Zákon o dani
z motorových vozidiel

 

Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel
s komentárom

Ing. Daniela Ivanáková

 

Daň z motorových vozidiel, čiže cestná daň, je daň, ktorú na Slovensku platia fyzické aj právnické osoby, ak používajú motorové vozidlá na podnikanie alebo inú samostatne zárobkovú činnosť. Daň platí podnikateľ - živnostník alebo firma, ktorá používa vozidlo zapísané v evidencii vozidiel na svoje meno, alebo aj ten, kto používa cudzie vozidlo na podnikanie, ako napr. prenajaté alebo leasingové auto. Predmetom dane z motorových vozidiel sú osobné automobily, úžitkové vozidlá, nákladné autá, ťahače, autobusy registrované v SR a používané na podnikanie. Súkromné autá, ktoré sa nepoužívajú na podnikanie, nie sú predmetom dane.

 

 

Úvod

Daň z motorových vozidiel je daň, ktorú na Slovensku platia fyzické alebo právnické osoby, ak používajú motorové vozidlo na podnikanie alebo na činnosti, z ktorých dosahujú zdaniteľné príjmy.

Predmetom dane z motorových vozidiel je vozidlo, ktoré sa v zdaňovacom období používa na podnikanie v zmysle Obchodného zákonníka alebo na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov a je evidované v Slovenskej republike.

Zákon o dani z motorových vozidle bol schválený 26. novembra 2014 a reagoval na poznatky z predchádzajúcej právnej úpravy a v záujme odstránenia existujúcich disproporcií vyňal zdaňovanie motorových vozidiel z fakultatívnych miestnych daní a zaviedol túto daň ako štátnu, upravenú týmto novým samostatným zákonom. Základné atribúty zdaňovania motorových vozidiel, ako je predmet dane, daňovník, zdaňovacie obdobie, základ dane, platenie preddavkov a správa dane, sa podľa zákona o dani z motorových vozidiel zachovali z predchádzajúcej právnej úpravy. Jednotne sa upravili sadzby dane, oslobodenia, zvýšenia a zníženia sadzieb daní, ktoré sú platné v rámci celej Slovenskej republiky.

Zákon je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zároveň aj v súlade s úpravou v práve Európskej únie.

 

Najdôležitejšie zmeny

Od schválenia prešiel zákon rôznymi zmenami

–   zrušila sa smernica, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá v platnom znení,

–   stanovili sa najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave,

–   upravené boli podmienky prevádzky vozidiel v cestnej premávke v súlade s požiadavkami novej legislatívy Európskej únie s prihliadnutím na poznatky a skúseností nadobudnuté v procese aplikácie zákona o prevádzke vozidiel,

–   došlo k zníženiu daňového zaťaženia autodopravcov podnikajúcich v kamiónovej doprave a autobusovej doprave a posilneniu ich konkurencieschopnosti s autodopravcami iných krajín,

–   odstránila sa podmienka párovania vozidiel ťahač a náves v návesovej jazdnej súprave a priamo použila pre všetky ťahače a návesy nižšiu ročnú sadzbu dane, než do akej by patrili podľa najvyššej prípustnej celkovej hmotnosti alebo celkovej hmotnosti uvedenej v doklade vozidla,

–   zaviedla sa samostatná príloha č. 1a s aplikovaním sadzieb dane po automatickom zaradení všetkých vozidiel ťahač a náves do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane,

–   zvýšila sa transparentnosť v spôsobe výpočtu daňovej povinnosti daňovníka aj pri stanovovaní preddavkov na daň z motorových vozidiel,

–   zaviedli sa nové percentuálne zvýhodnenia ročnej sadzby dane pre všetky úžitkové vozidlá zaradené do kategórie M2, M3 a N3.

 

Novela zákona č. 357/2024 Z. z.

Uvedená novela zákona priniesla zmeny od 1. 1. 2025. Ide o zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Do slovenského právneho poriadku sa čiastočne transponovala smernica, ktorou sa upravili poplatky za používanie určitej dopravnej infraštruktúry vozidlami.

Cieľom bola náležitá regulácia zásad spoplatnenia vymedzených úsekov ciest mýtom v súlade so smernicou so zámerom nastavenia mýtnych sadzieb tak, aby Slovenská republika nebola znevýhodnená v ekonomickom a dopravnom modeli ako tranzitná krajina v rámci stredoeurópskeho priestoru. V rámci transpozície smernice sa upravil aj zákon č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti, zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Po novom sa ustanovil spôsob výpočtu mýta, sadzby mýta, spôsob určenia emisnej triedy vozidla a systém zliav zo sadzieb mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií.

Zároveň došlo k úprave zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel s cieľom zníženia zdanenia vozidiel používaných na podnikanie na úroveň minimálnych sadzieb daní stanovených v prílohe I smernice o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry vozidlami a boli harmonizované minimálne sadzby dane pre ťažké nákladné vozidlá nad 12 ton v závislosti od hmotnosti vozidla (alebo jazdnej súpravy), počtu náprav a typu pruženia hnacej nápravy. Hlavným dôvodom na úpravu ročných sadzieb dane z motorových vozidiel bola forma podpory štátu pre slovenských autodopravcov na výmenu tachografov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby denného a týždenného odpočinku, a tiež pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov. Nakoniec došlo tiež k zjednoteniu úpravy sadzby dane podľa veku vozidla rovnako pre všetky typy vozidiel aj do 3,5 tony aj nad 3,5 tony.

 

 

ZÁKON č. 361/2014 Z. z.

o dani z motorových vozidiel
a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení

 zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 364/2019 Z. z.,zákona č. 339/2020 Z. z.
a zákona č. 357/2024 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje zdaňovanie motorových vozidiel a prípojných vozidiel kategórie L, M, N a O¹⁾ (ďalej len „vozidlo“) daňou z motorových vozidiel (ďalej len „daň“).

 

Komentár k § 1

Vymedzený je predmet úpravy zákona o dani z motorových vozidiel. Podľa právneho predpisu sú zdaňované vozidlá

–   kategórie vozidiel L (motorové vozidlá s menej ako štyrmi kolesami a štvorkolky),

–   kategórie vozidiel M (vozidlá určené na prepravu osôb),

–   kategórie vozidiel N (vozidlá určené na dopravu nákladov),

–   kategórie vozidiel O (prípojné vozidlá).

 

Kategórie podľa o prevádzke vozidiel v cestnej premávke

Podľa zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vozidlá členia na tieto základné kategórie:

–   kategória L – dvojkolesové motorové vozidlá, trojkolesové motorové vozidlá a štvorkolky,

–   kategória M – motorové vozidlá s najmenej štyrmi kolesami navrhnuté a konštruované najmä na prepravu osôb a ich batožiny,

–   kategória N – motorové vozidlá s najmenej štyrmi kolesami navrhnuté a konštruované najmä na prepravu nákladu,

–   kategória O – prípojné vozidlá.

Podrobnejšie definície a členenie na subkategórie vozidiel kategórie L ustanovuje Čl. 4 nariadenia (EÚ) č. 168/2013.

Medzi vozidlá kategórie L patria dvoj-, troj- a štvorkolesové vozidlá podľa kategorizácie vrátane bicyklov s pohonným systémom, dvoj- a trojkolesových mopedov, dvoj- a trojkolesových motocyklov, motocyklov s postranným vozíkom, ľahkých a ťažkých cestných štvorkoliek a ľahkých a ťažkých štvorkolesových vozidiel.

 

Kategórie a subkategórie vozidiel

Na účely nariadenia (EÚ) č. 168/2013 sa uplatňujú tieto kategórie a subkategórie vozidiel podľa opisu v prílohe I:

•    vozidlá kategórie L1e (ľahké dvojkolesové motorové vozidlo) so subkategóriami:

–   vozidlá subkategórie L1e-A (bicykel s pohonným systémom);

–   vozidlá subkategórie L1e-B (dvojkolesový moped);

•    vozidlá kategórie L2e (trojkolesový moped) so subkategóriami:

–   vozidlá kategórie L2e-P (trojkolesový moped určený na prepravu osôb);

–   vozidlá kategórie L2e-U (trojkolesový moped na pracovné účely);

•    vozidlá kategórie L3e (dvojkolesový motocykel) so subkategóriami:

–   výkon motocykla (1) so subkategóriami:

–   vozidlá subkategórie L3e-A1 (motocykel s nízkym výkonom),

–   vozidlá subkategórie L3e-A2 (motocykel so stredným výkonom),

–   vozidlá subkategórie L3e-A3 (motocykel s vysokým výkonom);

–   osobité použitie:

–   L3e-A1E, L3e-A2E alebo L3e-A3E motocykel enduro,

–   L3e-A1T, L3e-A2T alebo L3e-A3T trialový motocykel;

•    vozidlá kategórie L4e (dvojkolesový motocykel s postranným vozíkom);

•    vozidlá kategórie L5e (motorová trojkolka) so subkategóriami:

–   vozidlá subkategórie L5e-A (trojkolka): vozidlo určené predovšetkým na prepravu osôb;

–   vozidlá subkategórie L5e-B (úžitková trojkolka): výlučne určená na prepravu tovaru;

•    vozidlá kategórie L6e (ľahké štvorkolky) so subkategóriami:

–   vozidlá subkategórie L6e-A (ľahká cestná štvorkolka);

–   vozidlá subkategórie L6e-B (ľahká štvorkolka) so subkategóriami:

–   vozidlá subkategórie L6e-BU (ľahká štvorkolka na pracovné účely): úžitkové vozidlo výlučne konštruované na prepravu tovaru,

–   vozidlá subkategórie L6e-BP (ľahká štvorkolka na prepravu osôb): vozidlá konštruované hlavne na prepravu osôb;

•    vozidlá kategórie L7e (ťažké štvorkolky) so subkategóriami

–   vozidlá subkategórie L7e-A (ťažká cestná štvorkolka) so subkategóriami:

–   L7e-A1: A1 cestná štvorkolka,

–   L7e-A2: A2 cestná štvorkolka;

–   vozidlá subkategórie L7e-B (ťažká terénna štvorkolka) so subkategóriami:

–   L7e-B1: terénna štvorkolka,

–   L7e-B2: side-by-side buggy;

–   vozidlá subkategórie L7e-C (ťažké štvorkolesové vozidlo) so subkategóriami:

–   L7e-CU vozidlo (ťažké štvorkolesové vozidlo na úžitkové účely): úžitkové vozidlo výlučne konštruované na prepravu tovaru,

–   L7e-CP vozidlo (ťažké štvorkolesové vozidlo na prepravné účely): vozidlá konštruované hlavne na prepravu osôb.

 

Vozidlá kategórie L sú klasifikované podľa pohonu daného vozidla

•    vozidlo poháňané spaľovacím motorom:

–   vznetovým (CI),

–   zážihovým (PI);

•    poháňané motorom s vonkajším spaľovaním, turbínovým motorom alebo motorom s rotačnými piestami, pričom na účely splnenia požiadaviek na ochranu životného prostredia a funkčnú bezpečnosť sa vozidlo vybavené takýmto pohonom považuje za vozidlo poháňané PI vnútorným spaľovacím motorom;

•    poháňané motorom na stlačený vzduch, ktoré neprodukujú vyššie úrovne znečisťujúcich látok a/alebo inertných plynov ako úrovne, ktoré sú už prítomné v okolitom vzduchu, pričom sa takéto vozidlo vzhľadom na požiadavky na funkčnú bezpečnosť, uloženie a dodávku paliva považuje za vozidlo poháňané plynným palivom;

•    poháňané elektrickým motorom;

•    hybridné vozidlo s kombináciou akéhokoľvek pohonu uvedeného v písmenách a), b), c) alebo d) tohto odseku alebo akoukoľvek viacnásobnou kombináciou týchto pohonných usporiadaní vrátane kombinácie viacerých spaľovacích a/alebo elektrických motorov.

Čo sa týka klasifikácie vozidiel kategórie L, vozidlo, ktoré nepatrí do určitej kategórie, pretože prekračuje aspoň jedno z kritérií určených pre danú kategóriu, patrí do ďalšej kategórie, ktorej kritériá spĺňa.

 

Toto sa uplatňuje na tieto skupiny kategórií a subkategórií:

a)  kategóriu L1e s jej subkategóriami L1e-A a L1e-B a kategóriu L3e s jej subkategóriami L3e-A1, L3e-A2 a L3e-A3;

b)  kategóriu L2e a kategóriu L5e s jej subkategóriami L5e-A a L5e-B;

c)  kategóriu L6e s jej subkategóriami L6e-A a L6e-B a kategóriu L7e s jej subkategóriami L7e-A, L7e-B a L7e-C;

d)  na ktorúkoľvek inú logickú postupnosť kategórií a/alebo subkategórií navrhnutú výrobcom a schválenú schvaľovacím orgánom.

Bez ohľadu na (sub-)klasifikačné kritériá ďalšie podkategórie sa použijú tak, ako je uvedené v prílohe V, s cieľom harmonizovať na medzinárodnej úrovni postupy environmentálnych skúšok vo vzťahu k predpisom EHK OSN a globálnym technickým predpisom EHK OSN.

 

Podrobnejšie definície a členenie na subkategórie vozidiel kategórie M, N a O

Tieto definície ustanovuje Čl. 4 a príloha I nariadenia (EÚ) 2018/858.

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto kategórie vozidiel:

•    kategória M pozostáva z motorových vozidiel navrhnutých a vyrobených predovšetkým na prepravu cestujúcich a ich batožiny, rozdelených do:

–   kategória M1: motorové vozidlá s najviac ôsmimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodiča, a bez plochy pre stojacich cestujúcich bez ohľadu na to, či je počet miest na sedenie obmedzený na miesto na sedenie vodiča;

–   kategória M2: motorové vozidlá s viac ako ôsmimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodiča, s najväčšou hmotnosťou nepresahujúcou 5 ton bez ohľadu na to, či tieto motorové vozidlá majú plochu pre stojacich cestujúcich, a

–   kategória M3: motorové vozidlá s viac ako ôsmimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodiča, s najväčšou hmotnosťou presahujúcou 5 ton bez ohľadu na to, či tieto motorové vozidlá majú plochu pre stojacich cestujúcich;

•    kategória N pozostáva z motorových vozidiel navrhnutých a vyrobených predovšetkým na prepravu tovaru rozdelených do:

–   kategórie N1: motorové vozidlá s najväčšou hmotnosťou nepresahujúcou 3,5 tony;

–   kategórie N2: motorové vozidlá s najväčšou hmotnosťou presahujúcou 3,5 tony, ale nepresahujúcou 12 ton;

–   kategórie N3: motorové vozidlá s najväčšou hmotnosťou presahujúcou 12 ton;

•    kategória O pozostáva z prípojných vozidiel rozdelených do:

–   kategórie O1: prípojné vozidlá s najväčšou hmotnosťou nepresahujúcou 0,75 tony;

–   kategórie O2: prípojné vozidlá s najväčšou hmotnosťou presahujúcou 0,75 tony, ale nepresahujúcou 3,5 tony;

–   kategória O3: prípojné vozidlá s najväčšou hmotnosťou presahujúcou 3,5 tony, ale nepresahujúcou 10 tony;

–   kategória O4: prípojné vozidlá s najväčšou hmotnosťou presahujúcou 10 ton.

Kritériá pre kategorizáciu vozidiel, typov vozidiel, variantov a verzií sú stanovené v prílohe I. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 82 prijímať delegované akty na účely zmeny prílohy I, pokiaľ ide o typy vozidiel a typy karosérií, s cieľom zohľadniť technický pokrok.

§ 2

Predmet dane

(1) Predmetom dane je vozidlo, ktoré je evidované²⁾ v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie³⁾ alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť⁴⁾ (ďalej len „podnikanie“) v zdaňovacom období. Používaním vozidla na podnikanie sa na účely tohto zákona rozumie

a) skutočné používanie vozidla na podnikanie,

b) účtovanie¹²⁾ o vozidle,

c) evidovanie vozidla v daňovej evidencii,¹³⁾

d) uplatňovanie výdavkov spojených s používaním vozidla alebo

e) používanie vozidla na podnikanie daňovníkom podľa § 3 písm. c) až e).

(2) Predmetom dane nie je vozidlo

a) ktoré má pridelené zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno M, H alebo S,⁵⁾

b) určené na vykonávanie špeciálnych činností, ktoré nie je určené na prepravu a v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II⁶⁾ (ďalej len „doklad“) je označené ako špeciálne vozidlo.

 

Komentár k § 2

Vymedzený je predmet dane, ktorým je vozidlo evidované v Slovenskej republike a používané na podnikanie, ktorého definíciu upravuje Obchodný zákonník ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa zákona o sociálnej ekonomike alebo sociálnych podnikoch.

 

Podnikateľ

–   osoba zapísaná v obchodnom registri,

–   osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

–   osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,

–   fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Podnikateľom je osoba vykonávajúca samostatnú zárobkovú činnosť.

 

Postup evidencie vozidla

Každé vozidlo, o ktorom schvaľovací úrad rozhodol, že musí byť evidované orgánom Policajného zboru, a ktoré doteraz nebolo prihlásené do evidencie vozidiel, musí byť prihlásené na orgáne Policajného zboru príslušnom podľa miesta pobytu alebo sídla držiteľa vozidla alebo adresy jeho prevádzkarne.

Vozidlo, ktoré má byť prevádzkované organizačnou zložkou podniku, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, musí byť prihlásené do evidencie na orgáne Policajného zboru príslušnom podľa adresy umiestnenia tejto organizačnej zložky.

Vlastník vozidla, ktoré doteraz nebolo prihlásené do evidencie vozidiel, je povinný osobne toto vozidlo prihlásiť do 30 dní po jeho nadobudnutí; pritom uvedie, kto má byť zapísaný v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako jeho držiteľ.

Ak držiteľ vozidla uvedený vlastníkom nie je totožný s vlastníkom vozidla, vlastník vozidla je povinný dostaviť sa na orgán Policajného zboru aj s touto osobou. Inak sa v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako jeho držiteľ zapíše vlastník vozidla. Ak je vlastníkom vozidla fyzická osoba, ktorá nespĺňa podmienky ustanovené pre držiteľa vozidla, ako držiteľ vozidla sa zapíše zákonný zástupca vlastníka vozidla. Ako vlastník vozidla smie byť v dokladoch vozidla zapísaná len jedna osoba.

Držiteľom vozidla smie byť len fyzická osoba staršia ako 15 rokov, ktorá je spôsobilá na právne úkony, alebo právnická osoba alebo jej organizačná zložka zapísaná do obchodného registra alebo iného registra. Ako držiteľ vozidla smie byť v osvedčení o evidencii časť I a časť II zapísaná len jedna osoba.

Orgán Policajného zboru pridelí vozidlu evidenčné číslo, prihlásenie vozidla zaznamená do osvedčenia o evidencii časti II a držiteľovi vozidla uvedenému vlastníkom vozidla vydá osvedčenie o evidencii časť I a časť II a tabuľku s evidenčným číslom, ak tomu nebránia zákonné dôvody. Orgán Policajného zboru do osvedčenia o zhode vozidla COC5 uvedie dátum evidencie vozidla v Slovenskej republike, sériu a číslo osvedčenia o evidencii časti II, osvedčenie o zhode vozidla COC potvrdí podpisom a pečiatkou a vráti ho držiteľovi vozidla.

Povinnosť sa nevzťahuje na novovyrobené vozidlo, ktoré je určené na predaj, ktorého vlastníkom je právnická osoba s predmetom podnikateľskej činnosti výroba alebo predaj vozidiel.

Orgán Policajného zboru prihlási vozidlo, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, do evidencie vozidiel alebo vykoná zmenu v evidencii vozidiel okrem zmeny podľa § 116 ods. 16 zákona o cestnej premávke len po predložení potvrdenia o poistení zodpovednosti alebo preukázaní uzavretia poistenia.

Orgán Policajného zboru prihlási vozidlo, ktoré je novým dopravným prostriedkom nadobudnutým v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie, do evidencie vozidiel len po predložení potvrdenia vydaného daňovým úradom o zaplatení dane z pridanej hodnoty v tuzemsku z nadobudnutia nového dopravného prostriedku. Toto potvrdenie sa nevyžaduje, ak vlastník vozidla predloží osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a potvrdenie daňového úradu o tom, že informoval daňový úrad o nadobudnutí nového dopravného prostriedku z iného členského štátu Európskej únie.

 

Podmienky prihlásenia vozidla do evidencie vozidiel

Orgán Policajného zboru prihlási vozidlo do evidencie vozidiel, ktoré bolo prihlásené v osobitnej evidencii vozidiel príslušných orgánov podľa § 136 ods. 1 zákona o cestnej premávke, len ak vozidlo

–   pri prihlásení vozidla do osobitnej evidencie vozidiel bolo schválené na prevádzku v cestnej premávke a vozidlo sa zhoduje s týmto schválením, alebo

–   bolo dodatočne schválené na prevádzku v cestnej premávke podľa zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke.

Vlastník dosiaľ neevidovaného dokončeného vozidla, ktorému výrobca alebo zástupca výrobcu vystavil a vydal osvedčenie o evidencii časť II, a držiteľ vozidla uvedený vlastníkom vozidla podľa § 114 ods. 2 zákona o cestnej premávke sú pri osobnom podaní žiadosti o zaevidovanie vozidla povinní predložiť orgánu Policajného zboru osvedčenie o evidencii časť II, doklady preukazujúce splnenie podmienok na vykonanie evidenčných úkonov podľa § 114 zákona o cestnej premávke, preukázať svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivá, ak sú na tento účel zavedené. Ak k vozidlu výrobca vystavil osvedčenie o zhode vozidla COC, sú povinní predložiť aj osvedčenie o zhode vozidla COC.

Vlastník vozidla je povinný preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla. Orgán Policajného zboru zaeviduje farbu vozidla podľa osvedčenia o evidencii časť II, ktoré vydal výrobca vozidla alebo zástupca výrobcu vozidla, pričom farba vozidla môže byť iná, ako je uvedená v osvedčení o zhode vozidla COC.

Vlastník jednotlivo dovezeného vozidla a držiteľ vozidla uvedený vlastníkom vozidla podľa § 114 ods. 2 zákona o cestnej premávke sú povinní predložiť orgánu Policajného zboru osvedčenie o evidencii časť II, doklady preukazujúce splnenie podmienok na vykonanie evidenčných úkonov podľa § 114, doklad o uznaní typového schválenia ES, uznaní schválenia alebo o schválení jednotlivo dovezeného vozidla podľa osobitného predpisu, ktorý sa považuje za doklad o nadobudnutí vozidla, preukázať svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivá, ak sú na tento účel zavedené. Vlastník jednotlivo dovezeného vozidla nie je povinný predložiť doklad o uznaní typového schválenia ES, uznaní schválenia alebo o schválení jednotlivo dovezeného vozidla, ak okresný úrad zaslal údaje z tohto dokladu v elektronickej podobe do elektronickej schránky vlastníkovi jednotlivo dovezeného vozidla a orgánu Policajného zboru. Na základe týchto dokladov orgán Policajného zboru zapíše vlastníka vozidla do osvedčenia o evidencii časť II; taktiež sú povinní odovzdať tabuľku s evidenčným číslom zo štátu dovozu, ak nebola stratená, odcudzená alebo ju neodovzdali okresnému úradu.

Vlastník vozidla v iných prípadoch je povinný hodnovernými dokladmi preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla a plnenie s tým súvisiacich povinností. Na základe týchto dokladov orgán Policajného zboru zapíše vlastníka vozidla do osvedčenia o evidencii časť II.

Ak je vozidlo v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, orgán Policajného zboru nemá povinnosť skúmať, či má vlastník vozidla súhlas ostatných spoluvlastníkov na vykonanie úkonov súvisiacich s prihlásením vozidla do evidencie vozidiel.

Výrobca alebo zástupca výrobcu dosiaľ neevidovaného dokončeného vozidla, ktoré nadobudol vlastník vozidla, alebo právnická osoba, ktorá na základe zmluvného vzťahu s výrobcom alebo zástupcom výrobcu predáva vozidlá, ktoré ešte neboli evidované v Slovenskej republike ani v inom štáte, môže požiadať o prihlásenie vozidla do evidencie vozidiel prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel, pričom je povinný žiadosť podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom. Výrobca alebo zástupca výrobcu takého vozidla alebo predajca nového vozidla je povinný bezodplatne v elektronickej forme zasielať orgánu Policajného zboru údaje o nadobudnutí vozidla, údaje o vlastníkovi vozidla a držiteľovi vozidla, ktorých orgán Policajného zboru zapíše do osvedčenia o evidencii časť I a časť II, osvedčenie o zhode vozidla COC, ak k vozidlu výrobca toto osvedčenie vystavil, údaje o druhu a rozmere tabuľky s evidenčným číslom, mieste a spôsobe doručenia osvedčenia o evidencii časť I a o osobe, ktorá prevezme osvedčenie o evidencii časť II a tabuľky s evidenčným číslom.

Výrobca alebo zástupca výrobcu takého vozidla alebo predajca nového vozidla je povinný vyznačiť údaje o zaevidovaní vozidla do osvedčenia o zhode vozidla COC a zaslať ho držiteľovi vozidla.

Osoba, ktorej predmetom činnosti je predaj vozidiel evidovaných v Slovenskej republike alebo v inom štáte, a pracovisko kontroly originality vozidiel môže požiadať o prihlásenie vozidla do evidencie vozidiel, ktorému okresný úrad uznal typové schválenie ES jednotlivo dovezeného vozidla, uznal schválenie alebo schválil takéto vozidlo, prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel, pričom je povinná žiadosť podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom. Takáto osoba je povinná pre každé vozidlo uviesť vlastníka vozidla a držiteľa vozidla, ktorých orgán Policajného zboru zapíše do osvedčenia o evidencii časť I a časť II, údaje o druhu a rozmere tabuľky s evidenčným číslom, mieste a spôsobe doručenia osvedčenia o evidencii časť I a o osobe, ktorá prevezme osvedčenie o evidencii časť II a tabuľky s evidenčným číslom.

Ak vlastník vozidla uvedie, že bude sám žiadať o prihlásenie vozidla do evidencie prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel, predajca nového vozidla, okresný úrad, pracovisko kontroly originality vozidiel alebo osoba, ktorej predmetom činnosti je predaj vozidiel evidovaných v Slovenskej republike alebo v inom štáte, vyznačí túto skutočnosť v elektronickej službe, na základe čoho môže vlastník vozidla požiadať o prihlásenie vozidla do evidencie prostredníctvom elektronickej služby.

Ak je držiteľ vozidla oslobodený od platenia správneho poplatku podľa sadzobníka správnych poplatkov alebo má nárok na zníženie výšky správneho poplatku podľa sadzobníka správnych poplatkov, vlastník vozidla je povinný v elektronickej službe priložiť doklad o oslobodení od platenia správneho poplatku alebo doklad preukazujúci dôvod zníženia výšky správneho poplatku.

Orgán Policajného zboru prihlási vozidlo do evidencie vozidiel, ak tomu nebránia zákonné dôvody, a žiadateľovi automatizovane oznámi vykonanie tejto zmeny.

Orgán Policajného zboru pri prihlásení vozidla do evidencie prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel zasiela osvedčenie o evidencii časť I, časť II a tabuľku s evidenčným číslom na adresu určenú vlastníkom vozidla alebo držiteľom vozidla.

 

Preukázanie podstatných skutočností

Vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla je pri prevzatí osvedčenia o evidencii časť II a tabuliek s evidenčným číslom povinný preukázať svoju totožnosť a orgánu Policajného zboru

–   preukázať oslobodenie od platenia správneho poplatku,

–   preukázať dôvod zníženia výšky správneho poplatku.

 

Používanie vozidla na podnikanie

–   skutočné používanie vozidla na podnikanie,

–   účtovanie o vozidle podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,

–   evidovanie vozidla v daňovej evidencii podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

 

Vedenie daňovej evidencie

Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o

–   príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

–   daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

–   hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,

–   zásobách a pohľadávkach,

–   záväzkoch,

–   uplatňovanie výdavkov spojených s používaním vozidla alebo

–   používanie vozidla na podnikanie daňovníkom, čiže používanie vozidla, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená, používanie vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie, alebo je zamestnávateľom a vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie.

 

Kedy sa považuje vozidlo na podnikanie

Podľa zákona č. 364/2019 Z. z. o cestnej premávke sa vozidlo považuje za použité na podnikanie vtedy, ak má pridelené evidenčné číslo a je splnená niektorá podmienka uvedená v písmenách a) až e).

Použitie vozidla na podnikanie touto úpravou tak nie je viazané nevyhnutne až na „skutočné“ použitie vozidla, ale aj na zaradenie vozidla do majetku, alebo uplatnenie si výdavkov naň ešte pred „skutočným použitím“. Touto úpravou sa odstránila disproporcia pri posúdení predmetu dane z hľadiska určenia vzniku daňovej povinnosti a dnes už zavedeným posúdením možného zániku daňovej povinnosti. Ak ide o vozidlo, ktorého držiteľom je osoba, ktorá zanikla, zomrela, bola zrušená alebo nepoužíva vozidlo na podnikanie, a takéto vozidlo bude používané na podnikanie daňovníkom – nájomcom na základe zmluvy, za použitie vozidla na podnikanie sa považuje nepretržité obdobie jeho používania v súlade s dĺžkou obdobia uvedenou v zmluve. Rovnako sa použitie vozidla na podnikanie posudzuje, aj ak ide o daňovníka zamestnávateľa, ktorý vypláca cestovné náhrady za použitie vozidla zamestnancom v období, keď toto vozidlo nepodlieha zdaneniu u iného daňovníka.

Pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá vozidlo používa na podnikanie a uplatňuje si paušálne výdavky, je vozidlo naďalej predmetom dane z titulu jeho použitia na podnikanie až do zániku daňovej povinnosti podľa tohto zákona.

 

Negatívne vymedzenie predmetu dane

Ustanovením je súčasne negatívne vymedzený predmet dane, ktorým je vozidlo používané na skúšobné účely a má pridelené zvláštne evidenčné číslo a špeciálne vozidlo, ktoré je určené na vykonávanie špeciálnych činností.

Zákonom č. 364/2019 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o cestnej premávke, sa sa precizovalo ustanovenie, ktoré upravuje, že vozidlá so zvláštnym evidenčným číslom nepodliehajú dani z motorových vozidiel.

Predmetom dane nie je vozidlo ktoré má pridelené zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno M, H alebo S.

 

Zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno M

Môže prideliť novovyrobenému vozidlu, novokúpenému vozidlu, ktoré dosiaľ nebolo evidované, alebo vozidlu používanému na skúšobnú prevádzku.

 

Skúšobná jazda

Na základe povolenia typového schvaľovacieho orgánu na účel skúšobných jázd (skúšobná prevádzka) možno v cestnej premávke prevádzkovať vozidlo, ktoré nebolo schválené na prevádzku v cestnej premávke, na účel skúšobných jázd pri vývoji, výrobe alebo schvaľovaní vozidla, jeho systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek, alebo vozidlo alebo jazdnú súpravu, ktoré sú schválené na prevádzku v cestnej premávke, so zabudovanými novými technológiami alebo novými koncepciami, ktoré nemôžu splniť jednu alebo viacero požiadaviek týkajúcich sa najväčších povolených rozmerov alebo najväčších povolených hmotností.

 

Zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno H sa môže prideliť len historickému vozidlu

Historickým vozidlom je vozidlo, ktoré má preukaz historického vozidla vydaný príslušným národným orgánom Medzinárodnej organizácie historických vozidiel FIVA, bolo vyrobené pred viac ako 30 rokmi, daný konkrétny typ vozidla sa už nevyrába, je historicky zachované, udržiavané v pôvodnom stave a neprešlo žiadnou podstatnou zmenou technických vlastností jeho hlavných súčastí a nie je určené na každodenné používanie.

 

Zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno S sa môže prideliť len športovému vozidlu

Športovým vozidlom je vozidlo, ktoré má preukaz športového vozidla vydaný príslušným národným orgánom Medzinárodnej organizácie automobilov FIA alebo národným orgánom Medzinárodnej organizácie motocyklov FIM a nie je určené na každodenné používanie.

 

Predmetom dane nie je vozidlo určené na vykonávanie špeciálnych činností

Ide o vozidlo, ktoré nie je určené na prepravu a v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II (doklad) je označené ako špeciálne vozidlo.

Osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a technické osvedčenie vozidla sú dokladmi oprávňujúcimi prevádzkovať vozidlo v cestnej premávke, ktoré sú označené sériou a evidenčným číslom a sú verejnou listinou. Osvedčením o evidencii časť II a technickým osvedčením vozidla sa preukazuje zhodnosť vozidla so schválením na prevádzku v cestnej premávke. Osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II sa vydáva vozidlám, ktoré podliehajú prihláseniu do evidencie vozidiel. Technické osvedčenie vozidla sa vydáva vozidlám, ktoré nepodliehajú prihláseniu do evidencie vozidiel. Osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II je tiež evidenčným dokladom k vozidlu, ktorým sa preukazuje prihlásenie vozidla do evidencie vozidiel. Osvedčenia o evidencii ostatných štátov sú verejnými listinami a sú uznávané za rovnocenné ako osvedčenia o evidencii vydávané v Slovenskej republike a oprávňujú prevádzkovať vozidlo v cestnej premávke na území Slovenskej republiky. Harmonizované osvedčenie o evidencii členských štátov a zmluvných štátov sa uznáva v konaní o jednotlivo dovezenom vozidle.

Osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a ani technické osvedčenie vozidla sa nesmú uchovávať vo vozidle, ak sa v ňom jeho vodič nezdržuje. Vodič vozidla, ktoré podlieha prihláseniu do evidencie vozidiel, je povinný mať osvedčenie o evidencii časť I pri vedení vozidla vždy pri sebe; to neplatí pri prevádzke vozidla v cestnej premávke na území Slovenskej republiky najviac do 30 dní odo dňa vydania osvedčenia o evidencii časti II, keď je oprávnený mať pri sebe osvedčenie o evidencii časť II.

Po doručení osvedčenia o evidencii časti I vodič vozidla počas vedenia vozidla v cestnej premávke nesmie mať pri sebe osvedčenie o evidencii časť II, pričom sa osvedčenie o evidencii časť II považuje za neplatné na vedenie vozidla, ak sa ním vodič vozidla pri vedení vozidla preukáže po 30 dňoch odo dňa jeho vydania; to neplatí, ak nastanú okolnosti ustanovené osobitnými predpismi. Vodič vozidla, ktoré nepodlieha prihláseniu do evidencie vozidiel, je povinný mať technické osvedčenie vozidla pri vedení vozidla vždy pri sebe. Každý je povinný osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a technické osvedčenie vozidla chrániť pred zničením, poškodením, stratou, odcudzením alebo zneužitím; stratu alebo odcudzenie týchto dokladov je povinný bezodkladne oznámiť orgánu Policajného zboru. Prevádzkovateľ vozidla je povinný osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a technické osvedčenie vozidla na výzvu orgánu Policajného zboru alebo schvaľovacieho orgánu predložiť v ním určenej lehote a vyplniť príslušné tlačivá.

§ 3

Daňovník

Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

a) je ako držiteľ vozidla zapísaná v doklade,

b) má v doklade ako držiteľa vozidla zapísanú svoju organizačnú zložku,

c) používa vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená,

d) používa vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie, alebo

e) je zamestnávateľom a vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie.

 

Komentár k § 3

Upravená je definícia daňovníka.

 

Daňovník

–   fyzická osoba,

–   právnická osoba.

Fyzickou osobou sa rozumie prirodzená osoba, ľudská bytosť, čiže človek ako jednotlivec. Je to každý občan SR, ale aj cudzinec.

 

FO podľa Občianskeho zákonníka

Občiansky zákonník ustanovuje, že fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti narodením a spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu až dovŕšením plnoletosti (spravidla dovŕšením 18. roku veku). Výnimkou je prípad, kedy sa plnoletosť nadobúda pred dosiahnutím tohto veku, a to uzavretím manželstva – to však neplatí pre oblasť podnikania, pretože napríklad na založenie živnosti je nevyhnutnou podmienkou dovŕšenie 18. roku veku (nie dosiahnutie plnoletosti).

To znamená, že osoba, ktorá uzavrela manželstvo pred dovŕšením 18. rokom veku síce nadobudla plnoletosť, ale nemôže si sama založiť živnosť, pretože nespĺňa jednu z podmienok, a to že nemá 18 rokov.

 

Právnická osoba

Predstavuje umelý (vytvorený) subjekt. Spravidla ide o organizáciu osôb alebo majetku vytvorenú na nejaký účel. Môže to byť podnikateľský subjekt (napr. s.r.o., a.s.), ale aj nepodnikateľský subjekt (napr. nadácia, obec). Právnická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony (t. j. právnu subjektivitu) jej vznikom, teda zápisom do príslušného registra (napr. obchodného registra).

 

PO podľa Občianskeho zákonníka

Občiansky zákonník určuje, že právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb (napr. obchodné spoločnosti, občianske združenia), účelové združenia majetku (napr. nadácie), jednotky územnej samosprávy (napr. obce), iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon (napr. banky).

 

Rozdiel medzi FO a PO

Definícia fyzickej a právnickej osoby nie je v legislatíve presne vymedzená. Právnická osoba je, na rozdiel od fyzickej osoby, umelým subjektom vzniknutým podľa práva.

Hlavný rozdiel medzi týmito dvoma subjektmi teda spočíva v tom, že kým fyzická osoba ako človek sa narodí, právnická osoba musí byť zriadená, spravidla písomnou zmluvou, prípadne zakladateľskou listinou a následne musí vzniknúť zápisom do registra.

Obidve, fyzická aj právnická osoba, môžu na území SR podnikať, teda realizovať podnikateľskú činnosť.

Avšak pre účely podnikania sú právnickými osobami obchodné spoločnosti, napr. s.r.o., akciová spoločnosť či družstvo.

 

Určenie daňovníka

V zásade je daňovníkom okrem držiteľa zapísaného v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II aj užívateľ vozidla a aj zamestnávateľ. Nový zákon už nerozlišuje tuzemského a zahraničného daňovníka. Organizačná zložka sa už podľa tohto znenia nepovažuje za samostatného daňovníka.

 

Daňovník

–   držiteľ vozidla zapísaný v doklade,

–   v doklade má ako držiteľa vozidla zapísanú svoju organizačnú zložku,

Organizačná zložka podniku je hospodárska jednotka podniku, ktorej vytvorenie sa zapisuje do obchodného registra.

So zápisom do obchodného registra sa následne spájajú právne účinky, ktoré spočívajú vo vzniku oprávnenia konať v mene podnikateľa vo vzťahu k tretím osobám.

–   používa vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená,

–   používa vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie,

–   je zamestnávateľom a vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie.

Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobnom pracovnom vzťahu.

Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak.

Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

§ 4

Oslobodenie od dane

(1) Od dane je oslobodené vozidlo

a) diplomatických misií a konzulárnych úradov, ak je zaručená vzájomnosť,

b) záchrannej zdravotnej služby, vozidlo banskej záchrannej služby, vozidlo horskej záchrannej služby, vozidlo leteckej záchrannej služby a vozidlo požiarnej ochrany,

c) osobnej pravidelnej dopravy vykonávajúce prepravu na základe zmluvy o službách⁷⁾ vo verejnom záujme,

d) používané výhradne v poľnohospodárskej výrobe a v lesnej výrobe.

(2) Oslobodenie od dane podľa odseku 1 písm. b) až d) uplatňuje daňovník v daňovom priznaní.

 

Komentár k § 4

Umožňuje sa oslobodenie od dane pri niektorých vozidlách.

V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené tie vozidlá, ktoré sú oslobodené od dane, pričom toto oslobodenie daňovník uplatňuje v daňovom priznaní, okrem oslobodenia vzťahujúceho sa na vozidlá diplomatických misií a konzulárnych úradov.

 

Vozidlá oslobodené od dane

–   vozidlo diplomatických misií a konzulárnych úradov, za podmienky, že je zaručená vzájomnosť,

Diplomatická misia je zastupiteľský úrad, ktorý plní v štáte, v ktorom je zriadený, alebo pre štáty, pre ktoré je zriadený (prijímajúci štát), diplomatické funkcie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorými sú najmä zastupovanie Slovenskej republiky v prijímajúcom štáte, ochrana záujmov Slovenskej republiky a jej občanov v prijímajúcom štáte, vedenie rokovaní s vládou prijímajúceho štátu, zisťovanie a informovanie orgánov verejnej moci Slovenskej republiky o situácii a podmienkach v prijímajúcom štáte, sledovanie vývoja v oblasti európskych záležitostí, informovanie ministerstva a iných orgánov verejnej moci Slovenskej republiky o európskych záležitostiach a zúčastňovanie sa na riešení európskych záležitostí v prijímajúcom štáte, podpora vzťahov medzi Slovenskou republikou a prijímajúcim štátom a rozvíjanie hospodárskych, kultúrnych, vedeckých a iných stykov, príprava a zabezpečenie priebehu oficiálnych návštev a rokovaní predstaviteľov verejnej moci Slovenskej republiky v prijímajúcom štáte, sledovanie a vyhodnocovanie plnenia medzinárodných zmlúv, ktorými sú Slovenská republika a prijímajúci štát viazané, poskytovanie humanitárnej pomoci a koordinácia humanitárnej pomoci v krízovej situácii a pri odstraňovaní následkov takej situácie, poskytovanie súčinnosti pri presadzovaní hospodárskych záujmov Slovenskej republiky. Diplomatická misia zabezpečuje aj pomoc pri príprave a realizácii rozvojovej spolupráce.

 

–   vozidlo záchrannej zdravotnej služby,

–   vozidlo banskej záchrannej služby,

–   vozidlo horskej záchrannej služby,

–   vozidlo leteckej záchrannej služby,

–   vozidlo požiarnej ochrany,

–   vozidlo osobnej pravidelnej dopravy vykonávajúce prepravu na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme,

Účelom zmluvy o službách podľa zákona o cestnej doprave je zabezpečiť verejnosti bezpečné, efektívne a kvalitné dopravné služby za určené základné cestovné, ich primeranú výkonnosť podľa potrieb dopravnej obslužnosti územia a zohľadniť sociálne a environmentálne faktory a ciele regionálneho rozvoja, ak nie sú zabezpečené dopravcami pravidelnej dopravy na komerčnom základe. Zmluvu o službách uzatvára objednávateľ s dopravcom v pravidelnej doprave na dopravné služby, ktoré by inak, najmä pre ekonomickú nevýhodnosť, vôbec neposkytoval, neposkytoval v požadovanom rozsahu alebo kvalite, alebo by ich neposkytoval za určené základné cestovné, ale ktoré sú potrebné na zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia. Zmluvu o službách nemožno uzatvoriť na diaľkovú dopravu a na služby, ktoré sú vyňaté podľa osobitného predpisu.

Objednávateľ je povinný podporovať vznik a prevádzkovanie integrovaného dopravného systému. Na tento účel môže objednávateľ uzatvoriť zmluvu o službách aj s obchodnou spoločnosťou založenou na účel prevádzkovania integrovaného dopravného systému. Objednávateľ môže uzavrieť zmluvu o službách len s dopravcom, ktorý má platné povolenie alebo licenciu Spoločenstva, je držiteľom platnej dopravnej licencie a z hľadiska zabezpečovania dopravnej obslužnosti územia je spôsobilý splniť záväzok. Objednávateľ môže výnimočne uzatvoriť zmluvu o službách aj s dopravcom, ktorý ešte nemá dopravnú licenciu, s podmienkou, že do začatia plnenia záväzku ju získa. Na spôsob výberu dopravcu a spôsob zadávania zmlúv o službách sa vzťahuje Čl. 5 nariadenia (ES) č. 1370/2007 a ustanovenia zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

–   vozidlo používané výhradne v poľnohospodárskej výrobe,

–   vozidlo používané výhradne v lesnej výrobe.

 

Oslobodenie v daňovom priznanie

Ako sme už uviedli, oslobodenie od dane uplatňuje daňovník v daňovom priznaní s výnimkou vozidla diplomatických misií a konzulárnych úradov.

§ 5

Základ dane

(1) Základom dane pri vozidle kategórie L, M1 a N1, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina, je výkon motora v kW.

(2) Základom dane pri osobnom vozidle je zdvihový objem valcov motora v cm3 uvedený v doklade; osobným vozidlom sa na účely tohto zákona rozumie vozidlo kategórie L a M1.

(3) Základom dane pri vozidle kategórie M2, M3, N1, N2 a N3 s kódom druhu karosérie BA alebo BB je jeho najväčšia technicky prípustná celková hmotnosť v tonách a počet náprav podľa dokladu. Základom dane pri vozidle kategórie N3 s kódom druhu karosérie BC alebo BD je jeho najväčšia technicky prípustná hmotnosť jazdnej súpravy v tonách a počet náprav.

(4) Najväčšia technicky prípustná celková hmotnosť je uvedená v doklade. Najväčšia technicky prípustná hmotnosť jazdnej súpravy je uvedená v doklade.

(5) Základom dane pri vozidle kategórie O1 až O4 je vozidlo.

 

Komentár k § 5

Vymedzený je základ dane samostatne pre vozidlo, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina (elektromobil), a to v závislosti od výkonu motora v kW, a zároveň sa zaviedol základ dane pre osobné vozidlo na základe zdvihového objemu valcov motora v cm³ a pre úžitkové vozidlo a autobus podľa počtu náprav a hmotnosti vozidla.

Na účely dane z motorových vozidiel sa súčasne zaviedol pojem osobné vozidlo a úžitkové vozidlo a zadefinovala sa celková hmotnosť jazdných súprav.

 

Osobné vozidlo

Osobný automobil alebo osobné motorové vozidlo alebo hovorovo osobné auto je automobil kategórie M1, čiže motorové vozidlo najmenej so štyrmi kolesami určené na prepravu sediacich osôb a ich batožín, ktoré má najviac deväť miest na sedenie, vrátane miesta pre vodiča, a celkovú hmotnosť neprevyšujúcu 3,5 t, a ktorého priestor na batožiny nie je väčší ako priestor na prepravu osôb.

 

Úžitkové vozidlo

Automobil, príves alebo náves na prepravu tovaru nad 3,5 t alebo automobil na prepravu viac ako 9 osôb.

!     Upozornenie

Od 1. 1. 2025 sa upravil a spresnil základ dane rozdelením vozidiel podľa jednotlivých kategórií L, M1 až M3, N1 až N3 a O1 až O4. Zároveň došlo v znení odseku 1, kde sa slová „M a N“ nahrádzajú slovami „M1 a N1“. Po novom je základom dane pri vozidle kategórie M2, M3, N1, N2 a N3 s kódom druhu karosérie BA alebo BB jeho najväčšia technicky prípustná celková hmotnosť v tonách a počet náprav podľa dokladu. Základom dane pri vozidle kategórie N3 s kódom druhu karosérie BC alebo BD je jeho najväčšia technicky prípustná hmotnosť jazdnej súpravy v tonách a počet náprav. Najväčšia technicky prípustná celková hmotnosť a najväčšia technicky prípustná hmotnosť jazdnej súpravy je uvedená v doklade. Nakoniec je základom dane pri vozidle kategórie O1 až O4 je vozidlo.

Od 1. januára 2025 teda došlo k spresneniu určenia základu dane z motorových vozidiel podľa nového členenia vozidiel do kategórií L, M1 až M3, N1 až N3 a O1 až O4. Cieľom tejto úpravy bolo zvýšiť presnosť a jednoznačnosť pri určovaní základu dane v závislosti od technických parametrov vozidiel, ktoré sú evidované v dokladoch o evidencii.

Zmenou v texte zákona, kde sa pôvodné označenie „M a N“ nahrádza konkrétnejším „M1 a N1“, sa eliminuje nejasnosť, ktorá mohla vzniknúť pri aplikácii zákona na rôzne podkategórie vozidiel.

Nové znenie zároveň rozlišuje základ dane podľa typu karosérie a konštrukcie vozidla:

Pri vozidlách kategórií M2, M3, N1, N2 a N3 s kódom karosérie BA alebo BB (typicky ide o vozidlá ako autobusy alebo nákladné vozidlá s pevnou karosériou) je základom dane najväčšia technicky prípustná celková hmotnosť a počet náprav.

Pri vozidlách kategórie N3 s kódom karosérie BC alebo BD (napr. ťahače návesov alebo jazdných súprav) sa základ dane určuje podľa najväčšej technicky prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy a počtu náprav.

Tieto technické údaje sa čerpajú z dokladu o evidencii vozidla, čím sa zabezpečuje objektivita a jednotný výklad pre daňové účely.

Zákon tiež výslovne ustanovuje, že pri prípojných vozidlách kategórií O1 až O4 je základom dane samotné vozidlo, čím sa jednoznačne stanovuje, že aj tieto vozidlá podliehajú dani v závislosti od svojej kategórie.

Celkovo táto legislatívna úprava prináša sprehľadnenie a technickú presnosť pri výpočte dane z motorových vozidiel, znižuje priestor na rôzny výklad a lepšie zohľadňuje konštrukčné rozdiely medzi jednotlivými druhmi vozidiel.

§ 6

Ročná sadzba dane

(1) Ročné sadzby dane pre vozidlá kategórie L a M1 sú uvedené v prílohe č. 1.

(2) Ročné sadzby dane pre vozidlá kategórie N1 sú uvedené v prílohe č. 1a.

(3) Ročné sadzby dane pre vozidlá kategórie M2 a N2 sú uvedené v prílohe č. 1b.

(4) Ročné sadzby dane pre vozidlá kategórie M3 a N3 s kódom druhu karosérie BA alebo BB sú uvedené v prílohe č. 1c.

(5) Ročné sadzby dane pre vozidlá kategórie N3 s kódom druhu karosérie BC alebo BD sú uvedené v prílohe č. 1d.

(6) Ročné sadzby dane pre vozidlá kategórie O sú uvedené v prílohe č. 1e.

 

Komentár k § 6

Ustanovenie od 1. 1. 2025 po novom upravuje ročnú sadzbu dane.

Ustanovenie § 6 zákona upravuje základnú konštrukciu ročných sadzieb dane z motorových vozidiel a ich väzbu na jednotlivé kategórie vozidiel podľa technickej klasifikácie (L, M, N, O).

Ide o kľúčové ustanovenie, ktoré určuje, z ktorej prílohy zákona sa pri určení dane vychádza.

 

Základné pravidlo

Ročná sadzba dane je pevne stanovená sadzba dane za kalendárny rok podľa typu vozidla. Výška dane závisí od:

•    kategórie vozidla (M1, M2, N1, N2, N3, O1–O4),

•    objemu motora alebo hmotnosti a počtu náprav,

•    kraja evidencie vozidla (sadzby určujú samosprávne kraje),

•    a vekovej úpravy sadzby (znižovanie alebo zvyšovanie pod¾a veku vozidla).

 

Kategórie a určenie sadzby

-   Osobné vozidlá (kategória M1)

Sadzba sa určuje podľa zdvihového objemu motora (v cm³). Napr. (orientačne podľa zákona):

•    do 1 500 cm³ – cca 50 až 80 €,

•    1 501 – 2 000 cm³ – cca 100 až 130 €,

•    2 001 – 3 000 cm³ – cca 150 až 200 €,

•    nad 3 000 cm³ – cca 250 € a viac.

Presné sadzby stanovuje príloha zákona alebo všeobecne záväzné nariadenie samosprávneho kraja.

-   Úžitkové, nákladné a ťahače (kategórie N1 – N3, M2, M3)

Sadzba sa určuje podľa najväčšej technicky prípustnej celkovej hmotnosti (v tonách) a počtu náprav. Napr.:

•    do 3,5 t – približne 100 až 150 €,

•    3,5 – 12 t – 200 až 400 €,

•    nad 12 t (viacnápravové) – 500 až 1 000 €.

-   Prípojné vozidlá (kategórie O1 – O4)

Sadzba sa odvíja od hmotnosti a počtu náprav prívesu. Napr.:

•    O1 (do 750 kg) – zvyčajne 20 až 30 €,

•    O2 (do 3,5 t) – 50 až 80 €,

•    O3, O4 ( ažké prívesy) – 150 až 400 €.

 

Kategórie L a M1

Ročné sadzby dane pre vozidlá kategórie L (motocykle, trojkolky, štvorkolky) a M1 (osobné automobily) sú uvedené v prílohe č. 1. Tieto sadzby sa určujú spravidla podľa zdvihového objemu motora v cm³, čím zákon zachováva tradičný spôsob výpočtu dane pre osobné vozidlá.

Kategória N1

Vozidlá kategórie N1 (úžitkové vozidlá do 3,5 tony) majú sadzby uvedené v prílohe č. 1a. Ide o novinku účinnú od 1. 1. 2025, ktorá reaguje na potrebu oddeliť úžitkové vozidlá menšej hmotnosti od osobných áut a určiť pre ne samostatnú sadzbu zohľadňujúcu ich odlišné technické parametre a účel použitia.

 

Kategórie M2 a N2

Pre autobusy a nákladné vozidlá strednej kategórie (M2 a N2) sú sadzby uvedené v prílohe č. 1b.

Základ dane tu spravidla tvoria hmotnostné parametre a počet náprav, čo lepšie vystihuje zaťaženie cestnej infraštruktúry týmito vozidlami.

 

Kategórie M3 a N3 s karosériou BA alebo BB

V prípade ťažkých autobusov (M3) a nákladných vozidiel (N3) s karosériou BA alebo BB (t. j. klasická uzavretá karoséria – napr. sklápacie či valníkové vozidlá) sa sadzby nachádzajú v prílohe č. 1c. Zákon tu spresňuje klasifikáciu vozidiel podľa kódu druhu karosérie, čím sa predchádza nejednoznačnému zaradeniu vozidiel do nesprávnej sadzby.

 

Kategória N3 s karosériou BC alebo BD

Osobitná kategória vozidiel N3 s kódom karosérie BC alebo BD (typicky ťahače návesov a špeciálne jazdné súpravy) má sadzby uvedené v prílohe č. 1d. Rozdelenie týchto vozidiel od bežných nákladných áut reflektuje ich špecifickú prevádzku a odlišnú daňovú základňu– daň sa často viaže na hmotnosť jazdnej súpravy a počet náprav.

 

Kategórie O1 až O4

Vozidlá kategórie O predstavujú prípojné vozidlá (prívesy a návesy). Ročné sadzby pre tieto kategórie sú obsiahnuté v prílohe č. 1e. Ich zaradenie do samostatnej prílohy je logické, keďže ide o vozidlá bez vlastného pohonu, ktorých daňová povinnosť sa určuje osobitne, najmä podľa hmotnosti a počtu náprav.

Novelou účinnou od 1. januára 2025 došlo k systematickému prehľadeniu sadzieb dane:

•    sadzby boli rozčlenené do viacerých príloh,

•    zohľadňujú špecifiká jednotlivých kategórií vozidiel podľa európskej typovej klasifikácie,

•    a tým sa zvýšila transparentnosť a jednoznačnosť pri výpočte dane.

Toto rozdelenie zároveň umožňuje flexibilnejšie aktualizácie sadzieb v budúcnosti, čo znamená, že jednotlivé prílohy možno meniť bez zásahu do základného textu zákona.

§ 7

Zníženie a zvýšenie
ročnej sadzby dane

(1) Ročná sadzba dane podľa § 6 ods. 1 až 5 sa

a) použije počas prvých 36 kalendárnych mesiacov, počnúc mesiacom prvej evidencie vozidla,

b) zvýši o 10 % počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov,

c) zvýši o 20 % počas nasledujúcich ďalších 36 kalendárnych mesiacov,

d) zvýši o 30 % počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až c),

e) zvýši o 40 % počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až d),

f) zvýši o 50 % po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až e).

(2) Ročná sadzba dane podľa odseku 1 sa pre vozidlá kategórie L, M1 a N1 zníži o 50 %, ak ide o

a) hybridné motorové vozidlo,

b) motorové vozidlo s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG) alebo skvapalnený zemný plyn (LNG),

c) motorové vozidlo na vodíkový pohon.

(3) Za vozidlo, ktoré sa použilo v zdaňovacom období v rámci kombinovanej dopravy¹¹⁾ najmenej 60-krát, daňovník ročnú sadzbu dane podľa odseku 1 zníži o 50 %.

(4) Použitie vozidla kategórie N3 s kódom druhu karosérie BC alebo BD a vozidla kategórie O v rámci kombinovanej dopravy daňovník preukáže potvrdením intermodálneho terminálu na prepravnom doklade.

(5) Ak je prekonaná vzdialenosť po železnici na území Slovenskej republiky dlhšia ako 250 km, takáto kombinovaná preprava sa na účely zníženia sadzby dane započíta dvakrát.

(6) Zníženie a zvýšenie ročnej sadzby dane uplatňuje daňovník v daňovom priznaní.

 

Komentár k § 7

Úprava ročnej sadzby dane podľa veku vozidla, konkrétne ide o zníženie a zvýšenie ročnej sadzby dane.

 

Mechanizmus časovej úpravy ročnej sadzby podľa veku

Ustanovenie ods. 1 zavádza mechanizmus časovej úpravy ročnej sadzby dane podľa veku vozidla. Ide o systém postupného zvyšovania sadzby dane v závislosti od doby, ktorá uplynula od mesiaca prvej evidencie vozidla (t. j. od jeho prvého prihlásenia do evidencie vozidiel, bez ohľadu na krajinu).

Cieľom tejto právnej úpravy je, aby daň z motorových vozidiel lepšie reflektovala technický stav a environmentálne vplyvy starších vozidiel. Novšie vozidlá sú spravidla ekologickejšie, efektívnejšie a menej zaťažujú infraštruktúru, preto zákonodarca stanovil nižšiu sadzbu dane v prvých rokoch ich používania, ktorá sa s vekom vozidla postupne zvyšuje.

Písm. a)

Počas prvých 36 mesiacov (3 roky) od prvej evidencie vozidla sa uplatňuje základná sadzba dane podľa § 6. Ide o zvýhodnené obdobie pre nové vozidlá.

Písm. b)

V nasledujúcom období od 37. do 72. mesiaca (t. j. od 3. do 6. roku) sa ročná sadzba zvyšuje o 10 %.

Písm. c)

Od 73. do 108. mesiaca (6. až 9. rok) sa sadzba zvyšuje o 20 % oproti základnej hodnote.

Písm. d)

Od 109. do 144. mesiaca (9. až 12. rok) sa sadzba zvyšuje o 30 %.

Písm. e)

Od 145. do 180. mesiaca (12. až 15. rok) sa sadzba zvyšuje o 40 %.

Písm. f)

Po viac ako 180 mesiacoch (15 rokov) od prvej evidencie sa sadzba zvyšuje o 50 %.

Ide o maximálnu úroveň navýšenia dane pre staré vozidlá, ktoré spravidla predstavujú vyššie náklady na údržbu a väčšie ekologické zaťaženie.

Toto ustanovenie má predovšetkým environmentálny cieľ, pri ktorom podporuje obnovu vozového parku a používanie novších, ekologickejších vozidiel, tiež fiskálny cieľ, ktorým sa zabezpečuje vyšší daňový výnos od starších, často menej efektívnych vozidiel a motivačný účinok, pri ktorom podnikateľov motivuje k obnovovaniu vozidiel v prevádzke.

border-right:none;padding:12.0pt 0cm 0cm 0cm;margin-left:3.7pt;margin-right:  

Príklad

Ak je vozidlo prvýkrát evidované v marci 2020, uplatní sa:

•    do februára 2023 (36 mesiacov) – základná sadzba,

•    od marca 2023 do februára 2026 – +10 %,

•    od marca 2026 do februára 2029 – +20 %,

•    od marca 2029 do februára 2032 – +30 %,

•    od marca 2032 do februára 2035 – +40 %,

•    od marca 2035 a ïalej – +50 %.

Znenie stanovuje jednoznačný časový harmonogram zvyšovania dane podľa veku vozidla, ktorý:

•    nahrádza predchádzajúci model kombinácie znížení a zvýšení sadzieb,

•    zjednodušuje administráciu pre daňovníkov aj správcu dane,

•    a posilňuje prepojenie dane s reálnym technickým opotrebením a vplyvom vozidla na životné prostredie.

 

Environmentálne zvýhodnenie v rámci dane z motorových vozidiel

Ustanovenie ods. 2 predstavuje environmentálne zvýhodnenie v rámci dane z motorových vozidiel. Zavádza 50 % zníženie ročnej sadzby dane pre vybrané druhy vozidiel, ktoré využívajú alternatívne, ekologickejšie druhy pohonu.

Zníženie sa vzťahuje len na vozidlá kategórií L, M1 a N1, t. j.:

•    L – motocykle, trojkolky, štvorkolky,

•    M1 – osobné automobily (do 9 miest vrátane vodiča),

•    N1 – malé úžitkové vozidlá do 3,5 tony.

Zvýhodnenie sa neuplatňuje na ťažké nákladné autá, autobusy ani prípojné vozidlá, keďže cieľom zákonodarcu je podporiť ekologickú obnovu osobnej a ľahkej úžitkovej dopravy, ktorá má najväčší podiel na bežnej cestnej premávke a lokálnych emisiách.

 

Druhy vozidiel, na ktoré sa zníženie vzťahuje

–   Hybridné motorové vozidlo

Ide o vozidlá kombinujúce spaľovací motor a elektromotor. Zníženie dane podporuje používanie technológie, ktorá znižuje spotrebu paliva a emisie CO₂.

Z hľadiska zákona sa uznáva každé vozidlo, ktoré je v technickom preukaze označené ako „HEV“, „PHEV“ alebo „MHEV“, teda hybrid, plug-in hybrid alebo mild hybrid.

 

–   Vozidlá s pohonom na stlačený alebo skvapalnený zemný plyn (CNG, LNG)

Tieto vozidlá produkujú nižšie emisie CO₂, NOx a pevných častíc v porovnaní s tradičnými benzínovými alebo naftovými motormi. Zákon priznáva rovnocenné zvýhodnenie pre obe formy zemného plynu – stlačený (CNG) aj skvapalnený (LNG).

 

–   Vozidlá na vodíkový pohon

Ide o najprogresívnejšiu kategóriu, kde zdrojom energie je palivový článok produkujúci elektrinu z vodíka. Takéto vozidlá majú nulové lokálne emisie, a preto sú daňovo zvýhodnené rovnakou mierou ako hybridy a CNG/LNG vozidlá.

Podmienky uplatnenia zníženia

•    Zníženie sa uplatní automaticky v daňovom priznaní, ak daňovník preukáže typ pohonu (údaj z technického preukazu).

•    Zníženie je fixné – vo výške 50 %, bez ohľadu na vek vozidla či jeho výkon.

•    Uplatňuje sa počas celého obdobia vlastníctva alebo používania vozidla s uvedeným druhom pohonu.

 

Tento odsek plní motivačnú a environmentálnu funkciu – ide o daňový nástroj, ktorým štát podporuje:

•    prechod na nízkoemisné a alternatívne technológie,

•    znižovanie uhlíkovej stopy v doprave,

•    a modernizáciu vozového parku podnikateľov i fyzických osôb.

Zároveň reflektuje európske klimatické ciele a záväzky Slovenskej republiky v oblasti znižovania emisií v sektore dopravy.

 

Znenie ods. 2 zavádza:

•    50 % zníženie ročnej sadzby dane,

•    pre vozidlá kategórií L, M1, N1,

•    ktoré sú hybridné, na CNG/LNG, alebo na vodíkový pohon,

•    ako podporu ekologickej mobility a motiváciu k nákupu nízkoemisných vozidiel.

 

Špecifické daňové zvýhodnenie určené pre podnikateľov pôsobiacich v oblasti kombinovanej dopravy

Ustanovenie ods. 3 predstavuje špecifické daňové zvýhodnenie určené pre podnikateľov pôsobiacich v oblasti kombinovanej dopravy. Jeho cieľom je podporiť ekologickejšie formy prepravy tovaru, pri ktorých sa časť trasy uskutoční železničnou alebo vodnou dopravou namiesto výlučne cestnej.

Podľa tohto ustanovenia má daňovník právo znížiť ročnú sadzbu dane o 50 %, ak preukáže, že vozidlo bolo v priebehu zdaňovacieho obdobia použité v rámci kombinovanej dopravy najmenej 60-krát.

 

Kombinovaná doprava

–   znamená prepravu tovaru v tej istej prepravnej jednotke alebo vozidle, pri ktorej sa:

•    hlavná časť trasy uskutoční železničnou, vnútrozemskou vodnou alebo námornou dopravou,

•    a počiatočný a/alebo záverečný úsek trasy (tzv. „napojenie“) sa uskutoční cestným motorovým vozidlom.

Zákon tak nadväzuje na európsku legislatívu o podpore kombinovanej dopravy (najmä smernicu Rady 92/106/EHS).

 

Podmienky na uplatnenie zníženia

Aby daňovník mohol uplatniť 50 % zníženie ročnej sadzby dane, musia byť splnené všetky tieto podmienky:

–   Vozidlo sa použilo na účely kombinovanej dopravy (nie bežnej cestnej prepravy).

–   Počas zdaňovacieho obdobia bolo vozidlo použité najmenej 60-krát v rámci takýchto prepráv.

–   Daňovník je schopný preukázať túto skutočnosť – typicky prostredníctvom dokladov o uskutočnených kombinovaných prepravách (napr. prepravné listy CIM/CMR, potvrdenia o prekládke na železničnú alebo lodnú dopravu).

Ak sa niektorá z podmienok nesplní, zníženie dane nemožno uplatniť.

Toto ustanovenie má výrazne motivačný a environmentálny charakter:

•    podporuje presun časti nákladnej dopravy z ciest na železnicu alebo vodné cesty,

•    čím znižuje dopravné zaťaženie ciest, emisie CO₂ a hluk,

•    zároveň umožňuje dopravcom znižovať daňové náklady v prípade efektívneho zapojenia do intermodálnej logistiky.

Podmienka „najmenej 60-krát“ sa vzťahuje na počet realizovaných prepráv v rámci jedného zdaňovacieho obdobia (t. j. spravidla kalendárneho roka). Za „jedno použitie“ sa považuje jedna cesta vozidla v rámci kombinovanej dopravy – teda cesta, pri ktorej sa uskutoční prekládka z cestného vozidla na iný druh dopravy (napr. z nákladného auta na železničný vagón).

Znenie umožňuje zníženie ročnej sadzby dane o 50 %, platí pre vozidlá používané v kombinovanej doprave, vyžaduje minimálne 60 prepravných cyklov v zdaňovacom období a sleduje cieľ podpory ekologicky šetrných spôsobov dopravy a zníženia dopravnej záťaže na cestnej infraštruktúre.

 

Ako dokázať, že vozidlo bolo v zdaňovacom období skutočne využité v rámci kombinovanej prepravy

Ustanovenie znenia ods. 4 nadväzuje na § 7 ods. 3, ktorý upravuje zníženie ročnej sadzby dane o 50 % pri použití vozidla v kombinovanej doprave. Tento odsek presne určuje spôsob preukázania tejto skutočnosti daňovníkom, teda ako dokázať, že vozidlo bolo v zdaňovacom období skutočne využité v rámci kombinovanej prepravy.

Podľa odseku 4 musí daňovník preukázať použitie vozidla:

•    kategórie N3 s kódom druhu karosérie BC alebo BD,

–   ide o ťahače návesov a špeciálne nákladné vozidlá určené na ťahanie návesov alebo kontajnerov,

•    alebo vozidla kategórie O (teda prípojné a návesové vozidlá), a to potvrdením intermodálneho terminálu na prepravnom doklade.

 

Význam potvrdenia intermodálneho terminálu

Intermodálny terminál je logistické zariadenie, kde dochádza k prekládke tovaru medzi rôznymi druhmi dopravy – napríklad z cestného vozidla na železničný vagón alebo loď.

Podľa zákona musí byť každé použitie vozidla v kombinovanej doprave potvrdené týmto terminálom – obvykle ide o pečiatku, podpis alebo elektronické potvrdenie na prepravnom doklade (napr. CMR alebo CIM).

Takéto potvrdenie je kľúčovým dôkazom pre správcu dane, že konkrétne vozidlo bolo využité v rámci intermodálnej prepravy, a teda spĺňa podmienky na uplatnenie 50 % zníženia ročnej sadzby dane podľa § 7 ods. 3.

Daňovník (dopravca) musí

–   získať potvrdenie terminálu pri každej preprave, kde dôjde k prekládke,

–   uchovávať prepravné doklady s potvrdením po dobu určenú daňovými predpismi,

–   byť schopný tieto doklady predložiť daňovému úradu ako dôkaz o splnení podmienok kombinovanej dopravy.

Bez tohto potvrdenia nie je možné uplatniť zníženie dane, ani ak by bolo vozidlo reálne využité v kombinovanej doprave – preto ide o formálnu, ale nevyhnutnú podmienku.

 

Kontrolná a dôkazná funkcia

Toto ustanovenie má kontrolnú a dôkaznú funkciu – zabezpečuje:

•    transparentnosť a overiteľnosť daňových úľav,

•    prevenciu zneužívania zníženia dane,

•    zároveň štandardizuje spôsob preukazovania zapojenia do kombinovanej dopravy podľa európskych logistických pravidiel.

Zároveň reflektuje požiadavku, aby výhody dane z motorových vozidiel boli poskytované len tým subjektom, ktoré preukázateľne využívajú ekologicky výhodnejšie spôsoby prepravy.

Znenie určuje, ako sa preukazuje použitie vozidla v kombinovanej doprave, týka sa vozidiel kategórie N3 (ťahače, špeciálne nákladné vozidlá) a vozidiel kategórie O (návesy a prívesy), dôkazom je potvrdenie intermodálneho terminálu na prepravnom doklade a bez tohto potvrdenia nie je možné uplatniť 50 % zníženie dane podľa § 7 ods. 3.

 

Dvojnásobné započítanie kombinovanej prepravy pri dlhšej železničnej trase podľa odseku 5

Tento odsek dopĺňa predchádzajúce ustanovenia § 7 ods. 3 a 4, ktoré upravujú zníženie ročnej sadzby dane o 50 % pre vozidlá využívané v kombinovanej doprave a spôsob preukazovania tohto využitia.

Účelom odseku 5 je zaviesť dodatočnú motivačnú výhodu pre tých dopravcov, ktorí realizujú dlhšie úseky prepravy po železnici na území Slovenska, čím významne prispievajú k znižovaniu cestnej záťaže a emisií.

Ak vozidlo (typicky ťahač alebo náves) bolo použité v rámci kombinovanej dopravy a železničná časť prepravy na území SR presiahne 250 km, takáto jedna kombinovaná preprava sa na účely zákona započíta ako dve použitia.

To znamená, že:

•    namiesto jednej cesty sa počítajú dve,

•    čím sa rýchlejšie dosiahne hranica 60 použití potrebná pre uplatnenie 50 % zníženia ročnej sadzby dane podľa § 7 ods. 3.

Toto ustanovenie má výrazne motivačný charakter.

Daňovníkom (dopravcom) umožňuje:

•    skôr splniť podmienku 60 použití vozidla v kombinovanej doprave,

•    a teda rýchlejšie získať daňové zvýhodnenie.

Zároveň podporuje dlhšie železničné trasy, ktoré prinášajú:

•    vyšší ekologický efekt,

•    menšie opotrebenie cestnej infraštruktúry,

•    a nižšiu uhlíkovú stopu prepravného sektora.

 

Podmienky uplatnenia

Aby bolo možné prepravu započítať dvakrát, musia byť splnené tieto podmienky:

–   Ide o kombinovanú prepravu podľa § 7 ods. 3 (t. j. vozidlo bolo reálne použité na kombinovaný transport s prekládkou na železničnú dopravu).

–   Železničná časť trasy na území SR je dlhšia ako 250 km – rozhodujúca je teda vzdialenosť medzi terminálmi na Slovensku.

–   Daňovník musí túto vzdialenosť vedieť preukázať – spravidla prostredníctvom prepravného dokladu (CIM, CMR) alebo potvrdenia intermodálneho terminálu, kde je uvedený počiatočný a cieľový bod železničnej prepravy.

Bez riadneho potvrdenia o dĺžke železničného úseku nie je možné túto výhodu uplatniť.

Zákonodarca týmto ustanovením sleduje niekoľko cieľov:

•    podporiť využívanie železničnej dopravy ako ekologickejšej alternatívy k cestnej,

•    zvýhodniť dopravcov, ktorí volia dlhšie vnútroštátne železničné trasy,

•    a tým prispieť k znižovaniu emisií CO₂ a zlepšeniu plynulosti cestnej dopravy.

Ide teda o selektívnu, ekologicko-fiskálnu motiváciu, ktorá má praktický dopad najmä na logistické a dopravné spoločnosti využívajúce intermodálne trasy Bratislava–Košice, Žilina–Dunajská Streda, či iné významné vnútroštátne železničné spojenia.

Znenie stanovuje, že pri kombinovanej doprave so železničným úsekom nad 250 km na území SR sa

- jedna preprava započítava ako dve, umožňuje rýchlejšie dosiahnuť hranicu 60 prepráv na uplatnenie 50 % zníženia dane a sleduje cieľ podporiť ekologickú a udržateľnú dopravu využívajúcu železnicu.

 

Procesný aspekt uplatňovania zvýšenia alebo zníženia ročnej sadzby dane z motorových vozidiel

Ustanovenie znenia ods. 6 upravuje procesný aspekt uplatňovania zvýšenia alebo zníženia ročnej sadzby dane z motorových vozidiel.

 

Ide o praktickú a administratívnu normu, ktorá určuje, kedy a ako daňovník zohľadní príslušnú sadzbu dane (či už zvýšenú alebo zníženú) pri plnení svojej daňovej povinnosti.

Zákon jednoznačne stanovuje, že zníženie alebo zvýšenie ročnej sadzby dane (podľa odsekov 1 až 5) uplatňuje daňovník priamo v daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel.

To znamená, že:

•    daňovník sám vykoná výpočet ročnej sadzby dane podľa veku, typu a využitia vozidla,

•    následne zohľadní príslušné zníženie alebo zvýšenie (napr. podľa veku vozidla, ekologického pohonu, použitia v kombinovanej doprave atď.),

•    vypočíta výslednú daňovú povinnosť , ktorú uvedie v daňovom priznaní.

Pri vypĺňaní daňového priznania daňovník:

•    zvýši sadzbu dane podľa § 7 ods. 1, ak ide o staršie vozidlo (po uplynutí 36-mesačných období od prvej evidencie),

•    zníži sadzbu dane podľa § 7 ods. 2, ak ide o ekologické vozidlo (hybrid, CNG, LNG, vodík),

•    zníži sadzbu dane o 50 % podľa § 7 ods. 3, ak bolo vozidlo využité v kombinovanej doprave aspoň 60-krát,

•    prípadne uplatní ïalšie úľavy podľa odsekov 4 a 5.

Všetky tieto úpravy sa realizujú v rámci jedného daňového priznania, bez samostatných žiadostí alebo rozhodnutí správcu dane.

Ustanovenie zjednodušuje proces tým, že:

•    prenáša zodpovednosť za správne uplatnenie sadzby na daňovníka,

•    znižuje administratívnu záťaž finančnej správy,

•    a umožňuje automatické zohľadnenie daňových zvýhodnení alebo zvýšení už pri podaní priznania, nie až následne.

Správca dane (finančná správa) následne môže správnosť uplatnených sadzieb overiť v rámci kontroly alebo vyžiadania si dokladov (napr. potvrdení z intermodálnych terminálov, technických údajov o vozidle, preukazov o ekologickom pohone a pod.).

Daňovník by mal pri podávaní daňového priznania:

•    evidovať všetky vozidlá používané na podnikanie,

•    určiť ich kategóriu a vek (na základe dátumu prvej evidencie),

•    vyhodnotiť, či spĺňajú podmienky na zníženie alebo zvýšenie sadzby,

•    a tieto údaje presne premietnuť do priznania (v elektronickom formulári Finančnej správy SR).

Dôležité je mať všetky doklady preukazujúce dôvod zníženia alebo zvýšenia pripravené pre prípad daňovej kontroly.

Znenie určuje, že zníženia a zvýšenia ročnej sadzby dane sa uplatňujú priamo v daňovom priznaní, zodpovednosť za správne výpočty a dôkazy nesie daňovník, správca dane vykonáva následnú kontrolu a nakoniec má ustanovenie procesný a administratívny charakter, ktorý zabezpečuje jednoduchosť a transparentnosť pri uplatňovaní daňových úprav.

Poznámka

border-right:none;padding:2.0pt 0cm 0cm 0cm;margin-left:2.85pt;margin-right: 2.85pt'>

Na účely zabezpečenia obrany štátu sa dopravou na dráhe rozumie aj presun ozbrojených síl na určených železničných dráhach.

!     Upozornenie

Cieľom novely zákona od 1. 1. 2025 bolo zníženie zdanenia vozidiel používaných na podnikanie na úroveň minimálnych sadzieb daní stanovených v prílohe smernice 1999/62/ES v platnom znení v spojení s ustanoveniami článku 3 a článku 6 tejto smernice, ktorými sú harmonizované minimálne sadzby dane pre ťažké nákladné vozidlá nad 12 ton. Okrem toho, sa primerane znížili aj sadzby dane pre vozidlá nad 3,5 tony do 12 ton, ktoré na Slovensku tiež platia poplatky za používanie cestnej infraštruktúry (mýto za používanie vymedzených úsekov diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy). Zmena sadzieb sa netýka vozidiel kategórie L, M1 a N1 (vozidlá do 3,5 tony), ktoré neplatia mýto, ale diaľničné známky s časovou platnosťou.

Ročné sadzby dane pre vozidlá sú uvedené v prílohe č. 1 až 1e rozdelené podľa jednotlivých kategórií L, M1 až M3, N1 až N3 a O1 až O4 a v prípade kategórie N3 sa ďalej člení podľa druhu karosérie BA, BB, BC alebo BD.

Dochádza tiež k zjednoteniu úpravy sadzby dane podľa veku vozidla rovnako pre všetky typy vozidiel aj do 3,5 tony aj nad 3,5 tony.

§ 8

Vznik daňovej povinnosti, zánik daňovej povinnosti a oznamovacia povinnosť

(1) Daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca, v ktorom boli splnené rozhodujúce skutočnosti podľa § 2 ods. 1, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak.

(2) Daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k

a) vyradeniu alebo dočasnému vyradeniu vozidla z evidencie vozidiel v Slovenskej republike,

b) ukončeniu alebo prerušeniu podnikania,

c) vydaniu potvrdenia orgánom Policajného zboru o odcudzení vozidla,

d) zániku daňovníka bez likvidácie,

e) vykonaniu zápisu prevodu držby vozidla do dokladov vozidla,

f) ukončeniu použitia vozidla daňovníkom podľa § 3 písm. c) až e).

(3) Vznik daňovej povinnosti a zánik daňovej povinnosti uvedie daňovník v daňovom priznaní.

(4) Daňová povinnosť právneho nástupcu daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie, vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po zániku daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie.

(5) Ak dôjde počas toho istého kalendárneho mesiaca k zmene v osobe daňovníka pri tom istom predmete dane, vzniká daňová povinnosť novému daňovníkovi prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uvedenej zmene; daňová povinnosť pôvodnému daňovníkovi zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom k uvedenej zmene došlo.

(6) Vozidlo je predmetom dane najviac 12 kalendárnych mesiacov, a to aj vtedy, ak dôjde v jednom kalendárnom mesiaci u toho istého daňovníka k zániku daňovej povinnosti a následne k vzniku daňovej povinnosti, pričom daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k skutočnosti zakladajúcej zánik daňovej povinnosti, a daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla skutočnosť zakladajúca vznik daňovej povinnosti.

(7) Daňová povinnosť zaniká 31. decembra predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, ak v zdaňovacom období, ktorým je kalendárny rok, neboli splnené rozhodujúce skutočnosti podľa § 2 ods. 1 a v tomto zdaňovacom období, ktorým je kalendárny rok, o vozidle nebolo účtované,¹²⁾ vozidlo nebolo evidované v daňovej evidencii¹³⁾ alebo neboli uplatňované výdavky spojené s používaním vozidla. Daňovník je povinný oznámiť správcovi dane túto skutočnosť v lehote do 31. januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia, pričom túto skutočnosť neuvádza v daňovom priznaní. Oznámenie o zániku daňovej povinnosti podá daňovník na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a uverejní ho na svojom webovom sídle.

 

Komentár k § 8

Ustanovením je upravený vznik daňovej povinnosti, zánik daňovej povinnosti a oznamovacia povinnosť daňovníka dane z motorových vozidiel. Zo znenia ustanovenia vyplýva povinnosť každý jeden vznik daňovej povinnosti a zánik daňovej povinnosti uviesť v daňovom priznaní. Uvedená povinnosť patrí medzi povinnosti daňovníka.

Od 1. 1. 2020 sa zrušila výnimka udelená daňovníkovi – zamestnávateľovi pri vyznačovaní vzniku a zániku daňovej povinnosti v daňovom priznaní, podľa ktorej iba daňovník – zamestnávateľ nemal povinnosť vyznačovať túto skutočnosť v daňovom priznaní. Dôvodom je aplikačná prax, podľa ktorej neuvádzanie dátumu vzniku a zániku daňovej povinnosti v prípade použitia vozidla zamestnancom počas zdaňovacieho obdobia (celého alebo časti) bez prerušenia, vytváralo pochybnosti správcu dane o dĺžke zdaňovacieho obdobia, a to i napriek označeniu daňovníka – zamestnávateľa.

 

Vznik daňovej povinnosti

Upravený je vznik daňovej povinnosti na prvý deň mesiaca, v ktorom sa vozidlo stalo predmetom dane okrem použitia vozidla právnym nástupcom daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie, ako aj v prípade zmeny daňovníka k jednému predmetu dane v priebehu jedného kalendárneho mesiaca.

Daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca, v ktorom teda boli splnené rozhodujúce skutočnosti, čo znamená, že vozidlo je predmetom dane, a to v prípade, že je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, čiže na podnikanie v zdaňovacom období.

 

Zánik daňovej povinnosti

Zánik sa viaže k poslednému dňu mesiaca, v ktorom došlo k vyradeniu alebo dočasnému vyradeniu vozidla z evidencie vozidiel v SR, ukončeniu alebo prerušeniu podnikania, zániku daňovníka bez likvidácie, zmene držiteľa vozidla alebo ukončeniu použitia vozidla, v dokladoch ktorého je ako držiteľ zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla, bola zrušená alebo nepoužíva vozidlo na podnikanie.

Rovnako aj dňom vydania potvrdenia orgánom Policajného zboru o odcudzení vozidla.

Od 1. 1. 2020 z dôvodu odstránenia pochybností vymedzeného zániku daňovej povinnosti sa doplnilo o akú evidenciu v prípade vyradenia alebo dočasného vyradenia vozidla ide. Vždy pôjde o centrálnu evidenciu vozidiel vedenú na orgáne Policajného zboru SR, čiže vozidiel v Slovenskej republike. Ďalej sa doplnil zánik daňovej povinnosti pri odcudzení vozidla, a to na posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo orgánom Policajného zboru SR potvrdené odcudzenie vozidla. Vydané potvrdenie Policajným zborom SR o odcudzení vozidla je dokladom potvrdzujúcim zánik daňovej povinnosti. V písmene e) sa spresnil zánik daňovej povinnosti vo väzbe na terminológiu zákona o cestnej premávke.

V súvislosti s precizovaním vzniku a zániku daňovej povinnosti sa osobitne uvádza posúdenie vzniku a zániku daňovej povinnosti v prípade zmeny daňovníka pri tom istom vozidle počas zdaňovacieho obdobia. Pôvodnému daňovníkovi zanikne daňová povinnosť posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k zmene daňovníka a novému daňovníkovi daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom k uvedenej zmene došlo, čím sa zamedzí duplicitnému zdaneniu toho istého vozidla v jednom mesiaci.

 

Vozidlo ako predmet dane

Predmetom dane je najviac 12 kalendárnych mesiacov, pričom táto zásada platí aj v prípade, ak dôjde v jednom kalendárnom mesiaci u toho istého daňovníka k zániku daňovej povinnosti a následne k vzniku daňovej povinnosti, pričom daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k skutočnosti zakladajúcej zánik daňovej povinnosti, a daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla skutočnosť zakladajúca vznik daňovej povinnosti.

Od 1. 1. 2020 sa za účelom odstránenia duplicity zdanenia jedného predmetu dane u jedného daňovníka pri zániku a súčasne vzniku daňovej povinnosti počas jedného kalendárneho mesiaca doplnilo pravidlo tohto zdanenia a súčasne sa zadefinoval vznik a zánik daňovej povinnosti pri tomto jednom predmete dane u jedného daňovníka.

 

Oznamovacia povinnosť

Zaviedla sa oznamovacia povinnosť daňovníka v súvislosti s oznámením skutočnosti, že sa vozidlo nestalo v zdaňovacom období predmetom dane a ani o tomto vozidle nebolo účtované.

Lehota na oznámenie tejto skutočnosti je do 31. januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Z uvedeného teda vyplýva, že daňová povinnosť zaniká 31. decembra predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, ak v zdaňovacom období, ktorým je kalendárny rok, neboli splnené rozhodujúce skutočnosti uvedené vyššie a v tomto zdaňovacom období, ktorým je kalendárny rok.

 

–   o vozidle nebolo účtované,

Účtovaním sa zaoberá zákon č. 431/2002 Z. z., ktorý upravuje rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva právnických osôb, ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky, zahraničných právnických osôb, ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť napríklad podľa zákona o nadáciách, zahraničných fyzických osôb a slovenských fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov okrem zahraničných fyzických osôb a slovenských fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa zákona č. 595/2003 Z. z., pričom slovenskou fyzickou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, obchodnej spoločnosti a družstva odo dňa obnovenia zápisu obchodnej spoločnosti a družstva v obchodnom registri z dôvodu nariadenia dodatočnej likvidácie do dňa výmazu obchodnej spoločnosti a družstva z obchodného registra z dôvodu skončenia dodatočnej likvidácie, a tiež rozsah, obsah a preukázateľnosť účtovnej závierky, a nakoniec register účtovných závierok.

 

–   vozidlo nebolo evidované v daňovej evidencii,

Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov, daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov, hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku, zásobách a pohľadávkach, záväzkoch.

 

–   neboli uplatňované výdavky spojené s používaním vozidla.

Povinnosťou daňovníka je splniť oznamovaciu povinnosť voči správcovi dane vždy do 31. januára kalendárneho roka, a to po uplynutí zdaňovacie obdobia. Zo zákona nevyplýva povinnosť uvádzať túto skutočnosť v rámci daňového priznania.

Oznámenie o zániku daňovej povinnosti

–   podáva ho daňovník na zákonom vymedzenom tlačive,

–   tlačivo musí byť určené ako vzor Finančného riaditeľstvo SR,

–   vzor tlačiva je uverejňované na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR.

Od 1. 1. 2020 sa presne vymedzilo, že v prípade plnenia oznamovacej povinnosti o zániku daňovej povinnosti túto nemožno plniť podaním daňového priznania, ani v podanom daňovom priznaní uvádzať. Súčasne sa ustanovilo, aby oznámenie o zániku daňovej povinnosti bol daňovník povinný podať na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo SR a zverejní ho na svojom webovom sídle.

§ 9

Zdaňovacie obdobie a daňové priznanie

(1) Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, ak odseky 3 až 7 neustanovujú inak.

(2) Daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie sa podáva správcovi dane do 31. januára po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia, ak odseky 3 až 7 neustanovujú inak. Posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania je daň splatná.

(3) Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zanikol bez likvidácie, podáva jeho právny nástupca do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia.

(4) Ak je na majetok daňovníka vyhlásený konkurz, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz, sa podáva do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia. Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, sa začína prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz, a končí sa posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom bol vyhlásený konkurz.

(5) Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca jeho vstupu do likvidácie, podáva likvidátor do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia. Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou, sa začína prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa daňovník zrušuje s likvidáciou, a končí sa posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom sa zrušuje s likvidáciou.

(6) Ak daňovník ukončil alebo prerušil podnikanie, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom ukončil alebo prerušil podnikanie, podáva do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia.

(7) Ak daňovník zomrie počas zdaňovacieho obdobia alebo po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote na podanie daňového priznania podľa odseku 2 prvej vety, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zomrel, je povinný podať dedič, ak je viac dedičov, ten, komu to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, dediča, ktorý podá daňové priznanie, určí správca dane. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku. Ak dedičstvo pripadlo Slovenskej republike, daňové priznanie sa nepodáva. Ak daňovník zomrie, za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli splnené podmienky podľa § 8 ods. 7 prvej vety, dedič, alebo ak je viac dedičov, ten, komu to vyplýva z dohody dedičov alebo ak sa nedohodnú, dedič, ktorého určí správca dane, namiesto daňového priznania oznámi správcovi dane v lehote podľa tretej vety zánik daňovej povinnosti podľa § 8 ods. 7.

(8) V daňovom priznaní daňovník okrem výpočtu dane uvádza aj, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, titul, dodatok obchodného mena, ak takýto má, adresu trvalého pobytu, daňové identifikačné číslo¹⁵⁾ alebo rodné číslo alebo dátum narodenia, ak nemá daňové identifikačné číslo pridelené, a ak ide o právnickú osobu, obchodné meno alebo názov, daňové identifikačné číslo a sídlo. Daňovník v daňovom priznaní môže uviesť aj telefónne číslo, elektronickú adresu a faxové číslo; správca dane je oprávnený údaje podľa tohto odseku spracovať podľa osobitného predpisu.¹⁶⁾

 

Komentár k § 9

Ustanovuje sa zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok s výnimkou u tých daňovníkov, ktorí

–   sa zrušujú bez likvidácie,

–   sa zrušujú s likvidáciou,

–   vstúpili do konkurzu,

–   ukončili podnikanie,

–   zomreli.

 

Podanie daňového priznania

Ustanovuje sa povinnosť podať daňové priznanie do konca januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia správcovi dane. Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. pre fyzickú osobu podľa jej trvalého pobytu a pre právnickú osobu podľa jej sídla. Ustanovila sa povinnosť vyplniť v daňovom priznaní aj identifikačné údaje daňovníka.

Čo sa týka splatnosti dane, tak táto je splatná posledným dňom lehoty, ktorá je stanovená na podanie daňového priznania, čiže do 31. januára kalendárneho roka.

 

Zrušenie daňovníka bez likvidácie

–   DP podáva právny nástupca daňovníka,

–   zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zanikol,

–   DP sa podáva za toto zdaňovacie obdobie,

–   DP musí byť podané do stanoveného termínu, čiže do jedného mesiaca po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Podľa Obchodného zákonníka sa spoločnosť zrušuje bez likvidácie, ak celé jej imanie prešlo na právneho nástupcu, alebo po jej zrušení súdom nebol zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora (preddavok na likvidáciu) vo výške ustanovenej osobitným predpisom.

 

Vyhlásený konkurz

–   DP podáva daňovník,

–   DP sa podáva po uplynutí zdaňovacieho obdobia,

–   zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz,

–   podanie DP musí byť splnené do jedného mesiaca po uplynutí zdaňovacieho obdobia,

–   zdaňovacie obdobie začína prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz,

–   zdaňovacie obdobie končí posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom bol vyhlásený konkurz.

Od 1. 1. 2020 sa odstránili pochybnosti v prípade konania za daňovníka, na ktorého majetok je vyhlásený konkurz. Osoba, ktorá za takéhoto daňovníka koná, je vymedzená v osobitom predpise (daňovom poriadku), podľa ktorého sa postupuje pri správe dane.

 

Konkurz

V zmysle súčasného slovenského zákona č. 7/2005 Z. z. hlavná časť konkurzného konania, čiže časť konkurzného konania nasledujúca po tzv. vyhlásení konkurzu. Konkurzné konanie je špeciálne súdne konanie na riešenie úpadku dlžníka (teda jeho dlhodobej platobnej neschopnosti voči viacerým veriteľom alebo predĺženosti) kolektívnym uspokojením jeho veriteľov z výťažku zo speňaženia majetku dlžníka.

 

Zrušenie daňovníka s likvidáciou

–   DP sa podáva za zdaňovacie obdobie,

–   zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca jeho vstupu do likvidácie,

–   DP podáva likvidátor,

–   DP musí byť podané do jedného mesiaca po uplynutí zdaňovacieho obdobia,

–   zdaňovacie obdobie začína prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa daňovník zrušuje s likvidáciou,

–   zdaňovacie obdobie končí posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom sa zrušuje s likvidáciou.

Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. Likvidácia predstavuje zákonom upravený postup za účelom uspokojenia nárokov veriteľov a iných osôb, ktorým prislúcha právo na likvidačný zostatok. Celý proces likvidácie spoločnosti má na starosti likvidátor. Toho by mali ustanoviť spoločníci, a to súčasne s rozhodnutím o zrušení spoločnosti.

 

Ukončené alebo prerušené podnikanie

–   DP sa podáva za zdaňovacie obdobie,

–   zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k ukončeniu podnikania,

–   zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k prerušeniu podnikania,

–   DP podáva daňovník, ktorý podnikanie ukončil alebo prerušil,

–   DP musí byť podané do jedného mesiaca po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

V súvislosti s pozastavením alebo prerušením podnikateľskej činnosti je dôležité sledovať obdobie, za ktoré dochádza k pozastaveniu alebo prerušeniu podnikania a zvoliť správny postup v zmysle zákona o dani z príjmov, zákona o dani z pridanej hodnoty a zákona o účtovníctve, či zákona o dani z motorových vozidiel. V prípade ukončenia podnikateľskej činnosti je dôležité práve preskúmanie neuhradených záväzkov, pohľadávok, zásob tovaru alebo materiálu a majetku a v súvislosti so spomínanými zákonmi uplatniť správny postup pri ukončení podnikania.

Od 1. 1. 2020 sa doplnila možnosť podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel skôr aj pre daňovníka, ktorý prerušil podnikanie, a to zavedením inak určeného zdaňovacieho obdobia, ktorého koniec sa vzťahuje k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k prerušeniu podnikania.

Súčasne sa upravil aj termín na zaplatenie dane po uplynutí tohto inak určeného zdaňovacieho obdobia. Táto právna úprava súvisí aj so zánikom povinnosti platenia preddavkov na daň, ktorých splatnosť nastala po dni, v ktorom došlo k tejto rozhodujúcej skutočnosti.

 

Daňovník zomrel

–   DP povinne podáva dedič po daňovníkovi, ktorý zomrel počas zdaňovacieho obdobia alebo po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote na podanie daňového priznania,

–   ak je dedičom SR, DP sa nepodáva,

V praxi sa stáva, že po zomrelom daňovníkovi zostane dedičov viac. Daňové priznania je v tom prípade povinný podať ten z dedičov, ktorému uvedená povinnosť vyplýva z dohody dedičov. Môže sa však stať, že dedičia sa na tom dohodnúť nevedia, čo znamená, že daňové priznania musí podať ten z dedičov, ktorého na to určil správca dane.

–   DP sa podáva za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zomrel,

–   lehota na podania DP je do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel,

–   lehota na podanie DP môže byť správcom dane predĺžená, a to na základe žiadosti dediča,

–   žiadosť o predĺženie lehoty na podanie DP musí byť podaná v stanovenej lehote, a to 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie DP.

Od 1. 1. 2020 sa uplatňuje rovnaká lehota na podanie daňového priznania za daňovníka, ktorý zomrel hocikedy počas zdaňovacieho obdobia alebo aj vtedy, ak zomrel po uplynutí ročného zdaňovacieho obdobia v lehote na podanie daňového priznania, osobou, ktorá koná za zomrelého daňovníka.

V prípade daňovníka, ktorý zomrel, sa umožnilo osobe konajúcej za tohto daňovníka podať namiesto daňového priznania, oznámenie o zániku daňovej povinnosti, ak sú súčasne splnené podmienky, t. j. vozidlo nebolo použité na podnikanie ani jeden deň v zdaňovacom období, o tomto vozidle sa neúčtovalo ako o majetku, vozidlo nebolo evidované v daňovej evidencii alebo sa naň neuplatňovali výdavky spojené s jeho použitím.

 

Údaje uvádzané v DP

–   výpočet dane,

–   údaje o fyzickej osobe – daňovníkovi:

–   meno,

–   priezvisko,

–   titul,

–   dodatok obchodného mena, ak takýto má,

–   adresu trvalého pobytu,

–   daňové identifikačné číslo alebo rodné číslo alebo dátum narodenia, ak nemá daňové identifikačné číslo pridelené,

Daňové identifikačné číslo prideľuje správca dane na základe podanej žiadosti.

–   údaje o právnickej osobe – daňovníkovi:

–   obchodné meno alebo názov,

–   daňové identifikačné číslo,

–   sídlo,

–   telefónne číslo,

–   elektronická adresa a faxové číslo.

Všetky údaje uvedené v DP musia byť spracované podľa zákona o ochrane osobných údajov, ktorý upravuje ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným spracúvaním ich osobných údajov, práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb, postavenie, pôsobnosť a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.

Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.

§ 10

Preddavky na daň a platenie dane

(1) Preddavok na daň je platba vypočítaná z predpokladanej dane, ktorú je daňovník povinný platiť počas zdaňovacieho obdobia.

(2) Predpokladaná daň je súčet ročnej sadzby dane upravenej podľa § 7 za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a nie je oslobodené od dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) až d).

(3) Daňovník, ktorého predpokladaná daň presiahne 700 eur a nepresiahne 8 300 eur, je povinný platiť štvrťročné preddavky na daň na zdaňovacie obdobie, a to vo výške jednej štvrtiny predpokladanej dane. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka.

(4) Daňovník, ktorého predpokladaná daň presiahne 8 300 eur, je povinný platiť mesačné preddavky na daň na zdaňovacie obdobie, a to vo výške jednej dvanástiny predpokladanej dane. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho mesiaca.

(5) Daňovník, ktorého predpokladaná daň nepresiahne 700 eur, a daňovník, ktorému vznikne daňová povinnosť počas zdaňovacieho obdobia, preddavky na daň na zdaňovacie obdobie neplatí. Na žiadosť daňovníka môže správca dane určiť daňovníkovi podľa prvej vety platenie preddavkov na daň. Proti rozhodnutiu správcu dane o určení platenia preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka sa nemožno odvolať.

(6) Daňovník podľa odsekov 3 až 5 a 11 vyrovná daň v lehote na podanie daňového priznania.

(7) Pri vzniku a zániku daňovej povinnosti počas zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný zaplatiť pomernú časť dane v lehote na podanie daňového priznania. Pomerná časť dane sa vypočíta ako súčin jednej dvanástiny ročnej sadzby dane podľa § 6 alebo upravenej ročnej sadzby dane podľa § 7 ods. 1 až 3 a počtu kalendárnych mesiacov, v ktorých sa používalo vozidlo na podnikanie.

(8) Ak zanikne oslobodenie od dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) alebo písm. d) počas zdaňovacieho obdobia, daňovník zaplatí pomernú časť dane podľa odseku 7.

(9) Pomernú časť dane vypočítanú ako súčin jednej tristošesťdesiatpätiny a v priestupnom roku jednej tristošesťdesiatšestiny ročnej sadzby dane podľa § 6 alebo upravenej ročnej sadzby dane podľa § 7 ods. 1 a 2 a počtu kalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo používalo na prepravu uskutočnenú mimo výkonu prepravy na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme, je daňovník povinný zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania podľa § 9.

(10) Na platenie preddavkov na daň nemá vplyv zmena predmetu dane, vznik a zánik daňovej povinnosti, vznik a zánik oslobodenia od dane, zníženie a zvýšenie ročnej sadzby dane počas zdaňovacieho obdobia a podanie dodatočného daňového priznania.

(11) Ak sa zmení skutočnosť, na základe ktorej bola predpokladaná daň vypočítaná, správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak, ako je ustanovené v odsekoch 3 až 5 na základe žiadosti daňovníka podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím splatnosti preddavku na daň. Proti rozhodnutiu správcu dane o určení platenia preddavkov na daň inak na základe žiadosti daňovníka sa nemožno odvolať.

(12) Ak nastane skutočnosť podľa § 9 ods. 3 až 7, daňovník nie je povinný platiť preddavky na daň, ktorých splatnosť nastala po dni, v ktorom došlo k tejto rozhodujúcej skutočnosti.

(13) Preddavok na daň platí daňovník spôsobom podľa osobitného predpisu.¹⁷⁾

(14) Ak daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania. Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie ako daň vypočítaná v daňovom priznaní, vzniknutý daňový preplatok sa použije podľa osobitného predpisu.¹⁸⁾

(15) Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur.

 

Komentár k § 10

Upravené sú preddavky na daň z motorových vozidiel a platenie dane.

Vymedzený je pojem preddavku na daň ako povinnej platby počas zdaňovacieho obdobia. Upravená je aj definícia a výpočet predpokladanej dane vzťahujúcej sa na vozidlá, ktoré sú predmetom dane k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobia. Súčasne je určená výška predpokladanej dane, ktorá zakladá povinnosť platenia preddavkov na daň.

Preddavky na daň sa platia štvrťročne, a to v prípade, ak predpokladaná daň je v rozmedzí od 700 eur do 8 300 eur alebo mesačne, ak predpokladaná daň je vyššia ako 8 300 eur. Zároveň sa ustanovil termín na zaplatenie dane, ktorý je zhodný s termínom podania daňového priznania. V záujme zabezpečenia jednotného výkladu sa spresnilo, kedy daňovník preddavky na daň z motorových vozidiel neplatí. Povinnosť platiť preddavky môže zmeniť správca dane sám alebo na základe žiadosti daňovníka.

Povinnosť platiť preddavky na daň zaniká daňovníkovi, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, s likvidáciou, vstúpil do konkurzu, ukončil podnikanie resp. zomrel, a to od povinnej platby preddavku splatného po dni, v ktorom došlo k tejto rozhodujúcej skutočnosti. Výpočet pomernej časti dane nadväzne na skutočnosť, že v priebehu zdaňovacieho obdobia vznikla a zanikla daňová povinnosť sa viaže k počtu mesiacov, v ktorých vozidlo bolo predmetom dane. Pre vozidlá používané mimo výkonu vo verejnom záujme sa pomerná časť dane vypočítava ako súčin jednej tristošesťdesiatpätiny ročnej sadzby dane a počtu dní, v ktorých sa vozidlo použilo na podnikanie.

Ustanovila sa tiež povinnosť doplatiť rozdiel dane v prípade zaplatenia preddavkov v nižšej sume ako je následne vypočítaná daň za zdaňovacie obdobie, naopak v prípade, ak boli preddavky zaplatené vo vyššej sume ako je vypočítaná daň, vzniknutý preplatok sa použije podľa daňového poriadku.

 

Preddavok

–   platba vypočítaná z predpokladanej dane,

–   daňovník je povinný platiť preddavok počas zdaňovacieho obdobia.

 

Predpokladaná daň

Ide o súčet ročnej sadzby dane za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a nie je oslobodené od dane.

 

•    Štvrťročné preddavky

–   ak presiahne 700 eur a nepresiahne 8 300 eur, daňovník má povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň na zdaňovacie obdobie,

–   štvrťročné preddavky sa platia vo výške jednej štvrtiny predpokladanej dane,

–   štvrťročné preddavky sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka.

 

•    Mesačné preddavky

–   ak predpokladaná daň presiahne 8 300 eur,

–   daňovník je povinný ich platiť na zdaňovacie obdobie,

–   platia sa vo výške jednej dvanástiny predpokladanej dane,

–   splatné sú do konca príslušného kalendárneho mesiaca.

 

•    Preddavky sa neplatia

–   ak predpokladaná daň nepresiahne 700 eur,

–   daňovník môže požiadať o platenie preddavkov,

–   správca dane môže žiadosti daňovníka na platenie preddavkov vyhovieť a túto možnosť mu určí,

–   proti rozhodnutiu správcu sa nie je možné odvolať,

–   daňovníkom je daň vyrovná v lehote na podanie daňového priznania.

Od 1. 1. 2020 sa definuje predpokladaná daň o skutočnosť, že táto je základom pre výpočet preddavku na daň. Uvedené doplnenie absentovalo ako prepojenie samostatného ustanovenia zákona o predpokladanej dani a preddavku na daň. Súčasne sa spresnila skutočnosť, že pokiaľ ide o vozidlá, ktoré sú od dane oslobodené, s týmito sa pri výpočte predpokladanej dane nepočíta. V prípadoch, kedy podľa zákona nie je povinnosťou daňovníka platiť preddavky na daň, sa doplnila možnosť ich platenia, ak o to požiada daňovník správcu dane. Na základe rozhodnutia správcu dane má daňovník možnosť platiť preddavky na daň a následne po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote na podanie daňového priznania vyrovná celoročnú daň.

 

Pomerná časť dane

Pri vzniku a zániku daňovej povinnosti počas zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný zaplatiť pomernú časť dane v lehote na podanie daňového priznania. Pomerná časť dane sa vypočíta ako súčin jednej dvanástiny ročnej sadzby dane alebo upravenej ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych mesiacov, v ktorých sa používalo vozidlo na podnikanie.

Zákon ustanovuje aj zaplatenie pomernej časti dane v prípade, ak zanikne oslobodenie od dane počas zdaňovacieho obdobia.

Vzhľadom na absenciu vysporiadania sa s dôsledkami porušenia podmienok oslobodenia od dane pre vozidlá, ktoré slúžia na poskytovanie záchrany ľudského života alebo majetku, alebo sú používané výhradne v poľnohospodárskej alebo lesnej výrobe sa explicitne určilo, akým spôsobom sa daňovník s týmto porušením vysporiada.

V prípade porušenia podmienok oslobodenia od dane daňovník zaplatí pomernú časť dane za kalendárne mesiace, v ktorých k tomuto porušeniu došlo.

Čo sa týka pomernej časti dane vypočítanej ako súčin jednej tristošesťdesiatpätiny a v priestupnom roku jednej tristošesťdesiatšestiny ročnej sadzby dane alebo upravenej ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo používalo na prepravu uskutočnenú mimo výkonu prepravy na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme, tak povinnosťou daňovníka je ju zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania.

 

Čo nemá vplyv na platenie preddavkov na daň

–   zmena predmetu dane,

–   vznik a zánik daňovej povinnosti,

–   vznik a zánik oslobodenia od dane,

–   zníženie a zvýšenie ročnej sadzby dane počas zdaňovacieho obdobia,

–   podanie dodatočného daňového priznania.

Do ustanovenia sa doplnila ďalšia skutočnosť, podľa ktorej ani vznik ani zánik daňovej povinnosti počas zdaňovacieho obdobia neovplyvnia platenie už predpísaných preddavkov na daň na základe predpokladanej dane.

 

Zmena skutočností

Zákon umožňuje správcovi dane určiť platenie preddavkov inak, a to v prípade, ak došlo k zmene skutočnosti, na základe ktorej bola predpokladaná daň vypočítaná. K zmene môže dôjsť na základe žiadosti daňovníka, ktorá je smerovaná správcovi dane.

!     Upozornenie

V ustanovení § 10 ods. 11 prvej vete sa na konci od 1. 1. 2025 pripojili slová: „žiadosti podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím splatnosti preddavku na daň“. Ide o úpravu týkajúcu sa stanovení lehoty podania žiadosti o určenie preddavkov inak.

V prípade, že správca týmto spôsobom rozhodne, tak zákon nepripúšťa podanie odvolania.

 

Na základe toho, že daňovník nemá oznamovaciu povinnosť počas zdaňovacieho obdobia, správca dane nemôže a ani nevie z vlastného podnetu reagovať na úpravu predpísaných preddavkov na daň. Preto sa od 1. 1. 2020 táto možnosť určená správcovi dane vypustila. Naďalej však zostala možnosť na vzniknutú situáciu reagovať samotným daňovníkom, a to spôsobom podania žiadosti z jeho strany.

 

Kedy nie je daňovník povinný platiť preddavky

Ide o situácie a vzniku skutočností vymedzených znením odseku 12, kedy daňovník nie je povinný platiť preddavky na daň, ktorých splatnosť nastala po dni, v ktorom došlo k tejto rozhodujúcej skutočnosti.

Zákon stanovil spôsob, akým sa zo strany daňovníka platí preddavok na daň.

Od 1. 1. 2020 sa v súlade s určením výkonu správy dane podľa osobitného predpisu odstránila podmienka viazanosti platenia preddavkov na daň k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, z dôvodu jej neopodstatnenosti.

 

Spôsob platenia dane

Daň sa platí v eurách príslušnému správcovi dane.

Platbu dane možno vykonať bezhotovostným prevodom z účtu

–   vedeného u poskytovateľa platobných služieb na príslušný účet správcu dane,

–   určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný predpis, na príslušný účet vedený v Štátnej pokladnici,

v hotovosti

–   poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane,

–   zamestnancovi správcu dane pri výkone exekúcie podľa tohto zákona, ak ide o platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, alebo ak ide o sankcie vyberané podľa osobitných predpisov,

–   pri platbách do 300 eur správcovi dane, ktorým je obec; na túto platbu je zamestnanec správcu dane povinný vydať príjmový pokladničný doklad,

vykonaním kompenzácie podľa odseku 7.

 

Poplatky súvisiace s realizáciou platby dane znáša daňový subjekt

Pri realizovaní platby v prospech daňového subjektu znáša poplatky súvisiace s touto platbou správca dane; ak ide o poplatky súvisiace s platbou v prospech daňového subjektu na jeho účet vedený u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, správca dane znáša poplatky súvisiace s realizáciou platby len na území Slovenskej republiky.

Daňový subjekt je povinný označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak je správcom dane obec.

Použitie platby dane

Správca dane použije platbu označenú na úhradu príslušnej dane.

Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú použije v tomto poradí:

–   na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,

–   na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,

–   na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,

–   na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle, pohľadávky na iných platbách a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby.

Ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov, pohľadávok na iných platbách a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak nemožno použiť platbu, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad.

Ak nemožno použiť neoznačenú platbu daňového subjektu, správca dane postupuje podľa § 79.

Použitie platieb správca dane oznámi daňovému subjektu, ak suma použitej platby je vyššia ako 5 eur.

Ak daňový subjekt podal žiadosť podľa § 70 alebo § 157 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, uvedené znenie sa nepoužije na daňový nedoplatok, na ktorý bola úľava alebo odpustenie požadované, a to odo dňa doručenia tejto žiadosti správcovi dane až do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti daňovému subjektu.

Správca dane je povinný prijať každú platbu, aj keď nie je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, ako by ju zaplatil daňový subjekt. Ten, kto platbu za daňový subjekt vykonal, môže požiadať o jej preúčtovanie. Správca dane preúčtuje túto platbu na účet, ktorý mu pridelil na platbu dane, do 30 dní od podania žiadosti vo výške, v akej ju eviduje ako daňový preplatok; o vybavení žiadosti správca dane informuje toho, kto žiadosť podal. Za deň platby sa v tomto prípade považuje deň, keď bola platba odpísaná z účtu toho, kto platbu vykonal.

 

Za deň platby sa považuje

–   pri bezhotovostných prevodoch z účtu deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala,

–   pri platbe v hotovosti deň, keď pošta alebo zamestnanec správcu dane hotovosť prijal alebo prevzal,

–   pri vykonaní kompenzácie deň, keď bola platba pripísaná na účet iného správcu dane,

–   pri použití daňového preplatku podľa § 79 deň vzniku daňového preplatku, ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky,

–   pri použití nadmerného odpočtu, spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty podľa § 79 ods. 7 až 9 daňového poriadku prvý deň lehoty na ich vrátenie alebo ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky.

Poskytovatelia platobných služieb sú povinní oznámiť správcovi dane deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu daňového subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala.

Povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. Povinnosť zaplatiť daň za právnickú osobu, ktorá zanikla s právnym nástupcom, prechádza na tohto nástupcu.

Dohody uzatvorené o tom, že povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre správu daní právne účinné, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

 

Vyššia daň

V prípade, že daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania. Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie ako daň vypočítaná v daňovom priznaní, vzniknutý daňový preplatok sa použije podľa daňového poriadku.

 

Daňové preplatky a úrok

Pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku. Správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7, ak suma použitého preplatku je vyššia ako 5 eur.

Ak nemožno daňový preplatok použiť alebo uplatniť stanovený postup, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva.

Ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur.

Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %.

Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7. Odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane o priznaní úroku nemá odkladný účinok.

 

Vrátenie preplatku

Daňový preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane; to neplatí, ak daňový preplatok vznikol z dôvodu, že daň bola zaplatená na základe rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo následne zmenené alebo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, a žiadosť o jeho vrátenie bola podaná do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Daňový preplatok, ktorý nemožno vrátiť, je príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce.

Ak daňový subjekt v žiadosti o vrátenie daňového preplatku neuvedie číslo účtu, správca dane vráti daňový preplatok na jeden z účtov daňového subjektu, ktorý mu bol oznámený podľa § 26 ods. 3 daňového poriadku. Poštovým poukazom na adresu daňového subjektu možno zaslať preplatok do výšky 15 000 eur vrátane. Ak správca dane nemá k dispozícii číslo účtu daňového subjektu a výška preplatku presiahne sumu podľa druhej vety, lehota plynie odo dňa oznámenia čísla účtu. Za deň vrátenia preplatku sa považuje deň, keď bola suma preplatku odpísaná z účtu správcu dane.

Poskytovatelia platobných služieb sú povinní oznámiť daňovému subjektu deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu správcu dane.

Na nadmerný odpočet, daň z pridanej hodnoty uplatnenú podľa osobitného predpisu a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6.

Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený skupinou možno použiť na úhradu a kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov skupiny.

Na daň z pridanej hodnoty, ktorej vrátenie bolo priznané rozhodnutím správcu dane podľa osobitného predpisu, sa primerane vzťahujú odseky 1 a 5.

Ak daňový preplatok, nadmerný odpočet, daň z pridanej hodnoty alebo spotrebnú daň nemožno použiť, možno ju použiť na úhradu pohľadávky členského štátu podľa osobitného predpisu.

Použitie daňového preplatku, nadmerného odpočtu, dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane podľa odsekov 1 a 8 až 10 sa považuje za ich vrátenie.

Daňový subjekt nemôže nárok na vrátenie dane, daňového preplatku a nárok na sumu podľa osobitných predpisov postúpiť podľa Občianskeho zákonníka.

Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur. Od 1. 1. 2020 sa zaviedla hranica 5 eur, pod ktorú sa vypočítaná daň v daňovom priznaní nebude uhrádzať.

§ 11

Vzťah k medzinárodným zmluvám

Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ustanovuje inak.

 

Komentár k § 11

Upravená je prednosť medzinárodnej zmluvy pred ustanoveniami predmetného zákona.

Medzinárodná zmluva je dohoda dvoch alebo viacerých subjektov medzinárodného práva, ktorá má medzinárodno-právne účinky a riadi sa medzinárodným právom.

Medzinárodné zmluvy spolu s medzinárodnými obyčajmi sú hlavnými prameňmi medzinárodného práva.

§ 12

Zaokrúhľovanie

Daň, pomerná časť dane, preddavky na daň a ročná sadzba dane znížená alebo zvýšená podľa § 7 sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol.

 

Komentár k § 12

Ustanovuje sa zaokrúhľovanie dane a preddavkov na daň, a to na eurocenty nadol.

Z dôvodu zjednodušenia výpočtu dane a právnej istoty daňovníka pri vypĺňaní daňového priznania sa upravilo zaokrúhľovanie na eurocenty nadol aj pre pomernú časť dane a ročnú sadzbu dane zníženú alebo zvýšenú podľa § 7.

§ 13

Správa dane

Správu dane vykonávajú daňové úrady.¹⁹⁾ Na správu dane sa vzťahuje osobitný predpis.²⁰⁾

 

Komentár k § 13

Osobitne je vymedzený výkon správy dane a použitie daňového poriadku na správu dane.

Ustanovenie sa zmenilo a ustanovilo sa, aby správu dane vykonávali daňové úrady v súlade s daňovým poriadkom, t. j. miestne príslušným správcom dane je daňový úrad príslušný podľa trvalého pobytu alebo sídla daňovníka.

 

Daňový úrad

Podľa zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode kraja. Daňový úrad je preddavková organizácia zapojená na rozpočet finančného riaditeľstva.

Daňový úrad vykonáva správu daní, rozhoduje v správnom konaní, kontroluje platenie správnych poplatkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, vracia správne poplatky zaplatené cudzozemcom na hraničnom priechode Slovenskej republiky v cudzej mene, ukladá pokuty, vymáha správne poplatky a odvádza do štátneho rozpočtu celkovú sumu správnych poplatkov poukázanú inými správnymi orgánmi, vracia súdne poplatky na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu štátnej správy súdov, odvádza celkovú sumu súdnych poplatkov poukázanú súdmi do štátneho rozpočtu, informuje daňové subjekty o ich právach a povinnostiach vo veciach daní a o osobitných predpisoch, vykonáva vzájomnú medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní a pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok podľa medzinárodných zmlúv, právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, aktualizuje databázu údajov daňového informačného systému a poskytuje informácie, zabezpečuje spracovanie individuálnych a konsolidovaných účtovných a ostatných finančných výkazov predkladaných obcami, prijíma úhrady pohľadávok štátu, vykonáva správu osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi.

Daňový úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ. Riaditeľa daňového úradu vymenúva a odvoláva prezident finančnej správy.

Vnútornú organizačnú štruktúru daňového úradu na návrh riaditeľa daňového úradu určuje prezident finančnej správy.

Daňový úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rámci svojej pôsobnosti. Za daňový úrad koná pred súdom riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec; prezident finančnej správy môže poveriť zastupovaním daňového úradu iného zamestnanca finančného riaditeľstva.

 

Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty

Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonáva pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Sídlom daňového úradu pre vybrané daňové subjekty je Bratislava. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty je preddavkovou organizáciou zapojenou na rozpočet finančného riaditeľstva.

V pôsobnosti daňového úradu pre vybrané daňové subjekty sú vybrané daňové subjekty. Na účely tohto zákona sa vybraným daňovým subjektom rozumie banka a pobočka zahraničnej banky, poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne, daňový subjekt, ktorý dosiahol ročný obrat 40 000 000 eur a viac; zmena príslušnosti tohto daňového subjektu k daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty nastáva k 1. januáru druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom dosiahol ročný obrat 40 000 000 eur a viac; ak ročný obrat tohto daňového subjektu poklesne pod ustanovenú hranicu, dochádza k zmene príslušnosti daňového úradu po dvoch rokoch od roku, v ktorom poklesol jeho obrat pod ustanovenú hranicu; to neplatí, ak počas týchto dvoch rokov daňový subjekt dosiahol obrat 40 000 000 eur a viac. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonáva správu odvodu podľa osobitných predpisov.

§ 14

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

 

Komentár k § 14

Týmto ustanovením sa preberajú právne akty Európskej únie.

§ 15

Prechodné ustanovenia

(1) Ak daňová povinnosť k dani a oznamovacia povinnosť vznikne podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov do 31. decembra 2014, postupuje sa podľa zákona účinného do 31. decembra 2014, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

(2) Na správu dane za zdaňovacie obdobia, ktoré sa skončili najneskôr do 31. decembra 2014, je od 1. januára 2015 príslušný správca dane podľa § 13.

(3) Ak daňová povinnosť k dani a oznamovacia povinnosť vznikne podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov do 31. decembra 2014 a preddavok alebo daň vrátane pokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tejto dani sú zaplatené po 31. decembri 2014, sú príjmom štátneho rozpočtu.

 

Komentár k § 15

Ustanovením sú upravené prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2015, ak daňová povinnosť a oznamovacia povinnosť vznikne do 31. decembra 2014.

Súčasne sa ustanovila od 1. januára 2015 úprava postupu výkonu správy dane na zdaňovacie obdobia, ktoré skončili najneskôr do 31. decembra 2014. Upravilo sa aj rozpočtové určenie výnosu dane z motorových vozidiel týkajúcich sa obdobia počnúc decembrom 2014.

Daňové úrady odvedú preddavok na daň, daň vrátane pokuty a úroku z omeškania vyšším územným celkov poslednýkrát za mesiac november 2014.

§ 15a

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2016

Na správu dane za zdaňovacie obdobia, ktoré skončili do 31. decembra 2015, je od 1. januára 2016 príslušný správca dane podľa § 13 v znení účinnom od 1. januára 2016.

 

Komentár k § 15a

Novelou zákona č. 253/2015 Z. z. boli zavedené prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016. Ustanovilo sa, aby správu dane vykonávali daňové úrady v súlade s daňovým poriadkom, t. j. miestne príslušným správcom dane bude daňový úrad príslušný podľa trvalého pobytu alebo sídla daňovníka.

§ 15b

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej od 1. januára 2020

Ustanovenie § 2 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie začínajúce 1. januára 2020.

 

Komentár k § 15b

Novelou zákona č. 364/2019 Z. z. sa od 1. 1. 2020 doplnilo prechodné ustanovenie s ohľadom na zmenu vymedzenia predmetu dane tak, aby sa prvýkrát použila od 1. januára 2020.

Uvedenou novelou sa tiež aktualizoval správne pojem „najväčšia technická prípustná celková hmotnosť“.

§ 15c

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. decembra 2020

(1) Ročné sadzby dane uvedené v prílohe č. 1a sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2020.

(2) Ustanovenia § 7 ods. 1 až 3 v znení účinnom od 1. decembra 2020 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2020.

(3) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, ktoré sa začínajú najskôr 1. januára 2020 a končia najneskôr 28. februára 2021,

a) je povinný daňovník podať do 31. marca 2021 na tlačive daňového priznania, ktorého vzor určí Ministerstvo financií Slovenskej republiky a uverejní na svojom webovom sídle, pričom lehoty podľa § 9 ods. 2 až 7 sa neuplatnia; to neplatí pre daňovníka, ktorý podal daňové priznanie v lehote podľa § 9 ods. 3 až 7 pred 1. decembrom 2020 a nevzťahujú sa na neho ustanovenia § 7 ods. 1 až 3 a príloha č. 1a v znení účinnom od 1. decembra 2020,

b) môže daňovník podať do 31. marca 2021 na tlačive daňového priznania, ktorého vzor určí Ministerstvo financií Slovenskej republiky a uverejní na svojom webovom sídle, ak podal daňové priznanie v lehote podľa § 9 ods. 3 až 7 pred 1. decembrom 2020 a vzťahujú sa na neho ustanovenia § 7 ods. 1 až 3 a príloha č. 1a v znení účinnom od 1. decembra 2020.

(4) Preddavky na daň podľa § 10 ods. 3 až 5 a 11 na zdaňovacie obdobie roku 2021 splatné do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 3 daňovník neplatí. Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 3 daňovník zaplatí preddavky podľa § 10 ods. 3 so splatnosťou do konca druhého, tretieho a štvrtého kalendárneho štvrťroka v sume jednej tretiny z predpokladanej dane podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 10 ods. 4 so splatnosťou do konca štvrtého až dvanásteho kalendárneho mesiaca v sume jednej devätiny z predpokladanej dane podľa § 10 ods. 2; ustanovenie § 10 ods. 11 týmto nie je dotknuté.

 

Komentár k § 15c

Uvedené prechodné ustanovenia boli do zákona doplnené novelou zákona č. 339/2020 Z. z. Prechodné ustanovenia boli prijaté s ohľadom na prijatie novej samostatnej prílohy č. 1a s ročnými sadzbami dane výlučne určenými pre vozidlá ťahače a návesy tak, aby sa tieto nové ročné sadzby dane uplatnili už na zdaňovacie obdobie roku 2020.

Ustanovilo sa tiež, aby ak má daňovník podať daňové priznanie počas roka 2020 po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, aby ho podal na novom tlačive daňového priznania, ktorého vzor uverejnilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na svojom webovom sídle. Lehota na podanie daňového priznania pre daňovníka, ktorý má povinnosť podať daňové priznanie počas roka z dôvodu vzniku skutočnosti podmieňujúcej iné ako ročné zdaňovacie obdobie (zrušenie daňovníka bez likvidácie, vyhlásenie konkurzu na majetok daňovníka, zrušenie daňovníka s likvidáciou, ukončenie podnikania, prerušenie podnikania alebo úmrtie daňovníka), sa predlžuje najneskôr do 31. januára 2021.

§ 15d

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2025

(1) Ročné sadzby dane uvedené v prílohách č. 1 až 1e v znení účinnom od 1. januára 2025 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2025.

(2) Ustanovenia § 5 ods. 1, 3 až 5, § 6 a 7 v znení účinnom od 1. januára 2025 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2025.

(3) Preddavky splatné počas zdaňovacieho obdobia roku 2025 daňovník vypočíta podľa § 6 a 7 a príloh č. 1 až 1e v znení účinnom od 1. januára 2025.

 

Komentár k § 15d

Ustanovením sa zaviedli Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2025, čo znamená, že sa nastavili prechodné ustanovenie s ohľadom na prijatie nových ročných sadzieb daní v § 6 a v prílohe č. 1 až č. 1e s úpravou ročnej sadzby dane v § 7. Ustanovilo sa, aby sa tieto nové ročné sadzby dane uplatnili na zdaňovacie obdobie roku 2025. Súčasne sa ustanovilo, aby si daňovník preddavky na daň vypočítané z predpokladanej dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024, prepočítal v súlade s novo nastavenými úpravami ročnej sadzby dane a na základe tejto skutočnosti platil preddavky na daň, ktoré sa týmto považujú za vyrubené správcom dane.

Čl. II

Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Komentár k Čl. II

Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje rozpočtové určenie, termíny poukazovania, spôsob rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov fyzických osôb s výnimkou dane z príjmov, ktorá sa vyberá zrážkou, do rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov.

V § 3 sa upravil podiel VÚC na výnose dane z príjmov fyzických od roku 2015 z dôvodu zmeny rozpočtového určenia dane z motorových vozidiel. Technicky sa jednalo o kompenzáciu výpadku príjmov z dane z motorových vozidiel z vyššie uvedených dôvodov prostredníctvom zodpovedajúceho navýšenia podielu DPFO.

Zaviedli sa prechodné ustanovenie pre zabezpečenie plynulého nábehu na novostanovené % pre VÚC. Upresnil sa aj termín, kedy sa uvedená zmena prvýkrát uplatnila pri výpočte prevodu podielu VÚC na výnose tejto dane.

Čl. III

Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

 

Komentár k Čl. III

Zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, sú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie. Obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Ustanovenia o zdaňovaní motorových vozidiel upravených v zákone č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov sa vypustili nadväzne na nový zákon. Súčasne sa upravilo prechodné ustanovenie viažuce sa k smerovaniu výnosu dane z motorových vozidiel.

Čl. IV

Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v znení neskorších predpisov.

 

Komentár k Čl. IV

V súvislosti so zákonom o dani z motorových vozidiel sa upravilo aj ustanovenie zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorý upravuje rozpočty územnej samosprávy, ktorými sú rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku, rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie a schvaľovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku, finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a štátnym rozpočtom a rozpočtami vyšších územných celkov, finančné vzťahy medzi rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov navzájom, ako aj finančné vzťahy rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov k iným právnickým osobám a fyzickým osobám.

Čl. V

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Komentár k Čl. V

Daňový poriadok upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

Nadväzne na zákon o dani z motorových vozidiel sa upravili v procesnom predpise poznámky pod čiarou, ktoré sa týkajú tohto zákona. Právnou úpravou sa spresnilo platné znenie ustanovenia, podľa ktorého môže daňovú kontrolu u daňového subjektu vykonať ktorýkoľvek správca dane.

 

Čl. VI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2015.

 

 

Odkazy k textu:

 

      1)  § 4 ods. 2 písm. a) až d), ods. 3 a 4 zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

      2)  § 114 a 115 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

      3)  § 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

           § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

      4)  § 6 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

      5)  § 127 ods. 6, 8 a 9 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

      6)  § 39 a § 170 ods. 3 zákona č. 106/2018 Z. z.

      7)  § 21 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave.

    11)  § 2 ods. 4 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach.

    12)  Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    13)  § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 463/2013 Z. z.

    15)  § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    16)  Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    17)  § 55 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    18)  § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    19)  § 5 a 6 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    20)  Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

 

Príloha č. 1
k zákonu č. 361/2014 Z. z.

Ročné sadzby dane

vozidlo kategórie L a M1, ktorého jediným zdrojom
energie je elektrina

 

	Ročná sadzba dane v eurách
vozidlo, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina	0

 

vozidlo kategórie L a M1

Zdvihový objem valcov motora v cm3		Ročná sadzba dane v eurách
nad	do (vrátane)
	150	50
150	900	62
900	1200	80
1 200	1 500	115
1 500	2 000	148
2 000	3 000	180
3 000		218

 

 

 

Príloha č. 1a
k zákonu č. 361/2014 Z. z.

Ročné sadzby dane

vozidlo kategórie N1, ktorého jediným zdrojom
energie je elektrina

 

	Ročná sadzba dane v eurách
Vozidlo, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina	0

 

vozidlo kategórie N1

Počet náprav	Najväčšia technicky prípustná celková hmotnosť v tonách		Ročná sadzba dane v eurách
	nad	do (vrátane)
1 alebo viac náprav		1	74
	1	2	133
	2	3,5	212

 

 

 

Príloha č. 1b
k zákonu č. 361/2014 Z. z.

Ročné sadzby dane

vozidlo kategórie M2 a N2

 

Počet náprav	Najväčšia technicky prípustná celková hmotnosť v tonách		Ročná sadzba dane v eurách
	nad	do (vrátane)
1 alebo viac náprav		4	150
	4	6	200
	6	8	250
	8	10	300
	10		350

 

 

Príloha č. 1c
k zákonu č. 361/2014 Z. z.

Ročné sadzby dane

vozidlo kategórie M3, N3 s kódom druhu
karosérie BA alebo BB

 

Počet náprav	Najväčšia technicky prípustná celková hmotnosť v tonách		Ročná sadzba dane v eurách
	nad	do (vrátane)	Hnacia(e) náprava(y) so vzduchovým pružením alebo s ekvivalentným zariadením	Hnacia(e) náprava(y) s inými systémami pruženia
1 alebo 2 nápravy		13	31	31
	13	14	31	86
	14	15	86	121
	15	18	121	274
	18	21	180	280
	21		250	350
3 nápravy		17	31	54
	17	19	54	111
	19	21	111	144
	21	23	144	222
	23	26	222	245
	26	27	300	400
	27	29	400	500
	29		500	600
4 a viac náprav		25	144	146
	25	27	146	228
	27	29	228	362
	29	32	362	537
	32	36	450	550
	36		500	600

 

 

Príloha č. 1d
k zákonu č. 361/2014 Z. z.

Ročné sadzby dane

vozidlo kategórie N3 s kódom druhu
karosérie BC alebo BD

 

Počet náprav	Najväčšia technicky prípustná hmotnosť jazdnej súpravy v tonách		Ročná sadzba dane v eurách
	nad	do (vrátane)	Hnacia(e) náprava(y) so vzduchovým pružením alebo s ekvivalentným zariadením	Hnacia(e) náprava(y) s inými systémami pruženia
2 nápravy		29	100	150
	29	31	120	190
	31	33	190	320
	33	38	320	560
	38	40	370	560
	40		400	600
3 nápravy		38	190	320
	38	40	320	480
	40		480	780
2 a 3 nápravy	Neuvedený údaj o najväčšej technicky prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy		400	600

 

 

Príloha č. 1e
k zákonu č. 361/2014 Z. z.

Ročné sadzby dane

vozidlo kategórie O

 

	Ročná sadzba dane v eurách
vozidlo kategórie O1	75
vozidlo kategórie O2	100
vozidlo kategórie O3	125
vozidlo kategórie O4	150

 

 

 

Príloha č. 2

k zákonu č. 361/2014 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV
EURÓPSKEJ ÚNIE

 

1. Smernica Rady 1992/106/EHS zo 7. decembra 1992 o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 368, 17. 12. 1992) v znení Aktu o podmienkach pristúpenia Rakúska, Švédska a Fínska (Ú. v. ES C 241, 29. 8. 1994), Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 23. 9. 2003), smernice Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006) a smernice Rady 2013/22/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013).

 

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 7/zv. 4, Ú. v. ES L 187, 20. 7. 1999) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/38/ES zo 17. mája 2006 (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006), smernice Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/76/EÚ z 27. septembra 2011 (Ú. v. EÚ L 269, 14. 10. 2011) a smernice Rady 2013/22/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013).

 

       3.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/362 z 24. februára 2022, ktorou sa menia smernice 1999/62/ES, 1999/37/ES a (EÚ) 2019/520, pokiaľ ide o poplatky za používanie určitej dopravnej infraštruktúry vozidlami (Ú. v. EÚ L 69, 4. 3. 2022).