ZÁKON 8/2008 Z. z.

o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona.

Komentár k § 1

Predmet právnej úpravy nového zákona o cestnej premávke je vymedzený exaktnejšie než v predchádzajúcej právnej úprave, t.j. v zákone č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.
Samozrejme, zákonodarca štandardne deklaruje, že zmyslom právnej regulácie cestnej premávky ako aj zmyslom zmien v tejto úprave je vytvorenie podmienok pre zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Nová právna úprava teda má za cieľ zvýšenie bezpečnosti a disciplíny na cestách a tiež prispôsobenie súčasným požiadavkám cestnej premávky.
Systematika nového zákona vychádza z tohto úvodného ustanovenia, k zásadným zmenám v tomto smere oproti predchádzajúcej úprave nedošlo. Zákon sa člení na osem častí, a to:

– Prvá časť: Základné ustanovenia (§ 1 – § 2);
– Druhá časť: Pravidlá cestnej premávky (§ 3 – § 63);
– Tretia časť: Dopravné nehody a evidencia dopravných nehôd (§ 64 – § 68);
– Štvrtá časť: Oprávnenia policajta pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky (§ 69 – § 72);
– Piata časť: Vedenie vozidiel (§ 73 – § 110);
– Šiesta časť: Evidencia vozidiel, evidovanie vozidiel, evidenčné čísla (§ 111 – § 136);
– Siedma časť: Zodpovednosť za porušenie povinností (§ 137 – § 139);
– Ôsma časť: Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia (§ 140 – § 146).

Je potrebné uviesť, že v médiách sa nový zákon o cestnej premávke často nazýval ako nový „cestný zákon“, tu však upozorňujeme, že cestným zákonom je zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktorého predmetom je výstavba, užívanie a ochrana pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií, t.j. diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií. Existuje aj zákon o cestnej doprave – zákon č. 168/1996 Z. z., pričom predmetom tohto zákona je úprava podmienok podnikania v cestnej doprave a pôsobnosť orgánov štátnej správy v cestnej doprave, samosprávnych krajov a obcí. Pre úplnosť treba spomenúť aj zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý úzko súvisí aj s novým zákonom o cestnej premávke.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

(1) Cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií¹⁾ (ďalej len „cesta“) vodičmi vozidiel a chodcami.
(2) Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie

a) autobusom motorové vozidlo na dopravu osôb, ktoré má okrem miesta pre vodiča viac ako osem miest na sedenie,
b) dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy,
c) držiteľom vozidla osoba zapísaná v osvedčení o evidencii ako držiteľ osvedčenia,
d) električkovým koľajovým pásom časť cesty určená predovšetkým na premávku električky,
e) hranicou križovatky miesto vyznačené vodorovnou dopravnou značkou „Priečna súvislá čiara“, „Priečna súvislá čiara so symbolom Daj prednosť v jazde!“ alebo „Priečna súvislá čiara s nápisom STOP“; kde takáto vodorovná dopravná značka nie je, hranicu križovatky tvorí kolmica na os vozovky v mieste, kde sa pre križovatku začína zakrivenie vozovky,
f) chodcom účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo; chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600mm, osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera,
g) chodníkom komunikácia alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom,
h) jazdnou súpravou súprava zložená z jedného alebo z viacerých motorových vozidiel a z jedného alebo viacerých prípojných vozidiel,²)
i) krajnicou časť cesty od kraja vozovky po kraj cesty,
j) križovatkou miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú,
k) križovatkou s riadenou premávkou križovatka, na ktorej je premávka riadená dopravnými zariadeniami alebo príslušníkom Policajného zboru (ďalej len „policajt“), prípadne inou oprávnenou osobou,³⁾
l) motorovým vozidlom nekoľajové vozidlo poháňané vlastným motorom s výnimkou prípadu podľa písmena f) a trolejbus,
m) nemotorovým vozidlom prípojné vozidlo, vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej sily alebo zvieracej sily s výnimkou prípadov podľa písmena f) a bicykel vybavený pomocným motorom so zdvihovým objemom valcov nepresahujúcim 50 cm³ s konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km.h^-1 alebo bicykel vybavený pomocným elektrickým motorom s trvalým menovitým výkonom do 0,25 kW, ktorého výkon sa progresívne znižuje a nakoniec sa preruší, keď vozidlo dosiahne rýchlosť 25 km.h^-1 alebo keď vodič prestane šliapať do pedálov,
n) neobmedzením povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky neprekážal,
o) neohrozením povinnosť vodiča počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo,
p) orgánom Policajného zboru útvar Policajného zboru zriadený podľa osobitného predpisu,⁴⁾
q) pobytom trvalý pobyt občana Slovenskej republiky, prechodný pobyt občana Slovenskej republiky trvalo žijúceho v zahraničí, trvalý pobyt cudzinca alebo prechodný pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky,
r) prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov; za prekážku cestnej premávky sa nepovažuje vozidlo stojace alebo pomaly sa pohybujúce z dôvodov vyvolaných cestnou premávkou, spojených najmä s údržbou alebo opravou cesty, dopravnou nehodou alebo inou udalosťou,
s) státím uvedenie vozidla do pokoja na dlhšie, ako je čas dovolený na zastavenie,
t) účastníkom cestnej premávky osoba, ktorá sa priamo zúčastňuje cestnej premávky,
u) vodičom osoba, ktorá vedie vozidlo,
v) vozidlom motorové vozidlo, nemotorové vozidlo a električka,
w) vozovkou spevnená časť cesty určená predovšetkým na premávku motorových vozidiel,
x) zastavením uvedenie vozidla do pokoja na čas nevyhnutne potrebný na urýchlené nastúpenie alebo na vystúpenie prepravovaných osôb alebo na urýchlené naloženie alebo na zloženie nákladu,
y) zastavením vozidla prerušenie jazdy z dôvodu nezávislého od vôle vodiča,
z) zníženou viditeľnosťou viditeľnosť, pri ktorej sa účastníci cestnej premávky dostatočne zreteľne navzájom nevidia, ani keď nevidia predmety na ceste, najmä od súmraku do svitania, za hmly, sneženia, dažďa a v tuneli,
aa) zvláštnym motorovým vozidlom motorové vozidlo vyrobené na iné účely než na prevádzku na cestách, ktoré po splnení ustanovených podmienok možno prevádzkovať v cestnej premávke; ide najmä o poľnohospodárske traktory a lesné traktory, samohybné pracovné, poľnohospodárske, lesné alebo stavebné stroje.

Komentár k § 2

Definovanie pojmov uvedených v § 2 má svoje opodstatnenie, nakoľko s týmito pojmami sa dá stretnúť vo viacerých ustanoveniach tohto zákona ako aj vykonávacej vyhlášky č. 9/2009 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke, preto je nevyhnutné mať ustálené, čo sa pod konkrétnym pojmom myslí a rovnako je nevyhnutné, aby sa konkrétny pojem vykladal vždy rovnako, teda aby jeho interpretácia bola jednotná.
Porovnaním s predchádzajúcim zákonom č. 315/1996 Z. z. zistíme, že definície jednotlivých pojmov sa buď nezmenili vôbec (napríklad pojmy zastavenie vozidla, státie, chodník, krajnica a i.) alebo sa len spresnili (napríklad pojem vozovka), v niektorých definíciách sú zásadné zmeny (napríklad účastník cestnej premávky, nemotorové vozidlo a i.), v niektorých definíciách dochádza len k drobným nepodstatným zmenám. Niektoré pojmy zákon definuje na tomto mieste prvýkrát (napríklad pojmy pobyt, orgán Policajného zboru a i.). Oproti doterajšej právnej úprave sa však rozsah definovaných pojmov podstatne zúžil. Definície pojmov akcentujú ich význam použitý v iných zákonoch ako aj medzinárodných dokumentoch. K legálnym definíciám pojmov pozri aj § 2 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

DRUHÁ ČASŤ
PRAVIDLÁ CESTNEJ PREMÁVKY

PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ POVINNOSTI

§ 3

Všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky

(1) Účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
(2) Účastník cestnej premávky je ďalej povinný

a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam,
b) poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia,
c) poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.⁵⁾

(3) Používanie technických prostriedkov a zariadení, ktorých činnosť umožňuje odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky alebo ich umiestnenie vo vozidle spôsobom, ktorý umožňuje ich použitie, je zakázané.

Komentár k § 3

Ustanovenie v ods. 1 zakotvuje všeobecnú povinnosť účastníka cestnej premávky, t.j. osoby, ktorá sa priamo zúčastňuje cestnej premávky, dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Len pre laickú verejnosť pripomíname zásadu ignorantia iuris non excusat, teda neznalosť zákona neospravedlňuje. Okrem tejto všeobecnej povinnosti zákon v ods. 2 zakotvuje pravidlo správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby účastník cestnej premávky neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pričom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Účastník cestnej premávky musí poslúchnuť pokyny vyplývajúce z dopravných značiek, dopravných zariadení ako aj pokyny, výzvy a príkazy policajta aj mestského policajta, či vojenského policajta [pozri § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 564/1991 Z. z. o obecnej polícii a § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 124/1992 Zb. o vojenskej polícii] či iných osôb, ktoré sú na to oprávnené zákonom. Porušenie týchto povinností môže byť klasifikované ako priestupok [pozri napríklad § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch].
Dôvodová správa k novému zákazu uvedenému v ods. 3 uvádza, že potreba ustanovenia tohto zákazu vychádza zo skúseností príslušníkov Policajného zboru v praxi pri plnení služobných povinností v dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Odsek 3 teda ustanovuje:

a) Zákaz používania takých technických prostriedkov a zariadení, ktorých činnosť umožňuje odhalenie technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Tu má zákon na mysli tzv. radarové detektory. Ide o zariadenia, ktoré nič nevysielajú, len detekujú frekvencie policajných radarov, teda ide o prijímače v mikrovlnnom pásme. Tieto pasívne zariadenia sú primárne určené na odhaľovanie policajných radarov na konkrétnom mieste v reálnom čase a ich použitie je zakázané.
b) Zákaz používania takých technických prostriedkov a zariadení, ktorých činnosť umožňuje ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Tu má zákon na mysli tzv. laserové rušičky s aktívnymi senzormi, ktoré vysielajú tzv. pulzy proti laserovému meraču rýchlosti, a tak policajtovi merač neukazuje rýchlosť meraného vozidla, prípadne ukazuje chybové hlásenie. Tieto zariadenia sú zakázané vo väčšine štátov, lebo priamo ovplyvňujú funkciu policajných laserových meračov.
c) Zákaz umiestnenia takýchto zariadení (či už pasívnych alebo aktívnych) vo vozidle takým spôsobom, ktorý umožňuje ich použitie. Teda zakázané nie je, ak sa preváža takéto zariadenie zabalené v krabici v kufri auta, ale ak by bolo umiestnené vo vozidle spôsobom, ktorý umožňuje odhaliť radar, alebo ovplyvniť jeho funkcie, avšak vypnuté, alebo nefunkčné, k porušeniu zákazu dôjde, keďže by bolo umiestnené takým spôsobom, ktorý umožňuje jeho použitie. Dôraz tu je na spôsob umiestnenia, keďže sa predpokladá, že jeho užívateľ tým, že ho predpísaným spôsobom do vozidla umiestnil, ho mienil resp. môže použiť.

Diskusia o ustanovení § 3 ods. 3 bola, je a aj bude veľká, už v pripomienkovom konaní sa navrhovalo zakotvenie zákazu aj samotného vybavenia vozidla antiradarom, nakoľko pre policajta bude ťažko zistiteľné určiť, či vodič použil alebo nepoužil antiradar, a teda nedodržanie zákazu by bolo nepostihnuteľné. V rámci jedného z pozmeňujúcich návrhov sa navrhovalo tiež vypustenie slova „odhalenie“ z tohto ustanovenia, nakoľko podľa predkladateľa tohto návrhu aj počúvanie dopravných informácií o tom, kde je meraná rýchlosť, umožňuje odhaliť miesto merania, tak ako samotný radarový detektor. Tento pozmeňujúci návrh však nezískal podporu.
Neustály technický pokrok však možno badať aj v oblasti odhaľovania miest, kde dochádza k meraniu rýchlosti radarmi polície a na trhu sa už objavujú zariadenia pracujúce s využitím GPS a zároveň GSM. Fungujú na princípe prijímania a posielania informácií o miestach aktívnych radarov na základe oznámení jednotlivých užívateľov týchto zariadení. Ide teda o akési rýchle a aktuálne „dopravné informácie“. Bude určite zaujímavé, ako sa k využívaniu takýchto zariadení budú stavať orgány Policajného zboru, keďže tieto zariadenia priamo technicky neodhaľujú radary ani nijako neovplyvňujú funkcie radarov, len umožňujú rýchlu informovanosť o miestach používania radarov. Na druhej strane sú tieto zariadenia primárne určené k odhaľovaniu miest, kde sa radary používajú, a teda primárne slúžia k mareniu meraní, aj keď nepriamo.
Zákaz používania technických prostriedkov a zariadení uvedených v § 3 ods. 3 zákona je zaradený medzi tzv. všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky, avšak ustanovenie § 6 ods. 2 písm. c) zakazuje tiež prevádzkovateľovi vozidla (t.j. vlastníkovi vozidla alebo ním určenému držiteľovi osvedčenia o evidencii, ktorí sú zapísaní v osvedčení o evidencii a oprávnení, rozhodovať o použití vozidla, alebo vlastníkovi vozidla alebo ním určenému držiteľovi technického osvedčenia vozidla, ktorí sú oprávnení rozhodovať o používaní vozidla) prikázať alebo dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo vybavené technickými prostriedkami a zariadeniami, ktorých činnosť umožňuje odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.
Porušenie zákazu uvedeného v § 3 ods. 3 je podľa § 137 ods. 2 písm. q) tohto zákona považované za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom! Čo to znamená? Že takéto porušenie zákona sa sankcionuje podľa § 22 ods. 1 písm. j) a § 22 ods. 2 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch uložením pokuty od 60 do 300 eur a uložením zákazu činnosti do dvoch rokov! Tieto prísne sankcie by teda záujemcovi o kúpu zakázaného prístroja mali dať jasnú odpoveď na otázku, či si takéto zariadenia zaobstarať.
Pre porovnanie, český zákon č. 361/2000 Sb. o provozu na pozemních komunikacích a o změnách některých zákonů (zákon o silničním provozu) ustanovuje, že „nikdo nesmí používat technické prostředky a zařízení, které znemožňují nebo ovlivňují funkci technických prostředků používaných při dohledu na bezpečnost provozu na pozemních komunikacích (tieto technické prostriedky a zariadenia zákon nazýva antiradar)“. Zároveň český zákon o cestnej premávke dáva právomoc obecným úradom obce s rozšírenou pôsobnosťou uložiť pokutu až do výšky 100 000 Kč osobe, ktorá antiradar používa. Keďže pasívne radarové detektory priamo technicky neovplyvňujú ani neznemožňujú funkciu radarov, možno sa stretnúť s názormi predajcov týchto zariadení, že v Českej republike pasívne radarové detektory nie sú zakázané. Ide však len o vec výkladu, nakoľko pasívne radarové detektory ovplyvňujú kontrolnú funkciu radarov.

___________

Judikatúra k § 3

Skutočnosť, že iná osoba porušila predpisy o premávke na pozemných komunikáciách a vlastným zavinením vytvorila nebezpečnú situáciu, neospravedlňuje vodiča, ak aj on sám porušil povinnosť vozidlo stále ovládať a konať tak, aby doprava nebola ohrozená. Preto zásadne nemožno vylúčiť zodpovednosť za následok dopravnej nehody ani u vodiča, ktorého vozidlo malo napr. prednosť v jazde, ale pritom porušil všeobecné povinnosti vodiča.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Tz 28/2002)

Niet povinnosti podľa práva, ktorej by nekorešpondovalo oprávnenie iného, v prospech alebo na ochranu koho je uvedená povinnosť právnou normou uložená.
Jednou zo základných povinností každého účastníka cestnej premávky je správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
Kým bezpečnosť cestnej premávky vyžaduje striktné dodržiavanie dopravných predpisov, vrátane povinnosti dbať na dopravné značky, neohrozenie plynulosti cestnej premávky na druhej strane logicky v sebe nesie potrebu primeranou a rozumnou mierou sa spoliehať na disciplinovanosť ostatných účastníkov cestnej premávky vo vzťahu k rešpektovaniu záväzným spôsobom stanovených pravidiel tejto premávky.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Tz 16/97)

§ 4
Povinnosti vodiča

(1) Vodič je povinný

a) použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke,⁶⁾
b) mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom,⁷⁾
c) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,
d) brať ohľad na vozidlo označené osobitným označením a na označené výcvikové vozidlo autoškoly,8)
e) dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám,
f) dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť,
g) pribrať potrebný počet spôsobilých osôb, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky, a na ten účel ich náležite poučiť,
h) zabezpečiť vozidlo a prepravované veci proti odcudzeniu prostriedkami montovanými do vozidla jeho výrobcom, ak sa vzdiali od vozidla mimo jeho dohľadu,
i) zabezpečiť pred jazdou a počas jazdy, aby sa vo výhľadovom poli vodiča nenachádzali predmety, ktoré môžu odvádzať pozornosť od bezpečného vedenia vozidla.

(2) Vodič nesmie

a) viesť motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70 ods. 3 a § 71 ods. 2,
b) požiť počas vedenia vozidla alkohol alebo inú návykovú látku,⁹⁾
c) viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme,
d) viesť vozidlo po požití lieku v čase, keď liek môže znížiť jeho schopnosť viesť vozidlo,
e) viesť vozidlo, ak jeho schopnosť viesť vozidlo je znížená najmä úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou,
f) odovzdať vedenie vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie vozidla ustanovené týmto zákonom, osobe, ktorá je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo osobe, ktorej schopnosť viesť vozidlo je inak znížená,
g) ohroziť chodcov prechádzajúcich cez cestu, na ktorú vodič odbočuje, pri odbočovaní na miesto mimo cesty, pri vchádzaní na cestu a pri otáčaní alebo pri cúvaní,
h) ohroziť cyklistov prechádzajúcich cez priechod pre cyklistov,
i) poškodzovať životné prostredie, najmä verejnú a cestnú zeleň,
j) prekážať v jazde rýchlejšie idúcim vozidlám a obmedzovať plynulosť cestnej premávky,
k) znížiť náhle rýchlosť jazdy alebo náhle zastaviť, ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky,
l) počas vedenia vozidla používať telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“ alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla; to neplatí pre vodiča vozidla ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby pri plnení svojich úloh,
m) používať hanlivé gestá voči ostatným účastníkom cestnej premávky, vyhadzovať z vozidla predmety a obťažovať ostatných účastníkov cestnej premávky ani iné osoby najmä nadmerným hlukom, prachom, znečisťovaním ovzdušia, rozstrekovaním kaluží, blata alebo zbytočným ponechaním motora stojaceho vozidla v chode,
n) použiť na jazdu vozidlo, ktoré svojím farebným vyhotovením a označením sa dá zameniť s vozidlom Policajného zboru, Vojenskej polície, Železničnej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru alebo ostatných hasičských jednotiek.

(3) Vodič smie motorové vozidlo použiť len na cestách; to neplatí, ak sa motorové vozidlo v súlade s osobitnými predpismi¹⁰⁾ použije

a) v súvislosti s organizovaným športovým, spoločenským alebo iným verejným podujatím,
b) na pôdohospodárske, lesné, údržbárske, stavebné alebo priemyselné práce,
c) v súvislosti s výkonom poľovníckeho práva a rybárskeho práva alebo ich kontrolou,
d) na záchranné práce,
e) na práce vo verejnom záujme,
f) na plnenie úloh spojených s ochranou životného prostredia, železničnej dopravy, verejného poriadku, bezpečnosťou štátu a obranou štátu,
g) na prepravu do obytného alebo rekreačného zariadenia,
h) v súvislosti s kontrolnou, inšpekčnou alebo prieskumnou činnosťou alebo
i) v priestore, ktorý nie je verejne prístupný, so súhlasom jeho vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.

(4) Ak vodič zníži rýchlosť jazdy alebo ak zastaví vozidlo pred priechodom pre chodcov alebo pred priechodom pre cyklistov, aby umožnil prejsť cez cestu chodcom alebo cyklistom, vodiči ostatných vozidiel idúcich rovnakým smerom sú takisto povinní znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo; to neplatí pre vodiča električky.
(5) Ak vodič počas jazdy zistí, že vozidlo, náklad alebo upevnenie nákladu nespĺňajú ustanovené podmienky, je povinný chybu odstrániť na mieste. Ak to nemôže urobiť, smie v jazde pokračovať primeranou rýchlosťou len do najbližšieho miesta, kde možno chybu odstrániť; pritom musí urobiť také opatrenia, aby sa počas jazdy na takéto miesto neohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a aby sa nepoškodila cesta.

Komentár k § 4

Ustanovenie upravuje povinnosti vodiča, teda osoby, ktorá vedie motorové vozidlo, nemotorové vozidlo alebo električku. Povinnosti ustanovené v § 4 však možno nazvať základnými, nakoľko povinnosti sú vodičovi ustanovené aj v mnohých ostatných ustanoveniach tohto zákona a aj iných zákonov (napríklad zákon 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a i.).
Dôležitým je tiež povinnosť mať pri sebe predpísané doklady. Zákon o cestnej premávke ustanovuje povinnosť mať pri sebe platný vodičský preukaz (pozri § 94 ods. 2) prípadne potvrdenie podľa § 71, ak bol vodičský preukaz zadržaný, doklad o zdravotnej spôsobilosti, doklad o psychickej spôsobilosti (pozri § 89), parkovací preukaz (pozri § 44), doklad o povolení výnimky (pozri § 140) a i. Osobitné predpisy ustanovujú povinnosť mať pri sebe predovšetkým osvedčenie o evidencii vozidla (pozri § 23 ods. 7 zákona č. 725/2004 Z. z.), osvedčenie o technickej kontrole (pozri § 52 ods. 7 zákona č. 725/2004 Z. z.), osvedčenie o emisnej kontrole (pozri § 70 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z.), potvrdenie o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (pozri § 18 zákona č. 381/2001 Z. z.). Zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov ustanovuje niektorým skupinám vodičov povinnosť mať pri sebe aj osvedčenie o základnej kvalifikácii, osvedčenie o pravidelnom výcviku a kvalifikačnú kartu vodiča. Povinnosť mať občiansky preukaz ustanovuje zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Taktiež je to doklad o zaplatení úhrady za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest (pozri § 6 zákona č. 135/1961 Zb.) a povolenie na zvláštne užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené (pozri § 8 zákona č. 135/1961 Zb.).
Policajt je oprávnený požadovať predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na dopravu osôb a nákladu. Novými oproti doterajšej úprave sú povinnosti uvedené pod písm. h) a i) v ods. 1.
Je potrebné zdôrazniť, ako sme už podrobne uviedli v predslove, že tak, ako ustanovovala doterajšia právna úprava, ostáva aj v novej právnej úprave absolútny zákaz vedenia vozidla pod vplyvom alkoholu. Je tiež zakázané pod hrozbou vysokých sankcií viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme. Ak chce mať vodič úplnú istotu, či sa alkohol v jeho organizme nachádza, môže si zakúpiť voľne dostupný alkohol tester. Tu však apelujeme na vodičov, že aj bezprostredne po vylúčení alkoholu z organizmu môže na schopnosť viesť vozidlo vplývať únava organizmu, ktorá je s detoxikačným procesom nerozlučne spojená, čo zakladá zákaz viesť vozidlo podľa ods. 2 písm. e).
Dôvodová správa zdôrazňuje, že vodič nesmie odovzdať vedenie vozidla takej osobe, ktorá nespĺňa podmienky ustanovené takýmto zákonom. Vozidlo smie viesť len osoba, ktorá je dostatočne zdravotne spôsobilá na jeho vedenie a v potrebnom rozsahu ovláda vedenie takéhoto vozidla a predpisy o cestnej premávke. Súčasne musí dosiahnuť zákonom určený vek a v prípade motorového vozidla byť aj držiteľom príslušného oprávnenia na vedenie takéhoto vozidla a držiteľom vodičského preukazu. Zdôrazňuje sa, že odovzdať vedenie vozidla nesmie ani osobe, ktorej schopnosť na vedenie je znížená, najmä v dôsledku požitia alkoholu alebo inej návykovej látky. V záujme zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky sa vodičovi ukladá, že nesmie počas vedenia vozidla telefonovať, ani obsluhovať telefónny prístroj alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá by mu bránila plne sa sústrediť na vedenie vozidla.
Nová právna úprava však výslovne umožňuje použitie telefónneho prístroja pokiaľ sa telefonuje s použitím systému „voľné ruky“ resp. hands free. Keďže zákon tento systém nedefinuje, treba mať za to, že povolené je telefonovanie s takým systémom, ktorý neobmedzuje vodiča pri jazde a pri venovaní sa vedeniu vozidla a sledovaní situácie v cestnej premávke a pri použití ktorého nemusí vodič telefónny prístroj držať v rukách, ani inak s ním alebo s iným súvisiacim zariadením v súvislosti s telefonovaním manipulovať.
Novými zákazmi sú tiež zákazy uvedené v písm. i), m) a n) ods. 2. Odsek 3 ustanovuje zásadu, že vodič smie motorové vozidlo použiť len na cestách, pričom zároveň zákon stanovuje nevyhnutné výnimky z tohto zákazu.

___________

Judikatúra

Riadenie dopravných motorových prostriedkov je z hľadiska možných následkov na majetku, zdraví a životoch svojou povahou nebezpečnou prevádzkou. Toto nebezpečenstvo sa zvyšuje, ak je vodič pri riadení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, ktorý stav pri známych a dokázaných účinkoch znižuje jeho motorickú, rozpoznávaciu, vôľovú schopnosť a možnosť dodržiavať pravidlá cestnej premávky a včas reagovať na stav a situáciu v premávke. Subjektívny, sebavedomý pocit vodiča, ktorý je pod vplyvom alkoholu, že jeho schopnosť nie je ovplyvnená v zmysle zníženia, riziko nebezpečenstva robí vysoko aktuálnym.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2002, sp. zn. 4 Sž 118/02)

§ 5

Povinnosti niektorých vodičov a spolujazdcov

(1) Vodič motorového vozidla kategórie P^s11) s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 45 km.h^-1 a vodič motorového vozidla kategórie L¹²⁾ je počas jazdy povinný vhodným spôsobom chrániť si zrak najmä okuliarmi alebo ochranným štítom, ak sa tým nezníži bezpečnosť jazdy, najmä v hmle, pri snežení alebo v daždi; je tiež povinný počas jazdy oboma rukami držať riadidlá s výnimkou prípadu, keď dáva znamenie podľa tohto zákona. Vodič motorového vozidla kategórie Ps s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 45 km.h^-1 a vodič motorového vozidla kategórie L a jeho spolujazdec sú tiež povinní počas jazdy používať na hlave riadne upevnenú ochrannú prilbu určenú pre motocyklistov; to neplatí pre vodiča vozidla vybaveného bezpečnostnou kabínou alebo ochranným bezpečnostným rámom, ktoré je vybavené bezpečnostnými pásmi, a jeho spolujazdca.
(2) Vodič motorového vozidla kategórie P^s s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 45 km.h^-1 a vodič motorového vozidla kategórie L nesmú počas jazdy jesť, piť ani fajčiť; táto povinnosť sa vzťahuje aj na spolujazdca na motorovom vozidle kategórie L1e, L3e a L4e. 13)
(3) Vodič motorového vozidla, ktoré je povinne vybavené bezpečnostným odevom,¹⁴⁾ je povinný mať bezpečnostný odev oblečený, ak sa zdržiava na vozovke mimo vozidla počas núdzového státia, najmä pri prerušení jazdy pre chybu na vozidle alebo v dôsledku dopravnej nehody; pritom nemožno použiť taký bezpečnostný odev, ktorý je zameniteľný s bezpečnostnými odevmi používanými ozbrojenými silami alebo ozbrojenými bezpečnostnými zbormi.¹⁵⁾
(4) Vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3 500 kg a vodič jazdnej súpravy alebo zvláštneho motorového vozidla sú povinní jazdiť zo svahu vždy so zaradeným rýchlostným stupňom; vodič iného motorového vozidla je povinný jazdiť zo svahu so zaradeným rýchlostným stupňom, ak to vyžaduje bezpečnosť jazdy.
(5) Vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3 500 kg je pri jazde do svahu povinný umožniť prejazd rýchlejších vozidiel idúcich za ním; ak si to situácia vyžaduje, je povinný aj odstaviť vozidlo na najbližšom parkovisku, a to až do prejazdu týchto vozidiel.

Komentár k § 5

Nový zákon zavádza povinnosť mať oblečený bezpečnostný odev ak sa vodič zdržiava na vozovke mimo vozidla počas núdzového státia najmä pri prerušení jazdy pre chybu na vozidle alebo v dôsledku dopravnej nehody. Povinnou výbavou motorového vozidla kategórie M, N, T, C a Ps je bezpečnostný odev (bezpečnostná reflexná vesta, overal, nohavice, bunda alebo pláštenka), pričom bezpečnostný odev sa umiestňuje v dosahu zo sedadla vodiča vozidla. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR plánuje v pripravovanej vyhláške, ktorou sa majú ustanoviť podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách zaviesť úpravu podľa ktorej povinnou výbavou motorového vozidla kategórie L_7e (nákladná štvorkolka a osobná štvorkolka), M, N, T, C a P_S je bezpečnostný reflexný odev napríklad vesta, overal, nohavice, bunda alebo pláštenka. Vo vozidlách kategórie L_7e (nákladná štvorkolka a osobná štvorkolka), M₁, N, T, C a P_S musí byť počet bezpečnostných reflexných odevov vo vozidle taký, aby zodpovedal počtu osôb prepravovaných vo vozidle. Vo vozidlách kategórie M₂ a M₃ musí byť bezpečnostný reflexný odev pre vodiča vozidla a pre sprievodcu, ak je vo vozidle sprievodca. Jeden bezpečnostný reflexný odev musí byť umiestnený v dosahu zo sedadla vodiča vozidla.
Zákon zakazuje používať bezpečnostný odev, ktorý je zameniteľný s bezpečnostným odevom používaným ozbrojenými silami alebo ozbrojenými bezpečnostnými zbormi. Toto ustanovenie si treba vykladať tak, že bezpečnostný odev vodiča by nemal mať nápisy „POLÍCIA“ a pod. Zelená farba reflexnej bezpečnostnej vesty vodiča teda nie je zakázaná, vodič môže použiť aj takúto vestu, odporúča sa však používať reflexnú vestu oranžovej farby.
Novou je aj povinnosť ustanovená v ods. 5, v zmysle ktorej vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3 500 kg je pri jazde do svahu povinný umožniť prejazd rýchlejších vozidiel idúcich za ním; ak si to situácia vyžaduje, je povinný aj odstaviť vozidlo na najbližšom parkovisku, a to až do prejazdu týchto vozidiel. Cieľom tejto zmeny malo byť pravdepodobne sprejazdnenie hlavne horských priechodov.
Ostatné ustanovenia týkajúce sa povinností vodičov motocyklov, motorových trojkoliek, štvorkoliek a pracovných strojov (povinnosť chrániť si zrak okuliarmi alebo ochranným štítom, držať počas jazdy oboma rukami riadidlá s výnimkou dávania znamenia o zmene smeru jazdy, povinnosť používať ochrannú prilbu určenú pre motocyklistov, zákaz jedenia, pitia a fajčenia počas jazdy) ostávajú nezmenené. Zákaz jedenia, pitia a fajčenia počas jazdy sa vzťahuje aj na spolujazdca na motorke, či už sedí na motorke alebo na postrannom vozíku. Bez zmeny oproti doterajšej právnej úprave je povinnosť ustanovená v ods. 4.
Keďže každému vodičovi nemusí byť celkom jasná kategorizácia vozidiel, a teda, aké motorové vozidlo má zákon na mysli napríklad pod L4e, odporúčame pozrieť tzv. Rozdelenie vozidiel do kategórií, ktoré sa nachádza v prílohe č. 1 v zákone č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 6

Povinnosti prevádzkovateľa vozidla

(1) Prevádzkovateľ vozidla¹⁶⁾ nesmie zveriť vedenie vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na jeho vedenie ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom, ¹⁷⁾ nemá pri sebe platné doklady ustanovené na vedenie vozidla, je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, osobe, ktorej schopnosť na vedenie je inak znížená, alebo osobe, ktorej totožnosť nepozná.
(2) Prevádzkovateľ vozidla nesmie

a) prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo, ktoré vrátane nákladu alebo jeho upevnenia nespĺňa ustanovené podmienky,
b) prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo na takej ceste, na ktorej má takéto vozidlo obmedzenú alebo zakázanú jazdu,
c) prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo vybavené technickými prostriedkami a zariadeniami, ktorých činnosť umožňuje odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.

(3) Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby sa na jazdu pribral potrebný počet spôsobilých a náležite poučených osôb, ak je mu vopred známe, že to bude vyžadovať bezpečnosť cestnej premávky.
(4) Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby sa farebné vyhotovenie a označenie vozidla nedalo zameniť s farebným vyhotovením a označením vozidiel Policajného zboru, Vojenskej polície, Železničnej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru alebo ostatných hasičských jednotiek.
(5) Prevádzkovateľ vozidla je povinný v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok oznámiť osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu.
(6) Ak je prevádzkovateľom vozidla právnická osoba, ktorá v rámci svojej činnosti zveruje motorové vozidlo inej osobe, je povinná viesť o prevádzke motorového vozidla a jeho vodičovi evidenciu s údajmi o mene a priezvisku vodiča, dátume a čase vedenia motorového vozidla, evidenčnom čísle motorového vozidla a adrese pobytu vodiča. Evidenciu podľa prvej vety je prevádzkovateľ vozidla povinný na výzvu policajta predložiť na účely spojené s výkonom jeho oprávnení na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky; to sa nevzťahuje na prevádzkovateľa vozidla, ktorým je štátny orgán plniaci úlohy na úseku ochrany verejného poriadku, bezpečnosti štátu a obrany štátu.

Komentár k § 6

Prevádzkovateľovi vozidla sa tu ukladajú niektoré základné povinnosti. Povinnosti prevádzkovateľovi ukladá okrem iného aj zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanoveniach § 21 a § 22. Prevádzkovateľom vozidla je vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii, ktorí sú zapísaní v osvedčení o evidencii a oprávnení rozhodovať o použití vozidla, alebo vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ technického osvedčenia vozidla, ktorí sú oprávnení rozhodovať o používaní vozidla.
Do oblasti povinností prevádzkovateľa vozidla, ktorá bola platná doteraz sa v novom zákone o cestnej premávke zapracovali ďalšie tri nové povinnosti:

– povinnosť nezveriť vedenie vozidla osobe, ktorej totožnosť prevádzkovateľ nepozná,
– zákaz prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo vybavené technickými prostriedkami a zariadeniami, ktorých činnosť umožňuje odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky,
– povinnosť prevádzkovateľa – právnickej osoby viesť o prevádzke motorového vozidla a jeho vodičovi evidenciu za podmienok a s údajmi uvedenými v ods. 6 tohto ustanovenia. V ostatnom ostáva doterajšia úprava bez zmien.

Zákon ukladá prevádzkovateľovi tiež povinnosť náhrady nákladov za odstránenie vozidla (pozri § 43 ods. 4 a 5).

§ 7

Povinnosti inštruktora autoškoly

Inštruktor autoškoly pri vykonávaní výcviku na vedeniemotorového vozidla a pri vykonávaní skúšky z odbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla (ďalej len „odborná spôsobilosť“) má povinnosti vodiča motorového vozidla.

Komentár k § 7

Ustanovenie upravuje povinnosti inštruktora autoškoly, pričom tento má pri výcviku ako aj pri skúške z odbornej spôsobilosti povinnosti vodiča motorového vozidla. K týmto povinnostiam pozri o. i. aj § 4 tohto zákona.

§ 8

Používanie bezpečnostných pásov a iných zadržiavacích zariadení

(1) Osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením¹⁸⁾ je povinná toto zariadenie použiť; to neplatí pre

a) vodiča vozidla ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a prepravované osoby, ak si to vyžaduje plnenie ich úloh,
b) inštruktora autoškoly, ktorý vykonáva výcvik na vedenie motorového vozidla alebo skúšku z odbornej spôsobilosti,
c) osobu s telesnou výškou menšou ako 150 cm s výnimkou osoby, ktorá je povinná používať zadržiavacie zariadenie podľa podmienok ustanovených v osobitnom predpise,¹⁸⁾
d) vodiča vozidla taxislužby pri zmluvnej preprave osôb v obci,
e) osobu, ktorá nemôže byť pripútaná zo zdravotných dôvodov; takáto osoba sa musí preukázať osvedčením o oslobodení od použitia bezpečnostných systémov vozidla.¹⁹⁾

(2) Výnimka podľa odseku 1 písm. b) až d) sa nevzťahuje na osobu, ktorá sa prepravuje na mieste, ktoré je chránené pred účinkami nárazu vozidla airbagom.

Komentár k § 8

Bezpečnostným pásom, sedadlovým pásom alebo pásom je zostava popruhov s uzatváracou sponou, nastavovacími zariadeniami a upevňovacími kovaniami, ktoré možno ukotviť vo vozidle a je konštruované tak, aby sa pri zrážke alebo náhlom spomalení vozidla znížilo riziko poranenia tým, že obmedzí pohyblivosť tela, a tento pojem zahŕňa tiež zariadenia na pohlcovanie energie alebo navíjanie pásov.
Detským zadržiavacím zariadením je určený bezpečnostný systém charakteristický ako súprava konštrukčných častí, ktorá môže byť kombináciou popruhov alebo pružných dielov so zabezpečovacou sponou, nastavovacím zariadením, úchytkami a v niektorých prípadoch aj doplnkovou sedačkou alebo nárazovým štítom a ktorú možno ukotviť ku karosérii vozidla.
Detské zadržiavacie zariadenia sa členia podľa hmotnosti dieťaťa do týchto skupín:

a) skupina 0 pre deti s hmotnosťou do 10 kg,
b) skupina 0+ pre deti s hmotnosťou do 13 kg,
c) skupina I pre deti s hmotnosťou od 9 do 18 kg,
d) skupina II pre deti s hmotnosťou od 15 do 25 kg,
e) skupina III pre deti s hmotnosťou od 22 do 36 kg.

Právna úprava používania bezpečnostných pásov a iných zadržiavacích zariadení sčasti kopíruje úpravu doteraz upravenú v § 5 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z. z. a vychádza z nariadenia vlády SR č. 554/2006 Z. z. o povinnom používaní bezpečnostných pásov a detských zadržiavacích zariadení vo vozidlách určitých kategórií. Oproti doterajšej úprave boli z výnimiek z povinnosti pripútať sa bezpečnostným pásom vyňatí vodiči pri cúvaní a vodiči vozidiel použitých v obci na zásobovanie predajnej siete a na zvoz alebo na rozvoz poštových zásielok a ich spolujazdci [predtým § 5 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 315/1996 Z. z.]. Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo v pripomienkovom konaní doplniť právnu úpravu o výnimku z povinného používania bezpečnostného pásu pri cúvaní, keďže nová právna úprava túto výnimku už neobsahuje a podľa názoru ministerstva je opodstatnená, avšak predkladateľ nového zákona bol toho názoru, že táto výnimka nie je potrebná a túto pripomienku neakceptoval. Novým je v právnej úprave aj ods. 2, v zmysle ktorého sa výnimky z povinného používania bezpečnostného pásu uvedené v ods. 1 písm. b) až d) nevzťahujú na osobu, ktorá sa prepravuje na mieste, ktoré je chránené pred účinkami nárazu vozidla airbagom.
Detské zadržiavacie zariadenie nesmie byť obrátené dozadu na sedadle, ktoré je chránené čelným airbagom, ak nebol airbag vyradený z činnosti alebo nebol automaticky deaktivovaný. Obrátenie dozadu je otočenie v opačnom smere, ako je smer jazdy.

DRUHÁ HLAVA

JAZDA VOZIDLAMI

§ 9

Spôsob jazdy

(1) Vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní.
(2) Na krajnicu smie vodič motorového vozidla vojsť len pri zastavení a státí alebo pri obchádzaní a vyhýbaní sa prekážke cestnej premávky; pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť.
(3) Vodič malého motocykla alebo bicykla smie jazdiť po pravej krajnici, len ak tým neohrozí a neobmedzí pohyb chodcov.

Komentár k § 9

Ustanovenie vychádza z doterajšej právnej úpravy.

§ 10

Jazda v jazdných pruhoch

(1) Mimo obce na ceste s dvoma alebo s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy sa jazdí v pravom jazdnom pruhu. V ostatných jazdných pruhoch sa smie jazdiť, ak je to potrebné na obchádzanie, predchádzanie, otáčanie alebo na odbočovanie.
(2) Mimo obce na ceste s troma alebo s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy smie vodič nákladného automobilu s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou presahujúcou 3 500 kg, vodič jazdnej súpravy, ktorej celková dĺžka presahuje 7 m, vodič zvláštneho motorového vozidla a vodič motocykla s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou do 45 km.h^-1 použiť na jazdu výhradne dva jazdné pruhy najbližšie k pravému okraju vozovky; v ostatných jazdných pruhoch smie jazdiť, ak je to potrebné na obchádzanie, otáčanie alebo na odbočovanie.
(3) V obci na ceste s dvoma alebo s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy smie vodič vozidla použiť na jazdu ktorýkoľvek jazdný pruh; to neplatí pre vodiča uvedeného v odseku 2, na ktorého sa vzťahujú pri jazde v obci odseky 1 a 2.
(4) Ak je na ceste s dvoma a alebo s viacerými jazdnými pruhmi v jednomsmere jazdy taká hustá premávka, že sa utvoria súvislé prúdy vozidiel, v ktorých vodič motorového vozidla môže jazdiť len takou rýchlosťou, ktorá závisí od rýchlosti vozidiel idúcich pred ním, vozidlá môžu ísť súbežne vedľa seba (ďalej len „súbežná jazda“). Pri súbežnej jazde sa nepovažuje za predchádzanie, ak vozidlá idú v jednom z jazdných pruhov rýchlejšie ako vozidlá v inom jazdnom pruhu.
(5) Ak by vozidlá idúce v obci súčasne vo všetkých jazdných pruhoch bránili v jazde rýchlejšie idúcemu vozidlu, vodič, ktorý jazdí v ľavom jazdnom pruhu, je povinný ho čo najskôr uvoľniť; to neplatí, ak vodič používa ľavý jazdný pruh na obchádzanie, odbočovanie, otáčanie alebo predchádzanie.
(6) Vodič pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Tam, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného jazdného pruhu tak, že nie je zrejmé, ktorý z nich je priebežný, vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi v pravom jazdnom pruhu; to neplatí, ak ide o striedavé radenie upravené príslušnou dopravnou značkou.
(7) Na ceste s troma jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy je vodič prechádzajúci z ľavého jazdného pruhu do stredného jazdného pruhu povinný dať prednosť v jazde vodičovi prechádzajúcemu do stredného jazdného pruhu z pravého jazdného pruhu; takýto postup sa vzťahuje primerane pri prechádzaní z ľavých jazdných pruhov do stredných jazdných pruhov na ceste so štyrmi alebo s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy.
(8) Ak je na zaraďovanie do priebežného jazdného pruhu zriadený pripájací pruh, je vodič povinný pred zaradením sa do priebežného jazdného pruhu použiť tento pruh. Vodič pri zaraďovaní z pripájacieho pruhu do priebežného pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi idúcemu v priebežnom pruhu.
(9) V obci sa nepovažuje za predchádzanie, keď vozidlá v jednom jazdnom pruhu idú rýchlejšie ako v inom jazdnom pruhu.
(10) Ak je pri súbežnej jazde v niektorom jazdnom pruhu prekážka cestnej premávky, vodič vozidla idúceho vo voľnom jazdnom pruhu je povinný umožniť vodičovi prvého vozidla nachádzajúceho sa v jazdnom pruhu, v ktorom je prekážka, jej obídenie, ak ten dáva znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič obchádzajúci prekážku pritom nesmie ohroziť vodiča jazdiaceho vo voľnom jazdnom pruhu.
(11) Ak jazdné pruhy nie sú na vozovke vyznačené, jazdným pruhom sa rozumie časť vozovky dovoľujúca jazdu vozidiel s troma a viacerými kolesami v jazdnom prúde za sebou.

Komentár k § 10

Ustanovenie podrobne upravuje jazdu v jazdných pruhoch. Novým je ustanovenie ods. 3 za bodkočiarkou (vybraným druhom vozidiel sa v obci zakazuje použiť iný ako pravý jazdný pruh), ods. 7 a 8 a taktiež úprava tzv. striedavého radenia (tzv. zipsovania) upravená v druhej vete ods. 6.
Značka Striedavé radenie vyobrazená vo vyhláške 9/2009 Z. z., ktorej symbol môže byť aj obrátený, vyznačuje miesto, kde platí striedavé radenie do priebežného jazdného pruhu. Značka sa používa v záujme zvýšenia plynulosti cestnej premávky, ak je pri súbežnej jazde v niektorom jazdnom pruhu prekážka cestnej premávky.
Zipsovanie, resp. striedavé radenie znamená, že vodič vozidla idúceho vo voľnom alebo v priebežnom jazdnom pruhu je povinný umožniť vodičovi prvého vozidla nachádzajúceho sa v jazdnom pruhu, v ktorom je prekážka, ak ten dáva znamenie o zmene smeru jazdy, preradenie do voľného alebo priebežného jazdného pruhu. Vodič pri zaraďovaní do voľného alebo priebežného jazdného pruhu pritom nesmie ohroziť vodiča jazdiaceho vo voľnom alebo priebežnom jazdnom pruhu.

Jazda v mimoriadnych prípadoch

§ 11

(1) Pozdĺž nástupného ostrovčeka alebo ochranného ostrovčeka sa jazdí vpravo. Vľavo sa smie jazdiť len vtedy, ak jazde vpravo bráni prekážka alebo ak je to bezpečnejšie s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu. Pozdĺž električky sa jazdí vpravo, ak nie je dopravnou značkou povolená jazda vľavo.
(2) Na električkový koľajový pás v úrovni vozovky sa smie vojsť len pri obchádzaní, predchádzaní, odbočovaní, otáčaní, vchádzaní na cestu, alebo ak to dovoľuje dopravná značka alebo ak to vyžadujú mimoriadne okolnosti, najmä ak nie je medzi električkovým koľajovým pásom a okrajom vozovky dostatok miesta. Električkový koľajový pás zvýšený nad úroveň vozovky alebo znížený pod jej úroveň, alebo ktorý je od vozovky inak oddelený, najmä obrubníkom, smie sa prechádzať len priečne, a to namieste prispôsobenom na to. Pritom vodič nesmie ohroziť ani obmedziť električku v jazde.
(3) Ak ide električka inou rýchlosťou ako ostatné vozidlá idúce rovnakým smerom, nejde o vzájomné predchádzanie.

§ 12

(1) Ak je na vozovke vyznačený vyhradený jazdný pruh, platí pre vodičov vozidiel, pre ktorých nie je vyhradený jazdný pruh určený, primerane § 11 ods. 2 a § 19 ods. 4; ak je vyhradený jazdný pruh vyznačený na električkovom koľajovom páse, aj § 19 ods. 5.
(2) Vodiči vozidiel, pre ktorých je vyhradený jazdný pruh určený, sú povinní vyhradený jazdný pruh použiť prednostne.
(3) Ak vodič autobusu alebo trolejbusu vychádza z vyhradeného jazdného pruhu do priľahlého jazdného pruhu, vodič jazdiaci v tomto pruhu je povinný mu dať prednosť v jazde. Vodič autobusu alebo trolejbusu je pritom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy a nesmie ohroziť vodičov ostatných vozidiel.
(4) Ak ide vozidlo vo vyhradenom jazdnom pruhu inou rýchlosťou ako ostatné vozidlá idúce rovnakým smerom, nejde o vzájomné predchádzanie.
(5) Ak sa premávka vo vyhradenom jazdnom pruhu riadi osobitnými svetelnými signálmi, riadi sa nimi len vodič jazdiaci v tomto jazdnom pruhu.

§ 13

(1) Za vozidlom pravidelnej verejnej dopravy osôb, ktoré zastavilo v obci na zastávke bez nástupného ostrovčeka alebo bez nástupišťa na zvýšenom električkovom koľajovom páse, vodič iného vozidla je povinný zastaviť vozidlo. Ak je na zastávke viac vozidiel, vodič je povinný zastaviť vozidlo za posledným z nich. Vodič smie pokračovať v jazde, ak neohrozí osobu, ktorá nastupuje do vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb alebo z neho vystupuje.
(2) Vodič je povinný v úseku zastávky pravidelnej verejnej dopravy osôb dbať na zvýšenú opatrnosť a jazdiť primeranou rýchlosťou tak, aby neohrozil osobu vystupujúcu z vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb alebo do neho nastupujúcu.

Komentár k § 11 až 13

Uvedené ustanovenia § 11 až 13 upravujú správanie sa vodičov v niektorých mimoriadnych prípadoch. Upravuje sa tu jazda vozidlom pozdĺž nástupného a ochranného ostrovčeka, vchádzanie na električkový pás a jazda pozdĺž električky. Osobitná pozornosť sa venuje povinnostiam vodičov vo vzťahu k vozidlám jazdiacim vo vyhradených jazdných pruhoch. Ustanovenie § 11 bolo prebraté z doterajšej právnej úpravy, čiastočne zmeneným je ustanovenie § 12 a v ustanovení § 13 pribudol oproti doterajšej úprave nový ods. 2.

§ 14

Obchádzanie

(1) Vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré zastavilo alebo stojí, prekážky cestnej premávky alebo chodca vybočuje zo smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť ani obmedziť vodiča protiidúceho vozidla; nesmie ohroziť ani vodiča idúceho za ním, ani iného účastníka cestnej premávky. Vodič je pritom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.

(2) Vodič je povinný pri obchádzaní stojaceho vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb prihliadnuť na možnosť vbehnutia osôb na vozovku a jazdu prispôsobiť tak, aby neboli ohrozené; to platí aj pre vodiča vozidla jazdiaceho v protismere. Osobitnú pozornosť musí vodič venovať, ak ide o autobus označený ako autobus prepravujúci deti.

Komentár k § 14

Ustanovenie o obchádzaní ostáva oproti doterajšej úprave v podstate nezmenené. Vodič, ktorý z dôvodu obchádzania vybočuje zo smeru svojej jazdy musí dávať znamenie o zmene smeru jazdy, pričom nesmie ohroziť protiidúcich vodičov, vodičov idúcich za ním ani iných účastníkov cestnej premávky. Zvýšenú pozornosť musí vodič venovať obchádzaniu autobusu, a vždy predpokladať možnosť vbehnutia osôb na vozovku (najmä detí) spoza stojaceho autobusu, jazdu a predovšetkým jej rýchlosť by mal prispôsobiť tak, aby vedel kolízii zabrániť.

§ 15

Predchádzanie

(1) Predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. Pri jazde v pripájacom jazdnom pruhu alebo v odbočovacom jazdnom pruhu sa smie vpravo predchádzať aj vozidlo idúce v priebežnom jazdnom pruhu.
(2) Vodič, ktorý pri predchádzaní vybočuje zo smeru svojej jazdy, je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy, pričom nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním.
(3) Vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla.
(4) Vodič predchádzaného vozidla nesmie zvyšovať rýchlosť jazdy ani inak brániť predchádzaniu.
(5) Vodič nesmie predchádzať,

a) ak nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie,
b) ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť,
c) ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného účastníka cestnej premávky,
d) ak vodič pred ním idúceho vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a ak ho nemožno predísť vpravo podľa odseku 1, prípadne ak ho nemožno predísť v ďalšom voľnom jazdnom pruhu vyznačenom na vozovke v tom istom smere jazdy,
e) cez pripájací alebo odbočovací jazdný pruh; to neplatí pre prípad uvedený v odseku 1,
f) po krajnici; to neplatí pri predchádzaní vpravo podľa odseku 1, pritom nesmie ohroziť ani obmedziť chodca idúceho po krajnici a cyklistu alebo vodiča malého motocykla jazdiaceho po krajnici,
g) pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla,
h) pri jazde cez železničné priecestie,
i) ak by pri predchádzaní svojou výrazne nižšou rýchlosťou obmedzil za ním idúce vozidlo, ktoré začalo úkon predchádzania skôr.

Komentár k § 15

Nesprávne predchádzanie spôsobuje spolu s nesprávnym spôsobom jazdy, neprimeranou rýchlosťou a nedaním prednosti v jazde najviac dopravných nehôd, preto zákonodarca ohľadom predchádzania zavádza niektoré zmeny. Ustanovenia ods. 1 až 4 zodpovedajú doterajšej úprave, len v ods. 3 sa zakotvuje nová povinnosť zachovávať pri predchádzaní dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla.
Zásadné zmeny nachádzame v ods. 5 upravujúcom zákaz predchádzania. Písmená a) až d) sú zhodné s doterajšou úpravou. Písmeno e) explicitne zakazuje predchádzanie cez pripájací alebo odbočovací jazdný pruh, okrem prípadu jazdy v pripájacom jazdnom pruhu alebo v odbočovacom jazdnom pruhu, tak ako to dovoľuje ods. 1 tretej vety. Nové zákazy sú upravené aj v ods. 5 písmenách f), g) a i). Vypadol zákaz predchádzania v tesnej blízkosti pred železničným priecestím. Nanovo sa zakazuje predchádzať v prípade, ak by vodič pri predchádzaní svojou výrazne nižšou rýchlosťou obmedzil za ním idúce vozidlo, ktoré začalo úkon predchádzania skôr. Dodržanie tohto zákazu predpokladá správne vyhodnotenie obrazu v spätnom zrkadle ako aj vlastností vozidla vodičom.
S predchádzaním súvisí aj ustanovenie o dávaní znamenia o zmene smeru jazdy v § 30 tohto zákona a dôležitý je tiež zákaz predchádzania pri jazde po diaľnici ustanovený v § 35 ods. 3 pre vodiča nákladného vozidla alebo jazdnej súpravy, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 7 500 kg. Tento zákaz zákonodarca zavádza s cieľom zvyšovania plynulosti a tým aj bezpečnosti cestnej premávky, pričom konštatuje, že toto opatrenie sa už v praxi na základe dopravného značenia osvedčilo.

§ 16

Rýchlosť jazdy

(1) Vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
(2) Vodič autobusu a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg smie jazdiť rýchlosťou najviac 90 km.h-1. Na diaľnici a na rýchlostnej ceste vodič autobusu smie jazdiť rýchlosťou najviac 100 km.h-1 a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg rýchlosťou najviac 130 km.h-1.
(3) Vodič iného motorového vozidla, ako sa uvádza v odseku 2, ako aj vodič autobusu s prípojným vozidlom, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť prevyšuje 750 kg, a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg s prípojným vozidlom, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť prevyšuje 750 kg, smú jazdiť rýchlosťou najviac 90 km.h^-1.
(4) Vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h^-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h^-1.
(5) Vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením.
(6) Najvyššie dovolené rýchlosti ustanovené v odsekoch 2 a 3 nemožno prekročiť, ani ak je dopravnou značkou alebo dopravným zariadením dovolená vyššia rýchlosť; to neplatí pre vodiča motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg bez prípojného vozidla.
(7) Vodič nesmie prekročiť najväčšiu konštrukčnú rýchlosť vozidla, a ak ide o jazdnú súpravu, ani najväčšiu konštrukčnú rýchlosť nijakého z vozidiel súpravy.
(8) Najvyššie dovolené rýchlosti ustanovené v odsekoch 2 až 6 nie sú povinní dodržiavať vodiči vozidiel ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby, ak to vyžaduje plnenie osobitných úloh, ktorých okruh určí príslušný minister a riaditeľ Slovenskej informačnej služby.

Komentár k § 16

Zmena maximálnej povolenej rýchlosti bola jednou z najväčších zmien, ktoré priniesol nový zákon o cestnej premávke, pričom nové maximálne rýchlosti zodpovedajú podľa zákonodarcu európskym štandardom ako aj stavu pozemných komunikácií na území Slovenskej republiky. Nové najvyššie povolené rýchlosti zobrazuje nasledujúca prehľadná tabuľka.

Najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy vozidiel do 3 500 kg bez prípojného vozidla na cestách mimo obce bude možné prekročiť, ak to bude ustanovené dopravnou značkou. Zákon pripúšťa, aby bola v obci dopravnou značkou zvýšená rýchlosť jazdy pre všetky vozidlá. Samozrejme, tak ako doteraz, platí, že vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
Do pozornosti dávame aj nové ustanovenie § 35, ktoré ustanovuje minimálne povolené rýchlosti na diaľnici.

___________

Judikatúra k § 16

Cestné rýchlomery sú označené meradlá v oblasti ich merania (používané pri kontrole dodržiavania pravidiel cestnej premávky – § 3 ods. l a bod. 2.2.1 prílohy č.1 k vyhláške č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole. Podľa prílohy č. 31 k predmetnej vyhláške bod. 2a – cestný radarový rýchlomer pracuje na princípe merania zmeny frekvencie vyžarovaného elektromagnetického mikrovlnného vlnenia, ktoré vzniká odrazom tohto vlnenia od pohybujúceho sa objektu v dôsledku Dopplerovho efektu. Vyhláška č. 210/2000 Z. z. bola prijatá v súlade s právne záväzným aktom Európskych spoločenstiev a osobitnými predpismi o poskytovaní informácií v oblasti noriem a technických predpisov (pozri § 12 vyhlášky).
Policajný zbor má oprávnenie pri odhaľovaní priestupkov vyhotovovať záznamy v súlade so zákonom a to aj meradlom – cestným radarovým rýchlomerom, ktorý sa používa na zistenie rýchlosti pohybujúceho telesa na verejnom priestranstve bez vopred určeného cieľového adresáta.
Cestný radarový rýchlomer ako meradlo rýchlosti pohybujúceho sa telesa svojou povahou a použitím pri odhaľovaní dopravných priestupkov v zmysle zákona o priestupkoch nemožno kvalifikovať ako informačno-technický prostriedok, ktorý slúži na úplne iné účely ako predmetný merač. Nemožno ho zaradiť ani ako automatický technický systém v zmysle ods. 2 § 69 zákona č. 171/1993 Z. z. Účelom a technickým vybavením tento merač slúži na plnenie úloh policajného zboru uložených mu v § l, § 2 ods. 1 písm. j) a k) zákona č. 171/1993 Z. z. a nie na plnenie úloh podľa § 36 zákona č. 171/1993 Z. z., preto na použitie tohto meradla sa nevzťahuje režim ako pri používaní informačno-technických prostriedkov.
Napokon vodič motorového vozidla má dbať na dodržiavanie dopravných predpisov ako osobitných bezpečnostných predpisov slúžiacich na ochranu širokej verejnosti, ktorých dodržiavanie je nielen spoločensky žiaduce ale dôvodne aj kontrolované na to príslušnými orgánmi štátu. Takúto kontrolu potom vodič motorového vozidla ako účastník verejnej dopravy na pozemných komunikáciách je nútený strpieť, bez možnosti sa odvolávať nedotknuteľnosti osoby a súkromia, keďže takéto obmedzenie je v súlade so zákonom.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sžo 36/2008, Zo súdnej praxe 71/2008)

§ 17

Vzdialenosť medzi vozidlami

(1) Vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.
(2) Vodič motorového vozidla je povinný dodržiavať za vozidlom idúcim pred ním takú vzdialenosť, aby sa predchádzajúce vozidlo mohlo pred neho bezpečne zaradiť.
(3) Vodič, ktorý nechce alebo nemôže prejsť pozdĺž električky vpravo, je povinný jazdiť za ňou v takej vzdialenosti, aby umožnil prejazd pozdĺž električky ostatným vodičom.

Komentár k § 17

Vodič je povinný dodržiavať takú vzdialenosť za vozidlom idúcim pred ním, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo a aby sa predchádzajúce (predbiehajúce) vozidlo mohlo pred neho bezpečne zaradiť.

§ 18

Vyhýbanie

Vodiči protiidúcich vozidiel sa vyhýbajú vpravo, včas a v dostatočnej miere. Ak sa nemôžu bezpečne vyhnúť, prednosť v jazde je povinný dať ten vodič, na ktorého strane jazdy je prekážka alebo zúžená vozovka. Ak jeden z nich musí cúvať, urobí to ten, pre ktorého je to ľahšie alebo menej nebezpečné. Ak sa vodič nemôže vyhnúť protiidúcej električke vpravo, vyhýba sa jej vľavo.

Komentár k § 18

Ustanovenie upravujúce vyhýbanie bolo bezo zmien prebraté z doterajšej právnej úpravy.

§ 19

Odbočovanie

(1) Pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.
(2) Ak to vyžadujú okolnosti, najmä pri preprave dlhého nákladu, vodič musí zaistiť bezpečné odbočenie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.
(3) Pred odbočovaním vpravo vodič je povinný zaradiť sa čo najbližšie k pravému okraju vozovky. Ak pritom musí s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu vybočiť zo smeru svojej jazdy vľavo, vždy dáva len znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Pred odbočovaním vľavo vodič je povinný zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu a šírku vozovky. Ak vodiči protiidúcich vozidiel odbočujú vľavo, vyhýbajú sa vľavo.
(4) Vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vľavo.
(5) Električka, ktorá križuje smer jazdy vozidla idúceho po jej pravej alebo po jej ľavej strane a dáva znamenie o zmene smeru jazdy, má prednosť v jazde.

Komentár k § 19

Porovnajúc doterajšiu a novú úpravu odbočovania nachádzame zmeny v ods. 1, kde je stanovená nová povinnosť vodičovi vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, dbať na zvýšenú opatrnosť a neohroziť svojou jazdou vodiča odbočujúceho vozidla. Zmeny sa dotkli aj povinnosti vodiča odbočujúceho vpravo, ktorá je upravená v druhej vete ods. 4 (Pozri aj § 55 ods. 8). V ostatnom je nová úprava zhodná s doterajšou.

___________

Judikatúra k § 19

Nemožno od vodiča vozidla odbočujúceho vľavo požadovať, aby sa pri odbočovaní nepretržite či priebežne díval za seba a nevenoval sa náležite odbočovaciemu manévru a nesledoval čo sa deje v smere jeho jazdy, čo je veľmi podstatné. Vozidlá idúce za odbočujúcim vozidlom, ktoré má riadne zapnuté smerové svietidlo dávajúce znamenie o zmene smeru jazdy, si majú počínať tak, aby na túto zmenu stihli za normálnych okolností zareagovať včas.

(Uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 5 Tdo 10/2008, zo dňa 23. 1. 2008)

Vodič nesmie na úkor bezpečnosti premávky pre seba vynucovať nerušenú jazdu, aj keď by podľa špeciálneho právneho predpisu bol v danej situácii v práve (napríklad pokiaľ má na križovatke prednosť v jazde).

(Uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 5 Tdo 10/2008, zo dňa 23. 1. 2008)

§ 20

Jazda cez križovatku

(1) Vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.
(2) Ak prednosť v jazde nevyplýva z odseku 1, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava.
(3) Vodič nesmie vojsť na križovatku, ak mu situácia nedovoľuje pokračovať za križovatkou v jazde, takže by bol nútený zastaviť vozidlo na križovatke; to neplatí, ak vodič musí zastaviť vozidlo v križovatke z dôvodu dávania prednosti chodcom prechádzajúcim cez vozovku alebo pri odbočovaní doľava podľa § 19 ods. 4.
(4) Na príkaz dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde!“ vodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad.
(5) Vodič vchádzajúci do kruhového objazdu označeného príslušnou dopravnou značkou je povinný dodržať smer na kruhovom objazde vyznačený šípkami. Vodič vchádzajúci do kruhového objazdu má prednosť v jazde, ak dopravnou značkou nie je ustanovené inak.

Komentár k § 20

Ustanovenia o jazde cez križovatku v zásade kopírujú doterajšiu úpravu. Spresňuje sa povinnosť dávania prednosti v jazde v ods. 1, ktorú má vodič len voči vodičom a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste, avšak okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku po hlavnej ceste v organizovanom útvare. To znamená, že ak sa chodec sám vyberie napríklad si zabehať a prichádza po hlavnej ceste, vodiči prichádzajú do križovatky z vedľajšej cesty nie sú povinní mu dať prednosť. Treba však dodať, že sú povinní postupovať v súlade s § 3 ods. 2 písm. a), t.j. správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozili bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky a v súlade s § 4 ods. 1 písm. e), t.j. dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu a starým osobám.
Zastaviť vozidlo v križovatke je prípustné, ak sa dáva prednosť chodcom prechádzajúcim cez vozovku alebo pri odbočovaní doľava podľa § 19 ods. 4.
Značka Stoj, daj prednosť v jazde! ukladá vodičovi povinnosť zastaviť vozidlo a dať prednosť v jazde. Vodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad. Značka označuje vedľajšiu cestu pred križovatkou s hlavnou cestou, a to najmä v prípadoch, keď križovatka nie je dostatočne prehľadná. Za predpokladu, že miesto na zastavenie vozidla je možné presne vymedziť, používa sa značka v kombinácii s priečnou súvislou čiarou s nápisom Stop. Značka sa používa najmä v kombinácii s príslušnou dodatkovou tabuľkou s tvarom križovatky.
Úplne novým je ods. 5, ktorého druhá veta vyvolala už v pripomienkovom konaní viacej negatívnych ohlasov. Predkladateľ novely však túto úpravu obhajuje jej zosúladením s Dohovorom o cestnej premávke (Viedeň 1968). Takže ak dopravná značka pred kruhovým objazdom neustanoví inak (vo väčšine prípadov, ak už nie vo všetkých prípadoch však ustanovuje inak), platí, že vodič vchádzajúci do kruhového objazdu má prednosť v jazde, teda tam platí tzv. „pravidlo pravej ruky“.

___________

Judikatúra k § 20

Skutočnosť, že iná osoba porušila predpisy o premávke na pozemných komunikáciách a vlastným zavinením vytvorila nebezpečnú situáciu, neospravedlňuje vodiča, ak aj on sám porušil povinnosť stále vozidlo ovládať a počínať si tak, aby doprava nebola ohrozená. Z toho potom plynie aj ďalší záver, že zásadne nemožno vylúčiť zodpovednosť za následky dopravnej nehody ani u vodiča, ktorého vozidlo malo prednosť v jazde.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Tz 28/2002, Zo súdnej praxe 83/2003)

Vodič nesmie na úkor bezpečnosti premávky pre seba vynucovať nerušenú jazdu, aj keď by podľa špeciálneho právneho predpisu bol v danej situácii v práve (napríklad pokiaľ má na križovatke prednosť v jazde).

(Uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 5 Tdo 10/2008, zo dňa 23. 1. 2008)

§ 21

Vchádzanie na cestu

(1) Pri vchádzaní na cestu z miestamimo cesty, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste.
(2) Ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečný vjazd na cestu pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.
(3) Vozidlo vchádzajúce na cestu musí byť vopred očistené, aby neznečisťovalo cestu.

Komentár k § 21

Ustanovenie upravujúce vchádzanie na cestu je bezo zmien prebraté z doterajšej právnej úpravy. Pripomíname, že pri znečistení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto znečistenie spôsobil, bez prieťahov ho odstrániť a komunikáciu uviesť do pôvodného stavu. Ak sa tak nestane, je povinný uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením znečistenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Sankcie za porušenie povinnosti ustanovenej v ods. 3 sú mimoriadne vysoké, zvlášť v prípade ak by v dôsledku znečistenia cesty došlo k dopravnej nehode (Pozri § 137 tohto zákona a § 22 priestupkového zákona).

___________

Judikatúra k § 21

Vodič, ktorý za podmienok § 21 ods. 1 a 2 zákona o cestnej premávke vchádza na cestu, sa musí správať tak, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
Vodič, ktorý má dať prednosť v jazde, musí sám zodpovedne určiť, či môže alebo nemôže prísť v danej situácii k náhlej zmene smeru jazdy, alebo k náhlemu zníženiu rýchlosti vozidla, prichádzajúceho po ceste, či sú teda dané podmienky pre uplatnenie pravidla v prednosti v jazde, a či situácia vyžaduje a zaväzuje ho k poskytnutiu prednosti v jazde.
Pre posúdenie situácie z tohto hľadiska je rozhodujúca najmä vzdialenosť vozidla, ktoré má prednosť v jazde, jeho rýchlosť jazdy, smer jeho ďalšej jazdy, hustota premávky a prehľadnosť miesta.
Vodič v tomto smere musí mať schopnosť zodpovedne sa rozhodnúť za každej, aj zložitej dopravnej situácie, včítane zaistenia bezpečného vjazdu na cestu pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Tz 6/2003)

§ 22

Otáčanie a cúvanie

(1) Pri otáčaní platí obdobne § 19; pri otáčaní na križovatke aj § 20.
(2) Vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky.
(3) Ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečné otáčanie alebo cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.
(4) Vodič sa nesmie otáčať a nesmie cúvať

a) na neprehľadných alebo na inak nebezpečných miestach, najmä v neprehľadnej zákrute a v jej tesnej blízkosti, pred neprehľadným vrcholom stúpania cesty, na ňom a za ním,
b) na križovatke s riadenou premávkou; otáčať sa smie, ak to dovoľuje dopravná značka alebo dopravné zariadenie,
c) na priechode pre chodcov alebo na priechode pre cyklistov,
d) na železničnom priecestí a v jeho tesnej blízkosti,
e) v tuneli a v jeho tesnej blízkosti,
f) na jednosmernej ceste; vodič však smie cúvať, ak je to nevyhnutne potrebné najmä na zaradenie do radu stojacich vozidiel alebo na vyjdenie z neho,
g) na moste.

Komentár k § 22

Oproti doterajšej úprave sa ohľadom otáčania a cúvania zaviedli zmeny do ods. 4 písm. b), ktorý umožňuje otáčanie na križovatke s riadenou premávkou, ak to dovoľuje dopravná značka alebo dopravné zariadenie. Novým zákazom je zákaz upravený v ods. 4 písm. g), ktorým sa zakazuje otáčanie a cúvanie na moste.

Zastavenie a státie

§ 23

(1) Vodič smie zastaviť a stáť len vpravo v smere jazdy v jednom rade a rovnobežne s okrajom cesty, čo najbližšie k okraju cesty a na jednosmernej ceste vpravo i vľavo. Ak nie je ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, vodič smie v obci zastaviť a stáť kolmo, prípadne šikmo na okraj cesty alebo zastaviť v druhom rade. Pri státí musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre každý smer jazdy. Pri zastavení musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre oba smery jazdy. Pri státí vodič vozidla nesmie obmedziť pohyb chodcov ani cyklistov.
(2) Pri zastavení a státí je vodič povinný prednostne použiť parkovisko tak, aby neobmedzoval ostatných účastníkov cestnej premávky. Pri zastavení a státí vodič je povinný čo najlepšie využiť parkovacie miesto a nesmie znemožniť ostatným vodičom vyjdenie z parkovacieho miesta. Rovnako nesmie zastaviť a stáť na mieste, kde by znemožnil vjazd a výjazd vozidiel. Ak sú na parkovisku vyznačené parkovacie miesta, vodič smie stáť len na nich.
(3) Pri zastavení a státí vedľa vozidla s parkovacím preukazom podľa § 44 ods. 4 vodič je povinný ponechať bočný odstup najmenej l,2 m.
(4) Ak vodič, ktorý chce zastaviť alebo stáť, zachádza na okraj cesty alebo chodníka, je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.
(5) Vodič vozidla, ktoré zastavilo alebo stálo a opäť vychádza od okraja cesty alebo od chodníka, nesmie ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodičovi vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb sú v obci vodiči ostatných vozidiel povinní umožniť vyjdenie zo zastávky alebo zo zastávkového pruhu, a to znížením rýchlosti jazdy, prípadne i zastavením vozidla; vodič takéhoto vozidla pritom nesmie ohroziť najmä vodičov vozidiel idúcich rovnakým smerom.

Komentár k § 23

Úprava zastavenia a státia v podstate vychádza z doterajšej úpravy v § 22 zákona č. 315/1996 Z. z. Explicitne sa zakotvilo, že pri státí vodič vozidla nesmie obmedziť pohyb chodcov ani cyklistov (Pozri aj § 52 ods. 2, ktorý dovoľuje zastavenie alebo státie vozidla na chodníku, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m). V zákone sa spresnil spôsob parkovania vozidiel na parkovisku tak, aby sa takýmto státím neznemožnilo vchádzanie a vychádzanie z parkoviska alebo z parkovacieho miesta. Ak sú na parkovisku vyznačené parkovacie miesta, vodič musí stáť len na nich.

§ 24

(1) Otvárať dvere alebo bočné steny vozidla, ako aj nastupovať do vozidla alebo vystupovať z neho sa smie len vtedy, ak tým nie je ohrozená bezpečnosť nastupujúcich osôb alebo vystupujúcich osôb ani iných účastníkov cestnej premávky.
(2) Vodič, ktorý sa chce vzdialiť od vozidla tak, že nebude môcť okamžite zasiahnuť, je povinný urobiť také opatrenia, aby vozidlo nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a aby ho nemohla neoprávnene použiť iná osoba. Ak je vozidlo povinne vybavené zariadením proti neoprávnenému použitiu, vodič je povinný ho použiť. Vodič motorového vozidla alebo jazdnej súpravy povinne vybavených zakladacími klinmi je povinný ich použiť, ak treba zabezpečiť vozidlo alebo súpravu proti pohybu.
(3) Vodič vozidla, ktoré je povinne vybavené prenosným výstražným trojuholníkom, je povinný tento trojuholník použiť počas núdzového státia, najmä pri prerušení jazdy pre chybu na vozidle alebo na náklade alebo v dôsledku dopravnej nehody, ak také vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky. Vodič je povinný trojuholník umiestniť na okraji vozovky tak, aby ho prichádzajúci vodiči včas a zreteľne videli, a to vo vzdialenosti najmenej 50 m za vozidlom a na diaľnici a rýchlostnej ceste najmenej 100 m za vozidlom. V obci môže byť táto vzdialenosť, ak to vyžadujú okolnosti, kratšia. Ak je vozidlo vybavené osobitným zariadením, ktoré umožňuje výstražnú funkciu smerových svietidiel, vodič je povinný ho použiť aspoň v čase, kým umiestni trojuholník na vozovke.

Komentár k § 24

Ustanovenie kopíruje doterajšiu úpravu. Vodič používa prenosný výstražný trojuholník len ak tvorí vozidlo prekážku cestnej premávky. Je potrebné zdôrazniť, že použitie výstražnej funkcie smerových svetiel (prerušované oranžové svetlo všetkých smerových svetiel) nemôže nahradiť prenosný výstražný trojuholník. Pokiaľ je vozidlo vybavené výstražnou funkciou smerových svetiel (ktorá sa vo vozidle aktivuje spravidla spínačom červenej farby s vyobrazením výstražného trojuholníka), je vodič povinný túto funkciu použiť v čase, kým umiestni trojuholník na vozovke. Po umiestnení trojuholníka je na zvážení vodiča, či výstražnú funkciu smerových svetiel ponechá zapnutú. Odporúča sa ju však používať aj po umiestnení trojuholníka. S ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu môže byť v takejto situácii jej použitie ustanovené povinne s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) zákona.
Použitie výstražnej funkcie smerových svetiel je ďalej upravené v ustanoveniach § 31 ods. 3, § 40 ods. 7 a § 47 ods. 2 tohto zákona.

§ 25

(1) Vodič nesmie zastaviť a stáť

a) v neprehľadnej zákrute a v jej tesnej blízkosti,
b) pred neprehľadným vrcholom stúpania cesty, na ňom a za ním,
c) na priechode pre chodcov alebo na priechode pre cyklistov a vo vzdialenosti kratšej ako 5mpred nimi,
d) na križovatke a vo vzdialenosti kratšej ako 5 m pred hranicou križovatky a 5 m za ňou; tento zákaz neplatí v obci na križovatke tvaru „T“ na náprotivnej strane vyúsťujúcej cesty,
e) na pripájacom alebo na odbočovacom pruhu,
f) na zastávke vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb v úseku, ktorý sa začína dopravnou značkou pre zastávku a končí sa 5 m za označníkom zastávky, a tam, kde taká dopravná značka nie je, vo vzdialenosti kratšej ako 30 m pred označníkom zastávky a 5 m za ním; ak je priestor zastávky vyznačený príslušnou vodorovnou dopravnou značkou, platí tento zákaz len pre nástupište a vyznačený priestor,
g) na železničnom priecestí, v podjazde a v tuneli a vo vzdialenosti kratšej ako 15 m pred nimi a 15 m za nimi,
h) na mieste, kde by vozidlo zakrývalo zvislú dopravnú značku, vodorovnú dopravnú značku vyznačujúcu spôsob radenia do jazdných pruhov a určený smer jazdy cez križovatku alebo vyjadrujúcu doplňujúci údaj nápisom alebo svetelné signály,
i) na vnútornom jazdnom pruhu,
j) na vyhradenom jazdnom pruhu okrem vozidla, pre ktoré je vyhradený jazdný pruh určený, a ak nejde o vnútorný jazdný pruh,
k) na cestičke pre cyklistov,
l) vo vzdialenosti kratšej ako 5 m od začiatku a 5 m od konca pozdĺžnej súvislej čiary alebo nástupného ostrovčeka tam, kde by medzi touto čiarou alebo nástupným ostrovčekom a vozidlom nezostal voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m,
m) na moste,
n) pred vjazdom na cestu z miesta mimo cesty alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené,
o) na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie,
p) na električkovom koľajovom páse,
q) na chodníku okrem prípadu podľa § 52 ods. 2,
r) na kruhovom objazde,
s) na cestnej zeleni a inej verejne prístupnej zeleni, na ostrovčekoch a deliacich pásoch, ak to nie je dovolené dopravnou značkou,
t) na mieste, kde by medzi vozidlom a najbližšou električkovou koľajnicou nezostal voľný jazdný pruh široký najmenej 3,5 m,
u) na iných miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel; osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov z objektov určených na zásobovanie alebo parkovacích miest.

(2) Na cestách I. triedy a za zníženej viditeľnosti aj na ostatných cestách s výnimkou účelových komunikácií je mimo obce zakázané zastavenie a státie na inom mieste než na mieste označenom ako parkovisko s výnimkou núdzového státia.

Komentár k § 25

Ustanovenie upravuje miesta, kde je zastavenie a státie zakázané. Miesta uvedené v ods. 1 písm. a) až e), g) až i), l) až n) a p) boli bez zmeny prebraté z doterajšej právnej úpravy. Mierne modifikované sú miesta zákazu zastavenia a státia na zastávke vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb [písm. f)], vyhradenom jazdnom pruhu [písm. j)] a chodníku [písm. q)]. Na chodníku sa teda môže zastaviť a stáť, ak ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5m. Zákaz státia na miestach, kde by nezostal medzi vozidlom a najbližšou električkovou koľajnicou voľný jazdný pruh široký najmenej 3,5m už nie je ohraničený časovo. Ostatné miesta, kde vodič nesmie zastaviť a stáť, uvedené v ods. 1. sú novo zavedené, preto by im mali venovať pozornosť všetci vodiči.
K sankciám za porušenie zákazu pozri o. i. aj § 137 ods. 2 písm. q) tohto zákona a § 22 Priestupkového zákona.
Len pripomíname, že vyhláška 9/2009 Z. z. pozná zákazovú značku Zákaz státia (značka č. B 33), ktorá sa používa najmä v prípadoch, keď je nutné v záujme bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a s prihliadnutím na miestne podmienky zakázať státie vozidiel a umožniť iba ich zastavenie napríklad najmä na účel zásobovania. Značka Zákaz zastavenia (značka č. B 34) sa používa v prípade, keď by zastavenie vozidla mohlo s prihliadnutím na dané dopravné podmienky výrazne ohroziť bezpečnosť cestnej premávky alebo narušiť jej plynulosť.

§ 26

Zastavenie vozidla v tuneli

(1) Ak pri jazde vozidla v tuneli vznikne porucha vozidla, pre ktorú sa toto vozidlo stane nepojazdným, alebo ak vznikne dopravná nehoda vrátane požiaru, je vodič po zastavení vozidla povinný bezodkladne

a) vypnúť motor, a ak je na vykurovanie vozidla použité nezávislé kúrenie, vypnúť aj toto kúrenie,
b) vykonať vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky v tuneli; ak to okolnosti vyžadujú, je oprávnený zastavovať iné vozidlá,
c) oznámiť telefonicky alebo iným vhodným spôsobom zastavenie vozidla v tuneli osobe vykonávajúcej dohľad nad prevádzkou tunela.

(2) V prípadoch uvedených v odseku 1 nesmie vodič a prepravovaná osoba fajčiť alebo manipulovať s otvoreným ohňom.
(3) Vodič alebo prepravovaná osoba sú v prípadoch uvedených v odseku 1 povinní na pokyn osoby vykonávajúcej dohľad nad prevádzkou tunela opustiť vozidlo a sústrediť sa do miest na to určených, prípadne tunel opustiť.
(4) Ak to nie je nevyhnutné, prepravované osoby nesmú z vozidla vystupovať a pohybovať sa po vozovke. Také osoby sa môžu pohybovať po vozovke v tuneli len v súvislosti so zaisťovaním bezpečnosti cestnej premávky, ak majú na sebe reflexný bezpečnostný odev.
(5) Ustanovenia odseku 1 písm. a) a b) a odsekov 2 až 4 sa vzťahujú aj na ostatných vodičov a prepravované osoby.

Komentár k § 26

Nová právna úprava zastavenia vozidla v tuneli je zhodná s doterajšou právnou úpravou, novou je len povinnosť ustanovená v ods. 4 v zmysle ktorej je nevyhnutné mať na sebe reflexný bezpečnostný odev pri pohybe po vozovke v tuneli pri zaisťovaní bezpečnosti cestnej premávky.
Povinnou výbavou motorového vozidla kategórie M, N, T, C a Ps je bezpečnostný odev (bezpečnostná reflexná vesta, overal, nohavice, bunda alebo pláštenka), pričom bezpečnostný odev sa umiestňuje v dosahu zo sedadla vodiča vozidla. Pozri aj výklad k § 5.

Železničné priecestie

§ 27

(1) Pred železničným priecestím vodič je povinný počínať si mimoriadne opatrne, najmä sa presvedčiť, či môže bezpečne prejsť cez železničné priecestie.
(2) Vozidlá pred železničným priecestím sa radia za sebou v poradí, v ktorom prišli. Ak nejde o súbežnú jazdu, smú vozidlá prechádzať cez železničné priecestie len v jednom jazdnom prúde.
(3) Vo vzdialenosti 50m pred železničným priecestím a pri jeho prechádzaní vodič je povinný jazdiť rýchlosťou najviac 30 km.h^-1; ak na priecestnom zabezpečovacom zariadení svieti prerušované biele svetlo, vodič je povinný 50 m pred železničným priecestím a pri jeho prechádzaní jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h^-1. Vodič pritom nesmie zbytočne predlžovať čas prechádzania železničného priecestia.
(4) Ak dôjde k zastaveniu vozidla na železničnom priecestí, vodič je povinný odstrániť vozidlo zo železničnej trate; ak tak nemôže urobiť, musí bezodkladne vykonať také opatrenia, aby bol vodič koľajového vozidla pred nebezpečenstvom včas varovaný.
(5) Pred železničným priecestím, pri ktorom je umiestnená dopravná značka „Stoj, daj prednosť v jazde!“, vodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, z ktorého má náležitý rozhľad na trať.

§ 28

Vodič nesmie vchádzať na železničné priecestie, ak

a) sa dáva výstraha dvoma červenými striedavo prerušovanými svetlami priecestného zabezpečovacieho zariadenia,
b) sa dáva výstraha prerušovaným zvukom húkačky alebo zvončeka priecestného zabezpečovacieho zariadenia,
c) sa spúšťajú, ak sú spustené alebo ak sa zdvíhajú závory,
d) už vidieť alebo počuť prichádzajúci vlak alebo iné dráhové vozidlo alebo ak počuť najmä jeho húkanie alebo pískanie,
e) osoba pribratá na zaistenie bezpečnej prevádzky železničného priecestia dáva znamenie na zastavenie vozidla krúžením červenou alebo žltou zástavkou a za zníženej viditeľnosti krúžením červeným svetlom v hornom polkruhu,
f) situácia na železničnom priecestí alebo za ním nedovoľuje, aby ho bezpečne prešiel a pokračoval v jazde.

§ 29

(1) Ak osoba pribratá na zaistenie bezpečnej prevádzky železničného priecestia dáva pokyn na jazdu cez železničné priecestie vodorovným kývaním ruky s červenou alebo so žltou zástavkou a za zníženej viditeľnosti bielym svetlom cez stred tela, vodič je povinný ju poslúchnuť; pritom neplatí § 28 písm. a) až d).
(2) Ustanovenia odseku 1 a § 27 a 28 sa primerane vzťahujú aj na chodca.

Komentár k § 27 až 29

Ustanovenia upravujúce železničné priecestia boli z väčšej časti prebraté z doterajšej právnej úpravy. Novým je ustanovenie § 27 ods. 4, ktoré rieši situáciu, ak dôjde k zastaveniu vozidla na železničnom priecestí. Novým je tiež spresnenie svetelného znamenia uvedeného v § 28 písm. e). Novým sa môže javiť aj ustanovenie § 29 ods. 2, ktoré ukladá povinnosti upravené v § 27, § 28 a § 29 ods. 1 aj chodcom, avšak táto povinnosť bola upravená aj v doterajšej právnej úprave, avšak bola systematicky zaradená medzi tzv. osobitné ustanovenia o chodcoch. Zásadnou zmenou je zmena vzdialenosti, kedy je vodič povinný jazdiť rýchlosťou najviac 30 km.h^-1 z 30m na 50m pred železničným priecestím.
Ohľadom železničných priecestí pozri aj ustanovenia § 25 ods. 1 písm. g) a § 32 ods. 2 druhej vety tohto zákona.
Prejazd cez železničné priecestie v čase, keď je to zakázané sa považuje za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, za čo možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov [Pozri § 22 ods. 1 písm. j) a § 22 ods. 2 písm. d) Priestupkového zákona].

§ 30

Znamenie o zmene smeru jazdy

(1) Znamenie o zmene smeru jazdy vodič je povinný dávať okrem prípadov uvedených v tomto zákone vždy aj pri zmene smeru jazdy, vybočovaní z neho alebo ak to vyžaduje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.
(2) Vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy včas pred začatím jazdného úkonu podľa odseku 1, a to s ohľadom na okolnosti cestnej premávky, najmä na vozidlá idúce za ním a na povahu jazdy.
(3) Znamenie o zmene smeru jazdy sa dáva smerovými svietidlami. Ak nimi vozidlo nie je vybavené alebo ak majú poruchu, dáva sa znamenie upažením. Rukou ohnutou v lakti hore sa dáva znamenie o zmene smeru jazdy na opačnú stranu. Ak to vyžadujú okolnosti, najmä ak znamenie dávané smerovými svietidlami alebo rukou nie je dostatočne viditeľné najmä pre šírku nákladu alebo za zníženej viditeľnosti, musí dávať znamenie spôsobilá a náležite poučená osoba alebo sa musí použiť iný zreteľný spôsob. Inak vodič smie zamýšľaný jazdný úkon uskutočniť len vtedy a takým spôsobom, aby neboli ohrození ani obmedzení iní účastníci cestnej premávky.
(4) Znamenie o zmene smeru jazdy dávané smerovými svietidlami vodič ponechá len v čase, kým mení smer jazdy, vybočuje z neho alebo kým vozidlo nezaujme miesto v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza. Znamenie o zmene smeru jazdy rukou sa dáva len pred začatím jazdného úkonu.
(5) Znamenie o zmene smeru jazdy vodič nedáva pri vjazde do kruhového objazdu. Pri jazde po kruhovom objazde vodič dáva znamenie o zmene smeru jazdy, ak z takej križovatky vychádza, a v prípadoch podľa § 10 ods. 6.

Komentár k § 30

Ustanovenie upravuje povinnosť dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Tak ako doteraz, sa dáva znamenie smerovými svietidlami, a v prípade ak nimi vozidlo nie je vybavené, alebo ak majú poruchu, tak upažením ruky, prípadne rukou ohnutou v lakti hore ak sa dáva znamenie o zmene smeru jazdy na opačnú stranu. Odsek 3 štvrtej vety upravuje aj iné spôsoby dávania znamenia o zmene smeru jazdy. Ak by vodič nemohol dať znamenie o zmene smeru jazdy (napríklad z dôvodu náhlej poruchy smerových svietidiel so súčasnou nemožnosťou dať znamenie rukou), nemôže vodič zamýšľaný jazdný úkon uskutočniť. Mohol by tak urobiť len vtedy a takým spôsobom, aby neboli ohrození ani obmedzení iní účastníci cestnej premávky.
Začatie a trvanie dávania znamenia o zmene smeru jazdy upravené v ods. 2 a 4 sa oproti doterajšej úprave nezmenilo. Doterajšia právna úprava neupravovala výslovne spôsob jazdy cez kruhový objazd, konštatuje zákonodarca, preto sa v ods. 5 nanovo upravuje povinnosť vodiča používať znamenie o zmene smeru jazdy pri vychádzaní z kruhového objazdu a v prípade prechádzania z jedného jazdného pruhu do druhého v rámci kruhového objazdu. Pri vjazde do kruhového objazdu sa znamenie o zmene smeru jazdy nedáva. Zákon nestanovuje povinnosť dávať znamenie o zmene smeru jazdy v kruhovom objazde s jedným jazdným pruhom, ak vodič prechádza popri výjazde z kruhového objazdu, ktorým nemieni z neho vyjsť. Ku kruhovému objazdu pozri aj § 20 ods. 5 tohto zákona.

§ 31

Výstražné znamenie

(1) Vodič smie dávať zvukové výstražné znamenie len vtedy, ak je to potrebné na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva, a mimo obce aj na upozornenie vodiča predchádzaného vozidla.
(2) Vodič smie namiesto zvukového výstražného znamenia dávať svetelné výstražné znamenie prerušovaným zapínaním stretávacích svetlometov alebo diaľkových svetlometov; na upozornenie vodiča predchádzaného vozidla ho smie dávať aj v obci.
(3) Ak je nevyhnutné upozorniť ostatných účastníkov cestnej premávky na hroziace nebezpečenstvo, najmä v prípadoch, keď je potrebné náhle znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo, vodič dáva svetelné výstražné znamenie zapnutím výstražnej funkcie smerových svietidiel. Funkciu výstražných smerových svietidiel možno v iných prípadoch použiť len za podmienok podľa odseku 1.
(4) Výstražné znamenie sa smie použiť len v nevyhnutne potrebnom čase.

Komentár k § 31

Výstražné znamenia, či už zvukové alebo svetelné (prerušované zapínanie stretávacích alebo diaľkových svetlometov) sa dáva len za podmienok upravených v tomto ustanovení.
Úplne novým je v tomto smere len ods. 3, ktorý upravuje dávanie svetelného výstražného znamenia zapnutím výstražnej funkcie smerových svetiel na upozornenie ostatných účastníkov cestnej premávky na hroziace nebezpečenstvo, najmä v prípadoch, keď je potrebné náhle znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo. Mohlo by ísť napríklad o situáciu, ak vodič vozidla zastaví vozidlo v jazdnom pruhu na diaľnici z dôvodu kolóny alebo nehody, aby tým včas upozornil vozidlá idúce za ním na potrebu rýchleho zníženia rýchlosti.
K použitiu výstražnej funkcie smerových svetiel pozri aj ustanovenie § 24 ods. 3, § 31 ods. 1, § 40 ods. 7 a § 47 ods. 2.

Osvetlenie vozidla

§ 32

(1) Vozidlo musí mať okrem prípadu uvedeného v § 34 ods. 4 počas jazdy rozsvietené stretávacie svetlomety alebo im na roveň postavené osvetlenie; to neplatí pre nemotorové vozidlo, ktoré musí mať rozsvietené svietidlá počas zníženej viditeľnosti. Za nezníženej viditeľnosti môžu byť na vozidle namiesto stretávacích svetlometov rozsvietené denné prevádzkové svietidlá, ak je nimi vozidlo vybavené.
(2) Vodič nesmie použiť diaľkové svetlomety, ak je vozovka dostatočne a súvisle osvetlená alebo ak by mohol byť oslnený vodič protiidúceho vozidla, vodič vozidla idúceho pred ním alebo iný účastník cestnej premávky, strojvedúci vlaku alebo vodič iného dráhového vozidla, alebo vodič plavidla. Pri zastavení vozidla pred železničným priecestím vodič nesmie použiť ani stretávacie svetlomety, ak by nimi mohol oslniť vodiča vozidla v protismere.
(3) Predné svetlomety do hmly a zadné svietidlá do hmly vodič smie použiť len za hmly, sneženia alebo za dažďa.
(4) Vodič smie jazdiť aj s parkovacími alebo obrysovými svietidlami, ak má súčasne rozsvietené stretávacie svetlomety alebo diaľkové svetlomety, alebo predné svetlomety do hmly, ak je nimi vozidlo vybavené.
(5) Činná plocha svetlometov a svietidiel nesmie byť zakrytá alebo nadmerne znečistená s výnimkou svetlometov a svietidiel, ktoré nie sú predpísané.

Komentár k § 32

Jednou z najväčších zmien, ktoré prináša nový zákon o cestnej premávke je povinnosť celodenného svietenia stretávacími svetlometmi alebo im na roveň postavenému osvetleniu, počas celého roka. Už teda povinnosť rozsvietenia osvetlenia nebude ohraničená od 15. októbra do 15. marca, ale bude trvať celý rok. Výnimkou je len situácia ak má vlečené vozidlo poruchu, ktorá nedovoľuje použiť osvetlenie. Zavedenie celodenného svietenia sa v dôvodovej správe odôvodňuje potrebou zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky, keďže osvetlené vozidlo je lepšie viditeľné. Jedným z dôvodom bolo aj to, že vodiči mali problém vyhodnotiť moment zníženej viditeľnosti. Nemotorové vozidlo [§ 2 ods. 2 písm. m)] musí mať rozsvietené svietidlá počas zníženej viditeľnosti. Ak je vozidlo vybavené dennými prevádzkovými svietidlami, tak tieto môže mať na vozidle rozsvietené namiesto stretávacích svetlometov, ak je viditeľnosť neznížená.
Úpravu používania diaľkových svetiel formou negatívneho výpočtu obsahuje ods. 2. Ak by mohol vodič oslniť vodiča vozidla v protismere pri zastavení pred železničným priecestím, nesmie použiť ani stretávacie svetlomety. Treba mať na pamäti, že oslniť môžu aj svetlomety do hmly a svietidlá do hmly, preto by mali byť použité naozaj len v nevyhnutných a zákonom predpokladaných prípadoch hustej hmly, silného sneženia alebo za dažďa. Tu máme za to, že predchádzajúca právna úprava vhodnejšie zužovala použitie svietidiel do hmly len na hustý dážď, no akceptujeme argument predkladateľa zákona uvedený v pripomienkovom konaní, že nie je možné objektívne posúdiť kedy ide o hustý dážď a kedy iba o dážď.
V ostatnom ostáva právna úprava osvetlenia vozidla bez zmeny.

§ 33

Vozidlo stojace za zníženej viditeľnosti v obci namieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky, alebo na ceste mimo obce musí mať aspoň na strane privrátenej k stredu cesty rozsvietené parkovacie alebo obrysové svietidlá, prípadne musí byť osvetlené na strane privrátenej k stredu cesty aspoň jedným svietidlom viditeľným spredu i zozadu, pričom toto svietidlo nesmie byť umiestnené ďalej ako 400 mm od bočného obrysu vozidla; to neplatí na parkovisku.

Komentár k § 33

Ustanovenie bolo prebraté z doterajšej úpravy bez zásadných zmien.

§ 34

Vlečenie motorového vozidla

(1) Pri vlečení motorového vozidla sa smie jazdiť rýchlosťou najviac 60 km.h^-1.
(2) Motorové vozidlo sa smie vliecť len vtedy, ak má účinné riadenie a brzdy; povinnosti podľa § 4 ods. 1 a 2 sa vzťahujú aj na vodiča vlečeného motorového vozidla. Vodiči vlečeného a vlečného motorového vozidla sú povinní vopred sa dohodnúť na spôsobe dorozumievania počas jazdy.
(3) Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak je motorové vozidlo vlečené pomocou osobitného zariadenia, najmä pomocou vyslobodzovacieho podvozka alebo žeriava; v takom prípade musí byť vlečené motorové vozidlo vybavené vzadu prenosným osvetlením vozidla s napojením na vlečné vozidlo.
(4) Pri poruche osvetlenia alebo inej poruche nedovoľujúcej použitie osvetlenia musia byť na vlečenom motorovom vozidle za zníženej viditeľnosti rozsvietené svietidlá na strane k stredu vozovky vpredu bielym neoslňujúcim svetlom a vzadu aspoň jedným červeným svetlom. Tieto svietidlá musia byť dobre viditeľné a nesmú byť umiestnené ďalej ako 400 mm od bočného obrysu motorového vozidla.
(5) Vlečenie viacerých motorových vozidiel alebo vlečenie motorového vozidla s prívesom je zakázané; smie sa však vliecť motorové vozidlo s návesom. Za motorovým vozidlom s prívesom sa nesmie vliecť iné motorové vozidlo. Motorové vozidlo vlečené pomocou osobitného zariadenia a autobus sa smú vliecť len bez prepravovaných osôb; nákladný automobil sa smie vliecť len bez osôb prepravovaných v jeho ložnom priestore. Motocykel bez postranného vozíka sa nesmie vliecť ani použiť ako vlečné vozidlo.
(6) Označenie spojnice a jej dĺžku pri vlečení motorových vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

Komentár k § 34

Zmeny pri vlečení motorového vozidla sa v novom zákone týkajú najmä osvetlenia a súvisia s povinnosťou celodenného svietenia (hlavne ods. 3 a 4).
Pri vlečení motorového vozidla musí byť dĺžka spojnice motorového vozidla taká, aby vzdialenosť medzi vozidlami nebola väčšia ako 6 metrov. Ak sa použije lano, nesmie byť vzdialenosť medzi vozidlami menšia ako 2,5 metra. Ak sa použije tyč, nesmie byť menšia ako 1 meter. Spojnica musí byť zreteľne označená, a to tyč striedavo priečnymi červenými a bielymi pruhmi so šírkou 7,5 cm a lano červenou zástavkou alebo štítkom s rozmermi najmenej 20 cm x 20 cm.

Osobitosti premávky na diaľnici a rýchlostnej ceste

§ 35

(1) Diaľnicu môžu používať len vodiči motorových vozidiel; iným účastníkom cestnej premávky je používanie diaľnice zakázané. Na diaľnici smie vodič motorového vozidla jazdiť rýchlosťou najmenej 80 km.h^-1. V úseku diaľnice prechádzajúcom cez obec smie vodič motorového vozidla jazdiť rýchlosťou najmenej 65 km.h^-1.
(2) Vodič motorového vozidla smie na diaľnicu vchádzať a z diaľnice vychádzať len na miestach na to určených. Pred vjazdom do priebežných jazdných pruhov na diaľnici je vodič povinný použiť pripájací jazdný pruh. Tam, kde pripájací jazdný pruh nie je, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlám idúcim v priebežných jazdných pruhoch.
(3) Vodič motorového vozidla kategórie N,²⁰⁾ ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 7 500 kg, alebo vodič jazdnej súpravy, ktorej najväčšia prípustná hmotnosť presahuje 7 500 kg, nesmie pri jazde po diaľnici predchádzať iné motorové vozidlo.
(4) Rýchlosť jazdy podľa odseku 1 sa nevzťahuje na vodiča motorového vozidla vchádzajúceho na diaľnicu, vychádzajúceho z diaľnice, pri súbežnej jazde a v iných prípadoch, ak je to potrebné z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Rýchlosť jazdy podľa odseku 1 sa nevzťahuje ani na vodiča motorového vozidla použitého pri vykonávaní činností spojených so správou a údržbou diaľnice, s odťahovaním vozidiel a činností spojených so záchranou života, zdravia a majetku a na vodičov kolóny vozidiel ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a ozbrojených zborov.

Komentár k § 35

Ustanovenia o osobitostiach premávky na diaľnici a rýchlostnej ceste (§ 35 až § 37) prešli viacerými zásadnými zmenami, ktoré boli pomerne dosť medializované.
Prvou veľkou zmenou je stanovenie minimálnej rýchlosti motorového vozidla na diaľnici, ktorá je 80 km.h^-1 a v úseku diaľnice prechádzajúcom cez obec 65 km.h^-1. Nová právna úprava už teda nevychádza z technických parametrov motorového vozidla ako tomu bolo doteraz (Podľa § 33 zákona č. 315/1996 Z. z. bola na diaľnici dovolená premávka len vozidlám a súpravám, ktorých najvyššia povolená rýchlosť nebola nižšia ako 50 km.h^-1), ale z reálnej rýchlosti jazdy motorového vozidla po diaľnici. Podľa § 69 ods. 1 písm. b) policajt je oprávnený zakázať vodičovi jazdu po diaľnici a vyzvať ho, aby opustil diaľnicu na najbližšom výjazde alebo vozidlo odstavil na parkovisku, ak vozidlo nedosahuje túto minimálnu rýchlosť. Odsek 4 stanovuje výnimky z tejto povinnosti, a teda v prípade napríklad zvýšenej hustoty cestnej premávky alebo zlých poveternostných podmienok (sneženie, hmla, hustý dážď) nemusí vodič minimálnu rýchlosť dodržať. Výnimky môžu byť povolené aj podľa § 140 tohto zákona.
Na diaľnici a na rýchlostnej ceste vodič autobusu smie jazdiť rýchlosťou najviac 100 km.h^-l a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg rýchlosťou najviac 130 km.h^-l a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h^-1.
Druhou zásadnou zmenou, ktorá je ustanovená v ods. 3 je stanovenie zákazu predchádzania nákladným motorovým vozidlám nad 7 500 kg na diaľnici. Podľa zákonodarcu má toto opatrenie zvýšiť plynulosť a tým aj bezpečnosť cestnej premávky, pričom toto opatrenie sa v praxi na základe dopravného značenia už osvedčilo (Bratislava – Trnava).
Ako zdôrazňuje dôvodová správa, ustanovenia o premávke na diaľnici platia aj na rýchlostnej ceste, ktorou sa rozumie cesta pod doterajším názvom „cesta pre motorové vozidlá“.

§ 36

(1) Vodičovi motorového vozidla je na diaľnici zakázané

a) zastavenie a státie na inom mieste než na mieste označenom ako parkovisko s výnimkou núdzového státia, keď vozidlo musí stáť na krajnici, a ak to nie je možné, na vozovke, pričom také vozidlo musí vodič vždy označiť ako prekážku cestnej premávky,
b) otáčanie, cúvanie a vchádzanie na stredný deliaci pás vrátane miest, kde je pás prerušený.

(2) Ak vodič motorového vozidla počas jazdy zistí na vozidle alebo na náklade chybu, pre ktorú nemožno dosiahnuť na rovine rýchlosť podľa § 35 ods. 1, musí diaľnicu opustiť na najbližšom výjazde; to neplatí, ak sa pred výjazdom z diaľnice nachádza parkovisko, kde musí vozidlo odstaviť.
(3) Vlečenie motorového vozidla je dovolené len vtedy, ak je to nevyhnutné na jeho odstránenie z diaľnice. Vozidlo sa smie vliecť len k najbližšiemu parkovisku alebo výjazdu, kde musí diaľnicu opustiť.
(4) Vodič motorového vozidla nesmie predchádzať iné motorové vozidlo, ak by pri predchádzaní svojou výrazne nižšou rýchlosťou obmedzil iné motorové vozidlo idúce po diaľnici.

Komentár k § 36

V záujme zvýšenia plynulosti cestnej premávky na diaľnici sa okrem zmien v § 35 zaviedli ďalšie zmeny. Jednou z týchto zmien je aj zákaz predchádzania iného vozidla, ak by pri predchádzaní svojou výrazne nižšou rýchlosťou obmedzilo iné vozidlo idúce po diaľnici. Ďalšia zmena sa dotýka povinnosti opustenia diaľnice v prípade chyby na vozidle alebo náklade znemožňujúcej dosiahnutie predpísanej minimálnej rýchlosti (§ 35 ods. 1) a tiež nevyhnutného vlečenia. Kým podľa doterajšej úpravy bola povolená v týchto prípadoch jazda len k najbližšiemu výjazdu, nová úprava prikazuje odstavenie vozidla na parkovisku, pokiaľ sa nachádza ešte pred výjazdom. Pri vlečení je prípustné vlečenie k najbližšiemu výjazdu, ak by odstavenie na parkovisku, ktoré je pred výjazdom, nemalo zmysel (pozri alternatívu v ods. 3 druhej vete). K uvedenému pozri aj nové ustanovenie § 31 ods. 3 upravujúce povinnosť dávať výstražné znamenie zapnutím výstražnej funkcie smerových svetiel napríklad v prípadoch, keď je potrebné náhle znížiť rýchlosť jazdy, alebo zastaviť vozidlo. Ak ide o vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste, o odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správca cesty.
Ešte je treba spomenúť, že určité špecifikum premávky na diaľnici a rýchlostnej ceste upravuje tiež § 24 ods. 3 (povinnosť umiestnenia prenosného výstražného trojuholníka najmenej 100 m za vozidlom). K diaľniciam a rýchlostným cestám pozri aj ustanovenia § 16 ods. 2 druhá veta, § 16 ods. 4, § 39 ods. 1, § 43 ods. 5, § 69 ods. 1 písm. b), § 71 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. j) tohto zákona.

§ 37

(1) Ustanovenia o premávke na diaľnici platia aj na rýchlostnej ceste.
(2) Ak nie je v § 35 a 36 ustanovené inak, platia pre premávku na diaľnici a na rýchlostnej ceste ostatné ustanovenia tohto zákona.

Komentár k § 37

Ustanovenia o premávke na diaľnici sú záväzné aj na rýchlostnej ceste, ktorá sa doteraz nazývala „cesta pre motorové vozidlá“.

Zoznam diaľnic a rýchlostných ciest:

Ustanovenia § 35 a § 36 majú pri premávke na diaľnici a na rýchlostnej ceste prednosť pred ostatnými ustanoveniami tohto zákona, keďže zohľadňujú špecifické vlastnosti týchto ciest. Ak však nie je v § 35 alebo § 36 ustanovené inak, platia pre premávku na diaľnicach a rýchlostných cestách ostatné ustanovenia tohto zákona.

§ 38

Osobitosti premávky v zimnom období

(1) Ak sa na vozovke nachádza súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza, vodič motorového vozidla kategórie M1 a N1 ¹⁹⁾ môže také vozidlo použiť v cestnej premávke, len ak je toto vozidlo na všetkých nápravách vybavené zimnými pneumatikami s označením „M+S“, „M.S.“ alebo „M & S“; motorové vozidlá kategórie M2, M3, N2 a N3 musia byť vybavené takými pneumatikami aspoň na jednej z hnacích náprav v čase od 15. novembra do 31. marca a v prípadoch, ktoré sú uvedené v časti vety pred bodkočiarkou.
(2) Ustanovenie odseku 1 neplatí

a) pri núdzovom dojazde, ak je na náprave namontovaná náhradná pneumatika alebo pneumatika na núdzový dojazd,
b) pre terénne motorové vozidlo,²¹⁾
c) pre motorové vozidlo používané v obci v súvislosti s plnením úloh na základe zmluvy o výkone vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu.²²⁾

(3) Vodič motorového vozidla je povinný zabezpečiť splnenie podmienky podľa odseku 1, ak vzhľadom na ročné obdobie možno predpokladať, že na trase, ktorou bude s motorovým vozidlom prechádzať, bude sa na vozovke nachádzať súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza.

Komentár k § 38

Mimoriadne diskutovanou zmenou je zavedenie povinnosti vybaviť vozidlo zimnými pneumatikami. Táto povinnosť pre osobné a úžitkové vozidlá do 3,5t platí vtedy, ak sa na vozovke nachádza súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza a zimnými pneumatikami musia byť vybavené všetky nápravy, nepostačujú zimné pneumatiky len na hnacej náprave.
Táto, na prvý pohľad nejednoznačná, právna úprava je vlastne kompromisom medzi dobrovoľným vybavením vozidla zimnými pneumatikami a povinnosťou vybaviť vozidlo zimnými pneumatikami v určitom časovom období (napríklad od novembra do marca). Vláda zvolila túto alternatívu s ohľadom na sociálne pomery veľkej časti obyvateľstva ako aj zmeny klimatických podmienok v zimnom období a zjednodušene by sa dala táto právna úprava vyjadriť vetou: Ak máš letné pneumatiky, nejazdi ak je na ceste súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza, avšak ak sú cesty suché alebo mokré bez snehu a ľadu, môžeš jazdiť aj v zimnom období. Dá sa vlastne povedať, že sa nezavádza povinnosť vybaviť vozidlo zimnými pneumatikami, ale skôr zákaz použiť vozidlo v cestnej premávke bez zimných pneumatík, ak je na ceste súvislá vrstva snehu, ľad, alebo námraza.
Pokiaľ sa chystá vodič s vozidlom s letnými pneumatikami počas zimného obdobia napríklad na dlhšiu trasu a v danom ročnom období možno predpokladať vznik súvislej vrstvy snehu, ľad alebo námrazu na tejto trase, musí vybaviť vozidlo zimnými pneumatikami. Neobstoja teda argumenty vodičov s vozidlami s letnými pneumatikami v prípade kontroly, že keď vyšli s autom na cestu, ešte bola suchá resp. mokrá a neboli povinní mať zimné pneumatiky.
Zimné pneumatiky preukázateľne zlepšujú jazdné vlastnosti vozidla v zimnom období. Označenie zimných pneumatík vychádza zo Smernice Rady 92/23/EHS z 31. marca 1992 o pneumatikách motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a ich montáži.
Iná je situácia ohľadom nákladných áut a autobusov. Tieto budú musieť mať zimné pneumatiky aspoň na jednej z hnacích náprav v čase od 15. novembra do 31. marca bez ohľadu na počasie a stav vozovky, avšak aj mimo tohto obdobia, ak je na vozovke súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza.
Povinnosť vybaviť vozidlo zimnými pneumatikami neplatí pri núdzovom dojazde, ak je na náprave namontovaná náhradná pneumatika alebo pneumatika pre núdzový dojazd (núdzové riešenie), pre terénne motorové vozidlo (z dôvodu, že terénne vozidlá sú vybavené pohonom viacerých kolies nielen na jednej náprave a pneumatikami s terénnym typom dezénu, čo je dostatočná náhrada za pneumatiku so zimným dezénom) a pre vozidlo používané v obci v súvislosti s plnením úloh na základe zmluvy o výkone vo verejnom záujme podľa zákona o cestnej doprave.
K osobitostiam premávky v zimnom období ešte upozorňujeme na príkazovú dopravnú značku C 14 uvedenú vo vyhláške 9/2009. Táto značka nazvaná „Použiť protisklzové reťaze“ prikazuje vodičom na takto označenom úseku cesty použiť pri jazde protisklzové reťaze. Reťaze sa musia použiť minimálne na dvoch kolesách hnacej nápravy.

§ 39

Obmedzenie jazdy niektorých druhov vozidiel

(1) Na diaľnici, na rýchlostnej ceste a na ceste I. triedy je zakázaná jazda motorovým vozidlám s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 7 500 kg a motorovým vozidlám s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3 500 kg s prípojným vozidlom

a) v prvý deň pracovného pokoja²³⁾ a v sobotu, ak táto nasleduje po pracovnom dni v období od 1. júla do 31. augusta v čase od 07.00 do 19.00 hodín,
b) v nedeľu a v posledný deň pracovného pokoja v čase od 00.00 do 22.00 hodín.

(2) Ak ide o jeden deň pracovného pokoja, ktorý nasleduje po pracovnom dni, zákaz jazdy podľa odseku 1 platí v tento deň v čase od 00.00 do 22.00 hodín.
(3) Zákaz jazdy podľa odsekov 1 a 2 neplatí pre

a) autobusy, obytné automobily, vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby,
b) vozidlá použité na prepravu zdravotníckeho materiálu, liečiv a biologického materiálu do zdravotníckeho zariadenia alebo na zabezpečenie prevádzky zdravotníckych prístrojov v zdravotníckych zariadeniach,
c) vozidlá použité v kombinovanej doprave, na nakládku a vykládku lodí, železničných vagónov alebo lietadiel,
d) vozidlá použité na zásobovanie čerpacích staníc pohonnými látkami,
e) vozidlá prepravujúce nebezpečné veci,²⁴⁾
f) vozidlá použité na zabezpečovanie športových a kultúrnych podujatí,
g) vozidlá použité na prepravu humanitárnej pomoci,
h) vozidlá použité na odstraňovanie havárií a ich následkov, ako aj pri živelných pohromách,
i) vozidlá použité pri výkone činnosti spojenej s údržbou, opravami a výstavbou ciest,
j) vozidlá použité na nevyhnutnú poľnohospodársku sezónnu prepravu,
k) vozidlá použité na prepravu potravín alebo na prepravu živých zvierat,
l) prepravu, ktorá súvisí s použitím vozidiel podľa písmen b) až k).

(4) Vodič je povinný na výzvu policajta hodnoverným spôsobom preukázať použitie vozidla na účely uvedené v odseku 3.
(5) Používanie zvláštnych motorových vozidiel na cestách je s výnimkou ciest III. triedy, miestnych komunikácií a účelových komunikácií zakázané; to neplatí

a) pre traktory a pracovné stroje samohybné povinne opatrené tabuľkou s evidenčným číslom, ktoré môžu používať aj cesty II. triedy,
b) pre zvláštne motorové vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby a zvláštne motorové vozidlá použité na odstraňovanie havárií a ich následkov, pri živelných pohromách, pri výkone činnosti spojenej s údržbou, opravami a výstavbou ciest,
c) ak je používanie zvláštnych motorových vozidiel dovolené na základe povolenia na zvláštne užívanie ciest.²⁵⁾

(6) Na ceste I. triedy je zakázaná jazda záprahovým vozidlám a ručným vozíkom s celkovou šírkou väčšou ako 600 mm. Na ceste II. triedy je takýmto vozidlám zakázaná jazda

a) v čase od 06.00 do 09.00 hodín, od 15.00 do 20.00 hodín a od 23.00 do 04.00 hodín,
b) v čase zákazu jazdy niektorých druhov vozidiel podľa odsekov 1 a 2, ak tento čas nie je rovnaký s časmi podľa písmena a).

Komentár k § 39

Predkladateľ nového zákona o cestnej premávke uvádza, že v § 39 sa zakazuje na diaľnici, na rýchlostnej ceste a na ceste I. triedy jazda motorovým vozidlám s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 7 500 kg a nákladným automobilom s prípojným vozidlom v konkrétnych časoch. Zákaz je koncipovaný tak, aby sa v dôsledku jeho dodržiavania spriechodnili cesty pre bežnú osobnú dopravu na jednej strane a na druhej strane, aby závažným spôsobom nezasiahol do nákladnej dopravy.
Ustanovuje sa tiež okruh vozidiel, pre ktoré zákaz jazdy neplatí. Ide o vozidlá, ktorých jazda je nevyhnutná nepretržite počas celého roka – napr. autobusy, vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, záchranné vozidlá, vozidlá použité v kombinovanej doprave, vozidlá použité na nevyhnutnú poľnohospodársku sezónnu prepravu, vozidla použité na prepravu potravín a živých zvierat a pod. Neplatnosť zákazu sa vzťahuje aj na prepravu, ktorá s použitím vozidiel na taký účel súvisí (napr. jazda do miesta nakládky tovaru, resp. jazda po vyložení tovaru do miesta stanovišťa vozidla). Oprávnenosť použitia vozidla v čase zákazu jazdy niektorých druhov vozidiel musí vodič hodnoverným spôsobom preukázať.
Zákon vymedzuje používanie zvláštnych motorových vozidiel na určitých druhoch ciest. Ustanovujú sa časy, kedy je na ceste II. triedy zakázaná jazda záprahovým vozidlám a ručným vozíkom s celkovou šírkou väčšou ako 600 mm. Takéto vozidlá majú jazdu na ceste I. triedy úplne zakázanú.
Dávame do pozornosti, že v mimoriadnych a nevyhnutných prípadoch a za predpokladu, že sa tým neohrozí bezpečnosť cestnej premávky, môže orgán Policajného zboru, prípadne ministerstvo vnútra, povoliť výnimku z ustanovení § 39 ods. 1, 2 a 5 tohto zákona. Ohľadom podrobností týkajúcich sa povoľovania výnimiek pozri ustanovenie § 140 tohto zákona.

Vozidlá so zvláštnymi výstražnými zvukovými znameniami alebo svetlami

§ 40

(1) Vodič vozidla, ktorý pri plnení špeciálnych úloh používa typické zvukové znamenie doplnené zvláštnym výstražným modrým svetlom alebo červeným svetlom, prípadne ich kombináciou (ďalej len „zvláštne výstražné znamenie“), nie je povinný dodržiavať povinnosti a zákazy ustanovené týmto zákonom okrem povinností podľa § 3 ods. 2 písm. c) a § 4 ods. 2 písm. a) až e). Vodič vozidla, ktorý pri plnení špeciálnych úloh používa zvláštne výstražné znamenia (ďalej len „vozidlo s právom prednostnej jazdy“), je povinný dbať na potrebnú opatrnosť tak, aby iných účastníkov cestnej premávky neohrozil.
(2) Vozidlá s právom prednostnej jazdy sú vozidlá

a) ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva a civilnej ochrany obyvateľstva, ktoré určí príslušný minister,
b) Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby a banskej záchrannej služby pri plnení úloh spojených so záchranou života a zdravia osôb alebo materiálnych hodnôt,
c) Slovenskej informačnej služby, ktoré určí riaditeľ Slovenskej informačnej služby,
d) Národnej rady Slovenskej republiky pri preprave ústavných činiteľov alebo členov zahraničných delegácií a pri plnení úloh spojených s takou prepravou,
e) vlády Slovenskej republiky pri preprave ústavných činiteľov alebo členov zahraničných delegácií a pri plnení úloh spojených s takou prepravou,
f) Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky pri preprave ústavných činiteľov alebo členov zahraničných delegácií a pri plnení úloh spojených s takou prepravou,
g) Ústavného súdu Slovenskej republiky pri preprave jeho predsedu,
h) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri preprave jeho predsedu,
i) Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pri preprave jeho predsedu,
j) Národného bezpečnostného úradu pri preprave jeho riaditeľa,
k) Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri preprave generálneho prokurátora,
l) obecnej polície, ktoré určí obec.

(3) Ministerstvo vnútra môže v osobitných prípadoch, najmä ak je to potrebné na ochranu života, zdravia alebo majetku, na základe písomnej žiadosti vydať povolenie na používanie zvláštnych výstražných znamení aj na iných vozidlách, ako sú uvedené v odseku 2; v takom prípade môže byť zvláštne výstražné svetlo modrej farby umiestnené na vozidle len pomocou prenosného zariadenia.
(4) Žiadosť podľa odseku 3 musí obsahovať

a) názov a sídlo právnickej osoby, ktorá o povolenie žiada,
b) účel a zdôvodnenie nevyhnutnosti používania zvláštnych výstražných znamení,
c) zoznam vozidiel, ktoré budú zvláštne výstražné znamenie používať,
d) územný a časový rozsah používania zvláštnych výstražných znamení.

(5) Rozsah a podmienky používania zvláštnych výstražných znamení podľa odseku 3 určí ministerstvo vnútra vo vydanom povolení. Ministerstvo vnútra môže povolenie kedykoľvek zrušiť, a to i bez udania dôvodu, o čom vyrozumie jeho držiteľa.
(6) Vozidlo s právom prednostnej jazdy smie viesť len vodič starší ako 21 rokov, ktorýmá vo vedení motorového vozidla príslušnej skupiny alebo podskupiny najmenej dvojročnú prax.
(7) Ustanovenia odsekov 1 a 6 platia obdobne aj pre vodičov vozidiel sprevádzaných vpredu, a ak ide o viac ako tri vozidlá, aj vzadu vozidlami ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby s právom prednostnej jazdy. Na sprevádzanom vozidle musí byť použité aj zvláštne výstražné svetlo modrej alebo červenej farby, prípadne ich kombinácia alebo osobitné zariadenie umožňujúce výstražnú funkciu smerových svietidiel, ak je nimi vozidlo vybavené.
(8) Vodič iného vozidla je povinný vozidlu s právom prednostnej jazdy a vozidlu, ktoré sprevádza, umožniť bezpečný a plynulý prejazd, a ak je to potrebné, aj zastaviť vozidlo na takom mieste, aby im neprekážalo. Do skupiny vozidiel tvorenej vozidlami s právom prednostnej jazdy a vozidlami, ktoré sprevádzajú, sa vodič iného vozidla nesmie zaraďovať.
(9) Ak hustota cestnej premávky v jednom smere jazdy vyvolá vznik kolóny stojacich vozidiel, vodič vozidla s právom prednostnej jazdy môže použiť krajnicu alebo inú časť cesty, ktorá nie je určená na jazdu vozidiel; pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť tak, aby neohrozil iných účastníkov cestnej premávky.
(10) Ak na stojacom vozidle svieti zvláštne výstražné svetlo modrej alebo červenej farby, prípadne ich kombinácia, musí vodič iného vozidla zvýšiť opatrnosť, znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo.
(11) Vozidlo s právom prednostnej jazdy a vozidlo, ktoré sprevádza, majú pri čerpaní pohonných látok prednosť; pritom nemusia používať zvláštne výstražné znamenie.
(12) Len vozidlo Policajného zboru môže používať zvláštne výstražné svetlo červenej farby a kombináciu zvláštneho výstražného svetla červenej a modrej farby.
(13) Iné vozidlo, ako je uvedené v odsekoch 2, 3 a 7, nesmie byť vybavené zariadením umožňujúcim používanie typického zvukového znamenia alebo zvláštneho výstražného svetla ustanovených pre vozidlá s právom prednostnej jazdy.
(14) Prevádzkovatelia vozidiel podľa odseku 2 určia podmienky na používanie zvláštnych výstražných znamení.

§ 41

(1) Vodič vozidla vybaveného zvláštnym výstražným svetlom oranžovej farby je povinný toto svetlo používať, ak by mohol svojou jazdou alebo pracovnou činnosťou ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky alebo na označenie prekážky cestnej premávky.
(2) Vodič vozidla podľa odseku 1 nie je povinný dodržiavať ustanovenia tejto hlavy a § 59, ak to povaha jeho jazdy alebo činnosti vyžaduje; pritom musí dbať na potrebnú opatrnosť.
(3) Vodič iného vozidla je povinný podľa okolností znížiť rýchlosť jazdy alebo aj zastaviť vozidlo, ak vozidlo uvedené v odseku 1 používa zvláštne výstražné svetlo oranžovej farby.
(4) Ustanovenie odseku 2 platí obdobne aj pre vodičov kolóny vozidiel ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov alebo ozbrojených zborov vpredu i vzadu sprevádzanej vozidlami používajúcimi zvláštne výstražné svetlo oranžovej farby.

§ 42

Okruh vozidiel používajúcich zvláštne výstražné svetlo oranžovej farby a podrobnosti o schvaľovaní zvláštnych výstražných svetiel a zvláštnych výstražných znamení upravuje osobitný predpis.²⁶⁾

Komentár k § 40 a 42

V uvedených ustanoveniach sa ustanovuje okruh vozidiel, ktoré vzhľadom na charakter vykonávanej činnosti nemôžu v plnom rozsahu dodržať pravidlá cestnej premávky. Na tento svoj osobitný charakter upozorňujú ostatných účastníkov cestnej premávky predpísanými zvláštnymi výstražnými znameniami.
Taktiež sa tu ustanovuje okruh vozidiel s právom prednostnej jazdy. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa ustanovuje okruh vozidiel, ktoré môžu používať zvláštne výstražné znamenia na základe povolenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Oprávneniam vodiča vozidla s právom prednostnej jazdy zodpovedajú povinnosti ostatných vodičov s cieľom zabezpečiť bezpečnú jazdu takéhoto vozidla. Avšak pre vodiča vozidla s právom prednostnej jazdy sa ustanovuje povinnosť dbať na potrebnú opatrnosť tak, aby iných účastníkov cestnej premávky neohrozil. Zároveň sa určuje povinnosť pre sprevádzané vozidlá mať vždy použité aj výstražné modré, príp. červené svetlo alebo osobitné zariadenie umožňujúce výstražnú funkciu smerových svetiel, ak je nimi vozidlo vybavené. Len vozidlá Policajného zboru môžu používať výstražné svetlo červenej farby alebo kombináciu výstražných svetiel modrej a červenej farby.
Taktiež sa ustanovuje zákaz zaraďovať sa za vozidlo s právom prednostnej jazdy, a tak nepriamo využívať výnimky určené pre také vozidlo. Ak hustota cestnej premávky nedovoľuje plynulý prejazd, vozidlo s právom prednostnej jazdy môže použiť krajnicu alebo inú časť cesty, ktorá nie je určená na jazdu vozidiel, uvádza predkladateľ zákona.

§ 43

Prekážka cestnej premávky

(1) Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. 27) Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.
(2) Ak ten, kto prekážku cestnej premávky spôsobil, ju bezodkladne neodstráni, je povinný ju označiť a oznámiť to policajtovi; ak prekážku neoznačí, príslušný správca cesty je povinný ju bezodkladne označiť na náklady jej pôvodcu.
(3) Prekážka cestnej premávky sa označí tak, aby ju účastníci cestnej premávky mohli včas spozorovať. Prekážka cestnej premávky sa označuje najmä zábranou na označenie uzávierky, výstražným svetlom oranžovej farby, za zníženej viditeľnosti aj červeným svetlom alebo reflexnou červenou zástavkou. Na označenie vozidla, ktoré je povinne vybavené prenosným výstražným trojuholníkom, platí § 24 ods. 3.
(4) Správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je

a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky,
b) na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené,
c) bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky.

(5) Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Ak ide o vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste, o odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správca cesty.

Komentár k § 43

Prekážkou cestnej premávky je všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov (napríklad vysypaný náklad, rôzne spadnuté predmety, ale aj vozidlo a i.). Za prekážku cestnej premávky sa nepovažuje vozidlo stojace alebo pomaly sa pohybujúce z dôvodov vyvolaných cestnou premávkou, spojených najmä s údržbou alebo opravou cesty, dopravnou nehodou alebo inou udalosťou.
Povinnosť odstrániť prekážku cestnej premávky má vždy ten, kto ju spôsobil. Ak by tento pôvodca prekážku bezodkladne neodstránil, vzniká táto povinnosť správcovi cesty.
Tým, že správca cesty prekážku odstráni, vzniká mu podľa § 43 ods. 1 druhej vety tohto zákona právo na náhradu vzniknutých nákladov. Správca cesty musí prekážku odstrániť aj v prípade, ak by subjekt, ktorý prekážku spôsobil bol neznámy, a teda by nebolo jasné, kto je povinný uhradiť náklady správcovi cesty spojené s odstránením prekážky. Tretia veta ods. 1 je nová v právnej úprave a zavedenie povinnosti v nej ustanovenej si vyžiadali skúsenosti z praxe. Teda či už pôvodca prekážky alebo správca, musí zabezpečiť po odstránení prekážky aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré súvisia s touto prekážkou.
V tejto súvislosti pripomíname, že podľa § 9 zákona č. 135/1961 Z. z. pri znečistení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto znečistenie spôsobil, bez prieťahov ho odstrániť a komunikáciu uviesť do pôvodného stavu; ak sa tak nestane, je povinný uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením znečistenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.

- ods. 2 - pamätá aj na prípady, kedy prekážku pôvodca nie je schopný sám odstrániť z dôvodu jej vysokej hmotnosti, rozmerov, špecifických vlastností a pod. V takom prípade mu vzniká povinnosť bezodkladného označenia prekážky (spôsob označenia ustanovuje ods. 3 a spôsob označenia vozidla, ktoré tvorí prekážku cestnej premávky ustanovuje § 24 ods. 3) a informačná povinnosť vo vzťahu k policajtovi. Ak by pôvodca nebol schopný sám prekážku označiť, alebo by nebol pôvodca známy, táto povinnosť zaťažuje správcu cesty, ktorému tým vzniká právo na náhradu vzniknutých nákladov voči pôvodcovi.
- ods. 4 - ustanovuje prípady, kedy je správca oprávnený odstrániť vozidlo stojace na ceste alebo chodníku. V tomto smere došlo k zmene pri dôvode uvedenom v písm. a) (doteraz znelo: „ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané“). Náklady súvisiace s odstránením vozidla znáša jeho prevádzkovateľ. Prevádzkovateľom vozidla je vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii, ktorí sú zapísaní v osvedčení o evidencii a oprávnení rozhodovať o použití vozidla, alebo vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ technického osvedčenia vozidla, ktorí sú oprávnení rozhodovať o používaní vozidla.
- ods. 5 - predkladateľ zákona uvádza, že sa v ňom ustanovuje oprávnenie policajta rozhodnúť o odstránení vozidla, ak tvorí prekážku cestnej premávky na náklady prevádzkovateľa, pričom tak môže urobiť okrem príslušného správcu cesty aj Policajný zbor. Novo sa ustanovuje, že na diaľnici alebo rýchlostnej ceste môže o odstránení vozidla, ktoré tvorí prekážku cestnej premávky rozhodnúť policajt, a to aj bez predchádzajúceho súhlasu správcu cesty alebo toho, kto prekážku spôsobil. Ide o opatrenie, ktoré má zabezpečiť čo najskoršie obnovenie plynulosti cestnej premávky.

§ 44

Osobitné označenie vozidla a parkovací preukaz

(1) Osobitné označenie sa môže používať na

a) vozidle vedenom osobou so sluchovým postihnutím,
b) vozidle lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
c) autobuse, ktorým sa prepravujú deti,
d) vozidle vedenom vodičom začiatočníkom.

(2) Parkovací preukaz sa môže používať na vozidle prepravujúcom fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu alebo má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí.
(3) Vodič vozidla podľa odseku 1 písm. b) alebo podľa odseku 2 je povinný osobitné označenie alebo parkovací preukaz odstrániť z vozidla, ak sa nepoužíva na účel, na ktorý je určený.
(4) Osobitné označenie na vozidle podľa odseku 1 písm. b) môže používať iba osoba, ktorej ho na základe písomnej žiadosti vydal obvodný úrad v sídle kraja príslušný podľa miesta jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu alebo iný oprávnený orgán v zahraničí. Parkovací preukaz môže používať iba fyzická osoba, ktorej ho vydal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa osobitného predpisu²⁸⁾ alebo iný oprávnený orgán v zahraničí. Príslušný obvodný úrad v sídle kraja vedie evidenciu vydaných osobitných označení podľa odseku 1 písm. b) v rozsahu meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a trvalý alebo prechodný pobyt, pričom je povinný poskytnúť Policajnému zboru na jeho žiadosť informácie o vydaných osobitných označeniach. Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je povinný poskytnúť Policajnému zboru na jeho žiadosť informácie o vydaných parkovacích preukazoch.
(5) Oprávnenie na používanie osobitného označenia na vozidle podľa odseku 1 písm. b) sa preukazuje preukazom osobitného označenia vozidla vydaného obvodným úradom príslušným podľa odseku 4.
(6) Osobitné označenie podľa odseku 1 písm. b) sa smie na vozidle používať len v súvislosti s prepravou osoby, ktorá je držiteľom preukazu podľa odseku 5. Parkovací preukaz sa smie na vozidle používať len v súvislosti s prepravou osoby, ktorá je jeho držiteľom. Vodič vozidla označeného osobitným označením podľa odseku 1 písm. b) je povinný pri vedení vozidla mať pri sebe preukaz podľa odseku 5 a na výzvu policajta sa ním preukázať; ak vodičom nie je osoba uvedená v odseku 1 písm. b), stačí, ak sa takým preukazom preukáže prepravovaná osoba. Osobitné označenie podľa odseku 1 písm. a) sa smie na vozidle používať, len ak je takou osobou vodič vozidla.
(7) Vodič vozidla s parkovacím preukazom môže stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vodič osobitne označeného vozidla podľa odseku 1 písm. b) a vodič vozidla s parkovacím preukazom nemusí po nevyhnutne potrebný čas dodržiavať zákaz státia. Ak je to nevyhnutné, môže vodič takéhoto vozidla vchádzať aj tam, kde je dopravnou značkou vjazd povolený len vymedzenému okruhu vozidiel, a do pešej zóny; pritom nesmie ohroziť bezpečnosť cestnej premávky. Týmto oprávnením nie je dotknutá povinnosť vodiča uposlúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení podľa tohto zákona.
(8) Ustanovenia odseku 7 a § 23 ods. 3 sa vzťahujú aj na vozidlá označené dokladom podľa Dohovoru o cestnej premávke podpísaného 8. novembra 1968 vo Viedni v znení neskorších predpisov (ďalej len „Viedenský dohovor“).
(9) Vyobrazenie osobitných označení podľa odseku 1 a ich umiestnenie na vozidle ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

Komentár k § 44

Ustanovenie upravuje osobitné označenie vozidla a používanie parkovacieho preukazu. Vodiči ostatných vozidiel sú povinní podľa § 4 ods. 1 písm. d) brať ohľad na vozidlo označené týmto osobitným označením. Ustanovenie upravuje tiež povinnosti, ktoré nemusia vodiči takýchto vozidiel dodržiavať. Ustanovuje tiež okruh osôb, ktoré majú nárok na osobitné označenie motorového vozidla, orgán, ktorý je oprávnený ho vydať a ktorý vedie evidenciu vydaných osobitných označení, a zároveň sa ustanovuje povinnosť poskytnúť informácie z tejto evidencie príslušníkom Policajného zboru.
Osobitné označenia sú vyobrazené v prílohe č. 1 I. diele časti IV vyhlášky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke. Podľa § 2 ods. 2 tejto vyhlášky, osobitné označenie (č. O 1 až O 4) sa umiestňuje vnútri vozidla v pravej dolnej časti predného skla alebo v ľavej dolnej časti zadného skla; ak to nie je možné, osobitné označenie sa umiestňuje na inom vhodnom mieste v prednej alebo zadnej časti vozidla. Osobitné označenie musí byť vždy dobre viditeľné, nesmie obmedzovať vodiča vo výhľade a nesmie ohrozovať vodiča ani prepravované osoby.
Vydávanie parkovacích preukazov upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze. Parkovací preukaz, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 9 citovaného zákona, je určený práve na uplatnenie výhod podľa zákona o cestnej premávke. Parkovací preukaz má rozmery 106 mm na výšku a 148 mm na šírku, je bledomodrej farby s výnimkou bieleho symbolu užívateľov vozíka, ktorý má tmavomodré pozadie. Parkovací preukaz obsahuje ochranný prvok hologram a je pokrytý plastickou hmotou. Doba platnosti parkovacieho preukazu je neobmedzená, ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím nezanikne nárok na parkovací preukaz. Parkovací preukaz je potrebné umiestniť v prednej časti vozidla tak, aby bola predná časť parkovacieho preukazu jasne viditeľná na účely kontroly. Parkovací preukaz sa smie na vozidle použiť len v súvislosti s prepravou osoby, ktorá je jeho držiteľom, pričom ho smie používať iba fyzická osoba, ktorej bol vydaný.

TRETIA HLAVA

PODMIENKY PREPRAVY OSÔB A NÁKLADU

Preprava osôb

§ 45

(1) Vodič nesmie dovoliť, aby sa prekročil povolený počet prepravovaných osôb, a podľa svojich možností nesmie pripustiť ani porušenie povinností ustanovených týmto osobám. Každá prepravovaná osoba zodpovedá za dodržiavanie svojich povinností podľa tohto zákona. Za prepravu detí alebo osôb, ktoré pre poruchu zdravia nezodpovedajú za svoje konanie, zodpovedá osoba, ktorá ich sprevádza. Ak také osoby nemajú sprievod, za ich prepravu zodpovedá vodič alebo ním poverená spôsobilá a náležite poučená osoba; to neplatí, ak ide o pravidelnú verejnú dopravu osôb.
(2) Prepravované osoby nesmú svojím správaním ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky najmä obmedzovaním vodiča v bezpečnom ovládaní vozidla, zotrvaním na miestach, kde by boli ohrozené, a vyhadzovaním predmetov z vozidla.

Komentár k § 45

Oproti doterajšej právnej úprave sa osobitne zdôrazňuje, že každá prepravovaná osoba je zodpovedná za dodržiavanie svojich povinností počas prepravy, avšak vodič podľa svojich možností nesmie pripustiť porušenie povinností ustanovených týmto osobám.
Za prepravu detí zodpovedá osoba, ktorá ich sprevádza, ak však takej osoby niet, tak za ne, resp. za dodržiavanie povinností touto osobou zodpovedá vodič alebo ním poverená osoba. To však neplatí pri pravidelnej verejnej doprave osôb (autobus a pod.).

§ 46

(1) V motorovom vozidle alebo jeho prípojnom vozidle, ktoré je určené na prepravu osôb, smú sa na miestach na to vyhradených prepravovať osoby len do prípustnej užitočnej hmotnosti vozidla, pritom počet prepravovaných osôb nesmie byť vyšší, ako je počet miest uvedených v osvedčení o evidencii alebo v technickom osvedčení vozidla.
(2) Osoba mladšia ako 12 rokov sa nesmie prepravovať vo zvláštnom motorovom vozidle a na motocykli.
(3) V inom prípojnom vozidle ako vo vozidle, ktoré je určené na prepravu osôb, je preprava osôb s výnimkou prípadov podľa § 49 zakázaná.
(4) Bočné sedenie osôb prepravovaných na motocykli je zakázané.

Komentár k § 46

V motorových vozidlách alebo prípojných vozidlách, ktoré sú určené na prepravu osôb sa nesmie prepravovať vyšší počet osôb, než je počet miest uvedených v osvedčení o evidencii alebo v technickom osvedčení vozidla.

§ 47

Preprava osôb vozidlom pravidelnej verejnej dopravy osôb

(1) Cestujúci vozidlom pravidelnej verejnej dopravy osôb je povinný správať sa pri čakaní, nastupovaní, počas jazdy a pri vystupovaní tak, aby neohrozoval bezpečnosť ani plynulosť cestnej premávky, najmä nesmie vstupovať na vozovku, okraj nástupišťa alebo do bezpečnostného priestoru nástupišťa zastávky vyznačeného dopravnou značkou, a to až do zastavenia vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb. Pritom je povinný poslúchnuť pokyny zamestnanca prevádzkovateľa takého vozidla.
(2) Vodič autobusu prepravujúceho deti alebo osoby so zdravotným postihnutím je povinný počas ich nastupovania a vystupovania použiť osobitné zariadenie umožňujúce výstražnú funkciu smerových svietidiel.

Komentár k § 47

Ustanovenie upravujúce prepravu osôb vozidlom pravidelnej verejnej dopravy osôb v zásade zodpovedá doterajšej právnej úprave v § 44 zákona č. 315/1996 Z. z. K povinnostiam ostatných účastníkov cestnej premávky voči vodičovi a vozidlu pravidelnej verejnej dopravy osôb pozri ustanovenia § 13 ods. 1 a 2, § 14 ods. 2, § 23 ods. 5, § 25 ods. 1 písm. f), § 66 ods. 2 písm. g). Ohľadom zodpovednosti za dodržiavanie povinností podľa tohto zákona prepravovanými osobami pravidelnou verejnou dopravou osôb pozri § 45.
V pripomienkovom konaní navrhla Generálna prokuratúra doplniť do ustanovenia § 47 povinnosť vodiča hromadnej dopravy osôb zaistiť bezpečnosť cestujúcich pri preprave a zabezpečovať poriadok vo vozidle. Tento návrh vychádzal z požiadaviek praxe, kedy k zraneniam cestujúcich vo vozidlách hromadnej dopravy prišlo kvôli nesprávnej a často aj riskantnej jazde vodičov týchto vozidiel. Tiež je potrebné chrániť cestujúcich pred tými, ktorí cestujú v prostriedkoch hromadnej dopravy pod vplyvom alkoholu a vyvolávajú v dôsledku toho konflikty, takže možnosť daná vodičovi toto riešiť (napr. ich vysadením z vozidla) by bola riešením takýchto stále častejšie sa vyskytujúcich situácií. Táto pripomienka však nebola akceptovaná s tým, že vodič vozidla hromadnej dopravy osôb nemôže zabezpečiť bezpečnosť osôb a poriadok vo vozidle, pretože sa musí venovať vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke.

§ 48

Preprava osôb v ložnom priestore nákladného automobilu a v ložnom priestore nákladného prívesu traktora

(1) Prepravovať osoby v ložnom priestore nákladného automobilu možno len pri preprave príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície a obecnej polície pri plnení ich úloh a iných osôb pri plnení úloh civilnej ochrany obyvateľstva alebo pri živelnej pohrome.
(2) Nákladný automobil, v ktorého ložnom priestore sa prepravujú osoby podľa odseku 1, smie viesť len vodič starší ako 21 rokov, ktorý má vo vedení nákladného automobilu najmenej dvojročnú prax. Počet prepravovaných osôb nesmie byť vyšší ako 30. Preprava osôb v prípojnom vozidle nákladného automobilu je zakázaná.
(3) Osoby prepravované v ložnom priestore nákladného automobilu nesmú počas jazdy stáť, vykláňať sa, nechať vyčnievať predmety z vozidla ani inak ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky; dbá na to osoba, ktorú z prepravovaných osôb určí prevádzkovateľ vozidla alebo vodič.

§ 49

(1) Prepravovať osoby v ložnom priestore nákladného prívesu traktora je možné len za podmienok podľa § 48 ods. 1. Traktor s nákladným prívesom, v ktorého ložnom priestore sa prepravujú osoby, smie viesť len vodič starší ako 21 rokov, ktorý má vo vedení traktora najmenej dvojročnú prax.
(2) Počet prepravovaných osôb v ložnom priestore nákladného prívesu traktora nesmie byť vyšší ako 15; rýchlosť jazdy traktora nesmie prekročiť 20 km.h^-1.
(3) Osoby prepravované v ložnom priestore nákladného prívesu traktora musia počas jazdy sedieť na podlahe alebo na sedadlách pripevnených o podlahu, pričom steny prívesu musia byť dostatočne vysoké, aby osoby počas jazdy nevypadli. Prepravované osoby sa nesmú počas jazdy vykláňať, nesmú nechať vyčnievať predmety z prívesu ani inak ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky.

§ 50

Osoby mladšie ako 15 rokov sa smú prepravovať v ložnom priestore nákladného automobilu a nákladného prívesu traktora len v sprievode osoby staršej ako 18 rokov.

Komentár k § 48 až 50

Ustanovenia upravujúce prepravu osôb v ložnom priestore nákladného automobilu a v ložnom priestore nákladného prívesu traktora sú oproti predchádzajúcej úprave podstatne zmenené. Novým je okrem iného aj ustanovenie, podľa ktorého sa v ložnom priestore nákladného automobilu ako aj v ložnom priestore nákladného prívesu traktora môžu prepravovať osoby len pri preprave príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície a obecnej polície pri plnení ich úloh a iných osôb pri plnení úloh civilnej ochrany obyvateľstva alebo pri živelnej pohrome.

§ 51

Preprava nákladu

(1) Pri preprave nákladu sa nesmie prekročiť najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla ani najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla.
(2) Náklad musí byť na vozidle riadne umiestnený, rozložený a upevnený, aby neohrozoval bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, neznečisťoval ani nepoškodzoval cestu ani jej okolie, nespôsoboval nadmerný hluk, neznečisťoval ovzdušie a nezakrýval svetlomety a svietidlá vozidla, odrazové sklá, tabuľku s evidenčným číslom a vyznačenie najvyššej povolenej rýchlosti. Náklad musí byť zabezpečený tak, aby pri zmene rýchlosti jazdy alebo zmene smeru jazdy vozidla sa nezošmykol, neprevrátil, nespadol alebo sa inak voľne nepohyboval. Predmety, ktoré možno ľahko prehliadnuť, nesmú prečnievať po strane vozidla. Sypký materiál musí byť vždy zakrytý tak, aby sa zabránilo jeho vysypávaniu na cestu počas jazdy.
(3) Pri preprave živých zvierat nesmie byť ohrozená bezpečnosť vodiča a prepravovaných osôb, bezpečnosť prepravovaných zvierat ani bezpečnosť cestnej premávky.
(4) Nakladanie a skladanie nákladu na ceste je dovolené len vtedy, ak to nemožno urobiť mimo cesty. Náklad sa musí zložiť a naložiť čo najrýchlejšie a tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky.
(5) Podmienky a spôsob označovania nákladu prečnievajúceho vozidlo ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

Komentár k § 51

Ustanovenie upravuje podmienky prepravy nákladu, umiestnenia nákladu, jeho rozloženia a upevnenia či zabezpečenia. Náklad nesmie ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky jeho zošmyknutím, prevrátením, spadnutím či rozsypaním.
Ak náklad prečnieva vozidlo vpredu alebo vzadu viac ako o 40 cm alebo ak náklad na vozidle alebo na jazdnej súprave prečnieva do strany, prečnievajúci koniec nákladu musí byť označený reflexným označením s červenými a bielymi pruhmi širokými 70 mm až 100 mm a smerujúcimi od pozdĺžnej strednej roviny vozidla pod uhlom 45°nadol. Najmenšia plocha tohto označenia musí byť 0,20 m², pričom táto plocha musí mať tvar pravouholníka s dĺžkou jednej strany najmenej 400 mm. Za prečnievajúci náklad sa považuje aj bicykel alebo iný predmet prepravovaný na nosiči namontovanom vzadu na vozidle.

ŠTVRTÁ HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA O NIEKTORÝCH

ÚČASTNÍKOCH CESTNEJ PREMÁVKY

Osobitné ustanovenia o chodcoch
§ 52

(1) Chodec je povinný používať predovšetkým chodník. Po chodníku sa chodí vpravo. Tam, kde chodník nie je alebo kde je neschodný, chodí sa po ľavej krajnici; tam, kde nie je krajnica alebo kde je krajnica neschodná, chodí sa čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky. To platí aj pre chodca, ktorý nesie predmet, ktorým by mohol ohroziť premávku na chodníku alebo na krajnici.
(2) Iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať; to neplatí, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením nie je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m.
(3) Chodci smú ísť po krajnici alebo po okraji vozovky najviac dvaja vedľa seba, ak tým najmä za zníženej viditeľnosti alebo za zvýšenej premávky neohrozia alebo neobmedzia cestnú premávku; to neplatí pre osoby, ktoré sa pohybujú po krajnici alebo po okraji vozovky na lyžiach, korčuliach alebo na obdobnom športovom vybavení, ktoré sa môžu pohybovať len v rade za sebou. Za zníženej viditeľnosti mimo obce musí mať chodec idúci po krajnici alebo po okraji vozovky na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev.
(4) Osoba so zdravotným postihnutím, ktorá sa pohybuje pomocou ručného alebo motorového vozíka určeného pre ňu, smie používať ktorúkoľvek krajnicu alebo ktorýkoľvek okraj vozovky; ak použije chodník, nesmie prekročiť rýchlosť chôdze.
(5) Osoba, ktorá sa pohybuje po chodníku na lyžiach, korčuliach alebo na obdobnom športovom vybavení, smie používať pravú stranu chodníka, pričom nesmie ohroziť ani obmedziť ostatné osoby používajúce chodník. Osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, smie použiť chodník, len ak neohrozí ani neobmedzí chodcov; inak musí použiť pravú krajnicu alebo pravý okraj vozovky.
(6) Osoba, ktorá sa pohybuje po chodníku na lyžiach, korčuliach alebo na obdobnom športovom vybavení, je povinná sledovať situáciu v cestnej premávke a nesmie ohrozovať alebo obmedzovať iných účastníkov cestnej premávky. Ak je dopravnou značkou určená cestička pre osoby pohybujúce sa na športovom vybavení, tieto osoby sú povinné takúto cestičku použiť.

§ 53

(1) Pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd.
(2) Chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané.
(3) Mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy.
(4) Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany.

§ 54

(1) Pre organizovaný útvar chodcov, najmä útvar ozbrojených síl, útvar školskejmládeže alebo pre sprievod, primerane platia práva a povinnosti vodičov podľa tohto zákona.
(2) Za zníženej viditeľnosti musí byť organizovaný útvar chodcov označený vpredu po oboch stranách neoslňujúcim bielym svetlom a vzadu takisto po oboch stranách červeným svetlom. Vedúci útvaru chodcov a chodci idúci v poslednom rade v smere chôdze musia mať mimo obce za zníženej viditeľnosti oblečený reflexný bezpečnostný odev.
(3) Za dodržiavanie ustanovení odsekov 1 a 2 zodpovedá vedúci útvaru, ktorým môže byť len osoba staršia ako 18 rokov, ktorá je na to dostatočne spôsobilá.
(4) Organizovaný útvar chodcov idúci najviac v dvojstupe smie ísť po chodníku, a to vpravo; pritom nemusí byť označený podľa odseku 2.
(5) Pre organizovanú skupinu detí, ktoré nepodliehajú povinnej školskej dochádzke, platia ustanovenia o chodcoch.

Komentár k § 52 až  54

Chodcom sa rozumie účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo. Chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm, osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera.
Zakazuje sa iným účastníkom cestnej premávky, okrem chodcov používať chodník. Tento zákaz však neplatí, ak ho vylúči dopravná značka, alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m. Treba si tu uvedomiť, že chodník musí ostať prejazdný pre chodcov (napríklad tlačiacich detský kočík), pričom v prípade, ak by vodiči chodník bezohľadne použili na zastavenie a státie, chodci by museli použiť vozovku, čo by bolo mimoriadne nebezpečné. Priechod pre chodcov majú iní účastníci cestnej premávky (napríklad cyklisti) zakázaný použiť bez výnimky.
Novou povinnosťou ustanovenou pre chodcov je povinnosť mať za zníženej viditeľnosti mimo obce, pokiaľ chodec ide po krajnici alebo po okraji vozovky, viditeľne umiestnené reflexné prvky (reflexné rukávové pásky, reflexné pásiky na odeve alebo ruksak z reflexného materiálu a pod.) alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev (bezpečnostná reflexná vesta, overal, nohavice, bunda alebo pláštenka). Zavedenie tejto zmeny bolo odôvodnené tým, že množstvo dopravných nehôd vzniká z dôvodu, že vodič chodca za zníženej viditeľnosti nezaregistruje (nevidí). Je preto v záujme bezpečnosti chodcov, aby dôsledne toto zákonné ustanovenie dodržiavali, nakoľko túto zmenu možno hodnotiť z hľadiska zvýšenia ich bezpečnosti mimoriadne pozitívne. Vedúci organizovaného útvaru chodcov (útvar ozbrojených síl, školskej mládeže, sprievod a pod.) a chodci idúci v poslednom rade tohto útvaru v smere chôdze musia mať mimo obce za zníženej viditeľnosti oblečený reflexný bezpečnostný odev, tu už reflexné prvky nepostačujú.
Zákon zároveň zdôrazňuje, že chodec má zakázané vstupovať na vozovku, a to ani pokiaľ prechádza cez priechod pre chodov, ak vzhľadom na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť a mohol by závažne ohroziť alebo obmedziť cestnú premávku. Tu pripomíname chodcom dôležité rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Tz 16/97, v ktorom bol vyslovený záver, že kým bezpečnosť cestnej premávky vyžaduje striktné dodržiavanie dopravných predpisov, neohrozenie plynulosti cestnej premávky na druhej strane logicky v sebe nesie potrebu primeranou a rozumnou mierou sa spoliehať na disciplinovanosť ostatných účastníkov cestnej premávky (t.j. aj na chodcov – pozn. autora) vo vzťahu k rešpektovaniu záväzným spôsobom stanovených pravidiel tejto premávky (t.j. aj ustanovenia o zákaze vstupovať na vozovku cez priechod pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel nemôže chodec cez vozovku bezpečne prejsť). Samozrejme, týmto nie je vôbec dotknutá povinnosť vodičov dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov.
K zmene došlo aj ohľadom požiadaviek na osobu zodpovednú za dodržiavanie predpisov útvarom chodcov, kde došlo k zvýšeniu vekovej hranice z 15 rokov na 18 rokov.
Ďalšie povinnosti chodcom ukladá okrem iného aj ustanovenie § 29 ods. 2 tohto zákona a chodci by si mali uvedomiť aj zásady stanovené v § 20 ods. 1 tohto zákona.

§ 55

Osobitné ustanovenia o cyklistoch

(1) Na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov. Po cestičke pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť po pravej krajnici vozovky.
(2) Cyklisti smú jazdiť len jednotlivo za sebou; to neplatí pri jazde po cestičke pre cyklistov, kde smú jazdiť dvaja cyklisti vedľa seba, ak tým neobmedzujú a neohrozujú ostatných účastníkov cestnej premávky. Cyklista nesmie jazdiť bez držania riadidiel, držať sa iného vozidla, viesť počas jazdy druhý bicykel, ručný vozík, psa ani iné zviera a voziť predmety, ktoré by sťažovali vedenie bicykla alebo ohrozovali iných účastníkov cestnej premávky. Pri jazde musí mať cyklista nohy na pedáloch. Za zníženej viditeľnosti musí mať cyklista jazdiaci po krajnici alebo po okraji vozovky na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev.
(3) Na jednomiestnom bicykli nie je dovolená jazda viacerým osobám. Ak je bicykel vybavený pomocným sedadlom na prepravu dieťaťa s pevnými opierkami na nohy, smie osoba staršia ako 15 rokov viezť osobu mladšiu ako 10 rokov.
(4) Osoba mladšia ako 10 rokov smie na ceste s výnimkou cestičky pre cyklistov, poľnej cesty, lesnej cesty a obytnej zóny jazdiť na bicykli len pod dohľadom osoby staršej ako 15 rokov, ktorá je dostatočne spôsobilá, aby na ňu riadne dozerala, a ktorá zodpovedá za dodržiavanie povinností podľa tohto zákona touto osobou.
(5) Pomaly idúce alebo stojace vozidlo môže cyklista idúci rovnakým smerom predchádzať aj po pravej strane vozovky alebo krajnici, pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť; to neplatí, ak vodič takého vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy doprava.
(6) Ak je zriadená cestička pre chodcov a cyklistov označená príslušnou dopravnou značkou, cyklista nesmie ohroziť chodca. Ak cestička pre chodcov a cyklistov má oddelené pruhy pre chodcov a cyklistov, sú chodci a cyklisti povinní použiť len pruh pre nich určený; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, odbočovaní, otáčaní, pri vchádzaní na cestičku pre chodcov a cyklistov a vychádzaní z nej, pričom sa nesmú vzájomne ohroziť.
(7) Cestičku pre cyklistov môže použiť aj osoba pohybujúca sa na kolieskových korčuliach, lyžiach alebo na obdobnom športovom vybavení, ak tým neobmedzí ani neohrozí cyklistov.
(8) Pred vjazdom na priechod pre cyklistov sa cyklista musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Cyklista môže prechádzať cez vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonúti ich vodičov k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy. Na priechode pre cyklistov sa jazdí vpravo.
(9) Cyklista je povinný počas jazdy na bicykli mimo obce chrániť si hlavu riadne upevnenou ochrannou prilbou. Ak je cyklistom osoba mladšia ako 15 rokov, táto povinnosť sa vzťahuje aj na jazdu v obci.

Komentár k § 55

Bicykle sú nemotorové vozidlá pohybujúce sa pomocou ľudskej sily šliapaním do pedálov, ktoré sú ovládané cyklistom pomocou riadidiel tak, že sedí na sedadle bicykla a drží sa riadidiel, pričom pri jazde má cyklista nohy na pedáloch.
Zo zmien resp. povinností, ktoré nový zákon zaviedol pre cyklistov v záujme zvýšenia ich bezpečnosti dávame do pozornosti predovšetkým povinnosť za zníženej viditeľnosti pri jazde po krajnici alebo po okraji vozovky mať na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev. Počas jazdy na bicykli mimo obce sú cyklisti povinní chrániť si hlavu riadne upevnenou ochrannou prilbou, pričom ak je cyklistom osoba mladšia ako 15 rokov, táto povinnosť sa vzťahuje aj na jazdu v obci. Ochranná prilba cyklistov a kolobežkárov musí spĺňať technické požiadavky podľa technickej normy STN EN 1078 (83 2145) Prilby pre cyklistov a pre používateľov skejtbordov a kolieskových korčúľ a STN EN 1080 (83 2147) Prilby proti nárazom pre malé deti.
Cyklisti majú povolenú jazdu len jednotlivo za sebou. Výnimkou sú jazdy po cestičke pre cyklistov, kde smú jazdiť najviac dvaja cyklisti vedľa seba, ale len v prípade, ak tým neobmedzujú a neohrozujú ostatných účastníkov cestnej premávky. Cestičku pre cyklistov má povolené použiť aj korčuliar na kolieskových korčuliach, osoba pohybujúca sa na lyžiach alebo na podobnom športovom vybavení, ale len ak tým neobmedzí alebo neohrozí cyklistov.
Explicitne sa zavádza zodpovednosť dohliadajúcej osoby staršej ako 15 rokov za dodržiavanie povinností podľa tohto zákona osobou mladšou ako 10 rokov pri jazde na ceste (pozri ods. 4). Novým je aj ods. 8 tohto zákonného ustanovenia.

___________

Judikatúra

Bicyklista, ktorý nemá k dispozícii cestičku pre cyklistov, je povinný v zmysle § 55 ods. 1 jazdiť predovšetkým pri pravom okraji vozovky.
Bicyklistu stojaceho na hranici križovatky, prípadne predným kolesom bicykla v križovatke, nemožno považovať za chodca podľa výkladového pravidla uvedeného v § 2 ods. 2 písm. f), pretože nejde pešo, ani bicykel netlačí. Za tejto situácie náraz bicykla cyklistu idúceho po ceste s právom prednosti v jazde do prekážky stojacej (napr. do nepohybujúceho sa cyklistu) na krajnici tejto cesty v križovatke tejto a vedľajšej cesty, ktorá však nevznikla náhle a neočakávane (a bol priestor aj čas na vyhnutie sa takejto prekážke), nemožno posudzovať ako porušenie povinnosti dať prednosť v jazde cyklistovi idúcemu po ceste s právom prednosti v jazde cyklistom takto stojacim na krajnici.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Tz 10/2001, Zo súdnej praxe 53/2002)

§ 56

Jazda so záprahovým vozidlom a ručným vozíkom

(1) Pohoničom záprahového vozidla nesmie byť osoba mladšia ako 15 rokov. Ak pohonič ide vedľa záprahového vozidla, je povinný ísť po pravej strane; pred opustením záprahového vozidla je povinný vozidlo zabrzdiť a na svahu podložiť kolesá.
(2) Osoba, ktorá tlačí alebo ťahá ručný vozík s celkovou šírkou väčšou ako 600 mm, je povinná ísť pri pravom okraji vozovky; ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie ísť po pravej krajnici. Za zníženej viditeľnosti musí byť táto osoba alebo vozík označený na ľavej strane a pravej strane zapnutým neoslňujúcim bielym svetlom viditeľným ostatnými účastníkmi cestnej premávky.

Komentár k § 56

Dôvodová správa konštatuje, že osobitosti jazdy so záprahovými vozidlami a ručnými vozíkmi sa preberajú z doterajšej právnej úpravy s tým, že zákaz jazdy týchto vozidiel je upravený v ustanovení o obmedzení jazdy niektorých druhov vozidiel (Pozri § 39 ods. 6 tohto zákona – pozn. autora). Dopĺňame, že nový zákon mierne upravil aj povinnosť osvetlenia osoby alebo vozíka za zníženej viditeľnosti. V tejto súvislosti pozri aj § 2 ods. 2 písm. f) a § 55 ods. 2 druhá veta.
Dopravná značka Zákaz vjazdu ručných vozíkov môže zakázať vjazd ručným vozíkom s celkovou šírkou väčšou ako 600mm tam, kde je žiaduce premávku ručných vozíkov vylúčiť vzhľadom na rýchlosť jazdy k ostatnej cestnej premávke a na bezpečnosť osôb, ktoré vozík tlačia alebo ťahajú.
Ručný vozík je vozidlo určené na prepravu nákladu ovládané peši idúcou osobou. Ručný vozík, ktorého celková šírka presahuje 600 mm, používaný na prevádzku v cestnej premávke okrem detských kočíkov, musí byť vybavený odrazovými sklami, ktoré spĺňajú technické požiadavky podľa technickej normy. Počas jazdy za zníženej viditeľnosti musí byť ručný vozík, ktorého celková šírka presahuje 600 mm, vybavený vpredu na strane privrátenej k stredu pozemnej komunikácie svietidlom s bielym svetlom a vzadu svietidlom s červeným svetlom; svietidlá môžu byť nahradené svietidlom s prerušovaným svetlom so zhodnými fotometrickými vlastnosťami. Svetlo svietidla podľa ods. 3 musí byť vpredu a vzadu viditeľné v noci bez atmosferických porúch na vzdialenosť najmenej 150 m. Ručný vozík, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť prevyšuje 400 kg, musí byť vybavený aspoň jednou brzdou. Vonkajší povrch ručného vozíka nesmie mať špicaté alebo ostré výčnelky smerujúce von, ktoré by svojim tvarom, rozmermi alebo tvrdosťou spôsobili nebezpečenstvo poranenia osôb (citované z pripravovanej vyhlášky).

§ 57

Jazda na zvieratách, vedenie a hnanie zvierat

(1) Pre jazdca na zvierati a pre sprievodcu vedených a hnaných zvierat primerane platia práva a povinnosti vodiča podľa tohto zákona.
(2) Na ceste s výnimkou poľnej cesty a lesnej cesty nesmie ísť na zvierati osoba mladšia ako 15 rokov. Jazdec je povinný ísť pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, jazdec smie ísť po pravej krajnici. Jazdci na zvieratách smú ísť len jednotlivo za sebou. Jazdec smie viesť len jedno zviera. Ak je dopravnou značkou určená cesta pre jazdcov pohybujúcich sa na zvierati, tí sú povinní prednostne použiť takúto cestu.
(3) Sprievodca smie viesť najviac dve zvieratá, ktoré musia byť navzájom priviazané. Zvieratá sa smú viesť a hnať len tak, aby premávka na ceste nebola ohrozovaná a aby bola čo najmenej obmedzovaná. Hnané zvieratá sa pritom musia rozdeliť na vhodne dlhé skupiny a oddeliť od seba dostatočne veľkými medzerami. Hnané zvieratá nesmú sprevádzať osoby mladšie ako 15 rokov. Počet sprevádzajúcich osôb musí byť dostatočný na zabezpečenie usmerneného pohybu zvierat. Za zníženej viditeľnosti sprievodca musí mať na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev.
(4) Za zníženej viditeľnosti jazdec na zvierati musí mať na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev. Ak ide o útvar jazdcov, prvý jazdec musí byť označený aj neoslňujúcim bielym svetlom a posledný jazdec červeným svetlom.
(5) Na jazdu na zvierati, vedenie a hnanie zvierat sa vzťahuje zákaz podľa § 39 ods. 6.
(6) Voľný pohyb domácich zvierat je na ceste zakázaný. Majiteľ domáceho zvieraťa, jeho chovateľ alebo nimi poverená osoba zodpovedá za zabezpečenie domáceho zvieraťa proti voľnému pohybu po ceste.

Komentár k § 57

Zmeny v ustanovení upravujúcom jazdu na zvierati, vedenie a hnanie zvierat, boli z väčšej časti prebraté z doterajšej úpravy. Jazdec na zvierati a sprievodca vedených a hnaných zvierat majú primerane práva a povinnosti vodiča. Za zníženej viditeľnosti musí mať jazdec na zvierati, rovnako ako sprievodca vedených a hnaných zvierat na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev. Bezpečnostný odev je podľa Vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 12. októbra 2006 č. 578/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., bezpečnostná reflexná vesta, overal, nohavice, bunda alebo pláštenka.
Rovnako ako je jazda so záprahovým vozidlom a ručným vozíkom zakázaná v § 39 ods. 6, tak sa tento zákaz vzťahuje aj na jazdu na zvierati a vedenie a hnanie zvierat.
Treba dať do pozornosti, že sprievodca vedených alebo hnaných zvierat môže dávať pokyny na zastavenie vozidiel, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky.
Novým v právnej úprave je aj explicitné stanovenie zodpovednosti majiteľa domáceho zvieraťa, prípadne chovateľa domáceho zvieraťa alebo nimi poverenej osoby za zabezpečenie domáceho zvieraťa proti voľnému pohybu po ceste v druhej vete ods. 6. K systematickému zaradeniu tohto nového ustanovenia, ktoré možno hodnotiť mimoriadne pozitívne, by však bolo možné namietať.

§ 58

Osoba vykonávajúca prácu na ceste

(1) Osoba, ktorá vykonáva na ceste prácu spojenú s jej údržbou, opravou alebo výstavbou alebo inú pracovnú činnosť, na ktorú je oprávnená, musí byť zreteľne označená. Takáto osoba nemusí dodržiavať tie ustanovenia pravidiel cestnej premávky, pri ktorých to povaha vykonávanej práce vylučuje; pritom musí dbať na potrebnú opatrnosť.
(2) Označenie osoby podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

Komentár k § 58

Osoby, ktoré vykonávajú rôzne udržiavacie, výkopové, či stavebné práce na ceste musia byť v záujme ochrany ich zdravia a života ako aj v záujme ochrany ostatných účastníkov cestnej premávky, zreteľne označené.
Označenie osoby, ktorá vykonáva na ceste prácu spojenú s jej údržbou, opravou alebo výstavbou alebo inú pracovnú činnosť, na ktorú je oprávnená, tvorí viditeľný bezpečnostný odev, napríklad bezpečnostná reflexná vesta, overal, nohavice, bunda alebo pláštenka oranžovej fluorescenčnej farby, ktorého predná a zadná strana má plochu najmenej 1 500 cm².
Tento ochranný odev musí byť vyhotovený z fluorescenčného materiálu, spredu aj zozadu opatrený dvoma vodorovnými pásmi širokými 5 cm až 10 cm, dlhými najmenej 25 cm, vzdialenými od seba 5 cm až 10 cm a umiestnenými súmerne na strednú zvislú os tejto plochy, pričom plocha ani jedného z pásov na hornej časti odevu na stojacej osobe nesmie byť nižšie ako 90 cm nad úrovňou cesty. Pásy musia byť vyhotovené z bielej retroreflexnej fólie alebo z bielych odrazových skiel.

§ 59

Osobitné ustanovenia o cestnej premávke v obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne

(1) V obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne chodci smú používať cestu v celej jej šírke, pričom sa na nich nevzťahuje § 52. Hry detí na ceste sú dovolené len v obytnej zóne.
(2) Do pešej zóny je povolený vjazd len vozidlám, ktorým to umožňuje dopravná značka.
(3) V obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne vodič smie jazdiť rýchlosťou najviac 20 km.h^-1. Pritom je povinný dbať na zvýšenú ohľaduplnosť voči chodcom, ktorých nesmie ohroziť. Ak je to nevyhnutné, vodič je povinný zastaviť vozidlo. V obytnej zóne a pešej zóne je státie vozidiel zakázané, ak dopravnou značkou nie je určené inak. V školskej zóne možno stáť, ak tým nie je obmedzený pohyb chodcov.
(4) V obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne chodci sú povinní umožniť vozidlám jazdu. To platí aj pre deti, ktoré sa hrajú v obytnej zóne.
(5) Ak v tejto hlave nie je ustanovené inak, platia pre premávku v obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne ostatné ustanovenia tohto zákona.

Komentár k § 59

Obytná zóna je ohraničená dopravnými značkami Obytná zóna (č. IP 28a) a Koniec obytnej zóny (č. IP 28b), ktoré vyznačujú oblasť, kde platia tieto osobitné ustanovenia o premávke v obytnej zóne. Pešiu zónu ohraničujú Značky Pešia zóna (č. IP 25a) a Koniec pešej zóny (č. IP 25b), ktoré vyznačujú územie (časť obce a podobne) určené predovšetkým pre chodcov, kde taktiež platia osobitné ustanovenia o premávke v pešej zóne. Školská zóna je ohraničená značkami Školská zóna (č. IP 26a) a Koniec školskej zóny (č. IP 26b). Vyobrazenie týchto značiek sa nachádza vo vyhláške 9/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Osobitné ustanovenia o cestnej premávke v obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne majú charakter ustanovení špeciálnych (lex specialis) vo vzťahu k ostatným ustanoveniam tohto zákona, preto sa ostatné ustanovenia tohto zákona aplikujú na cestnú premávku v obytnej, pešej a školskej zóne len v prípade, ak v § 59 nie je ustanovené inak.

PIATA HLAVA

ÚPRAVA A RIADENIE CESTNEJ PREMÁVKY

Dopravné značky a dopravné zariadenia

§ 60

(1) V cestnej premávke sa používajú

a) zvislé dopravné značky,
b) vodorovné dopravné značky,
c) dopravné zariadenia.

(2) Úprava cestnej premávky vykonaná dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami je nadradená všeobecnej úprave cestnej premávky.
(3) Ak je nesúlad medzi zvislými dopravnými značkami a vodorovnými dopravnými značkami, zvislé dopravné značky sú nadradené vodorovným dopravným značkám.
(4) Pri riadení cestnej premávky dopravným zariadením sú svetelné signály nadradené dopravným značkám a ostatným dopravným zariadeniam.
(5) Pokyny policajta a pokyny inej oprávnenej osoby sú nadradené pokynom vyplývajúcim z dopravných značiek a dopravných zariadení.
(6) Vlastník nehnuteľnosti je povinný za primeranú náhradu strpieť umiestnenie dopravnej značky alebo dopravného zariadenia a ich nosnej konštrukcie na svojej nehnuteľnosti.
(7) Na dopravných značkách alebo na dopravných zariadeniach a ich nosnej konštrukcii je zakázané umiestňovať čokoľvek, čo nesúvisí s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením. Zvislé dopravné značky sa umiestňujú pri pravom okraji cesty v smere jazdy vozidiel. Ak si to vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo nevyhnutnosť zvýrazniť dopravnú situáciu, je možné umiestniť zvislé dopravné značky i na ľavom okraji jazdného pruhu alebo cesty približne na rovnakej úrovni oproti sebe.
(8) Zákazové a príkazové dopravné značky, ktoré sa vzťahujú na premávku v príslušnom jazdnom pruhu, umiestňujú sa nad týmto jazdným pruhom. Dopravné značky upravujúce zastavenie alebo státie sa umiestňujú na tej strane cesty, na ktorú sa vzťahujú; to neplatí, ak ide o jednosmernú cestu, kde sa takéto dopravné značky môžu umiestniť po oboch stranách cesty.
(9) Na ceste a na mieste pri ceste sa nesmú umiestňovať veci, ktoré by mohli viesť k zámene s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením alebo by ich zakrývali, alebo ktoré by rozptyľovali a upútavali pozornosť účastníka cestnej premávky, alebo ho oslňovali.
(10) Miestom pri ceste sa rozumie priestor, v ktorom je umiestnená dopravná značka alebo dopravné zariadenie; takýmto miestom je aj priestor, v ktorom sa dopravné značky alebo dopravné zariadenia spravidla umiestňujú.
(11) Dopravné značky a dopravné zariadenia sa umiestňujú tak, aby sa vzájomne neprekrývali a účastník cestnej premávky ich mohol včas spozorovať.
(12) Svetelné signalizačné zariadenia udržiava správca cesty. V blízkosti svetelných signalizačných zariadení sa nesmú umiestňovať svetelné zdroje, ktorých svetlá by mohli viesť k zámene so svetlami svetelných signalizačných zariadení.
(13) Podrobnosti o dopravných značkách a dopravných zariadeniach, ich vyobrazenie, význam a umiestňovanie na ceste a na mieste pri ceste ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

§ 61

(1) Dopravné značky a dopravné zariadenia sa smú používať len v takom rozsahu a takým spôsobom, ako to nevyhnutne vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
(2) Použitie dopravných značiek a dopravných zariadení v jednotlivých prípadoch určuje

a) orgán podľa osobitného predpisu;¹⁾ použitie dopravných značiek, ktoré upozorňujú na železničné priecestie, a dopravnej značky, ktorá prikazuje vodičovi dať prednosť v jazde, ak sa má umiestniť pred železničným priecestím, tento orgán prerokuje aj s Úradom pre reguláciu železničnej dopravy,
b) Úrad pre reguláciu železničnej dopravy po prerokovaní s orgánom, ktorý by inak bol oprávnený určiť použitie dopravnej značky, s orgánom Policajného zboru a so správcom cesty, ak ide o dopravnú značku označujúcu železničné priecestie,
c) Vojenská polícia vo vojenských objektoch a priestoroch.

(3) Prenosné dopravné značky a prenosné dopravné zariadenia sú nadradené trvalým dopravným značkám a dopravným zariadeniam. Prenosné dopravné značky a prenosné dopravné zariadenia sa smú používať len v nevyhnutne potrebnom čase.
(4) Policajt alebo vojenský policajt môže použiť prenosné zvislé dopravné značky a prenosné dopravné zariadenia aj bez predchádzajúceho určenia ich použitia príslušným orgánom, ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pri plnení svojich úloh.

Komentár k § 60 a 61

Ako konštatuje predkladateľ nového zákona v dôvodovej správe, zložitosť vzťahov vznikajúcich v cestnej premávke a zaistenie jej bezpečnosti a plynulosti vyžaduje, aby bolo možné túto premávku regulovať podľa konkrétnych miestnych podmienok úpravou cestnej premávky, ako aj zabezpečiť potrebnú informovanosť jej účastníkov.
Ustanovuje sa nadradenosť jednotlivých signálov medzi sebou tak, že pokyny policajta sú nadradené pokynom vyplývajúcim z dopravných značiek a z dopravných zariadení. Tiež pokyny vyplývajúce zo svetelných signálov sú nadradené iným dopravným zariadeniam a dopravným značkám. Úprava vykonaná dopravnými značkami je nadradená všeobecnej úprave cestnej premávky. Ak je nesúlad medzi zvislými dopravnými značkami a vodorovnými dopravnými značkami, zvislé dopravné značky sú nadradené vodorovným dopravným značkám. Prenosné dopravné značky a prenosné dopravné zariadenia sú nadradené trvalým dopravným značkám a dopravným zariadeniam. Prenosné dopravné značky a prenosné dopravné zariadenia sa smú používať len v nevyhnutne potrebnom čase.
Zvislé dopravné značky sa podľa významu členia do skupín:

a) výstražné značky,
b) značky upravujúce prednosť a dodatkové tabuľky s tvarom križovatky,
c) zákazové značky,
d) príkazové značky,
e) informatívne prevádzkové značky,
f) informatívne smerové značky,
g) informatívne iné značky,
h) dodatkové tabuľky.

Vodorovné dopravné značky sú značky zobrazené ako čiary, šípky, nápisy, symboly alebo významové symboly na ceste a jej súčastiach, samostatne alebo v spojení so zvislými dopravnými značkami, prípadne s dopravnými zariadeniami, ktorých význam zdôrazňujú alebo spresňujú. Vodorovná trvalá dopravná značka je značka zhotovená na povrchu cesty, parkoviska alebo na inej dopravnej ploche.
Dopravné zariadenia sa používajú na usmerňovanie cestnej premávky a sú súčasťou vybavenia trvalej alebo dočasnej organizácie miestnej úpravy cestnej premávky. Dopravné zariadenia sa používajú samostatne alebo v spojení so zvislými dopravnými alebo vodorovnými dopravnými značkami, ktorých význam zdôrazňujú alebo spresňujú.
Pozri § 5 a nasledujúce paragrafy vyhlášky č. 9/2009 Z. z.

§ 62

Riadenie cestnej premávky

(1) Cestná premávka je riadená dopravnými značkami, dopravnými zariadeniami alebo pokynmi policajta.
(2) V rozsahu ustanovenom osobitným predpisom²⁹⁾ je oprávnený riadiť cestnú premávku aj vojak povolaný na plnenie úloh Policajného zboru alebo vojenský policajt; riadiť cestnú premávku je oprávnený aj vojak pri plnení úloh ozbrojených síl.³⁰⁾
(3) Podrobnosti o svetelných signáloch a pokynoch policajta, vojenského policajta, vojaka pri plnení úloh ozbrojených síl a vojaka povolaného na plnenie úloh Policajného zboru pri riadení cestnej premávky a ich význam ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

Komentár k § 62

Ustanovenie upravuje riadenie cestnej premávky. Táto sa riadi buď dopravnými značkami, dopravnými zariadeniami alebo pokynmi policajta.
Pokiaľ premávku na križovatke riadi policajt v rovnošate, vojenský policajt alebo vojak zmenou postoja a pokynmi rúk, používa pritom smerovku, ktorú drží v pravej ruke. Jeho pokyny znamenajú pre vodičov i chodcov:

a) Stoj! pre smer, ku ktorému stojí policajt čelom alebo chrbtom; vodič je povinný zastaviť vozidlo pred hranicou križovatky,
b) Pozor!, ak policajt zdvihne ruku alebo predlaktie pravej ruky so smerovkou; vodič vozidla idúceho zo smeru, v ktorom bola predtým premávka zastavená, je povinný pripraviť sa na jazdu a vodič vozidla idúceho v smere, ktorý bol predtým voľný, je povinný zastaviť vozidlo pred hranicou križovatky; ak je už tak blízko, že by nemohol vozidlo bezpečne zastaviť, smie pokračovať v jazde,
c) Voľno pre smer, ku ktorému stojí policajt bokom; vodič vozidla môže pokračovať v jazde, a ak dodrží ustanovenia o odbočovaní, môže odbočiť vpravo alebo vľavo,
d) Stoj! pre vodiča vozidla prichádzajúceho smerom k pravému boku policajta, ak má policajt pravú ruku predpaženú a ľavú upaženú, a Voľno pre vodiča vozidla prichádzajúceho smerom k ľavému boku policajta; vodič vozidla prichádzajúceho smerom k čelu policajta môže odbočovať len vpravo a chodci smú prechádzať vozovku len za chrbtom policajta.

Pri pokynoch Stoj! a Voľno môže policajt upažiť obe ruky alebo jednu ruku; obe ruky môže pripažiť, ak na riadenie premávky stačí postoj. To neplatí pre pokyn uvedený pod písmenom d). Policajt môže pri riadení cestnej premávky dávať okrem vyššie uvedených pokynov aj iné pokyny, najmä pokyn Zrýchliť jazdu! vodorovným kývaním ruky cez stred tela, Spomaliť jazdu! kývaním ruky hore a dolu. Na zdôraznenie pokynu môže policajt použiť píšťalku.
Ohľadom riadenia cestnej premávky svetelnými signálmi pozri ustanovenia § 9 až 11 vyhlášky č. 9/2009 Z. z.

§ 63

Oprávnenie na zastavovanie vozidiel

(1) Dávať pokyny na zastavenie vozidla je oprávnený policajt v rovnošate, vojenský policajt v rovnošate a profesionálny vojak s vonkajším označením „POLÍCIA“; dávať pokyny na zastavenie vozidla je oprávnená aj iná osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.⁵⁾
(2) Dávať pokyny na zastavenie vozidla sú ďalej oprávnení

a) sprievodca vedených alebo hnaných zvierat, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky,
b) vedúci organizovaného útvaru školskej mládeže alebo organizovanej skupiny detí, ktoré nepodliehajú povinnej školskej dochádzke, alebo sprievodca osôb so zdravotným postihnutím pri prechádzaní cez vozovku,
c) osoba vykonávajúca prácu na ceste spojenú s jej údržbou, opravou alebo s výstavbou, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky,
d) osoba pribratá na zaistenie bezpečnej prevádzky železničného priecestia,
e) dostatočne spôsobilá osoba staršia ako 18 rokov, ktorú na to písomne poveril orgán Policajného zboru s určením prípadov, v ktorých môže taká osoba zastavovať vozidlá,
f) iné osoby, ak je to nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky alebo na zaistenie ochrany života, zdravia alebo majetku osôb.

(3) Podrobnosti o zastavovaní vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

Komentár k § 63

Ustanovenie vymedzuje okruh osôb, ktoré sú oprávnené zastavovať vozidlá.
Znamenie na zastavenie vozidla sa musí dávať včas, zreteľne a s ohľadom na okolnosti cestnej premávky, aby vodič mohol bezpečne zastaviť vozidlo a aby sa neohrozila bezpečnosť cestnej premávky.
Policajt v rovnošate dáva znamenie na zastavenie vozidla zdvihnutím ruky alebo zdvihnutým zastavovacím terčom, alebo svietidlom vyžarujúcim svetlo červenej farby, ktorým pohybuje v hornom polkruhu. Z idúceho vozidla môže dávať policajt v rovnošate toto znamenie kývaním ruky zvisle hore a dolu, vysunutým zastavovacím terčom alebo rozsvietením nápisu STOP umiestneného na vozidle. Z idúceho vozidla možno pokyn na zastavenie vozidla zdôrazniť zvláštnym výstražným svetlom, prípadne aj zvláštnym zvukovým znamením. Pokyn na zastavenie vozidla možno dávať z vozidla idúceho pred zastavovaným vozidlom, ako aj z vozidla idúceho za zastavovaným vozidlom. Pri zastavovaní vozidla idúceho pred vozidlom, z ktorého policajt v rovnošate dáva pokyn na zastavenie vozidla, sa zvláštne výstražné svetlo a zvláštne výstražné zvukové znamenie použije vždy.
Osoba pribratá na zaistenie bezpečnej prevádzky železničného priecestia dáva znamenie na zastavenie vozidla krúžením červenou alebo žltou zástavkou a za zníženej viditeľnosti krúžením červeným svetlom v hornom polkruhu.
Ostatné osoby uvedené v zákone dávajú znamenie na zastavenie vozidla zdvihnutou rukou, smú však používať aj zastavovací terč. Pri trhacích prácach v lomoch, pri údržbe cesty a podobne sa ako znamenie na zastavenie vozidla používa červená zástavka.
Poverená osoba podľa § 63 ods. 2 písm. e) zákona môže dávať pokyny na zastavenie vozidla len na priechode pre chodcov; kde priechod nie je alebo je neschodný, smie dávať pokyny na zastavenie aj na inom mieste na vozovke, pritom musí mať na sebe reflexný bezpečnostný odev. Pri zastavovaní vozidiel poverená osoba používa zastavovací terč a za zníženej viditeľnosti poverená osoba dáva pokyny na zastavenie vozidla červeným svetlom, ktorým pohybuje v hornom polkruhu. Poverená osoba nemôže dávať pokyny na zastavenie vozidla v blízkosti križovatky s riadenou premávkou, a to ani na priechode pre chodcov.
Pripomíname vodičom, že ak je nevyhnutné upozorniť ostatných účastníkov cestnej premávky na hroziace nebezpečenstvo, najmä v prípadoch, keď je potrebné náhle znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo, vodič dáva svetelné výstražné znamenie zapnutím výstražnej funkcie smerových svietidiel!
K zastaveniu vozidla pozri aj ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c), § 40 ods. 8 a 10, § 41 ods. 3, § 59 ods. 3 tohto zákona a i.

TRETIA ČASŤ

DOPRAVNÉ NEHODY A EVIDENCIA DOPRAVNÝCH NEHÔD

PRVÁ HLAVA

DOPRAVNÉ NEHODY

§ 64

Dopravná nehoda

(1) Dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej

a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c) uniknú nebezpečné veci²⁴⁾ alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.³¹⁾

(2) Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak

a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

(3) Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú.

Komentár k § 64

V uvedenom ustanovení sa špecifikujú podmienky, ktoré musia byť splnené, aby konkrétna udalosť v cestnej premávke mohla byť kvalifikovaná ako dopravná nehoda, ktorej vznik a príčiny objasňujú príslušníci Policajného zboru. Predkladateľ nového zákona v odôvodnení novej právnej úpravy uviedol, že dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, pri ktorej dôjde k usmrteniu alebo zraneniu osoby, škode na ceste alebo všeobecne prospešnom zariadení, úniku nebezpečných vecí (pozri § 20 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave – pozn. autora) alebo pri ktorej vznikne škoda na majetku (na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku) v priamej súvislosti s premávkou vozidla, ktorá presiahne jeden a pol násobok väčšej škody podľa § 125 Trestného zákona. Podľa § 125 ods. 1 prvej a druhej vety Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur a škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desať násobok takej sumy (teda v súčasnosti 2 660 eur). Jeden a pol násobok tejto tzv. väčšej škody predstavuje v súčasnosti sumu 3 990 eur (120 202,74 Sk).
Ďalej sa za dopravnú nehodu považuje aj škodová udalosť, pri ktorej si jej účastníci nesplnia ustanovené povinnosti (zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla...) alebo ak je jeden z vodičov pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo ak sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. Ostatné udalosti sa nepovažujú za dopravné nehody, ale len za škodové udalosti, ktorých dôsledky si majú ich účastníci vyriešiť sami, resp. prostredníctvom poisťovne. Táto zmena súvisí podľa predkladateľa zákona najmä s tým, že pri tzv. malých dopravných nehodách účastníci plne nevyužívajú právo vybaviť si vec cestou náhrady škody, ale hlásia aj také dopravné nehody, kde vznikla len zanedbateľná škoda. Tým dochádza najmä k zbytočnému blokovaniu cestnej premávky až do príchodu policajta.
To znamená, že pokiaľ vznikne na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane vecí alebo inom majetku hmotná škoda, ktorá zrejme neprevyšuje sumu 3 990 eur a zároveň tu neexistujú iné dôvody, pre ktoré by sa škodová udalosť mohla považovať za dopravnú nehodu uvedené v § 64 ods. 1 alebo 2, tak pôjde len o škodovú udalosť a nie o dopravnú nehodu a policajti ju nebudú objasňovať.
Jeden a pol násobok väčšej škody sa teda vzťahuje na jedno zúčastnené vozidlo. Keby tomu tak nebolo, tak pri súčasnej hodnote automobilov by mohlo dochádzať k situácii, že dopravnou nehodou bude takmer každá škodová udalosť. Tento názor zaujal výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

§ 65

Povinnosti vodiča pri dopravnej nehode Vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný

a) bezodkladne zastaviť vozidlo,
b) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku.

§ 66

Povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti

(1) Účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.
(2) Účastník dopravnej nehody je povinný

a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,
b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu,
c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,
d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,
f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody,
g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,
h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,
i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

(3) Ak je to nevyhnutné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie cestnej premávky, účastník dopravnej nehody môže premiestniť vozidlá, pritom je však povinný vyznačiť postavenie vozidiel po dopravnej nehode, situáciu a stopy.
(4) Účastník dopravnej nehody je povinný poskytnúť orgánu Policajného zboru potrebnú súčinnosť pri objasňovaní dopravnej nehody vrátane predloženia dokladov, ktoré s tým súvisia.
(5) Účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti.
(6) Účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.

Komentár k § 65 a 66

Ustanovenia upravujú povinnosti vodiča pri dopravnej nehode a účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti. K vymedzeniu pojmov „dopravná nehoda“ a „škodová udalosť“ pozri ustanovenie § 64.
Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje, a teda má tú istú povinnosť voči tretím osobám, ako ju má účastník dopravnej nehody podľa § 66 ods. 2 písm. i).

DRUHÁ HLAVA

EVIDENCIA DOPRAVNÝCH NEHÔD

§ 67

(1) Evidencia dopravných nehôd je informačný systém Policajného zboru podľa osobitného predpisu,³²⁾ ktorý sa vedie na účely získavania informácií o stave dopravnej nehodovosti na území Slovenskej republiky a poskytovania údajov z tejto evidencie.
(2) Na účely vedenia záznamov v evidencii dopravných nehôd sa považuje za

a) usmrtenú osobu osoba, ktorá zomrela pri dopravnej nehode alebo na jej následky najneskôr do 24 hodín po dopravnej nehode,
b) ťažko zranenú osobu osoba, ktorá pri dopravnej nehode utrpela ťažkú ujmu na zdraví,³³⁾
c) ľahko zranenú osobu osoba, ktorá pri dopravnej nehode utrpela inú ujmu na zdraví ako ťažkú, okrem prípadov jednorazového ošetrenia, ktoré si nevyžaduje odborné ošetrenie alebo práceneschopnosť,
d) škodu ujma, ktorá vznikla na vozidle alebo na inom majetku pri dopravnej nehode alebo v súvislosti s ňou, ktorej výšku určí odhadom policajt, ktorý vykonáva obhliadku miesta dopravnej nehody.

(3) V evidencii dopravných nehôd sa vedú osobné údaje o účastníkoch dopravných nehôd v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa pobytu, údaje o vozidlách zúčastnených na dopravnej nehode, údaje o ceste v mieste a čase dopravnej nehody, časové, lokačné a doplňujúce údaje o dopravnej nehode.
(4) O účastníkoch dopravnej nehody sa v evidencii dopravných nehôd eviduje

a) ich stav a správanie v čase dopravnej nehody vrátane prípadného ovplyvnenia alkoholom alebo inou návykovou látkou,
b) ich umiestnenie vo vozidlách v čase dopravnej nehody,
c) použitie bezpečnostných pásov alebo iných zadržiavacích zariadení,
d) následky dopravnej nehody na ich živote a zdraví,
e) poskytnutie prvej pomoci,
f) spôsob ich vyslobodenia z vozidla po dopravnej nehode.

(5) O vodičovi, ktorý bol účastníkom dopravnej nehody, sa v evidencii dopravných nehôd evidujú okrem údajov podľa odseku 4 aj udelené skupiny a podskupiny vodičských oprávnení a dátum udelenia vodičského oprávnenia na motorové vozidlo, ktoré viedol.
(6) O vozidle zúčastnenom na dopravnej nehode sa v evidencii dopravných nehôd eviduje

a) druh vozidla,
b) štát, v ktorom je vozidlo evidované,
c) značka, obchodný názov, typ, dátum prvej evidencie vozidla, evidenčné číslo vozidla, evidenčné číslo osvedčenia o evidencii alebo technického osvedčenia vozidla, farba vozidla, identifikačné číslo vozidla VIN,
d) údaje o spôsobe a druhu využívania vozidla,
e) spresňujúce údaje o vozidle, napríklad najväčšia prípustná celková hmotnosť, počet miest na sedenie, počet miest na státie, počet lôžok,
f) doplňujúce údaje o vozidle, napríklad preprava nadrozmerného alebo nebezpečného nákladu, jazda s právom prednostnej jazdy,
g) postavenie vozidla na ceste pred dopravnou nehodou a po nej vrátane údajov o brzdných stopách,
h) následky dopravnej nehody na vozidle a náklade vrátane odhadu škody spôsobenej dopravnou nehodou,
i) obchodné meno poisťovateľa vozidla a číslo potvrdenia o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „potvrdenie o poistení zodpovednosti“), číslo potvrdenia o hraničnom poistení alebo číslo zelenej karty.

(7) O ceste v mieste a čase dopravnej nehody sa v evidencii dopravných nehôd eviduje

a) kategória, trieda, číselné označenie cesty a počet jazdných pruhov na ceste,
b) ďalšie spresňujúce údaje o mieste dopravnej nehody, napríklad označenie križovatky alebo kilometrovník cesty, zóny s obmedzením cestnej premávky,
c) stavebný a dopravno-technický stav cesty,
d) druh a stav povrchu vozovky,
e) situovanie dopravnej nehody na ceste,
f) prekážka.

(8) V evidencii dopravných nehôd sa evidujú tieto časové, lokačné a doplňujúce údaje:

a) miesto, dátum a čas dopravnej nehody,
b) druh dopravnej nehody, napríklad zrážka s idúcim vozidlom, zaparkovaným vozidlom, pevnou prekážkou, chodcom, cyklistom alebo so zvieraťom,
c) druh zrážky idúcich vozidiel, napríklad čelná, bočná alebo zozadu,
d) zavinenie dopravnej nehody,
e) hlavné príčiny dopravnej nehody, napríklad neprimeraná rýchlosť jazdy, nesprávne predchádzanie, nedanie prednosti v jazde, nesprávny spôsob jazdy alebo technická porucha vozidla,
f) poveternostné podmienky v mieste dopravnej nehody,
g) viditeľnosť a rozhľadové pomery v mieste dopravnej nehody,
h) riadenie cestnej premávky,
i) špecifické miesta a objekty vmieste dopravnej nehody.

§ 68

Poskytovanie údajov z evidencie dopravných nehôd

(1) Informácie z evidencie dopravných nehôd sa poskytujú štátnym orgánom a orgánom územnej samosprávy v rozsahu ich pôsobnosti.
(2) Každému sa v požadovanom rozsahu poskytne informácia o údajoch, ktoré sa o ňom uchovávajú v evidencii dopravných nehôd.
(3) Informácia z evidencie dopravných nehôd sa poskytne aj vtedy, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo osobitný predpis.³⁴⁾
(4) Informácia z evidencie dopravných nehôd, ktorej obsah je predmetom utajovaných skutočností, sa môže poskytnúť len za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.³⁵⁾
(5) Osoba, ktorej sa informácia obsahujúca osobné údaje z evidencie dopravných nehôd poskytla, smie takú informáciu použiť len na účely, na ktoré ju žiadala, a musí zabezpečiť jej ochranu pred zneužitím a pred jej sprístupnením neoprávnenej osobe.
(6) Informácie z evidencie dopravných nehôd sa poskytujú v elektronickej forme najmenej raz za mesiac Slovenskej kancelárii poisťovateľov v súvislosti s plnením jej úloh podľa osobitného predpisu,³⁶⁾ a to aj bez predchádzajúceho súhlasu osoby, ktorej sa taká informácia týka.
(7) Informácie z evidencie dopravných nehôd sa poskytujú Slovenskej kancelárii poisťovateľov v tomto rozsahu:

a) meno a priezvisko alebo obchodné meno, adresa pobytu alebo sídla, rodné číslo alebo identifikačné číslo držiteľa vozidla a vlastníka vozidla,
b) meno a priezvisko, adresa pobytu a rodné číslo alebo dátum narodenia účastníka dopravnej nehody,
c) údaj o požití alkoholu alebo inej návykovej látky vodičmi vozidiel, ktorí sa zúčastnili na dopravnej nehode,
d) značka, obchodný názov, typ, dátum prvej evidencie vozidla, evidenčné číslo vozidla, evidenčné číslo osvedčenia o evidencii alebo technického osvedčenia vozidla, farba vozidla, identifikačné číslo vozidla VIN,
e) dátum, čas, miesto, opis priebehu, príčin a následkov dopravnej nehody a ich fotodokumentácia,
f) obchodné meno poisťovateľa vozidla a číslo potvrdenia o poistení zodpovednosti, číslo potvrdenia o hraničnom poistení alebo číslo zelenej karty,
g) orgán Policajného zboru, ktorý dopravnú nehodu vyšetroval, a číslo, pod ktorým bola vec zaevidovaná.

Komentár k § 67 a 68

Ustanovenia definujú evidenciu dopravných nehôd, obsahujú definície niektorých pojmov na účely vedenia záznamov v evidencii dopravných nehôd, špecifikujú údaje, ktoré sa vedú v evidencii dopravných nehôd (údaje o účastníkoch dopravných nehôd, vozidlách zúčastnených na dopravnej nehode, údaje o ceste v mieste a čase dopravnej nehody, časové, lokačné a doplňujúce údaje) a upravujú sa tiež podmienky poskytovania údajov z evidencie dopravných nehôd.

ŠTVRTÁ ČASŤ
OPRÁVNENIA POLICAJTA PRI DOHĽADE NAD BEZPEČNOSŤOU A PLYNULOSŤOU CESTNEJ PREMÁVKY

§ 69

Všeobecné oprávnenia

(1) Policajt je oprávnený

a) zakázať vodičovi jazdu na nevyhnutne potrebný čas alebo mu prikázať smer jazdy, ak to vyžaduje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky,
b) zakázať vodičovi jazdu po diaľnici a vyzvať ho, aby opustil diaľnicu na najbližšom výjazde alebo vozidlo odstavil na parkovisku, ak vozidlo nedosahuje rýchlosť podľa § 35,
c) požadovať predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na dopravu osôb a nákladu,
d) vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo,
e) kontrolovať technický stav vozidla a úplnosť jeho výstroja a výbavy alebo vyzvať vodiča, aby sa podrobil takejto kontrole, ako aj porovnať údaje uvádzané v osvedčení o evidencii s údajmi na vozidle,
f) merať rozmery a hmotnosti vozidla,
g) kontrolovať dodržiavanie povinností vodiča motorového vozidla.

(2) Oprávnenia policajta podľa odseku 1 písm. a) a c) sa vzťahujú aj na vojaka vo vojenskej rovnošate s vonkajším označením „POLÍCIA“ a na vojenského policajta. Oprávnenia policajta podľa odseku 1 písm. d) až f) sa vzťahujú na vojenského policajta, ak ide o osoby, ktorých priestupky môže objasňovať Vojenská polícia.³⁷⁾
(3) Osoba nemá nárok na úhradu nákladov, ktoré jej vzniknú v súvislosti s uplatňovaním oprávnení policajta, vojaka vo vojenskej rovnošate s vonkajším označením „POLÍCIA“ alebo vojenského policajta podľa odsekov 1 a 2.
(4) Výnimku z druhej časti tohto zákona, ktorá je v cestnej premávke okamžite potrebná, môže povoliť policajt na mieste samom v nevyhnutnej miere a za predpokladu, že sa tým neohrozí bezpečnosť cestnej premávky.

Komentár k § 69

Ustanovenie v zásade preberá doterajšiu úpravu upravenú v § 65 zákona č. 315/1996 Z. z., avšak široko koncipované ustanovenie ods. 1 písm. g) tieto oprávnenia de iure aj de facto rozširuje. Novým je výslovné oprávnenie policajta zakázať vodičovi jazdu po diaľnici a vyzvať ho, aby opustil diaľnicu na najbližšom výjazde alebo aby vozidlo odstavil na parkovisku, ak vozidlo nedosahuje povinnú minimálnu rýchlosť (Pozri § 35 tohto zákona).
Oprávnenia policajta vychádzajú z povinností uložených vodičovi v iných ustanoveniach tohto resp. aj iného súvisiaceho zákona (napríklad podľa § 4 ods. 1 písm. b) tohto zákona je vodič povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom).
Tak, ako tomu bolo aj doteraz, v prípade vzniku nákladov v súvislosti s uplatňovaním oprávnení policajta nemá osoba nárok na ich úhradu.

___________

Judikatúra k § 69

Policajný zbor má oprávnenie pri odhaľovaní priestupkov vyhotovovať záznamy v súlade so zákonom a to aj meradlom – cestným radarovým rýchlomerom, ktorý sa používa na zistenie rýchlosti pohybujúceho telesa na verejnom priestranstve bez vopred určeného cieľového adresáta.
Vodič motorového vozidla má dbať na dodržiavanie dopravných predpisov ako osobitných bezpečnostných predpisov slúžiacich na ochranu širokej verejnosti, ktorých dodržiavanie je nielen spoločensky žiaduce ale dôvodne aj kontrolované na to príslušnými orgánmi štátu. Takúto kontrolu potom vodič motorového vozidla ako účastník verejnej dopravy na pozemných komunikáciách je nútený strpieť, bez možnosti sa odvolávať nedotknuteľnosti osoby a súkromia, keďže takéto obmedzenie je v súlade so zákonom.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sžo 36/2008, Zo súdnej praxe 71/2008)

Riadenie dopravných motorových prostriedkov je z hľadiska možných následkov na majetku, zdraví a životoch svojou povahou nebezpečnou prevádzkou. Toto nebezpečenstvo sa zvyšuje, ak je vodič pri riadení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, ktorý stav pri známych a dokázaných účinkoch znižuje jeho motorickú, rozpoznávaciu, vôľovú schopnosť a možnosť dodržiavať pravidlá cestnej premávky a včas reagovať na stav a situáciu v premávke. Subjektívny, sebavedomý pocit vodiča, ktorý je pod vplyvom alkoholu, že jeho schopnosť nie je ovplyvnená v zmysle zníženia, riziko nebezpečenstva robí vysoko aktuálnym.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2002, sp. zn. 4 Sž 118/02)

§ 70

Zadržanie vodičského preukazu

(1) Policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak

a) možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla,
b) má vodič súdom uložené ochranné liečenie alebo súdom alebo iným príslušným orgánom uložený zákaz viesť motorové vozidlo,
c) orgán Policajného zboru rozhodol o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla (ďalej len „zdravotná spôsobilosť“) alebo o preskúmaní psychickej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla (ďalej len „psychická spôsobilosť“),
d) je vodičský preukaz neplatný.

(2) Za podmienok uvedených v odseku 1 možno zadržať aj medzinárodný vodičský preukaz vydaný orgánom iného štátu.
(3) Policajt namieste vydá o zadržaní vodičského preukazu potvrdenie a najneskôr v nasledujúci pracovný deň po zadržaní vodičského preukazu zašle vodičský preukaz orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta, kde bol vodičský preukaz zadržaný. V potvrdení môže policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak bol zadržaný podľa odseku 1 písm. c) a ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky; povolenie platí len na území Slovenskej republiky.
(4) Orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu, je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ak dôvody zadržania nie sú alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený.
(5) Orgán Policajného zboru vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zadržaného podľa odseku 1 písm. b) až d) sa nevydáva.
(6) Vodičský preukaz je oprávnený zadržať aj vojenský policajt za podmienok uvedených v odseku 1, ak ide o osoby, ktorých priestupky môže objasňovať Vojenská polícia; povinnosti policajta podľa odseku 3 sa vzťahujú aj na vojenského policajta.
(7) Ak je držiteľom zadržaného vodičského preukazu cudzinec, ktorý nemá pobyt na území Slovenskej republiky, orgán Policajného zboru zašle vodičský preukaz štátu jeho pobytu.

§ 71

Osobitné ustanovenie o zadržaní vodičského preukazu

(1) Policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz okrem dôvodov podľa § 70 ods. 1 aj vtedy, ak vodič motorového vozidla, ktorému je v blokovom konaní za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky alebo za priestupok spáchaný nezaplatením úhrady za užívanie diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy uložená pokuta, je ochotný ju zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste.
(2) Policajt namieste vydá o zadržaní vodičského preukazu podľa odseku 1 potvrdenie, v ktorom povolí ďalšiu jazdu na 15 dní; povolenie platí len na území Slovenskej republiky. V potvrdení musí byť uvedený rozsah udeleného vodičského oprávnenia a spôsob vrátenia vodičského preukazu. Páchateľ priestupku môže požiadať policajta, ktorý vodičský preukaz zadržal, aby zadržaný vodičský preukaz postúpil orgánu Policajného zboru v mieste jeho pobytu alebo v mieste, kde sa zdržiava, na účely jeho vrátenia; policajt je povinný tejto žiadosti vyhovieť.
(3) Ak sa vodič motorového vozidla počas zadržania vodičského preukazu podľa odseku 1 dopustí priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a nemá pri sebe finančné prostriedky na zaplatenie uloženej blokovej pokuty, vec nemožno prejednať v blokovom konaní.
(4) Ak páchateľ priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky preukázateľne zaplatil uloženú blokovú pokutu v lehote podľa odseku 2, zadržaný vodičský preukaz sa mu bezodkladne vráti po tom, čo sa orgán Policajného zboru o zaplatení pokuty dozvedel. Páchateľ priestupku je na účely prevzatia zadržaného vodičského preukazu povinný dostaviť sa na orgán Policajného zboru.
(5) Ak páchateľ priestupku nezaplatil uloženú blokovú pokutu v lehote podľa odseku 2, orgán Policajného zboru vydá rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu a postúpi vec na výkon rozhodnutia. Zadržaný vodičský preukaz sa vráti jeho držiteľovi až po výkone rozhodnutia.
(6) Orgán Policajného zboru zadrží vodičský preukaz a vydá rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu aj vtedy, ak páchateľ priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil ako vodič motorového vozidla, nezaplatil uloženú pokutu v lehote určenej v rozhodnutí o priestupku; o zadržaní vodičského preukazu sa vydá potvrdenie. Ustanovenia odsekov 3 až 5 sa použijú primerane.
(7) Ak sa rozhodnutie o uložení pokuty vykonáva výkonom verejnoprospešných prác,³⁸⁾ orgán Policajného zboru zadrží vodičský preukaz a vydá rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, ak páchateľ priestupku nevykoná verejnoprospešné práce v určenej lehote; o zadržaní vodičského preukazu sa vydá potvrdenie. Ustanovenia odsekov 3 až 5 sa použijú primerane.

Komentár k § 70 a  71

Ustanovenia o zadržaní vodičského preukazu policajtom prešli zásadnými zmenami. Nová je úprava dôvodov, pre ktoré je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz, pričom za podmienok uvedených v § 70 ods. 1 možno zadržať aj medzinárodný vodičský preukaz vydaný orgánom iného štátu.
V § 71 ods. 1 sa novo upravuje oprávnenie na zadržanie vodičského preukazu vodičovi aj v prípade, ak sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktorý mu je v blokovom konaní na mieste uložená pokuta, je ochotný túto zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste. V tomto prípade sa povolí vodičovi jazda na 15 dní, pričom počas týchto 15 dní je páchateľ priestupku pokutu povinný zaplatiť. Povolenie je však platné len na území Slovenskej republiky. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu sa v tomto prípade nevydá. Ak v tejto lehote vodič pokutu nezaplatí, vec sa postúpi na výkon rozhodnutia a orgán Policajného zboru vydá rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Po zaplatení pokuty (resp. po výkone rozhodnutia) sa zadržaný vodičský preukaz vráti. Páchateľ priestupku je na účely prevzatia zadržaného vodičského preukazu povinný dostaviť sa na orgán Policajného zboru. Táto nová právna úprava má za cieľ odbúrať množstvo administratívnej práce vykonávanej policajtom v súvislosti s vymáhaním blokovej pokuty nezaplatenej na mieste. Takáto úprava zjednoduší podľa zákonodarcu vymáhanie pokút uložených v blokovom konaní, keď pokuta nebola zaplatená na mieste.
Moderný zákon musí zohľadňovať aj súčasnú úroveň využívania bezhotovostného platobného styku, a pokiaľ vodič nebude mať možnosť úhrady pokuty platobnou kartou, teda bude ochotný pokutu zaplatiť, ale z technických dôvodov na strane policajta (absencia terminálu) tak nebude môcť urobiť, táto skutočnosť nemôže byť pričítaná na ťarchu vodiča. V takomto prípade tento vodič môže (je schopný) zaplatiť pokutu na mieste bezhotovostne, a teda podmienka vyžadovaná zákonom pre zadržanie vodičského preukazu ustanovená v § 71 ods. 1 (nemožnosť zaplatenia pokuty na mieste), nebude splnená a policajt podľa nášho názoru nemôže zadržať vodičský preukaz. Tento názor je podporený aj tým, že možnosť zadržania vodičského preukazu je upravená ako oprávnenie a nie povinnosť policajta. Polícia ohľadom tohto problému však argumentuje, že v tomto smere neposkytuje služby, ale sankcionuje za priestupky. V súčasnosti sa spúšťa pilotný projekt vybavenia čo najväčšieho počtu hliadok mobilnými platobnými terminálmi, avšak problémom môže byť aj nedostatočné pokrytie signálom, teda hliadka môže mať mobilný platobný terminál, ale nebude mať signál, a teda terminál nebude funkčný. Podľa prezentovaných názorov zo strany polície, ak má priestupca k dispozícii na úhradu pokuty len platobnú kartu a nie je možné ju uhradiť prostredníctvom mobilného platobného terminálu polície, musí navštíviť najbližší bankomat. Polícia teda nemožnosť úhrady pokuty na mieste ako podmienku pre zadržanie vodičského preukazu chápe pravdepodobne z objektívneho hľadiska, bez ohľadu na to, kto túto nemožnosť zapríčinil. Predpokladáme, že ustanovenie § 71 bude predmetom ďalších diskusií vzhľadom na možné rôzne výklady tohto ustanovenia.
Národný bezpečnostný úrad v pripomienkovom konaní uviedol, že ustanovenie o oprávnení policajta zadržať vodičský preukaz, ak vodič motorového vozidla je ochotný zaplatiť pokutu uloženú v blokovom konaní, ale nemôže tak urobiť, vo svojej podstate predstavuje porušenie zásady „ne bis in idem“ a javí sa ako rozporné s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nakoľko existujúce právne predpisy upravujú spôsob a lehoty na zaplatenie takýchto pokút vrátane mechanizmov, ktorými sa splnenie povinnosti zaplatiť pokutu dá vymôcť. Predkladateľ nového zákona však túto pripomienku neakceptoval s odôvodnením, že zadržanie vodičského preukazu na obdobie, počas ktorého je priestupca povinný zaplatiť pokutu, je prostriedkom, ktorý má zlepšiť vymáhanie pokút, nie je ďalším trestom pre vodiča. Polemizovať by sme však mohli v tom smere, že policajtom vydané povolenie platí len na území Slovenskej republiky, takže fakticky dochádza k ďalšiemu následnému obmedzeniu práv vodiča.
V pripomienkovom konaní sa tiež navrhovala taká úprava, v zmysle ktorej by v prípade ochoty zaplatiť pokutu vodičský preukaz nemal byť odobratý, ale by mala byť daná vodičovi možnosť zaplatiť pokutu do 15 dní. Ak by vodič nezaplatil, následne by sa mu odobral vodičský preukaz na 1 rok, resp. iný časový úsek. Ani táto pripomienka však nebola akceptovaná so stručným odôvodnením, že nie je vhodná.
Ustanovenie § 71 ods. 7 týkajúce sa verejnoprospešných prác nadobudne účinnosť až 1. januára 2011.

___________

Judikatúra k § 71

Blok na pokutu nezaplatenú na mieste možno považovať za taký individuálny správny akt, ktorý je titulom pre nariadenie výkonu rozhodnutia (exekúcie) za podmienky, že má formu bloku na ukladanie pokút vydaného na tieto účely Ministerstvom financií Slovenskej republiky, s obsahovými náležitosťami uvedenými v ustanovení § 85 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z.n.p.

(Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 2001, sp.zn. Cpj 36/01)

§ 72

Zadržanie osvedčenia o evidencii, evidenčného dokladu vydaného v cudzine, technického osvedčenia vozidla a tabuľky s evidenčným číslom

(1) Policajt je oprávnený zadržať osvedčenie o evidencii alebo evidenčný doklad od vozidla vydaný v cudzine, ak

a) je vozidlo nespôsobilé alebo technicky nespôsobilé na cestnú premávku alebo ak vozidlo bolo vyradené z evidencie alebo z cestnej premávky,³⁹⁾
b) vodič nepreukázal, že vozidlo bolo v ustanovenej lehote podrobené technickej kontrole alebo emisnej kontrole,
c) údaje v ňom uvedené nie je možné identifikovať,
d) je podozrenie, že sa v ňom neoprávnene urobili zmeny alebo že je neplatné,
e) pominul účel, na ktorý bolo vydané,
f) je na vozidle nečitateľná alebo poškodená tabuľka s evidenčným číslom alebo táto tabuľka nie je umiestnená v súlade s týmto zákonom,
g) vodič nepredloží potvrdenie o poistení zodpovednosti,
h) vozidlo presahuje najväčšie prípustné rozmery a vozidlo nemá povolenie na zvláštne užívanie ciest,
i) vozidlo presahuje najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť alebo najväčšiu prípustnú hmotnosť pripadajúcu na nápravu a vozidlo nemá povolenie na zvláštne užívanie ciest,
j) vozidlo nemá zaplatenú úhradu za užívanie vymedzených úsekov diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy alebo mýto.⁴⁰⁾

(2) Policajt je oprávnený za podmienok ustanovených v odseku 1 zadržať aj tabuľku s evidenčným číslom.
(3) Policajt na mieste vydá o zadržaní osvedčenia o evidencii, evidenčného dokladu od vozidla vydaného v cudzine a o zadržaní tabuľky s evidenčným číslom potvrdenie. V potvrdení môže policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.
(4) Policajt je povinný bezodkladne odovzdať zadržané osvedčenie o evidencii, evidenčný doklad od vozidla vydaný v cudzine a zadržanú tabuľku s evidenčným číslom orgánu Policajného zboru. Ak ide o evidenčný doklad vydaný v cudzine alebo o tabuľku s evidenčným číslom vydanú v cudzine, orgán Policajného zboru ich po uplynutí 15 dní od ich zadržania zašle orgánu, ktorý vozidlo eviduje.
(5) Ak dôvody zadržania osvedčenia o evidencii pominú, orgán Policajného zboru ho na základe žiadosti prevádzkovateľa vozidla vráti spolu s tabuľkou s evidenčným číslom, ak bola zadržaná; to neplatí, ak ide o postup podľa odseku 7. Orgán Policajného zboru na základe žiadosti prevádzkovateľa vozidla vráti aj evidenčný doklad vydaný v cudzine a tabuľku s evidenčným číslom, ak neboli zaslané orgánu, ktorý ich eviduje.
(6) Tabuľku s evidenčným číslom z motorového vozidla demontuje policajt, ak tak vodič neurobil na jeho výzvu sám.
(7) Ak dôvody zadržania osvedčenia o evidencii podľa odseku 1 písm. a) nepominú ani do 60 dní odo dňa jeho zadržania, vec sa postúpi obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie (ďalej len „obvodný úrad dopravy“).
(8) Za osvedčenie o evidencii zadržané podľa odseku 1 písm. a) až c), f) a g) možno vydať nové osvedčenie o evidencii, ak dôvody na jeho zadržanie pominuli; to neplatí, ak ide o postup podľa odseku 7. Ak s osvedčením o evidencii bola zadržaná aj tabuľka s evidenčným číslom, možno vydať aj novú tabuľku s evidenčným číslom.
(9) Nové osvedčenie o evidencii za osvedčenie o evidencii podľa odseku 8 môže na základe žiadosti prevádzkovateľa vozidla vydať orgán Policajného zboru, kde je vozidlo evidované, alebo orgán Policajného zboru, kde si žiadateľ podá žiadosť o jeho vydanie.
(10) Prevádzkovateľ vozidla je povinný pri žiadosti o vydanie nového osvedčenia o evidencii podľa odseku 9 odovzdať potvrdenie podľa odseku 3.
(11) Policajt je oprávnený z dôvodov podľa odseku 1 písm. a), c) až e) a g) až j) zadržať technické osvedčenie vozidla;⁴¹⁾ ustanovenie odseku 3 platí obdobne. Policajt odovzdá zadržané technické osvedčenie vozidla obvodnému úradu dopravy.

Komentár k § 72

Ustanovenie upravuje dôvody pre zadržanie osvedčenia o evidencii alebo evidenčného dokladu od vozidla vydaného v cudzine, technického osvedčenia vozidla, prípadne zadržania tabuľky s evidenčným číslom. Ak by vodič na výzvu policajta nedemontoval tabuľku s evidenčným číslom z motorového vozidla, urobí tak policajt.
Osvedčenie o evidencii je doklad označený sériou a evidenčným číslom, ktorým sa preukazuje zhodnosť vozidla s typovým schválením vozidla alebo typovým schválením ES vozidla, alebo uznaním typového schválenia ES vozidla, alebo jednotlivým schválením vozidla vydávaný vozidlám, ktoré podliehajú prihláseniu do evidencie vozidiel. Osvedčenie o evidencii je verejná listina.
Technické osvedčenie vozidla je doklad označený sériou a evidenčným číslom, ktorým sa preukazuje zhodnosť vozidla s typovým schválením vozidla alebo typovým schválením ES vozidla, alebo uznaním typového schválenia ES vozidla, alebo jednotlivým schválením vozidla, vydávaný vozidlám, ktoré nepodliehajú prihláseniu do evidencie vozidiel. Technické osvedčenie vozidla je verejná listina.
Vodič vozidla je povinný mať osvedčenie o evidencii alebo technické osvedčenie vozidla pri vedení vozidla vždy pri sebe. Osvedčenie o evidencii alebo technické osvedčenie vozidla sa nesmie uschovávať vo vozidle, ak sa v ňom jeho vodič nezdržuje.

PIATA ČASŤ

VEDENIE VOZIDIEL

PRVÁ HLAVA

VEDENIE MOTOROVÝCH VOZIDIEL

Prvý oddiel

Vodičské oprávnenie

Všeobecné ustanovenia

§ 73

(1) Vodičské oprávnenie je právo osoby viesť motorové vozidlo určitej skupiny alebo podskupiny.
(2) Držiteľ vodičského oprávnenia je osoba, ktorej bolo v Slovenskej republike alebo v inom štáte udelené vodičské oprávnenie.
(3) Vodičské oprávnenie udeľuje orgán Policajného zboru. Na rozhodovanie o udelení vodičského oprávnenia je príslušný orgán Policajného zboru podľa miesta, kde žiadateľ o udelenie vodičského oprávnenia (ďalej len „žiadateľ“) skladá skúšky z odbornej spôsobilosti.
(4) Prvé vodičské oprávnenie je vodičské oprávnenie udelené žiadateľovi, ktorý nie je držiteľom vodičského oprávnenia udeleného v Slovenskej republike alebo v cudzom štáte.
(5) Ďalšie vodičské oprávnenie je vodičské oprávnenie udelené žiadateľovi, ktorý je držiteľom prvého vodičského oprávnenia.
(6) Ďalšie vodičské oprávnenie sa neudeľuje držiteľovi vodičského preukazu vydaného iným štátom, ako je Slovenská republika alebo iný zmluvný štát Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „štát Európskeho hospodárskeho priestoru“).

§ 74

Motorové vozidlo určitej skupiny alebo podskupiny smie viesť len osoba, ktorá je držiteľom vodičského oprávnenia príslušnej skupiny alebo podskupiny.

Komentár k § 73 a 74

Zákon v rámci § 73 ustanovuje, kto je držiteľom vodičského oprávnenia a aké práva mu z neho plynú. Vodičom motorových vozidiel sa popri splnení základných povinností ustanovených v § 4 ods. 1 tohto zákona navyše ukladá aj povinnosť byť držiteľom vodičského oprávnenia na vedenie motorového vozidla a to vzhľadom k tomu, že tento zákon v § 74 povoľuje viesť motorové vozidlo len osobe, ktorá je držiteľom určitej skupiny alebo podskupiny vodičského oprávnenia. Výnimku tvorí osoba, ktorá sa podrobuje výcviku v autoškole, alebo sa podrobuje skúške z vedenia motorového vozidla.
Vodičské oprávnenie je individuálny správny akt vydaný príslušným orgánom Policajného zboru, ktorý oprávňuje fyzickú osobu na vedenie motorového vozidla určitej skupiny alebo určitej podskupiny. Ak osoba získala vodičské oprávnenie, teda vodičské oprávnenie jej bolo udelené a to v Slovenskej republike, alebo inom štáte, má právo viesť motorové vozidlo. V závislosti od toho, na ktorú skupinu a podskupinu vodičské oprávnenie znie, je osoba oprávnená viesť motorové vozidlo skupiny alebo podskupiny v ňom uvedenej. Rozsah a členenie skupín a podskupín motorových vozidiel je upravený v § 75 tohto zákona, na čo systematicky nadväzuje rozsah a členenie skupín a podskupín vodičského oprávnenia v § 76 tohto zákona. Oprávneným orgánom na udelenie vodičského oprávnenia (po splnení všetkých zákonom ustanovených podmienok, ktoré sú uvedené v § 77 tohto zákona), je orgán Policajného zboru. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, rozhodovanie či žiadateľovi bude vodičské oprávnenie udelené, pripadá do kompetencie toho orgánu Policajného zboru, v ktorého mieste žiadateľ o udelenie vodičského oprávnenia skladá skúšky z odbornej spôsobilosti. Zákon rozlišuje dva typy vodičského oprávnenia. Ide o vodičské oprávnenie prvé a ďalšie. Doterajšia právna úprava definovala prvé vodičské oprávnenie ako oprávnenie, ktoré sa udelilo na skúšobnú lehotu, ktorá bola dva roky a začala plynúť odo dňa vydania vodičského preukazu. Zákon zrušil dvojročnú skúšobnú lehotu pre vodičov – začiatočníkov, nakoľko terajšia právna úprava ustanovuje, že v prípade prvého vodičského oprávnenia ide o vodičské oprávnenie, ktoré je udelené žiadateľovi, pričom tento nemá žiadne iné vodičské oprávnenie. Zároveň platí, že vodičský preukaz sa už vydáva s neobmedzenou dobou platnosti, čo ustanovuje § 94 ods. 3 tohto zákona. Ďalším vodičským oprávnením sa rozumie vodičské oprávnenie udelené žiadateľovi, pričom tento je už držiteľom prvého vodičského oprávnenia. Tiež sa ustanovuje, že ďalšie vodičské oprávnenie sa neudeľuje držiteľovi vodičského preukazu, ktorý bol vydaný iným štátom ako je Slovenská republika, alebo iný zmluvný štát Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

§ 75

Rozsah a členenie skupín a podskupín motorových vozidiel

(1) Na účely udeľovania vodičských oprávnení sa motorové vozidlá členia na skupinyA, AM, B, B+E, C, C+E, D, D+E a T a podskupiny A1, B1, C1, C1+E, D1 a D1+E.
(2) Do skupiny motorových vozidiel AM patria

a) dvojkolesové motorové vozidlá alebo trojkolesové motorové vozidlá s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou 25 až 45 km.h^-1, ktoré sú charakterizované,

1. ak ide o dvojkolesové vozidlo, motorom, ktorého zdvihový objem valcov motora nepresahuje 50 cm³ v prípade spaľovacieho motora alebo ktorého najväčší trvalý menovitý výkon nie je väčší ako 4 kW v prípade elektrického motora, a
2. ak ide o trojkolesové vozidlo, motorom, ktorého zdvihový objem valcov motora nepresahuje 50 cm³ v prípade zážihového motora, najväčší čistý výkon nie je väčší ako 4 kW v prípade spaľovacieho motora alebo ktorého najväčší trvalý menovitý výkon nie je väčší ako 4 kW v prípade elektrického motora, a

b) štvorkolesové motorové vozidlá, ktorých prevádzková hmotnosť je menšia ako 350 kg bez hmotnosti batérií v prípade elektrických vozidiel, ktorých najväčšia konštrukčná rýchlosť nepresahuje 45 km.h^-1,
a ktorých

1. zdvihový objem valcov motora nepresahuje 50 cm³ v prípade zážihových motorov,
2. najväčší čistý výkon nie je väčší ako 4 kW v prípade iných spaľovacích motorov, alebo
3. najväčší trvalý menovitý výkon nie je väčší ako 4 kW v prípade elektrického motora.

(3) Do podskupiny motorových vozidiel A1 patria motorové vozidlá skupiny A s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 45 km.h^-1, ktorých zdvihový objem valcov motora nepresahuje 125 cm³ a výkon nie je väčší ako 11 kW.
(4) Do skupiny motorových vozidiel A patria dvojkolesové motorové vozidlá bez postranného vozíka alebo s postranným vozíkom vybavené motorom, ktorých najväčšia konštrukčná rýchlosť je viac ako 45 km.h^-1 alebo ktorých zdvihový objem valcov motora je väčší ako 50 cm³ v prípade spaľovacieho motora.
(5) Do podskupiny motorových vozidiel B1 patria

a) motorové vozidlá s tromi symetricky usporiadanými kolesami, ktorých zdvihový objem valcov motora je väčší ako 50 cm³ v prípade spaľovacieho motora alebo ktorých najväčšia konštrukčná rýchlosť je vyššia ako 45 km.h^-1, a
b) motorové vozidlá so štyrmi kolesami, ktorých

1. prevádzková hmotnosť je 350 kg až 550 kg bez hmotnosti batérií v prípade elektrických vozidiel,
2. najväčšia konštrukčná rýchlosť presahuje 45 km.h^-1,
3. zdvihový objem valcov motora presahuje 50 cm³ v prípade zážihových motorov, najväčší čistý výkon je väčší ako 4 kW v prípade iných spaľovacích motorov alebo ktorých najväčší trvalý menovitý výkon je 4 kW až 15 kW v prípade elektrického motora.

(6) Do skupiny motorových vozidiel B patria

a) motorové vozidlá okrem vozidiel skupiny A a T a podskupiny A1, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť nepresahuje 3 500 kg a ktoré nemajú okrem miesta pre vodiča viac ako osem miest na sedenie; k motorovému vozidlu tejto skupiny smie byť pripojené prípojné vozidlo s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 750 kg,
b) jazdné súpravy zložené z ťažného vozidla skupiny B a prípojného vozidla, ak najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy nepresahuje 3 500 kg a najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla nepresahuje prevádzkovú hmotnosť ťažného vozidla.

(7) Do skupiny motorových vozidiel B+E patria jazdné súpravy zložené z motorového vozidla skupiny B a prípojného vozidla, ak nejde o jazdnú súpravu podľa odseku 6 písm. b).
(8) Do podskupiny motorových vozidiel C1 patria motorové vozidlá okrem vozidiel skupiny D a T a podskupiny D1, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť je 3 500 kg až 7 500 kg; k motorovému vozidlu tejto podskupiny smie byť pripojené prípojné vozidlo s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 750 kg.
(9) Do podskupiny motorových vozidiel C1+E patria jazdné súpravy zložené zmotorového vozidla podskupiny C1 a prípojného vozidla, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 750 kg. Najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy však nesmie presahovať 12 000 kg a najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla nesmie presahovať prevádzkovú hmotnosť ťažného vozidla.
(10) Do skupiny motorových vozidiel C patria motorové vozidlá okrem vozidiel skupiny D a T a podskupiny D1, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 3 500 kg; k motorovému vozidlu tejto skupiny smie byť pripojené prípojné vozidlo s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 750 kg.
(11) Do skupiny motorových vozidiel C+E patria jazdné súpravy zložené z motorového vozidla skupiny C a prípojného vozidla, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 750 kg.
(12) Do podskupiny motorových vozidiel D1 patria motorové vozidlá na dopravu osôb, ktoré majú okrem miesta pre vodiča 9 až 16miest na sedenie; k motorovému vozidlu tejto podskupiny smie byť pripojené prípojné vozidlo s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 750 kg.
(13) Do podskupiny motorových vozidiel D1+E patria jazdné súpravy zložené z motorového vozidla podskupiny D1 a prípojného vozidla, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 750 kg a ktoré nie je určené na dopravu osôb. Najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy však nesmie presahovať 12 000 kg a najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla nesmie presahovať prevádzkovú hmotnosť ťažného vozidla.
(14) Do skupiny motorových vozidiel D patria motorové vozidlá na dopravu osôb, ktoré majú okrem miesta pre vodiča viac ako osem miest na sedenie; k motorovému vozidlu tejto skupiny smie byť pripojené prípojné vozidlo s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 750 kg.
(15) Do skupiny motorových vozidiel D+E patria jazdné súpravy zložené z motorového vozidla skupiny D a prípojného vozidla, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 750 kg.
(16) Do skupiny motorových vozidiel T patria poľnohospodárske traktory a lesné traktory, ako aj iné zvláštne motorové vozidlá; k motorovému vozidlu tejto skupiny smie byť pripojené prípojné vozidlo.

§ 76

Rozsah a členenie skupín a podskupín vodičského oprávnenia

(1) Vodičské oprávnenie sa člení podľa skupín a podskupín motorových vozidiel.
(2) Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny AM sa udeľuje vodičské oprávnenie skupiny AM. Vodičské oprávnenie skupiny AM oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny AM, a to len na území Slovenskej republiky.
(3) Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel podskupiny A1 sa udeľuje vodičské oprávnenie podskupiny A1. Vodičské oprávnenie podskupiny A1 oprávňuje viesť motorové vozidlá podskupiny A1, ako aj motorové vozidlá skupiny AM.
(4) Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny A sa udeľuje vodičské oprávnenie skupiny A. Vodičské oprávnenie skupiny A oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny A, ako aj motorové vozidlá skupiny AMa podskupiny A1.
(5) Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel podskupiny B1 sa udeľuje vodičské oprávnenie podskupiny B1. Vodičské oprávnenie podskupiny B1 oprávňuje viesť motorové vozidlá podskupiny B1, ako aj motorové vozidlá skupiny AM.
(6) Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny B sa udeľuje vodičské oprávnenie skupiny B. Vodičské oprávnenie skupiny B oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny B, ako aj motorové vozidlá skupiny AMa podskupiny B1.
(7) Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny B+E možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny B+E, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B. Vodičské oprávnenie skupiny B+E oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny B+E, ako aj motorové vozidlá skupiny B a AM a podskupiny B1.
(8) Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel podskupiny C1 možno udeliť vodičské oprávnenie podskupiny C1, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B. Vodičské oprávnenie podskupiny C1 oprávňuje viesť motorové vozidlá podskupiny C1, ako aj motorové vozidlá skupiny B, T a AM a podskupiny B1.
(9) Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel podskupiny C1+E možno udeliť vodičské oprávnenie podskupiny C1+E, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny C1. Vodičské oprávnenie podskupiny C1+E oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny C1+E, ako aj motorové vozidlá skupiny B, T, B+E a AMa podskupiny B1 a C1, ako aj motorové vozidlá podskupiny D1+E, ak je jeho držiteľ držiteľom vodičského oprávnenia podskupiny D1.
(10) Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny C možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny C, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B. Vodičské oprávnenie skupiny C oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny C, ako aj motorové vozidlá skupiny B, T a AM a podskupiny B1 a C1.
(11) Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny C+E možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny C+E, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny C. Vodičské oprávnenie skupiny C+E oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny C+E, ako aj motorové vozidlá skupiny C, B, T, B+E a AM a podskupiny B1, C1 a C1+E, ako aj motorové vozidlá skupiny D+E, ak je jeho držiteľ držiteľom vodičského oprávnenia skupiny D, alebo motorové vozidlá podskupiny D1+E, ak je jeho držiteľ držiteľom vodičského oprávnenia podskupiny D1.
(12) Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel podskupiny D1 možno udeliť vodičské oprávnenie podskupiny D1, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B. Vodičské oprávnenie podskupiny D1 oprávňuje viesť motorové vozidlá podskupiny D1, ako aj motorové vozidlá skupiny AM, B, C a T a podskupiny B1 a C1.
(13) Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel podskupiny D1+E možno udeliť vodičské oprávnenie podskupiny D1+E, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny D1. Vodičské oprávnenie podskupiny D1+E oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny D1+E, ako aj motorové vozidlá skupiny B, C, T, B+E, C+E a AM a podskupiny B1, C1, D1 a C1+E.
(14) Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny D možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny D, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B. Vodičské oprávnenie skupiny D oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny D, ako aj motorové vozidlá skupiny C, B, T a AM a podskupiny B1, C1 a D1.
(15) Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny D+E možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny D+E, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny D. Vodičské oprávnenie skupiny D+E oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny D+E, ako aj motorové vozidlá skupiny C, B, D, T, C+E, B+E a AM a podskupiny B1, C1, D1, C1+E a D1+E.
(16) Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny T sa udeľuje vodičské oprávnenie skupiny T. Vodičské oprávnenie skupiny T oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny T, a to len na území Slovenskej republiky.

Komentár k § 75 a 76

Osobitne dôležitým ustanovením vo vzťahu k vodičskému oprávneniu je ustanovenie § 75 a § 76, ktorých obsah tvorí charakteristika a členenie skupín a podskupín motorových vozidiel a skupín a podskupín vodičského oprávnenia, ktoré sa do zákona preberajú z rozhodnutia Komisie 2000/275/ES z 21. marca 2000 o rovnocennosti určitých kategórií vodičských preukazov v platnom znení a z publikácie Európskej komisie „Vodičské preukazy – Európska únia a Európska hospodárska oblasť“, Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, ISBN 92-894-8442-X a z doteraz platnej úpravy podľa vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 225/2004 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných komunikáciách v z.n.p.
Doterajšia právna úprava pri členení skupín a podskupín motorových vozidiel a členení skupín a podskupín vodičského oprávnenia odkazovala na vyhlášku ministerstva vnútra. Terajšia právna úprava tieto členenia priamo zakotvuje, pričom ide skoro o identickú úpravu. Za motorové vozidlo sa považuje nekoľajové vozidlo poháňané vlastným motorom, na rozdiel od nemotorového vozidla, za ktoré sa považuje vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej alebo zvieracej sily (bicykel, ručný vozík, záprahové vozidlo, vozík pre zdravotne postihnuté osoby a pod.). Zákon rozoznáva deväť skupín a šesť podskupín motorových vozidiel.
Skupina AM: zatiaľ čo predchádzajúca právna úprava sem zaraďovala dvojkolesové motorové vozidlá, trojkolesové motorové vozidlá, štvorkolesové motorové vozidlá a pásové motorové vozidlá s najvyššou povolenou rýchlosťou neprevyšujúcou 45 km.h^-1, s akýmkoľvek druhom pohonu a s pohonom spaľovacím motorom s objemom valcov nepresahujúcim 50 cm³ okrem bicyklov dodatočne vybavených pomocným motorčekom s pohonom spaľovacím motorom s objemom valcov nepresahujúcim 50 cm³ a s najvyššou povolenou rýchlosťou neprevyšujúcou 30 km.h^-1, nová právna úprava definuje dvojkolesové motorové vozidlá oddelene od trojkolesových a od štvorkolesových vozidiel a úplne vypustila z tejto skupiny pásové motorové vozidlá. V tejto skupine sa tiež zamenilo kritérium „najvyššej povolenej rýchlosti“ za „najväčšiu konštrukčnú rýchlosť“. Je potrebné upozorniť, že v tejto skupine zákon obmedzuje maximálnu prevádzkovú hmotnosť štvorkolesového motorového vozidla na 350 kg, čo predchádzajúca právna úprava nepoznala.
Podskupina A1: nová právna úprava je skoro totožná s predchádzajúcou, pribudlo len kritérium spočívajúcom v „najväčšej konštrukčnej rýchlosti“, ktoré predchádzajúca právna úprava pri tejto skupine motorových vozidiel nepoznala.
Skupina A: nová právna úprava je totožná s tou predchádzajúcou, s rozdielom spočívajúcim v kritériu „najvyššej povolenej rýchlosti“, ktoré sa zamenilo za „najväčšiu konštrukčnú rýchlosť“.
Podskupina B1: predchádzajúca právna úprava definovala motorové vozidlá v tejto podskupine ako trojkolesové motorové vozidlá, štvorkolesové motorové vozidlá a pásové motorové vozidlá skupiny B, ktorých najvyššia povolená rýchlosť prevyšovala 45 km.h^-1, s ktorýmkoľvek druhom pohonu a s pohonom spaľovacím motorom s objemom valcov ktorý nesmel presahovať 50 cm³, alebo išlo o vozidlá, ktoré poháňa akékoľvek iné zariadenie, ktoré dosahovalo rovnaké technické údaje. Pohotovostná hmotnosť týchto vozidiel nesmela presahovať 550 kg; do pohotovostnej hmotnosti vozidla poháňaného elektromotorom sa nezapočítavala hmotnosť akumulátorov. Teraz platná právna úprava rozčleňuje motorové vozidlá tejto podskupiny na motorové vozidlá s tromi symetricky usporiadanými kolesami a motorové vozidlá so štyrmi kolesami, pre ktoré určuje príslušné kritériá. Ani v tejto podskupine sa už nenachádzajú pásové motorové vozidlá.
Skupina B: právna úprava je skoro totožná s tou predchádzajúcou, rozdiel pozostáva iba v tom, že pojem „celková hmotnosť“ bol nahradený „najväčšou prípustnou (celkovou) hmotnosťou“ a pojem „pohotovostná hmotnosť“ bol v novej právnej úprave nahradený pojmom „prevádzková hmotnosť“.
Skupina B+E: jedná sa o totožnú právnu úpravu s ohľadom na zmeny týkajúce sa skupiny B upravené v § 75 ods. 6 písm. b).
Podskupina C1: aj v tomto prípade ide o totožnú právnu úpravu, rozdiel pozostáva iba v tom, že pojem „celková hmotnosť“ bol nahradený „najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou“.
Podskupina C1+E: ide o totožnú úpravu s tým rozdielom, že slovné spojenie „celková hmotnosť“ bolo nahradené „najväčšou prípustnou (celkovou) hmotnosťou“ a slovné spojenie „pohotovostná hmotnosť“ bol nahradený slovným spojením „prevádzková hmotnosť“.
Skupina C: ide o totožnú úpravu s tým rozdielom, že slovné spojenie „celková hmotnosť“ bolo nahradené „najväčšou prípustnou (celkovou) hmotnosťou“.
Skupina C+E: ide o totožnú úpravu s tým rozdielom, že slovné spojenie „celková hmotnosť bolo nahradené „najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou“.
Podskupina D1: rozdiel pozostáva len v tom, že v predchádzajúcej právnej úprave bolo uvedené kritérium „celkovej hmotnosti“, ktoré nová právna úprava nahradila kritériom „najväčšej prípustnej celkovej hmotnosti“.
Podskupina D1+E: ide o totožnú právnu úpravu s výnimkou použitia pojmov „celková hmotnosť“ a „pohotovostná hmotnosť“, pričom tieto pojmy nová právna úprava nahradila pojmami „najväčšia prípustná (celková) hmotnosť“ a „prevádzková hmotnosť“.
Skupina D: ide o totožnú právnu úpravu s výnimkou, že nová právna úprava ustanovuje „najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť“, zatiaľ čo predchádzajúca právna úprava ustanovovala „celkovú hmotnosť“.
Skupina D+E: ide o totožnú úpravu s tým rozdielom, že slovné spojenie „celková hmotnosť“ je nahradené slovným spojením „najväčšia prípustná celková hmotnosť“.
Skupina T: platí rovnaká právna úprava. Za zvláštne motorové vozidlo podľa tohto zákona sa považuje motorové vozidlo vyrobené na iné účely než na prevádzku na cestách, ktoré po splnení ustanovených podmienok možno prevádzkovať v cestnej premávke, ide najmä o poľnohospodárske traktory a lesné traktory, samohybné pracovné, poľnohospodárske, lesné alebo stavebné stroje. Jednonápravové traktory s prívesom a motorové ručné vozíky patria medzi ostatné vozidlá, ktoré nepodliehajú schvaľovaniu, ale na premávku na cestách musia spĺňať technické požiadavky ustanovené vo vyhláške Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. (Zvláštne motorové vozidlo je bližšie špecifikované v zákone č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Celosvetová alebo globalizačná technická legislatíva v automobilovom sektore, vytvára a ustanovuje technické pravidlá a príslušné špecifikácie s technickými požiadavkami na konštrukciu cestných vozidiel a ich komponentov, na ich prevádzku a bezpečnosť v cestnej premávke, na schvaľovanie vozidiel, ako aj na ochranu životného prostredia. Relevantné zdroje legislatívy, ktorú je potrebné akceptovať a uplatňovať v súčasnosti pochádzajú z právnych predpisov EÚ, z predpisov EHK OSN a z národných právnych predpisov, pričom aplikáciou týchto právnych predpisov má zákonodarca v záujme nie len zabezpečiť ochranu pozemných komunikácií pred nadmerným opotrebovaním, ale predovšetkým zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky na pozemných komunikáciách.
Rozsah vodičského oprávnenia, ktorý oprávňuje držiteľa vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel podľa skupín a podskupín vodičského oprávnenia, sa do zákona preberá zo smernice Rady č. 91/439/EHS z 29. júna 1991 o vodičských preukazoch. Predchádzajúca právna úprava bola súčasťou Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 225/2004 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o premávke na pozemných komunikáciách v z.n.p., pričom terajšia právna úprava rozlišuje tieto rozdiely:
Skupina AM: úprava je totožná s predchádzajúcou.
Podskupina A1: taktiež ide o totožnú správnu úpravu v porovnaní s predchádzajúcou.
Skupina A: aj táto skupina je upravená totožne ako v predchádzajúcej právnej úprave s tým rozdielom, že v predchádzajúcej právnej úprave platilo, že vodičské oprávnenie skupiny A na vedenie vozidiel s výkonom presahujúcim 25 kW alebo s pomerom výkon/hmotnosť presahujúcim 0,16 kW/kg alebo vozidiel s postranným vozíkom s pomerom výkon/hmotnosť presahujúcim 0,16 kW/kg bolo možné udeliť len žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia, ktorý už bol držiteľom vodičského oprávnenia skupiny A na vedenie vozidiel s výkonom nepresahujúcim 25 kW alebo s pomerom výkon/hmotnosť nepresahujúcim 0,16 kW/kg, alebo vozidiel s postranným vozíkom s pomerom výkon/hmotnosť nepresahujúcim 0,16 kW/kg, pričom tento bol povinný preukázať prax vo vedení takého vozidla v posledných 24 mesiacoch; táto podmienka sa nevyžadovala, ak žiadateľ o udelenie vodičského oprávnenia spĺňal podmienku veku 21 rokov. Žiadateľ o udelenie vodičského oprávnenia preukazoval prax vo vedení vozidiel čestným vyhlásením držiteľa vozidla alebo prevádzkovateľa vozidla, na ktorom sa prax vykonávala, s jeho úradne overeným podpisom. Terajšia právna úprava vyššie uvedené výnimky upravila s odlišnosťou uvedenou v § 78 tohto zákona.
Podskupina B1: zmena pozostáva v tom, že na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, toto vodičské oprávnenie je rozšírené aj o skupinu AM.
Skupina B: ide o totožnú právnu úpravu v porovnaní s predchádzajúcou.
Skupina B+E: zmena pozostáva v tom, že na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, toto vodičské oprávnenie je rozšírené aj o skupinu AM.
Podskupina C1: zmena pozostáva v tom, že na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, toto vodičské oprávnenie je rozšírené aj o skupinu AM.
Podskupina C1+E: došlo k dvom zmenám, prvou je rozšírenie aj o skupinu AM, druhá zmena pozostáva v tom, že toto vodičské oprávnenie oprávňuje držiteľa viesť motorové vozidlá aj podskupiny D1+E, ale len v prípade, že ide o osobu, ktorá je držiteľom vodičského oprávnenia podskupiny D1.
Skupina C: zmena pozostáva v tom, že na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, toto vodičské oprávnenie je rozšírené aj o skupinu AM.
Skupina C+E: došlo k dvom zmenám, prvou je rozšírenie aj o skupinu AM, druhá zmena pozostáva v tom, že toto vodičské oprávnenie oprávňuje držiteľa viesť motorové vozidlá aj podskupiny D+E, ale len v prípade, že ide o osobu, ktorá je držiteľom vodičského oprávnenia podskupiny D a podskupiny D1+E, ak je držiteľom vodičského oprávnenia podskupiny D1.
Podskupina D1: zmena pozostáva v tom, že na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, toto vodičské oprávnenie je rozšírené aj o skupinu AM.
Podskupina D1+E: zmena pozostáva v tom, že na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, toto vodičské oprávnenie je rozšírené aj o skupinu AM.
Skupina D: zmena pozostáva v tom, že na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, toto vodičské oprávnenie je rozšírené aj o skupinu AM.
Skupina D+E: zmena pozostáva v tom, že na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, toto vodičské oprávnenie je rozšírené aj o skupinu AM.
Skupina T: ide o totožnú právnu úpravu, pričom ako jediné vodičské oprávnenie je viazané na územie SR.

§ 77

Podmienky na udelenie vodičského oprávnenia

(1) Vodičské oprávnenie sa udelí žiadateľovi, ktorý k dátumu udelenia vodičského oprávnenia

a) dosiahol vek ustanovený týmto zákonom na udelenie vodičského oprávnenia,
b) má na území Slovenskej republiky pobyt v trvaní najmenej 185 dní v kalendárnom roku, v ktorom požiada o udelenie vodičského oprávnenia; ak od 1. januára kalendárneho roka, v ktoromžiadateľ požiada o udelenie vodičského oprávnenia, neuplynulo 185 dní, je na udelenie vodičského oprávnenia rozhodujúce, či sa táto podmienka splnila v predchádzajúcom kalendárnom roku; to neplatí, ak dokladom o štúdiu preukáže, že študuje na území Slovenskej republiky viac ako šesť mesiacov,
c) čestným vyhlásením alebo inak dôveryhodne preukáže, že na území Slovenskej republiky má zvyčajné bydlisko, alebo dokladom o štúdiu preukáže, že študuje na území Slovenskej republiky viac ako šesť mesiacov,
d) je zdravotne spôsobilý,
e) je psychicky spôsobilý,
f) podrobil sa príprave na vedenie motorového vozidla v autoškole, ak tento zákon neustanovuje inak,
g) získal odbornú spôsobilosť,
h) nemá súdom alebo iným príslušným orgánom Slovenskej republiky uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo,
i) nemá príslušným orgánom uloženú povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej alebo psychickej spôsobilosti alebo preskúšaniu odbornej spôsobilosti,
j) nie je držiteľom iného vodičského preukazu; to neplatí, ak žiada o udelenie ďalšieho vodičského oprávnenia,
k) nemá zadržaný vodičský preukaz,
l) nemá odobraté vodičské oprávnenie,
m) nemá súdom alebo iným príslušným orgánom cudzieho štátu uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo,
n) nemá vodičské oprávnenie udelené v cudzine odobraté, obmedzené, pozastavené alebo zrušené,
o) nie je držiteľom iného vodičského preukazu vydaného cudzím štátom s udeleným vodičským oprávnením tej skupiny alebo podskupiny motorových vozidiel, akej je vodičský preukaz, o ktorého vydanie žiada, alebo rovnocennej skupiny alebo podskupiny.⁴²⁾

(2) Zvyčajným bydliskom na účely tohto zákona je miesto, kde sa osoba zvyčajne zdržiava najmenej 185 dní v každom kalendárnom roku

a) z dôvodu jej osobných väzieb a pracovných väzieb,
b) z dôvodu osobných väzieb preukazujúcich úzke spojenie medzi touto osobou a miestom, kde sa zdržiava, ak osoba nie je pracovne viazaná,
c) z dôvodu jej osobných väzieb, ak osoba je pracovne viazaná v inom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru ako v mieste osobných väzieb a do miesta osobných väzieb sa pravidelne vracia; podmienka pravidelného návratu nemusí byť splnená, ak osoba žije v inom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru ako v mieste osobných väzieb preto, aby vykonávala úlohu určitého trvania, pričom navštevovanie univerzity alebo školy neznamená zmenu zvyčajného bydliska.

(3) Ak má orgán Policajného zboru podozrenie, že žiadateľ nespĺňa podmienky podľa odseku 1, požiada o ich preverenie príslušný orgán štátu Európskeho hospodárskeho priestoru alebo cudzieho štátu; o udelení vodičského oprávnenia rozhodne až po získaní požadovanej informácie.

Komentár k § 77

Z doterajšej právnej úpravy sa preberajú platné podmienky na udelenie vodičského oprávnenia pre žiadateľa o vodičské oprávnenie, pričom tieto sa dopĺňajú o podmienky pre udelenie vodičského oprávnenia platné podľa smernice o vodičských preukazoch.
Právom každej osoby je vydanie vodičského oprávnenia, ak oň požiada a ak splní zákonom ustanovené podmienky. Vychádza pri tom z dohovoru o cestnej premávke podpísaného 8. novembra 1968 vo Viedni, v platnom znení a Smernice Rady ES č. 91/439/EHS z 29.07.1991.
Jednou zo základných podmienok, ktorú upravuje ustanovenie paragrafu 78 tohto zákona, je dosiahnutie predpísaného veku na vedenie jednotlivých skupín a podskupín motorových vozidiel.
V intenciách uvedenej smernice sa ako podmienka pre udelenie vodičského oprávnenia ustanovuje tiež podmienka, že žiadateľ musí mať pobyt na území štátu, kde žiada o udelenie vodičského oprávnenia v trvaní najmenej 185 dní v kalendárnom roku, prípadne na území Slovenskej republiky študuje viac ako šesť mesiacov, alebo má v Slovenskej republike zvyčajné bydlisko. Zvyčajným bydliskom zákon rozumie miesto, kde sa osoba zvyčajne zdržiava každý kalendárny rok viac než 185 dní, pričom zákon rozoznáva dva dôvody zdržiavania sa na tomto mieste. Ide o pracovné väzby, prípadne väzby osobné. Ustanovenie o pobyte na území SR je v súlade s čl. 8 ods. 1 smernice 91/439/EHS. Podľa tejto smernice sa má vodičský preukaz vydať osobe, ak má na území vydávajúceho štátu zvyčajné bydlisko. Dĺžka 185 dní, ktorá je uvedená pri definícii pojmu zvyčajné bydlisko v smernici však neznamená, že osoba sa musí na území členského štátu zdržať 185 dní a až potom má na jeho území zvyčajné bydlisko. Zvyčajné bydlisko má na území určitého členského štátu vtedy, keď sa vzhľadom na svoje pracovné alebo osobné väzby bude na jeho území zdržovať viac ako 185 dní v roku. Taktiež je toto ustanovenie doplnené o možnosť vydať vodičský preukaz osobe, ktorá môže poskytnúť dôkaz, že tu aspoň po dobu 6 mesiacov študovala, tak ako to vyžaduje smernica. Navštevovanie školy totiž podľa čl. 9 smernice 91/439/EHS neznamená zmenu zvyčajného pobytu.
Žiadateľ musí byť spôsobilý zdravotne (§ 86), psychicky (§ 88) a odborne (§ 79).
Odborná spôsobilosť vodiča môže podstatným spôsobom ovplyvniť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Vzhľadom na to je potrebné, aby žiadateľ o vodičské oprávnenie okrem podrobenia sa príprave v autoškole, túto odbornú spôsobilosť preukázal aj formou skúšky. Úspešné vykonanie skúšky patrí medzi základné predpoklady na získanie vodičského oprávnenia. Vodič má povinnosť v ustanovenom rozsahu ovládať predpisy o cestnej premávke, teóriu vedenia vozidla a techniku jazdy, náuku o konštrukcii a údržbe vozidiel a praktické vedenie motorových vozidiel. Výnimku ktorá ustanovuje, kedy sa osoba nemusí podrobiť príprave na vedenie motorového vozidla v autoškole, upravuje § 78 ods. 2 tohto zákona.
Medzi podmienky na udelenie vodičského oprávnenia patrí tiež podmienka, že žiadateľovi nesmel byť uložený trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlo súdom alebo iným príslušným orgánom SR alebo cudzieho štátu. Zmyslom trestu zákazu činnosti je dočasne zamedziť páchateľovi možnosť zastávať a vykonávať určité zamestnanie, povolanie alebo funkciu alebo vykonávať činnosť, na výkon ktorej je potrebné osobitné povolenie, alebo výkon ktorej upravujú osobitné predpisy. Je typickou trestnou sankciou za najzávažnejšie porušenia pravidiel cestnej premávky, najmä za trestné činy spáchané v doprave. Podmienkou jeho uloženia je však spáchanie trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Takouto činnosťou však nie je jazda inak držiteľa vodičského oprávnenia (preukazu) na bicykli, preto mu nemožno uložiť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, aj keď jazdou na bicykli v podnapitosti zavinil nehodu so smrteľným následkom. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Tz 23/2000)
Ďalšia z podmienok je, že žiadateľ nemá povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti, alebo psychickej spôsobilosti, prípadne preskúšaniu odbornej spôsobilosti. Kedy tak je povinný urobiť ustanovuje § 91 tohto zákona.
Žiadateľ nesmie mať vodičský preukaz zadržaný (§ 70), prípadne nesmie mať vodičské oprávnenie odobraté (§ 92).
Žiadateľ nesmie byť držiteľom iného vodičského preukazu – výnimku tvorí situácia, kedy žiadateľ žida o udelenie ďalšieho vodičského oprávnenia.
V prípade, že žiadateľovi bolo udelené vodičské oprávnenie v cudzine, toto mu nesmelo byť odobraté, obmedzené, pozastavené či zrušené. Žiadateľ taktiež nesmie byť držiteľom iného vodičského preukazu, ktorý mu vydal cudzí štát a súčasne žiadať o vydanie vodičského preukazu rovnakej skupiny alebo podskupiny.
Žiadateľ je povinný uvedené podmienky, ktoré stanovuje zákon splniť kumulatívne.
Oprávneným orgánom na udelenie vodičského oprávnenia je orgán Policajného zboru. Ak tento žiadateľom predložené dôkazy o splnení zákonom ustanovených podmienok považuje za nepostačujúce, prípadne má podozrenie, že žiadateľ podmienky nespĺňa, má právo požiadať o preverenie týchto podmienok príslušný orgán štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, alebo cudzieho štátu. Pôjde zrejme najčastejšie o podmienky týkajúce sa pobytu, štúdia a zvyčajného bydliska. V prípade, že nebude mať na základe dožiadaných informácií preukázané splnenie týchto podmienok, rozhodne o neudelení vodičského oprávnenia.

§ 78

Vek na udelenie vodičského oprávnenia a vedenie motorových vozidiel

(1) Minimálny vek na udelenie vodičského oprávnenia je

a) 15 rokov pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia skupiny AM,
b) 16 rokov pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia podskupiny A1 a B1,
c) 17 rokov pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia skupiny T,
d) 18 rokov pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia skupiny A na vedenie motorového vozidla s výkonom motora nepresahujúcim 25 kW alebo s pomerom výkon/najväčšia prípustná celková hmotnosť nepresahujúcim 0,16 kW.kg^-1 alebo motocykla s postranným vozíkom s pomerom výkon/najväčšia prípustná celková hmotnosť nepresahujúcim 0,16 kW.kg^-1, skupiny B, B+E, C, C+E a podskupiny C1 a C1+E,
e) 21 rokov pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia skupiny A bez obmedzení podľa písmena d), skupiny D, D+E a podskupiny D1 a D1+E,

(2) Vodičské oprávnenie skupiny A bez obmedzení podľa odseku 1 písm. d) možno udeliť aj osobe, ktorá je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny A podľa odseku 1 písm. d) a ktorá predloží čestné vyhlásenie o tom, že má najmenej dvojročnú prax vo vedení takéhoto motorového vozidla; takáto osoba sa nemusí podrobiť príprave na vedenie motorového vozidla v autoškole.
(3) Osobe s ťažkým zdravotným postihnutím možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny B a skupiny B+E, ak dovŕšila vek 17 rokov.

Komentár k § 78

Podmienky pre udelenie vodičského oprávnenia z hľadiska veku žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia sa ustanovujú v súlade s čl. 6 smernice o vodičských preukazoch. Vodičské oprávnenie na vedenie motorových vozidiel sa udeľuje aj v závislosti od veku žiadateľa. Najnižší vek, kedy sa môže udeliť osobe vodičské oprávnenie je 15-ty rok veku. Ide o vodičské oprávnenie skupiny AM. Po dosiahnutí 16-teho roku veku je možné požiadať o udelenie vodičského oprávnenia skupiny A1 a B1. Vyššou vekovou hranicou je 17-ty rok veku. Po jeho dosiahnutí môže osoba po splnení zákonom stanovených podmienok získať vodičské oprávnenie skupiny T. Po dosiahnutí tejto vekovej hranice môže žiadateľ získať vodičské oprávnenie aj skupiny B a B+E, no v tomto prípade musí ísť o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Doterajšia právna úprava dovoľovala získať pre takúto osobu iba oprávnenie skupiny B. Za občana s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len občan s ŤZP) sa podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Po dosiahnutí 18-teho roku veku je možné získať vodičské oprávnenia skupiny A špecifikované v tomto zákone, B, B+E, C, C+E, podskupín C1 a C1+E. Až po dosiahnutí veku 21 rokov je možné získať vodičské oprávnenie skupiny A bez obmedzení uvedených v tomto paragrafe, D, D+E a podskupiny D1 a D1+E.

Druhý oddiel

Odborná spôsobilosť

Skúška z odbornej spôsobilosti

§ 79

(1) Odbornou spôsobilosťou sa rozumie ovládanie pravidiel cestnej premávky a vedenia vozidla.
(2) Odborná spôsobilosť žiadateľa sa zisťuje skúškou z odbornej spôsobilosti, ktorá sa skladá z

a) predpisov o cestnej premávke,
b) náuky o vozidlách a ich údržbe u žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia skupiny C, C+E, D, D+E a T a podskupiny C1, C1+E, D1 a D1+E,
c) vedenia motorových vozidiel.

Komentár k § 79

Vedenie motorových vozidiel patrí medzi činnosti, ktoré si vyžadujú osobitnú zručnosť a kvalifikáciu. Z uvedeného dôvodu sa musí žiadateľ o udelenie vodičského oprávnenia podrobiť skúške z odbornej spôsobilosti. Skúška z odbornej spôsobilosti sa skladá zo skúšky z predpisov o cestnej premávke (skúšobného testu) a zo skúšky z vedenia motorových vozidiel. Žiadatelia o udelenie vodičského oprávnenia skupín C, C+E, D, D+E a T a podskupín C1, D1, C1+E a D1+E majú povinnosť podrobiť sa aj skúške z náuky o vozidlách a ich údržbe.
Vykonanie každej časti skúšky, teda skúšky z predpisov o cestnej premávke, náuky o vozidlách a ich údržbe a skúšky z vedenia motorových vozidiel sa hodnotí vždy stupňom prospel alebo neprospel. Skúšobný komisár je povinný oboznámiť žiadateľa s výsledkom skúšky z odbornej spôsobilosti najneskôr v deň jej skončenia. O výsledku skúšky z odbornej spôsobilosti sa upovedomí aj autoškola. Po vykonaní skúšky sa jej výsledky zaevidujú v protokole o skúške.
Skúškou prvou v poradí, ktorou žiadateľ začína, je skúška z predpisov o cestnej premávke. Ak nastane situácia, že je žiadateľ hodnotený zo skúšky z predpisov o cestnej premávke klasifikačným stupňom neprospel, nesmie pokračovať v ďalších skúškach. Túto skúšku musí opakovať a až po jej vykonaní s hodnotením stupňom prospel, môže pokračovať vo vykonávaní ďalších častí skúšky.
Pred začatím skúšky z odbornej spôsobilosti má žiadateľ povinnosť preukázať svoju totožnosť skúšobnému komisárovi. Pred začatím písomnej časti skúšky skúšobný komisár poučí žiadateľa o spôsobe vyplňovania skúšobného testu.
Skúšobný komisár má možnosť žiadateľa v priebehu skúšky vylúčiť. Takáto situácia môže nastať vtedy, ak žiadateľ počas skúšky použije písomnosti alebo iné pomôcky bez predchádzajúceho súhlasu skúšobného komisára, alebo svojím správaním inak narušuje riadne vykonanie skúšky. Skúšobný komisár je povinný dôvod vylúčenia zaznačiť do protokolu o skúške. V takomto prípade, ako aj v prípade, ak by žiadateľ od skúšky odstúpil, sa hodnotí klasifikačným stupňom neprospel. No v prípade, že k odstúpeniu od skúšky došlo z objektívnych dôvodov, skúšobný komisár poznačí dôvod odstúpenia do protokolu o skúške a do záznamu, pričom žiadateľ má možnosť zúčastniť sa novej skúšky. Termín a miesto konania skúšky určí skúšobný komisár. V prípade objektívnych dôvodov ktoré žiadateľ preukáže sa má za to, že žiadateľ o udelenie vodičského oprávnenia sa skúšky vôbec nezúčastnil. Ak žiadateľ preukáže, že sa nemohol zo závažných dôvodov zúčastniť skúšok v lehote ktorú mu skúšobný komisár ustanovil, túto môže skúšobný komisár predĺžiť.
Ak nastane situácia, že žiadateľ dosiahne hodnotenie z niektorej časti skúšky klasifikačným stupňom neprospel, má možnosť skúšku opakovať, no až po uplynutí piatich pracovných dní odo dňa vykonania neúspešnej skúšky. Opakovanie skúšok je však limitované. Žiadateľ môže vykonať navyše dve opakované skúšky. Ak žiadateľ o udelenie vodičského oprávnenia neprospeje na skúške z odbornej spôsobilosti, alebo túto nevykoná do šiestich mesiacov odo dňa prihlásenia na skúšku, môže ďalšiu skúšku vykonať len po absolvovaní prípravy v autoškole v plnom rozsahu.
Obsahom skúšobných testov sú najmä otázky týkajúce sa premávky na pozemných komunikáciách so zameraním na pravidlá cestnej premávky, dopravných značiek, dopravných zariadení a dopravných situácií na križovatkách. Skúšobný test spravidla obsahuje aj otázky súvisiace podmienkami premávky vozidiel na pozemných komunikáciách. Skúšobný test môže obsahovať aj otázku z označovania vozidiel, povinností nemotorových účastníkov cestnej premávky a oprávnenia osôb vykonávajúcich dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.
Skúška z náuky o vozidlách a ich údržbe sa vykonáva ústne. Vykonávajú ju len žiadatelia o udelenie vodičského oprávnenia skupín C, C+E, D, D+E a T a podskupín C1, C1+E, D1 a D1+E. Aby žiadateľ získal z tejto časti skúšky hodnotenie stupňa prospel, musí preukázať základné vedomosti z konštrukcie vozidiel a ich hlavných skupín a mechanizmov, z ich údržby a ošetrovania, ako aj preukázať rozpoznávanie a odstraňovanie vyskytujúcich sa porúch s ohľadom na požiadavky hospodárnosti premávky motorových a prípojných vozidiel a životné prostredie.
Poslednou časťou skúšky je vedenie motorových vozidiel. Táto časť skúšky je rozdelená na dve samostatné etapy. Prvá etapa sa vykonáva na autocvičisku, prípadne na inej vhodnej ploche, kde je vylúčená cestná premávka. Druhou etapou je vedenie vozidla v podmienkach cestnej premávky vrátane mestskej premávky.
Ten žiadateľ, ktorý pri skúške z vedenia motorových a prípojných vozidiel nedokáže preukázať dostatočnú zručnosť a schopnosť bezpečne viesť vozidlo v cestnej premávke, je hodnotený klasifikačným stupňom neprospel.
Všetky podrobnosti týkajúce sa danej problematiky upravuje vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 80

(1) Skúšku z odbornej spôsobilosti zabezpečuje ministerstvo vnútra prostredníctvom skúšobných komisárov.
(2) Na skúšku z odbornej spôsobilosti prihlasuje žiadateľa autoškola, v ktorej sa žiadateľ podrobil príprave na vedenie motorového vozidla; prihláška sa podáva orgánu Policajného zboru podľa sídla autoškoly alebo sídla jej prevádzky, v ktorej sa žiadateľ podrobil príprave na vedenie motorového vozidla, do šiestich mesiacov od vydania osvedčenia o absolvovaní kurzu v autoškole. Ak žiadateľa nemôže na skúšku z odbornej spôsobilosti prihlásiť autoškola, v ktorej sa podrobil príprave na vedenie motorového vozidla, môže ho prihlásiť iná autoškola. Termín, organizáciu a miesto vykonania skúšky z odbornej spôsobilosti určuje orgán Policajného zboru tak, aby sa spravidla vykonala do 60 pracovných dní odo dňa prihlásenia na skúšku. Termín skúšky oznámi orgán Policajného zboru autoškole najmenej päť pracovných dní pred jej vykonaním.
(3) Pred vykonaním skúšky z odbornej spôsobilosti je žiadateľ povinný preukázať svoju totožnosť a splnenie podmienok na udelenie vodičského oprávnenia podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) až f); inak sa skúška nevykoná.
(4) Žiadateľ sa musí podrobiť všetkým častiam skúšky z odbornej spôsobilosti podľa § 79 ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5) Odbornú spôsobilosť nezíska ten, kto nezloží čo len jednu z častí skúšky z odbornej spôsobilosti podľa § 79 ods. 2.
(6) Žiadateľa nemožno prihlásiť na ďalšiu skúšku z odbornej spôsobilosti, ak už bol prihlásený na skúšku z odbornej spôsobilosti a ešte nebolo rozhodnuté o udelení vodičského oprávnenia.
(7) Skúšobné testy na skúšku z predpisov o cestnej premávke a z náuky o vozidlách a ich údržbe vydáva ministerstvo vnútra.
(8) Autoškola, ktorá prihlasuje žiadateľa na skúšku z odbornej spôsobilosti, je povinná na vykonanie skúšky, a to aj opakovanej, zabezpečiť osobu oprávnenú vykonávať výcvik z vedenia vozidiel, poskytnúť výcvikové vozidlo aj s pohonnými látkami a podľa požiadavky orgánu Policajného zboru aj potrebné učebné pomôcky, prostriedky a priestory.

Komentár k § 80

V zmysle tohto ustanovenia platí, že skúšky vykonáva Ministerstvo vnútra prostredníctvom skúšobných komisárov, pričom organizačné zabezpečenie vykonávania skúšky z odbornej spôsobilosti sa preberá z doterajšej právnej úpravy.
Priamo v zákone je uvedená lehota, dokedy príslušný orgán Policajného zboru určí termín a miesto vykonania skúšky. Zákonodarca priamo aplikoval túto lehotu v zákone a neponechal aby ju ustanovil až vykonávací predpis z dôvodu, že práva a povinnosti musia byť uložené iba zákonom a nie vyhláškou. Ide o lehotu 60 pracovných dní odo dňa prihlásenia na skúšku.
Jednou z podmienok, ktoré zákon vyžaduje splniť pre dosiahnutie vodičského oprávnenia, je absolvovanie výcviku v autoškole a následne úspešné absolvovanie skúšok z odbornej spôsobilosti. Skúšobné testy na skúšku z predpisov o cestnej premávke a z náuky o vozidlách a ich údržbe vydáva ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra má povinnosť zabezpečiť skúšku z odbornej spôsobilosti a to prostredníctvom skúšobných komisárov. To, kto môže byť skúšobným komisárom, upravuje § 81 tohto zákona. Autoškola, ktorú žiadateľ navštevuje, má povinnosť prihlásiť žiadateľa na predmetnú skúšku, avšak podmienkou je, že žiadateľ sa podrobil príprave na vedenie motorového vozidla. Prihlásenie na skúšku sa vykonáva doručením písomnej žiadosti orgánu Policajného zboru. Žiadosť obsahuje základné informácie o žiadateľovi, ktorými sú osobné údaje žiadateľa, vyhlásenie žiadateľa oprávnenia o pravdivosti ním uvádzaných údajov a vlastnoručný podpis a u žiadateľov, ktorí nedosiahli vek 18 rokov, meno, priezvisko, podpis zákonného zástupcu a jeho pomer k žiadateľovi.
Autoškola podáva prihlášku tomu orgánu Policajného zboru, kde má sídlo autoškola, alebo jej prevádzka v ktorej došlo k príprave žiadateľa. Do 60 dní od prihlásenia žiadateľa na predmetné skúšky má orgán Policajného zboru povinnosť určiť termín, zabezpečiť organizáciu ako aj miesto vykonania skúšky. Termín skúšky má orgán Policajného zboru povinnosť oznámiť autoškole najmenej päť pracovných dní pred jej vykonaním. Treba dbať na dodržanie termínu na podanie prihlášky na skúšku. Od vydania osvedčenia o absolvovaní kurzu v autoškole nesmie uplynúť dlhší časový úsek ako 6 mesiacov. Ak autoškola podá žiadosť o vykonanie skúšky po tomto termíne, žiadateľ nemusí byť na tieto skúšky pripustený.
Vzhľadom k tomu, že zákon striktne určuje podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť, ak chce získať vodičské oprávnenie, splnenie týchto podmienok je povinný preukázať ešte pred vykonaním skúšky. Ide o preukázanie, že žiadateľ spĺňa vekovú hranicu ktorú zákon určuje. Platí zásada, že žiadateľ môže vykonať skúšky z odbornej spôsobilosti najskôr v deň dosiahnutia veku predpísaného na vedenie motorových vozidiel príslušnej skupiny alebo podskupiny. Uvedené je možné preukázať platným občianskym preukazom, na základe ktorého skúšobný komisár preverí aj totožnosť žiadateľa. Ak žiadateľ nemá v SR pobyt, je povinný predložiť čestné vyhlásenie alebo iné potvrdenie, že má v SR zvyčajné bydlisko, prípadne predloží doklad o štúdiu na základe ktorého hodnoverne zdokladuje, že študuje na území SR viac než 6 mesiacov. Ďalej žiadateľ predloží doklad o zdravotnej a psychickej spôsobilosti, ak tak ustanovuje zákon. Zdravotná spôsobilosť sa posudzuje lekárskou prehliadkou, psychická spôsobilosť sa posudzuje psychologickým vyšetrením. Je nevyhnutné tiež zdokladovať, že žiadateľ absolvoval prípravu v autoškole, ak zákon neustanovuje inak. Odborná spôsobilosť, ktorú zákon vyžaduje k tomu, aby bolo žiadateľovi vydané vodičské oprávnenie sa získava zložením všetkých častí z ktorých skúška pozostáva (§ 79). Ustanovuje sa tiež zásada, že nie je možné vykonať skúšku a ani žiadateľa na ďalšiu skúšku prihlásiť, pokiaľ už na takúto skúšku bol prihlásený, no ešte nebolo rozhodnuté o udelení vodičského oprávnenia.
V intenciách tohto ustanovenia sa upravujú aj povinnosti autoškoly. Ako je uvedené vyššie, prvou povinnosťou je podať prihlášku orgánu Policajnému zboru. Ďalšou povinnosťou autoškoly je zabezpečiť, aby sa osoba, ktorá má oprávnenie vykonávať výcvik z vedenia vozidiel (inštruktor) na tejto skúške zúčastnila, ďalej má povinnosť poskytnúť výcvikové vozidlo s pohonnými látkami, poskytnúť učebné pomôcky, prostriedky a priestory, ak o ne požiada orgán Policajného zboru, a to nie len pri vykonávaní prvej skúšky, ale v prípade neúspešného žiadateľa aj pre vykonávanie skúšky opakovanej.

Skúšobný komisár

§ 81

(1) Skúšobným komisárom môže byť policajt, ktorý

a) dosiahol vek 24 rokov,
b) je držiteľom vodičského oprávnenia podľa odseku 2,
c) nemá uloženú sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla,

d) absolvoval odbornú prípravu,
e) nevykonáva výcvik v autoškole,
f) je držiteľom preukazu skúšobného komisára.
(2) Skúšobný komisár na vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia skupiny AM, B, T a podskupiny A1 a B1musí byť držiteľom príslušného vodičského oprávnenia najmenej tri roky. Na vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o udelenie vodičských oprávnení ostatných skupín a podskupín musí byť skúšobný komisár držiteľom príslušného vodičského oprávnenia najmenej päť rokov alebo musí byť držiteľom príslušného vodičského oprávnenia a vykonávať skúšky z odbornej spôsobilosti žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia skupiny B najmenej tri roky.
(3) Odbornú prípravu skúšobných komisárov zabezpečuje ministerstvo vnútra.

Komentár k § 81

Z § 81 je zrejmé, že zostáva zachovaný súčasný status quo a skúšky v autoškolách aj naďalej budú vykonávať policajti.
Uvedené ustanovenie upravuje, aké podmienky musí spĺňať policajt, ktorý vykonáva funkciu skúšobného komisára a upravuje práva a povinnosti skúšobného komisára.
Poverenou osobou, pred ktorou sa vykonávajú skúšky z odbornej spôsobilosti, môže byť len príslušník Policajného zboru, ktorý vykonáva funkciu policajta. Skúšobný komisár musí dosiahnuť vek 24 rokov, musí byť držiteľom vodičských oprávnení príslušnej skupiny a podskupiny, nesmie mu byť uložená sankcia zákazu činnosti, ktorá sa týka vedenia motorového vozidla, musí byť absolventom odbornej prípravy, musí byť držiteľom preukazu skúšobného komisára a zároveň nesmie vykonávať činnosť inštruktora v autoškole.
Poverenie na vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia môže byť udelené len tomu policajtovi, ktorý je držiteľom vodičského oprávnenia najmenej päť rokov, alebo je držiteľom príslušného vodičského oprávnenia a vykonáva skúšky z odbornej spôsobilosti žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia skupiny B najmenej tri roky. Výnimku tvoria skupiny AM, B, T a podskupiny A1 a B1, kde postačuje, ak je skúšobný komisár držiteľom príslušného vodičského oprávnenia najmenej tri roky.
Každý skúšobný komisár musí byť na vykonávanie skúšok odborne spôsobilý, prípravu na odbornú spôsobilosť skúšobných komisárov zabezpečuje ministerstvo vnútra.

§ 82

(1) Preukaz skúšobného komisára možno vydať osobe, ktorá úspešne vykonala skúšku na vydanie preukazu skúšobného komisára. Skúšku na vydanie preukazu skúšobného komisára môže vykonať osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. a) až e). Skúšku na vydanie preukazu skúšobného komisára vykonáva ministerstvo vnútra. Skúšku na vydanie preukazu skúšobného komisára možno opakovať najskôr po siedmich dňoch odo dňa neúspešného vykonania skúšky.
(2) Platnosť preukazu skúšobného komisára je päť rokov. Skúšobný komisár môže pred uplynutím tejto lehoty požiadať ministerstvo vnútra o predĺženie platnosti preukazu skúšobného komisára. Ministerstvo vnútra predĺži platnosť preukazu skúšobného komisára o päť rokov po úspešnom absolvovaní skúšky na predĺženie platnosti preukazu skúšobného komisára. Na skúšku na predĺženie platnosti preukazu skúšobného komisára sa vzťahuje odsek 1 s tým, že sa nepreukazuje splnenie podmienky absolvovania odbornej prípravy.
(3) Skúšobný komisár, ktorý nevykonával skúšky z odbornej spôsobilosti určitej skupiny alebo podskupiny vodičského oprávnenia počas dvoch rokov, môže vykonávať skúšky z odbornej spôsobilosti tejto skupiny alebo podskupiny vodičského oprávnenia až po úspešnom vykonaní skúšky podľa odseku 1.

Komentár k § 82

Poverenie na vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti preukazuje skúšobný komisár preukazom skúšobného komisára. Tento mu je vydaný len v prípade, že úspešne absolvoval skúšky na jeho vydanie a zároveň splnil všetky zákonom predpísané podmienky. V prípade, ak pri vykonávaní skúšky nebol úspešný, túto má možnosť opakovať až po uplynutí siedmych dní od neúspešného vykonania skúšky. Skúšku vykonáva ministerstvo vnútra.
Platnosť preukazu skúšobného komisára je časovo obmedzená. Prvá platnosť je päťročná, pričom skúšobnému komisárovi zákon priznáva možnosť pred uplynutím prvej platnosti požiadať ministerstvo vnútra, aby mu platnosť tohto preukazu predĺžilo. Podmienkou predĺženia platnosti je absolvovanie skúšky na predĺženie platnosti. Podmienky pre jej absolvovanie sú totožné ako pri vykonaní prvej skúšky s tým rozdielom, že už nie je potrebné preukazovať splnenie podmienky absolvovania odbornej prípravy. Po úspešnom vykonaní skúšky sa predĺži platnosť preukazu o ďalších päť rokov.
Ak nastane situácia, že skúšobný komisár nevykonáva skúšky z odbornej spôsobilosti pre určitú skupinu alebo podskupinu v časovom období dvoch rokov, je povinný zúčastniť sa skúšky na vydanie preukazu skúšobného komisára. V prípade, že sa skúšky nezúčastní, alebo v prípade, že skúšku úspešne nevykoná, nemôže vykonávať ďalej skúšky z odbornej spôsobilosti danej skupiny alebo podskupiny.

§ 83

Skúšobný komisár je povinný

a) vykonávať skúšky z odbornej spôsobilosti podľa podmienok ustanovených týmto zákonom,
b) vyplniť protokol o skúške z odbornej spôsobilosti a záznam o skúške z odbornej spôsobilosti podľa skutočného priebehu skúšky,
c) plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.

Komentár k § 83

Skúšku z odbornej spôsobilosti budú bezprostredne vykonávať skúšobní komisári. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné upraviť podmienky na výkon ich činnosti. Žiadateľ o túto činnosť bude mať povinnosť absolvovať odbornú prípravu a zároveň vykonať skúšku na ministerstve vnú­tra. Rozsah prípravy, ako aj skúšky, bude závisieť od rozsahu vodičského oprávnenia, ktoré bude mať oprávnenie skúšať. V záujme zachovávania odbornosti sa platnosť preukazu skúšobného komisára ustanovila na päť rokov s tým, že je možné platnosť predĺžiť po absolvovaní skúšky na ministerstve vnútra.
Toto ustanovenie upravuje tiež ďalšie povinnosti skúšobného komisára medzi ktoré patrí povinnosť vykonávať skúšky z odbornej spôsobilosti, vyplniť protokol o skúške a záznam o skúške podľa skutočných priebehov skúšky, ako aj ďalšie povinnosti ktoré ustanovuje zákon.

§ 84

(1) Ministerstvo vnútra odoberie preukaz skúšobného komisára, ak skúšobný komisár

a) prestal spĺňať podmienky podľa tohto zákona alebo
b) závažným spôsobom alebo opakovane porušil povinnosti skúšobného komisára podľa tohto zákona.

(2) Za preukaz skúšobného komisára, ktorý bol stratený, odcudzený, poškodený alebo ktorý obsahuje údaje nezodpovedajúce skutočnosti, vydá ministerstvo vnútra na základe odôvodnenej žiadosti nový preukaz s rovnakou platnosťou a s rovnakým rozsahom.
(3) Na účely rozhodovania o preukaze skúšobného komisára sa vedie evidencia skúšobných komisárov. Evidencia skúšobných komisárov je informačným systémom Policajného zboru podľa osobitného predpisu,³²⁾ ktorý obsahuje údaje o vodičskom oprávnení, vodičskom preukaze, preukaze skúšobného komisára, odbornej príprave a osobné údaje

a) o žiadateľoch o udelenie preukazu skúšobného komisára,
b) o osobách, ktoré žiadali o udelenie preukazu skúšobného komisára a ten im nebol udelený,
c) o skúšobných komisároch,
d) o osobách, ktorým bol preukaz skúšobného komisára odobratý.

Komentár k § 84

Ak dôjde k situácii, že skúšobný komisár prestane spĺňať zákonom predpísané podmienky, prípadne poruší povinnosti skúšobného komisára a to buď závažným spôsobom, prípadne opakovane, ministerstvo vnútra má povinnosť odobrať mu preukaz skúšobného komisára.
Zákon upravuje čo v prípade situácie, ktorá má za následok stratu, odcudzenie, poškodenie preukazu skúšobného komisára, alebo ak tento preukaz obsahuje nepravdivé údaje. Ak skúšobný komisár predloží ministerstvu vnútra žiadosť, ktorá bude akceptovaná ako dôvodná, skúšobnému komisárovi bude vydaný nový preukaz, pričom tento bude znieť na rovnaký rozsah a bude mať rovnakú platnosť ako pôvodný preukaz.
Súčasťou informačného systému Policajného zboru je aj evidencia skúšobných komisárov. Na základne údajov v nej uvedených, rozhoduje ministerstvo vnútra o vydaní preukazu skúšobného komisára. Zákon taxatívne vymenúva údaje, ktoré musí evidencia obsahovať.

§ 85

Podrobnosti o vykonávaní skúšok z odbornej spôsobilosti a o ich rozsahu, vzor protokolu o skúške z odbornej spôsobilosti, vzor záznamu o skúške z odbornej spôsobilosti, podrobnosti o vykonávaní skúšok žiadateľov o udelenie preukazu skúšobného komisára a o predĺženie jeho platnosti, rozsah odbornej prípravy žiadateľov o udelenie preukazu skúšobného komisára a vzor preukazu skúšobného komisára ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

Komentár k § 85

Všetky podrobnosti upravuje vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tretí oddiel

Zdravotná a psychická spôsobilosť

§ 86

Zdravotná spôsobilosť

(1) Zdravotnou spôsobilosťou sa rozumie telesná schopnosť a duševná schopnosť viesť motorové vozidlo.
(2) Zdravotná spôsobilosť môže byť na základe zdravotného stavu osoby podmienená

a) použitím zdravotníckej pomôcky pri vedení motorového vozidla,
b) možnosťou viesť len technicky upravené vozidlo,
c) pravidelným podrobovaním sa lekárskej prehliadke,
d) inými obmedzeniami podľa záverov lekárskej prehliadky.

(3) Zdravotne spôsobilý je ten, kto spĺňa minimálne požiadavky na zdravotnú spôsobilosť.
(4) Zdravotná spôsobilosť sa posudzuje lekárskou prehliadkou.
(5) Náklady spojené s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti uhrádza ten, koho zdravotná spôsobilosť sa posudzuje (ďalej len „posudzovaná osoba“).
(6) Minimálne požiadavky na zdravotnú spôsobilosť a podrobnosti o jej posudzovaní, vylúčení a podmienení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“).

§ 87

Lekárska prehliadka

(1) Lekársku prehliadku vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre dospelých, alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre deti a dorast (ďalej len „posudzujúci lekár“).
(2) Lekárskej prehliadke je povinný podrobiť sa

a) žiadateľ a
b) iná osoba, ktorej taká povinnosť vyplýva podľa tohto zákona.

(3) Pravidelným lekárskym prehliadkam každých päť rokov a po dosiahnutí veku 65 rokov každé dva roky sú povinní podrobiť sa

a) vodiči, ktorí vedú motorové vozidlo skupiny C, C+E, D, D + E a podskupiny C1, C1 + E, D1, D1 + E,
b) vodiči, ktorí vedú vozidlo s právom prednostnej jazdy, motorové vozidlo využívané na zasielateľstvo a taxislužbu a na poskytovanie poštových služieb.

(4) Ostatní vodiči sú povinní podrobiť sa pravidelnej lekárskej prehliadke najskôr dva mesiace pred dosiahnutím veku 65 rokov a najneskôr do dvochmesiacov po dosiahnutí veku 65 rokov a následne každé dva roky.
(5) Za lekársku prehliadku podľa odsekov 3 a 4 sa považuje aj prehliadka zamestnanca a fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, vykonaná podľa osobitného predpisu,43) ak táto prehliadka spĺňa požiadavky na zdravotnú spôsobilosť ustanovené týmto zákonom.
(6) Podrobnosti o vykonávaní lekárskej prehliadky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom zdravotníctva.

§ 88

Psychická spôsobilosť

(1) Psychickou spôsobilosťou sa rozumie schopnosť viesť motorové vozidlo bez zníženia, narušenia alebo obmedzenia minimálnej úrovne psychických schopností.
(2) Psychicky spôsobilý je ten, kto spĺňa minimálnu úroveň psychickej spôsobilosti na vedenie motorových vozidiel.
(3) Psychická spôsobilosť sa posudzuje psychologickým vyšetrením.
(4) Psychickú spôsobilosť posudzuje psychológ s certifikátom na certifikovanú činnosť dopravná psychológia (ďalej len „posudzujúci psychológ“).
(5) Psychologickému vyšetreniu je povinný podrobiť sa

a) žiadateľ o udelenie vodičského oprávnenia skupiny C, C + E, D, D + E a podskupiny C1, C1 + E, D1 a D1 + E a
b) iná osoba, ktorej taká povinnosť vyplýva podľa tohto zákona.

(6) Pravidelným psychologickým vyšetreniam každých päť rokov a po dosiahnutí veku 65 rokov každé dva roky sú povinní podrobiť sa

a) vodiči, ktorí vedú motorové vozidlo skupiny C, C + E, D a D + E a podskupiny C1, C1 + E, D1 a D1 + E,
b) vodiči, ktorí vedú vozidlo s právom prednostnej jazdy, motorové vozidlo využívané na zasielateľstvo a taxislužbu a na poskytovanie poštových služieb.

(7) Minimálne požiadavky na psychickú spôsobilosť a podrobnosti o jej posudzovaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom zdravotníctva.

§ 89

(1) Vodiči uvedení v § 87 ods. 3 a 4 musia mať pri vedení motorového vozidla pri sebe doklad o zdravotnej spôsobilosti a vodiči uvedení v § 88 ods. 6 musia mať pri vedení motorového vozidla pri sebe aj doklad o psychickej spôsobilosti; na výzvu policajta sú povinní takýmto dokladom sa preukázať. Vodiči uvedení v § 87 ods. 3 a v § 88 ods. 6 sa preukazujú dokladom o zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti nie starším ako päť rokov, a ak ide o vodičov starších ako 65 rokov, nie starším ako dva roky.
(2) Náležitosti, obsah a vzory dokladov podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom zdravotníctva.

Komentár k § 86 až 89

Záujem bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky vyžaduje, aby držiteľ vodičského oprávnenia bol dostatočne zdravotne spôsobilý na vedenie motorových vozidiel. Zdravotná spôsobilosť na vedenie motorového vozidla je súčasťou prílohy č. III. smernice o vodičských preukazoch. Uvedená problematika je v tomto zákone upravená z dôvodov harmonizácie zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla so Smernicou Rady 97/26/ES z 2. júna 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 91/439/EHS o vodičských preukazoch, na účely spresnenia kritérií a požiadaviek v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie a vodičov. V prípade zdravotnej spôsobilosti ide o telesnú a duševnú schopnosť osoby viesť motorové vozidlo. Vodičské preukazy sa môžu vydať alebo obnoviť žiadateľovi len za tej podmienky, že je schopná viesť motorové vozidlo úplne bezpečne, nakoľko jedným z faktorov, ktoré môžu ovplyvniť bezpečnosť cestnej premávky, sú práve rôzne ochorenia vodičov. Telesná schopnosť spolu so schopnosťou duševnou viesť motorové vozidlo, predstavujú zdravotnú spôsobilosť žiadateľa, pričom žiadateľ je za zdravotne spôsobilého označený v prípade, že sa lekárskou prehliadkou posúdi, že spĺňa minimálne požiadavky na zdravotnú spôsobilosť. Zdravotnú spôsobilosť môže podmieniť použitie zdravotnej pomôcky, použitie technicky upraveného vozidla, pravidelné podrobovanie sa lekárskym prehliadkam, prípadne iné obmedzenia, podľa rozhodnutia lekára. Zákon tiež stanovuje, že žiadateľ, ktorý sa podrobuje posudzovaniu jeho zdravotnej spôsobilosti, je povinný hradiť náklady s tým spojené.
Podrobnosti sú upravené vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorým je vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom úprava sa týka napr. postupu lekára, ktorý vykonáva lekársku prehliadku, postupu dopravného psychológa pri posudzovaní psychickej spôsobilosti, postupu vydávania lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, minimálnej úrovne fyzických a duševných schopností na vedenie motorových vozidiel. Obsahom uvedenej vyhlášky je aj napr. vzor dokladu o zdravotnej spôsobilosti vodiča, vzor dokladu o psychickej spôsobilosti vodiča, vzor dokladu o psychickej spôsobilosti žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia/vodiča, ktorý sa podrobuje preskúmaniu psychickej spôsobilosti/vodiča, ktorému bolo odobraté vodičské oprávnenie.
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti má v kompetencii posudzujúci lekár, ktorý posúdi zdravotnú spôsobilosť formou lekárskej prehliadky. Ide o všeobecného lekára, ak ide o dospelého žiadateľa a pediatra, ak ide o žiadateľa, ktorý ešte nenadobudol plnoletosť. Každý žiadateľ je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke. Cyklických lekárskych prehliadok opakujúcich sa v pravidelných intervaloch dvoch rokov sa musia zúčastniť vodiči po dosiahnutí veku 65 rokov. Zákonodarca najprv zvažoval ustanoviť túto vekovú hranicu na 60 rokov, neskôr na 62 rokov. No vzhľadom na celospoločenské podmienky, pričom dôchodkový vek nastáva vo veku 62 rokov, a aj v tomto období ide o plnohodnotnú ekonomickú a spoločenskú aktivitu fyzickej osoby, vekovú hranicu zvýšil na 65 rokov. Vodiči blížiaci sa veku 65 rokov, prípadne tí, ktorí túto vekovú hranicu už dosiahli, sa musia podrobiť lekárskej prehliadke s ohľadom na svoj vek najskôr dva mesiace pred a najneskôr dva mesiace po dosiahnutí tohto veku, pričom následne sú povinní podrobiť sa lekárskej prehliadke opakovane, každé dva roky.
Novo sa ustanovuje, že za lekársku prehliadku podľa tohto zákona sa považuje aj lekárska prehliadka zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činných osôb, u ktorých je vykonávaná lekárska prehliadka podľa osobitného zákona a rozsah tejto prehliadky je na účely vedenia motorových vozidiel postačujúci. Čo sa týka zamestnanca a fyzickej osoby – podnikateľa, ak títo absolvujú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, pričom povinnosť na ich účasti im ukladá zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, absolvovanie týchto prehliadok sa považuje za absolvovanie lekárskych prehliadok podľa tohto zákona v prípade, že tieto prehliadky spĺňajú požiadavky na zdravotnú spôsobilosť podľa tohto zákona.
V pravidelných intervaloch každých piatich rokov a po dosiahnutí veku 65 rokov každých dvoch rokov, sa musia podrobiť lekárskej prehliadke vodiči, s vodičským oprávnením skupiny C, C+E, D, D+E, ako aj podskupín C1, C1+E, D1, D1+E, a tiež vodiči vedúci vozidlo s právom prednostnej jazdy (vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva a civilnej ochrany obyvateľstva, ktoré určí príslušný minister, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby a banskej záchrannej služby pri plnení úloh spojených so záchranou života a zdravia osôb alebo materiálnych hodnôt, Slovenskej informačnej služby, ktoré určí riaditeľ Slovenskej informačnej služby, Národnej rady Slovenskej republiky pri preprave ústavných činiteľov alebo členov zahraničných delegácií a pri plnení úloh spojených s takou prepravou, vlády Slovenskej republiky pri preprave ústavných činiteľov alebo členov zahraničných delegácií a pri plnení úloh spojených s takou prepravou, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky pri preprave ústavných činiteľov alebo členov zahraničných delegácií a pri plnení úloh spojených s takou prepravou, Ústavného súdu Slovenskej republiky pri preprave jeho predsedu, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri preprave jeho predsedu, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pri preprave jeho predsedu, Národného bezpečnostného úradu pri preprave jeho riaditeľa, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri preprave generálneho prokurátora, obecnej polície, ktoré určí obec ako aj iné vozidlá ktorým ministerstvo vnútra vydalo povolenie), vodiči vedúci vozidlo využívané na zasielateľstvo, taxislužbu a poskytovanie poštových služieb. Je to z toho dôvodu, že na vodiča z povolania musia byť kladené iné nároky ako na bežného šoféra. Profesionálni vodiči musia mať napríklad väčšiu odolnosť oproti záťaži či rýchlejšie reakcie ako bežný šofér.
Všetci ostatní vodiči, ktorí ešte nedosiahli vek 65 rokov sú povinní podrobiť sa pravidelnej lekárskej prehliadky dva mesiace pred jeho dosiahnutím.
Ak posudzujúci lekár nezistí poškodenie zdravia, ktoré ovplyvňuje vedenie motorového vozidla, v záveroch lekárskej prehliadky uvedie, že posudzovaná osoba je spôsobilá viesť motorové vozidlo. Ak posudzujúci lekár zistí poškodenie zdravia, ktoré negatívne ovplyvňuje vedenie motorových vozidiel, navrhne obmedzenie vodičského oprávnenia, pričom túto skutočnosť zaznamená to do dokladu o zdravotnej spôsobilosti a do zdravotnej dokumentácie posudzovanej osoby. V prípade, že lekár zistí, že ide o dočasné obmedzenie spôsobilosti viesť motorové vozidlo, poučí pacienta o nemožnosti viesť motorové vozidlo do nezlepšenia zdravotného stavu. Pri zistení trvalého poškodenia zdravia sa rovnopis lekárskeho nálezu zasiela na príslušný orgán Policajného zboru. Nález odborného lekára má konziliárny, teda poradný charakter.
Posudzovanie psychickej spôsobilosti má v kompetencii posudzujúci psychológ, teda psychológ s certifikátom na certifikovanú činnosť dopravná psychológia. Žiadateľ musí spĺňať minimálne požiadavky na psychickú spôsobilosť, teda musí mať schopnosť viesť motorové vozidlo bez zníženia, narušenia, alebo obmedzenia minimálnej úrovne psychických schopností. Posudzujúci psychológ v záveroch psychologického vyšetrenia uvedie, či je posudzovaná osoba psychicky spôsobilá, alebo nespôsobilá na vedenie motorových vozidiel.
V zákone sa zavádza povinnosť podrobiť sa psychologickému vyšetreniu. Takáto povinnosť sa zavádza s cieľom zamedziť vedenie motorových vozidiel osobám, ktoré síce spĺňajú požiadavky na zdravotnú spôsobilosť, ale sú psychicky nespôsobilé na túto činnosť. Povinnosť podrobiť sa psychologickému vyšetreniu má žiadateľ, no na rozdiel od lekárskej prehliadky, zákon túto povinnosť určuje len tomu žiadateľovi, ktorý žiada o udelenie vodičského oprávnenia skupiny C, C+E, D a D+E a podskupín C1, C1+E, D1, D1+E, prípadne inej osobe, ak jej takáto povinnosť vyplýva zo zákona. Vodiči, ktorí majú oprávnenie viesť motorové vozidlo totožných skupín prípadne podskupín, majú povinnosť podrobiť sa psychologickému vyšetreniu pravidelne v intervaloch piatich rokov a po dosiahnutí veku 65 rokov každé dva roky. Totožnú povinnosť zákon určuje aj vodičom, ktorí vedú vozidlo s právom prednostnej jazdy, vodičom vedúcim vozidlo využívané na zasielateľstvo a taxislužbu a na poskytovanie poštových služieb. Uvedená skupina vodičov má povinnosť podrobiť sa psychologickému vyšetreniu každé dva roky, po dosiahnutí veku 65 rokov. Vyšetrenia profesionálnych vodičov u psychológa sú podobné IQ testu a testu motoriky.
Pre zákonom špecifikovaný okruh vodičov sa ustanovuje povinnosť mať pri vedení vozidla doklad o zdravotnej spôsobilosti a doklad psychologickom vyšetrení pri sebe a na výzvu policajta sa týmto preukázať. Ak nastane situácia, že vodič, ktorý má povinnosť podrobiť sa zdravotnému alebo psychologickému vyšetreniu, ktorú mu ukladá zákon, sa týmto vyšetreniam aj podrobil, no po výzve policajta, aby sa preukázal dokladom o ich absolvovaní, uvedené doklady pri sebe nemá, nie je schopný preukázať, že sa podrobil lekárskej prehliadke alebo psychologickému vyšetreniu. Uvedené má za následok odobratie vodičského oprávnenia [§ 92 ods. 2 písm. c) tohto zákona], zároveň sa jeho vodičský preukaz považuje za neplatný (§ 100 ods. 4 tohto zákona).
Sekčná komora psychológov, ako jeden z oslovených subjektov v rámci riadne medzirezortného pripomienkového konania odôvodnila problematiku uvedenú v tejto časti zákona nasledovne:
„Vyšetrenie vodičov je v návrhu zákona zadefinované ako zisťovanie zdravotnej a psychickej spôsobilosti vodičov, pričom sa vychádza zo základnej definície Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), že zdravie je „stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej rovnováhy“. Túto definíciu prevzali nielen profesijné organizácie, ale aj zákonodarcovia takmer vo všetkých právnych predpisoch Slovenskej republiky, ktoré upravujú oblasť zdravotníctva, pričom zdravie je vnímané komplexne ako stav somatickej, psychickej i sociálnej rovnováhy. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca jednoznačne rozlišuje a určuje, ktoré úkony má vykonať lekár a ktoré psychológ. Lekárskou prehliadkou sa zisťuje somatické a psychiatrické poškodenie zdravia, pre ktoré by žiadateľ nemohol viesť motorové vozidlo určitej skupiny alebo podskupiny, a psychologickým vyšetrením sa zisťuje psychická spôsobilosť na tie isté úkony. Z uvedeného je zrejmé, že zdravotná a psychická spôsobilosť sú dva samostatné a rovnocenné aspekty, ktoré tvoria jeden celok. Neexistuje odborný, právny alebo vecný dôvod, pre ktorý by malo byť posudzovanie psychickej spôsobilosti psychologickým vyšetrením a malo by ho nahrádzať. Z odborného ako aj legislatívno-technického hľadiska nemožno odôvodniť oddelenie somatických a psychických aspektov zdravotného stavu vodiča. Lekár, ktorý pri lekárskej prehliadke vyšetruje somatické aspekty zdravotného stavu vodiča, nemá potrebnú odbornú špecializáciu na zistenie všetkých rizikových psychických charakteristík vodiča, a ani nedisponuje metódami a technikami na skúmanie psychickej spôsobilosti vodiča a na diagnostikovanie jeho eventuálnemu sklonu k rizikovému správaniu. Z uvedených dôvodov zákonodarca zaviedol psychologické vyšetrenia aj pre vodičov, ktorí využívajú vozidlo na zasielateľstvo, taxislužbu a na poskytovanie poštových služieb. Z tých istých dôvodov ju zaviedol aj pre osoby nad 65 rokov veku, keďže po dovŕšení tohto veku dochádza k najvýraznejším psychickým zmenám a k znižovaniu psychického výkonu, motorickej koordinácie, pozornosti, optického postrehu a pamäte, ktoré významne ovplyvňujú psychickú spôsobilosť viesť motorové vozidlo.“

§ 90

Povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti

(1) Ak posudzujúci lekár pri pravidelnej lekárskej prehliadke podľa § 87 ods. 3 a 4 zistí zmenu zdravotnej spôsobilosti, je povinný najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa vykonania lekárskej prehliadky oznámiť túto skutočnosť orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu posudzovanej osoby.
(2) Ak posudzujúci psychológ pri pravidelnom psychologickom vyšetrení podľa § 88 ods. 6 zistí, že osoba nie je psychicky spôsobilá na vedenie motorového vozidla, oznámi túto skutočnosť do piatich pracovných dní odo dňa vykonania pravidelného psychologického vyšetrenia orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu posudzovanej osoby.
(3) Povinnosť podľa odseku 1 má aj iný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý zistí skutočnosti podmieňujúce alebo vylučujúce zdravotnú spôsobilosť na vedenie motorového vozidla mimo pravidelných lekárskych prehliadok.

Komentár k § 90

Pre posudzujúceho lekára, posudzujúceho psychológa, prípadne iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zákon novo ustanovuje povinnosť, v lehote piatich pracovných dní, odo dňa lekárskej prehliadky, prípadne psychologického vyšetrenia, upovedomiť orgán Policajného zboru o zmene zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti držiteľa vodičského oprávnenia.

ŠTVRTÝ ODDIEL

Preskúšanie odbornej spôsobilosti, preskúmanie zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti

§ 91

(1) Orgán Policajného zboru rozhodne o preskúšaní odbornej spôsobilosti v rozsahu podľa § 79 ods. 2, ak možno dôvodne predpokladať, že nastala zmena odbornej spôsobilosti držiteľa vodičského oprávnenia, najmä ak držiteľ vodičského oprávnenia preukázateľne nevykonával alebo nemohol vykonávať činnosť vedenia vozidla viac ako dva roky.
(2) Orgán Policajného zboru rozhodne o preskúšaní odbornej spôsobilosti podľa § 79 ods. 2 písm. a) a o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti, ak držiteľ vodičského oprávnenia v posledných dvanástich mesiacoch ako vodič motorového vozidla trikrát závažným spôsobom poruší pravidlá cestnej premávky.
(3) Ak možno dôvodne predpokladať, že nastala zmena zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti držiteľa vodičského oprávnenia, najmä na základe oznámenia podľa § 90 ods. 3, orgán Policajného zboru rozhodne o preskúmaní jeho zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti a určí lehotu na jej preskúmanie.
(4) Ak držiteľ vodičského oprávnenia poruší pravidlá cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietne podrobiť vyšetreniu na ich zistenie, orgán Policajného zboru môže rozhodnúť o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti.
(5) Kto na základe rozhodnutia príslušného orgánu nesmel vykonávať činnosť vedenia motorového vozidla, je povinný pred vrátením vodičského preukazu, pred vrátením vodičského oprávnenia alebo obnovením jeho rozsahu podrobiť sa preskúšaniu odbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla podľa § 79 ods. 2 písm. a); ak činnosť vedenia motorového vozidla nesmel držiteľ vodičského oprávnenia vykonávať viac ako dva roky, musí sa podrobiť preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti a preskúšaniu odbornej spôsobilosti podľa § 79 ods. 2.
(6) Orgán Policajného zboru, ktorý rozhodol o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti alebo o preskúšaní odbornej spôsobilosti, vždy určí lehotu na ich vykonanie.
(7) Náklady spojené s preskúmaním zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti alebo s preskúšaním odbornej spôsobilosti uhrádza ten, kto je povinný podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti, psychickej spôsobilosti alebo preskúšaniu odbornej spôsobilosti.

Komentár k § 91

Predmetom tohto ustanovenia sú podmienky a okolnosti, za ktorých nariadi orgán Policajného zboru preskúmanie zdravotnej spôsobilosti, psychickej spôsobilosti a preskúšanie odbornej spôsobilosti držiteľa vodičského oprávnenia. V čase po vydaní vodičského oprávnenia môže dôjsť u jeho držiteľa k takej zmene, ktorá spôsobí obmedzenie a prípadne aj stratu požadovanej zdravotnej alebo odbornej spôsobilosti.
V prípade ak sa preukáže, že držiteľ vodičského oprávnenia nevykonával, prípadne nemohol vykonávať činnosť vedenia vozidla presahujúcim obdobie dvoch rokov, prípadne, ak je tu dôvodný predpoklad, že došlo k zmene odbornej spôsobilosti držiteľa vodičského oprávnenia, má orgán Policajného zboru povinnosť rozhodnúť o preskúšaní odbornej spôsobilosti v rozsahu, v akom koná pri skúške z odbornej spôsobilosti žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia. Zároveň určí lehotu na jej vykonanie. Ak bolo orgánu Policajnému zboru podané oznámenie poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý zistil skutočnosti podmieňujúce alebo vylučujúce zdravotnú spôsobilosť na vedenie motorového vozidla mimo pravidelných lekárskych prehliadok, alebo ak túto zmenu je možné dôvodne predpokladať, má orgán Policajného zboru povinnosť rozhodnúť o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na vedenie motorových vozidiel, pričom určí aj lehotu na ich preskúmanie.
Ak nastane situácia, v ktorej držiteľ vodičského oprávnenia v posledných dvanástich mesiacoch ako vodič motorového vozidla trikrát závažným spôsobom poruší pravidlá cestnej premávky, má orgán Policajného zboru povinnosť rozhodnúť o preskúšaní odbornej spôsobilosti z časti týkajúcej sa predpisov o cestnej premávke a o preskúmaní zdravotnej a psychickej spôsobilosti. Vychádza sa pritom z toho, že pri takejto recidíve sú vážne pochybnosti o odbornej spôsobilosti držiteľa vodičského oprávnenia.
Ustanovuje sa tiež, že v prípade porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky, prípadne ak nastane situácia, že sa vodič odmietne podrobiť vyšetreniu na ich zistenie, má orgán Policajného zboru fakultatívnu možnosť rozhodnúť o preskúmaní zdravotnej a psychickej spôsobilosti držiteľa vodičského oprávnenia. V tomto prípade ide o fakultatívnu možnosť orgánu Policajného zboru rozhodnúť, v predchádzajúcich prípadoch zákonodarca výslovne ustanovuje obligatórnu povinnosť rozhodnúť.
Ak orgán Policajného zboru rozhodol o zákaze činnosti spočívajúcom vo vedení motorového vozidla, vrátenie vodičského preukazu, vodičského oprávnenia alebo obnovenie jeho rozsahu je podmienené preskúšaním odbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla v rozsahu, ktoré spočíva v preskúšaní poznatkov z predpisov o cestnej premávke. Prísnejšia podmienka je v zákone uvedená, ak činnosť vedenia motorového vozidla nesmel držiteľ vodičského oprávnenia vykonávať viac než dva roky. V tomto prípade je povinný podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej ako aj psychickej spôsobilosti a tiež preskúšaniu odbornej spôsobilosti v plnom rozsahu, teda musí vykonať skúšku pozostávajúcu zo všetkých troch častí, t.j. predpisov o cestnej premávke, náuky o vozidlách a ich údržbe v prípade, že išlo o držiteľa vodičského oprávnenia skupiny C, C+E, D, D+E a T a podskupín C1, C1+E, D1 a D1+E a z vedenia motorových vozidiel. Len po úspešnom absolvovaní všetkých troch častí skúšky mu bude navrátený vodičský preukaz, vodičské oprávnenie alebo mu bude obnovený jeho rozsah.
Vo všetkých prípadoch, kedy orgán Policajného zboru rozhodne o preskúmaní zdravotnej, alebo psychickej spôsobilosti, prípadne o preskúšaní odbornej spôsobilosti má tento povinnosť rozhodnúť aj o lehote na ich vykonanie.
Čo sa týka nákladov spojených s preskúmaním zdravotnej spôsobilosti, psychickej spôsobilosti, alebo preskúšaním odbornej spôsobilosti, zákon ustanovil povinnosť úhrady nákladov s nimi spojenými tomu, kto je povinný podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti, alebo preskúšaniu odbornej spôsobilosti.

§ 92

Obmedzenie a odobratie vodičského oprávnenia

(1) Ak sa lekárskou prehliadkou, psychologickým vyšetrením alebo preskúšaním odbornej spôsobilosti zistilo, že držiteľ vodičského oprávnenia je spôsobilý viesť len niektoré skupiny a podskupiny motorových vozidiel alebo len niektoré motorové vozidlá, alebo len motorové vozidlo osobitne technicky upravené, orgán Policajného zboru obmedzí držiteľovi vodičské oprávnenie tak, aby zodpovedalo jeho zdravotnej spôsobilosti, psychickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti.
(2) Vodičské oprávnenie sa odoberie tomu, kto

a) nie je spôsobilý viesť motorové vozidlo pre stratu odbornej spôsobilosti,
b) nie je spôsobilý viesť motorové vozidlo pre stratu zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti,
c) nepreukázal, že sa v určenom rozsahu a v určenej lehote podrobil nariadenému preskúšaniu odbornej spôsobilosti alebo preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti,
d) v čase jeho udelenia nespĺňal niektorú z podmienok na jeho udelenie.

(3) Rozhodnutím o odobratí alebo obmedzení rozsahu vodičského oprávnenia sa jeho držiteľovi počas odobratia alebo obmedzenia rozsahu vodičského oprávnenia zakazuje viesť motorové vozidlo až do času jeho vrátenia; ak ide o obmedzenie rozsahu vodičského oprávnenia, zakazuje sa mu viesť len motorové vozidlo tej skupiny a podskupiny vodičského oprávnenia, ktorého rozsah je obmedzený.
(4) Vrátiť odobraté vodičské oprávnenie alebo obnoviť jeho pôvodný rozsah možno len po preskúmaní zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti a po preskúšaní odbornej spôsobilosti v rozsahu podľa § 91 ods. 5 a po splnení ostatných podmienok uvedených v rozhodnutí o odobratí vodičského oprávnenia alebo obmedzení rozsahu vodičského oprávnenia.
(5) Ak ten, komu bolo odobraté vodičské oprávnenie alebo jeho rozsah bol obmedzený, preukáže pominutie dôvodov na odobratie alebo obmedzenie vodičského oprávnenia alebo splnenie podmienok určených v rozhodnutí, vodičské oprávnenie sa vráti alebo sa obnoví jeho pôvodný rozsah, ak tomu nebránia zákonné dôvody.
(6) Náklady spojené s preskúšaním odbornej spôsobilosti, preskúmaním zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti uhrádza ten, komu bolo vodičské oprávnenie odobraté, komu bol jeho rozsah obmedzený alebo komu sa na základe rozhodnutia príslušného orgánu uložil zákaz viesť motorové vozidlo.
(7) Odobrať alebo obmedziť možno len vodičské oprávnenie zaznamenané vo vodičskom preukaze Slovenskej republiky.

Komentár k § 92

Uvedené paragrafové znenie upravuje podmienky obmedzenia a odobratia vodičského oprávnenia. Obmedziť alebo odobrať vodičské oprávnenie je podľa tohto ustanovenia viazané na výsledky preskúmania zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti a preskúšanie odbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla.
Ustanovené znenie § 92 upravuje oprávnenie orgánu Policajného zboru obmedziť prípadne odobrať vodičské oprávnenie držiteľovi vodičského oprávnenia. Ide o zásah do vodičského oprávnenia v prípade nedodržania podmienok, alebo povinností, ktoré predpokladajú nadobudnutie vodičského oprávnenia.
Prvým spôsobom zásahu do práv držiteľa vodičského oprávnenia je obmedzenie rozsahu jeho vodičského oprávnenia z dôvodu, že držiteľ je spôsobilý viesť len niektoré skupiny prípadne podskupiny motorových vozidiel, alebo len niektoré motorové vozidlá, alebo motorové vozidlo osobitne technicky upravené, no jeho vodičské oprávnenie má väčší rozsah, teda držiteľa oprávňuje k právam, ktoré mu už nepatria. Pôjde o situáciu, v prípade ktorej orgán policajného zboru z lekárskej prehliadky, psychologického vyšetrenia, prípadne preskúšania odbornej spôsobilosti, ktorých sa držiteľ podrobil zistí, že pôvodný rozsah oprávnení držiteľa presahuje rozsah oprávnení, na ktoré držiteľ splnil zákonom ustanovené podmienky. V danom prípade orgán Policajného zboru rozsah vodičského oprávnenia upraví tak, aby zodpovedalo zdravotnej, psychickej a odbornej spôsobilosti jeho držiteľa.
Druhým druhom zásahu do vodičského oprávnenia je jeho odobratie. Ide o druh sankcie, ktorú orgán Policajného zboru uplatní, ak sa preukáže čo i len jeden z dôvodov ustanovených v zákone. Pôjde o situáciu, keď v prípade straty odbornej, zdravotnej, alebo psychickej spôsobilosti, držiteľ vodičského oprávnenia nie je spôsobilý viesť motorové vozidlo, ďalej o situáciu, že držiteľ vodičského oprávnenia má zákonom ustanovenú povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej alebo psychickej spôsobilosti, alebo preskúšaniu odbornej spôsobilosti a preskúmaniu alebo preskúšaniu sa nepodrobí. Odobratie vodičského oprávnenia nastane aj v prípane, keď jeho držiteľ nedokáže preukázať orgánu Policajného zboru, že sa podrobil preskúmaniu alebo preskúšaniu spôsobilosti z dôvodu, že nemá pri vedení motorového vozidla pri sebe doklad o ich absolvovaní, nakoľko podľa tohto zákona, ten kto má povinnosť podrobiť sa lekárskej prehliadke alebo psychologickému vyšetreniu, alebo ten, kto má povinnosť podrobiť sa preskúšaniu odbornej spôsobilosti, má povinnosť mať doklad o ich absolvovaní pri sebe. Posledným dôvodom na odobratie vodičského oprávnenia podľa tohto paragrafu je, že podmienky, ktoré vyžaduje zákon na udelenie vodičského oprávnenia jeho držiteľ nespĺňal už v čase jeho udelenia. Uvedené nastane v prípade, že už bolo vydané rozhodnutie o preskúmaní zdravotnej, alebo psychickej spôsobilosti, no ešte nedošlo k jej preskúmaniu. Samotné rozhodnutie o ich nariadení nemôže byť dôvodom pre zadržanie vodičského preukazu z dôvodu, že jeho nariadenie, negatívny výsledok a pozitívny výsledok sú rozdielne kategórie. Samotné nariadenie ešte neznamená že preskúmanie bude mať negatívny výsledok, no keďže tento nie je pred vykonaním preskúmania vylúčený, vodič nesmie viesť motorové vozidlo pred jeho vykonaním. Ak nastane opak, vodičovi bude vodičské oprávnenie obmedzené alebo odobraté a len na základe preskúmania spôsobilosti sa rozhodne, či a v akom rozsahu sa mu vodičské oprávnenie vráti.
Počas doby, kedy má držiteľ rozsah vodičského oprávnenia obmedzený, nesmie viesť motorové vozidlá tej skupiny alebo podskupiny, ktorá mu bola obmedzená. Počas doby, kedy má držiteľ vodičského oprávnenia toto oprávnenie odobraté, má zákaz viesť motorové vozidlo akejkoľvek skupiny alebo podskupiny a to až do času, kedy mu je vodičské oprávnenie vrátené.
Vrátenie, prípadne obnova rozsahu vodičského oprávnenia nastane len v prípade, že sa držiteľ podrobí preskúmaniu spôsobilostí s pozitívnym výsledkom a splní aj všetky ostatné podmienky, ktoré určil orgán Policajného zboru v rozhodnutí o odobratí alebo obmedzení vodičského oprávnenia, a teda sa preukáže, že pominuli dôvody na jeho odobratie alebo obmedzenie.
Tak, ako je to v prípade nákladov spojených s preskúšaním spôsobilostí podľa § 91, aj tu zákonodarca ustanovil, že ten držiteľ, ktorého sa preskúšanie týka, má povinnosť uhradiť náklady s tým spojené.
Platí zákonom ustanovená všeobecná zásada, že odobrať možno len vodičské oprávnenie zaznamenané vo vodičskom preukaze Slovenskej republiky.

§ 93

Vzdanie sa vodičského oprávnenia

(1) Držiteľ vodičského oprávnenia sa môže vzdať vodičského oprávnenia určitej skupiny alebo podskupiny.
(2) Vzdanie sa vodičského oprávnenia musí držiteľ vodičského oprávnenia písomne oznámiť orgánu Policajného zboru. Oznámenie musí obsahovať

a) meno a priezvisko držiteľa vodičského oprávnenia,
b) adresu pobytu držiteľa vodičského oprávnenia,
c) dátum a miesto narodenia a rodné číslo držiteľa vodičského oprávnenia,
d) dátum udelenia vodičského oprávnenia,
e) osvedčený podpis držiteľa vodičského oprávnenia.

(3) K oznámeniu podľa odseku 2 držiteľ vodičského oprávnenia priloží aj vodičský preukaz, v ktorom je príslušné vodičské oprávnenie vyznačené.
(4) Vzdanie sa vodičského oprávnenia je účinné odo dňa oznámenia tejto skutočnosti orgánu Policajného zboru. Vodičské oprávnenie, ktorého sa jeho držiteľ vzdal, nemožno vrátiť.

Komentár k § 93

Novo je ustanovený inštitút vzdania sa vodičského oprávnenia, ktorý doterajšia právna úprava nepoznala. Uvedené sa aplikuje z dôvodu, že doterajšia prax ukázala potrebu zavedenia takéhoto inštitútu, pretože držitelia niektorých skupín vodičských oprávnení nemajú záujem na ich držbe z dôvodu splnenia špecifických a to najmä náročnejších podmienok. Držiteľ vodičského oprávnenia sa na základe vlastného rozhodnutia a subjektívnych príčin, ktoré nemusí bližšie špecifikovať, môže vzdať vodičského oprávnenia. Vzdaním sa vodičského oprávnenia sa toto ruší a nemožno ho vrátiť, pričom účinok vzdania sa nastáva dňom podania písomného oznámenia orgánu Policajného zboru, ktorý musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti, kde prílohu tohto oznámenia tvorí vodičský preukaz v ktorom je príslušné vodičské oprávnenie vyznačené.

Piaty oddiel

Vodičské preukazy

§ 94

(1) Osoba môže byť držiteľom len jedného vodičského preukazu.
(2) Vodičský preukaz je verejnou listinou, ktorou jej držiteľ preukazuje oprávnenie viesť motorové vozidlá v rozsahu v ňom uvedenom. Držiteľ vodičského preukazu je povinný mať platný vodičský preukaz pri vedení motorového vozidla pri sebe a na výzvu policajta ho predložiť na kontrolu.
(3) Orgán Policajného zboru vydáva vodičský preukaz s neobmedzenou dobou platnosti.
(4) Vzor vodičského preukazu a harmonizované kódy, ktoré sa uvádzajú vo vodičskom preukaze, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

Komentár k § 94

Predmetom tohto ustanovenia je definícia vodičského preukazu. Výslovne sa ustanovuje, že vodičský preukaz je verejnou listinou. Verejná listina je v zmysle § 134, zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení, každá listina vydaná súdom Slovenskej republiky alebo iným štátnym orgánom v medziach ich právomoci ako aj listina vyhlásená osobitným predpisom za verejnú. Za verejnú listinu je považovaný dokument vydaný štátnym orgánom, spravidla predpísaným spôsobom, ktorým sa zakladá právo alebo povinnosť, prípadne sa ním zisťuje určitý stav. Dôkazná sila verejnej listiny je vyššia, než listiny súkromnej. Ak sa nedokáže opak, považujú sa skutočnosti uvedené vo verejnej listine za pravdivé bez ďalšieho zisťovania. Na rozdiel od toho obsah listiny súkromnej treba dokázať. Na použitie v cudzine podliehajú slovenské verejné listiny vyššiemu overeniu (tzv. superlegalizácii). Vyššie overenie alebo superlegalizácia je úradné overenie slovenskej verejnej listiny, ktorá sa má použiť pred orgánom cudzieho štátu alebo orgánom štátu v cudzine.
Úradné doklady, ktoré sú vydané v jednom štáte a majú byť použité v inom štáte, musia byť overené, ak majú byť v druhom štáte uznané. Pre Slovenskú republiku od 17. februára 2002 nadobudol účinnosť Dohovor o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín z 5. októbra 1961 (Haag). Na základe tohto dohovoru platí, že národné vodičské preukazy Slovenskej republiky by mali byť akceptované vo všetkých štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru o cestnej premávke podpísaného 8. novembra 1968 vo Viedni. Ide približne o 70 štátov. Prax však preukázala, že nie vo všetkých týchto štátoch je náš národný vodičský preukaz akceptovaný, a preto sa odporúča vodičom mať pri jazde v zahraničí okrem národného vodičského preukazu Slovenskej republiky aj medzinárodný vodičský preukaz. Osobitne sa odporúča vybavenie medzinárodného vodičského preukazu pri cestách do Talianska a Turecka, Srbska, Čiernej hory a Bosny a Herzegoviny, ako aj do všetkých mimoeurópskych krajín.
Tento dohovor sa vzťahuje aj na tie verejné listiny, ktoré boli vyhotovené na území cudzieho zmluvného štátu a majú sa predložiť na území Slovenskej republiky. Pozitívum tohto Dohovoru je, že verejné listiny určené na použitie v SR ako i slovenské listiny na použitie v zmluvných krajinách dohovoru nie je potrebné dať osvedčovať vo viacerých stupňoch na rôznych orgánoch. Na osvedčenie hodnovernosti verejnej listiny podľa dohovoru stačí, že orgán na to určený, opatrí takúto listinu osobitným osvedčením – apostilou. V prípade vodičského oprávnenia má toto oprávnenie Ministerstvo vnútra. Všetky cudzojazyčné doklady, ktoré majú byť použité na Slovensku musia byť opatrené overeným prekladom do slovenčiny. Preklad môže byť urobený na Slovensku tlmočníkom, zoznam ktorých je vedený na okresných súdoch.
Predchádzajúca právna úprava poznala pojem „vodičské oprávnenie na skúšobnú lehotu“, ktorým sa rozumelo prvé vodičské oprávnenie vydané na skúšobnú lehotu dvoch rokov. Nakoľko tento zákon ustanovil, že vodičský preukaz vydáva orgán Policajného zboru s neobmedzenou dobou platnosti, zákon už nepozná inštitút vydania vodičského oprávnenia na skúšobnú lehotu, a to napriek skutočnosti, že noví absolventi vodičských oprávnení patria k najnebezpečnejšej skupine pohybujúcej sa po cestných komunikáciách.
Pri vedení motorového vozidla, musí mať vodičský preukaz držiteľ vždy pri sebe, nakoľko po výzve policajta sa práve ním preukazuje, že má oprávnenie viesť motorové vozidlá v rozsahu v ňom uvedenom. Každá osoba môže byť držiteľom len jedného vodičského preukazu.
Vodičský preukaz je doklad s rozmermi 8,56 cm x 5,398 cm vyhotovený z viacvrstvového polykarbonátu s priehľadnou vrstvou na povrchu s ochrannými prvkami. Vodičský preukaz má dve strany, pričom predná strana obsahuje slová „Vodičský preukaz“ a „Slovenská republika“, ktoré sú vytlačené veľkým písmom, v ľavom hornom rohu sa nachádza obdĺžnik modrej farby s rozmermi 2 cm x 1 cm, v ktorom je kruh vytvorený dvanástimi žltými hviezdičkami. Vnútri kruhu sú uvedené veľké písmená „SK“, predná strana ďalej obsahuje informácie špecifické pre konkrétny vodičský preukaz, ktorými sú: priezvisko držiteľa, krstné meno držiteľa, dátum a miesto narodenia, dátum vydania preukazu, dátum skončenia doby platnosti preukazu alebo pomlčka, ak má preukaz neobmedzenú platnosť, názov orgánu vydávajúceho vodičský preukaz. Predná strana obsahuje tiež podobu tváre držiteľa vodičského preukazu s rozmermi 2 cm x 2,5 cm, podpis držiteľa vodičského preukazu, skupiny a podskupiny vozidiel, ktoré je držiteľ oprávnený viesť ako aj ďalšie údaje, ktoré ustanovuje vykonávací predpis. Na zadnej strane sa nachádzajú informácie špecifické pre konkrétny vodičský preukaz, ktorými sú napr. dátum prvého udelenia a dátum skončenia doby platnosti pre každú skupinu a podskupinu vodičského oprávnenia, záznamy iného štátu, prípadne iné záznamy.
Podrobnosti upravuje vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 95

Vydanie vodičského preukazu

(1) Vodičský preukaz vydá orgán Policajného zboru príslušný podľa miesta udelenia vodičského oprávnenia alebo orgán Policajného zboru, kde si žiadateľ podá žiadosť o vydanie vodičského preukazu.
(2) Žiadateľ o vydanie vodičského preukazu je povinný predložiť platný doklad svojej totožnosti, vyplniť príslušné tlačivá, ak sú na tento účel zavedené, predložiť doklady podľa § 77 ods. 1 písm. c) až e) a g) a podrobiť sa nasnímaniu podoby tváre a vlastnoručného podpisu. Nasnímanie podoby tváre sa vykoná v občianskom odeve, bez prikrývky hlavy a bez okuliarov s tmavými sklami. V odôvodnených prípadoch je možné zo zdravotných alebo náboženských dôvodov nasnímať podobu tváre s prikrývkou hlavy, pričom táto prikrývka nesmie zakrývať tvárovú časť spôsobom, ktorý by znemožňoval identifikáciu.

Komentár k § 95

Podstatou tohto ustanovenia je určenie príslušnosti orgánu Policajného zboru na vydanie vodičského preukazu a určenie povinností žiadateľa o vydanie vodičského preukazu. V tomto paragrafovom znení sa ustanovuje tiež spôsob, akým možno vykonať nasnímanie podoby tváre žiadateľa o vydanie vodičského preukazu.
Príslušným orgánom na vydanie vodičského preukazu je orgán Policajného zboru, miestna príslušnosť tohto orgánu sa určuje podľa toho, kde bolo žiadateľovi udelené vodičské oprávnenie, prípadne, kde si žiadateľ podá žiadosť o vydanie vodičského preukazu. Medzi povinnosti žiadateľa o vydanie vodičského preukazu patrí predloženie dokladu totožnosti (občianskeho preukazu), predloženie predpísaných vyplnených tlačív, predloženie čestného vyhlásenia, prípadne iného dôveryhodného potvrdenia, ktorým žiadateľ preukáže, že má v SR zvyčajné bydlisko, prípadne predloženie dokladu o štúdiu v SR, ktorým žiadateľ preukáže, že na území SR študuje dlhšie obdobie ako šesť mesiacov, doklad o tom, že je zdravotne a psychicky spôsobilý a doklad o tom, že získal odbornú spôsobilosť. Žiadateľ sa musí tiež podrobiť nasnímaniu podoby tváre a vlastnoručného podpisu za podmienok, aké ustanovuje zákon.

§ 96

Výmena vodičského preukazu

(1) Orgán Policajného zboru vymení platný vodičský preukaz vydaný v Slovenskej republike pred 1. májom 2004 za vodičský preukaz podľa tohto zákona.
(2) Žiadateľ o výmenu vodičského preukazu je povinný predložiť vodičský preukaz, o výmenu ktorého žiada, platný doklad svojej totožnosti a vyplniť príslušné tlačivá, ak sú na tento účel zavedené. Žiadateľ o výmenu vodičského preukazu je ďalej povinný splniť podmienky podľa § 77 ods. 1 písm. b), c), h) až n) a § 94 ods. 1 a podrobiť sa nasnímaniu podoby tváre a vlastnoručného podpisu podľa § 95 ods. 2.
(3) Žiadateľ o výmenu vodičského preukazu je povinný odovzdať orgánu Policajného zboru, na ktorom si podal žiadosť o výmenu, vodičský preukaz, o ktorého výmenu žiada, a to najneskôr v čase vydania vodičského preukazu.

Komentár k § 96

Ustanovuje sa rozsah podmienok, za ktorých je možné vodičský preukaz vymeniť, zároveň sa upravujú povinnosti, ktoré musí splniť žiadateľ ak žiada o výmenu vodičského preukazu.
Ak má držiteľ v držbe platný vodičský preukaz, ktorý bol vydaný pred 1. májom 2004 a tento chce vymeniť, musí vykonať nasledujúce úkony: predložiť tento vodičský preukaz (už mu nebude vrátený), predložiť platný doklad svojej totožnosti, predložiť vyplnené predpísané tlačivá, doklad o pobyte, bydlisku, alebo štúdiu v SR, doklad o tom, že nemá uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo, doklad o tom, že nemá uloženú povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej alebo psychickej spôsobilosti alebo preskúšaniu odbornej spôsobilosti, platí tiež podmienka, že držiteľ nesmie byť držiteľom iného vodičského preukazu, vodičský preukaz nesmie mať zadržaný, vodičské oprávnenie nesmie mať odobraté a ak je držiteľom vodičského oprávnenia v cudzine, toto mu nesmie byť odobraté, obmedzené, pozastavené alebo zrušené. Držiteľ sa tiež musí podrobiť nasnímaniu tváre a vlastnoručného podpisu. Po splnení týchto podmienok mu orgán Policajného zboru tento vodičský preukaz vymení za vodičský preukaz podľa tohto zákona. Ide o povinnosť orgánu Policajného zboru, nie jeho oprávnenie, nakoľko v tomto prípade, po splnení zákonom predpísaných podmienok, nie je dôvod na to, aby príslušný orgán zvažoval výmenu vodičského preukazu.

§ 97

Obnovenie vodičského preukazu

(1) Orgán Policajného zboru obnoví vodičský preukaz, ktorý je neplatný podľa § 100 ods. 1. Pri obnovení vodičského preukazu orgán Policajného zboru vydá vodičský preukaz.
(2) Pri obnovení vodičského preukazu podľa odseku 1 orgán Policajného zboru uzná skupinu alebo podskupinu udeleného vodičského oprávnenia, ak tomu nebránia zákonné dôvody.
(3) Žiadateľ o obnovenie vodičského preukazu je povinný predložiť vodičský preukaz; to neplatí, ak je vodičský preukaz neplatný podľa § 100 ods. 1 písm. e). Žiadateľ o obnovenie vodičského preukazu je ďalej povinný predložiť platný doklad svojej totožnosti, vyplniť príslušné tlačivá, ak sú na tento účel zavedené, splniť podmienky podľa § 77 ods. 1 písm. b), c), h) až n) a § 94 ods. 1 a podrobiť sa nasnímaniu podoby tváre a vlastnoručného podpisu podľa § 95 ods. 2.
(4) Žiadateľ o obnovenie vodičského preukazu je povinný odovzdať orgánu Policajného zboru, na ktorom si podal žiadosť o obnovenie, vodičský preukaz, o ktorého obnovenie žiada, a to najneskôr v čase vydania vodičského preukazu; to neplatí, ak je vodičský preukaz neplatný podľa § 100 ods. 1 písm. e).

Komentár k § 97

Predmetom tohto ustanovenia sú podmienky, za ktorých je možné vodičský preukaz obnoviť, zároveň sa vymedzuje rozsah povinností žiadateľa o obnovenie vodičského preukazu.
Vodičský preukaz, ktorého platnosť uplynula, ktorý obsahuje neoprávnene vykonané zmeny, ktorého údaje nezodpovedajú skutočnosti, údaje v ňom nie je možné identifikovať, jeho držiteľ nahlásil jeho stratu alebo odcudzenie, orgán Policajného zboru obnoví tak, že vydá vodičský preukaz, pričom uzná skupinu alebo podskupinu udeleného vodičského oprávnenia. Nesmú však tomu brániť zákonom ustanovené dôvody. Žiadateľ o obnovenie je povinný predložiť vodičský preukaz, ktorý žiada obnoviť. Tento mu už nebude vrátený. Túto povinnosť nemá žiadateľ v prípade, že ide o neplatný vodičský preukaz z dôvodu straty alebo odcudzenia, nakoľko tento úkon nie je možné z praktického hľadiska vykonať. Medzi ďalšie povinnosti patria povinnosti, aké má žiadateľ pri výmene vodičského preukazu podľa § 96.

§ 98

Povinnosti držiteľa vodičského preukazu

(1) Držiteľ vodičského preukazu je povinný

a) chrániť vodičský preukaz pred zničením, poškodením, stratou, odcudzením alebo zneužitím,
b) oznámiť orgánu Policajného zboru do siedmich dní zmenu svojich osobných údajov uvedených vo vodičskom preukaze, zmenu zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti alebo podstatnú zmenu svojej podoby,
c) odovzdať orgánu Policajného zboru neplatný vodičský preukaz a medzinárodný vodičský preukaz do siedmich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ktorým sa mu obmedzilo alebo odobralo vodičské oprávnenie,
d) odovzdať orgánu Policajného zboru neplatný vodičský preukaz do siedmich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým mu súd uložil ochranné liečenie alebo mu súd alebo iný príslušný orgán uložil zákaz činnosti viesť motorové vozidlo alebo ktorým sa mu obmedzilo alebo odobralo vodičské oprávnenie,
e) odovzdať orgánu Policajného zboru neplatný vodičský preukaz,
f) oznámiť orgánu Policajného zboru do siedmich dní zničenie, stratu alebo odcudzenie vodičského preukazu,
g) dostaviť sa na vyzvanie orgánu Policajného zboru v ním určenej lehote na vybavenie záležitostí týkajúcich sa vodičského preukazu alebo vodičského oprávnenia,
h) predložiť orgánu Policajného zboru spolu so žiadosťou o vrátenie vodičského preukazu doklady preukazujúce splnenie podmienok na jeho vydanie alebo na vrátenie podľa tohto zákona, preukázať svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivá.

(2) Držiteľ vodičského oprávnenia je povinný osobne prevziať vodičský preukaz, jeho prevzatie a správnosť údajov potvrdiť svojím podpisom; to neplatí, ak na tento úkon písomne splnomocnil inú osobu s osvedčeným vlastnoručným podpisom. Prevziať vodičský preukaz môže aj osoba blízka⁴⁴⁾ držiteľovi vodičského oprávnenia, pričom na tento úkon sa nevyžaduje písomné plnomocenstvo držiteľa vodičského preukazu.
(3) Ak držiteľ vodičského preukazu, ktorý bol obnovený z dôvodu straty alebo odcudzenia, svoj predchádzajúci vodičský preukaz nájde alebo získa späť, je povinný tento predchádzajúci vodičský preukaz bezodkladne odovzdať orgánu Policajného zboru.

Komentár k § 98

Podstatou tohto ustanovenia je vymedzenie povinností držiteľa vodičského preukazu. Každý držiteľ vodičského preukazu je povinný dbať na to, aby nedošlo k jeho zničeniu, poškodeniu, strate, odcudzeniu alebo jeho zneužitiu. V prípade, že dôjde k zničeniu, strate, alebo odcudzeniu vodičského preukazu, držiteľ je povinný toto oznámiť orgánu Policajného zboru do siedmych dní.
Ak dôjde k zmene osobných údajov uvedených vo vodičskom preukaze, zmene zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti, alebo podstatnej zmene podoby držiteľa, má tento povinnosť oznámiť v lehote siedmych dní orgánu policajného zboru takúto zmenu.
Ďalšou povinnosťou je, v prípade, že dôjde k odobratiu, alebo obmedzeniu vodičského oprávnenia, odovzdať orgánu Policajného zboru neplatný vodičský preukaz a medzinárodný vodičský preukaz do siedmich dní odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia. Rovnakú povinnosť, teda povinnosť odovzdať neplatný vodičský preukaz do siedmych dní má držiteľ v prípade, že mu súd uložil ochranné liečenie, prípadne mu súd alebo iný príslušný orgán uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, alebo bolo rozhodnuté o obmedzení alebo odobratí jeho vodičského oprávnenia. Odovzdať vodičský preukaz má jeho držiteľ povinnosť aj v prípade, že tento je neplatný.
Ďalšou z povinností držiteľa je povinnosť predložiť orgánu Policajného zboru spolu so žiadosťou o vrátenie vodičského preukazu doklady preukazujúce splnenie podmienok na jeho vydanie, alebo na vrátenie podľa tohto zákona, preukázať svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivá. Táto povinnosť nastane v situácii, kedy bol držiteľovi vodičského oprávnenia vodičský preukaz zadržaný, odcudzený, alebo z iného dôvodu odňatý. Ak držiteľ vodičského preukazu, ktorý bol obnovený z dôvodu straty alebo odcudzenia, svoj predchádzajúci vodičský preukaz nájde alebo získa späť iným spôsobom, je povinný tento predchádzajúci vodičský preukaz bezodkladne odovzdať orgánu Policajného zboru. Uvedené platí z dôvodu, že zákon striktne ustanovuje, že osoba môže byť držiteľom len jedného vodičského preukazu.
Ak držiteľa orgán Policajného zboru vyzve, aby sa dostavil na vybavenie záležitostí týkajúcich sa vodičského preukazu alebo vodičského oprávnenia, je držiteľ povinný dostaviť sa na miesto a v čase, ktorý orgán Policajného zboru určí. Jedným z dôvodov, kedy je držiteľ vodičského oprávnenia povinný dostaviť sa na výzvu orgánu Policajného zboru je prípad, kedy si má prevziať vodičský preukaz. Prevzatie vodičského preukazu a správnosť údajov má držiteľ povinnosť potvrdiť svojím podpisom. Spomenuté úkony musí vykonať osobne. Zákon však pre tento prípad ustanovuje aj výnimku. Držiteľ sa môže zbaviť povinnosti prevziať vodičský preukaz a potvrdiť správnosť údajov svojim podpisom, ak na tento úkon písomne splnomocní inú osobu s osvedčeným vlastnoručným podpisom. Môže ísť o akúkoľvek inú osobu, teda prevziať vodičský preukaz môže aj osoba blízka.
Za osobu blízku sa považuje príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. Iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Do prvej skupiny blízkych osôb patria príbuzní v priamom rade (všetci predkovia a potomkovia). Ďalšími blízkymi osobami sú súrodenci a je právne irelevantné, či ide o plnorodých alebo polorodých súrodencov (teda tých, ktorí majú len jedného spoločného rodiča). Manžel sa považuje za blízku osobu aj vtedy, keď nie je členom domácnosti, keď manželia spolu nežijú, nebývajú v spoločnom byte, alebo sú v rozvodovom konaní. Tieto osoby sú blízkymi osobami bez akýchkoľvek ďalších podmienok. Stačí, ak sa preukáže vzťah potomka a predka, súrodenecký pomer alebo manželstvo.
V druhej skupine sú zaradené ďalšie subjekty, ktoré však nie sú blízkymi osobami automaticky. Predovšetkým musí medzi nimi jestvovať rodinný alebo obdobný pomer a ďalšou podmienkou je, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, druhá z nich by dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Rodinným pomerom je akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do prvej skupiny, napríklad vzťah strýka k synovcovi a pod. Obdobný pomer treba skúmať so zreteľom na skutočnosť, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami (napr. pestún k dieťaťu, opatrovník k opatrovancovi, manžel k dieťaťu manželky, ktoré nie je aj jeho dieťaťom a pod.). Splnenie iba tejto podmienky by však nepostačovalo. Druhou podmienkou je, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Záver o tom, či sú splnené obe podmienky, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu a nedá sa zovšeobecniť.
Ak dôjde k prevzatiu vodičského oprávnenia blízkou osobou, zákon nevyžaduje, aby táto osoba bola písomne splnomocnená držiteľom vodičského preukazu na tento úkon.

§ 99

Nájdený vodičský preukaz

Kto nájde vodičský preukaz alebo medzinárodný vodičský preukaz inej osoby, je povinný ho bezodkladne odovzdať jeho držiteľovi, orgánu Policajného zboru alebo policajtovi; môže ho odovzdať aj príslušníkovi Železničnej polície, príslušníkovi Vojenskej polície alebo príslušníkovi obecnej polície, ktorí zabezpečia jeho odovzdanie orgánu Policajného zboru.

Komentár k § 99

V predmetnom ustanovení je upravený rozsah povinností nálezcu vodičského preukazu.
Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa povinnosť odovzdania vodičského preukazu rozšírila aj na medzinárodný vodičský preukaz a rozšírenie pozostáva aj v subjektoch, ktorým je možné vodičský preukaz odovzdať. Nájdený vodičský preukaz je nálezca povinný odovzdať jeho držiteľovi, orgánu Policajného zboru alebo policajtovi. Novo však zákon dáva nálezcovi možnosť odovzdania nájdeného vodičského preukazu príslušníkovi Železničnej polície, Vojenskej polície a obecnej polície, pričom títo majú zo zákona povinnosť odovzdať vodičský preukaz orgánu Policajného zboru. Nálezca má takúto možnosť v prípade, ak by jeho odovzdanie držiteľovi, orgánu Policajnému zboru alebo policajtovi bolo pre neho komplikované alebo nerealizovateľné.
Všeobecná úprava problematiky nájdenej veci je zaradená do úpravy vlastníckeho práva, do § 135 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Stratou veci sa vlastníctvo k nej nestráca. Preto je nálezca povinný vec vlastníkovi vydať a pokiaľ tento nie je známy, je povinný ju odovzdať príslušnému štátnemu orgánu. Tam sa o ňu vlastník môže prihlásiť v jednoročnej lehote, ktorá začína plynúť dňom odovzdania veci nálezcom. Ide o lehotu prekluzívnu (prepadnú), preto po jej márnom uplynutí pripadne vec do vlastníctva štátu. V prípade nálezu vodičského preukazu ustanovenie lehoty nemá podstatnejší vplyv na navrátenie vodičského preukazu, nakoľko tento samotný obsahuje údaje, na základe ktorých orgán Policajného zboru vyhľadá držiteľa ak tomu nebránia zákonom ustanovené dôvody, vodičský preukaz mu odovzdá. Občiansky zákonník upravuje tiež inštitút nálezného, ktoré tvorí 10 % z ceny nálezu. V prípade nálezu vodičského preukazu, prípadne iného dokladu vydaného štátom sa však neuplatní. Hoci to zo zákonného ustanovenia priamo nevyplýva, v uvedených prípadoch nejde o veci ktorých podstatu tvorí ich majetková, ale nemajetková hodnota. Každý nálezca má však právo zo zákona na úhradu potrebných výdavkov, ak mu v tejto súvislosti výdavky vznikli. Právo na nálezné a na náhradu potrebných výdavkov má nálezca voči vlastníkovi veci, ak je známy. Ak známy nie je a vec pripadla do vlastníctva štátu, má právo na nálezné voči štátu. Tieto nároky sú samozrejme, vymáhateľné aj súdnou cestou. Z uvedeného teda vyplýva aj to, že nálezca si rozhodne nemôže nájdenú vec ponechať. Ak by tak urobil, išlo by, v prípade veci, ktorá má majetkovú hodnotu o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, a teda o bezdôvodné obohatenie. Navyše, privlastnenie si cudzej veci, ktorá sa dostala niekomu do jeho moci nálezom je konaním, ktoré v závislosti od hodnoty tejto veci môže napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu zatajenia veci podľa § 254, zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Ak nálezca nájde občiansky preukaz, mal by postupovať v súlade s § 12 ods. 1 zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nájde cestovné doklady, mal by postupovať podľa § 28 ods. 2 zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 100

Neplatnosť vodičského preukazu

(1) Vodičský preukaz je neplatný, ak

a) uplynula jeho platnosť,
b) obsahuje neoprávnene vykonané zmeny,
c) údaje v ňom uvedené nezodpovedajú skutočnosti,
d) údaje v ňom uvedené nie je možné identifikovať,
e) držiteľ nahlási jeho stratu alebo odcudzenie.

(2) Vodičský preukaz je neplatný aj vtedy, ak

a) jeho držiteľ je držiteľom aj iného platného vodičského preukazu, ktorý bol vydaný skôr,
b) jeho držiteľ zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
c) bol vydaný v rozpore so zákonom,
d) sa jeho držiteľ vzdal vodičského oprávnenia,
e) vodičské oprávnenie v ňom uvedené sa odobralo alebo obmedzilo.

(3) Vodičský preukaz sa považuje za neplatný v čase, v ktorom má jeho držiteľ súdom uložené ochranné liečenie⁴⁵⁾ alebo v ktorom má súdom alebo iným príslušným orgánom uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo.
(4) Vodičský preukaz sa považuje za neplatný, ak nie je splnená povinnosť podľa § 89 ods. 1.

Komentár k § 100

Obsahom tohto ustanovenia sú dôvody neplatnosti vodičského preukazu. Oproti doterajšej právnej úprave sa okruh dôvodov neplatnosti vodičského preukazu značne rozšíril. Vodičský preukaz je neplatný, ak uplynula jeho platnosť, ak obsahuje neoprávnene vykonané zmeny, ak údaje v ňom uvedené nezodpovedajú skutočnosti, ak údaje v ňom uvedené nie je možné identifikovať, ak držiteľ nahlási jeho stratu alebo odcudzenie, ak jeho držiteľ zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Medzi novo ustanovené dôvody neplatnosti vodičského preukazu patria: ak držiteľ vodičského preukazu je držiteľom aj iného platného vodičského preukazu, ktorý bol vydaný skôr, ak bol vodičský preukaz vydaný v rozpore so zákonom, ak sa držiteľ vzdal vodičského oprávnenia, ak sa vodičské oprávnenie v ňom uvedené odobralo alebo obmedzilo.
V čase, v ktorom má držiteľ súdom uložené ochranné liečenie, alebo v ktorom má súdom alebo iným príslušným orgánom uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo sa taktiež vodičský preukaz sa považuje za neplatný. Ochranné liečenie je ochranné opatrenie, ktoré upravuje § 73 Trestného zákona, zákon č. 300/2005 Z. z. a ukladá ho súd za účelom ochrany spoločnosti pred nebezpečnými duševne chorými páchateľmi trestných činov alebo činov inak trestných, alebo páchateľmi závislými na návykových látkach a za účelom poskytnutia odbornej lekárskej starostlivosti týmto osobám. Ochranné liečenie sa vykonáva v ústavnom zariadení, ambulantne alebo v nápravnovýchovnom ústave počas výkonu trestu odňatia slobody. Súd ochranné liečenie obligatórne, teda povinne ukladá páchateľovi prečinu, ktorý spáchal v stave zmenšenej príčetnosti, ak upustil od jeho potrestania, alebo páchateľovi, ktorý spáchal trestný čin vstave zmenšenej príčetnosti, ak mu súd znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo páchateľovi činu inak trestného, ktorý nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlo je jedným z trestov zákazu činnosti, ktorý rovnako ako ochranné liečenie, upravuje Trestný zákon a to v § 61. Súd môže uložiť trest zákazu činnosti na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie.
Vodiči, ktorí vedú motorové vozidlo skupiny C, C+E, D, D+E a podskupiny C1, C1+E, D1, D1+E a vodiči, ktorí vedú vozidlo s právom prednostnej jazdy, motorové vozidlo využívané na zasielateľstvo a taxislužbu a na poskytovanie poštových služieb sú povinní podrobiť sa pravidelným lekárskym prehliadkam každých päť rokov a po dosiahnutí veku 65 rokov každé dva roky. Všetci ostatní vodiči sú povinní podrobiť sa lekárskej prehliadke najskôr dva mesiace pred dosiahnutím 65 roku veku a najneskôr do dvoch mesiacov po dosiahnutí tohto veku a následne každé dva roky. Títo vodiči musia mať pri vedení motorového vozidla pri sebe doklad o zdravotnej spôsobilosti, t.j. doklad o tom, že sa podrobili lekárskej prehliadke.
Vodiči, ktorí vedú motorové vozidlo skupiny C, C+E, D a D + E a podskupiny C1, C1+E, D1 a D1+E a vodiči, ktorí vedú vozidlo s právom prednostnej jazdy, motorové vozidlo využívané na zasielateľstvo a taxislužbu a na poskytovanie poštových služieb sa musia podrobiť pravidelným psychologickým vyšetreniam každých päť rokov a po dosiahnutí veku 65 rokov každé dva roky, rovnako aj im zákon ukladá povinnosť mať pri vedení motorového vozidla pri sebe doklad o psychickej spôsobilosti, t.j. doklad o tom, že sa podrobili psychologickému vyšetreniu.
Uvedení vodiči sa nesmú preukázať dokladom o zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti starším ako päť rokov, a ak ide o vodičov starších ako 65 rokov starším ako dva roky. Následkom nesplnenia si tejto zákonom ustanovenej povinnosti, teda v prípade, že vodič, ktorý má povinnosť preukázať sa dokladom o absolvovaní lekárskej prehliadky alebo psychologického vyšetrenia nie je schopný sa ním preukázať nakoľko tento pri sebe nemá, alebo doklad ktorým sa preukáže už nie je platný z dôvodu uplynutia času, je odobratie vodičského oprávnenia [§ 92 ods. 2 písm. c) tohto zákona], zároveň sa jeho vodičský preukaz považuje za neplatný (§ 100 ods. 4 tohto zákona).

Medzinárodný vodičský preukaz

§ 101

(1) Medzinárodný vodičský preukaz vydá orgán Policajného zboru len držiteľovi platného vodičského preukazu, ktorý bol vydaný v Slovenskej republike. Príslušný na vydanie medzinárodného vodičského preukazu je orgán Policajného zboru podľa § 95 ods. 1.
(2) Osobné údaje o držiteľovi medzinárodného vodičského preukazu sa zapisujú pod nasledujúcimi číselnými kódmi:

1. priezvisko,
2. meno,
3. miesto narodenia,
4. dátum narodenia,
5. obec pobytu.

(3) Medzinárodný vodičský preukaz neoprávňuje jeho držiteľa na vedenie motorových vozidiel v Slovenskej republike, ak bol vydaný v Slovenskej republike alebo ak bol vydaný v cudzine a jeho držiteľ má pobyt na území Slovenskej republiky.
(4) Neplatný je ten medzinárodný vodičský preukaz, ktorého držiteľ prestal byť držiteľom vodičského preukazu alebo ktorého vodičský preukaz je neplatný.
(5) Povinnosti držiteľa vodičského preukazu ustanovené týmto zákonom sa primerane vzťahujú aj na držiteľa medzinárodného vodičského preukazu. Žiadateľ o vydanie medzinárodného vodičského preukazu je povinný predložiť fotografiu tváre, ktorá musí byť vyhotovená v občianskom odeve, bez prikrývky hlavy a bez okuliarov s tmavými sklami. V odôvodnených prípadoch je možné zo zdravotných alebo náboženských dôvodov predložiť fotografiu tváre s prikrývkou hlavy, pričom táto prikrývka nesmie zakrývať tvárovú časť spôsobom, ktorý by znemožňoval jeho identifikáciu.
(6) Orgán Policajného zboru vydáva medzinárodný vodičský preukaz podľa

a) Dohovoru o cestnej premávke podpísaného 19. septembra 1949 v Ženeve (ďalej len „Ženevský dohovor“) alebo
b) Viedenského dohovoru.

(7) Medzinárodný vodičský preukaz podľa Viedenského dohovoru sa vydáva s platnosťou na 3 roky a medzinárodný vodičský preukaz podľa Ženevského dohovoru sa vydáva s platnosťou na 1 rok.
(8) Vzor medzinárodného vodičského preukazu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

Komentár k § 101

V dôsledku sukcesie do mnohostranných dokumentov, ktorých depozitárom je generálny tajomník Organizácie Spojených národov (oznámenie č. 53/1994 Z. z.), je Slovenská republika s platnosťou od 1. januára 1993 zmluvnou stranou Dohovoru o cestnej premávke podpísaného 19. septembra 1949 v Ženeve a Dohovoru o cestnej premávke podpísaného 8. novembra 1968 vo Viedni. Do textu dohovorov možno nahliadnuť na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky a na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky.
V predmetnom ustanovení sa definujú podmienky na vydanie medzinárodného vodičského preukazu podľa Dohovoru o cestnej premávke podpísaného 19. septembra 1949 v Ženeve a Dohovoru o cestnej premávke podpísaného 8. novembra 1968 vo Viedni. Oproti doterajšej právnej úprave sa zavádza medzinárodný vodičský preukaz podľa Ženevského dohovoru, ktorý bude oprávňovať viesť vozidlá v krajinách, ktoré sú zmluvnou stranou k tomuto dohovoru. Súčasne sa ustanovuje rozsah osobných údajov zapisovaných do medzinárodného vodičského preukazu, povinnosti držiteľa medzinárodného vodičského preukazu, doba platnosti a dôvody neplatnosti medzinárodného vodičského preukazu.
Podmienkou vydania medzinárodného vodičského preukazu je, že osoba musí byť už držiteľom vodičského preukazu, pričom tento musí byť platný a vydaný v Slovenskej republike. Medzinárodný vodičský preukaz vydá orgán Policajného zboru a rovnako ako pri národnom vodičskom preukaze sa miestna príslušnosť tohto orgánu určuje podľa toho, kde bolo žiadateľovi udelené vodičské oprávnenie, prípadne, kde si žiadateľ podá žiadosť o vydanie vodičského preukazu. Ak bol medzinárodný vodičský preukaz vydaný v Slovenskej republike alebo v cudzine a jeho držiteľ má pobyt na území Slovenskej republiky, jeho držiteľ nie je na základe takéhoto medzinárodného vodičského oprávnenia oprávnený viesť motorové vozidlá na území Slovenskej republiky. Toto oprávnenie má len, ak je držiteľom národného vodičského preukazu. Platnosť medzinárodného vodičského preukazu je podmienená platnosťou alebo držbou národného vodičského preukazu. Povinnosti držiteľa národného vodičského preukazu sa analogicky použijú aj pre držiteľa medzinárodného vodičského preukazu. Uvedené povinnosti sú upravené v § 98 tohto zákona. Na rozdiel od národného vodičského preukazu, medzinárodný vodičský preukaz nemá formu dokladu vyhotoveného z viacvrstvového polykarbonátu s priehľadnou vrstvou na povrchu s ochrannými prvkami. Tak medzinárodný vodičský preukaz podľa Dohovoru o cestnej premávke podpísaného 8. novembra 1968 vo Viedni, ako aj medzinárodný vodičský preukaz podľa Dohovoru o cestnej premávke podpísaného 19. septembra 1949 v Ženeve, je knižka s rozmermi 14,8 cm x 10,5 cm. Jeho prvý a posledný list, ktoré tvoria obal knižky, sú sivej farby, vnútorné strany sú biele. Z uvedeného dôvodu, musí žiadateľ o jeho vydanie predložiť fotografiu tváre, pričom podmienky pre podobizeň na uvedenej fotografii sú totožné, ako pri nasnímaní podoby tváre v prípade žiadateľa o vydanie národného vodičského preukazu. Medzinárodný vodičský preukaz musí obsahovať podpis jeho držiteľa.
Jednotlivé údaje sa v prípade oboch druhov medzinárodných vodičských preukazov (podľa Viedenského aj Ženevského dohovoru) do nich vypisujú paličkovým písmom latinskej abecedy alebo anglickou kurzívou. V medzinárodnom vodičskom preukaze sa uvádzajú osobné údaje o jeho držiteľovi a rozsah vodičského oprávnenia podľa platného vodičského preukazu vrátane prípadného obmedzenia jeho rozsahu a ďalších obmedzujúcich podmienok viesť motorové vozidlá.
Zatiaľ čo v medzinárodnom vodičskom preukaze vydanom podľa Viedenského dohovoru sú predtlačené údaje na vnútorných stranách medzinárodného vodičského preukazu uvedené v slovenskom, anglickom, ruskom, nemeckom, španielskom jazyku a posledné dve vnútorné strany sú vytlačené vo francúzskom jazyku, v medzinárodnom vodičskom preukaze podľa Ženevského dohovoru sú predtlačené údaje na vnútorných stranách medzinárodného vodičského preukazu uvedené v slovenskom, anglickom, francúzskom, ruskom, nemeckom, španielskom a čínskom jazyku.
Zákon ustanovuje rozdielnu platnosť medzinárodných vodičských preukazov. Ak ide o medzinárodný vodičský preukaz podľa Viedenského dohovoru, tento sa vydáva s platnosťou na 3 roky, medzinárodný vodičský preukaz podľa Ženevského dohovoru sa vydáva na 1 rok.
Podrobnosti upravuje vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

ŠIESTY ODDIEL

VODIČSKÝ PREUKAZ VYDANÝ V CUDZINE

Uznávanie vodičského preukazu vydaného v cudzine na vedenie motorových vozidiel

§ 102

(1) Na vedenie motorových vozidiel v Slovenskej republike sa okrem vodičského preukazu vydaného v Slovenskej republike uznáva aj

a) platný vodičský preukaz vydaný v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru,⁴²⁾
b) platný vodičský preukaz štátu, ktorý je zmluvnou stranou Ženevského dohovoru alebo zmluvnou stranou Viedenského dohovoru (ďalej len „štát dohovoru“).

(2) Na vedenie motorových vozidiel sa v Slovenskej republike uznáva aj

a) platný medzinárodný vodičský preukaz vydaný podľa Ženevského dohovoru, ak od jeho vydania neuplynul jeden rok,
b) platný medzinárodný vodičský preukaz vydaný podľa Viedenského dohovoru, ak od jeho vydania neuplynuli tri roky.

(3) Medzinárodný vodičský preukaz uvedený v odseku 2 písm. b) je platný len spolu s príslušným platným vodičským preukazom vydaným štátom, ktorý vydal medzinárodný vodičský preukaz.
(4) S vodičským preukazom uvedeným v odseku 1 písm. b) a s medzinárodným vodičským preukazom uvedeným v odseku 2 smie jeho držiteľ viesť motorové vozidlo v Slovenskej republike, len ak nemá na území Slovenskej republiky pobyt.

Komentár k § 102

Predmetom tohto ustanovenia je definovanie tých druhov vodičských preukazov vydaných v cudzine, ktoré sa uznávajú na vedenie motorových vozidiel v Slovenskej republike.
Aj vodičský preukaz, ktorý nebol vydaný v Slovenskej republike sa na vedenie motorových vozidiel v Slovenskej republiky uzná, musí však ísť o platný vodičský preukaz vydaný v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), (členské štáty EHP sú členské štáty Európskej únie: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Veľká Británia a členské štáty Európskej dohody o voľnom obchode: Island, Lichtenštajnsko, Nórsko), alebo platný vodičský preukaz štátu, ktorý je zmluvnou stranou Ženevského alebo Viedenského dohovoru (do textu dohovorov možno nahliadnuť na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky a na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky).
Podľa zákona sa na vedenie motorových vozidiel v Slovenskej republike uzná aj medzinárodný vodičský preukaz, vydaný podľa Ženevského dohovoru, ak od jeho vydania neuplynul jeden rok, alebo vydaný podľa Viedenského dohovoru, ak od jeho vydania neuplynuli tri roky, pričom tento je platný len spolu s príslušným vodičským preukazom vydaným štátom, ktorý vydal medzinárodný vodičský preukaz. Ďalšou z podmienok je, že všetky menované vodičské preukazy musia byť platné.
Ak ide o vodičský preukaz štátu, ktorý je zmluvou stranou Ženevského alebo Viedenského dohovoru, alebo medzinárodné vodičské preukazy vydané podľa týchto dohovorov, ich držiteľ smie viesť motorové vozidlo v Slovenskej republike len za podmienky, že v Slovenskej republike nemá trvalý pobyt.
Pre úplnosť treba dodať, že § 102 nadobúda účinnosť dňom 1. februára 2009 okrem ods. 3, ktorý nadobúda účinnosť 29. marca 2011.

§ 103

Minimálny vek na vedenie motorových vozidiel držiteľa vodičského preukazu vydaného v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru je zhodný s vekom na udelenie vodičského oprávnenia.

Komentár k § 103

Táto právna úprava ustanovuje minimálny vek držiteľov cudzích vodičských preukazov na vedenie vozidiel pre jednotlivé skupiny a podskupiny vodičských oprávnení.

§ 104

Výmena vodičského preukazu vydaného v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru

(1) Orgán Policajného zboru vymení platný vodičský preukaz vydaný v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo vydaný v štáte dohovoru za vodičský preukaz podľa tohto zákona.
(2) Príslušný na výmenu vodičského preukazu podľa odseku 1 je orgán Policajného zboru podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu žiadateľa.
(3) Ak orgán Policajného zboru pri výmene vodičského preukazu vydaného v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo vydaného v štáte dohovoru uzná aspoň jednu skupinu alebo podskupinu vodičského oprávnenia vyznačenú v tomto vodičskom preukaze, vydá vodičský preukaz rovnakej alebo rovnocennej skupiny alebo podskupiny. Predmetom výmeny nesmie byť medzinárodný vodičský preukaz.
(4) Držiteľ vodičského preukazu vydaného v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, môže o výmenu vodičského preukazu požiadať po 185 dňoch od udelenia alebo registrovania trvalého pobytu alebo od udelenia prechodného pobytu. Držiteľ vodičského preukazu vydaného v štáte dohovoru inom ako je štát Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, je povinný do 60 dní po uplynutí 185 dní od udelenia alebo registrovania trvalého pobytu alebo od udelenia prechodného pobytu požiadať orgán Policajného zboru príslušný podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu o výmenu vodičského preukazu.
(5) Vodičský preukaz vydaný v štáte dohovoru inom ako je štát Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorého držiteľom je osoba s trvalým pobytom alebo prechodným pobytom na území Slovenskej republiky, je neplatný, ak jeho držiteľ nepožiadal o jeho výmenu podľa odseku 4. Takýto vodičský preukaz nemožno vymeniť; to neplatí, ak žiadateľ o výmenu takého vodičského preukazu hodnoverne preukáže, že v ustanovenej lehote nemohol o výmenu vodičského preukazu z objektívnych dôvodov požiadať.
(6) Žiadateľ o výmenu vodičského preukazu vydaného v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru je povinný predložiť platný vodičský preukaz vydaný v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru, platný doklad svojej totožnosti, vyplniť príslušné tlačivá, ak sú na tento účel zavedené, splniť podmienky podľa § 77 ods. 1 písm. a) až c), h) až n) a § 94 ods. 1, podrobiť sa nasnímaniu podoby tváre a vlastnoručného podpisu podľa § 95 ods. 2. Žiadateľ o výmenu vodičského preukazu vydaného v štáte dohovoru je ďalej povinný predložiť informáciu štátu, ktorý vodičský preukaz vydal, o tom, že mu bol vydaný vodičský preukaz s vodičským oprávnením v ňom uvedeným spolu s jej osvedčeným prekladom do štátneho jazyka a osvedčeným prekladom vodičského preukazu.
(7) Ak má orgán Policajného zboru podozrenie, že žiadateľ o výmenu vodičského preukazu vydaného v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru nespĺňa ustanovené podmienky, overí tieto skutočnosti na príslušnom orgáne štátu, ktorý vydal vodičský preukaz.
(8) Orgán Policajného zboru uzná skupinu alebo podskupinu vodičského oprávnenia vyznačenú vo vodičskom preukaze vydanom v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru,⁴²⁾ ak tomu nebránia zákonné dôvody.
(9) Orgán Policajného zboru uzná skupinu alebo podskupinu vodičského oprávnenia vyznačenú vo vodičskom preukaze vydanom v štáte dohovoru, ak tomu nebránia zákonné dôvody, ak je rovnaká ako skupina alebo podskupina vodičského oprávnenia udeľovaného v Slovenskej republike alebo ak ju svojím rozsahom presahuje.
(10) Žiadateľ o výmenu vodičského preukazu vydaného v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru je povinný odovzdať orgánu Policajného zboru, na ktorom si podal žiadosť o výmenu, vodičský preukaz, o výmenu ktorého žiada, a to najneskôr v čase vydania vodičského preukazu.
(11) Orgán Policajného zboru vráti vymenený vodičský preukaz orgánu štátu, ktorý ho vydal, s uvedením dôvodu jeho vrátenia, dátumu jeho výmeny, čísla vydaného vodičského preukazu Slovenskej republiky a iných prípadných skutočností, ktoré s výmenou vodičského preukazu súvisia.
(12) Ak sa zistili skutočnosti vylučujúce splnenie čo i len jednej podmienky na výmenu vodičského preukazu vydaného v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru, orgán Policajného zboru takýto vodičský preukaz nevymení.

Komentár k § 104

Vychádzajúc zo znenia tohto zákona sa ustanovuje postup a podmienky na výmenu vodičského preukazu vydaného v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), alebo v štáte dohovoru a príslušnosť orgánu Policajného zboru.
Predpisy o vodičských preukazoch sú základnými prvkami spoločnej dopravnej politiky, prispievajú k zlepšeniu bezpečnosti cestnej premávky a uľahčujú voľný pohyb osôb usadzujúcich sa v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom bol vydaný vodičský preukaz.
Právna úprava podporujúca držbu vodičského preukazu riadne uznaného v hostiteľskom členskom štáte podporí voľný pohyb osôb a slobodu usadiť sa.
Orgán Policajného zboru má zákonom ustanovenú povinnosť v prípade, že držiteľ predloží platný vodičský preukaz vydaný v štáte EHP, alebo v štáte dohovoru, vymeniť ho za vodičský preukaz podľa tohto zákona. Príslušnosť orgánu policajného zboru sa určí podľa miesta trvalého, alebo prechodného pobytu žiadateľa. Podmienkou výmeny je, že vodičský preukaz vydaný v štáte EHP, alebo štáte dohovoru obsahuje vyznačenie skupín, prípadne podskupín vodičských oprávnení, z ktorých aspoň jednu orgán Policajného zboru uzná. V prípade uznania vydá vodičský preukaz rovnakej alebo rovnocennej skupiny alebo podskupiny. Ďalšou z podmienok je, že nesmie ísť o medzinárodný vodičský preukaz. Zákon tiež upravuje časové limity. Až po ich uplynutí môže dôjsť k výmene vodičského preukazu. Po uplynutí 185 dní od udelenia alebo registrovania trvalého pobytu alebo od udelenia prechodného pobytu, môže požiadať o výmenu ten držiteľ vodičského preukazu, ktorý mu bol vydaný v štáte EHP. Je tu teda upravená fakultatívna možnosť držiteľa.
V prípade, že ide o držiteľa vodičského preukazu, ktorý mu bol vydaný v štáte dohovoru, ktorý nie je štátom EHP, pričom tento držiteľ má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, zákon mu obligatórne ustanovuje povinnosť, do 60 dní po uplynutí 185 dní od udelenia alebo registrovania trvalého pobytu, alebo od udelenia prechodného pobytu, požiadať orgán Policajného zboru príslušný podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu o výmenu vodičského preukazu. V opačnom prípade sa stane jeho vodičský preukaz neplatný a už ho nebude mať možnosť jeho držiteľ vymeniť. Výnimku tvorí situácia, ak žiadateľ o výmenu takého vodičského preukazu hodnoverne preukáže, že v ustanovenej lehote nemohol o výmenu vodičského preukazu z objektívnych dôvodov požiadať. Hoci zákon objektívne dôvody nešpecifikuje, za objektívne dôvody sú považované tie, ktorých vznik, trvanie, priebeh alebo výsledok nemohol držiteľ vodičského preukazu vlastným pričinením ovplyvniť, alebo predvídať a zároveň tento dôvod nastal nezávisle od jeho vôle.
Žiadateľ je povinný predložiť platný vodičský preukaz vydaný v štáte EHP alebo štáte dohovoru, o ktorého výmenu žiada, pričom tento mu už nebude vrátený, predložiť platný dokladu svojej totožnosti, predložiť vyplnené predpísané tlačivá, musí splniť podmienky veku, pobytu na území SR, prípadne štúdia v SR alebo zvyčajného bydliska, nesmie mu byť uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo, nesmie mať príslušným orgánom uloženú povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej alebo psychickej spôsobilosti alebo preskúšaniu odbornej spôsobilosti, nesmie byť držiteľom iného vodičského preukazu; to neplatí, ak žiada o udelenie ďalšieho vodičského oprávnenia, nesmie mať zadržaný vodičský preukaz, nesmie mať odobraté vodičské oprávnenie, nesmie mať súdom alebo iným príslušným orgánom cudzieho štátu uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo a nesmie mať vodičské oprávnenie udelené v cudzine odobraté, obmedzené, pozastavené alebo zrušené. Žiadateľ sa musí podrobiť nasnímaniu tváre a vlastnoručného podpisu. Žiadateľ, ktorému bol vodičský preukaz o ktorého výmenu žiada, vydaný v štáte dohovoru, je okrem uvedených povinností povinný tiež predložiť informáciu štátu, ktorý vodičský preukaz vydal, o tom, že mu bol vydaný vodičský preukaz s vodičským oprávnením v ňom uvedeným spolu s osvedčeným prekladom tejto informácie do štátneho jazyka a osvedčeným prekladom vodičského preukazu. Až po splnení týchto podmienok mu orgán Policajného zboru vodičský preukaz vymení za vodičský preukaz podľa tohto zákona. Rovnako ako v ustanovení § 96 aj tu ide o povinnosť orgánu Policajného zboru, nie jeho oprávnenie, nakoľko v tomto prípade, po splnení zákonom predpísaných podmienok, nie je dôvod na to, aby príslušný orgán zvažoval výmenu vodičského preukazu. Ak však orgán Policajného zboru zistil skutočnosti, ktoré vylučujú splnenie čo i len jednej podmienky na výmenu vodičského preukazu vydaného v štáte EHP, alebo v štáte dohovoru, orgán Policajného zboru takýto vodičský preukaz nevymení.
V prípade, že orgán Policajného zboru má podozrenie, že žiadateľ nespĺňa zákonom ustanovené podmienky, overí si skutočnosti, ktoré považuje za sporné na príslušnom orgáne toho štátu, ktorý vodičský preukaz vydal.
Ak tomu nebránia zákonné dôvody, orgán Policajného zboru uzná skupinu alebo podskupinu vodičského oprávnenia vyznačenú vo vodičskom preukaze vydanom v štáte EHP a vo vodičskom preukaze vydanom v štáte dohovoru, pričom k uznaniu vodičského preukazu vydaného v štáte dohovoru dôjde len v prípade, ak ide o rovnakú skupinu alebo podskupinu vodičského oprávnenia udeľovaného v Slovenskej republike, alebo ak ju vodičský preukaz vydaný v štáte dohovoru svojím rozsahom presahuje.
Ak orgán Policajného zboru vymení vodičský preukaz, vráti vymenený vodičský preukaz orgánu štátu, ktorý ho vydal. Uvedie tiež dôvod jeho vrátenia, dátum jeho výmeny, číslo vydaného vodičského preukazu Slovenskej republiky a iné skutočnosti, ktoré s výmenou vodičského preukazu súvisia.

§ 105

Obnovenie vodičského preukazu vydaného v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru

(1) Orgán Policajného zboru po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom obnoví vodičský preukaz vydaný v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru, ktorý je neplatný podľa § 106 ods. 1.
(2) Na obnovenie vodičského preukazu vydaného v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru sa vzťahuje § 104 ods. 2, 3, 7 až 9 a 12.
(3) Obnoveniu vodičského preukazu vydaného v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru, ktorý je neplatný podľa § 106 ods. 1 písm. f), vždy predchádza preverenie údajov o takomto vodičskom preukaze na príslušnom orgáne štátu, ktorý ho vydal, inak nemožno vodičský preukaz obnoviť.
(4) Žiadateľ o obnovenie vodičského preukazu vydaného v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru je povinný predložiť vodičský preukaz vydaný v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru; to neplatí, ak je vodičský preukaz neplatný podľa § 106 ods. 1 písm. f). Žiadateľ o obnovenie vodičského preukazu vydaného v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru je ďalej povinný predložiť platný doklad svojej totožnosti, vyplniť príslušné tlačivá, ak sú na tento účel zavedené, splniť ďalšie podmienky podľa § 77 ods. 1 písm. a) až c), h) až n) a § 94 ods. 1 a podrobiť sa nasnímaniu podoby tváre a vlastnoručného podpisu podľa § 95 ods. 2. Žiadateľ o obnovenie vodičského preukazu vydaného v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý je neplatný podľa § 106 ods. 1 písm. f), a žiadateľ o obnovenie vodičského preukazu vydaného v štáte dohovoru je okrem toho povinný predložiť informáciu štátu, ktorý vodičský preukaz vydal, o tom, že mu bol vydaný vodičský preukaz s vodičským oprávnením v ňom uvedeným spolu s jej osvedčeným prekladom do štátneho jazyka; ak nejde o prípad podľa § 106 ods. 1 písm. f), žiadateľ o obnovenie vodičského preukazu vydaného v štáte dohovoru predkladá aj osvedčený preklad vodičského preukazu.
(5) Žiadateľ o obnovenie vodičského preukazu vydaného v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru je povinný odovzdať orgánu Policajného zboru, na ktorom si podal žiadosť o obnovenie, vodičský preukaz, o ktorého obnovenie žiada, a to najneskôr v čase vydania vodičského preukazu; to neplatí, ak je vodičský preukaz neplatný podľa § 106 ods. 1 písm. f).
(6) Orgán Policajného zboru pri obnovení vodičského preukazu vydaného v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru vráti vodičský preukaz, ktorý bol obnovený, orgánu štátu, ktorý ho vydal, s uvedením dôvodu jeho vrátenia, dátumu jeho obnovenia a čísla vydaného vodičského preukazu. Ak bol vodičský preukaz obnovený z dôvodu jeho neplatnosti podľa § 106 ods. 1 písm. f), orgán štátu, ktorý ho vydal, sa len upovedomí o dôvode obnovenia vodičského preukazu, dátume jeho obnovenia, čísle vydaného vodičského preukazu v Slovenskej republike a iných prípadných skutočnostiach, ktoré s obnovením vodičského preukazu súvisia.

Komentár k § 105

Uvedený paragraf upravuje rozsah podmienok, po splnení ktorých je možné obnoviť vodičský preukaz vydaný v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru, zároveň sa tu nachádza úprava podmienok, po splnení ktorých je možné obnoviť vodičský preukaz vydaný v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru.
Ak uplynula platnosť vodičského preukazu vydaného v štáte EHP alebo v štáte dohovoru, alebo ak obsahuje neoprávnene vykonané zmeny, alebo ak údaje v ňom sú nečitateľné, alebo ak údaje v ňom uvedené nezodpovedajú skutočnosti, alebo ak je poškodený tak, že údaje v ňom uvedené nie je možné identifikovať, prípadne došlo k jeho strate alebo odcudzeniu, Orgán policajného zboru vodičský preukaz držiteľovi obnoví, držiteľ však musí splniť zákonom predpísané podmienky.
Príslušný na obnovenie vodičského preukazu vydaného v štáte EHP, alebo v štáte dohovoru, je orgán Policajného zboru podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu žiadateľa. Ak tento orgán uzná aspoň jednu skupinu alebo podskupinu vodičského oprávnenia vyznačenú v tomto vodičskom preukaze, obnoví vodičský preukaz rovnakej alebo rovnocennej skupiny alebo podskupiny. Aj v tomto prípade platí, rovnako ako pri výmene, že predmetom obnovenia nesmie byť medzinárodný vodičský preukaz. V prípade, že tomu nebránia zákonom ustanovené dôvody, orgán Policajného zboru uzná skupinu alebo podskupinu vodičského oprávnenia vyznačenú vo vodičskom preukaze vydanom v štáte EHP. V prípade skupín a podskupín vodičského oprávnenia vyznačených vo vodičskom preukaze vydanom v štáte dohovoru, orgán Policajného zboru uzná skupinu alebo podskupinu, ak tomu nebránia zákonné dôvody, zároveň však musí byť splnená podmienka, že tento vodičský preukaz má vyznačené rovnaké skupiny alebo podskupiny, aké sa udeľujú v Slovenskej republike, alebo ak ich svojím rozsahom presahuje. V prípade, že orgán Policajného zboru zistí, že nie je splnená čo i len jedna podmienka ktorou zákon podmieňuje obnovenie vodičského preukazu, k obnoveniu nedôjde. Ak nastane situácia, že orgán Policajného zboru nadobudne podozrenie, že žiadateľ o uznanie nespĺňa zákonom ustanovené podmienky, overí tieto skutočnosti na príslušnom orgáne štátu, ktorý vydal vodičský preukaz, ak však žiadateľ žiada uznať vodičský preukaz z dôvodu, že došlo k jeho strate alebo odcudzeniu, túto povinnosť mu zákon ukladá priamo. Bez príslušného overenia nie je možné vodičský preukaz obnoviť.
Medzi ďalšie povinnosti žiadateľa patrí: povinnosť predložiť vodičský preukaz ktorého sa obnovenie týka, (tento vodičský preukaz žiadateľovi nebude vrátený), táto povinnosť sa nevyžaduje, ak ide o stratený alebo odcudzený vodičský preukaz, ďalšou povinnosťou je povinnosť predložiť platný doklad totožnosti, vyplniť príslušné tlačivá, žiadateľ musí zároveň splniť podmienky veku, pobytu na území SR, prípadne štúdia v SR alebo zvyčajného bydliska, nesmie mu byť uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo, nesmie mať príslušným orgánom uloženú povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej alebo psychickej spôsobilosti alebo preskúšaniu odbornej spôsobilosti, nesmie byť držiteľom iného vodičského preukazu; to neplatí, ak žiada o udelenie ďalšieho vodičského oprávnenia, nesmie mať zadržaný vodičský preukaz, nesmie mať odobraté vodičské oprávnenie, nesmie mať súdom alebo iným príslušným orgánom cudzieho štátu uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo a nesmie mať vodičské oprávnenie udelené v cudzine odobraté, obmedzené, pozastavené alebo zrušené. Žiadateľ sa musí podrobiť nasnímaniu tváre a vlastnoručného podpisu. Žiadateľ o obnovenie vodičského preukazu vydaného v štáte EHP, ktorý je neplatný z dôvodu straty alebo odcudzenia a tiež žiadateľ o obnovenie vodičského preukazu vydaného v štáte dohovoru, je okrem toho povinný predložiť informáciu štátu, ktorý vodičský preukaz vydal o tom, že mu bol vydaný vodičský preukaz s vodičským oprávnením v ňom uvedeným spolu s osvedčeným prekladom tejto informácie do štátneho jazyka a ak nejde o prípad straty a odcudzenia, žiadateľ o obnovenie vodičského preukazu vydaného v štáte dohovoru predkladá aj osvedčený preklad vodičského preukazu.
Zákon upravuje aj ďalšie povinnosti orgánu Policajného zboru pri obnovení vodičského preukazu vydaného v štáte EHP, alebo v štáte dohovoru. Orgán Policajného zboru musí vrátiť vodičský preukaz, ktorý bol obnovený, orgánu štátu, ktorý ho vydal. Uvedie tiež dôvod jeho vrátenia, dátum jeho obnovenia a číslo vydaného vodičského preukazu. Ak bol obnovený vodičský preukaz z dôvodu jeho straty alebo odcudzenia, orgán štátu, ktorý ho vydal, sa len upovedomí o dôvode obnovenia vodičského preukazu, dátume jeho obnovenia, čísle vydaného vodičského preukazu v Slovenskej republike a iných prípadných skutočnostiach, ktoré s obnovením vodičského preukazu súvisia, nakoľko nie je z praktického hľadiska možné zabezpečiť vrátenie vodičského preukazu.

§ 106

Neplatnosť vodičského preukazu vydaného v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru

(1) Vodičský preukaz vydaný v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru je neplatný, ak

a) uplynula jeho platnosť,
b) obsahuje neoprávnene vykonané zmeny,
c) údaje v ňom sú nečitateľné,
d) údaje v ňom uvedené nezodpovedajú skutočnosti,
e) je poškodený tak, že údaje v ňom uvedené nie je možné identifikovať,
f) je stratený alebo odcudzený.

(2) Vodičský preukaz vydaný v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru je ďalej neplatný, ak

a) jeho držiteľ zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b) jeho držiteľ je držiteľom aj iného vodičského preukazu,
c) vodičské oprávnenie v ňom uvedené je pozastavené, odobraté alebo zrušené v štáte, ktorý tento vodičský preukaz vydal.

Komentár k § 106

Zákon taxatívne vymenúva dôvody neplatnosti vodičského preukazu vydaného v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte dohovoru.
Za neplatný sa považuje vodičský preukaz ktorému uplynula platnosť, ktorý obsahuje neoprávnene vykonané zmeny, ak sú údaje v ňom nečitateľné, ak údaje v ňom uvedené nezodpovedajú skutočnosti, ak je poškodený tak, že údaje v ňom uvedené nie je možné identifikovať, ak došlo k jeho strate alebo odcudzeniu, ak jeho držiteľ zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, ak jeho držiteľ je držiteľom aj iného vodičského preukazu, ak vodičské oprávnenie v ňom uvedené je pozastavené, odobraté alebo zrušené v štáte, ktorý tento vodičský preukaz vydal.

SIEDMY ODDIEL

EVIDENCIA VODIČOV

§ 107

(1) Evidencia vodičov je informačný systém Policajného zboru podľa osobitného predpisu,³²⁾ ktorý sa vedie na účely rozhodovania o vodičských oprávneniach, vodičských preukazoch a o medzinárodných vodičských preukazoch a poskytovania údajov z tejto evidencie.
(2) V evidencii vodičov sa vedú o držiteľoch vodičského oprávnenia údaje v rozsahu

a) meno, priezvisko, prípadne titul,
b) rodné číslo,
c) dátum a miesto narodenia,
d) adresa pobytu,
e) údaje o priestupkoch a trestných činoch súvisiacich s porušením pravidiel cestnej premávky pri vedení motorového vozidla,
f) údaje o zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti držiteľa vodičského oprávnenia,
g) údaje o udelených vodičských oprávneniach a údaje o neudelení, odobratí, obmedzení alebo zrušení vodičských oprávnení, o ich vrátení alebo obnovení ich pôvodného rozsahu,
h) údaje o vodičských preukazoch a o medzinárodných vodičských preukazoch,
i) podpis a podoba tváre v digitálnej forme podľa § 95 ods. 2,
j) údaje o udelených inštruktorských oprávneniach a platnosti inštruktorského preukazu.

(3) V evidencii vodičov sa ďalej vedú

a) údaje podľa odseku 2 o osobe, ktorá žiadala o udelenie vodičského oprávnenia a ktorej sa toto oprávnenie neudelilo,
b) údaje podľa odseku 2 o osobe, ktorá bez vodičského oprávnenia viedla motorové vozidlo.

Komentár k § 107

Ustanovuje sa evidencia vodičov, ktorá patrí medzi informačné systémy Policajného zboru. Evidencia vodičov sa vedie na účely rozhodovania o vodičských oprávneniach, vodičských preukazoch a o medzinárodných vodičských preukazoch. Účelom tohto informačného systému je aj poskytovanie údajov z tejto evidencie. Zákon v samostatných ustanoveniach upravuje poskytovanie informácií pre túto evidenciu a z tejto evidencie. Ide o § 108 a § 109 tohto zákona. Zároveň zákon ustanovuje aj rozsah vedených údajov v evidencii vodičov. Osobné údaje sú priamo v zákone konkretizované, pričom oproti predchádzajúcej právnej úprave, obsahom tejto evidencie je aj podpis a podoba tváre žiadateľa o vydanie vodičského oprávnenia v digitálnej forme. V evidencii vodičov sa vedú aj údaje o osobách, ktoré žiadali o udelenie vodičského oprávnenia, pričom toto im nebolo udelené a údaje o osobách, ktoré bez vodičského oprávnenia viedli motorové vozidlo. Zákon nezrušil doteraz samostatnú evidenciu dopravných nehôd. Túto odčlenil a jej úpravu vsunul do tretej časti tohto zákona, do druhej hlavy (§ 67 a § 68). Evidencia vodičov obsahuje aj údaje o udelených inštruktorských oprávneniach a platnosti inštruktorského preukazu. Inštruktorské oprávnenia a inštruktorské preukazy sú predmetom zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vykonávacej vyhlášky č. 349/2005 Z. z. ktorou sa vykonáva tento zákon. Do evidencie vodičov tieto informácie bezodplatne zasiela Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky v predpísanej elektronickej forme. V evidencii vodičov sa nachádzajú aj informácie o zdravotnej a psychickej spôsobilosti držiteľa vodičského oprávnenia. Zdravotná a psychická spôsobilosť je upravená v tretom oddiele tohto zákona.

§ 108

Poskytovanie informácií pre evidenciu vodičov

(1) Súd, ktorý rozhodol o vine za spáchaný trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla alebo uložil ochranné liečenie,⁴⁵⁾ je povinný túto skutočnosť oznámiť orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu osoby, ktorej sa to týka, a to najneskôr do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v takej veci. Ak ide o cudzinca, ktorý nemá na území Slovenskej republiky pobyt, takéto údaje sa oznámia orgánu Policajného zboru podľa sídla súdu, ktorý sankciu uložil.
(2) Orgán, ktorý rozhodol o vine za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a uložil zákaz činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorového vozidla alebo uložil pokutu vo výške 100 eur a viac, je povinný túto skutočnosť oznámiť orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta objasnenia priestupku, a to najneskôr do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v takej veci.
(3) Oznámenie podľa odseku 2 musí obsahovať

a) meno, priezvisko, dátum narodenia a rodné číslo osoby s výnimkou takej osoby, ktorá nemá rodné číslo pridelené, ktorej sa oznámenie týka,
b) adresu pobytu,
c) právnu kvalifikáciu porušenia pravidiel cestnej premávky,
d) druh a výšku trestu alebo sankcie, ktorá bola uložená.

(4) Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy“) bezodplatne zasiela v elektronickej forme orgánu Policajného zboru údaje o udelených inštruktorských oprávneniach a platnosti inštruktorských preukazov.
(5) Údaje o skutočnostiach uvedených v odsekoch 1, 2 a 4 sa vedú v evidencii vodičov päť rokov od vykonania sankcie za priestupok, od vykonania trestu za spáchaný trestný čin a od uplynutia doby ochranného liečenia alebo od skončenia platnosti inštruktorského preukazu. Po uplynutí tejto doby sa tieto údaje natrvalo zničia.

Komentár k § 108

V zmysle tohto ustanovenia sa ustanovujú dôvody a rozsah poskytovania údajov pre evidenciu vodičov a okruh subjektov. Zakotvuje sa povinnosť súdu poskytovať informácie o vine za spáchaný trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla a informácie o uloženom ochrannom liečení. V zákone je zakotvená povinnosť orgánov, ktoré rozhodujú o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky oznamovať orgánu Policajného zboru uložený zákaz činnosti a pokuty, ak dosiahnu alebo presiahnu zákonom ustanovenú výšku. Poskytovanie informácií sa vykonáva prostredníctvom oznámenia. Náležitosti oznámenia ustanovuje zákon. Nakoľko súčasťou evidencie vodičov sú aj údaje o udelených inštruktorských oprávneniach a platnosti inštruktorského preukazu, tieto má povinnosť zasielať Ministerstvo dopravy, pôst a telekomunikácií a to bezplatne a v elektronickej forme. Všetky uvedené údaje sa v evidencii musia viesť po dobu piatich rokov od vykonania sankcie za priestupok, od vykonania trestu za spáchaný trestný čin, od uplynutia doby ochranného liečenia, alebo od skončenia platnosti inštruktorského preukazu. Orgán Policajného zboru je povinný, po uplynutí uvedenej doby, tieto údaje zničiť.

§ 109

Poskytovanie informácií z evidencie vodičov

(1) Informácie z evidencie vodičov sa poskytujú štátnym orgánom, obciam a vyšším územným celkom v rozsahu ich pôsobnosti; ministerstvu dopravy, krajským úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, obvodným úradom dopravy, Železničnej polícii, Vojenskej polícii, Vojenskému spravodajstvu a Slovenskej informačnej službe sa tieto údaje poskytujú diaľkovým, nepretržitým a priamym prístupom.
(2) Fyzickej osobe sa v požadovanom rozsahu poskytne informácia o údajoch, ktoré sa o nej uchovávajú v evidencii vodičov.
(3) O inej osobe sa z evidencie vodičov poskytne informácia, ak s tým táto osoba vopred vyslovila súhlas.
(4) Žiadosť o informáciu podľa odsekov 2 a 3 sa podáva orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu osoby, ktorej sa informácia týka.
(5) Informácia z evidencie vodičov, ktorej obsah je predmetom utajovanej skutočnosti, sa môže poskytnúť len za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.35)
(6) Osoba, ktorej sa informácia obsahujúca osobné údaje z evidencie vodičov poskytla, smie takú informáciu použiť len na účely, na ktoré ju žiadala, a musí zabezpečiť jej ochranu pred zneužitím a pred jej sprístupnením neoprávnenej osobe.

Komentár k § 109

V rámci tohto paragrafu sú ustanovené podmienky ako aj rozsah poskytovania informácií z evidencie vodičov a zároveň tento paragraf určuje okruh subjektov, ktorým je možné informácie poskytovať.
Zákon striktne ustanovuje okruh subjektov, ktorému sa poskytujú informácie z evidencie vodičov. Okruh ohraničil na dvanásť subjektov, pričom určil aj podmienky rozsahu poskytovaných informácií. Informácie, obsahom ktorých sú utajované skutočnosti sa poskytnú len za podmienok upravených v zákone č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p..
Všetky osoby, ktorým boli sprístupnené informácie obsahujúce osobné údaje z evidencie vodičov, smú tieto použiť len na účely, na ktoré boli tieto informácie požadované, pričom musia zabezpečiť ochranu týchto informácií pred ich zneužitím alebo pred sprístupnením neoprávnenej osobe.

DRUHÁ HLAVA

OPRÁVNENIE NA VEDENIE ELEKTRIČKY A TROLEJBUSU

§ 110

(1) Oprávnením na vedenie električky alebo trolejbusu sa na účely tohto zákona rozumie osobitné oprávnenie vodiča električky alebo trolejbusu podľa osobitného predpisu.⁴⁶⁾
(2) Vodič trolejbusu musí byť okrem osobitného oprávnenia podľa odseku 1 aj držiteľom príslušného vodičského oprávnenia podľa § 75.

Komentár k § 110

Ustanovuje sa, že pod oprávnením na vedenie električky alebo trolejbusu sa na účely tohto zákona rozumie osobitné oprávnenie vodiča električky alebo trolejbusu podľa zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z.n.p. Vodič trolejbusu musí byť okrem osobitného oprávnenia aj držiteľom príslušného vodičského oprávnenia podľa § 75 tohto zákona.
Električkové a trolejbusové trate sú vedené väčšinou na cestných komunikáciách, kde platia pravidlá pre premávku na cestných komunikáciách. Právna úprava, ktorá ukladá povinnosť byť držiteľom platného preukazu na vedenie dráhových vozidiel, nakoľko dráhové vozidlo s vlastným pohonom môžu viesť len osoby, ktoré sú držiteľmi platného preukazu na vedenie dráhového vozidla, vychádza z praktických poznatkov prevádzkovateľov dráh, štátneho dozoru na dráhach a z problémov pri riešení dopravných nehôd.
Touto právnou úpravou sa predpokladá zníženie dopravných nehôd električiek a trolejbusov a zvýšenie odbornej spôsobilosti pri vedení trolejbusov. Vychádza sa zo skutočnosti, že ak je vodič trolejbusu držiteľom vodičského preukazu, zvýši sa tým disciplína týchto vodičov.

ŠIESTA ČASŤ

EVIDENCIA VOZIDIEL, EVIDOVANIE VOZIDIEL A EVIDENČNÉ ČÍSLA

PRVÁ HLAVA

EVIDENCIA VOZIDIEL

§ 111

(1) Evidencia vozidiel je informačný systém Policajného zboru podľa osobitného predpisu,³²⁾ktorý sa vedie na účely získavania informácií o vlastníkoch vozidiel, držiteľoch vozidiel, technických údajov vozidiel, vydaných dokladoch, tabuľkách s evidenčným číslom a poskytovania údajov z tejto evidencie.
(2) V evidencii vozidiel sa vedú

a) osobné údaje o vlastníkoch vozidiel a držiteľoch vozidiel, ak držiteľom vozidla alebo vlastníkom vozidla je fyzická osoba,
b) názov, adresa sídla alebo prevádzkarne, označenie organizačnej zložky a jej umiestnenie a identifikačné číslo vlastníka vozidla a držiteľa vozidla, ak je držiteľom vozidla alebo vlastníkom vozidla právnická osoba,
c) osobné údaje o osobách, ktoré zastupujú osoby uvedené v písmene a) alebo b), a čísla ich preukazov totožnosti,
d) podpisy osôb uvedených v písmenách a), b) alebo c),
e) údaje o vozidlách v rozsahu základného technického opisu,
f) údaje o evidenčných číslach, tabuľkách s evidenčnými číslami, zvláštnych evidenčných číslach a o tabuľkách so zvláštnymi evidenčnými číslami,
g) údaje o osvedčeniach o evidencii, technických preukazoch vozidiel, osvedčeniach o evidencii vozidla a o osvedčeniach o pridelení zvláštnych evidenčných čísel,
h) údaje o spôsobe nadobudnutia vozidiel,
i) údaje o vykonaných evidenčných úkonoch,
j) údaje o vybraných správnych poplatkoch,
k) údaje o vedených exekučných konaniach alebo výkonoch rozhodnutí podľa § 118 ods. 4,
l) údaje o vykonaných technických kontrolách vozidiel, emisných kontrolách vozidiel, kontrolách originality vozidiel a o montážach plynových zariadení technickými službami,⁴⁷⁾
m) údaje o uzavretých povinných zmluvných poisteniach zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
n) údaje o spracovaných starých vozidlách.

(3) V evidencii vozidiel sa o držiteľoch vozidiel a vlastníkoch vozidiel, ak je držiteľom vozidla alebo vlastníkom vozidla fyzická osoba, a o osobách, ktoré zastupujú držiteľov vozidiel alebo vlastníkov vozidiel, vedú a z nej poskytujú tieto osobné údaje:

a) meno, priezvisko, prípadne titul,
b) rodné číslo, dátum a miesto narodenia,
c) adresa pobytu, prípadne miesto podnikania,
d) číslo preukazu totožnosti.

Komentár k § 111

Zákon upravuje evidenciu vozidiel, ktorá sa vedie na účely získavania informácií o vlastníkoch vozidiel, držiteľoch vozidiel, technických údajov vozidiel, vydaných dokladoch a tabuľkách s evidenčným číslom ako aj iných údajov ustanovených v zákone. Evidencia vozidiel sa vedie aj za účelom poskytovania údajov z tejto evidencie. Zároveň sa ustanovuje aj rozsah vedených údajov.

§ 112

Poskytovanie informácií pre evidenciu vozidiel

(1) Ministerstvo dopravy bezodplatne zasiela v elektronickej forme orgánu Policajného zboru pri udelení typového schválenia vozidla údaje v rozsahu základného technického opisu vozidla.
(2) Obvodný úrad dopravy bezodplatne zasiela v elektronickej forme orgánu Policajného zboru pri vystavení osvedčenia o evidencii technické údaje v ňom uvádzané.
(3) Výrobca vozidiel a zástupca výrobcu vozidiel je povinný bezodplatne v elektronickej forme zasielať orgánu Policajného zboru pri vystavení osvedčenia o evidencii technické údaje v ňom uvádzané pre každé vozidlo, ktoré vyrobil alebo doviezol.
(4) Slovenská kancelária poisťovateľov je povinná bezodplatne v elektronickej forme zasielať orgánu Policajného zboru aktualizované údaje o vozidlách, ktorých držitelia uzavreli povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.⁴⁸⁾
(5) Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky bezodplatne zasiela v elektronickej forme orgánu Policajného zboru údaje o spracovaných starých vozidlách a údaje o spracovateľoch starých vozidiel.⁴⁹⁾
(6) Poverená technická služba kontroly originality je povinná bezodplatne v elektronickej forme zasielať orgánu Policajného zboru údaje z odborného posudku o kontrole originality vozidla.⁵⁰⁾
(7) Poverená technická služba technickej kontroly vozidiel je povinná bezodplatne v elektronickej forme zasielať orgánu Policajného zboru údaje z tlačív používaných pri technických kontrolách.⁵¹⁾ Poverená technická služba emisnej kontroly motorových vozidiel je povinná bezodplatne v elektronickej forme zasielať orgánu Policajného zboru údaje z tlačív používaných pri emisných kontrolách.⁵²⁾ Poverená technická služba montáže plynových zariadení je povinná bezodplatne v elektronickej forme zasielať orgánu Policajného zboru údaje z tlačív používaných pri montážach plynových zariadení.⁵³⁾

Komentár k § 112

Oproti doteraz platnej právnej úprave ustanovuje zákon okruh subjektov, ktoré sú povinné poskytovať informácie pre evidenciu vozidiel a rozsah poskytovaných informácií.
Povinnosť poskytovať informácie v rozsahu, ktorý ustanovuje tento predpis a to bezodplatne a v elektronickej forme majú: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, Obvodný úrad dopravy, výrobca vozidiel a zástupca výrobcu vozidiel, Slovenská kancelária poisťovateľov, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Poverená technická služba kontroly originality, Poverená technická služba technickej kontroly, Poverená technická služba emisnej kontroly motorových vozidiel a Poverená technická služba montáže plynových zariadení.
Pre úplnosť treba uviesť, že § 112 nadobúda účinnosť dňom 1. februára 2009 okrem ods. 7, ktorý nadobúda účinnosť dňom 1. júla 2010.

§ 113

Poskytovanie informácií z evidencie vozidiel

(1) Informácie z evidencie vozidiel sa poskytujú Železničnej polícii, Vojenskej polícii, Vojenskému spravodajstvu, Slovenskej informačnej službe, Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Národnému bezpečnostnému úradu, obecnej polícii, Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ministerstvu dopravy, obvodnému úradu dopravy, súdnym exekútorom, technickým službám vozidiel a Slovenskej kancelárii poisťovateľov v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených zákonom; tieto údaje sa poskytujú diaľkovým, nepretržitým a priamym prístupom. Informácie z evidencie vozidiel sa poskytujú aj iným štátnym orgánom a orgánom územnej samosprávy v rozsahu ich pôsobnosti.
(2) Každému sa v požadovanom rozsahu poskytne písomná informácia o údajoch, ktoré sa o ňom uchovávajú v evidencii vozidiel.
(3) Inej osobe, ako je uvedené v odsekoch 1 a 2, sa poskytne informácia z evidencie vozidiel o mene, priezvisku a pobyte alebo o názve a sídle držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla, ak s tým vopred vysloví súhlas ten, koho sa informácia týka.
(4) Žiadosť o informáciu podľa odseku 2 a 3 sa podáva orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby, ktorej sa informácia týka.
(5) Informácia z evidencie vozidiel, ktorej obsah je predmetom utajovanej skutočnosti, sa môže poskytnúť len za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.³⁵⁾
(6) Osoba, ktorej sa informácia obsahujúca osobné údaje z evidencie vozidiel poskytla, smie takú informáciu použiť len na účely, na ktoré ju žiadala, a musí zabezpečiť jej ochranu pred zneužitím a pred jej sprístupnením neoprávnenej osobe.

Komentár k § 113

V tomto ustanovení sú uvedené podmienky ako aj rozsah poskytovania informácií z evidencie vozidiel, zároveň sa ustanovuje okruh subjektov, ktorým je možné informácie poskytovať. Predchádzajúca právna úprava uvedenú problematiku upravovala v § 69 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
Informácie z evidencie vozidiel sa poskytujú diaľkovým, nepretržitým a priamym prístupom zákonom určeným subjektom, v súvislosti s plnením ich úloh a v rozsahu ich pôsobnosti. Orgán Policajného zboru má povinnosť poskytovať predmetné informácie týmto subjektom: Železničnej polícii, Vojenskej polícii, Vojenskému spravodajstvu, Slovenskej informačnej službe, Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Národnému bezpečnostnému úradu, obecnej polícii, Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvu dopravy Slovenskej republiky, Obvodnému úradu dopravy, súdnym exekútorom, Technickým službám vozidiel, Slovenskej kancelárii poisťovateľov ako aj iným štátnym orgánom a orgánom územnej samosprávy.
Podmienky pre poskytovanie informácií osobe, ktorej sa týkajú a ktoré sa v evidencii uchovávajú a podmienky pre poskytovanie inej osobe sú v tomto ustanovení upravené obdobne, ako je tomu pri poskytovaní informácií z evidencie vodičov, ktoré upravuje § 109 tohto zákona.

DRUHÁ HLAVA

EVIDOVANIE VOZIDIEL

Prihlasovanie vozidiel do evidencie

§ 114

(1) Každé vozidlo, o ktorom schvaľovací úrad⁵⁴⁾ rozhodol, že musí byť evidované orgánom Policajného zboru, a ktoré doteraz nebolo prihlásené do evidencie vozidiel, musí byť prihlásené na orgáne Policajného zboru príslušnom podľa miesta pobytu alebo sídla držiteľa vozidla alebo adresy jeho prevádzkarne; vozidlo, ktoré má byť prevádzkované organizačnou zložkou podniku, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, musí byť prihlásené do evidencie na orgáne Policajného zboru príslušnom podľa adresy umiestnenia tejto organizačnej zložky.
(2) Vlastník vozidla, ktoré doteraz nebolo prihlásené do evidencie vozidiel, je povinný osobne toto vozidlo prihlásiť do 15 dní po jeho nadobudnutí; pritom uvedie, kto má byť zapísaný v osvedčení o evidencii ako jeho držiteľ.
(3) Ak držiteľ vozidla uvedený vlastníkom podľa odseku 2 nie je totožný s vlastníkom vozidla, vlastník vozidla je povinný dostaviť sa na orgán Policajného zboru aj s touto osobou. Inak sa v osvedčení o evidencii ako jeho držiteľ zapíše vlastník vozidla. Ak je vlastníkom vozidla fyzická osoba, ktorá nespĺňa podmienky ustanovené pre držiteľa vozidla v odseku 4, ako držiteľ vozidla sa zapíše zákonný zástupca vlastníka vozidla. Ako vlastník vozidla smie byť v dokladoch vozidla zapísaná len jedna osoba.
(4) Držiteľom vozidla smie byť len fyzická osoba staršia ako 15 rokov, ktorá je spôsobilá na právne úkony, alebo právnická osoba alebo jej organizačná zložka zapísaná do obchodného registra alebo iného registra. Ako držiteľ vozidla smie byť v osvedčení o evidencii zapísaná len jedna osoba.
(5) Orgán Policajného zboru pridelí vozidlu evidenčné číslo, prihlásenie vozidla zaznamená do osvedčenia o evidencii a držiteľovi vozidla uvedenému vlastníkom vozidla podľa odseku 2 vydá osvedčenie o evidencii a tabuľku s evidenčným číslom, ak tomu nebránia zákonné dôvody.
(6) Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na novovyrobené vozidlo, ktoré je určené na predaj, ktorého vlastníkom je právnická osoba s predmetom podnikateľskej činnosti výroba alebo predaj vozidiel.
(7) Orgán Policajného zboru prihlási vozidlo, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, do evidencie vozidiel alebo vykoná zmenu v evidencii vozidiel okrem zmeny podľa § 116 ods. 1 písm. h) a i) len po predložení potvrdenia o poistení zodpovednosti⁵⁵⁾ alebo preukázaní uzavretia poistenia.⁵⁶⁾
(8) Orgán Policajného zboru prihlási vozidlo, ktoré je novým dopravným prostriedkom podľa osobitného predpisu⁵⁷⁾ nadobudnutým v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie, do evidencie vozidiel len po predložení potvrdenia vydaného daňovým úradom o zaplatení dane z pridanej hodnoty v tuzemsku z nadobudnutia nového dopravného prostriedku. Toto potvrdenie sa nevyžaduje, ak vlastník vozidla predloží osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a potvrdenie daňového úradu o tom, že informoval daňový úrad o nadobudnutí nového dopravného prostriedku z iného členského štátu Európskej únie.

Komentár k § 114

Evidenciou vozidiel sa sleduje uľahčenie ich identifikácie pri účasti v premávke na cestných komunikáciách. Zákon určuje, že evidovaným vozidlom je také vozidlo o ktorom tak rozhodol schvaľovací úrad. Schvaľovacím úradom, podľa zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je podľa § 99 písm. o) uvedeného zákona Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Ministerstvo, ako ústredný orgán štátnej správy vystupuje aj ako štátny dopravný úrad a plní funkcie typového schvaľovacieho úradu. Podľa § 2 písm. f) uvedeného zákona, je typový schvaľovací úrad zodpovedný za všetky aspekty typového schválenia vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktorý udeľuje a odoberá typové schválenie; slúži ako kontaktné miesto pre typové schvaľovacie úrady ostatných štátov a kontroluje opatrenia prijaté hromadným výrobcom alebo zástupcom hromadného výrobcu na zabezpečenie zhody výrobku. Schvaľovacím úradom je podľa § 101 písm. c) vyššie menovaného zákona aj Obvodný úrad dopravy. Tento vystupuje ako schvaľovací úrad podľa § 2 písm. g) uvedeného zákona, pričom je zodpovedný za všetky aspekty schválenia jednotlivého vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky.
Ak ide o vozidlo, o ktorom schvaľovací úrad rozhodol, že musí byť evidované orgánom Policajného zboru v evidencii vozidiel a toto vozidlo doteraz prihlásené nebolo, musí sa do evidencie prihlásiť. Miestna príslušnosť orgánu Policajného zboru, kde sa vozidlo prihlasuje sa spravuje miestom pobytu (už nie trvalého pobytu, ako upravovala predchádzajúca právna úprava), alebo sídlom držiteľa vozidla, prípadne adresou jeho prevádzkarne. Možnosť prihlásenia podľa miesta prevádzkarne je tiež v zákone novinkou. Prevádzkarňou, podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkareň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce označenie. Prevádzkareň je definovaná aj Živnostenskom zákone, zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní a rozumie sa ňou priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť. Ak ide o vozidlo, ktoré má byť prevádzkované organizačnou zložkou podniku, pričom táto sa zapisuje do obchodného registra, miestna príslušnosť orgánu Policajného zboru sa spravuje adresou umiestnenia tejto organizačnej zložky. Organizačnú zložku upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, pričom pod organizačnou zložkou podniku rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku. Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod.
Táto povinnosť, teda povinnosť prihlásiť do evidencie vozidlo, sa nevťahuje na novovyrobené vozidlo, ak je toto určené na predaj. Podmienkou však je, že jeho vlastníkom je právnická osoba s predmetom podnikateľskej činnosti výroba alebo predaj vozidiel. Naproti minulej právnej úprave, terajšia právna úprava sem už nezaraďuje fyzickú osobu s rovnakým predmetom podnikania.
Povinnosť prihlásiť vozidlo, ktoré doteraz prihlásené do evidencie vozidiel nebolo, má jeho vlastník. Ide o osobnú povinnosť vlastníka, pričom lehotu na prihlásenie zákonodarca oproti predchádzajúcej právnej úprave predĺžil z pôvodných 7 na 15 dní od nadobudnutia vozidla. Povinnosťou vlastníka je tiež uviesť, kto má byť v osvedčení o evidencii zapísaný ako držiteľ prihlasovaného vozidla. V prípade, že vlastník nie je totožný s držiteľom vozidla, dostaviť sa na orgán Policajného zboru z dôvodu prihlásenia vozidla majú obe tieto osoby. Ak sa na orgán Policajného zboru nedostaví držiteľ vozidla, v osvedčení o evidencii sa ako držiteľ vozidla zapíše jeho vlastník.
Vlastníkom vozidla môže byť fyzická ako aj právnická osoba, no ako vlastník smie byť v dokladoch vozidla zapísaná len jedna osoba. Ak ide o fyzickú osobu, ktorá nespĺňa podmienky ustanovené pre držiteľa vozidla, ako držiteľ vozidla sa zapíše zákonný zástupca vlastníka vozidla. Vlastníkov vozidla môže byť aj viacero. Vozidlo budú mať v tzv. podielovom spoluvlastníctve, v prípade manželov by mohlo ísť aj o bezpodielové spoluvlastníctvo.
Ako držiteľ vozidla smie byť v osvedčení o evidencii zapísaná len jedna osoba. Ak ide o fyzickú osobu, musí spĺňať podmienku veku. Držiteľom vozidla, môže byť len osoba staršia ako 15 rokov. Táto osoba musí byť spôsobilá na právne úkony. Držiteľom vozidla môže byť aj osoba právnická, prípadne jej organizačná zložka, ktorá je zapísaná do obchodného, alebo iného registra.
Po prihlásení vozidla, ak tomu nebránia zákonné dôvody, orgán Policajného zboru pridelí vozidlu evidenčné číslo, prihlásenie vozidla zaznamená do osvedčenia o evidencii a držiteľovi vozidla vydá osvedčenie o evidencii spolu s tabuľkou s evidenčným číslom. Pripevnená tabuľka s evidenčným číslom na motorovom vozidle a osvedčenie o evidencii vozidla sú nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa vozidlo, ktoré podlieha evidenčnej povinnosti mohlo použiť v premávke na cestných komunikáciách. Táto povinnosť je v súlade s čl. 35 a čl. 36 Dohovoru o cestnej premávke podpísaného 8. novembra 1968 vo Viedni, aby bolo možné použiť vozidlo aj v medzinárodnej premávke.
Ak ide o vozidlo, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a orgán Policajného zboru má vykonať prihlásenie, alebo vykonať zmenu v evidencii, urobí tak len za splnenia podmienky, ktorou je predloženie potvrdenia o poistení zodpovednosti, alebo predloženie potvrdenia o predbežnom poistení zodpovednosti, prípadne preukázanie uzavretia poistenia. Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Novo sa upravuje, že uvedená podmienka sa neuplatní, ak ide o odcudzené motorové vozidlo.
Orgán Policajného zboru prihlási vozidlo, ktoré je novým dopravným prostriedkom podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p., ak je toto nadobudnuté v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie. Podmienkou zápisu do evidencie vozidiel je však predloženie potvrdenia vydaného daňovým úradom o zaplatení dane z pridanej hodnoty v tuzemsku z nadobudnutia nového dopravného prostriedku. Táto podmienka nemusí byť splnená, ak vlastník vozidla predloží osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a potvrdenie daňového úradu o tom, že informoval daňový úrad o nadobudnutí nového dopravného prostriedku z iného členského štátu Európskej únie. Za nový dopravný prostriedok sa pre tieto účely považuje pozemné motorové so zdvihovým objemom motora viac ako 48 cm³ alebo s výkonom väčším ako 7,2 kW, ktoré je určené na prepravu osôb a nákladov, pričom nesmie mať najazdených viac ako 6 000 km, alebo v čase jeho dodania ešte neuplynulo šesť mesiacov od jeho prvého uvedenia do prevádzky.

§ 115

(1) Vlastník dosiaľ neevidovaného vozidla, ktorému výrobca alebo zástupca výrobcu vystavil a vydal osvedčenie o evidencii, a držiteľ vozidla uvedený vlastníkom vozidla podľa § 114 ods. 2 sú povinní predložiť orgánu Policajného zboru osvedčenie o evidencii, doklady preukazujúce splnenie podmienok na vykonanie evidenčných úkonov podľa § 114, preukázať svoju totožnosť, vyplniť príslušné tlačivá a umožniť porovnanie údajov uvádzaných v osvedčení s údajmi priamo na vozidle. Vlastník vozidla je povinný hodnovernými dokladmi preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla a plnenie s tým súvisiacich povinností.⁵⁸⁾ Na základe týchto dokladov orgán Policajného zboru zapíše vlastníka do dokladov vozidla.
(2) Vlastník jednotlivo dovezeného vozidla, ktorému obvodný úrad dopravy uznal typové schválenie ES, uznal schválenie alebo schválil jednotlivo dovezené vozidlo, vystavil a vydal osvedčenie o evidencii, a držiteľ vozidla uvedený vlastníkom vozidla podľa § 114 ods. 2 sú povinní predložiť orgánu Policajného zboru osvedčenie o evidencii, doklady preukazujúce splnenie podmienok na vykonanie evidenčných úkonov podľa § 114, doklad o uznaní typového schválenia ES, uznaní schválenia alebo o schválení jednotlivo dovezeného vozidla podľa osobitného predpisu,⁵⁹⁾ ktorý sa na účely tohto zákona považuje za doklad o nadobudnutí vozidla, preukázať svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivá. Na základe týchto dokladov orgán Policajného zboru zapíše vlastníka vozidla do osvedčenia o evidencii.
(3) Vlastník vozidla v iných prípadoch ako podľa odseku 1 alebo 2 je povinný hodnovernými dokladmi preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla a plnenie s tým súvisiacich povinností. Na základe týchto dokladov orgán Policajného zboru zapíše vlastníka vozidla do osvedčenia o evidencii.
(4) Ak je vozidlo v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, orgán Policajného zboru nemá povinnosť skúmať, či má vlastník vozidla súhlas ostatných spoluvlastníkov na vykonanie úkonov súvisiacich s prihlásením vozidla do evidencie vozidiel.

Komentár k § 115

Ustanovuje sa, ktoré doklady musí vlastník vozidla, ktorému výrobca, alebo zástupca výrobcu vystavil a vydal osvedčenie o evidencii vozidla a držiteľ vozidla uvedený vlastníkom, predložiť pri prihlasovaní dosiaľ neevidovaného vozidla do evidencie a pri preukazovaní vlastníctva vozidla. Predložiť je potrebné: osvedčenie o evidencii, doklady ktoré preukážu splnenie podmienok na vykonanie evidenčných úkonov a doklady ktoré preukážu totožnosť prihlasujúcich osôb. Ďalšou povinnosťou je vyplnenie a predloženie požadovaných tlačív. Toto ustanovenie tiež špecifikuje povinnosť vlastníka vozidla a držiteľa vozidla uvedeného vlastníkom umožniť porovnanie údajov uvádzaných v osvedčení s údajmi priamo na vozidle. Okrem uvedených povinností, je vlastník povinný aj hodnovernými dokladmi preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla a plnenie s tým súvisiacich povinností, ktorými môže byť napr. splnenie si colnej povinnosti. Len na základe splnenia uvedených podmienok má orgán Policajného zboru povinnosť zapísať vlastníka do dokladov vozidla.
Ustanovuje sa, ktoré doklady sú povinní vlastník jednotlivo dovezeného vozidla, ktorému obvodný úrad dopravy uznal typové schválenie ES, uznal schválenie alebo schválil jednotlivo dovezené vozidlo, vystavil a vydal osvedčenie o evidencii a držiteľ vozidla uvedený vlastníkom, predložiť orgánu Policajného zboru. Ide o osvedčenie o evidencii, doklady preukazujúce splnenie podmienok na vykonanie evidenčných úkonov, doklad o uznaní typového schválenia ES, uznaní schválenia alebo o schválení jednotlivo dovezeného vozidla podľa zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa na účely tohto zákona považuje za doklad o nadobudnutí vozidla. Typové schválenie vozidla je postup, ktorým typový schvaľovací úrad osvedčuje, že typ vozidla spĺňa technické požiadavky ustanovené na typové schválenie. Typové schválenie ES vozidla je postup, ktorým typový schvaľovací úrad členského štátu Európskych spoločenstiev osvedčuje, že typ vozidla spĺňa technické požiadavky ustanovené na typové schválenie ES. Uznanie typového schválenia ES vozidla je postup, ktorým štátny dopravný úrad uznáva typové schválenie ES vozidla vydané typovým schvaľovacím úradom členského štátu Európskych spoločenstiev. Ďalšou podmienkou je, že vlastník a držiteľ sú povinní preukázať svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivá. Len na základe týchto dokladov orgán Policajného zboru zapíše vlastníka vozidla do osvedčenia o evidencii.
Vo zvyšných prípadoch má v tomto ustanovení uložené povinnosti iba vlastník vozidla. Tento je povinný hodnovernými dokladmi preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla (napr. predložením notársky overenej zmluvy) a tiež splnenie s tým súvisiacich povinností. Len na základe týchto dokladov orgán Policajného zboru zapíše vlastníka do osvedčenia o evidencii.
Ak je vlastníkov vozidla viacero, teda ide o podielové spoluvlastníctvo, alebo bezpodielové spoluvlastníctvo, zákon neustanovuje orgánu Policajného zboru povinnosť skúmať, či má vlastník vozidla súhlas ostatných spoluvlastníkov, na vykonanie úkonov súvisiacich s prihlásením vozidla do evidencie.

§ 116

Zmeny v evidencii vozidiel

(1) Držiteľ vozidla je povinný osobne oznámiť orgánu Policajného zboru, kde je jeho vozidlo evidované,

a) zmenu vlastníckeho práva k vozidlu alebo prevod držby vozidla na inú osobu,
b) odhlásenie vozidla do cudziny,
c) výmenu podvozka alebo karosérie, na ktorej sa nachádza identifikačné číslo vozidla VIN alebo identifikátor, ktorý bol úradne pridelený,
d) trvalú zmenu farby alebo farebného vyhotovenia vozidla,
e) zmenu vykonanú na vozidle a zmenu iných údajov zapisovaných do osvedčenia o evidencii, ak je potrebný zápis nových údajov do osvedčenia o evidencii, alebo zmena údajov zapísaných v osvedčení,
f) poškodenie, stratu alebo odcudzenie osvedčenia o evidencii,
g) poškodenie, stratu alebo odcudzenie tabuľky s evidenčným číslom,
h) odcudzenie vozidla,
i) rozhodnutie obvodného úradu dopravy o vyradení vozidla z cestnej premávky a odovzdať osvedčenie o evidencii a tabuľku s evidenčným číslom.

(2) Skutočnosti podľa odseku 1 je držiteľ vozidla povinný oznámiť do 15 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Orgán Policajného zboru zapíše zmenu podľa odseku 1 písm. a) alebo b) len so súhlasom vlastníka vozidla alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu a zmenu podľa odseku 1 písm. c), len ak obvodný úrad dopravy vyznačil túto zmenu v osvedčení o evidencii.60)
(3) Nové osvedčenie o evidencii za osvedčenie o evidencii podľa odseku 1 písm. f) môže na základe žiadosti vlastníka vozidla alebo držiteľa vozidla vydať orgán Policajného zboru, kde je vozidlo evidované, alebo orgán Policajného zboru, kde si žiadateľ podá žiadosť o jeho vydanie.
(4) Držiteľ vozidla je povinný osobne oznámiť zmenu svojho pobytu alebo sídla v lehote podľa odseku 2 orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta svojho nového pobytu alebo sídla.
(5) Držiteľ vozidla pri oznámení zmeny podľa odseku 1 písm. b) až d) je povinný na vykonanie evidenčných úkonov predložiť odborný posudok o kontrole originality vozidla s výsledkom „spôsobilé“ alebo „dočasne spôsobilé“ z dôvodu chybného zápisu údajov v osvedčení o evidencii alebo v evidencii vozidiel61) nie starší ako 15 dní.
(6) Držiteľ vozidla je povinný pri oznámení zmeny podľa odseku 1 písm. a) a b) uviesť potrebné údaje o osobe, ktorú orgán Policajného zboru zapíše do osvedčenia o evidencii ako osobu, na ktorú sa držba vozidla previedla; zároveň je povinný uviesť údaje o vlastníkovi vozidla.
(7) Držiteľ vozidla pri oznámení zmeny v evidencii vozidiel je povinný predložiť osvedčenie o evidencii; to neplatí, ak bolo osvedčenie o evidencii zadržané podľa § 72 ods. 1 písm. a) až c), f) a g) a nebolo vydané nové osvedčenie o evidencii alebo ak bolo osvedčenie o evidencii stratené alebo odcudzené. Okrem toho je držiteľ vozidla povinný predložiť ďalšie doklady preukazujúce splnenie podmienok na vykonanie zmeny v evidencii vozidiel, preukázať svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivo.
(8) Orgán Policajného zboru zaeviduje zmenu v evidencii vozidiel, vlastníkovi vozidla alebo držiteľovi vozidla vydá osvedčenie o evidencii a podľa potreby pridelí vozidlu evidenčné číslo a vydá tabuľku s evidenčným číslom, ak tomu nebránia zákonné dôvody.
(9) Ak držiteľ vozidla predloží odborný posudok o kontrole originality vozidla s výsledkom „nespôsobilé“ alebo „dočasne spôsobilé“ z dôvodu chýbajúcich údajov na identifikátoroch vozidla alebo z dôvodu odstránenia tej časti karosérie, na ktorej výrobca umiestnil identifikačné číslo VIN,62) orgán Policajného zboru postupuje podľa osobitného predpisu.63)
(10) Osoba zapísaná v osvedčení o evidencii ako vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla môže požiadať o zmenu podľa odseku 1 písm. a) aj prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel, pričom je povinná žiadosť potvrdiť zaručeným elektronickým podpisom.64) Orgán Policajného zboru vykoná zmenu v evidencii vozidiel a žiadateľovi automatizovane oznámi vykonanie tejto zmeny, ak

a) prijal z poverenej technickej služby technickej kontroly elektronickú informáciu o podrobení vozidla technickej kontrole s výsledkom „spôsobilé na cestnú premávku“, ak takej povinnosti podlieha,
b) prijal z poverenej technickej služby emisnej kontroly elektronickú informáciu o podrobení vozidla emisnej kontrole s výsledkom „spôsobilé na cestnú premávku“, ak takej povinnosti podlieha,
c) prijal zo Slovenskej kancelárie poisťovateľov elektronickú informáciu o splnení povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu podľa osobitného predpisu65) a
d) ak tomu nebránia iné zákonné dôvody.

Komentár k § 116

V tomto ustanovení sa nachádza úprava prípadov zmien v evidencii vozidiel, postup pri ich oznamovaní a vykonávaní. Oproti doteraz platnej právnej úprave zákon bližšie špecifikoval jednotlivé zmeny v evidencii vozidiel. Zákon ustanovil povinnosť oznámiť tieto zmeny v evidencii vozidiel: zmenu vlastníckeho práva k vozidlu alebo prevod držby vozidla na inú osobu, odhlásenie vozidla do cudziny, výmenu podvozka alebo karosérie, na ktorej sa nachádza identifikačné číslo vozidla VIN alebo identifikátor, ktorý bol úradne pridelený, trvalú zmenu farby alebo farebného vyhotovenia vozidla, zmenu vykonanú na vozidle a zmenu iných údajov zapisovaných do osvedčenia o evidencii, ak je potrebný zápis nových údajov do osvedčenia o evidencii, alebo zmena údajov zapísaných v osvedčení, poškodenie, stratu alebo odcudzenie osvedčenia o evidencii, poškodenie, stratu alebo odcudzenie tabuľky s evidenčným číslom, odcudzenie vozidla, rozhodnutie obvodného úradu dopravy o vyradení vozidla z cestnej premávky a povinnosť odovzdať osvedčenie o evidencii a tabuľku s evidenčným číslom. Ak sa zmena týka pobytu alebo sídla držiteľa vozidla, tento je povinný oznámiť ju orgánu Policajného zboru príslušného podľa miesta svojho nového pobytu prípadne sídla. VIN (Identifikačné číslo vozidla) je medzinárodne jednoznačný identifikátor motorových vozidiel, spravidla vyrazený na štítku trvalo pripevnenom ku karosérii vozu alebo vyrazený do karosérie samotnej – väčšinou na ťažko dostupnej a zámennej časti nosného skeletu. Razenie VIN čísla sa obvykle robí preformovanými raznicami až po lakovanie karosérie a VIN býva u modernejších vozidiel duplikované aj v iných miestach – typicky v priehľade tieniaceho lemu predného okna a na ďalších, nezverejňovaných miestach. Číslo je tvorené 17 písmenami a číslicami, jeho formát je od roku 1983 určený normou (ISO 3779:1983).
Oznámenie je povinný vykonať osobne držiteľ vozidla. Oznámenie sa vykonáva na tom orgáne Policajného zboru, kde je vozidlo evidované, okrem zmeny týkajúcej sa zmeny pobytu alebo sídla držiteľa vozidla a to do 15 dní odo dňa vzniku skutočnosti, ktorá podmieňuje povinnosť oznámenia zmien. Táto lehota sa oproti doterajšej právnej úprave predĺžila, nakoľko predchádzajúca právna úprava ukladala uvedenú povinnosť splniť v lehote 7 dní.
Zmenu vlastníckeho práva k vozidlu alebo prevod držby vozidla na inú osobu ako aj odhlásenie vozidla do cudziny zapíše orgán Policajného zboru len so súhlasom vlastníka vozidla, alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu a zmenu týkajúcu sa výmeny podvozka alebo karosérie, na ktorej sa nachádza identifikačné číslo vozidla VIN alebo identifikátor, ktorý bol úradne pridelený, zapíše orgán Policajného zboru len v prípade, že úrad dopravy vyznačil túto zmenu v osvedčení o evidencii podľa § 17 ods. 10 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ak dôjde k poškodeniu, strate alebo odcudzeniu osvedčenia o evidencii, nové osvedčenie o evidencii môže vydať orgán Policajného zboru na základe žiadosti vlastníka alebo držiteľa. V uvedenom prípade ide o možnosť, nie povinnosť orgánu Policajného zboru. Miestna príslušnosť orgánu Policajného zboru sa spravuje miestom, kde je vozidlo evidované, alebo miestom, kde si podá žiadateľ žiadosť o vydanie nového osvedčenia o evidencii.
V prípade, že ide o zmenu týkajúcu sa odhlásenia vozidla do cudziny, výmeny podvozka alebo karosérie, na ktorej sa nachádza identifikačné číslo vozidla VIN alebo identifikátor, ktorý bol úradne pridelený a oproti doterajšej právnej úprave sem spadá aj trvalá zmena farby alebo farebného vyhotovenia vozidla, držiteľ pri oznamovaní týchto zmien má povinnosť predložiť odborný posudok o kontrole originality vozidla. Cieľom kontroly originality je overenie spôsobilosti vozidla pre premávku na cestných komunikáciách, pretože prevádzkovateľ vozidla nesmie v premávke na cestných komunikáciách prevádzkovať vozidlo, na ktorom boli vykonané neoprávnené zmeny do identifikátorov vozidla, neoprávnené zásahy do konštrukcie vozidla (napr. rozrezané a poskladané z viacerých vozidiel) a do dokladov vozidla. Zároveň sa overuje výskyt údajov o vozidle a dokladoch v pátracích evidenciách a odhaľujú sa ďalšie neoprávnené alebo podvodné praktiky spojené s vozidlami. V zmysle § 220 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, je pozmeňovanie identifikátorov vozidla trestným činom. Odborný posudok o kontrole originality vozidla musí byť s výsledkom „spôsobilé“ alebo „dočasne spôsobilé“ z dôvodu chybného zápisu údajov v osvedčení o evidencii alebo v evidencii vozidiel. Ustanovuje sa povinnosť predložiť odborný posudok o kontrole originality vozidla, ktorý nie je starší ako 15 dní, pričom táto lehota sa oproti doterajšej právnej úprave skrátila, nakoľko predchádzajúca právna úprava ustanovovala posudok, ktorý nesmel byť starší ako 30 dní. Ak držiteľ vozidla predloží odborný posudok o kontrole originality vozidla s výsledkom „nespôsobilé“ alebo „dočasne spôsobilé“ z dôvodu chýbajúcich údajov na identifikátoroch vozidla, alebo z dôvodu odstránenia tej časti karosérie, na ktorej výrobca umiestnil identifikačné číslo VIN, orgán Policajného zboru postupuje podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, podľa ktorého orgán Policajného zboru rozhodne o vyradení vozidla z premávky na pozemných komunikáciách do času, kým sa zistené chyby neodstránia, prípadne natrvalo.
Ak ide o zmeny ktoré sa týkajú vlastníckeho práva k vozidlu alebo prevodu držby vozidla na inú osobu, výmeny podvozka alebo karosérie, na ktorej sa nachádza identifikačné číslo vozidla VIN alebo identifikátor, ktorý bol úradne pridelený, trvalej zmeny farby alebo farebného vyhotovenia vozidla, zmeny vykonanej na vozidle a zmeny iných údajov zapisovaných do osvedčenia o evidencii, ak je potrebný zápis nových údajov do osvedčenia o evidencii, alebo zmeny údajov zapísaných v osvedčení, poškodenia, straty alebo odcudzenia osvedčenia o evidencii, alebo poškodenia, straty alebo odcudzenia tabuľky s evidenčným číslom, držiteľ je tiež povinný pri oznámení týchto zmien predložiť platné osvedčenie o technickej kontrole a platné osvedčenie o emisnej kontrole. Uvedenú povinnosť má držiteľ len v prípade, že vozidlo takejto kontrole podlieha. Dokladom o vykonaní technickej kontroly a dokladom o vykonaní emisnej kontroly je vyznačený Protokol o technickej a emisnej kontrole vozidla, Osvedčenie o technickej a emisnej kontrole a vyznačená (perforovaná) kontrolná nálepka.
Pri zmenách ktoré sa týkajú zmeny vlastníckeho práva k vozidlu alebo prevodu držby vozidla na inú osobu, alebo odhlásenia vozidla do cudziny, má držiteľ vozidla tiež povinnosť uviesť potrebné údaje o osobe, na ktorú sa držba vozidla previedla. Uvedené údaje orgán Policajného zboru zapíše do osvedčenia o evidencii. Súčasne má držiteľ vozidla povinnosť uviesť údaje o vlastníkovi vozidla.
Medzi ďalšie povinnosti držiteľa vozidla pri oznámení zmeny v evidencii vozidiel patrí predloženie osvedčenia o evidencii. Uvedenú povinnosť držiteľ nemá, ak bolo osvedčenie o evidencii zadržané policajtom z dôvodu, že vozidlo bolo nespôsobilé alebo technicky nespôsobilé na cestnú premávku, alebo bolo vyradené z evidencie alebo z cestnej premávky, alebo z dôvodu, že vodič nepreukázal, že vozidlo bolo v ustanovenej lehote podrobené technickej kontrole alebo emisnej kontrole, alebo z dôvodu, že údaje uvedené v osvedčení o evidencii nebolo možné identifikovať, alebo z dôvodu, že na vozidle bola nečitateľná alebo poškodená tabuľka s evidenčným číslom alebo táto tabuľka nebola umiestnená v súlade s týmto zákonom, alebo z dôvodu, že vodič nepredložil potvrdenie o poistení zodpovednosti a nebolo vydané nové osvedčenie o evidencii. Uvedenú povinnosť držiteľ nemá ani v prípade, ak došlo k strate alebo odcudzeniu osvedčenia o evidencii. Ďalej musí držiteľ vozidla predložiť ďalšie doklady preukazujúce splnenie podmienok na vykonanie zmeny v evidencii vozidiel, musí preukázať svoju totožnosť a vyplniť a predložiť príslušné tlačivo.
Ak tomu nebránia zákonné dôvody, orgán Policajného zboru zaeviduje zmenu v evidencii vozidiel. Vlastníkovi vozidla alebo držiteľovi vozidla vydá osvedčenie o evidencii a podľa potreby pridelí vozidlu evidenčné číslo, zároveň tiež vydá tabuľku s evidenčným číslom.
Oproti doterajšej právnej úprave umožní toto ustanovenie vlastníkovi vozidla alebo držiteľovi vozidla požiadať o vykonanie prevodu držby vozidla na inú osobu prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel. Žiadateľ musí svoju žiadosť potvrdiť zaručeným elektronickým podpisom, ktorý upravuje § 4 zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ak orgán Policajného zboru zmenu na základe takto podanej žiadosti vykoná, žiadateľovi oznámi jej vykonanie automatizovane. Vykonanie zmeny v evidencii vozidiel podlieha prijatiu elektronickej informácie. Elektronickú informáciu zasiela poverená technická služba technickej a emisnej kontroly s výsledkom „spôsobilé na cestnú premávku“, ak takej povinnosti podlieha a túto povinnosť má aj Slovenskej kancelária poisťovateľov v rámci informácie týkajúcej sa povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu. Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. V prípade cudzozemského motorového vozidla má túto povinnosť vodič tohto motorového vozidla. Podrobnosti ustanovuje zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vykonaniu zmeny nesmú brániť ani iné zákonné dôvody.
Pre úplnosť treba uviesť, že § 116 nadobúda účinnosť dňom 1. februára 2009 okrem ods. 10, ktorý nadobúda účinnosť dňom 1. júla 2010.

Zápis držiteľa vozidla

§ 117

(1) Pri oznámení zmeny podľa § 116 ods. 1 písm. a) je osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla, povinná osobne požiadať orgán Policajného zboru príslušný podľa miesta svojho pobytu alebo sídla o zápis do dokladov vozidla ako držiteľ, a to do 15 dní odo dňa, keď sa na ňu držba vozidla previedla. Pritom je povinná na vykonanie evidenčných úkonov predložiť osvedčenie o evidencii so zápisom o oznámení zmeny, ktorý vykonal orgán Policajného zboru, a ďalšie potrebné doklady ustanovené týmto zákonom preukazujúce splnenie podmienok na vykonanie zmeny v evidencii vozidiel, preukázať svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivo; osvedčenie o evidencii sa neodovzdáva, ak bolo stratené alebo odcudzené. Ak osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla, žiada o zápis orgán Policajného zboru, na ktorom nie je vozidlo evidované, je povinná odovzdať aj tabuľku s evidenčným číslom; to neplatí, ak bola tabuľka s evidenčným číslom stratená alebo odcudzená.
(2) Pri oznámení zmeny podľa § 116 ods. 1 písm. a) prostredníctvom elektronickej služby je osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla, povinná osobne požiadať orgán Policajného zboru príslušný podľa miesta svojho pobytu alebo sídla o zápis do dokladov vozidla ako držiteľ, a to do 15 dní odo dňa, keď sa na ňu vozidlo previedlo. Pritom je povinná na vykonanie evidenčných úkonov predložiť osvedčenie o evidencii a ďalšie potrebné doklady ustanovené týmto zákonom preukazujúce splnenie podmienok na vykonanie zmeny v evidencii vozidiel, preukázať svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivo; osvedčenie o evidencii sa neodovzdáva, ak bolo stratené alebo odcudzené. Ak osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla, žiada o zápis orgán Policajného zboru, na ktorom nie je vozidlo evidované, je povinná odovzdať aj tabuľku s evidenčným číslom; to neplatí, ak bola tabuľka s evidenčným číslom stratená alebo odcudzená.
(3) Ak osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla, nepožiada v ustanovenej lehote orgán Policajného zboru o zápis do dokladov vozidla ako držiteľ, môže tak urobiť najneskôr do 30 dní odo dňa, keď sa na ňu vozidlo previedlo; pritom je povinná hodnoverne preukázať, že tak nemohla z objektívnych dôvodov požiadať.
(4) Ak osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla, nepožiada orgán Policajného zboru ani do 30 dní odo dňa, keď sa na ňu vozidlo previedlo, o zápis do dokladov vozidla ako držiteľ, je povinná predložiť odborný posudok o kontrole originality vozidla podľa § 116 ods. 5.
(5) Orgán Policajného zboru zaeviduje zápis ďalšieho držiteľa vozidla v evidencii vozidiel a držiteľovi vozidla alebo vlastníkovi vozidla vydá osvedčenie o evidencii, a ak ide o prípad podľa odseku 1 poslednej vety a podľa odseku 2 poslednej vety, aj tabuľku s evidenčným číslom.

Komentár k § 117

Ak ide o oznámenie zmeny vlastníckeho práva k vozidlu alebo prevodu držby vozidla na inú osobu, je osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla, povinná osobne požiadať orgán Policajného zboru príslušný podľa miesta svojho pobytu alebo sídla o zápis do dokladov vozidla ako držiteľ. Ďalej je táto osoba povinná predložiť osvedčenie o evidencii so zápisom o oznámení zmeny, ktorý vykonal orgán Policajného zboru a ďalšie potrebné doklady ustanovené týmto zákonom, preukazujúce splnenie podmienok na vykonanie zmeny v evidencii vozidiel. Musí tiež preukázať svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivo. V prípade, že bolo osvedčenie o evidencii stratené alebo odcudzené, neuplatňuje sa povinnosť jeho odovzdania. Ak osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla, žiada o zápis orgán Policajného zboru, na ktorom nie je vozidlo evidované, je povinná odovzdať tiež tabuľku s evidenčným číslom. Povinnosť jej odovzdania sa neuplatní v prípade, že táto bola stratená alebo odcudzená. Ustanovuje sa tiež možnosť vykonať uvedené oznámenie prostredníctvom elektronickej služby.
Lehota na vykonanie oznámenia je 15 dní odo dňa, keď sa na inú osobu držba vozidla previedla, pričom táto sa oproti predchádzajúcej právnej úprave predĺžila o jeden deň. V prípade, že osoba, na ktorú sa držba previedla nepožiadala v tejto lehote orgán Policajného zboru o zápis do dokladov vozidla ako držiteľ, má možnosť urobiť tak najneskôr do 30 dní odo dňa kedy sa na ňu vozidlo previedlo. Túto predĺženú lehotu však môže využiť len v prípade, že hodnoverne preukáže, že toto oznámenie nemohla z objektívnych dôvodov vykonať v lehote 15 dní. Ak nastane situácia, že povinná osoba neurobí toto oznámenie ani v predĺženej lehote, zo zákona jej vzniká povinnosť predložiť odborný posudok o kontrole originality vozidla s výsledkom „spôsobilé“ alebo „dočasne spôsobilé“ z dôvodu chybného zápisu údajov v osvedčení o evidencii alebo v evidencii vozidiel, pričom tento posudok nesmie byť starší ako 15 dní.
Po splnení zákonom ustanovených podmienok zaeviduje orgán Policajného zboru zápis ďalšieho držiteľa vozidla v evidencii vozidiel. Držiteľovi vozidla, alebo jeho vlastníkovi vydá osvedčenie o evidencii. Orgán Policajného zboru vydá tiež tabuľku s evidenčným číslom, ak osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla, požiadala o zápis orgán Policajného zboru, na ktorom nie je vozidlo evidované a to aj v prípade, že tak urobila prostredníctvom elektronickej služby.

§ 118

(1) Orgán Policajného zboru vykoná zmeny v evidencii, ak o to požiada vlastník vozidla zapísaný v osvedčení o evidencii alebo vlastník vozidla, ktorý hodnovernými dokladmi preukáže spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla a plnenie s tým súvisiacich povinností; povinnosti podľa § 116 ods. 1, 2 a 5 až 7 v tomto prípade plní vlastník vozidla.
(2) Na osobu, ktorá má byť zapísaná do dokladov vozidla ako jeho držiteľ a ktorá si nesplnila povinnosti podľa § 117 ods. 1 alebo 2, prechádzajú povinnosti držiteľa vozidla.
(3) Na prevod držby vozidla sa použijú ustanovenia § 114 ods. 4 a 5 a § 115 ods. 4.
(4) Orgán Policajného zboru nevykoná zápis o zmene držby vozidla, odhlásenie vozidla do cudziny a zmenu údajov o vlastníkovi vozidla po doručení oznámenia, že sa proti vlastníkovi vozidla vedie exekučné konanie, alebo po doručení oznámenia, že sa proti vlastníkovi vozidla vedie výkon rozhodnutia.

Komentár k § 118

Úprava tohto ustanovenia sa zaoberá ďalšími podmienkami pri vykonávaní zmien v evidencii vozidiel na žiadosť vlastníka vozidla. Oproti doterajšej právnej úprave sa špecifikujú prípady, kedy orgán Policajného zboru nevykoná prevod držby vozidla na inú osobu. Ide o prípad, ak sa proti vlastníkovi vozidla vedie exekučné konanie, alebo ak sa proti vlastníkovi vozidla vedie výkon rozhodnutia a orgánu Policajného zboru bolo o tejto skutočnosti doručené oznámenie.

§ 119

Odhlásenie vozidla do cudziny

(1) Vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla prihláseného do evidencie je pri oznámení zmeny podľa § 116 ods. 1 písm. b) povinný na vykonanie evidenčného úkonu predložiť osvedčenie o evidencii, doklady podľa § 114 ods. 7 a § 116 ods. 5, preukázať svoju totožnosť, vyplniť príslušné tlačivo a uviesť potrebné údaje o osobe s pobytom alebo sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorú orgán Policajného zboru zaeviduje ako nového držiteľa vozidla a nového vlastníka vozidla, a odovzdať tabuľku s evidenčným číslom; osvedčenie o evidencii alebo tabuľka s evidenčným číslom sa neodovzdáva, ak boli stratené alebo odcudzené. Osoba, ktorá má byť zaevidovaná ako nový držiteľ vozidla a ako nový vlastník, je povinná byť osobne prítomná na orgáne Policajného zboru, ktorý odhlasuje vozidlo do cudziny.
(2) Orgán Policajného zboru príslušný podľa miesta pobytu alebo sídla držiteľa vozidla vydá osvedčenie o evidencii s platnosťou do 30 dní odo dňa odhlásenia vozidla, v ktorom je ako držiteľ vozidla a vlastník vozidla uvedená osoba s pobytom alebo sídlom mimo územia Slovenskej republiky, a na požiadanie aj pridelí vozidlu zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno V a vydá tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno V.
(3) Vlastník dosiaľ neevidovaného vozidla, ktorému výrobca alebo zástupca výrobcu vystavil a vydal osvedčenie o evidencii, je pri oznámení zmeny podľa § 116 ods. 1 písm. b) povinný na vykonanie evidenčného úkonu predložiť doklady podľa § 114 ods. 7, preukázať svoju totožnosť, vyplniť príslušné tlačivo, uviesť potrebné údaje o osobe s pobytom alebo sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorú orgán Policajného zboru zaeviduje ako nového držiteľa vozidla a nového vlastníka vozidla, a umožniť porovnanie údajov uvádzaných v osvedčení s údajmi priamo na vozidle; v takom prípade orgán Policajného zboru príslušný podľa miesta, kde bolo vozidlo prevzaté, na požiadanie pridelí vozidlu zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno V a vydá tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno V. Orgán Policajného zboru obmedzí platnosť osvedčenia o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom obsahujúcim písmeno V do 30 dní od odhlásenia vozidla do cudziny.
(4) Orgán Policajného zboru nevykoná odhlásenie vozidla do cudziny, ak toto vozidlo bolo vyradené z evidencie vozidiel Slovenskej republiky alebo z evidencie vozidiel iného štátu.

Komentár k § 119

Problematika podmienok pri odhlasovaní vozidiel do cudziny nebola v doterajšej právnej úprave bližšie špecifikovaná, z tohto dôvodu a z dôvodu potreby právnej úpravy týkajúcej sa tejto oblasti ju zákonodarca upravil priamo v zákone. Ustanovuje sa, že vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla prihláseného do evidencie je pri oznámení zmeny týkajúcej sa odhlásenia vozidla do cudziny povinný predložiť osvedčenie o evidencii, predložiť potvrdenie o poistení zodpovednosti alebo preukázať uzavretie tohto poistenia, predložiť odborný posudok o kontrole originality vozidla s výsledkom „spôsobilé“ alebo „dočasne spôsobilé“ z dôvodu chybného zápisu údajov v osvedčení o evidencii alebo v evidencii vozidiel, ktorý nesmie byť starší ako 15 dní. Ďalej musí preukázať svoju totožnosť, vyplniť príslušné tlačivo a uviesť potrebné údaje o osobe s pobytom alebo sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorú orgán Policajného zboru zaeviduje ako nového držiteľa vozidla a nového vlastníka vozidla. Musí tiež odovzdať tabuľku s evidenčným číslom. Tak osvedčenie o evidencii ako aj tabuľka s evidenčným číslom sa neodovzdáva, ak boli stratené alebo odcudzené. Ustanovuje sa tiež povinnosť osoby, ktorá má byť zaevidovaná ako nový držiteľ vozidla a ako nový vlastník, pričom ide o povinnosť byť osobne prítomná na orgáne Policajného zboru, ktorý odhlasuje vozidlo do cudziny.
Ďalej toto ustanovenie upravuje povinnosti orgánu Policajného zboru príslušného podľa miesta pobytu alebo sídla držiteľa vozidla. Ide o povinnosť vydať osvedčenie o evidencii s platnosťou do 30 dní odo dňa odhlásenia vozidla, v ktorom je ako držiteľ vozidla a vlastník vozidla uvedená osoba s pobytom alebo sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Ak žiadateľ požiada aj o zvláštne evidenčné číslo, orgán Policajného zboru je povinný mu toto na požiadanie prideliť, pričom súčasne vydá aj tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom. Zvláštne evidenčné číslo, ako aj tabuľka so zvláštnym evidenčným číslom obsahujú písmeno V. Zvláštne evidenčné čísla sú upravené v § 127 tohto zákona.
Ak zmenu týkajúcu sa odhlásenia vozidla do cudziny oznamuje vlastník dosiaľ neevidovaného vozidla, ktorému výrobca alebo zástupca výrobcu vystavil a vydal osvedčenie o evidencii, tento je povinný predložiť potvrdenie o poistení zodpovednosti, prípadne preukázať uzavretie poistenia, musí tiež preukázať svoju totožnosť, vyplniť príslušné tlačivo, uviesť potrebné údaje o osobe s pobytom alebo sídlom mimo územia Slovenskej republiky, pričom túto osobu orgán Policajného zboru zaeviduje ako nového držiteľa vozidla a nového vlastníka vozidla. Vlastník dosiaľ neevidovaného vozidla musí umožniť porovnanie údajov uvádzaných v osvedčení s údajmi priamo na vozidle. Po splnení uvedených podmienok a na požiadanie, orgán Policajného zboru príslušný podľa miesta, kde bolo vozidlo prevzaté, pridelí vozidlu zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno V a zároveň vydá tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno V. Platnosť osvedčenia o evidencii ako aj tabuľky s evidenčným číslom obsahujúcim písmeno V je časovo obmedzená na dobu 30 dní od odhlásenia vozidla do cudziny.
Ustanovuje sa tiež dôvod zamietnutia žiadosti o odhlásenie vozidla do cudziny. Ide o prípad, kedy sa vozidlo nenachádza v evidencii vozidiel v SR ani v evidencii vozidiel iného štátu z dôvodu jeho predchádzajúceho vyradenia.

Vyraďovanie vozidiel z evidencie

§ 120

(1) Orgán Policajného zboru, ktorý vozidlo eviduje, vyradí vozidlo z evidencie, ak o to jeho vlastník alebo držiteľ požiada; orgán Policajného zboru vyradí vozidlo z evidencie aj vtedy, ak o to požiada osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla.
(2) Vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla je pri vyradení vozidla z evidencie povinný vyplniť príslušné tlačivo, odovzdať osvedčenie o evidencii, tabuľku s evidenčným číslom, a ak ide o staré vozidlo, predložiť aj potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie⁶⁶⁾ alebo potvrdenie obvodného úradu životného prostredia, že vozidlo bolo zničené; osvedčenie o evidencii alebo tabuľka s evidenčným číslom sa neodovzdáva, ak boli stratené alebo odcudzené.
(3) Ak vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla, ktoré previedol na osobu s pobytom alebo sídlom v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru, žiada o vyradenie takého vozidla z evidencie, orgán Policajného zboru vyradí také vozidlo z evidencie až po získaní informácie príslušného orgánu štátu, ktorý vozidlo eviduje. Orgán Policajného zboru vyradí vozidlo z evidencie aj bez žiadosti držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla, ak prijal informáciu zo štátu, ktorý vozidlo eviduje.
(4) Ak vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla, ktoré previedol na osobu s pobytom alebo sídlom v štáte inom ako je štát Európskeho hospodárskeho priestoru, žiada o vyradenie takého vozidla z evidencie, je povinný predložiť potvrdenie príslušného orgánu štátu, do ktorého bolo vozidlo vyvezené.
(5) Ak vlastník vozidla alebo držiteľ starého vozidla žiada vyradiť z evidencie vozidlo, ktoré je odpadom a má byť odovzdané na spracovanie v inom štáte, orgán Policajného zboru vyradí také vozidlo z evidencie iba po predložení písomného dokladu s uvedením dôvodu spracovania vozidla v inom štáte spolu s jeho osvedčeným prekladom.
(6) Vyradením z evidencie vozidlo stráca schválenie na prevádzku v cestnej premávke.
(7) Vozidlo, ktoré bolo vyradené z evidencie, smie byť znova prihlásené do evidencie vozidiel, len ak sa opätovne schváli na prevádzku v cestnej premávke.
(8) Vlastníkovi vozidla alebo držiteľovi vozidla orgán Policajného zboru vydá písomné potvrdenie o vyradení vozidla z evidencie.

Komentár k § 120

V tomto ustanovení sa nachádza úprava podmienok pri vyradení vozidla z evidencie na žiadosť vlastníka vozidla, alebo držiteľa vozidla, alebo na žiadosť osoby, na ktorú sa držba previedla. Medzi uvedené podmienky patrí: vyplnenie príslušného tlačiva, odovzdanie osvedčenia o evidencii, odovzdanie tabuľky s evidenčným číslom, ak došlo k ich strate alebo odcudzeniu táto povinnosť sa neuplatňuje. Ak ide o staré vozidlo medzi povinnosti patrí aj predloženie potvrdenia o prevzatí starého vozidla na spracovanie, prípadne predloženie potvrdenia obvodného úradu životného prostredia, že vozidlo bolo zničené. Cieľom tohto ustanovenia je zabránenie ďalšieho prevádzkovania vozidla vyradeného z cestnej premávky. Za staré vozidlo sa považuje vozidlo, ktoré jeho držiteľ chce dať vyradiť z evidencie vozidiel alebo má byť vyradené, alebo bolo vyradené z evidencie vozidiel podľa tohto zákona. Starým vozidlom je aj vozidlo, ktorého držiteľ nie je známy, ak je odstavené dlhšie ako 30 dní na ceste, alebo verejnom priestranstve, alebo na inom mieste, ak je jeho odstránenie potrebné z hľadiska ochrany životného prostredia, alebo zachovania estetického vzhľadu obce či osobitne chránenej časti prírody a krajiny.
Ustanovenie upravuje aj prípad, ak ide o žiadosť vlastníka vozidla alebo držiteľa vozidla, ktoré previedol na osobu s pobytom alebo sídlom v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru. Podmienkou pre vyradenie takéhoto vozidla je získanie informácie príslušného orgánu štátu, ktorý vozidlo eviduje. Ak takúto informáciu orgán Policajného zboru prijal, vyradí vozidlo z evidencie aj bez žiadosti držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla. Ak ide o štát ktorý nie je štátom Európskeho hospodárskeho priestoru, vlastník, prípadne držiteľ je povinný predložiť potvrdenie príslušného orgánu štátu, do ktorého bolo vozidlo vyvezené. Novinkou oproti doterajšej právnej úprave je možnosť daná držiteľovi vozidla, alebo vlastníkovi vozidla, pri žiadosti o vyradenie vozidla prevedeného na osobu s pobytom alebo sídlom mimo územia Slovenskej republiky, predložiť namiesto potvrdenia o odovzdaní starého vozidla na spracovanie potvrdenie evidenčného orgánu cieľového štátu o zaevidovaní takého vozidla.
Ustanovuje sa zásada, že v prípade ak ide vozidlo, ktoré je odpadom a má byť odovzdané na spracovanie v inom štáte, pričom jeho vlastník, alebo držiteľ ho žiada vyradiť z evidencie, k vyradeniu dôjde len po predložení písomného dokladu s uvedením dôvodu spracovania vozidla v inom štáte. Súčasťou tohto dokladu musí byť jeho osvedčený preklad.
Ak sa vozidlo z evidencie vyradí, stráca schválenie na prevádzku v cestnej premávke. Takéto vozidlo smie byť znova prihlásené do evidencie vozidiel, len za podmienky, že sa opätovne schváli na prevádzku v cestnej premávke. Po vyradení vozidla z evidencie má orgán Policajného zboru povinnosť vydať písomné potvrdenie o vyradení vozidla z evidencie.

§ 121

(1) Orgán Policajného zboru, ktorý vozidlo eviduje, rozhodne o vyradení vozidla z evidencie aj na návrh príslušného orgánu,⁶⁷⁾ ak má vozidlo neoprávnene pozmenený identifikátor vozidla alebo vozidlo sa nedá identifikovať podľa skrytých identifikátorov.
(2) Orgán Policajného zboru, ktorý vozidlo eviduje, vyradí vozidlo z evidencie, ak bolo rozhodnuté o jeho trvalom vyradení z cestnej premávky alebo ak je v evidencii vozidiel vozidlo, ktoré nebolo schválené na prevádzku v cestnej premávke alebo schválenie na prevádzku v cestnej premávke bolo neplatné alebo bolo zrušené.
(3) Orgán Policajného zboru, ktorý vozidlo eviduje, vyradí staré vozidlo z evidencie, ak príslušný orgán v rozhodnutí určil, že staré vozidlo je odpadom.

Komentár k § 121

Nakoľko je dopravný prostriedok určitým technickým zariadením, ktoré podlieha osobitným predpisom, všetky jeho časti musia spĺňať technické podmienky vyžadované na jeho konštrukciu. Tieto podmienky predstavujú technickú štandardnosť a požiadavky zodpovedajúce stavu poznania v reálnom čase a zabezpečujú stanovený stupeň bezpečnosti, prevádzkovej spôsobilosti, ochrany životného prostredia pred znečistením nad stanovené limity, najmä emisií vo výfukových plynoch a hluku, pričom v premávke na cestných komunikáciách je možné použiť iba vozidlo spĺňajúce tieto podmienky. Ak ich nespĺňa, nesmie sa takéto vozidlo použiť v premávke na cestných komunikáciách a vo väčšine prípadov dochádza k jeho vyradeniu z evidencie vozidiel. Týmto ustanovením sa sleduje vylúčiť z premávky najmä tie vozidlá, ktoré ohrozujú bezpečnosť a plynulosť premávky, ohrozujú účastníkov premávky, poškodzujú zdravie osôb, cestné komunikácie a životné prostredie.
Predmetné ustanovenie upravuje, v ktorých prípadoch orgán Policajného zboru vyradí vozidlo na základe vlastného rozhodnutia alebo rozhodnutia iného príslušného orgánu z evidencie. Ide o situácie ak má vozidlo neoprávnene pozmenený identifikátor vozidla, prípadne sa nedá identifikovať podľa skrytých identifikátorov, alebo ak sa rozhodlo o jeho trvalom vyradení z cestnej premávky, prípadne ak sa nachádza v evidencii vozidiel vozidlo, ktoré nebolo schválené na prevádzku v cestnej premávke, alebo toto schválenie bolo neplatné, prípadne bolo zrušené. Z evidencie sa vyradí aj to staré vozidlo, o ktorom príslušný orgán v rozhodnutí určil, že je odpadom. Pre účely tohto ustanovenia sa pod príslušným orgánom rozumie policajt, ktorý má oprávnenie zaistiť vec. Ak je zaistenou vecou vozidlo, ktoré má neoprávnene pozmenený identifikátor vozidla, a vozidlo sa nedá identifikovať podľa skrytých identifikátorov, spracuje návrh na jeho vyradenie z príslušnej evidencie.

§ 122

Zastupovanie

Iná osoba môže za vlastníka vozidla alebo držiteľa vozidla konať, len ak jej bolo udelené písomné plnomocenstvo s osvedčeným podpisom vlastníka vozidla alebo držiteľa vozidla, alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Ak držiteľ vozidla nie je totožný s vlastníkom vozidla, iná osobamôže za držiteľa vozidla konať, len ak jej vlastník vozidla udelil písomné plnomocenstvo so svojím osvedčeným podpisom.

Komentár k § 122

Predmetom tohto ustanovenia je úprava zastupovania pri evidenčných úkonoch. Oproti doteraz platnej právnej úprave je zastupovanie ustanovené v samostatnom paragrafe, aby bola zrejmá jeho platnosť na celú šiestu časť zákona. Za vlastníka alebo držiteľa môže konať iná osoba len v prípade, že tejto bolo udelené písomné plnomocenstvo. Podpis vlastníka alebo držiteľa musí byť na ňom osvedčený. Inak môže za vlastníka alebo držiteľa konať iná osoba, len ak o tom rozhodol príslušný orgán. V prípade, že osoba držiteľa nie je totožná s osobou vlastníka, za držiteľa môže konať iná osoba len v prípade, že jej vlastník vozidla udelil písomné plnomocenstvo. Podpis vlastníka musí byť na ňom osvedčený.

TRETIA HLAVA

EVIDENČNÉ ČÍSLA

Evidenčné číslo

§ 123

(1) Každé vozidlo podliehajúce evidencii musí mať pridelené evidenčné číslo.
(2) Evidenčné číslo pridelí a tabuľku s evidenčným číslom vydá orgán Policajného zboru, kde držiteľ vozidla prihlasuje vozidlo do evidencie vozidiel.
(3) Tabuľka s evidenčným číslom môže byť vyrobená

a) zo zliatin ľahkých kovov alebo
b) zo zmesi polykarbonátu a polyesteru vyžarujúcej svetlo pri zapnutom osvetlení vozidla.

(4) Držiteľ vozidla je povinný vydanú tabuľku s evidenčným číslom bezodkladne pripevniť na vozidlo. Tabuľka s evidenčným číslom nesmie byť pripevnená spôsobom, ktorý narušuje jej celistvosť a znemožňuje jej čitateľnosť alebo identifikáciu. Ak boli vozidlu vydané dve tabuľky s evidenčným číslom, držiteľ vozidla je povinný bezodkladne pripevniť na vozidlo obe tabuľky.
(5) Bez pripevnenej tabuľky s prideleným evidenčným číslom alebo s nečitateľnou alebo poškodenou tabuľkou sa vozidlo nesmie používať v cestnej premávke ani nechať stáť na ceste.
(6) Na tabuľke s evidenčným číslom ani v jej blízkosti na vozidle s výnimkou poznávacej značky Slovenskej republiky alebo značky s písmenami CD alebo CC nesmú byť umiestnené nijaké nápisy ani označenia, ktoré by bránili riadnej čitateľnosti evidenčného čísla.
(7) Držiteľ vozidla je povinný bezodkladne odovzdať orgánu Policajného zboru tabuľku s evidenčným číslom, ak bolo vozidlu pridelené nové evidenčné číslo alebo ak je tabuľka s evidenčným číslom poškodená. Odcudzenie tabuľky s evidenčným číslom je držiteľ vozidla povinný bezodkladne oznámiť najbližšiemu orgánu Policajného zboru.
(8) Orgán Policajného zboru pridelí nové evidenčné číslo a vydá tabuľku s evidenčným číslom držiteľovi vozidla alebo vlastníkovi vozidla, ak o to požiada.
(9) Na žiadosť držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla kategórie M, N, O a R⁶⁸⁾ možno takémuto vozidlu prideliť tabuľku s evidenčným číslom vyrobenú zo zmesi polykarbonátu a polyesteru vyžarujúcej svetlo pri zapnutom osvetlení vozidla. Ak sa vozidlu prideľuje predná tabuľka aj zadná tabuľka s evidenčným číslom, orgán Policajného zboru na žiadosť držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla vydá jednu tabuľku s evidenčným číslom vyhotovenú zo zliatin ľahkých kovov, ktorá musí byť umiestnená vpredu na vozidle, a jednu tabuľku s evidenčným číslom vyhotovenú zo zmesi polykarbonátu a polyesteru vyžarujúcej svetlo pri zapnutom osvetlení vozidla, ktorá musí byť umiestnená vzadu na vozidle.
(10) Ak sa vozidlu prideľuje predná aj zadná tabuľka s evidenčným číslom a došlo ku strate alebo odcudzeniu len jednej tabuľky s evidenčným číslom, držiteľ vozidla alebo vlastník vozidla je povinný odovzdať orgánu Policajného zboru druhú tabuľku s evidenčným číslom; pri poškodení len jednej tabuľky s evidenčným číslom je povinný odovzdať obidve tabuľky s evidenčným číslom.
(11) Ak došlo k strate, odcudzeniu alebo k poškodeniu tabuľky s evidenčným číslom, držiteľ vozidla alebo vlastník vozidla môže požiadať o vydanie duplikátu tabuľky s pôvodným evidenčným číslom; o duplikát tabuľky s pôvodným evidenčným číslom môže držiteľ vozidla alebo vlastník vozidla požiadať najviac dvakrát. Duplikát tabuľky s pôvodným evidenčným číslom sa označuje arabským číslom v krúžku v pravom hornom rohu tabuľky. O vydanie duplikátu tabuľky s pôvodným evidenčným číslom nemôže požiadať držiteľ vozidla alebo vlastník vozidla, ktoré má pridelené osobitné evidenčné číslo podľa § 126 ods. 6.
(12) Ak vozidlo má už pridelenú tabuľku s evidenčným číslom podľa odseku 3 písm. a), možno na žiadosť držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla prideliť novú tabuľku s pôvodným evidenčným číslom vyrobenú z priehľadnej zmesi polykarbonátu a polyesteru vyžarujúcej svetlo pri zapnutom osvetlení vozidla. Ak bola vozidlu pridelená predná aj zadná tabuľka s evidenčným číslom, orgán Policajného zboru vydá jednu tabuľku s pôvodným evidenčným číslom vyhotovenú zo zliatin ľahkých kovov, ktorá musí byť umiestnená vpredu na vozidle, a jednu tabuľku s pôvodným evidenčným číslom vyhotovenú z priehľadnej zmesi polykarbonátu a polyesteru vyžarujúcej svetlo pri zapnutom osvetlení vozidla, ktorá musí byť umiestnená vzadu na vozidle.
(13) Ak vozidlo má už pridelenú tabuľku s evidenčným číslom podľa odseku 3 písm. b), možno na žiadosť držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla prideliť novú tabuľku s pôvodným evidenčným číslom vyhotovenú zo zliatin ľahkých kovov. Ak bola vozidlu pridelená predná aj zadná tabuľka s evidenčným číslom, orgán Policajného zboru vydá obe nové tabuľky s pôvodným evidenčným číslom vyhotovené zo zliatin ľahkých kovov.
(14) Pridelenie tabuliek s evidenčným číslom podľa odsekov 12 a 13 sa považuje za vydanie duplikátu tabuľky s evidenčným číslom.
(15) Držiteľ vozidla, ktorému bola vydaná nová tabuľka s pôvodným evidenčným číslom alebo nová tabuľka s novým evidenčným číslom za stratenú alebo za odcudzenú tabuľku s evidenčným číslom a svoju predchádzajúcu tabuľku s evidenčným číslom našiel alebo inak získal späť, je povinný predchádzajúcu tabuľku s evidenčným číslom bezodkladne odovzdať najbližšiemu orgánu Policajného zboru.
(16) Každý, kto nájde tabuľku s evidenčným číslom, je povinný ju bezodkladne odovzdať najbližšiemu orgánu Policajného zboru alebo policajtovi.
(17) Evidenčné číslo musí byť vždy dobre čitateľné. Ak je vozidlo vybavené spájacím zariadením, ktoré bez zapojenia prípojného vozidla do jazdnej súpravy znemožňuje riadnu čitateľnosť evidenčného čísla, musí byť toto spájacie zariadenie demontované. Ak je vozidlo vybavené schváleným nosičom bicykla, ktorý znemožňuje riadnu čitateľnosť evidenčného čísla, musí byť tabuľka s evidenčným číslom premiestnená na predpísané miesto na nosiči bicykla vrátane predpísaného osvetlenia.
(18) Vzory tabuliek s evidenčným číslom, ich rozmery, miesto upevnenia na vozidle, vyhotovenie, označenie okresov uvádzaných na tabuľkách s evidenčným číslom a okruh vozidiel, ktorým možno vydať príslušné tabuľky s evidenčným číslom, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

Komentár k § 123

Ustanovuje sa postup pri prideľovaní evidenčného čísla, vydávaní tabuliek s evidenčným číslom ako aj nakladaní s nimi. Evidenčné číslo prideľuje a tabuľku s evidenčným číslom vydáva ten orgán Policajného zboru, kde držiteľ vozidla prihlasuje vozidlo do evidencie vozidiel. Zo zákona vyplýva povinnosť evidenčného čísla pre každé vozidlo podliehajúce evidencii. Z tohto dôvodu sa vozidlo nesmie používať v cestnej premávke ani nechať stáť na ceste v prípade, že nemá pripevnenú tabuľku s prideleným evidenčným číslom, prípadne ak je pripevnená tabuľka nečitateľná, alebo poškodená. Na tabuľke a ani v jej blízkosti, s výnimkou poznávacej značky Slovenskej republiky alebo značky s písmenami CD alebo CC, ktoré označujú vozidlá členov cudzích zastupiteľských úradov so sídlom v SR, ktorí požívajú diplomatickú imunitu a výsady, nesmú byť umiestnené nijaké nápisy ani označenia, ktoré by bránili riadnej čitateľnosti evidenčného čísla.
Novinkou, oproti predchádzajúcej právnej úprave je zavedenie možnosti požiadať o pridelenie tabuľky zo zmesi polykarbonátu a polyesteru vyžarujúcej svetlo pri zapnutom osvetlení vozidla. Rovnako ako v predchádzajúcej právnej úprave môže byť tabuľka s evidenčným číslom vyrobená aj zo zliatin ľahkých kovov.
Ustanovujú sa povinnosti držiteľ vozidla po vydaní tabuľky s evidenčným číslom. Tento je povinný bezodkladne ju pripevniť na vozidlo, ak boli vozidlu vydané dve tabuľky, uvedený úkon musí urobiť s oboma tabuľkami, pričom musí dbať na zásadu, že tabuľky nesmie pripevniť spôsobom, ktorý by narušoval ich celistvosť a znemožnil by ich čitateľnosť alebo identifikáciu.
Ustanovuje sa povinnosť držiteľa vozidla v prípade, že vozidlu bolo pridelené nové evidenčné číslo, v prípade poškodenia tabuľky, alebo jej odcudzenia. Ak sa pridelilo nové evidenčné číslo, alebo došlo k poškodeniu tabuľky s evidenčný číslom, držiteľ musí tabuľku bezodkladne odovzdať orgánu Policajného zboru a ak došlo k jej odcudzeniu, je jeho povinnosťou toto bezodkladne oznámiť najbližšiemu orgánu Policajného zboru.
Ustanovuje sa tiež povinnosť orgánu Policajného zboru, ktorý musí prideliť nové evidenčné číslo a vydať tabuľku s evidenčným číslom držiteľovi, alebo vlastníkovi vozidla v prípade, že tento o to požiada. Ak ide o držiteľa alebo vlastníka vozidla kategórie M, N, O a R, možno takémuto vozidlu prideliť tabuľku s evidenčným číslom vyrobenú zo zmesi polykarbonátu a polyesteru vyžarujúcej svetlo pri zapnutom osvetlení vozidla. V prípade, že sa vozidlu prideľujú obe tabuľky, teda tabuľka predná aj zadná, platí zásada, že jedna tabuľka je vyhotovená zo zliatin ľahkých kovov, pričom táto musí byť umiestnená vpredu a druhá tabuľka je vyhotovená zo zmesi polykarbonátu a polyesteru vyžarujúca svetlo pri zapnutom osvetlení vozidla, pričom táto musí byť umiestnená na vozidle vzadu. Kategórie vozidiel upravuje zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom pod kategóriu M spadajú motorové vozidlá s najmenej štyrmi kolesami projektované a konštruované na prepravu cestujúcich, pod kategóriu N spadajú motorové vozidlá s najmenej štyrmi kolesami projektované a konštruované na prepravu tovaru, pod kategóriu O spadajú prípojné vozidlá vrátane návesov a pod kategóriu R spadajú prípojné vozidlá za traktor.
Toto ustanovenie rieši aj prípad, kedy dôjde k strate, odcudzeniu alebo poškodeniu tabuľky s evidenčným číslom. V zákone sú upravené dve možnosti, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, kde bol upravený iba jediný postup. Prvou možnosťou je odovzdanie tabuľky s evidenčným číslom. Ak došlo k strate alebo odcudzeniu jednej tabuľky, držiteľ alebo vlastník vozidla druhú tabuľku odovzdá orgánu Policajného zboru. V prípade poškodenia jednej z tabuliek sa určuje, že odovzdať musí obe tabuľky. Druhou možnosťou je, a to rovnako pri strate, odcudzení ako aj pri poškodení tabuľky, požiadať orgán Policajného zboru o vydanie duplikátu tabuľky s pôvodným evidenčným číslom. Ide o novozavedenú možnosť, pričom takto vydaný duplikát tabuľky sa považuje za náhradu za stratenú, odcudzenú alebo poškodenú pôvodnú tabuľku s evidenčným číslom. Zákon určuje subjekty, ktoré majú možnosť požiadať o duplikát tabuľky. Môže tak urobiť vlastník, ako aj držiteľ vozidla, no zákon ustanovuje zásadu, že k požiadaniu môže dôjsť maximálne dvakrát. O duplikát nemá právo požiadať ten držiteľ alebo vlastník, ktorý má pridelené osobitné evidenčné číslo, konkrétne ide o vozidlo ozbrojených síl, Ministerstva obrany Slovenskej republiky a rozpočtových a príspevkových organizácií v jeho pôsobnosti. Na rozlíšenie duplikátu tabuľky od tabuľky pôvodne vydanej slúži arabské číslo, ktoré sa nachádza v pravom hornom rohu tabuľky. Uvedené číslo sa umiestni do krúžku.
Zákon priznáva držiteľovi alebo vlastníkovi možnosť požiadať o tabuľku s evidenčným číslom vyrobenú zo zmesi polykarbonátu a polyesteru vyžarujúcej svetlo pri zapnutom osvetlení vozidla a to aj v prípade, že vozidlo má už pridelenú tabuľku s evidenčným číslom vyrobenú zo zliatin ľahkých kovov. Ak bola vozidlu pridelená predná aj zadná tabuľka, nová tabuľka s pôvodným evidenčným číslom vyrobená zo zmesi polykarbonátu a polyesteru sa musí umiestniť vzadu na vozidle. Nová tabuľka vyrobená zo zliatin ľahkých kovov sa musí umiestniť vpredu. Zákon pripúšťa aj opačnú možnosť, teda možnosť požiadania o tabuľku vyrobenú zo zliatin ľahkých kovov v prípade, že vozidlo má pridelenú tabuľku vyrobenú zo zmesi polykarbonátu a polyesteru. V tomto prípade vlastníkovi alebo držiteľovi vydá orgán Policajného zboru opäť tabuľky dve, pričom obe budú vyrobené zo zliatin ľahkých kovov. Uvedené zámeny spočívajúce v pridelení tabuľky s evidenčným číslom sa považujú za vydanie duplikátu tabuľky s evidenčným číslom.
Ustanovuje sa všeobecná povinnosť kohokoľvek, kto nájde tabuľku s evidenčným číslom, aby ju odovzdal najbližšiemu orgánu Policajného zboru, prípadne policajtovi. Osobitne sa ustanovuje povinnosť bezodkladného odovzdania predchádzajúcej (pôvodnej) tabuľky orgánu Policajného zboru tomu držiteľovi, ktorý našiel alebo inak získal späť svoju predchádzajúcu tabuľku s evidenčným číslom, pričom mu bola vydaná nová tabuľka s pôvodným evidenčným číslom, alebo nová tabuľka s novým evidenčným číslom. Uvedené platí pri vydaní novej tabuľky z dôvodu straty, alebo odcudzenia pôvodnej tabuľky.
Ustanovuje sa, že evidenčné číslo musí byť vždy dobre čitateľné. Čitateľnosti zväčša bránia mechanické spojovacie zariadenia, ktorých prevádzka musí byť v súlade s nariadením vlády SR č. 205/2006 Z. z. o technických požiadavkách na mechanické spojovacie zariadenia motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a o ich pripevnení k takýmto vozidlám. Vzhľadom k uvedenému je nevyhnutné spájacie zariadenie, ak je vozidlo ním vybavené demontovať v prípade, že bez zapojenia prípojného vozidla do jazdnej súpravy znemožňuje toto zariadenie riadnu čitateľnosť evidenčného čísla. Ak riadnej čitateľnosti evidenčného čísla zabraňuje schválený nosič bicykla, musí byť tabuľka s evidenčným číslom premiestnená na predpísané miesto na nosiči bicykla, vrátane predpísaného osvetlenia. Osvetlenie zadnej tabuľky musí byť v súlade s nariadením vlády SR č. 297/2006 Z. z. o technických požiadavkách na svietidlá na osvetlenie zadnej tabuľky s evidenčným číslom motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, pričom toto nariadenie vychádza zo smernice 76/760/EHS.
Všetky podrobnosti týkajúce sa tabuliek s evidenčným číslom, ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úprava sa týka vyhotovenia, tvaru, rozmerov, spôsobu a miesta pripevnenia tabuľky s evidenčným číslom, tabuľky s evidenčným číslom prideleným motocyklu, motorovej trojkolke, štvorkolke a ich prípojným vozidlám, tabuľky s evidenčným číslom prideleným malému motocyklu, ľahkej štvorkolke a ich prípojným vozidlám, tabuľky s evidenčným číslom prideleným prípojnému vozidlu, tabuľky s evidenčným číslom prideleným traktoru a tabuľky s evidenčným číslom prideleným zvláštnym motorovým vozidlám. Úprava sa tiež týka neoddeliteľnej súčasti základnej fólie tabuľky, ktorou je modrá plocha s rozlišovacím znakom a hviezdičkami a štátny znak Slovenskej republiky. Upravuje sa ich umiestnenie, farebné prevedenie, rozmery a ostatné podrobnosti. Obsah vyhlášky tvoria aj vzory tabuliek s evidenčným číslom a označenie okresov pre potreby evidenčného čísla.

§ 124

(1) Evidenčné číslo tvoria písmená a číslice. Prvá dvojica písmen evidenčného čísla označuje okres, v ktorom je vozidlo evidované. Za prvou dvojicou písmen sa za štátnym znakom Slovenskej republiky uvádzajú tri číslice a dvojica písmen.
(2) Na žiadosť držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla možno prideliť evidenčné číslo, v ktorom sa namiesto písmen a číslic podľa odseku 1 za štátnym znakom Slovenskej republiky uvádzajú

a) písmená na prvom až piatom mieste,
b) písmená na prvom až štvrtommieste a číslica na piatom mieste alebo
c) písmená na prvom až treťom mieste a kombinácia číslic na štvrtom a piatom mieste.

(3) Evidenčné číslo podľa odseku 2 nemožno prideliť, ak držiteľ vozidla žiada o pridelenie evidenčného čísla

a) prideleného inému vozidlu,
b) v ktorom sa nachádzajú hanlivé, zosmiešňujúce, pohoršujúce alebo urážajúce výrazy alebo ktoré v kombinácii s označením okresu tvorí takéto výrazy,
c) v ktorom sa nachádza názov alebo skratka názvu štátneho orgánu, politickej strany alebo politického hnutia alebo ktoré v kombinácii s označením okresu tvorí takýto názov alebo jeho skratku,
d) v ktorom sa nachádza text podporujúci alebo propagujúci hnutie, ktoré preukázateľne smeruje k potláčaniu práv a slobôd občanov alebo hlása národnostnú, rasovú, triednu alebo náboženskú neznášanlivosť alebo ktoré v kombinácii s označením okresu tvorí takýto text, alebo
e) obsahujúceho písmená s diakritickým znamienkom alebo malé písmená.

(4) Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije pri prideľovaní evidenčného čísla

a) prípojnému vozidlu vrátane prípojného vozidla za motocykel, motorovú trojkolku a štvorkolku,
b) vozidlám štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, štátnych fondov a štátnych rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií.

Komentár k § 124

V tomto ustanovení sa nachádza úprava postupu pri tvorbe evidenčného čísla. Ustanovuje sa, že evidenčné číslo je tvorené kombináciu písmen a číslic. Ustanovuje sa ich rozmiestnenie tak, že prvá dvojica písmen evidenčného čísla označuje okres, v ktorom je vozidlo evidované, za ňou sa nachádza štátny znak Slovenskej republiky a nasledujú tri číslice. Po nich nasledujú ešte dve písmená. V poslednej dvojici písmen evidenčného čísla prideleného prípojnému vozidlu (vrátane návesov), prípojnému vozidlu traktorov a v odôvodnených prípadoch aj pásovému alebo kolesovému traktoru, je prvým písmenom Y.
Zákonodarca poskytuje možnosť prideliť evidenčné číslo s voliteľnou logistikou. Ide o osobitný typ evidenčného čísla, v ktorom sa za označením okresu (napr. BA) a štátnym znakom Slovenskej republiky, na žiadosť držiteľa vozidla, uvádzajú: písmená na prvom až piatom mieste (napr. BA-ABCDE), alebo písmená na prvom až štvrtom mieste a číslica od jeden po deväť na piatom mieste (napr. BA-ABCD1), alebo písmená na prvom až treťom mieste a kombinácia číslic od jeden po deväť na štvrtom až piatom mieste (napr. BA-ABC12).
Evidenčné číslo s voliteľnou logistikou nemožno prideliť, ak držiteľ vozidla žiada o pridelenie evidenčného čísla s voliteľnou logistikou, ktoré už bolo pridelené inému vozidlu, alebo v ktorom sa nachádzajú hanlivé, zosmiešňujúce, pohoršujúce alebo urážajúce výrazy, alebo ktoré v kombinácii s označením okresu tvorí takéto výrazy, alebo v ktorom sa nachádza názov alebo skratka názvu štátneho orgánu, politickej strany alebo politického hnutia, alebo ktoré v kombinácii s označením okresu tvorí takýto názov alebo jeho skratku, alebo v ktorom sa nachádza text podporujúci alebo propagujúci hnutie, ktoré preukázateľne smeruje k potláčaniu práv a slobôd občanov, alebo hlása národnostnú, rasovú, triednu alebo náboženskú neznášanlivosť, alebo ktoré v kombinácii s označením okresu tvorí takýto text, alebo obsahujúceho písmená s diakritickým znamienkom, alebo malé písmená. Oproti doterajšej právnej úprave sa podmienky pre evidenčné číslo s voliteľnou logistikou značne sprísnili z dôvodu vylúčenia nevhodných kombinácií.
Zákonodarca však ustanovil aj okruh vozidiel, ktorým evidenčné číslo s voliteľnou logistikou nedovoľuje prideliť. Ide o prípojné vozidlo, vrátane prípojného vozidla za motocykel, motorovú trojkolku a štvorkolku a vozidlo štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, štátnych fondov a štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií.

§ 125

(1) Evidenčné číslo vozidiel cudzích zastupiteľských úradov na území Slovenskej republiky tvorí dvojica písmen EE a päť číslic.
(2) Evidenčné číslo vozidiel administratívneho a technického personálu cudzích zastupiteľských úradov so sídlom na území Slovenskej republiky a obchodných zastupiteľstiev zriadených diplomatickou misiou tvorí dvojica písmen ZZ a päť číslic.
(3) Vozidlám členov cudzích zastupiteľských úradov so sídlom v Slovenskej republike, ktorí požívajú diplomatickú imunitu a výsady, orgán Policajného zboru vydáva súčasne s tabuľkou s evidenčným číslom aj značku s písmenami CD alebo CC.
(4) Vzor značiek s písmenami CD a CC a ich rozmery ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

Komentár k § 125

V tomto ustanovení sa nachádza úprava prideľovania evidenčného čísla vozidlám cudzích zastupiteľských úradov so sídlom na území Slovenskej republiky a vozidlám administratívneho a technického personálu týchto zastupiteľských úradov.
EE a päť číslic tvorí evidenčné číslo vozidiel cudzích zastupiteľských úradov na území Slovenskej republiky. ZZ a päť číslic tvorí evidenčné číslo vozidiel administratívneho a technického personálu cudzích zastupiteľských úradov so sídlom na území Slovenskej republiky a obchodných zastupiteľstiev zriadených diplomatickou misiou. Značka s písmenami CD alebo CC sa spolu s tabuľkou s evidenčným číslom vydáva vozidlám členov cudzích zastupiteľských úradov so sídlom v Slovenskej republike, ktorí požívajú diplomatickú imunitu a výsady. Vzor značiek s písmenami CD a CC a ich rozmery upravuje vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 126

Osobitné evidenčné číslo

(1) Vozidlu môže byť pridelené osobitné evidenčné číslo, ak je to nevyhnutne potrebné na plnenie pracovných alebo obdobných úloh patriacich do pôsobnosti jeho držiteľa.
(2) Vodič vozidla opatreného tabuľkou s osobitným evidenčným číslom, ak je to nevyhnutne potrebné na plnenie úloh podľa odseku 1, nie je povinný rešpektovať zákaz vjazdu, zákaz zastavenia ani zákaz státia vyplývajúci z dopravných značiek a z § 59 ods. 2 a 3 o vjazde vozidiel do pešej zóny a o státí v obytnej zóne a pešej zóne. Pritom je povinný dbať na potrebnú opatrnosť a nesmie ohroziť bezpečnosť cestnej premávky.
(3) Osobitné evidenčné číslo tvoria

a) písmeno P a päť číslic, ktoré oddeľuje štátny znak, alebo
b) dvojica číslic a päť číslic, ktoré oddeľuje štátny znak.

(4) Za osobitné evidenčné číslo podľa odseku 3 písm. b) sa považuje aj evidenčné číslo vozidiel uvedených v odseku 6 tvorené dvojicou číslic a za pomlčkou piatimi číslicami.
(5) Tabuľkou s osobitným evidenčným číslom podľa odseku 3 písm. a) možno označiť len vozidlo Policajného zboru a ministerstva vnútra.
(6) Tabuľkou s osobitným evidenčným číslom podľa odseku 3 písm. b) možno označiť len vozidlo ozbrojených síl, Ministerstva obrany Slovenskej republiky a rozpočtových a príspevkových organizácií v jeho pôsobnosti.
(7) Za písmenom P podľa odseku 3 písm. a) môže byť uvedené aj ďalšie písmeno. Toto písmeno nesmie byť také, ktorým by sa vytvorila skratka rovnaká ako skratka na označenie okresu.

Komentár k § 126

V tomto paragrafe sú upravené podmienky prideľovania osobitného evidenčného čísla, jeho tvar a vyhotovenie, okruh subjektov, ktorým je možné osobitné evidenčné číslo prideliť a rozsah výnimiek z rešpektovania dopravných značiek.
Vozidlu podliehajúcemu evidencii môže byť pridelené osobitné evidenčné číslo. Osobitné evidenčné číslo sa prideľuje vozidlu, ak charakter plnenia úloh spadajúcich do pôsobnosti jeho držiteľa nevyhnutne vyžaduje, aby vodičovi takéhoto vozidla bol umožnený vjazd, prípadne zastavenie a státie na niektorých miestach, kde je to inak zakázané.
V situáciách kedy dôjde k oprávnenému nerešpektovaniu zákazu vjazdu, zákazu zastavenia alebo zákazu státia, si vodič takéhoto vozidla musí počínať opatrne a súčasne nesmie ohroziť bezpečnosť cestnej premávky.
Písmeno P a päť číslic, ktoré oddeľuje štátny znak tvorí osobitné evidenčné číslo, ktorým možno označiť len vozidlo Policajného zboru a ministerstva vnútra, pričom za písmenom P môže byť uvedené aj ďalšie písmeno, zároveň však toto písmeno nesmie byť také, ktorým by sa vytvorila skratka rovnaká ako skratka ktorá pre potreby evidenčného čísla označuje okres.
Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa novo zavádza osobitné evidenčné číslo, tvoriace dvojicu číslic a päť číslic, ktoré oddeľuje štátny znak. Takýmto evidenčným číslom možno označiť len vozidlo ozbrojených síl, Ministerstva obrany Slovenskej republiky a rozpočtových a príspevkových organizácií v jeho pôsobnosti. Tieto vozidlá smú mať osobitné evidenčné číslo tvorené tiež dvojicou číslic a za pomlčkou piatimi číslicami.
Pod vplyvom analýzy súčasného stavu a informácií získaných od policajných pridelencov z iných štátov, konkrétne Českej republiky, Poľskej republiky, Maďarskej republiky, Srbska a Čiernej Hory, Rumunska, Bulharska a z Ukrajiny sa vypúšťa osobitné evidenčné číslo, tvorené dvojicou písmen označujúcou okres, za štátnym znakom písmeno X a tri číslice.
Na osobitné evidenčné číslo a na doklady k nemu vydávané sa primerane vzťahujú všeobecné ustanovenia týkajúce sa Evidenčného čísla upravené v § 123 tohto zákona.

Zvláštne evidenčné číslo

§ 127

(1) Motorové vozidlo alebo jeho prípojné vozidlo, ktorého vlastník požiadal o schválenie jednotlivého vozidla,⁶⁹⁾ktoré podlieha evidencii a nemá pridelené evidenčné číslo podľa § 114 ods. 6, ktoré bolo odhlásené do cudziny podľa § 119 alebo ktoré nepodlieha evidencii a je historickým alebo športovým vozidlom, sa môže použiť v cestnej premávke, len ak má pridelené zvláštne evidenčné číslo, pripevnenú tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom a jeho vodič má pri sebe ustanovené doklady.
(2) Zvláštne evidenčné číslo môže prideliť a tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom a ustanovené doklady vydať orgán Policajného zboru príslušný podľa miesta pobytu alebo podľa sídla žiadateľa; tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno V môže vydať aj orgán Policajného zboru podľa miesta, kde bolo vozidlo prevzaté.
(3) Zvláštne evidenčné číslo tvoria písmená a číslice usporiadané v dvoch riadkoch.
(4) Dvojica písmen v prvom riadku označuje okres, v ktorom bolo zvláštne evidenčné číslo vydané, okrem zvláštneho evidenčného čísla podľa odseku 11.
(5) V druhom riadku sa uvádza písmeno M, V, H, S alebo Z a tri číslice; za písmeno M, V, H alebo S sa môže uviesť aj ďalšie písmeno.
(6) Zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno M sa môže prideliť novovyrobenému vozidlu, novokúpenému vozidlu, ktoré dosiaľ nebolo evidované, alebo vozidlu používanému na skúšobné jazdy.
(7) Zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno V sa môže prideliť len vozidlu určenému na jednotlivý vývoz zo Slovenskej republiky. Na tabuľke so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno V sa vyznačuje doba jej platnosti.
(8) Zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno H sa môže prideliť len historickému vozidlu, ak o tom rozhodol príslušný národný orgán Medzinárodnej organizácie historických vozidiel FIVA.
(9) Zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno S sa môže prideliť len športovému vozidlu.
(10) Zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno Z sa môže prideliť len vozidlu kategórie Ps a Ls.⁷⁰⁾
(11) Zvláštne evidenčné číslo obsahujúce v prvom riadku písmeno C a v druhom riadku päť číslic sa môže prideliť a tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno C sa môžu vydať len jednotlivému vozidlu podľa odseku 1; za písmenom C sa môže uviesť aj ďalšie písmeno.
(12) Tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom možno vydať len na nevyhnutne potrebnú dobu, najviac však na jeden rok; to neplatí, ak tabuľka sa vydala pre historické vozidlo alebo pre vozidlo podľa odseku 10. Orgán Policajného zboru obmedzí platnosť vydaných dokladov k tabuľke so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno

a) C, M alebo S najviac na jeden kalendárny rok odo dňa podania žiadosti o vydanie tabuľky,
b) H na dobu uvedenú v dokladoch vydaných príslušným národným orgánom Medzinárodnej organizáciehistorických vozidiel FIVA, najviac však na päť rokov.

Komentár k § 127

V tomto ustanovení sa upravujú podmienky prideľovania zvláštneho evidenčného čísla, jeho tvar a vyhotovenie. Toto ustanovenie zároveň upravuje, ktorým vozidlám možno prideliť konkrétne zvláštne evidenčné číslo.
Inštitút zvláštneho evidenčného čísla umožňuje, aby sa dalo v cestnej premávke použiť v opodstatnených prípadoch aj vozidlo, ktoré inak nespĺňa podmienky na jeho prihlásenie do evidencie vozidiel ustanoveným spôsobom, alebo jeho prihlásenie do evidencie vozidiel nebolo možné z objektívnych dôvodov. Ide o motorové vozidlo, prípadne o jeho prípojné vozidlo, ktorého vlastník požiadal o schválenie jednotlivého vozidla, pričom toto podlieha evidencii no nemá pridelené evidenčné číslo, o vozidlo, ktoré bolo odhlásené do cudziny, alebo ktoré nepodlieha evidencii a je historickým alebo športovým vozidlom.
Pridelenie zvláštneho evidenčné čísla a pripevnenie tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom tvorí skupinu podmienok, ktoré je potrebné splniť, aby sa mohlo takéto vozidlo použiť v cestnej premávke. Zároveň platí, že vodič takéhoto vozidla musí mať pri sebe ustanovené doklady.
Zvláštne evidenčné číslo je tvorené písmenami a číslicami usporiadanými v dvoch riadkoch. Dvojica písmen v prvom riadku označuje okres, v ktorom bolo zvláštne evidenčné číslo vydané. Toto neplatí pre zvláštne evidenčné číslo obsahujúce v prvom riadku písmeno C a v druhom riadku päť číslic. V druhom riadku sa uvádza písmeno M, V, H, S alebo Z a tri číslice, pričom za písmeno M, V, H alebo S sa môže uviesť ešte aj ďalšie písmeno. Písmená M, V, H, S, Z a C ktoré tvoria zvláštne evidenčné číslo sa priraďujú k určitým typom vozidiel. Písmeno M sa môže prideliť novovyrobenému vozidlu, novokúpenému vozidlu, ktoré dosiaľ nebolo evidované, alebo vozidlu používanému na skúšobné jazdy. Vyhotovenia písmen a číslic pri zvláštnom evidenčnom čísle obsahujúcom písmeno M, sú červenej farby na bielom podklade. Písmeno V sa môže prideliť len vozidlu určenému na jednotlivý vývoz zo Slovenskej republiky, pričom na tabuľke so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno V sa vyznačuje doba jej platnosti. Vyhotovenia písmen a číslic pri zvláštnom evidenčnom čísle ktoré obsahuje písmeno V, sú čiernej farby na žltom podklade. Písmeno H sa môže prideliť len historickému vozidlu, ak o tom rozhodol príslušný národný orgán Medzinárodnej organizácie historických vozidiel FIVA (Federation Internationale Vehicles Anciens). Vyhotovenia písmen a číslic pri zvláštnom evidenčnom čísle, ktoré obsahuje písmeno H, sú červenej farby na žltom podklade. Písmeno S sa môže prideliť len športovému vozidlu. Vyhotovenia písmen a číslic pri zvláštnom evidenčnom čísle obsahujúcom písmeno S, sú modrej farby na bielom podklade. Novo sa ustanovuje zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno Z, ktoré sa môže prideliť len vozidlu kategórie P_s, teda pracovnému stroju samohybnému s vlastným zdrojom pohonu, ktoré je konštrukčne, ako aj svojím vybavením určené len na vykonávanie určitých pracovných činností a spravidla nie je určené na prepravnú činnosť a vozidlu kategórie L_s, teda zvláštnemu motorovému vozidlu, ktoré sa riadi pomocou lyží a pohybuje sa pomocou pásu alebo pásov tvoriacich uzavretý prstenec. Na pozemných komunikáciách sa tieto smú používať, len ak povrch komunikácie je pokrytý dostatočne silnou vrstvou snehu alebo ľadu, tak aby sa záberové lišty pásu nedotýkali povrchu komunikácie. Vyhotovenia písmen a číslic pri zvláštnom evidenčnom čísle obsahujúcom písmeno Z, sú čiernej farby na zelenom podklade. Písmeno C sa môže prideliť len jednotlivému vozidlu podľa § 127 ods. 1. Vyhotovenia písmen a číslic pri zvláštnom evidenčnom čísle obsahujúcom v prvom riadku písmeno C, sú zelenej farby na bielom podklade.
Zvláštne evidenčné číslo môže prideliť a tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom a ustanovené doklady môže vydať orgán Policajného zboru. Jeho miestna príslušnosť sa určuje podľa miesta pobytu alebo podľa sídla žiadateľa. Ustanovuje sa tiež, že pokiaľ ide o tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno V, túto môže vydať aj orgán Policajného zboru podľa miesta, kde bolo vozidlo prevzaté.
Na pridelenie zvláštneho evidenčného čísla nie je právny nárok a posúdenie jeho potreby a vplyvu na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky je v pôsobnosti orgánu Policajného zboru. Tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom sa vydajú len na nevyhnutne potrebný čas, maximálne jeden rok. Toto však neplatí ak ide o historické motorové vozidlo a vozidlá kategórie P_s (pracovné stroje samohybné s vlastným zdrojom pohonu, ktoré sú konštrukčne ako aj svojím vybavením určené len na vykonávanie určitých pracovných činností a spravidla nie sú určené na prepravnú činnosť) a L_s (zvláštne motorové vozidlá, ktoré sa riadia pomocou lyží a pohybujú sa pomocou pásu alebo pásov tvoriacich uzavretý prstenec). Zákon súčasne ustanovuje obmedzujúce podmienky na použitie takéhoto vozidla v cestnej premávke v súlade s účelom, na ktorý boli vydané. Právna úprava obsahuje tiež osobitné obmedzenie platnosti vydaných dokladov k tabuľke so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno C, M, S na najviac jeden kalendárny rok od podania žiadosti o vydanie tabuľky a obsahujúcim písmeno H najviac na päť rokov.

§ 128

(1) Tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno M možno vydať výrobcovi vozidla, zástupcovi výrobcu vozidla alebo právnickej osobe, ktorá na základe zmluvného vzťahu s výrobcom vozidla alebo so zástupcom výrobcu vozidla, predáva vozidlá, ktoré ešte neboli evidované v Slovenskej republike ani v inom štáte, vzdelávaciemu zariadeniu a výskumnému pracovisku, ktorých študijné programy alebo výskumná činnosť sú zamerané na motorové vozidlá a poverenej technickej službe overovania vozidiel.⁷¹⁾
(2) K tabuľke so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno M sa súčasne vydávajú aj tlačivá na vedenie prehľadu o manipulácii s tabuľkami so zvláštnym evidenčným číslom a o ich prideľovaní, tlačivá o pridelení zvláštneho evidenčného čísla, osvedčenie o pridelení zvláštneho evidenčného čísla a určia sa podmienky na ich používanie.
(3) Vzory tlačív uvedených v odseku 2 a osvedčenia o pridelení zvláštneho evidenčného čísla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

Komentár k § 128

V tomto paragrafe je ustanovené, ktorým subjektom je možné prideliť zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno M. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou je okruh subjektov, ktorým možno prideliť zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno M, rozšírený o vzdelávacie zariadenia a výskumné pracoviská, ktorých študijné programy, resp. výskumná činnosť sú zamerané na motorové vozidlá.
Ustanovuje sa, že k tabuľke so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno M sa zároveň vydajú aj tlačivá na vedenie prehľadu o manipulácii s tabuľkami so zvláštnym evidenčným číslom a o ich prideľovaní, tlačivá o pridelení zvláštneho evidenčného čísla, osvedčenie o pridelení zvláštneho evidenčného čísla a určia sa tiež podmienky ich používania osobami, ktorým sú vydané.

§ 129

Ten, komu boli podľa § 127 vydané tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom a príslušné tlačivá,

a) môže používať tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom, osvedčenia o pridelení zvláštneho evidenčného čísla a tlačivá o pridelení zvláštneho evidenčného čísla len na účel, na ktorý boli určené, a za podmienok určených orgánom Policajného zboru,
b) môže používať tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom a k nim vydané doklady len na dobu nevyhnutne potrebnú; súčasne sa na takú dobu obmedzí aj platnosť potvrdenia o pridelení zvláštneho evidenčného čísla,
c) je povinný viesť prehľad o prideľovaní tabuliek so zvláštnym evidenčným číslom a dokladov k nim na predpísaných tlačivách.

Komentár k § 129

Zákon upravuje spôsob používania pridelených tabuliek so zvláštnym evidenčným číslom, osvedčení o pridelení zvláštneho evidenčného čísla a tlačív o pridelení zvláštneho evidenčného čísla oprávnenými subjektmi.
Obmedzuje sa používanie tabuliek so zvláštnym evidenčným číslom, ako aj osvedčení, dokladov a tlačív s tým súvisiacich len na účel, na ktorý boli určené, za podmienok určených orgánom Policajného zboru a len na dobu nevyhnutne potrebnú. Zároveň sa ustanovuje povinnosť viesť prehľad o prideľovaní tabuliek so zvláštnym evidenčným číslom a dokladov k nim na predpísaných tlačivách.

§ 130

(1) Vozidlo označené tabuľkou so zvláštnym evidenčným číslom sa môže použiť na jazdu do cudziny, len ak sa súčasne vydá osvedčenie o evidencii.
(2) Na osvedčenie o pridelení zvláštneho evidenčného čísla a na osvedčenie o evidencii takého vozidla sa vzťahujú ustanovenia o osvedčení o evidencii.

Komentár k § 130

V § 130 sú definované podmienky možnosti použiť vozidlo označené tabuľkou so zvláštnym evidenčným číslom na jazdu do cudziny.

§ 131

(1) Držiteľ vozidla, ktorému bola vydaná tabuľka so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno M, S alebo C, osvedčenie o pridelení zvláštneho evidenčného čísla alebo osvedčenie o evidencii, je povinný ich vrátiť najneskôr v deň skončenia ich platnosti uvedený v príslušných dokladoch tomu, kto ich vydal.
(2) Držiteľ vozidla, ktorému bola vydaná tabuľka so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno H, vráti orgánu Policajného zboru osvedčenie o pridelení zvláštneho evidenčného čísla alebo osvedčenie o evidencii a tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom najneskôr v deň skončenia ich platnosti.

Komentár k § 131

Ustanovujú sa ďalšie povinnosti pre subjekty, ktorým bolo pridelené zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno M, S, C a H.

§ 132

Spoločné ustanovenia o osobitnom evidenčnom čísle a o zvláštnom evidenčnom čísle

(1) Na osobitné evidenčné číslo, zvláštne evidenčné číslo a na doklady k nim vydávané sa primerane vzťahuje § 123.
(2) Orgán Policajného zboru je oprávnený odobrať tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom a osvedčenie o pridelení zvláštneho evidenčného čísla alebo osvedčenie o evidencii, ak ich používanie je v rozpore s týmto zákonom.

Komentár k § 132

Tento paragraf ustanovuje oprávnenie orgánu Policajného zboru, odobrať tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom a osvedčenie o pridelení zvláštneho evidenčného čísla, alebo osvedčenie o evidencii, ak ich používanie je v rozpore s týmto zákonom.
Na zvláštne evidenčné číslo a na doklady k nemu vydávané sa primerane vzťahujú všeobecné ustanovenia týkajúce sa Evidenčného čísla upravené v § 123 tohto zákona.

§ 133

Poznávacia značka

(1) Ak sa vozidlo evidované v Slovenskej republike nachádza v cudzine, musí byť označené poznávacou značkou Slovenskej republiky; v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru stačí, ak je na vozidle pripevnená tabuľka s evidenčným číslom, ktorá má na ľavom okraji modrú plochu obsahujúcu 12 žltých hviezdičiek a rozlišovací znak Slovenskej republiky.
(2) Vozidlo s evidenčným číslom cudzieho štátu musí byť v cestnej premávke označené poznávacou značkou štátu, v ktorom je evidované, a to v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; to neplatí pre vozidlo evidované v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru, ak je na ňom pripevnená tabuľka s evidenčným číslom, ktorá má na ľavom okraji modrú plochu obsahujúcu 12 žltých hviezdičiek a rozlišovací znak štátu, v ktorom je vozidlo evidované.
(3) Vzor poznávacej značky Slovenskej republiky a jej rozmery ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

Komentár k § 133

V tomto ustanovení je upravený spôsob označenia vozidla evidovaného v Slovenskej republike počas pobytu v cudzine a spôsob označenia vozidla s evidenčným číslom cudzieho štátu v premávke na cestách Slovenskej republiky.
Na uvedené označenie slúži medzinárodná poznávacia značka. Medzinárodná poznávacia značka je označenie pre medzištátny rozlišovací znak (alebo rozlišovací znak štátu , v ktorom je vozidlo evidované), podľa Dohovoru o cestnej premávke podpísaného 8. novembra 1968 vo Viedni (článok 37, príloha 3). Názov k už nepoužívanému označeniu „štátna poznávacia značka“ (ŠPZ) vznikol v Česko-Slovensku analógiou k medzinárodnej poznávacej značke.
Medzinárodné poznávacie značky boli celosvetovo prvýkrát zavedené v roku 1949. Dovtedy sa používali tiež, neboli však jednotné. Medzinárodné poznávacie značky tvorí jedno až štyri písmená, ktoré sú odvodené od názvu krajiny v znení anglického jazyka alebo jazyka danej krajiny. Toto písmeno, resp. tieto písmená sú zobrazené na tabuľke alebo nálepke oválneho tvaru nalepenej na zadnej strane vozidla. V súčasnosti sa tiež rozšírilo zobrazovanie označení priamo na tabuľku evidenčného čísla (napríklad krajiny EÚ, Macedónsko, Ukrajina a iné).
Poznávacia značka Slovenskej republiky musí byť umiestnená na vozidle vzadu na dobre viditeľnom mieste, spravidla kolmo na pozdĺžnu os vozidla. Skladá sa z písmen SK čiernej farby pričom písmená sú vyhotovené na bielom podklade v tvare elipsy.

ŠTVRTÁ HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 134

Výroba tlačív dokladov a tabuliek s evidenčným číslom a manipulácia s nimi

Tabuľku s evidenčným číslom a čistopisy tlačív dokladov podľa tohto zákona môže vyrábať alebo s nimi manipulovať len právnická osoba za podmienok určených ministerstvom vnútra; manipulovať s tlačivami dokladov a tabuľkami s evidenčným číslom môže aj právnická osoba, ktorej ich vydal orgán Policajného zboru podľa tohto zákona.

Komentár k § 134

Tento paragraf upravuje povinnosti pre právnické osoby, ktorým bol udelený súhlas na výrobu alebo manipuláciu s tabuľkou s evidenčným číslom a tlačivami dokladov, alebo ktorým tabuľku alebo tieto tlačivá vydal orgán Policajného zboru. Podmienky ustanovuje ministerstvo vnútra.

§ 135

Osobitné povinnosti

(1) Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, každý je povinný dostaviť sa na vlastné náklady na vybavenie vecí týkajúcich sa vozidla alebo dokladov a tabuľky s evidenčným číslom vydávaných podľa tohto zákona a podľa potreby dostaviť sa aj s vozidlom a umožniť porovnanie údajov uvádzaných v dokladoch vozidla priamo s údajmi na vozidle, a to aj na vyzvanie orgánu Policajného zboru v ním určenej lehote a na určené miesto.
(2) Na vozidle, ktoré nepodlieha evidencii, musí byť počas jeho prevádzky v cestnej premávke čitateľne vyznačené meno, priezvisko a pobyt alebo názov a sídlo držiteľa vozidla s výnimkou dvojkolesových vozidiel a ich prípojných vozidiel.

Komentár k § 135

Obsahom tohto ustanovenia sú niektoré osobitné povinnosti držiteľov vozidiel a vlastníkov vozidiel.
Uvedené ustanovenie upravuje povinnosť každého, koho vyzve orgán Policajného zboru dostaviť sa na vybavenie vecí týkajúcich sa vozidla, alebo dokladov a tabuľky s evidenčným číslom, prípadne sa dostaviť aj s vozidlom a umožniť porovnanie údajov uvádzaných v dokladoch vozidla priamo s údajmi na vozidle. Miesto spolu s lehotou určuje orgán, ktorý túto osobu vyzýva, pričom povinná osoba znáša náklady s tým spojené.
Toto ustanovenie upravuje tiež povinnosť týkajúcu sa vozidiel, ktoré evidencii nepodliehajú. Na takomto vozidle musí byť čitateľne vyznačené meno, priezvisko a pobyt prípadne názov a sídlo držiteľa vozidla. Uvedené platí len počas jeho prevádzky v cestnej premávke a nevzťahuje sa na dvojkolesové vozidlá a ich prípojné vozidlá.

§ 136

Osobitné ustanovenia o niektorých vozidlách

(1) Ustanovenia šiestej časti tohto zákona okrem § 126 a § 132 ods. 1 sa nevzťahujú na vozidlá Ministerstva obrany Slovenskej republiky, rozpočtových a príspevkových organizácií v jeho pôsobnosti, na vozidlá ozbrojených síl, Vojenského spravodajstva, ministerstva vnútra vrátane ním určených rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a Slovenskej informačnej služby, ktoré prideľujú svojim vozidlám evidenčné čísla, tabuľky s evidenčnými číslami a príslušné doklady, pričom majú oprávnenia obdobné ako orgán Policajného zboru. Orgánom podľa predchádzajúcej vety vydáva tabuľky s evidenčnými číslami a príslušné čistopisy dokladov, okrem tabuliek s osobitným evidenčným číslom podľa § 126 ods. 3 písm. b), ministerstvo vnútra.
(2) Vozidlám zastupiteľských úradov, diplomatov, konzulov z povolania a ďalších osôb, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunitu počas svojho pôsobenia v Slovenskej republike, môže prideliť evidenčné číslo a vydať tabuľku s evidenčným číslom a osvedčenie o evidencii aj ministerstvo vnútra, pričom má oprávnenia obdobné ako orgán Policajného zboru.

Komentár k § 136

Upravuje sa vzťah tohto zákona k vozidlám niektorých subjektov štátnej správy a vecná príslušnosť pri prideľovaní tabuliek s evidenčným číslom týmto subjektom.
Zo šiestej časti tohto zákona sa na vozidlá Ministerstva obrany Slovenskej republiky, rozpočtových a príspevkových organizácií v jeho pôsobnosti, na vozidlá ozbrojených síl, Vojenského spravodajstva, ministerstva vnútra vrátane ním určených rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a Slovenskej informačnej služby, vzťahuje len úprava týkajúca sa osobitného evidenčného čísla a úprava týkajúca sa spoločného ustanovenia o osobitnom evidenčnom čísle a o zvláštnom evidenčnom čísle. Uvedené platí len ak ide o tie vozidlá, ktorým sa prideľujú evidenčné čísla, tabuľky s evidenčnými číslami a príslušné doklady. Orgány pod ktorých správu patria príslušné vozidlá, disponujú obdobnými oprávneniami ako orgán Policajného zboru. Ministerstvo vnútra vydáva týmto orgánom tabuľky s evidenčnými číslami a príslušné čistopisy dokladov, okrem tabuliek s osobitným evidenčným číslom tvoreným dvojicou číslic a päticou číslic, ktoré oddeľuje štátny znak.
V prípade vozidiel zastupiteľských úradov, diplomatov, konzulov z povolania a ďalších osôb, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunitu počas svojho pôsobenia v Slovenskej republike, týmto môže prideliť evidenčné číslo a vydať tabuľku s evidenčným číslom a osvedčenie o evidencii aj ministerstvo vnútra. V uvedenom prípade má ministerstvo vnútra oprávnenia obdobné ako orgán Policajného zboru.

SIEDMA ČASŤ

ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ

§ 137

(1) Porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
(2) Porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je

a) jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky,
b) odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky,
c) také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti,
d) prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom alebo vyplývajúcej z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia,
e) jazda po požití lieku, ktorý môžu znížiť schopnosť vodiča bezpečne viesť vozidlo,
f) použitie vozidla, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená,
g) prejazd cez križovatku na signál STOJ! dávaný policajtom alebo inou oprávnenou osobou, alebo vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia,
h) prejazd cez železničné priecestie v čase, keď je to zakázané,
i) nedanie prednosti v jazde,
j) neuposlúchnutie pokynu, výzvy alebo príkazu policajta v súvislosti s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky,
k) jazda v protismernej časti cesty, ak si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke,
l) neumožnenie bezpečného a plynulého prejazdu vozidlu s právom prednostnej jazdy,
m) vedenie vozidla bez tabuľky s evidenčným číslom alebo s tabuľkou s evidenčným číslom, ktorá nezodpovedá svojím vyhotovením a umiestnením na vozidle tomuto zákonu,
n) vedenie vozidla vyradeného z cestnej premávky alebo vozidla, ktoré nebolo schválené na prevádzku v cestnej premávke, alebo vozidla vyradeného z evidencie,
o) predchádzanie iného vozidla v mieste, kde je to zakázané,
p) vedenie motorového vozidla bez príslušného vodičského oprávnenia alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak sa osoba učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70 ods. 3 a § 71 ods. 2,
q) porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 3, § 4 ods. 3, § 9 ods. 2 alebo § 25 ods. 1 písm. g).

Komentár k § 137

Tento paragraf ustanovuje, že porušenie povinnosti ustanovených týmto zákonom fyzickou osobou sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Zároveň tento paragraf ustanovuje, ktoré z porušení povinností podľa tohto zákona je porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, čo súvisí najmä s priestupkovým zákonom a to z dôvodu, že priestupkový zákon, zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v § 12 ods. 1 ustanovuje, že pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bola osoba za ten istý skutok postihnutá v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

- ods. 2 písm. a) – Návykovou látkou sa podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie. Omamné látky sú látky vyvolávajúce návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí, charakterizovanú zmenami správania sa, so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami. Psychotropné látky sú látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami. Alkoholickými nápojmi na účely zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb sú liehoviny, destiláty, víno, pivo a iné nápoje, ktoré obsahujú viac ako 0, 75 objemového percenta alkoholu. Vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí výška hladiny alkoholu v krvi. Pojem „jazda pod vplyvom alkoholu“ bude naplnený bez ohľadu na množstvo požitého alkoholu a výšku hladiny alkoholu v krvi, inak povedané, pri jeho hladine vyššej ako 0,00 mg/l. Tolerovanie hladiny 0,30 promile alkoholu v krvi ako hranicu, od ktorej možno konanie vodiča posúdiť ako jazdu pod vplyvom alkoholu, nie je možné považovať za správne a zodpovedajúce zákonu. Právny poriadok Slovenskej republiky totiž neupravuje žiadnu hladinu tolerancie alkoholu v krvi u vodičov. Táto problematika si však zákonnú úpravu určitej prípustnej tolerancie výslovne žiada a to z dôvodu, že alkohol v krvi sa u vodiča môže nachádzať aj na základe inej skutočnosti akou je požitie alkoholického nápoja.
- ods. 2 písm. b) – Vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu, možno na požiadanie vykonať lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením krvi, alebo iného biologického materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opilosti určí lekár podľa medicínskych klinických príznakov. Prítomnosť iných návykových látok v organizme sa zisťuje lekárskym vyšetrením. Náklady na takéto vyšetrenie si však hradí osoba, ktorá sa vyšetreniu podrobuje.
- ods. 2 písm. c) – Dopravné nehody, povinnosti vodiča pri dopravnej nehode, ako aj povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti sú upravené v tretej časti tohto zákona v § 64 a nasl.
- ods. 2 písm. d) – Rýchlosť jazdy upravuje § 16 tohto zákona. V § 34 je upravené, akou rýchlosťou sa smie jazdiť pri vlečení motorového vozidla. Vyobrazenia a vzory dopravných značiek a dopravných zariadení tvoria prílohu č. 1 k vyhláške Ministerstva vnútra SR č. 9/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- ods. 2 písm. e) – Alkohol a určité druhy liekov značne ovplyvňujú schopnosti vodiča. Podľa štatistiky sa zavineniu alkoholom pripisuje zhruba 37 % dopravných nehôd a až 20 % spôsobujú lieky.

Lieky ovplyvňujúce schopnosti vodiča sú napr. lieky zo skupiny neuroleptík (lieky ovplyvňujúce psychózy), hypnotík (lieky navodzujúce spánok), sedatív (lieky na upokojenie), anxiolytík (lieky tlmiace úzkosť), antidepresív (lieky proti depresii), narkotík (niektoré silné lieky proti bolesti a lieky proti bolesti s obsahom kodeínu a morfínu), antiepileptík (lieky proti epilepsii), lieky na vysoký krvný tlak (antihypertoniká), staršie typy liekov proti sennej nádche a alergii (antialergiká a H1-antihistaminiká), psychofarmaká, pričom do tejto skupiny patria antidepresívne pôsobiace lieky, neuroleptiká (proti psychózam), prostriedky na upokojenie (trankvilizéry), preparáty s obsahom lítia a silne pôsobiace tabletky na spanie (napr. benzodiazepíny). Medzi lieky ovplyvňujúce schopnosti vodiča patria tiež preparáty proti cestovnej nevoľnosti, niektoré lieky na potlačenie chuti do jedla, liečivá proti žalúdočným a črevným vredom, látky na uvoľnenie svalov, ako aj poniektoré lieky užívané pri Parkinsonovej chorobe. Informáciu, či konkrétny liek nepriaznivo vplýva na vedenie motorového vozidla je možné získať z príbalového letáku, u farmaceuta, prípadne priamo u ošetrujúceho lekára.

- ods. 2 písm. f) – Najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla a najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla sú upravené v nariadení vlády č. 403/2005 Z. z. o najväčších prípustných rozmeroch a najväčšej prípustnej hmotnosti niektorých vozidiel, ktoré je v súlade so Smernicou Rady 96/53/ES z 25. júla 1996, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave. Hmotnostnú problematiku upravuje o. i. aj zákon č. 725/2004 Z. z., o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- ods. 2 písm. g) – Cestná premávka je riadená dopravnými značkami, dopravnými zariadeniami alebo pokynmi policajta. Za splnenia zákonom ustanovených podmienok je oprávnený riadiť cestnú premávku aj vojak povolaný na plnenie úloh Policajného zboru, alebo vojenský policajt. Cestnú premávku je oprávnený riadiť aj vojak, ak plní úlohy ozbrojených síl.

Na riadenie križovatky policajtom sa používa zmena postoja a pohyby rúk s čiernobielou paličkou. Chrbát a čelo policajta znamenajú povel STOJ! Vozidlá prichádzajúce zo smerov pred a za policajtom musia zastaviť. Do pohybu sa môžu dať autá, ku ktorým stojí policajt bokom. V prípade, že k vodičovi policajt stojí bokom, ale predpaží ruku (symbolicky skríži cestu) vodič musí zastaviť. Zdvihnutá ruka s paličkou (vzpažená) a druhá pripažená k telu znamená krátke stop pre všetky smery.
Značka STOJ, daj prednosť v jazde! sa nachádza pod č. P 2 v prílohe č. 1 vyhlášky, pričom ukladá vodičovi povinnosť zastaviť vozidlo a dať prednosť v jazde. Vodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad. Značka označuje vedľajšiu cestu pred križovatkou s hlavnou cestou, a to najmä v prípadoch, keď križovatka nie je dostatočne prehľadná.
Pri riadení cestnej premávky na križovatke sa používajú najmä svetelné signály trojfarebnej sústavy s plnými kruhovými svetlami alebo so svetlami so smerovými šípkami. Pri riadení cestnej premávky na križovatke, znamená pre vodiča signál na tomto zariadení s červeným svetlom „STOJ!" povinnosť zastaviť vozidlo pred priečnou súvislou čiarou a kde taká čiara nie je, pred svetelným signalizačným zariadením.
Podrobnosti o svetelných signáloch a pokynoch policajta, vojenského policajta, vojaka pri plnení úloh ozbrojených síl a vojaka povolaného na plnenie úloh Policajného zboru pri riadení cestnej premávky a ich význam ustanovuje vyhláška ministerstva vnútra č. 9/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

- ods. 2 písm. h) – Podľa tohto zákona nesmie vodič vchádzať na železničné priecestie, ak sa dáva výstraha dvoma červenými striedavo prerušovanými svetlami priecestného zabezpečovacieho zariadenia, ak sa dáva výstraha prerušovaným zvukom húkačky alebo zvončeka priecestného zabezpečovacieho zariadenia, ak sa spúšťajú, ak sú spustené alebo ak sa zdvíhajú závory, ak už vidieť alebo počuť prichádzajúci vlak alebo iné dráhové vozidlo, alebo ak počuť najmä jeho húkanie alebo pískanie, ak osoba pribratá na zaistenie bezpečnej prevádzky železničného priecestia dáva znamenie na zastavenie vozidla krúžením červenou alebo žltou zástavkou a za zníženej viditeľnosti krúžením červeným svetlom v hornom polkruhu, alebo ak situácia na železničnom priecestí alebo za ním nedovoľuje, aby ho bezpečne prešiel a pokračoval v jazde.
- ods.2 písm. i) – Dať prednosť v jazde je povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Oproti doterajšej právnej úprave nastala zmena v povinnom subjekte, pričom v doterajšej právnej úprave bola táto povinnosť uložená vodičovi, zatiaľ čo platná právna úprava túto povinnosť kladie účastníkovi cestnej premávky. Druhou zmenou je vypustenie slova „náhle“ zo slovného spojenia „náhle zmeniť“.
- ods.2 písm. j) – Uvedená povinnosť patrí medzi všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky a je upravená v štvrtej časti tohto zákona v § 69 a nasl.
- ods.2 písm. k) – Vodič je povinný na vozovke, alebo v jazdnom pruhu. jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu, uvedené neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní. Všetky podrobnosti ustanovuje tento zákon v druhej hlave v § 9 a nasl.
- ods.2 písm. l) Za vozidlá s právom prednostnej jazdy sa podľa tohto zákona považujú vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva a civilnej ochrany obyvateľstva, ktoré určí príslušný minister, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby a banskej záchrannej služby pri plnení úloh spojených so záchranou života a zdravia osôb alebo materiálnych hodnôt, Slovenskej informačnej služby, ktoré určí riaditeľ Slovenskej informačnej služby, Národnej rady Slovenskej republiky pri preprave ústavných činiteľov alebo členov zahraničných delegácií a pri plnení úloh spojených s takou prepravou, vlády Slovenskej republiky pri preprave ústavných činiteľov alebo členov zahraničných delegácií a pri plnení úloh spojených s takou prepravou, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky pri preprave ústavných činiteľov alebo členov zahraničných delegácií a pri plnení úloh spojených s takou prepravou, Ústavného súdu Slovenskej republiky pri preprave jeho predsedu, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri preprave jeho predsedu, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pri preprave jeho predsedu, Národného bezpečnostného úradu pri preprave jeho riaditeľa, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri preprave generálneho prokurátora, obecnej polície, ktoré určí obec ako aj iné vozidlá ktorým ministerstvo vnútra vydalo povolenie.
- ods. 2 písm. m) – Problematika tabuliek s evidenčným číslom je upravená v § 123 a nasl. tohto zákona.
- ods. 2 písm. n) – Vyradenie vozidla z premávky na pozemných komunikáciách (z cestnej premávky) je upravené v § 24 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Schvaľovanie vozidla upravuje ten istý zákon vo svojej druhej časti. Vyradenie vozidiel z evidencie upravuje § 120 tohto zákona.
- ods. 2 písm. o) – Predchádzanie upravuje § 15 tohto zákona. Zákaz predchádzania označuje dopravná značka B 29a, pričom táto zakazuje vodičovi predchádzať motorové vozidlo vľavo no nezakazuje predchádzať motocykel bez postranného vozíka. Zákaz predchádzania pre nákladné automobily označuje dopravná značka B 30a, pričom táto zakazuje vodičovi nákladného automobilu s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3 500 kg, predchádzať motorové vozidlo vľavo; motocykel bez postranného vozíka možno predchádzať. Vyobrazenie dopravných značiek ako aj ich význam upravuje vyhláška ministerstva vnútra č. 9/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- ods. 2 písm. p) – Vodičské oprávnenie je predmetom piatej časti, prvej hlavy, prvého oddielu tohto zákona (§ 73 a nasl).

Zadržanie vodičského preukazu je upravené v § 70 tohto zákona.
Autoškoly upravuje zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov spolu s vyhláškou Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 349/2005 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Povolená jazda podľa § 70 ods. 3 tohto zákona nastane v prípade, ak orgán Policajného zboru rozhodol o preskúmaní zdravotnej, alebo psychickej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, na mieste vydá o zadržaní vodičského preukazu potvrdenie, v ktorom môže povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Toto povolenie platí len na území Slovenskej republiky.
Povolená jazda podľa § 71 ods. 2 tohto zákona nastane v prípade, ak policajt zadrží vodičský preukaz z dôvodu, že vodičovi motorového vozidla bola v blokovom konaní za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky alebo za priestupok spáchaný nezaplatením úhrady za užívanie diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy uložená pokuta, pričom tento je ochotný ju zaplatiť, no nemôže tak urobiť na mieste a policajt na mieste vydá o zadržaní vodičského preukazu potvrdenie, v ktorom povolí ďalšiu jazdu na 15 dní. Aj takto udelené povolenie platí len na území Slovenskej republiky.

- ods.2 písm. q) – Uvedené ustanovenie sa týka porušenia zákazu používať technické prostriedky a zariadenia, ktorých činnosť umožňuje odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky alebo ich umiestnenie vo vozidle spôsobom, ktorý umožňuje ich použitie.

Vzhľadom k tomu, že vodič smie motorové vozidlo použiť len na cestách, pričom zákon upravuje aj určité výnimky, závažným spôsobom poruší pravidlá cestnej premávky ten, kto tieto výnimky nedodrží, alebo použije motorové vozidlo mimo cesty porušujúc pri tom osobitné predpisy, napr. zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v z.n.p., zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v z.n.p.
Na krajnicu smie vodič motorového vozidla vojsť len pri zastavení a státí alebo pri obchádzaní a vyhýbaní sa prekážke cestnej premávky, pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť. Porušenie tejto povinnosti je tiež porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom.
Vodič nesmie zastaviť a stáť na železničnom priecestí, v podjazde a v tuneli a vo vzdialenosti kratšej ako 15 m pred nimi a 15 m za nimi. Aj toto porušenie je porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom.

Správne delikty

§ 138

(1) Orgán Policajného zboru uloží pokutu do 3 500 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá

a) prikáže alebo dovolí, aby sa na jazdu použilo vozidlo, ktoré vrátane nákladu nespĺňa podmienky na cestnú premávku ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom,⁶⁾
b) bez vedomia vodiča vozidla alebo jeho prevádzkovateľa pri nakladaní tovaru prekročí najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť vozidla, najväčšiu prípustnú hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšiu prípustnú hmotnosť pripadajúcu na nápravy vozidla,
c) prikáže alebo dovolí, aby sa na jazdu použilo vozidlo na takej ceste, na ktorej je pre také vozidlo jazda obmedzená alebo zakázaná,
d) neodstráni prekážku cestnej premávky,
e) zverí vedenie vozidla osobe, ktorá nespĺňa ustanovené podmienky na jeho vedenie, nemá pri sebe doklady ustanovené na vedenie vozidla, je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo ktorej schopnosť viesť vozidlo je inak znížená,
f) nezabezpečí, aby sa na jazdu pribral potrebný počet spôsobilých a náležite poučených osôb, ak je mu vopred známe, že to bude vyžadovať bezpečnosť cestnej premávky,
g) prikáže alebo dovolí neoprávnené vybavenie vozidla zariadením umožňujúcim používanie typického zvukového znamenia alebo zvláštneho výstražného svetla ustanoveného pre vozidlá s právom prednostnej jazdy, alebo prikáže alebo dovolí, aby sa také typické zvukové znamenie, zvláštne výstražné svetlo alebo zvláštne výstražné svetlo oranžovej farby neoprávnene použilo,
h) prikáže alebo dovolí, aby sa na jazdu použilo vozidlo, ktoré svojím farebným vyhotovením a označením možno zameniť za vozidlo podľa § 6 ods. 4,
i) v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok neoznámi osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresa,
j) poruší ustanovené alebo určené podmienky o vedení, uschovávaní alebo o predkladaní výkazov o tlačivách dokladov a tabuliek s evidenčným číslom vydaných orgánom Policajného zboru alebo o manipulácii s nimi,
k) nesplní povinnosť podľa § 43,
l) poruší alebo si nesplní povinnosť podľa § 60,
m) nesplní povinnosť podľa § 90,
n) nesplní povinnosť podľa § 143 ods. 16.

(2) Pokutu do 7 000 eur uloží orgán Policajného zboru, ak právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ sa dopustí porušenia niektorej z povinností podľa odseku 1 opätovne do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
(3) Ministerstvo vnútra uloží pokutu do 17 000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ak poruší podmienky o vedení, uschovávaní alebo o predkladaní výkazov o výrobe tabuliek s evidenčným číslom alebo o manipulácii s nimi, na ktorých výrobu alebo manipuláciu je potrebné povolenie ministerstva vnútra, alebo osobe, ktorá takéto tabuľky s evidenčným číslom vydávané podľa tohto zákona vyrába alebo s nimi bez povolenia manipuluje.

Komentár k § 138

Zákon v § 138 ustanovuje pôsobnosť orgánov Policajného zboru na úseku postihovania iných správnych deliktov, ktoré sa taxatívne vymenúvajú a ukladanie pokút za ne. Tieto postihy reagujú na povinnosti fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktoré sa ustanovujú zákonom. Výška pokút je odstupňovaná podľa závažnosti porušenia, konkrétne v sumách 3 500 eur, 7 000 eur, 17 000 eur a 35 000 eur.
Ak dôjde k spáchaniu správneho deliktu fyzickou osobou – podnikateľom, alebo právnickou osobou podľa ods. 1, orgán Policajného zboru uloží pokutu do 3 500 eur.
V ods. 2 tohto ustanovenia sa rieši povinnosť orgánu Policajného zboru, ak dôjde k opätovnému porušeniu povinností upravených v ods. 1, v časovom úseku jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Ak sa právnická alebo fyzická osoba – podnikateľ dopustí opätovného porušenia za uvedených podmienok, má orgán Policajného zboru povinnosť uložiť jej u pokutu do 7 000 eur.
V ods. 3 má povinnosť uložiť pokutu právnickej alebo fyzickej osobe – podnikateľovi až do výšky 17 000 eur Ministerstvo vnútra za konkrétne porušenie podmienok. Pokutu ministerstvo uloží v prípade, ak uvedená osoba porušila podmienky o vedení, uschovávaní, predkladaní alebo manipulácii výkazov o výrobe tabuliek s evidenčným číslom, pričom na ich výrobu alebo manipuláciu mala táto osoba povinnosť získať povolenie od ministerstva. Pokutu do uvedenej výšky ministerstvo uloží, ak táto osoba vyrába alebo manipuluje s tabuľkami s evidenčným číslom, pričom na uvedenú činnosť táto osoba od ministerstva nezískala povolenie.

§ 139

Ukladanie pokút

(1) Pri ukladaní pokuty sa prihliada na závažnosť, následky a čas trvania protiprávnej činnosti.
(2) Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán príslušný uložiť pokutu dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(3) Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej uložení nadobudlo právoplatnosť.
(4) Výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

Komentár k § 139

Orgán Policajného zboru má pri uložení pokuty povinnosť určiť, v akej výmere pokutu uloží. V ods. 1 tohto paragrafu sú stanovené kritériá, ktoré musí použiť pri určení výšky pokuty. Týmito kritériami sú závažnosť, následky a čas trvania protiprávnej činnosti.
Zákon pri ukladaní pokút rozlišuje lehotu subjektívnu a lehotu objektívnu. Subjektívna lehota je dvojročná a končí dňom, kedy sa orgán príslušný uložiť pokutu o porušení povinnosti dozvedel. Objektívna lehota je päťročná a plynie od okamihu od kedy došlo k porušeniu povinnosti. Uplynutím tejto lehoty právo na uloženie pokuty zaniká. Ak pokuta nebola dobrovoľne uhradená a rozhodnutie o jej uložení je právoplatné a vykonateľné, pokuta sa vymáha prostriedkami výkonu rozhodnutí pre peňažné plnenia. Pokuta je majetková sankcia, v žiadnom prípade nenahrádza inštitút náhrady škody, ktorá bola priestupkom spôsobená.
Toto ustanovenie upravuje tiež splatnosť pokuty. Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej uložení nadobudlo právoplatnosť.
Ustanovuje sa tiež, že všetky výnosy z pokút uložených podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu.

ÔSMA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 140

Výnimky

(1) V mimoriadnych a nevyhnutných prípadoch a za predpokladu, že sa tým neohrozí bezpečnosť cestnej premávky, môže sa povoliť výnimka z

a) ustanovení § 35 ods. 1, § 39 ods. 1, 2 a 5; v povolení výnimky sa určia podmienky jej používania, časová a územná platnosť a iné prípadné obmedzenia,
b) z dopravnej značky označujúcej zákaz vjazdu, zákaz zastavenia, zákaz státia, iný zákaz, zónu s dopravným obmedzením, pešiu zónu, obytnú zónu a školskú zónu.

(2) Výnimku podľa odseku 1 povoľuje orgán Policajného zboru; ak takáto výnimka presahuje územie kraja, povoľuje ju ministerstvo vnútra.
(3) Ministerstvo vnútramôže za podmienok podľa odseku 1 vydať všeobecné povolenie výnimky s platnosťou na celé územie Slovenskej republiky.
(4) Výnimku podľa odseku 1 písm. a) možno povoliť najviac na jeden rok. Výnimku podľa odseku 1 písm. b) možno povoliť najviac na päť rokov.
(5) Žiadosť o povolenie výnimky sa doručí orgánu podľa odseku 2 najneskôr 15 dní pred začiatkom prepravy, ktorej sa povolenie dotýka. Žiadosť o povolenie výnimky obsahuje

a) meno, priezvisko a adresu pobytu fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby,
b) územný rozsah alebo trasu, po ktorej sa bude vozidlo pohybovať,
c) dobu, po ktorú je výnimka potrebná,
d) účel a zdôvodnenie výnimky,
e) zoznam vozidiel, na ktoré sa bude výnimka vzťahovať, s uvedením ich evidenčných čísel a držiteľov, druhu, továrenskej značky a typu vozidla.

(6) Vodič vozidla je povinný mať doklad o povolení výnimky vo vozidle na viditeľnom mieste. Povolenie výnimky možno zrušiť, ak sa výnimka používa v rozpore s určenými podmienkami, ak odpadol dôvod, na ktorý bola povolená, ak sa skončila jej platnosť, alebo ak je to potrebné z dôvodu bezpečnosti alebo plynulosti cestnej premávky.
(7) O povolení výnimky a jej zrušení rozhoduje orgán uvedený v odseku 2 s prihliadnutím na dopravno-bezpečnostnú situáciu. Žiadateľ o povolenie výnimky nemá nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikne jej nepovolením alebo jej zrušením.
(8) Okruh vozidiel a osôb, ktorým sa môže povoliť výnimka podľa odseku 1 písm. b), ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

Komentár k § 140

Predmetné ustanovenie upravuje výnimky z tohto zákona. Výnimku je možné povoliť len z príslušných ustanovení zákona o premávke na diaľnici, čase zákazu vedenia niektorých druhov vozidiel a z niektorých dopravných značiek.
Pre udelenie výnimky je nevyhnuté splniť kumulatívne tri predpoklady na jej udelenie. Ide o mimoriadnosť situácie, nevyhnutnosť udelenia výnimky a predpoklad, že nedôjde k ohrozeniu bezpečnosti cestnej premávky. Zákon rozoznáva dva typy výnimiek. Podmienky pre ich udeľovanie, časové trvanie výnimky ako aj samotný rozsah výnimiek je odlišný.
V prvom type sa nachádzajú tri samostatné druhy výnimiek, ktoré je možné udeliť. Prvým druhom je výnimka z používania diaľnic. Výnimka môže pozostávať z povolenia používať diaľnicu aj iným účastníkom cestnej premávky okrem vodičov, prípadne sa môže vzťahovať na povolenie prechádzania diaľnicou nižšou rýchlosťou akou ustanovuje zákon (napr. tzv. nadrozmerné náklady). Druhým druhom výnimky je zrušenie zákazu jazdy na diaľnici a rýchlostnej ceste tým druhom motorových vozidiel, ktoré musia tento zákaz akceptovať v zákonom ustanovenom čase. Uvedená výnimka sa teda bude týkať povolenia jazdy na diaľnici a rýchlostnej ceste týmto druhom motorových vozidiel v čase, kedy keď zákon túto jazdu nepripúšťa. Tretím druhom je výnimka povoľujúca jazdu zvláštnym motorovým vozidlám nad rámec tých typov ciest, ktoré ustanovuje zákon.
V povolení tohto typu výnimky sa určia podmienky jej používania, ako aj časová a územná platnosť, prípadne ešte iné obmedzenia. Uvedený typ výnimky je možné povoliť maximálne na dobu trvania jedného roka.
Druhý typ výnimky sa vzťahuje na konkrétne dopravné značky, ktoré nie je povinný akceptovať ten, komu je povolený tento typ výnimky. Ide o niektoré druhy zákazových a niektoré druhy informatívnych prevádzkových značiek. Tento typ výnimky je možné povoliť len ak ide o vozidlo ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, Policajného zboru, Úradu vlády Slovenskej republiky a ním zriadených rozpočtových organizácií, Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, krajskej prokuratúry alebo okresnej prokuratúry, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Vojenského spravodajstva, Vojenskej polície, ozbrojených síl Slovenskej republiky, Železničnej polície, Colnej správy, krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, obecnej polície alebo mestskej polície označené nápisom „OBECNÁ POLÍCIA“ alebo „MESTSKÁ POLÍCIA“, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, ak sú určené na záchranu života, zdravia alebo majetku, banskej záchrannej služby, ak sú určené na záchranu života, zdravia alebo majetku, Horskej záchrannej služby, ak sú určené na záchranu života, zdravia alebo majetku, záchrannej zdravotnej služby, ak sú určené na záchranu života, zdravia alebo majetku, Slovenského Červeného kríža, prevádzkovateľa univerzálnej poštovej služby určené, vybavené a používané na vyberanie a distribúciu poštových zásielok, Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky určené, vybavené a používané na zisťovanie zdrojov rušenia prevádzky telekomunikačných sietí a zariadení, zdravotníckeho zariadenia označené ako sanitné vozidlo, Národnej banky Slovenska alebo inej finančnej inštitúcie určené, vybavené a používané na prepravu finančných prostriedkov a cenín, Slovenskej legálnej metrológie, biskupského úradu a ústredia iných registrovaných cirkví a náboženských spoločností, súkromnej bezpečnostnej služby prevádzkujúcej zabezpečovací systém alebo poplachový systém slúžiaci na ochranu alebo na hlásenie narušenia chráneného objektu, chráneného miesta alebo na ochranu osoby alebo vozidlo súkromnej bezpečnostnej služby určené, vybavené a používané na prepravu finančných prostriedkov a cenín. Tento typ výnimky sa môže povoliť na maximálne obdobie piatich rokov.
Všetky uvedené výnimky povoľuje orgán Policajného zboru. Len v prípade, že by povolenie výnimky presiahlo územie kraja, povoliť ju môže ministerstvo vnútra. Ministerstvo má tiež oprávnenie vydať všeobecné povolenie výnimky s platnosťou na celé územie Slovenskej republiky. Rovnako tak uvedené orgány rozhodujú o zrušení povolenej výnimky, prihliadajú pri tom na dopravnobezpečnostnú situáciu.
Novo sa ustanovuje obsah žiadosti o povolenie výnimky, ako i čas, kedy sa má žiadosť najneskôr podať. Požiadať o výnimku môže osoba, ktorá splnila všetky podmienky ustanovené zákonom. Žiadosť doručuje orgánu Policajného zboru, prípadne ministerstvu najneskôr 15 dní pred začiatkom prepravy, ktorej sa má povolenie týkať. V žiadosti osoba uvedie všetky potrebné údaje, ktoré ustanovuje zákon. Po schválení výnimky je vodič vozidla povinný mať doklady o jej povolení vo vozidle na viditeľnom mieste. Zákon upravuje tiež možnosť zrušenia povolenia výnimky. Povolenie je možné zrušiť v prípade, že sa výnimka používa v rozpore so stanovenými podmienkami, v prípade, že odpadol dôvod na jej povolenie, v prípade, že sa skončila jej platnosť, alebo v prípade, že je to potrebné z dôvodu bezpečnosti alebo plynulosti cestnej premávky. Ak dôjde k nepovoleniu alebo zrušeniu výnimky, nemá žiadateľ nárok na náhradu škody, ak mu táto v súvise s tým vznikla.

§ 141

Vzťah k správnemu poriadku

(1) Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.⁷²⁾
(2) Ak sa žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia, o výmenu vodičského preukazu a o obnovenie vodičského preukazu vyhovie v celom rozsahu, namiesto rozhodnutia sa vydá vodičský preukaz.
(3) Ak sa žiadateľovi o zaevidovanie vozidla alebo o vykonanie zmeny v evidencii vozidiel vyhovie v celom rozsahu, namiesto rozhodnutia sa žiadateľovi vydajú príslušné doklady, a ak je to potrebné, aj tabuľka s evidenčným číslom.
(4) Odvolanie nemá odkladný účinok proti rozhodnutiu o

a) zadržaní vodičského preukazu podľa § 70 ods. 5 a § 71 ods. 5 až 7,
b) odobratí vodičského oprávnenia,
c) obmedzení rozsahu vodičského oprávnenia,
d) zrušení vodičského oprávnenia,
e) preskúmaní zdravotnej spôsobilosti,
f) preskúmaní psychickej spôsobilosti,
g) preskúšaní odbornej spôsobilosti.

(5) Všeobecný predpis o správnom konaní sa nepoužije na

a) vydanie povolenia podľa § 40 ods. 3,
b) odstránenie prekážky cestnej premávky,
c) vydanie osobitného označenia vozidla,
d) určovanie dopravných značiek a dopravných zariadení podľa tohto zákona,
e) vydanie poverenia na zastavovanie vozidiel,
f) výkon oprávnení policajta pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky,
g) zadržanie vodičského preukazu podľa § 70 ods. 1, 2 a 6 a § 71 ods. 1,
h) zadržanie osvedčenia o evidencii, technického osvedčenia vozidla, evidenčného dokladu vydaného v cudzine a tabuľky s evidenčným číslom,
i) vydanie preukazu skúšobného komisára a jeho odobratie,
j) vzdanie sa vodičského oprávnenia,
k) preskúmanie zdravotnej spôsobilosti, psychickej spôsobilosti a vykonanie skúšky z odbornej spôsobilosti podľa § 91 ods. 5,
l) obnovenie vodičského preukazu,
m) výmenu vodičského preukazu,
n) povolenie výnimky podľa § 140.

Komentár k § 141

Toto ustanovenie vymedzuje vzájomný vzťah tohto zákona a správneho poriadku. Ustanovuje, kedy nemá odvolanie odkladný účinok a ustanovuje tiež okruh konaní, na ktoré sa správny poriadok nevzťahuje.
§ 141 ods. 1 obsahuje úpravu konania podľa tohto zákona ako osobitného druhu správneho konania. Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. To znamená, že v tomto predpise neexistuje ucelená úprava všetkých procesnoprávnych inštitútov. Uvedeným všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Správny poriadok upravuje konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 1 ods. 1 správneho poriadku). Z § 141 tohto zákona teda vyplýva subsidiárna povaha všeobecného predpisu, teda správneho poriadku vo vzťahu k špeciálnu predpisu, ktorým je tento zákon.

- ods. 2 a ods. 3 upravuje postup v prípade, kedy sa žiadateľovi vyhovie v celom rozsahu. Ak sa žiadosť týkala udelenia vodičského oprávnenia, výmeny vodičského preukazu alebo obnovenia vodičského preukazu nevydá sa, v prípade že sa žiadosti vyhovelo v celom rozsahu rozhodnutie, ale priamo vodičský preukaz. Namiesto rozhodnutia sa vydajú príslušné doklady a v prípade potreby aj tabuľka s evidenčným číslom, ak sa vyhovie v celom rozsahu žiadateľovi o zaevidovanie vozidla, prípadne žiadateľovi o vykonanie zmeny v evidencii vozidiel.
- ods. 4 ustanovuje, kedy nemá odvolanie proti rozhodnutiu odkladný účinok.
- ods. 5 obsahuje taxatívny výpočet tých konaní, na ktoré sa zákon o správnom konaní nepoužije. Ide o:

- písm. a) – Ide o povolenie na používanie zvláštnych výstražných znamení aj na iných vozidlách ako sú uvedené v zákone.
- písm. b) - Prekážkou cestnej premávky sa rozumie všetko, čo by mohlo ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, najmä náklad, materiál alebo iné predmety, prípadne aj vozidlo ponechané na ceste, alebo iné nedostatky v zjazdnosti cesty.
- písm. c) – Osobitné označenie vozidla je upravené v § 44 tohto zákona.
- písm. d) – Určovanie dopravných značiek a dopravných zariadení je upravené v § 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon).
- písm. e) – Vydávanie poverenia na zastavovanie vozidiel sa týka napr. osoby, ktorú na to písomne poveril miestne príslušný orgán Policajného zboru , pričom táto je na základe uvedeného poverenia oprávnená dávať pokyny na zastavenie vozidla v blízkosti školy alebo predškolského zariadenia.
- písm. f) – Oprávnenia policajta pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky je upravené v štvrtej časti toto zákona (§ 69 a nasl.).
- písm. g) – Ide o zadržanie vodičského preukazu alebo medzinárodného vodičského preukazu vydaného orgánom iného štátu policajtom, a ak ide o osoby, ktorých priestupky môže objasňovať Vojenská polícia aj vojenským policajtom v prípade ak: možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla, ak má vodič súdom uložené ochranné liečenie alebo súdom alebo iným príslušným orgánom uložený zákaz viesť motorové vozidlo, ak orgán Policajného zboru rozhodol o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, alebo o preskúmaní psychickej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, alebo ak je vodičský preukaz neplatný. Ide tiež o zadržanie vodičského preukazu v prípade, ak vodič motorového vozidla, ktorému je v blokovom konaní za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, alebo za priestupok spáchaný nezaplatením úhrady za užívanie diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy uložená pokuta, je ochotný ju zaplatiť, no nemôže tak urobiť na mieste.
- písm. h) – Zadržanie osvedčenia o evidencii, evidenčného dokladu vydaného v cudzine, technického osvedčenia vozidla a tabuľky s evidenčným číslom je upravené v § 72 tohto zákona.
- písm. i) – Vydanie preukazu skúšobného komisára je upravené v § 82 toho zákona, odobratie preukazu skúšobného komisára je upravené v § 84 ods. 1 tohto zákona.
- písm. j) – Vzdanie sa vodičského oprávnenia je upravené v § 93 tohto zákona.
- písm. k) – Kto na základe rozhodnutia príslušného orgánu nesmel vykonávať činnosť vedenia motorového vozidla, je povinný pred vrátením vodičského preukazu, pred vrátením vodičského oprávnenia alebo obnovením jeho rozsahu podrobiť sa preskúšaniu odbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla z predpisov o cestnej premávke, ak činnosť vedenia motorového vozidla nesmel držiteľ vodičského oprávnenia vykonávať viac ako dva roky, musí sa podrobiť preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti a preskúšaniu odbornej spôsobilosti pozostávajúcej z predpisov o cestnej premávke, z náuky o vozidlách a ich údržbe u žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia skupiny C, C+E, D, D+E a T a podskupiny C1, C1+E, D1 a D1+E, a z vedenia motorových vozidiel.
- písm. l) – Obnovenie vodičského preukazu upravuje § 97 tohto zákona.
- písm. m) – Výmenu vodičského preukazu upravuje § 96 tohto zákona.
- písm. n) – Ide o výnimky z ustanovení § 35 ods. 1, § 39 ods. 1, 2 a 5 a o výnimky z dopravnej značky označujúcej zákaz vjazdu, zákaz zastavenia, zákaz státia, iný zákaz, zónu s dopravným obmedzením, pešiu zónu, obytnú zónu a školskú zónu, ktoré povoľuje orgán Policajného zboru, alebo ministerstvo vnútra.

§ 142

Vzťah k medzinárodným zmluvám

Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, obsahuje ustanovenia odchylne od tohto zákona, platia ustanovenia medzinárodnej zmluvy.

Komentár k § 142

Toto ustanovenie vymedzuje vzťah zákona k medzinárodným zmluvám. Ak sú niektoré ustanovenia zákona odlišné od medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, platia ustanovenia medzinárodných zmlúv.
V rámci tohto ustanovenia je zakotvený princíp aplikačnej prednosti medzinárodných zmlúv pred týmto zákonom. Predpokladom takéhoto postupu je však publikovanie takýchto medzinárodných zmlúv Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čím je garantovaná znalosť ich obsahu. Čo sa týka medzinárodných mnohostranných dohovorov, ich obsahy sú premietnuté priamo v tomto zákone.

§ 143

Prechodné ustanovenia

(1) Výnimky udelené podľa § 127 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách zostávajú v platnosti do doby v nich vyznačenej.
(2) Na konanie podľa zákona uvedeného v odseku 1 začaté a právoplatne neukončené pred 1. februárom 2009 sa vzťahujú doterajšie predpisy.
(3) Tabuľky s evidenčným číslom vydávané od 1. apríla 1997 zostávajú v platnosti.
(4) O vydanie duplikátu tabuľky s pôvodným evidenčným číslom podľa § 123 ods. 11 nemôže požiadať držiteľ vozidla alebo vlastník vozidla, ktoré malo pridelené podľa doterajších predpisov osobitné evidenčné číslo obsahujúce písmeno X na prvom mieste za skratkou okresu.
(5) Na technický preukaz vozidla a osvedčenie o evidencii vozidla vydané pred 1. februárom 2009 sa použijú ustanovenia o osvedčení o evidencii uvedené v § 116 ods. 1, 2, 5, 6 a 7, § 117 ods. 1 a 2, § 118 ods. 1, § 119 ods. 1.
(6) Orgán Policajného zboru vyradí staré vozidlo z evidencie, ak vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla najneskôr do 31. októbra 2009 predloží čestné vyhlásenie o tom, že takéto vozidlo už fyzicky neexistuje; v čestnom vyhlásení uvedie spôsob zániku vozidla.
(7) Doklady o zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za doklady vydané podľa tohto zákona.
(8) Vodiči, ktorí podľa doterajších predpisov neboli povinní podrobiť sa psychologickému vyšetreniu a podľa tohto zákona sú povinní sa mu podrobiť, sú povinní podrobiť sa psychologickému vyšetreniu prvýkrát do 31. mája 2009.
(9) Psychickú spôsobilosť môže do 31. mája 2011 posudzovať aj psychológ so špecializáciou klinická psychológia, ktorý nemá certifikát z dopravnej psychológie.
(10) Vodičské oprávnenia udelené pred 1. februárom 2009 zostávajú v platnosti.
(11) Vodičské preukazy vydávané od 1. januára 1993 zostávajú v platnosti. Vodičské preukazy podľa doterajších predpisov sa vydávajú do doby vyčerpania ich skladových zásob.
(12) Medzinárodné vodičské preukazy vydané podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do uplynutia doby ich platnosti. Medzinárodné vodičské preukazy podľa doterajších predpisov sa vydávajú do doby vyčerpania ich skladových zásob.
(13) Osobitné označenia vozidiel vydané podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti.
(14) Vodičské oprávnenia vydané pred 1. májom 2004 platia v tomto rozsahu:

a) vodičské oprávnenie skupiny A oprávňuje viesť motorové vozidlá v rozsahu terajšej skupiny A a AM, ako aj motorové vozidlá podskupiny A1,
b) vodičské oprávnenie skupiny B oprávňuje viesť motorové vozidlá v rozsahu terajšej skupiny B a AM, ako aj motorové vozidlá podskupiny B1,
c) vodičské oprávnenie skupiny C oprávňuje viesť motorové vozidlá v rozsahu terajšej skupiny B, C, T a AM, ako aj motorové vozidlá podskupiny B1 a C1,
d) vodičské oprávnenie skupiny D oprávňuje viesť motorové vozidlá v rozsahu terajšej skupiny B, C, D, T a AM, ako aj motorové vozidlá podskupiny B1, C1 a D1,
e) vodičské oprávnenie skupiny E oprávňuje viesť motorové vozidlá v rozsahu terajšej skupiny B + E, C + E a D + E, ako aj motorové vozidlá podskupiny C1 + E a D1 + E, ak sa jeho držiteľovi udelilo oprávnenie viesť motorové vozidlá skupiny B, C alebo D s prípojným vozidlom, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 750 kg,
f) vodičské oprávnenie skupiny T oprávňuje viesť motorové vozidlá v rozsahu terajšej skupiny T, a to len na území Slovenskej republiky,
g) vodičské oprávnenie skupiny A/50 oprávňuje viesť motorové vozidlá v rozsahu terajšej skupiny AM, a to len na území Slovenskej republiky.

(15) Obmedzenie rozsahu vodičského oprávnenia vyznačené vo vodičskom preukaze na základe doterajších predpisov zostáva v platnosti.
(16) Príslušný cestný správny orgán zabezpečí zosúladenie už umiestnených dopravných značiek a dopravných zariadení podľa podmienok ustanovených týmto zákonom do 30. júna 2012; zosúladenie iných vecí umiestnených na ceste a pri ceste zabezpečí ich vlastník.
(17) Poverenia na vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti vydané pred účinnosťou tohto zákona zostávajú v platnosti do doby v nich uvedenej.

Komentár k § 143

V predmetnom intertemporálnom, teda prechodnom ustanovení sa riešia situácie, ktoré súvisia s prijatím tohto zákona a zároveň súvisia so zrušením doteraz platných právnych predpisov. Intertemporálne normy sa vyrovnávajú s právnymi vzťahmi, ktoré boli založené podľa predchádzajúcich právnych predpisov, čím sa zabezpečuje kontinuita so zrušenou úpravou a zamedzuje sa z ústavného hľadiska neprípustná spätná pôsobnosť zákona.

- ods. 1 – V tomto zákone je udeľovanie výnimiek upravené v § 140. Ak boli výnimky udelené podľa predchádzajúceho zákona, teda zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, ich platnosť účinnosťou tohto zákona nekončí, zákonodarca určuje, že výnimky udelené v platnosti zostávajú a to do doby, ktorá je v nich vyznačená.
- ods. 2 – Nakoľko tento zákon nadobúda účinnosť dňa 1. februára 2009, zákonodarca stanovil, aby sa konanie o udeľovaní výnimiek ktoré začalo a zároveň sa neukončilo pred 1. februárom 2009 spravovalo podľa dovtedy platného právneho poriadku.
ods. 3 - Prechodným ustanovením sa tiež rieši platnosť tabuliek s evidenčným číslom, pričom sa ustanovuje, že ak ide tabuľky s evidenčným číslom vydávané od 1. apríla 1997, tieto v platnosti zostávajú.
ods. 4 - Ustanovuje sa, že o vydanie duplikátu tabuľky s pôvodným evidenčným číslom z dôvodu straty, odcudzenia alebo poškodenia, nemôže požiadať ten držiteľ vozidla alebo ten vlastník, ktorého vozidlo malo pridelené evidenčné číslo obsahujúce písmeno X na prvom mieste za skratkou okresu. Uvedené platí z dôvodu, že podľa novej právnej úpravy sa evidenčné čísla obsahujúce písmeno X už neudeľujú. Výhody plynúce z udelenia takéhoto evidenčného čísla je možné nahradiť podľa tohto právneho predpisu povolením výnimky.
- ods. 5 – Ustanovuje sa, že technický preukaz vozidla ako aj osvedčenie o evidencii vozidla budú spravované konkrétnymi ustanoveniami tohto zákona a to v prípade, že tieto boli vydané pred 1. februárom 2009, t.j. pred účinnosťou tohto zákona. Technický preukaz vozidla ako aj osvedčenie o evidencii vozidla vydané po 1. februári 2009 sa automaticky spravujú ustanoveniami tohto zákona.
- ods. 6 – ponúka riešenie pre mnohých občanov Slovenskej republiky, ktorí mali spravidla dlhotrvajúci a neriešiteľný problém – ako vyradiť z evidencie motorové vozidlo, ktoré jeho vlastník alebo držiteľ odovzdal do šrotu ešte pred tým, ako zákon o odpadoch ustanovil povinnosť odovzdávať takéto vozidlo autorizovanému spracovateľovi starých vozidiel a predložiť pri žiadosti o vyradenie vozidla potvrdenie o jeho odovzdaní na spracovanie. V praxi to zn., že po 1. februári 2009 bude umožnené vlastníkom, prípadne držiteľom, vyradiť fyzicky už neexistujúce vozidlo z evidencie na základe predloženého čestného vyhlásenia o skutočnosti, že vozidlo už fyzicky neexistuje. Využiť možnosť upravenú v tomto ustanovení zákon umožňuje vlastníkovi alebo držiteľovi len v prechodnom období, najneskôr do 31. októbra 2009, pričom v čestnom vyhlásení musí vlastník alebo držiteľ vozidla uviesť aj spôsob zániku vozidla.
- ods. 7 – Ustanovenie rieši platnosť dokladov o zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti, ktoré boli vydané pred účinnosťou tohto zákona tak, že ak sa tieto vydali pred 1. februárom 2009, platí právna fikcia, že boli vydané podľa tohto zákona.
- ods. 8 – Ustanovenie reaguje na rozdielnosti v doteraz platnej právnej úprave a v novej právnej úprave týkajúcej sa oblasti psychologického vyšetrenia. Nakoľko sa sprísnili podmienky pre tých vodičov, ktorí sú povinní podrobiť sa psychologickému vyšetreniu, zákonodarca v tomto ustanovení rieši situáciu novovzniknutej povinnosti podrobenia sa psychologickému vyšetreniu pre vodiča, ktorý túto povinnosť podľa doterajšej právnej úpravy nemal. Ak ide o vodiča, na ktorého sa podľa doterajšej právnej úpravy nevzťahovala povinnosť podstúpiť psychologické vyšetrenie, no tento zákon mu túto povinnosť ustanovuje, k jeho psychologickému vyšetreniu musí dôjsť prvýkrát do 31. mája 2009.
- ods. 9 – V zmysle tohto zákona, sú odo dňa 1. februára 2009 oprávnení vykonávať psychologické vyšetrenia iba tí psychológovia, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v tomto zákone. Psychológ musí byť vlastníkom certifikátu z dopravnej psychológie a jeho pracovisko musí byť vybavené prístrojovou psychodiagnostickou technikou na meranie zvukových a svetelných podnetov. Zákon umožňuje vykonávať psychologické vyšetrenia vodičov aj tým klinickým psychológom, ktorí nemajú certifikát z dopravnej psychológie. Ak však títo psychológovia majú v záujme vykonávať psychologické vyšetrenia vodičov po 31. máji 2011, musia absolvovať certifikovaný kurz z dopravnej psychológie.
- ods. 10 – Vzohľadom na to, že tento zákon zmenil oproti doterajšej právnej úprave podmienky pre udelenie vodičského oprávnenia, prostredníctvom intertemporálneho ustanovenia ponechal v platnosti vodičské oprávnenia, ktoré boli udelené pred účinnosťou tohto zákona.
- ods. 11 – Vodičské preukazy vydané do 31. decembra 1992 stratili svoju platnosť posledným dňom kalendárneho roka 2002, ak ich majitelia nepožiadali o ich výmenu. Vodičské preukazy vydané po 1. januári 1993 vrátane tohto dňa zostávajú naďalej v platnosti. Kým nedôjde k vyčerpaniu skladových zásob, budú sa vydávať vodičské preukazy podľa doterajších právnych predpisov.
- ods. 12 – Medzinárodné vodičské preukazy ktoré boli vydané podľa doterajších právnych predpisov v platnosti zostávajú a to do doby platnosti v nich uvedenej. Rovnako ako vodičské preukazy, aj medzinárodné vodičské preukazy sa budú sa vydávať podľa doterajších právnych predpisov a to až do vyčerpania ich skladových zásob.
- ods. 13 – Ustanovuje sa, že zostávajú v platnosti tie osobitné označenia vozidiel, ktoré boli vydané podľa doterajších právnych predpisov.
- ods. 14 – Ustanovuje sa rozsah vodičských oprávnení vydaných pred 1. májom 2004.
- ods. 15 – Ustanovuje sa, že ak bolo vyznačené vo vodičskom preukaze obmedzenie na základe doterajších právnych predpisov, toto zostáva v platnosti.
- ods. 16 – Ustanovuje sa povinnosť ako aj lehota na zosúladenie už umiestnených dopravných značiek a dopravných zariadení podľa podmienok ustanovených v tomto zákone, ako aj iných vecí umiestnených na ceste a pri ceste, zároveň sa ustanovuje okruh subjektov ktorým sa táto povinnosť ukladá.
- ods. 17 – V platnosti zostávajú poverenia na vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti, ktoré boli vydané pred účinnosťou tohto zákona, a to do doby ktorá je v nich uvedená.

§ 144

Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „cesta pre motorové vozidlá“, rozumie sa tým „rýchlostná cesta“.

Komentár k § 144

Toto ustanovenie upravuje legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou názvu cesty pre motorové vozidlá na názov rýchlostná cesta, ktorý je pre tento druh komunikácie výstižnejší. Pojem „cesta pre motorové vozidlá“ je v súčasnej dobe prekonaný. Podobne je to aj v prípade zavedenia pojmu „cestná premávka“.
Rýchlostnú cestu upravuje STN 736100. Pojem „rýchlostná cesta“ sa vyskytuje v novších slovenských technických normách z oblasti ciest od roku 1985, pričom ide o ekvivalent pojmu „cesta pre motorové vozidlá“, ktorý výlučne používa slovenské právo (stav 2007). Technické normy uprednostňujú názov rýchlostná cesta. V bežných textoch sa často možno nesprávne stretnúť s nahradením pojmu rýchlostná cesta pojmom rýchlostná komunikácia. Tento pojem sa však v technických normách nevyskytuje a vyskytuje sa len staršej vyhláške v širšom význame než rýchlostná cesta.

§ 145

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

Komentár k § 145

Toto ustanovenie obsahuje odkaz na transpozičnú prílohu. Dokumentuje sa ním, že slovenský právny predpis je plne v súlade právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

§ 146

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:

1. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení zákona č. 359/2000 Z. z., zákona č. 405/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 381/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 73/2002 Z. z., zákona č. 396/2002 Z. z., zákona č. 660/2002 Z. z., zákona č. 247/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 510/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 121/2004 Z. z., zákona č. 174/2004 Z. z., zákona č. 579/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 91/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 571/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 25/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z. a zákona č. 447/2008 Z. z.
2. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 164/1997 Z. z. o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla v znení vyhlášky č. 111/2007 Z. z.
3. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 225/2004 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. 227/2006 Z. z. a vyhlášky č. 226/2007 Z. z.

Komentár k § 146

Toto derogačné ustanovenie zrušuje taxatívny počet dosiaľ platných právnych predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ide o zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, jeho vykonávaciu vyhlášku a vyhlášku Ministerstva zdravotníctva č. 164/1997 Z. z. o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla.

Čl. II

Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

1. § 2 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Zoznam diaľnic a rýchlostných ciest je uvedený v prílohe č. 2.“.

Komentár k bodu 1

Zákonodarca zakotvil diaľničnú sieť a sieť rýchlostných ciest priamo do zákona, pretože v súčasnosti je táto sieť definovaná iba v uznesení vlády.

2. V § 3 ods. 2 sa vypúšťajú slová „so súhlasom dopravného inšpektorátu“.
3. V § 3 ods. 3 písm. q) sa vypúšťajú slová „po prerokovaní s dopravným inšpektorátom“.
4. V § 3 ods. 4 písm. b) sa vypúšťajú slová „po dohode s dopravným inšpektorátom^1b)“. Súčasne sa zrušuje poznámka pod čiarou k odkazu 1b.
5. V § 3 ods. 4 písm. f) sa slovo „určuje“ nahrádza slovom „určujú“, vypúšťajú sa slová „so súhlasom dopravného inšpektorátu“ a slovo „povoľuje“ sa nahrádza slovom „povoľujú“.
6. V § 3 ods. 5 písm. f) sa slovo „určuje“ nahrádza slovom „určujú“, vypúšťajú sa slová „so súhlasom dopravného inšpektorátu“ a slovo „povoľuje“ sa nahrádza slovom „povoľujú“.
7. § 3 sa dopĺňa odsekmi 7 až 9, ktoré znejú:

„(7) Cestný správny orgán a obec môžu určovať používanie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľovať vyhradené parkoviská podľa odseku 2, odseku 4 písm. f) a odseku 5 písm. f) len so súhlasom dopravného inšpektorátu.
(8) Cestný správny orgán môže určovať používanie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľovať vyhradené parkoviská podľa odseku 3 písm. q) len so súhlasom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
(9) Cestný správny orgán môže povoliť zvláštne užívanie diaľnic a ciest podľa odseku 4 písm. b) a odseku 5 písm. b) len so súhlasom dopravného inšpektorátu, v miestnej pôsobnosti ktorého sa zvláštne užívanie diaľnic a ciest začína.“.

8. § 3b sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Na povolenie cestného správneho orgánu podľa odseku 1 je potrebný predchádzajúci súhlas dopravného inšpektorátu; ak ide o diaľnice a rýchlostné cesty, predchádzajúci súhlas Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.“.

Komentár k bodom 2 až 8

Zmeny, týkajúce sa paragrafu 3 cestného zákona, umožnia zvýšiť kvalitu a následnú kontrolu umiestňovania dopravných značiek a dopravných zariadení na pozemných komunikáciách tak, aby o umiestňovaní týchto nemohol cestný správny orgán, (ktorým je krajský úrad dopravy a obvodný úrad dopravy) a obec rozhodnúť bez súhlasu dopravného inšpektorátu.
Paragraf 3b ods. 4 cestného zákona ustanovuje, že partnerom pre Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pri rozhodovaní o umiestnení dopravných značiek a dopravných zariadení na diaľniciach a cestách pre motorové vozidlá je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a nie dopravný inšpektorát ako to ustanovovala predchádzajúca právna úprava.

9. V § 8 ods. 1 prvej vete sa slová „odsekoch 6, 7 a 9 vydané po dohode s dopravným inšpektorátom“ nahrádzajú slovami „odsekoch 6, 7 a 8 vydané so súhlasom dopravného inšpektorátu“.

Komentár k bodu 9

Zmenou v paragrafe 8 ods. 1 cestného zákona, podľa ktorej pred vydaním povolenia cestného správneho orgánu na zvláštne užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, sa vyžaduje súhlas dopravného inšpektorátu, umožní zvýšiť kvalitu a následná kontrolu zvláštneho užívania diaľnic, ciest a miestnych komunikácií.

10. V § 8 ods. 6 prvej vete sa za slovo „priechodoch“ vkladajú slová „vonkajších hraníc Európskej únie“ a vypúšťajú sa slová „diaľnice alebo“.
11. V § 8 ods. 7 prvej vete sa za slovo „priechodoch“ vkladajú slová „vonkajších hraníc Európskej únie“ a vypúšťajú sa slová „diaľnice alebo“.

Komentár k bodom 10 a 11

Paragraf 8 ods. 6 a 7 cestného zákona reaguje na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, ktorý si vyžaduje zrušenie kontroly na vnútorných hraniciach Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu je možné ponechať merania hmotnosti vozidiel a nápravových tlakov len na hraničných priechodoch na vonkajších hraniciach spoločenstva.

12. V § 8 odsek 9 znie:

„(9) Na území Slovenskej republiky s výnimkou hraničných priechodov meranie hmotnosti, nápravových tlakov a rozmerov vozidla zabezpečujú správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií v súčinnosti s útvarmi Policajného zboru. Vodič je povinný podrobiť sa pokynom fyzickej osoby obsluhujúcej zariadenie na meranie vozidiel a uviesť východiskové miesto a miesto určenia uskutočňovanej prepravy. Ak sa pri vozidle zistilo, že sa prekročila celková prípustná hmotnosť alebo šírka nad 3,0 m, alebo výška nad 4,5 m, dopravca nesmie pokračovať v jazde bez povolenia na zvláštne užívanie (odsek 1), ktoré mu vydá príslušný cestný správny orgán (§ 3) po zaplatení zvýšeného správneho poplatku podľa osobitného predpisu.^1c) Za nadmernú alebo nadrozmernú prepravu, ktorá neprekračuje uvedené miery, správca komunikácie oznámi zistenú nadmernú alebo nadrozmernú prepravu príslušnému cestnému správnemu orgánu (§ 3). Cestný správny orgán dodatočne vyberie rozhodnutím zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu.^1c)

Komentár k bodu 12

Nakoľko správca diaľnic, Národná diaľničná spoločnosť a.s., nemôže vyberať správne poplatky, v prípade, ak bude prekročená celková prípustná hmotnosť motorového vozidla alebo šírka nad 3,0 m alebo výška nad 4,5 m, dopravca nemá povinnosť obstarať si okamžite povolenie na zvláštne užívanie, postačuje vybrať zvýšený správny poplatok dodatočne rozhodnutím, pretože dopravca nepožiadal o povolenie pred uskutočnením prepravy a určitú trasu už uskutočnil.

13. V § 8 odsek 13 znie:

„(13) Športové a iné podujatia konané na cestách presahujúcich územný obvod okresu alebo územný obvod kraja povoľuje krajský úrad dopravy, na ktorého území sa podujatie začína. Športové a iné podujatia konané na miestnych komunikáciách povoľuje obec. Na vydanie povolenia cestného správneho orgánu je potrebný predchádzajúci súhlas dotknutého krajského úradu dopravy a dopravného inšpektorátu.“.

Komentár k bodu 13

Zmena týkajúca sa paragrafu 8 ods. 13 cestného zákona zjednoduší a urýchli povoľovanie športových a iných podujatí konaných na cestách presahujúcich územný obvod okresu alebo kraja alebo na miestnych komunikáciách.

14. V § 11 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „záväzným stanoviskom.2ab)“.

Komentár k bodu 14

Paragrafom 11 ods. 2 cestného zákona sa zosúladil s § 120 a 140b stavebného zákona, nakoľko touto zmenou sa dosiahne, že povaha záväzných stanovísk dotknutých orgánov sa bude aplikovať bez ohľadu na formu, v akej boli vydávané. Výnimka z ochranného pásma ciest nebola v cestnom zákone takýmto spôsobom upravená.

15. V § 22c ods. 3 sa slová „desaťnásobku úhrady na kalendárny rok“ nahrádzajú slovami „päťdesiatnásobku úhrady na mesiac“ a slovo „trojnásobku“ sa nahrádza slovom „desaťnásobku“.

Komentár k bodu 15

Uvedená zmena má za následok zmenu výšky pokuty za priestupok, ktorého sa dopustí vodič, ak použije vymedzené úseky diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest I. triedy bez označenia motorového vozidla platnou nálepkou. Podľa nového znenia zákona možno uložiť tomuto vodičovi pokutu do päťdesiatnásobku úhrady za mesiac (predchádzajúca právna úprava ustanovovala do výšky desaťnásobku úhrady na kalendárny rok) uvedenej v nariadení vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška úhrady za užívanie vymedzených úsekov diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest I. triedy, a v blokovom konaní do výšky desaťnásobku (predchádzajúca právna úprava ustanovovala trojnásobku) tejto úhrady.

Komentár k bodu 16

Prílohou č. 2 cestného zákona sa zakotvuje diaľničná sieť a sieť rýchlostných ciest priamo do zákona, pretože v súčasnosti je táto sieť definovaná iba v uznesení vlády.

Čl. III

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 8 odsek 2 znie:
„(2) Podľa tohto zákona sa posudzuje aj priestupok spáchaný v cudzine občanom Slovenskej republiky alebo cudzincom, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak ním takáto osoba porušila povinnosť, ktorú má podľa slovenských predpisov mimo územia Slovenskej republiky, alebo ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.

Komentár k bodu 1

Zmenou týkajúcou sa paragrafu § 8 ods. 2 zákona o priestupkoch sa novo vymedzuje pôsobnosť zákona o priestupkoch vo veciach priestupkov spáchaných mimo územia Slovenskej republiky, a to len vo vzťahu k porušeniu povinnosti, ktorú má občan Slovenskej republiky, alebo cudzinec s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky v cudzine alebo vo vzťahu k porušeniu, ktoré zakladá medzinárodná zmluva.

2. § 10 znie:

„§ 10

(1) Osobitný zákon môže ustanoviť osoby, ktorých konanie, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa osobitného zákona.
(2) Konanie osôb podľa odseku 1, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa tohto zákona, ak sa na takúto osobu osobitný zákon v čase prejednávania priestupku už nevzťahuje.“.

Komentár k bodu 2

S ohľadom na zmeny v právnych predpisoch sa odkazom na osobitné predpisy ustanovuje sa okruh osôb, ktorých konanie, ktoré má znaky priestupku sa prejedná podľa týchto právnych predpisov.

3. V § 13 odsek 2 znie:

„(2) Ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak, v blokovom konaní (§ 84) možno uložiť pokutu do 33 eur a v rozkaznom konaní (§ 87) do 250 eur.“.

Komentár k bodu 3

Upravuje sa výška pokuty, ktorú možno za priestupok uložiť v rozkaznom konaní na 250 eur s ohľadom na zvýšenie sankcií od prijatia priestupkového zákona a aj vo vzťahu k rozkaznému konaniu sa umožňuje zvýšiť túto hranicu týmto alebo osobitným zákonom.

4. V § 14 ods. 1 sa slová „dva roky“ nahrádzajú slovami „päť rokov“.

Komentár k bodu 4

V paragrafe 14 ods. 1 sa zvyšuje doba na ktorú možno uložiť zákaz činnosti. Najmä vo vzťahu k priestupkom na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nie je dvojročná maximálna doba postačujúca.

5. V § 14 odsek 3 znie:

„(3) Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno po uplynutí polovice času výkonu tejto sankcie upustiť na základe žiadosti páchateľa. Na rozhodnutie o upustení alebo neupustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.“.

Komentár k bodu 5

Na základe toho, že na upustenie od zvyšku zákazu činností nie je právny nárok, nie je dôvod, aby sa na takéto rozhodovanie vzťahoval správny poriadok.

6. V § 19 odsek 3 znie:

„(3) Horná hranica pokuty sa u mladistvých znižuje na polovicu; nesmie byť pritom vyššia ako 300 eur a v blokovom konaní ako 60 eur.“.

Komentár k bodu 6

V § 19 ods. 3 sa zvyšuje horná hranica pokuty, ktorú možno uložiť mladistvej osobe. Táto hranica sa zvyšuje s prihliadnutím na celkové zvýšenie sankcií od prijatia priestupkového zákona. Za spáchaný priestupok sa môže uložiť mladistvému pokuta až do výšky 300 eur a v blokovom konaní až do výšky 60 eur.

7. § 22 vrátane nadpisu znie:

„§ 22

Priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
(1) Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto

a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,^3a) hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,^3b)
c) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu,
d) vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu,
e) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu^3a) alkohol ešte nachádza v jeho organizme,
f) ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu^3a) návyková látka ešte nachádza v jeho organizme,
g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda,
h) ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise^3c) alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením,
i) použije vozidlo, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená,
j) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu,^3d)
k) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

(2) Za priestupok podľa odseku 1

a) písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov,
b) písm. d) a f) možno uložiť pokutu od 200 eur do 1 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov,
c) písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov,
d) písm. j) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov,
e) písm. k) možno uložiť pokutu do 100 eur.

(3) V blokovom konaní možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až i) pokutu do 650 eur, podľa odseku 1 písm. j) do 150 eur a podľa odseku 1 písm. k) do 60 eur. V rozkaznom konaní možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až i) pokutu do 650 eur.
(4) Ak sú splnené podmienky podľa § 84 ods. 1, priestupky podľa odseku 1 písm. h), i) a k) sa prejednajú vždy v blokovom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 3a, 3b, 3c a 3d znejú:

„^3a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.
^3b) § 65 a § 66 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
^3c) § 16 zákona č. 8/2009 Z. z.
^3d) § 137 ods. 2 písm. g) až o) a q) zákona č. 8/2009 Z. z.“.

Komentár k bodu 7

Ide o novú úpravu skutkových podstát priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Uvedené skutkové podstaty reagujú na porušenie pravidiel ustanovených v zákone o cestnej premávke, pričom sú odstupňované podľa závažnosti takéhoto porušenia.
Cieľom novej úpravy § 22 zákona o priestupkoch je pozitívne ovplyvnenie vývoja dopravno-bezpečnostnej situácie na území Slovenskej republiky. Zmena tohto ustanovenia má vplyv na rozšírenie okruhu priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré sú hlavnými príčinami dopravných nehôd s tragickými následkami. Zároveň sa zvyšujú pokuty za priestupky, pretože pôvodné pokuty boli veľmi nízke a neboli dostatočne účinné. Dôležité je tiež zdôrazniť, že zvýšenie súm pokút nesúvisí s prechodom slovenskej meny na euro.
Odsek 2 ustanovuje sankcie, ktoré možno uložiť za spáchanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a zároveň odstupňovane vymedzuje výšku sankcie, ktorú možno za porušenie alebo nesplnenie si povinnosti uložiť. Vo všetkých prípadoch došlo k podstatnému zvýšeniu postihu za spáchanie priestupkov. Cieľom tohto zvýšenia je zabezpečiť účinný postih najmä tých účastníkov cestnej premávky, ktorí porušujú jeho pravidlá spôsobom ohrozujúcim cestnú premávku. Pokutu možno uložiť podľa závažnosti v rozpätiach od 300 eur do 1 300 eur, od 200 eur do 1 000 eur, od 150 eur do 800 eur, od 60 eur do 300 eur a od 0 eur do 100 eur. V blokovom konaní možno ukladať pokuty podľa závažnosti do výšky 650 eur, 150 eur a 60 eur a v rozkaznom konaní do výšky 650 eur. Zákaz činnosti za najzávažnejšie porušenie bude možné uložiť do piatich rokov.

8. § 52 znie:

„§ 52

Ak osobitný zákon neustanovuje inak, priestupky prejednávajú

a) obvodné úrady,
b) orgány Policajného zboru, ak ide o priestupky spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky alebo ak tak ustanoví osobitný zákon,
c) orgány Železničnej polície, ak ide o priestupky spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy, priestupky na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami podľa § 30 ods. 1 písm. a) a b) a priestupky proti majetku podľa § 50 v prípadoch, ak boli priestupky spáchané v obvode železničných dráh.“.

Komentár k bodu 8

V § 52 zákona o priestupkoch sa novo sa ustanovuje vecná príslušnosť na prejednanie priestupkov, ktorej potreba súvisí najmä so zrušením presunu správnych agend na úseku prejednávania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa tohto ustanovenia priestupky prejednávajú obvodné úrady, orgány Policajného zboru a orgány Železničnej polície.

9. § 54 sa vypúšťa.

Komentár k bodu 9

S ohľadom na zakotvenie príslušnosti na prejednávanie priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánom Policajného zboru v § 52 písm. b) tohto zákona, stáva sa ustanovenie § 54 nadbytočným a z tohto dôvodu sa zo zákona vypúšťa.

10. V § 56 odsek 2 znie:

„(2) Každý je povinný podať orgánom oprávneným objasňovať priestupky nevyhnutné vysvetlenia na preverenie došlého oznámenia o priestupku (§ 67 ods. 2); podanie vysvetlenia je oprávnený odoprieť, ak by jemu alebo blízkej osobe spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania.“.

Komentár k bodu 10

V § 56 ods. 2 sa novo vymedzuje, kedy možno odoprieť podať vysvetlenie. Uvedené ustanovenie neuvádza právo odoprieť výpoveď z dôvodu ochrany utajovaných skutočností, prípadne z dôvodu povinnosti mlčanlivosti, nakoľko povinnosti vo vzťahu k týmto skutočnostiam sú upravené v osobitných predpisoch.

11. V § 58 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
„Správne orgány sú oprávnené požiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať priestupky podľa odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti.“.

Komentár k bodu 11

Explicitne sa ustanovuje, že správny orgán môže požiadať o objasnenie priestupku aj iný orgán, ktorý objasňuje tie isté priestupky. Uvedené sa týka aj prípadu, ak bolo podozrenie zo spáchania priestupku oznámené správnemu orgánu príslušnému na jeho prejednanie. Uvedené ustanovenie vychádza z toho, že tieto objasňovacie orgány, ktorými je napríklad Policajný zbor, vedia efektívnejšie objasniť tieto priestupky.

12. V § 84 odseky 1 a 2 znejú:

„(1) Za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.
(2) Priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa tohto zákona nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu.“.
13. V § 84 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania.“.
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.

Komentár k bodom 12 a 13

V ustanovení § 84 ods. 1 a 2 sa upravujú podmienky, za ktorých možno uložiť pokutu v blokovom konaní. Doterajší inštitút dohovárania sa nahradil inštitútom napomenutia s tým, že tento inštitút možno použiť len v prípadoch, ak za priestupok nemožno uložiť zákaz činnosti, alebo nepripadá do úvahy prepadnutie veci. Ustanovenie § 84 ods. 3 ustanovuje, že blokové konanie je skončené a nemožno sa voči nemu odvolať, nemožno ho ani obnoviť, ani preskúmať mimo odvolacieho konania.

14. V § 86 písmeno a) znie:
„a) orgány Policajného zboru priestupky podľa § 30, § 46 až 50 alebo ďalšie priestupky, ak tak ustanoví osobitný zákon,“.
15. V § 86 písmeno f) znie:
„f) orgány Železničnej polície priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k), priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 a 48 a priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 v prípadoch, ak boli priestupky spáchané v obvode železničných dráh,“.

Komentár k bodom 14 a 15

Paragraf 86 s ohľadom na zmeny v priestupkovom zákone a osobitných predpisoch nanovo ustanovuje pôsobnosť orgánov Policajného zboru a Železničnej polície pri prejednávaní priestupkov v blokovom konaní.

16. § 88 vrátane nadpisu nad § 88 znie:

„Výkon rozhodnutia
§ 88

Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, ktorá je príjmom obce (§ 13 ods. 3), vykonáva obvodný úrad.“.

Komentár k bodu 16

Vypustením odsekov sa dosiahne súlad výkonu rozhodnutia v zákone o priestupkoch so správnym poriadkom.

17. Za § 88 sa vkladajú § 88a a 88b, ktoré znejú:

„§ 88a

(1) Rozhodnutie o uložení pokuty prevyšujúcej 60 eur, ak nebola uložená v blokovom konaní, možno vykonať na návrh páchateľa priestupku aj vykonaním verejnoprospešných prác. Za každé 3 eurá uloženej pokuty je páchateľ priestupku povinný vykonať jednu hodinu verejnoprospešných prác. Verejnoprospešné práce je páchateľ priestupku povinný vykonať v lehote určenej správnym orgánom, ktorá nemôže byť dlhšia ako jeden rok. Ak páchateľ priestupku nevykoná verejnoprospešné práce v určenej lehote, správny orgán zabezpečí výkon rozhodnutia uloženej pokuty alebo jej časti iným spôsobom.
(2) Výkon rozhodnutia vykonaním verejnoprospešných prác podľa odseku 1 upravuje osobitný zákon.

§ 88b

(1) Správca pohľadávky štátu môže uzatvoriť s treťou osobou písomnú mandátnu zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu, ktorá vznikla nezaplatením splatnej pokuty uloženej v konaní o priestupku. Rozsah práv a povinností tretej osoby upraví mandátna zmluva o vymáhaní pohľadávky štátu. Treťou osobou môže byť len právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu.
(2) Vlastníctvo pohľadávky štátu, ktorá vznikla nezaplatením splatnej pokuty uloženej v konaní o priestupku, môže jej správca odplatne postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky štátu právnickej osobe podľa odseku 1; táto osoba nemôže túto pohľadávku ďalej postúpiť. Správca pohľadávky štátu môže uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky štátu, ak by vymáhanie pohľadávky vlastnými prostriedkami bolo neúčinné alebo neefektívne.
(3) Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou štátu prechádza na tretiu osobu dňom platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky štátu. Správca pohľadávky štátu odpíše pohľadávku štátu zo svojej evidencie ku dňu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky štátu.
(4) Na postúpenie pohľadávky štátu podľa tohto zákona sa Občiansky zákonník¹⁵⁾ nepoužije.
(5) Odplata za postúpenie pohľadávky štátu podľa odseku 2 je príjmom štátneho rozpočtu.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:
„¹⁵⁾ § 524 až 530 Občianskeho zákonníka.“.

Komentár k bodu 17

Paragrafom 88a sa zavádza nový spôsob možností vykonania rozhodnutia v prípade uloženia pokuty nad 60 eur za priestupok, a to prostredníctvom verejnoprospešných prác, pričom za každé 3 eurá pokuty musí páchateľ odpracovať jednu hodinu. Verejnoprospešné práce bude zabezpečovať obec, ktorá sa nachádza v územnom obvode správneho orgánu, ktorý návrh na vykonanie verejnoprospešných prác prijal. V prípade nevykonania dohodnutých verejnoprospešných prác bude nasledovať výkon rozhodnutia na peňažné plnenie. Pre úplnosť treba dodať, že tento paragraf nadobúda účinnosť až dňa 1. januára 2011.
Na úseku vymáhania pohľadávok vzniknutých z nezaplatených pokút uložených v priestupkovom konaní, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, pretrvávajú problémy. Vzhľadom k tomu, že opatrenia aplikačného charakteru boli málo účinné, priamo v zákone sú upravené legislatívne opatrenia, ktoré zefektívnia proces vymáhania ťažko vymožiteľných pohľadávok štátu. Tieto legislatívne opatrenia v neposlednom rade odbremenia aj správcov pohľadávok štátu od časovo náročných úkonov, ktoré sú často absolútne neúčinné z hľadiska plnenia dlhu. Paragraf 88b zákona o priestupkoch preto umožňuje správcovi pohľadávky štátu, aby ako mandant na základe mandátnej zmluvy poveril právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu ako mandatára, aby zariadila uspokojenie pohľadávky štátu na jeho účet. V súvise s uvedenými zmenami sa prijalo aj ďalšie legislatívne ustanovenie, ktoré je radikálnejšie, pretože sa ním umožňuje správcovi pohľadávky štátu previesť pohľadávku nielen z jeho dispozičnej sféry, ale i z vlastníctva štátu. Bude preto vecou dotknutých zmluvných strán, na jednej strane to bude správca pohľadávky štátu a na druhej strane právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu, aby v zmluve o postúpení pohľadávky dohodli také podmienky a takú odplatu, aby dlh bol aspoň čiastočne uspokojený.

Čl. IV

Zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 ods. 1 písmeno f) znie:

„f) objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom⁴⁾ a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky⁵⁾ spáchané neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho

1. z dopravnej značky6) zákaz zastavenia, zákaz státia, zákaz vjazdu, zákaz odbočovania, zákaz otáčania, prikázaný smer jazdy, prikázaný smer obchádzania, vyhradené parkovisko, obytná zóna, pešia zóna, školská zóna, zóna s dopravným obmedzením a parkovisko,
2. zo všeobecnej úpravy cestnej premávky,⁶⁾ ktorou sa zakazuje zastavenie, státie a vjazd vozidiel,“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 5, 6 znejú:

„⁵⁾ § 22 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
⁶⁾ Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Komentár k bodu 1

Paragraf 3 ods. 1 písmeno f), ktorým sa mení zákon o obecnej polícii upravuje prejednávanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v blokovom konaní obecnou políciou. Taxatívne sa vymedzuje, ktoré priestupky môžu orgány obecnej polície prejednať v blokovom konaní. V porovnaní s doteraz platnou právnou úpravou sa tento okruh rozširuje aj o priestupky vyplývajúce zo všeobecne záväzného právneho predpisu na úseku zákazu zastavenia, státia a vjazdu. Obecná polícia nebude oprávnená na prejednávanie priestupkov, za ktoré možno uložiť zákaz činnosti. Tento zákaz môžu uložiť len príslušné orgány Policajného zboru.

2. V § 8 ods. 1 písmeno f) znie:

„f) zastavovať vozidlá, ak vodič vozidla spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorý je oprávnený prejednať v blokovom konaní podľa § 3 ods. 1 písm. f), alebo ak ide o vozidlo, po ktorom bolo vyhlásené pátranie.“.

Komentár k bodu 2

Ustanovenie § 8 ods. 1 písmeno f) sa týka legislatívno-technickej úpravy.

3. § 9 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Ak osoba pri plnení služobných úloh alebo v súvislosti s ním preukáže svoju príslušnosť podľa osobitného predpisu,^9a) odsek 2 sa nepoužije.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9a znie:

„^9a) Napríklad § 9 ods. 2 a 3 zákona č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii, § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, § 13 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve.“.

Komentár k bodu 3

Ustanovením § 9 ods. 3 sa obmedzuje možnosť predvedenia osôb, ktoré preukážu príslušnosť podľa osobitného predpisu, ide napr. o príslušnosť k Policajnému zboru, k Železničnej polícii, k Slovenskej informačnej službe a k Vojenskému spravodajstvu.

4. § 16a vrátane nadpisu znie:
„§ 16a
Použitie technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla
(1) Príslušník obecnej polície je oprávnený použiť technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla, ak

a) motorové vozidlo stojí na mieste, kde je to zakázané dopravnou značkou alebo všeobecnou úpravou cestnej premávky⁶⁾ a vodič vozidla sa v blízkosti nezdržiava,
b) ide o motorové vozidlo, o ktorom sa zistilo, že sa po ňom pátra.

(2) Technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla z dôvodu podľa odseku 1 písm. a) nemožno použiť, ak ide o vozidlo

a) viditeľne označené ako vozidlo Policajného zboru, Železničnej polície, Vojenskej polície, ozbrojených síl Slovenskej republiky, Hasičského a záchranného zboru a colnej správy,
b) určené na poskytovanie zdravotníckych služieb, vozidlo prepravujúce osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
c) osoby požívajúcej výsady a imunitu podľa osobitného predpisu^12a) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(3) Použitie technického prostriedku podľa odseku 1 písm. b) je príslušník obecnej polície povinný bezodkladne oznámiť na najbližší útvar Policajného zboru.
(4) Technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla musí byť viditeľne označený názvom útvaru obecnej polície a musí byť na ňom uvedený spôsob vyrozumenia útvaru obecnej polície alebo príslušníka obecnej polície, ktorý je oprávnený použitý technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla odstrániť.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 12a znie:

„12a) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch.“.

Komentár k bodu 4

Paragraf 16a novo upravuje podmienky použitia technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla ako donucovacieho prostriedku. Ide o tzv. „obmedzujúci úkon“, účelom ktorého je zabrániť odjazdu vodičom motorového vozidla po tom, ako došlo k spáchaniu priestupku z dôvodu jeho objasnenia a prípadného prejednania v blokovom konaní.
Ak ide o vozidlo, po ktorom bolo vyhlásené pátranie ide o tzv. „zaisťovací úkon“, ktorého účelom je zabrániť odjazdu s vozidlom do príchodu príslušníkov Policajného zboru.
Uvedené ustanovenie uvádza tiež taxatívny výpočet vozidiel, u ktorých nie je možné tento technický prostriedok použiť, a to za podmienky, že tieto sú označené viditeľným spôsobom. Ide napr. farebné označenie vozidla alebo iné viditeľné označenie vozidla preukazujúce jeho príslušnosť alebo viditeľné označenie preukazujúce jeho osobitné postavenie pod čelným sklom vozidla alebo ak je opatrené tabuľkou s osobitným evidenčným číslom.

Čl. V

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V sadzobníku správnych poplatkov časti VI. DOPRAVA v položke 63 sa vypúšťa Oslobodenie.

Komentár k bodu 1

Vypúšťa sa obsolentné oslobodenie od správneho poplatku za výmenu neplatného vodičského preukazu z dôvodu uplynutia skúšobnej lehoty, ktoré bolo súčasťou položky 63 sadzobníka správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA.

2. V sadzobníku správnych poplatkov časti VI. DOPRAVA položka 64 znie:
„Položka 64
Povolenie výnimky²⁰⁾ z právnych predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,

Poznámka pod čiarou k odkazu 20 znie:

„²⁰⁾ § 140 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Komentár k bodu 2

V sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA sa upravuje v položke 64 výška správnych poplatkov za povolenie výnimky z predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Túto úpravu si vyžaduje najmä zrušenie osobitných evidenčných čísiel „X“, pričom je nevyhnuté, aby Policajný zbor mohol povoliť výnimku z niektorých zákazov vyplývajúcich z dopravnej značky.

3. V sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA položka 66 znie:
„Podanie žiadosti o vydanie štatistických údajov z evidencie vozidiel alebo z evidencie dopravných nehôd v písomnej alebo elektronickej podobe, ktoré neobsahujú osobné údaje držiteľa vozidla alebo účastníka dopravnej nehody...................................... 16,5 eur“.

Komentár k bodu 3

V sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA sa v položke 66 ustanovujú nové správne poplatky za podanie žiadosti o vydanie štatistických údajov z evidencie vozidiel a dopravných nehôd, za vydanie tabuľky s evidenčným číslom vyrobenej z priehľadnej zmesi polykarbonátu a polyesteru a za vydanie tabuľky s pôvodným evidenčným číslom. Predmetné ustanovenie rozširuje okruh poskytovaných údajov o evidenciu dopravných nehôd, ktoré doposiaľ neboli spoplatnené.

4. V sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA sa za položku 69 vkladá položka 69a, ktorá znie:
„Položka 69a
Povolenie evidencie, uvedenia na trh alebo uvedenia do prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách nových vozidiel zhodných s typom vozidla, ktorého typové schválenie alebo typové schválenie ES už stratilo platnosť (vozidlá končiacich sérií) podľa osobitných predpisov,^21a) a to za každé povolené vozidlo........................................... 33 eur“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 21a znie:

„^21a) Napríklad § 14 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 71/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o typovom schválení ES dvojkolesových motorových vozidiel, trojkolesových motorových vozidiel a štvorkoliek, § 11 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 135/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o typovom schválení ES motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a § 12 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 335/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o typovom schválení ES poľnohospodárskych traktorov a lesných traktorov, ich prípojných vozidiel a ťahaných vymeniteľných strojov, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek.“.

Komentár k bodu 4

Položkou 69a v sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA sa zavádza správny poplatok pri uvádzaní vozidiel končiacich sérií na trh.

5. V sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA v položke 73 písmeno a) znie:
„a) Podanie žiadosti o dočasné vyradenie cestného vozidla alebo zvláštneho vozidla z premávky na pozemných komunikáciách

Komentár k bodu 5

Vzhľadom na množstvo vozidiel dočasne vyradených z premávky na pozemných komunikáciách, mnohokrát aj neúmerne na niekoľko desiatok rokov, zavádzajú sa v sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA položkou 73 písmeno a) správne poplatky odstupňované v závislosti od počtu rokov, počas ktorých má byť vozidlo vyradené.

6. V sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA položka 73 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) podanie žiadosti o pridelenie náhradného identifikačného čísla vozidla VIN 16,5 eur“.

Komentár k bodu 6

V sadzobníku právnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA sa položkou 73 písmeno d) zavádza správny poplatok pri podávaní žiadosti o pridelenie náhradného identifikačného čísla vozidla VIN.

7. V sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA v položke 76 písmená c) a f) znejú:

„c) Pridelenie evidenčného čísla a vydanie tabuľky s evidenčným číslom vyrobenej zo zliatin ľahkých kovov pri zápise vozidla do evidencie alebo pridelenie evidenčného čísla a vydanie takejto tabuľky s evidenčným číslom za stratenú, zničenú, poškodenú, odcudzenú alebo neupotrebiteľnú tabuľku, za každú tabuľku ....16,5 eur
f) Pridelenie evidenčného čísla a vydanie tabuľky s evidenčným číslom vyrobenej zo zliatin ľahkých kovov vytvoreným na základe požiadavky držiteľa vozidla pri zápise vozidla do evidencie alebo pridelenie evidenčného čísla a vydanie takejto tabuľky za stratenú, zničenú, poškodenú, odcudzenú alebo neupotrebiteľnú, za každú tabuľku..... 165,5 eur“.

8. V sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA v položke 76 sa za písmeno f) vkladajú nové písmená g) a h), ktoré znejú:

„g) pridelenie evidenčného čísla a vydanie tabuľky s evidenčným číslom vyrobenej zo zmesi polykarbonátu a polyesteru vyžarujúcej svetlo pri zapnutom osvetlení vozidla pri zápise vozidla do evidencie alebo pridelenie evidenčného čísla a vydanie takejto tabuľky s evidenčným číslom za stratenú, zničenú, poškodenú, odcudzenú alebo neupotrebiteľnú tabuľku alebo vydanie duplikátu takejto tabuľky s pôvodne prideleným evidenčným číslom alebo s evidenčným číslom vytvoreným na základe požiadavky držiteľa vozidla .....182 eur
h) vydanie duplikátu tabuľky s pôvodne prideleným evidenčným číslom alebo s evidenčným číslom vytvoreným na základe požiadavky držiteľa vozidla vyrobenej zo zliatin ľahkých kovov ....66 eur“.

Komentár k bodom 7 a 8

V sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA sa položkou 76 písmeno c) a f), g) a h) zavádzajú nové správne poplatky za podanie žiadosti o vydanie štatistických údajov z evidencie vozidiel a dopravných nehôd, za vydanie tabuľky s evidenčným číslom vyrobenej z priehľadnej zmesi polykarbonátu a polyesteru a za vydanie tabuľky s pôvodným evidenčným číslom. Predmetné ustanovenie rozširuje okruh poskytovaných údajov o evidenciu dopravných nehôd, ktoré doposiaľ neboli spoplatnené.

9. V sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA v splnomocnení k položke 80 sa vypúšťa bod 2.
Doterajšie body 3 a 4 sa označujú ako body 2 a 3.

10. V sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA v splnomocnení k položke 80 bod 2 znie:

„2. Poplatok vyberaný dodatočne rozhodnutím cestného správneho orgánu sa zvýši na trojnásobok, ak sa už táto preprava čiastočne alebo celkom vykonala bez predchádzajúceho povolenia cestného správneho orgánu.“.

Komentár k bodom 9 a 10

V prípade zmien týkajúcich sa položky 80 sadzobníka správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA ide o úpravy vo výbere správnych poplatkov súvisiace so zmenami v čl. II bod 12.

11. V sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA v poznámkach k položke 80 bod 1 znie:

„1. Poplatok podľa tejto položky na hraničných priechodoch vonkajších hraníc Európskej únie vyberá správca priľahlého úseku cesty vedúcej k hraničnému priechodu. Poplatok podľa tejto položky vyberaný dodatočne rozhodnutím cestného správneho orgánu vyberá cestný správny orgán.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 24 a 25 znejú:
„²⁴⁾ Bod 1 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 403/2005 Z. z. o najväčších prípustných rozmeroch a najväčšej prípustnej hmotnosti niektorých vozidiel.
²⁵⁾ Bod 2 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 403/2005 Z. z.“.
12. V sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA položke 80 v bode 2.2. sa odkaz 25 nahrádza odkazom 25a.
Poznámka pod čiarou k odkazu 25a znie:

„^25a) Bod 3 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 403/2005 Z. z.“.

13. V sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA v poznámkach k položke 80 v bodoch 2 a 11 sa za odkaz 25 vkladá čiarka a odkaz 25a.

Komentár k bodom 11 až 13

Uvedeným ustanovením sa zrušuje možnosť správcovi pozemnej komunikácie vyberať poplatky na mieste merania a zároveň sa vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie zrušujú kontroly merania hmotnosti vozidiel a nápravových tlakov na hraničných priechodoch na vnútorných hraniciach Slovenskej republiky a ponechávajú sa len na hraničných priechodoch na vonkajších hraniciach Spoločenstva.
V súvislosti s novou právnou úpravou sa spresňujú poznámky pod čiarou k odkazom 24, 25 a 25a.

Čl. VI

Zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

„e) snežné skútre“.

Komentár k bodu 1

Paragraf 3 ods. 2 sa dopĺňa písmenom e), ktoré zaraďuje snežné skútre medzi zvláštne vozidlá.

2. V § 12 ods. 1 písmeno k) znie:

„k) poskytnúť bezodplatne na písomné vyžiadanie štátnemu dopravnému úradu a obvodnému úradu dopravy informácie o technických údajoch vyrobeného alebo prestavaného typu vozidla a identifikačnom čísle vozidla VIN v elektronickej forme vrátane informácií na technických nosičoch údajov,“.

Komentár k bodu 2

Zmena § 12 ods. 1 písm. k) sa ustanovuje z dôvodu, aby existovala možnosť požiadať technické údaje v elektronickej forme.

3. V § 12 sa odsek 1 dopĺňa písmenami m) a n), ktoré znejú:

„m) poskytnúť bezodplatne v elektronickej forme povereným technickým službám podľa § 25 v súvislosti s plnením ich úloh podľa tohto zákona informácie o technických a identifikačných údajoch vyrobeného alebo prestavaného typu vozidla diaľkovým, nepretržitým a priamym prístupom,
n) poskytnúť pred uvedením typu vozidla do prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách poverenej technickej službe kontroly originality vozidiel podľa § 25 ods. 1 písm. d) v súvislosti s plnením jej úloh podľa tohto zákona informácie na technických nosičoch údajov o spôsobe vyhotovenia a umiestnení identifikátorov vo vozidle, najmä identifikačného čísla vozidla VIN a výrobného štítku výrobcu.“.

Komentár k bodu 3

Do § 12 ods. 1 sa dopĺňa nové ustanovenie písm. m), ktoré umožňuje povereným technickým službám overovať si a kontrolovať technické a identifikačné údaje priamo u výrobcu alebo zástupcu výrobcu elektronickou formou počas kontroly vozidla.
Do § 12 ods. 1 sa dopĺňa nové ustanovenie písm. n), ktoré umožňuje poverenej technickej službe kontroly originality vozidiel implementovať do automatizovaného informatizačného systému kontroly originality vozidiel informácie o spôsobe vyhotovenia a umiestňovania identifikátorov vzťahujúce sa k typu vozidla ešte pred jeho uvedením do prevádzky.

4. V § 16c sa odsek 2 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú:

„e) ak jednotlivo dovezené vozidlo vybavené špeciálnou nadstavbou bolo vyrobené na vojenské účely,
f) ak jednotlivo dovezené vozidlo je historickým vozidlom alebo športovým vozidlom.“.

Komentár k bodu 4

Zavádzajú sa nové ustanovenia paragrafu 16c ods. 2. Uvedené ustanovenia upravujú situácie, kedy nemožno schváliť jednotlivo dovezené vozidlo. Ide o prípady, ak ide vozidlo vyrobené na vojenské účely vybavené špeciálnou nadstavbou, alebo ide o historické alebo športové vozidlo.

5. V § 21 sa odsek 2 dopĺňa písmenomm), ktoré znie:
„m) svojimi rozmermi a hmotnosťami prekračuje najväčšie prípustné rozmery a najväčšie prípustné hmotnosti ustanovené nariadením vlády bez povolenia na zvláštne užívanie pozemných komunikácií.1)“.

Komentár k bodu 5

Povinnosti prevádzkovateľa vozidla vymedzeného v § 21 ods. 2 sa novo rozširujú o zákaz prevádzkovať v premávke na pozemných komunikáciách vozidlo, ktoré svojimi rozmermi a hmotnosťami prekračuje prípustné rozmery a hmotnosti a nemá povolenie na zvláštne užívanie pozemných komunikácií.

6. § 21 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Podrobnosti o najväčších prípustných rozmeroch a najväčších prípustných hmotnostiach vozidiel a označovaní vozidiel pri nadmerných a nadrozmerných prepravách ustanoví nariadenie vlády.“.

Komentár k bodu 6

Paragraf 21 sa rozširuje o splnomocňovacie ustanovenie na vydanie nariadenia vlády, ktorým sa môžu vymedziť najväčšie prípustné rozmery a najväčšie prípustné hmotnosti a spôsob označovania vozidiel pri nadmerných a nadrozmerných prepravách. V súčasnosti je vydané nariadenie vlády SR č. 403/2005 Z. z. o najväčších prípustných rozmeroch a najväčšej prípustnej hmotnosti niektorých vozidiel, ktorým bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prebraná smernica Rady 96/53/ES z 25. júla 1996, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave. Z hľadiska praxe je potrebné upraviť aj iné kategórie vozidiel.

7. V § 107 sa odsek 14 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

„e) výrobcovi, zástupcovi výrobcu, fyzickej osobe, fyzickej osobe – podnikateľovi, právnickej osobe alebo právnickej osobe – podnikateľovi, ak poruší ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek podľa osobitných predpisov.40a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 40a znie:

„^40a) Napríklad článok 13 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 171, 29. 6. 2007).“.

Komentár k bodu 7

Európska únia v nariadeniach ktoré upravujú typové schvaľovanie, ktoré sú priamo aplikovateľné v členských štátoch, zavádza pre členské štáty do presne určenej lehoty povinnosť prijať do svojho právneho poriadku ustanovenia o sankciách/pokutách za konkrétne druhy porušení, ktorých skutkové podstaty už sú, alebo v budúcnosti budú určené v nariadeniach.
Do 2. januára 2009 je nevyhnutné zabezpečiť prijatie sankcií za druhy porušení presne špecifikovaných v článku 13 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel.
Paragrafom 107 ods. 14 písm. e) sa sleduje možnosť splniť takéto povinnosti aj pre budúcnosť bez nutnosti novelizovať zákon č. 725/2004 Z. z. pri každom obdobnom nariadení, ktoré Európska únia príjme.

8. V § 112 ods. 24 sa slová „osvedčenia na montáž plynových zariadení“ nahrádzajú slovami „osvedčenia technika montáže plynových zariadení a za oprávnenia na montáž plynových zariadení“ a na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „najneskôr do 30. júna 2009.“.

Komentár k bodu 8

Osvedčenia o odbornej spôsobilosti na montáž, opravu a servis, skúšky, technické kontroly zariadení na LPG a CNG pre pohon motorových vozidiel udelené podľa doterajších predpisov sa podľa § 112 ods. 24 považujú za osvedčenia a oprávnenia podľa zákona č. 725/2004 Z. z. Niektoré z uvedených osvedčení boli vydané na neobmedzenú dobu, pričom zákon č. 725/2004 Z. z. ustanovuje pre nových žiadateľov prísne podmienky na získanie oprávnenia na montáž plynových zariadení (§ 87 a 88), ako aj na získanie osvedčenia technika montáže plynových zariadení (§ 91). V súčasnosti nie sú zabezpečené jednotné bezpečnostné, priestorové a technologické podmienky nevyhnutné na realizáciu montáže plynových zariadení do motorových vozidiel pre pracoviská, ktoré majú udelené osvedčenie podľa doteraz platných právnych predpisov. Za účelom vytvoriť rovnaké podmienky pre všetky osoby vykonávajúce montáž plynových zariadení, je potrebné najneskôr do 30. júna 2009 obmedziť platnosť osvedčení vydaných pred účinnosťou zákona č. 725/2004 Z. z.

9. V prílohe č. 1 časti A sa za slová „Kategória P: pracovné stroje“ vkladajú slová „Kategória LS: snežné skútre“.
10. V prílohe č. 1 časti B sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
„11. Kategória LS – snežné skútre, t. j. zvláštne motorové vozidlá, ktoré sa riadia pomocou lyží a pohybujú sa pomocou pásu alebo pásov tvoriacich uzavretý prstenec. Na pozemných komunikáciách sa smú používať, len ak povrch komunikácie je pokrytý dostatočne silnou vrstvou snehu alebo ľadu, tak aby sa záberové lišty pásu nedotýkali povrchu komunikácie.“.
Doterajší bod 11 sa označuje ako bod 12.

Komentár k bodom 9 a 10

Uvedená zmena sa týka zaradenia novej kategórie „snežný skúter“ do prílohy č. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., pričom sa zároveň táto kategória bližšie špecifikuje.

11. V prílohe č. 1 časti B bod 12 znie:
„12. Kategória V – ostatné vozidlá, ktoré sa nedajú zaradiť do predchádzajúcich kategórií – patria sem

a) záprahové vozidlá – nemotorové vozidlá určené predovšetkým na prepravu nákladu pohybujúce sa pomocou zvieracej sily, ktoré sú ovládané pohoničom tak, že sedí na sedadle pohoniča, alebo sú ovládané z pravej strany peši idúcim pohoničom,
b) bicykle – nemotorové vozidlá pohybujúce sa pomocou ľudskej sily šliapaním do pedálov, ktoré sú ovládané cyklistom pomocou riadidiel tak, že sedí na sedadle bicykla a drží sa riadidiel, pričom pri jazde má cyklista nohy na pedáloch,
c) bicykle s pomocným motorčekom – bicykle, pričom na pohon okrem ľudskej sily slúži aj pomocný motorček,
d) kolobežky – nemotorové vozidlá pohybujúce sa pomocou ľudskej sily nožným odrážaním, ktoré sú ovládané kolobežkárom pomocou riadidiel tak, že sedí na sedadle kolobežky alebo stojí a drží sa riadidiel,
e) kolobežky s pomocným motorčekom – kolobežky, pričom na pohon okrem ľudskej sily slúži aj pomocný motorček,
f) vozíky pre telesne postihnuté osoby – vozidlá na prepravu telesne postihnutej osoby s ručným alebo motorickým pohonom,
g) ručné vozíky – nemotorové vozidlá určené na prepravu nákladu ovládané peši idúcou osobou,
h) motorové ručné vozíky – motorové vozidlá určené na prepravu nákladu ovládané peši idúcou osobou,
i) jednonápravové traktory s prívesom – motorové vozidlá s poháňanou nápravou, ktoré riadi vodič riadidlami tak, že sedí na sedadle prívesu,
j) iné, ako sú tie, ktoré sú uvedené v písmenách a) až i).“.

Komentár k bodu 11

V prílohe č. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. sa bližšie špecifikuje kategória V – ostatné vozidlá.

Čl. VII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februára 2009 okrem čl. I § 112 ods. 7 a § 116 ods. 10, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2010, čl. I § 71 ods. 7 a čl. III bodu 17 § 88a, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011 a čl. I § 102 ods. 3, ktorý nadobúda účinnosť 29. Marca 2011.

1) Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
2) § 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3) § 3 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení zákona č. 240/2005 Z. z.
4) § 4 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
5) Napríklad § 8 ods. 1 písm. f) zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 124/1992 Zb. v znení zákona č. 240/2005 Z. z.
6) Zákon č. 725/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, § 18 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 23 ods. 7, § 52 ods. 7, § 70 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 12 zákona č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov.
8) § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 8 a 9 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 349/2005 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9) § 130 ods. 5 Trestného zákona.
10) Napríklad zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
11) Príloha č. 1 časť B bod 10 písm. a) k zákonu č. 725/2004 Z. z.
12) Príloha č. 1 časť B bod 1 k zákonu č. 725/2004 Z. z.
13) Príloha č. 1 časť B bod 1 písm. a) a b) k zákonu č. 725/2004 Z. z.
14) § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z. v znení zákona č. 310/2005 Z. z.
§ 1 ods. 13 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 578/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
15) Napríklad § 81 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z.
16) § 2 písm. am) zákona č. 725/2004 Z. z.
17) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 554/2006 Z. z. o povinnom používaní bezpečnostných pásov a detských zadržiavacích zariadení vo vozidlách určitých kategórií.
19) § 6 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 554/2006 Z. z.
20) Príloha č. 1 časť B body 2 a 3 k zákonu č. 725/2004 Z. z.
21) Príloha č. 1 časť B bod 5 k zákonu č. 725/2004 Z. z.
22) § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23) § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 201/1996 Z. z.
24) § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
25) § 8 zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.
26) § 22 zákona č. 725/2004 Z. z.
27) § 9 zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.
28) § 17 a 55 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
29) § 70 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
30) § 2 a 4 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
31) § 125 Trestného zákona.
32) § 69 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
33) § 123 ods. 3 Trestného zákona.
34) Napríklad rozhodnutie Rady č. 93/704/ES z 30. novembra 1993 o vytvorení databázy spoločenstva o cestných nehodách (Ú. v. ES L 329, 30.12.1993).
35) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
36) Zákon č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37) § 58 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
38) § 88a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
39) § 21 a 24 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
40) § 6 zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
41) § 23 ods. 4 a 7 zákona č. 725/2004 Z. z.
42) Rozhodnutie Komisie č. 2000/275/ES z 21. marca 2000 o rovnocennosti určitých kategórií vodičských preukazov v platnom znení (Ú. v. ES L 91, 12. 4. 2000).
43) § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z.
44) § 116 Občianskeho zákonníka.
45) § 73 Trestného zákona.
46) § 52 zákona č. 164/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
47) § 25 ods. 1 písm. b) až e) zákona č. 725/2004 Z. z.
48) § 25 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
49) § 49 až 54 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
50) § 84 ods. 5 zákona č. 725/2004 Z. z.
51) § 51 ods. 4 zákona č. 725/2004 Z. z.
52) § 69 ods. 4 zákona č. 725/2004 Z. z.
53) § 97 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z.
54) § 99 písm. o) a § 101 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z.
55) § 17 zákona č. 381/2001 Z. z.
56) § 14 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
57) § 11 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
58) Napríklad zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
59) § 16a ods. 5 písm. a) alebo ods. 12 písm. a) alebo § 16b ods. 6 písm. a) zákona č. 725/2004 Z. z. v znení zákona č. 548/2007 Z. z.
60) § 17 ods. 10 zákona č. 725/2004 Z. z.
61) § 84 ods. 5 zákona č. 725/2004 Z. z.
§ 85 ods. 6 písm. b) alebo d) a § 85 ods. 7 písm. b) alebo d) vyhlášky č. 578/2006 Z. z.
62) § 84 ods. 5 zákona č. 725/2004 Z. z.
§ 85 ods. 5 písm. d) vyhlášky č. 578/2006 Z. z.
63) § 21 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
64) § 4 zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
65) § 3 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
66) § 52 ods. 1 písm. k) zákona č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
67) § 21 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
68) Príloha č. 1 časť B body 2 až 5 a 8 k zákonu č. 725/2004 Z. z.
69) § 14 a § 16 až 16c zákona č. 725/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
70) Príloha č. 1 časť B bod 10 písm. a) a bod 11 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
71) § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 725/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
72) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.