zdravotníckych pomôcok vykonaného k 30. aprílu 2004.

(12) Platiteľ, ktorý má zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, je povinný osobitne podať za posledné dva mesiace druhého kalendárneho štvrťroka 2004 daňové priznanie vydané podľa vzoru ustanoveného týmto zákonom; daňové priznanie za prvý mesiac druhého kalendárneho štvrťroka 2004 je platiteľ povinný podať do 25. júla 2004 podľa vzoru daňového priznania platného k 30. aprílu 2004.

(13) Na nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 sa vzťahuje § 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. decembra 2003.

(14) Daňový úrad vráti daň pri projektoch zahraničnej pomoci podľa doterajších predpisov, ak je žiadosť o vrátenie dane podaná daňovému úradu do 30. apríla 2004 vrátane.

(15) Pri tovare, ktorý je k 30. aprílu 2004 v tuzemsku a pri vstupe do tuzemska bol predložený colnému úradu a má postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu alebo prepustený do colného režimu uskladňovanie v colnom sklade, do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla a tento stav trvá k 1. máju 2004, platia doterajšie predpisy až do času, kým sa pre tovar dočasné uskladnenie alebo colne schválené určenie neskončí.

(16) Pri tovare, ktorý bol do 30. apríla 2004 vrátane prepustený do spoločného tranzitného režimu³⁴⁾ alebo iného colného režimu tranzit a tento režim trvá k 1. máju 2004, platia doterajšie predpisy až do času, kým sa tento colný režim neskončí.

(17) Ako dovoz tovaru, ktorý je predmetom dane, sa posudzuje

a) vyňatie tovaru vrátane neoprávneného vyňatia z colného režimu dočasné použitie, do ktorého bol tovar prepustený do 30. apríla 2004 vrátane za podmienok podľa odseku 15, ak tento tovar bol vo voľnom obehu v štáte, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004,

b) vyňatie tovaru vrátane neoprávneného vyňatia z dočasného uskladnenia, z umiestnenia alebo colného režimu podľa odseku 15, do ktorých bol tovar prepustený alebo umiestnený do 30. apríla 2004 vrátane za podmienok podľa odseku 15, ak tento tovar bol vo voľnom obehu v štáte, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004,

c) skončenie režimu podľa odseku 16 alebo porušenie podmienok režimu podľa odseku 16, ktorý bol začatý do 30. apríla 2004 vrátane za podmienok podľa odseku 16, ak tento tovar bol vo voľnom obehu v štáte, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, s výnimkou, ak sa preukáže tovar, že tovar nie je dodaný za protihodnotu osobou, ktorá je zdaniteľnou osobou podľa práva príslušného štátu.

(18) Ak bol tovar vyvezený do 30. apríla 2004 vrátane zo štátu, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, a osoba, ktorej bol tovar dodaný, použije tento tovar po 30. apríli 2004, posudzuje sa toto použitie tovaru ako dovoz tovaru, ktorý je predmetom dane, ak

a) dodanie tohto tovaru bolo oslobodené od dane podľa práva štátu, z ktorého sa tovar vyviezol, a

b) tovar nebol do 30. apríla 2004 vrátane dovezený do tuzemska podľa doterajších predpisov.

(19) Tovar podľa odsekov 17 a 18 nie je predmetom dane, ak

a) tovar je odoslaný alebo prepravený na územie tretích štátov,

b) tovar podľa odseku 17 písm. a) je späť odoslaný alebo prepravený do členského štátu, z ktorého bol vyvezený, a to osobe, ktorá tento tovar vyviezla, okrem dopravných prostriedkov, alebo

c) tovarom podľa odseku 17 písm. a) je dopravný prostriedok, ktorý bol nadobudnutý alebo dovezený do 30. apríla 2004 vrátane v súlade s daňovými podmienkami platnými na domácom trhu štátu, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, a nebol pri vývoze oslobodený od dane ani daň viažuca sa na dopravný prostriedok nebola vrátená; táto podmienka sa považuje za splnenú, ak dopravný prostriedok bol prvýkrát použitý pred 1. májom 1996 alebo ak je výška dane pri jeho dovoze zanedbateľná.

(20) Tovar, ktorý bol colným úradom vývozu prepustený do colného režimu vývoz do 30. apríla 2004 vrátane a do tohto dňa vrátane neopustil tuzemsko, sa posudzuje ako vývoz tovaru podľa § 37 doterajšieho predpisu, ak tovar vystúpil z tuzemska do štátu, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, a výstup tovaru platiteľ preukáže namiesto potvrdenia colného úradu výstupu týmito dokladmi:

a) prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou,

b) potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,

c) vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ.

Komentár k § 85

Prechodné ustanovenia k elektronickej fakturácii a oznamovaniu údajov finančnému riaditeľstvu

Ustanovenia smernice o elektronickom vyhotovovaní faktúr k dodaniam tovarov a služieb a o digitálnom oznamovaní údajov o tuzemských a cezhraničných dodaniach budú účinné od 1. 7. 2030.

Slovenská republika sa rozhodla zaviesť povinné vyhotovovanie elektronických faktúr k dodaniam tovarov alebo služieb, ktoré sa neuvádzajú v súhrnnom výkaze (čiže ide len o tuzemské dodania tovarov alebo služieb), vrátane povinného elektronického oznamovania údajov z týchto dodaní. Uvedené povinnosti sa vzťahujú len na tuzemských platiteľov dane registrovaných podľa § 4, 4b a 4c zákona o DPH (platitelia dane registrovaní pre daň podľa § 5 a iné zdaniteľné osoby registrované podľa § 7 a 7a zákona o DPH takéto povinnosti do 30. 6. 2030 mať nebudú) pri dodaniach pre zdaniteľné osoby alebo nezdaniteľné právnické osoby usadené v tuzemsku. Povinnosti súvisiace s elektronickým vyhotovovaním faktúr z tuzemských dodaní tovarov alebo služieb a elektronickým oznamovaním údajov z týchto dodaní podľa prechodného ustanovenia od 1. 1. 2027 do 30. 6. 2030 sú s povinnosťami na vyhotovenie elektronických faktúr z tuzemských dodaní a elektronickým oznamovaním údajov z týchto dodaní účinnými od 1. 7. 2030 v zásade totožné.

V období od 1. 1. 2027 do 30. 6. 2030 sa bude postupovať podľa fakturačných pravidiel uvedených, v § 71 až 76 zákona o DPH, s niektorými výnimkami.

Platiteľ dane je povinný vyhotoviť elektronickú faktúru pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inému platiteľovi dane, alebo zdaniteľnej osobe, prípadne nezdaniteľnej právnickej osobe, usadenej v tuzemsku, prípadne pri prijatí platby pred uvedeným dodaním za podmienky, že dodanie tovaru alebo služby, alebo prijatie platby pred týmto dodaním tovaru alebo služby nastalo po 1. 1. 2027. Povinnosť vyhotoviť elektronickú faktúru nemajú platitelia dane, ak ide o dodania tovaru alebo služby konečným spotrebiteľom (B2C), oslobodené dodania tovarov a služieb (z dôvodu priameho oslobodenia vyplývajúceho zo samotnej podstaty služby, napr. služby sociálnej pomoci, alebo cezhraničné dodania tovarov a služieb zdanené u kupujúceho v inom členskom štáte). Platitelia dane nebudú mať povinnosť vyhotoviť ako elektronickú faktúru ani doklady alebo oznámenia, ktoré sa považujú za zjednodušené faktúry podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) zákona o DPH.

Vyhotovenie elektronickej faktúry sa zakazuje, ak je odberateľom tovarov alebo služieb Slovenská informačná služba alebo Vojenské spravodajstvo, alebo ak je dodanie tovarov alebo služieb utajovanou skutočnosťou, je spojené s utajovanou skutočnosťou, alebo si vyžaduje utajovanú skutočnosť, bez ohľadu na to, kde je dodávateľ alebo odberateľ tohto dodania tovaru alebo služby usadený. Súhlas odberateľa na vyhotovenie štruktúrovanej elektronickej faktúry nebude potrebný. Zaslanie elektronickej faktúry iným spôsobom ako doručovacou službou podliehalo súhlasu príjemcu plnenia.

Definícia elektronickej faktúry: akýkoľvek doklad alebo oznámenie, obsahujúce náležitosti podľa § 74 ods. 1, vyhotovené, zaslané a prijaté vo formáte elektronického dokumentu, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie a v dátovej štruktúre v súlade s európskou normou pre elektronickú fakturáciu a so zoznamom jej syntaxí. Za elektronické faktúry bude možné považovať aj opravné doklady a oznámenia vyhotovené, zaslané a prijaté spôsobom k pôvodným elektronických faktúram.

Lehota na vyhotovenie elektronickej faktúry a elektronickej opravnej faktúry je 15 dní, pričom uvedená lehota začína plynúť odo dňa dodania tovaru alebo služby, odo dňa prijatia platby pred ich dodaním, prípadne od konca kalendárneho mesiaca, kedy nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane podľa § 25 ods. 1. Od 1. júla 2030 bude podľa § 73 lehota na vyhotovenie faktúry 10 dní odo dňa, keď nastala relevantná skutočnosť.

Pre súhrnné elektronické faktúry, vyhotovené za obdobie najviac jedného kalendárneho mesiaca, sa lehota pätnástich dní na vyhotovenie počíta odo dňa skončenia kalendárneho mesiaca, za ktorý sa súhrnná elektronická faktúra vyhotovuje.

Od 1. 1. 2027 sa vypúšťa možnosť vyhotovenia súhrnnej faktúry vo forme dohody o platbách za dodanie elektriny, plynu, vody alebo tepla (§ 75 ods. 2 v znení účinnom do 31. 12. 2026).

V prechodnom období rovnako, ako v znení účinnom od 1. 7. 2030, sa zohľadňuje situácia, keď dodávateľ nemal v čase dodania tovaru alebo služby dostatočné informácie na to, aby vedel, že je povinný vyhotoviť faktúru. Zabezpečuje sa tak právna istota pre zdaniteľné osoby a umožní sa im dodržať zákonnú lehotu v prípade, ak dôjde k dodatočnému oznámeniu odberateľa, že ide o osobu, pre ktorú bol dodávateľ povinný vyhotoviť faktúru, na základe čoho sa lehota na vyhotovenie faktúry bude považovať za dodržanú, ak dodávateľ vyhotoví faktúru do pätnástich dní od tohto oznámenia.

Rozsah údajov, ktoré je povinný dodávateľ a odberateľ oznamovať finančnému riaditeľstvu pri vyhotovení alebo prijatí elektronickej faktúry sa uvádza v odseku 9. Platiteľ dane, ktorý je dodávateľom, z dodania tovaru alebo služby, elektronicky prostredníctvom doručovacej služby, oznamuje podľa zákona o DPH svoje IČ DPH, IČ DPH odberateľa, jeho meno a priezvisko alebo názov, ak odberateľ IČ DPH nemá, a údaje, týkajúce sa predmetného dodania, podľa § 74 ods. 1 písm. c) až k), m), n) a § 68d ods. 4 zákona o DPH, s výnimkou údajov podľa § 74 ods. 1 písm. h) a i), ak je odberateľ osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 10 až 12. Pri opravných elektronických faktúrach sa uvádza poradové číslo pôvodnej elektronickej faktúry a údaje, ktoré sa menia. Dodávateľ oznamuje údaje z dodania tovaru alebo služby elektronicky v čase vyhotovenia elektronickej faktúry, najneskôr do piatich dní odo dňa vyhotovenia elektronickej faktúry, alebo odo dňa uplynutia lehoty na vyhotovenie elektronickej faktúry, ak ju vyhotovuje odberateľ v mene a na účet dodávateľa.

Lehota na oznámenie údajov podľa odseku 10 ustanovuje, že odberateľ, ktorý je tuzemským platiteľom dane, je povinný z elektronickej faktúry prijatej prostredníctvom doručovacej služby elektronicky oznámiť údaje z prijatého dodania tovaru alebo služby, avšak len ak je platiteľom dane (napr. zdaniteľná osoba, nezdaniteľná právnická osoba, ktoré môžu byť registrované pre daň podľa § 7, alebo § 7a povinnosť oznamovať elektronicky údaje o prijatom tovare alebo službe nemajú). Odberateľ oznamuje IČ DPH dodávateľa, svoje IČ DPH, a údaje, týkajúce sa predmetného dodania, podľa § 74 ods. 1 písm. c) až k), m), n) a § 68d ods. 4 zákona o DPH, s výnimkou údajov podľa § 74 ods. 1 písm. h) a i), ak je tento odberateľ osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 10 až 12. Odberateľ oznamuje údaje z dodania tovaru alebo služby do piatich dní od prijatia elektronickej faktúry.

Spôsob oznamovania údajov je uvedený v odseku 9 a 10, oznamujú sa prostredníctvom doručovacej služby. Ak sa na zaslanie elektronickej faktúry použije doručovacia služba, povinnosť oznámiť údaje sa považuje za splnenú odovzdaním elektronickej faktúry doručovacej službe.

Sankcie za porušenie oznamovacej povinnosti sú uvedené odsekoch 12 a 13. Daňový úrad uloží pokutu do výšky 10 000 eur dodávateľovi alebo odberateľovi, ktorý neoznámil žiadne údaje z dodania tovaru alebo služby, alebo ich oznámil po lehote, oznámil iba niektoré údaje, prípadne oznámil nesprávne údaje. Pri opakovanom porušení povinností môže daňový úrad uložiť pokutu až do výšky 100 000 eur.

V prípade, ak sú údaje oznámené dodávateľom alebo odberateľom nesprávne (ods. 14) a ide o zrejmý omyl, pričom nesprávne údaje dodávateľ alebo odberateľ následne opraví, daňový úrad pokutu podľa neuloží. Takisto daňový úrad pokutu neuloží, ak dodávateľ alebo odberateľ neoznámili údaje v ustanovenej lehote z dôvodu preukázanej technickej poruchy, ako napríklad plošný výpadok internetovej siete, na strane certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby, za podmienky, že bezodkladne po odstránení tejto poruchy budú údaje oznámené.

Faktúry uchovávajú platitelia dane (v postavení dodávateľa aj odberateľa) po dobu 10 rokov od skončenia roka, ktorého sa dodanie týka.

Ak je platiteľom dane skupina, povinnosť oznamovať údaje z dodania tovaru alebo služby, ku ktorému je vyhotovená elektronická faktúra, majú jednotliví členovia skupiny v rozsahu nimi uskutočnených a prijatých zdaniteľných plnení.

Povinnosť dodávateľa a odberateľa súvisiaca s podávaním kontrolného výkazu podľa § 78a sa končí zdaňovacím obdobím, ktoré sa končí 30. júna 2030 a povinnosť dodávateľa súvisiaca s podávaním súhrnného výkazu sa končí za obdobie, ktoré končí 30. júna 2030.

V roku 2026 sa nebude vyžadovať na zápis osoby ako certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby do evidencie vedenej finančným riaditeľstvom splnenie podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) (t. j. automatizované plnenie informačných povinností podľa §80, § 80a a § 85n) v rozsahu podľa odsekov 9 až 11, pričom ak splnenie tejto podmienky v rozsahu odsekov 9 až 11 osoba nepreukáže do 15. decembra 2026, finančné riaditeľstvo ju 1. januára 2027 vymaže z evidencie podľa § 76a ods. 5.

Do 30. júna 2030 sa nebude vyžadovať na zápis do evidencie vedenej finančným riaditeľstvom splnenie podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa § 80 a § 80a zákona o DPH v znení účinnom od 1. júla 2030. Ak však splnenie podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu § 80 a § 80a v znení účinnom od 1. júla 2030 nepreukáže táto osoba do 15. júna 2030, finančné riaditeľstvo túto osobu z evidencie podľa § 76a ods. 5 dňa 1. júla 2030 vymaže.

§ 85a

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2005

(1) Ustanovenie § 11a sa môže uplatniť aj v prípade, ak zahraničná osoba je platiteľom podľa tohto zákona k 1. januáru 2005 len z dôvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 a jeho následného dodania. Na dodanie tovaru, ktorý je k 31. decembru 2004 uskladnený pre platiteľa, ktorému má byť dodaný, sa vzťahuje doterajší predpis.

(2) Zahraničná osoba podľa odseku 1 požiada o zrušenie registrácie pre daň najneskôr do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla posledná daňová povinnosť.

(3) Osobitná úprava uplatňovania dane podľa § 66 sa nevzťahuje na nájom ojazdeného osobného automobilu na základe nájomnej zmluvy, ak obchodník pri jeho kúpe odpočítal daň do 31. decembra 2004.

§ 85b

(1) Vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike má nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na jeho spotrebu za obdobie od 1. mája 2004 do 30. júna 2005 podľa podmienok a v rozsahu, v akom má nárok na vrátenie dane podľa § 61 vedúci diplomatickej misie.

(2) Členovia administratívneho a technického personálu Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na ich spotrebu za obdobie od 1. mája 2004 do 30. júna 2005 podľa podmienok a v rozsahu, v akom majú nárok na vrátenie dane podľa § 61 členovia administratívneho a technického personálu diplomatickej misie.

(3) Na uplatnenie nároku na vrátenie dane osobám podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje § 62.

§ 85c

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2006

(1) Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 20 ods. 1 nevznikne, ak vznikla daňová povinnosť podľa § 20 ods. 4 doterajšieho predpisu.

(2) Ak sa doklad o oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, vyhotovil do 31. decembra 2005 vrátane a nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal tento doklad po 31. decembri 2005, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom obdržal doklad o oprave základu dane.

(3) Na tovar prepustený do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla do 31. decembra 2005 vrátane sa uplatní čiastočné oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu.

§ 85d

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2008

(1) Ak bol tovar na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky [§ 8 ods. 1 písm. c)], odovzdaný nájomcovi do 31. decembra 2007 vrátane a nájom bol zdaňovaný ako dodanie služby, postupuje sa podľa doterajšieho predpisu až do ukončenia nájmu.

(2) Platiteľ, ktorý ako prvý uvádza na trh v tuzemsku zálohované obaly spolu s tovarom, môže odpočítať daň zo zálohovaných obalov, ktoré má podľa stavu inventarizácie vykonanej podľa osobitného predpisu³⁵⁾ na sklade k 31. decembru 2007 alebo ktoré má na sklade podľa fyzickej inventúry vykonanej k 31. decembru 2007, ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok. Odpočítanie dane môže platiteľ podľa prvej vety uplatniť, ak má faktúru o dodaní zálohovaných obalov, pri ktorých nemohol uplatniť odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. d) doterajšieho predpisu.

(3) Platiteľ môže použiť postup podľa § 65 ods. 10 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2007 voči zdaniteľnej osobe, ktorá nie je platiteľom podľa tohto zákona, najdlhšie do 31. decembra 2008.

§ 85e

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2009

(1) Ak zdaniteľné osoby dosiahli k 31. decembru 2008 obrat podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 31. decembra 2008, sú povinné podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň do 20. januára 2009.

(2) Do obratu ustanoveného v § 4 a § 81 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2009 sa zahŕňa aj obrat za kalendárne mesiace roku 2008. Obrat za kalendárne mesiace roku 2008 v slovenských korunách sa prepočíta konverzným kurzom na eurá.

(3) Ak sa oprava základu dane podľa § 25 vykoná po 31. decembri 2008 a týka sa zdaniteľného obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť najneskôr 31. decembra 2008 a platba bola požadovaná v eurách, použije sa pri oprave základu dane a dane kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti.

(4) Ak sa oprava základu dane podľa § 25 vykoná po 31. decembri 2008 a týka sa zdaniteľného obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť najneskôr 31. decembra 2008 a platba bola požadovaná v inej mene ako v slovenských korunách alebo eurách, použije sa pri prepočte slovenských korún na eurá konverzný kurz.

(5) Ak sa po 31. decembri 2008 vykoná oprava základu dane podľa § 25, ktorá má za následok zníženie dane, a týka sa zdaniteľného obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť najneskôr 31. decembra 2008 a platba bola požadovaná v slovenských korunách, daň sa môže opraviť najviac vo výške priznanej pôvodnej dane prepočítanej konverzným kurzom.

(6) Peňažný limit na vrátenie dane podľa § 57 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2008 sa vzťahuje na vrátenie dane za obdobie, ktoré uplynie najneskôr 31. decembra 2008.

(7) Peňažný limit na vrátenie dane podľa § 59 ods. 3 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2008 sa vzťahuje na vrátenie dane zaplatenej v cene tovaru kúpeného najneskôr 31. decembra 2008.

(8) Vo faktúre, ktorá bola vyhotovená po 1. januári 2009 a vzťahuje sa k zdaniteľnému obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť pred 1. januárom 2009 a platba bola dohodnutá v slovenských korunách, sa údaje o základe dane a výške dane uvedú v eurách aj v slovenských korunách.

§ 85f

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. apríla 2009

(1) Ustanovenia § 55 ods. 3, § 69 ods. 13 a § 78 ods. 9 v znení účinnom od 1. apríla 2009 sa nepoužijú, ak povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň vznikla pred 1. aprílom 2009.

(2) Ustanovenia § 79 ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. apríla 2009 sa prvýkrát použijú na zdaňovacie obdobie, ktorým je apríl 2009.

§ 85g

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. júla 2009

(1) Zdaniteľná osoba, ktorá dosiahla obrat 35 000 eur podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a stala sa platiteľom, môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, ak k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom podala žiadosť o zrušenie registrácie pre daň, nedosiahla obrat 49 790 eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

(2) Daňový úrad po prijatí žiadosti o zrušenie registrácie pre daň bezodkladne určí platiteľovi deň, ktorým platiteľ prestáva byť platiteľom, a týmto dňom zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a platnosť identifikačného čísla pre daň. Platiteľ je povinný odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii pre daň do desiatich dní odo dňa, keď prestal byť platiteľom.

(3) Platiteľ, ktorý požiada o zrušenie registrácie pre daň podľa odseku 1, nemôže odpočítať daň podľa § 55 ods. 1 a 2 okrem odpočítania dane z majetku, ktorý dodal ako platiteľ; ak platiteľ odpočítal daň podľa § 55 ods. 1 a 2, v poslednom zdaňovacom období mu vzniká daňová povinnosť podľa § 81 ods. 6 a 7.

(4) Zdaniteľnú osobu, ktorá dosiahla obrat 35 000 eur podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a nedosiahla obrat podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom od 1. júla 2009 a ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň do 30. júna 2009, daňový úrad nezaregistruje s výnimkou, ak táto zdaniteľná osoba do 15. júla 2009 písomne oznámi daňovému úradu, že jej žiadosť o registráciu pre daň sa má považovať za podanú podľa § 4 ods. 4.

(5) Ak zdaniteľná osoba dosiahla k 30. júnu 2009 obrat podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a nedosiahla obrat podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom od 1. júla 2009, nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. júla 2009.

(6) Ak zdaniteľná osoba bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a žiadosť o registráciu pre daň nepodala, daňový úrad neuloží pokutu podľa osobitného predpisu,³³⁾ ak zdaniteľná osoba nedosiahla obrat 49 790 eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom zdaniteľnej osobe vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň.

§ 85h

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2010

(1) Ak je služba dodaná inak ako podľa odseku 2 zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu pred účinnosťou tohto zákona a osobou povinnou platiť daň bol príjemca služby a daňová povinnosť nevznikla do 31. decembra 2009 alebo vznikla čiastočne v rozsahu prijatej platby podľa § 19 ods. 4, vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2009.

(2) Ak sa dodanie služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov a daňová povinnosť nevznikla do 31. decembra 2009 z celkového základu dane, vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 3 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2010.

(3) Ustanovenia § 55a až 55g sa vzťahujú na žiadosti o vrátenie dane podané po 31. decembri 2009.

(4) Na žiadosti o vrátenie dane zahraničným osobám z tretích štátov za obdobie do 31. decembra 2009 sa vzťahujú ustanovenia § 56 až 58 v znení účinnom do 31. decembra 2009.

§ 85i

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2010

(1) Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na kúpu a nájom osobného automobilu registrovaného v kategórii M1, sa vzťahuje § 49 ods. 7 písm. a) a § 49 ods. 8 a 9 v znení účinnom do 31. decembra 2009, ak zmluva o kúpe osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 a zmluva o nájme osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 bola uzavretá do 31. decembra 2009 a osobný automobil bol odovzdaný kupujúcemu alebo nájomcovi do 31. decembra 2009.

(2) Dodanie osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 je oslobodené od dane, ak pri jeho nadobudnutí bolo vylúčené odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2009.

§ 85j

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2011

(1) V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje³⁶⁾ o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

(2) Ak platiteľ investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) nadobudol alebo vytvoril do 31. decembra 2010, uplatní § 9 ods. 2 predpisu účinného do 31. decembra 2010.

(3) Ak bol platiteľ povinný vykonať jednu alebo viac úprav odpočítanej dane pri investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. b) a c) za obdobie rokov 2004 až 2010, je obdobím na úpravu dane odpočítanej pri tomto majetku desať rokov podľa § 54 ods. 4 predpisu účinného do 31. decembra 2010 a platiteľ použije pri každej zmene účelu použitia postup podľa prílohy č. 1 predpisu účinného do 31. decembra 2010.

(4) Žiadosť o vrátenie dane podľa § 55a ods. 1 a § 55f ods. 1 za obdobie roku 2009 sa môže podať najneskôr do 31. marca 2011.

(5) Lehota podľa § 79 ods. 4 predpisu účinného od 1. januára 2011 na zánik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu sa nevzťahuje na nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia, ktoré sa končia najneskôr 31. decembra 2010.

§ 85k

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. januára 2012

Ak nadmerný odpočet uplatnený za zdaňovacie obdobia, ktoré sa končia najneskôr 31. decembra 2011, daňový úrad vráti v lehote podľa § 79 ods. 2 na základe nepravdivých údajov, uloží pokutu podľa osobitného predpisu³⁷⁾ účinného do 31. decembra 2011.

§ 85ka

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. októbra 2012

Platiteľ, ktorý mal k 30. septembru 2012 zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, môže pokračovať v tomto zdaňovacom období, najviac však do konca kalendárneho štvrť roka, v ktorom prestane plniť podmienky podľa § 77 ods. 2.

§ 85kb

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2014

(1) Žiadosť o registráciu pre daň podaná pred 1. januárom 2014 zdaniteľnou osobou, ktorá podniká spoločne s inou zdaniteľnou osobou na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, sa posúdi ako žiadosť podaná podľa § 4 ods. 1 alebo ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2014.

(2) Poverená osoba podľa § 4 ods. 3 v znení účinnom do 31. decembra 2013 uvedie vo svojom daňovom priznaní, dodatočnom daňovom priznaní, súhrnom výkaze a dodatočnom súhrnnom výkaze údaje týkajúce sa spoločného podnikania združenia za obdobia do konca kalendárneho roka 2013. Za daň vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie do konca kalendárneho roka 2013 zodpovedajú všetci účastníci združenia spoločne a nerozdielne.

(3) Povinnosť pokračovať v úprave odpočítanej dane podľa § 54b ods. 1 sa vzťahuje na investičný majetok podniku alebo časti podniku nadobudnutý po 1. januári 2014.

§ 85kc

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2015

(1) Ustanovenie § 4 ods. 3 druhej vety v znení účinnom do 31. decembra 2014 sa použije na žiadosti o registráciu pre daň podané do 31. decembra 2014.

(2) Zdaniteľná osoba identifikovaná pre daň podľa § 68 v znení účinnom do 31. decembra 2014 sa považuje za zdaniteľnú osobu identifikovanú pre daň podľa § 68a.

(3) Ak chce zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie uplatňovať od 1. januára 2015 osobitnú úpravu podľa § 68a v znení účinnom od 1. januára 2015, oznámi elektronickými prostriedkami začatie činnosti a údaje podľa § 68a ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2015 Daňovému úradu Bratislava do konca kalendárneho roka 2014. Daňový úrad Bratislava oznámi elektronickými prostriedkami tejto zdaniteľnej osobe, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy, a súčasne jej pridelí identifikačné číslo pre daň.

(4) Ak chce zdaniteľná osoba neusadená v členskom štáte spotreby uplatňovať od 1. januára 2015 osobitnú úpravu podľa § 68b v znení účinnom od 1. januára 2015, oznámi elektronickými prostriedkami začatie činnosti daňovému úradu do konca kalendárneho roka 2014. Daňový úrad oznámi elektronickými prostriedkami tejto zdaniteľnej osobe, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy.

(5) Ustanovenie § 85j ods. 1 sa od 1. januára 2015 neuplatní.

§ 85kd

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2016

(1) Ustanovenia § 4 ods. 3 a § 4c v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa použijú na žiadosti o registráciu pre daň podané podľa § 4 ods. 2 do 31. decembra 2015.

(2) Ustanovenie § 79 ods. 2 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie, ktorým je december 2015.

(3) Lehota podľa § 79 ods. 6 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa vzťahuje na nadmerné odpočty uplatnené najskôr za zdaňovacie obdobie, ktorým je január 2016.

§ 85ke

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2017

Platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 začala pred 1. januárom 2017 a k 1. januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane.

§ 85kf

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2018

(1) Ak bol tovar prepustený do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla do 31. decembra 2017 vrátane, daňová povinnosť pri dovoze tovaru vznikne ukončením tohto colného režimu.

(2) Úprava odpočítanej dane podľa § 54 a 54a sa neuplatní na daň odpočítanú pred 1. januárom 2018, ktorá sa vzťahuje na inú stavbu alebo časť stavby ako bola uvedená v § 54 ods. 2 písm. b) a c) v znení účinnom do 31. decembra 2017.

(3) Zdaniteľná osoba, ktorá sa zúčastňuje na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2018 a je registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a, podá súhrnný výkaz podľa § 80 ods. 2 za obdobia, ktoré sa začínajú najskôr 1. januára 2018.

§ 85kg

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2019

(1) Do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa zahŕňa aj obrat dosiahnutý podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2018. Do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa zahŕňa hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb vo výške, v akej nebola zahrnutá do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2018. Na tovary a služby, ktoré boli dodané v období sledovanom podľa § 4 ods. 1 a ktoré neboli zahrnuté do obratu do 31. decembra 2018, sa vzťahuje § 4 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2018.

(2) Rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň podľa § 4c vydané do 31. decembra 2018 sa zrušujú. Daňový úrad peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu, ktorá do 31. decembra 2018 nebola použitá na úhradu nedoplatku na dani, vráti do 28. februára 2019. Daňový úrad pred vrátením zábezpeky na daň primerane uplatní postup podľa osobitného predpisu.^4d)

(3) Ustanovenia § 9a a § 22 ods. 10 sa vzťahujú na poukazy vystavené po 30. septembri 2019.

(4) Pri dodaní stavby alebo časti stavby sa § 38 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 7 písm. b) a c) v znení účinnom od 1. januára 2019 uplatnia, ak sa stavebné práce začali po 31. decembri 2018.

(5) Ustanovenie § 38 ods. 5 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa vzťahuje na zmluvu o nájme nehnuteľnosti uzavretú po 31. decembri 2018, na základe ktorej bola nehnuteľnosť odovzdaná do užívania po 31. decembri 2018.

(6) Koeficient podľa § 50 ods. 4 za kalendárny rok 2018 a za hospodársky rok, ktorý sa začal do 31. decembra 2018, sa vypočíta podľa § 50 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2018.

§ 85kh

Prechodné ustanovenie k úprave
účinnej od 1. januára 2020

Na tovar premiestnený z iného členského štátu do tuzemska podľa podmienok uvedených v § 11a v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa vzťahuje § 11a v znení účinnom do 31. decembra 2019.

§ 85ki

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. januára 2021

Vzor daňového priznania k dani podľa prílohy k opatreniu Ministerstva financií Slovenskej republiky z 28. októbra 2019 č. MF/014640/2019-731, ktorým sa ustanovuje vzor daňového priznania k dani z pridanej hodnoty (oznámenie č. 404/2019 Z. z.) sa použije pri podávaní daňových priznaní za obdobia, ktoré končia najneskôr 31. decembra 2020, a pri podávaní daňových priznaní podľa § 78 ods. 4, ak daňová povinnosť vznikla najneskôr 31. decembra 2020.

§ 85kj

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. júla 2021

(1) Ak chce zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie okrem zdaniteľnej osoby, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a v znení účinnom do 30. júna 2021, uplatňovať od 1. júla 2021 osobitnú úpravu podľa § 68a v znení účinnom od 1. júla 2021, oznámi elektronickými prostriedkami začatie činnosti Daňovému úradu Bratislava najskôr 1. apríla 2021 a najneskôr 10. júna 2021. Toto oznámenie musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel, národné daňové číslo, ak jej bolo pridelené, vyhlásenie, že nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie, a ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise.^28aa)

(2) Ak chce zdaniteľná osoba okrem zdaniteľnej osoby, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b v znení účinnom do 30. júna 2021, uplatňovať od 1. júla 2021 osobitnú úpravu podľa § 68b v znení účinnom od 1. júla 2021, oznámi elektronickými prostriedkami začatie činnosti daňovému úradu najskôr 1. apríla 2021 a najneskôr 10. júna 2021. Ak zdaniteľná osoba, ktorá chce uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 68b v znení účinnom od 1. júla 2021, nemá v tuzemsku pridelené identifikačné číslo pre daň, musí v oznámení o začatí činnosti uviesť obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel a ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise.^28aa)

(3) Ak chce zdaniteľná osoba, ktorá nie je zastúpená sprostredkovateľom podľa § 68c ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1. júla 2021, uplatňovať od 1. júla 2021 osobitnú úpravu podľa § 68c v znení účinnom od 1. júla 2021, oznámi elektronickými prostriedkami začatie činnosti daňovému úradu najskôr 1. apríla 2021 a najneskôr 10. júna 2021. Toto oznámenie musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel, ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise^28aa) a identifikačné číslo pre daň alebo národné daňové číslo.

(4) Ak chce sprostredkovateľ uplatňovať od 1. júla 2021 osobitnú úpravu podľa § 68c v znení účinnom od 1. júla 2021 na účet zdaniteľnej osoby, oznámi elektronickými prostriedkami začatie činnosti daňovému úradu najskôr 1. apríla 2021 a najneskôr 10. júna 2021. Toto oznámenie musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu, ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise^28aa) a identifikačné číslo pre daň sprostredkovateľa.

(5) Ak chce zdaniteľná osoba, ktorá je zastúpená sprostredkovateľom, uplatňovať od 1. júla 2021 osobitnú úpravu podľa § 68c v znení účinnom od 1. júla 2021, oznámi sprostredkovateľ elektronickými prostriedkami začatie činnosti daňovému úradu najskôr 1. apríla 2021 a najneskôr 10. júna 2021. Toto oznámenie musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel, ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise^28aa) a identifikačné číslo pre daň alebo národné daňové číslo zdaniteľnej osoby.

(6) Identifikačné číslo pre daň pridelené zahraničnej osobe podľa § 6 v znení účinnom do 30. júna 2021 sa považuje za identifikačné číslo pre daň pridelené zahraničnej osobe podľa § 5. Osvedčenie o registrácii pre daň vydané zahraničnej osobe podľa § 6 v znení účinnom do 30. júna 2021 sa považuje za osvedčenie o registrácii pre daň vydané zahraničnej osobe podľa § 5.

§ 85kk

Prechodné ustanovenie k úprave
účinnej od 15. novembra 2021

Zdaniteľná osoba, ktorá je k 15. novembru 2021 platiteľom, je povinná do 30. novembra 2021 oznámiť finančnému riaditeľstvu spôsobom podľa § 6 ods. 5 každý bankový účet; to neplatí, ak ide o iný ako platobný účet⁵⁾ určený na zúčtovanie platobných operácii vedený pre poskytovateľa platobných služieb.

§ 85kl

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2022

(1) Ustanovenie § 4b ods. 2 štvrtej vety v znení účinnom do 31. decembra 2021 sa použije pri registrácii skupiny po 31. decembri 2021, ktorej členovia boli zaregistrovaní pre daň pred 1. januárom 2022.

(2) Ustanovenie § 4b ods. 5 piatej vety v znení účinnom do 31. decembra 2021 sa použije na žiadosť o zmenu registrácie skupiny podanú po 31. decembri 2021, ktorej pristupujúci člen bol zaregistrovaný pre daň pred 1. januárom 2022.

(3) Ak po 31. decembri 2021 nastala skutočnosť, na základe ktorej došlo k zmene registrácie platiteľa podľa § 6a, je zdaniteľná osoba, ktorá bola zaregistrovaná pre daň podľa § 4 alebo podľa § 5 pred 1. januárom 2022, povinná spolu s oznámením podľa § 6a ods. 1 alebo ods. 2 odovzdať daňovému úradu aj osvedčenie o registrácii pre daň.

(4) Colný úrad na základe žiadosti vráti daň zaplatenú pri dovoze tovaru, ktorý bol dovezený v období od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 Európskou komisiou, agentúrou alebo orgánom zriadeným podľa práva Európskej únie, ak tento tovar je určený alebo bol určený a použitý na plnenie úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19; to neplatí, ak Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie použila alebo požije dovezený tovar na účely ďalšieho dodania za protihodnotu.

(5) Ak sa po podaní žiadosti podľa odseku 4 prestali plniť podmienky na vrátenie dane v súvislosti s dovozom tovaru podľa odseku 4, Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie sú povinné o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informovať colný úrad.

(6) Ak sa prestali plniť podmienky na vrátenie dane podľa odseku 4 a rozhodnutie o vrátení dane už bolo vydané, colný úrad toto rozhodnutie zruší.

(7) Ak bolo rozhodnutie zrušené podľa odseku 6 a ak už bola daň vrátená, colný úrad vyrubí daň podľa sadzby dane, ktorá bola platná v danom čase; ak sa prestali plniť podmienky na vrátenie dane podľa odseku 4 len čiastočne, colný úrad vyrubí daň podľa sadzby dane, ktorá bola platná v danom čase, vo výške rozdielu medzi pôvodne vrátenou sumou dane a daňou, na vrátenie ktorej majú Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie nárok.

(8) Ustanovenie § 62aa sa použije na tovary alebo služby dodané v tuzemsku od 1. januára 2021 Európskej komisii, agentúre alebo orgánu zriadenému podľa práva Európskej únie, ak tieto tovary alebo služby sú alebo boli určené na plnenie úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19; to neplatí, ak Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie použila alebo použije tieto tovary alebo služby na účely ďalšieho dodania za protihodnotu.

(9) Ustanovenie § 81 ods. 4 poslednej vety v znení účinnom do 31. decembra 2021 sa použije na zrušenie registrácie pre daň platiteľa, ktorý bol zaregistrovaný pre daň pred 1. januárom 2022.

(10) Ustanovenie § 81a ods. 3 poslednej vety v znení účinnom do 31. decembra 2021 sa použije na zrušenie registrácie skupiny, ktorá bola zaregistrovaná pre daň pred 1. januárom 2022.

(11) Ustanovenie § 82 ods. 3 poslednej vety v znení účinnom do 31. decembra 2021 sa použije na zrušenie registrácie pre daň osoby, ktorá bola zaregistrovaná pre daň pred 1. januárom 2022.

(12) Ustanovenie § 83 ods. 1 poslednej vety v znení účinnom do 31. decembra 2021 sa vzťahuje na dodatok v osvedčení o registrácii pre daň vyznačený pred 1. januárom 2022.

(13) Ustanovenie § 83 ods. 3 poslednej vety v znení účinnom do 31. decembra 2021 sa použije, ak došlo k úmrtiu platiteľa, ktorý bol zaregistrovaný pre daň pred 1. januárom 2022.

§ 85km

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2023

(1) Daňový úrad zastaví registračné konanie podľa osobitného predpisu,³⁸⁾ ak zdaniteľná osoba, ktorá dosiahla obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov 49 790 eur výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39, podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2022 a táto zdaniteľná osoba vezme žiadosť o registráciu pre daň späť pred dňom doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň.

(2) Ustanovenie § 25a ods. 2 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2023 sa uplatní na pohľadávky za dodanie tovaru alebo služby, pri ktorých 150 dní od splatnosti uplynulo po 31. decembri 2022.

(3) Ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a) a ods. 5 písm. a) a b) v znení účinnom do 31. decembra 2022 sa uplatnia na pohľadávky za dodanie tovaru alebo služby, na ktoré sa nevzťahuje odsek 2.

(4) Ustanovenie § 25a ods. 2 písm. f) v znení účinnom do 31. decembra 2022 sa uplatní na pohľadávky za dodanie tovaru alebo služby, na ktoré sa nevzťahuje odsek 2.

(5) Ak platiteľ dostane opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a) po 31. decembri 2022 z dôvodu, že dodávateľ opravil základ dane podľa § 25a ods. 3, pretože sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa § 25a ods. 2 písm. a) alebo písm. f) v znení účinnom do 31. decembra 2022, je povinný opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane tento doklad. Na opravu odpočítanej dane sa uplatní § 53b v znení účinnom do 31. decembra 2022 a na povinnosť vykázať opravu odpočítanej dane v kontrolnom výkaze sa uplatní § 78a v znení účinnom do 31. decembra 2022.

(6) Ak platiteľ nie je povinný opraviť odpočítanú daň podľa § 53b ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2023 a dodávateľ opravil základ dane podľa § 25a ods. 3, pretože sa jeho pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa § 25a ods. 2 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2023, je platiteľ povinný opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a). Na opravu odpočítanej dane sa uplatní § 53b v znení účinnom do 31. decembra 2022, § 53b ods. 8 v znení účinnom od 1. januára 2023 a na povinnosť vykázať opravu odpočítanej dane v kontrolnom výkaze sa uplatní § 78a v znení účinnom do 31. decembra 2022.

(7) Platiteľ má právo opraviť opravenú odpočítanú daň, ak po 31. decembri 2022 dostane opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. b) z dôvodu, že dodávateľ opravil základ dane podľa § 25a ods. 6, pretože prijal akúkoľvek platbu v súvislosti s nevymožiteľnou pohľadávkou podľa § 25a ods. 2 písm. a) alebo písm. f) v znení účinnom do 31. decembra 2022. Na opravu opravenej odpočítanej dane sa uplatní § 53b v znení účinnom do 31. decembra 2022 a na povinnosť vykázať opravu opravenej odpočítanej dane v kontrolnom výkaze sa uplatní § 78a v znení účinnom do 31. decembra 2022.

(8) Povinnosť podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 9 sa nevzťahuje na zdaniteľnú osobu, ktorá dosiahla obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov 49 790 eur výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39, a od dosiahnutia obratu uskutočňuje výlučne dodania tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, ak

a) táto osoba do 31. decembra 2022 nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo

b) táto osoba podala do 31. decembra 2022 žiadosť o registráciu pre daň s oneskorením viac ako 30 dní a daňový úrad zastavil registračné konanie podľa osobitného predpisu³⁸⁾ z dôvodu, že žiadosť o registráciu pre daň bola pred dňom doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň vzatá späť.

(9) Ak daňový úrad podľa § 78 ods. 9 v znení účinnom do 31. decembra 2022 nezačal daňovú kontrolu do 31. decembra 2022, na preverenie údajov v podanom daňovom priznaní sa uplatní postup podľa § 78 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2023.

(10) Do 31. marca 2023 sa znížená sadzba dane 10 % zo základu dane uplatňuje na prepravu osôb visutými a pozemnými lanovkami a lyžiarskymi vlekmi, na sprístupnenie krytých a nekrytých športových zariadení na účely vykonávania športu, na vstupné do umelých kúpalísk³⁹⁾ a na reštauračné a stravovacie služby.⁴⁰⁾

§ 85kn

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2025

(1) Ak zdaniteľná osoba dosiahla obrat 49 790 eur podľa § 4 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2024, na postup zdaniteľnej osoby sa vzťahuje § 4 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2024 a na postup daňového úradu sa vzťahuje § 4 ods. 3 v znení účinnom do 31. decembra 2024.

(2) Ak sa zdaniteľná osoba stala platiteľom podľa § 4 ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 2024, na postup platiteľa a na postup daňového úradu sa vzťahuje § 4 ods. 8 v znení účinnom do 31. decembra 2024.

(3) Ak zahraničná osoba podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2024, na postup Daňového úradu Bratislava sa vzťahuje § 5 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2024.

(4) Ustanovenie § 8 ods. 1 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2025 sa nepoužije na nájomnú zmluvu s dojednaným právom kúpy tovaru, ktorý je predmetom nájmu, ak bola táto zmluva uzavretá do 31. decembra 2024 vrátane.

(5) Ustanovenia § 55 ods. 3, § 69 ods. 13 a § 78 ods. 9 v znení účinnom do 31. decembra 2024 sa vzťahujú na zdaniteľnú osobu, ktorej vznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 9 v znení účinnom do 31. decembra 2024.

(6) Ustanovenia § 55 ods. 1 až 5, § 78 ods. 9 a § 78a ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2025 sa primerane vzťahujú na zdaniteľnú osobu, ktorá nesplnila registračnú povinnosť podľa § 4 alebo § 5 v znení účinnom do 31. decembra 2024 a ktorej nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 9 v znení účinnom do 31. decembra 2024; vlastná daňová povinnosť je splatná v lehote podľa § 78 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2025. Uplatnenie práva a splnenie povinností podľa prvej vety sa vzťahujú na obdobie, v ktorom mala byť táto zdaniteľná osoba platiteľom, ktoré sa určí podľa § 55 ods. 3 poslednej vety v znení účinnom do 31. decembra 2024 alebo podľa § 55 ods. 4 poslednej vety v znení účinnom do 31. decembra 2024.

(7) Na účely uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa § 51 v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, ktoré uplynulo najneskôr 31. decembra 2024, je zjednodušenou faktúrou doklad podľa § 74 ods. 3 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2024, ak bol do 31. decembra 2024 vyhotovený.

(8) Ustanovenie § 79 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2025 sa prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie, ktorým je január 2025.

§ 85ko

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 1. januára 2025

Ak po 31. decembri 2024 nastane skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, a týka sa dodania tovaru alebo služby, pri ktorom vznikla daňová povinnosť do 31. decembra 2024 a súčasne aj po 31. decembri 2024, na účely

a) opravy základu dane podľa § 25 sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti a platiteľ je povinný vypočítať sumu opravenej dane pomerne podľa výšky, v akej sa znížený základ dane vzťahuje na každú vzniknutú daňovú povinnosť,

b) opravy odpočítanej dane podľa § 53 sa použije sadzba dane platná v čase vzniku práva na odpočítanie dane a platiteľ je povinný vypočítať sumu, o ktorú opravuje odpočítanú daň, pomerne podľa výšky, v akej sa znížený základ dane podľa § 25 vzťahuje na každé vzniknuté právo na odpočítanie dane.

§ 85kp

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2025

(1) Ak k prvotnému použitiu nedošlo do 31. decembra 2024, na opravu odpočítanej dane sa vzťahuje § 53 v znení účinnom od 1. januára 2025; to neplatí, ak ide o investičný majetok podľa § 54 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2024, pri ktorom začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 2024, § 54a ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2024 alebo podľa § 54d ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2024.

(2) Na úpravu odpočítanej dane pri investičnom majetku podľa § 54 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2024 sa vzťahuje § 54, § 54a, § 54d a príloha č. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2024, ak obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 2024, § 54a ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2024 alebo podľa § 54d ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2024 začalo plynúť do 31. decembra 2024.

(3) Ak v poslednom zdaňovacom období vznikne daňová povinnosť podľa § 81 ods. 5 z majetku, ktorého dodanie by bolo oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 alebo ods. 7 a na úpravu odpočítanej dane sa vzťahuje odsek 2, platiteľ vypočíta daň z tohto majetku podľa § 81 ods. 5 a 6 v znení účinnom od 1. januára 2025.

§ 85l

Prechodné ustanovenie
k uplatneniu samozdanenia
pri dovoze tovaru

Postup podľa § 84a sa prvýkrát použije na dovoz tovaru, pri ktorom daňová povinnosť pri dovoze tovaru podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) vznikla po 30. júni 2025.

§ 85m

Prechodné ustanovenie k úprave
účinnej od 1. júla 2025

Ustanovenie § 61 ods. 13 v znení účinnom do 30. júna 2025 sa vzťahuje na osobný automobil alebo úžitkový automobil s prideleným diplomatickým evidenčným číslom EE aj po 30. júni 2025.

§ 85n

Prechodné ustanovenia
k odpočítaniu dane pri niektorých
kategóriách motorových vozidiel
a tovaroch a službách súvisiacich
s týmito motorovými vozidlami
účinné od 1. januára 2026

(1) Platiteľ, ktorý od 1. januára 2026 do 30. júna 2028 vrátane nadobudne dlhodobý majetok podľa § 52a ods. 1 písm. b), ktorým je motorové vozidlo kategórie M1, L1e alebo L3e (ďalej len „osobné motorové vozidlo“), iné ako osobné motorové vozidlo podľa odseku 4 alebo odseku 5, odpočíta daň vzťahujúcu sa na toto osobné motorové vozidlo v rozsahu 50 %; použitie tohto osobného motorového vozidla na iný účel ako na podnikanie sa nepovažuje za dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2 alebo ods. 3) a v rozsahu, v akom pri tomto tovare nebola odpočítaná daň, sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3). Ustanovenia § 49 ods. 4 a § 54 týmto nie sú dotknuté.

(2) Platiteľ, ktorý od 1. januára 2026 do 30. júna 2028 vrátane používa na základe nájomnej zmluvy inej ako krátkodobej nájomnej zmluvy alebo na základe obdobnej zmluvy osobné motorové vozidlo iné ako osobné motorové vozidlo podľa odseku 4 alebo odseku 5, odpočíta daň vzťahujúcu sa na túto službu v rozsahu 50 %; použitie tohto osobného motorového vozidla na iný účel ako na podnikanie sa nepovažuje za dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 3). Ustanovenie § 49 ods. 4 týmto nie je dotknuté.

(3) Platiteľ, ktorý v súvislosti s osobným motorovým vozidlom používaným na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, od 1. januára 2026 do 30. júna 2028 vrátane prijme služby alebo nadobudne tovar, ktorý nie je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a), odpočíta daň vzťahujúcu sa na tieto služby alebo tovar v rozsahu 50 %; ustanovenie § 49 ods. 4 týmto nie je dotknuté.

(4) Odseky 1 až 3 sa, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia § 49 ods. 4 a § 54, neuplatnia na osobné motorové vozidlo, ktoré platiteľ

a) nadobudol alebo používa výlučne na podnikanie, ktorým je

1. krátkodobý nájom alebo iný ako krátkodobý nájom osobného motorového vozidla,

2. doprava osôb a ich batožiny za protihodnotu vrátane taxislužby,

3. prevádzkovanie autoškoly, ak osobné motorové vozidlo je výcvikovým vozidlom,⁴¹⁾

b) používa výlučne ako predvádzacie alebo testovacie osobné motorové vozidlo alebo ako náhradné osobné motorové vozidlo poskytnuté zákazníkovi platiteľa na dobu opravy osobného motorového vozidla zákazníka alebo počas ktorej sú na osobnom motorovom vozidle zákazníka vykonávané iné služby.

(5) Odseky 1 až 3 sa neuplatnia ani na osobné motorové vozidlo, ktoré platiteľ nadobudol ako investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a) výlučne na podnikanie alebo osobné motorové vozidlo, ktoré platiteľ používa výlučne na podnikanie, ak platiteľ vedie podrobné záznamy podľa odseku 6, preukazujúce rozsah použitia osobného motorového vozidla výlučne na podnikanie; ustanovenia § 49 ods. 4 a § 54 týmto nie sú dotknuté.

(6) Záznamy preukazujúce rozsah použitia osobného motorového vozidla podľa odseku 5 výlučne na podnikanie je platiteľ povinný viesť v elektronickej podobe osobitne za každé nadobudnuté alebo používané osobné motorové vozidlo a obsahujú najmä

a) identifikačné číslo osobného motorového vozidla VIN,

b) evidenčné číslo osobného motorového vozidla, názov a typ osobného motorového vozidla,

c) stav počítadla kilometrov osobného motorového vozidla v deň začatia vedenia záznamov, na konci každého zdaňovacieho obdobia a v deň ukončenia vedenia záznamov,

d) evidenciu o každom použití osobného motorového vozidla, ktorá obsahuje najmä tieto údaje:

1. poradové číslo záznamu o jazde,

2. meno a priezvisko osoby, ktorá viedla osobné motorové vozidlo počas jazdy,

3. dátum, čas začatia jazdy a skončenia jazdy,

4. účel jazdy preukazujúci použitie osobného motorového vozidla na podnikanie,

5. miesto začatia jazdy a miesto skončenia jazdy,

6. počet najazdených kilometrov za každú jazdu, stav počítadla kilometrov pred každou jazdou a po každej jazde,

e) evidenciu o nadobudnutí tovaru a prijatí služieb podľa odseku 3 slúžiacich na prevádzku osobného motorového vozidla v členení na jednotlivé tovary a služby s uvedením ich špecifikácie, obstarávacej ceny bez dane a dátumu nadobudnutia tovaru alebo prijatia služby.

(7) Platiteľ je povinný na výzvu daňového úradu, v lehote určenej vo výzve, sprístupniť elektronickými prostriedkami záznamy podľa odseku 6.

(8) Na uchovávanie záznamov podľa odseku 6 sa vzťahuje § 70 ods. 11 písm. b).

(9) Použitie osobného motorového vozidla podľa odsekov 4 alebo 5 je platiteľ povinný oznámiť daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatnil odpočítanie dane, na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva; pri osobnom motorovom vozidle používanom na základe nájomnej zmluvy inej ako krátkodobej nájomnej zmluvy alebo na základe obdobnej zmluvy je platiteľ povinný oznámiť použitie osobného motorového vozidla podľa odsekov 4 alebo 5 v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatnil odpočítanie dane prvýkrát. Ak dôjde k zmene použitia osobného motorového vozidla podľa odseku 4 na použitie podľa odseku 5 alebo naopak, platiteľ túto skutočnosť oznámi daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom táto skutočnosť nastala. Povinnosť podľa prvej vety a druhej vety sa nevzťahuje na osobné motorové vozidlo, ktoré platiteľ nadobudol do
31. decembra 2025.

(10) Ustanovenie § 54d sa nevzťahuje na osobné motorové vozidlo, ktoré je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a), pri ktorom bola odpočítaná daň podľa odseku 1; to neplatí, ak platiteľ v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane podľa § 52a ods. 2 písm. a)

a) dodá toto osobné motorové vozidlo, pri ktorom odpočítal daň podľa odseku 1, alebo

b) oznámi najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho roka daňovému úradu na tlačive podľa odseku 9, že od nasledujúceho kalendárneho roka začne toto osobné motorové vozidlo, pri ktorom odpočítal daň podľa odseku 1, používať prvýkrát výlučne podľa odseku 4 alebo odseku 5; platiteľ podľa odseku 5 je povinný viesť záznamy podľa odseku 6 počnúc 1. januárom kalendárneho roka, v ktorom začne používať toto osobné motorové vozidlo výlučne na podnikanie.

[Dňom 1. januára 2027 za § 85n sa vkladá § 85o, ktorý vrátane nadpisu znie:

§ 85o

Prechodné ustanovenia k elektronickej
fakturácii a oznamovaniu údajov
finančnému riaditeľstvu

(1) V období od 1. januára 2027 do 30. júna 2030 sa postupuje podľa § 71 až 76 v znení účinnom do 30. júna 2030, ak odseky 2 až 8 a 15 neustanovujú inak.

(2) Platiteľ podľa § 4, 4b alebo § 4c, ktorý počnúc 1. januárom 2027 dodal osobe podľa odseku 3 tovar s miestom dodania podľa § 13 v tuzemsku alebo ktorý dodal osobe podľa odseku 3 službu s miestom dodania podľa § 15 alebo § 16 v tuzemsku alebo prijal platbu pred týmto dodaním tovaru alebo služby, je povinný vyhotoviť elektronickú faktúru podľa odseku 4; to neplatí, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane podľa § 28 až 43 a 47 alebo ak platiteľ vyhotovil pri dodaní tovaru alebo služby zjednodušenú faktúru podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b). Vyhotovenie elektronickej faktúry nepodlieha súhlasu príjemcu plnenia. Zaslanie elektronickej faktúry iným spôsobom než doručovacou službou podlieha súhlasu príjemcu plnenia. Platiteľ nesmie vyhotoviť elektronickú faktúru podľa odseku 4 pri plnení podľa prvej vety, ak je príjemcom plnenia Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo alebo ak je plnenie spojené s utajovanou skutočnosťou, vyžaduje si utajovanú skutočnosť alebo plnenie obsahuje utajovanú skutočnosť.

(3) Osobou na účely odseku 2 je

a) zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava,

b) nezdaniteľná právnická osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo alebo miesto charakterizované dostatočným stupňom stálosti a vhodnou štruktúrou, ak ide o ľudské a technické zdroje potrebné na výkon jej činnosti.

(4) Elektronickou faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré obsahuje náležitosti podľa § 74 ods. 1 a je vyhotovené, zaslané a prijaté

a) vo formáte elektronického dokumentu, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie, a

b) v dátovej štruktúre v súlade s technickou normou pre elektronickú fakturáciu a so zoznamom jej syntaxí podľa osobitného predpisu.^28s)

(5) Za elektronickú faktúru podľa odseku 4 sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú elektronickú faktúru podľa odseku 4 a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, a ktoré je vyhotovené, zaslané a prijaté spôsobom podľa odseku 4. Doklad alebo oznámenie podľa prvej vety musí obsahovať poradové číslo pôvodnej elektronickej faktúry a údaje, ktoré sa menia. Ak platiteľ podľa § 4, 4b alebo § 4c pri dodaní tovaru alebo služby podľa odseku 2 vyhotovil a zaslal doručovacou službou elektronickú faktúru podľa odseku 4, aj doklad alebo oznámenie, ktoré túto elektronickú faktúru mení, musí spĺňať rovnaké podmienky a byť zaslané doručovacou službou.

(6) Platiteľ podľa odseku 2 je povinný vyhotoviť elektronickú faktúru do pätnástich dní

a) odo dňa dodania tovaru alebo služby podľa odseku 2,

b) odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby podľa písmena a),

c) od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane podľa § 25 ods. 1.

(7) Platiteľ podľa odseku 2 môže za viac samostatných dodaní tovaru alebo služby podľa odseku 6 alebo za viac platieb prijatých pred dodaním tovaru alebo dodaním služby, ktoré sa uskutočnili počas obdobia najviac jedného kalendárneho mesiaca, vyhotoviť súhrnnú elektronickú faktúru; súhrnná elektronická faktúra sa musí vyhotoviť do pätnástich dní odo dňa skončenia kalendárneho mesiaca, za ktorý sa súhrnná elektronická faktúra vyhotovuje.

(8) Lehota podľa odseku 6 alebo odseku 7 sa považuje za dodržanú, ak platiteľ podľa odseku 2 vyhotoví faktúru do pätnástich dní odo dňa dodatočného oznámenia odberateľa, že je osobou, ktorej bol tento platiteľ povinný vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru alebo služby alebo pri prijatí platby pred dodaním podľa odseku 6 alebo odseku 7.

(9) Ak je platiteľ podľa odseku 2 povinný vyhotoviť elektronickú faktúru, ktorú zasiela príjemcovi plnenia doručovacou službou, je v čase jej vyhotovenia alebo najneskôr do piatich dní odo dňa vyhotovenia elektronickej faktúry alebo odo dňa uplynutia lehoty na vyhotovenie elektronickej faktúry, ak elektronickú faktúru vyhotovuje odberateľ v mene a na účet platiteľa podľa odseku 2, povinný oznámiť

a) identifikačné číslo pre daň dodávateľa, ktoré mu bolo pridelené,

b) identifikačné číslo pre daň odberateľa, ktoré mu bolo pridelené, alebo jeho meno a priezvisko alebo názov, ak mu identifikačné číslo pre daň nebolo pridelené,

c) údaje podľa § 74 ods. 1 písm. c) až k), m) a n) a podľa § 68d ods. 4 okrem údajov podľa § 74 ods. 1 písm. h) a i), ak je osobou povinnou platiť daň v tuzemsku príjemca plnenia podľa § 69 ods. 10 až 12; platiteľ, ktorý je povinný vyhotoviť elektronickú faktúru podľa odseku 5, oznámi poradové číslo pôvodnej elektronickej faktúry a údaje, ktoré sa menia.

(10) Osoba podľa odseku 3 písm. a), ktorá je platiteľom podľa § 4, 4b alebo § 4c, a ktorá prijala elektronickú faktúru prostredníctvom doručovacej služby, je povinná do piatich dní odo dňa jej prijatia oznámiť

a) identifikačné číslo pre daň dodávateľa, ktoré jej bolo pridelené,

b) identifikačné číslo pre daň odberateľa, ktoré jej bolo pridelené,

c) údaje podľa § 74 ods. 1 písm. c) až k), m) a n) a podľa § 68d ods. 4 okrem údajov podľa § 74 ods. 1 písm. h) a i), ak je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 10 až 12; platiteľ, ktorý prijal elektronickú faktúru vyhotovenú podľa odseku 5, oznámi poradové číslo pôvodnej elektronickej faktúry a údaje, ktoré sa menia.

(11) Údaje podľa odsekov 9 a 10 sa oznamujú finančnému riaditeľstvu prostredníctvom doručovacej služby; táto povinnosť sa považuje za splnenú odovzdaním elektronickej faktúry doručovacej službe.

(12) Daňový úrad uloží pokutu do výšky 10 000 eur

a) platiteľovi podľa odseku 2, ktorý

1. neoznámil údaje podľa odseku 9 alebo oznámil tieto údaje po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 9,

2. neoznámil všetky údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 9 alebo oznámil údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 9, nesprávne,

b) osobe podľa odseku 3 písm. a), ktorá je platiteľom podľa § 4, 4b alebo § 4c, ktorá

1. neoznámila údaje podľa odseku 10 alebo oznámila tieto údaje po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 10,

2. neoznámila všetky údaje, ktoré bola povinná oznámiť podľa odseku 10 alebo oznámila údaje, ktoré bola povinná oznámiť podľa odseku 10, nesprávne.

(13) Daňový úrad uloží pokutu do výšky 100 000 eur

a) platiteľovi podľa odseku 2, ak sa dopustí konania podľa odseku 12 písm. a) opakovane,

b) osobe podľa odseku 3 písm. a), ktorá je platiteľom podľa § 4, 4b alebo § 4c, ak sa dopustí konania podľa odseku 12 písm. b) opakovane.

(14) Daňový úrad prihliadne pri určení výšky pokuty podľa odsekov 12 a 13 na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu; pokutu podľa odsekov 12 a 13 neuloží, ak

a) platiteľ podľa odseku 2 opraví nesprávne uvedené údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 9, a z povahy veci vyplýva, že tieto údaje boli uvedené nesprávne z dôvodu zrejmého omylu,

b) osoba podľa odseku 3 písm. a), ktorá je platiteľom podľa § 4, 4b alebo § 4c, opraví nesprávne uvedené údaje, ktoré bola povinná oznámiť podľa odseku 10, a z povahy veci vyplýva, že tieto údaje boli uvedené nesprávne z dôvodu zrejmého omylu,

c) platiteľ podľa odseku 2 neoznámil údaje v lehote podľa odseku 9 z dôvodov preukázateľnej technickej poruchy na strane certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby a údaje oznámil bezodkladne po odstránení tejto poruchy,

d) osoba podľa odseku 3 písm. a), ktorá je platiteľom podľa § 4, 4b alebo § 4c, neoznámila údaje v lehote podľa odseku 10 z dôvodov preukázateľnej technickej poruchy na strane certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby a údaje oznámila bezodkladne po odstránení tejto poruchy.

(15) Platiteľ je povinný uchovávať elektronickú faktúru po dobu desiatich rokov od skončenia kalendárneho roka, ktorého sa elektronická faktúra týka.

(16) Ak je platiteľ skupinou, povinnosti podľa odsekov 9 a 10 plní každý člen skupiny v rozsahu ním uskutočnených a prijatých zdaniteľných plnení.

[Dňom 1. júla 2030 odstavec 17 znie:

(17) Na podanie

a) kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí 30. júna 2030, a dodatočného kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádza 1. júlu 2030, sa vzťahuje § 78a v znení účinnom do 30. júna 2030,

b) súhrnného výkazu za obdobie, ktoré sa končí 30. júna 2030, a dodatočného súhrnného výkazu za obdobie, ktoré predchádza 1. júlu 2030, sa vzťahuje § 80 v znení účinnom do 30. júna 2030.]

(18) Na zápis osoby ako certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby do evidencie vedenej finančným riaditeľstvom podľa § 76a ods. 5 sa

a) v roku 2026 nevyžaduje preukázanie splnenia podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa odsekov 9 až 11,

b) do 30. júna 2030 vrátane nevyžaduje preukázanie splnenia podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa § 80 a 80a v znení účinnom od 1. júla 2030.

(19) Finančné riaditeľstvo

a) vymaže 1. januára 2027 z evidencie podľa § 76a ods. 5 osobu, ktorá do 15. decembra 2026 nepreukázala splnenie podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa odsekov 9 až 11,

b) vymaže 1. júla 2030 z evidencie podľa § 76a ods. 5 osobu, ktorá do 15. júna 2030 nepreukázala splnenie podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa § 80 a 80a v znení účinnom od 1. júla 2030.

(20) Ustanovenie § 76a ods. 2 písm. e) sa neuplatňuje vo vzťahu k § 80 v znení účinnom do 30. júna 2030.

(21) V období od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 sa elektronickou faktúrou na účely § 76a rozumie každý doklad alebo oznámenie, ktoré obsahuje náležitosti podľa § 74 ods. 1 a je vyhotovené, zaslané a prijaté

a) vo formáte elektronického dokumentu, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie, a

b) v dátovej štruktúre v súlade s technickou normou pre elektronickú fakturáciu a so zoznamom jej syntaxí podľa osobitného predpisu.^28s)

(22) Ak platiteľ podľa § 4, 4b alebo § 4c pri dodaní tovaru s miestom dodania podľa § 13 v tuzemsku alebo pri dodaní služby s miestom dodania podľa § 15 alebo § 16 v tuzemsku alebo prijatí platby pred týmto dodaním tovaru alebo služby zdaniteľnej osobe, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava alebo nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorá má v tuzemsku sídlo alebo miesto charakterizované dostatočným stupňom stálosti a vhodnou štruktúrou, ak ide o ľudské a technické zdroje potrebné na výkon jej činnosti v období od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 zasiela elektronickú faktúru podľa odseku 21 doručovacou službou a príjemca zabezpečil, že môže prijať elektronickú faktúru doručovacou službou, nevyžaduje sa súhlas príjemcu podľa § 71 ods. 1 písm. b); to neplatí, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane podľa § 28 až 43 a 47 alebo ak platiteľ vyhotovil pri dodaní tovaru alebo služby zjednodušenú faktúru podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b). V období od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 sa na vyhotovenie elektronickej faktúry podľa odseku 21, ktorá sa nezasiela doručovacou službou, vyžaduje súhlas príjemcu.

(23) Ak sa v období od 1. januára 2027 do 30. júna 2030 vyhotovuje doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru vyhotovenú pri dodaní tovaru alebo služby uskutočnenom do 31. decembra 2026 a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, na jeho vyhotovenie sa vzťahujú rovnaké podmienky podľa § 71 až 76 v znení účinnom do 30. júna 2030 ako na vyhotovenie pôvodnej faktúry, ktorú mení; ak pôvodnou faktúrou je elektronická faktúra podľa odseku 21 vyhotovená platiteľom podľa § 4, 4b alebo § 4c pri dodaní tovaru alebo služby podľa odseku 22, zaslaná a prijatá doručovacou službou, doklad alebo oznámenie, ktoré ju mení, musí spĺňať rovnaké podmienky a byť zaslané doručovacou službou.

[Dňom 1. júla 2030 odstavec 24 znie:

(24) Ak sa po 30. júni 2030 vyhotovuje doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru vyhotovenú pri dodaní tovaru alebo služby uskutočnenom do 30. júna 2030 a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, na jeho vyhotovenie sa vzťahujú rovnaké podmienky podľa § 71 až 76 v znení účinnom do 30. júna 2030 a odsekov 4 až 8 v znení účinnom do 30. júna 2030 ako na vyhotovenie pôvodnej faktúry, ktorú mení.]

§ 86

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 6.

[Dňom 1. januára 2027 za § 86 sa vkladá § 86a, ktorý znie:

§ 86a

Ustanovenia tohto zákona účinné od 1. januára 2027 boli prijaté v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických predpisov.⁴¹⁾]

§ 87

Zrušujú sa:

1. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 371/1997 Z. z., zákona č. 60/1999 Z. z., zákona č. 153/1999 Z. z., zákona č. 342/1999 Z. z., zákona č. 246/2000 Z. z., zákona č. 524/2001 Z. z., zákona č. 555/2001 Z. z., zákona č. 511/2002 Z. z., zákona č. 637/2002 Z. z., zákona č. 144/2003 Z. z. a zákona č. 255/2003 Z. z.,

2. vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 93/1996 Z. z. o rozsahu a spôsobe vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám iných štátov, ktoré požívajú výhody podľa medzinárodných zmlúv v znení vyhlášky č. 174/1998 Z. z., vyhlášky č. 281/2000 Z. z. a vyhlášky č. 424/2001
Z. z.,

3. vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 94/1996 Z. z. o rozsahu a spôsobe vrátenia dane z pridanej hodnoty, ktoré vyplýva z medzinárodnej zmluvy v rámci projektov zahraničnej pomoci.

§ 87a

Zrušovacie ustanovenie
účinné od 1. januára 2021

Zrušuje sa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 28. októbra 2019 č. MF/014640/2019-731, ktorým sa ustanovuje vzor daňového priznania k dani z pridanej hodnoty (oznámenie č. 404/2019 Z. z.).

§ 88

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (1. 5. 2004).

* * *

Zákon č. 350/2004 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 7. 2004.

Zákon č. 651/2004 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2005.

Zákon č. 340/2005 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 9. 2005.

Zákon č. 523/2005 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2006.

Zákon č. 656/2006 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2007.

Zákon č. 215/2007 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 10. 2007.

Zákon č. 593/2007 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2008.

Zákon č. 378/2008 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 12. 2008.

Zákon č. 465/2008 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2009.

Zákon č. 83/2009 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 4. 2009.

Zákon č. 258/2009 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 7. 2009.

Zákon č. 471/2009 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2010.

Zákon č. 563/2009 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2010.

Zákon č. 83/2010 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 5. 2010.

Zákon č. 490/2010 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2011.

Zákon č. 331/2011 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2012 okrem čl. V bodov 1, 4 až 8, 13, 14, 17, 19, 25 a 27, ktoré nadobúdajú účinnosť
1. 1. 2013.

Zákon č. 406/2011 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 2. 2011.

Zákon č. 246/ 2012 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 10. 2012 okrem § 8 ods. 4 písm. f) slov „ocenenia tovaru alebo na účel“, § 16 ods. 2 poslednej vety, § 19 ods. 3 slov „písmen a) až e)“, § 19 ods.3 písmena e), § 19 ods. 8 slov „dňom vzniku daňovej povinnosti je“, § 19 ods. 10 slov „záznamoch podľa § 70“, § 70 odseku 2, § 71 až 76, prílohy č. 6 bod 14, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2013 a § 85l slov „2014“, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2014.

Zákon č. 440/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 30. decembra 2012 okrem § 51 ods. 1 písm. c) a § 78 ods. 7 druhej vety, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2013, a potom § 72 ods. 6, § 74 ods. 1 písm. b), § 74 ods. 3 písm. b), ktoré nadobudli účinnosť 2. januára 2013.

Zákon č. 360/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2014, okrem § 85l, ktorý nadobudol účinnosť 31. decembra 2013.

Zákon č. 218/2014 Z. z. nadobudol účinnosť
1. októbra 2014 okrem § 4 ods. 3, § 16 ods. 14, 15, 17 až 19, § 27 ods. 1, § 49 ods. 10, § 56 ods. 4, § 65 ods. 1, § 68, § 68a až § 68c, § 69a ods. 6, § 78a ods. 1, § 79 ods. 8, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2015 a § 79 ods. 6 a 7, ktoré nadobudli účinnosť 1. júla 2015.

Zákon č. 268/2015 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2016 okrem § 78a ods. 6, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2016.

Zákon č. 360/2015 Z. z. nadobudol účinnosť dňom začatia uplatňovania všetkých článkov nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie.

Zákon č. 297/2016 Z. z. nadobudol účinnosť
31. decembra 2016 okrem § 49 ods. 9, 55a ods. 2, § 61 ods. 13, § 69, § 78a ods. 2, § 79a, § 85ke, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2017.

Zákon č. 298/2016 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2017.

Zákon č. 334/2017 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2018.

Zákon č. 112/2018 Z. z. nadobudol účinnosť
1. mája 2018 okrem § 27 ods. 1 a § 27 ods. 2, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019.

Zákon č. 323/2018 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2019.

Zákon č. 368/2018 Z. z. nadobudol účinnosť
1. apríla 2019.

Zákon č. 369/2018 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2019 okrem § 9a a § 22, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2019, a § 48c a 48d a Prílohy č. 9, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2020.

Zákon č. 317/2019 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2020.

Zákon č. 318/2019 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2020.

Zákon č. 368/2019 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2020.

Zákon č. 344/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2021 okrem § 4 ods. 3 prvej vete, § 7 ods. 3 a § 7a ods. 3, § 4 odsek 4, § 5 ods. 1 písmeno f), § 5 ods. 2, § 6, § 6a ods. 1 a 2, § 69aa ods. 10 a § 78 ods. 2, § 8 ods. 4 písm. b), § 8 sa dopĺňa odsekom 7, § 11 ods. 2 písm. b), § 14, § 16 odsek 14, § 16 ods. 15 a ods. 16, § 16a, § 19, § 27 ods. 2 písm. a), § 42, § 48 ods. 2 a ods. 10, § 49 odsek 10, § 55a, § 56 odsek 4, § 66 ods. 15, § 68, § 68a až 68c, § 68ca a 68cb, § 68d ods. 13, § 69 ods. 2 písm. b), § 69 ods. 15, § 69aa ods. 1 a ods. 2, § 69aa ods. 8 písm. d), § 70 odsek 9, § 70 ods. 10, § 72 ods. 1 písmeno d), § 81, § 81, § 85kj ods. 6 v bode 52 a prílohy č. 6 bodov 23 a 24 v bode 54, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2021.

Zákon č. 186/2021 Z. z. nadobudol účinnosť
1. júla 2021.

Zákon č. 346/2021 Z. z. nadobudol účinnosť
1. novembra 2021.

Zákon č. 408/2021 Z. z. nadobudol účinnosť
15. novembra 2021 okrem § 4 ods. 3, § 4 ods. 8, § 4b odsek 2, § 4b ods. 5 až 7, § 5 ods. 2, § 6 ods. 6, § 6a odsek 3, § 7 ods. 3 a § 7a ods. 3 a § 7 ods. 3 a § 7a ods. 3, § 48 ods. 11 a 12, § 53b ods. 2, § 53b ods. 3, § 62aa, § 68 ods. 4, § 68a ods. 2, § 68b ods. 2, § 68b ods. 11, § 68c ods. 3, § 68c ods. 4 až 6, § 68ca ods. 2, § 68ca sa vypúšťa odsek 5, § 68ca ods. 6, § 68ca ods. 7 až 9, § 68d ods. 11 písm. e), § 69 ods. 14 písm. c), § 69a ods. 3, § 69a ods. 8, § 69a ods. 9, § 69aa ods. 6, § 69aa ods. 13, § 69aa ods. 14, § 69b ods. 1, § 69c, § 78 ods. 9,.§ 79 ods. 9 až 11, § 79a ods. 3, § 81 ods. 4, § 81a ods. 3 a 4, § 82 ods. 3, § 83 ods. 1, § 83 ods. 2, § 83 ods. 3, § 85kl v bode 50, v bode 51 prílohe č. 6 bodov 26 a 27, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2022 a § 11 ods. 13, § 43 ods. 6 písm. e), § 44 písm. b), § 48 ods. 13, § 63 ods. 2 a § 63 ods. 4 a v prílohe č. 6 bodu 25, ktoré nadobudli účinnosť 1. júla 2022.

Zákon č. 222/2022 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2023.

Zákon č. 516/2022 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2023 okrem § 70a, príloha č. 6 bod 25, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2024.

Zákon č. 9/2023 Z. z. nadobudol účinnosť
1. apríla 2023.

Zákon č. 309/2023 Z. z. nadobudol účinnosť
1. marca 2024.

Zákon č. 530/2023 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2024.

Zákon č. 102/2024 Z. z. nadobudol účinnosť 17. mája 2024, okrem § 27 ods. 2 písm. b) a § 32 ods. 2 písm. a), ktoré nadobudli účinnosť 1. júla 2024, okrem § 4 vrátane nadpisu nad paragrafom, § 5, § 5a, § 6 ods. 1, nadpisu nad § 7, § 7 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 7a ods. 1, 2 a ods. 3, § 8 ods. 1 písm. c), § 10 ods. 1, ods. 3, § 11 ods. 2 písm. b), ods. 4 písm. c), § 16 ods. 3, § 21 ods. 3, ods. 4, ods. 6 a poznámky pod čiarou k odkazu 6abba, § 43 ods. 10, § 48c ods. 5, § 49 ods. 4, ods. 6, ods. 9, § 51 ods. 1 písm. c), § 53 ods. 5, § 53b ods. 1 písm. a) a ods. 2, § 55, § 66 ods. 2 písm. a), § 68e až 68g, § 69 ods. 2 písm. a) a b), ods. 3 a ods. 8 až ods. 13, ods. 15 a 16, § 69b ods. 1 a § 69c ods. 1, § 73, § 74 ods. 3 písm. b), ods. 5 a poznámky pod čiarou k odkazu 29aaa, § 77 ods. 2, § 78 ods. 2 a ods. 9, § 78a ods. 1, ods. 3 a ods. 14, § 79 ods. 2 písm. b), § 81 ods. 1, 7, 7 a ods. 10, § 85kn, prílohy č. 6 bod 28 a prílohy č. 6 bodov 31 a 32, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2025, okrem § 84a ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3 až 5 a § 85l, ktoré nadobudli účinnosť 1. júla 2025, a okrem § 84a ods. 2 písm. b) a § 84b, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2026.

Zákon č. 354/2024 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2025, okrem § 53 ods. 2 písm. a) a § 53 ods. 2 písm. b), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2025.

Zákon č. 364/2024 Z. z. nadobudol účinnosť
1. júla 2025.

Zákon č. 26/2025 Z. z. nadobudol účinnosť
1. apríla 2025.

Zákon č. 77/2025 Z. z. nadobudol účinnosť
17. apríla 2025.

Zákon č. 181/2025 Z. z. nadobudol účinnosť
1. júla 2025.

Zákon č. 261/2025 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2026.

Zákon č. 384/2025 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2026.

Zákon č. 385/2025 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2026 okrem § 69b ods. 1, § 69c odsek 1, § 69c ods. 2, § 69c ods. 6 a 7, § 69c ods. 8, § 71 ods. 4 až 6, § 71 ods. 5, .§ 72 ods. 9 až 12, § 72 ods. 12, § 74 ods. 1 písm. c), .§ 79 ods. 12, § 85o, § 85o ods. 1 až 16 a 23 a § 86a, ktoré nadobúdajú účinnosť
1. januára 2027, a okrem § 17 ods. 4 písm. b), § 19 ods. 8 písm. a) a § 20 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 8 písm. b) a § 20 ods. 1 písm. b), § 43 ods. 9, § 45 ods. 3, § 49 ods. 11, § 68d ods. 4, § 69 ods. 12 písm. f) a g), § 69a ods. 2 písm. c), § 69a odsek 6, § 71 ods. 1 písm. a) a b), § 71 odsek 2, § 71 ods. 3 písm. b), § 71 ods. 4 a 6, § 72 ods. 2, § 72 ods. 3, § 72 ods. 9 až 11, § 73 ods. 1, § 73 ods. 1 písm. b), § 73 ods. 1 písm. c), § 73 ods. 1 písm. d) a e), § 73 ods. 3 a 4, § 74 ods. 1 písm. k), § 74 ods. 1 písm. p) a q), § 74, § 74 ods. 3, § 74 ods. 5,
§ 75, § 78 ods. 8 až 13, .§ 78a, § 79 ods. 4, § 79 ods. 5, § 80, § 80a, § 81 ods. 3 písm. b) a § 85o ods. 17 a 24, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2030.

Odkazy k textu:

1) Napríklad zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení zákona č. 337/1998 Z. z.

1a) Písmeno A prílohy č. 1 k vyhláške Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 37/2012 Z. z., ktorou sa upravujú niektoré cukry.

1b) § 3 ods. 7 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 37/2012 Z. z.

1c) § 2 písm. a) zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 336/2017 Z. z.

1d) § 59 ods. 4 zákona č. 363/2011 Z. z.

1e) Časť B bod 2 prílohy II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (Ú. v. EÚ L 354, 31. 12. 2008) v platnom znení.

2) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.

3) § 4 ods. 1 zákona č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4) § 4 ods. 2 zákona č. 309/2023 Z. z.

4a) § 2 ods. 9 zákona č. 309/2023 Z. z.

4b) § 2 ods. 9 písm. b) a ods. 12 zákona č. 309/2023 Z. z.

4c) § 67 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.

4d) § 79 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

4e) § 66a Obchodného zákonníka.

4f) § 4 ods. 3 písm. x) zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5) § 2 ods. 9 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5a) Čl. 219 ods. 1 až 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012). Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010). § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

5aa) § 4 a 5 zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5ab) Čl. 5b vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2019/2026 z 21. novembra 2019, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o dodania tovaru alebo poskytovania služieb uľahčované elektronickými rozhraniami, ako aj o osobitné úpravy pre zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú služby nezdaniteľným osobám, uskutočňujú predaj tovaru na diaľku a určité domáce dodania tovaru (Ú. v. EÚ L 313, 4.12.2019).

5ac) Čl. 1 bod 48 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2020/877 z 3. apríla 2020, ktorým sa mení a opravuje delegované nariadenie (EÚ) 2015/2446, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie, a ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2016/341, ktorým sa dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o prechodné pravidlá pre určité ustanovenia Colného kódexu Únie, keď príslušné elektronické systémy ešte nie sú funkčné (Ú. v. EÚ L 203, 26.6.2020).

5ad) § 33 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

6) Napríklad zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva.

6a) Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách.

6aa) § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 529/2002 Z. z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6aaa) Čl. 5a vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/2026.

6ab) Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 732/2002 Z. z. o zozname zálohovaných obalov, ktoré nie sú opakovane použiteľné, a o výške zálohy za ne a o výške zálohy za zálohované opakovane použiteľné obaly.

6aba) Čl. 77 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013
z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10. 10. 2013).

6abb) Čl. 79 nariadenia (EÚ) č. 952/2013.

6abba) § 156 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

6abc) Čl. 41a vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/2026.

6abd) § 2 písm. b) zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6ac) § 116 Občianskeho zákonníka.

6aca) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

6acaa) Čl. 116 až 121 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 v platnom znení.

6acab) Čl. 117 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 v platnom znení.

6acb) § 11 až 107b zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

6acc) § 166 až 171d zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

6acd) § 187 Civilného mimosporového poriadku.

6ace) § 188 Civilného mimosporového poriadku.

6acf) § 205 Civilného mimosporového poriadku.

6acg) Napríklad § 14 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.

6ad) § 3 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6ae) § 5 ods. 2 zákona č. 112/2018 Z. z.

6af) Zrušená.

6ag) § 2 písm. b) zákona č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6ah) § 2 písm. g) zákona č. 222/2022 Z. z.

6ai) § 2 písm. j) zákona č. 222/2022 Z. z.

6aj) § 2 písm. c) zákona č. 222/2022 Z. z. v znení neskorších predpisov.

6b) Čl. 12 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302,19.10. 1992).

§ 16 až 18 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

7) § 3 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách.

8) Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11) Napríklad zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

12) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

14) Napríklad zákon č. 385/1997 Z. z. o Slovenskom národnom divadle, zákon č. 114/2000 Z. z. o Slovenskej filharmónii, zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 183/2000 Z. z.

15) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

17) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

18) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

19) § 7 ods. 1 Stavebného zákona.

19a) § 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

19aa) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 145, 4. 6. 2008) v platnom znení.

20) Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

20a) Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z.

20b) Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

21) Zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.

21a) Čl. 343 Konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únii (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010).

Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Komisiou Európskych spoločenstiev o vykonávaní protokolmi o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 553/2004 Z. z.).

21b) Čl. 335 ods. 4 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015) v platnom znení.

22) Nariadenie Rady (EHS) č. 918/83 z 28. marca 1983 ustanovujúce v spoločenstve systém oslobodení od cla (Úradný vestník Európskej únie L 105 z 23. 4. 1983) v platnom znení.

23) Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch.

24) Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 21/1968 Zb. o Dohovore o výsadách a imunitách medzinárodných odborných organizácií.

24a) § 115 Občianskeho zákonníka.

24aa) § 54 a 55 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

24ab) Zrušená.

24b) Zrušená.

25) Čl. 1 ods. 32 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29. 12. 2015) v platnom znení.

25a) § 43 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

25b) Príloha č. 1 k vyhláške Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole.

25c) § 22 ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z. v znení zákona č. 546/2011 Z. z.

25d) § 23 ods. 12 zákona č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

25e) § 23 ods. 9 zákona č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

25f) § 12 ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

26) § 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

26a) § 2 Stavebného zákona.

26b) § 5 ods. 2 Stavebného zákona.

27) § 60 Stavebného zákona.

27a) Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

27b) Nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskej únii (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4; Ú. v. ES L 293, 24. 10. 1990) v platnom znení.

27ba) Nariadenie Komisie (ES) č. 1174/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania čl. 34a a 37 nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003, pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty podľa smernice Rady 2008/9/ES (Ú. v. EÚ L 314, 1. 12. 2009).

27bb) § 10 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

27bc) § 32 zákona č. 563/2009 Z. z.

27bd) § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

27c) § 72 zákona č. 563/2009 Z. z.

27d) § 155 ods. 1 písm. f) druhý bod zákona č. 563/2009 Z. z.

27e) § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

27f) § 13 ods. 6 až 9 zákona č. 563/2009 Z. z.

27g) Príloha II vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2022/432 z 15. marca 2022, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o potvrdenie o oslobodení od DPH a/alebo spotrebnej dane (Ú. v. EÚ L 88, 16.3.2022).

28) Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z.

28a) Čl. 496 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 6; Ú. v. ES L 253, 11.10.1993) v platnom znení.

28aa) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/194 z 12. februára 2020, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú služby nezdaniteľným osobám, uskutočňujú predaj tovaru na diaľku a určité domáce dodania tovaru (Ú. v. EÚ L 40, 13.2.2020).

28ab) § 13 ods. 5 a 6 a § 14 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

28ac) Čl. 63c vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/2026.

28ad) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2011) v platnom znení.

28ae) Čl. 61a vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/2026.

28af) Čl. 37b ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 268, 12. 10. 2010) v platnom znení.

Čl. 4 ods. 3 písm. a) vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/2007 zo 16. novembra 2021, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky (Ú. v. EÚ L 407, 17. 11. 2021).

28ag) § 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

28b) Zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

28c) Napríklad § 134zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 341/2005 Z. z. a§ 88až 153 zákona č. 563/2009Z. z. v znení neskorších predpisov.

28d) Napríklad § 151j a 553c Občianskeho zákonníka.

28da) Príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 2/zv. 2; Ú.v. ES L 256,
7. 9. 1987) v platnom znení.

28db) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1209/2014 z 29. októbra 2014, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93.

28dba) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane v znení neskorších predpisov.

28dbb) § 67 ods. 12 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

[Dňom 1. januára 2027 poznámka pod čiarou k odkazu 28dbb znie:

28dbb) § 67 ods. 11 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.]

28dbc) § 55 ods. 11 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 435/2011 Z. z.

28dc) Čl. 54a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2018/1912 zo 4. decembra 2018, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o určité oslobodenia od dane pri transakciách v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 311, 7. 12. 2018).

28e) § 2 písm. al) zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

28f) Čl. 54b vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/2026.

28g) Čl. 54c vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/2026.

28h) § 2 ods. 3 písm. a) až d) a g) zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 281/2017 Z. z.

28i) § 2 ods. 1 písm. c) až f) zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 281/2017 Z. z.

28j) § 2 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 281/2017 Z. z.

28k) § 2 ods. 8 zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 454/2021 Z. z.

28l) § 2 ods. 4 zákona č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

28m) § 2 ods. 5 zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 281/2017 Z. z.

28n) § 2 ods. 25 zákona č. 492/2009 Z. z.

28o) § 2 ods. 26 zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z.

28p) Čl. 24b a 24e nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 268, 12. 10. 2010) v platnom znení.

Čl. 4 a Príloha vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2022/1504 zo 6. apríla 2022, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o vytvorenie centrálneho elektronického systému informácií o platbách (CESOP) na boj proti podvodom v oblasti DPH (Ú. v. EÚ L 235, 12. 9. 2022).

28r) § 154 ods. 1 písm. j) zákona č. 563/2009 Z. z.

[Dňom 1. júla 2030 poznámka pod čiarou k odkazu 28s znie:

28s) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1870 zo 16. októbra 2017 o uverejnení odkazu na európsku normu pre elektronickú fakturáciu a zoznamu syntaxí podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ (Ú. v. EÚ L 266, 17. 10. 2017).]

29) Zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 679/2004 Z. z.

[Dňom 1. júla 2030 poznámka pod čiarou k odkazu 29 znie:

29) Čl. 3 ods. 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) v platnom znení.]

29a) Zákon č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

29aa) § 5 zákona č. 563/2009 Z. z.

29aaa) § 67 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

[Dňom 1. júla 2030 poznámka pod čiarou k odkazu 29aaaa znie:

29aaaa) Čl. 3 ods. 27 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení.]

29aab) § 7 ods. 1 zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[Dňom 1. júla 2030 poznámka pod čiarou k odkazu 29aab znie:

29aab) Napríklad § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.]

29aac) § 12 zákona č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

29ab) § 2 písm. z) zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

29b) Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

29ba) § 68a zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 298/2016 Z. z.

29c) § 47a zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 218/2014 Z. z.

30) § 25 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

[Dňom 1. januára 2027 poznámka pod čiarou k odkazu 30 znie:

30) § 50 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 384/2025 Z. z.]

31) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z.

32) Napríklad § 13 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

33) Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

33a) Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

34) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 187/1996 Z. z. o pristúpení Slovenskej republiky k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime v znení oznámenia č. 193/2003 Z. z.

35) § 29 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

36) Čl. 14 nariadenia Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 145, 10. 6. 2009).

37) § 35b ods. 1 písm. h) zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona č. 83/2009 Z. z.

38) § 62 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z. z.

39) § 19 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 306/2012 Z. z.

40) Čl. 6 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 77, 23. 3. 2011) v platnom znení.

41) § 5 ods. 7 zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[Dňom 1. januára 2027 poznámka pod čiarou k odkazu 41 znie:

41) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015).]

Príloha č. 1
k zákonu č. 222/2004 Z. z.
v znení zákona č. 354/2024 Z. z.

POSTUP PRI ÚPRAVE ODPOČÍTANEJ DANE
PRI INVESTIČNOM MAJETKU

Pri úprave podľa § 54, § 54a, § 54c, § 54d a § 85j postupuje platiteľ podľa vzorca

kde

DD je výsledok úpravy odpočítanej dane, ktorý pri zápornom znamienku predstavuje dodatočne odpočítateľnú daň a pri kladnom znamienku predstavuje dodatočne neodpočítateľnú daň,

DV je daň vzťahujúca sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastné náklady investičného majetku pričom obstarávacou cenou je aj hodnota splátok vzťahujúcich sa na obstaranie investičného majetku na základe nájomnej zmluvy inej ako nájomnej zmluvy podľa § 8 ods. 1 písm. c),

A je číslo od 0 do 1, ktoré je podielom vyjadrujúcim výšku dane, ktorú platiteľ odpočítal pri investičnom majetku v čase jeho prvotného použitia, k výške dane vzťahujúcej sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastným nákladom investičného majetku; vypočítaný podiel sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor,

B je číslo od 0 do 1, ktoré je podielom vyjadrujúcim výšku dane, ktorú platiteľ môže odpočítať pri investičnom majetku, k výške dane vzťahujúcej sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastným nákladom investičného majetku v kalendárnom roku, v ktorom nastanú dôvody na úpravu odpočítanej dane; vypočítaný podiel sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor,

R je počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do skončenia obdobia na úpravu odpočítania dane vrátane roka, v ktorom došlo k zmene účelu použitia alebo rozsahu použitia investičného majetku pri jeho dodaní pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej dane, inak R je číslo 1.

Príloha č. 2

k zákonu č. 222/2004 Z. z.

Príloha č. 3
k zákonu č. 222/2004 Z. z.

Príloha č. 4
k zákonu č. 222/2004 Z. z.

Príloha č. 5

k zákonu č. 222/2004 Z. z.

UMELECKÉ DIELA A ZBERATEĽSKÉ PREDMETY

Umelecké diela sú

a) obrazy, koláže a podobné dekoratívne plakety, maľby a kresby zhotovené celkom ručne umelcom iné ako plány a nákresy na architektonické, technické, priemyselné, komerčné, topografické alebo podobné účely, ručne maľované alebo ozdobené priemyselné výrobky, maľované plátna na divadelné dekorácie, na ateliérové pozadia alebo podobné účely [číselný kód harmonizovaného systému (ďalej len „kód“) 9701],

b) pôvodné rytiny, pôvodné tlače a pôvodné litografie, ktorými sa rozumejú čierne alebo farebné odtlačky bezprostredne obtiahnuté z jednej alebo viacerých dosiek, ktoré umelec vypracoval celkom ručne, pričom nezáleží na použitej technike alebo materiáli okrem akéhokoľvek mechanického alebo fotomechanického postupu (kód 9702 00 00),

c) pôvodné sochy a súsošia z akéhokoľvek materiálu, ktoré sú zhotovené celkom umelcom, odliatky sôch, ktorých výroba je obmedzená na osem kópií, nad ktorou dohliada umelec alebo jeho právny nástupca (kód 9703 00 00),

d) tapisérie (kód 5805 00 00) a nástenné textílie (kód 6304 00 00) zhotovené ručne podľa pôvodných predlôh poskytnutých umelcami za predpokladu, že z každej nie je viac než osem kópií,

e) individuálne kusy keramiky zhotovené celkom umelcom a ním podpísané,

f) emaily na medi zhotovené celkom ručne, obmedzené na osem očíslovaných kópií, ktoré nesú podpis umelca alebo ateliéru okrem predmetov bižutérie a výrobkov zlatotepcov a striebrotepcov,

g) fotografie zhotovené umelcom, ním alebo pod jeho dohľadom vytlačené, podpísané a očíslované a obmedzené najviac na 30 kópií vrátane všetkých veľkostí a rámov.

Zberateľské predmety sú

a) poštové známky, kolky, odtlačky poštových pečiatok, obálky prvého dňa, poštovné ceniny a podobné výrobky opečiatkované alebo neopečiatkované, ale nemajúce výplatnú hodnotu v krajine určenia (kód 9704 00 00),

b) zbierky a zberateľské predmety zoologickej, botanickej, mineralogickej, anatomickej, historickej, archeologickej, paleontologickej, etnografickej alebo numizmatickej hodnoty (kód 9705 00 00).

Príloha č. 6

k zákonu č. 222/2004 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH
AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Trinásta smernica Rady 86/560/EHS zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území Spoločenstva (Ú. v. ES L 326, 21.11.1986; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 9/zv. 1).

2. Smernica Rady 2006/79/ES z 5. októbra 2006 o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 286, 17. 10. 2006).

3. Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 384, 29.12.2006).

4. Smernica Rady 2007/74/ES z 20. decembra 2007 o oslobodení tovaru, ktorý dovážajú osoby cestujúce z tretích krajín, od dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane (Ú. v. EÚ L 346, 29.12.2007).

5. Smernica Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008).

6. Smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008).

7. Smernica Rady 2008/117/ES zo 16. decembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty s cieľom bojovať proti daňovým podvodom spojeným s transakciami v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 14, 20.1.2009).

8. Smernica Rady 2009/69/ES z 25. júna 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o daňové úniky súvisiace s dovozom (Ú. v. EÚ L 175, 4.7.2009).

9. Smernica Rady 2009/132/ES z 19. októbra 2009, ktorou sa určuje rozsah platnosti článku 143 písm. b) a c) smernice 2006/112/ES vzhľadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty na finálny dovoz určitého tovaru (Ú. v. EÚ L 292, 10.11.2009).

10. Smernica Rady 2009/162/EÚ z 22. decembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 10, 15.1.2010).

11. Smernica Rady 2010/23/EÚ zo 16. marca 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o voliteľné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s poskytovaniami určitých služieb, pri ktorých existuje riziko podvodu (Ú. v. EÚ L 72, 20.3.2010).

12. Smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie (Ú. v. EÚ L 189, 22.7.2010).

13. Smernica Rady 2010/66/EÚ zo 14. októbra 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/9/ES, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2010).

14. Smernica Rady 2010/88/EÚ zo 7. decembra 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o trvanie povinnosti uplatňovať minimálnu štandardnú sadzbu (Ú. v. EÚ L 326, 10.12.2010).

15. Smernica Rady 2013/43/EÚ z 22. júla 2013, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o voliteľné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvod (Ú. v. EÚ L 201, 26.7.2013).

16. Smernica Rady 2013/61/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a 2008/118/ES, pokiaľ ide o najvzdialenejšie francúzske regióny, a najmä Mayotte (Ú. v. EÚ L 353, 28.12.2013).

17. Smernica Rady (EÚ) 2016/856 z 25. mája 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o trvanie povinnosti uplatňovať minimálnu štandardnú sadzbu (Ú. v. EÚ L 142, 31.5.2016).

18. Smernica Rady (EÚ) 2016/1065 z 27. júna 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi (Ú. v. EÚ L 177, 1.7.2016).

19. Smernica Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku (Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2017).

20. Smernica Rady (EÚ) 2018/912 z 22. júna 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o povinnosť uplatňovať minimálnu štandardnú sadzbu (Ú. v. EÚ L 162, 27.6.2018).

21. Smernica Rady (EÚ) 2018/1695 zo 6. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o obdobie uplatňovania voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvod, a mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH (Ú. v. EÚ L 282, 12.11.2018).

22. Smernica Rady (EÚ) 2018/1910 zo 4. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 311, 7.12.2018).

23. Smernica Rady (EÚ) 2019/475 z 18. februára 2019, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a 2008/118/ES, pokiaľ ide o začlenenie talianskej obce Campione d´Italia a talianskych vôd jazera Lugano do colného územia Únie a do územnej pôsobnosti smernice 2008/118/ES (Ú. v. EÚ L 83, 25.3.2019).

24. Smernica Rady (EÚ) 2019/1995 z 21. novembra 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa predaja tovaru na diaľku a určitých domácich dodaní tovaru (Ú. v. EÚ L 310, 2.12.2019).

25. Smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb (Ú. v. EÚ L 62, 2. 3. 2020).

26. Rozhodnutie Rady EÚ 2020/1109 z 20. júla 2020, ktorým sa v reakcii na pandémiu COVID-19 menia smernice (EÚ) 2017/2455 a (EÚ) 2019/1995, pokiaľ ide o dátumy transpozície a uplatňovania (Ú. v. EÚ L 244, 29.7.2020).

27. Smernica Rady (EÚ) 2019/2235 zo 16. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a smernica 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní, pokiaľ ide o obranné úsilie v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 336, 30. 12. 2019).

28. Smernica Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020).

29. Smernica Rady (EÚ) 2020/1756 z 20. novembra 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o identifikáciu zdaniteľných osôb v Severnom Írsku (Ú. v. EÚ L 396, 25. 11. 2020).

30. Smernica Rady (EÚ) 2021/1159 z 13. júla 2021, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o dočasné oslobodenia od dane pri dovoze a pri určitých dodaniach v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 (Ú. v. EÚ L 250, 15. 7. 2021).

31. Smernica Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6.4.2022).

32. Smernica Rady (EÚ) 2022/890 z 3. júna 2022, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o predĺženie obdobia uplatňovania voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvody, a mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH (Ú. v. EÚ L 155, 8.6.2022).

33. Smernica Rady (EÚ) 2025/516 z 11. marca 2025, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o pravidlá DPH pre digitálny vek (Ú. v. EÚ L, 2025/516, 25. 3. 2025).

Príloha č. 7

k zákonu č. 222/2004 Z. z.

ZOZNAM TOVAROV SO ZNÍŽENOU SADZBOU DANE

*Bod*	*Kapitola/číselný znak Spoločného colného sadzobníka¹⁾*	*Opis tovaru*
1.	ex 2, ex 4, ex 7, ex 8,
	ex 9, ex 10, ex 11, ex 12, ex 13, ex 15, ex 16	Tovary zatriedené do číselných znakov príslušnej kapitoly Spoločného colného sadzobníka určené na ľudskú konzumáciu alebo určené na výrobu tovarov vhodných na ľudskú konzumáciu okrem tovarov uvedených v bode 2
	ex 3	Ryby a kôrovce, mäkkýše a ostatné vodné bezstavovce – len určené na ľudskú konzumáciu alebo na výrobu tovarov vhodných na ľudskú konzumáciu, okrem ozdobných rýb číselných znakov 0301 11 a 0301 19 a tovarov uvedených v bode 2
	ex 0504	Zvieracie črevá, mechúry a žalúdky (iné ako rybacie), celé a ich časti, čerstvé, chladené, mrazené, solené, v slanom náleve, sušené alebo údené – len určené na ľudskú konzumáciu alebo na výrobu tovarov vhodných na ľudskú konzumáciu
	ex 17	Cukor a cukrovinky – len určené na ľudskú konzumáciu alebo na výrobu tovarov vhodných na ľudskú konzumáciu, okrem tovaru číselného znaku 1702 90 71 až 1702 90 79, 1702 90 95, 1704
	ex 18	Kakao a prípravky z kakaa – len určené na ľudskú konzumáciu alebo na výrobu tovarov vhodných na ľudskú konzumáciu, okrem tovaru číselného znaku 1806 s výnimkou tovaru tohto číselného znaku, ktorý je dietetickou potravinou podľa osobitného predpisu^1c) a ktorý je zverejnený v zozname podľa osobitného predpisu^1d)
	ex 19	Prípravky z obilnín, múky, škrobu alebo mlieka; cukrárske výrobky – len určené na ľudskú konzumáciu alebo na výrobu tovarov vhodných na ľudskú konzumáciu, okrem tovaru číselného znaku 1901 20 00 na prípravu pekárskeho tovaru číselného znaku 1905 20, 1905 31, 1905 32, 1905 90 45, 1905 90 55 alebo 1905 90 70, tovaru číselného znaku 1904 10 a 1904 20 s pridaným cukrom podľa osobitného predpisu^1a) alebo zložkou podľa osobitného predpisu^1b) alebo tovaru číselného znaku 1905 20, 1905 31, 1905 32, 1905 90 45, 1905 90 55, 1905 90 70, 1905 90 80 s výnimkou tovaru týchto číselných znakov, ktorý je dietetickou potravinou podľa osobitného predpisu1c) a ktorý je zverejnený v zozname podľa osobitného predpisu,1d) a tovaru číselného znaku 1905 90 80, ktorým je pekársky výrobok obsahujúci menej ako 5 hmotnostných % sacharózy, invertného cukru alebo izoglukózy a neochutený alebo neosolený extrudovaný alebo expandovaný výrobok a okrem tovaru uvedeného v bode 2
	ex 20	Prípravky zo zeleniny, ovocia, orechov alebo ostatných častí rastlín – len určené na ľudskú konzumáciu alebo na výrobu tovarov vhodných na ľudskú konzumáciu, okrem tovaru číselného znaku 2005 20 20, 2006 00, tovaru číselného znaku 2007 s pridaným cukrom podľa osobitného predpisu,^1a) zložkou podľa osobitného predpisu^1b) alebo sladidlom podľa osobitného predpisu,^1e) tovaru číselného znaku 2008 a tovaru číselného znaku 2009 s obsahom pridaného cukru viac ako 5 g na 100 ml a tovaru uvedeného v bode 2
	ex 21	Rôzne jedlé prípravky – len určené na ľudskú konzumáciu alebo na výrobu tovarov vhodných na ľudskú konzumáciu, okrem tovaru číselného znaku 2101 12 92, 2101 20 92, 2105 00 alebo tovaru číselného znaku 2106 90 20 až 2106 90 59 s výnimkou tovaru týchto číselných znakov, ktorý je dietetickou potravinou podľa osobitného predpisu^1c) a ktorý je zverejnený v zozname podľa osobitného predpisu^1d)
1.	ex 2201	Vody, vrátane prírodných alebo umelých minerálnych vôd a sýtených vôd, neobsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá ani ochucujúce látky; ľad a sneh – len pitné vody s výnimkou vody dodávanej z rozvodnej siete
	ex 2202	Vody, vrátane minerálnych vôd a sýtených vôd, obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá alebo ochutené, a ostatné nealkoholické nápoje, okrem štiav ovocných, z orechov alebo zeleninových štiav položky 2009 – len tovar, ktorý je dietetickou potravinou podľa osobitného predpisu^1c) a ktorý je zverejnený v zozname podľa osobitného predpisu,^1d) tovar číselného znaku 2202 10 00, 2202 91 00 a 2202 99 19 bez pridaného cukru podľa osobitného predpisu,^1a) zložky podľa osobitného predpisu^1b) alebo bez sladidla podľa osobitného predpisu,^1e) a tiež neobsahujúci kávu, čaj alebo ich náhrady, a tovar číselného znaku 2202 99 11, 2202 99 15 a 2202 99 91 až 2202 99 99, ak neobsahuje kávu, čaj alebo ich náhrady
	2209 00	Ocot a náhradky octu získané z kyseliny octovej
	ex 2301 10 00	Škvarky – len určené na ľudskú konzumáciu alebo určené na výrobu tovarov vhodných na ľudskú konzumáciu
	ex 2302	Otruby, vedľajšie mlynárske výrobky a ostatné zvyšky, tiež vo forme peliet, získané preosievaním, mletím alebo iným spracovaním obilnín alebo strukovín – len určené na ľudskú konzumáciu alebo určené na výrobu tovarov vhodných na ľudskú konzumáciu
	ex 2303	Zvyšky z výroby škrobu a podobné zvyšky, repné rezky, bagasa a ostatný odpad z výroby cukru, pivovarnícke alebo liehovarnícke mláto a odpad, tiež vo forme peliet – len určené na ľudskú konzumáciu alebo určené na výrobu tovarov vhodných na ľudskú konzumáciu
	ex 2304	Pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii sójového oleja – len určené na ľudskú konzumáciu alebo určené na výrobu tovarov vhodných na ľudskú konzumáciu
	ex 2306	Pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii rastlinných alebo mikrobiálnych tukov alebo olejov, iné ako zvyšky položky 2304 alebo 2305 – len určené na ľudskú konzumáciu alebo určené na výrobu tovarov vhodných na ľudskú konzumáciu
	2501 00 91	Soľ vhodná na ľudskú konzumáciu
	2716 00 00	Elektrická energia
2.	ex 0201	Mäso z hovädzích zvierat, čerstvé alebo chladené okrem mäsa z divých hovädzích zvierat položky 0102
	ex 0203	Mäso zo svíň, čerstvé, chladené alebo mrazené – len mäso z domácich svíň, čerstvé alebo chladené
	ex 0204	Mäso z oviec alebo kôz, čerstvé, chladené alebo mrazené – len mäso z oviec alebo kôz, čerstvé alebo chladené okrem mäsa z divých oviec a kôz
2.	ex 0207	Mäso a jedlé droby, z hydiny položky 0105, čerstvé, chladené alebo mrazené – len mäso a jedlé droby z domácej hydiny, čerstvé alebo chladené
	ex 0208 10 10	Ostatné mäso a jedlé mäsové droby, čerstvé, chladené alebo mrazené – len mäso a jedlé droby z domácich králikov, čerstvé alebo chladené
	ex 0301	Živé ryby – len sladkovodné ryby okrem ozdobných rýb položky 0301 11 00
	ex 0302	Ryby, čerstvé alebo chladené, okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky 0304 – len sladkovodné ryby okrem ozdobných rýb položky 0301 11 00
	ex 0304	Rybie filé a ostatné rybie mäso (tiež mleté), čerstvé, chladené alebo mrazené – len zo sladkovodných rýb okrem ozdobných rýb položky 0301 11 00, čerstvé alebo chladené
	ex 0401	Mlieko a smotana, nezahustené ani neobsahujúce pridaný cukor ani ostatné sladidlá – len mlieko
	0403	Jogurt; cmar, kyslé mlieko a smotana, kefír a ostatné fermentované alebo acidofilné mlieko a smotana, tiež zahustené alebo obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá alebo ochutené alebo obsahujúce pridané ovocie, orechy alebo kakao
	0405 10	Maslo
	ex 0406	Syry a tvaroh – len ovčia bryndza podľa osobitného predpisu²⁾
	0409 00 00	Prírodný med
	0701	Zemiaky, čerstvé alebo chladené
	0702	Rajčiaky, čerstvé alebo chladené
	0703	Cibuľa, šalotka, cesnak, pór a ostatná cibuľová zelenina, čerstvá alebo chladená
	0704	Kapusta, karfiol, kaleráb, kel a podobná jedlá hlúbová zelenina, čerstvé alebo chladené
	0705	Šalát (Lactuca sativa) a čakanka (Cichorium spp.), čerstvé alebo chladené
	0707 00	Uhorky šalátové a uhorky nakladačky, čerstvé alebo chladené
	0708	Strukoviny, lúpané alebo nelúpané, čerstvé alebo chladené
	0709	Ostatná zelenina, čerstvá alebo chladená
	0808	Jablká, hrušky a duly, čerstvé
	ex 1102	Múky z obilnín iných ako z pšenice alebo zo súraže – len múky z obilnín neobsahujúcich lepok
	ex 1103 19 90	Krúpy a krupica z ostatných obilnín – len s obsahom lepku najviac 20 mg/kg
	1106 10 00	Múka, krupica a prášok zo sušených strukovín položky 0713
	1106 20 90	Múka, krupica a prášok zo sága alebo koreňov alebo hľúz položky 0714
	ex 1106 30	Múka, krupica a prášok z produktov 8. kapitoly – len múka, krupica a prášok z ovocia a orechov
	1208 10 00	Múka a krupica zo sójových bôbov
	1208 90 00	Múka a krupica z ostatných olejnatých semien alebo olejnatých plodov, iné ako z horčičných semien
	ex 1901 20 00	Zmesi a cestá na prípravu pekárskeho tovaru položky 1905 – len s obsahom lepku najviac 20 mg/kg
	ex 1905	Chlieb, sladké pečivo, koláče, sušienky a ostatné pekárske výrobky, tiež obsahujúce kakao; hostie, prázdne oblátky druhu vhodného na farmaceutické účely, oblátky na pečenie, ryžový papier a podobné výrobky – len čerstvý chlieb podľa osobitného predpisu³⁾, chlieb podľa osobitného predpisu^3a) s obsahom lepku najviac 20 mg/kg a len čerstvé pečivo podľa osobitného predpisu⁴⁾ v hmotnosti 40 g až 50 g alebo pečivo podľa osobitného predpisu^4a) s obsahom lepku najviac 20 mg/kg.
2.	ex 2009	Šťavy ovocné alebo z orechov (vrátane hroznového muštu a kokosovej vody) a šťavy zeleninové, nekvasené a neobsahujúce pridaný alkohol, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá – len šťavy bez pridaného cukru alebo šťavy s pridaným cukrom maximálne 5 g na 100 ml
3.	ex 2844 41	Trícium a jeho zlúčeniny; zliatiny, disperzie (vrátane cermetov), keramické výrobky a zmesi obsahujúce trícium alebo jeho zlúčeniny – len pre zdravotníctvo
	ex 2844 42	Aktínium-225, aktínium-227, kalifornium-253, curium-240, curium-241, curium-242, curium-243, curium-244, einsteinium-253, einsteinium-254, gadolínium-148, polónium-208, polónium-209, polónium-210, rádium-223, urán-230 alebo urán-232 a ich zlúčeniny; zliatiny, disperzie (vrátane cermetov), keramické výrobky a zmesi obsahujúce tieto prvky alebo zlúčeniny – len pre zdravotníctvo
	ex 2844 43	Ostatné rádioaktívne prvky a izotopy a zlúčeniny; ostatné zliatiny, disperzie (vrátane cermetov), keramické výrobky a zmesi obsahujúce tieto prvky, izotopy alebo zlúčeniny – len pre zdravotníctvo
	ex 2844 44 00	Rádioaktívne zvyšky – len pre zdravotníctvo
	2925 11 00	Sacharín a jeho soli
	2941	Antibiotiká
	30	Farmaceutické výrobky
	3822	Diagnostické alebo laboratórne reagencie na podložke, pripravené diagnostické alebo laboratórne reagencie, tiež na podložke, tiež dodávané vo forme súprav, iné ako položky 3006; certifikované referenčné materiály
	ex 3922 90 00	Ostatné sanitárne výrobky z plastov – len sedačka do vane na použitie pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
	ex 4901	Tlačené knihy, brožúry, letáky a podobné tlačiarenské výrobky, tiež v jednotlivých listoch, okrem kníh, brožúr, letákov a podobných tlačiarenských výrobkov, tiež v jednotlivých listoch, v ktorých reklama a inzercia predstavujú jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % celkového obsahu výrobku
	ex 4902	Noviny, časopisy a periodiká, tiež ilustrované alebo obsahujúce reklamný materiál okrem novín, časopisov a periodík, tiež ilustrovaných alebo obsahujúcich reklamný materiál, v ktorých reklama a inzercia predstavujú jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % celkového obsahu výrobku, a okrem novín, časopisov a periodík, tiež ilustrovaných alebo obsahujúcich reklamný materiál, v ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % celkového obsahu výrobku
	4903 00 00	Detské obrázkové knihy, predlohy na kreslenie alebo maľovanie
	4904 00 00	Hudobniny, tlačené alebo v rukopise, tiež viazané alebo ilustrované
	ex 4905	Mapy a vodopisné alebo podobné mapy všetkých druhov, vrátane atlasov, nástenných máp, topografických plánov a glóbusov, tlačené – len edukačné publikácie⁵⁾ schválené príslušným ústredným orgánom štátnej správy podľa osobitného predpisu⁶⁾
	6115 10	Pančuchový tovar s odstupňovanou kompresiou (napr. pančuchy na kŕčové žily)
	ex 6602 00 00	Vychádzkové palice, palice so sedadielkom, biče, jazdecké bičíky a podobné výrobky – len pre nevidiace a čiastočne vidiace osoby
	ex 8428 90 90	Ostatné zdvíhacie, manipulačné, nakladacie alebo vykladacie stroje a zariadenia – len vaňový zdvihák na použitie pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
3.	ex 8471 49 00	Ostatné stroje na automatické spracovanie údajov, predkladané vo forme systému – len zariadenia s hlasovým alebo hmatovým výstupom pre nevidiacich a slabozrakých
	ex 8518 40 00	Elektrické nízkofrekvenčné zosilňovače (audiofrekvenčné) – len individuálne zosilňovače pre nedoslýchavých, zosilňovače pre indukčné slučky pre nedoslýchavých, indukčné slučky pre nedoslýchavých, skupinové zosilňovače pre vyučovanie sluchovo postihnutých detí
	ex 8523 49 10	Digitálne viacúčelové disky (DVD) so záznamom – len knihy okrem kníh, v ktorých reklama a inzercia predstavujú jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % ich celkového obsahu, a zvukové záznamy s prednesom obsahu kníh okrem zvukových záznamov, v ktorých prednes obsahu kníh predstavuje menej ako 50 % ich celkového obsahu; detské obrázkové knihy, predlohy na kreslenie alebo maľovanie; hudobniny; mapy a vodopisné alebo podobné mapy všetkých druhov, vrátane atlasov a topografických plánov, len ak sú edukačné publikácie schválené príslušným ústredným orgánom štátnej správy podľa osobitného predpisu
	ex 8523 49 20	Ostatné optické médiá (CD) so záznamom – len knihy okrem kníh, v ktorých reklama a inzercia predstavujú jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % ich celkového obsahu, a zvukové záznamy s prednesom obsahu kníh okrem zvukových záznamov, v ktorých prednes obsahu kníh predstavuje menej ako 50 % ich celkového obsahu; detské obrázkové knihy, predlohy na kreslenie alebo maľovanie; hudobniny; mapy a vodopisné alebo podobné mapy všetkých druhov, vrátane atlasov a topografických plánov, len ak sú edukačné publikácie schválené príslušným ústredným orgánom štátnej správy podľa osobitného predpisu
	ex 8523 51 90	Polovodičové médiá so záznamom – len knihy okrem kníh, v ktorých reklama a inzercia predstavujú jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % ich celkového obsahu, a zvukové záznamy s prednesom obsahu kníh okrem zvukových záznamov, v ktorých prednes obsahu kníh predstavuje menej ako 50 % ich celkového obsahu; detské obrázkové knihy, predlohy na kreslenie alebo maľovanie; hudobniny; mapy a vodopisné alebo podobné mapy všetkých druhov, vrátane atlasov a topografických plánov, len ak sú edukačné publikácie schválené príslušným ústredným orgánom štátnej správy podľa osobitného predpisu
	ex 8531 80 70	Ostatné elektrické akustické alebo vizuálne signalizačné prístroje (iné ako položky 8512 alebo 8530) – len pre osoby so sluchovým a zrakovým postihnutím
	8713	Vozíky pre telesne postihnuté osoby, tiež motorizované alebo s iným mechanickým pohonom
	8714 20 00	Časti, súčasti a príslušenstvá vozíkov pre telesne postihnuté osoby
	9001 30 00	Kontaktné šošovky
	9001 40	Okuliarové šošovky zo skla
	9001 50	Okuliarové šošovky z ostatných materiálov
	9021	Ortopedické pomôcky vrátane bariel, liečebných a chirurgických pásov a bandáží; dlahy a ostatné pomôcky na liečenie zlomenín; umelé časti tela; načúvacie pomôcky a ostatné zariadenia nosené alebo prenášané na tele alebo v tele implantované, na kompenzovanie nejakej chyby alebo neschopnosti
	ex 9619 00	Hygienické vložky a tampóny, plienky, prebaly a podobné výrobky, z akéhokoľvek materiálu – určené len na inkontinenciu

Odkazy k textu:

1) Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 2; Ú. v. ES L 256, 7. 9. 1987) v platnom znení.

2) § 9 ods. 8 písm. a) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 343/2016 Z. z. o niektorých výrobkoch z mlieka.

3) § 2 písm. c) a i) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 24/2014 Z. z. o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách.

3a) § 2 písm. c) vyhlášky č. 24/2014 Z. z.

4) § 2 písm. e) a i) vyhlášky č. 24/2014 Z. z.

4a) § 2 písm. e) vyhlášky č. 24/2014 Z. z.

5) § 13 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 415/2021 Z. z.

6) § 13 ods. 4 a 5 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení zákona č. 415/2021 Z. z.

Príloha č. 7a k zákonu č. 222/2004 Z. z.
v znení zákona č. 278/2024 Z. z.

ZOZNAM SLUŽIEB SO ZNÍŽENOU SADZBOU DANE

*Bod*	*Kódy štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA)¹⁾*	*Opis služby*
1.	56	Služby spojené s podávaním jedál a nápojov – len reštauračné a stravovacie služby²⁾ pozostávajúce z poskytovania nápojov určených na ľudskú konzumáciu s výnimkou poskytovania alkoholických nápojov s obsahom alkoholu viac ako 0,5 % objemu
2.	55	Ubytovacie služby
	56	Služby spojené s podávaním jedál a nápojov – len reštauračné a stravovacie služby pozostávajúce z poskytovania pripraveného alebo nepripraveného jedla určeného na ľudskú konzumáciu
	58.11.30	Knihy online okrem kníh online, v ktorých reklama a inzercia predstavujú jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % ich celkového obsahu, a zvukové záznamy s prednesom obsahu kníh online okrem zvukových záznamov, v ktorých prednes obsahu kníh online predstavuje menej ako 50 % ich celkového obsahu
2.	93.11.1	Prevádzka športových zariadení – len služby súvisiace so vstupom³⁾ na športové podujatia
	93.13.10	Služby fitnescentier – len vstupné do fitnescentier

Odkazy k textu:

1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 145, 4. 6. 2008) v platnom znení.

2) Čl. 6 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 77, 23. 3. 2011) v platnom znení.

3) Čl. 32 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 282/2011.

Príloha č. 8 k zákonu č. 222/2004 Z. z.
v znení zákona č. 593/2007 Z. z.

ZOZNAM ČINNOSTÍ

1. Telekomunikačné služby

2. Dodanie vody, plynu, elektriny a tepla

3. Preprava tovaru

4. Prístavné a letiskové služby

5. Preprava osôb

6. Dodanie nového tovaru vyrobeného na predaj

7. Činnosti pôdohospodárskych sprostredkovateľských agentúr týkajúce sa pôdohospodárskych produktov vykonávané podľa predpisov o spoločnej organizácii trhu s týmito produktmi

8. Organizovanie obchodných veľtrhov a výstav

9. Skladovanie

10. Reklamné služby

11. Služby cestovného ruchu

12. Prevádzkovanie predajní pre zamestnancov, prevádzkovanie jedální pre zamestnancov a prevádzkovanie podobných prevádzok

13. Činnosti verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu iné ako tie, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 36.

Príloha č. 9 k zákonu č. 222/2004 Z. z.
v znení zákona č. 369/2018 Z. z.

ZOZNAM SLUŽIEB SO ZNÍŽENOU SADZBOU DANE

*Časť I*
Číselné kódy Spoločného colného sadzobníka	Opis tovaru
ex 2709 00 90	Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, surové – Ostatné
*Časť II*
Číselné kódy Spoločného colného sadzobníka	Opis tovaru
2710 12 41	Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové S oktánovým číslom (RON) menej ako 95
2710 12 45	Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové S oktánovým číslom (RON) 95 alebo viac, ale menej ako 98
2710 12 49	Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové S oktánovým číslom (RON) 98 alebo viac
2710 19 43	Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové S obsahom síry nepresahujúcim 0,001 hmotnostného %
2710 19 46	Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové S obsahom síry presahujúcim 0,001 hmotnostného %, ale nepresahujúcim 0,002 hmotnostného %
2710 19 47	Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové S obsahom síry presahujúcim 0,002 hmotnostného %, ale nepresahujúcim 0,1 hmotnostného %
2710 19 48	Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové S obsahom síry presahujúcim 0,1 hmotnostného %
2710 20 11	Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové S obsahom síry nepresahujúcim 0,001 hmotnostného %
2710 20 15	Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové S obsahom síry presahujúcim 0,001 hmotnostného %, ale nepresahujúcim 0,002 hmotnostného %
2710 20 17	Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové S obsahom síry presahujúcim 0,002 hmotnostného %, ale nepresahujúcim 0,1 hmotnostného %
2710 20 19	Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové S obsahom síry presahujúcim 0,1 hmotnostného %

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

17,50 €

17,50 €