Zákon o dani
z motorových vozidiel
Zákon č. 361/2014 Z. z.
o dani z motorových vozidiel
s komentárom (Ing.
Daniela Ivanáková)
Predmetom
dane z motorových vozidiel je vozidlo, ktoré sa v zdaňovacom období používa na
podnikanie v zmysle Obchodného zákonníka alebo na dosahovanie príjmov z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z
príjmov a je evidované v Slovenskej republike. V zmysle Obchodného zákonníka sa
podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel
dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť
registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. Jedným
z významných pojmových znakov podnikania je sústavnosť, teda úmysel podnikateľa
vykonávať túto činnosť opakovane, pričom kritérium sústavnosti spĺňa aj sezónna
činnosť, prípadne činnosť, ktorú podnikateľ na určitý čas preruší, napr. z
dôvodu práceneschopnosti, nedostatku pracovných príležitostí, voľných dní, a
pod. Na základe uvedeného, aj keď počas prerušenia činnosti sú vozidlá
nevyužité, je naplnený predmet dane z motorových vozidiel. Skutočnosť, že
podnikateľ nepoužíva vozidlo každý deň, nespôsobí prerušenie samotnej podnikateľskej
činnosti, z čoho vyplýva, že vozidlo je predmetom dane naďalej.
Úvod
Daň z motorových vozidiel bola v minulosti, to znamená do roku 2015, upravená v jedenástej časti zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov ako fakultatívna miestna daň, ktorú mohli na svojom území zaviesť vyššie územné celky všeobecne záväzným nariadením, v ktorom určili pre svoje územie aj sadzby dane, úľavy a oslobodenia od dane.
Predmetom dane podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku bolo motorové a prípojné vozidlo, ktoré bolo evidované v Slovenskej republike a používalo sa na podnikanie. Základ dane sa odvíjal od zdvihového objemu motora v cm3 pre osobné motorové vozidlo a počtu náprav a hmotnosti pre autobusy a úžitkové vozidlá. Zdaňovacím obdobím bol kalendárny rok s výnimkami uplatnenými pre tých daňovníkov, ktorí boli v priebehu zdaňovacieho obdobia
– zrušení s likvidáciou,
– zrušení bez likvidácie,
– zrušení na základe vyhláseného konkurzu,
– zrušení na základe ukončenia podnikania,
– zomreli.
Správu dane z motorových vozidiel vykonával daňový úrad, ktorý bol miestne príslušný podľa miesta evidencie vozidla. Daňový úrad v sídle kraja (vyššieho územného celku) výnos dane z motorových vozidiel poukazoval príslušnému vyššiemu územnému celku.
Poznatky z aplikácie ustanovení zákona v praxi poukazovali na nejednotný prístup vyšších územných celkov najmä pri určovaní sadzieb dane a oslobodení, čo malo vytvárať v rámci Slovenskej republiky rozdielne podmienky pre rozvoj podnikateľského prostredia a nerovnaké zaťaženie podnikateľov touto daňou. Tým, že vyššie územné celky zákonnú možnosť na zníženie dane pre ekologické vozidlá využívali v nepatrnej miere alebo nevyužívali vôbec, zanikal zo strany podnikateľov záujem o zvyšovanie investícií do modernejších a ekologickejších vozidiel.
Nový zákon o dani z motorových vozidle bol, schválený 26. novembra 2014 a reagoval na uvedené poznatky a v záujme odstránenia existujúcich disproporcií vyňal zdaňovanie motorových vozidiel z fakultatívnych miestnych daní a zaviedol túto daň ako štátnu, upravenú týmto novým samostatným zákonom.
Základné atribúty zdaňovania motorových vozidiel, ako je predmet dane, daňovník, zdaňovacie obdobie, základ dane, platenie preddavkov a správa dane, sa podľa nového zákona o dani z motorových vozidiel zachovali. Jednotne sa upravili sadzby dane, oslobodenia, zvýšenia a zníženia sadzieb daní, ktoré sú platné v rámci celej Slovenskej republiky.
Nový zákon je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zároveň aj v súlade s úpravou v práve Európskej únie.
Zákon o dani z motorových vozidiel od jeho schválenia prešiel troma novelami, ktoré priniesli viaceré zmeny.
• Zákon č. 364/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Zákon priniesol tieto podstatné zmeny:
– zrušila sa smernica, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá v platnom znení,
– zabezpečila sa úplná transpozícia smernice Rady 96/53/ES z 25. júla 1996, ktorou sa v Spoločenstve stanovili najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave, keďže táto smernica bola zmenená,
– zosúladili sa niektoré
ustanovenia zákona
č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov s judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie,
– riešila sa problematika podmienok prevádzky vozidiel v cestnej premávke v súlade s požiadavkami novej legislatívy Európskej únie a s prihliadnutím na poznatky a skúseností nadobudnuté v procese aplikácie zákona o prevádzke vozidiel,
– zaviedli sa zmeny súvisiacich zákonov, a to zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z. z. a zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Novela zákona č. 339/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Dlhodobým problémom dane z motorových vozidiel bolo
v porovnaní s inými krajinami EÚ relatívne vysoké daňové zaťaženie
vozidiel v kamiónovej a autobusovej doprave, a preto bola
opodstatnená zmena predchádzajúceho nastavenia sadzieb dane. Novela zákona bola
vypracovaná v súvislosti s požiadavkou autodopravcov na zníženie dane
z motorových vozidiel. Cieľom novely zákona bolo tak zníženie daňového
zaťaženia autodopravcov podnikajúcich v kamiónovej doprave
a autobusovej doprave a posilnenie ich konkurencieschopnosti
s autodopravcami iných krajín.
V tejto súvislosti sa odstránila podmienka párovania vozidiel ťahač
a náves v návesovej jazdnej súprave a priamo použila pre všetky
ťahače a návesy nižšiu ročnú sadzbu dane, než do akej by patrili podľa
najvyššej prípustnej celkovej hmotnosti alebo celkovej hmotnosti uvedenej
v doklade vozidla. Z tohto titulu sa na tento účel zaviedla samostatná
príloha č. 1a s aplikovaním sadzieb dane po automatickom zaradení všetkých
vozidiel ťahač a náves do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane. Uvedená
zmena v porovnaní s predchádzajúcim systémom párovania vozidiel
v návesovej jazdnej súprave zvýšila transparentnosť v spôsobe výpočtu
daňovej povinnosti daňovníka, ako aj pri stanovovaní preddavkov na daň
z motorových vozidiel.
Okrem zavedenia novej prílohy č. 1a s ročnými sadzbami pre vozidlá ťahač a náves, sa zaviedli nové percentuálne zvýhodnenia ročnej sadzby dane pre všetky úžitkové vozidlá zaradené do kategórie M2, M3 a N3. Nové percentuálne zvýhodnenia ročných sadzieb daní sa pohybujú v rozmedzí od 50 % do 10 % s ohľadom na vek vozidla a sú uplatňované od prvého zaradenia vozidla do evidencie vozidiel do 156 kalendárnych mesiacov veku vozidla. Po uplynutí 156 kalendárnych mesiacov sa pre úžitkové vozidlá zaradené do kategórie M2, M3 a N3 uplatňuje ročná sadzba dane podľa prílohy č. 1 alebo prílohy č. 1a bez ďalšej zmeny sadzby dane z titulu veku vozidla. Úprava ročnej sadzby dane pre vozidlá kategórie O4 sa zaviedla vo výške 60 % vždy bez ohľadu na vek vozidla.
Ďalej sa ustanovilo, aby sa ročné sadzby dane a úpravy ročnej sadzby dane uplatnili už na zdaňovacie obdobie roku 2020. Ministerstvo financií Slovenskej republiky na tento účel zverejnilo nový vzor daňového priznania, ktorý je uverejnený na webovom sídle ministerstva.
ZÁKON č. 361/2014 Z. z.
o dani z motorových vozidiel
a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje zdaňovanie motorových vozidiel a prípojných vozidiel kategórie L, M, N a O1) (ďalej len „vozidlo“) daňou z motorových vozidiel (ďalej len „daň“).
Komentár k § 1
Týmto ustanovením je vymedzený predmet úpravy zákona o dani z motorových vozidiel. Podľa právneho predpisu sú zdaňované vozidlá
– kategórie vozidiel L (motorové vozidlá s menej ako štyrmi kolesami a štvorkolky),
– kategórie vozidiel M (vozidlá určené na prepravu osôb),
– kategórie vozidiel N (vozidlá určené na dopravu nákladov),
– kategórie vozidiel O (prípojné vozidlá).
! Upozornenie
Novela zákona č. 364/2019 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov menila odvolávku na poznámku pod čiarou k odkazu 1, a to s účinnosťou od 1. 1. 2020.
Podľa zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vozidlá členia na tieto základné kategórie:
– kategória L – dvojkolesové motorové vozidlá, trojkolesové motorové vozidlá a štvorkolky,
– kategória M – motorové vozidlá s najmenej štyrmi kolesami navrhnuté a konštruované najmä na prepravu osôb a ich batožiny,
– kategória N – motorové vozidlá s najmenej štyrmi kolesami navrhnuté a konštruované najmä na prepravu nákladu,
– kategória O – prípojné vozidlá.
Podrobnejšie definície a členenie na subkategórie vozidiel kategórie L ustanovuje Čl. 4 nariadenia (EÚ) č. 168/2013.
Medzi vozidlá kategórie L patria dvoj-, troj- a štvorkolesové vozidlá podľa kategorizácie vrátane bicyklov s pohonným systémom, dvoj- a trojkolesových mopedov, dvoj- a trojkolesových motocyklov, motocyklov s postranným vozíkom, ľahkých a ťažkých cestných štvorkoliek a ľahkých a ťažkých štvorkolesových vozidiel.
Na účely nariadenia (EÚ) č. 168/2013 sa uplatňujú tieto kategórie a subkategórie vozidiel podľa opisu v prílohe I:
a) vozidlá kategórie L1e (ľahké dvojkolesové motorové vozidlo) so subkategóriami:
– vozidlá subkategórie L1e-A (bicykel s pohonným systémom);
– vozidlá subkategórie L1e-B (dvojkolesový moped);
b) vozidlá kategórie L2e (trojkolesový moped) so subkategóriami:
– vozidlá kategórie L2e-P (trojkolesový moped určený na prepravu osôb);
– vozidlá kategórie L2e-U (trojkolesový moped na pracovné účely);
c) vozidlá kategórie L3e (dvojkolesový motocykel) so subkategóriami:
– výkon motocykla (1) so subkategóriami:
– vozidlá subkategórie L3e-A1 (motocykel s nízkym výkonom),
– vozidlá subkategórie L3e-A2 (motocykel so stredným výkonom),
– vozidlá subkategórie L3e-A3 (motocykel s vysokým výkonom);
– osobité použitie:
– L3e-A1E, L3e-A2E alebo L3e-A3E motocykel enduro,
– L3e-A1T, L3e-A2T alebo L3e-A3T trialový motocykel;
d) vozidlá kategórie L4e (dvojkolesový motocykel s postranným vozíkom);
e) vozidlá kategórie L5e (motorová trojkolka) so subkategóriami:
– vozidlá subkategórie L5e-A (trojkolka): vozidlo určené predovšetkým na prepravu osôb:
– vozidlá subkategórie L5e-B (úžitková trojkolka): výlučne určená na prepravu tovaru;
f) vozidlá kategórie L6e (ľahké štvorkolky) so subkategóriami:
– vozidlá subkategórie L6e-A (ľahká cestná štvorkolka);
– vozidlá subkategórie L6e-B (ľahká štvorkolka) so subkategóriami:
– vozidlá subkategórie L6e-BU (ľahká štvorkolka na pracovné účely): úžitkové vozidlo výlučne konštruované na prepravu tovaru,
– vozidlá subkategórie L6e-BP (ľahká štvorkolka na prepravu osôb): vozidlá konštruované hlavne na prepravu osôb;
g) vozidlá kategórie L7e (ťažké štvorkolky) so subkategóriami
– vozidlá subkategórie L7e-A (ťažká cestná štvorkolka) so subkategóriami:
– L7e-A1: A1 cestná štvorkolka,
– L7e-A2: A2 cestná štvorkolka;
– vozidlá subkategórie L7e-B (ťažká terénna štvorkolka) so subkategóriami:
– L7e-B1: terénna štvorkolka,
– L7e-B2: side-by-side buggy;
– vozidlá subkategórie L7e-C (ťažké štvorkolesové vozidlo) so subkategóriami:
– L7e-CU vozidlo (ťažké štvorkolesové vozidlo na úžitkové účely): úžitkové vozidlo výlučne konštruované na prepravu tovaru,
– L7e-CP vozidlo (ťažké štvorkolesové vozidlo na prepravné účely): vozidlá konštruované hlavne na prepravu osôb.
Vozidlá kategórie L uvedené sú ďalej klasifikované podľa pohonu daného vozidla:
a) vozidlo poháňané spaľovacím motorom:
– vznetovým (CI),
– zážihovým (PI);
b) poháňané motorom s vonkajším spaľovaním, turbínovým motorom alebo motorom s rotačnými piestami, pričom na účely splnenia požiadaviek na ochranu životného prostredia a funkčnú bezpečnosť sa vozidlo vybavené takýmto pohonom považuje za vozidlo poháňané PI vnútorným spaľovacím motorom;
c) poháňané motorom na stlačený vzduch, ktoré neprodukujú vyššie úrovne znečisťujúcich látok a/alebo inertných plynov ako úrovne, ktoré sú už prítomné v okolitom vzduchu, pričom sa takéto vozidlo vzhľadom na požiadavky na funkčnú bezpečnosť, uloženie a dodávku paliva považuje za vozidlo poháňané plynným palivom;
d) poháňané elektrickým motorom;
e) hybridné vozidlo s kombináciou akéhokoľvek pohonu uvedeného v písmenách a), b), c) alebo d) tohto odseku alebo akoukoľvek viacnásobnou kombináciou týchto pohonných usporiadaní vrátane kombinácie viacerých spaľovacích a/alebo elektrických motorov.
Čo sa týka klasifikácie vozidiel kategórie L, vozidlo, ktoré nepatrí do určitej kategórie, pretože prekračuje aspoň jedno z kritérií určených pre danú kategóriu, patrí do ďalšej kategórie, ktorej kritériá spĺňa.
Toto sa uplatňuje na tieto skupiny kategórií a subkategórií:
a) kategóriu L1e s jej subkategóriami L1e-A a L1e-B a kategóriu L3e s jej subkategóriami L3e-A1, L3e-A2 a L3e-A3;
b) kategóriu L2e a kategóriu L5e s jej subkategóriami L5e-A a L5e-B;
c) kategóriu L6e s jej subkategóriami L6e-A a L6e-B a kategóriu L7e s jej subkategóriami L7e-A, L7e-B a L7e-C;
d) na ktorúkoľvek inú logickú postupnosť kategórií a/alebo subkategórií navrhnutú výrobcom a schválenú schvaľovacím orgánom.
Bez ohľadu na (sub-)klasifikačné kritériá ďalšie podkategórie sa použijú tak, ako je uvedené v prílohe V, s cieľom harmonizovať na medzinárodnej úrovni postupy environmentálnych skúšok vo vzťahu k predpisom EHK OSN a globálnym technickým predpisom EHK OSN.
Podrobnejšie definície a členenie na subkategórie vozidiel kategórie M, N a O ustanovuje Čl. 4 a príloha I nariadenia (EÚ) 2018/858.
Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto kategórie vozidiel:
a) kategória M pozostáva z motorových vozidiel navrhnutých a vyrobených predovšetkým na prepravu cestujúcich a ich batožiny, rozdelených do:
– kategória M1: motorové vozidlá s najviac ôsmimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodiča, a bez plochy pre stojacich cestujúcich bez ohľadu na to, či je počet miest na sedenie obmedzený na miesto na sedenie vodiča;
– kategória M2: motorové vozidlá s viac ako ôsmimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodiča, s najväčšou hmotnosťou nepresahujúcou 5 ton bez ohľadu na to, či tieto motorové vozidlá majú plochu pre stojacich cestujúcich, a
– kategória M3: motorové vozidlá s viac ako ôsmimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodiča, s najväčšou hmotnosťou presahujúcou 5 ton bez ohľadu na to, či tieto motorové vozidlá majú plochu pre stojacich cestujúcich;
b) kategória N pozostáva z motorových vozidiel navrhnutých a vyrobených predovšetkým na prepravu tovaru rozdelených do:
– kategórie N1: motorové vozidlá s najväčšou hmotnosťou nepresahujúcou 3,5 tony;
– kategórie N2: motorové vozidlá s najväčšou hmotnosťou presahujúcou 3,5 tony, ale nepresahujúcou 12 ton,
– kategórie N3: motorové vozidlá s najväčšou hmotnosťou presahujúcou 12 ton;
c) kategória O pozostáva z prípojných vozidiel rozdelených do:
– kategórie O1: prípojné vozidlá s najväčšou hmotnosťou nepresahujúcou 0,75 tony;
– kategórie O2: prípojné vozidlá s najväčšou hmotnosťou presahujúcou 0,75 tony, ale nepresahujúcou 3,5 tony;
– kategória O3: prípojné vozidlá s najväčšou hmotnosťou presahujúcou 3,5 tony, ale nepresahujúcou 10 tony,
– kategória O4: prípojné vozidlá s najväčšou hmotnosťou presahujúcou 10 ton.
Kritériá pre kategorizáciu vozidiel, typov vozidiel, variantov a verzií sú stanovené v prílohe I. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 82 prijímať delegované akty na účely zmeny prílohy I, pokiaľ ide o typy vozidiel a typy karosérií, s cieľom zohľadniť technický pokrok.
§ 2
Predmet dane
(1) Predmetom dane je vozidlo, ktoré je evidované2) v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie3) alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť4) (ďalej len „podnikanie“) v zdaňovacom období. Používaním vozidla na podnikanie sa na účely tohto zákona rozumie
a) skutočné používanie vozidla na podnikanie,
b) účtovanie12) o vozidle,
c) evidovanie vozidla v daňovej evidencii,13)
d) uplatňovanie výdavkov spojených s používaním vozidla alebo
e) používanie vozidla na podnikanie daňovníkom podľa § 3 písm. c) až e).
(2) Predmetom dane nie je vozidlo
a) ktoré má pridelené zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno M, H alebo S,5)
b) určené na vykonávanie špeciálnych činností, ktoré nie je určené na prepravu a v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II6) (ďalej len „doklad“) je označené ako špeciálne vozidlo.
Komentár k § 2
Znením je vymedzený predmet dane, ktorým je vozidlo evidované v Slovenskej republike a používané na podnikanie, ktorého definíciu upravuje Obchodný zákonník ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa zákona o sociálnej ekonomike alebo sociálnych podnikoch.
Podnikateľ
– osoba zapísaná v obchodnom registri,
– osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
– osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
– fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
Podnikateľom je osoba vykonávajúca samostatnú zárobkovú činnosť.
Evidencia vozidla
Každé vozidlo, o ktorom schvaľovací úrad rozhodol, že musí byť evidované orgánom Policajného zboru, a ktoré doteraz nebolo prihlásené do evidencie vozidiel, musí byť prihlásené na orgáne Policajného zboru príslušnom podľa miesta pobytu alebo sídla držiteľa vozidla alebo adresy jeho prevádzkarne. Vozidlo, ktoré má byť prevádzkované organizačnou zložkou podniku, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, musí byť prihlásené do evidencie na orgáne Policajného zboru príslušnom podľa adresy umiestnenia tejto organizačnej zložky.
Vlastník vozidla, ktoré doteraz nebolo prihlásené do evidencie vozidiel, je povinný osobne toto vozidlo prihlásiť do 30 dní po jeho nadobudnutí; pritom uvedie, kto má byť zapísaný v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako jeho držiteľ.
Ak držiteľ vozidla uvedený vlastníkom nie je totožný s vlastníkom vozidla, vlastník vozidla je povinný dostaviť sa na orgán Policajného zboru aj s touto osobou. Inak sa v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako jeho držiteľ zapíše vlastník vozidla. Ak je vlastníkom vozidla fyzická osoba, ktorá nespĺňa podmienky ustanovené pre držiteľa vozidla, ako držiteľ vozidla sa zapíše zákonný zástupca vlastníka vozidla. Ako vlastník vozidla smie byť v dokladoch vozidla zapísaná len jedna osoba.
Držiteľom vozidla smie byť len fyzická osoba staršia ako 15 rokov, ktorá je spôsobilá na právne úkony, alebo právnická osoba alebo jej organizačná zložka zapísaná do obchodného registra alebo iného registra. Ako držiteľ vozidla smie byť v osvedčení o evidencii časť I a časť II zapísaná len jedna osoba.
Orgán Policajného zboru pridelí vozidlu evidenčné číslo, prihlásenie vozidla zaznamená do osvedčenia o evidencii časti II a držiteľovi vozidla uvedenému vlastníkom vozidla vydá osvedčenie o evidencii časť I a časť II a tabuľku s evidenčným číslom, ak tomu nebránia zákonné dôvody. Orgán Policajného zboru do osvedčenia o zhode vozidla COC5 uvedie dátum evidencie vozidla v Slovenskej republike, sériu a číslo osvedčenia o evidencii časti II, osvedčenie o zhode vozidla COC potvrdí podpisom a pečiatkou a vráti ho držiteľovi vozidla.
Povinnosť sa nevzťahuje na novovyrobené vozidlo, ktoré je určené na predaj, ktorého vlastníkom je právnická osoba s predmetom podnikateľskej činnosti výroba alebo predaj vozidiel.
Orgán Policajného zboru prihlási vozidlo, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, do evidencie vozidiel alebo vykoná zmenu v evidencii vozidiel okrem zmeny podľa § 116 ods. 16 zákona o cestnej premávke len po predložení potvrdenia o poistení zodpovednosti alebo preukázaní uzavretia poistenia.
Orgán Policajného zboru prihlási vozidlo, ktoré je novým dopravným prostriedkom nadobudnutým v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie, do evidencie vozidiel len po predložení potvrdenia vydaného daňovým úradom o zaplatení dane z pridanej hodnoty v tuzemsku z nadobudnutia nového dopravného prostriedku. Toto potvrdenie sa nevyžaduje, ak vlastník vozidla predloží osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a potvrdenie daňového úradu o tom, že informoval daňový úrad o nadobudnutí nového dopravného prostriedku z iného členského štátu Európskej únie.
Orgán Policajného zboru prihlási vozidlo do evidencie vozidiel, ktoré bolo prihlásené v osobitnej evidencii vozidiel príslušných orgánov podľa § 136 ods. 1 zákona o cestnej premávke, len ak vozidlo
– pri prihlásení vozidla do osobitnej evidencie vozidiel bolo schválené na prevádzku v cestnej premávke a vozidlo sa zhoduje s týmto schválením alebo
– bolo dodatočne schválené na prevádzku v cestnej premávke podľa zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke.
Vlastník dosiaľ neevidovaného dokončeného vozidla, ktorému výrobca alebo zástupca výrobcu vystavil a vydal osvedčenie o evidencii časť II, a držiteľ vozidla uvedený vlastníkom vozidla podľa § 114 ods. 2 zákona o cestnej premávke sú pri osobnom podaní žiadosti o zaevidovanie vozidla povinní predložiť orgánu Policajného zboru osvedčenie o evidencii časť II, doklady preukazujúce splnenie podmienok na vykonanie evidenčných úkonov podľa § 114 zákona o cestnej premávke, preukázať svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivá, ak sú na tento účel zavedené. Ak k vozidlu výrobca vystavil osvedčenie o zhode vozidla COC, sú povinní predložiť aj osvedčenie o zhode vozidla COC. Vlastník vozidla je povinný preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla. Orgán Policajného zboru zaeviduje farbu vozidla podľa osvedčenia o evidencii časť II, ktoré vydal výrobca vozidla alebo zástupca výrobcu vozidla, pričom farba vozidla môže byť iná, ako je uvedená v osvedčení o zhode vozidla COC.
Vlastník jednotlivo dovezeného vozidla a držiteľ vozidla uvedený vlastníkom vozidla podľa § 114 ods. 2 zákona o cestnej premávke sú povinní predložiť orgánu Policajného zboru osvedčenie o evidencii časť II, doklady preukazujúce splnenie podmienok na vykonanie evidenčných úkonov podľa § 114, doklad o uznaní typového schválenia ES, uznaní schválenia alebo o schválení jednotlivo dovezeného vozidla podľa osobitného predpisu, ktorý sa považuje za doklad o nadobudnutí vozidla, preukázať svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivá, ak sú na tento účel zavedené. Vlastník jednotlivo dovezeného vozidla nie je povinný predložiť doklad o uznaní typového schválenia ES, uznaní schválenia alebo o schválení jednotlivo dovezeného vozidla, ak okresný úrad zaslal údaje z tohto dokladu v elektronickej podobe do elektronickej schránky vlastníkovi jednotlivo dovezeného vozidla a orgánu Policajného zboru. Na základe týchto dokladov orgán Policajného zboru zapíše vlastníka vozidla do osvedčenia o evidencii časť II; taktiež sú povinní odovzdať tabuľku s evidenčným číslom zo štátu dovozu, ak nebola stratená, odcudzená alebo ju neodovzdali okresnému úradu.
Vlastník vozidla v iných prípadoch je povinný hodnovernými dokladmi preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla a plnenie s tým súvisiacich povinností. Na základe týchto dokladov orgán Policajného zboru zapíše vlastníka vozidla do osvedčenia o evidencii časť II.
Ak je vozidlo v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, orgán Policajného zboru nemá povinnosť skúmať, či má vlastník vozidla súhlas ostatných spoluvlastníkov na vykonanie úkonov súvisiacich s prihlásením vozidla do evidencie vozidiel.
Výrobca alebo zástupca výrobcu dosiaľ neevidovaného dokončeného vozidla, ktoré nadobudol vlastník vozidla, alebo právnická osoba, ktorá na základe zmluvného vzťahu s výrobcom alebo zástupcom výrobcu predáva vozidlá, ktoré ešte neboli evidované v Slovenskej republike ani v inom štáte, môže požiadať o prihlásenie vozidla do evidencie vozidiel prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel, pričom je povinný žiadosť podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom. Výrobca alebo zástupca výrobcu takého vozidla alebo predajca nového vozidla je povinný bezodplatne v elektronickej forme zasielať orgánu Policajného zboru údaje o nadobudnutí vozidla, údaje o vlastníkovi vozidla a držiteľovi vozidla, ktorých orgán Policajného zboru zapíše do osvedčenia o evidencii časť I a časť II, osvedčenie o zhode vozidla COC, ak k vozidlu výrobca toto osvedčenie vystavil, údaje o druhu a rozmere tabuľky s evidenčným číslom, mieste a spôsobe doručenia osvedčenia o evidencii časť I a o osobe, ktorá prevezme osvedčenie o evidencii časť II a tabuľky s evidenčným číslom. Výrobca alebo zástupca výrobcu takého vozidla alebo predajca nového vozidla je povinný vyznačiť údaje o zaevidovaní vozidla do osvedčenia o zhode vozidla COC a zaslať ho držiteľovi vozidla.
Osoba, ktorej predmetom činnosti je predaj vozidiel evidovaných v Slovenskej republike alebo v inom štáte, a pracovisko kontroly originality vozidiel môže požiadať o prihlásenie vozidla do evidencie vozidiel, ktorému okresný úrad uznal typové schválenie ES jednotlivo dovezeného vozidla, uznal schválenie alebo schválil takéto vozidlo, prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel, pričom je povinná žiadosť podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom. Takáto osoba je povinná pre každé vozidlo uviesť vlastníka vozidla a držiteľa vozidla, ktorých orgán Policajného zboru zapíše do osvedčenia o evidencii časť I a časť II, údaje o druhu a rozmere tabuľky s evidenčným číslom, mieste a spôsobe doručenia osvedčenia o evidencii časť I a o osobe, ktorá prevezme osvedčenie o evidencii časť II a tabuľky s evidenčným číslom.
Ak vlastník vozidla uvedie, že bude sám žiadať o prihlásenie vozidla do evidencie prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel, predajca nového vozidla, okresný úrad, pracovisko kontroly originality vozidiel alebo osoba, ktorej predmetom činnosti je predaj vozidiel evidovaných v Slovenskej republike alebo v inom štáte, vyznačí túto skutočnosť v elektronickej službe, na základe čoho môže vlastník vozidla požiadať o prihlásenie vozidla do evidencie prostredníctvom elektronickej služby. Ak je držiteľ vozidla oslobodený od platenia správneho poplatku podľa sadzobníka správnych poplatkov alebo má nárok na zníženie výšky správneho poplatku podľa sadzobníka správnych poplatkov, vlastník vozidla je povinný v elektronickej službe priložiť doklad o oslobodení od platenia správneho poplatku alebo doklad preukazujúci dôvod zníženia výšky správneho poplatku.
Orgán Policajného zboru prihlási vozidlo do evidencie vozidiel, ak tomu nebránia zákonné dôvody, a žiadateľovi automatizovane oznámi vykonanie tejto zmeny. Orgán Policajného zboru pri prihlásení vozidla do evidencie prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel zasiela osvedčenie o evidencii časť I, časť II a tabuľku s evidenčným číslom na adresu určenú vlastníkom vozidla alebo držiteľom vozidla.
Vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla je pri prevzatí osvedčenia o evidencii časť II a tabuliek s evidenčným číslom povinný preukázať svoju totožnosť a orgánu Policajného zboru
– preukázať oslobodenie od platenia správneho poplatku,
– preukázať dôvod zníženia výšky správneho poplatku.
Používanie vozidla na podnikanie
– skutočné používanie vozidla na podnikanie,
– účtovanie o vozidle podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
– evidovanie vozidla v daňovej evidencii podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
Poznámka
Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o
– príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
– daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
– hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
– zásobách a pohľadávkach,
– záväzkoch.
– uplatňovanie výdavkov spojených s používaním vozidla alebo
– používanie vozidla na podnikanie daňovníkom, čiže používanie vozidla, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená, používanie vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie, alebo je zamestnávateľom a vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie.
! Upozornenie
Novelou zákona č. 364/2019 Z. z. o cestnej premávke sa precizoval všeobecný pojem „použitie vozidla na podnikanie“ tak, aby bolo zrejmé, že vozidlo sa považuje za použité na podnikanie vtedy, ak má pridelené evidenčné číslo a je splnená niektorá podmienka uvedená v písmenách a) až e). Použitie vozidla na podnikanie touto úpravou tak nie je viazané nevyhnutne až na „skutočné“ použitie vozidla, ale aj na zaradenie vozidla do majetku, alebo uplatnenie si výdavkov naň ešte pred „skutočným použitím“. Touto úpravou sa odstránila disproporcia pri posúdení predmetu dane z hľadiska určenia vzniku daňovej povinnosti a dnes už zavedeným posúdením možného zániku daňovej povinnosti. Ak ide o vozidlo, ktorého držiteľom je osoba, ktorá zanikla, zomrela, bola zrušená alebo nepoužíva vozidlo na podnikanie, a takéto vozidlo bude používané na podnikanie daňovníkom – nájomcom na základe zmluvy, za použitie vozidla na podnikanie sa považuje nepretržité obdobie jeho používania v súlade s dĺžkou obdobia uvedenou v zmluve. Rovnako sa použitie vozidla na podnikanie posudzuje, aj ak ide o daňovníka zamestnávateľa, ktorý vypláca cestovné náhrady za použitie vozidla zamestnancom v období, keď toto vozidlo nepodlieha zdaneniu u iného daňovníka. Pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá vozidlo používa na podnikanie a uplatňuje si paušálne výdavky, je vozidlo naďalej predmetom dane z titulu jeho použitia na podnikanie až do zániku daňovej povinnosti podľa tohto zákona.
Negatívne vymedzenie predmetu dane
Ustanovením je súčasne negatívne vymedzený predmet dane, ktorým je vozidlo používané na skúšobné účely a má pridelené zvláštne evidenčné číslo a špeciálne vozidlo, ktoré je určené na vykonávanie špeciálnych činností.
! Upozornenie
Novelou zákona č. 364/2019 Z. z. o cestnej premávke sa v znení § 2 ods. 2 zmenilo znenie písmena a) s odvolávkou na zákon o cestnej premávke. To znamená, že sa precizovalo ustanovenie, ktoré upravuje, že vozidlá so zvláštnym evidenčným číslom nepodliehajú dani z motorových vozidiel.
Predmetom dane nie je vozidlo ktoré má pridelené zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno M, H alebo S.
Zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno M sa môže prideliť novovyrobenému vozidlu, novokúpenému vozidlu, ktoré dosiaľ nebolo evidované, alebo vozidlu používanému na skúšobnú prevádzku.
Poznámka
Na základe povolenia typového schvaľovacieho orgánu na účel skúšobných jázd (skúšobná prevádzka) možno v cestnej premávke prevádzkovať vozidlo, ktoré nebolo schválené na prevádzku v cestnej premávke, na účel skúšobných jázd pri vývoji, výrobe alebo schvaľovaní vozidla, jeho systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek, alebo vozidlo alebo jazdnú súpravu, ktoré sú schválené na prevádzku v cestnej premávke, so zabudovanými novými technológiami alebo novými koncepciami, ktoré nemôžu splniť jednu alebo viacero požiadaviek týkajúcich sa najväčších povolených rozmerov alebo najväčších povolených hmotností.
Zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno H sa môže prideliť len historickému vozidlu.
Poznámka
Historickým vozidlom je vozidlo, ktoré má preukaz historického vozidla vydaný príslušným národným orgánom Medzinárodnej organizácie historických vozidiel FIVA, bolo vyrobené pred viac ako 30 rokmi, daný konkrétny typ vozidla sa už nevyrába, je historicky zachované, udržiavané v pôvodnom stave a neprešlo žiadnou podstatnou zmenou technických vlastností jeho hlavných súčastí a nie je určené na každodenné používanie.
Zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno S sa môže prideliť len športovému vozidlu.
Poznámka
Športovým vozidlom je vozidlo, ktoré má preukaz športového vozidla vydaný príslušným národným orgánom Medzinárodnej organizácie automobilov FIA alebo národným orgánom Medzinárodnej organizácie motocyklov FIM a nie je určené na každodenné používanie.
Predmetom dane nie je vozidlo určené na vykonávanie špeciálnych činností, ktoré nie je určené na prepravu a v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II (doklad) je označené ako špeciálne vozidlo.
Poznámka
Osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a technické osvedčenie vozidla sú dokladmi oprávňujúcimi prevádzkovať vozidlo v cestnej premávke, ktoré sú označené sériou a evidenčným číslom a sú verejnou listinou. Osvedčením o evidencii časť II a technickým osvedčením vozidla sa preukazuje zhodnosť vozidla so schválením na prevádzku v cestnej premávke. Osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II sa vydáva vozidlám, ktoré podliehajú prihláseniu do evidencie vozidiel. Technické osvedčenie vozidla sa vydáva vozidlám, ktoré nepodliehajú prihláseniu do evidencie vozidiel. Osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II je tiež evidenčným dokladom k vozidlu, ktorým sa preukazuje prihlásenie vozidla do evidencie vozidiel. Osvedčenia o evidencii ostatných štátov sú verejnými listinami a sú uznávané za rovnocenné ako osvedčenia o evidencii vydávané v Slovenskej republike a oprávňujú prevádzkovať vozidlo v cestnej premávke na území Slovenskej republiky. Harmonizované osvedčenie o evidencii členských štátov a zmluvných štátov sa uznáva v konaní o jednotlivo dovezenom vozidle. Osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a ani technické osvedčenie vozidla sa nesmú uchovávať vo vozidle, ak sa v ňom jeho vodič nezdržuje. Vodič vozidla, ktoré podlieha prihláseniu do evidencie vozidiel, je povinný mať osvedčenie o evidencii časť I pri vedení vozidla vždy pri sebe; to neplatí pri prevádzke vozidla v cestnej premávke na území Slovenskej republiky najviac do 30 dní odo dňa vydania osvedčenia o evidencii časti II, keď je oprávnený mať pri sebe osvedčenie o evidencii časť II. Po doručení osvedčenia o evidencii časti I vodič vozidla počas vedenia vozidla v cestnej premávke nesmie mať pri sebe osvedčenie o evidencii časť II, pričom sa osvedčenie o evidencii časť II považuje za neplatné na vedenie vozidla, ak sa ním vodič vozidla pri vedení vozidla preukáže po 30 dňoch odo dňa jeho vydania; to neplatí, ak nastanú okolnosti ustanovené osobitnými predpismi. Vodič vozidla, ktoré nepodlieha prihláseniu do evidencie vozidiel, je povinný mať technické osvedčenie vozidla pri vedení vozidla vždy pri sebe. Každý je povinný osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a technické osvedčenie vozidla chrániť pred zničením, poškodením, stratou, odcudzením alebo zneužitím; stratu alebo odcudzenie týchto dokladov je povinný bezodkladne oznámiť orgánu Policajného zboru. Prevádzkovateľ vozidla je povinný osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a technické osvedčenie vozidla na výzvu orgánu Policajného zboru alebo schvaľovacieho orgánu predložiť v ním určenej lehote a vyplniť príslušné tlačivá.
§ 3
Daňovník
Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
a) je ako držiteľ vozidla zapísaná v doklade,
b) má v doklade ako držiteľa vozidla zapísanú svoju organizačnú zložku,
c) používa vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená,
d) používa vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie, alebo
e) je zamestnávateľom a vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie.
Komentár k § 3
Zákonom je upravená definícia daňovníka.
Daňovník
– fyzická osoba,
– právnická osoba.
Fyzickou osobou sa rozumie prirodzená osoba, ľudská bytosť, čiže človek ako jednotlivec. Je to každý občan SR, ale aj cudzinec.
Poznámka
Občiansky zákonník ustanovuje, že fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti narodením a spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu až dovŕšením plnoletosti (spravidla dovŕšením 18. roku veku). Výnimkou je prípad, kedy sa plnoletosť nadobúda pred dosiahnutím tohto veku, a to uzavretím manželstva – to však neplatí pre oblasť podnikania, pretože napríklad na založenie živnosti je nevyhnutnou podmienkou dovŕšenie 18. roku veku (nie dosiahnutie plnoletosti). To znamená, že osoba, ktorá uzavrela manželstvo pred dovŕšením 18. rokom veku síce nadobudla plnoletosť, ale nemôže si sama založiť živnosť, pretože nespĺňa jednu z podmienok, a to že nemá 18. rokov.
Právnická osoba predstavuje umelý (vytvorený) subjekt. Spravidla ide o organizáciu osôb alebo majetku vytvorenú na nejaký účel. Môže to byť podnikateľský subjekt (napr. s.r.o., a.s.), ale aj nepodnikateľský subjekt (napr. nadácia, obec). Právnická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony (t. j. právnu subjektivitu) jej vznikom, teda zápisom do príslušného registra (napr. obchodného registra).
Poznámka
Občiansky zákonník určuje, že právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb (napr. obchodné spoločnosti, občianske združenia), účelové združenia majetku (napr. nadácie), jednotky územnej samosprávy (napr. obce), iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon (napr. banky).
Definícia fyzickej a právnickej osoby nie je v legislatíve presne vymedzená. Právnická osoba je, na rozdiel od fyzickej osoby, umelým subjektom vzniknutým podľa práva.
Hlavný rozdiel medzi týmito dvoma subjektmi teda spočíva v tom, že kým fyzická osoba ako človek sa narodí, právnická osoba musí byť zriadená, spravidla písomnou zmluvou, prípadne zakladateľskou listinou a následne musí vzniknúť zápisom do registra.
Obidve, fyzická aj právnická osoba, môžu na území SR podnikať, teda realizovať podnikateľskú činnosť. Avšak pre účely podnikania sú právnickými osobami obchodné spoločnosti (napr. s.r.o., akciová spoločnosť) či družstvo.
Určenie daňovníka
V zásade je daňovníkom okrem držiteľa zapísaného v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II aj užívateľ vozidla a aj zamestnávateľ. Nový zákon už nerozlišuje tuzemského a zahraničného daňovníka. Organizačná zložka sa už podľa tohto znenia nepovažuje za samostatného daňovníka.
Daňovník
– držiteľ vozidla zapísaný v doklade,
– v doklade má ako držiteľa vozidla zapísanú svoju organizačnú zložku,
Poznámka
Organizačná zložka podniku je hospodárska jednotka podniku, ktorej vytvorenie sa zapisuje do obchodného registra. So zápisom do obchodného registra sa následne spájajú právne účinky, ktoré spočívajú vo vzniku oprávnenia konať v mene podnikateľa vo vzťahu k tretím osobám.
– používa vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená,
– používa vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie,
– je zamestnávateľom a vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie.
Poznámka
Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak. Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
§ 4
Oslobodenie od dane
(1) Od dane je oslobodené vozidlo
a) diplomatických misií a konzulárnych úradov, ak je zaručená vzájomnosť,
b) záchrannej zdravotnej služby, vozidlo banskej záchrannej služby, vozidlo horskej záchrannej služby, vozidlo leteckej záchrannej služby a vozidlo požiarnej ochrany,
c) osobnej pravidelnej dopravy vykonávajúce prepravu na základe zmluvy o službách7) vo verejnom záujme,
d) používané výhradne v poľnohospodárskej výrobe a v lesnej výrobe.
(2) Oslobodenie od dane podľa odseku 1 písm. b) až d) uplatňuje daňovník v daňovom priznaní.
Komentár k § 4
Zákon o dani z motorových vozidiel umožňuje oslobodenie od dane pri niektorých vozidlách.
V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené tie vozidlá, ktoré sú oslobodené od dane, pričom toto oslobodenie daňovník uplatňuje v daňovom priznaní, okrem oslobodenia vzťahujúceho sa na vozidlá diplomatických misií a konzulárnych úradov.
Vozidlá oslobodené od dane
– vozidlo diplomatických misií a konzulárnych úradov, za podmienky, že je zaručená vzájomnosť,
Poznámka
Diplomatická misia je zastupiteľský úrad, ktorý plní v štáte, v ktorom je zriadený, alebo pre štáty, pre ktoré je zriadený (prijímajúci štát), diplomatické funkcie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorými sú najmä zastupovanie Slovenskej republiky v prijímajúcom štáte, ochrana záujmov Slovenskej republiky a jej občanov v prijímajúcom štáte, vedenie rokovaní s vládou prijímajúceho štátu, zisťovanie a informovanie orgánov verejnej moci Slovenskej republiky o situácii a podmienkach v prijímajúcom štáte, sledovanie vývoja v oblasti európskych záležitostí, informovanie ministerstva a iných orgánov verejnej moci Slovenskej republiky o európskych záležitostiach a zúčastňovanie sa na riešení európskych záležitostí v prijímajúcom štáte, podpora vzťahov medzi Slovenskou republikou a prijímajúcim štátom a rozvíjanie hospodárskych, kultúrnych, vedeckých a iných stykov, príprava a zabezpečenie priebehu oficiálnych návštev a rokovaní predstaviteľov verejnej moci Slovenskej republiky v prijímajúcom štáte, sledovanie a vyhodnocovanie plnenia medzinárodných zmlúv, ktorými sú Slovenská republika a prijímajúci štát viazané, poskytovanie humanitárnej pomoci a koordinácia humanitárnej pomoci v krízovej situácii a pri odstraňovaní následkov takej situácie, poskytovanie súčinnosti pri presadzovaní hospodárskych záujmov Slovenskej republiky. Diplomatická misia zabezpečuje aj pomoc pri príprave a realizácii rozvojovej spolupráce.
– vozidlo záchrannej zdravotnej služby,
– vozidlo banskej záchrannej služby,
– vozidlo horskej záchrannej služby,
– vozidlo leteckej záchrannej služby,
– vozidlo požiarnej ochrany,
– vozidlo osobnej pravidelnej dopravy vykonávajúce prepravu na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme,
Poznámka
Účelom zmluvy o službách podľa zákona o cestnej doprave je zabezpečiť verejnosti bezpečné, efektívne a kvalitné dopravné služby za určené základné cestovné, ich primeranú výkonnosť podľa potrieb dopravnej obslužnosti územia a zohľadniť sociálne a environmentálne faktory a ciele regionálneho rozvoja, ak nie sú zabezpečené dopravcami pravidelnej dopravy na komerčnom základe. Zmluvu o službách uzatvára objednávateľ s dopravcom v pravidelnej doprave na dopravné služby, ktoré by inak, najmä pre ekonomickú nevýhodnosť, vôbec neposkytoval, neposkytoval v požadovanom rozsahu alebo kvalite alebo by ich neposkytoval za určené základné cestovné, ale ktoré sú potrebné na zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia. Zmluvu o službách nemožno uzatvoriť na diaľkovú dopravu a na služby, ktoré sú vyňaté podľa osobitného predpisu.
Objednávateľ je povinný podporovať vznik a prevádzkovanie integrovaného dopravného systému. Na tento účel môže objednávateľ uzatvoriť zmluvu o službách aj s obchodnou spoločnosťou založenou na účel prevádzkovania integrovaného dopravného systému. Objednávateľ môže uzavrieť zmluvu o službách len s dopravcom, ktorý má platné povolenie alebo licenciu Spoločenstva, je držiteľom platnej dopravnej licencie a z hľadiska zabezpečovania dopravnej obslužnosti územia je spôsobilý splniť záväzok. Objednávateľ môže výnimočne uzatvoriť zmluvu o službách aj s dopravcom, ktorý ešte nemá dopravnú licenciu, s podmienkou, že do začatia plnenia záväzku ju získa. Na spôsob výberu dopravcu a spôsob zadávania zmlúv o službách sa vzťahuje Čl. 5 nariadenia (ES) č. 1370/2007 a ustanovenia zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
– vozidlo používané výhradne v poľnohospodárskej výrobe,
– vozidlo používané výhradne v lesnej výrobe.
Oslobodenie v daňovom priznanie
Ako sme už uviedli, oslobodenie od dane uplatňuje daňovník v daňovom priznaní s výnimkou vozidla diplomatických misií a konzulárnych úradov.
Príklady
Vozidlo záchrannej zdravotnej služby
Ako uvádza zákon o dani z motorových vozidiel, vozidlo záchrannej zdravotnej služby je oslobodené od dane z motorových vozidiel.
Musí byť v prípade tohto vozidla podané daňové priznanie?
Daňové priznanie podané byť musí aj u vozidiel, ktoré sú oslobodené od dane z motorových vozidiel. Jedinou výnimkou sú vozidlá diplomatických misií a konzulárnych úradov. Daňové priznanie sa podáva v súlade so zákonom o dani z motorových vozidiel podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a oslobodenie tohto vozidla od dane sa vyznačí v časti III. oddiel – Výpočet dane na riadku č. 11 daňového priznania.
Vozidlo používané výhradne v poľnohospodárskej výrobe
Podnikateľ používa motorové vozidlo na podnikanie v poľnohospodárskej výrobe. Vozidlom prepravuje plodiny zo svojho poľa.
Je uvedené vozidlo tohto podnikateľa oslobodené od dane?
Rovnako aj v tomto prípade musí byť zo strany podnikateľa podané daňové priznania k dani z motorových vozidiel. Vozidlo je oslobodené od dane, ale len v tom prípade, že je využívané na podnikateľskú činnosť v poľnohospodárskej výrobe, a to pri preprave jeho plodín z poľa, či už k predajcom alebo do skladových priestorov.
Oslobodenie musí podnikateľ vyznačiť v podanom daňovom priznaní v časti III. oddiel – Výpočet dane na riadku č. 11 daňového priznania podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel.
§ 5
Základ dane
(1) Základom dane pri vozidle kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina, je výkon motora v kW.
(2) Základom dane pri osobnom vozidle je zdvihový objem valcov motora v cm3 uvedený v doklade; osobným vozidlom sa na účely tohto zákona rozumie vozidlo kategórie L a M1.
(3) Základom dane pri úžitkovom vozidle a autobuse je ich najväčšia technicky prípustná celková hmotnosť alebo celková hmotnosť v tonách a počet náprav podľa dokladu; úžitkovým vozidlom sa na účely tohto zákona rozumie vozidlo kategórie M2, M3, N1 až N3 a O1 až O4.
(4) Najväčšia technicky prípustná celková hmotnosť je uvedená v doklade. Najväčšia technicky prípustná celková hmotnosť jednotlivého vozidla tvoriaceho návesovú jazdnú súpravu je súčet najväčších prípustných hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy uvedených v doklade.
(5) Celková hmotnosť je súčet pohotovostnej hmotnosti a užitočnej hmotnosti. Celková hmotnosť jednotlivého vozidla tvoriaceho návesovú jazdnú súpravu je súčet hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy uvedených v doklade.
Komentár k § 5
Týmto ustanovením sa vymedzuje základ dane samostatne pre vozidlo, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina (elektromobil), a to v závislosti od výkonu motora v kW, a zároveň sa zaviedol základ dane pre osobné vozidlo na základe zdvihového objemu valcov motora v cm3 a pre úžitkové vozidlo a autobus podľa počtu náprav a hmotnosti vozidla.
Na účely dane z motorových vozidiel sa súčasne zaviedol pojem osobné vozidlo a úžitkové vozidlo a zadefinovala sa celková hmotnosť jazdných súprav.
Najväčšia technicky prípustná celková hmo-tnosť
– pri jednotlivom vozidle, ktoré tvorí návesovú jazdnú súpravu, ide o súčet najväčších prípustných hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy uvedených v doklade,
– vždy je uvedená v doklade vydanému k tomuto vozidlu.
Celková hmotnosť
– súčet pohotovostnej hmotnosti a užitočnej hmotnosti.
Celková hmotnosť jednotlivého vozidla tvoriaceho návesovú jazdnú súpravu
– súčet hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy uvedených v doklade k vozidlu.
Osobné vozidlo
Osobný automobil alebo osobné motorové vozidlo alebo hovorovo osobné auto je automobil kategórie M1, čiže motorové vozidlo najmenej so štyrmi kolesami určené na prepravu sediacich osôb a ich batožín, ktoré má najviac deväť miest na sedenie, vrátane miesta pre vodiča, a celkovú hmotnosť neprevyšujúcu 3,5 t, a ktorého priestor na batožiny nie je väčší ako priestor na prepravu osôb.
Úžitkové vozidlo
Automobil, príves alebo náves na prepravu tovaru nad 3,5 t alebo automobil na prepravu viac ako 9 osôb.
§ 6
Ročná
sadzba dane
(1) Ročné sadzby dane okrem ročných sadzieb dane pre úžitkové vozidlá, ktorými sú ťahač a náves, sú uvedené v prílohe č. 1.
(2) Ročné sadzby dane pre úžitkové vozidlá, ktorými sú ťahač a náves, sú uvedené v prílohe č. 1a.
Komentár k § 6
Podľa tohto ustanovenia sú upravené ročné sadzby dane.
! Upozornenie
Novelou zákona č. 339/2020 Z. z. sa od 1. 12. 2020 zmenilo celé znenie tohto ustanovenia, pričom sa z dôvodu odstránenia tvrdosti zákona zrušilo špeciálne posúdenie používania úžitkových vozidiel, ktorými sú ťahač a osobitne náves, nutne v jednej návesovej jazdnej súprave.
Pre tieto vozidlá, bez ohľadu či vytvárajú návesovú jazdnú súpravu, sa ustanovilo priradenie takých ročných sadzieb dane podľa celkovej hmotnosti vozidla alebo najvyššej prípustnej celkovej hmotnosti v tonách, ktoré sú na tento účel ustanovené v novej samostatnej prílohe č. 1a zákona.
§ 7
Zníženie a zvýšenie ročnej sadzby dane
(1) Ročná sadzba dane podľa § 6 sa pre vozidlá kategórie L, M1, N1, N2, O1 až O3
a) zníži o 25 % počas prvých 36 kalendárnych mesiacov, počnúc mesiacom prvej evidencie vozidla,
b) zníži o 20 % počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov,
c) zníži o 15 % počas nasledujúcich ďalších 36 kalendárnych mesiacov,
d) použije počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až c),
e) zvýši o 10 % počas nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až d),
f) zvýši o 20 % po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až e).
(2) Ročná sadzba dane podľa § 6 sa pre úžitkové vozidlá kategórie M2, M3 a N3
a) zníži o 50 % počas prvých 36 kalendárnych mesiacov, počnúc mesiacom prvej evidencie vozidla,
b) zníži o 40 % počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov,
c) zníži o 30 % počas nasledujúcich ďalších 36 kalendárnych mesiacov,
d) zníži o 20 % počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až c),
e) zníži o 10 % počas nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až d),
f) použije po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až e).
(3) Ročná sadzba dane podľa § 6 sa pre úžitkové vozidlá kategórie O4 zníži o 60 %.
(4) Ročná sadzba dane podľa odsekov 1 až 3 sa zníži o 50 % pre
a) hybridné motorové vozidlo,
b) motorové vozidlo s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG) alebo skvapalnený zemný plyn (LNG),
c) motorové vozidlo na vodíkový pohon.
(5) Za vozidlo, ktoré sa použilo v zdaňovacom období v rámci kombinovanej dopravy11) najmenej 60-krát, daňovník ročnú sadzbu dane podľa odsekov 1 až 4 zníži o 50 %.
(6) Zníženie a zvýšenie ročnej sadzby dane uplatňuje daňovník v daňovom priznaní.
(7) Použitie vozidla kategórie N a O v rámci kombinovanej dopravy daňovník preukáže potvrdením intermodálneho terminálu na prepravnom doklade.
(8) Ak je prekonaná vzdialenosť po železnici na území Slovenskej republiky dlhšia ako 250 km, takáto kombinovaná preprava sa na účely zníženia sadzby dane započíta dvakrát.
Komentár k § 7
Ustanovením je upravená možnosť zvýšenia alebo zníženia ročnej sadzby dane, ktorú si daňovník uplatňuje v daňovom priznaní, to znamená, že samotné zníženie aj zvýšenie sa uplatňuje v rámci daňového priznania k dani z motorových vozidiel.
Zákon týmto ustanovením sa určilo zníženie ročných sadzieb dane odstupňované v závislosti od mesiaca prvej evidencie vozidla (vrátane tohto mesiaca), ktorý zohľadňuje ekologické kritériá, najviac po dobu 108 kalendárnych mesiacov.
Po uplynutí tejto doby sa vozidlá zdaňujú „základnou“ ročnou sadzbou uvedenou v prílohe zákona najviac po dobu 36 kalendárnych mesiacov. Po uplynutí celkovej doby 144 kalendárnych mesiacov počnúc mesiacom prvej evidencie vozidla sa zvyšujú ročné sadzby dane uvedené v prílohe tohto zákona o 10 % po dobu 12 kalendárnych mesiacov a o 20 % pre vozidlá staršie ako 156 kalendárnych mesiacov.
V prípade hybridných motorových vozidiel alebo hybridných elektrických vozidiel, motorových vozidiel s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG) alebo skvapalnený zemný plyn (LNG) a na vodíkový pohon sa znížila ročná sadzba dane alebo upravená ročná sadzba dane o 50 %.
Zároveň je ustanovené aj daňové zvýhodnenie pre vozidlá používané v rámci kombinovanej dopravy.
! Upozornenie
Novelou zákona č. 364/2019 Z. z. o cestnej premávke, ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2020, sa zmenilo znenie odseku 4, podľa ktorého sa ročná sadzba dane zníži o 50 % pre hybridné motorové vozidlo, motorové vozidlo s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG) alebo skvapalnený zemný plyn (LNG), motorové vozidlo na vodíkový pohon.
V súvislosti so zrušením nariadenia vlády SR č. 140/2009 Z. z., ktoré obsahuje definície elektrického vozidla a hybridného vozidla, bolo potrebné aktualizovať niektoré ustanovenia položky 65. Predchádzajúci systém zliav zostal zachovaný, len preukazovanie je po novom podľa údajov uvedených v osvedčení o evidencii časti II.
! Upozornenie
Zákonom č. 339/2020 Z. z. sa od 1. 12. 2020 zmenilo po novom znenie odsekov 1 až 3. Ustanovilo sa prijatie úprav ročných sadzieb daní v závislosti od veku vozidla v členení podľa vymenovaných kategórii vozidiel. Samostatne sa zaviedla úprava ročných sadzieb daní pre vozidlá kategórie L, M1, N1, N2, O1 až O3, pre kategórie vozidiel M2, M3, N3 a samostatne aj pre kategórie O4.
Úprava ročných sadzieb dane pre vozidlá kategórie L, M1, N1, N2, O1 až O3
Uvedená úprava sa zachovala na rovnakej úrovni, t. j. znižovaním ročnej sadzby dane počas 108 kalendárnych mesiacov veku vozidla postupne po 36 kalendárnych mesiacoch, a to o 25 %, 20 % a 15 %. Následne sa počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov uplatní ročná sadzba dane na tej úrovni ako je uvedená v prílohách č. 1 a č. 1a, t. j. od 109 kalendárnych mesiacov do 144 kalendárnych mesiacov. Po uplynutí 144 kalendárnych mesiacov po dobu 12 kalendárnych mesiacov (až do 156 kalendárnych mesiacov) sa ročná sadzba dane zvýši o 10 % a po uplynutí času 156 kalendárnych mesiacov sa na neurčito uplatňuje zvýšená ročná sadzba dane o 20 %.
Úprava ročných sadzieb daní pre kategórie vozidiel M2, M3 a N3
Uvedená úprava je nastavená na zvýhodnenie ročných sadzieb daní v rozsahu od 50 % do 10 % v trvaní 156 kalendárnych mesiacov počnúc mesiacom prvej evidencie vozidla (t. j. do 13 rokov veku vozidla). Konkrétne, počas prvých 36 kalendárnych mesiacov veku vozidla sa uplatnilo zníženie ročnej sadzby dane o 50 %, po uplynutí ďalších 36 kalendárnych mesiacov (teda po dobu od 37 kalendárnych mesiacov do 72 kalendárnych mesiacov vrátane) sa zaviedlo zníženie ročnej sadzby dane o 40 %, a po uplynutí ďalších 36 kalendárnych mesiacov (teda po dobu od 73 do 108 kalendárnych mesiacov vrátane) sa zaviedlo zníženie ročnej sadzby dane o 30 %.
Po uplynutí 108 kalendárnych mesiacov sa počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov (109 kalendárnych mesiacov až do 144 kalendárnych mesiacov vrátane) ročná sadzba dane zníži o 20 %. Posledným znížením ročnej sadzby dane je zníženie o 10 % počas 12 kalendárnych mesiacov, t. j. počas doby od 144 kalendárnych mesiacov veku vozidla do 156 kalendárnych mesiacov vrátane.
Akonáhle uplynutie 156 kalendárnych mesiacov veku vozidla, zaviedlo sa pre vozidlo kategórie M2, M3 a N3 uplatňovať ročnú sadzbu dane takú, aká je uvedená v príslušnej prílohe č. 1 alebo prílohe č. 1a k zákonu na neurčito.
Pre kategóriu O4 sa zaviedla jednotná úprava, a to zníženie o 60 % vždy bez ohľadu na vek vozidla.
Vozidlo v rámci kombinovanej dopravy
V prípade, že sa vozidlo použilo minimálne 60-krát, môže byť ročná sadzba znížená o 50 %. Ide o použitie počas zdaňovacieho obdobia, spravidla od 1. 1. kalendárneho roka do 31. 12. toho istého kalendárneho roka.
Poznámka
Podľa zákona o doprave na dráhach je kombinovanou dopravou premiestňovanie tovaru, počas ktorého cestné nákladné vozidlo, príves, náves s ťahačom alebo bez neho, výmenná nadstavba alebo prepravný kontajner použije v počiatočnom alebo konečnom úseku trasy cestu a na inom úseku trasy železničnú dopravu, vnútrozemskú vodnú dopravu alebo námornú dopravu, ak táto časť prepravy tovaru presahuje vzdušnou čiarou 100 km a vykoná počiatočný alebo konečný úsek trasy cestnou dopravou buď medzi bodom, v ktorom bol tovar naložený a najbližším vhodným terminálom nakládky pri počiatočnom úseku trasy a medzi najbližším vhodným terminálom vykládky tovaru a bodom, v ktorom bol tovar vyložený pri konečnom úseku trasy, alebo vo vnútri polomeru nepresahujúceho 150 km vzdušnou čiarou z vnútroštátneho riečneho prístavu alebo z námorného prístavu nakládky alebo vykládky tovaru.
Terminál kombinovanej dopravy
Používa sa skratka TKD. Ide o terminál, ktorý zabezpečuje styk železničnej, cestnej, vodnej dopravy a užívateľov kombinovanej dopravy plniaci viaceré funkcie.
Funkcie:
– prísun a odsun intermodálnych jednotiek (kontajner, výmenná nadstavba, cestný náves),
– prekládka intermodálnych jednotiek medzi dopravnými prostriedkami,
– operatívne a krátkodobo uskladnenie intermodálne jednotky.
Doplnkové služby:
– servisné,
– logistické,
– prepravno-obstarávateľské.
Zariadenia TKD
– cestný privádzač k TKD,
– vstupné a výstupné miesto pre cestné vozidlá (hradlo),
– vnútorná cestná sieť,
– skladovacie a parkovacie plochy,
– manipulačné prostriedky (žeriavy a stohovacie vozy),
– prekládkové koľaje,
– spojovacie koľaje zo železničnou sieťou,
– servisné zariadenia,
– administratívna budova,
– parkovisko pre personál.
Intermodálny terminál
Poznámka
Neexistuje ucelená technická norma alebo právny predpis, či už Slovenskej republiky, Európskej únie alebo medzinárodná dohoda, ktoré by definovali technické a právne požiadavky na terminál intermodálnej prepravy – kombinovanej dopravy. Tieto požiadavky sa dajú zistiť len z jednotlivých čiastkových technických noriem, právnych predpisov alebo medzinárodných dohôd, ktoré riešia jednotlivé časti alebo skupiny, z ktorých sa skladá terminál.
Pri výstavbe a prevádzkovaní intermodálnych terminálov to funguje potom tak, že pri projektovaní, konštrukcii a výstavbe je ponechaná sloboda voľby autorovi terminálu s výnimkou častí popísaných v technických normách a pri jeho prevádzkovaní je potom operátor viazaný len v tých častiach, kde sa platné predpisy zmieňujú alebo nejakým spôsobom vzťahujú aj na terminály. Čiže všeobecné požiadavky vyplývajú z kontextu platných technických noriem, právnych predpisov alebo medzinárodných dohôd.
Ostatné požiadavky vyplývajú potom už len z optimalizácie konštrukcie a prevádzky alebo obchodných zvyklostí, z ktorých vyplývajú požiadavky na prevádzku, či konštrukciu.
Potvrdením intermodálneho terminálu na prepravnom doklade je zo strany daňovníka preukázané použitie vozidla kategórie N a O v rámci kombinovanej dopravy.
Zákon umožňuje započítanie kombinovanej prepravy na účely zníženia sadzby dane dvakrát. K takej možnosti dochádza v prípade, ak je prekonaná vzdialenosť po železnici na území Slovenskej republiky dlhšia ako 250 km.
§ 8
Vznik daňovej povinnosti, zánik daňovej povinnosti a oznamovacia povinnosť
(1) Daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca, v ktorom boli splnené rozhodujúce skutočnosti podľa § 2 ods. 1, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak.
(2) Daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k
a) vyradeniu alebo dočasnému vyradeniu vozidla z evidencie vozidiel v Slovenskej republike,
b) ukončeniu alebo prerušeniu podnikania,
c) vydaniu potvrdenia orgánom Policajného zboru o odcudzení vozidla,
d) zániku daňovníka bez likvidácie,
e) vykonaniu zápisu prevodu držby vozidla do dokladov vozidla,
f) ukončeniu použitia vozidla daňovníkom podľa § 3 písm. c) až e).
(3) Vznik daňovej povinnosti a zánik daňovej povinnosti uvedie daňovník v daňovom priznaní.
(4) Daňová povinnosť právneho nástupcu daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie, vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po zániku daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie.
(5) Ak dôjde počas toho istého kalendárneho mesiaca k zmene v osobe daňovníka pri tom istom predmete dane, vzniká daňová povinnosť novému daňovníkovi prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uvedenej zmene; daňová povinnosť pôvodnému daňovníkovi zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom k uvedenej zmene došlo.
(6) Vozidlo je predmetom dane najviac 12 kalendárnych mesiacov, a to aj vtedy, ak dôjde v jednom kalendárnom mesiaci u toho istého daňovníka k zániku daňovej povinnosti a následne k vzniku daňovej povinnosti, pričom daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k skutočnosti zakladajúcej zánik daňovej povinnosti, a daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla skutočnosť zakladajúca vznik daňovej povinnosti.
(7) Daňová povinnosť zaniká 31. decembra predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, ak v zdaňovacom období, ktorým je kalendárny rok, neboli splnené rozhodujúce skutočnosti podľa § 2 ods. 1 a v tomto zdaňovacom období, ktorým je kalendárny rok, o vozidle nebolo účtované,12) vozidlo nebolo evidované v daňovej evidencii13) alebo neboli uplatňované výdavky spojené s používaním vozidla. Daňovník je povinný oznámiť správcovi dane túto skutočnosť v lehote do 31. januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia, pričom túto skutočnosť neuvádza v daňovom priznaní. Oznámenie o zániku daňovej povinnosti podá daňovník na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a uverejní ho na svojom webovom sídle.
Komentár k § 8
Ustanovením je upravený vznik daňovej povinnosti, zánik daňovej povinnosti a oznamovacia povinnosť daňovníka dane z motorových vozidiel. Zo znenia ustanovenia vyplýva povinnosť každý jeden vznik daňovej povinnosti a zánik daňovej povinnosti uviesť v daňovom priznaní. Uvedená povinnosť patrí medzi povinnosti daňovníka.
! Upozornenie
Novela zákona č. 364/2019 Z. z. od 1. 1. 2020 zrušila výnimku udelenú daňovníkovi – zamestnávateľovi pri vyznačovaní vzniku a zániku daňovej povinnosti v daňovom priznaní, podľa ktorej iba daňovník – zamestnávateľ nemal povinnosť vyznačovať túto skutočnosť v daňovom priznaní. Dôvodom je aplikačná prax, podľa ktorej neuvádzanie dátumu vzniku a zániku daňovej povinnosti v prípade použitia vozidla zamestnancom počas zdaňovacieho obdobia (celého alebo časti) bez prerušenia, vytváralo pochybnosti správcu dane o dĺžke zdaňovacieho obdobia, a to i napriek označeniu daňovníka – zamestnávateľa.
Vznik daňovej povinnosti
Upravený je vznik daňovej povinnosti na prvý deň mesiaca, v ktorom sa vozidlo stalo predmetom dane okrem použitia vozidla právnym nástupcom daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie, ako aj v prípade zmeny daňovníka k jednému predmetu dane v priebehu jedného kalendárneho mesiaca.
Daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca, v ktorom teda boli splnené rozhodujúce skutočnosti, čo znamená, že vozidlo je predmetom dane, a to v prípade, že je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, čiže na podnikanie v zdaňovacom období.
Zánik daňovej povinnosti
Zánik sa viaže k poslednému dňu mesiaca, v ktorom došlo k vyradeniu alebo dočasnému vyradeniu vozidla z evidencie vozidiel v SR, ukončeniu alebo prerušeniu podnikania, zániku daňovníka bez likvidácie, zmene držiteľa vozidla alebo ukončeniu použitia vozidla, v dokladoch ktorého je ako držiteľ zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla, bola zrušená alebo nepoužíva vozidlo na podnikanie.
Rovnako aj dňom vydania potvrdenia orgánom Policajného zboru o odcudzení vozidla.
! Upozornenie
Novelou zákona č. 364/2019 Z. z. o cestnej premávke, ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2020, došlo v znení odseku 2 k viacerým zmenám. Z dôvodu odstránenia pochybností vymedzeného zániku daňovej povinnosti sa doplnilo o akú evidenciu v prípade vyradenia alebo dočasného vyradenia vozidla ide. Vždy pôjde o centrálnu evidenciu vozidiel vedenú na orgáne Policajného zboru SR, čiže vozidiel v Slovenskej republike. Ďalej sa doplnil zánik daňovej povinnosti pri odcudzení vozidla, a to na posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo orgánom Policajného zboru SR potvrdené odcudzenie vozidla. Vydané potvrdenie Policajným zborom SR o odcudzení vozidla je dokladom potvrdzujúcim zánik daňovej povinnosti. V písmene e) sa spresnil zánik daňovej povinnosti vo väzbe na terminológiu zákona o cestnej premávke.
V súvislosti s precizovaním vzniku a zániku daňovej povinnosti sa osobitne uvádza posúdenie vzniku a zániku daňovej povinnosti v prípade zmeny daňovníka pri tom istom vozidle počas zdaňovacieho obdobia. Pôvodnému daňovníkovi zanikne daňová povinnosť posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k zmene daňovníka a novému daňovníkovi daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom k uvedenej zmene došlo, čím sa zamedzí duplicitnému zdaneniu toho istého vozidla v jednom mesiaci.
Vozidlo ako predmet dane
Predmetom dane je najviac 12 kalendárnych mesiacov, pričom táto zásada platí aj v prípade, ak dôjde v jednom kalendárnom mesiaci u toho istého daňovníka k zániku daňovej povinnosti a následne k vzniku daňovej povinnosti, pričom daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k skutočnosti zakladajúcej zánik daňovej povinnosti, a daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla skutočnosť zakladajúca vznik daňovej povinnosti.
! Upozornenie
Novela zákona č. 364/2019 Z. z. od 1. 1. 2020 do ustanovenia vložila nový odsek 6. To znamená, že za účelom odstránenia duplicity zdanenia jedného predmetu dane u jedného daňovníka pri zániku a súčasne vzniku daňovej povinnosti počas jedného kalendárneho mesiaca sa doplnilo pravidlo tohto zdanenia a súčasne sa zadefinoval vznik a zánik daňovej povinnosti pri tomto jednom predmete dane u jedného daňovníka.
Oznamovacia povinnosť
Zaviedla sa oznamovacia povinnosť daňovníka v súvislosti s oznámením skutočnosti, že sa vozidlo nestalo v zdaňovacom období predmetom dane a ani o tomto vozidle nebolo účtované. Lehota na oznámenie tejto skutočnosti je do 31. januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
Z uvedeného teda vyplýva, že daňová povinnosť zaniká 31. decembra predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, ak v zdaňovacom období, ktorým je kalendárny rok, neboli splnené rozhodujúce skutočnosti uvedené vyššie a v tomto zdaňovacom období, ktorým je kalendárny rok,
– o vozidle nebolo účtované,
Poznámka
Účtovaním sa zaoberá zákon č. 431/2002 Z. z., ktorý upravuje rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva právnických osôb, ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky, zahraničných právnických osôb, ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť napríklad podľa zákona o nadáciách, zahraničných fyzických osôb a slovenských fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov okrem zahraničných fyzických osôb a slovenských fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa zákona č. 595/2003 Z. z., pričom slovenskou fyzickou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, obchodnej spoločnosti a družstva odo dňa obnovenia zápisu obchodnej spoločnosti a družstva v obchodnom registri z dôvodu nariadenia dodatočnej likvidácie do dňa výmazu obchodnej spoločnosti a družstva z obchodného registra z dôvodu skončenia dodatočnej likvidácie, a tiež rozsah, obsah a preukázateľnosť účtovnej závierky, a nakoniec register účtovných závierok.
– vozidlo nebolo evidované v daňovej evidencii,
Poznámka
Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov, daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov, hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku, zásobách a pohľadávkach, záväzkoch.
– neboli uplatňované výdavky spojené s používaním vozidla.
Povinnosťou daňovníka je splniť oznamovaciu povinnosť voči správcovi dane vždy do 31. januára kalendárneho roka, a to po uplynutí zdaňovacie obdobia. Zo zákona nevyplýva povinnosť uvádzať túto skutočnosť v rámci daňového priznania.
Oznámenie o zániku daňovej povinnosti
– podáva ho daňovník na zákonom vymedzenom tlačive,
– tlačivo musí byť určené ako vzor Finančného riaditeľstvo SR,
– vzor tlačiva je uverejňované na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR.
! Upozornenie
Od 1. 1. 2020 došlo novelou zákona č. 364/2019 Z. z. o cestnej premávke k zmene, ktorá presne vymedzila, že v prípade plnenia oznamovacej povinnosti o zániku daňovej povinnosti, túto nemožno plniť podaním daňového priznania, ani v podanom daňovom priznaní uvádzať. Súčasne sa však ustanovilo, aby oznámenie o zániku daňovej povinnosti bol daňovník povinný podať na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo SR a zverejní ho na svojom webovom sídle.
§ 9
Zdaňovacie obdobie a daňové priznanie
(1) Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, ak odseky 3 až 7 neustanovujú inak.
(2) Daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie sa podáva správcovi dane do 31. januára po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia, ak odseky 3 až 7 neustanovujú inak. Posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania je daň splatná.
(3) Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zanikol bez likvidácie, podáva jeho právny nástupca do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia.
(4) Ak je na majetok daňovníka vyhlásený konkurz, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz, sa podáva do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia. Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, sa začína prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz, a končí sa posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom bol vyhlásený konkurz.
(5) Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca jeho vstupu do likvidácie, podáva likvidátor do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia. Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou, sa začína prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa daňovník zrušuje s likvidáciou, a končí sa posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom sa zrušuje s likvidáciou.
(6) Ak daňovník ukončil alebo prerušil podnikanie, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom ukončil alebo prerušil podnikanie, podáva do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia.
(7) Ak daňovník zomrie počas zdaňovacieho obdobia alebo po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote na podanie daňového priznania podľa odseku 2 prvej vety, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zomrel, je povinný podať dedič, ak je viac dedičov, ten, komu to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, dediča, ktorý podá daňové priznanie, určí správca dane. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku. Ak dedičstvo pripadlo Slovenskej republike, daňové priznanie sa nepodáva. Ak daňovník zomrie, za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli splnené podmienky podľa § 8 ods. 7 prvej vety, dedič, alebo ak je viac dedičov, ten, komu to vyplýva z dohody dedičov alebo ak sa nedohodnú, dedič, ktorého určí správca dane, namiesto daňového priznania oznámi správcovi dane v lehote podľa tretej vety zánik daňovej povinnosti podľa § 8 ods. 7.
(8) V daňovom priznaní daňovník okrem výpočtu dane uvádza aj, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, titul, dodatok obchodného mena, ak takýto má, adresu trvalého pobytu, daňové identifikačné číslo15) alebo rodné číslo alebo dátum narodenia, ak nemá daňové identifikačné číslo pridelené, a ak ide o právnickú osobu, obchodné meno alebo názov, daňové identifikačné číslo a sídlo. Daňovník v daňovom priznaní môže uviesť aj telefónne číslo, elektronickú adresu a faxové číslo; správca dane je oprávnený údaje podľa tohto odseku spracovať podľa osobitného predpisu.16)
Komentár k § 9
Zákon v ustanovení ustanovuje zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok s výnimkou u tých daňovníkov, ktorí
– sa zrušujú bez likvidácie,
– sa zrušujú s likvidáciou,
– vstúpili do konkurzu,
– ukončili podnikanie,
– zomreli.
Podanie daňového priznania
Ustanovuje sa povinnosť podať daňové priznanie do konca januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia správcovi dane. Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. pre fyzickú osobu podľa jej trvalého pobytu a pre právnickú osobu podľa jej sídla. Ustanovila sa povinnosť vyplniť v daňovom priznaní aj identifikačné údaje daňovníka.
Čo sa týka splatnosti dane, tak táto je splatná posledným dňom lehoty, ktorá je stanovená na podanie daňového priznania, čiže do 31. januára kalendárneho roka.
Zrušenie daňovníka bez likvidácie
– DP podáva právny nástupca daňovníka,
– zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zanikol,
– DP sa podáva za toto zdaňovacie obdobie,
– DP musí byť podané do stanoveného termínu, čiže do jedného mesiaca po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
Poznámka
Podľa Obchodného zákonníka sa spoločnosť zrušuje bez likvidácie, ak celé jej imanie prešlo na právneho nástupcu, alebo po jej zrušení súdom nebol zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora (preddavok na likvidáciu) vo výške ustanovenej osobitným predpisom.
Vyhlásený konkurz
– DP podáva daňovník,
– DP sa podáva po uplynutí zdaňovacieho obdobia,
– zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz,
– podanie DP musí byť splnené do jedného mesiaca po uplynutí zdaňovacieho obdobia,
– zdaňovacie obdobie začína prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz,
– zdaňovacie obdobie končí posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom bol vyhlásený konkurz.
! Upozornenie
Od 1. 1. 2020 sa novelou zákona č. 364/2019 Z. z. sa odstránili pochybnosti v prípade konania za daňovníka, na ktorého majetok je vyhlásený konkurz. Osoba, ktorá za takéhoto daňovníka koná, je vymedzená v osobitom predpise (daňovom poriadku), podľa ktorého sa postupuje pri správe dane.
Poznámka
Konkurz je v zmysle súčasného slovenského zákona č. 7/2005 Z. z. hlavná časť konkurzného konania, čiže časť konkurzného konania nasledujúca po tzv. vyhlásení konkurzu. Konkurzné konanie je špeciálne súdne konanie na riešenie úpadku dlžníka (teda jeho dlhodobej platobnej neschopnosti voči viacerým veriteľom alebo predĺženosti) kolektívnym uspokojením jeho veriteľov z výťažku zo speňaženia majetku dlžníka.
Zrušenie daňovníka s likvidáciou
– DP sa podáva za zdaňovacie obdobie,
– zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca jeho vstupu do likvidácie,
– DP podáva likvidátor,
– DP musí byť podané do jedného mesiaca po uplynutí zdaňovacieho obdobia,
– zdaňovacie obdobie začína prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa daňovník zrušuje s likvidáciou,
– zdaňovacie obdobie končí posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom sa zrušuje s likvidáciou.
Poznámka
Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. Likvidácia predstavuje zákonom upravený postup za účelom uspokojenia nárokov veriteľov a iných osôb, ktorým prislúcha právo na likvidačný zostatok. Celý proces likvidácie spoločnosti má na starosti likvidátor. Toho by mali ustanoviť spoločníci, a to súčasne s rozhodnutím o zrušení spoločnosti.
Ukončené alebo prerušené podnikanie
– DP sa podáva za zdaňovacie obdobie,
– zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k ukončeniu podnikania,
– zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k prerušeniu podnikania,
– DP podáva daňovník, ktorý podnikanie ukončil alebo prerušil,
– DP musí byť podané do jedného mesiaca po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
Poznámka
V súvislosti s pozastavením alebo prerušením podnikateľskej činnosti je dôležité sledovať obdobie, za ktoré dochádza k pozastaveniu alebo prerušeniu podnikania a zvoliť správny postup v zmysle zákona o dani z príjmov, zákona o dani z pridanej hodnoty a zákona o účtovníctve či zákona o dani z motorových vozidiel. V prípade ukončenia podnikateľskej činnosti je dôležité práve preskúmanie neuhradených záväzkov, pohľadávok, zásob tovaru alebo materiálu a majetku a v súvislosti so spomínanými zákonmi uplatniť správny postup pri ukončení podnikania.
Upozornenie!
Novelou zákona č. 364/2019 Z. z. sa od 1. 1. 2020 doplnila možnosť podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel skôr aj pre daňovníka, ktorý prerušil podnikanie, a to zavedením inak určeného zdaňovacieho obdobia, ktorého koniec sa vzťahuje k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k prerušeniu podnikania. Súčasne sa upravil aj termín na zaplatenie dane po uplynutí tohto inak určeného zdaňovacieho obdobia. Táto právna úprava súvisí aj so zánikom povinnosti platenia preddavkov na daň, ktorých splatnosť nastala po dni, v ktorom došlo k tejto rozhodujúcej skutočnosti.
Daňovník zomrel
– DP povinne podáva dedič po daňovníkovi, ktorý zomrel počas zdaňovacieho obdobia alebo po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote na podanie daňového priznania,
– ak je dedičom SR, DP sa nepodáva,
Poznámka
V praxi sa stáva, že po zomrelom daňovníkovi zostane dedičov viac. Daňové priznania je v tom prípade povinný podať ten z dedičov, ktorému uvedená povinnosť vyplýva z dohody dedičov. Môže sa však stať, že dedičia sa na tom dohodnúť nevedia, čo znamená, že daňové priznania musí podať ten z dedičov, ktorého na to určil správca dane.
– DP sa podáva za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zomrel,
– lehota na podania DP je do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel,
– lehota na podania DP môže byť správcom dane predĺžená, a to na základe žiadosti dediča,
– žiadosť o predĺženie lehoty na podanie DP musí byť podaná v stanovenej lehote, a to 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie DP.
! Upozornenie
Od 1. 1. 2020 sa po novele zákona č. 364/2019 Z. z. uplatňuje rovnaká lehota na podanie daňového priznania za daňovníka, ktorý zomrel hocikedy počas zdaňovacieho obdobia alebo aj vtedy, ak zomrel po uplynutí ročného zdaňovacieho obdobia v lehote na podanie daňového priznania, osobou, ktorá koná za zomrelého daňovníka. V prípade daňovníka, ktorý zomrel, sa umožnilo osobe konajúcej za tohto daňovníka podať namiesto daňového priznania, oznámenie o zániku daňovej povinnosti, ak sú súčasne splnené podmienky, t. j. vozidlo nebolo použité na podnikanie ani jeden deň v zdaňovacom období, o tomto vozidle sa neúčtovalo ako o majetku, vozidlo nebolo evidované v daňovej evidencii alebo sa naň neuplatňovali výdavky spojené s jeho použitím.
Údaje uvádzané v DP
– výpočet dane,
– údaje o fyzickej osobe – daňovníkovi:
– meno,
– priezvisko,
– titul,
– dodatok obchodného mena, ak takýto má,
– adresu trvalého pobytu,
– daňové identifikačné číslo alebo rodné číslo alebo dátum narodenia, ak nemá daňové
– identifikačné číslo pridelené,
Poznámka
Daňové identifikačné číslo prideľuje správca dane na základe podanej žiadosti.
– údaje o právnickej osobe – daňovníkovi:
– obchodné meno alebo názov,
– daňové identifikačné číslo,
– sídlo,
– telefónne číslo,
– elektronická adresa a faxové číslo.
Všetky údaje uvedené v DP musia byť spracované podľa zákona o ochrane osobných údajov, ktorý upravuje ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným spracúvaním ich osobných údajov, práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb, postavenie, pôsobnosť a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.
Poznámka
Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.
§ 10
Preddavky na daň a platenie dane
(1) Preddavok na daň je platba vypočítaná z predpokladanej dane, ktorú je daňovník povinný platiť počas zdaňovacieho obdobia.
(2) Predpokladaná daň je súčet ročnej sadzby dane upravenej podľa § 7 za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a nie je oslobodené od dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) až d).
(3) Daňovník, ktorého predpokladaná daň presiahne 700 eur a nepresiahne 8 300 eur, je povinný platiť štvrťročné preddavky na daň na zdaňovacie obdobie, a to vo výške jednej štvrtiny predpokladanej dane. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka.
(4) Daňovník, ktorého predpokladaná daň presiahne 8 300 eur, je povinný platiť mesačné preddavky na daň na zdaňovacie obdobie, a to vo výške jednej dvanástiny predpokladanej dane. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho mesiaca.
(5) Daňovník, ktorého predpokladaná daň nepresiahne 700 eur, a daňovník, ktorému vznikne daňová povinnosť počas zdaňovacieho obdobia, preddavky na daň na zdaňovacie obdobie neplatí. Na žiadosť daňovníka môže správca dane určiť daňovníkovi podľa prvej vety platenie preddavkov na daň. Proti rozhodnutiu správcu dane o určení platenia preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka sa nemožno odvolať.
(6) Daňovník podľa odsekov 3 až 5 a 11 vyrovná daň v lehote na podanie daňového priznania.
(7) Pri vzniku a zániku daňovej povinnosti počas zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný zaplatiť pomernú časť dane v lehote na podanie daňového priznania. Pomerná časť dane sa vypočíta ako súčin jednej dvanástiny ročnej sadzby dane podľa § 6 alebo upravenej ročnej sadzby dane podľa § 7 ods. 1 až 5 a počtu kalendárnych mesiacov, v ktorých sa používalo vozidlo na podnikanie.
(8) Ak zanikne oslobodenie od dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) alebo písm. d) počas zdaňovacieho obdobia, daňovník zaplatí pomernú časť dane podľa odseku 7.
(9) Pomernú časť dane vypočítanú ako súčin jednej tristošesťdesiatpätiny a v priestupnom roku jednej tristošesťdesiatšestiny ročnej sadzby dane podľa § 6 alebo upravenej ročnej sadzby dane podľa § 7 ods. 1 až 4 a počtu kalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo používalo na prepravu uskutočnenú mimo výkonu prepravy na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme, je daňovník povinný zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania podľa § 9.
(10) Na platenie preddavkov na daň nemá vplyv zmena predmetu dane, vznik a zánik daňovej povinnosti, vznik a zánik oslobodenia od dane, zníženie a zvýšenie ročnej sadzby dane počas zdaňovacieho obdobia a podanie dodatočného daňového priznania.
(11) Ak sa zmení skutočnosť, na základe ktorej bola predpokladaná daň vypočítaná, správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak, ako je ustanovené v odsekoch 3 až 5 na základe žiadosti daňovníka. Proti rozhodnutiu správcu dane o určení platenia preddavkov na daň inak na základe žiadosti daňovníka sa nemožno odvolať.
(12) Ak nastane skutočnosť podľa § 9 ods. 3 až 7, daňovník nie je povinný platiť preddavky na daň, ktorých splatnosť nastala po dni, v ktorom došlo k tejto rozhodujúcej skutočnosti.
(13) Preddavok na daň platí daňovník spôsobom podľa osobitného predpisu.17)
(14) Ak daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania. Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie ako daň vypočítaná v daňovom priznaní, vzniknutý daňový preplatok sa použije podľa osobitného predpisu.18)
(15) Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur.
Komentár k § 10
Ustanovením sú upravené preddavky na daň z motorových vozidiel a platenie dane.
Vymedzený je pojem preddavku na daň ako povinnej platby počas zdaňovacieho obdobia. Upravená je aj definícia a výpočet predpokladanej dane vzťahujúcej sa na vozidlá, ktoré sú predmetom dane k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobia. Súčasne je určená výška predpokladanej dane, ktorá zakladá povinnosť platenia preddavkov na daň.
Preddavky na daň sa platia štvrťročne, a to v prípade, ak predpokladaná daň je v rozmedzí od 700 eur do 8 300 eur alebo mesačne, ak predpokladaná daň je vyššia ako 8 300 eur. Zároveň sa ustanovil termín na zaplatenie dane, ktorý je zhodný s termínom podania daňového priznania. V záujme zabezpečenia jednotného výkladu sa spresnilo, kedy daňovník preddavky na daň z motorových vozidiel neplatí. Povinnosť platiť preddavky môže zmeniť správca dane sám alebo na základe žiadosti daňovníka.
Povinnosť platiť preddavky na daň zaniká daňovníkovi, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, s likvidáciou, vstúpil do konkurzu, ukončil podnikanie resp. zomrel, a to od povinnej platby preddavku splatného po dni, v ktorom došlo k tejto rozhodujúcej skutočnosti. Výpočet pomernej časti dane nadväzne na skutočnosť, že v priebehu zdaňovacieho obdobia vznikla a zanikla daňová povinnosť sa viaže k počtu mesiacov, v ktorých vozidlo bolo predmetom dane. Pre vozidlá používané mimo výkonu vo verejnom záujme sa pomerná časť dane vypočítava ako súčin jednej tristošesťdesiatpätiny ročnej sadzby dane a počtu dní, v ktorých sa vozidlo použilo na podnikanie. Ustanovila sa tiež povinnosť doplatiť rozdiel dane v prípade zaplatenia preddavkov v nižšej sume ako je následne vypočítaná daň za zdaňovacie obdobie, naopak v prípade, ak boli preddavky zaplatené vo vyššej sume ako je vypočítaná daň, vzniknutý preplatok sa použije podľa daňového poriadku.
Preddavok
– platba vypočítaná z predpokladanej dane,
– daňovník je povinný platiť preddavok počas zdaňovacieho obdobia.
Predpokladaná daň
Ide o súčet ročnej sadzby dane za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a nie je oslobodené od dane.
• Štvrťročné preddavky
– ak presiahne 700 eur a nepresiahne 8 300 eur, daňovník má povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň na zdaňovacie obdobie,
– štvrťročné preddavky sa platia vo výške jednej štvrtiny predpokladanej dane,
– štvrťročné preddavky sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka.
• Mesačné preddavky
– ak predpokladaná daň presiahne 8 300 eur,
– daňovník je povinný ich platiť na zdaňovacie obdobie,
– platia sa vo výške jednej dvanástiny predpokladanej dane,
– splatné sú do konca príslušného kalendárneho mesiaca.
• Preddavky sa neplatia
– ak predpokladaná daň nepresiahne 700 eur,
– daňovník môže požiadať o platenie preddavkov,
– správca dane môže žiadosti daňovníka na platenie preddavkov vyhovieť a túto možnosť mu určí,
– proti rozhodnutiu správcu sa nie je možné odvolať,
– daňovníkom je daň vyrovná v lehote na podanie daňového priznania.
! Upozornenie
Novelou zákona č. 364/2019 Z. z. o cestnej premávke, ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2020, sa doplnilo znenie ustanovenia zákona, ktoré definuje predpokladanú daň o skutočnosť, že táto je základom pre výpočet preddavku na daň. Uvedené doplnenie absentovalo ako prepojenie samostatného ustanovenia zákona o predpokladanej dani a preddavku na daň. Súčasne sa spresnila skutočnosť, že pokiaľ ide o vozidlá, ktoré sú od dane oslobodené, s týmito sa pri výpočte predpokladanej dane nepočíta. V prípadoch, kedy podľa zákona nie je povinnosťou daňovníka platiť preddavky na daň, sa doplnila možnosť ich platenia, ak o to požiada daňovník správcu dane. Na základe rozhodnutia správcu dane má daňovník možnosť platiť preddavky na daň a následne po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote na podanie daňového priznania vyrovná celoročnú daň.
Pomerná časť dane
Pri vzniku a zániku daňovej povinnosti počas zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný zaplatiť pomernú časť dane v lehote na podanie daňového priznania. Pomerná časť dane sa vypočíta ako súčin jednej dvanástiny ročnej sadzby dane alebo upravenej ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych mesiacov, v ktorých sa používalo vozidlo na podnikanie.
Zákon ustanovuje aj zaplatenie pomernej časti dane v prípade, ak zanikne oslobodenie od dane počas zdaňovacieho obdobia.
! Upozornenie
Vzhľadom na absenciu vysporiadania sa s dôsledkami porušenia podmienok oslobodenia od dane pre vozidlá, ktoré slúžia na poskytovanie záchrany ľudského života alebo majetku, alebo sú používané výhradne v poľnohospodárskej alebo lesnej výrobe sa novelou zákona č. 364/2019 Z. z. explicitne určilo, akým spôsobom sa daňovník s týmto porušením vysporiada. V prípade porušenia podmienok oslobodenia od dane daňovník zaplatí pomernú časť dane za kalendárne mesiace, v ktorých k tomuto porušeniu došlo.
Čo sa týka pomernej časti dane vypočítanej ako súčin jednej tristošesťdesiatpätiny a v priestupnom roku jednej tristošesťdesiatšestiny ročnej sadzby dane alebo upravenej ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo používalo na prepravu uskutočnenú mimo výkonu prepravy na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme, tak povinnosťou daňovníka je ju zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania.
Čo nemá vplyv na platenie preddavkov na daň
– zmena predmetu dane,
– vznik a zánik daňovej povinnosti,
– vznik a zánik oslobodenia od dane,
– zníženie a zvýšenie ročnej sadzby dane počas zdaňovacieho obdobia,
– podanie dodatočného daňového priznania.
! Upozornenie
Do ustanovenia sa novelou zákona č. 364/2019 Z. z. doplnila ďalšia skutočnosť, podľa ktorej ani vznik ani zánik daňovej povinnosti počas zdaňovacieho obdobia neovplyvnia platenie už predpísaných preddavkov na daň na základe predpokladanej dane.
Zmena skutočností
Zákon umožňuje správcovi dane určiť platenie preddavkov inak, a to v prípade, ak došlo k zmene skutočnosti, na základe ktorej bola predpokladaná daň vypočítaná. K zmene môže dôjsť na základe žiadosti daňovníka, ktorá je smerovaná správcovi dane. V prípade, že správca týmto spôsobom rozhodne, tak zákon nepripúšťa podanie odvolania.
! Upozornenie
Na základe toho, že daňovník nemá oznamovaciu povinnosť počas zdaňovacieho obdobia, správca dane nemôže a ani nevie z vlastného podnetu reagovať na úpravu predpísaných preddavkov na daň. Preto sa novelou zákona č. 364/2019 Z. z. od 1. 1. 2020 táto možnosť určená správcovi dane vypustila. Naďalej však zostala možnosť na vzniknutú situáciu reagovať samotným daňovníkom, a to spôsobom podania žiadosti z jeho strany.
Kedy nie je daňovník povinný platiť preddavky
Ide o situácie a vzniku skutočností vymedzených znením odseku 12, kedy daňovník nie je povinný platiť preddavky na daň, ktorých splatnosť nastala po dni, v ktorom došlo k tejto rozhodujúcej skutočnosti. Zákon stanovil spôsob, akým sa zo strany daňovníka platí preddavok na daň.
! Upozornenie
Od 1. 1. 2020 sa v súlade s určením výkonu správy dane podľa osobitného predpisu odstránila podmienka viazanosti platenia preddavkov na daň k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, z dôvodu jej neopodstatnenosti.
Spôsob platenia dane
Daň sa platí v eurách príslušnému správcovi dane.
Platbu dane možno vykonať bezhotovostným prevodom z účtu
– vedeného u poskytovateľa platobných služieb na príslušný účet správcu dane,
– určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný predpis, na príslušný účet vedený v Štátnej pokladnici,
v hotovosti
– poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane,
– zamestnancovi správcu dane pri výkone exekúcie podľa tohto zákona, ak ide o platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, alebo ak ide o sankcie vyberané podľa osobitných predpisov,
– pri platbách do 300 eur správcovi dane, ktorým je obec; na túto platbu je zamestnanec správcu dane povinný vydať príjmový pokladničný doklad,
vykonaním kompenzácie podľa odseku 7.
Poplatky súvisiace s realizáciou platby dane znáša daňový subjekt. Pri realizovaní platby v prospech daňového subjektu znáša poplatky súvisiace s touto platbou správca dane; ak ide o poplatky súvisiace s platbou v prospech daňového subjektu na jeho účet vedený u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, správca dane znáša poplatky súvisiace s realizáciou platby len na území Slovenskej republiky.
Daňový subjekt je povinný označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak je správcom dane obec.
Správca dane použije platbu označenú na úhradu príslušnej dane.
Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú použije v tomto poradí:
– na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,
– na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,
– na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,
– na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle, pohľadávky na iných platbách a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby.
Ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov, pohľadávok na iných platbách a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak nemožno použiť platbu, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad.
Ak nemožno použiť neoznačenú platbu daňového subjektu, správca dane postupuje podľa § 79.
Použitie platieb správca dane oznámi daňovému subjektu, ak suma použitej platby je vyššia ako 5 eur.
Ak daňový subjekt podal žiadosť podľa § 70 alebo § 157 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, uvedené znenie sa nepoužije na daňový nedoplatok, na ktorý bola úľava alebo odpustenie požadované, a to odo dňa doručenia tejto žiadosti správcovi dane až do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti daňovému subjektu.
Správca dane je povinný prijať každú platbu, aj keď nie je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, ako by ju zaplatil daňový subjekt. Ten, kto platbu za daňový subjekt vykonal, môže požiadať o jej preúčtovanie. Správca dane preúčtuje túto platbu na účet, ktorý mu pridelil na platbu dane, do 30 dní od podania žiadosti vo výške, v akej ju eviduje ako daňový preplatok; o vybavení žiadosti správca dane informuje toho, kto žiadosť podal. Za deň platby sa v tomto prípade považuje deň, keď bola platba odpísaná z účtu toho, kto platbu vykonal.
Za deň platby sa považuje
– pri bezhotovostných prevodoch z účtu deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala,
– pri platbe v hotovosti deň, keď pošta alebo zamestnanec správcu dane hotovosť prijal alebo prevzal,
– pri vykonaní kompenzácie deň, keď bola platba pripísaná na účet iného správcu dane,
– pri použití daňového preplatku podľa § 79 deň vzniku daňového preplatku, ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky,
– pri použití nadmerného odpočtu, spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty podľa § 79 ods. 7 až 9 daňového poriadku prvý deň lehoty na ich vrátenie alebo ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky.
Poskytovatelia platobných služieb sú povinní oznámiť správcovi dane deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu daňového subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala.
Povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. Povinnosť zaplatiť daň za právnickú osobu, ktorá zanikla s právnym nástupcom, prechádza na tohto nástupcu.
Dohody uzatvorené o tom, že povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre správu daní právne účinné, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Vyššia daň
V prípade, že daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania. Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie ako daň vypočítaná v daňovom priznaní, vzniknutý daňový preplatok sa použije podľa daňového poriadku.
Daňové preplatky a úrok
Pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku. Správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7, ak suma použitého preplatku je vyššia ako 5 eur.
Ak nemožno daňový preplatok použiť alebo uplatniť stanovený postup, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva.
Ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7. Odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane o priznaní úroku nemá odkladný účinok.
Daňový preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane; to neplatí, ak daňový preplatok vznikol z dôvodu, že daň bola zaplatená na základe rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo následne zmenené alebo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, a žiadosť o jeho vrátenie bola podaná do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Daňový preplatok, ktorý nemožno vrátiť, je príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce.
Ak daňový subjekt v žiadosti o vrátenie daňového preplatku neuvedie číslo účtu, správca dane vráti daňový preplatok na jeden z účtov daňového subjektu, ktorý mu bol oznámený podľa § 26 ods. 3 daňového poriadku. Poštovým poukazom na adresu daňového subjektu možno zaslať preplatok do výšky 15 000 eur vrátane. Ak správca dane nemá k dispozícii číslo účtu daňového subjektu a výška preplatku presiahne sumu podľa druhej vety, lehota plynie odo dňa oznámenia čísla účtu. Za deň vrátenia preplatku sa považuje deň, keď bola suma preplatku odpísaná z účtu správcu dane. Poskytovatelia platobných služieb sú povinní oznámiť daňovému subjektu deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu správcu dane.
Na nadmerný odpočet, daň z pridanej hodnoty uplatnenú podľa osobitného predpisu a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6.
Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený skupinou možno použiť na úhradu a kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov skupiny.
Na daň z pridanej hodnoty, ktorej vrátenie bolo priznané rozhodnutím správcu dane podľa osobitného predpisu, sa primerane vzťahujú odseky 1 a 5.
Ak daňový preplatok, nadmerný odpočet, daň z pridanej hodnoty alebo spotrebnú daň nemožno použiť, možno ju použiť na úhradu pohľadávky členského štátu podľa osobitného predpisu.
Použitie daňového preplatku, nadmerného odpočtu, dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane podľa odsekov 1 a 8 až 10 sa považuje za ich vrátenie.
Daňový subjekt nemôže nárok na vrátenie dane, daňového preplatku a nárok na sumu podľa osobitných predpisov postúpiť podľa Občianskeho zákonníka.
Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur.
! Upozornenie
Novelou zákona č. 364/2019 Z. z. o cestnej premávke sa od 1. 1. 2020 zaviedla hranica 5 eur, pod ktorú sa vypočítaná daň v daňovom priznaní, nebude uhrádzať.
§ 11
Vzťah k medzinárodným zmluvám
Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ustanovuje inak.
Komentár k § 11
V predmetnom ustanovení je upravená prednosť medzinárodnej zmluvy pred ustanoveniami predmetného zákona.
Poznámka
Medzinárodná zmluva je dohoda dvoch alebo viacerých subjektov medzinárodného práva, ktorá má medzinárodno-právne účinky a riadi sa medzinárodným právom. Medzinárodné zmluvy spolu s medzinárodnými obyčajmi sú hlavnými prameňmi medzinárodného práva.
§ 12
Zaokrúhľovanie
Daň, pomerná časť dane, preddavky na daň a ročná sadzba dane znížená alebo zvýšená podľa § 7 sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol.
Komentár k § 12
Zákon týmto ustanovením ustanovuje zaokrúhľovanie dane a preddavkov na daň, a to na eurocenty nadol.
! Upozornenie
Z dôvodu zjednodušenia výpočtu dane a právnej istoty daňovníka pri vypĺňaní daňového priznania sa upravilo zaokrúhľovanie na eurocenty nadol aj pre pomernú časť dane a ročnú sadzbu dane zníženú alebo zvýšenú podľa § 7.
§ 13
Správa dane
Správu dane vykonávajú daňové úrady.19) Na správu dane sa vzťahuje osobitný predpis.20)
Komentár k § 13
V predmetnom ustanovení je osobitne vymedzený výkon správy dane a použitie daňového poriadku na správu dane.
! Upozornenie
Novelou zákona č. 253/2015 Z. z., ktorým sa mení dopĺňa zákon o dani z príjmov, sa ustanovenie zmenilo a ustanovilo sa, aby správu dane vykonávali daňové úrady v súlade s daňovým poriadkom, t. j. miestne príslušným správcom dane je daňový úrad príslušný podľa trvalého pobytu alebo sídla daňovníka.
Daňový úrad
Podľa zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode kraja. Daňový úrad je preddavková organizácia zapojená na rozpočet finančného riaditeľstva.
Daňový úrad vykonáva správu daní, rozhoduje v správnom konaní, kontroluje platenie správnych poplatkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, vracia správne poplatky zaplatené cudzozemcom na hraničnom priechode Slovenskej republiky v cudzej mene, ukladá pokuty, vymáha správne poplatky a odvádza do štátneho rozpočtu celkovú sumu správnych poplatkov poukázanú inými správnymi orgánmi, vracia súdne poplatky na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu štátnej správy súdov, odvádza celkovú sumu súdnych poplatkov poukázanú súdmi do štátneho rozpočtu, informuje daňové subjekty o ich právach a povinnostiach vo veciach daní a o osobitných predpisoch, vykonáva vzájomnú medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní a pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok podľa medzinárodných zmlúv, právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, aktualizuje databázu údajov daňového informačného systému a poskytuje informácie, zabezpečuje spracovanie individuálnych a konsolidovaných účtovných a ostatných finančných výkazov predkladaných obcami, prijíma úhrady pohľadávok štátu, vykonáva správu osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi.
Daňový úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ. Riaditeľa daňového úradu vymenúva a odvoláva prezident finančnej správy.
Vnútornú organizačnú štruktúru daňového úradu na návrh riaditeľa daňového úradu určuje prezident finančnej správy.
Daňový úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rámci svojej pôsobnosti. Za daňový úrad koná pred súdom riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec; prezident finančnej správy môže poveriť zastupovaním daňového úradu iného zamestnanca finančného riaditeľstva.
Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty
Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonáva pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Sídlom daňového úradu pre vybrané daňové subjekty je Bratislava. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty je preddavkovou organizáciou zapojenou na rozpočet finančného riaditeľstva.
V pôsobnosti daňového úradu pre vybrané daňové subjekty sú vybrané daňové subjekty. Na účely tohto zákona sa vybraným daňovým subjektom rozumie banka a pobočka zahraničnej banky, poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne, daňový subjekt, ktorý dosiahol ročný obrat 40 000 000 eur a viac; zmena príslušnosti tohto daňového subjektu k daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty nastáva k 1. januáru druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom dosiahol ročný obrat 40 000 000 eur a viac; ak ročný obrat tohto daňového subjektu poklesne pod ustanovenú hranicu, dochádza k zmene príslušnosti daňového úradu po dvoch rokoch od roku, v ktorom poklesol jeho obrat pod ustanovenú hranicu; to neplatí, ak počas týchto dvoch rokov daňový subjekt dosiahol obrat 40 000 000 eur a viac. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonáva správu odvodu podľa osobitných predpisov.
§ 14
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.
Komentár k § 14
Týmto ustanovením sa preberajú právne akty Európskej únie.
§ 15
Prechodné ustanovenia
(1) Ak daňová povinnosť k dani a oznamovacia povinnosť vznikne podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov do 31. decembra 2014, postupuje sa podľa zákona účinného do 31. decembra 2014, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
(2) Na správu dane za zdaňovacie obdobia, ktoré sa skončili najneskôr do 31. decembra 2014, je od 1. januára 2015 príslušný správca dane podľa § 13.
(3) Ak daňová povinnosť k dani a oznamovacia povinnosť vznikne podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov do 31. decembra 2014 a preddavok alebo daň vrátane pokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tejto dani sú zaplatené po 31. decembri 2014, sú príjmom štátneho rozpočtu.
Komentár k § 15
Ustanovením sú upravené prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2015, ak daňová povinnosť a oznamovacia povinnosť vznikne do 31. decembra 2014.
Súčasne sa ustanovila od 1. januára 2015 úprava postupu výkonu správy dane na zdaňovacie obdobia, ktoré skončili najneskôr do 31. decembra 2014. Upravilo sa aj rozpočtové určenie výnosu dane z motorových vozidiel týkajúcich sa obdobia počnúc decembrom 2014.
Daňové úrady odvedú preddavok na daň, daň vrátane pokuty a úroku z omeškania vyšším územným celkov poslednýkrát za mesiac november 2014.
§ 15a
Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2016
Na správu dane za zdaňovacie obdobia, ktoré skončili do 31. decembra 2015, je od 1. januára 2016 príslušný správca dane podľa § 13 v znení účinnom od 1. januára 2016.
Komentár k § 15a
Novelou zákona č. 253/2015 Z. z. boli zavedené prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016. Ustanovilo sa, aby správu dane vykonávali daňové úrady v súlade s daňovým poriadkom, t. j. miestne príslušným správcom dane bude daňový úrad príslušný podľa trvalého pobytu alebo sídla daňovníka.
§ 15b
Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej od 1. januára 2020
Ustanovenie § 2 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie začínajúce 1. januára 2020.
Komentár k § 15b
Novelou zákona č. 364/2019 Z. z. sa od 1. 1. 2020 doplnilo prechodné ustanovenie s ohľadom na zmenu vymedzenia predmetu dane tak, aby sa prvýkrát použila od 1. januára 2020.
Uvedenou novelou sa tiež aktualizoval správne pojem „najväčšia technická prípustná celková hmotnosť“.
§ 15c
Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. decembra 2020
(1) Ročné sadzby dane uvedené v prílohe č. 1a sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2020.
(2) Ustanovenia § 7 ods. 1 až 3 v znení účinnom od 1. decembra 2020 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2020.
(3) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, ktoré sa začínajú najskôr 1. januára 2020 a končia najneskôr 28. februára 2021,
a) je povinný daňovník podať do 31. marca 2021 na tlačive daňového priznania, ktorého vzor určí Ministerstvo financií Slovenskej republiky a uverejní na svojom webovom sídle, pričom lehoty podľa § 9 ods. 2 až 7 sa neuplatnia; to neplatí pre daňovníka, ktorý podal daňové priznanie v lehote podľa § 9 ods. 3 až 7 pred 1. decembrom 2020 a nevzťahujú sa na neho ustanovenia § 7 ods. 1 až 3 a príloha č. 1a v znení účinnom od 1. decembra 2020,
b) môže daňovník podať do 31. marca 2021 na tlačive daňového priznania, ktorého vzor určí Ministerstvo financií Slovenskej republiky a uverejní na svojom webovom sídle, ak podal daňové priznanie v lehote podľa § 9 ods. 3 až 7 pred 1. decembrom 2020 a vzťahujú sa na neho ustanovenia § 7 ods. 1 až 3 a príloha č. 1a v znení účinnom od 1. decembra 2020.
(4) Preddavky na daň podľa § 10 ods. 3 až 5 a 11 na zdaňovacie obdobie roku 2021 splatné do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 3 daňovník neplatí. Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 3 daňovník zaplatí preddavky podľa § 10 ods. 3 so splatnosťou do konca druhého, tretieho a štvrtého kalendárneho štvrťroka v sume jednej tretiny z predpokladanej dane podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 10 ods. 4 so splatnosťou do konca štvrtého až dvanásteho kalendárneho mesiaca v sume jednej devätiny z predpokladanej dane podľa § 10 ods. 2; ustanovenie § 10 ods. 11 týmto nie je dotknuté.
Komentár k § 15c
Uvedené prechodné ustanovenia boli do zákona doplnené novelou zákona č. 339/2020 Z. z. Prechodné ustanovenia boli prijaté s ohľadom na prijatie novej samostatnej prílohy č. 1a s ročnými sadzbami dane výlučne určenými pre vozidlá ťahače a návesy tak, aby sa tieto nové ročné sadzby dane uplatnili už na zdaňovacie obdobie roku 2020.
Ustanovilo sa tiež, aby ak má daňovník podať daňové priznanie počas roka 2020 po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, aby ho podal na novom tlačive daňového priznania, ktorého vzor uverejnilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na svojom webovom sídle. Lehota na podanie daňového priznania pre daňovníka, ktorý má povinnosť podať daňové priznanie počas roka z dôvodu vzniku skutočnosti podmieňujúcej iné ako ročné zdaňovacie obdobie (zrušenie daňovníka bez likvidácie, vyhlásenie konkurzu na majetok daňovníka, zrušenie daňovníka s likvidáciou, ukončenie podnikania, prerušenie podnikania alebo úmrtie daňovníka), sa predlžuje najneskôr do 31. januára 2021.
Čl. II
Zmena zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Komentár k Čl. II
Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje rozpočtové určenie, termíny poukazovania, spôsob rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov fyzických osôb s výnimkou dane z príjmov, ktorá sa vyberá zrážkou, do rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov.
V § 3 sa upravil podiel VÚC na výnose dane z príjmov fyzických od roku 2015 z dôvodu zmeny rozpočtového určenia dane z motorových vozidiel. Technicky sa jednalo o kompenzáciu výpadku príjmov z dane z motorových vozidiel z vyššie uvedených dôvodov prostredníctvom zodpovedajúceho navýšenia podielu DPFO.
Zaviedli sa prechodné ustanovenie pre zabezpečenie plynulého nábehu na novostanovené % pre VÚC.
Upresnil sa aj termín, kedy sa uvedená zmena prvýkrát uplatnila pri výpočte prevodu podielu VÚC na výnose tejto dane.
Čl. III
Zmena zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Komentár k Čl. III
Zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, sú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie.
Obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Ustanovenia o zdaňovaní motorových vozidiel upravených v zákone č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov sa vypustili nadväzne na nový zákon. Súčasne sa upravilo prechodné ustanovenie viažuce sa k smerovaniu výnosu dane z motorových vozidiel.
Čl. IV
Zmena zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Komentár k Čl. IV
V súvislosti so zákonom o dani z motorových vozidiel sa upravilo aj ustanovenie zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorý upravuje rozpočty územnej samosprávy, ktorými sú rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku, rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie a schvaľovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku, finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a štátnym rozpočtom a rozpočtami vyšších územných celkov, finančné vzťahy medzi rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov navzájom, ako aj finančné vzťahy rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov k iným právnickým osobám a fyzickým osobám.
Čl. V
Zmena zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Komentár k Čl. V
Daňový poriadok upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
Nadväzne na zákon o dani z motorových vozidiel sa upravili v procesnom predpise poznámky pod čiarou, ktoré sa týkajú tohto zákona. Právnou úpravou sa spresnilo platné znenie ustanovenia, podľa ktorého môže daňovú kontrolu u daňového subjektu vykonať ktorýkoľvek správca dane.
Čl. VI
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2015.
Komentár k Čl. VI
Upravená je účinnosť zákona.
Zdroj: www.financnasprava.sk, www.nrsr.sk
Odkazy k textu:
1) § 4 ods. 2 písm. a) až d), ods. 3 a 4 zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2) § 114 a 115 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3) § 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
§ 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
4) § 6 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
5) § 127 ods. 6, 8 a 9 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
6) § 39 a § 170 ods. 3 zákona č. 106/2018 Z. z.
7) § 21 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave.
11) § 2 ods. 4 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach.
12) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
13) § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 463/2013 Z. z.
15) § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16) Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
17) § 55 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18) § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
19) § 5 a 6 zákona č. 479/2009 Z. z.
o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
20) Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Príloha č. 1
k zákonu č. 361/2014 Z. z.
Príloha č. 1a
k zákonu č. 361/2014 Z. z.
Príloha č. 2
k zákonu č. 361/2014 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV
EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Rady 1992/106/EHS zo 7. decembra 1992 o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 368, 17. 12. 1992) v znení Aktu o podmienkach pristúpenia Rakúska, Švédska a Fínska (Ú. v. ES C 241, 29. 8. 1994), Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 23. 9. 2003), smernice Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006) a smernice Rady 2013/22/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013).
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 7/zv. 4, Ú. v. ES L 187, 20. 7. 1999) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/38/ES zo 17. mája 2006 (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006), smernice Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/76/EÚ z 27. septembra 2011 (Ú. v. EÚ L 269, 14. 10. 2011) a smernice Rady 2013/22/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013).








